Maďarsko

<mediawiki xmlns="http://www.mediawiki.org/xml/export-0.11/" xmlns:xsi="http://www.w3.org/2001/XMLSchema-instance" xsi:schemaLocation="http://www.mediawiki.org/xml/export-0.11/ http://www.mediawiki.org/xml/export-0.11.xsd" version="0.11" xml:lang="sk">
  <siteinfo>
    <sitename>Wikipédia</sitename>
    <dbname>skwiki</dbname>
    <base>https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka</base>
    <generator>MediaWiki 1.46.0-wmf.21</generator>
    <case>first-letter</case>
    <namespaces>
      <namespace key="-2" case="first-letter">Médiá</namespace>
      <namespace key="-1" case="first-letter">Špeciálne</namespace>
      <namespace key="0" case="first-letter" />
      <namespace key="1" case="first-letter">Diskusia</namespace>
      <namespace key="2" case="first-letter">Redaktor</namespace>
      <namespace key="3" case="first-letter">Diskusia s redaktorom</namespace>
      <namespace key="4" case="first-letter">Wikipédia</namespace>
      <namespace key="5" case="first-letter">Diskusia k Wikipédii</namespace>
      <namespace key="6" case="first-letter">Súbor</namespace>
      <namespace key="7" case="first-letter">Diskusia k súboru</namespace>
      <namespace key="8" case="first-letter">MediaWiki</namespace>
      <namespace key="9" case="first-letter">Diskusia k MediaWiki</namespace>
      <namespace key="10" case="first-letter">Šablóna</namespace>
      <namespace key="11" case="first-letter">Diskusia k šablóne</namespace>
      <namespace key="12" case="first-letter">Pomoc</namespace>
      <namespace key="13" case="first-letter">Diskusia k pomoci</namespace>
      <namespace key="14" case="first-letter">Kategória</namespace>
      <namespace key="15" case="first-letter">Diskusia ku kategórii</namespace>
      <namespace key="100" case="first-letter">Portál</namespace>
      <namespace key="101" case="first-letter">Diskusia k portálu</namespace>
      <namespace key="710" case="first-letter">TimedText</namespace>
      <namespace key="711" case="first-letter">TimedText talk</namespace>
      <namespace key="828" case="first-letter">Modul</namespace>
      <namespace key="829" case="first-letter">Diskusia k modulu</namespace>
      <namespace key="1728" case="first-letter">Podujatie</namespace>
      <namespace key="1729" case="first-letter">Diskusia k podujatiu</namespace>
    </namespaces>
  </siteinfo>
  <page>
    <title>Maďarsko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>687</id>
    <revision>
      <id>8189680</id>
      <parentid>8156417</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T12:47:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19704-24</username>
        <id>290629</id>
      </contributor>
      <comment>Https://wikimedia.org</comment>
      <origin>8189680</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="31356" sha1="1vfh8wk1394u81xflky3rhaqdjn40ag" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov                         = Maďarsko
| 2. pád názvu                       = Maďarska
| Vlajka                             = Flag of Hungary.svg
| Znak                               = Coat of arms of Hungary.svg
| Poloha                             = EU-Hungary.svg
| Motto                              = 
| Hymna                              = [[Isten, áldd meg a magyart]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;center&gt;[[Súbor:Hungarian national anthem, performed by the United States Navy Band (May 1997 arrangement).oga]]&lt;/center&gt;
| Kráľovská hymna                    = 
| Dlhý miestny názov                 = 
| Krátky miestny názov               = Magyarország
| Hlavné mesto                       = [[Budapešť]]
| ŠírkaSt                            = 47
| ŠírkaMin                           = 26
| ŠírkaSJ                            = s
| DĺžkaSt                            = 19
| DĺžkaMin                           = 15
| DĺžkaVZ                            = v
| Najväčšie mesto                    = Budapešť
| Úradné jazyky                      = [[maďarčina]]
| Regionálne jazyky                  = 
| Demonym                            = [[Maďari|Maďar, Maďarka]]
| Štátne zriadenie                   = [[parlamentná republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident]]&lt;br /&gt;[[predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia           = [[Tamás Sulyok]]&lt;br /&gt;[[Viktor Orbán]]
| Vznik                              = [[16. november|16. novembra]] [[1918]] (zrušenie monarchie a vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]])
| Susedia                            = [[Slovensko]], [[Ukrajina]], [[Rumunsko]], [[Srbsko]], [[Chorvátsko]], [[Slovinsko]], [[Rakúsko]]
| Rozloha                            = 93 030
| Poradie rozloha                    = 108
| Rozloha vody                       = 
| Percento vody                      = 0,74
| Odhad počtu obyvateľov             = 9 693 496
| Rok odhad počtu obyvateľov         = 2020
| Poradie odhad počtu obyvateľov     = 91
| Sčítanie počtu obyvateľov          = 9 938 000
| Rok sčítanie počtu obyvateľov      = 2011
| Hustota obyvateľstva               = 105,1
| Poradie hustota                    = 103
| HDP                                = 180,498 miliardy
| Rok HDP                            = 2020
| Poradie HDP                        = 54
| HDP na hlavu                       = 35 941
| Poradie HDP na hlavu               = 40
| HDI                                = 0,845
| Rok HDI                            = 2018
| Poradie (HDI)                      = 43
| Kategória HDI                      = veľmi vysoký
| Mena                               = [[maďarský forint]]
| Kód meny                           = HUF
| Časové pásmo                       = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]]
| UTC posun                          = +1
| Letný čas                          = [[Stredoeurópsky letný čas|CEST/SELČ]]
| UTC posun leto                     = +2
| Medzinárodný kód                   = HUN/HU
| Kód motorových vozidiel            = H
| Internetová doména                 = [[.hu]], [[.eu]] (zdieľaná s ostatnými členmi [[Európska únia|Európskej únie]])
| Smerové telefónne číslo            = 36
| Poznámky                           = 
}}
[[Súbor:Obrázok.jpg|hungary budapest]]


'''Maďarsko''' ({{vjz|hun|Magyarország}}; dlhé tvary 1918 – 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 ''[[Maďarská republika rád]]'', 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 – 1920 ''Maďarská republika'', 1920&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1946 ''[[Maďarské kráľovstvo]]'', 1946 – 1949 ''[[Druhá maďarská republika|Maďarská republika]]'', 1949&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1989 ''[[Maďarská ľudová republika]]'', 1989 – 2011 ''Maďarská republika'', od roku 2012 dlhý tvar nie je) je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]],{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Maďarsko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon &amp; Schuster, 1996.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.&lt;/ref&gt; Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} ktorý sa rozprestiera na väčšine územia [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}} a takmer 10 miliónov obyvateľov. Maďarsko je členom [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Na severe hraničí so [[Slovensko]]m, na severovýchode s [[Ukrajina|Ukrajinou]], na východe a na juhovýchode s [[Rumunsko]]m, na juhu so [[Srbsko]]m, na juhozápade so [[Slovinsko]]m a s [[Chorvátsko|Chorvátskom]] a na západe s [[Rakúsko]]m.

Hlavným mestom krajiny je [[Budapešť]]. Ďalšie väčšie mestá nad 100 000 obyvateľov sú [[Debrecín]], [[Miškovec]], [[Segedín]], [[Pécs]] (Päťkostolie), [[Győr]] (Ráb), [[Níreďháza]], [[Kecskemét]] a [[Stoličný Belehrad|Székesfehérvár]] (Stoličný Belehrad). Od roku 1996 je krajina členom [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], v roku 1999 vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a roku 2004 do [[Európska únia|Európskej únie]]. Spolu s okolitými krajinami je členom tzv. [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]].

Maďarsko je mnohými ľuďmi vnímané ako krajina [[liečebné kúpele|kúpeľov]], [[víno|vína]] a ostrých jedál.{{bez citácie}} Dnešná tvár Maďarska vznikla kombináciou mnohých vplyvov, ako z pôvodného domova [[Maďari|Maďarov]] na [[Ural (pohorie)|Urale]], tak najrôznejších európskych vplyvov, a to zo západných oblastí, viac však z oblastí smerom na juhovýchod od krajiny, zvlášť počas dlhej doby, keď bola značná časť [[Uhorsko|Uhorska]] obsadená [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Asi najtypickejším znakom pôvodu Maďarov je ich jazyk. [[Maďarčina]], ktorá patrí k [[Ugrofínske jazyky|ugrofínskej jazykovej skupine]], je vzdialene príbuzná s niekoľkými jazykmi, ktorými sa hovorí na severe a severovýchode Európy ([[fínčina]], [[estónčina]], [[komi (jazyk)|komi]] a iné). Do 18. storočia  sa pôvod Maďarov spájal predovšetkým s Hunmi, no táto teória bola postupom času vyvrátená. Najpodobnejšie jazyky sa dochovali vo zvyškoch v [[rusko]]m [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantyjsko-mansijskom autonómnom okruhu]] na západnej [[Sibír]]i. Maďari, vedení [[Arpád]]om, prišli do [[Európa|Európy]] koncom [[9. storočie|9. storočia]]. Odvtedy sú Maďari a ich Maďarsko neoddeliteľnou súčasťou Európy. Novodobé dejiny Maďarska sú tesne späté s [[Česko|českými]], [[Slovensko|slovenskými]], [[Rakúsko|rakúskymi]] aj [[Balkánsky polostrov|balkánskymi]] dejinami.

Dnešné Maďarsko je iba časť historického [[Uhorsko|Uhorska]]. 72 % územia Uhorského kráľovstva bolo po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] v dôsledku [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej mierovej zmluvy]] pripojené k susedným štátom. Strata území, spolu s tradičným maďarským pocitom izolácie a výlučnosti, dodnes do určitej miery negatívne ovplyvňuje vzťahy Maďarska s niektorými jeho susedmi a rezonuje aj v maďarskej domácej politike.

Maďarsko je relatívne obľúbenou destináciou zahraničných študentov vďaka kvalite vzdelávania pri nízkych školných poplatkoch a nízkych životných nákladoch. Štyri maďarské univerzity boli v roku 2022 v šanghajskom rebríčku kvality univerzít na miestach od 600 do 1000.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ShanghaiRanking's Academic Ranking of World Universities|url=https://www.shanghairanking.com/rankings/arwu/2022|vydavateľ=www.shanghairanking.com|dátum prístupu=2022-11-05}}&lt;/ref&gt; Študentov láka Maďarsko jedným z najštedrejších medzinárodných štipendijných programov – štipendiom Hungaricum.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hungary: Tuition fees &amp; scholarships|url=https://www.study.eu/article/hungary-tuition-fees-scholarships|vydavateľ=www.study.eu|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en|meno=Claudia|priezvisko=Civinini}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=About|url=https://stipendiumhungaricum.hu/about/|vydavateľ=Stipendium Hungaricum|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
=== Do roku 1918 ===
{{Pozri aj|Uhorsko}}[[Súbor:Hungarian warrior.jpg|thumb|left|Talianska freska zobrazujúca [[starí Maďari|staromaďarského]] bojovníka strieľajúceho dozadu, 10. storočie]]
[[Súbor:A Szent Korona elölről 2.jpg|thumb|left|170px|[[Uhorská koruna (klenot)|Svätoštefanská koruna]], v Maďarsku známa najmä ako svätá koruna (''Szent Korona'')]]

Predkovia dnešných etnických Maďarov boli [[Starí Maďari|staromaďarské kmene]], ktoré prišli do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] v roku [[896]] a postupne asimilovali značnú časť pôvodného aj [[Slovania|slovanského]] obyvateľstva. Okolo roku 1000 vytvorili štát nazývaný Uhorské kráľovstvo. Za vlády [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana]] (okolo roku 1000) začali Maďari prijímať kresťanstvo.

Po roku [[1526]], teda po [[bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]], sa tá časť Uhorska, ktorej zhruba zodpovedá dnešné Maďarsko, stala priamou súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a ostatné územie ([[Kráľovské Uhorsko]]) sa stalo súčasťou [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], po tom čo ho ovládli [[Habsburgovci]]. Proti Habsburgovcom v priebehu 17. a 18. storočia vypuklo niekoľko [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských stavovských povstaní]], tie sa však na území dnešného Maďarska odohrávali len marginálne. &lt;!-- Poznámky (nechcem to zbytočne naťahovať ale takto je to nepresné): 1- Zato sa odohrávali na Slovensku 2. Maďarskí vládcovia kolaborovali s TUrkami a Habsburgovaci krajinu fakticky zaCHRAŇOVALI PRED tuRKAMI. 3 Sedmohradsko bol špeciálny prípad 4. Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny. 1848 bola nielen buržoázna ale ja národná revolúcia (z pohľadu Maďarov) --&gt;

V roku [[1848]] v krajine vypukla buržoázna [[Uhorská revolúcia|revolúcia]], ktorú rakúska vláda v roku [[1849]] potlačila aj za pomoci ruských vojsk víťazstvom v [[Bitka pri Világoši|bitke pri Világoši]]. Až v roku [[1867]] došlo k [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskému vyrovnaniu]], kedy sa Rakúska monarchia zmenila na dualistický štát&amp;nbsp;[[Rakúsko-Uhorsko]], ktorý existoval až do konca [[prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]]. Rakúsko-Uhorsko vstúpilo do vojny, keď napadlo [[Srbsko]], ktoré však malo podporu Ruska a ďalších krajín [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]].

=== Medzivojnové obdobie ===
Dlhotrvajúcou vojnou bola krajina výrazne oslabená. V novembri [[1918]] zaniklo Uhorské kráľovstvo (Uhorsko) a rozpadlo sa na nástupnícke štáty: Maďarskú (ľudovú) republiku, [[Česko-Slovensko]] (na severe), [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (na juhu) a východné pohraničie bolo pripojené k [[Rumunsko|Rumunsku]] a západné pohraničie&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Burgenland]] (trochu neskôr) k [[Rakúsko|Rakúsku]]. Zmeny hraníc boli neskôr potvrdené [[Trianonská zmluva|Trianonskou zmluvou]]. V roku [[1930]] v krajine napriek zmenám hraníc podľa oficiálnych údajov Maďarska žilo ešte stále 477 153 Nemcov (resp. 811 770 nemecky hovoriacich),  104 819 Slovákov (resp. 399 170 slovensky hovoriacich) či 54 360 Chorvátov a Srbov (resp. 82 003 srbochorvátsky hovoriacich).

Už 25. októbra 1918 sa do čela novovytvorenej Uhorskej (maďarskej) národnej rady dostal gróf [[Mihály Károlyi]]. 31. 10. 1918 ho vďaka podpore ľudových más (tzv. [[Astrová revolúcia]]) cisár [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I]].  vymenoval za predsedu novej uhorskej vlády. Po konci prehratej [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] 11. novembra [[1918]] zaniklo [[Rakúsko-Uhorsko]] a s ním aj [[Uhorské kráľovstvo]] ([[Uhorsko]]). Pod tlakom masových demonštrácií 13. novembra 1918 odstúpil Karol I. a štátne zriadenie bolo zmenené na republikánske. Po vyhlásení Nemeckej republiky a Rakúskej republiky vyhlásila Maďarská národná rada 16. novembra 1918 samostatnú Maďarskú republiku a Károlyi sa (do 21. marca 1919) stal jej prvým prezidentom. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Károlyi, Mihály|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karolyi-mihaly|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2020-11-13|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Na jar [[1919]] vláda padla a bola vyhlásená tzv. [[Maďarská republika rád]], ktorá sa pokúsila na Slovensku vytvoriť [[Slovenská republika rád|Slovenskú republiku rád]], no nakoniec bola potlačená rumunskými a česko-slovenskými vojskami na pokyn dohodových mocností v lete 1919. Po prechodnej vláde sociálnych demokratov sa v roku [[1920]] k moci dostal [[Miklós Horthy]] a vyhlásil [[Maďarské kráľovstvo]] (v maďarčine je výraz zhodný s výrazom Uhorské kráľovstvo), ktoré však nemalo kráľa. Horthy v Maďarsku nastolil jeden z prvých fašistických režimov v Európe{{Bez citácie}}. Hlavným cieľom štátu bola obnova Uhorska, alebo aspoň pripojenie časti území susedných štátov. Režim úzko spolupracoval s fašistickým režimom v Taliansku a neskôr s nacistickým Nemeckom. Už v roku 1920 bol prijatý prvý protižidovský zákon.

=== Druhá svetová vojna ===
Počas 2. svetovej vojny viedol Maďarsko spočiatku naďalej M. Horthy. Krajina získala časť území okolitých krajín (vrátane Slovenska) v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|prvej]] a [[Druhá viedenská arbitráž|druhej viedenskej arbitráže]]. Z územia Slovenska takto pričleneného k Maďarsku muselo odísť okolo 100 000 Slovákov alebo Čechov. Maďarsko sa zúčastnilo vojny na strane vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], jeho jednotky bojovali na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. Od 19. marca [[1944]] bolo maďarské územie obsadené nemeckými vojskami, v októbri bol Horthy nútený odstúpiť a jeho miesto prebral radikálny fašistický politik [[Ferenc Szálasi|F. Szálasi]]. Zavládol teror tzv. [[Šípové kríže|Šípových krížov]]. Územie Maďarska oslobodzoval sovietsky 2. a 3. ukrajinský front. Najťažšie boje prebiehali v oblasti [[Debrecín]]u, [[Níreďháza|Níreďházy]] a [[Budapešť|Budapešti]].

=== Po druhej svetovej vojne ===
[[Súbor:Podpisovanie zmluvy Vyšehradskej skupiny vo febrúari 1991.jpg|thumb|Podpisovanie zmluvy [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]], február 1991]]

Po druhej svetovej vojne sa uskutočnila vzájomná [[Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom|výmena maďarského a slovenského obyvateľstva]] (asi 2x75 000 osôb) medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom. Ďalej bolo z Maďarska deportovaných okolo 200 000 Nemcov.

Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vznikla v roku 1949 [[Maďarská ľudová republika]] (u nás nazývaná aj  [[Maďarská ľudovodemokratická republika]], maď. ''Magyar Népköztársaság''), v ktorej vládli komunisti. V roku [[1956]] vypuklo v štáte [[Maďarské povstanie|protikomunistické povstanie]], ktoré následne potlačili sovietske vojská. Krajina sa podieľala aj na [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] v auguste [[1968]].

V roku [[1989]] krajina ako jedna z prvých v regióne zrušila prísny režim na svojich západných hraniciach a prispela tak k pádu [[železná opona|Železnej opony]]. Po páde socializmu sa krajina stala [[Trhová ekonomika|trhovou ekonomikou]]. Spolu s okolitými spriaznenými krajinami v roku [[1991]] vytvorila neformálne spoločenstvo s cieľom podpory procesu európskej integrácie a transformácie ekonomík, ktoré je označované ako [[Vyšehradská skupina]]. V roku [[1999]] Maďarsko vstúpilo do [[NATO]] a v roku [[2004]] do [[Európska únia|Európskej únie]]. Od decembra [[2007]] je aj súčasťou [[Schengenský priestor|Shengenského priestoru]].

== Geografia ==
[[Súbor:Fyzicka mapa-Madarsko.JPG|right|thumb|Fyzická mapa Maďarska]]
[[Súbor:Hortobagy-ziehbrunnen.jpg|thumb|[[Pusta]] v [[Národný park Hortobágy|Národnom parku Hortobágy]]]]
[[Súbor:Visegrád, Duna, látkép.jpg|thumb|Rieka [[Dunaj]] pod hradom [[Vyšehrad]]]]

=== Povrch ===
Maďarsko je vnútrozemská krajina rozprestierajúca sa na nížinách v [[Panónska panva|Panónskej panve]] s pohoriami na slovenských hraniciach s najvyšším vrchom [[Kékes]] {{m|1014|m}} v pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}}. Až 68&amp;nbsp;% povrchu krajiny tvoria [[nížina|nížiny]], pričom 30&amp;nbsp;% sa nachádza vo výške 200&amp;nbsp;–&amp;nbsp;{{mnm|400}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 

  | titul = The Geology of Hungary
  | url = http://waterfire.fas.is/Hungary/GeologyofHungary.php
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 15.1.2010
  | vydavateľ = waterfire.fas.is
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Maďarsko je svojou najväčšou riekou [[Dunaj]]om rozdelené na dve časti, časť západne od Dunaja sa nazýva [[Zadunajsko]] (''Dunántúl''). V tejto oblasti sa nachádzajú i východné výbežky [[Alpy|Álp]] a [[Maďarské stredohorie]] s pohoriami [[Mecsek]], [[Bakonský les]], [[Vertešské vrchy]], [[Gerecse]], [[Pilišské vrchy]] a [[Buda]]. Oblasť na východ od Tisy sa označuje [[Tiszántúl]]. Oblasť medzi týmito riekami sa nazýva medziriečie Tisy a Dunaja (Duna–Tisza köze). Veľkú časť územia tvorí [[Veľká dunajská kotlina]] (''Alföld''). Na severozápade sa nachádza [[Malá dunajská kotlina]] (Kisalföld) a Severné stredohorie s južnými výbežkami Karpát, ktoré tvorí vrchovina [[Börzsöny]], [[Cserhát]], [[Matra (pohorie)|Matra]], [[Bukové vrchy (Bükk)|Bukové vrchy]] (Bükk), [[Tokajské vrchy|Tokajské]] a [[Zemplínske vrchy]], ktoré zasahujú aj na územie Slovenska.

Na severovýchode krajiny sa nachádza suchá step, tzv. [[pusta]].

=== Geológia ===
Územie Maďarska je obklopené vrásovo-príkrovovými pohoriami [[Alpy|Álp]], [[Karpaty|Karpát]] a [[Dinaridy|Dinaríd]]. [[Príkrov (geológia)|Príkrovy]] v týchto oblastiach boli formované najmä počas [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]]. Tieto celky spoločne s podložím [[Panónska panva|Panónskej panvy]] budujú samostatný celok označovaný ako [[Alcapa]], ktorý buduje hlavne severozápad územia, popri ňom sa na juhovýchode nachádza ďalšia tektonická jednotka označovaná ako teran [[Tisia]], ktorý sa do svojej dnešnej polohy dostal zrejme v priebehu miocénu. Obe tieto jednotky oddeľuje hlboko založená [[stredomaďarská línia]], ktorá predstavuje miocénny smerne-posuvný zlom.&lt;ref&gt;Kázmér, M., 1999: [http://pangea.elte.hu/paleo/Kazmer_1999_synoptic.pdf ''Synoptic geology of Hungary.'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Beihefte zur European Journal of Mineralogy, 11, s. 1&amp;nbsp;–&amp;nbsp;6&lt;/ref&gt;

[[Panónska panva]] vznikla začiatkom [[miocén]]u rozsiahlou [[extenzia (geológia)|extenziou]], spôsobenou zánikom oceánu vo Vonkajších Karpatoch. Jej výplň tvoria hlavne [[íl]]y, [[piesok|piesky]] a [[štrk]]y. Hlavná fáza extenzie sa skončila v miocéne, do [[pliocén]]u a [[kvartér]]u pokračovala iba termálna [[subsidencia]]. Tieto procesy riftingu sprevádzal i pomerne výdatný [[vulkanizmus]]. Nachádzajú sa tu ložiská [[bauxit]]u a mangánových [[ruda|rúd]], ktoré však nepokrývajú celú spotrebu v krajine. Krajina má tiež zásoby [[zemný plyn|zemného plynu]] a [[ropa|ropy]], ktoré však v prevažnej miere tiež dováža. Významné sú i zásoby [[hnedé uhlie|hnedého uhlia]].

=== Vodstvo ===
Najvýznamnejšou riekou v Maďarsku je [[Dunaj]] (''Duna''), ktorý preteká krajinou v dĺžke {{km|420|m}}.&lt;ref&gt;Zdenko Mocko, Krajiny sveta. Pravda, Bratislava, 1986, s. 365&amp;nbsp;–&amp;nbsp;373&lt;/ref&gt; Ďalšie rieky sú [[Tisa]] (''Tisza'') a [[Dráva]]. Hlavne v okolí Tisy je vybudovaných veľa zavlažovacích zariadení. V Zadunajsku leží [[Balaton (jazero)|Balaton]]. Najväčšie termálne jazero na svete je [[Hévízske jazero]] v [[Kúpele Hévíz|Kúpeľoch Hévíz]]. Druhé najväčšie jazero v [[Panónska panva|Panónskej panve]] je [[Jazero na Tise]] (''Tisza-tó'', predtým nazývané ''Kiskörei víztároló''), ktoré je možno aj najväčšie umelo založené jazero v Európe.

=== Podnebie ===
Maďarsko má [[kontinentálne podnebie]] s teplými a [[sucho|suchými]] letami s občasnými silnými zrážkami a studené zimy s dostatkom [[sneh]]u. Priemerná ročná teplota je približne 9,7&amp;nbsp;°C. Najvyššie letné teploty dosahujú 42&amp;nbsp;°C, najnižšie zimné mrazy dosahujú −29&amp;nbsp;°C. Priemerná teplota v lete je od 27&amp;nbsp;°C do 35&amp;nbsp;°C a v zime od 0&amp;nbsp;°C do −15&amp;nbsp;°C. Ročný úhrn zrážok dosahuje {{mm|600|m}} a klesá generálne zo západu na východ.

&lt;gallery&gt;
Súbor:Kekesteto1.JPG|Pohľad na [[Kékes]], najvyšší vrch Maďarska
Súbor:Podersdorf Nordstrand.jpg|Pobrežie [[Neziderské jazero|Neziderského jazera]] v [[Fertő-Hanság Nemzeti Park|Národnom parku Fertő-Hanság]]
Súbor:Balaton Hungary Landscape.jpg|Krajina v okolí jazera [[Balaton (jazero)|Balaton]]
Súbor:Rosalia alpina Mátra.jpg|[[Fuzáč alpský]] v maďarskom pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]]
Súbor:Gemenci erdő őzek.JPG|Jelene v [[Duna-Dráva Nemzeti Park|Národnom parku Dunaj-Dráva]]
Súbor:Rezi castle 2007 10.jpg|Krajina v [[Őrségi Nemzeti Park|Národnom parku Őrség]]
Súbor:Okt 14.jpg|Vrch Bélkő a nádrž dvoch bývalých cementární, Bélapátfalva, v [[Bükki Nemzeti Park|Národnom parku Bukové hory]]
Súbor:Kiskunság National Park 1.jpg|Rovinatá krajina v [[Kiskunsági Nemzeti Park|Národnom parku Kiskunság]]
&lt;/gallery&gt;

== Obyvateľstvo ==
V Maďarsku k januáru 2013 žilo 9 909 000 obyvateľov. [[Pôrodnosť]] sa pohybuje okolo 9 na 1000 obyvateľov. Celkovo má Maďarsko dlhodobo nízku pôrodnosť a prejavuje sa tu dlhodobý pokles počtu obyvateľov. 68 % ľudí žije v mestách, pričom v Budapešti takmer až pätina obyvateľstva. [[Priemerná dĺžka života]] je 73,44 roka, u mužov 69,27 roka a u žien 77,87 roka. Väčšina obyvateľstva hovorí po maďarsky. [[Gramotnosť]] dosahuje 99,4 %.&lt;ref name=&quot;CIA&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = CIA World Fact Book - Hungary
  | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/hu.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 15.12.2009
  | dátum prístupu = 16.1.2010
  | vydavateľ = cia.gov
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20090610082839/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/HU.html
  | dátum archivácie = 2009-06-10
  }}&lt;/ref&gt;

Obyvateľstvo má pomerne homogénne národnostné zloženie, [[Maďari]] tvoria 94,40 % obyvateľov &lt;nowiki&gt;{{Bez citácie}}&lt;/nowiki&gt;. [[Rómovia]] 9,97 %, [[Nemci]] 1,18 %, [[Slováci]] 0,17 %, [[Chorváti]] 0,15%, [[Rumuni]] 0,14 %, [[Ukrajinci]] 0,07 %, [[Srbi]] 0,03 %, [[Gréci]] 0,07 %, [[Slovinci]] 0,05 %, [[Chanovia|Číňania]] 0,03 % a iní, čo spolu tvorí 106,26%. Maďari tvoria aj veľké menšiny v okolitých krajinách.

[[Náboženstvo|Náboženské]] zloženie obyvateľstva: [[latinská cirkev|rímski katolíci]] 51,9 %, reformovaní ([[Kalvinizmus|kalvíni]]) 15,9 %, [[ateizmus|bez vyznania]] 14,5 %, [[Luteranizmus|luteráni]] 3,0 %, [[Gréckokatolícka cirkev|grécki katolíci]] 2,6 %, [[Baptizmus|baptisti]] 0,2 %, [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] 0,1 %, [[Judaizmus|židia]] 0,1 % a iní.

=== Sídla ===
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = right
| smer = vertikálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = Széchenyi Chain Bridge in Budapest at night.jpg
| šírka1 = 220
| popis1 = [[Budapešť]]
| obrázok2 = Ref. Nagytemplom (5233. számú műemlék) 11.jpg
| šírka2 = 220
| popis2 = [[Debrecín]]
| obrázok3 = Szeged, Kárász utca 16., Magyar Ede 16KJ.jpg
| šírka3 = 220
| popis3 = [[Segedín]]
| obrázok4 = Városház tér - panoramio (1).jpg
| šírka4 = 220
| popis4 = [[Miškovec]]
}}

V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Maďarsku podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[sčítanie obyvateľstva Maďarska v roku 2019|sčítania obyvateľstva v roku 2019]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. 

{| class=&quot;wikitable&quot;
! Poradie
! Mesto
! Župa
! Počet obyvateľov
|-
| 1
| [[Budapešť]]
| [[Peštianska župa]]
| 1 752 286
|-		
| 2
| [[Debrecín]]
| [[Hajducko-bihárska župa]]
| 201 432 
|-		
| 3
| [[Segedín]]
| [[Čongrádsko-čanádska župa]]
| 160 766
|-		
| 4
| [[Miškovec]]
| [[Boršodsko-abovsko-zemplínska župa]]
| 154 521
|-		
| 5
| [[Päťkostolie]]
| [[Baranská župa (Maďarsko)|Baranská župa]]
| 142 873
|-		
| 6
| [[Ráb]]
| [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]]
| 132 034
|-		
| 7
| [[Níreďháza]]
| [[Sabolčsko-satmársko-berežská župa]]
| 116 799
|-		
| 8
| [[Kečkemét]]
| [[Báčsko-malokumánska župa]]
| 110 687
|-		
| 9
| [[Stoličný Belehrad]]
| [[Stoličnobelehradská župa]]
| 96 940
|-		
| 10
| [[Kamenec]]
| [[Vašská župa]]
| 78 407 
|-
| 11
| [[Solnok]]
| [[Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa]]
| 71 285
|-
| 12
| [[Érd]]
| [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]]
| 66 892
|- 
|13
| [[Tatabánya]]
| [[Komárňansko-ostrihomská župa]]
| 65 845
|-
| 14
| [[Šopron (mesto)|Šopron]]
| [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]]
| 62 454
|- 
| 15
| [[Kapošvár]]
| [[Šomodská župa (Maďarsko)|Šomodská župa]]
| 61 442
|-
|16
| [[Vesprém]]
| [[Vesprémska župa]]
| 59 738
|- 
| 17
| [[Békešská Čaba]]
| [[Békešská župa (Maďarsko)|Békešská župa]]
| 58 996
|-
| 18
| [[Zalaegerszeg]]
| [[Zalianska župa]]
| 57 403
|-
| 19
| [[Jáger]]
| [[Hevešská župa (Maďarsko)|Hevešská župa]]
| 52 898
|-
| 20
| [[Veľká Kaniža]]
| [[Zalianska župa]]
| 46 866
|}

== Administratívne členenie ==
{{hlavný článok|Administratívne členenie Maďarska}}

Maďarsko je rozdelené na 42 regiónov. Z toho je 19 žúp, 23 miest so župným právom (vrátane hlavného mesta Budapešť).

&lt;center&gt;
{| style=&quot;vertical-align:top;&quot;
|- style=&quot;vertical-align:top; text-align:center;&quot;
|''Maďarské župy''{{Administratívne členenie Maďarska (mapa)}}
|}
&lt;/center&gt;

== Hospodárstvo Maďarska ==
[[Súbor:Budapest - Business district.JPG|thumb|[[Duna Tower]], jedna z niekoľkých budov v ekonomicko-finančnej štvrti v [[Budapešť|Budapešti]]]]
[[Súbor:Uj forintok.png|thumb|[[Maďarský forint|Maďarské forinty]]]]

Maďarsko po roku 1990 prešlo z [[Príkazová ekonomika|centrálne plánovaného hospodárstva]] na [[Trhová ekonomika|trhovú ekonomiku]]. Zjednodušenie tohto prechodu uľahčili i čiastočné reformy uskutočnené pred pádom socializmu. Súkromný sektor sa podieľa na tvorbe viac ako 80 % HDP.

Dopad svetovej finančnej krízy z roku 2007/2008 bol v Maďarsku zosilnený tým, že Maďarsko vykazovalo vysoký deficit na bežnom účte, deficit štátneho rozpočtu a vysoké zadlženie domácností v cudzej mene. Preto v októbri 2008 došlo k značnému znehodnoteniu forintu, zvýšeniu hlavnej úrokovej miery a ekonomické subjekty prestali byť ochotné požičiavať štátu finančné prostriedky. Maďarsko následne dostalo od Európskej únie a MMF celkovo úver (úverovú linku) vo výške vyše 25 miliárd eur. V roku 2009 v Maďarsku v dôsledku finančnej krízy aj úsporných opatrení vlády klesal export, domáca spotreba aj investície.&lt;ref name=&quot;CIA&quot;/&gt;

=== Poľnohospodárstvo ===
Poľnohospodárstvo má vhodné podmienky hlavne vďaka priaznivým [[podnebie (klíma)|klimatickým]] pomerom a kvalitnej [[pôda|pôde]], ktorá zaberá asi 60 % povrchu krajiny. Rozšírená je [[živočíšna výroba|živočíšna]] i [[rastlinná výroba]]. V živočíšnej výrobe prevláda chov [[Sviňa domáca|ošípaných]], [[tur domáci|hovädzieho dobytka]], [[Kôň (podrod)|koní]], [[ovca|oviec]] a hydiny. Významnými pestovanými plodinami sú [[pšenica]], [[kukurica]], [[zemiaky]], [[cukrová repa]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], sladovnícky [[jačmeň]], [[tabak]], [[konope]] a [[ľan]]. Významné je tiež pestovanie [[zelenina|zeleniny]], hlavne [[Paprika ročná|papriky]], [[cesnak cibuľový|cibule]], ktoré sa používajú na výrobu [[korenie|korenia]]. Produkcia [[ovocie|ovocia]] plne pokrýva domácu spotrebu. Významné je tiež [[vinohradníctvo]] a výroba kvalitných [[víno|vín]].&lt;ref&gt;Anton Magula a kol., ''Lexikón štátov sveta.'' ISBN 80-8067-023-4 Mapa Slovakia, Bratislava, 2001, s. 63&lt;/ref&gt;

=== Priemysel ===
Významnými odvetviami maďarského priemyslu sú [[strojárstvo]] (hlavne výroba dopravných prostriedkov, napr. automobilky [[Suzuki]] a [[Opel]]), [[chemický priemysel]] a textilná výroba. V minulosti významný [[potravinársky priemysel]] je úzko previazaný s [[poľnohospodárstvo]]m a v dnešnej dobe stráca svoju dominantnú úlohu. Napriek tomu je však Maďarsko významným exportérom [[mäso|mäsa]], [[hydina (vtáctvo)|hydiny]], [[obilniny|obilnín]] a [[víno|vína]].

== Poznámky ==
{{referencie|skupina=pozn.}}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Maďarsko|commonscat=Hungary}}

{{Maďarsko}}
{{Krajiny V4}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{Schengenský priestor}}
{{NATO}}
{{OECD}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Maďarsko| ]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]</text>
      <sha1>1vfh8wk1394u81xflky3rhaqdjn40ag</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189690</id>
      <parentid>8189680</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:10:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Peko</username>
        <id>208</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8189680|8189680]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-19704-24|~2026-19704-24]] ([[User talk:~2026-19704-24|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8189690</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="31314" sha1="gfkg631q3jmps8pclteljxyzvzatxpk" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov                         = Maďarsko
| 2. pád názvu                       = Maďarska
| Vlajka                             = Flag of Hungary.svg
| Znak                               = Coat of arms of Hungary.svg
| Poloha                             = EU-Hungary.svg
| Motto                              = 
| Hymna                              = [[Isten, áldd meg a magyart]]&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;center&gt;[[Súbor:Hungarian national anthem, performed by the United States Navy Band (May 1997 arrangement).oga]]&lt;/center&gt;
| Kráľovská hymna                    = 
| Dlhý miestny názov                 = 
| Krátky miestny názov               = Magyarország
| Hlavné mesto                       = [[Budapešť]]
| ŠírkaSt                            = 47
| ŠírkaMin                           = 26
| ŠírkaSJ                            = s
| DĺžkaSt                            = 19
| DĺžkaMin                           = 15
| DĺžkaVZ                            = v
| Najväčšie mesto                    = Budapešť
| Úradné jazyky                      = [[maďarčina]]
| Regionálne jazyky                  = 
| Demonym                            = [[Maďari|Maďar, Maďarka]]
| Štátne zriadenie                   = [[parlamentná republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident]]&lt;br /&gt;[[predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia           = [[Tamás Sulyok]]&lt;br /&gt;[[Viktor Orbán]]
| Vznik                              = [[16. november|16. novembra]] [[1918]] (zrušenie monarchie a vyhlásenie [[Prvá maďarská republika|Maďarskej ľudovej republiky]])
| Susedia                            = [[Slovensko]], [[Ukrajina]], [[Rumunsko]], [[Srbsko]], [[Chorvátsko]], [[Slovinsko]], [[Rakúsko]]
| Rozloha                            = 93 030
| Poradie rozloha                    = 108
| Rozloha vody                       = 
| Percento vody                      = 0,74
| Odhad počtu obyvateľov             = 9 693 496
| Rok odhad počtu obyvateľov         = 2020
| Poradie odhad počtu obyvateľov     = 91
| Sčítanie počtu obyvateľov          = 9 938 000
| Rok sčítanie počtu obyvateľov      = 2011
| Hustota obyvateľstva               = 105,1
| Poradie hustota                    = 103
| HDP                                = 180,498 miliardy
| Rok HDP                            = 2020
| Poradie HDP                        = 54
| HDP na hlavu                       = 35 941
| Poradie HDP na hlavu               = 40
| HDI                                = 0,845
| Rok HDI                            = 2018
| Poradie (HDI)                      = 43
| Kategória HDI                      = veľmi vysoký
| Mena                               = [[maďarský forint]]
| Kód meny                           = HUF
| Časové pásmo                       = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]]
| UTC posun                          = +1
| Letný čas                          = [[Stredoeurópsky letný čas|CEST/SELČ]]
| UTC posun leto                     = +2
| Medzinárodný kód                   = HUN/HU
| Kód motorových vozidiel            = H
| Internetová doména                 = [[.hu]], [[.eu]] (zdieľaná s ostatnými členmi [[Európska únia|Európskej únie]])
| Smerové telefónne číslo            = 36
| Poznámky                           = 
}}

'''Maďarsko''' ({{vjz|hun|Magyarország}}; dlhé tvary 1918 – 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 ''[[Maďarská republika rád]]'', 1919 ''Maďarská (ľudová) republika'' (alebo aj ''Maďarská demokratická republika''), 1919 – 1920 ''Maďarská republika'', 1920&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1946 ''[[Maďarské kráľovstvo]]'', 1946 – 1949 ''[[Druhá maďarská republika|Maďarská republika]]'', 1949&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1989 ''[[Maďarská ľudová republika]]'', 1989 – 2011 ''Maďarská republika'', od roku 2012 dlhý tvar nie je) je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]],{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Maďarsko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon &amp; Schuster, 1996.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.&lt;/ref&gt; Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} ktorý sa rozprestiera na väčšine územia [[Panónska panva|Panónskej panvy]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}} a takmer 10 miliónov obyvateľov. Maďarsko je členom [[Európska únia|Európskej únie]] a [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Na severe hraničí so [[Slovensko]]m, na severovýchode s [[Ukrajina|Ukrajinou]], na východe a na juhovýchode s [[Rumunsko]]m, na juhu so [[Srbsko]]m, na juhozápade so [[Slovinsko]]m a s [[Chorvátsko|Chorvátskom]] a na západe s [[Rakúsko]]m.

Hlavným mestom krajiny je [[Budapešť]]. Ďalšie väčšie mestá nad 100 000 obyvateľov sú [[Debrecín]], [[Miškovec]], [[Segedín]], [[Pécs]] (Päťkostolie), [[Győr]] (Ráb), [[Níreďháza]], [[Kecskemét]] a [[Stoličný Belehrad|Székesfehérvár]] (Stoličný Belehrad). Od roku 1996 je krajina členom [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]], v roku 1999 vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a roku 2004 do [[Európska únia|Európskej únie]]. Spolu s okolitými krajinami je členom tzv. [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]].

Maďarsko je mnohými ľuďmi vnímané ako krajina [[liečebné kúpele|kúpeľov]], [[víno|vína]] a ostrých jedál.{{bez citácie}} Dnešná tvár Maďarska vznikla kombináciou mnohých vplyvov, ako z pôvodného domova [[Maďari|Maďarov]] na [[Ural (pohorie)|Urale]], tak najrôznejších európskych vplyvov, a to zo západných oblastí, viac však z oblastí smerom na juhovýchod od krajiny, zvlášť počas dlhej doby, keď bola značná časť [[Uhorsko|Uhorska]] obsadená [[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]. Asi najtypickejším znakom pôvodu Maďarov je ich jazyk. [[Maďarčina]], ktorá patrí k [[Ugrofínske jazyky|ugrofínskej jazykovej skupine]], je vzdialene príbuzná s niekoľkými jazykmi, ktorými sa hovorí na severe a severovýchode Európy ([[fínčina]], [[estónčina]], [[komi (jazyk)|komi]] a iné). Do 18. storočia  sa pôvod Maďarov spájal predovšetkým s Hunmi, no táto teória bola postupom času vyvrátená. Najpodobnejšie jazyky sa dochovali vo zvyškoch v [[rusko]]m [[Chantyjsko-Mansijsko|Chantyjsko-mansijskom autonómnom okruhu]] na západnej [[Sibír]]i. Maďari, vedení [[Arpád]]om, prišli do [[Európa|Európy]] koncom [[9. storočie|9. storočia]]. Odvtedy sú Maďari a ich Maďarsko neoddeliteľnou súčasťou Európy. Novodobé dejiny Maďarska sú tesne späté s [[Česko|českými]], [[Slovensko|slovenskými]], [[Rakúsko|rakúskymi]] aj [[Balkánsky polostrov|balkánskymi]] dejinami.

Dnešné Maďarsko je iba časť historického [[Uhorsko|Uhorska]]. 72 % územia Uhorského kráľovstva bolo po [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] v dôsledku [[Trianonská mierová zmluva|Trianonskej mierovej zmluvy]] pripojené k susedným štátom. Strata území, spolu s tradičným maďarským pocitom izolácie a výlučnosti, dodnes do určitej miery negatívne ovplyvňuje vzťahy Maďarska s niektorými jeho susedmi a rezonuje aj v maďarskej domácej politike.

Maďarsko je relatívne obľúbenou destináciou zahraničných študentov vďaka kvalite vzdelávania pri nízkych školných poplatkoch a nízkych životných nákladoch. Štyri maďarské univerzity boli v roku 2022 v šanghajskom rebríčku kvality univerzít na miestach od 600 do 1000.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ShanghaiRanking's Academic Ranking of World Universities|url=https://www.shanghairanking.com/rankings/arwu/2022|vydavateľ=www.shanghairanking.com|dátum prístupu=2022-11-05}}&lt;/ref&gt; Študentov láka Maďarsko jedným z najštedrejších medzinárodných štipendijných programov – štipendiom Hungaricum.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hungary: Tuition fees &amp; scholarships|url=https://www.study.eu/article/hungary-tuition-fees-scholarships|vydavateľ=www.study.eu|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en|meno=Claudia|priezvisko=Civinini}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=About|url=https://stipendiumhungaricum.hu/about/|vydavateľ=Stipendium Hungaricum|dátum prístupu=2022-11-01|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
=== Do roku 1918 ===
{{Pozri aj|Uhorsko}}[[Súbor:Hungarian warrior.jpg|thumb|left|Talianska freska zobrazujúca [[starí Maďari|staromaďarského]] bojovníka strieľajúceho dozadu, 10. storočie]]
[[Súbor:A Szent Korona elölről 2.jpg|thumb|left|170px|[[Uhorská koruna (klenot)|Svätoštefanská koruna]], v Maďarsku známa najmä ako svätá koruna (''Szent Korona'')]]

Predkovia dnešných etnických Maďarov boli [[Starí Maďari|staromaďarské kmene]], ktoré prišli do [[Panónska panva|Panónskej panvy]] v roku [[896]] a postupne asimilovali značnú časť pôvodného aj [[Slovania|slovanského]] obyvateľstva. Okolo roku 1000 vytvorili štát nazývaný Uhorské kráľovstvo. Za vlády [[Štefan I. (Uhorsko)|Štefana]] (okolo roku 1000) začali Maďari prijímať kresťanstvo.

Po roku [[1526]], teda po [[bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]], sa tá časť Uhorska, ktorej zhruba zodpovedá dnešné Maďarsko, stala priamou súčasťou [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a ostatné územie ([[Kráľovské Uhorsko]]) sa stalo súčasťou [[Rakúska monarchia|Rakúskej monarchie]], po tom čo ho ovládli [[Habsburgovci]]. Proti Habsburgovcom v priebehu 17. a 18. storočia vypuklo niekoľko [[Protihabsburské stavovské povstania|protihabsburských stavovských povstaní]], tie sa však na území dnešného Maďarska odohrávali len marginálne. &lt;!-- Poznámky (nechcem to zbytočne naťahovať ale takto je to nepresné): 1- Zato sa odohrávali na Slovensku 2. Maďarskí vládcovia kolaborovali s TUrkami a Habsburgovaci krajinu fakticky zaCHRAŇOVALI PRED tuRKAMI. 3 Sedmohradsko bol špeciálny prípad 4. Prvé akademické pravidlá maďarského pravopisu vyšli roku 1832. Roku 1844 sa maďarčina stala úradným jazykom Uhorska namiesto latinčiny. 1848 bola nielen buržoázna ale ja národná revolúcia (z pohľadu Maďarov) --&gt;

V roku [[1848]] v krajine vypukla buržoázna [[Uhorská revolúcia|revolúcia]], ktorú rakúska vláda v roku [[1849]] potlačila aj za pomoci ruských vojsk víťazstvom v [[Bitka pri Világoši|bitke pri Világoši]]. Až v roku [[1867]] došlo k [[Rakúsko-uhorské vyrovnanie|rakúsko-uhorskému vyrovnaniu]], kedy sa Rakúska monarchia zmenila na dualistický štát&amp;nbsp;[[Rakúsko-Uhorsko]], ktorý existoval až do konca [[prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]]. Rakúsko-Uhorsko vstúpilo do vojny, keď napadlo [[Srbsko]], ktoré však malo podporu Ruska a ďalších krajín [[Dohoda (prvá svetová vojna)|Dohody]].

=== Medzivojnové obdobie ===
Dlhotrvajúcou vojnou bola krajina výrazne oslabená. V novembri [[1918]] zaniklo Uhorské kráľovstvo (Uhorsko) a rozpadlo sa na nástupnícke štáty: Maďarskú (ľudovú) republiku, [[Česko-Slovensko]] (na severe), [[Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov]] (na juhu) a východné pohraničie bolo pripojené k [[Rumunsko|Rumunsku]] a západné pohraničie&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Burgenland]] (trochu neskôr) k [[Rakúsko|Rakúsku]]. Zmeny hraníc boli neskôr potvrdené [[Trianonská zmluva|Trianonskou zmluvou]]. V roku [[1930]] v krajine napriek zmenám hraníc podľa oficiálnych údajov Maďarska žilo ešte stále 477 153 Nemcov (resp. 811 770 nemecky hovoriacich),  104 819 Slovákov (resp. 399 170 slovensky hovoriacich) či 54 360 Chorvátov a Srbov (resp. 82 003 srbochorvátsky hovoriacich).

Už 25. októbra 1918 sa do čela novovytvorenej Uhorskej (maďarskej) národnej rady dostal gróf [[Mihály Károlyi]]. 31. 10. 1918 ho vďaka podpore ľudových más (tzv. [[Astrová revolúcia]]) cisár [[Karol I. (Rakúsko-Uhorsko)|Karol I]].  vymenoval za predsedu novej uhorskej vlády. Po konci prehratej [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] 11. novembra [[1918]] zaniklo [[Rakúsko-Uhorsko]] a s ním aj [[Uhorské kráľovstvo]] ([[Uhorsko]]). Pod tlakom masových demonštrácií 13. novembra 1918 odstúpil Karol I. a štátne zriadenie bolo zmenené na republikánske. Po vyhlásení Nemeckej republiky a Rakúskej republiky vyhlásila Maďarská národná rada 16. novembra 1918 samostatnú Maďarskú republiku a Károlyi sa (do 21. marca 1919) stal jej prvým prezidentom. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Károlyi, Mihály|url=https://beliana.sav.sk/heslo/karolyi-mihaly|vydavateľ=Encyclopaedia Beliana|dátum prístupu=2020-11-13|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Na jar [[1919]] vláda padla a bola vyhlásená tzv. [[Maďarská republika rád]], ktorá sa pokúsila na Slovensku vytvoriť [[Slovenská republika rád|Slovenskú republiku rád]], no nakoniec bola potlačená rumunskými a česko-slovenskými vojskami na pokyn dohodových mocností v lete 1919. Po prechodnej vláde sociálnych demokratov sa v roku [[1920]] k moci dostal [[Miklós Horthy]] a vyhlásil [[Maďarské kráľovstvo]] (v maďarčine je výraz zhodný s výrazom Uhorské kráľovstvo), ktoré však nemalo kráľa. Horthy v Maďarsku nastolil jeden z prvých fašistických režimov v Európe{{Bez citácie}}. Hlavným cieľom štátu bola obnova Uhorska, alebo aspoň pripojenie časti území susedných štátov. Režim úzko spolupracoval s fašistickým režimom v Taliansku a neskôr s nacistickým Nemeckom. Už v roku 1920 bol prijatý prvý protižidovský zákon.

=== Druhá svetová vojna ===
Počas 2. svetovej vojny viedol Maďarsko spočiatku naďalej M. Horthy. Krajina získala časť území okolitých krajín (vrátane Slovenska) v dôsledku [[Prvá viedenská arbitráž|prvej]] a [[Druhá viedenská arbitráž|druhej viedenskej arbitráže]]. Z územia Slovenska takto pričleneného k Maďarsku muselo odísť okolo 100 000 Slovákov alebo Čechov. Maďarsko sa zúčastnilo vojny na strane vojsk [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]], jeho jednotky bojovali na [[východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. Od 19. marca [[1944]] bolo maďarské územie obsadené nemeckými vojskami, v októbri bol Horthy nútený odstúpiť a jeho miesto prebral radikálny fašistický politik [[Ferenc Szálasi|F. Szálasi]]. Zavládol teror tzv. [[Šípové kríže|Šípových krížov]]. Územie Maďarska oslobodzoval sovietsky 2. a 3. ukrajinský front. Najťažšie boje prebiehali v oblasti [[Debrecín]]u, [[Níreďháza|Níreďházy]] a [[Budapešť|Budapešti]].

=== Po druhej svetovej vojne ===
[[Súbor:Podpisovanie zmluvy Vyšehradskej skupiny vo febrúari 1991.jpg|thumb|Podpisovanie zmluvy [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]], február 1991]]

Po druhej svetovej vojne sa uskutočnila vzájomná [[Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom|výmena maďarského a slovenského obyvateľstva]] (asi 2x75 000 osôb) medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom. Ďalej bolo z Maďarska deportovaných okolo 200 000 Nemcov.

Po skončení [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vznikla v roku 1949 [[Maďarská ľudová republika]] (u nás nazývaná aj  [[Maďarská ľudovodemokratická republika]], maď. ''Magyar Népköztársaság''), v ktorej vládli komunisti. V roku [[1956]] vypuklo v štáte [[Maďarské povstanie|protikomunistické povstanie]], ktoré následne potlačili sovietske vojská. Krajina sa podieľala aj na [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|vpáde vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] v auguste [[1968]].

V roku [[1989]] krajina ako jedna z prvých v regióne zrušila prísny režim na svojich západných hraniciach a prispela tak k pádu [[železná opona|Železnej opony]]. Po páde socializmu sa krajina stala [[Trhová ekonomika|trhovou ekonomikou]]. Spolu s okolitými spriaznenými krajinami v roku [[1991]] vytvorila neformálne spoločenstvo s cieľom podpory procesu európskej integrácie a transformácie ekonomík, ktoré je označované ako [[Vyšehradská skupina]]. V roku [[1999]] Maďarsko vstúpilo do [[NATO]] a v roku [[2004]] do [[Európska únia|Európskej únie]]. Od decembra [[2007]] je aj súčasťou [[Schengenský priestor|Shengenského priestoru]].

== Geografia ==
[[Súbor:Fyzicka mapa-Madarsko.JPG|right|thumb|Fyzická mapa Maďarska]]
[[Súbor:Hortobagy-ziehbrunnen.jpg|thumb|[[Pusta]] v [[Národný park Hortobágy|Národnom parku Hortobágy]]]]
[[Súbor:Visegrád, Duna, látkép.jpg|thumb|Rieka [[Dunaj]] pod hradom [[Vyšehrad]]]]

=== Povrch ===
Maďarsko je vnútrozemská krajina rozprestierajúca sa na nížinách v [[Panónska panva|Panónskej panve]] s pohoriami na slovenských hraniciach s najvyšším vrchom [[Kékes]] {{m|1014|m}} v pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]]. Má rozlohu {{km2|93030|m}}. Až 68&amp;nbsp;% povrchu krajiny tvoria [[nížina|nížiny]], pričom 30&amp;nbsp;% sa nachádza vo výške 200&amp;nbsp;–&amp;nbsp;{{mnm|400}}&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 

  | titul = The Geology of Hungary
  | url = http://waterfire.fas.is/Hungary/GeologyofHungary.php
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 15.1.2010
  | vydavateľ = waterfire.fas.is
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;

Maďarsko je svojou najväčšou riekou [[Dunaj]]om rozdelené na dve časti, časť západne od Dunaja sa nazýva [[Zadunajsko]] (''Dunántúl''). V tejto oblasti sa nachádzajú i východné výbežky [[Alpy|Álp]] a [[Maďarské stredohorie]] s pohoriami [[Mecsek]], [[Bakonský les]], [[Vertešské vrchy]], [[Gerecse]], [[Pilišské vrchy]] a [[Buda]]. Oblasť na východ od Tisy sa označuje [[Tiszántúl]]. Oblasť medzi týmito riekami sa nazýva medziriečie Tisy a Dunaja (Duna–Tisza köze). Veľkú časť územia tvorí [[Veľká dunajská kotlina]] (''Alföld''). Na severozápade sa nachádza [[Malá dunajská kotlina]] (Kisalföld) a Severné stredohorie s južnými výbežkami Karpát, ktoré tvorí vrchovina [[Börzsöny]], [[Cserhát]], [[Matra (pohorie)|Matra]], [[Bukové vrchy (Bükk)|Bukové vrchy]] (Bükk), [[Tokajské vrchy|Tokajské]] a [[Zemplínske vrchy]], ktoré zasahujú aj na územie Slovenska.

Na severovýchode krajiny sa nachádza suchá step, tzv. [[pusta]].

=== Geológia ===
Územie Maďarska je obklopené vrásovo-príkrovovými pohoriami [[Alpy|Álp]], [[Karpaty|Karpát]] a [[Dinaridy|Dinaríd]]. [[Príkrov (geológia)|Príkrovy]] v týchto oblastiach boli formované najmä počas [[jura (geochronologická jednotka)|jury]] a [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]]. Tieto celky spoločne s podložím [[Panónska panva|Panónskej panvy]] budujú samostatný celok označovaný ako [[Alcapa]], ktorý buduje hlavne severozápad územia, popri ňom sa na juhovýchode nachádza ďalšia tektonická jednotka označovaná ako teran [[Tisia]], ktorý sa do svojej dnešnej polohy dostal zrejme v priebehu miocénu. Obe tieto jednotky oddeľuje hlboko založená [[stredomaďarská línia]], ktorá predstavuje miocénny smerne-posuvný zlom.&lt;ref&gt;Kázmér, M., 1999: [http://pangea.elte.hu/paleo/Kazmer_1999_synoptic.pdf ''Synoptic geology of Hungary.'']{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} Beihefte zur European Journal of Mineralogy, 11, s. 1&amp;nbsp;–&amp;nbsp;6&lt;/ref&gt;

[[Panónska panva]] vznikla začiatkom [[miocén]]u rozsiahlou [[extenzia (geológia)|extenziou]], spôsobenou zánikom oceánu vo Vonkajších Karpatoch. Jej výplň tvoria hlavne [[íl]]y, [[piesok|piesky]] a [[štrk]]y. Hlavná fáza extenzie sa skončila v miocéne, do [[pliocén]]u a [[kvartér]]u pokračovala iba termálna [[subsidencia]]. Tieto procesy riftingu sprevádzal i pomerne výdatný [[vulkanizmus]]. Nachádzajú sa tu ložiská [[bauxit]]u a mangánových [[ruda|rúd]], ktoré však nepokrývajú celú spotrebu v krajine. Krajina má tiež zásoby [[zemný plyn|zemného plynu]] a [[ropa|ropy]], ktoré však v prevažnej miere tiež dováža. Významné sú i zásoby [[hnedé uhlie|hnedého uhlia]].

=== Vodstvo ===
Najvýznamnejšou riekou v Maďarsku je [[Dunaj]] (''Duna''), ktorý preteká krajinou v dĺžke {{km|420|m}}.&lt;ref&gt;Zdenko Mocko, Krajiny sveta. Pravda, Bratislava, 1986, s. 365&amp;nbsp;–&amp;nbsp;373&lt;/ref&gt; Ďalšie rieky sú [[Tisa]] (''Tisza'') a [[Dráva]]. Hlavne v okolí Tisy je vybudovaných veľa zavlažovacích zariadení. V Zadunajsku leží [[Balaton (jazero)|Balaton]]. Najväčšie termálne jazero na svete je [[Hévízske jazero]] v [[Kúpele Hévíz|Kúpeľoch Hévíz]]. Druhé najväčšie jazero v [[Panónska panva|Panónskej panve]] je [[Jazero na Tise]] (''Tisza-tó'', predtým nazývané ''Kiskörei víztároló''), ktoré je možno aj najväčšie umelo založené jazero v Európe.

=== Podnebie ===
Maďarsko má [[kontinentálne podnebie]] s teplými a [[sucho|suchými]] letami s občasnými silnými zrážkami a studené zimy s dostatkom [[sneh]]u. Priemerná ročná teplota je približne 9,7&amp;nbsp;°C. Najvyššie letné teploty dosahujú 42&amp;nbsp;°C, najnižšie zimné mrazy dosahujú −29&amp;nbsp;°C. Priemerná teplota v lete je od 27&amp;nbsp;°C do 35&amp;nbsp;°C a v zime od 0&amp;nbsp;°C do −15&amp;nbsp;°C. Ročný úhrn zrážok dosahuje {{mm|600|m}} a klesá generálne zo západu na východ.

&lt;gallery&gt;
Súbor:Kekesteto1.JPG|Pohľad na [[Kékes]], najvyšší vrch Maďarska
Súbor:Podersdorf Nordstrand.jpg|Pobrežie [[Neziderské jazero|Neziderského jazera]] v [[Fertő-Hanság Nemzeti Park|Národnom parku Fertő-Hanság]]
Súbor:Balaton Hungary Landscape.jpg|Krajina v okolí jazera [[Balaton (jazero)|Balaton]]
Súbor:Rosalia alpina Mátra.jpg|[[Fuzáč alpský]] v maďarskom pohorí [[Matra (pohorie)|Matra]]
Súbor:Gemenci erdő őzek.JPG|Jelene v [[Duna-Dráva Nemzeti Park|Národnom parku Dunaj-Dráva]]
Súbor:Rezi castle 2007 10.jpg|Krajina v [[Őrségi Nemzeti Park|Národnom parku Őrség]]
Súbor:Okt 14.jpg|Vrch Bélkő a nádrž dvoch bývalých cementární, Bélapátfalva, v [[Bükki Nemzeti Park|Národnom parku Bukové hory]]
Súbor:Kiskunság National Park 1.jpg|Rovinatá krajina v [[Kiskunsági Nemzeti Park|Národnom parku Kiskunság]]
&lt;/gallery&gt;

== Obyvateľstvo ==
V Maďarsku k januáru 2013 žilo 9 909 000 obyvateľov. [[Pôrodnosť]] sa pohybuje okolo 9 na 1000 obyvateľov. Celkovo má Maďarsko dlhodobo nízku pôrodnosť a prejavuje sa tu dlhodobý pokles počtu obyvateľov. 68 % ľudí žije v mestách, pričom v Budapešti takmer až pätina obyvateľstva. [[Priemerná dĺžka života]] je 73,44 roka, u mužov 69,27 roka a u žien 77,87 roka. Väčšina obyvateľstva hovorí po maďarsky. [[Gramotnosť]] dosahuje 99,4 %.&lt;ref name=&quot;CIA&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = CIA World Fact Book - Hungary
  | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/hu.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 15.12.2009
  | dátum prístupu = 16.1.2010
  | vydavateľ = cia.gov
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20090610082839/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/HU.html
  | dátum archivácie = 2009-06-10
  }}&lt;/ref&gt;

Obyvateľstvo má pomerne homogénne národnostné zloženie, [[Maďari]] tvoria 94,40 % obyvateľov &lt;nowiki&gt;{{Bez citácie}}&lt;/nowiki&gt;. [[Rómovia]] 9,97 %, [[Nemci]] 1,18 %, [[Slováci]] 0,17 %, [[Chorváti]] 0,15%, [[Rumuni]] 0,14 %, [[Ukrajinci]] 0,07 %, [[Srbi]] 0,03 %, [[Gréci]] 0,07 %, [[Slovinci]] 0,05 %, [[Chanovia|Číňania]] 0,03 % a iní, čo spolu tvorí 106,26%. Maďari tvoria aj veľké menšiny v okolitých krajinách.

[[Náboženstvo|Náboženské]] zloženie obyvateľstva: [[latinská cirkev|rímski katolíci]] 51,9 %, reformovaní ([[Kalvinizmus|kalvíni]]) 15,9 %, [[ateizmus|bez vyznania]] 14,5 %, [[Luteranizmus|luteráni]] 3,0 %, [[Gréckokatolícka cirkev|grécki katolíci]] 2,6 %, [[Baptizmus|baptisti]] 0,2 %, [[pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávni]] 0,1 %, [[Judaizmus|židia]] 0,1 % a iní.

=== Sídla ===
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = right
| smer = vertikálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = Széchenyi Chain Bridge in Budapest at night.jpg
| šírka1 = 220
| popis1 = [[Budapešť]]
| obrázok2 = Ref. Nagytemplom (5233. számú műemlék) 11.jpg
| šírka2 = 220
| popis2 = [[Debrecín]]
| obrázok3 = Szeged, Kárász utca 16., Magyar Ede 16KJ.jpg
| šírka3 = 220
| popis3 = [[Segedín]]
| obrázok4 = Városház tér - panoramio (1).jpg
| šírka4 = 220
| popis4 = [[Miškovec]]
}}

V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Maďarsku podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[sčítanie obyvateľstva Maďarska v roku 2019|sčítania obyvateľstva v roku 2019]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí. 

{| class=&quot;wikitable&quot;
! Poradie
! Mesto
! Župa
! Počet obyvateľov
|-
| 1
| [[Budapešť]]
| [[Peštianska župa]]
| 1 752 286
|-		
| 2
| [[Debrecín]]
| [[Hajducko-bihárska župa]]
| 201 432 
|-		
| 3
| [[Segedín]]
| [[Čongrádsko-čanádska župa]]
| 160 766
|-		
| 4
| [[Miškovec]]
| [[Boršodsko-abovsko-zemplínska župa]]
| 154 521
|-		
| 5
| [[Päťkostolie]]
| [[Baranská župa (Maďarsko)|Baranská župa]]
| 142 873
|-		
| 6
| [[Ráb]]
| [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]]
| 132 034
|-		
| 7
| [[Níreďháza]]
| [[Sabolčsko-satmársko-berežská župa]]
| 116 799
|-		
| 8
| [[Kečkemét]]
| [[Báčsko-malokumánska župa]]
| 110 687
|-		
| 9
| [[Stoličný Belehrad]]
| [[Stoličnobelehradská župa]]
| 96 940
|-		
| 10
| [[Kamenec]]
| [[Vašská župa]]
| 78 407 
|-
| 11
| [[Solnok]]
| [[Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa]]
| 71 285
|-
| 12
| [[Érd]]
| [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]]
| 66 892
|- 
|13
| [[Tatabánya]]
| [[Komárňansko-ostrihomská župa]]
| 65 845
|-
| 14
| [[Šopron (mesto)|Šopron]]
| [[Rábsko-mošonsko-šopronská župa]]
| 62 454
|- 
| 15
| [[Kapošvár]]
| [[Šomodská župa (Maďarsko)|Šomodská župa]]
| 61 442
|-
|16
| [[Vesprém]]
| [[Vesprémska župa]]
| 59 738
|- 
| 17
| [[Békešská Čaba]]
| [[Békešská župa (Maďarsko)|Békešská župa]]
| 58 996
|-
| 18
| [[Zalaegerszeg]]
| [[Zalianska župa]]
| 57 403
|-
| 19
| [[Jáger]]
| [[Hevešská župa (Maďarsko)|Hevešská župa]]
| 52 898
|-
| 20
| [[Veľká Kaniža]]
| [[Zalianska župa]]
| 46 866
|}

== Administratívne členenie ==
{{hlavný článok|Administratívne členenie Maďarska}}

Maďarsko je rozdelené na 42 regiónov. Z toho je 19 žúp, 23 miest so župným právom (vrátane hlavného mesta Budapešť).

&lt;center&gt;
{| style=&quot;vertical-align:top;&quot;
|- style=&quot;vertical-align:top; text-align:center;&quot;
|''Maďarské župy''{{Administratívne členenie Maďarska (mapa)}}
|}
&lt;/center&gt;

== Hospodárstvo Maďarska ==
[[Súbor:Budapest - Business district.JPG|thumb|[[Duna Tower]], jedna z niekoľkých budov v ekonomicko-finančnej štvrti v [[Budapešť|Budapešti]]]]
[[Súbor:Uj forintok.png|thumb|[[Maďarský forint|Maďarské forinty]]]]

Maďarsko po roku 1990 prešlo z [[Príkazová ekonomika|centrálne plánovaného hospodárstva]] na [[Trhová ekonomika|trhovú ekonomiku]]. Zjednodušenie tohto prechodu uľahčili i čiastočné reformy uskutočnené pred pádom socializmu. Súkromný sektor sa podieľa na tvorbe viac ako 80 % HDP.

Dopad svetovej finančnej krízy z roku 2007/2008 bol v Maďarsku zosilnený tým, že Maďarsko vykazovalo vysoký deficit na bežnom účte, deficit štátneho rozpočtu a vysoké zadlženie domácností v cudzej mene. Preto v októbri 2008 došlo k značnému znehodnoteniu forintu, zvýšeniu hlavnej úrokovej miery a ekonomické subjekty prestali byť ochotné požičiavať štátu finančné prostriedky. Maďarsko následne dostalo od Európskej únie a MMF celkovo úver (úverovú linku) vo výške vyše 25 miliárd eur. V roku 2009 v Maďarsku v dôsledku finančnej krízy aj úsporných opatrení vlády klesal export, domáca spotreba aj investície.&lt;ref name=&quot;CIA&quot;/&gt;

=== Poľnohospodárstvo ===
Poľnohospodárstvo má vhodné podmienky hlavne vďaka priaznivým [[podnebie (klíma)|klimatickým]] pomerom a kvalitnej [[pôda|pôde]], ktorá zaberá asi 60 % povrchu krajiny. Rozšírená je [[živočíšna výroba|živočíšna]] i [[rastlinná výroba]]. V živočíšnej výrobe prevláda chov [[Sviňa domáca|ošípaných]], [[tur domáci|hovädzieho dobytka]], [[Kôň (podrod)|koní]], [[ovca|oviec]] a hydiny. Významnými pestovanými plodinami sú [[pšenica]], [[kukurica]], [[zemiaky]], [[cukrová repa]], [[slnečnica (rod rastlín)|slnečnica]], sladovnícky [[jačmeň]], [[tabak]], [[konope]] a [[ľan]]. Významné je tiež pestovanie [[zelenina|zeleniny]], hlavne [[Paprika ročná|papriky]], [[cesnak cibuľový|cibule]], ktoré sa používajú na výrobu [[korenie|korenia]]. Produkcia [[ovocie|ovocia]] plne pokrýva domácu spotrebu. Významné je tiež [[vinohradníctvo]] a výroba kvalitných [[víno|vín]].&lt;ref&gt;Anton Magula a kol., ''Lexikón štátov sveta.'' ISBN 80-8067-023-4 Mapa Slovakia, Bratislava, 2001, s. 63&lt;/ref&gt;

=== Priemysel ===
Významnými odvetviami maďarského priemyslu sú [[strojárstvo]] (hlavne výroba dopravných prostriedkov, napr. automobilky [[Suzuki]] a [[Opel]]), [[chemický priemysel]] a textilná výroba. V minulosti významný [[potravinársky priemysel]] je úzko previazaný s [[poľnohospodárstvo]]m a v dnešnej dobe stráca svoju dominantnú úlohu. Napriek tomu je však Maďarsko významným exportérom [[mäso|mäsa]], [[hydina (vtáctvo)|hydiny]], [[obilniny|obilnín]] a [[víno|vína]].

== Poznámky ==
{{referencie|skupina=pozn.}}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Maďarsko|commonscat=Hungary}}

{{Maďarsko}}
{{Krajiny V4}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{Schengenský priestor}}
{{NATO}}
{{OECD}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Maďarsko| ]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]</text>
      <sha1>gfkg631q3jmps8pclteljxyzvzatxpk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Nemecko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>688</id>
    <revision>
      <id>8189984</id>
      <parentid>8176812</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T04:24:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19960-09</username>
        <id>290695</id>
      </contributor>
      <origin>8189984</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="172644" sha1="3mcli4ew77ub4e9cj0i79m1exwjos7k" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov = Spolková republika Nemecko
| 2. pád názvu = Nemecka
| Vlajka = Flag of Germany.svg
| Znak = Coat of Arms of Germany.svg
| Poloha = EU-Germany.svg
| Motto = Einigkeit und Recht und Freiheit&lt;br&gt;({{deu|Jednota a právo a sloboda}})
| Hymna = [[Das Lied der Deutschen]] (tretia sloha) &lt;center&gt;[[Súbor:German national anthem performed by the US Navy Band.ogg]]&lt;/center&gt;
| Kráľovská hymna =
| Dlhý miestny názov = Bundesrepublik Deutschland
| Krátky miestny názov = Deutschland
| Hlavné mesto = [[Berlín]]
| ŠírkaSt = 52
| ŠírkaMin = 31
| ŠírkaSJ =s 
| DĺžkaSt = 13
| DĺžkaMin = 23
| DĺžkaVZ =z 
| Najväčšie mesto = [[Berlín]]
| Úradné jazyky = [[nemčina]]
| Demonym = [[Nemci|Nemec, Nemka]]
| Štátne zriadenie = parlamentná spolková republika
| Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident|spolkový prezident]]&lt;br /&gt;[[Spolkový kancelár (Nemecko)|spolkový kancelár]]
| Politickí predstavitelia = [[Frank-Walter Steinmeier]]&lt;br /&gt;[[Friedrich Merz]]
| Vznik = [[Verdunská zmluva]] ([[843]])&lt;br /&gt;[[18. január]] [[1871]]&lt;br /&gt;rozdelenie [[23. máj]] [[1949]]&lt;br /&gt;zjednotenie [[3. október]] [[1990]]
| Susedia = [[Francúzsko]], [[Česko]], [[Holandsko]], [[Rakúsko]], [[Švajčiarsko]], [[Luxembursko]], [[Belgicko]], [[Dánsko]], [[Poľsko]]
| Rozloha = 357 385,71
| Poradie rozloha = 62
| Rozloha vody = 
| Percento vody = 2,2
| Odhad počtu obyvateľov = 83 695 430
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2022  
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 19  
| Sčítanie počtu obyvateľov = 82 792 351
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2017
| Hustota obyvateľstva = 232
| Poradie hustota = 58
| HDP = 4,031 bilióna
| Rok HDP = 2022
| Poradie HDP = 4
| HDP na hlavu = 63 835
| Poradie HDP na hlavu = 18
| HDI = 0,942
| Rok HDI = 2011
| Poradie (HDI) = 9
| Kategória HDI = veľmi vysoký 
| Mena = [[Euro]] (€) (= 100 centov)
| Kód meny = EUR
| Časové pásmo = 
| UTC posun = +1
| Letný čas = 
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = DEU / DE
| Kód motorových vozidiel = D
| Internetová doména = .de
| Smerové telefónne číslo = 49
| Poznámky = Gramotnosť: 99,9% 
}}

'''Nemecko''', dlhý '''Spolková republika Nemecko''', skr. SRN, {{v jazyku|deu|Bundesrepublik Deutschland, BRD}}; v rokoch 1949 – 1990 skrátene neoficiálne, ale často aj ''západné Nemecko''; podrobnosti o názve pozri nižšie) je [[štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]]. Na severe susedí s [[Dánsko]]m, obmýva ho [[Severné more]] a [[Baltské more]], na východe susedí s [[Poľsko]]m a [[Česko]]m, na juhu s [[Rakúsko]]m a [[Švajčiarsko]]m a na západe s [[Francúzsko]]m, [[Luxembursko]]m, [[Belgicko]]m a [[Holandsko]]m. Rozloha Nemecka je {{km2|357021}}, pričom územie štátu sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Úmerne k výsledkom [[Sčítanie obyvateľov, domov a bytov|sčítania ľudu]] v roku [[2011]] malo Nemecko k [[30. september|30. septembru]] [[2014]] 81,084 miliónov obyvateľov,&lt;ref name=&quot;hoerigkeit&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bevölkerung auf Grundlage des Zensus 2011
  | url = https://www.destatis.de/DE/ZahlenFakten/GesellschaftStaat/Bevoelkerung/Bevoelkerungsstand/Tabellen/Zensus_Geschlecht_Staatsangehoerigkeit.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = nemecky
}}&lt;/ref&gt; čo z neho robí najľudnatejší štát [[Európska únia|Európskej únie]]. Jeho populácia už v rokoch 2003 až 2010 klesla kvôli dlhodobej veľmi nízkej pôrodnosti o skoro 800 000 obyvateľov, čo z neho robí jednu z mála západoeurópskych krajín s negatívnym prírastkom obyvateľstva.&lt;ref name=&quot;rfr1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 
  | url = http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&amp;language=en&amp;pcode=tps00001&amp;tableSelection=1&amp;footnotes=yes&amp;labeling=labels&amp;plugin=1
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Tento vývoj prebieha napriek tomu, že Nemecko je zároveň domovom tretej najväčšej populácie imigrantov na svete.&lt;ref&gt;[http://www.migrationinformation.org/datahub/countrydata/country.cfm Germany: Inflow of foreign population by country of nationality, 1994 to 2003]&lt;/ref&gt; Výsledok sčítania ľudu [[2011]] znamenal zníženie úradného odhadu stavu obyvateľstva o zhruba 1,1 milióna ľudí.

Podľa známych dokumentov bolo územie s názvom [[Germánia]] osídlené niekoľkými [[Germáni|germánskymi kmeňmi]] už pred rokom 100 n. l. Od [[10. storočia]] tvorilo nemecké územie jadro [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]], ktorá existovala až do roku [[1806]]. V [[16. storočí]] sa severné oblasti stali centrom [[reformácia|reformácie]]. K zjednoteniu Nemecka došlo po [[Prusko-francúzska vojna|Prusko-francúzskej vojne]] v roku [[1871]]. V roku [[1939]] rozpútalo Nemecko [[Druhá svetová vojna|2. svetovú vojnu]], ktorá trvala do roku [[1945]] a bola najväčšou vojnou histórie. V roku [[1949]] bolo Nemecko rozdelené na dva štáty, [[Nemecká demokratická republika|Nemeckú demokratickú republiku]] a [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemeckú spolkovú republiku]] a jeden zvláštny politický útvar [[Západný Berlín]]. K ich zjednoteniu došlo v roku [[1990]]. Západné Nemecko bolo v roku [[1952]] zakladajúcim členom [[Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ|Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ]] a v roku [[1957]] zakladajúcim štátom [[Európske spoločenstvo|Európskeho spoločenstva]]. V súčasnosti je Nemecko súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Nemeckou menou je [[euro]], ktoré v roku [[2002]] nahradilo [[Nemecká marka|nemeckú marku]].

Nemecko je [[Federácia|federatívnou]] [[Demokracia|demokratickou]] [[Parlamentná republika|parlamentnou republikou]] tvorenou šestnástimi, čiastočne suverénnymi spolkovými krajinami (''Bundesländer''). Hlavným a zároveň aj najväčším mestom je [[Berlín]]. Nemecko je členským štátom [[Organizácia spojených národov|OSN]], [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[G8]] a signatárom [[Kjótsky protokol|Kjótskeho protokolu]]. Na základe nominálnej hodnoty [[Hrubý domáci produkt|HDP]] je nemecká ekonomika štvrtou najväčšou na svete a v roku [[2007]] bola najväčším svetovým exportérom. Nemecko je druhým najväčším svetovým poskytovateľom rozvojovej pomoci&lt;ref&gt;[http://www.topnews.in/germany-worlds-second-biggest-aid-donor-after-us-229970 Germany world's second biggest aid donor after US] TopNews, India.&lt;/ref&gt; a jeho výdaje na obranu sú šieste najväčšie na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://www.sipri.org/contents/milap/milex/mex_major_spenders.pdf/download
| titul = The fifteen major spenders in 2006| datum prístupu = 2007-08-23 | rok = 2007| formát = PDF | edícia = Recent trends in military expenditure | vydavateľ = Stockholm International Peace Research Institute}}&lt;/ref&gt; Životná úroveň je v Nemecku vysoká a funguje tam veľmi rozvinutý systém sociálnej pomoci. Nemecko je jedným z kľúčových aktérov európskej aj celosvetovej politiky.&lt;ref&gt;[http://www.iht.com/articles/2008/04/04/europe/poll.php The leader of Europe? Answers an ocean apart] International Herald Tribune. [[4. apríl]]a [[2008]].&lt;/ref&gt; V mnohých vedeckých a technologických odboroch je Nemecko považované za svetového lídra.&lt;ref&gt;[http://www.innovations-report.de/html/berichte/informationstechnologie/bericht-109339.html Confidently into the Future with Reliable Technology] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131105055439/http://www.innovations-report.de/html/berichte/informationstechnologie/bericht-109339.html |date=2013-11-05 }} www.innovations-report.de. [[7. máj]]a [[2008]].&lt;/ref&gt;

== Názov ==
Súčasný stav (od konca 90. rokov 20. storočia) je takýto:
*Kodifikačné príručky [[Pravidlá slovenského pravopisu]] (od roku 1953) a [[Krátky slovník slovenského jazyka]] predpisujú ako dlhý tvar podobu ''Nemecká spolková republika''. Krátky tvar je ''Nemecko''.
*Úrad geodézie a kartografie SR štandardizuje ako dlhý tvar podobu ''Nemecká spolková republika'', ale v poznámke uvádza, že na výslovnú žiadosť nemeckej strany v medzinárodných [[dohoda|dohodách]], [[zmluva|zmluvách]] a podobných [[dokument]]och medzi Nemeckom a Slovenskom používa podoba ''Spolková republika Nemecko''. Štandardizovaný krátky tvar oficiálneho názvu štátu znie ''Nemecko''.&lt;ref&gt;[https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/nemecko.pdf]&lt;/ref&gt;.  
*V rozpore so štandardizovaným krátkym tvarom Nemecko sa vyskytuje aj krátky tvar ''Spolková republika'', ktorý vznikol skrátením dlhého tvaru oficiálneho názvu štátu.&lt;ref&gt;[http://www.juls.savba.sk/ks/1992/8/ks1992-8.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}} str. 236&lt;/ref&gt;

Historicky sa u nás od vzniku západného Nemecka používal bezvýhradne názov ''Nemecká spolková republika''. V zmluve medzi Česko-Slovenskom a Nemeckom zo začiatku 70. rokov bol ako ústupok nemeckej strane použitý názov ''Spolková republika Nemecka'' (posledné slovo je v [[genitív]]e). Tento tvar (teda ''Spolková republika Nemecka'') sa v roku 1988 stal záväzným pre kartografické diela. Od konca roka 1989 (teda od nežnej revolúcie) sa bežne začal používať (aj) tvar ''Spolková republika Nemecko'' (posledné slovo je v [[nominatív]]e) &lt;ref&gt;[http://www.juls.savba.sk/ks/1992/8/ks1992-8.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}} str. 237, 241&lt;/ref&gt;. Pravidlá slovenského pravopisu (od roku 1953 &lt;ref&gt;[[Pravidlá slovenského pravopisu]] z roku 1953, 1965, 1971, 1991, 2000 (Od roku 1953 bol názov Nemecká spolková republika uvedený iba ako jeden z príkladov v kapitole o písaní veľkých písmen, od roku 1991 je uvedený v tej istej kapitole a okrem toho aj priamo v slovníkovej časti)&lt;/ref&gt;), Krátky slovník slovenského jazyka, ako aj Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (od roku (?) 1996 &lt;ref&gt;Rozhodnutie č. P-1840/2000 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/nazvoslovne_informacie/ni26.pdf] str. 6 dole, v spojení s [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/nemecko.pdf] a [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/zoznam-zmenenych-nazvov.pdf] (neobsahuje zmenu názvu pre Nemecko)&lt;/ref&gt;) však predpisovali a dodnes predpisujú tvar ''Nemecká spolková republika'', pričom ÚGK SR pripúšťa vyššie uvedenú výnimku pre slovensko-nemecké medzinárodné zmluvy.

V češtine (ktorá mala v minulosti pomenovania Nemecka zhodné s pomenovaniami v slovenčine) je dnes na rozdiel od slovenčiny kodifikovaný tvar ''Spolková republika Německo''.&lt;ref&gt;[http://prirucka.ujc.cas.cz/?slovo=spolkov%C3%BD]&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Nemecka}}
=== Prehistória ===
[[Súbor:Nebra Scheibe.jpg|thumb|right|3 600 rokov starý [[Disk z Nebry]]]]
[[Súbor:Hohle fels - venus©urmu 2014 - foto hannes wiedmann.jpg|vľavo|náhľad|[[Venuša z Hohle Fels]]]]

Nález čeľuste [[Mauer 1]] v roku 1907 ukazuje, že pravekí ľudia boli na území Nemecka prítomnom už pred 600 000 rokmi.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.pnas.org/content/107/46/19726.full|title=Radiometric dating of the type-site for Homo heidelbergensis at Mauer, Germany|work=[[Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America|PNAS]]|date=27 August 2010|accessdate=27 August 2010}}&lt;/ref&gt; Najstaršie doteraz nájdené kompletné lovecké zbrane boli objavené v uhoľnej bani v [[Schöningen]]e v roku 1995. Išlo o tri 380 000 rokov staré drevené oštepy 6-7,5 stopy dlhé.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://archive.archaeology.org/9705/newsbriefs/spears.html|title=World's Oldest Spears|work=archive.archaeology.org|publisher= |date=3 May 1997|accessdate=27 August 2010}}&lt;/ref&gt; V údolí [[Neandertal]] boli v roku 1856 objavené vôbec prvé fosílie nemoderného človeka. Tento nový druh človeka bol pomenovaný [[Neandertálec]]. O týchto fosíliách nazvaných '' Neandrtal 1'' je dnes známe, že sú 40 000 rokov staré. Dôkazy o moderných ľuďoch podobne starých boli nájdené v jaskyniach v pohorí [[Švábska Jura]] neďaleko [[Ulm]]u. Nájdené boli tiež 42 000 rokov staré flauty, vyrobené z vtáčích kostí a mamutie slonoviny, ktoré sú najstaršími nájdenými hudobnými nástrojmi,&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/news/science-environment-18196349|title=Earliest music instruments found|publisher=BBC|date=25 May 2012|accessdate=25 May 2012}}&lt;/ref&gt; ďalej 40 000 rokov stará soška levieho muža,&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.theartnewspaper.com/articles/Ice-Age-iLion-Mani-is-worlds-earliest-figurative-sculpture/28595|title=Ice Age Lion Man is world's earliest figurative sculpture|work=[[The Art Newspaper]]|date=31 January 2013|accessdate=31 January 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150215162121/http://www.theartnewspaper.com/articles/Ice-Age-iLion-Mani-is-worlds-earliest-figurative-sculpture/28595|archivedate=2015-02-15}}&lt;/ref&gt; a 35 000 rokov stará [[Venuša z Hohle Fels]], ktoré sú doteraz najstarším objaveným sochárskym umením.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://donsmaps.com/hohlefelsvenus.html|title=The Venus of Hohle Fels|work=donsmaps.com|publisher= |date=14 May 2009|accessdate=14 May 2009}}&lt;/ref&gt;[[Disk z Nebry]] je vyrobený z [[bronz]]u a nájdený v blízkosti, ako názov napovedá, [[Nebra|Nebry]] v krajine [[Sasko-Anhaltsko]]. Svetový register programu Pamäť sveta ([[UNESCO]]) tento nález nazval &quot;jeden z najvýznamnejších archeologických nálezov 20. storočia&quot;.&lt;ref&gt;{{cite news| url=http://www.unesco.org/new/en/communication-and-information/flagship-project-activities/memory-of-the-world/register/full-list-of-registered-heritage/registered-heritage-page-6/nebra-sky-disc/ | work=Unesco memory of the World  | title=Nebra Sky Disc | date=2013}}&lt;/ref&gt;

=== Germánske kmene a Franská ríša ===
{{Hlavný článok|Germáni|Sťahovanie národov}}
[[Súbor:Invasions of the Roman Empire 1.png|thumb|Migrácia v [[Európa|Európe]] medzi [[2. storočie|2.]] a [[5. storočie|5. storočím]]]]
[[Súbor:Hermann (Arminius), by Augustus Tholey .jpg|vľavo|náhľad|259x259pixelov|[[Arminius]]]]

História [[germáni|germánskych kmeňov]] siaha do severskej doby bronzovej alebo predrímskej doby železnej. Z južnej [[Škandinávia|Škandinávie]] a severného Nemecka od 1. storočia pr. n.l. postupovali južným, východným a západným smerom a prišli do kontaktu s [[Kelti|keltskými]] kmeňmi [[Galovia|Galov]], ako aj s [[iránske národy|iránskymi]], [[Pobaltie|pobaltskými]] a[[Slovania|slovanskými]] kmeňmi v [[stredná Európa|strednej]] a[[východná Európa|východnej Európe]].&lt;ref&gt;{{cite book |first =Jill N. |last = Claster |title =Medieval Experience: 300–1400 |publisher =New York University Press |year =1982 |page =35 |isbn=0-8147-1381-5}}&lt;/ref&gt;

Pod vládou cisára [[Augustus|Augusta]] začal Rím územie Germánie napádať (oblasť rozprestierajúcu sa zhruba od [[Rýn]]a po [[Ural]]). V roku 9 n. l. boli tri [[rímska légia|rímske légie]] vedenej [[Publius Quinctilius Varus|Varom]][[Bitka v Teutoburskom lese|porazené]] [[Cheruskovia|cheruským]] vodcom [[Arminius|Arminom]]. Okolo roku 100, kedy [[Tacitus]] napísal knihu ''Germania'', sa germánske kmene usadili pozdĺž riek Rýn a [[Dunaj]] ([[Limes Germanicus]]) a zaberali väčšinu územia dnešného Nemecka; Rakúska, južného [[Bavorsko|Bavorska]] a západného [[Porýnie]]. Avšak spadali pod Rím ako provincie.&lt;ref name=&quot;9-13&quot;&gt;Fulbrook 1991, pp. 9–13.&lt;/ref&gt;

V 3. storočí sa objavila séria západných germánskych kmeňov: [[Alemani]], [[Frankovia]], [[Chattovia]], [[Sasi]], [[Frízovia]] a [[Durinkovia]]. Okolo roku 260 začali Germáni nájazdy na rímske územia.&lt;ref&gt;{{cite book |series= The Cambridge Ancient History |title =The crisis of empire, A.D. 193–337 |volume =12 |page =442 |isbn=0-521-30199-8 |first =Alan K. |last =Bowman |first2 =Peter |last2 =Garnsey |first3 =Averil |last3 =Cameron |publisher =Cambridge University Press |year = 2005}}&lt;/ref&gt; Po invázii [[Huni|Hunov]] v roku 375 a s úpadkom Ríma od roku 395 sa germánske kmene presunuli ďalej na juhozápad. Súčasne niekoľko veľkých kmeňov vytvorilo približne to, čo je dnešné Nemecko, a vysídlili menšie germánske kmene. Veľké územia (známe od [[Merovejovci|merovejského]] obdobie ako [[Austrázia]]) boli obsadené [[Franská ríša|Frankmi]] a severné Nemecko bolo ovládané Sasmi a Slovanmi.&lt;ref name=&quot;9-13&quot;/&gt;

=== Rímsko-nemecká ríša ===
{{Hlavný článok|Rímsko-nemecká ríša}}
[[Súbor:HRR.gif|thumb|left|Vývoj územia [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]]]

Dňa 25. decembra 800 bol franský kráľ [[Karol Veľký]] korunovaný za cisára a založil [[Franská ríša|Franskú ríšu]], ktorá bola [[Verdunská zmluva|v roku 843 rozdelená]].&lt;ref name=&quot;f11&quot;&gt;Fulbrook 1991, p. 11.&lt;/ref&gt; Svätá ríša rímska zahŕňala [[Východofranská ríša|východnú časť]] Karolovho pôvodného kráľovstva a ukázala sa ako najsilnejšia. Jej územie sa tiahlo od rieky [[Eider]] na severe ku [[Stredozemné more|Stredozemnému moru]] na juhu.&lt;ref name=&quot;f11&quot;/&gt; Počas vlády [[Liudolfovci|otonských]] cisárov (919 - 1024) bolo konsolidovaných niekoľko významných vojvodstiev a nemecký kráľ [[Oto I.]] bol v roku 962 korunovaný za cisára Svätej ríše rímskej. V roku 996 sa [[Gregor V. (pápež)|Gregor V.]] stal prvým nemeckým pápežom. Menoval ho jeho bratranec [[Otto III. (Svätá rímska ríša)|Oto III.]], Ktorý bol krátko pred tým korunovaný za cisára Svätej ríše.&lt;ref&gt;{{cite book|author=McBrien, Richard|title=Lives of the Popes: The Pontiffs from St. Peter to Benedict XVI|publisher=HarperCollins|year=2000|page=138}}&lt;/ref&gt; Za vlády [[Sálska dynastia|sálskej dynastie]] (1024 – 1125) Svätá ríša rímska pohltila severné Taliansko a [[Burgundsko]], aj keď cisár stratil kvôli [[Boj o investitúru|boji o investitúru]] moc.&lt;ref&gt;
Pomenovanie germánskych národov na všeobecný pojem &quot;Nemci&quot; (&quot;Germáni&quot;) má podľa historika Herwig Wolframa svoje korene v tejto dobe. Tvrdí, že išlo obranný krok zo strany pápežstva označiť ich ako cudzincov, čiastočne kvôli neistote pápežstvo a tiež odôvodniť útoky na ne, pozri: {{cite book|author=Wolfram, Herwig|title='The Roman Empire and its Germanic Peoples|publisher=California University Press|year=1997|pages=11–13}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Lucas Cranach d.Ä. - Martin Luther, 1528 (Veste Coburg).jpg|thumb|170px|[[Martin Luther]], ktorý inicioval [[reformácia|reformáciu]]]]

Pod vládou [[hohenstaufovci|štaufov]] (1138 – 1254) posilnili nemecké kniežatá svoj vplyv ďalej na juh a na východ do oblastí obývaných Slovanmi, predchádzajúcimi nemeckému osídleniu týchto oblastí a ďalej na východ (''[[Ostsiedlung]]''). Severné nemecké mestá rástli a prosperovali ako členovia [[Hanza|Hanzy]].&lt;ref&gt;Fulbrook 1991, pp. 13–24.&lt;/ref&gt; Počnúc [[veľký hladomor 1315-1317|veľkým hladomorom]] v roku 1315 a končiac [[Čierna smrť|čiernou smrťou]] v rokoch 1348 – 1350 sa počet obyvateľov Nemecka znížil.&lt;ref&gt;{{cite book |url =http://www.vlib.us/medieval/lectures/black_death.html |title =The Great Famine (1315–1317) and the Black Death (1346–1351) |first =Lynn Harry |last =Nelson |publisher =University of Kansas |accessdate =19 March 2011}}&lt;/ref&gt;[[Zlatá bula Karola IV.|Zlatá bula]] z roku 1356 zabezpečila základnú ústavu ríše a kodifikovala voľbu cisára siedmich [[kurfirst]]ov, ktorí vládli niektorému z najmocnejších kniežatstva a arcibiskupstva.&lt;ref&gt;Fulbrook 1991, p. 27.&lt;/ref&gt;

[[Súbor:HRR 1648.png|náhľad|vľavo|Mapa ''[[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] národa nemeckého'' v roku 1648]]

[[Martin Luther]] v roku 1517 vo Wittenbergu zverejnil [[95 téz]], v ktorých napádal rímskokatolícku cirkev a zahájil [[reformácia|protestantskú reformáciu]]. Samostatná [[luteránstvo|luteránska cirkev]] sa po roku 1530 v mnohých spolkových krajinách stala oficiálnym náboženstvom. Náboženský konflikt viedol k [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojne]] (1618 – 1648), ktorá nemecké krajiny spustošila.&lt;ref&gt;{{cite journal|last=Philpott|first=Daniel|title=The Religious Roots of Modern International Relations|journal=World Politics|date=January 2000|volume=52|issue=2|pages=206–245|doi=10.1017/S0043887100002604 | issn = 0043-8871 }}&lt;/ref&gt; Počet obyvateľov nemeckých krajín sa znížil asi o 30%.&lt;ref&gt;{{cite book |title =The savage wars of peace: England, Japan and the Malthusian trap |first =Alan |last= Macfarlane |publisher =Blackwell |year = 1997 |page=51 | isbn= 978-0-631-18117-0}}&lt;/ref&gt; [[Vestfálsky mier]] (1648) medzi nemeckými krajinami náboženskou vojnu ukončil, ale ríša bola ''de facto'' rozdelená do mnohých nezávislých kniežatstiev. V 18. storočí sa Svätá ríša rímska skladala z približne 1 800 takýchto území.&lt;ref&gt;{{cite book|author=Gagliardo, G|title=Reich and Nation, The Holy Roman Empire as Idea and Reality, 1763–1806|publisher=Indiana University Press|year=1980|pages=12–13}}&lt;/ref&gt;

Táto rozdrobenosť viedla k značnému vplyvu rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] v nemeckých krajinách, ktorý ale začal byť postupne obmedzovaný [[Pruské kráľovstvo|Pruským kráľovstvom]], najväčším nemeckým štátom, ktorý existoval od roku [[1701]]. Pruské kráľovstvo čím ďalej tak viac silnelo, a tak v [[Vojna o rakúske dedičstvo|sliezskych vojnách]] v rokoch [[1740]] – [[1745]] dobylo od [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]] časť [[Krajiny českej koruny]] - [[Pruské Sliezsko|väčšinu Sliezska]] aj s [[Kladské grófstvo|Kladskom]]. Na konci 18. storočia Prusko územne nabobtnalo v dôsledku [[delenia Poľska]].

Od roku 1740 dominoval nemeckým krajinám ''dualizmus ''medzi rakúskou[[Habsburská monarchia|habsburskou monarchiou]] a [[Pruské kráľovstvo|Pruskom]]. V roku 1806 bolo &quot;Imperium&quot; dobyté a rozpustené v dôsledku [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]].&lt;ref&gt;Fulbrook 1991, p. 97.&lt;/ref&gt;

=== Nemecký spolok a cisárstvo  ===
{{Hlavný článok|Nemecký spolok|Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Pangermanizmus}}
[[Súbor:Maerz1848 berlin.jpg|thumb|left|Pôvodná čierno-červeno-žltá vlajka, marcová revolúcia v [[Berlín]]e, 19. marca 1848)]]
[[Súbor:Wernerprokla.jpg|thumb|Vyhlásenie [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]] v Zrkadlovej sále vo [[Zámok Versailles|Versailles]], 18. január 1871. [[Otto von Bismarck|Bismarck]] uprostred v bielej uniforme]]

Po páde [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]a bol v roku 1814 zvolaný [[Viedenský kongres]] a bol založený [[nemecký spolok]] (&quot;''Deutscher Bund''&quot;) – voľná liga 39 suverénnych nemeckých štátov. Nesúhlas s reštaurátorskou politikou čiastočne viedol k vzostupu liberálnych hnutí, po ktorých nasledovali nové represie zo strany rakúskeho štátnika [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|kniežaťa Metternicha]]. Colná únia '' [[Zollverein]] '' podporovala hospodársku jednotu v nemeckých štátoch.&lt;ref&gt;{{cite journal |last=Henderson |first=W. O. |title=The Zollverein |journal=History |date=January 1934 |volume=19 |issue=73 |pages=1–19 |doi=10.1111/j.1468-229X.1934.tb01791.x}}&lt;/ref&gt;

[[Nacionalizmus|Národné]], [[Liberalizmus|liberálne]] a [[Demokracia|demokratické]] ideály [[Veľká francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]] získavali rastúcu podporu medzi mnohými, hlavne mladými Nemcami. Etapa rozkladu [[Absolutizmus|absolutizmu]] v prvej tretine 19. storočia sa na nemeckých územiach obvykle nazýva [[Vormärz]] a k hlavným prejavom rastúceho odporu patrila predovšetkým [[hambašská slávnosť]] v máji 1832.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| titul = Hambašská slavnost
| periodikum = www.cojeco.cz
| url = https://www.cojeco.cz/hambasska-slavnost
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2021-12-31
}}&lt;/ref&gt; Vo svetle [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií inde v Európe]], začali intelektuáli a prostí občania v roku 1848 [[Revolúcia v Nemecku v 1848|revolúciu aj v nemeckých krajinách]] (niekedy nazývaná marcovou revolúciou). Bol zvolaný a volený [[frankfurtský parlament]], ktorý vyhlásil nemecký [[národný štát]] ako [[Konštitučná monarchia|konštitučnú monarchiu]], na základe tzv. [[Malonemecká koncepcia|malonemeckej koncepcie]] (bez rakúskych krajín, teda s dominantným postavením Pruska). Pruskému kráľovi [[Fridrich Viliam IV.|Fridrichovi Viliamovi IV.]] bol ponúknutý titul cisára, ale so stratou moci; korunu a navrhované stanovy odmietol. Čoskoro bola revolúcia porazená a parlament rozpustený. [[Zjednotenie Nemecka (1871)|Zjednotenie Nemecka]] tak bolo odložené.

[[Súbor:Deutsches Reich 1871-1918.png|vľavo|náhľad|[[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] (1871–1918) s dominantným [[Pruské kráľovstvo|Pruskom]] (modrá)]]
Došlo k nemu až pod taktovkou Pruska. Kráľ [[Viliam I. (Nemecko)|Viliam]] v roku 1862 vymenoval [[Otto von Bismarck]]a novým pruským ministerským predsedom. Ten úspešne viedol [[Druhá šlezvická vojna|druhú šlezvickú vojnu]] v roku 1864 a pruské víťazstvo v [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]] v roku 1866 mu umožnilo vytvoriť [[Severonemecký spolok]] (''Norddeutscher Bund'') a [[Rakúske cisárstvo|Rakúsko]] z jeho záležitosti vylúčiť. Po francúzskej prehre v [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]] bolo v roku 1871 vo [[Zámok Versailles|Versailles]] vyhlásené [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]], združujúce všetky rozptýlené časti Nemecka s výnimkou Rakúska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Perknerová
| meno = Kateřina
| titul = Krev a železo. Bismarck sjednotil Německo silou
| periodikum = Deník.cz
| dátum vydania = 2015-03-31
| jazyk = cs
| url = https://www.denik.cz/ze_sveta/krev-a-zelezo-bismarck-sjednotil-nemecko-silou-20150331.html
| dátum prístupu = 2023-05-06
}}&lt;/ref&gt; Prusko bolo dominujúcou zložkou nového štátu; [[pruský kráľ]] z rodu [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]] vládol súčasne ako [[Nemecký cisár|cisár]] a hlavným mestom sa stal Berlín.

V období ''[[Gründerzeit]]'' po [[Zjednotenie Nemecka (1871)|zjednotení Nemecka]] zaručila Bismarckova zahraničná politika (Bismarck sa počas cisára Viliama stal [[Spolkový kancelár (Nemecko)|nemeckým kancelárom]]) Nemecku postavenie [[veľmoc]]i, diplomatickou cestou izolovala [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]] a vyhýbala sa vojne.
[[Súbor:Waffenstillstand_gr.jpg|alt=Barevná grafika znázorňující německou delegaci po příchodu do železničního vagónu při podpisu příměří.|náhľad|Nemecká delegácia v&amp;nbsp;železničnom [[Vagón z Compiègne|vagóne pri&amp;nbsp;Compiègne]] pri podpise [[Prímerie z Compiègne|prímeria]] [[11. november|11. novembra]] 1918]]
Pod taktovkou [[Viliam II. (Nemecko)|Viliama II.]] sa Nemecko, rovnako ako ostatné európske mocnosti, ubralo [[Neoimperializmus|novoimperialistickým]] smerom, čo viedlo k treniu so susednými krajinami. Väčšina aliancií, ktorých bolo Nemecko členom, nebola obnovená a nové aliancie ho nikam &quot;nepustili&quot;.&lt;ref&gt;Fulbrook 1991, pp. 135, 149.&lt;/ref&gt; Nemecko odpovedalo v roku 1882 alianciou nazvanou [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolok]], uzavretou s Rakúskom a [[Taliansko]]m. V dôsledku [[Berlínska konferencia|berlínskej konferencie]] v roku 1884 si Nemecko nárokovalo niekoľko [[nemecké kolónie|kolónií]] vrátane [[Nemecká východná Afrika|východnej Afriky]], [[Nemecká juhozápadná Afrika|juhozápadnej Afriky]], [[Togoland|Toga]] a [[Kamerun]]u.&lt;ref&gt;{{cite book|title=100 maps|year=2005|publisher=Sterling Publishing|isbn=978-1-4027-2885-3|editor=Black, John|page=202}}&lt;/ref&gt; Nemecké represie proti africkým [[Hererové|Hererom]] v rokoch 1904 až 1908 sú niekedy označované za prvú [[Genocída (právo)|genocídu]] 20. storočia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Steinhauser
| meno = Gabriele
| titul = Germany Confronts the Forgotten Story of Its Other Genocide
| periodikum = Wall Street Journal
| dítum vydania = 2017-07-28
| issn = 0099-9660
| jazyk = en-US
| url = https://www.wsj.com/articles/germany-confronts-the-forgotten-story-of-its-other-genocide-1501255028
| dátum prístupu = 2022-03-20
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Oltermann
| meno = Philip
| titul = Germany agrees to pay Namibia €1.1bn over historical Herero-Nama genocide
| periodikum = the Guardian
| url = http://www.theguardian.com/world/2021/may/28/germany-agrees-to-pay-namibia-11bn-over-historical-herero-nama-genocide
| dátum vydania = 2021-05-28
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2022-03-20
}}&lt;/ref&gt;

[[Atentát na Františka Ferdinanda d'Este]] 28. júna 1914 spustil [[prvá svetová vojna|prvú svetovú vojnu]]. Nemecko ako súčasť [[Ústredné veľmoci|centrálnych mocností]] (aliancia založená na pôdoryse Trojspolku) utrpelo od [[Dohoda (prvá svetová vojna)|štátov Dohody]] (Británia, Francúzsko, Rusko) porážku. Počas prvej svetovej vojny padlo približne dva milióny nemeckých vojakov.&lt;ref&gt;{{cite news |url = http://www.spiegel.de/international/germany/0,1518,530319,00.html |title = Last German World War I Veteran Believed to Have Died / Spiegel Online |date =22 January 2008 |first =David |last =Crossland |accessdate=25 March 2011}}&lt;/ref&gt;

[[Novembrová revolúcia (1918)|Nemecká revolúcia]] vypukla v novembri 1918 a cisár Viliam II. so všetkými vládnucimi kniežatami [[abdikácia|abdikoval]]. Prímerie 11. novembra vojnu ukončilo a Nemecko v júni 1919 podpísalo [[Versaillská zmluva (1919)|versaillesku zmluvu]]. Prišlo o všetky svoje kolónie a Francúzsku muselo vrátiť [[Alsasko]] a [[Lotrinsko (región)|Lotrinsko]].&lt;ref name=&quot;pacner119&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Pacner
 | meno = Karel
 | odkaz na autora = Karel Pacner
 | titul = Osudové okamžiky Československa
 | vydavateľ = Nakladatelství BRÁNA
 | miesto = Praha
 | rok = 2012
 | počet strán = 720
 | strany = 119
 | isbn = 978-80-7243-597-5
}}&lt;/ref&gt; Nemci zmluvu vnímali ako ponižujúcu a nespravodlivú, čím mala neskôr, podľa mnohých historikov, vplyv na [[Adolf Hitler|Hitlerov]] vzostup.&lt;ref&gt;
{{Cite book | first1=Manfred F.| last1=Boemeke | first2= Gerald D.| last2= Feldman | author2-link= Gerald Feldman | first3= Elisabeth | last3= Glaser |series=Publications of the German Historical Institute |chapter=Introduction |pages=1–20 |title=Versailles: A Reassessment after 75 Years |publisher=Cambridge University Press|year=1998 |isbn=978-0-521-62132-8}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Cite book |editor1-first=Manfred F.|editor1-last=Boemeke |editor1-link= |editor2-first= Gerald D.|editor2-last= Feldman |editor2-link= Gerald Feldman |editor3-first= Elisabeth |editor3-last= Glaser |editor3-link= |series=Publications of the German Historical Institute |first1=Fritz|last1=Klein|author-link1 =Fritz Klein (historian)|chapter=Between Compiègne and Versailles: The Germans on the Way from a Misunderstood Defeat to an Unwanted Peace |pages=203–220 |title=Versailles: A Reassessment after 75 Years |publisher=Cambridge University Press|year=1998 |isbn=978-0-521-62132-8}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Cite book |editor1-first=Manfred F.|editor1-last=Boemeke |editor1-link= |editor2-first= Gerald D.|editor2-last= Feldman |editor2-link= Gerald Feldman |editor3-first= Elisabeth |editor3-last= Glaser |editor3-link= |series=Publications of the German Historical Institute |first1=William R.|last1=Keylor |chapter=Versailles and International Diplomacy |pages=469–505 |title=Versailles: A Reassessment after 75 Years |publisher=Cambridge University Press|year=1998 |isbn=978-0-521-62132-8}}&lt;/ref&gt;

=== Weimarská republika (1919 – 1933) ===
{{hlavný článok|Weimarská republika}}
[[Súbor:Karte des Deutschen Reiches, Weimarer Republik-Drittes Reich 1919–1937.svg|thumb|Nemecké štáty za čias [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. Modrou je vyznačený [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Slobodný štát Prusko]]]]

[[Novembrová revolúcia (1918)|Novembrová revolúcia]] v roku [[1918]] urobila z Nemecka [[Parlamentarizmus|parlamentnú demokraciu]]. V januári [[1919]] bolo zvolené národné zhromaždenie, ktoré sa však nezišlo vtedy v nepokojnom [[Berlín]]e, ale v meste [[Weimar]]. V auguste toho istého roku tu bola schválená tzv. [[weimarská ústava]].

Vo francúzskom [[Zámok Versailles|Versailles]] medzitým prebiehala mierová konferencia, jej výsledkom bola [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillská zmluva]] podpísaná [[28. jún]]a [[1919]]. Nemecko sa v nej muselo vzdať [[Alsasko|Alsaska]] a [[Lotrinsko (región)|Lotrinska]], územie okolo miest [[Eupen]] a [[Malmedy]], Severného Šlezvicka, [[Hlučínsko|Hlučínska]] a mesta [[Klaipėda|Memel]]. Obnovené Poľsko dostalo [[Poznaňsko]], [[Západné Prusko]] a časť [[Horné Sliezsko|Horného Sliezska]]. Všetky nemecké kolónie boli odovzdané víťazným spojencom. [[Porýnie]] bolo demilitarizované a priemyselne významné [[Sársko]] bolo na ďalších 15 rokov zverené do správy [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Nemecko a jeho spojenci prijali plnú zodpovednosť za rozpútanie vojny a boli nútení zaviazať sa k plateniu vojnových reparácií.

Tieto ponižujúce mierové podmienky roznietili vlnu nevôle po celej zemi, čím bol nový demokratický režim vážne oslabený. Všeobecnú nespokojnosť s Versaillskou zmluvou využil v roku [[1920]] extrémne pravicový politik [[Wolfgang Kapp]], ktorý na čele jednotiek Freikorps vstúpil do Berlína a vyhlásil sa ríšskym kancelárom. [[Kappov puč]] bol však už po niekoľkých dňoch zdolaný.
 
Ekonomicky sa Nemecko už od konca vojny potýkalo s vysokou [[Inflácia (ekonomika)|infláciou]], čo mu znemožňovalo uhradiť vojnové reparácie. Nemecká vláda vyzvala občanov v Porúrí na uplatnenie [[pasívna rezistencia|pasívnej rezistencie]]. Tým však uštedrila ranu nemeckému hospodárstvu. V nasledujúcich mesiacoch preto v zemi prepukla [[hyperinflácia]] neskutočných rozmerov. V tomto ovzduší ekonomickej a politickej nestability sa v novembri 1923 vojnový hrdina [[Erich Ludendorff]] a vodca novej extrémnej pravicovej strany nacionálnych socialistov ([[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]]), [[Adolf Hitler]], neúspešne pokúsili urobiť v Mníchove prevrat ([[Pivný puč]]).

[[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-13227, Paul von Hindenburg.jpg|vľavo|náhľad|[[Paul von Hindenburg|Hindenburg]] počas volebnej kampane v roku 1932]]

[[Krach na newyorskej burze]] v roku [[1929]] však znamenal počiatok [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|veľkej hospodárskej krízy]], ktorej drvivý dopad pocítilo tiež aj Nemecko. Hospodárska situácia krajiny rýchlo upadala. V zime [[1932]] – [[1933]] činil počet nezamestnaných viac než 6 000 000. Vzrastajúce vnútorné napätie pripravilo živnú pôdu pre rozmach rôznych extrémistických hnutí, predovšetkým komunistov ([[Komunistická strana Nemecka|KPD]]) a nacionálnych socialistov (NSDAP).

V parlamentných voľbách v júli 1932 získala NSDAP 37,4 % hlasov, čo z nej spravilo najväčšiu politickú silu v krajine. Spoločne s KPD disponovali teraz [[Nacizmus|nacisti]] v [[Ríšsky snem (Nemecko)|Reichstagu]] nadpolovičnú väčšinu poslaneckých mandátov. NSDAP vďačila za svoj úspech hlavne mladým ľuďom, ktorí neboli schopní nájsť pracovné uplatnenie. Podporu nacistom prejavovala tiež aj nižšia stredná trieda, ktorých pripravila hyperinflácia v 20. rokoch o úspory, vidiecke obyvateľstvo a veľká časť z masy nezamestnaných. V januári 1933 vyvinuli pravicoví politici na čele s bývalým kancelárom [[Franz von Papen|Franzom von Papenom]] nátlak na Hindenburga, ktorý následne [[30. január]]a [[1933]] vymenoval [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] nemeckým kancelárom.

=== Nacistické Nemecko (1933 – 1945) ===
{{Hlavný článok|Nacistické Nemecko|Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny}}

27. februára 1933 zachvátil [[Požiar Ríšskeho snemu|budovu Reichstagu požiar]]. Bol prijatý [[dekrét o požiari Ríšskeho snemu]], ktorým sa zrušili základné občianske práva, a [[Zmocňovací zákon (Nemecko 1933)|zmocňovací zákon]], ktorý dal Hitlerovi neobmedzenú zákonodárnu moc. Hitler, ktorý sa nechal nazývať „[[Führer|vodcom]]“ (''Führer''), a&amp;nbsp;jeho pomocníci, ako boli [[Heinrich Himmler]], [[Hermann Göring]], [[Martin Bormann|Martin Borman]] alebo [[Rudolf Hess]] rýchlo premenili Nemecko na&amp;nbsp;centralizovaný [[Totalitarizmus|totalitný štát]]. Začali systematicky potlačovať politickú ľavicovú opozíciu a&amp;nbsp;prenasledovať [[Židia|židovských]] občanov, [[Komunistická strana Nemecka|komunistov]], ale tiež aj národnostné a iné menšiny. Už vo&amp;nbsp;februári 1933 boli zriadené prvé nemecké [[koncentračný tábor|koncentračné tábory]] pre oponentov režimu. V septembri toho istého roku Nemecko vystúpilo zo [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Veľmi skoro sa začal Hitler venovať znovuvyzbrojovaniu krajiny a&amp;nbsp;budovaniu početne silného vojska (''[[Wehrmacht]]'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://www.dhm.de/lemo/html/nazi/wirtschaft/index.html |titul=Industrie und Wirtschaft |dátum prístupu=25 March 2011 |vydavateľ=Deutsches Historisches Museum |jazyk=German}}&lt;/ref&gt; Bola založená organizácia ''[[Schutzstaffel]]'' (SS), ktorá postupom času ovládla všetok štátny a bezpečnostný aparát nacistického štátu.

[[Súbor:World War II in Europe, 1942.svg|náhľad|Nacistické Nemecko a jeho satelity v roku 1942]]

V roku 1935 nacistický režim znovu zaviedol povinnú vojenskú službu, odstúpil od Versailleskej zmluvy a zaviedol [[Rasizmus|rasistické]] [[Norimberské zákony]], ktoré boli zamerané predovšetkým proti Židom, Slovanom, [[Rómovia|Rómom]] ale aj ďalším skupinám obyvateľov. Nemecko v rovnaký rok opäť získalo kontrolu nad [[Sárske územie|Sárskym územím]] a&amp;nbsp;v&amp;nbsp;roku 1936 [[Remilitarizácia Porýnia|poslalo vojakov do Porýnia]], čo bolo Versailleskou zmluvou pôvodne zakázané.&lt;ref&gt;Fulbrook 1991, pp. 188–189.&lt;/ref&gt;

[[Rakúsko|Rakúska republika]] bola k Nemecku pripojená v marci 1938 (tzv. ''[[Anšlus|Anschluss]]''). Po Rakúsku Hitler obrátil svoj zrak na [[Česko-Slovensko]], kde sa národnostná menšina [[Sudetskí Nemci|sudetských Nemcov]], silná počtom 3,3&amp;nbsp;miliónmi ľudí, dožadovala nie len [[Autonómia (filozofia)|autonómie]] ako kedysi, ale už priamo odtrhnutie a pripojenie k Nemecku pod heslom ''[[Heim ins Reich]]'' (Domov do Ríše). V septembri 1938 sa vedúci predstavitelia štyoch mocností, [[Adolf Hitler]] (Nemecká ríša), [[Benito Mussolini]] (Taliansko), [[Neville Chamberlain]] (Spojené kráľovstvo) a&amp;nbsp;[[Édouard Daladier]] (Francúzsko), dohodli na [[Mníchovská dohoda|Mníchovskom diktáte]], ktorým bolo Česko-Slovensko prinútené odstúpiť svoje tzv. [[Sudety (región)|sudetské]] pohraničie Nemecku. Šesť mesiacov potom, dňa 15.&amp;nbsp;marca 1939, využil Hitler rozporov medzi politickými predstaviteľmi [[Česi|Čechov]] a&amp;nbsp;[[Slováci|Slovákov]] ako zámienku na rozbitie [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], na&amp;nbsp;obsadenie historických [[České krajiny|Českých krajín]] a&amp;nbsp;ich premene na&amp;nbsp;[[Protektorát Čechy a Morava]] a&amp;nbsp;aj k&amp;nbsp;vytvoreniu jemu poddajného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]]. V&amp;nbsp;tom istom mesiaci obsadili nemecké vojská prístav [[Klaipėda|Memel]] v&amp;nbsp;[[Litva|Litovskej republike]]. Západná politika tzv. [[appeasement]]u tak úplne stroskotala.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Wiegrefe
| meno = Klaus
| titul = The Road to World War II: How Appeasement Failed to Stop Hitler
| periodikum = Der Spiegel
| dátum vydania = 2009-09-02
| issn = 2195-1349
| jazyk = en
| url = https://www.spiegel.de/international/europe/the-road-to-world-war-ii-how-appeasement-failed-to-stop-hitler-a-646481.html
| dátum prístupu = 2023-05-06
}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Germans on poland border.png|vľavo|náhľad|Nemeckí vojaci strhávajú hraničnú závoru pri prepadnutí Poľska v roku 1939]]
Vláda tzv. Velkonemeckej ríše sa pripravila na [[Poľská obranná vojna (1939)|inváziu do Poľska]] podpisom [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop–Molotov]] so [[Sovietsky zväz|Sovietmi]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Šajtar
| meno = Jaroslav
| titul = Smlouva o neútočení: K uzavření paktu Molotov–Ribbentrop přispěly i západní mocnosti
| periodikum = Reflex.cz
| url = https://www.reflex.cz//clanek/historie/74277/smlouva-o-neutoceni-k-uzavreni-paktu-molotov-ribbentrop-prispely-i-zapadni-mocnosti.html
| dátum vydania = 2019-08-24
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-05-06
}}&lt;/ref&gt; a naplánovala tzv. [[Prepadnutie vysielača v Gliwiciach|operáciu Himmler]], teda falošný poľský útok na ríšsky rozhlasový vysielač [[Hlivice]] (nemecky ''Reichssender Gleiwitz''). 1.&amp;nbsp;septembra 1939 nemecký [[Wehrmacht]] zahájil inváziu a rýchlo obsadil veľkú časť [[Druhá poľská republika|Poľska]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Jirsa
| meno = Luboš
| titul = Jak před 80 lety začala válka. Neznám slovo kapitulace, hlásal Němcům Hitler {{!}} Svět
| periodikum = Lidovky.cz
| url = https://www.lidovky.cz/svet/neznam-slovo-kapitulace-burcoval-nemce-hitler-zacatek-valky-hodinu-po-hodine.A190828_160428_ln_zahranici_ele
| dátum vydania = 2019-09-01
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-05-06
}}&lt;/ref&gt; Z opačnej svetovej strany začala doterajšie východné poľské územie [[Sovietska invázia do Poľska|obsadzovať]] sovietska [[Červená armáda]]. Spojené kráľovstvo a Francúzsko reagovali na inváziu do Poľska vyhlásením vojny Nemecku, čím formálne začala [[druhá svetová vojna]] (bez toho aby niekto reálne prišiel Poľsku na pomoc).&lt;ref name=&quot;Fulbrook 190&quot;&gt;Fulbrook 1991, pp. 190–195.&lt;/ref&gt; [[Nemecké zločiny v Poľsku počas druhej svetovej vojny|Nemecké zločiny v okupovanom Poľsku]] si vyžiadalo milióny ľudských životov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Poláci dodnes počítají své oběti druhé světové války
 | periodikum = Reflex
 | dátum_vydania = 1. února 2017
 | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/77422/polaci-dodnes-pocitaji-sve-obeti-druhe-svetove-valky.html
}}&lt;/ref&gt; Nemecko postupne napadlo a okupovalo [[Bitka o Belgicko|Belgicko]], [[Bitka o Holandsko|Holandsko]], [[Nemecká invázia do Dánska|Dánsko]], [[Operácia Weserübung|Nórsko]], [[Balkánske ťaženie|Juhosláviu]], [[Bitka o Grécko|Grécko]] a ďalšie európske krajiny. Spravilo tak v spolupráci so svojimi kľúčovými spojencami - [[Taliansky fašizmus|fašistickým]] Talianskom a [[Militarizmus|militaristickým]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonskom]]. Tieto tri krajiny vytvorili vojnovú koalíciu nazvanú [[Os Berlín-Rím-Tokio]], alebo len Os.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Štětka
| meno = Jan
| titul = Osa Berlín-Řím: 80 let od paktu fašistů s nacisty
| periodikum = Dotyk.cz
| url = https://www.dotyk.cz/publicistika/osa-berlin-rim-80-let-od-paktu-fasistu-s-nacisty-20161120.html
| dátum vydania = 2016-10-29
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-05-06
}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-126-0347-09A, Paris, Deutsche Truppen am Arc de Triomphe.jpg|náhľad|Pochod nemeckých vojsk v&amp;nbsp;[[Paríž]]i vedľa [[Arc de Triomphe de l’Étoile|Víťazného oblúka]]]]

22. júla 1940 Francúzsko s Nemeckom podpísalo prímerie potom, čo nacistické vojska obsadili veľkú časť francúzskeho územia. Briti však nemecké vzdušné útoky v roku 1940 úspešne odrazili v leteckých bojoch, ktoré sú známe ako [[bitka o Britániu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Dolejší
| meno = Milan
| titul = Z nebe přišlo vítězství i smrt. Bitva o Británii byla prvním německým klopýtnutím
| periodikum = ČT24
| vydavateľ = Česká televize
| url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3137315-z-nebe-prislo-vitezstvi-i-smrt-bitva-o-britanii-byla-prvnim-nemeckym-klopytnutim
| dátum vydania = 2020-07-10
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-05-06
}}&lt;/ref&gt; Spojené kráľovstvo bolo po určitú dobu jediným vážným účastníkom boja proti mocnostiam Osy. 22. júna 1941 Nemecko vypovedalo pakt Molotov–Ribbentrop a [[Operácia Barbarossa|napadlo Sovietsky zväz]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Krupka
| meno = Jaroslav
| titul = Operace Barbarossa: Hitler předběhl Stalina a rozpoutal neslýchaná zvěrstva
| periodikum = Deník.cz
| dátum vydania = 2021-06-22
| jazyk = cs
| url = https://www.denik.cz/ze_sveta/operace-barbarossa-1941.html
| dátum prístupu = 2023-05-06
}}&lt;/ref&gt; V tejto dobe malo Nemecko a ďalšie mocnosti Osy pod kontrolou väčšinu Európy a [[Boje v severnej Afrike počas druhej svetovej vojny|severnej Afriky]]. Sprvu postupovali motorizované nemecké vojska veľmi rýchlo (tzv. [[Blitzkrieg]]), dostali sa až na niekoľko kilometrov od [[Moskva|Moskvy]] a na dlhých 900 dní obliehala [[Petrohrad|Leningrad]]. Na začiatku roka 1943 začali nemecké vojska po porážke v rozhodujúcej [[bitka o Stalingrad|bitke pri Stalingrade]] ustupovať z&amp;nbsp;dobytých území Sovietskeho zväzu. Ich ďalšie porážky v ťažkých bitkách viedli k definitívnemu obratu vo vojne.&lt;ref name=&quot;Fulbrook 190&quot;/&gt;

[[Súbor:Allies at the Brandenburg Gate, 1945.jpg|náhľad|Sovietsky maršál [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]] a britský maršál [[Bernard Montgomery|Montgomery]] v ruinách Berlína 12. júla 1945|vľavo]]

Od decembra 1941 bolo Nemecko vo vojne aj so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]], tie ale boli zatiaľ zamestnané predovšetkým bojom proti Japoncom v Tichomorí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Krupka
| meno = Jaroslav
| titul = Nejzáhadnější rozhodnutí Adolfa Hitlera: Ze slabosti vyhlásil válku USA
| periodikum = Deník.cz
| dátum vydania = 2021-12-11
| jazyk = cs
| url = https://www.denik.cz/ze_sveta/adolf-hitler-vyhlaseni-valky-usa.html
| dátum prístupu = 2023-05-06
}}&lt;/ref&gt; V septembri 1943 sa vzdal nemecký spojenec, [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]]. Na obranu proti nastupujúcim [[Boje v Taliansku počas druhej svetovej vojny|spojeneckým silám v Taliansku]] museli byť nasadené veľké jednotky [[Wehrmacht]]u a [[Waffen-SS]], ktoré potom chýbali na iných bojiskách vrátane [[Východný front (druhá svetová vojna)|východného frontu]]. Západní spojenci (hlavne USA) pripravili a uskutočnili [[vylodenie v Normandii]], čím sa vo veľkom rozsahu otvoril [[Západný front (druhá svetová vojna)|západný front]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Šajtar
| meno = Jaroslav
| titul = Vylodění v Normandii: Jak Hitlera zničila největší obojživelná operace všech dob
| periodikum = Reflex.cz
| url = https://www.reflex.cz//clanek/historie/95545/vylodeni-v-normandii-jak-hitlera-znicila-nejvetsi-obojzivelna-operace-vsech-dob.html
| dátum vydania = 2022-06-06
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-05-06
}}&lt;/ref&gt; Aj cez [[Bitka o Ardeny|nemecký protiútok v Ardenách]] vstúpili spojenecké síly v roku 1945 na územie Nemecka. V nadväznosti na [[Smrť Adolfa Hitlera|Hitlerovu samovraždu]] a [[bitka o Berlín|bitke o Berlín]] sa Nemecko 8. mája 1945 vzdalo.&lt;ref&gt;{{cite book |last=Steinberg |first=Heinz Günter |title=Die Bevölkerungsentwicklung in Deutschland im Zweiten Weltkrieg: mit einem Überblick über die Entwicklung von 1945 bis 1990 |year=1991 |publisher=Kulturstiftung der dt. Vertriebenen |isbn=978-3-88557-089-9 |language=German}}&lt;/ref&gt;

Druhá svetová vojna bola najkrvavejším konfliktom v histórii ľudstva a v Európe spôsobila [[Obete druhej svetovej vojny|smrť asi 40 miliónom ľudí]],&lt;ref&gt;{{cite news | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/4530565.stm | title = Leaders mourn Soviet wartime dead / BBC News | date=9 May 2005 |accessdate=18 March 2011 }}&lt;/ref&gt; vrátane 26,6 milióna sovietskych občanov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Podíl Ruska na válečném úsilí a obětech
 | periodikum = Reflex
 | dátum_vydania = 11. května 2015
 | url = http://www.reflex.cz/clanek/komentare/63994/jaroslav-sajtar-podil-ruska-na-valecnem-usili-a-obetech.html
}}&lt;/ref&gt; Straty nemeckej armády boli medzi 3 250 000 a&amp;nbsp;5&amp;nbsp;300&amp;nbsp;000 vojakov,&lt;ref name=&quot;Rüdiger Overmans 2000&quot;&gt;{{cite book|author=Overmans, Rüdiger|title=Deutsche militärische Verluste im Zweiten Weltkrieg|publisher=Oldenbourg|year=2000|isbn=3-486-56531-1}}&lt;/ref&gt; 80 % padlých vojakov zahynulo v bojoch na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]].&lt;ref&gt;William J. Duiker. ''Contemporary World History.'' Wadsworth Pub Co, 2009. {{ISBN|978-0-495-57271-8}}. str. 128.&lt;/ref&gt; Počas vojnového konfliktu, v neposlednom rade v dôsledku plošného bombardovania miest v Nemecku letectvom Veľkej Británie a Spojených štátov, vrátane [[Operácia Gomora|bombardovania Hamburgu]] a [[Bombardovanie Drážďan|Drážďan]], prišlo o život približne dva milióny nemeckých civilistov.&lt;ref&gt;{{cite book|author=Winter, JM|chapter=Demography of the war|title=The Oxford Companion to World War II|editors=Dear, I; Foot, M|year=2003|isbn=9780191727603|edition=ebook|publisher=Oxford University Press}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Mass Grave at Bergen-Belsen concentration camp - Fritz Klein - IWM BU4260.jpg|náhľad|200x200pixelov|Hromadný hrob v [[Koncentračný tábor Bergen-Belsen|koncentračnom tábore Bergen-Belsen]]]]
Jedným z najhroznejších [[Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|zločinov Nemecka počas druhej svetovej války]] bol [[holokaust]], nacistickým Nemeckom uskutočnené systematické prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických a iných veľkých skupín obyvateľstva. Obeťami holokaustu sa stalo asi šesť miliónov Židov, medzi 220&amp;nbsp;000 a 1&amp;nbsp;500&amp;nbsp;000 [[Rómovia|Rómov]], 275&amp;nbsp;000 osôb s mentálnym alebo zdravotním postihnutím v rámci [[Program T-4|Akcie T-4]], tisíce [[Jehovovi svedkovia|Svedkov Jehovových]] a [[Homosexualita|homosexuálov]]. Štátnymi a vojenskými útvarmi bolo zavraždených stovky tisíc politických protivníkov nacistického režimu.&lt;ref&gt;{{cite book |last=Niewyk |first=Donald L. |title=The Columbia Guide to the Holocaust |year=2000 |publisher=Columbia University Press |pages=[https://archive.org/details/columbiaguidetot00niew/page/45 45–52] |author2=Nicosia, Francis R. |isbn=978-0-231-11200-0 |url=https://archive.org/details/columbiaguidetot00niew/page/45 }}&lt;/ref&gt; Bolo zabitých cca šesť miliónov [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]]. Približne 2,8&amp;nbsp;milióna [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych vojnových zajatcov]] bolo zabitých alebo zomrelo v dôsledku neľudského zaobchádzania. Nacistický [[Generalplan Ost]], ktorý mal pre nemecké obyvateľstvo vytvoriť [[Lebensraum|životný priestor]] na východe, chystal po víťaznej vojne [[germanizácia|germanizáciu]], vysídlenie a [[Konečné riešenie českej otázky|likvidáciu Čechov]], [[Nemecké zločiny v Poľsku počas druhej svetovej vojny|Poliakov]], Rusov a ďalších [[Slovania|slovanských]] národov.&lt;ref&gt;[http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit?fb_comment_id=849087895165946_849197335155002#f17c49dbf60a63 Germanizovat a vysídlit] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190620134830/http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit?fb_comment_id=849087895165946_849197335155002#f17c49dbf60a63|date=2019-06-20}}. [[Detlef Brandes]]. 18. června 2015.&lt;/ref&gt;

Prehra vo vojne pre Nemecko znamenala stratu území východne od riek [[Lužická Nisa|Nisy]] a [[Odra|Odry]] vrátane [[Exkláva|exklávy]] [[Východné Prusko]] a [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídlenie]] miliónov etnických Nemcov z kedysi východných území Nemecka a z&amp;nbsp;okupovaných krajín. Ako v Nemecku, tak aj v oslobodzovaných krajinách od nemeckej okupácie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spiegel.de/international/germany/rape-murder-and-genocide-nazi-war-crimes-as-described-by-german-soldiers-a-755385-4.html|titul=Nazi War Crimes as Described by German Soldiers|autor=Fleischhauer, Jan|vydavateľ=[[Spiegel Online]]|dátum vydania=8 April 2011|dátum prístupu=8 April 2011}}&lt;/ref&gt; došlo k masovému znásilňovaniu žien.&lt;ref&gt;{{cite book |last =Beevor |first =Antony |authorlink =Antony Beevor |title =Berlin: The downfall 1945 |origyear =2002 |year =2003 |publisher =Penguin |isbn =978-0-14-028696-0 |pages =31–32, 107–108, 409–412}}&lt;/ref&gt; V dôsledku bombardovania počas vojny bolo zničených mnoho miest a vznikli obrovské straty na kultúrnom dedičstve.

Po druhej svetovej vojne boli zadržaní vrcholní nacisti a súdení za vojnové zločiny a [[Genocída (právo)|genocídu]] v [[Norimberský proces|Norimberskom procese]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Overy |meno=Richard |titul=Nuremberg: Nazis on Trial |url=http://www.bbc.co.uk/history/worldwars/wwtwo/nuremberg_article_01.shtml |vydavateľ=BBC History |dátum vydania =17 February 2011 |dátum prístupu=25 March 2011}}&lt;/ref&gt; a v [[Následné norimberské procesy|následných procesoch]], ale v dôsledku nastupujúcej [[Studená vojna|studenej vojny]] bola povojnová [[denacifikácia]] predčasne zastavená a mnoho nacistických zločincov tak uniklo potrestaniu.&lt;ref name=&quot;denacifikace&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Mýtus německé denacifikace. Tady jsou fakta
 | periodikum = [[Echo24]]
 | dátum_vydania = 30. června 2017
 | url = https://echo24.cz/a/wuzr5/mytus-nemecke-denacifikace-tady-jsou-fakta
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Německé masakry na Češích v květnu 1945 zůstávají nepotrestány
 | periodikum = Novinky.cz
 | odkaz na periodikum = Novinky.cz
 | vydavateľ = Borgis
 | dátum_vydania = 5. května 2009
 | url = https://www.novinky.cz/domaci/clanek/nemecke-masakry-na-cesich-v-kvetnu-1945-zustavaji-nepotrestany-40225741
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Měli podíl na hrůzách nacismu, dostávají penzi pro válečné oběti. Německá zpráva šokovala historiky
 | periodikum = Aktuálně.cz
 | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz
 | vydavateľ = Economia
 | odkaz na vydavateľa = Economia
 | dátum_vydania = 22. listopadu 2016
 | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/strezili-nacisticke-vyhlazovaci-tabory-a-i-navzdory-zakonu-d/r~4cad1834b0e411e6a16a0025900fea04/
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = CIA tajila úkryty válečných zločinců
 | periodikum = Aktuálně.cz
 | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz
 | vydavateľ = Economia
 | odkaz na vydavateľa = Economia
 | dátum_vydania = 7. června 2006
 | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/cia-tajila-ukryty-valecnych-zlocincu/r~i:article:171205/?redirected=1544373648
}}&lt;/ref&gt;

=== Východné a Západné Nemecko ===
{{Hlavný článok|Okupačné zóny Nemecka|Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemecká demokratická republika}}
[[Súbor:Map-Germany-1947.svg|thumb|[[Americká okupačná zóna Nemecka|Americká]], [[Sovietska okupačná zóna Nemecka|sovietska]], [[Britská okupačná zóna Nemecka|britská]] a [[Francúzska okupačná zóna Nemecka|francúzska]] [[Okupačné zóny Nemecka|okupačná zóna]] v povojnovom Nemecku a [[Francúzsko]]m kontrolovaný protektorát [[Sársko (1947 – 1956)|Sársko]], 1947. Územia východne od línie Odra-Nisa boli podľa podmienok [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencie]] odovzdané [[Poľsko|Poľsku]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]]]]

Po kapitulácii Nemecka bolo jeho územie rozhodnutím [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojencov]] rozdelené do štyroch [[Okupačné zóny Nemecka|okupačných zón]]. Hlavné mesto [[Berlín]] získalo špeciálny štvormocenský status a boli v ňom vytvorené štyri [[sektor]]y. Všetky zóny a sektory prijali viac ako 6,5 miliónov etnických Nemcov vyhnaných z bývalých východných oblastí Nemecka a iných oblastí do tej doby obývaných Nemcami.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.tnr.com/book/review/orderly-humane-expulsion-germans-richard-evans?page=0,1|author=Evans, Richard|title=The Other Horror, Review of ''Orderly and Humane: The Expulsion of the Germans After the Second World War'', by R.M. Douglas|work=New Republic|accessdate=28 September 2014}}&lt;/ref&gt;

Západné okupačné zóny Nemecka, ovládané Spojenými štátmi americkými, Veľkou Britániou a Francúzskom, boli zlúčené [[23. máj]]a [[1949]] a vytvorili [[NSR|Nemeckú spolkovú republiku]] (''Bundesrepublik Deutschland'', neoficiálne skratka BRD, po slovensky NSR). Zo sovietskej okupačnej zóny sa stala [[7. október|7. októbra]] [[1949]] [[Nemecká demokratická republika]] (''Deutsche demokratische Republik'', skratka DDR, po slovensky NDR). Neformálne boli tieto štátne útvary známe ako „[[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]]“ a „[[Východné Nemecko]]“. Hlavným mestom NDR sa stal [[Východný Berlín]]. Spolková republika Nemecko zvolila [[Bonn]] ako dočasné hlavné mesto (vážnym kandidátom bol tiež [[Frankfurt nad Mohanom]]), čím zdôraznila svoj postoj, že vytvorenie dvoch nemeckých štátov považuje za umelé a len dočasné riešenie a že sa Berlínu v budúcnosti vráti jeho funkcie ako hlavné mesto znovuzjednoteného Nemecka.&lt;ref&gt;{{cite book | last = Wise | first = Michael Z. | title = Capital dilemma: Germany's search for a new architecture of democracy| year = 1998| publisher = Princeton Architectural Press | isbn =978-1-56898-134-5 | page = 23}}&lt;/ref&gt;

Západné Nemecko bolo založené ako federálna parlamentná republika na &quot;sociálnej trhovej ekonomike&quot; ('' soziale Marktwirtschaft ''). Od roku 1948 sa západné Nemecko stalo hlavným príjemcom finančnej a materiálnej podpory zo strany USA pri povojnovej obnove, poskytnuté európskym krajinám podľa [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]], a využilo ju k rýchlej prestavbe priemyslu.&lt;ref&gt;Crafts, Toniolo, p.464&lt;/ref&gt; 
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-45653-0001, Rom, Verträge über Zollpakt und Eurotom unterzeichnet.jpg|náhľad|[[Konrad Adenauer]] a [[Walter Hallstein]] pri podpise [[Rímske zmluvy|Rímskych zmlúv]] 25. března 1957]]

Spolkovým parlamentom SRN bol v roku 1949 zvolený [[Konrad Adenauer]] prvým spolkovým kancelárom (''Bundeskanzler'') a v tomto úrade zostal až do roku [[1963]]. Pod jeho a následne pod [[Ludwig Erhard|Erhardovým]] vedením krajina zažila prudký a dlhotrvajúci hospodársky rast, ktorý začal už začiatkom roku 1950. Do histórie vošiel ako &quot;nemecký hospodársky zázrak&quot; (''Wirtschaftswunder''). Západné Nemecko sa v roku [[1955]] pripojilo k [[Severoatlantická aliancia|NATO]] a bolo zakladajúcim členom [[Európske hospodárske spoločenstvo|Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] v  roku [[1957]].

Východné Nemecko bolo začlenené do [[východný blok|východného bloku]] s politickou a vojenskou kontrolou zo strany [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Zostali v ňom silné sovietske vojenské jednotky a&amp;nbsp;krajina sa stala členom [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]]. Hoci Východné Nemecko vyhlasovalo, že je demokratické, politická moc bola vykonávaná len prednými členmi [[Politbyro|politbyra]] komunistickej strany, zvanej [[Jednotná socialistická strana Nemecka]] (SED), podporované tajnou službou [[Stasi]] (''Staatssicherheit'')&lt;ref name=&quot;spiegel_20080311&quot;&gt;{{cite web|url = http://www.spiegel.de/international/germany/0,1518,540771,00.html|title = New Study Finds More Stasi Spooks|author = maw/dpa|date = 11 March 2008|work = [[Der Spiegel]]|accessdate  =30 October 2011}}&lt;/ref&gt; a radom čiastkových organizácií kontrolujúcich takmer všetko dianie v spoločnosti. Bola zavedená [[plánovaná ekonomika]] a krajina sa neskôr stala členom [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|RVHP]].&lt;ref name=loc-cs&gt;&quot;Germany (East)&quot;, Library of Congress Country Study, [http://memory.loc.gov/frd/cs/germany_east/gx_appnb.html Appendix B: The Council for Mutual Economic Assistance]&lt;/ref&gt;

[[Súbor:West and East Germans at the Brandenburg Gate in 1989.jpg|thumb|Pád [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]] v roku 1989. V pozadí je [[Brandenburská brána]]]]
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-P0619-306, Trabant 601.jpg|vľavo|náhľad|200x200pixelov|[[Trabant (automobil)|Trabant]], symbol NDR]]

Zatiaľ čo východonemecká propaganda bola založená na domnelých a niektorých skutočných výhodách tamojších sociálnych programov a neustále hrozila inváziou zo strany SRN a západných &quot;[[Imperializmus|imperialistov]]&quot;, veľké počty občanov NDR sa snažili uniknúť do Spolkovej republiky za slobodou a prosperitou.&lt;ref name=&quot;NYT_19890822&quot;&gt;{{cite news|url = http://www.nytimes.com/1989/08/22/world/westward-tide-of-east-germans-is-a-popular-no-confidence-vote.html?pagewanted=all&amp;src=pm | title = Westward Tide of East Germans Is a Popular No-Confidence Vote|first = Ferdinand|last = Protzman |date = 22 August 1989|work = The New York Times | accessdate =30 October 2011}}&lt;/ref&gt; Do polovice roku 1961 to bolo ešte čiastočne možné prechodom alebo prejazdom z východnej do západnej časti Berlína. V onom roku však bol postavený [[Berlínsky múr]], ktorý prakticky znemožnil východným Nemcom útek do [[Západný Berlín|Západného Berlína]] a odtiaľ do západného Nemecka. Tento múr naprieč Berlínom a na celej hranici Západného Berlína s územím NDR sa stal symbolom [[Studená vojna|studenej vojny]], a preto sa jeho pád v roku 1989 stal nielen symbolom [[Zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotenia Nemecka]] a zásadných zmien, ktoré sa neskôr uskutočnili v jeho východnej časti (tzv. ''[[Die Wende|Wende]]''), ale aj symbolom pádu komunizmu v celej Európe a&amp;nbsp;dokonca aj v Sovietskom zväze samotnom.

Napätie medzi východným a západným Nemeckom bolo na začiatku 70. rokov uvoľnené kancelárom [[Willy Brandt]]om v rámci jeho tzv. ''[[Ostpolitik]]''. V nasledujúcom období sa normalizovali vzťahy s krajinami [[Východný blok|východného bloku]], s Československom [[11. máj]]a [[1973]] [[Pražská zmluva (1973)|Pražskou zmluvou]]. V lete 1989 sa [[Maďarsko]] rozhodlo železnú oponu odstrániť a otvoriť hranice, čo spôsobilo emigráciu tisícov východných Nemcov do Západného Nemecka cez Maďarsko. To malo na NDR zničujúce dopady. Potom dochádzalo k pravidelným masovým demonštráciám, ktoré získavali čoraz viac na podpore. V deň pádu Berlínskeho múru zmiernili východonemecké úrady nečakane obmedzenie prístupu k&amp;nbsp;hraniciam, čo dovolilo východonemeckým občanom cestovať na Západ. Pôvodne sa plánovalo udržať Východné Nemecko ako štát, ale otvorenie hraníc viedlo k urýchleniu zjednocujúceho reformného procesu. Ten vyvrcholil v [[Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku|Zmluve o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku]] (tzv. Zmluva 4 + 2) o rok neskôr (12. septembra 1990), v rámci ktorej sa štyri okupačné mocnosti vzdali svojich práv daných v rámci  [[Akt bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka|bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka]]. Nemecko bolo prakticky opäť plne suverénnym štátom, čo 3. októbra 1990 umožnilo jeho [[Zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotenie]] so vstupom piatich krajín bývalej NDR (''Neue Länder'') do Spolkovej republiky.

=== Súčasné Nemecko od znovuzjednotenia ===
{{Hlavný článok|Zjednotenie Nemecka (1990)}}
[[Súbor:Bundesarchiv B 145 Bild-F082400-0030, Bremen, CDU-Bundesparteitag, Kohl.jpg|náhľad|vľavo|[[Helmut Kohl]] v roku 1989]]
[[Súbor:BRD.png|náhľad|3. októbra 1990 bolo dokončeno [[Zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotenie Nemecka]]. Vonkajšie hranice Nemecka sú z&amp;nbsp;roku 1990, vnútroštátne hranice ukazujú stav po 29.&amp;nbsp;júni 1993.]]
[[Súbor:Angela Merkel Juli 2010 - 3zu4.jpg|náhľad|[[Angela Merkelová]] v typickom postoji]]
Na základe zákona prijatého 10. marca 1994 (''Berlin/Bonn-Gesetz'') bol doterajší provizórny stav ohľadne hlavného mesta zmenený tak, že sa hlavným mestom zjednoteného Nemecka definitívne stal [[Berlín]]. Mestu [[Bonn]] bol priznaný zvláštny status ako tzv. ''Bundesstadt'' („spolkové mesto“) so zachovaním niektorých spolkových ministerstiev a úradov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Gesetz zur Umsetzung des Beschlusses des Deutschen Bundestages vom 20. Juni 1991 zur Vollendung der Einheit Deutschlands |url=http://bundesrecht.juris.de/berlin_bonng/index.html |vydavateľ=Bundesministerium der Justiz |dátum prístupu=19 April 2011 | jazyk=German | dátum vydania=26 April 1994}}&lt;/ref&gt; Premiestnenie vlády v&amp;nbsp;dohodnutom rozsahu bolo dokončené v&amp;nbsp;roku 1999.&lt;ref&gt;{{cite news |title=Brennpunkt: Hauptstadt-Umzug |url=http://www.focus.de/panorama/boulevard/brennpunkt-hauptstadt-umzug_aid_175751.html |accessdate=19 March 2011 |newspaper=Focus |date=12 April 1999 |language=German }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110430043907/http://www.focus.de/panorama/boulevard/brennpunkt-hauptstadt-umzug_aid_175751.html |date=2011-04-30 }}&lt;/ref&gt;

Po voľbách v roku 1998 sa [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|sociálnodemokratický]] politik [[Gerhard Schröder]] stal kancelárom historicky prvej tzv. červeno-zelenej koalície [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|SPD]] a [[Zväz 90/Zelení|Zväzu 90/Zelených]], ktorá trvala až do volieb v roku 2005.

Zjednotené Nemecko sa aktívne podieľalo na prehlbovaní európskej integrácie. Aktívne bolo aj v rámci [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Zúčastnilo sa napríklad [[Operácia Allied Force|operácie Spojenecká sila]] a po jej skončení sa angažovalo pri zaisťovaní stability na [[Balkánsky polostrov|Balkán]]. [[Bundeswehr|Vojenské jednotky Bundeswehru]] boli aj súčasťou misie NATO v&amp;nbsp;[[Afganistan]]e s&amp;nbsp;cielom zaistiť v tejto krajine bezpečnost po zvrhnutí vlády [[Taliban]]u (pozri [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|Vojna v&amp;nbsp;Afganistane]]).&lt;ref&gt;{{cite news | last = Dempsey | first = Judy | url = http://www.nytimes.com/2006/10/31/world/europe/31iht-germany.3343963.html | title = Germany is planning a Bosnia withdrawal | newspaper = International Herald Tribune | date = 31 October 2006 | accessdate =7 May 2011 }}&lt;/ref&gt; Toto vojenské nasadenie vyvolalo ako v&amp;nbsp;Nemecku samotnom, tak aj medzinárodne, kontroverzie, pretože po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bolo Nemecko viazané spojeneckými dohodami aj vnútroštátnym právom k&amp;nbsp;rozmiestneniu jednotiek iba na vlastnom území k&amp;nbsp;výlučne obranným účelom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Merz |jméno=Sebastian |titul=Still on the way to Afghanistan? Germany and its forces in the Hindu Kush |url=http://www.sipri.org/research/conflict/publications/merz |vydavatel=Stockholm International Peace Research Institute |druh nosiče=PDF |dátum prístupu=16 April 2011 |strany=2, 3 |dátum vydania=November 2007 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150101004042/http://www.sipri.org/research/conflict/publications/merz |dátum archivácie=2015-01-01 |nedostupné=ano }}&lt;/ref&gt;

V roku 2005 sa [[Angela Merkelová]] ako prvá žena stala kancelárkou Nemecka, ktorá vytvorila [[Prvá vláda Angely Merkelovej|vládu]] tzv. veľkej koalície za účasti kresťanských strán [[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|CDU]]/[[Kresťanskosociálna únia v Bavorsku|CSU]] a sociálne-demokratickej [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|SPD]]. Po voľbách v roku 2009 vznikla [[Druhá vláda Angely Merkelovej|druhá vláda]] kancelárky Merkelovej ako koalícia CDU/CSU a [[Slobodná demokratická strana|Slobodnej demokratickej strany]] (FDP), ktorej predseda [[Guido Westerwelle]] sa stal vicekancelárom a ministrom zahraničia. Po voľbách v roku [[2013]] se vrátila k moci tzv. veľká koalícia a vznikla [[tretia vláda Angely Merkelove]]. Od roku 2014 si pozíciu v nemeckom politickom systéme vybudovala konzervatívna strana [[Alternatíva pre Nemecko]] (AfD). V roku 2018 sa Merkelová stala kancelárkou už [[Štvrtá vláda Angely Merkeloveh|štvrtej vlády]].&lt;ref name=&quot;merkel iv&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Angela Merkelová je opět kancléřkou. Německý parlament ji zvolil již počtvrté
| periodikum = Lidovky.cz
| url = https://www.lidovky.cz/angela-merkelova-je-opet-kanclerkou-nemecky-parlament-ji-zvolil-jiz-poctvrte-183-/zpravy-svet.aspx?c=A180314_095557_ln_zahranici_mha
| dátum_vydania = 2018-03-14
| dátum_prístupu = 2018-03-23
}}&lt;/ref&gt;

Medzi hlavné politické plány nemeckého vedenia na začiatku 21.&amp;nbsp;storočia patrí tzv. energetická revolúcia (''[[Energiewende]]'') pre využitie udržateľných zdrojov energie ([[solárna energia]], [[veterná energia]] a ďalšie zdroje),&lt;ref&gt;[http://oenergetice.cz/obnovitelne-zdroje/energiewende-a-jeji-cile/ Energiewende v Německu] oEnergetice.cz&lt;/ref&gt; tzv. „brzda dlhu“ (''Schuldenbremse''), ktorá ma zaistiť vyrovnané štátne a komunálne rozpočty, reforma nemeckých imigračných zákonov, právne predpisy pre všeobecnú [[minimálna mzda|minimálnu mzdu]] a [[High tech (moderná technika)|high-tech]] stratégie pre informatizáciu a ďalšie modernizácie už aj tak veľmi vyspelej nemeckej ekonomiky na model nazývaný ''[[Industrie 4.0]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Government declaration by Angela Merkel|url=http://www.tagesschau.de/inland/merkel-regierungserklaerung110.html|vydavateľ=ARD Tagesschau (German)|dátum vydania=29 January 2014|datum přístupu=15 December 2014}}&lt;/ref&gt;

Z ekonomického hľadiska bolo začleňovanie „nových krajín“ do znovuzjednoteného Nemecka po roku 1990 veľmi nákladné. Pre krytie týchto nákladov boli zmobilizované najrôznejšie finančné zdroje vrátane (v súčasnosti) 5,5 % tzv. solidárneho príplatku (''[[Solidárna prirážka (Nemecko)|Solidaritätszuschlag]]'') k rade daňových sadzieb (oi. dane z príjmu obyvateľstva&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jak do Německa
| url = https://jakdonemecka.cz/prace/vypocet-ciste-mzdy-v-nemecku/
| dátum vydania = 2019-06-27
| dátum prístupu = 2019-09-29
| jazyk = cs-CZ
}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;z&amp;nbsp;kapitálových výnosov). Tento príplatok je cez niekoľko iniciatív na jeho zrušenie či aspoň zníženie vyberaný aj&amp;nbsp;naďalej, takmer 29&amp;nbsp;rokov po [[Zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotení Nemecka]], už existuje návrh zákona, ktorý od roku 2021 počíta s jeho zrušením.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Většina Němců by od roku 2021 mohla přestat platit daň na rozvoj bývalého východního Německa
| url = https://www.irozhlas.cz/ekonomika/vychodni-nemecko-zapadni-nemecko-solidarni-dan-rozvoj-sjednoceni-nemecka-dane_1908101624_per
| periodikum = iROZHLAS
| odkaz na periodikum = iROZHLAS
| vydavateľ = Český rozhlas
| odkaz na vydavateľa = Český rozhlas
| dátum prístupu = 2019-09-29
}}&lt;/ref&gt; Použitie týchto významných finančných prostriedkov nie je transparentné, lebo nie je nijako účelovo viazané. Tieto prostriedky môže spolková vláda použíť podľa svojho uváženia.&lt;ref&gt;Debatte um Abschaffung des Solidaritätszuschlags. „Die Diskussion läuft idiotisch“. (Debata o zrušení solidárnej prirážky. „Diskusia prebieha idiotsky.“ [[ARD]], www.tagesschau.de/inland/solidaritaetszuschlag2.html, 2. října 2007 (německy).&lt;/ref&gt;

Okrem značných vnútropolitických a ekonomických problémov vyvolaných znovuzjednotením sa Nemecko v rokoch 1990 až 2015 potýkalo s&amp;nbsp;dočasne sa zvyšujúcou nezamestnanosťou a zväčšovaním sociálnej priepasti medzi príjmovými skupinami, s&amp;nbsp;nízkou pôrodnosťou a&amp;nbsp;z&amp;nbsp;toho vyplývajúcim stárnutím a&amp;nbsp;dokonca úbytkom obyvateľstva.

Veľká vlna [[Európska migračná kríza|imigrácie]] obzvlášť z&amp;nbsp;[[Moslim (vyznávač islamu)|moslimských]] krajín od roku 2015 (ale aj skôr) priniesla vážne problémy so začleňovaním přisťahovalcov do spoločnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Kvůli migraci vydají Němci do roku 2022 dva bilióny korun
 | periodikum = Novinky.cz
 | odkaz na periodikum = Novinky.cz
 | vydavateľ = Borgis
 | dátum_vydania = 20. května 2018
 | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/472541-kvuli-migraci-vydaji-nemci-do-roku-2022-dva-biliony-korun.html
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Plesnik
 | meno = Vladimír
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Integrace uprchlíků v Německu: nečekaně drahý maratón
 | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-integrace-uprchliku-v-nemecku-necekane-drahy-maraton-13029
 | vydavateľ = novinky.cz
 | dátum vydania = 2018-04-26
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-01-25
 | miesto = 
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; V&amp;nbsp;súvislosti s tým sa prejavilo zosilnenie pravicového aj&amp;nbsp;ľavicového [[Politický extrémizmus|extrémizmu]]. Mnoho Nemcov má pocit, že sa nemôžu na verejnosti k týmto problémom slobodne vyjadrovať.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Mehrheit der Deutschen äußert sich in der Öffentlichkeit nur vorsichtig
| periodikum = Die Welt
| dátum_vydania = 22. května 2019
| url = https://www.welt.de/politik/article193977845/Deutsche-sehen-Meinungsfreiheit-in-der-Oeffentlichkeit-eingeschraenkt.html
}}&lt;/ref&gt; Po rozhodnutí amerického prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] v&amp;nbsp;decembri 2017, ktorým uznal [[Jeruzalem]] za hlavné mesto [[Izrael]]u, boli v&amp;nbsp;Nemecku usporiadané protiizraelské demonštrácie. V Berlíne bola [[Palestína (územie)|propalestínskymi]] demonštrantmi spálena improvizovaná izraelska vlajka. [[Ústredná rada Židov v Nemecku]] (''Zentralrat der Juden'') vyjadrila veľké znepokojenie nad [[Antisemitizmus|antisemitskými]] tendenciami, ktoré sa prejavujú aj&amp;nbsp;v&amp;nbsp;[[Mešita|mešitách]] v nemeckých mestách. Predseda rady [[Josef Schuster]] vyhlásil, že reprezentanti moslimských zväzov síce vystupujú proti antisemitizmu, avšak v mnohých moslimských obciach a ich mešitách sa proti ním nič nepodniká. Naopak [[imám]]ovia v&amp;nbsp;nich rozhlasujú výhrady proti Židom a Izraeli.&lt;ref&gt;Zentralrat der Juden: Schuster kritisiert antisemitische Tendenzen in Moscheen. [[T-Online]], http://www.t-online.de/nachrichten/deutschland/gesellschaft/id_82911548/zentralrat-der-juden-antisemitismus-in-moscheen-staerker-bekaempfen.html, 16.&amp;nbsp;prosince 2017 (německy).&lt;/ref&gt;

== Štátne symboly ==
=== Vlajka ===

{{Hlavný článok|Vlajka Nemecka}}

Nemecká vlajka je tvorená listom s pomerom strán 3:5 s tromi vodorovnými pruhmi, čiernym, červeným a žltým.

Štátna (služobná) vlajka naviac nesie štít s upraveným štátnym znakom, jej súkromné použitie ani použitie obcami či spolkovými krajinami nie je prípustné. Popri národnej vlajke je neoficiálne tolerované aj použitie vlajky so štátnym znakom.

=== Znak ===

{{Hlavný článok|Štátny znak Nemecka}}

Nemecký štátny znak tvorí čierna [[Orol (heraldika)|orlica]] s červenou zbrojou na žltom štíte.

=== Hymna ===

{{Hlavný článok|Lied der Deutschen}}

Nemecká hymna je 3. sloha piesne ''Das Lied der Deutschen'' ({{V jazyku|slk|''Pieseň Nemcov''}}). Celá pieseň má tri slohy, od roku 1952 sa používa iba posledná. Hudbu zložil rakúsky skladateľ [[Joseph Haydn]], má totožnú melódiu ako niekdajšia [[Gott erhalte Franz den Kaiser|rakúska cisárska hymna]]. Slova pôvodnej básne napísal nemecký básnik [[August Heinrich Hoffmann von Fallersleben]].

== Geografia ==
=== Poloha a krajinný typ ===
[[Súbor:Deutschland topo.jpg|thumb|Fyzická mapa Nemecka]]

Nemecko leží v strednej Európe medzi 47°16′15″ a 55°05′33″ severnej šírky a 5°52′01″ a 15°02′37″ východnej dĺžky. Vzdialenosť sever-juh medzi [[List (Sylt)|Listom]] na [[Sylt]]e ([[Šlezvicko-Holštajnsko]]) a [[Oberstdorf]]om ([[Bavorsko]]) je {{km|876|m}}; vzdialenosť západ-východ medzi obcou [[Selfkant]] ([[Severné Porýnie-Vestfálsko]]) a [[Deschka]] ([[Sasko]]) je {{km|640|m}}. Geografický stred Nemecka je v [[Durínsko|Durínsku]], ale presná poloha sa rôzni podľa rôznych metód výpočtu. Podľa štatistickej ročenky Nemecka (stav: 2000) sa nachádza v obci [[Niederdorla]] na (koordináty 51°09′54″ severnej šírky a 10°27′19″ východnej dĺžky).

Krajinný typ sa mení predovšetkým v smere zo severu na juh. Terén sa smerom na juh stáva strmším a vyšším. Severná časť Nemecka, [[Severonemecká nížina]], je nížina sformovaná predovšetkým pred [[ľadová doba|dobou ľadovou]], na ktorú naväzuje v strede a na juhu Nemecka zalesnené [[stredohorie]]. Najmä v [[Bavorsko|Bavorsku]], ale tiež v [[Bádensko-Württembersko|Bádensku-Württembersku]], prechádza táto krajina až do relatívne vysoko položeného severoalpského predhoria a to ďalej do [[Alpy|Alpských]] [[veľhory|veľhôr]].

=== Povrch ===
[[Súbor:Zugspitze 2.JPG|náhľad|vpravo|[[Zugspitze]], najvyšší bod Nemecka (2 962,06 [[metrov nad morom|m n. m.]])]]

[[Alpy]] sú jedinými [[veľhory|veľhorami]], ktorých časť leží v Nemecku. Nachádza sa tu aj [[Zugspitze]], ktorý je s {{m|2962|m}} najvyšším [[Štít (geomorfológia)|štítom]] Nemecka. Stredohorie sa stáva častejším a vyšším smerom zo severu na juh. Najvyšším vrchom stredohoria je [[Feldberg]] vo [[Schwarzwald]]e s {{m|1493|m}}, nasledovaný [[Großer Arber]]om v [[Bavorský les|Bavorskom lese]] s {{m|1453|m}}. Štíty dosahujúce viac ako {{m|1000|m}} majú okrem toho aj [[Krušné hory]] ({{v jazyku|deu|Erzgebirge}}), [[Smrčiny]] ({{v jazyku|deu|Fichtelgebirge}}) a výnimočne aj [[Harz (pohorie)|Harz]], ktoré sú najsevernejšie stredohorie Nemecka s {{m|1141|m}} vysokým štítom [[Brocken]]. Severnejšie od prahu stredohoria sa týčia iba ojedinelé formácie s výškou väčšou ako {{m|100|m}}, z ktorých je [[Hagelberg]] vo [[Fläming]]u s 200 metrami najvyšší. Najnižším miestom v Nemecku, na ktoré sa dá dokonca vstúpiť, leží {{m|3.54|m}} '''pod''' hladinou mora v [[depresia (geológia)|depresii]] (územie ležiace nižšie ako hladina mora) v [[Neuendorf-Sachsenbande]] (Šlezvicko-Holštajnsko). Rovnako v tejto spolkovej krajine sa nachádza najhlbšie prirodzené miesto pod vodou: Leží s {{m|39.10|m}} '''pod''' hladinou mora na dne [[Hemmelsdorfské jazero|Hemmelsdorfského jazera]] severoseverovýchodne od [[Lübeck]]u. Najhlbšie umelo vytvorené miesto leží dokonca {{m|293|m}} '''pod''' hladinou mora na dne [[povrchová baňa Hambach|povrchovej bane Hambach]] východne od obce [[Jülich]] v Severnom Porýní – Vestfálsku.

=== Ostrovy ===
{{hlavný článok|Zoznam ostrovov Nemecka}}
Vzhľadom na dĺžku pobrežnej línie je v Nemecku pozoruhodný počet [[ostrov]]ov. Tie sú v [[Severné more|Severnom mori]] najčastejšie vo forme z pevniny predĺženej reťaze ostrovov a predstavujú zvyšky pevniny, ktorá sa klesaním a následným zatopením oddelila od pobrežia. Rozdeľujú sa na Severofrízske a Východofrízske ostrovy, ktoré sú súčasťou pri odlive objavujúcich sa plytčín. [[Severofrízske ostrovy]] patria k [[Šlezvicko-Holštajnsko|Šlezvicko-Holštajnsku]] a pozostávajú z väčších ostrovov ako [[Sylt]], [[Amrum]] a [[Föhr]] ako aj oveľa menších ako je [[Hallig]]. [[Dolné Sasko|Dolnosaské]] [[Východofrízske ostrovy]] sú si stavbou a veľkosťou podobné. Najväčším z nich je [[Borkum]]. Jedinou výnimkou je [[Helgoland]], ktorý je jediným nemeckým ostrovom na šírom mori. Ostrovy [[Baltické more|Baltického mora]] pri nemeckom pobreží sú väčšie a majú členitejší reliéf. Najväčším z týchto ostrovov a zároveň aj najväčším nemeckým ostrovom je [[Rujana]] a druhý najväčší [[Usedom]], ktorého východný cíp patrí k [[Poľsko|Poľsku]]. Ostrovy [[Baltické more|Baltického mora]] sú obľúbeným turistickým cieľom a sú lemované mnohými rekreačnými strediskami. Okrem toho sú v Nemecku aj vnútrozemské ostrovy, z ktorých najznámejšími sú [[Mainau]] a [[Reichenau (ostrov)|Reichenau]] v Bodamskom jazere a [[Herrenchiemsee]] v [[Chiemské jazero|Chiemse]].

=== Podnebie ===
Nemecko patrí do [[mierna klimatická zóna|miernej klimatickej zóny]] strednej Európy, leží v oblasti pásma západných vetrov v prechodovej oblasti medzi [[Morská klíma|morskou klímou]] v západnej Európe a [[kontinentálna klíma|kontinentálnou klímou]] vo východnej Európe. Na [[podnebie (klíma)|klímu]] pôsobí okrem iného aj [[Golfský prúd]], ktorý vytvára neobyčajne mierne klimatické podmienky pre tieto zemepisné šírky. Extrémne počasie, ako napríklad suchá, [[tornádo|tornáda]], kruté mrazy alebo extrémne horúčavy sú relatívne zriedkavé. Príležitostne sa však objavia [[víchrica|víchrice]], ktorých pribúdanie obzvlášť v zimných mesiacoch spôsobuje problémy. V rokoch 2000 a 2002 sprevádzali víchrice aj veľké škody. Pravidelne prichádzajú [[povodeň|povodne]], ktoré prichádzajú v lete po intenzívnych dažďoch ([[povodeň Odry (1997)|povodeň Odry v 1997]] a [[povodeň Labe (2002)|povodeň Labe v 2002]]) alebo v zime po topení snehu, môžu viesť k záplavám a značným škodám. Suchá postihujú hlavne severovýchod Nemecka, môžu sa však rozšíriť do celej krajiny ako naposledy počas [[vlna horúčav v roku 2003|vlny horúčav v roku 2003]].

Klimatické dáta &lt;small&gt;(priemerné hodnoty z rokov 1961 – 1990):&lt;/small&gt;

{| border=&quot;1&quot; style=&quot;border-collapse:collapse; border-color:#f2f2f4; margin-top:5px; margin-bottom:5px; font-size:85%;&quot; cellpadding=&quot;2&quot; width=&quot;100%&quot;
|- bgcolor=&quot;#f2f2f4&quot;
| ||align=&quot;right&quot;|Rok||align=&quot;right&quot;|Mar–Máj||align=&quot;right&quot;|Jún–Aug||align=&quot;right&quot;|Sep–Nov||align=&quot;right&quot;|Dec–Feb||align=&quot;right&quot;|Jan||align=&quot;right&quot;|Feb||align=&quot;right&quot;|Mar||align=&quot;right&quot;|Apr||align=&quot;right&quot;|Máj||align=&quot;right&quot;|Jún||align=&quot;right&quot;|Júl||align=&quot;right&quot;|Aug||align=&quot;right&quot;|Sep||align=&quot;right&quot;|Okt||align=&quot;right&quot;|Nov||align=&quot;right&quot;|Dec
|-
|Stredná teplota (°C)||align=&quot;right&quot;|8,4||align=&quot;right&quot;|7,8||align=&quot;right&quot;|16,5||align=&quot;right&quot;|9,1||align=&quot;right&quot;|0,9||align=&quot;right&quot;|−0,5||align=&quot;right&quot;|0,5||align=&quot;right&quot;|3,7||align=&quot;right&quot;|7,6||align=&quot;right&quot;|12,2||align=&quot;right&quot;|15,5||align=&quot;right&quot;|17,1||align=&quot;right&quot;|16,9||align=&quot;right&quot;|13,8||align=&quot;right&quot;|9,4||align=&quot;right&quot;|4,2||align=&quot;right&quot;|0,9
|-
|Minimálna teplota (°C)||align=&quot;right&quot;|4,6||align=&quot;right&quot;|3,4||align=&quot;right&quot;|11,6||align=&quot;right&quot;|5,5||align=&quot;right&quot;|−2,4||align=&quot;right&quot;|−3,0||align=&quot;right&quot;|−2,5||align=&quot;right&quot;|0,0||align=&quot;right&quot;|3,0||align=&quot;right&quot;|7,3||align=&quot;right&quot;|10,6||align=&quot;right&quot;|12,3||align=&quot;right&quot;|12,0||align=&quot;right&quot;|9,3||align=&quot;right&quot;|5,7||align=&quot;right&quot;|1,6||align=&quot;right&quot;|−1,5
|-
|Maximálna teplota (°C)||align=&quot;right&quot;|12,4||align=&quot;right&quot;|12,3||align=&quot;right&quot;|21,4||align=&quot;right&quot;|12,8||align=&quot;right&quot;|2,9||align=&quot;right&quot;|2,0||align=&quot;right&quot;|3,4||align=&quot;right&quot;|7,5||align=&quot;right&quot;|12,1||align=&quot;right&quot;|17,2||align=&quot;right&quot;|20,4||align=&quot;right&quot;|22,0||align=&quot;right&quot;|21,9||align=&quot;right&quot;|18,4||align=&quot;right&quot;|13,1||align=&quot;right&quot;|6,9||align=&quot;right&quot;|3,2
|-
|Teplota – interval (°C)||align=&quot;right&quot;|7,8||align=&quot;right&quot;|8,8||align=&quot;right&quot;|9,8||align=&quot;right&quot;|7,3||align=&quot;right&quot;|5,2||align=&quot;right&quot;|5,0||align=&quot;right&quot;|5,9||align=&quot;right&quot;|7,4||align=&quot;right&quot;|9,1||align=&quot;right&quot;|9,9||align=&quot;right&quot;|9,8||align=&quot;right&quot;|9,7||align=&quot;right&quot;|9,8||align=&quot;right&quot;|9,0||align=&quot;right&quot;|7,5||align=&quot;right&quot;|5,3||align=&quot;right&quot;|4,7
|-
|Mrazivé dni||align=&quot;right&quot;|103,9||align=&quot;right&quot;|27,5||align=&quot;right&quot;|0,7||align=&quot;right&quot;|16,9||align=&quot;right&quot;|58,7||align=&quot;right&quot;|21,0||align=&quot;right&quot;|19,3||align=&quot;right&quot;|16,4||align=&quot;right&quot;|9,0||align=&quot;right&quot;|2,2||align=&quot;right&quot;|0,3||align=&quot;right&quot;|0,2||align=&quot;right&quot;|0,2||align=&quot;right&quot;|0,8||align=&quot;right&quot;|4,5||align=&quot;right&quot;|11,6||align=&quot;right&quot;|18,4
|-
|Dni so zrážkami||align=&quot;right&quot;|178,2||align=&quot;right&quot;|44,0||align=&quot;right&quot;|44,3||align=&quot;right&quot;|43,0||align=&quot;right&quot;|46,8||align=&quot;right&quot;|16,6||align=&quot;right&quot;|13,4||align=&quot;right&quot;|14,9||align=&quot;right&quot;|14,3||align=&quot;right&quot;|14,9||align=&quot;right&quot;|15,1||align=&quot;right&quot;|14,8||align=&quot;right&quot;|14,4||align=&quot;right&quot;|13,6||align=&quot;right&quot;|13,5||align=&quot;right&quot;|15,9||align=&quot;right&quot;|16,8
|-
|Zrážky (mm)||align=&quot;right&quot;|700||align=&quot;right&quot;|163||align=&quot;right&quot;|221||align=&quot;right&quot;|166||align=&quot;right&quot;|150||align=&quot;right&quot;|51||align=&quot;right&quot;|40||align=&quot;right&quot;|48||align=&quot;right&quot;|51||align=&quot;right&quot;|65||align=&quot;right&quot;|77||align=&quot;right&quot;|72||align=&quot;right&quot;|71||align=&quot;right&quot;|57||align=&quot;right&quot;|50||align=&quot;right&quot;|58||align=&quot;right&quot;|59
|-
| Atmosférický tlak (hPa−1000)||align=&quot;right&quot;|9,3||align=&quot;right&quot;|8,1||align=&quot;right&quot;|13,7||align=&quot;right&quot;|9,9||align=&quot;right&quot;|5,7||align=&quot;right&quot;|5,5||align=&quot;right&quot;|5,5||align=&quot;right&quot;|6,4||align=&quot;right&quot;|7,6||align=&quot;right&quot;|10,2||align=&quot;right&quot;|12,9||align=&quot;right&quot;|14,2||align=&quot;right&quot;|14,2||align=&quot;right&quot;|12,4||align=&quot;right&quot;|9,9||align=&quot;right&quot;|7,3||align=&quot;right&quot;|6,0
|-
|Oblačnosť (%)||align=&quot;right&quot;|72,0||align=&quot;right&quot;|69,3||align=&quot;right&quot;|63,0||align=&quot;right&quot;|73,8||align=&quot;right&quot;|81,9||align=&quot;right&quot;|83,5||align=&quot;right&quot;|78,0||align=&quot;right&quot;|74,8||align=&quot;right&quot;|69,3||align=&quot;right&quot;|63,8||align=&quot;right&quot;|64,8||align=&quot;right&quot;|63,5||align=&quot;right&quot;|60,6||align=&quot;right&quot;|66,9||align=&quot;right&quot;|72,9||align=&quot;right&quot;|81,5||align=&quot;right&quot;|84,3
|}
&lt;small&gt;Zdroj: [http://www.cru.uea.ac.uk/~timm/cty/obs/TYN_CY_1_1.html Tyndall Centre for Climate Change Report] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150923211539/http://www.cru.uea.ac.uk/~timm/cty/obs/TYN_CY_1_1.html |date=2015-09-23 }} (po anglicky)&lt;/small&gt;

=== Vodstvo ===
{{Hlavný článok|Zoznam riek v Nemecku}}
[[Súbor:Hintersee.jpg|thumb|left|Jazero Hintersee v [[Bavorsko|Bavorsku]]]]
[[Súbor:Aerial view of the Sternbrücke in Magdeburg 02.jpg|thumb|Rieka [[Labe]] v [[Magdeburg]]u]]

Nemecko hraničí v [[Dolné Sasko|Dolnom Sasku]] a [[Šlezvicko-Holštajnsko|Šlezvicku-Holštajnsku]] so [[Severné more|Severným morom]]. Toto more je oblasťou s najhustejšou námornou dopravou a je spojené s [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]]. [[Meklenbursko-Predpomoransko]] a Šlezvicko-Holštajnsko ležia pri [[Baltské more|Baltskom mori]], [[more|vnútrozemskom mori]], ktoré je spojené so Severným morom cez [[Skagerrak]]. [[Morský prúd|Morské prúdenie]] je v Baltskom mori oveľa menšie ako v Severnom mori. Takmer všetky nemecké rieky patria do povodia šiestich veľkých riečnych systémov [[Rýn]] ({{v jazyku|deu|Rhein}}), [[Dunaj]] ({{v jazyku|deu|Donau}}), [[Labe]] ({{v jazyku|deu|Elbe}}), [[Vezera]] ({{v jazyku|deu|Weser}}), [[Odra]] ({{v jazyku|deu|Oder}}) a [[Emža]] ({{v jazyku|deu|Ems}}). Najdlhšou riekou je Dunaj s {{km|2845|m}} od sútoku riek [[Brigach]] a [[Breg]] respektíve {{km|2888|m}} od prameňa Bregu na okraji [[Schwarzwald]]u. Dunaj vzniká sútokom riek [[Brigach]] a [[Breg]] v meste [[Donaueschingen]] a je po [[Volga|Volge]] druhou najdlhšou riekou Európy. Nemeckom preteká iba menšia časť Dunaja. Rieka Dunaj s prítokmi sa vlieva do [[Čierne more|Čierneho mora]] a ostatné nemecké rieky sa vlievajú do Severného a Baltického mora. Hlavný predel povodiami prechádza východne od [[východorýnsky zlom|východorýnskeho zlomu]] cez hlavné hrebene Čierneho lesa, ďalej cez [[švábske Alby|švábske]] a [[franské Alby]]. Z týchto tokov je Rýn riekou, ktorá má na nemeckom území najdlhší úsek. Zo svojej dĺžky {{km|1233|m}} preteká až {{km|852|m}} Nemeckom. Ďalej má kvôli množstvu povestí a mýtov spojených s riekou Rýn význam aj pre národné povedomie nemeckého národa. Hospodárska funkcia Rýnu je nezanedbateľná – je jednou z najvyužívanejších [[vodná cesta|vodných ciest]] [[Európa|Európy]]. Rieka [[Labe]] pramení v [[Krkonoše|Krkonošiach]] v [[Česko|Česku]] a po približne {{km|1165|m}} (z toho {{km|770|m}} v Nemecku) sa vlieva pri [[Cuxhaven]]e do Severného mora. Táto rieka patrila dočasne k najznečistenejším riekam Európy, ale medzičasom sa už kvalita vody zreteľne zlepšila. Rieka Vezera vzniká sútokom [[Werra|Werry]] a [[Fulda (rieka)|Fuldy]] a je spádovou oblasťou strednej časti Nemecka. Povodia [[Odra|Odry]] a [[Emža|Emže]] ležia v západnej a východnej okrajovej časti Nemecka. Nemecké [[Jazero|jazerá]] vznikli z veľkej časti vplyvom doby ľadovej, po skončení ktorej sa ľadovcové doliny naplnili vodou. Preto sa väčšina veľkých jazier nachádza na územiach pôvodne pokrytých vnútrozemským ľadom alebo na ich predhorí, najmä v Meklenbursku a alpskom predhorí. Najväčším jazerom s Nemeckou časťou je [[Bodamské jazero]], ktoré hraničí s Rakúskom a Švajčiarskom. Najväčšie jazero, ktoré leží celé na nemeckom území je [[Müritz]], ktorého časť leží v [[Mecklenburská jazerná oblasť|Mecklenburskej jazernej oblasti]].

=== Geológia ===
[[Súbor:Geomap Germany.png|thumb|170px|Geologická mapa Nemecka]]

==== Tektonika ====
Krajina leží vo viacerých geologicky odlišných regiónoch. Najstaršie [[hornina|horninové]] celky Nemecka predstavujú výstupy [[kryštalinikum|kryštalinika]], ktoré sú výsledkom hlavne [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho vrásnenia]], ktoré skončilo koncom [[karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]]. Tvoria [[Teutoburský les]], [[Durínsky les]], [[Harz (pohorie)|Harz]], [[Flechtingenské vrchy]] a [[Český masív]]. Lokálne sa v nich nachádzajú aj relikty starších celkov, hlavne [[kadomské vrásnenie|kadomských]] (pan-afrických) vrásnení. Sever krajiny tvorí [[Severonemecká nížina]], modelovaná prevažne mladými štvrtohornými ľadovcovými procesmi. Prekrýva niekoľko starších panví: [[perm (geochronologická jednotka)|permsko]]-[[mezozoikum|druhohornú]] [[severonemecko-poľská panva|severonemecko-poľskú]] a [[dolnosaská panva|dolnosaskú panvu]]. V týchto panvách sa nachádzajú početné permské (zachsteinské) soľné [[diapír]]y. Ďalšia podobne stará je [[hesenská panva]] v strednom Nemecku. Najjužnejšie časti krajiny pokrývajú platformné [[trias]]ovo-[[jura (geochronologická jednotka)|jurské]] sedimenty, ktoré sa skláňajú smerom na juh pod [[terciér|treťohornú]] predhlbeň [[Alpy|Álp]] – [[molasová panva|molasovú panvu]]. Predpolie Álp pretína treťohorný [[rýnsky gráben]] a ďalší [[gráben]] pri ústí Rýna, ktorý je napojený na [[Severné more]]. Na ramenách rýnskeho grábenu boli vyzdvihnuté pohoria [[Vogézy (pohorie)|Vogézy]], [[Schwarzwald]] a [[Odenwald]]. Vrchnokriedovo-štvrťohorný alkalický [[vulkanizmus]] sa prejavuje v páse východo-západného smeru asi {{km|300|m}} severne od predpolia Álp. Komplexnú geologickú stavbu Nemecka dotvárajú dva [[miocén]]ne [[impaktný kráter|impaktné krátery]] na juhu krajiny.&lt;ref&gt;Franke, W., 1997, ''Germany.'' in Moores, E.M., Fairbridge, R.W. (Editors), ''Encyclopedia of European and Asian Regional Geology.'' Chapmann &amp; Hall, London, s. 261 – 273&lt;/ref&gt;

==== Seizmicita ====
Vďaka tomu, že Nemecko leží úplne na [[Eurázijská platňa|Eurázijskej platni]] a na jeho území alebo v jeho blízkosti sa nenachádzajú žiadne iné platne, sa mu [[Zemetrasenie|zemetrasenia]] s ťažkými následkami dosiaľ vyhýbali. Aj slabé zemetrasenia sú relatívne zriedkavé. [[Východorýnsky zlom]] v [[Severné Porýnie-Vestfálsko|Severnom Porýní-Vestfálsku]] ale patrí k oblastiam mierne ohrozovanými zemetraseniami. Tento zlom zasahuje aj do územia susedných štátov [[Belgicko|Belgicka]] a [[Holandsko|Holandska]] (pozri aj [[Oblasť zemetrasenia Kölner Bucht]]). Správy o zemetrasení z tohto regiónu pochádzajú už z predchádzajúcich storočí. Od roku [[1955]] bolo seizmografickou stanicou Bensberg na [[Univerzita Kolín nad Rýnom|Univerzite Kolín nad Rýnom]] nameraných viac ako 2000 zemetrasení. Najsilnejšie namerané zemetrasenie v tomto regióne bolo [[13. apríl]]a [[1992]] v blízkosti nemeckej hranice pri holandskom meste [[Roermond]]. Dosiahlo silu 5,9 stupňa na [[Richterova stupnica|Richterovej stupnici]]. Otrasy tohto zemetrasenia bolo cítiť až v [[Londýn]]e a [[Mníchov]]e. Pri tomto zemetrasení sa zranilo 30 ľudí, hlavne spadnutými predmetmi. V postihnutých krajinách dosiahli celkové škody 150 miliónov eur.

== Príroda ==
=== Flóra ===
[[Súbor:IndianSummerSauerland.jpg|náhľad|vľavo|[[Zmiešaný les]] na jeseň (''Sauerland'')]]
[[Súbor:Lüneburger Heide 093.jpg|náhled|[[Vresovisko]] [[Lüneburger Heide]] v Dolnom Sasku]]
Nemecko leží v miernom klimatickom pásme. Značnú časť jeho územia pôvodne pokrývali listnaté a ihličnaté lesy, ktoré boli z veľkej časti vyrúbané a len výnimočne je v nich zachovaná pôvodná skladba drevín. Flóra sa na území Nemecka mení podľa nadmorskej výšky, geologického podložia a klimatických podmienok na danom mieste. Od západu na východ ovplyvňuje vegetáciu hlavne prechod od oceánskeho ku kontinentálnemu podnebiu.

V listnatých lesoch sa najčastejšie vyskytuje [[buk lesný]] tvoriaci [[bučina|bučiny]], prípadne sa pozdĺž riek a jazier stále nachádzajú riedke nivné lesy, v ktorých dominuje [[Buk (rod)|buk]] a [[dub]]. V Alpách a nemeckých stredohorách sa vyskytujú lesy aj na pozemkoch s pomerne veľkým sklonom. [[Pioniersky druh|Pionierskymi drevinami]] sú na nemeckom území [[Breza (rod)|breza]] a [[borovica]]. Ihličnaté lesy sa dnes nahradzujú skôr veľmi rozšírenými listnatými. Bez ľudského vplyvu by sa tzv. [[potenciálna vegetácia]] na nemeckom území, tak ako vo väčšine krajín v miernom klimatickom pásme, skladala predovšetkým z lesa. Výnimku tvoria [[Vresocisko|vresoviská]] a [[bažina|bažiny]], ďalej alpínske a subalpínske spoločenstvá v [[Bavorské Alpy|Bavorských Alpách]], vo [[Schwarzwald]]e, v [[Krušné hory|Krušných horách]]. Alpínske a subalpínske stanoviska majú obvykle chudobné pôdy, nižšie teploty vzduchu a leží vo vyšších polohách. V Nemecku sa vo väčšej miere ako kedysi vyskytujú aj rôzne zavlečené rastliny, ako napr. [[Agát biely|agát]]. V dnešnej dobe je zalesnených 29,5 % územia, čím má Nemecko jednu z najväčších plôch lesa v Európe.

Najväčší podiel poľnohospodárskej plochy slúži na pestovanie [[Obilniny|obilia]] ([[jačmeň]]a, [[ovos|ovsa]], [[Raž|žita]] a [[pšenica|pšenice]]). Ďalej sa pestujú [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]] a [[Kukurica siata|kukurica]], čo sú plodiny dovezené z Ameriky. Z priemyselných plodín sa najčastejšie pestuje [[repka olejná]]. Z ovocných stromov sa najčastejšie vyskytujú [[Jabloň (strom)|jablone]]. V údolí riek, napr. [[Mosela (rieka)|Mosely]], [[Ahr]]u a [[Rýn]]a sú prevádzkované vinice.

=== Fauna ===
[[Súbor:White-tailed Eagle 34.jpg|náhľad|Chránený dravec [[orliak morský]]]]
Pôvodné druhy [[Cicavce|cicavcov]] v Nemecku žijú najčastejšie v lesoch. V lese žijú rôzne druhy: [[lasicovité|lasice]], [[daniel škvrnitý]], [[jeleň lesný]], [[srnec lesný]], [[diviak lesný]] a [[líška hrdzavá]]. [[Bobor európsky]] a [[vydra riečna]] sa vyskytujú menej často, v poslednej dobe ale stúpajú ich stavy.
Mnohé veľké cicavce boli v Nemecku vyhubené: [[Tur divý|tur]] v roku 1846, [[medveď hnedý]] v roku 1835, [[los európsky]] bol hojný ešte v stredoveku, [[kôň|divoký kôň]] bol vyhubený v 19.&amp;nbsp;storočí, [[zubor lesný]] na prelome 17. a 18.&amp;nbsp;storočia a [[vlk dravý|vlk]] v roku 1904.

Populácia [[orliak morský|orliaka morského]], vtáka, ktorý je v znaku Nemecka, číta asi 500&amp;nbsp;párov, predovšetkým v [[Brandenbursko|Brandenbursku]] a [[Meklenbursko-Predpomoransko|Meklenbursku-Predpomoransku]]. Z&amp;nbsp;dravých vtákov sa v Nemecku najviac vyskytuje [[myšiak hôrny]] a [[sokol myšiar]], [[sokol sťahovavý]] je omnoho vzácnejší. 50 % populácie [[Haja červená|haje červenej]] hniezdi práve v Nemecku, ale kvôli intenzifikácii poľnohospodárstva klesajú jej stavy.
V Nemecku žije mnoho druhov vtákov, ktorí profitujú z prítomnosti človeka, ako napr. [[holub hrivnák]], [[drozd čierny]] (pôvodne čisto lesný vták), [[vrabec domový]] a [[Parus|sýkorka]]. Tieto druhy vtákov sú v zime prikrmované, v obchodoch je bohatá ponuka krmiva pre vtáky. Rôzne druhy [[Corvus (rod)|havranov]] a [[Čajkovité|čajok]] sa zase priživujú na skládkach. Zvláštnosťou je celosvetovo úplne najsevernejšie hniezdisko [[plameniakotvaré|plameniakov]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.eghn.org/zwillbrockervenn |dátum prístupu=2009-01-31 |url archivu=https://web.archive.org/web/20081120035536/http://www.eghn.org/zwillbrockervenn |dátum archivácie=2008-11-20 |nedostupné=ano |url archívu=https://web.archive.org/web/20081120035536/http://www.eghn.org/zwillbrockervenn }}&lt;/ref&gt; v [[Zwillbrocker Venn]] v Severnom Porýní-Vestfálsku.

Kedysi v riekach často sa vyskytujúce [[losos]]y boli v priebehu [[industrializácia|industrializácie]] v 19.&amp;nbsp;storočí vyhubené, ale v 80.&amp;nbsp;rokoch 20.&amp;nbsp;storočia sa znovu v nemeckých riekach objavili. Poslední [[jeseter]] bol v Nemecku ulovený v roku 1969. V rybníkoch sa chovajú napr. [[kapor|kapre]], a to už od dôb Rimanov.

Na pobreží Severného a Baltského mora žijúci [[tuleň obyčajný]] bol v minulosti takmer vyhubený. V poslednej dobe sa jeho stavy zvýšili na niekoľko tisíc exemplárov.

=== Ochrana prírody ===
{{Pozri aj|Národné parky v Nemecku}}
Cieľom ochrany prírody je zachovanie prírody a krajiny. Na území Nemecka sa nachádza 14 [[národný park|národných parkov]], 19 [[biosférická rezervácia|biosférických rezervácií]], 95 [[prírodný park (Nemecko)|prírodných parkov]] a tisíce [[prírodná rezervácia|prírodných rezervácií]], chránených stromov atď.

== Politika ==
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = right
| smer = horizontálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = German Federal President Frank-Walter Steinmeier in Helsinki 8.4.2022 (51990305801).jpg
| šírka1 = 153
| popis1 = [[Frank-Walter Steinmeier]], spolkový prezident Nemecka
| obrázok2 = Olaf Scholz In March 2022.jpg
| šírka2 = 153
| popis2 = [[Olaf Scholz]], spolkový kancelár Nemecka
}}
[[Súbor:Reichstag building Berlin view from west before sunset.jpg|thumb|310px|[[Budova Ríšskeho snemu (Berlín)|Budova Ríšskeho snemu]] v Berlíne, sídlo [[Nemecký spolkový snem|nemeckého parlamentu]]]]

Spolková republika Nemecko je [[Federácia|federatívna]] parlamentne-demokratická a zastupiteľská republika.

[[Prezident Nemecka|Prezident]], [[Frank-Walter Steinmeier]] (19. marca 2017-doteraz), je [[hlava štátu|hlavou štátu]] a má predovšetkým reprezentatívne povinnosti a právomoci. Do funkcie je volený ''[[Bundesversammlung|spolkovým zhromaždením]]'' – inštitúciou, ktorá sa skladá z členov ''Bundestagu '' a z rovnakého počtu štátnych delegátov.

Kancelár, [[Olaf Scholz]] (26. september 2021 – doteraz), je hlavou vlády a uplatňuje [[Výkonná moc|výkonnú moc]]. Ide o podobnú funkciu akú má [[predseda vlády]] v iných parlamentných demokraciách.

=== Administratívne členenie ===
{{Hlavný článok|Administratívne členenie Nemecka}}
Nemecko je od roku [[1990]] zložené zo šestnástich spolkových [[krajina (Nemecko)|krajín]] (3 z nich sú mestské štáty):
&lt;center&gt;
{|
|-
| width=&quot;35%&quot;|
# [[Súbor:Flag of Baden-Württemberg.svg|20px]] [[Bádensko-Württembersko]]
# [[Súbor:Flag of Bavaria (lozengy).svg|20px]] [[Bavorsko]]
# [[Súbor:Flag of Berlin (state).svg|20px]] [[Berlín]]
# [[Súbor:Flag of Brandenburg.svg|20px]] [[Brandenbursko]]
# [[Súbor:Flag of Bremen.svg|20px]] [[Brémy (krajina)|Brémy]]
# [[Súbor:Flag of Lower Saxony.svg|20px]] [[Dolné Sasko]]
# [[Súbor:Flag of Thuringia (state).svg|20px]] [[Durínsko]]
# [[Súbor:Flag of Hamburg.svg|20px]] [[Hamburg]]
# [[Súbor:Flag of Hesse (state).svg|20px]] [[Hesensko]]
# [[Súbor:Flag of Mecklenburg-Western Pomerania (state).svg|20px]] [[Meklenbursko-Predpomoransko]]
# [[Súbor:Flag of Rhineland-Palatinate.svg|20px]] [[Porýnie-Falcko]]
# [[Súbor:Flag of Saarland.svg|20px]] [[Sársko]]
# [[Súbor:Flag of Saxony (state).svg|20px]] [[Sasko]]
# [[Súbor:Flag of Saxony-Anhalt (state).svg|20px]] [[Sasko-Anhaltsko]]
# [[Súbor:Flag of North Rhine-Westphalia (state).svg|20px]] [[Severné Porýnie-Vestfálsko]]
# [[Súbor:Flag of Schleswig-Holstein (state).svg|20px]] [[Šlezvicko-Holštajnsko]]
| width=&quot;35%&quot;|
{{Nemecké spolkové krajiny (mapa)}}
|}
&lt;/center&gt;

== Hospodárstvo ==
[[Súbor:12-03-01-autostadtr-by-RalfR-08a.jpg|thumb|left|Automobily značky [[Volkswagen]] sa stali symbolom západonemeckého hospodárskeho úspechu po druhej svetovej vojne]]
[[Súbor:Frankfurt Skyline 2022 bei Nacht.jpg|thumb|[[Frankfurt nad Mohanom]] je popredným obchodným centrom Európy a sídlom [[Európska centrálna banka|Európskej centrálnej banky]]]]

Nemecko je relatívne chudobné na suroviny, jeho hospodárstvo je zamerané predovšetkým na priemysel a služby. Veľké plochy krajiny sú poľnohospodársky využívané, hoci v poľnohospodárstve pracuje iba 2 – 3 % z celkového počtu zamestnancov. Nemecko je s [[hrubý domáci produkt|hrubým domácim produktom]] s veľkosťou 2,2 bilióna eur (stav k 2004) tretím najväčším [[národné hospodárstvo|národným hospodárstvom]] sveta. Navyše je Nemecko najväčším exportérom sveta. Životnou úrovňou vyjadrenou [[Index ľudského rozvoja|Indexom ľudského rozvoja]] je Nemecko na 19. mieste svetového rebríčka. Podľa HDP na obyvateľa je Nemecko medzi krajinami [[Európska únia|EÚ]] na 11. mieste. Toho času je nemecké hospodárstvo charakterizované relatívne nízkym medziročným hospodárskym rastom (2003: −0,1 %, 2004: 1,6 %) a pre Nemecko nezvyčajne vysokou [[nezamestnanosť]]ou, obzvlášť vo východnom Nemecku. Tieto problémy sú predovšetkým dôsledkom stagnujúceho domáceho dopytu. Naopak v zahraničnom obchode je Nemecko veľmi úspešné a v rokoch 2000 až 2004 sa zvýšil o 49 %. Nezamestnanosť rastie kontinuálne od 70-tych rokov. Hľadanie príčin tejto hospodárskej krízy rozdeľuje spoločnosť: zväzy podnikateľov a neoliberálni ekonómovia tvrdia, že príčinou hospodárskej krízy je tradične silný [[sociálny štát]], lebo nízke náklady na pracovnú silu v susedných východoeurópskych krajinách vedú k presúvaniu výroby. Oponenti poukazujú na to, že iné krajiny s vybudovaným sociálnym štátom ako napríklad Švédsko, Fínsko, Nórsko, Rakúsko dosahujú vysoký hospodársky rast. Ako príčina sa akceptuje aj skutočnosť, že štátne výdavky sa z veľkej časti financujú namiesto daní (ktoré sú nezávislé od pracovného miesta) cez sociálne odvody, ktoré predražujú pracovné miesta. [[Odborová organizácia|Odborové organizácie]] a kritici [[globalizácia|globalizácie]] argumentujú [[Keynesianizmus|keynesianistickými]] modelmi a tvrdia, že sa tuzemský dopyt zoslabil pre krátenia v sociálnej oblasti. Okrem toho nebolo po znovuzjednotení Nemecka dostatočné ekonomické opodstatnenie pre politicky motivované prispôsobenie východonemeckých [[mzda|platov]] na západnú úroveň. Za celosvetovo najviac konkurencieschopné odvetvia nemeckého hospodárstva sa považujú [[automobil]]ový, [[elektrotechnika|elektrotechnický]], [[strojárstvo|strojársky]] a [[chémia|chemický]] priemysel.

== Obyvateľstvo ==
=== Etnické zloženie ===

Obyvatelia nemeckej národnosti tvoria takmer 75 miliónov obyvateľov, čo predstavuje 91,2 % obyvateľov štátu. Príslušníkov iných národnostných menšín je veľmi málo. Patria medzi ne najmä [[Lužickí Srbi]], ktorí žijú v blízkosti českých a poľských hraníc, a príslušníci dánskej menšiny na severe štátu. Početnejšie sú menšiny, ktoré prišli na územie štátu po roku [[1945]]. Ide hlavne o [[Turci (Anatólia)|Turkov]], ktorých žije v Nemecku 1 713 551 (2,1 % obyvateľov štátu). Za nimi nasledujú prisťahovalci zo [[Srbsko|Srbska]] a [[Čierna Hora|Čiernej Hory]], ktorých tu žije 468 218 (0,5 %). [[Taliani|Talianov]] žije v Nemecku 528 318 (0,6 %), [[Poliaci|Poliakov]] 384 808 (0,5 %), [[Gréci|Grékov]] 294 891 (0,4 %) a [[Chorváti|Chorvátov]] 225 309 (0,4 %). Počet prisťahovalcov z [[Rusko|Ruskej federácie]] dosahuje počet 187 835 (0,3 %) a z [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] 158 158 (0,3 %). Žije tu aj 175 875 prisťahovalcov z Rakúska (0,3 %) a Holandska 128 192 (0,2 %). Okrem nich tu žijú hlavne prisťahovalci z Bulharska, Číny, Indie, Iraku, Iránu, Španielska, Maďarska, Rumunska, Libanonu, Vietnamu a iných krajín.Slováci s počtom okolo 50 tisíc boli na 35. miesto v poradí počtu cudzincov v Nemecku.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ausländeranteil in Deutschland bis 2017 {{!}} Statistik|url=https://de.statista.com/statistik/daten/studie/1221/umfrage/anzahl-der-auslaender-in-deutschland-nach-herkunftsland/|vydavateľ=Statista|dátum prístupu=2019-04-23|jazyk=de}}&lt;/ref&gt;

=== Náboženské zloženie ===
[[Súbor:500px photo (70560973).jpeg|thumb|[[Kolínsky dóm]], zapísaný na zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]]]]

V Nemecku počet príslušníkov tradičných historických cirkví klesá, čo súvisí hlavne so [[sekularizácia|sekularizácou]] spoločnosti a cirkevnou daňou. Príslušníkov [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] žije v Nemecku 19 770 000 (23,7 %). Rímski katolíci žijú hlavne v južnej a v západnej časti štátu, najviac v Bavorsku a v Sársku. K [[Evanjelická cirkev v Nemecku|Evanjelickej cirkvi v Nemecku]] (''Evangelische kirche in Deutschland'') sa hlási 17 980 000 obyvateľov (21,5 %). [[Evanjelická cirkev v Nemecku]] je zväz krajinských [[Luteránstvo (kresťanský smer)|luteránskych]] a [[Kalvinizmus|kalvínskych]] cirkví. Žijú najmä na severe a východe štátu. Celkovo žije v krajine 22,5 % protestantov. Okrem evanjelikov tu žijú [[Baptizmus|baptisti]], [[Hnutie obnovy v Duchu Svätom|pentekostalisti]], [[Metodizmus|metodisti]], [[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní|mormóni]] či [[Svedkovia Jehovovi]]. K [[islam]]u sa hlási 3 280 000 obyvateľov (cca 3,9 % obyvateľov štátu). Hlásia sa k nemu najmä Turci, Arabi, kosovskí Albánci, prisťahovalci z Iraku, Iránu a iných moslimských krajín. K [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnym cirkvám]] sa hlási 1 251 000 obyvateľov (1,5 %). Ide hlavne o prisťahovalcov z Grécka, Rumunska, Srbska, Bulharska, Ruska, Arménska či Egypta a Etiópie. Pôsobí tu aj [[starokatolícka cirkev]]. K [[Budhizmus|budhizmu]] sa hlási 167 000 obyvateľov (0,2 %) hlavne prisťahovalcov z Ďalekého východu. [[Hinduizmus]] má 83 000 prívržencov a [[sikhizmus]] 83 000 prívržencov. Ateistov, teda obyvateľov bez náboženskej príslušnosti je 39 120 000 (46,8 %).&lt;ref&gt;[https://fowid.de/meldung/religionszugehoerigkeiten-2024 Religionszugehörigkeiten 2024] 11.12.2025 fowid.de&lt;/ref&gt;

=== Jazyky ===
[[Nemčina]] je úradný a prevažujúci jazyk v Nemecku. Je to tiež jeden zo 24 úradných a pracovných jazykov v [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ) &lt;ref&gt;{{cite web | url = http: //ec.europa.eu/languages/policy/linguistic -diversity / official-languages-eu_en.htm | title = Official Languages ​​| author = European Commission | dátum prístupu = 29 July 2014}}&lt;/ref&gt; a jeden z troch pracovných jazykov [[Európska komisia|Európskej komisie]]. V rámci EÚ je nemčina tiež najrozšírenejším materinským jazykom s zhruba 100 miliónmi rodených hovorcov.&lt;ref name = &quot;Marten&quot;&gt;{{cite book | editor1-first = Thomas | editor1-last = Marten | editor2-first = Fritz Joachim | editor2 -last = Sauer | title = Länderkunde - Deutschland, Österreich, Schweiz und Liechtenstein im Querschnitt | trans_title = Regional Geography - An Overview of Germany, Austria, Switzerland and Liechtenstein | year = 2005 | publisher = inform-Verlag | language = German | isbn = 3-9805843-1-3 | page = 7}}&lt;/ref&gt;

Medzi pôvodné menšinové jazyky v Nemecku patrí [[dánčina]], [[dolná nemčina]], [[lužická srbčina]], [[frízština]] a [[rómčina]]. Tieto menšinové jazyky sú oficiálne chránené [[Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov|európskou chartou jazykov]]. Najpoužívanejšími jazykmi medzi [[imigrant]]mi sú [[turečtina]], [[kurdčina]], [[poľština]], [[ruština]], [[srbochorvátčina]] a ďalšie jazyky z [[Balkán]]u. Občania Nemecka sú často [[viacjazyčnosť|multilinguálni]]: 67% nemeckých občanov tvrdí, že sa dokážu dohovoriť minimálne jedným cudzím jazykom (okrem nemčiny) a 27% minimálne dvoma cudzími jazykmi.&lt;ref name = &quot;Eurobarometer Languages &quot;&gt;{{cite web | title = Special Eurobarometer 243: Europeans and their Languages ​​(Survey) | publisher = Europa (web portal) | author = [[európska komisia]] | year = 2006 | url = http: // ec. europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_243_en.pdf | dátum prístupu = 28 March 2011}} &lt;br /&gt; {{cite web | title = Special Eurobarometer 243: Europeans and their Languages ​​(Executive Summary) | publisher = Europa (web portal) | author = European Commission | year = 2006 | url = http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_243_sum_en.pdf | dátum prístupu = 28 March 2011}}&lt;/ref&gt;

== Kultúra ==
[[Súbor:Striezelmarkt 2009 00950.jpg|thumb|Typický nemecký ''Weihnachtsmarkt'' ([[vianočné trhy]]) v [[Drážďany|Drážďanoch]]]]

Nemecká kultúra je definovaná predovšetkým spoločným jazykom. V priebehu dejín mnoho predstaviteľov nemeckej kultúry, filozofie a vedy odišlo z Nemecka, väčšinou však zostali spätí s Nemeckom. Ako príklady emigrácie z politických dôvodov v [[19. storočie|19. storočí]] možno uviesť básnika [[Heinrich Heine|Heinricha Heineho]] a filozofa a ekonóma [[Karl Marx|Karla Marxa]]. Po zániku [[Svätá ríša rímska|Svätej ríše rímskej]] v roku [[1806]] až do roku 1871, kedy vzniklo [[Nemecké cisárstvo]], boli v dôsledku nevýraznej spoločnej identifikácie nemecky hovoriacich ľudí a fragmentácie štátnej organizácie v rámci [[Nemecký spolok|Nemeckého spolku]] ako nemecká kultúra, tak aj veda dôležitými zjednocujúcimi prvkami nemeckého národného uvedomenia. Už predtým však vznikol pojem &quot;krajina básnikov a mysliteľov&quot;, zakladajúci sa na dedičstve veľkých osobností ako boli [[Johann Wolfgang von Goethe]], [[Friedrich Schiller]] a [[Immanuel Kant]]. Toto kultúrne dedičstvo je dodnes živnou pôdou nemeckého vlastenectva. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] patrilo vtedajšie Nemecko k predným kultúrnym a vedeckým národom. Tiež vďaka nemeckej [[Klasická hudba|klasickej hudbe]], ktorá mohla ťažiť z odkazu [[Wolfgang Amadeus Mozart|Wolfganga Amadea Mozarta]], [[Ludwig van Beethoven|Ludwiga van Beethovena]], [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], [[Johannes Brahms|Johannesa Brahmsa]] a ďalších veľkých skladateľov, aj vďaka nemeckému [[Výtvarné umenie|výtvarnému]] a [[kinematografia|kinematofrafii]] bola nemecká kultúra na začiatku 20. storočie jednou z najvyspelejších v celosvetovom meradle.

Nástup nacizmu v 30. rokoch 20. storočia a s ním spojená početná emigrácia vynikajúcich nemeckých vedcov a spisovateľov, z ktorých mnohí boli [[Žid]]ovského pôvodu, priniesli úpadok nemeckej vedy a kultúry, ktorý trval až do konca [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Trvalými alebo dočasnými [[emigrant]]mi sa stali napr. [[Albert Einstein]], [[Kurt Tucholsky]], [[Thomas Mann]] a jeho brat [[Heinrich Mann]], [[Bertolt Brecht]], [[Lion Feuchtwanger]], [[Hannah Arendtová]] a mnoho ďalších.

=== Literatúra ===
{{Hlavný článok|Nemecká literatúra}}
[[Súbor:Goethe (Stieler 1828).jpg|náhľad|170px|[[Johann Wolfgang von Goethe]]]]

[[Nemecká literatúra]] má korene v [[stredovek]]u, napr. [[Wolfram von Eschenbach]] s dielom ''[[Parzival]]'' stal vrcholným predstaviteľom nemeckého dvorského [[epos]]u, veľkú rolu zohral aj anonymný hrdinský epos ''[[Pieseň o Nibelungoch]]'', [[Walther von der Vogelweide]] je jedným z&amp;nbsp;najvýznamnejších [[minnesang]]ov, [[Hildegarda z Bingenu]] literárne spracovala svoje mystické vízie. Éru [[Renesančný humanizmus|humanizmu]] reprezentuje [[Satira|satirik]] [[Sebastian Brant]]. [[Baroková literatúra|Barokovou]] klasikou sa stalo dielo ''[[Dobrodružný Simplicius Simplicissimus]]'' [[Hans Jakob Christoffel von Grimmelshausen|Hanse Jakoba Christoffela von Grimmelshausena]]. V epoche [[osvietenstvo|osvietenstva]] [[Gotthold Ephraim Lessing]] položil základy nemeckej drámy, [[Christoph Martin Wieland]] stvoril ''[[bildungsroman]]''. Na konci 18. storočia sa umeleckým centrom stal [[Weimar]], niekedy sa preto používa pojem [[weimarska klasika]] pre označenie mohutného rozmachu nemeckej literatúry (dá sa tiež aj povedať [[Preromantizmus|preromantického]]) v tejto dobe, reprezentovaného hlavne [[Johann Wolfgang von Goethe|Johannom Wolfgangom von Goethem]],&amp;nbsp;[[Friedrich Schiller|Friedrichom Schillerom]] a [[Friedrich Hölderlin|Friedrichom Hölderlinom]]. Nemecký [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] začiatku 19. storočia je spätý predovšetkým s [[bratia Grimmovci|bratmi Grimmovcami]], ktorí nielen vzrušili záujem o staré mýty, rozprávky a folklór, ale aj svojim slovníkom ''[[Deutsches Wörterbuch]]'' tak isto výrazne ovplyvnili vývoj nemčiny. K ďalším dôležitým romantikom patrili [[Novalis]], [[Georg Büchner]], [[Heinrich von Kleist]], [[Ernst Theodor Amadeus Hoffmann|E. T. A. Hoffmann]], [[August Wilhelm Schlegel]], [[Ludwig Tieck]], [[Joseph von Eichendorff]], [[Adelbert von Chamisso]] a predovšetkým básnik [[Heinrich Heine]]. [[Realizmus vo svetovej literatúre|Realizmus]] našiel výraz v diele [[Theodor Fontane|Theodora Fontana]] či [[Theodor Storm|Theodora Storma]].
[[Súbor:Heinrich Böll (1983).jpg|vľavo|náhľad|240x240pixelov|[[Heinrich Böll]]]]
V 20. storočí sa stali nositeľmi [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] postupne [[Theodor Mommsen]] (1902), [[Rudolf Eucken|Rudolf Christoph Eucken]] (1908), [[Paul Johann Ludwig Heyse|Paul Heyse]] (1910), [[Gerhart Hauptmann]] (1912), [[Thomas Mann]] (1929), [[Hermann Hesse]] (1946), [[Nelly Sachsová]] (1966), [[Heinrich Böll]] (1972) a [[Günter Grass]] (1999). V roku 2009 obdržala túto cenu [[Herta Müllerová]], nemecko-rumunská spisovateľka žijúca v&amp;nbsp;Berlíne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Nobelovu cenu za literaturu získala rumunská Němka Herta Müllerová
| periodikum = iDNES.cz
| url = https://www.idnes.cz/kultura/literatura/nobelovu-cenu-za-literaturu-ziskala-rumunska-nemka-herta-mullerova.A091008_131036_literatura_ob
| dátum vydania = 2009-10-08
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2022-03-21
}}&lt;/ref&gt;

Mimoriadnu rolu v nemeckej literatúre zohral na začiatku 20. storočia [[Expresionizmus (literatúra)|expresionizmus]], ktorý vznikol priamo v Nemecku. K jeho najvýraznejším reprezentantom patril prozaik [[Alfred Döblin]]. Veľkú rolu pri formovaní expresionizmu zohral aj [[Heinrich Mann]]. Následná [[Avantgarda (literatúra)|avantgardná]] vlna mala veľký dopad v nemeckom divadle, hlavne vďaka [[Bertolt Brecht|Bertoltu Brechtovi]]. Svojou reakciou na prvú svetovú vojnu, konkrétne bestsellerom ''[[Na západe nič nové]]'', sa preslávil [[Erich Maria Remarque]], historickými románmi [[Lion Feuchtwanger]], [[Klaus Mann]] hlavne svojim ''[[Mefisto (román)|Mefistom]]''. Po druhej svetovej vojne sa sformovala vplyvná [[Gruppe 47]], k jej členom patrili Böll, Grass, [[Martin Walser]], [[Peter Weiss (spisovateľ)|Peter Weiss]] či [[Siegfried Lenz]]. K ich základným témam patrilo vyrovnanie sa s nacizmom, rovnako ako u dramatikov [[Wolfgang Borchert|Wolfganga Borcherta]] a [[Carl Zuckmayer|Carla Zuckmayera]]. Generáciu nespokojencov a radikálov 60. rokov asi najlepšie reprezentoval [[Hans Magnus Enzensberger]]. Hviezdou 80. rokov sa stal [[Patrick Süskind]]. Vo východnom Nemecku patrili k najuznávanejším autorom [[Arnold Zweig]], [[Christa Wolfová]] a [[Anna Seghersová]]. K známym autorom 21. storočia patrí [[Daniel Kehlmann]].

Tiež aj v oblasti [[Žánrová literatúra|žánrovej literatúry]] má Nemecko niekoľko klasikov. V [[Literatúra pre deti|detskej literatúre]] vynikol napríklad [[Erich Kästner]] (''[[Emil a detektívovia]]'') či [[Michael Ende]] (''[[Nekonečný príbeh]]''), v oblasti [[Dobrodružná literatúra|dobrodružnej literatúry]] [[Karl May]].

Nemecký knižný trh je tretím najväčším po americkom a čínskom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Global book market distribution by country 2017
| periodikum = Statista
| url = https://www.statista.com/statistics/288746/global-book-market-by-region/
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2022-03-21
}}&lt;/ref&gt; [[Frankfurtský knižný veľtrh]] je najväčšou knižnou akciou na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Svět se mění, literatura taky, upozorňuje Frankfurtský knižní veletrh
| periodikum = ČT24
| url = https://ct24.ceskatelevize.cz/kultura/2951519-svet-se-meni-literatura-taky-upozornuje-frankfurtsky-knizni-veletrh
| dátum vydania = 2019-10-16
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2022-03-21
}}&lt;/ref&gt; Tak isto aj [[Lipský knižný veľtrh]] má celoeurópsky význam.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Chase
| meno = Jefferson
| titul = Leipzig Book Fair: Cultural sideshow with a serious side
| periodikum = Deutsche Welle
| url = https://www.dw.com/en/leipzig-book-fair-cultural-sideshow-with-a-serious-side/a-18313879
| dátum vydania = 2015-03-13
| jazyk = en-GB
| dátum prístupu = 2022-03-21
}}&lt;/ref&gt;

=== Hudba ===
[[Súbor:Beethoven.jpg|náhľad|Ludwig van Beethoven]]
[[Súbor:Elbphilharmonie, Hamburg.jpg|vľavo|náhľad|[[Labská filharmónia]]]]
Vývoj európskej [[Klasická hudba|klasickej hudby]] bol ovplyvnený celou radou nemeckých [[Hudobný skladateľ|hudobných skladateľov]]. K popredným tvorcom nemeckého pôvodu patrili [[Johann Sebastian Bach]], [[Georg Friedrich Händel]] (aj keď neskôr odišiel do Anglicka), [[Ludwig van Beethoven]], [[Carl Maria von Weber]], [[Robert Schumann]], [[Felix Mendelssohn-Bartholdy|Felix Mendelssohn Bartholdy]], [[Richard Wagner]], [[Johannes Brahms]] a&amp;nbsp;[[Richard Strauss]]. Nemeckú hudbu silne ovplyvnili aj [[Christoph Willibald Gluck]], [[Georg Philipp Telemann]], [[Carl Orff]], [[Carl Philipp Emanuel Bach]], [[Dietrich Buxtehude]], [[Paul Hindemith]], [[Giacomo Meyerbeer]], [[Kurt Weill]], [[Heinrich Schütz]] alebo [[Max Bruch]].

Nemecko má silnú tradíciu zborového spevu, ktorého rozvoj bol síce prerušený druhou svetovou vojnou, potom však zaznamenal veľký rozmach. V súčasnej dobe má Nemecko takmer centrálnu dôležitosť v hudobnom živote Európy. V Nemecku je mnoho prvotriednych hudobných škôl a [[Konzervatórium|konzervatórií]]. Nemecko je tiež krajinou s najväčším počtom [[Orchester|symfonických orchestrov]], ktorých je celkovo 92. Medzi najvýznamnejšie patria tzv. A-orchestre: Bamberger Symphoniker ([[Bamberg]]), [[Berlínski filharmonici]] (Berliner Philharmoniker), [[Gewandhausorchester]] ([[Lipsko]]), hr-Sinfonieorchester (rozhlasový orchester, [[Frankfurt nad Mohanom]]), [[Mníchovská filharmónia]] (Münchner Philharmoniker), [[Sächsische Staatskapelle Dresden]] ([[Drážďany]]), [[Staatskapelle Berlin]] so svojim šéfdirigentom [[Daniel Barenboim|Danielom Barenboimom]], Symphonieorchester des Bayerischen Rundfunks ([[Mníchov]], v rokoch 1961 – 1979 tu pôsobil [[Rafael Kubelík]]) a WDR Sinfonieorchester Köln ([[Kolín nad Rýnom]]). V týchto orchestroch pôsobí v&amp;nbsp;súčasnosti mnoho významných [[dirigent]]ov ako sú [[Valerij Gergijev]], [[Simon Rattle]], [[Jukka-Pekka Saraste]], [[Christian Thielemann]] a [[Kirill Petrenko]]. Symfonické orchestre majú k dispozícii veľké koncertné sály s výbornou akustikou, oi. v Berlíne a v Mníchove (Gasteig). V [[Hamburg]]u bola prestavaná budova bývalého skladu na tzv. ''[[Labská filharmónia|Elbphilharmonie]]'' s veľkou modernou koncertnou sálou, ktorá má vynikajúcu [[Akustika|akustiku]].
[[Súbor:Hans-Zimmer-profile (cropped).jpg|náhľad|216x216pixelov|[[Hans Zimmer]]|vľavo]]
[[Súbor:Till Lindemann.jpg|náhled|202x202pixelov|[[Rammstein]]]]
Nemecko je štvrtým najväčším hudobným trhom na svete. Prispieva k tomu skutočnosť, že v krajine pôsobí aj veľký počet hudobných sólistov z mnohých oborov. Medzi inštrumentalistami nemeckej národnosti je nutné spomenúť hlavne svetovo preslávené huslistky ako sú [[Anne-Sophie Mutter]], [[Isabelle Faustová|Isabelle Faust]] a&amp;nbsp;[[Julia Fischerová]]. Veľké renomé majú oi. [[Soprán|sopranistka]] [[Diana Damrauová]] a [[Tenor (vysoký hlas)|tenorista]] [[Jonas Kaufmann]]. Vynikli aj pianistka [[Clara Schumannová]] či varhaník [[Johann Pachelbel]]. K bohatému kultúrnemu životu prispieva aj to, že v Nemecku vystupujú pri [[Opera|operných]] predstaveniach a [[koncert]]och klasickej hudby početní umelci z celého sveta. Wagnerovo, ale aj iné operné dielo je pravidelne uctievané na [[Hudobné slávnosti v Bayreuthe|Hudobných slávnostiach v Bayreuthe]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Feyfar
| meno = Petr
| titul = Festival v Bayreuthu – tradice a její zlomy
| periodikum = Literární noviny
| url = https://www.literarky.cz/kultura/75-festival-v-bayreuthu-tradice-a-jeji-zlomy
| jazyk = cs-cz
| dátum prístupu = 2023-04-21
}}&lt;/ref&gt;

Filmovou hudbou sa preslávil [[Hans Zimmer]] (''[[Leví kráľ]]'', ''[[Piráti z Karibiku (filmy)|Piráti z Karibiku]]'', ''[[Gladiátor (film)|Gladiátor]]'' a iné). Z&amp;nbsp;oblasti [[džez|jazzovej]] hudby sú najznámejší [[Adam Taubitz]], [[Peter Brötzmann]], [[Theo Jörgensmann]], [[Till Brönner]] a [[Eberhard Weber]]. Slávnym kapelníkom big bandu bol [[James Last]]. Preslávenými opernými spevákmi boli [[Dietrich Fischer-Dieskau]], [[Elisabeth Schwarzkopfová]] alebo [[Christa Ludwig]]ová. Pri&amp;nbsp;[[Elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronickej hudbe]] odviedli pioniersku prácu skupiny [[Kraftwerk]] či [[Tangerine Dream]], z individuálnych umelcov [[Karlheinz Stockhausen]] alebo [[Klaus Schulze]]. V popovej a rockovej hudbe presahujú hranice Nemecka umelci ako [[Udo Jürgens]], [[Udo Lindenberg]], [[Herbert Grönemeyer]], [[Nena]], [[Sandra Cretu|Sandra]], [[Paul van Dyk]], [[Robin Schulz]] a [[Xavier Naidoo]]. Z&amp;nbsp;hudobných skupín sú najznámejšie [[Accept]], [[Helloween]], [[Gamma Ray]], [[Die Toten Hosen]], [[Die Ärzte]], [[Alphaville]], [[Scooter]], [[Tokio Hotel]], [[Blind Guardian]], [[Modern Talking]], [[Scorpions]], [[Rammstein]] a [[Guano Apes]]. Skupina Rammstein sa presadila s&amp;nbsp;nemeckými textami aj&amp;nbsp;v&amp;nbsp;zahraničných hitparádách. V Nemecku sa už dlho teší veľkej popularite aj český spevák [[Karel Gott]].

Najväčšími rockovými festivalmi sú [[Wacken Open Air]] a [[Rock am Ring]].

=== Výtvarné umenie ===
[[Súbor:Caspar_David_Friedrich's_Chalk_Cliffs_on_Rügen.jpg|náhľad|right|155px|[[Caspar David Friedrich|C.D. Friedrich]], ''[[Kriedové útesy na Rujane]]'' (1818)]]
[[Súbor:Franz Marc 020.jpg|náhľad|right|[[Franz Marc]], ''Srnec v lese'' (1914)|155px]]

Najslávnejším nemeckým maliarom je [[Albrecht Dürer]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Price
| meno = David
| titul = Albrecht Dürer's Renaissance: Humanism, Reformation, and the Art of Faith
| url = https://books.google.com/books?id=8P2fr6kkSQoC&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = University of Michigan Press
| počet strán = 376
| isbn = 978-0-472-11343-9
| poznámka = Google-Books-ID: 8P2fr6kkSQoC
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; Dürerom bol silno inšpirovaný aj drevorytec [[Hans Holbein mladší]]. Významným [[Renesančné maliarstvo|renesančným]] maliarom bol [[Lucas Cranach starší]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Noble
| meno = Bonnie
| titul = Lucas Cranach the Elder: Art and Devotion of the German Reformation
| url = https://books.google.com/books?id=zza73rddamcC&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = University Press of America
| počet strán = 236
| isbn = 978-0-7618-4337-5
| poznámka = Google-Books-ID: zza73rddamcC
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; Ten je niekedy radený k tzv. [[Dunajská škola|dunajskej škole]], ku ktorej patrí aj [[Albrecht Altdorfer]]. K renesancii patrí aj [[Matthias Grünewald]]. Jedným z najvýraznejších z Nemecka pochádzajúcich barokových maliarov je majster [[Cosmas Damian Asam]].

Významným drevorytcom 19. storočia bol [[Wilhelm Busch]]. Z [[Romantizmus|romantických]] maliarov vynikli [[Caspar David Friedrich]] a [[Carl Spitzweg]]. [[Maria Sibylla Merianová]] sa preslávila kresbami hmyzu, rastlín a zvierat.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Pomeroy
| meno = Sarah B.
| priezvisko2 = Kathirithamby
| meno2 = Jeyaraney
| titul = Maria Sibylla Merian: Artist, Scientist, Adventurer
| url = https://books.google.com/books?id=OvA9DwAAQBAJ&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Getty Publications
| počet strán = 98
| isbn = 978-1-947440-01-2
| poznámka = Google-Books-ID: OvA9DwAAQBAJ
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; [[Impresionizmus|Impresionistické]] vplyvy spracoval [[Max Liebermann]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Deshmukh
| meno = MarionF
| titul = Max Liebermann: Modern Art and Modern Germany
| url = https://books.google.com/books?id=5iwxDwAAQBAJ&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Routledge
| počet strán = 593
| isbn = 978-1-351-55878-5
| poznámka = Google-Books-ID: 5iwxDwAAQBAJ
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; Výraznou osobnosťou avantgardy bol [[Max Ernst]] či [[Expresionizmus|expresionisti]] [[Franz Marc]], [[Ernst Ludwig Kirchner]] a [[Käthe Kollwitzová]]. Expresionizmus zohral v nemeckom umení mimoriadnu rolu a na území Nemecka priamo vznikol, v Mníchove a Berlíne.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Selz
| meno = Peter
| titul = German Expressionist Painting
| url = https://books.google.com/books?id=wGqz5SKkQSkC&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = University of California Press
| počet strán = 570
| isbn = 978-0-520-02515-8
| poznámka = Google-Books-ID: wGqz5SKkQSkC
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; Významnú rolu zohrali expresionistické skupiny [[Die Brücke]] a [[Der Blaue Reiter]]''.'' Taktiež smer nazývaný [[Nová vecnosť]] mal korene v Nemecku ([[George Grosz]], [[Otto Dix]]).&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Michalski
| meno = Sergiusz
| titul = New Objectivity: Painting, Graphic Art and Photography in Weimar Germany 1919-1933
| url = https://books.google.com/books?id=i1fn6BDAu5YC&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Taschen
| počet strán = 232
| isbn = 978-3-8228-2372-9
| poznámka = Google-Books-ID: i1fn6BDAu5YC
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;

Po druhej svetovej vojne sa rozvinul [[neoexpresionizmus]], ktorý reprezentovali [[Georg Baselitz]] či [[Anselm Kiefer]]. [[Hyperrealizmus]] a výtvarné použitie fotografie preslávilo [[Gerhard Richter|Gerharda Richtera]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Elger
| meno = Dietmar
| titul = Gerhard Richter: A Life in Painting
| url = https://books.google.com/books?id=-L4W94WppSkC&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = University of Chicago Press
| počet strán = 405
| isbn = 978-0-226-20323-2
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;, “kapitalistický realizmus” [[Sigmar Polke|Sigmara Polkeho]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = MacPhee
| meno = Anne
| priezvisko2 = Polke
| meno2 = Sigmar
| titul = Sigmar Polke: Back to Postmodernity
| url = https://books.google.com/books?id=fSNJUYL6Zi0C&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Liverpool University Press
| počet strán = 186
| isbn = 978-0-85323-911-6
| poznámka = Google-Books-ID: fSNJUYL6Zi0C
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;, performančné a [[happening]]ové umenie [[Joseph Beuys|Josepha Beuyse]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Adams
| meno = David
| titul = Joseph Beuys: Pioneer of a Radical Ecology
| periodikum = Art Journal
| dátum vydania = 1992
| ročník = 51
| číslo = 2
| strany = 26–34
| issn = 0004-3249
| doi = 10.2307/777391
| url = https://www.jstor.org/stable/777391
| dátum prístupu = 2023-04-20
}}&lt;/ref&gt;

Najslávnejšími sochármi sú [[Hans Arp]] a [[Jörg Immendorff]]. Významný festival je festival moderného umenia [[documenta]], ktorý sa koná každých päť rokov v meste [[Kassel]].

=== Architektúra ===
[[Súbor:Trier Porta Nigra BW 1.JPG|náhľad|vľavo|upright|Rímska [[Porta Nigra]] v [[Trier]]i]]
[[Súbor:Speyerer Dom - Westturm nach Osten.jpg|náhľad|upright|[[Speyerský dóm|Katedrála v Speyeri]]]]
[[Súbor:Burg Hohenzollern ak.jpg|náhľad|upright|vľavo| [[Hrad Hohenzollern|Hohenzollern]]]]
[[Súbor:Altstadt bremen 2019-04-19 (18).jpg|náhľad|upright|[[Radnica v Brémach|Brémska radnica]]]]
[[Súbor:Hofgarten Ost Residenz Wuerzburg-9.jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Würzburská rezidencia]]]]
Nemecko má bohaté a mnohotvárne dejiny architektúry, ktoré sú úzko spojené s dejinami architektúry v susedných krajinách. Architektonické pamiatky pochádzajú už z dôb [[Staroveký Rím|rímskej antiky]], napríklad [[Porta Nigra]] v [[Trier]]i. Na území Nemecka sa nachádzajú aj ďalšie pamiatky z doby pred [[Románske umenie|románskym slohom]], napr. [[Opátstvo Lorsch|vstupný objekt do mesta Lorsch]], tzv. Torhalle. Torhalle ukazuje vývoj smerom k románskemu slohu, ktorý sa presadil po roku 1030. [[Speyerský dóm|Katedrála Panny Márie a svätého Štefana]] v [[Speyer]]i je najväčšia zachovaná románska stavba na svete. Významnou románskou stavbou je aj [[Kostol svätého Michala (Hildesheim)|Kostol svätého Michala archanjela]] a [[Hildesheimský dóm|Katedrála Nanebovzatia Panny Márie]] v [[Hildesheim]]e, [[Naumburgský dóm|katedrála v Naumburgu]], hrad [[Wartburg (hrad)|Wartburg]], [[katedrála v Bambergu]] alebo [[katedrála v Trieri]].

[[Gotika]] vznikla vo Francúzsku, prvé stavby v gotickom slohu na území Nemecka pochádzajú z 13. storočia, napr. [[Aachenský dóm]] v [[Aachen]]e, [[Liebfrauenkirche (Trier)|Liebfrauenkirche]] v Trieri, [[Klášter Maulbronn]], hrad [[Hrad Hohenzollern|Hohenzollern]] alebo [[Kolínsky dóm|Katedrála svätého Petra]] v [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]]. Po roku 1520 prišla [[renesancia]] z územia dnešného Talianska, ukážkové sú [[Radnica v Augsburghu|augsburgská]] alebo [[Radnica v Brémach|brémska radnica]]. [[Barok]]o sa presadilo na území dnešného Nemecka od roku 1650. Príkladom sú diela [[cheb]]ského rodáka [[Johann Balthasar Neumann|Balthasara Neumanna]], napr. [[Würzburská rezidencia]] či [[bazilika Vierzehnheiligen]]. Barokový je aj zámok [[Zámok Nymphenburg|Nymphenburg]], komplex [[Zwinger (Drážďany)|Zwinger]] v Drážďanoch, [[zámok v Ludwigsburghu]] alebo najväčší berlínsky palác [[Zámok Charlottenburg|Charlottenburg]]. [[Rokoko]]vými skvostami sú zámok [[Sanssouci]] v [[Postupim]]e, [[Zámky Augustusburg a Falkenlust]] v [[Brühl (Severné Porýnie-Vestfálsko)|Brühle]] alebo [[Pútnický kostol vo Wies|kostol vo Wies]]. Okolo roku 1770 nastupuje obdobie [[klasicizmus|klasicizmu]]. Najdôležitejšími stavbami sú [[Staré múzeum]] a [[Brandenburská brána]] v Berlíne. Z doby [[Historizmus (umenie)|historizmu]] (obdobie 1840 až 1900) pochádza zámok [[Neuschwanstein]], [[Pamätník Walhalla]], zámok [[Lichtenstein (zámok)|Lichtenstein]], [[zámok Hohenschwangau]] a [[Berlínska katedrála]]. Tá pochádza z dielne asi najvýznamnejšieho nemeckého architekta historizmu [[Karl Friedrich Schinkel|Karla Friedricha Schinkela]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Steffens
| meno = Martin
| titul = Karl Friedrich Schinkel 1781-1841: An Architect in the Service of Beauty
| url = https://books.google.com/books?id=V63ZjgEACAAJ&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Taschen
| počet strán = 96
| isbn = 978-3-8365-3749-0
| poznámka = Google-Books-ID: V63ZjgEACAAJ
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Olympiastadion Muenchen.jpg|náhľad|200x200pixelov|[[Olympiastadion (Mníchov)|Olympiastadion]]]]
Na začiatku 20. storočia boli nemeckí architekti poprednými predstaviteľmi klasickej [[Moderná architektúra|moderny]]. [[Walter Gropius]], [[Ludwig Mies van der Rohe]], [[Peter Behrens]], [[Erich Mendelsohn]] a škola architektúry [[Staatliches Bauhaus|Bauhaus]] udávali smer, ktorým architektúra kráča dodnes.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Markéta
| meno = Svobodová
| priezvisko2 = Jiří
| meno2 = Kuděla
| priezvisko3 = Miroslav
| meno3 = Zelinský
| titul = Fenomén Bauhaus
| url = https://books.google.com/books?id=84djEAAAQBAJ&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Grada Publishing a.s.
| počet strán = 97
| isbn = 978-80-271-2226-4
| poznámka = Google-Books-ID: 84djEAAAQBAJ
| jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; Ukážkovým dielom modernizmu bola Gropiova [[továreň Fagus]] v [[Alfeld]]e.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Helán Vašků
| meno = Kateřina
| titul = Fabrika Fagus v Alfeldu: Továrna z učebnic architektury
| periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost
| url = https://www.stoplusjednicka.cz/fabrika-fagus-v-alfeldu-tovarna-z-ucebnic-architektury
| dátum vydania = 2018-12-31
| jazyk = en
| datum prístupu = 2023-04-20
}}&lt;/ref&gt; Tak isto monumentálna architektúra v dobe nacizmu výrazne ovplyvnila tvar nemeckých miest. Následkom bombardovania v období 2.&amp;nbsp;svetovej vojny boli úplne alebo čiastočne stratené pôvodné centrá mnohých nemeckých miest ([[Brémy]], [[Frankfurt nad Mohanom]], [[Mníchov]], [[Norimberg]], [[Drážďany]] a&amp;nbsp;iné), mnoho z týchto centier bolo po vojne, aj za cenu vysokých nákladov zrekonštruovaná. 
[[Súbor:Gottfried böhm, pilgrimage church, neviges 1963-1972 01.jpg|vľavo|náhľad|200x200pixelov|Kostel vo Velberte]]
V dobe obnovy po druhej svetovej vojne sa architektúra vracala ku koreňom a snažila sa nadviazať na pretrhnutú niť, príkladom týchto tendencií bola napríklad modernistická [[Nová Národná galéria]] v Berlíne z dielne Miesa van der Roheho.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Mies van der Rohe opět září. Berlín opravil galerii za 3,6 miliardy korun
| periodikum = Aktuálně.cz
| url = https://magazin.aktualne.cz/kultura/umeni/mies-van-der-rohe-opet-zari-berlin-nova-narodni-galerie/r~8b24c28cad9311eba22aac1f6b220ee8/
| dátum vydania = 2021-05-05
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-04-20
}}&lt;/ref&gt; Až neskôr našla nemecká architektúra nové formy prejavu. V roku 1972 bol dokončený [[Olympiastadion (Mníchov)|olympijský štadión v Mníchove]], projekt, v ktorom nemecká architektúra našla nový štýl.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Caha
| meno = Lukáš
| titul = Žádné ruiny ani opuštěné kolosy. Mnichovský olympijský park žije i 44 let poté
| periodikum = Aktuálně.cz
| url = https://sport.aktualne.cz/ostatni-sporty/olympijsky-park-v-mnichove-uchvatil-svet-jak-vypadaji-sporto/r~69c802648f9f11e6888a0025900fea04/
| dátum vydania = 2016-10-15
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-04-20
}}&lt;/ref&gt; Jeho autorom boli [[Günter Behnisch]] a [[Frei Paul Otto]], nositeľ prestížnej [[Pritzkerova cena|Pritzkerovej ceny]]. Druhým nemeckým laureátom tejto &quot;Nobelovej ceny za architektúru&quot; je [[Gottfried Böhm]], predstaviteľ [[Brutalizmus|brutalizmu]], autor mnohých unikátnych stavieb, ako je radnica v [[Bergisch Gladbach]]u alebo kostol vo [[Velbert]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Kordovská
| meno = Marie
| titul = Sochař architektury, který vystavěl Německo z válečných trosek. Sto let Gottfrieda Böhma
| periodikum = Earch.cz
| url = https://www.earch.cz/revue/clanek/sochar-architektury-ktery-vystavel-nemecko-z-valecnych-trosek-sto-let-gottfrieda-bohma
| dátum vydania = 2022-06-22
| jazyk = cz
| dátum prístupu = 2023-04-20
}}&lt;/ref&gt; [[Organická architektúra|Organickou]] a [[Expresionistická architektúra|expresionistickú architektúru]] rozvíjal [[Hans Scharoun]], jeho najznámejšou stavbou je [[Berlínska filharmónia]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Syring
| meno = Eberhard
| priezvisko2 = Kirschenmann
| meno2 = Jörg C.
| titul = Hans Scharoun, 1893-1972: Outsider of Modernism
| url = https://books.google.com/books?id=2Dgnh6aRKecC&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Taschen
| počet strán = 104
| isbn = 978-3-8228-2778-9
| poznámka = Google-Books-ID: 2Dgnh6aRKecC
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;

Mnoho z uvedených stavieb bolo zapísaných na zoznam [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]], ako prvá to bola katedrála v Aachene v roku 1978. K roku 2019 má Nemecko na zozname už 46 položiek. Okrem jednotlivých stavieb sú to celé historické centrá miest [[Lübeck]], [[Bamberg]], [[Regensburg]], [[Quedlinburg]], [[Weimar]], [[Stralsund]], [[Wismar]] a prístavné štvrte v [[Hamburg]]u. Tam mieri väčšina turistov, ale do obľuby sa dostávajú aj nákladně zmodernizované industriálne pamiatky, napríklad v hlavnom meste Berlíne alebo v mnohých veľkomestách Severného Porýnia-Vestfálska.

=== Múzeá ===
[[Súbor:Bode Museum.jpg|náhľad|[[Ostrov múzeí]] patrí na zoznam [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva]]]]
V Nemecku sa nachádza viac než 6 000 múzeí, ku ktorým patria súkromné aj verejné zbierky, zámky a zahrady. K najväčším a najvýznamnejším patrí [[Deutsches Museum|Nemecké múzeum]] v [[Mníchov]]e, celosvetovo najväčšie prírodovedecko-technické múzeum. Významné je aj [[Germanisches Nationalmuseum]] v [[Norimberg]]u so zbierkami umenia od ranej histórie až do dnešnej doby. 
[[Súbor:Pergamonmuseum_Ishtartor_06.jpg|vľavo|náhľad|240x240pixelov|Rekonštrukcia [[Ištarina brána|Ištarinej brány]] v [[Pergamonské múzeum|Pergamonskom múzeu]] v [[Berlín]]e]]
Tak isto v Berlíne sa nachádzajú aj celosvetovo dôležité múzea, hlavne na tzv. [[Ostrov múzeí|Ostrove múzeí]]. Najstarším na ostrove je [[Staré múzeum]]. Vzniklo v roku 1830. Tamojšia zbierka [[Antika|antických]] pamiatok obsahuje napríklad slávnu Periklovu bustu (významnú zbierku antického umenia obsahuje aj [[Glyptotéka (Mníchov)|Glyptotéka v Mníchove]]). Ako druhé na Múzejnom ostrove vzniklo v roku 1855 [[Nové múzeum]], obsahuje hlavne egyptské vykopávky [[Amarnské obdobie|amarnského obdobia]], vrátane známej [[Busta kráľovnej Nefertiti|Busty kráľovnej Nefertiti]]. V roku 1876 pribudla [[Stará národná galéria]], kde sa dá dnes vidieť napríklad obraz ''Mlyn v Pontoise'' [[Paul Cézanne|Paula Cézanna]] alebo ''Tahitské rybárky'' [[Paul Gauguin|Paula Gauguina]]. V roku 1904 na ostrove vyrástlo [[Bodeho múzeum]], v ktorom sú zhromaždené byzantské a renesančné zbierky. Ako posledné z piatich múzeí na ostrove bolo otvorené v roku 1930 [[Pergamonské múzeum]]. Sú v ňom uložené unikáty ako napríklad [[Ištarina brána]] alebo [[Pergamonský oltár]]. [[Židovské múzeum v Berlíne|Židovské múzeum]] otvorené v Berlíne v roku 2001 na seba upútalo pozornosť hlavne originálnym architektonickým riešením [[Daniel Libeskind|Daniela Libeskinda]]. Vo Frankfurte vlastní cenné zbierky [[Städelovo múzeum]]. Vidieť sa tu dá napríklad obraz [[Sandro Botticelli|Sandra Botticelliho]] ''Simonetta Vespuciová ako nymfa'', ''Ecce Homo'' [[Hieronymus Bosch|Hieronyma Boscha]], ''Zemepisec'' [[Jan Vermeer|Jana Vermeera]], ''Po raňajkách'' [[Pierre Auguste Renoir|Pierra-Augusta Renoira]] alebo ''Portrét Dr. Gacheta'' [[Vincent van Gogh|Vincenta van Gogha]]. Jednou z najvýznamnejších galérií sveta je [[Stará pinakotéka]] v Mníchove, ktorá zahŕňa niektoré klenoty svetového maliarstva ako ''[[Autoportrét v kožuchu|Autoportrét]]'' [[Albrecht Dürer|Albrechta Dürera]], obraz ''[[V zemi peciválov]]'' [[Pieter Brueghel|Pietere Brueghela]] alebo ''Madonna del Garofano'' [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinciho]]. [[Hamburger Kunsthalle]] predstavuje návštevníkom napríklad [[Grabowský oltář]].

=== Média ===
[[Súbor:Deutsche Welle.jpg|náhled|Sídlo [[Deutsche Welle]] v Bonne]]
Rozhlasové a televízne vysielanie ovplyvnili vo svojich počiatkoch nemeckí vynálezcovia. Príjem televízneho a rozhlasového vysielania prebieha ako pozemnými vysielačmi, tak aj cez družicové vysielanie. Rozšírená je aj [[káblová televízia]]. Od roku 2003 prebieha digitalizácia televízneho a rozhlasového vysielanie, plánovaná je kompletná [[digitalizácia televízneho a rozhlasového vysielania|digitalizácia]]. Niektorí poskytovatelia ponúkajú televízne a rozhlasové vysielanie aj cez Internet, v rámci protokolu [[IPTV]] ako súčasť širokopásmového pripojenia. Nemecko má duálne rozhlasové vysielanie, verejnoprávny rozhlas a mnoho súkromných rozhlasových staníc, ktoré sú financované reklamami.

V Nemecku existuje verejnoprávna televízia, medzi inými stanice [[ARD]] a [[ZDF]], ako aj súkromné televízne spoločnosti, ku&amp;nbsp;ktorým patrí ProSiebenSat.1 Media AG, [[RTL Group]], MTV Networks Deutschland, NBC Universal Deutschland, Tele München Gruppe, ako aj regionálni poskytovatelia televízneho vysielania. Popri voľne prijímaného televízneho vysielania existuje v&amp;nbsp;Nemecku aj digitálna platená televízia. Najznámejší poskytovateľ plateného televízneho vysielania je Premiere, mnoho tém (oi. šport) pokrýva Sky.

Prostredie nemeckej [[žurnalistika|žurnalistiky]] je veľmi mnohotvárne, medzi najčítanejšie denníky patria ''[[Bild]]'', ''[[Westdeutsche Allgemeine Zeitung]]'', ''[[Süddeutsche Zeitung]]'' a&amp;nbsp;''[[Frankfurter Allgemeine Zeitung]]''. Najznámejšími týždenníkmi sú ''[[Der Spiegel]]'' a&amp;nbsp;''[[Focus (periodikum)|Focus]]''.
 
Koncom roku 2007 disponovalo 72 % nemeckého obyvateľstva pripojením na internet; asi 24 % malo [[Širokopásmový prenos|širokopásmové pripojenie]].

=== Film ===
{{Hlavný článok|Nemecká medzivojnová kinematografia}}
[[Súbor:Paul Wegener als Student von Prag, Filmplakat 1913.jpg|náhľad|150px|Plagát k filmu ''[[Pražský študent]]'' (1913)]]
Film má v Nemecku veľkú tradíciu. [[Studio Babelsberg]] v [[Postupim]]e, vznik v roku 1912, je najstarším filmovým štúdiom na svete (neskôr tu boli ateliéry [[UFA]], kde vzniklo mnoho propagandistických filmov Tretej ríše, aj východonemecká [[DEFA (film)|DEFA]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Německé filmové studio Babelsberg slaví 100 let od svého vzniku
| periodikum = iROZHLAS
| odkaz na periodikum = iROZHLAS 
| vydavateľ = Český rozhlas
| odkaz na vydavateľa = Český rozhlas
| url = https://www.irozhlas.cz/kultura_film/nemecke-filmove-studio-babelsberg-slavi-100-let-od-sveho-vzniku_201202121240_kwinklerova
| dátum prístupu = 2021-12-30
}}&lt;/ref&gt; V tomto štúdiu vzniklo mnoho snímkov nemeckého expresionizmu, ktorý zohral v dejinách svetového filmu zásadnú rolu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| titul = UFA: Německý filmový zázrak a fascinující expresionismus
| periodikum = Topzine.cz
| url = https://www.topzine.cz/ufa-nemecky-filmovy-zazrak-a-fascinujici-expresionismus
| dátum vydania = 2010-01-01
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2021-12-30
}}&lt;/ref&gt; Jeho predstavitelia boli napríklad režisér [[Friedrich Wilhelm Murnau]], tvorca klasického snímku ''[[Nosferatu, Eine Symphonie des Grauens|Upír Nosferatu]]'', alebo [[Robert Wiene]], tvorca ''[[Kabinet doktora Caligariho|Kabinetu doktora Caligariho]]''. Perlami nemeckého expresionizmu sú aj dva snímky, ktoré spája česká tematika: ''[[Golem, zrodenie]]'' a ''[[Pražský študent]]''. V Študiách Babelsberg vznikol aj slávny film ''[[Metropolis (film z roku 1927)|Metropolis]]'' Rakúšana [[Fritz Lang|Fritza Langa]], najnákladnejší [[nemý film]] v histórii, často označovaný za prvé filmové [[Vedecká fantastika|sci-fi]]. Slávnou filmovou režisérkou 30. rokov bola [[Leni Riefenstahlová]].

Kľúčovou postavou povojnového nemeckého filmu boli [[Wim Wenders]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Geist
| meno = Kathe
| titul = The Cinema of Wim Wenders: From Paris, France to Paris, Texas
| url = https://books.google.com/books?id=LolZAAAAMAAJ&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = UMI Research Press
| počet strán = 184
| isbn = 978-0-8357-1805-9
| poznámka = Google-Books-ID: LolZAAAAMAAJ
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;, [[Werner Herzog]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Eldridge
| meno = Richard
| titul = Werner Herzog: Filmmaker and Philosopher
| url = https://books.google.com/books?id=H_GEDwAAQBAJ&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Bloomsbury Publishing
| počet strán = 241
| isbn = 978-1-350-09168-9
| poznámka = Google-Books-ID: H_GEDwAAQBAJ
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;, [[Volker Schlöndorff]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Moeller
| meno = Hans Bernhard
| priezvisko2 = Lellis
| meno2 = George L.
| titul = Volker Schlondorff's Cinema: Adaptation, Politics, and the &quot;Movie-Appropriate&quot;
| url = https://books.google.com/books?id=vklENsQfiI8C&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = SIU Press
| počet strán = 396
| isbn = 978-0-8093-2451-4
| poznámka = Google-Books-ID: vklENsQfiI8C
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; či [[Rainer Werner Fassbinder]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Johnston
| meno = Sheila
| titul = A Star Is Born: Fassbinder and the New German Cinema
| periodikum = New German Critique
| dátum vydania = 1981
| číslo = 24/25
| strany = 57–72
| issn = 0094-033X
| doi = 10.2307/488043
| url = https://www.jstor.org/stable/488043
| dátum prístupu = 2023-04-20
}}&lt;/ref&gt;, väčšinou radení k hnutiu ''[[Neuer Deutscher Film]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Urang
| meno = John Griffith
| titul = &quot;Zur Sache, Schätzchen&quot;: Visual Pleasure and New German Cinema
| periodikum = German Studies Review
| dátum vydania = 2014
| ročník = 37
| číslo = 1
| strany = 109–130
| issn = 0149-7952
| url = https://www.jstor.org/stable/43555853
| dátum prístupu = 2023-04-20
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Elsaesser
| meno = Thomas
| titul = New German Cinema: A History
| url = https://books.google.com/books?id=zli0AAAAIAAJ&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Rutgers University Press
| počet strán = 456
| isbn = 978-0-8135-1391-1
| poznámka = Google-Books-ID: zli0AAAAIAAJ
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; Vďaka Schlöndorffovi sa Nemecko v roku 1979 dočkalo svojho prvého [[Oscar za najlepší cudzojazyčný film|Oscara za neanglicky hovoriaci film]], ocenený bol jeho snímok ''[[Plechový bubienok (film)|Plechový bubienok]]''. Ďalšie dva Oscary prišli až v 21. storočia, a to vďaka snímkom ''[[Nikde v Afrike (film)|Nikde v Afrike]]'' (2002) [[Caroline Linková|Caroline Linkové]] a ''[[Životy tých druhých]]'' (2006) režiséra [[Florian Henckel von Donnersmarck|Floriana Henckela von Donnersmarcka]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Nikde v Africe dostalo Oscara
| periodikum = iDNES.cz
| url = https://www.idnes.cz/kultura/film-televize/nikde-v-africe-dostalo-oscara.A030416_094530_mff2003_ef
| dátum vydania = 2003-04-16
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2021-12-30
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Hollywood: &quot;Das Leben der Anderen&quot; gewinnt den Oscar
| periodikum = Die Welt
| dátum vydania = 2007-02-26
| jazyk = de
| url = https://www.welt.de/kultur/article735611/Das-Leben-der-Anderen-gewinnt-den-Oscar.html
| dátum prístupu = 2021-12-30
}}&lt;/ref&gt; [[Alexander Kluge]] získal v roku 1968 [[Zlatý lev|Zlatého leva]] na [[Benátsky filmový festival|festivale v Benátkach]], v roku 1981 ho napodobnila [[Margarethe von Trotta]]. V Hollywoode sa presadil [[Roland Emmerich]] či [[Wolfgang Petersen]], v zahraničí uspel aj [[Tom Tykwer]].

Každoročne sa uskutočňuje filmový festival svetového významu [[Berlínsky medzinárodný filmový festival|Berlinale]]. V Berlíne sídli aj [[Európska filmová akadémia]] a udeľujú sa tu teda často jej [[Európske filmové ceny]]. Aj v nich sú Nemci úspešní, víťazom sa stala napríklad nemecká komédia ''[[Good Bye, Lenin!]]'' (2003) režiséra [[Wolfgang Becker|Wolfganga Beckera]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Evropská filmová cena pro Lenina
| periodikum = Novinky.cz
| odkaz na periodikum = Novinky.cz
| vydavateľ = Borgis
| url = https://www.novinky.cz/kultura/clanek/evropska-filmova-cena-pro-lenina-277050
| dátum prístupu = 2021-12-30
}}&lt;/ref&gt; K ďalším nemeckým laureátom patrí [[Fatih Akın]] alebo [[Maren Adeová]].

Najslávnejšími nemeckými hercami sú [[Marlene Dietrichová]], [[Klaus Kinski]] a [[Nastassja Kinski]]. V modelingu sa presadila [[Heidi Klumová]] a [[Claudia Schiffer]]ová, ako módny návrhár sa preslávil [[Karl Lagerfeld]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Kaiser
| meno = Alfons
| titul = Karl Lagerfeld: A Life in Fashion
| url = https://books.google.com/books?id=rB5MzwEACAAJ&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Cernunnos
| počet strán = 384
| isbn = 978-1-4197-6630-5
| poznámka = Google-Books-ID: rB5MzwEACAAJ
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;

=== Kuchyňa ===
{{Hlavný článok|Nemecká kuchyňa}}
[[Súbor:Eisbein-2.jpg|náhľad|Udené bravčové koleno s kapustou]]

Nemecká kuchyňa je veľmi mnohotvárna a liší sa región od regiónu. Známe sú predovšetkým výdatné a ťažké pokrmy ako je bravčové koleno a udené [[bravčové mäso]] s [[Kyslá kapusta|kyslou kapustou]], kel s čajovkou, ako aj rôzne [[Nemecká kuchyňa#Eintopf|eintopfy]]. Eintopf je jedlo z jedného hrnca, v hrnci sa varí, dusí a pečie úplne všetko od mäsa cez lušteniny až po zeleninu. Tieto vydatné jedla majú v Nemecku tradíciu vďaka relatívne severnej polohe, keď bol v zime nutný výdatný príjem [[kalória|kalórií]]. Regionálna kuchyňa je veľmi rôznorodá a ovplyvňovaná kuchyňami zo susedných krajín. V dnešnej dobe sa v Nemecku ako aj iných európskych krajinách prechádza od ťažkých k ľahším pokrmom.

Predovšetkým v severnom Nemecku sa pripravujú rôznorodé pokrmy zo [[Ľuľok zemiakový|zemiakov]], na juhu je tradičná [[knedľa]] a nudle.
V Nemecku sa na raňajky jedáva chlieb a pečivo s rôznymi pomazánkami, so širokým výberom udenín a syrov, obľúbené tu je varené vajce, pije sa čaj či káva, pričom Nemci dávajú prednosť káve. Na poludnie sa konzumuje teplé jedlo, večer sa často podává studená večera formou studenej misy (tzv. Kalteplatte).

V Nemecku sú veľmi obľúbené rôzne druhy sladkého pečiva a koláčov s ovocnou alebo tvarohovou náplňou, rôzne druhy oplátok. Popoludňajšiu svačinu tvorí tzv. Kaffee und Kuchen (káva a zákusok).

=== Sviatky a tradície ===
[[Súbor:Oktoberfest-bjs181003-09.jpg|náhľad|[[Oktoberfest]] 2018]]
[[Štátny sviatok|Štátnym sviatkom]] Nemecka je 3. október, Deň nemeckej jednoty. Je to jediný sviatok, ktorý je určený spolkovou vládou. Ostatné sviatky určujú jednotlivé spolkové krajiny, aj keď sú sviatky, ktoré sa slávia vo všetkých spolkových krajinách: [[Veľký piatok]], [[Veľkonočný pondelok]], [[Nanebovstúpenie Krista]], [[Turíce]] a oba Vianočné sviatky; bez kresťanského pozadia [[Nový rok]] a [[Sviatok práce]].
Spolu s nedeľou sú sviatky v Nemecku [[Deň pracovného pokoja|dni pracovného pokoja]].

Mnoho vianočných tradícií, ktoré sa rozšírili do iných krajín, vrátane Slovenska a Česka, má korene v Nemecku. K takým patrí napríklad [[adventný veniec]], čo je tradícia založená v [[Hamburg]]u nemeckým [[Protestantizmus|protestantským]] [[Teológia|teológom]] [[Johann Hinrich Wichern|Johannom Hinrichom Wichernom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sokolová | meno = Dana | titul = První adventní neděle: Připomeňme si pravou symboliku a historii adventních věnců | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | url = https://www.novinky.cz/vanoce/clanek/prvni-adventni-nedele-pripomenme-si-pravou-symboliku-a-historii-adventnich-vencu-40378379 | dátum prístupu = 2022-03-23}}&lt;/ref&gt; Tak isto aj novodobá tradícia [[Vianočný stromček|vianočného stromčeka]] vznikla v Nemecku (a na [[Pobaltský štát|Pobaltí]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Drahný | meno = Stanislav | titul = Vánoční stromek: Zvyk který přišel z Německa a Češi se mu bránili | periodikum = Reflex.cz | url = https://www.reflex.cz//clanek/zajimavosti/53571/vanocni-stromek-zvyk-ktery-prisel-z-nemecka-a-cesi-se-mu-branili.html | dátum vydania = 2013-12-24 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-03-23}}&lt;/ref&gt; V [[Drážďany|Drážďanoch]] bola podľa všetkého vynájdená [[Štóla (múčnik)|vianočná štóla]], múčnik z cesta presiatého [[Kandizované ovocie|kandizovaným ovocím]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hamr | meno = David | titul = Vánoční štola v Německu: Stojí i přes 500 korun, na přípravu originálu musíte mít povolení | periodikum = Český rozhlas Liberec | url = https://liberec.rozhlas.cz/vanocni-stola-v-nemecku-stoji-i-pres-500-korun-na-pripravu-originalu-musite-mit-6017784 | dátum vydania = 2016-12-15 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-03-23}}&lt;/ref&gt; Tak isto aj [[vianočné trhy]] majú pôvod v Nemecku, tie prvé sa konali taktiež v Drážďanoch v roku 1434. Dodnes majú Nemci vianočné trhy vo veľkej obľube a tie drážďanské patria doposiaľ k najväčším.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pelikánová | meno = Jindřiška | titul = Nejstarší vánoční trh v Německu slaví 585 let | periodikum = Zpravy.tiscali.cz | url = https://zpravy.tiscali.cz/nejstarsi-vanocni-trh-v-nemecku-slavi-585-let-337638 | dátum vydania = 2019-12-19 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-03-23}}&lt;/ref&gt;

Najväčšou ľudovou slávnosťou v Nemecku je [[Oktoberfest]]. Ide o najväčší pivný festival na sveta, konaný už od roku 1810 v Mníchove. Dávno však už nie je len o pive, návštevníkov baví aj mnoho atrakcií a koná sa počas neho aj mnoho iných veselíc.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kindlová | meno = Veronika | titul = Oktoberfest: Dvě stě deset let na Terezině louce | periodikum = Český rozhlas Sever | url = https://sever.rozhlas.cz/oktoberfest-dve-ste-deset-let-na-terezine-louce-8329590 | dátum vydania = 2020-10-03 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-03-23}}&lt;/ref&gt;

== Šport ==
{{Hlavný článok|Športové spolky v Nemecku}}
[[Súbor:Olimpiai Stadion, az olimpia megnyitóünnepsége. Fortepan 73767.jpg|vľavo|náhľad|Zahajovací ceremoniál olympijskýh hier 1972]]
[[Súbor:Michael Schumacher 2010 Malaysia.jpg|náhľad|[[Michael Schumacher]]]]
 
[[Súbor:Steffi Graf backhand.jpg|náhľad|[[Steffi Grafová]]]]
Šport má v Nemecku vysokú spoločenskú prestíž. V ročníku 2009/10 bolo približne 27,6 milióna nemeckých obyvateľov členmi 91&amp;nbsp;000 športových klubov a oddielov.&lt;ref&gt;Deutscher Olympischer Sportbund: [http://www.dosb.de/de/organisation/organisation/ Daten und Fakten] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100221080621/http://www.dosb.de/de/organisation/organisation/ |date=2010-02-21 }}, Stav: 2009/2010. Ověřeno 6. dubna 2012.&lt;/ref&gt; V počte medailí získaných na [[Olympijské hry (moderné)|olympijských hrách]] (pokiaľ spočítame olympijské výsledky Nemecka, západného Nemecka, východného Nemecka aj tzv. [[Spoločné nemecké družstvo|spoločného nemeckého týmu]], ktorý sa olympiád zúčastňoval v rokoch 1956 – 1964) je Nemecko treťou najúspešnejšou krajinou na svete.

Krajina bola usporiadateľom najväčších športových sviatkov vrátane dvoch letných ([[Letné olympijské hry 1936|1936 v Berlíne]] a [[Letné olympijské hry 1972|1972 v Mníchove]]) a jedněch zimných olympijských hier ([[Zimné olympijské hry 1936|1936 v Garmisch-Partenkirchenu]]), dvoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale|majstrovstiev sveta vo futbale]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]]) a ďalších významných súťaží. Nemecko hostí mnoho motoristických pretekov najvyššej úrovne vrátane tradičnej [[Grand Prix Nemecka]] a väčšiny dosiaľ uskutočnených [[Grand Prix Európy]] Formule 1.
[[Súbor:Max Schmeling NYWTS.jpg|náhľad|vľavo|[[Max Schmeling]]]]
Najvýznamnejším nemeckým športovcom 20. storočia bol podľa ankety [[ZDF]] automobilový pretekár [[Michael Schumacher]], ktorý prekonal mnoho rekordov [[Formula 1|Formule 1]] vrátane zisku siedmich titulov majstra sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.focus.de/finanzen/news/die-jahrhundert-sportler_did_12060.html | titul = Die Jahrhundert-Sportler | jazyk = de | dátum vydania = [2006] | dátum prístupu = 2009-02-04 | periodikum = Focus | url archívu = https://web.archive.org/web/20110813010445/http://www.focus.de/finanzen/news/die-jahrhundert-sportler_did_12060.html | dátum archivácie = 2011-08-13 }}&lt;/ref&gt; V prvej desiatke ankety sa ďalej umiestnila kanoistka [[Birgit Fischerová]], najúspešnejšia nemecká olympionička, tenisti [[Steffi Grafová]] a [[Boris Becker]], cyklista [[Jan Ullrich]], plavkyňa [[Franziska van Almsicková]], legendárny boxer [[Max Schmeling]] a hneď niekoľko futbalistov na čele s [[Franz Beckenbauer|Franzem Beckenbauerom]].

Nemecko má ale aj mnoho ďalších športových legiend. Majstrom sveta vo Formule 1 sa stali okrem legendárneho Schumachera aj [[Sebastian Vettel]] a [[Nico Rosberg]]. [[Anton Mang]] je päťnásobným [[Majstrovstvá sveta cestných motocyklov|majstrom sveta v pretekoch cestných motocyklov]].
[[Walter Röhrl]] je dvojnásobným [[Majstrovstvá sveta v rely|majstrom sveta v rallye]]. Tenisovou svetovou jednotkou a víťazkou troch grandslamov bola popri Graffovej aj [[Angelique Kerberová]], [[Michael Stich]] vyhral [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]]. V Nemecku má veľkú tradíciu aj [[jazdectvo]], [[Isabell Werthová]] si v konskom sedle vybojovala šesť zlatých olympijských medailí, rovnako ako jej kolega [[Reiner Klimke]]. K úspešným olympijským plavcom patrili aj reprezentanti NDR [[Kornelia Enderová]], [[Roland Matthes]] a [[Kristin Ottová]]. Najúspešnejšou atlétkou je bežkyňa [[Bärbel Wöckelová]]. Štyri olympijské zlaté medaile má kanoistka [[Katrin Wagner-Augustinová]] a veslárka [[Kathrin Boronová]]. Slávnym šachistom bol [[Emanuel Lasker]]. Nemecko je najväčšou svetovou veľmocou v zimných športoch, predovšetkým v [[biatlon]]e, [[boby|jazde na boboch]], [[skeleton|jazde na saniach]] alebo [[rýchlokorčuľovanie]]. Najúspešnejšou nemeckou účastníčkou zimných olympijských hier v histórii je doposiaľ rýchlokorčuliarka [[Claudia Pechsteinová]] s piatimi zlatými medailami. Rýchlokorčuliarskymi legendami sú aj [[Gunda Niemannová-Stirnemannová]] či [[Karin Enkeová]]. Štyri zlaté medaile majú bobisti [[Kevin Kuske]] a [[André Lange]] a sánkari [[Natalie Geisenbergerová]], [[Tobias Arlt]] a [[Tobias Wendl]]. Úspešnými biatlonistami boli [[Sven Fischer]] či [[Laura Dahlmeierová]]. [[Jens Weissflog]] je legendou v skokoch na lyžiach, [[Markus Wasmeier]] zjazdového lyžovania, [[Katarina Wittová]] krasokorčulovania.
[[Súbor:Germany champions 2014 FIFA World Cup.jpg|náhľad|vľavo|[[Nemecké národné futbalové mužstvo]] po víťazstve vo finále na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|majstrovstvách sveta 2014 v Brazílii]]]]
[[Súbor:Franz Beckenbauer 22-6-74.png|náhľad|253x253pixelov|[[Franz Beckenbauer]]]]
Najobľúbenejším druhom športu v Nemecku je [[futbal]]. Nemecký futbalový zväz má šesť miliónov členov, v súťažiach hrá 170 tisíc tímov. Nemecká mužská reprezentácia je celosvetovo jeden z najúspešnejších tímov, vybojovala štyrikrát titul majstrov sveta ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]]) a trikrát vyhrala majstrovstvá Európy ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|1972]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]). Nemecko je jedinou krajinou na svete, ktorá získala titul majstra sveta vo futbale v mužskej aj v ženskej kategórii. Hráči troch nemeckých klubov sa tešili z víťazstva v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]] či jej predchodcovi Pohára majstrov ([[Bayern Mníchov]], [[Hamburger SV]], [[Borussia Dortmund]]), Bayern Mníchov celkom šesťkrát. [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] vyhral aj [[Werder Brémy]] a [[1. FC Magdeburg]] (vtedy východonemecký tím). [[Európska liga UEFA|Európsku ligu]] (skoršie Pohár UEFA) vyhrali tímy [[Borussia Mönchengladbach]], [[Eintracht Frankfurt]], [[Bayer Leverkusen]] a [[FC Schalke 04]]. Najúspešnejším futbalovým klubom v najvyššej nemeckej futbalovej súťaži [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] s 33 majstrovskými titulmi je klub [[FC Bayern Mníchov|Bayern Mnichov]]. Cenu [[Zlatá lopta France Football|Zlatá lopta]] pre najlepšieho futbalistu Európy získali [[Gerd Müller]] (1970), [[Franz Beckenbauer]] (1972, 1976), [[Karl-Heinz Rummenigge]] (1980, 1981), [[Lothar Matthäus]] (1990) a [[Matthias Sammer]] (1996). [[Oliver Kahn]] bol vyhlásený najlepším hráčom svetového šampionátu v roku 2002. [[Miroslav Klose]] vedie historickú tabuľku najlepších strelcov majstrovstiev sveta.

V svetovom meradle vyniká aj nemecká hádzaná (trojnásobní majstri sveta) a pozemný hokej (štyri zlaté na olympijských hrách). Narastá aj popularita basketbalu a ľadového hokeja, najväčší úspech dosiahla [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecká hokejová reprezentácia]] v novodobej histórii na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018|ZOH 2018]] kde získala bronzovú medailu a na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023]] striebornú medailu. Najslávnejším nemeckým basketbalistom je [[Dirk Nowitzki]]. [[Leon Draisaitl]] je fenomenálnym hokejistom, od útlého veku hrá v severoamerickej [[National Hockey League|NHL]] a získal [[Art Ross Trophy]] za najviac [[Kanadské bodovanie|kanadských bodov]] v základnej časti NHL. Cenu pre svetového hádzanára roka majú [[Daniel Stephan]] (1998), [[Henning Fritz]] (2004) a [[Nadine Krauseová]] (2006). Do siene slávy Medzinárodnej volejbalovej federácie bol uvedený [[Siegfried Schneider]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=https://www.volleyhall.org/list-of-hall-of-famers |dátum prístupu=2019-05-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200529214131/https://www.volleyhall.org/list-of-hall-of-famers |dátum archivácie=2020-05-29 }}&lt;/ref&gt;

Mnoho vynikajúcich športovcov reprezentovalo bývalú [[Nemecká demokratická republika|NDR]], kde ale po páde komunistického režimu vyšla najavo existencia systému štátom riadeného [[doping]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Temná kapitola sportu: NDR a doping
| periodikum = ČT sport
| vydavateľ = Česká televize
| url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/ostatni/temna-kapitola-sportu-ndr-a-doping/5bdfbcbf0d663b6fe80cccfc
| dátum vydania = 2010-09-28
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2022-03-23
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Brabec
| meno = Luboš
| titul = Příběh monstra NDR: hokej přes palubu, doping měnil životy i pohlaví
| periodikum = iSport.cz
| url = https://isport.blesk.cz/clanek/ostatni/385145/pribeh-monstra-ndr-hokej-pres-palubu-doping-menil-zivoty-i-pohlavi.html
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2022-03-23
}}&lt;/ref&gt;

== Slováci v Nemecku ==
[[Vysťahovalectvo]] zo Slovenska do Nemecka narástlo najmä po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate 1948]] a po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázii vojsk Varšavskej zmluvy]] 21. augusta 1968.

V roku 2004 sa Slovensko stalo súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] voľného pohybu. Občania Slovenska (spolu s ďalšími 7 členskými štátmi, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004), mohli od mája 2011 na pracovnom trhu [[Európska únia|EÚ]] pracovať bez pracovného povolenia. Dočasné obmedzenia (sedemročné prechodné obdobie) platili v Rakúsku a v Nemecku.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Press corner | url = https://ec.europa.eu/commission/presscorner/home/en | vydavateľ = European Commission - European Commission | dátum prístupu = 2021-08-09 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Nemecký centrálny cudzinecký register (Ausländerzentralregister) v rokoch 2016, 2017, 2018 zaregistroval 53 440, 57 225, 58 235 Slovákov, čo predstavuje 35. miesto v poradí počtu cudzincov v Nemecku podľa krajiny pôvodu (prví boli Turci s viac ako 1,5 miliónmi).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V roku 2016 bolo Nemecko štvrté po Česku, Veľkej Británii a Rakúsku v počte Slovákov, ktorí tam odišli za prácou.

=== Významní Slováci, ktorí pôsobili v Nemecku ===
* [[Ferdinand Ďurčanský]] (* [[1906]]{{--}}† [[1974]]){{--}} slovenský ľudácky politik a novinár.
* [[Imrich Kružliak]] (* [[1914]]{{--}}† [[2019]]){{--}} politik, redaktor, publicista, básnik katolíckej moderny, spisovateľ, prekladateľ a exilový pracovník.
* [[Jozef Prívozník]] (* [[1926]]{{--}}† [[2010]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], profesor filozofie, rozhlasový kazateľ ([[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Slobodná Európa]]).
* [[Anton Hlinka]] (* [[1926]]{{--}}† [[2011]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], exilový pracovník, žurnalista, univerzitný profesor, publicista, prekladateľ, a  filozof.

== Vybrané pamiatky (fotogalériia) ==
=== Cirkevné pamiatky ===
&lt;gallery&gt;
Súbor:Aachen Germany Imperial-Cathedral-01.jpg|[[Aachenský dóm|katedrála Panny Márie]], [[Aachen]] ([[Severné Porýnie-Vestfálsko]])
Súbor:Dresden Frauenkirche Saint Mary october 2005.jpg|[[Frauenkirche (Drážďany)|Kostol panny Marie]] ''(Frauenkirche)'', [[Drážďany]] ([[Sasko]])
Súbor:Ulm_Minster.jpg|[[Ulm Münster|Katedrála v Ulme]]&lt;sup&gt;#&lt;/sup&gt;, ''(Ulmer Münster)'', [[Ulm]] ([[Bádensko-Württembersko]])
Súbor:Cologne Cathedral.jpg|[[Kolínsky dóm|Katedrála v Kolíne nad Rýnom]] (Kölner Dom), [[Kolín nad Rýnom]] ([[Severné Porýnie-Vestfálsko]])
Súbor:Berlin_Eiermann_Memorial_Church.JPG|[[Pamätný kostol cisára Viliama]] ''(Kaiser-Wilhelm-Gedächtniskirche)'', [[Berlín]]
&lt;/gallery&gt;
&lt;sup&gt;#&lt;/sup&gt;Najvyššia kostolná veža na svete. Výška 161,53 metrov.

=== Ostatné stavby ===
&lt;gallery&gt;
Súbor:Berlin Brandenburger Tor BW 1.jpg |[[Brandenburská brána]], (Berlín)
Súbor:Bremen, Rathaus -- 2021 -- 6354.jpg|[[Radnica]], ([[Brémy]])
Súbor:New town hall Hannover2.jpg|Nová radnice, ([[Hannover]])
Súbor:Berlin Reichstag BW 2.jpg|Ríšsky snem (Reichstag), (Berlín)
&lt;/gallery&gt;

=== Kultúra a technika ===
&lt;gallery&gt;
Súbor:Berlin Alexanderplatz BW 3.jpg|[[Fernsehturm (Berlín)|Berlínska televízna veža]], najvyššia stavba v krajine
Súbor:Allianz Arena Pahu.jpg|[[Allianz Arena]], Mníchov
Súbor:Deutsches Museum.jpg|[[Deutsches Museum|Nemecké múzeum]] v Mníchove
Súbor:Museumsinsel2002.jpg|[[Ostrov múzeí]] na rieke [[Spréva]] v Berlíne
&lt;/gallery&gt;
=== Krajina ===
&lt;gallery&gt;
Súbor:Lange Anna.jpg|Lange Anna („Dlhá Anna“) na [[Helgoland]]e, ([[Šlezvicko-Holštajnsko]])
Súbor:BrockenTopFromWest.jpg|[[Brocken]] v zime (1141,1 m n. m.), ([[Sasko-Anhaltsko]])
Súbor:Koenigstuhl von viktoriasicht.jpg|Kreidefelsen (Kriedová skala) na [[Rujana|Rujane]], ([[Meklenbursko-Predpomoransko]])
Súbor:Zugspitzmassiv_von_Westen_aus.jpg|[[Zugspitze]] (2962 m n. m.), ([[Bavorsko]])
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Fulbrook | meno = Mary | titul = Dějiny moderního Německa : od roku 1918 po současnost | vydavateľ = Grada | miesto = Praha | rok = 2009 | počet strán = 304 | isbn = 978-80-247-3104-9}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko1 = MacGregor
 | meno1 = Neil
 | titul = Německo: vzpomínky jednoho národa
 | vydavateľ = Argo
 | miesto = Praha
 | počet_strán = 656
 | isbn = 978-80-257-3345-5
 | prekladatelia = Martin Pokorný
}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Müller | meno = Helmut | priezvisko2 = Krieger | meno2 = Karl Friedrich | priezvisko3 = Vollrath | meno3 = Hanna | spoluautori = a kol. | titul = Dějiny Německa | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2004 | vydanie = 2. dopl | počet strán = 609 | isbn = 80-7106-712-1}}

== Pozri aj ==
{|
|-
|
* [[Politické strany v Nemecku]]
* [[Stredná Európa]]
* [[Krajina (Nemecko)|Nemecké spolkové krajiny]]
* [[Germánia]]
* [[Deutsche Bahn]] (DB) – Nemecké železnice.
|
* [[Nacistické Nemecko]]
* [[Nemčina]]
* [[Lied der Deutschen|Nemecká hymna]]
* [[Vlajka Nemecka]]
* [[Štátny znak Nemecka]]
|}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Nemecko|commonscat=Germany|wikt=Nemecko}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.deutschland.de/en www.deutschland.de] – viacjazyčný portál o Nemecku {{deu icon}}
* [http://www.bundesregierung.de Spolková vláda] {{deu icon}}
* [http://www.bundeskanzlerin.de Spolková kancelárka] {{deu icon}}
* [http://www.bundestag.de/ Spolkový snem] {{deu icon}}
* [http://www.bundesrat.de/ Spolková rada] {{deu icon}}
* [http://www.botschaft-slowakei.de/App/WCM/ZU/BerlinZU/main.nsf?Open Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Berlíne] {{slk icon}}
* [http://www.pressburg.diplo.de/ Veľvyslanectvo Spolkovej republiky Nemecko Bratislava] {{slk icon}} {{deu icon}}

{{Nemecké spolkové krajiny}}
{{Schengenský priestor}}
{{Eurozóna}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{Krajiny G8}}
{{NATO}}
{{OECD}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Nemecko| ]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]
[[Kategória:Krajiny G8]]</text>
      <sha1>3mcli4ew77ub4e9cj0i79m1exwjos7k</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189989</id>
      <parentid>8189984</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T05:26:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19960-09|~2026-19960-09]] ([[User_talk:~2026-19960-09|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X.</comment>
      <origin>8171043</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="173125" sha1="biukb9mpujreun2pcug0nvjhbayvp9a" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov = Spolková republika Nemecko
| 2. pád názvu = Nemecka
| Vlajka = Flag of Germany.svg
| Znak = Coat of Arms of Germany.svg
| Poloha = EU-Germany.svg
| Motto = Einigkeit und Recht und Freiheit&lt;br&gt;({{deu|Jednota a právo a sloboda}})
| Hymna = [[Das Lied der Deutschen]] (tretia sloha) &lt;center&gt;[[Súbor:German national anthem performed by the US Navy Band.ogg]]&lt;/center&gt;
| Kráľovská hymna =
| Dlhý miestny názov = Bundesrepublik Deutschland
| Krátky miestny názov = Deutschland
| Hlavné mesto = [[Berlín]]
| ŠírkaSt = 52
| ŠírkaMin = 31
| ŠírkaSJ =s 
| DĺžkaSt = 13
| DĺžkaMin = 23
| DĺžkaVZ =z 
| Najväčšie mesto = [[Berlín]]
| Úradné jazyky = [[nemčina]]
| Demonym = [[Nemci|Nemec, Nemka]]
| Štátne zriadenie = parlamentná spolková republika
| Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident|spolkový prezident]]&lt;br /&gt;[[Spolkový kancelár (Nemecko)|spolkový kancelár]]
| Politickí predstavitelia = [[Frank-Walter Steinmeier]]&lt;br /&gt;[[Friedrich Merz]]
| Vznik = [[Verdunská zmluva]] ([[843]])&lt;br /&gt;[[18. január]] [[1871]]&lt;br /&gt;rozdelenie [[23. máj]] [[1949]]&lt;br /&gt;zjednotenie [[3. október]] [[1990]]
| Susedia = [[Francúzsko]], [[Česko]], [[Holandsko]], [[Rakúsko]], [[Švajčiarsko]], [[Luxembursko]], [[Belgicko]], [[Dánsko]], [[Poľsko]]
| Rozloha = 357 385,71
| Poradie rozloha = 62
| Rozloha vody = 
| Percento vody = 2,2
| Odhad počtu obyvateľov = 83 695 430
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2022  
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 19  
| Sčítanie počtu obyvateľov = 82 792 351
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2017
| Hustota obyvateľstva = 232
| Poradie hustota = 58
| HDP = 4,031 bilióna
| Rok HDP = 2022
| Poradie HDP = 4
| HDP na hlavu = 63 835
| Poradie HDP na hlavu = 18
| HDI = 0,942
| Rok HDI = 2011
| Poradie (HDI) = 9
| Kategória HDI = veľmi vysoký 
| Mena = [[Euro]] (€) (= 100 centov)
| Kód meny = EUR
| Časové pásmo = 
| UTC posun = +1
| Letný čas = 
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = DEU / DE
| Kód motorových vozidiel = D
| Internetová doména = .de
| Smerové telefónne číslo = 49
| Poznámky = Gramotnosť: 99,9% 
}}

'''Nemecko''', dlhý tvar '''Nemecká spolková republika''', skr. NSR (v textoch medzinárodných zmlúv s Nemeckom: '''Spolková republika Nemecko''', skr. SRN &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/nemecko.pdf | vydavateľ = skgeodesy.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-09-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, {{v jazyku|deu|Bundesrepublik Deutschland, BRD}}; v rokoch 1949 – 1990 skrátene neoficiálne, ale často aj ''západné Nemecko''; podrobnosti o názve pozri nižšie) je [[štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]]. Na severe susedí s [[Dánsko]]m, obmýva ho [[Severné more]] a [[Baltské more]], na východe susedí s [[Poľsko]]m a [[Česko]]m, na juhu s [[Rakúsko]]m a [[Švajčiarsko]]m a na západe s [[Francúzsko]]m, [[Luxembursko]]m, [[Belgicko]]m a [[Holandsko]]m. Rozloha Nemecka je {{km2|357021}}, pričom územie štátu sa nachádza v miernom podnebnom pásme. Úmerne k výsledkom [[Sčítanie obyvateľov, domov a bytov|sčítania ľudu]] v roku [[2011]] malo Nemecko k [[30. september|30. septembru]] [[2014]] 81,084 miliónov obyvateľov,&lt;ref name=&quot;hoerigkeit&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bevölkerung auf Grundlage des Zensus 2011
  | url = https://www.destatis.de/DE/ZahlenFakten/GesellschaftStaat/Bevoelkerung/Bevoelkerungsstand/Tabellen/Zensus_Geschlecht_Staatsangehoerigkeit.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = nemecky
}}&lt;/ref&gt; čo z neho robí najľudnatejší štát [[Európska únia|Európskej únie]]. Jeho populácia už v rokoch 2003 až 2010 klesla kvôli dlhodobej veľmi nízkej pôrodnosti o skoro 800 000 obyvateľov, čo z neho robí jednu z mála západoeurópskych krajín s negatívnym prírastkom obyvateľstva.&lt;ref name=&quot;rfr1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 
  | url = http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&amp;language=en&amp;pcode=tps00001&amp;tableSelection=1&amp;footnotes=yes&amp;labeling=labels&amp;plugin=1
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Tento vývoj prebieha napriek tomu, že Nemecko je zároveň domovom tretej najväčšej populácie imigrantov na svete.&lt;ref&gt;[http://www.migrationinformation.org/datahub/countrydata/country.cfm Germany: Inflow of foreign population by country of nationality, 1994 to 2003]&lt;/ref&gt; Výsledok sčítania ľudu [[2011]] znamenal zníženie úradného odhadu stavu obyvateľstva o zhruba 1,1 milióna ľudí.

Podľa známych dokumentov bolo územie s názvom [[Germánia]] osídlené niekoľkými [[Germáni|germánskymi kmeňmi]] už pred rokom 100 n. l. Od [[10. storočia]] tvorilo nemecké územie jadro [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]], ktorá existovala až do roku [[1806]]. V [[16. storočí]] sa severné oblasti stali centrom [[reformácia|reformácie]]. K zjednoteniu Nemecka došlo po [[Prusko-francúzska vojna|Prusko-francúzskej vojne]] v roku [[1871]]. V roku [[1939]] rozpútalo Nemecko [[Druhá svetová vojna|2. svetovú vojnu]], ktorá trvala do roku [[1945]] a bola najväčšou vojnou histórie. V roku [[1949]] bolo Nemecko rozdelené na dva štáty, [[Nemecká demokratická republika|Nemeckú demokratickú republiku]] a [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemeckú spolkovú republiku]] a jeden zvláštny politický útvar [[Západný Berlín]]. K ich zjednoteniu došlo v roku [[1990]]. Západné Nemecko bolo v roku [[1952]] zakladajúcim členom [[Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ|Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ]] a v roku [[1957]] zakladajúcim štátom [[Európske spoločenstvo|Európskeho spoločenstva]]. V súčasnosti je Nemecko súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]. Nemeckou menou je [[euro]], ktoré v roku [[2002]] nahradilo [[Nemecká marka|nemeckú marku]].

Nemecko je [[Federácia|federatívnou]] [[Demokracia|demokratickou]] [[Parlamentná republika|parlamentnou republikou]] tvorenou šestnástimi, čiastočne suverénnymi spolkovými krajinami (''Bundesländer''). Hlavným a zároveň aj najväčším mestom je [[Berlín]]. Nemecko je členským štátom [[Organizácia spojených národov|OSN]], [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[G8]] a signatárom [[Kjótsky protokol|Kjótskeho protokolu]]. Na základe nominálnej hodnoty [[Hrubý domáci produkt|HDP]] je nemecká ekonomika štvrtou najväčšou na svete a v roku [[2007]] bola najväčším svetovým exportérom. Nemecko je druhým najväčším svetovým poskytovateľom rozvojovej pomoci&lt;ref&gt;[http://www.topnews.in/germany-worlds-second-biggest-aid-donor-after-us-229970 Germany world's second biggest aid donor after US] TopNews, India.&lt;/ref&gt; a jeho výdaje na obranu sú šieste najväčšie na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| url = http://www.sipri.org/contents/milap/milex/mex_major_spenders.pdf/download
| titul = The fifteen major spenders in 2006| datum prístupu = 2007-08-23 | rok = 2007| formát = PDF | edícia = Recent trends in military expenditure | vydavateľ = Stockholm International Peace Research Institute}}&lt;/ref&gt; Životná úroveň je v Nemecku vysoká a funguje tam veľmi rozvinutý systém sociálnej pomoci. Nemecko je jedným z kľúčových aktérov európskej aj celosvetovej politiky.&lt;ref&gt;[http://www.iht.com/articles/2008/04/04/europe/poll.php The leader of Europe? Answers an ocean apart] International Herald Tribune. [[4. apríl]]a [[2008]].&lt;/ref&gt; V mnohých vedeckých a technologických odboroch je Nemecko považované za svetového lídra.&lt;ref&gt;[http://www.innovations-report.de/html/berichte/informationstechnologie/bericht-109339.html Confidently into the Future with Reliable Technology] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131105055439/http://www.innovations-report.de/html/berichte/informationstechnologie/bericht-109339.html |date=2013-11-05 }} www.innovations-report.de. [[7. máj]]a [[2008]].&lt;/ref&gt;

== Názov ==
Súčasný stav (od konca 90. rokov 20. storočia) je takýto:
*Kodifikačné príručky [[Pravidlá slovenského pravopisu]] (od roku 1953) a [[Krátky slovník slovenského jazyka]] predpisujú ako dlhý tvar podobu ''Nemecká spolková republika''. Krátky tvar je ''Nemecko''.
*Úrad geodézie a kartografie SR štandardizuje ako dlhý tvar podobu ''Nemecká spolková republika'', ale v poznámke uvádza, že na výslovnú žiadosť nemeckej strany v medzinárodných [[dohoda|dohodách]], [[zmluva|zmluvách]] a podobných [[dokument]]och medzi Nemeckom a Slovenskom používa podoba ''Spolková republika Nemecko''. Štandardizovaný krátky tvar oficiálneho názvu štátu znie ''Nemecko''.&lt;ref&gt;[https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/nemecko.pdf]&lt;/ref&gt;.  
*V rozpore so štandardizovaným krátkym tvarom Nemecko sa vyskytuje aj krátky tvar ''Spolková republika'', ktorý vznikol skrátením dlhého tvaru oficiálneho názvu štátu.&lt;ref&gt;[http://www.juls.savba.sk/ks/1992/8/ks1992-8.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}} str. 236&lt;/ref&gt;

Historicky sa u nás od vzniku západného Nemecka používal bezvýhradne názov ''Nemecká spolková republika''. V zmluve medzi Česko-Slovenskom a Nemeckom zo začiatku 70. rokov bol ako ústupok nemeckej strane použitý názov ''Spolková republika Nemecka'' (posledné slovo je v [[genitív]]e). Tento tvar (teda ''Spolková republika Nemecka'') sa v roku 1988 stal záväzným pre kartografické diela. Od konca roka 1989 (teda od nežnej revolúcie) sa bežne začal používať (aj) tvar ''Spolková republika Nemecko'' (posledné slovo je v [[nominatív]]e) &lt;ref&gt;[http://www.juls.savba.sk/ks/1992/8/ks1992-8.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023|bot=InternetArchiveBot|fix-attempted=yes}} str. 237, 241&lt;/ref&gt;. Pravidlá slovenského pravopisu (od roku 1953 &lt;ref&gt;[[Pravidlá slovenského pravopisu]] z roku 1953, 1965, 1971, 1991, 2000 (Od roku 1953 bol názov Nemecká spolková republika uvedený iba ako jeden z príkladov v kapitole o písaní veľkých písmen, od roku 1991 je uvedený v tej istej kapitole a okrem toho aj priamo v slovníkovej časti)&lt;/ref&gt;), Krátky slovník slovenského jazyka, ako aj Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (od roku (?) 1996 &lt;ref&gt;Rozhodnutie č. P-1840/2000 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/nazvoslovne_informacie/ni26.pdf] str. 6 dole, v spojení s [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/nemecko.pdf] a [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-statov/zoznam-zmenenych-nazvov.pdf] (neobsahuje zmenu názvu pre Nemecko)&lt;/ref&gt;) však predpisovali a dodnes predpisujú tvar ''Nemecká spolková republika'', pričom ÚGK SR pripúšťa vyššie uvedenú výnimku pre slovensko-nemecké medzinárodné zmluvy.

V češtine (ktorá mala v minulosti pomenovania Nemecka zhodné s pomenovaniami v slovenčine) je dnes na rozdiel od slovenčiny kodifikovaný tvar ''Spolková republika Německo''.&lt;ref&gt;[http://prirucka.ujc.cas.cz/?slovo=spolkov%C3%BD]&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Nemecka}}
=== Prehistória ===
[[Súbor:Nebra Scheibe.jpg|thumb|right|3 600 rokov starý [[Disk z Nebry]]]]
[[Súbor:Hohle fels - venus©urmu 2014 - foto hannes wiedmann.jpg|vľavo|náhľad|[[Venuša z Hohle Fels]]]]

Nález čeľuste [[Mauer 1]] v roku 1907 ukazuje, že pravekí ľudia boli na území Nemecka prítomnom už pred 600 000 rokmi.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.pnas.org/content/107/46/19726.full|title=Radiometric dating of the type-site for Homo heidelbergensis at Mauer, Germany|work=[[Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America|PNAS]]|date=27 August 2010|accessdate=27 August 2010}}&lt;/ref&gt; Najstaršie doteraz nájdené kompletné lovecké zbrane boli objavené v uhoľnej bani v [[Schöningen]]e v roku 1995. Išlo o tri 380 000 rokov staré drevené oštepy 6-7,5 stopy dlhé.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://archive.archaeology.org/9705/newsbriefs/spears.html|title=World's Oldest Spears|work=archive.archaeology.org|publisher= |date=3 May 1997|accessdate=27 August 2010}}&lt;/ref&gt; V údolí [[Neandertal]] boli v roku 1856 objavené vôbec prvé fosílie nemoderného človeka. Tento nový druh človeka bol pomenovaný [[Neandertálec]]. O týchto fosíliách nazvaných '' Neandrtal 1'' je dnes známe, že sú 40 000 rokov staré. Dôkazy o moderných ľuďoch podobne starých boli nájdené v jaskyniach v pohorí [[Švábska Jura]] neďaleko [[Ulm]]u. Nájdené boli tiež 42 000 rokov staré flauty, vyrobené z vtáčích kostí a mamutie slonoviny, ktoré sú najstaršími nájdenými hudobnými nástrojmi,&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.bbc.co.uk/news/science-environment-18196349|title=Earliest music instruments found|publisher=BBC|date=25 May 2012|accessdate=25 May 2012}}&lt;/ref&gt; ďalej 40 000 rokov stará soška levieho muža,&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.theartnewspaper.com/articles/Ice-Age-iLion-Mani-is-worlds-earliest-figurative-sculpture/28595|title=Ice Age Lion Man is world's earliest figurative sculpture|work=[[The Art Newspaper]]|date=31 January 2013|accessdate=31 January 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150215162121/http://www.theartnewspaper.com/articles/Ice-Age-iLion-Mani-is-worlds-earliest-figurative-sculpture/28595|archivedate=2015-02-15}}&lt;/ref&gt; a 35 000 rokov stará [[Venuša z Hohle Fels]], ktoré sú doteraz najstarším objaveným sochárskym umením.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://donsmaps.com/hohlefelsvenus.html|title=The Venus of Hohle Fels|work=donsmaps.com|publisher= |date=14 May 2009|accessdate=14 May 2009}}&lt;/ref&gt;[[Disk z Nebry]] je vyrobený z [[bronz]]u a nájdený v blízkosti, ako názov napovedá, [[Nebra|Nebry]] v krajine [[Sasko-Anhaltsko]]. Svetový register programu Pamäť sveta ([[UNESCO]]) tento nález nazval &quot;jeden z najvýznamnejších archeologických nálezov 20. storočia&quot;.&lt;ref&gt;{{cite news| url=http://www.unesco.org/new/en/communication-and-information/flagship-project-activities/memory-of-the-world/register/full-list-of-registered-heritage/registered-heritage-page-6/nebra-sky-disc/ | work=Unesco memory of the World  | title=Nebra Sky Disc | date=2013}}&lt;/ref&gt;

=== Germánske kmene a Franská ríša ===
{{Hlavný článok|Germáni|Sťahovanie národov}}
[[Súbor:Invasions of the Roman Empire 1.png|thumb|Migrácia v [[Európa|Európe]] medzi [[2. storočie|2.]] a [[5. storočie|5. storočím]]]]
[[Súbor:Hermann (Arminius), by Augustus Tholey .jpg|vľavo|náhľad|259x259pixelov|[[Arminius]]]]

História [[germáni|germánskych kmeňov]] siaha do severskej doby bronzovej alebo predrímskej doby železnej. Z južnej [[Škandinávia|Škandinávie]] a severného Nemecka od 1. storočia pr. n.l. postupovali južným, východným a západným smerom a prišli do kontaktu s [[Kelti|keltskými]] kmeňmi [[Galovia|Galov]], ako aj s [[iránske národy|iránskymi]], [[Pobaltie|pobaltskými]] a[[Slovania|slovanskými]] kmeňmi v [[stredná Európa|strednej]] a[[východná Európa|východnej Európe]].&lt;ref&gt;{{cite book |first =Jill N. |last = Claster |title =Medieval Experience: 300–1400 |publisher =New York University Press |year =1982 |page =35 |isbn=0-8147-1381-5}}&lt;/ref&gt;

Pod vládou cisára [[Augustus|Augusta]] začal Rím územie Germánie napádať (oblasť rozprestierajúcu sa zhruba od [[Rýn]]a po [[Ural]]). V roku 9 n. l. boli tri [[rímska légia|rímske légie]] vedenej [[Publius Quinctilius Varus|Varom]][[Bitka v Teutoburskom lese|porazené]] [[Cheruskovia|cheruským]] vodcom [[Arminius|Arminom]]. Okolo roku 100, kedy [[Tacitus]] napísal knihu ''Germania'', sa germánske kmene usadili pozdĺž riek Rýn a [[Dunaj]] ([[Limes Germanicus]]) a zaberali väčšinu územia dnešného Nemecka; Rakúska, južného [[Bavorsko|Bavorska]] a západného [[Porýnie]]. Avšak spadali pod Rím ako provincie.&lt;ref name=&quot;9-13&quot;&gt;Fulbrook 1991, pp. 9–13.&lt;/ref&gt;

V 3. storočí sa objavila séria západných germánskych kmeňov: [[Alemani]], [[Frankovia]], [[Chattovia]], [[Sasi]], [[Frízovia]] a [[Durinkovia]]. Okolo roku 260 začali Germáni nájazdy na rímske územia.&lt;ref&gt;{{cite book |series= The Cambridge Ancient History |title =The crisis of empire, A.D. 193–337 |volume =12 |page =442 |isbn=0-521-30199-8 |first =Alan K. |last =Bowman |first2 =Peter |last2 =Garnsey |first3 =Averil |last3 =Cameron |publisher =Cambridge University Press |year = 2005}}&lt;/ref&gt; Po invázii [[Huni|Hunov]] v roku 375 a s úpadkom Ríma od roku 395 sa germánske kmene presunuli ďalej na juhozápad. Súčasne niekoľko veľkých kmeňov vytvorilo približne to, čo je dnešné Nemecko, a vysídlili menšie germánske kmene. Veľké územia (známe od [[Merovejovci|merovejského]] obdobie ako [[Austrázia]]) boli obsadené [[Franská ríša|Frankmi]] a severné Nemecko bolo ovládané Sasmi a Slovanmi.&lt;ref name=&quot;9-13&quot;/&gt;

=== Rímsko-nemecká ríša ===
{{Hlavný článok|Rímsko-nemecká ríša}}
[[Súbor:HRR.gif|thumb|left|Vývoj územia [[Rímsko-nemecká ríša|Rímsko-nemeckej ríše]]]]

Dňa 25. decembra 800 bol franský kráľ [[Karol Veľký]] korunovaný za cisára a založil [[Franská ríša|Franskú ríšu]], ktorá bola [[Verdunská zmluva|v roku 843 rozdelená]].&lt;ref name=&quot;f11&quot;&gt;Fulbrook 1991, p. 11.&lt;/ref&gt; Svätá ríša rímska zahŕňala [[Východofranská ríša|východnú časť]] Karolovho pôvodného kráľovstva a ukázala sa ako najsilnejšia. Jej územie sa tiahlo od rieky [[Eider]] na severe ku [[Stredozemné more|Stredozemnému moru]] na juhu.&lt;ref name=&quot;f11&quot;/&gt; Počas vlády [[Liudolfovci|otonských]] cisárov (919 - 1024) bolo konsolidovaných niekoľko významných vojvodstiev a nemecký kráľ [[Oto I.]] bol v roku 962 korunovaný za cisára Svätej ríše rímskej. V roku 996 sa [[Gregor V. (pápež)|Gregor V.]] stal prvým nemeckým pápežom. Menoval ho jeho bratranec [[Otto III. (Svätá rímska ríša)|Oto III.]], Ktorý bol krátko pred tým korunovaný za cisára Svätej ríše.&lt;ref&gt;{{cite book|author=McBrien, Richard|title=Lives of the Popes: The Pontiffs from St. Peter to Benedict XVI|publisher=HarperCollins|year=2000|page=138}}&lt;/ref&gt; Za vlády [[Sálska dynastia|sálskej dynastie]] (1024 – 1125) Svätá ríša rímska pohltila severné Taliansko a [[Burgundsko]], aj keď cisár stratil kvôli [[Boj o investitúru|boji o investitúru]] moc.&lt;ref&gt;
Pomenovanie germánskych národov na všeobecný pojem &quot;Nemci&quot; (&quot;Germáni&quot;) má podľa historika Herwig Wolframa svoje korene v tejto dobe. Tvrdí, že išlo obranný krok zo strany pápežstva označiť ich ako cudzincov, čiastočne kvôli neistote pápežstvo a tiež odôvodniť útoky na ne, pozri: {{cite book|author=Wolfram, Herwig|title='The Roman Empire and its Germanic Peoples|publisher=California University Press|year=1997|pages=11–13}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Lucas Cranach d.Ä. - Martin Luther, 1528 (Veste Coburg).jpg|thumb|170px|[[Martin Luther]], ktorý inicioval [[reformácia|reformáciu]]]]

Pod vládou [[hohenstaufovci|štaufov]] (1138 – 1254) posilnili nemecké kniežatá svoj vplyv ďalej na juh a na východ do oblastí obývaných Slovanmi, predchádzajúcimi nemeckému osídleniu týchto oblastí a ďalej na východ (''[[Ostsiedlung]]''). Severné nemecké mestá rástli a prosperovali ako členovia [[Hanza|Hanzy]].&lt;ref&gt;Fulbrook 1991, pp. 13–24.&lt;/ref&gt; Počnúc [[veľký hladomor 1315-1317|veľkým hladomorom]] v roku 1315 a končiac [[Čierna smrť|čiernou smrťou]] v rokoch 1348 – 1350 sa počet obyvateľov Nemecka znížil.&lt;ref&gt;{{cite book |url =http://www.vlib.us/medieval/lectures/black_death.html |title =The Great Famine (1315–1317) and the Black Death (1346–1351) |first =Lynn Harry |last =Nelson |publisher =University of Kansas |accessdate =19 March 2011}}&lt;/ref&gt;[[Zlatá bula Karola IV.|Zlatá bula]] z roku 1356 zabezpečila základnú ústavu ríše a kodifikovala voľbu cisára siedmich [[kurfirst]]ov, ktorí vládli niektorému z najmocnejších kniežatstva a arcibiskupstva.&lt;ref&gt;Fulbrook 1991, p. 27.&lt;/ref&gt;

[[Súbor:HRR 1648.png|náhľad|vľavo|Mapa ''[[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] národa nemeckého'' v roku 1648]]

[[Martin Luther]] v roku 1517 vo Wittenbergu zverejnil [[95 téz]], v ktorých napádal rímskokatolícku cirkev a zahájil [[reformácia|protestantskú reformáciu]]. Samostatná [[luteránstvo|luteránska cirkev]] sa po roku 1530 v mnohých spolkových krajinách stala oficiálnym náboženstvom. Náboženský konflikt viedol k [[tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojne]] (1618 – 1648), ktorá nemecké krajiny spustošila.&lt;ref&gt;{{cite journal|last=Philpott|first=Daniel|title=The Religious Roots of Modern International Relations|journal=World Politics|date=January 2000|volume=52|issue=2|pages=206–245|doi=10.1017/S0043887100002604 | issn = 0043-8871 }}&lt;/ref&gt; Počet obyvateľov nemeckých krajín sa znížil asi o 30%.&lt;ref&gt;{{cite book |title =The savage wars of peace: England, Japan and the Malthusian trap |first =Alan |last= Macfarlane |publisher =Blackwell |year = 1997 |page=51 | isbn= 978-0-631-18117-0}}&lt;/ref&gt; [[Vestfálsky mier]] (1648) medzi nemeckými krajinami náboženskou vojnu ukončil, ale ríša bola ''de facto'' rozdelená do mnohých nezávislých kniežatstiev. V 18. storočí sa Svätá ríša rímska skladala z približne 1 800 takýchto území.&lt;ref&gt;{{cite book|author=Gagliardo, G|title=Reich and Nation, The Holy Roman Empire as Idea and Reality, 1763–1806|publisher=Indiana University Press|year=1980|pages=12–13}}&lt;/ref&gt;

Táto rozdrobenosť viedla k značnému vplyvu rakúskych [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] v nemeckých krajinách, ktorý ale začal byť postupne obmedzovaný [[Pruské kráľovstvo|Pruským kráľovstvom]], najväčším nemeckým štátom, ktorý existoval od roku [[1701]]. Pruské kráľovstvo čím ďalej tak viac silnelo, a tak v [[Vojna o rakúske dedičstvo|sliezskych vojnách]] v rokoch [[1740]] – [[1745]] dobylo od [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]] časť [[Krajiny českej koruny]] - [[Pruské Sliezsko|väčšinu Sliezska]] aj s [[Kladské grófstvo|Kladskom]]. Na konci 18. storočia Prusko územne nabobtnalo v dôsledku [[delenia Poľska]].

Od roku 1740 dominoval nemeckým krajinám ''dualizmus ''medzi rakúskou[[Habsburská monarchia|habsburskou monarchiou]] a [[Pruské kráľovstvo|Pruskom]]. V roku 1806 bolo &quot;Imperium&quot; dobyté a rozpustené v dôsledku [[Napoleonské vojny|napoleonských vojen]].&lt;ref&gt;Fulbrook 1991, p. 97.&lt;/ref&gt;

=== Nemecký spolok a cisárstvo  ===
{{Hlavný článok|Nemecký spolok|Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Pangermanizmus}}
[[Súbor:Maerz1848 berlin.jpg|thumb|left|Pôvodná čierno-červeno-žltá vlajka, marcová revolúcia v [[Berlín]]e, 19. marca 1848)]]
[[Súbor:Wernerprokla.jpg|thumb|Vyhlásenie [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemeckého cisárstva]] v Zrkadlovej sále vo [[Zámok Versailles|Versailles]], 18. január 1871. [[Otto von Bismarck|Bismarck]] uprostred v bielej uniforme]]

Po páde [[Napoleon Bonaparte|Napoleon]]a bol v roku 1814 zvolaný [[Viedenský kongres]] a bol založený [[nemecký spolok]] (&quot;''Deutscher Bund''&quot;) – voľná liga 39 suverénnych nemeckých štátov. Nesúhlas s reštaurátorskou politikou čiastočne viedol k vzostupu liberálnych hnutí, po ktorých nasledovali nové represie zo strany rakúskeho štátnika [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|kniežaťa Metternicha]]. Colná únia '' [[Zollverein]] '' podporovala hospodársku jednotu v nemeckých štátoch.&lt;ref&gt;{{cite journal |last=Henderson |first=W. O. |title=The Zollverein |journal=History |date=January 1934 |volume=19 |issue=73 |pages=1–19 |doi=10.1111/j.1468-229X.1934.tb01791.x}}&lt;/ref&gt;

[[Nacionalizmus|Národné]], [[Liberalizmus|liberálne]] a [[Demokracia|demokratické]] ideály [[Veľká francúzska revolúcia|francúzskej revolúcie]] získavali rastúcu podporu medzi mnohými, hlavne mladými Nemcami. Etapa rozkladu [[Absolutizmus|absolutizmu]] v prvej tretine 19. storočia sa na nemeckých územiach obvykle nazýva [[Vormärz]] a k hlavným prejavom rastúceho odporu patrila predovšetkým [[hambašská slávnosť]] v máji 1832.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| titul = Hambašská slavnost
| periodikum = www.cojeco.cz
| url = https://www.cojeco.cz/hambasska-slavnost
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2021-12-31
}}&lt;/ref&gt; Vo svetle [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií inde v Európe]], začali intelektuáli a prostí občania v roku 1848 [[Revolúcia v Nemecku v 1848|revolúciu aj v nemeckých krajinách]] (niekedy nazývaná marcovou revolúciou). Bol zvolaný a volený [[frankfurtský parlament]], ktorý vyhlásil nemecký [[národný štát]] ako [[Konštitučná monarchia|konštitučnú monarchiu]], na základe tzv. [[Malonemecká koncepcia|malonemeckej koncepcie]] (bez rakúskych krajín, teda s dominantným postavením Pruska). Pruskému kráľovi [[Fridrich Viliam IV.|Fridrichovi Viliamovi IV.]] bol ponúknutý titul cisára, ale so stratou moci; korunu a navrhované stanovy odmietol. Čoskoro bola revolúcia porazená a parlament rozpustený. [[Zjednotenie Nemecka (1871)|Zjednotenie Nemecka]] tak bolo odložené.

[[Súbor:Deutsches Reich 1871-1918.png|vľavo|náhľad|[[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]] (1871–1918) s dominantným [[Pruské kráľovstvo|Pruskom]] (modrá)]]
Došlo k nemu až pod taktovkou Pruska. Kráľ [[Viliam I. (Nemecko)|Viliam]] v roku 1862 vymenoval [[Otto von Bismarck]]a novým pruským ministerským predsedom. Ten úspešne viedol [[Druhá šlezvická vojna|druhú šlezvickú vojnu]] v roku 1864 a pruské víťazstvo v [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]] v roku 1866 mu umožnilo vytvoriť [[Severonemecký spolok]] (''Norddeutscher Bund'') a [[Rakúske cisárstvo|Rakúsko]] z jeho záležitosti vylúčiť. Po francúzskej prehre v [[Prusko-francúzska vojna|prusko-francúzskej vojne]] bolo v roku 1871 vo [[Zámok Versailles|Versailles]] vyhlásené [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]], združujúce všetky rozptýlené časti Nemecka s výnimkou Rakúska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Perknerová
| meno = Kateřina
| titul = Krev a železo. Bismarck sjednotil Německo silou
| periodikum = Deník.cz
| dátum vydania = 2015-03-31
| jazyk = cs
| url = https://www.denik.cz/ze_sveta/krev-a-zelezo-bismarck-sjednotil-nemecko-silou-20150331.html
| dátum prístupu = 2023-05-06
}}&lt;/ref&gt; Prusko bolo dominujúcou zložkou nového štátu; [[pruský kráľ]] z rodu [[Hohenzollernovci|Hohenzollernovcov]] vládol súčasne ako [[Nemecký cisár|cisár]] a hlavným mestom sa stal Berlín.

V období ''[[Gründerzeit]]'' po [[Zjednotenie Nemecka (1871)|zjednotení Nemecka]] zaručila Bismarckova zahraničná politika (Bismarck sa počas cisára Viliama stal [[Spolkový kancelár (Nemecko)|nemeckým kancelárom]]) Nemecku postavenie [[veľmoc]]i, diplomatickou cestou izolovala [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]] a vyhýbala sa vojne.
[[Súbor:Waffenstillstand_gr.jpg|alt=Barevná grafika znázorňující německou delegaci po příchodu do železničního vagónu při podpisu příměří.|náhľad|Nemecká delegácia v&amp;nbsp;železničnom [[Vagón z Compiègne|vagóne pri&amp;nbsp;Compiègne]] pri podpise [[Prímerie z Compiègne|prímeria]] [[11. november|11. novembra]] 1918]]
Pod taktovkou [[Viliam II. (Nemecko)|Viliama II.]] sa Nemecko, rovnako ako ostatné európske mocnosti, ubralo [[Neoimperializmus|novoimperialistickým]] smerom, čo viedlo k treniu so susednými krajinami. Väčšina aliancií, ktorých bolo Nemecko členom, nebola obnovená a nové aliancie ho nikam &quot;nepustili&quot;.&lt;ref&gt;Fulbrook 1991, pp. 135, 149.&lt;/ref&gt; Nemecko odpovedalo v roku 1882 alianciou nazvanou [[Trojspolok (prvá svetová vojna)|Trojspolok]], uzavretou s Rakúskom a [[Taliansko]]m. V dôsledku [[Berlínska konferencia|berlínskej konferencie]] v roku 1884 si Nemecko nárokovalo niekoľko [[nemecké kolónie|kolónií]] vrátane [[Nemecká východná Afrika|východnej Afriky]], [[Nemecká juhozápadná Afrika|juhozápadnej Afriky]], [[Togoland|Toga]] a [[Kamerun]]u.&lt;ref&gt;{{cite book|title=100 maps|year=2005|publisher=Sterling Publishing|isbn=978-1-4027-2885-3|editor=Black, John|page=202}}&lt;/ref&gt; Nemecké represie proti africkým [[Hererové|Hererom]] v rokoch 1904 až 1908 sú niekedy označované za prvú [[Genocída (právo)|genocídu]] 20. storočia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Steinhauser
| meno = Gabriele
| titul = Germany Confronts the Forgotten Story of Its Other Genocide
| periodikum = Wall Street Journal
| dítum vydania = 2017-07-28
| issn = 0099-9660
| jazyk = en-US
| url = https://www.wsj.com/articles/germany-confronts-the-forgotten-story-of-its-other-genocide-1501255028
| dátum prístupu = 2022-03-20
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Oltermann
| meno = Philip
| titul = Germany agrees to pay Namibia €1.1bn over historical Herero-Nama genocide
| periodikum = the Guardian
| url = http://www.theguardian.com/world/2021/may/28/germany-agrees-to-pay-namibia-11bn-over-historical-herero-nama-genocide
| dátum vydania = 2021-05-28
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2022-03-20
}}&lt;/ref&gt;

[[Atentát na Františka Ferdinanda d'Este]] 28. júna 1914 spustil [[prvá svetová vojna|prvú svetovú vojnu]]. Nemecko ako súčasť [[Ústredné veľmoci|centrálnych mocností]] (aliancia založená na pôdoryse Trojspolku) utrpelo od [[Dohoda (prvá svetová vojna)|štátov Dohody]] (Británia, Francúzsko, Rusko) porážku. Počas prvej svetovej vojny padlo približne dva milióny nemeckých vojakov.&lt;ref&gt;{{cite news |url = http://www.spiegel.de/international/germany/0,1518,530319,00.html |title = Last German World War I Veteran Believed to Have Died / Spiegel Online |date =22 January 2008 |first =David |last =Crossland |accessdate=25 March 2011}}&lt;/ref&gt;

[[Novembrová revolúcia (1918)|Nemecká revolúcia]] vypukla v novembri 1918 a cisár Viliam II. so všetkými vládnucimi kniežatami [[abdikácia|abdikoval]]. Prímerie 11. novembra vojnu ukončilo a Nemecko v júni 1919 podpísalo [[Versaillská zmluva (1919)|versaillesku zmluvu]]. Prišlo o všetky svoje kolónie a Francúzsku muselo vrátiť [[Alsasko]] a [[Lotrinsko (región)|Lotrinsko]].&lt;ref name=&quot;pacner119&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Pacner
 | meno = Karel
 | odkaz na autora = Karel Pacner
 | titul = Osudové okamžiky Československa
 | vydavateľ = Nakladatelství BRÁNA
 | miesto = Praha
 | rok = 2012
 | počet strán = 720
 | strany = 119
 | isbn = 978-80-7243-597-5
}}&lt;/ref&gt; Nemci zmluvu vnímali ako ponižujúcu a nespravodlivú, čím mala neskôr, podľa mnohých historikov, vplyv na [[Adolf Hitler|Hitlerov]] vzostup.&lt;ref&gt;
{{Cite book | first1=Manfred F.| last1=Boemeke | first2= Gerald D.| last2= Feldman | author2-link= Gerald Feldman | first3= Elisabeth | last3= Glaser |series=Publications of the German Historical Institute |chapter=Introduction |pages=1–20 |title=Versailles: A Reassessment after 75 Years |publisher=Cambridge University Press|year=1998 |isbn=978-0-521-62132-8}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Cite book |editor1-first=Manfred F.|editor1-last=Boemeke |editor1-link= |editor2-first= Gerald D.|editor2-last= Feldman |editor2-link= Gerald Feldman |editor3-first= Elisabeth |editor3-last= Glaser |editor3-link= |series=Publications of the German Historical Institute |first1=Fritz|last1=Klein|author-link1 =Fritz Klein (historian)|chapter=Between Compiègne and Versailles: The Germans on the Way from a Misunderstood Defeat to an Unwanted Peace |pages=203–220 |title=Versailles: A Reassessment after 75 Years |publisher=Cambridge University Press|year=1998 |isbn=978-0-521-62132-8}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{Cite book |editor1-first=Manfred F.|editor1-last=Boemeke |editor1-link= |editor2-first= Gerald D.|editor2-last= Feldman |editor2-link= Gerald Feldman |editor3-first= Elisabeth |editor3-last= Glaser |editor3-link= |series=Publications of the German Historical Institute |first1=William R.|last1=Keylor |chapter=Versailles and International Diplomacy |pages=469–505 |title=Versailles: A Reassessment after 75 Years |publisher=Cambridge University Press|year=1998 |isbn=978-0-521-62132-8}}&lt;/ref&gt;

=== Weimarská republika (1919 – 1933) ===
{{hlavný článok|Weimarská republika}}
[[Súbor:Karte des Deutschen Reiches, Weimarer Republik-Drittes Reich 1919–1937.svg|thumb|Nemecké štáty za čias [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. Modrou je vyznačený [[Prusko (brandenbursko-pruská monarchia)|Slobodný štát Prusko]]]]

[[Novembrová revolúcia (1918)|Novembrová revolúcia]] v roku [[1918]] urobila z Nemecka [[Parlamentarizmus|parlamentnú demokraciu]]. V januári [[1919]] bolo zvolené národné zhromaždenie, ktoré sa však nezišlo vtedy v nepokojnom [[Berlín]]e, ale v meste [[Weimar]]. V auguste toho istého roku tu bola schválená tzv. [[weimarská ústava]].

Vo francúzskom [[Zámok Versailles|Versailles]] medzitým prebiehala mierová konferencia, jej výsledkom bola [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillská zmluva]] podpísaná [[28. jún]]a [[1919]]. Nemecko sa v nej muselo vzdať [[Alsasko|Alsaska]] a [[Lotrinsko (región)|Lotrinska]], územie okolo miest [[Eupen]] a [[Malmedy]], Severného Šlezvicka, [[Hlučínsko|Hlučínska]] a mesta [[Klaipėda|Memel]]. Obnovené Poľsko dostalo [[Poznaňsko]], [[Západné Prusko]] a časť [[Horné Sliezsko|Horného Sliezska]]. Všetky nemecké kolónie boli odovzdané víťazným spojencom. [[Porýnie]] bolo demilitarizované a priemyselne významné [[Sársko]] bolo na ďalších 15 rokov zverené do správy [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Nemecko a jeho spojenci prijali plnú zodpovednosť za rozpútanie vojny a boli nútení zaviazať sa k plateniu vojnových reparácií.

Tieto ponižujúce mierové podmienky roznietili vlnu nevôle po celej zemi, čím bol nový demokratický režim vážne oslabený. Všeobecnú nespokojnosť s Versaillskou zmluvou využil v roku [[1920]] extrémne pravicový politik [[Wolfgang Kapp]], ktorý na čele jednotiek Freikorps vstúpil do Berlína a vyhlásil sa ríšskym kancelárom. [[Kappov puč]] bol však už po niekoľkých dňoch zdolaný.
 
Ekonomicky sa Nemecko už od konca vojny potýkalo s vysokou [[Inflácia (ekonomika)|infláciou]], čo mu znemožňovalo uhradiť vojnové reparácie. Nemecká vláda vyzvala občanov v Porúrí na uplatnenie [[pasívna rezistencia|pasívnej rezistencie]]. Tým však uštedrila ranu nemeckému hospodárstvu. V nasledujúcich mesiacoch preto v zemi prepukla [[hyperinflácia]] neskutočných rozmerov. V tomto ovzduší ekonomickej a politickej nestability sa v novembri 1923 vojnový hrdina [[Erich Ludendorff]] a vodca novej extrémnej pravicovej strany nacionálnych socialistov ([[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]]), [[Adolf Hitler]], neúspešne pokúsili urobiť v Mníchove prevrat ([[Pivný puč]]).

[[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-13227, Paul von Hindenburg.jpg|vľavo|náhľad|[[Paul von Hindenburg|Hindenburg]] počas volebnej kampane v roku 1932]]

[[Krach na newyorskej burze]] v roku [[1929]] však znamenal počiatok [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|veľkej hospodárskej krízy]], ktorej drvivý dopad pocítilo tiež aj Nemecko. Hospodárska situácia krajiny rýchlo upadala. V zime [[1932]] – [[1933]] činil počet nezamestnaných viac než 6 000 000. Vzrastajúce vnútorné napätie pripravilo živnú pôdu pre rozmach rôznych extrémistických hnutí, predovšetkým komunistov ([[Komunistická strana Nemecka|KPD]]) a nacionálnych socialistov (NSDAP).

V parlamentných voľbách v júli 1932 získala NSDAP 37,4 % hlasov, čo z nej spravilo najväčšiu politickú silu v krajine. Spoločne s KPD disponovali teraz [[Nacizmus|nacisti]] v [[Ríšsky snem (Nemecko)|Reichstagu]] nadpolovičnú väčšinu poslaneckých mandátov. NSDAP vďačila za svoj úspech hlavne mladým ľuďom, ktorí neboli schopní nájsť pracovné uplatnenie. Podporu nacistom prejavovala tiež aj nižšia stredná trieda, ktorých pripravila hyperinflácia v 20. rokoch o úspory, vidiecke obyvateľstvo a veľká časť z masy nezamestnaných. V januári 1933 vyvinuli pravicoví politici na čele s bývalým kancelárom [[Franz von Papen|Franzom von Papenom]] nátlak na Hindenburga, ktorý následne [[30. január]]a [[1933]] vymenoval [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] nemeckým kancelárom.

=== Nacistické Nemecko (1933 – 1945) ===
{{Hlavný článok|Nacistické Nemecko|Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny}}

27. februára 1933 zachvátil [[Požiar Ríšskeho snemu|budovu Reichstagu požiar]]. Bol prijatý [[dekrét o požiari Ríšskeho snemu]], ktorým sa zrušili základné občianske práva, a [[Zmocňovací zákon (Nemecko 1933)|zmocňovací zákon]], ktorý dal Hitlerovi neobmedzenú zákonodárnu moc. Hitler, ktorý sa nechal nazývať „[[Führer|vodcom]]“ (''Führer''), a&amp;nbsp;jeho pomocníci, ako boli [[Heinrich Himmler]], [[Hermann Göring]], [[Martin Bormann|Martin Borman]] alebo [[Rudolf Hess]] rýchlo premenili Nemecko na&amp;nbsp;centralizovaný [[Totalitarizmus|totalitný štát]]. Začali systematicky potlačovať politickú ľavicovú opozíciu a&amp;nbsp;prenasledovať [[Židia|židovských]] občanov, [[Komunistická strana Nemecka|komunistov]], ale tiež aj národnostné a iné menšiny. Už vo&amp;nbsp;februári 1933 boli zriadené prvé nemecké [[koncentračný tábor|koncentračné tábory]] pre oponentov režimu. V septembri toho istého roku Nemecko vystúpilo zo [[Spoločnosť národov|Spoločnosti národov]]. Veľmi skoro sa začal Hitler venovať znovuvyzbrojovaniu krajiny a&amp;nbsp;budovaniu početne silného vojska (''[[Wehrmacht]]'').&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url= http://www.dhm.de/lemo/html/nazi/wirtschaft/index.html |titul=Industrie und Wirtschaft |dátum prístupu=25 March 2011 |vydavateľ=Deutsches Historisches Museum |jazyk=German}}&lt;/ref&gt; Bola založená organizácia ''[[Schutzstaffel]]'' (SS), ktorá postupom času ovládla všetok štátny a bezpečnostný aparát nacistického štátu.

[[Súbor:World War II in Europe, 1942.svg|náhľad|Nacistické Nemecko a jeho satelity v roku 1942]]

V roku 1935 nacistický režim znovu zaviedol povinnú vojenskú službu, odstúpil od Versailleskej zmluvy a zaviedol [[Rasizmus|rasistické]] [[Norimberské zákony]], ktoré boli zamerané predovšetkým proti Židom, Slovanom, [[Rómovia|Rómom]] ale aj ďalším skupinám obyvateľov. Nemecko v rovnaký rok opäť získalo kontrolu nad [[Sárske územie|Sárskym územím]] a&amp;nbsp;v&amp;nbsp;roku 1936 [[Remilitarizácia Porýnia|poslalo vojakov do Porýnia]], čo bolo Versailleskou zmluvou pôvodne zakázané.&lt;ref&gt;Fulbrook 1991, pp. 188–189.&lt;/ref&gt;

[[Rakúsko|Rakúska republika]] bola k Nemecku pripojená v marci 1938 (tzv. ''[[Anšlus|Anschluss]]''). Po Rakúsku Hitler obrátil svoj zrak na [[Česko-Slovensko]], kde sa národnostná menšina [[Sudetskí Nemci|sudetských Nemcov]], silná počtom 3,3&amp;nbsp;miliónmi ľudí, dožadovala nie len [[Autonómia (filozofia)|autonómie]] ako kedysi, ale už priamo odtrhnutie a pripojenie k Nemecku pod heslom ''[[Heim ins Reich]]'' (Domov do Ríše). V septembri 1938 sa vedúci predstavitelia štyoch mocností, [[Adolf Hitler]] (Nemecká ríša), [[Benito Mussolini]] (Taliansko), [[Neville Chamberlain]] (Spojené kráľovstvo) a&amp;nbsp;[[Édouard Daladier]] (Francúzsko), dohodli na [[Mníchovská dohoda|Mníchovskom diktáte]], ktorým bolo Česko-Slovensko prinútené odstúpiť svoje tzv. [[Sudety (región)|sudetské]] pohraničie Nemecku. Šesť mesiacov potom, dňa 15.&amp;nbsp;marca 1939, využil Hitler rozporov medzi politickými predstaviteľmi [[Česi|Čechov]] a&amp;nbsp;[[Slováci|Slovákov]] ako zámienku na rozbitie [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], na&amp;nbsp;obsadenie historických [[České krajiny|Českých krajín]] a&amp;nbsp;ich premene na&amp;nbsp;[[Protektorát Čechy a Morava]] a&amp;nbsp;aj k&amp;nbsp;vytvoreniu jemu poddajného [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]]. V&amp;nbsp;tom istom mesiaci obsadili nemecké vojská prístav [[Klaipėda|Memel]] v&amp;nbsp;[[Litva|Litovskej republike]]. Západná politika tzv. [[appeasement]]u tak úplne stroskotala.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Wiegrefe
| meno = Klaus
| titul = The Road to World War II: How Appeasement Failed to Stop Hitler
| periodikum = Der Spiegel
| dátum vydania = 2009-09-02
| issn = 2195-1349
| jazyk = en
| url = https://www.spiegel.de/international/europe/the-road-to-world-war-ii-how-appeasement-failed-to-stop-hitler-a-646481.html
| dátum prístupu = 2023-05-06
}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Germans on poland border.png|vľavo|náhľad|Nemeckí vojaci strhávajú hraničnú závoru pri prepadnutí Poľska v roku 1939]]
Vláda tzv. Velkonemeckej ríše sa pripravila na [[Poľská obranná vojna (1939)|inváziu do Poľska]] podpisom [[Pakt Ribbentrop-Molotov|paktu Ribbentrop–Molotov]] so [[Sovietsky zväz|Sovietmi]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Šajtar
| meno = Jaroslav
| titul = Smlouva o neútočení: K uzavření paktu Molotov–Ribbentrop přispěly i západní mocnosti
| periodikum = Reflex.cz
| url = https://www.reflex.cz//clanek/historie/74277/smlouva-o-neutoceni-k-uzavreni-paktu-molotov-ribbentrop-prispely-i-zapadni-mocnosti.html
| dátum vydania = 2019-08-24
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-05-06
}}&lt;/ref&gt; a naplánovala tzv. [[Prepadnutie vysielača v Gliwiciach|operáciu Himmler]], teda falošný poľský útok na ríšsky rozhlasový vysielač [[Hlivice]] (nemecky ''Reichssender Gleiwitz''). 1.&amp;nbsp;septembra 1939 nemecký [[Wehrmacht]] zahájil inváziu a rýchlo obsadil veľkú časť [[Druhá poľská republika|Poľska]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Jirsa
| meno = Luboš
| titul = Jak před 80 lety začala válka. Neznám slovo kapitulace, hlásal Němcům Hitler {{!}} Svět
| periodikum = Lidovky.cz
| url = https://www.lidovky.cz/svet/neznam-slovo-kapitulace-burcoval-nemce-hitler-zacatek-valky-hodinu-po-hodine.A190828_160428_ln_zahranici_ele
| dátum vydania = 2019-09-01
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-05-06
}}&lt;/ref&gt; Z opačnej svetovej strany začala doterajšie východné poľské územie [[Sovietska invázia do Poľska|obsadzovať]] sovietska [[Červená armáda]]. Spojené kráľovstvo a Francúzsko reagovali na inváziu do Poľska vyhlásením vojny Nemecku, čím formálne začala [[druhá svetová vojna]] (bez toho aby niekto reálne prišiel Poľsku na pomoc).&lt;ref name=&quot;Fulbrook 190&quot;&gt;Fulbrook 1991, pp. 190–195.&lt;/ref&gt; [[Nemecké zločiny v Poľsku počas druhej svetovej vojny|Nemecké zločiny v okupovanom Poľsku]] si vyžiadalo milióny ľudských životov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Poláci dodnes počítají své oběti druhé světové války
 | periodikum = Reflex
 | dátum_vydania = 1. února 2017
 | url = https://www.reflex.cz/clanek/historie/77422/polaci-dodnes-pocitaji-sve-obeti-druhe-svetove-valky.html
}}&lt;/ref&gt; Nemecko postupne napadlo a okupovalo [[Bitka o Belgicko|Belgicko]], [[Bitka o Holandsko|Holandsko]], [[Nemecká invázia do Dánska|Dánsko]], [[Operácia Weserübung|Nórsko]], [[Balkánske ťaženie|Juhosláviu]], [[Bitka o Grécko|Grécko]] a ďalšie európske krajiny. Spravilo tak v spolupráci so svojimi kľúčovými spojencami - [[Taliansky fašizmus|fašistickým]] Talianskom a [[Militarizmus|militaristickým]] [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonskom]]. Tieto tri krajiny vytvorili vojnovú koalíciu nazvanú [[Os Berlín-Rím-Tokio]], alebo len Os.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Štětka
| meno = Jan
| titul = Osa Berlín-Řím: 80 let od paktu fašistů s nacisty
| periodikum = Dotyk.cz
| url = https://www.dotyk.cz/publicistika/osa-berlin-rim-80-let-od-paktu-fasistu-s-nacisty-20161120.html
| dátum vydania = 2016-10-29
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-05-06
}}&lt;/ref&gt;

[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-126-0347-09A, Paris, Deutsche Truppen am Arc de Triomphe.jpg|náhľad|Pochod nemeckých vojsk v&amp;nbsp;[[Paríž]]i vedľa [[Arc de Triomphe de l’Étoile|Víťazného oblúka]]]]

22. júla 1940 Francúzsko s Nemeckom podpísalo prímerie potom, čo nacistické vojska obsadili veľkú časť francúzskeho územia. Briti však nemecké vzdušné útoky v roku 1940 úspešne odrazili v leteckých bojoch, ktoré sú známe ako [[bitka o Britániu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Dolejší
| meno = Milan
| titul = Z nebe přišlo vítězství i smrt. Bitva o Británii byla prvním německým klopýtnutím
| periodikum = ČT24
| vydavateľ = Česká televize
| url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3137315-z-nebe-prislo-vitezstvi-i-smrt-bitva-o-britanii-byla-prvnim-nemeckym-klopytnutim
| dátum vydania = 2020-07-10
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-05-06
}}&lt;/ref&gt; Spojené kráľovstvo bolo po určitú dobu jediným vážným účastníkom boja proti mocnostiam Osy. 22. júna 1941 Nemecko vypovedalo pakt Molotov–Ribbentrop a [[Operácia Barbarossa|napadlo Sovietsky zväz]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Krupka
| meno = Jaroslav
| titul = Operace Barbarossa: Hitler předběhl Stalina a rozpoutal neslýchaná zvěrstva
| periodikum = Deník.cz
| dátum vydania = 2021-06-22
| jazyk = cs
| url = https://www.denik.cz/ze_sveta/operace-barbarossa-1941.html
| dátum prístupu = 2023-05-06
}}&lt;/ref&gt; V tejto dobe malo Nemecko a ďalšie mocnosti Osy pod kontrolou väčšinu Európy a [[Boje v severnej Afrike počas druhej svetovej vojny|severnej Afriky]]. Sprvu postupovali motorizované nemecké vojska veľmi rýchlo (tzv. [[Blitzkrieg]]), dostali sa až na niekoľko kilometrov od [[Moskva|Moskvy]] a na dlhých 900 dní obliehala [[Petrohrad|Leningrad]]. Na začiatku roka 1943 začali nemecké vojska po porážke v rozhodujúcej [[bitka o Stalingrad|bitke pri Stalingrade]] ustupovať z&amp;nbsp;dobytých území Sovietskeho zväzu. Ich ďalšie porážky v ťažkých bitkách viedli k definitívnemu obratu vo vojne.&lt;ref name=&quot;Fulbrook 190&quot;/&gt;

[[Súbor:Allies at the Brandenburg Gate, 1945.jpg|náhľad|Sovietsky maršál [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]] a britský maršál [[Bernard Montgomery|Montgomery]] v ruinách Berlína 12. júla 1945|vľavo]]

Od decembra 1941 bolo Nemecko vo vojne aj so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]], tie ale boli zatiaľ zamestnané predovšetkým bojom proti Japoncom v Tichomorí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Krupka
| meno = Jaroslav
| titul = Nejzáhadnější rozhodnutí Adolfa Hitlera: Ze slabosti vyhlásil válku USA
| periodikum = Deník.cz
| dátum vydania = 2021-12-11
| jazyk = cs
| url = https://www.denik.cz/ze_sveta/adolf-hitler-vyhlaseni-valky-usa.html
| dátum prístupu = 2023-05-06
}}&lt;/ref&gt; V septembri 1943 sa vzdal nemecký spojenec, [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianske kráľovstvo]]. Na obranu proti nastupujúcim [[Boje v Taliansku počas druhej svetovej vojny|spojeneckým silám v Taliansku]] museli byť nasadené veľké jednotky [[Wehrmacht]]u a [[Waffen-SS]], ktoré potom chýbali na iných bojiskách vrátane [[Východný front (druhá svetová vojna)|východného frontu]]. Západní spojenci (hlavne USA) pripravili a uskutočnili [[vylodenie v Normandii]], čím sa vo veľkom rozsahu otvoril [[Západný front (druhá svetová vojna)|západný front]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Šajtar
| meno = Jaroslav
| titul = Vylodění v Normandii: Jak Hitlera zničila největší obojživelná operace všech dob
| periodikum = Reflex.cz
| url = https://www.reflex.cz//clanek/historie/95545/vylodeni-v-normandii-jak-hitlera-znicila-nejvetsi-obojzivelna-operace-vsech-dob.html
| dátum vydania = 2022-06-06
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-05-06
}}&lt;/ref&gt; Aj cez [[Bitka o Ardeny|nemecký protiútok v Ardenách]] vstúpili spojenecké síly v roku 1945 na územie Nemecka. V nadväznosti na [[Smrť Adolfa Hitlera|Hitlerovu samovraždu]] a [[bitka o Berlín|bitke o Berlín]] sa Nemecko 8. mája 1945 vzdalo.&lt;ref&gt;{{cite book |last=Steinberg |first=Heinz Günter |title=Die Bevölkerungsentwicklung in Deutschland im Zweiten Weltkrieg: mit einem Überblick über die Entwicklung von 1945 bis 1990 |year=1991 |publisher=Kulturstiftung der dt. Vertriebenen |isbn=978-3-88557-089-9 |language=German}}&lt;/ref&gt;

Druhá svetová vojna bola najkrvavejším konfliktom v histórii ľudstva a v Európe spôsobila [[Obete druhej svetovej vojny|smrť asi 40 miliónom ľudí]],&lt;ref&gt;{{cite news | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/europe/4530565.stm | title = Leaders mourn Soviet wartime dead / BBC News | date=9 May 2005 |accessdate=18 March 2011 }}&lt;/ref&gt; vrátane 26,6 milióna sovietskych občanov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Podíl Ruska na válečném úsilí a obětech
 | periodikum = Reflex
 | dátum_vydania = 11. května 2015
 | url = http://www.reflex.cz/clanek/komentare/63994/jaroslav-sajtar-podil-ruska-na-valecnem-usili-a-obetech.html
}}&lt;/ref&gt; Straty nemeckej armády boli medzi 3 250 000 a&amp;nbsp;5&amp;nbsp;300&amp;nbsp;000 vojakov,&lt;ref name=&quot;Rüdiger Overmans 2000&quot;&gt;{{cite book|author=Overmans, Rüdiger|title=Deutsche militärische Verluste im Zweiten Weltkrieg|publisher=Oldenbourg|year=2000|isbn=3-486-56531-1}}&lt;/ref&gt; 80 % padlých vojakov zahynulo v bojoch na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]].&lt;ref&gt;William J. Duiker. ''Contemporary World History.'' Wadsworth Pub Co, 2009. {{ISBN|978-0-495-57271-8}}. str. 128.&lt;/ref&gt; Počas vojnového konfliktu, v neposlednom rade v dôsledku plošného bombardovania miest v Nemecku letectvom Veľkej Británie a Spojených štátov, vrátane [[Operácia Gomora|bombardovania Hamburgu]] a [[Bombardovanie Drážďan|Drážďan]], prišlo o život približne dva milióny nemeckých civilistov.&lt;ref&gt;{{cite book|author=Winter, JM|chapter=Demography of the war|title=The Oxford Companion to World War II|editors=Dear, I; Foot, M|year=2003|isbn=9780191727603|edition=ebook|publisher=Oxford University Press}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Mass Grave at Bergen-Belsen concentration camp - Fritz Klein - IWM BU4260.jpg|náhľad|200x200pixelov|Hromadný hrob v [[Koncentračný tábor Bergen-Belsen|koncentračnom tábore Bergen-Belsen]]]]
Jedným z najhroznejších [[Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|zločinov Nemecka počas druhej svetovej války]] bol [[holokaust]], nacistickým Nemeckom uskutočnené systematické prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických a iných veľkých skupín obyvateľstva. Obeťami holokaustu sa stalo asi šesť miliónov Židov, medzi 220&amp;nbsp;000 a 1&amp;nbsp;500&amp;nbsp;000 [[Rómovia|Rómov]], 275&amp;nbsp;000 osôb s mentálnym alebo zdravotním postihnutím v rámci [[Program T-4|Akcie T-4]], tisíce [[Jehovovi svedkovia|Svedkov Jehovových]] a [[Homosexualita|homosexuálov]]. Štátnymi a vojenskými útvarmi bolo zavraždených stovky tisíc politických protivníkov nacistického režimu.&lt;ref&gt;{{cite book |last=Niewyk |first=Donald L. |title=The Columbia Guide to the Holocaust |year=2000 |publisher=Columbia University Press |pages=[https://archive.org/details/columbiaguidetot00niew/page/45 45–52] |author2=Nicosia, Francis R. |isbn=978-0-231-11200-0 |url=https://archive.org/details/columbiaguidetot00niew/page/45 }}&lt;/ref&gt; Bolo zabitých cca šesť miliónov [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]]. Približne 2,8&amp;nbsp;milióna [[Sovietski vojnoví zajatci počas druhej svetovej vojny|sovietskych vojnových zajatcov]] bolo zabitých alebo zomrelo v dôsledku neľudského zaobchádzania. Nacistický [[Generalplan Ost]], ktorý mal pre nemecké obyvateľstvo vytvoriť [[Lebensraum|životný priestor]] na východe, chystal po víťaznej vojne [[germanizácia|germanizáciu]], vysídlenie a [[Konečné riešenie českej otázky|likvidáciu Čechov]], [[Nemecké zločiny v Poľsku počas druhej svetovej vojny|Poliakov]], Rusov a ďalších [[Slovania|slovanských]] národov.&lt;ref&gt;[http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit?fb_comment_id=849087895165946_849197335155002#f17c49dbf60a63 Germanizovat a vysídlit] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190620134830/http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit?fb_comment_id=849087895165946_849197335155002#f17c49dbf60a63|date=2019-06-20}}. [[Detlef Brandes]]. 18. června 2015.&lt;/ref&gt;

Prehra vo vojne pre Nemecko znamenala stratu území východne od riek [[Lužická Nisa|Nisy]] a [[Odra|Odry]] vrátane [[Exkláva|exklávy]] [[Východné Prusko]] a [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídlenie]] miliónov etnických Nemcov z kedysi východných území Nemecka a z&amp;nbsp;okupovaných krajín. Ako v Nemecku, tak aj v oslobodzovaných krajinách od nemeckej okupácie&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spiegel.de/international/germany/rape-murder-and-genocide-nazi-war-crimes-as-described-by-german-soldiers-a-755385-4.html|titul=Nazi War Crimes as Described by German Soldiers|autor=Fleischhauer, Jan|vydavateľ=[[Spiegel Online]]|dátum vydania=8 April 2011|dátum prístupu=8 April 2011}}&lt;/ref&gt; došlo k masovému znásilňovaniu žien.&lt;ref&gt;{{cite book |last =Beevor |first =Antony |authorlink =Antony Beevor |title =Berlin: The downfall 1945 |origyear =2002 |year =2003 |publisher =Penguin |isbn =978-0-14-028696-0 |pages =31–32, 107–108, 409–412}}&lt;/ref&gt; V dôsledku bombardovania počas vojny bolo zničených mnoho miest a vznikli obrovské straty na kultúrnom dedičstve.

Po druhej svetovej vojne boli zadržaní vrcholní nacisti a súdení za vojnové zločiny a [[Genocída (právo)|genocídu]] v [[Norimberský proces|Norimberskom procese]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Overy |meno=Richard |titul=Nuremberg: Nazis on Trial |url=http://www.bbc.co.uk/history/worldwars/wwtwo/nuremberg_article_01.shtml |vydavateľ=BBC History |dátum vydania =17 February 2011 |dátum prístupu=25 March 2011}}&lt;/ref&gt; a v [[Následné norimberské procesy|následných procesoch]], ale v dôsledku nastupujúcej [[Studená vojna|studenej vojny]] bola povojnová [[denacifikácia]] predčasne zastavená a mnoho nacistických zločincov tak uniklo potrestaniu.&lt;ref name=&quot;denacifikace&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Mýtus německé denacifikace. Tady jsou fakta
 | periodikum = [[Echo24]]
 | dátum_vydania = 30. června 2017
 | url = https://echo24.cz/a/wuzr5/mytus-nemecke-denacifikace-tady-jsou-fakta
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Německé masakry na Češích v květnu 1945 zůstávají nepotrestány
 | periodikum = Novinky.cz
 | odkaz na periodikum = Novinky.cz
 | vydavateľ = Borgis
 | dátum_vydania = 5. května 2009
 | url = https://www.novinky.cz/domaci/clanek/nemecke-masakry-na-cesich-v-kvetnu-1945-zustavaji-nepotrestany-40225741
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Měli podíl na hrůzách nacismu, dostávají penzi pro válečné oběti. Německá zpráva šokovala historiky
 | periodikum = Aktuálně.cz
 | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz
 | vydavateľ = Economia
 | odkaz na vydavateľa = Economia
 | dátum_vydania = 22. listopadu 2016
 | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/strezili-nacisticke-vyhlazovaci-tabory-a-i-navzdory-zakonu-d/r~4cad1834b0e411e6a16a0025900fea04/
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = CIA tajila úkryty válečných zločinců
 | periodikum = Aktuálně.cz
 | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz
 | vydavateľ = Economia
 | odkaz na vydavateľa = Economia
 | dátum_vydania = 7. června 2006
 | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/cia-tajila-ukryty-valecnych-zlocincu/r~i:article:171205/?redirected=1544373648
}}&lt;/ref&gt;

=== Východné a Západné Nemecko ===
{{Hlavný článok|Okupačné zóny Nemecka|Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemecká demokratická republika}}
[[Súbor:Map-Germany-1947.svg|thumb|[[Americká okupačná zóna Nemecka|Americká]], [[Sovietska okupačná zóna Nemecka|sovietska]], [[Britská okupačná zóna Nemecka|britská]] a [[Francúzska okupačná zóna Nemecka|francúzska]] [[Okupačné zóny Nemecka|okupačná zóna]] v povojnovom Nemecku a [[Francúzsko]]m kontrolovaný protektorát [[Sársko (1947 – 1956)|Sársko]], 1947. Územia východne od línie Odra-Nisa boli podľa podmienok [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencie]] odovzdané [[Poľsko|Poľsku]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]]]]

Po kapitulácii Nemecka bolo jeho územie rozhodnutím [[Spojenci (druhá svetová vojna)|spojencov]] rozdelené do štyroch [[Okupačné zóny Nemecka|okupačných zón]]. Hlavné mesto [[Berlín]] získalo špeciálny štvormocenský status a boli v ňom vytvorené štyri [[sektor]]y. Všetky zóny a sektory prijali viac ako 6,5 miliónov etnických Nemcov vyhnaných z bývalých východných oblastí Nemecka a iných oblastí do tej doby obývaných Nemcami.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.tnr.com/book/review/orderly-humane-expulsion-germans-richard-evans?page=0,1|author=Evans, Richard|title=The Other Horror, Review of ''Orderly and Humane: The Expulsion of the Germans After the Second World War'', by R.M. Douglas|work=New Republic|accessdate=28 September 2014}}&lt;/ref&gt;

Západné okupačné zóny Nemecka, ovládané Spojenými štátmi americkými, Veľkou Britániou a Francúzskom, boli zlúčené [[23. máj]]a [[1949]] a vytvorili [[NSR|Nemeckú spolkovú republiku]] (''Bundesrepublik Deutschland'', neoficiálne skratka BRD, po slovensky NSR). Zo sovietskej okupačnej zóny sa stala [[7. október|7. októbra]] [[1949]] [[Nemecká demokratická republika]] (''Deutsche demokratische Republik'', skratka DDR, po slovensky NDR). Neformálne boli tieto štátne útvary známe ako „[[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]]“ a „[[Východné Nemecko]]“. Hlavným mestom NDR sa stal [[Východný Berlín]]. Spolková republika Nemecko zvolila [[Bonn]] ako dočasné hlavné mesto (vážnym kandidátom bol tiež [[Frankfurt nad Mohanom]]), čím zdôraznila svoj postoj, že vytvorenie dvoch nemeckých štátov považuje za umelé a len dočasné riešenie a že sa Berlínu v budúcnosti vráti jeho funkcie ako hlavné mesto znovuzjednoteného Nemecka.&lt;ref&gt;{{cite book | last = Wise | first = Michael Z. | title = Capital dilemma: Germany's search for a new architecture of democracy| year = 1998| publisher = Princeton Architectural Press | isbn =978-1-56898-134-5 | page = 23}}&lt;/ref&gt;

Západné Nemecko bolo založené ako federálna parlamentná republika na &quot;sociálnej trhovej ekonomike&quot; ('' soziale Marktwirtschaft ''). Od roku 1948 sa západné Nemecko stalo hlavným príjemcom finančnej a materiálnej podpory zo strany USA pri povojnovej obnove, poskytnuté európskym krajinám podľa [[Marshallov plán|Marshallovho plánu]], a využilo ju k rýchlej prestavbe priemyslu.&lt;ref&gt;Crafts, Toniolo, p.464&lt;/ref&gt; 
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-45653-0001, Rom, Verträge über Zollpakt und Eurotom unterzeichnet.jpg|náhľad|[[Konrad Adenauer]] a [[Walter Hallstein]] pri podpise [[Rímske zmluvy|Rímskych zmlúv]] 25. března 1957]]

Spolkovým parlamentom SRN bol v roku 1949 zvolený [[Konrad Adenauer]] prvým spolkovým kancelárom (''Bundeskanzler'') a v tomto úrade zostal až do roku [[1963]]. Pod jeho a následne pod [[Ludwig Erhard|Erhardovým]] vedením krajina zažila prudký a dlhotrvajúci hospodársky rast, ktorý začal už začiatkom roku 1950. Do histórie vošiel ako &quot;nemecký hospodársky zázrak&quot; (''Wirtschaftswunder''). Západné Nemecko sa v roku [[1955]] pripojilo k [[Severoatlantická aliancia|NATO]] a bolo zakladajúcim členom [[Európske hospodárske spoločenstvo|Európskeho hospodárskeho spoločenstva]] v  roku [[1957]].

Východné Nemecko bolo začlenené do [[východný blok|východného bloku]] s politickou a vojenskou kontrolou zo strany [[Sovietsky zväz|ZSSR]]. Zostali v ňom silné sovietske vojenské jednotky a&amp;nbsp;krajina sa stala členom [[Varšavská zmluva|Varšavskej zmluvy]]. Hoci Východné Nemecko vyhlasovalo, že je demokratické, politická moc bola vykonávaná len prednými členmi [[Politbyro|politbyra]] komunistickej strany, zvanej [[Jednotná socialistická strana Nemecka]] (SED), podporované tajnou službou [[Stasi]] (''Staatssicherheit'')&lt;ref name=&quot;spiegel_20080311&quot;&gt;{{cite web|url = http://www.spiegel.de/international/germany/0,1518,540771,00.html|title = New Study Finds More Stasi Spooks|author = maw/dpa|date = 11 March 2008|work = [[Der Spiegel]]|accessdate  =30 October 2011}}&lt;/ref&gt; a radom čiastkových organizácií kontrolujúcich takmer všetko dianie v spoločnosti. Bola zavedená [[plánovaná ekonomika]] a krajina sa neskôr stala členom [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|RVHP]].&lt;ref name=loc-cs&gt;&quot;Germany (East)&quot;, Library of Congress Country Study, [http://memory.loc.gov/frd/cs/germany_east/gx_appnb.html Appendix B: The Council for Mutual Economic Assistance]&lt;/ref&gt;

[[Súbor:West and East Germans at the Brandenburg Gate in 1989.jpg|thumb|Pád [[Berlínsky múr|Berlínskeho múru]] v roku 1989. V pozadí je [[Brandenburská brána]]]]
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-P0619-306, Trabant 601.jpg|vľavo|náhľad|200x200pixelov|[[Trabant (automobil)|Trabant]], symbol NDR]]

Zatiaľ čo východonemecká propaganda bola založená na domnelých a niektorých skutočných výhodách tamojších sociálnych programov a neustále hrozila inváziou zo strany SRN a západných &quot;[[Imperializmus|imperialistov]]&quot;, veľké počty občanov NDR sa snažili uniknúť do Spolkovej republiky za slobodou a prosperitou.&lt;ref name=&quot;NYT_19890822&quot;&gt;{{cite news|url = http://www.nytimes.com/1989/08/22/world/westward-tide-of-east-germans-is-a-popular-no-confidence-vote.html?pagewanted=all&amp;src=pm | title = Westward Tide of East Germans Is a Popular No-Confidence Vote|first = Ferdinand|last = Protzman |date = 22 August 1989|work = The New York Times | accessdate =30 October 2011}}&lt;/ref&gt; Do polovice roku 1961 to bolo ešte čiastočne možné prechodom alebo prejazdom z východnej do západnej časti Berlína. V onom roku však bol postavený [[Berlínsky múr]], ktorý prakticky znemožnil východným Nemcom útek do [[Západný Berlín|Západného Berlína]] a odtiaľ do západného Nemecka. Tento múr naprieč Berlínom a na celej hranici Západného Berlína s územím NDR sa stal symbolom [[Studená vojna|studenej vojny]], a preto sa jeho pád v roku 1989 stal nielen symbolom [[Zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotenia Nemecka]] a zásadných zmien, ktoré sa neskôr uskutočnili v jeho východnej časti (tzv. ''[[Die Wende|Wende]]''), ale aj symbolom pádu komunizmu v celej Európe a&amp;nbsp;dokonca aj v Sovietskom zväze samotnom.

Napätie medzi východným a západným Nemeckom bolo na začiatku 70. rokov uvoľnené kancelárom [[Willy Brandt]]om v rámci jeho tzv. ''[[Ostpolitik]]''. V nasledujúcom období sa normalizovali vzťahy s krajinami [[Východný blok|východného bloku]], s Československom [[11. máj]]a [[1973]] [[Pražská zmluva (1973)|Pražskou zmluvou]]. V lete 1989 sa [[Maďarsko]] rozhodlo železnú oponu odstrániť a otvoriť hranice, čo spôsobilo emigráciu tisícov východných Nemcov do Západného Nemecka cez Maďarsko. To malo na NDR zničujúce dopady. Potom dochádzalo k pravidelným masovým demonštráciám, ktoré získavali čoraz viac na podpore. V deň pádu Berlínskeho múru zmiernili východonemecké úrady nečakane obmedzenie prístupu k&amp;nbsp;hraniciam, čo dovolilo východonemeckým občanom cestovať na Západ. Pôvodne sa plánovalo udržať Východné Nemecko ako štát, ale otvorenie hraníc viedlo k urýchleniu zjednocujúceho reformného procesu. Ten vyvrcholil v [[Zmluva o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku|Zmluve o konečnom usporiadaní vo vzťahu k Nemecku]] (tzv. Zmluva 4 + 2) o rok neskôr (12. septembra 1990), v rámci ktorej sa štyri okupačné mocnosti vzdali svojich práv daných v rámci  [[Akt bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka|bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka]]. Nemecko bolo prakticky opäť plne suverénnym štátom, čo 3. októbra 1990 umožnilo jeho [[Zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotenie]] so vstupom piatich krajín bývalej NDR (''Neue Länder'') do Spolkovej republiky.

=== Súčasné Nemecko od znovuzjednotenia ===
{{Hlavný článok|Zjednotenie Nemecka (1990)}}
[[Súbor:Bundesarchiv B 145 Bild-F082400-0030, Bremen, CDU-Bundesparteitag, Kohl.jpg|náhľad|vľavo|[[Helmut Kohl]] v roku 1989]]
[[Súbor:BRD.png|náhľad|3. októbra 1990 bolo dokončeno [[Zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotenie Nemecka]]. Vonkajšie hranice Nemecka sú z&amp;nbsp;roku 1990, vnútroštátne hranice ukazujú stav po 29.&amp;nbsp;júni 1993.]]
[[Súbor:Angela Merkel Juli 2010 - 3zu4.jpg|náhľad|[[Angela Merkelová]] v typickom postoji]]
Na základe zákona prijatého 10. marca 1994 (''Berlin/Bonn-Gesetz'') bol doterajší provizórny stav ohľadne hlavného mesta zmenený tak, že sa hlavným mestom zjednoteného Nemecka definitívne stal [[Berlín]]. Mestu [[Bonn]] bol priznaný zvláštny status ako tzv. ''Bundesstadt'' („spolkové mesto“) so zachovaním niektorých spolkových ministerstiev a úradov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Gesetz zur Umsetzung des Beschlusses des Deutschen Bundestages vom 20. Juni 1991 zur Vollendung der Einheit Deutschlands |url=http://bundesrecht.juris.de/berlin_bonng/index.html |vydavateľ=Bundesministerium der Justiz |dátum prístupu=19 April 2011 | jazyk=German | dátum vydania=26 April 1994}}&lt;/ref&gt; Premiestnenie vlády v&amp;nbsp;dohodnutom rozsahu bolo dokončené v&amp;nbsp;roku 1999.&lt;ref&gt;{{cite news |title=Brennpunkt: Hauptstadt-Umzug |url=http://www.focus.de/panorama/boulevard/brennpunkt-hauptstadt-umzug_aid_175751.html |accessdate=19 March 2011 |newspaper=Focus |date=12 April 1999 |language=German }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110430043907/http://www.focus.de/panorama/boulevard/brennpunkt-hauptstadt-umzug_aid_175751.html |date=2011-04-30 }}&lt;/ref&gt;

Po voľbách v roku 1998 sa [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|sociálnodemokratický]] politik [[Gerhard Schröder]] stal kancelárom historicky prvej tzv. červeno-zelenej koalície [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|SPD]] a [[Zväz 90/Zelení|Zväzu 90/Zelených]], ktorá trvala až do volieb v roku 2005.

Zjednotené Nemecko sa aktívne podieľalo na prehlbovaní európskej integrácie. Aktívne bolo aj v rámci [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]]. Zúčastnilo sa napríklad [[Operácia Allied Force|operácie Spojenecká sila]] a po jej skončení sa angažovalo pri zaisťovaní stability na [[Balkánsky polostrov|Balkán]]. [[Bundeswehr|Vojenské jednotky Bundeswehru]] boli aj súčasťou misie NATO v&amp;nbsp;[[Afganistan]]e s&amp;nbsp;cielom zaistiť v tejto krajine bezpečnost po zvrhnutí vlády [[Taliban]]u (pozri [[Vojna v Afganistane (2001 – 2021)|Vojna v&amp;nbsp;Afganistane]]).&lt;ref&gt;{{cite news | last = Dempsey | first = Judy | url = http://www.nytimes.com/2006/10/31/world/europe/31iht-germany.3343963.html | title = Germany is planning a Bosnia withdrawal | newspaper = International Herald Tribune | date = 31 October 2006 | accessdate =7 May 2011 }}&lt;/ref&gt; Toto vojenské nasadenie vyvolalo ako v&amp;nbsp;Nemecku samotnom, tak aj medzinárodne, kontroverzie, pretože po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bolo Nemecko viazané spojeneckými dohodami aj vnútroštátnym právom k&amp;nbsp;rozmiestneniu jednotiek iba na vlastnom území k&amp;nbsp;výlučne obranným účelom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Merz |jméno=Sebastian |titul=Still on the way to Afghanistan? Germany and its forces in the Hindu Kush |url=http://www.sipri.org/research/conflict/publications/merz |vydavatel=Stockholm International Peace Research Institute |druh nosiče=PDF |dátum prístupu=16 April 2011 |strany=2, 3 |dátum vydania=November 2007 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150101004042/http://www.sipri.org/research/conflict/publications/merz |dátum archivácie=2015-01-01 |nedostupné=ano }}&lt;/ref&gt;

V roku 2005 sa [[Angela Merkelová]] ako prvá žena stala kancelárkou Nemecka, ktorá vytvorila [[Prvá vláda Angely Merkelovej|vládu]] tzv. veľkej koalície za účasti kresťanských strán [[Kresťanskodemokratická únia Nemecka|CDU]]/[[Kresťanskosociálna únia v Bavorsku|CSU]] a sociálne-demokratickej [[Sociálnodemokratická strana Nemecka|SPD]]. Po voľbách v roku 2009 vznikla [[Druhá vláda Angely Merkelovej|druhá vláda]] kancelárky Merkelovej ako koalícia CDU/CSU a [[Slobodná demokratická strana|Slobodnej demokratickej strany]] (FDP), ktorej predseda [[Guido Westerwelle]] sa stal vicekancelárom a ministrom zahraničia. Po voľbách v roku [[2013]] se vrátila k moci tzv. veľká koalícia a vznikla [[tretia vláda Angely Merkelove]]. Od roku 2014 si pozíciu v nemeckom politickom systéme vybudovala konzervatívna strana [[Alternatíva pre Nemecko]] (AfD). V roku 2018 sa Merkelová stala kancelárkou už [[Štvrtá vláda Angely Merkeloveh|štvrtej vlády]].&lt;ref name=&quot;merkel iv&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Angela Merkelová je opět kancléřkou. Německý parlament ji zvolil již počtvrté
| periodikum = Lidovky.cz
| url = https://www.lidovky.cz/angela-merkelova-je-opet-kanclerkou-nemecky-parlament-ji-zvolil-jiz-poctvrte-183-/zpravy-svet.aspx?c=A180314_095557_ln_zahranici_mha
| dátum_vydania = 2018-03-14
| dátum_prístupu = 2018-03-23
}}&lt;/ref&gt;

Medzi hlavné politické plány nemeckého vedenia na začiatku 21.&amp;nbsp;storočia patrí tzv. energetická revolúcia (''[[Energiewende]]'') pre využitie udržateľných zdrojov energie ([[solárna energia]], [[veterná energia]] a ďalšie zdroje),&lt;ref&gt;[http://oenergetice.cz/obnovitelne-zdroje/energiewende-a-jeji-cile/ Energiewende v Německu] oEnergetice.cz&lt;/ref&gt; tzv. „brzda dlhu“ (''Schuldenbremse''), ktorá ma zaistiť vyrovnané štátne a komunálne rozpočty, reforma nemeckých imigračných zákonov, právne predpisy pre všeobecnú [[minimálna mzda|minimálnu mzdu]] a [[High tech (moderná technika)|high-tech]] stratégie pre informatizáciu a ďalšie modernizácie už aj tak veľmi vyspelej nemeckej ekonomiky na model nazývaný ''[[Industrie 4.0]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Government declaration by Angela Merkel|url=http://www.tagesschau.de/inland/merkel-regierungserklaerung110.html|vydavateľ=ARD Tagesschau (German)|dátum vydania=29 January 2014|datum přístupu=15 December 2014}}&lt;/ref&gt;

Z ekonomického hľadiska bolo začleňovanie „nových krajín“ do znovuzjednoteného Nemecka po roku 1990 veľmi nákladné. Pre krytie týchto nákladov boli zmobilizované najrôznejšie finančné zdroje vrátane (v súčasnosti) 5,5 % tzv. solidárneho príplatku (''[[Solidárna prirážka (Nemecko)|Solidaritätszuschlag]]'') k rade daňových sadzieb (oi. dane z príjmu obyvateľstva&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Jak do Německa
| url = https://jakdonemecka.cz/prace/vypocet-ciste-mzdy-v-nemecku/
| dátum vydania = 2019-06-27
| dátum prístupu = 2019-09-29
| jazyk = cs-CZ
}}&lt;/ref&gt; a&amp;nbsp;z&amp;nbsp;kapitálových výnosov). Tento príplatok je cez niekoľko iniciatív na jeho zrušenie či aspoň zníženie vyberaný aj&amp;nbsp;naďalej, takmer 29&amp;nbsp;rokov po [[Zjednotenie Nemecka (1990)|znovuzjednotení Nemecka]], už existuje návrh zákona, ktorý od roku 2021 počíta s jeho zrušením.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Většina Němců by od roku 2021 mohla přestat platit daň na rozvoj bývalého východního Německa
| url = https://www.irozhlas.cz/ekonomika/vychodni-nemecko-zapadni-nemecko-solidarni-dan-rozvoj-sjednoceni-nemecka-dane_1908101624_per
| periodikum = iROZHLAS
| odkaz na periodikum = iROZHLAS
| vydavateľ = Český rozhlas
| odkaz na vydavateľa = Český rozhlas
| dátum prístupu = 2019-09-29
}}&lt;/ref&gt; Použitie týchto významných finančných prostriedkov nie je transparentné, lebo nie je nijako účelovo viazané. Tieto prostriedky môže spolková vláda použíť podľa svojho uváženia.&lt;ref&gt;Debatte um Abschaffung des Solidaritätszuschlags. „Die Diskussion läuft idiotisch“. (Debata o zrušení solidárnej prirážky. „Diskusia prebieha idiotsky.“ [[ARD]], www.tagesschau.de/inland/solidaritaetszuschlag2.html, 2. října 2007 (německy).&lt;/ref&gt;

Okrem značných vnútropolitických a ekonomických problémov vyvolaných znovuzjednotením sa Nemecko v rokoch 1990 až 2015 potýkalo s&amp;nbsp;dočasne sa zvyšujúcou nezamestnanosťou a zväčšovaním sociálnej priepasti medzi príjmovými skupinami, s&amp;nbsp;nízkou pôrodnosťou a&amp;nbsp;z&amp;nbsp;toho vyplývajúcim stárnutím a&amp;nbsp;dokonca úbytkom obyvateľstva.

Veľká vlna [[Európska migračná kríza|imigrácie]] obzvlášť z&amp;nbsp;[[Moslim (vyznávač islamu)|moslimských]] krajín od roku 2015 (ale aj skôr) priniesla vážne problémy so začleňovaním přisťahovalcov do spoločnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Kvůli migraci vydají Němci do roku 2022 dva bilióny korun
 | periodikum = Novinky.cz
 | odkaz na periodikum = Novinky.cz
 | vydavateľ = Borgis
 | dátum_vydania = 20. května 2018
 | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/472541-kvuli-migraci-vydaji-nemci-do-roku-2022-dva-biliony-korun.html
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Plesnik
 | meno = Vladimír
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Integrace uprchlíků v Německu: nečekaně drahý maratón
 | url = https://www.novinky.cz/clanek/zahranicni-evropa-integrace-uprchliku-v-nemecku-necekane-drahy-maraton-13029
 | vydavateľ = novinky.cz
 | dátum vydania = 2018-04-26
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-01-25
 | miesto = 
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; V&amp;nbsp;súvislosti s tým sa prejavilo zosilnenie pravicového aj&amp;nbsp;ľavicového [[Politický extrémizmus|extrémizmu]]. Mnoho Nemcov má pocit, že sa nemôžu na verejnosti k týmto problémom slobodne vyjadrovať.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Mehrheit der Deutschen äußert sich in der Öffentlichkeit nur vorsichtig
| periodikum = Die Welt
| dátum_vydania = 22. května 2019
| url = https://www.welt.de/politik/article193977845/Deutsche-sehen-Meinungsfreiheit-in-der-Oeffentlichkeit-eingeschraenkt.html
}}&lt;/ref&gt; Po rozhodnutí amerického prezidenta [[Donald Trump|Donalda Trumpa]] v&amp;nbsp;decembri 2017, ktorým uznal [[Jeruzalem]] za hlavné mesto [[Izrael]]u, boli v&amp;nbsp;Nemecku usporiadané protiizraelské demonštrácie. V Berlíne bola [[Palestína (územie)|propalestínskymi]] demonštrantmi spálena improvizovaná izraelska vlajka. [[Ústredná rada Židov v Nemecku]] (''Zentralrat der Juden'') vyjadrila veľké znepokojenie nad [[Antisemitizmus|antisemitskými]] tendenciami, ktoré sa prejavujú aj&amp;nbsp;v&amp;nbsp;[[Mešita|mešitách]] v nemeckých mestách. Predseda rady [[Josef Schuster]] vyhlásil, že reprezentanti moslimských zväzov síce vystupujú proti antisemitizmu, avšak v mnohých moslimských obciach a ich mešitách sa proti ním nič nepodniká. Naopak [[imám]]ovia v&amp;nbsp;nich rozhlasujú výhrady proti Židom a Izraeli.&lt;ref&gt;Zentralrat der Juden: Schuster kritisiert antisemitische Tendenzen in Moscheen. [[T-Online]], http://www.t-online.de/nachrichten/deutschland/gesellschaft/id_82911548/zentralrat-der-juden-antisemitismus-in-moscheen-staerker-bekaempfen.html, 16.&amp;nbsp;prosince 2017 (německy).&lt;/ref&gt;

== Štátne symboly ==
=== Vlajka ===

{{Hlavný článok|Vlajka Nemecka}}

Nemecká vlajka je tvorená listom s pomerom strán 3:5 s tromi vodorovnými pruhmi, čiernym, červeným a žltým.

Štátna (služobná) vlajka naviac nesie štít s upraveným štátnym znakom, jej súkromné použitie ani použitie obcami či spolkovými krajinami nie je prípustné. Popri národnej vlajke je neoficiálne tolerované aj použitie vlajky so štátnym znakom.

=== Znak ===

{{Hlavný článok|Štátny znak Nemecka}}

Nemecký štátny znak tvorí čierna [[Orol (heraldika)|orlica]] s červenou zbrojou na žltom štíte.

=== Hymna ===

{{Hlavný článok|Lied der Deutschen}}

Nemecká hymna je 3. sloha piesne ''Das Lied der Deutschen'' ({{V jazyku|slk|''Pieseň Nemcov''}}). Celá pieseň má tri slohy, od roku 1952 sa používa iba posledná. Hudbu zložil rakúsky skladateľ [[Joseph Haydn]], má totožnú melódiu ako niekdajšia [[Gott erhalte Franz den Kaiser|rakúska cisárska hymna]]. Slova pôvodnej básne napísal nemecký básnik [[August Heinrich Hoffmann von Fallersleben]].

== Geografia ==
=== Poloha a krajinný typ ===
[[Súbor:Deutschland topo.jpg|thumb|Fyzická mapa Nemecka]]

Nemecko leží v strednej Európe medzi 47°16′15″ a 55°05′33″ severnej šírky a 5°52′01″ a 15°02′37″ východnej dĺžky. Vzdialenosť sever-juh medzi [[List (Sylt)|Listom]] na [[Sylt]]e ([[Šlezvicko-Holštajnsko]]) a [[Oberstdorf]]om ([[Bavorsko]]) je {{km|876|m}}; vzdialenosť západ-východ medzi obcou [[Selfkant]] ([[Severné Porýnie-Vestfálsko]]) a [[Deschka]] ([[Sasko]]) je {{km|640|m}}. Geografický stred Nemecka je v [[Durínsko|Durínsku]], ale presná poloha sa rôzni podľa rôznych metód výpočtu. Podľa štatistickej ročenky Nemecka (stav: 2000) sa nachádza v obci [[Niederdorla]] na (koordináty 51°09′54″ severnej šírky a 10°27′19″ východnej dĺžky).

Krajinný typ sa mení predovšetkým v smere zo severu na juh. Terén sa smerom na juh stáva strmším a vyšším. Severná časť Nemecka, [[Severonemecká nížina]], je nížina sformovaná predovšetkým pred [[ľadová doba|dobou ľadovou]], na ktorú naväzuje v strede a na juhu Nemecka zalesnené [[stredohorie]]. Najmä v [[Bavorsko|Bavorsku]], ale tiež v [[Bádensko-Württembersko|Bádensku-Württembersku]], prechádza táto krajina až do relatívne vysoko položeného severoalpského predhoria a to ďalej do [[Alpy|Alpských]] [[veľhory|veľhôr]].

=== Povrch ===
[[Súbor:Zugspitze 2.JPG|náhľad|vpravo|[[Zugspitze]], najvyšší bod Nemecka (2 962,06 [[metrov nad morom|m n. m.]])]]

[[Alpy]] sú jedinými [[veľhory|veľhorami]], ktorých časť leží v Nemecku. Nachádza sa tu aj [[Zugspitze]], ktorý je s {{m|2962|m}} najvyšším [[Štít (geomorfológia)|štítom]] Nemecka. Stredohorie sa stáva častejším a vyšším smerom zo severu na juh. Najvyšším vrchom stredohoria je [[Feldberg]] vo [[Schwarzwald]]e s {{m|1493|m}}, nasledovaný [[Großer Arber]]om v [[Bavorský les|Bavorskom lese]] s {{m|1453|m}}. Štíty dosahujúce viac ako {{m|1000|m}} majú okrem toho aj [[Krušné hory]] ({{v jazyku|deu|Erzgebirge}}), [[Smrčiny]] ({{v jazyku|deu|Fichtelgebirge}}) a výnimočne aj [[Harz (pohorie)|Harz]], ktoré sú najsevernejšie stredohorie Nemecka s {{m|1141|m}} vysokým štítom [[Brocken]]. Severnejšie od prahu stredohoria sa týčia iba ojedinelé formácie s výškou väčšou ako {{m|100|m}}, z ktorých je [[Hagelberg]] vo [[Fläming]]u s 200 metrami najvyšší. Najnižším miestom v Nemecku, na ktoré sa dá dokonca vstúpiť, leží {{m|3.54|m}} '''pod''' hladinou mora v [[depresia (geológia)|depresii]] (územie ležiace nižšie ako hladina mora) v [[Neuendorf-Sachsenbande]] (Šlezvicko-Holštajnsko). Rovnako v tejto spolkovej krajine sa nachádza najhlbšie prirodzené miesto pod vodou: Leží s {{m|39.10|m}} '''pod''' hladinou mora na dne [[Hemmelsdorfské jazero|Hemmelsdorfského jazera]] severoseverovýchodne od [[Lübeck]]u. Najhlbšie umelo vytvorené miesto leží dokonca {{m|293|m}} '''pod''' hladinou mora na dne [[povrchová baňa Hambach|povrchovej bane Hambach]] východne od obce [[Jülich]] v Severnom Porýní – Vestfálsku.

=== Ostrovy ===
{{hlavný článok|Zoznam ostrovov Nemecka}}
Vzhľadom na dĺžku pobrežnej línie je v Nemecku pozoruhodný počet [[ostrov]]ov. Tie sú v [[Severné more|Severnom mori]] najčastejšie vo forme z pevniny predĺženej reťaze ostrovov a predstavujú zvyšky pevniny, ktorá sa klesaním a následným zatopením oddelila od pobrežia. Rozdeľujú sa na Severofrízske a Východofrízske ostrovy, ktoré sú súčasťou pri odlive objavujúcich sa plytčín. [[Severofrízske ostrovy]] patria k [[Šlezvicko-Holštajnsko|Šlezvicko-Holštajnsku]] a pozostávajú z väčších ostrovov ako [[Sylt]], [[Amrum]] a [[Föhr]] ako aj oveľa menších ako je [[Hallig]]. [[Dolné Sasko|Dolnosaské]] [[Východofrízske ostrovy]] sú si stavbou a veľkosťou podobné. Najväčším z nich je [[Borkum]]. Jedinou výnimkou je [[Helgoland]], ktorý je jediným nemeckým ostrovom na šírom mori. Ostrovy [[Baltické more|Baltického mora]] pri nemeckom pobreží sú väčšie a majú členitejší reliéf. Najväčším z týchto ostrovov a zároveň aj najväčším nemeckým ostrovom je [[Rujana]] a druhý najväčší [[Usedom]], ktorého východný cíp patrí k [[Poľsko|Poľsku]]. Ostrovy [[Baltické more|Baltického mora]] sú obľúbeným turistickým cieľom a sú lemované mnohými rekreačnými strediskami. Okrem toho sú v Nemecku aj vnútrozemské ostrovy, z ktorých najznámejšími sú [[Mainau]] a [[Reichenau (ostrov)|Reichenau]] v Bodamskom jazere a [[Herrenchiemsee]] v [[Chiemské jazero|Chiemse]].

=== Podnebie ===
Nemecko patrí do [[mierna klimatická zóna|miernej klimatickej zóny]] strednej Európy, leží v oblasti pásma západných vetrov v prechodovej oblasti medzi [[Morská klíma|morskou klímou]] v západnej Európe a [[kontinentálna klíma|kontinentálnou klímou]] vo východnej Európe. Na [[podnebie (klíma)|klímu]] pôsobí okrem iného aj [[Golfský prúd]], ktorý vytvára neobyčajne mierne klimatické podmienky pre tieto zemepisné šírky. Extrémne počasie, ako napríklad suchá, [[tornádo|tornáda]], kruté mrazy alebo extrémne horúčavy sú relatívne zriedkavé. Príležitostne sa však objavia [[víchrica|víchrice]], ktorých pribúdanie obzvlášť v zimných mesiacoch spôsobuje problémy. V rokoch 2000 a 2002 sprevádzali víchrice aj veľké škody. Pravidelne prichádzajú [[povodeň|povodne]], ktoré prichádzajú v lete po intenzívnych dažďoch ([[povodeň Odry (1997)|povodeň Odry v 1997]] a [[povodeň Labe (2002)|povodeň Labe v 2002]]) alebo v zime po topení snehu, môžu viesť k záplavám a značným škodám. Suchá postihujú hlavne severovýchod Nemecka, môžu sa však rozšíriť do celej krajiny ako naposledy počas [[vlna horúčav v roku 2003|vlny horúčav v roku 2003]].

Klimatické dáta &lt;small&gt;(priemerné hodnoty z rokov 1961 – 1990):&lt;/small&gt;

{| border=&quot;1&quot; style=&quot;border-collapse:collapse; border-color:#f2f2f4; margin-top:5px; margin-bottom:5px; font-size:85%;&quot; cellpadding=&quot;2&quot; width=&quot;100%&quot;
|- bgcolor=&quot;#f2f2f4&quot;
| ||align=&quot;right&quot;|Rok||align=&quot;right&quot;|Mar–Máj||align=&quot;right&quot;|Jún–Aug||align=&quot;right&quot;|Sep–Nov||align=&quot;right&quot;|Dec–Feb||align=&quot;right&quot;|Jan||align=&quot;right&quot;|Feb||align=&quot;right&quot;|Mar||align=&quot;right&quot;|Apr||align=&quot;right&quot;|Máj||align=&quot;right&quot;|Jún||align=&quot;right&quot;|Júl||align=&quot;right&quot;|Aug||align=&quot;right&quot;|Sep||align=&quot;right&quot;|Okt||align=&quot;right&quot;|Nov||align=&quot;right&quot;|Dec
|-
|Stredná teplota (°C)||align=&quot;right&quot;|8,4||align=&quot;right&quot;|7,8||align=&quot;right&quot;|16,5||align=&quot;right&quot;|9,1||align=&quot;right&quot;|0,9||align=&quot;right&quot;|−0,5||align=&quot;right&quot;|0,5||align=&quot;right&quot;|3,7||align=&quot;right&quot;|7,6||align=&quot;right&quot;|12,2||align=&quot;right&quot;|15,5||align=&quot;right&quot;|17,1||align=&quot;right&quot;|16,9||align=&quot;right&quot;|13,8||align=&quot;right&quot;|9,4||align=&quot;right&quot;|4,2||align=&quot;right&quot;|0,9
|-
|Minimálna teplota (°C)||align=&quot;right&quot;|4,6||align=&quot;right&quot;|3,4||align=&quot;right&quot;|11,6||align=&quot;right&quot;|5,5||align=&quot;right&quot;|−2,4||align=&quot;right&quot;|−3,0||align=&quot;right&quot;|−2,5||align=&quot;right&quot;|0,0||align=&quot;right&quot;|3,0||align=&quot;right&quot;|7,3||align=&quot;right&quot;|10,6||align=&quot;right&quot;|12,3||align=&quot;right&quot;|12,0||align=&quot;right&quot;|9,3||align=&quot;right&quot;|5,7||align=&quot;right&quot;|1,6||align=&quot;right&quot;|−1,5
|-
|Maximálna teplota (°C)||align=&quot;right&quot;|12,4||align=&quot;right&quot;|12,3||align=&quot;right&quot;|21,4||align=&quot;right&quot;|12,8||align=&quot;right&quot;|2,9||align=&quot;right&quot;|2,0||align=&quot;right&quot;|3,4||align=&quot;right&quot;|7,5||align=&quot;right&quot;|12,1||align=&quot;right&quot;|17,2||align=&quot;right&quot;|20,4||align=&quot;right&quot;|22,0||align=&quot;right&quot;|21,9||align=&quot;right&quot;|18,4||align=&quot;right&quot;|13,1||align=&quot;right&quot;|6,9||align=&quot;right&quot;|3,2
|-
|Teplota – interval (°C)||align=&quot;right&quot;|7,8||align=&quot;right&quot;|8,8||align=&quot;right&quot;|9,8||align=&quot;right&quot;|7,3||align=&quot;right&quot;|5,2||align=&quot;right&quot;|5,0||align=&quot;right&quot;|5,9||align=&quot;right&quot;|7,4||align=&quot;right&quot;|9,1||align=&quot;right&quot;|9,9||align=&quot;right&quot;|9,8||align=&quot;right&quot;|9,7||align=&quot;right&quot;|9,8||align=&quot;right&quot;|9,0||align=&quot;right&quot;|7,5||align=&quot;right&quot;|5,3||align=&quot;right&quot;|4,7
|-
|Mrazivé dni||align=&quot;right&quot;|103,9||align=&quot;right&quot;|27,5||align=&quot;right&quot;|0,7||align=&quot;right&quot;|16,9||align=&quot;right&quot;|58,7||align=&quot;right&quot;|21,0||align=&quot;right&quot;|19,3||align=&quot;right&quot;|16,4||align=&quot;right&quot;|9,0||align=&quot;right&quot;|2,2||align=&quot;right&quot;|0,3||align=&quot;right&quot;|0,2||align=&quot;right&quot;|0,2||align=&quot;right&quot;|0,8||align=&quot;right&quot;|4,5||align=&quot;right&quot;|11,6||align=&quot;right&quot;|18,4
|-
|Dni so zrážkami||align=&quot;right&quot;|178,2||align=&quot;right&quot;|44,0||align=&quot;right&quot;|44,3||align=&quot;right&quot;|43,0||align=&quot;right&quot;|46,8||align=&quot;right&quot;|16,6||align=&quot;right&quot;|13,4||align=&quot;right&quot;|14,9||align=&quot;right&quot;|14,3||align=&quot;right&quot;|14,9||align=&quot;right&quot;|15,1||align=&quot;right&quot;|14,8||align=&quot;right&quot;|14,4||align=&quot;right&quot;|13,6||align=&quot;right&quot;|13,5||align=&quot;right&quot;|15,9||align=&quot;right&quot;|16,8
|-
|Zrážky (mm)||align=&quot;right&quot;|700||align=&quot;right&quot;|163||align=&quot;right&quot;|221||align=&quot;right&quot;|166||align=&quot;right&quot;|150||align=&quot;right&quot;|51||align=&quot;right&quot;|40||align=&quot;right&quot;|48||align=&quot;right&quot;|51||align=&quot;right&quot;|65||align=&quot;right&quot;|77||align=&quot;right&quot;|72||align=&quot;right&quot;|71||align=&quot;right&quot;|57||align=&quot;right&quot;|50||align=&quot;right&quot;|58||align=&quot;right&quot;|59
|-
| Atmosférický tlak (hPa−1000)||align=&quot;right&quot;|9,3||align=&quot;right&quot;|8,1||align=&quot;right&quot;|13,7||align=&quot;right&quot;|9,9||align=&quot;right&quot;|5,7||align=&quot;right&quot;|5,5||align=&quot;right&quot;|5,5||align=&quot;right&quot;|6,4||align=&quot;right&quot;|7,6||align=&quot;right&quot;|10,2||align=&quot;right&quot;|12,9||align=&quot;right&quot;|14,2||align=&quot;right&quot;|14,2||align=&quot;right&quot;|12,4||align=&quot;right&quot;|9,9||align=&quot;right&quot;|7,3||align=&quot;right&quot;|6,0
|-
|Oblačnosť (%)||align=&quot;right&quot;|72,0||align=&quot;right&quot;|69,3||align=&quot;right&quot;|63,0||align=&quot;right&quot;|73,8||align=&quot;right&quot;|81,9||align=&quot;right&quot;|83,5||align=&quot;right&quot;|78,0||align=&quot;right&quot;|74,8||align=&quot;right&quot;|69,3||align=&quot;right&quot;|63,8||align=&quot;right&quot;|64,8||align=&quot;right&quot;|63,5||align=&quot;right&quot;|60,6||align=&quot;right&quot;|66,9||align=&quot;right&quot;|72,9||align=&quot;right&quot;|81,5||align=&quot;right&quot;|84,3
|}
&lt;small&gt;Zdroj: [http://www.cru.uea.ac.uk/~timm/cty/obs/TYN_CY_1_1.html Tyndall Centre for Climate Change Report] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150923211539/http://www.cru.uea.ac.uk/~timm/cty/obs/TYN_CY_1_1.html |date=2015-09-23 }} (po anglicky)&lt;/small&gt;

=== Vodstvo ===
{{Hlavný článok|Zoznam riek v Nemecku}}
[[Súbor:Hintersee.jpg|thumb|left|Jazero Hintersee v [[Bavorsko|Bavorsku]]]]
[[Súbor:Aerial view of the Sternbrücke in Magdeburg 02.jpg|thumb|Rieka [[Labe]] v [[Magdeburg]]u]]

Nemecko hraničí v [[Dolné Sasko|Dolnom Sasku]] a [[Šlezvicko-Holštajnsko|Šlezvicku-Holštajnsku]] so [[Severné more|Severným morom]]. Toto more je oblasťou s najhustejšou námornou dopravou a je spojené s [[Atlantický oceán|Atlantickým oceánom]]. [[Meklenbursko-Predpomoransko]] a Šlezvicko-Holštajnsko ležia pri [[Baltské more|Baltskom mori]], [[more|vnútrozemskom mori]], ktoré je spojené so Severným morom cez [[Skagerrak]]. [[Morský prúd|Morské prúdenie]] je v Baltskom mori oveľa menšie ako v Severnom mori. Takmer všetky nemecké rieky patria do povodia šiestich veľkých riečnych systémov [[Rýn]] ({{v jazyku|deu|Rhein}}), [[Dunaj]] ({{v jazyku|deu|Donau}}), [[Labe]] ({{v jazyku|deu|Elbe}}), [[Vezera]] ({{v jazyku|deu|Weser}}), [[Odra]] ({{v jazyku|deu|Oder}}) a [[Emža]] ({{v jazyku|deu|Ems}}). Najdlhšou riekou je Dunaj s {{km|2845|m}} od sútoku riek [[Brigach]] a [[Breg]] respektíve {{km|2888|m}} od prameňa Bregu na okraji [[Schwarzwald]]u. Dunaj vzniká sútokom riek [[Brigach]] a [[Breg]] v meste [[Donaueschingen]] a je po [[Volga|Volge]] druhou najdlhšou riekou Európy. Nemeckom preteká iba menšia časť Dunaja. Rieka Dunaj s prítokmi sa vlieva do [[Čierne more|Čierneho mora]] a ostatné nemecké rieky sa vlievajú do Severného a Baltického mora. Hlavný predel povodiami prechádza východne od [[východorýnsky zlom|východorýnskeho zlomu]] cez hlavné hrebene Čierneho lesa, ďalej cez [[švábske Alby|švábske]] a [[franské Alby]]. Z týchto tokov je Rýn riekou, ktorá má na nemeckom území najdlhší úsek. Zo svojej dĺžky {{km|1233|m}} preteká až {{km|852|m}} Nemeckom. Ďalej má kvôli množstvu povestí a mýtov spojených s riekou Rýn význam aj pre národné povedomie nemeckého národa. Hospodárska funkcia Rýnu je nezanedbateľná – je jednou z najvyužívanejších [[vodná cesta|vodných ciest]] [[Európa|Európy]]. Rieka [[Labe]] pramení v [[Krkonoše|Krkonošiach]] v [[Česko|Česku]] a po približne {{km|1165|m}} (z toho {{km|770|m}} v Nemecku) sa vlieva pri [[Cuxhaven]]e do Severného mora. Táto rieka patrila dočasne k najznečistenejším riekam Európy, ale medzičasom sa už kvalita vody zreteľne zlepšila. Rieka Vezera vzniká sútokom [[Werra|Werry]] a [[Fulda (rieka)|Fuldy]] a je spádovou oblasťou strednej časti Nemecka. Povodia [[Odra|Odry]] a [[Emža|Emže]] ležia v západnej a východnej okrajovej časti Nemecka. Nemecké [[Jazero|jazerá]] vznikli z veľkej časti vplyvom doby ľadovej, po skončení ktorej sa ľadovcové doliny naplnili vodou. Preto sa väčšina veľkých jazier nachádza na územiach pôvodne pokrytých vnútrozemským ľadom alebo na ich predhorí, najmä v Meklenbursku a alpskom predhorí. Najväčším jazerom s Nemeckou časťou je [[Bodamské jazero]], ktoré hraničí s Rakúskom a Švajčiarskom. Najväčšie jazero, ktoré leží celé na nemeckom území je [[Müritz]], ktorého časť leží v [[Mecklenburská jazerná oblasť|Mecklenburskej jazernej oblasti]].

=== Geológia ===
[[Súbor:Geomap Germany.png|thumb|170px|Geologická mapa Nemecka]]

==== Tektonika ====
Krajina leží vo viacerých geologicky odlišných regiónoch. Najstaršie [[hornina|horninové]] celky Nemecka predstavujú výstupy [[kryštalinikum|kryštalinika]], ktoré sú výsledkom hlavne [[hercýnske vrásnenie|hercýnskeho vrásnenia]], ktoré skončilo koncom [[karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]]. Tvoria [[Teutoburský les]], [[Durínsky les]], [[Harz (pohorie)|Harz]], [[Flechtingenské vrchy]] a [[Český masív]]. Lokálne sa v nich nachádzajú aj relikty starších celkov, hlavne [[kadomské vrásnenie|kadomských]] (pan-afrických) vrásnení. Sever krajiny tvorí [[Severonemecká nížina]], modelovaná prevažne mladými štvrtohornými ľadovcovými procesmi. Prekrýva niekoľko starších panví: [[perm (geochronologická jednotka)|permsko]]-[[mezozoikum|druhohornú]] [[severonemecko-poľská panva|severonemecko-poľskú]] a [[dolnosaská panva|dolnosaskú panvu]]. V týchto panvách sa nachádzajú početné permské (zachsteinské) soľné [[diapír]]y. Ďalšia podobne stará je [[hesenská panva]] v strednom Nemecku. Najjužnejšie časti krajiny pokrývajú platformné [[trias]]ovo-[[jura (geochronologická jednotka)|jurské]] sedimenty, ktoré sa skláňajú smerom na juh pod [[terciér|treťohornú]] predhlbeň [[Alpy|Álp]] – [[molasová panva|molasovú panvu]]. Predpolie Álp pretína treťohorný [[rýnsky gráben]] a ďalší [[gráben]] pri ústí Rýna, ktorý je napojený na [[Severné more]]. Na ramenách rýnskeho grábenu boli vyzdvihnuté pohoria [[Vogézy (pohorie)|Vogézy]], [[Schwarzwald]] a [[Odenwald]]. Vrchnokriedovo-štvrťohorný alkalický [[vulkanizmus]] sa prejavuje v páse východo-západného smeru asi {{km|300|m}} severne od predpolia Álp. Komplexnú geologickú stavbu Nemecka dotvárajú dva [[miocén]]ne [[impaktný kráter|impaktné krátery]] na juhu krajiny.&lt;ref&gt;Franke, W., 1997, ''Germany.'' in Moores, E.M., Fairbridge, R.W. (Editors), ''Encyclopedia of European and Asian Regional Geology.'' Chapmann &amp; Hall, London, s. 261 – 273&lt;/ref&gt;

==== Seizmicita ====
Vďaka tomu, že Nemecko leží úplne na [[Eurázijská platňa|Eurázijskej platni]] a na jeho území alebo v jeho blízkosti sa nenachádzajú žiadne iné platne, sa mu [[Zemetrasenie|zemetrasenia]] s ťažkými následkami dosiaľ vyhýbali. Aj slabé zemetrasenia sú relatívne zriedkavé. [[Východorýnsky zlom]] v [[Severné Porýnie-Vestfálsko|Severnom Porýní-Vestfálsku]] ale patrí k oblastiam mierne ohrozovanými zemetraseniami. Tento zlom zasahuje aj do územia susedných štátov [[Belgicko|Belgicka]] a [[Holandsko|Holandska]] (pozri aj [[Oblasť zemetrasenia Kölner Bucht]]). Správy o zemetrasení z tohto regiónu pochádzajú už z predchádzajúcich storočí. Od roku [[1955]] bolo seizmografickou stanicou Bensberg na [[Univerzita Kolín nad Rýnom|Univerzite Kolín nad Rýnom]] nameraných viac ako 2000 zemetrasení. Najsilnejšie namerané zemetrasenie v tomto regióne bolo [[13. apríl]]a [[1992]] v blízkosti nemeckej hranice pri holandskom meste [[Roermond]]. Dosiahlo silu 5,9 stupňa na [[Richterova stupnica|Richterovej stupnici]]. Otrasy tohto zemetrasenia bolo cítiť až v [[Londýn]]e a [[Mníchov]]e. Pri tomto zemetrasení sa zranilo 30 ľudí, hlavne spadnutými predmetmi. V postihnutých krajinách dosiahli celkové škody 150 miliónov eur.

== Príroda ==
=== Flóra ===
[[Súbor:IndianSummerSauerland.jpg|náhľad|vľavo|[[Zmiešaný les]] na jeseň (''Sauerland'')]]
[[Súbor:Lüneburger Heide 093.jpg|náhled|[[Vresovisko]] [[Lüneburger Heide]] v Dolnom Sasku]]
Nemecko leží v miernom klimatickom pásme. Značnú časť jeho územia pôvodne pokrývali listnaté a ihličnaté lesy, ktoré boli z veľkej časti vyrúbané a len výnimočne je v nich zachovaná pôvodná skladba drevín. Flóra sa na území Nemecka mení podľa nadmorskej výšky, geologického podložia a klimatických podmienok na danom mieste. Od západu na východ ovplyvňuje vegetáciu hlavne prechod od oceánskeho ku kontinentálnemu podnebiu.

V listnatých lesoch sa najčastejšie vyskytuje [[buk lesný]] tvoriaci [[bučina|bučiny]], prípadne sa pozdĺž riek a jazier stále nachádzajú riedke nivné lesy, v ktorých dominuje [[Buk (rod)|buk]] a [[dub]]. V Alpách a nemeckých stredohorách sa vyskytujú lesy aj na pozemkoch s pomerne veľkým sklonom. [[Pioniersky druh|Pionierskymi drevinami]] sú na nemeckom území [[Breza (rod)|breza]] a [[borovica]]. Ihličnaté lesy sa dnes nahradzujú skôr veľmi rozšírenými listnatými. Bez ľudského vplyvu by sa tzv. [[potenciálna vegetácia]] na nemeckom území, tak ako vo väčšine krajín v miernom klimatickom pásme, skladala predovšetkým z lesa. Výnimku tvoria [[Vresocisko|vresoviská]] a [[bažina|bažiny]], ďalej alpínske a subalpínske spoločenstvá v [[Bavorské Alpy|Bavorských Alpách]], vo [[Schwarzwald]]e, v [[Krušné hory|Krušných horách]]. Alpínske a subalpínske stanoviska majú obvykle chudobné pôdy, nižšie teploty vzduchu a leží vo vyšších polohách. V Nemecku sa vo väčšej miere ako kedysi vyskytujú aj rôzne zavlečené rastliny, ako napr. [[Agát biely|agát]]. V dnešnej dobe je zalesnených 29,5 % územia, čím má Nemecko jednu z najväčších plôch lesa v Európe.

Najväčší podiel poľnohospodárskej plochy slúži na pestovanie [[Obilniny|obilia]] ([[jačmeň]]a, [[ovos|ovsa]], [[Raž|žita]] a [[pšenica|pšenice]]). Ďalej sa pestujú [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]] a [[Kukurica siata|kukurica]], čo sú plodiny dovezené z Ameriky. Z priemyselných plodín sa najčastejšie pestuje [[repka olejná]]. Z ovocných stromov sa najčastejšie vyskytujú [[Jabloň (strom)|jablone]]. V údolí riek, napr. [[Mosela (rieka)|Mosely]], [[Ahr]]u a [[Rýn]]a sú prevádzkované vinice.

=== Fauna ===
[[Súbor:White-tailed Eagle 34.jpg|náhľad|Chránený dravec [[orliak morský]]]]
Pôvodné druhy [[Cicavce|cicavcov]] v Nemecku žijú najčastejšie v lesoch. V lese žijú rôzne druhy: [[lasicovité|lasice]], [[daniel škvrnitý]], [[jeleň lesný]], [[srnec lesný]], [[diviak lesný]] a [[líška hrdzavá]]. [[Bobor európsky]] a [[vydra riečna]] sa vyskytujú menej často, v poslednej dobe ale stúpajú ich stavy.
Mnohé veľké cicavce boli v Nemecku vyhubené: [[Tur divý|tur]] v roku 1846, [[medveď hnedý]] v roku 1835, [[los európsky]] bol hojný ešte v stredoveku, [[kôň|divoký kôň]] bol vyhubený v 19.&amp;nbsp;storočí, [[zubor lesný]] na prelome 17. a 18.&amp;nbsp;storočia a [[vlk dravý|vlk]] v roku 1904.

Populácia [[orliak morský|orliaka morského]], vtáka, ktorý je v znaku Nemecka, číta asi 500&amp;nbsp;párov, predovšetkým v [[Brandenbursko|Brandenbursku]] a [[Meklenbursko-Predpomoransko|Meklenbursku-Predpomoransku]]. Z&amp;nbsp;dravých vtákov sa v Nemecku najviac vyskytuje [[myšiak hôrny]] a [[sokol myšiar]], [[sokol sťahovavý]] je omnoho vzácnejší. 50 % populácie [[Haja červená|haje červenej]] hniezdi práve v Nemecku, ale kvôli intenzifikácii poľnohospodárstva klesajú jej stavy.
V Nemecku žije mnoho druhov vtákov, ktorí profitujú z prítomnosti človeka, ako napr. [[holub hrivnák]], [[drozd čierny]] (pôvodne čisto lesný vták), [[vrabec domový]] a [[Parus|sýkorka]]. Tieto druhy vtákov sú v zime prikrmované, v obchodoch je bohatá ponuka krmiva pre vtáky. Rôzne druhy [[Corvus (rod)|havranov]] a [[Čajkovité|čajok]] sa zase priživujú na skládkach. Zvláštnosťou je celosvetovo úplne najsevernejšie hniezdisko [[plameniakotvaré|plameniakov]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.eghn.org/zwillbrockervenn |dátum prístupu=2009-01-31 |url archivu=https://web.archive.org/web/20081120035536/http://www.eghn.org/zwillbrockervenn |dátum archivácie=2008-11-20 |nedostupné=ano |url archívu=https://web.archive.org/web/20081120035536/http://www.eghn.org/zwillbrockervenn }}&lt;/ref&gt; v [[Zwillbrocker Venn]] v Severnom Porýní-Vestfálsku.

Kedysi v riekach často sa vyskytujúce [[losos]]y boli v priebehu [[industrializácia|industrializácie]] v 19.&amp;nbsp;storočí vyhubené, ale v 80.&amp;nbsp;rokoch 20.&amp;nbsp;storočia sa znovu v nemeckých riekach objavili. Poslední [[jeseter]] bol v Nemecku ulovený v roku 1969. V rybníkoch sa chovajú napr. [[kapor|kapre]], a to už od dôb Rimanov.

Na pobreží Severného a Baltského mora žijúci [[tuleň obyčajný]] bol v minulosti takmer vyhubený. V poslednej dobe sa jeho stavy zvýšili na niekoľko tisíc exemplárov.

=== Ochrana prírody ===
{{Pozri aj|Národné parky v Nemecku}}
Cieľom ochrany prírody je zachovanie prírody a krajiny. Na území Nemecka sa nachádza 14 [[národný park|národných parkov]], 19 [[biosférická rezervácia|biosférických rezervácií]], 95 [[prírodný park (Nemecko)|prírodných parkov]] a tisíce [[prírodná rezervácia|prírodných rezervácií]], chránených stromov atď.

== Politika ==
{{Viaceré obrázky
| zarovnanie = right
| smer = horizontálny
| hlavička =
| hlavička_zarovnanie = 
| hlavička_pozadie =
| podnadpis = 
| podnadpis_zarovnanie = 
| podnadpis_pozadie =
| šírka = 
| obrázok1 = German Federal President Frank-Walter Steinmeier in Helsinki 8.4.2022 (51990305801).jpg
| šírka1 = 153
| popis1 = [[Frank-Walter Steinmeier]], spolkový prezident Nemecka
| obrázok2 = Olaf Scholz In March 2022.jpg
| šírka2 = 153
| popis2 = [[Olaf Scholz]], spolkový kancelár Nemecka
}}
[[Súbor:Reichstag building Berlin view from west before sunset.jpg|thumb|310px|[[Budova Ríšskeho snemu (Berlín)|Budova Ríšskeho snemu]] v Berlíne, sídlo [[Nemecký spolkový snem|nemeckého parlamentu]]]]

Spolková republika Nemecko je [[Federácia|federatívna]] parlamentne-demokratická a zastupiteľská republika.

[[Prezident Nemecka|Prezident]], [[Frank-Walter Steinmeier]] (19. marca 2017-doteraz), je [[hlava štátu|hlavou štátu]] a má predovšetkým reprezentatívne povinnosti a právomoci. Do funkcie je volený ''[[Bundesversammlung|spolkovým zhromaždením]]'' – inštitúciou, ktorá sa skladá z členov ''Bundestagu '' a z rovnakého počtu štátnych delegátov.

Kancelár, [[Olaf Scholz]] (26. september 2021 – doteraz), je hlavou vlády a uplatňuje [[Výkonná moc|výkonnú moc]]. Ide o podobnú funkciu akú má [[predseda vlády]] v iných parlamentných demokraciách.

=== Administratívne členenie ===
{{Hlavný článok|Administratívne členenie Nemecka}}
Nemecko je od roku [[1990]] zložené zo šestnástich spolkových [[krajina (Nemecko)|krajín]] (3 z nich sú mestské štáty):
&lt;center&gt;
{|
|-
| width=&quot;35%&quot;|
# [[Súbor:Flag of Baden-Württemberg.svg|20px]] [[Bádensko-Württembersko]]
# [[Súbor:Flag of Bavaria (lozengy).svg|20px]] [[Bavorsko]]
# [[Súbor:Flag of Berlin (state).svg|20px]] [[Berlín]]
# [[Súbor:Flag of Brandenburg.svg|20px]] [[Brandenbursko]]
# [[Súbor:Flag of Bremen.svg|20px]] [[Brémy (krajina)|Brémy]]
# [[Súbor:Flag of Lower Saxony.svg|20px]] [[Dolné Sasko]]
# [[Súbor:Flag of Thuringia (state).svg|20px]] [[Durínsko]]
# [[Súbor:Flag of Hamburg.svg|20px]] [[Hamburg]]
# [[Súbor:Flag of Hesse (state).svg|20px]] [[Hesensko]]
# [[Súbor:Flag of Mecklenburg-Western Pomerania (state).svg|20px]] [[Meklenbursko-Predpomoransko]]
# [[Súbor:Flag of Rhineland-Palatinate.svg|20px]] [[Porýnie-Falcko]]
# [[Súbor:Flag of Saarland.svg|20px]] [[Sársko]]
# [[Súbor:Flag of Saxony (state).svg|20px]] [[Sasko]]
# [[Súbor:Flag of Saxony-Anhalt (state).svg|20px]] [[Sasko-Anhaltsko]]
# [[Súbor:Flag of North Rhine-Westphalia (state).svg|20px]] [[Severné Porýnie-Vestfálsko]]
# [[Súbor:Flag of Schleswig-Holstein (state).svg|20px]] [[Šlezvicko-Holštajnsko]]
| width=&quot;35%&quot;|
{{Nemecké spolkové krajiny (mapa)}}
|}
&lt;/center&gt;

== Hospodárstvo ==
[[Súbor:12-03-01-autostadtr-by-RalfR-08a.jpg|thumb|left|Automobily značky [[Volkswagen]] sa stali symbolom západonemeckého hospodárskeho úspechu po druhej svetovej vojne]]
[[Súbor:Frankfurt Skyline 2022 bei Nacht.jpg|thumb|[[Frankfurt nad Mohanom]] je popredným obchodným centrom Európy a sídlom [[Európska centrálna banka|Európskej centrálnej banky]]]]

Nemecko je relatívne chudobné na suroviny, jeho hospodárstvo je zamerané predovšetkým na priemysel a služby. Veľké plochy krajiny sú poľnohospodársky využívané, hoci v poľnohospodárstve pracuje iba 2 – 3 % z celkového počtu zamestnancov. Nemecko je s [[hrubý domáci produkt|hrubým domácim produktom]] s veľkosťou 2,2 bilióna eur (stav k 2004) tretím najväčším [[národné hospodárstvo|národným hospodárstvom]] sveta. Navyše je Nemecko najväčším exportérom sveta. Životnou úrovňou vyjadrenou [[Index ľudského rozvoja|Indexom ľudského rozvoja]] je Nemecko na 19. mieste svetového rebríčka. Podľa HDP na obyvateľa je Nemecko medzi krajinami [[Európska únia|EÚ]] na 11. mieste. Toho času je nemecké hospodárstvo charakterizované relatívne nízkym medziročným hospodárskym rastom (2003: −0,1 %, 2004: 1,6 %) a pre Nemecko nezvyčajne vysokou [[nezamestnanosť]]ou, obzvlášť vo východnom Nemecku. Tieto problémy sú predovšetkým dôsledkom stagnujúceho domáceho dopytu. Naopak v zahraničnom obchode je Nemecko veľmi úspešné a v rokoch 2000 až 2004 sa zvýšil o 49 %. Nezamestnanosť rastie kontinuálne od 70-tych rokov. Hľadanie príčin tejto hospodárskej krízy rozdeľuje spoločnosť: zväzy podnikateľov a neoliberálni ekonómovia tvrdia, že príčinou hospodárskej krízy je tradične silný [[sociálny štát]], lebo nízke náklady na pracovnú silu v susedných východoeurópskych krajinách vedú k presúvaniu výroby. Oponenti poukazujú na to, že iné krajiny s vybudovaným sociálnym štátom ako napríklad Švédsko, Fínsko, Nórsko, Rakúsko dosahujú vysoký hospodársky rast. Ako príčina sa akceptuje aj skutočnosť, že štátne výdavky sa z veľkej časti financujú namiesto daní (ktoré sú nezávislé od pracovného miesta) cez sociálne odvody, ktoré predražujú pracovné miesta. [[Odborová organizácia|Odborové organizácie]] a kritici [[globalizácia|globalizácie]] argumentujú [[Keynesianizmus|keynesianistickými]] modelmi a tvrdia, že sa tuzemský dopyt zoslabil pre krátenia v sociálnej oblasti. Okrem toho nebolo po znovuzjednotení Nemecka dostatočné ekonomické opodstatnenie pre politicky motivované prispôsobenie východonemeckých [[mzda|platov]] na západnú úroveň. Za celosvetovo najviac konkurencieschopné odvetvia nemeckého hospodárstva sa považujú [[automobil]]ový, [[elektrotechnika|elektrotechnický]], [[strojárstvo|strojársky]] a [[chémia|chemický]] priemysel.

== Obyvateľstvo ==
=== Etnické zloženie ===

Obyvatelia nemeckej národnosti tvoria takmer 75 miliónov obyvateľov, čo predstavuje 91,2 % obyvateľov štátu. Príslušníkov iných národnostných menšín je veľmi málo. Patria medzi ne najmä [[Lužickí Srbi]], ktorí žijú v blízkosti českých a poľských hraníc, a príslušníci dánskej menšiny na severe štátu. Početnejšie sú menšiny, ktoré prišli na územie štátu po roku [[1945]]. Ide hlavne o [[Turci (Anatólia)|Turkov]], ktorých žije v Nemecku 1 713 551 (2,1 % obyvateľov štátu). Za nimi nasledujú prisťahovalci zo [[Srbsko|Srbska]] a [[Čierna Hora|Čiernej Hory]], ktorých tu žije 468 218 (0,5 %). [[Taliani|Talianov]] žije v Nemecku 528 318 (0,6 %), [[Poliaci|Poliakov]] 384 808 (0,5 %), [[Gréci|Grékov]] 294 891 (0,4 %) a [[Chorváti|Chorvátov]] 225 309 (0,4 %). Počet prisťahovalcov z [[Rusko|Ruskej federácie]] dosahuje počet 187 835 (0,3 %) a z [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]] 158 158 (0,3 %). Žije tu aj 175 875 prisťahovalcov z Rakúska (0,3 %) a Holandska 128 192 (0,2 %). Okrem nich tu žijú hlavne prisťahovalci z Bulharska, Číny, Indie, Iraku, Iránu, Španielska, Maďarska, Rumunska, Libanonu, Vietnamu a iných krajín.Slováci s počtom okolo 50 tisíc boli na 35. miesto v poradí počtu cudzincov v Nemecku.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ausländeranteil in Deutschland bis 2017 {{!}} Statistik|url=https://de.statista.com/statistik/daten/studie/1221/umfrage/anzahl-der-auslaender-in-deutschland-nach-herkunftsland/|vydavateľ=Statista|dátum prístupu=2019-04-23|jazyk=de}}&lt;/ref&gt;

=== Náboženské zloženie ===
[[Súbor:500px photo (70560973).jpeg|thumb|[[Kolínsky dóm]], zapísaný na zozname [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]]]]

V Nemecku počet príslušníkov tradičných historických cirkví klesá, čo súvisí hlavne so [[sekularizácia|sekularizácou]] spoločnosti a cirkevnou daňou. Príslušníkov [[Rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckej cirkvi]] žije v Nemecku 19 770 000 (23,7 %). Rímski katolíci žijú hlavne v južnej a v západnej časti štátu, najviac v Bavorsku a v Sársku. K [[Evanjelická cirkev v Nemecku|Evanjelickej cirkvi v Nemecku]] (''Evangelische kirche in Deutschland'') sa hlási 17 980 000 obyvateľov (21,5 %). [[Evanjelická cirkev v Nemecku]] je zväz krajinských [[Luteránstvo (kresťanský smer)|luteránskych]] a [[Kalvinizmus|kalvínskych]] cirkví. Žijú najmä na severe a východe štátu. Celkovo žije v krajine 22,5 % protestantov. Okrem evanjelikov tu žijú [[Baptizmus|baptisti]], [[Hnutie obnovy v Duchu Svätom|pentekostalisti]], [[Metodizmus|metodisti]], [[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní|mormóni]] či [[Svedkovia Jehovovi]]. K [[islam]]u sa hlási 3 280 000 obyvateľov (cca 3,9 % obyvateľov štátu). Hlásia sa k nemu najmä Turci, Arabi, kosovskí Albánci, prisťahovalci z Iraku, Iránu a iných moslimských krajín. K [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnym cirkvám]] sa hlási 1 251 000 obyvateľov (1,5 %). Ide hlavne o prisťahovalcov z Grécka, Rumunska, Srbska, Bulharska, Ruska, Arménska či Egypta a Etiópie. Pôsobí tu aj [[starokatolícka cirkev]]. K [[Budhizmus|budhizmu]] sa hlási 167 000 obyvateľov (0,2 %) hlavne prisťahovalcov z Ďalekého východu. [[Hinduizmus]] má 83 000 prívržencov a [[sikhizmus]] 83 000 prívržencov. Ateistov, teda obyvateľov bez náboženskej príslušnosti je 39 120 000 (46,8 %).&lt;ref&gt;[https://fowid.de/meldung/religionszugehoerigkeiten-2024 Religionszugehörigkeiten 2024] 11.12.2025 fowid.de&lt;/ref&gt;

=== Jazyky ===
[[Nemčina]] je úradný a prevažujúci jazyk v Nemecku. Je to tiež jeden zo 24 úradných a pracovných jazykov v [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ) &lt;ref&gt;{{cite web | url = http: //ec.europa.eu/languages/policy/linguistic -diversity / official-languages-eu_en.htm | title = Official Languages ​​| author = European Commission | dátum prístupu = 29 July 2014}}&lt;/ref&gt; a jeden z troch pracovných jazykov [[Európska komisia|Európskej komisie]]. V rámci EÚ je nemčina tiež najrozšírenejším materinským jazykom s zhruba 100 miliónmi rodených hovorcov.&lt;ref name = &quot;Marten&quot;&gt;{{cite book | editor1-first = Thomas | editor1-last = Marten | editor2-first = Fritz Joachim | editor2 -last = Sauer | title = Länderkunde - Deutschland, Österreich, Schweiz und Liechtenstein im Querschnitt | trans_title = Regional Geography - An Overview of Germany, Austria, Switzerland and Liechtenstein | year = 2005 | publisher = inform-Verlag | language = German | isbn = 3-9805843-1-3 | page = 7}}&lt;/ref&gt;

Medzi pôvodné menšinové jazyky v Nemecku patrí [[dánčina]], [[dolná nemčina]], [[lužická srbčina]], [[frízština]] a [[rómčina]]. Tieto menšinové jazyky sú oficiálne chránené [[Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov|európskou chartou jazykov]]. Najpoužívanejšími jazykmi medzi [[imigrant]]mi sú [[turečtina]], [[kurdčina]], [[poľština]], [[ruština]], [[srbochorvátčina]] a ďalšie jazyky z [[Balkán]]u. Občania Nemecka sú často [[viacjazyčnosť|multilinguálni]]: 67% nemeckých občanov tvrdí, že sa dokážu dohovoriť minimálne jedným cudzím jazykom (okrem nemčiny) a 27% minimálne dvoma cudzími jazykmi.&lt;ref name = &quot;Eurobarometer Languages &quot;&gt;{{cite web | title = Special Eurobarometer 243: Europeans and their Languages ​​(Survey) | publisher = Europa (web portal) | author = [[európska komisia]] | year = 2006 | url = http: // ec. europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_243_en.pdf | dátum prístupu = 28 March 2011}} &lt;br /&gt; {{cite web | title = Special Eurobarometer 243: Europeans and their Languages ​​(Executive Summary) | publisher = Europa (web portal) | author = European Commission | year = 2006 | url = http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_243_sum_en.pdf | dátum prístupu = 28 March 2011}}&lt;/ref&gt;

== Kultúra ==
[[Súbor:Striezelmarkt 2009 00950.jpg|thumb|Typický nemecký ''Weihnachtsmarkt'' ([[vianočné trhy]]) v [[Drážďany|Drážďanoch]]]]

Nemecká kultúra je definovaná predovšetkým spoločným jazykom. V priebehu dejín mnoho predstaviteľov nemeckej kultúry, filozofie a vedy odišlo z Nemecka, väčšinou však zostali spätí s Nemeckom. Ako príklady emigrácie z politických dôvodov v [[19. storočie|19. storočí]] možno uviesť básnika [[Heinrich Heine|Heinricha Heineho]] a filozofa a ekonóma [[Karl Marx|Karla Marxa]]. Po zániku [[Svätá ríša rímska|Svätej ríše rímskej]] v roku [[1806]] až do roku 1871, kedy vzniklo [[Nemecké cisárstvo]], boli v dôsledku nevýraznej spoločnej identifikácie nemecky hovoriacich ľudí a fragmentácie štátnej organizácie v rámci [[Nemecký spolok|Nemeckého spolku]] ako nemecká kultúra, tak aj veda dôležitými zjednocujúcimi prvkami nemeckého národného uvedomenia. Už predtým však vznikol pojem &quot;krajina básnikov a mysliteľov&quot;, zakladajúci sa na dedičstve veľkých osobností ako boli [[Johann Wolfgang von Goethe]], [[Friedrich Schiller]] a [[Immanuel Kant]]. Toto kultúrne dedičstvo je dodnes živnou pôdou nemeckého vlastenectva. Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] patrilo vtedajšie Nemecko k predným kultúrnym a vedeckým národom. Tiež vďaka nemeckej [[Klasická hudba|klasickej hudbe]], ktorá mohla ťažiť z odkazu [[Wolfgang Amadeus Mozart|Wolfganga Amadea Mozarta]], [[Ludwig van Beethoven|Ludwiga van Beethovena]], [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], [[Johannes Brahms|Johannesa Brahmsa]] a ďalších veľkých skladateľov, aj vďaka nemeckému [[Výtvarné umenie|výtvarnému]] a [[kinematografia|kinematofrafii]] bola nemecká kultúra na začiatku 20. storočie jednou z najvyspelejších v celosvetovom meradle.

Nástup nacizmu v 30. rokoch 20. storočia a s ním spojená početná emigrácia vynikajúcich nemeckých vedcov a spisovateľov, z ktorých mnohí boli [[Žid]]ovského pôvodu, priniesli úpadok nemeckej vedy a kultúry, ktorý trval až do konca [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Trvalými alebo dočasnými [[emigrant]]mi sa stali napr. [[Albert Einstein]], [[Kurt Tucholsky]], [[Thomas Mann]] a jeho brat [[Heinrich Mann]], [[Bertolt Brecht]], [[Lion Feuchtwanger]], [[Hannah Arendtová]] a mnoho ďalších.

=== Literatúra ===
{{Hlavný článok|Nemecká literatúra}}
[[Súbor:Goethe (Stieler 1828).jpg|náhľad|170px|[[Johann Wolfgang von Goethe]]]]

[[Nemecká literatúra]] má korene v [[stredovek]]u, napr. [[Wolfram von Eschenbach]] s dielom ''[[Parzival]]'' stal vrcholným predstaviteľom nemeckého dvorského [[epos]]u, veľkú rolu zohral aj anonymný hrdinský epos ''[[Pieseň o Nibelungoch]]'', [[Walther von der Vogelweide]] je jedným z&amp;nbsp;najvýznamnejších [[minnesang]]ov, [[Hildegarda z Bingenu]] literárne spracovala svoje mystické vízie. Éru [[Renesančný humanizmus|humanizmu]] reprezentuje [[Satira|satirik]] [[Sebastian Brant]]. [[Baroková literatúra|Barokovou]] klasikou sa stalo dielo ''[[Dobrodružný Simplicius Simplicissimus]]'' [[Hans Jakob Christoffel von Grimmelshausen|Hanse Jakoba Christoffela von Grimmelshausena]]. V epoche [[osvietenstvo|osvietenstva]] [[Gotthold Ephraim Lessing]] položil základy nemeckej drámy, [[Christoph Martin Wieland]] stvoril ''[[bildungsroman]]''. Na konci 18. storočia sa umeleckým centrom stal [[Weimar]], niekedy sa preto používa pojem [[weimarska klasika]] pre označenie mohutného rozmachu nemeckej literatúry (dá sa tiež aj povedať [[Preromantizmus|preromantického]]) v tejto dobe, reprezentovaného hlavne [[Johann Wolfgang von Goethe|Johannom Wolfgangom von Goethem]],&amp;nbsp;[[Friedrich Schiller|Friedrichom Schillerom]] a [[Friedrich Hölderlin|Friedrichom Hölderlinom]]. Nemecký [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] začiatku 19. storočia je spätý predovšetkým s [[bratia Grimmovci|bratmi Grimmovcami]], ktorí nielen vzrušili záujem o staré mýty, rozprávky a folklór, ale aj svojim slovníkom ''[[Deutsches Wörterbuch]]'' tak isto výrazne ovplyvnili vývoj nemčiny. K ďalším dôležitým romantikom patrili [[Novalis]], [[Georg Büchner]], [[Heinrich von Kleist]], [[Ernst Theodor Amadeus Hoffmann|E. T. A. Hoffmann]], [[August Wilhelm Schlegel]], [[Ludwig Tieck]], [[Joseph von Eichendorff]], [[Adelbert von Chamisso]] a predovšetkým básnik [[Heinrich Heine]]. [[Realizmus vo svetovej literatúre|Realizmus]] našiel výraz v diele [[Theodor Fontane|Theodora Fontana]] či [[Theodor Storm|Theodora Storma]].
[[Súbor:Heinrich Böll (1983).jpg|vľavo|náhľad|240x240pixelov|[[Heinrich Böll]]]]
V 20. storočí sa stali nositeľmi [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] postupne [[Theodor Mommsen]] (1902), [[Rudolf Eucken|Rudolf Christoph Eucken]] (1908), [[Paul Johann Ludwig Heyse|Paul Heyse]] (1910), [[Gerhart Hauptmann]] (1912), [[Thomas Mann]] (1929), [[Hermann Hesse]] (1946), [[Nelly Sachsová]] (1966), [[Heinrich Böll]] (1972) a [[Günter Grass]] (1999). V roku 2009 obdržala túto cenu [[Herta Müllerová]], nemecko-rumunská spisovateľka žijúca v&amp;nbsp;Berlíne.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Nobelovu cenu za literaturu získala rumunská Němka Herta Müllerová
| periodikum = iDNES.cz
| url = https://www.idnes.cz/kultura/literatura/nobelovu-cenu-za-literaturu-ziskala-rumunska-nemka-herta-mullerova.A091008_131036_literatura_ob
| dátum vydania = 2009-10-08
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2022-03-21
}}&lt;/ref&gt;

Mimoriadnu rolu v nemeckej literatúre zohral na začiatku 20. storočia [[Expresionizmus (literatúra)|expresionizmus]], ktorý vznikol priamo v Nemecku. K jeho najvýraznejším reprezentantom patril prozaik [[Alfred Döblin]]. Veľkú rolu pri formovaní expresionizmu zohral aj [[Heinrich Mann]]. Následná [[Avantgarda (literatúra)|avantgardná]] vlna mala veľký dopad v nemeckom divadle, hlavne vďaka [[Bertolt Brecht|Bertoltu Brechtovi]]. Svojou reakciou na prvú svetovú vojnu, konkrétne bestsellerom ''[[Na západe nič nové]]'', sa preslávil [[Erich Maria Remarque]], historickými románmi [[Lion Feuchtwanger]], [[Klaus Mann]] hlavne svojim ''[[Mefisto (román)|Mefistom]]''. Po druhej svetovej vojne sa sformovala vplyvná [[Gruppe 47]], k jej členom patrili Böll, Grass, [[Martin Walser]], [[Peter Weiss (spisovateľ)|Peter Weiss]] či [[Siegfried Lenz]]. K ich základným témam patrilo vyrovnanie sa s nacizmom, rovnako ako u dramatikov [[Wolfgang Borchert|Wolfganga Borcherta]] a [[Carl Zuckmayer|Carla Zuckmayera]]. Generáciu nespokojencov a radikálov 60. rokov asi najlepšie reprezentoval [[Hans Magnus Enzensberger]]. Hviezdou 80. rokov sa stal [[Patrick Süskind]]. Vo východnom Nemecku patrili k najuznávanejším autorom [[Arnold Zweig]], [[Christa Wolfová]] a [[Anna Seghersová]]. K známym autorom 21. storočia patrí [[Daniel Kehlmann]].

Tiež aj v oblasti [[Žánrová literatúra|žánrovej literatúry]] má Nemecko niekoľko klasikov. V [[Literatúra pre deti|detskej literatúre]] vynikol napríklad [[Erich Kästner]] (''[[Emil a detektívovia]]'') či [[Michael Ende]] (''[[Nekonečný príbeh]]''), v oblasti [[Dobrodružná literatúra|dobrodružnej literatúry]] [[Karl May]].

Nemecký knižný trh je tretím najväčším po americkom a čínskom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Global book market distribution by country 2017
| periodikum = Statista
| url = https://www.statista.com/statistics/288746/global-book-market-by-region/
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2022-03-21
}}&lt;/ref&gt; [[Frankfurtský knižný veľtrh]] je najväčšou knižnou akciou na svete.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Svět se mění, literatura taky, upozorňuje Frankfurtský knižní veletrh
| periodikum = ČT24
| url = https://ct24.ceskatelevize.cz/kultura/2951519-svet-se-meni-literatura-taky-upozornuje-frankfurtsky-knizni-veletrh
| dátum vydania = 2019-10-16
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2022-03-21
}}&lt;/ref&gt; Tak isto aj [[Lipský knižný veľtrh]] má celoeurópsky význam.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Chase
| meno = Jefferson
| titul = Leipzig Book Fair: Cultural sideshow with a serious side
| periodikum = Deutsche Welle
| url = https://www.dw.com/en/leipzig-book-fair-cultural-sideshow-with-a-serious-side/a-18313879
| dátum vydania = 2015-03-13
| jazyk = en-GB
| dátum prístupu = 2022-03-21
}}&lt;/ref&gt;

=== Hudba ===
[[Súbor:Beethoven.jpg|náhľad|Ludwig van Beethoven]]
[[Súbor:Elbphilharmonie, Hamburg.jpg|vľavo|náhľad|[[Labská filharmónia]]]]
Vývoj európskej [[Klasická hudba|klasickej hudby]] bol ovplyvnený celou radou nemeckých [[Hudobný skladateľ|hudobných skladateľov]]. K popredným tvorcom nemeckého pôvodu patrili [[Johann Sebastian Bach]], [[Georg Friedrich Händel]] (aj keď neskôr odišiel do Anglicka), [[Ludwig van Beethoven]], [[Carl Maria von Weber]], [[Robert Schumann]], [[Felix Mendelssohn-Bartholdy|Felix Mendelssohn Bartholdy]], [[Richard Wagner]], [[Johannes Brahms]] a&amp;nbsp;[[Richard Strauss]]. Nemeckú hudbu silne ovplyvnili aj [[Christoph Willibald Gluck]], [[Georg Philipp Telemann]], [[Carl Orff]], [[Carl Philipp Emanuel Bach]], [[Dietrich Buxtehude]], [[Paul Hindemith]], [[Giacomo Meyerbeer]], [[Kurt Weill]], [[Heinrich Schütz]] alebo [[Max Bruch]].

Nemecko má silnú tradíciu zborového spevu, ktorého rozvoj bol síce prerušený druhou svetovou vojnou, potom však zaznamenal veľký rozmach. V súčasnej dobe má Nemecko takmer centrálnu dôležitosť v hudobnom živote Európy. V Nemecku je mnoho prvotriednych hudobných škôl a [[Konzervatórium|konzervatórií]]. Nemecko je tiež krajinou s najväčším počtom [[Orchester|symfonických orchestrov]], ktorých je celkovo 92. Medzi najvýznamnejšie patria tzv. A-orchestre: Bamberger Symphoniker ([[Bamberg]]), [[Berlínski filharmonici]] (Berliner Philharmoniker), [[Gewandhausorchester]] ([[Lipsko]]), hr-Sinfonieorchester (rozhlasový orchester, [[Frankfurt nad Mohanom]]), [[Mníchovská filharmónia]] (Münchner Philharmoniker), [[Sächsische Staatskapelle Dresden]] ([[Drážďany]]), [[Staatskapelle Berlin]] so svojim šéfdirigentom [[Daniel Barenboim|Danielom Barenboimom]], Symphonieorchester des Bayerischen Rundfunks ([[Mníchov]], v rokoch 1961 – 1979 tu pôsobil [[Rafael Kubelík]]) a WDR Sinfonieorchester Köln ([[Kolín nad Rýnom]]). V týchto orchestroch pôsobí v&amp;nbsp;súčasnosti mnoho významných [[dirigent]]ov ako sú [[Valerij Gergijev]], [[Simon Rattle]], [[Jukka-Pekka Saraste]], [[Christian Thielemann]] a [[Kirill Petrenko]]. Symfonické orchestre majú k dispozícii veľké koncertné sály s výbornou akustikou, oi. v Berlíne a v Mníchove (Gasteig). V [[Hamburg]]u bola prestavaná budova bývalého skladu na tzv. ''[[Labská filharmónia|Elbphilharmonie]]'' s veľkou modernou koncertnou sálou, ktorá má vynikajúcu [[Akustika|akustiku]].
[[Súbor:Hans-Zimmer-profile (cropped).jpg|náhľad|216x216pixelov|[[Hans Zimmer]]|vľavo]]
[[Súbor:Till Lindemann.jpg|náhled|202x202pixelov|[[Rammstein]]]]
Nemecko je štvrtým najväčším hudobným trhom na svete. Prispieva k tomu skutočnosť, že v krajine pôsobí aj veľký počet hudobných sólistov z mnohých oborov. Medzi inštrumentalistami nemeckej národnosti je nutné spomenúť hlavne svetovo preslávené huslistky ako sú [[Anne-Sophie Mutter]], [[Isabelle Faustová|Isabelle Faust]] a&amp;nbsp;[[Julia Fischerová]]. Veľké renomé majú oi. [[Soprán|sopranistka]] [[Diana Damrauová]] a [[Tenor (vysoký hlas)|tenorista]] [[Jonas Kaufmann]]. Vynikli aj pianistka [[Clara Schumannová]] či varhaník [[Johann Pachelbel]]. K bohatému kultúrnemu životu prispieva aj to, že v Nemecku vystupujú pri [[Opera|operných]] predstaveniach a [[koncert]]och klasickej hudby početní umelci z celého sveta. Wagnerovo, ale aj iné operné dielo je pravidelne uctievané na [[Hudobné slávnosti v Bayreuthe|Hudobných slávnostiach v Bayreuthe]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Feyfar
| meno = Petr
| titul = Festival v Bayreuthu – tradice a její zlomy
| periodikum = Literární noviny
| url = https://www.literarky.cz/kultura/75-festival-v-bayreuthu-tradice-a-jeji-zlomy
| jazyk = cs-cz
| dátum prístupu = 2023-04-21
}}&lt;/ref&gt;

Filmovou hudbou sa preslávil [[Hans Zimmer]] (''[[Leví kráľ]]'', ''[[Piráti z Karibiku (filmy)|Piráti z Karibiku]]'', ''[[Gladiátor (film)|Gladiátor]]'' a iné). Z&amp;nbsp;oblasti [[džez|jazzovej]] hudby sú najznámejší [[Adam Taubitz]], [[Peter Brötzmann]], [[Theo Jörgensmann]], [[Till Brönner]] a [[Eberhard Weber]]. Slávnym kapelníkom big bandu bol [[James Last]]. Preslávenými opernými spevákmi boli [[Dietrich Fischer-Dieskau]], [[Elisabeth Schwarzkopfová]] alebo [[Christa Ludwig]]ová. Pri&amp;nbsp;[[Elektronická hudba (elektronické nástroje)|elektronickej hudbe]] odviedli pioniersku prácu skupiny [[Kraftwerk]] či [[Tangerine Dream]], z individuálnych umelcov [[Karlheinz Stockhausen]] alebo [[Klaus Schulze]]. V popovej a rockovej hudbe presahujú hranice Nemecka umelci ako [[Udo Jürgens]], [[Udo Lindenberg]], [[Herbert Grönemeyer]], [[Nena]], [[Sandra Cretu|Sandra]], [[Paul van Dyk]], [[Robin Schulz]] a [[Xavier Naidoo]]. Z&amp;nbsp;hudobných skupín sú najznámejšie [[Accept]], [[Helloween]], [[Gamma Ray]], [[Die Toten Hosen]], [[Die Ärzte]], [[Alphaville]], [[Scooter]], [[Tokio Hotel]], [[Blind Guardian]], [[Modern Talking]], [[Scorpions]], [[Rammstein]] a [[Guano Apes]]. Skupina Rammstein sa presadila s&amp;nbsp;nemeckými textami aj&amp;nbsp;v&amp;nbsp;zahraničných hitparádách. V Nemecku sa už dlho teší veľkej popularite aj český spevák [[Karel Gott]].

Najväčšími rockovými festivalmi sú [[Wacken Open Air]] a [[Rock am Ring]].

=== Výtvarné umenie ===
[[Súbor:Caspar_David_Friedrich's_Chalk_Cliffs_on_Rügen.jpg|náhľad|right|155px|[[Caspar David Friedrich|C.D. Friedrich]], ''[[Kriedové útesy na Rujane]]'' (1818)]]
[[Súbor:Franz Marc 020.jpg|náhľad|right|[[Franz Marc]], ''Srnec v lese'' (1914)|155px]]

Najslávnejším nemeckým maliarom je [[Albrecht Dürer]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Price
| meno = David
| titul = Albrecht Dürer's Renaissance: Humanism, Reformation, and the Art of Faith
| url = https://books.google.com/books?id=8P2fr6kkSQoC&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = University of Michigan Press
| počet strán = 376
| isbn = 978-0-472-11343-9
| poznámka = Google-Books-ID: 8P2fr6kkSQoC
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; Dürerom bol silno inšpirovaný aj drevorytec [[Hans Holbein mladší]]. Významným [[Renesančné maliarstvo|renesančným]] maliarom bol [[Lucas Cranach starší]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Noble
| meno = Bonnie
| titul = Lucas Cranach the Elder: Art and Devotion of the German Reformation
| url = https://books.google.com/books?id=zza73rddamcC&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = University Press of America
| počet strán = 236
| isbn = 978-0-7618-4337-5
| poznámka = Google-Books-ID: zza73rddamcC
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; Ten je niekedy radený k tzv. [[Dunajská škola|dunajskej škole]], ku ktorej patrí aj [[Albrecht Altdorfer]]. K renesancii patrí aj [[Matthias Grünewald]]. Jedným z najvýraznejších z Nemecka pochádzajúcich barokových maliarov je majster [[Cosmas Damian Asam]].

Významným drevorytcom 19. storočia bol [[Wilhelm Busch]]. Z [[Romantizmus|romantických]] maliarov vynikli [[Caspar David Friedrich]] a [[Carl Spitzweg]]. [[Maria Sibylla Merianová]] sa preslávila kresbami hmyzu, rastlín a zvierat.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Pomeroy
| meno = Sarah B.
| priezvisko2 = Kathirithamby
| meno2 = Jeyaraney
| titul = Maria Sibylla Merian: Artist, Scientist, Adventurer
| url = https://books.google.com/books?id=OvA9DwAAQBAJ&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Getty Publications
| počet strán = 98
| isbn = 978-1-947440-01-2
| poznámka = Google-Books-ID: OvA9DwAAQBAJ
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; [[Impresionizmus|Impresionistické]] vplyvy spracoval [[Max Liebermann]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Deshmukh
| meno = MarionF
| titul = Max Liebermann: Modern Art and Modern Germany
| url = https://books.google.com/books?id=5iwxDwAAQBAJ&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Routledge
| počet strán = 593
| isbn = 978-1-351-55878-5
| poznámka = Google-Books-ID: 5iwxDwAAQBAJ
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; Výraznou osobnosťou avantgardy bol [[Max Ernst]] či [[Expresionizmus|expresionisti]] [[Franz Marc]], [[Ernst Ludwig Kirchner]] a [[Käthe Kollwitzová]]. Expresionizmus zohral v nemeckom umení mimoriadnu rolu a na území Nemecka priamo vznikol, v Mníchove a Berlíne.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Selz
| meno = Peter
| titul = German Expressionist Painting
| url = https://books.google.com/books?id=wGqz5SKkQSkC&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = University of California Press
| počet strán = 570
| isbn = 978-0-520-02515-8
| poznámka = Google-Books-ID: wGqz5SKkQSkC
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; Významnú rolu zohrali expresionistické skupiny [[Die Brücke]] a [[Der Blaue Reiter]]''.'' Taktiež smer nazývaný [[Nová vecnosť]] mal korene v Nemecku ([[George Grosz]], [[Otto Dix]]).&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Michalski
| meno = Sergiusz
| titul = New Objectivity: Painting, Graphic Art and Photography in Weimar Germany 1919-1933
| url = https://books.google.com/books?id=i1fn6BDAu5YC&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Taschen
| počet strán = 232
| isbn = 978-3-8228-2372-9
| poznámka = Google-Books-ID: i1fn6BDAu5YC
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;

Po druhej svetovej vojne sa rozvinul [[neoexpresionizmus]], ktorý reprezentovali [[Georg Baselitz]] či [[Anselm Kiefer]]. [[Hyperrealizmus]] a výtvarné použitie fotografie preslávilo [[Gerhard Richter|Gerharda Richtera]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Elger
| meno = Dietmar
| titul = Gerhard Richter: A Life in Painting
| url = https://books.google.com/books?id=-L4W94WppSkC&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = University of Chicago Press
| počet strán = 405
| isbn = 978-0-226-20323-2
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;, “kapitalistický realizmus” [[Sigmar Polke|Sigmara Polkeho]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = MacPhee
| meno = Anne
| priezvisko2 = Polke
| meno2 = Sigmar
| titul = Sigmar Polke: Back to Postmodernity
| url = https://books.google.com/books?id=fSNJUYL6Zi0C&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Liverpool University Press
| počet strán = 186
| isbn = 978-0-85323-911-6
| poznámka = Google-Books-ID: fSNJUYL6Zi0C
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;, performančné a [[happening]]ové umenie [[Joseph Beuys|Josepha Beuyse]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Adams
| meno = David
| titul = Joseph Beuys: Pioneer of a Radical Ecology
| periodikum = Art Journal
| dátum vydania = 1992
| ročník = 51
| číslo = 2
| strany = 26–34
| issn = 0004-3249
| doi = 10.2307/777391
| url = https://www.jstor.org/stable/777391
| dátum prístupu = 2023-04-20
}}&lt;/ref&gt;

Najslávnejšími sochármi sú [[Hans Arp]] a [[Jörg Immendorff]]. Významný festival je festival moderného umenia [[documenta]], ktorý sa koná každých päť rokov v meste [[Kassel]].

=== Architektúra ===
[[Súbor:Trier Porta Nigra BW 1.JPG|náhľad|vľavo|upright|Rímska [[Porta Nigra]] v [[Trier]]i]]
[[Súbor:Speyerer Dom - Westturm nach Osten.jpg|náhľad|upright|[[Speyerský dóm|Katedrála v Speyeri]]]]
[[Súbor:Burg Hohenzollern ak.jpg|náhľad|upright|vľavo| [[Hrad Hohenzollern|Hohenzollern]]]]
[[Súbor:Altstadt bremen 2019-04-19 (18).jpg|náhľad|upright|[[Radnica v Brémach|Brémska radnica]]]]
[[Súbor:Hofgarten Ost Residenz Wuerzburg-9.jpg|náhľad|vľavo|upright|[[Würzburská rezidencia]]]]
Nemecko má bohaté a mnohotvárne dejiny architektúry, ktoré sú úzko spojené s dejinami architektúry v susedných krajinách. Architektonické pamiatky pochádzajú už z dôb [[Staroveký Rím|rímskej antiky]], napríklad [[Porta Nigra]] v [[Trier]]i. Na území Nemecka sa nachádzajú aj ďalšie pamiatky z doby pred [[Románske umenie|románskym slohom]], napr. [[Opátstvo Lorsch|vstupný objekt do mesta Lorsch]], tzv. Torhalle. Torhalle ukazuje vývoj smerom k románskemu slohu, ktorý sa presadil po roku 1030. [[Speyerský dóm|Katedrála Panny Márie a svätého Štefana]] v [[Speyer]]i je najväčšia zachovaná románska stavba na svete. Významnou románskou stavbou je aj [[Kostol svätého Michala (Hildesheim)|Kostol svätého Michala archanjela]] a [[Hildesheimský dóm|Katedrála Nanebovzatia Panny Márie]] v [[Hildesheim]]e, [[Naumburgský dóm|katedrála v Naumburgu]], hrad [[Wartburg (hrad)|Wartburg]], [[katedrála v Bambergu]] alebo [[katedrála v Trieri]].

[[Gotika]] vznikla vo Francúzsku, prvé stavby v gotickom slohu na území Nemecka pochádzajú z 13. storočia, napr. [[Aachenský dóm]] v [[Aachen]]e, [[Liebfrauenkirche (Trier)|Liebfrauenkirche]] v Trieri, [[Klášter Maulbronn]], hrad [[Hrad Hohenzollern|Hohenzollern]] alebo [[Kolínsky dóm|Katedrála svätého Petra]] v [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]]. Po roku 1520 prišla [[renesancia]] z územia dnešného Talianska, ukážkové sú [[Radnica v Augsburghu|augsburgská]] alebo [[Radnica v Brémach|brémska radnica]]. [[Barok]]o sa presadilo na území dnešného Nemecka od roku 1650. Príkladom sú diela [[cheb]]ského rodáka [[Johann Balthasar Neumann|Balthasara Neumanna]], napr. [[Würzburská rezidencia]] či [[bazilika Vierzehnheiligen]]. Barokový je aj zámok [[Zámok Nymphenburg|Nymphenburg]], komplex [[Zwinger (Drážďany)|Zwinger]] v Drážďanoch, [[zámok v Ludwigsburghu]] alebo najväčší berlínsky palác [[Zámok Charlottenburg|Charlottenburg]]. [[Rokoko]]vými skvostami sú zámok [[Sanssouci]] v [[Postupim]]e, [[Zámky Augustusburg a Falkenlust]] v [[Brühl (Severné Porýnie-Vestfálsko)|Brühle]] alebo [[Pútnický kostol vo Wies|kostol vo Wies]]. Okolo roku 1770 nastupuje obdobie [[klasicizmus|klasicizmu]]. Najdôležitejšími stavbami sú [[Staré múzeum]] a [[Brandenburská brána]] v Berlíne. Z doby [[Historizmus (umenie)|historizmu]] (obdobie 1840 až 1900) pochádza zámok [[Neuschwanstein]], [[Pamätník Walhalla]], zámok [[Lichtenstein (zámok)|Lichtenstein]], [[zámok Hohenschwangau]] a [[Berlínska katedrála]]. Tá pochádza z dielne asi najvýznamnejšieho nemeckého architekta historizmu [[Karl Friedrich Schinkel|Karla Friedricha Schinkela]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Steffens
| meno = Martin
| titul = Karl Friedrich Schinkel 1781-1841: An Architect in the Service of Beauty
| url = https://books.google.com/books?id=V63ZjgEACAAJ&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Taschen
| počet strán = 96
| isbn = 978-3-8365-3749-0
| poznámka = Google-Books-ID: V63ZjgEACAAJ
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Olympiastadion Muenchen.jpg|náhľad|200x200pixelov|[[Olympiastadion (Mníchov)|Olympiastadion]]]]
Na začiatku 20. storočia boli nemeckí architekti poprednými predstaviteľmi klasickej [[Moderná architektúra|moderny]]. [[Walter Gropius]], [[Ludwig Mies van der Rohe]], [[Peter Behrens]], [[Erich Mendelsohn]] a škola architektúry [[Staatliches Bauhaus|Bauhaus]] udávali smer, ktorým architektúra kráča dodnes.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Markéta
| meno = Svobodová
| priezvisko2 = Jiří
| meno2 = Kuděla
| priezvisko3 = Miroslav
| meno3 = Zelinský
| titul = Fenomén Bauhaus
| url = https://books.google.com/books?id=84djEAAAQBAJ&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Grada Publishing a.s.
| počet strán = 97
| isbn = 978-80-271-2226-4
| poznámka = Google-Books-ID: 84djEAAAQBAJ
| jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; Ukážkovým dielom modernizmu bola Gropiova [[továreň Fagus]] v [[Alfeld]]e.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Helán Vašků
| meno = Kateřina
| titul = Fabrika Fagus v Alfeldu: Továrna z učebnic architektury
| periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost
| url = https://www.stoplusjednicka.cz/fabrika-fagus-v-alfeldu-tovarna-z-ucebnic-architektury
| dátum vydania = 2018-12-31
| jazyk = en
| datum prístupu = 2023-04-20
}}&lt;/ref&gt; Tak isto monumentálna architektúra v dobe nacizmu výrazne ovplyvnila tvar nemeckých miest. Následkom bombardovania v období 2.&amp;nbsp;svetovej vojny boli úplne alebo čiastočne stratené pôvodné centrá mnohých nemeckých miest ([[Brémy]], [[Frankfurt nad Mohanom]], [[Mníchov]], [[Norimberg]], [[Drážďany]] a&amp;nbsp;iné), mnoho z týchto centier bolo po vojne, aj za cenu vysokých nákladov zrekonštruovaná. 
[[Súbor:Gottfried böhm, pilgrimage church, neviges 1963-1972 01.jpg|vľavo|náhľad|200x200pixelov|Kostel vo Velberte]]
V dobe obnovy po druhej svetovej vojne sa architektúra vracala ku koreňom a snažila sa nadviazať na pretrhnutú niť, príkladom týchto tendencií bola napríklad modernistická [[Nová Národná galéria]] v Berlíne z dielne Miesa van der Roheho.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Mies van der Rohe opět září. Berlín opravil galerii za 3,6 miliardy korun
| periodikum = Aktuálně.cz
| url = https://magazin.aktualne.cz/kultura/umeni/mies-van-der-rohe-opet-zari-berlin-nova-narodni-galerie/r~8b24c28cad9311eba22aac1f6b220ee8/
| dátum vydania = 2021-05-05
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-04-20
}}&lt;/ref&gt; Až neskôr našla nemecká architektúra nové formy prejavu. V roku 1972 bol dokončený [[Olympiastadion (Mníchov)|olympijský štadión v Mníchove]], projekt, v ktorom nemecká architektúra našla nový štýl.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Caha
| meno = Lukáš
| titul = Žádné ruiny ani opuštěné kolosy. Mnichovský olympijský park žije i 44 let poté
| periodikum = Aktuálně.cz
| url = https://sport.aktualne.cz/ostatni-sporty/olympijsky-park-v-mnichove-uchvatil-svet-jak-vypadaji-sporto/r~69c802648f9f11e6888a0025900fea04/
| dátum vydania = 2016-10-15
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2023-04-20
}}&lt;/ref&gt; Jeho autorom boli [[Günter Behnisch]] a [[Frei Paul Otto]], nositeľ prestížnej [[Pritzkerova cena|Pritzkerovej ceny]]. Druhým nemeckým laureátom tejto &quot;Nobelovej ceny za architektúru&quot; je [[Gottfried Böhm]], predstaviteľ [[Brutalizmus|brutalizmu]], autor mnohých unikátnych stavieb, ako je radnica v [[Bergisch Gladbach]]u alebo kostol vo [[Velbert]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Kordovská
| meno = Marie
| titul = Sochař architektury, který vystavěl Německo z válečných trosek. Sto let Gottfrieda Böhma
| periodikum = Earch.cz
| url = https://www.earch.cz/revue/clanek/sochar-architektury-ktery-vystavel-nemecko-z-valecnych-trosek-sto-let-gottfrieda-bohma
| dátum vydania = 2022-06-22
| jazyk = cz
| dátum prístupu = 2023-04-20
}}&lt;/ref&gt; [[Organická architektúra|Organickou]] a [[Expresionistická architektúra|expresionistickú architektúru]] rozvíjal [[Hans Scharoun]], jeho najznámejšou stavbou je [[Berlínska filharmónia]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Syring
| meno = Eberhard
| priezvisko2 = Kirschenmann
| meno2 = Jörg C.
| titul = Hans Scharoun, 1893-1972: Outsider of Modernism
| url = https://books.google.com/books?id=2Dgnh6aRKecC&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Taschen
| počet strán = 104
| isbn = 978-3-8228-2778-9
| poznámka = Google-Books-ID: 2Dgnh6aRKecC
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;

Mnoho z uvedených stavieb bolo zapísaných na zoznam [[Svetové dedičstvo UNESCO|Svetového dedičstva UNESCO]], ako prvá to bola katedrála v Aachene v roku 1978. K roku 2019 má Nemecko na zozname už 46 položiek. Okrem jednotlivých stavieb sú to celé historické centrá miest [[Lübeck]], [[Bamberg]], [[Regensburg]], [[Quedlinburg]], [[Weimar]], [[Stralsund]], [[Wismar]] a prístavné štvrte v [[Hamburg]]u. Tam mieri väčšina turistov, ale do obľuby sa dostávajú aj nákladně zmodernizované industriálne pamiatky, napríklad v hlavnom meste Berlíne alebo v mnohých veľkomestách Severného Porýnia-Vestfálska.

=== Múzeá ===
[[Súbor:Bode Museum.jpg|náhľad|[[Ostrov múzeí]] patrí na zoznam [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva]]]]
V Nemecku sa nachádza viac než 6 000 múzeí, ku ktorým patria súkromné aj verejné zbierky, zámky a zahrady. K najväčším a najvýznamnejším patrí [[Deutsches Museum|Nemecké múzeum]] v [[Mníchov]]e, celosvetovo najväčšie prírodovedecko-technické múzeum. Významné je aj [[Germanisches Nationalmuseum]] v [[Norimberg]]u so zbierkami umenia od ranej histórie až do dnešnej doby. 
[[Súbor:Pergamonmuseum_Ishtartor_06.jpg|vľavo|náhľad|240x240pixelov|Rekonštrukcia [[Ištarina brána|Ištarinej brány]] v [[Pergamonské múzeum|Pergamonskom múzeu]] v [[Berlín]]e]]
Tak isto v Berlíne sa nachádzajú aj celosvetovo dôležité múzea, hlavne na tzv. [[Ostrov múzeí|Ostrove múzeí]]. Najstarším na ostrove je [[Staré múzeum]]. Vzniklo v roku 1830. Tamojšia zbierka [[Antika|antických]] pamiatok obsahuje napríklad slávnu Periklovu bustu (významnú zbierku antického umenia obsahuje aj [[Glyptotéka (Mníchov)|Glyptotéka v Mníchove]]). Ako druhé na Múzejnom ostrove vzniklo v roku 1855 [[Nové múzeum]], obsahuje hlavne egyptské vykopávky [[Amarnské obdobie|amarnského obdobia]], vrátane známej [[Busta kráľovnej Nefertiti|Busty kráľovnej Nefertiti]]. V roku 1876 pribudla [[Stará národná galéria]], kde sa dá dnes vidieť napríklad obraz ''Mlyn v Pontoise'' [[Paul Cézanne|Paula Cézanna]] alebo ''Tahitské rybárky'' [[Paul Gauguin|Paula Gauguina]]. V roku 1904 na ostrove vyrástlo [[Bodeho múzeum]], v ktorom sú zhromaždené byzantské a renesančné zbierky. Ako posledné z piatich múzeí na ostrove bolo otvorené v roku 1930 [[Pergamonské múzeum]]. Sú v ňom uložené unikáty ako napríklad [[Ištarina brána]] alebo [[Pergamonský oltár]]. [[Židovské múzeum v Berlíne|Židovské múzeum]] otvorené v Berlíne v roku 2001 na seba upútalo pozornosť hlavne originálnym architektonickým riešením [[Daniel Libeskind|Daniela Libeskinda]]. Vo Frankfurte vlastní cenné zbierky [[Städelovo múzeum]]. Vidieť sa tu dá napríklad obraz [[Sandro Botticelli|Sandra Botticelliho]] ''Simonetta Vespuciová ako nymfa'', ''Ecce Homo'' [[Hieronymus Bosch|Hieronyma Boscha]], ''Zemepisec'' [[Jan Vermeer|Jana Vermeera]], ''Po raňajkách'' [[Pierre Auguste Renoir|Pierra-Augusta Renoira]] alebo ''Portrét Dr. Gacheta'' [[Vincent van Gogh|Vincenta van Gogha]]. Jednou z najvýznamnejších galérií sveta je [[Stará pinakotéka]] v Mníchove, ktorá zahŕňa niektoré klenoty svetového maliarstva ako ''[[Autoportrét v kožuchu|Autoportrét]]'' [[Albrecht Dürer|Albrechta Dürera]], obraz ''[[V zemi peciválov]]'' [[Pieter Brueghel|Pietere Brueghela]] alebo ''Madonna del Garofano'' [[Leonardo da Vinci|Leonarda da Vinciho]]. [[Hamburger Kunsthalle]] predstavuje návštevníkom napríklad [[Grabowský oltář]].

=== Média ===
[[Súbor:Deutsche Welle.jpg|náhled|Sídlo [[Deutsche Welle]] v Bonne]]
Rozhlasové a televízne vysielanie ovplyvnili vo svojich počiatkoch nemeckí vynálezcovia. Príjem televízneho a rozhlasového vysielania prebieha ako pozemnými vysielačmi, tak aj cez družicové vysielanie. Rozšírená je aj [[káblová televízia]]. Od roku 2003 prebieha digitalizácia televízneho a rozhlasového vysielanie, plánovaná je kompletná [[digitalizácia televízneho a rozhlasového vysielania|digitalizácia]]. Niektorí poskytovatelia ponúkajú televízne a rozhlasové vysielanie aj cez Internet, v rámci protokolu [[IPTV]] ako súčasť širokopásmového pripojenia. Nemecko má duálne rozhlasové vysielanie, verejnoprávny rozhlas a mnoho súkromných rozhlasových staníc, ktoré sú financované reklamami.

V Nemecku existuje verejnoprávna televízia, medzi inými stanice [[ARD]] a [[ZDF]], ako aj súkromné televízne spoločnosti, ku&amp;nbsp;ktorým patrí ProSiebenSat.1 Media AG, [[RTL Group]], MTV Networks Deutschland, NBC Universal Deutschland, Tele München Gruppe, ako aj regionálni poskytovatelia televízneho vysielania. Popri voľne prijímaného televízneho vysielania existuje v&amp;nbsp;Nemecku aj digitálna platená televízia. Najznámejší poskytovateľ plateného televízneho vysielania je Premiere, mnoho tém (oi. šport) pokrýva Sky.

Prostredie nemeckej [[žurnalistika|žurnalistiky]] je veľmi mnohotvárne, medzi najčítanejšie denníky patria ''[[Bild]]'', ''[[Westdeutsche Allgemeine Zeitung]]'', ''[[Süddeutsche Zeitung]]'' a&amp;nbsp;''[[Frankfurter Allgemeine Zeitung]]''. Najznámejšími týždenníkmi sú ''[[Der Spiegel]]'' a&amp;nbsp;''[[Focus (periodikum)|Focus]]''.
 
Koncom roku 2007 disponovalo 72 % nemeckého obyvateľstva pripojením na internet; asi 24 % malo [[Širokopásmový prenos|širokopásmové pripojenie]].

=== Film ===
{{Hlavný článok|Nemecká medzivojnová kinematografia}}
[[Súbor:Paul Wegener als Student von Prag, Filmplakat 1913.jpg|náhľad|150px|Plagát k filmu ''[[Pražský študent]]'' (1913)]]
Film má v Nemecku veľkú tradíciu. [[Studio Babelsberg]] v [[Postupim]]e, vznik v roku 1912, je najstarším filmovým štúdiom na svete (neskôr tu boli ateliéry [[UFA]], kde vzniklo mnoho propagandistických filmov Tretej ríše, aj východonemecká [[DEFA (film)|DEFA]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Německé filmové studio Babelsberg slaví 100 let od svého vzniku
| periodikum = iROZHLAS
| odkaz na periodikum = iROZHLAS 
| vydavateľ = Český rozhlas
| odkaz na vydavateľa = Český rozhlas
| url = https://www.irozhlas.cz/kultura_film/nemecke-filmove-studio-babelsberg-slavi-100-let-od-sveho-vzniku_201202121240_kwinklerova
| dátum prístupu = 2021-12-30
}}&lt;/ref&gt; V tomto štúdiu vzniklo mnoho snímkov nemeckého expresionizmu, ktorý zohral v dejinách svetového filmu zásadnú rolu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| titul = UFA: Německý filmový zázrak a fascinující expresionismus
| periodikum = Topzine.cz
| url = https://www.topzine.cz/ufa-nemecky-filmovy-zazrak-a-fascinujici-expresionismus
| dátum vydania = 2010-01-01
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2021-12-30
}}&lt;/ref&gt; Jeho predstavitelia boli napríklad režisér [[Friedrich Wilhelm Murnau]], tvorca klasického snímku ''[[Nosferatu, Eine Symphonie des Grauens|Upír Nosferatu]]'', alebo [[Robert Wiene]], tvorca ''[[Kabinet doktora Caligariho|Kabinetu doktora Caligariho]]''. Perlami nemeckého expresionizmu sú aj dva snímky, ktoré spája česká tematika: ''[[Golem, zrodenie]]'' a ''[[Pražský študent]]''. V Študiách Babelsberg vznikol aj slávny film ''[[Metropolis (film z roku 1927)|Metropolis]]'' Rakúšana [[Fritz Lang|Fritza Langa]], najnákladnejší [[nemý film]] v histórii, často označovaný za prvé filmové [[Vedecká fantastika|sci-fi]]. Slávnou filmovou režisérkou 30. rokov bola [[Leni Riefenstahlová]].

Kľúčovou postavou povojnového nemeckého filmu boli [[Wim Wenders]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Geist
| meno = Kathe
| titul = The Cinema of Wim Wenders: From Paris, France to Paris, Texas
| url = https://books.google.com/books?id=LolZAAAAMAAJ&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = UMI Research Press
| počet strán = 184
| isbn = 978-0-8357-1805-9
| poznámka = Google-Books-ID: LolZAAAAMAAJ
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;, [[Werner Herzog]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Eldridge
| meno = Richard
| titul = Werner Herzog: Filmmaker and Philosopher
| url = https://books.google.com/books?id=H_GEDwAAQBAJ&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Bloomsbury Publishing
| počet strán = 241
| isbn = 978-1-350-09168-9
| poznámka = Google-Books-ID: H_GEDwAAQBAJ
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;, [[Volker Schlöndorff]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Moeller
| meno = Hans Bernhard
| priezvisko2 = Lellis
| meno2 = George L.
| titul = Volker Schlondorff's Cinema: Adaptation, Politics, and the &quot;Movie-Appropriate&quot;
| url = https://books.google.com/books?id=vklENsQfiI8C&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = SIU Press
| počet strán = 396
| isbn = 978-0-8093-2451-4
| poznámka = Google-Books-ID: vklENsQfiI8C
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; či [[Rainer Werner Fassbinder]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Johnston
| meno = Sheila
| titul = A Star Is Born: Fassbinder and the New German Cinema
| periodikum = New German Critique
| dátum vydania = 1981
| číslo = 24/25
| strany = 57–72
| issn = 0094-033X
| doi = 10.2307/488043
| url = https://www.jstor.org/stable/488043
| dátum prístupu = 2023-04-20
}}&lt;/ref&gt;, väčšinou radení k hnutiu ''[[Neuer Deutscher Film]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Urang
| meno = John Griffith
| titul = &quot;Zur Sache, Schätzchen&quot;: Visual Pleasure and New German Cinema
| periodikum = German Studies Review
| dátum vydania = 2014
| ročník = 37
| číslo = 1
| strany = 109–130
| issn = 0149-7952
| url = https://www.jstor.org/stable/43555853
| dátum prístupu = 2023-04-20
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Elsaesser
| meno = Thomas
| titul = New German Cinema: A History
| url = https://books.google.com/books?id=zli0AAAAIAAJ&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Rutgers University Press
| počet strán = 456
| isbn = 978-0-8135-1391-1
| poznámka = Google-Books-ID: zli0AAAAIAAJ
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt; Vďaka Schlöndorffovi sa Nemecko v roku 1979 dočkalo svojho prvého [[Oscar za najlepší cudzojazyčný film|Oscara za neanglicky hovoriaci film]], ocenený bol jeho snímok ''[[Plechový bubienok (film)|Plechový bubienok]]''. Ďalšie dva Oscary prišli až v 21. storočia, a to vďaka snímkom ''[[Nikde v Afrike (film)|Nikde v Afrike]]'' (2002) [[Caroline Linková|Caroline Linkové]] a ''[[Životy tých druhých]]'' (2006) režiséra [[Florian Henckel von Donnersmarck|Floriana Henckela von Donnersmarcka]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Nikde v Africe dostalo Oscara
| periodikum = iDNES.cz
| url = https://www.idnes.cz/kultura/film-televize/nikde-v-africe-dostalo-oscara.A030416_094530_mff2003_ef
| dátum vydania = 2003-04-16
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2021-12-30
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko =
| meno =
| titul = Hollywood: &quot;Das Leben der Anderen&quot; gewinnt den Oscar
| periodikum = Die Welt
| dátum vydania = 2007-02-26
| jazyk = de
| url = https://www.welt.de/kultur/article735611/Das-Leben-der-Anderen-gewinnt-den-Oscar.html
| dátum prístupu = 2021-12-30
}}&lt;/ref&gt; [[Alexander Kluge]] získal v roku 1968 [[Zlatý lev|Zlatého leva]] na [[Benátsky filmový festival|festivale v Benátkach]], v roku 1981 ho napodobnila [[Margarethe von Trotta]]. V Hollywoode sa presadil [[Roland Emmerich]] či [[Wolfgang Petersen]], v zahraničí uspel aj [[Tom Tykwer]].

Každoročne sa uskutočňuje filmový festival svetového významu [[Berlínsky medzinárodný filmový festival|Berlinale]]. V Berlíne sídli aj [[Európska filmová akadémia]] a udeľujú sa tu teda často jej [[Európske filmové ceny]]. Aj v nich sú Nemci úspešní, víťazom sa stala napríklad nemecká komédia ''[[Good Bye, Lenin!]]'' (2003) režiséra [[Wolfgang Becker|Wolfganga Beckera]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Evropská filmová cena pro Lenina
| periodikum = Novinky.cz
| odkaz na periodikum = Novinky.cz
| vydavateľ = Borgis
| url = https://www.novinky.cz/kultura/clanek/evropska-filmova-cena-pro-lenina-277050
| dátum prístupu = 2021-12-30
}}&lt;/ref&gt; K ďalším nemeckým laureátom patrí [[Fatih Akın]] alebo [[Maren Adeová]].

Najslávnejšími nemeckými hercami sú [[Marlene Dietrichová]], [[Klaus Kinski]] a [[Nastassja Kinski]]. V modelingu sa presadila [[Heidi Klumová]] a [[Claudia Schiffer]]ová, ako módny návrhár sa preslávil [[Karl Lagerfeld]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Kaiser
| meno = Alfons
| titul = Karl Lagerfeld: A Life in Fashion
| url = https://books.google.com/books?id=rB5MzwEACAAJ&amp;newbks=0&amp;hl=cs
| vydavateľ = Cernunnos
| počet strán = 384
| isbn = 978-1-4197-6630-5
| poznámka = Google-Books-ID: rB5MzwEACAAJ
| jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;

=== Kuchyňa ===
{{Hlavný článok|Nemecká kuchyňa}}
[[Súbor:Eisbein-2.jpg|náhľad|Udené bravčové koleno s kapustou]]

Nemecká kuchyňa je veľmi mnohotvárna a liší sa región od regiónu. Známe sú predovšetkým výdatné a ťažké pokrmy ako je bravčové koleno a udené [[bravčové mäso]] s [[Kyslá kapusta|kyslou kapustou]], kel s čajovkou, ako aj rôzne [[Nemecká kuchyňa#Eintopf|eintopfy]]. Eintopf je jedlo z jedného hrnca, v hrnci sa varí, dusí a pečie úplne všetko od mäsa cez lušteniny až po zeleninu. Tieto vydatné jedla majú v Nemecku tradíciu vďaka relatívne severnej polohe, keď bol v zime nutný výdatný príjem [[kalória|kalórií]]. Regionálna kuchyňa je veľmi rôznorodá a ovplyvňovaná kuchyňami zo susedných krajín. V dnešnej dobe sa v Nemecku ako aj iných európskych krajinách prechádza od ťažkých k ľahším pokrmom.

Predovšetkým v severnom Nemecku sa pripravujú rôznorodé pokrmy zo [[Ľuľok zemiakový|zemiakov]], na juhu je tradičná [[knedľa]] a nudle.
V Nemecku sa na raňajky jedáva chlieb a pečivo s rôznymi pomazánkami, so širokým výberom udenín a syrov, obľúbené tu je varené vajce, pije sa čaj či káva, pričom Nemci dávajú prednosť káve. Na poludnie sa konzumuje teplé jedlo, večer sa často podává studená večera formou studenej misy (tzv. Kalteplatte).

V Nemecku sú veľmi obľúbené rôzne druhy sladkého pečiva a koláčov s ovocnou alebo tvarohovou náplňou, rôzne druhy oplátok. Popoludňajšiu svačinu tvorí tzv. Kaffee und Kuchen (káva a zákusok).

=== Sviatky a tradície ===
[[Súbor:Oktoberfest-bjs181003-09.jpg|náhľad|[[Oktoberfest]] 2018]]
[[Štátny sviatok|Štátnym sviatkom]] Nemecka je 3. október, Deň nemeckej jednoty. Je to jediný sviatok, ktorý je určený spolkovou vládou. Ostatné sviatky určujú jednotlivé spolkové krajiny, aj keď sú sviatky, ktoré sa slávia vo všetkých spolkových krajinách: [[Veľký piatok]], [[Veľkonočný pondelok]], [[Nanebovstúpenie Krista]], [[Turíce]] a oba Vianočné sviatky; bez kresťanského pozadia [[Nový rok]] a [[Sviatok práce]].
Spolu s nedeľou sú sviatky v Nemecku [[Deň pracovného pokoja|dni pracovného pokoja]].

Mnoho vianočných tradícií, ktoré sa rozšírili do iných krajín, vrátane Slovenska a Česka, má korene v Nemecku. K takým patrí napríklad [[adventný veniec]], čo je tradícia založená v [[Hamburg]]u nemeckým [[Protestantizmus|protestantským]] [[Teológia|teológom]] [[Johann Hinrich Wichern|Johannom Hinrichom Wichernom]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Sokolová | meno = Dana | titul = První adventní neděle: Připomeňme si pravou symboliku a historii adventních věnců | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | url = https://www.novinky.cz/vanoce/clanek/prvni-adventni-nedele-pripomenme-si-pravou-symboliku-a-historii-adventnich-vencu-40378379 | dátum prístupu = 2022-03-23}}&lt;/ref&gt; Tak isto aj novodobá tradícia [[Vianočný stromček|vianočného stromčeka]] vznikla v Nemecku (a na [[Pobaltský štát|Pobaltí]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Drahný | meno = Stanislav | titul = Vánoční stromek: Zvyk který přišel z Německa a Češi se mu bránili | periodikum = Reflex.cz | url = https://www.reflex.cz//clanek/zajimavosti/53571/vanocni-stromek-zvyk-ktery-prisel-z-nemecka-a-cesi-se-mu-branili.html | dátum vydania = 2013-12-24 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-03-23}}&lt;/ref&gt; V [[Drážďany|Drážďanoch]] bola podľa všetkého vynájdená [[Štóla (múčnik)|vianočná štóla]], múčnik z cesta presiatého [[Kandizované ovocie|kandizovaným ovocím]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hamr | meno = David | titul = Vánoční štola v Německu: Stojí i přes 500 korun, na přípravu originálu musíte mít povolení | periodikum = Český rozhlas Liberec | url = https://liberec.rozhlas.cz/vanocni-stola-v-nemecku-stoji-i-pres-500-korun-na-pripravu-originalu-musite-mit-6017784 | dátum vydania = 2016-12-15 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-03-23}}&lt;/ref&gt; Tak isto aj [[vianočné trhy]] majú pôvod v Nemecku, tie prvé sa konali taktiež v Drážďanoch v roku 1434. Dodnes majú Nemci vianočné trhy vo veľkej obľube a tie drážďanské patria doposiaľ k najväčším.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pelikánová | meno = Jindřiška | titul = Nejstarší vánoční trh v Německu slaví 585 let | periodikum = Zpravy.tiscali.cz | url = https://zpravy.tiscali.cz/nejstarsi-vanocni-trh-v-nemecku-slavi-585-let-337638 | dátum vydania = 2019-12-19 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-03-23}}&lt;/ref&gt;

Najväčšou ľudovou slávnosťou v Nemecku je [[Oktoberfest]]. Ide o najväčší pivný festival na sveta, konaný už od roku 1810 v Mníchove. Dávno však už nie je len o pive, návštevníkov baví aj mnoho atrakcií a koná sa počas neho aj mnoho iných veselíc.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kindlová | meno = Veronika | titul = Oktoberfest: Dvě stě deset let na Terezině louce | periodikum = Český rozhlas Sever | url = https://sever.rozhlas.cz/oktoberfest-dve-ste-deset-let-na-terezine-louce-8329590 | dátum vydania = 2020-10-03 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-03-23}}&lt;/ref&gt;

== Šport ==
{{Hlavný článok|Športové spolky v Nemecku}}
[[Súbor:Olimpiai Stadion, az olimpia megnyitóünnepsége. Fortepan 73767.jpg|vľavo|náhľad|Zahajovací ceremoniál olympijskýh hier 1972]]
[[Súbor:Michael Schumacher 2010 Malaysia.jpg|náhľad|[[Michael Schumacher]]]]
 
[[Súbor:Steffi Graf backhand.jpg|náhľad|[[Steffi Grafová]]]]
Šport má v Nemecku vysokú spoločenskú prestíž. V ročníku 2009/10 bolo približne 27,6 milióna nemeckých obyvateľov členmi 91&amp;nbsp;000 športových klubov a oddielov.&lt;ref&gt;Deutscher Olympischer Sportbund: [http://www.dosb.de/de/organisation/organisation/ Daten und Fakten] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100221080621/http://www.dosb.de/de/organisation/organisation/ |date=2010-02-21 }}, Stav: 2009/2010. Ověřeno 6. dubna 2012.&lt;/ref&gt; V počte medailí získaných na [[Olympijské hry (moderné)|olympijských hrách]] (pokiaľ spočítame olympijské výsledky Nemecka, západného Nemecka, východného Nemecka aj tzv. [[Spoločné nemecké družstvo|spoločného nemeckého týmu]], ktorý sa olympiád zúčastňoval v rokoch 1956 – 1964) je Nemecko treťou najúspešnejšou krajinou na svete.

Krajina bola usporiadateľom najväčších športových sviatkov vrátane dvoch letných ([[Letné olympijské hry 1936|1936 v Berlíne]] a [[Letné olympijské hry 1972|1972 v Mníchove]]) a jedněch zimných olympijských hier ([[Zimné olympijské hry 1936|1936 v Garmisch-Partenkirchenu]]), dvoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale|majstrovstiev sveta vo futbale]] ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]]) a ďalších významných súťaží. Nemecko hostí mnoho motoristických pretekov najvyššej úrovne vrátane tradičnej [[Grand Prix Nemecka]] a väčšiny dosiaľ uskutočnených [[Grand Prix Európy]] Formule 1.
[[Súbor:Max Schmeling NYWTS.jpg|náhľad|vľavo|[[Max Schmeling]]]]
Najvýznamnejším nemeckým športovcom 20. storočia bol podľa ankety [[ZDF]] automobilový pretekár [[Michael Schumacher]], ktorý prekonal mnoho rekordov [[Formula 1|Formule 1]] vrátane zisku siedmich titulov majstra sveta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.focus.de/finanzen/news/die-jahrhundert-sportler_did_12060.html | titul = Die Jahrhundert-Sportler | jazyk = de | dátum vydania = [2006] | dátum prístupu = 2009-02-04 | periodikum = Focus | url archívu = https://web.archive.org/web/20110813010445/http://www.focus.de/finanzen/news/die-jahrhundert-sportler_did_12060.html | dátum archivácie = 2011-08-13 }}&lt;/ref&gt; V prvej desiatke ankety sa ďalej umiestnila kanoistka [[Birgit Fischerová]], najúspešnejšia nemecká olympionička, tenisti [[Steffi Grafová]] a [[Boris Becker]], cyklista [[Jan Ullrich]], plavkyňa [[Franziska van Almsicková]], legendárny boxer [[Max Schmeling]] a hneď niekoľko futbalistov na čele s [[Franz Beckenbauer|Franzem Beckenbauerom]].

Nemecko má ale aj mnoho ďalších športových legiend. Majstrom sveta vo Formule 1 sa stali okrem legendárneho Schumachera aj [[Sebastian Vettel]] a [[Nico Rosberg]]. [[Anton Mang]] je päťnásobným [[Majstrovstvá sveta cestných motocyklov|majstrom sveta v pretekoch cestných motocyklov]].
[[Walter Röhrl]] je dvojnásobným [[Majstrovstvá sveta v rely|majstrom sveta v rallye]]. Tenisovou svetovou jednotkou a víťazkou troch grandslamov bola popri Graffovej aj [[Angelique Kerberová]], [[Michael Stich]] vyhral [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]]. V Nemecku má veľkú tradíciu aj [[jazdectvo]], [[Isabell Werthová]] si v konskom sedle vybojovala šesť zlatých olympijských medailí, rovnako ako jej kolega [[Reiner Klimke]]. K úspešným olympijským plavcom patrili aj reprezentanti NDR [[Kornelia Enderová]], [[Roland Matthes]] a [[Kristin Ottová]]. Najúspešnejšou atlétkou je bežkyňa [[Bärbel Wöckelová]]. Štyri olympijské zlaté medaile má kanoistka [[Katrin Wagner-Augustinová]] a veslárka [[Kathrin Boronová]]. Slávnym šachistom bol [[Emanuel Lasker]]. Nemecko je najväčšou svetovou veľmocou v zimných športoch, predovšetkým v [[biatlon]]e, [[boby|jazde na boboch]], [[skeleton|jazde na saniach]] alebo [[rýchlokorčuľovanie]]. Najúspešnejšou nemeckou účastníčkou zimných olympijských hier v histórii je doposiaľ rýchlokorčuliarka [[Claudia Pechsteinová]] s piatimi zlatými medailami. Rýchlokorčuliarskymi legendami sú aj [[Gunda Niemannová-Stirnemannová]] či [[Karin Enkeová]]. Štyri zlaté medaile majú bobisti [[Kevin Kuske]] a [[André Lange]] a sánkari [[Natalie Geisenbergerová]], [[Tobias Arlt]] a [[Tobias Wendl]]. Úspešnými biatlonistami boli [[Sven Fischer]] či [[Laura Dahlmeierová]]. [[Jens Weissflog]] je legendou v skokoch na lyžiach, [[Markus Wasmeier]] zjazdového lyžovania, [[Katarina Wittová]] krasokorčulovania.
[[Súbor:Germany champions 2014 FIFA World Cup.jpg|náhľad|vľavo|[[Nemecké národné futbalové mužstvo]] po víťazstve vo finále na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|majstrovstvách sveta 2014 v Brazílii]]]]
[[Súbor:Franz Beckenbauer 22-6-74.png|náhľad|253x253pixelov|[[Franz Beckenbauer]]]]
Najobľúbenejším druhom športu v Nemecku je [[futbal]]. Nemecký futbalový zväz má šesť miliónov členov, v súťažiach hrá 170 tisíc tímov. Nemecká mužská reprezentácia je celosvetovo jeden z najúspešnejších tímov, vybojovala štyrikrát titul majstrov sveta ([[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]], [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]]) a trikrát vyhrala majstrovstvá Európy ([[Majstrovstvá Európy vo futbale 1972|1972]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]]). Nemecko je jedinou krajinou na svete, ktorá získala titul majstra sveta vo futbale v mužskej aj v ženskej kategórii. Hráči troch nemeckých klubov sa tešili z víťazstva v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]] či jej predchodcovi Pohára majstrov ([[Bayern Mníchov]], [[Hamburger SV]], [[Borussia Dortmund]]), Bayern Mníchov celkom šesťkrát. [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] vyhral aj [[Werder Brémy]] a [[1. FC Magdeburg]] (vtedy východonemecký tím). [[Európska liga UEFA|Európsku ligu]] (skoršie Pohár UEFA) vyhrali tímy [[Borussia Mönchengladbach]], [[Eintracht Frankfurt]], [[Bayer Leverkusen]] a [[FC Schalke 04]]. Najúspešnejším futbalovým klubom v najvyššej nemeckej futbalovej súťaži [[Fußball-Bundesliga|Bundeslige]] s 33 majstrovskými titulmi je klub [[FC Bayern Mníchov|Bayern Mnichov]]. Cenu [[Zlatá lopta France Football|Zlatá lopta]] pre najlepšieho futbalistu Európy získali [[Gerd Müller]] (1970), [[Franz Beckenbauer]] (1972, 1976), [[Karl-Heinz Rummenigge]] (1980, 1981), [[Lothar Matthäus]] (1990) a [[Matthias Sammer]] (1996). [[Oliver Kahn]] bol vyhlásený najlepším hráčom svetového šampionátu v roku 2002. [[Miroslav Klose]] vedie historickú tabuľku najlepších strelcov majstrovstiev sveta.

V svetovom meradle vyniká aj nemecká hádzaná (trojnásobní majstri sveta) a pozemný hokej (štyri zlaté na olympijských hrách). Narastá aj popularita basketbalu a ľadového hokeja, najväčší úspech dosiahla [[Nemecké národné hokejové mužstvo|Nemecká hokejová reprezentácia]] v novodobej histórii na [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2018|ZOH 2018]] kde získala bronzovú medailu a na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023]] striebornú medailu. Najslávnejším nemeckým basketbalistom je [[Dirk Nowitzki]]. [[Leon Draisaitl]] je fenomenálnym hokejistom, od útlého veku hrá v severoamerickej [[National Hockey League|NHL]] a získal [[Art Ross Trophy]] za najviac [[Kanadské bodovanie|kanadských bodov]] v základnej časti NHL. Cenu pre svetového hádzanára roka majú [[Daniel Stephan]] (1998), [[Henning Fritz]] (2004) a [[Nadine Krauseová]] (2006). Do siene slávy Medzinárodnej volejbalovej federácie bol uvedený [[Siegfried Schneider]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=https://www.volleyhall.org/list-of-hall-of-famers |dátum prístupu=2019-05-14 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200529214131/https://www.volleyhall.org/list-of-hall-of-famers |dátum archivácie=2020-05-29 }}&lt;/ref&gt;

Mnoho vynikajúcich športovcov reprezentovalo bývalú [[Nemecká demokratická republika|NDR]], kde ale po páde komunistického režimu vyšla najavo existencia systému štátom riadeného [[doping]]u.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Temná kapitola sportu: NDR a doping
| periodikum = ČT sport
| vydavateľ = Česká televize
| url = https://sport.ceskatelevize.cz/clanek/ostatni/temna-kapitola-sportu-ndr-a-doping/5bdfbcbf0d663b6fe80cccfc
| dátum vydania = 2010-09-28
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2022-03-23
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Brabec
| meno = Luboš
| titul = Příběh monstra NDR: hokej přes palubu, doping měnil životy i pohlaví
| periodikum = iSport.cz
| url = https://isport.blesk.cz/clanek/ostatni/385145/pribeh-monstra-ndr-hokej-pres-palubu-doping-menil-zivoty-i-pohlavi.html
| jazyk = cs
| dátum prístupu = 2022-03-23
}}&lt;/ref&gt;

== Slováci v Nemecku ==
[[Vysťahovalectvo]] zo Slovenska do Nemecka narástlo najmä po [[Februárový prevrat|Februárovom prevrate 1948]] a po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázii vojsk Varšavskej zmluvy]] 21. augusta 1968.

V roku 2004 sa Slovensko stalo súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]] voľného pohybu. Občania Slovenska (spolu s ďalšími 7 členskými štátmi, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004), mohli od mája 2011 na pracovnom trhu [[Európska únia|EÚ]] pracovať bez pracovného povolenia. Dočasné obmedzenia (sedemročné prechodné obdobie) platili v Rakúsku a v Nemecku.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Press corner | url = https://ec.europa.eu/commission/presscorner/home/en | vydavateľ = European Commission - European Commission | dátum prístupu = 2021-08-09 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Nemecký centrálny cudzinecký register (Ausländerzentralregister) v rokoch 2016, 2017, 2018 zaregistroval 53 440, 57 225, 58 235 Slovákov, čo predstavuje 35. miesto v poradí počtu cudzincov v Nemecku podľa krajiny pôvodu (prví boli Turci s viac ako 1,5 miliónmi).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V roku 2016 bolo Nemecko štvrté po Česku, Veľkej Británii a Rakúsku v počte Slovákov, ktorí tam odišli za prácou.

=== Významní Slováci, ktorí pôsobili v Nemecku ===
* [[Ferdinand Ďurčanský]] (* [[1906]]{{--}}† [[1974]]){{--}} slovenský ľudácky politik a novinár.
* [[Imrich Kružliak]] (* [[1914]]{{--}}† [[2019]]){{--}} politik, redaktor, publicista, básnik katolíckej moderny, spisovateľ, prekladateľ a exilový pracovník.
* [[Jozef Prívozník]] (* [[1926]]{{--}}† [[2010]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], profesor filozofie, rozhlasový kazateľ ([[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Slobodná Európa]]).
* [[Anton Hlinka]] (* [[1926]]{{--}}† [[2011]]){{--}} rímskokatolícky kňaz, [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], exilový pracovník, žurnalista, univerzitný profesor, publicista, prekladateľ, a  filozof.

== Vybrané pamiatky (fotogalériia) ==
=== Cirkevné pamiatky ===
&lt;gallery&gt;
Súbor:Aachen Germany Imperial-Cathedral-01.jpg|[[Aachenský dóm|katedrála Panny Márie]], [[Aachen]] ([[Severné Porýnie-Vestfálsko]])
Súbor:Dresden Frauenkirche Saint Mary october 2005.jpg|[[Frauenkirche (Drážďany)|Kostol panny Marie]] ''(Frauenkirche)'', [[Drážďany]] ([[Sasko]])
Súbor:Ulm_Minster.jpg|[[Ulm Münster|Katedrála v Ulme]]&lt;sup&gt;#&lt;/sup&gt;, ''(Ulmer Münster)'', [[Ulm]] ([[Bádensko-Württembersko]])
Súbor:Cologne Cathedral.jpg|[[Kolínsky dóm|Katedrála v Kolíne nad Rýnom]] (Kölner Dom), [[Kolín nad Rýnom]] ([[Severné Porýnie-Vestfálsko]])
Súbor:Berlin_Eiermann_Memorial_Church.JPG|[[Pamätný kostol cisára Viliama]] ''(Kaiser-Wilhelm-Gedächtniskirche)'', [[Berlín]]
&lt;/gallery&gt;
&lt;sup&gt;#&lt;/sup&gt;Najvyššia kostolná veža na svete. Výška 161,53 metrov.

=== Ostatné stavby ===
&lt;gallery&gt;
Súbor:Berlin Brandenburger Tor BW 1.jpg |[[Brandenburská brána]], (Berlín)
Súbor:Bremen, Rathaus -- 2021 -- 6354.jpg|[[Radnica]], ([[Brémy]])
Súbor:New town hall Hannover2.jpg|Nová radnice, ([[Hannover]])
Súbor:Berlin Reichstag BW 2.jpg|Ríšsky snem (Reichstag), (Berlín)
&lt;/gallery&gt;

=== Kultúra a technika ===
&lt;gallery&gt;
Súbor:Berlin Alexanderplatz BW 3.jpg|[[Fernsehturm (Berlín)|Berlínska televízna veža]], najvyššia stavba v krajine
Súbor:Allianz Arena Pahu.jpg|[[Allianz Arena]], Mníchov
Súbor:Deutsches Museum.jpg|[[Deutsches Museum|Nemecké múzeum]] v Mníchove
Súbor:Museumsinsel2002.jpg|[[Ostrov múzeí]] na rieke [[Spréva]] v Berlíne
&lt;/gallery&gt;
=== Krajina ===
&lt;gallery&gt;
Súbor:Lange Anna.jpg|Lange Anna („Dlhá Anna“) na [[Helgoland]]e, ([[Šlezvicko-Holštajnsko]])
Súbor:BrockenTopFromWest.jpg|[[Brocken]] v zime (1141,1 m n. m.), ([[Sasko-Anhaltsko]])
Súbor:Koenigstuhl von viktoriasicht.jpg|Kreidefelsen (Kriedová skala) na [[Rujana|Rujane]], ([[Meklenbursko-Predpomoransko]])
Súbor:Zugspitzmassiv_von_Westen_aus.jpg|[[Zugspitze]] (2962 m n. m.), ([[Bavorsko]])
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Fulbrook | meno = Mary | titul = Dějiny moderního Německa : od roku 1918 po současnost | vydavateľ = Grada | miesto = Praha | rok = 2009 | počet strán = 304 | isbn = 978-80-247-3104-9}}
* {{Citácia knihy
 | priezvisko1 = MacGregor
 | meno1 = Neil
 | titul = Německo: vzpomínky jednoho národa
 | vydavateľ = Argo
 | miesto = Praha
 | počet_strán = 656
 | isbn = 978-80-257-3345-5
 | prekladatelia = Martin Pokorný
}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Müller | meno = Helmut | priezvisko2 = Krieger | meno2 = Karl Friedrich | priezvisko3 = Vollrath | meno3 = Hanna | spoluautori = a kol. | titul = Dějiny Německa | vydavateľ = Nakladatelství Lidové noviny | miesto = Praha | rok = 2004 | vydanie = 2. dopl | počet strán = 609 | isbn = 80-7106-712-1}}

== Pozri aj ==
{|
|-
|
* [[Politické strany v Nemecku]]
* [[Stredná Európa]]
* [[Krajina (Nemecko)|Nemecké spolkové krajiny]]
* [[Germánia]]
* [[Deutsche Bahn]] (DB) – Nemecké železnice.
|
* [[Nacistické Nemecko]]
* [[Nemčina]]
* [[Lied der Deutschen|Nemecká hymna]]
* [[Vlajka Nemecka]]
* [[Štátny znak Nemecka]]
|}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Nemecko|commonscat=Germany|wikt=Nemecko}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.deutschland.de/en www.deutschland.de] – viacjazyčný portál o Nemecku {{deu icon}}
* [http://www.bundesregierung.de Spolková vláda] {{deu icon}}
* [http://www.bundeskanzlerin.de Spolková kancelárka] {{deu icon}}
* [http://www.bundestag.de/ Spolkový snem] {{deu icon}}
* [http://www.bundesrat.de/ Spolková rada] {{deu icon}}
* [http://www.botschaft-slowakei.de/App/WCM/ZU/BerlinZU/main.nsf?Open Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Berlíne] {{slk icon}}
* [http://www.pressburg.diplo.de/ Veľvyslanectvo Spolkovej republiky Nemecko Bratislava] {{slk icon}} {{deu icon}}

{{Nemecké spolkové krajiny}}
{{Schengenský priestor}}
{{Eurozóna}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{Krajiny G8}}
{{NATO}}
{{OECD}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Nemecko| ]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]
[[Kategória:Krajiny G8]]</text>
      <sha1>biukb9mpujreun2pcug0nvjhbayvp9a</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie</title>
    <ns>4</ns>
    <id>1082</id>
    <revision>
      <id>8189792</id>
      <parentid>8189383</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:05:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>archív</comment>
      <origin>8189792</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="982" sha1="lyzeo86ugnjocya6m5b99fkzflb6n1i" xml:space="preserve">{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Návod}}

&lt;!-- Neodstraňujte riadky z tohto zoznamu, generujú stránku s aktuálnymi hlasovaniami. --&gt;
&lt;!-- Vaše nové, už vytvorené hlasovanie pridajte na koniec tohto zoznamu. --&gt;

{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/XXXTentacion}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Iplikátor Kuznecova}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Grand Theft Auto IV: The Lost and Damned}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam SD objektov 2}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rockstar Dundee}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rockstar India}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rockstar Toronto}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Take-Two Interactive}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/ESPIK Group s.r.o.}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Modžtaba Chameneí}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Veľká lóža Slovenska}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Saint-Memmie Olympique}}</text>
      <sha1>lyzeo86ugnjocya6m5b99fkzflb6n1i</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Adolf Hitler</title>
    <ns>0</ns>
    <id>1746</id>
    <revision>
      <id>8190031</id>
      <parentid>8181940</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:24:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19832-85</username>
        <id>290703</id>
      </contributor>
      <origin>8190031</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="59162" sha1="o0lcvrecm01t46jnnobb3a0zet1a9fo" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Majk Krupy
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = nemecký politik pochádzajúci zo Šace a diktátor nacistického Nemecka v rokoch 1933{{--}}1945
 | Portrét           = Hitler portrait crop (colorized).jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = Hitler v roku 1938
 | Podpis            = Hitler’s signature (1944).svg
 | Úrad              = [[Führer|Vodca Veľkonemeckej ríše]]
 | Poradie           = 
 | Koniec obdobia    = [[30. apríl]] [[1945]]
 | Začiatok obdobia  = [[2. august]] [[1934]]
 | Predchodca        = [[Paul von Hindenburg]] (prezident)
 | Nástupca          = [[Karl Dönitz]] (prezident)
 | Úrad2             = ríšsky kancelár Nemecka
 | Poradie2          = 24.
 | Koniec obdobia2   = [[30. apríl]] [[1945]]
 | Začiatok obdobia2 = [[30. január]] [[1933]]
 | Predchodca2       = [[Kurt von Schleicher]]
 | Nástupca2         = [[Joseph Goebbels]]
 | Dátum narodenia   = [[20. apríl]] [[1889]]
 | Miesto narodenia  = [[Braunau am Inn]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Rakúsko]])
 | Dátum úmrtia      = {{dúv|1945|4|30|1889|4|20}}
 | Miesto úmrtia     = [[Berlín]], [[Nacistické Nemecko]] (dnešné [[Nemecko]])
 | Politická strana  = [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]]
 | Alma mater        = 
 | Profesia          = 
 | Štátna príslušnosť = [[Predlitavsko|rakúska]] (do 1925)&lt;br /&gt;bez štátnej príslušnosti (1925 – 1932)&lt;br /&gt;nemecká (od 1932)
 | Vierovyznanie     = 
 | Rodičia           = [[Alois Hitler]] (rod. Schickelgruber, 1837{{--}}1903){{break}}[[Klara Hitler]] (rod. Pölzlová, 1860{{--}}1903)&lt;ref name=&quot;MK&quot;&gt;{{Citácia knihy
| titul = Hitler, Mein Kampf : Еine kritische Edition
| zväzok = I
| typ zväzku = Band
| miesto = München; Berlin
| vydavateľ = im Auftrag des Instituts für Zeitgeschichte
| rok = 2016
| isbn = 978-39814052-3-1
| počet strán = 947
| strany = 95{{--}}96
}}&lt;/ref&gt;
 | Súrodenci         = Gustav Hitler (1885{{--}}1887), Ida  Hitlerová(1886{{--}}1888), Otto Hitler(1887), Edmund Hitler(1894{{--}}1900), Paula Hitlerová(1896{{--}}1960)&lt;ref name=&quot;MK&quot;/&gt;
 | Manželka          = [[Eva Braunová]] (1945)
 | Deti              = 
 | Partnerka         = [[Eva Braunová]] (do 1945)&lt;br /&gt;Maria Reiterová&lt;br /&gt;Geli Raubalová
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
}}

'''Adolf Hitler''' (* [[20. apríl]] [[1889]], [[Braunau am Inn]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taufen - Duplikate 1889 - 106/1889 {{!}} Braunau am Inn {{!}} Linz, rk. Diözese (Oberösterreich) {{!}} Österreich {{!}} Matricula Online|url=http://data.matricula-online.eu/de/oesterreich/oberoesterreich/braunau-am-inn/106%252F1889/?pg=8|vydavateľ=data.matricula-online.eu|dátum prístupu=2019-10-20}},&lt;/ref&gt; – † [[30. apríl]] [[1945]], [[Berlín]]) bol [[nacistické Nemecko|nemecký]] [[politik]] pochádzajúci z [[Predlitavsko|Rakúska]], ktorý bol od roku [[1933]] [[diktatúra|diktátorom]] [[nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] až do svojej samovraždy v roku [[1945]]. Najskôr člen a potom líder [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany]] (NSDAP), autor [[národný socializmus|národnosocialistickej]] koncepcie štátu (v diele ''[[Mein Kampf]]'', [[1925]]), stál od roku 1933 na čele Nemecka ako ríšsky kancelár a od roku [[1934]] ako [[Führer|vodca a ríšsky kancelár]] (''Führer und Reichskanzler'').&lt;ref name=&quot;Hitler&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=13}}&lt;/ref&gt;

V Nemecku zriadil [[Totalitarizmus|totalitnú]] diktatúru. Agresívnou zahraničnou politikou voči okolitým krajinám rozvrátil [[Versaillská sústava|versaillský systém]] ([[Anšlus|anšlus Rakúska]], [[Mníchovská dohoda]], [[Protektorát Čechy a Morava|okupácia Čiech a Moravy]]) a vyvolal v Európe [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]. Bol inšpirátorom a hlavným organizátorom masového vraždenia obyvateľstva a vojnových zajatcov v okupovaných krajinách, obzvlášť v [[Druhá poľská republika|Poľsku]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Za nepriateľov Nemecka považoval nielen politických oponentov, ale aj rôzne skupiny obyvateľstva, najmä [[Židia|Židov]], [[Rómovia|Rómov]], [[Slovania|Slovanov]], [[homosexualita|homosexuálov,]] [[Bisexualita|bisexuálov]], postihnutých a iných. Bol zodpovedný za hmotné a morálne zničenie Nemecka v priebehu vojny. 

== Život ==
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-1989-0322-506, Adolf Hitler, Kinderbild retouched.jpg|náhľad|Fotografia Adolfa Hitlera, okolo roku [[1890]].]]
Hitlerova kniha [[Mein Kampf]] ({{slk|Môj boj}}) je podľa mnohých názorov veľmi zlým prameňom pre opis Hitlerovho života.&lt;!-- Hitler počíná svou knihu stručnou vlastní biografií. Nedovídáme se z ní ničeho nového --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderní-Dějiny.cz {{!}} Neznámá Masarykova recenze Hitlerovy knihy Mein Kampf|url=http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/neznama-masarykova-recenze-hitlerovy-knihy-mein-kampf/|vydavateľ=www.moderni-dejiny.cz|dátum prístupu=2019-04-30}}&lt;/ref&gt; Obsahuje výrazne tendenčne podané spomienky na jeho celý dovtedajší život a jej hlavným posolstvom je šíriť vieru, že práve on je tým vyvoleným, ktorý má za úlohu od „božskej prozreteľnosti“ doviesť Nemecko opäť na „výslnie moci a cti“.

Sám Hitler za života prísne zatajoval svoj pôvod. Nechal dokonca v roku [[1938]] zrovnať so zemou rodné dediny svojich rodičov a starých rodičov v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]] (pri [[Česko|Česku]])&lt;!-- úplne presne rodné dediny svojho otca, starého otca a ďalších príbuzných: Döllersheim und Strones, ktoré sú na severovýchode Rakúska ale severozápade DOln. Rak. a to takto: zum militärischen Sperrgebiet, ließ dort für einen großen Truppenübungsplatz bis 1942 ihre etwa 7000 Einwohner umsiedeln und dabei mehrere Gedenktafeln für seine Vorfahren entfernen. --&gt;. Dôvodom môže byť Hitlerov nevyjasnený pôvod spojený s [[incest]]om (jeho matka bola zároveň neter jeho otca). Keďže si Hitler nebol istý, kto bol jeho starý otec, pretože jeho otec bol nemanželské dieťa, objavovali sa špekulácie, že práve Hitler ako hlavný reprezentant [[rasizmus|rasistickej]] ideológie má za predkov [[Česi|Čechov]] alebo [[Židia|Židov]]&lt;!-- začal s tým už cez vojnu úrad čiernej propagandy UK a stále neoverené trvá doteraz napr https://svet.sme.sk/c/5520958/predkovia-hitlera-mohli-byt-zidia.html  --&gt;. 

Hitler sa stravoval vegetariánsky&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Svet|meno=Zaujimavý|titul=Adolf Hitler : 27 Historických zaujímavostí a faktov na ktoré v škole nezvýšil čas|periodikum=Zaujímavý Svet|dátum=2016-04-24|url=http://www.zaujimavysvet.sk/adolf-hitler-zaujimavosti-a-fakty/|dátum prístupu=2017-03-21|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;, ako dospelý prestal fajčiť a na verejnosti nepil alkohol, napriek tomu trpel viacerými chorobami a pravidelne&amp;nbsp;užíval okrem iného [[kokaín]]&lt;!-- a amphetamine,&amp;nbsp;barbiturates,&amp;nbsp;opiates. Ak to chce niekto rozširovať nech radšej preloží en.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler#Health a Family --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Milton|meno=Giles|titul=Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog|vydanie=|vydavateľ=Ikar|miesto=|rok=2016|isbn=|strany=}}&lt;/ref&gt; a eukodal ([[oxykodón]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = History: Addiction and the Reich
 | url = https://www.nature.com/articles/538038a
 | vydavateľ = nature.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-06-28
 | miesto = 
 | jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;.

=== Detstvo ===
[[Súbor:Stammbaum Adolf Hitler 3.jpg|thumb|left|Rodokmeň Adolfa Hitlera]]

Hitler sa narodil v [[Braunau am Inn]] v dnešnom [[Rakúsko|Rakúsku]] ako štvrté zo šiestich detí (4 zomreli v detskom veku) colníka nemeckého pôvodu Aloisa Hitlera a jeho tretej ženy Kláry&lt;ref name=&quot;Hitler&quot; /&gt; (pôvodom Rakúšanky), ktorá bola zároveň jeho neter.&lt;ref name=&quot;Hitler 1&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=17}}&lt;/ref&gt; Hitlerova sestra z tohto manželstva Paula, ktorá sa dožila dospelosti, bola od neho mladšia o 8 rokov. Deti Aloisa z druhého manželstva (Alois junior a Angela)&lt;ref name=&quot;Hitler 1&quot; /&gt; žili po smrti jeho druhej ženy tiež v ich domácnosti.

=== Štúdium ===
Kvôli otcovmu povolaniu sa rodina často sťahovala, takže Hitler navštevoval ľudové školy v [[Passau]], [[Lambach]]u a [[Leonding]]u pri [[Linz]]i. Potom študoval na reálnom gymnáziu v [[Linz]]i, ale štúdium nedokončil. Podľa niektorých názorov pre absolútnu neschopnosť, ktorá vyvrcholila, keď jeho otec v roku [[1903]] zomrel a Hitlera nemal viac kto nútiť učiť sa.

Od roku 1903 poberal podporu pre polosiroty a od roku [[1905]] ho finančne podporovala matka a teta, pretože odišiel do Viedne, kde sa pokúšal dostať sa na prestížnu umeleckú školu. V októbri [[1907]] ho neprijali na [[Viedenská umelecká akadémia|Viedenskú umeleckú akadémiu]], poradili mu však nech skúsi svoj talent využiť pri štúdiu [[architektúra|architektúry]]. Po tom, čo sa dozvedel, že jeho matke chorej na [[zhubný nádor|rakovinu]] prsníka zostáva len niekoľko týždňov života, vrátil sa koncom roka 1907 do Linzu. V decembri 1907 pochoval matku a zdedil po nej 1000 korún. Pretože sa vydával za študenta, mohol od januára [[1908]] poberať dôchodok pre siroty vo výške mesačne 25 korún. Na jar 1908 presvedčil rodičov svojho jediného zdokumentovaného priateľa z detstva [[August Kubizek|Augusta Kubizeka]] aby ho pustili študovať z Linzu na konzervatórium do Viedne. Kubizekovi rodičia boli českého pôvodu a tak Hitler s Kubizekom bývali vo Viedni v podnájme u Češky ''Marie&amp;nbsp;Zakreys'' (''Stumpergasse 31''). V októbri 1908 Kubizeka prijali na Viedenskú umeleckú akadémiu, Hitlera však ani nepripustili k talentovým skúškam. Na jeseň 1908 Kubizek absolvoval 8 týždňovú vojenskú službu v rakúskej armáde. V tomto období sa ich cesty rozišli. Hitler si požičal od svojej tety ''Johanny'' ďalších 924 korún (bez toho, že by sa priznal k neúspechom) a z podnájmu odišiel v novembri 1908 bez toho, aby zanechal odkaz Kubizekovi. Živil sa príležitostnými zamestnaniami a privyrábal si predajom obrázkov a pohľadníc pozoruhodností Viedne, ktoré sám maľoval väčšinou podľa fotografií. Striedal miesta pobytu, s tým ako mu dochádzali peniaze, býval stále ďalej od centra Viedne. V roku [[1909]] býval v útulku pre bezdomovcov v [[Meidling]]u a v roku [[1910]] v mužskej ubytovni na ulici ''Meldemannstraße''. Tu bol v kontakte aj so židovskými obyvateľmi ubytovne, ktorí Hitlerove obrazy predávali. V tomto období mal finančné problémy ako aj problémy s políciou, ktorá mu, napríklad, na základe udania zakázala používať neoprávnený titul [[akademický maliar]].

Vo Viedni sa zoznámil s [[Antisemitizmus|antisemitskými]] a [[Rasizmus|rasistickými]] názormi ([[Jörg Lanz von Liebenfels]], [[Georg Ritter von Schönerer]] a pod.). Viac ako o politiku sa však podľa Kubizeka zaujímal o operu, najmä o [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], skladateľa nemeckých nacionalistických opier. Jeho najobľúbenejšia opera bola ''Rienzi, der letzte der Tribunen (Rienzi, posledný tribún)'' o stredovekom tribúnovi, ktorý rečníckym umením získal podporu ľudu. Wagner venoval&amp;nbsp;partitúru&amp;nbsp;tejto opery bavorskému kráľovi a z rodinného archívu&amp;nbsp;vo Wittelsbachu&amp;nbsp;si ju neskôr Hitler jednoducho privlastnil. Dnes je partitúra stratená&lt;ref&gt;KUČERA, Jan Pavel.&amp;nbsp;''Drama zrozené hudbou&amp;nbsp;: Richard Wagner''. Praha&amp;nbsp;: Paseka, 1995. S.&amp;nbsp;Str. 58. (česky)&lt;/ref&gt;.

Hitler už ako vrcholný predstaviteľ robil všetko pre to, aby „vygumoval“ svoju minulosť. Po [[Anšlus|obsadení Rakúska]] v roku 1938 miesta narodenia svojich rodičov a starých rodičov ([[Pölla|Döllersheim]]&amp;nbsp;a jeho časť Strones) vyhlásil za uzatvorenú vojenskú oblasť (napríklad bol zničený náhrobný kameň jeho starej matky) a vo Viedni nechal zničiť dokumentáciu o miestach svojho pobytu s tým, že počas &quot;štúdia&quot; býval v honosnej štvrti. V roku [[1939]]&amp;nbsp;pozval Hitler Kubizeka ako svojho hosťa do [[Bayreuth]]u, kde sa usporadúvali ''Wagnerove hudobné slávnosti''. O Kubizekovi sa vyjadril ako o &quot;jedinom&amp;nbsp;Čechovi, ktorý má právo byť priateľom&amp;nbsp;Vodcu&quot;. Kubizek sa nezaujímal o politiku a do NSDAP vstúpil až v roku 1942. Prežil vojnu a aj pre svoju známosť s Hitlerom bol zadržiavaný 16 mesiacov po vojne v  Camp Marcus W. Orr, kde vypovedal ku svojim vzťahom a dokumentom súvisiacich s Hitlerom. Až po vojne v roku 1953 napísal knihu o svojom priateľovi z mladosti.&lt;!-- ktora je prave preto ciastocne tendecna a Kubuzek sa snazi vyvinit. --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kubizek|meno=August|autor=|odkaz na autora=|titul=Adolf Hitler, můj přítel z mládí|vydanie=|vydavateľ=Tygros|miesto=&amp;#x5B;Turnov&amp;#x5D;|rok=2012|počet strán=285|url=|isbn=978-80-260-1879-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;

=== Prvá svetová vojna ===
[[Súbor:Adolf Hitler during WW1.png|alt=|náhľad|Hitler (úplne vľavo) so svojimi spolubojovníkmi počas prvej svetovej vojny]]

Po tom, čo mu v roku [[1913]] vyplatili dedičstvo po otcovi (820 korún), presťahoval sa do nemeckého [[Mníchov]]a.&lt;ref name=&quot;Hitler&quot; /&gt; Dôvodom bola snaha naďalej sa vyhýbať rakúskej vojenskej službe ako aj jeho &quot;znechutenie&quot; z rakúsko-uhorského mnohonárodnostného štátu a multikultúrnej Viedne. No už v roku [[1914]] sa prihlásil ako dobrovoľník k 16. bavorskému pluku a nastúpil na front [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].&lt;ref name=&quot;Hitler&quot; /&gt; Skoro celú vojnu strávil ako [[pešia spojka]] na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]]. Dostal rad [[Železný kríž|Železného kríža II. triedy]] (1914) za nešpecifikované zásluhy. Po zranení nohy v roku [[1916]] na čas prerušil službu, ale na front sa opäť vrátil v marci [[1917]] a potom (roku [[1918]]) dostal aj vyznamenanie [[Železný kríž]] I. triedy na návrh židovského plukovného adjutanta (''regimentsadjutanta)''&amp;nbsp;[[Hugo Gutmann|Huga Gutmanna]].  

Jeho spolubojovníci ho nenávideli za jeho nekritickú poslušnosť voči dôstojníkom. Krátko pred koncom vojny, [[15. október|15. októbra]] 1918, po [[bojové otravné látky|plynovom]] útoku dočasne [[Slepota|oslepol]] a dostal sa do lazaretu v [[Pasewalk]]u v [[Meklenbursko-Predpomoransko|Dolnom Pomoransku]]. Ošetrujúci [[psychiater]] Hitlera klasifikoval ako [[Psychopatia|psychopata]], úplne nevhodného zastávať vedúce funkcie. Keďže ho ako hysterika označil aj Hitlerov nadriadený dôstojník, nie je čudné, že napriek vyznamenaniam nedosiahol vyššiu hodnosť ako tú najnižšiu – [[slobodník]]. V lazarete ho v novembri 1918 zastihla správa o porážke Nemecka vo vojne. Podľa novších výskumov bolo oslepnutie asi [[Hystéria|hysterická reakcia]] na túto porážku.

Hitler, podobne ako ostatní nemeckí nacionalisti, rád uveril [[Konšpiračná teória|konšpiračnej teórii]] šírenej najprv najvyšším vedením armády, ktorá tvrdila, že nemecká armáda &quot;nebola porazená na bojisku&quot; ale odnárodnení civilisti jej &quot;pichli nôž do chrbta&quot;. Mysleli sa tým vodcovia sociálnych a demokratických strán ([[Sociálnodemokratická strana Nemecka]], [[Spartakovci]]), ktorí viedli revolúciu, ktorá 9. novembra 1918 viedla k abdikácii cisára. Nemeckí [[Antisemitizmus|antisemiti]] zároveň spájali „vnútorných“ a „vonkajších nepriateľov Ríše“ s „medzinárodným [[židovstvo]]m“. 9. novembra 1918 vznikla [[Weimarská republika]], ktorej predstavitelia [[28. jún]]a [[1919]] podpísali v [[Paríž]]i [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskú zmluvu]]. Na jej základe muselo Nemecko okrem iného odstúpiť 13% svojho územia, obmedziť flotilu a ozbrojené sily na 100 000 mužov a platiť vysoké finančné [[Reparácie (vojna)|reparácie]], ktoré predstavovali 33 000 000 000 $.

=== Vzostup ===
Po skončení vojny striedal zamestnania, živil sa hlavne ako dôverník [[Reichswehr]]u (armáda a námorníctvo) v [[Mníchov]]e, v [[Bavorsko|Bavorsku]], ktoré bolo ako slobodný štát súčasťou [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. Bola to funkcia spojky medzi armádou a vládou vedenou židovským predsedom vlády [[Kurt Eisner|Eisnerom]], ktorého pohrebu sa Hitler [[26. február]]a 1919 osobne zúčastnil. Za Eisnera bolo Bavorsko deklarované ako ľudový štát (''Volksstaat Bayern''). Eisner, sociálny demokrat, bol zavraždený vo februári 1919, čo viedlo ku komunistickej revolúcii a vzniku [[Bavorská republika rád|Bavorskej republiky rád]], ktorá bola vyhlásená 6. apríla 1919.
[[Súbor:Hitler's DAP membership card.png|thumb|left|Hitlerov stranícky preukaz DAP s číslom 7, dodatočne upravený, aby sa mohol radiť k najstarším členom. Pôvodne mal číslo 555 – skutočné poradie sa zvyšovalo o 500, aby sa vzbudilo zdanie, že strana je početnejšia.]]
Po vojenskej porážke Bavorskej republiky rád v máji 1919 obviňoval Hitler pred súdom svojich kamarátov z pluku za to, že spolupracovali práve s republikou rád. Potom sa dokázateľne niekoľkokrát stretol s veliteľom&amp;nbsp;''oddelenia vyšetrovania'' (Aufklärungsabteilung) [[Reichswehr|''Reichswehru'']] ''Karlom Mayrom'', čo viedlo k domnienkam, že sa stal dôverníkom tajnej služby. Isté je, že v júni a v júli 1919 absolvoval „antiboľševistické školenia“ na mníchovskej univerzite a v septembri 1919 prenikol do Nemeckej robotníckej strany (''Deutsche Arbeiterpartei''&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Deutsche Arbeiterpartei - Nemecká robotnícka strana|DAP]]), ktorú sledovali Mayrovi dôverníci ako možný zdroj boľševizmu a [[Spartakovci|spartakizmu]]. Táto [[socializmus|socialisticko]], [[nacionalizmus|nacionalisticko]] a [[xenofóbia|xenofóbno]]-[[antisemitizmus|antisemitsky]] orientovaná strana mala málo členov a tak v októbri 1919 Hitler namiesto donášania sa stal jej 55. straníkom (s Mayrovým súhlasom). Do strany ho prijal predseda ''Anton Drexler,'' pretože na zhromaždeniach, konaných väčšinou v krčmách, sa Hitler prejavil ako dobrý rečník, už vtedy so svojou typickou gestikuláciou.

Až do 31.&amp;nbsp;marca 1920 bol Hitler zamestnancom armády (Reichswehru). Potom sa stal plateným straníckym rečníkom&lt;!-- živil sa už svojimi prejavmi, na ktoré chodilo 1200 až 2500  ludi --&gt;.

V roku [[1920]] presadil Hitler zmenu názvu strany s prívlastkom národnosocialistická (''Národnosocialistická nemecká robotnícka strana'' – ''Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei''&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[NSDAP]]) a spolu s Drexlerom a [[Gottfried Feder|Gottfriedom Federom]] spísali 25-bodový program strany.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jakub Drábik|meno=|titul=Vzostup zla|url=http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum vydania=31. júl 2017|dátum prístupu=2018-01-12|vydavateľ=Historická Revue|url archívu=https://web.archive.org/web/20180113035456/http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum archivácie=2018-01-13}}&lt;/ref&gt;

Hitlerov neskorší osobný tajomník [[Rudolf Hess]], ktorý sa stal členom NSDAP v máji 1920 (členská legitimácia č. 16) bol zároveň členom okultistickej [[Spoločnosť Thule|spoločnosti Thule]] (bájny ostrov, z ktorého vraj vzišla [[árijská rasa]]), ktorá inšpirovala NSDAP použitím [[Svastika|svastiky]], symbolov [[Runy|runového písma]] a pod.

Kľúčovou postavou prvých rokov NSDAP&amp;nbsp;bol kapitán [[Ernst Julius Röhm|Ernst Röhm]], ktorý pomohol vyzbierať peniaze.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; V decembri 1920 kúpila NSDAP od vydavateľstva [[Franz-Eher-Verlag]] zadĺžené noviny ''[[Völkischer Beobachter]]''&amp;nbsp;(doslova ''Ľudový pozorovateľ)'' za 155&amp;nbsp;000&amp;nbsp;mariek a postupne získavala vplyv a nových priaznivcov. &lt;!-- Hitler už v roku 1920 vytlačil z pozície predsedu zakladajúceho člena Karla Harrera (* 8. október 1890 Beilngries - † 5. september 1926 München, ktorý sa vzdal všetkých straníckych funkcií 5. januára 1920). Predsedom sa stal Drexler. --&gt;V roku [[1921]] sa Hitler zmocnil vedenia strany tým, že v nej zaviedol &quot;[[vodcovský princíp]]&quot; a predsedu Drexlera odsunul za čestného predsedu. Teraz už bol známou osobnosťou v [[Bavorsko|Bavorsku]], ale mimo neho bol podceňovaný&lt;ref&gt;[https://dennikn.sk/49042/archiv-ukazal-ako-velmi-podcenil-new-york-times-hitlerov-antisemitizmus/ Jana Shemesh: Archív ukázal, ako veľmi podcenil New York Times Hitlerov antisemitizmus, DennikN, 13. február 2015]&lt;/ref&gt;&lt;!-- http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla počet členov sa zvýšil z 1 100 v júni 1920 na 55-tisíc na jeseň 1923.  --&gt;.

Ako vodca nemeckého nacizmu viedol v [[Mníchov]]e neúspešný takzvaný &quot;pivný&quot;, &quot;[[Pivnicový puč|pivnicový]]&quot; alebo Hitler- [[Erich Ludendorff|Ludendorffov]] pokus o puč, pri ktorom [[9. november|9. novembra]] [[1923]] pri prestrelke s políciou zomrelo 16 pučistov a 4 policajti. Hitler sa len zranil pri páde ale udalosť neskôr využil propagandisticky legendou o zastrelených martýroch a krvavej zástave (''Blutfahne''). Po dvoch dňoch bol zaistený a keďže v tom čase súdy v Nemecku boli veľmi mierne voči [[Pravicový extrémizmus|pravicovému extrémizmu]] (sudca si dokonca od Hitlera vypočul kritiku, že je Žid), dostal Hitler len 5 rokov vtedy existujúceho tzv. ''väzenia cti'' v [[Landsberg am Lech|Landsbergu]] (kde nebolo treba pracovať a pod.&lt;!-- (mal izbu s výhľadom, mohol prijímať návštevy podľa uváženia, mal k dispozícii pobočníka, mohol voľne využívať poštu atď.) http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla --&gt;). Vo väzení diktoval svoju knihu ''[[Mein Kampf]]'', ktorá sa pôvodne mala volať ''Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti''. Odsedel menej ako 9 mesiacov a 20. decembra [[1924]]&amp;nbsp;bol prepustený za dobré správanie.

Po prepustení sa obával, že by mohol byť z Bavorska vyhostený do Rakúska, kde by bol bezvýznamný a v roku [[1925]] si dal odňať rakúske občianstvo, nemecké však získal až roku [[1932]], keď sa zamestnal na ''Úrade pre kultúru a meranie krajiny'' v [[Braunschweig]]u. Vybavením nemeckého občianstva bola poverená Hitlerova podporovateľka [[Magda Quandtová]] (vtedy manželka veľkopodnikateľa ''[[Günther Quandt|Günthera Quandta]]'',&amp;nbsp;neskoršie manželka ministra propagandy [[Joseph Goebbels|Josepha Goebbelsa]]).

Vo februári 1925 sa NSDAP ako jedinej z extrémistických strán podarilo dosiahnuť zrušenie zákazu svojho pôsobenia, ktoré platilo od [[Pivnicový puč|puču v novembri 1923]]. NSDAP vydávala nové preukazy aj členom iných strán a prevzala a zreorganizovala aj ozbrojené oddiely [[Sturmabteilung|SA]] a [[Schutzstaffel|SS]]. &amp;nbsp;V rokoch 1924 až 1929 sa nemecká ekonomika vďaka dotáciám zo zahraničia relatívne stabilizovala a vyzeralo to, že Nemecku sa podarí prekonať úpadok spôsobený vojnou. Vo voľbách v máji 1928 získala NSDAP len 2,6 % hlasov (810 127) napriek tomu, že počet členov na konci roka 1928 bol už približne 130 000.&amp;nbsp;Čím horšie sa darilo Nemecku, tým lepšie sa darilo nacistom.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

[[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľká hospodárska kríza]], ktorá začala v roku [[1929]] aj v Nemecku spôsobila nezamestnanosť a nespokojnosť, ktorá pomohla Hitlerovi a jeho strane dostať sa k moci. 27.&amp;nbsp;marca 1930 sa&amp;nbsp;rozpadla koalícia demokratických strán, ktorá bola základom tzv. [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]].&amp;nbsp;&lt;!-- Vo voľbách v septembri 1930 získala NSDAP 18,3 % hlasov (6 379 672), 107 kresiel a stali sa druhou najsilnejšou stranou. Hitler kandidoval v marci 1932 v prezidentských voľbách. Aj keď ich nevyhral, dokázal získať nemalú podporu. V prvom kole získal 30,1 % hlasov, v druhom 36,8 % (Hindenburg 49 % a 53 %). --&gt;Vo voľbách do [[Ríšsky snem|Ríšskeho snemu]] v júli 1932 sa [[NSDAP]] s 37,4 % hlasov stala najsilnejšou stranou&lt;!-- Napriek víťazstvu však Hitlerovi zatiaľ post kancelára ušiel. Nacisti nemali na vytvorenie vlády potrebnú väčšinu (Komunisti získali 89 kresiel, sociálni demokrati 133). Prezident vymenoval za kancelára Franza von Papena. Von Papen však post nezvládol. Jeho vláde bola vyslovená nedôvera a nové voľby boli vypísané na november 1932. Nacisti v nich získali už len 33,1 % hlasov a počet ich poslancov v Reichstagu klesol na 196. .. Pre Hitlera to bol jasný signál, že sa musí zmocniť postu kancelára čím skôr, čo by sa mu nepodarilo keby sa proti nacistom vytvorila jednotná opozícia. Von Papen, jeho nástupca na poste kancelára Kurt von Schleicher a Alfred Hugenberg (Deutschnationale Volkspartei) sa do január 1933 hádali a intrigovali. Starého a unaveného prezidenta Hindenburga (82 rokov) to viedlo k menovaniu Hitlera. „Obdobie boja“ (Kampfzeit) sa skončilo, začalo „uchopenie moci“ (Machtergreifung). --&gt; a prezident [[Paul von Hindenburg]] Hitlera [[30. január]]a 1933 menoval ríšskym [[kancelár]]om. V roku 1933 bolo nezamestnaných viac ako šesť miliónov Nemcov a životná úroveň dramaticky nízka.

=== Nacistický diktátor ===
[[Súbor:Reichsparteitag of the NSDAP in Nuremberg, SA troops march past Adolf Hitler, Sept. 1935.jpg|náhľad|Hitler na prehliadke SA v [[Norimberg]]u, november 1935]]
Po prístupe k moci postupne zaviedol v Nemecku [[nacizmus|nacistickú]] [[diktatúra|diktatúru]]. Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára&amp;nbsp;1933, z ktorého obvinil komunistov, primäl prezidenta&amp;nbsp;k podpisu dvoch mimoriadnych nariadení&amp;nbsp;''Na ochranu národa a štátu''&amp;nbsp;a&amp;nbsp;''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené občianske práva a slobody, čo neskôr viedlo k zákazu [[komunizmus|komunistickej strany]], fyzickej likvidácii &quot;revolučných kádrov&quot; a antifašistov. Nakoniec jediným odsúdeným za požiar bol Holanďan [[Marinus van der Lubbe]]. Obvinený [[Georgi Dimitrov]], ktorému sa podarilo pred súdom dokázať možnú účasť&amp;nbsp;[[Hermann Göring|Göringa]] na požiari, bol spolu s ostatnými oslobodený.

1. augusta 1934 sa Hitlerovi podarilo presadiť spojenie úradu ríšskeho prezidenta a ríšskeho kancelára, deň nato zomrel prezident [[Paul von Hindenburg|Hindenburg]]. Týmto sa Hitler stal [[2. augusta]] [[1934]] prakticky neobmedzeným vládcom Nemecka, keď prevzal aj právomoci prezidenta. Sám sebe si kancelár Hitler udelil zákonom titul „vodca“ ([[nemčina|nem.]] ''[[Führer]]''). Pozícia s plným názvom ''Führer und Reichskanzler'' (vodca a ríšsky kancelár) spojila úrady prezidenta a kancelára a v jeho rukách skoncentrovala neobmedzenú moc. 

Hitler a nacisti potláčali akúkoľvek opozíciu. Pre svojich ideologických a „rasových nepriateľov“ prikázal zriadiť [[Koncentračný tábor|koncentračné]] a [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacie tábory]] ešte v polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]]. Masové vyhladzovanie a popravy najrôznejších skupín nemeckého i podmaneného obyvateľstva dosiahlo svoj vrchol neskôr počas vojny. Bol iniciátorom rasistickej politiky namierenej najmä proti [[Židia|Židom]]. V roku [[1935]] boli s jeho prispením schválené [[Norimberské zákony]], ktoré postihovali „rasovo menejcenné obyvateľstvo“. Medzi iným boli Židia pozbavení občianstva a nesmeli uzatvoriť manželstvo s [[árijci|Árijcami]]. V noci z 9. na [[10. november|10. novembra]] 1938 sa s Hitlerovým súhlasom uskutočnil veľký [[pogrom]] proti Židom po celej krajine tzv. [[krištáľová noc]], ktorý nakoniec viedol k ich deportácii do [[geto|get]]&lt;ref name=&quot;BEoWH&quot;&gt;Tent, James F., ''Hitler Adolf.'' in William H. McNeill (Editor): ''Berkshire Encyclopedia of World History.'' Vol. III, Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 910&amp;nbsp;–&amp;nbsp;915&lt;/ref&gt;.

V marci roku 1935 zaviedol v Nemecku [[branná povinnosť|všeobecnú brannú povinnosť]] a začal sa systematicky pripravovať na agresívnu vojnu. Postupne likvidoval jednotlivé ustanovenia [[Versaillská mierová zmluva|Versaillského mieru]], obsadil [[Porýnie]] nemeckým vojskom. V rokoch [[1936]]{{--}}1939 aktívne podporoval [[Francisco Franco|Franca]] v [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojne]].

Nacistické vydavateľstvo ''Eher'' získalo v roku 1939 až [[44]]% podiel na trhu (ktorý sa potom do roku [[1944]] zvýšil až na 83%). Nacistický denník ''Völkischer Beobachter''&amp;nbsp;v 40 miliónovom Nemecku dosahoval miliónové náklady (v roku [[1941]] mal 1 200&amp;nbsp;000 výtlačkov). Pomocou zastrašovania domnelých aj skutočných nepriateľov ozbrojenými oddielmi a tajnou políciou [[Gestapo]] (vedených [[Heinrich Himmler|Himmlerom]]) ako aj propagandou (v roku 1941 zamestnávalo [[Joseph Goebbels|Goebbelsovo]] ministerstvo propagandy 60 000 ľudí a okrem tlače ovládlo aj film) sa podarilo Hitlerovi a jeho spolupracovníkom sfanatizovať Nemcov [[nacizmus|nacizmom]] a v záujme cieľu získať &quot;životný priestor&quot; „tisícročnej nemeckej ríše&quot; vybudovať [[diktatúra|diktatúru]], ktorá hnala sfanatizovaných občanov do vojny.

=== Predohra k vojne ===
V roku 1938 [[anšlus]]om pripojil k Nemecku [[Rakúsko]], čím opäť porušil jeden z bodov [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy]]. So súhlasom nedôrazných predstaviteľov Francúzska a Spojeného kráľovstva postupne likvidoval aj samostatnosť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Za formálnej pomoci [[Talianske kráľovstvo (1861&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1946)|Talianska]], [[30. september|30. septembra]] 1938 uzavrelo Nemecko s predstaviteľmi Francúzska a Británie [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], čím pozbavilo Československú republiku [[Sudety (región)|Sudet]], resp. západných pohraničných území obývaných z viac než polovice nemeckým obyvateľstvom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = egli
  | titul = Mnichovská dohoda
  | url = http://www.fronta.cz/dokument/mnichovska-dohoda
  | dátum vydania = 4. august 1999
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu =2012-7-14
  | vydavateľ = fronta.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Zmluva fakticky pozbavila Česko-Slovensko možnosti efektívne sa brániť nemeckej agresii, keďže Nemcami zabraté územie zahŕňalo väčšinu novovybudovaných [[československé opevnenie|česko-slovenských pohraničných opevnení]]. Hitler ďalej oslabil Česko-Slovensko aj prípravou [[Prvá viedenská arbitráž|viedenského diktátu]], ktorým [[2. november|2. novembra]] 1938 prinútil krajinu odovzdať [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] časť južného [[Slovenská krajina|Slovenska]] a celú [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Situácia viedla v Česko-Slovensku k vnútropolitickej kríze [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] a umožnila Hitlerovi prebrať kontrolu aj nad zvyškom krajiny. Hitler využil autonomistické tendencie prevládajúce v slovenských politických kruhoch a na jednaní v Berlíne prinútil [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] aby [[14. marec|14. marca]] 1939 v Bratislave bola vyhlásená samostatnosť [[prvá Slovenská republika|Slovenského štátu]]. Nasledujúceho dňa sa v Berlíne vyhrážal prezidentovi okliešteného Česka, že na zvyšok krajiny zaútočí a bude bombardovať Prahu, čím [[Emil Hácha|Emila Háchu]] prinútil k podpisu dokumentov, ktoré v nasledujúcich dňoch viedli k vyhláseniu [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu Böhmen und Mähren]]. Likvidáciou Česko-Slovenskej republiky&amp;nbsp;–&amp;nbsp;posledného [[demokracia|demokratického]] štátu v [[Stredná Európa|Strednej Európe]] zostával Hitlerovi na východných hraniciach Nemecka už len jeden nepohodlný sused&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Poľsko]].

Agresívnou politikou územných požiadaviek eskaloval napätie medzi Nemeckom a [[Poľsko]]m. Útoku na Poľsko predchádzala veľmi dôležitá diplomatická hra. Hitler, ktorý sa obával vojny na dvoch frontoch (západe a východe) využil nerozhodnosť západných demokratických krajín. Tie videli v Hitlerovom [[nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] nezmieriteľného ideologického nepriateľa komunistického [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] a očakávali, že Hitlerova expanzia bude smerovať naň. Sovietske návrhy na &quot;kolektívnu bezpečnosť&quot; zostali nevypočuté a tak [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] uprednostnil uzavretie dohody priamo s Hitlerom, dúfajúc že využije vzniknutý čas na prípravu krajiny na vojnu&lt;ref&gt;Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 380&amp;nbsp;–&amp;nbsp;381&lt;/ref&gt;. [[23. august]]a 1939 podpísali v [[Moskva|Moskve]] nemecký a sovietsky minister zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop|von Ribbentrop]] a [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] [[pakt o neútočení]], ktorý obsahoval dohodu o delení Poľska. V rozpútaní novej veľkej vojny v Európe tak Hitlerovi už nič nestálo v ceste.

=== Druhá svetová vojna ===
{{Hlavný článok|druhá svetová vojna|Poľská obranná vojna (1939)}}
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-013-0064-35, Polen, Bormann, Hitler, Rommel, v. Reichenau.jpg|náhľad|Hitler v Poľsku s Bormannom, Rommelom a von Reichenauom]]
Hitler sa pri útoku na svojho východného suseda spoliehal na viacero faktorov, jednak na to, že Poľsko rýchlo porazí za pomoci Sovietskeho zväzu, ktorému prenechal východnú časť krajiny a tiež na to, že západní Spojenci&amp;nbsp;–&amp;nbsp;Francúzsko a Británia nezaútočia na Nemecko zo západu dosť rýchlo a dôrazne. Útok na Poľsko s krycím označením [[Poľská obranná vojna (1939)|Fall Weiss]] pre Hitlera po vojenskej stránke pripravil generálny štáb na čele s generálom [[Franz Halder|Halderom]] a vrchným veliteľom armády generálom [[Walther von Brauchitsch|Brauchitschom]], ktorý velil útoku. Pre ospravedlnenie vpádu do Poľska bol v predvečer vojny zinscenovaný [[Gliwický incident]], ktorý bol len jedným z radu pohraničných incidentov. [[1. september|1. septembra]] 1939 nemecké vojská bez vyhlásenia vojny [[Poľská obranná vojna (1939)|napadli Poľsko]]. V Európe sa začala [[druhá svetová vojna]]. Nemecké jednotky taktikou [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] rýchlo prenikali zo západu z Nemecka, z juhu zo [[Sliezsko|Sliezska]] a Slovenska ako aj zo severu z [[Východné Prusko|Východného Pruska]]. Poliaci sa čoskoro ocitli v ťažkej situácii, ale po tom, čo [[17. september|17. septembra]] 1939 zaútočili aj sovietske vojská z východu, poľská obrana celkom skolabovala. V beznádejnej situácii im nepomohlo ani to, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo [[3. september|3. septembra]] 1939 vyhlásili Nemecku vojnu. Západní Spojenci prakticky po celú dobu od jesene 1939 až do jari [[1940]] neviedli na francúzsko-nemeckej hranici žiadnu významnú bojovú činnosť a to aj napriek tomu, že na západe Nemecka boli iba minimálne vojenské sily. Toto obdobie pokoja na západnom fronte je známe ako [[čudná vojna]].

=== Hitler ako veliteľ armády ===
Hitler na začiatku vojny prenechával vojenské rozhodnutia na svojich generálov, neskôr však priamo velil jednotkám. Bol hlavným zodpovedným za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]]. Prvým zásahom do priebehu vojenskej [[Operácia Weserübung|operácie Weserübung]] (napadnutie&amp;nbsp;Dánska&amp;nbsp;a Nórska v apríli 1940) po vylodení [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] bolo jeho nariadenie na ústup nemeckých vojsk z nórskeho [[Narvik]]u do neutrálneho [[Švédsko|Švédska]], kde by však boli internované. Po zásahu generála [[Alfred Jodl|Jodla]] bol však jeho nezmyselný rozkaz zrušený a vojakom prikázané držať pozície, čím v júni 1940 donútili Spojencov k evakuácii z Nórska. Hitler neskôr pri akejkoľvek kríze presadzoval zotrvanie v pôvodných pozíciach.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=182|rok=1997}}&lt;/ref&gt;&lt;!-- Po víťazstvách Nemcov na západe v roku 1940 mu Keitel udelil prezývku Grösster Feldherr aller Zeiten. Nemci radi vytvárali oficiálne skratky a tak vzniklo oficiálne Gröfazl, čo neznelo veľmi vážne. (poznámka: pochopí len ten čo vie po nemecky) --&gt;

10 [[máj]]a 1940 Hitler [[bitka o Francúzsko|zaútočil na Francúzsko]] keď najprv jeho armády rýchlo dobyli [[Belgicko]], [[Holandsko]] a [[Luxembursko]]. Priamo Hitler však nariadil 17. a 22. mája zastaviť postup útočného hrotu tankov (Panzertruppe) aby sa doplnili a posilnili pozície na krídlach. 24. mája v rozpore so stanoviskom viacerých generálov rozhodol aby tankový útok nepokračoval na posledné väčšie mesto pri [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] [[Dunkerque]] ale mala ho bombardovať Luftwaffe. Práve vtedy Hitler ako politik prevzal od generálov vedenie vojny. Zastavenie postupu umožnilo evakuovať koncom mája cez kanál do Anglicka počas [[Operácia Dynamo|operácie Dynamo]] 224 tisíc britských a 112 tisíc francúzskych a belgických vojakov.

Počiatočné úspechy a kapitulácia Francúzska presvedčili Hitlerovho hlavného spojenca, talianskeho vodcu [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] pridať sa aktívne vo vojne k Nemecku. Počas tohto obdobia sa Hitler po abdikácii [[Walther von Brauchitsch|Waltera von Brauchitscha]] stal najvyšším veliteľom pozemného vojska. V tejto funkcii potláčal všetkých generálov bývalého generálneho štábu na úkor svojich priaznivcov a verných [[Nacizmus|nacistov]].
[[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|náhľad|vľavo|Hitler a Mussolini v okupovanej Juhoslávii]]
[[22. jún]]a 1941 Hitler prikázal trojmiliónovému vojsku zaútočiť na [[Sovietsky zväz]], čím porušil [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt neútočenia]], ktorý uzavrel spolu so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] pred tromi rokmi. Predpokladal, že sa jeho armáde podarí zničiť [[ZSSR]] v priebehu niekoľkých mesiacov ešte pred príchodom zimy. Nemcom sa podarilo preniknúť hlboko do sovietskeho územia, obsadiť [[Pobaltie|pobaltské štáty]], [[Ukrajina|Ukrajinu]], [[Bielorusko]] a veľkú časť západu ZSSR. Hitler bol prvý, kto rozpútal vojnu aj v oblastiach za polárnym kruhom, kde sa predtým vojenské operácie nikdy neviedli. Postupne sa však prejavila nepripravenosť nemeckej armády na extrémne podmienky ZSSR. Nepodarilo sa jej obsadiť [[Stalingrad]] (súčasný [[Volgograd]]) a v najdôležitejšom smere útoku boli nemecké vojská zastavené v [[bitka o Moskvu|bitke pred Moskvou]] v decembri 1941. Pod tlakom [[Červená armáda|Červenej armády]] niektorí nemeckí velitelia ustúpili o niekoľko {{km|100|m}}. Tých, ktorí ustúpili, Hitler odvolal. Veril totiž, že práve jeho rozkazy držať pozície za každú cenu a neustupovať sú faktorom, ktorý odvráti nemeckú porážku.&lt;ref name=&quot;Manstein, s17&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Erich von Manstein]]|titul=Ztracená vítezství svazek 2|isbn= 80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006|strany=17}}&lt;/ref&gt;

[[Erich von Manstein|Manstein]] vo svojich pamätiach (vydaných až po vojne) uvádza niekoľko zaujímavých pohľadov na Hitlera ako vojaka. Napriek kritike jeho nerozhodnosti a nedostatočného vojenského vzdelania odmieta lacnú frázu „slobodník z prvej svetovej vojny“&lt;ref name=&quot;Manstein, s17&quot; /&gt;, často používanú v súvislosti s jeho vojenskými schopnosťami.

Po začatí vojny Hitler v plnej miere uskutočňoval svoje plány na likvidáciu preňho nežiaducich skupín. V januári 1942 sa konala utajovaná [[konferencia vo Wannsee]], kde sa ľudia z Hitlerovho blízkeho okolia vrátane [[Reinhard Heydrich|Heydricha]] (veliteľa Ríšskeho bezpečnostného úradu) dohodli na takzvanom „[[Konečné riešenie židovskej otázky|konečnom riešení]]“ židovskej otázky, čo bol nacistický [[eufemizmus]] pre systematické vyvraždenie ([[Genocída (právo)|genocídu]]) všetkých [[Židia|Židov]] – [[holokaust]]. Hitler síce nikdy nepodpísal žiadny písomný rozkaz, ktorý by priamo preukazoval, že išlo o jeho zámer, ale jeho podriadení poznali jeho priania a konali v ich zmysle&lt;ref name=&quot;BEoWH&quot; /&gt;.

==== Zásahy do velenia armády ====
Na východnom fronte sa v nasledujúcom období rozpútali ťažké boje, ktoré si vyžiadali obrovské množstvo obetí. Hitler vojská na východe riadil z hlavného stanu ''Werwolf'' ležiaceho blízko mesta [[Vinnica]] na západe Ukrajiny.
[[Súbor:Hitler Mannerheim 2.jpg|náhľad|vpravo|Hitler s [[Carl Gustaf Emil Mannerheim|Mannerheimom]] na východnom fronte vo Fínsku, leto 1942]]
Jeho zásahy do velenia boli niekedy neodborné a nerozhodné. Pri bojoch v južnej časti ZSSR nemecké vojská nedobyli [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] a navyše sa zaplietli do dlhotrvajúcich a vyčerpávajúcich bojov o [[Stalingrad]], ktoré sa pokúšali obaja diktátori z prestížnych i strategických dôvodov [[bitka o Stalingrad|udržať za každú cenu]]. V dôsledku neuspokojivého tempa postupu odvolal Hitler veliteľa [[Skupina armád A|skupiny armád A]] [[Wilhelm List|maršala Lista]] a týmto jednotkám velil sám. Neskôr výrazne podcenil sovietsku armádu, ktorá najprv porazila krídla [[6. armáda Wehrmachtu|6. armády]], rozvrátila nemecký ''južný front'' a potom celkom [[obkľúčenie|obkľúčila]] nemecké vojská v okolí [[Bitka o Stalingrad|Stalingradu]]. Spočiatku zvažoval evakuáciu tohto vojska, bol však ubezpečený [[Hermann Göring|Göringom]], že letectvo [[Luftwaffe]] zabezpečí dostatočný prísun zásob obkľúčeným jednotkám a preto trval na tom, aby 6. armáda naďalej držala svoje pozície. Zásobovanie však nebolo dostatočné, čo nakoniec vyústilo v kapituláciu a zajatie jej veliteľa maršala [[Friedrich Paulus|Paulusa]] v januári 1943.&lt;!-- Na jar sa Wehrmachtu pod vedením Mansteina síce podarilo stabilizovať front, no následne boje boli znovu poznamenané Hitlerovými nesprávnymi rozhodnutiami. --&gt; Až po tejto [[Bitka o Stalingrad|porážke pri Stalingrade]], nariadil prechod krajiny na vojnový režim, keď [[13. január]]a [[1943]] vyhlásil prostredníctvom Goebbelsa ''totálnu mobilizáciu'' a prechod priemyslu na vojnovú výrobu. Napriek tomu Nemecko Spojencov v ukazovateľoch priemyselnej výroby nedobehlo. Nacistická politika presadzujúca konzervatívne postavenie žien v spoločnosti neumožnila ich efektívnu mobilizáciu ako pracovnej sily pre zvýšenie vojnového úsilia&lt;ref name=&quot;BEoWH&quot; /&gt;. Namiesto toho, aby pozemná armáda [[Heer]] dopĺňala svoje [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]] bojujúce na fronte, uprednostňoval vytváranie nových. Tak krátko po bitke o Stalingrad vznikla napríklad znovu aj 6. armáda (jej základ tvorili príslušníci bývalej 6. armády, ktorí boli evakuovaní, alebo neboli v obkľúčení). To, že nedbal na doplňovanie frontových jednotiek, malo výrazný vplyv na ich opotrebovanie. Nové jednotky museli navyše naberať nové skúsenosti.

Hitler neuspel aj v ďalších cieľoch. Jeho armády sa na obsadených územiach správali zločinne, kradli výrobky, kapitál, služby ale aj kultúrne diela a dokonca obyvateľstvo, ktoré najprv [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|verbovali]] a potom posielali na [[nútená práca|nútené práce]] vo svoj vlastný prospech. Nacisti v oblastiach východnej Európy, viedli tvrdú [[Rasizmus|rasistickú politiku]] spojenú so zločinmi, ktoré zaskočili aj obyvateľstvo, ktoré inak opovrhovalo [[stalinizmus|stalinizmom]] na vlastnom území. Hitler tak využil protisovietske naladenie časti obyvateľstva iba čiastočne. Systematicky pristúpil k získavaniu spojencov z radov obyvateľstva až v období, kedy jeho armády prestávali byť na frontoch úspešné a začali byť zo sovietskeho územia vytláčané (napr. [[Ruská oslobodenecká armáda|Vlasovci]]).

V [[jún]]i a [[júl]]i 1943 sústredil jednotky armády a SS k útoku na výbežok frontu pri [[Kursk]]u. [[Kurská bitka]], do ktorej bez dostatočného uváženia vrhol svoje vojská, nakoniec skončila ťažkými stratami pechoty i tankov.

Počas [[vylodenie v Normandii|vylodenia spojencov v Normandii]] v lete 1944 sčasti aj kvôli dezinformácii vedenej spojeneckou rozviedkou, Hitler ignoroval hrozbu a prikázal držať tankové zálohy v blízkosti [[Cherbourg]]u a neskôr zase viesť nezmyselný protiútok pri [[Mortain]]e, ktorý uväznil v pasci niekoľko desiatok tisíc vojakov a stal sa známy ako obkľúčenie pri [[Falaise (Calvados)|Falaise]]. V tom istom období bola nemecká [[skupina armád Stred]] v [[Bieloruská SSR|Bielorusku]] nečakane napadnutá sovietskymi silami. V priebehu mesiaca utrpeli Nemci straty asi 170 000 mŕtvych a nezvestných vojakov a stredná časť ich frontu sa celkom rozpadla.

=== Atentát [[20. júl]]a 1944 ===
[[Súbor:Adolf Hitler, accompanied by other German officials, grimly inspects bomb damage in a German city in 1944, in this... - NARA - 531231.tif|náhľad|vpravo|Hitler pri návšteve zbombardovaného mesta v roku 1944]]
{{Hlavný článok|Stauffenbergov pokus o prevrat}}
Po úspechu spojeneckej [[operácia Overlord|operácie Overlord]], ako aj porážky pri [[operácia Bagration|bojoch v Bielorusku]] vzrástlo medzi mnohými dôstojníkmi nemeckej armády odhodlanie Hitlera zlikvidovať. Práve v tomto období, keď boli pozície Tretej ríše otrasené, pre to bola najvhodnejšia doba. [[20. júl]]a 1944 naňho uskutočnil [[Claus von Stauffenberg]] v sídle štábu [[Wolfsschanze]] vo Východnom Prusku bombový atentát, ktorý sa však nepodaril. Diktátor bol len ľahko zranený. Hitler túto opozíciu príslušníkov generálneho štábu kruto potrestal. [[Ludwig Beck]], jeden z vodcov sprisahania, ktorý mal nahradiť Hitlera do doby než bude ustanovená legitímna vláda, samotný von Stauffenberg ,ako aj ďalší medzi nimi mnohí [[poľný maršal|poľní maršali]] boli popravení. Populárneho [[Erwin Rommel|Rommela]], o ktorom bol Hitler presvedčený, že bol súčasťou príprav atentátu, prinútil spáchať samovraždu.

Na Hitlera bolo spáchaných ešte niekoľko atentátov, ktoré boli všetky neúspešné. Hitler tieto prežité atentáty považoval za znamenia osudu a tvrdil o sebe, že bol povolaný Bohom. Po atentáte poslal lietadlom svoju zakrvavenú bundu uniformy svojej milenke.

=== Posledné boje ===
Od konca roku 1944 žil Hitler vo svojom ''Ríšskom kancelárstve''&lt;!-- vtedajšie kancelárstvo, dnes je inde (v blízkosti Ríšskeho snemu) --&gt; v Berlíne, ktoré malo vo dvore protilietadlový kryt, vybudovaný špeciálne pre neho (nemecky Führerbunker). Bojové operácie v tej dobe riadil len z máp. Jeho nádeje na uzavretie separátneho mieru so západnými Spojencami sa miešali s vierou v použitie moderných zbraní ako boli balistické rakety [[V2 (raketa)|V2]], nových typov lietadiel napr. [[Messerschmitt Me 262]] alebo tankov napr. [[Panzerkampfwagen VI Tiger II]]. Rovnako veril, že aliancia západných demokracií so Stalinovým komunistickým ZSSR je neprirodzená a sleduje protichodné politické ciele, čo by malo viesť k jej rozpadu. Nechápal však, že dokiaľ bude žiť a bude na slobode, táto podivuhodná koalícia bude držať pohromade.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=28|rok=1997}}&lt;/ref&gt;

V septembri 1944 Hitler prikázal pripraviť [[Bitka o Ardeny|ofenzívu v Ardenách]], ktorá naplánovaná na december mala dosiahnuť [[Antverpy]] a oddeliť od seba anglické a americko-kanadské vojská. Tento veľmi nerealistický plán zahrňoval aj neekonomické presuny vojsk z východného frontu, kde práve prebiehali [[Bitka o Budapešť|boje o Budapešť]] a Sovieti navyše pripravovali [[Visliansko-oderská operácia|útok z Poľska]], ktorý urýchlene začali na žiadosť spojencov. Na jeho konci sa Sovietske jednotky nachádzali na [[Odra|Odre]], menej než {{km|100|m}} od Berlína.

[[19. marec|19. marca]] 1945 Hitler vydal rozkaz na likvidáciu infraštruktúry oblastí, ktoré mali padnúť do rúk nepriateľa. Nacisti následne začali viesť [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]] aj na vlastnom území. V prípade, že by boli tieto rozkazy splnené v plnej miere&lt;!-- Tieto rozkazy sa neoficialne ignorovali. Oficálne sa proti nim postavil len Speer. --&gt;, tisíce Nemcov by zahynuli na následky hladu a chorôb bez strechy nad hlavou.

=== Smrť v bunkri ===
Posledné týždne svojho života strávil v bunkri v [[Berlín]]e. Išlo o bunker budovy starého ríšskeho kancelárstva na Wilhelmstraße, ktorý Adolf Hitler používal ako svoju hlavnú súkromnú rezidenciu v Berlíne a preto je bunker označovaný ako ''Führerbunker''. Hitlerov zdravotný stav sa ku koncu vojny zhoršoval (pravdepodobne [[Parkinsonova choroba]]). Najmä po [[20. apríl]]i 1945, kedy sa Berlín dostal po prvýkrát pod paľbu sovietskeho delostrelectva, bol Hitler výrazne otupený s prerušovanými záchvatmi zúrivosti&lt;ref&gt;Žukov, G. K., ''Vzpomínky a úvahy. 3. časť.'' Naše vojsko, Praha, 2006, s. 297&lt;/ref&gt;. 20. apríla, v deň svojich 56. narodenín, Hitler uskutočnil svoju poslednú cestu mimo bunker. V delostrelectvom a bombami zničenej záhrade Ríšskeho kancelárstva vyznamenal [[Železný kríž|Železným krížom]] chlapcov z [[Hitlerjugend]]u. V nasledujúcich dňoch sovietske vojská postupne Berlín obkľúčili. Napriek vojensky absolútne beznádejnej situácii Hitler dúfal, že sa jednotky [[Waffen SS]] generála [[Felix Steiner|Steinera]] prebojujú zo severu k mestu, zatiaľ čo jednotky [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa k mestu dostanú z juhu, čím narušia sovietske obchvatné operácie. Vzhľadom na celkovú sovietsku prevahu a dynamiku ich postupu to boli úplne nereálne predstavy.
[[Súbor:Stars &amp; Stripes &amp; Hitler Dead2.jpg|thumb|Správa o Hitlerovej smrti v [[Stars and Stripes]]]]Keď sa 22. apríla na vojenskej porade Hitler dozvedel od príslušníkov štábu o tom, že nemecký protiútok sa ani nikdy nemohol začať a naopak nemecké jednotky boli na všetkých úsekoch zatlačené späť a Sovietom sa podarilo preniknúť do mesta, vyzval všetkých okrem [[Wilhelm Keitel|Keitela]], [[Alfred Jodl|Jodla]], [[Hans Krebs|Krebsa]] a [[Wilhelm Burgdorf|Burgdorfa]], aby opustili miestnosť a v hysterickom záchvate obvinil generálov zo zrady a nekompetentnosti, pri čom po prvýkrát priznal, že vojna je prehratá. Následne vyhlásil, že zostane v Berlíne až do konca a spácha samovraždu.

23. apríla [[Hermann Göring|Göring]] v telegrame z [[Berchtesgaden]]u v Bavorsku oznámil, že ak je Hitler obkľúčený v Berlíne, mal by byť poverený vedením Nemecka on, a oznámil tiež, že dáva ultimátum, po ktorom bude považovať Hitlera za neschopného riadiť vojenské operácie. Hitler následne nariadil Göringa zatknúť a neskôr ho vo svojej poslednej vôli pozbavil akejkoľvek funkcie.

28. apríla Hitler zistil, že [[Heinrich Himmler|Himmler]] sa pokúšal viesť so západnými spojencami vyjednávania o kapitulácii. Následne nariadil Himmlera zatknúť a zastreliť a popraviť aj Himmlerovho adjutanta a styčného dôstojníka SS pri hlavnom stane&lt;!-- pobočníka pri hlavnom stane Verbindungsoffizier der Waffen-SS zum Führerhauptquartier --&gt; (Führerhauptquartier) [[Hermann Fegelein|Hermana Fegeleina]] (manžela sestry Hitlerovej milenky [[Eva Braunová|Braunovej]]).

29. apríla sa zosobášil s [[Eva Braunová|Evou Braunovou]]. V&amp;nbsp;priebehu tohto dňa Hitler zistil, že [[Benito Mussolini|Mussolini]] bol popravený. Opustil svadobnú recepciu, aby spolu so sekretárkou pripravil poslednú vôľu a tzv. politický testament&lt;!-- Politisches_Testament_Adolf_Hitlers - politickym bol nazvany az neskor. Osobná (posledná vôľa) bola stručná - mala len tri body. Je popisana v clanku v anglickej verzii --&gt;, v ktorom okrem iného z neúspechu vo vojne obvinil Židov a Nemcov, ktorí zlyhali pri plnení jeho plánov.

[[30. apríl]]a 1945, len dva dni pred dobytím bunkru, spáchal Hitler samovraždu so svojou manželkou. Prehryzol [[Kyanid draselný|kyanidovú tabletku (cyankáli)]] a potom sa zastrelil do hlavy pištoľou Walther 7,65. Deň predtým, než spáchal samovraždu, otrávil svojho psa, [[Nemecký ovčiak|nemeckého ovčiaka]] [[Blondi]]. Hitlerove telesné pozostatky jeho služobníctvo a strážcovia poliali [[benzín]]om a čiastočne spálili v kráteri pred bunkrom, následne ho tam i pochovali spolu s manželkou a psom. V tom čase sa ešte v bunkri ukrývali okrem služobníctva a strážcov aj jeho osobný tajomník [[Martin Bormann|Martin Bohrman]]&lt;!-- mal 46 rokov, jeho žena bola bývala Hitlerova sekretárka s ktorou mal 10 detí z ktorých posledné sa narodilo 1943. Manzelka sa skrývala v SUdTyrol a zomrela 1946 na otravu ortuťou --&gt; a minister [[Joseph Goebbels]] s manželkou a ich 6 detí. Goebbels s manželkou a deťmi zomreli 1. mája 1945. V noci z 1. na 2. mája aj všetci ostatní opustili bunker&lt;!-- (Bohrman zomrel neďaleko ale jeho telo objavili až v roku 1972) --&gt; a 2. mája skončil [[Wehrmacht]] boje v Berlíne a bunker bol obsadený červenou armádou.

Krátko po konci vojny boli jeho telesné pozostatky [[exhumácia (hrob)|exhumované]] zvláštnou sovietskou jednotkou [[SMERŠ]]. Časť lebky so stopami po guľke a [[čeľusť]], ktorú jednoznačne identifikoval Hitlerov osobný zubár, sa dodnes nachádza v štátnom archíve ([[GARF]]) pod dozorom [[KGB]] (dnešné [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]) v [[Moskva|Moskve]]. Zvyšok pozostatkov bol zničený pri meste [[Schönebeck]] a rozprášený do blízkej rieky v roku [[1970]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Procházková
  | meno = Petra
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hitlerove kosti strážia Rusi
  | url = http://www.sme.sk/c/5147557/hitlerove-kosti-strazia-rusi.html
  | dátum vydania = 10. december 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2010-1-4
  | vydavateľ = Agentúra Epicentrum, sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V roku 2017 francúzski výskumníci porovnali pozostatky z Moskvy so sovietskou pitevnou správou, röntgenovými a zubnými záznamami a historickými údajmi. Konštatovali, že úlomok lebky sa zhodoval s röntgenovým záznamom Hitlera, ktorý vznikol rok pred jeho smrťou a zistenia o zuboch boli tiež v súlade so samovraždou. Pozostatky sú teda Hitlerove.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=BEŇO|meno=MATÚŠ|titul=Neušiel do Antarktídy ani na Mesiac. Hitler naozaj zomrel v Berlíne, hovorí štúdia|periodikum=tech.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://tech.sme.sk/c/20832260/neusiel-do-antarktidy-ani-na-mesiac-hitler-naozaj-zomrel-v-berline-hovori-studia.html|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko=Charlier
|meno=Philippe
|priezvisko2=Weil
|meno2=Raphaël
|priezvisko3=Rainsard
|meno3=P.
|priezvisko4=Poupon
|meno4=Joël
|priezvisko5=Brisard
|meno5=Jean Claude
|titul=The remains of Adolf Hitler: A biomedical analysis and definitive identification
|periodikum=European Journal of Internal Medicine
|rok=2018
|ročník=54
|číslo=
|issn=0953-6205
|doi=10.1016/j.ejim.2018.05.014
|strany=e10-e12
}}&lt;/ref&gt;

Hitler spáchal samovraždu, aby sa vyhol [[Norimberský proces|Norimberskému procesu]]. Jeho zodpovednosť za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|zločiny nacistického Nemecka]] však bola potvrdená radom výpovedí na tomto súde.

Pretože [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]], napriek existujúcim dôkazom, zatajovali [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] Hitlerovu smrť, vzniklo viacero [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]], z ktorých najznámejšia je, že Hitler sa preplavil [[Nemecká ponorka U-530|ponorkou U-530]]&lt;!-- ktorej velil poručík Otto Wermuth  --&gt; do argentínskeho prístavu [[Mar del Plata]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;Jak to bylo s nacistickými ponorkami v Argentině, zahadyazajimavosti.cz 29. november 2012, [http://www.zahadyazajimavosti.cz/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=163:jak-to-bylo-s-nacistickymi-ponorkami-v-argentin&amp;catid=4:historie&amp;Itemid=7 Online]&lt;/ref&gt; Ponorka sa tam skutočne vynorila 10. júla 1945 a vyvolala veľký rozruch, pretože to bolo až dva mesiace po kapitulácii Nemecka. [[Fáma|Fámu]] rozširoval tam žijúci Maďar&amp;nbsp;''Ladislao Szabo''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| odkaz na autora = 
| vydavateľ = Der Spiegel
| titul = Ladislao Szabo
| url = http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41122355.html
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 1947-05-03
| miesto = 
| jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;'',''&amp;nbsp;ktorého citoval najprv miestny denník ''La Critica'' a 17. a 18. júla 1945 sa táto fáma dostala až do hlavných médií v USA&lt;!-- Two Submarines Hunted July 18, 1945, NY Times
…Two Submarines Hunted BUENOS AIRES, July 17 (fP)- Cesar Ameghino, Foreign Minister, told a press conference today that a report that one or possibly two submarines… denies Hitler on board http://www.nytimes.com/topic/person/adolf-hitler http://archives.chicagotribune.com/1945/07/18/page/5/article/hitler-rumors  --&gt;.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Adolf Hitler|commonscat=Adolf Hitler}}

{{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Hitler, Adolf}}
[[Kategória:Adolf Hitler| ]]
[[Kategória:Kancelári Nemecka]]
[[Kategória:Vládcovia Nemecka]]
[[Kategória:Nacistickí vodcovia]]
[[Kategória:Organizátori holokaustu]]
[[Kategória:Vojnoví zločinci]]
[[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Obete samovrážd]]
[[Kategória:Konšpirační teoretici]]
[[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]]</text>
      <sha1>o0lcvrecm01t46jnnobb3a0zet1a9fo</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190034</id>
      <parentid>8190031</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:27:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19832-85</username>
        <id>290703</id>
      </contributor>
      <origin>8190034</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="59166" sha1="fo0j5xm8p3bvs40vvd59q8nrl8bjhky" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Adolf Hitler
 | Rodné meno        = 
 | Popis osoby       = nemecký politik pochádzajúci z Rakúska a diktátor nacistického Nemecka v rokoch 1933{{--}}1945
 | Portrét           = Hitler portrait crop (colorized).jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = Hitler v roku 1938
 | Podpis            = Hitler’s signature (1944).svg
 | Úrad              = [[Führer|Vodca Veľkonemeckej ríše]]
 | Poradie           = 
 | Koniec obdobia    = [[30. apríl]] [[1945]]
 | Začiatok obdobia  = [[2. august]] [[1934]]
 | Predchodca        = [[Paul von Hindenburg]] (prezident)
 | Nástupca          = [[Karl Dönitz]] (prezident)
 | Úrad2             = ríšsky kancelár Nemecka
 | Poradie2          = 24.
 | Koniec obdobia2   = [[30. apríl]] [[1945]]
 | Začiatok obdobia2 = [[30. január]] [[1933]]
 | Predchodca2       = [[Kurt von Schleicher]]
 | Nástupca2         = [[Joseph Goebbels]]
 | Dátum narodenia   = [[20. apríl]] [[1889]]
 | Miesto narodenia  = [[Braunau am Inn]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Rakúsko]])
 | Dátum úmrtia      = {{dúv|1945|4|30|1889|4|20}}
 | Miesto úmrtia     = [[Berlín]], [[Nacistické Nemecko]] (dnešné [[Nemecko]])
 | Politická strana  = [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]]
 | Alma mater        = 
 | Profesia          = 
 | Štátna príslušnosť = [[Predlitavsko|rakúska]] (do 1925)&lt;br /&gt;bez štátnej príslušnosti (1925 – 1932)&lt;br /&gt;nemecká (od 1932)
 | Vierovyznanie     = 
 | Rodičia           = [[Alois Hitler]] (rod. Schickelgruber, 1837{{--}}1903){{break}}[[Klara Hitler]] (rod. Pölzlová, 1860{{--}}1903)&lt;ref name=&quot;MK&quot;&gt;{{Citácia knihy
| titul = Hitler, Mein Kampf : Еine kritische Edition
| zväzok = I
| typ zväzku = Band
| miesto = München; Berlin
| vydavateľ = im Auftrag des Instituts für Zeitgeschichte
| rok = 2016
| isbn = 978-39814052-3-1
| počet strán = 947
| strany = 95{{--}}96
}}&lt;/ref&gt;
 | Súrodenci         = Gustav Hitler (1885{{--}}1887), Ida  Hitlerová(1886{{--}}1888), Otto Hitler(1887), Edmund Hitler(1894{{--}}1900), Paula Hitlerová(1896{{--}}1960)&lt;ref name=&quot;MK&quot;/&gt;
 | Manželka          = [[Eva Braunová]] (1945)
 | Deti              = 
 | Partnerka         = [[Eva Braunová]] (do 1945)&lt;br /&gt;Maria Reiterová&lt;br /&gt;Geli Raubalová
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
}}

'''Adolf Hitler''' (* [[20. apríl]] [[1889]], [[Braunau am Inn]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taufen - Duplikate 1889 - 106/1889 {{!}} Braunau am Inn {{!}} Linz, rk. Diözese (Oberösterreich) {{!}} Österreich {{!}} Matricula Online|url=http://data.matricula-online.eu/de/oesterreich/oberoesterreich/braunau-am-inn/106%252F1889/?pg=8|vydavateľ=data.matricula-online.eu|dátum prístupu=2019-10-20}},&lt;/ref&gt; – † [[30. apríl]] [[1945]], [[Berlín]]) bol [[nacistické Nemecko|nemecký]] [[politik]] pochádzajúci z [[Predlitavsko|Rakúska]], ktorý bol od roku [[1933]] [[diktatúra|diktátorom]] [[nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] až do svojej samovraždy v roku [[1945]]. Najskôr člen a potom líder [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany]] (NSDAP), autor [[národný socializmus|národnosocialistickej]] koncepcie štátu (v diele ''[[Mein Kampf]]'', [[1925]]), stál od roku 1933 na čele Nemecka ako ríšsky kancelár a od roku [[1934]] ako [[Führer|vodca a ríšsky kancelár]] (''Führer und Reichskanzler'').&lt;ref name=&quot;Hitler&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=13}}&lt;/ref&gt;

V Nemecku zriadil [[Totalitarizmus|totalitnú]] diktatúru. Agresívnou zahraničnou politikou voči okolitým krajinám rozvrátil [[Versaillská sústava|versaillský systém]] ([[Anšlus|anšlus Rakúska]], [[Mníchovská dohoda]], [[Protektorát Čechy a Morava|okupácia Čiech a Moravy]]) a vyvolal v Európe [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]. Bol inšpirátorom a hlavným organizátorom masového vraždenia obyvateľstva a vojnových zajatcov v okupovaných krajinách, obzvlášť v [[Druhá poľská republika|Poľsku]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Za nepriateľov Nemecka považoval nielen politických oponentov, ale aj rôzne skupiny obyvateľstva, najmä [[Židia|Židov]], [[Rómovia|Rómov]], [[Slovania|Slovanov]], [[homosexualita|homosexuálov,]] [[Bisexualita|bisexuálov]], postihnutých a iných. Bol zodpovedný za hmotné a morálne zničenie Nemecka v priebehu vojny. 

== Život ==
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-1989-0322-506, Adolf Hitler, Kinderbild retouched.jpg|náhľad|Fotografia Adolfa Hitlera, okolo roku [[1890]].]]
Hitlerova kniha [[Mein Kampf]] ({{slk|Môj boj}}) je podľa mnohých názorov veľmi zlým prameňom pre opis Hitlerovho života.&lt;!-- Hitler počíná svou knihu stručnou vlastní biografií. Nedovídáme se z ní ničeho nového --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderní-Dějiny.cz {{!}} Neznámá Masarykova recenze Hitlerovy knihy Mein Kampf|url=http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/neznama-masarykova-recenze-hitlerovy-knihy-mein-kampf/|vydavateľ=www.moderni-dejiny.cz|dátum prístupu=2019-04-30}}&lt;/ref&gt; Obsahuje výrazne tendenčne podané spomienky na jeho celý dovtedajší život a jej hlavným posolstvom je šíriť vieru, že práve on je tým vyvoleným, ktorý má za úlohu od „božskej prozreteľnosti“ doviesť Nemecko opäť na „výslnie moci a cti“.

Sám Hitler za života prísne zatajoval svoj pôvod. Nechal dokonca v roku [[1938]] zrovnať so zemou rodné dediny svojich rodičov a starých rodičov v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]] (pri [[Česko|Česku]])&lt;!-- úplne presne rodné dediny svojho otca, starého otca a ďalších príbuzných: Döllersheim und Strones, ktoré sú na severovýchode Rakúska ale severozápade DOln. Rak. a to takto: zum militärischen Sperrgebiet, ließ dort für einen großen Truppenübungsplatz bis 1942 ihre etwa 7000 Einwohner umsiedeln und dabei mehrere Gedenktafeln für seine Vorfahren entfernen. --&gt;. Dôvodom môže byť Hitlerov nevyjasnený pôvod spojený s [[incest]]om (jeho matka bola zároveň neter jeho otca). Keďže si Hitler nebol istý, kto bol jeho starý otec, pretože jeho otec bol nemanželské dieťa, objavovali sa špekulácie, že práve Hitler ako hlavný reprezentant [[rasizmus|rasistickej]] ideológie má za predkov [[Česi|Čechov]] alebo [[Židia|Židov]]&lt;!-- začal s tým už cez vojnu úrad čiernej propagandy UK a stále neoverené trvá doteraz napr https://svet.sme.sk/c/5520958/predkovia-hitlera-mohli-byt-zidia.html  --&gt;. 

Hitler sa stravoval vegetariánsky&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Svet|meno=Zaujimavý|titul=Adolf Hitler : 27 Historických zaujímavostí a faktov na ktoré v škole nezvýšil čas|periodikum=Zaujímavý Svet|dátum=2016-04-24|url=http://www.zaujimavysvet.sk/adolf-hitler-zaujimavosti-a-fakty/|dátum prístupu=2017-03-21|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;, ako dospelý prestal fajčiť a na verejnosti nepil alkohol, napriek tomu trpel viacerými chorobami a pravidelne&amp;nbsp;užíval okrem iného [[kokaín]]&lt;!-- a amphetamine,&amp;nbsp;barbiturates,&amp;nbsp;opiates. Ak to chce niekto rozširovať nech radšej preloží en.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler#Health a Family --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Milton|meno=Giles|titul=Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog|vydanie=|vydavateľ=Ikar|miesto=|rok=2016|isbn=|strany=}}&lt;/ref&gt; a eukodal ([[oxykodón]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = History: Addiction and the Reich
 | url = https://www.nature.com/articles/538038a
 | vydavateľ = nature.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-06-28
 | miesto = 
 | jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;.

=== Detstvo ===
[[Súbor:Stammbaum Adolf Hitler 3.jpg|thumb|left|Rodokmeň Adolfa Hitlera]]

Hitler sa narodil v [[Braunau am Inn]] v dnešnom [[Rakúsko|Rakúsku]] ako štvrté zo šiestich detí (4 zomreli v detskom veku) colníka nemeckého pôvodu Aloisa Hitlera a jeho tretej ženy Kláry&lt;ref name=&quot;Hitler&quot; /&gt; (pôvodom Rakúšanky), ktorá bola zároveň jeho neter.&lt;ref name=&quot;Hitler 1&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=17}}&lt;/ref&gt; Hitlerova sestra z tohto manželstva Paula, ktorá sa dožila dospelosti, bola od neho mladšia o 8 rokov. Deti Aloisa z druhého manželstva (Alois junior a Angela)&lt;ref name=&quot;Hitler 1&quot; /&gt; žili po smrti jeho druhej ženy tiež v ich domácnosti.

=== Štúdium ===
Kvôli otcovmu povolaniu sa rodina často sťahovala, takže Hitler navštevoval ľudové školy v [[Passau]], [[Lambach]]u a [[Leonding]]u pri [[Linz]]i. Potom študoval na reálnom gymnáziu v [[Linz]]i, ale štúdium nedokončil. Podľa niektorých názorov pre absolútnu neschopnosť, ktorá vyvrcholila, keď jeho otec v roku [[1903]] zomrel a Hitlera nemal viac kto nútiť učiť sa.

Od roku 1903 poberal podporu pre polosiroty a od roku [[1905]] ho finančne podporovala matka a teta, pretože odišiel do Viedne, kde sa pokúšal dostať sa na prestížnu umeleckú školu. V októbri [[1907]] ho neprijali na [[Viedenská umelecká akadémia|Viedenskú umeleckú akadémiu]], poradili mu však nech skúsi svoj talent využiť pri štúdiu [[architektúra|architektúry]]. Po tom, čo sa dozvedel, že jeho matke chorej na [[zhubný nádor|rakovinu]] prsníka zostáva len niekoľko týždňov života, vrátil sa koncom roka 1907 do Linzu. V decembri 1907 pochoval matku a zdedil po nej 1000 korún. Pretože sa vydával za študenta, mohol od januára [[1908]] poberať dôchodok pre siroty vo výške mesačne 25 korún. Na jar 1908 presvedčil rodičov svojho jediného zdokumentovaného priateľa z detstva [[August Kubizek|Augusta Kubizeka]] aby ho pustili študovať z Linzu na konzervatórium do Viedne. Kubizekovi rodičia boli českého pôvodu a tak Hitler s Kubizekom bývali vo Viedni v podnájme u Češky ''Marie&amp;nbsp;Zakreys'' (''Stumpergasse 31''). V októbri 1908 Kubizeka prijali na Viedenskú umeleckú akadémiu, Hitlera však ani nepripustili k talentovým skúškam. Na jeseň 1908 Kubizek absolvoval 8 týždňovú vojenskú službu v rakúskej armáde. V tomto období sa ich cesty rozišli. Hitler si požičal od svojej tety ''Johanny'' ďalších 924 korún (bez toho, že by sa priznal k neúspechom) a z podnájmu odišiel v novembri 1908 bez toho, aby zanechal odkaz Kubizekovi. Živil sa príležitostnými zamestnaniami a privyrábal si predajom obrázkov a pohľadníc pozoruhodností Viedne, ktoré sám maľoval väčšinou podľa fotografií. Striedal miesta pobytu, s tým ako mu dochádzali peniaze, býval stále ďalej od centra Viedne. V roku [[1909]] býval v útulku pre bezdomovcov v [[Meidling]]u a v roku [[1910]] v mužskej ubytovni na ulici ''Meldemannstraße''. Tu bol v kontakte aj so židovskými obyvateľmi ubytovne, ktorí Hitlerove obrazy predávali. V tomto období mal finančné problémy ako aj problémy s políciou, ktorá mu, napríklad, na základe udania zakázala používať neoprávnený titul [[akademický maliar]].

Vo Viedni sa zoznámil s [[Antisemitizmus|antisemitskými]] a [[Rasizmus|rasistickými]] názormi ([[Jörg Lanz von Liebenfels]], [[Georg Ritter von Schönerer]] a pod.). Viac ako o politiku sa však podľa Kubizeka zaujímal o operu, najmä o [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], skladateľa nemeckých nacionalistických opier. Jeho najobľúbenejšia opera bola ''Rienzi, der letzte der Tribunen (Rienzi, posledný tribún)'' o stredovekom tribúnovi, ktorý rečníckym umením získal podporu ľudu. Wagner venoval&amp;nbsp;partitúru&amp;nbsp;tejto opery bavorskému kráľovi a z rodinného archívu&amp;nbsp;vo Wittelsbachu&amp;nbsp;si ju neskôr Hitler jednoducho privlastnil. Dnes je partitúra stratená&lt;ref&gt;KUČERA, Jan Pavel.&amp;nbsp;''Drama zrozené hudbou&amp;nbsp;: Richard Wagner''. Praha&amp;nbsp;: Paseka, 1995. S.&amp;nbsp;Str. 58. (česky)&lt;/ref&gt;.

Hitler už ako vrcholný predstaviteľ robil všetko pre to, aby „vygumoval“ svoju minulosť. Po [[Anšlus|obsadení Rakúska]] v roku 1938 miesta narodenia svojich rodičov a starých rodičov ([[Pölla|Döllersheim]]&amp;nbsp;a jeho časť Strones) vyhlásil za uzatvorenú vojenskú oblasť (napríklad bol zničený náhrobný kameň jeho starej matky) a vo Viedni nechal zničiť dokumentáciu o miestach svojho pobytu s tým, že počas &quot;štúdia&quot; býval v honosnej štvrti. V roku [[1939]]&amp;nbsp;pozval Hitler Kubizeka ako svojho hosťa do [[Bayreuth]]u, kde sa usporadúvali ''Wagnerove hudobné slávnosti''. O Kubizekovi sa vyjadril ako o &quot;jedinom&amp;nbsp;Čechovi, ktorý má právo byť priateľom&amp;nbsp;Vodcu&quot;. Kubizek sa nezaujímal o politiku a do NSDAP vstúpil až v roku 1942. Prežil vojnu a aj pre svoju známosť s Hitlerom bol zadržiavaný 16 mesiacov po vojne v  Camp Marcus W. Orr, kde vypovedal ku svojim vzťahom a dokumentom súvisiacich s Hitlerom. Až po vojne v roku 1953 napísal knihu o svojom priateľovi z mladosti.&lt;!-- ktora je prave preto ciastocne tendecna a Kubuzek sa snazi vyvinit. --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kubizek|meno=August|autor=|odkaz na autora=|titul=Adolf Hitler, můj přítel z mládí|vydanie=|vydavateľ=Tygros|miesto=&amp;#x5B;Turnov&amp;#x5D;|rok=2012|počet strán=285|url=|isbn=978-80-260-1879-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;

=== Prvá svetová vojna ===
[[Súbor:Adolf Hitler during WW1.png|alt=|náhľad|Hitler (úplne vľavo) so svojimi spolubojovníkmi počas prvej svetovej vojny]]

Po tom, čo mu v roku [[1913]] vyplatili dedičstvo po otcovi (820 korún), presťahoval sa do nemeckého [[Mníchov]]a.&lt;ref name=&quot;Hitler&quot; /&gt; Dôvodom bola snaha naďalej sa vyhýbať rakúskej vojenskej službe ako aj jeho &quot;znechutenie&quot; z rakúsko-uhorského mnohonárodnostného štátu a multikultúrnej Viedne. No už v roku [[1914]] sa prihlásil ako dobrovoľník k 16. bavorskému pluku a nastúpil na front [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].&lt;ref name=&quot;Hitler&quot; /&gt; Skoro celú vojnu strávil ako [[pešia spojka]] na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]]. Dostal rad [[Železný kríž|Železného kríža II. triedy]] (1914) za nešpecifikované zásluhy. Po zranení nohy v roku [[1916]] na čas prerušil službu, ale na front sa opäť vrátil v marci [[1917]] a potom (roku [[1918]]) dostal aj vyznamenanie [[Železný kríž]] I. triedy na návrh židovského plukovného adjutanta (''regimentsadjutanta)''&amp;nbsp;[[Hugo Gutmann|Huga Gutmanna]].  

Jeho spolubojovníci ho nenávideli za jeho nekritickú poslušnosť voči dôstojníkom. Krátko pred koncom vojny, [[15. október|15. októbra]] 1918, po [[bojové otravné látky|plynovom]] útoku dočasne [[Slepota|oslepol]] a dostal sa do lazaretu v [[Pasewalk]]u v [[Meklenbursko-Predpomoransko|Dolnom Pomoransku]]. Ošetrujúci [[psychiater]] Hitlera klasifikoval ako [[Psychopatia|psychopata]], úplne nevhodného zastávať vedúce funkcie. Keďže ho ako hysterika označil aj Hitlerov nadriadený dôstojník, nie je čudné, že napriek vyznamenaniam nedosiahol vyššiu hodnosť ako tú najnižšiu – [[slobodník]]. V lazarete ho v novembri 1918 zastihla správa o porážke Nemecka vo vojne. Podľa novších výskumov bolo oslepnutie asi [[Hystéria|hysterická reakcia]] na túto porážku.

Hitler, podobne ako ostatní nemeckí nacionalisti, rád uveril [[Konšpiračná teória|konšpiračnej teórii]] šírenej najprv najvyšším vedením armády, ktorá tvrdila, že nemecká armáda &quot;nebola porazená na bojisku&quot; ale odnárodnení civilisti jej &quot;pichli nôž do chrbta&quot;. Mysleli sa tým vodcovia sociálnych a demokratických strán ([[Sociálnodemokratická strana Nemecka]], [[Spartakovci]]), ktorí viedli revolúciu, ktorá 9. novembra 1918 viedla k abdikácii cisára. Nemeckí [[Antisemitizmus|antisemiti]] zároveň spájali „vnútorných“ a „vonkajších nepriateľov Ríše“ s „medzinárodným [[židovstvo]]m“. 9. novembra 1918 vznikla [[Weimarská republika]], ktorej predstavitelia [[28. jún]]a [[1919]] podpísali v [[Paríž]]i [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskú zmluvu]]. Na jej základe muselo Nemecko okrem iného odstúpiť 13% svojho územia, obmedziť flotilu a ozbrojené sily na 100 000 mužov a platiť vysoké finančné [[Reparácie (vojna)|reparácie]], ktoré predstavovali 33 000 000 000 $.

=== Vzostup ===
Po skončení vojny striedal zamestnania, živil sa hlavne ako dôverník [[Reichswehr]]u (armáda a námorníctvo) v [[Mníchov]]e, v [[Bavorsko|Bavorsku]], ktoré bolo ako slobodný štát súčasťou [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. Bola to funkcia spojky medzi armádou a vládou vedenou židovským predsedom vlády [[Kurt Eisner|Eisnerom]], ktorého pohrebu sa Hitler [[26. február]]a 1919 osobne zúčastnil. Za Eisnera bolo Bavorsko deklarované ako ľudový štát (''Volksstaat Bayern''). Eisner, sociálny demokrat, bol zavraždený vo februári 1919, čo viedlo ku komunistickej revolúcii a vzniku [[Bavorská republika rád|Bavorskej republiky rád]], ktorá bola vyhlásená 6. apríla 1919.
[[Súbor:Hitler's DAP membership card.png|thumb|left|Hitlerov stranícky preukaz DAP s číslom 7, dodatočne upravený, aby sa mohol radiť k najstarším členom. Pôvodne mal číslo 555 – skutočné poradie sa zvyšovalo o 500, aby sa vzbudilo zdanie, že strana je početnejšia.]]
Po vojenskej porážke Bavorskej republiky rád v máji 1919 obviňoval Hitler pred súdom svojich kamarátov z pluku za to, že spolupracovali práve s republikou rád. Potom sa dokázateľne niekoľkokrát stretol s veliteľom&amp;nbsp;''oddelenia vyšetrovania'' (Aufklärungsabteilung) [[Reichswehr|''Reichswehru'']] ''Karlom Mayrom'', čo viedlo k domnienkam, že sa stal dôverníkom tajnej služby. Isté je, že v júni a v júli 1919 absolvoval „antiboľševistické školenia“ na mníchovskej univerzite a v septembri 1919 prenikol do Nemeckej robotníckej strany (''Deutsche Arbeiterpartei''&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Deutsche Arbeiterpartei - Nemecká robotnícka strana|DAP]]), ktorú sledovali Mayrovi dôverníci ako možný zdroj boľševizmu a [[Spartakovci|spartakizmu]]. Táto [[socializmus|socialisticko]], [[nacionalizmus|nacionalisticko]] a [[xenofóbia|xenofóbno]]-[[antisemitizmus|antisemitsky]] orientovaná strana mala málo členov a tak v októbri 1919 Hitler namiesto donášania sa stal jej 55. straníkom (s Mayrovým súhlasom). Do strany ho prijal predseda ''Anton Drexler,'' pretože na zhromaždeniach, konaných väčšinou v krčmách, sa Hitler prejavil ako dobrý rečník, už vtedy so svojou typickou gestikuláciou.

Až do 31.&amp;nbsp;marca 1920 bol Hitler zamestnancom armády (Reichswehru). Potom sa stal plateným straníckym rečníkom&lt;!-- živil sa už svojimi prejavmi, na ktoré chodilo 1200 až 2500  ludi --&gt;.

V roku [[1920]] presadil Hitler zmenu názvu strany s prívlastkom národnosocialistická (''Národnosocialistická nemecká robotnícka strana'' – ''Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei''&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[NSDAP]]) a spolu s Drexlerom a [[Gottfried Feder|Gottfriedom Federom]] spísali 25-bodový program strany.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jakub Drábik|meno=|titul=Vzostup zla|url=http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum vydania=31. júl 2017|dátum prístupu=2018-01-12|vydavateľ=Historická Revue|url archívu=https://web.archive.org/web/20180113035456/http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum archivácie=2018-01-13}}&lt;/ref&gt;

Hitlerov neskorší osobný tajomník [[Rudolf Hess]], ktorý sa stal členom NSDAP v máji 1920 (členská legitimácia č. 16) bol zároveň členom okultistickej [[Spoločnosť Thule|spoločnosti Thule]] (bájny ostrov, z ktorého vraj vzišla [[árijská rasa]]), ktorá inšpirovala NSDAP použitím [[Svastika|svastiky]], symbolov [[Runy|runového písma]] a pod.

Kľúčovou postavou prvých rokov NSDAP&amp;nbsp;bol kapitán [[Ernst Julius Röhm|Ernst Röhm]], ktorý pomohol vyzbierať peniaze.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; V decembri 1920 kúpila NSDAP od vydavateľstva [[Franz-Eher-Verlag]] zadĺžené noviny ''[[Völkischer Beobachter]]''&amp;nbsp;(doslova ''Ľudový pozorovateľ)'' za 155&amp;nbsp;000&amp;nbsp;mariek a postupne získavala vplyv a nových priaznivcov. &lt;!-- Hitler už v roku 1920 vytlačil z pozície predsedu zakladajúceho člena Karla Harrera (* 8. október 1890 Beilngries - † 5. september 1926 München, ktorý sa vzdal všetkých straníckych funkcií 5. januára 1920). Predsedom sa stal Drexler. --&gt;V roku [[1921]] sa Hitler zmocnil vedenia strany tým, že v nej zaviedol &quot;[[vodcovský princíp]]&quot; a predsedu Drexlera odsunul za čestného predsedu. Teraz už bol známou osobnosťou v [[Bavorsko|Bavorsku]], ale mimo neho bol podceňovaný&lt;ref&gt;[https://dennikn.sk/49042/archiv-ukazal-ako-velmi-podcenil-new-york-times-hitlerov-antisemitizmus/ Jana Shemesh: Archív ukázal, ako veľmi podcenil New York Times Hitlerov antisemitizmus, DennikN, 13. február 2015]&lt;/ref&gt;&lt;!-- http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla počet členov sa zvýšil z 1 100 v júni 1920 na 55-tisíc na jeseň 1923.  --&gt;.

Ako vodca nemeckého nacizmu viedol v [[Mníchov]]e neúspešný takzvaný &quot;pivný&quot;, &quot;[[Pivnicový puč|pivnicový]]&quot; alebo Hitler- [[Erich Ludendorff|Ludendorffov]] pokus o puč, pri ktorom [[9. november|9. novembra]] [[1923]] pri prestrelke s políciou zomrelo 16 pučistov a 4 policajti. Hitler sa len zranil pri páde ale udalosť neskôr využil propagandisticky legendou o zastrelených martýroch a krvavej zástave (''Blutfahne''). Po dvoch dňoch bol zaistený a keďže v tom čase súdy v Nemecku boli veľmi mierne voči [[Pravicový extrémizmus|pravicovému extrémizmu]] (sudca si dokonca od Hitlera vypočul kritiku, že je Žid), dostal Hitler len 5 rokov vtedy existujúceho tzv. ''väzenia cti'' v [[Landsberg am Lech|Landsbergu]] (kde nebolo treba pracovať a pod.&lt;!-- (mal izbu s výhľadom, mohol prijímať návštevy podľa uváženia, mal k dispozícii pobočníka, mohol voľne využívať poštu atď.) http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla --&gt;). Vo väzení diktoval svoju knihu ''[[Mein Kampf]]'', ktorá sa pôvodne mala volať ''Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti''. Odsedel menej ako 9 mesiacov a 20. decembra [[1924]]&amp;nbsp;bol prepustený za dobré správanie.

Po prepustení sa obával, že by mohol byť z Bavorska vyhostený do Rakúska, kde by bol bezvýznamný a v roku [[1925]] si dal odňať rakúske občianstvo, nemecké však získal až roku [[1932]], keď sa zamestnal na ''Úrade pre kultúru a meranie krajiny'' v [[Braunschweig]]u. Vybavením nemeckého občianstva bola poverená Hitlerova podporovateľka [[Magda Quandtová]] (vtedy manželka veľkopodnikateľa ''[[Günther Quandt|Günthera Quandta]]'',&amp;nbsp;neskoršie manželka ministra propagandy [[Joseph Goebbels|Josepha Goebbelsa]]).

Vo februári 1925 sa NSDAP ako jedinej z extrémistických strán podarilo dosiahnuť zrušenie zákazu svojho pôsobenia, ktoré platilo od [[Pivnicový puč|puču v novembri 1923]]. NSDAP vydávala nové preukazy aj členom iných strán a prevzala a zreorganizovala aj ozbrojené oddiely [[Sturmabteilung|SA]] a [[Schutzstaffel|SS]]. &amp;nbsp;V rokoch 1924 až 1929 sa nemecká ekonomika vďaka dotáciám zo zahraničia relatívne stabilizovala a vyzeralo to, že Nemecku sa podarí prekonať úpadok spôsobený vojnou. Vo voľbách v máji 1928 získala NSDAP len 2,6 % hlasov (810 127) napriek tomu, že počet členov na konci roka 1928 bol už približne 130 000.&amp;nbsp;Čím horšie sa darilo Nemecku, tým lepšie sa darilo nacistom.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

[[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľká hospodárska kríza]], ktorá začala v roku [[1929]] aj v Nemecku spôsobila nezamestnanosť a nespokojnosť, ktorá pomohla Hitlerovi a jeho strane dostať sa k moci. 27.&amp;nbsp;marca 1930 sa&amp;nbsp;rozpadla koalícia demokratických strán, ktorá bola základom tzv. [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]].&amp;nbsp;&lt;!-- Vo voľbách v septembri 1930 získala NSDAP 18,3 % hlasov (6 379 672), 107 kresiel a stali sa druhou najsilnejšou stranou. Hitler kandidoval v marci 1932 v prezidentských voľbách. Aj keď ich nevyhral, dokázal získať nemalú podporu. V prvom kole získal 30,1 % hlasov, v druhom 36,8 % (Hindenburg 49 % a 53 %). --&gt;Vo voľbách do [[Ríšsky snem|Ríšskeho snemu]] v júli 1932 sa [[NSDAP]] s 37,4 % hlasov stala najsilnejšou stranou&lt;!-- Napriek víťazstvu však Hitlerovi zatiaľ post kancelára ušiel. Nacisti nemali na vytvorenie vlády potrebnú väčšinu (Komunisti získali 89 kresiel, sociálni demokrati 133). Prezident vymenoval za kancelára Franza von Papena. Von Papen však post nezvládol. Jeho vláde bola vyslovená nedôvera a nové voľby boli vypísané na november 1932. Nacisti v nich získali už len 33,1 % hlasov a počet ich poslancov v Reichstagu klesol na 196. .. Pre Hitlera to bol jasný signál, že sa musí zmocniť postu kancelára čím skôr, čo by sa mu nepodarilo keby sa proti nacistom vytvorila jednotná opozícia. Von Papen, jeho nástupca na poste kancelára Kurt von Schleicher a Alfred Hugenberg (Deutschnationale Volkspartei) sa do január 1933 hádali a intrigovali. Starého a unaveného prezidenta Hindenburga (82 rokov) to viedlo k menovaniu Hitlera. „Obdobie boja“ (Kampfzeit) sa skončilo, začalo „uchopenie moci“ (Machtergreifung). --&gt; a prezident [[Paul von Hindenburg]] Hitlera [[30. január]]a 1933 menoval ríšskym [[kancelár]]om. V roku 1933 bolo nezamestnaných viac ako šesť miliónov Nemcov a životná úroveň dramaticky nízka.

=== Nacistický diktátor ===
[[Súbor:Reichsparteitag of the NSDAP in Nuremberg, SA troops march past Adolf Hitler, Sept. 1935.jpg|náhľad|Hitler na prehliadke SA v [[Norimberg]]u, november 1935]]
Po prístupe k moci postupne zaviedol v Nemecku [[nacizmus|nacistickú]] [[diktatúra|diktatúru]]. Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára&amp;nbsp;1933, z ktorého obvinil komunistov, primäl prezidenta&amp;nbsp;k podpisu dvoch mimoriadnych nariadení&amp;nbsp;''Na ochranu národa a štátu''&amp;nbsp;a&amp;nbsp;''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené občianske práva a slobody, čo neskôr viedlo k zákazu [[komunizmus|komunistickej strany]], fyzickej likvidácii &quot;revolučných kádrov&quot; a antifašistov. Nakoniec jediným odsúdeným za požiar bol Holanďan [[Marinus van der Lubbe]]. Obvinený [[Georgi Dimitrov]], ktorému sa podarilo pred súdom dokázať možnú účasť&amp;nbsp;[[Hermann Göring|Göringa]] na požiari, bol spolu s ostatnými oslobodený.

1. augusta 1934 sa Hitlerovi podarilo presadiť spojenie úradu ríšskeho prezidenta a ríšskeho kancelára, deň nato zomrel prezident [[Paul von Hindenburg|Hindenburg]]. Týmto sa Hitler stal [[2. augusta]] [[1934]] prakticky neobmedzeným vládcom Nemecka, keď prevzal aj právomoci prezidenta. Sám sebe si kancelár Hitler udelil zákonom titul „vodca“ ([[nemčina|nem.]] ''[[Führer]]''). Pozícia s plným názvom ''Führer und Reichskanzler'' (vodca a ríšsky kancelár) spojila úrady prezidenta a kancelára a v jeho rukách skoncentrovala neobmedzenú moc. 

Hitler a nacisti potláčali akúkoľvek opozíciu. Pre svojich ideologických a „rasových nepriateľov“ prikázal zriadiť [[Koncentračný tábor|koncentračné]] a [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacie tábory]] ešte v polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]]. Masové vyhladzovanie a popravy najrôznejších skupín nemeckého i podmaneného obyvateľstva dosiahlo svoj vrchol neskôr počas vojny. Bol iniciátorom rasistickej politiky namierenej najmä proti [[Židia|Židom]]. V roku [[1935]] boli s jeho prispením schválené [[Norimberské zákony]], ktoré postihovali „rasovo menejcenné obyvateľstvo“. Medzi iným boli Židia pozbavení občianstva a nesmeli uzatvoriť manželstvo s [[árijci|Árijcami]]. V noci z 9. na [[10. november|10. novembra]] 1938 sa s Hitlerovým súhlasom uskutočnil veľký [[pogrom]] proti Židom po celej krajine tzv. [[krištáľová noc]], ktorý nakoniec viedol k ich deportácii do [[geto|get]]&lt;ref name=&quot;BEoWH&quot;&gt;Tent, James F., ''Hitler Adolf.'' in William H. McNeill (Editor): ''Berkshire Encyclopedia of World History.'' Vol. III, Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 910&amp;nbsp;–&amp;nbsp;915&lt;/ref&gt;.

V marci roku 1935 zaviedol v Nemecku [[branná povinnosť|všeobecnú brannú povinnosť]] a začal sa systematicky pripravovať na agresívnu vojnu. Postupne likvidoval jednotlivé ustanovenia [[Versaillská mierová zmluva|Versaillského mieru]], obsadil [[Porýnie]] nemeckým vojskom. V rokoch [[1936]]{{--}}1939 aktívne podporoval [[Francisco Franco|Franca]] v [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojne]].

Nacistické vydavateľstvo ''Eher'' získalo v roku 1939 až [[44]]% podiel na trhu (ktorý sa potom do roku [[1944]] zvýšil až na 83%). Nacistický denník ''Völkischer Beobachter''&amp;nbsp;v 40 miliónovom Nemecku dosahoval miliónové náklady (v roku [[1941]] mal 1 200&amp;nbsp;000 výtlačkov). Pomocou zastrašovania domnelých aj skutočných nepriateľov ozbrojenými oddielmi a tajnou políciou [[Gestapo]] (vedených [[Heinrich Himmler|Himmlerom]]) ako aj propagandou (v roku 1941 zamestnávalo [[Joseph Goebbels|Goebbelsovo]] ministerstvo propagandy 60 000 ľudí a okrem tlače ovládlo aj film) sa podarilo Hitlerovi a jeho spolupracovníkom sfanatizovať Nemcov [[nacizmus|nacizmom]] a v záujme cieľu získať &quot;životný priestor&quot; „tisícročnej nemeckej ríše&quot; vybudovať [[diktatúra|diktatúru]], ktorá hnala sfanatizovaných občanov do vojny.

=== Predohra k vojne ===
V roku 1938 [[anšlus]]om pripojil k Nemecku [[Rakúsko]], čím opäť porušil jeden z bodov [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy]]. So súhlasom nedôrazných predstaviteľov Francúzska a Spojeného kráľovstva postupne likvidoval aj samostatnosť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Za formálnej pomoci [[Talianske kráľovstvo (1861&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1946)|Talianska]], [[30. september|30. septembra]] 1938 uzavrelo Nemecko s predstaviteľmi Francúzska a Británie [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], čím pozbavilo Československú republiku [[Sudety (región)|Sudet]], resp. západných pohraničných území obývaných z viac než polovice nemeckým obyvateľstvom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = egli
  | titul = Mnichovská dohoda
  | url = http://www.fronta.cz/dokument/mnichovska-dohoda
  | dátum vydania = 4. august 1999
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu =2012-7-14
  | vydavateľ = fronta.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Zmluva fakticky pozbavila Česko-Slovensko možnosti efektívne sa brániť nemeckej agresii, keďže Nemcami zabraté územie zahŕňalo väčšinu novovybudovaných [[československé opevnenie|česko-slovenských pohraničných opevnení]]. Hitler ďalej oslabil Česko-Slovensko aj prípravou [[Prvá viedenská arbitráž|viedenského diktátu]], ktorým [[2. november|2. novembra]] 1938 prinútil krajinu odovzdať [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] časť južného [[Slovenská krajina|Slovenska]] a celú [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Situácia viedla v Česko-Slovensku k vnútropolitickej kríze [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] a umožnila Hitlerovi prebrať kontrolu aj nad zvyškom krajiny. Hitler využil autonomistické tendencie prevládajúce v slovenských politických kruhoch a na jednaní v Berlíne prinútil [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] aby [[14. marec|14. marca]] 1939 v Bratislave bola vyhlásená samostatnosť [[prvá Slovenská republika|Slovenského štátu]]. Nasledujúceho dňa sa v Berlíne vyhrážal prezidentovi okliešteného Česka, že na zvyšok krajiny zaútočí a bude bombardovať Prahu, čím [[Emil Hácha|Emila Háchu]] prinútil k podpisu dokumentov, ktoré v nasledujúcich dňoch viedli k vyhláseniu [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu Böhmen und Mähren]]. Likvidáciou Česko-Slovenskej republiky&amp;nbsp;–&amp;nbsp;posledného [[demokracia|demokratického]] štátu v [[Stredná Európa|Strednej Európe]] zostával Hitlerovi na východných hraniciach Nemecka už len jeden nepohodlný sused&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Poľsko]].

Agresívnou politikou územných požiadaviek eskaloval napätie medzi Nemeckom a [[Poľsko]]m. Útoku na Poľsko predchádzala veľmi dôležitá diplomatická hra. Hitler, ktorý sa obával vojny na dvoch frontoch (západe a východe) využil nerozhodnosť západných demokratických krajín. Tie videli v Hitlerovom [[nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] nezmieriteľného ideologického nepriateľa komunistického [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] a očakávali, že Hitlerova expanzia bude smerovať naň. Sovietske návrhy na &quot;kolektívnu bezpečnosť&quot; zostali nevypočuté a tak [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] uprednostnil uzavretie dohody priamo s Hitlerom, dúfajúc že využije vzniknutý čas na prípravu krajiny na vojnu&lt;ref&gt;Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 380&amp;nbsp;–&amp;nbsp;381&lt;/ref&gt;. [[23. august]]a 1939 podpísali v [[Moskva|Moskve]] nemecký a sovietsky minister zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop|von Ribbentrop]] a [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] [[pakt o neútočení]], ktorý obsahoval dohodu o delení Poľska. V rozpútaní novej veľkej vojny v Európe tak Hitlerovi už nič nestálo v ceste.

=== Druhá svetová vojna ===
{{Hlavný článok|druhá svetová vojna|Poľská obranná vojna (1939)}}
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-013-0064-35, Polen, Bormann, Hitler, Rommel, v. Reichenau.jpg|náhľad|Hitler v Poľsku s Bormannom, Rommelom a von Reichenauom]]
Hitler sa pri útoku na svojho východného suseda spoliehal na viacero faktorov, jednak na to, že Poľsko rýchlo porazí za pomoci Sovietskeho zväzu, ktorému prenechal východnú časť krajiny a tiež na to, že západní Spojenci&amp;nbsp;–&amp;nbsp;Francúzsko a Británia nezaútočia na Nemecko zo západu dosť rýchlo a dôrazne. Útok na Poľsko s krycím označením [[Poľská obranná vojna (1939)|Fall Weiss]] pre Hitlera po vojenskej stránke pripravil generálny štáb na čele s generálom [[Franz Halder|Halderom]] a vrchným veliteľom armády generálom [[Walther von Brauchitsch|Brauchitschom]], ktorý velil útoku. Pre ospravedlnenie vpádu do Poľska bol v predvečer vojny zinscenovaný [[Gliwický incident]], ktorý bol len jedným z radu pohraničných incidentov. [[1. september|1. septembra]] 1939 nemecké vojská bez vyhlásenia vojny [[Poľská obranná vojna (1939)|napadli Poľsko]]. V Európe sa začala [[druhá svetová vojna]]. Nemecké jednotky taktikou [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] rýchlo prenikali zo západu z Nemecka, z juhu zo [[Sliezsko|Sliezska]] a Slovenska ako aj zo severu z [[Východné Prusko|Východného Pruska]]. Poliaci sa čoskoro ocitli v ťažkej situácii, ale po tom, čo [[17. september|17. septembra]] 1939 zaútočili aj sovietske vojská z východu, poľská obrana celkom skolabovala. V beznádejnej situácii im nepomohlo ani to, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo [[3. september|3. septembra]] 1939 vyhlásili Nemecku vojnu. Západní Spojenci prakticky po celú dobu od jesene 1939 až do jari [[1940]] neviedli na francúzsko-nemeckej hranici žiadnu významnú bojovú činnosť a to aj napriek tomu, že na západe Nemecka boli iba minimálne vojenské sily. Toto obdobie pokoja na západnom fronte je známe ako [[čudná vojna]].

=== Hitler ako veliteľ armády ===
Hitler na začiatku vojny prenechával vojenské rozhodnutia na svojich generálov, neskôr však priamo velil jednotkám. Bol hlavným zodpovedným za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]]. Prvým zásahom do priebehu vojenskej [[Operácia Weserübung|operácie Weserübung]] (napadnutie&amp;nbsp;Dánska&amp;nbsp;a Nórska v apríli 1940) po vylodení [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] bolo jeho nariadenie na ústup nemeckých vojsk z nórskeho [[Narvik]]u do neutrálneho [[Švédsko|Švédska]], kde by však boli internované. Po zásahu generála [[Alfred Jodl|Jodla]] bol však jeho nezmyselný rozkaz zrušený a vojakom prikázané držať pozície, čím v júni 1940 donútili Spojencov k evakuácii z Nórska. Hitler neskôr pri akejkoľvek kríze presadzoval zotrvanie v pôvodných pozíciach.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=182|rok=1997}}&lt;/ref&gt;&lt;!-- Po víťazstvách Nemcov na západe v roku 1940 mu Keitel udelil prezývku Grösster Feldherr aller Zeiten. Nemci radi vytvárali oficiálne skratky a tak vzniklo oficiálne Gröfazl, čo neznelo veľmi vážne. (poznámka: pochopí len ten čo vie po nemecky) --&gt;

10 [[máj]]a 1940 Hitler [[bitka o Francúzsko|zaútočil na Francúzsko]] keď najprv jeho armády rýchlo dobyli [[Belgicko]], [[Holandsko]] a [[Luxembursko]]. Priamo Hitler však nariadil 17. a 22. mája zastaviť postup útočného hrotu tankov (Panzertruppe) aby sa doplnili a posilnili pozície na krídlach. 24. mája v rozpore so stanoviskom viacerých generálov rozhodol aby tankový útok nepokračoval na posledné väčšie mesto pri [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] [[Dunkerque]] ale mala ho bombardovať Luftwaffe. Práve vtedy Hitler ako politik prevzal od generálov vedenie vojny. Zastavenie postupu umožnilo evakuovať koncom mája cez kanál do Anglicka počas [[Operácia Dynamo|operácie Dynamo]] 224 tisíc britských a 112 tisíc francúzskych a belgických vojakov.

Počiatočné úspechy a kapitulácia Francúzska presvedčili Hitlerovho hlavného spojenca, talianskeho vodcu [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] pridať sa aktívne vo vojne k Nemecku. Počas tohto obdobia sa Hitler po abdikácii [[Walther von Brauchitsch|Waltera von Brauchitscha]] stal najvyšším veliteľom pozemného vojska. V tejto funkcii potláčal všetkých generálov bývalého generálneho štábu na úkor svojich priaznivcov a verných [[Nacizmus|nacistov]].
[[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|náhľad|vľavo|Hitler a Mussolini v okupovanej Juhoslávii]]
[[22. jún]]a 1941 Hitler prikázal trojmiliónovému vojsku zaútočiť na [[Sovietsky zväz]], čím porušil [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt neútočenia]], ktorý uzavrel spolu so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] pred tromi rokmi. Predpokladal, že sa jeho armáde podarí zničiť [[ZSSR]] v priebehu niekoľkých mesiacov ešte pred príchodom zimy. Nemcom sa podarilo preniknúť hlboko do sovietskeho územia, obsadiť [[Pobaltie|pobaltské štáty]], [[Ukrajina|Ukrajinu]], [[Bielorusko]] a veľkú časť západu ZSSR. Hitler bol prvý, kto rozpútal vojnu aj v oblastiach za polárnym kruhom, kde sa predtým vojenské operácie nikdy neviedli. Postupne sa však prejavila nepripravenosť nemeckej armády na extrémne podmienky ZSSR. Nepodarilo sa jej obsadiť [[Stalingrad]] (súčasný [[Volgograd]]) a v najdôležitejšom smere útoku boli nemecké vojská zastavené v [[bitka o Moskvu|bitke pred Moskvou]] v decembri 1941. Pod tlakom [[Červená armáda|Červenej armády]] niektorí nemeckí velitelia ustúpili o niekoľko {{km|100|m}}. Tých, ktorí ustúpili, Hitler odvolal. Veril totiž, že práve jeho rozkazy držať pozície za každú cenu a neustupovať sú faktorom, ktorý odvráti nemeckú porážku.&lt;ref name=&quot;Manstein, s17&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Erich von Manstein]]|titul=Ztracená vítezství svazek 2|isbn= 80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006|strany=17}}&lt;/ref&gt;

[[Erich von Manstein|Manstein]] vo svojich pamätiach (vydaných až po vojne) uvádza niekoľko zaujímavých pohľadov na Hitlera ako vojaka. Napriek kritike jeho nerozhodnosti a nedostatočného vojenského vzdelania odmieta lacnú frázu „slobodník z prvej svetovej vojny“&lt;ref name=&quot;Manstein, s17&quot; /&gt;, často používanú v súvislosti s jeho vojenskými schopnosťami.

Po začatí vojny Hitler v plnej miere uskutočňoval svoje plány na likvidáciu preňho nežiaducich skupín. V januári 1942 sa konala utajovaná [[konferencia vo Wannsee]], kde sa ľudia z Hitlerovho blízkeho okolia vrátane [[Reinhard Heydrich|Heydricha]] (veliteľa Ríšskeho bezpečnostného úradu) dohodli na takzvanom „[[Konečné riešenie židovskej otázky|konečnom riešení]]“ židovskej otázky, čo bol nacistický [[eufemizmus]] pre systematické vyvraždenie ([[Genocída (právo)|genocídu]]) všetkých [[Židia|Židov]] – [[holokaust]]. Hitler síce nikdy nepodpísal žiadny písomný rozkaz, ktorý by priamo preukazoval, že išlo o jeho zámer, ale jeho podriadení poznali jeho priania a konali v ich zmysle&lt;ref name=&quot;BEoWH&quot; /&gt;.

==== Zásahy do velenia armády ====
Na východnom fronte sa v nasledujúcom období rozpútali ťažké boje, ktoré si vyžiadali obrovské množstvo obetí. Hitler vojská na východe riadil z hlavného stanu ''Werwolf'' ležiaceho blízko mesta [[Vinnica]] na západe Ukrajiny.
[[Súbor:Hitler Mannerheim 2.jpg|náhľad|vpravo|Hitler s [[Carl Gustaf Emil Mannerheim|Mannerheimom]] na východnom fronte vo Fínsku, leto 1942]]
Jeho zásahy do velenia boli niekedy neodborné a nerozhodné. Pri bojoch v južnej časti ZSSR nemecké vojská nedobyli [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] a navyše sa zaplietli do dlhotrvajúcich a vyčerpávajúcich bojov o [[Stalingrad]], ktoré sa pokúšali obaja diktátori z prestížnych i strategických dôvodov [[bitka o Stalingrad|udržať za každú cenu]]. V dôsledku neuspokojivého tempa postupu odvolal Hitler veliteľa [[Skupina armád A|skupiny armád A]] [[Wilhelm List|maršala Lista]] a týmto jednotkám velil sám. Neskôr výrazne podcenil sovietsku armádu, ktorá najprv porazila krídla [[6. armáda Wehrmachtu|6. armády]], rozvrátila nemecký ''južný front'' a potom celkom [[obkľúčenie|obkľúčila]] nemecké vojská v okolí [[Bitka o Stalingrad|Stalingradu]]. Spočiatku zvažoval evakuáciu tohto vojska, bol však ubezpečený [[Hermann Göring|Göringom]], že letectvo [[Luftwaffe]] zabezpečí dostatočný prísun zásob obkľúčeným jednotkám a preto trval na tom, aby 6. armáda naďalej držala svoje pozície. Zásobovanie však nebolo dostatočné, čo nakoniec vyústilo v kapituláciu a zajatie jej veliteľa maršala [[Friedrich Paulus|Paulusa]] v januári 1943.&lt;!-- Na jar sa Wehrmachtu pod vedením Mansteina síce podarilo stabilizovať front, no následne boje boli znovu poznamenané Hitlerovými nesprávnymi rozhodnutiami. --&gt; Až po tejto [[Bitka o Stalingrad|porážke pri Stalingrade]], nariadil prechod krajiny na vojnový režim, keď [[13. január]]a [[1943]] vyhlásil prostredníctvom Goebbelsa ''totálnu mobilizáciu'' a prechod priemyslu na vojnovú výrobu. Napriek tomu Nemecko Spojencov v ukazovateľoch priemyselnej výroby nedobehlo. Nacistická politika presadzujúca konzervatívne postavenie žien v spoločnosti neumožnila ich efektívnu mobilizáciu ako pracovnej sily pre zvýšenie vojnového úsilia&lt;ref name=&quot;BEoWH&quot; /&gt;. Namiesto toho, aby pozemná armáda [[Heer]] dopĺňala svoje [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]] bojujúce na fronte, uprednostňoval vytváranie nových. Tak krátko po bitke o Stalingrad vznikla napríklad znovu aj 6. armáda (jej základ tvorili príslušníci bývalej 6. armády, ktorí boli evakuovaní, alebo neboli v obkľúčení). To, že nedbal na doplňovanie frontových jednotiek, malo výrazný vplyv na ich opotrebovanie. Nové jednotky museli navyše naberať nové skúsenosti.

Hitler neuspel aj v ďalších cieľoch. Jeho armády sa na obsadených územiach správali zločinne, kradli výrobky, kapitál, služby ale aj kultúrne diela a dokonca obyvateľstvo, ktoré najprv [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|verbovali]] a potom posielali na [[nútená práca|nútené práce]] vo svoj vlastný prospech. Nacisti v oblastiach východnej Európy, viedli tvrdú [[Rasizmus|rasistickú politiku]] spojenú so zločinmi, ktoré zaskočili aj obyvateľstvo, ktoré inak opovrhovalo [[stalinizmus|stalinizmom]] na vlastnom území. Hitler tak využil protisovietske naladenie časti obyvateľstva iba čiastočne. Systematicky pristúpil k získavaniu spojencov z radov obyvateľstva až v období, kedy jeho armády prestávali byť na frontoch úspešné a začali byť zo sovietskeho územia vytláčané (napr. [[Ruská oslobodenecká armáda|Vlasovci]]).

V [[jún]]i a [[júl]]i 1943 sústredil jednotky armády a SS k útoku na výbežok frontu pri [[Kursk]]u. [[Kurská bitka]], do ktorej bez dostatočného uváženia vrhol svoje vojská, nakoniec skončila ťažkými stratami pechoty i tankov.

Počas [[vylodenie v Normandii|vylodenia spojencov v Normandii]] v lete 1944 sčasti aj kvôli dezinformácii vedenej spojeneckou rozviedkou, Hitler ignoroval hrozbu a prikázal držať tankové zálohy v blízkosti [[Cherbourg]]u a neskôr zase viesť nezmyselný protiútok pri [[Mortain]]e, ktorý uväznil v pasci niekoľko desiatok tisíc vojakov a stal sa známy ako obkľúčenie pri [[Falaise (Calvados)|Falaise]]. V tom istom období bola nemecká [[skupina armád Stred]] v [[Bieloruská SSR|Bielorusku]] nečakane napadnutá sovietskymi silami. V priebehu mesiaca utrpeli Nemci straty asi 170 000 mŕtvych a nezvestných vojakov a stredná časť ich frontu sa celkom rozpadla.

=== Atentát [[20. júl]]a 1944 ===
[[Súbor:Adolf Hitler, accompanied by other German officials, grimly inspects bomb damage in a German city in 1944, in this... - NARA - 531231.tif|náhľad|vpravo|Hitler pri návšteve zbombardovaného mesta v roku 1944]]
{{Hlavný článok|Stauffenbergov pokus o prevrat}}
Po úspechu spojeneckej [[operácia Overlord|operácie Overlord]], ako aj porážky pri [[operácia Bagration|bojoch v Bielorusku]] vzrástlo medzi mnohými dôstojníkmi nemeckej armády odhodlanie Hitlera zlikvidovať. Práve v tomto období, keď boli pozície Tretej ríše otrasené, pre to bola najvhodnejšia doba. [[20. júl]]a 1944 naňho uskutočnil [[Claus von Stauffenberg]] v sídle štábu [[Wolfsschanze]] vo Východnom Prusku bombový atentát, ktorý sa však nepodaril. Diktátor bol len ľahko zranený. Hitler túto opozíciu príslušníkov generálneho štábu kruto potrestal. [[Ludwig Beck]], jeden z vodcov sprisahania, ktorý mal nahradiť Hitlera do doby než bude ustanovená legitímna vláda, samotný von Stauffenberg ,ako aj ďalší medzi nimi mnohí [[poľný maršal|poľní maršali]] boli popravení. Populárneho [[Erwin Rommel|Rommela]], o ktorom bol Hitler presvedčený, že bol súčasťou príprav atentátu, prinútil spáchať samovraždu.

Na Hitlera bolo spáchaných ešte niekoľko atentátov, ktoré boli všetky neúspešné. Hitler tieto prežité atentáty považoval za znamenia osudu a tvrdil o sebe, že bol povolaný Bohom. Po atentáte poslal lietadlom svoju zakrvavenú bundu uniformy svojej milenke.

=== Posledné boje ===
Od konca roku 1944 žil Hitler vo svojom ''Ríšskom kancelárstve''&lt;!-- vtedajšie kancelárstvo, dnes je inde (v blízkosti Ríšskeho snemu) --&gt; v Berlíne, ktoré malo vo dvore protilietadlový kryt, vybudovaný špeciálne pre neho (nemecky Führerbunker). Bojové operácie v tej dobe riadil len z máp. Jeho nádeje na uzavretie separátneho mieru so západnými Spojencami sa miešali s vierou v použitie moderných zbraní ako boli balistické rakety [[V2 (raketa)|V2]], nových typov lietadiel napr. [[Messerschmitt Me 262]] alebo tankov napr. [[Panzerkampfwagen VI Tiger II]]. Rovnako veril, že aliancia západných demokracií so Stalinovým komunistickým ZSSR je neprirodzená a sleduje protichodné politické ciele, čo by malo viesť k jej rozpadu. Nechápal však, že dokiaľ bude žiť a bude na slobode, táto podivuhodná koalícia bude držať pohromade.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=28|rok=1997}}&lt;/ref&gt;

V septembri 1944 Hitler prikázal pripraviť [[Bitka o Ardeny|ofenzívu v Ardenách]], ktorá naplánovaná na december mala dosiahnuť [[Antverpy]] a oddeliť od seba anglické a americko-kanadské vojská. Tento veľmi nerealistický plán zahrňoval aj neekonomické presuny vojsk z východného frontu, kde práve prebiehali [[Bitka o Budapešť|boje o Budapešť]] a Sovieti navyše pripravovali [[Visliansko-oderská operácia|útok z Poľska]], ktorý urýchlene začali na žiadosť spojencov. Na jeho konci sa Sovietske jednotky nachádzali na [[Odra|Odre]], menej než {{km|100|m}} od Berlína.

[[19. marec|19. marca]] 1945 Hitler vydal rozkaz na likvidáciu infraštruktúry oblastí, ktoré mali padnúť do rúk nepriateľa. Nacisti následne začali viesť [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]] aj na vlastnom území. V prípade, že by boli tieto rozkazy splnené v plnej miere&lt;!-- Tieto rozkazy sa neoficialne ignorovali. Oficálne sa proti nim postavil len Speer. --&gt;, tisíce Nemcov by zahynuli na následky hladu a chorôb bez strechy nad hlavou.

=== Smrť v bunkri ===
Posledné týždne svojho života strávil v bunkri v [[Berlín]]e. Išlo o bunker budovy starého ríšskeho kancelárstva na Wilhelmstraße, ktorý Adolf Hitler používal ako svoju hlavnú súkromnú rezidenciu v Berlíne a preto je bunker označovaný ako ''Führerbunker''. Hitlerov zdravotný stav sa ku koncu vojny zhoršoval (pravdepodobne [[Parkinsonova choroba]]). Najmä po [[20. apríl]]i 1945, kedy sa Berlín dostal po prvýkrát pod paľbu sovietskeho delostrelectva, bol Hitler výrazne otupený s prerušovanými záchvatmi zúrivosti&lt;ref&gt;Žukov, G. K., ''Vzpomínky a úvahy. 3. časť.'' Naše vojsko, Praha, 2006, s. 297&lt;/ref&gt;. 20. apríla, v deň svojich 56. narodenín, Hitler uskutočnil svoju poslednú cestu mimo bunker. V delostrelectvom a bombami zničenej záhrade Ríšskeho kancelárstva vyznamenal [[Železný kríž|Železným krížom]] chlapcov z [[Hitlerjugend]]u. V nasledujúcich dňoch sovietske vojská postupne Berlín obkľúčili. Napriek vojensky absolútne beznádejnej situácii Hitler dúfal, že sa jednotky [[Waffen SS]] generála [[Felix Steiner|Steinera]] prebojujú zo severu k mestu, zatiaľ čo jednotky [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa k mestu dostanú z juhu, čím narušia sovietske obchvatné operácie. Vzhľadom na celkovú sovietsku prevahu a dynamiku ich postupu to boli úplne nereálne predstavy.
[[Súbor:Stars &amp; Stripes &amp; Hitler Dead2.jpg|thumb|Správa o Hitlerovej smrti v [[Stars and Stripes]]]]Keď sa 22. apríla na vojenskej porade Hitler dozvedel od príslušníkov štábu o tom, že nemecký protiútok sa ani nikdy nemohol začať a naopak nemecké jednotky boli na všetkých úsekoch zatlačené späť a Sovietom sa podarilo preniknúť do mesta, vyzval všetkých okrem [[Wilhelm Keitel|Keitela]], [[Alfred Jodl|Jodla]], [[Hans Krebs|Krebsa]] a [[Wilhelm Burgdorf|Burgdorfa]], aby opustili miestnosť a v hysterickom záchvate obvinil generálov zo zrady a nekompetentnosti, pri čom po prvýkrát priznal, že vojna je prehratá. Následne vyhlásil, že zostane v Berlíne až do konca a spácha samovraždu.

23. apríla [[Hermann Göring|Göring]] v telegrame z [[Berchtesgaden]]u v Bavorsku oznámil, že ak je Hitler obkľúčený v Berlíne, mal by byť poverený vedením Nemecka on, a oznámil tiež, že dáva ultimátum, po ktorom bude považovať Hitlera za neschopného riadiť vojenské operácie. Hitler následne nariadil Göringa zatknúť a neskôr ho vo svojej poslednej vôli pozbavil akejkoľvek funkcie.

28. apríla Hitler zistil, že [[Heinrich Himmler|Himmler]] sa pokúšal viesť so západnými spojencami vyjednávania o kapitulácii. Následne nariadil Himmlera zatknúť a zastreliť a popraviť aj Himmlerovho adjutanta a styčného dôstojníka SS pri hlavnom stane&lt;!-- pobočníka pri hlavnom stane Verbindungsoffizier der Waffen-SS zum Führerhauptquartier --&gt; (Führerhauptquartier) [[Hermann Fegelein|Hermana Fegeleina]] (manžela sestry Hitlerovej milenky [[Eva Braunová|Braunovej]]).

29. apríla sa zosobášil s [[Eva Braunová|Evou Braunovou]]. V&amp;nbsp;priebehu tohto dňa Hitler zistil, že [[Benito Mussolini|Mussolini]] bol popravený. Opustil svadobnú recepciu, aby spolu so sekretárkou pripravil poslednú vôľu a tzv. politický testament&lt;!-- Politisches_Testament_Adolf_Hitlers - politickym bol nazvany az neskor. Osobná (posledná vôľa) bola stručná - mala len tri body. Je popisana v clanku v anglickej verzii --&gt;, v ktorom okrem iného z neúspechu vo vojne obvinil Židov a Nemcov, ktorí zlyhali pri plnení jeho plánov.

[[30. apríl]]a 1945, len dva dni pred dobytím bunkru, spáchal Hitler samovraždu so svojou manželkou. Prehryzol [[Kyanid draselný|kyanidovú tabletku (cyankáli)]] a potom sa zastrelil do hlavy pištoľou Walther 7,65. Deň predtým, než spáchal samovraždu, otrávil svojho psa, [[Nemecký ovčiak|nemeckého ovčiaka]] [[Blondi]]. Hitlerove telesné pozostatky jeho služobníctvo a strážcovia poliali [[benzín]]om a čiastočne spálili v kráteri pred bunkrom, následne ho tam i pochovali spolu s manželkou a psom. V tom čase sa ešte v bunkri ukrývali okrem služobníctva a strážcov aj jeho osobný tajomník [[Martin Bormann|Martin Bohrman]]&lt;!-- mal 46 rokov, jeho žena bola bývala Hitlerova sekretárka s ktorou mal 10 detí z ktorých posledné sa narodilo 1943. Manzelka sa skrývala v SUdTyrol a zomrela 1946 na otravu ortuťou --&gt; a minister [[Joseph Goebbels]] s manželkou a ich 6 detí. Goebbels s manželkou a deťmi zomreli 1. mája 1945. V noci z 1. na 2. mája aj všetci ostatní opustili bunker&lt;!-- (Bohrman zomrel neďaleko ale jeho telo objavili až v roku 1972) --&gt; a 2. mája skončil [[Wehrmacht]] boje v Berlíne a bunker bol obsadený červenou armádou.

Krátko po konci vojny boli jeho telesné pozostatky [[exhumácia (hrob)|exhumované]] zvláštnou sovietskou jednotkou [[SMERŠ]]. Časť lebky so stopami po guľke a [[čeľusť]], ktorú jednoznačne identifikoval Hitlerov osobný zubár, sa dodnes nachádza v štátnom archíve ([[GARF]]) pod dozorom [[KGB]] (dnešné [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]) v [[Moskva|Moskve]]. Zvyšok pozostatkov bol zničený pri meste [[Schönebeck]] a rozprášený do blízkej rieky v roku [[1970]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Procházková
  | meno = Petra
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hitlerove kosti strážia Rusi
  | url = http://www.sme.sk/c/5147557/hitlerove-kosti-strazia-rusi.html
  | dátum vydania = 10. december 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2010-1-4
  | vydavateľ = Agentúra Epicentrum, sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V roku 2017 francúzski výskumníci porovnali pozostatky z Moskvy so sovietskou pitevnou správou, röntgenovými a zubnými záznamami a historickými údajmi. Konštatovali, že úlomok lebky sa zhodoval s röntgenovým záznamom Hitlera, ktorý vznikol rok pred jeho smrťou a zistenia o zuboch boli tiež v súlade so samovraždou. Pozostatky sú teda Hitlerove.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=BEŇO|meno=MATÚŠ|titul=Neušiel do Antarktídy ani na Mesiac. Hitler naozaj zomrel v Berlíne, hovorí štúdia|periodikum=tech.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://tech.sme.sk/c/20832260/neusiel-do-antarktidy-ani-na-mesiac-hitler-naozaj-zomrel-v-berline-hovori-studia.html|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko=Charlier
|meno=Philippe
|priezvisko2=Weil
|meno2=Raphaël
|priezvisko3=Rainsard
|meno3=P.
|priezvisko4=Poupon
|meno4=Joël
|priezvisko5=Brisard
|meno5=Jean Claude
|titul=The remains of Adolf Hitler: A biomedical analysis and definitive identification
|periodikum=European Journal of Internal Medicine
|rok=2018
|ročník=54
|číslo=
|issn=0953-6205
|doi=10.1016/j.ejim.2018.05.014
|strany=e10-e12
}}&lt;/ref&gt;

Hitler spáchal samovraždu, aby sa vyhol [[Norimberský proces|Norimberskému procesu]]. Jeho zodpovednosť za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|zločiny nacistického Nemecka]] však bola potvrdená radom výpovedí na tomto súde.

Pretože [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]], napriek existujúcim dôkazom, zatajovali [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] Hitlerovu smrť, vzniklo viacero [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]], z ktorých najznámejšia je, že Hitler sa preplavil [[Nemecká ponorka U-530|ponorkou U-530]]&lt;!-- ktorej velil poručík Otto Wermuth  --&gt; do argentínskeho prístavu [[Mar del Plata]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;Jak to bylo s nacistickými ponorkami v Argentině, zahadyazajimavosti.cz 29. november 2012, [http://www.zahadyazajimavosti.cz/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=163:jak-to-bylo-s-nacistickymi-ponorkami-v-argentin&amp;catid=4:historie&amp;Itemid=7 Online]&lt;/ref&gt; Ponorka sa tam skutočne vynorila 10. júla 1945 a vyvolala veľký rozruch, pretože to bolo až dva mesiace po kapitulácii Nemecka. [[Fáma|Fámu]] rozširoval tam žijúci Maďar&amp;nbsp;''Ladislao Szabo''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| odkaz na autora = 
| vydavateľ = Der Spiegel
| titul = Ladislao Szabo
| url = http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41122355.html
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 1947-05-03
| miesto = 
| jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;'',''&amp;nbsp;ktorého citoval najprv miestny denník ''La Critica'' a 17. a 18. júla 1945 sa táto fáma dostala až do hlavných médií v USA&lt;!-- Two Submarines Hunted July 18, 1945, NY Times
…Two Submarines Hunted BUENOS AIRES, July 17 (fP)- Cesar Ameghino, Foreign Minister, told a press conference today that a report that one or possibly two submarines… denies Hitler on board http://www.nytimes.com/topic/person/adolf-hitler http://archives.chicagotribune.com/1945/07/18/page/5/article/hitler-rumors  --&gt;.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Adolf Hitler|commonscat=Adolf Hitler}}

{{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Hitler, Adolf}}
[[Kategória:Adolf Hitler| ]]
[[Kategória:Kancelári Nemecka]]
[[Kategória:Vládcovia Nemecka]]
[[Kategória:Nacistickí vodcovia]]
[[Kategória:Organizátori holokaustu]]
[[Kategória:Vojnoví zločinci]]
[[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Obete samovrážd]]
[[Kategória:Konšpirační teoretici]]
[[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]]</text>
      <sha1>fo0j5xm8p3bvs40vvd59q8nrl8bjhky</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190035</id>
      <parentid>8190034</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:29:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19832-85|~2026-19832-85]] ([[User_talk:~2026-19832-85|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od NDG</comment>
      <origin>8179999</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="59167" sha1="2c8b7j4284g3d6ponagdxcw09agnfhi" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
 | Meno              = Adolf Hitler
 | Rodné meno        =  
 | Popis osoby       = nemecký politik pochádzajúci z Rakúska a diktátor nacistického Nemecka v rokoch 1933{{--}}1945
 | Portrét           = Hitler portrait crop (colorized).jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = Hitler v roku 1938
 | Podpis            = Hitler’s signature (1944).svg
 | Úrad              = [[Führer|Vodca Veľkonemeckej ríše]]
 | Poradie           = 
 | Koniec obdobia    = [[30. apríl]] [[1945]]
 | Začiatok obdobia  = [[2. august]] [[1934]]
 | Predchodca        = [[Paul von Hindenburg]] (prezident)
 | Nástupca          = [[Karl Dönitz]] (prezident)
 | Úrad2             = ríšsky kancelár Nemecka
 | Poradie2          = 24.
 | Koniec obdobia2   = [[30. apríl]] [[1945]]
 | Začiatok obdobia2 = [[30. január]] [[1933]]
 | Predchodca2       = [[Kurt von Schleicher]]
 | Nástupca2         = [[Joseph Goebbels]]
 | Dátum narodenia   = [[20. apríl]] [[1889]]
 | Miesto narodenia  = [[Braunau am Inn]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnešné [[Rakúsko]])
 | Dátum úmrtia      = {{dúv|1945|4|30|1889|4|20}}
 | Miesto úmrtia     = [[Berlín]], [[Nacistické Nemecko]] (dnešné [[Nemecko]])
 | Politická strana  = [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|NSDAP]]
 | Alma mater        = 
 | Profesia          = 
 | Štátna príslušnosť = [[Predlitavsko|rakúska]] (do 1925)&lt;br /&gt;bez štátnej príslušnosti (1925 – 1932)&lt;br /&gt;nemecká (od 1932)
 | Vierovyznanie     = 
 | Rodičia           = [[Alois Hitler]] (rod. Schickelgruber, 1837{{--}}1903){{break}}[[Klara Hitler]] (rod. Pölzlová, 1860{{--}}1903)&lt;ref name=&quot;MK&quot;&gt;{{Citácia knihy
| titul = Hitler, Mein Kampf : Еine kritische Edition
| zväzok = I
| typ zväzku = Band
| miesto = München; Berlin
| vydavateľ = im Auftrag des Instituts für Zeitgeschichte
| rok = 2016
| isbn = 978-39814052-3-1
| počet strán = 947
| strany = 95{{--}}96
}}&lt;/ref&gt;
 | Súrodenci         = Gustav Hitler (1885{{--}}1887), Ida  Hitlerová(1886{{--}}1888), Otto Hitler(1887), Edmund Hitler(1894{{--}}1900), Paula Hitlerová(1896{{--}}1960)&lt;ref name=&quot;MK&quot;/&gt;
 | Manželka          = [[Eva Braunová]] (1945)
 | Deti              = 
 | Partnerka         = [[Eva Braunová]] (do 1945)&lt;br /&gt;Maria Reiterová&lt;br /&gt;Geli Raubalová
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
}}

'''Adolf Hitler''' (* [[20. apríl]] [[1889]], [[Braunau am Inn]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Taufen - Duplikate 1889 - 106/1889 {{!}} Braunau am Inn {{!}} Linz, rk. Diözese (Oberösterreich) {{!}} Österreich {{!}} Matricula Online|url=http://data.matricula-online.eu/de/oesterreich/oberoesterreich/braunau-am-inn/106%252F1889/?pg=8|vydavateľ=data.matricula-online.eu|dátum prístupu=2019-10-20}},&lt;/ref&gt; – † [[30. apríl]] [[1945]], [[Berlín]]) bol [[nacistické Nemecko|nemecký]] [[politik]] pochádzajúci z [[Predlitavsko|Rakúska]], ktorý bol od roku [[1933]] [[diktatúra|diktátorom]] [[nacistické Nemecko|nacistického Nemecka]] až do svojej samovraždy v roku [[1945]]. Najskôr člen a potom líder [[Národnosocialistická nemecká robotnícka strana|Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany]] (NSDAP), autor [[národný socializmus|národnosocialistickej]] koncepcie štátu (v diele ''[[Mein Kampf]]'', [[1925]]), stál od roku 1933 na čele Nemecka ako ríšsky kancelár a od roku [[1934]] ako [[Führer|vodca a ríšsky kancelár]] (''Führer und Reichskanzler'').&lt;ref name=&quot;Hitler&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=13}}&lt;/ref&gt;

V Nemecku zriadil [[Totalitarizmus|totalitnú]] diktatúru. Agresívnou zahraničnou politikou voči okolitým krajinám rozvrátil [[Versaillská sústava|versaillský systém]] ([[Anšlus|anšlus Rakúska]], [[Mníchovská dohoda]], [[Protektorát Čechy a Morava|okupácia Čiech a Moravy]]) a vyvolal v Európe [[Druhá svetová vojna|druhú svetovú vojnu]]. Bol inšpirátorom a hlavným organizátorom masového vraždenia obyvateľstva a vojnových zajatcov v okupovaných krajinách, obzvlášť v [[Druhá poľská republika|Poľsku]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]]. Za nepriateľov Nemecka považoval nielen politických oponentov, ale aj rôzne skupiny obyvateľstva, najmä [[Židia|Židov]], [[Rómovia|Rómov]], [[Slovania|Slovanov]], [[homosexualita|homosexuálov,]] [[Bisexualita|bisexuálov]], postihnutých a iných. Bol zodpovedný za hmotné a morálne zničenie Nemecka v priebehu vojny. 

== Život ==
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 183-1989-0322-506, Adolf Hitler, Kinderbild retouched.jpg|náhľad|Fotografia Adolfa Hitlera, okolo roku [[1890]].]]
Hitlerova kniha [[Mein Kampf]] ({{slk|Môj boj}}) je podľa mnohých názorov veľmi zlým prameňom pre opis Hitlerovho života.&lt;!-- Hitler počíná svou knihu stručnou vlastní biografií. Nedovídáme se z ní ničeho nového --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Moderní-Dějiny.cz {{!}} Neznámá Masarykova recenze Hitlerovy knihy Mein Kampf|url=http://www.moderni-dejiny.cz/clanek/neznama-masarykova-recenze-hitlerovy-knihy-mein-kampf/|vydavateľ=www.moderni-dejiny.cz|dátum prístupu=2019-04-30}}&lt;/ref&gt; Obsahuje výrazne tendenčne podané spomienky na jeho celý dovtedajší život a jej hlavným posolstvom je šíriť vieru, že práve on je tým vyvoleným, ktorý má za úlohu od „božskej prozreteľnosti“ doviesť Nemecko opäť na „výslnie moci a cti“.

Sám Hitler za života prísne zatajoval svoj pôvod. Nechal dokonca v roku [[1938]] zrovnať so zemou rodné dediny svojich rodičov a starých rodičov v [[Dolné Rakúsko|Dolnom Rakúsku]] (pri [[Česko|Česku]])&lt;!-- úplne presne rodné dediny svojho otca, starého otca a ďalších príbuzných: Döllersheim und Strones, ktoré sú na severovýchode Rakúska ale severozápade DOln. Rak. a to takto: zum militärischen Sperrgebiet, ließ dort für einen großen Truppenübungsplatz bis 1942 ihre etwa 7000 Einwohner umsiedeln und dabei mehrere Gedenktafeln für seine Vorfahren entfernen. --&gt;. Dôvodom môže byť Hitlerov nevyjasnený pôvod spojený s [[incest]]om (jeho matka bola zároveň neter jeho otca). Keďže si Hitler nebol istý, kto bol jeho starý otec, pretože jeho otec bol nemanželské dieťa, objavovali sa špekulácie, že práve Hitler ako hlavný reprezentant [[rasizmus|rasistickej]] ideológie má za predkov [[Česi|Čechov]] alebo [[Židia|Židov]]&lt;!-- začal s tým už cez vojnu úrad čiernej propagandy UK a stále neoverené trvá doteraz napr https://svet.sme.sk/c/5520958/predkovia-hitlera-mohli-byt-zidia.html  --&gt;. 

Hitler sa stravoval vegetariánsky&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Svet|meno=Zaujimavý|titul=Adolf Hitler : 27 Historických zaujímavostí a faktov na ktoré v škole nezvýšil čas|periodikum=Zaujímavý Svet|dátum=2016-04-24|url=http://www.zaujimavysvet.sk/adolf-hitler-zaujimavosti-a-fakty/|dátum prístupu=2017-03-21|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;, ako dospelý prestal fajčiť a na verejnosti nepil alkohol, napriek tomu trpel viacerými chorobami a pravidelne&amp;nbsp;užíval okrem iného [[kokaín]]&lt;!-- a amphetamine,&amp;nbsp;barbiturates,&amp;nbsp;opiates. Ak to chce niekto rozširovať nech radšej preloží en.wikipedia.org/wiki/Adolf_Hitler#Health a Family --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Milton|meno=Giles|titul=Keď Hitler bral kokaín a Leninovi ukradli mozog|vydanie=|vydavateľ=Ikar|miesto=|rok=2016|isbn=|strany=}}&lt;/ref&gt; a eukodal ([[oxykodón]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = History: Addiction and the Reich
 | url = https://www.nature.com/articles/538038a
 | vydavateľ = nature.com
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-06-28
 | miesto = 
 | jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;.

=== Detstvo ===
[[Súbor:Stammbaum Adolf Hitler 3.jpg|thumb|left|Rodokmeň Adolfa Hitlera]]

Hitler sa narodil v [[Braunau am Inn]] v dnešnom [[Rakúsko|Rakúsku]] ako štvrté zo šiestich detí (4 zomreli v detskom veku) colníka nemeckého pôvodu Aloisa Hitlera a jeho tretej ženy Kláry&lt;ref name=&quot;Hitler&quot; /&gt; (pôvodom Rakúšanky), ktorá bola zároveň jeho neter.&lt;ref name=&quot;Hitler 1&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Hans Bern Gisevius]]|titul=Hitler|isbn= 80-220-0294-1|miesto=Bratislava|vydavateľ=Slovenský spisovateľ|rok=1991|strany=17}}&lt;/ref&gt; Hitlerova sestra z tohto manželstva Paula, ktorá sa dožila dospelosti, bola od neho mladšia o 8 rokov. Deti Aloisa z druhého manželstva (Alois junior a Angela)&lt;ref name=&quot;Hitler 1&quot; /&gt; žili po smrti jeho druhej ženy tiež v ich domácnosti.

=== Štúdium ===
Kvôli otcovmu povolaniu sa rodina často sťahovala, takže Hitler navštevoval ľudové školy v [[Passau]], [[Lambach]]u a [[Leonding]]u pri [[Linz]]i. Potom študoval na reálnom gymnáziu v [[Linz]]i, ale štúdium nedokončil. Podľa niektorých názorov pre absolútnu neschopnosť, ktorá vyvrcholila, keď jeho otec v roku [[1903]] zomrel a Hitlera nemal viac kto nútiť učiť sa.

Od roku 1903 poberal podporu pre polosiroty a od roku [[1905]] ho finančne podporovala matka a teta, pretože odišiel do Viedne, kde sa pokúšal dostať sa na prestížnu umeleckú školu. V októbri [[1907]] ho neprijali na [[Viedenská umelecká akadémia|Viedenskú umeleckú akadémiu]], poradili mu však nech skúsi svoj talent využiť pri štúdiu [[architektúra|architektúry]]. Po tom, čo sa dozvedel, že jeho matke chorej na [[zhubný nádor|rakovinu]] prsníka zostáva len niekoľko týždňov života, vrátil sa koncom roka 1907 do Linzu. V decembri 1907 pochoval matku a zdedil po nej 1000 korún. Pretože sa vydával za študenta, mohol od januára [[1908]] poberať dôchodok pre siroty vo výške mesačne 25 korún. Na jar 1908 presvedčil rodičov svojho jediného zdokumentovaného priateľa z detstva [[August Kubizek|Augusta Kubizeka]] aby ho pustili študovať z Linzu na konzervatórium do Viedne. Kubizekovi rodičia boli českého pôvodu a tak Hitler s Kubizekom bývali vo Viedni v podnájme u Češky ''Marie&amp;nbsp;Zakreys'' (''Stumpergasse 31''). V októbri 1908 Kubizeka prijali na Viedenskú umeleckú akadémiu, Hitlera však ani nepripustili k talentovým skúškam. Na jeseň 1908 Kubizek absolvoval 8 týždňovú vojenskú službu v rakúskej armáde. V tomto období sa ich cesty rozišli. Hitler si požičal od svojej tety ''Johanny'' ďalších 924 korún (bez toho, že by sa priznal k neúspechom) a z podnájmu odišiel v novembri 1908 bez toho, aby zanechal odkaz Kubizekovi. Živil sa príležitostnými zamestnaniami a privyrábal si predajom obrázkov a pohľadníc pozoruhodností Viedne, ktoré sám maľoval väčšinou podľa fotografií. Striedal miesta pobytu, s tým ako mu dochádzali peniaze, býval stále ďalej od centra Viedne. V roku [[1909]] býval v útulku pre bezdomovcov v [[Meidling]]u a v roku [[1910]] v mužskej ubytovni na ulici ''Meldemannstraße''. Tu bol v kontakte aj so židovskými obyvateľmi ubytovne, ktorí Hitlerove obrazy predávali. V tomto období mal finančné problémy ako aj problémy s políciou, ktorá mu, napríklad, na základe udania zakázala používať neoprávnený titul [[akademický maliar]].

Vo Viedni sa zoznámil s [[Antisemitizmus|antisemitskými]] a [[Rasizmus|rasistickými]] názormi ([[Jörg Lanz von Liebenfels]], [[Georg Ritter von Schönerer]] a pod.). Viac ako o politiku sa však podľa Kubizeka zaujímal o operu, najmä o [[Richard Wagner|Richarda Wagnera]], skladateľa nemeckých nacionalistických opier. Jeho najobľúbenejšia opera bola ''Rienzi, der letzte der Tribunen (Rienzi, posledný tribún)'' o stredovekom tribúnovi, ktorý rečníckym umením získal podporu ľudu. Wagner venoval&amp;nbsp;partitúru&amp;nbsp;tejto opery bavorskému kráľovi a z rodinného archívu&amp;nbsp;vo Wittelsbachu&amp;nbsp;si ju neskôr Hitler jednoducho privlastnil. Dnes je partitúra stratená&lt;ref&gt;KUČERA, Jan Pavel.&amp;nbsp;''Drama zrozené hudbou&amp;nbsp;: Richard Wagner''. Praha&amp;nbsp;: Paseka, 1995. S.&amp;nbsp;Str. 58. (česky)&lt;/ref&gt;.

Hitler už ako vrcholný predstaviteľ robil všetko pre to, aby „vygumoval“ svoju minulosť. Po [[Anšlus|obsadení Rakúska]] v roku 1938 miesta narodenia svojich rodičov a starých rodičov ([[Pölla|Döllersheim]]&amp;nbsp;a jeho časť Strones) vyhlásil za uzatvorenú vojenskú oblasť (napríklad bol zničený náhrobný kameň jeho starej matky) a vo Viedni nechal zničiť dokumentáciu o miestach svojho pobytu s tým, že počas &quot;štúdia&quot; býval v honosnej štvrti. V roku [[1939]]&amp;nbsp;pozval Hitler Kubizeka ako svojho hosťa do [[Bayreuth]]u, kde sa usporadúvali ''Wagnerove hudobné slávnosti''. O Kubizekovi sa vyjadril ako o &quot;jedinom&amp;nbsp;Čechovi, ktorý má právo byť priateľom&amp;nbsp;Vodcu&quot;. Kubizek sa nezaujímal o politiku a do NSDAP vstúpil až v roku 1942. Prežil vojnu a aj pre svoju známosť s Hitlerom bol zadržiavaný 16 mesiacov po vojne v  Camp Marcus W. Orr, kde vypovedal ku svojim vzťahom a dokumentom súvisiacich s Hitlerom. Až po vojne v roku 1953 napísal knihu o svojom priateľovi z mladosti.&lt;!-- ktora je prave preto ciastocne tendecna a Kubuzek sa snazi vyvinit. --&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kubizek|meno=August|autor=|odkaz na autora=|titul=Adolf Hitler, můj přítel z mládí|vydanie=|vydavateľ=Tygros|miesto=&amp;#x5B;Turnov&amp;#x5D;|rok=2012|počet strán=285|url=|isbn=978-80-260-1879-7|kapitola=|strany=|jazyk=}}&lt;/ref&gt;

=== Prvá svetová vojna ===
[[Súbor:Adolf Hitler during WW1.png|alt=|náhľad|Hitler (úplne vľavo) so svojimi spolubojovníkmi počas prvej svetovej vojny]]

Po tom, čo mu v roku [[1913]] vyplatili dedičstvo po otcovi (820 korún), presťahoval sa do nemeckého [[Mníchov]]a.&lt;ref name=&quot;Hitler&quot; /&gt; Dôvodom bola snaha naďalej sa vyhýbať rakúskej vojenskej službe ako aj jeho &quot;znechutenie&quot; z rakúsko-uhorského mnohonárodnostného štátu a multikultúrnej Viedne. No už v roku [[1914]] sa prihlásil ako dobrovoľník k 16. bavorskému pluku a nastúpil na front [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]].&lt;ref name=&quot;Hitler&quot; /&gt; Skoro celú vojnu strávil ako [[pešia spojka]] na [[západný front (1. svetová vojna)|západnom fronte]]. Dostal rad [[Železný kríž|Železného kríža II. triedy]] (1914) za nešpecifikované zásluhy. Po zranení nohy v roku [[1916]] na čas prerušil službu, ale na front sa opäť vrátil v marci [[1917]] a potom (roku [[1918]]) dostal aj vyznamenanie [[Železný kríž]] I. triedy na návrh židovského plukovného adjutanta (''regimentsadjutanta)''&amp;nbsp;[[Hugo Gutmann|Huga Gutmanna]].  

Jeho spolubojovníci ho nenávideli za jeho nekritickú poslušnosť voči dôstojníkom. Krátko pred koncom vojny, [[15. október|15. októbra]] 1918, po [[bojové otravné látky|plynovom]] útoku dočasne [[Slepota|oslepol]] a dostal sa do lazaretu v [[Pasewalk]]u v [[Meklenbursko-Predpomoransko|Dolnom Pomoransku]]. Ošetrujúci [[psychiater]] Hitlera klasifikoval ako [[Psychopatia|psychopata]], úplne nevhodného zastávať vedúce funkcie. Keďže ho ako hysterika označil aj Hitlerov nadriadený dôstojník, nie je čudné, že napriek vyznamenaniam nedosiahol vyššiu hodnosť ako tú najnižšiu – [[slobodník]]. V lazarete ho v novembri 1918 zastihla správa o porážke Nemecka vo vojne. Podľa novších výskumov bolo oslepnutie asi [[Hystéria|hysterická reakcia]] na túto porážku.

Hitler, podobne ako ostatní nemeckí nacionalisti, rád uveril [[Konšpiračná teória|konšpiračnej teórii]] šírenej najprv najvyšším vedením armády, ktorá tvrdila, že nemecká armáda &quot;nebola porazená na bojisku&quot; ale odnárodnení civilisti jej &quot;pichli nôž do chrbta&quot;. Mysleli sa tým vodcovia sociálnych a demokratických strán ([[Sociálnodemokratická strana Nemecka]], [[Spartakovci]]), ktorí viedli revolúciu, ktorá 9. novembra 1918 viedla k abdikácii cisára. Nemeckí [[Antisemitizmus|antisemiti]] zároveň spájali „vnútorných“ a „vonkajších nepriateľov Ríše“ s „medzinárodným [[židovstvo]]m“. 9. novembra 1918 vznikla [[Weimarská republika]], ktorej predstavitelia [[28. jún]]a [[1919]] podpísali v [[Paríž]]i [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskú zmluvu]]. Na jej základe muselo Nemecko okrem iného odstúpiť 13% svojho územia, obmedziť flotilu a ozbrojené sily na 100 000 mužov a platiť vysoké finančné [[Reparácie (vojna)|reparácie]], ktoré predstavovali 33 000 000 000 $.

=== Vzostup ===
Po skončení vojny striedal zamestnania, živil sa hlavne ako dôverník [[Reichswehr]]u (armáda a námorníctvo) v [[Mníchov]]e, v [[Bavorsko|Bavorsku]], ktoré bolo ako slobodný štát súčasťou [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]]. Bola to funkcia spojky medzi armádou a vládou vedenou židovským predsedom vlády [[Kurt Eisner|Eisnerom]], ktorého pohrebu sa Hitler [[26. február]]a 1919 osobne zúčastnil. Za Eisnera bolo Bavorsko deklarované ako ľudový štát (''Volksstaat Bayern''). Eisner, sociálny demokrat, bol zavraždený vo februári 1919, čo viedlo ku komunistickej revolúcii a vzniku [[Bavorská republika rád|Bavorskej republiky rád]], ktorá bola vyhlásená 6. apríla 1919.
[[Súbor:Hitler's DAP membership card.png|thumb|left|Hitlerov stranícky preukaz DAP s číslom 7, dodatočne upravený, aby sa mohol radiť k najstarším členom. Pôvodne mal číslo 555 – skutočné poradie sa zvyšovalo o 500, aby sa vzbudilo zdanie, že strana je početnejšia.]]
Po vojenskej porážke Bavorskej republiky rád v máji 1919 obviňoval Hitler pred súdom svojich kamarátov z pluku za to, že spolupracovali práve s republikou rád. Potom sa dokázateľne niekoľkokrát stretol s veliteľom&amp;nbsp;''oddelenia vyšetrovania'' (Aufklärungsabteilung) [[Reichswehr|''Reichswehru'']] ''Karlom Mayrom'', čo viedlo k domnienkam, že sa stal dôverníkom tajnej služby. Isté je, že v júni a v júli 1919 absolvoval „antiboľševistické školenia“ na mníchovskej univerzite a v septembri 1919 prenikol do Nemeckej robotníckej strany (''Deutsche Arbeiterpartei''&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Deutsche Arbeiterpartei - Nemecká robotnícka strana|DAP]]), ktorú sledovali Mayrovi dôverníci ako možný zdroj boľševizmu a [[Spartakovci|spartakizmu]]. Táto [[socializmus|socialisticko]], [[nacionalizmus|nacionalisticko]] a [[xenofóbia|xenofóbno]]-[[antisemitizmus|antisemitsky]] orientovaná strana mala málo členov a tak v októbri 1919 Hitler namiesto donášania sa stal jej 55. straníkom (s Mayrovým súhlasom). Do strany ho prijal predseda ''Anton Drexler,'' pretože na zhromaždeniach, konaných väčšinou v krčmách, sa Hitler prejavil ako dobrý rečník, už vtedy so svojou typickou gestikuláciou.

Až do 31.&amp;nbsp;marca 1920 bol Hitler zamestnancom armády (Reichswehru). Potom sa stal plateným straníckym rečníkom&lt;!-- živil sa už svojimi prejavmi, na ktoré chodilo 1200 až 2500  ludi --&gt;.

V roku [[1920]] presadil Hitler zmenu názvu strany s prívlastkom národnosocialistická (''Národnosocialistická nemecká robotnícka strana'' – ''Nazionalsozialistiche Deutsche Arbeiterpartei''&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[NSDAP]]) a spolu s Drexlerom a [[Gottfried Feder|Gottfriedom Federom]] spísali 25-bodový program strany.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Jakub Drábik|meno=|titul=Vzostup zla|url=http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum vydania=31. júl 2017|dátum prístupu=2018-01-12|vydavateľ=Historická Revue|url archívu=https://web.archive.org/web/20180113035456/http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla|dátum archivácie=2018-01-13}}&lt;/ref&gt;

Hitlerov neskorší osobný tajomník [[Rudolf Hess]], ktorý sa stal členom NSDAP v máji 1920 (členská legitimácia č. 16) bol zároveň členom okultistickej [[Spoločnosť Thule|spoločnosti Thule]] (bájny ostrov, z ktorého vraj vzišla [[árijská rasa]]), ktorá inšpirovala NSDAP použitím [[Svastika|svastiky]], symbolov [[Runy|runového písma]] a pod.

Kľúčovou postavou prvých rokov NSDAP&amp;nbsp;bol kapitán [[Ernst Julius Röhm|Ernst Röhm]], ktorý pomohol vyzbierať peniaze.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; V decembri 1920 kúpila NSDAP od vydavateľstva [[Franz-Eher-Verlag]] zadĺžené noviny ''[[Völkischer Beobachter]]''&amp;nbsp;(doslova ''Ľudový pozorovateľ)'' za 155&amp;nbsp;000&amp;nbsp;mariek a postupne získavala vplyv a nových priaznivcov. &lt;!-- Hitler už v roku 1920 vytlačil z pozície predsedu zakladajúceho člena Karla Harrera (* 8. október 1890 Beilngries - † 5. september 1926 München, ktorý sa vzdal všetkých straníckych funkcií 5. januára 1920). Predsedom sa stal Drexler. --&gt;V roku [[1921]] sa Hitler zmocnil vedenia strany tým, že v nej zaviedol &quot;[[vodcovský princíp]]&quot; a predsedu Drexlera odsunul za čestného predsedu. Teraz už bol známou osobnosťou v [[Bavorsko|Bavorsku]], ale mimo neho bol podceňovaný&lt;ref&gt;[https://dennikn.sk/49042/archiv-ukazal-ako-velmi-podcenil-new-york-times-hitlerov-antisemitizmus/ Jana Shemesh: Archív ukázal, ako veľmi podcenil New York Times Hitlerov antisemitizmus, DennikN, 13. február 2015]&lt;/ref&gt;&lt;!-- http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla počet členov sa zvýšil z 1 100 v júni 1920 na 55-tisíc na jeseň 1923.  --&gt;.

Ako vodca nemeckého nacizmu viedol v [[Mníchov]]e neúspešný takzvaný &quot;pivný&quot;, &quot;[[Pivnicový puč|pivnicový]]&quot; alebo Hitler- [[Erich Ludendorff|Ludendorffov]] pokus o puč, pri ktorom [[9. november|9. novembra]] [[1923]] pri prestrelke s políciou zomrelo 16 pučistov a 4 policajti. Hitler sa len zranil pri páde ale udalosť neskôr využil propagandisticky legendou o zastrelených martýroch a krvavej zástave (''Blutfahne''). Po dvoch dňoch bol zaistený a keďže v tom čase súdy v Nemecku boli veľmi mierne voči [[Pravicový extrémizmus|pravicovému extrémizmu]] (sudca si dokonca od Hitlera vypočul kritiku, že je Žid), dostal Hitler len 5 rokov vtedy existujúceho tzv. ''väzenia cti'' v [[Landsberg am Lech|Landsbergu]] (kde nebolo treba pracovať a pod.&lt;!-- (mal izbu s výhľadom, mohol prijímať návštevy podľa uváženia, mal k dispozícii pobočníka, mohol voľne využívať poštu atď.) http://www.historickarevue.com/clanok/vzostup-zla --&gt;). Vo väzení diktoval svoju knihu ''[[Mein Kampf]]'', ktorá sa pôvodne mala volať ''Štyri a pol roka boja proti klamstvám, hlúposti a zbabelosti''. Odsedel menej ako 9 mesiacov a 20. decembra [[1924]]&amp;nbsp;bol prepustený za dobré správanie.

Po prepustení sa obával, že by mohol byť z Bavorska vyhostený do Rakúska, kde by bol bezvýznamný a v roku [[1925]] si dal odňať rakúske občianstvo, nemecké však získal až roku [[1932]], keď sa zamestnal na ''Úrade pre kultúru a meranie krajiny'' v [[Braunschweig]]u. Vybavením nemeckého občianstva bola poverená Hitlerova podporovateľka [[Magda Quandtová]] (vtedy manželka veľkopodnikateľa ''[[Günther Quandt|Günthera Quandta]]'',&amp;nbsp;neskoršie manželka ministra propagandy [[Joseph Goebbels|Josepha Goebbelsa]]).

Vo februári 1925 sa NSDAP ako jedinej z extrémistických strán podarilo dosiahnuť zrušenie zákazu svojho pôsobenia, ktoré platilo od [[Pivnicový puč|puču v novembri 1923]]. NSDAP vydávala nové preukazy aj členom iných strán a prevzala a zreorganizovala aj ozbrojené oddiely [[Sturmabteilung|SA]] a [[Schutzstaffel|SS]]. &amp;nbsp;V rokoch 1924 až 1929 sa nemecká ekonomika vďaka dotáciám zo zahraničia relatívne stabilizovala a vyzeralo to, že Nemecku sa podarí prekonať úpadok spôsobený vojnou. Vo voľbách v máji 1928 získala NSDAP len 2,6 % hlasov (810 127) napriek tomu, že počet členov na konci roka 1928 bol už približne 130 000.&amp;nbsp;Čím horšie sa darilo Nemecku, tým lepšie sa darilo nacistom.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

[[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľká hospodárska kríza]], ktorá začala v roku [[1929]] aj v Nemecku spôsobila nezamestnanosť a nespokojnosť, ktorá pomohla Hitlerovi a jeho strane dostať sa k moci. 27.&amp;nbsp;marca 1930 sa&amp;nbsp;rozpadla koalícia demokratických strán, ktorá bola základom tzv. [[Weimarská republika|Weimarskej republiky]].&amp;nbsp;&lt;!-- Vo voľbách v septembri 1930 získala NSDAP 18,3 % hlasov (6 379 672), 107 kresiel a stali sa druhou najsilnejšou stranou. Hitler kandidoval v marci 1932 v prezidentských voľbách. Aj keď ich nevyhral, dokázal získať nemalú podporu. V prvom kole získal 30,1 % hlasov, v druhom 36,8 % (Hindenburg 49 % a 53 %). --&gt;Vo voľbách do [[Ríšsky snem|Ríšskeho snemu]] v júli 1932 sa [[NSDAP]] s 37,4 % hlasov stala najsilnejšou stranou&lt;!-- Napriek víťazstvu však Hitlerovi zatiaľ post kancelára ušiel. Nacisti nemali na vytvorenie vlády potrebnú väčšinu (Komunisti získali 89 kresiel, sociálni demokrati 133). Prezident vymenoval za kancelára Franza von Papena. Von Papen však post nezvládol. Jeho vláde bola vyslovená nedôvera a nové voľby boli vypísané na november 1932. Nacisti v nich získali už len 33,1 % hlasov a počet ich poslancov v Reichstagu klesol na 196. .. Pre Hitlera to bol jasný signál, že sa musí zmocniť postu kancelára čím skôr, čo by sa mu nepodarilo keby sa proti nacistom vytvorila jednotná opozícia. Von Papen, jeho nástupca na poste kancelára Kurt von Schleicher a Alfred Hugenberg (Deutschnationale Volkspartei) sa do január 1933 hádali a intrigovali. Starého a unaveného prezidenta Hindenburga (82 rokov) to viedlo k menovaniu Hitlera. „Obdobie boja“ (Kampfzeit) sa skončilo, začalo „uchopenie moci“ (Machtergreifung). --&gt; a prezident [[Paul von Hindenburg]] Hitlera [[30. január]]a 1933 menoval ríšskym [[kancelár]]om. V roku 1933 bolo nezamestnaných viac ako šesť miliónov Nemcov a životná úroveň dramaticky nízka.

=== Nacistický diktátor ===
[[Súbor:Reichsparteitag of the NSDAP in Nuremberg, SA troops march past Adolf Hitler, Sept. 1935.jpg|náhľad|Hitler na prehliadke SA v [[Norimberg]]u, november 1935]]
Po prístupe k moci postupne zaviedol v Nemecku [[nacizmus|nacistickú]] [[diktatúra|diktatúru]]. Po [[Požiar Ríšskeho snemu|požiari Ríšskeho snemu]] 27. februára&amp;nbsp;1933, z ktorého obvinil komunistov, primäl prezidenta&amp;nbsp;k podpisu dvoch mimoriadnych nariadení&amp;nbsp;''Na ochranu národa a štátu''&amp;nbsp;a&amp;nbsp;''Proti zrade a velezradným činom''. Na ich základe boli zrušené občianske práva a slobody, čo neskôr viedlo k zákazu [[komunizmus|komunistickej strany]], fyzickej likvidácii &quot;revolučných kádrov&quot; a antifašistov. Nakoniec jediným odsúdeným za požiar bol Holanďan [[Marinus van der Lubbe]]. Obvinený [[Georgi Dimitrov]], ktorému sa podarilo pred súdom dokázať možnú účasť&amp;nbsp;[[Hermann Göring|Göringa]] na požiari, bol spolu s ostatnými oslobodený.

1. augusta 1934 sa Hitlerovi podarilo presadiť spojenie úradu ríšskeho prezidenta a ríšskeho kancelára, deň nato zomrel prezident [[Paul von Hindenburg|Hindenburg]]. Týmto sa Hitler stal [[2. augusta]] [[1934]] prakticky neobmedzeným vládcom Nemecka, keď prevzal aj právomoci prezidenta. Sám sebe si kancelár Hitler udelil zákonom titul „vodca“ ([[nemčina|nem.]] ''[[Führer]]''). Pozícia s plným názvom ''Führer und Reichskanzler'' (vodca a ríšsky kancelár) spojila úrady prezidenta a kancelára a v jeho rukách skoncentrovala neobmedzenú moc. 

Hitler a nacisti potláčali akúkoľvek opozíciu. Pre svojich ideologických a „rasových nepriateľov“ prikázal zriadiť [[Koncentračný tábor|koncentračné]] a [[Nacistický vyhladzovací tábor|vyhladzovacie tábory]] ešte v polovici [[30. roky 20. storočia|30. rokov]]. Masové vyhladzovanie a popravy najrôznejších skupín nemeckého i podmaneného obyvateľstva dosiahlo svoj vrchol neskôr počas vojny. Bol iniciátorom rasistickej politiky namierenej najmä proti [[Židia|Židom]]. V roku [[1935]] boli s jeho prispením schválené [[Norimberské zákony]], ktoré postihovali „rasovo menejcenné obyvateľstvo“. Medzi iným boli Židia pozbavení občianstva a nesmeli uzatvoriť manželstvo s [[árijci|Árijcami]]. V noci z 9. na [[10. november|10. novembra]] 1938 sa s Hitlerovým súhlasom uskutočnil veľký [[pogrom]] proti Židom po celej krajine tzv. [[krištáľová noc]], ktorý nakoniec viedol k ich deportácii do [[geto|get]]&lt;ref name=&quot;BEoWH&quot;&gt;Tent, James F., ''Hitler Adolf.'' in William H. McNeill (Editor): ''Berkshire Encyclopedia of World History.'' Vol. III, Berkshire Publishing Group, Great Barrington, s. 910&amp;nbsp;–&amp;nbsp;915&lt;/ref&gt;.

V marci roku 1935 zaviedol v Nemecku [[branná povinnosť|všeobecnú brannú povinnosť]] a začal sa systematicky pripravovať na agresívnu vojnu. Postupne likvidoval jednotlivé ustanovenia [[Versaillská mierová zmluva|Versaillského mieru]], obsadil [[Porýnie]] nemeckým vojskom. V rokoch [[1936]]{{--}}1939 aktívne podporoval [[Francisco Franco|Franca]] v [[Španielska občianska vojna (1936)|španielskej občianskej vojne]].

Nacistické vydavateľstvo ''Eher'' získalo v roku 1939 až [[44]]% podiel na trhu (ktorý sa potom do roku [[1944]] zvýšil až na 83%). Nacistický denník ''Völkischer Beobachter''&amp;nbsp;v 40 miliónovom Nemecku dosahoval miliónové náklady (v roku [[1941]] mal 1 200&amp;nbsp;000 výtlačkov). Pomocou zastrašovania domnelých aj skutočných nepriateľov ozbrojenými oddielmi a tajnou políciou [[Gestapo]] (vedených [[Heinrich Himmler|Himmlerom]]) ako aj propagandou (v roku 1941 zamestnávalo [[Joseph Goebbels|Goebbelsovo]] ministerstvo propagandy 60 000 ľudí a okrem tlače ovládlo aj film) sa podarilo Hitlerovi a jeho spolupracovníkom sfanatizovať Nemcov [[nacizmus|nacizmom]] a v záujme cieľu získať &quot;životný priestor&quot; „tisícročnej nemeckej ríše&quot; vybudovať [[diktatúra|diktatúru]], ktorá hnala sfanatizovaných občanov do vojny.

=== Predohra k vojne ===
V roku 1938 [[anšlus]]om pripojil k Nemecku [[Rakúsko]], čím opäť porušil jeden z bodov [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillskej zmluvy]]. So súhlasom nedôrazných predstaviteľov Francúzska a Spojeného kráľovstva postupne likvidoval aj samostatnosť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Za formálnej pomoci [[Talianske kráľovstvo (1861&amp;nbsp;–&amp;nbsp;1946)|Talianska]], [[30. september|30. septembra]] 1938 uzavrelo Nemecko s predstaviteľmi Francúzska a Británie [[Mníchovská dohoda|Mníchovskú dohodu]], čím pozbavilo Československú republiku [[Sudety (región)|Sudet]], resp. západných pohraničných území obývaných z viac než polovice nemeckým obyvateľstvom&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = egli
  | titul = Mnichovská dohoda
  | url = http://www.fronta.cz/dokument/mnichovska-dohoda
  | dátum vydania = 4. august 1999
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu =2012-7-14
  | vydavateľ = fronta.cz
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Zmluva fakticky pozbavila Česko-Slovensko možnosti efektívne sa brániť nemeckej agresii, keďže Nemcami zabraté územie zahŕňalo väčšinu novovybudovaných [[československé opevnenie|česko-slovenských pohraničných opevnení]]. Hitler ďalej oslabil Česko-Slovensko aj prípravou [[Prvá viedenská arbitráž|viedenského diktátu]], ktorým [[2. november|2. novembra]] 1938 prinútil krajinu odovzdať [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsku]] časť južného [[Slovenská krajina|Slovenska]] a celú [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]]. Situácia viedla v Česko-Slovensku k vnútropolitickej kríze [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] a umožnila Hitlerovi prebrať kontrolu aj nad zvyškom krajiny. Hitler využil autonomistické tendencie prevládajúce v slovenských politických kruhoch a na jednaní v Berlíne prinútil [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]] aby [[14. marec|14. marca]] 1939 v Bratislave bola vyhlásená samostatnosť [[prvá Slovenská republika|Slovenského štátu]]. Nasledujúceho dňa sa v Berlíne vyhrážal prezidentovi okliešteného Česka, že na zvyšok krajiny zaútočí a bude bombardovať Prahu, čím [[Emil Hácha|Emila Háchu]] prinútil k podpisu dokumentov, ktoré v nasledujúcich dňoch viedli k vyhláseniu [[Protektorát Čechy a Morava|protektorátu Böhmen und Mähren]]. Likvidáciou Česko-Slovenskej republiky&amp;nbsp;–&amp;nbsp;posledného [[demokracia|demokratického]] štátu v [[Stredná Európa|Strednej Európe]] zostával Hitlerovi na východných hraniciach Nemecka už len jeden nepohodlný sused&amp;nbsp;–&amp;nbsp;[[Poľsko]].

Agresívnou politikou územných požiadaviek eskaloval napätie medzi Nemeckom a [[Poľsko]]m. Útoku na Poľsko predchádzala veľmi dôležitá diplomatická hra. Hitler, ktorý sa obával vojny na dvoch frontoch (západe a východe) využil nerozhodnosť západných demokratických krajín. Tie videli v Hitlerovom [[nacistické Nemecko|nacistickom Nemecku]] nezmieriteľného ideologického nepriateľa komunistického [[ZSSR|Sovietskeho zväzu]] a očakávali, že Hitlerova expanzia bude smerovať naň. Sovietske návrhy na &quot;kolektívnu bezpečnosť&quot; zostali nevypočuté a tak [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] uprednostnil uzavretie dohody priamo s Hitlerom, dúfajúc že využije vzniknutý čas na prípravu krajiny na vojnu&lt;ref&gt;Axelrod, A., ''Encyclopedia of World War II.'' Facts On File, Inc., New York, 2007, s. 380&amp;nbsp;–&amp;nbsp;381&lt;/ref&gt;. [[23. august]]a 1939 podpísali v [[Moskva|Moskve]] nemecký a sovietsky minister zahraničných vecí [[Joachim von Ribbentrop|von Ribbentrop]] a [[Viačeslav Michajlovič Molotov|Molotov]] [[pakt o neútočení]], ktorý obsahoval dohodu o delení Poľska. V rozpútaní novej veľkej vojny v Európe tak Hitlerovi už nič nestálo v ceste.

=== Druhá svetová vojna ===
{{Hlavný článok|druhá svetová vojna|Poľská obranná vojna (1939)}}
[[Súbor:Bundesarchiv Bild 101I-013-0064-35, Polen, Bormann, Hitler, Rommel, v. Reichenau.jpg|náhľad|Hitler v Poľsku s Bormannom, Rommelom a von Reichenauom]]
Hitler sa pri útoku na svojho východného suseda spoliehal na viacero faktorov, jednak na to, že Poľsko rýchlo porazí za pomoci Sovietskeho zväzu, ktorému prenechal východnú časť krajiny a tiež na to, že západní Spojenci&amp;nbsp;–&amp;nbsp;Francúzsko a Británia nezaútočia na Nemecko zo západu dosť rýchlo a dôrazne. Útok na Poľsko s krycím označením [[Poľská obranná vojna (1939)|Fall Weiss]] pre Hitlera po vojenskej stránke pripravil generálny štáb na čele s generálom [[Franz Halder|Halderom]] a vrchným veliteľom armády generálom [[Walther von Brauchitsch|Brauchitschom]], ktorý velil útoku. Pre ospravedlnenie vpádu do Poľska bol v predvečer vojny zinscenovaný [[Gliwický incident]], ktorý bol len jedným z radu pohraničných incidentov. [[1. september|1. septembra]] 1939 nemecké vojská bez vyhlásenia vojny [[Poľská obranná vojna (1939)|napadli Poľsko]]. V Európe sa začala [[druhá svetová vojna]]. Nemecké jednotky taktikou [[blitzkrieg|bleskovej vojny]] rýchlo prenikali zo západu z Nemecka, z juhu zo [[Sliezsko|Sliezska]] a Slovenska ako aj zo severu z [[Východné Prusko|Východného Pruska]]. Poliaci sa čoskoro ocitli v ťažkej situácii, ale po tom, čo [[17. september|17. septembra]] 1939 zaútočili aj sovietske vojská z východu, poľská obrana celkom skolabovala. V beznádejnej situácii im nepomohlo ani to, že Francúzsko a Spojené kráľovstvo [[3. september|3. septembra]] 1939 vyhlásili Nemecku vojnu. Západní Spojenci prakticky po celú dobu od jesene 1939 až do jari [[1940]] neviedli na francúzsko-nemeckej hranici žiadnu významnú bojovú činnosť a to aj napriek tomu, že na západe Nemecka boli iba minimálne vojenské sily. Toto obdobie pokoja na západnom fronte je známe ako [[čudná vojna]].

=== Hitler ako veliteľ armády ===
Hitler na začiatku vojny prenechával vojenské rozhodnutia na svojich generálov, neskôr však priamo velil jednotkám. Bol hlavným zodpovedným za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny]]. Prvým zásahom do priebehu vojenskej [[Operácia Weserübung|operácie Weserübung]] (napadnutie&amp;nbsp;Dánska&amp;nbsp;a Nórska v apríli 1940) po vylodení [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencov]] bolo jeho nariadenie na ústup nemeckých vojsk z nórskeho [[Narvik]]u do neutrálneho [[Švédsko|Švédska]], kde by však boli internované. Po zásahu generála [[Alfred Jodl|Jodla]] bol však jeho nezmyselný rozkaz zrušený a vojakom prikázané držať pozície, čím v júni 1940 donútili Spojencov k evakuácii z Nórska. Hitler neskôr pri akejkoľvek kríze presadzoval zotrvanie v pôvodných pozíciach.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=182|rok=1997}}&lt;/ref&gt;&lt;!-- Po víťazstvách Nemcov na západe v roku 1940 mu Keitel udelil prezývku Grösster Feldherr aller Zeiten. Nemci radi vytvárali oficiálne skratky a tak vzniklo oficiálne Gröfazl, čo neznelo veľmi vážne. (poznámka: pochopí len ten čo vie po nemecky) --&gt;

10 [[máj]]a 1940 Hitler [[bitka o Francúzsko|zaútočil na Francúzsko]] keď najprv jeho armády rýchlo dobyli [[Belgicko]], [[Holandsko]] a [[Luxembursko]]. Priamo Hitler však nariadil 17. a 22. mája zastaviť postup útočného hrotu tankov (Panzertruppe) aby sa doplnili a posilnili pozície na krídlach. 24. mája v rozpore so stanoviskom viacerých generálov rozhodol aby tankový útok nepokračoval na posledné väčšie mesto pri [[Lamanšský prieliv|Lamanšskom prielive]] [[Dunkerque]] ale mala ho bombardovať Luftwaffe. Práve vtedy Hitler ako politik prevzal od generálov vedenie vojny. Zastavenie postupu umožnilo evakuovať koncom mája cez kanál do Anglicka počas [[Operácia Dynamo|operácie Dynamo]] 224 tisíc britských a 112 tisíc francúzskych a belgických vojakov.

Počiatočné úspechy a kapitulácia Francúzska presvedčili Hitlerovho hlavného spojenca, talianskeho vodcu [[Benito Mussolini|Benita Mussoliniho]] pridať sa aktívne vo vojne k Nemecku. Počas tohto obdobia sa Hitler po abdikácii [[Walther von Brauchitsch|Waltera von Brauchitscha]] stal najvyšším veliteľom pozemného vojska. V tejto funkcii potláčal všetkých generálov bývalého generálneho štábu na úkor svojich priaznivcov a verných [[Nacizmus|nacistov]].
[[Súbor:Benito Mussolini and Adolf Hitler.jpg|náhľad|vľavo|Hitler a Mussolini v okupovanej Juhoslávii]]
[[22. jún]]a 1941 Hitler prikázal trojmiliónovému vojsku zaútočiť na [[Sovietsky zväz]], čím porušil [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt neútočenia]], ktorý uzavrel spolu so [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] pred tromi rokmi. Predpokladal, že sa jeho armáde podarí zničiť [[ZSSR]] v priebehu niekoľkých mesiacov ešte pred príchodom zimy. Nemcom sa podarilo preniknúť hlboko do sovietskeho územia, obsadiť [[Pobaltie|pobaltské štáty]], [[Ukrajina|Ukrajinu]], [[Bielorusko]] a veľkú časť západu ZSSR. Hitler bol prvý, kto rozpútal vojnu aj v oblastiach za polárnym kruhom, kde sa predtým vojenské operácie nikdy neviedli. Postupne sa však prejavila nepripravenosť nemeckej armády na extrémne podmienky ZSSR. Nepodarilo sa jej obsadiť [[Stalingrad]] (súčasný [[Volgograd]]) a v najdôležitejšom smere útoku boli nemecké vojská zastavené v [[bitka o Moskvu|bitke pred Moskvou]] v decembri 1941. Pod tlakom [[Červená armáda|Červenej armády]] niektorí nemeckí velitelia ustúpili o niekoľko {{km|100|m}}. Tých, ktorí ustúpili, Hitler odvolal. Veril totiž, že práve jeho rozkazy držať pozície za každú cenu a neustupovať sú faktorom, ktorý odvráti nemeckú porážku.&lt;ref name=&quot;Manstein, s17&quot;&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Erich von Manstein]]|titul=Ztracená vítezství svazek 2|isbn= 80-7217-443-6|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|rok=2006|strany=17}}&lt;/ref&gt;

[[Erich von Manstein|Manstein]] vo svojich pamätiach (vydaných až po vojne) uvádza niekoľko zaujímavých pohľadov na Hitlera ako vojaka. Napriek kritike jeho nerozhodnosti a nedostatočného vojenského vzdelania odmieta lacnú frázu „slobodník z prvej svetovej vojny“&lt;ref name=&quot;Manstein, s17&quot; /&gt;, často používanú v súvislosti s jeho vojenskými schopnosťami.

Po začatí vojny Hitler v plnej miere uskutočňoval svoje plány na likvidáciu preňho nežiaducich skupín. V januári 1942 sa konala utajovaná [[konferencia vo Wannsee]], kde sa ľudia z Hitlerovho blízkeho okolia vrátane [[Reinhard Heydrich|Heydricha]] (veliteľa Ríšskeho bezpečnostného úradu) dohodli na takzvanom „[[Konečné riešenie židovskej otázky|konečnom riešení]]“ židovskej otázky, čo bol nacistický [[eufemizmus]] pre systematické vyvraždenie ([[Genocída (právo)|genocídu]]) všetkých [[Židia|Židov]] – [[holokaust]]. Hitler síce nikdy nepodpísal žiadny písomný rozkaz, ktorý by priamo preukazoval, že išlo o jeho zámer, ale jeho podriadení poznali jeho priania a konali v ich zmysle&lt;ref name=&quot;BEoWH&quot; /&gt;.

==== Zásahy do velenia armády ====
Na východnom fronte sa v nasledujúcom období rozpútali ťažké boje, ktoré si vyžiadali obrovské množstvo obetí. Hitler vojská na východe riadil z hlavného stanu ''Werwolf'' ležiaceho blízko mesta [[Vinnica]] na západe Ukrajiny.
[[Súbor:Hitler Mannerheim 2.jpg|náhľad|vpravo|Hitler s [[Carl Gustaf Emil Mannerheim|Mannerheimom]] na východnom fronte vo Fínsku, leto 1942]]
Jeho zásahy do velenia boli niekedy neodborné a nerozhodné. Pri bojoch v južnej časti ZSSR nemecké vojská nedobyli [[Kaukaz (geografická oblasť)|Kaukaz]] a navyše sa zaplietli do dlhotrvajúcich a vyčerpávajúcich bojov o [[Stalingrad]], ktoré sa pokúšali obaja diktátori z prestížnych i strategických dôvodov [[bitka o Stalingrad|udržať za každú cenu]]. V dôsledku neuspokojivého tempa postupu odvolal Hitler veliteľa [[Skupina armád A|skupiny armád A]] [[Wilhelm List|maršala Lista]] a týmto jednotkám velil sám. Neskôr výrazne podcenil sovietsku armádu, ktorá najprv porazila krídla [[6. armáda Wehrmachtu|6. armády]], rozvrátila nemecký ''južný front'' a potom celkom [[obkľúčenie|obkľúčila]] nemecké vojská v okolí [[Bitka o Stalingrad|Stalingradu]]. Spočiatku zvažoval evakuáciu tohto vojska, bol však ubezpečený [[Hermann Göring|Göringom]], že letectvo [[Luftwaffe]] zabezpečí dostatočný prísun zásob obkľúčeným jednotkám a preto trval na tom, aby 6. armáda naďalej držala svoje pozície. Zásobovanie však nebolo dostatočné, čo nakoniec vyústilo v kapituláciu a zajatie jej veliteľa maršala [[Friedrich Paulus|Paulusa]] v januári 1943.&lt;!-- Na jar sa Wehrmachtu pod vedením Mansteina síce podarilo stabilizovať front, no následne boje boli znovu poznamenané Hitlerovými nesprávnymi rozhodnutiami. --&gt; Až po tejto [[Bitka o Stalingrad|porážke pri Stalingrade]], nariadil prechod krajiny na vojnový režim, keď [[13. január]]a [[1943]] vyhlásil prostredníctvom Goebbelsa ''totálnu mobilizáciu'' a prechod priemyslu na vojnovú výrobu. Napriek tomu Nemecko Spojencov v ukazovateľoch priemyselnej výroby nedobehlo. Nacistická politika presadzujúca konzervatívne postavenie žien v spoločnosti neumožnila ich efektívnu mobilizáciu ako pracovnej sily pre zvýšenie vojnového úsilia&lt;ref name=&quot;BEoWH&quot; /&gt;. Namiesto toho, aby pozemná armáda [[Heer]] dopĺňala svoje [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]] bojujúce na fronte, uprednostňoval vytváranie nových. Tak krátko po bitke o Stalingrad vznikla napríklad znovu aj 6. armáda (jej základ tvorili príslušníci bývalej 6. armády, ktorí boli evakuovaní, alebo neboli v obkľúčení). To, že nedbal na doplňovanie frontových jednotiek, malo výrazný vplyv na ich opotrebovanie. Nové jednotky museli navyše naberať nové skúsenosti.

Hitler neuspel aj v ďalších cieľoch. Jeho armády sa na obsadených územiach správali zločinne, kradli výrobky, kapitál, služby ale aj kultúrne diela a dokonca obyvateľstvo, ktoré najprv [[Odchod Ukrajincov za prácou do Tretej ríše|verbovali]] a potom posielali na [[nútená práca|nútené práce]] vo svoj vlastný prospech. Nacisti v oblastiach východnej Európy, viedli tvrdú [[Rasizmus|rasistickú politiku]] spojenú so zločinmi, ktoré zaskočili aj obyvateľstvo, ktoré inak opovrhovalo [[stalinizmus|stalinizmom]] na vlastnom území. Hitler tak využil protisovietske naladenie časti obyvateľstva iba čiastočne. Systematicky pristúpil k získavaniu spojencov z radov obyvateľstva až v období, kedy jeho armády prestávali byť na frontoch úspešné a začali byť zo sovietskeho územia vytláčané (napr. [[Ruská oslobodenecká armáda|Vlasovci]]).

V [[jún]]i a [[júl]]i 1943 sústredil jednotky armády a SS k útoku na výbežok frontu pri [[Kursk]]u. [[Kurská bitka]], do ktorej bez dostatočného uváženia vrhol svoje vojská, nakoniec skončila ťažkými stratami pechoty i tankov.

Počas [[vylodenie v Normandii|vylodenia spojencov v Normandii]] v lete 1944 sčasti aj kvôli dezinformácii vedenej spojeneckou rozviedkou, Hitler ignoroval hrozbu a prikázal držať tankové zálohy v blízkosti [[Cherbourg]]u a neskôr zase viesť nezmyselný protiútok pri [[Mortain]]e, ktorý uväznil v pasci niekoľko desiatok tisíc vojakov a stal sa známy ako obkľúčenie pri [[Falaise (Calvados)|Falaise]]. V tom istom období bola nemecká [[skupina armád Stred]] v [[Bieloruská SSR|Bielorusku]] nečakane napadnutá sovietskymi silami. V priebehu mesiaca utrpeli Nemci straty asi 170 000 mŕtvych a nezvestných vojakov a stredná časť ich frontu sa celkom rozpadla.

=== Atentát [[20. júl]]a 1944 ===
[[Súbor:Adolf Hitler, accompanied by other German officials, grimly inspects bomb damage in a German city in 1944, in this... - NARA - 531231.tif|náhľad|vpravo|Hitler pri návšteve zbombardovaného mesta v roku 1944]]
{{Hlavný článok|Stauffenbergov pokus o prevrat}}
Po úspechu spojeneckej [[operácia Overlord|operácie Overlord]], ako aj porážky pri [[operácia Bagration|bojoch v Bielorusku]] vzrástlo medzi mnohými dôstojníkmi nemeckej armády odhodlanie Hitlera zlikvidovať. Práve v tomto období, keď boli pozície Tretej ríše otrasené, pre to bola najvhodnejšia doba. [[20. júl]]a 1944 naňho uskutočnil [[Claus von Stauffenberg]] v sídle štábu [[Wolfsschanze]] vo Východnom Prusku bombový atentát, ktorý sa však nepodaril. Diktátor bol len ľahko zranený. Hitler túto opozíciu príslušníkov generálneho štábu kruto potrestal. [[Ludwig Beck]], jeden z vodcov sprisahania, ktorý mal nahradiť Hitlera do doby než bude ustanovená legitímna vláda, samotný von Stauffenberg ,ako aj ďalší medzi nimi mnohí [[poľný maršal|poľní maršali]] boli popravení. Populárneho [[Erwin Rommel|Rommela]], o ktorom bol Hitler presvedčený, že bol súčasťou príprav atentátu, prinútil spáchať samovraždu.

Na Hitlera bolo spáchaných ešte niekoľko atentátov, ktoré boli všetky neúspešné. Hitler tieto prežité atentáty považoval za znamenia osudu a tvrdil o sebe, že bol povolaný Bohom. Po atentáte poslal lietadlom svoju zakrvavenú bundu uniformy svojej milenke.

=== Posledné boje ===
Od konca roku 1944 žil Hitler vo svojom ''Ríšskom kancelárstve''&lt;!-- vtedajšie kancelárstvo, dnes je inde (v blízkosti Ríšskeho snemu) --&gt; v Berlíne, ktoré malo vo dvore protilietadlový kryt, vybudovaný špeciálne pre neho (nemecky Führerbunker). Bojové operácie v tej dobe riadil len z máp. Jeho nádeje na uzavretie separátneho mieru so západnými Spojencami sa miešali s vierou v použitie moderných zbraní ako boli balistické rakety [[V2 (raketa)|V2]], nových typov lietadiel napr. [[Messerschmitt Me 262]] alebo tankov napr. [[Panzerkampfwagen VI Tiger II]]. Rovnako veril, že aliancia západných demokracií so Stalinovým komunistickým ZSSR je neprirodzená a sleduje protichodné politické ciele, čo by malo viesť k jej rozpadu. Nechápal však, že dokiaľ bude žiť a bude na slobode, táto podivuhodná koalícia bude držať pohromade.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|autor=[[Correlli Bernett]]|titul=Hitlerovi generálové|miesto=Brno|vydavateľ=Jota|strany=28|rok=1997}}&lt;/ref&gt;

V septembri 1944 Hitler prikázal pripraviť [[Bitka o Ardeny|ofenzívu v Ardenách]], ktorá naplánovaná na december mala dosiahnuť [[Antverpy]] a oddeliť od seba anglické a americko-kanadské vojská. Tento veľmi nerealistický plán zahrňoval aj neekonomické presuny vojsk z východného frontu, kde práve prebiehali [[Bitka o Budapešť|boje o Budapešť]] a Sovieti navyše pripravovali [[Visliansko-oderská operácia|útok z Poľska]], ktorý urýchlene začali na žiadosť spojencov. Na jeho konci sa Sovietske jednotky nachádzali na [[Odra|Odre]], menej než {{km|100|m}} od Berlína.

[[19. marec|19. marca]] 1945 Hitler vydal rozkaz na likvidáciu infraštruktúry oblastí, ktoré mali padnúť do rúk nepriateľa. Nacisti následne začali viesť [[Taktika spálenej zeme|taktiku spálenej zeme]] aj na vlastnom území. V prípade, že by boli tieto rozkazy splnené v plnej miere&lt;!-- Tieto rozkazy sa neoficialne ignorovali. Oficálne sa proti nim postavil len Speer. --&gt;, tisíce Nemcov by zahynuli na následky hladu a chorôb bez strechy nad hlavou.

=== Smrť v bunkri ===
Posledné týždne svojho života strávil v bunkri v [[Berlín]]e. Išlo o bunker budovy starého ríšskeho kancelárstva na Wilhelmstraße, ktorý Adolf Hitler používal ako svoju hlavnú súkromnú rezidenciu v Berlíne a preto je bunker označovaný ako ''Führerbunker''. Hitlerov zdravotný stav sa ku koncu vojny zhoršoval (pravdepodobne [[Parkinsonova choroba]]). Najmä po [[20. apríl]]i 1945, kedy sa Berlín dostal po prvýkrát pod paľbu sovietskeho delostrelectva, bol Hitler výrazne otupený s prerušovanými záchvatmi zúrivosti&lt;ref&gt;Žukov, G. K., ''Vzpomínky a úvahy. 3. časť.'' Naše vojsko, Praha, 2006, s. 297&lt;/ref&gt;. 20. apríla, v deň svojich 56. narodenín, Hitler uskutočnil svoju poslednú cestu mimo bunker. V delostrelectvom a bombami zničenej záhrade Ríšskeho kancelárstva vyznamenal [[Železný kríž|Železným krížom]] chlapcov z [[Hitlerjugend]]u. V nasledujúcich dňoch sovietske vojská postupne Berlín obkľúčili. Napriek vojensky absolútne beznádejnej situácii Hitler dúfal, že sa jednotky [[Waffen SS]] generála [[Felix Steiner|Steinera]] prebojujú zo severu k mestu, zatiaľ čo jednotky [[8. armáda Wehrmachtu|8. armády]] sa k mestu dostanú z juhu, čím narušia sovietske obchvatné operácie. Vzhľadom na celkovú sovietsku prevahu a dynamiku ich postupu to boli úplne nereálne predstavy.
[[Súbor:Stars &amp; Stripes &amp; Hitler Dead2.jpg|thumb|Správa o Hitlerovej smrti v [[Stars and Stripes]]]]Keď sa 22. apríla na vojenskej porade Hitler dozvedel od príslušníkov štábu o tom, že nemecký protiútok sa ani nikdy nemohol začať a naopak nemecké jednotky boli na všetkých úsekoch zatlačené späť a Sovietom sa podarilo preniknúť do mesta, vyzval všetkých okrem [[Wilhelm Keitel|Keitela]], [[Alfred Jodl|Jodla]], [[Hans Krebs|Krebsa]] a [[Wilhelm Burgdorf|Burgdorfa]], aby opustili miestnosť a v hysterickom záchvate obvinil generálov zo zrady a nekompetentnosti, pri čom po prvýkrát priznal, že vojna je prehratá. Následne vyhlásil, že zostane v Berlíne až do konca a spácha samovraždu.

23. apríla [[Hermann Göring|Göring]] v telegrame z [[Berchtesgaden]]u v Bavorsku oznámil, že ak je Hitler obkľúčený v Berlíne, mal by byť poverený vedením Nemecka on, a oznámil tiež, že dáva ultimátum, po ktorom bude považovať Hitlera za neschopného riadiť vojenské operácie. Hitler následne nariadil Göringa zatknúť a neskôr ho vo svojej poslednej vôli pozbavil akejkoľvek funkcie.

28. apríla Hitler zistil, že [[Heinrich Himmler|Himmler]] sa pokúšal viesť so západnými spojencami vyjednávania o kapitulácii. Následne nariadil Himmlera zatknúť a zastreliť a popraviť aj Himmlerovho adjutanta a styčného dôstojníka SS pri hlavnom stane&lt;!-- pobočníka pri hlavnom stane Verbindungsoffizier der Waffen-SS zum Führerhauptquartier --&gt; (Führerhauptquartier) [[Hermann Fegelein|Hermana Fegeleina]] (manžela sestry Hitlerovej milenky [[Eva Braunová|Braunovej]]).

29. apríla sa zosobášil s [[Eva Braunová|Evou Braunovou]]. V&amp;nbsp;priebehu tohto dňa Hitler zistil, že [[Benito Mussolini|Mussolini]] bol popravený. Opustil svadobnú recepciu, aby spolu so sekretárkou pripravil poslednú vôľu a tzv. politický testament&lt;!-- Politisches_Testament_Adolf_Hitlers - politickym bol nazvany az neskor. Osobná (posledná vôľa) bola stručná - mala len tri body. Je popisana v clanku v anglickej verzii --&gt;, v ktorom okrem iného z neúspechu vo vojne obvinil Židov a Nemcov, ktorí zlyhali pri plnení jeho plánov.

[[30. apríl]]a 1945, len dva dni pred dobytím bunkru, spáchal Hitler samovraždu so svojou manželkou. Prehryzol [[Kyanid draselný|kyanidovú tabletku (cyankáli)]] a potom sa zastrelil do hlavy pištoľou Walther 7,65. Deň predtým, než spáchal samovraždu, otrávil svojho psa, [[Nemecký ovčiak|nemeckého ovčiaka]] [[Blondi]]. Hitlerove telesné pozostatky jeho služobníctvo a strážcovia poliali [[benzín]]om a čiastočne spálili v kráteri pred bunkrom, následne ho tam i pochovali spolu s manželkou a psom. V tom čase sa ešte v bunkri ukrývali okrem služobníctva a strážcov aj jeho osobný tajomník [[Martin Bormann|Martin Bohrman]]&lt;!-- mal 46 rokov, jeho žena bola bývala Hitlerova sekretárka s ktorou mal 10 detí z ktorých posledné sa narodilo 1943. Manzelka sa skrývala v SUdTyrol a zomrela 1946 na otravu ortuťou --&gt; a minister [[Joseph Goebbels]] s manželkou a ich 6 detí. Goebbels s manželkou a deťmi zomreli 1. mája 1945. V noci z 1. na 2. mája aj všetci ostatní opustili bunker&lt;!-- (Bohrman zomrel neďaleko ale jeho telo objavili až v roku 1972) --&gt; a 2. mája skončil [[Wehrmacht]] boje v Berlíne a bunker bol obsadený červenou armádou.

Krátko po konci vojny boli jeho telesné pozostatky [[exhumácia (hrob)|exhumované]] zvláštnou sovietskou jednotkou [[SMERŠ]]. Časť lebky so stopami po guľke a [[čeľusť]], ktorú jednoznačne identifikoval Hitlerov osobný zubár, sa dodnes nachádza v štátnom archíve ([[GARF]]) pod dozorom [[KGB]] (dnešné [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]) v [[Moskva|Moskve]]. Zvyšok pozostatkov bol zničený pri meste [[Schönebeck]] a rozprášený do blízkej rieky v roku [[1970]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Procházková
  | meno = Petra
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hitlerove kosti strážia Rusi
  | url = http://www.sme.sk/c/5147557/hitlerove-kosti-strazia-rusi.html
  | dátum vydania = 10. december 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2010-1-4
  | vydavateľ = Agentúra Epicentrum, sme.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V roku 2017 francúzski výskumníci porovnali pozostatky z Moskvy so sovietskou pitevnou správou, röntgenovými a zubnými záznamami a historickými údajmi. Konštatovali, že úlomok lebky sa zhodoval s röntgenovým záznamom Hitlera, ktorý vznikol rok pred jeho smrťou a zistenia o zuboch boli tiež v súlade so samovraždou. Pozostatky sú teda Hitlerove.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=BEŇO|meno=MATÚŠ|titul=Neušiel do Antarktídy ani na Mesiac. Hitler naozaj zomrel v Berlíne, hovorí štúdia|periodikum=tech.sme.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://tech.sme.sk/c/20832260/neusiel-do-antarktidy-ani-na-mesiac-hitler-naozaj-zomrel-v-berline-hovori-studia.html|dátum prístupu=2018-05-23|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
|priezvisko=Charlier
|meno=Philippe
|priezvisko2=Weil
|meno2=Raphaël
|priezvisko3=Rainsard
|meno3=P.
|priezvisko4=Poupon
|meno4=Joël
|priezvisko5=Brisard
|meno5=Jean Claude
|titul=The remains of Adolf Hitler: A biomedical analysis and definitive identification
|periodikum=European Journal of Internal Medicine
|rok=2018
|ročník=54
|číslo=
|issn=0953-6205
|doi=10.1016/j.ejim.2018.05.014
|strany=e10-e12
}}&lt;/ref&gt;

Hitler spáchal samovraždu, aby sa vyhol [[Norimberský proces|Norimberskému procesu]]. Jeho zodpovednosť za [[zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny|zločiny nacistického Nemecka]] však bola potvrdená radom výpovedí na tomto súde.

Pretože [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] a [[Georgij Konstantinovič Žukov|Žukov]], napriek existujúcim dôkazom, zatajovali [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] Hitlerovu smrť, vzniklo viacero [[Konšpiračná teória|konšpiračných teórií]], z ktorých najznámejšia je, že Hitler sa preplavil [[Nemecká ponorka U-530|ponorkou U-530]]&lt;!-- ktorej velil poručík Otto Wermuth  --&gt; do argentínskeho prístavu [[Mar del Plata]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;Jak to bylo s nacistickými ponorkami v Argentině, zahadyazajimavosti.cz 29. november 2012, [http://www.zahadyazajimavosti.cz/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=163:jak-to-bylo-s-nacistickymi-ponorkami-v-argentin&amp;catid=4:historie&amp;Itemid=7 Online]&lt;/ref&gt; Ponorka sa tam skutočne vynorila 10. júla 1945 a vyvolala veľký rozruch, pretože to bolo až dva mesiace po kapitulácii Nemecka. [[Fáma|Fámu]] rozširoval tam žijúci Maďar&amp;nbsp;''Ladislao Szabo''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| odkaz na autora = 
| vydavateľ = Der Spiegel
| titul = Ladislao Szabo
| url = http://www.spiegel.de/spiegel/print/d-41122355.html
| dátum vydania =
| dátum prístupu = 1947-05-03
| miesto = 
| jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;'',''&amp;nbsp;ktorého citoval najprv miestny denník ''La Critica'' a 17. a 18. júla 1945 sa táto fáma dostala až do hlavných médií v USA&lt;!-- Two Submarines Hunted July 18, 1945, NY Times
…Two Submarines Hunted BUENOS AIRES, July 17 (fP)- Cesar Ameghino, Foreign Minister, told a press conference today that a report that one or possibly two submarines… denies Hitler on board http://www.nytimes.com/topic/person/adolf-hitler http://archives.chicagotribune.com/1945/07/18/page/5/article/hitler-rumors  --&gt;.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Adolf Hitler|commonscat=Adolf Hitler}}

{{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Hitler, Adolf}}
[[Kategória:Adolf Hitler| ]]
[[Kategória:Kancelári Nemecka]]
[[Kategória:Vládcovia Nemecka]]
[[Kategória:Nacistickí vodcovia]]
[[Kategória:Organizátori holokaustu]]
[[Kategória:Vojnoví zločinci]]
[[Kategória:Nemecké osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Obete samovrážd]]
[[Kategória:Konšpirační teoretici]]
[[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]]
[[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]]</text>
      <sha1>2c8b7j4284g3d6ponagdxcw09agnfhi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Organizácia Severoatlantickej zmluvy</title>
    <ns>0</ns>
    <id>2654</id>
    <revision>
      <id>8189812</id>
      <parentid>8050858</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:54:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Slim Nesbit</username>
        <id>252983</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Frissítették a vezetőség személyzetét.</comment>
      <origin>8189812</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25690" sha1="65t45b0v8j481q8pasg6odrcefczvge" xml:space="preserve">{{Infobox Organizácia
 | ŠtýlTela              = 
 | Názov                 = North Atlantic Treaty Organization (NATO)
 | ŠtýlNázvu             = 
 | Obrázok               = NATO OTAN landscape logo.svg
 | ŠírkaObrázku          = 150px
 | AltTextObrázku        = 
 | KomentárObrázku       = Logo
 | ŠtýlKomentáruObrázku  = 
 | ŠtýlHlavičiek         = 
 | ŠtýlPopisov           = 
 | ŠtýlDát               = 
 | Mapa                  = North Atlantic Treaty Organization (orthographic projection) in NATO blue.svg
 | ŠírkaMapy             = 
 | AltTextMapy           = 
 | KomentárMapy          = Členské štáty NATO
 | Mapa2                 = 
 | OficiálnyNázov        = North Atlantic Treaty Organization&lt;br /&gt;Organisation du traité de l’Atlantique nord
 | KrátkyNázov           = NATO&lt;br /&gt;OTAN
 | Motto                 = ''[[Animus in consulendo liber]]''
 | Predchodca            = 
 | Nasledovník           = 
 | Vznik                 = [[4. apríl]] [[1949]]
 | Zánik                 = 
 | Typ                   = vojenská aliancia
 | PrávnePostavenie      = 
 | Zameranie             = 
 | Ústredie              = [[Brusel]], [[Belgicko]]
 | Miesto                = 
 | Súradnice             = 
 | OblasťPôsobenia       = 
 | Členstvo              = 
{{collapsible list | title = [[#Členské štáty|32 štátov]] | 
{{Minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Česko}} [[Česko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Island}} [[Island]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Litva}} [[Litva]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]&lt;br /&gt;
{{Minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]
}}
 | RokovacíJazyk         = [[angličtina]]&lt;br /&gt;[[francúzština]]
 | GenerálnyTajomník     = [[Mark Rutte]]
 | TitulLídra            = Zástupca generálneho tajomníka
 | MenoLídra             = [[Radmila Shekerinska]]
 | TitulLídra2           = Predseda vojenského výboru
 | MenoLídra2            = admirál [[Giuseppe Cavo Dragone]]
 | TitulLídra3           = Podpredseda vojenského výboru
 | MenoLídra3            = Lieutenant General [[Winston P. Brooks]]
 | KľúčovíĽudia          = 
 | HlavnýOrgán           = [[Severoatlantická rada]]
 | RodičovskáOrganizacia = 
 | Vzťah                 = 
 | Rozpočet              = 
 | OrganizačnáZložka     = 
 | Dobrobolníci          = 
 | Webstránka            = [https://www.nato.int/ www.nato.int]
 | PredchádzajúciNázov   = 
 | Poznámka              = 
 | Portál                = 
}}

'''Organizácia Severoatlantickej zmluvy'''&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Rok = c2015
 | Titul = O NATO
 | URL = http://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/slovensko_v_nato-o_nato
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR]]
 | DátumPrístupu = 2015-04-01
}}&lt;/ref&gt; ({{vjz|eng|''North Atlantic Treaty Organization''}}; skratka: '''NATO'''; {{vjz|fra|''Organisation du traité de l’Atlantique nord''}}; skratka: '''OTAN'''; najmä v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch 20. storočia]] názov prekladaný ako '''Severoatlantická aliancia''' a do roku [[1989]] ako '''Severoatlantický pakt''') je medzivládna obranná organizácia (aliancia), založená [[4. apríl]]a [[1949]] podpisom tzv. Washingtonskej zmluvy ako reakcia západných demokratických štátov na vzniknutú povojnovú situáciu v [[Európa|Európe]] a eskaláciu napätia zo strany [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Z vojenského hľadiska je NATO jedinou súčasnou organizáciou kolektívnej obrany na svete.

Na svojom začiatku bola Severoatlantická aliancia len o trochu viac ako politické združenie. Kórejská vojna ale podnietila členské štáty k vytvoreniu vojenskej štruktúry pod dohľadom dvoch amerických veliteľov. Slovami prvého generálneho tajomníka Hastingsa Ismaya bolo úlohou NATO „udržať Ameriku v Európe, Rusko mimo západnú Európu a Nemecko pri zemi“. V roku [[1966]] odišlo Francúzsko z vojenských štruktúr NATO kvôli snahe o udržanie si vojenskej nezávislosti od Spojených štátoch. Kvôli tomu sa sídlo presunulo z Paríža do Bruselu.

Jej členské krajiny si formálne zachovávajú suverenitu a nezávislosť. NATO vytvára fórum, na ktorom sa spoločne konzultujú problémy a prijímajú rozhodnutia k politickým a vojenským otázkam týkajúcich sa ich bezpečnosti. Bezpečnosť je prijímaná komplexne ako súhrn politických, ekonomických a energetických faktorov, nie je zúžená len na vojenskú bezpečnosť. Z vojenského hľadiska je NATO jedinou organizáciou kolektívnej obrany na svete. NATO je názoru, že najväčšia hrozba preň samotné je [[Rusko]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | titul = Studená vojna pokračuje: Najväčšou hrozbou pre NATO je Rusko | periodikum = SME | rok = 2015 | url = http://svet.sme.sk/c/8098341/studena-vojna-pokracuje-najvacsou-hrozbou-pre-nato-je-rusko.html | dátum prístupu = 2016-01-02
}}&lt;/ref&gt;

Článok 3 zaväzuje členské krajiny k individuálnemu aj spoločnému rozvíjaniu obranyschopnosti, článok 4 zabezpečuje konzultácie medzi členskými krajinami v prípade ohrozenia. Článok 5 hovorí, že akýkoľvek útok proti jednému alebo viacerým členským štátom sa bude považovať za útok proti všetkým. V prípade útoku každá zmluvná strana uplatní právo na obranu podľa článku 51 [[Charta OSN|Charty OSN]], a spraví kroky, ktoré považuje za nutné, vrátane použitia vojenskej sily, ďalej bezodkladne informuje bezpečnostnú radu OSN (v praxi to môže znamenať, že v prípade napadnutia člena ostatné krajiny zašlú diplomatickú nótu v ktorej to odsudzujú; očakáva sa však vojenská pomoc). Casus foederis bol aktívny jedenkrát, po útoku na WTC v New Yorku.

Predchodcom Aliancie bola [[Západná únia]], vytvorená na základe podpisu Bruselskej zmluvy [[17. marec|17. marca]] [[1948]]. Jej podpisom [[Belgicko]], [[Francúzsko]], [[Luxembursko]], [[Holandsko]] a [[Spojené kráľovstvo]] posilnili vzájomné vzťahy a vytvorili systém spoločnej obrany. Nasledovali rokovania s Kanadou a Spojenými štátmi. V júni 1948 bola v americkom [[Senát Spojených štátov|Senáte]] prijatá [[Vandenbergova rezolúcia]], ktorá umožňovala prezidentovi USA uzatvárať vojenské spojenectvá s neamerickými štátmi aj v čase mieru. V júli začali oficiálne rokovania, ku ktorým boli prizvané aj [[Kanada]], [[Dánsko]], [[Island]], [[Taliansko]], [[Nórsko]] a [[Portugalsko]].

== Členské štáty ==
[[Súbor:Flag of NATO.svg|thumb|[[Vlajka Severoatlantickej aliancie|Vlajka NATO]]]]
[[Súbor:History of NATO enlargement.svg|thumb|Časový postup rozširovania NATO]]

Skoro všetky členské štáty (32) sú v [[Európa|Európe]], zvyšné dva sú v Severnej Amerike. Všetky členské štáty s výnimkou [[Island]]u majú vlastné ozbrojené sily, tri členské štáty ([[Spojené štáty]], [[Spojené kráľovstvo]], a [[Francúzsko]]) vlastnia aj [[Jadrová zbraň|nukleárne zbrane]].

Veliteľskú štruktúru a vytvorenie najvyšších veliteľstiev pre Európu a Atlantik urýchlilo vypuknutie [[Kórejská vojna|vojny v Kórei]] v júni [[1950]]. Tento proces vyvrcholil v roku [[1952]], keď [[18. február]]a vstúpilo do NATO [[Grécko]] a [[Turecko]] a na zasadnutí Rady v [[Lisabon]]e sa zorganizovala štruktúra Aliancie. Sídlom NATO sa stal [[Paríž]].

V 60. rokoch sa Francúzsko začalo vyčleňovať zo spoločnej obrany. V júli [[1966]] francúzsky prezident [[Charles de Gaulle]] oznámil vystúpenie Francúzska z vojenskej štruktúry NATO a požiadal o odsun všetkých jednotiek nepodliehajúcich francúzskemu veleniu. Tieto vojská sa presunuli do [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západného Nemecka]] a spojenecké velenie do Belgicka. V roku [[1974]] v dôsledku cyperskej krízy Grécko vystúpilo z vojenských štruktúr. V októbri [[1980]] obnovilo svoje plné členstvo. V marci [[1986]] sa v [[Španielsko|Španielsku]] konalo [[referendum]] o zotrvaní v organizácii. V roku [[1976]] hrozil odchodom aj Island v dôsledku sporov so Spojeným kráľovstvom kvôli [[rybolov]]u.

V marci [[1989]] NATO predložilo program spolupráce medzi Východom a Západom. V novembri [[1990]] v Paríži členské štáty [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] a NATO podpísali Dohodu o konvenčných ozbrojených silách a Spoločnú deklaráciu o neútočení. Vznikla [[Severoatlantická rada pre spoluprácu]] – NACC, poradné fórum NATO a 9 krajín strednej a východnej Európy. Bruselský [[samit]] konaný [[10. január|10.]] – [[11. január]]a [[1994]] prijal program [[Partnerstvo za mier]] a pozval všetky krajiny NACC a KBSE do svojich štruktúr.

=== Žiadosť Fínska a Švédska o členstvo ===
[[Fínsko]] a [[Švédsko]] podali [[18. máj]]a [[2022]] žiadosť o členstvo v NATO. Rozhodnutie bolo „motivované obavami o bezpečnosť, ktoré vyvolala [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruská vojenská invázia na Ukrajinu]]“.&lt;ref name=&quot;pravda-svedsko-a-finsko-podali-ziadost&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Švédsko a Fínsko podali žiadosť o vstup do NATO, proces Aliancia urýchli | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/627144-svedsko-a-finsko-podali-ziadost-o-vstup-do-nato/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-18 | dátum prístupu = 2022-05-18 }}&lt;/ref&gt; Generálny tajomník NATO, Jens Stoltenberg po prijatí žiadostí povedal „Ste naši najbližší partneri a vaše členstvo posilní našu spoločnú bezpečnosť.“&lt;ref name=&quot;pravda-svedsko-a-finsko-podali-ziadost&quot;/&gt; Žiadosť o členstvo musia schváliť zástupcovia všetkých členských štátov a ratifikovať ich parlamenty. Blokovanie žiadostí avizoval prezident [[Turecko|Turecka]], [[Recep Tayyip Erdoğan]].&lt;ref name=&quot;pravda-svedsko-a-finsko-podali-ziadost&quot;/&gt; Erdoğan argumentoval, že Švédsko ukrýva [[Kurdi|kurdských]] teroristov. Turecko napokon prijatie nezablokovalo.&lt;ref name=&quot;aktuality-turecko-opat-vydiera-spojencov&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turecko opäť vydiera spojencov. Prijatie Švédska a Fínska do NATO zatiaľ blokuje | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/FUyfSoJ/turecko-opat-vydiera-spojencov-prijatie-svedska-a-finska-do-nato-zatial-blokuje/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-05-17 | dátum prístupu = 2022-05-18 }}&lt;/ref&gt; Prezident Erdoğan stiahol svoje veto a Švédsko a Fínsko zmenia svoju legislatívu, zakročia voči PKK a umožnia ich [[vyhostenie]] do Turecka.&lt;ref name=&quot;nytimes-nato-formally-invites&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Erlanger|meno=Steven|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Shear|meno2=Michael D.|autor2=|odkaz na autora2=|titul=NATO formally invites Finland and Sweden to join the alliance.|periodikum=The New York Times|odkaz na periodikum=The New York Times|url=https://www.nytimes.com/2022/06/29/world/europe/nato-sweden-finland.html|issn=1553-8095|vydavateľ=The New York Times Company|miesto=New York|dátum=2022-06-29|dátum prístupu=2022-07-04}}&lt;/ref&gt; Dňa [[29. jún]]a [[2022]] na summite NATO v španielskom [[Madrid]]e oba štáty obdržali oficiálnu pozvánku do aliancie. Nových členov musia schváliť parlamenty všetkých doterajších členských štátov. Fínsko sa stalo členom NATO v apríli 2023, Švédsko sa stalo členom v marci 2024.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NATO member countries | url = https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_52044.htm | vydavateľ = NATO | dátum prístupu = 2024-03-11 | jazyk = en | priezvisko = NATO}}&lt;/ref&gt; 

{| class=&quot;wikitable&quot;
! width=12% | Dátum
! width=14% | Členský štát
! width=8% | Rozšírenie
! width=55% | Poznámka
|-
| rowspan=12| [[4. apríl]] [[1949]]
| {{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]] || rowspan=12 align=center|zakladatelia||
|-
| {{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]] ||
|-
| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]] || Francúzsko opustilo spoločné velenie v roku [[1966]] z dôvodu rozširovania vlastného obranného systému. V roku [[2009]] sa vrátilo pod spoločné velenie NATO.
|-
| {{minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]] ||
|-
| {{minivlajka|Island}} [[Island]] || Island je jediný člen bez vlastných ozbrojených síl. Má významnú strategickú polohu. Island udržuje vlastnú pobrežnú stráž (cvičenú v Nórsku) pre mierové sily NATO.
|-
| {{minivlajka|Kanada (1921-1957)}} [[Kanada]] ||
|-
| {{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]] ||
|-
| {{minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]||
|-
| {{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]] ||
|-
| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]] ||
|-
| {{minivlajka|USA (1912-1959)}} [[Spojené štáty]] ||
|-
| {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]] ||
|-
| rowspan=2| [[18. február]] [[1952]] || {{minivlajka|Grécke kráľovstvo}} [[Grécko]] || rowspan=2 align=center |prvé || Grécko opustilo sily NATO v rokoch [[1974]]{{--}}[[1980]] na protest grécko-tureckému sporu o [[Cyprus]].
|-
| {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]||
|-
| [[9. máj]] [[1955]] || {{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]|| align=center| druhé || Prijaté ako [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]]; [[Sársko]] pripojené v roku [[1957]] a bývalá [[Nemecká demokratická republika]] pripojená [[3. október|3. októbra]] [[1990]].
|-
| [[30. máj]] [[1982]] || {{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]|| align=center| tretie ||
|-
| rowspan=3| [[12. marec]] [[1999]] || {{minivlajka|Česko}} [[Česko]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 66/1999 Sb. Sdělení Ministerstva zahraničních věcí o přístupu České republiky k Severoatlantické smlouvě | url = https://www.sagit.cz/info/sb99066 | vydavateľ = Sagit | dátum vydania = 1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-05 | miesto = Ostrava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; || rowspan=3 align=center| štvrté ||
|-
| {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]||
|-
| {{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]||
|-
| rowspan=7| [[29. marec]] [[2004]] || {{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]|| rowspan=7 align=center| piate ||
|-
| {{minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]||
|-
| [[Súbor:Flag of Lithuania (1988–2004).svg|22px|border]] [[Litva]]||
|-
| {{minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]||
|-
| {{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]||
|-
| {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 301/2004 Z. z. o uzavretí Severoatlantickej zmluvy | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/301/ | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-05 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt; ||
|-
| {{minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]||
|-
| rowspan=2| [[1. apríl]] [[2009]] || {{minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]|| rowspan=2 align=center| šieste ||
|-
| {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]||
|-
| rowspan=1| [[5. jún]] [[2017]] || {{minivlajka|Čierna Hora}} [[Čierna Hora]]&lt;ref name=nato&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kern | meno = Miroslav| odkaz na autora = |titul = Čierna Hora sa oficiálne stala 29. členským štátom NATO | url = http://www.teraz.sk/zahranicie/cierna-hora-sa-oficialne-stala-29-cl/263638-clanok.html | dátum vydania = 2017-06-05| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-05 | vydavateľ = TASR}}&lt;/ref&gt; || rowspan=1 align=center| siedme ||
|-
| rowspan=1| [[27. marec]] [[2020]] || {{minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]&lt;ref name=ta3&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Vrchol mnohoročného úsilia. NATO sa rozrástla o nového člena | url = https://www.ta3.com/clanok/1179574/vrchol-mnohorocneho-usilia-nato-sa-rozrastla-o-noveho-clena.html | dátum vydania = 2020-03-27 | dátum prístupu = 2020-03-28 | vydavateľ = TA3 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200328075334/https://www.ta3.com/clanok/1179574/vrchol-mnohorocneho-usilia-nato-sa-rozrastla-o-noveho-clena.html | dátum archivácie = 2020-03-28 }}&lt;/ref&gt; || rowspan=1 align=center| ôsme ||
|-
| rowspan=1| [[4. apríl]] [[2023]] || {{minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = ČTK | odkaz na autora =  | titul = NATO sa v utorok rozšíri o Fínsko. Stane sa tak 31. členskou krajinou | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/04/nato-sa-v-utorok-rozsiri-o-finsko-stane-sa-tak-31-clenskou-krajinou/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-04-04 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-04-04 | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20230404092113/https://spravy.rtvs.sk/2023/04/nato-sa-v-utorok-rozsiri-o-finsko-stane-sa-tak-31-clenskou-krajinou/ | dátum archivácie = 2023-04-04 }}&lt;/ref&gt; || rowspan=1 align=center| deviate ||
|-
| rowspan=1| [[7. marec]] [[2024]] || {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Švédsko sa oficiálne stalo členom NATO | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/svedsko-sa-oficialne-stalo-clenom-na/779762-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-07 | dátum prístupu = 2024-03-07 }}&lt;/ref&gt; || rowspan=1 align=center| desiate||
|}

== Organizácia ==
Proces vnútornej transformácie definoval [[Madrid]]ský samit v júli [[1997]] ako udržanie vojenskej efektívnosti NATO a jej schopnosti reagovať na rôzne udalosti. Proces zahŕňa najmä vybudovanie novej veliacej štruktúry a vybudovanie európskej bezpečnostnej a obrannej identity v rámci Aliancie – EBOI. V rámci vonkajšej transformácie je to rozširovanie a zdokonaľovanie programu Partnerstvo za mier.

Spolupráca NATO s partnermi:
* [[Euroatlantická partnerská rada]] (Euro-Atlantic Partnership Council – EAPC) je orgán, v rámci ktorého prebieha dialóg, spolupráca a konzultácia medzi NATO a členskými krajinami. EAPC vznikla prijatím základného dokumentu na ministerskom zasadnutí Severoatlantickej rady pre spoluprácu (NACC) v Sintre v Portugalsku [[30. máj]]a [[1997]]. EAPC sa stretáva každý mesiac v Bruseli na úrovni veľvyslancov a dvakrát do roka na úrovni ministrov obrany a zahraničných vecí. Ak je to potrebné alebo podľa záujmu sa môžu stretávať aj v rôznych formáciách. Fórum zvyšuje úroveň politickej a vojenskej spolupráce. V EAPC v súčasnosti pôsobia: [[Bosna a Hercegovina]], [[Čierna Hora]], [[Severné Macedónsko]], [[Srbsko]], [[Uzbekistan]], [[Ukrajina]], [[Turkménsko|Turkmenistan]], [[Tadžikistan]], [[Moldavsko]], [[Rusko]], [[Kirgizsko]], [[Kazachstan]], [[Gruzínsko]], [[Bielorusko]], [[Azerbajdžan]], [[Arménsko]], [[Malta]], [[Švédsko]], [[Švajčiarsko]], [[Írsko]], [[Fínsko]] a [[Rakúsko]].

* [[Partnerstvo za mier]] (Partnership for Peace) je program transformácie a rozvoja vzťahov medzi NATO a štátmi strednej a východnej Európy po skončení studenej vojny. Všetci členovia sú zároveň členmi EAPC. PzM má vlastnú identitu v rámci EAPC. Je založené na dvojstrannom vzťahu medzi NATO a každou krajinou, ktorá sa k programu pripojila. Rozširuje politickú a vojenskú spoluprácu, zvyšuje stabilitu, bezpečnosť a dôveru.

* [[Rada NATO - Rusko|Vzťahy s Ruskom]]. Zakladajúci akt o vzájomných vzťahoch, spolupráci a bezpečnosti medzi NATO a Ruskou federáciou bol podpísaný [[27. máj]]a [[1997]] v Paríži. Akt určuje ciele a mechanizmus konzultácií, spolupráce, spoločného rozhodovania a spoločných akcií, na ktorých budú spočívať vzájomné vzťahy. Na základe aktu vznikla Stála spoločná [[rada NATO - Rusko]], ktorá je miestom vzájomného kontaktu a komunikácie.

* [[Charta o osobitnom partnerstve medzi NATO a Ukrajinou]] bola podpísaná [[9. júl]]a [[1997]] na madridskom samite. Dokument oceňuje [[Ukrajina|Ukrajinu]] a jej schopnosť prežiť ako samostatný a nezávislý štát. V situácii priameho ohrozenia bude k dispozícii krízový konzultačný mechanizmus.

* [[Stredomorský dialóg NATO]] je osobitný dialóg so 6 stredomorskými krajinami – [[Egypt]]om, [[Izrael]]om, [[Jordánsko]]m, [[Mauritánia|Mauritániou]], [[Maroko]]m a [[Tunisko]]m. Cieľom dialógu je prispieť k bezpečnosti a stabilite regiónu. Dialóg umožňuje zúčastniť sa akcií NATO ako individuálny suverénny štát. Konkrétnym výsledkom je účasť Egypta, Jordánska a Maroka na mierových misiách [[Implementačná sila|IFOR]] a [[SFOR]].

* [[Severoatlantické zhromaždenie]] (North Atlantic Assebmly – NAA) je nevládna inštitúcia, ktorá pôsobí ako medziparlamentné fórum. Poslancov nominujú národné parlamenty. Na práci zhromaždenia sa zúčastňuje aj 12 partnerských krajín. NAA je od NATO úplne nezávislé. Schádza sa dvakrát do roka.

NATO nemá žiadny vlastný rozhodovací orgán. Všetky rozhodnutia sú vnútorným rozhodnutím jednotlivých členských štátov. Aliancia má vojensko-civilnú štruktúru.

Politické prvky štruktúry NATO:
* [[Rada NATO]] je hlavný orgán s výkonnou politickou a rozhodovacou právomocou. Schádza sa dva razy do roka na úrovni ministrov zahraničných vecí a predsedov vlád. Najmenej raz za týždeň zasadá na úrovni stálych zástupcov členských krajín. Záväznosť rozhodnutí je pritom rovnaká. Rozhodnutia musia byť prijaté jednomyseľne.
* [[Výbor pre obranné plánovanie NATO]] bol vytvorený v roku [[1963]] predovšetkým na analýzu národných obranných výdavkov a koordináciu vojenského plánovania, ozbrojených síl a vyzbrojovania.
* [[Skupina pre jadrové plánovanie NATO]] je základným fórom na konzultácie o otázkach súvisiacich s úlohou jadrových síl v bezpečnostnej a obrannej politike. V skupine nie je zastúpene Francúzsko, Island je pozorovateľom.
* [[Hlavné výbory NATO]] pomáhajú riešiť špecifické úlohy v oblasti politickej, ekonomickej a vojenskej.
* [[Generálny tajomník NATO]] je najvyšší politický medzinárodný predstaviteľ NATO a predseda Rady NATO, predseda Výboru pre plánovanie a Skupiny pre jadrové plánovanie. Riadi medzinárodný sekretariát, je hlavným hovorcom.
* [[Medzinárodný sekretariát NATO]] slúži Rade a výborom, ktoré sú jej podriadené. Rieši politické záležitosti, obranu, infraštruktúru, logistiku, vedu, životné prostredie a financie.

Vojenské štruktúry NATO:
* [[Vojenský výbor Organizácie Severoatlantickej zmluvy|Vojenský výbor]] je najvyšší vojenský orgán pod politickou právomocou Rady. Skladá sa z náčelníkov štábov členských krajín. Island je zastúpený civilným zástupcom.
* [[Medzinárodný vojenský štáb NATO]] pomáha Vojenskému výboru pri riešení vojenských otázok.
* [[Integrovaná vojenská štruktúra NATO]] je pod politickou kontrolou a podlieha veleniu na najvyššom stupni. Je základňou na obranu členských štátov.

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.nato.int/ Oficiálne stránky NATO] {{eng icon}}
* [https://www.nato.int/nato-welcome/index_sk.html Portál NATO v slovenčine]
* [https://www.nato.int/cps/en/natohq/topics_210907.htm Strategická koncepcia NATO 2022] (PDF) {{eng icon}} {{fra icon}} {{rus icon}} {{ukr icon}} {{hye icon}} {{azb icon}} (po gruzínsky)
* [https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/301/ Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR č. 301/2004 Z. z. o uzavretí Severoatlantickej zmluvy] so slovenským aj anglickým znením článkov zmluvy 

{{NATO}}
{{Studená vojna}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Organizácia Severoatlantickej zmluvy| ]]
[[Kategória:Medzinárodné organizácie]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1949]]
[[Kategória:Vojenské spojenectvá]]
[[Kategória:Studená vojna]]</text>
      <sha1>65t45b0v8j481q8pasg6odrcefczvge</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Česko-Slovensko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>2655</id>
    <revision>
      <id>8189946</id>
      <parentid>8150894</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T21:39:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Peter.ro2</username>
        <id>290683</id>
      </contributor>
      <origin>8189946</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29685" sha1="enqkajyct9r3xffc1n1kcws74cdx7ah" xml:space="preserve">{{Infobox zaniknutý štát
| názov                   = Československo&lt;br /&gt;(''Česko-Slovensko'')
| originálny názov        = 
| rok vzniku              = 1918
| rok zániku              = 1939
| rok vzniku 2            = 1945
| rok zániku 2            = 1992
| viac pred               = áno
| pred 1                  = Rakúsko-Uhorsko
| pred 1 vlajka           = Imperial Coat of Arms of the Empire of Austria.svg
| pred info               = 
| viac po                 = áno
| po 1                    = Česko
| po 1 vlajka             = Flag of the Czech Republic.svg
| po 2                    = Slovensko
| po 2 vlajka             = Flag of Slovakia.svg
| šírka 1. sloupce        = 
| vlajka                  = Flag of Czechoslovakia.svg
| článok o vlajke         = Vlajka Česko-Slovenska
| vlajka veľkosť          = 
| znak                    = Lesser coat of arms of Czechoslovakia.svg
| článok o znaku          = Štátny znak Česko-Slovenska
| znak veľkosť            = 
| rámček znak             = 
| hymna                   = [[Hymna Česko-Slovenska|Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska]]&lt;br /&gt;[[Súbor:Czechoslovakia anthem.ogg|center]]
| článok o hymne          = Hymna Česko-Slovenska
| motto                   = Pravda vítězí/Pravda víťazí/Veritas vincit
| článok o motte          = 
| mapa                    = Czechoslovakia location map.svg
| mapa veľkosť            = 
| mapa poznámka           = 
| hlavné mesto            = [[Praha]]
| rozloha                 = {{km2|140446}} &lt;small&gt;(1921)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;127 900
| rozloha poznámka        = (1992)
| najvyšší bod            = [[Gerlachovský štít]]
| najvyšší bod poznámka   = ({{mnm|2654.4}})
| najdlhšia rieka         = [[Vltava]]
| najdlhšia rieka poznámka= ({{km|430|m}})
| počet obyvateľov          = 14 723 854 &lt;small&gt;(1930)&lt;/small&gt;&lt;br /&gt;15 576 550
| počet obyvateľov poznámka = (1991)
| jazyky                  = [[čeština]], [[slovenčina]] &lt;small&gt;(úradné jazyky)&lt;/small&gt;{{#tag:ref|29. 2. 1920{{--}}9. 10. 1938 oficiálne „jazyk československý“, s českým a slovenským znením, ale de facto sa rozlišovala čeština a slovenčina; do 1939 pre územie Podkarpatskej Rusi (aj?) „ľudový jazyk“ (t. j. de facto [[rusínčina]] a modifikovaná [[ruština]])|group=pozn}}
| národnostné zloženie    = [[Česi]], [[Slováci]], [[Nemci]] &lt;small&gt;(23%, 1921)&lt;/small&gt;, [[Maďari]] &lt;small&gt;(5,5%, 1921)&lt;/small&gt;, [[Rusíni]] &lt;small&gt;(3,4%, 1921)&lt;/small&gt;, [[Židia]] &lt;small&gt;(1,3%, 1921)&lt;/small&gt;, [[Poliaci]], [[Rómovia]] a i.
| náboženstvo             = 
| štátne zriadenie        = [[parlamentná republika]] &lt;small&gt;(1918 – 1939)&lt;/small&gt;,&lt;br /&gt;parlamentná republika s obmedzenou demokraciou &lt;small&gt;(1945 – 1948)&lt;/small&gt;,&lt;br /&gt;[[ľudová demokracia|ľudovodemokratická republika]] &lt;small&gt;(1948 – 1960)&lt;/small&gt;,&lt;br /&gt;[[socialistický štát|socialistická republika]] &lt;small&gt;(1960 – 1968)&lt;/small&gt;,&lt;br /&gt;[[federácia|federatívna]] [[socialistický štát|socialistická republika]] &lt;small&gt;(1969 – 1990)&lt;/small&gt;,&lt;br /&gt;[[federácia|federatívna republika]] &lt;small&gt;(1990 – 1992)&lt;/small&gt;
| materská zem            = 
| mena                    = [[koruna česko-slovenská]]
| vznik                   = [[28. október|28. októbra]] [[1918]] ([[Recepčný zákon (1918)|vyhlásenie nezávislosti]] od [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]])
| zánik                   = [[31. december|31. decembra 1992]] ([[rozdelenie Česko-Slovenska|zánik]] podľa [[ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky|ústavného zákona o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]])
}}

'''Česko-Slovensko'''{{#tag:ref|Z hľadiska súčasnej pravopisnej úpravy slovenského jazyka platí:
* [[kodifikačná príručka]] [[Pravidlá slovenského pravopisu]] (2013) uvádza iba tvar „Česko-Slovensko“,&lt;ref&gt;Česko-Slovensko. In: {{Citácia knihy|titul=[[Pravidlá slovenského pravopisu]]|vydanie=4., nezm|vydavateľ=[[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]|miesto=Bratislava|rok=2013|isbn=978-80-224-1331-2|strana=163|url=https://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Cesko-Slovensko&amp;s=exact&amp;c=q680&amp;cs=&amp;d=psp}}&lt;/ref&gt;
* kodifikačná príručka [[Krátky slovník slovenského jazyka]] (2020) heslo „Česko-Slovensko“ neuvádza, uvádza iba heslá „československý“ (''„český a slovenský v jednote, t. j. (v duchu [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]]) popierajúci národný princíp“'')&lt;ref&gt;československý. In: Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária (eds.). {{Citácia knihy|titul=[[Krátky slovník slovenského jazyka]]|vydanie=5., dopl. a upr.|vydavateľ=[[Matica slovenská]]|miesto=Martin|rok=2020|isbn=978-80-8128-261-4|strana=105}}&lt;/ref&gt; a „česko-slovenský“ (''„český a slovenský al. slovenský a český; k názvu býv. štátu Česko-Slovensko“''),&lt;ref&gt;česko-slovenský. In: Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária (eds.). {{Citácia knihy|titul=[[Krátky slovník Slovenského jazyka]]|vydanie=5., dopl. a upr.|vydavateľ=[[Matica slovenská]]|miesto=Martin|rok=2020|isbn=978-80-8128-261-4|strana=105}}&lt;/ref&gt;
* [[Slovník súčasného slovenského jazyka]] (A – G, 2015) uvádza obe tvary „Česko-Slovensko, Československo“, pričom ďalej rozlišuje odlišné písanie dlhého názvu štátu podľa historického obdobia (''„1918 – 1938 a 1945 – 1960 Československá republika, skr. ČSR, 1938 – 1939 Česko-Slovenská republika, 1960 – 1990 Československá socialistická republika, skr. ČSSR, 1990 – 1992 Česká a Slovenská Federatívna Republika, skr. ČSFR“''),&lt;ref&gt;Česko-Slovensko, Československo. In: Buzássyová, Klára; Jarošová, Alexandra (eds.). {{Citácia knihy|titul=[[Slovník súčasného slovenského jazyka]]|diel=A-G|vydanie=1|vydavateľ=[[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=80-224-0932-4|strana=496|url=https://slovnik.juls.savba.sk/?w=%C4%8Cesko-Slovensko&amp;s=exact&amp;c=L86b&amp;cs=&amp;d=sssj}}&lt;/ref&gt;
* jazyková poradňa [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied|Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied]] odporúča pri písaní postupovať podľa vyššie citovaného Slovníka súčasného slovenského jazyka,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jazyková poradňa : Ako mám správne písať v odbornej práci názvy ČSR v jednotlivých obdobiach vrátane skratiek? | url = https://jazykovaporadna.sme.sk/q/1308/ | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = 2013-02-01 | dátum prístupu = 2022-09-13 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;
* jazykovedec PaedDr. Matej Považaj, CSc., redaktor Pravidiel slovenského pravopisu, v tejto veci uvádza: ''„Súčasné základné jazykové príručky zvyčajne uvádzajú obidva spôsoby písania názvu spoločného štátu a s ním súvisiaceho prídavného mena, niekedy aj s príslušným vysvetlením. Závisí od autora textu, ktorý spôsob písania si zvolí (spôsob písania často odzrkadľuje aj postoj autora k pomenúvaným entitám). Pri presnom citovaní dokumentov však treba rešpektovať dobový stav písania.“''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Považaj | meno = Matej | titul = Pravopis názvu bývalého spoločného štátu Čechov a Slovákov | periodikum = Quark | odkaz na periodikum = | url = https://www.quark.sk/pravopis-nazvu-byvaleho-spolocneho-statu-cechov-slovakov/ | issn = | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | miesto = Bratislava | dátum = 2016-08-25 | dátum prístupu = 2022-09-13}}&lt;/ref&gt;

Napr. [[Encyclopaedia Beliana]] (Č – Eg, 2003) uvádza heslo o štáte v celom období jeho trvania pod názvom „Česko-Slovensko“ a v úvode hesla uvádza ''„Česko-Slovensko, 1918–38 a 1945–60 Československá republika (ČSR), aj Republika československá (RČS), 1938–39 Česko-Slovenská republika, 1960–90 Československá socialistická republika (ČSSR), 1990–92 Česká a Slovenská Federatívna Republika (ČSFR)“''.&lt;ref&gt;{{beliana|3|Česko-Slovensko|}}&lt;/ref&gt; V názvoch iných hesiel Encyclopaedia Beliana používa zápis so spojovníkom len pri hesle „česko-slovenské vojsko“ (ozbrojené sily v rokoch 1918 – 1920)&lt;ref&gt;{{beliana|3|česko-slovenské vojsko|}}&lt;/ref&gt; a v texte iných hesiel uvádza aj tvar Československo (napr. „Atlantická charta“,&lt;ref&gt;{{beliana|1|Atlantická charta|}}&lt;/ref&gt; „Karabin, Dan“&lt;ref&gt;{{beliana|8|Karabin, Dan|}}&lt;/ref&gt;). &lt;!-- V historiografii sa spravidla uvádza zápis podľa historického obdobia, tak ako to uvádza Slovník súčasného slovenského jazyka (napr. knižná séria [[Historický ústav Slovenskej akadémie vied|Historického ústavu SAV]] ''Slovensko v 20. storočí''&lt;ref&gt;Ferenčuhová, Bohumila; Zemko, Milan (eds.). {{Citácia knihy|titul=V medzivojnovom Československu 1918 – 1939|vydanie=1|vydavateľ=[[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]|miesto=Bratislava|rok=2012|isbn=978-80-224-1199-8}}&lt;/ref&gt;) --&gt;.|group=pozn}} (v rokoch 1918{{--}}1938 a 1945{{--}}1990 písané ako '''Československo''') bol [[vnútrozemský štát]] v [[Stredná Európa|strednej Európe]], ktorý existoval v rokoch [[1918]]{{--}}[[1992]], s výnimkou obdobia [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] ([[1939]]{{--}}[[1945]]), kedy však mal svoju [[Dočasné štátne zriadenie|exilovú vládu]] v zahraničí.

Česko-Slovensko [[Vznik Česko-Slovenska|vzniklo]] [[28. október|28. októbra]] [[1918]] ako jedna z nástupníckych krajín po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]].&lt;ref&gt;PRECLÍK, Vratislav. Masaryk a legie (Masaryk and legions), váz. kniha, 219 str., vydalo nakladatelství Paris Karviná, Žižkova 2379 (734 01 Karviná) ve spolupráci s Masarykovým demokratickým hnutím (Masaryk Democratic Movement, Prague), 2019, ISBN 978-80-87173-47-3, pp. 8 - 52, 57 - 120, 124 - 128, 140 - 148, 184 - 210&lt;/ref&gt; Následné [[medzivojnové obdobie]] sa označuje ako [[Prvá česko-slovenská republika|prvá republika]], pričom výraznou politickou osobnosťou tejto doby bol prvý [[zoznam prezidentov Česko-Slovenska|česko-slovenský prezident]] [[Tomáš Garrigue Masaryk]]. Po [[Mníchovská dohoda|Mníchovskej dohode]] v roku [[1938]] sa pohraničné [[Sudety (región)|Sudety]] stali súčasťou [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] a krajina prišla aj o ďalšie územie [[Prvá viedenská arbitráž|Prvou viedenskou arbitrážou]] v prospech [[Maďarské kráľovstvo|Maďarska]] a [[Česko-slovensko-poľský spor o Tešínsko|anexiou Tešínska]] v prospech [[Druhá poľská republika|Poľska]]. V [[marec|marci]] [[1939]] sa [[Vznik Slovenského štátu|osamostatnilo]] [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] a [[Podkarpatská Rus]] bola [[maďarská invázia na Podkarpatskú Rus|obsadená]] Maďarskom. Vo zvyšku českých krajín bol vyhlásený [[Protektorát Čechy a Morava]], formálne autonómna časť nacistického Nemecka. Po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zostavil v [[október|októbri]] 1939 bývalý česko-slovenský prezident [[Edvard Beneš]] [[Dočasné štátne zriadenie|exilovú vládu]], ktorá bola neskôr uznaná [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencami]].

Po druhej svetovej vojne bolo Česko-Slovensko v roku [[1945]] obnovené v hraniciach, ktoré malo pred rokom 1938, s výnimkou Podkarpatskej Rusi, ktorú si pripojil [[Sovietsky zväz]]. V rokoch [[1948]] až [[1989]] bola krajina [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|súčasťou]] [[východný blok|východného bloku]] s [[Príkazová ekonomika|príkazovou ekonomikou]] a vládla tu [[Komunistická strana Česko-Slovenska|komunistická strana]]. Od roku [[1949]] bola ČSR súčasťou hospodárskeho zoskupenia [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci]] a od roku [[1955]] vojenského paktu [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavská zmluva]]. Politickú liberalizáciu v roku [[1968]], známu ako [[Pražská jar]], násilne ukončila v [[august]]e 1968 [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázia vojsk Varšavskej zmluvy]] pod vedením ZSSR. Nasledovalo obdobie tzv. [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]], ktoré skončilo v [[november|novembri]] 1989 [[nežná revolúcia|nežnou revolúciou]], ktorá sa uskutočnila v rámci pádu komunizmu v [[stredná a východná Európa|strednej a východnej Európe]]. Po zosadení vlády komunistickej strany sa Česko-Slovensko stalo demokratickým štátom na čele s prezidentom [[Václav Havel|Václavom Havlom]]. Česko-Slovensko [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zaniklo]] [[31. december|31. decembra]] [[1992]] rozdelením na dva suverénne štáty, [[Česko]] a [[Slovensko]].

== Dobové oficiálne názvy ==
* 28. 10. 1918{{--}}14. 11. 1918: ''[[Československý štát]]/[[Česko-Slovenský štát]]/Česko-Slovensko/Československo''
* 14. 11. 1918&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt; {{--}} 6. 3. 1920: ''Československý štát/Česko-Slovenský štát/[[Republika Česko-Slovenská]]/[[Republika Československá]]/[[Česko-Slovenská republika]]/[[Československá republika]]/Česko-Slovensko/Československo'' (vo vtedajších medzinárodných zmluvách sa píše názov vo všetkých jazykoch zásadne so spojovníkom); zaužívané skratky ''RČS / ČSR / (?) Č-SR''
* 6. 3. 1920{{--}}23. 11. 1938: ''Československá republika/Československo'' (často písané s prehodeným slovosledom ''republika Československá'' – takto aj v zákonoch, napr. v ústave z roku 1920 je hlavný tvar „Československá republika“, ale vyskytuje sa tam aj tvar „republika Československá“); treba poznamenať, že písanie spojovníka bolo naďalej sporné, pretože jeho vynechávanie protirečilo Saintgermainskej mierovej zmluve &lt;ref&gt;[http://www.psp.cz/eknih/1920ns/ps/tisky/T5219_00.HTM Interpellácia poslanca Andreja Hlinku a spoločníkov vláde o spôsobu písania názvu Česko-Slovenskej republiky] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070929134700/http://www.psp.cz/eknih/1920ns/ps/tisky/T5219_00.HTM |date=2007-09-29 }}, [http://www.psp.cz/eknih/1986fs/slsn/stenprot/026schuz/s026032.htm (posledný príspevok)]&lt;/ref&gt;; zaužívaná skratka bola ''ČSR''
* 23. 11. 1938{{--}}15. 3. 1939: ''[[Druhá česko-slovenská republika|Česko-Slovenská republika]]/Česko-Slovensko''; zaužívaná skratka bola ''Č-SR'' alebo (?)''ČSR''
* (1940{{--}}1945 a) 1945{{--}}11. 7. 1960: ''Československá republika (republika Československá)/Československo'', od roku 1945 (?)/1948 polooficiálne aj ''Československá ľudovodemokratická republika''; zaužívaná skratka ''ČSR''
* 11. 7. 1960{{--}}29. 3. 1990: ''[[Československá socialistická republika]]/Československo''; zaužívaná skratka ''ČSSR''
* 29. 3.{{--}}23. 4. 1990: ''[[Česko-slovenská federatívna republika]]'' (po slovensky) / ''Československá federativní republika'' (po česky); na Slovensku sa začal (až do 1992) všeobecne používať krátky tvar ''Česko-Slovensko'', kodifikovaný začiatkom roka 1991 pravidlami slovenského pravopisu, v Česku naďalej tvar ''Československo'';&lt;ref&gt;[https://radiozurnal.rozhlas.cz/pomlckova-valka-ceskoslovensko-nebo-cesko-slovensko-jak-se-valcilo-o-pomlcku-a-6233718 Pomlčková válka: Československo nebo Česko-Slovensko? Jak se válčilo o pomlčku a ignoroval pravopis]&lt;/ref&gt; pozri aj [[pomlčková vojna]]
* 23. 4. 1990{{--}}31. 12. 1992: ''[[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]'' (po slovensky) / ''Česká a Slovenská Federativní Republika'' (po česky) – tento názov sa písal (výnimočne, teda v rozpore s tradičnými pravidlami českého aj slovenského pravopisu) so všetkými začiatočnými písmenami veľkými; zaužívaná skratka ''ČSFR''&lt;ref&gt;[http://www.rozhlas.cz/cesky/jakspravne/_zprava/ceska-a-slovenska-federativni-republika-zda-se-vam-ze-vidite-pravopisnou-chybu--1621513 Česká a Slovenská Federativní Republika. Zdá se vám, že vidíte pravopisnou chybu?]&lt;/ref&gt; 

&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;:Štát bol 14. 11. vyhlásený za republiku.

== Dejiny ==
=== Periodizácia ===
[[Súbor:Tomáš Garrigue Masaryk 1925.PNG|thumb|[[Tomáš Garrigue Masaryk]], zakladateľ a prvý [[zoznam prezidentov Česko-Slovenska|prezident Československej republiky]]]]
[[Súbor:Czech Troops.jpg|thumb|[[Česko-slovenské légie]] vo [[Vladivostok]]u, 1918]]
[[Súbor:28. říjen 1918.jpg|thumb|Manifestácia pražského ľudu na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]], 28. október 1918]]
[[Súbor:Masaryk a Štefánik.jpg|thumb|Busty [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]] a [[Milan Rastislav Štefánik|M. R. Štefánika]] v [[Košice|Košiciach]] – oboch kľúčových osobností raného Česko-Slovenska]]

Dejiny Česko-Slovenska sa tradične členia najmä dvoma spôsobmi:

1. ''podľa zriadenia'' (podrobnejšie pozri kapitolu Zriadenie):
* predvojnové obdobie demokracie: [[prvá česko-slovenská republika]] (1918{{--}}1938)
* predvojnové obdobie čiastočnej demokracie a autonómie Slovenska a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatska]]: [[druhá česko-slovenská republika]] (1938{{--}}1939)
* obdobie druhej svetovej vojny (faktický zánik štátu):
** [[Protektorát Čechy a Morava]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] (1939{{--}}1945)
** [[dočasné štátne zriadenie]] (1940{{--}}1945)
* povojnové obdobie čiastočnej demokracie: [[tretia česko-slovenská republika]] (1945{{--}}1948)
* [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|obdobie vlády komunistickej strany (1948{{--}}1989)]]
* obdobie demokracie po období vlády komunistickej strany – obdobie ČSFR (1990{{--}}1992)
Obdobie 1945{{--}}1960 sa nazýva aj obdobie ľudovej demokracie, obdobie 1960{{--}}1989 aj socialistické obdobie.

2. ''podľa oficiálneho názvu štátu'' (tu trocha zjednodušene – podrobnejšie pozri kapitolu Dobové oficiálne názvy):
* [[Československá republika]]/[[Česko-Slovenská republika]] (1918{{--}}1960 s výnimkou rokov 1939{{--}}1945)
* [[Protektorát Čechy a Morava]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]] (1939{{--}}1945)
* [[Československá socialistická republika]] (1960{{--}}1989)
* [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]] (1990{{--}}1992)

=== Udalosti ===
{{Hlavný článok|Vznik Česko-Slovenska|Dejiny Česko-Slovenska}}

== Politická geografia ==
[[Súbor:Czecho-Slovakia by Peace Terms in 1920.jpg|thumb|„Československo podľa mierových podmienok“ z roku 1920]]
[[Súbor:Bratislava, metropola Slovačke.jpg|thumb|Pamätná tabuľa venovaná [[vznik Česko-Slovenska|vzniku Česko-Slovenska]] v [[Bratislava|Bratislave]]]]
[[Súbor:Hraniční orientační sloup, Nové Údolí.jpg|thumb|Zachovalý hraničný stĺp [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republiky]]]]

Česko-Slovensko bolo vnútrozemským štátom v strede Európy. Jeho územie sa rozkladalo približne na území dnešného [[Česko|Česka]], [[Slovensko|Slovenska]] a [[Zakarpatská oblasť|Zakarpatskej oblasti]] [[Ukrajina|Ukrajiny]].

Po realizácii Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže (t. j. od jesene 1938 do marca 1939) sa štát rozkladal:
* v Česku zmenšenom o [[Sudety (región)|Sudety]] a iné pohraničné územia (pripadli Nemecku a Poľsku),
* na Slovensku zmenšenom o pohraničie (pripadlo Maďarsku, Nemecku a Poľsku), a
* v Podkarpatskej Rusi zmenšenej o južné pohraničie (pripadlo Maďarsku)

Po druhej svetovej vojne sa štát rozkladal na území dnešného Česka a Slovenska.

Susedmi Česko-Slovenska teda boli:
* 1918{{--}}1939: [[nacistické Nemecko|Nemecko]], [[Druhá poľská republika|Poľsko]], [[Maďarské kráľovstvo|Maďarsko]], [[Rakúsky štát|Rakúsko]] (do marca 1938) a [[Rumunské kráľovstvo|Rumunsko]]
* 1945{{--}}1992: [[Nemecko]] (v rokoch 1949{{--}}1990 [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Nemecká spolková republika]] a [[Nemecká demokratická republika]]), [[Poľsko]], [[Maďarsko]], [[Rakúsko]] a [[Sovietsky zväz]] (resp. v rokoch 1991{{--}}1992 [[Ukrajina]])

== Ostatná geografia, reliéf, vodstvo, geológia ==
{{Hlavný článok|Geológia Českého masívu}}
{{Hlavný článok|Geológia Západných Karpát}}
[[Súbor:Malaalenase.jpg|thumb|„Malá, ale naša“ – [[druhá česko-slovenská republika|Česko-Slovenská republika]] v rokoch 1938{{--}}1939]]

Štát mal V-Z pozdĺžne podlhovastý tvar. Od východu na západ mal do roku 1939/1945, teda pred stratou [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]], približne {{km|950|m}}. Priemerná šírka územia v S-J smere bola len okolo {{km|150|m}}. Geologicky ho tvorilo hercýnske horstvo [[Česká vysočina|Českého masívu]], alpínske horstvo [[Západné Karpaty|Západných]] a sčasti [[Východné Karpaty (bez Južných Karpát)|Východných Karpát]] a v južnej časti Slovenska a Podkarpatskej Rusi aj výbežky [[Panónska panva|Panónskeho panvového systému]].&lt;ref&gt;Fordinál, K., Nagy, A., Maglay, J. a Malík, P., 2019: [https://www.geology.sk/wp-content/uploads/2019/10/03_GPS-133-Fordinal_w.pdf Československo na prehľadných geologických mapách.] Geologické práce, Správy 133, s. 107 - 122&lt;/ref&gt;

== Príroda ==
{{Hlavný článok|Rastlinstvo Slovenska}}

== Náboženstvo ==
V Česko-Slovensku prevládala [[Latinská cirkev|rímskokatolícka cirkev]]. Na území Česka pôsobili aj [[Českobratrská církev evangelická|Českobratská cirkev evanjelická]], [[Cirkev československá husitská]] a iné. Na Slovensku zasa aj [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev augsburského vyznania]], [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaná kresťanská cirkev]] a iné. V Česko-Slovensku pôsobili aj [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícka]] a [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávna cirkev]].     

== Zriadenie ==
[[Súbor:Strahov stadion, szpartakiád. Fortepan 74371.jpg|thumb|[[Spartakiáda]] v roku 1965]]
[[Súbor:Cssr map, pasport, money.JPG|thumb|Mapa, cestovný pas, mince a bankovka z obdobia [[Československá socialistická republika|ČSSR]]]]
[[Súbor:Grenzschild CSSR.jpg|thumb|Hraničná tabuľa ČSSR]]
[[Súbor:Czechoslovakia cs.png|thumb|Česko-Slovensko v rokoch 1969{{--}}1990]]
[[Súbor:Národní muzeum - FS.JPG|thumb|[[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálne zhromaždenie]] v [[Praha|Prahe]]]]
[[Súbor:Privatization voucher (Czechoslovakia).JPG|thumb|Kupónová knižka prvej vlny [[kupónová privatizácia|kupónovej privatizácie]] v [[ČSFR]]]]

* 1918{{--}}jeseň 1938: [[demokratická republika]], [[unitarizmus|unitárny štát]]
* jeseň 1938 – marec 1939: demokratická republika s autoritatívnymi črtami, [[federácia|federatívny štát]] ([[asymetrická federácia]] – existovala autonómna Slovenská krajina a autonómna Podkarpatská Rus, ale ostatné územie nemalo autonómiu)
* 1940{{--}}1945: vláda v exile – pozri [[dočasné štátne zriadenie]]
* 1945{{--}}1948: demokratická republika s autoritatívnymi črtami (oficiálne tzv. [[ľudová demokracia]]), centralistický štát
* 1948{{--}}1968: republika, [[komunizmus|komunistický štát]] (oficiálne do júla 1960 ľudová demokracia, odvtedy [[socializmus]])
* 1969{{--}}1989: republika, komunistický štát (oficiálne socializmus), federatívny štát (federácia Českej socialistickej republiky a Slovenskej socialistickej republiky)
* 1990{{--}}1992: demokratická republika, federatívny štát (federácia Českej republiky a Slovenskej republiky)

== Predstavitelia ==
* [[Zoznam predsedov vlád Česko-Slovenska]]
* [[Zoznam prezidentov Česko-Slovenska]]
* [[Zoznam vodcov Komunistickej strany Česko-Slovenska]]
* [[Zoznam ministrov zahraničných vecí Česko-Slovenska]]
* [[Zoznam vlád Česko-Slovenska]]
* [[Zoznam predsedov vlád Slovenska]]
* [[Zoznam predsedov slovenských parlamentov]]
* [[Zoznam predsedov vlád Česka]]

== Štátne symboly ==
{{Hlavný článok|Štátny znak Česko-Slovenska}}
{{Hlavný článok|Hymna Česko-Slovenska}}
{{Hlavný článok|Vlajka Česko-Slovenska}}

=== Ústavy ===
{{Hlavný článok|Česko-slovenská ústava}}

== Hlavné mestá ==
* celý štát: [[Praha]]
* pre hlavné časti:
** [[Česko]] (od 1. 1. 1969 [[Česká socialistická republika]] resp. od marca 1990 [[Česká republika (1990 – 1992)|Česká republika]]): od 1. 1. 1969 Praha
** [[Slovensko]] (od 1. 1. 1969 [[Slovenská socialistická republika]] resp. od marca 1990 [[Slovenská republika (1990 – 1992)|Slovenská republika]]): od 22. 3. 1968 [[Bratislava]]

== Administratívne členenie ==
=== Krajiny a župy (1918/1919{{--}}31. 12. 1922) ===
Bolo ponechané správne členenia z Rakúska (dnešné Česko) resp. Uhorska (ostatné územia), t. j.:
* dnešné [[Česko]]: [[Čechy|Česká krajina]], [[Morava|Moravská krajina]] a [[České Sliezsko|Sliezska krajina]]
* dnešné [[Slovensko]] a [[Podkarpatská Rus]]: župy – pozri [[župa (Česko-Slovensko)]]
Napriek dohodám nenastalo žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

=== Krajiny a veľžupy (1. 1. 1923{{--}}1. 7./1. 12. 1928) ===
Členenie bolo takéto:
* dnešné Česko: ako 1918{{--}}1922
* dnešné Slovensko a Podkarpatská Rus: vytvorené tzv. veľžupy (oficiálne župy) – pozri [[župa (Česko-Slovensko)]]
Napriek dohodám žiadne špeciálne vyčlenenie území Slovenska a Podkarpatskej Rusi.

=== Krajiny (1. 7./1. 12. 1928{{--}}14./15. 3. 1939) ===
Územie bolo administratívne (a čisto formálne) rozdelené na štyri zeme/krajiny (pozri [[krajinské zriadenie]]):
* ''Zem Česká/Česká zem'' ([[Česká krajina]]) – t. j. [[Čechy]] (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku)
* ''Zem Moravskosliezska/Moravskosliezska zem'' ([[Moravsko-sliezska krajina]]) – t. j. [[Morava (región)|Morava]] a [[České Sliezsko]] (od 1. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Nemecku, a od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku)
* ''Krajina Slovenská/[[Slovenská krajina]]'' – t. j. [[Slovensko]] (bez Jaroviec, Rusoviec a Čunova, ktoré patrili od roku 1918 Maďarsku; od 2. 10. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Poľsku, od 10. 10. 1938 bez Devína a Petržalky, ktoré pripadli Nemecku, od 5. 11. 1938 bez pohraničia, ktoré postupne pripadlo Maďarsku)
* ''Podkarpatská Rus'' ([[Podkarpatskoruská krajina]]) – t. j. [[Podkarpatská Rus]] (od 5. 11. bez pohraničia, ktoré pripadlo Maďarsku)

Od jesene 1938 navyše Slovensko (6. 10. 1938, pozri aj [[Žilinská dohoda]]) a Podkarpatská Rus (11.10.1938; od novembra už pod názvom Karpatská Ukrajina) dostali postavenie autonómnych krajín.

=== Krajiny (apríl 1945{{--}}24. 12. 1948/1. 1. 1949) ===
Ako pred jeseňou [[1938]] (od 29. 6. 1945 bez územia Podkarpatskej Rusi, ktoré pripadlo ZSSR)

=== Kraje (24. 12. 1948/1. 1. 1949{{--}}30. 6. 1960) ===
Členenie na [[kraj]]e – pozri [[kraj (1949{{--}}1960)|kraj (1949 – 1960)]].

=== Kraje a republiky (1. 7. 1960{{--}}31. 12. 1992) ===
Členenie na (väčšie) kraje – pozri [[kraj (1960{{--}}1990)|kraj (1960 – 1990)]].

Od 1. 1. 1969 navyše federatívne rozdelenie na [[Česká socialistická republika|Českú socialistickú republiku]] (od 6. marca 1990 Českú republiku) a [[Slovenská socialistická republika|Slovenskú socialistickú republiku]] (od 1. marca 1990 Slovenskú republiku) – pozri aj [[Ústavný zákon o československej federácii|Ústavný zákon o česko-slovenskej federácii]].

Na území Slovenska boli kraje zrušené od 1. 7. 1969 do 28. 12. 1970 a znova zrušené od 20. 12. 1990.

''Pozri aj: [[okres]], [[obec]], [[obvod]]''

== Hospodárstvo a politika ==
Krajina zahŕňala územie [[Čechy|Čiech]], [[Morava (región)|Moravy]], českého Sliezska, Slovenska a do roku 1939 aj Podkarpatskej Rusi. Štát spájal industrializované a urbanizované [[české krajiny]] na západe, [[Slovensko]] ako najindustrializovanejšiu časť bývalej uhorskej monarchie&lt;ref&gt;https://hnonline.sk/finweb/ekonomika/96045464-tazke-strojarstvo-vystriedal-automotive-priemysel-prezil-privatizaciu-no-dnes-ho-dusia-vojna-a-energie#:~:text=Ak%20by%20sme%20sa%20chceli%20prepracova%C5%A5%20k,do%20%C4%8Dias%20Rak%C3%BAsko%2DUhorska.%20To%20toti%C5%BE%20koncom%2019&lt;/ref&gt; a rurálnu [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskú Rus]] na východe.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Nováček|meno=Aleš|titul=Střední Evropa a území Československa mezi Západem a Východem|periodikum=Geografické rozhledy|dátum=2018|ročník=28|číslo=1|strany=4-7|url=https://www.researchgate.net/publication/328744768_Stredni_Evropa_a_uzemi_Ceskoslovenska_mezi_Zapadem_a_Vychodem|dátum prístupu=2026-01-07}}&lt;/ref&gt;

{{Hlavný článok|Koruna česko-slovenská}}
{{Hlavný článok|Dejiny Česko-Slovenska}}
{{Hlavný článok|Zoznam volieb na Slovensku}}

== Literatúra ==
{{Hlavný článok|Česká literatúra}}
{{Hlavný článok|Slovenská literatúra}}

== Poznámky ==
&lt;references group=pozn/&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989]] 
* [[Česko]]
* [[Slovensko]]
* planétka [[2315 Czechoslovakia|(2315) Czechoslovakia]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=Československo|commonscat=Czechoslovakia}}.
{{cs-timeline}}
{{Cs-timeline-zmluvy}}
{{Dejiny Slovenska}}

[[Kategória:Česko-Slovensko| ]]
[[Kategória:Dejiny Česka]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty na území Slovenska]]</text>
      <sha1>enqkajyct9r3xffc1n1kcws74cdx7ah</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dánsko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>2763</id>
    <revision>
      <id>8189753</id>
      <parentid>8177440</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:01:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>vymazaná {{ERM II}}</comment>
      <origin>8189753</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18242" sha1="kyzwg68k7dhhlow06i9r1jzmttg0gew" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov = Dánske kráľovstvo
| 2. pád názvu = Dánska
| Vlajka = Flag of Denmark.svg
| Znak = National coat of arms of Denmark.svg
| Poloha = EU-Denmark.svg
| Motto = Guds hjælp, Folkets kærlighed, Danmarks styrke&lt;br /&gt;(Božia pomoc, láska ľudí, sila Dánska)
| Hymna = [[Der er et yndigt land]]
| Dlhý miestny názov = Kongeriget Danmark
| Krátky miestny názov = Danmark
| Hlavné mesto = [[Kodaň]]
| ŠírkaSt = 55
| ŠírkaMin = 43
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 12
| DĺžkaMin = 34
| DĺžkaVZ = v
| Najväčšie mesto = Kodaň
| Úradné jazyky = [[dánčina]], [[faerčina]] (na Faerských ostrovoch), [[grónčina]] (v Grónsku)
| Štátne zriadenie = [[parlamentná monarchia]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[hlava štátu]]&lt;br /&gt;[[predseda vlády]]
| Politickí predstavitelia = kráľ [[Frederik X.]]&lt;br /&gt;[[Mette Frederiksen]]
| Vznik = okolo [[950]]
| Susedia = [[Nemecko]] a [[Kanada]] (cez [[Grónsko]], konkrétne [[Hansov Ostrov]])
| Rozloha = 43 931
| Poradie rozloha = 130
| Rozloha vody = 700
| Percento vody = 1,6
| Odhad počtu obyvateľov = 5 748 769
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2017
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 112
| Sčítanie počtu obyvateľov = 5 384 384
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2005
| Hustota obyvateľstva = 133,9
| Poradie hustota = 58
| HDP = 324,146 miliárd
| Rok HDP = 2017
| Poradie HDP = 34
| HDP na hlavu = 51 643
| Poradie HDP na hlavu = 19
| HDI = 
| Rok HDI = 
| Poradie (HDI) = 
| Kategória HDI = 
| Mena = [[dánska koruna]]
| Kód meny = DKK
| Časové pásmo = 
| UTC posun = +1
| Letný čas = 
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = DNK / DK
| Kód motorových vozidiel = DK
| Internetová doména =.dk
| Smerové telefónne číslo = 45
| Poznámky = Gramotnosť: 100%
}}

[[Súbor:Danemark.jpg|right|thumb|Mapa Dánska z roku 1890]]

'''Dánsko''' ({{V jazyku|dan|{{Audio|DA-Danmark.ogg|''Danmark''}}}}), dlhý tvar '''Dánske kráľovstvo,''' je [[Severský štát|severský]] [[štát]] v [[Severná Európa|severnej Európe]]. Je metropolitnou časťou a najľudnatejšou zložkou [[Dánske kráľovstvo|Dánskeho kráľovstva]], ústavne [[Unitárny štát|unitárneho štátu]], ku ktorému patria autonómne územia [[Faerské ostrovy|Faerských ostrovov]] a [[Grónsko|Grónska]] v severnom [[Atlantický oceán|Atlantiku]].&lt;ref name=&quot;territory&quot;&gt;* {{cite web
|last=Benedikter|first=Thomas
|date=19 June 2006
|title=The working autonomies in Europe
|url=http://www.gfbv.it/3dossier/eu-min/autonomy.html
|publisher=Society for Threatened Peoples
|quote=Denmark has established very specific territorial autonomies with its two island territories
|access-date=8 June 2012|archive-date=9 March 2008
|archive-url=https://web.archive.org/web/20080309063149/http://www.gfbv.it/3dossier/eu-min/autonomy.html|url-status=dead}}
* {{Cite web|last=Ackrén|first=Maria|date=November 2017|title=Greenland|url=http://www.world-autonomies.info/tas/Greenland/Pages/default.aspx|url-status=dead|archive-url=https://web.archive.org/web/20190830110832/http://www.world-autonomies.info/tas/Greenland/Pages/default.aspx|archive-date=30 August 2019|access-date=30 August 2019|publisher=Autonomy Arrangements in the World|quote=Faroese and Greenlandic are seen as official regional languages in the self-governing territories belonging to Denmark.}}
* {{Cite web|date=3 June 2013|title=Greenland|url=https://ec.europa.eu/europeaid/countries/greenland_en|access-date=27 August 2019|website=International Cooperation and Development|publisher=[[European Commission]]|language=en|quote=Greenland [...] is an autonomous territory within the Kingdom of Denmark}}&lt;/ref&gt; Metropolitné Dánsko je najjužnejším zo [[Škandinávia|škandinávskych]] krajín, leží juhozápadne a južne (ostrovy [[Bornholm]] a [[Ertholmene]]) od [[Švédsko|Švédska]], južne od [[Nórsko|Nórska]] a severne od [[Nemecko|Nemecka]], s ktorým má krátku hranicu, ktorá je jedinou pozemnou hranicou Dánska. Rozkladá sa na celkovej ploche 42&amp;nbsp;943&amp;nbsp;km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; a žije v ňom 5,9 mil. obyvateľov.&lt;ref name=&quot;area&quot;&gt;{{cite web|title=Area|url=https://www.dst.dk/en/Statistik/emner/geografi-miljoe-og-energi/areal/areal|url-status=live|archive-url=https://web.archive.org/web/20190414212058/https://www.dst.dk/en/Statistik/emner/geografi-miljoe-og-energi/areal/areal|archive-date=14 April 2019|publisher=Statistics Denmark}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Population
| periodikum = www.dst.dk
| url = https://www.dst.dk/en/Statistik/emner/borgere/befolkning
| jazyk = en
| dátum prístupu = 2023-11-16
}}&lt;/ref&gt; Dánsko tvorí severnú časť [[Jutský polostrov|Jutského polostrova]] a ďalej [[súostrovie]] [[Zoznam ostrovov Dánska|406 ostrovov]].&lt;ref name=&quot;islands&quot;&gt;{{Cite web|title=Denmark in numbers 2010|url=http://www.dst.dk/pukora/epub/upload/14847/dkital.pdf|publisher=Statistics Denmark|access-date=2 May 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130418081728/http://www.dst.dk/pukora/epub/upload/14847/dkital.pdf|archive-date=18 April 2013|url-status=live}}&lt;/ref&gt; Z nich je najľudnatejším ostrovom [[Sjælland (ostrov)|Sjælland]], na ktorom sa nachádza hlavné a najväčšie mesto [[Kodaň]],&lt;ref name=&quot;pop1&quot;&gt;{{cite web|title=Population at the first day of the quarter by municipality, sex, age, marital status, ancestry, country of origin and citizenship|url=http://www.statbank.dk/FOLK1c|publisher=[[Statistics Denmark]]|access-date=2 October 2020|quote=January 2020}}&lt;/ref&gt; sú známe aj ostrovy [[Fyn]], [[Severojutský ostrov]] a [[Amager]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://statistikbanken.dk/bef4|title=Statistikbanken|website=statistikbanken.dk}}&lt;/ref&gt; Dánsko je veľmi rovinaté a má [[Mierne pásmo|mierne podnebie]]. Vykonáva [[Hegemónia|hegemonistický]] vplyv v celom Dánskom kráľovstve a prenáša právomoci na riešenie vnútorných záležitostí. Na Faerských ostrovoch bola v roku [[1948]] zavedená [[autonómia]] a v roku [[1979]] aj v Grónsku; Grónsko získalo [[Grónske referendum o samospráve 2008|ďalšiu autonómiu v roku 2009]].

== Zemepisná poloha ==
Dánske kráľovstvo je najmenšou škandinávskou krajinou (bez Grónska), ale s Grónskom druhou najväčšou európskou krajinou (Grónsko patrí zemepisne k Amerike). Obmýva ho [[Baltské more]] a [[Severné more]]. Dánsko sa rozprestiera severne od [[Nemecko|Nemecka]], juhozápadne od [[Švédsko|Švédska]] a južne od [[Nórsko|Nórska]] na [[Jutský polostrov|Jutskom polostrove]] a na ďalších 474 väčších či menších ostrovoch (medzi najväčšie ostrovy patria [[Sjælland (ostrov)|Sjælland]], [[Fyn]], [[Lolland]], [[Bornholm]], [[Falster]], Mors, [[Als (ostrov)|Als]], Møn a [[Langeland]]) na severozápade Európy na sever od Nemecka. Hoci vyše dve tretiny z celej rozlohy územia pripadajú na [[Jutský polostrov]], má Dánsko viaceré črty ostrovného štátu. K Dánsku patria aj [[Faerské ostrovy]] a [[Grónsko]]. Väčšina z dánskych ostrovov nie je osídlená. V Grónsku sa však osídlenie udržalo, hoci väčšinu ostrova pokrýva hrubá vrstva ľadu. 60 % plochy zaberá [[orná pôda]]. Dánsko ma veľmi výhodnú geografickú polohu, keďže leží na križovatkách obchodných ciest medzi Severným a Baltským morom a jeho územie tvorí dopravný most medzi strednou a severnou Európou.

== Geografická charakteristika ==
[[Krajina (kraj)|Krajina]] má členité [[pobrežie]]. [[Vnútrozemie]] je [[nížina|nížinné]]. [[Povrch]] krajiny formoval pevninský [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovec]], je mierne zvlnený a [[Rovina (geomorfológia)|rovinatý]]. Dánsko je najhustejšie zaľudneným [[štát]]om v severnej Európe. Dánsko má vďaka prírodným podmienkam ([[pôda|pôdy]]) a [[Oceán (časť svetového oceánu)|oceánskemu]] [[podnebie (klíma)|podnebiu]] dobré podmienky pre [[poľnohospodárstvo]]. Z celkovej [[rozloha|rozlohy]] má Dánsko 55 % ornej pôdy, najviac zo všetkých krajín Európy.

== Hospodárstvo ==
V súčasnosti má Dánsko vysokú životnú úroveň a vyspelé [[hospodárstvo]].

Krajine chýbajú [[nerastná surovina|nerastné suroviny]], preto sa rozvíjajú také odvetvia, ktoré majú nízke nároky na suroviny, ale vyžadujú si kvalifikovanú prácu (prístrojová [[technika]] a technika pre domácnosti). Významné zdroje surovín sú napr. úžitkové [[drevo]] v [[les]]och a ryby v okolitých moriach. Ulovené ryby, prevažne slede, sa spracovávajú a predstavujú i zložku vývozu.

Poľnohospodárstvo tejto krajiny sa orientuje predovšetkým na živočíšnu výrobu. Pestujú sa predovšetkým obilniny a krmoviny, na ktorých sa zakladá chov hospodárskych zvierat (hovädzí dobytok pre mlieko, ošípané, hydina).

Z priemyslu je tu rozvinutý hlavne strojársky, chemický, textilný a potravinársky [[priemysel]]. Veľkým prínosom do ekonomiky Dánska je export potravinárskych produktov (mlieko a mliečne výrobky, hovädzie mäso, bravčová šunka, slanina, hydina, vajcia).

Pre ekonomiku krajiny je dôležitá aj námorná [[doprava]]. Vyše tri štvrtiny poľnohospodárskej výroby pripadajú na živočíšnu výrobu.

Z Dánska pochádza aj stavebnica [[Lego]].

== Politický systém ==
Z politického hľadiska je Dánsko od roku [[1849]] [[Konštitučná monarchia|konštitučnou monarchiou]], pod ktorú spadajú aj dve samosprávne oblasti: Faerské ostrovy a Grónsko. Faerské ostrovy získali autonómiu v roku [[1948]] a Grónsko získalo štatút medzinárodnej autonómie až v roku [[1979]].
[[kráľ (panovník)|Kráľ]] je formálnou hlavou štátu, výkonnú moc má [[vláda]], na čele ktorej je [[minister]]ský predseda menovaný kráľom. Zákonodarnú moc má jednokomorový [[parlament]], nazvaný Folketing, zložený zo 179 poslancov. Dánske [[súd]]y sú nezávislé. [[Voľby]] do parlamentu sa konajú každé štyri roky.

== Administratívne členenie ==
{{Dánske regióny}} 
Dánsko je rozdelené na päť [[Región (Dánsko)|regiónov]] s 98 obcami (dán. ''kommune'', mn.č. ''kommuner''). [[Faerské ostrovy]] a [[Grónsko]] sú autonómne regióny, ktoré nepatria ani do [[EÚ]].

&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tuition Fees|url=https://studyindenmark.dk/study-options/tuition-fees-scholarships/tuition-fees-and-scholarships|vydavateľ=studyindenmark.dk|dátum prístupu=2022-11-07|jazyk=en|priezvisko=dant}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;70%&quot;
| width=&quot;14%&quot; |Poloha
| width=&quot;14%&quot; |[[Región (Dánsko)|Región]]
| width=&quot;14%&quot; |Hlavné mesto
| width=&quot;14%&quot; |Počet obyvateľov&lt;br /&gt; &lt;small&gt;stav: 1. január 2013&lt;ref&gt;[http://www.statistikbanken.dk/FOLK1 Danmarks Statistikbank]&lt;/ref&gt;&lt;/small&gt;
| width=&quot;14%&quot; |Rozloha v km²
| width=&quot;14%&quot; |Počet obyv./km²
|-
| [[Súbor:Nordjylland in Denmark.svg|70px]]
| [[Region Nordjylland]]
| [[Aalborg]]
| 580 272
| 7 927
| 73,2
|-
| [[Súbor:Midtjylland in Denmark.svg|70px]]
| [[Region Midtjylland]]
| [[Viborg]]
| 1 272 510
| 13 142
| 96,8
|-
| [[Súbor:Syddanmark in Denmark.svg|70px]]
| [[Region Syddanmark]]
| [[Vejle]]
| 1 201 419
| 12 191
| 98,5
|-
| [[Súbor:Hovedstaden in Denmark.svg|70px]]
| [[Region Hovedstaden]]
| [[Kodaň]]
| 1 732 068
| 2 561
| 676,3
|-
| [[Súbor:Sjælland in Denmark.svg|70px]]
| [[Region Sjælland]]
| [[Sorø]]
| 816 359 
| 7 273
| 112,2
|}

== Demografia ==
Z celkového počtu obyvateľov žije v Grónsku 53 000 a na Faerských ostrovoch asi 46 000 obyvateľov. Počet obyvateľov Dánska pomaly stúpa vďaka emigrantom z Turecka a arabských krajín.

=== Etnické zloženie ===
Obyvateľstvo tvoria prevažne [[Dáni]]. Dáni patria ku germánskej jazykovej skupine. Okrem nich žije pri hraniciach s Nemeckom malá nemecká menšina. V krajine žije aj komunita pôvodných obyvateľov z Grónska. V poslednom čase sa Dánsko mení na multikultúrnu spoločnosť. Počet emigrantov dosahuje 9,5 % obyvateľstva (cca 526 000 obyvateľov). Najväčšiu skupinu medzi nimi tvoria prisťahovalci z Turecka. Za nimi nasledujú prisťahovalci z Bosny, Kosova, Maroka, Pakistanu, Somálska, ale aj z Čile či z Vietnamu. Malú skupinu tvoria aj prisťahovalci z Poľska a pobaltských krajín.

=== Náboženské zloženie ===
V Dánsku je stále štátnou cirkvou od reformácie [[Dánska cirkev|Dánska (evanjelická) cirkev]]. Jej vplyv v spoločnosti klesá, podobne aj pomaly klesá počet jej príslušníkov. V roku 2023 to bolo 4 276 271 obyvateľov, čo predstavovalo 72,1 % obyvateľstva (v roku 1990 to bolo 89,3 %).&lt;ref&gt;[https://www.folkekirken.dk/om-folkekirken/folkekirken-i-tal/medlemmer Folkekirkens medlemmer] Folkekirken&lt;/ref&gt; Znižuje sa aj návštevnosť bohoslužieb a členstvo v cirkvi je viac formálne. Naopak narastá počet obyvateľov bez vyznania. S príchodom emigrantov stúpa počet moslimov (Turci, Arabi, Albánci). Islam je dnes druhým najrozšírenejším náboženstvom v Dánsku a počet jeho prívržencov stále stúpa. V roku 2009 žilo v Dánsku 3,7 % obyvateľov, ktorí sa hlásia k islamu. Okrem nich žije v krajine aj skupina budhistov (20 000, t. j. 0,1 %). Pomaly stúpa aj počet príslušníkov rímskokatolíckej cirkvi. Je ich 39 000, čo predstavuje asi 0,7 % obyvateľov. Do reformácie bolo Dánsko rímskokatolíckou krajinou. V krajine žijú aj skupinky hinduistov, pentekostalistov, mormónov, baptistov či pravoslávnych.

== Vzdelávanie ==
Štúdium na univerzite v Dánsku je pre študentov z EÚ/EHP alebo s trvalým pobytom v Dánsku bezplatné.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Dánsko|url=https://cs.wikipedia.org/w/index.php?title=D%C3%A1nsko&amp;oldid=21827974|rok=2022-11-03|jazyk=cs|poznámka=Page Version ID: 21827974}}&lt;/ref&gt; Pre ostatných zahraničných študentov sa poplatky pohybujú od približne 6 000 do 18 000 EUR ročne v závislosti od študijného programu.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tuition Fees|url=https://studyindenmark.dk/study-options/tuition-fees-scholarships/tuition-fees-and-scholarships|vydavateľ=studyindenmark.dk|dátum prístupu=2022-11-07|jazyk=en|priezvisko=dant}}&lt;/ref&gt;
== Ochrana životného prostredia ==
Dáni sa ako jedni z prvých začali vážne zaoberať ochranou životného prostredia, čo im neskôr v rámci EÚ začalo prinášať výhody. V roku [[1971]] vytvorili [[ministerstvo]] venujúce sa environmentálnym otázkam a v roku [[1974]] ako prví schválili [[zákon]] na ochranu životného prostredia. Odvtedy samozrejme prijali množstvo dodatkov, ktoré tento zákon sprísnili. Keďže dánsky model pre environmentálnu legislatívu sa stal vzorom pre [[EÚ]], dánske podniky boli oproti ostatným vo výhode. Dnes Dáni predávajú know-how svojho environmentálneho modelu do ďalších štátov mimo EÚ.

== Dejiny ==
Osídlenie územia dnešného Dánska sa začalo už v [[10. storočie pred Kr.|10. storočí pred Kr]]. Vývoj kultúry v podobe prvého hláskového písma je doložený počas trvania [[železná doba|železnej doby]]. Výrazným posunom vpred možno nazvať obdobie od [[6. storočie|6. storočia]] po Kr., odkedy začali vznikať kráľovstvá. Dánsko je pravdepodobne najdlhšie trvajúce kráľovstvo na svete. Dáni si do dnešných čias zachovali tradičnú úctu ku kráľovskej rodine. Historicky známe sú [[Vikingovia|vikingské]] výpravy, ktoré sa uskutočňovali hlavne v [[8. storočie|8.]] a [[9. storočie|9. storočí]]. Neskôr nastalo obdobie budovania hradov a vzniku šľachty. V 16. storočí Dánsko prijalo [[luteranizmus]], ktorý sa stáva jediným štátnym učením v náboženstve a oficiálnym štátnym náboženstvom pod názvom Dánska ľudová cirkev (''Den danske folkekirke''). [[13. storočie|13.]] až [[16. storočie]] sa vyznačovalo bojom o moc. O niečo miernejšie boli v dejinách Dánska nasledujúce storočia, pretože sa postupne vytváralo jeho silné ekonomické postavenie. V [[20. storočie|20. storočí]] sa Dánsko začlenilo do európskych štruktúr, stalo sa tiež členom [[OSN]], [[NATO]]. Z hľadiska turistického ruchu je atraktívnou krajinou.

== Faerské ostrovy ==
{{hlavný článok|Faerské ostrovy}}
Ostrovy objavili približne v roku [[600]] írski mnísi. Vikingské obdobie sa podľa severských ság začínalo v roku [[825]], keď na ostrovy v dnešnom [[Funningur]]i prišiel [[Grímur Kamban]]. Neskôr ostrovy osídlili prisťahovalci z [[Nórsko|Nórska]] a oblastí okolo [[Írske more|Írskeho mora]]. Na ostrovoch s rozlohou {{km2|1400|m}} žije 49 000 ľudí, z čoho je 90 % [[Faerčania|Faerčanov]]. Úradnými jazykmi sú [[dánčina]] a [[faerčina]]. Faerské ostrovy boli dŕžavou Nórska od roku [[1035]], [[léno]]m Dánska z roku 1816 a po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] dostali v roku [[1948]] autonómiu. Faerské ostrovy reprezentujú v dánskom parlamente dvaja stáli zástupcovia. Faerský parlament Løgting má 33 členov a volí sa každé štyri roky.

== Grónsko ==
{{hlavný článok|Grónsko}}
Ostrov objavil roku [[875]] vikingský moreplavec Gunnbjorn. V rokoch [[982]] – [[985]] preskúmal juhozápadné pobrežie [[Erik Červený]]. Neskôr ostrov osídlili prisťahovalci z [[Island]]u. Na tomto najväčšom ostrove na svete s rozlohou 2,175 mil. km² žije iba 56 000 ľudí, z čoho je 48 000 [[Inuiti|Inuitov]]. Úradnými jazykmi sú [[dánčina]] a [[inuitčina]] vytvorená z troch eskimáckych dialektov. Grónsko bolo kolóniou od roku [[1380]] a až keď sa roku [[1953]] stalo súčasťou Dánska, získalo autonómiu. Aj Grónsko reprezentujú v dánskom parlamente dvaja stáli zástupcovia. Grónsky parlament Inatsisartut (dán. ''Landstinget'') sa volí každé štyri roky a má 31 členov.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam miest v Dánsku]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=Dánsko|commonscat=Denmark}}

{{Administratívne členenie Dánska}}
{{Schengenský priestor}}
{{Štáty EÚ}}
{{Západoeurópska únia}}
{{NATO}}
{{OECD}}
{{Európa}}
{{WTO}}
{{OBSE}}

[[Kategória:Dánsko| ]]
[[Kategória:Kráľovstvá]]
[[Kategória:Krajiny EÚ]]
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Európe]]</text>
      <sha1>kyzwg68k7dhhlow06i9r1jzmttg0gew</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>31. marec</title>
    <ns>0</ns>
    <id>3686</id>
    <revision>
      <id>8190062</id>
      <parentid>8056764</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:16:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>formulácia</comment>
      <origin>8190062</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10889" sha1="brxcgb7169zajav7quljp2fnpxymv3i" xml:space="preserve">{{Marec}}
{{Deň v roku|90|[[Benjamín (prvé meno)|Benjamín]]}}

== Udalosti ==
* [[1387]] – [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] bol korunovaný za [[Zoznam panovníkov Uhorska|kráľa Uhorska]]
* [[1475]] – obrovské roje [[kobylky (podrad)|kobyliek]] napadli [[Uhorsko]], [[Moravské markgrófstvo|Moravu]] a [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|Poľsko]]
* [[1889]] – v [[Paríž]]i bola oficiálne otvorená [[Eiffelova veža]]
* [[1901]] – v [[Praha|pražskom]] [[Národné divadlo (Praha)|Národnom divadle]] mala svoju premiéru opera ''[[Rusalka (opera)|Rusalka]]'' skladateľa [[Antonín Dvořák|Antonína Dvořáka]]
* [[1939]] – [[Zoznam predsedov vlády Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva|predseda vlády Spojeného kráľovstva]] [[Neville Chamberlain]] prisľúbil britskú vojenskú podporu [[Druhá poľská republika|Poľsku]] v prípade [[Nacistické Nemecko|nemeckej]] invázie
* [[1966]] – [[vesmírne preteky]]: [[Sovietsky zväz]] vypustil [[mesačná sonda|mesačnú sondu]] [[Luna 10]], ktorá sa potom stala prvou [[umelá družica|umelou družicou]] [[Mesiac]]a
* [[1970]] – [[program Explorer]]: [[Explorer 1]], prvá [[umelá družica]] vypustená [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]], vstúpila po 12 rokoch na [[obežná dráha|obežnej dráhe]] do [[Atmosféra Zeme|zemskej atmosféry]]
* [[1991]] – v [[Chorvátska socialistická republika|Chorvátsku]] sa udial [[incident na Plitvických jazerách]], pri ktorom došlo k prvým stratám na životoch počas [[občianska vojna v Juhoslávii|občianskej vojny v Juhoslávii]]
* [[1998]] – [[Netscape]] zverejnil zdrojový kód prehliadača
* [[2005]] – komisár [[NHL]] [[Gary Bettman]] oznámil, že celá sezóna 2004/2005 sa kvôli [[Lockout v NHL|lockoutu]] ruší
* 2005 – parlamentné voľby v [[Zimbabwe]] vyhrala strana [[ZANU-PF]]

== Narodenia ==
[[Súbor:Carlo Rubbia 2012.jpg|thumb|upright|[[Carlo Rubbia]] (* 1934)]]
[[Súbor:Al Gore, Vice President of the United States, official portrait 1994.jpg|thumb|upright|[[Al Gore]] (* 1948)]]
[[Súbor:Ewan mcgregor cropped.jpg|thumb|upright|[[Ewan McGregor]] (* 1971)]]

* [[1360]] – [[Filipa Lancasterová]], portugalská kráľovná († [[1415]])
* [[1373]] – [[Katarína Lancasterová]], kastílska kráľovná († [[1418]])
* [[1499]] – [[Pius IV.]], pápež († [[1565]])
* [[1519]] – [[Henrich II. (Francúzsko)|Henrich II.]], francúzsky panovník († [[1559]])
* [[1596]] – [[René Descartes]], francúzsky filozof a matematik († [[1650]])
* [[1675]] – [[Benedikt XIV. (pápež)|Benedikt XIV.]], pápež († [[1758]])
* [[1684]] – [[Francesco Durante]], taliansky hudobný skladateľ († [[1755]])
* [[1685]] – [[Johann Sebastian Bach]], nemecký skladateľ barokovej hudby († [[1750]])
* [[1732]] – [[Joseph Haydn]], nemecký skladateľ († [[1809]])
* [[1778]] – [[Coenraad Jacob Temminck]], holandský aristokrat a zoológ († [[1858]])
* [[1811]] – [[Robert Wilhelm Bunsen]], nemecký chemik († [[1899]])
* [[1824]] – [[Adela Ostrolúcka]], slovenská šľachtičná, priateľka [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] († [[1853]])
* [[1889]] – [[Štefan Osuský]], slovenský politik a diplomat († [[1973]])
* [[1890]] – [[William Lawrence Bragg]], britský fyzik († [[1971]])
* [[1906]] – [[Šiničiró Tomonaga]], japonský fyzik, nositeľ Nobelovej ceny († [[1979]])
* [[1914]] – [[Octavio Paz]], mexický básnik, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] († [[1998]])
* [[1927]] – [[Vladimir Sergejevič Iliušin]], sovietsky skúšobný pilot konštrukčnej kancelárie Suchoj († [[2010]])
* [[1928]] – [[Gordie Howe]], kanadský hokejista († [[2016]])
* [[1929]] – [[Hvezdoň Kočtúch]], slovenský ekonóm, národohospodár, pedagóg a politik († [[1994]])
* [[1930]] – [[Ľubomír Hrivnák]], slovenský fyzik († [[1993]])
* [[1931]] – [[Július Krempaský]], slovenský vedec a vysokoškolský profesor († [[2019]])
* [[1933]] – [[Oľga Odzganová]], slovenská redaktorka a hudobná publicistka († [[2012]])
* [[1934]] – [[Richard Chamberlain]], americký herec († [[2025]])
* [[1934]] – [[Carlo Rubbia]], taliansky fyzik, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]]
* [[1939]] – [[Zviad Gamsachurdia]], prvý prezident Gruzínska
* [[1943]] – [[Christopher Walken]], americký herec
* [[1944]] – [[Blago Zadro]], chorvátsky generál († [[1991]])
* [[1948]] – [[Ján Faith]], slovenský hokejista a tréner
* 1948 – [[Al Gore]], americký politik, obchodník a environmentalista, 45. [[viceprezident Spojených štátov|viceprezident USA]], laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny]]
* [[1949]] – [[Zuzana Michnová]], česká speváčka a hudobná skladateľka
* 1949 – [[Hana Ulrychová]], česká speváčka
* [[1955]] – [[Angus Young]], škótsky gitarista a spoluzakladateľ skupiny AC/DC.
* [[1967]] – [[Ľubomír Luhový]], slovenský futbalista
* [[1971]] – [[Ewan McGregor]], škótsky filmový herec
* [[1975]] – [[Alexander Waske]], nemecký tenista
* [[1976]] – [[Štefan Bugala]], slovenský hudobník
* 1976 – [[Karin Olasová]], slovenská moderátorka a herečka
* [[1979]] – [[Alžbeta Stanková]], slovenská herečka
* [[1981]] – [[Lourdes Domínguezová Linová]], španielska tenistka
* [[1984]] – [[Zdenka Predná]], slovenská speváčka
* [[1987]] – [[Georg Listing]], nemecký hudobník ([[Tokio Hotel]])

== Úmrtia ==
[[Súbor:GodfreyKneller-IsaacNewton-1689.jpg|thumb|upright|[[Isaac Newton]] († 1727)]]
[[Súbor:Charlotte Brontë Richmond.tif|thumb|upright|[[Charlotte Brontëová]] († 1855)]]
[[Súbor:KischMelbourne1934.JPG|thumb|upright|[[Egon Erwin Kisch]] († 1948)]]
[[Súbor:Wollan and Shull 1949 (cropped).jpg|náhled|upright|[[Clifford Shull]] († 2001)]]
[[Súbor:Kertész Imre (Frankl Aliona).jpg|náhled|upright|[[Imre Kertész]] († 2016)]]

* [[1340]] – [[Ivan I. (Rusko)|Ivan I.]], moskovský a vladimirský knieža (* [[1288]])
* [[1547]] – [[František I. (Francúzsko)|František I.]], francúzsky kráľ (* [[1494]])
* [[1621]] – [[Filip III. (Španielsko)|Filip III.]], španielsky kráľ (* [[1578]])
* [[1631]] – [[John Donne]], anglický básnik (* [[1572]])
* [[1671]] – [[Anne Hydeová]], manželka anglického kráľa [[Jakub II. (Anglicko)|Jakuba II.]] (* [[1637]])
* [[1727]] – [[Isaac Newton]], anglický polyhistor pôsobiaci ako matematik, fyzik, astronóm, alchymista, teológ a spisovateľ (* [[1643]])
* [[1837]] – [[John Constable]], anglický maliar (* [[1776]])
* [[1849]] – [[Friedrich Bergius]], nemecký chemik (* [[1884]])
* [[1850]] – [[John C. Calhoun]], americký politik, viceprezident USA (* [[1782]])
* [[1855]] – [[Charlotte Brontëová]], anglická spisovateľka (* [[1816]])
* [[1859]] – [[Martin Hamuljak]], slovenský kultúrny pracovník, jazykovedec, redaktor a vydavateľ (* [[1789]])
* [[1877]] – [[Antoine Augustin Cournot]], francúzsky filozof a matematik (* [[1801]])
* [[1880]] – [[Henryk Wieniawski]], poľský skladateľ (* [[1835]])
* [[1891]] – [[Granville Leveson-Gower]], britský liberálny politik a štátnik (* [[1815]])
* [[1894]] – [[William Robertson Smith]], škótsky orientalista a evolucionalista (* [[1846]])
* [[1913]] – [[John Pierpont Morgan]], americký podnikateľ a bankár (* [[1837]])
* [[1914]] – [[Christian Morgenstern]], nemecký básnik a prekladateľ (* [[1871]])
* [[1917]] – [[Emil Adolf von Behring]], nemecký lekár, bakteriológ a fyziológ, spoluzakladateľ imunológie a sérológie, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovej ceny]] (* [[1854]])
* [[1927]] – [[Kchang Jou-wej]], čínsky filozof (* [[1858]])
* [[1928]] – [[Gustave Ador]], prezident Švajčiarska a Medzinárodného výboru Červeného kríža (* [[1845]])
* [[1945]] – [[Hans Fischer]], nemecký organický chemik (* [[1881]])
* [[1948]] – [[Egon Erwin Kisch]], český novinár a spisovateľ (* [[1885]])
* [[1952]] – [[Walter Schellenberg]], nemecký a vojnový zločinec, šéf nacistickej špionážnej služby (* [[1910]])
* [[1953]] – [[Mikuláš Pružinský]], slovenský politik (* [[1886]])
* [[1967]] – [[Rodion Jakovlevič Malinovskij|Rodion Malinovskij]], sovietsky maršal (* [[1898]])
* [[1970]] – [[Semion Konstantinovič Timošenko|Semion Timošenko]], sovietsky maršal (* [[1895]])
* [[1972]] – [[Hana Mašková]], česká krasokorčuliarka (* [[1949]])
* [[1973]] – [[Ota Pavel]], český prozaik a novinár (* [[1930]])
* [[1975]] – [[Leslie White]], americký antropológ a etnológ (* [[1900]])
* [[1980]] – [[Vladimír Holan]], český básnik a prekladateľ (* [[1905]])
* 1980 – [[Jesse Owens]], atlét USA (* [[1913]])
* [[1988]] – [[William McMahon]], austrálsky politik a premiér (* [[1908]])
* [[1992]] – [[Václav Medek]], slovenský matematik (* [[1923]])
* [[1993]] – [[Brandon Lee]], americký herec (* [[1965]])
* [[1995]] – [[Selena (speváčka)|Selena]], mexicko-americká speváčka (* [[1971]])
* [[1997]] – [[Lyman Spitzer]], americký astrofyzik (* [[1914]])
* [[1998]] – [[Ondrej Rusko]], slovenský športovec (* [[1921]])
* [[2000]] – [[Alojz Hanúsek]], slovenský kameraman (* [[1939]])
* [[2001]] – [[Peter Bičkoš]], slovenský spisovateľ, prozaik (* [[1911]])
* 2001 – [[Clifford Shull]], americký fyzik, nositeľ [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovej ceny]] (* [[1915]])
* [[2007]] – [[Paul Watzlawick]], americký psychológ, psychoterapeut a filozof  (* [[1921]])
* [[2008]] – [[Halszka Osmólska]], poľská paleontologička (* [[1930]])
* [[2009]] – [[Raúl Alfonsín]], argentínsky právnik a politik, exprezident Argentíny (* [[1927]])
* [[2010]] – [[Gustáv Herrmann]], slovenský basketbalista (* [[1920]])
* [[2011]] – [[Anton Kozman]], slovenský futbalista (* [[1937]])
* [[2013]] – [[Darina Turňová]], slovenská zbormajsterka (* [[1946]])
* [[2014]] – [[Frankie Knuckles]], americký dídžej a hudobný producent (* [[1955]])
* [[2016]] – [[Hans-Dietrich Genscher]], nemecký politik (* [[1927]])
* 2016 – [[Zaha Hadidová]], iracko-britská dekonštruktivistická architektka (* [[1950]])
* 2016 – [[Imre Kertész]], maďarský spisovateľ, nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1929]])
* [[2020]] – [[Eva Krížiková]], slovenská herečka (* [[1934]])
* [[2022]] – [[Leoš Středa]], český lekár (* [[1963]])
* [[2023]] – [[Stanislav Párnický]], slovenský režisér, scenárista a pedagóg (* [[1945]])
* [[2024]] – [[Pavel Svojanovský]], český veslár, reprezentant Československa (* [[1943]])


{{mesiace}}

[[Kategória:31. marec| ]]
[[Kategória:Marec| 31]]
[[Kategória:Dni|~0331]]</text>
      <sha1>brxcgb7169zajav7quljp2fnpxymv3i</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Filipínske more</title>
    <ns>0</ns>
    <id>3711</id>
    <revision>
      <id>8190001</id>
      <parentid>5809958</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T06:00:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8190001</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1902" sha1="cgokqsvn0kgl5zwtjow00t066q5tto0" xml:space="preserve">[[Súbor:Philippine Sea location.jpg|thumb|Mapa oblasti Filipínskeho mora]]

'''Filipínske more'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; je okrajové more na západe [[Tichý oceán|Tichého oceánu]] ohraničené [[Filipíny|Filipínami]], [[Rjúkju]] a [[Taiwan]]om na západe, [[Japonsko]]m na severe, [[Mariány|Mariánskymi ostrovmi]] na východe a [[Palau]] na juhu. Rozlohou {{km2|5726000}} ide o najväčšie more na Zemi.&lt;ref name=&quot;čeman&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Čeman
  | meno = Róbert
  | odkaz na autora = 
  | titul = Neživá príroda
  | odkaz na titul = Neživá príroda (kniha)
  | vydavateľ = MAPA Slovakia Bratislava
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1999
  | isbn = 80-967723-9-2
  | vydanie = 1
  | strany = 
}}&lt;/ref&gt;

[[Filipínska tektonická doska]], ktorá utvára dno mora sa podsúva pod [[Eurázijská tektonická doska|Eurázijskú tektonickú dosku]]. Na rozhraní dosiek tak vznikli Filipíny a taktiež [[Filipínska priekopa]].

[[Fernão de Magalhães]] bol prvý Európan, ktorý sa tu plavil.&lt;ref name=&quot;čeman&quot;/&gt; V roku [[1944]] sa Filipínske more stalo dejiskom [[Bitka vo Filipínskom mori|námornej bitky]] medzi [[Japonsko]]m a [[Spojené štáty|Spojenými štátmi]].

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 31.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt}} 

{{Geografický výhonok}}

{{Tichý oceán}}

[[Kategória:Filipínske more| ]]</text>
      <sha1>cgokqsvn0kgl5zwtjow00t066q5tto0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kórejská republika</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4056</id>
    <revision>
      <id>8189872</id>
      <parentid>8095360</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:08:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Štátne sviatky */ formulácia, aktualizácia</comment>
      <origin>8189872</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13515" sha1="kxifjbobn8p5p26aqfy15v5tsu6k4vf" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov                         = Kórejská republika
| 2. pád názvu                       = Kórejskej republiky
| Vlajka                             = Flag of South Korea.svg
| Znak                               = Coat of arms of South Korea.svg
| Poloha                             = Republic of Korea (orthographic projection).svg
| Motto                              = 홍익인간 (de facto)&lt;br /&gt;Hongik Ingan&lt;br /&gt;&quot;Všeobecne prospieť ľudskému svetu&quot;
| Hymna                              = [[Súbor:Loudspeaker.png|zvuk]] [[Ägukka (Kórejská republika)|Ägukka]] (애국가)
| Kráľovská hymna                    = 
| Dlhý miestny názov                 = 대한민국 – Tähan minguk
| Krátky miestny názov               = Hanguk
| Hlavné mesto                       = [[Soul]]
| ŠírkaSt                            = 37
| ŠírkaMin                           = 33
| ŠírkaSJ                            = S
| DĺžkaSt                            = 126
| DĺžkaMin                           = 58
| DĺžkaVZ                            = V
| Najväčšie mesto                    = [[Soul]]
| Úradné jazyky                      = [[kórejčina]]
| Regionálne jazyky                  = 
| Demonym                            = 
| Štátne zriadenie                   = [[prezidentská republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = prezident&lt;br /&gt;predseda vlády
| Politickí predstavitelia           = [[Yoon Suk Yeol]] (윤석열)&lt;br /&gt;[[Han Duck-soo]] (한덕수)
| Vznik                              = [[15. august]] [[1948]]
| Susedia                            = [[Severná Kórea]]
| Rozloha                            = 100 210
| Poradie rozloha                    = 107
| Rozloha vody                       = 301
| Percento vody                      = 0,3
| Odhad počtu obyvateľov             = 51 446 201
| Rok odhad počtu obyvateľov         = 2017
| Poradie odhad počtu obyvateľov     = 27
| Sčítanie počtu obyvateľov          = 
| Rok sčítanie počtu obyvateľov      = 
| Hustota obyvateľstva               = 507
| Poradie hustota                    = 23
| HDP                                = 1 693 mld.
| Rok HDP                            = 2018
| Poradie HDP                        = 12
| HDP na hlavu                       = 41 388
| Poradie HDP na hlavu               = 32
| HDI                                =0,901 
| Rok HDI                            =2015 
| Poradie (HDI)                      =18 
| Kategória HDI                      =vysoký 
| Mena                               = [[kórejský won]] (원)
| Kód meny                           =KRW 
| Časové pásmo                       = UTC+9
| UTC posun                          = 
| Letný čas                          = UTC+9
| UTC posun leto                     = 
| Medzinárodný kód                   = KOR / KR
| Kód motorových vozidiel            = KR
| Internetová doména                 = .kr
| Smerové telefónne číslo            = 82
| Poznámky                           = 
}}

'''Kórejská republika''' (hovorovo označovaná aj ako '''Južná Kórea''', čo však nie je oficiálny slovenský krátky tvar názvu tohto štátu) je štát ležiaci na juhu [[Kórejský polostrov|Kórejského polostrova]]. Hlavným mestom je [[Soul]]. Jeho severným susedom je [[Kórejská ľudovodemokratická republika]], hranicu tvorí tzv. [[Demilitarizovaná zóna (Kórea)|demilitarizovaná zóna]]. V blízkosti Kórejskej republiky sa nachádza [[Japonsko]], [[Čína]] a [[Rusko]].

== Pôvod názvu krajiny ==
[[Súbor:Korea south map.png|thumb|left|Všeobecná mapa Kórejskej republiky]]
Názov Kórea, ktorý sa používa v „západnom“ svete, sa odvodzuje od názvu stredovekého kráľovstva ''[[Korjo]]'' (고려). Do [[Európa|Európy]] ho priniesol [[Marco Polo]] zo svojich výprav do Číny. V samotnej Kórei (tak na severe ako aj na juhu) sa používa výlučne na označenie obdobia panovania dynastie Korjo (918 – 1392).

V Kórejskej republike sa na označenie štátu používa názov „Hanguk“ (한국, krajina ľudu Han), jazyka „Hangugo“ (한국어, jazyk národa Han), celého polostrova „Hanbando“ (한반도, polostrov Han). Je to skrátený tvar od „Tähan minguk“ (대한민국) čo v preklade znie ako „Republika veľkého národa Han“. Tento názov sa odvodzuje od 10 rokov trvajúceho cisárstva „Tähan čeguk“ (대한제국) (1897 – 1907) a od troch kmeňov Han (Činhan – 진한, Mahan – 마한 a Pjonhan – 변한), ktoré obývali južnú časť Kórejského polostrova niekedy na začiatku nášho letopočtu.

== Obyvateľstvo ==
Až 99,9% obyvateľstva Kórejskej republiky tvoria [[Kórejčania]]. S počtom 51,4 miliónov sa zaraďuje na 27. miesto na svete. Hustotou zaľudnenia 507 osôb / km² je jednou z najhustejšie obývaných krajín na svete (23. miesto). Tak ako sa menili všetky sféry kórejskej spoločnosti, tak sa v posledných desaťročiach prudko menilo aj zloženie obyvateľstva. Prevažne agrárna krajina 50-tych rokov 20. storočia (počet obyvateľov zamestnaných v [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárstve]] dosahoval až 60%, v [[mesto (všeobecne)|mestách]] žilo 20%) sa zmenila na vysoko [[urbanizácia|urbanizovanú]] (v mestách dnes žije 75%) a [[priemysel]]nú krajinu (dnes pracuje v poľnohospodárstve 6,4% obyvateľov), v súčasnosti na post-priemyselnú krajinu.

Za vysoký stupeň urbanizácie je zodpovedné najmä: 
* situácia po [[kórejská vojna|kórejskej vojne]] – veľký počet utečencov zo severu
* od 60. rokov prudký priemyselný rozvoj sústredený v mestách
* v 70. rokoch hnutie „Nová dedina“ ([[Sämaul undong]] 새마을 운동)

Najväčšie mestá majúce viac ako milión obyvateľov sú Soul (서울, okolo 11 miliónov obyvateľov), Busan (부산, 3,7), Inčon (인천 2,5), Daegu (대구 2,5), Ulsan (울산 2), Dedžon (대전 1,4) a Kwangdžu (광주 1,4).

60-te roky 20. storočia boli charakterizované vysokým prirodzeným prírastkom obyvateľstva vo výške 2,6%. Klesavý trend v posledných rokoch (pokles na 1% v 90-tych rokoch) sa prejavil najviac v súčasnosti, keď prirodzený prírastok obyvateľstva dosahuje 0,62%.

Z pohľadu náboženskej príslušnosti 46% ľudí sa nehlási k žiadnemu konkrétnemu [[náboženstvo|náboženstvu]] či cirkvi. Zvyšných 54% je rozdelených v pomere 26% [[Kresťanstvo|kresťanov]], 26% [[Budhizmus|budhistov]], 1% [[Konfucianizmus|konfuciánov]] a 1% iné menšinové vyznania (napr. [[čondokjo]], [[islam]] atď.)

== Administratívne členenie ==
[[Súbor:Provinces of South Korea.png|thumb|Rozdelenie na provincie]]

V súčasnosti je Kórejská republika delená na:

=== špeciálne vydelené mesto ===
* [[Soul]] – zároveň aj hlavné mesto Kórejskej republiky

=== 6 miest pod priamym riadením vlády ===
* [[Pusan|Busan]]
* [[Tägu]]
* [[Inčchon]]
* [[Kwangdžu]]
* [[Tädžon]]
* [[Ulsan]]

=== 8 provincií ===
* [[Kjonggi]]
* [[Kangwon]]
* [[Čchungčchongnam]]
* [[Čchungčchongbuk]]
* [[Čollanam]]
* [[Čollabuk]]
* [[Kjongsangnam]]
* [[Kjongsangbuk]]

=== 1 autonómna oblasť ===
* ostrov [[Čedžu-do]]

== Politický systém ==
[[Súbor:Seoul at night from 63 building.jpg|right|thumb|Soul]]
Kórejská republika je [[parlamentarizmus|parlamentnou demokraciou]] prezidentského typu. Hlavou štátu a zároveň najvyšším predstaviteľom výkonnej moci je prezident volený vo všeobecných voľbách na jedno volebné obdobie raz za päť rokov bez možnosti znovuzvolenia. Prezidentom štátu je Yoon Suk Yeol. Prezident menuje premiéra a celý vládny kabinet so súhlasom parlamentu.

Druhou zložkou moci je jednokomorový [[parlament]] Kukhwe (국회, Národné zhromaždenie). Zástupcovia do kórejského parlamentu (299 miest) sú volení vo všeobecných voľbách, ktoré sa konajú každé 4 roky. Parlamentný systém je založený na viacerých politických stranách. Posledné parlamentné voľby sa konali v auguste 2012. Od týchto volieb sú v parlamente poslanci za 4 štyri politické strany: strana Saenuri (새누리당; 142 miest v parlamente), Nová politická aliancia pre demokraciu (새정치민주연합; 130 miest), Zjednotená progresívna strana (통합진보당; 5 miest), Strana justície (정의당; 5 miest) a dvaja nezávislí poslanci.

Prvá [[ústava|ústava Kórejskej republiky]] bola schválená 17. júla 1948. Odvtedy prešla 5 veľkými zmenami (v rokoch 1960, 1961, 1972, 1980 a 1987). So zmenou ústavy nastala aj zmena vo vládnutí a tieto hraničné roky sú zároveň roky nasledujúcich „republík“ – momentálne je to tzv. ''6. republika'' (od roku 1988 dodnes).

== Hospodárstvo ==
Krajina označovaná ako jeden z „[[Ázijský tiger|Ázijských tigrov]]“ prešla za posledných 50 rokov obrovskými celospoločenskými zmenami, týkalo sa to aj hospodárstva. Prakticky až do 60. rokov 20. storočia Kórea bola tradičnou poľnohospodárskou krajinou, kde až takmer 60% ekonomicky činného obyvateľstva pracovalo v poľnohospodárstve (dnes je to 6,4%).

Navyše charakter hospodárstva bol zdedený ešte z feudalizmu a čias kolonializmu (do roku 1945), navyše úplne zničené počas [[Kórejská vojna|Kórejskej vojny]] (1950 – 1953).

Od nástupu generála [[Pak Čong-hi]] (박정희) k moci sa situácia začala postupne meniť. Na základe urovnania vzťahov s Japonskom v roku 1965 poskytlo Japonsko Kórejskej republike odškodnenie vo výške 300 miliónov USD. Navyše si vláda zobrala od USA dlhodobú pôžičku vo výške 200 miliónov USD. Investície do modernizácie priemyslu a strategické partnerstvá vlády so súkromným sektorom t. j. podpora tzv. [[čäbol]]ov (ako sú [[Hyundai]] (현대), [[Samsung]] (삼성), [[Daewoo]] (대우), Goldstar – [[LG]] atď.) dali ekonomike prudký impulz.

Tak sa mohol HDP vo výške asi 2 miliárd USD zo začiatku 60. rokov (porovnateľný s najchudobnejšími krajinami Ázie a Afriky) zvýšiť na súčasných okolo 1 650 miliárd USD (v roku 2018). [[HDP]] na hlavu (per capita) sa zvýšilo z asi 100 USD na súčasných 41 351 USD (2018), čo je asi 25-krát viac ako na [[Severná Kórea|Severe]] a zároveň porovnateľné s vyspelými európskymi krajinami. Dnes na základe nominálneho HDP je juhokórejská ekonomika 10. najsilnejšou na svete.

V roku 1997 prekonala aj Kórejská republika [[Ázijská ekonomická kríza|Ázijskú ekonomickú krízu]].

Ekonomický rast po prekonaní krízy:

1998 – 1999 – 2000 – 2001 – 2002 – 2003 – 2004 – 2005

6,9% – 9,5% – 8,5% – 3,3% – 7% – 3,1% – 4,6% – 3,9%

S rastom okolo 4%, infláciou 2% a nezamestnanosťou na úrovni 3,7%, HDP nominálne vo výške 793 miliárd USD (10. miesto na svete) stojí ekonomika Kórejskej republiky dobre, ale udržateľný rozvoj stále vyžaduje pokračovanie reforiem.

== Štátne sviatky ==
[[Súbor:Buddist Temple Seoraksan.JPG|thumb|Budhistický chrám Seoraksan]]
* Nový rok (1. januára) – začiatok nového roka podľa [[solárny kalendár|solárneho kalendára]]
* [[Sollal]] (설날) – 1. deň 1. mesiaca – začiatok nového roka podľa [[lunárny kalendár|lunárneho kalendára]] – tradičný začiatok roka vo Východnej Ázii
* Samil undong (삼일운동) – 1. marca – oslava výročia [[Hnutie nezávislosti 1. marca|Hnutia nezávislosti 1. marca]] (1919), keď sa po celom polostrove rozšírilo ľudové hnutie za nezávislosť
* Deň sadenia stromov [[Šikmogil]] (식목일) – 5. apríla – v Kórejskej republike sa hromadne sadia stromy
* [[Deň detí v Južnej Kórei|Deň detí]] – 5. mája – veľké oslavy pre deti po celej krajine
* sviatok [[tano (sviatok)|Tano]] (단오) 
* [[Budhove narodeniny]] (석가탄신일) (8. deň 4. mesiaca) – podľa lunárneho kalendára – ulice sú vyzdobené, budhisti oslavujú v svätyniach 
* Pamiatka padlých v boji (현충일) (6. júna) – celonárodná slávnosť oslavy pamiatky všetkých Kórejčanov, ktorí padli v boji za vlasť
* Deň ústavy Kórejskej republiky (제헌절) (17. júla) – výročie prvej ústavy Kórejskej republiky z roku 1948
* Deň oslobodenia (15. augusta)(광복절) – výročie oslobodenia zo 40-ročnej japonskej okupácie (1945) a výročie vzniku Kórejskej republiky v roku 1948
* Deň vďakyvzdania [[Čchusok]] (추석) – 15. deň 8. mesiaca – podľa lunárneho kalendára – najväčší a najviac tradičný kórejský sviatok, keď sa Kórejčania vracajú do svojho rodiska, navštevujú hroby predkov, vzdávajú im vďaku a celá rodina spolu oslavuje
* Deň založenia národa (개천철) (3. októbra) – podľa mýtu v tento deň v roku 2333 pred Kr. [[Tangun]] (단군) založil kórejský národ
* Ježišove narodeniny (성탄절) (25. decembra) – oslava Vianoc na západný štýl, oslavujú Kórejčania či sú kresťania alebo nie

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=South Korea}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.walkers.sk/cestovanie/korea/ Komplexné údaje o Kórejskej republike] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081218121454/http://www.walkers.sk/cestovanie/korea/ |date=2008-12-18 }}


{{Administratívne členenie Kórejskej republiky}}
{{Ázia}}
{{Východná Ázia}}
{{OECD}}
{{WTO}}
{{OBSE}}
{{APEC}}

[[Kategória:Kórejská republika| ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Ázii]]</text>
      <sha1>kxifjbobn8p5p26aqfy15v5tsu6k4vf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diaľnica D1 (Slovensko)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4697</id>
    <revision>
      <id>8190055</id>
      <parentid>8186672</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:02:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19852-24</username>
        <id>290709</id>
      </contributor>
      <comment>/* Prehľad úsekov diaľnice D1 */</comment>
      <origin>8190055</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="144513" sha1="8kvbn0km7s5ne9wq0xpgjteanxsnd12" xml:space="preserve">{{Dobrý článok}}
{{Infobox diaľnica
 | KRAJINA = SK
 | TYP CESTY = D
 | ČÍSLO CESTY = 1
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY = 50
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY1 = 58
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY2 = 75
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY3 = 442
 | ČÍSLO EURÓPSKEJ CESTY4 = 571
 | MAPA = Motorway D1 SK map.svg
 | VÝSTAVBA = 1972 - ''2031/2035''
 | ZAČIATOK TRASY = [[Bratislava]]
 | KONIEC TRASY = [[Záhor]]
 | CELKOVÁ DĹŽKA = 512
 | V PREVÁDZKE = 409,4
 | VO VÝSTAVBE = 14,9
 | V PLÁNE = 87,7
 | REGIÓN = [[Bratislavský kraj]], [[Trnavský kraj]],&lt;br&gt;[[Trenčiansky kraj]], [[Žilinský kraj]],&lt;br&gt;[[Prešovský kraj]], [[Košický kraj]]
 | ROZŠÍRENIA = 3+3: 36 km
 | VÝJAZDY = 65 (v prevádzke)
 | TUNELY = 9 (v prevádzke)
 | OBRÁZOK = D1 klcov atolentak.jpg
 | OBRÁZOK-VEĽKOSŤ = 310px
 | OBRÁZOK-POPIS = Diaľnica D1 pri obci Klčov na Spiši
 | OBJEKTY = 
{{Cesta|SK|ĎALEJ||[[Bratislava]]-[[Bratislava – mestská časť Petržalka|Petržalka]]-Pečňa&lt;br&gt;Pokračuje ako {{Cesta/SK-D-E|2|58|65|75}}&lt;br&gt;smer [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]]/[[Kúty (okres Senica)|Kúty]]}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|65|[[Bratislava]]-Kapitulské pole&lt;br&gt;&lt;small&gt;(vetvenie smer Maďarsko)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|0|[[Bratislava]]-Pečňa {{Cesta/SK-D-E|2|75}}&lt;br&gt;&lt;small&gt;(vetvenie smer Česko)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|1|Bratislava-Incheba {{Cesta/SK-1|2}} {{Cesta/SK-1|61}} {{Cesta/Smer|D}}|FARBA=bez úhrady}} 
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ovsište 567 m|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|4|Bratislava-Petržalka-Ovsište {{Cesta/SK-1|2}} {{Cesta/SK-1|61}} {{Cesta/Smer|H}}|FARBA=bez úhrady}} 
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Prístavný most]] ([[Dunaj]]) 1080 m|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|6|Bratislava-Nivy {{Cesta/SK-R-E|7|575}}{{Cesta/SK-1|61}}|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|SSÚD|7|SSÚD Bratislava|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|8|Bratislava-[[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] {{Cesta/SK-1|63}}|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Prievoz 1756 m|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|10|Bratislava-Trnávka &lt;small&gt;(vjazd len smer D2)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|11|[[Letisko Milana Rastislava Štefánika|Bratislava-Letisko]]|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Zlaté Piesky {{Cesta/Smer|D}}|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|13|Bratislava-[[Zlaté Piesky]] {{Cesta/SK-1|61}}&lt;br&gt;&lt;small&gt;(výjazd len smer Žilina, vjazd len smer D2)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Zlaté Piesky|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|14|Bratislava-[[Bratislava – mestská časť Vajnory|Vajnory]] {{Cesta/SK-1|61}}|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD||Bratislava-Pri mlyne &lt;small&gt;(len vjazd smer D2)&lt;/small&gt;|FARBA=bez úhrady}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|15|Bratislava-východ {{Cesta/SK-D-E|4|58|75}}|FARBA=bez úhrady}}{{Cesta|SK|SPOPLATNENÁ CESTA-ZAČIATOK||Začiatok spoplatneného úseku}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Triblavina}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|18|[[Bernolákovo]] {{Cesta/SK-2|127}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|27|[[Senec]] {{Cesta/SK-2|503}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|31|[[Blatné]] {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Čataj}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|44|[[Voderady (okres Trnava)|Voderady]] {{Cesta/SK-3|1286}}}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Zeleneč}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|50|[[Trnava]] {{Cesta/SK-R-E|1|58|571}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|66|[[Hlohovec]] {{Cesta/SK-2|513}}}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Červeník {{Cesta/Smer|H}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|68|[[Madunice]] {{Cesta/SK-1|61}} &lt;small&gt;(len výjazd)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Červeník {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Piešťany}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|83|[[Piešťany]] {{Cesta/SK-2|499}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|91|[[Horná Streda]] {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Horná Streda 772 m ([[Váh]])}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|95|Lúka {{Cesta/SK-2|507}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Hrádok &lt;small&gt;(vážnica)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|106|[[Nové Mesto nad Váhom]] {{Cesta/SK-2|515}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Beckov (obec)|Beckov]]}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Beckov 336 m (Váh)}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|119|[[Trenčín]]-juh {{Cesta/SK-1-E|9|50|572}}}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|119|[[Trenčín]]-juh {{Cesta/SK-1-E|9|50}} {{Cesta/SK-R-E|2|572}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Kostolná {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||[[Drietoma]] 238 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|124|[[Trenčín]]-západ {{Cesta/SK-PD|5}}}}
{{Cesta|SK|SSÚD|126|SSÚD Trenčín}}
{{Cesta|SK|ČSPH-OBČERSTVENIE||Zamarovce}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Súčanka 404 m/486 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Újazd 486 m/490 m (Váh) }}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|138|[[Dubnica nad Váhom]] {{Cesta/SK-1|57}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Dubnica nad Váhom|Dubnica]] {{Cesta/Smer|H}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Prejta {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|145|[[Ilava]] {{Cesta/SK-2|574}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kočkovský kanál 187 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Nosický kanál 227 m (Váh) }}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|153|Ladce {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ladce 186 m/189 m}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Beluša}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|157|[[Púchov]]-juh {{Cesta/SK-R|6}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Pružinka 902 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Sverepec {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Sverepec I 443 m/480 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Sverepec II 315 m/310 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|165|[[Považská Bystrica]]-juh {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kunovec}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Galanovec}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Matúška}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Považská Bystrica {{Cesta/Smer|H}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||[[Estakáda Považská Bystrica|Považská Bystrica]] 1444 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|169|[[Považská Bystrica]]-centrum {{Cesta/SK-2|507}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hričovský kanál 1695 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Vrtižer (Váh)}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|174|[[Považská Bystrica]]-sever {{Cesta/SK-1|61}}}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Plevník-Drienové 680 m (Váh) }}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Predmier 300 m (Váh) }}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Predmier}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|183|[[Bytča]] {{Cesta/SK-2|507}}}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|188|[[Diaľničná križovatka Žilina|Žilina]] &lt;small&gt;(Hričovské Podhradie)&lt;/small&gt; {{Cesta/SK-D-E|3|75}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Dolný Hričov 1804 m}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Ovčiarsko 2275 m}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Žilina 1375 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Lietavská Lúčka 1091 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|199|[[Žilina]]-juh {{Cesta/SK-1|64b}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Turie|}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Turie {{Cesta/Smer|H}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Višňové 1|}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Višňové 2|}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Višňové 7520 m|}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|212|Dubná Skala, [[Vrútky]] {{Cesta/SK-1|18}}&lt;br/&gt;&lt;small&gt;(bez výjazdu smer Košice)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Dubná Skala (Váh)}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Turčianske Kľačany 442 m (Váh)}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|218|[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] {{Cesta/SK-R|3}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||[[Sučany]]}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kantorský potok}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Turčianska Štiavnička}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Turany (Váh)}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Krpelianský kanál}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|229|[[Turany 2]] {{Cesta/SK-1|18}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|229|[[Turany]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|D-KONIEC||&lt;small&gt;Prechod z/na {{Cesta/SK-1-E|18|50}}&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Most ponad štrkovisko Bôr|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Krpeľany (Váh)|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Korbeľka 5868 m|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Stankovany 451 m|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Havran 2813 m/2838 m|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Hubová 1 - 428 m (Váh)|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|242|[[Ružomberok]]-západ {{Cesta/SK-1|18}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|242|[[Likavka]] {{Cesta/SK-R|3}}||FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Hubová 2 - 438 m (Váh)|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hrboltová 1 - 138 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hrboltová 2 - 324 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hrboltová 3 - 485 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Čebrať 3650 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|249|[[Ružomberok]]-sever {{Cesta/SK-1-E|59|77}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Likavka 1 - 571 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Likavka 2 - 186 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Likavka 3 - 754 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|251|[[Ivachnová]] {{Cesta/SK-R|1}}|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Martinček 684 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Lisková 228 m|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Ivachnová 601 m (Váh)|FARBA=stavba}}
{{Cesta|SK|D-ZAČIATOK|257|&lt;small&gt;Prechod na/z I/18&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|ČSPH|258|Ivachnová &lt;small&gt;(ČS smer Žilina v pláne)&lt;/small&gt; {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|259|Ivachnová {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO-OBČERSTVENIE||Dechtáre}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Čemice {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|272|[[Liptovský Mikuláš]] {{Cesta/SK-2|584}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|277|Závažná Poruba {{Cesta/SK-3|2337}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|279|[[Liptovský Ján]] {{Cesta/SK-3|2340}} &lt;small&gt;(bez výjazdu smer Žilina)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Podtureň (Váh) 1038 m}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Velínok &lt;small&gt;(v zime uzavreté)&lt;/small&gt; {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Jamníček 179 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|284|[[Liptovský Hrádok]] {{Cesta/SK-2|537}}}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Belá (potok)|Belá]] 308 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Dovalovec 504 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Hybe}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hybica 571 m/565 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|292|Hybe {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Východná 380 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|297|[[Východná (obec)|Východná]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Východná}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Jánošíková studnička 381 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Beliansky potok 347 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Čierny jarok 184 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|303|[[Važec]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Važec 638 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Štrba}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Štrba}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|310|[[Štrba]] {{Cesta/SK-3|3060}}}}
{{Cesta|SK|ĎALEJ||nadmorská výška 902 m n. m.}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel [[Lučivná (okres Poprad)|Lučivná]] 250 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|315|[[Mengusovce]] ([[Svit (mesto)|Svit]]) {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/SK-2|539}}}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Bôrik 999 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||Batizovce ([[Poprad (rieka)|Poprad]])}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Batizovce]]}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|322|[[Poprad]]-západ {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Velický potok}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|325|[[Vysoké Tatry (mesto)|Vysoké Tatry]] {{Cesta/SK-2|534}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Matejovce}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|329|Poprad-východ {{Cesta/SK-1|67}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ekodukt 100 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|341|[[Spišský Štvrtok]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Spišský Štvrtok 170 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Iliašovce 431 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Kurimany 180 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bicír 100 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|350|[[Levoča]] {{Cesta/SK-2|533}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||MÚK Levoča 400 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Levoča 632 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Levoča}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Šibenik 591 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Šibenik 200 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Spišský Hrhov 488 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Doľany 430 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Klčov 230 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Nemešany 330 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|360|[[Spišské Podhradie]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Spišské Podhradie 700 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|368|Beharovce {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|D-KONIEC-RC-ZAČIATOK||'''prechod na polovičný profil'''}}
{{Cesta|SK|SPOPLATNENÁ CESTA-ZAČIATOK||''spoplatnený polovičný profil''}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Beharovce 225 m {{Cesta/Polprofil}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Pongrácovce 102 m {{Cesta/Polprofil}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Korytné 343 m {{Cesta/Polprofil}}}}
{{Cesta|SK|TUNEL||[[Tunel Branisko]] 4975 m {{Cesta/Polprofil}}}}
{{Cesta|SK|RC-KONIEC-D-ZAČIATOK||'''prechod na plný profil'''}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|379|[[Široké]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Fričovce 407 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|382|Fričovce {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hendrichovce 1 - 194 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Hendrichovce 2 - 276 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 1 - 328 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 2 - 296 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 3 - 205 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Bertotovce 4 - 368 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Veľká Svinka 104 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Chmiňany 288 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Chminianska Nová Ves 71 m/257 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Svinia 303 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|393|[[Svinia]] {{Cesta/SK-1|18}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Malá Svinka 255 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Malý Šariš 494 m}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Malý Šariš}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|400|[[Prešov]]-západ {{Cesta/SK-R-E|4|371}} {{Cesta/SK-1|18}} {{Cesta/SK-2|546}}}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Prešov 2224 m}}
{{Cesta|SK|MOST-RIEKA||[[Torysa]]}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|407|Prešov-juh {{Cesta/SK-3|3445}} {{Cesta/SK-3|3446}}}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Petrovany &lt;small&gt;(vážnica)&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|418|Lemešany {{Cesta/SK-3|3445}}}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Janovík}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|422|[[Nová polhora]] {{Cesta/SK-1|20}} {{Cesta/SK-3|3325}}}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|427|[[Košice]]-sever {{Cesta/SK-1|20}} {{Cesta/SK-3|3325}} {{Cesta/SK-3|3339}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Vajkovce 541 m}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Beniakovce {{Cesta/Smer|D}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Beniakovce 132 m}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||[[Rozhanovce]] {{Cesta/Smer|H}}}}
{{Cesta|SK|D-KRIŽOVATKA|433|Košické Oľšany&lt;br&gt;{{Cesta/SK-R-E|4|58|71}}}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Košické Oľšany 245 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ďurďošík 1 - 264 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Ďurďošík 2 - 175 m}}
{{Cesta|SK|MOST-ESTAKÁDA||Olšavský potok 315 m}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|441|Bidovce {{Cesta/SK-2|576}}}}
{{Cesta|SK|D-KONIEC||&lt;small&gt;Prechod z/na {{Cesta/SK-1-E|19|50}}&lt;/small&gt;}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Svinica|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|TUNEL||Tunel Dargov 1050 m|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|454|Dargov {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Bačkov|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|462|Dvorianky {{Cesta/SK-1|79}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|472|[[Pozdišovce]] {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Pozdišovce|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|475|[[Michalovce]]-západ {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|483|[[Michalovce]]-východ {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|PARKOVISKO||Veľké Revištia|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|496|[[Sobrance]] {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|ČSPH||Jenkovce|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|VÝJAZD|510|Záhor {{Cesta/SK-1|19}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|HRANICA|511|Záhor - Storožnica {{minivlajka|Ukrajina}}|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|ĎALEJ||Pokračuje ako {{Cesta/UA-M|06}}{{Cesta/UA-M-E|08|50}}&lt;br&gt;smer [[Užhorod]]/[[Čop (mesto)|Čop]]/[[Veľké Berezné]]|FARBA=plán}}
{{Cesta|SK|LEGENDA}}
}}

'''Diaľnica D1''' (''D1'') je najvýznamnejšia a súčasne aj najdlhšia [[Slovensko|slovenská]] [[diaľnica]], ktorá po svojom dokončení spojí [[Bratislava|Bratislavu]] so [[Záhor|Záhorom]] v blízkosti [[Štátne hranice Slovenska|štátnych hraníc]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Súčasťou diaľnice bude aj nový diaľničný [[hraničný priechod]], v blízkosti súčasného cestného [[Hraničný priechod|hraničného priechodu]] [[Vyšné Nemecké|Vyšné Nemecké - Užhorod]] na štátnej [[Štátne hranice Slovenska|hranici]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Trasa diaľnice D1 začína v [[Bratislava|Bratislave]] a pokračuje cez [[Trnava|Trnavu]], [[Trenčín]], [[Žilina|Žilinu]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Poprad]], [[Prešov]], [[Košice]] a [[Michalovce]] do [[Záhor|Záhoru]]. Diaľnica D1 je súčasťou vetvy „A“, 5. [[Paneurópske dopravné koridory|paneurópskeho koridoru]] s trasou [[Bratislava]] – [[Žilina]] – [[Košice]] – [[Užhorod]] – [[Ľvov]] a [[Európska cesta|európskych ciest]] [[Európska cesta 50|E50]] (Trenčín - Bidovce ''- hranica s Ukrajinou''), [[Európska cesta 58|E58]] (Bratislava - Trnava), [[Európska cesta 75|E75]] (Bratislava - Hričovské Podhradie), [[Európska cesta 442|E442]] (Bytča - Hričovské Podhradie) a [[Európska cesta 571|E571]] (Bratislava - Trnava). Na financovaní výstavby diaľnice sa významnou mierou podieľa aj [[Európska únia]], samotná organizácia výstavby však leží na [[Slovensko|Slovenských]] orgánoch [[Verejná správa|verejnej správy]] a [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]]  &lt;ref name=&quot;ref1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dialnice|url=http://www.uzemneplany.sk/dialnice|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=UzemnePlany.sk - Najväčší informačný portál o architektúre, urbanizme, územnom plánovaní a rozvoji Slovenska.|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; 

Výstavba diaľnice D1 začala v roku 1972, pričom medzi Bratislavou a Trenčínom do roku 1999 formálne šlo o diaľnicu [[Diaľnica D61 (Slovensko)|D61]]. Trasa diaľnice D1 je dlhá 512 kilometrov a od roku 1999 začína v diaľničnej križovatke [[Bratislava]] - [[Pečňa]], kde sa nachádza aj nultý kilometer diaľnice. V zmysle dlhodobých plánov má diaľnica D1 končiť napojením na ukrajinskú diaľnicu M6 v priestore nového [[Hraničný priechod|hraničného priechodu]] na [[Štátna hranica|štátnej hranici]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]], neďaleko [[Obec (slovenská správna jednotka)|obce]] [[Záhor]]. Trasa diaľnice vedie cez [[Trnava|Trnavu]], [[Piešťany]], [[Trenčín]], [[Žilina|Žilinu]], [[Vrútky]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Ružomberok]], [[Liptovský Mikuláš]], [[Poprad]], [[Levoča|Levoču]], [[Prešov]], [[Košice]], [[Michalovce]] a [[Sobrance]]. V súčasnosti je sprevádzkovaných 395,9 kilometrov diaľnice D1. Vo výstavbe je aktuálne 28,4 kilometrov diaľnice D1 a to v úsekoch medzi [[Lietavská Lúčka|Lietavskou Lúčkou]] a [[Dubná Skala|Dubnou Skalou]] a medzi [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovou]] a [[Ivachnová|Ivachnovou.]] V príprave je na trase z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Košice|Košíc]] už iba úsek medzi [[Turany|Turanmi]] a [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovou]] v dĺžke 13,5 kilometra, všetky ostatné úseky medzi týmito dvoma mestami sú aktuálne už buď v prevádzke alebo vo výstavbe. Hlavná časť zostávajúcich úsekov v príprave v celkovej dĺžke 74,2 kilometra tak leží východne od [[Košice|Košíc]], v úseku od [[Bidovce|Bidoviec]] až po [[Záhor]] na hraniciach s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Napriek rôznym plánovaným termínom dokončenia diaľnice D1 z minulosti, (roky 2000, 2010, 2017, 2027 či 2030) bude táto [[diaľnica]] prejazdná medzi [[Bratislava|Bratislavou]] a [[Košice|Košicami]] najskôr v roku 2029, v celej svojej dĺžke z [[Bratislava|Bratislavy]] až po [[Záhor]] najskôr v roku 2040.

Na [[Západné Slovensko|západnom Slovensku]] začína trasa diaľnice D1 v diaľničnej križovatke [[Bratislava]] - [[Pečňa]] a pokračuje z [[Bratislava|Bratislavy]] cez [[Trnava|Trnavu]], [[Piešťany]], [[Trenčín]] a [[Považská Bystrica|Považskú Bystricu]] až do [[Lietavská Lúčka|Lietavskej Lúčky]] pri [[Žilina|Žiline]], čo predstavuje 198 kilometrov diaľnice. V tejto západnej časti diaľnice bola technicky mimoriadne náročná výstavba úseku [[Ladce]] - [[Sverepec]] a úseku [[Považská Bystrica]] Juh - [[Považská Bystrica]] Sever. V [[Hričovské Podhradie|Hričovskom Podhradí]] sa nachádza križovatka diaľnic D1 a [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]]. Diaľnica D1 je na západnom Slovensku sprevádzkovaná v plnej dĺžke trasy, z [[Bratislava|Bratislavy]] až po [[Lietavská Lúčka|Lietavskú Lúčku]]. V roku 2025 sa otvoril úsek od Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu, čo umožnilo plynulé prepojenie diaľnice až po [[Turany]].

Na severnom Slovensku je v úseku medzi Turanmi a [[Prešov|Prešovom]], zatiaľ sprevádzkovaných 148,9 kilometrov diaľnice. Ďalej je v tomto úseku vo výstavbe 14,9 kilometra a v príprave 13,5 kilometra diaľnice D1. V súčasnosti prebieha výstavba v úseku [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]] - [[Ivachnová]]. Tento 15,2 kilometra dlhý úsek tvorí severný obchvat [[Ružomberok|Ružomberku]]. Súčasťou tohto úseku je aj [[tunel Čebrať]]. Výstavba v tomto úseku bola zahájená ešte v roku 2014, v priebehu výstavby však došlo k výskytu neočakávaných [[Geológia|geologických]] porúch, čo si vyžiadalo prerušenie výstavby a prepracovanie projektu výstavby. Výstavba tohto úseku bola obnovená v zmysle nového technického projektu v roku 2018, s predpokladom dokončenia na jar 2026. Technicky a stavebne najnáročnejší, 13,5 kilometra dlhý úsek [[Turany]] - [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]] je aktuálne iba v príprave s predpokladom zahájenia výstavby v roku 2027 a predpokladom dokončenia v roku 2034. Mimo menovaných úsekov je diaľnica D1 na severnom Slovensku sprevádzkovaná v plnej dĺžke trasy z [[Hričovské Podhradie|Hričovského Podhradia]] až po výjazd Prešov - západ, kde sa nachádza aj križovatka diaľnice D1 a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R4]]. 

Na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]] je sprevádzkovaný 27,5 kilometrový úsek diaľnice medzi [[Kraj (štátna správa)|krajskými]] mestami [[Prešov]] a [[Košice]]. Súčasne je od roku 2019 na [[Východné Slovensko|východnom Slovensku]] v prevádzke aj 14,4 kilometra dlhý úsek [[Budimír]] - [[Bidovce]], ktorý plynule nadväzuje na už existujúci úsek D1 medzi [[Prešov|Prešovom]] a [[Košice|Košicami]] a ktorý je súčasne aj celkovo prvým úsekom diaľnice D1 s trasou ležiacou prevažne východne od [[Košice|Košíc]]. Ďalšie plánované úseky diaľnice D1 pokračujú ďalej smerom na východ až do [[Záhor|Záhoru]] na [[Štátna hranica|hraniciach]] s [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Tieto úseky nateraz nemajú stanovený termín zahájenia výstavby.

Výstavba diaľnice D1 je mimoriadne technicky náročná najmä v hornatom teréne severného [[Slovensko|Slovenska]], obzvlášť v úseku medzi [[Hričovské Podhradie|Hričovským Podhradím]] a [[Ivachnová|Ivachnovou]]. Na diaľnici D1 sa po jej úplnom dokončení bude nachádzať až dvanásť [[tunel]]ov, s celkovou dĺžkou takmer 36 kilometrov. V súčasnosti je z týchto dvanástich tunelov v prevádzke osem;  [[tunel Branisko]] ''(4 975 m)'', [[tunel Lučivná]] ''(250 m)'', [[tunel Bôrik]] ''(999 m)'', [[tunel Šibenik]] ''(591 m)'', [[tunel Višňové]] ''(7 445 m)'', [[tunel Ovčiarsko]] ''(2 360 m)'', [[tunel Žilina]] ''(655 m)'' a [[tunel Prešov]] ''(2 244 m)''. Vo výstavbe je momentálne [[tunel Čebrať]] ''(3 600 m)''. V príprave je výstavba tunelov [[Tunel Korbeľka|Korbeľka]] ''(5 868 m)'', [[Tunel Havran|Havran]] ''(2 820 m)'' a [[Tunel Dargov|Dargov]] ''(4 008 m)''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničn� tunely na Slovensku|url=http://dialnice.szm.com/tunnels/tunnels.html|dátum prístupu=2018-12-29|vydavateľ=dialnice.szm.com}}&lt;/ref&gt;''.'' Okrem tunelov sú na diaľnici D1 aj mnohé [[most]]y, [[viadukt (súčasnosť)|viadukty]] a [[Estakáda|estakády]], z ktorých najdlhšou je [[estakáda Hričovský kanál]], ktorá je so svojou dĺžkou 2 081 metrov jedným z najdlhších cestných [[Most|mostov]] na [[Slovensko|Slovensku]].

V zmysle aktuálnych plánov ministerstva dopravy, s výnimkou prvej časti obchvatu Košíc, nebudú do roku 2028 rozostavané ani sprejazdnené žiadne úseky diaľnice D1 východne od Košíc, ani druhá rúra tunela Branisko. Sprevádzkovanie diaľnice v celej dĺžke trasy nemožno s ohľadom na aktuálne zámery ministerstva dopravy očakávať pred rokom 2035.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše|url=https://e.dennikn.sk/2387491/prelomovy-plan-vystavby-ciest-je-vonku-pozrite-sa-kedy-pridu-na-rad-tie-vase/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-05-12|dátum prístupu=2021-05-15|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detail materiálu {{!}} Portal OV|url=https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25933/3|vydavateľ=rokovania.gov.sk|dátum prístupu=2021-05-15}}&lt;/ref&gt;

== Prehľad úsekov diaľnice D1 ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Poradie úseku
!Označenie úseku
!Dĺžka úseku v km
!Zahájenie výstavby
úseku
!Uvedenie úseku do 
prevádzky
!Výjazdy a križovatky
|-
|1.
|Bratislava, Viedenská - Bratislava, Prístavný most
|3,2
|2003
|2005
|1. Križovatka D1x[[Diaľnica D2 (Slovensko)|D2]], Bratislava - Pečňa
2. Bratislava - Viedenská

3. Bratislava - Panónska
|-
|2.
|Bratislava, Prístavný most - Bratislava, Prievoz
|3,0
|1977
|1983, ľavá polovica
1985, pravá polovica
|4. Bratislava - Ovsište
5. Bratislava - Prievoz (Od roku 2021 križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)|R7]], premenované na Bratislava - Nivy I)
|-
|3.
|Bratislava, Prievoz - Bratislava, Mierová
|2,6
|1984
|1990
|6. Bratislava - Mierová
|-
|4.
|Bratislava, Mierová - Bratislava, Senecká cesta
|5,5
|1999
|2002
|7. Bratislava - Galvaniho
8. Bratislava - Letisko

9. Bratislava - Zlaté piesky
|-
|5.
|Bratislava, Senecká cesta - Senec
|13,0
|1972
|1975
|10. Bratislava - Vajnory
12. Triblavina

13. Senec
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
|5.
|Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy v úseku Bratislava, Vajnory - Senec, východ (Blatné) - I.etapa (Úsek Bratislava, Vajnory - Triblavina)
|3,6 

|2022

|12/2025

|10. Bratislava - Vajnory, prestavba
11. Bratislava, východ II, križovatka D1x[[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]]

12. Triblavina, otvorená 29. októbra 2021&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=KRIŽOVATKU TRIBLAVINA SME SPUSTILI DO OSTREJ PREVÁDZKY|url=https://www.ndsas.sk/press/press-narodna-dialnicna-spolocnost-press-spravy/krizovatku-triblavina-sme-spustili-do-ostrej-prevadzky|dátum prístupu=2021-10-29|url archívu=https://web.archive.org/web/20211029123616/https://www.ndsas.sk/press/press-narodna-dialnicna-spolocnost-press-spravy/krizovatku-triblavina-sme-spustili-do-ostrej-prevadzky|dátum archivácie=2021-10-29}}&lt;/ref&gt;

|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
|5. 
|Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 4 + 4 jazdné pruhy v úseku Bratislava, Vajnory - Senec, východ (Blatné) - II.etapa (Úsek Triblavina - Senec, východ)
|10,5
|2025/26
|2028
|13. Senec, prestavba
|-
|6.
|Senec - Trnava
|23,1
|1975
|1978
|14. Senec - východ (Blatné)
15. Voderady

16. Dočasná križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]], Trnava (presmerovanie R1 v smere do Bratislavy)
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|6.
|Senec - Trnava, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy v úseku Senec, východ - Trnava, križovatka D1xR1
|19,9
|2025/26
|2030
|14. Senec - východ (Blatné) prestavba dokončená v 2017
15. Voderady, prestavba

16. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]], Trnava, prestavba (degradácia na cestu prvej triedy 62)
|-
|7.
|Trnava - Hlohovec
|15,9
|1978
|1982
|17. Hlohovec
|-
|8.
|Hlohovec - Piešťany
|17,7
|1980
|1985
|18. Červeník
19. Piešťany
|-
|9.
|Piešťany - Horná Streda
|8,1
|1984
|1988
|20. Horná Streda
|-
|10.
|Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom
|14,4
|1997
|1998, ľavá polovica
2000, pravá polovica
|21. Lúka
|-
|11.
|Nové Mesto nad Váhom - Chocholná
|13,1
|1996
|1998, ľavá polovica
2000, pravá polovica
|22. Nové Mesto nad Váhom
|-
|12.
|Chocholná - Skala
|10,3
|1991
|1996
|23. Trenčín - juh (Chocholná)
24. Trenčín - západ

25. Výjazd pre potreby správy a údržby diaľnice
|-
|13.
|Skala - Nemšová
|7,6
|1994
|1996
|26. Dubnica nad Váhom
|-
|14.
|Nemšová - Ladce
|15,5
|1996
|1998, ľavá polovica
2000, pravá polovica
|27. Ilava
28. Ladce
|-
|15.
|Ladce - Sverepec
|11,3
|1998
|2004, úsek Ladce - Beluša
2005, zbytok úseku
|29. Beluša (Púchov)
Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)|R6]]
|-
|16.
|Sverepec - Vrtižer
|9,8
|2007, II.úsek
2008, I. úsek
|2010, I. úsek
2010, II. úsek
|30. Považská Bystrica - juh
31. Považská Bystrica - centrum
|-
|17.
|Vrtižer - Hričovské Podhradie
|12,9
|1998
|2007
|32. Považská Bystrica - sever
33. Bytča
|- 
|18.
|Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka
|11,3
|2014
|2021

|34. Križovatka D1x[[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]] Žilina
|-
|19.
|Lietavská Lúčka - Dubná Skala
|13,5
|2014
|2025
|35. Lietavská Lúčka
|-
|20.
|Dubná Skala - Turany
|13,5 + 3,3 privádzač
|2011
|2015
|36. Dubná Skala
Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)|R3]]

37. Martin

38. Turany 2
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|21.
|Turany - Hubová
|13,5
|2026
|2033
|
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
|22.
|Hubová - Ivachnová
|14,9
|2013
|07/2026
|39. Hubová
40. Likavka
|-
|23.
|Ivachnová - Liptovský Mikuláš
|15
|1973
|1977
|41. Ivachnová,
Križovatka,

D1x[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]] (plánované)
|-
|24.
|Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján
|6,4
|1972
|1976
|42. Liptovský Mikuláš
43. Liptovský Ján
|-
|25.
|Liptovský Ján - Liptovský Hrádok
|5,1
|1975
|1983
|44. Liptovský Hrádok
|-
|26.
|Liptovský Hrádok - Hybe
|8,2
|1983, ľavá polovica
1987, pravá polovica
|1986, ľavá polovica
1990, pravá polovica
|45. Hybe
|-
|27.
|Hybe - Važec
|10,4
|1996
|1998, pravá polovica
2000, ľavá polovica
|46. Východná
47. Važec
|-
|28.
|Važec - Mengusovce
|12
|1998
|2007, ľavá polovica
2008, pravá polovica
|48. Štrba
49. Mengusovce
|-
|29.
|Mengusovce - Jánovce
|26,4
|2005, II.úsek
2005, III. úsek - ľavá polovica

2006, I.úsek

2007, III. úsek - pravá polovica
|2008, II. úsek
2008, III. úsek - ľavá polovica

2009, I. úsek

2009, III. úsek - pravá polovica
|50. Poprad - západ
51. Vysoké Tatry

52. Poprad - východ

53. Jánovce
|-
|30.
|Jánovce - Jablonov
|19,2
|2011, I. úsek
2012, II. úsek
|2015, I. úsek
2015, II. úsek
|54. Levoča
|-
|31.
|Jablonov - Studenec
|4,7
|2009, pravá polovica
2010, ľavá polovica
|2010, pravá polovica
2012, ľavá polovica
|55. Jablonov
|-
|32.
|Studenec - Beharovce
|3,4
|2009
|2010
|Úsek bez výjazdov
|-
|33.
|Beharovce - Fričovce
|13,7
|1996, Široké obchvat
1996, tunel Branisko, pravá tunelová rúra

1997, Beharovce obchvat, pravá polovica

1997, Fričovce obchvat
|2001, Široké obchvat
2003, tunel Branisko, pravá tunelová rúra

2003, Beharovce obchvat, pravá polovica

2003, Fričovce obchvat
|56. Behárovce
57. Široké

58. Fričovce
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|33.
|Beharovce obchvat, ľavá polovica
Tunel Branisko, ľavá tunelová rúra
|7,6
|2030
|2034
|Úsek bez výjazdov
|-
|34.
|Fričovce - Svinia
|10,9
|2011
|2015
|Úsek bez výjazdov
|-
|35.
|Svinia - Prešov, západ
|6,8
|2005
|2010
|59. Svinia
60. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]], Prešov - západ
|- 
|36.
|Prešov, Západ - Prešov, juh
|7,8
|2017
|2021
| Úsek bez výjazdov
|-
|37.
|Prešov, juh - Ličartovce
|10,6
|1978
|1982
|61. Prešov - juh
62. Lemešany
|-
|38.
|Ličartovce - Budimír
|9,1
|1983
|1988
|63. Nová Polhora
64. Košice - sever
|-
|39.
|Budimír - Bidovce
|14,4
|2016
|2019
|65. Križovatka D1x[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]],R4 Rozhanovce
66. Bidovce
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|40.
|Bidovce - Dargov
|12,6
|2030
|2040?
|  67. Dargov
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|41.
|Dargov - Pozdišovce
|18,2
|2030
|2040?
|68. Hriadky
69. Pozdišovce
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|42.
|Pozdišovce - Michalovce
|12,1
|2030
|2040?
|70. Michalovce
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|43.
|Michalovce - Sobrance
|15,8
|2030
|2040?
|71. Sobrance
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|44.
|Sobrance - Záhor, štátna hranica Slovensko/Ukrajina
|15,5
|2030
|2040?
|72. Záhor
|}

== Priebeh výstavby diaľnice D1 ==
''Bližšie informácie o celej histórii výstavby diaľnic na Slovensku sa nachádzajú v článku: [[História výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku]]''

== Budúcnosť výstavby ==
'''&lt;big&gt;Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy, I.etapa (úsek Bratislava,Vajnory - Triblavina), vo výstavbe&lt;/big&gt;'''
{| style=&quot;background-color: #f9ebc6&quot;
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
! colspan=&quot;6&quot; |Prehľad úseku vo výstavbe
|-
|Dĺžka úseku
|3,6 km
|Zmluvný začiatok výstavby
|December 2022
|Stavebné náklady spolu bez DPH
(Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy)
|127 miliónov EUR
|-
|Zhotoviteľ
|BUDIMEX S.A.
|Zmluvný koniec výstavby
|December 2025
|Stavebné náklady spolu bez DPH
(Čiastka v zmysle zmluvy )
|133 021 077 EUR
|-
|Stavebný dozor
|NDS a.s.
|Predpoklad sprejazdnenia úseku
|December 2025
|Poradie víťaznej cenovej ponuky vo
verejnom obstarávania
|2. najnižšia
|-
|
|
|
|
|Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH
|85 miliónov EUR
|-
| colspan=&quot;6&quot; |Komentár:
Prestavba krátkeho úseku D1 v mieste križovatky s diaľnicou D4 je nutná, aby mohla v tomto mieste vyrásť križovatka oboch diaľnic. Bez funkčnej križovatky diaľnic D1 a D4 zostane nový diaľničný obchvat hlavného mesta nedostupný pre rozhodujúcu ťažkú tranzitnú dopravu z D1. Žiaľ, križovatka D1 a D4 až trestuhodne mešká. Tento problém by nevznikol, keby v roku 2015 štátny tajomník Stromček a vtedajší minister dopravy Počiatek zahrnuli aj práce na D1 v križovatke do PPP projektu D4R7. Dôsledky ich veľmi zlého rozhodnutia, vyňať križovatku D1 a D4 z projektu výstavby D4 a nechať výstavbu križovatky na NDS, v ďalšom období ešte zhoršilo niekoľkoročné vajatanie ministerstva a NDS s riešením zdvíhania nivelety a rozšírenia D1. Tým sa o mnoho rokov odsunul termín, kedy bude D4 prístupná z diaľnice D1 pre rozhodujúcu časť tranzitnej dopravy. Pre mimoriadne zlé riadenie rezortu dopravy tak budú tisícky tranzitujúcich kamiónov zbytočne jazdiť cez preťažený Prístavný most i nadväzujúce úseky D1 cez mesto najmenej do konca roku 2025, teda celých 5 rokov po otvorení diaľnice D4.
NDS vyhlásila tender na rozšírenie diaľnice D1 v úseku Bratislava – Triblavina spolu s výstavbou križovatky diaľnic D1 a D4 v septembri 2021. Predpokladaná cena stavebných prác, plánovaných podľa verejného obstarávania na tri a pol roka, bola určená na 127 miliónov EUR bez dane z pridanej hodnoty. Ponuky predložili štyria uchádzači, spoločnosť Doprastav, a. s., navrhla pôvodne najnižšiu cenu 85 mil. eur bez DPH, ale zo súťaže ju vylúčili.
Viac než tretinu celej stavby D1 Bratislava – Triblavina, rozšírenie na 3+3 jazdné pruhy budú tvoriť mosty, ich súhrnná dĺžka bude 1,35 km a celkovo ich bude osemnásť. Súčasťou stavby je aj zmienená križovatka D1 a D4. Počas prestavby diaľnice D1 bude doprava dočasne vedená po obchádzkových trasách na vetvách križovatky D1 a D4. Kľúčové pre odľahčenie dopravy sú vetvy z D4 na D1 (Jarovce – Trnava) a opačne z D1 na D4 (Trnava – Jarovce) a tieto budú sprístupnené motoristom skôr.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál o diaľniciach, rýchlostných cestách a železniciach|url=https://doprava.ineko.sk/mapa/cesty|vydavateľ=doprava.ineko.sk|dátum prístupu=2023-03-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Preverujú postup diaľničiarov v súvislosti s tendrom na rozšírenie diaľnice D1 a výstavby kľúčovej križovatky pri Bratislave - NašaDoprava.sk|url=https://sita.sk/nasadoprava/uvo-preveri-tender-na-dostavbu-dialnice-d1-a-klucovu-krizovatku-pri-bratislave-jeden-z-uchadzacov-podal-namietku/|vydavateľ=SITA.sk|dátum prístupu=2023-03-19|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozšírenie D1 Bratislava - Triblavina sa začína, diaľničiari podpísali zmluvu a pôjde o výstavbu počas živej prevádzky - NašaDoprava.sk|url=https://sita.sk/nasadoprava/stavba-rozsirenia-d1-bratislava-triblavina-sa-zacina-pojde-o-vystavbu-pocas-zivej-prevadzky/|vydavateľ=SITA.sk|dátum prístupu=2023-03-19|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=NDS podpísala zmluvu na rozšírenie diaľnice D1|url=https://spravy.rtvs.sk/2022/11/nds-podpisala-zmluvu-na-rozsirenie-dialnice-d1/|vydavateľ=Správy RTVS|dátum vydania=2022-11-29|dátum prístupu=2023-03-19|jazyk=sk-SK|meno=Michal|priezvisko=Baran}}&lt;/ref&gt;
|-
| colspan=&quot;6&quot; |Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná zo štátneho rozpočtu. Výstavbu diaľnice projektuje, objednáva a koordinuje [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]
|}

=== Bratislava, Vajnory - Senec, rozšírenie na 4 + 4 jazdné pruhy, II. etapa (úsek Triblavina - Senec) v príprave ===
{| style=&quot;background-color: #f9ebc6&quot;
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úseku v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|10,5 km
|Zmluvný začiatok výstavby
|December 2022
|-
|
|
|
|
|-
|Zhotoviteľ
|BUDIMEX
S.A
|Zmluvný koniec výstavby
|December 2025
|-
|
|
|
|
|-
|STAVEBNÝ DOZOR
|NDS a.s
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|December 2025
|-
|
|
|
|
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

Prestavba tohto úseku D1 od križovatky Triblavina až po Senec je potrebná, napriek tomu ale mešká. Rast osobnej a nákladnej dopravy zaznamenal v poslednom desaťročí nebývalý rozvoj, pričom boli prekonané všetky prognózy rozvoja automobilovej dopravy, čo má za následok zvýšené požiadavky na kapacitu komunikácií. Úsek diaľnice D1 Bratislava – Senec bol uvedený do prevádzky v roku 1975. Výsledkom rýchleho rozvoja rastu automobilizácie je naplnenie kapacity týchto úsekov diaľnice 32 rokov po jej uvedení do prevádzky. Napriek deklarovaným termínom, je prakticky isté, že tieto nebudú dodržané a skutočný začiatok výstavby sa odsúva až na koniec tohto desaťročia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnica D1 Bratislava – Senec, rozšírenie na 8-pruh – Amberg Engineering Slovakia, s.r.o.|url=https://amberg.sk/referencie-single/dialnica-d1-bratislava-senec-rozsirenie-na-8-pruh/|dátum prístupu=2023-03-19|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Osempruh mezi Bratislavou a Trnavou má byť v roku 2028, zdržala ich Triblavina|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/506506-osempruh-mezi-bratislavou-a-trnavou-ma-byt-v-roku-2028-zdrzala-ich-triblavina/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-03-24|dátum prístupu=2019-03-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ref3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://cesty.ineko.sk/mapa|vydavateľ=cesty.ineko.sk|dátum prístupu=2019-02-10}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://www.cesty.ineko.sk/mapa|dátum prístupu=2018-12-31|vydavateľ=www.cesty.ineko.sk}}&lt;/ref&gt;
|}

'''&lt;big&gt;Senec - Trnava, rozšírenie na 3 + 3 jazdné pruhy, v príprave&lt;/big&gt;'''
{| style=&quot;background-color: #f7cfcf&quot;
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úseku v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|19,9 km
|Predpoklad začiatku verejného obstarávania
|2024
|-
|
|
|Predpoklad začiatku výstavby
|2025/26
|-
|
|
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|2030
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

Rozšírenie tohto úseku na plnohodnotné usporiadanie 3+3 pruhy + odstavné pruhy, je potrebné, ale menej naliehavé ako rozšírenie viac zaťažených úsekov D1 od Bratislavy po Triblavinu a Senec. Mohlo byť k realizácii bližšie, lenže od roku 2008 sa projektovalo rozšírenie na 6-pruh + obojstranné kolektorové pásy (spolu 10 pruhov!) až po Trnavu. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) upustila od výstavby kolektorov až po dlhodobom presadzovaní riešenia, ktoré sa ukázalo ako neefektívne a finančne neudržateľné. V dôsledku toho došlo k výrazným časovým a finančným stratám počas prípravy projektu.

O triezvejšom riešení bez kolektorov sa tiež rozhodlo už pred rokmi, no príprava rozšírenia D1 od roku 2013 doteraz reálne nepokračuje. Výnimkou boli len krátke úseky v križovatkách Triblavina a Blatné. Realizácia rozšírenia najdlhšieho z úsekov D1 po Trnavu v dĺžke 20 km sa podľa termínov NDS posúva až na roky 2025 až 2030. Konečne sa má projektovať bez &quot;kolektorov&quot;, a tiež s dobudovaním križovatky pri Trnave o priamu vetvu z R1 od Nitry na D1 do Bratislavy. Výrazný posun prípravy súvisí s opakovanými veľkými zmenami projektu, ktoré je nutné zapracúvať do dokumentácie a ktoré idú vysoko nad rámec pôvodne objednanej dokumentácie. To si vyžaduje opätovné obstarávanie rozsiahlych dodatočných prác projektantov. To ukazuje výrazné nedostatky v plánovaní a riadení rezortu dopravy a NDS.

&lt;ref name=&quot;ref2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;
|}

=== Úsek Turany - Hubová, v príprave ===
{| style=&quot;background-color: #f7cfcf&quot;
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úseku v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|13,5 km
|Predpoklad začiatku verejného obstarávania
|2024
|-
|
|
|Predpoklad začiatku výstavby
|2026
|-
|
|
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|2033
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

Dokončenie diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je technicky a stavebne možné už v roku 2025, podmienkou tohto termínu je ale rozostavanie úseku Turany - Hubová v priebehu roku 2019, k čomu nedošlo, s ohľadom na pomalý postup prípravy výstavby diaľnice v tomto úseku. Trasa tohto úseku sa totiž viackrát nekoncepčne zmenila, až sa napokon štát v roku 2017 vrátil k pôvodnému projektu trasy diaľnice z roku 2002, ktorý obsahuje tunel Korbeľka. Snaha ministrov prvej Ficovej vlády urýchliť výstavbu o 1 - 2 roky vylúčením dlhšieho tunela Korbeľka pomocou zmeny trasy diaľnice viedla do slepej uličky, v ktorej uviazli aj ďalší ministri, až sa premárnilo dlhých 15 rokov. Zmenená trasa bez tunela Korbeľka, označená ako údolný variant, bola prvou Ficovou vládou preferovaná bez ohľadu na závažné stavebné, technické a enviromentálne riziká. Potreba vrátiť sa k riešeniu s Korbeľkou bola naviac evidentná už na jar 2013, keď veľký zosuv v trase údolného variantu ešte viac podčiarkol závažnosť zosuvných území v trase. Definitívne sa ukázalo, že údolný variant je nielen environmentálne ale aj stavebne výrazne rizikovejší. Najneskôr vtedy mali zodpovední rozhodnúť o projektovaní riešenia v súlade s pôvodným záverom EIA z roku 2002. Namiesto tzv. údolného variantu s kratšími tunelmi (spolu do 5 km), ktorý vyše desaťročie preferovalo ministerstvo dopravy, sa začína projektovať priamejší variant s dlhším tunelom Korbeľka až v roku 2018. Odporúčalo ho už prvé posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA) v roku 2002 a znovu ho potvrdilo nové záverečné stanovisko EIA z mája 2017. Až v lete roku 2018 sa začala projektová príprava, ktorá bola ukončená v marci 2019, čo realistický horizont dokončenia tohto úseku s tunelmi v dĺžke 8,7 km posúva až na rok 2029. K nateraz deklarovanému plánu zahájenia verejného obstarávania v roku 2024 treba totižto pristupovať s veľkou obozretnosťou. NDS stále nedisponuje ani územným rozhodnutím pre tento úsek, ani stavebným povolením. Projektová príprava úseku je síce takmer hotová, ale predbežne plánované náklady na úrovni až 70 miliónov eur za jeden kilometer diaľnice ľahko vyvolajú ďalší odklad výstavby, keďže štát túto stavbu bez pomoci Európskej únie nedokáže zaplatiť. O prípadnom zaradení tejto stavby medzi projekty financované Európskou úniou zatiaľ rozhodnuté nebolo, predovšetkým vinou chaosu na strane Ministerstva dopravy a NDS a.s. V auguste 2024 bolo vyhlásené verejné obstarávanie na tento úsek. V októbri 2025 sa začalo územné konanie pre výstavbu úseku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše|url=https://e.dennikn.sk/2387491/prelomovy-plan-vystavby-ciest-je-vonku-pozrite-sa-kedy-pridu-na-rad-tie-vase/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-05-12|dátum prístupu=2021-05-15|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zosuv pri Šútove poriadne zamiešal kartami|url=https://myturiec.sme.sk/c/7708837/zosuv-pri-sutove-poriadne-zamiesal-kartami.html|vydavateľ=myturiec.sme.sk|dátum prístupu=2020-08-30|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnica pri Fatre bude bez veľkého tunela|url=https://www.trend.sk/spravy/dialnica-pri-fatre-bude-bez-velkeho-tunela|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2012-12-07|dátum prístupu=2020-08-30|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pre Doležala je prioritou čo najrýchlejšie vybudovať sieť chýbajúcich diaľnic|url=https://www.trend.sk/spravy/pre-dolezala-je-prioritou-co-najrychlejsie-vybudovat-siet-chybajucich-dialnic|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2020-06-04|dátum prístupu=2020-06-04|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnica z Turca do Liptova má novú trasu! Pozrite si video|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/506479-dialnica-z-turian-do-hubovej-ma-nakreslenu-novu-trasu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-03-24|dátum prístupu=2019-03-24|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;
|}
=== Úsek Hubová - Ivachnová, vo výstavbe ===
{| style=&quot;background-color: #f9ebc6&quot;
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
! colspan=&quot;6&quot; |Prehľad úseku vo výstavbe
|- 
|Dĺžka úseku
|14,9 km
|Zmluvný začiatok výstavby
|December 2013
|Stavebné náklady spolu bez DPH 

(Odhad NDS a.s. pred uzatvorením zmluvy)
|327 miliónov EUR
|-
|Zhotoviteľ
|Váhostav - SK a.s., OHL ŽS a.s.
|Zmluvný koniec výstavby
|&lt;s&gt;06/2018 /&lt;/s&gt; &lt;s&gt;06/2022 /&lt;/s&gt; &lt;s&gt;12/2023&lt;/s&gt; &lt;s&gt;/&lt;/s&gt; &lt;s&gt;12/2024&lt;/s&gt; / 12/2025
|Stavebné náklady spolu bez DPH 
(Čiastka v zmysle zmluvy )
|289 miliónov EUR plus navýšenie o 50%
|-
|Stavebný dozor
|AECOM Polska sp. z.o.o.
|Predpoklad sprejazdnenia úseku
|Marec 2026
|Poradie víťaznej cenovej ponuky vo 
verejnom obstarávania
|4. najdrahšia
|-
|
|
|
|
|Najlacnejšia ponuka vo verejnom obstarávaní bez DPH
|207 miliónov EUR
|-
| colspan=&quot;6&quot; |'''Komentár:Zhrnutie'''

Úsek diaľnice D1 popri Ružomberku je stavbou, kde došlo po zahájení výstavby k rozsiahlej zmene projektu a významnej zmeny trasovania časti úseku. Zmena trasy zahrňuje aj predĺženie tunela Čebrať z 2,0 km na 3,6 km. Príčinou týchto zmien sú rozsiahle geologické poruchy, ktoré neboli pred výstavbou odhalené v dôsledku absolútne podcenenej prípravy stavby zo strany [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s]]. Táto skutočnosť je úplne nepochopiteľná, zvlášť ak uvážime že NDS a.s. sa prípravou tejto stavby formálne zaoberala už od svojho založenia v roku 2005, pričom od tohto roku na prípravu aj vynakladala finančné prostriedky. Prvé štúdie tohto úseku sú pritom ešte staršie, prvé zámerové štúdie možno vysledovať do 80. rokov minulého storočia, prvá technická štúdia tohto úseku je datovaná do roku 1996. Napriek tomu, si ťažko stabilizovateľný zosuv už začiatkom roka 2015 vyžiadal zastavenie prác na najnáročnejšej časti úseku. Žiaľ, aj s prispením neschopnosti, liknavosti a zlých rozhodnutí niektorých politických nominantov vtedajšej Ficovej vlády v NDS a.s., bol podrobný hydrogeologický prieskum objednaný až v závere roku 2016. Následnú správu o hodnotení vplyvu novej trasy diaľnice na životné prostredie NDS predložila v novembri 2017. Záverečné stanovisko rezortu životného prostredia získala NDS až v lete 2018. Raziace práce v tuneli Čebrať boli síce v auguste 2018 obnovené na základe ohlásenia realizácie geologickej úlohy, plný rozbeh výstavby celého úseku diaľnice však nastal až po získaní právoplatného stavebného povolenia v apríli 2021. Razenie tunela bez stavebného povolenia prebiehalo od augusta 2018 do apríla 2021 iba z východného portálu a bolo obmedzené najviac v rozsahu 3300 metrov dĺžky tunela, z celkovej dĺžky 3600 metrov. Koncom novembra 2021 dosiahli raziace práce métu takmer 3500 metrov vyrazeného tunela. Koncom februára 2022 zostávalo k prerazeniu iba približne 40 metrov. Prerazenie tunela následne odložila nutnosť postaviť západný portál. Obe tunelové rúry boli prerazené postupne v priebehu novembra až decembra 2022. Slávnostné prerazenie tunela za účasti médií bolo zrealizované 15.11.2022. Severná rúra bola ale fakticky prerazná už 6.11.2022, južná v priebehu decembra 2022. Ani predpoklad sprejazdnenia úseku v decembri 2024 sa nepodarí naplniť. Podľa stanoviska ministra dopravy zo septembra 2023 je termín dokončenia odsunutý o celý rok, až na december 2025. Odloženie termínu sprejazdnenia za koniec roku 2023, vinou neschopnosti slovenských úradníkov, naviac znamená nemožnosť ďalšieho finanovania výstavby tohto úseku z eurofondov. Dokončenie stavby tak bude musieť zaplatiť štát.                                 

'''Priebeh stavby'''                                 

Po vyrazení necelých 150 metrov dlžky tunela z východného portálu bolo razenie zastavené vo februári 2015 zastavené. Dôvodom zastavenia výstavby bol prúdový zosuv lokalizovaný západne od pôodného konca tunela, ktorý sa šmýkal do údolia Váhu. V tejto časti mala diaľnica pôvodne viesť po priľahlom svahu. Pôvodne sa predpokladalo, že šmykové plochy zosuvu sa nachádzajú v hĺbke 10 až 14 metrov pod úrovňou terénu. Po rozbehnutí výstavby sa však v druhej polovici roku 2014 prejavil a preukázal rozsah svahových deformácií. Následne zrealizovaným doplnkovým geologickým prieskumom sa zistilo, že v oblasti rozsiahleho zosuvu sa šmykové plochy nachádzajú v úrovni až 40–50 metrov pod povrchom terénu. Všetky inžinierske konštrukcie, ktoré by v tomto území boli vybudované, by museli byť zabezpečené pomocou technicky náročných konštrukcií. V dôsledku týchto zístení bolo v roku 2015 rozhodnuté o zmene trasy diaľnice čím však NDS a.s. prišla o stavebné povolenia na viaceré dôležité objekty, vrátane tunela. Spoločne so stavebnými povoleniami NDS a.s. stratila aj územné rozhodnutie. Hľadanie novej trasy, jej naprojektovanie a získanie územného a stavebného povolenia trvalo takmer šesť rokov. Stavba sa tak prakticky medzi rokmi 2015 až 2021 nehýbala. Stavebným povolením, ktoré by umožnilo riadne spustenie prác v celom rozsahu NDS dlho nedisponovala. Podmienkou pre vydanie stavebného povolenia bolo právoplatné územné rozhodnutie. NDS pritom nedodržala svoj vlastný, viac krát revidovaný plán získania územného rozhodnutia, v posledonom revidovanom termíne do februára 2019.                                  

Územné rozhodnutie bolo napokon vydané až v marci 2020 a právoplatné územné rozhodnutie má NDS k dispozícií od 30.apríla 2020. Neprávoplatné stavebné povolenie NDS získala 9. apríla 2021. Toto stavebné povolenie však obsahovalo chyby a tak bolo 28. apríla 2021 vydané opravené neprávoplatné stavebné povolenie. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť 24. mája 2021. Napriek v minulosti deklarovaným termínom dokončenia diaľnice v lete roku 2022, v decembri roku 2022 či v decembri roku 2023, je isté že tento úsek bude v optimálnom prípade dokončený koncom roku 2024, prípadne aj neskôr. Odhad spustenia prevádzky v júli 2022 prípadne v decembri 2022, ako ho v ešte v roku 2021 prezentovala NDS je úplne nereálny a bol nereálny už začiatkom roku 2019. Dodržaný nebude ani termín sprejazdnenia v decembri 2023.  Dokončenie stavby extrémne mešká, pôvodný zmluvný termín dokončenia diaľnice uplynul ešte v júli 2018.                                 

'''Kolaps financovania'''                                 

Začiatkom marca 2022 boli stavebné práce na celom úseku pozastavené, príčinou je kolaps financovania výstavby. Podstata kolapsu spočíva v skutočnosti, že odhadovaná výška nákladov potrebných na dokončenie stavby presahuje zmluvnú cenu stavby a to aj vrátane navýšenia zmluvnej ceny o nepredvídateľné náklady. Maximálna výška nepredvídateľných nákladov je stanovená zákonom a predstavuje až 50% pôvodnej zmluvnej ceny. NDS a.s. ako aj vedenie ministerstva ale akoby dlhodobo nevnímalo skutočnosť, že razantnou zmenou projektu stavby spočívajúcej v predĺžení tunela o takmer tretinu, či v bezprecedentných stabilizačných opatreniach zhotoviteľ nedokáže diaľnicu dokončiť v zmluvnej cene, ktorá je založená na ocenení stavebných prác pôvodného, nerealizovaného projektu, založeného na nesprávnych údajoch o geologických pomeroch na danom území. Tento problém riešila NDS a.s. tak, že k pôvodnej zmluve uzatvárala so zhotoviteľom dodatky k zmluve, ktorými navyšovala cenu stavby v rámci nepredvídateľných nákladov. Koncom roku 2021 ale hodnota všetkých dodatkov dosiahla 50% zmluvnej ceny, pričom je zjavné že ani takéto navýšenie ceny nepostačuje na dokončenie stavby. Platná právna úprava na Slovensku však neumožňuje dodatočne zmeniť, teda ani navýšiť, zmluvnú cenu diela. Postup riešenia problému financovania výstavby tohto úseku NDS, ministerstvo ani zhotoviteľ od marca 2022 nekomunikujú. Začiatkom apríla 2022 si NDS v súvislosti s týmto úsekom objednala právne služby hodnote 360 000 EUR, predmetom služieb je pritom okrem iného aj príprava žaloby alebo kvalifikovaného vyjadrenia k žalobe. NDS sa následne so zhotoviteľom dohodla na určení novej ceny diela do konca roku 2022, čím sa realizácia prác odblokovala.                                  

'''Stavebný dozor'''                                  

Okrem problémov so samotnou výstavbou úseku existujú aj pochybnosti o stavebnom dozore, keďže spoločnosť AECOM Polska sp. z.o.o. nemá vykonávanie stavebného dozoru zapísané v predmetoch činnosti v obchodnom registri.   

'''Odkazy'''

Odkazy&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Višňové a obchvat Ružomberka by mohli byť hotové naraz v roku 2025, hovorí minister dopravy|url=https://e.dennikn.sk/3583292/tunel-visnove-a-obchvat-ruzomberka-by-mohli-byt-hotove-naraz-v-roku-2025-hovori-minister-dopravy/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2023-09-22|dátum prístupu=2023-09-24|jazyk=sk-SK|meno=Daniela|priezvisko=Krajanová}}&lt;/ref&gt;:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po ôsmich rokoch čakania dobrá správa. Prerazili tretí najdlhší tunel na Slovensku Čebrať|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/647138-po-rokoch-cakania-dobra-sprava-tunel-cebrat-konecne-prerazia/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-11-15|dátum prístupu=2022-11-15|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dostavba tunela Višňové sa posunie, bolo zistených množstvo problémov|url=https://slovensko.hnonline.sk/27450728-dostavba-tunela-visnove-sa-posunie-bolo-zistenych-mnozstvo-problemov|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Čebrať na rozostavanom obchvate|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2832278/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tunel Čebrať na rozostavanom obchvate|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2832278/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2022-05-03|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Centrálny register zmlúv {{!}} Centrálny register zmlúv|url=https://www.crz.gov.sk/2171273-sk/centralny-register-zmluv/?art_zs2=&amp;art_predmet=hubov%C3%A1&amp;art_ico=&amp;art_suma_spolu_od=&amp;art_suma_spolu_do=&amp;art_datum_zverejnene_od=&amp;art_datum_zverejnene_do=&amp;art_rezort=0&amp;art_zs1=n%C3%A1rodn%C3%A1+dia%C4%BEni%C4%8Dn%C3%A1&amp;nazov=&amp;art_ico1=&amp;ID=2171273&amp;odoslat=Vyh%C4%BEada%C5%A5&amp;frm_id_frm_filter_3=6271447f09237|vydavateľ=www.crz.gov.sk|dátum prístupu=2022-05-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ZM/2022/0138 {{!}} Centrálny register zmlúv|url=https://crz.gov.sk/zmluva/6310541/|vydavateľ=crz.gov.sk|dátum prístupu=2022-04-06}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničiari budú v súvislosti s výstavbou problematického obchvatu Ružomberka využívať právne služby - NašaDoprava.sk|url=https://www.webnoviny.sk/nasadoprava/dialniciari-budu-v-suvislosti-s-vystavbou-problematickeho-obchvatu-ruzomberka-vyuzivat-pravne-sluzby/|vydavateľ=Webnoviny.sk|dátum prístupu=2022-04-06|jazyk=sk|meno=SITA Slovenská tlačová agentúra|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Razeniu tunela Čebrať z oboch strán už nič nebráni|url=https://myliptov.sme.sk/c/22684175/razeniu-tunela-cebrat-z-oboch-stran-uz-nic-nebrani.html|vydavateľ=myliptov.sme.sk|dátum prístupu=2021-06-18|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vieme, kde sa ružomberská D1 zavŕtala do Čebraťa. Pozrite si video|url=https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/529062-vieme-kde-sa-ruzomberska-d1-zavrtala-do-cebrata-pozrite-si-video/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-10-13|dátum prístupu=2019-10-13|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál diaľnic a rýchlostných ciest|url=http://www.cesty.ineko.sk/mapa|vydavateľ=www.cesty.ineko.sk|dátum prístupu=2019-02-10}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Z tendra na D1 Hubová - Ivachnová vypadla ponuka HANTu a INC|url=https://ekonomika.sme.sk/c/6416061/z-tendra-na-d1-hubova-ivachnova-vypadla-ponuka-hantu-a-inc.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Váhostav stavia za stámilióny, dostal úsek medzi Hubovou a Ivachnovou|url=https://ekonomika.sme.sk/c/6998934/vahostav-stavia-za-stamiliony-dostal-usek-medzi-hubovou-a-ivachnovou.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Érsek: Taliani ani sami nevedia, kedy dokončia tunel pri Žiline | url = https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/491840-ersek-taliani-ani-sami-nevedia-kedy-dokoncia-tunel-pri-ziline/ | dátum vydania = 2018-11-16 | dátum prístupu = 2018-12-31 | vydavateľ = Pravda.sk | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Portál diaľnic a rýchlostných ciest | url = http://cesty.ineko.sk/mapa | dátum prístupu = 2018-12-31 | vydavateľ = cesty.ineko.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Úsek D1 pri Ružomberku nemusí byť hotový ani do roku 2022 - diskusia (strana: 1) - diskusie.sme.sk|url=https://ekonomika.sme.sk/|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-07-31|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Správy RTVS|url=https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14028/266719#926|vydavateľ=rtvs.sk|dátum prístupu=2021-04-08|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;
|-
| colspan=&quot;6&quot; |{{minivlajka|Európska únia}} Výstavba tohto úseku diaľnice je financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektuje, objednáva a koordinuje [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]
|}
=== Úsek Beharovce - Branisko, ľavá polovica, ľavá tunelová rúra, v príprave ===
{| style=&quot;background-color: #f7cfcf&quot;
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úseku v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|7,3 km
|začiatok verejného obstarávania
|03/10/2023
|-
|Zhotoviteľ
|Tarosi c. c. s.r.o
|Predpoklad začiatku výstavby
|2030
|-
|
|
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|2034
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

V minulosti deklarované termíny výstavby rokoch 2022 až 2027, boli v roku 2020 výrazne odsunuté. Reálne sa do konca roku 2019 projektovanie stavby tohto úseku ani len nezačalo. Horizont dokončenia druhej rúry tunela Branisko (4,9 km) posunula Národná diaľničná spoločnosť až na rok 2029. S ohľadom na zlý technický stav už sprevádzkovanej prvej tunelovej rúry, je nutné čo najrýchlejšie začať s prípravou tejto druhej rúry. V prípade ďalšieho odkladania termínov, nemožno vylúčiť vznik nutnosti uzatvorenia prvej rúry a teda nutnosť presmerovania dopravy na cestu I/18 cez priesmyk Branisko. Napriek týmto skutočnostiam, ministerstvo dostavbu tunela odložilo až za rok 2028&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prelomový plán výstavby ciest je vonku. Pozrite sa, kedy prídu na rad tie vaše|url=https://e.dennikn.sk/2387491/prelomovy-plan-vystavby-ciest-je-vonku-pozrite-sa-kedy-pridu-na-rad-tie-vase/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-05-12|dátum prístupu=2021-05-15|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}&lt;/ref&gt;.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Detail materiálu {{!}} Portal OV|url=https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/25933/3|vydavateľ=rokovania.gov.sk|dátum prístupu=2021-05-15}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;
|}

=== Úseky Bidovce - Dargov - Pozdišovce - Michalovce - Sobrance - Štátna hranica SK/UA v príprave ===
{| style=&quot;background-color: #f7cfcf&quot;
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Prehľad úsekov v príprave
|- 
|Dĺžka úseku
|Bidovce - Dargov, 12,6 km
Dargov - Pozdišovce, 18,2 km

Pozdišovce - Michalovce, 12,1 km

Michalovce - Sobrance, 15,8 km

Sobrance - Záhor, 15,5 km
|Predpoklad začiatku verejného obstarávania
|2027 - 2031
|-
|
|
|Predpoklad začiatku výstavby
|2030
|-
|
|
|Predpoklad uvedenia do prevádzky
|2031 - 2035
|-
| colspan=&quot;4&quot; |Komentár:

Tieto úseky diaľnice D1 na východom Slovensku sú stále iba na začiatku prípravy a ministerstvo dopravy ich k 31.12.2019 neradí medzi prioritné. Trasa jednotlivých úsekov stále nie je stabilizovaná, úseky nemajú platné posúdenie vplyvov na životné prostredie, ani následnú územnú a stavebnú dokumentáciu. Dokončenie v nateraz uvádzanom roku 2031 je veľmi neisté. Nedostatočná a neukončená príprava znamená aj riziko zmien trasy na čo je naviazané aj riziko predĺženia prípravy výstavby diaľnice a teda ďalšie odloženie termínu dokončenia. Ďalším značným rizikom je predpoklad súčasného rozostavania všetkých nepostavených úsekov naraz. Omnoho pravdepodobnejší je scenár postupného rozostavania týchto úsekov, čo veľmi pravdepodobne povedie k posunu termínu dokončenia niektorých z týchto úsekov až za rok 2035. Ministerstvo dopravy dostavbu týchto úsekov odložilo predbežne až za rok 2028.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref3&quot; /&gt;
|}

== Úseky diaľnice ==
&lt;big&gt;'''Bratislava, Viedenská – Bratislava, Prístavný most'''&lt;/big&gt;

Úsek diaľnice dlhý 3,2 kilometra začína v diaľničnej križovatke s [[Diaľnica D2 (Slovensko)|diaľnicou D2]] Bratislava – Pečňa a pokračuje cez výjazd [[Viedenská cesta]] a končí vo výjazde s [[Dolnozemská cesta|Dolnozemskou cestou]] a Panónskou ulicou. V prevažnej miere je diaľnica umiestnená uprostred [[Einsteinova ulica|Einsteinovej ulice]], od ktorej je fyzicky oddelená múrom a protihlukovou stenou. Na trase úseku sa nachádza päť lávok pre chodcov a cyklistov (z [[Pečnianska ulica|Pečnianskej ulice]], pri obchodnom centre [[Aupark (Bratislava)|Aupark]], od [[Sad Janka Kráľa|Sadu Janka Kráľa]], od bývalého štadióna [[FC Petržalka 1898|MFK Petržalka]] a od [[Šustekova ulica|Šustekovej ulice]]). Celkové stavebné náklady dosiahli sumu 1,908 miliardy Sk. Začiatok výstavby bol pôvodne plánovaný na rok [[2002]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nový dôležitý úsek diaľničného obchvatu v Petržalke začnú stavať už v tomto roku
  | url = http://www.bratislavskenoviny.sk/vystavba/novy-dolezity-usek-dialnicneho-obchvatu-v-petrzalke-zacnu-stavat-uz-v-tomto-roku.html?page_id=10039
  | dátum vydania = 11.4.2002
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 02.09.2009
  | vydavateľ = Bratislavské noviny
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, ale s výstavbou sa začalo až [[20. marec|20. marca]] [[2003]]. Stavba bola odovzdaná do predčasného užívania [[4. december|4. decembra]] [[2005]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Diaľnica D1 Prístavný most – Viedenská cesta je dokončená
  | url = http://www.bratislava.sk/vismo/dokumenty2.asp?id_org=700000&amp;id=76110&amp;p1=51337
  | dátum vydania = 1.12.2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 02.09.2009
  | vydavateľ = Mesto Bratislava
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, pričom postupné dokončovacie práce na lávkach prebiehali až do [[jún]]a [[2006]].

&lt;big&gt;'''Bratislava, Prístavný most – Bratislava, Prievoz'''&lt;/big&gt;

Úsek Prístavný most – Prievoz je 3 kilometre dlhý a hlavným objektom tohto úseku je [[Prístavný most]], ktorý bol postavený ako v poradí tretie premostenie [[Dunaj]]a v Bratislave. [[Most]] je dlhý 460,8 a široký 29,4 metrov a vystavaný bol v období od [[apríl]]a [[1978]] do [[december|decembra]] [[1985]]. Už v decembri [[1983]] bol do predčasného užívania odovzdaný ľavý jazdný pás mosta. Celkové stavebné náklady v tom čase dosiahli hodnotu 1,085 miliardy Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;.

&lt;big&gt;'''Bratislava, Prievoz - Bratislava, Mierová'''&lt;/big&gt;

Tento úsek je 2,6 kilometra dlhý a sprejazdnený bol v roku 1990, po šiestich rokoch výstavby.

&lt;big&gt;'''Bratislava, Mierová – Bratislava, Senecká cesta'''&lt;/big&gt;

Na tomto úseku dlhom 5,5 kilometra sa nachádzajú tri výjazdy, obojstranné odpočívadlo Zlaté Piesky, 9 mostov na vetvách mimoúrovňových vájazdov, 6 nadjazdov, 2 mosty mimo diaľnice. Dominantným prvkom na tomto úseku je 1756 metrov dlhá [[estakáda Prievoz]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Verheugen na diaľničnom úseku D – 61 Mierová – Senecká
  | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislavsky/verheugennadialnic941540241.phtml
  | dátum vydania = 2.11.1999
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 29.03.2010
  | vydavateľ = Mesto.sk
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20200607052419/https://eslovensko.sk/predaj_mestosk.htm
  | dátum archivácie = 2020-06-07
  }}&lt;/ref&gt;. Diaľnica na tomto úseku vedie po okraji intravilánu mesta, pričom míňa [[Avion Shopping Park (Bratislava)|Avion Shopping Park]], [[Letisko M. R. Štefánika]], i prírodné kúpalisko [[Zlaté piesky (Bratislava)|Zlaté piesky]]. Stavba začala [[15. jún]]a [[1999]]. Do prevádzky bol úsek uvedený [[31. august]]a [[2002]], ale definitívne dokončený bol až v decembri [[2007]]. Náklady na výstavbu sa vyšplhali na hodnotu 3,544 miliardy Sk.

&lt;big&gt;'''Bratislava, Senecká cesta - Senec'''&lt;/big&gt;    

Tento technicky a stavebne nenáročný úsek prechádza prevažne poľnohospodársky využívanou krajinou. Je dlhý 13 kilometrov, jeho výstavba začala v roku 1972 a do prevádzky bol uvedený v roku 1975. Úsek sa začína vo výjazde Bratislava - Vajnory odkiaľ pokračuje severovýchodným smerom k obci [[Chorvátsky Grob]], ktorú obchádza z južnej strany a diaľnica v tomto mieste naberá orientáciu priamo na východ. Následne sa trasa znovu otáča severozápadným smerom a pokračuje k výjazdu Senec, kde tento úsek končí. V minulosti tento úsek začínal voľným napojením na Seneckú cestu v Bratislave. Toto voľné napojenie zaniklo postavením výjazdu Bratislava - Vajnory. Diaľnica má v tomto úseku 3 jazdné pruhy v každom smere jazdy, dohromady teda 6 jazdných pruhov. Oddelenie jednotlivých smerov jazdy je zabezpečené stredovým betónovým zvodidlom, ide o takzvaný New Jersey profil. Zvodidlá ale chýbajú a to v prevažnej dĺžke celého úseku na okraji oboch jazdných smerov. Súčasne v tomto úseku chýba v celej dĺžke odstavný pruh, ktorý je nahradený dvoma obojstrannými zálivmi pre núdzové odstavenie vozidla. V celej dĺžke úseku taktiež chýba oplotenie diaľnice. Uvedené chýbajúce vybavenie diaľnice v tomto úseku, je príčinou formálneho zaradenia tohto úseku medzi rozostavané úseky, úsek teda nie je skolaudovaný. V minulosti bolo na úseku realizované vodorovné značenie oranžovou farbou keďže tento úsek je už dlhoročne formálne stavbou. Koncom roku 2021 bola oranžová farba nahradená štandardnou bielou. Príčinou je skutočnosť, že používanie oranžovej farby už nie je v súlade s platnými právnimi predpismi, naviac na danom úseku nepriebehajú žiadne faktické stavebné práce, s výnimkou križovatky D1 a D4. Na tomto úseku je znížená maximálna povolená rýchlosť na 110km/h medzi 5. hodinou ráno až 19. hodinou večer.    

Od začiatku úseku vo výjazde Bratislava - Vajnory v kilometri 13,5 až po kilometer 14,5 je úsek vybavený verejným osvetlením. Približne v kilometri 14,3 diaľnica preklenuje krátkym mostom ulicu Pri mlyne. Približne v kilometri 14,7 diaľnica ďalším krátkym mostom preklenuje [[Železničná trať Bratislava – Štúrovo|železničnú trať 130]]. Približne v kilometri 15,6 sa nachádza krátke súmostie diaľnice a poľnej cesty ponad melioračný kanál. V kilometri 16,8 sa nachádza most ponad diaľnicu, ktorý je súčasťou Triblavinskej cesty z miestnej časti [[Čierna Voda (Chorvátsky Grob)|Čierna Voda]], obce Chorvátsky Grob do obce [[Ivanka pri Dunaji]]. Súčasne sa v danom mieste nachádza aj krátky most na diaľnici ponad miestny potok. Prinližne v kilometri 16,0 sa v budúcnosti bude nachádzať križovatka diaľnic D1 a [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]], v minulosti nazývaná aj Ivanka - Sever, v súčasnosti označená ako Bratislava - Východ II. Približne v kilometri 18,5 sa nachádza výjazd Triblavina.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest|url=https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/d1-krizovatka-triblavina|vydavateľ=www.ndsas.sk|dátum prístupu=2019-02-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20190204231609/https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/d1-krizovatka-triblavina|dátum archivácie=2019-02-04}}&lt;/ref&gt;Daný výjazd je umiestnený do priestoru bývalého malého obojstranného odpočívadla Triblavina, ktoré výstavbou zaniklo. V kilometri 20,5 sa nachádza ďalší most ponad diaľnicu a to na ceste III. triedy č. 1083. V kilometri 21,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 22,0 diaľnicu preklenuje most nesúci poľnú cestu. Ďalší most tohto typu sa nachádza aj v kilometri 24,6 kde je súčasne umiestnený ďalší obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. Medzi kilometrom 26,0 a 27,0 sa nachádza výjazd Senec, ktorý je označený ako výjazd č.27. V minulosti tento úsek začínal voľným napojením na Seneckú cestu v Bratislave. Podľa správ z marca 2021 boli pri výstavbe pri odpočívadle Triblavina zničené pôvodné preliezačky. Národná diaľničná spoločnosť tvrdí, že mala povolenie od spoluautorov diela, Viktórie Cvengrošovej a Virgila Droppu (dizajnér Alexander Bilkovič zomrel v roku 1995). Autori si na súhlas so zbúraním nespomínajú. NDS tvrdí, že autori súhlasili s demoláciou potom ako presun na odpočívadlo Zeleneč nebol kvôli zlému technickúmu stavu možný. Preliezačky boli súčasťou odpočívadla 30 rokov. Podľa Maroša Schmidta zo [[Slovenské centrum dizajnu|Slovenského centra dizajnu]] preliezačky tvorili „dôležitú súčasť vizuálnej kultúry a dejín dizajnu na Slovensku“.&lt;ref name=&quot;dennikn-je-to-neospravedlnitelne&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Močková|meno=Jana|autor=|odkaz na autora=|titul=Je to neospravedlniteľné, hovorí šéf centra dizajnu o zničených preliezačkách na diaľničnej križovatke Triblavina|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2330105/je-to-neospravedlnitelne-hovori-sef-centra-dizajnu-o-znicenych-preliezackach-na-dialnicnej-krizovatke-triblavina/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2021-03-27|dátum prístupu=2021-03-27}}&lt;/ref&gt;   

&lt;big&gt;'''Senec - Trnava'''&lt;/big&gt;  

Tento technicky a stavebne nenáročný úsek prechádza poľnohospodársky využívanou krajinou. Je dlhý 23,1 kilometra a jeho výstavba začala v roku 1975, sprejazdnený bol v roku 1978. Úsek sa začína vo výjazde [[Senec]] odkiaľ pokračuje severovýchodným až východným smerom k výjazdu [[Senec]] - Východ obchádzajúc [[Senec]] zo severu. Trasa [[Diaľnica|diaľnice]] sa následne otáča na sever a pokračuje severovýchodným smerom, južne od obce [[Blatné]] zhruba paralelne s cestou [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I.triedy č.61]]. [[Diaľnica]] ďalej prechádza úzkym nezastavaným koridorom medzi obcami [[Cífer]] a [[Slovenská Nová Ves]] a pokračuje ďalej severovýchodným až východným smerom k výjazdu [[Voderady (okres Trnava)|Voderady]]. Trasa diaľnice sa následne otáča mierne na sever a severovýchodným smerom pokračuje obchádzajúc obec [[Zeleneč]] z juhu, k diaľničnej križovatke diaľnice D1 a [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R1]]. [[Diaľnica]] má v tomto úseku 3 jazdné pruhy v každom smere jazdy, dohromady teda 6 jazdných pruhov. Oddelenie jednotlivých smerov jazdy je zabezpečené stredovým betónovým zvodidlom, ide o takzvaný New Jersey profil. Zvodidlá ale chýbajú a to v prevažnej dĺžke celého úseku na okraji oboch jazdných smerov. Súčasne v tomto úseku chýba v celej dĺžke odstavný pruh, ktorý je nahradený dvoma obojstrannými zálivmi pre núdzové odstavenie vozidla. V celej dĺžke úseku taktiež chýba oplotenie diaľnice. Uvedené chýbajúce vybavenie diaľnice v tomto úseku, je príčinou formálneho zaradenia tohto úseku medzi rozostavané úseky, úsek teda nie je skolaudovaný. V minulosti bolo na úseku realizované vodorovné značenie oranžovou farbou keďže tento úsek je už dlhoročne formálne stavbou. Koncom roku 2021 bola oranžová farba nahradená štandardnou bielou. Príčinou je skutočnosť, že používanie oranžovej farby už nie je v súlade s platnými právnimi predpismi, naviac na danom úseku nepriebehajú žiadne faktické stavebné práce a administratívny stav diaľnice v tomto úseku nie je potrebné deklarovať vodorovným značením. 

Úsek sa začína v kilometri 27,0. V kilometri 28,5 sa nachádza malé obojstranné [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] bez akýchkoľvek služieb, ktoré bolo v minulosti v smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] vybavené motorestom. Aktuálne je objekt bývalého motorestu uzavretý. Približne v kilometri 28,7 diaľnica preklenuje krátkym mostom miestnu komunikáciu v Červenom Majeri. Medzi kilometrom 29,0 až 30,0 je umiestnený výjazd [[Senec]] - Východ, označený ako výjazd č.30 a ktorý je niekedy nazývaný aj výjazd [[Blatné]]. V kilometri 32,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 33 sa nachádza malý most, ktorým diaľnica prekračuje poľnú cestu. V kilometri 34,0 sa v smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] nachádza malé [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]], bez akýchkoľvek služieb. Toto [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] nie je označené a platí tu zákaz vjazdu, okrem vozidiel [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] V kilometri 34,5 sa nachádza most ponad diaľnicu, ktorý je súčasťou cesty [[Cesta III. triedy|III.triedy č.1047]]. V kilometri 35,0 sa nachádza malé obojstranné odpočívadlo [[Čataj]]. [[Odpočívadlo (cesta)|Odpočívadlo]] [[Čataj]] v smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] je netypicky a v rozpore s technickou normou a zákonom prepojené s účelovou komunikáciou, ktorá prepája [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] a obec [[Čataj]]. Prepojenie je provizórne uzatvorené rampou a nie je nijako označené. V smere z [[Bratislava|Bratislavy]] do [[Trnava|Trnavy]] je toto [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] vybavené motorestom a sociálnym zariadením. [[Odpočívadlo (cesta)|Odpočívadlo]] v opačnom smere nie je vybavené službami. Súčasne s ohľadom na krátku dĺžku pripájacích pruhov v smere na odpočívadlo, je v kilometri 35,0 až 35,5 obmedzená rýchlosť v pravom jazdnom pruhu na 80 km/h a to v oboch jazdných smeroch z Bratislavy aj do Bratislavy. V kilometri 35,8 diaľnica krátkym mostom preklenuje miestny potok. V kilometri 36,0 je umiestnená mýtna brána. V kilometri 36,3 diaľnicu preklenuje most na ceste [[Cesta III. triedy|III. triedy č.1334]]. V kilometri 38,0 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 40,5 diaľnica krátkym mostom preklenuje potok Gidra a súčasne v tomto mieste diaľnicu preklenuje most na [[Cesta III. triedy|ceste III. triedy č. 1285.]] V kilometri 41,2 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 42,7 diaľnica preklenuje poľnú cestu a potok Ronava. Medzi kilometrom 43,0 až 44,0 je umiestnený výjazd [[Voderady (okres Trnava)|Voderady]], ktorý označený ako výjazd č.44. Výjazd je prepojený s cestou [[Cesta III. triedy|III. triedy č.1286]], ktorá v tomto mieste taktiež mostom prekračuje diaľnicu. V kilometri 45,5 sa nachádza obojstranný záliv pre núdzové odstavenie motorových vozidiel v prípade poruchy. V kilometri 47,1 diaľnica krátkym mostom preklenuje [[Cesta III. triedy|cestu III.triedy č.1287.]] V kilometri 47,2 a 47,5 diaľnica preklenuje krátkym mostom účelovú komunikáciu. V kilometri 47,5 sa nachádza obojstranné [[Odpočívadlo (cesta)|odpočívadlo]] strednej veľkosti, ktoré je na oboch stranách vybavené [[Čerpacia stanica pohonných hmôt|čerpacou stanicou pohonných hmôt]] a motorestom. S ohľadom na krátku dĺžku pripájacích pruhov v smere na odpočívadlo, je v kilometri 47,5 až 48,3 obmedzená rýchlosť v pravom jazdnom pruhu na 80 km/h a to v oboch jazdných smeroch z Bratislavy aj do Bratislavy. V kilometri 48,5 diaľnica preklenuje krátkym mostom potok [[Trnávka (prítok Dolného Dudváhu)|Trnávka]]. V kilometri 49,0 diaľnicu preklenuje most na poľnej ceste. Medzi kilometrom 49,0 a 50,0 je umiestnená diaľničná križovatka diaľnice D1 a [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|rýchlostnej cesty R1]]. V tomto mieste končí trasa diaľnice vedená v troch jazdných pruhoch pre každý smer jazdy a súčasne aj rýchlostné obmedzenie 110 km/h. Ďalej na sever pokračuje diaľnica v bežnom vedení z dvoma jazdými pruhmi pre každý smer jazdy. V tejto križovatke súčasne končí aj tento úsek.

&lt;big&gt;'''Trnava - Hlohovec'''&lt;/big&gt; 

Tento stavebne nenáročný úsek je dlhý 15,9 kilometra. Výstavba prebiehala v rokoch 1978 až 1982. Začiatok úseku je v križovatke D1xR1 [[Trnava]], odkiaľ diaľnica pokračuje severným až severovýchodným smerom. Diaľnica obchádza mestá [[Hlohovec]] a [[Leopoldov]] zo západnej strany. Pri Hlohovci sa nachádza rovnomenný výjazd v ktorom úsek končí.

&lt;big&gt;'''Hlohovec - Piešťany'''&lt;/big&gt; 

Výstavba tohto úseku s dĺžkou 17,7 kilometra začala v [[jún]]i [[1980]]. Ide o technicky nenáročný úsek, ktorý vedie paralelne s cestou [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]]. Začína v mieste výjazdu Hlohovec a pokračuje smerom k výjazdu  Červeník, odkiaľ pokračuje západne od obcí [[Madunice]] a [[Drahovce]] a obchádza vodnú nádrž [[Sĺňava]]. Úsek končí vo výjazde [[Piešťany]]. Na úseku sa nachádza celkovo 17 mostov, veľké pravostranné odpočívadlo Červeník a malé obojstranné odpočívadlo Piešťany. Úsek uviedli do prevádzky v [[júl]]i [[1985]].

&lt;big&gt;'''Piešťany - Horná Streda'''&lt;/big&gt; 

Úsek Piešťany – Horná Streda je dlhý 8,1 kilometra a postavený bol v rokoch 1984 až 1988. Tento stavebne jednoduchý úsek začína vo výjazde Piešťany a končí vo výjazde Horná Streda.

&lt;big&gt;'''Horná Streda - Nové Mesto nad Váhom'''&lt;/big&gt; 
[[Súbor:križovatka Trnava.jpg|thumb|300px|Križovatka Trnava s [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]]]]Úsek dlhý 14,4 kilometra vedie malebnou krajinou v okolí rieky [[Váh]]. Začína vo výjazde [[Horná Streda]]. Odtiaľ pokračuje na sever smerom k výjazdu Lúka a končí sa vo výjazde Rakoľuby napojením na cestu [[Cesta II. triedy 515 (Slovensko)|II/515]] medzi [[Nové Mesto nad Váhom|Novým Mestom nad Váhom]] a Rakoľubmi. Na trase je 16 mostných objektov a odpočívadlo Hrádok. Výstavba začala v roku [[1996]] a polovičný profil uviedli do prevádzky [[10. september|10. septembra]] [[1998]]. Tohto úseku sa netýkalo pozastavenie výstavby diaľnic pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 1999 a plný profil bol následne dokončený [[18. október|18. októbra]] [[2000]]. V 3,4 km dlhom úseku medzi výjazdom Lúka a odpočívadlom Hrádok je diaľnica postavená ako záložné vojenské letisko. Tento projekt, pochádzajúci z 80tych rokov minulého storočia, predpokladal využitie niektorých úsekov diaľnic v bývalom Československu ako záložných vojenských letísk pre prípad vojnového konfliktu. Teleso diaľnice malo slúžiť ako vzletovopristávacia dráha. V danom úseku je tak realizovaný zabetónovaný stredný deliaci pás, betónová vozovka diaľnice so zvýšenou únosnosťou a po stranách vozovky sú realizované 15 metrov široké zatrávnené pásy. Súčasné odpočívadlo Hrádok bolo, ešte v podobe bez čerpacej stanice, plánované ako odstavná plocha pre lietadlá, ďalšiu odstavnú plochu predstavujú zatrávnené pásy po stranách cesty. V prípade aktivácie mala byť automobilová doprava z daného úseku vylúčená, následne mali byť odstránené stredové betónové zvodidlá a v priestore odpočívadla Hrádok malo byť zriadené technické zázemie, vrátane bojového riadenia letovej prevádzky. Samotné bojové lietadlá by na úsek boli presunuté z bežných vojenských letísk.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dálniční úseky jako nouzové RWY - Fórum Airways.cz|url=https://forum.airways.cz/viewtopic.php?t=2795|vydavateľ=forum.airways.cz|dátum prístupu=2020-12-01}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Stíhačky na silnicích. České silnice a dálnice měly sloužit letectvu|url=https://www.idnes.cz/technet/vojenstvi/stihacky-na-dalnice-migy-tajna-letiste-cssr.A201125_094120_vojenstvi_mla|vydavateľ=iDNES.cz|dátum vydania=2020-12-01|dátum prístupu=2020-12-01}}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Nové Mesto nad Váhom - Chocholná'''&lt;/big&gt; 

13,1 kilometra dlhý úsek sa nachádza na južnom konci stredného Považia a spája mestá [[Nové Mesto nad Váhom]] a [[Trenčín]]. V budúcnosti sa počíta s prestavbou existujúceho výjazdu Chocholná na diaľničnú križovatku D1xR2 s [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|rýchlostnou cestou R2]]. Na trase úseku sa nachádzajú dve obojsmerné odpočívadla [[Beckov (obec)|Beckov]] a Kostolná a 20 mostov. Výstavba začala v roku [[1996]] a v polovičnom profile bol úsek v prevádzke od [[10. september|10. septembra]] [[1998]] spolu s predchádzajúcim úsekom. Tohto úseku sa netýkalo pozastavenie výstavby daľnic pre nedostatok finančných prostriedkov v roku 1999 a plný profil bol následne dokončený v priebehu roku 2000.

&lt;big&gt;'''Chocholná - Nemšová'''&lt;/big&gt; 

Úsek dlhý 17,9 kilometra vytvára západný obchvat [[Trenčín]]a a nachádza sa na ňom obojstranné odpočívadlo ''[[Zamarovce]]''. Je rozdelený na dva podúseky; [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – Skala a Skala – [[Nemšová]]. Výstavba úseku [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – Skala začala už v septembri [[1991]], zbytok úseku po [[Nemšová|Nemšovú]] bol rozostavaný v roku [[1994]]. Úsek uviedli do prevádzky v roku 1996. Dokončovacie práce a výstavba diaľničného privádzača [[Trenčín]], s dĺžkou 3,5 kilometra pokračovali do [[18. september|18. septembra]] [[2002]], kedy bol privádzač odovzdaný do užívania.

&lt;big&gt;'''Nemšová - Ladce'''&lt;/big&gt;  

Trasa 15,5 kilometra dlhého úseku je umiestnená medzi Nosický kanál a koryto Váhu. Na trase sú dva výjazdy, [[Ilava]] a [[Ladce]]. S výstavbou úseku sa začalo v roku [[1996]] a úsek uviedli do prevádzky v polovičnom profile [[10. december|10. debembra]] [[1998]]. Plný profil bol uvedený do prevádzky [[9. november|9. novembra]] [[2000]]. 

&lt;big&gt;'''Ladce - Sverepec'''&lt;/big&gt;  

Výstavba tejto časti D1 začala v roku 1998, no v roku [[1999]] bola pozastavená pre neexistenciu finančných prostriedkov na výstavbu. Na trase je celkovo 27 mostov a diaľničný privádzač Púchov. Na ľavom dvojpruhu je 14 mostov s celkovou dĺžkou takmer {{km|2.8|m}}, na pravom dvojpruhu (smer [[Žilina]]) je 13 mostov s celkovou dĺžkou vyše {{km|2.5|m}}. Najdlhší most Pružinka má dĺžku 902 metrov. Pri areáli motokrosu vo Sverepci je vybudované pravostranové odpočívadlo. Na tomto úseku bola v minulosti maximálna povolená rýchlosť obmedzená na {{km|100|m}}/h z dôvodu smerového vedenia diaľnice. V stúpaní pri areáli motokrosu je pruh pre pomalé vozidlá. Prvú časť úseku od Ladiec po výjazd Beluša s dĺžkou {{km|1.9|m}} uviedli do prevádzky v polovičnom profile [[24. júl]]a 2004 a v plnom profile [[26. august|26. augusta 2004]]. Zvyšok úseku bol uvedený do prevádzky [[9. december|9. decembra]] [[2005]]. V čase uvedenia do prevádzky bol koniec úseku provizórne napojený na cestu I/61, toto provizórne napojenie bolo zrušené po otvorení nasledujúceho úseku do Vrtižera. 

&lt;big&gt;'''Sverepec - Vrtižer'''&lt;/big&gt; 
[[File:Križovatka Beluša.jpg|thumb|300px|pred križovatkou [[Beluša]]]]Výstavba II. podúseku bola zahájená v roku 2007, výstavba I. podúseku bola zahájená v roku 2008. Úsek začína vo výjazde Považská Bystrica - Juh (Sverepec), kde diaľnica prekračuje [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cestu I/61]]. Ďalej prechádza nad mestom [[Považská Bystrica]] [[estakáda Považská Bystrica|estakádou]] s dĺžkou {{m|1444|m}}. Druhým významným mostom je estakáda pozdĺž Hričovského kanála s dĺžkou {{m|1694.5|m}}, vybudovaná z dôvodu ochrany tohto úseku diaľnice pred povodňami. Úsek končí vo výjazde Považská Bystrica, sever (Vrtižer). Na úseku boli vybudované protihlukové steny v dĺžke {{m|2000|m}}, jedno pravostranné odpočívadlo „Považská Bystrica“ a Stredisko správy a údržby diaľnic Považská Bystrica (SSÚD). Úsek bol sprejazdnený [[31. máj|31. mája 2010]].

&lt;big&gt;'''Vrtižer - Hričovské Podhradie'''&lt;/big&gt; 

Diaľničný úsek D1 Vrtižer – Hričovské Podhradie má dĺžku 12,9 kilometra. Z pôvodnej dĺžky 13,5 kilometra bol skrátený tak, aby končil na začiatku diaľnice D3 v križovatke D1xD3 Hričovské Podhradie. Nahradil preťaženú cestu I/61 medzi [[Považská Bystrica|Považskou Bystricou]] a [[Žilina|Žilinou]]. Na trase sa nachádza aj výjazd [[Bytča]]. Výstavba sa začala v októbri 1998, ale o rok neskôr bola pozastavená pre nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu. Výstavba bola obnovená v júli 2004 a úsek uviedli do prevádzky v plnom profile [[29. jún]]a [[2007]].

'''&lt;big&gt;Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka&lt;/big&gt;'''

Úsek [[Hričovské Podhradie]] - [[Lietavská Lúčka]] tvorí prvú časť južného obchvatu [[Žilina|Žiliny]] a jeho súčasťou sú tunely [[Tunel Ovčiarsko|Ovčiarsko]] a [[Tunel Žilina|Žilina]]. Stavba úseku začala razením prieskumnej štôlňe tunela Ovčiarsko, ešte v roku 1996. Po dokončení prieskumnej štôlňe bola ďalšia výstavba úseku odložená. Stavebné práce pokračovali až od roku 2014. Zmluvný termín dokončenia stavby bol január 2018. Tento termín sa nepodarilo dodržať a úsek bol odovzdaný do užívania až 29. januára 2021. 

Výjazd Lietavská Lúčka, ktorý je súčasťou nasledujúceho úseku Lietavská Lúčka - Dubná Skala, prepája tento úsek diaľnice s diaľničným privádzačom Lietavská Lúčka, ktorý ústi na cestu prvej triedy I/64. Tento výjazd je jediným výjazdom na celej trase diaľnice z Hričovského Podhradia až po Dubnú Skalu. Výstavba úseku diaľnice z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly v januári 2019 skolabovala, čo sa týkalo aj výjazdu Lietavská Lúčka. Stavebné práce na danom výjazde od januára 2019 neprebiehali a boli obnovené až v marci 2020 po zazmluvnení nového dodávateľa. Výjazd bol ale zrealizovaný iba v rozsahu nevyhnutnom pre sprejazdnenie diaľnice. Jeho úplné dokončenie prebehne až s dokončením nasledujúceho úseku z Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu. NDS plánovala vyhlásiť súťaž na nového zhotoviteľa tohto nasledujúceho úseku v auguste 2019, no tento termín nebol dodržaný a nakoniec výstavbu výjazdu, iba v nevyhnutnom rozsahu, zabezpečil zhotoviteľ úseku diaľnice z Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku. V zmysle zmluvy s dodávateľom, bol termín dokončenia výjazdu stanovený na december 2020. Podmienkou sprejazdnenia tohto výjazdu bolo však sprejazdnenie privádzača Lietavská Lúčka, ktorý prepojil výjazd Lietavská Lúčka s cestou prvej triedy [[Cesta I. triedy 64 (Slovensko)|I/64]].        

Výstavba privádzača Lietavská Lúčka, sa pre chyby v riadení rezortu dopravy, začala veľmi oneskorene až v decembri 2017. Priebeh výstavby sa oproti plánom výrazne omeškal. Ukázalo sa, že napriek dlhému času na prípravu, projekt privádzača nebol dobre pripravený na realizáciu. Privádzač tak nebol v zmluvnom termíne v júni 2019 dokončený. Termín dokončenia privádzača bol následne stanovený na jún 2020 a to na základe pokynu NDS a.s. z júna 2019. Ani tento termín ale nebol dodržaný, keďže NDS nebola viac než 5 mesiacov schopná zabezpečiť dodanie výrubu z tunela VIšňové na túto stavbu, kde mal byť použitý pre stavbu násypu. NDS následne ďalším pokynom z apríla 2020 posunula termín sprejazdnenia na 19.december 2020. Na základe požiadavky mesta Žilina, NDS posunula sprejazdnenie úseku až na koniec decembra 2020, v období po skončení vianočných sviatkov. S ohľadom na ďalšie novovzniknuté prieťahy bol privádzač sprejazdnený až 29.januára 2021. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Previezli sme sa tunelmi severnej D1. Kedy budú hotové a ako to tam vyzerá?|url=https://dennikn.sk/2079209/previezli-sme-sa-tunelmi-severnej-d1-kedy-budu-hotove-a-ako-to-tam-vyzera/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2020-10-09|dátum prístupu=2020-10-11|jazyk=sk-SK|meno=Ján|priezvisko=Kováč}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po dokončení diaľničného privádzača bude doprava od Bytčice smerovať cez kruhový objazd na Solinkách|url=https://www.zilinak.sk/prispevky/11229/po-dokonceni-dialnicneho-privadzaca-bude-doprava-od-bytcice-smerovat-cez-kruhovy-objazd-na-solinkach|vydavateľ=Žilinak.sk|dátum vydania=2019-02-02|dátum prístupu=2020-04-18|jazyk=sk|meno=INAQ|priezvisko=Media}}&lt;/ref&gt; 

Sprejazdnenie úseku diaľnice z Hričovského Podhradia po Lietavskú Lúčku nijak nerieši dopravné problémy v Žiline, pretože jeho sprejazdnením nastalo iba presmerovanie vstupu časti tranzitnej dopravy do mesta, zo súčasnej lokality v Žiline - Strážove, na západnom okraji mesta do novej lokality Bytčica, na južnom okraji mesta. Celkové presmerovanie tranzitnej dopravy mimo intravilán mesta nastane až po sprejazdnení nasledujúceho úseku z Lietavskej Lúčky do Dubnej Skaly. Úsek bude dovtedy sprejazdnený iba pre vozidlá do 7,5t. Vozidlá nad 7,5t budú do Žiliny pokračovať aj naďalej po diaľnici D3 do výjazdu Žilina - Strážov. Odstránenie obmedzení nastane podľa stanoviska ministerstva až po sprejazdnení nasledujúceho úseku medzi Lietavskou Lúčkou a Dubnou Skalou. Výstavba tohto úseku diaľnice bola financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektovala, objednávala a koordinovala [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Začali sa práce na výstavbe tunela Ovčiarsko pri Žiline, obchvat Bratislavy bude meškať|url=https://www.sme.sk/c/2099645/zacali-sa-prace-na-vystavbe-tunela-ovciarsko-pri-ziline-obchvat-bratislavy-bude-meskat.html|vydavateľ=www.sme.sk|dátum prístupu=2020-12-17|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štát si vybral. Najväčšiu zákazku má stavať Doprastav|url=https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/521275-stat-si-vybral-najvacsiu-zakazku-ma-stavat-doprastav|vydavateľ=finweb.hnonline.sk|dátum prístupu=2019-02-10|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=INEKO|titul=Diaľnica pri Žiline bude iba pre korčuliarov až do mája 2019|url=https://dennikn.sk/blog/945418/dialnica-pri-ziline-bude-iba-pre-korculiarov-az-do-maja-2019/|dátum vydania=2017-11-18|dátum prístupu=2019-01-11|vydavateľ=Denník N|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstavba diaľnice pri Žiline zamrzla | url = https://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/499408-ersek-zhotovitel-nevie-usek-d1-s-tunelom-visnove-dokoncit/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2019-01-22 | dátum prístupu = 2019-01-22 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Som rozhorčený. Tunel Višňové sa viac ako dvojnásobne predraží. Urobíme hĺbkový audit, povedal Doležal|url=https://slovensko.hnonline.sk/2131727-som-rozhorceny-tunel-visnove-sa-viac-ako-dvojnasobne-predrazi-urobime-hlbkovy-audit-povedal-dolezal|vydavateľ=slovensko.hnonline.sk|dátum prístupu=2020-04-16|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Kontrolný deň pri tuneli Višňové|url=https://www.youtube.com/watch?v=ue7gk3d1Oes&amp;feature=youtu.be|dátum vydania=16.4.2020|dátum prístupu=16.4.2020|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Privádzač do Žiliny z novej diaľnice otvoria nedokončený|url=https://myzilina.sme.sk/c/22500313/privadzac-do-ziliny-z-novej-dialnice-otvoria-nedokonceny.html|vydavateľ=myzilina.sme.sk|dátum prístupu=2020-10-01|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Lietavská Lúčka - Dubná Skala'''&lt;/big&gt; 

Súčasťou tohto úseku je [[tunel Višňové]]. V roku 2012 vyhralo konzorcium spoločností [[Skanska]] a Strabag tender na výstavbu tohto úseku, avšak po zmene vlády sa objavili komplikácie vo výberovom procese, ktoré spôsobili, že víťaz bol vybraný až v júli 2014. Víťazným konzorciom sa stalo združenie Dúha a.s. – Salini Impregilo S.p.A., ktoré malo pochybnú povesť a skúsenosti. S razením sa oficiálne a slávnostne začalo [[9. jún|9. júna]] [[2015]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NDS | url = http://www.ndsas.sk/aktuality-zacal-sa-razit-najdlhsi-slovensky-tunel-/44372s48957c | vydavateľ = ndsas.sk | dátum prístupu = 2025-11-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150612013749/http://www.ndsas.sk/aktuality-zacal-sa-razit-najdlhsi-slovensky-tunel-/44372s48957c | dátum archivácie = 2015-06-12 }}&lt;/ref&gt; V januári 2019 [[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky|ministerstvo dopravy]] a [[Národná diaľničná spoločnosť]] (NDS) oficiálne oznámili, že združenie Dúha a.s. – Salini Impregilo S.p.A., nie je schopné dokončiť výstavbu. V februári 2021 bola podpísaná zmluva na dokončenie tunela so spoločnosťou Skanska.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = D1 s tunelom Višňové: Máme regulárneho víťaza | url = https://www.visnovebude.sk/mame-regularneho-vitaza/ | dátum vydania = 2021-02-17 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK | priezvisko = vladis.juras}}&lt;/ref&gt;  Vzhľadom na slabú kvalitu stavebných prác pôvodného dodávateľa sa muselo v tuneli opraviť množstvo závad, ako trhliny, povrchové chyby a presvitajúca výstuž, čo viedlo k ďalšiemu oddialeniu dokončenia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dokončenie tunela Višňové si vyžiada opravné práce vo veľkom rozsahu | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/dokoncenie-tunela-visnove-si-vyziad/597381-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2021-12-13 | dátum prístupu = 2025-09-22 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}&lt;/ref&gt; Po vykonaní opráv práce pokračovali podľa stanoveného harmonogramu. Úsek bol motoristom odovzdaný do užívania 22. decembra 2025.

&lt;big&gt;'''Dubná Skala - Turany'''&lt;/big&gt; 

Úsek [[Dubná Skala]] – [[Turany]] je dlhý 16,5 kilometra Súčasťou stavby sú výjazdy Dubná Skala, Ratkovo a križovatka D1xR3 s rýchlostnou cestou R3, Martin.  Ďalej bol postavený krátky úsek rýchlostnej cesty R3, ktorý slúži ako diaľničný privádzač z [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] s dĺžkou 1,652 kilometra. Na úseku je 28 mostných objektov, malé a veľké obojstranné odpočívadlo [[Turčianska Štiavnička]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Dokumentácie na Projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP)
  | url = http://www.dopravoprojekt.sk/sk/projekty/aktualne-dokumentacie/projekty-verejno-sukromneho-partnerstva-ppp
  | dátum vydania = 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 19.09.2009
  | vydavateľ = Dopravoprojekt
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Zmluva o výstavbe bola podpísaná [[26. október|26. októbra]] [[2011]], samotná výstavba začala [[11. november|11. novembra]] [[2011]]. Po poškodení časti stavby vplyvom počasia v máji [[2014]] stavebný dozor súhlasil s oddialením termínu dokončenia stavby do 30. septembra 2015 s tým, že úsek bude sprejazdnený do 30. júna 2015.&lt;ref name=&quot;dskalaturanyukoncenie2015&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Dubná Skala - Turany | url = http://www.ndsas.sk/useky-dubna-skala---turany/44223s471c | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 10.04.2015 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20151114094017/http://www.ndsas.sk/useky-dubna-skala---turany/44223s471c | dátum archivácie = 2015-11-14 }}&lt;/ref&gt; Celý úsek bol nakoniec slávnostne odovzdaný do užívania [[10. júl]]a [[2015]]. Po otvorení nasledujúceho úseku [[Turany]] - [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]], nastane skrátenie [[Diaľnica|diaľnice]] D1 o viac než tri kilometre s ohľadom na prepojenie týchto dvoch úsekov v súčasnom kilometri 13,246 tohto úseku. Zbytok úseku [[Dubná Skala]] - [[Turany]] bude následne preklasifikovaný ako [[Diaľničný privádzač|privádzač]] D1 od cesty [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]]. Príčinou tejto zmeny je celková zmena trasy [[Diaľnica|diaľnice]] D1, ktorá mala pokračovať od súčasného výjazdu z diaľnice D1 na cestu [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] pri [[Krpeľany|Krpeľanoch]], cez [[Katastrálne územie|kataster]] obcí [[Šútovo]], [[Kraľovany]], [[Stankovany]] a [[Ľubochňa]] až do [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]]. Táto trasa bola pre mimoriadne nevhodné [[Geológia|geologické]] podmienky a nutnosti značných zásahov do [[Životné prostredie|životného prostredia]] zavrhnutá. Do výstavby sa tak dostane trasa, ktorá začína v kilometri 13,246 už existujúceho úseku [[Dubná Skala]] - [[Turany]], pokračuje priamo východným smerom cez tunel [[Tunel Korbeľka|Korbeľka]] popod vrch Kopa, a ďalej tunelom [[Tunel Havran|Havran]] až do [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubovej]], kde tento úsek končí.

&lt;big&gt;'''Turany - Hubová'''&lt;/big&gt; 

Súčasťou tohto úseku je [[tunel Korbeľka]] a [[tunel Havran]]. V roku [[2002]] posúdilo [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|ministerstvo životného prostredia]] ako najvýhodnejší variant vedenie diaľnice takzvaným tunelovým variantom. [[Národná diaľničná spoločnosť]] však toto odporúčanie ignorovala a presadila povrchový variant, ktorý  prechádzal národnými parkmi Malá Fatra a Veľká Fatra, ďalšími chránenými územiami sústavy [[Natura 2000]] a okrajom Šútova. Odporúčaním rezortu životného prostredia sa podľa ochranárov nezaoberal ani stavebný úrad, čo bolo v rozpore s európsku aj slovenskou legislatívou. [[Európska investičná banka]] pre nedoriešené ekologické otázky rozhodla Slovensku stopnúť úver na výstavbu tohto úseku diaľnice a z tohto dôvodu padlo celé jeho financovanie.&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Európska investičná banka stopla úver na D1 Turany - Hubová | url = https://openiazoch.zoznam.sk/cl/87175/Europska-investicna-banka-stopla-uver-na-D-Turany-Hubova | dátum vydania = 2009-12-22 | dátum prístupu = 2025-11-10 | jazyk = sk-SK | priezvisko = oPeniazoch.sk}}&lt;/ref&gt;  Koncom roku 2018 NDS objednala nový projekt diaľnice a tunela Korbeľka a Havran. V auguste 2025 sa vyhlásila súťaž na výstavbu tohto úseku. Jeho výstavba bude trvať 7 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štartuje najväčší diaľničný tender v histórii na posledný kúsok severnej D1 | url = https://e.dennikn.sk/4142269/startuje-najvacsi-dialnicny-tender-v-historii-na-posledny-kusok-severnej-d1/ | vydavateľ = Denník E | dátum vydania = 2024-08-12 | dátum prístupu = 2025-10-30 | jazyk = sk-SK | meno = Daniela | priezvisko = Krajanová}}&lt;/ref&gt; To znamená, že Bratislava a Košice diaľnicou nebudú prepojené ani do roku 2032.

&lt;big&gt;'''Hubová - Ivachnová'''&lt;/big&gt; 

15,2 kilometra dlhý úsek diaľnice D1 severne od Ružomberku je stavbou, ktorá prešla bezprecedentnou zmenou časti trasy po začatí výstavby, vrátane predĺženia tunela Čebrať z 2,0 km na 3,6 km. Dokončenie úseku výrazne mešká a to až o celých 5 rokov. Ťažko stabilizovateľný zosuv si vyžiadal už začiatkom roka 2015 zastavenie prác na najnáročnejšej časti úseku a podstatnú zmenu trasy s predĺžením tunela. Žiaľ, aj s prispením liknavosti a zlých rozhodnutí niektorých politických nominantov Ficovej vlády v NDS sa podrobný hydrogeologický prieskum objednal až v závere roku 2016. Následne správu o hodnotení vplyvu nového riešenia na životné prostredie NDS predložila v novembri 2017, záverečné stanovisko rezortu životného prostredia získala až v lete 2018. Práce v [[Tunel Čebrať|tuneli Čebrať]] z východného portálu sa síce odvtedy obnovili na základe banského povolenia, lenže plný rozbeh výstavby bol možný až po získaní stavebného povolenia. Slávnostné prerazenie tunela prebehlo 15. novembra 2022, teda až po ôsmich rokoch od začiatku jeho razenia. V novembri 2023 boli v tunelových rúrach dokončené práce na sekundárnych osteniach&lt;ref name=&quot;:22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diaľničný tunel Čebrať má sekundárne ostenie, výstavba obchvatu Ružomberka podľa ministerstva výrazne pokročila - NašaDoprava.sk | url = https://sita.sk/nasadoprava/dialnicny-tunel-cebrat-ma-sekundarne-ostenie-vystavba-obchvatu-ruzomberka-podla-ministerstva-vyrazne-pokrocila/ | vydavateľ = SITA.sk | dátum vydania = 2023-11-24 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk | meno = SITA Slovenská tlačová agentúra | priezvisko = a.s}}&lt;/ref&gt;  a v októbri 2024 bola v tuneli hotová betonáž vozovky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V diaľničnom tuneli Čebrať už dokončujú betonáž vozovky | url = https://www.asb.sk/aktualne/v-dialnicnom-tuneli-cebrat-uz-dokoncuju-betonaz-vozovky | dátum vydania = 2024-10-08 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK | meno = Sláva | priezvisko = Štefancová}}&lt;/ref&gt; S otvorením úseku sa rátalo v decembri 2025 spoločne s úsekom Lietavska Lúčka - Dubná Skala ale na úseku došlo k ďalšiemu neočakávanému zosuvu pôdy, ktorý mal dopad na jeden mostný objekt a nový termín otvorenia bol stanovený na jar 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obchvat Ružomberka sa odkladá. A nadlho | url = https://auto.pravda.sk/doprava/clanok/768032-obchvat-ruzomberka-sa-odklada-a-na-dlho/ | vydavateľ = Pravda.sk | dátum vydania = 2025-09-22 | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; 

&lt;big&gt;'''Ivachnová - Liptovský Mikuláš'''&lt;/big&gt; 
[[Súbor:D1výstavbaRKa.jpg|náhľad|Výstavba na pomedzí Hubovej a Ružomberka v auguste 2018]]
Úsek je 15 kilometrov dlhý a nachádza sa medzi mestami [[Ružomberok]] a [[Liptovský Mikuláš]]. Výstavba prebiehala od [[január]]a [[1973]] do [[December|decembra]] [[1977]] súčasne s výstavbou [[Liptovská Mara (priehrada)|vodného diela Liptovská Mara]]. V smere na Košice boli vybudované odpočívadlá [[Ivachnová]] (v budúcnosti by malo byť aj v opačnom smere) a Čemice. Medzi nimi sa nachádza ešte veľké obojstranné odpočívadlo Dechtáre. Náklady na výstavbu úseku dosiahli hodnotu 241,3 milióna Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;. V rokoch [[2005]] až [[2006]] boli vybudované chýbajúce odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre v celkovej dĺžke 1 006 metrov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = D1 Ivachnová – Hybe, odbočovacie a pripájacie pruhy na odpočívadlo Dechtáre
  | url = http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&amp;idc=12328&amp;prm1=1&amp;prm2=83
  | dátum vydania = 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 16.09.2009
  | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20101125195227/http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&amp;idc=12328&amp;prm1=1&amp;prm2=83
  | dátum archivácie = 2010-11-25
  }}&lt;/ref&gt;. Úsek začína dočasným napojením na cestu I/18, ktoré bude po dokončení nasledujúceho úseku do Hubovej zrušené. Úsek ďalej pokračuje smerom k výjazdu Ivachnová a končí vo výjazde Liptovský Mikuláš.

&lt;big&gt;'''Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján'''&lt;/big&gt;  

Výstavbou tohto úseku s dĺžkou 6,4 kilometra bol vytvorený južný obchvat [[Liptovský Mikuláš|Liptovského Mikuláša]]. Úsek bol vo výstavbe od [[Marec|marca]] [[1972]], pričom jeho časť sprejazdnili [[1. júl]]a [[1976]], zvyšok [[9. december|9. decembra]] 1976, čo ho v poradí odovzdaných úsekov diaľnice D1 radí na druhé miesto, hneď za úsek [[Diaľnica D1 (Slovensko)#Bratislava – Senec|Bratislava – Senec]]. Súčasťou stavby bola okrem výjazdov Liptovský Mikuláš a [[Liptovský Ján]] aj budova Strediska správy a údržby diaľnic (SSÚD) na [[Športová (Liptovský Mikuláš)|Športovej ulici]] v Liptovskom Mikuláši. Celkové náklady na výstavbu vrátane budovy SSÚD dosiahli sumu 368 miliónov Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;. 

&lt;big&gt;'''Liptovský Ján - Liptovský Hrádok'''&lt;/big&gt; 

Úsek medzi [[Liptovský Ján|Liptovským Jánom]] a [[Liptovský Hrádok|Liptovským Hrádkom]] s dĺžkou 5,1 kilometra bol vo výstavbe od [[apríl]]a [[1975]] do [[December|decembra]] [[1983]] a nachádza sa na ňom najdlhší cestný most na [[Slovensko|Slovensku]] – [[Viadukt Podtureň]] dlhý 1 035 metrov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mosty – Viadukt Podtureň
  | url = http://www.ndsas.sk/mosty/12373s
  | dátum vydania = 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 15.09.2009
  | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120227150504/http://www.ndsas.sk/mosty/12373s
  | dátum archivácie = 2012-02-27
  }}&lt;/ref&gt;. Viadukt sa nachádza 12 metrov nad terénom a vedie ponad dolinu rieky [[Váh]] a obec [[Podtureň]]. Súčasťou stavby úseku sú aj dva výjazdy Liptovský Ján a Liptovský Hrádok a výstavba úseku si vyžiadala investíciu vo výške 502,7 milióna Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;.

&lt;big&gt;'''Liptovský Hrádok - Hybe'''&lt;/big&gt; 
[[Súbor:D1 pri Dovalove.JPG|náhľad|300px|Diaľnica D1 pri [[Dovalovo|Dovalove]] na [[Liptov]]e.]]Úsek s dĺžkou 8,2 kilometra bol vo výstavbe v dvoch etapách. Prvá etapa bola realizovaná v období od [[apríl]]a [[1983]] do [[jún]]a [[1986]], pričom sa diaľnica vybudovala len v polovičnom profile. Druhá etapa, predstavujúca dostavanie na plný profil, sa začala realizovať až v apríli [[1987]] a dokončená bola až po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] v [[Október|októbri]] [[1990]]. Celkové náklady na výstavbu oboch profilov dosiahli hodnotu 583,2 milióna Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;. Dominantným prvkom úseku je letmo montovaný [[Most Dovalovec]] s dĺžkou 526,4 metra, ktorý premosťuje potok [[Dovalovec]] a priľahlé územie vo výške 33,06 metra&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mosty – Most „Dovalovec“
  | url = http://www.ndsas.sk/mosty/12373s
  | dátum vydania = 2005
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 12.09.2009
  | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120227150504/http://www.ndsas.sk/mosty/12373s
  | dátum archivácie = 2012-02-27
  }}&lt;/ref&gt;.

&lt;big&gt;'''Hybe - Važec'''&lt;/big&gt; 

Úsek vedúci paralelne s cestou I/18 a železnicou popri [[Biely Váh|Bielom Váhu]] meria 10,4 kilometra. Vo výstavbe bol od [[august]]a [[1996]] až do [[16. november|16. novembra]] [[2000]], pričom v polovičnom profile slúži už od roku [[1998]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Diaľnica Hybe – Važec po dvoch rokoch v plnom profile
  | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/kosice/dialnicahybevaze974383493.phtml
  | dátum vydania = 16.11.2000
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Mesto.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20200607052419/https://eslovensko.sk/predaj_mestosk.htm
  | dátum archivácie = 2020-06-07
  }}&lt;/ref&gt;. Súčasťou stavby bol jeden výjazd [[Východná (obec)|Východná]], dostavanie ďalších dvoch [[Hybe]] a [[Važec]], deväť mostov a štyri nadjazdy. Pri Východnej bolo vybudované malé obojstranné odpočívadlo, výjazd Hybe bol postavený len ako polovičný, a to v smere do [[Bratislava|Bratislavy]]&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Dálnice D1, Slovensko
  | url = http://dalnice-silnice.cz/Sk/D1.htm
  | dátum vydania = 18.01.2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Dálnice-silnice.cz
  | miesto = 
  | jazyk = český
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20090228011129/http://dalnice-silnice.cz/Sk/D1.htm
  | dátum archivácie = 2009-02-28
  }}&lt;/ref&gt;. Po odovzdaní do predčasného užívania postupne pokračovali dokončovacie práce na výjazde a odpočívadle Východná a ďalšom technickom vybavení diaľnice až do októbra [[2007]]. Celkové náklady sa vyšplhali na hodnotu 3,461 miliardy [[Slovenská koruna|slovenských korún]]&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;.

&lt;big&gt;'''Važec - Mengusovce'''&lt;/big&gt; 
[[File:Diaľnica D1 - odpočívadlo Štrba.jpg|right|thumb|Najvyššie položený úsek Diaľnice D1 v lokalite Vlčia jama s odpočívadlami Štrba]]
Výstavba tohto úseku s dĺžkou 12 kilometrov začala ešte v [[august]]e [[1998]]. Projekt počítal s výstavbou až 23 mostných objektov, troch veľkých odpočívadiel a troch výjazdov [[Važec]], [[Štrba]] a [[Mengusovce]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Úsek diaľnice Važec – Mengusovce má byť hotový v roku 2006
  | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/svit/usekdialnicevazec1062088740.phtml
  | dátum vydania = 28.08.2003
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Mesto.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20040113103600/http://mesto.sk/prispevky_velke/svit/usekdialnicevazec1062088740.phtml
  | dátum archivácie = 2004-01-13
  }}&lt;/ref&gt;. Uvedenie do prevádzky v polovičnom profile bolo plánované na [[september]] [[2001]] a v plnom profile na september [[2002]]. V roku [[1999]] bola výstavba tohto úseku pozastavená pre nedostatok finančných prostriedkov na výstavbu. Neskôr sa pôvodný projekt upravil tak, že sa postavilo len jedno veľké odpočívadlo, Štrba. Výstavbu čiastočne obnovili v roku [[2003]], no naplno sa rozbehla až o rok neskôr. Súčasťou úseku je spomínaných 23 mostov a 250 metrov dlhý [[Tunel Lučivná]]. Diaľnica sa na rozdiel od predošlých úsekov výrazne odkláňa od cesty I/18, pričom míňa len jedinú obec – Štrba, ktorá je na ňu napojená rovnomenným výjazdom. Úsek sprevádzkovali [[11. december|11. decembra]] [[2007]], ale 7,706 kilometrov dlhú časť od Važca po Tunel Lučivná len v polovičnom profile&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Po desiatich rokoch výstavby otvorili úsek Važec – Mengusovce
  | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/poprad/podesiatichrokoch1197381480.phtml
  | dátum vydania = 11.12.2007
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Mesto.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Diaľnica bola kompletne sprejazdnená v plnom profile až [[14. september|14. septembra]] [[2008]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Otvorili diaľničný úsek Važec – Mengusovce
  | url = http://spravy.pravda.sk/sk_ekonomika.asp?c=A080914_121747_sk_pludia_p01
  | dátum vydania = 14.09.2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 11.09.2009
  | vydavateľ = Pravda
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;, teda po vyše 10 rokoch výstavby. Na tomto úseku sa nachádza lokalita Vlčia jama, najvyššie položené miesto diaľnice D1 a zároveň aj všetkých diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku vo výške 924 metrov nad morom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľnice a tunely na Slovensku|url=http://dialnice.szm.com/|dátum prístupu=2018-12-31|vydavateľ=dialnice.szm.com}}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Mengusovce - Jánovce'''&lt;/big&gt;  

Tento úsek má dĺžku 26,4 kilometra a prechádza [[Popradská kotlina|Popradskou kotlinou]]. Celý úsek bol budovaný od roka 2005 až do roka 2009. Začína južne od obce [[Mengusovce]] a ďalej pokračuje východným smerom cez [[tunel Bôrik]] ''(999 m)'', obchádza mesto [[Svit (mesto)|Svit]] zo severu a obec [[Batizovce]] z juhu. Za Svitom sa diaľnica približuje k [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|ceste I/18]] a k [[Železničná trať Žilina – Košice|železničnej trati]] a pokračuje s nimi paralelne až po [[Poprad]]. Pred ním sa trasa diaľnice stáča na sever, míňa [[Letisko Poprad-Tatry|popradské letisko]] a mestskú časť [[Veľká]]. Neskôr sa postupne stáča až na východ, pričom míňa popradské mestské časti [[Spišská Sobota]] a [[Matejovce (Poprad)|Matejovce]]. Odtiaľ cesta pokračuje východným až juhovýchodným smerom dokončujúc severný obchvat Popradu a končí sa vo výjazde s napojením na cestu I/18 medzi obcami [[Jánovce (okres Poprad)|Jánovce]] a [[Spišský Štvrtok]]. 

&lt;big&gt;'''Jánovce - Jablonov'''&lt;/big&gt; 

Tento úsek dlhý 19,2 kilometra bol pre potreby lepšej súťaže rozdelený na dva podúseky po výjazd Levoča a od výjazdu Levoča, pričom každý z podúsekov bol súťažený samostatne. Súčasťou stavby I. podúseku po výjazd Levoča je 10 mostov a výjazd Levoča. Zmluva o výstavbe bola podpísaná [[17. jún]]a [[2011]], stavať začali oficiálne [[20. jún]]a [[2011]] poklepaním základného kameňa stavby za účasti vtedajšej premiérky Ivety Radičovej. Výstavbu tohto úseku mali pod patronátom spoločnosti Váhostav – SK, a.s. a Bögl A Krýsl, K.s., ktorí sa zaviazali postaviť celý diaľničný úsek za necelých 60 miliónov € bez DPH. Na rozostavanom úseku pri obciach Iliašovce a Kurimany sa 2. novembra 2012 zrútila časť práve betónovanej mostovky východnej iliašovskej estakády. O život prišli štyria robotníci, ďalších jedenásť bolo zranených. Zrútenie mosta zrejme bolo zavinené poddimenzovanými oceľovými skružami.&lt;ref name=&quot;padmostapravda1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Bullová| meno = Eva| odkaz na autora = | titul = Pád mosta - najväčšia tragédia na D1 | url = http://spravy.pravda.sk/domace/clanok/252544-pad-mosta-najvaecsia-tragedia-na-d1/| dátum vydania = 31.12.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.03.2013| vydavateľ = Pravda.sk| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;padmostapravda2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Bullová| meno = Eva| odkaz na autora = | titul = Pád mosta na Spiši: Polícia začala trestné stíhanie. Zranení sú stabilizovaní| url = http://aktualne.atlas.sk/dalsie-obete-nastastie-nebudu-dvanasti-zraneni-su-po-pade-mosta-na-spisi-stabilizovani/dnes/cierna-kronika/| dátum vydania = 03.11.2012| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 17.03.2013| vydavateľ = atlas.sk| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131019183414/http://aktualne.atlas.sk/dalsie-obete-nastastie-nebudu-dvanasti-zraneni-su-po-pade-mosta-na-spisi-stabilizovani/dnes/cierna-kronika/| dátum archivácie = 2013-10-19}}&lt;/ref&gt; Celý úsek bol slávnostne a v plnom profile odovzdaný do definitívneho užívania [[20. október|20. októbra]] [[2015]]. II. podúsek od výjazdu Levoča odklonil tranzitnú dopravu z cesty [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] prechádzajúcu cez mesto [[Levoča]]. Súčasťou stavby II. podúseku je 12 mostov, dvojrúrový [[tunel Šibenik]] a veľké ľavostranné odpočívadlo Levoča prístupné z oboch jazdných smerov. Súčasťou úseku je tiež najvyšší most na D1, 59 m vysoký [[most na diaľnici nad potokom Lodina]]. Zmluva o dielo na výstavbu II. podúseku bola uzavretá v máji 2012, samotná výstavba bola slávnostne spustená [[25. jún]]a [[2012]]. Výstavbu tohto podúseku realizovalo konzorcium spoločností Eurovia SK, a.s., Eurovia CS, a.s., a Stavby Mostov Slovakia, a.s., ktoré celý diaľničný úsek postavili za vysúťaženú zmluvnú cenu 126,26 miliónov € bez DPH. Obchvat odľahčil cestu I/18, po ktorej prechádzalo až 15 tisíc vozidiel denne, približne pätina z nich bol nákladná doprava. Celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania [[30. november|30. novembra]] [[2015]].&lt;ref name=&quot;prilevoci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Krajanová|meno = Daniela|odkaz na autora = |titul = Pri Levoči otvorili takmer desať kilometrov diaľnice, ušetríte asi šesť minút|url = https://dennikn.sk/308136/pri-levoci-otvorili-takmer-desat-kilometrov-dialnice-usetrite-asi-sest-minut/|dátum vydania = 2015-11-30|dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2015-12-01|vydavateľ = N Press|miesto = |jazyk = }}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Jablonov - Studenec'''&lt;/big&gt; 

Ide o technický nenáročný úsek s dĺžkou 4,6 kilometra. Nachádza sa na ňom celkovo 8 [[most]]ných objektov v celkovej dĺžke 2 520 metrov. Súčasťou stavby je aj výjazd Jablonov, ktorý spája diaľnicu D1 s paralelne vedúcou cestou [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]]. Výstavba pravého pásu začala [[17. apríl]]a [[2009]] a úsek bol odovzdaný do prevádzky v polovičnom profile [[7. jún]]a [[2010]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = D1 Jablonov – Studenec | url = http://www.ndsas.sk/stavby-2009/12949s?ids=12329&amp;prm1=1&amp;prm2=90 | dátum vydania = 17.4.2009 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 09.09.2009 | vydavateľ = Národná diaľničná spoločnosť | miesto = Bratislava | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Výstavba druhého profilu bola dokončená [[14. december|14. decembra]] [[2012]].&lt;ref name=&quot;dokonceniejabstud&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko  = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľnica pod Spišským hradom je už v plnom profile| url = http://spisskanovaves.korzar.sme.sk/c/6638188/dialnica-pod-spisskym-hradom-je-uz-v-plnom-profile.html | dátum vydania =14.12.2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 14.12.2012 | vydavateľ = [[Petit Press]] | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Dostavba úseku trvala 24 mesiacov a stála 34,217 mil € bez [[Daň z pridanej hodnoty|DPH]].&lt;ref name=&quot;dokonceniejabstud&quot; /&gt;

&lt;big&gt;'''Studenec - Beharovce'''&lt;/big&gt; 

Úsek dlhý 3,1 kilometra začali stavať [[2. apríl]]a [[2009]] v plnom profile. Ide o technicky nenáročný úsek na pahorkatom území, ktorý vedie paralelne s cestou [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|I/18]] pod [[Spišský hrad|Spišským hradom]]. Na úseku sú 2 mostné objekty, jeden priamo na diaľnici a druhý na preloženej ceste III. triedy. Náklady na výstavbu dosiahli 22 miliónov [[Euro|eur]]. Úsek bol odovzdaný do prevádzky [[7. jún]]a [[2010]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Začala výstavba diaľničného úseku D1 Studenec – Beharovce, ktorý vyprojektovala spoločnosť DOPRAVOPROJEKT, a.s. | url = http://www.dopravoprojekt.sk/sk/presscentrum/tlacove-spravy-a-vyhlasenia/170-zacala-vystavba-dialnicneho-useku-d1-studenec-beharovce-ktory-vyprojektovala-spolocnost-dopravoprojekt-a.s?__lng=sk | dátum vydania = 2.4.2009 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 09.09.2009| vydavateľ = Dopravoprojekt, a.s. | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.

&lt;big&gt;'''Beharovce - Fričovce'''&lt;/big&gt; 

Výstavba 13,7 kilometra dlhého úseku začala položením základného kameňa dňa [[1. apríl]]a [[1996]], 12. apríla sa už začalo i s razbou prieskumnej štôlne [[Tunel Branisko|tunela Branisko]]. Štôlňa bola prerazená [[19. december|19. decembra]] [[1997]], no razba južnej tunelovej rúry zo [[západ]]nej ([[Spiš (región)|spišskej]]) začala ešte pred prerazením prieskumnej štôlne, [[23. máj]]a 1997. Ešte v roku [[2001]] sa uvažovalo o sprejazdnení tunela spoločne s obchvatmi obcí [[Fričovce]] a [[Široké]] [[1. júl]]a [[2002]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Práce na tuneli Branisko v požadovanom termíne | url = http://mesto.sk/prispevky_velke/bratislava/pracenatunelibran998927778.phtml | dátum vydania = 27.8.2001 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 06.09.2009 | vydavateľ = Mesto.sk | miesto =  | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;. Finančné problémy z rokov 1998 a 1999 spôsobili značné meškanie prác, a tak bol tunel slávnostne prerazený až [[1. máj]]a [[2002]]. Ešte v [[september|septembri]] [[2001]] však stihli dokončiť a sprejazdniť obchvat obce [[Široké]]. Tunel Branisko slávnostne uviedli do prevádzky dňa [[29. jún]]a [[2003]] spoločne s obchvatom obce [[Fričovce]] a pokračovaním polprofilovej diaľnice po obec [[Beharovce]]. Súčasťou investície bola aj výstavba budovy Strediska správy a údržby diaľnic Beharovce. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 9,219 miliardy Sk. V budúcnosti sa plánuje rozšírenie tunela o druhú tunelovú rúru, na výstavbu ktorej v súčasnosti prebieha proces územného konania a Národná diaľničná spoločnosť odhaduje začiatok výstavby na rok 2023.

&lt;big&gt;'''Fričovce - Svinia'''&lt;/big&gt; 

Úsek dlhý 10,9 kilometra nahradil [[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|cestu I/18]] medzi obcami [[Svinia]] a [[Fričovce]]. Výstavba tohto úseku začala [[24. november|24. novembra]] [[2011]] a úsek mal byť otvorený v auguste 2015. Na jar 2015 ale došlo k zosuvu svahu v oblasti mosta ponad cestu do Ondrášoviec, čo stavbu predražilo a posunulo termín jej spustenia o niekoľko mesiacov. Celý úsek bol slávnostne odovzdaný do užívania [[17. december|17. decembra]] [[2015]].

&lt;big&gt;'''Svinia - Prešov, Západ'''&lt;/big&gt; 

Úsek s dĺžkou 6,8 kilometra bol vo výstavbe od [[1. december|1. decembra]] [[2005]] do [[7. jún]]a [[2010]]. Zemné práce, výstavba mostov i úprava samotného telesa cesty boli uskutočnené v rokoch [[2005]] až [[2007]], potom sa začala výstavba zložitej križovatky Prešov-západ, ktorá spája diaľnicu D1 s cestou I/[[Cesta I. triedy 18 (Slovensko)|18]], cestou II/[[Cesta II. triedy 546 (Slovensko)|546]] a v budúcnosti aj s [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|rýchlostnou cestou R4]]. Úsek diaľnice odľahčil paralelnú cestu I/18 medzi [[Prešov]]om a [[Chminianska Nová Ves|Chminianskou Novou Vsou]], no najmä odklonil dopravu z nebezpečného úseku medzi obcami [[Malý Šariš]] a [[Župčany]]. Na úseku sa nachádza päť mostov s celkovou dĺžkou 930 metrov, pruh pre pomalé vozidlá v dĺžke 2 095 metrov a veľké obojstranné odpočívadlo Malý Šariš&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = D1 Svinia – Prešov,západ | url = http://www.highways.sk/highways/Svinia-Presov.html | dátum vydania = 26.12.2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 05.09.2009| vydavateľ = Highways.sk | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Celkové náklady na výstavbu dosiahli 96 mil. eur. Pôvodne sa mali postaviť tiež 3 vetvy MÚK Prešov západ spoločne s okružnou križovatkou na súbežnej I/18, avšak kvôli problémom s majetkoprávnym vysporiadaním sa úplne zrealizovala len jediná vetva slúžiaca pre oba smery, druhá vetva zostala na dlhú dobu nedokončená. Verejnú súťaž na dokončenie vetvy križovatky napokon vyhrala Skanska SK so sumou 1,99 mil. €; stavebné práce súvisiace s úplným dobudovaním predmetnej vetvy prebehli od septembra 2016 do septembra 2017. Samotná križovatka Prešov, západ aktuálne stále nie je úplne dokončená, stane sa tak až po dokončení nasledujúceho úseku Prešov, Západ - Prešov, Juh a hlavne úseku rýchlostnej cesty R4, Prešov, severný obchvat, I.etapa.

&lt;big&gt;'''Prešov, Západ - Prešov, Juh'''&lt;/big&gt; 

Diaľničný [[Prešovský obchvat#Juhoz.C3.A1padn.C3.BD obchvat|obchvat Prešova]] meria 7,8 kilometra a mesto bude obchádzať zo západu až juhozápadu. Koncom februára 2015 bolo na úsek vydané stavebné povolenie, voči ktorému bol ale podaný rozklad. Právoplatnosť toto stavebné povolenie nadobudlo až v júni roku 2015. 4. júna 2015 bolo vo vestníku verejného obstarávania uverejnené vyhlásenie verejnej súťaže na zhotoviteľa.&lt;ref&gt;http://www.uvo.gov.sk/evestnik/-/vestnik/298685&lt;/ref&gt;  Súčasťou úseku je dostavba komplikovanej diaľničnej križovatky D1xR4 a súčasne aj výjazdu Prešov - západ, tunel Prešov a dostavba výjazdu Prešov - Juh.V prvotných štúdiách sa posudzovali tri varianty vedenia diaľnice na tomto úseku. [[Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií]] v [[Marec|marci]] roku [[2003]] odporučilo tunelový variant s [[Tunel Prešov|tunelom Prešov]] dlhým 2 375 metrov. V modifikovanej trase, na ktorú bolo neskôr vydané už aj územné rozhodnutie, bola dĺžka tunela napokon definitívne stanovená na 2 244 metrov. Okrem neho sa na úseku bude nachádzať osemnásť [[most]]ov. Výstavba si vyžiadala asanáciu jedného rodinného domu, 37 záhradných chatiek, 28 garáží, 8 objektov bývalého poľnohospodárskeho podniku, bývalej čistiarne odpadových vôd, vodojemu a unimobunky stavebnej spoločnosti&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Diaľničný obchvat Prešova: Kadiaľ povedie a čo zmení v meste | url = http://presov.korzar.sme.sk/c/7690119/dialnicny-obchvat-presova-kadial-povedie-a-co-zmeni-v-meste.html | dátum vydania = 12.3.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 12.3.2015 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Prešov | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.  Prerazenie tunela Prešov prebehlo v júni 2019, pričom prerazené boli obe tunelové rúry. Výstavba tohto úseku prebieha bez výraznejších problémov, na prelome marca a apríla 2020 však nastalo prerušenie prác. Príčinou boli problémy v zásobovaní stavby pre šírenie koronavírusu a s tým súvisiace obmedzujúce opatrenia. Začiatkom leta 2020 sa stavba znovu naplno rozbehla. Sprejazdnenie nastalo 28.10.2021, teda štyri mesiace po zmluvnom termíne. Úsek postavilo združenie firiem Eurovia SK, Eurovia CS, Doprastav, Metrostav a Metrostav Slovakia, ktoré v súťaži ponúkli sumu 356,34 mil. €. Výstavba tohto úseku diaľnice bola financovaná z rozpočtu [[Európska únia|Európskej Únie]]. Výstavbu diaľnice projektovala, objednávala a koordinovala [[Národná diaľničná spoločnosť|NDS a.s.]] v spolupráci s [[Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky|Ministerstvom dopravy a výstavby SR.]]&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dodatok č.4|url=https://crz.gov.sk/data/att/2920748.pdf|dátum prístupu=12.9.2021}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest|url=https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/presov-zapad-presov-juh|vydavateľ=www.ndsas.sk|dátum prístupu=2019-02-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20190212011310/https://www.ndsas.sk/stavby/vystavba/presov-zapad-presov-juh|dátum archivácie=2019-02-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diaľničná spoločnosť spustí 28. októbra|url=https://e.dennikn.sk/minuta/2571148/|vydavateľ=Denník E|dátum vydania=2021-10-12|dátum prístupu=2021-10-12|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

&lt;big&gt;'''Prešov, Juh - Budimír'''&lt;/big&gt;  

Výstavba diaľnice D1 medzi Košicami a Prešovom prebiehala od apríla 1978 do apríla [[1988]] v dvoch etapách. Prvú etapu tvoril úsek Prešov, Juh – [[Ličartovce]], ktorý bol vo výstavbe od apríla 1978 do [[jún]]a 1987, no sprevádzkovaný bol už v [[november|novembri]] [[1982]]. Náklady na výstavbu dosiahli sumu 325,9 milióna Kčs. Ďlaší úsek od Ličartoviec po [[Budimír]] (Košice-Sever) začali stavať po dokončení prvej etapy a otvorený bol v apríli [[1988]]. Výstavba druhej etapy si vyžiadala náklady vo výške 475,6 milióna Kčs&lt;ref name=&quot;Dalnice-silnice&quot; /&gt;. 

&lt;big&gt;'''Budimír - Bidovce'''&lt;/big&gt; 

Tento úsek je dlhý 14,4 kilometra je súčasťou [[Košický obchvat|diaľničného obchvatu Košíc]], ktorý okrem diaľnice D1 tvoria i rýchlostné cesty [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]] a [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]]. Úsek [[Budimír]] – [[Bidovce]] sa začína vo výjazde Budimír (Košice - Sever) a odtiaľ pokračuje južným až juhovýchodným smerom paralelne s riekou [[Torysa (rieka)|Torysa.]] Po oboch stranách je postavené jedno malé odpočívadlo, v smere na ukrajinskú štátnu hranicu to je odpočívadlo [[Beniakovce]] a v smere do Prešova odpočívadlo [[Rozhanovce]]. Na tomto úseku sa nachádza spolu osem mostov a výstavbu ďalších troch si vyžiadali preložky [[Cesta III. triedy|ciest III. triedy]]. Okrem toho sa smerom od [[Košice – mestská časť Košická Nová Ves|Košickej Novej Vsi]] sprejazdnil aj druhý košický diaľničný privádzač. Súčasťou stavby sú ešte dva výjazdy a jedna križovatka D1xR2 s rýchlostnou cestou R2. V apríli 2015 bolo na úsek vydané stavebné povolenie, 4. júna 2015 bolo vyhlásené verejné obstarávanie. Jeho víťazom sa stala Skanska SK so sumou 197,44 mil. €. Zmluva o dielo na výstavbu bola podpísaná [[25. august]]a [[2016]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ndsas.sk/aktuality-nds-podpisala-zmluvu-na-vystavbu-kosickeho-dialnicneho-obchvatu-/44372s49289c |dátum prístupu=2016-09-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160827142521/http://www.ndsas.sk/aktuality-nds-podpisala-zmluvu-na-vystavbu-kosickeho-dialnicneho-obchvatu-/44372s49289c |dátum archivácie=2016-08-27 }}&lt;/ref&gt;, samotná výstavba sa oficiálne začala [[11. november|11.novembra]] [[2016]] a celý úsek bol slávnostne uvedený do užívania 16.12.2019.

&lt;big&gt;'''Úseky Bidovce - Dargov - Pozdišovce - Michalovce - Sobrance - Štátna hranica SK/UA'''&lt;/big&gt; 

Tieto úseky diaľnice D1 na východom Slovensku sú stále na začiatku prípravy a ministerstvo dopravy ich k 31.12.2018 neradí medzi prioritné. Predpokladané termíny prípravy a výstavby sa za ostatný rok posunuli o rok neskôr. Dokončenie v nateraz uvádzaných rokoch 2029 a 2030  je veľmi neisté. Ak sa potvrdí riešenie s tunelom Dargov až v dĺžke 4 km, určite si vyžiada dlhšiu lehotu výstavby ako 3 roky, s ktorými kalkuluje NDS. Nedostatočná a neukončená príprava znamená aj riziko zmien trasy na čo je naviazané aj riziko predĺženia prípravy výstavby diaľnice a teda ďalšie odloženie termínu dokončenia.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Hustota dopravy ==
Hustota dopravy na jednotlivých úsekoch D1 podľa sčítania v roku 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = AlejTech.sk | odkaz na autora = | titul = Celoštátne sčítanie dopravy v roku 2015 | url = https://www.ssc.sk/sk/cinnosti/rozvoj-cestnej-siete/dopravne-inzinierstvo/celostatne-scitanie-dopravy-v-roku-2015.ssc | vydavateľ = ssc.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|+
!Úsek
!Hustota dopravy
|-
|Bratislava-Petržalka-Pečňa {{Cesta/SK-D|2}}- Bratislava-Petržalka-Ovsište
|53 941
|-
|Bratislava-Petržalka-Ovsište - Bratislava-Prievoz (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|7}})
|93 344
|-
|Bratislava-Prievoz (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|7}}) - Bratislava-Ružinov
|82 959
|-
|Bratislava-Ružinov - Bratislava-Trnávka
|90 601
|-
|Bratislava-Trnávka - Bratislava-Letisko
|67 576
|-
|Bratislava-Letisko - Bratislava-Zlaté Piesky
|72 497
|-
|Bratislava-Zlaté Piesky - Bratislava-Vajnory
|60 146
|-
|Bratislava-Vajnory - Senec
|62 652
|-
|Senec - Voderady
|54 519
|-
|Voderady - Trnava {{Cesta/SK-R|1}}
|42 774
|-
|Trnava {{Cesta/SK-R|1}} - Hlohovec
|26 634
|-
|Hlohovec - Piešťany
|25 483
|-
|Piešťany - Horná Streda
|25 295
|-
|Horná Streda - Lúka
|24 755
|-
|Lúka - Rakoľuby
|28 168
|-
|Rakoľuby - Trenčín (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|2}})
|24 308
|-
|Trenčín (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|2}}) - Nemšová
|26 971
|-
|Nemšová - Ilava
|26 210
|-
|Ilava - Ladce
|22 801
|-
|Ladce - Beluša {{Cesta/SK-R|6}}
|24 260
|-
|Beluša {{Cesta/SK-R|6}} - Považská Bystrica-juh
|21 866
|-
|Považská Bystrica-juh - Považská Bystrica-centrum
|21 274
|-
|Považská Bystrica-centrum - Považská Bystrica-sever
|23 121
|-
|Považská Bystrica-sever - Bytča
|22 379
|-
|Bytča - Dolný Hričov {{Cesta/SK-D|3}}
|23 956
|-
|Dubná Skala - Martin {{Cesta/SK-R|3}}
|10 482
|-
|Martin {{Cesta/SK-R|3}} - Turany
|11 047
|-
|Ivachnová - Liptovský Mikuláš
|16 904
|-
|Liptovský Mikuláš - Liptovský Hrádok
|14 065
|-
|Liptovský Hrádok - Hybe
|13 133
|-
|Hybe - Východná
|14 012
|-
|Východná - Važec
|14 840
|-
|Važec - Štrba
|13 667
|-
|Štrba - Mengusovce
|14 837
|-
|Mengusovce - Poprád-západ
|14 756
|-
|Poprad-západ - Vysoké Tatry
|13 171
|-
|Vysoké Tatry - Poprad-východ
|13 444
|-
|Poprad-východ - Spišský Štvrtok
|12 027
|-
|Spišský Štvrtok - Levoča
|10 588
|-
|Levoča - Spišské Podhradie
|10 401
|-
|Spišské Podhradie - Beharovce
|9 629
|-
|Beharovce - Široké {{Cesta/Polprofil}}
|10 359
|-
|Široké - Fričovce
|11 344
|-
|Fričovce - Svinia
|11 512
|-
|Svinia - Prešov-západ (v budúcnosti {{Cesta/SK-R|4}})
|12 229
|-
|Prešov-juh - Lemešany
|16 440
|-
|Lemešany - Budimír
|16 560
|}
&lt;br /&gt;

== Križovatky diaľnice D1 s inými diaľnicami a rýchlostnými cestami ==
{| class=&quot;wikitable&quot;

! colspan=&quot;5&quot; | Diaľničné križovatky na diaľnici D1 
|-
| [[Súbor:D2-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D2 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (0) || [[Bratislava]] – Pečňa || v prevádzke
|-
| [[Súbor:R7-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R7 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (6) || [[Bratislava]] – Prievoz || v prevádzke
|-
| [[Súbor:D4-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D4 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (15) || [[Bratislava]] – východ || vo výstavbe
|-
| [[Súbor:R1-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (50) || [[Trnava]] || v prevádzke
|-
| [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (119) || [[Trenčín]] – juh || v príprave
|-
| [[Súbor:R6-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R6 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (159) || [[Beluša]] || v prevádzke
|-
| [[Súbor:D3-SVK-2020.svg|35px|link=Diaľnica D3 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (187) || [[Žilina]] || v prevádzke
|-
| [[Súbor:R3-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (218) || [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] || v prevádzke
|-
| [[Súbor:R3-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (242) || [[Likavka]] || v príprave
|-
| [[Súbor:R1-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-gelb.svg|25px]] || (248) || [[Ivachnová]] || v príprave
|-
| [[Súbor:R4-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (400) || [[Prešov]] – západ || v prevádzke 
|-
| [[Súbor:R2-SVK-2020.svg|35px|link=Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)]] || [[Súbor:AB-Kreuz-grün.svg|25px]] || (432) || [[Rozhanovce]] || v prevádzke

|-
|}

Na diaľnici D1 bolo naprojektovaných dvanásť [[Mimoúrovňová križovatka|križovatiek]] s ostatnými [[diaľnica]]mi a [[Cesta pre motorové vozidlá|rýchlostnými cestami]]. K 16.12.2019 je v prevádzke šesť takýchto križovatiek, pričom vo výstavbe sú tri ďalšie (Bratislava-Prievoz, Ivanka pri Dunaji a Prešov - Západ). Tieto križovatky sú na [[Dopravná značka|dopravnom značení]] označené príslušným symbolom, ktorý je vyobrazený vyššie. V praxi sa s ním však môžeme stretnúť zatiaľ len na križovatkách, kde bolo dopravné značenie vymenené za nové, pretože predmetný symbol bol zavedený iba v roku 2009.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:D1 pri Siladiciach.jpg|D1 pri obci [[Siladice]]
Súbor:Längste Autobahnbrück in der Slowakei in der nähe von Liptovský Ján.jpg|[[Viadukt Podtureň]]
Súbor:Building a bridge - highway D1, Považská Bystrica1.JPG|[[Estakáda Považská Bystrica]], vo výstavbe február 2010
Súbor:D1 estakáda PB.jpg|[[Estakáda Považská Bystrica]]
Súbor:D1 Petrzalka1.jpg|Diaľnica D1 v Bratislave-Petržalke v noci
Súbor:Slovak motorway D1 in Bratislava-Ruzinov.jpg|Výjazd Bratislava-Ružinov
Súbor:Slovak motorway D1.JPG|Neďaleko [[Sverepec|Sverepca]]
Súbor:D1 pri Dubnici nad Váhom.jpg|D1 pri [[Dubnica nad Váhom|Dubnici nad Váhom]]
Súbor:4 lane dual carriageway on the D1.png|Štvorprúdová D1 na 17. kilometri
&lt;/gallery&gt;

== Pozri aj ==

* [[Zoznam diaľnic na Slovensku]]
* [[Zoznam rýchlostných ciest na Slovensku]]
*[[Harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest]]

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Highway D1 (Slovakia)}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Cesty|Cestný|Slovensko|Slovenský}}
* [https://www.motorways-exits.com/europe/sk/d1.html Diaľnica D1]
* [http://www.ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&amp;filter_h=d1&amp;visible=1 Diaľnica D1 na stránke Národnej diaľničnej spoločnosti] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101219022751/http://ndsas.sk/dialnice/12328s?ids=12328&amp;filter_h=d1&amp;visible=1 |date=2010-12-19 }}

{{Diaľnica D1}}
{{Cestná infraštruktúra na Slovensku}}

[[Kategória:Diaľnica D1 (Slovensko)| ]]
[[Kategória:Diaľnice na Slovensku|1]]
[[Kategória:Doprava v Bratislave]]
[[Kategória:Doprava v okrese Senec]]
[[Kategória:Doprava v Senci]]
[[Kategória:Doprava v okrese Trnava]]
[[Kategória:Doprava v Trnave]]
[[Kategória:Doprava v okrese Hlohovec]]
[[Kategória:Doprava v Piešťanoch]]
[[Kategória:Doprava v okrese Piešťany]]
[[Kategória:Doprava v okrese Nové Mesto nad Váhom]]
[[Kategória:Doprava v okrese Trenčín]]
[[Kategória:Doprava v Trenčíne]]
[[Kategória:Doprava v okrese Ilava]]
[[Kategória:Doprava v okrese Púchov]]
[[Kategória:Doprava v okrese Považská Bystrica]]
[[Kategória:Doprava v Považskej Bystrici]]
[[Kategória:Doprava v okrese Bytča]]
[[Kategória:Doprava v Bytči]]
[[Kategória:Doprava v okrese Žilina]]
[[Kategória:Doprava v Žiline]]
[[Kategória:Doprava v okrese Martin]]
[[Kategória:Doprava vo Vrútkach]]
[[Kategória:Doprava v Martine]]
[[Kategória:Doprava v okrese Dolný Kubín]]
[[Kategória:Doprava v okrese Ružomberok]]
[[Kategória:Doprava v okrese Liptovský Mikuláš]]
[[Kategória:Doprava v Liptovskom Mikuláši]]
[[Kategória:Doprava v okrese Poprad]]
[[Kategória:Doprava v Poprade]]
[[Kategória:Doprava v okrese Kežmarok]]
[[Kategória:Doprava v okrese Levoča]]
[[Kategória:Doprava v Levoči]]
[[Kategória:Doprava v okrese Spišská Nová Ves]]
[[Kategória:Doprava v okrese Prešov]]
[[Kategória:Doprava v Prešove]]
[[Kategória:Doprava v okrese Košice-okolie]]
[[Kategória:Doprava v okrese Trebišov]]
[[Kategória:Doprava v okrese Michalovce]]
[[Kategória:Doprava v okrese Sobrance]]</text>
      <sha1>8kvbn0km7s5ne9wq0xpgjteanxsnd12</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Falklandy</title>
    <ns>0</ns>
    <id>4845</id>
    <revision>
      <id>8189994</id>
      <parentid>7580386</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T05:51:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8189994</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5279" sha1="b1vt6v56w6e8876sdocyheguxvd6z8e" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov                         = Falklandské ostrovy
| 2. pád názvu                       = Falklánd
| Vlajka                             = Flag of the Falkland Islands.svg
| Znak                               = Coat of arms of the Falkland Islands.svg
| Poloha                             = Location map of the Falklands – Alternative version 4.svg
| Motto                              = ''Desire the Right''
| Hymna                              = [[God Save the King]] &lt;small&gt;(oficiálna)&lt;/small&gt;&lt;br/&gt;''[[Song of the Falklands]]''
| Kráľovská hymna                    = 
| Dlhý miestny názov                 = Falkland Islands
| Krátky miestny názov               = Falklands
| Hlavné mesto                       = [[Stanley (Falklandy)|Stanley]]
| ŠírkaSt                            = 51
| ŠírkaMin                           = 42
| ŠírkaSJ                            = j
| DĺžkaSt                            = 57
| DĺžkaMin                           = 51
| DĺžkaVZ                            = z
| Najväčšie mesto                    = Stanley
| Úradné jazyky                      = [[angličtina]]
| Regionálne jazyky                  = 
| Demonym                            = 
| Štátne zriadenie                   = depedencia pod &lt;br /&gt;[[Konštitučná monarchia|konštitučnou monarchiou]] 
| Funkcie politických predstaviteľov = &lt;br /&gt;Kráľ&lt;br/&gt;Guvernér
| Politickí predstavitelia           = [[Karol III. (Spojené kráľovstvo)|Karol III.]]&lt;br/&gt;[[Nigel Phillips]]
| Vznik                              = [[1833]]
| Susedia                            = 
| Rozloha                            = 12 200
| Poradie rozloha                    = 162
| Rozloha vody                       =0 
| Percento vody                      =0 
| Odhad počtu obyvateľov             = 
| Rok odhad počtu obyvateľov         = 
| Sčítanie počtu obyvateľov          =3398 
| Rok sčítanie počtu obyvateľov      =2016 
| Hustota obyvateľstva               = 0,28
| Poradie hustota                    = 241
| HDP                                = 
| Rok HDP                            = 
| Poradie HDP                        = 
| HDP na hlavu                       = 
| Poradie HDP na hlavu               = 
| HDI                                = 
| Rok HDI                            = 
| Poradie (HDI)                      = 
| Kategória HDI                      = 
| Mena                               = [[Falklandská libra]] 
| Kód meny                           = FKP
| Časové pásmo                       = 
| UTC posun                          = -3
| Letný čas                          =
| UTC posun leto                     = -3
| Medzinárodný kód                   = 
| Kód motorových vozidiel            = FK
| Internetová doména                 = [[.fk]]
| Smerové telefónne číslo            = 500
| Poznámky                           = 
}}

'''Falklandy'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt;, dlhý tvar '''Falklandské ostrovy''' ({{eng|''Falkland Islands''}}), alebo '''Malvíny''' ({{spa|''Islas Malvinas''}}) sú [[zámorské územie Spojeného kráľovstva]] v [[Atlantický oceán|Atlantickom oceáne]] juhovýchodne od pobrežia [[Argentína|Argentíny]].

== Dejiny ==
Objavil ich [[Spojené kráľovstvo|britský]] [[moreplavec]] [[John Davis]] v roku [[1592]], ale prvá [[kolónia]] ([[Francúzsko|francúzska]]) bola založená až roku [[1764]]. Potom boli Falklandy v rokoch 1766 – 1811 pod [[Španielsko|španielskou]] správou, až ich roku [[1820]] obsadila [[Argentína]]. Od roku [[1833]] ostrovy okupovali [[Briti]]. Argentína britskú okupáciu nikdy neuznala a po rokoch rokovaní (od [[1966]]) ostrovy roku [[1982]] vojensky obsadila. Po krátkej [[Vojna o Falklandy|argentínsko-britskej vojne]] (leto [[1982]]) vypudili britské vojská Argentíncov z ostrovov. Vzťahy medzi Spojeným kráľovstvom a Argentínou sa úplne normalizovali až roku [[1990]], bez toho aby sa však Argentína vzdala nárokov na Falklandy (resp. Malvíny), ako uvádza aj nová argentínska ústava z roku [[1994]].

== Rozsah územia ==
[[Súbor: Christchurch-Cathedral.jpg|thumb|left|Katedrála Christchurch, Stanley]]
[[Grahamova zem]], [[Južné Orkneje]] a [[Južné Shetlandy]] (dovtedy dependencie Falklánd) boli v roku [[1962]] vyčlenené a získali zvláštne postavenie ako [[Britské antarktické územie|Britské antarktické územia]].

V roku [[1985]] boli zas od Falklánd oddelené dovtedajšie dependencie [[Južná Georgia a Južné Sandwichove ostrovy]].

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 31.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Výhonok Spojeného kráľovstva}}

{{Južná Amerika}}
{{Spojené kráľovstvo}}

[[Kategória:Falklandy| ]]</text>
      <sha1>b1vt6v56w6e8876sdocyheguxvd6z8e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Euro</title>
    <ns>0</ns>
    <id>5990</id>
    <revision>
      <id>8189754</id>
      <parentid>8141992</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:01:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>vymazaná {{ERM II}}</comment>
      <origin>8189754</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18833" sha1="9uqh4i151ql5fxkssfjy9xuq8eiw6h8" xml:space="preserve">{{iné významy}}
[[Súbor:Euro sign.svg|thumb|120px|Značka používaná pre euro]]
{{Euromince}}
'''Euro''' ([[ISO 4217]] kód '''EUR'''; numerický kód '''978'''; obvyklá značka '''€''') je mena a [[Peňažná jednotka|menová jednotka]]. Je oficiálnou menou v 21 z 27&amp;nbsp;krajín [[Európska únia|Európskej únie]] (takzvanej [[eurozóna|eurozóne]]) a v šiestich krajinách mimo EÚ. V ďalších štyroch krajinách a v dvoch menových priestoroch je pevný výmenný kurz k euru. Je to po [[Americký dolár|americkom dolári]] druhá najdôležitejšia mena v [[Medzinárodný menový systém|medzinárodnom menovom systéme]]. Menovú politiku tvorí [[Európska centrálna banka]] sídliaca vo [[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurte nad Mohanom]]. Od [[1. január]]a 2009 je euro oficiálnou menou [[Slovensko|Slovenska]]. Koruny sa zaň začali vymieňať 8. júla 2008 v konverznom kurze 30,1260&amp;nbsp;Sk/€.

== História ==
=== Prípravy na euro ===
Prípravy na euro sa začali viac než desaťročie od začiatku jeho uvedenia do obehu. Príprava na Európsku menovú úniu sa dá rozdeliť na tri etapy. V prvej od 1. júla 1990 do konca roka 1993 sa odstraňovali prekážky cezhraničného pohybu kapitálu v krajinách Európskeho spoločenstva. Zároveň sa upevňovala spolupráca centrálnych bánk. Počas rokov 1994 a 1998 sa vytvorili a schválili konvergenčné kritériá a v máji 1998 bolo odsúhlasené samotné euro. Vznik Európskej menovej únie 1. januára 1999 začal tretiu fázu, používania eura v bezhotovostnom styku, voči doterajším menám začal platiť pevný kurz. K tomuto dňu tiež začala činnosť [[Európska centrálna banka]] ako tvorca menovej politiky.&lt;ref name=101p4142&gt;{{Citácia knihy | titul = 101 otázek o Evropské unii |vydanie=2 | vydavateľ = Informační kancelář Evropského parlamentu | miesto = Praha |rok=2010 | početstrán=59 | kapitola = Co je Evropská menová unie (EMU)? |strany=41–42}}&lt;/ref&gt; 1. januára 2026 sa euro stalo platidlom v Bulharsku, nahradilo [[bulharský lev]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bulgaria introduces the euro | url = https://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2026/html/ecb.pr260101~c830245e42.en.html | vydavateľ = Európska centrálna banka | miesto = | dátum vydania = 2026-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

{{Hlavný článok|Zavedenie eura}}
{{Hlavný článok|Deň zavedenia eura}}

== Prehľad štátov používajúcich euro a štátov s menami naviazanými na euro ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Skupina krajín !! Počet&amp;nbsp;obyvateľov&lt;br /&gt;v miliónoch !! Štát, územie
|-
| Členské štáty [[eurozóna|eurozóny]]
|style=text-align:center | 333 || [[Belgicko]], [[Bulharsko]], [[Chorvátsko]], [[Cyprus]], [[Estónsko]], [[Fínsko]], [[Francúzsko]], [[Grécko]], [[Holandsko]], [[Írsko]], [[Litva]], [[Lotyšsko]], [[Luxembursko]], [[Malta]], [[Nemecko]], [[Portugalsko]], [[Rakúsko]], [[Slovensko]], [[Slovinsko]], [[Španielsko]], [[Taliansko]]
|-
| Európske štáty a územia mimo eurozóny používajúce euro
|style=text-align:center | 3,0 || [[Akrotíri a Dekéleia]], [[Andorra]], [[Čierna Hora]], [[Kosovo]], [[Monako]], [[San Maríno]], [[Vatikán]]
|-
| Mimoeurópske územia členov eurozóny, ktoré nie sú súčasťou EÚ, používajúce euro
|style=text-align:center | 0,2 || [[Clippertonov ostrov]], [[Francúzske južné a antarktické územie]], [[Mayotte]], [[Saint-Pierre a Miquelon]]
|-
| Štáty EÚ s menami naviazanými na euro (pevne alebo s fluktuačným pásmom)
|style=text-align:center | 13 || [[Dánsko]]
|-
| Európske štáty mimo EÚ s menou pevne naviazanou na euro
|style=text-align:center | 3,9 || [[Bosna a Hercegovina]]
|-
| Africké krajiny používajúce [[CFA frank]]
|style=text-align:center | 129,6 || [[Benin]], [[Burkina Faso]], [[Čad]], [[Gabon]], [[Guinea-Bissau]], [[Kamerun]], [[Mali]], [[Niger]], [[Pobrežie Slonoviny]], [[Kongo (Brazzaville)|Kongo]], [[Rovníková Guinea]], [[Senegal]], [[Stredoafrická republika]], [[Togo]]
|-
| Územia v Tichom oceáne používajúce [[CFP frank]]
|style=text-align:center | 0,5 || [[Francúzska Polynézia]], [[Nová Kaledónia]], [[Wallis a Futuna]]
|-
| Ostatné krajiny s menami pevne naviazanými na euro
|style=text-align:center | 1,2 || [[Kapverdy]], [[Komory]]
|-
! Spolu || 488 || 45 štátov a 8 území
|}

== Jednotlivé skupiny podrobnejšie ==
=== Eurozóna ===
{{Hlavný článok|Eurozóna}}
[[Súbor:La2-euro.jpg|thumb|upright=.6|Symbol eura vo Frankfurte]]
[[Súbor:European Central Bank 041107.jpg|thumb|upright=.6|Európska centrálna banka]]
[[Súbor:NBS final euro.jpg|thumb|upright=.6|[[Národná banka Slovenska (budova)|Budova Národnej banky Slovenska]] propagujúca Euro]]
[[Obrázok:DOLLAR AND EURO IN THE WORLD.svg|thumb|upright=1.4|Použitie dolára a eura vo svete:
{{legend|#00F|2=euro}}
{{legend|#59F|2=mena viazaná na euro}}
{{legend|#080|2=americký dolár}}
{{legend|#9F5|2=mena viazaná na americký dolár}}
]]
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=text-align:center
|-
!colspan=6 style=font-size:125% |Prepočítacie koeficienty bývalých národných mien členov eurozóny k euru
|-
!Mena !! Skrat&amp;shy;ka !! &lt;small&gt;Prepo&amp;shy;čítací koefi&amp;shy;cient k euru&lt;/small&gt; !! Koeficient stanovený dňa !! Zave&amp;shy;denie eura&lt;br /&gt;&lt;small&gt;(1. jan.)&lt;/small&gt;!! Euro&amp;shy;zóna
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsky šiling]]
| '''ATS''' || 13,7603 || 31.12.1998 || 1999|| [[Rakúsko]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Belgicko}} [[Belgický frank]]
| '''BEF''' || 40,3399 || 31.12.1998 || 1999 || [[Belgicko]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharský lev]]
| '''BGN''' || 1,95583 || 8.7.2025 || 2026 || [[Bulharsko]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Cyprus}} [[Cyperská libra]]
| '''CYP''' ||0,585274 || 10.07.2007 || 2008 || [[Cyprus]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecká marka]]
| '''DEM''' || 1,95583 || 31.12.1998 || 1999 || [[Nemecko]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Španielsko}} [[Španielska peseta]]
| '''ESP''' || 166,386 || 31.12.1998 || 1999 || [[Španielsko]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Estónsko}} [[Estónska koruna]]
| '''EEK''' || 15,6466 || 13.07.2010 || 2011 || [[Estónsko]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Fínsko}} [[Markka|Fínska marka]]
| '''FIM''' || 5,94573 || 31.12.1998 || 1999 || [[Fínsko]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsky frank]]
| '''FRF''' || 6,55957 || 31.12.1998 || 1999 || [[Francúzsko]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Grécko}} [[Drachma (novoveké Grécko)|Grécka drachma]]
| '''GRD''' || 340,750 || 19.06.2000 || 2001 || [[Grécko]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Croatia}} [[Chorvátska kuna]]
| '''HRK''' || 7.53450 || 12.07.2022 || 2023 || [[Chorvátsko]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Írsko}} [[Írska libra]]
| '''IEP''' ||0,787564 || 31.12.1998 || 1999 || [[Írsko]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Taliansko}} [[Talianska líra]]
| '''ITL''' || 1936,27 || 31.12.1998 || 1999 || [[Taliansko]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Litva}} [[Litovský litas]]
| '''LTL''' || 3.45280 || 23.07.2014 || 2015 || [[Litva]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšský lats]]
| '''LVL''' ||0,702804 || 09.07.2013 || 2014 || [[Lotyšsko]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxemburský frank]]
| '''LUF''' || 40,3399 || 31.12.1998 || 1999 || [[Luxembursko|Luxem&amp;shy;bursko]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Malta}} [[Maltská líra]]
| '''MTL''' ||0,429300 || 10.07.2007 || 2008 || [[Malta]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Holandsko}} [[Holandský gulden]]
| '''NLG''' || 2,20371 || 31.12.1998 || 1999 || [[Holandsko]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalské escudo]]
| '''PTE''' || 200,482 || 31.12.1998 || 1999 || [[Portugalsko]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinský toliar]]
| '''SIT''' || 239,640 || 11.07.2006 || 2007 || [[Slovinsko]]
|-
|style=text-align:left |{{minivlajka|Slovensko}} [[Slovenská koruna]]
| '''SKK''' || 30,1260 || 08.07.2008 || 2009 || [[Slovensko]]
|}

=== Oficiálni používatelia mimo eurozóny ===
Štáty, ktoré mali [[Menová únia|menovú úniu]] s členmi eurozóny (Francúzskom a Talianskom), a ktoré takisto zaviedli euro ako zákonnú menu:
* [[Monako]]
* [[San Maríno]]
* [[Vatikán]]
* [[Andorra]]

=== Jednostranní používatelia ===
Jednostranne bez dohody s EÚ euro zaviedli
* [[Čierna Hora]] a
* [[Kosovo]].
Nemajú právo raziť mince.

=== Územia členov eurozóny, ktoré nie sú súčasťou EÚ, ale oficiálne používajú euro ===
Dohody s EÚ o používaní eura majú uzatvorené aj francúzske územia [[Mayotte]] a [[Saint-Pierre a Miquelon]], ktoré nie sú súčasťou Európskej únie ani eurozóny. Tieto územia nemôžu vydávať euromince so svojou vlastnou rubovou stranou. Bez dohody s EÚ sa euro ako mena používa v dvoch neobývaných francúzskych zámorských územiach, v zámorskom teritóriu [[Francúzske južné a antarktické územie]] a v súkromnom vlastníctve Francúzska [[Clippertonov ostrov]], ako aj na britských základniach [[Akrotíri a Dekéleia]] na Cypre.

=== Štáty a územia s menami naviazanými na euro ===
{{Hlavný článok|Meny naviazané na euro}}
[[Dánsko]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Communiqué on Bulgaria|url=https://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2020/html/ecb.pr200710~4aa5e3565a.en.html|dátum=2020-07-10|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=en|meno=European Central|priezvisko=Bank|periodikum=ECB}}&lt;/ref&gt;sú členmi európskeho mechanizmu výmenných kurzov ([[ERM&amp;nbsp;II]]). Krajiny zapojené do ERM&amp;nbsp;II musia kurzy svojich mien udržiavať v povolenom fluktuačnom pásme ± 15 % od stanoveného stredného kurzu, tzv. centrálnej parity k euru, Dánsko musí dodržiavať užšie fluktuačné pásmo ± 2,25 %. Minimálne dvojročné zotrvanie v ERM&amp;nbsp;II, pri ktorom je dodržiavané povolené fluktuačné pásmo pohybu kurzu a nedôjde k devalvácii centrálnej parity, je pritom jednou z podmienok vstupu krajiny do eurozóny.

[[Bosna a Hercegovina]] má svoju menu konvertibilná marka naviazanú na euro od 22. júna 1999.

[[Kapverdy]] a [[Komory]] majú svoje meny [[kapverdské escudo]] a [[komorský frank]] pevne naviazané na euro od 1. januára 1999.

14 krajín strednej a západnej Afriky ([[Čad]], [[Benin]], [[Burkina Faso]], [[Gabon]], [[Guinea-Bissau]], [[Kamerun]], [[Kongo (Brazzaville)|Kongo]], [[Mali]], [[Niger]], [[Pobrežie Slonoviny]], [[Rovníková Guinea]], [[Senegal]], [[Stredoafrická republika]] a [[Togo]]) používa [[CFA frank]], ktorý bol predtým naviazaný v pevnom pomere na francúzsky frank. Od 1. januára 1999 je CFA frank pevne naviazaný na euro.

[[Francúzska Polynézia]], [[Nová Kaledónia]] a [[Wallis a Futuna]] sú územia Francúzska, ale nie sú súčasťou Európskej únie. Používajú [[CFP frank]], ktorý bol rovnako ako CFA frank predtým v pevnom kurze naviazaný na francúzsky frank. Od 1. januára 1999 je CFP frank pevne naviazaný na euro.

== Plánovaní členovia eurozóny ==
[[Súbor:Eurozone main map.svg|thumb|upright=1.2|Krajiny Eurozóny od roku 2023]]
* [[Maďarsko]], [[Poľsko]]: termín prijatia meny zatiaľ neurčený
* [[Rumunsko]]: prejavilo záujem o vstup

== Bankovky a mince ==
{{Hlavný článok|eurobankovky}}
{{Hlavný článok|euromince}}
Od roku 2013 je do obehu uvádzaná nová séria eurobankoviek, nazvanej Európa. Do obehu vo všetkých 17&amp;nbsp;štátoch sa ako prvá dostala od 2. mája 2013 bankovka nominálnej hodnoty 5&amp;nbsp;€.&lt;ref name=novebankovky&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oznámenie zavedenia série Európa 8. novembra 2012 | url = http://www.nove-eurobankovky.eu/Novinky-a-udalosti/Udalosti/Oznamenie-zavedenia-serie-Europa-8.-november-2012| dátum vydania = 08.11.2012 | dátum prístupu = 20.01.2013 | vydavateľ = Európska centrálna banka | miesto = Frankfurt nad Mohanom}}&lt;/ref&gt;

== Výhody jednotnej meny ==
Od [[1. január]]a 2002 sa vo všetkých štátoch Európskej menovej únie začali postupne zavádzať bankovky a mince novej jednotnej meny – euro. Dovtedajšie meny jednotlivých štátov sa začali postupne sťahovať z obehu. V praxi to znamenalo, že banky a veľké obchodné spoločnosti vydávali zásadne eurá. Podobne aj obchodníci prijímali pôvodné peniaze, ale vydávali v eurách. Od 1. januára 2002 sa už všetky bezhotovostné transakcie uskutočňujú v tejto mene. Firmy sídliace v eurozóne používajú od tohto dňa výlučne euro, do eura sa prekonvertovali aj všetky aktíva aj štátne vklady.

Od 1. januára 2002 je možné vyberať eurá aj z bankomatov.

Výmena národných mien za euro nebola riadená centrálne, každý štát si vypracoval vlastný plán výmeny. Národné meny bolo možné vymeniť aj po skončení trvania ich platnosti, ktorú si väčšina štátov stanovila na [[28. február]] 2002.

Zavedenie spoločnej meny zjednotilo finančné trhy členských štátov EÚ a postupne sa vytvára spoločný finančný trh únie. Euro bude vzhľadom na dôveryhodnosť rozsiahleho európskeho finančného trhu stabilnejšie a odolnejšie voči špekuláciám ako boli národné meny jednotlivých členských štátov EÚ. Výhodou zavedenia spoločnej meny pri obchodovaní na finančných trhoch je aj štandardizácia obchodovania a vylúčenie kurzového rizika v dlhodobých zmluvách v rámci subjektov z členských štátov EMÚ.

Zavedením spoločnej meny vznikol aj jeden z najväčších akciových trhov sveta.
Trendy, ktoré by sa mali v budúcnosti ešte viac prehlbovať:
* Investori orientovaní na medzinárodné trhy môžu investovať bez väčších obáv z kurzového rizika
* Národné stratégie v investovaní budú nahradené nadnárodným a sektorovým prístupom
* Obrat a likvidita akciových trhov sa zvýši.
Zavedenie a všestranné použitie eura v praxi odstraňuje aj menové hranice medzi štátmi a vytvára nové možnosti platobných systémov.

=== Výhody eura pre podnikateľov ===
* Zníženie nákladov pri konvertovaní eura
* Odstránenie kurzového rizika
* Možnosť vedenia jedného účtu pre všetkých partnerov eurozóny
* Vyjadrenie cien aj v eure – jednoduché porovnanie.

=== Historický vývoj kurzu euro/USD, euro/švajčiarsky frank ===
&lt;gallery widths=250 heights=150&gt;
 EurUsd.png|Priebeh kurzu eura voči americkému doláru od roku 1999 do januára 2015
 EURCHF Kurs.png|Priebeh kurzu eura voči švajčiarskemu franku
&lt;/gallery&gt;

=== Výhody eura pre spotrebiteľov ===
Jednotná mena je prínosom pre cestujúcich, ktorí nemusia pri prechádzaní z krajiny do krajiny meniť peniaze, a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín EÚ sú rýchlejšie, spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom i spotrebiteľom priniesol prechod na euro viac istoty aj čo sa týka ceny, za ktorú sa tovar predáva. Nová mena mala vplyv aj na zvýšenie konkurencie na jednotnom trhu.

Z hľadiska ochrany spotrebiteľov pri prechode na novú menu prijala Európska rada nariadenie, ktoré okrem iného nedovolilo zneužiť prechod na euro na zmenu zmluvných podmienok, či odstúpenie od zmluvy. Nariadenie stanovilo aj presné pravidlá na zaokrúhľovanie smerom nadol aj nahor pri výmene národných platidiel za eurá a centy a za záväzné výmenné kurzy určilo kurzy platné k 1. januáru 1999.

Krajiny eurozóny pre spotrebiteľov od roku 1999 zaviedli paralelné označovanie cien tovaru v národnej mene a v euro.

== Jazykové použitie ==
{{Hlavný článok|Jazykové verzie eura}}
Podľa európskych predpisov sa v nominatíve jednotného čísla vo všetkých úradných či štátnych jazykoch krajín EÚ má používať tvar &quot;euro&quot;. V ostatných prípadoch používanie názvu &quot;euro&quot; úplne podlieha pravidlám úradných či štátnych jazykov členských štátov EÚ. [[Jazykové verzie eura]]. Podľa pravidiel slovenského jazyka (primárne z kodifikačných príručiek [[Krátky slovník slovenského jazyka]], [[Príručka slovenského pravopisu]] a [[Morfológia slovenského jazyka]]) je euro slovo ohybné, stredného rodu, skloňované podľa štandardného vzoru mesto, vyslovuje sa ako tri slabiky: e-u-ro. Okrem toho má euro medzinárodnú skratku &quot;EUR&quot; podľa normy ISO, (nezáväznú) značku € a na Slovensku (nezáväznú) skratku Eur.

Názov meny Euro sa tiež dostal do slovenského slangu, kde Slováci používajú hovorovo alebo slangovo '''éčko, ečko, evri, euri, evry, efri, euráč, euroš, eurák, eurík, eurka, eurko, eurček, euráčik, ojro, očko, jurko, juráš, jurášik, jurík, juroš, juroška'''&lt;ref&gt;
{{Citácia periodika
|priezvisko = Považaj
|meno = Matej
|autor= |odkaz na autora= |spoluautori=
|titul= Používanie názvu euro a odvodeniny od tohto názvu
|periodikum = Kultúra slova
|odkaz na periodikum = Kultúra slova
|rok   = 2009
|mesiac=
|ročník= 43
|číslo = 2
|strany= 65-70
|url   = http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/2009/2/ks2009-2.pdf
|dátum prístupu = 2014-10-17
|issn  = 0023-5202
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.sme.sk/c/4257220/eurace-ci-jurose-aj-takto-uz-slovaci-premenovali-eura.html]&lt;/ref&gt;)

== Galéria ==
&lt;gallery mode=nolines widths=250 heights=150&gt;
 Euro coins and banknotes.jpg|Euromince a eurobankovky
 Euro banknotes.png|Eurobankovky
 Slovak euro calculator2.JPG|Slovenská eurokalkulačka používaná počas prechodu na euro
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Euro}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.euromena.sk/Generalny_zakon_o_eure_a_komentar_a_vyhlasky/11216c Zákon o zavedení eura s komentárom, dôvodovou správou a vykonávacími vyhláškami]{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=1615 Euro v slovenčine]{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://www.kurz-euro.sk/ Európa a Slovensko - Euro]
* [http://www.eurobilltracker.com/ Sledujte vaše eurobankovky]
* [http://www.naeuro.sk Euro, euro kalkulačka, mena euro na Slovensku a aké hrozby a príležitosti skrýva] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090116213658/http://www.naeuro.sk/ |date=2009-01-16 }}
* [http://www.bis-ans-ende-der-welt.net/Europa-B.htm Eurobankovky] {{deu icon}} {{eng icon}}

{{Eurozóna}}
{{Euro}}
{{MenyEÚ}}
{{Meny Európy}}

[[Kategória:Euro| ]]
[[Kategória:Meny v Európe]]
[[Kategória:Európska únia]]
[[Kategória:Symboly Európskej únie]]</text>
      <sha1>9uqh4i151ql5fxkssfjy9xuq8eiw6h8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tri kráľovstvá (Kórea)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>6225</id>
    <revision>
      <id>8189922</id>
      <parentid>6785480</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:40:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <origin>8189922</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3233" sha1="9481d46x0wx9i2shpnf3wv9y7dod2p7" xml:space="preserve">[[Súbor:Three Kingdoms of Korea Map.png|thumb|Mapa Troch kráľovstiev na konci 5. storočia]]
'''Tri kráľovstvá''' je názov (obdobia) kráľovstiev [[Kogurjo]] (고구려), [[Päkče]] (백제) a [[Silla]] (신라, čitaj Šilla), ktoré pokrývali [[Kórejský polostrov]] a [[Mandžusko]] medzi [[1. storočie pred Kr.|1. stor. pred Kr.]] a 7. stor. po Kr. Pred a počas obdobia troch kráľovstviev existovali ďalšie menšie kráľovstvá a kmeňové štáty, ako napr. [[Kaja (konfederácia štátov)|Kaja]] (가야), [[Tong-je]] (동예), [[Okčo]] (옥저), [[Pujo]] (부여), [[Usan]] (우산), [[Thamna]] (탐라). 

Koniec [[Čína|čínskej]] dynastie [[Chan]] na začiatku 3. stor. viedol k rozvoju troch kráľovstiev. Všetky tri kráľovstvá mali rovnakú kultúru. [[Konfucianizmus]] sa začal šíriť vo vyšších vrstvách kórejskej spoločnosti od [[1. storočie|1. stor.]] po Kr. Neskôr (4. až [[6. storočie|6. stor.]]) ho úplne nahradil [[budhizmus]]. 

Obdobie sa skončilo, keď Silla (Šilla, 신라), spojenec čínskej dynastie [[Tang]] (당 / 唐) (618 – 907), dobylo Päkče v roku 660 a potom Kogurjo (고구려) v roku [[668]]. Začalo sa tak tzv. obdobie [[Zjednotená Silla|zjednotenej Silly]] (통일신라). 

Názov „Samguk“ (삼국), čiže „Tri kráľovstvá“ sa použil v kórejských názvoch klasických textov ''[[Samguk Sagi]]'' (삼국사기) a ''[[Samguk Jusa]] (삼국유사).''

== Jednotlivé kráľovstvá ==
=== Saro/Silla (사로 / 신라) ===
Obdobie sa podľa tradície začalo roku 57 pred Kr., keď kráľovstvo Saro (neskôr Silla) v juhovýchodnej časti polostrova dostalo autonómiu od dynastie [[Chan]] vládnucej v [[Čína|Čínskom]] cisárstve. 

Po premenovaní na Silla (신라) v roku [[503]] kráľovstvo v prvej polovici 6. stor. pohltilo celé susedné kráľovstvo [[Kaja]] (가야). Budhizmus sa stal oficiálnym náboženstvom v roku [[528]]. 

Hlavným mestom bol Kümsong – 금성 (dnešné [[Kjongdžu]] – 경주).

=== Kogurjo (고구려) ===
Kogurjo na severe (pôvodne len v Kórei, t. j. medzi riekami [[Amnok-kang]] (압록강, čínsky [[Ja-lu]]) až dolu po rieku [[Han-gang]] – 한강) sa osamostatnilo od Číny v roku [[37 pred Kr.]] Štát rozšíril svoje územie na rozsiahle územia Mandžuska a napokon vyhnali Číňanov z [[Nang-nang]]u – 낭낭 (dnes [[Pchjongjang]] – 평양) v roku [[313]]. Kultúrny vplyv Číny ostal, až kým Kogurjo roku 372 oficiálne neprijalo budhizmus. 

Kogurjo, ako najväčšie z kráľovstiev, malo striedavo dve hlavné mestá: Nangnang a [[Kung-näsong]] (궁내성) na rieke Amnok-kang (Ja-lu).

=== Päkče (백제) ===
V roku [[18 pred Kr.]] dvaja princovia z kráľovstva Kogurjo založili na juhozápade polostrova Päkče (dnes južne od [[Soul]]u), ktorého hlavným mestom bol [[Üngdžin]] – 응진 (dnes [[Kongdžu]] – 공주 a [[Čondžu]] – 전주), neskôr Sabi – 사비 (dnes [[Pujo]] – 부여) juhozápadne of Soulu. Kráľovstvo Kaja (가야) sa odčlenilo od Päkče (백제) v 1. stor. po Kr. 

V 4. stor. Päkče veľmi prosperovalo a ovládalo skoro celú južnú polovicu polostrova.

[[Kategória:Dejiny Kórey]]</text>
      <sha1>9481d46x0wx9i2shpnf3wv9y7dod2p7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Frankfurt nad Mohanom</title>
    <ns>0</ns>
    <id>6883</id>
    <revision>
      <id>8190008</id>
      <parentid>8126127</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T06:06:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8190008</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="58234" sha1="52rjr3pqk6o8w7pywqafmn6b6xofzcw" xml:space="preserve">{{Najlepší článok}}
{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Frankfurt nad Mohanom
| native_name        = 
| other_name         = Frankfurt am Main
| category           = mesto
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Skyline Frankfurt am Main.jpg
| image_caption      = Nočná skyline s Mohanom v popredí
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = Flag of Frankfurt am Main.svg
| flag_border        = 1
| symbol             = DEU Frankfurt am Main COA.svg
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Nemecko
| country_flag       = 1
| state              = Hesensko
| state_type         = Spolková krajina
| region             = [[Darmstadt (vládny obvod)|Darmstadt]]
| region_type        = Vládny obvod
| histregion         =
| district           = Frankfurt am Main
| district_type      = Kreisfreie Stadt
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| part               = 
| road               = [[Diaľnica A3 (Nemecko)|A 3]], [[Diaľnica A5 (Nemecko)|A 5]], [[Diaľnica A66 (Nemecko)|A 66]], [[Diaľnica A661 (Nemecko)|A 661]],  [[Diaľnica A648 (Nemecko)|A 648]]
| road_type          = Diaľnica
| river              = Mohan
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| coordinates_no_title = 
| elevation          = 112
| lat_d              = 50.116667
| long_d             = 8.683333
| coordinates_type   = region:DE_type:city
| highest            = Berger Warte
| highest_elevation  = 212.4
| highest_lat_d      = 50.159722
| highest_long_d     = 8.738333
| lowest             = Frankfurt-Sindlingen
| lowest_elevation   = 88
| lowest_lat_d       = 50.080833
| lowest_long_d      = 8.518611
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 248.31
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 746878 
| population_date    = 31. 12. 2017| population_density = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = [[22. február]] [[794]]
| established_type   = Prvá pís. zmienka
| mayor              = [[Mike Josef]]
| mayor_party        = [[SPD]]
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST       = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| postal_code        = 60308 – 60599; 65929 – 65936
| area_code          = &lt;small&gt;+49&lt;/small&gt;(0)69
| area_code_type     = Tel. predvoľba
| code               = 06 4 12 000 
| code1              = F | code1_type = [[Evidenčné číslo (vozidlá sveta)|EČV]]
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Relief Map of Germany.png
| map_caption        = Poloha mesta Frankfurt nad Mohanom v rámci Nemecka
| map_locator        = Nemecko
| map1               = Hesse F.svg
| map1_caption       = Poloha mesta Frankfurt nad Mohanom v rámci spolkovej krajiny Hesensko
| map1_locator       = 
| map2               = 
| freemap_zoom       = 13
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Frankfurt nad Mohanom
| statistics         = 
| website            = [http://www.frankfurt.de/ www.frankfurt.de]
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}
'''Frankfurt nad Mohanom'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; je [[Zoznam miest v Nemecku|najväčším mestom]] v [[Hesensko|Hesensku]] a po [[Berlín]]e, [[Hamburg]]u, [[Mníchov]]e a [[Kolín nad Rýnom|Kolíne nad Rýnom]] piatym najväčším mestom [[Nemecko|Nemecka]]. Užšia mestská oblasť mala v roku 2010 približne 2,3 milióna obyvateľov&lt;ref name=&quot;urban_area_pop&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.demographia.com/db-worldua.pdf| titul=World Urban Areas| autor=Wendell Cox Consultancy (Demographia)| dátum prístupu=2007-09-20|formát=PDF}}&lt;/ref&gt; a celý [[metropolitný región Rhein-Main]] je s vyše 5,6 miliónmi obyvateľov&lt;ref&gt;[[Organization for Economic Cooperation and Development]], ''[http://books.google.com/books?id=kBsfY-Pe2Q4C Competitive Cities in the Global Economy]'', OECD Territorial Reviews, (OECD Publishing, 2006), Table 1.1&lt;/ref&gt; druhý najväčší metropolitný región Nemecka. Frankfurt je sídlom [[Európska centrálna banka|Európskej centrálnej banky]]&lt;ref&gt;http://www.ecb.int/home/html/index.en.html&lt;/ref&gt;, najdôležitejším finančným centrom Nemecka a významným svetovým finančným mestom. Má celosvetový význam ako [[veľtrh|veľtržné]] mesto a zároveň patrí k najdôležitejším dopravným uzlom [[Európa|Európy]]. Od [[stredovek]]u neprestajne patrí k najdôležitejším mestám Nemecka. V roku [[1875]] Frankfurt dosiahol hranicu 100&amp;nbsp;000 obyvateľov a stal sa [[veľkomesto]]m. Jeho centrálna poloha v Európe podstatne pomáha rozvoju [[Letisko Frankfurt nad Mohanom|Letiska Frankfurt nad Mohanom]], ktoré patrí k najdôležitejším letiskám Európy ako v osobnej tak v nákladnej preprave. Letisko je motorom rozvoja celého regiónu. Jedinečnou v [[Európa|Európe]] je známa ''Frankfurtská Skyline''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.skyline-frankfurt.com/ |dátum prístupu=2013-04-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110202172503/http://skyline-frankfurt.com/ |dátum archivácie=2011-02-02 }}&lt;/ref&gt;,  pozostávajúca z [[mrakodrap]]ov, ktoré patria k najvyšším v Európe.

== Erb ==
[[Erb]] vyobrazuje striebornú orlicu so zlatou korunou na červenom pozadí. Orlica symbolizuje niekdajší štatút mesta ako slobodné ríšske mesto. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch 20. storočia]] mal byť erb nahradený v radikálne zjednodušenej forme. [[Primátor]] [[Ludwig Landmann]] chcel v duchu času zameniť orlicu [[expresionizmus|expresionistickou]] verziou. Obyvateľstvu sa taký návrh nepáčil a rýchlo bola zavedená verzia pôvodného erbu.

== Geografia ==
=== Geografická poloha ===
Mesto leží centrálne v najdôležitejšej hospodárskej časti krajiny, juhovýchodne od pohoria [[Taunus]] na juhozápade Nemecka, obojstranne popri spodnom toku rieky [[Mohan]]. Približne 1/3 mestského územia je vyznačená ako krajinné chránené územie s názvom [[Frankfurter Grüngürtel]]. Do tohto územia patrí aj mestský lesopark [[Frankfurter Stadtwald]], jeden z najväčších mestských lesoparkov v Nemecku. Najvyššie položeným miestom mesta je [[Berger Warte]] ({{mnm|212.6}}) v geologickej formácii [[Berger Rücken]] v mestskej časti [[Frankfurt-Seckbach|Seckbach]]. Najnižší bod ({{mnm|88}}) leží na brehu rieky Mohan v mestskej časti [[Frankfurt-Sindlingen|Sindlingen]]. Mesto leží na najsevernejšom okraji nížiny [[Oberrheinischen Tiefebene]], ktorá sa rozprestiera od [[Bazilej]]u až po oblasť Rýn-Mohan.

=== Susediace okresy ===
Frankfurt hraničí na západe s [[Main-Taunus-Kreis]] (mestá a obce [[Hattersheim am Main]], [[Kriftel]], [[Hofheim am Taunus]], [[Kelkheim (Taunus)]], [[Liederbach am Taunus]], [[Bad Soden am Taunus]], [[Sulzbach (Taunus)]], [[Schwalbach am Taunus]] a [[Eschborn]]), na severozápade s [[Hochtaunuskreis]] (mestá [[Steinbach (Taunus)]], [[Oberursel (Taunus)]] a [[Bad Homburg vor der Höhe]]), na severe s [[Wetteraukreis]] (mestá [[Karben]] a [[Bad Vilbel]]), na severovýchode s [[Main-Kinzig-Kreis]] (obec [[Niederdorfelden]] a mesto [[Maintal]]), na juhovýchode a mestom [[Offenbach am Main]], na juhu s [[Kreis Offenbach]] (mesto [[Neu-Isenburg]]) a na juhozápade s [[Kreis Groß-Gerau]] (mestá [[Mörfelden-Walldorf]], [[Rüsselsheim]] a [[Kelsterbach]]).

=== Členenie mesta ===
[[Súbor:Vyvoj uzemia Frankfurtu.png|náhľad|vľavo|Pričleňovanie obcí k Frankfurtu]]

==== Mestské časti a obvody ====
Mesto je rozdelené do 46 mestských častí a tie sú ďalej rozdelené do 118 podčastí. Rozlohovo najväčšou mestskou časťou je [[Frankfurt-Sachsenhausen|Sachsenhausen-Süd]]. Väčšina mestských častí sú pričlenené obce a pôvodné mestá (napr. [[Frankfurt-Höchst|Höchst]]). Niektoré, ako napríklad [[Frankfurt-Nordend|Nordend]], vznikli počas prudkého rastu mesta v [[gründerské obdobie|gründerskom období]]. Iné vznikli zo sídlisk, ktoré dovtedy patrili iným mestským častiam ako napríklad [[Frankfurt-Dornbusch|Dornbusch]]. 46 mestských častí je v spolu zadelených do 16 mestských obvodov, z ktorých každý má poradný zbor s jedným predsedom.

==== Pričleňovanie obcí ====
Až do polovice [[19. storočie|19. storočia]] pozostával Frankfurt nad Mohanom zo súčasných mestských častí [[Frankfurt-Altstadt|Altstadt]], [[Frankfurt-Innenstadt|Innenstadt]], [[Frankfurt-Bahnhofsviertel|Bahnhofsviertel]], [[Frankfurt-Gutleutviertel|Gutleutviertel]], [[Frankfurt-Gallusviertel|Gallusviertel]], [[Frankfurt-Westend|Westend]], [[Frankfurt-Ostend|Ostend]], [[Frankfurt-Riederwald|Riederwald]], [[Frankfurt-Sachsenhausen|Sachsenhausen]] a časti [[Frankfurt-Nordend|Nordendu]]. Od roku [[1877]] boli mnohé samostatné obce a mestá pričlenené k Frankfurtu.
{{-}}

=== Panoráma mesta ===
[[Súbor:Panorama Frankfurt vom Maintower.jpg|800px|náhľad|stred|Panoráma mesta]]
=== Centrum mesta ===
Obraz mesta sa po druhej svetovej vojne prudko zmenil kvôli škodám spôsobených bombardovaním a nasledovnou „modernou“ obnovou, ktorej mesto vďačí za sieť ulíc „vhodných pre autá“ a netypickú zástavbu starého mesta. Z niekdajšieho najväčšieho súvislého historického centra Nemecka zostalo iba málo. Z vyše 4 000 [[hrazdená stavba|hrazdených domov]] ostal bez rozsiahlych poškodení iba jediný – „Haus Wertheym“. Už krátko po roku [[1900]] sa vykonávali prerazenia ulíc (''Braubachstraße'') a demolácie celých štvrtí (''Judengasse''). Zvyšky historického starého mesta sa nachádzajú na [[Römerberg (Frankfurt nad Mohanom)|Römerbergu]], jednom z najznámejších námestí Nemecka. [[Frankfurt-Altstadt]] je  štvrť južne od [[Zeil]]u, na západe ohraničená ulicou ''Neue Mainzer Straße'', východne ''Fischerfeldom'' a z juhu Mohanom. V Altstadt sa nachádza aj [[Katedrála svätého Bartolomeja (Frankfurt nad Mohanom)|Katedrála sv. Bartolomeja]] a známy kostol [[kostol svätého Pavla (Frankfurt nad Mohanom)|svätého Pavla]]. Terajšie mestské centrum – [[Frankfurt-Innenstadt|Innenstadt]], bolo založené v roku [[1333]] ako ''Neustadt'' (Nové mesto), prešlo začiatkom [[19. storočia]] značnými zmenami. [[Barok]]ové opevnenia s ich veľkými hradnými vežami, ktoré ohradzovali staré a nové mesto boli odstránené a namiesto nich sa spravil park okolo starého mesta. Fischerfeld (východne od starého mestského múru) bol novovybudovaný. Mestský plánovač [[Johann Georg Christian Hess|Georg Heß]] vydal smernicu, v ktorej bolo určené, ako majú novostavby vyzerať. Požadoval, aby stavitelia dodržiavali [[klasicizmus|klasicistický]] štýl. Príkladom frankfurtského klasicizmu je napríklad v rokoch [[1820]] až [[1825]] vybudovaná a v roku [[1944]] zničená Stará mestská knižnica (''Alte Stadtbibliothek''), ktorá bola nedávno znovupostavená ako „Literaturhaus“ v pôvodnom štýle na brehu Mohanu a je prístupná verejnosti. K tomu prišlo v roku [[1827]] nariadenie, v ktorom sa stanovilo, že chodníky prerobených hradných múrov nesmú byť zastavané. Toto nariadenie je ešte stále v platnosti, hoci mesto povolilo niekoľko výnimiek ([[Alte Oper]], divadlo, mestské kúpalisko). Koncom [[19. storočia]] sa stala [[Hauptwache (Frankfurt)|Hauptwache]] stredobodom mesta. [[Zeil]] sa stal hlavnou nákupnou ulicou. V rokoch [[1678]] – [[1681]] bol pri vstupe na Zeil postavený [[barok]]ový [[Kostol svätej Kataríny (Frankfurt nad Mohanom)|kostol svätej Kataríny]], dnes najväčší evanjelický kostol Frankfurtu, úzko spätý s [[Johann Wolfgang von Goethe|Goetheho]] rodinou.

Od 50-tych rokov sa Frankfurt etabloval ako mesto výškových budov. [[Henninger-Turm]] v Sachsenhausene postavená v roku [[1960]] bola prvou frankfurtskou budovou, ktorá prekonala výšku ({{m|120|m}}) západnej veže Kaiserdomu. Najvyššie výškové budovy 70-tych rokov ([[Plaza Büro Center]]/ Hotel Marriott, DG-Bank, [[Silvertower|strieborná veža Dresdner Bank]]) boli s výškou približne {{m|150|m}} najvyššie v Nemecku. [[Messeturm]] dosiahla roku [[1990]] výšku 257 metrov a stala sa najvyššou budovou Európy, až kým ju o sedem rokov neskôr s výškou {{m|300|m}} (vrátane stožiara) prekonala [[Commerzbank-Tower|centrála Commerzbanky]]. Okrem [[Výšková budova|výškových budov]] sú v meste ešte stále skvostné pobočky bankových domov zo začiatku [[20. storočie|20. storočia]] a medzi vysokými kancelárskymi budovami je možné rozoznať aj budovy kostolov. Pomocou rámcového plánu pre výškové budovy sa pokúšalo zabrániť divokému urbanistickému rastu, ale boli a sú umožnené rôzne výnimky, ako napríklad novostavba Európskej centrálnej banky v štvrti Ostend. Momentálne najradikálnejšiu zmenu mimo tohto rámcového plánu uskutočňuje Frankfurt na nákupnej ulici Zeil. Tam vzniká na Hauptwache, na najdrahšom stavenisku Európy, exkluzívne [[nákupné stredisko]] so skupinou výškových budov na niekdajšom pozemku nemeckých telekomunikácií. Projekt „[[FrankfurtHochVier]]“ je riadený holandskou firmou MAB. Popri tom sa má znovu vybudovať [[palác Thurn und Taxis]] (postavený [[1727]] – [[1741]], zničený [[1944]]) do stavu podobnému pôvodnému a začleniť moderné nákupné stredisko s prvotriednymi hotelmi a kancelárskymi budovami.

=== Okrsky gründerského obdobia ===
[[Súbor:PferdestallFrankfurt.jpg|náhľad|Pôvodne koniareň postavená v roku [[1880]], Ulmenstraße, mestská časť [[Frankfurt-Westend]].]]
Od roku [[1830]] vznikali mestské časti [[Frankfurt-Westend|Westend]], [[Frankfurt-Nordend|Nordend]] a [[Frankfurt-Ostend|Ostend]]. Po postavení [[Hlavná železničná stanica (Frankfurt nad Mohanom)|hlavnej železničnej stanice]] vznikla v 90-tych rokoch 19. storočia staničná štvrť [[Frankfurt-Bahnhofsviertel|Bahnhofsviertel]] na území troch pred tým priamo s týmto územím susediacich železničných staníc. Zástavba pokračovala pozdĺž výpadoviek ako ''Eschersheimer Landstraße'' alebo ''Bockenheimer Landstraße''. Zvyčajne sa stavali štvorposchodové budovy vo Wilhelmskom štýle gründerského obdobia a pri tom boli väčšinou zbúrané a nahradené klasicistické budovy. Mestské časti pripojené k mestu okolo roku [[1890]] ako napr. [[Frankfurt-Bockenheim|Bockenheim]] a [[Frankfurt-Bornheim|Bornheim]] boli taktiež integrované – pripojené na nové ulice a električkovú dopravnú sieť, ale zachovali si až dodnes svoj vlastný charakter. Na vytýčenie novej hranice mesta bol začiatkom 20. storočia vybudovaný druhý okruh ''Alleenring'', ktorý sa stal okruhom s hustou dopravou. Okrem parkov na mieste bývalého hradného múra, vznikli v meste ďalšie verejné parky. V mestskej časti [[Frankfurt-Nordend|Nordend-Ost]] sa napríklad nachádza [[Bethmann-Park]] s čínskou ''záhradou nebeského pokoja''. V Nordende ležia takisto [[Holzhausenpark]] a [[Günthersburgpark]]. Západne, v mestskej časti [[Frankfurt-Westend|Westend-Nord]], leží [[Grüneburgpark]] a v časti [[Frankfurt-Ostend|Ostend]] Ostpark.

=== Höchst a okrajové mestské časti ===
Po roku [[1920]] nasledovali veľké sídliská plánované [[Ernst May|Ernstom Mayom]] mimo okruhu ''Alleenrings'', ktoré symbolizujú [[Nový Frankfurt]]. Napríklad ''Römerstadt'' na severe pri [[Frankfurt-Heddernheim|Heddernheime]], veľké ''sídlisko Bornheimer Hang'' na východe, sídlisko ''Riedhof'' a ''Heimatsiedlung'' na juhu. Mestské územie sa rozrástlo ďalej v [[1928]] cez pričlenenia obcí. Mesto [[Frankfurt-Höchst|Höchst am Main]] obohatilo Frankfurt o historické jadro, ktoré je dodnes veľmi dobre zachované. Je tam najstaršia budova mesta – kostol [[Justinuskirche]]. Posledné pričlenenia boli uskutočnené v rokoch [[1972]] a [[1978]] na severovýchode ([[Kalbach]], [[Harheim]], [[Nieder-Eschbach]] a [[Nieder-Erlenbach]] a na východe [[Bergen-Enkheim]]).

== História ==
Frankfurt nad Mohanom bol prvýkrát spomenutý [[22. február]]a [[794]] v listine Karola Veľkého pre [[regensburg]]ský kláštor Sv. Emmerama. V tejto listine bolo po [[latinčina|latinsky]] uvedené: ''„…actum super fluvium Moin in loco nuncupante Franconofurd“'' – ''„vystavené na rieke Mohan na mieste, zvané Frankfurt.“'' Nepretržité osídlenie tejto pahorkatiny je však dokázané od [[mladšia doba kamenná|mladšej doby kamennej]]. Na tomto mieste vznikol po [[Rímska ríša|rímskom]] vojenskom tábore v [[Merovejovci|Merovejovských časoch]] franský kráľovský dvor. V [[843]] bolo vo Frankfurte dočasne najdôležitejšie kráľovské [[Falcko (palatium)|Falcko]] [[východofranská ríša|východofranskej ríše]] a sídlo [[Ríšsky snem (SRR)|ríšskeho snemu]]. V roku [[1220]] sa stal Frankfurt [[slobodné ríšske mesto|slobodným ríšskym mestom]]. [[Zlatá bula]] ustanovila Frankfurt od roku [[1356]] stálym volebným mestom [[rímskonemecká ríša|rímskeho kráľa]] potom, ako sa tu uskutočnilo od roku 1147 najviac volieb kráľov. Od [[1562]] boli vo Frankfurte korunovaní aj cisári. Posledným bol v roku [[1792]]  [[František II. Habsburský|František II.]] Po páde [[Svätá rímska ríša|Svätej rímskej ríše]] vstúpil Frankfurt pod vládu kniežacieho arcibiskupa [[Karl Theodor von Dalberg|von Dalberga]], ktorý ho spolu so svojimi kniežatstvami [[Regensburg]]om a [[Aschaffenburg]]om zjednotil ako samostatný štát do [[Rýnsky zväz|Rýnskeho zväzu]]. Roku [[1810]] odstúpil Dalberg Regensburg [[Bavorsko|Bavorsku]] a bol odškodnený územím [[Hanau]] a [[Fulda]]. Spolu s mestom Frankfurt a Aschaffenburgským územím vytvoril tento a celok krátkotrvajúce ([[1810]] – [[1813]]) [[veľkovojvodstvo Frankfurt|veľkovojvodstva Frankfurt]]. So zrútením napoleonského systému sa Frankfurt dostal [[14. december|14. decembra]] [[1813]] pod dočasnú správu víťazných spojencov pod prefektom [[Carl Wilhelm Freiherr von Günderrode|Carlom von Günderrodom]]. Na [[Viedenský kongres|Viedenskom kongrese]] plánovalo [[Bavorské kráľovstvo]] anektovanie Frankfurtu, ale výsledkom kongresu bolo obnovenie štatútu Frankfurtu ako [[slobodné mesto Frankfurt|slobodného mesta]] v rámci [[Nemecký spolok|Nemeckého spolku]]. Týmto bol vedľa [[Hamburg]]u, [[Brémy|Brém]] a [[Lübeck]]u jedným zo štyroch slobodných miest, ktoré si udržali svoj tradičnú mestskú slobodu až do moderných čias. Bol tu zriadený [[Spolkový snem (Nemecký zväz)|Spolkový snem]] Nemeckého zväzu. Roku [[1848]] prišlo v nemeckých štátoch k [[nemecká revolúcia|revolúcii]]. Zvolané  [[Frankfurtské Národné zhromaždenie|Národné zhromaždenie]] zasadalo vo frankfurtskom [[kostol svätého Pavla (Frankfurt nad Mohanom)|kostole svätého Pavla]].
 
[[Súbor:mainufer.jpg|náhľad|Pohľad na mesto okolo roku [[1900]]]]
V [[rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]] zostal Frankfurt verný Nemeckému zväzu. Verejná mienka bola skôr na strane Rakúska a jeho cisára, hoci sa aj z Frankfurtu dlhšie ozývali hlasy, ktoré z hospodárskych a zahraničnopolitických dôvodov obhajovali  dobrovoľné pripojenie k Prusku. [[18. júl]]a bolo mesto obsadené pruskou armádou a bolo zaťažené veľkou kontribúciou. Mesto bolo [[2. október|2. októbra]] anektované Pruskom, následnom čoho definitívne stratilo svoj štatút [[mestský štát|mestského štátu]]; bolo priradené k [[Vládny obvod Wiesbaden|Vládnemu obvodu Wiesbaden]] [[Provincia Hessen-Nassau|provincie Hessen-Nassau]]. Ako symbol zmierenia bola [[frankfurtský mier|frankfurtským mierom]] v roku [[1871]] vo Frankfurte oficiálne ukončená [[prusko-francúzska vojna]].

Pre hospodársky vývoj mesta na priemyselné mesto s rýchlym rastom obyvateľstva bola anektácia výhodná. Frankfurt pričleňoval v nasledujúcich desaťročiach množstvo okolitých obcí a miest a takto zdvojnásobil svoju plochu oproti roku [[1866]]. Frankfurt sa stal dokonca na krátky čas na začiatku 20. storočia plochou najrozsiahlejším mestom Nemecka. V časoch [[nacizmus|nacionálneho socializmu]] bolo z Frankfurtu deportovaných 9 000 [[Židia|židov]]. V následnej [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] zničili cielené letecké útoky takmer úplne [[Frankfurt-Altstadt|Altstadt]] a [[Frankfurt-Innenstadt|Innenstadt]]. Do roku 1944 takmer čisto stredoveký charakter mesta – v tejto forme už vtedy jedinečný pre nemecké veľkomesto – sa aj v rámci modernej obnovy vytratil. Kde sa kedysi rozprestierala spleť uličiek medzi vedľa seba tesne postavených hrazdených domov, sú dnes veľké časti niekdajšieho historického jadra formované betónovými stavbami z 50-tych rokov. Po skončení vojny si americká [[okupácia|okupačná]] armáda zriadila v meste svoje sídlo. Nadväzujúc na to, sa stal Frankfurt správnym sídlom [[trizóna|trizóny]]. Pri voľbe o hlavné mesto Nemecka, Frankfurt veľmi tesne prehral proti [[Konrad Adenauer|Adenauerovmu]] favoritovi [[Bonn]]u. V tom čase už postavená budova parlamentu vo Frankfurte tak dala prístrešie [[Hessischer Rundfunk|Hesenskému rozhlasu]]. V povojnových časoch sa mesto stalo opäť hospodárskou metropolou a v roku [[1999]] sídlom  [[Európska centrálna banka|Európskej centrálnej banky]].

=== Obyvateľstvo ===
''Pre vývoj počtu obyvateľov pozri'' [[Vývoj počtu obyvateľov Frankfurtu nad Mohanom]] ''(tabuľka s grafom).''

=== Náboženstvá ===
Ako multikulturálne a mnohonárodnostné mesto, má Frankfurt početné náboženské zoskupenia, ktoré nie sú všetky oficiálne registrované.
Pôvodné, tradične prevládajúce náboženstvá vo Frankfurte sú [[Luteráni|luteránsky]] [[protestantizmus]] a [[židovstvo]]. Hoci sa vtedajšie slobodné ríšske mesto pripojilo v roku [[1522]] k [[Reformácia|reformácii]], vďaka úzkym kontaktom ku [[katolicizmus|katolíckemu]] &quot;Kaiserdom-u&quot;, bola katolíckej obci ponechaná náboženská sloboda. Katolíci používali ako svoj kostol [[cisárska katedrála svätého Bartolomeja|cisársku katedrálu sv. Bartolomeja]]. V roku [[1786]] bola dodatočne povolená [[kalvinizmus|reformná]] obec. Kvôli prisťahovalectvu v [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočí]], sa katolíci počtom takmer dotiahli na protestantov. Stará židovská obec patrí popri berlínskej k najväčším v Nemecku.

== Politika ==
=== Politická história ===
Na začiatku bolo mesto spravované priamo ríšou, preto mesto spravoval [[richtár|fojt]], neskôr [[ríšsky richtár]]. Od roku [[1311]] prešla správa na mesto. Ako orgán samosprávy vznikla rada a dvaja richtári, „starší“ bol volený konšelmi („prvá rada“) a „mladší“ druhou radou. Neskôr vznikla v rade aj tretia rada, ktorá bola zložená z remeselníkov. Celkovo mala rada 43 členov. V roku [[1867]] bola zavedená „nepravá ústava magistrátu“. Na čelo mesta sa dostal [[magistrát]] s jedným 1. [[primátor]]om, ktorý obdržal titul „Oberbürgermeister“, jedným 2. primátorom, ako aj 10 platenými a 12 neplatenými členmi. Oberbürgermeister bol do roku [[1918]] vyberaný kráľom z troch návrhov. Jeho funkčné obdobie trvalo 12 rokov. Po roku 1918 bol Oberbürgermeister volený mestským ustanovujúcim zborom. Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] bol Oberbürgermeister dosadzovaný americkou vojenskou správou.

=== Komunálne voľby v roku 2001 ===
Komunálne voľby, ktoré sa konali [[18. marec|18. marca]] [[2001]] skončili s nasledovným výsledkom:
* [[CDU]] 38,5 % (3 decernenti)
* [[SPD]] 30,5 % (3 decernenti)
* [[Bündnis 90/Die Grünen]] 14,1 % (1 decernent)
* [[FDP]] 4,6 % (1 decernent)
* [[FAG]] 3,9 %
* [[REP]] 2,7 %
* [[Partei des Demokratischen Sozialismus|PDS]] 2,3 %
* [[BFF]] 1,1 %
* [[ÖkoLinX-ARL]] 0,9 %
* [[Europa Liste]] 0,5 %

==== Rozdelenie kresiel ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! || [[Christlich Demokratische Union Deutschlands|CDU]] || [[SPD]] || [[Bündnis 90/Die Grünen|GRÜNE]] || [[Freie Demokratische Partei|FDP]] || [[FAG]] || [[REP]] || [[PDS]] || [[BFF]] || [[ÖkoLinX-ARL]] || [[Europa Liste]] || '''Spolu'''
|-
| [[2001]] || 36 || 28 || 13 || 4 || 3 || 2 || 2 || 1 || 1 || 1 || 93
|}

Petra Rothová bola v úrade vrchného primátora ''({{v jazyku|deu|Oberbuergermeister}})'' od roku [[1995]]. V komunálnych voľbách v roku [[2001]] sa opäť presadila a vo funkcii ostala potvrdená. [[Frankfurtský mestský ustanovujúci zbor]] je najväčším komunálnym parlamentom Nemecka.

== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
Podľa rebríčka Liverpoolskej univerzity z roku 2004 je Frankfurt najbohatším mestom Európy (podľa [[hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] na obyvateľa); nasledujú [[Karlsruhe (mesto)|Karlsruhe]], [[Paríž]] a [[Mníchov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = European cities outperform their English counterparts
  | url = http://www.citymayors.com/business/eurocities_gdp.html
  | dátum vydania = 3.2.2004
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 1.4.2010
  | vydavateľ = City Mayors
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;
Frankfurt má s 922 pracovnými miestami na 1000 obyvateľov najvyššiu hustotu pracovných miest Nemecka. Vysoké číslo pracovných miest (asi 600 000), popri iba asi 650 000 obyvateľoch vyplýva z vysokého počtu dochádzajúcich za prácou. Počas dňa sa Frankfurt stáva miliónovým mestom, ktoré sa v noci odsťahuje. V celosvetovom rebríčku veľkomiest s najvyššou [[životná úroveň|kvalitou života]] (podľa agentúry Mercer) skončil Frankfurt ako najlepšie nemecké mesto na celkovom 8 mieste a to v rokoch 2008 a 2009.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Quality of Living global city rankings 2008 – Mercer survey
  | url = http://www.mercer.com/pressrelease/details.htm?idContent=1307990&amp;siteLanguage=100
  | dátum vydania = 2008
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2010
  | vydavateľ = Mercer
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Quality of Living global city rankings 2009 – Mercer survey
  | url = http://www.mercer.com/referencecontent.htm?idContent=1173105
  | dátum vydania = 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2010
  | vydavateľ = Mercer
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
}}&lt;/ref&gt; 

Napriek tomu malo mesto v [[2003]] najvyššiu [[kriminalita|kriminalitu]] medzi nemeckými mestami. Táto štatistika je ale skreslená tým, že hoci do štatistiky sa započítava 650 000 obyvateľov, Frankfurt je vďaka dochádzajúcim miliónové mesto. Navyše sa do štatistiky započítavajú aj všetky trestné činy z letiska (napr. pašeráctvo). V skutočnosti je Frankfurt bezpečným mestom, čo dokazujú aj ankety obyvateľstva o subjektívnej bezpečnosti. Frankfurt má však od 80-tych rokov kvôli veľkorysej stavebnej politike [[CDU]] primátorov [[Walter Wallmann|Waltera Wallmanna]] a [[Wolfram Brück|Wolframa Brücka]] najväčšie zadlženie Nemecka na hlavu (bez [[mestský štát|mestských štátov]]). Frankfurtské letisko je najväčším pracoviskom v Nemecku.

=== Doprava ===
==== Diaľková doprava ====
[[Súbor:AirportFrankfurt fromair.jpg|náhľad|Pohľad na letisko]]
[[Súbor:Westhafen Tower.jpg|náhľad|Západný prístav]]

===== Cestná doprava =====
Mesto Frankfurt je vďaka centrálnej polohe, jedným z najdôležitejších dopravných uzlov Európy. Na najrušnejšej diaľničnej križovatke Európy [[Frankfurter Kreuz]], sa križujú [[diaľnica|diaľnice]] [[Diaľnica A5 (Nemecko)|A5]] ([[Hattenbacher Dreieck]] – [[Weil am Rhein]]) a [[Diaľnica A3 (Nemecko)|A3]] ([[Arnheim]] – [[Passau]]).

===== Letecká doprava =====
Pri meste leží [[Flughafen Frankfurt am Main]], podľa údajov za rok 2010 je letisko na tretom mieste v [[Európa|Európe]] a deviatom na svete v počte prepravených osôb&lt;ref&gt;http://www.aci.aero/cda/aci_common/display/main/aci_content07_c.jsp?zn=aci&amp;cp=1-5-54-55_666_2__&lt;/ref&gt;, na druhom mieste v Európe a na jedenástom na svete v počtu vzletov a pristátí&lt;ref&gt;http://www.aci.aero/cda/aci_common/display/main/aci_content07_c.jsp?zn=aci&amp;cp=1-5-54-57_666_2__&lt;/ref&gt; a v objeme prepravovaného nákladu je na druhom meste v Európe a na siedmom celosvetovo.&lt;ref&gt;http://www.aci.aero/cda/aci_common/display/main/aci_content07_c.jsp?zn=aci&amp;cp=1-5-54-4819_666_2__&lt;/ref&gt;

===== Železničná doprava =====
V železničnej doprave má Frankfurt s asi 350 000 cestujúcimi denne, najväčšiu železničnú [[Hlavná železničná stanica (Frankfurt nad Mohanom)|stanicu]] Európy. Od roku [[2000]] je v prevádzke nová [[InterCityExpress|ICE-trať]] do [[Kolín nad Rýnom|Kolína nad Rýnom]], ktorá skrátila čas jazdy medzi oboma mestami na iba 75 minút. Po dokončení vysokorýchlostnej dráhy medzi Kolínom a [[Brusel]]om budú mať finančné centrá Frankfurt a [[Londýn]] priame spojenie vysokorýchlostnými vlakmi cez [[Eurotunel]]. Okrem toho sa buduje aj vysokorýchlostná dráha do [[Paríž]]a. Význam nákladnej dopravy na koľajniciach sa však zmenšil. Z dvoch zoraďovacích staníc je v prevádzke iba tá menšia (Frankfurt am Main-Ost), medzitým čo väčšia (Frankfurt am Main-Hauptgüterbahnhof) je nepoužívaná a územie ktorej je čiastočne využívané frankfurtskými veľtrhmi. 

===== Lodná doprava =====
Vo vnútrozemskej lodnej doprave je Frankfurt prepojený cez [[Rýn]] s najdôležitejšími priemyselnými regiónmi v [[Severné Porýnie-Vestfálsko|Severnom Porýní-Vestfálsku]] a v [[Holandsko|Holandsku]] a cez [[Main-Donau-Kanal|kanál Mohan-Dunaj]] s juhovýchodnou Európou.

==== Mestská a prímestská doprava ====
[[Súbor:Frankfurt am Main - Netzplan Schienennahverkehr.png|náhľad|vľavo|Sieť verejnej dopravy]]
Ponuka mestskej a prímestskej dopravy vo Frankfurte a v [[oblasť Rýn-Mohan|oblasti Rýn-Mohan]] pozostáva zo siete mestskej rýchlodráhy [[S-Bahn]] (''Stadtbahn''), [[Frankfurtské metro|U-Bahn]] (''Untergrundbahn''), električiek, autobusov a takisto aj viacerých prímestských a regionálnych železníc. Cez frankfurtskú [[Frankfurt Hauptbahnhof|hlavnú stanicu]] prechádzajú všetky linky S-Bahn, takmer všetkých električiek a dvoch zo siedmich trás U-Bahn. Ďalšie dôležité dopravné uzly sú [[Hauptwache (Frankfurt nad Mohanom)|Hauptwache]], kde sa križuje U-Bahn a S-Bahn (8 liniek S-Bahn a 5 liniek U-Bahn), ako aj [[Konstablerwache]] (8 liniek S-Bahn, 4 linky U-Bahn a električková linka). Tieto dve stanice ležia pod nákupnou ulicou [[Zeil]]. Najväčším dopravným podnikom mesta je [[Verkehrsgesellschaft Frankfurt]] (Dopravný podnik Frankfurt). Miestna dopravná spoločnosť [[TraffiQ|traffiQ GmbH]] prevzala koordináciu a správu miestnej ponuky dopravných spoločností. Je partnerom [[Rhein-Main-Verkehrsverbund]] (RMV)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.rmv.de/ |dátum prístupu=2024-04-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20171114093549/http://www.rmv.de/ |dátum archivácie=2017-11-14 }}&lt;/ref&gt;, ktorý je zodpovedný za pravidelné spoje a jednotný tarifný systém. Vďaka množstvu mestských diaľnic (čiastočne diaľnice, čiastočne diaľniciam podobné cesty prvej triedy) je tento región prístupný aj pre individuálnu dopravu.

=== Elektronická komunikácia ===
Aj pre Internet predstavuje Frankfurt dôležité miesto. Nachádzajú sa tu najväčšie nemecké internetové uzly [[DE-CIX]] a [[DeNIC]].

=== Veľtrhy ===
[[Súbor:Frankfurt am Main, MesseTurm.jpg|náhľad|Messeturm]]
[[Veľtrh]]y majú vo Frankfurte dlhú tradíciu. Podľa najnovších poznatkov bol Frankfurt s [[Frankfurtský veľtrh|Frankfurtským veľtrhom]] prvým veľtržným mestom na svete. Už od [[stredovek]]u tu mohli obchodníci ponúkať svoj tovar. S [[Lipsko]]m, druhým veľkým veľtržným mestom v [[Svätá rímska ríša|svätej rímskej ríši]], bol spojený cez diaľkovú cestu [[Via Regia]]. Najdôležitejšími veľtrhmi vo Frankfurte sú okrem veľmi známych [[Frankfurter Buchmesse]] (Frankfurtská knižná výstava), [[Internationale Automobilausstellung]] (Medzinárodná automobilová výstava) a [[Achema|Achemy]] aj [[Ambiente Frankfurt]], najväčší veľtrh spotrebného tovaru na svete.

=== Domáce podniky ===
[[Súbor:Frankfurt Deutsche Bank Skyscryper.jpg|náhľad|vľavo|Mrakodrapy (na obrázku dva mrakodrapy Deutsche Bank AG), utvárajú obraz mesta]]
V takmer žiadnom inom nemeckom meste, nesídli toľko medzinárodne úspešných podnikov z rôznych odvetví. Nachádzajú sa tu [[chémia|chemické]] koncerny, [[reklama|reklamné]] agentúry, [[softvér]]ové firmy a [[call centrum|Call centrá]]. Z [[priemysel|priemyslu]] vystupuje do popredia predovšetkým chemický. Frankfurt bol známy vďaka firme ''Hoechst'' celé roky ako „lekáreň sveta“. Aj asociácie ako [[Verband der Chemischen Industrie]] (VCI – Zväz chemického priemyslu), [[Verband Deutscher Maschinen- und Anlagenbau]] (VDMA – Zväz nemeckých výrobcov strojov a zariadení), [[Verband der Elektrotechnik und Informationstechnik]] (VDE – Zväz elektrotechniky a informačných technológií) s pridruženými normovacími komisiami (DKE v DIN a VDE) a [[Verband der deutschen Automobilhersteller]] (VDA – Zväz nemeckých výrobcov automobilov) tu majú svoje sídlo. Zo strany zamestnancov je Frankfurt zastúpený sídlom [[IG Metall]] a [[IG BAU]]. Frankfurt nad Mohanom je však svetoznámy predovšetkým ako medzinárodné finančné centrum a burzové mesto. V [[Frankfurt-Innenstadt|centre Frankfurtu]] sa nachádzajú centrály troch najväčších nemeckých bánk. [[Deutsche Bank|Deutsche Bank AG]] sídli na Mainzer Landstraße v blízkosti Taunusanlage. Niekoľko ulíc ďalej smerom do centra sa dajú rozoznať [[mrakodrap]]y [[Commerzbank AG]], z ktorých najvyšší má výšku takmer 300 metrov. Aj [[Dresdner Bank AG]] je riadená z Frankfurtu. Tá patrí ale [[Allianz AG]] so sídlom v Mníchove. Takisto sa tu nachádza najväčšia nemecká [[priama banka]] – [[ING-DiBa]]. Okrem toho ma sídlo vo Frankfurte aj niekoľko významných súkromných bánk, ako napríklad  [[B. Metzler seel. Sohn &amp; Co. KGaA|Bankhaus Metzler]], [[Hauck &amp; Aufhäuser Privatbankiers]], [[Bethmann-Bank]] a [[BHF Bank]]. K najväčším súkromným bankám patria aj [[DZ BANK]], [[Deka]], [[Frankfurter Sparkasse von 1822]] ako aj [[Landesbank Hessen-Thüringen]] (HELABA). Väčšina z ďalších 300 bánk je zo zahraničia. S burzovými parketmi „[[Frankfurter Wertpapierbörse]]“ a „[[XETRA]]“ spravovanými [[Deutsche Börse AG]] je Frankfurt druhým najväčším trhom s akciami Európy a vybavuje leví podiel nemeckého obchodu s cennými papiermi. Podľa hodnoty trhovej kapitalizácie je Deutsche Börse AG najväčšou burzou na svete.

=== Štátne inštitúcie a organizácie ===
[[Súbor:Eurotower in Frankfurt.jpg|náhľad|[[Eurotower (Frankfurt)|Eurotower]] je sídlom Európskej centrálnej banky.]]
Frankfurt nad Mohanom je bankovou metropolou aj s ohľadom na štátne banky. Okrem [[Deutsche Bundesbank|Nemeckej centrálnej banky]] a [[Kreditanstalt für Wiederaufbau|Úverovej banky pre obnovu a rozvoj]] majú aj [[Európska centrálna banka]] a nemecká pobočka [[IFC]] (International Finance Corporation je členom skupiny [[Svetová banka|svetovej banky]]) sídlo vo Frankfurte. Okrem toho sídli vo Frankfurte [[Deutsche Bibliothek|nemecká knižnica]], hesenský vrchný krajinský súd ako aj hesenský krajinský pracovný súd a má vlastné policajné prezídium, hasičov z povolania so siedmimi požiarnymi zbrojnicami. Frankfurt je aj sídlom 88 [[konzul (diplomacia)|konzulátov]]. Iba [[New York (mesto)|New York]] a [[Hamburg]] majú viac zahraničných zastúpení bez toho, aby boli hlavným mestom. [[Čína]] a [[Rusko]] tu otvorili prednedávnom svoj generálny konzulát.

=== Médiá ===
[[Súbor:Mk Frankfurt Rundschauhaus 2.jpg|náhľad|vľavo|Vydavateľstvo novín [[Frankfurter Rundschau]] – [[Rundschau-Haus]] blízko [[Eschenheimer Tor]] vo Frankfurte.]]
Frankfurt, je jedno z najstarších novinárskych miest sveta, miestom s dvoma celoštátnymi denníkmi s dvoma rozdielnymi smermi. Liberálno-konzervatívny [[Frankfurter Allgemeine Zeitung]] prevádzkuje ako [[Redakcia|redakciu]] ako aj [[vydavateľstvo]] v blízkosti ''Mainzer Landstraße'' v mestskej časti [[Frankfurt-Gallusviertel|Gallusviertel]]. Ľavicovo-liberálny [[Frankfurter Rundschau]] má naproti tomu vydavateľstvo spoločne s redakciou od júla 2005 v ''Sachsenhausene''. K tomu vychádzajú vo Frankfurte aj najvplyvnejšie regionálne konzervatívne noviny [[Frankfurter Neue Presse]], vo vydavateľstve [[Frankfurter Societät]] v priamom susedstve k vydavateľstvu FAZ. Vo Frankfurte sa vydáva aj denník [[NEWS Frankfurt]] vo vydavateľstve [[Handelsblatt]], ktorý chce zaujať hlavne novým menším formátom a modernou úpravou. Okrem denníkov vychádzajú vo Frankfurte aj niektoré zaujímavé [[časopis]]y. [[Journal Frankfurt]] je najznámejším časopisom mesta pre podujatia, oslavy a zasvätené tipy. Podobne ako aj FAZ a FNP, má Journal Frankfurt svoju redakciu vo frankfurtskej Gallusviertel.
Najstaršia frankfurtská rozhlasová stanica bola súkromná, v roku [[1924]] založená, [[Südwestdeutsche Rundfunkdienst AG]]. Dnes je jej nástupcom verejnoprávna [[Hessischer Rundfunk]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.hr-online.de/website/index.jsp |dátum prístupu=2013-04-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20061205024923/http://www.hr-online.de/website/index.jsp |dátum archivácie=2006-12-05 }}&lt;/ref&gt;, so svojou budovou rozhlasu „Am Dornbusch“, ktorá je jedným z najdôležitejších mediálnych [[rozhlas]]ových a [[televízia|televíznych]] spoločností. Nachádzajú sa tu aj rozvádzacie body [[ARD]], ktoré rozdeľujú spoločné programy (napríklad [[Das Erste]]) cez vysokovýkonnú sieť na jednotlivé vysielacie zariadenia. Americký mediálny koncern [[Bloomberg]] má v centre Frankfurtu na ''Neuen Mainzer Straße'' svoje nemecké štúdio. Okrem toho je tu aj regionálne štúdio [[RTL Group]]. Z Frankfurtu vysielajú aj čisto rozhlasové spoločnosti, ako napríklad [[Main FM]]. Ďalšou súkromnou, ale nie komerčnou rozhlasovou stanicou, je [[Radio X]]. Jej štúdio je neďaleko Konstablerwache. Najväčšia rozhlasová regionálna stanica, [[Hitradio FFH]], má svoje sídlo v neďalekom [[Bad Vilbel]]y. Rovnako je vo Frankfurte udomácnená tlačová agentúra [[Reuters]] Nemecko. Svoje kancelárie má v reprezentatívnej [[Messeturm (Frankfurt)|Messeturm]].
Aj americká stanica pre vojakov [[American Forces Network]] mala od augusta 1945 svoje hlavné sídlo vo Frankfurte. V rámci redukcie vojska sa ale sídlo AFN vo Frankfurte odsťahovalo a od októbra [[2004]] vysiela American Forces' Network svoj európsky program z [[Mannheim]]u.

=== Vzdelávanie a výskum ===
* [[Goethe-Universität Frankfurt]], založená [[1914]]
* [[Staatliche Hochschule für bildende Künste]], založená v roku [[1817]] [[Johann Friedrich Städel|Johannom Friedrichom Städelom]], ktorá prešla v roku [[1942]] na mesto Frankfurt
* [[Hochschule für Musik und Darstellende Kunst]], vzišla z v roku [[1878]] založenej nadácie „[[Hoch'sches Konservatorium]]“
* [[Fachhochschule Frankfurt am Main]], založená v roku [[1971]]
* [[Philosophisch-theologische Hochschule Sankt Georgen]], súkromná vedecká vysoká škola finančne podporovaný nemeckými jezuitami, sídli v mestskej časti [[Frankfurt-Sachsenhausen|Sachsenhausen]]; založená [[1926]] biskupom [[Augustinus Kilian von Limburg|von Limburgom]];
* [[Hochschule für Bankwirtschaft]] (HfB) – súkromná vysoká škola
* [[Max-Planck-Institut für europäische Rechtsgeschichte]] (MPIER)
* [[Max-Planck-Institut für Biophysik]] a
* [[Max-Planck-Institut für Hirnforschung]]

== Vyznamenania odovzdávané mestom ==
* [[Otto-Hahn-Preis]]
* [[Frankfurter Gründerpreis]]

== Kultúra a pamätihodnosti ==
=== Historické centrum ===
[[Súbor:Paulskirchefrankfurt.jpg|náhľad|vľavo|Kostol [[Paulskirche (Frankfurt nad Mohanom)|Paulskirche]]]]
Tri z najdôležitejších pamätihodností sa nachádzajú v tesnej blízkosti od seba, v centre mesta v mestskej časti [[Frankfurt-Altstadt|Altstadt]]. Sú to ''Kaiserdom'', ''Römerberg'' a ''Paulskirche''. [[Katedrála svätého Bartolomeja (Frankfurt nad Mohanom)|Katedrála sv. Bartolomeja]]&lt;ref name=&quot;FI-dom&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://frankfurt-interaktiv.de/frankfurt/stadtrundgang/sehenswuerdigkeiten/dom.html |dátum prístupu=2013-04-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070212013849/http://frankfurt-interaktiv.de/frankfurt/stadtrundgang/sehenswuerdigkeiten/dom.html |dátum archivácie=2007-02-12 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;FI-dom&quot; /&gt; so svojou nápadnou [[gotika|neskorogotickou]] západnou vežou bola volebným a korunovacím miestom nemeckých [[cisár]]ov. Od Dómu vedie k Römeru cesta ''Königsweg'', ktorá viedla čerstvo korunovaných kráľov na slávnostný banket v radnici. Pred dómom sa dnes nachádza ''historická záhrada'' s vykopávkami z rímskych a karolských čias. [[Römerberg (Frankfurt nad Mohanom)|Römerberg]] je centrálnym námestím historickej časti mesta s radnicou ([[Römer (Frankfurt nad Mohanom)|Römer]]) zo [[14. storočie|14. storočia]], skorogotickým kostolom [[kostol svätého Mikuláša (Frankfurt na Mohanom)|Alte Nikolaikirche]] a po zničení vojnou, znovu postavenou radovou zástavbou domov na východnej strane námestia. Medzi Römerbergom a Zeilom sa nachádza v 14. storočí vybudovaný kostol [[kostol Panny Márie (Frankfurt na Mohanom)|kostol Panny Márie]]. [[Kostol svätého Pavla (Frankfurt nad Mohanom)|Kostol svätého Pavla]] je [[Klasicizmus|klasicistická]] stavba, otvorená v roku [[1789]], miesto národného zhromaždenia v [[1848]]/[[1849]]. Námestie pri kostole je obľúbené miesto s mnohými kaviarňami.

=== Mosty a brehy Mohanu ===
Brehy rieky Mohan (Mainufer) sa stávajú jednou z najatraktívnejších častí mesta. Prispievajú ku tomu projekty ako rozvoj múzeí na brehu rieky (Museumsufer), nanovo vybavené verejné priestranstvá a architektonicky náročné mosty. [[Eiserner Steg]], jeden z mostov vyhradených pre chodcov, ktorý bol postavený v roku [[1863]], je jeden z charakteristických znakov mesta. Pohľad z jedného z východných mostov v centre mesta, na historické centrum a mrakodrapy na horizonte, sa často používa v médiách ako ilustrácia pre príspevky z Frankfurtu (pozri aj obrázok na tejto stránke). Pri brehoch rieky boli v posledných rokoch otvorené aj dva veľké plážové kluby (Gallerie Beachclub v Ostende a Kingkamehameha Beachclub v Offenbachu).

=== Mrakodrapy ===
''pozri hlavný článok: [[Zoznam najvyšších budov vo Frankfurte nad Mohanom]]'' &lt;br /&gt;
Ako jediné európske veľkomesto spolu s [[Moskva|Moskvou]], má Frankfurt vyšší počet [[mrakodrap]]ov v bezprostrednej blízkosti centra. Známe sú hlavne [[Messeturm (Frankfurt)|Messeturm]] a [[Commerzbank-Tower]] ako teraz najvyššie mrakodrapy Európy, centrály [[Silver Tower|Dresdner Bank]] a [[Deutsche Bank]] alebo budova [[Eurotower (Frankfurt)|Európskej centrálnej banky]]. Jediný verejnosti prístupný mrakodrap v centre mesta je [[Maintower]] s vyhliadkovou terasou vo výške 200 nad úrovňou ulice.&lt;ref&gt;http://www.maintower.helaba.de/&lt;/ref&gt; Najvyššou stavbou v meste je telekomunikačná veža [[Europaturm]] s výškou {{m|337.5|m}}, ktorá je druhou najvyššou vežou v Nemecku. Vďaka týmto mrakodrapom, je Frankfurt niekedy označovaný ako ''Mainhattan'' – ako narážka na [[Manhattan]] v  [[New York (mesto)|New Yorku]]. Na regulovanie stavieb mrakodrapov bol vytvorený rámcový plán, ktorý predpisuje, kde a ako sa môžu stavať mrakodrapy.

=== Sachsenhausen ===
Na južnom brehu rieky Mohan sa nachádza štvrť [[Frankfurt-Sachsenhausen|Sachsenhausen]], ktorá bola hlavne v 1970-tych rokoch obľúbenou štvrťou pre vychádzky a návštevu krčiem. Obzvlášť bolestivý bol pokles návštevníkov štvrte po odsune amerických vojsk. Prázdnota a úpadok sa nedali prehliadnuť. Ostalo len niekoľko tradičných a čiastočne aj veľmi starých lokálov, v ktorých sa predáva tradičné frankfurtské jablkové víno. Mesto sa už dlhší čas snaží túto štvrť pozdvihnúť. Cieľom je etablovať v tejto štvrti okrem krčiem aj malé obchody a ateliéry, aby štvrť viac ožila aj počas dňa. Staré budovy v severnej časti Sachsenhausenu okolo námestia ''Schweizer Platz'' patria medzi najobľúbenejšie obytné štvrte Frankfurtu a tomu zodpovedajú aj vysoké ceny. Je tu aj vhodná zmes ponuky maloobchodu a gastronómie. Okrem typických krčiem, kde sa podáva hlavne jablkové víno, ako sú ''Wagner'' a ''Gemalten Haus'', sa tu nachádzajú aj moderné kokteilové bary. Ďalej na juh sa nachádzajú vilové štvrte ako napríklad [[Lerchesberg]], ktorá vznikla v 1960-tych rokoch.

=== Hlavná stanica a Bahnhofsviertel ===
[[Súbor:Frankfurt am Main hbf.jpg|náhľad|vľavo|Hlavná železničná stanica Frankfurt nad Mohanom.]]
[[Hlavná železničná stanica (Frankfurt nad Mohanom)|Hlavná železničná stanica Frankfurt nad Mohanom]], otvorená roku [[1888]], nie je iba po [[Lipsko|lipskej]] najväčšia svojho druhu v Európe, ale vďaka jej obrovskej päťloďovej hale, zachovalej vstupnej haly a neprehľadnou spleťou podzemných priestorov aj pozoruhodnosťou sama o sebe. Prislúchajúca [[Frankfurt-Bahnhofsviertel|Bahnhofsviertel]] (Staničná štvrť) je miestom spolužitia mnohých kultúr. Nachádzajú sa tu nespočetné obchody rôzneho druhu z ešte rozdielnejších kultúr. Bahnhofsviertel žije 24 hodín denne, a to nie iba kvôli štvrti „červených svetiel“. Na túto štvrť sa je možné dívať ako na typický vzor pre mestské problémy. Alkoholici a závislí sú všadeprítomní. Ulica [[Kaiserstraße]] je mestským bulvárom, na ktorom je možné pozorovať biedu a bohatstvo v tesnom susedstve.

=== Múzeá ===
Museumsufer (Múzejný breh&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://frankfurt-interaktiv.de/frankfurt/kunst/museumsufer/museumsufer.html |dátum prístupu=2013-04-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070114143344/http://frankfurt-interaktiv.de/frankfurt/kunst/museumsufer/museumsufer.html |dátum archivácie=2007-01-14 }}&lt;/ref&gt;), na južnej strane rieky [[Mohan]], zahŕňa najznámejšie budovy ako ''Städel'' (maľby), ''Liebieghaus'' (antické plastiky), ''Museum für Kommunikation'' (Múzeum komunikácie), ''Deutsche Architekturmuseum'' (Nemecké múzeum architektúry), ''Deutsches Filmmuseum'' (Nemecké filmové múzeum), ''Museum für Weltkulturen'' (Múzeum pre svetovú kultúru) a ''Museum für angewandte Kunst'' (Múzeum pre aplikované umenie). ''Museumsuferfest'' (Festival na múzejných brehoch) sa koná každoročne na brehoch rieky a láka návštevníkov bohatou kultúrnou ponukou. Na strane Mohanu starého mesta sa nachádzajú ''Jüdisches Museum Frankfurt'' (Židovské múzeum), ''Museum für Vor- und Frühgeschichte'' (Múzeum pre predhistorické a rané dejiny), ''Historisches Museum'' (Historické múzeum), ''Museum für Moderne Kunst'' (Múzeum moderného umenia) a ''Kunsthalle Schirn'' (Umelecká sieň Schirn). Vo [[Frankfurt-Westend|Westende]] leží okrem toho najvýznamnejšie múzeum prírody ''Naturmuseum Senckenberg'', v ktorom sú okrem iného fosílie nájdené v messelskej bani pri [[Darmstadt (mesto)|Darmstadte]], pôvodný praveký jašter so zachovanými zvyškami kože a rôzne kostry dinosaurov. V [[Frankfurt-Nordend|Nordende]] je múzeum optických a iných klamov ''EXPLORA''. Nachádzajú sa tam rôzne [[anaglyf]]y, stereoskopické obrázky, [[stereogram]]y, [[holografia|hologramy]] a iné formy optického pozorovania.

=== Javiská ===
[[Súbor:Frankfurt am Main - Alte Oper.jpg|náhľad|Alte Oper]]
Vo Frankfurte sú opery, ktoré už viackrát obdržali vyznamenanie &quot;Opera roka&quot;. V ''Opern- und Schauspielhaus'' (Operný a divadelný dom) sú obe javiská spojené. ''[[Alte Oper]]'' (Stará opera)&lt;ref&gt;http://www.alteoper.de/&lt;/ref&gt;, otvorená [[1881]], ktorá bola počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] zničená a v roku [[1981]] znova postavená, sa využíva na koncerty a iné podujatia. Ďalšími dôležitými koncertnými budovami sú ''Jahrhunderthalle'' v mestskej časti [[Frankfurt-Unterliederbach|Unterliederbach]] a ''[[Festhalle]]'' v mestskej časti [[Frankfurt-Bockenheim|Bockenheim]]. Svetovo presláveným fórom pre súčasnú hudbu je v roku [[1980]] založený ''[[Ensemble Modern]]'' vo frankfurtskej mestskej časti [[Frankfurt-Ostend|Ostend]]. Okrem ''Tigerpalast'', ''Stalburg-Theater'', ''Gallustheater'', ''Fritz-Rémond-Theater'' a ''English Theatre'' sa tu nachádzajú ''Das Neue Theater'' v mestskej časti Höchst, ''TiTS-Theater'' a ''Dramatische Bühne Café Exzess''.

=== Knižný veľtrh ===
Od [[15. storočie|15. storočia]] sa vo Frankfurte nad Mohanom pravidelne usporiadava [[Frankfurtský knižný veľtrh]] ({{v jazyku|deu|Frankfurter Buchmesse}}). V súčasnosti ide o najväčší [[knižný veľtrh]] sveta a v meste je najdôležitejšou kultúrnou udalosťou. Počas každoročného veľtrhu sa konajú aj početné sprievodné akcie. Vyvrcholením veľtrhu je odovzdávanie Friedenspreis des Deutschen Buchhandels (Ceny mieru nemeckého knižného trhu) v [[Paulskirche]].

=== Šport ===
Frankfurt nad Mohanom je domovom mnohých športových klubov:
* [[Eintracht Frankfurt]] ([[futbal]] muži)
* [[FSV Frankfurt]] (futbal muži, futbal ženy)
* [[1. FFC Frankfurt]] (futbal ženy)
* [[Frankfurt Lions]] ([[ľadový hokej]])
* [[Frankfurt Galaxy]] ([[americký futbal]])
* [[Frankfurt Universe]] ([[americký futbal]])
* [[Skyliners Frankfurt]] ([[basketbal]])
* [[SG Wallau-Massenheim]] ([[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]])
* [[Turngemeinde Bornheim]] (masový šport, najväčší športový klub Hesenska)
* [[FTG-Frankfurt]] s viac ako 98 športmi

Každoročné športové udalosti:
* [[EuroCity-Marathon]] (mestský maratón)
* [[Rund um den Henninger-Turm]] (cyklistické preteky)
* [[Ironman|Ironman Germany]] (triatlon)

Športoviskami mesta sú:
* [[Commerzbank-Arena]] (futbal), miesto konania [[Futbalové majstrovstvá sveta 2006|futbalových majstrovstiev sveta 2006]]
* [[Stadion am Bornheimer Hang]] / [[Frankfurter Volksbank Stadion]] (futbal a ľahká atletika)
* [[Ballsporthalle Frankfurt am Main]] (basketbal, hádzaná)
* [[Eissporthalle Frankfurt]] (ľadový hokej)
* [[Galopprennbahn Niederrad]] (preteky koňov)

Frankfurt nad Mohanom je sídlom športových zväzov:
* [[Deutscher Sportbund]] (Nemecký športový zväz)
* [[Nationales Olympisches Komitee]] (Národný olympijský výbor)
* [[Deutscher Fußballbund]] (Nemecký futbalový zväz)
* [[Deutscher Turnerbund]] (Nemecký gymnastický zväz)

=== Pravidelné podujatia ===
Frankfurťania sú považovaný za veľmi spoločenských. Počet pravidelných podujatí je vysoký. K najdôležitejším patrí [[Dippemess]] (voľne preložené – trh kameninových riadov), ktorý je vo Frankfurte slávený hneď dvakrát. Jedenkrát na [[jar]], obvykle medzi [[apríl]]om a [[máj]]om a na [[jeseň]] v [[september|septembri]]. Rovnako známy je aj [[Wäldchestag]] (Dni lesíka), ktorý sa koná vždy v utorok, po svätodušných sviatkoch (Turícach) vo [[frankfurtský mestský les|Frankfurtskom mestskom lese]]. Každoročný [[hudobný festival]] [[Sound of Frankfurt]] je obľúbený predovšetkým mladými. S 500 000 návštevníkmi, dosiahol tento [[koncert pod voľným nebom]] v roku [[2003]] nový rekord. V roku [[2005]] sa kvôli finančnej náročnosti a nedostatku sponzorov tento koncert nekonal. [[Museumsuferfest]] jedinečnou zmesou hudby a kultúry priláka každú jeseň [[Herbst]] počas víkendov až 3 000 000 záujemcov o kultúru. Okrem toho sú medzi podujatiami obľúbené aj „Nacht der Museen“ (Noc múzeí) a „Nacht der Clubs“ (Noc klubov). Jednotlivé mestské časti majú vlastné slávnosti, ako napríklad [[Höchster Schlossfest]] (Höchtské zámocké slávnosti).

=== Kulinárske špeciality ===
[[Súbor:Frankfurter Bethmännchen 1.JPG|náhľad|Bethmännchen]]
* [[Frankfurter Würstchen]] (Frankfurtské párky)
* [[Frankfurter Rindswurst]] (Frankfurtské hovädzie klobásy)
* [[Apfelwein]] (Jablkové víno)
* [[Frankfurter Grüne Soße]] (Frankfurtská zelená omáčka)
* [[Bethmännchen]] (Marcipánová špecialita, zdobená mandľami)
* [[Frankfurter Kranz]] (Frankfurtské venčeky)
* [[Handkäse]] (Syrová špecialita)
* [[Frankfurter Rippchen]] (Bravčové kotlety podávané s kyslou kapustou a zemiakovým pyré)
* [[Haddekuche]] (Koláč)

== Osobnosti ==
Pozri v [[Zoznam osobností Frankfurtu nad Mohanom|Zozname osobností Frankfurtu nad Mohanom]]. 

== Partnerské mestá ==
{|width=650
|
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Birmingham]], [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[1966]]
* {{minivlajka|Maďarsko}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]], [[1990]]
* {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Dubaj (mesto)|Dubaj]], [[Spojené arabské emiráty]], [[2005]]
* {{minivlajka|Nikaragua}} [[Granada (Nikaragua)|Granada]], [[Nikaragua]], [[1991]]
* {{minivlajka|Japonsko}} [[Jokohama]], [[Japonsko]], [[2011]]
* {{minivlajka|Egypt}} [[Káhira]], [[Egypt]],  [[1979]]
* {{minivlajka|Čína}} [[Kanton (mesto)|Kanton]], [[Čína]], [[1988]]
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Krakov]], [[Poľsko]], [[1991]]
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Lipsko]], [[Nemecko]], [[1990]]
|
* {{minivlajka|Francúzsko}} [[Lyon]], [[Francúzsko]], [[1960]]
* {{minivlajka|Taliansko}} [[Miláno]], [[Taliansko]], [[1971]]
* {{minivlajka|Čína}} [[Peking]], [[Čína]], [[2007]]
* {{minivlajka|Česko}} [[Praha]], [[Česko]], [[1990]]
* {{minivlajka|Čína}} [[Šen-čen]], [[Čína]], [[2006]]
* {{minivlajka|Izrael}} [[Tel Aviv]], [[Izrael]], [[1980]]
* {{minivlajka|Čína}} [[Tchien-ťin]], [[Čína]], [[2007]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Toronto]], [[Kanada]], [[1989]]
|}

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 31.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Literatúra ==
=== História ===
* ''Hessisches Städtebuch; Band IV 1. Teilband'' z „Deutsches Städtebuch. Handbuch städtischer Geschichte“, von Erich Keyser, Stuttgart, 1957
* [[Ludwig Börne]], „Juden in der freien Stadt Frankfurt“, 1820, Sämtliche Schriften, Bd. II, Düsseldorf 1964
* Lothar Gall (Hg.), ''FFM 1200. Traditionen und Perspektiven einer Stadt'', Sigmaringen 1994
* Waldemar Kramer (Hg.), ''Frankfurt Chronik'', Frankfurt am Main 1964
* Walter Gerteis, ''Das unbekannte Frankfurt'', 3 Bde. Frankfurt am Main 1960-1963
* Ernst Mack, ''Von der Steinzeit zur Stauferstadt. Die frühe Geschichte von Frankfurt am Main'', Frankfurt am Main 1994
* Armin Schmid, ''Frankfurt im Feuersturm. Die Geschichte der Stadt im Zweiten Weltkrieg'', Societäts Verlag Frankfurt am Main 1984, ISBN 3-7973-0420-X
* Hans-Otto Schembs, ''Spaziergang durch die Frankfurter Geschichte'', Frankfurt am Main 2002, ISBN 3-7829-0530-X

=== Architektúra ===
* Heinz Ulrich Krauß, ''Frankfurt am Main. Daten, Schlaglichter, Baugeschehen'', Frankfurt am Main 1997
* Dieter Bartetzko, ''Frankfurts hohe Häuser'', Frankfurt am Main und Leipzig 2001
* Ulf Jonak, ''Die Frankfurter Skyline'', Frankfurt am Main und New York
* Heinz Schohmann, ''Frankfurt am Main und Umgebung. Von der Pfalzsiedlung zum Bankenzentrum'', Köln 2003
* Hugo Müller-Vogg, ''Hochhäuser in Frankfurt'', Frankfurt am Main

=== Rôzne ===
* Marco Polo-Führer Frankfurt, Mairs Geographischer Verlag, 5. Auflage, Ostfildern 2001
* Barbara M. Henke, Thomas Kirn u. Ruth Rieger, ''Edition Die deutschen Städte - Frankfurt''. Verlag C. J. Bucher, München 1994 ISBN 3-7658-0873-3
* Elisabeth Ehrhorn, Carmen Sorgler u. Renate Schildheuer, ''(S)Turmspitzen'', Societätsverlag ISBN 3-7973-0618-0
* Christian Setzepfandt, ''Geheimnisvolles Frankfurt am Main''. Wartberg Verlag ISBN 3-8313-1347-4
* Martin Mosebach: ''Mein Frankfurt''. Mit Photographien von Barbara Klemm. Frankfurt am Main: Insel 2002. (Insel-Taschenbuch, 2871) ISBN 3-458-34571-X

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Frankfurt am Main}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.frankfurt.de/ Oficiálna stránka mesta Frankfurt]
* [http://pvfrm.alta4gis.de/viewer.htm Interaktívne mapy mesta Frankfurt a jeho okolia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050525022331/http://pvfrm.alta4gis.de/viewer.htm |date=2005-05-25 }}
* [http://www.travelling-images.com/germany-frankfurt-march-2008 Fotogaléria mesta Frankfurt]


{{Mestá v Nemecku}}

[[Kategória:Frankfurt nad Mohanom| ]]
[[Kategória:Slobodné ríšske mestá]]
[[Kategória:Mestá v Hesensku]]
[[Kategória:Univerzitné mestá v Nemecku]]</text>
      <sha1>52rjr3pqk6o8w7pywqafmn6b6xofzcw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kniha Judita</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7261</id>
    <revision>
      <id>8190039</id>
      <parentid>7714303</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:43:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ziv</username>
        <id>201445</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>([[c:GR|GR]])  [[File:Judith Beheading Holofernes by Caravaggio.jpg]] → [[File:Caravaggio - Giuditta e Oloferne (ca. 1599).jpg]] → File replacement: update from a old version to a newer one with better quality ([[c:c:GR]])</comment>
      <origin>8190039</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3723" sha1="700e1jl9dj2mxd895ygrefethh9v3cd" xml:space="preserve">[[Súbor:Caravaggio - Giuditta e Oloferne (ca. 1599).jpg|náhľad|Judita odrezáva hlavu Holofernesovu ([[Caravaggio]])]]
'''Kniha Judita'''{{#tag:ref|Názov ''Kniha Judita'' je používaný v slovenskom rímskokatolíckom vydaní, ako skratka sa tam uvádza ''Jdt''.|group=pozn}} (iné názvy: '''Kniha Juditina''', '''Judita'''{{#tag:ref|Názov ''Judita'' je používaný v [[Slovenský ekumenický preklad|slovenskom ekumenickom vydaní]], ako skratka sa tam uvádza ''Jdt''.|group=pozn}}, '''Judit'''; skratka ''Jdt'') je [[deuterokánonický spis|deuterokanonická kniha]] [[Starý zákon|Starého zákona]], ktorej hlavnou postavou je Judita (Judit - [[hebrejčina|hebr.]] ''Júdit'').

Kniha Judita je vlastne historický román (nie je však opisom historickej udalosti) z 2. stor. pred Kr. (obdobie Machabejcov) s národným a náboženským zameraním. Kniha patrí medzi [[deuterokánonický spis|deuterokanonické knihy]]. Zachovala sa iba v [[grécke jazyky|gréckom]] preklade. Pôvodný hebrejský text knihy sa nezachoval, text je známy z gréčtiny. Neskôr bola prepracovaná aj do hebrejčiny.

== Obsah ==
Kniha opisuje obdobie, keď babylonský generál Holofernes napadol [[Izrael]] v mene [[Nebukadnesar II.|Nabuchodonozora]]. Príbeh sa odohráva pri obliehaní mesta Betulia (Betúlia). (Nie je jasné, ktoré reálne mesto sa tým myslí, možno Jeruzalem.) Judita sa podujme oslobodiť svoj národ v mene Božom. Je to mladá múdra, zbožná, odhodlaná vdova. Musí zvíťaziť nad pochybnosťami židovského národa i nad Holofernesom. V meste je nedostatok vody a potravín. Judita sa vyparádi, do košíka vloží dary a sama ide za Holofernesom do tábora. Vojsko ju pustí. Holofernesa okúzli a získa si jeho dôveru. Pravidelne vychádza za tábor so zámienkou, že sa ide modliť. Presvedčí Holofernesa, že [[Judaizmus|Židia]] začnú jesť potraviny obetované Bohu a tým zhrešia a vtedy Boh prestane ochraňovať Židov. Vtedy bude vhodná chvíľa zaútočiť na mesto. Na tretí deň Judita opije Holofernesa a odsekne mu hlavu. V košíku si odnáša jeho hlavu zakrytú šatkou. Ráno obyvatelia Betulie zaútočili na obliehateľov. Tí bez veliteľa v zmätku utekajú.

Judita je oslavovaná ako hrdinka. Zachránila [[Jeruzalem]] a celé [[Júdsko|Judsko]].

== Poznámky ==
&lt;references group=pozn/&gt;

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník = Judita [Kniha]
| priezvisko = Heriban
| meno = Jozef
| odkaz na autora = Jozef Heriban (1925)
| titul = Príručný lexikón biblických vied
| odkaz na titul = Príručný lexikón biblických vied
| vydanie = 3
| typ vydania = opr. a dopl.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Don Bosco
| rok = 1998
| isbn = 80-88933-07-2
| edícia = Biblica
| zväzok edície = 4
| počet strán = 1366
| strany = 556{{--}}557
}}
* {{Citácia knihy
| priezvisko = Heriban
| meno = Jozef
| titul = Úvody do Starého i Nového zákona s výberovou a tematicky zoradenou bibliografiou
| miesto = Trnava; Rím
| vydavateľ = [[Spolok svätého Vojtecha]]; [[Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda]]
| rok = 1997
| isbn = 80-7162-191-9
| počet strán = 477
| strany = 163{{--}}169
}}

== Pozri aj ==
* [[Starý zákon]]

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://dkc.kbs.sk/dkc.php?frames=1&amp;in=Jdt Kniha Judita], [http://dokumenty.christ-net.sk/dkc/dkc.php?frames=1&amp;in=Jdt iný link] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110605004813/http://dokumenty.christ-net.sk/dkc/dkc.php?frames=1&amp;in=Jdt |date=2011-06-05 }} - rímskokatolícky preklad, obsahuje úvod s informáciami o knihe

{{Náboženský výhonok}}
{{Starý zákon}}

[[Kategória:Biblia]]
[[Kategória:Biblické postavy]]</text>
      <sha1>700e1jl9dj2mxd895ygrefethh9v3cd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Trenčín</title>
    <ns>0</ns>
    <id>7702</id>
    <revision>
      <id>8189809</id>
      <parentid>8189391</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:50:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8189809</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="49697" sha1="0oy02on2tdrjjmcn07tdeko2k70fe1t" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ                = mesto
 | Názov              = Trenčín
 | Iné názvy          = 
 | Prezývka           = Mesto módy
 | Obrázok            = Trencin_hrad_20010403.jpg
 | Popis obrázku      = Pohľad na Trenčiansky hrad a historické domy na Mierovom námestí.
 | Znak               = Coat_of_Arms_of_Trenčín.svg
 | Vlajka             = Trencin-trencin-flag.svg
 | Kraj               = Trenčiansky
 | Okres              = Trenčín
 | Región             = Stredné Považie
 | Časti              = 
 | Rieka              = [[Váh]]
 | Rieka 1            = 
 | Zemepisná šírka    = 48.894167
 | Zemepisná dĺžka    = 18.040556
 | Nadmorská výška    = 217
 | Najvyšší bod       = Svitava
 | Najvyšší bod výška = 700
 | Najvyšší bod šírka = 
 | Najvyšší bod dĺžka = 
 | Najnižší bod       = 
 | Najnižší bod výška = 
 | Najnižší bod šírka = 
 | Najnižší bod dĺžka = 
 | Prvá zmienka       = 1111
 | Starosta           = [[Richard Rybníček]]&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana   = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ                = 911 01 - 08
 | Kód                = 505820
 | EČV                = TN, TC, TE
 | Predvoľba          = +421-32
 | Adresa             = Mestský úrad&lt;br/&gt;Mierové námestie 2&lt;br/&gt;911 64 Trenčín
 | E-mail             = msu@trencin.sk
 | Telefón            = 032 / 650 43 11
 | Fax                = 032 / 743 28 36
 | Mapa               = 
 | Popis mapy         = 
 | Web                = www.trencin.sk
 | Commons            = Trenčín
 | Pôvod názvu        = 
 | Poznámky           = 
}}
[[Súbor:Trencin (south-western part).JPG|thumb|Pohľad na juhozápadnú časť centra mesta z hradu.]]

'''Trenčín''' ({{lat}}''Trentsinium/Trincinium''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Neue Beschreibung des Königreichs Ungarn|url=https://books.google.sk/books?id=TsEAAAAAcAAJ&amp;pg=PA261&amp;lpg=PA261&amp;dq=trincinium&amp;source=bl&amp;ots=ah4FDPz6Sh&amp;sig=ACfU3U3BSFj9pcaCGScA1XaHVfDtQW0ndg&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiVnZftxvz2AhURtKQKHRKCAk4Q6AF6BAgYEAM#v=onepage&amp;q=trincinium&amp;f=false|rok=1646|jazyk=de|poznámka=Google-Books-ID: TsEAAAAAcAAJ|meno=Martin|priezvisko=Zeiller}}&lt;/ref&gt; alebo ''Laugaricio'', {{vjz|deu|''Trentschin''}}, {{v jazyku|hun|''Trencsén''}}, {{V jazyku|pol|''Trenczyn''}}) je jedno z troch najstarších slovenských [[mesto (Slovensko)|miest]] a najväčšie mesto [[Trenčiansky kraj|Trenčianskeho kraja]], ktorého je sídlom.

Trenčín sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska, je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Hlavným tokom v meste je rieka Váh. Mesto je vzdialené približne {{km|120|m}} severovýchodne od hlavného mesta Slovenska – [[Bratislava|Bratislavy]]. Vďaka strategicky výhodnej polohe miesta tu bol vybudovaný [[Trenčiansky hrad]]. Aj v súčasnosti je Trenčín významným centrom obchodu, hospodárstva, kultúry a športu. Svoje sídla a pobočky tu majú mnohé inštitúcie a spoločnosti. Dlhoročnú tradíciu v meste majú výstavy a veľtrhy, mesto je známe aj ako mesto módy.

Podľa Štatistického úradu SR je Trenčín 8. najväčším slovenským mestom podľa počtu obyvateľov. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenska je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: [[Bánovce nad Bebravou (okres)|Bánovce nad Bebravou]], [[Ilava (okres)|Ilava]], [[Myjava (okres)|Myjava]], [[Nové Mesto nad Váhom (okres)|Nové Mesto nad Váhom]], [[Partizánske (okres)|Partizánske]], [[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]], [[Prievidza (okres)|Prievidza]], [[Púchov (okres)|Púchov]] a [[Trenčín (okres)|samotný Trenčín]].

Trenčiansky úsek stredného Považia zároveň možno považovať za jednu z najsúvislejšie urbanizovaných aglomerácií na Slovensku. Predstavuje ju predovšetkým územie tiahnuce sa 20 kilometrov na severovýchod od Trenčína, na ktorom leží postupne päť miest – [[Nemšová]], [[Trenčianske Teplice]], [[Nová Dubnica]], [[Dubnica nad Váhom]] a [[Ilava]].

Trenčín je v roku [[2026]] jedným z dvoch [[Európske hlavné mesto kultúry|Európskych hlavných miest kultúry]].

== Geografia ==
=== Vodné toky ===
* Cez mesto preteká rieka [[Váh]], do ktorej sa povyše centra mesta cez elektráreň Skalka vlieva [[Nosický kanál]]. Pod mestom sa potom od toku Váhu oddeľuje [[Biskupický kanál]].
* Na území mesta ďalej pri [[Sihoť (Trenčín)|Sihoti]] do Nosického kanála Váhu ústi [[Teplička (prítok Váhu, Trenčín)|potok Teplička]] (do nej zľava [[Opatovský potok]] a [[Kubrica (potok)|Kubrica]]), sprava sa do Váhu vlieva [[Orechovský potok (prítok Váhu)|Orechovský potok]].
* Západnou časťou mesta preteká ešte [[Zlatovský potok]], ktorý sa pod mestom vlieva do [[Drietomica|Drietomice]]. Južným okrajom územia mesta tečie aj [[Lavičkový potok]], ktorý je pravostranným prítokom [[Soblahovský potok|Soblahovského potoka]].
* Zo Zábrania (pri Kubrej) vyteká a pod horou tečie potok, ktorý sa vlieva pri Sihoti IV. do Tepličky a neskôr do Váhu.

=== Pohoria ===
* Trenčín sa nachádza v západnej časti Slovenska. Rovinnú Trenčiansku pahorkatinu, ktorá sa skláňa pozdĺž rieky Váh, uzatvárajú na východe masívy pohorí Považského Inovca a Strážovských vrchov, na západe výbežky Bielych Karpát.
* Charakter mesta je ovplyvnený masívom Kozieho vrchu ({{mnm|363}}) Táto terénna prekážka je príčinou nepravidelného tvaru mesta a zväčšuje v ňom dopravné vzdialenosti. Masív Kozieho vrchu je v súčasnosti súčasťou [[Lesopark Brezina|lesoparku Brezina]].

== Dejiny ==
{{Hlavný článok|Dejiny Trenčína}}
Vďaka geografickej a strategickej polohe v údolí rieky [[Váh]] patril Trenčín od nepamäti k najvýznamnejším mestám na [[Slovensko|Slovensku]]. O osídlení trenčianskej lokality už v [[Paleolit|dobe kamennej]] svedčia viaceré [[archeológia|archeologické]] nálezy.

Keď Rimania začiatkom nášho letopočtu posunuli hranice impéria k [[Dunaj]]u a vybudovali systém pevností – [[Limes Romanus]], postupne zakladali opevnené tábory aj na sever od Dunaja. V Trenčíne zanechali originálny doklad o svojej prítomnosti na území Slovenska. [[Rímsky nápis v Trenčíne|Pamätný nápis]] na zvislej stene hradnej skaly pripomína víťazstvo cisára [[Markus Aurélius|Marka Aurélia]] a jeho syna Commoda nad [[Kvádi|Kvádmi]] v roku [[179]] nášho letopočtu v Laugaríciu. Podľa latinského textu nápisu vtedy v Trenčíne bojovalo 855 vojakov II. légie pod vedením legáta [[Marcus Valerius Maximianus|Maximiána]]. Boje boli súčasťou veľkého vojenského konfliktu, odohrávajúceho sa od roku [[166]] do [[180]] – [[markomanské vojny|markomanských vojen]].

Za [[Veľkomoravská ríša|Veľkomoravskej ríše]] patril Trenčín k Nitrianskemu kniežatstvu. Prevažná časť stredného [[Považie|Považia]] sa stala súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]] pravdepodobne okolo roku [[1018]]. Trenčín bol najskôr sídlom pohraničného županstva, neskôr centrom [[Trenčianska župa (Uhorsko)|trenčianskej kráľovskej stavovskej župy]].

V kronikách z 11. storočia sa spomína provincia Vag, zaberajúca širšie územie okolo Trenčína. Strediskom provincie bol pravdepodobne [[Trenčiansky hrad]]. Jeho najstaršia dodnes stojaca časť – kamenná veža, datovaná tiež do 11. storočia – súvisí z typologickej stránky s podunajskou oblasťou, kde sa vyskytujú takéto veže na švábskych, bavorských a rakúskych hradoch. Trenčínu je z nich zemepisne najbližší [[Hainburg an der Donau|Hainburg]] vo východnej časti Rakúska neďaleko hraníc so Slovenskom. Začiatky mesta pod mohutným hradom možno hľadať v trhovej osade spomínanej už v roku [[1111]] na starej ceste od vážskeho brodu pod kopcom [[Lesopark Brezina|Brezina]], nad ktorým sa na plošine v prudkom svahu dodnes vypína farský kostol. Súčasťou väčšieho sídliskového komplexu bol aj biskupský dvorec – [[Trenčianske Biskupice]]. Dejiny hradu a osudy mesta boli v nasledujúcich storočiach veľmi úzko späté.  

Počas vpádu na územie Slovenska v roku [[1241]] spustošili mesto [[Mongolská ríša|Mongoli]]. Hrad pod velením župana [[Bohumír (župan)|Bohumíra]] náporu odolal&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tatári vypálili Trenčín, odolal len hrad|url=https://mytrencin.sme.sk/c/20240998/tatari-vypalili-trencin-odolal-len-hrad.html|vydavateľ=mytrencin.sme.sk|dátum prístupu=2022-07-25|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt;. K novému rozkvetu sídla došlo po roku [[1275]], keď sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža [[Peter Čák|Petra Čáka]], a najmä koncom storočia, keď sa jeho syn [[Matúš Čák Trenčiansky|Matúš Čák]] stal pánom takmer celého územia dnešného Slovenska.

V období stredoveku získal Trenčín rôzne výsady a práva. V roku [[1324]] boli obyvatelia oslobodení od platenia mýta. Kráľ [[Žigmund Luxemburský|Žigmund]] povýšil roku [[1412]] Trenčín na [[slobodné kráľovské mesto]] s rovnakými právami, aké užívali obyvatelia [[Budín]]a. Mestu sa nevyhli mnohé katastrofy a často trpelo vojnami. V bojoch [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinanda Habsburského]] proti [[Ján Zápoľský|Jánovi Zápoľskému]] dobyl cisársky generál [[Katzianer]] v roku [[1528]] mesto i hrad. V polovici 17. storočia muselo mesto odolávať nájazdom [[Osmanská ríša|Turkov]]. Ich najväčší výpad proti Trenčínu dňa [[2. október|2. októbra]] [[1663]] obyvatelia odrazili.
[[Súbor:Trenčín, pamätník M.R.Štefánika detail.jpg|náhľad|vpravo|Pamätník gen. M. R. Štefánika]]
Veľké utrpenie zaznamenali [[Protihabsburské stavovské povstania|kurucké vojny]] v čase kuruckej blokády v rokoch [[1704]] – [[1708]]. [[3. august]]a [[1708]] sa neďaleko mesta Trenčín, pri obci Hámry, medzi obcami [[Soblahov]], [[Trenčianska Turná]] a [[Mníchova Lehota]] odohrala [[bitka pri Trenčíne|bitka]] medzi vojskami [[Siegbert Heister|Siegberta Heistera]] a [[František II. Rákoci|Františka II. Rákociho]]. O dva roky neskôr postihol mesto [[Mor (pestis)|mor]], ktorému podľahlo takmer 1 600 obyvateľov. Po Vešeléniho sprisahaní v roku [[1670]] bolo dosadené do Trenčína nemecké vojsko, ktoré tu zostalo 112 rokov. V roku [[1790]] hrad aj s celým mestom vyhorel. Odvtedy ostal horný hrad opustený a pomaly sa rozpadával.

V druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] sa Trenčín stal významným obchodným a priemyselným centrom stredného [[Považie|Považia]], vzniklo viacero podnikov, peňažných ústavov, postavili [[železnica|železnicu]]. Výstavba [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Považskej železnice]] sa po mnohých prieťahoch začala až v roku [[1875]], ale po dosiahnutí [[Nové Mesto nad Váhom|Nového Mesta nad Váhom]] (1. júna [[1876]]) sa zasa pre nedostatok peňazí zastavila. O dva roky (29. apríla [[1879]]) sa železničná trať predĺžila do [[Istebník]]a, pričom [[železničná stanica]] v Istebníku sa úradne volala Trenčín. Trať z Istebníka do [[Žilina|Žiliny]] mali postaviť podľa zmluvy od januára do októbra [[1883]]. Teda za desať mesiacov. Koncom októbra bola trať hotová, vlaky rozviezli budúcich zamestnancov po trati; 28. októbra 1883 prešli zvláštne vlaky s ministrom a stovkami hostí až do Žiliny, kde v upravenej výhrevni zakončil slávnosť banket pre 300 hostí, ktorý organizoval bratislavský hoteliér Palugyai. Hospodársky význam Považskej železnice, pripojenej v Žiline na [[Košicko-bohumínska železnica|Košicko-bohumínsku trať]], zvýšilo aj to, že súčasne sa postavila aj železničná trať [[Sereď]] – [[Galanta]], a tak mal Trenčín priame spojenie s [[Viedeň|Viedňou]] aj s [[Budapešť]]ou, na severe s celým územím župy. Pre budúcnosť bol dôležitý predovšetkým priamy prístup k sliezskemu uhliu. O päť rokov, 4. októbra [[1888]], sa začala doprava aj na železničnej trati [[Trenčianska Teplá]] – [[Vlára]] – [[Uherský Brod]], čím sa sprístupnila aj cesta do [[Brno|Brna]].&lt;ref&gt;LIPTÁK, Ľ. 1993. Dejiny Trenčína v rokoch 1849 – 1918. In:ŠIŠMIŠ, M. Trenčín, vlastivedná monografia 1, vyd. Bratislava: Alfa, 1993 ISBN 80-05-01114-8, s. 129 – 191&lt;/ref&gt; Železničné spojenie [[Považie|Považia]] s [[Ponitrie|Ponitrím]] teda [[železnica]] z Trenčína do [[Topoľčany|Topoľčian]] bola vybudovaná v roku [[1901]].  Výstavba železnice bola významným impulzom pre rozvoj [[Priemysel|priemyslu]]. Od konca 19. storočia začal vznikať priemysel (továrne na textil, liehovary, spracovanie gumy, dreva, výbušniny, rámy, valcový mlyn). Za prvej [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskej republiky]] sa rozrástol predovšetkým odevný, potravinársky a strojársky priemysel, neskôr (dlhšie po 2. svetovej vojne) sa začína formovať výstavníctvo.

Roku [[1940]] mal Trenčín 13 647 obyvateľov. Nemecké vojská obsadili po začiatku [[SNP]] mesto [[30. august]]a [[1944]]. Bolo tu zriadené veliteľstvo [[Sicherheitsdienst]]u a [[Gestapo|Gestapa]] a väznica. Z mesta boli odvezené dva transporty väzňov do [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausenu]]. Počas druhej svetovej vojny boli v meste zničené ustupujúcim Wehrmachtom cestný aj železničný most cez [[Váh]]. Rumunské a Sovietske vojská, ktoré ľavobrežnú časť mesta obsadili [[10. apríl]]a [[1945]], hneď vybudovali nový provizórny drevený most, ktorý v r. 1946 nahradil trvalý drevený most, ktorý v r. 1956 nahradil súčasný betónový cestný most cez Váh. Mesto oslobodili vojská [[2. ukrajinský front|2. ukrajinského frontu]] v súčinnosti s rumunskými jednotkami. Po oslobodení bolo na [[Lesopark Brezina|Brezine]] odkrytých 7 masových hrobov s 69 zavraždenými odbojármi. Dnes stoja na ich pamiatku dva pamätníky: menší skromnejší a starší na mieste ich popravy v Dušovej doline, novší a väčší pamätník na mieste ich hrobov na okraji čerešňového sadu na Brezine. Po roku [[1948]] bol v meste fungujúci textilný priemysel zoštátnený, čím vznikli podniky ako Odevné závody, n.p., Merina, n.p., Kara, n.p. a iné. Mesto Trenčín sa stalo sídlom Východného vojenského okruhu, ktorý zahŕňal velenie nad celým Slovenskom a Severomoravským krajom. V 70.-tych rokoch došlo v centre k necitlivej výstavbe nových budov OV KSS, ONV, Centrumu, Gastrocentra a Okruhového domu armády, pričom bola nutná značná asanácia historického jadra. Do minulosti odišli ulice Hollého, Ľudový hájik, jedna strana Hviezdoslavovej, Sládkovičovej a Jaselskej ulice. V meste došlo k výstavbe veľkých sídlisk ako Juh, Soblahovská, Sihoť III-IV, čím sa rapídne zvýšil počet obyvateľov. V 80. rokoch došlo k výstavbe obchvatu mesta po novovybudovanej Električnej ulici. Takisto sa vybudovala na sídlisku Juh v štvorpruhovom profile Východná ulica, ktorá mala byť pokračovaním plánovaného juhovýchodného obchvatu. Na jej súčasnom konci sa malo vybudovať druhé depo pre MHD, pričom tu mali byť garážované najmä trolejbusy.

Po roku [[1989]] sa mesto zbavilo niektorých chýb predošlého režimu, ožilo najmä historické jadro. Prevažná časť historických pamiatok bola zrekonštruovaná a prispôsobená potrebám modernej doby. Rekonštrukciou prešlo Štúrovo námestie, parkovisko, ktoré tu existovalo bolo zrušené a bolo nahradené fontánou vodníka, ktorý pľuje vodu na námestie. Trenčín, sídlo [[Okres Trenčín|okresu]] a [[Trenčiansky kraj|kraja]], aj dnes patrí k  najvýznamnejším mestám Slovenska s bohatým kultúrnym a spoločenským životom&lt;ref&gt;[http://www.artattack.sk/mapa/TRENCIN/trencin01.htm http://www.artattack.sk]&lt;/ref&gt;.

== Pamiatky ==
[[Súbor:Trenčiansky hrad.jpg|alt=|náhľad|Trenčiansky hrad]]
[[Súbor:Trenčín synagóga ZSZ.jpg|náhľad|Synagóga v Trenčíne]]
{{Hlavný článok|Zoznam kultúrnych pamiatok v Trenčíne}}
* [[Trenčiansky hrad]] stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka [[Váh]], ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. V súčasnej dobe je pod skalou centrum mesta a cestná komunikácia. Rozširoval sa od [[13. storočie|13. storočia]]. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol [[Matúš Čák Trenčiansky]]. Po ňom hrad vlastnili aj [[Ľudovít Veľký]], [[Žigmund Luxemburský]], [[Štefan Zápoľský|Štefan]] a [[Ján Zápoľský]] a od roku [[1600]] [[Ilesháziovci]]. V roku [[1790]] hrad zničil požiar. V roku 1955 sa začala jeho postupná rekonštrukcia a konzervácia. 7. marca 2003 sa zrútila časť západného opevnenia.
* [[Farské schody v Trenčíne|Farské schody]] vedúce z námestia ku kostolu boli postavené v roku [[1568]] s cieľom umožniť presun obrancov mesta k mestským hradbám pri farskom kostole, aj ako spojnica ku zbrojnici postavenej v r. [[1565]] pri farskom kostole. Schody poškodil požiar v r. [[1708]]. Po obnove v r. [[1978]] – [[1981]] nadobudli schody svoj dnešný výzor.
* [[Farský kostol Narodenia Panny Márie]]
* [[Kostol sv. Kozmu a Damiána (Biskupice)|Kostol sv. Kozmu a Damiána]] v mestskej časti Biskupice patrí medzi najstaršie kostoly v Trenčíne. Datuje sa do pol. [[13. storočie|13. stor.]]
* Pohrebná kaplnka a kostnica svätého Michala pri farskom kostole je jedinou dochovanou gotickou stavbou v Trenčíne
* [[Mestská brána v Trenčíne|Mestská brána]] je pôvodná, ale časom nadstavená vežovitá stavba z prvej polovice [[15. storočie|15. storočia]]. Boli vybudované dve brány, z ktorých sa zachovala iba ''Dolná brána (Turecká)''. Brána je typická gotickým lomeným oblúkom nad ktorým sa nachádzajú dva latinské nápisy a erb mesta. Jeden z nápisov tvrdí „''Ak Boh nestráži mesto, darmo bdie ten, kto ho stráži''“.
* [[Rímsky nápis v Trenčíne|Rímsky nápis]] na hradnej skale pochádza z roku [[179]] ako najsevernejšie položený dôkaz o pobyte rímskych légií z čias [[markomani|markomanských]] vojen. Prezimovali tu v osade [[Laugaricio]], ktorá sa stala neskôr základom pre mesto Trenčín. V súčasnosti sa nápis nachádza za [[Hotel Tatra|hotelom]] Elizabeth.
* [[Morový stĺp]] so sochou Svätej Trojice na vrchole je umiestnený na [[Mierové námestie (Trenčín)|Mierovom námestí]]. Vznikol v roku [[1712]] ako pamiatka na morovú epidémiu z roku [[1710]] na podnet župana grófa [[Mikuláš Ilešházi|Mikuláša Ilešháziho]].
*[[Kostol a kláštor piaristov]] (predtým jezuitov; tiež aj Piaristický kostol sv. Františka Xaverského) na hlavnom námestí, postavený v barokovom štýle. V máji 2016 prebehla jeho vonkajšia rekonštrukcia.
* Evanjelický kostol postavený okolo roku [[1795]]
* [[Kaplnka sv. Anny (Trenčín)|Kaplnka sv. Anny]] je kaplnka postavená v r. [[1789]] na nám. sv. Anny.
* [[Synagóga v Trenčíne|Židovská synagóga]] [[Neológia (judaizmus)|neologického]] štýlu bola postavená v roku [[1913]] na mieste staršej synagógy.
*[[Katov dom v Trenčíne]] je dom, v ktorom sídlil mestský kat. V dome sa nachádza mučiareň. Nachádza sa priamo v centre mesta na Matúšovej ulici.

== Členenie mesta ==
=== Časti mesta ===
Trenčín má 4 hlavné mestské časti:
{| cellspacing=&quot;5&quot; cellpadding=&quot;5&quot; border=&quot;0&quot; width=&quot;96%&quot;
|-
|valign=&quot;top&quot; |
* '''MČ Stred:'''
** Stred mesta
** Dolné mesto
** Dlhé Hony
** [[Noviny (Trenčín)|Noviny]]
** [[Biskupice (Trenčín)|Biskupice]]
|valign=&quot;top&quot; |
* '''MČ [[Juh (Trenčín)]]:'''
** [[Juh (Trenčín)|Juh I.]]
** [[Juh (Trenčín)|Juh II.]]
** [[Juh (Trenčín)|Juh III.]]
|valign=&quot;top&quot; |
* '''MČ Sever:'''
** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť I.]]
** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť II.]]
** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť III.]]
** [[Sihoť (Trenčín)|Sihoť IV.]]
** [[Opatová (Trenčín)|Opatová]]
** [[Pod Sokolice]]
** [[Kubrá]]
** [[Kubrica (Trenčín)|Kubrica]]
|valign=&quot;top&quot; |
* '''MČ [[Západ (Trenčín)|Západ]]:'''
** Zámostie
** Kvetná
** [[Istebník (Trenčín)|Istebník]]
** [[Orechové]]
** [[Zlatovce]]
** [[Nové Zlatovce]]
** [[Záblatie]]
|-
|}
[[Súbor:Trencin Detail zo sidlíska Sihoť.jpg|náhľad|Železničná stanica a budova Generálneho štábu Ozbrojených síl v mestskej časti Sihoť.]]
[[Súbor:Trencin sidlisko Juh.JPG|náhľad|Panelová výstavba na sídlisku Juh.]]
=== Ulice a námestia ===
{{Hlavný článok|Zoznam ulíc a námestí v Trenčíne}}[[Súbor:Evanjelický kostol, Trenčín (2008).jpg|náhľad|Evanjelický kostol a. v.]]
'''Ulice'''
* počet pomenovaných ulíc: 275
* počet námestí: 9
* nábrežia, parky, sady: 4

'''Námestia'''

* Mierové námestie
* Štúrovo námestie
* Námestie sv. Anny
* Námestie SNP
* Holubyho námestie
* Slnečné námestie
* Námestie Dr. prof. Hlaváča
* Mariánske námestie
* Námestie sv. rodiny

=== Rozloha a katastrálne územie ===
Územie mesta sa skladá z 10 katastrálnych území (v zátvorke rok administratívneho pripojenia k Trenčínu):

* Hanzlíkov  {{ha|511.90|m}}  (1976)
* Istebník  {{ha|484.50|m}}  (1972)
* Kubrá  {{ha|764.30|m}}  (1975)
* Kubrica  {{ha|670.00|m}}  (1975)
* Orechové  {{ha|387.70|m}}  (1972)
* Opatová  {{ha|1422.20|m}}  (1985)
* Trenčianske Biskupice  {{ha|750.10|m}}  (1965)
* Záblatie  {{ha|883.60|m}}  (1985)
* Zlatovce  {{ha|807.30|m}}  (1976)
* Trenčín  {{ha|1518.10|m}}
Rozloha spolu: {{ha|8199.70|m}}

Hustota osídlenia: 658 osôb na km²

== Symboly mesta ==
=== Erb ===
Prvé známe vyobrazenie erbu pochádza z roku [[1324]]. Základom [[erb]]u Trenčína je modrý štít, na ktorom sa nachádza strieborný baránok hľadiaci smerom za seba. Nad hlavou baránka sa nachádza zlatá šesťcípa hviezda na zlatej stuhe, ktorá vychádza z jeho pysku. Baránok jedným kopýtkom pridržiava zlatú žrď zakončenú krížom s červeno-bielou vlajkou mesta. Symbol baránka pravdepodobne súvisel s prítomnosťou rádu [[Rád johanitov|johanitov]] v meste.&lt;ref&gt;Sloboda, M., Vrzgulová, M., 2005. Trenčín – obrazkový sprievodca. MS Agency, Bratislava, 52 s.&lt;/ref&gt; Za socializmu bol baránok účelovo označovaný za symbol textilného priemyslu v Trenčíne (vlna).

V 70. rokoch 20. storočia uvažoval MsNV Trenčín o zmene erbu mesta na ozubené koleso pred hradbami. Táto myšlienka však nebola realizovaná.

=== Vlajka ===
Červeno-biela vlajka mesta sa skladá z štyroch šachovnicovo usporiadaných políčok. Pričom v hornom roku vlajky, pri žrdi je umiestnené červené políčko štvorcového tvaru, vedľa neho je biele pole obdĺžnikového tvaru, do ktorého zasahuje trojuholníkový výstrih.&lt;ref&gt;[https://trencin.sk/pre-obcanov/o-meste/symboly/ www.trencin.sk - symboly mesta]&lt;/ref&gt;

== Politika ==
=== Predstavitelia mesta ===
[[Súbor:Town hall of Trencin (1).jpg|náhľad|Mestská radnica]]
==== Mešťanostovia a starostovia ====

*[[1887]] – [[1918]] – [[Ernest Ucsnay]] (mešťanosta)
*[[1918]] – [[1919]] – [[Alexander Zeleny]] (mešťanosta)
*[[1919]] – [[1920]] – [[Jozef Laco]] (mešťanosta)
*[[1920]] – [[1922]] – Cyril Svoboda (mešťanosta)
*[[1923]] – [[1924]] – [[Ing. Gustáv Dohnányi]] (starosta)
*[[1924]] – [[1928]] – [[Rudolf Misz]] (starosta)
*[[1928]] – [[1939]] – [[Jozef Reihel]] (starosta)
*[[1939]] – [[1945]] – [[Dr. Ján Zaťko]] (starosta, neskôr vládny komisár a mešťanosta)
*[[1945]] – [[Štefan Markovič]] (mešťanosta)

==== Predsedovia MsNV ====

*[[1945]] – Ján Zeman 
*[[1945]] – [[1946]] – [[Ján Barták]]
*[[1946]] – [[1948]] – [[Dr. Jozef Baár]]
*[[1948]] – [[Ján Mikula]]
*[[1948]] – [[1949]] – [[Eduard Klčo]]
*[[1949]] – [[1951]] – [[Štefan Ondruška]]
*[[1952]] – [[1954]] – [[Vojtech Kianička]]
*[[1954]] – [[1971]] – [[Anton Tomáš]]
*[[1971]] – [[1977]] – [[Rudolf Pajtina]]
*[[1977]] – 1990 – [[Štefan Rehák]]

==== Primátori mesta ====

*[[1990]] – 1994 – Štefan Rehák (nezávislý)
*[[1994]] – [[2002]] – Ing. [[Jozef Žiška]] (nezávislý, neskôr SOP)
*[[2002]] – [[2003]] – Ing. [[Juraj Liška (politik)|Juraj Liška]] (SDKÚ) (po menovaní za ministra obrany sa vzdal funkcie)
*[[2004]] – [[2010]] – Ing. [[Branislav Celler]] (SDKÚ-DS)
*[[2010]] – '''súčastnosť''' - Mgr. [[Richard Rybníček]] (nezávislý)

== Obyvateľstvo ==
&lt;table&gt;
&lt;tr&gt;&lt;td style=&quot;vertical-align:top&quot;&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;
! colspan=&quot;5&quot; align=&quot;center&quot; | Etnické zloženie obyvateľstva
|-
! Národnosť
!% (2011)
!% (2001)
|-
| Slováci
|85,22
| 95,29
|-
| Česi
|1,46
| 2,41
|-
| Maďari
|0,21
| 0,28
|-
| Moravania
|0,21
| 0,21
|-
| Rómovia
|0,03
| 0,08
|-
| Poliaci
|0,05
| 0,05
|-
| Nemci
|0,08
| 0,04
|-
| Rusíni
|0,05
| 0,04
|-
| Iní + nezistení
|12,69
| 1,6
|-
|}
&lt;/td&gt;&lt;td style=&quot;vertical-align:top&quot;&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;
! colspan=&quot;5&quot; align=&quot;center&quot; | Náboženské zloženie obyvateľstva
|-
! Náboženstvo
!% (2011)
! % (2001)
|-
| Rímskokatolícke
|54,22
| 65,76
|-
| Bez vyznania
|22,41
| 22,32
|-
| Evanjelická cirkev a. v.
|5,44
| 7,05
|-
| Gréckokatolícke
|0,43
| 0,32
|-
| Pravoslávie
|0,15
| 0,17
|-
| Iní + nezistení
|17,35
| 4,38
|-
|}
&lt;/td&gt;&lt;td&gt;
{| class=wikitable
!colspan=&quot;4&quot; align=&quot;center&quot;| Obyvateľstvo v okrese Trenčín podľa národnosti (2011).
|-
! Obyvateľstvo spolu ||113 261
|-
| Slovenská ||101 469
|-
| Česká ||1 189
|-
| Maďarská ||165
|-
| Moravská ||156
|-
| Rómska ||50
|-
| Poľská ||40
|-
| Nemecká ||65
|-
| Rusínska ||39
|-
| Ukrajinská ||21
|-
| Chorvátska ||8
|}
&lt;/td&gt;&lt;/tr&gt;&lt;/table&gt;
'''Vývoj počtu obyvateľov mesta Trenčín od r. 1850 do r. 2022'''&lt;ref&gt;Retrospektivní lexokon obcí ČSSR 1850 – 1970, Statistický lexikon obcí ČSSR 1982, vyd. Federální statistický úřad. Praha 1984. Krajský štatistický úrad v Trenčíne (cenzus 1991, 2001)&lt;/ref&gt;
{| style=&quot;text-align:center&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|-

| '''Rok''' || [[1850]] || [[1869]] || [[1880]] || [[1890]] || [[1900]] || [[1910]] || [[1921]] || [[1930]] 
|[[1940]]|| [[1950]] || [[1961]] || [[1970]] || [[1980]] || [[1991]] || [[2001]]

|[[2011]]
|[[2018]]
|[[2019]]
|[[2020]]
|[[2021]]
|[[2022]]
|[[2023]]
|[[2024]]
|[[2025]]
|[[2026]]
|-
| '''Počet obyvateľov''' || 2 602 || 4 903 || 5 368 || 6 135 || 7 011 || 7 805 || 10 411 || 11 809 
|13 647|| 16 235 || 22 257 || 29 055 || 47 887 || 56 828 || 57 854 ||55 505 ||54 808&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Materiál na rokovanie Mestského Zastupiteľstva|url=https://trencin.sk/wp-content/uploads/2018/06/bod-17-Návrh-na-určenie-počtu-poslancov-a-volebné-obvody-2018.pdf|dátum vydania=04.07.2018|dátum prístupu=04.07.2018|vydavateľ=Mesto Trenčín}}&lt;/ref&gt;||55 383||55 416
|54 458
|54 107
|54 012
|53 940
|53 828
|53 751
|}

== Kultúra ==
[[File:1. máj v Trenčíne.tif|thumb|Oslavy Sviatku práce na Štúrovom námestí.]]
=== Galérie ===
* [[Galéria Miloša Alexandra Bazovského]] bola založená v roku 1969, roku  2001 bola presťahovaná do priestorov Maršovského paláca na Palackého ulici.
* Mestská galéria Trenčín
*Galéria Nová Vlna
*Galéria Vážka

=== Knižnice ===
* Verejná knižnica Michala Rešetku (5 pobočiek)
* Ústredná knižnica Slovenskej armády
* Univerzitná knižnica Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka

=== Divadlo ===
* Mestské divadlo Trenčín (bývalé Trenčianske hradné divadlo)
* Hudobné divadlo Trenčín
* Divadlo Normálka
* Virtuálne divadlo Trenčín
* KKC Hviezda

=== Múzeá ===
* [[Trenčianske múzeum]] - viaceré pobočky v meste 
*Letecké múzeum Hangár X

=== Hudba ===
* Metal goes to Jazz – Jazz goes to Metal
* Gulliver's Band
* Ľubor Martin Mikrostar
* [[Bez ladu a skladu]]
* [[Chór vážskych muzikantov]]
* Štefan Skrúcaný

=== Kiná ===
* ARTKINO METRO - '''Dočasne zatvorené'''
* CINEMAX Trenčín
*Kino Hviezda


&lt;big&gt;'''Nákupné centrá'''&lt;/big&gt;

• [[OC Laugarício]]

• [[ZOC Max Trenčín|ZOC Max]]

• [[StopShop Trenčín|StopShop]] Trenčín

• [[OC City Park]]

• [[Retail Park Vinohrady]] - '''''&lt;u&gt;Vo výstavbe&lt;/u&gt;'''''

=== Pravidelné podujatia ===
V meste sa nachádza Výstavisko Expo center, predtým Výstavisko TMM (Trenčín mesto módy).
;Hudobné podujatia
* [[Pohoda (festival)|Pohoda Festival]] na Letisku Trenčín
* Jazz pod hradom
* Runway international rock festival

;Festivaly
* Divadelný festival Sám na javisku
*Filmový festival HoryZonty
*[[Pohoda (festival)]]
*[[Grape]]

;Výstavy
* Rock-Pop-Jazz… vo fotografii

;Výstavisko Expo center
* Trenčín mesto módy
* SATOT, Salón textilnej a odevnej techniky
* Medzinárodná výstava obrannej techniky (IDEE)
* Učeň, výstava výrobkov žiakov SOU a SPV
* Komunálna technika, medzinárodná výstava zameraná na komunálnu sféru a využitie odpadu
* Aqua, medzinárodná výstava vodného hospodárstva, hydroenergetiky a ochrany životného prostredia
* Zlatá Fatima, súťaže producentov módy a odievania
* Elo sys, medzinárodný veľtrh elektrotechniky, elektroniky a energetiky
* Záhradkár, Včelár, Zdravý životný štýl, Poľovníctvo a rybárstvo
* Beauty Slovakia
* Auto, moto show- medzinárodná výstava automobilov
* Výstava koní
* Burza starožitností a zberateľských predmetov

== Parky ==
* [[Lesopark Brezina]]
* Chránený areál Park Záblatie ({{ha|4.50|m}})
* Park M. R. Štefánika
* Park Pod Juhom

== Šport ==
* [[futbal]] – v  Trenčíne sa hrá najvyššia slovenská futbalová súťaž zásluhou klubu [[AS Trenčín]]
* [[ľadový hokej]] – slovenská hokejová extraliga sa hrá v Trenčíne zásluhou klubu [[Dukla Trenčín]]
* [[bandyhokej]]:&lt;ref&gt;[http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/116-bandy-hokej-v-senici-uz-tuto-nedelu-prid-si-ho-vyskusat-na-zimak Bandy hokej v Senici už túto nedeľu, príď si ho vyskúšať na zimák]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.nazahori.sk/index.php/senica/item/147-foto-senican-obnovuje-po-89-rokoch-na-slovensku-predchodcu-ladoveho-hokeja FOTO: Seničan obnovuje po 89 rokoch na Slovensku predchodcu ľadového hokeja ]&lt;/ref&gt;
* [[rýchlostná kanoistika|kanoistika]]- AŠK Dukla Trenčín, športový oddiel rýchlostnej, 	Kanoistický klub TTS Trenčín, 	TJ Slávia Športová škola Trenčín, kanoistický klub
* [[hádzaná (7 hráčov)|hádzaná]] – HK Štart Trenčín – Spoločná slovensko-česká súťaž hádzanárok (WHIL) – (sezóna 2007/2008 – 5. miesto/12)
* [[florbal]] – [[ŠK 1. FBC Trenčín]], klub založený v roku 2005, v mužskej extralige počas svojej existencie získal sedem (do roku 2023) titulov majstra Slovenska, jedenkrát druhé a raz tretie miesto, čím sa stal najúspešnejším klubom na Slovensku Florbalový klub AS Trenčín- hrá najvyššiu florbalovu ligu(1 titul)

=== Športoviská v Trenčíne ===
==== Zimné štadióny ====
* Zimný štadión Pavla Demitru – domovský štadión Dukly Trenčín, nachádza sa na Považskej ulici
* Zimný štadión Mariána Gáboríka (predtým J&amp;T Arena) – menší zimný štadión v susedstve Dukly
* Hokejová akadémia v študentskom kampuse. Hlavná hala pre hokejove zapasy a druha hala pre tréningy. Hokejova akademia je pod sugesciou Strednej športovej školy v Trenčíne.

==== Futbalové štadióny ====
* Štadión na Sihoti- domovský štadión AS Trenčín

==== Športové haly ====
* Mestská športová hala – nachádza sa na Mládežníckej ulici
* Športová hala AŠK Dukla Trenčín – nachádza sa na Štefánikovej ulici
* Športova hala Arena Ostrov - nachadza sa na Ostrove

==== Plavárne a kúpaliská ====
* Mestská plaváreň
* Plaváreň na ZŠ Laca Novomeského
* Plaváreň na SPŠ stavebnej
* Plaváreň na ZŠ Na dolinách '''nefunkčná'''
* Letná plaváreň Za mostami ('''nefunkčná''', prevádzka reštaurácie so zverincom)
* Letná plaváreň na Ostrove

Okrem vyššie uvedených športovísk buduje Mesto v jednotlivých častiach nové viacúčelové športoviská pri školách, ktoré sú prístupné aj verejnosti. Takisto je v meste viacero tenisových kurtov, skatepark, strelnice, vodácke základne, tanečné kluby a ostatné možnosti, ktoré poskytujú v Trenčíne zázemie pre akýkoľvek druh športu.

== Hospodárstvo a infraštruktúra ==
=== Doprava ===
==== Železničná doprava ====
Mestom Trenčín prechádzajú 2 železničné trate- [[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120 Bratislava- Žilina]], ktorej modernizácia je už dokončená a [[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143 Trenčín- Chynorany]]. V roku [[2017]] bol odovzdaný do užívania nový železničný most, postavená je nová letná plaváreň, keďže stará ustúpila novému mostu. Pre obyvateľov asanovaných domov vystavalo mesto náhradné domy na novovzniknutých uliciach Slivková a Šafránová. Trenčín sa v roku 2026 dočkal vynovenej Autobusovej stanici.&lt;ref&gt;http://trencin.sme.sk/c/6326208/autobusova-a-zeleznicna-stanica-sa-dockaju-rekonstrukcie.html&lt;/ref&gt;

Územie mesta Trenčín obsluhujú tieto štyri železničné stanice:
* [[Železničná stanica Trenčín]] ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]], [[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143]]) - '''''Hlavná stanica'''''
* [[Železničná stanica Trenčín – Predmestie]] ([[Železničná trať Trenčín – Chynorany|Trať 143]])
* [[Železničná stanica Trenčín – Zlatovce]] ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]])
* Železničná zastávka Trenčín – Opatová ([[Železničná trať Bratislava – Žilina|Trať 120]])

==== Cestná doprava ====
Katastrom mesta prechádza [[Diaľnica D1 (Slovensko)|Diaľnica D1]] (úsek [[Chocholná-Velčice|Chocholná]] – [[Nemšová]]) a prieťahy štátnych ciest [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|I/61]] a [[Cesta II. triedy 507 (Slovensko)|II/507]]. Plánuje sa výstavba rýchlostnej cesty [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]], ktorá odbremení vyťaženú štátnu cestu [[Cesta I. triedy 9 (Slovensko)|I/9]], ktorá lemuje mesto Trenčín v juhozápadnom okraji.

V roku [[2011]] začala výstavba juhovýchodného obchvatu mesta Trenčín, ktorého súčasťou je aj druhý cestný most cez rieku Váh v Trenčíne&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = TASR
  | titul = Most cez Váh začnú v Trenčíne stavať na jeseň
  | url = http://hnonline.sk/c1-51504230-most-cez-vah-zacnu-v-trencine-stavat-na-jesen
  | dátum vydania = 8.4.2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 4.5.2011
  | vydavateľ = hnonline.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;. Ten bol otvorený v [[Marec 2015|marci 2015]]. Tento obchvat v prvej etape odbremenil preťažený cestný most v centre a prevádza dopravu v smere na [[Dubnica nad Váhom|Dubnicu]] a do centra po štvorprúdovej Električnej ulici. V druhej etape bude obchvat pokračovať v lokalite Východnej ulice, tunelom prejde masívom Breziny a vyvedie dopravu do oblasti Kubrá, čím odbremení Hasičskú ulicu a najmä križovatku na Nám. SNP pred Hotelom Elizabeth (bývalý Hotel Tatra).

==== Letecká doprava ====
V mestskej časti [[Biskupice (Trenčín)|Biskupice]] na juhozápade mesta leží [[Letisko Trenčín|Trenčianske letisko]], ktoré slúži na vojenské, prípadne aj civilné účely. Na tomto letisku sa nachádza podnik [[Letecké opravovne Trenčín, a.s.]], opravujúci lietadlá a vrtuľníky z celého sveta.

==== MHD ====
* Mestskú hromadnú dopravu v Trenčíne zabezpečuje na základe zmluvy o výkonoch vo [[verejný záujem|verejnom záujme]] dopravca [[Transdev Trenčín]].
* V Trenčíne jazdia autobusové linky č. 1 až 25. Premávajú tu aj nočné linky N1 až N3
* V minulosti sa uvažovalo aj o trolejbusovej doprave (známe sú plány prepojiť Trenčín s Dubnicou), táto myšlienka však neskôr upadla a naplno sa rozšírila len autobusová doprava.
* V budúcnosti sa počíta aj s možnosťou zapustenia koľají Bánoveckej trate na úroveň povrchu a jej využitia ako spojnice centra mesta s oblasťami na juhu mesta.{{Bez citácie}}

==== Vodná doprava ====
Trenčín leží na trase plánovanej [[Vážska vodná cesta|Vážskej vodnej cesty]]. Vybudovaná je plavebná komora, ktorá slúži na prekonanie výškového rozdielu v mieste prehradenia rieky. V meste Trenčín sa plánuje aj výstavba [[prístav]]u, v súčasnosti sa v meste nachádza len menšie prístavisko určené primárne pre výletné, športové lode a lode vodných záchranárov a zimný prístav.

== Školstvo ==
=== Základné ===

==== Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti Mesta Trenčín ====

*[[Základná škola (Trenčín, Veľkomoravská 12)|Veľkomoravská ulica 12 (predtým 4. ZDŠ)]]
* Dlhé Hony 1 (predtým 5. ZDŠ) - '''Základná škola Dlhé Hony'''
* Petra Bezruča 66 (predtým 6. ZDŠ) - '''[[Základná škola Bezručova 66 Trenčín]] -''' &lt;u&gt;Najlepšie hodnotená škola v Trenčíne&lt;/u&gt;
* Hodžova 37 (predtým 7. ZDŠ)
* L. Novomeského 11 (predtým 9. ZDŠ)
* Východná 9
* Na Dolinách 27 ([[Detské mestečko]])
* Kubranská cesta
* Potočná 86 (malotriedka, len prvý stupeň)

==== Školy v zriaďovateľskej pôsobnosti cirkvi ====

* Základná škola s materskou školou sv. Andreja - Svorada a Benedikta

==== Súkromné základné školy ====

* Základná škola Futurum

Zaniknuté ZŠ:
* 1. ZDŠ – sídlila v centre, v dnešnej budove Detského oddelenia Verejnej knižnice Michala Rešetku
* 2. ZDŠ – sídlila na Sihoti, na Študentskej ulici. Zrušená pre nedostatok žiakov. Vychovávala futbalistov pre AS Trenčín. Túto úlohu v súčasnosti spĺňa ZŠ Na Dolinách 27. V budove 2. ZŠ dnes sídli Trenčianska univerzita A. Dubčeka.
* 3. ZDŠ – sídlila v centre, na Ulici 1. mája, oproti Gymnáziu Ľudovíta Štúra. Dnes je v jej budove cirkevná ZŠ a Pedagogicko- sociálna akadémia
* 8. ZDŠ – samostatná organizačná jednotka dnešnej ZŠ Laca Novomeského, s ktorou sa spojila a teda zanikla.

=== Stredné školy ===
* [[Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne|Gymnázium Ľudovíta Štúra]]
*Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého
* Súkromné gymnázium Futurum
*Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu
*Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša 
*Škola umeleckého priemyslu Trenčín
*Stredná športová škola
*Stredná zdravotnícka škola Celestíny Šimurkovej
* Stredná odborná škola pedagogická sv. Andreja-Svorada a Benedikta
* Dopravná akadémia
* Stredná odborná škola Pod Sokolicami
* Stredná odborná škola letecko-technická 
* [[Stredná odborná škola obchodu a služieb (Trenčín, P. Jilemnického 24)|Stredná odborná škola obchodu a služieb]] 

=== Vysoké školy ===
* [[Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne|Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka]]

== Priemysel a hospodárstvo ==
Priemysel v meste je orientovaný najmä na strojársku výrobu, v minulosti bolo mesto známe aj textilnou výrobou, ktorá však v priebehu 90. rokov 20. storočia upadla. Medzi veľké strojárske spoločnosti patria [[TRENS, a.s.]] (bývalá [[TOS]]), [[Letecké opravovne Trenčín]] (LOTN), výrobca obrábacích strojov (bývalé vojenské opravovne AOZ - Armádne opravárenské závody) a [[KONŠTRUKTA - Industrial, a.s.]] a [[KONŠTRUKTA - Defence, a. s.]] – pôvodne štátny podnik a vývojový závod [[Škoda Holding|Plzenskej zbrojovky]] dnes rozdelený na dve akciové spoločnosti, jednu s civilnou výrobou pre gumárenský priemysel a druhý zameraný na výskum a vývoj zbraňových systémov. V roku 2011 začala v Trenčíne činnosť [[AU Optronics Slovakia s. r. o.|AU Optronics, s. r. o.]] zaoberajúca sa výrobou [[Displej s kvapalnými kryštálmi|LCD]] monitorov. Svoje vývojové centrum tu má americká firma Johnson Controls. 

== Osobnosti ==
=== Rodáci ===
{{Stĺpce|2|
* [[Pavol Barabáš]] (* [[1959]]) – režisér a cestovateľ
* [[Danka Barteková]] (* [[1984]]) – strelkyňa, medailistka z LOH 2012
* [[Rudolf Biermann]] (* [[1958]]) – filmový producent
* JUDr. [[Jozef Buday]] – verejný činiteľ a [[politik]]
* [[Karol Csino]] – slovenský [[spevák]] a herec [[Rómovia|rómskeho]] pôvodu
* [[Miroslav Červenka]] – významný organizátor hokejového športu na Slovensku po r. 1945
* [[Richard Dedek]] – významný slovenský moderátor
* [[Ivan Engler]] – slovensko-rakúsky lekár, vedec, spisovateľ, pôsobiaci v Salzburgu, držiteľ kolektívnej Nobelovej ceny
* [[Igor Fábry(mykológ)|Igor Fábry]] - [[mykológia|mykológ]]
* [[Kornel Földvári]] – slovenský spisovateľ
* [[Juraj Fuchs]] – slovenský novinár
* [[Štefan Furka]] – slovenský [[učiteľ|pedagóg]] a matematik
* [[Marián Gavenda]] – pápežský prelát, bývalý hovorca Konferencie biskupov Slovenska
* [[Marián Gáborík]] – slovenský hokejista
* Ing. [[Pavol Hamžík]] – podpredseda vlády v období po r. 1989
* RNDr. [[Ján Hanušin]] – riaditeľ Slovenského národného múzea
* [[Mici Haraszti]] – herečka činohry maďarského Národného divadla
* [[Zdeno Chára]] – slovenský hokejista, hviezda NHL
* [[Marián Chovanec]] – rímskokatolícky [[biskup]] [[Nitra|nitrianskej]] [[Diecéza (biskupstvo)|diecézy]]
* [[Jarmila Lajčáková-Hargašová]] – moderátorka
* [[Egon Lánský]] – podpredseda vlády Českej republiky
* [[Michal Kaščák]] – hudobník, organizátor najväčšieho slovenského festivalu [[Festival Pohoda|Bažant Pohoda]]
* [[Aladár Kočiš]] – významný slovenský novinár, minister v čase  Slovenskej republiky
* [[Frank Kuruc]] – nemecký jazzgitarista 
* [[Lýdia Kyseľová]] – dlhoročná šéfredaktorka vydavateľstva Mladé Letá
* [[Ivan Lendvay]] – námorný kapitán
* [[Pavel Lizoň]] - [[Mykológia|mykológ]], [[spisovateľ]]
* Genpor. Ing. [[Alojz Lorenc]] – námestník federálneho ministra vnútra ČSSR, posledný šéf komunistickej [[Štátna bezpečnosť|tajnej polície ŠtB]]
* [[Július Mazanec]] – televízny režisér
* [[Ivan Michalec]] – slovenský urbanista, držiteľ [[Cena Dušana Jurkoviča|Ceny Dušana Jurkoviča]]
* [[Václav Mika]] – generálny riaditeľ [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]]
* [[Mjay Beatz]] – slovenský hudobný producent a DJ
* [[Nora Kabrheľová|Nora Mojsejová]] – podnikateľka a politička
* PhDr. [[Soňa Müllerová]], rod. Behulová – slovenská televízna moderátorka
* [[Natalli DiAngelo]] – pornoherečka
* [[Karin Olasová]] – slovenská moderátorka a [[herečka]]
* [[Peter Oravec]] – divadelný režisér na Novej scéne v Bratislave
* [[Igor Pietor]] – filmový režisér
* [[Ján Plachetka]] – šachový veľmajster
* [[Ida Rapaičová]] – slovenská herečka
* [[Richard Rybníček]] – hudobník a bývalý ústredný a neskôr generálny riaditeľ STV, v súčasnosti zastáva funkciu primátora mesta Trenčín
* [[Štefan Skrúcaný]] – slovenský [[herec]] a moderátor
* [[Marta Sládečková]] – slovenská herečka
* [[Štefan Kožka]] – slovenský herec a režisér
* [[Pavel Strassmann]] – partizán (1944 – 45), vysoký dôstojník armády USA
* Ing. [[Pavol Suchán]] – námestník ministra zahraničných vecí ČSFR okolo r. 1992
* [[Ján Svorada]] – cyklista, víťaz troch etáp Tour de France
* [[Karol Štúr]] – slovenský [[básnik]], [[kňaz]] a [[učiteľ]]
* [[Fraňo Tiso]] – v čase  Slovenskej republiky veľvyslanec Slovenskej republiky v SSSR a splnomocnenec vlády pre evakuáciu na jar 1945
* [[Ivan Trebichavský]] – slovenský právnik a protifašistický bojovník
* [[Eva Mária Uhríková]] – slovenská [[speváčka]]
* [[Ľubomír Vajdička]] – slovenský divadelný režisér
* JUDr. [[Vojtech Zamarovský]] – slovenský [[autor]] literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva
* [[Dalibor Zelik]] – verejný činiteľ a [[historik]]

}}

=== Pôsobiaci v meste ===
{{Stĺpce|2|
* [[Jozef Branecký (spisovateľ)|Jozef Branecký]] (* [[1882]]{{--}}† [[1962]]){{--}}rektor slovenskej rehole piaristov, spisovateľ a popularizátor miestnej histórie
* [[Miloš Alexander Bazovský]] (* [[1899]]{{--}}† [[1968]]){{--}}slovenský maliar
* Cyril Guniš (* [[1901]]{{--}}† [[1974]]){{--}}rímskokatolícky kňaz, piarista, jazykovedec, pedagóg.&lt;ref&gt; KUBANOVIČ, Zlatko: '' Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924)''. Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 239 - 240.&lt;/ref&gt;
* [[Václav Pavel Borovička]] – spisovateľ literatúry faktu
* MUDr. [[Karol Brančík]] – významný lekár, prírodovedec a muzeológ, dlhoročný člen a predseda [[Prírodovedný spolok župy Trenčianskej|Prírodovedného spolku župy Trenčianskej]]
* [[Beatrix Čelková]] rod. Pospíšilová – členka odbojovej skupiny [[Flóra (protifašistická odbojová skupina)|Flóra]]
* [[Pavol Demitra]] – hokejista NHL, kapitán slovenskej reprezentácie
* [[Alexander Dubček]] – slovenský politik
* Gen. [[Alois Eliáš]] – generál armády Československej republiky, od roku 1935 až do septembra 1938 pôsobil ako veliteľ V. zboru v Trenčíne.
* [[Julius Fučík]] – komunistický český novinár, v čase 1. ČSR v Trenčíne slúžil základnú vojenskú službu
* [[Ján Hajduch]] – slovenský fotograf
* [[Ján Halaša]] – slovenský fotograf
* [[Alena Heribanová]] – slovenská televízna moderátorka
* [[Mária Holoubková – Urbasiowna]] – fotografka
* MUDr. [[Alojz Chura]] – priekopník slovenskej pediatrie
* [[Juraj Jánošík]] – slovenský ľudový hrdina, zúčastnil sa na strane Rákóczyho [[kuruci|kurucov]] bitky proti cisárskym [[labanci|labancom]] [[bitka pri Trenčíne|v okolí Hámrov pri Trenčíne]] v r. 1708.
* [[Karol Kállay]] – významný slovenský fotograf
* [[Karol Körper]] – r.k. kňaz, kanonik, študoval na gymnáziu v Trenčíne
* [[Ivan Krajíček]] – slovenský spevák a umelec, vyrastal, študoval a žil v Trenčíne, má tu pochovaných aj rodičov
* [[Alexander Mach]] – minister prvej Slovenskej republiky, začiatkom prvej ČSR žil a pôsobil jeden rok v Trenčíne
* [[Mons. Andrej Marsina]] – člen Štátnej rady Slovenskej republiky
* [[František Palacký]] – študoval na trenčianskom evanjelickom lýceu zhruba v rokoch 1811 – 1813, učil ho tu aj otec Ľudovíta Štúra
* [[Ján Stanek]] (známy aj ako „Železný kapitán“) – v roku 1939 pôsobil na veliteľstve 1. divízie v Trenčíne
* [[Nataša Tanská]] – spisovateľka
* ThDr. [[Jozef Tiso]] – r.k. kňaz, od r. 1914 poľný kurát trenčianskeho 71. pešieho pluku, neskôr poslanec a minister zdravotníctva prvej Československej republiky a prezident [[prvá Slovenská republika|prvej Slovenskej republiky]]
* JUDr. [[Štefan Tiso]] – predseda vlády prvej Slovenskej republiky 1944 – 1945
* Gen. [[Jozef Turanec]] – generál armády Slovenskej republiky, veliteľ [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]]
}}

== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|Hungary}} [[Békéscsaba]], [[Maďarsko]]
* {{flagicon|Taliansko}} [[Casalecchio di Reno]], [[Taliansko]]
* {{flagicon|France}} [[Cran-Gevrier]], [[Francúzsko]]
* {{flagicon|Srbsko}} [[Kragujevac]], [[Srbsko]]
* {{flagicon|Česko}} [[Uherské Hradiště]], [[Česko]]
* {{flagicon|Poland}} [[Tarnów]], [[Poľsko]]
* {{flagicon|Česko}} [[Zlín]], Česko

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Trenčin.JPG|[[Trenčiansky hrad]]
Súbor:Synagoga, Trencin (2007).jpg|Synagóga 
Súbor:Trenčín, hotel Tatra.jpg|Hotel Tatra 
Súbor:Trencin-Roman2.JPG|Víťazný nápis cisára [[Marcus Aurelius|Marca Aurélia]]
Súbor:Trencin (south-western part).JPG|Centrum mesta z hradu
Súbor:Trencin Dom armady.jpg|Dom armády
Súbor:Trenčín, Farské schody (3).jpg|Farské schody
Súbor:Trenčín, hradná skala.jpg|Reliéf [[Ján Jiskra z Brandýsa|Jána Jiskru]] z rokov 1915 – 1916
Súbor:Trenčín, kostol sv. Františka Xaverského.jpg|Kostol sv. Františka Xaverského
Súbor:Trenčín, morový stĺp.jpg|Morový stĺp
Súbor:Trenčín, kostel Narození Panny Marie (2).jpg|Kostol Narodenia Panny Márie
Súbor:Trencin sidlisko Juh.JPG|Sídlisko Juh
Súbor:Nový vs. starý.jpg|Výstavba nového železničného mosta (júl 2015)
File:Trenčín Castle in 2021.jpg|ZOC Max Trenčín
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam ulíc a námestí v Trenčíne]]
* [[Zoznam kultúrnych pamiatok v Trenčíne]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [https://egov.trencin.sk/ Elektronické služby Mesta Trenčín]
* [http://www.tsk.sk Trenčiansky samosprávny kraj]

{{Trenčín}}
{{Obce okresu Trenčín}}
{{Pamiatkové rezervácie na Slovensku}}
{{Európske hlavné mesto kultúry}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Trenčín| ]]
[[Kategória:Okres Trenčín]]
[[Kategória:Mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Trenčiansky kraj]]
[[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie na Slovensku]]
[[Kategória:Turistická značkovaná trasa číslo 0701]]
[[Kategória:Univerzitné mestá na Slovensku]]
[[Kategória:Sídla na Váhu]]</text>
      <sha1>0oy02on2tdrjjmcn07tdeko2k70fe1t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Livónsko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>9173</id>
    <revision>
      <id>8189676</id>
      <parentid>8025579</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T12:16:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Redaktor GLAM</username>
        <id>256980</id>
      </contributor>
      <comment>Higher resolution version of image</comment>
      <origin>8189676</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23191" sha1="bqf64hrv1tztokl7kipo2rzqfhgukrk" xml:space="preserve">[[Image:Medieval Livonia 1260.svg|right|thumb|200px|Livónsko okolo roku 1260]]
{{Dejiny Lotyšska}}

'''Livónsko''' ([[lotyština|po lotyšsky]]: ''Livonija'' (Vidzeme), [[estónčina|po estónsky]]: ''Liivimaa'', [[litovčina|po litovsky]]: ''Livonija'', [[nemčina|po nemecky]]: ''Livland'', [[poľština|po poľsky]]: ''Inflanty'', [[ruština|po rusky]]: ''Лифляндия'') je historické územie a historický štát na území dnešného [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Estónsko|Estónska]]. Názov sa používal od druhej štvrtiny [[13. storočie|13. storočia]]. Jeho obyvateľstvo tvorili Livovia (väčšinou fínske kmene), patriaci k ugrofínskym národom, ktorých rečou bola dnes takmer vymretá [[livčina]]. Súčasťou Livónska bolo päť kniežatstiev (biskupstiev):
* Livónske kniežatstvo
* Rižské kniežatstvo
* Kurlandské kniežatstvo
* Derptské kniežatstvo
* Eselvikské kniežatstvo
V [[10. storočie|10. storočí]] obyvateľstvo Livónska platilo daň ruskému kniežaťu [[Vladimír I. (Kyjevská Rus)|Vladimírovi I.]] V roku [[1030]] knieža [[Jaroslav I. (Kyjevská Rus)|Jaroslav I. Múdry]] porazil kmene [[Estónci|Estóncov]] a na ich území postavil mesto Juriev, známe ako Derpt (dnes [[Tartu]] na území [[Estónsko|Estónska]]). V časoch feudálnej rozdrobenosti [[Ruská federácia|Ruska]] bolo Livónsko podriadené Polackému kniežatstvu. V roku [[1157]] sem prišli brémski kupci, ktorí tu postavili svoje sklady pre svoj tovar. Tak založili mesto [[Ikeskole]]. V roku [[1184]] sa počas misionárskeho poslania augustínsky mních [[Meinard]] dostal s kupcami k brehom rieky [[Dvina]], aby tu u miestnych pohanov rozšíril [[kresťanstvo]]. Išlo to však veľmi pomaly.

Po tom, ako v roku [[1191]] dostal od biskupa práva, Meinard poprosil pápeža [[Klement III. (pápež)|Klementa III.]], aby vyhlásil križiacku výpravu do tejto oblasti. Počas vládnutia druhého biskupa Bertolda sa križiakom podarilo priblížiť sa k ústiu rieky Dvina. Napriek tomu, že [[križiacke výpravy|križiaci]] rýchlo postupovali územím, biskup Bertold v roku [[1198]] stratil v boji život. Jeho nasledovník – biskup [[Albert I. Rižský]] – docielil poslušnosť miestneho obyvateľstva uzavretím mieru. Na počesť tohto mieru v roku [[1201]] založil [[Riga|Rigu]] a [[Rád mečových bratov|Livónsky rád]]. Rozširujúc kresťanstvo na juhovýchode Livónska, biskup bol povinný platiť daň polackým kniežatám. Ale po obsadení pevnosti Kukeinos a Gersiku v roku [[1205]], daň prestal platiť. Jednu tretinu svojho územia venoval nemeckým rytierom. [[Ruská federácia|Rusko]] odvtedy stratilo svoj vplyv na Pobaltsko. Od tohto času sú dejiny Livónska úzko späté s dejinami [[Rád mečových bratov|Livónskeho rádu]], ktorý sa vtedy tiež osamostatnil.

Po zjednotení [[Rád mečových bratov|Livónskeho rádu]] s [[Rád nemeckých rytierov|Rádom nemeckých rytierov]] v roku [[1288]] vznikla Livónska provincia Nemeckého rádu rytierov.

== Forma vlády ==
Livónsko bolo podriadené rímskemu pápežovi a nemeckému panovníkovi. Najsilnejšími územiami v krajine boli usadlosti [[Rád mečových bratov|Livónskeho rádu]] a Rižskej arcidiecézy. Politika krajiny bola silno centralistická, a to najmä na území rádu. Na jeho čele stál ''magister'', ktorý vykonával túto funkciu doživotne. Celé územie Livónska sa delilo na oblasti, v ktorých na čele stáli ''[[komtúri]]'' a ''[[fogti]]'', žijúci na hradoch.

Podľa postavenia mali fogti v [[13. storočie|13. storočí]] nižšiu hodnosť ako komtúri. Toto delenie však v [[14. storočie|14. storočí]] zmizlo. Spolu s niektorými vyššie postavenými z [[Rád mečových bratov|Livónskeho rádu]] boli členmi konventu, ktorý mal na starosti administratívne a vojensko-politické záležitosti.

[[image:Livland (105417975).jpg|thumb|250px|left|Územie Livónska v 15. storočí]]
V Rižskej arcidiecéze mal vládu na starosti arcibiskup a kapitula kanonikov (rada 12 vyšších svätých služobníkov). Od druhej polovice [[14. storočie|14. storočia]] sa v arcidiecéze začali konať zhormaždenia vazalov arcidiecézy, tzv. ''mantagy''. O storočie neskôr vznikla rada arcidiecézy (15. storočie), ktorá sa skladala zo šiestich členov kapituly a šiestich vazalov. Územie arcidiecézy sa delilo na tri časti:
* ''Domen'' – územie a majetok arcibiskupa
* ''Územie kapituly''
* ''Územie vazalov''

Vazali boli na svojom teritóriu hospodársky takmer samostatní. V [[14. storočie|14.]] – [[15. storočie|15. storočí]] postupne vznikali panstvá a vazali sa z rytierov stávali veľkostatkármi. V roku [[1257]] dostali od arcibiskupa Silvestra Stoddevešera privilégia (tzv. ''Milosť Silvestra''), ktoré vlastníkov pôdy oprávňovali zmeniť jej status na súkromný majetok vazalov.

Livónski roľníci žili na dedinách, združení v pagastoch. Na čele pagastu stál feudálom zvolený starosta. Pagasty mali aj svoje súdy, ktorým zasadali vzhľadom na vek roľníkov tí starší. Postupne tu nastala zmena systému z dedinského na tzv. ''chutorský'' – čo znamenalo, že stavby nových panstiev sa roľníci snažili stavať v menej plododajných miestach krajiny. Ich hlavnou pracovnou činnosťou v [[13. storočie|13. storočí]] bolo pestovanie plodín a chov dobytka. Keď hrozilo nebezpečenstvo [[križiaci|križiakov]], roľníci prišli väčšinou o dobytok, sriebro, potraviny a ozdobné veci. Koncom [[15. storočie|15. storočia]] – v roku [[1494]] – vydaním právnickeho zákona posilnenia roľníkov sa rižský arcibiskup zaviazal svojim vazalom vzájomne vydať späť utekajúcich roľníkov. Na základe tejto zmluvy vznikol osobitý súd (tzv. ''Hakengericht'') pre urovnanie záležitostí migrujúcich roľníkov s arcibiskupom. Okrem iného súd rozhodoval vo veciach príslušnosti roľníka k vládcovi pomocou Zemskej knihy.

Spojkou medzi feudálmi a roľníkmi boli lejtmani (pôvodom [[Lotyši]]) – vazali [[Rád mečových bratov|Livónskeho rádu]] a rižskej arcidiecézy. Práve oni mali priamo na starosti roľníkov pracujúcich na poliach. Mohli ich použiť na čokoľvek, ale boli povinní zúčastniť sa vojenských výprav.
 
== Vzťahy medzi Livónskym rádom a Rižskou arcidiecézou ==
Vzťahy medzi [[Rád mečových bratov|Livónskym rádom]] a Rižskou arcidiecézou boli zložité a spletité. V [[13. storočie|13. storočí]] sa rádu podarilo oslobodiť sa od vazalskej závislosti od biskupov, a tak mohla začať boj za hegemóniu v Livónsku. Boje sa odohrávali v [[Riga|Rige]]. Zo začiatku bol starostom [[Riga|Rigy]] arcibiskup [[Albert I. Rižský|Albert von Buxhoevden]], ktorý sa však vzdal práv na mesto v prospech dánskeho kráľa. Rižania sa však v roku [[1221]] vzbúrili a zorganizovali povstanie, ktorého cieľom bolo zvrhnúť dánskeho kráľa a prevziať moc do rúk Rady spoluobčanov a magistrátu (tzv. ''Mestská rada''). Od druhej polovice [[13. storočie|13. storočia]] sa rada plnila pomocou magistrátu, ktorý určoval svojich nových členov. V [[13. storočie|13. storočí]] už mal magistrát dvadsať členov, vrátane šesťnástich richtárov, ktorí vykonávali svoju funkciu doživotne, a štyroch burgmajstrov. Koncom [[13. storočie|13. storočia]] sa [[Riga]] stala členom Hanského zväzu a prebrala hamburské mestské právo. Rižské statusy, ktoré sa tak museli prepracovať, s menšími zmenami platili až do [[17. storočie|17. storočia]].

Dôvodom otvoreného vojenského konfliktu s [[Rád mečových bratov|Livónskym rádom]], trvajúceho vyše 30 rokov, ktorý museli obyvatelia [[Riga|Rigy]] riešiť koncom [[13. storočie|13. storočia]], bol práve vstup [[Riga|Rigy]] do [[Hanza|Hanzy]]. V roku [[1330]] po dlhom obliehaní mesta bol odpor spoluobčanov prekonaný a [[Riga]] sa vzdala. Podľa dohovoru zo dňa [[23. marec|23. marca]] [[1330]] [[Riga]] priznala nadvládu [[Rád mečových bratov|Livónskeho rádu]] na svojom území a až do začiatku [[15. storočie|15. storočia]] bola pod jej patronátom.

Porážka [[Rád nemeckých rytierov|Nemeckého rádu]] v roku [[1410]] v bitke pri Tanenbergu (Grunwald) mala veľký vplyv na politické vzťahy medzi krajinami vo východnom Pobaltsku. Časom sa rád stal až do roku [[1525]] závislým od [[Poľsko|Poľska]], kedy sa uskutočnila jeho konečná sekularizácia, ktorá mala za následok vznik Pruského vazalského kniežatstva. [[Rád mečových bratov|Livónsky rád]], hoci mu nepriamo vojna neuškodila, postupne strácal svoj politický význam. V snahe o neutralizáciu rádu rižský arcibiskup založil v roku [[1419]] prvý livónsky landgat na území Pobaltska. Bola to porada predstaviteľov všetkých livónskych území. V tomto momente bolo treba zabezpečiť jednohlasné riešenie všetkých účastníkov zjazdu. Landgat sa však arcibiskupovi veľmi zapáčil a použil ho na zvrhnutie politiky [[Rád mečových bratov|Livónskeho rádu]].

[[Obrázok:Baltikum 1686.png|thumb|300px|Livónsko koncom 17. storočia]]

== Rozvoj Moskovského štátu a dopad na Livónsko ==
Rozvoj Moskovského štátu v druhej polovici [[15. storočie|15. storočia]] a jeho politika, smerujúca k zjednoteniu ruských území, zmenili rozloženie síl v [[Európa|Európe]]. [[Rád mečových bratov|Livónsky rád]] sa aktívne zapájal do ruských záležitostí a podporoval [[Novgorodská krajina|Novgorod]] v jeho boji proti [[Moskva|Moskve]]. V roku [[1471]] vojská Livónskeho rádu vpadli na územie [[Pskov]]a – spojenca [[Moskva|Moskvy]]. Na oplátku [[Ivan III. (moskovské kniežatstvo)|Ivan III.]] vtrhol na územie Livónska s 20 000 armádou, čo bolo príčinou ústupu Livóncov z ruského územia. Mierová zmluva, uzatvorená medzi oboma krajinami ešte v roku [[1469]], bola znovu platná.

Po dobytí [[Velikij Novgorod|Novgorodu]] sa Ivan III. neraz pokúšal Livónsko napadnúť. V roku [[1492]] začali [[Rusi]] na východnom brehu rieky [[Narva (rieka)|Narva]] stavať veľkú pevnosť [[Ivangorod (pevnosť)|Ivangorod]], ktorá sa mohla použiť v prípade ochrany a útoku miestneho obyvateľstva. Magister livónskeho rádu [[Walter Plettenberg]] v tejto situácii napadnutie [[Moskva|Moskvou]] skoro očakával, preto sa rozhodol hľadať pomoc v susedných krajinách. Švédsky regent [[Sten Sture]] súhlasil s pomocou, a tak sa v roku [[1501]] medzi litovským kniežaťom a Livónskym rádom uzatvorila zmluva. Keď sa to dozvedel Ivan III., znova napadol Livónsko a s vojskom dosiahol mesto [[Cēsis]]. Výsledkom mnohých prehratých bitiek Livónskeho rádu bolo v roku [[1503]] podpísanie prímeria v dĺže trvania šesť rokov, ktoré sa časom predlžovalo.

Livónsko počas obdobia mieru s moskovským štátom, ktorý trval viac ako päťdesiat rokov, ekonomicky vzrástlo. Veľký význam malo pre krajinu obchodovanie s ruskými mestami, ktoré livónski obchodníci zásobovali soľou, za čo na výmenu dostali surovú kožušinu a drevo. Tieto komodity potom distribuovali do rôznych častí západnej [[Európa|Európy]]. Úspešní boli aj v obchodovaní s chlebom, ktorí feudáli u livónskych roľníkov kupovali. Takýmto spôsobom si zabezpečovali vznik nových veľkostatkov, kde rozširovali nový spôsob orania. Za tieto služby a za robotu na panskom, všetkým roľníkom feudáli poskytovali rôzne výhody.

== Šírenie reformačných ideí ==
V 20. – 50. rokoch [[16. storočie|16. storočia]] sa na území Livónska začali šíriť idey [[reformácia|reformácie]]. Ich šíriteľmi boli [[Andrej Knopken]] a [[Silvester Tegeltmeier]]. Začiatok reformačných ideí v krajine rozprúdila diskusia medzi [[Andrej Knopken|Andrejom Knopkenom]] a kňazmi z Kostola sv. Petra. Napriek nevôli biskupa rižský snem vyhlásil Knopkena a Tegeltmeiera za kňazov v Kostole sv. Petra a Jakuba.

Luteránski kňazi sa v [[Riga|Rige]] snažili nájsť spoločnú reč s [[Lotyši|Lotyšmi]]. Knopken teda vstúpil do Rižského bratstva lotyšských nakladačov a jeho kolega [[Joachim Müller]] sa stal členom [[Rižské bratstvo roznášačov piva|bratstva roznášačov piva]]. Šírenie reformačných ideí malo za následok fakt, že od roku [[1524]] sa v Kostole sv. Jakuba začali slúžiť [[omša|omše]] v [[lotyština|lotyšskom jazyku]]. O šesť rokov neskôr – v roku [[1530]] – vznikli aj prvé cirkevné hymnusy písané v [[lotyština|lotyštine]]. V polovici [[16. storočie|16. storočia]] si reformačné idey Livónsko celkom podmanili a od roku [[1552]] sa [[Riga|Rigou]] začalo šíriť [[luteranizmus (náboženstvo)|luteránstvo]].

== Livónska vojna a následný rozpad Livónska ==
[[Image:Bombardment of the fortress of Dünamünde by the Swedish army in 1701 during the Great Northern War.jpg|thumb|right|350px|Švédi bombardujú Livónske územie]]
K obdobiu od polovice [[16. storočie|16. storočia]] sa viaže aj úpadok Livónskeho rádu. Na území rozdrobených livónskych kniežatstiev sa nachádzali štyri štáty – [[Ruská federácia|Rusko]], [[Švédsko]], [[Dánsko]] a [[Litva]]. V roku [[1558]] sa na obdobie 25 rokov začala Livónska vojna. Príčinou vzniku vojny bol vznik vojenského zväzu medzi [[Litva|Litvou]] a Livónskom v roku [[1557]], čím sa porušil rusko-livónsky mier z roku [[1551]]. Preto v januári roku [[1558]] ruské vojská vtrhli na územie Livónska. Dňa [[11. máj]]a [[1558]] obsadili [[Narva (mesto)|Narvu]] a 19. [[júl]]a [[1558]] aj Juriev (dnes mesto [[Tartu]] na východe [[Estónsko|Estónska]]). V januári nasledujúceho roku ruské vojská obsadili [[Riga|Rigu]]. Novozvolený magister Livónskeho rádu [[Gotthard Kettler]] bol nútený obrátiť sa na pomoc poľského kráľa [[Žigmund II. August|Žigmunda II. Augusta]]. Kráľ súhlasil s pričlenením území [[Rád mečových bratov|Livónskeho rádu]] a Rižskej arcidiecézy do svojho [[protektorát]]u. Stalo sa to v roku [[1561]]. Týmto krokom Livónsky rád prakticky prestal existovať. V septembri roku [[1559]] biskup [[Kurlandia|Kurlandie]] a ostrova [[Saaremaa (ostrov)|Saaremaa]] [[Johan IV. Münchhausen]] predal svoje biskupstvo [[Dánsko|Dánsku]]. V roku [[1560]] [[Rusi]] znova napadli územia Livónska a obsadili hrad Alūksne ([[Marienburg (hrad)|Marienburg]]) a mesto [[Viljandi]]. Prešli po severnom okraji Livónska, vypaľujúc mnoho hradov. V tomto čase, keď na švédsky trón zasadá nový panovník [[Erik XIV.]], sa v Livónsku aktivizovala švédska diplomacia, ktorej sa podarilo podmaniť si severné [[Estónsko]] a mesto [[Tallinn]]. Za možného nebezpečenstva zo strany konkurencie [[Švédi|Švédov]] kráľ Žigmund II. August poslal svojich poslov do [[Riga|Rigy]], aby pripravili novú zmluvu s Livónskom. Dňa [[28. november|28. novembra]] [[1561]] magister Livónskeho rádu, rižský arcibiskup a obyvatelia Livónska prisahali vernosť Žigmundovi II. Augustovi. Do funkcie najvyššieho vojenského úradníka bol menovaný litovský kancelár [[Nikolaj Radzivill|Nikolaj Radzivill Čierny]]. Konečná zmluva bola podpísaná [[5. marec|5. marca]] [[1562]], kedy Livónsky rád a Livónske územie prestalo existovať. [[Gotthard Kettler]] sa stal kniežaťom [[Kurlandia|Kurlandie]] a [[Žemgalsko|Žemgalska]] a gubernátorom [[Zadaugavské vojvodstvo|Zadaugavského vojvodstva]]. [[Riga]] si však zachovala svoju nezávislosť až do roku [[1581]].

Livónska vojna pokračovala. Moskovský štát viedol vojnu s [[Litva|Litvou]] a [[Poľsko]]m, neskôr so [[Švédsko]]m. Na západe bojovalo [[Dánsko]] proti [[Švédsko|Švédsku]]. V roku [[1576]], keď sa poľským kráľom stal [[Štefan Bátori]], vojsko [[Ivan IV. (Rusko)|Ivana IV.]] vtrhlo do Livónska a úspešne obsadilo [[Daugavpils]], [[Rezekne]], [[Cēsis]] a iné mestá. Ale to bol posledný úspech ruskej armády. V roku [[1579]] začali smerom na [[Polack]] a [[Pskov]] úspešne postupovať aj poľské vojská. [[Švédi]] zasa útočili na [[Narva (mesto)|Narvu]] a podarilo sa im od ruskej armády získať späť estónske mestá na severe krajiny a obsadiť [[Ingria|Ingriu]]. V roku [[1583]] cár Ivan IV. tieto územné zisky [[Švédi|Švédov]] uznal. Štefan Bátori v roku [[1581]] podpísal mierovú zmluvu s [[Riga|Rigou]], v ktorej sa mesto na úkor zachovania a získania nových privilégií roľníkom zaviazalo podriadiť sa poľsko-litovskému štátu. Dňa [[15. január]]a [[1582]] bola medzi moskovským štátom a poľským kráľom podpísaná [[Zápoľská mierová zmluva]], ktorá zaväzovala Ivana IV. vzdať sa Livónska. Politická mapa [[Európa|Európy]] sa v tejto chvíli znova podobala na tú z roku [[1561]]. [[Estónsko]] zostalo súčasťou Švédska, Livónsko a [[Latgalsko]] boli časťou poľsko-litovského štátu a Kurlandské a Zemgalské kniežatstvo, na čele ktorého stál [[Gotthard Kettler]], sa stalo závislým od [[Poľsko|Poľska]].
 
Na územiach, ktoré patrili [[Poľsko|Poľsku]] – [[Zadaugavské vojvodstvo]] – sa zachovali a znova potvrdili privilégiá livónskej šľachty (''Privilegium Sigismundi Augusti''), ktoré [[28. november|28. novembra]] [[1561]] kráľ Žigmund II. August pravdepodobne podpísal. Na základe privilégií sa zachovali nemecká vláda i nemecké zákony a luteránske vierovyznanie.
 
V tomto období na čele kniežatstva vystriedal nezvestného Gottharda Kettlera gubernátor [[Jan Karol Hodkevič]], ktorý bol dosadený na trón poľským kráľom. V roku [[1582]] vydal Štefan Bátori tzv. ''Livónsku ústavu'' (''Constitutiones Livonie''), v ktorej bolo zakotvené štátne zriadenie kniežatstva. Kniežatstvo sa podľa ústavy delilo na vojvodstvá a vojvodstvá na oblasti, v ktorých na čele stáli starostovia. Kedysi dávny názov ''landtag'' bol premenovaný na ''sejmik'', ktorý sa skladal z vybraných predstaviteľov šľachtickej vrstvy.

Vojna s Ivanom IV. Hrozným Livónsko celkom zničila. Po vojne sa jeho územie rozdelilo na päť častí. Narva, [[Tartu|Derpt]] a všetky pohraničné oblasti sa stali súčasťou [[Ruská federácia|Ruska]]. [[Švédsko]] získalo severné územia a [[Dánsko]] ostrov Esel. Poľsko sa nasťahovalo na územie južného Livónska a nezvestnému Gotthardovi Kettlerovi ostali [[Kurlandia]] a [[Žemgalsko]].

== Situácia v druhej polovici 16. storočia ==
V druhej polovici [[16. storočie|16. storočia]] v poľsko-litovskom štáte zvíťazila [[protireformácia]], čo malo veľký vplyv na livónske územie. V [[Cēsis]]e vznikla katolícka eparchia a v [[Riga|Rige]] začali pôsobiť [[jezuiti]]. Práve oni využili národnostné nezhody medzi nemeckou šľachtou a lotyšskými a estónskymi roľníkmi. V [[Riga|Rige]] a [[Tartu|Derpt]]e zakladali, voľne prístupné obyvateľstvu, vzdelávacie centrá, v ktorých sa učilo po [[lotyština|lotyšsky]] a [[estónčina|estónsky]]. V roku [[1585]] vyšiel [[katechizmus]] napísaný v [[lotyština|lotyštine]]. Pod vplyvom činnosti [[jezuiti|jezuitov]] sa vo vedomí lotyšských roľníkov zmiešavali obrazy tradičných lotyšských božstiev a katolíckych svätých. Preto je pre [[Lotyši|Lotyšov]] dodnes Panna Mária symbolom matky, zeme a osudu.

Na odporúčanie pápeža [[Gregor XIII.|Gregora XIII.]] Štefan Bátori prikázal zaviesť nový kalendár vrátane Zadaugavského vojvodstva. Obyvatelia Rigy si tento krok vysvetľovali ako „chytrosť katolíkov“ a v roku [[1584]] sa proti zavedeniu nového kalendára začali búriť a zorganizovali vzburu. Táto vzbura vošla do dejín [[Lotyšsko|Lotyšska]] ako ''Vzbura kalendárnych neporiadkov''. Na čele vzbúrencov stáli obchodníci Briken a Zengejzen a právnik Gize. Dňa [[23. január]]a [[1585]] vzbúrenci podpísali so Štefanom Bátorim dohovor, na základe ktorého [[jezuiti]] museli ukončiť svoju činnosť v Rige. Zmluva tiež zrušila zavedenie nového kalendára a ohraničila právomoci magistrátu. Keď Štefan Bátori chcel nastoliť situáciu, ktorá bola v krajine pred rokom [[1561]], vypuklo povstanie s typicky antipoľským charakterom. Ale, už po vymenovaní nového panovníka Žigmunda II. Augusta a smrti Štefana Bátoriho, mnohí občania sa chceli s poľským kráľom znova dohodnúť. V júli roku [[1589]] požiadavky zo strany kráľa boli splnené. Moc magistrátu bola obnovená a vedúce osobnosti povstania potrestané.

== Prvá vojna so Švédskom ==
Koncom [[16. storočie|16. storočia]] sa vzťahy medzi Poľskom a Švédskom zostrili a došlo k vojne (tzv. ''Prvá vojna so Švédskom'' [[1600]] – [[1629]]). V roku [[1600]] vtrhli na územie Livónska Švédi a dostali sa až k brehom [[Daugava|Daugavy]]. Následne v roku [[1604]] začali lodnú blokádu Rigy, ale o rok neskôr ([[1605]]) utrpeli pri meste [[Salaspils]] porážku a kráľ [[Karol IX.]] len-len že nepadol do zajatia. Čo sa týka poľsko-litovskej intervencie v Rusku, tam boli vojenské akcie pozastavené a znovu obnovené až v roku [[1617]]. Nový švédsky kráľ [[Gustáv II. Adolf]] ohlásil ťaženie vojenskej flotily na Rigu a [[15. september|15. septembra]] [[1621]] padlo mesto do rúk Švédom. Podľa podmienok [[Almarský mier|Almarského mieru]] z roku [[1621]] mesto Riga a veľká časť Livónska až po rieku [[Aiviekste]] pripadla Švédsku. Juhovýchodná časť, ktorú [[Poliaci]] volali [[Latgalsko|Inflanty]] ([[poľština|po poľsky]]: ''Inflanty Polskie'') a [[Lotyši]] [[Latgalsko]] ([[lotyština|po lotyšsky]]: ''Latgale'') ostala Poľsku. Do roku [[1920]] bolo [[Latgalsko]] odelenou časťou od lotyšského územia. V tom čase, keď [[Kurlandia]] a územia, ktoré patrili Švédsku boli protestantské, Latgalsko sa stalo katolíckou oblasťou. Po vyhnaní [[jezuiti|jezuitov]] z Rigy Gustávom II. Adolfom sa rád usadil v meste [[Daugavpils]]. Veľkú pozornosť venovali jezuiti tlačeniu cirkevných kníh v [[lotyština|lotyšskom jazyku]] (Katolícky katechizmus [[Georg Elger|Georga Elgera]]). V roku [[1683]] jezuiti vydali poľsko-latinsko-lotyšský slovník. Rozšírila sa tlač kníh v lotyšskom dialekte s použitím poľského písma a ortografie. Ale latgalská šľachta [[lotyština|lotyštinu]] veľmi nepoužívala, hovorili ňou iba lotyšskí roľníci.

== Zdroj ==
* [http://www.krugosvet.ru/articles/63/1006306/1006306a3.htm História územia Livónska] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071113055129/http://www.krugosvet.ru/articles/63/1006306/1006306a3.htm |date=2007-11-13 }}
* [http://www.hrono.info/land/livonia.html Ruské dejiny Livónska z pohľadu filozofov]

== Pozri aj ==
* [[Rád mečových bratov]]
* [[Rád nemeckých rytierov]]
* [[Reformácia]]
* [[Protireformácia]]
* [[Litva]]
* [[Lotyšsko]]
* [[Dejiny Ruska#Moskovský štát a Ruské cárstvo (16. storočie – 1721)|Moskovský štát (16. storočie – 1721)]]

[[Kategória:Lotyšsko]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty]]
[[Kategória:Historické územia v Lotyšsku]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Európy]]</text>
      <sha1>bqf64hrv1tztokl7kipo2rzqfhgukrk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Faerské ostrovy</title>
    <ns>0</ns>
    <id>9885</id>
    <revision>
      <id>8189993</id>
      <parentid>8107359</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T05:50:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8189993</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12295" sha1="37su5018eux0fldlkbm5c0s2wc76ks1" xml:space="preserve">{{Infobox štát
| Celý názov                         = Faerské ostrovy
| 2. pád názvu                       = Faerských ostrovov
| Vlajka                             = Flag of the Faroe Islands.svg
| Znak                               = Coat of arms of the Faroe Islands.svg
| Poloha                             = Faroe Islands in its region.svg
| Motto                              = nie je 
| Hymna                              = Tú alfagra land mítt
| Kráľovská hymna                    = 
| Dlhý miestny názov                 = –
| Krátky miestny názov               = Føroyar
| Hlavné mesto                       = [[Tórshavn]]
| ŠírkaSt                            = 60
| ŠírkaMin                           = 00
| ŠírkaSJ                            = s
| DĺžkaSt                            = 06
| DĺžkaMin                           = 47
| DĺžkaVZ                            = z
| Najväčšie mesto                    = Tórshavn
| Úradné jazyky                      = [[Faerčina]], [[Dánčina]]
| Regionálne jazyky                  = 
| Demonym                            = Faerčan, Faerčanka
| Štátne zriadenie                   = [[Konštitučná monarchia]]
| Funkcie politických predstaviteľov = Kráľovná&lt;br/&gt;Vysoká komisárka&lt;br/&gt;Predseda vlády
| Politickí predstavitelia           = [[Frederik X.]]&lt;br/&gt;[[Lene Moyell Johansen]]&lt;br/&gt;[[Aksel V. Johannesen]]
| Vznik                              = 14. január 1814
| Susedia                            = 
| Rozloha                            = 1399
| Poradie rozloha                    = 180
| Rozloha vody                       = ?
| Percento vody                      = 0,5
| Odhad počtu obyvateľov             = 50 169
| Rok odhad počtu obyvateľov         = 2015
| Poradie odhad počtu obyvateľov     = 206
| Sčítanie počtu obyvateľov          = 48 351
| Rok sčítanie počtu obyvateľov      = 2011
| Hustota obyvateľstva               = 35,5
| Poradie hustota                    = ?
| HDP                                = 1,642 mld.
| Rok HDP                            = 2008
| Poradie HDP                        = ?
| HDP na hlavu                       = 33 700
| Poradie HDP na hlavu               = ?
| HDI                                = 0,950
| Rok HDI                            = 2008
| Poradie (HDI)                      = ?
| Kategória HDI                      = veľmi vysoký
| Mena                               = [[Faerská koruna]]
| Kód meny                           = DKK
| Časové pásmo                       = [[Západoeurópsky čas|ZEČ]]
| UTC posun                          = +0
| Letný čas                          = [[Západoeurópsky čas|ZELČ]]
| UTC posun leto                     = +1
| Medzinárodný kód                   = FO
| Kód motorových vozidiel            = 
| Internetová doména                 = [[.fo]]
| Smerové telefónne číslo            = 298
| Poznámky                           = 
}}

'''Faerské ostrovy'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; ({{vjz|fao|Føroyar}}, pravdepodobne buď znamená „Ovčie ostrovy“ alebo &quot;Vzdialené ostrovy&quot;) sú skupina malých ostrovov na severe [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]] medzi [[Škótsko]]m a [[Island]]om. Sú [[autonómia|autonómnym]] regiónom patriacim pod [[Dánsko|Dánske]] kráľovstvo. Od roku [[1948]] získali možnosť rozhodovať samostatne vo väčšine záležitostí okrem obrany a zahraničnej politiky. Krajina má aj vlastnú [[Národné futbalové mužstvo Faerských ostrovov|futbalovú reprezentáciu]].

== Dejiny ==
Okolo roku [[700]] boli ostrovy osídlené írskymi mníchmi, v 8. – 9. storočí ich získali nórski [[Vikingovia]] a potom boli roku [[1035]] pripojené k [[Nórsko|Nórsku]]. V jeho rámci - resp. v rámci dánsko-nórskej personálnej únie - sa stali roku [[1380]] súčasťou [[Dánsko|Dánska]]. Dánsku potom ostrovy zostali aj po odtrhnutí Nórska v roku [[1814]]. 

Dňa 12. apríla 1940 krátko po nemeckej [[Operácia Weserübung|invázii do Dánska]] 9. apríla 1940 obsadili Faerské ostrovy britské jednotky. V rokoch 1942 - 1943 britské oddiely [[Royal Engineers]] pod vedením Williama Lawa postavili jediné letisko na Faerských ostrovoch, letisko Vágar. Kontrola ostrovov sa po vojne vrátila Dánsku, ale dánska vláda bola oslabená. Nezávislosť [[Island]]u slúžila ako precedens pre mnohých obyvateľov Faerských ostrovov.

Od roku [[1948]] disponujú pomerne rozsiahlou vnútornou autonómiou (vlastný zákonodárny zbor, vlajka atď.).

== Geografia ==
Súostrovie je tvorené 18 [[ostrov]]mi, 11 ostrovčekmi a 779 malými skalnatými ostrovčekmi o celkovej rozlohe 1 395,74 km². Je 113 km dlhé a 75 km široké a jeho tvar pripomína hrot šípu obrátený špičkou k juhu. Celková dĺžka pobrežia je {{km|1117|m}}.&lt;ref name=EWG&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = R.W.
  | meno = MCCOLL, PH.D.
  | odkaz na autora = 
  | titul = Encyclopedia of World Geography
  | vydavateľ = Facts On File, Inc.
  | miesto = New York
  | rok = 2005
  | isbn = 978-0-8160-7229-3
  | kapitola = 
  | strany = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Ostrovy sú skalnaté a pobrežie tvoria prevažne útesy.

Najvyšší [[vrch]], [[Slættaratindur]], má výšku 882 [[m]] a priemerná [[nadmorská výška]] ostrovov je 300 m. Na Faerských ostrovoch je viac ako [[Zoznam faerských vrchov|300 vrchov]].

Faerské ostrovy sa [[Administratívne delenie Faerských ostrovov|administratívne delia na 6 krajov]]. 

=== Zoznam ostrovov ===
{{Hlavný článok|Zoznam Faerských ostrovov}}
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! [[Ostrov]]
! [[Rozloha]] ([[km²]])
! [[Počet obyvateľov]] (k 1.7. [[2009]]) 
! Najvyšší bod ([[m]])
|-
|[[Streymoy]]
|&lt;center&gt;374,17
|&lt;center&gt;22 477
|&lt;center&gt;789
|-
|[[Eysturoy]]
|&lt;center&gt;286,02
|&lt;center&gt;10 920
|&lt;center&gt;882
|-
|[[Vágar]]
|&lt;center&gt;176,38
|&lt;center&gt;3 053
|&lt;center&gt;722
|-
|[[Suðuroy]]
|&lt;center&gt;164,71
|&lt;center&gt;4 811
|&lt;center&gt;610
|-
|[[Sandoy]]
|&lt;center&gt;111,32
|&lt;center&gt;1 366
|&lt;center&gt;479
|-
|[[Borðoy]]
|&lt;center&gt;94,51
|&lt;center&gt;4 980
|&lt;center&gt;772
|-
|[[Viðoy]]
|&lt;center&gt;40,67
|&lt;center&gt;625
|&lt;center&gt;841
|-
|[[Kunoy]]
|&lt;center&gt;35,24
|&lt;center&gt;156
|&lt;center&gt;830
|-
|[[Kalsoy]]
|&lt;center&gt;30,62
|&lt;center&gt;116
|&lt;center&gt;788
|-
|[[Svínoy]]
|&lt;center&gt;27,29
|&lt;center&gt;38
|&lt;center&gt;586
|-
|[[Fugloy]]
|&lt;center&gt;11,02
|&lt;center&gt;41
|&lt;center&gt;621
|-
|[[Nólsoy]]
|&lt;center&gt;10,32
|&lt;center&gt;252
|&lt;center&gt;372
|-
|[[Skúvoy]]
|&lt;center&gt;9,87
|&lt;center&gt;47
|&lt;center&gt;392
|-
|[[Mykines]]
|&lt;center&gt;9,60
|&lt;center&gt;16
|&lt;center&gt;560
|-
|[[Hestur]]
|&lt;center&gt;5,90
|&lt;center&gt;29
|&lt;center&gt;421
|-
|[[Stóra Dímun]]
|&lt;center&gt;2,62
|&lt;center&gt;8
|&lt;center&gt;396
|-
|[[Koltur]]
|&lt;center&gt;2,31
|&lt;center&gt;5
|&lt;center&gt;477
|-
|[[Lítla Dímun]]
|&lt;center&gt;0,84
|&lt;center&gt;0
|&lt;center&gt;414
|}

== Podnebie ==
Počasie na ostrovoch je prímorské a veľmi premenlivé. Zásadný ráz počasia najviac ovplyvňuje [[Golfský prúd]]. Prístavy v zime nikdy nezamŕzajú a zimy sú mierne. Priemerná teplota sa pohybuje od 3&amp;nbsp;°C v zime do 11&amp;nbsp;°C v lete. Na Faerských ostrovoch je v priemere 283 dažďových dní do roka. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 501 mm, snehové zrážky sú na ostrovoch malé. Priemerná rýchlosť vetra je 7 m/s.

== Obyvateľstvo ==
{| align=&quot;right&quot; class=&quot;wikitable&quot;
|- bgcolor=&quot;#efefef&quot;
| '''Rok''' || '''Počet obyvateľov''' || '''Rok''' || '''Počet obyvateľov''' || '''Rok''' || '''Počet obyvateľov'''
|-
| [[1327]] || align=&quot;right&quot; | 4 000
| [[1880]] || align=&quot;right&quot; | 11 220
| [[1995]] || align=&quot;right&quot; | 43 358
|-
| [[1350]] || align=&quot;right&quot; | 2 000
| [[1900]] || align=&quot;right&quot; | 15 230
| [[1996]] || align=&quot;right&quot; | 43 784
|-
| [[1769]] || align=&quot;right&quot; | 4 773
| [[1911]] || align=&quot;right&quot; | 18 800
| [[1997]] || align=&quot;right&quot; | 44 262
|-
| [[1801]] || align=&quot;right&quot; | 5 255
| [[1925]] || align=&quot;right&quot; | 22 835
| [[1998]] || align=&quot;right&quot; | 44 817
|-
| [[1834]] || align=&quot;right&quot; | 6 928
| [[1950]] || align=&quot;right&quot; | 31 781
| [[1999]] || align=&quot;right&quot; | 45 409
|-
| [[1840]] || align=&quot;right&quot; | 7 314
| [[1970]] || align=&quot;right&quot; | 38 000
| [[2000]] || align=&quot;right&quot; | 46 196
|-
| [[1845]] || align=&quot;right&quot; | 7 782
| [[1975]] || align=&quot;right&quot; | 40 441
| [[2001]] || align=&quot;right&quot; | 46 996
|-
| [[1850]] || align=&quot;right&quot; | 8 137
| [[1985]] || align=&quot;right&quot; | 45 749
| [[2002]] || align=&quot;right&quot; | 47 704
|-
| [[1855]] || align=&quot;right&quot; | 8 651
| [[1989]] || align=&quot;right&quot; | 47 787
| [[2003]] || align=&quot;right&quot; | 48 214
|}

Z približne 48 000 obyvateľov ostrovov je 98 % [[Dánsko|Dánskeho kráľovstva]], teda Faerčanov, Dánov alebo Grónčanov. Podľa rodiska sa môže odvodiť nasledujúci pôvod obyvateľov: Na Faerských ostrovoch narodených je 91,7 %, v Dánsku 5,8 %, a v [[Grónsko|Grónsku]] 0,3 %.

Na ostrovoch žilo v roku [[2007]] 48 451 obyvateľov, z toho 19 282 v hlavnom meste [[Tórshavn]]. Štátny sviatok [[Ólavsøka]] sa oslavuje [[29. júl]]a. Najväčšia skupina cudzincov sú [[Islanďania]] s 0,4 %, nasledujú [[Nóri]] a [[Poliaci]] s 0,2 %. Celkom žijú na ostrovoch ľudia zo 77 rôznych krajín sveta.
Faerské ostrovy sa nestretávajú s úbytkom obyvateľov. Úhrnná plodnosť je jedna z najvyšších v Európe (2,522), vďaka čomu je kladný [[prirodzený prírastok]]. Navyše Faerčanov pribúda aj [[Migrácia|migráciou]].

Po náboženskej stránke až 81,6 % obyvateľov Faerských ostrov sa hlási k [[Faerská cirkev|štátnej Faerskej (evanjelickej) cirkvi]].

== Vláda ==
Faerské ostrovy sú samosprávnym územím [[Dánsko|Dánska]]. Majú vlastný parlament a vlajku.
Faerský [[parlament]] má 33 poslancov. V posledných voľbách (19. január 2008) kandidovalo sedem politických zoskupení, z ktorých šesť sa dostalo do parlamentu (na zisk jedného poslaneckého mandátu bolo treba asi 1 000 hlasov). Najsilnejšou parlamentnou [[politická strana|stranou]] je Republikánska strana, ktorá má 8 [[poslanec|poslancov]]. Nasledujú ju Unionisti a Konzervatívci so siedmimi a Sociálni demokrati so šiestimi poslancami. Troch poslancov má Strana stredu a dvoch poslancov Autonómna strana.

== Hospodárstvo ==
Najdôležitejším odvetvím na ostrovoch je [[rybárstvo]]. To predstavuje celých 97 % [[export]]u. Ročne faerskí rybári ulovia cez 600 000 ton rýb. V prepočte na obyvateľa to v roku 2003 činilo 12,7 ton rýb na osobu, čo stavia Faerské ostrovy na popredné miesta v relatívnej produkcii rýb na svete. Každý rok sa v zátoke pri meste Torshavn stretne množstvo mladých ľudí, ktorí práve dovŕšili dospelosť a zabíjaním delfínov majú dokázať svoju „zrelosť“. 

Ďalšou významnou aktivitou je chov [[ovca|oviec]], ktorých je na Faerských ostrovoch chovaných cca 80 000. Ďalším dôležitým zdrojom príjmu je turizmus. V súčasnosti sa vykonáva intenzívny prieskum v mori okolo ostrovov pre potenciálny výskyt [[ropa|ropy]].&lt;ref name=&quot;EWG&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 31.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Litla-dimun-photo.jpg|[[Ostrov]] [[Lítla Dímun]]
Hvalba scenery.jpg|[[Ovca domáca]]
Gasadalur, Faroe Islands 1.JPG|Obec [[Gásadalur]]
Hvalba.jpg|Obec [[Hvalba]]
Tinganes, Torshavn 2005.jpg|[[Hlavné mesto]] [[Tórshavn]]
Young seal at beach, Faroe Islands 2004.jpg|[[Tuleň]] pri obci [[Sandvík]]
Slættaratindur, Faroe Islands.JPG|Najvyšší [[vrch]] [[Slættaratindur]]
Beinisvord, westcoast of suduroy, faroe islands.JPG|[[Útes]]y pri ostrove [[Suðuroy]]
&lt;/gallery&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.tinganes.fo/Default.aspx?AreaID=11 Oficiálna stránka] {{eng icon}}
* [http://www.visitfaroeislands.com/ Oficiálna stránka pre turistov] {{eng icon}}

{{Faerské ostrovy}}
{{Administratívne členenie Dánska}}
{{Európa}}

[[Kategória:Faerské ostrovy| ]]</text>
      <sha1>37su5018eux0fldlkbm5c0s2wc76ks1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kyslík</title>
    <ns>0</ns>
    <id>10395</id>
    <revision>
      <id>8189775</id>
      <parentid>7867205</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:36:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19741-81</username>
        <id>290649</id>
      </contributor>
      <origin>8189775</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9224" sha1="nwrckakl0mgchtxk4ii0vo44yet328y" xml:space="preserve">'''Kyslík''' ({{lat|oxygenium}}) je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku O a [[protónové číslo]] 201u3i2o1 Je to bezfarebný [[plyn]]. V [[kvapalina|kvapalnom]] a [[tuhá látka|tuhom]] stave má svetlomodrú farbu. Zaujímavou zhodou v prírode je, že kvapalný kyslík má farbu ako [[Obloha|modrá obloha]]. Dôležité je ale dodať, že tieto dva fenomény navzájom nesúvisia — obloha je modrá pre [[Rayleighov rozptyl]] a bola by modrá aj keby vo vzduchu nebol žiaden kyslík. Vo [[voda|vode]] je slabo [[rozpustnosť|rozpustný]]. Táto skutočnosť má veľký význam pre [[život]] vodných [[organizmus|organizmov]], pretože im umožňuje [[dýchanie]]. Kyslík je veľmi reaktívny [[chemický prvok|prvok]]. [[Chemická reakcia|Reakcie]] zlučovania kyslíka s látkami sú často [[exotermická reakcia|exotermické]]. Základnou vlastnosťou kyslíka je, že sa správa ako silné [[oxidačné činidlo]]. Až na [[halogén]]y, [[vzácne plyny]] a niektoré [[ušľachtilý kov|ušľachtilé kovy]] sa kyslík zlučuje priamo so všetkými [[chemický prvok|prvkami]]. Na začatie uvedených reakcií treba spravidla vyššiu [[teplota|teplotu]], potom však už uvoľnené [[reakčné teplo]] stačí na ich samovoľný priebeh. Kyslík je [[Chalkogény|chalkogén]], spolu so [[Síra|sírou]], [[Selén|selénom]], [[Telúr|telúrom]] a [[Polónium|polóniom]].

Ak sú exotermické reakcie látok s kyslíkom sprevádzané vývojom [[svetlo|svetla]], označujú sa ako [[horenie]]. Aby sa látka zapálila, musí sa zohriať na [[zápalná teplota|zápalnú teplotu]], ktorá je pri rôznych látkach rôzna. Dodaným teplom [[vyparovanie|vyparená]] látka reaguje s kyslíkom, pričom sa uvoľňuje také veľké reakčné teplo, že sa tuhé súčasti spalných produktov rozžeravia a svietia. Sálavým teplom sa potom vyparujú ďalšie množstvá látky, spaľujú sa atď., až kým látka nezhorí. Kyslík bol objavený v roku [[1774]] vedcom [[Carl Wilhelm Scheele|Carlom Wilhelmom Scheeleom]]. Za spoluobjaviteľa kyslíku sa považuje [[Joseph Priestley]].

== Výskyt v prírode ==
Kyslík je na [[Zem]]i najrozšírenejším prvkom. Pre celkový obsah kyslíka v [[litosféra|litosfére]], [[hydrosféra|hydrosfére]] a [[atmosféra|atmosfére]] sa udáva 58,0 [[mól]]ových %. [[Molekula|Molekulový]] kyslík O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; sa nachádza v atmosfére, kde je jeho obsah 23,0 hm. %, t. j. 20,8 obj. %. Podstatne väčšie množstvo kyslíka je viazané vo [[voda|vode]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O), v [[hornina|horninách]] a v živých [[organizmus|organizmoch]], ktorých je stálou a nevyhnutnou súčasťou ([[biogénny prvok]]). Kyslík sa v prírode nachádza v [[tripletový kyslík|tripletovom stave]], vďaka čomu nereaguje pri bežných podmienkach s väčšinou prírodných látok (sú obyčajne singletové) a tým je možná existencia života v oxidačnom prostredí.

Vo [[vesmír]]e je zastúpenie kyslíka podstatne nižšie. Na 1 000 atómov vodíka pripadá iba jeden atóm kyslíka.

== Anorganické zlúčeniny ==
Vzhľadom na vysokú [[elektronegativita|elektronegativitu]], má kyslík v [[chemická zlúčenina|zlúčeninách]] v [[oxidačný stupeň|oxidačnom stupni]] -II, zriedkavejšie ako (O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;2−&lt;/sup&gt;, (O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;−&lt;/sup&gt;, (O&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;−&lt;/sup&gt;. Kladný [[oxidačný stupeň]] má kyslík v [[chemická zlúčenina|zlúčeninách]] s [[fluór]]om, ktorý jediný má vyššiu [[elektronegativita|elektronegativitu]] napr. OF&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; alebo O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;F&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;, ako aj v podobe [[katión]]u (O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;+&lt;/sup&gt;, napr v zlúčenine O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;[PtF&lt;sub&gt;6&lt;/sub&gt;].

V [[oxidačný stupeň|oxidačnom stupni]] -II sa vyskytuje vo veľkom množstve zlúčenín. Predovšetkým sú to [[oxid]]y, vlastnosti jednotlivých zlúčenín sú podrobnejšie opísané v kapitolách článkov o jednotlivých prvkoch.

Kyslík sa nachádza vo väčšine anorganických [[kyselina|kyselín]] (nazývaných aj kyslíkaté kyseliny) a ich soliach. Z tých najdôležitejších možno spomenúť [[uhličitan]]y (CO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;2−&lt;/sup&gt;, [[kremičitan]]y (SiO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;2−&lt;/sup&gt;, [[síran]]y (SO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;2−&lt;/sup&gt;, [[dusičnan]]y (NO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;−&lt;/sup&gt; a [[fosforečnan]]y (PO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;3−&lt;/sup&gt;. 

Alkalické zlúčeniny, [[hydroxid]]y, sa vyznačujú prítomnosťou skupiny -OH. Medzi najznámejšie patria [[hydroxid sodný]] (NaOH), [[hydroxid draselný]] (KOH) a [[hydroxid vápenatý]] (Ca(OH)&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;).

S formálnym nábojom -I sa kyslík nachádza v zlúčeninách s [[anión]]om O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;&lt;sup&gt;−2&lt;/sup&gt;. Nazývajú sa [[peroxid]]y, najznámejší z nich je [[peroxid vodíka]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;). Táto kvapalná zlúčenina má silné oxidačné účinky a v praxi sa používa, vo forme svojich vodných roztokov, v medicíne na dezinfekciu a v chémii ako oxidačné činidlo. [[Peroxid sodný]] (Na&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;) je pevná, hygroskopická látka, ktorá sa používa ako veľmi energetické oxidačné činidlo.
Z ďalších zlúčenín s nábojom -I sú to [[hyperoxid]]y: (O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;−&lt;/sup&gt; a [[ozonid]]y: (O&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;−&lt;/sup&gt;.

Iba [[fluór]] má väčšiu elektronegativitu ako kyslík a vytvára s ním niekoľko [[fluorid]]ov, v ktorých sa kyslík nachádza s oxidačným stupňom +I. Všetky fluoridy kyslíka sú veľmi nestále, ale aj napriek tomu existuje reálna možnosť ich využitia ako raketového paliva.

== Organické zlúčeniny ==
Kyslík sa tiež vyskytuje vo veľkom množstve organických látok. Mnoho týchto zlúčenín je súčasťou všetkých živých organizmov, a preto je kyslík jedným zo základných biogénnych prvkov. Základné skupiny organických zlúčenín s obsahom kyslíka sú:
* [[alkohol]]y, obsahujúce skupinu C-OH
* [[fenol]]y, ktoré majú skupinu -OH pripojenú k aromatickému jadru
* [[éter (chémia)|étery]], obsahujúce skupinu C-O-C
* [[peroxid]]y, obsahujúce skupinu C-O-O-C
* [[aldehyd]]y, obsahujúce skupinu HC=O
* [[ketón]]y, obsahujúce skupinu C-CO-C
* [[karboxylová kyselina|karboxylové kyseliny]], obsahujúce skupinu -COOH
* [[Ester (chemická zlúčenina)|estery]], obsahujúce skupinu R-C-OOR
* z heterocyklických zlúčenín spomenieme napr. [[furán]]

== Výroba a využitie ==
Kyslík sa prakticky vyrába [[Destilácia (chémia)|destiláciou]] skvapalneného [[vzduch]]u. Vyrobený kyslík sa uchováva v kvapalnom stave vo špeciálnych Dewarových nádobách alebo v plynnom stave v oceľových tlakových fľašiach. Vzhľadom na vysokú reaktivitu čistého kyslíka je nevyhnutné, aby sa nedostal do priameho kontaktu s organickými látkami. Preto sa všetky súčiastky aparatúry na uskladnenie a manipuláciu s kvapalným alebo stlačeným kyslíkom nesmú mazať žiadnymi organickými tukmi alebo olejmi.
Kyslík sa dá vyrobiť taktiež laboratórnymi spôsobmi, medzi ne patrí napríklad tepelný rozklad [[Manganistan draselný|manganistanu draselného]] alebo [[Elektrolýza|elektrolýza]] vody, sú však príliš nákladné a nepraktické pre priemyselné použitie. 

* V medicíne sa čistý kyslík používa pri operáciách a traumatických stavoch pre podporu pacientovho dýchania. Zmesi kyslíka s inertnými plynmi slúžia [[potápač]]om ako prevencia pred [[dekompresné ochorenie|dekompresným ochorením]], ku ktorému môže dôjsť pri vynáraní z väčších hĺbok. Tiež vysokohorskí [[horolezec|horolezci]] sa v nutných prípadoch uchyľujú k dýchaniu čistého kyslíka a [[pilot]]i stíhacích lietadiel sú vybavení zmesou stlačených plynov, ktorej základnou zložkou je kyslík.

* Pri horení zmesi kyslíka s [[vodík]]om možno dosiahnuť teploty viac ako 3 000 °C. Preto sa kyslíkovo-vodíkový plameň využíva na rezanie ocele a tavenie kovov s vysokým bodom topenia, napr. platinových kovov.

* Základnou požiadavkou pri výrobe ocele je odstrániť zo železa [[uhlík]]. Tzv. [[Henri Bessemer|Bessemerov]] spôsob výroby je založený na vháňaní čistého kyslíka do roztaveného železa v konvertore. Pri vysokej teplote taveniny dôjde k oxidácii prítomného grafitického uhlíka na plynné oxidy, ktoré z taveniny vytekajú.

* Kvapalný kyslík aj napriek svojej rizikovosti stále často slúži ako palivo raketových motorov pri štartoch kozmických lodí. V texte sa často označuje LOX podľa anglického názvu pre kvapalný kyslík.

== Ozón ==
{{Hlavný článok|ozón}}

Okrem zvyčajných dvojatómových molekúl O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; sa kyslík vyskytuje aj vo forme trojatómovej molekuly ako [[ozón]] O&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;. Za normálnych podmienok je to vysoko reaktívny plyn modrej farby a charakteristického zápachu s mimoriadne silnými oxidačnými účinkami. Pri teplote −112 °C kondenzuje na kvapalný tmavomodrý ozón a pri teplote −193 °C sa tvorí červenofialový pevný ozón.

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Oxygen|wikt=kyslík}}

{{Periodická tabuľka}}

[[Kategória:Kyslík| ]]
[[Kategória:Nekovy]]
[[Kategória:Plyny]]
[[Kategória:E kódy|948]]</text>
      <sha1>nwrckakl0mgchtxk4ii0vo44yet328y</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189776</id>
      <parentid>8189775</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:36:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19741-81</username>
        <id>290649</id>
      </contributor>
      <origin>8189776</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9216" sha1="d6zh7a5h07bm49rcyftz9wyfeb9v06s" xml:space="preserve">'''Kyslík''' ({{lat|oxygenium}}) je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku O a [[protónové číslo]] 8 Je to bezfarebný [[plyn]]. V [[kvapalina|kvapalnom]] a [[tuhá látka|tuhom]] stave má svetlomodrú farbu. Zaujímavou zhodou v prírode je, že kvapalný kyslík má farbu ako [[Obloha|modrá obloha]]. Dôležité je ale dodať, že tieto dva fenomény navzájom nesúvisia — obloha je modrá pre [[Rayleighov rozptyl]] a bola by modrá aj keby vo vzduchu nebol žiaden kyslík. Vo [[voda|vode]] je slabo [[rozpustnosť|rozpustný]]. Táto skutočnosť má veľký význam pre [[život]] vodných [[organizmus|organizmov]], pretože im umožňuje [[dýchanie]]. Kyslík je veľmi reaktívny [[chemický prvok|prvok]]. [[Chemická reakcia|Reakcie]] zlučovania kyslíka s látkami sú často [[exotermická reakcia|exotermické]]. Základnou vlastnosťou kyslíka je, že sa správa ako silné [[oxidačné činidlo]]. Až na [[halogén]]y, [[vzácne plyny]] a niektoré [[ušľachtilý kov|ušľachtilé kovy]] sa kyslík zlučuje priamo so všetkými [[chemický prvok|prvkami]]. Na začatie uvedených reakcií treba spravidla vyššiu [[teplota|teplotu]], potom však už uvoľnené [[reakčné teplo]] stačí na ich samovoľný priebeh. Kyslík je [[Chalkogény|chalkogén]], spolu so [[Síra|sírou]], [[Selén|selénom]], [[Telúr|telúrom]] a [[Polónium|polóniom]].

Ak sú exotermické reakcie látok s kyslíkom sprevádzané vývojom [[svetlo|svetla]], označujú sa ako [[horenie]]. Aby sa látka zapálila, musí sa zohriať na [[zápalná teplota|zápalnú teplotu]], ktorá je pri rôznych látkach rôzna. Dodaným teplom [[vyparovanie|vyparená]] látka reaguje s kyslíkom, pričom sa uvoľňuje také veľké reakčné teplo, že sa tuhé súčasti spalných produktov rozžeravia a svietia. Sálavým teplom sa potom vyparujú ďalšie množstvá látky, spaľujú sa atď., až kým látka nezhorí. Kyslík bol objavený v roku [[1774]] vedcom [[Carl Wilhelm Scheele|Carlom Wilhelmom Scheeleom]]. Za spoluobjaviteľa kyslíku sa považuje [[Joseph Priestley]].

== Výskyt v prírode ==
Kyslík je na [[Zem]]i najrozšírenejším prvkom. Pre celkový obsah kyslíka v [[litosféra|litosfére]], [[hydrosféra|hydrosfére]] a [[atmosféra|atmosfére]] sa udáva 58,0 [[mól]]ových %. [[Molekula|Molekulový]] kyslík O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; sa nachádza v atmosfére, kde je jeho obsah 23,0 hm. %, t. j. 20,8 obj. %. Podstatne väčšie množstvo kyslíka je viazané vo [[voda|vode]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O), v [[hornina|horninách]] a v živých [[organizmus|organizmoch]], ktorých je stálou a nevyhnutnou súčasťou ([[biogénny prvok]]). Kyslík sa v prírode nachádza v [[tripletový kyslík|tripletovom stave]], vďaka čomu nereaguje pri bežných podmienkach s väčšinou prírodných látok (sú obyčajne singletové) a tým je možná existencia života v oxidačnom prostredí.

Vo [[vesmír]]e je zastúpenie kyslíka podstatne nižšie. Na 1 000 atómov vodíka pripadá iba jeden atóm kyslíka.

== Anorganické zlúčeniny ==
Vzhľadom na vysokú [[elektronegativita|elektronegativitu]], má kyslík v [[chemická zlúčenina|zlúčeninách]] v [[oxidačný stupeň|oxidačnom stupni]] -II, zriedkavejšie ako (O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;2−&lt;/sup&gt;, (O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;−&lt;/sup&gt;, (O&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;−&lt;/sup&gt;. Kladný [[oxidačný stupeň]] má kyslík v [[chemická zlúčenina|zlúčeninách]] s [[fluór]]om, ktorý jediný má vyššiu [[elektronegativita|elektronegativitu]] napr. OF&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; alebo O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;F&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;, ako aj v podobe [[katión]]u (O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;+&lt;/sup&gt;, napr v zlúčenine O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;[PtF&lt;sub&gt;6&lt;/sub&gt;].

V [[oxidačný stupeň|oxidačnom stupni]] -II sa vyskytuje vo veľkom množstve zlúčenín. Predovšetkým sú to [[oxid]]y, vlastnosti jednotlivých zlúčenín sú podrobnejšie opísané v kapitolách článkov o jednotlivých prvkoch.

Kyslík sa nachádza vo väčšine anorganických [[kyselina|kyselín]] (nazývaných aj kyslíkaté kyseliny) a ich soliach. Z tých najdôležitejších možno spomenúť [[uhličitan]]y (CO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;2−&lt;/sup&gt;, [[kremičitan]]y (SiO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;2−&lt;/sup&gt;, [[síran]]y (SO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;2−&lt;/sup&gt;, [[dusičnan]]y (NO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;−&lt;/sup&gt; a [[fosforečnan]]y (PO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;3−&lt;/sup&gt;. 

Alkalické zlúčeniny, [[hydroxid]]y, sa vyznačujú prítomnosťou skupiny -OH. Medzi najznámejšie patria [[hydroxid sodný]] (NaOH), [[hydroxid draselný]] (KOH) a [[hydroxid vápenatý]] (Ca(OH)&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;).

S formálnym nábojom -I sa kyslík nachádza v zlúčeninách s [[anión]]om O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;&lt;sup&gt;−2&lt;/sup&gt;. Nazývajú sa [[peroxid]]y, najznámejší z nich je [[peroxid vodíka]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;). Táto kvapalná zlúčenina má silné oxidačné účinky a v praxi sa používa, vo forme svojich vodných roztokov, v medicíne na dezinfekciu a v chémii ako oxidačné činidlo. [[Peroxid sodný]] (Na&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;) je pevná, hygroskopická látka, ktorá sa používa ako veľmi energetické oxidačné činidlo.
Z ďalších zlúčenín s nábojom -I sú to [[hyperoxid]]y: (O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;−&lt;/sup&gt; a [[ozonid]]y: (O&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;−&lt;/sup&gt;.

Iba [[fluór]] má väčšiu elektronegativitu ako kyslík a vytvára s ním niekoľko [[fluorid]]ov, v ktorých sa kyslík nachádza s oxidačným stupňom +I. Všetky fluoridy kyslíka sú veľmi nestále, ale aj napriek tomu existuje reálna možnosť ich využitia ako raketového paliva.

== Organické zlúčeniny ==
Kyslík sa tiež vyskytuje vo veľkom množstve organických látok. Mnoho týchto zlúčenín je súčasťou všetkých živých organizmov, a preto je kyslík jedným zo základných biogénnych prvkov. Základné skupiny organických zlúčenín s obsahom kyslíka sú:
* [[alkohol]]y, obsahujúce skupinu C-OH
* [[fenol]]y, ktoré majú skupinu -OH pripojenú k aromatickému jadru
* [[éter (chémia)|étery]], obsahujúce skupinu C-O-C
* [[peroxid]]y, obsahujúce skupinu C-O-O-C
* [[aldehyd]]y, obsahujúce skupinu HC=O
* [[ketón]]y, obsahujúce skupinu C-CO-C
* [[karboxylová kyselina|karboxylové kyseliny]], obsahujúce skupinu -COOH
* [[Ester (chemická zlúčenina)|estery]], obsahujúce skupinu R-C-OOR
* z heterocyklických zlúčenín spomenieme napr. [[furán]]

== Výroba a využitie ==
Kyslík sa prakticky vyrába [[Destilácia (chémia)|destiláciou]] skvapalneného [[vzduch]]u. Vyrobený kyslík sa uchováva v kvapalnom stave vo špeciálnych Dewarových nádobách alebo v plynnom stave v oceľových tlakových fľašiach. Vzhľadom na vysokú reaktivitu čistého kyslíka je nevyhnutné, aby sa nedostal do priameho kontaktu s organickými látkami. Preto sa všetky súčiastky aparatúry na uskladnenie a manipuláciu s kvapalným alebo stlačeným kyslíkom nesmú mazať žiadnymi organickými tukmi alebo olejmi.
Kyslík sa dá vyrobiť taktiež laboratórnymi spôsobmi, medzi ne patrí napríklad tepelný rozklad [[Manganistan draselný|manganistanu draselného]] alebo [[Elektrolýza|elektrolýza]] vody, sú však príliš nákladné a nepraktické pre priemyselné použitie. 

* V medicíne sa čistý kyslík používa pri operáciách a traumatických stavoch pre podporu pacientovho dýchania. Zmesi kyslíka s inertnými plynmi slúžia [[potápač]]om ako prevencia pred [[dekompresné ochorenie|dekompresným ochorením]], ku ktorému môže dôjsť pri vynáraní z väčších hĺbok. Tiež vysokohorskí [[horolezec|horolezci]] sa v nutných prípadoch uchyľujú k dýchaniu čistého kyslíka a [[pilot]]i stíhacích lietadiel sú vybavení zmesou stlačených plynov, ktorej základnou zložkou je kyslík.

* Pri horení zmesi kyslíka s [[vodík]]om možno dosiahnuť teploty viac ako 3 000 °C. Preto sa kyslíkovo-vodíkový plameň využíva na rezanie ocele a tavenie kovov s vysokým bodom topenia, napr. platinových kovov.

* Základnou požiadavkou pri výrobe ocele je odstrániť zo železa [[uhlík]]. Tzv. [[Henri Bessemer|Bessemerov]] spôsob výroby je založený na vháňaní čistého kyslíka do roztaveného železa v konvertore. Pri vysokej teplote taveniny dôjde k oxidácii prítomného grafitického uhlíka na plynné oxidy, ktoré z taveniny vytekajú.

* Kvapalný kyslík aj napriek svojej rizikovosti stále často slúži ako palivo raketových motorov pri štartoch kozmických lodí. V texte sa často označuje LOX podľa anglického názvu pre kvapalný kyslík.

== Ozón ==
{{Hlavný článok|ozón}}

Okrem zvyčajných dvojatómových molekúl O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; sa kyslík vyskytuje aj vo forme trojatómovej molekuly ako [[ozón]] O&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;. Za normálnych podmienok je to vysoko reaktívny plyn modrej farby a charakteristického zápachu s mimoriadne silnými oxidačnými účinkami. Pri teplote −112 °C kondenzuje na kvapalný tmavomodrý ozón a pri teplote −193 °C sa tvorí červenofialový pevný ozón.

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Oxygen|wikt=kyslík}}

{{Periodická tabuľka}}

[[Kategória:Kyslík| ]]
[[Kategória:Nekovy]]
[[Kategória:Plyny]]
[[Kategória:E kódy|948]]</text>
      <sha1>d6zh7a5h07bm49rcyftz9wyfeb9v06s</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189777</id>
      <parentid>8189776</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:37:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19741-81|~2026-19741-81]] ([[User_talk:~2026-19741-81|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA</comment>
      <origin>7784984</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11465" sha1="q07xxmz6ql1g55pqg18m40g73qnlf1i" xml:space="preserve">{{Infobox Chemický prvok
| Farba infoboxu = nekov
| Protónové číslo = 8
| Prvok vľavo = 7
| Prvok vpravo = 9
| Prvok hore = 
| Prvok dole = 16
| Vzhľad = bezfarebný plyn, v kvapalnom skupenstve svetlomodrý
| Obrázok =
| Emisné spektrá = Oxygen spectre.jpg
| Absorpčné spektrá = 
| Séria = [[nekov]]y
| Skupina = 16
| Perióda = 2
| Blok = p
| Atómová hmotnosť = 15.9994
| Atómový polomer = 60
| Atómový polomer vypočítaný = 48
| Kovalentný polomer = 66
| Kovový polomer = 
| Van der Waalsov polomer = 152
| Iónový polomer = 
| Iónový polomer pre ión = 
| Elektronegativita = 3.44
| Ionizačná energia1 = 1313.9
| Ionizačná energia2 = 3388.3
| Ionizačná energia3 = 5300.5
| Ionizačná energia4 = 
| Oxidačné čísla = '''-II''', -I
| Štandardný elektródový potenciál = 
| Štandardný elektródový potenciál rovnica = 
| Poznámka = 
| Skupenstvo = [[plyn]]né
| Hustota = 0.001429
| Hustota kvapaliny = 1.41
| Teplota topenia = 54.36
| Teplota varu = 90.20
| Teplota sublimácie = 
| Kritický bod teplota = 154.59
| Kritický bod tlak = 5.043
| Trojný bod teplota = 
| Trojný bod tlak = 
| Skupenské teplo topenia = 0.444
| Skupenské teplo varu = 6.82
| Tepelná kapacita = 29.378
| Tlak pary 1 = 
| Tlak pary 10 = 
| Tlak pary 100 = 
| Tlak pary 1000 = 61
| Tlak pary 10000 = 73
| Tlak pary 100000 = 90
| Kryštálová sústava = [[Kubická sústava|kubická]]
| Magnetizmus = [[Paramagnetizmus|paramagnetický]]
| Elektrický odpor = 
| Súčiniteľ tepelnej vodivosti = 26.58x10&lt;sup&gt;-3&lt;/sup&gt;
| Tepelná rozťažnosť = 
| Rýchlosť zvuku = 330
| Youngov modul = 
| Pružnosť v šmyku = 
| Objemová pružnosť = 
| Poissonova konštanta = 
| Mohsova stupnica tvrdosti = 
| Brinellova tvrdosť = 
| CAS = 7782-44-7
| Izotopy = {{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 16
| Protónové číslo = 8
| Percentuálne zastúpenie = 99.760
}}
{{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 17
| Protónové číslo = 8
| Percentuálne zastúpenie = 0.039
}}
{{Infobox Chemický prvok/stabilný izotop
| Nukleónové číslo = 18
| Protónové číslo = 8
| Percentuálne zastúpenie = 0.201
}}
| Izotopy poznámka = 
| Commons = Category:Oxygen
}}

'''Kyslík''' ({{lat|oxygenium}}) je [[chemický prvok]] v [[Periodická tabuľka|Periodickej tabuľke prvkov]], ktorý má značku O a [[protónové číslo]] 8. Je to bezfarebný [[plyn]]. V [[kvapalina|kvapalnom]] a [[tuhá látka|tuhom]] stave má svetlomodrú farbu. Zaujímavou zhodou v prírode je, že kvapalný kyslík má farbu ako [[Obloha|modrá obloha]]. Dôležité je ale dodať, že tieto dva fenomény navzájom nesúvisia — obloha je modrá pre [[Rayleighov rozptyl]] a bola by modrá aj keby vo vzduchu nebol žiaden kyslík. Vo [[voda|vode]] je slabo [[rozpustnosť|rozpustný]]. Táto skutočnosť má veľký význam pre [[život]] vodných [[organizmus|organizmov]], pretože im umožňuje [[dýchanie]]. Kyslík je veľmi reaktívny [[chemický prvok|prvok]]. [[Chemická reakcia|Reakcie]] zlučovania kyslíka s látkami sú často [[exotermická reakcia|exotermické]]. Základnou vlastnosťou kyslíka je, že sa správa ako silné [[oxidačné činidlo]]. Až na [[halogén]]y, [[vzácne plyny]] a niektoré [[ušľachtilý kov|ušľachtilé kovy]] sa kyslík zlučuje priamo so všetkými [[chemický prvok|prvkami]]. Na začatie uvedených reakcií treba spravidla vyššiu [[teplota|teplotu]], potom však už uvoľnené [[reakčné teplo]] stačí na ich samovoľný priebeh. Kyslík je [[Chalkogény|chalkogén]], spolu so [[Síra|sírou]], [[Selén|selénom]], [[Telúr|telúrom]] a [[Polónium|polóniom]].

Ak sú exotermické reakcie látok s kyslíkom sprevádzané vývojom [[svetlo|svetla]], označujú sa ako [[horenie]]. Aby sa látka zapálila, musí sa zohriať na [[zápalná teplota|zápalnú teplotu]], ktorá je pri rôznych látkach rôzna. Dodaným teplom [[vyparovanie|vyparená]] látka reaguje s kyslíkom, pričom sa uvoľňuje také veľké reakčné teplo, že sa tuhé súčasti spalných produktov rozžeravia a svietia. Sálavým teplom sa potom vyparujú ďalšie množstvá látky, spaľujú sa atď., až kým látka nezhorí. Kyslík bol objavený v roku [[1774]] vedcom [[Carl Wilhelm Scheele|Carlom Wilhelmom Scheeleom]]. Za spoluobjaviteľa kyslíku sa považuje [[Joseph Priestley]].

== Výskyt v prírode ==
Kyslík je na [[Zem]]i najrozšírenejším prvkom. Pre celkový obsah kyslíka v [[litosféra|litosfére]], [[hydrosféra|hydrosfére]] a [[atmosféra|atmosfére]] sa udáva 58,0 [[mól]]ových %. [[Molekula|Molekulový]] kyslík O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; sa nachádza v atmosfére, kde je jeho obsah 23,0 hm. %, t. j. 20,8 obj. %. Podstatne väčšie množstvo kyslíka je viazané vo [[voda|vode]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O), v [[hornina|horninách]] a v živých [[organizmus|organizmoch]], ktorých je stálou a nevyhnutnou súčasťou ([[biogénny prvok]]). Kyslík sa v prírode nachádza v [[tripletový kyslík|tripletovom stave]], vďaka čomu nereaguje pri bežných podmienkach s väčšinou prírodných látok (sú obyčajne singletové) a tým je možná existencia života v oxidačnom prostredí.

Vo [[vesmír]]e je zastúpenie kyslíka podstatne nižšie. Na 1 000 atómov vodíka pripadá iba jeden atóm kyslíka.

== Anorganické zlúčeniny ==
Vzhľadom na vysokú [[elektronegativita|elektronegativitu]], má kyslík v [[chemická zlúčenina|zlúčeninách]] v [[oxidačný stupeň|oxidačnom stupni]] -II, zriedkavejšie ako (O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;2−&lt;/sup&gt;, (O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;−&lt;/sup&gt;, (O&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;−&lt;/sup&gt;. Kladný [[oxidačný stupeň]] má kyslík v [[chemická zlúčenina|zlúčeninách]] s [[fluór]]om, ktorý jediný má vyššiu [[elektronegativita|elektronegativitu]] napr. OF&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; alebo O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;F&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;, ako aj v podobe [[katión]]u (O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;+&lt;/sup&gt;, napr v zlúčenine O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;[PtF&lt;sub&gt;6&lt;/sub&gt;].

V [[oxidačný stupeň|oxidačnom stupni]] -II sa vyskytuje vo veľkom množstve zlúčenín. Predovšetkým sú to [[oxid]]y, vlastnosti jednotlivých zlúčenín sú podrobnejšie opísané v kapitolách článkov o jednotlivých prvkoch.

Kyslík sa nachádza vo väčšine anorganických [[kyselina|kyselín]] (nazývaných aj kyslíkaté kyseliny) a ich soliach. Z tých najdôležitejších možno spomenúť [[uhličitan]]y (CO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;2−&lt;/sup&gt;, [[kremičitan]]y (SiO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;2−&lt;/sup&gt;, [[síran]]y (SO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;2−&lt;/sup&gt;, [[dusičnan]]y (NO&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;−&lt;/sup&gt; a [[fosforečnan]]y (PO&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;3−&lt;/sup&gt;. 

Alkalické zlúčeniny, [[hydroxid]]y, sa vyznačujú prítomnosťou skupiny -OH. Medzi najznámejšie patria [[hydroxid sodný]] (NaOH), [[hydroxid draselný]] (KOH) a [[hydroxid vápenatý]] (Ca(OH)&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;).

S formálnym nábojom -I sa kyslík nachádza v zlúčeninách s [[anión]]om O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;&lt;sup&gt;−2&lt;/sup&gt;. Nazývajú sa [[peroxid]]y, najznámejší z nich je [[peroxid vodíka]] (H&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;). Táto kvapalná zlúčenina má silné oxidačné účinky a v praxi sa používa, vo forme svojich vodných roztokov, v medicíne na dezinfekciu a v chémii ako oxidačné činidlo. [[Peroxid sodný]] (Na&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;) je pevná, hygroskopická látka, ktorá sa používa ako veľmi energetické oxidačné činidlo.
Z ďalších zlúčenín s nábojom -I sú to [[hyperoxid]]y: (O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;−&lt;/sup&gt; a [[ozonid]]y: (O&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;)&lt;sup&gt;−&lt;/sup&gt;.

Iba [[fluór]] má väčšiu elektronegativitu ako kyslík a vytvára s ním niekoľko [[fluorid]]ov, v ktorých sa kyslík nachádza s oxidačným stupňom +I. Všetky fluoridy kyslíka sú veľmi nestále, ale aj napriek tomu existuje reálna možnosť ich využitia ako raketového paliva.

== Organické zlúčeniny ==
Kyslík sa tiež vyskytuje vo veľkom množstve organických látok. Mnoho týchto zlúčenín je súčasťou všetkých živých organizmov, a preto je kyslík jedným zo základných biogénnych prvkov. Základné skupiny organických zlúčenín s obsahom kyslíka sú:
* [[alkohol]]y, obsahujúce skupinu C-OH
* [[fenol]]y, ktoré majú skupinu -OH pripojenú k aromatickému jadru
* [[éter (chémia)|étery]], obsahujúce skupinu C-O-C
* [[peroxid]]y, obsahujúce skupinu C-O-O-C
* [[aldehyd]]y, obsahujúce skupinu HC=O
* [[ketón]]y, obsahujúce skupinu C-CO-C
* [[karboxylová kyselina|karboxylové kyseliny]], obsahujúce skupinu -COOH
* [[Ester (chemická zlúčenina)|estery]], obsahujúce skupinu R-C-OOR
* z heterocyklických zlúčenín spomenieme napr. [[furán]]

== Výroba a využitie ==
Kyslík sa prakticky vyrába [[Destilácia (chémia)|destiláciou]] skvapalneného [[vzduch]]u. Vyrobený kyslík sa uchováva v kvapalnom stave vo špeciálnych Dewarových nádobách alebo v plynnom stave v oceľových tlakových fľašiach. Vzhľadom na vysokú reaktivitu čistého kyslíka je nevyhnutné, aby sa nedostal do priameho kontaktu s organickými látkami. Preto sa všetky súčiastky aparatúry na uskladnenie a manipuláciu s kvapalným alebo stlačeným kyslíkom nesmú mazať žiadnymi organickými tukmi alebo olejmi.
Kyslík sa dá vyrobiť taktiež laboratórnymi spôsobmi, medzi ne patrí napríklad tepelný rozklad [[Manganistan draselný|manganistanu draselného]] alebo [[Elektrolýza|elektrolýza]] vody, sú však príliš nákladné a nepraktické pre priemyselné použitie. 

* V medicíne sa čistý kyslík používa pri operáciách a traumatických stavoch pre podporu pacientovho dýchania. Zmesi kyslíka s inertnými plynmi slúžia [[potápač]]om ako prevencia pred [[dekompresné ochorenie|dekompresným ochorením]], ku ktorému môže dôjsť pri vynáraní z väčších hĺbok. Tiež vysokohorskí [[horolezec|horolezci]] sa v nutných prípadoch uchyľujú k dýchaniu čistého kyslíka a [[pilot]]i stíhacích lietadiel sú vybavení zmesou stlačených plynov, ktorej základnou zložkou je kyslík.

* Pri horení zmesi kyslíka s [[vodík]]om možno dosiahnuť teploty viac ako 3 000 °C. Preto sa kyslíkovo-vodíkový plameň využíva na rezanie ocele a tavenie kovov s vysokým bodom topenia, napr. platinových kovov.

* Základnou požiadavkou pri výrobe ocele je odstrániť zo železa [[uhlík]]. Tzv. [[Henri Bessemer|Bessemerov]] spôsob výroby je založený na vháňaní čistého kyslíka do roztaveného železa v konvertore. Pri vysokej teplote taveniny dôjde k oxidácii prítomného grafitického uhlíka na plynné oxidy, ktoré z taveniny vytekajú.

* Kvapalný kyslík aj napriek svojej rizikovosti stále často slúži ako palivo raketových motorov pri štartoch kozmických lodí. V texte sa často označuje LOX podľa anglického názvu pre kvapalný kyslík.

== Ozón ==
{{Hlavný článok|ozón}}

Okrem zvyčajných dvojatómových molekúl O&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt; sa kyslík vyskytuje aj vo forme trojatómovej molekuly ako [[ozón]] O&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;. Za normálnych podmienok je to vysoko reaktívny plyn modrej farby a charakteristického zápachu s mimoriadne silnými oxidačnými účinkami. Pri teplote −112 °C kondenzuje na kvapalný tmavomodrý ozón a pri teplote −193 °C sa tvorí červenofialový pevný ozón.

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Oxygen|wikt=kyslík}}

{{Periodická tabuľka}}

[[Kategória:Kyslík| ]]
[[Kategória:Nekovy]]
[[Kategória:Plyny]]
[[Kategória:E kódy|948]]</text>
      <sha1>q07xxmz6ql1g55pqg18m40g73qnlf1i</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Veľká noc</title>
    <ns>0</ns>
    <id>10865</id>
    <revision>
      <id>8190105</id>
      <parentid>8018756</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T10:05:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19804-96</username>
        <id>290723</id>
      </contributor>
      <origin>8190105</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17350" sha1="3wj7uejsl768ohl5zin7cmgbgrnl5v3" xml:space="preserve">{{Kresťanstvo}}
[[Súbor:Fra Angelico - Resurrection of Christ and Women at the Tomb (Cell 8) - WGA00542.jpg|náhľad|[[Fra Angelico]]: Ženy a prázdny hrob]]
[[Súbor:Resurrection (24).jpg|náhľad|Ikona Vzkriesenia]]
[[Súbor:Pascha kolac.jpg|náhľad|Pascha ‒ okrúhly sladký koláč u gréckokatolíkov a pravoslávnych]]
[[Súbor:Velikden Kamienka okr Stara Lubovna 1996 Pascha.jpg|náhľad|Pascha a jedlá určené na posvätenie, Kamienka, okr. Stará Ľubovňa, foto z r. 1996]]
'''Veľká noc''' alebo '''veľkonočné sviatky''' alebo '''Pascha''' ({{vjz|ell|''πάσχα|pascha''}},   z {{vjz|heb|''פסח|pesach''}}) je najvýznamnejší [[kresťanstvo|kresťanský]] sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl (pozri [[Výpočet dátumu Veľkej noci]]). Veľká noc je pre kresťanov oslavou [[Zmŕtvychvstanie Pána|zmŕtvychvstania]] (resp. vzkriesenia) [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] po jeho smrti na [[Kristov kríž|kríži]]. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom [[Pesach]], ktorý sa slávi zhruba v rovnakej dobe. V prostredí [[gréckokatolícka cirkev|Gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] cirkvi sa pre tento sviatok používa takmer výlučne názov Pascha.

Kresťanské oslavy Veľkej noci sa v [[Nový zákon|Novom zákone]] nespomínajú, najstarším svedectvom o Veľkej noci je homília ''O Pasche'' [[Meliton Sardský|Melitona Sardského]] z [[2. storočie|2. storočia]]. Oslavy Veľkej noci sa teda v [[cirkev|cirkvi]] objavili veľmi skoro.

Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom [[Egypt]]e. [[Faraón]] nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu [[Desať rán egyptských|desiatimi ranami]]. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročených ľudí. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom obetovania [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s [[Mojžiš (Biblia)|Mojžišom]] cez [[Červené more]], ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: [[Pesach|pésach]] - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.
[[Súbor:Easter eggs - straw decoration.jpg|náhľad|Veľkonočné [[kraslica|kraslice]] ozdobené slamou]]

Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.

Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s [[pohanstvo|pohanskými]] oslavami príchodu [[jar]]i, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov.

== Predpokladaný dátum Ježišovej smrti a vzkriesenia ==
Presný dátum Ježišovej smrti nie je známy, avšak možností, medzi ktorými je možné vyberať, nie je veľa. [[Isaac Newton]] svojimi výpočtami z roku [[1733]] prišiel k záveru, že k Ježišovej smrti mohlo dôjsť v piatok [[7. apríl]]a [[30]], [[4. apríl]]a [[33]] alebo [[23. apríl]]a [[34]]; poslednej z možností sám dával prednosť. [[Gerhard Kroll]] vo svojej knihe ''Po Ježišových stopách'' usudzuje, že najpravdepodobnejším dátumom je 7. apríl 30. Podľa [[C. Humphreys]]a a [[W. D. Waddington]]a (1990) v podvečer 3. apríla 33 v [[Jeruzalem]]e vyšiel [[Mesiac (Zeme)|Mesiac]] v [[spln]]e sčasti v zatmení; toto zatmenie skončilo 51 minút po východe Mesiaca. Tento údaj sa zhoduje s evanjeliami ([[Evanjelium podľa Matúša|Mt]] 27,34; [[Evanjelium podľa Marka|Mk]] 15,33; [[Evanjelium podľa Lukáša|Lk]] 22,44), takže tento dátum (3. apríl 33) je pravdepodobne dňom Kristovej smrti na kríži. Ježišovo vzkriesenie by potom pripadalo na nedeľu 5. apríl 33.

Samozrejme treba brať do úvahy, že akékoľvek výpočty, ktoré sú v rozpore s údajmi uvedenými v Biblii, sú nepravdepodobné. Podľa [[Evanjelium podľa Matúša|Mt]] 12,40, kde sa píše: &quot;Lebo ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci&quot;, musel byť Kristus v zemi 3 dni a tri noci. A keďže vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno ([[Evanjelium podľa Marka|Mk]] 16,9: &quot;A keď vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno...) a musel byť v zemi tri dni a tri noci, a teda nemohol v žiadnom prípade zomrieť v piatok, ale v podvečer vo štvrtok. V židovskom zmýšľaní prvého storočia sa ale časť dňa chápala ako celý deň. Vzhľadom na to, že Ježiš bol v hrobe časť z piatku, celú sobotu a časť z nedele – môže sa chápať, že bol v hrobe tri dni. Iný argument, týkajúci sa piatku je, že podľa Mt 16,21 a [[Evanjelium podľa Lukáša|Lk]] 9,22 Ježiš vstane na tretí deň alebo doslova tretieho dňa, a preto nemusel byť v hrobe plné tri dni a noci.

== Veľká noc v rímskokatolíckej cirkvi ==
Veľká noc podľa [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] tradície sa začína [[Veľkonočná vigília|Veľkonočnou vigíliou]] (ktorá je stredom a vyvrcholením [[Veľkonočné trojdnie|Veľkonočného trojdnia]]) a trvá päťdesiat dní až do [[Turíce|Turíc]], slávnosti [[Zoslanie Ducha Svätého|Zoslania Ducha Svätého]]. Prvý týždeň Veľkej noci sa nazýva [[Veľkonočná oktáva]]. 40. deň Veľkej noci je slávnosť [[Nanebovstúpenie Pána|Nanebovstúpenia Pána]], ktorá pripomína Ježišov výstup zo zeme do neba a jeho oslávenie u Otca.

== Pascha v gréckokatolíckej cirkvi ==
[[Súbor:UniateEaster.jpg|thumb|left|Požehnávanie paschálnych pokrmov]]
V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej cirkvi]] sa Veľká noc tradične nazýva Pascha a je najväčším sviatkom [[Cirkevný rok|cirkevného roka]]. Pasche predchádza [[Veľký týždeň]] (od Veľkého pondelka do [[Veľká sobota|Veľkej soboty]]). Najdôležitejšou bohoslužbou Paschy je [[utiereň]] vzkriesenia, ktorá sa slúži v nedeľu ešte pred východom slnka (na Slovensku a u východných Slovanov) alebo o polnoci zo soboty na nedeľu (na Balkáne). Pred ňou sa niekde zvykne slúžiť [[polnočnica]], počas ktorej sa prenesie [[pláštenica]] zo stredu chrámu z katafalku (symbolického hrobu) na prestol (oltár), čo symbolizuje Kristovo vzkriesenie. Typickým obradom Nedele Paschy je aj posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov, ktoré sa väčšinou koná vonku pred chrámom. Posviacajú sa pokrmy, ktoré sa budú jesť pri slávnostných raňajkách i neskôr cez deň (a prípadne i ďalšie dni), hlavne mäso, nafarbené vajíčka a hrudka (istý druh syra s vajíčkami) - teda jedlá, ktoré sa podľa pôvodných pôstnych predpisov vo [[Veľký pôst|Veľkom pôste]] nekonzumovali. Okrem toho sa posviaca aj sladký koláč nazývaný Pascha alebo Paska, ktorý nahrádza chlieb a pečivo, keďže bežný chlieb sa v tento deň neje. Na [[Liturgia svätého Jána Zlatoústeho|liturgii svätého Jána Zlatoústeho]] sa číta začiatok Evanjelia podľa sv. Jána (&quot;Na počiatku bolo Slovo...&quot;) v rozličných jazykoch. To symbolizuje, že radostná zvesť je určená všetkým národom. Na [[Večiereň|večierni]] Paschy, ktorá sa koná podľa osobitného poriadku, sa číta aj evanjelium o vzkriesení.

Najtypickejším a najčastejším spevom sviatku je tropár Paschy (spieva sa na 5. hlas): ''Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval.'' Tento tropár sa veľa razy opakuje na všetkých bohoslužbách Paschy.

=== Obdobie Paschy ===
Obdobie Paschy (posviatok alebo poprazdenstvo Paschy) trvá od Nedele vzkriesenia do stredy pred [[Nanebovstúpenie Pána|Nanebovstúpením Pána]], teda 40 dní. V tomto období sa veriaci zdravia osobitným pozdravom ''Christós voskrése! – Voístinu voskrése!'' (po slovensky: ''Kristus vstal zmŕtvych! – Skutočne vstal zmŕtvych!'') Cirkevné predpisy stanovujú, že v období Paschy sa v chráme vôbec nemá kľačať, ale len stáť alebo sedieť - státie je totiž výrazom radosti zo vzkriesenia, zatiaľ čo kľačanie je výrazom pokánia a skrúšenosti.&lt;ref&gt;[https://www.grkat.net/texty/velky-tyzden-pascha.html Andrej Škoviera: Veľký týždeň a Pascha. Komentár k bohoslužbám, čítaniam a sviatku.]&lt;/ref&gt; (V prostredí slovenských gréckokatolíkov sa toto pravidlo zväčša nezachováva.)

Osobitne slávnostným je prvý týždeň tohto obdobia, ktorý sa nazýva Svetlý týždeň a vyznačuje sa mnohými špecifikami. ''(Pozri osobitný článok [[Svetlý týždeň]].)'' Tento týždeň platí v [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku]] [[voľnica]] (nepostí sa a môže sa jesť všetko), v niektorých [[Východné cirkvi|východných cirkvách]] je voľnica dokonca až do stredy pred [[Nanebovstúpenie Pána|Nanebovstúpením Pána]].

== Veľkonočné symboly ==
[[Súbor:Slovak_easter_symbols.jpg|thumb|Veľkonočné symboly]]
* [[baránok]] — symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň židia na sviatok [[Pascha|Paschy]] jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za [[spása|spásu]] sveta.
* [[kríž]] — kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento trest patril k trestom veľmi krutým a ponižujúcim.
* [[oheň]] — veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.
* [[svieca|sviečka]] — sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista -- tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež [[paškál]]) od ohňa. Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená znamením kríža a symbolmi ''&lt;math&gt;\Alpha&lt;/math&gt;'' a ''&lt;math&gt;\Omega&lt;/math&gt;'', t. j. začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do [[Turíce|Turíc]] a pri každom krste -- aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci. Táto sviečka sa tiež zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti; a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom.
[[Súbor:Slovak_easter_food.jpg|thumb|Tanier so šunkou, vajíčkom, hrudkou a zeleninou.]]
* [[vajce|vajíčko]] — pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v [[pôst|pôstnom období]]. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti.
* [[zajac|zajačik]] — aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari. 
* [[korbáč]] — Tento v niektorých regiónoch [[Slovensko|Slovenska]] dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch.

== Nenáboženské veľkonočné tradície ==
Podobne ako mnoho iných kresťanských sviatkov, aj Veľká noc sa preniesla aj mimo cirkvi. Už od jej vzniku je to čas osláv a veselia. Dnes je aj komerčne dôležitá, pretože sa na ňu viaže veľa zvykov, ktorých uskutočnenie si vyžaduje nejaké úsilie prípadne nákup. Predávajú sa napríklad veľkonočné pohľadnice, ozdoby alebo sladkosti v podobe veľkonočných vajíčok, barančekov alebo zajačikov.

Na Veľkonočný pondelok je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a šibačka (korbáč). Od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a polievajú alebo šibú ženy a dievčatá ručne vyrobeným korbáčom z vŕbového prútia. Korbáč je spletený z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch prútov a je zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhý a ozdobený pletenou rukoväťou a farebnými stužkami. Podľa tradície muži pri hodovaní prednesú [[koleda|koledy]]. Či sa najprv šibe alebo polieva a potom spievajú či recitujú koledy záleží na situácii. Aj keď šibanie môže byť bolestivé a polievanie nepríjemné, nie je ich cieľom spôsobiť krivdu. Skôr je korbáč symbolom záujmu mužov o ženy. Nenavštívené dievčatá sa môžu dokonca cítiť urazené. Vykorbáčovaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol jej vďaky a odpustenia. Treba spomenúť, že zvyčajne sa v minulosti používala iba jedna metóda. Na strednom a západnom Slovensku väčšinou korbáčovanie a na východe polievanie.

V [[Spojené štáty|USA]] sú Veľkonočné sviatky už prakticky nenáboženským sviatkom, takže mnoho amerických rodín sa zúčastní iba veľkonočného veselia okolo zdobenia veľkonočných vajíčok v sobotu večer a ich „lovu“ v nedeľu ráno. Podľa detských rozprávok boli vajíčka počas noci prinesené veľkonočným zajačikom a poschovávané po dome a záhrade, aby počkali na deti, až sa zobudia. Dôvod, prečo by to mal zajačik robiť, sa vysvetľuje iba zriedkavo.

V [[Nórsko|Nórsku]] je, okrem [[lyžovanie|lyžovania]] v horách a maľovania vajíčok, tradíciou riešenie [[vražda|vrážd]]. Všetky veľké televízne stanice vysielajú kriminálne a detektívne príbehy, ako je napríklad [[Poirot]]  [[Agatha Christie|Agathy  Christie]]. Aj noviny publikujú články, z ktorých môžu čitatelia skúsiť odvodiť, kto je páchateľom. Samozrejme tiež vychádza množstvo kníh. Dokonca aj krabice od mlieka bývajú potlačené príbehmi s vraždami.

== Slovo „Veľká noc“ v iných jazykoch ==
Názvy odvodené od germánskej bohyne [[Eostre]] alebo zo starogermánskeho názvu mesiaca apríl ''Eostremonat''.
* [[angličtina]] ''Easter'' 
* [[nemčina]] ''Ostern''

Názvy odvodené od [[hebrejčina|hebrejského]] slova ''Pesach''
* [[arabčina]] ''عيد الفصح''
* [[bulharčina]] ''Пасха'' (''Pascha'')
* [[dánčina]] ''Påske''
* [[dolná nemčina]] ''Paisken''
* [[esperanto]] ''Pasko''
* [[friulčina]] ''páskir''
* [[fínčina]] ''Pääsiäinen''
* [[francúzština]] ''Pâques''
* [[furlančina]] ''Pasche''
* [[gréčtina]] ''Πάσχα'' (''Pascha'')
* [[holandčina]] ''Pasen''
* [[indonézština]] ''Paskah''
* [[írčina]] ''Cáisc''
* [[latinčina]] ''Pascha'' (alebo ''Festa Paschalia'')
* [[nórčina]] ''Påske''
* [[portugalčina]] ''Páscoa''
* [[rumunčina]] ''Paşti''
* [[ruština]] ''Пасха'' (''Pascha'')
* [[škótska galčina]] ''Càisg''
* [[španielčina]] ''Pascua''
* [[švédčina]] ''Påsk''
* [[taliančina]] ''Pasqua''
* [[waleština]] ''Pasg''

Názvy v ďalších jazykoch
* [[bieloruština]] ''Вялікдзень'' (''Vialikdzień''; doslova: Veľký Deň)
* [[bulharčina]] ''Великден'' (''Velikden''; doslova: Veľký Deň)
* [[čeština]] ''Velikonoce'' (doslova: Veľkonočné obdobie)
* [[čínština]] 復活節 (''Fu-huo-jie''; doslova: Oslava Vzkriesenia)
* [[japončina]] 復活祭 (''Fukkatsu-sai''; doslova: Oslava Vzkriesenia)
* [[maďarčina]] ''Húsvét'' (hús+vét = možnosť prijať, teda jesť mäso /po 40-dňovom pôste/)
* [[poľština]] ''Wielkanoc'' (doslova: Veľká Noc)
* [[rómčina]] ''Patradži''
* [[slovenčina]] ''Veľká noc'' alebo ''Pascha''
* [[srbčina]] ''Uskrs'' alebo ''Vaskrs'' (doslova: Vzkriesenie)
* [[ukrajinčina]] ''Великдень'' (''Velykdeň''; doslova: Veľký Deň)

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Výpočet dátumu Veľkej noci]]
* [[Ježiš Kristus]]
* [[Vzkriesenie]]
* [[Zmŕtvychvstanie Pána]]
* [[Svetlý týždeň]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Veľká noc|commonscat=Easter}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.iencyklopedie.cz/velikonoce/ Encyklopédia náboženstva] (po česky)
* [http://www.velkanoc.tuomatu.com/ Informácie o Veľkej noci] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410071639/http://www.velkanoc.tuomatu.com/ |date=2009-04-10 }}


{{Liturgický rok}}
{{Liturgický rok v byzantskom obrade}}

[[Kategória:Veľká noc| ]]
[[Kategória:Liturgický rok]]
[[Kategória:Kresťanské sviatky]]</text>
      <sha1>3wj7uejsl768ohl5zin7cmgbgrnl5v3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190106</id>
      <parentid>8190105</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T10:05:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Quinlan83</username>
        <id>192973</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19804-96|~2026-19804-96]] ([[User_talk:~2026-19804-96|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od DurMar12</comment>
      <origin>8017558</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17348" sha1="khsfbvt5b973qj28he3t741m1wnj8xl" xml:space="preserve">{{Kresťanstvo}}
[[Súbor:Fra Angelico - Resurrection of Christ and Women at the Tomb (Cell 8) - WGA00542.jpg|náhľad|[[Fra Angelico]]: Ženy a prázdny hrob]]
[[Súbor:Resurrection (24).jpg|náhľad|Ikona Vzkriesenia]]
[[Súbor:Pascha kolac.jpg|náhľad|Pascha ‒ okrúhly sladký koláč u gréckokatolíkov a pravoslávnych]]
[[Súbor:Velikden Kamienka okr Stara Lubovna 1996 Pascha.jpg|náhľad|Pascha a jedlá určené na posvätenie, Kamienka, okr. Stará Ľubovňa, foto z r. 1996]]
'''Veľká noc''' alebo '''veľkonočné sviatky''' alebo '''Pascha''' ({{vjz|ell|''πάσχα|pascha''}}, z {{vjz|heb|''פסח|pesach''}}) je najvýznamnejší [[kresťanstvo|kresťanský]] sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl (pozri [[Výpočet dátumu Veľkej noci]]). Veľká noc je pre kresťanov oslavou [[Zmŕtvychvstanie Pána|zmŕtvychvstania]] (resp. vzkriesenia) [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]] po jeho smrti na [[Kristov kríž|kríži]]. Udalosti Veľkej noci a ich interpretácia úzko súvisia s významným židovským sviatkom [[Pesach]], ktorý sa slávi zhruba v rovnakej dobe. V prostredí [[gréckokatolícka cirkev|Gréckokatolíckej]] a [[Pravoslávna cirkev|pravoslávnej]] cirkvi sa pre tento sviatok používa takmer výlučne názov Pascha.

Kresťanské oslavy Veľkej noci sa v [[Nový zákon|Novom zákone]] nespomínajú, najstarším svedectvom o Veľkej noci je homília ''O Pasche'' [[Meliton Sardský|Melitona Sardského]] z [[2. storočie|2. storočia]]. Oslavy Veľkej noci sa teda v [[cirkev|cirkvi]] objavili veľmi skoro.

Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom [[Egypt]]e. [[Faraón]] nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu [[Desať rán egyptských|desiatimi ranami]]. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročených ľudí. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom obetovania [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]]. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s [[Mojžiš (Biblia)|Mojžišom]] cez [[Červené more]], ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: [[Pesach|pésach]] - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.
[[Súbor:Easter eggs - straw decoration.jpg|náhľad|Veľkonočné [[kraslica|kraslice]] ozdobené slamou]]

Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.

Veľkonočné oslavy sa podľa regiónov líšia. Pretože sa časovo zhruba prekrývajú s [[pohanstvo|pohanskými]] oslavami príchodu [[jar]]i, ľudové tradície prevzali z predkresťanských dôb mnoho zvykov a obyčajov.

== Predpokladaný dátum Ježišovej smrti a vzkriesenia ==
Presný dátum Ježišovej smrti nie je známy, avšak možností, medzi ktorými je možné vyberať, nie je veľa. [[Isaac Newton]] svojimi výpočtami z roku [[1733]] prišiel k záveru, že k Ježišovej smrti mohlo dôjsť v piatok [[7. apríl]]a [[30]], [[4. apríl]]a [[33]] alebo [[23. apríl]]a [[34]]; poslednej z možností sám dával prednosť. [[Gerhard Kroll]] vo svojej knihe ''Po Ježišových stopách'' usudzuje, že najpravdepodobnejším dátumom je 7. apríl 30. Podľa [[C. Humphreys]]a a [[W. D. Waddington]]a (1990) v podvečer 3. apríla 33 v [[Jeruzalem]]e vyšiel [[Mesiac (Zeme)|Mesiac]] v [[spln]]e sčasti v zatmení; toto zatmenie skončilo 51 minút po východe Mesiaca. Tento údaj sa zhoduje s evanjeliami ([[Evanjelium podľa Matúša|Mt]] 27,34; [[Evanjelium podľa Marka|Mk]] 15,33; [[Evanjelium podľa Lukáša|Lk]] 22,44), takže tento dátum (3. apríl 33) je pravdepodobne dňom Kristovej smrti na kríži. Ježišovo vzkriesenie by potom pripadalo na nedeľu 5. apríl 33.

Samozrejme treba brať do úvahy, že akékoľvek výpočty, ktoré sú v rozpore s údajmi uvedenými v Biblii, sú nepravdepodobné. Podľa [[Evanjelium podľa Matúša|Mt]] 12,40, kde sa píše: &quot;Lebo ako bol Jonáš v bruchu veľryby tri dni a tri noci, tak bude i Syn človeka v srdci zeme tri dni a tri noci&quot;, musel byť Kristus v zemi 3 dni a tri noci. A keďže vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno ([[Evanjelium podľa Marka|Mk]] 16,9: &quot;A keď vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno...) a musel byť v zemi tri dni a tri noci, a teda nemohol v žiadnom prípade zomrieť v piatok, ale v podvečer vo štvrtok. V židovskom zmýšľaní prvého storočia sa ale časť dňa chápala ako celý deň. Vzhľadom na to, že Ježiš bol v hrobe časť z piatku, celú sobotu a časť z nedele – môže sa chápať, že bol v hrobe tri dni. Iný argument, týkajúci sa piatku je, že podľa Mt 16,21 a [[Evanjelium podľa Lukáša|Lk]] 9,22 Ježiš vstane na tretí deň alebo doslova tretieho dňa, a preto nemusel byť v hrobe plné tri dni a noci.

== Veľká noc v rímskokatolíckej cirkvi ==
Veľká noc podľa [[Latinská cirkev|rímskokatolíckej]] tradície sa začína [[Veľkonočná vigília|Veľkonočnou vigíliou]] (ktorá je stredom a vyvrcholením [[Veľkonočné trojdnie|Veľkonočného trojdnia]]) a trvá päťdesiat dní až do [[Turíce|Turíc]], slávnosti [[Zoslanie Ducha Svätého|Zoslania Ducha Svätého]]. Prvý týždeň Veľkej noci sa nazýva [[Veľkonočná oktáva]]. 40. deň Veľkej noci je slávnosť [[Nanebovstúpenie Pána|Nanebovstúpenia Pána]], ktorá pripomína Ježišov výstup zo zeme do neba a jeho oslávenie u Otca.

== Pascha v gréckokatolíckej cirkvi ==
[[Súbor:UniateEaster.jpg|thumb|left|Požehnávanie paschálnych pokrmov]]
V [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíckej cirkvi]] sa Veľká noc tradične nazýva Pascha a je najväčším sviatkom [[Cirkevný rok|cirkevného roka]]. Pasche predchádza [[Veľký týždeň]] (od Veľkého pondelka do [[Veľká sobota|Veľkej soboty]]). Najdôležitejšou bohoslužbou Paschy je [[utiereň]] vzkriesenia, ktorá sa slúži v nedeľu ešte pred východom slnka (na Slovensku a u východných Slovanov) alebo o polnoci zo soboty na nedeľu (na Balkáne). Pred ňou sa niekde zvykne slúžiť [[polnočnica]], počas ktorej sa prenesie [[pláštenica]] zo stredu chrámu z katafalku (symbolického hrobu) na prestol (oltár), čo symbolizuje Kristovo vzkriesenie. Typickým obradom Nedele Paschy je aj posvätenie paschálnych (veľkonočných) pokrmov, ktoré sa väčšinou koná vonku pred chrámom. Posviacajú sa pokrmy, ktoré sa budú jesť pri slávnostných raňajkách i neskôr cez deň (a prípadne i ďalšie dni), hlavne mäso, nafarbené vajíčka a hrudka (istý druh syra s vajíčkami) - teda jedlá, ktoré sa podľa pôvodných pôstnych predpisov vo [[Veľký pôst|Veľkom pôste]] nekonzumovali. Okrem toho sa posviaca aj sladký koláč nazývaný Pascha alebo Paska, ktorý nahrádza chlieb a pečivo, keďže bežný chlieb sa v tento deň neje. Na [[Liturgia svätého Jána Zlatoústeho|liturgii svätého Jána Zlatoústeho]] sa číta začiatok Evanjelia podľa sv. Jána (&quot;Na počiatku bolo Slovo...&quot;) v rozličných jazykoch. To symbolizuje, že radostná zvesť je určená všetkým národom. Na [[Večiereň|večierni]] Paschy, ktorá sa koná podľa osobitného poriadku, sa číta aj evanjelium o vzkriesení.

Najtypickejším a najčastejším spevom sviatku je tropár Paschy (spieva sa na 5. hlas): ''Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval.'' Tento tropár sa veľa razy opakuje na všetkých bohoslužbách Paschy.

=== Obdobie Paschy ===
Obdobie Paschy (posviatok alebo poprazdenstvo Paschy) trvá od Nedele vzkriesenia do stredy pred [[Nanebovstúpenie Pána|Nanebovstúpením Pána]], teda 40 dní. V tomto období sa veriaci zdravia osobitným pozdravom ''Christós voskrése! – Voístinu voskrése!'' (po slovensky: ''Kristus vstal zmŕtvych! – Skutočne vstal zmŕtvych!'') Cirkevné predpisy stanovujú, že v období Paschy sa v chráme vôbec nemá kľačať, ale len stáť alebo sedieť - státie je totiž výrazom radosti zo vzkriesenia, zatiaľ čo kľačanie je výrazom pokánia a skrúšenosti.&lt;ref&gt;[https://www.grkat.net/texty/velky-tyzden-pascha.html Andrej Škoviera: Veľký týždeň a Pascha. Komentár k bohoslužbám, čítaniam a sviatku.]&lt;/ref&gt; (V prostredí slovenských gréckokatolíkov sa toto pravidlo zväčša nezachováva.)

Osobitne slávnostným je prvý týždeň tohto obdobia, ktorý sa nazýva Svetlý týždeň a vyznačuje sa mnohými špecifikami. ''(Pozri osobitný článok [[Svetlý týždeň]].)'' Tento týždeň platí v [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku]] [[voľnica]] (nepostí sa a môže sa jesť všetko), v niektorých [[Východné cirkvi|východných cirkvách]] je voľnica dokonca až do stredy pred [[Nanebovstúpenie Pána|Nanebovstúpením Pána]].

== Veľkonočné symboly ==
[[Súbor:Slovak_easter_symbols.jpg|thumb|Veľkonočné symboly]]
* [[baránok]] — symbol baránka sa nachádza už v predkresťanských tradíciách. V židovskej tradícii sa používal ako obetné zviera za hriechy. Zároveň židia na sviatok [[Pascha|Paschy]] jedia baránka ako pripomienku svojho vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve je baránok jedným zo symbolov Ježiša Krista, lebo obrazne podľa kresťanskej viery on je baránok obetovaný za [[spása|spásu]] sveta.
* [[kríž]] — kríž je dnes najdôležitejším z kresťanských symbolov, pretože Kristus bol odsúdený na smrť ukrižovaním. Tento trest patril k trestom veľmi krutým a ponižujúcim.
* [[oheň]] — veľkonočná bohoslužba sa začína zapálením veľkonočného ohňa, ktorý symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou. Od tohto ohňa sa potom zapaľujú veľkonočné sviečky.
* [[svieca|sviečka]] — sviečka je v mnohých kultúrach chápaná ako znamenie života. Veľkonočná sviečka symbolizuje vzkrieseného Krista -- tento symbol pochádza zo starovekých osláv Veľkej noci, pri ktorých sa zapaľuje sviečka (nazývaná tiež [[paškál]]) od ohňa. Takto zapálená sviečka sa v priebehu veľkonočnej bohoslužby ponára do vody na krst, je ozdobená znamením kríža a symbolmi ''&lt;math&gt;\Alpha&lt;/math&gt;'' a ''&lt;math&gt;\Omega&lt;/math&gt;'', t. j. začiatku a konca vekov, ktorými je Kristus. Táto sviečka sa potom zapaľuje počas celého veľkonočného obdobia až do [[Turíce|Turíc]] a pri každom krste -- aby sa naznačilo, že krst patrí k Veľkej noci. Táto sviečka sa tiež zapaľuje pri kresťanskom pohrebe na znamenie toho, že zosnulý rovnako ako Kristus, prešiel bránou smrti; a cirkev sa za neho modlí, aby vstal k novému životu s Bohom.
[[Súbor:Slovak_easter_food.jpg|thumb|Tanier so šunkou, vajíčkom, hrudkou a zeleninou.]]
* [[vajce|vajíčko]] — pretože vajíčko obsahuje zárodok života, bolo v mnohých kultúrach symbolom plodnosti, života a vzkriesenia. V súvislosti s ľudovou tradíciou vznikol zvyk maľovať tieto vajíčka; dôvodom jedenia vajec na Veľkú noc bola zrejme aj skutočnosť, že vajcia sa nesmeli jesť v [[pôst|pôstnom období]]. V kresťanstve sa vajce vykladá ako symbol zatvoreného hrobu, z ktorého vstal Kristus, ako symbol nesmrteľnosti.
* [[zajac|zajačik]] — aj keď mnoho nenáboženských tradícií má svoje korene v kresťanskej symbolike, niektoré veľkonočné symboly môžeme vystopovať až do predkresťanskej doby. Napríklad zajačik má pravdepodobne pôvod v pohanských rituáloch oslavujúcich príchod jari. 
* [[korbáč]] — Tento v niektorých regiónoch [[Slovensko|Slovenska]] dôverne známy symbol Veľkej noci má tiež pôvod v starých pohanských zvykoch.

== Nenáboženské veľkonočné tradície ==
Podobne ako mnoho iných kresťanských sviatkov, aj Veľká noc sa preniesla aj mimo cirkvi. Už od jej vzniku je to čas osláv a veselia. Dnes je aj komerčne dôležitá, pretože sa na ňu viaže veľa zvykov, ktorých uskutočnenie si vyžaduje nejaké úsilie prípadne nákup. Predávajú sa napríklad veľkonočné pohľadnice, ozdoby alebo sladkosti v podobe veľkonočných vajíčok, barančekov alebo zajačikov.

Na Veľkonočný pondelok je prastarou tradíciou hodovanie, polievanie a šibačka (korbáč). Od rána muži a chlapci chodia po domácnostiach svojich známych a polievajú alebo šibú ženy a dievčatá ručne vyrobeným korbáčom z vŕbového prútia. Korbáč je spletený z ôsmich, dvanástich alebo až dvadsiatich štyroch prútov a je zvyčajne od pol do dvoch metrov dlhý a ozdobený pletenou rukoväťou a farebnými stužkami. Podľa tradície muži pri hodovaní prednesú [[koleda|koledy]]. Či sa najprv šibe alebo polieva a potom spievajú či recitujú koledy záleží na situácii. Aj keď šibanie môže byť bolestivé a polievanie nepríjemné, nie je ich cieľom spôsobiť krivdu. Skôr je korbáč symbolom záujmu mužov o ženy. Nenavštívené dievčatá sa môžu dokonca cítiť urazené. Vykorbáčovaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako symbol jej vďaky a odpustenia. Treba spomenúť, že zvyčajne sa v minulosti používala iba jedna metóda. Na strednom a západnom Slovensku väčšinou korbáčovanie a na východe polievanie.

V [[Spojené štáty|USA]] sú Veľkonočné sviatky už prakticky nenáboženským sviatkom, takže mnoho amerických rodín sa zúčastní iba veľkonočného veselia okolo zdobenia veľkonočných vajíčok v sobotu večer a ich „lovu“ v nedeľu ráno. Podľa detských rozprávok boli vajíčka počas noci prinesené veľkonočným zajačikom a poschovávané po dome a záhrade, aby počkali na deti, až sa zobudia. Dôvod, prečo by to mal zajačik robiť, sa vysvetľuje iba zriedkavo.

V [[Nórsko|Nórsku]] je, okrem [[lyžovanie|lyžovania]] v horách a maľovania vajíčok, tradíciou riešenie [[vražda|vrážd]]. Všetky veľké televízne stanice vysielajú kriminálne a detektívne príbehy, ako je napríklad [[Poirot]]  [[Agatha Christie|Agathy  Christie]]. Aj noviny publikujú články, z ktorých môžu čitatelia skúsiť odvodiť, kto je páchateľom. Samozrejme tiež vychádza množstvo kníh. Dokonca aj krabice od mlieka bývajú potlačené príbehmi s vraždami.

== Slovo „Veľká noc“ v iných jazykoch ==
Názvy odvodené od germánskej bohyne [[Eostre]] alebo zo starogermánskeho názvu mesiaca apríl ''Eostremonat''.
* [[angličtina]] ''Easter'' 
* [[nemčina]] ''Ostern''

Názvy odvodené od [[hebrejčina|hebrejského]] slova ''Pesach''
* [[arabčina]] ''عيد الفصح''
* [[bulharčina]] ''Пасха'' (''Pascha'')
* [[dánčina]] ''Påske''
* [[dolná nemčina]] ''Paisken''
* [[esperanto]] ''Pasko''
* [[friulčina]] ''páskir''
* [[fínčina]] ''Pääsiäinen''
* [[francúzština]] ''Pâques''
* [[furlančina]] ''Pasche''
* [[gréčtina]] ''Πάσχα'' (''Pascha'')
* [[holandčina]] ''Pasen''
* [[indonézština]] ''Paskah''
* [[írčina]] ''Cáisc''
* [[latinčina]] ''Pascha'' (alebo ''Festa Paschalia'')
* [[nórčina]] ''Påske''
* [[portugalčina]] ''Páscoa''
* [[rumunčina]] ''Paşti''
* [[ruština]] ''Пасха'' (''Pascha'')
* [[škótska galčina]] ''Càisg''
* [[španielčina]] ''Pascua''
* [[švédčina]] ''Påsk''
* [[taliančina]] ''Pasqua''
* [[waleština]] ''Pasg''

Názvy v ďalších jazykoch
* [[bieloruština]] ''Вялікдзень'' (''Vialikdzień''; doslova: Veľký Deň)
* [[bulharčina]] ''Великден'' (''Velikden''; doslova: Veľký Deň)
* [[čeština]] ''Velikonoce'' (doslova: Veľkonočné obdobie)
* [[čínština]] 復活節 (''Fu-huo-jie''; doslova: Oslava Vzkriesenia)
* [[japončina]] 復活祭 (''Fukkatsu-sai''; doslova: Oslava Vzkriesenia)
* [[maďarčina]] ''Húsvét'' (hús+vét = možnosť prijať, teda jesť mäso /po 40-dňovom pôste/)
* [[poľština]] ''Wielkanoc'' (doslova: Veľká Noc)
* [[rómčina]] ''Patradži''
* [[slovenčina]] ''Veľká noc'' alebo ''Pascha''
* [[srbčina]] ''Uskrs'' alebo ''Vaskrs'' (doslova: Vzkriesenie)
* [[ukrajinčina]] ''Великдень'' (''Velykdeň''; doslova: Veľký Deň)

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Výpočet dátumu Veľkej noci]]
* [[Ježiš Kristus]]
* [[Vzkriesenie]]
* [[Zmŕtvychvstanie Pána]]
* [[Svetlý týždeň]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Veľká noc|commonscat=Easter}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.iencyklopedie.cz/velikonoce/ Encyklopédia náboženstva] (po česky)
* [http://www.velkanoc.tuomatu.com/ Informácie o Veľkej noci] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090410071639/http://www.velkanoc.tuomatu.com/ |date=2009-04-10 }}


{{Liturgický rok}}
{{Liturgický rok v byzantskom obrade}}

[[Kategória:Veľká noc| ]]
[[Kategória:Liturgický rok]]
[[Kategória:Kresťanské sviatky]]</text>
      <sha1>khsfbvt5b973qj28he3t741m1wnj8xl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Kaviareň/Novinky</title>
    <ns>4</ns>
    <id>11191</id>
    <revision>
      <id>8190108</id>
      <parentid>8185911</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T10:08:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MediaWiki message delivery</username>
        <id>95010</id>
      </contributor>
      <comment>/* The Signpost: 31 March 2026 */ nová sekcia</comment>
      <origin>8190108</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="24238" sha1="sh2v6cui5fd4sfcoqp3mxw3jaoqayvb" xml:space="preserve">__NEWSECTIONLINK__
&lt;div style=&quot;margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; &quot;class=&quot;ui-helper-clearfix&quot;&gt;
Stôl pre diskusiu o '''novinkách''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na oznámenia o nových šablónach, wikiprojektoch, podrobnostiach a iných novinkách na Wikipédii.

Pozri tiež: [[Wikipédia:Stretnutia]].

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite &lt;nowiki&gt;~~~~&lt;/nowiki&gt; alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]).

{{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole noviniek|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Novinky|action=edit&amp;section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/div&gt;

{{Kaviarenské stoly}}

== Archív noviniek ==
Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.
* '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2025|2025]]

&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Novinky]]
&lt;/noinclude&gt;

== Pozvánka na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie ==
Ahojte! Pozývam na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie (ako takej, nie slovenskej). Na akciu je možné prihlásiť sa [[meta:Event:Wikipedia_25_Virtual_Celebration|týmto linkom na Mete]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:14, 12. január 2026 (UTC)
: Link opravený. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:32, 12. január 2026 (UTC)
: Globálna oslava je inak 15.1. o 17:00 nášho času. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:43, 12. január 2026 (UTC)

== ''The Signpost'': 15 January 2026 ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot; style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;column-count:2;&quot;&gt;
* News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/News and notes|Wikipedia's 25th anniversary is here!]]

* Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Special report|Wikipedia at 25: A Wake-Up Call]]

* Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Serendipity|The WMF wants to buy you books!]]

* WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/WikiProject report|Time for a health check: the Vital Signs 2026 campaign]]

* In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/In the media|Fake Acting President Trump and a Wikipedia infobox]]

* Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Community view|The inbox behind Wikipedia]]

* Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Recent research|Art museums on Wikidata; comparing three comparisons of Grokipedia and Wikipedia]]

* Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Traffic report|Tonight I'm gonna rock you]]

* Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Comix|Oh come on man.]]

&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 15:18, 15. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --&gt;&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&amp;oldid=29899914 --&gt;

== Feminism and Folklore 2026 starts soon ==

&lt;div style=&quot;border:8px maroon ridge;padding:6px;&quot;&gt;

[[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|centre|550px|frameless]]
::&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
&lt;div style=&quot;text-align: center; width: 100%;&quot;&gt;''{{int:please-translate}}''&lt;/div&gt;

;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 

Dear Wiki Community,

We are pleased to invite Wikimedia communities, affiliates, and independent contributors to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia.

The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects.

;About the Campaign 
'''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and marginalized voices.

;What Can Participants Write About? 
Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to:

* Folk festivals, rituals, and celebrations  
* Folk dances, music, and traditional performances  
* Women and queer figures in folklore  
* Women in mythology and oral traditions  
* Women warriors, witches, and witch-hunting narratives  
* Fairy tales, folk stories, and legends  
* Folk games, sports, and cultural practices  

Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools.

;How to Sign Up as an Organizer 
Organizers are requested to complete the following steps to register their community:

# Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] 
# Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool  
# Prepare a local article list and clearly mention:
#* Campaign timeline  
#* Local and international prizes  
# Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]]  
# Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]'''

;Campaign Tools

The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants:

* '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats.
* '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore.

Both tools are now available for use in the campaign.  '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]'''

;Learn More &amp; Get Support
For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the  
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''.

If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via:
* '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]'''
* Email us using details on the contact page.

;Join Us 
We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia.

Thank you and best wishes,
  
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]'''

----

''Stay connected:''  
[[File:B&amp;W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&amp;nbsp;
[[File:B&amp;W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]]
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;

== Invitation to Host Wiki Loves Folklore 2026 in Your Country ==
&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;

&lt;div style=&quot;text-align: center; width: 100%;&quot;&gt;''{{int:please-translate}}''&lt;/div&gt;

[[File:Wiki Loves Folklore Logo.svg|right|150px|frameless]]
Hello everyone,

We are delighted to invite Wikimedia affiliates, user groups, and community organizations worldwide to participate in '''Wiki Loves Folklore 2026''', an international initiative dedicated to documenting and celebrating folk culture across the globe.

;About Wiki Loves Folklore 

'''Wiki Loves Folklore''' is an annual international photography competition hosted on Wikimedia Commons. The campaign runs from '''1 February to 31 March 2026''' and encourages photographers, cultural enthusiasts, and community members to contribute photographs that highlight:
* Folk traditions and rituals  
* Cultural festivals and celebrations  
* Traditional attire and crafts 
* Performing arts, music, and dance  
* Everyday practices rooted in folk heritage  

Through this campaign, we aim to preserve and promote diverse folk cultures and make them freely accessible to the world.

[[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026|Project page on Wikimedia Commons]] 

; Host a Local Edition 

As we celebrate the '''eight edition''' of Wiki Loves Folklore, we warmly invite communities to organize a local edition in their country or region. Hosting a local campaign is a great opportunity to:
* Increase visibility of your region’s folk culture  
* Engage new contributors in your community  
* Enrich Wikimedia Commons with high-quality cultural content  

'''[[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026/Organize|Sign up to organize]]:'''  

If your team prefers to organize the competition in ''either February or March only'', please feel free to let us know.

If you are unable to organize, we encourage you to share this opportunity with other interested groups or organizations in your region.

;Get in Touch 
If you have any questions, need support, or would like to explore collaboration opportunities, please feel free to contact us via:

* The project Talk pages  
* Email: '''support@wikilovesfolklore.org'''

We are also happy to connect via an online meeting if your team would like to discuss planning or coordination in more detail.

Warm regards,  

'''The Wiki Loves Folklore International Team'''
&lt;/div&gt;
[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:21, 18. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/Wikipedia&amp;oldid=29228188 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Annual review of the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;announcement-content&quot; /&gt;
&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
I am writing to you to let you know the annual review period for the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines is open now. You can make suggestions for changes through 9 February 2026. This is the first step of several to be taken for the annual review. [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Annual review/2026|Read more information and find a conversation to join on the UCoC page on Meta]].
&lt;/div&gt;

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
The [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee]] (U4C) is a global group dedicated to providing an equitable and consistent implementation of the UCoC. This annual review was planned and implemented by the U4C. For more information and the responsibilities of the U4C, [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|you may review the U4C Charter]].
&lt;/div&gt;

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
Please share this information with other members in your community wherever else might be appropriate.
&lt;/div&gt;

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
-- In cooperation with the U4C, [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]])
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;announcement-content&quot; /&gt;
&lt;/div&gt;

21:01, 19. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&amp;oldid=29905753 --&gt;

== ''The Signpost'': 29 January 2026 ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot; style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;column-count:2;&quot;&gt;
* Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Traffic report|The most viewed articles of 2025]]

* News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News and notes|Good news... but also bad news for the Public Domain]]

* News from Diff: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News from Diff|Solving puzzles together]]

* In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/In the media|Every view on the 25th anniversary of everything]]

* Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Comix|Perspectives]]

&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 06:31, 29. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --&gt;&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&amp;oldid=29988053 --&gt;

== Bannerová fundraisingová kampaň nadácie Wikimedia na Slovensku ==

Vážení,

rád by som využil túto príležitosť a informoval vás o nadchádzajúcej kampani Wikimedia Foundation na získavanie finančných prostriedkov prostredníctvom bannerov na Slovensku. Wikimedia Foundation pred niekoľkými rokmi pozastavila zbierku finančných prostriedkov na Slovensku, ale tento rok ju obnoví. Bannery na získavanie finančných prostriedkov sa budú zobrazovať iba na anglickej Wikipédii na Slovensku.  

Kampaň na získavanie finančných prostriedkov bude mať dve časti. 
* Pošleme e-maily ľuďom, ktorí v minulosti prispeli zo Slovenska. E-maily budú odoslané v období od '''2. do 27. marca 2026.  '''
* Na anglickej Wikipédii budeme zobrazovať bannery pre prihlásených používateľov na Slovensku. Bannery budú zobrazované od '''5. mája do 2. júna 2026.''' 

Predtým plánujeme uskutočniť niekoľko testov, takže niekoľkokrát pred začatím kampane sa vám môžu zobrazovať bannery po dobu 3–5 hodín. Táto aktivita zabezpečí, že naša technická infraštruktúra funguje.

Všeobecne nás môžete pred a počas kampane kontaktovať:
* [[metawiki:Talk:Fundraising|Na diskusnej stránke tímu zodpovedného za zbierku]]
* Ak potrebujete nahlásiť chybu alebo technický problém, [https://phabricator.wikimedia.org/maniphest/task/edit/form/1/?template=118862 vytvorte prosím phabricator ticket]
* Ak na diskusnej stránke, [[:en:Wikipedia:Volunteer_Response_Team|VRT]] alebo sociálnych médiách uvidíte darcu, ktorý má problémy s darovaním, odporučte mu, aby daroval na wikimedia.org

Ďakujeme a pozdravujeme, [[Redaktor:JBrungs (WMF)|JBrungs (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:JBrungs (WMF)|diskusia]]) 13:04, 9. február 2026 (UTC)

== ''The Signpost'': 17 February 2026 ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot; style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;column-count:2;&quot;&gt;
* In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/In the media|Global powers see Wikipedia as fundamental target for manipulation]]

* News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/News and notes|Discussions open for the next WMF Annual Plan]]

* Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Serendipity|Maintenance crews continue to slog through Wikipedia's oldest Featured Articles]]

* Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Disinformation report|Epstein's obsessions]]

* Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Technology report|Wikidata Graph Split and how we address major challenges]]

* Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Traffic report|Deaths, killings, films, and the Olympics]]

* Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Opinion|Incoming Incurables]]

* Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Crossword|Pop quiz]]

* Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Comix|herculean]]

&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 08:03, 17. február 2026 (UTC)
&lt;!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --&gt;&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&amp;oldid=30039447 --&gt;

== ''The Signpost'': 10 March 2026 ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot; style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;column-count:2;&quot;&gt;
* Interview: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Interview|Bernadette Meehan, new Wikimedia Foundation CEO]]

* News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/News and notes|Security testing unleashes computer worm on Meta-wiki]]

* Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Special report|What actually happened during the Wikimedia security incident?]]

* In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In the media|Indonesian government blocks Wikimedia logins; archive site scoured from Wikipedia after owner runs malware]]

* Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Recent research|To wiki, perchance to groki]]

* Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Obituary|Madhav Gadgil, Fredrick Brennan, Mark Miller, Chip Berlet]]

* Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Opinion|Interface administrators and trusting trust]]

* Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Technology report|English Wikipedia deprecates archive.today after DDoS against blog, altered content]]

* Op-ed: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Op-ed|Why is &quot;Trypsin-sensitive photosynthetic activities in chloroplast membranes&quot; cited in &quot;List of tallest buildings in Chicago&quot;?]]

* Essay: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Essay|The pursuit of a button click]]

* In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In focus|Short descriptions: One year later]]

* WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/WikiProject report|Unreferenced articles backlog drive]]

* Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Community view|Speaking of planning ...]]

* Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Traffic report|Over the mountain, kissing silver inlaid clouds]]

* Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Crossword|&quot;It will never happen&quot;]]

* Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Comix|BRIEn't]]

&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 04:14, 10. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --&gt;&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&amp;oldid=30121359 --&gt;

== ''The Signpost'': 31 March 2026 ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot; style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;column-count:2;&quot;&gt;
* News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/News and notes|Entirety of Wikinews to be shut down]]

* In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/In the media|AI ban, newspapers disrupt archiving; and antisemitism complaints]]

* Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Community view|Videos from WikiConference North America 2025 in NYC]]

* Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Disinformation report|Cleaning up after Jeffrey Epstein, Peter Nygard, and Mohamed Al-Fayed]]

* WikiConference report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/WikiConference report|WikiConference North America 2025 in NYC review]]

* Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Obituary|Dr. Subas Chandra Rout]]

* Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Traffic report|Call in the dogs of war, soldier of fortune]]

* Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Gallery|Canadian Rangers participate in Operation ''Enduring Encyclopedia'']]

* Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Comix|n00bsitting]]

&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 10:08, 31. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --&gt;&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&amp;oldid=30329870 --&gt;</text>
      <sha1>sh2v6cui5fd4sfcoqp3mxw3jaoqayvb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190123</id>
      <parentid>8190108</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:21:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MediaWiki message delivery</username>
        <id>95010</id>
      </contributor>
      <comment>/* New Rapid Funds in CEE – global support now closer to your local activities */ nová sekcia</comment>
      <origin>8190123</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26056" sha1="8fzruz2yyd4phkkyuhltnphkp1xuzab" xml:space="preserve">__NEWSECTIONLINK__
&lt;div style=&quot;margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; &quot;class=&quot;ui-helper-clearfix&quot;&gt;
Stôl pre diskusiu o '''novinkách''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na oznámenia o nových šablónach, wikiprojektoch, podrobnostiach a iných novinkách na Wikipédii.

Pozri tiež: [[Wikipédia:Stretnutia]].

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite &lt;nowiki&gt;~~~~&lt;/nowiki&gt; alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]).

{{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole noviniek|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Novinky|action=edit&amp;section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/div&gt;

{{Kaviarenské stoly}}

== Archív noviniek ==
Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.
* '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Novinky/Archív 2025|2025]]

&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Novinky]]
&lt;/noinclude&gt;

== Pozvánka na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie ==
Ahojte! Pozývam na globálnu online oslavu 25. výročia Wikipédie (ako takej, nie slovenskej). Na akciu je možné prihlásiť sa [[meta:Event:Wikipedia_25_Virtual_Celebration|týmto linkom na Mete]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 11:14, 12. január 2026 (UTC)
: Link opravený. :) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:32, 12. január 2026 (UTC)
: Globálna oslava je inak 15.1. o 17:00 nášho času. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:43, 12. január 2026 (UTC)

== ''The Signpost'': 15 January 2026 ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot; style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;column-count:2;&quot;&gt;
* News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/News and notes|Wikipedia's 25th anniversary is here!]]

* Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Special report|Wikipedia at 25: A Wake-Up Call]]

* Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Serendipity|The WMF wants to buy you books!]]

* WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/WikiProject report|Time for a health check: the Vital Signs 2026 campaign]]

* In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/In the media|Fake Acting President Trump and a Wikipedia infobox]]

* Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Community view|The inbox behind Wikipedia]]

* Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Recent research|Art museums on Wikidata; comparing three comparisons of Grokipedia and Wikipedia]]

* Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Traffic report|Tonight I'm gonna rock you]]

* Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-15/Comix|Oh come on man.]]

&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 15:18, 15. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --&gt;&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&amp;oldid=29899914 --&gt;

== Feminism and Folklore 2026 starts soon ==

&lt;div style=&quot;border:8px maroon ridge;padding:6px;&quot;&gt;

[[File:Feminism and Folklore 2026 logo.svg|centre|550px|frameless]]
::&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
&lt;div style=&quot;text-align: center; width: 100%;&quot;&gt;''{{int:please-translate}}''&lt;/div&gt;

;Invitation to Organize Feminism and Folklore 2026 

Dear Wiki Community,

We are pleased to invite Wikimedia communities, affiliates, and independent contributors to organize the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026]]''' writing competition on your local Wikipedia.

The international campaign will run from '''1 February to 31 March 2026''' and aims to improve coverage of feminism, women’s histories, gender-related topics, and folk culture across Wikipedia projects.

;About the Campaign 
'''Feminism and Folklore''' is a global writing initiative that complements the '''[[:c:Commons:Wiki Loves Folklore 2026|Wiki Loves Folklore]]''' photography competition. While Wiki Loves Folklore focuses on visual documentation, this writing campaign addresses the '''gender gap on Wikipedia''' by improving encyclopedic content related to folk culture and marginalized voices.

;What Can Participants Write About? 
Communities can contribute by creating, expanding, or translating articles related to:

* Folk festivals, rituals, and celebrations  
* Folk dances, music, and traditional performances  
* Women and queer figures in folklore  
* Women in mythology and oral traditions  
* Women warriors, witches, and witch-hunting narratives  
* Fairy tales, folk stories, and legends  
* Folk games, sports, and cultural practices  

Participants may work from curated article lists or generate new article suggestions using campaign tools.

;How to Sign Up as an Organizer 
Organizers are requested to complete the following steps to register their community:

# Create a local project page on your wiki [[:m:Feminism and Folklore/Sample|(see sample)]] 
# Set up the campaign using the '''CampWiz''' tool  
# Prepare a local article list and clearly mention:
#* Campaign timeline  
#* Local and international prizes  
# Request a site notice from local administrators [[:mr:Template:SN-FNF|(see sample)]]  
# Add your local project page and CampWiz link to the '''[[:m:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta project page]]'''

;Campaign Tools

The Wiki Loves Folklore Tech Team has introduced tools to support organizers and participants:

* '''Article List Generator by Topic''' – Helps identify articles available on English Wikipedia but missing in your local language Wikipedia. The tool allows customized filters and provides downloadable article lists in CSV and wikitable formats.
* '''CampWiz''' – Enables communities to manage writing campaigns effectively, including jury-based evaluation. This will be the third year CampWiz is officially used for Feminism and Folklore.

Both tools are now available for use in the campaign.  '''[https://tools.wikilovesfolklore.org/ Click here to access the tools]'''

;Learn More &amp; Get Support
For detailed information about rules, timelines, and prizes, please visit the  
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 project page]]'''.

If you have any questions or need assistance, feel free to reach out via:
* '''[[:m:Talk:Feminism and Folklore 2026/Project Page|Meta talk page]]'''
* Email us using details on the contact page.

;Join Us 
We look forward to your collaboration and coordination in making Feminism and Folklore 2026 a meaningful and impactful campaign for closing gender gaps and enriching folk culture content on Wikipedia.

Thank you and best wishes,
  
'''[[:m:Feminism and Folklore 2026|Feminism and Folklore 2026 International Team]]'''

----

''Stay connected:''  
[[File:B&amp;W Facebook icon.png|link=https://www.facebook.com/feminismandfolklore/|30x30px]]&amp;nbsp;
[[File:B&amp;W Twitter icon.png|link=https://twitter.com/wikifolklore|30x30px]]
&lt;/div&gt;&lt;/div&gt;

== Invitation to Host Wiki Loves Folklore 2026 in Your Country ==
&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;

&lt;div style=&quot;text-align: center; width: 100%;&quot;&gt;''{{int:please-translate}}''&lt;/div&gt;

[[File:Wiki Loves Folklore Logo.svg|right|150px|frameless]]
Hello everyone,

We are delighted to invite Wikimedia affiliates, user groups, and community organizations worldwide to participate in '''Wiki Loves Folklore 2026''', an international initiative dedicated to documenting and celebrating folk culture across the globe.

;About Wiki Loves Folklore 

'''Wiki Loves Folklore''' is an annual international photography competition hosted on Wikimedia Commons. The campaign runs from '''1 February to 31 March 2026''' and encourages photographers, cultural enthusiasts, and community members to contribute photographs that highlight:
* Folk traditions and rituals  
* Cultural festivals and celebrations  
* Traditional attire and crafts 
* Performing arts, music, and dance  
* Everyday practices rooted in folk heritage  

Through this campaign, we aim to preserve and promote diverse folk cultures and make them freely accessible to the world.

[[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026|Project page on Wikimedia Commons]] 

; Host a Local Edition 

As we celebrate the '''eight edition''' of Wiki Loves Folklore, we warmly invite communities to organize a local edition in their country or region. Hosting a local campaign is a great opportunity to:
* Increase visibility of your region’s folk culture  
* Engage new contributors in your community  
* Enrich Wikimedia Commons with high-quality cultural content  

'''[[:c:Commons:Wiki_Loves_Folklore_2026/Organize|Sign up to organize]]:'''  

If your team prefers to organize the competition in ''either February or March only'', please feel free to let us know.

If you are unable to organize, we encourage you to share this opportunity with other interested groups or organizations in your region.

;Get in Touch 
If you have any questions, need support, or would like to explore collaboration opportunities, please feel free to contact us via:

* The project Talk pages  
* Email: '''support@wikilovesfolklore.org'''

We are also happy to connect via an online meeting if your team would like to discuss planning or coordination in more detail.

Warm regards,  

'''The Wiki Loves Folklore International Team'''
&lt;/div&gt;
[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 13:21, 18. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Tiven2240@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery/Wikipedia&amp;oldid=29228188 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Annual review of the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;announcement-content&quot; /&gt;
&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
I am writing to you to let you know the annual review period for the Universal Code of Conduct and Enforcement Guidelines is open now. You can make suggestions for changes through 9 February 2026. This is the first step of several to be taken for the annual review. [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Annual review/2026|Read more information and find a conversation to join on the UCoC page on Meta]].
&lt;/div&gt;

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
The [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee|Universal Code of Conduct Coordinating Committee]] (U4C) is a global group dedicated to providing an equitable and consistent implementation of the UCoC. This annual review was planned and implemented by the U4C. For more information and the responsibilities of the U4C, [[m:Special:MyLanguage/Universal Code of Conduct/Coordinating Committee/Charter|you may review the U4C Charter]].
&lt;/div&gt;

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
Please share this information with other members in your community wherever else might be appropriate.
&lt;/div&gt;

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot;&gt;
-- In cooperation with the U4C, [[m:User:Keegan (WMF)|Keegan (WMF)]] ([[m:User talk:Keegan (WMF)|talk]])
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;announcement-content&quot; /&gt;
&lt;/div&gt;

21:01, 19. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Keegan (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Distribution_list/Global_message_delivery&amp;oldid=29905753 --&gt;

== ''The Signpost'': 29 January 2026 ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot; style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;column-count:2;&quot;&gt;
* Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Traffic report|The most viewed articles of 2025]]

* News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News and notes|Good news... but also bad news for the Public Domain]]

* News from Diff: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/News from Diff|Solving puzzles together]]

* In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/In the media|Every view on the 25th anniversary of everything]]

* Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-01-29/Comix|Perspectives]]

&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 06:31, 29. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --&gt;&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&amp;oldid=29988053 --&gt;

== Bannerová fundraisingová kampaň nadácie Wikimedia na Slovensku ==

Vážení,

rád by som využil túto príležitosť a informoval vás o nadchádzajúcej kampani Wikimedia Foundation na získavanie finančných prostriedkov prostredníctvom bannerov na Slovensku. Wikimedia Foundation pred niekoľkými rokmi pozastavila zbierku finančných prostriedkov na Slovensku, ale tento rok ju obnoví. Bannery na získavanie finančných prostriedkov sa budú zobrazovať iba na anglickej Wikipédii na Slovensku.  

Kampaň na získavanie finančných prostriedkov bude mať dve časti. 
* Pošleme e-maily ľuďom, ktorí v minulosti prispeli zo Slovenska. E-maily budú odoslané v období od '''2. do 27. marca 2026.  '''
* Na anglickej Wikipédii budeme zobrazovať bannery pre prihlásených používateľov na Slovensku. Bannery budú zobrazované od '''5. mája do 2. júna 2026.''' 

Predtým plánujeme uskutočniť niekoľko testov, takže niekoľkokrát pred začatím kampane sa vám môžu zobrazovať bannery po dobu 3–5 hodín. Táto aktivita zabezpečí, že naša technická infraštruktúra funguje.

Všeobecne nás môžete pred a počas kampane kontaktovať:
* [[metawiki:Talk:Fundraising|Na diskusnej stránke tímu zodpovedného za zbierku]]
* Ak potrebujete nahlásiť chybu alebo technický problém, [https://phabricator.wikimedia.org/maniphest/task/edit/form/1/?template=118862 vytvorte prosím phabricator ticket]
* Ak na diskusnej stránke, [[:en:Wikipedia:Volunteer_Response_Team|VRT]] alebo sociálnych médiách uvidíte darcu, ktorý má problémy s darovaním, odporučte mu, aby daroval na wikimedia.org

Ďakujeme a pozdravujeme, [[Redaktor:JBrungs (WMF)|JBrungs (WMF)]] ([[Diskusia s redaktorom:JBrungs (WMF)|diskusia]]) 13:04, 9. február 2026 (UTC)

== ''The Signpost'': 17 February 2026 ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot; style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;column-count:2;&quot;&gt;
* In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/In the media|Global powers see Wikipedia as fundamental target for manipulation]]

* News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/News and notes|Discussions open for the next WMF Annual Plan]]

* Serendipity: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Serendipity|Maintenance crews continue to slog through Wikipedia's oldest Featured Articles]]

* Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Disinformation report|Epstein's obsessions]]

* Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Technology report|Wikidata Graph Split and how we address major challenges]]

* Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Traffic report|Deaths, killings, films, and the Olympics]]

* Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Opinion|Incoming Incurables]]

* Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Crossword|Pop quiz]]

* Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-02-17/Comix|herculean]]

&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 08:03, 17. február 2026 (UTC)
&lt;!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --&gt;&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&amp;oldid=30039447 --&gt;

== ''The Signpost'': 10 March 2026 ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot; style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;column-count:2;&quot;&gt;
* Interview: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Interview|Bernadette Meehan, new Wikimedia Foundation CEO]]

* News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/News and notes|Security testing unleashes computer worm on Meta-wiki]]

* Special report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Special report|What actually happened during the Wikimedia security incident?]]

* In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In the media|Indonesian government blocks Wikimedia logins; archive site scoured from Wikipedia after owner runs malware]]

* Recent research: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Recent research|To wiki, perchance to groki]]

* Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Obituary|Madhav Gadgil, Fredrick Brennan, Mark Miller, Chip Berlet]]

* Opinion: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Opinion|Interface administrators and trusting trust]]

* Technology report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Technology report|English Wikipedia deprecates archive.today after DDoS against blog, altered content]]

* Op-ed: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Op-ed|Why is &quot;Trypsin-sensitive photosynthetic activities in chloroplast membranes&quot; cited in &quot;List of tallest buildings in Chicago&quot;?]]

* Essay: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Essay|The pursuit of a button click]]

* In focus: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/In focus|Short descriptions: One year later]]

* WikiProject report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/WikiProject report|Unreferenced articles backlog drive]]

* Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Community view|Speaking of planning ...]]

* Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Traffic report|Over the mountain, kissing silver inlaid clouds]]

* Crossword: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Crossword|&quot;It will never happen&quot;]]

* Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-10/Comix|BRIEn't]]

&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 04:14, 10. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --&gt;&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&amp;oldid=30121359 --&gt;

== ''The Signpost'': 31 March 2026 ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot; class=&quot;mw-content-ltr&quot; style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;[[File:WikipediaSignpostIcon.svg|40px|right]] ''News, reports and features from the English Wikipedia's newspaper''&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;column-count:2;&quot;&gt;
* News and notes: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/News and notes|Entirety of Wikinews to be shut down]]

* In the media: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/In the media|AI ban, newspapers disrupt archiving; and antisemitism complaints]]

* Community view: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Community view|Videos from WikiConference North America 2025 in NYC]]

* Disinformation report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Disinformation report|Cleaning up after Jeffrey Epstein, Peter Nygard, and Mohamed Al-Fayed]]

* WikiConference report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/WikiConference report|WikiConference North America 2025 in NYC review]]

* Obituary: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Obituary|Dr. Subas Chandra Rout]]

* Traffic report: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Traffic report|Call in the dogs of war, soldier of fortune]]

* Gallery: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Gallery|Canadian Rangers participate in Operation ''Enduring Encyclopedia'']]

* Comix: [[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost/2026-03-31/Comix|n00bsitting]]

&lt;/div&gt;
&lt;div style=&quot;margin-top:10px; font-size:90%; padding-left:5px; font-family:Georgia, Palatino, Palatino Linotype, Times, Times New Roman, serif;&quot;&gt;'''[[w:en:Wikipedia:Wikipedia Signpost|Read this Signpost in full]]''' · [[w:en:Wikipedia:Signpost/Single|Single-page]] · [[m:Global message delivery/Targets/Signpost|Unsubscribe]] · [[m:Global message delivery|Global message delivery]] 10:08, 31. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Sent via script ([[w:en:User:JPxG/SPS]]) --&gt;&lt;/div&gt;
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:JPxG@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Signpost&amp;oldid=30329870 --&gt;

== New Rapid Funds in CEE – global support now closer to your local activities ==

Hi everyone, 

'''Starting from 1 April 2026''', the CEE Hub will begin reviewing and supporting Rapid Fund applications for Central and Eastern Europe, in close cooperation with the Wikimedia Foundation. This change is part of our shared effort to bring support closer to communities and make the process more accessible and responsive to local contexts.

You will still apply through the same system (Fluxx), and WMF will continue handling contracts and fund transfers. What changes is that the CEE Hub becomes your first point of contact, offering guidance, reviewing applications, and staying closer to your ideas throughout the process.

We encourage you to reach out to [[:m:User:TRistovski-CEEhub|Toni]], our Grants Specialist before applying. A short conversation can help clarify your idea and make things smoother from the start.

* ☝️ Rapid Funds remain open year-round (with possible delays in June and December).
* ☝️ For Central Asian communities: the process stays the same – you continue applying directly through WMF.

Join our online Q&amp;A session to learn more (same content, two options to join):
* 2 April, 5:00 PM CEST (UTC +2; [[:m:Event:CEE Hub Rapid Fund Q&amp;A Nr. 1|register here]])
* 8 April 7:00 PM CEST (UTC +2; [[:m:Event:CEE Hub Rapid Fund Q&amp;A Nr. 2|register here]])

More info &amp; contact: '''[[:m:CEE Hub Rapid Funds|Wikimedia CEE Hub/Rapid Grants]]'''

--[[Redaktor:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]] ([[Diskusia s redaktorom:MediaWiki message delivery|diskusia]]) 11:21, 31. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:TRistovski-CEEhub@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/CEE_Hub&amp;oldid=29670168 --&gt;</text>
      <sha1>8fzruz2yyd4phkkyuhltnphkp1xuzab</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Kaviareň/Technické</title>
    <ns>4</ns>
    <id>11205</id>
    <revision>
      <id>8189751</id>
      <parentid>8185905</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:59:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>/* Emailové adresy v infoboxoch */ vyhadzujeme?</comment>
      <origin>8189751</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="155843" sha1="4y7008z8aw8l5foo70s81o2fyzg8upi" xml:space="preserve">__NEWSECTIONLINK__
&lt;div style=&quot;margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; &quot;class=&quot;ui-helper-clearfix&quot;&gt;
Stôl diskusií o '''technických otázkach''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o technických veciach na Wikipédii.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite &lt;nowiki&gt;~~~~&lt;/nowiki&gt; alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]).

{{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole technické|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Technické|action=edit&amp;section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/div&gt;

{{Kaviarenské stoly}}

== Archív technických tém ==
Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.
* '''Archív:'''  [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2025|2025]]

&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Technické]]
&lt;/noinclude&gt;

== Emailové adresy v infoboxoch ==
Ahojte! [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/91.219.132.21 Rozmnožili] sa nám upozornenia na nesprávne emailové adresy v obecných infoboxoch. Dobrá príležitosť tento údaj z ib vypustiť, IMHO. Stačí mať link na web, tam sa kontakt nájde. Vypustiť by sa dalo aj telefónne číslo a fax, ktorý dnes sotva niekto používa. Čo myslíte?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:39, 17. júl 2025 (UTC)

:Tieto údaje patria na oficiálne stránky miest a obcí, nie na wikipédiu. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:31E9:ED65:2B66:AA39|2A02:AB04:27BC:6100:31E9:ED65:2B66:AA39]] 19:22, 17. júl 2025 (UTC)

:Ak by existoval verejne dostupný centrálny register, ktorého súčasťou by tie kontaktné údaje boli (a obce by mali povinnosť to tam udržiavať aktuálne), malo by ev. zmysel to odtiaľ importovať na WD a zobrazovať. Nie som si ale vedomý, že by niečo podobné v súčasnosti existovalo, ak niekto o niečom vie, dajte prípadne vedieť. Bez toho súhlasím, že je pridaná hodnota diskutabilná.
:Čisto technicky potom – dnes už je AI asistovaný web scraping v takom štádiu, že by dataset s kontaktami (email, tel.) zrejme šiel s dostatočnou spoľahlivosťou zbierať (a pravidelne, napr. raz ročne aktualizovať) aj strojovo z obecných webov a následne prezentovať vrátane korektných citácií. Encyklopedický zmysel to ale veľký nemá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:47, 17. júl 2025 (UTC)

::Navrhujem hlasovať k otázke: som za/proti odobratiu emailov, telefónnych a faxových čísel z infoboxov.
::{{Za}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:30, 8. november 2025 (UTC)
:::Niekto iný na vyjadrenie?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:10, 1. január 2026 (UTC)
::::Takže vyhadzujeme?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:59, 30. marec 2026 (UTC)

== Kategórie pre železničné stanice (a zastávky) podľa okresu ==
Ahojte! {{Ping|Akul59}} Nebolo by lepšie nazvať túto kategóriu Železničné stanice a zastávky? Momentálne sú do nej kategorizované aj zastávky. Myslím, že nemá zmysel kategorizovať zastávky osobitne. V článkoch o staniciach by som potom nechal kategóriu K:Kategória:Železničné stanice na Slovensku a o zastávkach K: Kategória:Železničné zastávky na Slovensku. Obdobne na krajskej úrovni. Čo myslíte?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:37, 8. november 2025 (UTC)

:Hej, ak také delenie vôbec vytvárať (čo je samo o sebe diskutabilné, za mňa vyhovuje aj súčasná [[:Kategória:Železničné stanice na Slovensku|zberná kat.]] + existujúce delenia [[:Kategória:Stavby na Slovensku podľa okresu|Stavby]] a [[:Kategória:Doprava na Slovensku podľa okresu|Doprava v okrese XY]]), asi nemá zmysel zvlášť pre stanice a zastávky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:53, 8. november 2025 (UTC)
:Nechcel som to komplikovať, a keďže ma nenapadol spoločný pojem, tak som dal stanice (v širšom slova zmysle a s predpokladaným budúcim prekategorizovávaníím súčasných staníc na zastávky) --[[Redaktor:Akul59|Akul59]] ([[Diskusia s redaktorom:Akul59|diskusia]]) 13:59, 8. november 2025 (UTC)

::Okay, počkám ešte kus a ak sa nik nevyjadrí, presuniem na [[:Kategória:Železničné stanice a zastávky podľa okresu]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:22, 8. november 2025 (UTC)

:::{{re|Jetam2|Akul59|s=1}} Rád by som počul aj názory (tvoj a ďalších) na samotnú zmysluplnosť drobenia kategorizácie SK staníc týmto okresným delením (do veľkej miery redundantným k už existujúcim deleniam). Bol by som s tým OK, ak by súbežne zostali kategorizané aj na kope v zbernej (resp. zberných – zastávky, stanice), obávam sa ale, že ich ľudia budú mať následne tendenciu zo zberných vyraďovať, viď napr. edit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7083793] (zhrnutie „op“ akože asi má ísť o „opravu“ niečoho). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 8. november 2025 (UTC)

::::Myslím, že ich už je počtom dosť na to, aby sme mohli kategórie zjemniť. Výhľadovo ich bude ešte viacej, myslím, že sa čoskoro dostaneme do keď budú mať aspoň každá stanica (ak nie zastávka) svoj článok. Druhá výhoda je priame prepojenie s Commons kde sú kategórie týmto spôsobom už organizované. K tendencii vyhadzovať: asi sa tomu úplne nevyhneme, ale nemal by to byť dôvod proti zmene. {{Ping|Lalina}} môžme upozorniť na nevhodnú „opravu“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:40, 8. november 2025 (UTC)

:::::V [[:Kategória:Železničné stanice na Slovensku|jednej]] je 175, [[:Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|v druhej]] 48 čl., obe sa zmestia na jednu obrazovku bez stránkovania. Slovensko je mikroštátik s obyvateľstvom jedného väčšieho mesta, je bizár hrať sa tu na delenia každej jednotlivej vtákoviny do 79 okresov (o 3k obciach, každá s vlastným obecným úradom nehovoriac).
:::::Resp. aj opačný pohľad: keď si vezmem aj niektorý z väčších okresov (rozlohou aj populačne), napr. [[Levice (okres)|Levice]], už súčasné okresné kategórie [[:Kategória:Doprava v okrese Levice|doprava]] a [[:Kategória:Stavby v okrese Levice|stavby]] sú poloprázdne. Tak načo v takomto stave generovať ďalšie, ešte špecifickejšie delenia?
:::::Na wiki dlhoročne chýba jednoduchá integrovaná možnosť prekliku na deep zoznam článkov v kategórii a jej podkategóriách do nejakej hĺbky, riešia to len externé nástroje, čo je ale mimo horizont bežného návštevníka. Z toho pohľadu má zmysel drobiť (so zrušením súhrnného pohľadu) len skutočne objemné kategórie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 8. november 2025 (UTC)
::::::IMHO zmysel deliť má. Je pravda, že Slovensko nie je v globálnom kontexte veľký štát a okresov a obcí je možno priveľa atď. Ale takáto je situácia a mali by sme ju reflektovať. Nepovedal by som, že tie levické kategórie sú poloprázdne. Je to bežná úroveň naplnenia. Porovnaj aj kategórie kostolov podľa okresu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:53, 11. november 2025 (UTC)
:::::::{{re|Jetam2|s=1}} Má, pokrývali to ale aj v doterajšom stave už dve okresné delenia, obe dostatočne riedke na to, aby bolo potrebné ich ďalej štruktúrovať. Ale nech, nejdem na to ďalej plytvať časom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:02, 11. november 2025 (UTC)

Akul zjavne v dopĺňaní pokračuje bez ohľadu na prebiehajúcu diskusiu – čo je svojský prístup, ale budiž. Šlo by to spáchať aj strojovo, ale budiž. Bude to treba popresúvať a prekategorizovať, ale budiž. Nemám čas ani energiu viesť tu jalové boje o kktiny a nikoho ďalšieho to zjavne nezaujíma. V každom prípade, tvar ''„Železničné stanice a zastávky v okrese XY“'' má tú výhodu, že zachová dôvod ponechať aj radenie do zberných kategórií pre [[:Kategória:Železničné stanice na Slovensku|stanice]] a [[:Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|zastávky]]. Takže hej, ak nebude zásadnejšia výhrada, perspektívne tie kat. strojovo popresúvam a heslá prekategorizujem. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:02, 11. november 2025 (UTC)

Resp. je potom otázka, či by to nemala byť už skôr kat. ''„Železničná doprava v okrese XY“'', kde by boli pokope stanice, zastávky, aj trate v okrese (lebo takto trate zostávajú v doprave a len stanice a zastávky sú vyčlenené do samostatnej pokdat., čo je divný aspekt). Aj tak mi ale príde, že najrozumnejšie pri súčasnej zaplnenosti by bolo zotrvať pri doterajšom delení na stavby a dopravu, vyčleňovanie železničnej je nadbytočné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:28, 11. november 2025 (UTC)

:To by mohla byť rozumná alternatíva. Nevýhodou je neexistujúce prepojenie na Commons (okrem dvoch okresov). Výhodou zahrnutie tratí, ktoré sú inak mimo. Ale treba premyslieť kľúč radenia, nech všetko nie je pod Ž.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:49, 11. november 2025 (UTC)

::Hej, rozumná alternatíva k veci, do ktorej vôbec nebolo potrebné sa púšťať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:04, 11. november 2025 (UTC)
:::Nesúhlasím úplne s tým, že nemá zmysel robiť niektoré kategorizácie len preto, lebo tam je málo stránok (to by nemalo zmysel zakladať väčšinu nových kategórií kvôli jednej stránke). Či má zmysel práve stanice+zastávky deliť alebo či to radšej dať do &quot;''Železničná doprava v okrese XY''&quot;, ako navrhuje Teslaton, si istý nie som; je ale fakt, že takto možno napojiť mnohé veci na Commons. Predsa len je skwiki súčasťou väčšieho ekosystému vecí - nevraviac o tom, že existujú [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Plave%C4%8D_(train_station) staré kategórie na Commons a fotky v nich], ktoré nepridali Slováci (i.e. to nie je len náš vrtoch). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:49, 11. november 2025 (UTC)
::::Btw {{Re|Teslaton}}, nebolo by lepšie namiesto &quot;''čo je svojský prístup, ale budiž''&quot; napísať &quot;''{{Re|Akul59}} bolo by fajn s úpravami počkať, až sa situácia vyrieši, pretože komplikuješ potenciálne riešenie situácie''&quot;? (Akul59, to platí i pre prípadné iné rozriešené konverzácie.) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:59, 11. november 2025 (UTC)
::::Súčasné dopravné okresné kat. 1:1 korešpondenciu s Commons kategóriami ([[:commons:Category:Transport in Slovakia by district]]) majú. Dtto potom články jednotlivých staníc. To že na Commonse existujú nejaké ešte podrobnejšie medziľahlé delenia (stanice, mosty, cesty, EČV), nemá prečo byť samo o sebe dôvodom snažiť sa generovať rovnako podrobné delenia aj tu. Výsledok je, že keď človek chce získať nejaký ucelenejší obraz o tom, čo &quot;dopravné&quot; sa v dotyčnom okrese nachádza, je nútený pretraverzovať desiatky takmer prázdnych podkategórií, každá s jednotkami ks zaradených hesiel. Bez patričných nástrojov, ktoré by od toho človeka ev. odtienili, je toto dokonale kontraproduktívna granularita pre projekt ako skwiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:16, 11. november 2025 (UTC)
:::::Píšeš to i s prihliadnutím na vznik ďalších článkov o staniciach a zástavkách. Desiatky kategórií preklikovať nebude treba, bavíme sa zatiaľ o jednej. Keby sme aj nasledovali Commons tak by sme mali možno poltucta kategórií, možno desať, nie desiatky ako píšeš. No na druhej strane, s argumentom granuláciou čiastočne súhlasím.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:22, 13. november 2025 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-46&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W46&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/46|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
[[File:Talk pages default look (April 2023).jpg|thumb|alt=Snímek obrazovky vizuálních vylepšení diskusních stránek|Příklad diskusní stránky s novým designem, ve francouzštině.]]
* Od 12. listopadu zaznamenají uživatelé na [[Phab:T379264|některých Wikipediích]] změnu [[m:Special:MyLanguage/Talk pages project/Feature summary#Usability improvements|vzhledu diskusních stránek]]. Tato změna designu dorazila už na [[phab:T392121|skoro všechny wiki]]; na [[phab:T409297|anglickou Wikipedii]] dorazí později. Můžete si přečíst více [[diffblog:2024/05/02/making-talk-pages-better-for-everyone/|na ''Diffu'']]. Uživatelé si mohou tuto změnu vypnout [[Special:Preferences#mw-prefsection-editing|ve svém nastavení]] pod „{{int:discussiontools-preference-visualenhancements}}“. [https://phabricator.wikimedia.org/T379264]
* MediaWiki odteď dovede automaticky zobrazit [[mw:Special:MyLanguage/Help:Protection indicators|indikátor stránky]], pokud je stránka uzamčená. Tato funkce je ve výchozím nastavení vypnutá. Lze ji aktivovat [[m:Special:MyLanguage/Requesting wiki configuration changes|na žádost komunity]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T12347]
* Použití tlačítek „{{int:showpreview}}“ nebo „{{int:showdiff}}“ v editoru wikitextu bude odteď přenášet určité parametry URL jako „[[mw:Special:MyLanguage/Manual:Parameters to index.php#useskin|useskin]]“, „[[mw:Special:MyLanguage/Manual:Parameters to index.php#uselang|uselang]]“ a „[[mw:Special:MyLanguage/Help:Section#Editing sections|section]]“. Tato aktualizace také vyřeší problém, kdy pokud prohlížeč havaroval při zobrazení náhledu změn konkrétní kapitoly, uložení této úpravy mohlo přepsat celou stránku obsahem pouze této kapitoly. [https://phabricator.wikimedia.org/T62744][https://phabricator.wikimedia.org/T24029][https://phabricator.wikimedia.org/T155097]
* Na Wikicestách lze [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:Kartographer#Markers and counters|v textu článků používat barevné mapové značky]]. Text těchto značek se odteď bude zobrazovat černý nebo bílý v závislosti na kontrastu místo vždy bílého textu. Lokální záplaty řešící problém lze nyní odstranit. [https://phabricator.wikimedia.org/T369454]
* Karta Aktivita v aplikaci Wikipedie pro Android je nyní k dispozici všem uživatelům. Nová karta nabízí personalizované informace o aktivitách čtení, úprav a darování a zároveň zjednodušuje navigaci a činí používání aplikace poutavějším. [https://www.mediawiki.org/wiki/Wikimedia_Apps/Team/Android/Activity_Tab_Experiment]
* Tým Reader Growth spouští experiment s názvem „Procházení obrázků“, který má otestovat, jak čtenářům usnadnit procházení a objevování obrázků v článcích Wikipedie. Tento experiment, A/B testování pouze na mobilních zařízeních, bude spuštěn na anglické Wikipedii v týdnu od 17. listopadu a poběží čtyři týdny, přičemž se dotkne 0,05 % uživatelů anglické wiki. Testování bylo na arabské, čínské, francouzské, indonéské a vietnamské Wikipedii spuštěno 3. listopadu a dotklo se až 10 % uživatelů těchto wiki. [https://www.mediawiki.org/wiki/Readers/Reader_Growth/WE3.1.3_Image_Browsing]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:27|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:27}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:27}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:27|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:27|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla vyřešena nemožnost zamykat účty na mobilním webu. [https://phabricator.wikimedia.org/T256185]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* [[wikitech:Help talk:Toolforge/Toolforge standards committee#November 2025 committee nominations|Na Wikitech jsou otevřeny nominace]] nových členů [[wikitech:Help:Toolforge/Toolforge standards committee|komise pro standardy Toolforge]]. Tato komise mimo jiné dohlíží na [[wikitech:Help:Toolforge/Right to fork policy|právo vytvořit fork]] a [[wikitech:Help:Toolforge/Abandoned tool policy|zásady pro opuštěné nástroje]] na Toolforge. Nominace zůstanou otevřené do 28. listopadu 2025.
* [[w:JSON Web Token#Standard fields|Pole původce JWT]] v [[mw:Special:MyLanguage/OAuth/For Developers#OAuth 2|přístupových tokenech OAuth 2]] na [[m:Special:MyLanguage/Help:Unified login|wiki pod SUL]] bylo změněno na &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;https://meta.wikimedia.org&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. Staré přístupové tokeny budou funkční i nadále. [https://phabricator.wikimedia.org/T399199]
* [[w:JSON Web Token#Standard fields|Pole subjektu JWT]] v [[mw:Special:MyLanguage/OAuth/For Developers#OAuth 2|přístupových tokenech OAuth 2]] bude z &lt;code&gt;&lt;user id&gt;&lt;/code&gt; brzy změněno na &lt;code dir=ltr style=&quot;white-space:nowrap&quot;&gt;mw:&lt;identity type&gt;:&lt;user id&gt;&lt;/code&gt;, kde &lt;code&gt;&lt;identity type&gt;&lt;/code&gt; je typicky &lt;code dir=ltr&gt;CentralAuth:&lt;/code&gt;&lt;!-- not a typo --&gt; (na [[m:Special:MyLanguage/Help:Unified login|wiki pod SUL]]) nebo &lt;code dir=ltr style=&quot;white-space:nowrap&quot;&gt;local:&lt;wiki id&gt;&lt;/code&gt; (na ostatních wiki). Důvodem je zamezení konfliktů mezi různými typy uživatelských ID a větší podoba přístupových tokenů OAuth 2 a cookie &lt;code&gt;sessionJwt&lt;/code&gt;. Staré přístupové tokeny budou funkční i nadále. [https://phabricator.wikimedia.org/T399199]
* Hlášení MediaWiki o zablokování ([[MediaWiki:Blockedtext|blockedtext]], [[MediaWiki:Blockedtext-partial|blockedtext-partial]], [[MediaWiki:Autoblockedtext|autoblockedtext]], [[MediaWiki:Systemblockedtext|systemblockedtext]], [[MediaWiki:Blockedtext-tempuser|blockedtext-tempuser]], [[MediaWiki:Autoblockedtext-tempuser|autoblockedtext-tempuser]]) odteď podporují další parametry oznamující, zda je uživateli zablokována editace vlastní diskusní stránky &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;$9&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; nebo posílání e-mailů ostatním uživatelům &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;$&lt;/nowiki&gt;&lt;nowiki&gt;10&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. [https://phabricator.wikimedia.org/T285612]
* Ve Wikimedia gitu byla založena větev &lt;code&gt;REL1_45&lt;/code&gt; jádra MediaWiki a každého jejích rozšíření a vzhledu. Jde o první krok v procesu vydání MediaWiki 1.45.0, který je plánován na konec listopadu 2025. Pokud pracujete na opravě kritické chyby nebo na nové funkci, možná budete muset tuto změnu vzít na vědomí. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/ZUY7TY3Z6XPZWZVAZV63OPO5OW52Q6GE/]
* Proces generování dumpů CirrusSearch byl aktualizován z důvodu snižujícího se výkonu. Pokud narazíte na problémy s migrací na nové dumpy, kontaktujte prosím tým Search Platform. [https://phabricator.wikimedia.org/T366248][https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/3KQPOR6ACVN6OVLMLZPIBXQSWQKW4E3K/]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.2|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/46|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W46&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 20:37, 10. november 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29606150 --&gt;

== Šablóna Kategória ročníka ==
Ahojte! Páči sa mi riešenie navigačnej lišty pre roky v kategóriách, ktorá vzniká cez šablónu {{tl|Kategória ročníka}}. Príklad použitia: [[:Kategória:2024 v Severnej Amerike]]. Je to praktické na preklikovanie na iné roky. Roboticky som chcel túto navigačnú lištu pridať do všetkých článkov týkajúcich sa rokov a štátu, kontinentu či športu. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C3%9Alohy_pre_botov&amp;diff=prev&amp;oldid=8117610 Navrhol som tento postup na Úlohy botov]. Teslaton chcel, aby sme šablónu vyriešili globálne, čiže navrhli a schválili celý strom, ktorý pod ňou bude. Myslím, že nie je vhodné riešiť všetky možné kategórie, ktoré by mali či mohli vzniknúť. Ako základné by som videl tieto (odpichnuté od [[Diskusia_s_redaktorom:Teslaton/Archív_2023#Kategórie_a_bot|tejto diskusie]]):
&lt;div style=&quot;margin-left: 4em; margin-bottom: 1em; font-size: 90%; line-height: 1.1em&quot;&gt;
* [[:Kategória:2009|2009]]
** [[:Kategória:2009 podľa štátu|2009 podľa štátu]]
** [[:Kategória:2009 podľa kontinentu|2009 podľa kontinentu]]
*** (tieto dve by mali radenie s medzerou typu &lt;nowiki&gt;[[Kategória:2009| štát]]&lt;/nowiki&gt;
** [[:Kategória:Diela z 2009|Diela z 2009]]
*** (tam by sa radili filmy, hudobné albumy, literárne diela, počítačové hry, architektúra, sochy, obrazy atď.)
** [[:Kategória:Doprava v roku 2009|Doprava v roku 2009]]
*** (tam by sa mohli radiť dopravné nehody ale aj [[:Kategória:Lode z 2009|Lode z 2009]])
** [[:Kategória:Narodenia v 2009|Narodenia v 2009]]
** [[:Kategória:Šport v 2009|Šport v 2009]]
** [[:Kategória:Udalosti v 2009|Udalosti v 2009]]
*** (tam by sa radili bitky, voľby, dopravné nehody)
** [[:Kategória:Úmrtia v 2009|Úmrtia v 2009]]
** [[:Kategória:Veda a technika v 2009|Veda a technika v 2009]]
*** (tam by sa radila aj kozmonautika)
** [[:Kategória:Vzniklo v 2009|Vzniklo v 2009]]
*** (tam by sa radili vzniknuté hudobné skupiny, organizácie, podniky, politické strany, futbalové kluby atď.)
** [[:Kategória:Zaniklo v 2009|Zaniklo v 2009]]
*** (tam by sa radili zaniknuté hudobné skupiny, organizácie, podniky, politické strany, futbalové kluby atď.)
&lt;/div&gt;
Kategória [[:Kategória:Knihy z 2009|Knihy z 2009]] by nemala byť primárna. Malo by sa kategorizovať podľa typu diela, nie jeho „nosiča“: Romány podľa roka, básnické zbierky podľa roka atď. Myslím, že podkategórie a podpodkategórie sa dajú doplniť aj neskoršie, netreba mať vyriešené všetko hneď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:54, 11. november 2025 (UTC)

:Diela tiež vznikli v dotyčnom roku, z toho titulu patrí rovnako až pod Vzniklo (prípadne duplicitne, ak by boli argumenty pre uvádzanie aj priamo v kat. roku). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:48, 11. november 2025 (UTC)

::Napríklad en.wiki má diela priamo v kategórii roka. Priamo do nej by som pridal ešte Politiku podľa roka a umenie podľa roka. Alebo kultúru? Tam by sme dali aj diela, ale aj festivaly alebo ocenenia spojené s daným rokom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:54, 11. november 2025 (UTC)
:::Mimo iného to chce tie veci pomenovať &quot;Diela z roku 2009&quot;, čo bolo tiež navrhnuté v linknutej diskusii.
:::Čo sa týka vzniknutých/zaniknutých vecí, tieto kategórie - pokiaľ viem - slúžia výhradne na organizácie, spolky, firmy atp., nie na (literárne) diela atp. Technicky mnoho vecí vzniklo v danom roku, takže by sa to všetko muselo kategorizovať tam (i napr. rôzne typy elektroniky alebo vedecké štúdie atp...), čo mi pripadá absolútne a zbytočne excesívne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:35, 11. november 2025 (UTC)
:::: Ak máme mať „Diela z roku 2009“ prečo potom nie „Úmrtia v roku 2009“ alebo „Šport v roku 2009“? Bolo by konzistentné presunúť všetko alebo nič.
:::: Ak máme článok s danou témou (typ elektroniky či vedeckú štúdiu tak by mali byť kategorizované vo ''Vzniklo v [roku]'' kategórii. Vzniklo by malo byť pre všetko čo nemá presnejšiu kategóriu. Čiže aj priehrady, aj ministerstvá, aj pamätníky. Otázne je potom či nekategorizovať ''Vzniklo v [roku]'' aj podľa štátu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:16, 13. november 2025 (UTC)
:::::Gramatiký tvar tých názvov je samostatná téma. Áno, korektné by bolo zjednotiť to všetko na tvar ''„X v roku Y“'' (namiesto ''„X v Y“''), tak to v určitom momente spravili aj na cswiki [https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Pod_l%C3%ADpou/Archiv_2022/03#Shrnut%C3%AD:_Kategorie_let_podle_narozen%C3%AD_a_%C3%BAmrt%C3%AD] (aj keď teda nie zrovna konzistentne, majú napr. [[:cs:Kategorie:Vzniklo 2009|Kategorie:Vzniklo 2009]], čo je ešte väčšia divočina). Na druhej strane, ten druhý tvar je stručnejší. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:25, 13. november 2025 (UTC)
:::::Znova, nemá zmysel podliehať pokušeniu (aj) túto kategorizáciu absurdne rozfragmentovať na desiatky až stovky podkat. per rok pridávaním ďalších dimenzií. Účel lepšie plní kategorizácia granularitou primeraná rozsahu projektu a tieto kategórie nebývajú preplnené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:31, 13. november 2025 (UTC)
::::S kategóriou „'''Diela v xxxx'''“ som si nie istý, respektíve vytvoril by som/ponechal by som povedľa nej aj iné stromy kategórií. Napríklad „'''Architektúra z xxxx'''“ nie je „dielo“, hoci ju tak fakticky vnímame a radíme do nej stavby. Otázne je, či by sa nemali vytvoriť skôr kategóriu typu „Architektúra '''v''' xxxx“ („Literatúra v xxxx“; „Právo v xxxx“; „Umenie v xxxx“...) ktoré by mohli mať podkategórie typu „Stavby postavené v xxxx“ („Knihy z xxxx“, „Právne predpisy z xxxx“....); ale zároveň aj podkategórie zamerané na iné témy (napríklad udalosti v danej oblasti, ocenenia v danej oblasti ako napr. [[96th Academy Awards]],...).
::::Tie ''diela'' by potom mohli byť zakategorizované aj v podkategórii „Vzniklo v xxxx“, pričom udalosti (a pod.), by tam spravidla už nepatrili (lebo by to často boli opakované udalosti, ktorých tradícia vznikla skôr alebo jednorazové udalosti, ktoré netreba radiť pod „vzniklo v“).
::::„'''Lode z xxxx'''“ by som osobne vnímal skôr asi ako „Dielo z xxxx“ než ako Dopravu, ale mohlo by to byť možno opäť aj v oboch... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 17:07, 16. november 2025 (UTC)
::::: Názov s '''v''' nie je, imho vhodný. V takomto prípade by sa dielo malo zaradiť do každého roku kedy existovalo. Aj keď možno pri práve by to mohlo mať zmysel (budú tam zrejme väčšinou právne normy, ktoré platia počas daných rokov), ale treba počítať, že kategórií tam budú potenciálne desiatky. Ďalšia vec je, že neviem o tom, že by sa to takto riešilo na iných Wikipédiách. Architektúra sa, imho, dá vnímať ako dielo. Ocenenia podľa daného roka by tiež mohlo mať zmysel. Diela zakategorizované vo ''Vzniklo v'' by mohla byť alternatíva. Len či by sme potom nemali dať aj ''Narodenia v'' do kategórie ''Vzniklo v''.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:14, 19. november 2025 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-47&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W47&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/47|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Tým [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience|Reader Experience]] experimentuje se [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience/WE3.3.4_Reading lists|seznamy článků k přečtení na mobilním webu]], tedy umožněním přihlášeným čtenářům bez editací ukládat si soukromé seznamy článků na později. Experiment probíhá na arabské, čínské, francouzské, indonéské a vietnamské Wikipedii od týdne od 10. listopadu a zčne probíhat na anglické Wikipedii od týdne od 17. listopadu.
* Uživatelé, kterým se během přihlášení nedaří obdržet ověřovací kód e-mailem, nyní mohou získat pomoc použitím formuláře na nové speciální stránce. Tato aktualizace je součástí iniciativy [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security|Bezpečnost účtu]]. Pokud má váš účet e-mailovou adresu, ujistěte se prosím, že k ní stále máte přístup. Když se přihlásíte z nového zařízení nebo místa bez 2FA, můžete být pro dokončení přihlašování požádáni o zadání 6místného kódu poslaného e-mailem. [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security#Why are you requiring me to enter a code from my email to log in? Can I opt out of this?|Další informace]].
* Byla vytvořena nová wiki: {{int:project-localized-name-group-wikisource}} v [[d:Q13324|minangkabauštině]] ([[s:min:|&lt;code&gt;s:min:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T408317]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]].

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* V rámci projektu [[mw:Special:MyLanguage/Parsoid/Parser Unification|Sjednocení parserů]] tým Content Transform zavedl Parsoid jako výchozí parser na mnoho Wikipedií s nízkou návštěvností a připravuje další krok pro ty s vysokou návštěvností. Tato zpráva je výzvou k aktivaci Parsoidu, jak je popsáno v dokumentaci [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:ParserMigration|Extension:ParserMigration]], a k identifikaci jakýchkoliv problémů, se kterými se můžete setkat při svých pracovních postupech s používáním robotů, udělátek nebo uživatelských skriptů. Dejte nám prosím vědět prostřednictvím odkazu ''„Nahlásit chybu v zobrazení“'' v postranním panelu Nástroje nebo vytvořte ticket ve Phabricatoru a [[phab:project/view/5846|označte tým Content Transform Team]].
* Neudržované nástroje: Bylo opraveno několik problémů ve [[:c:Special:MyLanguage/Commons:Video2commons|Video2Commons]], včetně chyb nahrávání souvisejících s názvy souborů, importu černých videí a zpracování opakovaných pokusů. Byla také přidána podpora AV1. Probíhající práce se soustředí na stabilitu backendu, chyby ffmpeg, import titulků, zpracování metadat a nahrávání playlistů. Konkrétní úlohy můžete sledovat přes [[phab:tag/video2commons/|nástěnku ve Phabricatoru]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.3|MediaWiki]]

'''Setkání a události'''
* Přidejte si do kalendáře datum dalšího Wikimedia Hackathonu, který se bude konat v Miláně, Itálie, od 1. do 3. května 2026. Registrace bude zahájena v lednu 2026. [https://pretix.eu/wikimedia/Hackathon-2026/ Žádosti o stipendium jsou aktuálně otevřeny] a budou ukončeny 28. listopadu 2025. Máte-li jakékoli dotazy, pošlete prosím e-mail na &lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;hackathon@wikimedia.org&lt;/bdi&gt;.

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/47|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W47&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 17:26, 17. november 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29627455 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-48&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W48&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/48|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Minulý týden [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Search Platform|tým Wikimedia Search]] pro ruskou a hebrejskou Wikipedii napodobil na straně serveru funkcionalitu udělátka „DWIM“ (Do What I Mean - dělej, co myslím). Tato funkce přidává k obvyklým návrhům vyhledávacího pole i návrhy psané jinou klávesnicí. Například vyhledání ''&lt;span lang=&quot;und&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;cxfcnmt&lt;/span&gt;'' na ruské Wikipedii odteď přidá návrh ''&lt;span lang=&quot;ru&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;счастье&lt;/span&gt;'' („štěstí“), který měl uživatel pravděpodobně na mysli. Na ostatní ruské a hebrejské wiki plánuje tým tuto funkci nasadit tento týden. [https://phabricator.wikimedia.org/T408734]
* V průběhu týdne bude pro uživatele [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|funkce v betaverzi]] „{{int:codemirror-beta-feature-title}}“ v [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools|diskusních nástrojích]] dostupné zvýrazňování syntaxe. Aby bylo zapnuté, je nutné povolit nastavení „{{int:discussiontools-preference-sourcemodetoolbar}}“. [https://phabricator.wikimedia.org/T407918]
* [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CampaignEvents|Rozšíření CampaignEvents]], sada nástrojů pro koordinaci událostí a další spoluprací v rámci wiki, je nyní nasazené na všech projektech Wikimedia. Také byla přidána nová funkce známá jako [[m:Special:MyLanguage/CampaignEvents/Collaborative contributions|Společné příspívání]], která organizátorům a účastníkům poskytne přehled dopadu aktivit. Připojte se k nadcházejícímu [[m:Special:MyLanguage/Event:Connection learning session 3|výukovému setkání]], kde novou funkci uvidíte v akci a poskytnete svoji zpětnou vazbu.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:24|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:24}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:24}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:24|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:24|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla vyřešena chyba, kvůli které přestal pracovat CodeReviewBot. [https://phabricator.wikimedia.org/T410417]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
*  Uživatelé Wikimedia API se mohou zapojit do studie použitelnosti, která pomůže ověřit nový design sandboxů Wikimedia REST API. Zájemci by měli vyplnit [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/487662 náborový dotazník]. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/IREJRRWTZTGCYWQHDMSNJFTQAEPOOAE3/]
* Tým MediaWiki Interfaces ukončuje podporu stylopisů XSLT v rámci Action API. Podpora &lt;code dir=ltr&gt;format=xml'''&amp;xlst={stylesheet}'''&lt;/code&gt; bude z projektů Wikimedia odstraněna do konce listopadu 2025. Kromě toho bude brzy ve výchozím nastavení zakázána ve verzích MediaWiki: v1.43 (LTS), v1.44 a v1.45. Podpora stylů XSLT bude zcela odstraněna z MediaWiki v1.46 (očekává se, že ta bude vydána mezi dubnem a květnem 2026). [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/5AX7UWAVVUNUSBOIRHMNOKWOZ5EZI3JX/]
* Zastaralý koncový bod WDQS ([https://query-legacy-full.wikidata.org/ query-legacy-full.wikidata.org]) bude na konci prosince 2025 vyřazen z provozu a definitivně vypnut 7. ledna 2026. Po tomto datu by uživatelé měli očekávat, že požadavky na query.wikidata.org, které vyžadují celý graf, selžou nebo vrátí neplatné výsledky, pokud nebudou přepsány tak, aby využívaly federaci SPARQL. Tým doporučuje uživatelům, aby zajistili, že nástroje a pracovní postupy používají podporované koncové body WDQS (&lt;span dir=ltr&gt;&lt;nowiki&gt;https://query.wikidata.org/&lt;/nowiki&gt;&lt;/span&gt; - Hlavní graf nebo &lt;span dir=ltr&gt;&lt;nowiki&gt;https://query-scholarly.wikidata.org/&lt;/nowiki&gt;&lt;/span&gt; - Scholarly graf). Podporu s migrací naleznete na stránkách [[d:Special:MyLanguage/Wikidata:Data_access|Přístup k datům]] a [[d:Wikidata:Request_a_query|Žádost o dotaz]], kde najdete podrobnosti a nápovědu s alternativními metodami přístupu.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.4|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/48|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W48&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 15:56, 24. november 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29702226 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-49&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W49&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/49|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Od 2. prosince bude v aplikaci Wikipedie pro Android i iOS dostupné ohlédnutí za rokem 2025 s Wikipedií s novými personalizovanými informacemi, aktualizovanými tipy ke čtení a vylepšeným designem. Zjistěte o ohlédnutí více na [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Wikipedia Year in Review/Updates|stránce projektu]].
* Tým Growth pracuje na vylepšení textu a prezentace ověřovacího e-mailu zasílaného novým uživatelům, aby byl příjemnější, užitečnější a informativnější. Pro A/B testování byly připraveny nové texty, kde můžete pomoci jejich přeložením. Viz [[phab:T396155|Phabricator]].
* Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|Přidat odkaz]] bude 2. prosince nasazena na japonskou, urdskou a čínskou Wikipedii. Funkce je založena na predikčním modelu, který navrhuje odkazy, které se mají přidat do článků. I když je tato funkce již dostupná na většině Wikipedií, predikční model nepodporoval určité jazyky. Pro tyto jazyky byl nyní vyvinut nový model, který bude postupně zaváděn i na ostatní Wikipedie. Pokud byste se chtěli dozvědět více, kontaktujte prosím [[mw:user:Trizek (WMF)|Trizek (WMF)]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:34|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:34}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:34}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:34|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:34|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl vyřešen problém, kdy vyhledávací pole na některých stránkách na Commons kvůli přechodu ze Special:Search na Special:MediaSearch nezobrazovala žádné výsledky. [https://phabricator.wikimedia.org/T399476]
* Vytvořeny jsou dvě nové wiki:
** {{int:project-localized-name-group-wikipedia}} v [[d:Q36846|toki poně]] ([[w:tok:|&lt;code&gt;w:tok:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T404457]
** {{int:project-localized-name-group-wikiquote}} v [[d:Q33655|nigerijském pidžinu]] ([[q:pcm:|&lt;code&gt;q:pcm:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T408318]
'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.5|MediaWiki]]

'''Do hloubky'''
* &lt;span class=&quot;mw-translate-fuzzy&quot;&gt;Nadace Wikimedia je v raných fázích zkoumání přístupů k zakládání článků. Cílem iniciativy je identifikovat intervence, které by mohly novým editorům pomoci snadno pochopit a aplikovat stávající postupy a zásady Wikipedie při tvorbě článků. Projekt je ve fázi průzkumu a raného experimentálního návrhu. Všichni členové komunity jsou vyzýváni, aby si o projektu [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance|zjistili více]] a podělili se o své myšlenky na [[mw:Special:MyLanguage/Talk:Article guidance|diskusní stránce]].&lt;/span&gt;

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/49|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W49&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 18:57, 1. december 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29732328 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-50&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W50&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/50|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* Každý, kdo si přeje zabezpečit svůj uživatelský účet, může nyní používat [[m:Special:MyLanguage/Help:Two-factor authentication|dvoufaktorové ověřování]] (2FA). Toto ověřování je k dispozici všem registrovaným uživatelům všech projektů Wikimedia. Jde o součást iniciativy [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security|Zabezpečení účtů]]. Později bude 2FA vyžadováno pro všechny uživatele, kteří mohou provádět akce citlivé z hlediska zabezpečení nebo soukromí.

'''Novinky pro editory'''
* Po nasazení z minulého týdne bude funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|Přidat odkaz]], která umožňuje editorům přidávat navrhované odkazy během editace, od 9. prosince k dispozici na dalších [[Phab:T410469|33 Wikipediích]]. Toto rozšíření umožnil nový predikční modelu, který nyní podporuje všechny jazyky, včetně těch, které dříve nebyly podporovány. I když je tato funkce již nějakou dobu dostupná na většině Wikipedií, toto nasazení nás přibližuje k používání vylepšeného modelu všude. Pokud máze jakékoli dotazy nebo byste chtěli více informací, kontaktujte prosím [[mw:user:Trizek (WMF)|Trizek (WMF)]].
* Minulý týden přidal [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Search Platform|tým Search Platform]] na gruzínské wiki návrhy během vyhledávání s [[w:cs:Transliterace|transliterací]] během psaní. Pokud je k aktuálnímu vyhledávání jen několik běžných návrhů, budou dotazy v latince nebo cyrilici [[phab:T127003|přepsány do gruzínského písma]], aby se našlo více shod. Například hledání &lt;bdi lang=&quot;ka-Latn&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;''bedniereba''&lt;/bdi&gt; nebo &lt;bdi lang=&quot;ka-Cyrl&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;''бедниереба''&lt;/bdi&gt; bude odteď navrhovat existující článek &lt;bdi lang=&quot;ka&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;ბედნიერება&lt;/bdi&gt; („štěstí“). [[phab:T375215|Ve Phabricatoru]] můžete pro budoucí vývoj doporučit další jazyky, kde by se transliterované návrhy mohly hodit.
* Koncem tohoto týdne začne kontrolovaný experiment pro editory 100 největších Wikipedií, kteří upravují kapitolu ve vizuálním editoru pro mobilní web. 50 % těchto editorů zaznamená nové tlačítku „Editovat celou stránku“, které jim umožní rozšířit editační relaci na celou stránku. Tato funkce má usnadnit uživatelům mobilního webu úpravu kterékoli kapitoly článku bez ohledu na to, na kterou ikonu editace kapitoly klepli pro zahájení. Experiment potrvá přibližně 4 týdny. O projektu se můžete dozvědět [[phab:T409112|více informací]].
* Koncem tohoto týdne spustí tým [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth|Reader Growth]] [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth/WE3.1.14 Expanded Mobile Sections|experiment s mobilním webem]], v rámci kterého se ve výchozím nastavení rozbalí všechny kapitoly článků (v současné době jsou ve výchozím nastavení sbalené) a záhlaví kapitoly, kterou uživatel právě čte, se připne na začátek stránky. Experiment ovlivní 10 % uživatelů arabské, čínské, francouzské, indonéské a vietnamské Wikipedie. [https://phabricator.wikimedia.org/T409485]
* V aplikacích pro Android a iOS je nyní dostupné [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Wikipedia Year in Review/2025 Year in Review|ohlédnutí za rokem 2025 s Wikipedií]], funkce mobilní aplikace, která uživatelům poskytuje personalizované shrnutí jejich interakce s Wikipedií za poslední rok. Toto vydání obsahuje rozšířené personalizované informace, vylepšené výběry čtených článků, nové sdělení pro dárce a aktualizovaný design. Otevřete si aplikaci a prohlédněte si své ohlédnutí za uplynulým rokem a prozkoumejte svou čtenářskou cestu rokem 2025.
* Nedávná softwarová chyba způsobila, že úpravy provedené pomocí vizuálního editoru způsobily nezamýšlené změny ve wikitextu, včetně odstranění mezer a nahrazování mezer podtržítky ve wikiodkazech uvnitř citací. Tento problém byl částečně opraven minulý týden a další opravy se stále provádějí. Editoři, kteří používali vizuální editor mezi 28. listopadem a 2. prosincem, by si měli zkontrolovat své úpravy, zda neobsahují neočekávané změny. [https://phabricator.wikimedia.org/T411238]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například bylo opraveno nesprávné zpracování URL adres zkopírovaných z adresního řádku Microsoft Edge. [https://phabricator.wikimedia.org/T341281]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Od tohoto týdne bude uživatelům funkce v [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|beta verzi]] „{{int:codemirror-beta-feature-title}}“ při editaci stránek s modely obsahu Lua, JavaScript, CSS, JSON a Vue místo [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeEditor|CodeEditoru]] zapnut [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|CodeMirror]]. Současně budou aktualizovány [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror#Linting|lintery]]. Toto je součást širšího úsilí o nahrazení CodeEditoru a poskytnutí konzistentního prostředí pro úpravu kódu. [https://phabricator.wikimedia.org/T373711]
* Vývojáři jsou zváni k účasti v [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/552643 Průzkumu spokojenosti vývojářů z roku 2025], který je otevřený do 5. ledna 2026. Pokud vyvíjíte software pro ekosystém Wikimedia a chcete se podělit o své zkušenosti nebo zpětnou vazbu, vaše účast je velmi vítána. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/W4WBKO6Q55UWWCCSFWQATKEXBEHP3QNR/]
* Tento týden nebude nasazena nová verze MediaWiki.

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/50|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W50&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 17:45, 8. december 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29738112 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-51&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W51&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/51|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:18|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:18}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:18}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:18|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:18|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například jedna z oprav řešila problém s dočasnými účty, které přidávaly externí URL adresu, což ve větším počtu případů, než bylo zamýšleno, spouštělo požadavek hCaptcha a při prvním pokusu o publikování úpravy se nezobrazovalo požadované vyskakovací okno. [https://phabricator.wikimedia.org/T411927]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* &lt;span class=&quot;mw-translate-fuzzy&quot;&gt;Pro zlepšení výkonu databáze a webu nebudou externí odkazy na projekty Wikimedia již ukládány do databáze. To znamená, že nebudou vyhledatelné přes [[{{#special:LinkSearch}}]], jako nové odkazy nebudou kontrolovány SpamBlacklistem ani filtry zneužití a nebudou v tabulce &lt;code dir=ltr&gt;externallinks&lt;/code&gt; v replikách databáze. V budoucnu může být toto rozšíření rozšířeno na další velmi často odkazované důvěryhodné weby z každé wiki, například odkazy na Creative Commons na Wikimedia Commons.&lt;/span&gt; [https://phabricator.wikimedia.org/T405005]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.7|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/51|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W51&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:02, 15. december 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29796010 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Tech News: 2025-52&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W52&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Latest '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|tech news]]''' from the Wikimedia technical community. Please tell other users about these changes. Not all changes will affect you. [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/52|Translations]] are available.

'''Updates for editors'''
* From January, edit filters [[mw:Special:MyLanguage/Extension:AbuseFilter/Access flags|can be set]] to automatically suppress their details such as rules and list of attempted edits and actions. This will help oversighters use edit filters to prevent doxxing or other suppressible material. [https://phabricator.wikimedia.org/T290324]
* The next issue of Tech News will be sent out on 12 January 2026 because of the end of year holidays. Thank you to all of the translators, and people who submitted content or feedback, this year.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] View all {{formatnum:16}} community-submitted {{PLURAL:16|task|tasks}} that were [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|resolved last week]]. For example, the crash that occurred when tapping &quot;First Steps&quot; in the Wikipedia Android Year in Review has now been fixed, and the feature opens as expected. [https://phabricator.wikimedia.org/T411546]

'''Updates for technical contributors'''
* Interface elements such as diffs and categories generated by MediaWiki used to have the attribute &lt;code dir=ltr&gt;data-mw=&quot;interface&quot;&lt;/code&gt; to distinguish from wiki content. The attribute has been replaced with &lt;code dir=ltr&gt;data-mw-interface=&quot;&quot;&lt;/code&gt;, to avoid potential conflicts with other &lt;code dir=ltr&gt;data-mw&lt;/code&gt; attributes, which are generated by Parsoid. [https://phabricator.wikimedia.org/T409187]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] There is no new MediaWiki version this week or next week.
'''Meetings and events'''
* The [[mw:Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026|Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026]] will take place on 13-14 March 2026 in Arnhem, the Netherlands. Applications just opened mid-December and will close in mid-January or earlier if capacity is reached. With space for approximately 100 participants, early application is encouraged.

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Tech news]]''' prepared by [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|Tech News writers]] and posted by [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|bot]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Contribute]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/52|Translate]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Get help]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Give feedback]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Subscribe or unsubscribe]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W52&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 21:45, 22. december 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29831856 --&gt;

== Šablóny ohľadne eura ==
Ahojte. Pri aktualizácii [[BGN|bulharský lev]] --&gt; [[euro]] som si všimol, že máme (aspoň) tri šablóny týkajúce sa eura a mien pred ním: {{tl|Euro}}, {{tl|MenyEÚ}} a {{tl|ERM II}}. Nvrhujem prvé dve zlúčiť a poslednú zmazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:14, 1. január 2026 (UTC)

:{{Re|Jetam2}} Tretiu šablónu by som pokojne zmazal, môžeš navrhnúť na [[Wikipédia:SNZ|SNZ]]. Prvé dve by som nezlučoval; jedna je skôr aktuálna, jedna je skôr historická. Alternatívne navrhni, ako by daná šablóna vyzerala a podľa toho; asi si zlúčenie predstaviť viem, len mi nepripadá nutné. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:44, 2. január 2026 (UTC)
:Ja medzi prvou a druhou šablónou tiež nevidím nejaký osobitný prienik, ktorý by odôvodňoval ich zlúčenie. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 18:45, 2. január 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-03&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W03&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/03|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* Nadace Wikimedia Foundation sdílela na [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027/Product &amp; Technology OKRs|Meta-Wiki]] a ''[[diffblog:2025/12/10/shaping-wikimedia-foundations-2026-2027-annual-goals-key-questions-for-the-wikimedia-movement/|Diffu]]'' několik směrodatných otázek pro roční plán na období červenec 2026 – červen 2027. Tyto otázky se zaměřují na globální trendy, rychlejší a zdravější experimentování, lepší podporu nováčků, posílení editorů a pokročilých uživatelů, zlepšení spolupráce napříč projekty a rozšiřování a udržení čtenářstva. Zpětná vazba a nápady jsou vítány na [[m:Talk:Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027|diskusní stránce]].

'''Novinky pro editory'''
* V rámci současné práce týmu Community Tech na projektu [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist/W372|Více seznamů sledovaných položek]] bude jako první krok k podpoře více seznamů sledovaných stránek aktualizováno zobrazení [[Special:EditWatchlist|Special:EditWatchlist]]. Dále bude aktualizováno stránkování ve [[Special:Search|vyhledávání]] jako součást práce na projektu [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist/W186|Přepracování stránkování / navigace na stránce]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T411596]
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] je [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|rozšíření]] MediaWiki, pomocí nějž si můžete seznam změn svých sledovaných stránek napříč wiki zobrazit na jedné stránce. Nedávno byl jeho vzhled aktualizován tak, aby se více podobal běžnému [[Special:Watchlist|seznamu změn sledovaných stránek]], včetně adaptace na dočasné účty a maskování IP adres (a přesměrování odkazů na seznam příspěvků), ztučnění názvů stránek a otevírání odkazů ve shrnutích editace a značkách v nových kartách prohlížeče. [https://phabricator.wikimedia.org/T398361][https://phabricator.wikimedia.org/T298919][https://phabricator.wikimedia.org/T273526][https://phabricator.wikimedia.org/T286309]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:28|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:28}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:28}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:28|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:28|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl vyřešen problém, kdy globální blokování neměla možnost zablokovat posílání e-mailů, a tuto funkci bude možné používat počínaje týdnem od 13. ledna. [https://phabricator.wikimedia.org/T401293]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* [[mw:Special:MyLanguage/VisualEditor/Citation tool|Citační nástroje ve vizuálním editoru]] a [[mw:Special:MyLanguage/Help:Reference Previews|Náhledy referencí]] odteď podporují typ reference „mapa“. [https://phabricator.wikimedia.org/T411083]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.10|MediaWiki]]/[[mw:MediaWiki 1.46/wmf.11|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/03|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W03&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:33, 12. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29907192 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-04&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W04&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/04|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Menu zobrazené na [[Special:Diff|Speciální:Rozdíl]] v mobilním zobrazení bylo přepracováno. Ve výchozím nastavení je nyní sbalené a obsahuje odkaz pro vrácení zobrazené úpravy, což usnadňuje mobilním editorům a recenzentům provádění akcí a zároveň zachovává přehlednost rozhraní. [https://phabricator.wikimedia.org/T402297] 
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] se neustále vylepšuje – odteď automaticky zjišťuje směr textu (což zajišťuje správné zobrazení webů s neobvyklými názvy domén) a zobrazuje podrobné popisy protokolovacích záznamů. Koncem tohoto týdne bude k nově vytvořeným stránkám přidán nový trvalý odkaz a každé položce budou přidány CSS třídy. [https://phabricator.wikimedia.org/T412505][https://phabricator.wikimedia.org/T287929][https://phabricator.wikimedia.org/T262768][https://phabricator.wikimedia.org/T414135]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:32|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:32}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:32}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:32|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:32|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl vyřešen dříve pozorovaný problém ve Vektoru 2022, kdy cíle odkazů s kotvou byly zakryty připnutým záhlavím. [https://phabricator.wikimedia.org/T406114]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Jak bylo zmíněno v [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/44|oznámení o ukončení podpory z října 2025]], tým MediaWiki Interfaces začne v týdnu od 26. ledna ukončovat podporu všech transformačních koncových bodů REST API MediaWiki obsahujících koncové lomítko. Očekává se, že změny budou nasazeny na všechny wiki nejpozději do 30. ledna. Všichni uživatelé API, kteří je v současné době volají, jsou vyzýváni k přechodu na verze bez koncového lomítka. Obě varianty koncových bodů lze nalézt, porovnat a otestovat pomocí [https://test.wikipedia.org/wiki/Special:RestSandbox REST Sandbox]. Pokud máte dotazy nebo narazíte na jakékoli problémy, založte prosím ticket ve Phabricatoru na [https://phabricator.wikimedia.org/project/view/6931/ nástěnce #MW-Interfaces-Team].
* Interaktivní referenční dokumentace [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia REST API|Wikimedia REST API]] byla přesunuta. Požadavky na dokumentaci API, která byla dříve hostována prostřednictvím [[mw:Special:MyLanguage/RESTBase|RESTBase]] (např.: &lt;code dir=ltr&gt;https://en.wikipedia.org/api/rest_v1/&lt;/code&gt;), jsou nyní přesměrovány na [[w:en:Special:RestSandbox|REST Sandbox]].
* Tým [[mw:Special:MyLanguage/Wikidata Platform|WMF Wikidata Platform]] (WDP) vydal svůj [[d:Special:MyLanguage/Wikidata:Wikidata Platform team/Newsletter|lednový newsletter]]. Obsahuje aktualizace o vyřazení staršího koncového bodu, obsahujícího celý graf, změně zásad pro User-Agent, měsíčních úředních hodinách pro migraci Blazegraphu a snahách o snížení regresí způsobených vypnutím staršího koncového bodu. Připomínáme, že se můžete [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/WDP team updates|přihlásit k odběru newsletteru WDP]]!
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.12|MediaWiki]]

'''Setkání a události'''
* Od 13. do 14. března 2026 se v Arnhemu, Nizozemsko bude konat [[mw:Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026|Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026]]. Přihlášky byly zahájeny v polovině prosince a budou uzavřeny brzy nebo po naplnění kapacity. Jedná se o dvoudenní technicky zaměřený hackathon, který spojuje wikimediany z regionu. Doufáme, že se tam uvidíme!

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/04|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W04&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 20:29, 19. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29943403 --&gt;


== Funding tech projects ==
Hi everyone,

The [[metawiki:CEE_Hub/Working_Groups/Technical_Advancement_Group|CEE Hub Technical Advancement working group]] is organising an open call to support software development projects related to Wikimedia.

We invite individuals, groups, and affiliates to apply with their tech project ideas. Selected projects will receive funding support.

To apply, please send your proposal by '''January 25, 2026''' to: toni.ristovski@wmceehub.org

For full details, including eligibility and criteria, please read the [[metawiki:CEE_Hub/Working_Groups/Technical_Advancement_Group#Open_call|'''announcement''' on our Meta page]].

Feel free to reach out if you have any questions. --[[Redaktor:MHeidarzadeh-CEEhub|MHeidarzadeh-CEEhub]] ([[Diskusia s redaktorom:MHeidarzadeh-CEEhub|diskusia]]) 14:49, 20. január 2026 (UTC)

== Interwiki linkovanie podobných stránok ==

Na WD som vykonal zlúčenie [[Slovenskí mobilní operátori]] z https://www.wikidata.org/wiki/Q12776302 na https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q1941618. To mi však bolo [[wikidata:User_talk:JakubD47#c-Mykhal-20260108141000-Merging_Q12776302_and_Q1941618|vrátené s nasledovným oddôvodnením]].

Chcem sa teda spýtať, či je na mieste zvážiť premenovanie stránky na [[Mobilní operátori]] a úprave obsahu, aby to bolo možné na WD prepojiť so všetkými ostatnými jazykovými mutáciami, alebo ako to v takom prípade funguje? --[[Redaktor:JakubD47|JakubD47]] ([[Diskusia s redaktorom:JakubD47|diskusia]]) 22:53, 24. január 2026 (UTC)

:{{re|JakubD47|s=1}} Momentálne to skutočne takto prepojiteľné nie je, každá z tých WD položiek je o niečom inom. Jedna je položka všeobecného hesla (mobilný operátor), druhá je položka de facto zoznamu (zoznam mobilných operátorov na Slovesku), akurát teda príslušný čl. je tu poňatý na pomedzí zoznamu a bežného encyklopedického výkladu a nemá správny tvar názvu.
:Riešením by ev. bolo založenie všeobecného článku [[mobilný operátor]] (napr. podľa [[:en:mobile network operator]], [[:cs:mobilní operátor]]), kde by bola všeobecná definícia a rozšírený opis mobilného operátora a následne v rámci sekcie ''Na Slovensku'' zapracovať obsah čl. [[Slovenskí mobilní operátori]]. Alebo ich nechať oddelené, založiť len všeobecné heslo (už prepojiteľné s tým WD klastrom) a to druhé presunúť na zoznamový tvar a len to zo všeobecného čl. odkázať cez hl.č. alebo pozri aj. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:05, 24. január 2026 (UTC)

== [[Šablóna:Certification Table Entry]] - translation ==

How to translate &quot;Gold&quot; and &quot;Platinum&quot; to &quot;Zlato&quot; and &quot;Platina&quot; in [[Šablóna:Certification Table Entry]] or simply how to add Slovak versions to be recognised by template? It has to do with [[Šablóna:Certification Table Entry/Sales]]? &quot;award=Zlato&quot; can't be recognised while &quot;award=Gold&quot; works. [[Heroes (singel Månsa Zelmerlöwa)|Example]] What in the case if there is &quot;2× Platinum&quot; or &quot;10× Platinum&quot; etc.? [[Redaktor:Eurohunter|Eurohunter]] ([[Diskusia s redaktorom:Eurohunter|diskusia]]) 10:19, 25. január 2026 (UTC)

:{{Re|Eurohunter}} Hey there, it indeed asks the /Sales pages for the values. As is stated in the documentation of the [[En:Help:Switch parser function|switch parser function]] on enwiki, you can add multiple values to be understood as synonyms as &lt;code&gt;Zlato|Gold=0&lt;/code&gt;, but I'm not sure how productive this change is. There is a lot of appearances and it's quite easy to mess it up. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:24, 25. január 2026 (UTC)
:: {{re|KormiSK}} Yes if you use &quot;Gold&quot; in template then sales is calculated automatically, but if you use &quot;Zlato&quot; then it's not recognised and you has to add custom &quot;salesamount&quot;. [[Redaktor:Eurohunter|Eurohunter]] ([[Diskusia s redaktorom:Eurohunter|diskusia]]) 11:38, 25. január 2026 (UTC)

== Hlavný článok kategórie ==

Rád vytváram a upravujem kategórie, pridávam do nich šablóny ako {{tl|Catmore}} alebo {{tl|Commonscat}}. Ale tá angličtina mi tak trošku vadí. Pri šablóne '''Commonscat''' by sa to aj dalo pochopiť - Commons je Commons a cat je kategória. Ale čo znamená '''Catmore'''??? Možno by sme to mohli premenovať tak ako som to napísal v nadpise tejto témy. Tiež by sme mali trochu upraviť popis tejto šablóny. Teraz to vyzerá takto: ''Viac informácií nájdete v hlavnom článku...'' čo je vlastne to isté ako pri šablóne {{tl|Hlavný článok}}. Navrhujem takýto popis: ''Hlavný článok tejto kategórie je...'' --[[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 11:24, 25. január 2026 (UTC)

:{{Re|321fire}} Catmore je, predpokladateľne, &quot;category more&quot;, keďže je to viac o tom, o čom ta kategória je. {{tl|Hlavný článok}} odkazuje zo sekcie, ktorá by bola príliš dlhá, na iný článok, ktorý sa téme venuje detailnejšie; {{tl|Catmore}} odkazuje z kategórie, ktoré nemajú obsah, na stárnku s obsahom. Osobne nevidím problém mierne ten text upraviť, taktiež nevidím problém šablónu premenovať na slovenskú podobu; neviem nakoľko je to však produktívne, nakoľko sa to nachádza na 7000 stránkach. Ale je to jednoduchá náhrada textu, takže v tom principiálny problém nevidím. {{Re|Teslaton}} Názor? Toto by som asi pokojne zvládol aj ja. :D [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:30, 25. január 2026 (UTC)

:{{re|321fire|KormiSK|s=1}} Za mňa to nemá taký benefit, aby to vyvážilo náklady. Z pohľadu čitateľa je to irelevantné, redaktori sú tu na to roky navyknutí, plus to má výhodu, že je to krátke a neobsahuje to diakritiku, takže sa to dá v zdrojákoch dopĺňať efektívne a bez zbytočných prepínaní na sk klávesnicu (aj bez klikaní na lišty, custom skripty a pod.). Nechal by som to ako je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:47, 25. január 2026 (UTC)

::Ako jeden z kategorizátorov, súhlasím s Teslatonom. Koľko ľudí s tým prichádza do styku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:48, 25. január 2026 (UTC)

:::No dobre, necháme tento anglický názov. V podstate, aj ja som si naň už rokmi zvykol. Len mi to trochu kole oči. Ale ten popis by sme mohli vylepšiť, ako sme sa s [[Redaktor:KormiSK|Kormim SK]] zamysleli vyššie. [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 19:30, 25. január 2026 (UTC)
::::{{re|321fire|s=1}} Za mňa ani to nie, tamto (''„Hlavný článok tejto kategórie je X“'') mi príde príliš strohé a technokratické/nerdy: prečo ten „hlavný článok“, to je interný technický buzzword. Zmienka o kategórii je tam tiež trochu redundantne, kúsok nad tým je súčasťou H1 nadpisu (aj keď teda je pravda, že ďalšie štandardné sekcie v kat. formuláciu „táto kategória“/„tejto kategórie“ v záhlaví tiež obsaujú).
::::Nanajvýš ak tak nejaké drobné štylistické zjednotenie s formuláciou v šablóne {{tl|Hlavný článok}} (kde je ''„Bližšie informácie v hlavnom článku: X“'' namiesto ''„Viac informácií nájdete v hlavnom článku X“'', čo ale zase tvorí príčetnú vetu). V princípe mi súčasná formulácia príde adekvátna a štylisticky decentná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:49, 25. január 2026 (UTC)
:::::No ale potom by sme vlastne mali na Wikipédii dve rovnaké šablóny s dvoma rôznymi názvami... Až sa bojím napísať, na čo teraz myslím - urobiť presmerovanie... [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 20:45, 25. január 2026 (UTC)
::::::Je v nich mierne odlišná logika, odlišné tracking kategórie, takže bez korektného zlúčenia implementácií s kontrolou funkčnosti relevantných scenárov, len čisto náhradou jednej z nich presmerovaním nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:52, 25. január 2026 (UTC)
:::::::Jáááj, dokelu... To mi nenapadlo. Na šablóny sa treba pozerať aj zvnútra, nie len na výsledok na obrazovke. No, zrejme to necháme tak... [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 21:30, 25. január 2026 (UTC)
::::::::Technicky je podľa mňa v {{tl|Hlavný článok}} reduntantné slovo &quot;hlavný&quot;, pokojne by mohlo byť len &quot;''Bližšie informácie v článku: X.''&quot;. To isté platí pre kategórie; tá Kategória nie je ''vedľajší'' článok ani sekciou, tam tiež nejde o hlavný článok. Možno by tam šlo dať niečo typu &quot;''O tejto téme sa viac dočítate v článku X.''&quot;, keď už. 
::::::::A keď teda riešime {{tl|Hlavný článok}}, existuje {{tl|Main}}, ktorá je tam presmerovaná. Nevidím problém v tom (a ani dôvod na to, teda) urobiť slovenské obdobné šablóny pre {{tl|Catmore}} a {{tl|Commonscat}}, ktoré by boli presmerovaniami, keď už by sa mala robiť nejaká zmena. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 23:29, 25. január 2026 (UTC)
:::::::::{{re|KormiSK|s=1}} Ak by sa to zjednocovalo, tak asi už na {{tl|Hlavný článok}}, ktorá by si riešila, či je volaná z kat. alebo z iného NS a podľa toho používala default (pri kat. je zmysluplný default názov stránky, pri inom použítí je zmysluplné vypluť bez explicitnej hodnoty chybu) a monitoring. Tzn. {{tl|Catmore}} by potom bolo presmerovanie na {{tl|Hlavný článok}}.
:::::::::Akonáhle to ale spravíme, nevyhnutne sa vynoria OCD jedinci s nutkavou potrebou nahrádzať to v každej kat., ktorej sa chytia, aby to bolo krásne jednotné (a rýdzo slovenské). A nebudú to robiť ako doplnkovú drobnosť popri iných významnejších úpravách, budú to robiť primárne preto, aby to zjednotili. Takže sa to už rovno môže preventívne nahradiť plošne strojovo... Čo povedie fakticky k tomu, že bude žiadúce rovno to už vkladať v slovenskom tvare. Ako jasné, dá sa to spáchať. Pridaná hodnota celého počinu je je ale podľa mňa limitne blízka nule až záporná (pretože ešte raz: nová preferovaná podoba bude dlhšia, bude s medzerou/medzerami, bude s diakritikou; čo akurát zvyšuje opruz pri rutinnom dopĺňaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:28, 26. január 2026 (UTC)

No dobre kamaráti, navrhujem, aby sme nič nepresúvali ani nepresmerúvali. Poďme uzavrieť túto tému. Zložité témy by sa niekedy ani nemali otvárať, lebo namiesto vyriešenia sa môžu zvrhnúť v úplnú &quot;haluzovinu&quot;. No veď sa pozrite: slovenská [[:Šablóna:Catmore]] sa v českej Wikipédii volá [[:cs:Šablona:Hlavní článek]] a v anglickej [[:en:Template:Category main article]]... A slovenská [[:Šablóna:Hlavný článok]] sa v českej verzii nevolá nijak, pretože to zabudli pridať do zoznamu Wikidát...&lt;br&gt;Ale vlastne, jednu menšiu zmenu by sme mohli urobiť. Ako napísal [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], poďme zrušiť slovo ''&quot;hlavný&quot;'' v popisoch; stačí len ''&quot;článok&quot;''. [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 10:46, 26. január 2026 (UTC)

:Trochu som sa dnes zamyslel nad označením ''&quot;hlavný článok&quot;'' a zistil som, že mi to nejak začína vadiť. Ako vyššie napísal [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], je to buzzword. Podľa mňa, bežní čitatelia Wikipédie by sa s ''&quot;hlavným článkom&quot;'' ani nemali stretnúť. Ja sa venujem článkom o majstrovstvách sveta. Čo myslíte, ktorý z týchto dvoch článkov by mal byť tzv. ''&quot;hlavný&quot;''?
:* Majstrovstvá sveta v hokeji 2026
:* Majstrovstvá sveta v hokeji 2026 - 4. divízia
:Logicky by to mal byť ten prvý, ten vyzerá taký nadradenejší, lenže ja vždy do takýchto nadradených článkov vkladám šablónu {{tl|Hlavný článok}} s odkazom na podrobnejší článok o nižšej divízii. A do článku o nižšej divízii vkladám šablónu {{tl|Pozri aj}} s odkazom na nadradený článok. To je tiež dosť na nič. {{tl|Pozri aj}} by sa malo používať na odkazy na rovnocenné články. Zišlo by sa tento systém poriadne prepracovať... [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 14:07, 27. január 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-05&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W05&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/05|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Nadace Wikimedia vyzývá k zasílání komentářů k [[m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council/Year1 Reflections and Proposed Way Forward 2026 Update|navrhované budoucnosti]] [[:m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council|Poradní rady pro produkty a technologie]] (PTAC) do 28. února.
* Všichni zaregistrovaní uživatelé odteď mohou pro [[m:Special:MyLanguage/Help:Two-factor authentication|dvoufaktorové ověřování]] (2FA) používat přístupové klíče. Přístupové klíče jsou jednoduchým způsobem přihlášení bez použití druhého zařízení. Ověřují identitu uživatele pomocí otisku prstu, skenu obličeje nebo PIN kódu. Chcete-li nastavit přístupový klíč, nejprve nastavte běžnou metodu 2FA. V současné době musí uživatelé pro přihlášení pomocí přístupového klíče použít také heslo. Později v tomto čtvrtletí přihlášování bez hesla umožní uživatelům přihlásit se jediným kliknutím a přístupovým klíčem. Uživatelé s pokročilými právy budou dále muset mít povolenou 2FA. Toto je součástí projektu [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security|Zabezpečení účtu]].
* Neregistrovaní přispěvatelé na blokovaných IP adresách nebo jejich rozsazích odteď mohou na wiki komunikovat a odvolat se proti zablokování vytvořením dočasného účtu a odvolání se na jeho diskusní stránce, pokud není nastavena volba „zabránit tomuto uživateli v úpravě jeho vlastní diskusní stránky“. Tím se řeší problém s odhlášenými uživateli, kteří nemohou použít výchozí proces odblokování prostřednictvím diskusní stránky uživatele. [https://phabricator.wikimedia.org/T398673]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:20|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:20}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:20}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:20|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:20|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl na stránce pro správu metod dvoufaktorového ověřování (2FA) aktualizován jejich popis. Nyní je přehlednější a pro uživatele snáze pochopitelný a použitelný. [https://phabricator.wikimedia.org/T332385]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Do filtrů zneužití (AbuseFilter) byla přidána nová proměnná &lt;code&gt;account_type&lt;/code&gt;, která umožňuje spolehlivě určit typ účtu vytvářeného při akcích &lt;code&gt;createaccount&lt;/code&gt; a &lt;code&gt;autocreateaccount&lt;/code&gt;. V rámci této změny byla proměnná &lt;code&gt;accountname&lt;/code&gt; přejmenována na &lt;code&gt;account_name&lt;/code&gt; a proměnná &lt;code&gt;accountname&lt;/code&gt; je nyní zastaralá. Správci filtrů zneužití by měli aktualizovat všechny filtry, které používají vlastní kontrolu typu účtu nebo zastaralou proměnnou. [https://phabricator.wikimedia.org/T414049]
* Náhledy obrázků, které jsou vyžadovány v nestandardních velikostech a použitím nestandardní metody, jako jsou přímé požadavky na &lt;code dir=ltr&gt;&lt;nowiki&gt;upload.wikimedia.org/…&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, přestanou v blízké budoucnosti fungovat. Tato změna má zabránit pokračujícímu externímu zneužívání ze strany webových scraperů a botů. Někteří uživatelé s vlastním CSS/JS, správci rozhraní, kteří mohou opravovat udělátka a lokální skiny, a autoři nástrojů budou muset aktualizovat svůj kód tak, aby používal standardní velikosti náhledů. [[phab:T414805|Podrobnosti, odkazy na vyhledávání a příklady, jak je opravit, jsou k dispozici v tasku]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.13|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/05|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W05&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 21:17, 26. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29969530 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-06&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W06&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/06|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Funkce „{{int:pageinfo-toolboxlink}}“, pomocí níž lze ověřit informace o stránce ([{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=info}} příklad]), nyní automaticky zobrazuje obsah. Pokud uživatelé lokálně vytvořili stránku [[MediaWiki:Pageinfo-header]], lze ji nyní odstranit. [https://phabricator.wikimedia.org/T363726]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:21|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:21}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:21}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:21|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:21|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například VisualEditor dříve přidával ztučnění nebo kurzivu do popisů odkazů, což činilo wikikód zbytečně složitým. Problém je nyní vyřešen. [https://phabricator.wikimedia.org/T409669]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Dne 20. ledna nebyl vytvořen XML dump. Odteď budou dumpy navíc generovány pouze jednou za měsíc. [https://phabricator.wikimedia.org/T414389]
* Tým MediaWiki Interfaces ukončil podporu všech transformačních endpointů [https://www.mediawiki.org/wiki/Special:MyLanguage/API:REST%20API MediaWiki REST API] končících lomítkem. Všichni uživatelé API, kteří se momentálně dotazují těch koncových bodů, jsou vyzýváni k migraci na verze bez lomítka na konci. Pokud máte nějaké otázky nebo zaznamenáváte jakékoliv problémy, vytvořte prosím ve Phabricatoru tiket na [https://phabricator.wikimedia.org/project/view/6931/ nástěnce #MW-Interfaces-Team].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.14|MediaWiki]]

'''Novinka týdne'''
* Uživatelům připomínáme, že nadace Wikimedia sdílela na [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027/Product &amp; Technology OKRs|Meta-Wiki]] a ''[[diffblog:2025/12/10/shaping-wikimedia-foundations-2026-2027-annual-goals-key-questions-for-the-wikimedia-movement/|Diffu]]'' několik směrodatných otázek pro roční plán na období červenec 2026 – červen 2027. Tyto otázky se zaměřují na globální trendy, rychlejší a zdravější experimentování, lepší podporu pro nováčky, posílení editorů a pokročilých uživatelů, zlepšení spolupráce napříč projekty a rozšiřování a udržení čtenářstva. Zpětná vazba a nápady jsou vítány na [[m:Talk:Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027|diskusní stránce]].

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/06|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W06&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 17:43, 2. február 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30000986 --&gt;

== Odstránenie článkov ==

Žiadam a prosím Vás o okamžité zmazanie všetkých článkov ktoré som na Wikipédií vytvoril a o zmazanie všetkých editácií ktoré som na Wikipédií spravil. --[[Redaktor:Slovak redactor|Slovak redactor]] ([[Diskusia s redaktorom:Slovak redactor|diskusia]]) 03:56, 9. február 2026 (UTC)

:{{re|Slovak redactor|s=1}} Už to bolo N-krát preberané: zmazanie príspevkov konkrétneho redaktora v hlavnom mennom priestore (ani vytvorených čl., ani úprav článkov) nie na Wikipédii možné – s každým jedným uložením si deklaroval súhlas s neodvolateľným zverejnením príspevku za podmienok tunajších licencií. Zmazanie redaktorského konta rovnako nie, maximum je „zmiznutie“ cez [[Special:GlobalVanishRequest]] (viď aj [[:meta:Account vanishing]]). S ohľadom na opakovaný charakter týchto žiadostí, viackrát aj v kombinácii s osobnými útokmi a vyhrážaním sa, odporúčam skôr vyhľadanie odbornej pomoci. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:32, 9. február 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-07&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W07&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/07|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* [[File:Maki-gift-15.svg|12px|link=|class=skin-invert|Z průzkumu přání]] Přihlášení přispěvatelé, kteří si spravují rozsáhlé nebo složité seznamy sledovaných stránek, nyní mohou pomocí nové funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Watchlist labels|Štítky sledovaných stránek]] organizovat a filtrovat sledované stránky tak, aby se zlepšily jejich pracovní postupy. Přidáním vlastních štítků (například: stránky, které jste vytvořili, stránky monitorované kvůli vandalismu nebo diskusní stránky) mohou uživatelé rychleji identifikovat, co vyžaduje pozornost, snížit kognitivní zátěž a reagovat efektivněji. Tímto se zlepšuje použitelnost seznamu sledovaných stránek, zejména pro vysoce aktivní editory.
* Nová funkce dostupná na [[Special:Contributions|Speciální:Příspěvky]] zobrazuje [[mw:Special:MyLanguage/Trust and Safety Product/Temporary Accounts|dočasné účty]], které pravděpodobně provozuje stejná osoba, a tím usnadňuje patrolu. Během kontroly příspěvků dočasného účtu mohou odteď uživatelé s přístupem k IP adresám dočasných účtů vidět přehled příspěvků ze souvisejících dočasných účtů. Funkce vyhledá všechny IP adresy přidružené k danému dočasnému účtu v rámci doby uchovávání dat a zobrazí všechny příspěvky všech dočasných účtů, které tyto IP adresy používaly. [[mw:Special:MyLanguage/Trust and Safety Product/Temporary Accounts#February 2026: Improvements to the patroller tooling|Více informací]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T415674] 
* Když si editoři prohlížejí náhled úpravy wikitextu, upozornění, že vidí pouze náhled (které se zobrazuje v horní části), má nyní šedé/neutrální pozadí místo žlutého/varovného pozadí. Díky tomu je poznámku k náhledu snazší odlišit od skutečných varování (například na konflikt editace nebo problematický cíl přesměrování), která se nyní budou zobrazovat v samostatných varovných nebo chybových rámečcích. [https://phabricator.wikimedia.org/T414742]
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] se neustále vylepšuje – odteď správně podporuje více než jeden web Wikibase, například [[d:|Wikidata]] i [[testwikidata:|testwikidata]]. Kromě toho byly opraveny problémy se směrem textu pro uživatele, kteří Wikidata nebo jiné weby na Wikibase preferují v jazycích psaných zprava doleva (RTL). [https://phabricator.wikimedia.org/T415440][https://phabricator.wikimedia.org/T415458]
* Automatické „magické odkazy“ na ISBN, RFC a čísla PMID jsou kvůli neflexibilitě a problémům s lokalizací [[mw:Special:MyLanguage/Help:Magic links|ve wikitextu od roku 2021 označeny jako zastaralé]]. Několika wiki se magické odkazy RFC a PMID podařilo nahradit ekvivalentními externími odkazy, ale k nahrazení funkcionality magického odkazu na ISBN byla často vyžadována šablona. Nyní je k dispozici nová [[mw:Special:MyLanguage/Help:Magic words#isbn|zabudovaná funkce parseru]] &lt;code dir=ltr&gt;&lt;nowiki&gt;{{#isbn}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, která poskytuje základní funkcionalitu magického odkazu na ISBN. Díky tomu je pro wiki, které chtějí opustit zastaralou funkci magických odkazů, snazší tak učinit. [https://phabricator.wikimedia.org/T145604]
* Vytvořeny jsou dvě nové wiki: 
** {{int:project-localized-name-group-wikipedia}} v jazyce [[d:Q35401|jju]] ([[w:kaj:|&lt;code&gt;w:kaj:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T413283]
** {{int:project-localized-name-group-wikipedia}} v jazyce [[d:Q1186896|pipil]] (Nahuat) ([[w:ppl:|&lt;code&gt;w:ppl:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T413273]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]]. 

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Byla vytvořena nová globální uživatelská skupina: [[{{int:grouppage-local-bot}}|{{int:group-local-bot}}]]. Software ji bude používat interně, aby umožnil komunitním robotům obejít limity rychlosti, které se vztahují na [[w:cs:Web scraping|web scrapery]]. Účty, které jsou schváleny jako roboti na alespoň jednom projektu Wikimedia, budou automaticky přidány do této skupiny. Jejich uživatelská oprávnění se tímto nezmění. [https://phabricator.wikimedia.org/T415588]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.15|MediaWiki]]

'''Setkání a události'''
* Od 25. do 27. března se v Salt Lake City, USA koná [[mw:Special:MyLanguage/MediaWiki Users and Developers Conference Spring 2026|MediaWiki Users and Developers Conference, Spring 2026]]. Tuto událost pořádá komunita kolem MediaWiki pro třetí strany. Můžete navrhovat přednášky a registrovat se k účasti. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/AZBWVI46SDEB65PGR5J6E4TYOQQEZXM7/]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/07|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W07&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 23:30, 9. február 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30026671 --&gt;

== Fintické svahy (mapa) ==

Chcel by som nahlásiť, že na stránke [[Fintické svahy]] zobrazuje zle mapku. Tam je nesprávna mapka územia a zobrazuje tam územie pre [[Fintické svahy (prírodná rezervácia)]]. --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 19:03, 12. február 2026 (UTC)
:{{re|Dušan Kreheľ|s=1}} Bolo to prelinkované naopak, prehodil som to na strane OSM aj WD [https://www.openstreetmap.org/changeset/178475843][https://www.wikidata.org/w/index.php?diff=2462951209][https://www.wikidata.org/w/index.php?diff=2462951314], nejaký čas potrvá, kým sa to spropaguje do dát, ktoré používa Kartographer pre zvýrazňovanie v tunajších mapkách &lt;s&gt;(plus zvýraznená bude finálne zrejme len relácia, tzn. to [[Fintické svahy|väčšie úzmie]])&lt;/s&gt;. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:32, 12. február 2026 (UTC)
:Ok, tak zvýrazňujú sa obe. Bol som v tom, že som z {{tl|Geobox mapframe check}} odstránil zobrazovanie obrysu v prípade prítomnosti len [[:d:Property:P10689|OSM way ID]] na WD (tzn. nie [[d:Property:P402|relácie]]), no problém s tým bol zrejme hlavne pri líniových objektoch (vodné toky, kanály, cesty, trate), pri plošných to zjavne zvýrazňuje aj keď je dotyčná vec na OSM reprezentovaná len líniou bez relácie. Na druhej strane, pri budovách (posledne konkrétne múzeá a školy) s tým tuším problém bol, tak neviem. Alebo tam možno medzičasom niečo fixli. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:49, 12. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]: Hm, ak kliknem na stránke [[Fintické svahy]] na roztiahnuť na celé okno, tak tam vidím národnú prírodnú rezerváciu. --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 02:00, 13. február 2026 (UTC)
::{{re|Dušan Kreheľ|s=1}} Tam treba len trpezlivosť, je to systém s [[:en:eventual consistency|eventuálnou konzistenciou]], časť kešovaných dát sa neinvaliduje explicitne a ani doby platnosti jednotlivých keší nie sú zladené – PNG náhľady mapiek sa invalidujú po rádovo desiatkach minút, ale geo polygóny pre vykreslenie obrysu v interaktívnej fullscreen mape, asociované s Wikidata Qn idčkami tých čl. [https://maps.wikimedia.org/geoshape?getgeojson=1&amp;ids=Q20860409], tie majú zjavne dlhšiu platnosť. Momentálne už vyzerá, že to konzistentne vracia aktuálne verzie (s premietnutými včerajšími zásahmi na strane WD a OSM). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:20, 13. február 2026 (UTC)
::Už je to to ok, i na celé okno.
::{{Hotovo}} --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 12:31, 13. február 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-08&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W08&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/08|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Site Reliability Engineering|Tým SRE]] provede vyčištění instance [[m:Special:MyLanguage/Etherpad|Etherpadu]] při Wikimedia, webového editoru pro společné úpravy dokumentů v reálném čase. Všechny Etherpady budou po 30. dubnu 2026 trvale smazány – pokud v té době stále probíhají migrační projekty, tým může datum v jednotlivých případech přehodnotit. Vytvořte si prosím lokální zálohy veškerého obsahu, který si chcete ponechat, protože smazaná data nebude možné obnovit. Toto čištění pomáhá zmenšit velikost databáze a snížit zátěž infrastruktury. Etherpad bude i nadále podporovat spolupráci v reálném čase, ale neměl by být dlouhodobým úložištěm. V budoucnu mohou proběhnout další čištění bez předchozího upozornění. [https://phabricator.wikimedia.org/T415237]

'''Novinky pro editory'''
* Tým Information Retrieval spustí [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Information Retrieval/Phase 1|experiment s mobilní aplikací pro Android]], který testuje hybridní vyhledávací možnosti, které zvládnou jak dotazy sémantické, tak i dotazy s klíčovými slovy. Vylepšení vyhledávání v rámci platformy umožní čtenářům snadněji najít to, co hledají, přímo na Wikipedii. Experiment bude nejprve spuštěn koncem února na řecké Wikipedii a v březnu bude následovat anglická, francouzská a portugalská verze. [https://diff.wikimedia.org/2026/01/08/semantic-search-making-it-easier-to-find-the-information-readers-want/ Více informací] na blogu Diff. [https://www.mediawiki.org/wiki/Readers/Information_Retrieval]
* Tým Reader Growth spustí pro uživatele mobilního webu [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth/WE3.10.2 Mobile Table of Contents|experiment]], který přidá obsah a automaticky rozbalí všechny sekce článků, aby se dozvěděl více o problémech s navigací, se kterými se potýkají. Test bude k dispozici na Wikipediích v arabštině, čínštině, angličtině, francouzštině, indonéštině a vietnamštině.
* Dříve se celoprojektová oznámení ([[{{ns:8}}:Sitenotice]] a [[{{ns:8}}:Anonnotice]]) zobrazovala pouze na desktopové verzi. Odteď se budou zobrazovat na všech platformách. Uživatelé mobilních zařízení nyní uvidí tato oznámení a budou o nich informováni. Správci webu by měli být připraveni otestovat a opravit oznámení na mobilních zařízeních, aby se zabránilo narušením článkům. Pro jejich potlačení mohou správci rozhraní do souboru [[{{ns:8}}:Minerva.css]] přidat kód &lt;code dir=&quot;ltr&quot;&gt;#siteNotice { display: none; }&lt;/code&gt;. [https://phabricator.wikimedia.org/T138572][https://phabricator.wikimedia.org/T416644]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:19|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:19}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:19}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:19|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:19|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém na [[Special:RecentChanges|Speciální:Poslední změny]]. Dříve kliknutí na tlačítko Skrýt v aktivních filtrech způsobovalo zmizení tlačítka „zobrazit nové změny od…“, ačkoli mělo zůstat zobrazené. Tlačítko se nyní chová podle očekávání. [https://phabricator.wikimedia.org/T406339]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Nyní je k dispozici nová dokumentace, která editorům pomáhá ladit funkce vyhledávání na webu. Podporuje řešení problémů, když se stránky nezobrazují ve výsledcích, pořadí se zdá neočekávané nebo potřebujete zkontrolovat, jaký obsah je indexován, což usnadňuje pochopení a analýzu chování při vyhledávání. [[mw:Help:CirrusSearch/Debug|Více informací]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T411169]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.16|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/08|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W08&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:17, 16. február 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30086330 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-09&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W09&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/09|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* [[mw:Special:MyLanguage/Edit check/Reference Check|Kontrola reference]] byla nasazena na anglickou Wikipedii, čímž bylo dokončeno nasazování na všechny Wikipedie. Tato funkce vyzve nováčky před publikováním nového obsahu k přidání citace, což pomáhá snížit obvyklé reverty související s citacemi a zlepšit ověřitelnost. V A/B testování byl dopad značný: nováčci, u kterých byla provedena kontrola referencí, měli přibližně 2,2krát vyšší pravděpodobnost, že přidají citaci na počítači, a asi 17,5krát vyšší pravděpodobnost na mobilním webu. [https://analytics.wikimedia.org/published/reports/editing/reference_check_ab_test_report_final_2025.html]
'''Novinky pro editory'''
* Rozšíření [[mw:Special:MyLanguage/Extension:InterwikiSorting|InterwikiSorting]], které umožňovalo [[m:Special:MyLanguage/Interwiki sorting order|řazení interwiki odkazů]], bylo z Wikipedie odstraněno. V důsledku toho se editorům, kteří povolili řazení interwiki odkazů v nekompaktním režimu (formát úplného seznamu), nyní zobrazí odkazy v novém pořadí. Odkazy budou dále seřazeny abecedně podle jazykového kódu. [https://phabricator.wikimedia.org/T253764]
* Koncem tohoto týdne si lidé, kteří upravují sekci stránky pomocí mobilního vizuálního editoru, všimnou nového tlačítka „Upravit celou stránku“. Po klepnutí na něj budou moci upravit celý článek. To je užitečné, když se požadovaná změna má provést mimo sekci, kterou jste původně otevřeli. [https://phabricator.wikimedia.org/T387175][https://phabricator.wikimedia.org/T409112]
* [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience|Tým Reader Experience]] vyzývá editory, aby na základě svých zkušeností s fungováním na počítači a mobilních zařízeních posoudili, zda by tmavý režim měl být na jejich wiki stále považován za „beta verzi“. Pokud budete funkci považovat za vyspělou, můžete aktualizovat zprávy rozhraní &lt;code dir=ltr&gt;MediaWiki:skin-theme-description&lt;/code&gt; a &lt;code dir=ltr&gt;MediaWiki:Vector-night-mode-beta-tag&lt;/code&gt; a dát tak najevo, že tmavý režim je připraven a již není považován za beta verzi.
* Všem uživatelům aplikace Wikipedie pro iOS (verze 7.9.0 a novější) je nyní k dispozici vylepšená záložka [[mw:Wikimedia_Apps/Team/iOS/Activity_Tab|Aktivita]], která zobrazuje uživatelské statistiky. Po dřívějším A/B testování, které prokázalo vyšší míru vytváření účtů mezi uživateli s přístupem k této funkci, byla tato záložka spolu s několika aktualizacemi zpřístupněna 100 % uživatelů. Záložka Aktivita nyní zobrazuje upravené články na časové ose, nabízí statistiky dopadu úprav, jako je počet příspěvků a trendy zobrazení článků, a možnosti přizpůsobení pro zlepšení uživatelského prostředí v aplikaci.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:21|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:21}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:21}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:21|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:21|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba, která bránila fungování [[mw:Special:MyLanguage/Extension:DiscussionTools|diskusních nástrojů]] na mobilních zařízeních, a byla tak obnovena jejich funkčnost. [https://phabricator.wikimedia.org/T415303]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] se neustále vylepšuje. Posledním vylepšením je přidání [[mw:Extension:GlobalWatchlist#hook|nového háčku]], &lt;code dir=ltr&gt;ext.globalwatchlist.rebuild&lt;/code&gt;, který se spustí po každém obnovení seznamu změn. Díky tomu je možné na speciální stránce spouštět udělátka a uživatelské skripty. [https://phabricator.wikimedia.org/T275159]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.17|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/09|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W09&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:03, 23. február 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30119102 --&gt;

== Zoznam SD objektov 2 ==

Ahojte. Dalo by sa niečo urobiť s tým, aby stránka [[Zoznam SD objektov 2]] fungovala / načítala sa? Neviem či to súvisí s dĺžkou článku alebo niečím iným, ale vyhadzuje mi to Service Temporarily Unavailable (i po viacerých pokusoch). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:21, 26. február 2026 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} wget tiež nefunguje, ale cez pywikibota sa k tomu dostať dá. Podľa toho to vyerá, že to má asi 1,5 MB; môže to byť tým? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:29, 26. február 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Inak [[Špeciálne:DlhéStránky]] ukazuje dĺžku [1 178 385 bajtov]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:31, 26. február 2026 (UTC)
:Áno, súvisí to s dĺžkou, resp. technickou komplexitou (množstvo substitúcií šablón a iných výpočtovo náročnejších krokov), vo väčšine prípadov v kombinácii s [[mw:Parsoid/Parser_Unification|novým parserom]], ktorý okrem množstva iných nedostatkov (resp. teda presnejšie odlišností od starého), má aj vyššie nároky na zdroje a zvyčajne horšiu perf., takže určitá časť komplexnejších stránok sa už v limite nevyrendruje. Riešením by bolo niečo z nasledovného:
:* re-import, s rozdelenim na menšie časti
:* re-import vo forme prostej tabuľky namiesto šablónovej skladačky (má nevýhodu horšej upraviteľnosti formy uvedenia položky)
:* dodatočné manuálne alebo strojové rozdelenie na menšie časti
:* generovanie cez SPARQL priamo z Wikiúdajov (podobne ako trebárs zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]]), aj v tomoto prípade by ale bolo potrebné delenie na najak zvolené dobre definované časti
:S ohľadom na význam toho zoznamu v kontexte skwiki nemám ambíciu sa tomu venovať. Plus ping [[Redaktor:Wizzard|Wizzard]], ako zakladateľ týchto zoznamov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:39, 26. február 2026 (UTC)
::{{Re|Teslaton}} Dík za info. Myslím, že najlepším riešením - čítaj: najmenej pracným pre nás vzhľadom na významnosť stránky, ako píšeš - je manuálne rozdelenie na niekoľko menších zoznamov. Alternatívna otázka je celková validita týchto zoznamov a to, či by sme ich nemali jednoducho úplne zmazať. Druhá stránka na zozname od Fillosa, [[Zoznam SD objektov -03 2501-5763]], sa síce načíta, ale je to prakticky needitovateľné. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:51, 26. február 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-10&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W10&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/10|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 25/Easter egg experiments|Narozeninový režim]] (25 let Wikipedie) je nyní spuštěný na Wikipediích v betawijštině, bretonštině, čínštině, češtině, nizozemštině, angličtině, francouzštině, gorontálštině, indonéštině, italštině, lucemburštině, madúrštině, sicilštině, španělštině, thajštině a vietnamštině! Tato časově omezená kampaň oslavuje 25 let Wikipedie s narozeninovým maskotem, Baby Globe. Po zapnutí se Baby Globe zobrazuje v [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 25/Easter egg experiments/article configuration|~2 500 článcích]] a čeká na to, až ho čtenáři objeví. Komunity se mohou rozhodnout zapnout narozeninový režim na lokální wiki získáním souhlasu od své komunity a požádáním administrátora o povolení funkce a její přizpůsobení prostřednictvím [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 25/Easter egg experiments#Community Configuration Demo|konfigurace komunity]].

'''Novinky pro editory'''
* [[:m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing|Sub-reference]], nová funkce umožňující opakované použití reference s různými podrobnostmi, byly nasazeny na švédskou a polskou Wikipedii a [[:phab:T418209|několik dalších wiki]]. Na těchto wiki a na testovací a [https://en.wikipedia.beta.wmcloud.org/wiki/Sub-referencing beta wiki] si můžete [[:m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing#test|tuto funkci vyzkoušet]]. Poznatky z první pilotní wiki, německé Wikipedie, byly [[:m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing/Learnings|publikovány ve zprávě]]. Pokud máte [[:m:Talk:WMDE Technical Wishes/Sub-referencing#Pilot wikis|zájem stát se pilotní wiki]], kontaktujte tým při Wikimedia Deutschland.
* [[mw:Special:MyLanguage/Help:Edit check#Paste check|Kontrola vložení]] bude od příštího týdne spuštěna na všech Wikipediích. Tato funkce vyzve nováčky, kteří do vizuálního editoru vkládají text, který pravděpodobně nenapsali, aby zvážili, zda tím neriskují porušení autorských práv. Kontrola vložení [[mw:Special:MyLanguage/Edit check/Tags|označuje]] všechny úpravy, kde je zobrazena, k následné kontrole. Místní správci mohou pomocí [[{{#special:EditChecks}}]] konfigurovat různé aspekty funkce. [[mw:Special:MyLanguage/Edit check/Paste Check#A/B Experiment|Výzkum]] napříč 22 wiki zjistil, že kontrola vložení vedla k 18% poklesu vrácených úprav ve srovnání s kontrolní skupinou. Překladatelé mohou [https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special%3ATranslate&amp;group=ext-visualeditor-ve-mw-editcheck&amp;filter=&amp;optional=1&amp;action=translate pomoct s lokalizací] této a souvisejících funkcí.
* Tým [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience|Reader Experience]] standardizuje uživatelské menu v pravém horním rohu pro všechny mobilní uživatele, aby se více přiblížilo prostředí na počítači. V současné době je toto uživatelské menu viditelné pouze uživatelům se zapnutým pokročilým ovládáním mobilních zařízení (AMC). Jedinou změnou je, že několik tlačítek, která se dříve nacházela v levém menu, se uživatelům, kteří nemají zapnuté AMC, přesune do pravého horního rohu. Tato změna by měla být provedena 9. března a jejím cílem je vylepšit uživatelské rozhraní. [https://phabricator.wikimedia.org/T413912]
* Počínaje týdnem od 2. března se e-maily odesílané při přidání, odebrání nebo změně e-mailové adresy účtu změní na podstatně hezčí a přehlednější HTML verzi na rozdíl od předchozího prostého textu. [https://phabricator.wikimedia.org/T410807]
* Upozornění jsou v současné době omezena na 2 000 historických záznamů na uživatele a sahají až do roku 2013, kdy byla tato funkce zavedena. Toto se změní tak, aby se ukládala pouze upozornění z posledních 5 let, ale maximálně 10 000. To pomůže s dlouhodobým stavem infrastruktury a zabrání tomu, aby novější oznámení mizela příliš brzy. [https://phabricator.wikimedia.org/T383948]
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. Nejnovější aktualizace vylepšuje zobrazování štítků. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] nyní umožňuje aktivovat [[mw:Special:MyLanguage/Manual:Language#Fallback languages|systém záložních jazyků]] pro položky Wikidat bez štítku v zobrazeném jazyce a zobrazit tyto štítky v uživatelem preferovaném jazyce Wikidat, pokud není zadán parametr URL &lt;code dir=ltr&gt;uselang=&lt;/code&gt;. [https://phabricator.wikimedia.org/T373686][https://phabricator.wikimedia.org/T416111]
* Tým aplikace Wikipedie pro Android zahájil na řecké Wikipedii beta testování [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Information Retrieval/Phase 1|hybridního vyhledávání]]. Hybridní vyhledávání dokáže zpracovat jak dotazy sémantické, tak dotazy s klíčovými slovy, což čtenářům umožňuje snadněji najít to, co hledají, přímo na Wikipedii.
* Z bezpečnostních důvodů musejí členové určitých uživatelských skupin [[m:Special:MyLanguage/Mandatory two-factor authentication for users with some extended rights|mít zapnuté dvoufázové ověřování]] (2FA). V současné době je 2FA vyžadováno pro používání skupiny, nikoli však pro členství v ní. Vzhledem k tomu, že tento model stále obsahuje určité zranitelnosti, situace se [[phab:T418580|v březnu postupně změní]]. Členové těchto skupin nebudou moci deaktivovat poslední metodu 2FA na svém účtu a nebude možné do těchto skupin přidávat uživatele bez 2FA. Uživatelé budou i nadále moct přidávat nové metody ověřování nebo je odebírat, pokud bude alespoň jedna metoda trvale povolena. V druhé polovině března budou uživatelé bez 2FA z těchto skupin odebráni. To se týká: správců centrálního oznámení, revizorů, správců rozhraní, utajovatelů, personálu Wikidat, personálu Wikifunkcí, WMF Office IT a WMF Trust &amp; Safety. Pro ostatní uživatele se nic nezmění. Harmonogram nasazení naleznete v odkazovaném tasku. [https://phabricator.wikimedia.org/T418580]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:27|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:27}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:27}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:27|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:27|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba bránící uživatelům založit instanci ve [https://www.wikibase.cloud/ Wikibase.cloud]. [https://phabricator.wikimedia.org/T416807]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Aby bylo zajištěno [[mw:Special:MyLanguage/MediaWiki Product Insights/Responsible Reuse|férové ​​využívání infrastruktury]], zavede nadace Wikimedia v průběhu příštího měsíce globální limity používání API napříč všemi našimi API. Začátkem března budou na neidentifikované požadavky z jiných zdrojů než Toolforge/WMCS a na požadavky API odeslané z webových prohlížečů uplatňovány přísnější limity. V dubnu budou uplatňovány vyšší limity na identifikovaný provoz. Tyto limity jsou záměrně nastaveny co nejvýše, aby se minimalizoval dopad na komunitu. Boti běžící v Toolforge/WMCS nebo s oprávněním uživatele bota na jakékoli wiki by prozatím neměli být ovlivněni. Všem vývojářům se však doporučuje dodržovat aktualizované osvědčené postupy. Více informací naleznete ve [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia APIs/Rate limits|Wikimedia API/Limity rychlosti]].
* Koncový bod LDF (Linked Data Fragment) služby Wikidata Query Service bude v únoru vyřazen z provozu. Tento koncový bod obsluhoval omezený provoz, který byl úspěšně migrován na jiné metody přístupu k datům, jež lépe vyhovovaly stávajícím aplikacím. Hardware používaný k provozu koncového bodu LDF bude realokován na podporu probíhajících snah o migraci backendu. [https://phabricator.wikimedia.org/T415696]
* Parsoid, nový parser, [[mw:Special:MyLanguage/Parsoid/Parser Unification/Updates|je nadále nasazován na další wiki]], což zlepšuje udržitelnost platformy a usnadňuje zavádění nových funkcí pro čtení a editaci. Parsoid je nyní výchozím parserem na 488 wiki WMF (z toho 268 Wikipediích) a nyní pokrývá více než 10 % všech zobrazení stránek Wikipedie.
* [[m:Talk:Wikimedia Enterprise#Exceptional access criteria|Byl zveřejněn]] proces a kritéria pro [[Special:MyLanguage/Wikimedia Enterprise#Access|žádosti o nadměrný přístup]] k velkoobjemovému kanálu API ''Wikimedia Enterprise'' (bezplatný pro aplikace v souladu s misí hnutí). Cílem je poskytnout uživatelům podrobnější a přehlednější dokumentaci.
* [https://techblog.wikimedia.org/ Tech Blog], blog věnovaný technické komunitě Wikimedia, [https://techblog.wikimedia.org/2026/02/24/a-tech-blog-diff/ bude přesunut] na [[diffblog:|Diff]], blog s novinkami a událostmi z komunity. Migrace by měla být dokončena v dubnu 2026, poté budou schváleny publikace nových příspěvků. Čtenáři budou mít přístup k příspěvkům – starým i novým – na úvodní stránce na adrese https://diff.wikimedia.org/techblog.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.18|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/10|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W10&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 17:51, 2. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30137798 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-11&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W11&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/11|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* Všechny wiki budou ve středu 25. března 2026 od [https://zonestamp.toolforge.org/1774450800 15:00 UTC] několik minut [[m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch|pouze pro čtení]]. Důvodem je test přepnutí serveru datového centra na záložní, [[wikitech:Deployments/Yearly calendar|který probíhá dvakrát ročně]]. Během něj se veškerý provoz webových stránek Wikimedia přesměruje z jednoho primárního datového centra do záložního, aby se otestovala dostupnost a zabránilo se přerušení služeb i v nouzových situacích.
* Minulý týden byly všechny wiki 2 hodiny pouze pro čtení a ještě déle nebyly dostupné uživatelské skripty a udělátka. Důvodem byl bezpečnostní incident, který byl mezitím vyřešen. Na odvrácení jeho opakování se pracuje. Pro aktuální informace se prosím podívejte na [[m:Steward's noticeboard#Statement on Meta about today's user script security incident|příspěvek na nástěnce stevardů]] ([[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation/Product and Technology/Product Safety and Integrity/March 2026 User Script Incident|překlady]]).

'''Novinky pro editory'''
* Uživatelé, kteří na mobilních zařízeních čelí více blokováním, odteď místo obecné zprávy uvidí zdůvodnění jednotlivých blokací zvlášť. To jim pomůže pochopit, proč jsou blokováni a jaké kroky mohou podniknout k vyřešení problému. Například uživatelé, kterých se to týká kvůli používání běžných VPN (jako je [[Special:MyLanguage/Apple iCloud Private Relay|iCloud Private Relay]]), dostanou jasnější pokyny, co je třeba udělat, aby mohli znovu začít editovat. [https://phabricator.wikimedia.org/T357118]
* V průběhu týdne bude na všech Wikipediích jako funkce v beta verzi zpřístupněn [[mw:Special:MyLanguage/VisualEditor/Suggestion Mode|Režim návrhů]] ve vizuálním editoru. Tato funkce proaktivně navrhuje různé typy akcí, které mohou lidé zvážit ke zlepšení článků na Wikipedii a dozvědět se tak o souvisejících pravidlech. Funkce je lokálně konfigurovatelná a lze ji také lokálně rozšířit o vlastní návrhy. Aktuální nastavení lze zobrazit na [[Special:EditChecks]] a jsou dostupné [[mw:Special:MyLanguage/Help:Suggestion mode#For administrators %E2%80%93 local customization|pokyny, jak mohou správci přizpůsobit]] odkazy na lokální pravidla. Funkce je propojena s [[mw:Special:MyLanguage/Help:Edit check|Kontrolou editace]], která navrhuje vylepšení, když někdo píše nový obsah. V budoucnu plánuje tým Editing vyhodnotit dopad této funkce na nováčky prostřednictvím kontrolovaného experimentu. [https://phabricator.wikimedia.org/T404600]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém, kdy se při používání zvýrazňování syntaxe CodeMirror, které usnadňuje čtení wikitextu a kódu, kurzor špatně zarovnával. Tento problém se konkrétně týkal uživatelů, kteří si ve vlastním stylopisu definovali pravidlo fontu, při vytváření nového tématu pomocí diskusních nástrojů. [https://phabricator.wikimedia.org/T418793]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Aktualizace omezení rychlosti API: Aby se zajistilo [[mw:Special:MyLanguage/MediaWiki Product Insights/Responsible Reuse|férové ​​využívání infrastruktury]], budou tento týden na požadavky, které pocházejí z prostředí mimo Toolforge/WMCS bez vyhovujícího User-Agentu, a na neověřené požadavky z webových prohlížečů zavedena globální omezení rychlosti API. Na identifikovatelný provoz budou v dubnu uplatněny vyšší limity. Boti spuštění v Toolforge/WMCS nebo s uživatelským právem bota na jakékoli wiki by prozatím neměli být ovlivněni. Všem vývojářům se však doporučuje dodržovat aktualizované osvědčené postupy. Více informací naleznete v [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia APIs/Rate limits|Wikimedia API/Limity rychlosti]].
* Bylo vydáno nové GraphQL API. Toto API bylo vyvinuto jako flexibilní alternativa k vybraným funkcím dotazovací služby Wikidat (WDQS) s cílem zlepšit zkušenosti vývojářů a efektivního přístupu k datům. Vyzkoušejte si ho a [[d:Wikidata:Wikibase GraphQL#Feedback and development|poskytněte zpětnou vazbu]]. Můžete se také [https://greatquestion.co/wikimediadeutschland/GraphQLAPI/apply přihlásit k testování použitelnosti].
* [[m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council/Unsupported Tools Working Group|Pracovní skupina PTAC pro nástroje bez podpory]] v únoru pokračovala ve vylepšování [[commons:Special:MyLanguage/Commons:Video2commons#|Video2Commons]] a věnovala se chybám s autentizací, manipulaci s velkými soubory, viditelnosti fronty úloh a jasnějšímu chování při nahrávání. V některých oblastech stále probíhají práce, včetně změn týkajících se zastaralého nahrávání na straně serveru. Přečtěte si [[m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council/Unsupported Tools Working Group#February 2026|tuto aktualizaci]], kde se dozvíte více.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.19|MediaWiki]]

'''Do hloubky'''
* Tým pro tvorbu článků zve zkušené editory Wikipedie z vybraných [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance/Pilot wikis and collaborators#Collaborators|pilotních wiki]] a zájemce z ostatních Wikipedií k vyplnění dotazníku, který je k dispozici v [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfmLeVWnxmsCbPoI_UF2jyRcn73WRGWCVPHzerXb4Cz97X_Ag/viewform angličtině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSd6rzr4XXQw8r4024fE3geTPFe13M_6w7Mitj-YJi0sOlWTAw/viewform?usp=header arabštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSdok3-RfB18lcugYTUMGkpwmqG_8p760Wv4dCXitOXOszjUDw/viewform?usp=header bengálštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfjTfYp4jEo0akA4B1e-Nfg3QZPCudUjhJzHzzDi6AHyAaMGA/viewform?usp=header japonštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLScteVoI29Aue4xc72dekk-6RYtvmMgQxzMI900UOawrFrSTWg/viewform?usp=header portugalštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSetdxnYwL3ub2vqA7awCg5hJZPMIYcDPaiTe12rY9h0GYnVlw/viewform?usp=header perštině] a [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLScNvfJF-Ot-4pzA4qAN771_0QDJ4Li19YcUsaTgSKW8Nc7U_Q/viewform?usp=header turečtině]. Vaše odpovědi pomohou týmu přizpůsobit pokyny pro méně zkušené editory a pomohou jim seznámit se s pravidly a postupy komunity při tvorbě článku. Více se dozvíte [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance|na stránce projektu]].

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/11|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W11&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 18:52, 9. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30213008 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-12&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W12&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/12|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|{{int:codemirror-beta-feature-title}}]] v beta verzi, také známá jako [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror 6]], se od listopadu 2024 používá pro zvýrazňování syntaxe wikitextu. Aby se vylepšení a nové [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror#Features|funkce]] dostaly ke všem editorům, kteří používají standardní zvýrazňovač syntaxe, opustí v květnu 2026 beta verzi. Pokud máte jakékoli dotazy nebo obavy, [[mw:Special:MyLanguage/Help talk:Extension:CodeMirror|sdílejte je prosím]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T259059]
* Některé změny v lokálních uživatelských skupinách provádějí stevardi na Meta-Wiki a tyto se zaznamenávají pouze tam. Odteď budou změny oprávnění napříč wiki zaznamenávány jak na Meta-Wiki, tak na wiki cílového uživatele, aby se usnadnil přístup k úplnému záznamu změn práv uživatele na místní wiki. Starší protokolovací záznamy o takových změnách budou doplněny v nadcházejících týdnech. [https://phabricator.wikimedia.org/T6055]
* Na wiki používajících [[m:Special:MyLanguage/Flagged Revisions|Flagged Revisions]] se dosud do počtu čekajících změn zobrazených na [[{{#Special:PendingChanges}}]] počítaly i stránky, které již nečekaly na kontrolu, protože byly ze systému odstraněny bez kontroly, např. kvůli smazání, přesunu do jiného jmenného prostoru nebo změnám v konfiguraci wiki. Počet bude odteď správný. Na některých wiki bude zobrazený počet mnohem menší než dříve. V samotném seznamu stránek by nemělo dojít ke změně. [https://phabricator.wikimedia.org/T413016]
* Kompoziční jazyk Wikifunkcí byl přepsán, což znamenalo novou verzi jazyka. Tato změna si klade za cíl zvýšit stabilitu služby snížením spotřeby paměti orchestrátorem. Toto přepsání také umožňuje podstatné snížení latence, zjednodušení kódu a lepší abstrakce, což otevře dveře pozdějšímu přidání nových funkcí. Přečtěte si více o [[f:Special:MyLanguage/Wikifunctions:Status updates/2026-03-11|změnách]].
* Uživatelé odteď mohou řadit výsledky vyhledávání abecedně podle názvu stránky. Tato aktualizace přidává další možnost pro snadnější a rychlejší vyhledávání stránek. Dříve bylo možné výsledky řadit podle data úpravy, data vytvoření nebo relevance. Chcete-li novou možnost použít, otevřete na stránce s výsledky vyhledávání „Pokročilé hledání“ a v části „Řazení“ vyberte možnost „Abecední“. [https://phabricator.wikimedia.org/T403775]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:28|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:28}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:28}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:28|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:28|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba, která bránila průvodci načítáním souboru importovat na Wikimedia Commons soubory z Flickru. [https://phabricator.wikimedia.org/T419263]
'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Byla vytvořena nová speciální stránka s názvem [[{{#special:LintTemplateErrors}}]], která zobrazuje seznam vložených stránek s nalezenými chybami lintu, aby je uživatelé mohli najít snadněji. Seznam je seřazen podle počtu vložení s chybami. Například: [[{{#special:LintTemplateErrors}}/night-mode-unaware-background-color]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T170874]
* Uživatelé funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|{{int:codemirror-beta-feature-title}}]] v beta verzi již nějakou dobu při úpravách stránek s JavaScriptem, CSS, JSONem, Vue a Lua používají pro zvýrazňování syntaxe [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror]] místo [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeEditor|CodeEditor]]. Spolu ukončením beta verze CodeMirror 6 je v plánu v květnu 2026 nahradit CodeEditor coby standardní editor pro tyto modely obsahu. [[mw:Special:MyLanguage/Help talk:Extension:CodeMirror|Zpětná vazba nebo připomínky jsou vítány]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T419332]
* JavaScriptové moduly [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror]] budou brzy aktualizovány na CodeMirror 6. Ještě před aktualizací, v červenci 2025, bylo načítání modulů &lt;code dir=ltr&gt;ext.CodeMirror&lt;/code&gt; nebo &lt;code dir=ltr&gt;ext.CodeMirror.lib&lt;/code&gt; z udělátek a uživatelských skriptů označeno jako zastaralé. Používání háčku &lt;code dir=ltr&gt;ext.CodeMirror.switch&lt;/code&gt; od března 2025 taktéž zastaralé. Přispěvatelé nyní mohou své skripty nebo udělátka upravit tak, aby byly kompatibilní s CodeMirror 6. Další informace naleznete v [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror#Gadgets and user scripts|průvodci migrací]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T373720]
* Tým MediaWiki Interfaces rozšiřuje pokrytí definic modulů REST API o [[mw:Special:MyLanguage/API:REST API/Extensions|API rozšíření]]. Moduly REST API jsou skupiny souvisejících koncových bodů, které lze nezávisle spravovat a verzovat. Odteď existují moduly pro API [https://phabricator.wikimedia.org/T414470 GrowthExperiments] a [https://phabricator.wikimedia.org/T419053 Wikifunkcí]. Vzhledem k tomu, že API rozšíření jsou migrována do této struktury, jejich dokumentace se přesune z hlavní specifikace MediaWiki OpenAPI a zobrazení REST Sandbox a bude místo toho přístupná přes volby konkrétního modulu v rozbalovací nabídce na [https://test.wikipedia.org/wiki/Special:RestSandbox REST pískovišti] (tj. [[{{#Special:RestSandbox}}]], dostupné na všech wiki projektech).
* Rozšíření [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Scribunto|Scribunto]] prostřednictvím knihovny [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Scribunto/Lua reference manual|mw.site]] poskytuje různé informace o wiki, kde je modul používán. Od minulého týdne knihovna také umožňuje [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Scribunto/Lua reference manual#mw.site.wikiId|přístup]] k [[mw:Special:MyLanguage/Manual:Wiki ID|ID wiki]], které lze použít k usnadnění údržby modulů napříč wiki. [https://phabricator.wikimedia.org/T146616]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.20|MediaWiki]]

'''Do hloubky'''
* [[m:Special:MyLanguage/Coolest Tool Award|Coolest Tool Award 2026]], oslavující vynikající komunitní nástroje, nyní přijímá nominace! Nominujte svůj oblíbený nástroj přes [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/435684?lang=en dotazník] do 23. března 2026. Více informací o ochraně osobních údajů a nakládání s údaji naleznete v [[foundation:Special:MyLanguage/Legal:Coolest_Tool_Award_2026_Survey_Privacy_Statement|prohlášení o ochraně osobních údajů průzkumu]].

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/12|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W12&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:35, 16. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30260505 --&gt;

== Request for Comment: VisualEditor automatic reference names ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
Hi, I’m Johannes from [[:m:Wikimedia Deutschland|Wikimedia Deutschland]]’s [[:m:WMDE Technical Wishes|Technical Wishes team]]. Apologies for writing in English. {{Int:Please-translate}}! We are considering to work on [[:m:Community Wishlist/W17|Community Wishlist/W17: Improve VE references' automatic names and reuse]]. This has been a long-term issue for wikitext editors (see e.g. [[:en:WP:VisualEditor/Named references]]) which has been among the top-voted wishes in several [[:m:Community Wishlist Survey|Community Wishlist Surveys]], e.g. [[:m:Community Wishlist Survey 2017/Editing/VisualEditor: Allow editing of auto-generated references before adding them|2017]], [[:m:Community Wishlist Survey 2019/Citations/VisualEditor: Allow references to be named|2019]], [[:m:Community Wishlist Survey 2022/Editing/VisualEditor should use human-like names for references|2022]] or [[:m:Community Wishlist Survey 2023/Editing/VisualEditor should use proper names for references|2023]].

We would like your input on the [[:m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Proposed solutions|solutions]] proposed on our project page: '''[[:m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names]]'''. We are considering several options, which can be combined if desired by the community.
* Changing the default pattern for automatically generated reference names (currently &lt;code&gt;&quot;:n&quot;&lt;/code&gt;, e.g. &lt;code&gt;&quot;:0&quot;&lt;/code&gt;, &lt;code&gt;&quot;:1&quot;&lt;/code&gt;...) to use the [[:mw:Help:Reference Previews#Exposed reference types|reference type]] instead (e.g. &lt;code&gt;&quot;book_reference-1&quot;&lt;/code&gt;).
* Providing a simple mechanism for communities to configure a different default name.
* Generating automatic reference names based on the [[:en:domain name|domain name]] (if it’s a web citation).
* Generating automatic reference names based on template parameters (e.g. &quot;title&quot; or &quot;last&quot;+&quot;first&quot;) – defined by the community.

=== Feedback ===
[[:m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names|Visit our project page]] to read about our proposal in detail and share your thoughts [[:m:Talk:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Request for comment|on metawiki]].

'''Please note''': We will only implement a solution if there’s clear consensus among the global community. Our intention is not to build the perfect solution, but to find a simple and lean one that alleviates the pain caused by auto generated names. We are aware that some experienced VisualEditor users might prefer an option to manually change reference names in VisualEditor, but such a UX intervention is difficult to achieve across reference types and thus out of scope for our team, we can only improve the auto-naming mechanism.
We are happy about suggestions for improving certain details of the proposed solutions. Any other feedback and alternative proposals are also welcome – even though it’s out of scope for us, it might still be relevant for future work on this topic.

Please support us interpreting consensus by clearly indicating your opinion (e.g. by using support/neutral/oppose templates). We are aware of [[:en:WP:NOTVOTE]], but given that we are facilitating this discussion with users from different wikis, potentially commenting in their native language, clearly indicating your position helps us avoid misunderstandings.

Thank you for participating!&lt;/div&gt; &lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:Johannes Richter (WMDE)|Johannes Richter (WMDE)]] ([[User talk:Johannes Richter (WMDE)|diskusia]])&lt;/bdi&gt; 11:15, 19. marec 2026 (UTC)

(This message was sent to [[:Wikipédia:Krčma/Technické]] and is being posted here due to a redirect.)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johannes Richter (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johannes_Richter_(WMDE)/MassMessageRecipients&amp;oldid=30281362 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-13&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W13&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/13|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* Uživatelé projektů Wikimedia se nyní mohou přihlašovat bez hesla pomocí klíčů. Jedná se o bezpečnou metodu, která podporuje otisk prstu, rozpoznávání obličeje nebo PIN. Díky této změně se všichni uživatelé, kteří se rozhodnou pro přihlášení bez hesla, budou moct ke svým účtům přihlašovat pomocí jakéhokoli zařízení snadněji, rychleji a bezpečněji. Nová možnost přihlášení pomocí klíče se v současné době zobrazuje jako návrh automatického vyplňování v poli uživatelského jména. Pro uživatele, kteří si již klíč zaregistrovali, bude brzy k dispozici další tlačítko [[phab:T417120|„Přihlásit se pomocí klíče“]]. Tato aktualizace zlepší zabezpečení a uživatelský zážitek. [[c:File:Passwordless_login_screencast.webm|Tento záznam obrazovky]] krok za krokem demonstruje proces přihlášení bez hesla.
* Všechny wiki budou ve středu 25. března 2026 od [https://zonestamp.toolforge.org/1774450800 15:00 UTC] několik minut [[m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch|pouze pro čtení]]. Důvodem je test přepnutí serveru datového centra na záložní, [[wikitech:Deployments/Yearly calendar|který probíhá dvakrát ročně]]. Během něj se veškerý provoz webových stránek Wikimedia přesměruje z jednoho primárního datového centra do záložního, aby se otestovala dostupnost a zabránilo se přerušení služeb i v nouzových situacích.

'''Novinky pro editory'''
* Uživatelé projektů Wikimedia si nyní pomocí [[toolforge:echo-chamber|nového nástroje na Toolforge]] mohou exportovat své notifikace starší než 5 let. Tím se zajistí, že si uživatelé uchovají své důležité notifikace a zabrání jejich ztracení kvůli plánovanému mazání notifikací starších než 5 let, jak bylo dříve oznámeno. [https://phabricator.wikimedia.org/T383948]
* Editoři Wikipedie v indonéštině, thajštině, turečtině a zjednodušené angličtině mají odteď přístup k Special:PersonalDashboard. Jedná se o [[mw:Special:MyLanguage/Moderator Tools/Dashboard|ranou verzi prostředí]], která seznamuje novější editory s pracovními postupy patroly a usnadňuje jim přechod od provádění úprav k účasti na pokročilejší moderační činnosti na jejich projektu. [https://phabricator.wikimedia.org/T402647]
* Byly provedeny dvě drobné změny v rozhraní [[Special:Block|Speciální:Blokování]]. Správci mohou odteď pomocí zvláštního přepínače v sekci Čas vypršení snadněji blokovat do odvolání. Výběrem zablokování do odvolání se také nabízí odlišná sada běžných důvodů, ze kterých lze vybírat a které lze změnit na [[MediaWiki:Ipbreason-indef-dropdown]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T401823]
* Mobilním editorům [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Account Creation Experiments#Logged-out|na několika wiki]] se odteď díky nedávným aktualizacím od týmu Growth zobrazí vylepšené upozornění na editaci bez přihlášení. Tyto změny, nasazené minulý týden, jsou součástí probíhajícího úsilí a testování o vylepšení [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Account Creation Experiments|zážitku při vytváření účtů na mobilních zařízeních]] a následné zvýšení účasti. [https://phabricator.wikimedia.org/T408484]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:36|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:36}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:36}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:36|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:36|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba, která bránila uživatelům mobilního webu v zobrazení informací o blokování, pokud byl ovlivněn více blokováními. Odteď si mohou při návštěvě Wikipedie zobrazit hlášení o všech blokováních, která se na ně momentálně vztahují.

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Obrazy (image) vytvořené pomocí Toolforge brzy získají aktualizovanou verzi buildpacků, která přinese podporu novějších verzí programovacích jazyků a další vylepšení a opravy z upstreamu. Pokud používáte Toolforge Build Service, pročtěte si nedávný e-mail z [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/cloud-announce@lists.wikimedia.org/thread/EMYTA32EV2V5SQ2JIEOD2CL66YFIZEKV/ cloud-announce] a podle potřeby aktualizujte konfiguraci buildu, aby vaše nástroje zůstaly kompatibilní. [https://wikitech.wikimedia.org/w/index.php?title=Help:Toolforge/Building_container_images&amp;oldid=2392097#Buildpack_environment_upgrade_process][https://phabricator.wikimedia.org/T380127]

* [https://api.wikimedia.org/wiki/Main_Page API Portal], wiki s dokumentací, bude v červnu 2026 ukončen. API klíče vytvořené přes API Portal budou normálně fungovat i nadále. Koncové body api.wikimedia.org budou ukončovány postupně od července 2026. Dokumentace na API Portal se přesouvá na [[mw:Wikimedia APIs|mediawiki.org]]. Více se dozvíte na [[wikitech:API Portal/Deprecation|stránce projektu]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.21|MediaWiki]]

'''Do hloubky'''
* Tým [[m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes|WMDE Technical Wishes]] zvažuje vylepšení [[m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names|automaticky generovaných názvů referencí ve vizuálním editoru]]. Podívejte se prosím na [[m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Proposed solutions|navržená řešení]] a zúčastněte se [[m:Talk:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Request for comment|žádosti o komentář]].

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/13|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W13&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 16:51, 23. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30268305 --&gt;</text>
      <sha1>4y7008z8aw8l5foo70s81o2fyzg8upi</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189780</id>
      <parentid>8189751</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T16:07:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>/* Šablóny ohľadne eura */ hotovo</comment>
      <origin>8189780</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="155993" sha1="gmkxbk5a3nv11kzg9gp9rpqj5kjj3j6" xml:space="preserve">__NEWSECTIONLINK__
&lt;div style=&quot;margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; &quot;class=&quot;ui-helper-clearfix&quot;&gt;
Stôl diskusií o '''technických otázkach''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o technických veciach na Wikipédii.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite &lt;nowiki&gt;~~~~&lt;/nowiki&gt; alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]).

{{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole technické|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Technické|action=edit&amp;section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/div&gt;

{{Kaviarenské stoly}}

== Archív technických tém ==
Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.
* '''Archív:'''  [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2025|2025]]

&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Technické]]
&lt;/noinclude&gt;

== Emailové adresy v infoboxoch ==
Ahojte! [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/91.219.132.21 Rozmnožili] sa nám upozornenia na nesprávne emailové adresy v obecných infoboxoch. Dobrá príležitosť tento údaj z ib vypustiť, IMHO. Stačí mať link na web, tam sa kontakt nájde. Vypustiť by sa dalo aj telefónne číslo a fax, ktorý dnes sotva niekto používa. Čo myslíte?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:39, 17. júl 2025 (UTC)

:Tieto údaje patria na oficiálne stránky miest a obcí, nie na wikipédiu. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:31E9:ED65:2B66:AA39|2A02:AB04:27BC:6100:31E9:ED65:2B66:AA39]] 19:22, 17. júl 2025 (UTC)

:Ak by existoval verejne dostupný centrálny register, ktorého súčasťou by tie kontaktné údaje boli (a obce by mali povinnosť to tam udržiavať aktuálne), malo by ev. zmysel to odtiaľ importovať na WD a zobrazovať. Nie som si ale vedomý, že by niečo podobné v súčasnosti existovalo, ak niekto o niečom vie, dajte prípadne vedieť. Bez toho súhlasím, že je pridaná hodnota diskutabilná.
:Čisto technicky potom – dnes už je AI asistovaný web scraping v takom štádiu, že by dataset s kontaktami (email, tel.) zrejme šiel s dostatočnou spoľahlivosťou zbierať (a pravidelne, napr. raz ročne aktualizovať) aj strojovo z obecných webov a následne prezentovať vrátane korektných citácií. Encyklopedický zmysel to ale veľký nemá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:47, 17. júl 2025 (UTC)

::Navrhujem hlasovať k otázke: som za/proti odobratiu emailov, telefónnych a faxových čísel z infoboxov.
::{{Za}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:30, 8. november 2025 (UTC)
:::Niekto iný na vyjadrenie?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:10, 1. január 2026 (UTC)
::::Takže vyhadzujeme?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:59, 30. marec 2026 (UTC)

== Kategórie pre železničné stanice (a zastávky) podľa okresu ==
Ahojte! {{Ping|Akul59}} Nebolo by lepšie nazvať túto kategóriu Železničné stanice a zastávky? Momentálne sú do nej kategorizované aj zastávky. Myslím, že nemá zmysel kategorizovať zastávky osobitne. V článkoch o staniciach by som potom nechal kategóriu K:Kategória:Železničné stanice na Slovensku a o zastávkach K: Kategória:Železničné zastávky na Slovensku. Obdobne na krajskej úrovni. Čo myslíte?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:37, 8. november 2025 (UTC)

:Hej, ak také delenie vôbec vytvárať (čo je samo o sebe diskutabilné, za mňa vyhovuje aj súčasná [[:Kategória:Železničné stanice na Slovensku|zberná kat.]] + existujúce delenia [[:Kategória:Stavby na Slovensku podľa okresu|Stavby]] a [[:Kategória:Doprava na Slovensku podľa okresu|Doprava v okrese XY]]), asi nemá zmysel zvlášť pre stanice a zastávky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:53, 8. november 2025 (UTC)
:Nechcel som to komplikovať, a keďže ma nenapadol spoločný pojem, tak som dal stanice (v širšom slova zmysle a s predpokladaným budúcim prekategorizovávaníím súčasných staníc na zastávky) --[[Redaktor:Akul59|Akul59]] ([[Diskusia s redaktorom:Akul59|diskusia]]) 13:59, 8. november 2025 (UTC)

::Okay, počkám ešte kus a ak sa nik nevyjadrí, presuniem na [[:Kategória:Železničné stanice a zastávky podľa okresu]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:22, 8. november 2025 (UTC)

:::{{re|Jetam2|Akul59|s=1}} Rád by som počul aj názory (tvoj a ďalších) na samotnú zmysluplnosť drobenia kategorizácie SK staníc týmto okresným delením (do veľkej miery redundantným k už existujúcim deleniam). Bol by som s tým OK, ak by súbežne zostali kategorizané aj na kope v zbernej (resp. zberných – zastávky, stanice), obávam sa ale, že ich ľudia budú mať následne tendenciu zo zberných vyraďovať, viď napr. edit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7083793] (zhrnutie „op“ akože asi má ísť o „opravu“ niečoho). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 8. november 2025 (UTC)

::::Myslím, že ich už je počtom dosť na to, aby sme mohli kategórie zjemniť. Výhľadovo ich bude ešte viacej, myslím, že sa čoskoro dostaneme do keď budú mať aspoň každá stanica (ak nie zastávka) svoj článok. Druhá výhoda je priame prepojenie s Commons kde sú kategórie týmto spôsobom už organizované. K tendencii vyhadzovať: asi sa tomu úplne nevyhneme, ale nemal by to byť dôvod proti zmene. {{Ping|Lalina}} môžme upozorniť na nevhodnú „opravu“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:40, 8. november 2025 (UTC)

:::::V [[:Kategória:Železničné stanice na Slovensku|jednej]] je 175, [[:Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|v druhej]] 48 čl., obe sa zmestia na jednu obrazovku bez stránkovania. Slovensko je mikroštátik s obyvateľstvom jedného väčšieho mesta, je bizár hrať sa tu na delenia každej jednotlivej vtákoviny do 79 okresov (o 3k obciach, každá s vlastným obecným úradom nehovoriac).
:::::Resp. aj opačný pohľad: keď si vezmem aj niektorý z väčších okresov (rozlohou aj populačne), napr. [[Levice (okres)|Levice]], už súčasné okresné kategórie [[:Kategória:Doprava v okrese Levice|doprava]] a [[:Kategória:Stavby v okrese Levice|stavby]] sú poloprázdne. Tak načo v takomto stave generovať ďalšie, ešte špecifickejšie delenia?
:::::Na wiki dlhoročne chýba jednoduchá integrovaná možnosť prekliku na deep zoznam článkov v kategórii a jej podkategóriách do nejakej hĺbky, riešia to len externé nástroje, čo je ale mimo horizont bežného návštevníka. Z toho pohľadu má zmysel drobiť (so zrušením súhrnného pohľadu) len skutočne objemné kategórie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 8. november 2025 (UTC)
::::::IMHO zmysel deliť má. Je pravda, že Slovensko nie je v globálnom kontexte veľký štát a okresov a obcí je možno priveľa atď. Ale takáto je situácia a mali by sme ju reflektovať. Nepovedal by som, že tie levické kategórie sú poloprázdne. Je to bežná úroveň naplnenia. Porovnaj aj kategórie kostolov podľa okresu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:53, 11. november 2025 (UTC)
:::::::{{re|Jetam2|s=1}} Má, pokrývali to ale aj v doterajšom stave už dve okresné delenia, obe dostatočne riedke na to, aby bolo potrebné ich ďalej štruktúrovať. Ale nech, nejdem na to ďalej plytvať časom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:02, 11. november 2025 (UTC)

Akul zjavne v dopĺňaní pokračuje bez ohľadu na prebiehajúcu diskusiu – čo je svojský prístup, ale budiž. Šlo by to spáchať aj strojovo, ale budiž. Bude to treba popresúvať a prekategorizovať, ale budiž. Nemám čas ani energiu viesť tu jalové boje o kktiny a nikoho ďalšieho to zjavne nezaujíma. V každom prípade, tvar ''„Železničné stanice a zastávky v okrese XY“'' má tú výhodu, že zachová dôvod ponechať aj radenie do zberných kategórií pre [[:Kategória:Železničné stanice na Slovensku|stanice]] a [[:Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|zastávky]]. Takže hej, ak nebude zásadnejšia výhrada, perspektívne tie kat. strojovo popresúvam a heslá prekategorizujem. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:02, 11. november 2025 (UTC)

Resp. je potom otázka, či by to nemala byť už skôr kat. ''„Železničná doprava v okrese XY“'', kde by boli pokope stanice, zastávky, aj trate v okrese (lebo takto trate zostávajú v doprave a len stanice a zastávky sú vyčlenené do samostatnej pokdat., čo je divný aspekt). Aj tak mi ale príde, že najrozumnejšie pri súčasnej zaplnenosti by bolo zotrvať pri doterajšom delení na stavby a dopravu, vyčleňovanie železničnej je nadbytočné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:28, 11. november 2025 (UTC)

:To by mohla byť rozumná alternatíva. Nevýhodou je neexistujúce prepojenie na Commons (okrem dvoch okresov). Výhodou zahrnutie tratí, ktoré sú inak mimo. Ale treba premyslieť kľúč radenia, nech všetko nie je pod Ž.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:49, 11. november 2025 (UTC)

::Hej, rozumná alternatíva k veci, do ktorej vôbec nebolo potrebné sa púšťať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:04, 11. november 2025 (UTC)
:::Nesúhlasím úplne s tým, že nemá zmysel robiť niektoré kategorizácie len preto, lebo tam je málo stránok (to by nemalo zmysel zakladať väčšinu nových kategórií kvôli jednej stránke). Či má zmysel práve stanice+zastávky deliť alebo či to radšej dať do &quot;''Železničná doprava v okrese XY''&quot;, ako navrhuje Teslaton, si istý nie som; je ale fakt, že takto možno napojiť mnohé veci na Commons. Predsa len je skwiki súčasťou väčšieho ekosystému vecí - nevraviac o tom, že existujú [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Plave%C4%8D_(train_station) staré kategórie na Commons a fotky v nich], ktoré nepridali Slováci (i.e. to nie je len náš vrtoch). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:49, 11. november 2025 (UTC)
::::Btw {{Re|Teslaton}}, nebolo by lepšie namiesto &quot;''čo je svojský prístup, ale budiž''&quot; napísať &quot;''{{Re|Akul59}} bolo by fajn s úpravami počkať, až sa situácia vyrieši, pretože komplikuješ potenciálne riešenie situácie''&quot;? (Akul59, to platí i pre prípadné iné rozriešené konverzácie.) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:59, 11. november 2025 (UTC)
::::Súčasné dopravné okresné kat. 1:1 korešpondenciu s Commons kategóriami ([[:commons:Category:Transport in Slovakia by district]]) majú. Dtto potom články jednotlivých staníc. To že na Commonse existujú nejaké ešte podrobnejšie medziľahlé delenia (stanice, mosty, cesty, EČV), nemá prečo byť samo o sebe dôvodom snažiť sa generovať rovnako podrobné delenia aj tu. Výsledok je, že keď človek chce získať nejaký ucelenejší obraz o tom, čo &quot;dopravné&quot; sa v dotyčnom okrese nachádza, je nútený pretraverzovať desiatky takmer prázdnych podkategórií, každá s jednotkami ks zaradených hesiel. Bez patričných nástrojov, ktoré by od toho človeka ev. odtienili, je toto dokonale kontraproduktívna granularita pre projekt ako skwiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:16, 11. november 2025 (UTC)
:::::Píšeš to i s prihliadnutím na vznik ďalších článkov o staniciach a zástavkách. Desiatky kategórií preklikovať nebude treba, bavíme sa zatiaľ o jednej. Keby sme aj nasledovali Commons tak by sme mali možno poltucta kategórií, možno desať, nie desiatky ako píšeš. No na druhej strane, s argumentom granuláciou čiastočne súhlasím.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:22, 13. november 2025 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-46&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W46&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/46|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
[[File:Talk pages default look (April 2023).jpg|thumb|alt=Snímek obrazovky vizuálních vylepšení diskusních stránek|Příklad diskusní stránky s novým designem, ve francouzštině.]]
* Od 12. listopadu zaznamenají uživatelé na [[Phab:T379264|některých Wikipediích]] změnu [[m:Special:MyLanguage/Talk pages project/Feature summary#Usability improvements|vzhledu diskusních stránek]]. Tato změna designu dorazila už na [[phab:T392121|skoro všechny wiki]]; na [[phab:T409297|anglickou Wikipedii]] dorazí později. Můžete si přečíst více [[diffblog:2024/05/02/making-talk-pages-better-for-everyone/|na ''Diffu'']]. Uživatelé si mohou tuto změnu vypnout [[Special:Preferences#mw-prefsection-editing|ve svém nastavení]] pod „{{int:discussiontools-preference-visualenhancements}}“. [https://phabricator.wikimedia.org/T379264]
* MediaWiki odteď dovede automaticky zobrazit [[mw:Special:MyLanguage/Help:Protection indicators|indikátor stránky]], pokud je stránka uzamčená. Tato funkce je ve výchozím nastavení vypnutá. Lze ji aktivovat [[m:Special:MyLanguage/Requesting wiki configuration changes|na žádost komunity]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T12347]
* Použití tlačítek „{{int:showpreview}}“ nebo „{{int:showdiff}}“ v editoru wikitextu bude odteď přenášet určité parametry URL jako „[[mw:Special:MyLanguage/Manual:Parameters to index.php#useskin|useskin]]“, „[[mw:Special:MyLanguage/Manual:Parameters to index.php#uselang|uselang]]“ a „[[mw:Special:MyLanguage/Help:Section#Editing sections|section]]“. Tato aktualizace také vyřeší problém, kdy pokud prohlížeč havaroval při zobrazení náhledu změn konkrétní kapitoly, uložení této úpravy mohlo přepsat celou stránku obsahem pouze této kapitoly. [https://phabricator.wikimedia.org/T62744][https://phabricator.wikimedia.org/T24029][https://phabricator.wikimedia.org/T155097]
* Na Wikicestách lze [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:Kartographer#Markers and counters|v textu článků používat barevné mapové značky]]. Text těchto značek se odteď bude zobrazovat černý nebo bílý v závislosti na kontrastu místo vždy bílého textu. Lokální záplaty řešící problém lze nyní odstranit. [https://phabricator.wikimedia.org/T369454]
* Karta Aktivita v aplikaci Wikipedie pro Android je nyní k dispozici všem uživatelům. Nová karta nabízí personalizované informace o aktivitách čtení, úprav a darování a zároveň zjednodušuje navigaci a činí používání aplikace poutavějším. [https://www.mediawiki.org/wiki/Wikimedia_Apps/Team/Android/Activity_Tab_Experiment]
* Tým Reader Growth spouští experiment s názvem „Procházení obrázků“, který má otestovat, jak čtenářům usnadnit procházení a objevování obrázků v článcích Wikipedie. Tento experiment, A/B testování pouze na mobilních zařízeních, bude spuštěn na anglické Wikipedii v týdnu od 17. listopadu a poběží čtyři týdny, přičemž se dotkne 0,05 % uživatelů anglické wiki. Testování bylo na arabské, čínské, francouzské, indonéské a vietnamské Wikipedii spuštěno 3. listopadu a dotklo se až 10 % uživatelů těchto wiki. [https://www.mediawiki.org/wiki/Readers/Reader_Growth/WE3.1.3_Image_Browsing]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:27|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:27}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:27}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:27|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:27|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla vyřešena nemožnost zamykat účty na mobilním webu. [https://phabricator.wikimedia.org/T256185]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* [[wikitech:Help talk:Toolforge/Toolforge standards committee#November 2025 committee nominations|Na Wikitech jsou otevřeny nominace]] nových členů [[wikitech:Help:Toolforge/Toolforge standards committee|komise pro standardy Toolforge]]. Tato komise mimo jiné dohlíží na [[wikitech:Help:Toolforge/Right to fork policy|právo vytvořit fork]] a [[wikitech:Help:Toolforge/Abandoned tool policy|zásady pro opuštěné nástroje]] na Toolforge. Nominace zůstanou otevřené do 28. listopadu 2025.
* [[w:JSON Web Token#Standard fields|Pole původce JWT]] v [[mw:Special:MyLanguage/OAuth/For Developers#OAuth 2|přístupových tokenech OAuth 2]] na [[m:Special:MyLanguage/Help:Unified login|wiki pod SUL]] bylo změněno na &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;https://meta.wikimedia.org&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. Staré přístupové tokeny budou funkční i nadále. [https://phabricator.wikimedia.org/T399199]
* [[w:JSON Web Token#Standard fields|Pole subjektu JWT]] v [[mw:Special:MyLanguage/OAuth/For Developers#OAuth 2|přístupových tokenech OAuth 2]] bude z &lt;code&gt;&lt;user id&gt;&lt;/code&gt; brzy změněno na &lt;code dir=ltr style=&quot;white-space:nowrap&quot;&gt;mw:&lt;identity type&gt;:&lt;user id&gt;&lt;/code&gt;, kde &lt;code&gt;&lt;identity type&gt;&lt;/code&gt; je typicky &lt;code dir=ltr&gt;CentralAuth:&lt;/code&gt;&lt;!-- not a typo --&gt; (na [[m:Special:MyLanguage/Help:Unified login|wiki pod SUL]]) nebo &lt;code dir=ltr style=&quot;white-space:nowrap&quot;&gt;local:&lt;wiki id&gt;&lt;/code&gt; (na ostatních wiki). Důvodem je zamezení konfliktů mezi různými typy uživatelských ID a větší podoba přístupových tokenů OAuth 2 a cookie &lt;code&gt;sessionJwt&lt;/code&gt;. Staré přístupové tokeny budou funkční i nadále. [https://phabricator.wikimedia.org/T399199]
* Hlášení MediaWiki o zablokování ([[MediaWiki:Blockedtext|blockedtext]], [[MediaWiki:Blockedtext-partial|blockedtext-partial]], [[MediaWiki:Autoblockedtext|autoblockedtext]], [[MediaWiki:Systemblockedtext|systemblockedtext]], [[MediaWiki:Blockedtext-tempuser|blockedtext-tempuser]], [[MediaWiki:Autoblockedtext-tempuser|autoblockedtext-tempuser]]) odteď podporují další parametry oznamující, zda je uživateli zablokována editace vlastní diskusní stránky &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;$9&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; nebo posílání e-mailů ostatním uživatelům &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;$&lt;/nowiki&gt;&lt;nowiki&gt;10&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. [https://phabricator.wikimedia.org/T285612]
* Ve Wikimedia gitu byla založena větev &lt;code&gt;REL1_45&lt;/code&gt; jádra MediaWiki a každého jejích rozšíření a vzhledu. Jde o první krok v procesu vydání MediaWiki 1.45.0, který je plánován na konec listopadu 2025. Pokud pracujete na opravě kritické chyby nebo na nové funkci, možná budete muset tuto změnu vzít na vědomí. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/ZUY7TY3Z6XPZWZVAZV63OPO5OW52Q6GE/]
* Proces generování dumpů CirrusSearch byl aktualizován z důvodu snižujícího se výkonu. Pokud narazíte na problémy s migrací na nové dumpy, kontaktujte prosím tým Search Platform. [https://phabricator.wikimedia.org/T366248][https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/3KQPOR6ACVN6OVLMLZPIBXQSWQKW4E3K/]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.2|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/46|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W46&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 20:37, 10. november 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29606150 --&gt;

== Šablóna Kategória ročníka ==
Ahojte! Páči sa mi riešenie navigačnej lišty pre roky v kategóriách, ktorá vzniká cez šablónu {{tl|Kategória ročníka}}. Príklad použitia: [[:Kategória:2024 v Severnej Amerike]]. Je to praktické na preklikovanie na iné roky. Roboticky som chcel túto navigačnú lištu pridať do všetkých článkov týkajúcich sa rokov a štátu, kontinentu či športu. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C3%9Alohy_pre_botov&amp;diff=prev&amp;oldid=8117610 Navrhol som tento postup na Úlohy botov]. Teslaton chcel, aby sme šablónu vyriešili globálne, čiže navrhli a schválili celý strom, ktorý pod ňou bude. Myslím, že nie je vhodné riešiť všetky možné kategórie, ktoré by mali či mohli vzniknúť. Ako základné by som videl tieto (odpichnuté od [[Diskusia_s_redaktorom:Teslaton/Archív_2023#Kategórie_a_bot|tejto diskusie]]):
&lt;div style=&quot;margin-left: 4em; margin-bottom: 1em; font-size: 90%; line-height: 1.1em&quot;&gt;
* [[:Kategória:2009|2009]]
** [[:Kategória:2009 podľa štátu|2009 podľa štátu]]
** [[:Kategória:2009 podľa kontinentu|2009 podľa kontinentu]]
*** (tieto dve by mali radenie s medzerou typu &lt;nowiki&gt;[[Kategória:2009| štát]]&lt;/nowiki&gt;
** [[:Kategória:Diela z 2009|Diela z 2009]]
*** (tam by sa radili filmy, hudobné albumy, literárne diela, počítačové hry, architektúra, sochy, obrazy atď.)
** [[:Kategória:Doprava v roku 2009|Doprava v roku 2009]]
*** (tam by sa mohli radiť dopravné nehody ale aj [[:Kategória:Lode z 2009|Lode z 2009]])
** [[:Kategória:Narodenia v 2009|Narodenia v 2009]]
** [[:Kategória:Šport v 2009|Šport v 2009]]
** [[:Kategória:Udalosti v 2009|Udalosti v 2009]]
*** (tam by sa radili bitky, voľby, dopravné nehody)
** [[:Kategória:Úmrtia v 2009|Úmrtia v 2009]]
** [[:Kategória:Veda a technika v 2009|Veda a technika v 2009]]
*** (tam by sa radila aj kozmonautika)
** [[:Kategória:Vzniklo v 2009|Vzniklo v 2009]]
*** (tam by sa radili vzniknuté hudobné skupiny, organizácie, podniky, politické strany, futbalové kluby atď.)
** [[:Kategória:Zaniklo v 2009|Zaniklo v 2009]]
*** (tam by sa radili zaniknuté hudobné skupiny, organizácie, podniky, politické strany, futbalové kluby atď.)
&lt;/div&gt;
Kategória [[:Kategória:Knihy z 2009|Knihy z 2009]] by nemala byť primárna. Malo by sa kategorizovať podľa typu diela, nie jeho „nosiča“: Romány podľa roka, básnické zbierky podľa roka atď. Myslím, že podkategórie a podpodkategórie sa dajú doplniť aj neskoršie, netreba mať vyriešené všetko hneď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:54, 11. november 2025 (UTC)

:Diela tiež vznikli v dotyčnom roku, z toho titulu patrí rovnako až pod Vzniklo (prípadne duplicitne, ak by boli argumenty pre uvádzanie aj priamo v kat. roku). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:48, 11. november 2025 (UTC)

::Napríklad en.wiki má diela priamo v kategórii roka. Priamo do nej by som pridal ešte Politiku podľa roka a umenie podľa roka. Alebo kultúru? Tam by sme dali aj diela, ale aj festivaly alebo ocenenia spojené s daným rokom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:54, 11. november 2025 (UTC)
:::Mimo iného to chce tie veci pomenovať &quot;Diela z roku 2009&quot;, čo bolo tiež navrhnuté v linknutej diskusii.
:::Čo sa týka vzniknutých/zaniknutých vecí, tieto kategórie - pokiaľ viem - slúžia výhradne na organizácie, spolky, firmy atp., nie na (literárne) diela atp. Technicky mnoho vecí vzniklo v danom roku, takže by sa to všetko muselo kategorizovať tam (i napr. rôzne typy elektroniky alebo vedecké štúdie atp...), čo mi pripadá absolútne a zbytočne excesívne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:35, 11. november 2025 (UTC)
:::: Ak máme mať „Diela z roku 2009“ prečo potom nie „Úmrtia v roku 2009“ alebo „Šport v roku 2009“? Bolo by konzistentné presunúť všetko alebo nič.
:::: Ak máme článok s danou témou (typ elektroniky či vedeckú štúdiu tak by mali byť kategorizované vo ''Vzniklo v [roku]'' kategórii. Vzniklo by malo byť pre všetko čo nemá presnejšiu kategóriu. Čiže aj priehrady, aj ministerstvá, aj pamätníky. Otázne je potom či nekategorizovať ''Vzniklo v [roku]'' aj podľa štátu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:16, 13. november 2025 (UTC)
:::::Gramatiký tvar tých názvov je samostatná téma. Áno, korektné by bolo zjednotiť to všetko na tvar ''„X v roku Y“'' (namiesto ''„X v Y“''), tak to v určitom momente spravili aj na cswiki [https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Pod_l%C3%ADpou/Archiv_2022/03#Shrnut%C3%AD:_Kategorie_let_podle_narozen%C3%AD_a_%C3%BAmrt%C3%AD] (aj keď teda nie zrovna konzistentne, majú napr. [[:cs:Kategorie:Vzniklo 2009|Kategorie:Vzniklo 2009]], čo je ešte väčšia divočina). Na druhej strane, ten druhý tvar je stručnejší. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:25, 13. november 2025 (UTC)
:::::Znova, nemá zmysel podliehať pokušeniu (aj) túto kategorizáciu absurdne rozfragmentovať na desiatky až stovky podkat. per rok pridávaním ďalších dimenzií. Účel lepšie plní kategorizácia granularitou primeraná rozsahu projektu a tieto kategórie nebývajú preplnené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:31, 13. november 2025 (UTC)
::::S kategóriou „'''Diela v xxxx'''“ som si nie istý, respektíve vytvoril by som/ponechal by som povedľa nej aj iné stromy kategórií. Napríklad „'''Architektúra z xxxx'''“ nie je „dielo“, hoci ju tak fakticky vnímame a radíme do nej stavby. Otázne je, či by sa nemali vytvoriť skôr kategóriu typu „Architektúra '''v''' xxxx“ („Literatúra v xxxx“; „Právo v xxxx“; „Umenie v xxxx“...) ktoré by mohli mať podkategórie typu „Stavby postavené v xxxx“ („Knihy z xxxx“, „Právne predpisy z xxxx“....); ale zároveň aj podkategórie zamerané na iné témy (napríklad udalosti v danej oblasti, ocenenia v danej oblasti ako napr. [[96th Academy Awards]],...).
::::Tie ''diela'' by potom mohli byť zakategorizované aj v podkategórii „Vzniklo v xxxx“, pričom udalosti (a pod.), by tam spravidla už nepatrili (lebo by to často boli opakované udalosti, ktorých tradícia vznikla skôr alebo jednorazové udalosti, ktoré netreba radiť pod „vzniklo v“).
::::„'''Lode z xxxx'''“ by som osobne vnímal skôr asi ako „Dielo z xxxx“ než ako Dopravu, ale mohlo by to byť možno opäť aj v oboch... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 17:07, 16. november 2025 (UTC)
::::: Názov s '''v''' nie je, imho vhodný. V takomto prípade by sa dielo malo zaradiť do každého roku kedy existovalo. Aj keď možno pri práve by to mohlo mať zmysel (budú tam zrejme väčšinou právne normy, ktoré platia počas daných rokov), ale treba počítať, že kategórií tam budú potenciálne desiatky. Ďalšia vec je, že neviem o tom, že by sa to takto riešilo na iných Wikipédiách. Architektúra sa, imho, dá vnímať ako dielo. Ocenenia podľa daného roka by tiež mohlo mať zmysel. Diela zakategorizované vo ''Vzniklo v'' by mohla byť alternatíva. Len či by sme potom nemali dať aj ''Narodenia v'' do kategórie ''Vzniklo v''.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:14, 19. november 2025 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-47&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W47&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/47|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Tým [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience|Reader Experience]] experimentuje se [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience/WE3.3.4_Reading lists|seznamy článků k přečtení na mobilním webu]], tedy umožněním přihlášeným čtenářům bez editací ukládat si soukromé seznamy článků na později. Experiment probíhá na arabské, čínské, francouzské, indonéské a vietnamské Wikipedii od týdne od 10. listopadu a zčne probíhat na anglické Wikipedii od týdne od 17. listopadu.
* Uživatelé, kterým se během přihlášení nedaří obdržet ověřovací kód e-mailem, nyní mohou získat pomoc použitím formuláře na nové speciální stránce. Tato aktualizace je součástí iniciativy [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security|Bezpečnost účtu]]. Pokud má váš účet e-mailovou adresu, ujistěte se prosím, že k ní stále máte přístup. Když se přihlásíte z nového zařízení nebo místa bez 2FA, můžete být pro dokončení přihlašování požádáni o zadání 6místného kódu poslaného e-mailem. [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security#Why are you requiring me to enter a code from my email to log in? Can I opt out of this?|Další informace]].
* Byla vytvořena nová wiki: {{int:project-localized-name-group-wikisource}} v [[d:Q13324|minangkabauštině]] ([[s:min:|&lt;code&gt;s:min:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T408317]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]].

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* V rámci projektu [[mw:Special:MyLanguage/Parsoid/Parser Unification|Sjednocení parserů]] tým Content Transform zavedl Parsoid jako výchozí parser na mnoho Wikipedií s nízkou návštěvností a připravuje další krok pro ty s vysokou návštěvností. Tato zpráva je výzvou k aktivaci Parsoidu, jak je popsáno v dokumentaci [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:ParserMigration|Extension:ParserMigration]], a k identifikaci jakýchkoliv problémů, se kterými se můžete setkat při svých pracovních postupech s používáním robotů, udělátek nebo uživatelských skriptů. Dejte nám prosím vědět prostřednictvím odkazu ''„Nahlásit chybu v zobrazení“'' v postranním panelu Nástroje nebo vytvořte ticket ve Phabricatoru a [[phab:project/view/5846|označte tým Content Transform Team]].
* Neudržované nástroje: Bylo opraveno několik problémů ve [[:c:Special:MyLanguage/Commons:Video2commons|Video2Commons]], včetně chyb nahrávání souvisejících s názvy souborů, importu černých videí a zpracování opakovaných pokusů. Byla také přidána podpora AV1. Probíhající práce se soustředí na stabilitu backendu, chyby ffmpeg, import titulků, zpracování metadat a nahrávání playlistů. Konkrétní úlohy můžete sledovat přes [[phab:tag/video2commons/|nástěnku ve Phabricatoru]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.3|MediaWiki]]

'''Setkání a události'''
* Přidejte si do kalendáře datum dalšího Wikimedia Hackathonu, který se bude konat v Miláně, Itálie, od 1. do 3. května 2026. Registrace bude zahájena v lednu 2026. [https://pretix.eu/wikimedia/Hackathon-2026/ Žádosti o stipendium jsou aktuálně otevřeny] a budou ukončeny 28. listopadu 2025. Máte-li jakékoli dotazy, pošlete prosím e-mail na &lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;hackathon@wikimedia.org&lt;/bdi&gt;.

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/47|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W47&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 17:26, 17. november 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29627455 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-48&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W48&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/48|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Minulý týden [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Search Platform|tým Wikimedia Search]] pro ruskou a hebrejskou Wikipedii napodobil na straně serveru funkcionalitu udělátka „DWIM“ (Do What I Mean - dělej, co myslím). Tato funkce přidává k obvyklým návrhům vyhledávacího pole i návrhy psané jinou klávesnicí. Například vyhledání ''&lt;span lang=&quot;und&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;cxfcnmt&lt;/span&gt;'' na ruské Wikipedii odteď přidá návrh ''&lt;span lang=&quot;ru&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;счастье&lt;/span&gt;'' („štěstí“), který měl uživatel pravděpodobně na mysli. Na ostatní ruské a hebrejské wiki plánuje tým tuto funkci nasadit tento týden. [https://phabricator.wikimedia.org/T408734]
* V průběhu týdne bude pro uživatele [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|funkce v betaverzi]] „{{int:codemirror-beta-feature-title}}“ v [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools|diskusních nástrojích]] dostupné zvýrazňování syntaxe. Aby bylo zapnuté, je nutné povolit nastavení „{{int:discussiontools-preference-sourcemodetoolbar}}“. [https://phabricator.wikimedia.org/T407918]
* [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CampaignEvents|Rozšíření CampaignEvents]], sada nástrojů pro koordinaci událostí a další spoluprací v rámci wiki, je nyní nasazené na všech projektech Wikimedia. Také byla přidána nová funkce známá jako [[m:Special:MyLanguage/CampaignEvents/Collaborative contributions|Společné příspívání]], která organizátorům a účastníkům poskytne přehled dopadu aktivit. Připojte se k nadcházejícímu [[m:Special:MyLanguage/Event:Connection learning session 3|výukovému setkání]], kde novou funkci uvidíte v akci a poskytnete svoji zpětnou vazbu.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:24|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:24}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:24}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:24|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:24|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla vyřešena chyba, kvůli které přestal pracovat CodeReviewBot. [https://phabricator.wikimedia.org/T410417]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
*  Uživatelé Wikimedia API se mohou zapojit do studie použitelnosti, která pomůže ověřit nový design sandboxů Wikimedia REST API. Zájemci by měli vyplnit [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/487662 náborový dotazník]. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/IREJRRWTZTGCYWQHDMSNJFTQAEPOOAE3/]
* Tým MediaWiki Interfaces ukončuje podporu stylopisů XSLT v rámci Action API. Podpora &lt;code dir=ltr&gt;format=xml'''&amp;xlst={stylesheet}'''&lt;/code&gt; bude z projektů Wikimedia odstraněna do konce listopadu 2025. Kromě toho bude brzy ve výchozím nastavení zakázána ve verzích MediaWiki: v1.43 (LTS), v1.44 a v1.45. Podpora stylů XSLT bude zcela odstraněna z MediaWiki v1.46 (očekává se, že ta bude vydána mezi dubnem a květnem 2026). [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/5AX7UWAVVUNUSBOIRHMNOKWOZ5EZI3JX/]
* Zastaralý koncový bod WDQS ([https://query-legacy-full.wikidata.org/ query-legacy-full.wikidata.org]) bude na konci prosince 2025 vyřazen z provozu a definitivně vypnut 7. ledna 2026. Po tomto datu by uživatelé měli očekávat, že požadavky na query.wikidata.org, které vyžadují celý graf, selžou nebo vrátí neplatné výsledky, pokud nebudou přepsány tak, aby využívaly federaci SPARQL. Tým doporučuje uživatelům, aby zajistili, že nástroje a pracovní postupy používají podporované koncové body WDQS (&lt;span dir=ltr&gt;&lt;nowiki&gt;https://query.wikidata.org/&lt;/nowiki&gt;&lt;/span&gt; - Hlavní graf nebo &lt;span dir=ltr&gt;&lt;nowiki&gt;https://query-scholarly.wikidata.org/&lt;/nowiki&gt;&lt;/span&gt; - Scholarly graf). Podporu s migrací naleznete na stránkách [[d:Special:MyLanguage/Wikidata:Data_access|Přístup k datům]] a [[d:Wikidata:Request_a_query|Žádost o dotaz]], kde najdete podrobnosti a nápovědu s alternativními metodami přístupu.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.4|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/48|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W48&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 15:56, 24. november 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29702226 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-49&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W49&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/49|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Od 2. prosince bude v aplikaci Wikipedie pro Android i iOS dostupné ohlédnutí za rokem 2025 s Wikipedií s novými personalizovanými informacemi, aktualizovanými tipy ke čtení a vylepšeným designem. Zjistěte o ohlédnutí více na [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Wikipedia Year in Review/Updates|stránce projektu]].
* Tým Growth pracuje na vylepšení textu a prezentace ověřovacího e-mailu zasílaného novým uživatelům, aby byl příjemnější, užitečnější a informativnější. Pro A/B testování byly připraveny nové texty, kde můžete pomoci jejich přeložením. Viz [[phab:T396155|Phabricator]].
* Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|Přidat odkaz]] bude 2. prosince nasazena na japonskou, urdskou a čínskou Wikipedii. Funkce je založena na predikčním modelu, který navrhuje odkazy, které se mají přidat do článků. I když je tato funkce již dostupná na většině Wikipedií, predikční model nepodporoval určité jazyky. Pro tyto jazyky byl nyní vyvinut nový model, který bude postupně zaváděn i na ostatní Wikipedie. Pokud byste se chtěli dozvědět více, kontaktujte prosím [[mw:user:Trizek (WMF)|Trizek (WMF)]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:34|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:34}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:34}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:34|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:34|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl vyřešen problém, kdy vyhledávací pole na některých stránkách na Commons kvůli přechodu ze Special:Search na Special:MediaSearch nezobrazovala žádné výsledky. [https://phabricator.wikimedia.org/T399476]
* Vytvořeny jsou dvě nové wiki:
** {{int:project-localized-name-group-wikipedia}} v [[d:Q36846|toki poně]] ([[w:tok:|&lt;code&gt;w:tok:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T404457]
** {{int:project-localized-name-group-wikiquote}} v [[d:Q33655|nigerijském pidžinu]] ([[q:pcm:|&lt;code&gt;q:pcm:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T408318]
'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.5|MediaWiki]]

'''Do hloubky'''
* &lt;span class=&quot;mw-translate-fuzzy&quot;&gt;Nadace Wikimedia je v raných fázích zkoumání přístupů k zakládání článků. Cílem iniciativy je identifikovat intervence, které by mohly novým editorům pomoci snadno pochopit a aplikovat stávající postupy a zásady Wikipedie při tvorbě článků. Projekt je ve fázi průzkumu a raného experimentálního návrhu. Všichni členové komunity jsou vyzýváni, aby si o projektu [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance|zjistili více]] a podělili se o své myšlenky na [[mw:Special:MyLanguage/Talk:Article guidance|diskusní stránce]].&lt;/span&gt;

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/49|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W49&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 18:57, 1. december 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29732328 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-50&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W50&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/50|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* Každý, kdo si přeje zabezpečit svůj uživatelský účet, může nyní používat [[m:Special:MyLanguage/Help:Two-factor authentication|dvoufaktorové ověřování]] (2FA). Toto ověřování je k dispozici všem registrovaným uživatelům všech projektů Wikimedia. Jde o součást iniciativy [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security|Zabezpečení účtů]]. Později bude 2FA vyžadováno pro všechny uživatele, kteří mohou provádět akce citlivé z hlediska zabezpečení nebo soukromí.

'''Novinky pro editory'''
* Po nasazení z minulého týdne bude funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|Přidat odkaz]], která umožňuje editorům přidávat navrhované odkazy během editace, od 9. prosince k dispozici na dalších [[Phab:T410469|33 Wikipediích]]. Toto rozšíření umožnil nový predikční modelu, který nyní podporuje všechny jazyky, včetně těch, které dříve nebyly podporovány. I když je tato funkce již nějakou dobu dostupná na většině Wikipedií, toto nasazení nás přibližuje k používání vylepšeného modelu všude. Pokud máze jakékoli dotazy nebo byste chtěli více informací, kontaktujte prosím [[mw:user:Trizek (WMF)|Trizek (WMF)]].
* Minulý týden přidal [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Search Platform|tým Search Platform]] na gruzínské wiki návrhy během vyhledávání s [[w:cs:Transliterace|transliterací]] během psaní. Pokud je k aktuálnímu vyhledávání jen několik běžných návrhů, budou dotazy v latince nebo cyrilici [[phab:T127003|přepsány do gruzínského písma]], aby se našlo více shod. Například hledání &lt;bdi lang=&quot;ka-Latn&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;''bedniereba''&lt;/bdi&gt; nebo &lt;bdi lang=&quot;ka-Cyrl&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;''бедниереба''&lt;/bdi&gt; bude odteď navrhovat existující článek &lt;bdi lang=&quot;ka&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;ბედნიერება&lt;/bdi&gt; („štěstí“). [[phab:T375215|Ve Phabricatoru]] můžete pro budoucí vývoj doporučit další jazyky, kde by se transliterované návrhy mohly hodit.
* Koncem tohoto týdne začne kontrolovaný experiment pro editory 100 největších Wikipedií, kteří upravují kapitolu ve vizuálním editoru pro mobilní web. 50 % těchto editorů zaznamená nové tlačítku „Editovat celou stránku“, které jim umožní rozšířit editační relaci na celou stránku. Tato funkce má usnadnit uživatelům mobilního webu úpravu kterékoli kapitoly článku bez ohledu na to, na kterou ikonu editace kapitoly klepli pro zahájení. Experiment potrvá přibližně 4 týdny. O projektu se můžete dozvědět [[phab:T409112|více informací]].
* Koncem tohoto týdne spustí tým [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth|Reader Growth]] [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth/WE3.1.14 Expanded Mobile Sections|experiment s mobilním webem]], v rámci kterého se ve výchozím nastavení rozbalí všechny kapitoly článků (v současné době jsou ve výchozím nastavení sbalené) a záhlaví kapitoly, kterou uživatel právě čte, se připne na začátek stránky. Experiment ovlivní 10 % uživatelů arabské, čínské, francouzské, indonéské a vietnamské Wikipedie. [https://phabricator.wikimedia.org/T409485]
* V aplikacích pro Android a iOS je nyní dostupné [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Wikipedia Year in Review/2025 Year in Review|ohlédnutí za rokem 2025 s Wikipedií]], funkce mobilní aplikace, která uživatelům poskytuje personalizované shrnutí jejich interakce s Wikipedií za poslední rok. Toto vydání obsahuje rozšířené personalizované informace, vylepšené výběry čtených článků, nové sdělení pro dárce a aktualizovaný design. Otevřete si aplikaci a prohlédněte si své ohlédnutí za uplynulým rokem a prozkoumejte svou čtenářskou cestu rokem 2025.
* Nedávná softwarová chyba způsobila, že úpravy provedené pomocí vizuálního editoru způsobily nezamýšlené změny ve wikitextu, včetně odstranění mezer a nahrazování mezer podtržítky ve wikiodkazech uvnitř citací. Tento problém byl částečně opraven minulý týden a další opravy se stále provádějí. Editoři, kteří používali vizuální editor mezi 28. listopadem a 2. prosincem, by si měli zkontrolovat své úpravy, zda neobsahují neočekávané změny. [https://phabricator.wikimedia.org/T411238]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například bylo opraveno nesprávné zpracování URL adres zkopírovaných z adresního řádku Microsoft Edge. [https://phabricator.wikimedia.org/T341281]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Od tohoto týdne bude uživatelům funkce v [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|beta verzi]] „{{int:codemirror-beta-feature-title}}“ při editaci stránek s modely obsahu Lua, JavaScript, CSS, JSON a Vue místo [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeEditor|CodeEditoru]] zapnut [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|CodeMirror]]. Současně budou aktualizovány [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror#Linting|lintery]]. Toto je součást širšího úsilí o nahrazení CodeEditoru a poskytnutí konzistentního prostředí pro úpravu kódu. [https://phabricator.wikimedia.org/T373711]
* Vývojáři jsou zváni k účasti v [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/552643 Průzkumu spokojenosti vývojářů z roku 2025], který je otevřený do 5. ledna 2026. Pokud vyvíjíte software pro ekosystém Wikimedia a chcete se podělit o své zkušenosti nebo zpětnou vazbu, vaše účast je velmi vítána. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/W4WBKO6Q55UWWCCSFWQATKEXBEHP3QNR/]
* Tento týden nebude nasazena nová verze MediaWiki.

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/50|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W50&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 17:45, 8. december 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29738112 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-51&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W51&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/51|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:18|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:18}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:18}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:18|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:18|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například jedna z oprav řešila problém s dočasnými účty, které přidávaly externí URL adresu, což ve větším počtu případů, než bylo zamýšleno, spouštělo požadavek hCaptcha a při prvním pokusu o publikování úpravy se nezobrazovalo požadované vyskakovací okno. [https://phabricator.wikimedia.org/T411927]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* &lt;span class=&quot;mw-translate-fuzzy&quot;&gt;Pro zlepšení výkonu databáze a webu nebudou externí odkazy na projekty Wikimedia již ukládány do databáze. To znamená, že nebudou vyhledatelné přes [[{{#special:LinkSearch}}]], jako nové odkazy nebudou kontrolovány SpamBlacklistem ani filtry zneužití a nebudou v tabulce &lt;code dir=ltr&gt;externallinks&lt;/code&gt; v replikách databáze. V budoucnu může být toto rozšíření rozšířeno na další velmi často odkazované důvěryhodné weby z každé wiki, například odkazy na Creative Commons na Wikimedia Commons.&lt;/span&gt; [https://phabricator.wikimedia.org/T405005]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.7|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/51|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W51&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:02, 15. december 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29796010 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Tech News: 2025-52&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W52&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Latest '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|tech news]]''' from the Wikimedia technical community. Please tell other users about these changes. Not all changes will affect you. [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/52|Translations]] are available.

'''Updates for editors'''
* From January, edit filters [[mw:Special:MyLanguage/Extension:AbuseFilter/Access flags|can be set]] to automatically suppress their details such as rules and list of attempted edits and actions. This will help oversighters use edit filters to prevent doxxing or other suppressible material. [https://phabricator.wikimedia.org/T290324]
* The next issue of Tech News will be sent out on 12 January 2026 because of the end of year holidays. Thank you to all of the translators, and people who submitted content or feedback, this year.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] View all {{formatnum:16}} community-submitted {{PLURAL:16|task|tasks}} that were [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|resolved last week]]. For example, the crash that occurred when tapping &quot;First Steps&quot; in the Wikipedia Android Year in Review has now been fixed, and the feature opens as expected. [https://phabricator.wikimedia.org/T411546]

'''Updates for technical contributors'''
* Interface elements such as diffs and categories generated by MediaWiki used to have the attribute &lt;code dir=ltr&gt;data-mw=&quot;interface&quot;&lt;/code&gt; to distinguish from wiki content. The attribute has been replaced with &lt;code dir=ltr&gt;data-mw-interface=&quot;&quot;&lt;/code&gt;, to avoid potential conflicts with other &lt;code dir=ltr&gt;data-mw&lt;/code&gt; attributes, which are generated by Parsoid. [https://phabricator.wikimedia.org/T409187]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] There is no new MediaWiki version this week or next week.
'''Meetings and events'''
* The [[mw:Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026|Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026]] will take place on 13-14 March 2026 in Arnhem, the Netherlands. Applications just opened mid-December and will close in mid-January or earlier if capacity is reached. With space for approximately 100 participants, early application is encouraged.

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Tech news]]''' prepared by [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|Tech News writers]] and posted by [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|bot]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Contribute]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/52|Translate]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Get help]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Give feedback]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Subscribe or unsubscribe]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W52&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 21:45, 22. december 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29831856 --&gt;

== Šablóny ohľadne eura ==
Ahojte. Pri aktualizácii [[BGN|bulharský lev]] --&gt; [[euro]] som si všimol, že máme (aspoň) tri šablóny týkajúce sa eura a mien pred ním: {{tl|Euro}}, {{tl|MenyEÚ}} a {{tl|ERM II}}. Nvrhujem prvé dve zlúčiť a poslednú zmazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:14, 1. január 2026 (UTC)

:{{Re|Jetam2}} Tretiu šablónu by som pokojne zmazal, môžeš navrhnúť na [[Wikipédia:SNZ|SNZ]]. Prvé dve by som nezlučoval; jedna je skôr aktuálna, jedna je skôr historická. Alternatívne navrhni, ako by daná šablóna vyzerala a podľa toho; asi si zlúčenie predstaviť viem, len mi nepripadá nutné. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:44, 2. január 2026 (UTC)
:Ja medzi prvou a druhou šablónou tiež nevidím nejaký osobitný prienik, ktorý by odôvodňoval ich zlúčenie. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 18:45, 2. január 2026 (UTC)
::{{Hotovo}} Vymazaná tá tretia, {{tl|ERM II}}.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:07, 30. marec 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-03&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W03&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/03|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* Nadace Wikimedia Foundation sdílela na [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027/Product &amp; Technology OKRs|Meta-Wiki]] a ''[[diffblog:2025/12/10/shaping-wikimedia-foundations-2026-2027-annual-goals-key-questions-for-the-wikimedia-movement/|Diffu]]'' několik směrodatných otázek pro roční plán na období červenec 2026 – červen 2027. Tyto otázky se zaměřují na globální trendy, rychlejší a zdravější experimentování, lepší podporu nováčků, posílení editorů a pokročilých uživatelů, zlepšení spolupráce napříč projekty a rozšiřování a udržení čtenářstva. Zpětná vazba a nápady jsou vítány na [[m:Talk:Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027|diskusní stránce]].

'''Novinky pro editory'''
* V rámci současné práce týmu Community Tech na projektu [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist/W372|Více seznamů sledovaných položek]] bude jako první krok k podpoře více seznamů sledovaných stránek aktualizováno zobrazení [[Special:EditWatchlist|Special:EditWatchlist]]. Dále bude aktualizováno stránkování ve [[Special:Search|vyhledávání]] jako součást práce na projektu [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist/W186|Přepracování stránkování / navigace na stránce]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T411596]
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] je [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|rozšíření]] MediaWiki, pomocí nějž si můžete seznam změn svých sledovaných stránek napříč wiki zobrazit na jedné stránce. Nedávno byl jeho vzhled aktualizován tak, aby se více podobal běžnému [[Special:Watchlist|seznamu změn sledovaných stránek]], včetně adaptace na dočasné účty a maskování IP adres (a přesměrování odkazů na seznam příspěvků), ztučnění názvů stránek a otevírání odkazů ve shrnutích editace a značkách v nových kartách prohlížeče. [https://phabricator.wikimedia.org/T398361][https://phabricator.wikimedia.org/T298919][https://phabricator.wikimedia.org/T273526][https://phabricator.wikimedia.org/T286309]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:28|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:28}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:28}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:28|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:28|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl vyřešen problém, kdy globální blokování neměla možnost zablokovat posílání e-mailů, a tuto funkci bude možné používat počínaje týdnem od 13. ledna. [https://phabricator.wikimedia.org/T401293]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* [[mw:Special:MyLanguage/VisualEditor/Citation tool|Citační nástroje ve vizuálním editoru]] a [[mw:Special:MyLanguage/Help:Reference Previews|Náhledy referencí]] odteď podporují typ reference „mapa“. [https://phabricator.wikimedia.org/T411083]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.10|MediaWiki]]/[[mw:MediaWiki 1.46/wmf.11|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/03|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W03&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:33, 12. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29907192 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-04&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W04&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/04|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Menu zobrazené na [[Special:Diff|Speciální:Rozdíl]] v mobilním zobrazení bylo přepracováno. Ve výchozím nastavení je nyní sbalené a obsahuje odkaz pro vrácení zobrazené úpravy, což usnadňuje mobilním editorům a recenzentům provádění akcí a zároveň zachovává přehlednost rozhraní. [https://phabricator.wikimedia.org/T402297] 
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] se neustále vylepšuje – odteď automaticky zjišťuje směr textu (což zajišťuje správné zobrazení webů s neobvyklými názvy domén) a zobrazuje podrobné popisy protokolovacích záznamů. Koncem tohoto týdne bude k nově vytvořeným stránkám přidán nový trvalý odkaz a každé položce budou přidány CSS třídy. [https://phabricator.wikimedia.org/T412505][https://phabricator.wikimedia.org/T287929][https://phabricator.wikimedia.org/T262768][https://phabricator.wikimedia.org/T414135]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:32|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:32}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:32}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:32|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:32|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl vyřešen dříve pozorovaný problém ve Vektoru 2022, kdy cíle odkazů s kotvou byly zakryty připnutým záhlavím. [https://phabricator.wikimedia.org/T406114]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Jak bylo zmíněno v [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/44|oznámení o ukončení podpory z října 2025]], tým MediaWiki Interfaces začne v týdnu od 26. ledna ukončovat podporu všech transformačních koncových bodů REST API MediaWiki obsahujících koncové lomítko. Očekává se, že změny budou nasazeny na všechny wiki nejpozději do 30. ledna. Všichni uživatelé API, kteří je v současné době volají, jsou vyzýváni k přechodu na verze bez koncového lomítka. Obě varianty koncových bodů lze nalézt, porovnat a otestovat pomocí [https://test.wikipedia.org/wiki/Special:RestSandbox REST Sandbox]. Pokud máte dotazy nebo narazíte na jakékoli problémy, založte prosím ticket ve Phabricatoru na [https://phabricator.wikimedia.org/project/view/6931/ nástěnce #MW-Interfaces-Team].
* Interaktivní referenční dokumentace [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia REST API|Wikimedia REST API]] byla přesunuta. Požadavky na dokumentaci API, která byla dříve hostována prostřednictvím [[mw:Special:MyLanguage/RESTBase|RESTBase]] (např.: &lt;code dir=ltr&gt;https://en.wikipedia.org/api/rest_v1/&lt;/code&gt;), jsou nyní přesměrovány na [[w:en:Special:RestSandbox|REST Sandbox]].
* Tým [[mw:Special:MyLanguage/Wikidata Platform|WMF Wikidata Platform]] (WDP) vydal svůj [[d:Special:MyLanguage/Wikidata:Wikidata Platform team/Newsletter|lednový newsletter]]. Obsahuje aktualizace o vyřazení staršího koncového bodu, obsahujícího celý graf, změně zásad pro User-Agent, měsíčních úředních hodinách pro migraci Blazegraphu a snahách o snížení regresí způsobených vypnutím staršího koncového bodu. Připomínáme, že se můžete [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/WDP team updates|přihlásit k odběru newsletteru WDP]]!
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.12|MediaWiki]]

'''Setkání a události'''
* Od 13. do 14. března 2026 se v Arnhemu, Nizozemsko bude konat [[mw:Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026|Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026]]. Přihlášky byly zahájeny v polovině prosince a budou uzavřeny brzy nebo po naplnění kapacity. Jedná se o dvoudenní technicky zaměřený hackathon, který spojuje wikimediany z regionu. Doufáme, že se tam uvidíme!

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/04|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W04&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 20:29, 19. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29943403 --&gt;


== Funding tech projects ==
Hi everyone,

The [[metawiki:CEE_Hub/Working_Groups/Technical_Advancement_Group|CEE Hub Technical Advancement working group]] is organising an open call to support software development projects related to Wikimedia.

We invite individuals, groups, and affiliates to apply with their tech project ideas. Selected projects will receive funding support.

To apply, please send your proposal by '''January 25, 2026''' to: toni.ristovski@wmceehub.org

For full details, including eligibility and criteria, please read the [[metawiki:CEE_Hub/Working_Groups/Technical_Advancement_Group#Open_call|'''announcement''' on our Meta page]].

Feel free to reach out if you have any questions. --[[Redaktor:MHeidarzadeh-CEEhub|MHeidarzadeh-CEEhub]] ([[Diskusia s redaktorom:MHeidarzadeh-CEEhub|diskusia]]) 14:49, 20. január 2026 (UTC)

== Interwiki linkovanie podobných stránok ==

Na WD som vykonal zlúčenie [[Slovenskí mobilní operátori]] z https://www.wikidata.org/wiki/Q12776302 na https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q1941618. To mi však bolo [[wikidata:User_talk:JakubD47#c-Mykhal-20260108141000-Merging_Q12776302_and_Q1941618|vrátené s nasledovným oddôvodnením]].

Chcem sa teda spýtať, či je na mieste zvážiť premenovanie stránky na [[Mobilní operátori]] a úprave obsahu, aby to bolo možné na WD prepojiť so všetkými ostatnými jazykovými mutáciami, alebo ako to v takom prípade funguje? --[[Redaktor:JakubD47|JakubD47]] ([[Diskusia s redaktorom:JakubD47|diskusia]]) 22:53, 24. január 2026 (UTC)

:{{re|JakubD47|s=1}} Momentálne to skutočne takto prepojiteľné nie je, každá z tých WD položiek je o niečom inom. Jedna je položka všeobecného hesla (mobilný operátor), druhá je položka de facto zoznamu (zoznam mobilných operátorov na Slovesku), akurát teda príslušný čl. je tu poňatý na pomedzí zoznamu a bežného encyklopedického výkladu a nemá správny tvar názvu.
:Riešením by ev. bolo založenie všeobecného článku [[mobilný operátor]] (napr. podľa [[:en:mobile network operator]], [[:cs:mobilní operátor]]), kde by bola všeobecná definícia a rozšírený opis mobilného operátora a následne v rámci sekcie ''Na Slovensku'' zapracovať obsah čl. [[Slovenskí mobilní operátori]]. Alebo ich nechať oddelené, založiť len všeobecné heslo (už prepojiteľné s tým WD klastrom) a to druhé presunúť na zoznamový tvar a len to zo všeobecného čl. odkázať cez hl.č. alebo pozri aj. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:05, 24. január 2026 (UTC)

== [[Šablóna:Certification Table Entry]] - translation ==

How to translate &quot;Gold&quot; and &quot;Platinum&quot; to &quot;Zlato&quot; and &quot;Platina&quot; in [[Šablóna:Certification Table Entry]] or simply how to add Slovak versions to be recognised by template? It has to do with [[Šablóna:Certification Table Entry/Sales]]? &quot;award=Zlato&quot; can't be recognised while &quot;award=Gold&quot; works. [[Heroes (singel Månsa Zelmerlöwa)|Example]] What in the case if there is &quot;2× Platinum&quot; or &quot;10× Platinum&quot; etc.? [[Redaktor:Eurohunter|Eurohunter]] ([[Diskusia s redaktorom:Eurohunter|diskusia]]) 10:19, 25. január 2026 (UTC)

:{{Re|Eurohunter}} Hey there, it indeed asks the /Sales pages for the values. As is stated in the documentation of the [[En:Help:Switch parser function|switch parser function]] on enwiki, you can add multiple values to be understood as synonyms as &lt;code&gt;Zlato|Gold=0&lt;/code&gt;, but I'm not sure how productive this change is. There is a lot of appearances and it's quite easy to mess it up. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:24, 25. január 2026 (UTC)
:: {{re|KormiSK}} Yes if you use &quot;Gold&quot; in template then sales is calculated automatically, but if you use &quot;Zlato&quot; then it's not recognised and you has to add custom &quot;salesamount&quot;. [[Redaktor:Eurohunter|Eurohunter]] ([[Diskusia s redaktorom:Eurohunter|diskusia]]) 11:38, 25. január 2026 (UTC)

== Hlavný článok kategórie ==

Rád vytváram a upravujem kategórie, pridávam do nich šablóny ako {{tl|Catmore}} alebo {{tl|Commonscat}}. Ale tá angličtina mi tak trošku vadí. Pri šablóne '''Commonscat''' by sa to aj dalo pochopiť - Commons je Commons a cat je kategória. Ale čo znamená '''Catmore'''??? Možno by sme to mohli premenovať tak ako som to napísal v nadpise tejto témy. Tiež by sme mali trochu upraviť popis tejto šablóny. Teraz to vyzerá takto: ''Viac informácií nájdete v hlavnom článku...'' čo je vlastne to isté ako pri šablóne {{tl|Hlavný článok}}. Navrhujem takýto popis: ''Hlavný článok tejto kategórie je...'' --[[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 11:24, 25. január 2026 (UTC)

:{{Re|321fire}} Catmore je, predpokladateľne, &quot;category more&quot;, keďže je to viac o tom, o čom ta kategória je. {{tl|Hlavný článok}} odkazuje zo sekcie, ktorá by bola príliš dlhá, na iný článok, ktorý sa téme venuje detailnejšie; {{tl|Catmore}} odkazuje z kategórie, ktoré nemajú obsah, na stárnku s obsahom. Osobne nevidím problém mierne ten text upraviť, taktiež nevidím problém šablónu premenovať na slovenskú podobu; neviem nakoľko je to však produktívne, nakoľko sa to nachádza na 7000 stránkach. Ale je to jednoduchá náhrada textu, takže v tom principiálny problém nevidím. {{Re|Teslaton}} Názor? Toto by som asi pokojne zvládol aj ja. :D [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:30, 25. január 2026 (UTC)

:{{re|321fire|KormiSK|s=1}} Za mňa to nemá taký benefit, aby to vyvážilo náklady. Z pohľadu čitateľa je to irelevantné, redaktori sú tu na to roky navyknutí, plus to má výhodu, že je to krátke a neobsahuje to diakritiku, takže sa to dá v zdrojákoch dopĺňať efektívne a bez zbytočných prepínaní na sk klávesnicu (aj bez klikaní na lišty, custom skripty a pod.). Nechal by som to ako je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:47, 25. január 2026 (UTC)

::Ako jeden z kategorizátorov, súhlasím s Teslatonom. Koľko ľudí s tým prichádza do styku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:48, 25. január 2026 (UTC)

:::No dobre, necháme tento anglický názov. V podstate, aj ja som si naň už rokmi zvykol. Len mi to trochu kole oči. Ale ten popis by sme mohli vylepšiť, ako sme sa s [[Redaktor:KormiSK|Kormim SK]] zamysleli vyššie. [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 19:30, 25. január 2026 (UTC)
::::{{re|321fire|s=1}} Za mňa ani to nie, tamto (''„Hlavný článok tejto kategórie je X“'') mi príde príliš strohé a technokratické/nerdy: prečo ten „hlavný článok“, to je interný technický buzzword. Zmienka o kategórii je tam tiež trochu redundantne, kúsok nad tým je súčasťou H1 nadpisu (aj keď teda je pravda, že ďalšie štandardné sekcie v kat. formuláciu „táto kategória“/„tejto kategórie“ v záhlaví tiež obsaujú).
::::Nanajvýš ak tak nejaké drobné štylistické zjednotenie s formuláciou v šablóne {{tl|Hlavný článok}} (kde je ''„Bližšie informácie v hlavnom článku: X“'' namiesto ''„Viac informácií nájdete v hlavnom článku X“'', čo ale zase tvorí príčetnú vetu). V princípe mi súčasná formulácia príde adekvátna a štylisticky decentná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:49, 25. január 2026 (UTC)
:::::No ale potom by sme vlastne mali na Wikipédii dve rovnaké šablóny s dvoma rôznymi názvami... Až sa bojím napísať, na čo teraz myslím - urobiť presmerovanie... [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 20:45, 25. január 2026 (UTC)
::::::Je v nich mierne odlišná logika, odlišné tracking kategórie, takže bez korektného zlúčenia implementácií s kontrolou funkčnosti relevantných scenárov, len čisto náhradou jednej z nich presmerovaním nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:52, 25. január 2026 (UTC)
:::::::Jáááj, dokelu... To mi nenapadlo. Na šablóny sa treba pozerať aj zvnútra, nie len na výsledok na obrazovke. No, zrejme to necháme tak... [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 21:30, 25. január 2026 (UTC)
::::::::Technicky je podľa mňa v {{tl|Hlavný článok}} reduntantné slovo &quot;hlavný&quot;, pokojne by mohlo byť len &quot;''Bližšie informácie v článku: X.''&quot;. To isté platí pre kategórie; tá Kategória nie je ''vedľajší'' článok ani sekciou, tam tiež nejde o hlavný článok. Možno by tam šlo dať niečo typu &quot;''O tejto téme sa viac dočítate v článku X.''&quot;, keď už. 
::::::::A keď teda riešime {{tl|Hlavný článok}}, existuje {{tl|Main}}, ktorá je tam presmerovaná. Nevidím problém v tom (a ani dôvod na to, teda) urobiť slovenské obdobné šablóny pre {{tl|Catmore}} a {{tl|Commonscat}}, ktoré by boli presmerovaniami, keď už by sa mala robiť nejaká zmena. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 23:29, 25. január 2026 (UTC)
:::::::::{{re|KormiSK|s=1}} Ak by sa to zjednocovalo, tak asi už na {{tl|Hlavný článok}}, ktorá by si riešila, či je volaná z kat. alebo z iného NS a podľa toho používala default (pri kat. je zmysluplný default názov stránky, pri inom použítí je zmysluplné vypluť bez explicitnej hodnoty chybu) a monitoring. Tzn. {{tl|Catmore}} by potom bolo presmerovanie na {{tl|Hlavný článok}}.
:::::::::Akonáhle to ale spravíme, nevyhnutne sa vynoria OCD jedinci s nutkavou potrebou nahrádzať to v každej kat., ktorej sa chytia, aby to bolo krásne jednotné (a rýdzo slovenské). A nebudú to robiť ako doplnkovú drobnosť popri iných významnejších úpravách, budú to robiť primárne preto, aby to zjednotili. Takže sa to už rovno môže preventívne nahradiť plošne strojovo... Čo povedie fakticky k tomu, že bude žiadúce rovno to už vkladať v slovenskom tvare. Ako jasné, dá sa to spáchať. Pridaná hodnota celého počinu je je ale podľa mňa limitne blízka nule až záporná (pretože ešte raz: nová preferovaná podoba bude dlhšia, bude s medzerou/medzerami, bude s diakritikou; čo akurát zvyšuje opruz pri rutinnom dopĺňaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:28, 26. január 2026 (UTC)

No dobre kamaráti, navrhujem, aby sme nič nepresúvali ani nepresmerúvali. Poďme uzavrieť túto tému. Zložité témy by sa niekedy ani nemali otvárať, lebo namiesto vyriešenia sa môžu zvrhnúť v úplnú &quot;haluzovinu&quot;. No veď sa pozrite: slovenská [[:Šablóna:Catmore]] sa v českej Wikipédii volá [[:cs:Šablona:Hlavní článek]] a v anglickej [[:en:Template:Category main article]]... A slovenská [[:Šablóna:Hlavný článok]] sa v českej verzii nevolá nijak, pretože to zabudli pridať do zoznamu Wikidát...&lt;br&gt;Ale vlastne, jednu menšiu zmenu by sme mohli urobiť. Ako napísal [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], poďme zrušiť slovo ''&quot;hlavný&quot;'' v popisoch; stačí len ''&quot;článok&quot;''. [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 10:46, 26. január 2026 (UTC)

:Trochu som sa dnes zamyslel nad označením ''&quot;hlavný článok&quot;'' a zistil som, že mi to nejak začína vadiť. Ako vyššie napísal [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], je to buzzword. Podľa mňa, bežní čitatelia Wikipédie by sa s ''&quot;hlavným článkom&quot;'' ani nemali stretnúť. Ja sa venujem článkom o majstrovstvách sveta. Čo myslíte, ktorý z týchto dvoch článkov by mal byť tzv. ''&quot;hlavný&quot;''?
:* Majstrovstvá sveta v hokeji 2026
:* Majstrovstvá sveta v hokeji 2026 - 4. divízia
:Logicky by to mal byť ten prvý, ten vyzerá taký nadradenejší, lenže ja vždy do takýchto nadradených článkov vkladám šablónu {{tl|Hlavný článok}} s odkazom na podrobnejší článok o nižšej divízii. A do článku o nižšej divízii vkladám šablónu {{tl|Pozri aj}} s odkazom na nadradený článok. To je tiež dosť na nič. {{tl|Pozri aj}} by sa malo používať na odkazy na rovnocenné články. Zišlo by sa tento systém poriadne prepracovať... [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 14:07, 27. január 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-05&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W05&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/05|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Nadace Wikimedia vyzývá k zasílání komentářů k [[m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council/Year1 Reflections and Proposed Way Forward 2026 Update|navrhované budoucnosti]] [[:m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council|Poradní rady pro produkty a technologie]] (PTAC) do 28. února.
* Všichni zaregistrovaní uživatelé odteď mohou pro [[m:Special:MyLanguage/Help:Two-factor authentication|dvoufaktorové ověřování]] (2FA) používat přístupové klíče. Přístupové klíče jsou jednoduchým způsobem přihlášení bez použití druhého zařízení. Ověřují identitu uživatele pomocí otisku prstu, skenu obličeje nebo PIN kódu. Chcete-li nastavit přístupový klíč, nejprve nastavte běžnou metodu 2FA. V současné době musí uživatelé pro přihlášení pomocí přístupového klíče použít také heslo. Později v tomto čtvrtletí přihlášování bez hesla umožní uživatelům přihlásit se jediným kliknutím a přístupovým klíčem. Uživatelé s pokročilými právy budou dále muset mít povolenou 2FA. Toto je součástí projektu [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security|Zabezpečení účtu]].
* Neregistrovaní přispěvatelé na blokovaných IP adresách nebo jejich rozsazích odteď mohou na wiki komunikovat a odvolat se proti zablokování vytvořením dočasného účtu a odvolání se na jeho diskusní stránce, pokud není nastavena volba „zabránit tomuto uživateli v úpravě jeho vlastní diskusní stránky“. Tím se řeší problém s odhlášenými uživateli, kteří nemohou použít výchozí proces odblokování prostřednictvím diskusní stránky uživatele. [https://phabricator.wikimedia.org/T398673]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:20|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:20}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:20}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:20|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:20|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl na stránce pro správu metod dvoufaktorového ověřování (2FA) aktualizován jejich popis. Nyní je přehlednější a pro uživatele snáze pochopitelný a použitelný. [https://phabricator.wikimedia.org/T332385]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Do filtrů zneužití (AbuseFilter) byla přidána nová proměnná &lt;code&gt;account_type&lt;/code&gt;, která umožňuje spolehlivě určit typ účtu vytvářeného při akcích &lt;code&gt;createaccount&lt;/code&gt; a &lt;code&gt;autocreateaccount&lt;/code&gt;. V rámci této změny byla proměnná &lt;code&gt;accountname&lt;/code&gt; přejmenována na &lt;code&gt;account_name&lt;/code&gt; a proměnná &lt;code&gt;accountname&lt;/code&gt; je nyní zastaralá. Správci filtrů zneužití by měli aktualizovat všechny filtry, které používají vlastní kontrolu typu účtu nebo zastaralou proměnnou. [https://phabricator.wikimedia.org/T414049]
* Náhledy obrázků, které jsou vyžadovány v nestandardních velikostech a použitím nestandardní metody, jako jsou přímé požadavky na &lt;code dir=ltr&gt;&lt;nowiki&gt;upload.wikimedia.org/…&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, přestanou v blízké budoucnosti fungovat. Tato změna má zabránit pokračujícímu externímu zneužívání ze strany webových scraperů a botů. Někteří uživatelé s vlastním CSS/JS, správci rozhraní, kteří mohou opravovat udělátka a lokální skiny, a autoři nástrojů budou muset aktualizovat svůj kód tak, aby používal standardní velikosti náhledů. [[phab:T414805|Podrobnosti, odkazy na vyhledávání a příklady, jak je opravit, jsou k dispozici v tasku]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.13|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/05|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W05&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 21:17, 26. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29969530 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-06&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W06&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/06|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Funkce „{{int:pageinfo-toolboxlink}}“, pomocí níž lze ověřit informace o stránce ([{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=info}} příklad]), nyní automaticky zobrazuje obsah. Pokud uživatelé lokálně vytvořili stránku [[MediaWiki:Pageinfo-header]], lze ji nyní odstranit. [https://phabricator.wikimedia.org/T363726]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:21|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:21}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:21}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:21|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:21|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například VisualEditor dříve přidával ztučnění nebo kurzivu do popisů odkazů, což činilo wikikód zbytečně složitým. Problém je nyní vyřešen. [https://phabricator.wikimedia.org/T409669]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Dne 20. ledna nebyl vytvořen XML dump. Odteď budou dumpy navíc generovány pouze jednou za měsíc. [https://phabricator.wikimedia.org/T414389]
* Tým MediaWiki Interfaces ukončil podporu všech transformačních endpointů [https://www.mediawiki.org/wiki/Special:MyLanguage/API:REST%20API MediaWiki REST API] končících lomítkem. Všichni uživatelé API, kteří se momentálně dotazují těch koncových bodů, jsou vyzýváni k migraci na verze bez lomítka na konci. Pokud máte nějaké otázky nebo zaznamenáváte jakékoliv problémy, vytvořte prosím ve Phabricatoru tiket na [https://phabricator.wikimedia.org/project/view/6931/ nástěnce #MW-Interfaces-Team].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.14|MediaWiki]]

'''Novinka týdne'''
* Uživatelům připomínáme, že nadace Wikimedia sdílela na [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027/Product &amp; Technology OKRs|Meta-Wiki]] a ''[[diffblog:2025/12/10/shaping-wikimedia-foundations-2026-2027-annual-goals-key-questions-for-the-wikimedia-movement/|Diffu]]'' několik směrodatných otázek pro roční plán na období červenec 2026 – červen 2027. Tyto otázky se zaměřují na globální trendy, rychlejší a zdravější experimentování, lepší podporu pro nováčky, posílení editorů a pokročilých uživatelů, zlepšení spolupráce napříč projekty a rozšiřování a udržení čtenářstva. Zpětná vazba a nápady jsou vítány na [[m:Talk:Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027|diskusní stránce]].

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/06|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W06&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 17:43, 2. február 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30000986 --&gt;

== Odstránenie článkov ==

Žiadam a prosím Vás o okamžité zmazanie všetkých článkov ktoré som na Wikipédií vytvoril a o zmazanie všetkých editácií ktoré som na Wikipédií spravil. --[[Redaktor:Slovak redactor|Slovak redactor]] ([[Diskusia s redaktorom:Slovak redactor|diskusia]]) 03:56, 9. február 2026 (UTC)

:{{re|Slovak redactor|s=1}} Už to bolo N-krát preberané: zmazanie príspevkov konkrétneho redaktora v hlavnom mennom priestore (ani vytvorených čl., ani úprav článkov) nie na Wikipédii možné – s každým jedným uložením si deklaroval súhlas s neodvolateľným zverejnením príspevku za podmienok tunajších licencií. Zmazanie redaktorského konta rovnako nie, maximum je „zmiznutie“ cez [[Special:GlobalVanishRequest]] (viď aj [[:meta:Account vanishing]]). S ohľadom na opakovaný charakter týchto žiadostí, viackrát aj v kombinácii s osobnými útokmi a vyhrážaním sa, odporúčam skôr vyhľadanie odbornej pomoci. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:32, 9. február 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-07&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W07&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/07|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* [[File:Maki-gift-15.svg|12px|link=|class=skin-invert|Z průzkumu přání]] Přihlášení přispěvatelé, kteří si spravují rozsáhlé nebo složité seznamy sledovaných stránek, nyní mohou pomocí nové funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Watchlist labels|Štítky sledovaných stránek]] organizovat a filtrovat sledované stránky tak, aby se zlepšily jejich pracovní postupy. Přidáním vlastních štítků (například: stránky, které jste vytvořili, stránky monitorované kvůli vandalismu nebo diskusní stránky) mohou uživatelé rychleji identifikovat, co vyžaduje pozornost, snížit kognitivní zátěž a reagovat efektivněji. Tímto se zlepšuje použitelnost seznamu sledovaných stránek, zejména pro vysoce aktivní editory.
* Nová funkce dostupná na [[Special:Contributions|Speciální:Příspěvky]] zobrazuje [[mw:Special:MyLanguage/Trust and Safety Product/Temporary Accounts|dočasné účty]], které pravděpodobně provozuje stejná osoba, a tím usnadňuje patrolu. Během kontroly příspěvků dočasného účtu mohou odteď uživatelé s přístupem k IP adresám dočasných účtů vidět přehled příspěvků ze souvisejících dočasných účtů. Funkce vyhledá všechny IP adresy přidružené k danému dočasnému účtu v rámci doby uchovávání dat a zobrazí všechny příspěvky všech dočasných účtů, které tyto IP adresy používaly. [[mw:Special:MyLanguage/Trust and Safety Product/Temporary Accounts#February 2026: Improvements to the patroller tooling|Více informací]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T415674] 
* Když si editoři prohlížejí náhled úpravy wikitextu, upozornění, že vidí pouze náhled (které se zobrazuje v horní části), má nyní šedé/neutrální pozadí místo žlutého/varovného pozadí. Díky tomu je poznámku k náhledu snazší odlišit od skutečných varování (například na konflikt editace nebo problematický cíl přesměrování), která se nyní budou zobrazovat v samostatných varovných nebo chybových rámečcích. [https://phabricator.wikimedia.org/T414742]
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] se neustále vylepšuje – odteď správně podporuje více než jeden web Wikibase, například [[d:|Wikidata]] i [[testwikidata:|testwikidata]]. Kromě toho byly opraveny problémy se směrem textu pro uživatele, kteří Wikidata nebo jiné weby na Wikibase preferují v jazycích psaných zprava doleva (RTL). [https://phabricator.wikimedia.org/T415440][https://phabricator.wikimedia.org/T415458]
* Automatické „magické odkazy“ na ISBN, RFC a čísla PMID jsou kvůli neflexibilitě a problémům s lokalizací [[mw:Special:MyLanguage/Help:Magic links|ve wikitextu od roku 2021 označeny jako zastaralé]]. Několika wiki se magické odkazy RFC a PMID podařilo nahradit ekvivalentními externími odkazy, ale k nahrazení funkcionality magického odkazu na ISBN byla často vyžadována šablona. Nyní je k dispozici nová [[mw:Special:MyLanguage/Help:Magic words#isbn|zabudovaná funkce parseru]] &lt;code dir=ltr&gt;&lt;nowiki&gt;{{#isbn}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, která poskytuje základní funkcionalitu magického odkazu na ISBN. Díky tomu je pro wiki, které chtějí opustit zastaralou funkci magických odkazů, snazší tak učinit. [https://phabricator.wikimedia.org/T145604]
* Vytvořeny jsou dvě nové wiki: 
** {{int:project-localized-name-group-wikipedia}} v jazyce [[d:Q35401|jju]] ([[w:kaj:|&lt;code&gt;w:kaj:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T413283]
** {{int:project-localized-name-group-wikipedia}} v jazyce [[d:Q1186896|pipil]] (Nahuat) ([[w:ppl:|&lt;code&gt;w:ppl:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T413273]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]]. 

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Byla vytvořena nová globální uživatelská skupina: [[{{int:grouppage-local-bot}}|{{int:group-local-bot}}]]. Software ji bude používat interně, aby umožnil komunitním robotům obejít limity rychlosti, které se vztahují na [[w:cs:Web scraping|web scrapery]]. Účty, které jsou schváleny jako roboti na alespoň jednom projektu Wikimedia, budou automaticky přidány do této skupiny. Jejich uživatelská oprávnění se tímto nezmění. [https://phabricator.wikimedia.org/T415588]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.15|MediaWiki]]

'''Setkání a události'''
* Od 25. do 27. března se v Salt Lake City, USA koná [[mw:Special:MyLanguage/MediaWiki Users and Developers Conference Spring 2026|MediaWiki Users and Developers Conference, Spring 2026]]. Tuto událost pořádá komunita kolem MediaWiki pro třetí strany. Můžete navrhovat přednášky a registrovat se k účasti. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/AZBWVI46SDEB65PGR5J6E4TYOQQEZXM7/]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/07|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W07&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 23:30, 9. február 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30026671 --&gt;

== Fintické svahy (mapa) ==

Chcel by som nahlásiť, že na stránke [[Fintické svahy]] zobrazuje zle mapku. Tam je nesprávna mapka územia a zobrazuje tam územie pre [[Fintické svahy (prírodná rezervácia)]]. --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 19:03, 12. február 2026 (UTC)
:{{re|Dušan Kreheľ|s=1}} Bolo to prelinkované naopak, prehodil som to na strane OSM aj WD [https://www.openstreetmap.org/changeset/178475843][https://www.wikidata.org/w/index.php?diff=2462951209][https://www.wikidata.org/w/index.php?diff=2462951314], nejaký čas potrvá, kým sa to spropaguje do dát, ktoré používa Kartographer pre zvýrazňovanie v tunajších mapkách &lt;s&gt;(plus zvýraznená bude finálne zrejme len relácia, tzn. to [[Fintické svahy|väčšie úzmie]])&lt;/s&gt;. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:32, 12. február 2026 (UTC)
:Ok, tak zvýrazňujú sa obe. Bol som v tom, že som z {{tl|Geobox mapframe check}} odstránil zobrazovanie obrysu v prípade prítomnosti len [[:d:Property:P10689|OSM way ID]] na WD (tzn. nie [[d:Property:P402|relácie]]), no problém s tým bol zrejme hlavne pri líniových objektoch (vodné toky, kanály, cesty, trate), pri plošných to zjavne zvýrazňuje aj keď je dotyčná vec na OSM reprezentovaná len líniou bez relácie. Na druhej strane, pri budovách (posledne konkrétne múzeá a školy) s tým tuším problém bol, tak neviem. Alebo tam možno medzičasom niečo fixli. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:49, 12. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]: Hm, ak kliknem na stránke [[Fintické svahy]] na roztiahnuť na celé okno, tak tam vidím národnú prírodnú rezerváciu. --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 02:00, 13. február 2026 (UTC)
::{{re|Dušan Kreheľ|s=1}} Tam treba len trpezlivosť, je to systém s [[:en:eventual consistency|eventuálnou konzistenciou]], časť kešovaných dát sa neinvaliduje explicitne a ani doby platnosti jednotlivých keší nie sú zladené – PNG náhľady mapiek sa invalidujú po rádovo desiatkach minút, ale geo polygóny pre vykreslenie obrysu v interaktívnej fullscreen mape, asociované s Wikidata Qn idčkami tých čl. [https://maps.wikimedia.org/geoshape?getgeojson=1&amp;ids=Q20860409], tie majú zjavne dlhšiu platnosť. Momentálne už vyzerá, že to konzistentne vracia aktuálne verzie (s premietnutými včerajšími zásahmi na strane WD a OSM). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:20, 13. február 2026 (UTC)
::Už je to to ok, i na celé okno.
::{{Hotovo}} --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 12:31, 13. február 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-08&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W08&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/08|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Site Reliability Engineering|Tým SRE]] provede vyčištění instance [[m:Special:MyLanguage/Etherpad|Etherpadu]] při Wikimedia, webového editoru pro společné úpravy dokumentů v reálném čase. Všechny Etherpady budou po 30. dubnu 2026 trvale smazány – pokud v té době stále probíhají migrační projekty, tým může datum v jednotlivých případech přehodnotit. Vytvořte si prosím lokální zálohy veškerého obsahu, který si chcete ponechat, protože smazaná data nebude možné obnovit. Toto čištění pomáhá zmenšit velikost databáze a snížit zátěž infrastruktury. Etherpad bude i nadále podporovat spolupráci v reálném čase, ale neměl by být dlouhodobým úložištěm. V budoucnu mohou proběhnout další čištění bez předchozího upozornění. [https://phabricator.wikimedia.org/T415237]

'''Novinky pro editory'''
* Tým Information Retrieval spustí [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Information Retrieval/Phase 1|experiment s mobilní aplikací pro Android]], který testuje hybridní vyhledávací možnosti, které zvládnou jak dotazy sémantické, tak i dotazy s klíčovými slovy. Vylepšení vyhledávání v rámci platformy umožní čtenářům snadněji najít to, co hledají, přímo na Wikipedii. Experiment bude nejprve spuštěn koncem února na řecké Wikipedii a v březnu bude následovat anglická, francouzská a portugalská verze. [https://diff.wikimedia.org/2026/01/08/semantic-search-making-it-easier-to-find-the-information-readers-want/ Více informací] na blogu Diff. [https://www.mediawiki.org/wiki/Readers/Information_Retrieval]
* Tým Reader Growth spustí pro uživatele mobilního webu [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth/WE3.10.2 Mobile Table of Contents|experiment]], který přidá obsah a automaticky rozbalí všechny sekce článků, aby se dozvěděl více o problémech s navigací, se kterými se potýkají. Test bude k dispozici na Wikipediích v arabštině, čínštině, angličtině, francouzštině, indonéštině a vietnamštině.
* Dříve se celoprojektová oznámení ([[{{ns:8}}:Sitenotice]] a [[{{ns:8}}:Anonnotice]]) zobrazovala pouze na desktopové verzi. Odteď se budou zobrazovat na všech platformách. Uživatelé mobilních zařízení nyní uvidí tato oznámení a budou o nich informováni. Správci webu by měli být připraveni otestovat a opravit oznámení na mobilních zařízeních, aby se zabránilo narušením článkům. Pro jejich potlačení mohou správci rozhraní do souboru [[{{ns:8}}:Minerva.css]] přidat kód &lt;code dir=&quot;ltr&quot;&gt;#siteNotice { display: none; }&lt;/code&gt;. [https://phabricator.wikimedia.org/T138572][https://phabricator.wikimedia.org/T416644]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:19|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:19}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:19}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:19|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:19|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém na [[Special:RecentChanges|Speciální:Poslední změny]]. Dříve kliknutí na tlačítko Skrýt v aktivních filtrech způsobovalo zmizení tlačítka „zobrazit nové změny od…“, ačkoli mělo zůstat zobrazené. Tlačítko se nyní chová podle očekávání. [https://phabricator.wikimedia.org/T406339]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Nyní je k dispozici nová dokumentace, která editorům pomáhá ladit funkce vyhledávání na webu. Podporuje řešení problémů, když se stránky nezobrazují ve výsledcích, pořadí se zdá neočekávané nebo potřebujete zkontrolovat, jaký obsah je indexován, což usnadňuje pochopení a analýzu chování při vyhledávání. [[mw:Help:CirrusSearch/Debug|Více informací]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T411169]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.16|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/08|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W08&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:17, 16. február 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30086330 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-09&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W09&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/09|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* [[mw:Special:MyLanguage/Edit check/Reference Check|Kontrola reference]] byla nasazena na anglickou Wikipedii, čímž bylo dokončeno nasazování na všechny Wikipedie. Tato funkce vyzve nováčky před publikováním nového obsahu k přidání citace, což pomáhá snížit obvyklé reverty související s citacemi a zlepšit ověřitelnost. V A/B testování byl dopad značný: nováčci, u kterých byla provedena kontrola referencí, měli přibližně 2,2krát vyšší pravděpodobnost, že přidají citaci na počítači, a asi 17,5krát vyšší pravděpodobnost na mobilním webu. [https://analytics.wikimedia.org/published/reports/editing/reference_check_ab_test_report_final_2025.html]
'''Novinky pro editory'''
* Rozšíření [[mw:Special:MyLanguage/Extension:InterwikiSorting|InterwikiSorting]], které umožňovalo [[m:Special:MyLanguage/Interwiki sorting order|řazení interwiki odkazů]], bylo z Wikipedie odstraněno. V důsledku toho se editorům, kteří povolili řazení interwiki odkazů v nekompaktním režimu (formát úplného seznamu), nyní zobrazí odkazy v novém pořadí. Odkazy budou dále seřazeny abecedně podle jazykového kódu. [https://phabricator.wikimedia.org/T253764]
* Koncem tohoto týdne si lidé, kteří upravují sekci stránky pomocí mobilního vizuálního editoru, všimnou nového tlačítka „Upravit celou stránku“. Po klepnutí na něj budou moci upravit celý článek. To je užitečné, když se požadovaná změna má provést mimo sekci, kterou jste původně otevřeli. [https://phabricator.wikimedia.org/T387175][https://phabricator.wikimedia.org/T409112]
* [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience|Tým Reader Experience]] vyzývá editory, aby na základě svých zkušeností s fungováním na počítači a mobilních zařízeních posoudili, zda by tmavý režim měl být na jejich wiki stále považován za „beta verzi“. Pokud budete funkci považovat za vyspělou, můžete aktualizovat zprávy rozhraní &lt;code dir=ltr&gt;MediaWiki:skin-theme-description&lt;/code&gt; a &lt;code dir=ltr&gt;MediaWiki:Vector-night-mode-beta-tag&lt;/code&gt; a dát tak najevo, že tmavý režim je připraven a již není považován za beta verzi.
* Všem uživatelům aplikace Wikipedie pro iOS (verze 7.9.0 a novější) je nyní k dispozici vylepšená záložka [[mw:Wikimedia_Apps/Team/iOS/Activity_Tab|Aktivita]], která zobrazuje uživatelské statistiky. Po dřívějším A/B testování, které prokázalo vyšší míru vytváření účtů mezi uživateli s přístupem k této funkci, byla tato záložka spolu s několika aktualizacemi zpřístupněna 100 % uživatelů. Záložka Aktivita nyní zobrazuje upravené články na časové ose, nabízí statistiky dopadu úprav, jako je počet příspěvků a trendy zobrazení článků, a možnosti přizpůsobení pro zlepšení uživatelského prostředí v aplikaci.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:21|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:21}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:21}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:21|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:21|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba, která bránila fungování [[mw:Special:MyLanguage/Extension:DiscussionTools|diskusních nástrojů]] na mobilních zařízeních, a byla tak obnovena jejich funkčnost. [https://phabricator.wikimedia.org/T415303]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] se neustále vylepšuje. Posledním vylepšením je přidání [[mw:Extension:GlobalWatchlist#hook|nového háčku]], &lt;code dir=ltr&gt;ext.globalwatchlist.rebuild&lt;/code&gt;, který se spustí po každém obnovení seznamu změn. Díky tomu je možné na speciální stránce spouštět udělátka a uživatelské skripty. [https://phabricator.wikimedia.org/T275159]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.17|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/09|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W09&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:03, 23. február 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30119102 --&gt;

== Zoznam SD objektov 2 ==

Ahojte. Dalo by sa niečo urobiť s tým, aby stránka [[Zoznam SD objektov 2]] fungovala / načítala sa? Neviem či to súvisí s dĺžkou článku alebo niečím iným, ale vyhadzuje mi to Service Temporarily Unavailable (i po viacerých pokusoch). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:21, 26. február 2026 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} wget tiež nefunguje, ale cez pywikibota sa k tomu dostať dá. Podľa toho to vyerá, že to má asi 1,5 MB; môže to byť tým? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:29, 26. február 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Inak [[Špeciálne:DlhéStránky]] ukazuje dĺžku [1 178 385 bajtov]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:31, 26. február 2026 (UTC)
:Áno, súvisí to s dĺžkou, resp. technickou komplexitou (množstvo substitúcií šablón a iných výpočtovo náročnejších krokov), vo väčšine prípadov v kombinácii s [[mw:Parsoid/Parser_Unification|novým parserom]], ktorý okrem množstva iných nedostatkov (resp. teda presnejšie odlišností od starého), má aj vyššie nároky na zdroje a zvyčajne horšiu perf., takže určitá časť komplexnejších stránok sa už v limite nevyrendruje. Riešením by bolo niečo z nasledovného:
:* re-import, s rozdelenim na menšie časti
:* re-import vo forme prostej tabuľky namiesto šablónovej skladačky (má nevýhodu horšej upraviteľnosti formy uvedenia položky)
:* dodatočné manuálne alebo strojové rozdelenie na menšie časti
:* generovanie cez SPARQL priamo z Wikiúdajov (podobne ako trebárs zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]]), aj v tomoto prípade by ale bolo potrebné delenie na najak zvolené dobre definované časti
:S ohľadom na význam toho zoznamu v kontexte skwiki nemám ambíciu sa tomu venovať. Plus ping [[Redaktor:Wizzard|Wizzard]], ako zakladateľ týchto zoznamov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:39, 26. február 2026 (UTC)
::{{Re|Teslaton}} Dík za info. Myslím, že najlepším riešením - čítaj: najmenej pracným pre nás vzhľadom na významnosť stránky, ako píšeš - je manuálne rozdelenie na niekoľko menších zoznamov. Alternatívna otázka je celková validita týchto zoznamov a to, či by sme ich nemali jednoducho úplne zmazať. Druhá stránka na zozname od Fillosa, [[Zoznam SD objektov -03 2501-5763]], sa síce načíta, ale je to prakticky needitovateľné. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:51, 26. február 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-10&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W10&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/10|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 25/Easter egg experiments|Narozeninový režim]] (25 let Wikipedie) je nyní spuštěný na Wikipediích v betawijštině, bretonštině, čínštině, češtině, nizozemštině, angličtině, francouzštině, gorontálštině, indonéštině, italštině, lucemburštině, madúrštině, sicilštině, španělštině, thajštině a vietnamštině! Tato časově omezená kampaň oslavuje 25 let Wikipedie s narozeninovým maskotem, Baby Globe. Po zapnutí se Baby Globe zobrazuje v [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 25/Easter egg experiments/article configuration|~2 500 článcích]] a čeká na to, až ho čtenáři objeví. Komunity se mohou rozhodnout zapnout narozeninový režim na lokální wiki získáním souhlasu od své komunity a požádáním administrátora o povolení funkce a její přizpůsobení prostřednictvím [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 25/Easter egg experiments#Community Configuration Demo|konfigurace komunity]].

'''Novinky pro editory'''
* [[:m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing|Sub-reference]], nová funkce umožňující opakované použití reference s různými podrobnostmi, byly nasazeny na švédskou a polskou Wikipedii a [[:phab:T418209|několik dalších wiki]]. Na těchto wiki a na testovací a [https://en.wikipedia.beta.wmcloud.org/wiki/Sub-referencing beta wiki] si můžete [[:m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing#test|tuto funkci vyzkoušet]]. Poznatky z první pilotní wiki, německé Wikipedie, byly [[:m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing/Learnings|publikovány ve zprávě]]. Pokud máte [[:m:Talk:WMDE Technical Wishes/Sub-referencing#Pilot wikis|zájem stát se pilotní wiki]], kontaktujte tým při Wikimedia Deutschland.
* [[mw:Special:MyLanguage/Help:Edit check#Paste check|Kontrola vložení]] bude od příštího týdne spuštěna na všech Wikipediích. Tato funkce vyzve nováčky, kteří do vizuálního editoru vkládají text, který pravděpodobně nenapsali, aby zvážili, zda tím neriskují porušení autorských práv. Kontrola vložení [[mw:Special:MyLanguage/Edit check/Tags|označuje]] všechny úpravy, kde je zobrazena, k následné kontrole. Místní správci mohou pomocí [[{{#special:EditChecks}}]] konfigurovat různé aspekty funkce. [[mw:Special:MyLanguage/Edit check/Paste Check#A/B Experiment|Výzkum]] napříč 22 wiki zjistil, že kontrola vložení vedla k 18% poklesu vrácených úprav ve srovnání s kontrolní skupinou. Překladatelé mohou [https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special%3ATranslate&amp;group=ext-visualeditor-ve-mw-editcheck&amp;filter=&amp;optional=1&amp;action=translate pomoct s lokalizací] této a souvisejících funkcí.
* Tým [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience|Reader Experience]] standardizuje uživatelské menu v pravém horním rohu pro všechny mobilní uživatele, aby se více přiblížilo prostředí na počítači. V současné době je toto uživatelské menu viditelné pouze uživatelům se zapnutým pokročilým ovládáním mobilních zařízení (AMC). Jedinou změnou je, že několik tlačítek, která se dříve nacházela v levém menu, se uživatelům, kteří nemají zapnuté AMC, přesune do pravého horního rohu. Tato změna by měla být provedena 9. března a jejím cílem je vylepšit uživatelské rozhraní. [https://phabricator.wikimedia.org/T413912]
* Počínaje týdnem od 2. března se e-maily odesílané při přidání, odebrání nebo změně e-mailové adresy účtu změní na podstatně hezčí a přehlednější HTML verzi na rozdíl od předchozího prostého textu. [https://phabricator.wikimedia.org/T410807]
* Upozornění jsou v současné době omezena na 2 000 historických záznamů na uživatele a sahají až do roku 2013, kdy byla tato funkce zavedena. Toto se změní tak, aby se ukládala pouze upozornění z posledních 5 let, ale maximálně 10 000. To pomůže s dlouhodobým stavem infrastruktury a zabrání tomu, aby novější oznámení mizela příliš brzy. [https://phabricator.wikimedia.org/T383948]
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. Nejnovější aktualizace vylepšuje zobrazování štítků. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] nyní umožňuje aktivovat [[mw:Special:MyLanguage/Manual:Language#Fallback languages|systém záložních jazyků]] pro položky Wikidat bez štítku v zobrazeném jazyce a zobrazit tyto štítky v uživatelem preferovaném jazyce Wikidat, pokud není zadán parametr URL &lt;code dir=ltr&gt;uselang=&lt;/code&gt;. [https://phabricator.wikimedia.org/T373686][https://phabricator.wikimedia.org/T416111]
* Tým aplikace Wikipedie pro Android zahájil na řecké Wikipedii beta testování [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Information Retrieval/Phase 1|hybridního vyhledávání]]. Hybridní vyhledávání dokáže zpracovat jak dotazy sémantické, tak dotazy s klíčovými slovy, což čtenářům umožňuje snadněji najít to, co hledají, přímo na Wikipedii.
* Z bezpečnostních důvodů musejí členové určitých uživatelských skupin [[m:Special:MyLanguage/Mandatory two-factor authentication for users with some extended rights|mít zapnuté dvoufázové ověřování]] (2FA). V současné době je 2FA vyžadováno pro používání skupiny, nikoli však pro členství v ní. Vzhledem k tomu, že tento model stále obsahuje určité zranitelnosti, situace se [[phab:T418580|v březnu postupně změní]]. Členové těchto skupin nebudou moci deaktivovat poslední metodu 2FA na svém účtu a nebude možné do těchto skupin přidávat uživatele bez 2FA. Uživatelé budou i nadále moct přidávat nové metody ověřování nebo je odebírat, pokud bude alespoň jedna metoda trvale povolena. V druhé polovině března budou uživatelé bez 2FA z těchto skupin odebráni. To se týká: správců centrálního oznámení, revizorů, správců rozhraní, utajovatelů, personálu Wikidat, personálu Wikifunkcí, WMF Office IT a WMF Trust &amp; Safety. Pro ostatní uživatele se nic nezmění. Harmonogram nasazení naleznete v odkazovaném tasku. [https://phabricator.wikimedia.org/T418580]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:27|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:27}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:27}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:27|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:27|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba bránící uživatelům založit instanci ve [https://www.wikibase.cloud/ Wikibase.cloud]. [https://phabricator.wikimedia.org/T416807]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Aby bylo zajištěno [[mw:Special:MyLanguage/MediaWiki Product Insights/Responsible Reuse|férové ​​využívání infrastruktury]], zavede nadace Wikimedia v průběhu příštího měsíce globální limity používání API napříč všemi našimi API. Začátkem března budou na neidentifikované požadavky z jiných zdrojů než Toolforge/WMCS a na požadavky API odeslané z webových prohlížečů uplatňovány přísnější limity. V dubnu budou uplatňovány vyšší limity na identifikovaný provoz. Tyto limity jsou záměrně nastaveny co nejvýše, aby se minimalizoval dopad na komunitu. Boti běžící v Toolforge/WMCS nebo s oprávněním uživatele bota na jakékoli wiki by prozatím neměli být ovlivněni. Všem vývojářům se však doporučuje dodržovat aktualizované osvědčené postupy. Více informací naleznete ve [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia APIs/Rate limits|Wikimedia API/Limity rychlosti]].
* Koncový bod LDF (Linked Data Fragment) služby Wikidata Query Service bude v únoru vyřazen z provozu. Tento koncový bod obsluhoval omezený provoz, který byl úspěšně migrován na jiné metody přístupu k datům, jež lépe vyhovovaly stávajícím aplikacím. Hardware používaný k provozu koncového bodu LDF bude realokován na podporu probíhajících snah o migraci backendu. [https://phabricator.wikimedia.org/T415696]
* Parsoid, nový parser, [[mw:Special:MyLanguage/Parsoid/Parser Unification/Updates|je nadále nasazován na další wiki]], což zlepšuje udržitelnost platformy a usnadňuje zavádění nových funkcí pro čtení a editaci. Parsoid je nyní výchozím parserem na 488 wiki WMF (z toho 268 Wikipediích) a nyní pokrývá více než 10 % všech zobrazení stránek Wikipedie.
* [[m:Talk:Wikimedia Enterprise#Exceptional access criteria|Byl zveřejněn]] proces a kritéria pro [[Special:MyLanguage/Wikimedia Enterprise#Access|žádosti o nadměrný přístup]] k velkoobjemovému kanálu API ''Wikimedia Enterprise'' (bezplatný pro aplikace v souladu s misí hnutí). Cílem je poskytnout uživatelům podrobnější a přehlednější dokumentaci.
* [https://techblog.wikimedia.org/ Tech Blog], blog věnovaný technické komunitě Wikimedia, [https://techblog.wikimedia.org/2026/02/24/a-tech-blog-diff/ bude přesunut] na [[diffblog:|Diff]], blog s novinkami a událostmi z komunity. Migrace by měla být dokončena v dubnu 2026, poté budou schváleny publikace nových příspěvků. Čtenáři budou mít přístup k příspěvkům – starým i novým – na úvodní stránce na adrese https://diff.wikimedia.org/techblog.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.18|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/10|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W10&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 17:51, 2. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30137798 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-11&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W11&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/11|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* Všechny wiki budou ve středu 25. března 2026 od [https://zonestamp.toolforge.org/1774450800 15:00 UTC] několik minut [[m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch|pouze pro čtení]]. Důvodem je test přepnutí serveru datového centra na záložní, [[wikitech:Deployments/Yearly calendar|který probíhá dvakrát ročně]]. Během něj se veškerý provoz webových stránek Wikimedia přesměruje z jednoho primárního datového centra do záložního, aby se otestovala dostupnost a zabránilo se přerušení služeb i v nouzových situacích.
* Minulý týden byly všechny wiki 2 hodiny pouze pro čtení a ještě déle nebyly dostupné uživatelské skripty a udělátka. Důvodem byl bezpečnostní incident, který byl mezitím vyřešen. Na odvrácení jeho opakování se pracuje. Pro aktuální informace se prosím podívejte na [[m:Steward's noticeboard#Statement on Meta about today's user script security incident|příspěvek na nástěnce stevardů]] ([[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation/Product and Technology/Product Safety and Integrity/March 2026 User Script Incident|překlady]]).

'''Novinky pro editory'''
* Uživatelé, kteří na mobilních zařízeních čelí více blokováním, odteď místo obecné zprávy uvidí zdůvodnění jednotlivých blokací zvlášť. To jim pomůže pochopit, proč jsou blokováni a jaké kroky mohou podniknout k vyřešení problému. Například uživatelé, kterých se to týká kvůli používání běžných VPN (jako je [[Special:MyLanguage/Apple iCloud Private Relay|iCloud Private Relay]]), dostanou jasnější pokyny, co je třeba udělat, aby mohli znovu začít editovat. [https://phabricator.wikimedia.org/T357118]
* V průběhu týdne bude na všech Wikipediích jako funkce v beta verzi zpřístupněn [[mw:Special:MyLanguage/VisualEditor/Suggestion Mode|Režim návrhů]] ve vizuálním editoru. Tato funkce proaktivně navrhuje různé typy akcí, které mohou lidé zvážit ke zlepšení článků na Wikipedii a dozvědět se tak o souvisejících pravidlech. Funkce je lokálně konfigurovatelná a lze ji také lokálně rozšířit o vlastní návrhy. Aktuální nastavení lze zobrazit na [[Special:EditChecks]] a jsou dostupné [[mw:Special:MyLanguage/Help:Suggestion mode#For administrators %E2%80%93 local customization|pokyny, jak mohou správci přizpůsobit]] odkazy na lokální pravidla. Funkce je propojena s [[mw:Special:MyLanguage/Help:Edit check|Kontrolou editace]], která navrhuje vylepšení, když někdo píše nový obsah. V budoucnu plánuje tým Editing vyhodnotit dopad této funkce na nováčky prostřednictvím kontrolovaného experimentu. [https://phabricator.wikimedia.org/T404600]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém, kdy se při používání zvýrazňování syntaxe CodeMirror, které usnadňuje čtení wikitextu a kódu, kurzor špatně zarovnával. Tento problém se konkrétně týkal uživatelů, kteří si ve vlastním stylopisu definovali pravidlo fontu, při vytváření nového tématu pomocí diskusních nástrojů. [https://phabricator.wikimedia.org/T418793]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Aktualizace omezení rychlosti API: Aby se zajistilo [[mw:Special:MyLanguage/MediaWiki Product Insights/Responsible Reuse|férové ​​využívání infrastruktury]], budou tento týden na požadavky, které pocházejí z prostředí mimo Toolforge/WMCS bez vyhovujícího User-Agentu, a na neověřené požadavky z webových prohlížečů zavedena globální omezení rychlosti API. Na identifikovatelný provoz budou v dubnu uplatněny vyšší limity. Boti spuštění v Toolforge/WMCS nebo s uživatelským právem bota na jakékoli wiki by prozatím neměli být ovlivněni. Všem vývojářům se však doporučuje dodržovat aktualizované osvědčené postupy. Více informací naleznete v [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia APIs/Rate limits|Wikimedia API/Limity rychlosti]].
* Bylo vydáno nové GraphQL API. Toto API bylo vyvinuto jako flexibilní alternativa k vybraným funkcím dotazovací služby Wikidat (WDQS) s cílem zlepšit zkušenosti vývojářů a efektivního přístupu k datům. Vyzkoušejte si ho a [[d:Wikidata:Wikibase GraphQL#Feedback and development|poskytněte zpětnou vazbu]]. Můžete se také [https://greatquestion.co/wikimediadeutschland/GraphQLAPI/apply přihlásit k testování použitelnosti].
* [[m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council/Unsupported Tools Working Group|Pracovní skupina PTAC pro nástroje bez podpory]] v únoru pokračovala ve vylepšování [[commons:Special:MyLanguage/Commons:Video2commons#|Video2Commons]] a věnovala se chybám s autentizací, manipulaci s velkými soubory, viditelnosti fronty úloh a jasnějšímu chování při nahrávání. V některých oblastech stále probíhají práce, včetně změn týkajících se zastaralého nahrávání na straně serveru. Přečtěte si [[m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council/Unsupported Tools Working Group#February 2026|tuto aktualizaci]], kde se dozvíte více.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.19|MediaWiki]]

'''Do hloubky'''
* Tým pro tvorbu článků zve zkušené editory Wikipedie z vybraných [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance/Pilot wikis and collaborators#Collaborators|pilotních wiki]] a zájemce z ostatních Wikipedií k vyplnění dotazníku, který je k dispozici v [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfmLeVWnxmsCbPoI_UF2jyRcn73WRGWCVPHzerXb4Cz97X_Ag/viewform angličtině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSd6rzr4XXQw8r4024fE3geTPFe13M_6w7Mitj-YJi0sOlWTAw/viewform?usp=header arabštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSdok3-RfB18lcugYTUMGkpwmqG_8p760Wv4dCXitOXOszjUDw/viewform?usp=header bengálštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfjTfYp4jEo0akA4B1e-Nfg3QZPCudUjhJzHzzDi6AHyAaMGA/viewform?usp=header japonštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLScteVoI29Aue4xc72dekk-6RYtvmMgQxzMI900UOawrFrSTWg/viewform?usp=header portugalštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSetdxnYwL3ub2vqA7awCg5hJZPMIYcDPaiTe12rY9h0GYnVlw/viewform?usp=header perštině] a [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLScNvfJF-Ot-4pzA4qAN771_0QDJ4Li19YcUsaTgSKW8Nc7U_Q/viewform?usp=header turečtině]. Vaše odpovědi pomohou týmu přizpůsobit pokyny pro méně zkušené editory a pomohou jim seznámit se s pravidly a postupy komunity při tvorbě článku. Více se dozvíte [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance|na stránce projektu]].

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/11|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W11&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 18:52, 9. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30213008 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-12&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W12&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/12|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|{{int:codemirror-beta-feature-title}}]] v beta verzi, také známá jako [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror 6]], se od listopadu 2024 používá pro zvýrazňování syntaxe wikitextu. Aby se vylepšení a nové [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror#Features|funkce]] dostaly ke všem editorům, kteří používají standardní zvýrazňovač syntaxe, opustí v květnu 2026 beta verzi. Pokud máte jakékoli dotazy nebo obavy, [[mw:Special:MyLanguage/Help talk:Extension:CodeMirror|sdílejte je prosím]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T259059]
* Některé změny v lokálních uživatelských skupinách provádějí stevardi na Meta-Wiki a tyto se zaznamenávají pouze tam. Odteď budou změny oprávnění napříč wiki zaznamenávány jak na Meta-Wiki, tak na wiki cílového uživatele, aby se usnadnil přístup k úplnému záznamu změn práv uživatele na místní wiki. Starší protokolovací záznamy o takových změnách budou doplněny v nadcházejících týdnech. [https://phabricator.wikimedia.org/T6055]
* Na wiki používajících [[m:Special:MyLanguage/Flagged Revisions|Flagged Revisions]] se dosud do počtu čekajících změn zobrazených na [[{{#Special:PendingChanges}}]] počítaly i stránky, které již nečekaly na kontrolu, protože byly ze systému odstraněny bez kontroly, např. kvůli smazání, přesunu do jiného jmenného prostoru nebo změnám v konfiguraci wiki. Počet bude odteď správný. Na některých wiki bude zobrazený počet mnohem menší než dříve. V samotném seznamu stránek by nemělo dojít ke změně. [https://phabricator.wikimedia.org/T413016]
* Kompoziční jazyk Wikifunkcí byl přepsán, což znamenalo novou verzi jazyka. Tato změna si klade za cíl zvýšit stabilitu služby snížením spotřeby paměti orchestrátorem. Toto přepsání také umožňuje podstatné snížení latence, zjednodušení kódu a lepší abstrakce, což otevře dveře pozdějšímu přidání nových funkcí. Přečtěte si více o [[f:Special:MyLanguage/Wikifunctions:Status updates/2026-03-11|změnách]].
* Uživatelé odteď mohou řadit výsledky vyhledávání abecedně podle názvu stránky. Tato aktualizace přidává další možnost pro snadnější a rychlejší vyhledávání stránek. Dříve bylo možné výsledky řadit podle data úpravy, data vytvoření nebo relevance. Chcete-li novou možnost použít, otevřete na stránce s výsledky vyhledávání „Pokročilé hledání“ a v části „Řazení“ vyberte možnost „Abecední“. [https://phabricator.wikimedia.org/T403775]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:28|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:28}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:28}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:28|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:28|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba, která bránila průvodci načítáním souboru importovat na Wikimedia Commons soubory z Flickru. [https://phabricator.wikimedia.org/T419263]
'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Byla vytvořena nová speciální stránka s názvem [[{{#special:LintTemplateErrors}}]], která zobrazuje seznam vložených stránek s nalezenými chybami lintu, aby je uživatelé mohli najít snadněji. Seznam je seřazen podle počtu vložení s chybami. Například: [[{{#special:LintTemplateErrors}}/night-mode-unaware-background-color]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T170874]
* Uživatelé funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|{{int:codemirror-beta-feature-title}}]] v beta verzi již nějakou dobu při úpravách stránek s JavaScriptem, CSS, JSONem, Vue a Lua používají pro zvýrazňování syntaxe [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror]] místo [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeEditor|CodeEditor]]. Spolu ukončením beta verze CodeMirror 6 je v plánu v květnu 2026 nahradit CodeEditor coby standardní editor pro tyto modely obsahu. [[mw:Special:MyLanguage/Help talk:Extension:CodeMirror|Zpětná vazba nebo připomínky jsou vítány]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T419332]
* JavaScriptové moduly [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror]] budou brzy aktualizovány na CodeMirror 6. Ještě před aktualizací, v červenci 2025, bylo načítání modulů &lt;code dir=ltr&gt;ext.CodeMirror&lt;/code&gt; nebo &lt;code dir=ltr&gt;ext.CodeMirror.lib&lt;/code&gt; z udělátek a uživatelských skriptů označeno jako zastaralé. Používání háčku &lt;code dir=ltr&gt;ext.CodeMirror.switch&lt;/code&gt; od března 2025 taktéž zastaralé. Přispěvatelé nyní mohou své skripty nebo udělátka upravit tak, aby byly kompatibilní s CodeMirror 6. Další informace naleznete v [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror#Gadgets and user scripts|průvodci migrací]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T373720]
* Tým MediaWiki Interfaces rozšiřuje pokrytí definic modulů REST API o [[mw:Special:MyLanguage/API:REST API/Extensions|API rozšíření]]. Moduly REST API jsou skupiny souvisejících koncových bodů, které lze nezávisle spravovat a verzovat. Odteď existují moduly pro API [https://phabricator.wikimedia.org/T414470 GrowthExperiments] a [https://phabricator.wikimedia.org/T419053 Wikifunkcí]. Vzhledem k tomu, že API rozšíření jsou migrována do této struktury, jejich dokumentace se přesune z hlavní specifikace MediaWiki OpenAPI a zobrazení REST Sandbox a bude místo toho přístupná přes volby konkrétního modulu v rozbalovací nabídce na [https://test.wikipedia.org/wiki/Special:RestSandbox REST pískovišti] (tj. [[{{#Special:RestSandbox}}]], dostupné na všech wiki projektech).
* Rozšíření [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Scribunto|Scribunto]] prostřednictvím knihovny [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Scribunto/Lua reference manual|mw.site]] poskytuje různé informace o wiki, kde je modul používán. Od minulého týdne knihovna také umožňuje [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Scribunto/Lua reference manual#mw.site.wikiId|přístup]] k [[mw:Special:MyLanguage/Manual:Wiki ID|ID wiki]], které lze použít k usnadnění údržby modulů napříč wiki. [https://phabricator.wikimedia.org/T146616]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.20|MediaWiki]]

'''Do hloubky'''
* [[m:Special:MyLanguage/Coolest Tool Award|Coolest Tool Award 2026]], oslavující vynikající komunitní nástroje, nyní přijímá nominace! Nominujte svůj oblíbený nástroj přes [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/435684?lang=en dotazník] do 23. března 2026. Více informací o ochraně osobních údajů a nakládání s údaji naleznete v [[foundation:Special:MyLanguage/Legal:Coolest_Tool_Award_2026_Survey_Privacy_Statement|prohlášení o ochraně osobních údajů průzkumu]].

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/12|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W12&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:35, 16. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30260505 --&gt;

== Request for Comment: VisualEditor automatic reference names ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
Hi, I’m Johannes from [[:m:Wikimedia Deutschland|Wikimedia Deutschland]]’s [[:m:WMDE Technical Wishes|Technical Wishes team]]. Apologies for writing in English. {{Int:Please-translate}}! We are considering to work on [[:m:Community Wishlist/W17|Community Wishlist/W17: Improve VE references' automatic names and reuse]]. This has been a long-term issue for wikitext editors (see e.g. [[:en:WP:VisualEditor/Named references]]) which has been among the top-voted wishes in several [[:m:Community Wishlist Survey|Community Wishlist Surveys]], e.g. [[:m:Community Wishlist Survey 2017/Editing/VisualEditor: Allow editing of auto-generated references before adding them|2017]], [[:m:Community Wishlist Survey 2019/Citations/VisualEditor: Allow references to be named|2019]], [[:m:Community Wishlist Survey 2022/Editing/VisualEditor should use human-like names for references|2022]] or [[:m:Community Wishlist Survey 2023/Editing/VisualEditor should use proper names for references|2023]].

We would like your input on the [[:m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Proposed solutions|solutions]] proposed on our project page: '''[[:m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names]]'''. We are considering several options, which can be combined if desired by the community.
* Changing the default pattern for automatically generated reference names (currently &lt;code&gt;&quot;:n&quot;&lt;/code&gt;, e.g. &lt;code&gt;&quot;:0&quot;&lt;/code&gt;, &lt;code&gt;&quot;:1&quot;&lt;/code&gt;...) to use the [[:mw:Help:Reference Previews#Exposed reference types|reference type]] instead (e.g. &lt;code&gt;&quot;book_reference-1&quot;&lt;/code&gt;).
* Providing a simple mechanism for communities to configure a different default name.
* Generating automatic reference names based on the [[:en:domain name|domain name]] (if it’s a web citation).
* Generating automatic reference names based on template parameters (e.g. &quot;title&quot; or &quot;last&quot;+&quot;first&quot;) – defined by the community.

=== Feedback ===
[[:m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names|Visit our project page]] to read about our proposal in detail and share your thoughts [[:m:Talk:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Request for comment|on metawiki]].

'''Please note''': We will only implement a solution if there’s clear consensus among the global community. Our intention is not to build the perfect solution, but to find a simple and lean one that alleviates the pain caused by auto generated names. We are aware that some experienced VisualEditor users might prefer an option to manually change reference names in VisualEditor, but such a UX intervention is difficult to achieve across reference types and thus out of scope for our team, we can only improve the auto-naming mechanism.
We are happy about suggestions for improving certain details of the proposed solutions. Any other feedback and alternative proposals are also welcome – even though it’s out of scope for us, it might still be relevant for future work on this topic.

Please support us interpreting consensus by clearly indicating your opinion (e.g. by using support/neutral/oppose templates). We are aware of [[:en:WP:NOTVOTE]], but given that we are facilitating this discussion with users from different wikis, potentially commenting in their native language, clearly indicating your position helps us avoid misunderstandings.

Thank you for participating!&lt;/div&gt; &lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:Johannes Richter (WMDE)|Johannes Richter (WMDE)]] ([[User talk:Johannes Richter (WMDE)|diskusia]])&lt;/bdi&gt; 11:15, 19. marec 2026 (UTC)

(This message was sent to [[:Wikipédia:Krčma/Technické]] and is being posted here due to a redirect.)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johannes Richter (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johannes_Richter_(WMDE)/MassMessageRecipients&amp;oldid=30281362 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-13&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W13&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/13|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* Uživatelé projektů Wikimedia se nyní mohou přihlašovat bez hesla pomocí klíčů. Jedná se o bezpečnou metodu, která podporuje otisk prstu, rozpoznávání obličeje nebo PIN. Díky této změně se všichni uživatelé, kteří se rozhodnou pro přihlášení bez hesla, budou moct ke svým účtům přihlašovat pomocí jakéhokoli zařízení snadněji, rychleji a bezpečněji. Nová možnost přihlášení pomocí klíče se v současné době zobrazuje jako návrh automatického vyplňování v poli uživatelského jména. Pro uživatele, kteří si již klíč zaregistrovali, bude brzy k dispozici další tlačítko [[phab:T417120|„Přihlásit se pomocí klíče“]]. Tato aktualizace zlepší zabezpečení a uživatelský zážitek. [[c:File:Passwordless_login_screencast.webm|Tento záznam obrazovky]] krok za krokem demonstruje proces přihlášení bez hesla.
* Všechny wiki budou ve středu 25. března 2026 od [https://zonestamp.toolforge.org/1774450800 15:00 UTC] několik minut [[m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch|pouze pro čtení]]. Důvodem je test přepnutí serveru datového centra na záložní, [[wikitech:Deployments/Yearly calendar|který probíhá dvakrát ročně]]. Během něj se veškerý provoz webových stránek Wikimedia přesměruje z jednoho primárního datového centra do záložního, aby se otestovala dostupnost a zabránilo se přerušení služeb i v nouzových situacích.

'''Novinky pro editory'''
* Uživatelé projektů Wikimedia si nyní pomocí [[toolforge:echo-chamber|nového nástroje na Toolforge]] mohou exportovat své notifikace starší než 5 let. Tím se zajistí, že si uživatelé uchovají své důležité notifikace a zabrání jejich ztracení kvůli plánovanému mazání notifikací starších než 5 let, jak bylo dříve oznámeno. [https://phabricator.wikimedia.org/T383948]
* Editoři Wikipedie v indonéštině, thajštině, turečtině a zjednodušené angličtině mají odteď přístup k Special:PersonalDashboard. Jedná se o [[mw:Special:MyLanguage/Moderator Tools/Dashboard|ranou verzi prostředí]], která seznamuje novější editory s pracovními postupy patroly a usnadňuje jim přechod od provádění úprav k účasti na pokročilejší moderační činnosti na jejich projektu. [https://phabricator.wikimedia.org/T402647]
* Byly provedeny dvě drobné změny v rozhraní [[Special:Block|Speciální:Blokování]]. Správci mohou odteď pomocí zvláštního přepínače v sekci Čas vypršení snadněji blokovat do odvolání. Výběrem zablokování do odvolání se také nabízí odlišná sada běžných důvodů, ze kterých lze vybírat a které lze změnit na [[MediaWiki:Ipbreason-indef-dropdown]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T401823]
* Mobilním editorům [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Account Creation Experiments#Logged-out|na několika wiki]] se odteď díky nedávným aktualizacím od týmu Growth zobrazí vylepšené upozornění na editaci bez přihlášení. Tyto změny, nasazené minulý týden, jsou součástí probíhajícího úsilí a testování o vylepšení [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Account Creation Experiments|zážitku při vytváření účtů na mobilních zařízeních]] a následné zvýšení účasti. [https://phabricator.wikimedia.org/T408484]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:36|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:36}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:36}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:36|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:36|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba, která bránila uživatelům mobilního webu v zobrazení informací o blokování, pokud byl ovlivněn více blokováními. Odteď si mohou při návštěvě Wikipedie zobrazit hlášení o všech blokováních, která se na ně momentálně vztahují.

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Obrazy (image) vytvořené pomocí Toolforge brzy získají aktualizovanou verzi buildpacků, která přinese podporu novějších verzí programovacích jazyků a další vylepšení a opravy z upstreamu. Pokud používáte Toolforge Build Service, pročtěte si nedávný e-mail z [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/cloud-announce@lists.wikimedia.org/thread/EMYTA32EV2V5SQ2JIEOD2CL66YFIZEKV/ cloud-announce] a podle potřeby aktualizujte konfiguraci buildu, aby vaše nástroje zůstaly kompatibilní. [https://wikitech.wikimedia.org/w/index.php?title=Help:Toolforge/Building_container_images&amp;oldid=2392097#Buildpack_environment_upgrade_process][https://phabricator.wikimedia.org/T380127]

* [https://api.wikimedia.org/wiki/Main_Page API Portal], wiki s dokumentací, bude v červnu 2026 ukončen. API klíče vytvořené přes API Portal budou normálně fungovat i nadále. Koncové body api.wikimedia.org budou ukončovány postupně od července 2026. Dokumentace na API Portal se přesouvá na [[mw:Wikimedia APIs|mediawiki.org]]. Více se dozvíte na [[wikitech:API Portal/Deprecation|stránce projektu]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.21|MediaWiki]]

'''Do hloubky'''
* Tým [[m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes|WMDE Technical Wishes]] zvažuje vylepšení [[m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names|automaticky generovaných názvů referencí ve vizuálním editoru]]. Podívejte se prosím na [[m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Proposed solutions|navržená řešení]] a zúčastněte se [[m:Talk:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Request for comment|žádosti o komentář]].

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/13|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W13&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 16:51, 23. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30268305 --&gt;</text>
      <sha1>gmkxbk5a3nv11kzg9gp9rpqj5kjj3j6</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189787</id>
      <parentid>8189780</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T16:43:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gitanes232</username>
        <id>142243</id>
      </contributor>
      <comment>/* Emailové adresy v infoboxoch */ odpoveď</comment>
      <origin>8189787</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="156321" sha1="h3ht194rp87oqp5hyelge4dek40ln93" xml:space="preserve">__NEWSECTIONLINK__
&lt;div style=&quot;margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; &quot;class=&quot;ui-helper-clearfix&quot;&gt;
Stôl diskusií o '''technických otázkach''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o technických veciach na Wikipédii.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite &lt;nowiki&gt;~~~~&lt;/nowiki&gt; alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]).

{{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole technické|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Technické|action=edit&amp;section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/div&gt;

{{Kaviarenské stoly}}

== Archív technických tém ==
Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.
* '''Archív:'''  [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2025|2025]]

&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Technické]]
&lt;/noinclude&gt;

== Emailové adresy v infoboxoch ==
Ahojte! [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/91.219.132.21 Rozmnožili] sa nám upozornenia na nesprávne emailové adresy v obecných infoboxoch. Dobrá príležitosť tento údaj z ib vypustiť, IMHO. Stačí mať link na web, tam sa kontakt nájde. Vypustiť by sa dalo aj telefónne číslo a fax, ktorý dnes sotva niekto používa. Čo myslíte?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:39, 17. júl 2025 (UTC)

:Tieto údaje patria na oficiálne stránky miest a obcí, nie na wikipédiu. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:31E9:ED65:2B66:AA39|2A02:AB04:27BC:6100:31E9:ED65:2B66:AA39]] 19:22, 17. júl 2025 (UTC)

:Ak by existoval verejne dostupný centrálny register, ktorého súčasťou by tie kontaktné údaje boli (a obce by mali povinnosť to tam udržiavať aktuálne), malo by ev. zmysel to odtiaľ importovať na WD a zobrazovať. Nie som si ale vedomý, že by niečo podobné v súčasnosti existovalo, ak niekto o niečom vie, dajte prípadne vedieť. Bez toho súhlasím, že je pridaná hodnota diskutabilná.
:Čisto technicky potom – dnes už je AI asistovaný web scraping v takom štádiu, že by dataset s kontaktami (email, tel.) zrejme šiel s dostatočnou spoľahlivosťou zbierať (a pravidelne, napr. raz ročne aktualizovať) aj strojovo z obecných webov a následne prezentovať vrátane korektných citácií. Encyklopedický zmysel to ale veľký nemá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:47, 17. júl 2025 (UTC)

::Navrhujem hlasovať k otázke: som za/proti odobratiu emailov, telefónnych a faxových čísel z infoboxov.
::{{Za}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:30, 8. november 2025 (UTC)
:::Niekto iný na vyjadrenie?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:10, 1. január 2026 (UTC)
::::Takže vyhadzujeme?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:59, 30. marec 2026 (UTC)
::::: osobne som {{Za}} nemyslím si, že si niekto ide dohľadávať emailový kontakt na obec práve cez wikipédiu. Súhlasím, že rovnako tam nemajú čo robiť telefónne čísla, fax, otváracie hodiny apod. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:42, 30. marec 2026 (UTC)

== Kategórie pre železničné stanice (a zastávky) podľa okresu ==
Ahojte! {{Ping|Akul59}} Nebolo by lepšie nazvať túto kategóriu Železničné stanice a zastávky? Momentálne sú do nej kategorizované aj zastávky. Myslím, že nemá zmysel kategorizovať zastávky osobitne. V článkoch o staniciach by som potom nechal kategóriu K:Kategória:Železničné stanice na Slovensku a o zastávkach K: Kategória:Železničné zastávky na Slovensku. Obdobne na krajskej úrovni. Čo myslíte?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:37, 8. november 2025 (UTC)

:Hej, ak také delenie vôbec vytvárať (čo je samo o sebe diskutabilné, za mňa vyhovuje aj súčasná [[:Kategória:Železničné stanice na Slovensku|zberná kat.]] + existujúce delenia [[:Kategória:Stavby na Slovensku podľa okresu|Stavby]] a [[:Kategória:Doprava na Slovensku podľa okresu|Doprava v okrese XY]]), asi nemá zmysel zvlášť pre stanice a zastávky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:53, 8. november 2025 (UTC)
:Nechcel som to komplikovať, a keďže ma nenapadol spoločný pojem, tak som dal stanice (v širšom slova zmysle a s predpokladaným budúcim prekategorizovávaníím súčasných staníc na zastávky) --[[Redaktor:Akul59|Akul59]] ([[Diskusia s redaktorom:Akul59|diskusia]]) 13:59, 8. november 2025 (UTC)

::Okay, počkám ešte kus a ak sa nik nevyjadrí, presuniem na [[:Kategória:Železničné stanice a zastávky podľa okresu]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:22, 8. november 2025 (UTC)

:::{{re|Jetam2|Akul59|s=1}} Rád by som počul aj názory (tvoj a ďalších) na samotnú zmysluplnosť drobenia kategorizácie SK staníc týmto okresným delením (do veľkej miery redundantným k už existujúcim deleniam). Bol by som s tým OK, ak by súbežne zostali kategorizané aj na kope v zbernej (resp. zberných – zastávky, stanice), obávam sa ale, že ich ľudia budú mať následne tendenciu zo zberných vyraďovať, viď napr. edit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7083793] (zhrnutie „op“ akože asi má ísť o „opravu“ niečoho). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 8. november 2025 (UTC)

::::Myslím, že ich už je počtom dosť na to, aby sme mohli kategórie zjemniť. Výhľadovo ich bude ešte viacej, myslím, že sa čoskoro dostaneme do keď budú mať aspoň každá stanica (ak nie zastávka) svoj článok. Druhá výhoda je priame prepojenie s Commons kde sú kategórie týmto spôsobom už organizované. K tendencii vyhadzovať: asi sa tomu úplne nevyhneme, ale nemal by to byť dôvod proti zmene. {{Ping|Lalina}} môžme upozorniť na nevhodnú „opravu“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:40, 8. november 2025 (UTC)

:::::V [[:Kategória:Železničné stanice na Slovensku|jednej]] je 175, [[:Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|v druhej]] 48 čl., obe sa zmestia na jednu obrazovku bez stránkovania. Slovensko je mikroštátik s obyvateľstvom jedného väčšieho mesta, je bizár hrať sa tu na delenia každej jednotlivej vtákoviny do 79 okresov (o 3k obciach, každá s vlastným obecným úradom nehovoriac).
:::::Resp. aj opačný pohľad: keď si vezmem aj niektorý z väčších okresov (rozlohou aj populačne), napr. [[Levice (okres)|Levice]], už súčasné okresné kategórie [[:Kategória:Doprava v okrese Levice|doprava]] a [[:Kategória:Stavby v okrese Levice|stavby]] sú poloprázdne. Tak načo v takomto stave generovať ďalšie, ešte špecifickejšie delenia?
:::::Na wiki dlhoročne chýba jednoduchá integrovaná možnosť prekliku na deep zoznam článkov v kategórii a jej podkategóriách do nejakej hĺbky, riešia to len externé nástroje, čo je ale mimo horizont bežného návštevníka. Z toho pohľadu má zmysel drobiť (so zrušením súhrnného pohľadu) len skutočne objemné kategórie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 8. november 2025 (UTC)
::::::IMHO zmysel deliť má. Je pravda, že Slovensko nie je v globálnom kontexte veľký štát a okresov a obcí je možno priveľa atď. Ale takáto je situácia a mali by sme ju reflektovať. Nepovedal by som, že tie levické kategórie sú poloprázdne. Je to bežná úroveň naplnenia. Porovnaj aj kategórie kostolov podľa okresu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:53, 11. november 2025 (UTC)
:::::::{{re|Jetam2|s=1}} Má, pokrývali to ale aj v doterajšom stave už dve okresné delenia, obe dostatočne riedke na to, aby bolo potrebné ich ďalej štruktúrovať. Ale nech, nejdem na to ďalej plytvať časom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:02, 11. november 2025 (UTC)

Akul zjavne v dopĺňaní pokračuje bez ohľadu na prebiehajúcu diskusiu – čo je svojský prístup, ale budiž. Šlo by to spáchať aj strojovo, ale budiž. Bude to treba popresúvať a prekategorizovať, ale budiž. Nemám čas ani energiu viesť tu jalové boje o kktiny a nikoho ďalšieho to zjavne nezaujíma. V každom prípade, tvar ''„Železničné stanice a zastávky v okrese XY“'' má tú výhodu, že zachová dôvod ponechať aj radenie do zberných kategórií pre [[:Kategória:Železničné stanice na Slovensku|stanice]] a [[:Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|zastávky]]. Takže hej, ak nebude zásadnejšia výhrada, perspektívne tie kat. strojovo popresúvam a heslá prekategorizujem. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:02, 11. november 2025 (UTC)

Resp. je potom otázka, či by to nemala byť už skôr kat. ''„Železničná doprava v okrese XY“'', kde by boli pokope stanice, zastávky, aj trate v okrese (lebo takto trate zostávajú v doprave a len stanice a zastávky sú vyčlenené do samostatnej pokdat., čo je divný aspekt). Aj tak mi ale príde, že najrozumnejšie pri súčasnej zaplnenosti by bolo zotrvať pri doterajšom delení na stavby a dopravu, vyčleňovanie železničnej je nadbytočné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:28, 11. november 2025 (UTC)

:To by mohla byť rozumná alternatíva. Nevýhodou je neexistujúce prepojenie na Commons (okrem dvoch okresov). Výhodou zahrnutie tratí, ktoré sú inak mimo. Ale treba premyslieť kľúč radenia, nech všetko nie je pod Ž.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:49, 11. november 2025 (UTC)

::Hej, rozumná alternatíva k veci, do ktorej vôbec nebolo potrebné sa púšťať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:04, 11. november 2025 (UTC)
:::Nesúhlasím úplne s tým, že nemá zmysel robiť niektoré kategorizácie len preto, lebo tam je málo stránok (to by nemalo zmysel zakladať väčšinu nových kategórií kvôli jednej stránke). Či má zmysel práve stanice+zastávky deliť alebo či to radšej dať do &quot;''Železničná doprava v okrese XY''&quot;, ako navrhuje Teslaton, si istý nie som; je ale fakt, že takto možno napojiť mnohé veci na Commons. Predsa len je skwiki súčasťou väčšieho ekosystému vecí - nevraviac o tom, že existujú [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Plave%C4%8D_(train_station) staré kategórie na Commons a fotky v nich], ktoré nepridali Slováci (i.e. to nie je len náš vrtoch). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:49, 11. november 2025 (UTC)
::::Btw {{Re|Teslaton}}, nebolo by lepšie namiesto &quot;''čo je svojský prístup, ale budiž''&quot; napísať &quot;''{{Re|Akul59}} bolo by fajn s úpravami počkať, až sa situácia vyrieši, pretože komplikuješ potenciálne riešenie situácie''&quot;? (Akul59, to platí i pre prípadné iné rozriešené konverzácie.) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:59, 11. november 2025 (UTC)
::::Súčasné dopravné okresné kat. 1:1 korešpondenciu s Commons kategóriami ([[:commons:Category:Transport in Slovakia by district]]) majú. Dtto potom články jednotlivých staníc. To že na Commonse existujú nejaké ešte podrobnejšie medziľahlé delenia (stanice, mosty, cesty, EČV), nemá prečo byť samo o sebe dôvodom snažiť sa generovať rovnako podrobné delenia aj tu. Výsledok je, že keď človek chce získať nejaký ucelenejší obraz o tom, čo &quot;dopravné&quot; sa v dotyčnom okrese nachádza, je nútený pretraverzovať desiatky takmer prázdnych podkategórií, každá s jednotkami ks zaradených hesiel. Bez patričných nástrojov, ktoré by od toho človeka ev. odtienili, je toto dokonale kontraproduktívna granularita pre projekt ako skwiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:16, 11. november 2025 (UTC)
:::::Píšeš to i s prihliadnutím na vznik ďalších článkov o staniciach a zástavkách. Desiatky kategórií preklikovať nebude treba, bavíme sa zatiaľ o jednej. Keby sme aj nasledovali Commons tak by sme mali možno poltucta kategórií, možno desať, nie desiatky ako píšeš. No na druhej strane, s argumentom granuláciou čiastočne súhlasím.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:22, 13. november 2025 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-46&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W46&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/46|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
[[File:Talk pages default look (April 2023).jpg|thumb|alt=Snímek obrazovky vizuálních vylepšení diskusních stránek|Příklad diskusní stránky s novým designem, ve francouzštině.]]
* Od 12. listopadu zaznamenají uživatelé na [[Phab:T379264|některých Wikipediích]] změnu [[m:Special:MyLanguage/Talk pages project/Feature summary#Usability improvements|vzhledu diskusních stránek]]. Tato změna designu dorazila už na [[phab:T392121|skoro všechny wiki]]; na [[phab:T409297|anglickou Wikipedii]] dorazí později. Můžete si přečíst více [[diffblog:2024/05/02/making-talk-pages-better-for-everyone/|na ''Diffu'']]. Uživatelé si mohou tuto změnu vypnout [[Special:Preferences#mw-prefsection-editing|ve svém nastavení]] pod „{{int:discussiontools-preference-visualenhancements}}“. [https://phabricator.wikimedia.org/T379264]
* MediaWiki odteď dovede automaticky zobrazit [[mw:Special:MyLanguage/Help:Protection indicators|indikátor stránky]], pokud je stránka uzamčená. Tato funkce je ve výchozím nastavení vypnutá. Lze ji aktivovat [[m:Special:MyLanguage/Requesting wiki configuration changes|na žádost komunity]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T12347]
* Použití tlačítek „{{int:showpreview}}“ nebo „{{int:showdiff}}“ v editoru wikitextu bude odteď přenášet určité parametry URL jako „[[mw:Special:MyLanguage/Manual:Parameters to index.php#useskin|useskin]]“, „[[mw:Special:MyLanguage/Manual:Parameters to index.php#uselang|uselang]]“ a „[[mw:Special:MyLanguage/Help:Section#Editing sections|section]]“. Tato aktualizace také vyřeší problém, kdy pokud prohlížeč havaroval při zobrazení náhledu změn konkrétní kapitoly, uložení této úpravy mohlo přepsat celou stránku obsahem pouze této kapitoly. [https://phabricator.wikimedia.org/T62744][https://phabricator.wikimedia.org/T24029][https://phabricator.wikimedia.org/T155097]
* Na Wikicestách lze [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:Kartographer#Markers and counters|v textu článků používat barevné mapové značky]]. Text těchto značek se odteď bude zobrazovat černý nebo bílý v závislosti na kontrastu místo vždy bílého textu. Lokální záplaty řešící problém lze nyní odstranit. [https://phabricator.wikimedia.org/T369454]
* Karta Aktivita v aplikaci Wikipedie pro Android je nyní k dispozici všem uživatelům. Nová karta nabízí personalizované informace o aktivitách čtení, úprav a darování a zároveň zjednodušuje navigaci a činí používání aplikace poutavějším. [https://www.mediawiki.org/wiki/Wikimedia_Apps/Team/Android/Activity_Tab_Experiment]
* Tým Reader Growth spouští experiment s názvem „Procházení obrázků“, který má otestovat, jak čtenářům usnadnit procházení a objevování obrázků v článcích Wikipedie. Tento experiment, A/B testování pouze na mobilních zařízeních, bude spuštěn na anglické Wikipedii v týdnu od 17. listopadu a poběží čtyři týdny, přičemž se dotkne 0,05 % uživatelů anglické wiki. Testování bylo na arabské, čínské, francouzské, indonéské a vietnamské Wikipedii spuštěno 3. listopadu a dotklo se až 10 % uživatelů těchto wiki. [https://www.mediawiki.org/wiki/Readers/Reader_Growth/WE3.1.3_Image_Browsing]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:27|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:27}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:27}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:27|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:27|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla vyřešena nemožnost zamykat účty na mobilním webu. [https://phabricator.wikimedia.org/T256185]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* [[wikitech:Help talk:Toolforge/Toolforge standards committee#November 2025 committee nominations|Na Wikitech jsou otevřeny nominace]] nových členů [[wikitech:Help:Toolforge/Toolforge standards committee|komise pro standardy Toolforge]]. Tato komise mimo jiné dohlíží na [[wikitech:Help:Toolforge/Right to fork policy|právo vytvořit fork]] a [[wikitech:Help:Toolforge/Abandoned tool policy|zásady pro opuštěné nástroje]] na Toolforge. Nominace zůstanou otevřené do 28. listopadu 2025.
* [[w:JSON Web Token#Standard fields|Pole původce JWT]] v [[mw:Special:MyLanguage/OAuth/For Developers#OAuth 2|přístupových tokenech OAuth 2]] na [[m:Special:MyLanguage/Help:Unified login|wiki pod SUL]] bylo změněno na &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;https://meta.wikimedia.org&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. Staré přístupové tokeny budou funkční i nadále. [https://phabricator.wikimedia.org/T399199]
* [[w:JSON Web Token#Standard fields|Pole subjektu JWT]] v [[mw:Special:MyLanguage/OAuth/For Developers#OAuth 2|přístupových tokenech OAuth 2]] bude z &lt;code&gt;&lt;user id&gt;&lt;/code&gt; brzy změněno na &lt;code dir=ltr style=&quot;white-space:nowrap&quot;&gt;mw:&lt;identity type&gt;:&lt;user id&gt;&lt;/code&gt;, kde &lt;code&gt;&lt;identity type&gt;&lt;/code&gt; je typicky &lt;code dir=ltr&gt;CentralAuth:&lt;/code&gt;&lt;!-- not a typo --&gt; (na [[m:Special:MyLanguage/Help:Unified login|wiki pod SUL]]) nebo &lt;code dir=ltr style=&quot;white-space:nowrap&quot;&gt;local:&lt;wiki id&gt;&lt;/code&gt; (na ostatních wiki). Důvodem je zamezení konfliktů mezi různými typy uživatelských ID a větší podoba přístupových tokenů OAuth 2 a cookie &lt;code&gt;sessionJwt&lt;/code&gt;. Staré přístupové tokeny budou funkční i nadále. [https://phabricator.wikimedia.org/T399199]
* Hlášení MediaWiki o zablokování ([[MediaWiki:Blockedtext|blockedtext]], [[MediaWiki:Blockedtext-partial|blockedtext-partial]], [[MediaWiki:Autoblockedtext|autoblockedtext]], [[MediaWiki:Systemblockedtext|systemblockedtext]], [[MediaWiki:Blockedtext-tempuser|blockedtext-tempuser]], [[MediaWiki:Autoblockedtext-tempuser|autoblockedtext-tempuser]]) odteď podporují další parametry oznamující, zda je uživateli zablokována editace vlastní diskusní stránky &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;$9&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; nebo posílání e-mailů ostatním uživatelům &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;$&lt;/nowiki&gt;&lt;nowiki&gt;10&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. [https://phabricator.wikimedia.org/T285612]
* Ve Wikimedia gitu byla založena větev &lt;code&gt;REL1_45&lt;/code&gt; jádra MediaWiki a každého jejích rozšíření a vzhledu. Jde o první krok v procesu vydání MediaWiki 1.45.0, který je plánován na konec listopadu 2025. Pokud pracujete na opravě kritické chyby nebo na nové funkci, možná budete muset tuto změnu vzít na vědomí. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/ZUY7TY3Z6XPZWZVAZV63OPO5OW52Q6GE/]
* Proces generování dumpů CirrusSearch byl aktualizován z důvodu snižujícího se výkonu. Pokud narazíte na problémy s migrací na nové dumpy, kontaktujte prosím tým Search Platform. [https://phabricator.wikimedia.org/T366248][https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/3KQPOR6ACVN6OVLMLZPIBXQSWQKW4E3K/]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.2|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/46|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W46&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 20:37, 10. november 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29606150 --&gt;

== Šablóna Kategória ročníka ==
Ahojte! Páči sa mi riešenie navigačnej lišty pre roky v kategóriách, ktorá vzniká cez šablónu {{tl|Kategória ročníka}}. Príklad použitia: [[:Kategória:2024 v Severnej Amerike]]. Je to praktické na preklikovanie na iné roky. Roboticky som chcel túto navigačnú lištu pridať do všetkých článkov týkajúcich sa rokov a štátu, kontinentu či športu. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C3%9Alohy_pre_botov&amp;diff=prev&amp;oldid=8117610 Navrhol som tento postup na Úlohy botov]. Teslaton chcel, aby sme šablónu vyriešili globálne, čiže navrhli a schválili celý strom, ktorý pod ňou bude. Myslím, že nie je vhodné riešiť všetky možné kategórie, ktoré by mali či mohli vzniknúť. Ako základné by som videl tieto (odpichnuté od [[Diskusia_s_redaktorom:Teslaton/Archív_2023#Kategórie_a_bot|tejto diskusie]]):
&lt;div style=&quot;margin-left: 4em; margin-bottom: 1em; font-size: 90%; line-height: 1.1em&quot;&gt;
* [[:Kategória:2009|2009]]
** [[:Kategória:2009 podľa štátu|2009 podľa štátu]]
** [[:Kategória:2009 podľa kontinentu|2009 podľa kontinentu]]
*** (tieto dve by mali radenie s medzerou typu &lt;nowiki&gt;[[Kategória:2009| štát]]&lt;/nowiki&gt;
** [[:Kategória:Diela z 2009|Diela z 2009]]
*** (tam by sa radili filmy, hudobné albumy, literárne diela, počítačové hry, architektúra, sochy, obrazy atď.)
** [[:Kategória:Doprava v roku 2009|Doprava v roku 2009]]
*** (tam by sa mohli radiť dopravné nehody ale aj [[:Kategória:Lode z 2009|Lode z 2009]])
** [[:Kategória:Narodenia v 2009|Narodenia v 2009]]
** [[:Kategória:Šport v 2009|Šport v 2009]]
** [[:Kategória:Udalosti v 2009|Udalosti v 2009]]
*** (tam by sa radili bitky, voľby, dopravné nehody)
** [[:Kategória:Úmrtia v 2009|Úmrtia v 2009]]
** [[:Kategória:Veda a technika v 2009|Veda a technika v 2009]]
*** (tam by sa radila aj kozmonautika)
** [[:Kategória:Vzniklo v 2009|Vzniklo v 2009]]
*** (tam by sa radili vzniknuté hudobné skupiny, organizácie, podniky, politické strany, futbalové kluby atď.)
** [[:Kategória:Zaniklo v 2009|Zaniklo v 2009]]
*** (tam by sa radili zaniknuté hudobné skupiny, organizácie, podniky, politické strany, futbalové kluby atď.)
&lt;/div&gt;
Kategória [[:Kategória:Knihy z 2009|Knihy z 2009]] by nemala byť primárna. Malo by sa kategorizovať podľa typu diela, nie jeho „nosiča“: Romány podľa roka, básnické zbierky podľa roka atď. Myslím, že podkategórie a podpodkategórie sa dajú doplniť aj neskoršie, netreba mať vyriešené všetko hneď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:54, 11. november 2025 (UTC)

:Diela tiež vznikli v dotyčnom roku, z toho titulu patrí rovnako až pod Vzniklo (prípadne duplicitne, ak by boli argumenty pre uvádzanie aj priamo v kat. roku). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:48, 11. november 2025 (UTC)

::Napríklad en.wiki má diela priamo v kategórii roka. Priamo do nej by som pridal ešte Politiku podľa roka a umenie podľa roka. Alebo kultúru? Tam by sme dali aj diela, ale aj festivaly alebo ocenenia spojené s daným rokom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:54, 11. november 2025 (UTC)
:::Mimo iného to chce tie veci pomenovať &quot;Diela z roku 2009&quot;, čo bolo tiež navrhnuté v linknutej diskusii.
:::Čo sa týka vzniknutých/zaniknutých vecí, tieto kategórie - pokiaľ viem - slúžia výhradne na organizácie, spolky, firmy atp., nie na (literárne) diela atp. Technicky mnoho vecí vzniklo v danom roku, takže by sa to všetko muselo kategorizovať tam (i napr. rôzne typy elektroniky alebo vedecké štúdie atp...), čo mi pripadá absolútne a zbytočne excesívne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:35, 11. november 2025 (UTC)
:::: Ak máme mať „Diela z roku 2009“ prečo potom nie „Úmrtia v roku 2009“ alebo „Šport v roku 2009“? Bolo by konzistentné presunúť všetko alebo nič.
:::: Ak máme článok s danou témou (typ elektroniky či vedeckú štúdiu tak by mali byť kategorizované vo ''Vzniklo v [roku]'' kategórii. Vzniklo by malo byť pre všetko čo nemá presnejšiu kategóriu. Čiže aj priehrady, aj ministerstvá, aj pamätníky. Otázne je potom či nekategorizovať ''Vzniklo v [roku]'' aj podľa štátu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:16, 13. november 2025 (UTC)
:::::Gramatiký tvar tých názvov je samostatná téma. Áno, korektné by bolo zjednotiť to všetko na tvar ''„X v roku Y“'' (namiesto ''„X v Y“''), tak to v určitom momente spravili aj na cswiki [https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Pod_l%C3%ADpou/Archiv_2022/03#Shrnut%C3%AD:_Kategorie_let_podle_narozen%C3%AD_a_%C3%BAmrt%C3%AD] (aj keď teda nie zrovna konzistentne, majú napr. [[:cs:Kategorie:Vzniklo 2009|Kategorie:Vzniklo 2009]], čo je ešte väčšia divočina). Na druhej strane, ten druhý tvar je stručnejší. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:25, 13. november 2025 (UTC)
:::::Znova, nemá zmysel podliehať pokušeniu (aj) túto kategorizáciu absurdne rozfragmentovať na desiatky až stovky podkat. per rok pridávaním ďalších dimenzií. Účel lepšie plní kategorizácia granularitou primeraná rozsahu projektu a tieto kategórie nebývajú preplnené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:31, 13. november 2025 (UTC)
::::S kategóriou „'''Diela v xxxx'''“ som si nie istý, respektíve vytvoril by som/ponechal by som povedľa nej aj iné stromy kategórií. Napríklad „'''Architektúra z xxxx'''“ nie je „dielo“, hoci ju tak fakticky vnímame a radíme do nej stavby. Otázne je, či by sa nemali vytvoriť skôr kategóriu typu „Architektúra '''v''' xxxx“ („Literatúra v xxxx“; „Právo v xxxx“; „Umenie v xxxx“...) ktoré by mohli mať podkategórie typu „Stavby postavené v xxxx“ („Knihy z xxxx“, „Právne predpisy z xxxx“....); ale zároveň aj podkategórie zamerané na iné témy (napríklad udalosti v danej oblasti, ocenenia v danej oblasti ako napr. [[96th Academy Awards]],...).
::::Tie ''diela'' by potom mohli byť zakategorizované aj v podkategórii „Vzniklo v xxxx“, pričom udalosti (a pod.), by tam spravidla už nepatrili (lebo by to často boli opakované udalosti, ktorých tradícia vznikla skôr alebo jednorazové udalosti, ktoré netreba radiť pod „vzniklo v“).
::::„'''Lode z xxxx'''“ by som osobne vnímal skôr asi ako „Dielo z xxxx“ než ako Dopravu, ale mohlo by to byť možno opäť aj v oboch... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 17:07, 16. november 2025 (UTC)
::::: Názov s '''v''' nie je, imho vhodný. V takomto prípade by sa dielo malo zaradiť do každého roku kedy existovalo. Aj keď možno pri práve by to mohlo mať zmysel (budú tam zrejme väčšinou právne normy, ktoré platia počas daných rokov), ale treba počítať, že kategórií tam budú potenciálne desiatky. Ďalšia vec je, že neviem o tom, že by sa to takto riešilo na iných Wikipédiách. Architektúra sa, imho, dá vnímať ako dielo. Ocenenia podľa daného roka by tiež mohlo mať zmysel. Diela zakategorizované vo ''Vzniklo v'' by mohla byť alternatíva. Len či by sme potom nemali dať aj ''Narodenia v'' do kategórie ''Vzniklo v''.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:14, 19. november 2025 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-47&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W47&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/47|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Tým [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience|Reader Experience]] experimentuje se [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience/WE3.3.4_Reading lists|seznamy článků k přečtení na mobilním webu]], tedy umožněním přihlášeným čtenářům bez editací ukládat si soukromé seznamy článků na později. Experiment probíhá na arabské, čínské, francouzské, indonéské a vietnamské Wikipedii od týdne od 10. listopadu a zčne probíhat na anglické Wikipedii od týdne od 17. listopadu.
* Uživatelé, kterým se během přihlášení nedaří obdržet ověřovací kód e-mailem, nyní mohou získat pomoc použitím formuláře na nové speciální stránce. Tato aktualizace je součástí iniciativy [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security|Bezpečnost účtu]]. Pokud má váš účet e-mailovou adresu, ujistěte se prosím, že k ní stále máte přístup. Když se přihlásíte z nového zařízení nebo místa bez 2FA, můžete být pro dokončení přihlašování požádáni o zadání 6místného kódu poslaného e-mailem. [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security#Why are you requiring me to enter a code from my email to log in? Can I opt out of this?|Další informace]].
* Byla vytvořena nová wiki: {{int:project-localized-name-group-wikisource}} v [[d:Q13324|minangkabauštině]] ([[s:min:|&lt;code&gt;s:min:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T408317]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]].

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* V rámci projektu [[mw:Special:MyLanguage/Parsoid/Parser Unification|Sjednocení parserů]] tým Content Transform zavedl Parsoid jako výchozí parser na mnoho Wikipedií s nízkou návštěvností a připravuje další krok pro ty s vysokou návštěvností. Tato zpráva je výzvou k aktivaci Parsoidu, jak je popsáno v dokumentaci [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:ParserMigration|Extension:ParserMigration]], a k identifikaci jakýchkoliv problémů, se kterými se můžete setkat při svých pracovních postupech s používáním robotů, udělátek nebo uživatelských skriptů. Dejte nám prosím vědět prostřednictvím odkazu ''„Nahlásit chybu v zobrazení“'' v postranním panelu Nástroje nebo vytvořte ticket ve Phabricatoru a [[phab:project/view/5846|označte tým Content Transform Team]].
* Neudržované nástroje: Bylo opraveno několik problémů ve [[:c:Special:MyLanguage/Commons:Video2commons|Video2Commons]], včetně chyb nahrávání souvisejících s názvy souborů, importu černých videí a zpracování opakovaných pokusů. Byla také přidána podpora AV1. Probíhající práce se soustředí na stabilitu backendu, chyby ffmpeg, import titulků, zpracování metadat a nahrávání playlistů. Konkrétní úlohy můžete sledovat přes [[phab:tag/video2commons/|nástěnku ve Phabricatoru]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.3|MediaWiki]]

'''Setkání a události'''
* Přidejte si do kalendáře datum dalšího Wikimedia Hackathonu, který se bude konat v Miláně, Itálie, od 1. do 3. května 2026. Registrace bude zahájena v lednu 2026. [https://pretix.eu/wikimedia/Hackathon-2026/ Žádosti o stipendium jsou aktuálně otevřeny] a budou ukončeny 28. listopadu 2025. Máte-li jakékoli dotazy, pošlete prosím e-mail na &lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;hackathon@wikimedia.org&lt;/bdi&gt;.

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/47|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W47&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 17:26, 17. november 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29627455 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-48&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W48&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/48|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Minulý týden [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Search Platform|tým Wikimedia Search]] pro ruskou a hebrejskou Wikipedii napodobil na straně serveru funkcionalitu udělátka „DWIM“ (Do What I Mean - dělej, co myslím). Tato funkce přidává k obvyklým návrhům vyhledávacího pole i návrhy psané jinou klávesnicí. Například vyhledání ''&lt;span lang=&quot;und&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;cxfcnmt&lt;/span&gt;'' na ruské Wikipedii odteď přidá návrh ''&lt;span lang=&quot;ru&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;счастье&lt;/span&gt;'' („štěstí“), který měl uživatel pravděpodobně na mysli. Na ostatní ruské a hebrejské wiki plánuje tým tuto funkci nasadit tento týden. [https://phabricator.wikimedia.org/T408734]
* V průběhu týdne bude pro uživatele [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|funkce v betaverzi]] „{{int:codemirror-beta-feature-title}}“ v [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools|diskusních nástrojích]] dostupné zvýrazňování syntaxe. Aby bylo zapnuté, je nutné povolit nastavení „{{int:discussiontools-preference-sourcemodetoolbar}}“. [https://phabricator.wikimedia.org/T407918]
* [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CampaignEvents|Rozšíření CampaignEvents]], sada nástrojů pro koordinaci událostí a další spoluprací v rámci wiki, je nyní nasazené na všech projektech Wikimedia. Také byla přidána nová funkce známá jako [[m:Special:MyLanguage/CampaignEvents/Collaborative contributions|Společné příspívání]], která organizátorům a účastníkům poskytne přehled dopadu aktivit. Připojte se k nadcházejícímu [[m:Special:MyLanguage/Event:Connection learning session 3|výukovému setkání]], kde novou funkci uvidíte v akci a poskytnete svoji zpětnou vazbu.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:24|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:24}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:24}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:24|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:24|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla vyřešena chyba, kvůli které přestal pracovat CodeReviewBot. [https://phabricator.wikimedia.org/T410417]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
*  Uživatelé Wikimedia API se mohou zapojit do studie použitelnosti, která pomůže ověřit nový design sandboxů Wikimedia REST API. Zájemci by měli vyplnit [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/487662 náborový dotazník]. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/IREJRRWTZTGCYWQHDMSNJFTQAEPOOAE3/]
* Tým MediaWiki Interfaces ukončuje podporu stylopisů XSLT v rámci Action API. Podpora &lt;code dir=ltr&gt;format=xml'''&amp;xlst={stylesheet}'''&lt;/code&gt; bude z projektů Wikimedia odstraněna do konce listopadu 2025. Kromě toho bude brzy ve výchozím nastavení zakázána ve verzích MediaWiki: v1.43 (LTS), v1.44 a v1.45. Podpora stylů XSLT bude zcela odstraněna z MediaWiki v1.46 (očekává se, že ta bude vydána mezi dubnem a květnem 2026). [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/5AX7UWAVVUNUSBOIRHMNOKWOZ5EZI3JX/]
* Zastaralý koncový bod WDQS ([https://query-legacy-full.wikidata.org/ query-legacy-full.wikidata.org]) bude na konci prosince 2025 vyřazen z provozu a definitivně vypnut 7. ledna 2026. Po tomto datu by uživatelé měli očekávat, že požadavky na query.wikidata.org, které vyžadují celý graf, selžou nebo vrátí neplatné výsledky, pokud nebudou přepsány tak, aby využívaly federaci SPARQL. Tým doporučuje uživatelům, aby zajistili, že nástroje a pracovní postupy používají podporované koncové body WDQS (&lt;span dir=ltr&gt;&lt;nowiki&gt;https://query.wikidata.org/&lt;/nowiki&gt;&lt;/span&gt; - Hlavní graf nebo &lt;span dir=ltr&gt;&lt;nowiki&gt;https://query-scholarly.wikidata.org/&lt;/nowiki&gt;&lt;/span&gt; - Scholarly graf). Podporu s migrací naleznete na stránkách [[d:Special:MyLanguage/Wikidata:Data_access|Přístup k datům]] a [[d:Wikidata:Request_a_query|Žádost o dotaz]], kde najdete podrobnosti a nápovědu s alternativními metodami přístupu.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.4|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/48|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W48&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 15:56, 24. november 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29702226 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-49&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W49&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/49|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Od 2. prosince bude v aplikaci Wikipedie pro Android i iOS dostupné ohlédnutí za rokem 2025 s Wikipedií s novými personalizovanými informacemi, aktualizovanými tipy ke čtení a vylepšeným designem. Zjistěte o ohlédnutí více na [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Wikipedia Year in Review/Updates|stránce projektu]].
* Tým Growth pracuje na vylepšení textu a prezentace ověřovacího e-mailu zasílaného novým uživatelům, aby byl příjemnější, užitečnější a informativnější. Pro A/B testování byly připraveny nové texty, kde můžete pomoci jejich přeložením. Viz [[phab:T396155|Phabricator]].
* Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|Přidat odkaz]] bude 2. prosince nasazena na japonskou, urdskou a čínskou Wikipedii. Funkce je založena na predikčním modelu, který navrhuje odkazy, které se mají přidat do článků. I když je tato funkce již dostupná na většině Wikipedií, predikční model nepodporoval určité jazyky. Pro tyto jazyky byl nyní vyvinut nový model, který bude postupně zaváděn i na ostatní Wikipedie. Pokud byste se chtěli dozvědět více, kontaktujte prosím [[mw:user:Trizek (WMF)|Trizek (WMF)]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:34|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:34}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:34}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:34|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:34|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl vyřešen problém, kdy vyhledávací pole na některých stránkách na Commons kvůli přechodu ze Special:Search na Special:MediaSearch nezobrazovala žádné výsledky. [https://phabricator.wikimedia.org/T399476]
* Vytvořeny jsou dvě nové wiki:
** {{int:project-localized-name-group-wikipedia}} v [[d:Q36846|toki poně]] ([[w:tok:|&lt;code&gt;w:tok:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T404457]
** {{int:project-localized-name-group-wikiquote}} v [[d:Q33655|nigerijském pidžinu]] ([[q:pcm:|&lt;code&gt;q:pcm:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T408318]
'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.5|MediaWiki]]

'''Do hloubky'''
* &lt;span class=&quot;mw-translate-fuzzy&quot;&gt;Nadace Wikimedia je v raných fázích zkoumání přístupů k zakládání článků. Cílem iniciativy je identifikovat intervence, které by mohly novým editorům pomoci snadno pochopit a aplikovat stávající postupy a zásady Wikipedie při tvorbě článků. Projekt je ve fázi průzkumu a raného experimentálního návrhu. Všichni členové komunity jsou vyzýváni, aby si o projektu [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance|zjistili více]] a podělili se o své myšlenky na [[mw:Special:MyLanguage/Talk:Article guidance|diskusní stránce]].&lt;/span&gt;

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/49|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W49&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 18:57, 1. december 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29732328 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-50&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W50&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/50|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* Každý, kdo si přeje zabezpečit svůj uživatelský účet, může nyní používat [[m:Special:MyLanguage/Help:Two-factor authentication|dvoufaktorové ověřování]] (2FA). Toto ověřování je k dispozici všem registrovaným uživatelům všech projektů Wikimedia. Jde o součást iniciativy [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security|Zabezpečení účtů]]. Později bude 2FA vyžadováno pro všechny uživatele, kteří mohou provádět akce citlivé z hlediska zabezpečení nebo soukromí.

'''Novinky pro editory'''
* Po nasazení z minulého týdne bude funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|Přidat odkaz]], která umožňuje editorům přidávat navrhované odkazy během editace, od 9. prosince k dispozici na dalších [[Phab:T410469|33 Wikipediích]]. Toto rozšíření umožnil nový predikční modelu, který nyní podporuje všechny jazyky, včetně těch, které dříve nebyly podporovány. I když je tato funkce již nějakou dobu dostupná na většině Wikipedií, toto nasazení nás přibližuje k používání vylepšeného modelu všude. Pokud máze jakékoli dotazy nebo byste chtěli více informací, kontaktujte prosím [[mw:user:Trizek (WMF)|Trizek (WMF)]].
* Minulý týden přidal [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Search Platform|tým Search Platform]] na gruzínské wiki návrhy během vyhledávání s [[w:cs:Transliterace|transliterací]] během psaní. Pokud je k aktuálnímu vyhledávání jen několik běžných návrhů, budou dotazy v latince nebo cyrilici [[phab:T127003|přepsány do gruzínského písma]], aby se našlo více shod. Například hledání &lt;bdi lang=&quot;ka-Latn&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;''bedniereba''&lt;/bdi&gt; nebo &lt;bdi lang=&quot;ka-Cyrl&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;''бедниереба''&lt;/bdi&gt; bude odteď navrhovat existující článek &lt;bdi lang=&quot;ka&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;ბედნიერება&lt;/bdi&gt; („štěstí“). [[phab:T375215|Ve Phabricatoru]] můžete pro budoucí vývoj doporučit další jazyky, kde by se transliterované návrhy mohly hodit.
* Koncem tohoto týdne začne kontrolovaný experiment pro editory 100 největších Wikipedií, kteří upravují kapitolu ve vizuálním editoru pro mobilní web. 50 % těchto editorů zaznamená nové tlačítku „Editovat celou stránku“, které jim umožní rozšířit editační relaci na celou stránku. Tato funkce má usnadnit uživatelům mobilního webu úpravu kterékoli kapitoly článku bez ohledu na to, na kterou ikonu editace kapitoly klepli pro zahájení. Experiment potrvá přibližně 4 týdny. O projektu se můžete dozvědět [[phab:T409112|více informací]].
* Koncem tohoto týdne spustí tým [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth|Reader Growth]] [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth/WE3.1.14 Expanded Mobile Sections|experiment s mobilním webem]], v rámci kterého se ve výchozím nastavení rozbalí všechny kapitoly článků (v současné době jsou ve výchozím nastavení sbalené) a záhlaví kapitoly, kterou uživatel právě čte, se připne na začátek stránky. Experiment ovlivní 10 % uživatelů arabské, čínské, francouzské, indonéské a vietnamské Wikipedie. [https://phabricator.wikimedia.org/T409485]
* V aplikacích pro Android a iOS je nyní dostupné [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Wikipedia Year in Review/2025 Year in Review|ohlédnutí za rokem 2025 s Wikipedií]], funkce mobilní aplikace, která uživatelům poskytuje personalizované shrnutí jejich interakce s Wikipedií za poslední rok. Toto vydání obsahuje rozšířené personalizované informace, vylepšené výběry čtených článků, nové sdělení pro dárce a aktualizovaný design. Otevřete si aplikaci a prohlédněte si své ohlédnutí za uplynulým rokem a prozkoumejte svou čtenářskou cestu rokem 2025.
* Nedávná softwarová chyba způsobila, že úpravy provedené pomocí vizuálního editoru způsobily nezamýšlené změny ve wikitextu, včetně odstranění mezer a nahrazování mezer podtržítky ve wikiodkazech uvnitř citací. Tento problém byl částečně opraven minulý týden a další opravy se stále provádějí. Editoři, kteří používali vizuální editor mezi 28. listopadem a 2. prosincem, by si měli zkontrolovat své úpravy, zda neobsahují neočekávané změny. [https://phabricator.wikimedia.org/T411238]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například bylo opraveno nesprávné zpracování URL adres zkopírovaných z adresního řádku Microsoft Edge. [https://phabricator.wikimedia.org/T341281]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Od tohoto týdne bude uživatelům funkce v [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|beta verzi]] „{{int:codemirror-beta-feature-title}}“ při editaci stránek s modely obsahu Lua, JavaScript, CSS, JSON a Vue místo [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeEditor|CodeEditoru]] zapnut [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|CodeMirror]]. Současně budou aktualizovány [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror#Linting|lintery]]. Toto je součást širšího úsilí o nahrazení CodeEditoru a poskytnutí konzistentního prostředí pro úpravu kódu. [https://phabricator.wikimedia.org/T373711]
* Vývojáři jsou zváni k účasti v [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/552643 Průzkumu spokojenosti vývojářů z roku 2025], který je otevřený do 5. ledna 2026. Pokud vyvíjíte software pro ekosystém Wikimedia a chcete se podělit o své zkušenosti nebo zpětnou vazbu, vaše účast je velmi vítána. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/W4WBKO6Q55UWWCCSFWQATKEXBEHP3QNR/]
* Tento týden nebude nasazena nová verze MediaWiki.

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/50|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W50&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 17:45, 8. december 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29738112 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-51&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W51&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/51|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:18|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:18}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:18}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:18|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:18|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například jedna z oprav řešila problém s dočasnými účty, které přidávaly externí URL adresu, což ve větším počtu případů, než bylo zamýšleno, spouštělo požadavek hCaptcha a při prvním pokusu o publikování úpravy se nezobrazovalo požadované vyskakovací okno. [https://phabricator.wikimedia.org/T411927]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* &lt;span class=&quot;mw-translate-fuzzy&quot;&gt;Pro zlepšení výkonu databáze a webu nebudou externí odkazy na projekty Wikimedia již ukládány do databáze. To znamená, že nebudou vyhledatelné přes [[{{#special:LinkSearch}}]], jako nové odkazy nebudou kontrolovány SpamBlacklistem ani filtry zneužití a nebudou v tabulce &lt;code dir=ltr&gt;externallinks&lt;/code&gt; v replikách databáze. V budoucnu může být toto rozšíření rozšířeno na další velmi často odkazované důvěryhodné weby z každé wiki, například odkazy na Creative Commons na Wikimedia Commons.&lt;/span&gt; [https://phabricator.wikimedia.org/T405005]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.7|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/51|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W51&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:02, 15. december 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29796010 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Tech News: 2025-52&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W52&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Latest '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|tech news]]''' from the Wikimedia technical community. Please tell other users about these changes. Not all changes will affect you. [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/52|Translations]] are available.

'''Updates for editors'''
* From January, edit filters [[mw:Special:MyLanguage/Extension:AbuseFilter/Access flags|can be set]] to automatically suppress their details such as rules and list of attempted edits and actions. This will help oversighters use edit filters to prevent doxxing or other suppressible material. [https://phabricator.wikimedia.org/T290324]
* The next issue of Tech News will be sent out on 12 January 2026 because of the end of year holidays. Thank you to all of the translators, and people who submitted content or feedback, this year.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] View all {{formatnum:16}} community-submitted {{PLURAL:16|task|tasks}} that were [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|resolved last week]]. For example, the crash that occurred when tapping &quot;First Steps&quot; in the Wikipedia Android Year in Review has now been fixed, and the feature opens as expected. [https://phabricator.wikimedia.org/T411546]

'''Updates for technical contributors'''
* Interface elements such as diffs and categories generated by MediaWiki used to have the attribute &lt;code dir=ltr&gt;data-mw=&quot;interface&quot;&lt;/code&gt; to distinguish from wiki content. The attribute has been replaced with &lt;code dir=ltr&gt;data-mw-interface=&quot;&quot;&lt;/code&gt;, to avoid potential conflicts with other &lt;code dir=ltr&gt;data-mw&lt;/code&gt; attributes, which are generated by Parsoid. [https://phabricator.wikimedia.org/T409187]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] There is no new MediaWiki version this week or next week.
'''Meetings and events'''
* The [[mw:Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026|Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026]] will take place on 13-14 March 2026 in Arnhem, the Netherlands. Applications just opened mid-December and will close in mid-January or earlier if capacity is reached. With space for approximately 100 participants, early application is encouraged.

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Tech news]]''' prepared by [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|Tech News writers]] and posted by [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|bot]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Contribute]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/52|Translate]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Get help]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Give feedback]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Subscribe or unsubscribe]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W52&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 21:45, 22. december 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29831856 --&gt;

== Šablóny ohľadne eura ==
Ahojte. Pri aktualizácii [[BGN|bulharský lev]] --&gt; [[euro]] som si všimol, že máme (aspoň) tri šablóny týkajúce sa eura a mien pred ním: {{tl|Euro}}, {{tl|MenyEÚ}} a {{tl|ERM II}}. Nvrhujem prvé dve zlúčiť a poslednú zmazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:14, 1. január 2026 (UTC)

:{{Re|Jetam2}} Tretiu šablónu by som pokojne zmazal, môžeš navrhnúť na [[Wikipédia:SNZ|SNZ]]. Prvé dve by som nezlučoval; jedna je skôr aktuálna, jedna je skôr historická. Alternatívne navrhni, ako by daná šablóna vyzerala a podľa toho; asi si zlúčenie predstaviť viem, len mi nepripadá nutné. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:44, 2. január 2026 (UTC)
:Ja medzi prvou a druhou šablónou tiež nevidím nejaký osobitný prienik, ktorý by odôvodňoval ich zlúčenie. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 18:45, 2. január 2026 (UTC)
::{{Hotovo}} Vymazaná tá tretia, {{tl|ERM II}}.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:07, 30. marec 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-03&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W03&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/03|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* Nadace Wikimedia Foundation sdílela na [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027/Product &amp; Technology OKRs|Meta-Wiki]] a ''[[diffblog:2025/12/10/shaping-wikimedia-foundations-2026-2027-annual-goals-key-questions-for-the-wikimedia-movement/|Diffu]]'' několik směrodatných otázek pro roční plán na období červenec 2026 – červen 2027. Tyto otázky se zaměřují na globální trendy, rychlejší a zdravější experimentování, lepší podporu nováčků, posílení editorů a pokročilých uživatelů, zlepšení spolupráce napříč projekty a rozšiřování a udržení čtenářstva. Zpětná vazba a nápady jsou vítány na [[m:Talk:Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027|diskusní stránce]].

'''Novinky pro editory'''
* V rámci současné práce týmu Community Tech na projektu [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist/W372|Více seznamů sledovaných položek]] bude jako první krok k podpoře více seznamů sledovaných stránek aktualizováno zobrazení [[Special:EditWatchlist|Special:EditWatchlist]]. Dále bude aktualizováno stránkování ve [[Special:Search|vyhledávání]] jako součást práce na projektu [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist/W186|Přepracování stránkování / navigace na stránce]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T411596]
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] je [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|rozšíření]] MediaWiki, pomocí nějž si můžete seznam změn svých sledovaných stránek napříč wiki zobrazit na jedné stránce. Nedávno byl jeho vzhled aktualizován tak, aby se více podobal běžnému [[Special:Watchlist|seznamu změn sledovaných stránek]], včetně adaptace na dočasné účty a maskování IP adres (a přesměrování odkazů na seznam příspěvků), ztučnění názvů stránek a otevírání odkazů ve shrnutích editace a značkách v nových kartách prohlížeče. [https://phabricator.wikimedia.org/T398361][https://phabricator.wikimedia.org/T298919][https://phabricator.wikimedia.org/T273526][https://phabricator.wikimedia.org/T286309]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:28|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:28}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:28}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:28|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:28|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl vyřešen problém, kdy globální blokování neměla možnost zablokovat posílání e-mailů, a tuto funkci bude možné používat počínaje týdnem od 13. ledna. [https://phabricator.wikimedia.org/T401293]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* [[mw:Special:MyLanguage/VisualEditor/Citation tool|Citační nástroje ve vizuálním editoru]] a [[mw:Special:MyLanguage/Help:Reference Previews|Náhledy referencí]] odteď podporují typ reference „mapa“. [https://phabricator.wikimedia.org/T411083]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.10|MediaWiki]]/[[mw:MediaWiki 1.46/wmf.11|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/03|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W03&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:33, 12. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29907192 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-04&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W04&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/04|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Menu zobrazené na [[Special:Diff|Speciální:Rozdíl]] v mobilním zobrazení bylo přepracováno. Ve výchozím nastavení je nyní sbalené a obsahuje odkaz pro vrácení zobrazené úpravy, což usnadňuje mobilním editorům a recenzentům provádění akcí a zároveň zachovává přehlednost rozhraní. [https://phabricator.wikimedia.org/T402297] 
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] se neustále vylepšuje – odteď automaticky zjišťuje směr textu (což zajišťuje správné zobrazení webů s neobvyklými názvy domén) a zobrazuje podrobné popisy protokolovacích záznamů. Koncem tohoto týdne bude k nově vytvořeným stránkám přidán nový trvalý odkaz a každé položce budou přidány CSS třídy. [https://phabricator.wikimedia.org/T412505][https://phabricator.wikimedia.org/T287929][https://phabricator.wikimedia.org/T262768][https://phabricator.wikimedia.org/T414135]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:32|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:32}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:32}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:32|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:32|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl vyřešen dříve pozorovaný problém ve Vektoru 2022, kdy cíle odkazů s kotvou byly zakryty připnutým záhlavím. [https://phabricator.wikimedia.org/T406114]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Jak bylo zmíněno v [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/44|oznámení o ukončení podpory z října 2025]], tým MediaWiki Interfaces začne v týdnu od 26. ledna ukončovat podporu všech transformačních koncových bodů REST API MediaWiki obsahujících koncové lomítko. Očekává se, že změny budou nasazeny na všechny wiki nejpozději do 30. ledna. Všichni uživatelé API, kteří je v současné době volají, jsou vyzýváni k přechodu na verze bez koncového lomítka. Obě varianty koncových bodů lze nalézt, porovnat a otestovat pomocí [https://test.wikipedia.org/wiki/Special:RestSandbox REST Sandbox]. Pokud máte dotazy nebo narazíte na jakékoli problémy, založte prosím ticket ve Phabricatoru na [https://phabricator.wikimedia.org/project/view/6931/ nástěnce #MW-Interfaces-Team].
* Interaktivní referenční dokumentace [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia REST API|Wikimedia REST API]] byla přesunuta. Požadavky na dokumentaci API, která byla dříve hostována prostřednictvím [[mw:Special:MyLanguage/RESTBase|RESTBase]] (např.: &lt;code dir=ltr&gt;https://en.wikipedia.org/api/rest_v1/&lt;/code&gt;), jsou nyní přesměrovány na [[w:en:Special:RestSandbox|REST Sandbox]].
* Tým [[mw:Special:MyLanguage/Wikidata Platform|WMF Wikidata Platform]] (WDP) vydal svůj [[d:Special:MyLanguage/Wikidata:Wikidata Platform team/Newsletter|lednový newsletter]]. Obsahuje aktualizace o vyřazení staršího koncového bodu, obsahujícího celý graf, změně zásad pro User-Agent, měsíčních úředních hodinách pro migraci Blazegraphu a snahách o snížení regresí způsobených vypnutím staršího koncového bodu. Připomínáme, že se můžete [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/WDP team updates|přihlásit k odběru newsletteru WDP]]!
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.12|MediaWiki]]

'''Setkání a události'''
* Od 13. do 14. března 2026 se v Arnhemu, Nizozemsko bude konat [[mw:Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026|Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026]]. Přihlášky byly zahájeny v polovině prosince a budou uzavřeny brzy nebo po naplnění kapacity. Jedná se o dvoudenní technicky zaměřený hackathon, který spojuje wikimediany z regionu. Doufáme, že se tam uvidíme!

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/04|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W04&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 20:29, 19. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29943403 --&gt;


== Funding tech projects ==
Hi everyone,

The [[metawiki:CEE_Hub/Working_Groups/Technical_Advancement_Group|CEE Hub Technical Advancement working group]] is organising an open call to support software development projects related to Wikimedia.

We invite individuals, groups, and affiliates to apply with their tech project ideas. Selected projects will receive funding support.

To apply, please send your proposal by '''January 25, 2026''' to: toni.ristovski@wmceehub.org

For full details, including eligibility and criteria, please read the [[metawiki:CEE_Hub/Working_Groups/Technical_Advancement_Group#Open_call|'''announcement''' on our Meta page]].

Feel free to reach out if you have any questions. --[[Redaktor:MHeidarzadeh-CEEhub|MHeidarzadeh-CEEhub]] ([[Diskusia s redaktorom:MHeidarzadeh-CEEhub|diskusia]]) 14:49, 20. január 2026 (UTC)

== Interwiki linkovanie podobných stránok ==

Na WD som vykonal zlúčenie [[Slovenskí mobilní operátori]] z https://www.wikidata.org/wiki/Q12776302 na https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q1941618. To mi však bolo [[wikidata:User_talk:JakubD47#c-Mykhal-20260108141000-Merging_Q12776302_and_Q1941618|vrátené s nasledovným oddôvodnením]].

Chcem sa teda spýtať, či je na mieste zvážiť premenovanie stránky na [[Mobilní operátori]] a úprave obsahu, aby to bolo možné na WD prepojiť so všetkými ostatnými jazykovými mutáciami, alebo ako to v takom prípade funguje? --[[Redaktor:JakubD47|JakubD47]] ([[Diskusia s redaktorom:JakubD47|diskusia]]) 22:53, 24. január 2026 (UTC)

:{{re|JakubD47|s=1}} Momentálne to skutočne takto prepojiteľné nie je, každá z tých WD položiek je o niečom inom. Jedna je položka všeobecného hesla (mobilný operátor), druhá je položka de facto zoznamu (zoznam mobilných operátorov na Slovesku), akurát teda príslušný čl. je tu poňatý na pomedzí zoznamu a bežného encyklopedického výkladu a nemá správny tvar názvu.
:Riešením by ev. bolo založenie všeobecného článku [[mobilný operátor]] (napr. podľa [[:en:mobile network operator]], [[:cs:mobilní operátor]]), kde by bola všeobecná definícia a rozšírený opis mobilného operátora a následne v rámci sekcie ''Na Slovensku'' zapracovať obsah čl. [[Slovenskí mobilní operátori]]. Alebo ich nechať oddelené, založiť len všeobecné heslo (už prepojiteľné s tým WD klastrom) a to druhé presunúť na zoznamový tvar a len to zo všeobecného čl. odkázať cez hl.č. alebo pozri aj. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:05, 24. január 2026 (UTC)

== [[Šablóna:Certification Table Entry]] - translation ==

How to translate &quot;Gold&quot; and &quot;Platinum&quot; to &quot;Zlato&quot; and &quot;Platina&quot; in [[Šablóna:Certification Table Entry]] or simply how to add Slovak versions to be recognised by template? It has to do with [[Šablóna:Certification Table Entry/Sales]]? &quot;award=Zlato&quot; can't be recognised while &quot;award=Gold&quot; works. [[Heroes (singel Månsa Zelmerlöwa)|Example]] What in the case if there is &quot;2× Platinum&quot; or &quot;10× Platinum&quot; etc.? [[Redaktor:Eurohunter|Eurohunter]] ([[Diskusia s redaktorom:Eurohunter|diskusia]]) 10:19, 25. január 2026 (UTC)

:{{Re|Eurohunter}} Hey there, it indeed asks the /Sales pages for the values. As is stated in the documentation of the [[En:Help:Switch parser function|switch parser function]] on enwiki, you can add multiple values to be understood as synonyms as &lt;code&gt;Zlato|Gold=0&lt;/code&gt;, but I'm not sure how productive this change is. There is a lot of appearances and it's quite easy to mess it up. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:24, 25. január 2026 (UTC)
:: {{re|KormiSK}} Yes if you use &quot;Gold&quot; in template then sales is calculated automatically, but if you use &quot;Zlato&quot; then it's not recognised and you has to add custom &quot;salesamount&quot;. [[Redaktor:Eurohunter|Eurohunter]] ([[Diskusia s redaktorom:Eurohunter|diskusia]]) 11:38, 25. január 2026 (UTC)

== Hlavný článok kategórie ==

Rád vytváram a upravujem kategórie, pridávam do nich šablóny ako {{tl|Catmore}} alebo {{tl|Commonscat}}. Ale tá angličtina mi tak trošku vadí. Pri šablóne '''Commonscat''' by sa to aj dalo pochopiť - Commons je Commons a cat je kategória. Ale čo znamená '''Catmore'''??? Možno by sme to mohli premenovať tak ako som to napísal v nadpise tejto témy. Tiež by sme mali trochu upraviť popis tejto šablóny. Teraz to vyzerá takto: ''Viac informácií nájdete v hlavnom článku...'' čo je vlastne to isté ako pri šablóne {{tl|Hlavný článok}}. Navrhujem takýto popis: ''Hlavný článok tejto kategórie je...'' --[[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 11:24, 25. január 2026 (UTC)

:{{Re|321fire}} Catmore je, predpokladateľne, &quot;category more&quot;, keďže je to viac o tom, o čom ta kategória je. {{tl|Hlavný článok}} odkazuje zo sekcie, ktorá by bola príliš dlhá, na iný článok, ktorý sa téme venuje detailnejšie; {{tl|Catmore}} odkazuje z kategórie, ktoré nemajú obsah, na stárnku s obsahom. Osobne nevidím problém mierne ten text upraviť, taktiež nevidím problém šablónu premenovať na slovenskú podobu; neviem nakoľko je to však produktívne, nakoľko sa to nachádza na 7000 stránkach. Ale je to jednoduchá náhrada textu, takže v tom principiálny problém nevidím. {{Re|Teslaton}} Názor? Toto by som asi pokojne zvládol aj ja. :D [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:30, 25. január 2026 (UTC)

:{{re|321fire|KormiSK|s=1}} Za mňa to nemá taký benefit, aby to vyvážilo náklady. Z pohľadu čitateľa je to irelevantné, redaktori sú tu na to roky navyknutí, plus to má výhodu, že je to krátke a neobsahuje to diakritiku, takže sa to dá v zdrojákoch dopĺňať efektívne a bez zbytočných prepínaní na sk klávesnicu (aj bez klikaní na lišty, custom skripty a pod.). Nechal by som to ako je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:47, 25. január 2026 (UTC)

::Ako jeden z kategorizátorov, súhlasím s Teslatonom. Koľko ľudí s tým prichádza do styku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:48, 25. január 2026 (UTC)

:::No dobre, necháme tento anglický názov. V podstate, aj ja som si naň už rokmi zvykol. Len mi to trochu kole oči. Ale ten popis by sme mohli vylepšiť, ako sme sa s [[Redaktor:KormiSK|Kormim SK]] zamysleli vyššie. [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 19:30, 25. január 2026 (UTC)
::::{{re|321fire|s=1}} Za mňa ani to nie, tamto (''„Hlavný článok tejto kategórie je X“'') mi príde príliš strohé a technokratické/nerdy: prečo ten „hlavný článok“, to je interný technický buzzword. Zmienka o kategórii je tam tiež trochu redundantne, kúsok nad tým je súčasťou H1 nadpisu (aj keď teda je pravda, že ďalšie štandardné sekcie v kat. formuláciu „táto kategória“/„tejto kategórie“ v záhlaví tiež obsaujú).
::::Nanajvýš ak tak nejaké drobné štylistické zjednotenie s formuláciou v šablóne {{tl|Hlavný článok}} (kde je ''„Bližšie informácie v hlavnom článku: X“'' namiesto ''„Viac informácií nájdete v hlavnom článku X“'', čo ale zase tvorí príčetnú vetu). V princípe mi súčasná formulácia príde adekvátna a štylisticky decentná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:49, 25. január 2026 (UTC)
:::::No ale potom by sme vlastne mali na Wikipédii dve rovnaké šablóny s dvoma rôznymi názvami... Až sa bojím napísať, na čo teraz myslím - urobiť presmerovanie... [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 20:45, 25. január 2026 (UTC)
::::::Je v nich mierne odlišná logika, odlišné tracking kategórie, takže bez korektného zlúčenia implementácií s kontrolou funkčnosti relevantných scenárov, len čisto náhradou jednej z nich presmerovaním nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:52, 25. január 2026 (UTC)
:::::::Jáááj, dokelu... To mi nenapadlo. Na šablóny sa treba pozerať aj zvnútra, nie len na výsledok na obrazovke. No, zrejme to necháme tak... [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 21:30, 25. január 2026 (UTC)
::::::::Technicky je podľa mňa v {{tl|Hlavný článok}} reduntantné slovo &quot;hlavný&quot;, pokojne by mohlo byť len &quot;''Bližšie informácie v článku: X.''&quot;. To isté platí pre kategórie; tá Kategória nie je ''vedľajší'' článok ani sekciou, tam tiež nejde o hlavný článok. Možno by tam šlo dať niečo typu &quot;''O tejto téme sa viac dočítate v článku X.''&quot;, keď už. 
::::::::A keď teda riešime {{tl|Hlavný článok}}, existuje {{tl|Main}}, ktorá je tam presmerovaná. Nevidím problém v tom (a ani dôvod na to, teda) urobiť slovenské obdobné šablóny pre {{tl|Catmore}} a {{tl|Commonscat}}, ktoré by boli presmerovaniami, keď už by sa mala robiť nejaká zmena. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 23:29, 25. január 2026 (UTC)
:::::::::{{re|KormiSK|s=1}} Ak by sa to zjednocovalo, tak asi už na {{tl|Hlavný článok}}, ktorá by si riešila, či je volaná z kat. alebo z iného NS a podľa toho používala default (pri kat. je zmysluplný default názov stránky, pri inom použítí je zmysluplné vypluť bez explicitnej hodnoty chybu) a monitoring. Tzn. {{tl|Catmore}} by potom bolo presmerovanie na {{tl|Hlavný článok}}.
:::::::::Akonáhle to ale spravíme, nevyhnutne sa vynoria OCD jedinci s nutkavou potrebou nahrádzať to v každej kat., ktorej sa chytia, aby to bolo krásne jednotné (a rýdzo slovenské). A nebudú to robiť ako doplnkovú drobnosť popri iných významnejších úpravách, budú to robiť primárne preto, aby to zjednotili. Takže sa to už rovno môže preventívne nahradiť plošne strojovo... Čo povedie fakticky k tomu, že bude žiadúce rovno to už vkladať v slovenskom tvare. Ako jasné, dá sa to spáchať. Pridaná hodnota celého počinu je je ale podľa mňa limitne blízka nule až záporná (pretože ešte raz: nová preferovaná podoba bude dlhšia, bude s medzerou/medzerami, bude s diakritikou; čo akurát zvyšuje opruz pri rutinnom dopĺňaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:28, 26. január 2026 (UTC)

No dobre kamaráti, navrhujem, aby sme nič nepresúvali ani nepresmerúvali. Poďme uzavrieť túto tému. Zložité témy by sa niekedy ani nemali otvárať, lebo namiesto vyriešenia sa môžu zvrhnúť v úplnú &quot;haluzovinu&quot;. No veď sa pozrite: slovenská [[:Šablóna:Catmore]] sa v českej Wikipédii volá [[:cs:Šablona:Hlavní článek]] a v anglickej [[:en:Template:Category main article]]... A slovenská [[:Šablóna:Hlavný článok]] sa v českej verzii nevolá nijak, pretože to zabudli pridať do zoznamu Wikidát...&lt;br&gt;Ale vlastne, jednu menšiu zmenu by sme mohli urobiť. Ako napísal [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], poďme zrušiť slovo ''&quot;hlavný&quot;'' v popisoch; stačí len ''&quot;článok&quot;''. [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 10:46, 26. január 2026 (UTC)

:Trochu som sa dnes zamyslel nad označením ''&quot;hlavný článok&quot;'' a zistil som, že mi to nejak začína vadiť. Ako vyššie napísal [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], je to buzzword. Podľa mňa, bežní čitatelia Wikipédie by sa s ''&quot;hlavným článkom&quot;'' ani nemali stretnúť. Ja sa venujem článkom o majstrovstvách sveta. Čo myslíte, ktorý z týchto dvoch článkov by mal byť tzv. ''&quot;hlavný&quot;''?
:* Majstrovstvá sveta v hokeji 2026
:* Majstrovstvá sveta v hokeji 2026 - 4. divízia
:Logicky by to mal byť ten prvý, ten vyzerá taký nadradenejší, lenže ja vždy do takýchto nadradených článkov vkladám šablónu {{tl|Hlavný článok}} s odkazom na podrobnejší článok o nižšej divízii. A do článku o nižšej divízii vkladám šablónu {{tl|Pozri aj}} s odkazom na nadradený článok. To je tiež dosť na nič. {{tl|Pozri aj}} by sa malo používať na odkazy na rovnocenné články. Zišlo by sa tento systém poriadne prepracovať... [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 14:07, 27. január 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-05&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W05&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/05|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Nadace Wikimedia vyzývá k zasílání komentářů k [[m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council/Year1 Reflections and Proposed Way Forward 2026 Update|navrhované budoucnosti]] [[:m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council|Poradní rady pro produkty a technologie]] (PTAC) do 28. února.
* Všichni zaregistrovaní uživatelé odteď mohou pro [[m:Special:MyLanguage/Help:Two-factor authentication|dvoufaktorové ověřování]] (2FA) používat přístupové klíče. Přístupové klíče jsou jednoduchým způsobem přihlášení bez použití druhého zařízení. Ověřují identitu uživatele pomocí otisku prstu, skenu obličeje nebo PIN kódu. Chcete-li nastavit přístupový klíč, nejprve nastavte běžnou metodu 2FA. V současné době musí uživatelé pro přihlášení pomocí přístupového klíče použít také heslo. Později v tomto čtvrtletí přihlášování bez hesla umožní uživatelům přihlásit se jediným kliknutím a přístupovým klíčem. Uživatelé s pokročilými právy budou dále muset mít povolenou 2FA. Toto je součástí projektu [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security|Zabezpečení účtu]].
* Neregistrovaní přispěvatelé na blokovaných IP adresách nebo jejich rozsazích odteď mohou na wiki komunikovat a odvolat se proti zablokování vytvořením dočasného účtu a odvolání se na jeho diskusní stránce, pokud není nastavena volba „zabránit tomuto uživateli v úpravě jeho vlastní diskusní stránky“. Tím se řeší problém s odhlášenými uživateli, kteří nemohou použít výchozí proces odblokování prostřednictvím diskusní stránky uživatele. [https://phabricator.wikimedia.org/T398673]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:20|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:20}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:20}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:20|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:20|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl na stránce pro správu metod dvoufaktorového ověřování (2FA) aktualizován jejich popis. Nyní je přehlednější a pro uživatele snáze pochopitelný a použitelný. [https://phabricator.wikimedia.org/T332385]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Do filtrů zneužití (AbuseFilter) byla přidána nová proměnná &lt;code&gt;account_type&lt;/code&gt;, která umožňuje spolehlivě určit typ účtu vytvářeného při akcích &lt;code&gt;createaccount&lt;/code&gt; a &lt;code&gt;autocreateaccount&lt;/code&gt;. V rámci této změny byla proměnná &lt;code&gt;accountname&lt;/code&gt; přejmenována na &lt;code&gt;account_name&lt;/code&gt; a proměnná &lt;code&gt;accountname&lt;/code&gt; je nyní zastaralá. Správci filtrů zneužití by měli aktualizovat všechny filtry, které používají vlastní kontrolu typu účtu nebo zastaralou proměnnou. [https://phabricator.wikimedia.org/T414049]
* Náhledy obrázků, které jsou vyžadovány v nestandardních velikostech a použitím nestandardní metody, jako jsou přímé požadavky na &lt;code dir=ltr&gt;&lt;nowiki&gt;upload.wikimedia.org/…&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, přestanou v blízké budoucnosti fungovat. Tato změna má zabránit pokračujícímu externímu zneužívání ze strany webových scraperů a botů. Někteří uživatelé s vlastním CSS/JS, správci rozhraní, kteří mohou opravovat udělátka a lokální skiny, a autoři nástrojů budou muset aktualizovat svůj kód tak, aby používal standardní velikosti náhledů. [[phab:T414805|Podrobnosti, odkazy na vyhledávání a příklady, jak je opravit, jsou k dispozici v tasku]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.13|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/05|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W05&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 21:17, 26. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29969530 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-06&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W06&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/06|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Funkce „{{int:pageinfo-toolboxlink}}“, pomocí níž lze ověřit informace o stránce ([{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=info}} příklad]), nyní automaticky zobrazuje obsah. Pokud uživatelé lokálně vytvořili stránku [[MediaWiki:Pageinfo-header]], lze ji nyní odstranit. [https://phabricator.wikimedia.org/T363726]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:21|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:21}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:21}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:21|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:21|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například VisualEditor dříve přidával ztučnění nebo kurzivu do popisů odkazů, což činilo wikikód zbytečně složitým. Problém je nyní vyřešen. [https://phabricator.wikimedia.org/T409669]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Dne 20. ledna nebyl vytvořen XML dump. Odteď budou dumpy navíc generovány pouze jednou za měsíc. [https://phabricator.wikimedia.org/T414389]
* Tým MediaWiki Interfaces ukončil podporu všech transformačních endpointů [https://www.mediawiki.org/wiki/Special:MyLanguage/API:REST%20API MediaWiki REST API] končících lomítkem. Všichni uživatelé API, kteří se momentálně dotazují těch koncových bodů, jsou vyzýváni k migraci na verze bez lomítka na konci. Pokud máte nějaké otázky nebo zaznamenáváte jakékoliv problémy, vytvořte prosím ve Phabricatoru tiket na [https://phabricator.wikimedia.org/project/view/6931/ nástěnce #MW-Interfaces-Team].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.14|MediaWiki]]

'''Novinka týdne'''
* Uživatelům připomínáme, že nadace Wikimedia sdílela na [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027/Product &amp; Technology OKRs|Meta-Wiki]] a ''[[diffblog:2025/12/10/shaping-wikimedia-foundations-2026-2027-annual-goals-key-questions-for-the-wikimedia-movement/|Diffu]]'' několik směrodatných otázek pro roční plán na období červenec 2026 – červen 2027. Tyto otázky se zaměřují na globální trendy, rychlejší a zdravější experimentování, lepší podporu pro nováčky, posílení editorů a pokročilých uživatelů, zlepšení spolupráce napříč projekty a rozšiřování a udržení čtenářstva. Zpětná vazba a nápady jsou vítány na [[m:Talk:Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027|diskusní stránce]].

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/06|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W06&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 17:43, 2. február 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30000986 --&gt;

== Odstránenie článkov ==

Žiadam a prosím Vás o okamžité zmazanie všetkých článkov ktoré som na Wikipédií vytvoril a o zmazanie všetkých editácií ktoré som na Wikipédií spravil. --[[Redaktor:Slovak redactor|Slovak redactor]] ([[Diskusia s redaktorom:Slovak redactor|diskusia]]) 03:56, 9. február 2026 (UTC)

:{{re|Slovak redactor|s=1}} Už to bolo N-krát preberané: zmazanie príspevkov konkrétneho redaktora v hlavnom mennom priestore (ani vytvorených čl., ani úprav článkov) nie na Wikipédii možné – s každým jedným uložením si deklaroval súhlas s neodvolateľným zverejnením príspevku za podmienok tunajších licencií. Zmazanie redaktorského konta rovnako nie, maximum je „zmiznutie“ cez [[Special:GlobalVanishRequest]] (viď aj [[:meta:Account vanishing]]). S ohľadom na opakovaný charakter týchto žiadostí, viackrát aj v kombinácii s osobnými útokmi a vyhrážaním sa, odporúčam skôr vyhľadanie odbornej pomoci. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:32, 9. február 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-07&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W07&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/07|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* [[File:Maki-gift-15.svg|12px|link=|class=skin-invert|Z průzkumu přání]] Přihlášení přispěvatelé, kteří si spravují rozsáhlé nebo složité seznamy sledovaných stránek, nyní mohou pomocí nové funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Watchlist labels|Štítky sledovaných stránek]] organizovat a filtrovat sledované stránky tak, aby se zlepšily jejich pracovní postupy. Přidáním vlastních štítků (například: stránky, které jste vytvořili, stránky monitorované kvůli vandalismu nebo diskusní stránky) mohou uživatelé rychleji identifikovat, co vyžaduje pozornost, snížit kognitivní zátěž a reagovat efektivněji. Tímto se zlepšuje použitelnost seznamu sledovaných stránek, zejména pro vysoce aktivní editory.
* Nová funkce dostupná na [[Special:Contributions|Speciální:Příspěvky]] zobrazuje [[mw:Special:MyLanguage/Trust and Safety Product/Temporary Accounts|dočasné účty]], které pravděpodobně provozuje stejná osoba, a tím usnadňuje patrolu. Během kontroly příspěvků dočasného účtu mohou odteď uživatelé s přístupem k IP adresám dočasných účtů vidět přehled příspěvků ze souvisejících dočasných účtů. Funkce vyhledá všechny IP adresy přidružené k danému dočasnému účtu v rámci doby uchovávání dat a zobrazí všechny příspěvky všech dočasných účtů, které tyto IP adresy používaly. [[mw:Special:MyLanguage/Trust and Safety Product/Temporary Accounts#February 2026: Improvements to the patroller tooling|Více informací]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T415674] 
* Když si editoři prohlížejí náhled úpravy wikitextu, upozornění, že vidí pouze náhled (které se zobrazuje v horní části), má nyní šedé/neutrální pozadí místo žlutého/varovného pozadí. Díky tomu je poznámku k náhledu snazší odlišit od skutečných varování (například na konflikt editace nebo problematický cíl přesměrování), která se nyní budou zobrazovat v samostatných varovných nebo chybových rámečcích. [https://phabricator.wikimedia.org/T414742]
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] se neustále vylepšuje – odteď správně podporuje více než jeden web Wikibase, například [[d:|Wikidata]] i [[testwikidata:|testwikidata]]. Kromě toho byly opraveny problémy se směrem textu pro uživatele, kteří Wikidata nebo jiné weby na Wikibase preferují v jazycích psaných zprava doleva (RTL). [https://phabricator.wikimedia.org/T415440][https://phabricator.wikimedia.org/T415458]
* Automatické „magické odkazy“ na ISBN, RFC a čísla PMID jsou kvůli neflexibilitě a problémům s lokalizací [[mw:Special:MyLanguage/Help:Magic links|ve wikitextu od roku 2021 označeny jako zastaralé]]. Několika wiki se magické odkazy RFC a PMID podařilo nahradit ekvivalentními externími odkazy, ale k nahrazení funkcionality magického odkazu na ISBN byla často vyžadována šablona. Nyní je k dispozici nová [[mw:Special:MyLanguage/Help:Magic words#isbn|zabudovaná funkce parseru]] &lt;code dir=ltr&gt;&lt;nowiki&gt;{{#isbn}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, která poskytuje základní funkcionalitu magického odkazu na ISBN. Díky tomu je pro wiki, které chtějí opustit zastaralou funkci magických odkazů, snazší tak učinit. [https://phabricator.wikimedia.org/T145604]
* Vytvořeny jsou dvě nové wiki: 
** {{int:project-localized-name-group-wikipedia}} v jazyce [[d:Q35401|jju]] ([[w:kaj:|&lt;code&gt;w:kaj:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T413283]
** {{int:project-localized-name-group-wikipedia}} v jazyce [[d:Q1186896|pipil]] (Nahuat) ([[w:ppl:|&lt;code&gt;w:ppl:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T413273]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]]. 

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Byla vytvořena nová globální uživatelská skupina: [[{{int:grouppage-local-bot}}|{{int:group-local-bot}}]]. Software ji bude používat interně, aby umožnil komunitním robotům obejít limity rychlosti, které se vztahují na [[w:cs:Web scraping|web scrapery]]. Účty, které jsou schváleny jako roboti na alespoň jednom projektu Wikimedia, budou automaticky přidány do této skupiny. Jejich uživatelská oprávnění se tímto nezmění. [https://phabricator.wikimedia.org/T415588]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.15|MediaWiki]]

'''Setkání a události'''
* Od 25. do 27. března se v Salt Lake City, USA koná [[mw:Special:MyLanguage/MediaWiki Users and Developers Conference Spring 2026|MediaWiki Users and Developers Conference, Spring 2026]]. Tuto událost pořádá komunita kolem MediaWiki pro třetí strany. Můžete navrhovat přednášky a registrovat se k účasti. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/AZBWVI46SDEB65PGR5J6E4TYOQQEZXM7/]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/07|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W07&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 23:30, 9. február 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30026671 --&gt;

== Fintické svahy (mapa) ==

Chcel by som nahlásiť, že na stránke [[Fintické svahy]] zobrazuje zle mapku. Tam je nesprávna mapka územia a zobrazuje tam územie pre [[Fintické svahy (prírodná rezervácia)]]. --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 19:03, 12. február 2026 (UTC)
:{{re|Dušan Kreheľ|s=1}} Bolo to prelinkované naopak, prehodil som to na strane OSM aj WD [https://www.openstreetmap.org/changeset/178475843][https://www.wikidata.org/w/index.php?diff=2462951209][https://www.wikidata.org/w/index.php?diff=2462951314], nejaký čas potrvá, kým sa to spropaguje do dát, ktoré používa Kartographer pre zvýrazňovanie v tunajších mapkách &lt;s&gt;(plus zvýraznená bude finálne zrejme len relácia, tzn. to [[Fintické svahy|väčšie úzmie]])&lt;/s&gt;. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:32, 12. február 2026 (UTC)
:Ok, tak zvýrazňujú sa obe. Bol som v tom, že som z {{tl|Geobox mapframe check}} odstránil zobrazovanie obrysu v prípade prítomnosti len [[:d:Property:P10689|OSM way ID]] na WD (tzn. nie [[d:Property:P402|relácie]]), no problém s tým bol zrejme hlavne pri líniových objektoch (vodné toky, kanály, cesty, trate), pri plošných to zjavne zvýrazňuje aj keď je dotyčná vec na OSM reprezentovaná len líniou bez relácie. Na druhej strane, pri budovách (posledne konkrétne múzeá a školy) s tým tuším problém bol, tak neviem. Alebo tam možno medzičasom niečo fixli. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:49, 12. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]: Hm, ak kliknem na stránke [[Fintické svahy]] na roztiahnuť na celé okno, tak tam vidím národnú prírodnú rezerváciu. --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 02:00, 13. február 2026 (UTC)
::{{re|Dušan Kreheľ|s=1}} Tam treba len trpezlivosť, je to systém s [[:en:eventual consistency|eventuálnou konzistenciou]], časť kešovaných dát sa neinvaliduje explicitne a ani doby platnosti jednotlivých keší nie sú zladené – PNG náhľady mapiek sa invalidujú po rádovo desiatkach minút, ale geo polygóny pre vykreslenie obrysu v interaktívnej fullscreen mape, asociované s Wikidata Qn idčkami tých čl. [https://maps.wikimedia.org/geoshape?getgeojson=1&amp;ids=Q20860409], tie majú zjavne dlhšiu platnosť. Momentálne už vyzerá, že to konzistentne vracia aktuálne verzie (s premietnutými včerajšími zásahmi na strane WD a OSM). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:20, 13. február 2026 (UTC)
::Už je to to ok, i na celé okno.
::{{Hotovo}} --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 12:31, 13. február 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-08&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W08&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/08|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Site Reliability Engineering|Tým SRE]] provede vyčištění instance [[m:Special:MyLanguage/Etherpad|Etherpadu]] při Wikimedia, webového editoru pro společné úpravy dokumentů v reálném čase. Všechny Etherpady budou po 30. dubnu 2026 trvale smazány – pokud v té době stále probíhají migrační projekty, tým může datum v jednotlivých případech přehodnotit. Vytvořte si prosím lokální zálohy veškerého obsahu, který si chcete ponechat, protože smazaná data nebude možné obnovit. Toto čištění pomáhá zmenšit velikost databáze a snížit zátěž infrastruktury. Etherpad bude i nadále podporovat spolupráci v reálném čase, ale neměl by být dlouhodobým úložištěm. V budoucnu mohou proběhnout další čištění bez předchozího upozornění. [https://phabricator.wikimedia.org/T415237]

'''Novinky pro editory'''
* Tým Information Retrieval spustí [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Information Retrieval/Phase 1|experiment s mobilní aplikací pro Android]], který testuje hybridní vyhledávací možnosti, které zvládnou jak dotazy sémantické, tak i dotazy s klíčovými slovy. Vylepšení vyhledávání v rámci platformy umožní čtenářům snadněji najít to, co hledají, přímo na Wikipedii. Experiment bude nejprve spuštěn koncem února na řecké Wikipedii a v březnu bude následovat anglická, francouzská a portugalská verze. [https://diff.wikimedia.org/2026/01/08/semantic-search-making-it-easier-to-find-the-information-readers-want/ Více informací] na blogu Diff. [https://www.mediawiki.org/wiki/Readers/Information_Retrieval]
* Tým Reader Growth spustí pro uživatele mobilního webu [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth/WE3.10.2 Mobile Table of Contents|experiment]], který přidá obsah a automaticky rozbalí všechny sekce článků, aby se dozvěděl více o problémech s navigací, se kterými se potýkají. Test bude k dispozici na Wikipediích v arabštině, čínštině, angličtině, francouzštině, indonéštině a vietnamštině.
* Dříve se celoprojektová oznámení ([[{{ns:8}}:Sitenotice]] a [[{{ns:8}}:Anonnotice]]) zobrazovala pouze na desktopové verzi. Odteď se budou zobrazovat na všech platformách. Uživatelé mobilních zařízení nyní uvidí tato oznámení a budou o nich informováni. Správci webu by měli být připraveni otestovat a opravit oznámení na mobilních zařízeních, aby se zabránilo narušením článkům. Pro jejich potlačení mohou správci rozhraní do souboru [[{{ns:8}}:Minerva.css]] přidat kód &lt;code dir=&quot;ltr&quot;&gt;#siteNotice { display: none; }&lt;/code&gt;. [https://phabricator.wikimedia.org/T138572][https://phabricator.wikimedia.org/T416644]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:19|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:19}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:19}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:19|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:19|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém na [[Special:RecentChanges|Speciální:Poslední změny]]. Dříve kliknutí na tlačítko Skrýt v aktivních filtrech způsobovalo zmizení tlačítka „zobrazit nové změny od…“, ačkoli mělo zůstat zobrazené. Tlačítko se nyní chová podle očekávání. [https://phabricator.wikimedia.org/T406339]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Nyní je k dispozici nová dokumentace, která editorům pomáhá ladit funkce vyhledávání na webu. Podporuje řešení problémů, když se stránky nezobrazují ve výsledcích, pořadí se zdá neočekávané nebo potřebujete zkontrolovat, jaký obsah je indexován, což usnadňuje pochopení a analýzu chování při vyhledávání. [[mw:Help:CirrusSearch/Debug|Více informací]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T411169]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.16|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/08|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W08&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:17, 16. február 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30086330 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-09&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W09&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/09|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* [[mw:Special:MyLanguage/Edit check/Reference Check|Kontrola reference]] byla nasazena na anglickou Wikipedii, čímž bylo dokončeno nasazování na všechny Wikipedie. Tato funkce vyzve nováčky před publikováním nového obsahu k přidání citace, což pomáhá snížit obvyklé reverty související s citacemi a zlepšit ověřitelnost. V A/B testování byl dopad značný: nováčci, u kterých byla provedena kontrola referencí, měli přibližně 2,2krát vyšší pravděpodobnost, že přidají citaci na počítači, a asi 17,5krát vyšší pravděpodobnost na mobilním webu. [https://analytics.wikimedia.org/published/reports/editing/reference_check_ab_test_report_final_2025.html]
'''Novinky pro editory'''
* Rozšíření [[mw:Special:MyLanguage/Extension:InterwikiSorting|InterwikiSorting]], které umožňovalo [[m:Special:MyLanguage/Interwiki sorting order|řazení interwiki odkazů]], bylo z Wikipedie odstraněno. V důsledku toho se editorům, kteří povolili řazení interwiki odkazů v nekompaktním režimu (formát úplného seznamu), nyní zobrazí odkazy v novém pořadí. Odkazy budou dále seřazeny abecedně podle jazykového kódu. [https://phabricator.wikimedia.org/T253764]
* Koncem tohoto týdne si lidé, kteří upravují sekci stránky pomocí mobilního vizuálního editoru, všimnou nového tlačítka „Upravit celou stránku“. Po klepnutí na něj budou moci upravit celý článek. To je užitečné, když se požadovaná změna má provést mimo sekci, kterou jste původně otevřeli. [https://phabricator.wikimedia.org/T387175][https://phabricator.wikimedia.org/T409112]
* [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience|Tým Reader Experience]] vyzývá editory, aby na základě svých zkušeností s fungováním na počítači a mobilních zařízeních posoudili, zda by tmavý režim měl být na jejich wiki stále považován za „beta verzi“. Pokud budete funkci považovat za vyspělou, můžete aktualizovat zprávy rozhraní &lt;code dir=ltr&gt;MediaWiki:skin-theme-description&lt;/code&gt; a &lt;code dir=ltr&gt;MediaWiki:Vector-night-mode-beta-tag&lt;/code&gt; a dát tak najevo, že tmavý režim je připraven a již není považován za beta verzi.
* Všem uživatelům aplikace Wikipedie pro iOS (verze 7.9.0 a novější) je nyní k dispozici vylepšená záložka [[mw:Wikimedia_Apps/Team/iOS/Activity_Tab|Aktivita]], která zobrazuje uživatelské statistiky. Po dřívějším A/B testování, které prokázalo vyšší míru vytváření účtů mezi uživateli s přístupem k této funkci, byla tato záložka spolu s několika aktualizacemi zpřístupněna 100 % uživatelů. Záložka Aktivita nyní zobrazuje upravené články na časové ose, nabízí statistiky dopadu úprav, jako je počet příspěvků a trendy zobrazení článků, a možnosti přizpůsobení pro zlepšení uživatelského prostředí v aplikaci.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:21|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:21}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:21}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:21|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:21|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba, která bránila fungování [[mw:Special:MyLanguage/Extension:DiscussionTools|diskusních nástrojů]] na mobilních zařízeních, a byla tak obnovena jejich funkčnost. [https://phabricator.wikimedia.org/T415303]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] se neustále vylepšuje. Posledním vylepšením je přidání [[mw:Extension:GlobalWatchlist#hook|nového háčku]], &lt;code dir=ltr&gt;ext.globalwatchlist.rebuild&lt;/code&gt;, který se spustí po každém obnovení seznamu změn. Díky tomu je možné na speciální stránce spouštět udělátka a uživatelské skripty. [https://phabricator.wikimedia.org/T275159]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.17|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/09|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W09&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:03, 23. február 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30119102 --&gt;

== Zoznam SD objektov 2 ==

Ahojte. Dalo by sa niečo urobiť s tým, aby stránka [[Zoznam SD objektov 2]] fungovala / načítala sa? Neviem či to súvisí s dĺžkou článku alebo niečím iným, ale vyhadzuje mi to Service Temporarily Unavailable (i po viacerých pokusoch). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:21, 26. február 2026 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} wget tiež nefunguje, ale cez pywikibota sa k tomu dostať dá. Podľa toho to vyerá, že to má asi 1,5 MB; môže to byť tým? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:29, 26. február 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Inak [[Špeciálne:DlhéStránky]] ukazuje dĺžku [1 178 385 bajtov]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:31, 26. február 2026 (UTC)
:Áno, súvisí to s dĺžkou, resp. technickou komplexitou (množstvo substitúcií šablón a iných výpočtovo náročnejších krokov), vo väčšine prípadov v kombinácii s [[mw:Parsoid/Parser_Unification|novým parserom]], ktorý okrem množstva iných nedostatkov (resp. teda presnejšie odlišností od starého), má aj vyššie nároky na zdroje a zvyčajne horšiu perf., takže určitá časť komplexnejších stránok sa už v limite nevyrendruje. Riešením by bolo niečo z nasledovného:
:* re-import, s rozdelenim na menšie časti
:* re-import vo forme prostej tabuľky namiesto šablónovej skladačky (má nevýhodu horšej upraviteľnosti formy uvedenia položky)
:* dodatočné manuálne alebo strojové rozdelenie na menšie časti
:* generovanie cez SPARQL priamo z Wikiúdajov (podobne ako trebárs zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]]), aj v tomoto prípade by ale bolo potrebné delenie na najak zvolené dobre definované časti
:S ohľadom na význam toho zoznamu v kontexte skwiki nemám ambíciu sa tomu venovať. Plus ping [[Redaktor:Wizzard|Wizzard]], ako zakladateľ týchto zoznamov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:39, 26. február 2026 (UTC)
::{{Re|Teslaton}} Dík za info. Myslím, že najlepším riešením - čítaj: najmenej pracným pre nás vzhľadom na významnosť stránky, ako píšeš - je manuálne rozdelenie na niekoľko menších zoznamov. Alternatívna otázka je celková validita týchto zoznamov a to, či by sme ich nemali jednoducho úplne zmazať. Druhá stránka na zozname od Fillosa, [[Zoznam SD objektov -03 2501-5763]], sa síce načíta, ale je to prakticky needitovateľné. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:51, 26. február 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-10&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W10&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/10|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 25/Easter egg experiments|Narozeninový režim]] (25 let Wikipedie) je nyní spuštěný na Wikipediích v betawijštině, bretonštině, čínštině, češtině, nizozemštině, angličtině, francouzštině, gorontálštině, indonéštině, italštině, lucemburštině, madúrštině, sicilštině, španělštině, thajštině a vietnamštině! Tato časově omezená kampaň oslavuje 25 let Wikipedie s narozeninovým maskotem, Baby Globe. Po zapnutí se Baby Globe zobrazuje v [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 25/Easter egg experiments/article configuration|~2 500 článcích]] a čeká na to, až ho čtenáři objeví. Komunity se mohou rozhodnout zapnout narozeninový režim na lokální wiki získáním souhlasu od své komunity a požádáním administrátora o povolení funkce a její přizpůsobení prostřednictvím [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 25/Easter egg experiments#Community Configuration Demo|konfigurace komunity]].

'''Novinky pro editory'''
* [[:m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing|Sub-reference]], nová funkce umožňující opakované použití reference s různými podrobnostmi, byly nasazeny na švédskou a polskou Wikipedii a [[:phab:T418209|několik dalších wiki]]. Na těchto wiki a na testovací a [https://en.wikipedia.beta.wmcloud.org/wiki/Sub-referencing beta wiki] si můžete [[:m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing#test|tuto funkci vyzkoušet]]. Poznatky z první pilotní wiki, německé Wikipedie, byly [[:m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing/Learnings|publikovány ve zprávě]]. Pokud máte [[:m:Talk:WMDE Technical Wishes/Sub-referencing#Pilot wikis|zájem stát se pilotní wiki]], kontaktujte tým při Wikimedia Deutschland.
* [[mw:Special:MyLanguage/Help:Edit check#Paste check|Kontrola vložení]] bude od příštího týdne spuštěna na všech Wikipediích. Tato funkce vyzve nováčky, kteří do vizuálního editoru vkládají text, který pravděpodobně nenapsali, aby zvážili, zda tím neriskují porušení autorských práv. Kontrola vložení [[mw:Special:MyLanguage/Edit check/Tags|označuje]] všechny úpravy, kde je zobrazena, k následné kontrole. Místní správci mohou pomocí [[{{#special:EditChecks}}]] konfigurovat různé aspekty funkce. [[mw:Special:MyLanguage/Edit check/Paste Check#A/B Experiment|Výzkum]] napříč 22 wiki zjistil, že kontrola vložení vedla k 18% poklesu vrácených úprav ve srovnání s kontrolní skupinou. Překladatelé mohou [https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special%3ATranslate&amp;group=ext-visualeditor-ve-mw-editcheck&amp;filter=&amp;optional=1&amp;action=translate pomoct s lokalizací] této a souvisejících funkcí.
* Tým [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience|Reader Experience]] standardizuje uživatelské menu v pravém horním rohu pro všechny mobilní uživatele, aby se více přiblížilo prostředí na počítači. V současné době je toto uživatelské menu viditelné pouze uživatelům se zapnutým pokročilým ovládáním mobilních zařízení (AMC). Jedinou změnou je, že několik tlačítek, která se dříve nacházela v levém menu, se uživatelům, kteří nemají zapnuté AMC, přesune do pravého horního rohu. Tato změna by měla být provedena 9. března a jejím cílem je vylepšit uživatelské rozhraní. [https://phabricator.wikimedia.org/T413912]
* Počínaje týdnem od 2. března se e-maily odesílané při přidání, odebrání nebo změně e-mailové adresy účtu změní na podstatně hezčí a přehlednější HTML verzi na rozdíl od předchozího prostého textu. [https://phabricator.wikimedia.org/T410807]
* Upozornění jsou v současné době omezena na 2 000 historických záznamů na uživatele a sahají až do roku 2013, kdy byla tato funkce zavedena. Toto se změní tak, aby se ukládala pouze upozornění z posledních 5 let, ale maximálně 10 000. To pomůže s dlouhodobým stavem infrastruktury a zabrání tomu, aby novější oznámení mizela příliš brzy. [https://phabricator.wikimedia.org/T383948]
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. Nejnovější aktualizace vylepšuje zobrazování štítků. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] nyní umožňuje aktivovat [[mw:Special:MyLanguage/Manual:Language#Fallback languages|systém záložních jazyků]] pro položky Wikidat bez štítku v zobrazeném jazyce a zobrazit tyto štítky v uživatelem preferovaném jazyce Wikidat, pokud není zadán parametr URL &lt;code dir=ltr&gt;uselang=&lt;/code&gt;. [https://phabricator.wikimedia.org/T373686][https://phabricator.wikimedia.org/T416111]
* Tým aplikace Wikipedie pro Android zahájil na řecké Wikipedii beta testování [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Information Retrieval/Phase 1|hybridního vyhledávání]]. Hybridní vyhledávání dokáže zpracovat jak dotazy sémantické, tak dotazy s klíčovými slovy, což čtenářům umožňuje snadněji najít to, co hledají, přímo na Wikipedii.
* Z bezpečnostních důvodů musejí členové určitých uživatelských skupin [[m:Special:MyLanguage/Mandatory two-factor authentication for users with some extended rights|mít zapnuté dvoufázové ověřování]] (2FA). V současné době je 2FA vyžadováno pro používání skupiny, nikoli však pro členství v ní. Vzhledem k tomu, že tento model stále obsahuje určité zranitelnosti, situace se [[phab:T418580|v březnu postupně změní]]. Členové těchto skupin nebudou moci deaktivovat poslední metodu 2FA na svém účtu a nebude možné do těchto skupin přidávat uživatele bez 2FA. Uživatelé budou i nadále moct přidávat nové metody ověřování nebo je odebírat, pokud bude alespoň jedna metoda trvale povolena. V druhé polovině března budou uživatelé bez 2FA z těchto skupin odebráni. To se týká: správců centrálního oznámení, revizorů, správců rozhraní, utajovatelů, personálu Wikidat, personálu Wikifunkcí, WMF Office IT a WMF Trust &amp; Safety. Pro ostatní uživatele se nic nezmění. Harmonogram nasazení naleznete v odkazovaném tasku. [https://phabricator.wikimedia.org/T418580]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:27|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:27}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:27}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:27|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:27|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba bránící uživatelům založit instanci ve [https://www.wikibase.cloud/ Wikibase.cloud]. [https://phabricator.wikimedia.org/T416807]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Aby bylo zajištěno [[mw:Special:MyLanguage/MediaWiki Product Insights/Responsible Reuse|férové ​​využívání infrastruktury]], zavede nadace Wikimedia v průběhu příštího měsíce globální limity používání API napříč všemi našimi API. Začátkem března budou na neidentifikované požadavky z jiných zdrojů než Toolforge/WMCS a na požadavky API odeslané z webových prohlížečů uplatňovány přísnější limity. V dubnu budou uplatňovány vyšší limity na identifikovaný provoz. Tyto limity jsou záměrně nastaveny co nejvýše, aby se minimalizoval dopad na komunitu. Boti běžící v Toolforge/WMCS nebo s oprávněním uživatele bota na jakékoli wiki by prozatím neměli být ovlivněni. Všem vývojářům se však doporučuje dodržovat aktualizované osvědčené postupy. Více informací naleznete ve [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia APIs/Rate limits|Wikimedia API/Limity rychlosti]].
* Koncový bod LDF (Linked Data Fragment) služby Wikidata Query Service bude v únoru vyřazen z provozu. Tento koncový bod obsluhoval omezený provoz, který byl úspěšně migrován na jiné metody přístupu k datům, jež lépe vyhovovaly stávajícím aplikacím. Hardware používaný k provozu koncového bodu LDF bude realokován na podporu probíhajících snah o migraci backendu. [https://phabricator.wikimedia.org/T415696]
* Parsoid, nový parser, [[mw:Special:MyLanguage/Parsoid/Parser Unification/Updates|je nadále nasazován na další wiki]], což zlepšuje udržitelnost platformy a usnadňuje zavádění nových funkcí pro čtení a editaci. Parsoid je nyní výchozím parserem na 488 wiki WMF (z toho 268 Wikipediích) a nyní pokrývá více než 10 % všech zobrazení stránek Wikipedie.
* [[m:Talk:Wikimedia Enterprise#Exceptional access criteria|Byl zveřejněn]] proces a kritéria pro [[Special:MyLanguage/Wikimedia Enterprise#Access|žádosti o nadměrný přístup]] k velkoobjemovému kanálu API ''Wikimedia Enterprise'' (bezplatný pro aplikace v souladu s misí hnutí). Cílem je poskytnout uživatelům podrobnější a přehlednější dokumentaci.
* [https://techblog.wikimedia.org/ Tech Blog], blog věnovaný technické komunitě Wikimedia, [https://techblog.wikimedia.org/2026/02/24/a-tech-blog-diff/ bude přesunut] na [[diffblog:|Diff]], blog s novinkami a událostmi z komunity. Migrace by měla být dokončena v dubnu 2026, poté budou schváleny publikace nových příspěvků. Čtenáři budou mít přístup k příspěvkům – starým i novým – na úvodní stránce na adrese https://diff.wikimedia.org/techblog.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.18|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/10|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W10&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 17:51, 2. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30137798 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-11&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W11&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/11|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* Všechny wiki budou ve středu 25. března 2026 od [https://zonestamp.toolforge.org/1774450800 15:00 UTC] několik minut [[m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch|pouze pro čtení]]. Důvodem je test přepnutí serveru datového centra na záložní, [[wikitech:Deployments/Yearly calendar|který probíhá dvakrát ročně]]. Během něj se veškerý provoz webových stránek Wikimedia přesměruje z jednoho primárního datového centra do záložního, aby se otestovala dostupnost a zabránilo se přerušení služeb i v nouzových situacích.
* Minulý týden byly všechny wiki 2 hodiny pouze pro čtení a ještě déle nebyly dostupné uživatelské skripty a udělátka. Důvodem byl bezpečnostní incident, který byl mezitím vyřešen. Na odvrácení jeho opakování se pracuje. Pro aktuální informace se prosím podívejte na [[m:Steward's noticeboard#Statement on Meta about today's user script security incident|příspěvek na nástěnce stevardů]] ([[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation/Product and Technology/Product Safety and Integrity/March 2026 User Script Incident|překlady]]).

'''Novinky pro editory'''
* Uživatelé, kteří na mobilních zařízeních čelí více blokováním, odteď místo obecné zprávy uvidí zdůvodnění jednotlivých blokací zvlášť. To jim pomůže pochopit, proč jsou blokováni a jaké kroky mohou podniknout k vyřešení problému. Například uživatelé, kterých se to týká kvůli používání běžných VPN (jako je [[Special:MyLanguage/Apple iCloud Private Relay|iCloud Private Relay]]), dostanou jasnější pokyny, co je třeba udělat, aby mohli znovu začít editovat. [https://phabricator.wikimedia.org/T357118]
* V průběhu týdne bude na všech Wikipediích jako funkce v beta verzi zpřístupněn [[mw:Special:MyLanguage/VisualEditor/Suggestion Mode|Režim návrhů]] ve vizuálním editoru. Tato funkce proaktivně navrhuje různé typy akcí, které mohou lidé zvážit ke zlepšení článků na Wikipedii a dozvědět se tak o souvisejících pravidlech. Funkce je lokálně konfigurovatelná a lze ji také lokálně rozšířit o vlastní návrhy. Aktuální nastavení lze zobrazit na [[Special:EditChecks]] a jsou dostupné [[mw:Special:MyLanguage/Help:Suggestion mode#For administrators %E2%80%93 local customization|pokyny, jak mohou správci přizpůsobit]] odkazy na lokální pravidla. Funkce je propojena s [[mw:Special:MyLanguage/Help:Edit check|Kontrolou editace]], která navrhuje vylepšení, když někdo píše nový obsah. V budoucnu plánuje tým Editing vyhodnotit dopad této funkce na nováčky prostřednictvím kontrolovaného experimentu. [https://phabricator.wikimedia.org/T404600]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém, kdy se při používání zvýrazňování syntaxe CodeMirror, které usnadňuje čtení wikitextu a kódu, kurzor špatně zarovnával. Tento problém se konkrétně týkal uživatelů, kteří si ve vlastním stylopisu definovali pravidlo fontu, při vytváření nového tématu pomocí diskusních nástrojů. [https://phabricator.wikimedia.org/T418793]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Aktualizace omezení rychlosti API: Aby se zajistilo [[mw:Special:MyLanguage/MediaWiki Product Insights/Responsible Reuse|férové ​​využívání infrastruktury]], budou tento týden na požadavky, které pocházejí z prostředí mimo Toolforge/WMCS bez vyhovujícího User-Agentu, a na neověřené požadavky z webových prohlížečů zavedena globální omezení rychlosti API. Na identifikovatelný provoz budou v dubnu uplatněny vyšší limity. Boti spuštění v Toolforge/WMCS nebo s uživatelským právem bota na jakékoli wiki by prozatím neměli být ovlivněni. Všem vývojářům se však doporučuje dodržovat aktualizované osvědčené postupy. Více informací naleznete v [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia APIs/Rate limits|Wikimedia API/Limity rychlosti]].
* Bylo vydáno nové GraphQL API. Toto API bylo vyvinuto jako flexibilní alternativa k vybraným funkcím dotazovací služby Wikidat (WDQS) s cílem zlepšit zkušenosti vývojářů a efektivního přístupu k datům. Vyzkoušejte si ho a [[d:Wikidata:Wikibase GraphQL#Feedback and development|poskytněte zpětnou vazbu]]. Můžete se také [https://greatquestion.co/wikimediadeutschland/GraphQLAPI/apply přihlásit k testování použitelnosti].
* [[m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council/Unsupported Tools Working Group|Pracovní skupina PTAC pro nástroje bez podpory]] v únoru pokračovala ve vylepšování [[commons:Special:MyLanguage/Commons:Video2commons#|Video2Commons]] a věnovala se chybám s autentizací, manipulaci s velkými soubory, viditelnosti fronty úloh a jasnějšímu chování při nahrávání. V některých oblastech stále probíhají práce, včetně změn týkajících se zastaralého nahrávání na straně serveru. Přečtěte si [[m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council/Unsupported Tools Working Group#February 2026|tuto aktualizaci]], kde se dozvíte více.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.19|MediaWiki]]

'''Do hloubky'''
* Tým pro tvorbu článků zve zkušené editory Wikipedie z vybraných [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance/Pilot wikis and collaborators#Collaborators|pilotních wiki]] a zájemce z ostatních Wikipedií k vyplnění dotazníku, který je k dispozici v [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfmLeVWnxmsCbPoI_UF2jyRcn73WRGWCVPHzerXb4Cz97X_Ag/viewform angličtině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSd6rzr4XXQw8r4024fE3geTPFe13M_6w7Mitj-YJi0sOlWTAw/viewform?usp=header arabštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSdok3-RfB18lcugYTUMGkpwmqG_8p760Wv4dCXitOXOszjUDw/viewform?usp=header bengálštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfjTfYp4jEo0akA4B1e-Nfg3QZPCudUjhJzHzzDi6AHyAaMGA/viewform?usp=header japonštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLScteVoI29Aue4xc72dekk-6RYtvmMgQxzMI900UOawrFrSTWg/viewform?usp=header portugalštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSetdxnYwL3ub2vqA7awCg5hJZPMIYcDPaiTe12rY9h0GYnVlw/viewform?usp=header perštině] a [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLScNvfJF-Ot-4pzA4qAN771_0QDJ4Li19YcUsaTgSKW8Nc7U_Q/viewform?usp=header turečtině]. Vaše odpovědi pomohou týmu přizpůsobit pokyny pro méně zkušené editory a pomohou jim seznámit se s pravidly a postupy komunity při tvorbě článku. Více se dozvíte [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance|na stránce projektu]].

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/11|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W11&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 18:52, 9. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30213008 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-12&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W12&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/12|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|{{int:codemirror-beta-feature-title}}]] v beta verzi, také známá jako [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror 6]], se od listopadu 2024 používá pro zvýrazňování syntaxe wikitextu. Aby se vylepšení a nové [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror#Features|funkce]] dostaly ke všem editorům, kteří používají standardní zvýrazňovač syntaxe, opustí v květnu 2026 beta verzi. Pokud máte jakékoli dotazy nebo obavy, [[mw:Special:MyLanguage/Help talk:Extension:CodeMirror|sdílejte je prosím]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T259059]
* Některé změny v lokálních uživatelských skupinách provádějí stevardi na Meta-Wiki a tyto se zaznamenávají pouze tam. Odteď budou změny oprávnění napříč wiki zaznamenávány jak na Meta-Wiki, tak na wiki cílového uživatele, aby se usnadnil přístup k úplnému záznamu změn práv uživatele na místní wiki. Starší protokolovací záznamy o takových změnách budou doplněny v nadcházejících týdnech. [https://phabricator.wikimedia.org/T6055]
* Na wiki používajících [[m:Special:MyLanguage/Flagged Revisions|Flagged Revisions]] se dosud do počtu čekajících změn zobrazených na [[{{#Special:PendingChanges}}]] počítaly i stránky, které již nečekaly na kontrolu, protože byly ze systému odstraněny bez kontroly, např. kvůli smazání, přesunu do jiného jmenného prostoru nebo změnám v konfiguraci wiki. Počet bude odteď správný. Na některých wiki bude zobrazený počet mnohem menší než dříve. V samotném seznamu stránek by nemělo dojít ke změně. [https://phabricator.wikimedia.org/T413016]
* Kompoziční jazyk Wikifunkcí byl přepsán, což znamenalo novou verzi jazyka. Tato změna si klade za cíl zvýšit stabilitu služby snížením spotřeby paměti orchestrátorem. Toto přepsání také umožňuje podstatné snížení latence, zjednodušení kódu a lepší abstrakce, což otevře dveře pozdějšímu přidání nových funkcí. Přečtěte si více o [[f:Special:MyLanguage/Wikifunctions:Status updates/2026-03-11|změnách]].
* Uživatelé odteď mohou řadit výsledky vyhledávání abecedně podle názvu stránky. Tato aktualizace přidává další možnost pro snadnější a rychlejší vyhledávání stránek. Dříve bylo možné výsledky řadit podle data úpravy, data vytvoření nebo relevance. Chcete-li novou možnost použít, otevřete na stránce s výsledky vyhledávání „Pokročilé hledání“ a v části „Řazení“ vyberte možnost „Abecední“. [https://phabricator.wikimedia.org/T403775]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:28|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:28}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:28}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:28|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:28|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba, která bránila průvodci načítáním souboru importovat na Wikimedia Commons soubory z Flickru. [https://phabricator.wikimedia.org/T419263]
'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Byla vytvořena nová speciální stránka s názvem [[{{#special:LintTemplateErrors}}]], která zobrazuje seznam vložených stránek s nalezenými chybami lintu, aby je uživatelé mohli najít snadněji. Seznam je seřazen podle počtu vložení s chybami. Například: [[{{#special:LintTemplateErrors}}/night-mode-unaware-background-color]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T170874]
* Uživatelé funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|{{int:codemirror-beta-feature-title}}]] v beta verzi již nějakou dobu při úpravách stránek s JavaScriptem, CSS, JSONem, Vue a Lua používají pro zvýrazňování syntaxe [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror]] místo [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeEditor|CodeEditor]]. Spolu ukončením beta verze CodeMirror 6 je v plánu v květnu 2026 nahradit CodeEditor coby standardní editor pro tyto modely obsahu. [[mw:Special:MyLanguage/Help talk:Extension:CodeMirror|Zpětná vazba nebo připomínky jsou vítány]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T419332]
* JavaScriptové moduly [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror]] budou brzy aktualizovány na CodeMirror 6. Ještě před aktualizací, v červenci 2025, bylo načítání modulů &lt;code dir=ltr&gt;ext.CodeMirror&lt;/code&gt; nebo &lt;code dir=ltr&gt;ext.CodeMirror.lib&lt;/code&gt; z udělátek a uživatelských skriptů označeno jako zastaralé. Používání háčku &lt;code dir=ltr&gt;ext.CodeMirror.switch&lt;/code&gt; od března 2025 taktéž zastaralé. Přispěvatelé nyní mohou své skripty nebo udělátka upravit tak, aby byly kompatibilní s CodeMirror 6. Další informace naleznete v [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror#Gadgets and user scripts|průvodci migrací]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T373720]
* Tým MediaWiki Interfaces rozšiřuje pokrytí definic modulů REST API o [[mw:Special:MyLanguage/API:REST API/Extensions|API rozšíření]]. Moduly REST API jsou skupiny souvisejících koncových bodů, které lze nezávisle spravovat a verzovat. Odteď existují moduly pro API [https://phabricator.wikimedia.org/T414470 GrowthExperiments] a [https://phabricator.wikimedia.org/T419053 Wikifunkcí]. Vzhledem k tomu, že API rozšíření jsou migrována do této struktury, jejich dokumentace se přesune z hlavní specifikace MediaWiki OpenAPI a zobrazení REST Sandbox a bude místo toho přístupná přes volby konkrétního modulu v rozbalovací nabídce na [https://test.wikipedia.org/wiki/Special:RestSandbox REST pískovišti] (tj. [[{{#Special:RestSandbox}}]], dostupné na všech wiki projektech).
* Rozšíření [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Scribunto|Scribunto]] prostřednictvím knihovny [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Scribunto/Lua reference manual|mw.site]] poskytuje různé informace o wiki, kde je modul používán. Od minulého týdne knihovna také umožňuje [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Scribunto/Lua reference manual#mw.site.wikiId|přístup]] k [[mw:Special:MyLanguage/Manual:Wiki ID|ID wiki]], které lze použít k usnadnění údržby modulů napříč wiki. [https://phabricator.wikimedia.org/T146616]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.20|MediaWiki]]

'''Do hloubky'''
* [[m:Special:MyLanguage/Coolest Tool Award|Coolest Tool Award 2026]], oslavující vynikající komunitní nástroje, nyní přijímá nominace! Nominujte svůj oblíbený nástroj přes [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/435684?lang=en dotazník] do 23. března 2026. Více informací o ochraně osobních údajů a nakládání s údaji naleznete v [[foundation:Special:MyLanguage/Legal:Coolest_Tool_Award_2026_Survey_Privacy_Statement|prohlášení o ochraně osobních údajů průzkumu]].

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/12|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W12&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:35, 16. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30260505 --&gt;

== Request for Comment: VisualEditor automatic reference names ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
Hi, I’m Johannes from [[:m:Wikimedia Deutschland|Wikimedia Deutschland]]’s [[:m:WMDE Technical Wishes|Technical Wishes team]]. Apologies for writing in English. {{Int:Please-translate}}! We are considering to work on [[:m:Community Wishlist/W17|Community Wishlist/W17: Improve VE references' automatic names and reuse]]. This has been a long-term issue for wikitext editors (see e.g. [[:en:WP:VisualEditor/Named references]]) which has been among the top-voted wishes in several [[:m:Community Wishlist Survey|Community Wishlist Surveys]], e.g. [[:m:Community Wishlist Survey 2017/Editing/VisualEditor: Allow editing of auto-generated references before adding them|2017]], [[:m:Community Wishlist Survey 2019/Citations/VisualEditor: Allow references to be named|2019]], [[:m:Community Wishlist Survey 2022/Editing/VisualEditor should use human-like names for references|2022]] or [[:m:Community Wishlist Survey 2023/Editing/VisualEditor should use proper names for references|2023]].

We would like your input on the [[:m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Proposed solutions|solutions]] proposed on our project page: '''[[:m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names]]'''. We are considering several options, which can be combined if desired by the community.
* Changing the default pattern for automatically generated reference names (currently &lt;code&gt;&quot;:n&quot;&lt;/code&gt;, e.g. &lt;code&gt;&quot;:0&quot;&lt;/code&gt;, &lt;code&gt;&quot;:1&quot;&lt;/code&gt;...) to use the [[:mw:Help:Reference Previews#Exposed reference types|reference type]] instead (e.g. &lt;code&gt;&quot;book_reference-1&quot;&lt;/code&gt;).
* Providing a simple mechanism for communities to configure a different default name.
* Generating automatic reference names based on the [[:en:domain name|domain name]] (if it’s a web citation).
* Generating automatic reference names based on template parameters (e.g. &quot;title&quot; or &quot;last&quot;+&quot;first&quot;) – defined by the community.

=== Feedback ===
[[:m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names|Visit our project page]] to read about our proposal in detail and share your thoughts [[:m:Talk:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Request for comment|on metawiki]].

'''Please note''': We will only implement a solution if there’s clear consensus among the global community. Our intention is not to build the perfect solution, but to find a simple and lean one that alleviates the pain caused by auto generated names. We are aware that some experienced VisualEditor users might prefer an option to manually change reference names in VisualEditor, but such a UX intervention is difficult to achieve across reference types and thus out of scope for our team, we can only improve the auto-naming mechanism.
We are happy about suggestions for improving certain details of the proposed solutions. Any other feedback and alternative proposals are also welcome – even though it’s out of scope for us, it might still be relevant for future work on this topic.

Please support us interpreting consensus by clearly indicating your opinion (e.g. by using support/neutral/oppose templates). We are aware of [[:en:WP:NOTVOTE]], but given that we are facilitating this discussion with users from different wikis, potentially commenting in their native language, clearly indicating your position helps us avoid misunderstandings.

Thank you for participating!&lt;/div&gt; &lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:Johannes Richter (WMDE)|Johannes Richter (WMDE)]] ([[User talk:Johannes Richter (WMDE)|diskusia]])&lt;/bdi&gt; 11:15, 19. marec 2026 (UTC)

(This message was sent to [[:Wikipédia:Krčma/Technické]] and is being posted here due to a redirect.)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johannes Richter (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johannes_Richter_(WMDE)/MassMessageRecipients&amp;oldid=30281362 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-13&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W13&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/13|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* Uživatelé projektů Wikimedia se nyní mohou přihlašovat bez hesla pomocí klíčů. Jedná se o bezpečnou metodu, která podporuje otisk prstu, rozpoznávání obličeje nebo PIN. Díky této změně se všichni uživatelé, kteří se rozhodnou pro přihlášení bez hesla, budou moct ke svým účtům přihlašovat pomocí jakéhokoli zařízení snadněji, rychleji a bezpečněji. Nová možnost přihlášení pomocí klíče se v současné době zobrazuje jako návrh automatického vyplňování v poli uživatelského jména. Pro uživatele, kteří si již klíč zaregistrovali, bude brzy k dispozici další tlačítko [[phab:T417120|„Přihlásit se pomocí klíče“]]. Tato aktualizace zlepší zabezpečení a uživatelský zážitek. [[c:File:Passwordless_login_screencast.webm|Tento záznam obrazovky]] krok za krokem demonstruje proces přihlášení bez hesla.
* Všechny wiki budou ve středu 25. března 2026 od [https://zonestamp.toolforge.org/1774450800 15:00 UTC] několik minut [[m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch|pouze pro čtení]]. Důvodem je test přepnutí serveru datového centra na záložní, [[wikitech:Deployments/Yearly calendar|který probíhá dvakrát ročně]]. Během něj se veškerý provoz webových stránek Wikimedia přesměruje z jednoho primárního datového centra do záložního, aby se otestovala dostupnost a zabránilo se přerušení služeb i v nouzových situacích.

'''Novinky pro editory'''
* Uživatelé projektů Wikimedia si nyní pomocí [[toolforge:echo-chamber|nového nástroje na Toolforge]] mohou exportovat své notifikace starší než 5 let. Tím se zajistí, že si uživatelé uchovají své důležité notifikace a zabrání jejich ztracení kvůli plánovanému mazání notifikací starších než 5 let, jak bylo dříve oznámeno. [https://phabricator.wikimedia.org/T383948]
* Editoři Wikipedie v indonéštině, thajštině, turečtině a zjednodušené angličtině mají odteď přístup k Special:PersonalDashboard. Jedná se o [[mw:Special:MyLanguage/Moderator Tools/Dashboard|ranou verzi prostředí]], která seznamuje novější editory s pracovními postupy patroly a usnadňuje jim přechod od provádění úprav k účasti na pokročilejší moderační činnosti na jejich projektu. [https://phabricator.wikimedia.org/T402647]
* Byly provedeny dvě drobné změny v rozhraní [[Special:Block|Speciální:Blokování]]. Správci mohou odteď pomocí zvláštního přepínače v sekci Čas vypršení snadněji blokovat do odvolání. Výběrem zablokování do odvolání se také nabízí odlišná sada běžných důvodů, ze kterých lze vybírat a které lze změnit na [[MediaWiki:Ipbreason-indef-dropdown]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T401823]
* Mobilním editorům [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Account Creation Experiments#Logged-out|na několika wiki]] se odteď díky nedávným aktualizacím od týmu Growth zobrazí vylepšené upozornění na editaci bez přihlášení. Tyto změny, nasazené minulý týden, jsou součástí probíhajícího úsilí a testování o vylepšení [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Account Creation Experiments|zážitku při vytváření účtů na mobilních zařízeních]] a následné zvýšení účasti. [https://phabricator.wikimedia.org/T408484]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:36|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:36}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:36}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:36|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:36|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba, která bránila uživatelům mobilního webu v zobrazení informací o blokování, pokud byl ovlivněn více blokováními. Odteď si mohou při návštěvě Wikipedie zobrazit hlášení o všech blokováních, která se na ně momentálně vztahují.

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Obrazy (image) vytvořené pomocí Toolforge brzy získají aktualizovanou verzi buildpacků, která přinese podporu novějších verzí programovacích jazyků a další vylepšení a opravy z upstreamu. Pokud používáte Toolforge Build Service, pročtěte si nedávný e-mail z [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/cloud-announce@lists.wikimedia.org/thread/EMYTA32EV2V5SQ2JIEOD2CL66YFIZEKV/ cloud-announce] a podle potřeby aktualizujte konfiguraci buildu, aby vaše nástroje zůstaly kompatibilní. [https://wikitech.wikimedia.org/w/index.php?title=Help:Toolforge/Building_container_images&amp;oldid=2392097#Buildpack_environment_upgrade_process][https://phabricator.wikimedia.org/T380127]

* [https://api.wikimedia.org/wiki/Main_Page API Portal], wiki s dokumentací, bude v červnu 2026 ukončen. API klíče vytvořené přes API Portal budou normálně fungovat i nadále. Koncové body api.wikimedia.org budou ukončovány postupně od července 2026. Dokumentace na API Portal se přesouvá na [[mw:Wikimedia APIs|mediawiki.org]]. Více se dozvíte na [[wikitech:API Portal/Deprecation|stránce projektu]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.21|MediaWiki]]

'''Do hloubky'''
* Tým [[m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes|WMDE Technical Wishes]] zvažuje vylepšení [[m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names|automaticky generovaných názvů referencí ve vizuálním editoru]]. Podívejte se prosím na [[m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Proposed solutions|navržená řešení]] a zúčastněte se [[m:Talk:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Request for comment|žádosti o komentář]].

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/13|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W13&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 16:51, 23. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30268305 --&gt;</text>
      <sha1>h3ht194rp87oqp5hyelge4dek40ln93</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189882</id>
      <parentid>8189787</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:25:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MediaWiki message delivery</username>
        <id>95010</id>
      </contributor>
      <comment>/* Technické novinky: 2026-14 */ nová sekcia</comment>
      <origin>8189882</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="160316" sha1="qizu71ow0rqzgebta1mtr8grlh5zq7p" xml:space="preserve">__NEWSECTIONLINK__
&lt;div style=&quot;margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; &quot;class=&quot;ui-helper-clearfix&quot;&gt;
Stôl diskusií o '''technických otázkach''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa na diskusie o technických veciach na Wikipédii.

Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite &lt;nowiki&gt;~~~~&lt;/nowiki&gt; alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]).

{{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole technické|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Technické|action=edit&amp;section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/div&gt;

{{Kaviarenské stoly}}

== Archív technických tém ==
Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu.
* '''Archív:'''  [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2004|2004]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Technické/Archív 2025|2025]]

&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Technické]]
&lt;/noinclude&gt;

== Emailové adresy v infoboxoch ==
Ahojte! [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/91.219.132.21 Rozmnožili] sa nám upozornenia na nesprávne emailové adresy v obecných infoboxoch. Dobrá príležitosť tento údaj z ib vypustiť, IMHO. Stačí mať link na web, tam sa kontakt nájde. Vypustiť by sa dalo aj telefónne číslo a fax, ktorý dnes sotva niekto používa. Čo myslíte?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:39, 17. júl 2025 (UTC)

:Tieto údaje patria na oficiálne stránky miest a obcí, nie na wikipédiu. --[[Špeciálne:Príspevky/2A02:AB04:27BC:6100:31E9:ED65:2B66:AA39|2A02:AB04:27BC:6100:31E9:ED65:2B66:AA39]] 19:22, 17. júl 2025 (UTC)

:Ak by existoval verejne dostupný centrálny register, ktorého súčasťou by tie kontaktné údaje boli (a obce by mali povinnosť to tam udržiavať aktuálne), malo by ev. zmysel to odtiaľ importovať na WD a zobrazovať. Nie som si ale vedomý, že by niečo podobné v súčasnosti existovalo, ak niekto o niečom vie, dajte prípadne vedieť. Bez toho súhlasím, že je pridaná hodnota diskutabilná.
:Čisto technicky potom – dnes už je AI asistovaný web scraping v takom štádiu, že by dataset s kontaktami (email, tel.) zrejme šiel s dostatočnou spoľahlivosťou zbierať (a pravidelne, napr. raz ročne aktualizovať) aj strojovo z obecných webov a následne prezentovať vrátane korektných citácií. Encyklopedický zmysel to ale veľký nemá. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:47, 17. júl 2025 (UTC)

::Navrhujem hlasovať k otázke: som za/proti odobratiu emailov, telefónnych a faxových čísel z infoboxov.
::{{Za}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:30, 8. november 2025 (UTC)
:::Niekto iný na vyjadrenie?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:10, 1. január 2026 (UTC)
::::Takže vyhadzujeme?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:59, 30. marec 2026 (UTC)
::::: osobne som {{Za}} nemyslím si, že si niekto ide dohľadávať emailový kontakt na obec práve cez wikipédiu. Súhlasím, že rovnako tam nemajú čo robiť telefónne čísla, fax, otváracie hodiny apod. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 16:42, 30. marec 2026 (UTC)

== Kategórie pre železničné stanice (a zastávky) podľa okresu ==
Ahojte! {{Ping|Akul59}} Nebolo by lepšie nazvať túto kategóriu Železničné stanice a zastávky? Momentálne sú do nej kategorizované aj zastávky. Myslím, že nemá zmysel kategorizovať zastávky osobitne. V článkoch o staniciach by som potom nechal kategóriu K:Kategória:Železničné stanice na Slovensku a o zastávkach K: Kategória:Železničné zastávky na Slovensku. Obdobne na krajskej úrovni. Čo myslíte?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:37, 8. november 2025 (UTC)

:Hej, ak také delenie vôbec vytvárať (čo je samo o sebe diskutabilné, za mňa vyhovuje aj súčasná [[:Kategória:Železničné stanice na Slovensku|zberná kat.]] + existujúce delenia [[:Kategória:Stavby na Slovensku podľa okresu|Stavby]] a [[:Kategória:Doprava na Slovensku podľa okresu|Doprava v okrese XY]]), asi nemá zmysel zvlášť pre stanice a zastávky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:53, 8. november 2025 (UTC)
:Nechcel som to komplikovať, a keďže ma nenapadol spoločný pojem, tak som dal stanice (v širšom slova zmysle a s predpokladaným budúcim prekategorizovávaníím súčasných staníc na zastávky) --[[Redaktor:Akul59|Akul59]] ([[Diskusia s redaktorom:Akul59|diskusia]]) 13:59, 8. november 2025 (UTC)

::Okay, počkám ešte kus a ak sa nik nevyjadrí, presuniem na [[:Kategória:Železničné stanice a zastávky podľa okresu]].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:22, 8. november 2025 (UTC)

:::{{re|Jetam2|Akul59|s=1}} Rád by som počul aj názory (tvoj a ďalších) na samotnú zmysluplnosť drobenia kategorizácie SK staníc týmto okresným delením (do veľkej miery redundantným k už existujúcim deleniam). Bol by som s tým OK, ak by súbežne zostali kategorizané aj na kope v zbernej (resp. zberných – zastávky, stanice), obávam sa ale, že ich ľudia budú mať následne tendenciu zo zberných vyraďovať, viď napr. edit [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7083793] (zhrnutie „op“ akože asi má ísť o „opravu“ niečoho). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:32, 8. november 2025 (UTC)

::::Myslím, že ich už je počtom dosť na to, aby sme mohli kategórie zjemniť. Výhľadovo ich bude ešte viacej, myslím, že sa čoskoro dostaneme do keď budú mať aspoň každá stanica (ak nie zastávka) svoj článok. Druhá výhoda je priame prepojenie s Commons kde sú kategórie týmto spôsobom už organizované. K tendencii vyhadzovať: asi sa tomu úplne nevyhneme, ale nemal by to byť dôvod proti zmene. {{Ping|Lalina}} môžme upozorniť na nevhodnú „opravu“.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 14:40, 8. november 2025 (UTC)

:::::V [[:Kategória:Železničné stanice na Slovensku|jednej]] je 175, [[:Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|v druhej]] 48 čl., obe sa zmestia na jednu obrazovku bez stránkovania. Slovensko je mikroštátik s obyvateľstvom jedného väčšieho mesta, je bizár hrať sa tu na delenia každej jednotlivej vtákoviny do 79 okresov (o 3k obciach, každá s vlastným obecným úradom nehovoriac).
:::::Resp. aj opačný pohľad: keď si vezmem aj niektorý z väčších okresov (rozlohou aj populačne), napr. [[Levice (okres)|Levice]], už súčasné okresné kategórie [[:Kategória:Doprava v okrese Levice|doprava]] a [[:Kategória:Stavby v okrese Levice|stavby]] sú poloprázdne. Tak načo v takomto stave generovať ďalšie, ešte špecifickejšie delenia?
:::::Na wiki dlhoročne chýba jednoduchá integrovaná možnosť prekliku na deep zoznam článkov v kategórii a jej podkategóriách do nejakej hĺbky, riešia to len externé nástroje, čo je ale mimo horizont bežného návštevníka. Z toho pohľadu má zmysel drobiť (so zrušením súhrnného pohľadu) len skutočne objemné kategórie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:58, 8. november 2025 (UTC)
::::::IMHO zmysel deliť má. Je pravda, že Slovensko nie je v globálnom kontexte veľký štát a okresov a obcí je možno priveľa atď. Ale takáto je situácia a mali by sme ju reflektovať. Nepovedal by som, že tie levické kategórie sú poloprázdne. Je to bežná úroveň naplnenia. Porovnaj aj kategórie kostolov podľa okresu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 06:53, 11. november 2025 (UTC)
:::::::{{re|Jetam2|s=1}} Má, pokrývali to ale aj v doterajšom stave už dve okresné delenia, obe dostatočne riedke na to, aby bolo potrebné ich ďalej štruktúrovať. Ale nech, nejdem na to ďalej plytvať časom. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:02, 11. november 2025 (UTC)

Akul zjavne v dopĺňaní pokračuje bez ohľadu na prebiehajúcu diskusiu – čo je svojský prístup, ale budiž. Šlo by to spáchať aj strojovo, ale budiž. Bude to treba popresúvať a prekategorizovať, ale budiž. Nemám čas ani energiu viesť tu jalové boje o kktiny a nikoho ďalšieho to zjavne nezaujíma. V každom prípade, tvar ''„Železničné stanice a zastávky v okrese XY“'' má tú výhodu, že zachová dôvod ponechať aj radenie do zberných kategórií pre [[:Kategória:Železničné stanice na Slovensku|stanice]] a [[:Kategória:Železničné zastávky na Slovensku|zastávky]]. Takže hej, ak nebude zásadnejšia výhrada, perspektívne tie kat. strojovo popresúvam a heslá prekategorizujem. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:02, 11. november 2025 (UTC)

Resp. je potom otázka, či by to nemala byť už skôr kat. ''„Železničná doprava v okrese XY“'', kde by boli pokope stanice, zastávky, aj trate v okrese (lebo takto trate zostávajú v doprave a len stanice a zastávky sú vyčlenené do samostatnej pokdat., čo je divný aspekt). Aj tak mi ale príde, že najrozumnejšie pri súčasnej zaplnenosti by bolo zotrvať pri doterajšom delení na stavby a dopravu, vyčleňovanie železničnej je nadbytočné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:28, 11. november 2025 (UTC)

:To by mohla byť rozumná alternatíva. Nevýhodou je neexistujúce prepojenie na Commons (okrem dvoch okresov). Výhodou zahrnutie tratí, ktoré sú inak mimo. Ale treba premyslieť kľúč radenia, nech všetko nie je pod Ž.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:49, 11. november 2025 (UTC)

::Hej, rozumná alternatíva k veci, do ktorej vôbec nebolo potrebné sa púšťať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:04, 11. november 2025 (UTC)
:::Nesúhlasím úplne s tým, že nemá zmysel robiť niektoré kategorizácie len preto, lebo tam je málo stránok (to by nemalo zmysel zakladať väčšinu nových kategórií kvôli jednej stránke). Či má zmysel práve stanice+zastávky deliť alebo či to radšej dať do &quot;''Železničná doprava v okrese XY''&quot;, ako navrhuje Teslaton, si istý nie som; je ale fakt, že takto možno napojiť mnohé veci na Commons. Predsa len je skwiki súčasťou väčšieho ekosystému vecí - nevraviac o tom, že existujú [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Plave%C4%8D_(train_station) staré kategórie na Commons a fotky v nich], ktoré nepridali Slováci (i.e. to nie je len náš vrtoch). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:49, 11. november 2025 (UTC)
::::Btw {{Re|Teslaton}}, nebolo by lepšie namiesto &quot;''čo je svojský prístup, ale budiž''&quot; napísať &quot;''{{Re|Akul59}} bolo by fajn s úpravami počkať, až sa situácia vyrieši, pretože komplikuješ potenciálne riešenie situácie''&quot;? (Akul59, to platí i pre prípadné iné rozriešené konverzácie.) [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:59, 11. november 2025 (UTC)
::::Súčasné dopravné okresné kat. 1:1 korešpondenciu s Commons kategóriami ([[:commons:Category:Transport in Slovakia by district]]) majú. Dtto potom články jednotlivých staníc. To že na Commonse existujú nejaké ešte podrobnejšie medziľahlé delenia (stanice, mosty, cesty, EČV), nemá prečo byť samo o sebe dôvodom snažiť sa generovať rovnako podrobné delenia aj tu. Výsledok je, že keď človek chce získať nejaký ucelenejší obraz o tom, čo &quot;dopravné&quot; sa v dotyčnom okrese nachádza, je nútený pretraverzovať desiatky takmer prázdnych podkategórií, každá s jednotkami ks zaradených hesiel. Bez patričných nástrojov, ktoré by od toho človeka ev. odtienili, je toto dokonale kontraproduktívna granularita pre projekt ako skwiki. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:16, 11. november 2025 (UTC)
:::::Píšeš to i s prihliadnutím na vznik ďalších článkov o staniciach a zástavkách. Desiatky kategórií preklikovať nebude treba, bavíme sa zatiaľ o jednej. Keby sme aj nasledovali Commons tak by sme mali možno poltucta kategórií, možno desať, nie desiatky ako píšeš. No na druhej strane, s argumentom granuláciou čiastočne súhlasím.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:22, 13. november 2025 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-46&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W46&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/46|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
[[File:Talk pages default look (April 2023).jpg|thumb|alt=Snímek obrazovky vizuálních vylepšení diskusních stránek|Příklad diskusní stránky s novým designem, ve francouzštině.]]
* Od 12. listopadu zaznamenají uživatelé na [[Phab:T379264|některých Wikipediích]] změnu [[m:Special:MyLanguage/Talk pages project/Feature summary#Usability improvements|vzhledu diskusních stránek]]. Tato změna designu dorazila už na [[phab:T392121|skoro všechny wiki]]; na [[phab:T409297|anglickou Wikipedii]] dorazí později. Můžete si přečíst více [[diffblog:2024/05/02/making-talk-pages-better-for-everyone/|na ''Diffu'']]. Uživatelé si mohou tuto změnu vypnout [[Special:Preferences#mw-prefsection-editing|ve svém nastavení]] pod „{{int:discussiontools-preference-visualenhancements}}“. [https://phabricator.wikimedia.org/T379264]
* MediaWiki odteď dovede automaticky zobrazit [[mw:Special:MyLanguage/Help:Protection indicators|indikátor stránky]], pokud je stránka uzamčená. Tato funkce je ve výchozím nastavení vypnutá. Lze ji aktivovat [[m:Special:MyLanguage/Requesting wiki configuration changes|na žádost komunity]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T12347]
* Použití tlačítek „{{int:showpreview}}“ nebo „{{int:showdiff}}“ v editoru wikitextu bude odteď přenášet určité parametry URL jako „[[mw:Special:MyLanguage/Manual:Parameters to index.php#useskin|useskin]]“, „[[mw:Special:MyLanguage/Manual:Parameters to index.php#uselang|uselang]]“ a „[[mw:Special:MyLanguage/Help:Section#Editing sections|section]]“. Tato aktualizace také vyřeší problém, kdy pokud prohlížeč havaroval při zobrazení náhledu změn konkrétní kapitoly, uložení této úpravy mohlo přepsat celou stránku obsahem pouze této kapitoly. [https://phabricator.wikimedia.org/T62744][https://phabricator.wikimedia.org/T24029][https://phabricator.wikimedia.org/T155097]
* Na Wikicestách lze [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:Kartographer#Markers and counters|v textu článků používat barevné mapové značky]]. Text těchto značek se odteď bude zobrazovat černý nebo bílý v závislosti na kontrastu místo vždy bílého textu. Lokální záplaty řešící problém lze nyní odstranit. [https://phabricator.wikimedia.org/T369454]
* Karta Aktivita v aplikaci Wikipedie pro Android je nyní k dispozici všem uživatelům. Nová karta nabízí personalizované informace o aktivitách čtení, úprav a darování a zároveň zjednodušuje navigaci a činí používání aplikace poutavějším. [https://www.mediawiki.org/wiki/Wikimedia_Apps/Team/Android/Activity_Tab_Experiment]
* Tým Reader Growth spouští experiment s názvem „Procházení obrázků“, který má otestovat, jak čtenářům usnadnit procházení a objevování obrázků v článcích Wikipedie. Tento experiment, A/B testování pouze na mobilních zařízeních, bude spuštěn na anglické Wikipedii v týdnu od 17. listopadu a poběží čtyři týdny, přičemž se dotkne 0,05 % uživatelů anglické wiki. Testování bylo na arabské, čínské, francouzské, indonéské a vietnamské Wikipedii spuštěno 3. listopadu a dotklo se až 10 % uživatelů těchto wiki. [https://www.mediawiki.org/wiki/Readers/Reader_Growth/WE3.1.3_Image_Browsing]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:27|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:27}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:27}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:27|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:27|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla vyřešena nemožnost zamykat účty na mobilním webu. [https://phabricator.wikimedia.org/T256185]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* [[wikitech:Help talk:Toolforge/Toolforge standards committee#November 2025 committee nominations|Na Wikitech jsou otevřeny nominace]] nových členů [[wikitech:Help:Toolforge/Toolforge standards committee|komise pro standardy Toolforge]]. Tato komise mimo jiné dohlíží na [[wikitech:Help:Toolforge/Right to fork policy|právo vytvořit fork]] a [[wikitech:Help:Toolforge/Abandoned tool policy|zásady pro opuštěné nástroje]] na Toolforge. Nominace zůstanou otevřené do 28. listopadu 2025.
* [[w:JSON Web Token#Standard fields|Pole původce JWT]] v [[mw:Special:MyLanguage/OAuth/For Developers#OAuth 2|přístupových tokenech OAuth 2]] na [[m:Special:MyLanguage/Help:Unified login|wiki pod SUL]] bylo změněno na &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;https://meta.wikimedia.org&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. Staré přístupové tokeny budou funkční i nadále. [https://phabricator.wikimedia.org/T399199]
* [[w:JSON Web Token#Standard fields|Pole subjektu JWT]] v [[mw:Special:MyLanguage/OAuth/For Developers#OAuth 2|přístupových tokenech OAuth 2]] bude z &lt;code&gt;&lt;user id&gt;&lt;/code&gt; brzy změněno na &lt;code dir=ltr style=&quot;white-space:nowrap&quot;&gt;mw:&lt;identity type&gt;:&lt;user id&gt;&lt;/code&gt;, kde &lt;code&gt;&lt;identity type&gt;&lt;/code&gt; je typicky &lt;code dir=ltr&gt;CentralAuth:&lt;/code&gt;&lt;!-- not a typo --&gt; (na [[m:Special:MyLanguage/Help:Unified login|wiki pod SUL]]) nebo &lt;code dir=ltr style=&quot;white-space:nowrap&quot;&gt;local:&lt;wiki id&gt;&lt;/code&gt; (na ostatních wiki). Důvodem je zamezení konfliktů mezi různými typy uživatelských ID a větší podoba přístupových tokenů OAuth 2 a cookie &lt;code&gt;sessionJwt&lt;/code&gt;. Staré přístupové tokeny budou funkční i nadále. [https://phabricator.wikimedia.org/T399199]
* Hlášení MediaWiki o zablokování ([[MediaWiki:Blockedtext|blockedtext]], [[MediaWiki:Blockedtext-partial|blockedtext-partial]], [[MediaWiki:Autoblockedtext|autoblockedtext]], [[MediaWiki:Systemblockedtext|systemblockedtext]], [[MediaWiki:Blockedtext-tempuser|blockedtext-tempuser]], [[MediaWiki:Autoblockedtext-tempuser|autoblockedtext-tempuser]]) odteď podporují další parametry oznamující, zda je uživateli zablokována editace vlastní diskusní stránky &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;$9&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt; nebo posílání e-mailů ostatním uživatelům &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;$&lt;/nowiki&gt;&lt;nowiki&gt;10&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;. [https://phabricator.wikimedia.org/T285612]
* Ve Wikimedia gitu byla založena větev &lt;code&gt;REL1_45&lt;/code&gt; jádra MediaWiki a každého jejích rozšíření a vzhledu. Jde o první krok v procesu vydání MediaWiki 1.45.0, který je plánován na konec listopadu 2025. Pokud pracujete na opravě kritické chyby nebo na nové funkci, možná budete muset tuto změnu vzít na vědomí. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/ZUY7TY3Z6XPZWZVAZV63OPO5OW52Q6GE/]
* Proces generování dumpů CirrusSearch byl aktualizován z důvodu snižujícího se výkonu. Pokud narazíte na problémy s migrací na nové dumpy, kontaktujte prosím tým Search Platform. [https://phabricator.wikimedia.org/T366248][https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/3KQPOR6ACVN6OVLMLZPIBXQSWQKW4E3K/]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.2|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/46|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W46&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 20:37, 10. november 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29606150 --&gt;

== Šablóna Kategória ročníka ==
Ahojte! Páči sa mi riešenie navigačnej lišty pre roky v kategóriách, ktorá vzniká cez šablónu {{tl|Kategória ročníka}}. Príklad použitia: [[:Kategória:2024 v Severnej Amerike]]. Je to praktické na preklikovanie na iné roky. Roboticky som chcel túto navigačnú lištu pridať do všetkých článkov týkajúcich sa rokov a štátu, kontinentu či športu. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C3%9Alohy_pre_botov&amp;diff=prev&amp;oldid=8117610 Navrhol som tento postup na Úlohy botov]. Teslaton chcel, aby sme šablónu vyriešili globálne, čiže navrhli a schválili celý strom, ktorý pod ňou bude. Myslím, že nie je vhodné riešiť všetky možné kategórie, ktoré by mali či mohli vzniknúť. Ako základné by som videl tieto (odpichnuté od [[Diskusia_s_redaktorom:Teslaton/Archív_2023#Kategórie_a_bot|tejto diskusie]]):
&lt;div style=&quot;margin-left: 4em; margin-bottom: 1em; font-size: 90%; line-height: 1.1em&quot;&gt;
* [[:Kategória:2009|2009]]
** [[:Kategória:2009 podľa štátu|2009 podľa štátu]]
** [[:Kategória:2009 podľa kontinentu|2009 podľa kontinentu]]
*** (tieto dve by mali radenie s medzerou typu &lt;nowiki&gt;[[Kategória:2009| štát]]&lt;/nowiki&gt;
** [[:Kategória:Diela z 2009|Diela z 2009]]
*** (tam by sa radili filmy, hudobné albumy, literárne diela, počítačové hry, architektúra, sochy, obrazy atď.)
** [[:Kategória:Doprava v roku 2009|Doprava v roku 2009]]
*** (tam by sa mohli radiť dopravné nehody ale aj [[:Kategória:Lode z 2009|Lode z 2009]])
** [[:Kategória:Narodenia v 2009|Narodenia v 2009]]
** [[:Kategória:Šport v 2009|Šport v 2009]]
** [[:Kategória:Udalosti v 2009|Udalosti v 2009]]
*** (tam by sa radili bitky, voľby, dopravné nehody)
** [[:Kategória:Úmrtia v 2009|Úmrtia v 2009]]
** [[:Kategória:Veda a technika v 2009|Veda a technika v 2009]]
*** (tam by sa radila aj kozmonautika)
** [[:Kategória:Vzniklo v 2009|Vzniklo v 2009]]
*** (tam by sa radili vzniknuté hudobné skupiny, organizácie, podniky, politické strany, futbalové kluby atď.)
** [[:Kategória:Zaniklo v 2009|Zaniklo v 2009]]
*** (tam by sa radili zaniknuté hudobné skupiny, organizácie, podniky, politické strany, futbalové kluby atď.)
&lt;/div&gt;
Kategória [[:Kategória:Knihy z 2009|Knihy z 2009]] by nemala byť primárna. Malo by sa kategorizovať podľa typu diela, nie jeho „nosiča“: Romány podľa roka, básnické zbierky podľa roka atď. Myslím, že podkategórie a podpodkategórie sa dajú doplniť aj neskoršie, netreba mať vyriešené všetko hneď.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 07:54, 11. november 2025 (UTC)

:Diela tiež vznikli v dotyčnom roku, z toho titulu patrí rovnako až pod Vzniklo (prípadne duplicitne, ak by boli argumenty pre uvádzanie aj priamo v kat. roku). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 10:48, 11. november 2025 (UTC)

::Napríklad en.wiki má diela priamo v kategórii roka. Priamo do nej by som pridal ešte Politiku podľa roka a umenie podľa roka. Alebo kultúru? Tam by sme dali aj diela, ale aj festivaly alebo ocenenia spojené s daným rokom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:54, 11. november 2025 (UTC)
:::Mimo iného to chce tie veci pomenovať &quot;Diela z roku 2009&quot;, čo bolo tiež navrhnuté v linknutej diskusii.
:::Čo sa týka vzniknutých/zaniknutých vecí, tieto kategórie - pokiaľ viem - slúžia výhradne na organizácie, spolky, firmy atp., nie na (literárne) diela atp. Technicky mnoho vecí vzniklo v danom roku, takže by sa to všetko muselo kategorizovať tam (i napr. rôzne typy elektroniky alebo vedecké štúdie atp...), čo mi pripadá absolútne a zbytočne excesívne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:35, 11. november 2025 (UTC)
:::: Ak máme mať „Diela z roku 2009“ prečo potom nie „Úmrtia v roku 2009“ alebo „Šport v roku 2009“? Bolo by konzistentné presunúť všetko alebo nič.
:::: Ak máme článok s danou témou (typ elektroniky či vedeckú štúdiu tak by mali byť kategorizované vo ''Vzniklo v [roku]'' kategórii. Vzniklo by malo byť pre všetko čo nemá presnejšiu kategóriu. Čiže aj priehrady, aj ministerstvá, aj pamätníky. Otázne je potom či nekategorizovať ''Vzniklo v [roku]'' aj podľa štátu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:16, 13. november 2025 (UTC)
:::::Gramatiký tvar tých názvov je samostatná téma. Áno, korektné by bolo zjednotiť to všetko na tvar ''„X v roku Y“'' (namiesto ''„X v Y“''), tak to v určitom momente spravili aj na cswiki [https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Pod_l%C3%ADpou/Archiv_2022/03#Shrnut%C3%AD:_Kategorie_let_podle_narozen%C3%AD_a_%C3%BAmrt%C3%AD] (aj keď teda nie zrovna konzistentne, majú napr. [[:cs:Kategorie:Vzniklo 2009|Kategorie:Vzniklo 2009]], čo je ešte väčšia divočina). Na druhej strane, ten druhý tvar je stručnejší. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:25, 13. november 2025 (UTC)
:::::Znova, nemá zmysel podliehať pokušeniu (aj) túto kategorizáciu absurdne rozfragmentovať na desiatky až stovky podkat. per rok pridávaním ďalších dimenzií. Účel lepšie plní kategorizácia granularitou primeraná rozsahu projektu a tieto kategórie nebývajú preplnené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:31, 13. november 2025 (UTC)
::::S kategóriou „'''Diela v xxxx'''“ som si nie istý, respektíve vytvoril by som/ponechal by som povedľa nej aj iné stromy kategórií. Napríklad „'''Architektúra z xxxx'''“ nie je „dielo“, hoci ju tak fakticky vnímame a radíme do nej stavby. Otázne je, či by sa nemali vytvoriť skôr kategóriu typu „Architektúra '''v''' xxxx“ („Literatúra v xxxx“; „Právo v xxxx“; „Umenie v xxxx“...) ktoré by mohli mať podkategórie typu „Stavby postavené v xxxx“ („Knihy z xxxx“, „Právne predpisy z xxxx“....); ale zároveň aj podkategórie zamerané na iné témy (napríklad udalosti v danej oblasti, ocenenia v danej oblasti ako napr. [[96th Academy Awards]],...).
::::Tie ''diela'' by potom mohli byť zakategorizované aj v podkategórii „Vzniklo v xxxx“, pričom udalosti (a pod.), by tam spravidla už nepatrili (lebo by to často boli opakované udalosti, ktorých tradícia vznikla skôr alebo jednorazové udalosti, ktoré netreba radiť pod „vzniklo v“).
::::„'''Lode z xxxx'''“ by som osobne vnímal skôr asi ako „Dielo z xxxx“ než ako Dopravu, ale mohlo by to byť možno opäť aj v oboch... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 17:07, 16. november 2025 (UTC)
::::: Názov s '''v''' nie je, imho vhodný. V takomto prípade by sa dielo malo zaradiť do každého roku kedy existovalo. Aj keď možno pri práve by to mohlo mať zmysel (budú tam zrejme väčšinou právne normy, ktoré platia počas daných rokov), ale treba počítať, že kategórií tam budú potenciálne desiatky. Ďalšia vec je, že neviem o tom, že by sa to takto riešilo na iných Wikipédiách. Architektúra sa, imho, dá vnímať ako dielo. Ocenenia podľa daného roka by tiež mohlo mať zmysel. Diela zakategorizované vo ''Vzniklo v'' by mohla byť alternatíva. Len či by sme potom nemali dať aj ''Narodenia v'' do kategórie ''Vzniklo v''.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:14, 19. november 2025 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-47&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W47&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/47|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Tým [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience|Reader Experience]] experimentuje se [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience/WE3.3.4_Reading lists|seznamy článků k přečtení na mobilním webu]], tedy umožněním přihlášeným čtenářům bez editací ukládat si soukromé seznamy článků na později. Experiment probíhá na arabské, čínské, francouzské, indonéské a vietnamské Wikipedii od týdne od 10. listopadu a zčne probíhat na anglické Wikipedii od týdne od 17. listopadu.
* Uživatelé, kterým se během přihlášení nedaří obdržet ověřovací kód e-mailem, nyní mohou získat pomoc použitím formuláře na nové speciální stránce. Tato aktualizace je součástí iniciativy [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security|Bezpečnost účtu]]. Pokud má váš účet e-mailovou adresu, ujistěte se prosím, že k ní stále máte přístup. Když se přihlásíte z nového zařízení nebo místa bez 2FA, můžete být pro dokončení přihlašování požádáni o zadání 6místného kódu poslaného e-mailem. [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security#Why are you requiring me to enter a code from my email to log in? Can I opt out of this?|Další informace]].
* Byla vytvořena nová wiki: {{int:project-localized-name-group-wikisource}} v [[d:Q13324|minangkabauštině]] ([[s:min:|&lt;code&gt;s:min:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T408317]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]].

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* V rámci projektu [[mw:Special:MyLanguage/Parsoid/Parser Unification|Sjednocení parserů]] tým Content Transform zavedl Parsoid jako výchozí parser na mnoho Wikipedií s nízkou návštěvností a připravuje další krok pro ty s vysokou návštěvností. Tato zpráva je výzvou k aktivaci Parsoidu, jak je popsáno v dokumentaci [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:ParserMigration|Extension:ParserMigration]], a k identifikaci jakýchkoliv problémů, se kterými se můžete setkat při svých pracovních postupech s používáním robotů, udělátek nebo uživatelských skriptů. Dejte nám prosím vědět prostřednictvím odkazu ''„Nahlásit chybu v zobrazení“'' v postranním panelu Nástroje nebo vytvořte ticket ve Phabricatoru a [[phab:project/view/5846|označte tým Content Transform Team]].
* Neudržované nástroje: Bylo opraveno několik problémů ve [[:c:Special:MyLanguage/Commons:Video2commons|Video2Commons]], včetně chyb nahrávání souvisejících s názvy souborů, importu černých videí a zpracování opakovaných pokusů. Byla také přidána podpora AV1. Probíhající práce se soustředí na stabilitu backendu, chyby ffmpeg, import titulků, zpracování metadat a nahrávání playlistů. Konkrétní úlohy můžete sledovat přes [[phab:tag/video2commons/|nástěnku ve Phabricatoru]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.3|MediaWiki]]

'''Setkání a události'''
* Přidejte si do kalendáře datum dalšího Wikimedia Hackathonu, který se bude konat v Miláně, Itálie, od 1. do 3. května 2026. Registrace bude zahájena v lednu 2026. [https://pretix.eu/wikimedia/Hackathon-2026/ Žádosti o stipendium jsou aktuálně otevřeny] a budou ukončeny 28. listopadu 2025. Máte-li jakékoli dotazy, pošlete prosím e-mail na &lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;hackathon@wikimedia.org&lt;/bdi&gt;.

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/47|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W47&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 17:26, 17. november 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29627455 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-48&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W48&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/48|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Minulý týden [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Search Platform|tým Wikimedia Search]] pro ruskou a hebrejskou Wikipedii napodobil na straně serveru funkcionalitu udělátka „DWIM“ (Do What I Mean - dělej, co myslím). Tato funkce přidává k obvyklým návrhům vyhledávacího pole i návrhy psané jinou klávesnicí. Například vyhledání ''&lt;span lang=&quot;und&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;cxfcnmt&lt;/span&gt;'' na ruské Wikipedii odteď přidá návrh ''&lt;span lang=&quot;ru&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;счастье&lt;/span&gt;'' („štěstí“), který měl uživatel pravděpodobně na mysli. Na ostatní ruské a hebrejské wiki plánuje tým tuto funkci nasadit tento týden. [https://phabricator.wikimedia.org/T408734]
* V průběhu týdne bude pro uživatele [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|funkce v betaverzi]] „{{int:codemirror-beta-feature-title}}“ v [[mw:Special:MyLanguage/Help:DiscussionTools|diskusních nástrojích]] dostupné zvýrazňování syntaxe. Aby bylo zapnuté, je nutné povolit nastavení „{{int:discussiontools-preference-sourcemodetoolbar}}“. [https://phabricator.wikimedia.org/T407918]
* [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CampaignEvents|Rozšíření CampaignEvents]], sada nástrojů pro koordinaci událostí a další spoluprací v rámci wiki, je nyní nasazené na všech projektech Wikimedia. Také byla přidána nová funkce známá jako [[m:Special:MyLanguage/CampaignEvents/Collaborative contributions|Společné příspívání]], která organizátorům a účastníkům poskytne přehled dopadu aktivit. Připojte se k nadcházejícímu [[m:Special:MyLanguage/Event:Connection learning session 3|výukovému setkání]], kde novou funkci uvidíte v akci a poskytnete svoji zpětnou vazbu.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:24|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:24}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:24}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:24|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:24|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla vyřešena chyba, kvůli které přestal pracovat CodeReviewBot. [https://phabricator.wikimedia.org/T410417]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
*  Uživatelé Wikimedia API se mohou zapojit do studie použitelnosti, která pomůže ověřit nový design sandboxů Wikimedia REST API. Zájemci by měli vyplnit [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/487662 náborový dotazník]. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/IREJRRWTZTGCYWQHDMSNJFTQAEPOOAE3/]
* Tým MediaWiki Interfaces ukončuje podporu stylopisů XSLT v rámci Action API. Podpora &lt;code dir=ltr&gt;format=xml'''&amp;xlst={stylesheet}'''&lt;/code&gt; bude z projektů Wikimedia odstraněna do konce listopadu 2025. Kromě toho bude brzy ve výchozím nastavení zakázána ve verzích MediaWiki: v1.43 (LTS), v1.44 a v1.45. Podpora stylů XSLT bude zcela odstraněna z MediaWiki v1.46 (očekává se, že ta bude vydána mezi dubnem a květnem 2026). [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/5AX7UWAVVUNUSBOIRHMNOKWOZ5EZI3JX/]
* Zastaralý koncový bod WDQS ([https://query-legacy-full.wikidata.org/ query-legacy-full.wikidata.org]) bude na konci prosince 2025 vyřazen z provozu a definitivně vypnut 7. ledna 2026. Po tomto datu by uživatelé měli očekávat, že požadavky na query.wikidata.org, které vyžadují celý graf, selžou nebo vrátí neplatné výsledky, pokud nebudou přepsány tak, aby využívaly federaci SPARQL. Tým doporučuje uživatelům, aby zajistili, že nástroje a pracovní postupy používají podporované koncové body WDQS (&lt;span dir=ltr&gt;&lt;nowiki&gt;https://query.wikidata.org/&lt;/nowiki&gt;&lt;/span&gt; - Hlavní graf nebo &lt;span dir=ltr&gt;&lt;nowiki&gt;https://query-scholarly.wikidata.org/&lt;/nowiki&gt;&lt;/span&gt; - Scholarly graf). Podporu s migrací naleznete na stránkách [[d:Special:MyLanguage/Wikidata:Data_access|Přístup k datům]] a [[d:Wikidata:Request_a_query|Žádost o dotaz]], kde najdete podrobnosti a nápovědu s alternativními metodami přístupu.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.4|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/48|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W48&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 15:56, 24. november 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29702226 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-49&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W49&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/49|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Od 2. prosince bude v aplikaci Wikipedie pro Android i iOS dostupné ohlédnutí za rokem 2025 s Wikipedií s novými personalizovanými informacemi, aktualizovanými tipy ke čtení a vylepšeným designem. Zjistěte o ohlédnutí více na [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Wikipedia Year in Review/Updates|stránce projektu]].
* Tým Growth pracuje na vylepšení textu a prezentace ověřovacího e-mailu zasílaného novým uživatelům, aby byl příjemnější, užitečnější a informativnější. Pro A/B testování byly připraveny nové texty, kde můžete pomoci jejich přeložením. Viz [[phab:T396155|Phabricator]].
* Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|Přidat odkaz]] bude 2. prosince nasazena na japonskou, urdskou a čínskou Wikipedii. Funkce je založena na predikčním modelu, který navrhuje odkazy, které se mají přidat do článků. I když je tato funkce již dostupná na většině Wikipedií, predikční model nepodporoval určité jazyky. Pro tyto jazyky byl nyní vyvinut nový model, který bude postupně zaváděn i na ostatní Wikipedie. Pokud byste se chtěli dozvědět více, kontaktujte prosím [[mw:user:Trizek (WMF)|Trizek (WMF)]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:34|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:34}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:34}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:34|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:34|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl vyřešen problém, kdy vyhledávací pole na některých stránkách na Commons kvůli přechodu ze Special:Search na Special:MediaSearch nezobrazovala žádné výsledky. [https://phabricator.wikimedia.org/T399476]
* Vytvořeny jsou dvě nové wiki:
** {{int:project-localized-name-group-wikipedia}} v [[d:Q36846|toki poně]] ([[w:tok:|&lt;code&gt;w:tok:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T404457]
** {{int:project-localized-name-group-wikiquote}} v [[d:Q33655|nigerijském pidžinu]] ([[q:pcm:|&lt;code&gt;q:pcm:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T408318]
'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.5|MediaWiki]]

'''Do hloubky'''
* &lt;span class=&quot;mw-translate-fuzzy&quot;&gt;Nadace Wikimedia je v raných fázích zkoumání přístupů k zakládání článků. Cílem iniciativy je identifikovat intervence, které by mohly novým editorům pomoci snadno pochopit a aplikovat stávající postupy a zásady Wikipedie při tvorbě článků. Projekt je ve fázi průzkumu a raného experimentálního návrhu. Všichni členové komunity jsou vyzýváni, aby si o projektu [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance|zjistili více]] a podělili se o své myšlenky na [[mw:Special:MyLanguage/Talk:Article guidance|diskusní stránce]].&lt;/span&gt;

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/49|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W49&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 18:57, 1. december 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29732328 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-50&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W50&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/50|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* Každý, kdo si přeje zabezpečit svůj uživatelský účet, může nyní používat [[m:Special:MyLanguage/Help:Two-factor authentication|dvoufaktorové ověřování]] (2FA). Toto ověřování je k dispozici všem registrovaným uživatelům všech projektů Wikimedia. Jde o součást iniciativy [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security|Zabezpečení účtů]]. Později bude 2FA vyžadováno pro všechny uživatele, kteří mohou provádět akce citlivé z hlediska zabezpečení nebo soukromí.

'''Novinky pro editory'''
* Po nasazení z minulého týdne bude funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Growth/Tools/Add a link|Přidat odkaz]], která umožňuje editorům přidávat navrhované odkazy během editace, od 9. prosince k dispozici na dalších [[Phab:T410469|33 Wikipediích]]. Toto rozšíření umožnil nový predikční modelu, který nyní podporuje všechny jazyky, včetně těch, které dříve nebyly podporovány. I když je tato funkce již nějakou dobu dostupná na většině Wikipedií, toto nasazení nás přibližuje k používání vylepšeného modelu všude. Pokud máze jakékoli dotazy nebo byste chtěli více informací, kontaktujte prosím [[mw:user:Trizek (WMF)|Trizek (WMF)]].
* Minulý týden přidal [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Search Platform|tým Search Platform]] na gruzínské wiki návrhy během vyhledávání s [[w:cs:Transliterace|transliterací]] během psaní. Pokud je k aktuálnímu vyhledávání jen několik běžných návrhů, budou dotazy v latince nebo cyrilici [[phab:T127003|přepsány do gruzínského písma]], aby se našlo více shod. Například hledání &lt;bdi lang=&quot;ka-Latn&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;''bedniereba''&lt;/bdi&gt; nebo &lt;bdi lang=&quot;ka-Cyrl&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;''бедниереба''&lt;/bdi&gt; bude odteď navrhovat existující článek &lt;bdi lang=&quot;ka&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;ბედნიერება&lt;/bdi&gt; („štěstí“). [[phab:T375215|Ve Phabricatoru]] můžete pro budoucí vývoj doporučit další jazyky, kde by se transliterované návrhy mohly hodit.
* Koncem tohoto týdne začne kontrolovaný experiment pro editory 100 největších Wikipedií, kteří upravují kapitolu ve vizuálním editoru pro mobilní web. 50 % těchto editorů zaznamená nové tlačítku „Editovat celou stránku“, které jim umožní rozšířit editační relaci na celou stránku. Tato funkce má usnadnit uživatelům mobilního webu úpravu kterékoli kapitoly článku bez ohledu na to, na kterou ikonu editace kapitoly klepli pro zahájení. Experiment potrvá přibližně 4 týdny. O projektu se můžete dozvědět [[phab:T409112|více informací]].
* Koncem tohoto týdne spustí tým [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth|Reader Growth]] [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth/WE3.1.14 Expanded Mobile Sections|experiment s mobilním webem]], v rámci kterého se ve výchozím nastavení rozbalí všechny kapitoly článků (v současné době jsou ve výchozím nastavení sbalené) a záhlaví kapitoly, kterou uživatel právě čte, se připne na začátek stránky. Experiment ovlivní 10 % uživatelů arabské, čínské, francouzské, indonéské a vietnamské Wikipedie. [https://phabricator.wikimedia.org/T409485]
* V aplikacích pro Android a iOS je nyní dostupné [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Wikipedia Year in Review/2025 Year in Review|ohlédnutí za rokem 2025 s Wikipedií]], funkce mobilní aplikace, která uživatelům poskytuje personalizované shrnutí jejich interakce s Wikipedií za poslední rok. Toto vydání obsahuje rozšířené personalizované informace, vylepšené výběry čtených článků, nové sdělení pro dárce a aktualizovaný design. Otevřete si aplikaci a prohlédněte si své ohlédnutí za uplynulým rokem a prozkoumejte svou čtenářskou cestu rokem 2025.
* Nedávná softwarová chyba způsobila, že úpravy provedené pomocí vizuálního editoru způsobily nezamýšlené změny ve wikitextu, včetně odstranění mezer a nahrazování mezer podtržítky ve wikiodkazech uvnitř citací. Tento problém byl částečně opraven minulý týden a další opravy se stále provádějí. Editoři, kteří používali vizuální editor mezi 28. listopadem a 2. prosincem, by si měli zkontrolovat své úpravy, zda neobsahují neočekávané změny. [https://phabricator.wikimedia.org/T411238]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například bylo opraveno nesprávné zpracování URL adres zkopírovaných z adresního řádku Microsoft Edge. [https://phabricator.wikimedia.org/T341281]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Od tohoto týdne bude uživatelům funkce v [[Special:Preferences#mw-prefsection-betafeatures|beta verzi]] „{{int:codemirror-beta-feature-title}}“ při editaci stránek s modely obsahu Lua, JavaScript, CSS, JSON a Vue místo [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeEditor|CodeEditoru]] zapnut [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|CodeMirror]]. Současně budou aktualizovány [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror#Linting|lintery]]. Toto je součást širšího úsilí o nahrazení CodeEditoru a poskytnutí konzistentního prostředí pro úpravu kódu. [https://phabricator.wikimedia.org/T373711]
* Vývojáři jsou zváni k účasti v [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/552643 Průzkumu spokojenosti vývojářů z roku 2025], který je otevřený do 5. ledna 2026. Pokud vyvíjíte software pro ekosystém Wikimedia a chcete se podělit o své zkušenosti nebo zpětnou vazbu, vaše účast je velmi vítána. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/W4WBKO6Q55UWWCCSFWQATKEXBEHP3QNR/]
* Tento týden nebude nasazena nová verze MediaWiki.

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/50|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W50&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 17:45, 8. december 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29738112 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2025-51&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W51&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/51|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:18|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:18}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:18}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:18|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:18|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například jedna z oprav řešila problém s dočasnými účty, které přidávaly externí URL adresu, což ve větším počtu případů, než bylo zamýšleno, spouštělo požadavek hCaptcha a při prvním pokusu o publikování úpravy se nezobrazovalo požadované vyskakovací okno. [https://phabricator.wikimedia.org/T411927]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* &lt;span class=&quot;mw-translate-fuzzy&quot;&gt;Pro zlepšení výkonu databáze a webu nebudou externí odkazy na projekty Wikimedia již ukládány do databáze. To znamená, že nebudou vyhledatelné přes [[{{#special:LinkSearch}}]], jako nové odkazy nebudou kontrolovány SpamBlacklistem ani filtry zneužití a nebudou v tabulce &lt;code dir=ltr&gt;externallinks&lt;/code&gt; v replikách databáze. V budoucnu může být toto rozšíření rozšířeno na další velmi často odkazované důvěryhodné weby z každé wiki, například odkazy na Creative Commons na Wikimedia Commons.&lt;/span&gt; [https://phabricator.wikimedia.org/T405005]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.7|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/51|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W51&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:02, 15. december 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29796010 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Tech News: 2025-52&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2025-W52&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Latest '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|tech news]]''' from the Wikimedia technical community. Please tell other users about these changes. Not all changes will affect you. [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/52|Translations]] are available.

'''Updates for editors'''
* From January, edit filters [[mw:Special:MyLanguage/Extension:AbuseFilter/Access flags|can be set]] to automatically suppress their details such as rules and list of attempted edits and actions. This will help oversighters use edit filters to prevent doxxing or other suppressible material. [https://phabricator.wikimedia.org/T290324]
* The next issue of Tech News will be sent out on 12 January 2026 because of the end of year holidays. Thank you to all of the translators, and people who submitted content or feedback, this year.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] View all {{formatnum:16}} community-submitted {{PLURAL:16|task|tasks}} that were [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|resolved last week]]. For example, the crash that occurred when tapping &quot;First Steps&quot; in the Wikipedia Android Year in Review has now been fixed, and the feature opens as expected. [https://phabricator.wikimedia.org/T411546]

'''Updates for technical contributors'''
* Interface elements such as diffs and categories generated by MediaWiki used to have the attribute &lt;code dir=ltr&gt;data-mw=&quot;interface&quot;&lt;/code&gt; to distinguish from wiki content. The attribute has been replaced with &lt;code dir=ltr&gt;data-mw-interface=&quot;&quot;&lt;/code&gt;, to avoid potential conflicts with other &lt;code dir=ltr&gt;data-mw&lt;/code&gt; attributes, which are generated by Parsoid. [https://phabricator.wikimedia.org/T409187]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Recurrent item]] There is no new MediaWiki version this week or next week.
'''Meetings and events'''
* The [[mw:Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026|Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026]] will take place on 13-14 March 2026 in Arnhem, the Netherlands. Applications just opened mid-December and will close in mid-January or earlier if capacity is reached. With space for approximately 100 participants, early application is encouraged.

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Tech news]]''' prepared by [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|Tech News writers]] and posted by [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|bot]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Contribute]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/52|Translate]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Get help]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Give feedback]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Subscribe or unsubscribe]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2025-W52&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 21:45, 22. december 2025 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29831856 --&gt;

== Šablóny ohľadne eura ==
Ahojte. Pri aktualizácii [[BGN|bulharský lev]] --&gt; [[euro]] som si všimol, že máme (aspoň) tri šablóny týkajúce sa eura a mien pred ním: {{tl|Euro}}, {{tl|MenyEÚ}} a {{tl|ERM II}}. Nvrhujem prvé dve zlúčiť a poslednú zmazať.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 21:14, 1. január 2026 (UTC)

:{{Re|Jetam2}} Tretiu šablónu by som pokojne zmazal, môžeš navrhnúť na [[Wikipédia:SNZ|SNZ]]. Prvé dve by som nezlučoval; jedna je skôr aktuálna, jedna je skôr historická. Alternatívne navrhni, ako by daná šablóna vyzerala a podľa toho; asi si zlúčenie predstaviť viem, len mi nepripadá nutné. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:44, 2. január 2026 (UTC)
:Ja medzi prvou a druhou šablónou tiež nevidím nejaký osobitný prienik, ktorý by odôvodňoval ich zlúčenie. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 18:45, 2. január 2026 (UTC)
::{{Hotovo}} Vymazaná tá tretia, {{tl|ERM II}}.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:07, 30. marec 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-03&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W03&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/03|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* Nadace Wikimedia Foundation sdílela na [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027/Product &amp; Technology OKRs|Meta-Wiki]] a ''[[diffblog:2025/12/10/shaping-wikimedia-foundations-2026-2027-annual-goals-key-questions-for-the-wikimedia-movement/|Diffu]]'' několik směrodatných otázek pro roční plán na období červenec 2026 – červen 2027. Tyto otázky se zaměřují na globální trendy, rychlejší a zdravější experimentování, lepší podporu nováčků, posílení editorů a pokročilých uživatelů, zlepšení spolupráce napříč projekty a rozšiřování a udržení čtenářstva. Zpětná vazba a nápady jsou vítány na [[m:Talk:Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027|diskusní stránce]].

'''Novinky pro editory'''
* V rámci současné práce týmu Community Tech na projektu [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist/W372|Více seznamů sledovaných položek]] bude jako první krok k podpoře více seznamů sledovaných stránek aktualizováno zobrazení [[Special:EditWatchlist|Special:EditWatchlist]]. Dále bude aktualizováno stránkování ve [[Special:Search|vyhledávání]] jako součást práce na projektu [[m:Special:MyLanguage/Community Wishlist/W186|Přepracování stránkování / navigace na stránce]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T411596]
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] je [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|rozšíření]] MediaWiki, pomocí nějž si můžete seznam změn svých sledovaných stránek napříč wiki zobrazit na jedné stránce. Nedávno byl jeho vzhled aktualizován tak, aby se více podobal běžnému [[Special:Watchlist|seznamu změn sledovaných stránek]], včetně adaptace na dočasné účty a maskování IP adres (a přesměrování odkazů na seznam příspěvků), ztučnění názvů stránek a otevírání odkazů ve shrnutích editace a značkách v nových kartách prohlížeče. [https://phabricator.wikimedia.org/T398361][https://phabricator.wikimedia.org/T298919][https://phabricator.wikimedia.org/T273526][https://phabricator.wikimedia.org/T286309]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:28|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:28}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:28}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:28|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:28|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl vyřešen problém, kdy globální blokování neměla možnost zablokovat posílání e-mailů, a tuto funkci bude možné používat počínaje týdnem od 13. ledna. [https://phabricator.wikimedia.org/T401293]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* [[mw:Special:MyLanguage/VisualEditor/Citation tool|Citační nástroje ve vizuálním editoru]] a [[mw:Special:MyLanguage/Help:Reference Previews|Náhledy referencí]] odteď podporují typ reference „mapa“. [https://phabricator.wikimedia.org/T411083]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.10|MediaWiki]]/[[mw:MediaWiki 1.46/wmf.11|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/03|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W03&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:33, 12. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29907192 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-04&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W04&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/04|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Menu zobrazené na [[Special:Diff|Speciální:Rozdíl]] v mobilním zobrazení bylo přepracováno. Ve výchozím nastavení je nyní sbalené a obsahuje odkaz pro vrácení zobrazené úpravy, což usnadňuje mobilním editorům a recenzentům provádění akcí a zároveň zachovává přehlednost rozhraní. [https://phabricator.wikimedia.org/T402297] 
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] se neustále vylepšuje – odteď automaticky zjišťuje směr textu (což zajišťuje správné zobrazení webů s neobvyklými názvy domén) a zobrazuje podrobné popisy protokolovacích záznamů. Koncem tohoto týdne bude k nově vytvořeným stránkám přidán nový trvalý odkaz a každé položce budou přidány CSS třídy. [https://phabricator.wikimedia.org/T412505][https://phabricator.wikimedia.org/T287929][https://phabricator.wikimedia.org/T262768][https://phabricator.wikimedia.org/T414135]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:32|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:32}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:32}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:32|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:32|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl vyřešen dříve pozorovaný problém ve Vektoru 2022, kdy cíle odkazů s kotvou byly zakryty připnutým záhlavím. [https://phabricator.wikimedia.org/T406114]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Jak bylo zmíněno v [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2025/44|oznámení o ukončení podpory z října 2025]], tým MediaWiki Interfaces začne v týdnu od 26. ledna ukončovat podporu všech transformačních koncových bodů REST API MediaWiki obsahujících koncové lomítko. Očekává se, že změny budou nasazeny na všechny wiki nejpozději do 30. ledna. Všichni uživatelé API, kteří je v současné době volají, jsou vyzýváni k přechodu na verze bez koncového lomítka. Obě varianty koncových bodů lze nalézt, porovnat a otestovat pomocí [https://test.wikipedia.org/wiki/Special:RestSandbox REST Sandbox]. Pokud máte dotazy nebo narazíte na jakékoli problémy, založte prosím ticket ve Phabricatoru na [https://phabricator.wikimedia.org/project/view/6931/ nástěnce #MW-Interfaces-Team].
* Interaktivní referenční dokumentace [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia REST API|Wikimedia REST API]] byla přesunuta. Požadavky na dokumentaci API, která byla dříve hostována prostřednictvím [[mw:Special:MyLanguage/RESTBase|RESTBase]] (např.: &lt;code dir=ltr&gt;https://en.wikipedia.org/api/rest_v1/&lt;/code&gt;), jsou nyní přesměrovány na [[w:en:Special:RestSandbox|REST Sandbox]].
* Tým [[mw:Special:MyLanguage/Wikidata Platform|WMF Wikidata Platform]] (WDP) vydal svůj [[d:Special:MyLanguage/Wikidata:Wikidata Platform team/Newsletter|lednový newsletter]]. Obsahuje aktualizace o vyřazení staršího koncového bodu, obsahujícího celý graf, změně zásad pro User-Agent, měsíčních úředních hodinách pro migraci Blazegraphu a snahách o snížení regresí způsobených vypnutím staršího koncového bodu. Připomínáme, že se můžete [[m:Special:MyLanguage/Global message delivery/Targets/WDP team updates|přihlásit k odběru newsletteru WDP]]!
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.12|MediaWiki]]

'''Setkání a události'''
* Od 13. do 14. března 2026 se v Arnhemu, Nizozemsko bude konat [[mw:Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026|Wikimedia Hackathon Northwestern Europe 2026]]. Přihlášky byly zahájeny v polovině prosince a budou uzavřeny brzy nebo po naplnění kapacity. Jedná se o dvoudenní technicky zaměřený hackathon, který spojuje wikimediany z regionu. Doufáme, že se tam uvidíme!

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/04|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W04&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 20:29, 19. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29943403 --&gt;


== Funding tech projects ==
Hi everyone,

The [[metawiki:CEE_Hub/Working_Groups/Technical_Advancement_Group|CEE Hub Technical Advancement working group]] is organising an open call to support software development projects related to Wikimedia.

We invite individuals, groups, and affiliates to apply with their tech project ideas. Selected projects will receive funding support.

To apply, please send your proposal by '''January 25, 2026''' to: toni.ristovski@wmceehub.org

For full details, including eligibility and criteria, please read the [[metawiki:CEE_Hub/Working_Groups/Technical_Advancement_Group#Open_call|'''announcement''' on our Meta page]].

Feel free to reach out if you have any questions. --[[Redaktor:MHeidarzadeh-CEEhub|MHeidarzadeh-CEEhub]] ([[Diskusia s redaktorom:MHeidarzadeh-CEEhub|diskusia]]) 14:49, 20. január 2026 (UTC)

== Interwiki linkovanie podobných stránok ==

Na WD som vykonal zlúčenie [[Slovenskí mobilní operátori]] z https://www.wikidata.org/wiki/Q12776302 na https://www.wikidata.org/w/index.php?title=Q1941618. To mi však bolo [[wikidata:User_talk:JakubD47#c-Mykhal-20260108141000-Merging_Q12776302_and_Q1941618|vrátené s nasledovným oddôvodnením]].

Chcem sa teda spýtať, či je na mieste zvážiť premenovanie stránky na [[Mobilní operátori]] a úprave obsahu, aby to bolo možné na WD prepojiť so všetkými ostatnými jazykovými mutáciami, alebo ako to v takom prípade funguje? --[[Redaktor:JakubD47|JakubD47]] ([[Diskusia s redaktorom:JakubD47|diskusia]]) 22:53, 24. január 2026 (UTC)

:{{re|JakubD47|s=1}} Momentálne to skutočne takto prepojiteľné nie je, každá z tých WD položiek je o niečom inom. Jedna je položka všeobecného hesla (mobilný operátor), druhá je položka de facto zoznamu (zoznam mobilných operátorov na Slovesku), akurát teda príslušný čl. je tu poňatý na pomedzí zoznamu a bežného encyklopedického výkladu a nemá správny tvar názvu.
:Riešením by ev. bolo založenie všeobecného článku [[mobilný operátor]] (napr. podľa [[:en:mobile network operator]], [[:cs:mobilní operátor]]), kde by bola všeobecná definícia a rozšírený opis mobilného operátora a následne v rámci sekcie ''Na Slovensku'' zapracovať obsah čl. [[Slovenskí mobilní operátori]]. Alebo ich nechať oddelené, založiť len všeobecné heslo (už prepojiteľné s tým WD klastrom) a to druhé presunúť na zoznamový tvar a len to zo všeobecného čl. odkázať cez hl.č. alebo pozri aj. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:05, 24. január 2026 (UTC)

== [[Šablóna:Certification Table Entry]] - translation ==

How to translate &quot;Gold&quot; and &quot;Platinum&quot; to &quot;Zlato&quot; and &quot;Platina&quot; in [[Šablóna:Certification Table Entry]] or simply how to add Slovak versions to be recognised by template? It has to do with [[Šablóna:Certification Table Entry/Sales]]? &quot;award=Zlato&quot; can't be recognised while &quot;award=Gold&quot; works. [[Heroes (singel Månsa Zelmerlöwa)|Example]] What in the case if there is &quot;2× Platinum&quot; or &quot;10× Platinum&quot; etc.? [[Redaktor:Eurohunter|Eurohunter]] ([[Diskusia s redaktorom:Eurohunter|diskusia]]) 10:19, 25. január 2026 (UTC)

:{{Re|Eurohunter}} Hey there, it indeed asks the /Sales pages for the values. As is stated in the documentation of the [[En:Help:Switch parser function|switch parser function]] on enwiki, you can add multiple values to be understood as synonyms as &lt;code&gt;Zlato|Gold=0&lt;/code&gt;, but I'm not sure how productive this change is. There is a lot of appearances and it's quite easy to mess it up. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:24, 25. január 2026 (UTC)
:: {{re|KormiSK}} Yes if you use &quot;Gold&quot; in template then sales is calculated automatically, but if you use &quot;Zlato&quot; then it's not recognised and you has to add custom &quot;salesamount&quot;. [[Redaktor:Eurohunter|Eurohunter]] ([[Diskusia s redaktorom:Eurohunter|diskusia]]) 11:38, 25. január 2026 (UTC)

== Hlavný článok kategórie ==

Rád vytváram a upravujem kategórie, pridávam do nich šablóny ako {{tl|Catmore}} alebo {{tl|Commonscat}}. Ale tá angličtina mi tak trošku vadí. Pri šablóne '''Commonscat''' by sa to aj dalo pochopiť - Commons je Commons a cat je kategória. Ale čo znamená '''Catmore'''??? Možno by sme to mohli premenovať tak ako som to napísal v nadpise tejto témy. Tiež by sme mali trochu upraviť popis tejto šablóny. Teraz to vyzerá takto: ''Viac informácií nájdete v hlavnom článku...'' čo je vlastne to isté ako pri šablóne {{tl|Hlavný článok}}. Navrhujem takýto popis: ''Hlavný článok tejto kategórie je...'' --[[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 11:24, 25. január 2026 (UTC)

:{{Re|321fire}} Catmore je, predpokladateľne, &quot;category more&quot;, keďže je to viac o tom, o čom ta kategória je. {{tl|Hlavný článok}} odkazuje zo sekcie, ktorá by bola príliš dlhá, na iný článok, ktorý sa téme venuje detailnejšie; {{tl|Catmore}} odkazuje z kategórie, ktoré nemajú obsah, na stárnku s obsahom. Osobne nevidím problém mierne ten text upraviť, taktiež nevidím problém šablónu premenovať na slovenskú podobu; neviem nakoľko je to však produktívne, nakoľko sa to nachádza na 7000 stránkach. Ale je to jednoduchá náhrada textu, takže v tom principiálny problém nevidím. {{Re|Teslaton}} Názor? Toto by som asi pokojne zvládol aj ja. :D [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:30, 25. január 2026 (UTC)

:{{re|321fire|KormiSK|s=1}} Za mňa to nemá taký benefit, aby to vyvážilo náklady. Z pohľadu čitateľa je to irelevantné, redaktori sú tu na to roky navyknutí, plus to má výhodu, že je to krátke a neobsahuje to diakritiku, takže sa to dá v zdrojákoch dopĺňať efektívne a bez zbytočných prepínaní na sk klávesnicu (aj bez klikaní na lišty, custom skripty a pod.). Nechal by som to ako je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:47, 25. január 2026 (UTC)

::Ako jeden z kategorizátorov, súhlasím s Teslatonom. Koľko ľudí s tým prichádza do styku?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:48, 25. január 2026 (UTC)

:::No dobre, necháme tento anglický názov. V podstate, aj ja som si naň už rokmi zvykol. Len mi to trochu kole oči. Ale ten popis by sme mohli vylepšiť, ako sme sa s [[Redaktor:KormiSK|Kormim SK]] zamysleli vyššie. [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 19:30, 25. január 2026 (UTC)
::::{{re|321fire|s=1}} Za mňa ani to nie, tamto (''„Hlavný článok tejto kategórie je X“'') mi príde príliš strohé a technokratické/nerdy: prečo ten „hlavný článok“, to je interný technický buzzword. Zmienka o kategórii je tam tiež trochu redundantne, kúsok nad tým je súčasťou H1 nadpisu (aj keď teda je pravda, že ďalšie štandardné sekcie v kat. formuláciu „táto kategória“/„tejto kategórie“ v záhlaví tiež obsaujú).
::::Nanajvýš ak tak nejaké drobné štylistické zjednotenie s formuláciou v šablóne {{tl|Hlavný článok}} (kde je ''„Bližšie informácie v hlavnom článku: X“'' namiesto ''„Viac informácií nájdete v hlavnom článku X“'', čo ale zase tvorí príčetnú vetu). V princípe mi súčasná formulácia príde adekvátna a štylisticky decentná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:49, 25. január 2026 (UTC)
:::::No ale potom by sme vlastne mali na Wikipédii dve rovnaké šablóny s dvoma rôznymi názvami... Až sa bojím napísať, na čo teraz myslím - urobiť presmerovanie... [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 20:45, 25. január 2026 (UTC)
::::::Je v nich mierne odlišná logika, odlišné tracking kategórie, takže bez korektného zlúčenia implementácií s kontrolou funkčnosti relevantných scenárov, len čisto náhradou jednej z nich presmerovaním nie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:52, 25. január 2026 (UTC)
:::::::Jáááj, dokelu... To mi nenapadlo. Na šablóny sa treba pozerať aj zvnútra, nie len na výsledok na obrazovke. No, zrejme to necháme tak... [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 21:30, 25. január 2026 (UTC)
::::::::Technicky je podľa mňa v {{tl|Hlavný článok}} reduntantné slovo &quot;hlavný&quot;, pokojne by mohlo byť len &quot;''Bližšie informácie v článku: X.''&quot;. To isté platí pre kategórie; tá Kategória nie je ''vedľajší'' článok ani sekciou, tam tiež nejde o hlavný článok. Možno by tam šlo dať niečo typu &quot;''O tejto téme sa viac dočítate v článku X.''&quot;, keď už. 
::::::::A keď teda riešime {{tl|Hlavný článok}}, existuje {{tl|Main}}, ktorá je tam presmerovaná. Nevidím problém v tom (a ani dôvod na to, teda) urobiť slovenské obdobné šablóny pre {{tl|Catmore}} a {{tl|Commonscat}}, ktoré by boli presmerovaniami, keď už by sa mala robiť nejaká zmena. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 23:29, 25. január 2026 (UTC)
:::::::::{{re|KormiSK|s=1}} Ak by sa to zjednocovalo, tak asi už na {{tl|Hlavný článok}}, ktorá by si riešila, či je volaná z kat. alebo z iného NS a podľa toho používala default (pri kat. je zmysluplný default názov stránky, pri inom použítí je zmysluplné vypluť bez explicitnej hodnoty chybu) a monitoring. Tzn. {{tl|Catmore}} by potom bolo presmerovanie na {{tl|Hlavný článok}}.
:::::::::Akonáhle to ale spravíme, nevyhnutne sa vynoria OCD jedinci s nutkavou potrebou nahrádzať to v každej kat., ktorej sa chytia, aby to bolo krásne jednotné (a rýdzo slovenské). A nebudú to robiť ako doplnkovú drobnosť popri iných významnejších úpravách, budú to robiť primárne preto, aby to zjednotili. Takže sa to už rovno môže preventívne nahradiť plošne strojovo... Čo povedie fakticky k tomu, že bude žiadúce rovno to už vkladať v slovenskom tvare. Ako jasné, dá sa to spáchať. Pridaná hodnota celého počinu je je ale podľa mňa limitne blízka nule až záporná (pretože ešte raz: nová preferovaná podoba bude dlhšia, bude s medzerou/medzerami, bude s diakritikou; čo akurát zvyšuje opruz pri rutinnom dopĺňaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:28, 26. január 2026 (UTC)

No dobre kamaráti, navrhujem, aby sme nič nepresúvali ani nepresmerúvali. Poďme uzavrieť túto tému. Zložité témy by sa niekedy ani nemali otvárať, lebo namiesto vyriešenia sa môžu zvrhnúť v úplnú &quot;haluzovinu&quot;. No veď sa pozrite: slovenská [[:Šablóna:Catmore]] sa v českej Wikipédii volá [[:cs:Šablona:Hlavní článek]] a v anglickej [[:en:Template:Category main article]]... A slovenská [[:Šablóna:Hlavný článok]] sa v českej verzii nevolá nijak, pretože to zabudli pridať do zoznamu Wikidát...&lt;br&gt;Ale vlastne, jednu menšiu zmenu by sme mohli urobiť. Ako napísal [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]], poďme zrušiť slovo ''&quot;hlavný&quot;'' v popisoch; stačí len ''&quot;článok&quot;''. [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 10:46, 26. január 2026 (UTC)

:Trochu som sa dnes zamyslel nad označením ''&quot;hlavný článok&quot;'' a zistil som, že mi to nejak začína vadiť. Ako vyššie napísal [[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], je to buzzword. Podľa mňa, bežní čitatelia Wikipédie by sa s ''&quot;hlavným článkom&quot;'' ani nemali stretnúť. Ja sa venujem článkom o majstrovstvách sveta. Čo myslíte, ktorý z týchto dvoch článkov by mal byť tzv. ''&quot;hlavný&quot;''?
:* Majstrovstvá sveta v hokeji 2026
:* Majstrovstvá sveta v hokeji 2026 - 4. divízia
:Logicky by to mal byť ten prvý, ten vyzerá taký nadradenejší, lenže ja vždy do takýchto nadradených článkov vkladám šablónu {{tl|Hlavný článok}} s odkazom na podrobnejší článok o nižšej divízii. A do článku o nižšej divízii vkladám šablónu {{tl|Pozri aj}} s odkazom na nadradený článok. To je tiež dosť na nič. {{tl|Pozri aj}} by sa malo používať na odkazy na rovnocenné články. Zišlo by sa tento systém poriadne prepracovať... [[Redaktor:321fire|321fire]] ([[Diskusia s redaktorom:321fire|diskusia]]) 14:07, 27. január 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-05&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W05&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/05|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Nadace Wikimedia vyzývá k zasílání komentářů k [[m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council/Year1 Reflections and Proposed Way Forward 2026 Update|navrhované budoucnosti]] [[:m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council|Poradní rady pro produkty a technologie]] (PTAC) do 28. února.
* Všichni zaregistrovaní uživatelé odteď mohou pro [[m:Special:MyLanguage/Help:Two-factor authentication|dvoufaktorové ověřování]] (2FA) používat přístupové klíče. Přístupové klíče jsou jednoduchým způsobem přihlášení bez použití druhého zařízení. Ověřují identitu uživatele pomocí otisku prstu, skenu obličeje nebo PIN kódu. Chcete-li nastavit přístupový klíč, nejprve nastavte běžnou metodu 2FA. V současné době musí uživatelé pro přihlášení pomocí přístupového klíče použít také heslo. Později v tomto čtvrtletí přihlášování bez hesla umožní uživatelům přihlásit se jediným kliknutím a přístupovým klíčem. Uživatelé s pokročilými právy budou dále muset mít povolenou 2FA. Toto je součástí projektu [[mw:Special:MyLanguage/Product Safety and Integrity/Account Security|Zabezpečení účtu]].
* Neregistrovaní přispěvatelé na blokovaných IP adresách nebo jejich rozsazích odteď mohou na wiki komunikovat a odvolat se proti zablokování vytvořením dočasného účtu a odvolání se na jeho diskusní stránce, pokud není nastavena volba „zabránit tomuto uživateli v úpravě jeho vlastní diskusní stránky“. Tím se řeší problém s odhlášenými uživateli, kteří nemohou použít výchozí proces odblokování prostřednictvím diskusní stránky uživatele. [https://phabricator.wikimedia.org/T398673]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:20|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:20}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:20}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:20|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:20|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl na stránce pro správu metod dvoufaktorového ověřování (2FA) aktualizován jejich popis. Nyní je přehlednější a pro uživatele snáze pochopitelný a použitelný. [https://phabricator.wikimedia.org/T332385]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Do filtrů zneužití (AbuseFilter) byla přidána nová proměnná &lt;code&gt;account_type&lt;/code&gt;, která umožňuje spolehlivě určit typ účtu vytvářeného při akcích &lt;code&gt;createaccount&lt;/code&gt; a &lt;code&gt;autocreateaccount&lt;/code&gt;. V rámci této změny byla proměnná &lt;code&gt;accountname&lt;/code&gt; přejmenována na &lt;code&gt;account_name&lt;/code&gt; a proměnná &lt;code&gt;accountname&lt;/code&gt; je nyní zastaralá. Správci filtrů zneužití by měli aktualizovat všechny filtry, které používají vlastní kontrolu typu účtu nebo zastaralou proměnnou. [https://phabricator.wikimedia.org/T414049]
* Náhledy obrázků, které jsou vyžadovány v nestandardních velikostech a použitím nestandardní metody, jako jsou přímé požadavky na &lt;code dir=ltr&gt;&lt;nowiki&gt;upload.wikimedia.org/…&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, přestanou v blízké budoucnosti fungovat. Tato změna má zabránit pokračujícímu externímu zneužívání ze strany webových scraperů a botů. Někteří uživatelé s vlastním CSS/JS, správci rozhraní, kteří mohou opravovat udělátka a lokální skiny, a autoři nástrojů budou muset aktualizovat svůj kód tak, aby používal standardní velikosti náhledů. [[phab:T414805|Podrobnosti, odkazy na vyhledávání a příklady, jak je opravit, jsou k dispozici v tasku]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.13|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/05|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W05&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 21:17, 26. január 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=29969530 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-06&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W06&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/06|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Funkce „{{int:pageinfo-toolboxlink}}“, pomocí níž lze ověřit informace o stránce ([{{fullurl:{{FULLPAGENAME}}|action=info}} příklad]), nyní automaticky zobrazuje obsah. Pokud uživatelé lokálně vytvořili stránku [[MediaWiki:Pageinfo-header]], lze ji nyní odstranit. [https://phabricator.wikimedia.org/T363726]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:21|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:21}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:21}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:21|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:21|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například VisualEditor dříve přidával ztučnění nebo kurzivu do popisů odkazů, což činilo wikikód zbytečně složitým. Problém je nyní vyřešen. [https://phabricator.wikimedia.org/T409669]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Dne 20. ledna nebyl vytvořen XML dump. Odteď budou dumpy navíc generovány pouze jednou za měsíc. [https://phabricator.wikimedia.org/T414389]
* Tým MediaWiki Interfaces ukončil podporu všech transformačních endpointů [https://www.mediawiki.org/wiki/Special:MyLanguage/API:REST%20API MediaWiki REST API] končících lomítkem. Všichni uživatelé API, kteří se momentálně dotazují těch koncových bodů, jsou vyzýváni k migraci na verze bez lomítka na konci. Pokud máte nějaké otázky nebo zaznamenáváte jakékoliv problémy, vytvořte prosím ve Phabricatoru tiket na [https://phabricator.wikimedia.org/project/view/6931/ nástěnce #MW-Interfaces-Team].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.14|MediaWiki]]

'''Novinka týdne'''
* Uživatelům připomínáme, že nadace Wikimedia sdílela na [[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027/Product &amp; Technology OKRs|Meta-Wiki]] a ''[[diffblog:2025/12/10/shaping-wikimedia-foundations-2026-2027-annual-goals-key-questions-for-the-wikimedia-movement/|Diffu]]'' několik směrodatných otázek pro roční plán na období červenec 2026 – červen 2027. Tyto otázky se zaměřují na globální trendy, rychlejší a zdravější experimentování, lepší podporu pro nováčky, posílení editorů a pokročilých uživatelů, zlepšení spolupráce napříč projekty a rozšiřování a udržení čtenářstva. Zpětná vazba a nápady jsou vítány na [[m:Talk:Wikimedia Foundation Annual Plan/2026-2027|diskusní stránce]].

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/06|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W06&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 17:43, 2. február 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30000986 --&gt;

== Odstránenie článkov ==

Žiadam a prosím Vás o okamžité zmazanie všetkých článkov ktoré som na Wikipédií vytvoril a o zmazanie všetkých editácií ktoré som na Wikipédií spravil. --[[Redaktor:Slovak redactor|Slovak redactor]] ([[Diskusia s redaktorom:Slovak redactor|diskusia]]) 03:56, 9. február 2026 (UTC)

:{{re|Slovak redactor|s=1}} Už to bolo N-krát preberané: zmazanie príspevkov konkrétneho redaktora v hlavnom mennom priestore (ani vytvorených čl., ani úprav článkov) nie na Wikipédii možné – s každým jedným uložením si deklaroval súhlas s neodvolateľným zverejnením príspevku za podmienok tunajších licencií. Zmazanie redaktorského konta rovnako nie, maximum je „zmiznutie“ cez [[Special:GlobalVanishRequest]] (viď aj [[:meta:Account vanishing]]). S ohľadom na opakovaný charakter týchto žiadostí, viackrát aj v kombinácii s osobnými útokmi a vyhrážaním sa, odporúčam skôr vyhľadanie odbornej pomoci. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 07:32, 9. február 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-07&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W07&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/07|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* [[File:Maki-gift-15.svg|12px|link=|class=skin-invert|Z průzkumu přání]] Přihlášení přispěvatelé, kteří si spravují rozsáhlé nebo složité seznamy sledovaných stránek, nyní mohou pomocí nové funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Watchlist labels|Štítky sledovaných stránek]] organizovat a filtrovat sledované stránky tak, aby se zlepšily jejich pracovní postupy. Přidáním vlastních štítků (například: stránky, které jste vytvořili, stránky monitorované kvůli vandalismu nebo diskusní stránky) mohou uživatelé rychleji identifikovat, co vyžaduje pozornost, snížit kognitivní zátěž a reagovat efektivněji. Tímto se zlepšuje použitelnost seznamu sledovaných stránek, zejména pro vysoce aktivní editory.
* Nová funkce dostupná na [[Special:Contributions|Speciální:Příspěvky]] zobrazuje [[mw:Special:MyLanguage/Trust and Safety Product/Temporary Accounts|dočasné účty]], které pravděpodobně provozuje stejná osoba, a tím usnadňuje patrolu. Během kontroly příspěvků dočasného účtu mohou odteď uživatelé s přístupem k IP adresám dočasných účtů vidět přehled příspěvků ze souvisejících dočasných účtů. Funkce vyhledá všechny IP adresy přidružené k danému dočasnému účtu v rámci doby uchovávání dat a zobrazí všechny příspěvky všech dočasných účtů, které tyto IP adresy používaly. [[mw:Special:MyLanguage/Trust and Safety Product/Temporary Accounts#February 2026: Improvements to the patroller tooling|Více informací]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T415674] 
* Když si editoři prohlížejí náhled úpravy wikitextu, upozornění, že vidí pouze náhled (které se zobrazuje v horní části), má nyní šedé/neutrální pozadí místo žlutého/varovného pozadí. Díky tomu je poznámku k náhledu snazší odlišit od skutečných varování (například na konflikt editace nebo problematický cíl přesměrování), která se nyní budou zobrazovat v samostatných varovných nebo chybových rámečcích. [https://phabricator.wikimedia.org/T414742]
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] se neustále vylepšuje – odteď správně podporuje více než jeden web Wikibase, například [[d:|Wikidata]] i [[testwikidata:|testwikidata]]. Kromě toho byly opraveny problémy se směrem textu pro uživatele, kteří Wikidata nebo jiné weby na Wikibase preferují v jazycích psaných zprava doleva (RTL). [https://phabricator.wikimedia.org/T415440][https://phabricator.wikimedia.org/T415458]
* Automatické „magické odkazy“ na ISBN, RFC a čísla PMID jsou kvůli neflexibilitě a problémům s lokalizací [[mw:Special:MyLanguage/Help:Magic links|ve wikitextu od roku 2021 označeny jako zastaralé]]. Několika wiki se magické odkazy RFC a PMID podařilo nahradit ekvivalentními externími odkazy, ale k nahrazení funkcionality magického odkazu na ISBN byla často vyžadována šablona. Nyní je k dispozici nová [[mw:Special:MyLanguage/Help:Magic words#isbn|zabudovaná funkce parseru]] &lt;code dir=ltr&gt;&lt;nowiki&gt;{{#isbn}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;, která poskytuje základní funkcionalitu magického odkazu na ISBN. Díky tomu je pro wiki, které chtějí opustit zastaralou funkci magických odkazů, snazší tak učinit. [https://phabricator.wikimedia.org/T145604]
* Vytvořeny jsou dvě nové wiki: 
** {{int:project-localized-name-group-wikipedia}} v jazyce [[d:Q35401|jju]] ([[w:kaj:|&lt;code&gt;w:kaj:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T413283]
** {{int:project-localized-name-group-wikipedia}} v jazyce [[d:Q1186896|pipil]] (Nahuat) ([[w:ppl:|&lt;code&gt;w:ppl:&lt;/code&gt;]]) [https://phabricator.wikimedia.org/T413273]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]]. 

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Byla vytvořena nová globální uživatelská skupina: [[{{int:grouppage-local-bot}}|{{int:group-local-bot}}]]. Software ji bude používat interně, aby umožnil komunitním robotům obejít limity rychlosti, které se vztahují na [[w:cs:Web scraping|web scrapery]]. Účty, které jsou schváleny jako roboti na alespoň jednom projektu Wikimedia, budou automaticky přidány do této skupiny. Jejich uživatelská oprávnění se tímto nezmění. [https://phabricator.wikimedia.org/T415588]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.15|MediaWiki]]

'''Setkání a události'''
* Od 25. do 27. března se v Salt Lake City, USA koná [[mw:Special:MyLanguage/MediaWiki Users and Developers Conference Spring 2026|MediaWiki Users and Developers Conference, Spring 2026]]. Tuto událost pořádá komunita kolem MediaWiki pro třetí strany. Můžete navrhovat přednášky a registrovat se k účasti. [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/wikitech-l@lists.wikimedia.org/thread/AZBWVI46SDEB65PGR5J6E4TYOQQEZXM7/]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/07|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W07&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 23:30, 9. február 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Quiddity (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30026671 --&gt;

== Fintické svahy (mapa) ==

Chcel by som nahlásiť, že na stránke [[Fintické svahy]] zobrazuje zle mapku. Tam je nesprávna mapka územia a zobrazuje tam územie pre [[Fintické svahy (prírodná rezervácia)]]. --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 19:03, 12. február 2026 (UTC)
:{{re|Dušan Kreheľ|s=1}} Bolo to prelinkované naopak, prehodil som to na strane OSM aj WD [https://www.openstreetmap.org/changeset/178475843][https://www.wikidata.org/w/index.php?diff=2462951209][https://www.wikidata.org/w/index.php?diff=2462951314], nejaký čas potrvá, kým sa to spropaguje do dát, ktoré používa Kartographer pre zvýrazňovanie v tunajších mapkách &lt;s&gt;(plus zvýraznená bude finálne zrejme len relácia, tzn. to [[Fintické svahy|väčšie úzmie]])&lt;/s&gt;. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:32, 12. február 2026 (UTC)
:Ok, tak zvýrazňujú sa obe. Bol som v tom, že som z {{tl|Geobox mapframe check}} odstránil zobrazovanie obrysu v prípade prítomnosti len [[:d:Property:P10689|OSM way ID]] na WD (tzn. nie [[d:Property:P402|relácie]]), no problém s tým bol zrejme hlavne pri líniových objektoch (vodné toky, kanály, cesty, trate), pri plošných to zjavne zvýrazňuje aj keď je dotyčná vec na OSM reprezentovaná len líniou bez relácie. Na druhej strane, pri budovách (posledne konkrétne múzeá a školy) s tým tuším problém bol, tak neviem. Alebo tam možno medzičasom niečo fixli. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:49, 12. február 2026 (UTC)
:@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]]: Hm, ak kliknem na stránke [[Fintické svahy]] na roztiahnuť na celé okno, tak tam vidím národnú prírodnú rezerváciu. --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 02:00, 13. február 2026 (UTC)
::{{re|Dušan Kreheľ|s=1}} Tam treba len trpezlivosť, je to systém s [[:en:eventual consistency|eventuálnou konzistenciou]], časť kešovaných dát sa neinvaliduje explicitne a ani doby platnosti jednotlivých keší nie sú zladené – PNG náhľady mapiek sa invalidujú po rádovo desiatkach minút, ale geo polygóny pre vykreslenie obrysu v interaktívnej fullscreen mape, asociované s Wikidata Qn idčkami tých čl. [https://maps.wikimedia.org/geoshape?getgeojson=1&amp;ids=Q20860409], tie majú zjavne dlhšiu platnosť. Momentálne už vyzerá, že to konzistentne vracia aktuálne verzie (s premietnutými včerajšími zásahmi na strane WD a OSM). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:20, 13. február 2026 (UTC)
::Už je to to ok, i na celé okno.
::{{Hotovo}} --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 12:31, 13. február 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-08&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W08&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/08|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Site Reliability Engineering|Tým SRE]] provede vyčištění instance [[m:Special:MyLanguage/Etherpad|Etherpadu]] při Wikimedia, webového editoru pro společné úpravy dokumentů v reálném čase. Všechny Etherpady budou po 30. dubnu 2026 trvale smazány – pokud v té době stále probíhají migrační projekty, tým může datum v jednotlivých případech přehodnotit. Vytvořte si prosím lokální zálohy veškerého obsahu, který si chcete ponechat, protože smazaná data nebude možné obnovit. Toto čištění pomáhá zmenšit velikost databáze a snížit zátěž infrastruktury. Etherpad bude i nadále podporovat spolupráci v reálném čase, ale neměl by být dlouhodobým úložištěm. V budoucnu mohou proběhnout další čištění bez předchozího upozornění. [https://phabricator.wikimedia.org/T415237]

'''Novinky pro editory'''
* Tým Information Retrieval spustí [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Information Retrieval/Phase 1|experiment s mobilní aplikací pro Android]], který testuje hybridní vyhledávací možnosti, které zvládnou jak dotazy sémantické, tak i dotazy s klíčovými slovy. Vylepšení vyhledávání v rámci platformy umožní čtenářům snadněji najít to, co hledají, přímo na Wikipedii. Experiment bude nejprve spuštěn koncem února na řecké Wikipedii a v březnu bude následovat anglická, francouzská a portugalská verze. [https://diff.wikimedia.org/2026/01/08/semantic-search-making-it-easier-to-find-the-information-readers-want/ Více informací] na blogu Diff. [https://www.mediawiki.org/wiki/Readers/Information_Retrieval]
* Tým Reader Growth spustí pro uživatele mobilního webu [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Growth/WE3.10.2 Mobile Table of Contents|experiment]], který přidá obsah a automaticky rozbalí všechny sekce článků, aby se dozvěděl více o problémech s navigací, se kterými se potýkají. Test bude k dispozici na Wikipediích v arabštině, čínštině, angličtině, francouzštině, indonéštině a vietnamštině.
* Dříve se celoprojektová oznámení ([[{{ns:8}}:Sitenotice]] a [[{{ns:8}}:Anonnotice]]) zobrazovala pouze na desktopové verzi. Odteď se budou zobrazovat na všech platformách. Uživatelé mobilních zařízení nyní uvidí tato oznámení a budou o nich informováni. Správci webu by měli být připraveni otestovat a opravit oznámení na mobilních zařízeních, aby se zabránilo narušením článkům. Pro jejich potlačení mohou správci rozhraní do souboru [[{{ns:8}}:Minerva.css]] přidat kód &lt;code dir=&quot;ltr&quot;&gt;#siteNotice { display: none; }&lt;/code&gt;. [https://phabricator.wikimedia.org/T138572][https://phabricator.wikimedia.org/T416644]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:19|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:19}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:19}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:19|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:19|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém na [[Special:RecentChanges|Speciální:Poslední změny]]. Dříve kliknutí na tlačítko Skrýt v aktivních filtrech způsobovalo zmizení tlačítka „zobrazit nové změny od…“, ačkoli mělo zůstat zobrazené. Tlačítko se nyní chová podle očekávání. [https://phabricator.wikimedia.org/T406339]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Nyní je k dispozici nová dokumentace, která editorům pomáhá ladit funkce vyhledávání na webu. Podporuje řešení problémů, když se stránky nezobrazují ve výsledcích, pořadí se zdá neočekávané nebo potřebujete zkontrolovat, jaký obsah je indexován, což usnadňuje pochopení a analýzu chování při vyhledávání. [[mw:Help:CirrusSearch/Debug|Více informací]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T411169]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.16|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/08|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W08&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:17, 16. február 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30086330 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-09&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W09&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/09|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* [[mw:Special:MyLanguage/Edit check/Reference Check|Kontrola reference]] byla nasazena na anglickou Wikipedii, čímž bylo dokončeno nasazování na všechny Wikipedie. Tato funkce vyzve nováčky před publikováním nového obsahu k přidání citace, což pomáhá snížit obvyklé reverty související s citacemi a zlepšit ověřitelnost. V A/B testování byl dopad značný: nováčci, u kterých byla provedena kontrola referencí, měli přibližně 2,2krát vyšší pravděpodobnost, že přidají citaci na počítači, a asi 17,5krát vyšší pravděpodobnost na mobilním webu. [https://analytics.wikimedia.org/published/reports/editing/reference_check_ab_test_report_final_2025.html]
'''Novinky pro editory'''
* Rozšíření [[mw:Special:MyLanguage/Extension:InterwikiSorting|InterwikiSorting]], které umožňovalo [[m:Special:MyLanguage/Interwiki sorting order|řazení interwiki odkazů]], bylo z Wikipedie odstraněno. V důsledku toho se editorům, kteří povolili řazení interwiki odkazů v nekompaktním režimu (formát úplného seznamu), nyní zobrazí odkazy v novém pořadí. Odkazy budou dále seřazeny abecedně podle jazykového kódu. [https://phabricator.wikimedia.org/T253764]
* Koncem tohoto týdne si lidé, kteří upravují sekci stránky pomocí mobilního vizuálního editoru, všimnou nového tlačítka „Upravit celou stránku“. Po klepnutí na něj budou moci upravit celý článek. To je užitečné, když se požadovaná změna má provést mimo sekci, kterou jste původně otevřeli. [https://phabricator.wikimedia.org/T387175][https://phabricator.wikimedia.org/T409112]
* [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience|Tým Reader Experience]] vyzývá editory, aby na základě svých zkušeností s fungováním na počítači a mobilních zařízeních posoudili, zda by tmavý režim měl být na jejich wiki stále považován za „beta verzi“. Pokud budete funkci považovat za vyspělou, můžete aktualizovat zprávy rozhraní &lt;code dir=ltr&gt;MediaWiki:skin-theme-description&lt;/code&gt; a &lt;code dir=ltr&gt;MediaWiki:Vector-night-mode-beta-tag&lt;/code&gt; a dát tak najevo, že tmavý režim je připraven a již není považován za beta verzi.
* Všem uživatelům aplikace Wikipedie pro iOS (verze 7.9.0 a novější) je nyní k dispozici vylepšená záložka [[mw:Wikimedia_Apps/Team/iOS/Activity_Tab|Aktivita]], která zobrazuje uživatelské statistiky. Po dřívějším A/B testování, které prokázalo vyšší míru vytváření účtů mezi uživateli s přístupem k této funkci, byla tato záložka spolu s několika aktualizacemi zpřístupněna 100 % uživatelů. Záložka Aktivita nyní zobrazuje upravené články na časové ose, nabízí statistiky dopadu úprav, jako je počet příspěvků a trendy zobrazení článků, a možnosti přizpůsobení pro zlepšení uživatelského prostředí v aplikaci.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:21|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:21}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:21}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:21|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:21|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba, která bránila fungování [[mw:Special:MyLanguage/Extension:DiscussionTools|diskusních nástrojů]] na mobilních zařízeních, a byla tak obnovena jejich funkčnost. [https://phabricator.wikimedia.org/T415303]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] se neustále vylepšuje. Posledním vylepšením je přidání [[mw:Extension:GlobalWatchlist#hook|nového háčku]], &lt;code dir=ltr&gt;ext.globalwatchlist.rebuild&lt;/code&gt;, který se spustí po každém obnovení seznamu změn. Díky tomu je možné na speciální stránce spouštět udělátka a uživatelské skripty. [https://phabricator.wikimedia.org/T275159]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.17|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/09|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W09&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:03, 23. február 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30119102 --&gt;

== Zoznam SD objektov 2 ==

Ahojte. Dalo by sa niečo urobiť s tým, aby stránka [[Zoznam SD objektov 2]] fungovala / načítala sa? Neviem či to súvisí s dĺžkou článku alebo niečím iným, ale vyhadzuje mi to Service Temporarily Unavailable (i po viacerých pokusoch). --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:21, 26. február 2026 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} wget tiež nefunguje, ale cez pywikibota sa k tomu dostať dá. Podľa toho to vyerá, že to má asi 1,5 MB; môže to byť tým? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:29, 26. február 2026 (UTC)
::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] Inak [[Špeciálne:DlhéStránky]] ukazuje dĺžku [1 178 385 bajtov]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:31, 26. február 2026 (UTC)
:Áno, súvisí to s dĺžkou, resp. technickou komplexitou (množstvo substitúcií šablón a iných výpočtovo náročnejších krokov), vo väčšine prípadov v kombinácii s [[mw:Parsoid/Parser_Unification|novým parserom]], ktorý okrem množstva iných nedostatkov (resp. teda presnejšie odlišností od starého), má aj vyššie nároky na zdroje a zvyčajne horšiu perf., takže určitá časť komplexnejších stránok sa už v limite nevyrendruje. Riešením by bolo niečo z nasledovného:
:* re-import, s rozdelenim na menšie časti
:* re-import vo forme prostej tabuľky namiesto šablónovej skladačky (má nevýhodu horšej upraviteľnosti formy uvedenia položky)
:* dodatočné manuálne alebo strojové rozdelenie na menšie časti
:* generovanie cez SPARQL priamo z Wikiúdajov (podobne ako trebárs zoznam [[Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia]]), aj v tomoto prípade by ale bolo potrebné delenie na najak zvolené dobre definované časti
:S ohľadom na význam toho zoznamu v kontexte skwiki nemám ambíciu sa tomu venovať. Plus ping [[Redaktor:Wizzard|Wizzard]], ako zakladateľ týchto zoznamov. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:39, 26. február 2026 (UTC)
::{{Re|Teslaton}} Dík za info. Myslím, že najlepším riešením - čítaj: najmenej pracným pre nás vzhľadom na významnosť stránky, ako píšeš - je manuálne rozdelenie na niekoľko menších zoznamov. Alternatívna otázka je celková validita týchto zoznamov a to, či by sme ich nemali jednoducho úplne zmazať. Druhá stránka na zozname od Fillosa, [[Zoznam SD objektov -03 2501-5763]], sa síce načíta, ale je to prakticky needitovateľné. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:51, 26. február 2026 (UTC)

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-10&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W10&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/10|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 25/Easter egg experiments|Narozeninový režim]] (25 let Wikipedie) je nyní spuštěný na Wikipediích v betawijštině, bretonštině, čínštině, češtině, nizozemštině, angličtině, francouzštině, gorontálštině, indonéštině, italštině, lucemburštině, madúrštině, sicilštině, španělštině, thajštině a vietnamštině! Tato časově omezená kampaň oslavuje 25 let Wikipedie s narozeninovým maskotem, Baby Globe. Po zapnutí se Baby Globe zobrazuje v [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 25/Easter egg experiments/article configuration|~2 500 článcích]] a čeká na to, až ho čtenáři objeví. Komunity se mohou rozhodnout zapnout narozeninový režim na lokální wiki získáním souhlasu od své komunity a požádáním administrátora o povolení funkce a její přizpůsobení prostřednictvím [[m:Special:MyLanguage/Wikipedia 25/Easter egg experiments#Community Configuration Demo|konfigurace komunity]].

'''Novinky pro editory'''
* [[:m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing|Sub-reference]], nová funkce umožňující opakované použití reference s různými podrobnostmi, byly nasazeny na švédskou a polskou Wikipedii a [[:phab:T418209|několik dalších wiki]]. Na těchto wiki a na testovací a [https://en.wikipedia.beta.wmcloud.org/wiki/Sub-referencing beta wiki] si můžete [[:m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing#test|tuto funkci vyzkoušet]]. Poznatky z první pilotní wiki, německé Wikipedie, byly [[:m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes/Sub-referencing/Learnings|publikovány ve zprávě]]. Pokud máte [[:m:Talk:WMDE Technical Wishes/Sub-referencing#Pilot wikis|zájem stát se pilotní wiki]], kontaktujte tým při Wikimedia Deutschland.
* [[mw:Special:MyLanguage/Help:Edit check#Paste check|Kontrola vložení]] bude od příštího týdne spuštěna na všech Wikipediích. Tato funkce vyzve nováčky, kteří do vizuálního editoru vkládají text, který pravděpodobně nenapsali, aby zvážili, zda tím neriskují porušení autorských práv. Kontrola vložení [[mw:Special:MyLanguage/Edit check/Tags|označuje]] všechny úpravy, kde je zobrazena, k následné kontrole. Místní správci mohou pomocí [[{{#special:EditChecks}}]] konfigurovat různé aspekty funkce. [[mw:Special:MyLanguage/Edit check/Paste Check#A/B Experiment|Výzkum]] napříč 22 wiki zjistil, že kontrola vložení vedla k 18% poklesu vrácených úprav ve srovnání s kontrolní skupinou. Překladatelé mohou [https://translatewiki.net/w/i.php?title=Special%3ATranslate&amp;group=ext-visualeditor-ve-mw-editcheck&amp;filter=&amp;optional=1&amp;action=translate pomoct s lokalizací] této a souvisejících funkcí.
* Tým [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Reader Experience|Reader Experience]] standardizuje uživatelské menu v pravém horním rohu pro všechny mobilní uživatele, aby se více přiblížilo prostředí na počítači. V současné době je toto uživatelské menu viditelné pouze uživatelům se zapnutým pokročilým ovládáním mobilních zařízení (AMC). Jedinou změnou je, že několik tlačítek, která se dříve nacházela v levém menu, se uživatelům, kteří nemají zapnuté AMC, přesune do pravého horního rohu. Tato změna by měla být provedena 9. března a jejím cílem je vylepšit uživatelské rozhraní. [https://phabricator.wikimedia.org/T413912]
* Počínaje týdnem od 2. března se e-maily odesílané při přidání, odebrání nebo změně e-mailové adresy účtu změní na podstatně hezčí a přehlednější HTML verzi na rozdíl od předchozího prostého textu. [https://phabricator.wikimedia.org/T410807]
* Upozornění jsou v současné době omezena na 2 000 historických záznamů na uživatele a sahají až do roku 2013, kdy byla tato funkce zavedena. Toto se změní tak, aby se ukládala pouze upozornění z posledních 5 let, ale maximálně 10 000. To pomůže s dlouhodobým stavem infrastruktury a zabrání tomu, aby novější oznámení mizela příliš brzy. [https://phabricator.wikimedia.org/T383948]
* [[m:Special:GlobalWatchlist|Global Watchlist]] umožňuje prohlížet seznam změn sledovaných stránek z více wiki na jedné stránce. Nejnovější aktualizace vylepšuje zobrazování štítků. [[mw:Special:MyLanguage/Extension:GlobalWatchlist|Rozšíření]] nyní umožňuje aktivovat [[mw:Special:MyLanguage/Manual:Language#Fallback languages|systém záložních jazyků]] pro položky Wikidat bez štítku v zobrazeném jazyce a zobrazit tyto štítky v uživatelem preferovaném jazyce Wikidat, pokud není zadán parametr URL &lt;code dir=ltr&gt;uselang=&lt;/code&gt;. [https://phabricator.wikimedia.org/T373686][https://phabricator.wikimedia.org/T416111]
* Tým aplikace Wikipedie pro Android zahájil na řecké Wikipedii beta testování [[mw:Special:MyLanguage/Readers/Information Retrieval/Phase 1|hybridního vyhledávání]]. Hybridní vyhledávání dokáže zpracovat jak dotazy sémantické, tak dotazy s klíčovými slovy, což čtenářům umožňuje snadněji najít to, co hledají, přímo na Wikipedii.
* Z bezpečnostních důvodů musejí členové určitých uživatelských skupin [[m:Special:MyLanguage/Mandatory two-factor authentication for users with some extended rights|mít zapnuté dvoufázové ověřování]] (2FA). V současné době je 2FA vyžadováno pro používání skupiny, nikoli však pro členství v ní. Vzhledem k tomu, že tento model stále obsahuje určité zranitelnosti, situace se [[phab:T418580|v březnu postupně změní]]. Členové těchto skupin nebudou moci deaktivovat poslední metodu 2FA na svém účtu a nebude možné do těchto skupin přidávat uživatele bez 2FA. Uživatelé budou i nadále moct přidávat nové metody ověřování nebo je odebírat, pokud bude alespoň jedna metoda trvale povolena. V druhé polovině března budou uživatelé bez 2FA z těchto skupin odebráni. To se týká: správců centrálního oznámení, revizorů, správců rozhraní, utajovatelů, personálu Wikidat, personálu Wikifunkcí, WMF Office IT a WMF Trust &amp; Safety. Pro ostatní uživatele se nic nezmění. Harmonogram nasazení naleznete v odkazovaném tasku. [https://phabricator.wikimedia.org/T418580]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:27|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:27}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:27}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:27|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:27|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba bránící uživatelům založit instanci ve [https://www.wikibase.cloud/ Wikibase.cloud]. [https://phabricator.wikimedia.org/T416807]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Aby bylo zajištěno [[mw:Special:MyLanguage/MediaWiki Product Insights/Responsible Reuse|férové ​​využívání infrastruktury]], zavede nadace Wikimedia v průběhu příštího měsíce globální limity používání API napříč všemi našimi API. Začátkem března budou na neidentifikované požadavky z jiných zdrojů než Toolforge/WMCS a na požadavky API odeslané z webových prohlížečů uplatňovány přísnější limity. V dubnu budou uplatňovány vyšší limity na identifikovaný provoz. Tyto limity jsou záměrně nastaveny co nejvýše, aby se minimalizoval dopad na komunitu. Boti běžící v Toolforge/WMCS nebo s oprávněním uživatele bota na jakékoli wiki by prozatím neměli být ovlivněni. Všem vývojářům se však doporučuje dodržovat aktualizované osvědčené postupy. Více informací naleznete ve [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia APIs/Rate limits|Wikimedia API/Limity rychlosti]].
* Koncový bod LDF (Linked Data Fragment) služby Wikidata Query Service bude v únoru vyřazen z provozu. Tento koncový bod obsluhoval omezený provoz, který byl úspěšně migrován na jiné metody přístupu k datům, jež lépe vyhovovaly stávajícím aplikacím. Hardware používaný k provozu koncového bodu LDF bude realokován na podporu probíhajících snah o migraci backendu. [https://phabricator.wikimedia.org/T415696]
* Parsoid, nový parser, [[mw:Special:MyLanguage/Parsoid/Parser Unification/Updates|je nadále nasazován na další wiki]], což zlepšuje udržitelnost platformy a usnadňuje zavádění nových funkcí pro čtení a editaci. Parsoid je nyní výchozím parserem na 488 wiki WMF (z toho 268 Wikipediích) a nyní pokrývá více než 10 % všech zobrazení stránek Wikipedie.
* [[m:Talk:Wikimedia Enterprise#Exceptional access criteria|Byl zveřejněn]] proces a kritéria pro [[Special:MyLanguage/Wikimedia Enterprise#Access|žádosti o nadměrný přístup]] k velkoobjemovému kanálu API ''Wikimedia Enterprise'' (bezplatný pro aplikace v souladu s misí hnutí). Cílem je poskytnout uživatelům podrobnější a přehlednější dokumentaci.
* [https://techblog.wikimedia.org/ Tech Blog], blog věnovaný technické komunitě Wikimedia, [https://techblog.wikimedia.org/2026/02/24/a-tech-blog-diff/ bude přesunut] na [[diffblog:|Diff]], blog s novinkami a událostmi z komunity. Migrace by měla být dokončena v dubnu 2026, poté budou schváleny publikace nových příspěvků. Čtenáři budou mít přístup k příspěvkům – starým i novým – na úvodní stránce na adrese https://diff.wikimedia.org/techblog.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.18|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/10|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W10&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 17:51, 2. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30137798 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-11&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W11&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/11|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* Všechny wiki budou ve středu 25. března 2026 od [https://zonestamp.toolforge.org/1774450800 15:00 UTC] několik minut [[m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch|pouze pro čtení]]. Důvodem je test přepnutí serveru datového centra na záložní, [[wikitech:Deployments/Yearly calendar|který probíhá dvakrát ročně]]. Během něj se veškerý provoz webových stránek Wikimedia přesměruje z jednoho primárního datového centra do záložního, aby se otestovala dostupnost a zabránilo se přerušení služeb i v nouzových situacích.
* Minulý týden byly všechny wiki 2 hodiny pouze pro čtení a ještě déle nebyly dostupné uživatelské skripty a udělátka. Důvodem byl bezpečnostní incident, který byl mezitím vyřešen. Na odvrácení jeho opakování se pracuje. Pro aktuální informace se prosím podívejte na [[m:Steward's noticeboard#Statement on Meta about today's user script security incident|příspěvek na nástěnce stevardů]] ([[m:Special:MyLanguage/Wikimedia Foundation/Product and Technology/Product Safety and Integrity/March 2026 User Script Incident|překlady]]).

'''Novinky pro editory'''
* Uživatelé, kteří na mobilních zařízeních čelí více blokováním, odteď místo obecné zprávy uvidí zdůvodnění jednotlivých blokací zvlášť. To jim pomůže pochopit, proč jsou blokováni a jaké kroky mohou podniknout k vyřešení problému. Například uživatelé, kterých se to týká kvůli používání běžných VPN (jako je [[Special:MyLanguage/Apple iCloud Private Relay|iCloud Private Relay]]), dostanou jasnější pokyny, co je třeba udělat, aby mohli znovu začít editovat. [https://phabricator.wikimedia.org/T357118]
* V průběhu týdne bude na všech Wikipediích jako funkce v beta verzi zpřístupněn [[mw:Special:MyLanguage/VisualEditor/Suggestion Mode|Režim návrhů]] ve vizuálním editoru. Tato funkce proaktivně navrhuje různé typy akcí, které mohou lidé zvážit ke zlepšení článků na Wikipedii a dozvědět se tak o souvisejících pravidlech. Funkce je lokálně konfigurovatelná a lze ji také lokálně rozšířit o vlastní návrhy. Aktuální nastavení lze zobrazit na [[Special:EditChecks]] a jsou dostupné [[mw:Special:MyLanguage/Help:Suggestion mode#For administrators %E2%80%93 local customization|pokyny, jak mohou správci přizpůsobit]] odkazy na lokální pravidla. Funkce je propojena s [[mw:Special:MyLanguage/Help:Edit check|Kontrolou editace]], která navrhuje vylepšení, když někdo píše nový obsah. V budoucnu plánuje tým Editing vyhodnotit dopad této funkce na nováčky prostřednictvím kontrolovaného experimentu. [https://phabricator.wikimedia.org/T404600]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:23|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:23}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:23}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:23|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:23|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém, kdy se při používání zvýrazňování syntaxe CodeMirror, které usnadňuje čtení wikitextu a kódu, kurzor špatně zarovnával. Tento problém se konkrétně týkal uživatelů, kteří si ve vlastním stylopisu definovali pravidlo fontu, při vytváření nového tématu pomocí diskusních nástrojů. [https://phabricator.wikimedia.org/T418793]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Aktualizace omezení rychlosti API: Aby se zajistilo [[mw:Special:MyLanguage/MediaWiki Product Insights/Responsible Reuse|férové ​​využívání infrastruktury]], budou tento týden na požadavky, které pocházejí z prostředí mimo Toolforge/WMCS bez vyhovujícího User-Agentu, a na neověřené požadavky z webových prohlížečů zavedena globální omezení rychlosti API. Na identifikovatelný provoz budou v dubnu uplatněny vyšší limity. Boti spuštění v Toolforge/WMCS nebo s uživatelským právem bota na jakékoli wiki by prozatím neměli být ovlivněni. Všem vývojářům se však doporučuje dodržovat aktualizované osvědčené postupy. Více informací naleznete v [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia APIs/Rate limits|Wikimedia API/Limity rychlosti]].
* Bylo vydáno nové GraphQL API. Toto API bylo vyvinuto jako flexibilní alternativa k vybraným funkcím dotazovací služby Wikidat (WDQS) s cílem zlepšit zkušenosti vývojářů a efektivního přístupu k datům. Vyzkoušejte si ho a [[d:Wikidata:Wikibase GraphQL#Feedback and development|poskytněte zpětnou vazbu]]. Můžete se také [https://greatquestion.co/wikimediadeutschland/GraphQLAPI/apply přihlásit k testování použitelnosti].
* [[m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council/Unsupported Tools Working Group|Pracovní skupina PTAC pro nástroje bez podpory]] v únoru pokračovala ve vylepšování [[commons:Special:MyLanguage/Commons:Video2commons#|Video2Commons]] a věnovala se chybám s autentizací, manipulaci s velkými soubory, viditelnosti fronty úloh a jasnějšímu chování při nahrávání. V některých oblastech stále probíhají práce, včetně změn týkajících se zastaralého nahrávání na straně serveru. Přečtěte si [[m:Special:MyLanguage/Product and Technology Advisory Council/Unsupported Tools Working Group#February 2026|tuto aktualizaci]], kde se dozvíte více.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.19|MediaWiki]]

'''Do hloubky'''
* Tým pro tvorbu článků zve zkušené editory Wikipedie z vybraných [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance/Pilot wikis and collaborators#Collaborators|pilotních wiki]] a zájemce z ostatních Wikipedií k vyplnění dotazníku, který je k dispozici v [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfmLeVWnxmsCbPoI_UF2jyRcn73WRGWCVPHzerXb4Cz97X_Ag/viewform angličtině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSd6rzr4XXQw8r4024fE3geTPFe13M_6w7Mitj-YJi0sOlWTAw/viewform?usp=header arabštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSdok3-RfB18lcugYTUMGkpwmqG_8p760Wv4dCXitOXOszjUDw/viewform?usp=header bengálštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSfjTfYp4jEo0akA4B1e-Nfg3QZPCudUjhJzHzzDi6AHyAaMGA/viewform?usp=header japonštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLScteVoI29Aue4xc72dekk-6RYtvmMgQxzMI900UOawrFrSTWg/viewform?usp=header portugalštině], [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLSetdxnYwL3ub2vqA7awCg5hJZPMIYcDPaiTe12rY9h0GYnVlw/viewform?usp=header perštině] a [https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLScNvfJF-Ot-4pzA4qAN771_0QDJ4Li19YcUsaTgSKW8Nc7U_Q/viewform?usp=header turečtině]. Vaše odpovědi pomohou týmu přizpůsobit pokyny pro méně zkušené editory a pomohou jim seznámit se s pravidly a postupy komunity při tvorbě článku. Více se dozvíte [[mw:Special:MyLanguage/Article guidance|na stránce projektu]].

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/11|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W11&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 18:52, 9. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30213008 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-12&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W12&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/12|překlady]].

'''Novinky pro editory'''
* Funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|{{int:codemirror-beta-feature-title}}]] v beta verzi, také známá jako [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror 6]], se od listopadu 2024 používá pro zvýrazňování syntaxe wikitextu. Aby se vylepšení a nové [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror#Features|funkce]] dostaly ke všem editorům, kteří používají standardní zvýrazňovač syntaxe, opustí v květnu 2026 beta verzi. Pokud máte jakékoli dotazy nebo obavy, [[mw:Special:MyLanguage/Help talk:Extension:CodeMirror|sdílejte je prosím]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T259059]
* Některé změny v lokálních uživatelských skupinách provádějí stevardi na Meta-Wiki a tyto se zaznamenávají pouze tam. Odteď budou změny oprávnění napříč wiki zaznamenávány jak na Meta-Wiki, tak na wiki cílového uživatele, aby se usnadnil přístup k úplnému záznamu změn práv uživatele na místní wiki. Starší protokolovací záznamy o takových změnách budou doplněny v nadcházejících týdnech. [https://phabricator.wikimedia.org/T6055]
* Na wiki používajících [[m:Special:MyLanguage/Flagged Revisions|Flagged Revisions]] se dosud do počtu čekajících změn zobrazených na [[{{#Special:PendingChanges}}]] počítaly i stránky, které již nečekaly na kontrolu, protože byly ze systému odstraněny bez kontroly, např. kvůli smazání, přesunu do jiného jmenného prostoru nebo změnám v konfiguraci wiki. Počet bude odteď správný. Na některých wiki bude zobrazený počet mnohem menší než dříve. V samotném seznamu stránek by nemělo dojít ke změně. [https://phabricator.wikimedia.org/T413016]
* Kompoziční jazyk Wikifunkcí byl přepsán, což znamenalo novou verzi jazyka. Tato změna si klade za cíl zvýšit stabilitu služby snížením spotřeby paměti orchestrátorem. Toto přepsání také umožňuje podstatné snížení latence, zjednodušení kódu a lepší abstrakce, což otevře dveře pozdějšímu přidání nových funkcí. Přečtěte si více o [[f:Special:MyLanguage/Wikifunctions:Status updates/2026-03-11|změnách]].
* Uživatelé odteď mohou řadit výsledky vyhledávání abecedně podle názvu stránky. Tato aktualizace přidává další možnost pro snadnější a rychlejší vyhledávání stránek. Dříve bylo možné výsledky řadit podle data úpravy, data vytvoření nebo relevance. Chcete-li novou možnost použít, otevřete na stránce s výsledky vyhledávání „Pokročilé hledání“ a v části „Řazení“ vyberte možnost „Abecední“. [https://phabricator.wikimedia.org/T403775]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:28|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:28}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:28}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:28|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:28|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba, která bránila průvodci načítáním souboru importovat na Wikimedia Commons soubory z Flickru. [https://phabricator.wikimedia.org/T419263]
'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Byla vytvořena nová speciální stránka s názvem [[{{#special:LintTemplateErrors}}]], která zobrazuje seznam vložených stránek s nalezenými chybami lintu, aby je uživatelé mohli najít snadněji. Seznam je seřazen podle počtu vložení s chybami. Například: [[{{#special:LintTemplateErrors}}/night-mode-unaware-background-color]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T170874]
* Uživatelé funkce [[mw:Special:MyLanguage/Help:Extension:CodeMirror|{{int:codemirror-beta-feature-title}}]] v beta verzi již nějakou dobu při úpravách stránek s JavaScriptem, CSS, JSONem, Vue a Lua používají pro zvýrazňování syntaxe [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror]] místo [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeEditor|CodeEditor]]. Spolu ukončením beta verze CodeMirror 6 je v plánu v květnu 2026 nahradit CodeEditor coby standardní editor pro tyto modely obsahu. [[mw:Special:MyLanguage/Help talk:Extension:CodeMirror|Zpětná vazba nebo připomínky jsou vítány]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T419332]
* JavaScriptové moduly [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror|CodeMirror]] budou brzy aktualizovány na CodeMirror 6. Ještě před aktualizací, v červenci 2025, bylo načítání modulů &lt;code dir=ltr&gt;ext.CodeMirror&lt;/code&gt; nebo &lt;code dir=ltr&gt;ext.CodeMirror.lib&lt;/code&gt; z udělátek a uživatelských skriptů označeno jako zastaralé. Používání háčku &lt;code dir=ltr&gt;ext.CodeMirror.switch&lt;/code&gt; od března 2025 taktéž zastaralé. Přispěvatelé nyní mohou své skripty nebo udělátka upravit tak, aby byly kompatibilní s CodeMirror 6. Další informace naleznete v [[mw:Special:MyLanguage/Extension:CodeMirror#Gadgets and user scripts|průvodci migrací]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T373720]
* Tým MediaWiki Interfaces rozšiřuje pokrytí definic modulů REST API o [[mw:Special:MyLanguage/API:REST API/Extensions|API rozšíření]]. Moduly REST API jsou skupiny souvisejících koncových bodů, které lze nezávisle spravovat a verzovat. Odteď existují moduly pro API [https://phabricator.wikimedia.org/T414470 GrowthExperiments] a [https://phabricator.wikimedia.org/T419053 Wikifunkcí]. Vzhledem k tomu, že API rozšíření jsou migrována do této struktury, jejich dokumentace se přesune z hlavní specifikace MediaWiki OpenAPI a zobrazení REST Sandbox a bude místo toho přístupná přes volby konkrétního modulu v rozbalovací nabídce na [https://test.wikipedia.org/wiki/Special:RestSandbox REST pískovišti] (tj. [[{{#Special:RestSandbox}}]], dostupné na všech wiki projektech).
* Rozšíření [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Scribunto|Scribunto]] prostřednictvím knihovny [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Scribunto/Lua reference manual|mw.site]] poskytuje různé informace o wiki, kde je modul používán. Od minulého týdne knihovna také umožňuje [[mw:Special:MyLanguage/Extension:Scribunto/Lua reference manual#mw.site.wikiId|přístup]] k [[mw:Special:MyLanguage/Manual:Wiki ID|ID wiki]], které lze použít k usnadnění údržby modulů napříč wiki. [https://phabricator.wikimedia.org/T146616]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.20|MediaWiki]]

'''Do hloubky'''
* [[m:Special:MyLanguage/Coolest Tool Award|Coolest Tool Award 2026]], oslavující vynikající komunitní nástroje, nyní přijímá nominace! Nominujte svůj oblíbený nástroj přes [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/435684?lang=en dotazník] do 23. března 2026. Více informací o ochraně osobních údajů a nakládání s údaji naleznete v [[foundation:Special:MyLanguage/Legal:Coolest_Tool_Award_2026_Survey_Privacy_Statement|prohlášení o ochraně osobních údajů průzkumu]].

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/12|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W12&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:35, 16. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30260505 --&gt;

== Request for Comment: VisualEditor automatic reference names ==

&lt;div lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
Hi, I’m Johannes from [[:m:Wikimedia Deutschland|Wikimedia Deutschland]]’s [[:m:WMDE Technical Wishes|Technical Wishes team]]. Apologies for writing in English. {{Int:Please-translate}}! We are considering to work on [[:m:Community Wishlist/W17|Community Wishlist/W17: Improve VE references' automatic names and reuse]]. This has been a long-term issue for wikitext editors (see e.g. [[:en:WP:VisualEditor/Named references]]) which has been among the top-voted wishes in several [[:m:Community Wishlist Survey|Community Wishlist Surveys]], e.g. [[:m:Community Wishlist Survey 2017/Editing/VisualEditor: Allow editing of auto-generated references before adding them|2017]], [[:m:Community Wishlist Survey 2019/Citations/VisualEditor: Allow references to be named|2019]], [[:m:Community Wishlist Survey 2022/Editing/VisualEditor should use human-like names for references|2022]] or [[:m:Community Wishlist Survey 2023/Editing/VisualEditor should use proper names for references|2023]].

We would like your input on the [[:m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Proposed solutions|solutions]] proposed on our project page: '''[[:m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names]]'''. We are considering several options, which can be combined if desired by the community.
* Changing the default pattern for automatically generated reference names (currently &lt;code&gt;&quot;:n&quot;&lt;/code&gt;, e.g. &lt;code&gt;&quot;:0&quot;&lt;/code&gt;, &lt;code&gt;&quot;:1&quot;&lt;/code&gt;...) to use the [[:mw:Help:Reference Previews#Exposed reference types|reference type]] instead (e.g. &lt;code&gt;&quot;book_reference-1&quot;&lt;/code&gt;).
* Providing a simple mechanism for communities to configure a different default name.
* Generating automatic reference names based on the [[:en:domain name|domain name]] (if it’s a web citation).
* Generating automatic reference names based on template parameters (e.g. &quot;title&quot; or &quot;last&quot;+&quot;first&quot;) – defined by the community.

=== Feedback ===
[[:m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names|Visit our project page]] to read about our proposal in detail and share your thoughts [[:m:Talk:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Request for comment|on metawiki]].

'''Please note''': We will only implement a solution if there’s clear consensus among the global community. Our intention is not to build the perfect solution, but to find a simple and lean one that alleviates the pain caused by auto generated names. We are aware that some experienced VisualEditor users might prefer an option to manually change reference names in VisualEditor, but such a UX intervention is difficult to achieve across reference types and thus out of scope for our team, we can only improve the auto-naming mechanism.
We are happy about suggestions for improving certain details of the proposed solutions. Any other feedback and alternative proposals are also welcome – even though it’s out of scope for us, it might still be relevant for future work on this topic.

Please support us interpreting consensus by clearly indicating your opinion (e.g. by using support/neutral/oppose templates). We are aware of [[:en:WP:NOTVOTE]], but given that we are facilitating this discussion with users from different wikis, potentially commenting in their native language, clearly indicating your position helps us avoid misunderstandings.

Thank you for participating!&lt;/div&gt; &lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:Johannes Richter (WMDE)|Johannes Richter (WMDE)]] ([[User talk:Johannes Richter (WMDE)|diskusia]])&lt;/bdi&gt; 11:15, 19. marec 2026 (UTC)

(This message was sent to [[:Wikipédia:Krčma/Technické]] and is being posted here due to a redirect.)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:Johannes Richter (WMDE)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=User:Johannes_Richter_(WMDE)/MassMessageRecipients&amp;oldid=30281362 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-13&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W13&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/13|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* Uživatelé projektů Wikimedia se nyní mohou přihlašovat bez hesla pomocí klíčů. Jedná se o bezpečnou metodu, která podporuje otisk prstu, rozpoznávání obličeje nebo PIN. Díky této změně se všichni uživatelé, kteří se rozhodnou pro přihlášení bez hesla, budou moct ke svým účtům přihlašovat pomocí jakéhokoli zařízení snadněji, rychleji a bezpečněji. Nová možnost přihlášení pomocí klíče se v současné době zobrazuje jako návrh automatického vyplňování v poli uživatelského jména. Pro uživatele, kteří si již klíč zaregistrovali, bude brzy k dispozici další tlačítko [[phab:T417120|„Přihlásit se pomocí klíče“]]. Tato aktualizace zlepší zabezpečení a uživatelský zážitek. [[c:File:Passwordless_login_screencast.webm|Tento záznam obrazovky]] krok za krokem demonstruje proces přihlášení bez hesla.
* Všechny wiki budou ve středu 25. března 2026 od [https://zonestamp.toolforge.org/1774450800 15:00 UTC] několik minut [[m:Special:MyLanguage/Tech/Server switch|pouze pro čtení]]. Důvodem je test přepnutí serveru datového centra na záložní, [[wikitech:Deployments/Yearly calendar|který probíhá dvakrát ročně]]. Během něj se veškerý provoz webových stránek Wikimedia přesměruje z jednoho primárního datového centra do záložního, aby se otestovala dostupnost a zabránilo se přerušení služeb i v nouzových situacích.

'''Novinky pro editory'''
* Uživatelé projektů Wikimedia si nyní pomocí [[toolforge:echo-chamber|nového nástroje na Toolforge]] mohou exportovat své notifikace starší než 5 let. Tím se zajistí, že si uživatelé uchovají své důležité notifikace a zabrání jejich ztracení kvůli plánovanému mazání notifikací starších než 5 let, jak bylo dříve oznámeno. [https://phabricator.wikimedia.org/T383948]
* Editoři Wikipedie v indonéštině, thajštině, turečtině a zjednodušené angličtině mají odteď přístup k Special:PersonalDashboard. Jedná se o [[mw:Special:MyLanguage/Moderator Tools/Dashboard|ranou verzi prostředí]], která seznamuje novější editory s pracovními postupy patroly a usnadňuje jim přechod od provádění úprav k účasti na pokročilejší moderační činnosti na jejich projektu. [https://phabricator.wikimedia.org/T402647]
* Byly provedeny dvě drobné změny v rozhraní [[Special:Block|Speciální:Blokování]]. Správci mohou odteď pomocí zvláštního přepínače v sekci Čas vypršení snadněji blokovat do odvolání. Výběrem zablokování do odvolání se také nabízí odlišná sada běžných důvodů, ze kterých lze vybírat a které lze změnit na [[MediaWiki:Ipbreason-indef-dropdown]]. [https://phabricator.wikimedia.org/T401823]
* Mobilním editorům [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Account Creation Experiments#Logged-out|na několika wiki]] se odteď díky nedávným aktualizacím od týmu Growth zobrazí vylepšené upozornění na editaci bez přihlášení. Tyto změny, nasazené minulý týden, jsou součástí probíhajícího úsilí a testování o vylepšení [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Account Creation Experiments|zážitku při vytváření účtů na mobilních zařízeních]] a následné zvýšení účasti. [https://phabricator.wikimedia.org/T408484]
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:36|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:36}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:36}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:36|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:36|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byla opravena chyba, která bránila uživatelům mobilního webu v zobrazení informací o blokování, pokud byl ovlivněn více blokováními. Odteď si mohou při návštěvě Wikipedie zobrazit hlášení o všech blokováních, která se na ně momentálně vztahují.

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* Obrazy (image) vytvořené pomocí Toolforge brzy získají aktualizovanou verzi buildpacků, která přinese podporu novějších verzí programovacích jazyků a další vylepšení a opravy z upstreamu. Pokud používáte Toolforge Build Service, pročtěte si nedávný e-mail z [https://lists.wikimedia.org/hyperkitty/list/cloud-announce@lists.wikimedia.org/thread/EMYTA32EV2V5SQ2JIEOD2CL66YFIZEKV/ cloud-announce] a podle potřeby aktualizujte konfiguraci buildu, aby vaše nástroje zůstaly kompatibilní. [https://wikitech.wikimedia.org/w/index.php?title=Help:Toolforge/Building_container_images&amp;oldid=2392097#Buildpack_environment_upgrade_process][https://phabricator.wikimedia.org/T380127]

* [https://api.wikimedia.org/wiki/Main_Page API Portal], wiki s dokumentací, bude v červnu 2026 ukončen. API klíče vytvořené přes API Portal budou normálně fungovat i nadále. Koncové body api.wikimedia.org budou ukončovány postupně od července 2026. Dokumentace na API Portal se přesouvá na [[mw:Wikimedia APIs|mediawiki.org]]. Více se dozvíte na [[wikitech:API Portal/Deprecation|stránce projektu]].
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.21|MediaWiki]]

'''Do hloubky'''
* Tým [[m:Special:MyLanguage/WMDE Technical Wishes|WMDE Technical Wishes]] zvažuje vylepšení [[m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names|automaticky generovaných názvů referencí ve vizuálním editoru]]. Podívejte se prosím na [[m:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Proposed solutions|navržená řešení]] a zúčastněte se [[m:Talk:WMDE Technical Wishes/References/VisualEditor automatic reference names#Request for comment|žádosti o komentář]].

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/13|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W13&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 16:51, 23. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:UOzurumba (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30268305 --&gt;

== &lt;span lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;Technické novinky: 2026-14&lt;/span&gt; ==

&lt;div lang=&quot;cs&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;
&lt;section begin=&quot;technews-2026-W14&quot;/&gt;&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
Poslední '''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' z technické komunity Wikimedia. Informujte prosím ostatní uživatele o těchto změnách. Ne všechny změny se vás týkají. Jsou dostupné i [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/14|překlady]].

'''Novinka týdne'''
* Minulý týden byla spuštěna beta verze [[abstract:|Abstraktní Wikipedie]], nový projekt Wikimedia nezávislý na jazyce. Projekt umožňuje komunitám vytvářet články na Wikipedii ve vlastním jazyce, články v jejich rodném jazyce, ke kterým mají ostatní uživatelé snadný přístup ve svém vlastním jazyce. Wiki je poháněna instrukcemi z Wikifunkcí a také založena na strukturovaném obsahu z Wikidat. [[:f:Special:MyLanguage/Wikifunctions:Status updates/2026-03-26|Další informace]].

'''Novinky pro editory'''
* Tým Growth provádí A/B testování jasnějšího a uživatelsky přívětivějšího hlášení propagujícího vytváření účtů na wiki. V současné době se při zahájení editace na mobilním zařízení, pokud nejste přihlášeni, zobrazí nepříjemné varování, které může působit náhlým a odrazujícím dojmem. Také prezentuje editaci přes dočasný účet jako výchozí možnost, místo aby povzbuzovalo k vytvoření účtu. Test běží na deseti Wikipediích, včetně arabské, francouzské, španělské a německé. [[mw:Special:MyLanguage/Contributors/Account Creation Experiments#2. Improve logged-out warning message (T415160)|Další informace]].
* Tým Wikimedia Apps žádá zpětnou vazbu ohledně toho, [[mw:Special:MyLanguage/Wikimedia Apps/Team/Future of Editing on the Mobile Apps|jak by měla fungovat editace v mobilních aplikacích Wikipedie]]. Diskuse se zaměřuje na zlepšení způsobu, jakým uživatelé přistupují k nástrojům pro editaci po klepnutí na tlačítko „Editovat“. Jde o součást širšího úsilí o to, aby se čtenáři, kteří se zajímají o editaci, dostali k uživatelsky přívětivějšímu způsobu, jak začít přispívat.
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podívejte se na {{PLURAL:45|úlohu vytvořenou komunitou|{{formatnum:45}} úlohy vytvořené komunitou|všech {{formatnum:45}} úloh vytvořených komunitou}}, {{PLURAL:45|která byla|které byly}} [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Recently resolved community tasks|minulý týden {{PLURAL:45|vyřešena|vyřešeny}}]]. Například byl opraven problém, kdy kvůli blokování požadavků [[mw:Special:MyLanguage/Citoid|Citoidu]] nefungovalo načítání citací z velkého archivu novin [https://www.newspapers.com Newspapers.com]. [https://phabricator.wikimedia.org/T419903]

'''Novinky pro technické přispěvatele'''
* [[File:Reload icon with two arrows.svg|12px|link=|class=skin-invert|Opakovaná zpráva]] Podrobné aktualizace zdrojových kódů tento týden: [[mw:MediaWiki 1.46/wmf.22|MediaWiki]]

'''''[[m:Special:MyLanguage/Tech/News|Technické novinky]]''' připravené [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/Writers|svými autory]] a doručované [[m:Special:MyLanguage/User:MediaWiki message delivery|botem]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News#contribute|Přispívejte]]&amp;nbsp;• [[m:Special:MyLanguage/Tech/News/2026/14|Překládejte]]&amp;nbsp;• [[m:Tech|Získejte pomoc]]&amp;nbsp;• [[m:Talk:Tech/News|Poskytněte zpětnou vazbu]]&amp;nbsp;• [[m:Global message delivery/Targets/Tech ambassadors|Přihlaste nebo odhlaste odběr]].''
&lt;/div&gt;&lt;section end=&quot;technews-2026-W14&quot;/&gt;
&lt;/div&gt;

&lt;bdi lang=&quot;en&quot; dir=&quot;ltr&quot;&gt;[[User:MediaWiki message delivery|MediaWiki message delivery]]&lt;/bdi&gt; 19:25, 30. marec 2026 (UTC)
&lt;!-- Zprávu zaslal Uživatel:STei (WMF)@metawiki pomocí seznamu na https://meta.wikimedia.org/w/index.php?title=Global_message_delivery/Targets/Tech_ambassadors&amp;oldid=30329462 --&gt;</text>
      <sha1>qizu71ow0rqzgebta1mtr8grlh5zq7p</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hominoidovce</title>
    <ns>0</ns>
    <id>13646</id>
    <revision>
      <id>8189681</id>
      <parentid>8189166</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T12:48:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-18083-46</username>
        <id>289939</id>
      </contributor>
      <origin>8189681</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18373" sha1="h7xg5tzg08hih56906hiqctdenhdg8y" xml:space="preserve">{{pracuje sa}}
{{Infobox živočíchy|
Názov=hominoidovce|
Obrázok=Lightmatter chimp.jpg|
Titulok=|
Skry10=áno| 
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Rad po slovensky= [[primáty]]|Rad po latinsky=Primates|
Podrad po slovensky= [[celistvonosoblížne]]|Podrad po latinsky=Haplorhini|
Nadčeľaď po slovensky=hominoidovce|Nadčeľaď po latinsky=Hominoidea |
Binomické meno=Hominoidea| 
Klasifikátor1=[[John Edward Gray|Gray]]|
Dátum1=[[1824]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=
}}

'''Hominoidovce''' (iné názvy: '''hominoidi'''&lt;ref name=T/&gt;, '''hominoidné'''&lt;ref name=T&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Thurzo
| meno = Milan
| odkaz na autora = Milan Thurzo
| titul = Milióny rokov človeka
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1985
| edícia = Obrázky z prírody
| zväzok edície = 
| počet strán = 204
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;, '''[[ľudoopice]]/ľudoopy''' v širšom zmysle, '''ľudoopice a ľudia''' v širšom zmysle, zriedkavo '''[[vyššie primáty (rozlišovacia stránka)|vyššie primáty]]''', ďalšie názvy pozri v článku '''[[antropoid]]i'''; lat. ''Hominoidea'') je nadčeľaď z taxónu  [[vyššie primáty]] (= [[opice]], [[antropoidné]]; lat. Anthropoidea) patriaceho do [[celistvonosoblížne|celistvonosoblížnych]] (lat. Haplorrhini).

Recentné rody hominoidovcov sú len [[gibon]] (staršie to bol 1 recentný rod, novšie je rozdelený na 4 recentné rody), [[orangutan]] (''Pongo''), [[šimpanz]] (''Pan''), [[gorila]] (''Gorilla'') a [[Človek (Homo)|človek]] (''Homo''). Vyhnutých rodov hominoidovcov je veľké množstvo; známe sú z nich napríklad rody [[oreopitek]] (''Oreopithecus''), [[prokonzul]] (''Proconsul''), [[afropitek]] (''Afropithecus''), [[keňapitek]] (''Kenyapithecus''), [[dryopitek]] (''Dryopithecus''), [[gigantopitek]] (''Gigantopithecus''), [[sivapitek]] (''Sivapithecus''), [[sahelantrop]] (''Sahelanthropus''), [[australopitek]] (''Australopithecus'') a [[parantrop]] (''Paranthropus'').

== Charakteristika ==
Okrem goríl a ľudí všetky recentné hominoidovce agilne lezú po stromoch. Sú všežraví, pričom konzumujú ovocie, semená rastlín, väčšinou aj malé množstvo mäsa, ako aj všetko ľahko stráviteľné. Pochádzajú z Afriky (šimpanz, gorila, človek) a Ázie (gibon, orangutan).

Väčšina druhov recentných hominoidovcov je zriedkavá alebo ohrozená. Hlavnou hrozbou pre väčšinu recentných hominoidovcov je strata tropických dažďových pralesov, ktoré obývajú, a niektoré druhy sú ohrozené aj lovom na ich mäso.

Recentné hominoidovce majú 48 [[chromozóm]]ov (24 párov).

== Najstaršie nálezy ==
Kandidátmi na najstarších hominoidovcov sú rody ''[[Rukwapithecus]]'', ''[[Kamoyapithecus]]'', [[prokonzul (rod)|prokonzul]] (''Proconsul''), ''[[Rangwapithecus]]'', ''[[Xenopithecus]]'', ''[[Kalepithecus]]'', ''[[Ekembo]]'', ''[[Morotopithecus]]'', ''[[Turkanapithecus]]'' a ''[[Dendropithecus]]'' ([[dendropitek]]), pretože všetky majú (prípadne možno majú) 20 alebo viac miliónov rokov.

== Systematika ==
=== Súčasný hlavný systém ===
Pokiaľ ide o recentné (teda nevyhynuté) taxóny, v súčasnosti sa väčšinovo predpokladá, že s ľuďmi sú najviac príbuzné [[šimpanz]]y, v menšej miere [[gorila|gorily]], v ešte menšej miere [[orangutan]]y a v najmenšej miere [[gibon]]y. Vyjadrením tohto väčšinového názoru je nasledujúce súčasné základné delenie recentných hominoidovcov:
[[File:Hominoid_taxonomy_6.svg|thumb]]
[[File:Hominoid_taxonomy_7.svg|thumb]]
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* &lt;small&gt;čeľaď&lt;/small&gt; Hylobatidae ([[gibonovité]]; = [[malé ľudoopice]]) [v starších systémoch: = &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Hylobates'' ([[gibon]]) v širšom zmysle]
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Hoolock'' ([[gibon]])
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Nomascus'' ([[gibon]])
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Symphalangus'' ([[gibon]]/[[siamang]])
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Hylobates'' ([[gibon]]) v užšom zmysle
* &lt;small&gt;čeľaď&lt;/small&gt; Hominidae ([[hominidi]]; = [[veľké ľudoopice]] a ľudia)*
** &lt;small&gt;podčeľaď&lt;/small&gt; Ponginae ([[orangutanorodé]])*
*** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Pongo'' ([[orangutan]])
** &lt;small&gt;podčeľaď&lt;/small&gt; Homininae ([[hominini]])*
*** &lt;small&gt;tribus&lt;/small&gt; Gorillini*
**** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Gorilla'' ([[gorila]]) 
*** &lt;small&gt;tribus&lt;/small&gt; Hominini ([[homininy]])*
**** &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Panina* 
***** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Pan'' ([[šimpanz]]) 
**** &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Hominina* v širšom zmysle [alternatívne: &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Australopithecina* + &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Hominina* v užšom zmysle]
***** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Homo'' ([[Človek (Homo)|človek]]) (a australopitekovia)
(*) U týchto taxónov (kládov) nie sú ustálené ich názvy, t. j. v závislosti od autora majú rôzne názvy, resp. majú priradené rôzne taxonomické úrovne (a teda najmä rôzne koncovky názvu). Tu uvedené názvy (teda Hominidae, Ponginae atď. v tu uvedenom rozsahu) sú teda len jedna, v súčasnosti asi najčastejšia, možnosť pomenovania týchto taxónov.
&lt;/DIV&gt;

                 
Po zohľadnení aj všetkých vyhynutých taxónov má tento systém hominoidovcov túto celkovú podobu:
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce) v širšom zmysle:
* †[[Dryopithecus wuduensis|''&quot;Dryopithecus&quot; wuduensis'']] - ide pravdepodobne o bazálneho hominoidovca v širšom zmysle, ďalšie podrobnosti o zaradení sú sporné (staršie sa zaraďoval do rodu ''[[Dryopithecus]]'')
* čeľaď †[[Proconsulidae]] ([[prokonzulovité]])
** ?rod †''[[Kamoyapithecus]]'' - občas zaraďovaný mimo hominoidovcov v širšom zmysle
** rod †''[[Proconsul]]'' ([[prokonzul]])
** rod †''[[Ugandapithecus]]'' - často považovaný za súčasť rodu ''Proconsul''
** rod †''[[Kalepithecus]]''
** rod †''[[Ekembo]]''
* ?čeľaď †''[[Dendropithecidae]]'' ([[dendropitekovité]]) v užšom zmysle - tento taxón má celkovo neisté postavenie v systéme, často sa napríklad zaraďuje mimo hominoidovcov v širšom zmysle; porov. aj nižšie komentár k čeľadi Nyanzapithecidae
** rod †''[[Dendropithecus]]'' ([[dendropitek]]) 
** rod †''[[Simiolus]]''
* čeľaď †[[Nyanzapithecidae]] - v niektorých textoch zahŕňa (1) aj to, čo je hore označené ako ''Dentropithecidae'' v užšom zmysle a takto rozšírená čeľaď sa potom označuje ako †''[[Dendropithecidae]]'' v širšom zmysle; (2) aj rod ''Oreopithecus'' a takto rozšírená čeľaď sa potom označuje ako ''[[Oreopithecidae]]'' ([[oreopitekovité]]) v širšom zmysle
** rod †''[[Xenopithecus]]''
** rod †''[[Mabokopithecus]]''
** rod †''[[Rangwapithecus]]''
** rod †''[[Rukwapithecus]]''
** rod †''[[Nyanzapithecus]]'' 
** rod †''[[Turkanapithecus]]'' - staršie nebolo isté, či tento rod patrí do tejto čeľade
** rod †''[[Samburupithecus]]'' - do začiatku 21. storočia bolo sporné, kam presne tento rod v rámci hominoidovcov v širšom zmysle patrí
* čeľaď †''[[Oreopithecidae]]'' ([[oreopitekovité]]) v užšom zmysle - presné postavenie tohto taxónu (t.j. rodu ''Oreopithecus'') v rámci hominoidovcov v širšom zmysle je sporné, niekedy sa zaraďuje ako súčasť čeľade Nyanzapithecidae (pozri komentár k tejto čeľadi) alebo niekde vedľa čeľade Kenyapithecidae či čeľade Hylobatidae
** rod †''[[Oreopithecus]]'' ([[oreopitek]])  
* čeľaď †[[Afropithecidae]] ([[afropitekovité]]) - tento taxón sa niekedy zahŕňa do čeľade Hominidae
** rod †''[[Afropithecus]]'' ([[afropitek]])
** rod †''[[Heliopithecus]]''
** rod †''[[Nacholapithecus]]''
** rod †''[[Equatorius]]''
** rod †''[[Otavipithecus]]''
** rod †''[[Morotopithecus]]''
* rod †''[[Masripithecus]]'' - objav z roku 2026, presné zaradenie neisté
* Hominoidea (hominoidovce) v užšom zmysle/ korunové Hominoidea (korunové hominoidovce):
** čeľaď [[Hylobatidae]] ([[gibonovité]])
*** ...delenie tejto čeľade pozri jednak v prehľade vyššie a jednak podrobnejšie v článku [[gibonovité]]
** čeľaď †[[Kenyapithecidae]]/[[Griphopithecidae]] ([[keňapitekovité]]) - tento taxón sa často zahŕňa do čeľade Hominidae
*** rod †''[[Kenyapithecus]]'' ([[keňapitek]])
*** rod †''[[Griphopithecus]]''
** čeľaď [[Hominidae]] ([[hominidi v širšom zmysle|hominidi]])
*** ...delenie tejto čeľade pozri jednak v prehľade vyššie a jednak podrobnejšie v článku [[Hominidi v širšom zmysle]]
&lt;/DIV&gt;

=== Celkový prehľad systémov ===
==== Najčastejšie staršie členenie (asi do roku 1980) ====
''[Členenie 1.]''
[[File:Hominoid_taxonomy_1.svg|thumb]]
[[File:Hominoid_taxonomy_2.svg|thumb]]
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (malé ľudoopice/gibonovité) = gibon [dávnejšie bol tento taxón zahrnutý v čeladi Pongidae]
* čeľaď Pongidae (veľké ľudoopice/orangutanovité/ľudoopovité) = šimpanz, gorila, orangutan
* čeľaď Hominidae ([[hominidi v užšom zmysle|hominidi]]) = človek (a australopitekovia) [dávnejšie sa ale australopitekovia zaraďovali do čeľade Pongidae]
&lt;/DIV&gt;

Po zohľadnení vyhynutých taxónov (ktoré sú v tomto prehľade systémov inak väčšinou vynechané) sa čeľaď Pongidae spravidla ďalej delila na: 
:-podčeľaď [[dryopitekorodé]] (Dryopithecinae) = rody [[prokonzul]] (''Proconsul''), [[dryopitek]] (''Dryopithecus'') a [[sivapitek]] (''Sivapithecus'')/[[ramapitek]] (''Ramapithecus'')
:-podčeľaď [[orangutanorodé]] (Ponginae) = šimpanz, gorila, orangutan

==== Iné členenie ====
''[Členenie 2.]''&lt;ref name=Th&gt;[https://web.archive.org/web/20160325065534/http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/3_kap.php]&lt;/ref&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité) = gibon
* čeľaď Pongidae (orangutanovité) = orangutan
* čeľaď Hominidae (hominidi) = človek (a australopitekovia), šimpanz, gorila
&lt;/DIV&gt;
Podľa Thurza toto členenie (ide o molekulárne členenie) má tú nevýhodu, že popiera anatomicko-fyziologickú a etologickú podobu orangutana so šimpanzom a gorilou a na druhej strane zveličuje makromolekulárnu afinitu človeka a afrických ľudoopov (šimpanza a gorily).

==== Iné (skôr staršie) členenie ====
[[File:Hominoid_taxonomy_4.svg|thumb]]
''[Členenie 3.]''&lt;ref name=Th/&gt;&lt;br&gt;
Toto členenie je rovnaké ako súčasný hlavný systém (členenie 6), ale podčeľaď Homininae sa ďalej nedelí na tribusy, t. j. človek, australopitekovia, šimpanzy a gorily sú zaradené ako rovnocenné taxóny.

==== Iné staršie členenie====
''[Členenie 4.]''&lt;ref name=Th/&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité)= gibon
* čeľaď Hominidae (hominidi):
** podčeľaď Ponginae (orangutanorodé) = orangutan
** podčeľaď Paninae (šimpanzorodé) = šimpanz a gorila 
** podčeľaď Homininae (hominini)= človek (a australopitekovia)
&lt;/DIV&gt;

==== Členenie podľa Thurzo 1998 ====
''[Členenie 5.]''&lt;ref name=Th/&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae ([[gibonovité]]) = gibon
* čeľaď Pongidae ([[orangutanovité]]) = orangutan
* čeľaď Panidae ([[šimpanzovité]]):
** podčeľaď Paninae ([[šimpanzorodé]]) = šimpanz
** podčeľaď Gorillinae ([[gorilorodé]])= gorila
* čeľaď Hominidae ([[hominidi v užšom zmysle|hominidi]]) = človek (a australopitekovia)
** ...delenie tejto čeľade pozri v článku [[Hominidi v užšom zmysle]]
&lt;/DIV&gt;
Toto členenie podľa Thurzu zachováva tradičný rozsah pojmu „hominidi“ (Hominidae) a zároveň zohľadňuje novšie členenia.

Po zohľadnení aj vyhynutých taxónov tento systém vyzerá nasledovne:
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď †Proconsulidae ([[prokonzulovité]])
* čeľaď †Oreopithecidae ([[oreopitekovité]])
* čeľaď †Dryopithecidae ([[dryopitekovité]])
** podčeľaď †Afropithecinae ([[afropitekorodé]])
** podčeľaď †Kenyapithecinae ([[keňapitekorodé]])
** podčeľaď †Dryopithecinae ([[dryopitekorodé]])
* čeľaď Hylobatidae ([[gibonovité]])
** podčeľaď †Dionysopithecinae ([[dionýzopitekorodé]])
** podčeľaď Hylobatinae ([[gibonorodé]])
* čeľaď Pongidae ([[orangutanovité]])
** podčeľaď Ponginae ([[orangutanorodé]])
** podčeľaď †Ramapithecinae ([[ramapitekorodé]])
** podčeľaď †Gigantopithecinae ([[gigantopitekorodé]])
* čeľaď Panidae ([[šimpanzovité]]):
** podčeľaď Paninae ([[šimpanzorodé]])
** podčeľaď Gorillinae ([[gorilorodé]])
* čeľaď Hominidae ([[hominidi v užšom zmysle|hominidi]])
** podčeľaď †Australopithecinae ([[australopitekorodé]]/[[australopity]]) 
** podčeľaď Homininae ([[hominini]])
&lt;/DIV&gt;

Mnohé rody pri tomto členení nie sú zohľadnené (spravidla preto, lebo v roku 1998 ešte neboli známe), napr. rody †''[[Pierolapithecus]]'', †''[[Samburupithecus]]'', †''[[Lufengpithecus]]'', †''[[Sahelanthropus]]'', †''[[Orrorin]]'' a †''[[Kenyanthropus]]''.

''Toto členenie 5. je väčšinou (ale nie vždy) použité v tomto a súvisiacich článkoch tejto wikipédie.'' Hlavný rozdiel tohto členenia oproti ostatným moderným členeniam je v tom, že sa tu hominidi chápu v tradičnom, čiže užšom zmysle.

==== Súčasný hlavný systém ====
''[Členenie 6.]''&lt;br&gt; 
Toto členenie je uvedené hore v kapitole Súčasný hlavný systém. ''Je použité v článku [[Hominidi v širšom zmysle]].''

==== Iné staršie členenie ====
[[File:Hominoid_taxonomy_5.svg|thumb]]
''[Členenie 7.]''&lt;br&gt;
Staršie bol šimpanz niekedy umiestnený spolu gorilou v tribuse Gorillini. Inak je systém zhodný s nižšie uvedeným členením 9. 

==== Iné staršie členenie  ====
''[Členenie 8.]''&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20191231131450/http://www.savci.upol.cz/primati.htm#13]&lt;/ref&gt;
[[File:Hominoid_taxonomy_3.svg|thumb]]
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité) = gibon
* čeľaď Hominidae (hominidi):
** podčeľaď Ponginae (orangutanorodé/ľudoopice) = šimpanz, gorila, orangutan
** podčeľaď Homininae (hominini) = človek
&lt;/DIV&gt;

==== Iné členenie ====
''[Členenie 9.]''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Stefoff | meno = Rebecca | autor = | odkaz na autora = | titul = Origins | vydanie = | vydavateľ = Cavendish Square Publishing, LLC | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 112 | url = https://www.google.sk/books/edition/Origins/YhhfEAAAQBAJ?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Panini+Hominini&amp;pg=PA32&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-7614-4628-6 | kapitola = | strany = 32| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Zerubavel | meno = Eviatar | autor = | odkaz na autora = | titul = Ancestors and Relatives (Genealogy, Identity, and Community) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press, USA | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 226 | url = https://www.google.sk/books/edition/Ancestors_and_Relatives/tVjuzNPfLcgC?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Panini+Hominini&amp;pg=PA92&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-19-977395-4 | kapitola = | strany = 92| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Hall | meno = Brian | autor = | odkaz na autora = | titul = Evolution (Principles and Processes) | vydanie = | vydavateľ = Jones &amp; Bartlett Learning | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 442 | url = https://www.google.sk/books/edition/Evolution/V24EHUgEl5EC?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=%22tribe+Gorillini%22+Pan&amp;pg=PA379&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-7637-6039-7 | kapitola = | strany = 379| jazyk = }} (V obrázku vpravo hore je preklep: namiesto Pongidae má byť Ponginae)&lt;/ref&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité) = gibon
* čeľaď Hominidae (hominidi): 
** podčeľaď Ponginae (orangutanorodé) = orangutan
** podčeľaď Homininae (hominini)
*** tribus Gorillini (gorila) - alternatívne tvorí samostatnú podčeľaď Gorillinae (gorilorodé)
*** tribus Panini  = šimpanz
*** tribus Hominini (homininy) = človek (a australopitekov)
&lt;/DIV&gt;

==== Iné staršie členenie ====
''[Členenie 10.]''&lt;br&gt;
Niekedy sa od nadčeľade hominoidovcov (Hominoidea) odčleňujú gibonovité do samostatnej nadčeľade gibonoidovce (Hylobatoidea).&lt;ref&gt;THENIUS, E. Bemerkungen zur taxonomischen und stammesgeschichtlichen
Position der Gibbons (Hylobatidae, Primates). 1981 [https://www.zobodat.at/pdf/Zeitschrift-Saeugetierkunde_46_0232-0241.pdf]&lt;/ref&gt;

==== Iné členenie ====
''[Členenie 11.]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Handprint : Ancestral Lines | url = https://www.handprint.com/LS/ANC/evol.html | vydavateľ = handprint.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* Hylobatoidae
** čeľaď Hylobatidae (gibonovité)
* Hominoidae
** čeľaď Pongidae (orangutanovité) = orangutan
** čeľaď Hominidae (hominidi): 
*** podčeľaď Gorillinae (gorilorodé) = gorila
*** podčeľaď Homininae (hominini)
**** tribus Panini = šimpanz
**** tribus Hominini (homininy) = človek (a australopitekovia)
&lt;/DIV&gt;
Poznámka: Pozor na zámenu tvarov Hominoidea a Hominoidae.

== Pozri aj ==
* [[hominidi]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikispecies=Hominoidea|commonscat=Hominoidea}}

==Referencie==
{{referencie}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Hominoidovce| ]]</text>
      <sha1>h7xg5tzg08hih56906hiqctdenhdg8y</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189684</id>
      <parentid>8189681</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T12:57:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-18083-46</username>
        <id>289939</id>
      </contributor>
      <origin>8189684</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18397" sha1="bthlbntet6ohb7bj1ptt0f9nmhyu8ym" xml:space="preserve">{{pracuje sa}}
{{Infobox živočíchy|
Názov=hominoidovce|
Obrázok=Lightmatter chimp.jpg|
Titulok=|
Skry10=áno| 
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Rad po slovensky= [[primáty]]|Rad po latinsky=Primates|
Podrad po slovensky= [[celistvonosoblížne]]|Podrad po latinsky=Haplorhini|
Nadčeľaď po slovensky=hominoidovce|Nadčeľaď po latinsky=Hominoidea |
Binomické meno=Hominoidea| 
Klasifikátor1=[[John Edward Gray|Gray]]|
Dátum1=[[1824]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=
}}

'''Hominoidovce''' (iné názvy: '''hominoidi'''&lt;ref name=T/&gt;, '''hominoidné'''&lt;ref name=T&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Thurzo
| meno = Milan
| odkaz na autora = Milan Thurzo
| titul = Milióny rokov človeka
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1985
| edícia = Obrázky z prírody
| zväzok edície = 
| počet strán = 204
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;, '''[[ľudoopice]]/ľudoopy''' v širšom zmysle, '''ľudoopice a ľudia''' v širšom zmysle, zriedkavo '''[[vyššie primáty (rozlišovacia stránka)|vyššie primáty]]''', ďalšie názvy pozri v článku '''[[antropoid]]i'''; lat. ''Hominoidea'') je nadčeľaď z taxónu  [[vyššie primáty]] (= [[opice]], [[antropoidné]]; lat. Anthropoidea) patriaceho do [[celistvonosoblížne|celistvonosoblížnych]] (lat. Haplorrhini).

Recentné rody hominoidovcov sú len [[gibon]] (staršie to bol 1 recentný rod, novšie je rozdelený na 4 recentné rody), [[orangutan]] (''Pongo''), [[šimpanz]] (''Pan''), [[gorila]] (''Gorilla'') a [[Človek (Homo)|človek]] (''Homo''). Vyhnutých rodov hominoidovcov je veľké množstvo; známe sú z nich napríklad rody [[oreopitek]] (''Oreopithecus''), [[prokonzul]] (''Proconsul''), [[afropitek]] (''Afropithecus''), [[keňapitek]] (''Kenyapithecus''), [[dryopitek]] (''Dryopithecus''), [[gigantopitek]] (''Gigantopithecus''), [[sivapitek]] (''Sivapithecus''), [[sahelantrop]] (''Sahelanthropus''), [[australopitek]] (''Australopithecus'') a [[parantrop]] (''Paranthropus'').

== Charakteristika ==
Okrem goríl a ľudí všetky recentné hominoidovce agilne lezú po stromoch. Sú všežraví, pričom konzumujú ovocie, semená rastlín, väčšinou aj malé množstvo mäsa, ako aj všetko ľahko stráviteľné. Pochádzajú z Afriky (šimpanz, gorila, človek) a Ázie (gibon, orangutan).

Väčšina druhov recentných hominoidovcov je zriedkavá alebo ohrozená. Hlavnou hrozbou pre väčšinu recentných hominoidovcov je strata tropických dažďových pralesov, ktoré obývajú, a niektoré druhy sú ohrozené aj lovom na ich mäso.

Recentné hominoidovce majú 48 [[chromozóm]]ov (24 párov).

== Najstaršie nálezy ==
Kandidátmi na najstarších hominoidovcov sú rody ''[[Rukwapithecus]]'', ''[[Kamoyapithecus]]'', [[prokonzul (rod)|prokonzul]] (''Proconsul''), ''[[Rangwapithecus]]'', ''[[Xenopithecus]]'', ''[[Kalepithecus]]'', ''[[Ekembo]]'', ''[[Morotopithecus]]'', ''[[Turkanapithecus]]'' a ''[[Dendropithecus]]'' ([[dendropitek]]), pretože všetky majú (prípadne možno majú) 20 alebo viac miliónov rokov.

== Systematika ==
=== Súčasný hlavný systém ===
Pokiaľ ide o recentné (teda nevyhynuté) taxóny, v súčasnosti sa väčšinovo predpokladá, že s ľuďmi sú najviac príbuzné [[šimpanz]]y, v menšej miere [[gorila|gorily]], v ešte menšej miere [[orangutan]]y a v najmenšej miere [[gibon]]y. Vyjadrením tohto väčšinového názoru je nasledujúce súčasné základné delenie recentných hominoidovcov:
[[File:Hominoid_taxonomy_6.svg|thumb]]
[[File:Hominoid_taxonomy_7.svg|thumb]]
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* &lt;small&gt;čeľaď&lt;/small&gt; Hylobatidae ([[gibonovité]]; = [[malé ľudoopice]]) [v starších systémoch: = &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Hylobates'' ([[gibon]]) v širšom zmysle]
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Hoolock'' ([[gibon]])
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Nomascus'' ([[gibon]])
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Symphalangus'' ([[gibon]]/[[siamang]])
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Hylobates'' ([[gibon]]) v užšom zmysle
* &lt;small&gt;čeľaď&lt;/small&gt; Hominidae ([[hominidi]]; = [[veľké ľudoopice]] a ľudia)*
** &lt;small&gt;podčeľaď&lt;/small&gt; Ponginae ([[orangutanorodé]])*
*** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Pongo'' ([[orangutan]])
** &lt;small&gt;podčeľaď&lt;/small&gt; Homininae ([[hominini]])*
*** &lt;small&gt;tribus&lt;/small&gt; Gorillini*
**** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Gorilla'' ([[gorila]]) 
*** &lt;small&gt;tribus&lt;/small&gt; Hominini ([[homininy]])*
**** &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Panina* 
***** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Pan'' ([[šimpanz]]) 
**** &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Hominina* v širšom zmysle [alternatívne: &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Australopithecina* + &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Hominina* v užšom zmysle]
***** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Homo'' ([[Človek (Homo)|človek]]) (a australopitekovia)
(*) U týchto taxónov (kládov) nie sú ustálené ich názvy, t. j. v závislosti od autora majú rôzne názvy, resp. majú priradené rôzne taxonomické úrovne (a teda najmä rôzne koncovky názvu). Tu uvedené názvy (teda Hominidae, Ponginae atď. v tu uvedenom rozsahu) sú teda len jedna, v súčasnosti asi najčastejšia, možnosť pomenovania týchto taxónov.
&lt;/DIV&gt;

                 
Po zohľadnení aj všetkých vyhynutých taxónov má tento systém hominoidovcov túto celkovú podobu:
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce) v širšom zmysle:
* †[[Dryopithecus wuduensis|''&quot;Dryopithecus&quot; wuduensis'']] - ide pravdepodobne o bazálneho hominoidovca v širšom zmysle, ďalšie podrobnosti o zaradení sú sporné (staršie sa zaraďoval do rodu ''[[Dryopithecus]]'')
* čeľaď †[[Proconsulidae]] ([[prokonzulovité]])
** ?rod †''[[Kamoyapithecus]]'' - občas zaraďovaný mimo hominoidovcov v širšom zmysle
** rod †''[[Proconsul]]'' ([[prokonzul]])
** rod †''[[Ugandapithecus]]'' - často považovaný za súčasť rodu ''Proconsul''
** rod †''[[Kalepithecus]]''
** rod †''[[Ekembo]]''
* ?čeľaď †''[[Dendropithecidae]]'' ([[dendropitekovité]]) v užšom zmysle - tento taxón má celkovo neisté postavenie v systéme, často sa napríklad zaraďuje mimo hominoidovcov v širšom zmysle; porov. aj nižšie komentár k čeľadi Nyanzapithecidae
** rod †''[[Dendropithecus]]'' ([[dendropitek]]) 
** rod †''[[Simiolus]]''
* čeľaď †[[Nyanzapithecidae]] - v niektorých textoch zahŕňa (1) aj to, čo je hore označené ako ''Dentropithecidae'' v užšom zmysle a takto rozšírená čeľaď sa potom označuje ako †''[[Dendropithecidae]]'' ([[dendropitekovité]]) v širšom zmysle; (2) aj rod ''Oreopithecus'' a takto rozšírená čeľaď sa potom označuje ako ''[[Oreopithecidae]]'' ([[oreopitekovité]]) v širšom zmysle
** rod †''[[Xenopithecus]]''
** rod †''[[Mabokopithecus]]''
** rod †''[[Rangwapithecus]]''
** rod †''[[Rukwapithecus]]''
** rod †''[[Nyanzapithecus]]'' 
** rod †''[[Turkanapithecus]]'' - staršie nebolo isté, či tento rod patrí do tejto čeľade
** rod †''[[Samburupithecus]]'' - do začiatku 21. storočia bolo sporné, kam presne tento rod v rámci hominoidovcov v širšom zmysle patrí
* čeľaď †''[[Oreopithecidae]]'' ([[oreopitekovité]]) v užšom zmysle - presné postavenie tohto taxónu (t.j. rodu ''Oreopithecus'') v rámci hominoidovcov v širšom zmysle je sporné, niekedy sa zaraďuje ako súčasť čeľade Nyanzapithecidae (pozri komentár k tejto čeľadi) alebo niekde vedľa čeľade Kenyapithecidae či čeľade Hylobatidae
** rod †''[[Oreopithecus]]'' ([[oreopitek]])  
* čeľaď †[[Afropithecidae]] ([[afropitekovité]]) - tento taxón sa niekedy zahŕňa do čeľade Hominidae
** rod †''[[Afropithecus]]'' ([[afropitek]])
** rod †''[[Heliopithecus]]''
** rod †''[[Nacholapithecus]]''
** rod †''[[Equatorius]]''
** rod †''[[Otavipithecus]]''
** rod †''[[Morotopithecus]]''
* rod †''[[Masripithecus]]'' - objav z roku 2026, presné zaradenie neisté
* Hominoidea (hominoidovce) v užšom zmysle/ korunové Hominoidea (korunové hominoidovce):
** čeľaď [[Hylobatidae]] ([[gibonovité]])
*** ...delenie tejto čeľade pozri jednak v prehľade vyššie a jednak podrobnejšie v článku [[gibonovité]]
** čeľaď †[[Kenyapithecidae]]/[[Griphopithecidae]] ([[keňapitekovité]]) - tento taxón sa často zahŕňa do čeľade Hominidae
*** rod †''[[Kenyapithecus]]'' ([[keňapitek]])
*** rod †''[[Griphopithecus]]''
** čeľaď [[Hominidae]] ([[hominidi v širšom zmysle|hominidi]])
*** ...delenie tejto čeľade pozri jednak v prehľade vyššie a jednak podrobnejšie v článku [[Hominidi v širšom zmysle]]
&lt;/DIV&gt;

=== Celkový prehľad systémov ===
==== Najčastejšie staršie členenie (asi do roku 1980) ====
''[Členenie 1.]''
[[File:Hominoid_taxonomy_1.svg|thumb]]
[[File:Hominoid_taxonomy_2.svg|thumb]]
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (malé ľudoopice/gibonovité) = gibon [dávnejšie bol tento taxón zahrnutý v čeladi Pongidae]
* čeľaď Pongidae (veľké ľudoopice/orangutanovité/ľudoopovité) = šimpanz, gorila, orangutan
* čeľaď Hominidae ([[hominidi v užšom zmysle|hominidi]]) = človek (a australopitekovia) [dávnejšie sa ale australopitekovia zaraďovali do čeľade Pongidae]
&lt;/DIV&gt;

Po zohľadnení vyhynutých taxónov (ktoré sú v tomto prehľade systémov inak väčšinou vynechané) sa čeľaď Pongidae spravidla ďalej delila na: 
:-podčeľaď [[dryopitekorodé]] (Dryopithecinae) = rody [[prokonzul]] (''Proconsul''), [[dryopitek]] (''Dryopithecus'') a [[sivapitek]] (''Sivapithecus'')/[[ramapitek]] (''Ramapithecus'')
:-podčeľaď [[orangutanorodé]] (Ponginae) = šimpanz, gorila, orangutan

==== Iné členenie ====
''[Členenie 2.]''&lt;ref name=Th&gt;[https://web.archive.org/web/20160325065534/http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/3_kap.php]&lt;/ref&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité) = gibon
* čeľaď Pongidae (orangutanovité) = orangutan
* čeľaď Hominidae (hominidi) = človek (a australopitekovia), šimpanz, gorila
&lt;/DIV&gt;
Podľa Thurza toto členenie (ide o molekulárne členenie) má tú nevýhodu, že popiera anatomicko-fyziologickú a etologickú podobu orangutana so šimpanzom a gorilou a na druhej strane zveličuje makromolekulárnu afinitu človeka a afrických ľudoopov (šimpanza a gorily).

==== Iné (skôr staršie) členenie ====
[[File:Hominoid_taxonomy_4.svg|thumb]]
''[Členenie 3.]''&lt;ref name=Th/&gt;&lt;br&gt;
Toto členenie je rovnaké ako súčasný hlavný systém (členenie 6), ale podčeľaď Homininae sa ďalej nedelí na tribusy, t. j. človek, australopitekovia, šimpanzy a gorily sú zaradené ako rovnocenné taxóny.

==== Iné staršie členenie====
''[Členenie 4.]''&lt;ref name=Th/&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité)= gibon
* čeľaď Hominidae (hominidi):
** podčeľaď Ponginae (orangutanorodé) = orangutan
** podčeľaď Paninae (šimpanzorodé) = šimpanz a gorila 
** podčeľaď Homininae (hominini)= človek (a australopitekovia)
&lt;/DIV&gt;

==== Členenie podľa Thurzo 1998 ====
''[Členenie 5.]''&lt;ref name=Th/&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae ([[gibonovité]]) = gibon
* čeľaď Pongidae ([[orangutanovité]]) = orangutan
* čeľaď Panidae ([[šimpanzovité]]):
** podčeľaď Paninae ([[šimpanzorodé]]) = šimpanz
** podčeľaď Gorillinae ([[gorilorodé]])= gorila
* čeľaď Hominidae ([[hominidi v užšom zmysle|hominidi]]) = človek (a australopitekovia)
** ...delenie tejto čeľade pozri v článku [[Hominidi v užšom zmysle]]
&lt;/DIV&gt;
Toto členenie podľa Thurzu zachováva tradičný rozsah pojmu „hominidi“ (Hominidae) a zároveň zohľadňuje novšie členenia.

Po zohľadnení aj vyhynutých taxónov tento systém vyzerá nasledovne:
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď †Proconsulidae ([[prokonzulovité]])
* čeľaď †Oreopithecidae ([[oreopitekovité]])
* čeľaď †Dryopithecidae ([[dryopitekovité]])
** podčeľaď †Afropithecinae ([[afropitekorodé]])
** podčeľaď †Kenyapithecinae ([[keňapitekorodé]])
** podčeľaď †Dryopithecinae ([[dryopitekorodé]])
* čeľaď Hylobatidae ([[gibonovité]])
** podčeľaď †Dionysopithecinae ([[dionýzopitekorodé]])
** podčeľaď Hylobatinae ([[gibonorodé]])
* čeľaď Pongidae ([[orangutanovité]])
** podčeľaď Ponginae ([[orangutanorodé]])
** podčeľaď †Ramapithecinae ([[ramapitekorodé]])
** podčeľaď †Gigantopithecinae ([[gigantopitekorodé]])
* čeľaď Panidae ([[šimpanzovité]]):
** podčeľaď Paninae ([[šimpanzorodé]])
** podčeľaď Gorillinae ([[gorilorodé]])
* čeľaď Hominidae ([[hominidi v užšom zmysle|hominidi]])
** podčeľaď †Australopithecinae ([[australopitekorodé]]/[[australopity]]) 
** podčeľaď Homininae ([[hominini]])
&lt;/DIV&gt;

Mnohé rody pri tomto členení nie sú zohľadnené (spravidla preto, lebo v roku 1998 ešte neboli známe), napr. rody †''[[Pierolapithecus]]'', †''[[Samburupithecus]]'', †''[[Lufengpithecus]]'', †''[[Sahelanthropus]]'', †''[[Orrorin]]'' a †''[[Kenyanthropus]]''.

''Toto členenie 5. je väčšinou (ale nie vždy) použité v tomto a súvisiacich článkoch tejto wikipédie.'' Hlavný rozdiel tohto členenia oproti ostatným moderným členeniam je v tom, že sa tu hominidi chápu v tradičnom, čiže užšom zmysle.

==== Súčasný hlavný systém ====
''[Členenie 6.]''&lt;br&gt; 
Toto členenie je uvedené hore v kapitole Súčasný hlavný systém. ''Je použité v článku [[Hominidi v širšom zmysle]].''

==== Iné staršie členenie ====
[[File:Hominoid_taxonomy_5.svg|thumb]]
''[Členenie 7.]''&lt;br&gt;
Staršie bol šimpanz niekedy umiestnený spolu gorilou v tribuse Gorillini. Inak je systém zhodný s nižšie uvedeným členením 9. 

==== Iné staršie členenie  ====
''[Členenie 8.]''&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20191231131450/http://www.savci.upol.cz/primati.htm#13]&lt;/ref&gt;
[[File:Hominoid_taxonomy_3.svg|thumb]]
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité) = gibon
* čeľaď Hominidae (hominidi):
** podčeľaď Ponginae (orangutanorodé/ľudoopice) = šimpanz, gorila, orangutan
** podčeľaď Homininae (hominini) = človek
&lt;/DIV&gt;

==== Iné členenie ====
''[Členenie 9.]''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Stefoff | meno = Rebecca | autor = | odkaz na autora = | titul = Origins | vydanie = | vydavateľ = Cavendish Square Publishing, LLC | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 112 | url = https://www.google.sk/books/edition/Origins/YhhfEAAAQBAJ?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Panini+Hominini&amp;pg=PA32&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-7614-4628-6 | kapitola = | strany = 32| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Zerubavel | meno = Eviatar | autor = | odkaz na autora = | titul = Ancestors and Relatives (Genealogy, Identity, and Community) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press, USA | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 226 | url = https://www.google.sk/books/edition/Ancestors_and_Relatives/tVjuzNPfLcgC?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Panini+Hominini&amp;pg=PA92&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-19-977395-4 | kapitola = | strany = 92| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Hall | meno = Brian | autor = | odkaz na autora = | titul = Evolution (Principles and Processes) | vydanie = | vydavateľ = Jones &amp; Bartlett Learning | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 442 | url = https://www.google.sk/books/edition/Evolution/V24EHUgEl5EC?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=%22tribe+Gorillini%22+Pan&amp;pg=PA379&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-7637-6039-7 | kapitola = | strany = 379| jazyk = }} (V obrázku vpravo hore je preklep: namiesto Pongidae má byť Ponginae)&lt;/ref&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité) = gibon
* čeľaď Hominidae (hominidi): 
** podčeľaď Ponginae (orangutanorodé) = orangutan
** podčeľaď Homininae (hominini)
*** tribus Gorillini (gorila) - alternatívne tvorí samostatnú podčeľaď Gorillinae (gorilorodé)
*** tribus Panini  = šimpanz
*** tribus Hominini (homininy) = človek (a australopitekov)
&lt;/DIV&gt;

==== Iné staršie členenie ====
''[Členenie 10.]''&lt;br&gt;
Niekedy sa od nadčeľade hominoidovcov (Hominoidea) odčleňujú gibonovité do samostatnej nadčeľade gibonoidovce (Hylobatoidea).&lt;ref&gt;THENIUS, E. Bemerkungen zur taxonomischen und stammesgeschichtlichen
Position der Gibbons (Hylobatidae, Primates). 1981 [https://www.zobodat.at/pdf/Zeitschrift-Saeugetierkunde_46_0232-0241.pdf]&lt;/ref&gt;

==== Iné členenie ====
''[Členenie 11.]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Handprint : Ancestral Lines | url = https://www.handprint.com/LS/ANC/evol.html | vydavateľ = handprint.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* Hylobatoidae
** čeľaď Hylobatidae (gibonovité)
* Hominoidae
** čeľaď Pongidae (orangutanovité) = orangutan
** čeľaď Hominidae (hominidi): 
*** podčeľaď Gorillinae (gorilorodé) = gorila
*** podčeľaď Homininae (hominini)
**** tribus Panini = šimpanz
**** tribus Hominini (homininy) = človek (a australopitekovia)
&lt;/DIV&gt;
Poznámka: Pozor na zámenu tvarov Hominoidea a Hominoidae.

== Pozri aj ==
* [[hominidi]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikispecies=Hominoidea|commonscat=Hominoidea}}

==Referencie==
{{referencie}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Hominoidovce| ]]</text>
      <sha1>bthlbntet6ohb7bj1ptt0f9nmhyu8ym</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190068</id>
      <parentid>8189684</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:28:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-18083-46</username>
        <id>289939</id>
      </contributor>
      <origin>8190068</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18326" sha1="oyyta9foqvwmg81bylmnfvsmj4nsh5d" xml:space="preserve">{{pracuje sa}}
{{Infobox živočíchy|
Názov=hominoidovce|
Obrázok=Lightmatter chimp.jpg|
Titulok=|
Skry10=áno| 
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Rad po slovensky= [[primáty]]|Rad po latinsky=Primates|
Podrad po slovensky= [[celistvonosoblížne]]|Podrad po latinsky=Haplorhini|
Nadčeľaď po slovensky=hominoidovce|Nadčeľaď po latinsky=Hominoidea |
Binomické meno=Hominoidea| 
Klasifikátor1=[[John Edward Gray|Gray]]|
Dátum1=[[1824]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=
}}

'''Hominoidovce''' (iné názvy: '''hominoidi'''&lt;ref name=T/&gt;, '''hominoidné'''&lt;ref name=T&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Thurzo
| meno = Milan
| odkaz na autora = Milan Thurzo
| titul = Milióny rokov človeka
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1985
| edícia = Obrázky z prírody
| zväzok edície = 
| počet strán = 204
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;, '''[[ľudoopice]]/ľudoopy''' v širšom zmysle, '''ľudoopice a ľudia''' v širšom zmysle, zriedkavo '''[[vyššie primáty (rozlišovacia stránka)|vyššie primáty]]''', ďalšie názvy pozri v článku '''[[antropoid]]i'''; lat. ''Hominoidea'') je nadčeľaď z taxónu  [[vyššie primáty]] (= [[opice]], [[antropoidné]]; lat. Anthropoidea) patriaceho do [[celistvonosoblížne|celistvonosoblížnych]] (lat. Haplorrhini).

Recentné rody hominoidovcov sú len [[gibon]] (staršie to bol 1 recentný rod, novšie je rozdelený na 4 recentné rody), [[orangutan]] (''Pongo''), [[šimpanz]] (''Pan''), [[gorila]] (''Gorilla'') a [[Človek (Homo)|človek]] (''Homo''). Vyhnutých rodov hominoidovcov je veľké množstvo; známe sú z nich napríklad rody [[oreopitek]] (''Oreopithecus''), [[prokonzul]] (''Proconsul''), [[afropitek]] (''Afropithecus''), [[keňapitek]] (''Kenyapithecus''), [[dryopitek]] (''Dryopithecus''), [[gigantopitek]] (''Gigantopithecus''), [[sivapitek]] (''Sivapithecus''), [[sahelantrop]] (''Sahelanthropus''), [[australopitek]] (''Australopithecus'') a [[parantrop]] (''Paranthropus'').

== Charakteristika ==
Okrem goríl a ľudí všetky recentné hominoidovce agilne lezú po stromoch. Sú všežraví, pričom konzumujú ovocie, semená rastlín, väčšinou aj malé množstvo mäsa, ako aj všetko ľahko stráviteľné. Pochádzajú z Afriky (šimpanz, gorila, človek) a Ázie (gibon, orangutan).

Väčšina druhov recentných hominoidovcov je zriedkavá alebo ohrozená. Hlavnou hrozbou pre väčšinu recentných hominoidovcov je strata tropických dažďových pralesov, ktoré obývajú, a niektoré druhy sú ohrozené aj lovom na ich mäso.

Recentné hominoidovce majú 48 [[chromozóm]]ov (24 párov).

== Najstaršie nálezy ==
Kandidátmi na najstarších hominoidovcov sú rody ''[[Rukwapithecus]]'', ''[[Kamoyapithecus]]'', [[prokonzul (rod)|prokonzul]] (''Proconsul''), ''[[Rangwapithecus]]'', ''[[Xenopithecus]]'', ''[[Kalepithecus]]'', ''[[Ekembo]]'', ''[[Morotopithecus]]'', ''[[Turkanapithecus]]'' a ''[[Dendropithecus]]'' ([[dendropitek]]), pretože všetky majú (prípadne možno majú) 20 alebo viac miliónov rokov.

== Systematika ==
=== Súčasný hlavný systém ===
Pokiaľ ide o recentné (teda nevyhynuté) taxóny, v súčasnosti sa väčšinovo predpokladá, že s ľuďmi sú najviac príbuzné [[šimpanz]]y, v menšej miere [[gorila|gorily]], v ešte menšej miere [[orangutan]]y a v najmenšej miere [[gibon]]y. Vyjadrením tohto väčšinového názoru je nasledujúce súčasné základné delenie recentných hominoidovcov:
[[File:Hominoid_taxonomy_6.svg|thumb]]
[[File:Hominoid_taxonomy_7.svg|thumb]]
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* &lt;small&gt;čeľaď&lt;/small&gt; Hylobatidae ([[gibonovité]]; = [[malé ľudoopice]]) [v starších systémoch: = &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Hylobates'' ([[gibon]]) v širšom zmysle]
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Hoolock'' ([[gibon]])
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Nomascus'' ([[gibon]])
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Symphalangus'' ([[gibon]]/[[siamang]])
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Hylobates'' ([[gibon]]) v užšom zmysle
* &lt;small&gt;čeľaď&lt;/small&gt; Hominidae ([[hominidi]]; = [[veľké ľudoopice]] a ľudia)*
** &lt;small&gt;podčeľaď&lt;/small&gt; Ponginae ([[orangutanorodé]])*
*** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Pongo'' ([[orangutan]])
** &lt;small&gt;podčeľaď&lt;/small&gt; Homininae ([[hominini]])*
*** &lt;small&gt;tribus&lt;/small&gt; Gorillini*
**** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Gorilla'' ([[gorila]]) 
*** &lt;small&gt;tribus&lt;/small&gt; Hominini ([[homininy]])*
**** &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Panina* 
***** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Pan'' ([[šimpanz]]) 
**** &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Hominina* v širšom zmysle [alternatívne: &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Australopithecina* + &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Hominina* v užšom zmysle]
***** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Homo'' ([[Človek (Homo)|človek]]) (a australopitekovia)
(*) U týchto taxónov (kládov) nie sú ustálené ich názvy, t. j. v závislosti od autora majú rôzne názvy, resp. majú priradené rôzne taxonomické úrovne (a teda najmä rôzne koncovky názvu). Tu uvedené názvy (teda Hominidae, Ponginae atď. v tu uvedenom rozsahu) sú teda len jedna, v súčasnosti asi najčastejšia, možnosť pomenovania týchto taxónov.
&lt;/DIV&gt;

                 
Po zohľadnení aj všetkých vyhynutých taxónov má tento systém hominoidovcov túto celkovú podobu:
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce) v širšom zmysle:
* †[[Dryopithecus wuduensis|''&quot;Dryopithecus&quot; wuduensis'']] - ide pravdepodobne o bazálneho hominoidovca v širšom zmysle, ďalšie podrobnosti o zaradení sú sporné (staršie sa zaraďoval do rodu ''[[Dryopithecus]]'')
* čeľaď †[[Proconsulidae]] ([[prokonzulovité]])
** ?rod †''[[Kamoyapithecus]]'' - občas zaraďovaný mimo hominoidovcov v širšom zmysle
** rod †''[[Proconsul]]'' ([[prokonzul]])
** rod †''[[Ugandapithecus]]'' - často považovaný za súčasť rodu ''Proconsul''
** rod †''[[Kalepithecus]]''
** rod †''[[Ekembo]]''
* ?čeľaď †''[[Dendropithecidae]]'' ([[dendropitekovité]]) v užšom zmysle - tento taxón má celkovo neisté postavenie v systéme, často sa napríklad zaraďuje mimo hominoidovcov v širšom zmysle; porov. aj nižšie komentár k čeľadi Nyanzapithecidae
** rod †''[[Dendropithecus]]'' ([[dendropitek]]) 
** rod †''[[Simiolus]]''
* čeľaď †[[Nyanzapithecidae]] - v niektorých textoch zahŕňa (1) aj to, čo je hore označené ako ''Dentropithecidae'' v užšom zmysle a takto rozšírená čeľaď sa potom označuje ako †''[[Dendropithecidae]]'' ([[dendropitekovité]]) v širšom zmysle; (2) aj rod ''Oreopithecus'' a takto rozšírená čeľaď sa potom označuje ako ''[[Oreopithecidae]]'' ([[oreopitekovité]]) v širšom zmysle
** rod †''[[Xenopithecus]]''
** rod †''[[Mabokopithecus]]''
** rod †''[[Rangwapithecus]]''
** rod †''[[Rukwapithecus]]''
** rod †''[[Nyanzapithecus]]'' 
** rod †''[[Turkanapithecus]]'' - staršie nebolo isté, či tento rod patrí do tejto čeľade
** rod †''[[Samburupithecus]]'' - do začiatku 21. storočia bolo sporné, kam presne tento rod v rámci hominoidovcov v širšom zmysle patrí
* čeľaď †''[[Oreopithecidae]]'' ([[oreopitekovité]]) v užšom zmysle - presné postavenie tohto taxónu (t.j. rodu ''Oreopithecus'') v rámci hominoidovcov v širšom zmysle je sporné, niekedy sa zaraďuje ako súčasť čeľade Nyanzapithecidae (pozri komentár k tejto čeľadi) alebo niekde vedľa čeľade Kenyapithecidae či čeľade Hylobatidae
** rod †''[[Oreopithecus]]'' ([[oreopitek]])  
* čeľaď †[[Afropithecidae]] ([[afropitekovité]]) - tento taxón sa niekedy zahŕňa do čeľade Hominidae
** rod †''[[Afropithecus]]'' ([[afropitek]])
** rod †''[[Heliopithecus]]''
** rod †''[[Nacholapithecus]]''
** rod †''[[Equatorius]]''
** rod †''[[Otavipithecus]]''
** rod †''[[Morotopithecus]]''
* rod †''[[Masripithecus]]'' - objav z roku 2026, presné zaradenie neisté
* Hominoidea (hominoidovce) v užšom zmysle/ korunové Hominoidea (korunové hominoidovce):
** čeľaď [[Hylobatidae]] ([[gibonovité]])
*** ...delenie tejto čeľade pozri jednak v prehľade vyššie a jednak podrobnejšie v článku [[gibonovité]]
** čeľaď [[Hominidae]] ([[hominidi v širšom zmysle|hominidi]]) - vrátane taxónu †[[Kenyapithecidae]] ([[keňapitekovité]]), ktorý sa staršie niekedy zaraďoval mimo (napríklad vedľa) čeľade Hominidae
*** ...delenie tejto čeľade pozri jednak v prehľade vyššie a jednak podrobnejšie v článku [[Hominidi v širšom zmysle]]
&lt;/DIV&gt;

=== Celkový prehľad systémov ===
==== Najčastejšie staršie členenie (asi do roku 1980) ====
''[Členenie 1.]''
[[File:Hominoid_taxonomy_1.svg|thumb]]
[[File:Hominoid_taxonomy_2.svg|thumb]]
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (malé ľudoopice/gibonovité) = gibon [dávnejšie bol tento taxón zahrnutý v čeladi Pongidae]
* čeľaď Pongidae (veľké ľudoopice/orangutanovité/ľudoopovité) = šimpanz, gorila, orangutan
* čeľaď Hominidae ([[hominidi v užšom zmysle|hominidi]]) = človek (a australopitekovia) [dávnejšie sa ale australopitekovia zaraďovali do čeľade Pongidae]
&lt;/DIV&gt;

Po zohľadnení vyhynutých taxónov (ktoré sú v tomto prehľade systémov inak väčšinou vynechané) sa čeľaď Pongidae spravidla ďalej delila na: 
:-podčeľaď [[dryopitekorodé]] (Dryopithecinae) = rody [[prokonzul]] (''Proconsul''), [[dryopitek]] (''Dryopithecus'') a [[sivapitek]] (''Sivapithecus'')/[[ramapitek]] (''Ramapithecus'')
:-podčeľaď [[orangutanorodé]] (Ponginae) = šimpanz, gorila, orangutan

==== Iné členenie ====
''[Členenie 2.]''&lt;ref name=Th&gt;[https://web.archive.org/web/20160325065534/http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/3_kap.php]&lt;/ref&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité) = gibon
* čeľaď Pongidae (orangutanovité) = orangutan
* čeľaď Hominidae (hominidi) = človek (a australopitekovia), šimpanz, gorila
&lt;/DIV&gt;
Podľa Thurza toto členenie (ide o molekulárne členenie) má tú nevýhodu, že popiera anatomicko-fyziologickú a etologickú podobu orangutana so šimpanzom a gorilou a na druhej strane zveličuje makromolekulárnu afinitu človeka a afrických ľudoopov (šimpanza a gorily).

==== Iné (skôr staršie) členenie ====
[[File:Hominoid_taxonomy_4.svg|thumb]]
''[Členenie 3.]''&lt;ref name=Th/&gt;&lt;br&gt;
Toto členenie je rovnaké ako súčasný hlavný systém (členenie 6), ale podčeľaď Homininae sa ďalej nedelí na tribusy, t. j. človek, australopitekovia, šimpanzy a gorily sú zaradené ako rovnocenné taxóny.

==== Iné staršie členenie====
''[Členenie 4.]''&lt;ref name=Th/&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité)= gibon
* čeľaď Hominidae (hominidi):
** podčeľaď Ponginae (orangutanorodé) = orangutan
** podčeľaď Paninae (šimpanzorodé) = šimpanz a gorila 
** podčeľaď Homininae (hominini)= človek (a australopitekovia)
&lt;/DIV&gt;

==== Členenie podľa Thurzo 1998 ====
''[Členenie 5.]''&lt;ref name=Th/&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae ([[gibonovité]]) = gibon
* čeľaď Pongidae ([[orangutanovité]]) = orangutan
* čeľaď Panidae ([[šimpanzovité]]):
** podčeľaď Paninae ([[šimpanzorodé]]) = šimpanz
** podčeľaď Gorillinae ([[gorilorodé]])= gorila
* čeľaď Hominidae ([[hominidi v užšom zmysle|hominidi]]) = človek (a australopitekovia)
** ...delenie tejto čeľade pozri v článku [[Hominidi v užšom zmysle]]
&lt;/DIV&gt;
Toto členenie podľa Thurzu zachováva tradičný rozsah pojmu „hominidi“ (Hominidae) a zároveň zohľadňuje novšie členenia.

Po zohľadnení aj vyhynutých taxónov tento systém vyzerá nasledovne:
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď †Proconsulidae ([[prokonzulovité]])
* čeľaď †Oreopithecidae ([[oreopitekovité]])
* čeľaď †Dryopithecidae ([[dryopitekovité]])
** podčeľaď †Afropithecinae ([[afropitekorodé]])
** podčeľaď †Kenyapithecinae ([[keňapitekorodé]])
** podčeľaď †Dryopithecinae ([[dryopitekorodé]])
* čeľaď Hylobatidae ([[gibonovité]])
** podčeľaď †Dionysopithecinae ([[dionýzopitekorodé]])
** podčeľaď Hylobatinae ([[gibonorodé]])
* čeľaď Pongidae ([[orangutanovité]])
** podčeľaď Ponginae ([[orangutanorodé]])
** podčeľaď †Ramapithecinae ([[ramapitekorodé]])
** podčeľaď †Gigantopithecinae ([[gigantopitekorodé]])
* čeľaď Panidae ([[šimpanzovité]]):
** podčeľaď Paninae ([[šimpanzorodé]])
** podčeľaď Gorillinae ([[gorilorodé]])
* čeľaď Hominidae ([[hominidi v užšom zmysle|hominidi]])
** podčeľaď †Australopithecinae ([[australopitekorodé]]/[[australopity]]) 
** podčeľaď Homininae ([[hominini]])
&lt;/DIV&gt;

Mnohé rody pri tomto členení nie sú zohľadnené (spravidla preto, lebo v roku 1998 ešte neboli známe), napr. rody †''[[Pierolapithecus]]'', †''[[Samburupithecus]]'', †''[[Lufengpithecus]]'', †''[[Sahelanthropus]]'', †''[[Orrorin]]'' a †''[[Kenyanthropus]]''.

''Toto členenie 5. je väčšinou (ale nie vždy) použité v tomto a súvisiacich článkoch tejto wikipédie.'' Hlavný rozdiel tohto členenia oproti ostatným moderným členeniam je v tom, že sa tu hominidi chápu v tradičnom, čiže užšom zmysle.

==== Súčasný hlavný systém ====
''[Členenie 6.]''&lt;br&gt; 
Toto členenie je uvedené hore v kapitole Súčasný hlavný systém. ''Je použité v článku [[Hominidi v širšom zmysle]].''

==== Iné staršie členenie ====
[[File:Hominoid_taxonomy_5.svg|thumb]]
''[Členenie 7.]''&lt;br&gt;
Staršie bol šimpanz niekedy umiestnený spolu gorilou v tribuse Gorillini. Inak je systém zhodný s nižšie uvedeným členením 9. 

==== Iné staršie členenie  ====
''[Členenie 8.]''&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20191231131450/http://www.savci.upol.cz/primati.htm#13]&lt;/ref&gt;
[[File:Hominoid_taxonomy_3.svg|thumb]]
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité) = gibon
* čeľaď Hominidae (hominidi):
** podčeľaď Ponginae (orangutanorodé/ľudoopice) = šimpanz, gorila, orangutan
** podčeľaď Homininae (hominini) = človek
&lt;/DIV&gt;

==== Iné členenie ====
''[Členenie 9.]''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Stefoff | meno = Rebecca | autor = | odkaz na autora = | titul = Origins | vydanie = | vydavateľ = Cavendish Square Publishing, LLC | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 112 | url = https://www.google.sk/books/edition/Origins/YhhfEAAAQBAJ?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Panini+Hominini&amp;pg=PA32&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-7614-4628-6 | kapitola = | strany = 32| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Zerubavel | meno = Eviatar | autor = | odkaz na autora = | titul = Ancestors and Relatives (Genealogy, Identity, and Community) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press, USA | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 226 | url = https://www.google.sk/books/edition/Ancestors_and_Relatives/tVjuzNPfLcgC?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Panini+Hominini&amp;pg=PA92&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-19-977395-4 | kapitola = | strany = 92| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Hall | meno = Brian | autor = | odkaz na autora = | titul = Evolution (Principles and Processes) | vydanie = | vydavateľ = Jones &amp; Bartlett Learning | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 442 | url = https://www.google.sk/books/edition/Evolution/V24EHUgEl5EC?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=%22tribe+Gorillini%22+Pan&amp;pg=PA379&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-7637-6039-7 | kapitola = | strany = 379| jazyk = }} (V obrázku vpravo hore je preklep: namiesto Pongidae má byť Ponginae)&lt;/ref&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité) = gibon
* čeľaď Hominidae (hominidi): 
** podčeľaď Ponginae (orangutanorodé) = orangutan
** podčeľaď Homininae (hominini)
*** tribus Gorillini (gorila) - alternatívne tvorí samostatnú podčeľaď Gorillinae (gorilorodé)
*** tribus Panini  = šimpanz
*** tribus Hominini (homininy) = človek (a australopitekov)
&lt;/DIV&gt;

==== Iné staršie členenie ====
''[Členenie 10.]''&lt;br&gt;
Niekedy sa od nadčeľade hominoidovcov (Hominoidea) odčleňujú gibonovité do samostatnej nadčeľade gibonoidovce (Hylobatoidea).&lt;ref&gt;THENIUS, E. Bemerkungen zur taxonomischen und stammesgeschichtlichen
Position der Gibbons (Hylobatidae, Primates). 1981 [https://www.zobodat.at/pdf/Zeitschrift-Saeugetierkunde_46_0232-0241.pdf]&lt;/ref&gt;

==== Iné členenie ====
''[Členenie 11.]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Handprint : Ancestral Lines | url = https://www.handprint.com/LS/ANC/evol.html | vydavateľ = handprint.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* Hylobatoidae
** čeľaď Hylobatidae (gibonovité)
* Hominoidae
** čeľaď Pongidae (orangutanovité) = orangutan
** čeľaď Hominidae (hominidi): 
*** podčeľaď Gorillinae (gorilorodé) = gorila
*** podčeľaď Homininae (hominini)
**** tribus Panini = šimpanz
**** tribus Hominini (homininy) = človek (a australopitekovia)
&lt;/DIV&gt;
Poznámka: Pozor na zámenu tvarov Hominoidea a Hominoidae.

== Pozri aj ==
* [[hominidi]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikispecies=Hominoidea|commonscat=Hominoidea}}

==Referencie==
{{referencie}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Hominoidovce| ]]</text>
      <sha1>oyyta9foqvwmg81bylmnfvsmj4nsh5d</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190113</id>
      <parentid>8190068</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T10:22:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-18083-46</username>
        <id>289939</id>
      </contributor>
      <origin>8190113</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19254" sha1="h47wvcot2sgoa12eblsjns74ibl81xg" xml:space="preserve">{{pracuje sa}}
{{Infobox živočíchy|
Názov=hominoidovce|
Obrázok=Lightmatter chimp.jpg|
Titulok=|
Skry10=áno| 
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Rad po slovensky= [[primáty]]|Rad po latinsky=Primates|
Podrad po slovensky= [[celistvonosoblížne]]|Podrad po latinsky=Haplorhini|
Nadčeľaď po slovensky=hominoidovce|Nadčeľaď po latinsky=Hominoidea |
Binomické meno=Hominoidea| 
Klasifikátor1=[[John Edward Gray|Gray]]|
Dátum1=[[1824]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=
}}

'''Hominoidovce''' (iné názvy: '''hominoidi'''&lt;ref name=T/&gt;, '''hominoidné'''&lt;ref name=T&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Thurzo
| meno = Milan
| odkaz na autora = Milan Thurzo
| titul = Milióny rokov človeka
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1985
| edícia = Obrázky z prírody
| zväzok edície = 
| počet strán = 204
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;, '''[[ľudoopice]]/ľudoopy''' v širšom zmysle, '''ľudoopice a ľudia''' v širšom zmysle, zriedkavo '''[[vyššie primáty (rozlišovacia stránka)|vyššie primáty]]''', ďalšie názvy pozri v článku '''[[antropoid]]i'''; lat. ''Hominoidea'') je nadčeľaď z taxónu  [[vyššie primáty]] (= [[opice]], [[antropoidné]]; lat. Anthropoidea) patriaceho do [[celistvonosoblížne|celistvonosoblížnych]] (lat. Haplorrhini).

Recentné rody hominoidovcov sú len [[gibon]] (staršie to bol 1 recentný rod, novšie je rozdelený na 4 recentné rody), [[orangutan]] (''Pongo''), [[šimpanz]] (''Pan''), [[gorila]] (''Gorilla'') a [[Človek (Homo)|človek]] (''Homo''). Vyhnutých rodov hominoidovcov je veľké množstvo; známe sú z nich napríklad rody [[oreopitek]] (''Oreopithecus''), [[prokonzul]] (''Proconsul''), [[afropitek]] (''Afropithecus''), [[keňapitek]] (''Kenyapithecus''), [[dryopitek]] (''Dryopithecus''), [[gigantopitek]] (''Gigantopithecus''), [[sivapitek]] (''Sivapithecus''), [[sahelantrop]] (''Sahelanthropus''), [[australopitek]] (''Australopithecus'') a [[parantrop]] (''Paranthropus'').

== Charakteristika ==
Okrem goríl a ľudí všetky recentné hominoidovce agilne lezú po stromoch. Sú všežraví, pričom konzumujú ovocie, semená rastlín, väčšinou aj malé množstvo mäsa, ako aj všetko ľahko stráviteľné. Pochádzajú z Afriky (šimpanz, gorila, človek) a Ázie (gibon, orangutan).

Väčšina druhov recentných hominoidovcov je zriedkavá alebo ohrozená. Hlavnou hrozbou pre väčšinu recentných hominoidovcov je strata tropických dažďových pralesov, ktoré obývajú, a niektoré druhy sú ohrozené aj lovom na ich mäso.

Recentné hominoidovce majú 48 [[chromozóm]]ov (24 párov).

== Najstaršie nálezy ==
Kandidátmi na najstarších hominoidovcov sú rody ''[[Rukwapithecus]]'', ''[[Kamoyapithecus]]'', [[prokonzul (rod)|prokonzul]] (''Proconsul''), ''[[Rangwapithecus]]'', ''[[Xenopithecus]]'', ''[[Kalepithecus]]'', ''[[Ekembo]]'', ''[[Morotopithecus]]'', ''[[Turkanapithecus]]'' a ''[[Dendropithecus]]'' ([[dendropitek]]), pretože všetky majú (prípadne možno majú) 20 alebo viac miliónov rokov.

== Systematika ==
=== Súčasný hlavný systém ===
Pokiaľ ide o recentné (teda nevyhynuté) taxóny, v súčasnosti sa väčšinovo predpokladá, že s ľuďmi sú najviac príbuzné [[šimpanz]]y, v menšej miere [[gorila|gorily]], v ešte menšej miere [[orangutan]]y a v najmenšej miere [[gibon]]y. Vyjadrením tohto väčšinového názoru je nasledujúce súčasné základné delenie recentných hominoidovcov:
[[File:Hominoid_taxonomy_6.svg|thumb]]
[[File:Hominoid_taxonomy_7.svg|thumb]]
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* &lt;small&gt;čeľaď&lt;/small&gt; Hylobatidae ([[gibonovité]]; = [[malé ľudoopice]]) [v starších systémoch: = &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Hylobates'' ([[gibon]]) v širšom zmysle]
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Hoolock'' ([[gibon]])
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Nomascus'' ([[gibon]])
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Symphalangus'' ([[gibon]]/[[siamang]])
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Hylobates'' ([[gibon]]) v užšom zmysle
* &lt;small&gt;čeľaď&lt;/small&gt; Hominidae ([[hominidi]]; = [[veľké ľudoopice]] a ľudia)*
** &lt;small&gt;podčeľaď&lt;/small&gt; Ponginae ([[orangutanorodé]])*
*** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Pongo'' ([[orangutan]])
** &lt;small&gt;podčeľaď&lt;/small&gt; Homininae ([[hominini]])*
*** &lt;small&gt;tribus&lt;/small&gt; Gorillini*
**** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Gorilla'' ([[gorila]]) 
*** &lt;small&gt;tribus&lt;/small&gt; Hominini ([[homininy]])*
**** &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Panina* 
***** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Pan'' ([[šimpanz]]) 
**** &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Hominina* v širšom zmysle [alternatívne: &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Australopithecina* + &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Hominina* v užšom zmysle]
***** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Homo'' ([[Človek (Homo)|človek]]) (a australopitekovia)
(*) U týchto taxónov (kládov) nie sú ustálené ich názvy, t. j. v závislosti od autora majú rôzne názvy, resp. majú priradené rôzne taxonomické úrovne (a teda najmä rôzne koncovky názvu). Tu uvedené názvy (teda Hominidae, Ponginae atď. v tu uvedenom rozsahu) sú teda len jedna, v súčasnosti asi najčastejšia, možnosť pomenovania týchto taxónov.
&lt;/DIV&gt;

                 
Po zohľadnení aj všetkých vyhynutých taxónov má tento systém hominoidovcov túto celkovú podobu:xxxxx&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Cartmill | meno = Matt | autor = | odkaz na auhttps://www.google.sk/books/edition/The_Human_Lineage/5TRHOmTUTP4C?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Dendropithecidae+Pongidae+Hominidae&amp;pg=PA90&amp;printsec=frontcovertora = | priezvisko2 = Smith | meno2 = Fred H. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = The Human Lineage | vydanie = | vydavateľ = John Wiley &amp; Sons | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 624 | url = https://www.google.sk/books/edition/The_Human_Lineage/5TRHOmTUTP4C?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Dendropithecidae+Pongidae+Hominidae&amp;pg=PA90&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-471-21491-5 | kapitola = | strany = 90| jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce) v širšom zmysle:
* †[[Dryopithecus wuduensis|''&quot;Dryopithecus&quot; wuduensis'']] - ide pravdepodobne o bazálneho hominoidovca v širšom zmysle, ďalšie podrobnosti o zaradení sú sporné (staršie sa zaraďoval do rodu ''[[Dryopithecus]]'')
* čeľaď †[[Proconsulidae]] ([[prokonzulovité]])
** ?rod †''[[Kamoyapithecus]]'' - občas zaraďovaný mimo hominoidovcov v širšom zmysle
** rod †''[[Proconsul]]'' ([[prokonzul]])
** rod †''[[Ugandapithecus]]'' - často považovaný za súčasť rodu ''Proconsul''
** rod †''[[Kalepithecus]]''
** rod †''[[Ekembo]]''
* ?čeľaď †''[[Dendropithecidae]]'' ([[dendropitekovité]]) v užšom zmysle - tento taxón má celkovo neisté postavenie v systéme, často sa napríklad zaraďuje mimo hominoidovcov v širšom zmysle; porov. aj nižšie komentár k čeľadi Nyanzapithecidae
** rod †''[[Dendropithecus]]'' ([[dendropitek]]) 
** rod †''[[Simiolus]]''
* čeľaď †[[Nyanzapithecidae]] - v niektorých textoch zahŕňa (1) aj to, čo je hore označené ako ''Dentropithecidae'' v užšom zmysle a takto rozšírená čeľaď sa potom označuje ako †''[[Dendropithecidae]]'' ([[dendropitekovité]]) v širšom zmysle; (2) aj rod ''Oreopithecus'' a takto rozšírená čeľaď sa potom označuje ako ''[[Oreopithecidae]]'' ([[oreopitekovité]]) v širšom zmysle
** rod †''[[Xenopithecus]]''
** rod †''[[Mabokopithecus]]''
** rod †''[[Rangwapithecus]]''
** rod †''[[Rukwapithecus]]''
** rod †''[[Nyanzapithecus]]'' 
** rod †''[[Turkanapithecus]]'' - staršie nebolo isté, či tento rod patrí do tejto čeľade
** rod †''[[Samburupithecus]]'' - do začiatku 21. storočia bolo sporné, kam presne tento rod v rámci hominoidovcov v širšom zmysle patrí
* čeľaď †''[[Oreopithecidae]]'' ([[oreopitekovité]]) v užšom zmysle - presné postavenie tohto taxónu (t.j. rodu ''Oreopithecus'') v rámci hominoidovcov v širšom zmysle je sporné, niekedy sa zaraďuje ako súčasť čeľade Nyanzapithecidae (pozri komentár k tejto čeľadi) alebo niekde vedľa čeľade Kenyapithecidae či čeľade Hylobatidae
** rod †''[[Oreopithecus]]'' ([[oreopitek]])  
* čeľaď †[[Afropithecidae]] ([[afropitekovité]]) - tento taxón sa niekedy zahŕňa do čeľade Hominidae
** rod †''[[Afropithecus]]'' ([[afropitek]])
** rod †''[[Heliopithecus]]''
** rod †''[[Nacholapithecus]]''
** rod †''[[Equatorius]]''
** rod †''[[Otavipithecus]]'' - staršie sa niekedy zaraďoval do australopitekov (Australopithecina), čiže do Hominidae
** rod †''[[Morotopithecus]]'' - občas sa zaraďuje do samostatnej čeľade [[Morotopithecidae]] (patriacej do Hominoidea v užšom zmysle)
* rod †''[[Masripithecus]]'' - objav z roku 2026, presné zaradenie neisté
* Hominoidea (hominoidovce) v užšom zmysle/ korunové Hominoidea (korunové hominoidovce):
** čeľaď [[Hylobatidae]] ([[gibonovité]])
*** ...delenie tejto čeľade pozri jednak v prehľade vyššie a jednak podrobnejšie v článku [[gibonovité]]
** čeľaď [[Hominidae]] ([[hominidi v širšom zmysle|hominidi]]) - vrátane taxónu †[[Kenyapithecidae]] ([[keňapitekovité]]), ktorý sa staršie niekedy zaraďoval mimo čeľade Hominidae (buď vedľa čeľade Hominidae alebo niekam vedľa dnešnej čeľade Nyanzapithecidae)
*** ...delenie tejto čeľade pozri jednak v prehľade vyššie a jednak podrobnejšie v článku [[Hominidi v širšom zmysle]]
&lt;/DIV&gt;

=== Celkový prehľad systémov ===
==== Najčastejšie staršie členenie (asi do roku 1980) ====
''[Členenie 1.]''
[[File:Hominoid_taxonomy_1.svg|thumb]]
[[File:Hominoid_taxonomy_2.svg|thumb]]
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (malé ľudoopice/gibonovité) = gibon [dávnejšie bol tento taxón zahrnutý v čeladi Pongidae]
* čeľaď Pongidae (veľké ľudoopice/orangutanovité/ľudoopovité) = šimpanz, gorila, orangutan
* čeľaď Hominidae ([[hominidi v užšom zmysle|hominidi]]) = človek (a australopitekovia) [dávnejšie sa ale australopitekovia zaraďovali do čeľade Pongidae]
&lt;/DIV&gt;

Po zohľadnení vyhynutých taxónov (ktoré sú v tomto prehľade systémov inak väčšinou vynechané) sa čeľaď Pongidae spravidla ďalej delila na: 
:-podčeľaď [[dryopitekorodé]] (Dryopithecinae) = rody [[prokonzul]] (''Proconsul''), [[dryopitek]] (''Dryopithecus'') a [[sivapitek]] (''Sivapithecus'')/[[ramapitek]] (''Ramapithecus'')
:-podčeľaď [[orangutanorodé]] (Ponginae) = šimpanz, gorila, orangutan

==== Iné členenie ====
''[Členenie 2.]''&lt;ref name=Th&gt;[https://web.archive.org/web/20160325065534/http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/3_kap.php]&lt;/ref&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité) = gibon
* čeľaď Pongidae (orangutanovité) = orangutan
* čeľaď Hominidae (hominidi) = človek (a australopitekovia), šimpanz, gorila
&lt;/DIV&gt;
Podľa Thurza toto členenie (ide o molekulárne členenie) má tú nevýhodu, že popiera anatomicko-fyziologickú a etologickú podobu orangutana so šimpanzom a gorilou a na druhej strane zveličuje makromolekulárnu afinitu človeka a afrických ľudoopov (šimpanza a gorily).

==== Iné (skôr staršie) členenie ====
[[File:Hominoid_taxonomy_4.svg|thumb]]
''[Členenie 3.]''&lt;ref name=Th/&gt;&lt;br&gt;
Toto členenie je rovnaké ako súčasný hlavný systém (členenie 6), ale podčeľaď Homininae sa ďalej nedelí na tribusy, t. j. človek, australopitekovia, šimpanzy a gorily sú zaradené ako rovnocenné taxóny.

==== Iné staršie členenie====
''[Členenie 4.]''&lt;ref name=Th/&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité)= gibon
* čeľaď Hominidae (hominidi):
** podčeľaď Ponginae (orangutanorodé) = orangutan
** podčeľaď Paninae (šimpanzorodé) = šimpanz a gorila 
** podčeľaď Homininae (hominini)= človek (a australopitekovia)
&lt;/DIV&gt;

==== Členenie podľa Thurzo 1998 ====
''[Členenie 5.]''&lt;ref name=Th/&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae ([[gibonovité]]) = gibon
* čeľaď Pongidae ([[orangutanovité]]) = orangutan
* čeľaď Panidae ([[šimpanzovité]]):
** podčeľaď Paninae ([[šimpanzorodé]]) = šimpanz
** podčeľaď Gorillinae ([[gorilorodé]])= gorila
* čeľaď Hominidae ([[hominidi v užšom zmysle|hominidi]]) = človek (a australopitekovia)
** ...delenie tejto čeľade pozri v článku [[Hominidi v užšom zmysle]]
&lt;/DIV&gt;
Toto členenie podľa Thurzu zachováva tradičný rozsah pojmu „hominidi“ (Hominidae) a zároveň zohľadňuje novšie členenia.

Po zohľadnení aj vyhynutých taxónov tento systém vyzerá nasledovne:
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď †Proconsulidae ([[prokonzulovité]])
* čeľaď †Oreopithecidae ([[oreopitekovité]])
* čeľaď †Dryopithecidae ([[dryopitekovité]])
** podčeľaď †Afropithecinae ([[afropitekorodé]])
** podčeľaď †Kenyapithecinae ([[keňapitekorodé]])
** podčeľaď †Dryopithecinae ([[dryopitekorodé]])
* čeľaď Hylobatidae ([[gibonovité]])
** podčeľaď †Dionysopithecinae ([[dionýzopitekorodé]])
** podčeľaď Hylobatinae ([[gibonorodé]])
* čeľaď Pongidae ([[orangutanovité]])
** podčeľaď Ponginae ([[orangutanorodé]])
** podčeľaď †Ramapithecinae ([[ramapitekorodé]])
** podčeľaď †Gigantopithecinae ([[gigantopitekorodé]])
* čeľaď Panidae ([[šimpanzovité]]):
** podčeľaď Paninae ([[šimpanzorodé]])
** podčeľaď Gorillinae ([[gorilorodé]])
* čeľaď Hominidae ([[hominidi v užšom zmysle|hominidi]])
** podčeľaď †Australopithecinae ([[australopitekorodé]]/[[australopity]]) 
** podčeľaď Homininae ([[hominini]])
&lt;/DIV&gt;

Mnohé rody pri tomto členení nie sú zohľadnené (spravidla preto, lebo v roku 1998 ešte neboli známe), napr. rody †''[[Pierolapithecus]]'', †''[[Samburupithecus]]'', †''[[Lufengpithecus]]'', †''[[Sahelanthropus]]'', †''[[Orrorin]]'' a †''[[Kenyanthropus]]''.

''Toto členenie 5. je väčšinou (ale nie vždy) použité v tomto a súvisiacich článkoch tejto wikipédie.'' Hlavný rozdiel tohto členenia oproti ostatným moderným členeniam je v tom, že sa tu hominidi chápu v tradičnom, čiže užšom zmysle.

==== Súčasný hlavný systém ====
''[Členenie 6.]''&lt;br&gt; 
Toto členenie je uvedené hore v kapitole Súčasný hlavný systém. ''Je použité v článku [[Hominidi v širšom zmysle]].''

==== Iné staršie členenie ====
[[File:Hominoid_taxonomy_5.svg|thumb]]
''[Členenie 7.]''&lt;br&gt;
Staršie bol šimpanz niekedy umiestnený spolu gorilou v tribuse Gorillini. Inak je systém zhodný s nižšie uvedeným členením 9. 

==== Iné staršie členenie  ====
''[Členenie 8.]''&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20191231131450/http://www.savci.upol.cz/primati.htm#13]&lt;/ref&gt;
[[File:Hominoid_taxonomy_3.svg|thumb]]
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité) = gibon
* čeľaď Hominidae (hominidi):
** podčeľaď Ponginae (orangutanorodé/ľudoopice) = šimpanz, gorila, orangutan
** podčeľaď Homininae (hominini) = človek
&lt;/DIV&gt;

==== Iné členenie ====
''[Členenie 9.]''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Stefoff | meno = Rebecca | autor = | odkaz na autora = | titul = Origins | vydanie = | vydavateľ = Cavendish Square Publishing, LLC | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 112 | url = https://www.google.sk/books/edition/Origins/YhhfEAAAQBAJ?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Panini+Hominini&amp;pg=PA32&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-7614-4628-6 | kapitola = | strany = 32| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Zerubavel | meno = Eviatar | autor = | odkaz na autora = | titul = Ancestors and Relatives (Genealogy, Identity, and Community) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press, USA | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 226 | url = https://www.google.sk/books/edition/Ancestors_and_Relatives/tVjuzNPfLcgC?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Panini+Hominini&amp;pg=PA92&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-19-977395-4 | kapitola = | strany = 92| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Hall | meno = Brian | autor = | odkaz na autora = | titul = Evolution (Principles and Processes) | vydanie = | vydavateľ = Jones &amp; Bartlett Learning | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 442 | url = https://www.google.sk/books/edition/Evolution/V24EHUgEl5EC?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=%22tribe+Gorillini%22+Pan&amp;pg=PA379&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-7637-6039-7 | kapitola = | strany = 379| jazyk = }} (V obrázku vpravo hore je preklep: namiesto Pongidae má byť Ponginae)&lt;/ref&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité) = gibon
* čeľaď Hominidae (hominidi): 
** podčeľaď Ponginae (orangutanorodé) = orangutan
** podčeľaď Homininae (hominini)
*** tribus Gorillini (gorila) - alternatívne tvorí samostatnú podčeľaď Gorillinae (gorilorodé)
*** tribus Panini  = šimpanz
*** tribus Hominini (homininy) = človek (a australopitekov)
&lt;/DIV&gt;

==== Iné staršie členenie ====
''[Členenie 10.]''&lt;br&gt;
Niekedy sa od nadčeľade hominoidovcov (Hominoidea) odčleňujú gibonovité do samostatnej nadčeľade gibonoidovce (Hylobatoidea).&lt;ref&gt;THENIUS, E. Bemerkungen zur taxonomischen und stammesgeschichtlichen
Position der Gibbons (Hylobatidae, Primates). 1981 [https://www.zobodat.at/pdf/Zeitschrift-Saeugetierkunde_46_0232-0241.pdf]&lt;/ref&gt;

==== Iné členenie ====
''[Členenie 11.]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Handprint : Ancestral Lines | url = https://www.handprint.com/LS/ANC/evol.html | vydavateľ = handprint.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* Hylobatoidae
** čeľaď Hylobatidae (gibonovité)
* Hominoidae
** čeľaď Pongidae (orangutanovité) = orangutan
** čeľaď Hominidae (hominidi): 
*** podčeľaď Gorillinae (gorilorodé) = gorila
*** podčeľaď Homininae (hominini)
**** tribus Panini = šimpanz
**** tribus Hominini (homininy) = človek (a australopitekovia)
&lt;/DIV&gt;
Poznámka: Pozor na zámenu tvarov Hominoidea a Hominoidae.

== Pozri aj ==
* [[hominidi]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikispecies=Hominoidea|commonscat=Hominoidea}}

==Referencie==
{{referencie}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Hominoidovce| ]]</text>
      <sha1>h47wvcot2sgoa12eblsjns74ibl81xg</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190118</id>
      <parentid>8190113</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T10:52:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-18083-46</username>
        <id>289939</id>
      </contributor>
      <origin>8190118</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19520" sha1="2p0u8pq6z3aoywo42r5wqgj0pvq9wkn" xml:space="preserve">{{pracuje sa}}
{{Infobox živočíchy|
Názov=hominoidovce|
Obrázok=Lightmatter chimp.jpg|
Titulok=|
Skry10=áno| 
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Rad po slovensky= [[primáty]]|Rad po latinsky=Primates|
Podrad po slovensky= [[celistvonosoblížne]]|Podrad po latinsky=Haplorhini|
Nadčeľaď po slovensky=hominoidovce|Nadčeľaď po latinsky=Hominoidea |
Binomické meno=Hominoidea| 
Klasifikátor1=[[John Edward Gray|Gray]]|
Dátum1=[[1824]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=
}}

'''Hominoidovce''' (iné názvy: '''hominoidi'''&lt;ref name=T/&gt;, '''hominoidné'''&lt;ref name=T&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Thurzo
| meno = Milan
| odkaz na autora = Milan Thurzo
| titul = Milióny rokov človeka
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1985
| edícia = Obrázky z prírody
| zväzok edície = 
| počet strán = 204
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;, '''[[ľudoopice]]/ľudoopy''' v širšom zmysle, '''ľudoopice a ľudia''' v širšom zmysle, zriedkavo '''[[vyššie primáty (rozlišovacia stránka)|vyššie primáty]]''', ďalšie názvy pozri v článku '''[[antropoid]]i'''; lat. ''Hominoidea'') je nadčeľaď z taxónu  [[vyššie primáty]] (= [[opice]], [[antropoidné]]; lat. Anthropoidea) patriaceho do [[celistvonosoblížne|celistvonosoblížnych]] (lat. Haplorrhini).

Recentné rody hominoidovcov sú len [[gibon]] (staršie to bol 1 recentný rod, novšie je rozdelený na 4 recentné rody), [[orangutan]] (''Pongo''), [[šimpanz]] (''Pan''), [[gorila]] (''Gorilla'') a [[Človek (Homo)|človek]] (''Homo''). Vyhnutých rodov hominoidovcov je veľké množstvo; známe sú z nich napríklad rody [[oreopitek]] (''Oreopithecus''), [[prokonzul]] (''Proconsul''), [[afropitek]] (''Afropithecus''), [[keňapitek]] (''Kenyapithecus''), [[dryopitek]] (''Dryopithecus''), [[gigantopitek]] (''Gigantopithecus''), [[sivapitek]] (''Sivapithecus''), [[sahelantrop]] (''Sahelanthropus''), [[australopitek]] (''Australopithecus'') a [[parantrop]] (''Paranthropus'').

== Charakteristika ==
Okrem goríl a ľudí všetky recentné hominoidovce agilne lezú po stromoch. Sú všežraví, pričom konzumujú ovocie, semená rastlín, väčšinou aj malé množstvo mäsa, ako aj všetko ľahko stráviteľné. Pochádzajú z Afriky (šimpanz, gorila, človek) a Ázie (gibon, orangutan).

Väčšina druhov recentných hominoidovcov je zriedkavá alebo ohrozená. Hlavnou hrozbou pre väčšinu recentných hominoidovcov je strata tropických dažďových pralesov, ktoré obývajú, a niektoré druhy sú ohrozené aj lovom na ich mäso.

Recentné hominoidovce majú 48 [[chromozóm]]ov (24 párov).

== Najstaršie nálezy ==
Kandidátmi na najstarších hominoidovcov sú rody ''[[Rukwapithecus]]'', ''[[Kamoyapithecus]]'', [[prokonzul (rod)|prokonzul]] (''Proconsul''), ''[[Rangwapithecus]]'', ''[[Xenopithecus]]'', ''[[Kalepithecus]]'', ''[[Ekembo]]'', ''[[Morotopithecus]]'', ''[[Turkanapithecus]]'' a ''[[Dendropithecus]]'' ([[dendropitek]]), pretože všetky majú (prípadne možno majú) 20 alebo viac miliónov rokov.

== Systematika ==
=== Súčasný hlavný systém ===
Pokiaľ ide o recentné (teda nevyhynuté) taxóny, v súčasnosti sa väčšinovo predpokladá, že s ľuďmi sú najviac príbuzné [[šimpanz]]y, v menšej miere [[gorila|gorily]], v ešte menšej miere [[orangutan]]y a v najmenšej miere [[gibon]]y. Vyjadrením tohto väčšinového názoru je nasledujúce súčasné základné delenie recentných hominoidovcov:
[[File:Hominoid_taxonomy_6.svg|thumb]]
[[File:Hominoid_taxonomy_7.svg|thumb]]
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* &lt;small&gt;čeľaď&lt;/small&gt; Hylobatidae ([[gibonovité]]; = [[malé ľudoopice]]) [v starších systémoch: = &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Hylobates'' ([[gibon]]) v širšom zmysle]
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Hoolock'' ([[gibon]])
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Nomascus'' ([[gibon]])
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Symphalangus'' ([[gibon]]/[[siamang]])
** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Hylobates'' ([[gibon]]) v užšom zmysle
* &lt;small&gt;čeľaď&lt;/small&gt; Hominidae ([[hominidi]]; = [[veľké ľudoopice]] a ľudia)*
** &lt;small&gt;podčeľaď&lt;/small&gt; Ponginae ([[orangutanorodé]])*
*** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Pongo'' ([[orangutan]])
** &lt;small&gt;podčeľaď&lt;/small&gt; Homininae ([[hominini]])*
*** &lt;small&gt;tribus&lt;/small&gt; Gorillini* ([[goriliny]]&lt;ref name=Tr/&gt;)
**** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Gorilla'' ([[gorila]]) 
*** &lt;small&gt;tribus&lt;/small&gt; Hominini ([[homininy]]&lt;ref name=Tr&gt;Tribusy (primátov) majú v slovenčine podľa Thurzu 1998 koncovku -iny [https://web.archive.org/web/20071121163240/http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/3_kap.php#3.1]&lt;/ref&gt;)*
**** &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Panina* 
***** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Pan'' ([[šimpanz]]) 
**** &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Hominina* v širšom zmysle [alternatívne: &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Australopithecina* + &lt;small&gt;podtribus&lt;/small&gt; Hominina* v užšom zmysle]
***** &lt;small&gt;rod&lt;/small&gt; ''Homo'' ([[Človek (Homo)|človek]]) (a australopitekovia)
(*) U týchto taxónov (kládov) nie sú ustálené ich názvy, t. j. v závislosti od autora majú rôzne názvy, resp. majú priradené rôzne taxonomické úrovne (a teda najmä rôzne koncovky názvu). Tu uvedené názvy (teda Hominidae, Ponginae atď. v tu uvedenom rozsahu) sú teda len jedna, v súčasnosti asi najčastejšia, možnosť pomenovania týchto taxónov.
&lt;/DIV&gt;

                 
Po zohľadnení aj všetkých vyhynutých taxónov má tento systém hominoidovcov túto celkovú podobu:xxxxx&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Cartmill | meno = Matt | autor = | odkaz na auhttps://www.google.sk/books/edition/The_Human_Lineage/5TRHOmTUTP4C?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Dendropithecidae+Pongidae+Hominidae&amp;pg=PA90&amp;printsec=frontcovertora = | priezvisko2 = Smith | meno2 = Fred H. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = The Human Lineage | vydanie = | vydavateľ = John Wiley &amp; Sons | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 624 | url = https://www.google.sk/books/edition/The_Human_Lineage/5TRHOmTUTP4C?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Dendropithecidae+Pongidae+Hominidae&amp;pg=PA90&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-471-21491-5 | kapitola = | strany = 90| jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce) v širšom zmysle:
* †[[Dryopithecus wuduensis|''&quot;Dryopithecus&quot; wuduensis'']] - ide pravdepodobne o bazálneho hominoidovca v širšom zmysle, ďalšie podrobnosti o zaradení sú sporné (staršie sa zaraďoval do rodu ''[[Dryopithecus]]'')
* čeľaď †[[Proconsulidae]] ([[prokonzulovité]])
** ?rod †''[[Kamoyapithecus]]'' - občas zaraďovaný mimo hominoidovcov v širšom zmysle
** rod †''[[Proconsul]]'' ([[prokonzul]])
** rod †''[[Ugandapithecus]]'' - často považovaný za súčasť rodu ''Proconsul''
** rod †''[[Kalepithecus]]''
** rod †''[[Ekembo]]''
* ?čeľaď †''[[Dendropithecidae]]'' ([[dendropitekovité]]) v užšom zmysle - tento taxón má celkovo neisté postavenie v systéme, často sa napríklad zaraďuje mimo hominoidovcov v širšom zmysle; porov. aj nižšie komentár k čeľadi Nyanzapithecidae
** rod †''[[Dendropithecus]]'' ([[dendropitek]]) 
** rod †''[[Simiolus]]''
* čeľaď †[[Nyanzapithecidae]] - v niektorých textoch zahŕňa (1) aj to, čo je hore označené ako ''Dentropithecidae'' v užšom zmysle a takto rozšírená čeľaď sa potom označuje ako †''[[Dendropithecidae]]'' ([[dendropitekovité]]) v širšom zmysle; (2) aj rod ''Oreopithecus'' a takto rozšírená čeľaď sa potom označuje ako ''[[Oreopithecidae]]'' ([[oreopitekovité]]) v širšom zmysle
** rod †''[[Xenopithecus]]''
** rod †''[[Mabokopithecus]]''
** rod †''[[Rangwapithecus]]''
** rod †''[[Rukwapithecus]]''
** rod †''[[Nyanzapithecus]]'' 
** rod †''[[Turkanapithecus]]'' - staršie nebolo isté, či tento rod patrí do tejto čeľade
** rod †''[[Samburupithecus]]'' - do začiatku 21. storočia bolo sporné, kam presne tento rod v rámci hominoidovcov v širšom zmysle patrí
* čeľaď †''[[Oreopithecidae]]'' ([[oreopitekovité]]) v užšom zmysle - presné postavenie tohto taxónu (t.j. rodu ''Oreopithecus'') v rámci hominoidovcov v širšom zmysle je sporné, niekedy sa zaraďuje ako súčasť čeľade Nyanzapithecidae (pozri komentár k tejto čeľadi) alebo niekde vedľa čeľade Kenyapithecidae či čeľade Hylobatidae
** rod †''[[Oreopithecus]]'' ([[oreopitek]])  
* čeľaď †[[Afropithecidae]] ([[afropitekovité]]) - tento taxón sa niekedy zahŕňa do čeľade Hominidae
** rod †''[[Afropithecus]]'' ([[afropitek]])
** rod †''[[Heliopithecus]]''
** rod †''[[Nacholapithecus]]''
** rod †''[[Equatorius]]''
** rod †''[[Otavipithecus]]'' - staršie sa niekedy zaraďoval do australopitekov (Australopithecina), čiže do Hominidae
** rod †''[[Morotopithecus]]'' - občas sa zaraďuje do samostatnej čeľade [[Morotopithecidae]] (patriacej do Hominoidea v užšom zmysle)
* rod †''[[Masripithecus]]'' - objav z roku 2026, presné zaradenie neisté
* Hominoidea (hominoidovce) v užšom zmysle/ korunové Hominoidea (korunové hominoidovce):
** čeľaď [[Hylobatidae]] ([[gibonovité]])
*** ...delenie tejto čeľade pozri jednak v prehľade vyššie a jednak podrobnejšie v článku [[gibonovité]]
** čeľaď [[Hominidae]] ([[hominidi v širšom zmysle|hominidi]]) - vrátane taxónu †[[Kenyapithecidae]] ([[keňapitekovité]]), ktorý sa staršie niekedy zaraďoval mimo čeľade Hominidae (buď vedľa čeľade Hominidae alebo niekam vedľa dnešnej čeľade Nyanzapithecidae)
*** ...delenie tejto čeľade pozri jednak v prehľade vyššie a jednak podrobnejšie v článku [[Hominidi v širšom zmysle]]
&lt;/DIV&gt;

=== Celkový prehľad systémov ===
==== Najčastejšie staršie členenie (asi do roku 1980) ====
''[Členenie 1.]''
[[File:Hominoid_taxonomy_1.svg|thumb]]
[[File:Hominoid_taxonomy_2.svg|thumb]]
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (malé ľudoopice/gibonovité) = gibon [dávnejšie bol tento taxón zahrnutý v čeladi Pongidae]
* čeľaď Pongidae (veľké ľudoopice/orangutanovité/ľudoopovité) = šimpanz, gorila, orangutan
* čeľaď Hominidae ([[hominidi v užšom zmysle|hominidi]]) = človek (a australopitekovia) [dávnejšie sa ale australopitekovia zaraďovali do čeľade Pongidae]
&lt;/DIV&gt;

Po zohľadnení vyhynutých taxónov (ktoré sú v tomto prehľade systémov inak väčšinou vynechané) sa čeľaď Pongidae spravidla ďalej delila na: 
:-podčeľaď [[dryopitekorodé]] (Dryopithecinae) = rody [[prokonzul]] (''Proconsul''), [[dryopitek]] (''Dryopithecus'') a [[sivapitek]] (''Sivapithecus'')/[[ramapitek]] (''Ramapithecus'')
:-podčeľaď [[orangutanorodé]] (Ponginae) = šimpanz, gorila, orangutan

==== Iné členenie ====
''[Členenie 2.]''&lt;ref name=Th&gt;[https://web.archive.org/web/20160325065534/http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/3_kap.php]&lt;/ref&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité) = gibon
* čeľaď Pongidae (orangutanovité) = orangutan
* čeľaď Hominidae (hominidi) = človek (a australopitekovia), šimpanz, gorila
&lt;/DIV&gt;
Podľa Thurza toto členenie (ide o molekulárne členenie) má tú nevýhodu, že popiera anatomicko-fyziologickú a etologickú podobu orangutana so šimpanzom a gorilou a na druhej strane zveličuje makromolekulárnu afinitu človeka a afrických ľudoopov (šimpanza a gorily).

==== Iné (skôr staršie) členenie ====
[[File:Hominoid_taxonomy_4.svg|thumb]]
''[Členenie 3.]''&lt;ref name=Th/&gt;&lt;br&gt;
Toto členenie je rovnaké ako súčasný hlavný systém (členenie 6), ale podčeľaď Homininae sa ďalej nedelí na tribusy, t. j. človek, australopitekovia, šimpanzy a gorily sú zaradené ako rovnocenné taxóny.

==== Iné staršie členenie====
''[Členenie 4.]''&lt;ref name=Th/&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité)= gibon
* čeľaď Hominidae (hominidi):
** podčeľaď Ponginae (orangutanorodé) = orangutan
** podčeľaď Paninae (šimpanzorodé) = šimpanz a gorila 
** podčeľaď Homininae (hominini)= človek (a australopitekovia)
&lt;/DIV&gt;

==== Členenie podľa Thurzo 1998 ====
''[Členenie 5.]''&lt;ref name=Th/&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae ([[gibonovité]]) = gibon
* čeľaď Pongidae ([[orangutanovité]]) = orangutan
* čeľaď Panidae ([[šimpanzovité]]):
** podčeľaď Paninae ([[šimpanzorodé]]) = šimpanz
** podčeľaď Gorillinae ([[gorilorodé]])= gorila
* čeľaď Hominidae ([[hominidi v užšom zmysle|hominidi]]) = človek (a australopitekovia)
** ...delenie tejto čeľade pozri v článku [[Hominidi v užšom zmysle]]
&lt;/DIV&gt;
Toto členenie podľa Thurzu zachováva tradičný rozsah pojmu „hominidi“ (Hominidae) a zároveň zohľadňuje novšie členenia.

Po zohľadnení aj vyhynutých taxónov tento systém vyzerá nasledovne:
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď †Proconsulidae ([[prokonzulovité]])
* čeľaď †Oreopithecidae ([[oreopitekovité]])
* čeľaď †Dryopithecidae ([[dryopitekovité]])
** podčeľaď †Afropithecinae ([[afropitekorodé]])
** podčeľaď †Kenyapithecinae ([[keňapitekorodé]])
** podčeľaď †Dryopithecinae ([[dryopitekorodé]])
* čeľaď Hylobatidae ([[gibonovité]])
** podčeľaď †Dionysopithecinae ([[dionýzopitekorodé]])
** podčeľaď Hylobatinae ([[gibonorodé]])
* čeľaď Pongidae ([[orangutanovité]])
** podčeľaď Ponginae ([[orangutanorodé]])
** podčeľaď †Ramapithecinae ([[ramapitekorodé]])
** podčeľaď †Gigantopithecinae ([[gigantopitekorodé]])
* čeľaď Panidae ([[šimpanzovité]]):
** podčeľaď Paninae ([[šimpanzorodé]])
** podčeľaď Gorillinae ([[gorilorodé]])
* čeľaď Hominidae ([[hominidi v užšom zmysle|hominidi]])
** podčeľaď †Australopithecinae ([[australopitekorodé]]/[[australopity]]) 
** podčeľaď Homininae ([[hominini]])
&lt;/DIV&gt;

Mnohé rody pri tomto členení nie sú zohľadnené (spravidla preto, lebo v roku 1998 ešte neboli známe), napr. rody †''[[Pierolapithecus]]'', †''[[Samburupithecus]]'', †''[[Lufengpithecus]]'', †''[[Sahelanthropus]]'', †''[[Orrorin]]'' a †''[[Kenyanthropus]]''.

''Toto členenie 5. je väčšinou (ale nie vždy) použité v tomto a súvisiacich článkoch tejto wikipédie.'' Hlavný rozdiel tohto členenia oproti ostatným moderným členeniam je v tom, že sa tu hominidi chápu v tradičnom, čiže užšom zmysle.

==== Súčasný hlavný systém ====
''[Členenie 6.]''&lt;br&gt; 
Toto členenie je uvedené hore v kapitole Súčasný hlavný systém. ''Je použité v článku [[Hominidi v širšom zmysle]].''

==== Iné staršie členenie ====
[[File:Hominoid_taxonomy_5.svg|thumb]]
''[Členenie 7.]''&lt;br&gt;
Staršie bol šimpanz niekedy umiestnený spolu gorilou v tribuse Gorillini. Inak je systém zhodný s nižšie uvedeným členením 9. 

==== Iné staršie členenie  ====
''[Členenie 8.]''&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20191231131450/http://www.savci.upol.cz/primati.htm#13]&lt;/ref&gt;
[[File:Hominoid_taxonomy_3.svg|thumb]]
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité) = gibon
* čeľaď Hominidae (hominidi):
** podčeľaď Ponginae (orangutanorodé/ľudoopice) = šimpanz, gorila, orangutan
** podčeľaď Homininae (hominini) = človek
&lt;/DIV&gt;

==== Iné členenie ====
''[Členenie 9.]''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Stefoff | meno = Rebecca | autor = | odkaz na autora = | titul = Origins | vydanie = | vydavateľ = Cavendish Square Publishing, LLC | miesto = | rok = 2010 | počet strán = 112 | url = https://www.google.sk/books/edition/Origins/YhhfEAAAQBAJ?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Panini+Hominini&amp;pg=PA32&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-7614-4628-6 | kapitola = | strany = 32| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Zerubavel | meno = Eviatar | autor = | odkaz na autora = | titul = Ancestors and Relatives (Genealogy, Identity, and Community) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press, USA | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 226 | url = https://www.google.sk/books/edition/Ancestors_and_Relatives/tVjuzNPfLcgC?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Panini+Hominini&amp;pg=PA92&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-19-977395-4 | kapitola = | strany = 92| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Hall | meno = Brian | autor = | odkaz na autora = | titul = Evolution (Principles and Processes) | vydanie = | vydavateľ = Jones &amp; Bartlett Learning | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 442 | url = https://www.google.sk/books/edition/Evolution/V24EHUgEl5EC?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=%22tribe+Gorillini%22+Pan&amp;pg=PA379&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-7637-6039-7 | kapitola = | strany = 379| jazyk = }} (V obrázku vpravo hore je preklep: namiesto Pongidae má byť Ponginae)&lt;/ref&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* čeľaď Hylobatidae (gibonovité) = gibon
* čeľaď Hominidae (hominidi): 
** podčeľaď Ponginae (orangutanorodé) = orangutan
** podčeľaď Homininae (hominini)
*** tribus Gorillini (goriliny) - alternatívne tvorí samostatnú podčeľaď Gorillinae (gorilorodé)
*** tribus Panini (šimpanziny)  = šimpanz
*** tribus Hominini (homininy) = človek (a australopitekov)
&lt;/DIV&gt;

==== Iné staršie členenie ====
''[Členenie 10.]''&lt;br&gt;
Niekedy sa od nadčeľade hominoidovcov (Hominoidea) odčleňujú gibonovité do samostatnej nadčeľade gibonoidovce (Hylobatoidea).&lt;ref&gt;THENIUS, E. Bemerkungen zur taxonomischen und stammesgeschichtlichen
Position der Gibbons (Hylobatidae, Primates). 1981 [https://www.zobodat.at/pdf/Zeitschrift-Saeugetierkunde_46_0232-0241.pdf]&lt;/ref&gt;

==== Iné členenie ====
''[Členenie 11.]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Handprint : Ancestral Lines | url = https://www.handprint.com/LS/ANC/evol.html | vydavateľ = handprint.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;DIV style=&quot;border:1px solid grey; padding:0.5em&quot;&gt;
Hominoidea (hominoidovce):
* Hylobatoidae
** čeľaď Hylobatidae (gibonovité)
* Hominoidae
** čeľaď Pongidae (orangutanovité) = orangutan
** čeľaď Hominidae (hominidi): 
*** podčeľaď Gorillinae (gorilorodé) = gorila
*** podčeľaď Homininae (hominini)
**** tribus Panini (šimpanziny) = šimpanz
**** tribus Hominini (homininy) = človek (a australopitekovia)
&lt;/DIV&gt;
Poznámka: Pozor na zámenu tvarov Hominoidea a Hominoidae.

== Pozri aj ==
* [[hominidi]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikispecies=Hominoidea|commonscat=Hominoidea}}

==Referencie==
{{referencie}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Hominoidovce| ]]</text>
      <sha1>2p0u8pq6z3aoywo42r5wqgj0pvq9wkn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hominidi</title>
    <ns>0</ns>
    <id>13652</id>
    <revision>
      <id>8190033</id>
      <parentid>7523370</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:25:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-18083-46</username>
        <id>289939</id>
      </contributor>
      <origin>8190033</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1963" sha1="9y93bpbalm40691i821t9dyj3sn6ole" xml:space="preserve">'''Hominidi''' (iné názvy: '''hominídi'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = hominídi
| priezvisko = Betina
| meno = Vladimír 
| spoluautori = et al.
| titul = Malá encyklopédia biológie
| odkaz na titul = Malá encyklopédia biológie
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1975
| edícia = Malá encyklopédia
| zväzok edície = 
| počet strán = 556
| strany = 174
}}&lt;/ref&gt;, '''hominidy'''&lt;ref&gt;LENOCHOVÁ, M. et al. Biológia pre 1. ročník gymnázia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994, S. 165&lt;/ref&gt;, '''hominidné'''&lt;ref name=&quot;T&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Thurzo
| meno = Milan
| odkaz na autora = Milan Thurzo
| titul = Milióny rokov človeka
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Obzor
| rok = 1985
| edícia = Obrázky z prírody
| zväzok edície = 
| počet strán = 204
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|189}}&lt;ref&gt;HRAŠKO, P. Antropológia a jej hraničné odbory. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 1996, S. 27&lt;/ref&gt;, '''hominidovité'''&lt;ref&gt;TRNKA, A. Chordáty - zoológia a ekológia. Trnava: Trnavská univerzita, Pedagogická fakulta, 2008, S. 182&lt;/ref&gt;, '''človekovité'''&lt;ref name=&quot;T&quot;/&gt;{{rp|33}}&lt;ref&gt;RIMAN, J. et al. Základy ekológie pre stredné odborné školy a stredné odborné učilištia. Bratislava: Litera, 1998, S. 90&lt;/ref&gt;; lat. ''Hominidae'') môže byť:
* v (spravidla) starších klasifikáciách: čeľaď primátov zahŕňajúcu len človeka (a australopitekov a ramapitekov), synonymum: ľudia, pozri [[Hominidi v užšom zmysle]]
* v nových klasifikáciách: čeľaď primátov zahŕňajúca okrem človeka najmä aj šimpanzy, gorily, dryopity a spravidla aj orangutany, synonymá: ľudoopice (a ľudia), veľké ľudoopice (a ľudia), pozri [[Hominidi v širšom zmysle]]

O rôznych klasifikáciách pozri [[hominoidovce]].

==Referencie==
{{referencie}}
{{Rozlišovacia stránka}}

[[Kategória:Hominidi| ]]</text>
      <sha1>9y93bpbalm40691i821t9dyj3sn6ole</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190058</id>
      <parentid>8190033</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:06:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-18083-46</username>
        <id>289939</id>
      </contributor>
      <origin>8190058</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1959" sha1="33gy2tactpvv5ucnv3lnkcez5ymo7i0" xml:space="preserve">'''Hominidi''' (iné názvy: '''hominídi'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = hominídi
| priezvisko = Betina
| meno = Vladimír 
| spoluautori = et al.
| titul = Malá encyklopédia biológie
| odkaz na titul = Malá encyklopédia biológie
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1975
| edícia = Malá encyklopédia
| zväzok edície = 
| počet strán = 556
| strany = 174
}}&lt;/ref&gt;, '''hominidy'''&lt;ref&gt;LENOCHOVÁ, M. et al. Biológia pre 1. ročník gymnázia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994, S. 165&lt;/ref&gt;, '''hominidné'''&lt;ref name=&quot;T&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Thurzo
| meno = Milan
| odkaz na autora = Milan Thurzo
| titul = Milióny rokov človeka
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Obzor
| rok = 1985
| edícia = Obrázky z prírody
| zväzok edície = 
| počet strán = 204
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|189}}&lt;ref&gt;HRAŠKO, P. Antropológia a jej hraničné odbory. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, 1996, S. 27&lt;/ref&gt;, '''hominidovité'''&lt;ref&gt;TRNKA, A. Chordáty - zoológia a ekológia. Trnava: Trnavská univerzita, Pedagogická fakulta, 2008, S. 182&lt;/ref&gt;, '''človekovité'''&lt;ref name=&quot;T&quot;/&gt;{{rp|33}}&lt;ref&gt;RIMAN, J. et al. Základy ekológie pre stredné odborné školy a stredné odborné učilištia. Bratislava: Litera, 1998, S. 90&lt;/ref&gt;; lat. Hominidae) môže byť:
* v (spravidla) starších klasifikáciách: čeľaď primátov zahŕňajúcu len človeka (a australopitekov a ramapitekov), synonymum: ľudia, pozri [[Hominidi v užšom zmysle]]
* v nových klasifikáciách: čeľaď primátov zahŕňajúca okrem človeka najmä aj šimpanzy, gorily, dryopity a spravidla aj orangutany, synonymá: ľudoopice (a ľudia), veľké ľudoopice (a ľudia), pozri [[Hominidi v širšom zmysle]]

O rôznych klasifikáciách pozri [[hominoidovce]].

==Referencie==
{{referencie}}
{{Rozlišovacia stránka}}

[[Kategória:Hominidi| ]]</text>
      <sha1>33gy2tactpvv5ucnv3lnkcez5ymo7i0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hominidi v užšom zmysle</title>
    <ns>0</ns>
    <id>13654</id>
    <revision>
      <id>8190018</id>
      <parentid>8188312</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T06:53:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-18083-46</username>
        <id>289939</id>
      </contributor>
      <origin>8190018</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5196" sha1="icei2lvydicq27dolkg4lj15mkwvf6h" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy|
Názov=hominidi (v užšom zmysle)|
Obrázok=|
Titulok=|
Skry10=áno| 
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Rad po slovensky= [[primáty]]|Rad po latinsky=Primates|
Podrad po slovensky= [[celistvonosoblížne]]|Podrad po latinsky=Haplorhini|
Nadčeľaď po slovensky= [[hominoidovce]]|Nadčeľaď po latinsky=Hominoidea |
Čeľaď po slovensky=hominidi|Čeľaď po latinsky=Hominidae|
Binomické meno=Hominidae| 
Klasifikátor1=[[John Edward Gray|Gray]] (?)|
Dátum1=[[1825]] (?)|
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=
}}
'''Hominidi''' (iné názvy: '''ľudia'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Lupták
| meno = Peter
| titul = Slovenské mená cicavcov sveta
| vydanie text = [1. vyd.]
| miesto = Bojnice
| vydavateľ = Zoologická záhrada
| rok = 2003
| isbn = 80-969059-9-6
| počet strán = 218
| strany = 60
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;BUMERL, J. et al. Biológia pre stredné poľnohospodárske školy a pre stredné lesnícke školy. Bratislava: Príroda, 1992, S. 178&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;LENOCHOVÁ, M. et al. Biológia pre 1. ročník gymnázia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994, S. 165&lt;/ref&gt;, '''hominídi'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = hominídi
| priezvisko = Betina
| meno = Vladimír 
| spoluautori = et al.
| titul = Malá encyklopédia biológie
| odkaz na titul = Malá encyklopédia biológie
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1975
| edícia = Malá encyklopédia
| zväzok edície = 
| počet strán = 556
| strany = 174
}}&lt;/ref&gt;, '''hominidné'''&lt;ref name=&quot;T&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Thurzo
| meno = Milan
| odkaz na autora = Milan Thurzo
| titul = Milióny rokov človeka
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Obzor
| rok = 1985
| edícia = Obrázky z prírody
| zväzok edície = 
| počet strán = 204
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|189}}, zriedkavo: '''človekovité'''&lt;ref name=&quot;T&quot;/&gt;{{rp|33}}; lat. Hominidae) v užšom zmysle je čeľaď z nadčeľade [[hominoidovce]] (Hominoidea). Pozostáva z rodu [[človek (Homo)|človek]] (''Homo'') a z [[australopitekorodé|australopitekorodých]]. Recentným je už iba druh [[človek rozumný (moderný človek)|človek rozumný]] z rodu človek (''Homo'').

== Znaky ==
Telesné vlastnosti:
* vzpriamenie postavy s trvalou chôdzou po dvoch nohách sprevádzané zmenou kostry a svalstva panvy a nôh
* zníženie telesného ochlpenia
* väčšia kapacita mozgovne odrážajúca zmeny v tvare a veľkosti mozgu
* posun záhlavného otvoru smerom dopredu
* skrátenie rúk v pomere k trupu
* zníženie pohlavnej dimorfie a veľkosti očných zubov
* častá dvojhrbčekovitosť črenových zubov, hrubá sklovina na stoličkách, pri rode Homo aj zväčšovanie rozbiehavosti zuboradí až do tvaru paraboly

Iné vlastnosti:
* rozvoj posunkovej a zvukovej komunikácie, ktorý vyvrcholil vznikom článkovanej reči.
*účinnejšie využívanie životného prostredia, pretváranie životného prostredia najprv len pomocu prírodných predmetov a neskôr aj pomocou vyrobených nástrojov
* zvyšovanie podielu bielkovinovej zložky potravy živočíšneho pôvodu

== Členenie==
Hominidi (Hominidae):
* podčeľaď † [[australopitekorodé]] ([[Australopithecinae]]) - Podrobnosti pozri v článku [[australopitekorodé]]. Zjednodušene možno povedať, že táto podčeľaď zahŕňa minimálne rody †[[australopitek]] (''[[Australopithecus]]'', vrátane taxónu ''[[Praeanthropus]]'') a †[[parantrop]] (''[[Paranthropus]]''), ale podľa niektorých názorov aj rody †[[keňantrop]] (''[[Kenyanthropus]]'') a †[[ardipitek]] (''[[Ardipithecus]]'') a prípadne aj rody †[[ororin]] (''[[Orrorin]]'') a †[[sahelantrop]] (''[[Sahelanthropus]]''). Staršie sa sem zaraďoval aj rod †[[megantrop]] (''[[Meganthropus]]''). Vyššie uvedené znaky čeľade Hominidae sa vzťahujú prevažne na prípad, keď australopitekorodé zahŕňajú len rody australopitek, parantrop a ardipitek.
* podčeľaď [[hominini]] ([[Homininae]]) [v najužšom zmysle]
** rod [[človek]] (''[[Homo]]'')

Svojho času sa do tejto čeľade zaraďoval aj rod †[[ramapitek]] (''[[Ramapithecus]]''), ktorý je v tu použitej klasifikácii v čeľadi [[orangutanovité]] (''Pongidae'').

== Pozri aj ==
*[[hominoidovce]] (k problematike klasifikácie)
*[[hominidi v širšom zmysle]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikispecies=Hominidae|commonscat=Hominidae}}

==Zdroje==
{{referencie}}

[[Kategória:Hominidi]]</text>
      <sha1>icei2lvydicq27dolkg4lj15mkwvf6h</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190032</id>
      <parentid>8190018</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:24:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-18083-46</username>
        <id>289939</id>
      </contributor>
      <origin>8190032</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5252" sha1="5tszur43jm9xuuc1dzcgcljdbzfuus2" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy|
Názov=hominidi (v užšom zmysle)|
Obrázok=|
Titulok=|
Skry10=áno| 
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Rad po slovensky= [[primáty]]|Rad po latinsky=Primates|
Podrad po slovensky= [[celistvonosoblížne]]|Podrad po latinsky=Haplorhini|
Nadčeľaď po slovensky= [[hominoidovce]]|Nadčeľaď po latinsky=Hominoidea |
Čeľaď po slovensky=hominidi|Čeľaď po latinsky=Hominidae|
Binomické meno=Hominidae| 
Klasifikátor1=[[John Edward Gray|Gray]] (?)|
Dátum1=[[1825]] (?)|
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=
}}
'''Hominidi'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Paturi | meno = Felix R. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Strauch | meno2 = Friedrich | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Herholz | meno3 = Michael | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Kronika Zeme | vydanie = 2 | vydavateľ = Fortuna Print | miesto = Bratislava | rok = c1996 | počet strán = 576 | url = | isbn = 80-7153-114-6 | kapitola = | strany = 537| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;STLOUKAL, M. et al. Biológia pre 3. ročník gymnázia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1986, S. 49&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SC&gt;hominidi. in: IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, M., MANÍKOVÁ, Z. Slovník cudzích slov A-Z. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1979, S. 361&lt;/ref&gt; alebo '''ľudia'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Lupták
| meno = Peter
| titul = Slovenské mená cicavcov sveta
| vydanie text = [1. vyd.]
| miesto = Bojnice
| vydavateľ = Zoologická záhrada
| rok = 2003
| isbn = 80-969059-9-6
| počet strán = 218
| strany = 60
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;BUMERL, J. et al. Biológia pre stredné poľnohospodárske školy a pre stredné lesnícke školy. Bratislava: Príroda, 1992, S. 178&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;LENOCHOVÁ, M. et al. Biológia pre 1. ročník gymnázia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994, S. 165&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SC/&gt; (iné slovenské názvy pozri v článku [[hominidi]]; lat. Hominidae) v užšom zmysle je čeľaď z nadčeľade [[hominoidovce]] (Hominoidea). Pozostáva z rodu [[človek (Homo)|človek]] (''Homo'') a z [[australopitekorodé|australopitekorodých]]. Recentným je už iba druh [[človek rozumný (moderný človek)|človek rozumný]] z rodu človek (''Homo'').

== Znaky ==
Telesné vlastnosti:
* vzpriamenie postavy s trvalou chôdzou po dvoch nohách sprevádzané zmenou kostry a svalstva panvy a nôh
* zníženie telesného ochlpenia
* väčšia kapacita mozgovne odrážajúca zmeny v tvare a veľkosti mozgu
* posun záhlavného otvoru smerom dopredu
* skrátenie rúk v pomere k trupu
* zníženie pohlavnej dimorfie a veľkosti očných zubov
* častá dvojhrbčekovitosť črenových zubov, hrubá sklovina na stoličkách, pri rode Homo aj zväčšovanie rozbiehavosti zuboradí až do tvaru paraboly

Iné vlastnosti:
* rozvoj posunkovej a zvukovej komunikácie, ktorý vyvrcholil vznikom článkovanej reči.
*účinnejšie využívanie životného prostredia, pretváranie životného prostredia najprv len pomocu prírodných predmetov a neskôr aj pomocou vyrobených nástrojov
* zvyšovanie podielu bielkovinovej zložky potravy živočíšneho pôvodu

== Členenie==
Hominidi (Hominidae):
* podčeľaď † [[australopitekorodé]] ([[Australopithecinae]]) - Podrobnosti pozri v článku [[australopitekorodé]]. Zjednodušene možno povedať, že táto podčeľaď zahŕňa minimálne rody †[[australopitek]] (''[[Australopithecus]]'', vrátane taxónu ''[[Praeanthropus]]'') a †[[parantrop]] (''[[Paranthropus]]''), ale podľa niektorých názorov aj rody †[[keňantrop]] (''[[Kenyanthropus]]'') a †[[ardipitek]] (''[[Ardipithecus]]'') a prípadne aj rody †[[ororin]] (''[[Orrorin]]'') a †[[sahelantrop]] (''[[Sahelanthropus]]''). Staršie sa sem zaraďoval aj rod †[[megantrop]] (''[[Meganthropus]]''). Vyššie uvedené znaky čeľade Hominidae sa vzťahujú prevažne na prípad, keď australopitekorodé zahŕňajú len rody australopitek, parantrop a ardipitek.
* podčeľaď [[hominini]] ([[Homininae]]) [v najužšom zmysle]
** rod [[človek]] (''[[Homo]]'')

Svojho času sa do tejto čeľade zaraďoval aj rod †[[ramapitek]] (''[[Ramapithecus]]''), ktorého existencia sa dnes už spravidla neuznáva (v tu použitej klasifikácii je zaradený v čeľadi [[orangutanovité]] (''Pongidae'')).

== Pozri aj ==
*[[hominoidovce]] (k problematike klasifikácie)
*[[hominidi v širšom zmysle]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikispecies=Hominidae|commonscat=Hominidae}}

==Zdroje==
{{referencie}}

[[Kategória:Hominidi]]</text>
      <sha1>5tszur43jm9xuuc1dzcgcljdbzfuus2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hominidi v širšom zmysle</title>
    <ns>0</ns>
    <id>13672</id>
    <revision>
      <id>8190133</id>
      <parentid>8188857</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:44:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-18083-46</username>
        <id>289939</id>
      </contributor>
      <origin>8190133</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16321" sha1="e382887rrp13rdtl37mtglgbbr439pp" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy|
Názov=hominidi (v širšom zmysle)|
Obrázok=|
Titulok=[[Australopitek afarský]] (''Australopithecus afarenis'') – rekonštrukcia.|
Skry10=áno| 
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Rad po slovensky= [[primáty]]|Rad po latinsky=Primates|
Podrad po slovensky= [[celistvonosoblížne]]|Podrad po latinsky=Haplorhini|
Nadčeľaď po slovensky= [[hominoidovce]]|Nadčeľaď po latinsky=Hominoidea |
Čeľaď po slovensky=hominidi|Čeľaď po latinsky=Hominidae|
Binomické meno=Hominidae| 
Klasifikátor1=[[John Edward Gray|Gray]] |
Dátum1=[[1825]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=
}}
'''Hominidi''' (Hominidae) v širšom zmysle (iné slovenské názvy pozri nižšie) je vo väčšine súčasných systémov [[hominoidovce|hominoidovcov]] čeľaď pozostávajúca z:
* [[človek (Homo)|človeka]] (''Homo''), 
* [[australopitekorodé|australopitekov v širšom ponímaní]]),
* [[šimpanz]]ov, 
* [[gorila|goríl]],
a vo väčšine systémov aj z:
* [[orangutan]]ov a ich vyhynutých príbuzných, 
* [[dryopitek|dryopitekov]] a ich vyhynutých príbuzných
* a zopár ďalších vyhynutých taxónov.
Inými slovami, táto čeľaď obyčajne pozostáva z človeka, australopitekov a tzv. [[ľudoopice|veľkých ľudoopov]] (= šimpanz, gorila, orangutan).

Menšina systémov sa však pridŕža staršieho vymedzenia taxónu hominidi (Hominidae), pri ktorom hominidi zahŕňajú len človeka a australopitekov v širšom ponímaní - pozri [[Hominidi v užšom zmysle]].

== Názvy ==
Slovenské taxónu Hominidae v širšom zmysle sú: '''hominidi'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Thurzo | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Milióny rokov človeka | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1985 | počet strán = 204 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 33, 189| jazyk = }} (Poznámka: Názov je použitý na označenie čeľade Hominidae v širšom zmysle. Vo svojich neskorších prácach (napr. Thurzo 1998 a heslá v Encyclopaedii Beliane) Thurzo názov hominidi použil na označenie čeľade Hominidae v užšom zmysle)&lt;/ref&gt;, '''hominídi'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = hominídi
| priezvisko = Betina
| meno = Vladimír 
| spoluautori = et al.
| titul = Malá encyklopédia biológie
| odkaz na titul = Malá encyklopédia biológie
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1975
| edícia = Malá encyklopédia
| zväzok edície = 
| počet strán = 556
| strany = 174
}} (Poznámka: Názov je použitý na označenie čeľade Hominidae v užšom zmysle)&lt;/ref&gt;, '''hominidy'''&lt;ref&gt;LENOCHOVÁ, M. et al. Biológia pre 1. ročník gymnázia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994, S. 165 (Poznámka: Názov je použitý na označenie čeľade Hominidae v užšom zmysle)&lt;/ref&gt;, [zriedkavo] '''hominidné'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Thurzo | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Milióny rokov človeka | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1985 | počet strán = 204 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 189| jazyk = }} (Poznámka: Názov je použitý na označenie Hominidae v širšom zmysle.)&lt;/ref&gt;, '''hominidovité'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pančík | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Primáty | url = https://biopedia.sk/zivocichy/primaty | vydavateľ = biopedia.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-07-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }} (Poznámka: Názov je použitý na označenie čeľade Hominidae v širšom zmysle)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;TRNKA, A. Chordáty - zoológia a ekológia. Trnava: Trnavská univerzita, Pedagogická fakulta, 2008, S. 182 (Poznámka: Názov je použitý na označenie čeľade Hominidae v užšom zmysle.)&lt;/ref&gt;, '''človekovité'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Thurzo | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Milióny rokov človeka | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1985 | počet strán = 204 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 33| jazyk = }} (Poznámka: Názov je použitý na označenie čeľade Hominidae v širšom zmysle.)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;RIMAN, J. et al. Základy ekológie pre stredné odborné školy a stredné odborné učilištia. Bratislava: Litera, 1998, S. 90&lt;/ref&gt;, [zriedkavo] '''[[ľudoopovité]]'''&lt;ref&gt;Nariadenie Komisie (ES) č. 1497/2003 z 18. augusta 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Poznámka: Názov je použitý na označenie čeľade Hominidae v širšom zmysle)&lt;/ref&gt;, '''[[veľké ľudoopice]]''' (jazykové varianty: '''veľké ľudoopy'''/'''veľkí ľudoopi'''), '''[[veľké ľudoopice]] a ľudia''' (&lt;small&gt;jazykové varianty:&lt;/small&gt; '''veľké ľudoopy a ľudia''', '''veľkí ľudoopi a ľudia'''), '''[[ľudoopice]]'''* (&lt;small&gt;jazykové varianty:&lt;/small&gt; '''ľudoopy'''*, '''ľudoopi'''*), '''ľudoopice* a ľudia''' (&lt;small&gt;jazykové varianty:&lt;/small&gt; '''ľudoopy* a ľudia''', '''ľudoopi* a ľudia''').

(*) Výraz [[ľudoopice]]/ľudoopy/ľudoopi je v týchto prípadoch chápaný v užšom zmysle, t. j. bez zahrnutia gibonov.

== Systematika ==
[[Obrázok:Hominidae.PNG|náhľad|vpravo|300px|Grafické znázornenie delenia čeľade ''Hominidae'' (v žltom rámčeku). Obrázok znázorňuje len recentné (žijúce) podčeľade, tribusy a rody.]]

čeľaď hominidi (Hominidae) v širšom zmysle:
* podčeľaď [[keňapitekorodé]] (Kenyapithecinae) (&lt;small&gt;v našej klasifikácii = podčeľaď [[keňapitekorodé]] čeľade [[dryopitekovité]]&lt;/small&gt;) - občas (resp. v starších textoch pomerne často) sa tento taxón zaraďuje mimo čeľade Hominidae, a to buď ako súčasť iných čeľadí hominoidovcov alebo ako samostatná čeľaď [[keňapitekovité]] (Kenyapithecidae/Griphopithecidae): 
** rod †[[keňapitek]] (''Kenyapithecus'') 
** rod †''[[Griphopithecus]]'' 
* podčeľaď †[[dryopitekorodé]] (Dryopithecinae) (&lt;small&gt;v našej klasifikácii podčeľaď [[dryopitekorodé]] čeľade [[dryopitekovité]]&lt;/small&gt;) [≈ rod †[[dryopitek]] (''Dryopithecus'') v širšom zmysle] - tento taxón sa alternatívne zaraďuje ako samostatná čeľaď †[[dryopitekovité]] (Dryopithecidae)&lt;ref name=Cart&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Cartmill | meno = Matt | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Smith | meno2 = Fred H. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = The Human Lineage | vydanie = | vydavateľ = John Wiley &amp; Sons | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 624 | url = https://www.google.sk/books/edition/The_Human_Lineage/5TRHOmTUTP4C?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Dendropithecidae+Pongidae+Hominidae&amp;pg=PA90&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-471-21491-5 | kapitola = | strany = 90| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Tuttle | meno = Russell H. | autor = | odkaz na autora = | titul = Apes and Human Evolution | vydanie = | vydavateľ = Harvard University Press | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 934 | url = https://www.google.sk/books/edition/Apes_and_Human_Evolution/gBcTAwAAQBAJ?hl=sk&amp;gbpv=1| isbn = 978-0-674-72785-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }} Table 3.3&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Mik&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/primates/hominoidea/hominoidea.html | vydavateľ = mv.helsinki.fi | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
** tribus †[[Dryopithecini]]
*** ?rod †''[[Udabnopithecus]]'' - jediný druh †''[[Udabnopithecus garedziensis]]''
*** ?rod †''[[Neopithecus]]'' - jediný druh †''[[Neopithecus brancoi]]'' 
*** rod †[[dryopitek]] (''Dryopithecus'') v (naj)užšom zmysle - jediný druh †''[[Dryopithecus fontani]]''
*** rod †''[[Pierolapithecus]]'' – jediný druh †''[[Pierolapithecus catalaunicus]]''
*** rod †''[[Anoiapithecus]]'' - jediný druh †''[[Anoiapithecus brevirostris]]''
** tribus †[[Hispanopithecini]]
*** rod †''[[Hispanopithecus]]''
*** rod †''[[Rudapithecus]]'' - jediný druh †''[[Rudapithecus hungaricus]]''
*** rod †''[[Danuvius]]'' - jediný druh †''[[Danuvius guggenmosi]]''
* podčeľaď [[orangutanorodé]] (Ponginae) - tento taxón sa alternatívne zaraďuje ako samostatná čeľaď [[orangutanovité]] (Pongidae)&lt;ref name=Cart/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Handprint : Ancestral Lines | url = https://www.handprint.com/LS/ANC/evol.html | vydavateľ = handprint.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Mik/&gt;, pričom sa tu myslia orangutanovité (Pongidae) v užšom ponímaní, pretože niekedy (najmä v starších textoch) čeľaď orangutanovité (Pongidae) zahŕňa aj gorily, šimpanzy, [[dryopitekorodé|dryopiteky]], prípadne aj [[prokonzulovité]] a dávnejšie zahŕňala aj [[gibon]]y
**tribus †[[Lufengpithecini]]
***rod †[[Lufengpithecus]] (&lt;small&gt;v našej klasifikácii v rode [[sivapitek]](?)&lt;/small&gt;) 
***rod †[[megantrop]] (''Meganthropus'') (&lt;small&gt;v našej klasifikácii v podčeľadi [[australopitekorodé]] čeľade [[hominidi v užšom zmysle]]&lt;/small&gt;) - jediný druh †''[[Meganthropus palaeojavanicus]]''; tradične zaraďovaný buď do australopitekov (Australopithecina) alebo ako súčasť druhu ''[[Homo erectus]]''
***rod †[[ankarapitek]] (''Ankarapithecus'') (&lt;small&gt;v našej klasifikácii klasifikácii v podčeľadi [[dryopitekorodé]] čeľade [[dryopitekovité]]&lt;/small&gt;) – jediný druh †''[[Ankarapithecus meteai]]''
**tribus †[[Sivapithecini]]/[[Sugrivapithecini]]
***rod †[[gigantopitek]] (''Gigantopithecus'') (&lt;small&gt;v našej klasifikácii = podčeľaď [[gigantopitekorodé]] čeľade [[orangutanovité]]&lt;/small&gt;)
***rod †''[[Indopithecus]]'' - jediný druh †''[[Indopithecus giganteus]]''
***rod †[[sivapitek]]/[[sivapitekus]] (''Sivapithecus'') (&lt;small&gt;v našej klasifikácii v podčeľadi [[ramapitekorodé]] čeľade [[orangutanovité]]&lt;/small&gt;)
**tribus [[Pongini]]
***rod †''[[Khoratpithecus]]''
***rod [[orangutan]] (''Pongo'')  (&lt;small&gt;v [[hominoidovce|našej klasifikácii]] v podčeľadi [[orangutanorodé]] čeľade [[orangutanovité]]&lt;/small&gt;)
*[[incertae sedis]]:
**rod †''[[Buronius]]'' - jediný druh †''[[Buronius manfredschmidi]]''
**rod †''[[Sinopithecus]]''
**rod †''[[Anadoluvius]]'' - jediný druh †''[[Anadoluvius turkae]]''
**tribus [[Graecopithecini]]
***rod †[[uranopitek]] (''Ouranopithecus'') (&lt;small&gt;v našej klasifikácii v podčeľadi [[dryopitekorodé]] čeľade [[dryopitekovité]]&lt;/small&gt;) - jediný druh †''[[Ouranopithecus macedoniensis]]''
***rod †''[[Graecopithecus]]'' (&lt;small&gt;v našej klasifikácii klasifikácii v podčeľadi [[dryopitekorodé]] čeľade [[dryopitekovité]]&lt;/small&gt;) –jediný druh †''[[Graecopithecus freybergi]]''
**rod †''[[Nakalipithecus]]'' - jediný druh †''[[Nakalipithecus nakayamai]]''
**rod †''[[Chororapithecus]]'' - jediný druh †''[[Chororapithecus abyssinicus]]''
*podčeľaď [[hominini]] (Homininae) - tento taxón sa alternatívne zaraďuje ako čeľaď [[hominidi]] (Hominidae) v stredne širokom zmysle&lt;ref name=Cart/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Handprint : Ancestral Lines | url = https://www.handprint.com/LS/ANC/evol.html | vydavateľ = handprint.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Mik/&gt;
**tribus [[goriliny]]&lt;ref name=Tr/&gt; (Gorillini) (&lt;small&gt;v našej klasifikácii = podčeľaď [[gorilorodé]] čeľade [[šimpanzovité]]&lt;/small&gt;)
***rod †[[gorila]] (''Gorilla'') 
**tribus [[homininy]]&lt;ref name=Tr&gt;Tribusy (primátov) majú v slovenčine podľa Thurzu 1998 koncovku -iny [https://web.archive.org/web/20071121163240/http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/3_kap.php#3.1]&lt;/ref&gt; (Hominini)
***podtribus [[Panina]] (&lt;small&gt;v našej klasifikácii = podčeľad [[šimpanzorodé]] čeľade [[šimpanzovité]]&lt;/small&gt;):
****rod [[šimpanz]] (''Pan'') 
***[podtribus] [[Hominina]] v širšom zmysle (&lt;small&gt;v našej klasifikácii = čeľaď [[hominidi v užšom zmysle]]&lt;/small&gt;) - tento taxón sa alternatívne (najmä staršie) zaraďuje ako čeľaď [[hominidi v užšom zmysle|hominidi (Hominidae) v užšom zmysle]]
****podtribus †[[australopitekovia]] (Australopithecina) (&lt;small&gt;v našej klasifikácii = podčeľaď [[australopitekorodé]]&lt;/small&gt; čeľade [[hominidi v užšom zmysle]]&lt;/small&gt;) - parafyletický taxón 
*****rod †[[sahelantrop]] (''[[Sahelanthropus]]'') – jediný druh †''[[Sahelanthropus tchadensis]]''
*****rod †[[ororin]] (''[[Orrorin]]'') 
*****rod †[[ardipitek]] (''[[Ardipithecus]]'')
*****rod †[[keňantrop]] (''[[Kenyanthropus]]'') – jediný druh †''[[Kenyanthropus platyops]]''; niekedy sa zaraďuje ako súčasť rodu ''Australopithecus''
*****rod †[[australopitek]]/[[australopitekus]] (''Australopithecus''; vrátane ''[[Praeanthropus]]'') 
*****rod †[[parantrop]] (''[[Paranthropus]]'') - niekedy sa zaraďuje ako súčasť rodu ''Australopithecus''
****podtribus [[Hominina]] v užšom zmysle (&lt;small&gt;v našej klasifikácii = podčeľaď [[hominini]] (Homininae)&lt;/small&gt; čeľade [[hominidi v užšom zmysle]]&lt;/small&gt;)
*****rod [[človek]] (''Homo'') 


Niekedy (najmä v starších textoch) sa do čeľade Hominidae (tak ako je vymedzená vyššie) zaraďujú aj niektoré z nasledujúcich taxónov hominoidovcov:
:- rod †''[[Otavipithecus]]''  (&lt;small&gt;v našej klasifikácii v čeľadi [[dryopitekovité]]&lt;/small&gt;) – jediný druh †''[[Otavipithecus namibiensis]]''
:- rod †''[[Morotopithecus]]'' (&lt;small&gt;v našej klasifikácii v čeľadi [[dryopitekovité]]&lt;/small&gt;) – jediný druh †''[[Morotopithecus bishopi]]''
:- celá čeľaď [[afropitekovité]] (Afropithecidae) (alternatívne uvádzaná ako podčeľaď [[afropitekorodé]] (Afropithecinae) [vrátane [[Equatorinae]]] či tribus [[Afropithecini]] [vrátane [[Equatorini]]]) (&lt;small&gt;v našej klasifikácii = podčeľaď [[afropitekorodé]] čeľade [[dryopitekovité]], pričom ale pri rodoch ''[[Otavipithecus]]'' a ''[[Morotopithecus]]'' podčeľaď nie je špecifikovaná&lt;/small&gt;), t. j. popri vyššie už uvedených rodoch ''Otavipithecus'' a ''Morotopithecus'' aj rody †[[afropitek]] (''Afropithecus''), †''[[Heliopithecus]]'' (jediný druh †''[[Heliopithecus leakeyi]]''), †''[[Nacholapithecus]]'' (jediný druh †''[[Nacholapithecus kerioi]]'') a †''[[Equatorius]]'' (jediný druh †''[[Equatorius africanus]]'')
:-rod †[[oreopitek]] (''Oreopithecus'') (&lt;small&gt;v našej klasifikácii v čeľadi [[oreopitekovité]]&lt;/small&gt;) – jediný druh †''[[Oreopithecus bambolii]]''
:-rod †''[[Turkanapithecus]]'' (&lt;small&gt;v našej klasifikácii v čeľadi [[prokonzulovité]]&lt;/small&gt;) – jediný druh †''[[Turkanapithecus kalakolensis]]''
:-rod †''[[Samburupithecus]]'' – jediný druh †''[[Samburupithecus kiptalami]]'' 
:-†''[[Dryopithecus wuduensis|&quot;Dryopithecus&quot; wuduensis]]'' (&lt;small&gt;v našej klasifikácii v rode [[dryopitek]]&lt;/small&gt;)

== Porovnaj ==
[[Hominidi v užšom zmysle]]

== Pozri aj==
[[Hominoidovce]] (otázky klasifikácie)

==Zdroje==
{{referencie}}

{{Výhonok}}
{{Taxonbar}}

[[Kategória:Hominidi]]</text>
      <sha1>e382887rrp13rdtl37mtglgbbr439pp</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190134</id>
      <parentid>8190133</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:45:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-18083-46</username>
        <id>289939</id>
      </contributor>
      <origin>8190134</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16312" sha1="1bw3ebmcqcwhxmuangt45acommaxu86" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy|
Názov=hominidi (v širšom zmysle)|
Obrázok=|
Titulok=[[Australopitek afarský]] (''Australopithecus afarenis'') – rekonštrukcia.|
Skry10=áno| 
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[cicavce]]|Trieda po latinsky=Mammalia|
Rad po slovensky= [[primáty]]|Rad po latinsky=Primates|
Podrad po slovensky= [[celistvonosoblížne]]|Podrad po latinsky=Haplorhini|
Nadčeľaď po slovensky= [[hominoidovce]]|Nadčeľaď po latinsky=Hominoidea |
Čeľaď po slovensky=hominidi|Čeľaď po latinsky=Hominidae|
Binomické meno=Hominidae| 
Klasifikátor1=[[John Edward Gray|Gray]] |
Dátum1=[[1825]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=
}}
'''Hominidi''' (Hominidae) v širšom zmysle (iné slovenské názvy pozri nižšie) je vo väčšine súčasných systémov [[hominoidovce|hominoidovcov]] čeľaď pozostávajúca z:
* [[človek (Homo)|človeka]] (''Homo''), 
* [[australopitekorodé|australopitekov v širšom ponímaní]],
* [[šimpanz]]ov, 
* [[gorila|goríl]],
a vo väčšine systémov aj z:
* [[orangutan]]ov a ich vyhynutých príbuzných, 
* [[dryopitek|dryopitekov]] a ich vyhynutých príbuzných
* a zopár ďalších vyhynutých taxónov.
Inými slovami, táto čeľaď obyčajne pozostáva z človeka, australopitekov a tzv. [[ľudoopice|veľkých ľudoopov]] (= šimpanz, gorila, orangutan).

Menšina autorov sa pridŕža staršieho vymedzenia taxónu hominidi (Hominidae), pri ktorom hominidi zahŕňajú len človeka a australopitekov v širšom ponímaní - pozri [[Hominidi v užšom zmysle]].

== Názvy ==
Slovenské taxónu Hominidae v širšom zmysle sú: '''hominidi'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Thurzo | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Milióny rokov človeka | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1985 | počet strán = 204 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 33, 189| jazyk = }} (Poznámka: Názov je použitý na označenie čeľade Hominidae v širšom zmysle. Vo svojich neskorších prácach (napr. Thurzo 1998 a heslá v Encyclopaedii Beliane) Thurzo názov hominidi použil na označenie čeľade Hominidae v užšom zmysle)&lt;/ref&gt;, '''hominídi'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| kapitola zborník = hominídi
| priezvisko = Betina
| meno = Vladimír 
| spoluautori = et al.
| titul = Malá encyklopédia biológie
| odkaz na titul = Malá encyklopédia biológie
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1975
| edícia = Malá encyklopédia
| zväzok edície = 
| počet strán = 556
| strany = 174
}} (Poznámka: Názov je použitý na označenie čeľade Hominidae v užšom zmysle)&lt;/ref&gt;, '''hominidy'''&lt;ref&gt;LENOCHOVÁ, M. et al. Biológia pre 1. ročník gymnázia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994, S. 165 (Poznámka: Názov je použitý na označenie čeľade Hominidae v užšom zmysle)&lt;/ref&gt;, [zriedkavo] '''hominidné'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Thurzo | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Milióny rokov človeka | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1985 | počet strán = 204 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 189| jazyk = }} (Poznámka: Názov je použitý na označenie Hominidae v širšom zmysle.)&lt;/ref&gt;, '''hominidovité'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pančík | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Primáty | url = https://biopedia.sk/zivocichy/primaty | vydavateľ = biopedia.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-07-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }} (Poznámka: Názov je použitý na označenie čeľade Hominidae v širšom zmysle)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;TRNKA, A. Chordáty - zoológia a ekológia. Trnava: Trnavská univerzita, Pedagogická fakulta, 2008, S. 182 (Poznámka: Názov je použitý na označenie čeľade Hominidae v užšom zmysle.)&lt;/ref&gt;, '''človekovité'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Thurzo | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Milióny rokov človeka | vydanie = | vydavateľ = Obzor | miesto = | rok = 1985 | počet strán = 204 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 33| jazyk = }} (Poznámka: Názov je použitý na označenie čeľade Hominidae v širšom zmysle.)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;RIMAN, J. et al. Základy ekológie pre stredné odborné školy a stredné odborné učilištia. Bratislava: Litera, 1998, S. 90&lt;/ref&gt;, [zriedkavo] '''[[ľudoopovité]]'''&lt;ref&gt;Nariadenie Komisie (ES) č. 1497/2003 z 18. augusta 2003, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi (Poznámka: Názov je použitý na označenie čeľade Hominidae v širšom zmysle)&lt;/ref&gt;, '''[[veľké ľudoopice]]''' (jazykové varianty: '''veľké ľudoopy'''/'''veľkí ľudoopi'''), '''[[veľké ľudoopice]] a ľudia''' (&lt;small&gt;jazykové varianty:&lt;/small&gt; '''veľké ľudoopy a ľudia''', '''veľkí ľudoopi a ľudia'''), '''[[ľudoopice]]'''* (&lt;small&gt;jazykové varianty:&lt;/small&gt; '''ľudoopy'''*, '''ľudoopi'''*), '''ľudoopice* a ľudia''' (&lt;small&gt;jazykové varianty:&lt;/small&gt; '''ľudoopy* a ľudia''', '''ľudoopi* a ľudia''').

(*) Výraz [[ľudoopice]]/ľudoopy/ľudoopi je v týchto prípadoch chápaný v užšom zmysle, t. j. bez zahrnutia gibonov.

== Systematika ==
[[Obrázok:Hominidae.PNG|náhľad|vpravo|300px|Grafické znázornenie delenia čeľade ''Hominidae'' (v žltom rámčeku). Obrázok znázorňuje len recentné (žijúce) podčeľade, tribusy a rody.]]

čeľaď hominidi (Hominidae) v širšom zmysle:
* podčeľaď [[keňapitekorodé]] (Kenyapithecinae) (&lt;small&gt;v našej klasifikácii = podčeľaď [[keňapitekorodé]] čeľade [[dryopitekovité]]&lt;/small&gt;) - občas (resp. v starších textoch pomerne často) sa tento taxón zaraďuje mimo čeľade Hominidae, a to buď ako súčasť iných čeľadí hominoidovcov alebo ako samostatná čeľaď [[keňapitekovité]] (Kenyapithecidae/Griphopithecidae): 
** rod †[[keňapitek]] (''Kenyapithecus'') 
** rod †''[[Griphopithecus]]'' 
* podčeľaď †[[dryopitekorodé]] (Dryopithecinae) (&lt;small&gt;v našej klasifikácii podčeľaď [[dryopitekorodé]] čeľade [[dryopitekovité]]&lt;/small&gt;) [≈ rod †[[dryopitek]] (''Dryopithecus'') v širšom zmysle] - tento taxón sa alternatívne zaraďuje ako samostatná čeľaď †[[dryopitekovité]] (Dryopithecidae)&lt;ref name=Cart&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Cartmill | meno = Matt | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Smith | meno2 = Fred H. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = The Human Lineage | vydanie = | vydavateľ = John Wiley &amp; Sons | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 624 | url = https://www.google.sk/books/edition/The_Human_Lineage/5TRHOmTUTP4C?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Dendropithecidae+Pongidae+Hominidae&amp;pg=PA90&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-471-21491-5 | kapitola = | strany = 90| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Tuttle | meno = Russell H. | autor = | odkaz na autora = | titul = Apes and Human Evolution | vydanie = | vydavateľ = Harvard University Press | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 934 | url = https://www.google.sk/books/edition/Apes_and_Human_Evolution/gBcTAwAAQBAJ?hl=sk&amp;gbpv=1| isbn = 978-0-674-72785-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }} Table 3.3&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Mik&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mikko's Phylogeny Archive | url = https://www.mv.helsinki.fi/home/mhaaramo/metazoa/deuterostoma/chordata/synapsida/eutheria/primates/hominoidea/hominoidea.html | vydavateľ = mv.helsinki.fi | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
** tribus †[[Dryopithecini]]
*** ?rod †''[[Udabnopithecus]]'' - jediný druh †''[[Udabnopithecus garedziensis]]''
*** ?rod †''[[Neopithecus]]'' - jediný druh †''[[Neopithecus brancoi]]'' 
*** rod †[[dryopitek]] (''Dryopithecus'') v (naj)užšom zmysle - jediný druh †''[[Dryopithecus fontani]]''
*** rod †''[[Pierolapithecus]]'' – jediný druh †''[[Pierolapithecus catalaunicus]]''
*** rod †''[[Anoiapithecus]]'' - jediný druh †''[[Anoiapithecus brevirostris]]''
** tribus †[[Hispanopithecini]]
*** rod †''[[Hispanopithecus]]''
*** rod †''[[Rudapithecus]]'' - jediný druh †''[[Rudapithecus hungaricus]]''
*** rod †''[[Danuvius]]'' - jediný druh †''[[Danuvius guggenmosi]]''
* podčeľaď [[orangutanorodé]] (Ponginae) - tento taxón sa alternatívne zaraďuje ako samostatná čeľaď [[orangutanovité]] (Pongidae)&lt;ref name=Cart/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Handprint : Ancestral Lines | url = https://www.handprint.com/LS/ANC/evol.html | vydavateľ = handprint.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Mik/&gt;, pričom sa tu myslia orangutanovité (Pongidae) v užšom ponímaní, pretože niekedy (najmä v starších textoch) čeľaď orangutanovité (Pongidae) zahŕňa aj gorily, šimpanzy, [[dryopitekorodé|dryopiteky]], prípadne aj [[prokonzulovité]] a dávnejšie zahŕňala aj [[gibon]]y
**tribus †[[Lufengpithecini]]
***rod †[[Lufengpithecus]] (&lt;small&gt;v našej klasifikácii v rode [[sivapitek]](?)&lt;/small&gt;) 
***rod †[[megantrop]] (''Meganthropus'') (&lt;small&gt;v našej klasifikácii v podčeľadi [[australopitekorodé]] čeľade [[hominidi v užšom zmysle]]&lt;/small&gt;) - jediný druh †''[[Meganthropus palaeojavanicus]]''; tradične zaraďovaný buď do australopitekov (Australopithecina) alebo ako súčasť druhu ''[[Homo erectus]]''
***rod †[[ankarapitek]] (''Ankarapithecus'') (&lt;small&gt;v našej klasifikácii klasifikácii v podčeľadi [[dryopitekorodé]] čeľade [[dryopitekovité]]&lt;/small&gt;) – jediný druh †''[[Ankarapithecus meteai]]''
**tribus †[[Sivapithecini]]/[[Sugrivapithecini]]
***rod †[[gigantopitek]] (''Gigantopithecus'') (&lt;small&gt;v našej klasifikácii = podčeľaď [[gigantopitekorodé]] čeľade [[orangutanovité]]&lt;/small&gt;)
***rod †''[[Indopithecus]]'' - jediný druh †''[[Indopithecus giganteus]]''
***rod †[[sivapitek]]/[[sivapitekus]] (''Sivapithecus'') (&lt;small&gt;v našej klasifikácii v podčeľadi [[ramapitekorodé]] čeľade [[orangutanovité]]&lt;/small&gt;)
**tribus [[Pongini]]
***rod †''[[Khoratpithecus]]''
***rod [[orangutan]] (''Pongo'')  (&lt;small&gt;v [[hominoidovce|našej klasifikácii]] v podčeľadi [[orangutanorodé]] čeľade [[orangutanovité]]&lt;/small&gt;)
*[[incertae sedis]]:
**rod †''[[Buronius]]'' - jediný druh †''[[Buronius manfredschmidi]]''
**rod †''[[Sinopithecus]]''
**rod †''[[Anadoluvius]]'' - jediný druh †''[[Anadoluvius turkae]]''
**tribus [[Graecopithecini]]
***rod †[[uranopitek]] (''Ouranopithecus'') (&lt;small&gt;v našej klasifikácii v podčeľadi [[dryopitekorodé]] čeľade [[dryopitekovité]]&lt;/small&gt;) - jediný druh †''[[Ouranopithecus macedoniensis]]''
***rod †''[[Graecopithecus]]'' (&lt;small&gt;v našej klasifikácii klasifikácii v podčeľadi [[dryopitekorodé]] čeľade [[dryopitekovité]]&lt;/small&gt;) –jediný druh †''[[Graecopithecus freybergi]]''
**rod †''[[Nakalipithecus]]'' - jediný druh †''[[Nakalipithecus nakayamai]]''
**rod †''[[Chororapithecus]]'' - jediný druh †''[[Chororapithecus abyssinicus]]''
*podčeľaď [[hominini]] (Homininae) - tento taxón sa alternatívne zaraďuje ako čeľaď [[hominidi]] (Hominidae) v stredne širokom zmysle&lt;ref name=Cart/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Handprint : Ancestral Lines | url = https://www.handprint.com/LS/ANC/evol.html | vydavateľ = handprint.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Mik/&gt;
**tribus [[goriliny]]&lt;ref name=Tr/&gt; (Gorillini) (&lt;small&gt;v našej klasifikácii = podčeľaď [[gorilorodé]] čeľade [[šimpanzovité]]&lt;/small&gt;)
***rod †[[gorila]] (''Gorilla'') 
**tribus [[homininy]]&lt;ref name=Tr&gt;Tribusy (primátov) majú v slovenčine podľa Thurzu 1998 koncovku -iny [https://web.archive.org/web/20071121163240/http://www.infovek.sk/predmety/biologia/skripta/evolucia/3_kap.php#3.1]&lt;/ref&gt; (Hominini)
***podtribus [[Panina]] (&lt;small&gt;v našej klasifikácii = podčeľad [[šimpanzorodé]] čeľade [[šimpanzovité]]&lt;/small&gt;):
****rod [[šimpanz]] (''Pan'') 
***[podtribus] [[Hominina]] v širšom zmysle (&lt;small&gt;v našej klasifikácii = čeľaď [[hominidi v užšom zmysle]]&lt;/small&gt;) - tento taxón sa alternatívne (najmä staršie) zaraďuje ako čeľaď [[hominidi v užšom zmysle|hominidi (Hominidae) v užšom zmysle]]
****podtribus †[[australopitekovia]] (Australopithecina) (&lt;small&gt;v našej klasifikácii = podčeľaď [[australopitekorodé]]&lt;/small&gt; čeľade [[hominidi v užšom zmysle]]&lt;/small&gt;) - parafyletický taxón 
*****rod †[[sahelantrop]] (''[[Sahelanthropus]]'') – jediný druh †''[[Sahelanthropus tchadensis]]''
*****rod †[[ororin]] (''[[Orrorin]]'') 
*****rod †[[ardipitek]] (''[[Ardipithecus]]'')
*****rod †[[keňantrop]] (''[[Kenyanthropus]]'') – jediný druh †''[[Kenyanthropus platyops]]''; niekedy sa zaraďuje ako súčasť rodu ''Australopithecus''
*****rod †[[australopitek]]/[[australopitekus]] (''Australopithecus''; vrátane ''[[Praeanthropus]]'') 
*****rod †[[parantrop]] (''[[Paranthropus]]'') - niekedy sa zaraďuje ako súčasť rodu ''Australopithecus''
****podtribus [[Hominina]] v užšom zmysle (&lt;small&gt;v našej klasifikácii = podčeľaď [[hominini]] (Homininae)&lt;/small&gt; čeľade [[hominidi v užšom zmysle]]&lt;/small&gt;)
*****rod [[človek]] (''Homo'') 


Niekedy (najmä v starších textoch) sa do čeľade Hominidae (tak ako je vymedzená vyššie) zaraďujú aj niektoré z nasledujúcich taxónov hominoidovcov:
:- rod †''[[Otavipithecus]]''  (&lt;small&gt;v našej klasifikácii v čeľadi [[dryopitekovité]]&lt;/small&gt;) – jediný druh †''[[Otavipithecus namibiensis]]''
:- rod †''[[Morotopithecus]]'' (&lt;small&gt;v našej klasifikácii v čeľadi [[dryopitekovité]]&lt;/small&gt;) – jediný druh †''[[Morotopithecus bishopi]]''
:- celá čeľaď [[afropitekovité]] (Afropithecidae) (alternatívne uvádzaná ako podčeľaď [[afropitekorodé]] (Afropithecinae) [vrátane [[Equatorinae]]] či tribus [[Afropithecini]] [vrátane [[Equatorini]]]) (&lt;small&gt;v našej klasifikácii = podčeľaď [[afropitekorodé]] čeľade [[dryopitekovité]], pričom ale pri rodoch ''[[Otavipithecus]]'' a ''[[Morotopithecus]]'' podčeľaď nie je špecifikovaná&lt;/small&gt;), t. j. popri vyššie už uvedených rodoch ''Otavipithecus'' a ''Morotopithecus'' aj rody †[[afropitek]] (''Afropithecus''), †''[[Heliopithecus]]'' (jediný druh †''[[Heliopithecus leakeyi]]''), †''[[Nacholapithecus]]'' (jediný druh †''[[Nacholapithecus kerioi]]'') a †''[[Equatorius]]'' (jediný druh †''[[Equatorius africanus]]'')
:-rod †[[oreopitek]] (''Oreopithecus'') (&lt;small&gt;v našej klasifikácii v čeľadi [[oreopitekovité]]&lt;/small&gt;) – jediný druh †''[[Oreopithecus bambolii]]''
:-rod †''[[Turkanapithecus]]'' (&lt;small&gt;v našej klasifikácii v čeľadi [[prokonzulovité]]&lt;/small&gt;) – jediný druh †''[[Turkanapithecus kalakolensis]]''
:-rod †''[[Samburupithecus]]'' – jediný druh †''[[Samburupithecus kiptalami]]'' 
:-†''[[Dryopithecus wuduensis|&quot;Dryopithecus&quot; wuduensis]]'' (&lt;small&gt;v našej klasifikácii v rode [[dryopitek]]&lt;/small&gt;)

== Porovnaj ==
[[Hominidi v užšom zmysle]]

== Pozri aj==
[[Hominoidovce]] (otázky klasifikácie)

==Zdroje==
{{referencie}}

{{Výhonok}}
{{Taxonbar}}

[[Kategória:Hominidi]]</text>
      <sha1>1bw3ebmcqcwhxmuangt45acommaxu86</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Florencia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>13684</id>
    <revision>
      <id>8190005</id>
      <parentid>7996534</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T06:03:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8190005</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14674" sha1="5zxopk7fdvy8jgiydnyalzxhs2r1srs" xml:space="preserve">{{Pozri|rovnomennej provincii|Florencia (provincia)}}
{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Florencia  
| native_name        = 
| other_name         = Firenze
| category           = mesto
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Firenze-view-palazzo vecchio.jpg
| image_caption      = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = Flag of Florence.svg
| symbol             = FlorenceCoA.svg
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Taliansko
| country_flag       = 1
| region             = Toskánsko
| district           = [[Florencia (provincia)|Florencia]]
| district_type      = Provincia
| district_label     = Provincia
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 50
| lat_d              = 43
| lat_m              = 47
| lat_s              = 
| lat_NS             = S
| long_d             = 11
| long_m             = 15
| long_s             = 
| long_EW            = V
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 102
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 360858
| population_date    = august 2012 &lt;ref&gt;[http://statistica.fi.it Ufficio di statistica Area fiorentina dato all'ottobre 2012]&lt;/ref&gt;
| population_density = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| established_type   = 
| mayor              = 
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** UNESCO etc. *** --&gt;
| timezone           = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST       = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| postal_code        = 50100
| area_code          = 055
| area_code_type     = Tel. predvoľba
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Italy relief location map.jpg
| map_caption        = Poloha mesta v rámci Talianska
| map_locator        = Taliansko
| map1               = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Florence 
| website            = [http://www.comune.firenze.it/ comune.firenze.it]
|whs_type=kultúrna pamiatka|whs_year=1982|whs_name=Historic Centre of Florence|whs_region=[[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|Európa a Severná Amerika]]|whs_number=174|whs_criteria=iii, iv
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;|Portal1=Taliansko}}
{{Whc}}

'''Florencia'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; ({{V jazyku|ita|Firenze}}) je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v centre [[Toskánsko|Toskánska]] v strednom [[Taliansko|Taliansku]]. Leží na rieke [[Arno (rieka)|Arno]] a  má približne 375 000 obyvateľov. Je hlavným mestom regiónu Toskánsko a krátky čas ([[1865]] – [[1871]]) bolo hlavným mestom Talianskeho kráľovstva. Florencii dlho vládla ([[1434]] – [[1494]], [[1512]] – [[1527]] a [[1530]] – [[1737]]) rodina [[Mediciovci|Medici]].

Okrem centra obchodu a financií stredovekej Európy je kolískou renesancie a talianskych klasikov ako sú [[Dante Alighieri|Dante]], [[Francesco Petrarca|Petrarca]] a [[Giovanni Boccaccio|Boccaccio]]. Je známa svojím bohatstvom umenia a architektúry. Z tohto dôvodu je už od 19. storočia prezývaná „talianske Atény“&lt;ref&gt;Carl Eduard Vehse: ''Die Weltgeschichte aus dem Standpunkte der Cultur und der nationalen Charakteristik.'' 41 Vorlesungen im Winterhalbjahr 1841/42 zu Dresden gehalten, Band I, Walthersche Buchhandlung, Dresden, 1842, Seite 412&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Adolf Beer: ''Ueber die fortschreitende Entwicklung der geschichtlichen Studien im Königreich Neapel von der zweiten Hälfte des 18. Jahrhunderts bis auf die Gegenwart.'' In Heinrich von Sybel: ''Historische Zeitschrift, Sechster Band.'' Cottasche Buchhandlung, München, 1861, Seite 326&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Blätter für literarische Unterhaltung, Jahrgang 1853, Erster Band, Januar bis Juni, Enthaltend Nr. 1-26, F. A. Brockhaus Verlag, Leipzig, Seite 159&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Franz Grillparzer: ''Gesammelte Werke.'' Band 5, R. M. Rohrer, 1949, Seite 327&lt;/ref&gt;

Dnes možno vo Florencii navštíviť a obdivovať majstrovské kúsky umelcov ako [[Sandro Botticelli|Botticelli]], [[Michelangelo]] a [[Leonardo da Vinci]] v svetovo preslávených múzeách, v nádherných kostoloch, alebo dokonca pri prechádzkach mestom. Dnešná Florencia láka turistov z celého sveta, ktorí tu okrem histórie majú možnosť ochutnať vynikajúcu taliansku kuchyňu a najlepšie talianske vína. Podľa Euromonitor International bola 72. najnavštevovanejším mestom v roku [[2009]] s 1 685 000 návštevníkmi&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Euromonitor International City Ranking |url=http://blog.euromonitor.com/2011/01/euromonitor-internationals-top-city-destinations-ranking.html |dátum prístupu=2013-05-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110810175955/http://blog.euromonitor.com/2011/01/euromonitor-internationals-top-city-destinations-ranking.html |dátum archivácie=2011-08-10 }}&lt;/ref&gt;

Od roku [[1982]] je historické centrum Florencie zapísané do [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zoznamu kultúrneho dedičstva]] [[UNESCO]]. 
Magazín [[Forbes (magazín)|Forbes]] mesto zaradil medzi najkrajšie mestá sveta&lt;ref&gt;[http://www.forbes.com/2010/01/22/paris-london-travel-lifestyle-travel-tourism-new-york-top-ten-cities.html Forbes Magazine]&lt;/ref&gt;.

Florencia je aj významným medzinárodným módnym&lt;ref name=&quot;Time.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Time.com |url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,822094,00.html |dátum prístupu=2013-05-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130827080553/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,822094,00.html |dátum archivácie=2013-08-27 }}&lt;/ref&gt;  a talianskym hospodárskym centrom&lt;ref name=&quot;Time.com&quot;/&gt;  . V roku [[2008]] mala 17. najvyšší hospodársky zisk v Taliansku&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Übersicht des Durchschnitteinkommens in Italien |url=http://www.ilsole24ore.com/speciali/redditi_comuni_08/ |dátum prístupu=2013-05-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110512174557/http://www.ilsole24ore.com/speciali/redditi_comuni_08/ |dátum archivácie=2011-05-12 }}&lt;/ref&gt;.

== Geografia ==
* Časti mesta: Galluzzo, Settignano
* Susediace obce: [[Bagno a Ripoli]], [[Campi Bisenzio]], [[Fiesole]], [[Impruneta]], [[Scandicci]], [[Sesto Fiorentino]].

== Dejiny ==
=== Rímske obdobie ===
Florenciu založili v roku [[59 pred Kr.]] na pravom brehu rieky [[ Arno (rieka)|Arno]] rímski vojaci – veteráni [[Gaius Iulius Caesar|Julia Caesara]] a získala názov ''Colonia Florentia'' – Kvitnúca. Sídlo typu vojenského tábora malo obdĺžnikový tvar so štyrmi bránami na každú svetovú stranu. Hradby prechádzali dnešným [[Piazza del Duomo (Florencia)|Piazza del Duomo]] na severe, [[Piazza della Signoria]] na juhu, [[Via del Tornabuoni|Via dei Tornabuoni]] na západe a [[Via del Proconsolo]] na východe. 

Do roku [[150]] bolo v meste vybudované fórum (na mieste dnešného Piazza della Repubblica), kapitol, chrám, kúpele, akvadukt a amfiteáter. Ekonomický rozvoj antického mesta bol spojený s blízkosťou cesty [[Via Cassia]] vedúcej z Ríma do severného Talianska. Nová kolónia mala spojenie s vtedajšími etruskými mestami a po Arne tiež so Stredozemným morom. Vďaka tomu sa z Florencie stalo v prvých dvoch storočiach významné obchodné stredisko. 

V meste sa začali usadzovať obchodníci prichádzajúci z východu, ktorí priniesli do kraja v 3. storočí [[kresťanstvo]]. Nová viera sa spočiatku šírila pomaly. Významnejší nástup nastal až po roku [[393]], kedy sa do Florencie uchýlil [[Ambróz|sv. Ambróz]], vyhnaný z Milána. Ambróz zasvätil roku 393 najstarší kostol na severnom predmestí sv. Vavrinca (San Lorenzo) a ustanovil tu biskupa. To znamená, že sa San Lorenzo stala pôvodnou florentskou katedrálou. Na prelome 4. a 5. storočia vznikol ďalší kostol na ľavom brehu Arna – Santa Felicita (niekedy býva považovaný za najstarší kostol v meste). Po smrti prvého biskupa roku [[433]] bolo biskupské sídlo prenesené do Baptisteria San Giovanni, ktoré sa potom stalo na dlhé roky florentskou katedrálou.

=== Stredovek ===
Po páde [[Západorímska ríša|západorímskej ríše]] bola za barbarských vpádov spustošená Florencia i celé Toskánsko a nastal tu hospodársky a politický úpadok. Ku krátkemu rozmachu došlo za vlády Byzancie v rokoch [[ 553]] – [[569]]. [[Langobardi]], ktorí prišli do severného Talianska v roku [[568]], mali o zničené Toskánsko záujem iba z obranného hľadiska proti južnejším dŕžavám Byzantíncov. Toskánsko sa v tej dobe stalo vojvodstvom, rozčleneným na menšie podvojvodstvá. Najvýznamnejším strediskom bola [[Lucca]], ktorú Langobardi zrejme dobyli ako prvé toskánske mesto. Okrem Luccy prosperovala zrejme i [[Pisa]] ako obchodný, námorný a oporný bod. Ostatné toskánske mesta vrátane Florencie boli zanedbávané. V [[6. storočie|6. storočí]] žilo v meste sotva tisíc obyvateľov, v 7. storočí ich počet ešte viac poklesol.

Toskánsko a Florencia sa začali znovu vzmáhať v [[8. storočie|8. storočí]] potom čo v roku [[774]] dobyl Langobardskú ríšu [[Karol Veľký]]. Došlo tu k rozvoju remesiel, obchodu, poľnohospodárstva a miest. V polovici [[9. storočie|9. storočia]] bola založená [[Toskánska marka]] s centrom v [[Lucca|Lucce]]; prvý raz je v prameňoch zmienená k roku [[934]]. V tej dobe tu už panovali feudálne pomery a mestá boli v moci feudálnej vrchnosti, najmä biskupov. V roku [[1032]] získali markgrófstvo grófi z [[Canossa|Canossy]]. Posledná členka rodu [[Matilda Toskánska]] sa stala toskánskou markgrófkou v roku [[1076]] po smrti svojho otca a brata a presídlila z Luccy do Florencie. Povesť mesta ako obľúbeného sídla markgrófky začala stúpať a Florencia sa znovu začala premieňať na kvitnúce obchodné stredisko. V spore pápeža [[Gregor VII.|Gregora VII.]] s cisárom [[Henrich IV. (Svätá rímska ríša)|Henrichom IV.]] poskytla Florencia podporu markgrófke Matilde, ktorá bola horlivou prívrženkyňou pápeža. Rivalita cisárov a pápežov naďalej významne poznamenala dejiny Florencie. Matilda odkázala svoje dŕžavy pápežovi. Toskánske mestá vrátane Florencie využila po jej smrti (1115) zápas medzi cisárstvom a Vatikánom a počas [[12. storočie|12. storočia]] sa z moci feudálnych pánov emancipovala. Vo Florencii bolo dôležitým obdobím pre formovanie [[samospráva|samosprávy]] [[13. storočie]].

[[Súbor:Florence_italy_duomo.jpg|thumb|Duomo]]V roku 1348 prišiel do Florencie [[Čierna smrť|čierny mor]], vďaka ktorému prišla Florencia o viac než polovicu svojej populácie. Okrem výrazného zmenšenia populácie, mor zapríčinil aj vypuknutie povstania v roku 1378, ktoré videlo k zmene zriadenia, no to len na 52 rokov (1382–1434). V roku 1434 začali vládnuť Florencii [[Mediciovci]], ktorí Florenciu doviedli k najväčšej hospodárskej a kultúrnej sile. Za vlády [[Lorenzo di Piero de' Medici|Lorenza di Piera de' Mediciho]] ( Il Magnifico ) získalo mesto veľké množstvo skvelých umeleckých diel a množstvo budov. V období medzi rokmi 1500 až 1700 pôsobili vo Florencii aj významní umelci ako napríklad [[Sandro Botticelli|Botticelli]], [[Michelangelo Buonarroti|Michelangelo]] či [[Leonardo da Vinci]]. Neskôr od roku 1569 sa [[Mediciovci]] stali Toskánskymi veľkovojvodami a vládli Florencii a [[Toskánsko|Toskánsku]] až do roku 1737.[[Súbor:Florence_bridges.jpg|thumb|Mosty]]

=== Talianske kráľovstvo ===
V roku 1860 sa Florencia stala sučasťou [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskeho kráľovstva]] ktorého bola Florencia dočasne (na 15 rokov) aj hlavným mestom. Počas druhej svetovej vojny bol vo Florencii prijatý generálny štrajk vyhlásený talianskym hnutím odporu v marci 1944. V júli 1944 bolo mesto vážne poškodené bombardovaním novozélandskými jednotkami britskej 8. armády a miestnymi odbojovými skupinami s nemeckými jednotkami a talianskymi fašistickými jednotkami.

4. novembra 1966 zasiahla Florenciu veľká povodeň v dôsledku ktorej bolo zničených mnoho cenných pamiatok.

== Osobnosti mesta ==
* Pozri [[Zoznam osobností Florencie]]

== Slováci, ktorí tu pôsobili ==
* Stanislav Kmotorka (* [[1929]]{{--}}† [[2012]]){{--}} [[rímskokatolícky kňaz]], [[salezián]], skladateľ, profesor konzervatória, organista, dirigent. 
* Stano Dusík (* [[1946]]{{--}}† [[2019]]){{--}} maliar, knižní ilustrátor, držiteľ ceny  Ľudovíta Fullu (2002) a ceny Fiorino d´Oro (Zlatý florentský dukát; 2005).

== Partnerské mestá ==
* {{minivlajka|Maďarsko}} [[Budapešť]], [[Maďarsko]]
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Drážďany]], [[Nemecko]]
* {{minivlajka|Škótsko}} [[Edinburgh]], [[Škótsko]]
* {{minivlajka|Turecko}} [[Gaziantep]], [[Turecko]]
* {{minivlajka|Irán}} [[Isfahán]], [[Irán]]
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Kassel]], [[Nemecko]]
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Krakov]], [[Poľsko]]
* {{minivlajka|Ukrajina}} [[Kyjev]], [[Ukrajina]]
* {{minivlajka|Japonsko}} [[Kjóto (mesto)|Kjóto]], [[Japonsko]]
* {{minivlajka|Čína}} [[Nanking]], [[Čína]]
* {{minivlajka|USA}} [[Philadelphia]], [[USA]]
* {{minivlajka|Francúzsko}} [[Reims]], [[Francúzsko]]
* {{minivlajka|Albánsko}} [[Tirana]], [[Albánsko]]

== Panoráma ==
{{Široký obrázok|Florenz weitwinkel.jpg|1000px|Panoráma Florencie}}

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 31.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Literatúra ==
* VLNAS, Vít {{--}} PŘIBYL, Petr {{--}} HLADÍK, Tomáš: ''Florencie : Město umělců, velmožů, světců a tyranů.'' Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2009. 432 s. ISBN 978-80-7106-970-6

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Florence}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.comune.firenze.it/ Oficiálna stránka]

{{Provincia Florencia}}
{{Európske hlavné mesto kultúry}}

[[Kategória:Florencia| ]]
[[Kategória:Mestá v provincii Florencia]]
[[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]]
[[Kategória:Bývalé hlavné mestá]]</text>
      <sha1>5zxopk7fdvy8jgiydnyalzxhs2r1srs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Michelangelo Merisi da Caravaggio</title>
    <ns>0</ns>
    <id>14038</id>
    <revision>
      <id>8190069</id>
      <parentid>8189186</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:29:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ziv</username>
        <id>201445</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>([[c:GR|GR]])  [[File:Caravaggio - Giuditta che taglia la testa a Oloferne.jpg]] → [[File:Caravaggio - Giuditta e Oloferne (ca. 1599).jpg]] → File replacement: update from a old version to a newer one with better quality ([[c:c:GR]])</comment>
      <origin>8190069</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="21410" sha1="6z2ies1crdw4b3wxh22fs6xl7ihgr1w" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Michelangelo Merisi da Caravaggio
 | Portrét            = Bild-Ottavio Leoni, Caravaggio.jpg
 | Popis              = [[Ottavio Leoni]], ''Portrét Caravaggia'', okolo 1621, červená a biela krieda na modrom papieri, [[Biblioteca Marucelliana]], [[Florencia]]
 | Veľkosť obrázka    = 230px
 | Dátum narodenia    = [[29. september]] [[1571]]
 | Miesto narodenia   = [[Caravaggio (mesto)|Caravaggio]], [[Milánske vojvodstvo]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1610|7|18|1571|9|29}}
 | Miesto úmrtia      = [[Porto Ercole]], [[Pápežský štát]]|
 | Portál1            = Umenie
 | Portál2            = Taliansko
}}
'''Caravaggio''', vl. menom '''Michelangelo Merisi''' (* [[29. september]] [[1571]], [[Caravaggio (mesto)|Caravaggio]] – † [[18. júl]] [[1610]], [[Porto Ercole]]) bol [[Taliansko|taliansky]] [[barok]]ový maliar, jedna z najvýznamnejších osobností svetového maliarstva.

== Rané detstvo a mladosť ==

Narodil sa v malom mestečku Caravaggio neďaleko [[Miláno|Milána]] v južnej [[Lombardia|Lombardii]], Fermovi Merisimu, správcovi rodiny [[Sforzovci|Sforzovcov]], a jeho druhej manželke Lucii Aratoriovej. O jeho narodení neexistuje žiaden záznam, ani v Miláne ani v Caravaggiu, maliar však prijal meno svojho rodného mesta. Čoskoro po jeho narodení sa rodina presťahovala do Milána, kde mal jeho otec, architekt a stavebný majster, väčšie možnosti uplatnenia. Tu prežil Michelangelo svoje najranejšie detstvo.

V októbri 1577 zomrel na následky moru Michelangelov otec i starý otec. Matka sa s Michelangelom a jeho súrodencami presťahovala späť do Caravaggia. Po získaní základného vzdelania sa mladý Caravaggio začal v Miláne v roku 1584 učiť maliarom v dielni renomovaného umelca [[Simone Peterzano|Simoneho Peterzana]]. Tu získal nadaný mladík dôkladné vzdelanie renesančného umelca. Prvý raz sa dostal do styku s dielom veľkého [[Leonardo da Vinci|Leonarda]]. Mladý umelec v Peterzanovej dielni začal spoznávať novovznikajúci maliarsky štýl, ktorý postupne predchádzajúci, [[Renesancia|renesančný]], vytláčal.

== Začiatok umeleckej dráhy ==

[[Obrázok:Caravaggio - I Musici.jpg|left|thumb|220px|''Muzicírujúci chlapci'', okolo 1595 – 1596, olej na plátne, [[Metropolitan Museum of Art]], [[New York (mesto)|New York]]. Na obraze sa sám autor spodobnil; je to chlapec v pozadí napravo]]V roku 1588 dielňu opustil a stal sa slobodným umelcom. O rok nato zomrela i jeho matka a Caravaggio po vybavení pozostalosti opustil rodné mesto, do ktorého sa už nikdy nevrátil. Jeho novým pôsobiskom sa stal [[Rím]].

Medzi rokmi 1591 – 1592 pricestoval do Ríma, ktorý bol považovaný za kultúrne a duchovné centrum vtedajšieho sveta. Aby si zabezpečil živobytie prijal zamestnanie u miestneho maliara menom Lorenzi. Tu zrejme vytvoril niekoľko obrazov, ktoré však nie sú známe.

Po období pretĺkania sa a lacných objednávok talent mladého umelca objavil prvý významnejší mecenáš, prelát Pandolfo Pucci. Caravaggiova umelecká tvorba tu dostala nový impulz v podobe slobodného výberu námetov. Už na počiatku pobytu v prelátovom dome vznikol obraz ''Chlapec uhryznutý jaštericou''. Do tohto obdobia spadá vznik viacerých obrazov, na ktorých hlavnými postavami sú mladí krásni chlapci – ''Chlapec šúpajúci ovocie'', ''Chlapec a váza s ružami'', ''[[Lutnista (Caravaggio)|Lutnista]]'' a ''Muzicírujúci chlapci'', na ktorom je možno vidieť maliarov prvý známy autoportrét; je to chlapec v pozadí napravo, pričom prítomnosť okrídleného amora možno chápať ako narážku na Caravaggiovu údajnú homosexualitu.

[[Obrázok:Caravaggio - Boy Bitten by a Lizard.jpg|right|thumb|200px|''Chlapec uhryznutý jaštericou'', okolo 1595, olej na plátne, [[Národná galéria (Londýn)|Národná galéria]], [[Londýn]]]]Dôležitý zlomový moment v Caravaggiovej tvorbe nastal na prelome rokov 1593 – 1594. V tomto čase opustil Pucciho dom a vzápätí nato vážne ochorel. Iba zásluhou osobitnej starostlivosti sa po takmer polročnom pobyte v nemocnici z choroby vyliečil. Choroba našla odozvu v niektorých jeho dielach; najznámejším z nich sa stal ''Chorý Bakchus'', pravdepodobne druhý umelcov autoportrét. Dielo vzniklo v ateliéri [[Cavalier d'Arpino|Cavaliera d'Arpino]], veľmi populárneho umelca, známeho okrem maliarstva i v literárnych kruhoch (bol členom združenia ''Accademia degli Insensati'', kam patril napr. aj kardinál Maffeo Barberini, neskorší pápež [[Urban VIII.]]). V d'Arpinovom ateliéri sa Caravaggio spoznal z francúzskym maliarom [[Valentin de Boulogne|Valentinom de Boulogne]], vďaka ktorému vznikli prvé z Caravaggiových veľkých prác: ''Bakchus'', ''Veštkyňa'' a na objednávku Valentinovho významného zákazníka a zberateľa umenia, kardinála [[Francesco Maria del Monte|Francesca Mariu del Monte]] prvý umelcov náboženský obraz ''Stigmatizácia svätého Františka''. Táto práca, považovaná za dielo hodné zrelého umelca, sa stala skutočným odrazovým mostíkom ku kariére veľkého maliara. Pre niektorých historikov umenia znamená ''Stigmatizácia svätého Františka'' začiatok [[barok]]a vo výtvarnom umení.

== Zrelým umelcom ==

Kardinál del Monte, v ktorého [[Palazzo Madama|paláci]] na námestí [[Piazza Navona]] býval, sa stal na ďalšie obdobie významným Caravaggiovým mecenášom. Hneď na začiatku pobytu v kardinálovom dome vznikol slávny obraz ''Kôš s ovocím'', zátišie známe zachytením optického klamu: predný okraj košíka presahuje cez hranu stola. Dielo sa stalo akýmsi predobrazom neskoršej realisticky zachytenej maľby v Caravaggiovom podaní. 

[[Obrázok:Madonna di Loreto-Caravaggio (c.1604-6).jpg|right|thumb|170px|''Loretánska Madona'', 1604 – 1605, olej na plátne, [[Bazilika Sant'Agostino]], [[Rím]]. Obraz sa stretol rovnakou mierou s obdivom ako s neúprosným odporom]]Významnú skupinu diel, pochádzajúcich z tohto obdobia, tvoria náboženské obrazy: ''Obrátenie Márie Magdalény'', ''Judita a Holofernes'' a ''Svätá Katarína Alexandrijská''. Tieto diela možno považovať za prvé obrazy naznačujúce ústup od všeobecne zaužívaných konvencií v zobrazení postáv svätcov – pre postavy Márie Magdalény, Judity i svätej Kataríny umelcovi poslúžilo ako model dievča z ulice. 

Roky na prelome 16. a 17. storočia boli obdobím vzniku Caravaggiových najvýznamnejších diel. Išlo v prevažnej miere o diela s náboženskou tématikou: ''Odpočinok na úteku do Egypta'', ''[[Umučenie svätého Matúša]]'', ''[[Povolanie svätého Matúša]]'', ''Matúš s anjelom'', ''Večera v Emauzách'', ''[[Ukrižovanie svätého Petra]]'', ''[[Obrátenie svätého Pavla]]'', ''Kladenie Krista do hrobu'' a ''[[Smrť Panny Márie (Caravaggio)|Smrť Panny Márie]]''. Z námetovo odlišných diel tohto obdobia je známy napr. jeho ''[[Víťazný Amor]]''.

Caravaggiov rímsky pobyt znamenal okrem zrodu svetoznámych diel obdobie, v ktorom bola umelcova rastúca sláva mnohokrát konfrontovaná s jeho divokou a tvrdohlavou povahou. V roku 1604 musel kvôli obžalobe na istý čas opustiť Rím a uchýliť sa do [[Janov (Taliansko)|Janova]]. Až po stiahnutí obžaloby sa mohol vrátiť do Ríma, kde pokračoval v rozpracovaných dielach. Dokončil ''Loretánsku Madonu'', obraz vyvolávajúci rovnako nadšenie ako opovrhnutie. V postave Panny Márie, stvárnenej v prostom sedliackom postoji, zadávatelia spoznali tvár prostého dievčaťa z námestia [[Piazza Navona]]. 

Tá istá dievčina stála Caravaggiovi modelom pri obraze ''[[Madona s hadom]]''. Jeden z najrebelskejších obrazov znamenal zlom v jeho doterajšej kariére. Dielo, ktoré malo pôvodne zdobiť jednu z kaplniek [[Bazilika svätého Petra|svätopeterskej baziliky]] bolo pre údajné bohorúhačstvo odmietnuté. 

Caravaggio sa, ako už mnoho ráz predtým, začal venovať nočným potulkám spojenými s výtržnosťami. Pri jednej z nich prišlo k usmrteniu strážnika kontrolujúceho nočný poriadok, z čoho bol Caravagio obvinený a uväznený. Vďaka priateľom sa mu podarilo z väzenia ujsť. Týmto činom sa však Caravaggio dostal na zoznam hľadaných zločincov. Na úteku sa stihol zapliesť do bitky a okrem toho pri akejsi pouličnej hre obvinil protihráča z podvodu. Pri následnej potýčke bol umelcov protihráč smrteľne zranený. Caravaggio utiekol. Následok nenechal na seba dlho čakať. Okamžite bol na neho vydaný zatykač a súčasne bol odsúdený na smrť. Ba čo viac, bol daný do kliatby, čo znamenalo, že každý člen stráže mohol kedykoľvek vykonať rozsudok.

Pre Caravaggia záchrana znamenala útek na územie mimo dosahu rímskej právnej moci. Bol bez prostriedkov, oslabený a s podlomeným zdravím. Do Ríma sa už nikdy nevrátil. Neustále sa skrývajúci, no dúfajúci v triumfálny návrat, súčasne však znechutený, rozložený nenávisťou, chorobou a hrozbou smrti sa chystal vytvoriť poslednú časť svojho geniálneho diela.  

== Neapol, Malta, Sicília ==

Už pri odchode z Ríma patril k najvýznamnejším maliarom v meste. Jeho prvé kroky smerovali do [[Neapol]]a, kde sa schovával v rodine svojho priateľa. Napriek nepriaznivému osudu i tu maľoval, čím rástli rady jeho obdivovateľov. Prvá objednávka nenechala na seba dlho čakať. Pre bohatého obchodníka namaľoval oltárny obraz ''Ružencová Madona''. Okrem neho počas neapolského pobytu vznikli diela ''Sedem skutkov milosrdenstva'' a ''Bičovanie Krista''.

V júli 1607 však náhle pobyt v Neapole ukončil a nastúpil na loď smerujúcu na [[Malta|Maltu]]. Po príchode na ostrov si svojím umením takmer okamžite získal priazeň [[Rád maltézskych rytierov|maltézskych rytierov]], predovšetkým však ich veľmajstra Alofa de Wignacourta. 14. júla 1608 sám bol pasovaný za maltézskeho rytiera. Napriek sľubne vyzerajúcim vyhliadkam na bezstarostný život sa už o tri mesiace po prijatí titulu dostal do hádky s nadriadeným za čo bol okamžite uväznený. 1. decembra bol ako „skazený a škodlivý člen“ z rádu vylúčený. 

Počas pomerne krátkeho maltského obdobia Caravaggio vytvoril štyri diela: ''[[Sťatie Jána Krstiteľa]]'', druhú verziu ''Večere v Emauzách'', ''Spiaceho Amora'' a ''Portrét Alofa de Wignacourt'', rádového veľmajstra.

[[Obrázok:David with the Head of Goliath-Caravaggio (1610).jpg|left|thumb|180px|''Dávid s hlavou Goliáša'', 1609 – 1610, olej na plátne, [[Galleria Borghese]], [[Rím]]]]Z Malty, kde sa mu podarilo ujsť z väzenia, sa dostal na [[Sicília|Sicíliu]] a usadil sa v [[Syrakúzy|Syrakúzach]]. Napriek tomu, že ho sprevádzala povesť zločinca na úteku, na Sicílii ho čakalo vrelé prijatie. Sláva významného umelca ho predbehla a každý chcel vidieť muža, považovaného za najlepšieho maliara v Taliansku. Jeho prvou zákazkou v Syrakúzach bol obraz ''Pohreb svätej Lucie'' pre miestny kostol.

Na prelome rokov 1608 – 1609 mesto opustil a odišiel do [[Messina|Messiny]], kde krátko po svojom príchode dostal zákazku na obraz ''Vzkriesenie Lazara''. Ani tu neostal dlho; jeho ďalšou zastávkou bolo [[Palermo]].

Koncom leta roku 1609 sa opäť vrátil do Neapola dúfajúc v oslobodzujúci rozsudok pápežskej moci. Caravaggiov pobyt tu bol veľmi krátky a veľkú časť z neho zabrala rekonvalescencia po predchádzajúcom napadnutí, ktorému bol vystavený. Z tohto obdobia sú najznámejšími dve diela – ''Ján Krstiteľ'' a slávny obraz ''Dávid s hlavou Goliáša'', kde v odrezanej obrovej hlave umelec zvečnil svoj autoportrét. 

V lete 1610 dorazil do Neapola posol s pápežským omilostením a Caravaggio sa mohol vrátiť do Ríma. S niekoľkými obrazmi určenými pre kardinála [[Scipione Borghese|Borgheseho]] nastúpil na loď smerujúcu na sever. Ale všetkým príkoriam nebolo konca. Po priplávaní do [[Porto Ercole]], od Ríma neveľmi vzdialeného prístavu, Caravaggio vystúpil na breh, kde bol veliteľom miestnej pevnosti zatknutý a uväznený. Išlo zrejme o omyl, no loď medzitým odplávala. Po prepustení z väzenia vyslabnutý a chorý maliar zúfalo hľadal loď, ktorou by pokračoval ďalej. No zachvátila ho horúčka, ktorej pravdepodobne podľahol. 

== Zhodnotenie diela ==

[[Obrázok:Caravaggio - La Flagellazione di Cristo.jpg|right|thumb|180px|''Bičovanie Krista'', 1607, olej na plátne, [[Museo di Capodimonte]], [[Neapol]]]]Caravaggiov výtvarný štýl patrí medzi najradikálnejšie umelecké prejavy v maliarstve. Jeho život, sprevádzaný výtržnosťami a svármi našiel odraz i v jeho obrazoch. Všeobecne možno povedať, že Caravaggio je najtajomnejším a najrevolučnejším maliarom v dejinách umenia. Takmer každý jeho obraz znamenal škandál.

Svojím dielom Caravaggio rúcal všeobecne zaužívané konvencie. Či išlo o zátišia s ovocím a kvetinami, s umelecky vyprofilovanými mladíkmi, alebo šlo o veľkoplošné náboženské obrazy – v každom z nich je badať umelcov odklon od doteraz prísne zaužívaných výtvarných konvencií. Caravaggio odmietal predstavy o zobrazovaní postáv podľa dobových zvyklostí. Každodenný život obyčajných ľudí nachádzal odraz i v jeho dielach. Postavy sú krásne ale i škaredé – úplne ako bežní ľudia v jeho okolí. Divák tak pri pohľade na jeho diela získava predstavu o maliarovom najintímnejšom pohľade na okolitý život. 

Presne toto platí i o jeho dielach s náboženskou tematikou. Vo svojej revolučnosti zašiel až tak ďaleko, že svätcom prepožičiaval tváre žijúcich ľudí. Tým šiel priamo proti protireformačnému predpisu, zakotvenému v tzv. obrazovom dekréte [[Tridentský koncil|tridentského koncilu]] (z roku 1563), ktorý zakazoval, pod hrozbou exkomunikácie, prepožičiavať postavám svätcov vzhľad žijúcich ľudí. Existuje názor, že na jednom zo svojich obrazov dal Panne Márii tvár svojej družky, rovnako ako na ďalších obrazoch bolo možné v postavách svätíc spoznať dievčatá z ulice. Prejavy osobitého náhľadu na tak citlivú záležitosť, akou bolo výtvarné spodobnenie svätých, hraničiace v niektorých prípadoch až s bohorúhačstvom, vyvolalo v najvyšších cirkevných kruhoch vlnu pobúrenia. Napriek týmto skutočnostiam dielo tohto nekonvenčného umelca našlo svojich nasledovníkov a jeho odkaz nachádzame najmä v obrazoch realistických maliarov.

[[Obrázok:Baco, por Caravaggio.jpg|left|thumb|180px|''Bakchus'', 1596 – 1597, olej na plátne, [[Galleria degli Uffizi]], [[Florencia]]]]Zdesenie, ktoré vyvolávali jeho obrazy, však zmenou spoločenskej klímy pominulo, rovnako ako spomienka na ich autora. Caravaggio postupne zapadol do zabudnutia a museli prejsť tri storočia, než sa mu dostalo spravodlivé ocenenie. Na konci 19. storočia sa umelecká verejnosť opäť stretáva s jeho menom, ale do všeobecného povedomia sa dostal až v prvej tretine nasledujúceho storočia zásluhou výtvarného historika [[Roberto Longhi|Roberta Longhiho]]: ''„Hovorí sa o Michelangelovi z Caravaggia… Zabudlo sa ale, že bez neho by nebolo Riberu, Vermeera, alebo Rembrandta. A Delacroix, Courbet a Manet by boli maľovali inak“''. Až vtedy prišlo k pochopeniu skutočného rozmeru Caravaggiovej umeleckej tvorby. 

So znovuobjavením Caravaggia rástol záujem o zhliadnutie jeho diel. Už krátko po druhej svetovej vojne sa konala v [[Miláno|milánskom]] [[Kráľovský palác (Miláno)|Palazzo Reale]] výstava ''Mostra del Caravaggio e di Caravaggeschi'' (''Výstava Caravaggia a Caravaggistov''), ktorej úspech prekonal všetky očakávania. V roku 1985 sa v [[Metropolitan Museum of Art]] v [[New York (mesto)|New Yorku]] uskutočnila výstava ''The Age of Caravaggio'' a o niečo neskôr výstava ''Le siècle du Caravage dans les Collections Françaises'' (''Caravaggiovo storočie vo francúzskych zbierkach'') v [[Paríž]]i. Zatiaľ poslednú prezentáciu Caravaggiových diel poskytla rímska výstava s jednoduchým názvom ''Caravaggio'' v prvej polovici roku 2010, pri príležitosti 400-tého výročia umelcovej smrti.

== Odkaz Caravaggiovej tvorby ==

Caravaggiova tvorba našla odraz v dielach mnohých umelcov. Predovšetkým to bola skupina maliarov označovaná ako [[caravaggisti]]; medzi prvých patrili napr. [[Giovanni Baglione]], [[Mario Minniti]] či [[Orazio Gentileschi]], ďalšími mladšími následovníkmi boli [[Carlo Saraceni]], [[Bartolomeo Manfredi]], [[Orazio Borgianni]] a [[Artemisia Gentileschiová]], dcéra Orazia Gentileschiho. 

Vplyv Caravaggiovho diela prekonal aj hranice krajiny a zasiahol tvorbu maliarov v [[holandsko]]m [[Utrecht]]e (hlavným predstaviteľom utrechtských caravaggistov bol [[Hendrick ter Brugghen]]) a v [[Španielsko|Španielsku]]; v neposlednom rade vplyv Caravaggiovho šerosvitu možno vidieť v dielach [[Peter Paul Rubens|Rubensa]], [[Jan Vermeer|Vermeera]], [[Rembrandt]]a, [[Diego Rodríguez de Silva y Velázquez|Velásqueza]] a ďalších.

== Výber z tvorby ==

&lt;gallery&gt;
Obrázok:Bacchino malato (Caravaggio).jpg|''Chorý Bakchus'', 1593 – 1594, olej na plátne, [[Galleria Borghese]], [[Rím]]
Obrázok:Caravaggio - I bari.jpg|''Falošní hráči'', 1594 – 1596, olej na plátne, [[Kimbell Art Museum]], [[Fort Worth]]
Obrázok:CarvaggioWadsworthHartford.jpg|''Stigmatizácia svätého Františka'', okolo 1595, olej na plátne, [[Wadsworth Athenaeum]], [[Hartford (Connecticut)]]
Obrázok:1596 Caravaggio, The Lute Player New York.jpg|''[[Lutnista (Caravaggio)|Lutnista]]'', 1595, olej na plátne, [[Ermitáž]], [[Petrohrad|Sankt Peterburg]]
Obrázok:Caravaggio - Il riposo durante la fuga in Egitto.jpg|''Odpočinok na úteku do Egypta'', 1596 – 1597, olej na plátne, [[Galleria Doria-Pamphilj]], [[Rím]]
Obrázok:Caravaggio - Canestra di frutta.jpg|''Kôš s ovocím'', okolo 1598 – 1599, olej na plátne, [[Pinacoteca Ambrosiana]], [[Miláno]]
Obrázok:Michelangelo Caravaggio 060.jpg|''Svätá Katarína Alexandrijská'', okolo 1598, olej na plátne, [[Museo Thyssen-Bornemisza]], [[Madrid]]
Obrázok:Caravaggio Martha&amp;Mary.jpg|''Obrátenie Márie Magdalény'', okolo 1598, olej na plátne, [[Detroit Institute of Arts]], [[Detroit]]
Obrázok:Caravaggio - Giuditta e Oloferne (ca. 1599).jpg|''Judita a Holofernes'', 1599, olej na plátne, [[Galleria Nazionale d'Arte Antica]], [[Rím]]
Obrázok:The Calling of Saint Matthew by Carvaggio.jpg|''[[Povolanie svätého Matúša]]'', 1599 – 1600, olej na plátne, [[Kostol San Luigi dei Francesi]], [[Rím]]
Obrázok:Michelangelo_Merisi_da_Caravaggio,_Saint_John_the_Baptist_(Youth_with_a_Ram)_(c._1602,_WGA04112).jpg|''Ján Krstiteľ'', 1599 – 1600, olej na plátne, [[Kapitolské múzeá]], [[Rím]]
Obrázok:Caravaggio - Cena in Emmaus.jpg|''Večera v Emauzách'', 1601, olej na plátne, [[Národná galéria (Londýn)|Národná galéria]], [[Londýn]]
Obrázok:Caravaggio-Crucifixion of Peter.jpg|''[[Ukrižovanie svätého Petra (Caravaggio)|Ukrižovanie svätého Petra]]'', 1601, olej na plátne, [[Bazilika Santa Maria del Popolo]], [[Rím]]
Obrázok:Caravaggio - Cupid as Victor - Google Art Project.jpg|''[[Víťazný Amor]]'', 1601 – 1602, olej na plátne, [[Berlínske štátne múzeá]], [[Berlín]]
Obrázok:The Crowning with Thorns-Caravaggio (1602).jpg|''Korunovanie tŕním'', 1602 – 1604, olej na plátne, [[Umeleckohistorické múzeum (Viedeň)|Umeleckohistorické múzeum]], [[Viedeň]]
Obrázok:Caravaggio - La Deposizione di Cristo.jpg|''Ukladanie Krista do hrobu'', 1602 – 1603, olej na plátne, [[Vatikánske múzeá]], [[Vatikán]]
Obrázok:Michelangelo Caravaggio 022.jpg|''Obetovanie Izáka'', 1603, olej na plátne, [[Galleria degli Uffizi]], [[Florencia]]
Obrázok:Madonna and Child with St. Anne-Caravaggio (c. 1605-6).jpg|''[[Madona s hadom]]'', 1605 – 1606, olej na plátne, [[Galleria Borghese]], [[Rím]]
Obrázok:Saint Jerome Writing-Caravaggio (1605-6).jpg|''Píšúci Hieroným'', okolo 1606, [[Galleria Borghese]], [[Rím]]
Obrázok:Caravaggio - La Morte della Vergine.jpg|''[[Smrť Panny Márie (Caravaggio)|Smrť Panny Márie]]'', okolo 1606, olej na plátne, [[Musée du Louvre]], [[Paríž]]
&lt;/gallery&gt;

== Literatúra ==
* HINTZEN-BOHLEN, Brigitte: ''Řím - umění a architektura.'' Praha : Slovart, 2008. 626 s. ISBN 978-80-7391-061-7
* JAVORKOVÁ, Jarmila: Michelangelo Merisi da Caravaggio : Maliar, ktorému jeho talent zachránil život. In: ''Historická revue'', roč. XXXI, 2020, č. 1, s. 54 {{--}} 59.
* LAMBERT, Gilles: ''Caravaggio : 1571 - 1610.'' Praha : Slovart {{--}} Köln : Taschen, 2005. 96 s. ISBN 80-7209-750-4
* LANGDON, Helen: ''Caravaggio.'' Praha : BB art, 2002. 354 s. ISBN 80-7257-898-7
* STUKENBROCK, Christiane {{--}} TÖPPER, Barbara: ''1000 mistrovských děl evropského malířství 1300 - 1850.'' Praha : Slovart, 2008. 1008 s. ISBN 978-80-7391-129-4

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Michelangelo Merisi da Caravaggio}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Caravaggio}}
[[Kategória:Caravaggio| ]]
[[Kategória:Talianski maliari]]
[[Kategória:Barokoví maliari]]
[[Kategória:Osobnosti na talianskych bankovkách]]</text>
      <sha1>6z2ies1crdw4b3wxh22fs6xl7ihgr1w</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici</title>
    <ns>0</ns>
    <id>19840</id>
    <revision>
      <id>8189699</id>
      <parentid>8150428</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:25:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189699</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7286" sha1="1fj48vyoq197m4uaib60001zho4vd9g" xml:space="preserve">{{Infobox Vysoká škola
|Názov          = Univerzita Mateja Bela&lt;br&gt; v Banskej Bystrici
|Obrázok        = Banska-Bystrica-Matej-Bel-University-rectorate.jpg
|Popis          = Budova rektorátu na [[Národná ulica (Banská Bystrica)|Národnej ulici]]
|Logo           = 
|Popis loga     = 
|Motto          = 
|Pôvodný názov  =
|Latinský názov = 
|Poloha         = 
|Skratka        = UMB
|Typ            = verejná vysoká škola
|Zameranie      = 
|Náboženská príslušnosť = 
|Patrón                 =
|Rok založenia          = [[1992]]
|Rok otvorenia          = 
|Rok zatvorenia         = 
|Stav           = 
|Rektor         = [[Vladimír Hiadlovský (ekonóm)|Vladimír Hiadlovský]]
|Kvestor        = 
|Predseda       = 
|Viceprezident  = 
|Dekan          = 
|Riaditeľ       = 
|Kancelár       = 
|Počet fakúlt   = 7
|Počet zamestnancov       = 
|Počet študentov          = 
|Pregraduálny študenti    = 
|Postgraduálny študenti   = 
|Doktorandi               = 
|Rozpočet                 = 
|Kampus                   = 
|Školské farby            = 
|Školská hymna            = 
|Maskot                   = 
|Školský časopis          = 
|Športová reprezentácia   = 
|Člen                     = 
|Nositelia Nobelovej ceny = 
|Miesto                   = [[Banská Bystrica]], [[Slovensko]]
|Adresa                   = 
|Telefón                  = 
|Web                      = http://www.umb.sk
|Mail                     = 
}}

'''Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici''' so sídlom v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] bola zriadená dňom [[1. júl]]a [[1992]].&lt;ref name=zakon&gt;[https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/139/19920601 Zákon č. 139/1992 Z. z. o zriadení Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]&lt;/ref&gt;  

Univerzita Mateja Bela nadväzuje na tradíciu vyššieho pedagogického vzdelávania v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] po 2. svetovej vojne. Najprv bola v školskom roku 1949/1950 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] založená pobočka Pedagogickej fakulty pri [[Slovenská univerzita|Slovenskej univerzite]] v [[Bratislava|Bratislave]]. V roku 1954 vznikla v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] prvá vysoká škola - tzv. Vyššia pedagogická škola. 1. septembra 1964 bola premenovaná na Pedagogickú fakultu. Základ novej univerzity – súčasnej Univerzity Mateja Bela - vznikol zlúčením Vysokej školy ekonomiky služieb a cestovného ruchu a Pedagogickej fakulty v roku 1992.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História UMB {{!}} O univerzite {{!}} Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|url=https://www.umb.sk/univerzita/univerzita/o-univerzite/historia-umb.html|vydavateľ=www.umb.sk|dátum prístupu=2023-11-18|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Univerzita je pomenovaná podľa [[Matej Bel|Mateja Bela]], slovenského polyhistora, encyklopedistu, filozofa, pedagóga, kazateľa a osvietenca. Vznikla zlúčením Fakulty ekonomiky služieb a cestovného ruchu v Banskej Bystrici (FESCR) Vysokej školy ekonomickej (VŠE) Bratislava a Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici. Spočiatku mala univerzita tri fakulty: Ekonomickú fakultu, Fakultu humanitných a prírodných vied a Pedagogickú fakultu. V roku 1995 sa Fakulta humanitných a prírodných vied rozdelila na dve samostatné fakulty.

V akademickom roku 2016/2017 mala univerzita takmer 8 000 študentov. Z tohto počtu bolo zahraničných študentov 2,5 %.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Na UMB otvorili nový akademický rok s takmer 8.000 študentmi | url = https://www.bystricoviny.sk/spravy/umb-otvorili-novy-akademicky-rok-takmer-8-000-studentmi/ | vydavateľ = bystricoviny.sk | dátum vydania = 2016-09-20 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2017-12-17 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20171027034151/http://www.bystricoviny.sk/spravy/umb-otvorili-novy-akademicky-rok-takmer-8-000-studentmi/ | dátum archivácie = 2017-10-27 }}&lt;/ref&gt;

== Fakulty ==
Univerzita Mateja Bela má v súčasnosti 7 fakúlt:
* [[Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Ekonomická fakulta]]
* [[Filozofická fakulta  Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Filozofická fakulta]] ''(v rokoch 1995 – 2013 s názvom Fakulta humanitných vied)''
* [[Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov]]
* [[Fakulta prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulta prírodných vied]]
* [[Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Pedagogická fakulta]]
* [[Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Právnická fakulta]]
* [[Fakulta telesnej výchovy, športu a zdravia Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulta telesnej výchovy, športu a zdravia]]

== Vedenie univerzity ==
Rektorom univerzity je od 18. novembra 2014 docent Ing. [[Vladimír Hiadlovský (ekonóm)|Vladimír Hiadlovský]], PhD., bývalý dekan Ekonomickej fakulty UMB. Vo funkcii nahradil prof. PhDr. [[Beata Kosová|Beatu Kosovú]], CSc., ktorá bola rektorkou od roku 2006. Doc. Ing. [[Vladimír Hiadlovský (ekonóm)|Vladimír Hiadlovský]], PhD., bol dňa 9. mája 2018 zvolený akademickým senátom univerzity za rektora aj na funkčné obdobie rokov 2018 až 2022.

Prvým rektorom bol prof. PhDr. [[Ján Findra]], DrSc.

== Referencie ==
{{referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Firc | meno = Michal a kol | odkaz na autora = | titul = 20 rokov Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, 1954 – 1974 | vydavateľ = Osveta | miesto = Martin | rok = 1975| vydanie = 1 | počet strán = 140 | isbn = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Fremal | meno = Karol (zodp. red.) | odkaz na autora = | titul = Pamätnica vysokého školstva v Banskej Bystrici 1954 – 1994 | vydavateľ = Univerzita Mateja Bela | miesto = Banská Bystrica | rok = 1994 | vydanie = 1 | počet strán = 170 | isbn = 80-85162-71-7 | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Martuliak | meno = Pavol a kol| odkaz na autora = | titul = Dvadsaťročná Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici : Zo stránok histórie jubilujúcej Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a jej predchodkýň | vydavateľ = TRIAN | miesto = Banská Bystrica | rok = 2012| vydanie = 1 | počet strán = 241 | isbn = 978-80-89371-13-6 | jazyk = }}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.umb.sk/ Oficiálna stránka univerzity] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150704010759/http://www.umb.sk/ |date=2015-07-04 }}
* [https://www.umb.sk/o-nas/informacie/o-univerzite/dvadsatrocna-umb.html Pavol Martuliak a kol. – Dvadsaťročná Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici]

{{Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici}}
{{Vysoké školy na Slovensku}}
{{Banská Bystrica}}
{{Autoritné údaje}}
{{Súradnice|48.732923|19.145544|type:landmark|format=dms|display=title}}

[[Kategória:Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici| ]]
[[Kategória:Univerzity na Slovensku]]
[[Kategória:Verejné vysoké školy na Slovensku]]
[[Kategória:Školy v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1992]]</text>
      <sha1>1fj48vyoq197m4uaib60001zho4vd9g</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vyškovce nad Ipľom</title>
    <ns>0</ns>
    <id>21740</id>
    <revision>
      <id>8189965</id>
      <parentid>8182018</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T02:09:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189965</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3634" sha1="pd4yi42lbj5lkni6gxnghsumkd3iryo" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Vyškovce nad Ipľom
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Vyskovce n Iplom kostol.jpg
 | Popis obrázku    = Kostol sv. Margity Antiochijskej
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Vyskovce nad iplom-levice-flag.svg
 | Kraj             = Nitriansky
 | Okres            = Levice
 | Región           = Hont
 | Časti            = 
 | Rieka            = Ipeľ
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.0558
 | Zemepisná dĺžka  = 18.8657
 | Nadmorská výška  = 123
 | Prvá zmienka     = 1256
 | Starosta         = Ágnes Antal Nyustin&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]]
 | PSČ              = 935 77
 | Kód              = 502944
 | EČV              = LV
 | Predvoľba        = +421-36
 | Adresa           = Obecný úrad Vyškovce nad Ipľom&lt;br /&gt;935 77 Vyškovce nad Ipľom
 | E-mail           = info@vyskovcenadiplom.sk
 | Telefón          = 742 10 89
 | Fax              = 742 10 88
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.vyskovcenadiplom.sk
 | Commons          = Vyškovce nad Ipľom
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Vyškovce nad Ipľom''' ({{V jazyku|hun|Ipolyvisk}}) je [[Obec (slovenská správna jednotka)|obec]] s prevažne maďarským obyvateľstvom v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]] v [[okres Levice|okrese Levice]].

== Polohopis ==
Dedina leží 7 km západne od [[Šahy|Šiah]] na pravom brehu [[Ipeľ|Ipľa]], je železničnou zástavkou na [[Železničná trať Zvolen – Čata|železničnej trati (Zvolen) - Šahy – Čata]].

== Dejiny ==
Už v rímských časoch bol na území dediny vojenský tábor, hrad sa prvýkrát spomína v roku [[1296]], vtedy to bol majetok Jána Čáka. V roku [[1313]] ho [[Karol I. (Uhorsko)|Karol Róbert]] neúspešne dobýja, pravdepodobne počas bojov bol zničený, v roku [[1324]] ho už nespomínajú.

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Margaréta z Antiochie|sv. Margity Antiochijskej]], jednoloďová [[barok|pozdnebaroková]] stavba so segmentovo ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predstavanou vežou z roku [[1798]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = História obce
  | url = http://www.vyskovcenadiplom.sk/historia-obce.phtml?id5=16403
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Vyškovce nad Ipľom
  | miesto = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Fasády kostola sú členené lizénovými pásmi, veža z roku [[1811]] je členená kordónovými rímsami. Je ukončená barokovou helmicou. 
* Zaniknutý hrad, nachádza sa na miernej vyvýšenine na brehu Ipľa v lokalite bývalého rímskeho tábora. Hrad ''castrum Wysk'' sa tu spomína v rokoch [[1303]] a [[1312]].
* [[Kaplnka]] Sedembolestnej Panny Márie z roku [[1850]].
&lt;gallery&gt;
Ipolyvisk11.JPG|Kostol sv. Margity Antiochijskej
Ipolyvisk14.JPG
Ipolyvisk10.JPG
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{oficiálna stránka}}

{{Obce okresu Levice}}

[[Kategória:Vyškovce nad Ipľom| ]]
[[Kategória:Obce okresu Levice]]</text>
      <sha1>pd4yi42lbj5lkni6gxnghsumkd3iryo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ľubomír Andrassy</title>
    <ns>0</ns>
    <id>22036</id>
    <revision>
      <id>8189790</id>
      <parentid>8161789</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:01:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Auto-épreuve</username>
        <id>128612</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8189790</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3911" sha1="huo1ih1ck6ov9kjytrzpviy00m751a4" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ľubomír Andrassy
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenský politik a podnikateľ
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1973|2|25}}
 | Miesto narodenia   = [[Levoča]], [[Česko-Slovensko]]
 | Dátum úmrtia       = 
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = 
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
{{Bez zdroja}}
PhDr. Ing. '''Ľubomír Andrassy''', MBA (* [[25. február]] [[1973]], [[Levoča]]) je slovenský politik SDĽ&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Andrassy odchádza z NR SR a uchádza sa o post krajského šéfa SDĽ | url = https://domov.sme.sk/c/514135/andrassy-odchadza-z-nr-sr-a-uchadza-sa-o-post-krajskeho-sefa-sdl.html | vydavateľ = TASR | dátum prístupu = 2025-08-18 | jazyk = sk | meno =  | priezvisko = }}&lt;/ref&gt; a podnikateľ, od roku 2022 pôsobí ako predseda [[Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky|Najvyššieho kontrolného úradu SR]].

== Pracovné pozície ==
*'''Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici''', vysokoškolský učiteľ - odborný asistent, 05/2025 - súčasnosť
*'''Najvyšší kontrolný úrad SR''' predseda, máj 2022 – súčasnosť  I. viceprezident EUROSAI, máj 2024 – súčasnosť
*'''Najvyšší kontrolný úrad SR''' podpredseda, september 2020 – 2022
*'''Najvyšší kontrolný úrad SR''' garant a predseda projektové tímu pre národný projekt Budovania a rozvoja odborných kapacít za účelom zvyšovania kvality kontrolnej činnosti NKÚ SR, 2017 – 2021
*'''Najvyšší kontrolný úrad SR''' generálny riaditeľ kancelárie predsedu, júl 2015 – september 2020
*'''Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR''' poradca ministra pre oblasť mládežníckej politiky a komunikáciu, 2012 – 2014
*'''Hlavné mesto SR Bratislava''' riaditeľ kancelárie primátora, vedúci oddelenia komunikácie a vzťahov s verejnosťou, december 2010 – december 2014
*'''Miestny úrad Bratislava-Petržalka''' hovorca samosprávy, poradca starostu, december 2006 – december 2010
*'''Svetová banka na Slovensku''' konzultant pre tvorbu komunikačných stratégii verejných inštitúcií, 2008 – 2009
*'''Podnikateľ''' oblasť komunikácie a stratégie, 2002 – 2006
*'''Národná rada SR''' poslanec, zástupca SR v Parlamentnom zhromaždení NATO, 1998 – 2002
*'''Strana demokratickej ľavice''' vedúci úseku komunikácie a hovorca strany, 1997 – 1998
*'''Ministerstvo obrany''' špecialista civilno-vojenské vzťahy, 1996

== Ocenenia ==
Laureát výročnej ceny '''Zlatý Biatec 2025'''. Národnú cenu od roku 1993 udeľuje Neformálne ekonomické fórum '''Hospodársky klub'''.

== Osobný život ==
Ľubomír Andrassy má z prvého manželstva dve deti: Theodore Alexander (*2010), Edward Thomas (*2013). 

Manželka: PhDr. Miriam Andrassy.

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
* [http://www.andrassy.sk/ Osobná stránka andrassy.sk]

{{Biografický výhonok}}
{{Politický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Andrassy, Ľubomír}}
[[Kategória:Osobnosti z Levoče]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Slovenskí hovorcovia]]
[[Kategória:Politici SDĽ (1990)]]
[[Kategória:Politici Smeru]]
[[Kategória:Predsedovia Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky]]</text>
      <sha1>huo1ih1ck6ov9kjytrzpviy00m751a4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kecerovce</title>
    <ns>0</ns>
    <id>24040</id>
    <revision>
      <id>8189813</id>
      <parentid>8178126</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:55:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8189813</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5422" sha1="q2h3onqf0ef945ifpryaseiez7ghi3y" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Kecerovce
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Kecerovce 18 Slovakia.jpg
 | Popis obrázku    = Kostol sv. Ladislava
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Kecerovce-kosice okolie-flag.svg
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Košice-okolie
 | Región           = Šariš
 | Časti            = 
 | Rieka            = [[Olšava (prítok Bodvy)|Olšava]]
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.8255
 | Zemepisná dĺžka  = 21.4141
 | Nadmorská výška  = 328
 | Prvá zmienka     = 1567
 | Starosta         = Miroslav Galas-Zaufal&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]
 | PSČ              = 044 47
 | Kód              = 521523
 | EČV              = KS
 | Predvoľba        = +421-55
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = obeckecerovce.sk
 | Commons          = Kecerovce
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Kecerovce''' ({{V jazyku|hun|''Kecerpeklén'', ''Kecerkosztolány'', spoločne ''Kecer''}}, {{V jazyku|rmc|''Pekľaňa''}}) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Košice-okolie|Košice-okolie]]. 

== Polohopis ==
=== Časti obce ===
Obec Kecerovce vznikla zlúčením obcí Kecerovské Pekľany a Kecerovské Kostoľany.&lt;ref name=&quot;obeckecerovce-historia-obce&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História obce | url = https://www.obeckecerovce.sk/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=48&amp;Itemid=57 | vydavateľ = obeckecerovce.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Kultúra a zaujímavosti == 
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[svätý Ladislav|sv. Ladislava]], jednoloďová pôvodne [[renesancia|renesančná]] stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predstavanou vežou z roku [[1628]]. Kostol bol od roku [[1636]] až do roku [[1717]] [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]]. V roku [[1733]] bol [[barok]]ovo upravený a rozšírený. Neskôr v roku [[1807]] bol [[klasicizmus|klasicisticky]] upravený. Vo veži sa nachádza vzácny renesančný zvon z roku [[1599]]. Pod kostolom sa pravdepodobne nachádza hrobka rodu Keczer. Epitaf Ambróza Keczera je umiestnený pri kostole.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kecerovce - Kostol sv. Ladislava
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/kecerovce-kostol-sv-ladislava
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;

* Starší kecerovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne [[gotika|neskorogotická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z obdobia okolo roku [[1500]]. Upravovaný bol v rokoch [[1582]], v [[17. storočia|17.]] a [[18. storočie|18. storočí]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok
  | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19361
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky
  | miesto = 
}}&lt;/ref&gt; V hmote stavby sú sekundárne umiestnené gotické architektonické články. Pri úprave na konci [[19. storočie|19. storočia]] umiestnili na [[atika|atiku]] [[sgrafito]]vú výzdobu. V súčasnosti kaštieľ chátra a je v dezolátnom stave.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kecerovce - neskorogotický kaštieľ
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/kecerovce-renesancny-kastiel
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
}}&lt;/ref&gt; 

* Mladší kecerovský kaštieľ, dvojpodlažná jednotraktová pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika z rokov [[1580]]-1582. Nachádza sa vedľa neskorogotického kaštieľa. Upravovaný bol v 17. a 18. storočí. V 20. storočí bol nevhodne upravovaný. Súčasťou kaštieľa je polygonálna nárožná veža, využívaná ako strielňa. V interiéri sa nachádzajú renesančné štukové klenby.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kecerovce - renesančný kaštieľ
  | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/kecerovce-neskorogoticky-kastiel
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku
  | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;  
&lt;gallery&gt;
Kecerovce 18 Slovakia2.jpg|Starší kecerovský kaštieľ
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{oficiálna stránka}}

{{Slovenský výhonok}}

{{Obce okresu Košice-okolie}}

[[Kategória:Kecerovce| ]]
[[Kategória:Obce okresu Košice-okolie]]</text>
      <sha1>q2h3onqf0ef945ifpryaseiez7ghi3y</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189815</id>
      <parentid>8189813</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:01:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>+ elektráreň</comment>
      <origin>8189815</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5487" sha1="hc5ygkq22ifajd3kqo2izty0gbox84t" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Kecerovce
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Kecerovce 18 Slovakia.jpg
 | Popis obrázku    = Kostol sv. Ladislava
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = Kecerovce-kosice okolie-flag.svg
 | Kraj             = Košický
 | Okres            = Košice-okolie
 | Región           = Šariš
 | Časti            = 
 | Rieka            = [[Olšava (prítok Bodvy)|Olšava]]
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.8255
 | Zemepisná dĺžka  = 21.4141
 | Nadmorská výška  = 328
 | Prvá zmienka     = 1567
 | Starosta         = Miroslav Galas-Zaufal&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]
 | PSČ              = 044 47
 | Kód              = 521523
 | EČV              = KS
 | Predvoľba        = +421-55
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = obeckecerovce.sk
 | Commons          = Kecerovce
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}
'''Kecerovce''' ({{V jazyku|hun|''Kecerpeklén'', ''Kecerkosztolány'', spoločne ''Kecer''}}, {{V jazyku|rmc|''Pekľaňa''}}) sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[okres Košice-okolie|Košice-okolie]]. 

== Polohopis ==
=== Časti obce ===
Obec Kecerovce vznikla zlúčením obcí Kecerovské Pekľany a Kecerovské Kostoľany v roku 1975.&lt;ref name=&quot;obeckecerovce-historia-obce&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História obce | url = https://www.obeckecerovce.sk/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=48&amp;Itemid=57 | vydavateľ = obeckecerovce.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Kultúra a zaujímavosti == 
=== Pamiatky ===
* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[svätý Ladislav|sv. Ladislava]], jednoloďová pôvodne [[renesancia|renesančná]] stavba s polygonálne ukončeným [[presbytérium|presbytériom]] a predstavanou vežou z roku [[1628]]. Kostol bol od roku [[1636]] až do roku [[1717]] [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelický]]. V roku [[1733]] bol [[barok]]ovo upravený a rozšírený. Neskôr v roku [[1807]] bol [[klasicizmus|klasicisticky]] upravený. Vo veži sa nachádza vzácny renesančný zvon z roku [[1599]]. Pod kostolom sa pravdepodobne nachádza hrobka rodu Keczer. Epitaf Ambróza Keczera je umiestnený pri kostole.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kecerovce - Kostol sv. Ladislava | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/kecerovce-kostol-sv-ladislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}&lt;/ref&gt;

* Starší kecerovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová pôvodne [[gotika|neskorogotická]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z obdobia okolo roku [[1500]]. Upravovaný bol v rokoch [[1582]], v [[17. storočia|17.]] a [[18. storočie|18. storočí]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=19361 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}&lt;/ref&gt; V hmote stavby sú sekundárne umiestnené gotické architektonické články. Pri úprave na konci [[19. storočie|19. storočia]] umiestnili na [[atika|atiku]] [[sgrafito]]vú výzdobu. V súčasnosti kaštieľ chátra a je v dezolátnom stave.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kecerovce - neskorogotický kaštieľ | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/kecerovce-renesancny-kastiel | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}&lt;/ref&gt; 

* Mladší kecerovský kaštieľ, dvojpodlažná jednotraktová pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika z rokov [[1580]]-1582. Nachádza sa vedľa neskorogotického kaštieľa. Upravovaný bol v 17. a 18. storočí. V 20. storočí bol nevhodne upravovaný. Súčasťou kaštieľa je polygonálna nárožná veža, využívaná ako strielňa. V interiéri sa nachádzajú renesančné štukové klenby.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kecerovce - renesančný kaštieľ | url = http://www.pamiatkynaslovensku.sk/kecerovce-neskorogoticky-kastiel | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatky na Slovensku | miesto = }}&lt;/ref&gt;

V roku 1987 boli vypracované plány na výstavbu [[Atómová elektráreň Kecerovce|Atómovej elektrárne Kecerovce]].&lt;ref name=&quot;obeckecerovce-historia-obce&quot;/&gt;

&lt;gallery&gt;
Kecerovce 18 Slovakia2.jpg|Starší kecerovský kaštieľ
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{oficiálna stránka}}

{{Slovenský výhonok}}

{{Obce okresu Košice-okolie}}

[[Kategória:Kecerovce| ]]
[[Kategória:Obce okresu Košice-okolie]]</text>
      <sha1>hc5ygkq22ifajd3kqo2izty0gbox84t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vladimír Clementis</title>
    <ns>0</ns>
    <id>26136</id>
    <revision>
      <id>8189902</id>
      <parentid>8144225</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:11:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189902</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="42662" sha1="d4dzpa3vzpm9dkt8eap6kxss00rlkrr" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Vladimír Clementis
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenský politik, právnik,&lt;br&gt;spisovateľ a prekladateľ
 | Portrét            = Portret Prins Vladimir Clementis, Bestanddeelnr 934-6773 (cropped).jpg
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[20. september]] [[1902]]
 | Miesto narodenia   = [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]], [[Rakúsko-Uhorsko]]
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1952|12|3|1902|9|20}}
 | Miesto úmrtia      = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = Peter Hron
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = redaktor, tajomník, neskôr minister zahraničných vecí
 | Známy vďaka        = DAV
 | Alma mater         = [[Karlova univerzita]]
 | Profesia           = právnik, diplomat, kultúrny kritik, redaktor, politik
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = Ludmila
 | Deti               = 
 | Rodičia            = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
 | Príbuzní           = Daniel Okáli
}}

[[Doktor práv|JUDr.]] '''Vladimír Clementis''' (pseudonymy '''Peter Hron''', '''Ján Krokavec''', '''V. Podtisovský''', '''V. Sopko''' a i.) (* [[20. september]] [[1902]], [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]] – † [[3. december]] [[1952]], [[Praha]]) bol [[Slovensko|slovenský]] [[politik]], [[právnik]], [[spisovateľ]] a [[prekladateľ]].

== Život ==
Pochádzal z druhého manželstva [[Skalica (mesto)|skalického]] rodáka Ľudovíta Clementisa. Rodina Clementisovcov bola uhorská šľachtická rodina, ktorá získala [[armáles]] v roku [[1651]].&lt;ref&gt;[[Katona Csaba]] 2010: Vladimír Clementis csehszlovák külügyminiszter családjának magyar nemesi származása. Turul LXXXIII/2, 54-58.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=mult-kor.hu |url=http://mult-kor.hu/20101210_magyar_nemesi_csalad_sarja_volt_a_csehszlovak_rajk?print=1 |dátum prístupu=2012-04-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101224150506/http://www.mult-kor.hu/20101210_magyar_nemesi_csalad_sarja_volt_a_csehszlovak_rajk?print=1 |dátum archivácie=2010-12-24 }}&lt;/ref&gt; Jeho otec bol [[učiteľ]] na [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelickej]] škole, ktorú ako jedinú slovenskú školu v Tisovci, neskôr navštevoval aj syn Vladimír. Clementisov starý otec [[Václav Vraný]] pochádzal z českej evanjelickej rodiny z okolia [[Kolín]]a, prišiel študovať na evanjelické [[gymnázium]] do [[Revúca (mesto)|Veľkej Revúcej]] a zostal na Slovensku ako učiteľ medzi [[Spiš (región)|spišskými]] [[Nemci|Nemcami]]. V dôsledku Apponyiovského školského zákona ako [[masaryk]]ovec prejavujúci nedostatočné vlastenectvo bol zbavený miesta evanjelického učiteľa vo [[Vrbica (Liptovský Mikuláš)|Vrbici]] a pôsobil ako kustód v Národnom múzeu v [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianskom Svätom Martine]]. Rodina bola známa svojou pročeskou, [[Slovania|slovanofilskou]] a protimaďarskou orientáciou.

&lt;blockquote&gt;
'' Ako chlapec som z rôznych narážok a nedopovedaných viet vyciťoval, že v rodine Vraných je akési tabu, neznáma osoba, ktorej meno nikto nevyslovoval a v prítomnosti starého otecka sa mu zďaleka vyhýbal. Pozdejšie som sa dozvedel, že touto prekliatou osobou rodiny je mamin brat Milo(?), ktorý žil v Budapešti, bol verejným notárom, odrodil sa. Tým prestal pre starého otecka existovať.''&lt;ref&gt;V. Clementis, Nedokončená kronika (Tatran Brat. 1989) str. 41&lt;/ref&gt;&lt;/blockquote&gt;

== Štúdium na skalickom gymnáziu ==
[[Súbor:Tisovec Vladimir CLEMENTIS.jpg|náhľad]]
Na jeseň r. [[1913]] Clementis odišiel študovať do rodiska svojho otca – [[Uhorská Skalica|Uhorskej Skalice]] na miestne osemročné gymnázium, jedno z najstarších školských ústavov na západnom Slovensku. Gymnázium viedlo svojich študentov k úcte k tradíciám školy a k [[uhorské vlastenectvo|uhorskému vlastenectvu]]. Maďarizačné snahy učiteľov zanechali v mladom Clementisovi trvalé stopy, na tieto časy spomínal ako na &quot;roky strávené v nenávidenom ovzduší maďarskej strednej školy&quot;. Inak dobrý študent Clementis mal jedinú trojku na vysvedčení opakovane práve z jazyka maďarského.

== Vznik ČSR ==
[[Súbor:Clementis v Pohorelej, kde mal ako advokát mnohých chudobných klientov.jpg|náhľad|Clementis v [[Pohorelá|Pohorelej]], kde mal ako advokát mnohých chudobných klientov]]
Vznik [[Československá republika|Československej republiky]] zastihol Clementisa v šiestej triede gymnázia, ktoré bolo vzápätí premenované na Masarykovo štátne reálne gymnázium. Na miesto vyhnaných maďarských [[profesor]]ov nastúpili českí, čo malo kladný vplyv na Clementisov prospech (jedinú dvojku v septime mal z matematiky). Ešte než gymnázium ukončil, mu spolužiak požičal niekoľko českých prekladov populárnej [[marxizmus|marxistickej]] literatúry, ktoré Clementisa nadchli a predurčili celú jeho ďalšiu politickú dráhu.

== Vstup do Komunistickej strany, vydávanie časopisu DAV ==
[[Súbor:Ladislav Novomeský a Vladimír Clementis.jpg|náhľad|Vladimír Clementis a [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]]]]
[[Súbor:Vladimír Clementis.jpg|náhľad]]
Od roku 1921 študoval na Právnickej fakulte [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] v [[Praha|Prahe]], zároveň sa angažoval v [[socializmus|socialistickom]] hnutí akademickej mládeže. V roku [[1922]] založili títo ľavicoví intelektuáli združenie slovenských socialistických [[študent]]ov, v ktorom sa venovali štúdiu [[marxizmus|marxistickej]] [[filozofia|filozofie]] a [[Rusko|ruského]] umenia. V roku [[1924]] vstúpil do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-Slovenska]] (KSČ).

V roku [[1924]] začali vydávať štvrťročník ''[[DAV]]'', od názvu tohto časopisu je odvodené pomenovanie celej skupiny – [[davisti]]. Clementis sa vďaka svojmu razantnému a zároveň kultivovanému spôsobu stal ich neoficiálnym vodcom. Ako uvádza kulturológ Lukáš Perný, v rámci DAVu tiež rozvíril diskusiu okolo krvavých udalostí v [[Košúty (okres Galanta)|Košútoch]] s medzinárodným dosahom (písal listy [[Romain Rolland|Rollandovi]], [[Henri Barbusse|Barbussemu]] a [[Maxim Gorkij|Gorkému]]) a aktívne pôsobil aj ako „advokát chudoby“ v procese so [[Štefan Major|Štefanom Majorom]]. Budúcnosť Slovenska videl v pozdvihnutí chudobného proletariátu. Pre DAV získal celý rad literátov, intelektuálov, často i z opačných názorových kruhov, čo bola Clementisova veľká cnosť – rešpekt k názorovej [[Pluralita|pluralite]]. Vyjadrenia či tvorbu zverejňoval v celom znení a tak sa do DAVu dostali aj mená ako [[Martin Rázus|M. Rázus]], [[Milo Urban|M. Urban]], [[Ján Smrek|J. Smrek]], [[Gejza Vámoš|G. Vámoš]] či [[Tido J. Gašpar|T. Gašpar]].&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=120 rokov od narodenia Vlada Clementisa|url=https://matica.sk/120-rokov-od-narodenia-vlada-clementisa/|dátum vydania=2022-09-21|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=sk-SK|meno=Lukáš|priezvisko=Perný}}&lt;/ref&gt;

V rokoch [[1926]] – [[1930]] bol advokátskym koncipientom, v rokoch [[1931]] – [[1939]] advokátom v [[Bratislava|Bratislave]]. V rokoch [[1935]] – [[1938]] bol [[Poslanec|poslancom]] Národného zhromaždenia.

Veľká časť európskej kultúrnej elity (napríklad [[Lion Feuchtwanger|Feuchtwanger]], [[Romain Rolland|Rolland]], [[George Bernard Shaw|Shaw]] a iní) v tom čase podľahla mámeniu komunizmu. Tak to bolo aj u Clementisa, ktorý si [[Sovietsky zväz]] a život v ňom idealizoval. Nadšenie mu vydržalo až do roku 1938, keď KSČ prešla do ilegality a Clementis s manželkou odišiel do exilu.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Byť hrdí na Clementisa?|url=https://www.tyzden.sk/casopis/1091/byt-hrdi-na-clementisa/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2007-10-05|dátum prístupu=2021-09-29|jazyk=sk|priezvisko=Gális|meno=Tomáš}}&lt;/ref&gt;

== Pôsobenie vo Francúzsku a Spojenom kráľovstve ==
[[Súbor:Tisovec, Clementisovo náměstí 01.jpg|náhľad|Pomník Dr. Vladimírovi Clementisovi v Tisovci]]
V marci [[1939]] emigroval cez [[Poľsko]] a [[Sovietsky zväz]] z rozhodnutia strany do [[Paríž]]a. Odtiaľ mal odísť do [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] a rozvíjať činnosť pre [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] medzi krajanmi v [[Spojené štáty americké|USA]] a [[Kanada|Kanade]], čo sa však už nestalo.

V čase neočakávaného uzavretia [[Pakt Molotov-Ribbentrop|paktu Molotov-Ribbentropp]] v auguste [[1939]] bol Clementis ešte v Paríži a na straníckej pôde v prítomnosti [[Viliam Široký|Viliama Širokého]], [[Bruno Köhler|Bruna Köhlera]] a [[Jan Šverma|Jana Švermu]] kritizoval tento sovietsko-nemecký pakt. Ako zdôrazňuje [[Marián Gešper]], neurobil to však verejne: &lt;blockquote&gt;''Ak odhliadneme od neskorších vyfabulovaných historiek, podľa svedkov mal Clementis v Moskve po vojne so J. V. Stalinom rozhovor na túto tému. Stalin, ako chladnokrvný pragmatik, zobral vec ako vedľajšiu a uzavretú samotnými výsledkami Druhej svetovej vojny. Skôr sa zdalo, že Stalin ako by mimochodom naznačil, že skutočných nepriateľov má Clementis zo strany „súdruhov z Prahy''.“''&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Intelektuál so silným idealizmom|url=https://matica.sk/intelektual-so-silnym-idealizmom/|dátum vydania=2022-12-04|dátum prístupu=2022-12-19|jazyk=sk-SK|meno=Marián|priezvisko=Gešper}}&lt;/ref&gt;'' &lt;/blockquote&gt;V skutočnosti mal neskôr na Clementisovom odsúdení najväčší podiel práve [[Viliam Široký]], ktorý ho napokon aj vystriedal na poste a usiloval o jeho vylúčenie zo strany, keď neverejne kritizoval  [[Pakt Molotov-Ribbentrop|pakt Molotov-Ribbentropp]], čo uvádzajú viacerí autori.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=&quot;Spirits that I've cited...?&quot; Vladimír Clementis (1902–1952): The Political Biography of a Czechoslovak Communist|url=https://books.google.sk/books?id=zUUwDwAAQBAJ&amp;printsec=frontcover&amp;dq=clementis+%C5%A1irok%C3%BD&amp;hl=cs&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;redir_esc=y#v=onepage&amp;q=%C5%A1irok%C3%BD&amp;f=false|vydavateľ=Columbia University Press|rok=2017-10-31|isbn=978-3-8382-6746-3|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: zUUwDwAAQBAJ|meno=Josette|priezvisko=Baer}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako pykal Široký za smrť Clementisa|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/156475-ako-pykal-siroky-za-smrt-clementisa/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2008-01-19|dátum prístupu=2023-05-31|jazyk=sk-SK|priezvisko=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kalendárium: Viliam Široký chcel len moc, ideály nemal žiadne|url=https://www.aktuality.sk/clanok/692657/kalendarium-viliam-siroky-chcel-len-moc-idealy-nemal-ziadne/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum vydania=2019-06-08|dátum prístupu=2023-05-31|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História / Keď začala revolúcia žrať svoje deti, Husák a Novomeský išli režimu poruke|url=https://www.postoj.sk/106300/ked-zacala-revolucia-zrat-svoje-deti-husak-a-novomesky-isli-rezimu-poruke|vydavateľ=www.postoj.sk|dátum prístupu=2023-05-31|jazyk=sk|meno=Jozef|priezvisko=Hajko}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://dennikn.sk/3285464/siroky-nebol-charizmaticky-politik-ktory-by-vedel-strhnut-masy-skor-vedel-splhat-v-zakulisi/&lt;/ref&gt;

V októbri [[1939]] sa podieľal na vydaní memoranda slovenských politikov ([[Milan Hodža]], [[Štefan Osuský]], [[Ján Paulíny-Tóth]]), ktoré požadovalo obnovenie [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]], ale aj zrovnoprávnenie [[Slovensko|Slovenska]] v budúcom štáte.

Po nemeckom útoku na Poľsko sa [[Francúzsko]] od 3. septembra 1939 nachádzalo vo vojnovom stave s [[Nemecko]]m a internovalo komunistických exulantov v zajateckých táboroch. Clementis bol zatknutý 11. októbra 1939. V tejto situácii v novembri 1939 opätovne kritizoval sovietske vedenie v súvislosti so sovietskym útokom na Fínsko (pozri [[Zimná vojna]]). V januári 1940 Clementis, aby sa dostal z tábora, vstúpil do novovzniknutých česko-slovenských jednotiek vo Francúzsku. Vtedajšie vedenie KSČ v [[Moskva|Moskve]] to v čase platnosti sovietsko-nemeckého paktu vyhodnotilo ako zradu. Komunistická bunka v Paríži posiela v apríli [[1940]] do Moskvy telegram&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Clementis – obeť svojho vlastného ideálu {{!}} Slovenské národné noviny|url=https://snn.sk/news/clementis-obet-svojho-vlastneho-idealu/|dátum vydania=2017-11-28|dátum prístupu=2021-09-29|priezvisko=ČOMAJ|meno=Ján|vydavateľ=SNN - SLovenské národné noviny}}&lt;/ref&gt;:

&lt;blockquote&gt;''Clementis vystúpil proti [[Pakt Ribbentrop-Molotov|sovietsko-nemeckému paktu]]. Bol proti Sov. zväzu v otázke Fínska. Je prívržencom vojny anglo-francúzskeho imperializmu proti Nemecku. Presadzuje podriadenie našej strany [[Eduard Beneš|Benešovi]]. Bol pre svoje nepriateľské stanovisko prepustený z väzenia vo Francúzsku. Pracuje teraz spolu s Hodžom a Osuským. Vylúčili sme ho zo strany.''&lt;/blockquote&gt;

O mesiac neskôr nasledovalo [[Július Ďuriš|Ďurišovo]] osobné posolstvo&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;:

&lt;blockquote&gt;''Ústredie aj ja sme tiež toho názoru, že Clementis sa musí medzi členmi strany použiť ako príklad zrady v ťažkej chvíli.''&lt;/blockquote&gt;

Bol vylúčený z KSČ. Stal sa súčasťou armády. Spolu so svojou jednotkou sa prepravil do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] s manželkou Lídou. Po príchode ho internovali, no na intervenciu [[Česko-Slovensko|česko-slovenskej]] exilovej vlády ho po 9 mesiacoch prepustili. 

[[Ladislav Feierabend]] o tomto období vo svojich pamätiach píše&lt;ref&gt;Ladislav Feierabend, Soumrak československé demokracie sv. 2(Rozmluvy Londýn 1986)str. 218&lt;/ref&gt;:

&lt;blockquote&gt;''Reorganizace naší zahraniční armády v Cholmondeley Parku u Chesteru nebyla snadná... Disciplína a morálka utrpěly.... Sebevědomost důstojníků a jejich [[autorita]] byli otřeseny, troufalost rozkladných živlů vzrůstala. Nerad na tu dobu vzpomínám. Takzvaní &quot;španěláci&quot;, kteří se vstupem do československé armády vysvobodili z internačních táborů ve Francii, vedeni několika skrytými i otevřenými komunisty - jedním z nich byl Vlado Clementis - zahájili mezi vojáky nebezpečnou kampaň. Vydali hesla, že válka je ztracena, dřívě či později i Anglie bude kapitulovat, že je to konec konců jenom imperialistická válka a že je nutno armádu rozpustit a žádat prostřednictvímn Sovětů, kteří mají s [[Hitler]]em smlouvu, generální pardon a zajištění beztrestného návratu domů''&lt;/blockquote&gt;

V rokoch [[1941]] až [[1945]] pôsobil v [[londýn]]skom rozhlasovom vysielaní pre [[Česko-Slovensko]] ako žurnalista a hlásateľ pod pseudonymom ''Peter Hron''. 

== Pôsobenie v Česko-Slovensku po r. 1945 ==
[[Súbor:Clementis a Masaryk.jpg|náhľad|Clementis s Jánom Masarykom]]
[[Súbor:Matej Andráš (tretí zľava) pri podpise čs.-poľskej zmluvy o priateľstve a vzájomnej pomoci vo Varšave 10. marca 1947, sediaci zľava Jan Masaryk, Klement Gottwald a Józef Cyrankiewicz. 2.jpg|náhľad|Matej Andráš (tretí zľava) pri podpise čs.-poľskej zmluvy o priateľstve a vzájomnej pomoci vo Varšave 10. marca 1947, sediaci zľava Jan Masaryk, Klement Gottwald a Józef Cyrankiewicz]]
[[Súbor:Minister Jan Masaryk a štátny tajomník Vladimir Clementis na slávnostnom obede.jpg|náhľad|Minister [[Jan Masaryk]] a štátny tajomník Vladimir Clementis na slávnostnom obede]]
V roku [[1945]] bol opäť prijatý do [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]]. Na IX. zjazde KSČ v roku [[1949]] bol zvolený za člena [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|Ústredného výboru]] (ÚV) strany. Zostal ním do roku [[1951]]. V apríli [[1945]] sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí. Ministrom zahraničia bol [[Jan Masaryk]]. Na tejto pozícii mal Clementis na starosti aj rokovania so sovietskou stranou o [[Odvlečenie občanov Československa do sovietskych Gulagov|repatriácii československých občanov zavlečených do Sovietskeho zväzu]].&lt;ref name=&quot;Polisenska&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Polišenská
| meno = Milada
| odkaz na autora = 
| titul = Čechoslováci v Gulagu a československá diplomacie 1945{{--}}1953
| vydanie = 1
| miesto = Praha; Bratislava
| vydavateľ = [[Libri]]; [[Ústav pamäti národa]]
| rok = 2006
| isbn = 80-7277-315-1
| počet strán = 510
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;{{rp|45}}

{{hlavný článok|Výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom}}
Na základe dohody&lt;ref&gt;Medzištátna dohoda medzi Maďarskom a ČSR o výmene obyvateľstva z 27. 2. 1946 č.145/1946 Sb., [https://web.archive.org/web/20110726022234/http://aplikace.mvcr.cz/archiv2008/sbirka/1946/sb60-46.pdf online na webarchive.org]&lt;/ref&gt; podpísanej 27. februára 1946 sa mala uskutočňovať výmena obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom. Maďarsko dohodu od začiatku hodnotilo ako vynútenú, krajne nevýhodnú a vyhýbalo sa jej realizácii. Slováci v Maďarsku prihlásení na výmenu čelili rôznym formám nátlaku a tak sa do 27. mája 1947 prihlásilo len 90 090 Slovákov&lt;ref&gt;Vaculík, Jaroslav (2010), „K výměne obyvatelstva mezi Maďarskem a Československem“, in Sáposová, Zlatica; Šutaj, Štefan, Povojnové migrácie a výmena obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom, str.98, Prešov: Universum, ISBN 978-80-89046-64-5&lt;/ref&gt;. Clementis bol zástanca tejto dohody a Slováci v Maďarsku ho vnímali ako &quot;záchrancu&quot;, ktorý im umožnil &quot;repatriáciu&quot;. V tejto situácii pricestoval do Prahy Mihály Károlyi, bývalý prezident Maďarska, v tej dobe 68 ročný veľvyslanec Maďarska vo Francúzsku, pretože Maďarsko sa snažilo minimalizovať počty repatriovaných (dohoda bola recipročná). O návšteve Masaryka a Clementisa dva týždne pred Masarykovým tragickým úmrtím píše vo svojich pamätiach takto:

&lt;blockquote&gt;''Vo februári 1948 som v Prahe navštívil Beneša, Masaryka a Ripku, aby som sa s nimi pokúsil dohodnúť v otázkach postavenia maďarskej menšiny na Slovensku. Beneš nedávno pred mojím príchodom dostal porážku, a preto nebol v stave rokovať. Všetky svoje nádeje som vkladal do rokovaní s Masarykom, ministrom zahraničných vecí. Nemohol som tušiť, že bude žiť už len dva týždne. Ruku mal obviazanú a nosil ju upevnenú gázou prevesenú cez krk. Už dvakrát ho operovali na dlani, rana ho viditeľne bolela aj pri našom stretnutí. Lekári ho upokojovali, že rakovinu nemá.''

„Najhoršie je to&quot;, hovoril mi s povzdychom, „že neviem hrať na klavíri.., a pravdepodobne už nikdy ani nebudem vedieť.&quot;

Clementis, štátny tajomník ministerstva, náš rozhovor, napriek tomu, že ho nikto nezavolal, niekoľkokrát prerušil svojím príchodom. Masaryka prítomnosť Clementisa viditeľne znervózňovala a mal som ten dojem, že sa ho bojí. Keď vstúpil do miestnosti, pozeral sa na neho ustarostene a inak ako mal vo zvyku, hovoril s ním s oficiálnou uhladenou eleganciou. Dobre som vedel, že Clementis má pevné, nemenné názory na maďarskú otázku, že ho zbytočne budem presviedčať. Jedine od výnimočnej autority Masaryka a jeho evidentného vplyvu som dúfal, že sa mi podarí dosiahnuť riešenie otázky. „Som pod kontrolou tohto človeka&quot;, povedal mi Masaryk, keď Clementis opustil miestnosť.'&lt;nowiki/&gt;'''&lt;ref&gt;Mihály Károlyi: V Prahe som nepochodil In: Hit ilúziók nélkül/Viera bez ilúzií. Memoáre, Európa Bp., 1982, (maďarsky)&lt;/ref&gt;'''&lt;/blockquote&gt;

== Clementis a maďarská otázka ==
[[Súbor:Memorial plaque dedicated to the resettlement of Slovaks near Slovak Matica in Bratislava.jpg|náhľad|Pamätná tabuľa venovaná akcii Mať volá]]
Od marca [[1948]] do marca [[1950]] bol Clementis ministrom rezortu zahraničných vecí. V tom čase priamo riadil „repatriácie“ Slovákov z Maďarska aj [[Maďari|maďarského]] obyvateľstva zo [[Slovensko|Slovenska]].

[[Daniel Okáli]] v Roľníckych novinách na zač. 70. rokov v článku venovanom jeho priateľovi Clementisovi spomínal, ako po podpise zmluvy o výmene obyvateľstva v maďarskom parlamente ich (Okáliho a Clementisa) prvá cesta smerovala do [[Tisovec|Tisovca]], ku Clementisovmu otcovi, kde Clementis víťazoslávne referoval &quot;starému panslávovi&quot; (Okáliho výraz), ako sa podarilo ponížiť maďarského leva v jeho vlastnom brlohu&lt;ref&gt;L. Koncsol, &quot;A tettesekről&quot;(O páchateľoch), denník Szabad újság, 17. 10. 2007 str.1,3&lt;/ref&gt;.

== Zbrane pre Izrael ==
V dobe predštátnej a v počiatočných rokoch existencie štátu mal [[Izrael]] veľmi dobré vzťahy s [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenskom]], ktoré mu aj počas [[Embargo (zákaz obchodovania)|embarga]] OSN poskytovalo vojenskú a hospodársku pomoc, v čase [[Prvá arabsko-izraelská vojna|Prvej arabsko-izraelskej vojny]] (od mája 1948) pre mladý štát životne dôležitú. [[Dodávky zbraní z Česko-Slovenska do Izraela v rokoch 1947 – 1949]] v čase pôsobenie Clementisa boli veľmi významné. Ako uvádza Marián Gešper, ''jedna z vážnych teórií hovorí o tom, že Stalin rátal paralelne aj s variantom „odskočenia“ Izraela a následnou sovietskou podporou arabských štátov.''&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; 

Po zmene politiky Sovietskeho zväzu voči Izraelu však Česko-Slovensko začalo naopak podporovať a vyzbrojovať Egypt, a Izrael sa tak stal až do [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcie]] v roku 1989 nepriateľskou krajinou. 

== Clementis a všeslovanská vzájomnosť ==
[[Súbor:Vladimír Clementis a Ján Nálepka (druhý zľava) v Komornej Lhotke na stretnutí mladých učiteľov.jpg|náhľad|Vladimír Clementis a [[Ján Nálepka]] (druhý zľava) v Komornej Lhotke na stretnutí mladých učiteľov]]
Ako uvádza Marián Gešper, ''Vlado Clementis spolu s Lacom Novomeským boli súčasne aj propagátori slovanského poňatia socializmu a celkovo slovanskej myšlienky, aj keď v rúšku vtedajšej ideológie budovania socializmu. Napomáhali tomu aj vynikajúce vzťahy s Juhosláviou Josipa Broza Tita. Zároveň slovanská myšlienka zažila krátku, ale intenzívnu renesanciu po r. 1945, čo sa prejavilo aj v textov ústavných dokumentov republiky. Na tieto jeho odvážne a nekompromisné postoje nezabudli nielen maďarskí komunisti, ale ani tí českí, presnejšie pražskí centralisti.&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;'' 

V podobnom duchu píše aj kulturológ Lukáš Perný: ''Politická a vojenská spolupráca Slovanov, ktorá sa dostala do popredia v Druhej svetovej vojne, ovplyvňovala aj povojnový kultúrny život na Slovensku. Clementis písal po rusky o slovenskej literatúre a napísal niekoľko pro-slovansky ladených kníh ako Slováci a Slovanstvo či Slovanstvo kedysi a teraz. Bývali davisti videli vo vízii povojnovej všeslovanskej spolupráce oživenie myšlienok Všeslávia a Herderovho proroctva o víťazstve Slovanov.'' &lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

== Návšteva USA v r. 1949 a správy o pripravovanom zatknutí ==
[[Súbor:Umrtni list clm03.jpg|thumb|Úmrtný list.]]
V septembri 1949 cestoval loďou do USA, kde sa ako vedúci čsl. delegácie zúčastnil na Valnom zhromaždení OSN. V tom čase bol už niekoľko mesiacov vo vyšetrovacej väzbe maďarský minister zahraničných vecí [[László Rajk]] a v New-Yorku sa Clementis dozvedel o zatýkaní, ktoré začalo v Prahe a to aj na jeho ministerstve. ''C. L. Sulzberger'' v [[New York Times]] z 23. októbra 1949 uverejnil článok o nebezpečenstve, ktoré Clementisovi po návrate domov hrozí. V podobnom zmysle referoval aj [[Le Monde]] 27. októbra.

Zo spomienok ''Adolfa Hoffmeistera'', člena delegácie:

&lt;blockquote&gt;''Jedného dňa som dostal korešpondenčný lístok v obálke od nemeckého utečenca Ericha Juhna. Žiadal ma, aby som naliehal na Vlada, aby sa nevracal domov. Takýchto odkazov bolo vtedy mnoho... Pozval som Vlada raz predpoludním na prechádzku. Išli sme [[Central Park]]om, kde sa hrali deti a z času na čas prešiel skutočne netečný nepodozrivý chodec. Každého sme si prehliadli. Dal som Vladovi Juhnov lístok. Prečítal si ho. Mlčal. Potom povedal, že je to poplašený novinár. Že sú to nezmysly. Lístok sme nad kovovým košom na odpadky spálili.'''''&lt;ref&gt;Zdenka Holotíková, Viliam Plevza, Vladimír Clementis (Vydavateľstvo politickej literatúry Brat. 1968)str. 266&lt;/ref&gt;'''&lt;/blockquote&gt;

Keď mu žena z Prahy v liste zo 14. októbra písala:

&lt;blockquote&gt;''Aj tu sme počuli plno klepov a šíriteľom nekľudu je ten pojašený Theo ([[Theo H. Florin]], Clementisov tajomník), potrebuje usmerniť a [[Viliam Široký|Vilo]] (Široký) to s ním vie dobre.''&lt;/blockquote&gt;

Clementis sa rozhodol zavolať [[Klement Gottwald|Gottwaldovi]] a aj vzhľadom na Sulzbergerov článok mu navrhol, aby za ním pricestovala jeho žena [[Lída Clementisová]], na dôkaz, že ju nedržia ako rukojemníčku. Gottwald súhlasil: ''Áno, najlepšia odpoveď, keď pošleme tvoju paniu za tebou...'' Clementis písal 23. októbra žene: ''...keď som ti dnes do telefónu povedal, či by si nechcela priletieť, tak to nebola rečnícka, ale vážne mienená otázka... Súčasne píšem aj Vilovi (Širokému) a uvádzam mu súkromné i nesúkromné dôvody pre svoje rozhodnutie. Uváž, rozhodni sa a podľa toho prehovor s Vilom.'' Pre &quot;zábavu&quot; jej priložil aj Sulzbergerov článok.&lt;ref&gt;Zdenka Holotíková, Viliam Plevza, Vladimír Clementis 2. vydanie (Pravda Brat. 1972)str. 257&lt;/ref&gt;

== Okolnosti pred zatknutím a obvinením ==
[[Súbor:Štátny tajomník Vladimír Clementis v Matici slovenskej v roku 1946.jpg|náhľad|Štátny tajomník Vladimír Clementis v [[Matica slovenská|Matici slovenskej]] v roku 1946]]
Marián Gešper pripomína, že v jeseni 1949 bol v  Maďarsku obžalovaný a  popravený minister zahraničných vecí [[László Rajk]] a  jeho spolupracovníci, pričom sa to dialo z  iniciatívy predsedu Maďarskej strany pracujúcich [[Mátyás Rákosi|Mátyása Rákosiho]]. V tom čase sa v Československu začali výpady voči tzv. zrade vo vnútri strany od domnelého [[Titoizmus|titoizmu]], [[Sionizmus|sionizmu]] a napokon slovenského [[Buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]]. Maďarskí komunisti rozdúchavali sovietsku paranoju, ale aj v Prahe (u  Viliama Širokého) a upriamovali pozornosť na údajných šesťdesiat slovenských nacionalistov v [[Komunistická strana Slovenska (1939)|Komunistickej strane Slovenska]], ktorí mali prenasledovať maďarskú menšinu v Československu. Vynorila sa aj nedávna história podpory československých politikov pri vzniku štátu [[Izrael]] a  ich následné onálepkovanie „[[Sionizmus|sionizmom]]“. Paranoju živil aj náhly rozkol medzi [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhosláviou]] a [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. Nebolo teda prekvapujúce, že sa nezabudlo ani na Clementisa a  jeho aktivity ako ministra zahraničných vecí i na jeho uzemnenie maďarských komunistov v slovenskej otázke. Ako Slovák bol obvinený z buržoázneho nacionalizmu, teda vlastne zo slovenského vlastenectva.''&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;''

== Súdny proces a poprava ==
Po tom, ako sa aj spolu so ženou vrátili z New Yorku, bol v januári [[1951]] zatknutý. Po zatknutí bol Clementis ochotný sebakriticky priznať chyby, ale nie zlý úmysel. Po krutom vyšetrovaní ho nakoniec obvinili zo zrady a ďalších vymyslených zločinov, ku ktorým sa pod nátlakom priznal. V roku [[1952]] bol v procese s ''[[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|Protištátnym sprisahaneckým centrom pod vedením Rudolfa Slánského]]'' odsúdený na smrť a popravený. &lt;blockquote&gt;„Vladimír Clementis: jeden z najbližších priateľov a agentov Beneša, starý agent americkej, anglickej a francúzskej špionážnej služby, zúrivý slovenský nacionalista, nepriateľ ľudu a Sovietskeho zväzu, ktorý sa veľmi skoro zišiel so Slánským na jednej protiľudovej velezradnej platforme. Tento renegát sa stáva ministrom zahraničných vecí...“  

Citát zo záverečnej reči prokurátora [[Josef Urválek|Josefa Urválka]] 26. novembra 1952 &lt;/blockquote&gt;Podľa údajnej správy CIA&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;: &lt;blockquote&gt;„Napriek tomu, že [[Antonín Zápotocký|Zápotocký]] ho nikdy nemal rád, neskôr bol proti zatknutiu a navrhol pustiť ho na slobodu s tým, že by obsadil dajaký málo významný post bez možnosti vyvíjať politickú činnosť,“ uviedla CIA s tým, že najprv tento názor zastával aj prezident Gottwald. Neskôr podľa pokynov z Moskvy sa Gottwald a Zápotocký museli vzdať svojej predstavy a súhlasiť so zatknutím Clementisa,“ keďže na likvidácii Clementisa záležalo [[Josif Vissarionovič Stalin|Josifovi Stalinovi]],&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tajná správa CIA: Clementisa chceli oslobodiť. Stalin bol proti|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/484797-tajna-sprava-cia-clementisa-chceli-oslobodit-stalin-bol-proti/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2018-09-22|dátum prístupu=2021-06-10|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; čo poukazuje na Clementisom podporované vyzbrojovanie [[Izrael|Izraela]], ktoré podľa Stalina malo skončiť pripojením Izraela do [[Východný blok|Východného bloku]], čo sa nestalo.&lt;/blockquote&gt;V roku 1963 Clementisa rehabilitovali. &lt;blockquote&gt;„Clementis vyčnieval z komunistického priemeru, bol nekonformný, veľmi skoro odmietol predstavu jednotného československého národa. Avšak minimálne tým, aké pozície v strane a v spoločnosti zastával, sa stal spoluzodpovedným za zavedenie komunistickej diktatúry. Jeho tragický osud na tom nič nemení.“ (Tomáš Gális, Týždeň)&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;/blockquote&gt;

== Tvorba ==
Clementis nebol [[spisovateľ]]om vo všeobecne rozšírenom zmysle slova, pretože nepísal [[poézia|poéziu]] ani [[próza|prózu]]. Bol redaktorom časopisu [[DAV]], autorom viacerých reportáží o sociálnych konfliktoch na [[Slovensko|Slovensku]], kritických poznámok a príspevkov, ktoré uverejňoval aj v iných časopisoch ([[Tvorba ( časopis)|Tvorba]], [[Slovenské zvesti]]).

== Pocta ==
[[Súbor:Sign Vladimír Clementis Square in Tisovec.jpg|náhľad|Tabuľa s označením Námestia Dr. Vladimíra Clementisa v [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovci]]]]
[[Súbor:TISOVEC Dom Vladimira CLEMENTISA.png|náhľad|Dom Vladimíra Clementisa v Tisovci]]

=== Vo filme ===
Z roku 1948 možno Clementisa vidieť v krátkych reportážach Pathé&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Yugoslav, Czech And Polish Foreign Ministers (1948)|url=https://www.youtube.com/watch?v=m_ZyD7u5p_M|dátum prístupu=2022-09-21|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Signing Of Czech-Bulgarian Treaty AKA Signing Of Czech-Bulgarian (1948)|url=https://www.youtube.com/watch?v=dLhMkITuhhs|dátum prístupu=2022-09-21|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;. V roku 1968 o Clementisovi vyšla krátka reportáž v Československej televízii.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vladimír Clementis - Krátka TV reportáž z roku 1968|url=https://www.youtube.com/watch?v=pF67XBTZosA|dátum prístupu=2022-09-21|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; V roku 1989 bol Vladimír Clementis vo filmovej podobe hercom [[Štefan Halás|Štefanom Halásom]] stvárnený v seriáli ''[[Roky prelomu]]''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Roky prelomu (TV Mini Series 1989– ) - IMDb|url=http://www.imdb.com/title/tt0924187/fullcredits|dátum prístupu=2022-09-21}}&lt;/ref&gt;  V roku 1997 bol o Clementisovi nahraný dokumentárny film v rámci cyklu ''Historická panoráma''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Historická panoráma - Vladimír Clementis (1997)|url=https://www.csfd.sk/film/283688-historicka-panorama-vladimir-clementis/filmoteka/|dátum prístupu=2022-09-21|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; 

V roku 2011 vyšla o Clementisovi kniha [[Ľuboš Jurík|Ľuboša Juríka]] ''Smrť ministra''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Smrť ministra|url=https://www.martinus.sk/?uItem=120714|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;, ktorá bola následne sfilmovaná režisérom Miroslavom Košickým. Vladimíra Clementisa hral [[Ján Kroner ml.]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Smrť ministra (2009)|url=https://www.csfd.sk/film/268669-smrt-ministra/prehlad/|dátum prístupu=2022-09-21|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; 

=== Pamiatky ===
Vladimír Clementis má v Bratislave umiestnenú pamätnú tabuľu pri príležitosti jeho rokovania s [[Džaváharlál Néhrú|Džaváharlálom Néhrú]] a jeho dcérou [[Indira Gándhiová|Indirou Gándhiovou]] na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pamätná tabuľa Vladimír Clementis {{!}} Spolek pro vojenská pietní místa|url=https://www.vets.cz/vpm/38353-pamatna-tabula-vladimir-clementis/#38353-pamatna-tabula-vladimir-clementis|vydavateľ=www.vets.cz|dátum prístupu=2022-09-21}}&lt;/ref&gt; V Tisovci má umiestnenú bustu a pamätnú tabuľu na rodnom dome.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kultúrne pamiatky - Oficiálna stránka mesta Tisovec|url=https://www.tisovec.com/navstevnik/kulturne-pamiatky-/|vydavateľ=www.tisovec.com|dátum prístupu=2022-09-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20220921073134/https://www.tisovec.com/navstevnik/kulturne-pamiatky-/|dátum archivácie=2022-09-21}}&lt;/ref&gt;

V roku 2007 mu bola [[Robert Fico|Robertom Ficom]] odhalená plastika v priestoroch Ministerstva zahraničných vecí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Komunistickému ministrovi zahraničia Clementisovi odhalili bronzovú plastiku|url=https://www.noviny.sk/slovensko/29521-komunistickemu-ministrovi-zahranicia-clementisovi-odhalili-bronzovu-plastiku-|vydavateľ=www.noviny.sk|dátum prístupu=2022-09-21|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

=== Konferencie a výročia ===
Inštitút ASA v spolupráci s mestom [[Tisovec (okres Rimavská Sobota)|Tisovec]], ako aj ďalšími spoluorganizátormi, Seniormi slovenskej diplomacie, Gymnáziom F. V. Sasinka v Skalici a Klubu Nového slova pripravil pri príležitosti 110. výročia spomienkovú konferenciu ''Vlastenec a Európan Vladimír Clementis'', ktorá sa konala 20. septembra 2012 pod záštitou vtedajšieho podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí SR [[Miroslav Lajčák|Miroslava Lajčáka]]. Zúčastnili sa jej vedci, politici, spisovatelia ako [[Jozef Špaček]], [[František Škvrnda]], [[Ľuboš Jurík]], [[Elena Londáková]], Peter Kopecký, Martin Krno, [[Jozef Lysý]], Peter Mináč, Peter Lizák a ďalší. Z konferencie vznikol zborník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vlastenec a Európan Vladimír Clementis - recenzia a voľné úvahy - Daniel Šmihula - (blog.sme.sk)|url=https://blog.sme.sk/smihula/politika/vlastenec-a-europan-vladimir-clementis-recenzia-a-volne-uvahy|vydavateľ=blog.sme.sk|dátum prístupu=2022-09-21|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Plagát k vedeckej konferencii Mináč 100 l Clementis 120.png|náhľad|Plagát k vedeckej konferencii Mináč 100 l Clementis 120]]
[[Súbor:Conference on the 120th anniversary of Vladimír Clementis and the 100th anniversary of Vladimír Mináč (ASA, Nové Slovo, Slovak Matica, SZPB), October 2022.jpg|náhľad|Konferencia venovaná Mináčovi a Clementisovi pri príležitosti ich okrúhlych výročí]]
Pri príležitosti 120. výročia narodenia Vladimíra Clementisa usporiadalo mesto Tisovec v spolupráci s [[Matica slovenská|Maticou slovenskou]] podujatie venované dielu Vladimíra Clementisa&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aktualne - Prednáška &quot;CLEMENTIS&quot; - Oficiálna stránka mesta Tisovec|url=https://www.tisovec.com/aktuality-1/aktualne/prednaska-clementis-5937sk.html|vydavateľ=www.tisovec.com|dátum prístupu=2022-09-21}}&lt;/ref&gt; spojené s výstavou o živote a diele Clementisa, ktorú v minulosti pripravil [[Drahoslav Machala]]. Vladimíra Clementisa si [[Matica slovenská]] pripomenula tiež štúdiami, vedecko-populárnymi článkami&lt;ref&gt;GEŠPER, Marián: Intelektuál so silným idealizmom.Vladimíra Clementisa popravili pred 70. rokmi. In: NÁRODNÝ KALENDÁR 2022. Martin : Matica slovenská, 2022, s. 233 - 237&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=120 rokov od narodenia Vlada Clementisa|url=https://matica.sk/120-rokov-od-narodenia-vlada-clementisa/|dátum vydania=2022-09-21|dátum prístupu=2022-09-21|jazyk=sk-SK|meno=Lukáš|priezvisko=Perný|vydavateľ=Matica slovenská}}&lt;/ref&gt; a vedeckou konferenciou ''100 VLADIMÍR MINÁČ, 120 VLADIMÍR CLEMENTIS''.&lt;ref&gt;[https://matica.sk/wp-content/uploads/2022/09/Pozvanka_Konferencia_CLEMENTIS_MINAC.jpg Plagát na konferenciu]&lt;/ref&gt; V Rimavskej Sobota je na rok 2023 pripravené odhalenie busty Vladimíra Clementisa v Aleji národných dejateľov. 

=== Kniha ===
[[Súbor:Kniha Clementis &amp; Mináč. Vlastencia alebo &quot;buržoázni nacionalisti&quot;? (Lukáš Perny, Marián Gešper).jpg|náhľad|Kniha ''Clementis &amp; Mináč: Vlastenci alebo buržoázni nacionalisti?'' vyšla v Matici slovenskej ako výstupná publikácia z vedeckých, odborných a spomienkových podujatí venovaných 120. výročiu narodenia Vladimíra Clementisa a 100. výročiu narodenia [[Vladimír Mináč|Vladimíra Mináča]]]]
Koncom mája 2023 vyšla kniha ''Clementis &amp; Mináč: Vlastenci alebo buržoázni nacionalisti'', ktorá je výstupom z podujatí z roku 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=CLEMENTIS &amp; MINÁČ: Vlastenci alebo „buržoázni nacionalisti“?|url=https://books.google.sk/books?id=5Yy_EAAAQBAJ&amp;pg=PA1&amp;dq=clementis+min%C3%A1%C4%8D+vlastenci&amp;hl=cs&amp;newbks=1&amp;newbks_redir=0&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjdmbOk2ZX_AhX6i_0HHSfZBQcQ6AF6BAgJEAI|vydavateľ=Matica slovenská|rok=2023-05-26|isbn=978-80-8128-297-3|jazyk=sk|poznámka=Google-Books-ID: 5Yy_EAAAQBAJ|meno=Lukáš|priezvisko=Perný|meno2=Marián|priezvisko2=Gešper|meno3=Vladimír|priezvisko3=Mináč}}&lt;/ref&gt; Zborník obsahuje unikátne a originálne výpovede, spomienky, citáty, štúdie, eseje a komentáre významných osobností spoločenského života ([[Dalimír Hajko|D. Hajko]], M. Muránsky,  J. Lysý, [[Jozef Leikert|J. Leikert,]] S. Krno, P. Kerecman, [[Eduard Chmelár|E. Chmelár]], [[Ladislav Hohoš (filozof)|L. Hohoš]], J. Lomenčík, P. Parenička, spisovatelia, publicisti a redaktori D. Kerný, Š. Haviar, [[Peter Holka|P. Holka]], [[Gabriela Rothmayerová|G. Rothmayerová]], [[Pavol Dinka|P. Dinka]], [[Roman Michelko|R. Michelko]], [[Peter Weiss (politik)|P. Weiss]] a mnohí ďalší), ako aj raritné a nikdy nezverejnené fotografie z archívov potomkov, priateľov. Kniha bola uvedená pri príležitosti odhalenia busty Dr. Vladimíra Clementisa v Aleji národných dejateľov v [[Rimavská Sobota|Rimavskej Sobote]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Odhalenie busty Vladimíra Clementisa v R. Sobote sprevádzala netradičná inscenácia + foto a video - vobraze.sk|url=https://vobraze.sk/kultura/odhalenie-busty-vladimira-clementisa-v-r-sobote-sprevadzala-netradicna-inscenacia/|dátum vydania=2023-05-26|dátum prístupu=2023-05-27|jazyk=sk-SK|priezvisko=vobraze.sk}}&lt;/ref&gt;

== Dielo ==
* [[1930]] – ''Slovackaja literatura'' (uverejnené po [[ruština|rusky]] vo Vestníku inostrannoj literatury), najucelenejší obraz [[Slovensko|slovenskej]] [[literatúra|literatúry]] a jej národnej špecifickosti
* [[1937]] – ''Slovenský ľud a odkaz T. G. Masaryka'', brožúra
* [[1942]] – ''Usmerňované Slovensko''
* [[1942]] – ''Zem spieva'', zborník slovenskej poézie [[19. storočie|19.]] a [[20. storočie|20. storočia]]
* [[1943]] – ''Panslavizmus kedysi a teraz'' (Československý výbor pre slovanskú vzájomnosť, [[Londýn]])
* Medzi nami a Maďarmi (Londýn 1943) (Eko Konzult Brat. 2008 Ed. Ladislav Deák)
* Slováci a Slovanstvo'' (Londýn 1944)
* Hnev svätý, antológia (Londýn 1944)
* Slovanstvo kedysi a teraz (1946)
* Odkazy z Londýna'', publicistické odkazy z rokov [[1941]] – [[1942]], keď bol komentátorom a hlásateľom česko-slovenského vysielania v [[Londýn]]e (Londýn 1947)
* Nedokončená kronika (1964) (Tatran Brat. 1989)

=== Výbery ===
* Vzduch našich čias I., II., state z rokov [[1922]] – [[1938]] (Vydavateľstvo politickej literatúry Brat. 1967)
* Vladimír Clementis, Lída Clementisová Listy z väzenia (Tatran Brat. 1968)
* O kultúre a umení (1977)
* Clementisove knihy a texty boli zdigitalizované v archíve DAV DVA.

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Literatúra ==
* ČIERNY, Ján: ''Vladimír Clementis diplomat.'' Bratislava : Literárne informačné centrum, 1999.
* DRUG, Štefan: ''DAV a davisti.'' Bratislava : Obzor, 1965. 264 s. + 24 s. obrazových príloh.
* DRUG, Štefan: ''Vladimír Clementis : kultúrny publicista.'' Bratislava : Obzor, 1967. 192 s.
* DRUG, Štefan: ''Červená sedmička nastupuje : O davistoch netradične.'' Bratislava : Smena, 1984. 216 s.
* DRUG, Štefan: ''Vladimír Clementis : Život a dielo v dokumentoch.'' Martin : Osveta, 1993. 436 s. ISBN 80-217-0434-9

==Pozri aj ==
* [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Vladimír Clementis}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Clementis, Vladimír}}

{{Ministri zahraničných vecí Česko-Slovenska}}

[[Kategória:Davisti]]
[[Kategória:Slovenskí politici]]
[[Kategória:Ministri zahraničných vecí Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Politici KSČ]]
[[Kategória:Slovenskí spisovatelia]]
[[Kategória:Slovenskí právnici]]
[[Kategória:Popravení politici]]
[[Kategória:Slováci odsúdení na trest smrti]]
[[Kategória:Osobnosti z Tisovca]]
[[Kategória:Obete komunistického režimu v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Členovia Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Osobnosti na česko-slovenských poštových známkach]]
[[Kategória:Slovenskí emigranti a exulanti]]
[[Kategória:Popravení obesením]]</text>
      <sha1>d4dzpa3vzpm9dkt8eap6kxss00rlkrr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Utekáč</title>
    <ns>0</ns>
    <id>27457</id>
    <revision>
      <id>8189710</id>
      <parentid>8143176</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:03:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189710</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7165" sha1="rsm0tyw3cg2nom24te1qu5ckyuve72f" xml:space="preserve">{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Utekáč
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Utekáč foto.JPG
 | Popis obrázku    = 
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Banskobystrický
 | Okres            = Poltár
 | Región           = Malohont
 | Časti            = 
 | Rieka            = [[Rimavica]]
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.602778
 | Zemepisná dĺžka  = 19.804722
 | Nadmorská výška  = 402
 | Prvá zmienka     = 1536
 | Starosta         = Miroslav Barutiak&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]]
 | PSČ              = 985 06
 | Kód              = 580317
 | EČV              = PT
 | Predvoľba        = +421-47
 | Adresa           = Utekáč 848/52,&lt;br /&gt; 985 06 Utekáč
 | E-mail           = obecutekac@stonline.sk
 | Telefón          = (047) 451 41 31
 | Fax              = (047) 451 41 32
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.obecutekac.sk
 | Commons          = 
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = '''Demonym''': ''Utekáčan''&lt;ref&gt;{{SlovníkyJÚĽŠ|Utekáčan}}&lt;/ref&gt;


}}
'''Utekáč''' ({{V jazyku|hun|''Újantalvölgy''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Poltár (okres)|Poltár]]. 

== Polohopis ==
Utekáč sa nachádza v doline rieky [[Rimavica]], na pomedzí [[Veporské vrchy|Veporských]] a [[Stolické vrchy|Stolických vrchov]]. Obec je prístupná cestou III/2724 z [[Kokava nad Rimavicou|Kokavy nad Rimavicou]] do [[Sihla|Sihly]]. Sídlo okresu [[Poltár]] je vzdialený {{Km|18|m|w}} južne, [[Hriňová]] {{Km|20|m|w}} západne, [[Hnúšťa]] {{Km|11|m|w}} východne. [[Lučenec]], dostupný aj [[Železničná trať Lučenec – Utekáč|železničnou traťou]], je vzdialený {{Km|31|m|w}} a [[Rimavská Sobota]] {{Km|29|m|w}}.

== Časti obce ==
K obci patrí 8 osád: Bánik, Cisársko, Dlhá Lúka, Drahová, Ďurkovka, Havrilovo, Nad Rimava a Salajka.&lt;ref name=utekac/&gt;

== Dejiny ==
Prvá zmienka o obci je z roku [[1593]] z archívneho zápisu v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]].&lt;ref name=utekac&gt;{{citácia elektronického dokumentu |url= http://utekac.sk/index.htm |titul= Obec Utekáč, sklená obec |vydavateľ= utekac.sk |dátum= [2003-2009?] |dátum prístupu= 2010-02-09 |url archívu= https://web.archive.org/web/20090522112436/http://utekac.sk/index.htm |dátum archivácie= 2009-05-22 }}&lt;/ref&gt;

Názov obce Utekáč má pôvod v historických udalostiach. Údajne tadiaľto už v 13. storočí unikal uhorský kráľ [[Belo IV.]] pred postupujúcimi [[Mongoli|Mongolmi]].&lt;ref name=utekac/&gt; Traduje sa, že aj neskôr, počas [[Mongolský vpád do Uhorska|mongolských vpádov]] na naše územie, hľadali v miestnych lesoch útočisko pred Turkami obyvatelia južnejších oblastí. Oblasť bola v tom období osídlená veľmi riedko. 

Za vznik obce možno považovať až založenie [[skláreň|sklárne]] grófom [[Forgáč]]om v roku [[1787]], ktorý si toto územie zvolil pre jeho výborné prírodné podmienky: dolinou pretekajúca [[Rimavica]], dostatok dreva a v neposlednom rade aj výskyt tzv. [[sklársky piesok|sklárskeho piesku]] (základnej suroviny na výrobu skla).

Hoci Utekáč nie je pôvodom goralskou kolóniou, vďaka veľkému objemu prisťahovaných pracovníkov z okolitých vrchárskych obcí, ako aj absorbovaníma niektorých lazov okolitých vrchárskych obcí sa do obce dostala aj veľká skupina vrchárov. Preto sa miestny dialekt priblížil ku [[Goralské nárečie|goralskému nárečiu]] práve týchto obcí, ktorý sa však dodnes takmer úplne vytratil.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Ravasz
| meno = Ábel
| odkaz na autora = 
| priezvisko2 = Kovács
| meno2 = Ľuboš
| odkaz na autora2 = 
| priezvisko3 = Zamišková
| meno3 = Anna
| odkaz na autora3 = 
| titul = Atlas Goralov Slovenska
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2025
| isbn = 978-80-224-2119-5
| počet strán = 160
| strany = 110, 140
}}&lt;/ref&gt; 

Obec Utekáč vznikla vyčlenením z katastra [[Kokava nad Rimavicou|Kokavy nad Rimavicou]] v roku [[1993]]&lt;ref name=&quot;vývoj-názvu&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Majtán
  | meno = Milan
  | titul = Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1998
  | jazyk = slovenský
}}&lt;/ref&gt;.

== Obyvateľstvo ==
Utekáč má 837 obyvateľov (k 31. 12. 2023). Pôvodní obyvatelia sa sem sťahovali z Nemecka, Maďarska a Česka. Takmer všetci obyvatelia obce sa venovali práci v sklárňach.&lt;ref name=smepamatnik&gt;{{citácia periodika |url=http://novohrad.sme.sk/c/5055237/prezident-v-utekaci-odhali-pamatnik.html#ixzz0ezrAtDRE |autor= TASR |titul= Prezident v Utekáči odhalí pamätník |periodikum= SME |dátum= 2009-10-09 |dátum prístupu= 2010-02-09 }}&lt;/ref&gt;

V obci je vysoká nezamestnanosť, ku ktorej prispelo aj zatvorenie miestnych sklárni.&lt;ref name=utekac/&gt;&lt;ref name=smepamatnik/&gt;

== Kultúra a zaujímavosti ==
=== Pamiatky ===
* Forgáchovský [[kaštieľ]], jednopodlažná [[klasicizmus|klasicistická]] stavba na pôdoryse písmena U s valbovou strechou, z obdobia okolo roku [[1800]]. Priečelie kaštieľa s rytmom [[pilaster|pilastrov]] je členené dvoma nárožnými [[rizalit]]mi so zdvojenými oknami. Okná majú profilované šambrány a hrotité suprafenestry.

* Kaplnka [[Anton Padovský|sv. Antona Paduánskeho]] s hrobkou rodu Kuchynkovcov, majiteľov miestnych sklární, [[historizmus|neorománska]] stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku [[1824]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Utekáč
  | url = https://www.najkrajsikraj.sk/utekac/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Najkrajší kraj
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Dekoratívne štukové fasády sú členené nárožnými lizénami a korunnou rímsou s oblúčkovým vlysom. Polkruhovo ukončený [[portál]] má profilovanú [[Archivolta|archivoltu]]. Nad portálom je reliéfny nápis Sv. Anton oroduj za nás.

=== Turizmus ===
Okolie obce poskytuje vhodné podmienky na turistiku a cykloturistiku.

* po {{Turistická značka|žltá}} značke do osady ''Ráztočné''
* po {{Turistická značka|modrá}} značke na vrch Tri chotáre (1143 m n. m.) 
* po {{Turistická značka|červená}} značke na [[Čierťaž (vrch vo Veporských vrchoch, 1102 m)|Čierťaž]]

== Hospodárstvo ==
Obec bola v minulosti známa výrobou [[Sklo|skla]] a [[termoska|termosiek]].

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{oficiálna stránka}}
* [http://www.najkrajsikraj.sk/utekac/ Najkrajší kraj]- turistické atrakcie v obci

{{Obce okresu Poltár}}

[[Kategória:Utekáč| ]]
[[Kategória:Obce okresu Poltár]]</text>
      <sha1>rsm0tyw3cg2nom24te1qu5ckyuve72f</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rastislavice</title>
    <ns>0</ns>
    <id>29031</id>
    <revision>
      <id>8189991</id>
      <parentid>8152224</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T05:32:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Unterwasserhund</username>
        <id>242727</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridanie externého odkazu na stránku obce</comment>
      <origin>8189991</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8832" sha1="5r6knhde86nzijzgu9uhj8pgikqbt47" xml:space="preserve">{{iné významy}}
{{Infobox Slovenská obec
 | Typ              = obec
 | Názov            = Rastislavice
 | Iné názvy        = 
 | Obrázok          = Dögös templom 4.JPG
 | Popis obrázku    = Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie
 | Znak             = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Vlajka           = &lt;!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --&gt;
 | Kraj             = Nitriansky
 | Okres            = Nové Zámky
 | Región           = Dolná Nitra
 | Časti            = 
 | Rieka            = 
 | Rieka 1          = 
 | Zemepisná šírka  = 48.140278
 | Zemepisná dĺžka  = 18.070556
 | Nadmorská výška  = 123
 | Prvá zmienka     = 1936 (zač. 17. stor.)
 | Starosta         = Tatiana Kořínková&lt;ref name=&quot;zoznam-starostov&quot;&gt;{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}&lt;/ref&gt;
 | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]]
 | PSČ              = 941 10 (pošta [[Tvrdošovce]])
 | Kód              = 503509
 | EČV              = NZ
 | Predvoľba        = 035 (+421-35)
 | Adresa           = 
 | E-mail           = 
 | Telefón          = 
 | Fax              = 
 | Mapa             = 
 | Popis mapy       = 
 | Web              = www.obecrastislavice.sk
 | Commons          = Rastislavice
 | Pôvod názvu      = 
 | Poznámky         = 
}}

'''Rastislavice''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]] v okrese [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. 

== Polohopis ==
Ležia na [[Juhozápadné Slovensko|juhozápadnom Slovensku]] na rovinatých terasách s úrodnými černozemnými pôdami.&lt;br /&gt; 
Obec sa nachádza 83 km východne od [[Bratislava|hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava]], 25 km južne od [[Nitra|krajského mesta Nitra]] a 24 km severne severne od  [[Nové Zámky|okresného mesta Nové Zámky]]. Komunikačné spojenie má zabezpečené autobusovou dopravou do krajského a okresného mesta, ako aj k železničnej doprave v 7,5 km vzdialených [[Komjatice|Komjaticiach]] (trať [[Nitra]] – [[Nové Zámky]]) a 5,5 km vzdialenom [[Jatov]]e (trať [[Nové Zámky]] – [[Bratislava]]).

=== Zemepisná charakteristika ===
Rastislavice ležia na 48° 08' 25&quot; s. z. š. a 18° 04' 14&quot; v. z. d. Chotár obce sa rozprestiera vo výške 120{{--}}{{mnm|131}}, stred obce má výšku {{mnm|123}} Katastrálne územie obce má výmeru 1 959 ha ({{km2|19.59}}, {{m2|19589263}}.

Rastislavice susedia na východe s obcou [[Komjatice]], na juhovýchode s mestom [[Šurany]], na juhu s obcou [[Tvrdošovce]], na západe s [[Jatov]]om, na severe s [[Poľný Kesov|Poľným Kesovom]] a na severovýchode s [[Veľký Kýr|Veľkým Kýrom]] (predtým Milanovce).

Obec leží v Podunajskej nížine na južnom okraji Nitrianskej pahorkatiny. Jej odlesnený rovinný chotár tvoria široké, sprašou pokryté terasy s černozemnými pôdami.

Chotárom obce preteká [[Cabajský potok]], na ktorého toku je na severe od obce (pri  [[Poľný Kesov|Poľnom Kesove]]) [[Vodná nádrž Rastislavice]],  a [[Tvrdošovský potok]]. Oba toky neskôr, západne od chotára, ústia do [[Dlhý kanál|Dlhého kanálu]], ktorý vteká do [[rieka Nitra|rieky Nitry]] na západe [[Okres Nové Zámky|okresu Nové Zámky]].

== Časti obce ==
Kalvín, Nová Švajčiareň, Nový Degeš, Stará Švajčiareň, Starý Degeš 

== Obyvateľstvo ==
Obec Rastislavice má '''903 obyvateľov''', z toho 49,72 % žien a 50,28 %  mužov (ŠÚ SR k 31. 12. 2007).&lt;br /&gt;
Vývoj počtu obyvateľov: 1940 – 1266, 1948 – 1099, 1961 – 1190, 1970 – 1096, 1991 – 926.&lt;br /&gt;
Podľa Sčítania obyvateľov, domov a domácností z roku 2001 mala obec 928 obyvateľov (50 % žien a 50 % mužov), z toho bolo ekonomicky aktívnych 455 obyvateľov (43,52 % žien a 56,48 % mužov), pracujúcich 344 (40,70 % žien a 59,30 % mužov) a nezamestnaných 88 (43,18 % žien a 56,82 % mužov).&lt;br /&gt;
Roku 2001 bolo v obci '''322 domov''', trvalo obývaných 270 domov.&lt;br /&gt;
Meno: ''rastislavický, Rastislavičan, -ka''

=== Etnické zloženie ===
Prevažná väčšina obyvateľov obce Rastislavice sa hlási k slovenskej národnosti.&lt;br /&gt;
'''Etnické zloženie obyvateľstva''' (údaje ŠÚ SR z roku 2001)
* Slováci - 98,49 % 
* Maďari - 0,97 %
* Česi - 0,22 %
* ostatní - 0,32 %

=== Náboženské zloženie ===
Viac ako štyri pätiny obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckemu, vyše desatiny k evanjelickému náboženstvu.&lt;br /&gt;
'''Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania''' (údaje ŠÚ SR z roku 2001)
* Rímskokatolícke - 81,90 %
* Evanjelické - 10,24 %
* Ostatné – 0,21 %
* Bez vyznania - 6,03 %
* Nezistené - 1,62 %

== Kultúra a zaujímavosti == 
=== Pamiatky ===
* [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelický]] kostol, jednoloďová [[funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalistická]] stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1937]]-[[1938]]. Autorom kostola je architekt Václav Ložek z [[Praha|Prahy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = História založenia evanjelickej cirvi a.v. v Rastislaviciach
  | url = http://www.obecrastislavice.sk/obec/institucie/cirkev/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Rastislavice
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Kostol má plochú strechu v duchu dobového funkcionalizmu. Hladké fasády sú členené vysokými obdĺžnikovými oknami vytvárajúcimi na fasáde horizontálny pás. Veža je členená troma výraznými priebežnými lizénami, v podveží z nej vyrastá vykonzolovaný kubus s trojicou okien. Veža je ukončená zúženám v tvare kubusu s hodinami.

* [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol Nepoškvrneného počatia [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]], jednoloďová funkcionalistická stavba s pravouhlým ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1939]]-[[1941]]. Autorom kostola je architekt Smit z [[Nitra|Nitry]]. Kostol vznikol prebudovaním staršej sýpky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = História založenia katolíckej farnosti v Rastislaviciach
  | url = http://www.obecrastislavice.sk/obec/institucie/cirkev/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 
  | vydavateľ = Oficiálne stránky obce Rastislavice
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Hmota hostola je tvorená blokovou stavbou so sedlovou strechou, z ktorej vyrastá hranovová veža členená priebežnými lizénami, ukončená malou helmicou.
&lt;gallery&gt;
Súbor:Dögös templom 3.JPG|Evanjelický kostol
Súbor:Dögös templom 2.JPG
Súbor:Dögös templom 1.JPG
Súbor:Dögös templom 6.JPG|Kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie
&lt;/gallery&gt;

==== Kultúrne inštitúcie ====
V obci je miestne národopisné múzeum s pamiatkami hmotnej ľudovej kultúry.

==== Kultúrna činnosť ====
V obci je Miestne kultúrne stredisko, ktoré organizuje celoročne niekoľko tradičných kultúrno - spoločenských akcií a veľa príležitostných. Okrem toho v obci pracuje 13 spoločenských organizácií, ktoré sa spolu podieľajú na kultúrnom živote obce. Viac informácií nájdete na [https://obecrastislavice.sk/ webovej stránke obce].

== Hospodárstvo ==
Obec má poľnohospodársky charakter, je známa ovocinárstvom, včelárstvom, živočíšnou výrobou a pestovaním technických plodín. Bol v nej liehovar (do r. 1950), trepáreň konopí (1940 – 1950), tehelňa (do r. 1961). Roku 1950 zriadili štátny majetok, 1955 založili JRD, ktoré 1963 prešlo do štátneho majetku. Časť obyvateľov pracuje v poľnohospodárstve, ostatní v priemyselných podnikoch, firmách, v službách a obchode v mestách na okolí.

== Literatúra ==
;encyklopédie
* SÜLE, Peter, Ing. – SÜLE ml., Peter:: ''[[Encyklopédia miest a obcí Slovenska]]''. 1. vyd. Lučenec : PS-LINE, 2005, 960 s., ISBN 80-969388-8-6, s. 337
* {{Citácia knihy
| kapitola zborník = 
| titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
| odkaz na titul = Vlastivedný slovník obcí na Slovensku
| zväzok = I
| typ zväzku = Zv.
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1977
| počet strán = 526
| strany = 479
}}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{oficiálna stránka}}

{{Obce okresu Nové Zámky}}

[[Kategória:Rastislavice| ]]
[[Kategória:Obce okresu Nové Zámky]]</text>
      <sha1>5r6knhde86nzijzgu9uhj8pgikqbt47</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Antoine-Jérôme Balard</title>
    <ns>0</ns>
    <id>30040</id>
    <revision>
      <id>8189942</id>
      <parentid>7827747</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T21:30:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>Upravený infobox, wikilink, pridaná sekcia Iné projekty, referencia, kategória, malé doplnenie textu</comment>
      <origin>8189942</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2386" sha1="r4td2axuu24tk0qygki3njg08sf7ffn" xml:space="preserve">{{Na rozšírenie}}
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Antoine-Jérôme Balard
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = francúzsky chemik
 | Portrét            = Antoine-Jerome Balard.jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[30. september]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Montpellier]], [[Francúzsko]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1876|03|30|1802|09|30}}
 | Miesto úmrtia      = [[Paríž]], [[Francúzsko]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = 
 | Partner            = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Chémia
 | Portál2            = Francúzsko
 | Portál3            = 
}}

'''Antoine-Jérôme Balard''' (* [[30. september]] [[1802]], [[Montpellier]], [[Francúzsko]] – † [[30. marec]] [[1876]], [[Paríž]]) bol francúzsky [[chémia|chemik]] a objaviteľ [[bróm]]u (1826) v morskej vode a morských rastlinách.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Antoine-Jérôme Balard | priezvisko = Editors | meno = Britannica | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/biography/Antoine-Jerome-Balard | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = en }}&lt;/ref&gt; Od roku [[1842]] [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] na [[Sorbonna|Sorbonne]] a od roku 1851 na [[Collège de France]] v Paríži.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Balard, Antoine-Jérôme}}
[[Kategória:Francúzski chemici]]
[[Kategória:Osobnosti z Montpellieru]]
[[Kategória:Objavitelia chemických prvkov]]
[[Kategória:Bróm]]
[[Kategória:Collège de France]]
[[Kategória:Členovia Francúzskej akadémie vied]]</text>
      <sha1>r4td2axuu24tk0qygki3njg08sf7ffn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Al Gore</title>
    <ns>0</ns>
    <id>30485</id>
    <revision>
      <id>8190083</id>
      <parentid>7996431</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:06:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>IB, úvod, životopis</comment>
      <origin>8190083</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13405" sha1="mr36m8elg0fxgvfafjxrdb8pf1t9cg6" xml:space="preserve">{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
{{Infobox Politik
 | Meno              = Al Gore
 | Rodné meno        = Albert Arnold Gore, Jr.
 | Popis osoby       = 45. viceprezident Spojených štátov
 | Portrét           = Al Gore, Vice President of the United States, official portrait 1994.jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = Gore v roku 1994
 | Podpis            = Al Gore Signature 3.svg

 | Poradie           = 45.
 | Úrad              = [[viceprezident Spojených štátov]]
 | Začiatok obdobia  = [[20. január]] [[1993]]
 | Koniec obdobia    = [[20. január]] [[2001]]
 | Predchodca        = [[Dan Quayle]]
 | Nástupca          = [[Dick Cheney]]
 | Prezident         = [[Bill Clinton]]

 | Poradie2          = 
 | Úrad2             = [[Senát Spojených štátov|Senátor Spojených štátov]] za [[Tennessee]]
 | Začiatok obdobia2 = [[3. január]] [[1985]]
 | Koniec obdobia2   = [[2. január]] [[1993]]
 | Predchodca2       = [[Howard Baker]]
 | Nástupca2         = [[Harlan Mathews]]

 | Poradie3          = 
 | Úrad3             = Člen [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov USA]] z Tennessee
 | Začiatok obdobia3 = [[3. január]] [[1977]]
 | Koniec obdobia3   = [[3. január]] [[1985]]
 | Predchodca3       = [[Joe L. Evins]]
 | Nástupca3         = [[Bart Gordon]]

 | Dátum narodenia   = {{dnv|1948|3|31}}
 | Miesto narodenia  = [[Washington, D. C.]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = [[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]]
 | Alma mater        = [[Harvard University]] ([[Bachelor of Arts|BA]])&lt;br /&gt;[[Vanderbilt University]] (navštevoval)
 | Profesia          = 
 | Národnosť         = 
 | Vierovyznanie     = [[baptizmus]]
 | Rodičia           = [[Albert Gore, Sr.]] (otec)&lt;br /&gt;[[Pauline LaFon Gore|Pauline LaFon]] (matka)
 | Manželka          = [[Tipper Gore|Tipper Aitcheson]] (1970{{--}}2010)
 | Deti              = 4
 | Webstránka        = [https://algore.com/ algore.com]
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

'''Albert Arnold Gore, Jr.''' (* [[31. marec]] [[1948]], [[Washington, D. C.]], [[Spojené štáty|USA]]) je americký [[politik]], [[obchodná činnosť|obchodník]] a [[environmentalizmus|environmentalista]], ktorý v rokoch [[1993]] až [[2001]] pôsobil ako 45. [[viceprezident Spojených štátov]] za [[prezident Spojených štátov|prezidenta]] [[Bill Clinton|Billa Clintona]]. Ako člen [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]] predtým zastupoval štát [[Tennessee]] v oboch komorách [[Kongres Spojených štátov|Kongresu USA]], najskôr ako člen [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov]] v rokoch [[1977]] až [[1985]] a potom ako [[Senát Spojených štátov|senátor]] v rokoch [[1985]] až [[1993]]. Gore bol tiež kandidátom Demokratickej strany v [[prezidentské voľby v USA v roku 2000|prezidentských voľbách]] v roku [[2000]] a napriek tomu, že získal väčšinu hlasov voličov, prehral s [[George W. Bush|Georgeom W. Bushom]].

== Životopis ==
Syn [[politik]]a [[Albert Gore, Sr.|Alberta Gorea, Sr.]] vyrastal v štátoch [[Tennessee]] a vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]], kde sa aj narodil. Po absolvovaní [[Harvard University]] a službe v [[United States Army|americkej armáde]] zanechal štúdium práva, aby v roku [[1976]] kandidoval za zástupcu [[4. kongresový obvod štátu Tennessee|4. kongresového obvodu štátu Tennessee]]. Gore bol trikrát znovuzvolený, než v roku [[1984]] kandidoval do [[Senát Spojených štátov|Senátu USA]], pričom mandát obhájil aj v roku [[1990]]. Bol považovaný za [[Noví demokrati (USA)|umierneného]] politika a označovaný ako „[[Atari demokrat]]“. V rokoch [[1993]] až [[2001]] pôsobil ako [[viceprezident Spojených štátov|viceprezident USA]] v administratíve [[Bill Clinton|Billa Clintona]] potom, ako vo [[prezidentské voľby v USA v roku 1992|voľbách]] v roku [[1992]] porazil úradujúcich [[George H. W. Bush|Georgea H. W. Busha]] a [[Dan Quayle|Dana Quaylea]] a v roku [[1996]] [[Bob Dole|Boba Dolea]] a [[Jack Kemp|Jacka Kempa]]. Stal sa tak prvým [[Demokratická strana (USA)|demokratom]] od čias [[John Nance Garner|Johna Nancea Garnera]], ktorý zastával funkciu viceprezidenta dve celé funkčné obdobia. 

Gore bol tiež kandidátom Demokratickej strany na prezidenta vo [[prezidentské voľby v USA v roku 2000|voľbách]] v roku [[2000]], v ktorých prehral hlasovanie [[Zbor voliteľov (Prezidentské voľby v Spojených štátoch amerických)|Zboru voliteľov]] o päť hlasov s [[Republikánska strana (USA)|republikánskym]] kandidátom [[George W. Bush|Georgeom W. Bushom]], napriek tomu, že v celonárodnom hlasovaní získal o 543 895 hlasov viac. Voľby sa skončili potom, čo [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšší súd USA]] v pomere hlasov 5 : 4 v prípade ''[[Bush v. Gore]]'' zvrátil predchádzajúce rozhodnutie [[Najvyšší súd štátu Florida|Najvyššieho súdu Floridy]] o prepočítaní hlasov. Patrí medzi piatich prezidentských kandidátov v dejinách USA, ktorí prehrali prezidentské voľby napriek víťazstvu v ľudovom hlasovaní.

Po skončení svojho viceprezidentského mandátu v roku 2001 Gore zostal výraznou verejnou osobnosťou ako spisovateľ a [[environmentalizmus|environmentálny]] aktivista. Jeho činnosť v oblasti boja proti [[klimatické zmeny|zmene klímy]] mu v roku [[2007]] vyniesla (spoločne s [[Medzivládny panel o zmene klímy|Medzivládnym panelom o zmene klímy]] – IPCC) [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu za mier]]. Je zakladateľom a predsedom organizácie [[The Climate Reality Project]], spoluzakladateľom a predsedom spoločnosti [[Generation Investment Management]], zakladateľom dnes už zaniknutej televíznej siete [[Current TV]], bývalým členom predstavenstva spoločnosti [[Apple]] a hlavným poradcom firmy [[Google]].&lt;ref name=&quot;algore-al-gore&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Al Gore www.algore.com | odkaz na autora = | titul = Al Gore | url = https://algore.com/about.html | vydavateľ = algore.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Je tiež partnerom vo firme [[venture capital|rizikového kapitálu]] [[Kleiner Perkins]], kde vedie skupinu pre riešenia v oblasti zmeny klímy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gore joins Valley's Kleiner Perkins to push green business | url = http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi | url archívu = https://web.archive.org/web/20090823053456/http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=%2Fc%2Fa%2F2007%2F11%2F13%2FBAUCTAV4I.DTL&amp;feed=rss.bayarea | vydavateľ = sfgate.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2009-08-23 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KPCB - Team | url = http://www.kpcb.com/team/index.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20110102225551/http://www.kpcb.com/team/index.php?Al%20Gore | vydavateľ = kpcb.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2011-01-02 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Pôsobil tiež ako hosťujúci [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] na [[Middle Tennessee State University]], na [[Columbia University Graduate School of Journalism]], na [[Fisk University]] a na [[University of California, Los Angeles|University of California]] v [[Los Angeles]].&lt;ref name=&quot;algore-al-gore&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Columbia News : Former Vice President Al Gore to Teach at Columbia's School of Journalism | url = http://www.columbia.edu/cu/news/01/01/gore.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20110513181344/http://www.columbia.edu/cu/news/01/01/gore.html | vydavateľ = columbia.edu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2011-05-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jet: Al Gore To Teach At Fisk University - Brief Article | url = http://findarticles.com/p/articles/mi_m1355/is_10_99/ai_71190245/print | url archívu = https://web.archive.org/web/20080126231735/http://findarticles.com/p/articles/mi_m1355/is_10_99/ai_71190245/print | vydavateľ = findarticles.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2008-01-26 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gore taps faculty expertise | url = http://today.ucla.edu/portal/ut/010213gore.aspx | url archívu = https://web.archive.org/web/20110516011432/http://today.ucla.edu/portal/ut/010213gore.aspx | vydavateľ = today.ucla.edu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2011-05-16 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Bol tiež členom správnej rady organizácie [[World Resources Institute]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Al Gore | url = https://www.wri.org/profile/al-gore | url archívu = https://web.archive.org/web/20210413122559/https://www.wri.org/profile/al-gore | vydavateľ = wri.org | miesto = | dátum vydania = 2013-08-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2021-04-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Gore získal viacero ocenení, medzi nimi Nobelovu cenu za mier (spoločne s Medzivládnym panelom o zmene klímy v roku 2007), ocenenie [[Primetime Emmy Award|Primetime Emmy]] za projekt Current TV (2007) a cenu [[Webby Awards|Webby]] (2005). Bol tiež ústrednou postavou [[Academy Awards|oscarového]] dokumentu ''[[Nepríjemná pravda]]'' (2006) a jeho pokračovania ''[[Nepríjemná pravda 2]]'' (2017). V roku 2007 sa umiestnil na druhom mieste v ankete [[Person of the Year|Osobnosť roka]] časopisu [[Time (týždenník)|''Time'']].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Person of the Year 2007 | url = http://www.time.com/time/specials/2007/personoftheyear/article/0,28804,1690753_1695388_1695515,00.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20071221164146/http://www.time.com/time/specials/2007/personoftheyear/article/0,28804,1690753_1695388_1695515,00.html | vydavateľ = time.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2007-12-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V roku [[2008]] získal cenu [[Dan David Prize|Dana Davida]] za spoločenskú zodpovednosť&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Traubmann | meno = Tamara | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Correspondent | meno2 = Haaretz | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Al Gore, Israeli Author Amos Oz Win Dan David Prize | url = https://www.haaretz.com/1.4990452 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210423062417/https://www.haaretz.com/1.4990452 | vydavateľ = haaretz.com | miesto = | dátum vydania = 2008-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2021-04-23 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Al Gore, Amos Oz share Dan David Prizes | url = https://www.jpost.com/israel/al-gore-amos-oz-share-dan-david-prizes | url archívu = https://web.archive.org/web/20201219131412/https://www.jpost.com/israel/al-gore-amos-oz-share-dan-david-prizes | vydavateľ = jpost.com | miesto = | dátum vydania = 2008-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2020-12-19 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; a v roku [[2024]] mu prezident [[Joe Biden]] udelil [[Presidential Medal of Freedom|Prezidentskú medailu slobody]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Williams | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Fossum | meno2 = Sam | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Biden presents Medal of Freedom to key political allies, civil rights leaders, celebrities and politicians | url = https://edition.cnn.com/2024/05/03/politics/biden-medal-of-freedom/index.html | vydavateľ = edition.cnn.com | miesto = | dátum vydania = 2024-05-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Al Gore}}

{{Viceprezidenti USA}}
{{Nositelia Nobelovej ceny za mier 2001 – 2025}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Gore, Al}}
[[Kategória:Členovia Demokratickej strany USA]]
[[Kategória:Viceprezidenti USA]]
[[Kategória:Absolventi Harvard University]]
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za mier]]
[[Kategória:Držitelia ceny Emmy]]
[[Kategória:Osobnosti z Washingtonu D.C.]]
[[Kategória:Kandidáti Demokratickej strany na prezidenta USA]]
[[Kategória:Senátori USA]]
[[Kategória:Kandidáti Demokratickej strany na viceprezidenta USA]]</text>
      <sha1>mr36m8elg0fxgvfafjxrdb8pf1t9cg6</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190090</id>
      <parentid>8190083</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:15:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>+ ext. odkazy</comment>
      <origin>8190090</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13579" sha1="tt7tri4h1ng4viyqt1osw50xxh2doo9" xml:space="preserve">{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
{{Infobox Politik
 | Meno              = Al Gore
 | Rodné meno        = Albert Arnold Gore, Jr.
 | Popis osoby       = 45. viceprezident Spojených štátov
 | Portrét           = Al Gore, Vice President of the United States, official portrait 1994.jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = Gore v roku 1994
 | Podpis            = Al Gore Signature 3.svg

 | Poradie           = 45.
 | Úrad              = [[viceprezident Spojených štátov]]
 | Začiatok obdobia  = [[20. január]] [[1993]]
 | Koniec obdobia    = [[20. január]] [[2001]]
 | Predchodca        = [[Dan Quayle]]
 | Nástupca          = [[Dick Cheney]]
 | Prezident         = [[Bill Clinton]]

 | Poradie2          = 
 | Úrad2             = [[Senát Spojených štátov|Senátor Spojených štátov]] za [[Tennessee]]
 | Začiatok obdobia2 = [[3. január]] [[1985]]
 | Koniec obdobia2   = [[2. január]] [[1993]]
 | Predchodca2       = [[Howard Baker]]
 | Nástupca2         = [[Harlan Mathews]]

 | Poradie3          = 
 | Úrad3             = Člen [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov USA]] z Tennessee
 | Začiatok obdobia3 = [[3. január]] [[1977]]
 | Koniec obdobia3   = [[3. január]] [[1985]]
 | Predchodca3       = [[Joe L. Evins]]
 | Nástupca3         = [[Bart Gordon]]

 | Dátum narodenia   = {{dnv|1948|3|31}}
 | Miesto narodenia  = [[Washington, D. C.]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = [[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]]
 | Alma mater        = [[Harvard University]] ([[Bachelor of Arts|BA]])&lt;br /&gt;[[Vanderbilt University]] (navštevoval)
 | Profesia          = 
 | Národnosť         = 
 | Vierovyznanie     = [[baptizmus]]
 | Rodičia           = [[Albert Gore, Sr.]] (otec)&lt;br /&gt;[[Pauline LaFon Gore|Pauline LaFon]] (matka)
 | Manželka          = [[Tipper Gore|Tipper Aitcheson]] (1970{{--}}2010)
 | Deti              = 4
 | Webstránka        = [https://algore.com/ algore.com]
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

'''Albert Arnold Gore, Jr.''' (* [[31. marec]] [[1948]], [[Washington, D. C.]], [[Spojené štáty|USA]]) je [[Spojené štáty|americký]] [[politik]], [[obchodná činnosť|obchodník]] a [[environmentalizmus|environmentalista]], ktorý v rokoch [[1993]] až [[2001]] pôsobil ako 45. [[viceprezident Spojených štátov]] za [[prezident Spojených štátov|prezidenta]] [[Bill Clinton|Billa Clintona]]. Ako člen [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]] predtým zastupoval štát [[Tennessee]] v oboch komorách [[Kongres Spojených štátov|Kongresu USA]], najskôr ako člen [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov]] v rokoch [[1977]] až [[1985]] a potom ako [[Senát Spojených štátov|senátor]] v rokoch [[1985]] až [[1993]]. Gore bol tiež kandidátom Demokratickej strany v [[prezidentské voľby v USA v roku 2000|prezidentských voľbách]] v roku [[2000]] a napriek tomu, že získal väčšinu hlasov voličov, prehral s [[George W. Bush|Georgeom W. Bushom]].

== Životopis ==
Syn [[politik]]a [[Albert Gore, Sr.|Alberta Gorea, Sr.]] vyrastal v štátoch [[Tennessee]] a vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]], kde sa aj narodil. Po absolvovaní [[Harvard University]] a službe v [[United States Army|americkej armáde]] zanechal štúdium práva, aby v roku [[1976]] kandidoval za zástupcu [[4. kongresový obvod štátu Tennessee|4. kongresového obvodu štátu Tennessee]]. Gore bol trikrát znovuzvolený, než v roku [[1984]] kandidoval do [[Senát Spojených štátov|Senátu USA]], pričom mandát obhájil aj v roku [[1990]]. Bol považovaný za [[Noví demokrati (USA)|umierneného]] politika a označovaný ako „[[Atari demokrat]]“. V rokoch [[1993]] až [[2001]] pôsobil ako [[viceprezident Spojených štátov|viceprezident USA]] v administratíve [[Bill Clinton|Billa Clintona]] potom, ako vo [[prezidentské voľby v USA v roku 1992|voľbách]] v roku [[1992]] porazili vtedy úradujúcich [[George H. W. Bush|Georgea H. W. Busha]] a [[Dan Quayle|Dana Quaylea]] a v roku [[1996]] [[Bob Dole|Boba Dolea]] a [[Jack Kemp|Jacka Kempa]]. Stal sa tak prvým [[Demokratická strana (USA)|demokratom]] od čias [[John Nance Garner|Johna Nancea Garnera]], ktorý zastával funkciu viceprezidenta dve celé funkčné obdobia. 

Gore bol tiež kandidátom Demokratickej strany na [[prezident Spojených štátov|prezidenta]] vo [[prezidentské voľby v USA v roku 2000|voľbách]] v roku [[2000]], v ktorých prehral hlasovanie [[Zbor voliteľov (Prezidentské voľby v Spojených štátoch amerických)|Zboru voliteľov]] o päť hlasov s [[Republikánska strana (USA)|republikánskym]] kandidátom [[George W. Bush|Georgeom W. Bushom]], napriek tomu, že v celonárodnom hlasovaní získal o 543 895 viacej hlasov. Voľby sa skončili potom, čo [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšší súd USA]] v pomere hlasov 5 : 4 v prípade ''[[Bush v. Gore]]'' zvrátil predchádzajúce rozhodnutie [[Najvyšší súd štátu Florida|Najvyššieho súdu Floridy]] o prepočítaní hlasov. Patrí medzi piatich prezidentských kandidátov v [[dejiny Spojených štátov|dejinách USA]], ktorí prehrali prezidentské voľby napriek víťazstvu v ľudovom hlasovaní.

Po skončení svojho viceprezidentského mandátu v roku 2001 Gore zostal výraznou verejnou osobnosťou ako [[spisovateľ]] a [[environmentalizmus|environmentálny]] aktivista. Jeho činnosť v oblasti boja proti [[klimatické zmeny|zmene klímy]] mu v roku [[2007]] vyniesla (spoločne s [[Medzivládny panel o zmene klímy|Medzivládnym panelom o zmene klímy]] – IPCC) [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu za mier]]. Je zakladateľom a predsedom organizácie [[The Climate Reality Project]], spoluzakladateľom a predsedom spoločnosti [[Generation Investment Management]], zakladateľom dnes už zaniknutej televíznej siete [[Current TV]], bývalým členom predstavenstva spoločnosti [[Apple]] a hlavným poradcom firmy [[Google]].&lt;ref name=&quot;algore-al-gore&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Al Gore www.algore.com | odkaz na autora = | titul = Al Gore | url = https://algore.com/about.html | vydavateľ = algore.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Je tiež partnerom vo firme [[venture capital|rizikového kapitálu]] [[Kleiner Perkins]], kde vedie skupinu pre riešenia v oblasti zmeny klímy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gore joins Valley's Kleiner Perkins to push green business | url = http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi | url archívu = https://web.archive.org/web/20090823053456/http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=%2Fc%2Fa%2F2007%2F11%2F13%2FBAUCTAV4I.DTL&amp;feed=rss.bayarea | vydavateľ = sfgate.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2009-08-23 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KPCB - Team | url = http://www.kpcb.com/team/index.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20110102225551/http://www.kpcb.com/team/index.php?Al%20Gore | vydavateľ = kpcb.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2011-01-02 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Pôsobil tiež ako hosťujúci [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] na [[Middle Tennessee State University]], na [[Columbia University Graduate School of Journalism]], na [[Fisk University]] a na [[University of California, Los Angeles|University of California]] v [[Los Angeles]].&lt;ref name=&quot;algore-al-gore&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Columbia News : Former Vice President Al Gore to Teach at Columbia's School of Journalism | url = http://www.columbia.edu/cu/news/01/01/gore.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20110513181344/http://www.columbia.edu/cu/news/01/01/gore.html | vydavateľ = columbia.edu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2011-05-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jet: Al Gore To Teach At Fisk University - Brief Article | url = http://findarticles.com/p/articles/mi_m1355/is_10_99/ai_71190245/print | url archívu = https://web.archive.org/web/20080126231735/http://findarticles.com/p/articles/mi_m1355/is_10_99/ai_71190245/print | vydavateľ = findarticles.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2008-01-26 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gore taps faculty expertise | url = http://today.ucla.edu/portal/ut/010213gore.aspx | url archívu = https://web.archive.org/web/20110516011432/http://today.ucla.edu/portal/ut/010213gore.aspx | vydavateľ = today.ucla.edu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2011-05-16 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Bol tiež členom správnej rady organizácie [[World Resources Institute]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Al Gore | url = https://www.wri.org/profile/al-gore | url archívu = https://web.archive.org/web/20210413122559/https://www.wri.org/profile/al-gore | vydavateľ = wri.org | miesto = | dátum vydania = 2013-08-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2021-04-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Gore získal viacero ocenení, medzi nimi Nobelovu cenu za mier (spoločne s Medzivládnym panelom o zmene klímy v roku 2007), ocenenie [[Primetime Emmy Award|Primetime Emmy]] za projekt Current TV (2007) a cenu [[Webby Awards|Webby]] (2005). Bol tiež ústrednou postavou [[Academy Awards|oscarového]] dokumentu ''[[Nepríjemná pravda]]'' (2006) a jeho pokračovania ''[[Nepríjemná pravda 2]]'' (2017). V roku 2007 sa umiestnil na druhom mieste v ankete [[Person of the Year|Osobnosť roka]] časopisu [[Time (týždenník)|''Time'']].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Person of the Year 2007 | url = http://www.time.com/time/specials/2007/personoftheyear/article/0,28804,1690753_1695388_1695515,00.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20071221164146/http://www.time.com/time/specials/2007/personoftheyear/article/0,28804,1690753_1695388_1695515,00.html | vydavateľ = time.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2007-12-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V roku [[2008]] získal cenu [[Dan David Prize|Dana Davida]] za spoločenskú zodpovednosť&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Traubmann | meno = Tamara | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Correspondent | meno2 = Haaretz | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Al Gore, Israeli Author Amos Oz Win Dan David Prize | url = https://www.haaretz.com/1.4990452 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210423062417/https://www.haaretz.com/1.4990452 | vydavateľ = haaretz.com | miesto = | dátum vydania = 2008-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2021-04-23 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Al Gore, Amos Oz share Dan David Prizes | url = https://www.jpost.com/israel/al-gore-amos-oz-share-dan-david-prizes | url archívu = https://web.archive.org/web/20201219131412/https://www.jpost.com/israel/al-gore-amos-oz-share-dan-david-prizes | vydavateľ = jpost.com | miesto = | dátum vydania = 2008-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2020-12-19 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; a v roku [[2024]] mu prezident [[Joe Biden]] udelil [[Presidential Medal of Freedom|Prezidentskú medailu slobody]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Williams | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Fossum | meno2 = Sam | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Biden presents Medal of Freedom to key political allies, civil rights leaders, celebrities and politicians | url = https://edition.cnn.com/2024/05/03/politics/biden-medal-of-freedom/index.html | vydavateľ = edition.cnn.com | miesto = | dátum vydania = 2024-05-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Al Gore}}

== Externé odkazy ==
* [https://algore.com/ Oficiálny web] {{eng icon}}

{{Viceprezidenti USA}}
{{Nositelia Nobelovej ceny za mier 2001 – 2025}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Gore, Al}}
[[Kategória:Členovia Demokratickej strany USA]]
[[Kategória:Viceprezidenti USA]]
[[Kategória:Absolventi Harvard University]]
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za mier]]
[[Kategória:Držitelia ceny Emmy]]
[[Kategória:Osobnosti z Washingtonu D.C.]]
[[Kategória:Kandidáti Demokratickej strany na prezidenta USA]]
[[Kategória:Senátori USA]]
[[Kategória:Kandidáti Demokratickej strany na viceprezidenta USA]]</text>
      <sha1>tt7tri4h1ng4viyqt1osw50xxh2doo9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190091</id>
      <parentid>8190090</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:18:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <comment>obr.</comment>
      <origin>8190091</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13727" sha1="kcy9r40u3lyqdr085audydw40iis4b9" xml:space="preserve">{{Nositeľ Nobelovej ceny}}
{{Infobox Politik
 | Meno              = Al Gore
 | Rodné meno        = Albert Arnold Gore, Jr.
 | Popis osoby       = 45. viceprezident Spojených štátov
 | Portrét           = Al Gore, Vice President of the United States, official portrait 1994.jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = Gore v roku 1994
 | Podpis            = Al Gore Signature 3.svg

 | Poradie           = 45.
 | Úrad              = [[viceprezident Spojených štátov]]
 | Začiatok obdobia  = [[20. január]] [[1993]]
 | Koniec obdobia    = [[20. január]] [[2001]]
 | Predchodca        = [[Dan Quayle]]
 | Nástupca          = [[Dick Cheney]]
 | Prezident         = [[Bill Clinton]]

 | Poradie2          = 
 | Úrad2             = [[Senát Spojených štátov|Senátor Spojených štátov]] za [[Tennessee]]
 | Začiatok obdobia2 = [[3. január]] [[1985]]
 | Koniec obdobia2   = [[2. január]] [[1993]]
 | Predchodca2       = [[Howard Baker]]
 | Nástupca2         = [[Harlan Mathews]]

 | Poradie3          = 
 | Úrad3             = Člen [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov USA]] z Tennessee
 | Začiatok obdobia3 = [[3. január]] [[1977]]
 | Koniec obdobia3   = [[3. január]] [[1985]]
 | Predchodca3       = [[Joe L. Evins]]
 | Nástupca3         = [[Bart Gordon]]

 | Dátum narodenia   = {{dnv|1948|3|31}}
 | Miesto narodenia  = [[Washington, D. C.]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Dátum úmrtia      = 
 | Miesto úmrtia     = 
 | Politická strana  = [[Demokratická strana (USA)|Demokratická strana]]
 | Alma mater        = [[Harvard University]] ([[Bachelor of Arts|BA]])&lt;br /&gt;[[Vanderbilt University]] (navštevoval)
 | Profesia          = 
 | Národnosť         = 
 | Vierovyznanie     = [[baptizmus]]
 | Rodičia           = [[Albert Gore, Sr.]] (otec)&lt;br /&gt;[[Pauline LaFon Gore|Pauline LaFon]] (matka)
 | Manželka          = [[Tipper Gore|Tipper Aitcheson]] (1970{{--}}2010)
 | Deti              = 4
 | Webstránka        = [https://algore.com/ algore.com]
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

'''Albert Arnold Gore, Jr.''' (* [[31. marec]] [[1948]], [[Washington, D. C.]], [[Spojené štáty|USA]]) je [[Spojené štáty|americký]] [[politik]], [[obchodná činnosť|obchodník]] a [[environmentalizmus|environmentalista]], ktorý v rokoch [[1993]] až [[2001]] pôsobil ako 45. [[viceprezident Spojených štátov]] za [[prezident Spojených štátov|prezidenta]] [[Bill Clinton|Billa Clintona]]. Ako člen [[Demokratická strana (USA)|Demokratickej strany]] predtým zastupoval štát [[Tennessee]] v oboch komorách [[Kongres Spojených štátov|Kongresu USA]], najskôr ako člen [[Snemovňa reprezentantov Spojených štátov|Snemovne reprezentantov]] v rokoch [[1977]] až [[1985]] a potom ako [[Senát Spojených štátov|senátor]] v rokoch [[1985]] až [[1993]]. Gore bol tiež kandidátom Demokratickej strany v [[prezidentské voľby v USA v roku 2000|prezidentských voľbách]] v roku [[2000]] a napriek tomu, že získal väčšinu hlasov voličov, prehral s [[George W. Bush|Georgeom W. Bushom]].

== Životopis ==
[[Súbor:Al Gore in 1965 Albanian.jpg|thumb|left|upright|Gore v ročenke školy [[St. Albans School (Washington, D. C.)|St. Albans]] z roku 1965]]

Syn [[politik]]a [[Albert Gore, Sr.|Alberta Gorea, Sr.]] vyrastal v štátoch [[Tennessee]] a vo [[Washington, D. C.|Washingtone, D. C.]], kde sa aj narodil. Po absolvovaní [[Harvard University]] a službe v [[United States Army|americkej armáde]] zanechal štúdium práva, aby v roku [[1976]] kandidoval za zástupcu [[4. kongresový obvod štátu Tennessee|4. kongresového obvodu štátu Tennessee]]. Gore bol trikrát znovuzvolený, než v roku [[1984]] kandidoval do [[Senát Spojených štátov|Senátu USA]], pričom mandát obhájil aj v roku [[1990]]. Bol považovaný za [[Noví demokrati (USA)|umierneného]] politika a označovaný ako „[[Atari demokrat]]“. V rokoch [[1993]] až [[2001]] pôsobil ako [[viceprezident Spojených štátov|viceprezident USA]] v administratíve [[Bill Clinton|Billa Clintona]] potom, ako vo [[prezidentské voľby v USA v roku 1992|voľbách]] v roku [[1992]] porazili vtedy úradujúcich [[George H. W. Bush|Georgea H. W. Busha]] a [[Dan Quayle|Dana Quaylea]] a v roku [[1996]] [[Bob Dole|Boba Dolea]] a [[Jack Kemp|Jacka Kempa]]. Stal sa tak prvým [[Demokratická strana (USA)|demokratom]] od čias [[John Nance Garner|Johna Nancea Garnera]], ktorý zastával funkciu viceprezidenta dve celé funkčné obdobia. 

Gore bol tiež kandidátom Demokratickej strany na [[prezident Spojených štátov|prezidenta]] vo [[prezidentské voľby v USA v roku 2000|voľbách]] v roku [[2000]], v ktorých prehral hlasovanie [[Zbor voliteľov (Prezidentské voľby v Spojených štátoch amerických)|Zboru voliteľov]] o päť hlasov s [[Republikánska strana (USA)|republikánskym]] kandidátom [[George W. Bush|Georgeom W. Bushom]], napriek tomu, že v celonárodnom hlasovaní získal o 543 895 viacej hlasov. Voľby sa skončili potom, čo [[Najvyšší súd Spojených štátov|Najvyšší súd USA]] v pomere hlasov 5 : 4 v prípade ''[[Bush v. Gore]]'' zvrátil predchádzajúce rozhodnutie [[Najvyšší súd štátu Florida|Najvyššieho súdu Floridy]] o prepočítaní hlasov. Patrí medzi piatich prezidentských kandidátov v [[dejiny Spojených štátov|dejinách USA]], ktorí prehrali prezidentské voľby napriek víťazstvu v ľudovom hlasovaní.

Po skončení svojho viceprezidentského mandátu v roku 2001 Gore zostal výraznou verejnou osobnosťou ako [[spisovateľ]] a [[environmentalizmus|environmentálny]] aktivista. Jeho činnosť v oblasti boja proti [[klimatické zmeny|zmene klímy]] mu v roku [[2007]] vyniesla (spoločne s [[Medzivládny panel o zmene klímy|Medzivládnym panelom o zmene klímy]] – IPCC) [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu za mier]]. Je zakladateľom a predsedom organizácie [[The Climate Reality Project]], spoluzakladateľom a predsedom spoločnosti [[Generation Investment Management]], zakladateľom dnes už zaniknutej televíznej siete [[Current TV]], bývalým členom predstavenstva spoločnosti [[Apple]] a hlavným poradcom firmy [[Google]].&lt;ref name=&quot;algore-al-gore&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Al Gore www.algore.com | odkaz na autora = | titul = Al Gore | url = https://algore.com/about.html | vydavateľ = algore.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Je tiež partnerom vo firme [[venture capital|rizikového kapitálu]] [[Kleiner Perkins]], kde vedie skupinu pre riešenia v oblasti zmeny klímy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gore joins Valley's Kleiner Perkins to push green business | url = http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi | url archívu = https://web.archive.org/web/20090823053456/http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=%2Fc%2Fa%2F2007%2F11%2F13%2FBAUCTAV4I.DTL&amp;feed=rss.bayarea | vydavateľ = sfgate.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2009-08-23 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = KPCB - Team | url = http://www.kpcb.com/team/index.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20110102225551/http://www.kpcb.com/team/index.php?Al%20Gore | vydavateľ = kpcb.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2011-01-02 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Pôsobil tiež ako hosťujúci [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] na [[Middle Tennessee State University]], na [[Columbia University Graduate School of Journalism]], na [[Fisk University]] a na [[University of California, Los Angeles|University of California]] v [[Los Angeles]].&lt;ref name=&quot;algore-al-gore&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Columbia News : Former Vice President Al Gore to Teach at Columbia's School of Journalism | url = http://www.columbia.edu/cu/news/01/01/gore.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20110513181344/http://www.columbia.edu/cu/news/01/01/gore.html | vydavateľ = columbia.edu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2011-05-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jet: Al Gore To Teach At Fisk University - Brief Article | url = http://findarticles.com/p/articles/mi_m1355/is_10_99/ai_71190245/print | url archívu = https://web.archive.org/web/20080126231735/http://findarticles.com/p/articles/mi_m1355/is_10_99/ai_71190245/print | vydavateľ = findarticles.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2008-01-26 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Gore taps faculty expertise | url = http://today.ucla.edu/portal/ut/010213gore.aspx | url archívu = https://web.archive.org/web/20110516011432/http://today.ucla.edu/portal/ut/010213gore.aspx | vydavateľ = today.ucla.edu | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2011-05-16 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Bol tiež členom správnej rady organizácie [[World Resources Institute]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Al Gore | url = https://www.wri.org/profile/al-gore | url archívu = https://web.archive.org/web/20210413122559/https://www.wri.org/profile/al-gore | vydavateľ = wri.org | miesto = | dátum vydania = 2013-08-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2021-04-13 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Gore získal viacero ocenení, medzi nimi Nobelovu cenu za mier (spoločne s Medzivládnym panelom o zmene klímy v roku 2007), ocenenie [[Primetime Emmy Award|Primetime Emmy]] za projekt Current TV (2007) a cenu [[Webby Awards|Webby]] (2005). Bol tiež ústrednou postavou [[Academy Awards|oscarového]] dokumentu ''[[Nepríjemná pravda]]'' (2006) a jeho pokračovania ''[[Nepríjemná pravda 2]]'' (2017). V roku 2007 sa umiestnil na druhom mieste v ankete [[Person of the Year|Osobnosť roka]] časopisu [[Time (týždenník)|''Time'']].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Person of the Year 2007 | url = http://www.time.com/time/specials/2007/personoftheyear/article/0,28804,1690753_1695388_1695515,00.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20071221164146/http://www.time.com/time/specials/2007/personoftheyear/article/0,28804,1690753_1695388_1695515,00.html | vydavateľ = time.com | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2007-12-21 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V roku [[2008]] získal cenu [[Dan David Prize|Dana Davida]] za spoločenskú zodpovednosť&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Traubmann | meno = Tamara | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Correspondent | meno2 = Haaretz | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Al Gore, Israeli Author Amos Oz Win Dan David Prize | url = https://www.haaretz.com/1.4990452 | url archívu = https://web.archive.org/web/20210423062417/https://www.haaretz.com/1.4990452 | vydavateľ = haaretz.com | miesto = | dátum vydania = 2008-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2021-04-23 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Al Gore, Amos Oz share Dan David Prizes | url = https://www.jpost.com/israel/al-gore-amos-oz-share-dan-david-prizes | url archívu = https://web.archive.org/web/20201219131412/https://www.jpost.com/israel/al-gore-amos-oz-share-dan-david-prizes | vydavateľ = jpost.com | miesto = | dátum vydania = 2008-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | dátum archivácie = 2020-12-19 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; a v roku [[2024]] mu prezident [[Joe Biden]] udelil [[Presidential Medal of Freedom|Prezidentskú medailu slobody]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Williams | meno = Michael | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Fossum | meno2 = Sam | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Biden presents Medal of Freedom to key political allies, civil rights leaders, celebrities and politicians | url = https://edition.cnn.com/2024/05/03/politics/biden-medal-of-freedom/index.html | vydavateľ = edition.cnn.com | miesto = | dátum vydania = 2024-05-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Al Gore}}

== Externé odkazy ==
* [https://algore.com/ Oficiálny web] {{eng icon}}

{{Viceprezidenti USA}}
{{Nositelia Nobelovej ceny za mier 2001 – 2025}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Gore, Al}}
[[Kategória:Členovia Demokratickej strany USA]]
[[Kategória:Viceprezidenti USA]]
[[Kategória:Absolventi Harvard University]]
[[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za mier]]
[[Kategória:Držitelia ceny Emmy]]
[[Kategória:Osobnosti z Washingtonu D.C.]]
[[Kategória:Kandidáti Demokratickej strany na prezidenta USA]]
[[Kategória:Senátori USA]]
[[Kategória:Kandidáti Demokratickej strany na viceprezidenta USA]]</text>
      <sha1>kcy9r40u3lyqdr085audydw40iis4b9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kláštor Hronský Beňadik</title>
    <ns>0</ns>
    <id>30663</id>
    <revision>
      <id>8189709</id>
      <parentid>8100322</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:02:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>Autoritné údaje, obr.</comment>
      <origin>8189709</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17261" sha1="ej39w0blhz8x6771osczo206395j08e" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Hronský Beňadik
| native_name        = 
| other_name         = 
| category           = opevnený benediktínsky kláštor
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Garamszegcivertanlegi1.jpg
| image_caption      = Celkový pohľad
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country = Slovensko
| country_flag = 1
| state              = 
| region             = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]]
| region_type        = Kraj
| district           = [[Žarnovica (okres)|Žarnovica]] 
| commune_type       = Obec
| commune            = [[Hronský Beňadik]] 
| municipality_type  =
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| city               = 
| landmark           =
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           =  
| elevation          = 
| elevation_round    = 
| lat_d = 48.3446883
| long_d = 18.5580317
| coordinates_format = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 
| width              = 
| height             = 
| number             = 
| area               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| author             =
| style              = 
| material           = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 11. storočie
| date               =  
| date_type          =  
| management         = 
| management_lat_d   = 
| management_long_d  = 
| owner              = 
&lt;!-- *** Acess *** --&gt;
| public             = verejnosti prístupný
| access             = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| code     
&lt;!-- *** Národná Kultúrna Pamiatka *** ---&gt;
| nkp pred rokom 2002      = 
| súčasť nkp               =  
| názov nkp pred 2002      = Kláštor Benediktínov
| dátum nkp                = 1970
| číslo nkp                = 26
| dátum uzpf               = 15.05.1963 
| číslo uzpf               = 1229/1-19
| názov UNESCO             = 
| dátum UNESCO             = 
| kategorizovať NKP        = 
| PUSR web url             = http://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=6&amp;Okres=54&amp;Obec=1753&amp;KatastralneUzemie=&amp;Ulica=&amp;OrientacneCislo=&amp;UnifikovanyNazovPO=&amp;CUZText=1229&amp;SearchButton=Hľadať
| PUSR web id objekt       = 
| PUSR web dátum citovania = 29.06.2016
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map            = Relief Map of Slovakia.png
| map_caption    = Poloha v rámci Slovenska  
| map_background =
| map_locator    = Slovensko-reliéf 
| map1           = 
| map1_caption   = Poloha v rámci [[Banskobystrický kraj|kraja]]  
| map1_background=
| map1_locator   = Banskobystrický kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Hronský Beňadik Monastery
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku''' tvorí súbor opevnených sakrálnych stavieb v obci [[Hronský Beňadik]] v okrese [[Okres Žarnovica|Žarnovica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa na južných výbežkoch [[Pohronský Inovec|Pohronského Inovca]] v údolí rieky [[Hron]]. Kláštor bol 15. mája 1965 vyhlásený za kultúrnu pamiatku&lt;ref name=profilpusr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pamiatkový objekt - podrobnosti | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=12861| dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 09.07.2014| vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, v roku 1970 za [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národnú kultúrnu pamiatku]]&lt;ref name=narodnepusr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/sk/page/zoznam-vybranych-narodnych-kulturnych-pamiatok| dátum vydania = 18.04.2012 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 09.07.2014| vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; a v roku 2011 za jeden zo siedmich divov [[Banskobystrický samosprávny kraj|Banskobystrického samosprávneho kraja]].&lt;ref name=sedemdivov&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | odkaz na autora = www.bbsk.sk| titul = Sedem divov Banskobystrického kraja| url = http://www.bbsk.sk/ganet/vuc/bb/portal.nsf/pages/C161B0A442F0BA0FC12578150042CA6D| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 20.05.2011| vydavateľ = [[Banskobystrický samosprávny kraj]]| miesto = Banská Bystrica| jazyk = slovenčina}}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== Založenie kláštora ==
Benediktínske opátstvo v Hronskom Beňadiku slávnostne posvätili v roku 1075 v prítomnosti zakladateľa kláštora, uhorského kráľa [[Gejza I.|Gejzu I.]] Kláštorný komplex, ako to vyplýva zo zakladacej listiny rádu, bol už vtedy stavebne dokončený. Súčasne so zriadením rádu kráľ v listine priznal novovzniknutému kláštoru majetkové práva a privilégiá. Podľa nej kláštoru patrili rozsiahle majetky okrem samotnej [[Tekovská župa (Uhorsko)|Tekovskej stolice]] aj v stoliciach [[Nitrianska župa (Uhorsko)|Nitrianskej]], [[Ostrihomská župa (Uhorsko)|Ostrihomskej]], [[Novohradská župa (Uhorsko)|Novohradskej]] a ďalších; k privilégiám patrilo napr. právo vyberanie tzv. soľného mýta v [[Sedmohradsko|Sedmohradsku]] a mýta z plavenia dreva na Hrone.

== História ==
[[Súbor:Hronský Svätý Beňadik.jpg|náhľad|vľavo|Hronský Beňadik]]
Miesto vzniku nášho najstaršieho [[Románsky sloh|románskeho]] kláštora nebolo zvolené náhodne. Malo priaznivé prírodné podmienky ([[Slovenská brána]] otvárajúca vstup na [[Pohronie]]) a existovala tu stará obchodná cesta spájajúca [[Nitra|Nitru]] s banskými lokalitami, z ktorých sa neskoršie vyvinuli kráľovské mestá.

Archeologický výskum potvrdil, že toto miesto bolo obývané už vo [[Veľká Morava|veľkomoravskom]] období. 
 
Z prvotného románskeho komplexu (z r. 1075) sa zachovalo veľmi málo. Prieskum konaný na tejto lokalite už v rokoch 1881 – 1883 odkryl murivá patriace k najstarším kláštorným stavbám na území Slovenska. Boli to pravdepodobne trojloďová bazilika a južne od nej ležiace kláštorné budovy. Tieto stavby tu však jestvovali iba asi tristo rokov. Prvá polovica 14. storočia priniesla chátranie objektu a zborenie kláštorných budov i kostola. Z interiérového vybavenia sa zachovali iba krstiteľnica a veľký drevený kríž.

K stavbe dnešného komplexu budov došlo za vlády kráľa [[Ľudovít I. (Uhorsko)|Ľudovíta I. Veľkého z Anjou]] v rokoch 1345 – 1350 (niekedy sa uvádzajú roky 1346 – 1375). Prvou stavbou bol [[Gotika|gotický]] kostol a trojica svätýň s krížovými klenbami. Súčasne sa pristúpilo i k stavbe kláštorných budov. Po dokončení tejto stavebnej etapy, na sklonku 14. storočia, postavili trojlodie s dvojicou charakteristických veží a s reprezentačným neskorogotickým vstupným portálom. Kláštor bol stavebne doplnený o južné krídlo s krížovou chodbou. Poslednou stavbou, zasahujúcou do obdobia gotiky, bolo tzv. opátske krídlo, dokončené v roku 1508. V strede kláštora sa nachádzala kláštorná záhrada. Po dokončení stavebných prác sa kostol začal zapĺňať významnými umeleckýmu dielami, najmä oltármi, z ktorých sa však zachovalo veľmi málo.

Z obdobia nasledujúcom po opätovnom zriadení kláštora až do 15. storočia sa o osude objektu zachovalo pomerne málo správ. Výnimkou je doba správcovstva opátom Jánom III. (1476 – 1510). Ten dal podľa záznamov pokryť nanovo strechu kostola, zriadil kaplnku sv. Krvi a okolo roku 1506 dal v kostole inštalovať organ. Významne sa pričinil i o rozvoj vzdelanosti a knižnej kultúry.

V roku 1483 dostal kláštor od kráľa [[Matej I.|Mateja I. (Korvína)]] [[relikvia|relikviu]] Kristovej krvi. Má ísť o časť plátna šatky ktorou Veronika utrela [[Ježiš Kristus|Ježišovu]] tvár pri [[Krížová cesta|krížovej ceste]]. Kráľ pravdepodobne relikviu dostal od pápeža [[Pavol II. (pápež)|Pavla II.]]&lt;ref name=relikviaklastorweb&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Relikvia Kristovej Krvi | url = http://benadik-klastor.sk/relikviar-kristovej-krvi/ | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 09.07.2014 | vydavateľ = Farnosť svätého Benedikta opáta a Panny Márie | miesto = Hronský Beňadik | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20140715043141/http://benadik-klastor.sk/relikviar-kristovej-krvi/ | dátum archivácie = 2014-07-15 }}&lt;/ref&gt;

Už od počiatku existencie sa kláštor okrem šírenia duchovného slova preslávil i ako významné centrum stredovekej kultúry a vzdelanosti ale i technického pokroku (napr. zavádzaním nových pracovných postupov v poľnohospodárstve). Významné pamiatky výtvarného umenia, liturgie, hudby a teologických prác mali svoj pôvod práve za múrmi beňadického kláštora. Odtiaľ pochádza [[Nitriansky kódex]], latinský evanjeliár, najstarší text napísaný v latinčine na území Slovenska.

[[Súbor:Hronsky Benadik-Hlavny portal klastorneho kostola.jpg|náhľad|Impozantný vstupný portál kostola]]
Kláštor bol tiež jedným z tzv. [[Hodnoverné miesto|hodnoverných miest]]. Do jeho kompetencie patrilo vydávanie, potvrdzovanie a overovanie dôležitých listín a písomností, na tunajší konvent sa ľudia obracali so žiadosťami o vyriešenie sporov v majetkových záležitostiach. Kláštor bol súčasne miestom na uchovávanie archívov a cenností.

Začiatok 16. storočia niesol so sebou narastanie tureckého nebezpečenstva ale i útoky miestneho obyvateľstva&lt;ref&gt;chýba citácia&lt;/ref&gt;. Tieto skutočnosti mali za následok ďalšie stavebné úpravy kláštorného komplexu. Po roku 1537 sa začali na objekte fortifikačné úpravy majúce za cieľ zabezpečenie kláštora pred vonkajšími nepriateľmi. Výsledkom bolo prebudovanie kláštora i kostola na renesančnú pevnosť, ktoré bolo zavŕšené v rokoch 1565 – 1588, kedy majiteľom objektu bola [[ostrihomská kapitula]]. Súčasťou kláštorného areálu sa stali mohutné hradby a delové bašty. Daňou za túto prestavbu však bol zánik niektorých gotizujúcich prvkov architektúry. Objekt kláštora po uvedenej prestavbe sa stal súčasťou sústavy pevností, chrániacich stredné Slovensko, ba dokonca v roku 1663 bol priamo hraničnou pevnosťou počas tureckej okupácie [[Levice (Slovensko)|Levíc]].

Napriek týmto úpravám boli stavby kláštora počas tureckých nájazdov značne poškodené. Celé zostávajúce obdobie 17. ako i 18. storočie boli poznamenané opravami zničených častí. V tomto storočí postavili na mieste zrúteného krídla veľkú sýpku (rozmery 60 x {{m|10|m}}).

Tragickým dňom pre kláštor sa stal 21. júl 1881, kedy boli budovy kláštora zachvátené veľkým požiarom. Ten poškodil objekt natoľko, že kapitula v Ostrihome bola nútená pristúpiť k rozsiahlym úpravám. [[Purizmus (pamiatková starostlivosť)|Puristickú]] prestavbu v štýle [[neogotika|neogotiky]] – [[regotizácia|regotizáciu]] – projektoval [[Ferenc Storno]], jej realizáciu v rokoch 1882 – 1889 dokončil [[Otto Sztehló]]. Znamenala ďalší úbytok dovtedy pomerne dobre zachovaných častí kláštora, napr. bola odstránená vstupná brána s padacím mostom. Niektoré prvky gotického [[mobiliár]]u našli nové umiestnenie v Diecéznom múzeu, dnešnom [[Kresťanské múzeum (Ostrihom)|Kresťanskom múzeu]] v [[Ostrihom (mesto)|Ostrihome]].

Na prelome 19. a 20. storočia prebehla na objekte pamiatková obnova, kedy sa regotizoval exteriér a do interiéru umiestnili neogotické oltáre s časťami pôvodného gotického zariadenia.

== Opis ==
[[Súbor:Národná kultúrna pamiatka, Basilica minor, Sv. Benedikta, opáta Hronský Beňadik 19 Slovakia36.jpg|náhľad|vľavo|Priečelie kostola je tvorené dvojicou mohutných veží]]
Ústrednú časť kláštorného komplexu tvorí tzv. rajský dvor obkolesený krížovou chodbou s arkádami. Okolo dvora stoja kláštorné budovy a priestor dotvára dominantný chrámový kostol Panny Márie a [[Benedikt z Nursie|svätého Benedikta]] stojaci na severnej strane. Je to veľkolepá trojloďová bazilika s impozantne riešeným gotickým vstupným portálom na západnej strane a rozmerným priečelím tvoriacim dvojicu typických veží. Kostol je zaklenutý krížovými klenbami. Na jeho južnej strane je časť gotickej krížovej klenby starého gotického kláštora, ku ktorej prilieha gotická sakristia s neskorogotickou kaplnkou sv. Krvi z roku 1489.

V súvislosti s renesančnou prestavbou na pevnosť v 16. storočí sa priestor kláštora zväčšil asi trojnásobne. Pri nej boli do novovznikajúceho komplexu zahrnuté i pôvodné stavby – zachovalá východná fasáda, kostol i staršia obranná veža so vstupnou bránou. Kostol sa stal súčasťou pevnostného systému keď plnil funkciu severozápadnej bašty. Nárožia kláštora boli zosilnené a dobudované mohutnými valcovitými baštami, z ktorých do dnešných dní sa v nezmenenej podobe zachovala iba jedna. Komplex kláštora dostal po prestavbe ráz protitureckej pevnosti. V jednej z bášt sa zachoval, na vtedajšiu dobu unikátny, systém odsávania spálených plynov, vznikajúcich pri streľbe. Ďalším technickým prvkom, ktorý našiel uplatnenie pri prestavbe, bol rúrkový keramický vodovod privádzajúci pre obyvateľov kláštora vodu z neďalekého prameňa. Jeho ústie bolo v dnešnej studni na nádvorí.

Inventár kostola je dnes pomerne skromný. Mnohé vzácne artefakty sa nachádzajú v múzeách v Maďarsku (napr. pašiový oltár – významná pamiatka tabuľového maliarstva). Z pôvodného vybavenia sa zachovalo iba niekoľko sôch (tri plastiky z pôvodného hlavného oltára), relikvia Božej krvi darovaná kláštoru kráľom [[Matej Korvín|Matejom Korvínom]], neskorobaroká krstiteľnica z pôvodného románskeho kostola z konca 18. storočia s kamennou polychrómiou a krypta rodiny [[Koháryovci|Koháryovcov]] s neskororenesančným mramorovým epitafom Štefana Koháryho z konca 17. storočia. Nápisová doska je zdobená bohatým ornamentálnym dekorom. Vzácnou pamiatkou je chrámový organ z roku 1714 patriaci k najvzácnejším u nás.

Kláštorný komplex ohromujúci súčasných návštevníkov svojou monumentálnosťou predstavuje ojedinelé spojenie stavieb sakrálnych a fortifikačných ako i symbiózu jednotlivých stavebných slohov – [[Gotika|gotiky]], [[Renesancia|renesancie]] a [[barok]]a. Komplex budov ešte i dnes pôsobí ako strážca križovatky ciest.

Bohatá história, vzácne architektonické dielo ako i existencia tunajšieho najstaršieho benediktínskeho kláštora na Slovensku boli podnetom, že kláštorný komplex v Hronskom Beňadiku bol 24. apríla 1970 zaradený do zoznamu [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národných kultúrnych pamiatok]].

V súčasnom období, po odchode rehole [[Saleziáni|saleziánov]], ktorí tu pôsobili od roku 1927 s prestávkami až do roku 1999, v kláštore pôsobí rehoľa [[Pallotíni|pallotínov]]. Kláštor sa využíva ako charitný domov, ale i ako miesto krátkodobého pobytu.

Kláštor „je stále živým miestom konania pútí, pravidelných bohoslužieb, modlitieb, táborov a tiež duchovných cvičení.“&lt;ref name=titulkaklastorweb&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Aktuality | url = http://benadik-klastor.sk/ | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 09.07.2014 | vydavateľ = Farnosť svätého Benedikta opáta a Panny Márie | miesto = Hronský Beňadik | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20141216221933/http://benadik-klastor.sk/ | dátum archivácie = 2014-12-16 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroje ==
* Alexander Reško, Árpád Szénássy:''Hronský Beňadik''. KT, Komárno, 2005, ISBN 80-8056-459-0
* Štefan Pisoň: ''Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku''. Osveta, Martin, 1973
* Vendelín Jankovič: ''Národné kultúrne pamiatky na Slovensku''. Osveta, Martin, 1984

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://pamiatky.net/pamiatky/klastory/hronsky-benadik-klastor/ Hronský Beňadik kláštor] - pamiatky.net

{{Národné kultúrne pamiatky na Slovensku}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Benediktínske kláštory na Slovensku]]
[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky na Slovensku pred rokom 2002]]
[[Kategória:Hronský Beňadik]]
[[Kategória:Gotické stavby na Slovensku]]
[[Kategória:Románske stavby na Slovensku]]
[[Kategória:Barokové stavby na Slovensku]]
[[Kategória:Kostoly v okrese Žarnovica]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v okrese Žarnovica]]</text>
      <sha1>ej39w0blhz8x6771osczo206395j08e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fínsky záliv</title>
    <ns>0</ns>
    <id>30897</id>
    <revision>
      <id>8190004</id>
      <parentid>6393301</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T06:02:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8190004</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1502" sha1="78nq2dl4dc7a7aze8istu37fg8b7ohx" xml:space="preserve">[[Súbor:Luftbild Finnischer Meerbusen.jpg|thumb|Družicový pohľad na Fínsky záliv]]
'''Fínsky záliv'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; je rameno [[Baltské more|Baltského mora]], ktoré sa nachádza medzi [[Fínsko|fínskym]] južným pobrežím a [[Estónsko|estónskym]] severným pobrežím a siaha až k [[Petrohrad]]u v [[Rusko|Rusku]], kde ústi rieka [[Neva]]. Na jeho brehu sa nachádzajú aj hlavné mestá [[Helsinki]] (to patrí Fínsku) a [[Tallinn]], ktoré patrí Estónsku. Fínsky záliv využívajú Fíni a Estónci aj na vzájomnú prepravu medzi hlavnými mestami.

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 31.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{portál|Fínsko|Fínsky}}

{{Atlantický oceán}}
{{Súradnice|59.861367|26.542969|type:waterbody|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Zálivy Atlantického oceánu]]
[[Kategória:Zálivy v Baltskom mori]]
[[Kategória:Geografia Fínska]]
[[Kategória:Geografia Estónska]]
[[Kategória:Geografia Ruska]]</text>
      <sha1>78nq2dl4dc7a7aze8istu37fg8b7ohx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Floridský prieliv</title>
    <ns>0</ns>
    <id>35191</id>
    <revision>
      <id>8190007</id>
      <parentid>8033075</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T06:04:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8190007</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1096" sha1="bqsq3kwakc5j5k00e7z4fleg6q8soko" xml:space="preserve">[[Súbor:Cuba.A2002334.1625.250m.jpg|thumb|Floridský prieliv]]

'''Floridský prieliv'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; je [[prieliv]] v [[Americké stredomorie|Americkom stredomorí]] medzi [[Florida|Floridou]] a [[Kuba|Kubou]]. 

Základné údaje:
* dĺžka: 300 km
* najmenšia šírka: 145 km
* najväčšia hĺbka: 1830 m

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 31.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Geografický výhonok}}

{{Atlantický oceán}}
{{Súradnice|24.357105|-80.90332|type:waterbody|format=dms|display=title}}
[[Kategória:Morské prielivy a úžiny]]</text>
      <sha1>bqsq3kwakc5j5k00e7z4fleg6q8soko</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>U2 (hudobná skupina)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>35948</id>
    <revision>
      <id>8190121</id>
      <parentid>7760439</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:17:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19889-14</username>
        <id>290727</id>
      </contributor>
      <comment>pravopis</comment>
      <origin>8190121</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="34120" sha1="hntihf5gmsew1gey3sxhwb30auh4mxg" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobná skupina
 | Názov skupiny       = U2
 | Obrázok             = U2 on Joshua Tree Tour 2017 Brussels 8-1-17.jpg
 | Popis obrázku       = Skupina U2 v Bruseli v roku 2017
 | Krajina pôvodu      = {{minivlajka|Írsko}} [[Dublin]], [[Írsko]]
 | Žáner               = [[Rock]], [[alternatívny rock]], [[post-punk]]
 | Roky pôsobenia      = 1976 – súčasnosť
 | Hudobný vydavateľ   = [[Interscope Records|Interscope]] (1997 – súčasnosť)&lt;br /&gt;[[Island Records|Island]] (1979 – 1997)
 | Webstránka          = [http://www.u2.com www.u2.com]
 | Členovia skupiny    = [[Bono]]&lt;br /&gt;[[The Edge]]&lt;br /&gt;[[Adam Clayton]]&lt;br /&gt;[[Larry Mullen, Jr.]]
 | Bývalí členovia     = [[Dik Evans]]&lt;br&gt;Ivan McCormick

 }}

'''U2''' je [[Írsko|írska]] [[rock]]ová skupina založená roku [[1976]], ktorá od polovice [[80. roky 20. storočia|osemdesiatych rokov]] patrí medzi najpopulárnejšie rockové skupiny na svete. Za necelých tridsať rokov existencie skupina U2 získala 22 cien [[Grammy]] (viac než iné rockové skupiny) a predala viac ako 170 miliónov kópií hudobných nosičov. V rebríčku [[The 500 Greatest Albums of All Time|500 najlepších albumov všetkých čias]], ktorý v roku 2009 vydal časopis ''[[Rolling Stone]]'', má kapela U2 5 zo svojich vydaných albumov.

Členovia kapely, obzvlášť spevák Bono, sú veľmi aktívni v oblasti ochrany [[ľudské práva|ľudských práv]].

== História ==
=== Začiatky (1976 – 1980) ===
Vznik skupiny inicioval vtedy štrnásťročný Larry Mullen Jr., ktorý v októbri [[1976]] vyvesil na nástenku gymnázia Mount Temple v írskom [[Dublin]]e výzvu na založenie skupiny s tým, že si kúpil bicie a zháňa niekoho s gitarou. Prvé stretnutie, v istom zmysle konkurz, prebehlo v kuchyni u Mullenovcov, a okrem Larryho sa ho zúčastnili bratia Dave a Dick Evansovci, Adam Clayton, Paul Hewson, Peter Martin a Ivan McCormick. Poslední dvaja menovaní sa už nedostavili na žiadnu ďalšiu skúšku, zvyšok vytvoril skupinu, nazvanú '''Feedback''' (''[[Spätná väzba]]'', podľa The Edge to bolo to jediné, čo vtedy bolo z ich produkcie počuť).

Členovia skupiny v tom čase neboli príliš spokojní s kvalitou spevu a hry na gitaru Paula Hewsona a premýšľali, že ho nahradia niekym iným, ale na prvom koncerte sa Hewson prejavil ako showman a skupina sa rozhodla si ho nechať. Ku koncu roka 1976 skupina vyhrala školskú talentovú súťaž svojou verziou piesne ''Show Me The Way'' (pôvodne od [[Peter Frampton|Petera Framptona]]).

Po osemnástich mesiacoch skúšok si skupina zmenila meno na '''The Hype''' (zhruba, ''očakávanie'', ''poprask'', nadmerná reklamná masáž, ale tiež ''narkoman'') a začala vystupovať v kluboch, pričom hrala [[coververzie]] piesní od [[Sex Pistols]] a [[Clash]]. [[17. marec|17. marca]] [[1978]] (írsky sviatok [[sv. Patrik]]a) sa zúčastnili súťaže v [[Limerick]]u, ktorú vyhrali a získali odmenu 500 [[Britská libra|libier]] a tiež možnosť vytvoriť demonahrávku v štúdiu [[CBS Records]].

Na radu dublinského [[punk rock]]ového gurua Steva Averilla si skupina zmenila názov na '''U2'''. Názov bol vybraný preto, lebo vyvolával zaujímavé konotácie (názov [[Lockheed U-2|lietadla]] či [[U2 (ponorka)|ponorky]]), ale pritom neoznačuje nič konkrétne. Podľa niektorých interpretácií ide o úmyselnú slovnú hračku – U2 sa po anglicky číta rovnako ako ''you too'' (ty tiež), čo má vraj poukazovať na naviazanosť skupiny s publikom, ale v rozhovore s [[Larry King|Larrym Kingom]] to Bono výslovne odmietol s tým, že nikdy o tom skutočne nepremýšľal ako o „you too“.
 
V marci [[1978]] zo skupiny odišiel Dick Evans, čím skupina získala svoju dnešnú podobu. V máji sa manažérom skupiny stal [[Paul McGuiness]].

V septembri [[1979]] U2 vydali svoju prvú [[Extended play|EP]] nazvanú ''U2-3'' (obsahovala tri piesne), ktorá sa dostala až na prvé miesto írskej hitparády, a vzápätí na to U2 v decembri usporiadali niekoľko koncertov v [[Londýn]]e, ale bez väčšieho záujmu kritikov i obecenstva.

===''Boy'' a ''October'' (1980 – 1981)===	
V marci [[1980]] sa skupina rozhodla, že už má dostatok materiálu pre celý album, ktorý však [[CBS Records]] odmietla, takže U2 podpísali zmluvu s firmou [[Island Records]] a v septembri potom vydali album ''Boy'' (''Chlapec''). Album sa stretol s priaznivým ohlasom kritikov a ako debut je hodnotený výrazne pozitívne. Nasledovalo menšie turné po Spojenom kráľovstve, ale tiež prvé turné mimo nej – na východnom pobreží [[Spojené štáty americké|USA]] a v niekoľkých európskych mestách. Turné bolo úspešné a kritici skupinu označovali ako skutočne nádejnú.

Aj napriek krádeži Bonovej aktovky so všetkými textami 12 týždňov pred začiatkom nahrávania, vydali U2 v októbri [[1981]] druhý album, nazvaný ''October'' (Október). V textoch piesní na tomto albume sa už naplno prejavila náboženská viera členov skupiny (napr. v piesňach ''Gloria'' či ''With a Shout'') – Bono, The Edge i Larry boli oddanými [[kresťan]]mi a nijako to neskrývali. V tom čase sa tiež stali členmi dublinskej náboženskej skupiny ''Shalom'', pričom zvažovali rozchod U2, pretože si neboli istí, či môžu pokračovať ako rocková skupina tak, aby to neohrozovalo ich náboženské cítenie. Táto neistota sa prejavila i na albume, ktorý nebol taký úspešný ako sa už od U2 čakalo.

=== ''War'' a ''Under a Blood Red Sky'' (1983) ===
Čiastočný neúspech albumu ''October'' bol úplne zabudnutý, keď v roku [[1983]] vydali ďalší album, ''War'' (''Vojna''). Z tohto albumu pochádza jedna z najznámejších piesní U2, ''[[Sunday Bloody Sunday (pieseň)|Sunday Bloody Sunday]]'' (''Nedeľa, Krvavá nedeľa''). Táto pieseň je reakciou na [[Severné Írsko|severoírske]] spory, jej názov odkazuje na masaker tzv. [[Krvavá nedeľa|Krvavej nedele]] z [[30. január]]a [[1972]], pri ktorom bolo v meste [[Derry]] britskými vojakmi zabitých 13 neozbrojených účastníkov protestného pochodu (a zranených mnoho ďalších). V piesni sa okrem odkazov na túto udalosť („I can't believe the news today“, „nemôžem uveriť dnešným správam“) objavujú citácie z [[Biblia|Biblie]] (&quot;mother's children; brothers, sisters torn apart&quot;, „syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre“, [[Evanjelium podľa Matúša|Mt]] 10,35; &quot;we eat and drink while tomorrow they die&quot;, „jedzme a pime, lebo zajtra zomrieme“, [[Prvý list Korinťanom|1K]] 15,32) a pieseň končí výzvou kresťanom, aby spolu prestali bojovať a prijali [[Ježiš]]ove víťazstvo. Niektorí pieseň pochopili ako podporu írskeho boja a [[IRA]]. Bono taký výklad striktne odmietol s tým, že na koncertoch pieseň uvádzali slovami: „Toto nie je rebelská pieseň, toto je ''Sunday Bloody Sunday''“ a pri piesni mával bielou zástavou.

Z albumu pochádza i pieseň ''New Year's Day'' (''Nový rok''), inšpirovaná [[Poľsko|poľským]] hnutím [[Solidarita (Poľsko)|Solidarita]]. Táto pieseň bola vydaná ako prvý singel albumu a bola prvým medzinárodným hitom skupiny – v Spojenom kráľovstve sa dostala na desiatu priečku rebríčka a hudobná stanica [[MTV]] ju veľmi často zaraďovala do vysielania, čo pre U2 znamenalo výraznú propagáciu u amerického publika.

Následné turné obsahovalo množstvo vypredaných koncertov v Európe a USA, z turné bola vydaná živá nahrávka a filmový záznam koncertu v Red Rocks pod názvom ''Under a Blood Red Sky'' (''Pod krvavo červenou oblohou''). Vďaka týmto úspechom kapela uzatvorila s nahrávacou spoločnosťou novú, výhodnejšiu zmluvu.

=== ''The Unforgettable Fire'' (1984) ===
Štvrtý štúdiový album produkovali [[Brian Eno]] a [[Daniel Lanois]] (dovtedy bol producentom Steve Lillywhite), vyšiel v roku [[1984]] pod názvom ''[[The Unforgettable Fire]]'' (''Nezabudnuteľný oheň''; išlo o názov výstavy obrazov vytvorených ľuďmi, ktorí prežili [[atómová bomba|atómové výbuchy]] v [[Hirošima (mesto)|Hirošime]] a [[Nagasaki]]). V textoch piesní sa objavujú politické motívy – pieseň &quot;Pride (In the Name of Love)&quot; (&quot;Hrdosť (V mene lásky)&quot;) je spomienkou na aktivistu za [[ľudské práva]] [[Martin Luther King|Martina Luthera Kinga]], rovnako ako pieseň, ktorá mu je priamo venovaná, &quot;MLK&quot;. Skladba &quot;Bad&quot; (&quot;Zlý&quot;) hovorí o závislosti na [[heroín]]e; v tom období sa v [[Dublin]]e výrazne rozmáhali problémy s [[droga]]mi.

=== ''Wide Awake in America'' a ''Live Aid'' (1985) ===
Na prelome roku vydali U2 krátky (štvorpiesňový) album ''Wide Awake in America'', po ktorom nasledovalo veľmi úspešné turné. Hoci osemdesiate roky boli ešte len v polovici, hudobný časopis [[Rolling Stone]] ich označil za „skupinu osemdesiatych rokov“ a tvrdil, že „pre rastúci počet fanúšikov rock&amp;rollu sa U2 stáva najvýznamnejšou skupinou, možno tou jedinou, ktorá má význam.“

S rastúcou popularitou sa U2 pomaly prepracovávali do kategórie &quot;štadiónových skupín&quot;; príležitosť, ako to dokázať, sa naskytla pri gigantickej humanitárnej akcii [[Live Aid]] – v roku [[1985]] prepukol v [[Etiópia|Etiópii]] [[hladomor]] a v júli [[1985]] usporiadali [[Bob Geldof]] a [[Midge Ure]] na podporu boja s hladomorom koncert, ktorý sa súčasne konal v [[londýn]]skom [[Wembley]] a [[Philadelphia|filadelfskom]] JFK Stadium (a niekoľkých menších koncertov na ďalších miestach), pričom koncerty boli prepojené satelitným spojením a podujatie bol živo vysielané v [[televízia|televízii]]. Odhaduje sa, že koncerty sledovalo asi 1,5 miliardy ľudí zo 100 krajín sveta. U2 sa koncertu mali zúčastniť, ale zďaleka sa nečakalo, že budú hlavnou hviezdou; predvedená 13-minútová verzia piesne ''Bad'', v priebehu ktorej Bono zišiel z pódia a zatancoval si s fanúšičkou, zaistila U2 obrovskú popularitu a postavenie jednej z najlepších hudobných skupín na svete. Hneď v septembri sa Bono s manželkou Ali vydal do Etiópie, kde šesť týždňov pracovali v utečeneckom tábore a sirotinci; táto skúsenosť sa odráža v jeho boji za podporu tretieho sveta, v ktorom pokračuje dodnes.

Zatiaľ čo v Live Aid boli U2 len jedným z účastníkov, v roku [[1986]] na charitatívnom turné ''Conspiracy of Hope'' (''Sprisahanie nádeje''), usporiadanom spoločnosťou [[Amnesty International]], boli už hlavnou hviezdou. V priebehu tohto šesťtýždňového projektu pomohli Amnesty International strojnásobiť počet registrovaných priaznivcov.

=== ''The Joshua Tree'' a ''Rattle and Hum'' (1987 – 1988) ===
Nezmazateľne sa do rockovej histórie U2 zapísali svojím ďalším štúdiovým albumom ''The Joshua Tree'' (názov kalifornského národného parku, v ktorom rastú [[Juka krátkolistá|Juky krátkolisté]], [[angličtina|anglicky]] označované ako ''Joshua tree''). V rebríčku 500 najlepších albumov histórie časopisu [[Rolling Stone]] sa album umiestnil na 27. mieste. Dodnes sa ho predalo viac ako 25 miliónov kópií, takže je komerčne najúspešnejším albumom skupiny. 

Album v USA aj v Spojenom kráľovstve prekonal rýchlosť v predaji. V Spojenom kráľovstve získal album [[platinová platňa|platinovú platňu]] za 28 hodín, v USA za 40 hodín. V USA bol na prvom mieste hitparády 9 týždňov, v britskej hitparáde sa držal 129 týždňov, pričom sa do nej ešte dvakrát vrátil (v rokoch 1992 a 1993). Prvé miesto hitparád dosiahol v 22 krajinách sveta. Vďaka úspechu albumu sa skupina objavila na titulnej stránke časopisu [[Time (týždenník)|Time]] z [[29. apríl]]a [[1987]] s titulom ''Rock's Hottest Ticket'' („Najhorúcejší rockový lístok“). Na cenách [[Grammy]] v roku [[1988]] získal album cenu Album roka.

Aj na tomto albume nájdeme náboženské a politické motívy – ''I Still Haven't Found What I'm Looking For'' (''Doteraz som nenašiel to, čo hľadám'') je osobná pieseň o vnútorných sporoch viery a pokušenia. ''Bullet the Blue Sky'' (''Rozstrieľajte modré nebo'') je odsúdenie americkej politiky vyzbrojovania povstalcov v [[Salvádor]]e. ''Mothers of the Disappeared'' (''Matky zmiznutých'') je žalospev venovaný združeniu ''[[Asociación Madres de Plaza de Mayo]]'', ktoré združuje matky unesených z čias politického prevratu v [[Argentína|Argentíne]] v roku [[1978]]. ''Running to Stand Still'' hovorí o drogovej závislosti.

Nasledujúce štadiónové turné bolo obrovským úspechom, napríklad na koncerte v Holandsku sa všetkých 92 000 lístkov vypredalo počas hodiny. V priebehu turné skupina vytvorila album ''Rattle and Hum'' (''Rachot a šum''), ktoré je čiastočne živou nahrávkou koncertov, ale sú tu i celkom nové piesne. Na turné skupina vystupovala s [[B. B. King]]om (nahrali spolu pieseň ''When Love Comes to Town'', ''Keď do mesta dorazí láska'') a [[Bob Dylan|Bobom Dylanom]] (s ním vytvorili duet ''Love Rescue Me'', ''Láska, zachráň ma''). Navyše, v roku 1989 vyšiel rovnomenný koncertný film s prvkami dokumentu venovaný turné po USA. Film bol natočený {{mm|16}} čiernobielou kamerou a z pôvodných 160 hodín záznamu v ňom nakoniec zostalo 90 minút; tento film sa ale mimo fanúšikov s výraznejším kladným ohlasom nestretol a samotný nápad bol kritizovaný ako prejav prehnanej namyslenosti.

=== ''Achtung Baby'', ''ZooTV'' a ''Zooropa'' (1991 – 1993) ===

Takmer tri roky nepretržite trvajúcej koncertnej šnúry (zakončenej sériou ''Lovetown Tour'') uzatvoril rotterdamský koncert [[10. január]]a [[1990]], na ktorom Bono oznámil, že „V posledných mesiacoch sme sa výborne bavili[…], toto je proste koniec niečoho pre U2. […] Len – potrebujeme odísť a všetko si znovu vysnívať.“ Toto prehlásenie vyvolalo špekulácie o rozpade skupiny, ktoré priživovala aj dlhá prestávka. Napriek tomu, že Bono týmto prehlásením rozchod na mysli nemal, ten v nasledujúcich mesiacoch hrozil. Skupina sa totiž rozhodla ďalší album vytvoriť v čerstvo zjednotenom [[Berlín]]e, no po počiatočnom nadšení sa množili hádky a spory, a až radosť z vytvorenia piesne „[[One (U2)|One]]“, vrátila skupine optimizmus. V priebehu nahrávania, navyše, boli z hotelovej izby odcudzené niektoré počiatočné nahrávky a neskôr sa verejne šírili (najznámejší z nich je [[bootleg]] nazvaný ''Salome'').

Nakoniec však nový album vznikol, aj keď z berlínskeho natáčania zostalo len niekoľko nahrávok a inšpirácia pre titul; [[18. november|18. novembra]] [[1991]] vyšiel album ''Achtung Baby''. Na albume je vidieť výraznú zmenu zvuku kapely, niektoré piesne („One“, „Mysterious Ways“) sú ešte podobné predchádzajúcim albumom z 80. rokov, na iných (napríklad ''Zoo Station'') je vidieť vplyv elektronickej hudby a štýlom už patrí do 90. rokov. Spolu s albumom ''The Joshua Tree'' je ''Achtung Baby'' kritikmi označovaný ako najlepší album od U2. V ankete hudobného časopisu ''[[Q (časopis)|Q]]'' v roku [[1998]] označili čitatelia ''Achtung Baby'' ako 15. najlepší album histórie, v roku [[2003]] sa v podobnej ankete televízie [[VH1]] umiestnil na 65. mieste. V roku [[2003]] bola tiež v rebríčku časopisu ''Q'' pieseň 
„One“ označená ako najlepšia pieseň všetkých čias.

Na začiatku roku [[1992]] začalo dlho očakávané turné, nazvané „ZOO TV“. Turné bolo megalomanským multimediálnym podnikom. U2 predstierali prijatie šoubiznisového štýlu. Divákov ohromovali desiatky obrazoviek, svetelné efekty, kostýmy pre členov kapely, jedenásť pomaľovaných [[Trabant]]ov rozmiestnených okolo scény, satelitná televízia a videoklipy so subliminálnymi správami. Pri koncertoch Bono skúšal telefonovať na rôzne miesta, a o jeho snahe dovolať sa v noci prezidentovi USA [[George H. W. Bush|Georgovi Bushovi]] sa prezident dokonca zmienil v priebehu predvolebnej kampane. V priebehu prestávky v turné sa kapela zastavila v štúdiu, ale miesto pôvodne plánovaného doplnkového EP vzniklo plnohodnotný LP album nazvané ''Zooropa'', vydaný v júli [[1993]].

''Zooropa'' štýlom pokračovala v zmenách začatých na ''Achtung Baby, o''bsahovala ešte väčší podiel elektronickej hudby a vplyvu [[techno|techna]]. Prvým singlom bol „Numb“, zvláštny ako svojím štýlom (zmesou techna a [[rap]]u), tak i spôsobom vydania – vyšiel výhradne ako „videosingel“ na [[VHS]]. ''Zooropa'' získala cenu [[Grammy]] za najlepší alternatívny album. Po jeho vydaní nasledovalo turné s označením ''Zooropa'' a ''Zoomerang''. Jeho poslednou zastávkou bolo [[Tokio]], [[10. december|10. decembra]] [[1993]]. 

=== ''Passengers: Original Soundtracks 1'' (1995) ===
Po turné nasledovala relatívne dlhá prestávka, v priebehu ktorej sa členovia skupiny venovali niekoľkým vedľajším projektom a odpočinku. Bono nahral duet s [[Frank Sinatra|Frankom Sinatrom]], Larry s Adamom nahrali soundtrack k filmu ''[[Mission: Impossible]]'', skupina tiež prispela piesňou ''Hold Me, Thrill Me, Kiss Me, Kill Me'' na soundtrack k filmu ''[[Batman Forever]]''. V roku [[1995]] skupina ako celok spolu s Brianom Eno vydala experimentálny album nazvaný ''Original Soundtracks 1'', pod ktorým však neboli podpísaní ako U2, ale ako ''Passengers'' (kvôli vysoko experimentálnemu štýlu sa produkčná spoločnosť zdráhala vydať album pod menom U2). Pilotným singlom bola pieseň „Miss Sarajevo“ (so skupinou ju spieva [[Luciano Pavarotti]]) venovaná vojnou postihnutej [[Juhoslávia|Juhoslávii]]. Celý album je koncipovaný ako soundtrack, ide však len o fikciu.

=== ''Pop'' a ''Popmart'' (1996 – 1998) ===
Na začiatku roka [[1996]] začali U2 pracovať na ďalšom štúdiovom albume, s cieľom vydať ho v septembri toho istého roku; to bol už od začiatku prehnane sebavedomý cieľ, žiaden doterajší album nenahrali tak rýchlo. Pôvodný zámer vydať „priamočiary rock'n'rollový album“ rýchlo zmizol, album je opäť ďalším pokusom o zmenu štýlu – obsahuje množstvo elektronickej hudby, efektov a samplov, výsledný zvuk má veľa prvkov disca a techna. Skupina sa priznala k zámeru zapracovať štýl skupín ako [[Prodigy]] či [[The Chemical Brothers]]. Práce na novom albume však sprevádzalo veľa ťažkostí; Larrymu sa zhoršili problémy s chrbticou a veľkej časti natáčaní sa prakticky nezúčastnil. Natáčanie sa preťahovalo, pôvodný septembrový termín sa odsunul na november, potom na január, až konečne [[4. marec|4. marca]] [[1997]] vyšiel album ''Pop''.

Posuny vydania albumu boli zvlášť nepríjemné s ohľadom na fakt, že skupina dopredu podpísala zmluvy na nasledujúce koncertné turné, pre ktoré už boli stanovené i niektoré dátumy. Aj podľa vyjadrenia niektorých členov, boli preto piesne na album zaradené v stave istej nedokončenosti (bez zaujímavosti nie je postreh, že všetky piesne z albumu „Pop“ sú na výberovom albume „Best Of 1990 – 2000 v remixovanej podobe). I preto sa album stretol s rozporuplnými reakciami – na jednej strane odborná kritika chválila novátorský štýl, na druhej strane, niektorí fanúšikovia oplakávali klasický zvuk U2 a odmietali prehnaný komerčný kolotoč okolo nového albumu. Napriek tomu, album bol obchodne výrazne úspešný a v 28 krajinách dosiahol v prvom týždni predaja prvé priečky rebríčkov.

V duchu názvu sa držalo aj nasledujúce koncertné turné nazvané ''Popmart World Tour''. Išlo o ešte väčší podnik, ako predchádzajúce ZOO TV, plné odkazov na popkultúru a megalomanské technické zariadenia. Javisku dominoval obrí zlatý oblúk (jasný odkaz na [[McDonald’s]]), vtedy najväčšiu televízna obrazovka na svete (šírka cca 50 metrov) a štvormetrový citrón. Nedostatok času na prípravu turné sa ukázal v prvej časti turné (po Amerike), zvlášť v úvodnom koncerte v [[Las Vegas]], pri ktorom skupina skazila pieseň ''Staring at the Sun,'' musela ju v polovici prerušiť a začať hrať odznova. Druhá časť turné (po Európe) však už bola výrazne úspešnejšia. Celkový finančný výsledok turné bol záporný – hoci turné získalo cez 80 miliónov dolárov, obrovské náklady (cez 100 miliónov dolárov) znamenali faktický neúspech. V rámci Popmartu, U2 tiež [[14. august]]a [[1997]] koncertovali v [[Praha|Prahe]] na [[Strahovský štadión|Strahovskom štadióne]] pred asi 80 000 divákmi. Išlo o prvý (a zatiaľ posledný) koncert U2 v Česku.

Na konci roka [[1998]] skupina vydala prvý výberový album ''The Best of 1980–1990''. Okrem štandardnej jednocédečkovej verzie vyšla aj rozšírená verzia s druhým CD, ''The B-Sides of 1980–1990'', na ktorom sú niektoré piesne vydané skôr, ako B-strany starších singlov. Na albume sa tiež objavila nová verzia piesne ''Sweetest Thing'' (''Najsladšia vec''), ktorá bola predtým vydaná len ako B-strana.

V roku [[2000]] skupina natočila soundtrack k filmu [[Wim Wenders|Wima Wendersa]] ''[[The Million Dollar Hotel]]'' (''Hotel za milión dolárov''), na ktorom sa Bono podieľal ako autor námetu a spoluautor scenára. Text piesne zo soundtracku, ''The Ground Beneath Her Feet'' (''Zem pod jej nohami''), napísal [[Salman Rushdie]] (báseň sa objavila tiež v Rushdieho rovnomennej knihe).

=== ''All That You Can't Leave Behind'' a ''Elevation Tour'' (2000 – 2001) ===
Po istej kritike experimentálneho Popu sa U2 ďalším albumom rozhodli vrátiť späť a v roku [[1999]] začali nahrávať nový štúdiový album. Na konci októbra [[2000]] vydali ''All That You Can't Leave Behind'' (''Všetko, čo nemôžete nechať za sebou''). Potom, ako sa skupina počas väčšej časti 90. rokov snažila zmeniť štýl, týmto albumom sa vrátila ku klasickému rockovému albumu, ktorý sa stretol s veľmi kladným ohlasom. Album debutoval ako #1 v 28 krajinách sveta, najväčší hit ''Beautiful Day'' (''Krásny deň'') získal 3 ceny Grammy. Pieseň ''Walk On'' (''Kráčaj ďalej''), venovaná barmskej disidentke [[Aung San Suu Kyi]], vyhrala cenu Grammy o rok neskôr. Ďalší singel ''Elevation'' (''Stúpanie'') bol ústrednou piesňou soundtracku k filmu ''[[Lara Croft: Tomb Raider]]''.
[[Súbor:Bono U2 at Prague 2000 IMF.jpeg|náhľad|250px|Bono, záber z 55. Valného zhromaždenia MMF v Prahe, 2000]]
[[Súbor:U2 brussels fly 2005-10-06.jpg|náhľad|250px|U2, Vertigo tour, koncert v Bruseli, 2005]]
[[Súbor:U2-Anaheim 2005 2.jpg|náhľad|250px|U2, koncert v Anaheime, 2005]]
Na jar [[2001]] začali turné „Elevation“, ktoré bolo v porovnaní s predchádzajúcimi koncertnými šnúrami, pokojnejšie. No nie natoľko, ako skupina sľubovala pred jeho začiatkom. Po [[Útoky z 11. septembra 2001|útokoch z 11. septembra 2001]] skupina zvažovala zrušenie zvyšku turné, nakoniec sa rozhodla pokračovať, len pre zvyšné koncerty upravila zoznam hraných skladieb. Turné bolo obrovským úspechom, prakticky všade bolo vypredané. Severoamerická časť s 80 koncertami získala 110 miliónov dolárov, čo je druhý najlepší výsledok (po turné ''Voodoo Lounge'' skupiny [[Rolling Stones]] z roku [[1994]]).

Po skončení turné, ku koncu roka skupina vystúpila v polčase XXXVI. ročníka [[Super Bowl|Super Bowlu.]] Predvedené tri piesne, zvlášť ''Where the Streets Have No Name'', pri ktorej sa na pruh látky za kapelou premietali mená obetí útoku z [[Útoky z 11. septembra 2001|11. septembra]], sa stretli s ohromným ohlasom, fotka Bona s americkou vlajkou v podšívke jeho bundy sa objavila na titulných stranách niekoľkých časopisov.

V priebehu nahrávania albumu aj po skončení turné sa Bono zúčastnil mnohých benefičných akcií a propagácie svojich humanitárnych cieľov (odpustenie dlhov chudobným africkým krajinám a boj s HIV/AIDS) v rámci kampane [[Jubilee 2000]], vrátane účastí na summite [[G8]] v Nemecku či na zjazde [[MMF]] v Prahe.

Na konci roku [[2002]] skupina vydala druhú časť výberu najväčších hitov, ''The Best of 1990–2000'', opäť v jedno a dvojcédečkovej verzii. Okrem starších hitov sa na albume objavili tiež nové piesne ''Electrical Storm'' (''Búrka'') a ''The Hands that Built America'' (''Ruky, ktoré postavili Ameriku''), ktorá sa objavila aj na soundtracku k filmu [[Martin Scorsese|Martina Scorseseho]] ''The Gangs of New York'' (''Gangy New Yorku'').

=== ''How to Dismantle an Atomic Bomb'' a ''Vertigo Tour'' (2004 – 2006) ===
[[Súbor:U2-Anaheim 2005 1.jpg|náhľad|250px|Skupina U2 počas koncertu v Anaheime v roku 2005]]
V priebehu natáčania nového albumu bola vo francúzskom [[Nice]] v júli [[2004]] ukradnutá nahrávka prvotnej verzie albumu; Bono potom oznámil, že pokiaľ sa nahrávka objaví na [[P2P]] sieťach, album okamžite vyjde prostredníctvom [[iTunes]]. K ničomu takému však nedošlo a album ''How to Dismantle an Atomic Bomb'' (''Ako rozobrať atómovú bombu'') vyšiel [[22. november|22. novembra]] [[2004]]. Bono album opísal ako „náš prvý skutočne rockandrollový album“. Album debutoval na prvom mieste rebríčkov v 32 krajinách, v prvom týždni sa v USA predalo 840 000 kópií, čo je pre U2 rekordný výsledok.

Skupina sa zapojila do výraznej propagácie nového albumu – objavili sa v niekoľkých televíznych programoch v Spojenom kráľovstve aj USA, vrátane známej americkej ''[[Saturday Night Live]]''. Pieseň ''Vertigo'' (''Závrat'') použila firma [[Apple Computers]] v reklame na [[iPod]], neskôr tiež uviedla špeciálnu edíciu tohto prístroja venovanú U2 – prístroj je červenočierny (vo farbách albumu) a na zadnej strane sú vyryté podpisy všetkých členov skupiny. V rámci tohto partnerstva internetový obchod [[iTunes]] ponúkol úplnú diskografiu skupiny pod názvom ''The Complete U2'' (''Úplné U2''), ktorá obsahuje prakticky všetky vydané piesne skupiny (majitelia U2 edície iPodov potom získali na túto kolekciu zľavu)

V apríli [[2004]] zaradil časopis Rolling Stone U2 medzi 50 „najväčších rock&amp;rollových umelcov všetkých čias“. [[14. marec|14. marca]] [[2005]] (tzn. Hneď v prvom roku, keď k tomu boli podľa pravidiel spôsobilí – vyžadovalo sa uplynutie najmenej 25 rokov od vydania prvého albumu) boli U2 uvedení do [[Rock and Roll Hall of Fame|Rockandrollovej siene slávy]].

Nasledujúce turné ''Vertigo'' otvorili [[28. marec|28. marca]] [[2005]] koncertom v [[San Diego|San Diegu]] ([[Kalifornia]]). Prvá časť turné prebiehala v Severnej Amerike, nasledovala európska časť, potom sa skupina vrátila do Severnej Ameriky, turné malo skončiť [[19. december|19. decembra]] v [[Portland]]e. Objavili sa však špekulácie, že by v lete [[2006]] mohla skupina usporiadať ďalšie kolo menších koncertov. Koncerty na mnohých miestach prekonávali rekordy v predaji lístkov, napríklad všetkých 150 000 lístkov na dublinský koncert bolo vypredaných za 50 minút.

V priebehu turné sa skupina zúčastnila benefičného koncertu [[Live 8]], ktorý sa [[2. júl]]a [[2005]] uskutočnil v [[Londýn]]e. Spolu s [[Paul McCartney|Paulom McCartneym]] akciu otvárali. Cieľom tejto akcie bola podpora Afriky. Túto tému U2 propagovali aj na koncertoch Vertigo Tour.

[[2. február]]a [[2006]] vychádza v českom preklade rozhovor Michky Assayasa s Bonom pod názvom ''Bono o Bonovi''. Vydalo nakladateľstvo [[Portál (nakladateľstvo)|Portál]].

=== ''No Line On The Horizon'' a ''360° Tour'' (2007 – súčasnosť) ===

Nahrávanie nového albumu U2 [[No Line On The Horizon]] začalo ešte v roku [[2006]] s producentom [[Rickom Rubinom]], lenže nahrávanie prebiehalo zdĺhavo a materiál sa stále odkladal. Avšak, v [[Jún]]i [[2007]] začala kapela novou sériou nahrávania s osvedčenými producentmi ako sú [[Brian Eno]] a [[Daniel Lanois]], ktorí po prvý raz spolupracovali so skupinou aj ako skladatelia. Nahrávanie prebiehalo až do [[December|Decembra]] [[2008]] v [[U.S.A.|Spojených Štátoch]], [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], [[Írsko|Írsku]], a v meste [[Féz]] v [[Maroko|Maroku]], kde sa kapela podrobila hudbe [[Severná Afrika|Severnej Afriky]].
Viac experimentami pretkaný album, ako predošlé dva albumy, vyšiel vo [[február]]i [[2009]] a získal v podstate pozitívnu kritiku, aj keď isté média mali väčšie očakávania v oblasti &quot;experimentovania&quot;. Album debutoval na prvom mieste vo viac ako 30-tich krajinách, ale jeho predajnosť bola porovnateľne nižšia s predchádzajúcimi albumami, čo mohlo byť zapríčinené aj tým, že na albume nie je výraznejší hit.

Kapela v roku [[2009]] usporiadala turné [[U2 360° Tour|360°]]. Jednotlivé vystúpenia sa uskutočňovali na dovtedy najväčšom pódiu v histórii, ktoré navrhol [[Willie Williams]]. Pódium umožňovalo rozhľad naokolo z ktoréhokoľvek miesta - teda rozhľad v 360-tich stupňoch. Okolo hlavného pódia bolo niekoľko &quot;podpódíí&quot;, ktoré boli jednotlivo prepojené pohyblivými mostíkmi, po ktorých sa hudobníci mohli pohybovať. Nad tým všetkým, sa nad hlavami hudobníkov týčila okrúhla, do všetkých strán otáčajúca sa [[LED obrazovka]]. Turné sa uskutočnilo takmer po celom svete a stalo sa najvýnosnejším v histórii. Počas turné si [[U2]] našli čas, aby sa ukázali aj na [[festivale Glastonbury]] v roku [[2011]].
Zábery z jeho zákulisia sa použili aj na dokument [[From The Sky Down]], ktorý režíroval [[Davis Guggenheim]] a vyšiel v roku [[2011]]. Film dokumentuje nahrávanie albumu [[Achtung Baby]] ([[1991]]).
Turné [[360°]] skončilo na konci [[Júl]]a v [[Moncton]]e v [[Kanada|Kanade]] s výnosom viac ako 736 miliónov amerických dolárov.

Rok [[2013]] a [[2014]] sa niesli v znamení čakania na nový album, ktorý skupina U2 stále chystá. Prvú ochutnávku albumu si mohli fanúšikovia vypočuť už 29. [[Novembra]] [[2013]], keď vydali úspešný singel &quot;[[Ordinary Love]]&quot;, ktorý je zároveň soundtrackom k filmu &quot;[[Mandela: Long Walk to Freedom]]&quot;. V tomto období skupina prichádza o dlhoročného člena - manažéra skupiny, [[Paula McGuinnessa]], ktorý so skupinou spolupracoval viac ako 30 rokov. Jeho nástupcom sa stal izraelsko-americký biznismen [[Guy Oseary]].

Vo februári [[2014]], vydali U2 ďalší singel, &quot;[[Invisible]]&quot;, ktorý bol tentokrát zadarmo v aplikácii [[iTunes]] počas 24 hodín. Výťažok z tohto singla putoval organizácii bojujúcej proti chorobe AIDS [[(RED)]], ktorú sponzoruje sám [[Bono Vox|Bono]]. Skladbu má pod produkčnou taktovkou [[Danger Mouse]], rovnako ako aj celý nadchádzajúci album, ktorý ešte stále nemá oficiálny názov.
== Členovia skupiny ==
* [[Bono]] (vlastným menom [[Paul David Hewson]]) – [[spev]], [[gitara]], [[ústna harmonika]]
* [[The Edge]] (vlastným menom [[David Howell Evans]]) – gitara, občas [[klávesy]], [[sprievodné vokály]]
* [[Adam Clayton]] – [[basgitara]],
* [[Larry Mullen, Jr.]] – [[bicie]] a [[perkusie]].

== Diskografia ==
{|
! Dátum vydania !! Názov albumu !! Celosvetová predajnosť !! Ocenenie v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]
|-
| október [[1980]] || ''[[Boy]]'' || 3 mil. || Zlato
|-
| október [[1981]] || ''[[October]]'' || 3 mil. || Platina
|-
| február [[1983]] || ''[[War]]'' || 8 mil. || 2× platina
|-
| október [[1984]] || ''[[The Unforgettable Fire]]'' || 8 mil. || 2× platina
|-
| marec [[1987]] || ''[[The Joshua Tree]]'' || 25 mil. || 6× platina
|-
| október [[1988]] || ''[[Rattle &amp; Hum]]'' || 13 mil. || 4× platina
|-
| november [[1991]] || ''[[Achtung Baby]]'' || 18 mil. || 4× platina
|-
| júl [[1993]] || ''[[Zooropa]]'' || 7 mil. || Platina
|-
| marec [[1997]] || ''[[Pop (album)|Pop]]'' || 7 mil. || platina
|-
| október [[2000]] || ''[[All That You Can’t Leave Behind]]'' || 12 mil. || 2× platina
|-
| november [[2004]] || ''[[How to Dismantle an Atomic Bomb]]''|| 9 mil. || 4× platina
|-
| február [[2009]] || ''[[No Line on the Horizon]]'' || 5 mil. || 1× platina
|-
|september 2014
|''Songs of Innocence''
|
|
|-
|december 2017
|''Songs of Experience''
|
|
|-
|2023
|''Songs of Surrender''
|
|
|}

== Ocenenia ==
Na 48. ročníku [[Grammy]] bola skupina nominovaná v piatich kategóriách, ktoré zároveň vyhrala. Americká hudobná akadémia ocenila album ''[[How To Dismantle An Atomic Bomb]]'' ako album roka, a pieseň „Sometimes You Can't Make It On Your Own“ sa stala piesňou roka.

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=U2}} 

== Externé odkazy ==
* [http://www.u2.com/ U2 – oficiálne stránky skupiny] {{eng icon}}
* [http://frogcircus.org/u2/ Texty piesní U2] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050205062036/http://frogcircus.org/u2/ |date=2005-02-05 }} {{eng icon}}
* [http://u2.greensite.sk/ Stránky o U2] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060423163736/http://u2.greensite.sk/ |date=2006-04-23 }}
* [http://blog.lide.cz/Bo.Nie Blog o U2] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060420014127/http://blog.lide.cz/bo.nie |date=2006-04-20 }}
* [http://www.joshuatreenationalpark.net/u2tree.htm ''My Two Visits to U2's Joshua Tree''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071224044627/http://www.joshuatreenationalpark.net/u2tree.htm |date=2007-12-24 }} na stránkach národného parku Joshua Tree (anglicky)
* [http://www.csfd.cz/film.php?101380 ''Rattle and Hum'' na ČSFD]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://texty.vsetko.com/u/u2/ Texty piesní]

[[Kategória:Írske rockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Alternatívnorockové hudobné skupiny]]
[[Kategória:U2| ]]
[[Kategória:Post-punkové hudobné skupiny]]
[[Kategória:Interpreti Mercury Records]] 
[[Kategória:Hudobné skupiny z 1976]]</text>
      <sha1>hntihf5gmsew1gey3sxhwb30auh4mxg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vitamín B</title>
    <ns>0</ns>
    <id>38443</id>
    <revision>
      <id>8189886</id>
      <parentid>8036083</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:40:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189886</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14729" sha1="fge5q4met9gap3sj1p81blukpzk5x6l" xml:space="preserve">'''Vitamíny B'''&lt;ref&gt;KOVÁČ, J., KOVÁČ, Š. Organická chémia. Bratislava: Alfa. 1977. S. 766 (Poznámka: V texte uvedené v množnom čísle.)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;ryža. In: [[Malá slovenská encyklopédia]]. 1993. S. 628 (Poznámka: V texte uvedené v množnom čísle)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;vitamín. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020 (Poznámka: V texte uvedené v jednotnom čísle.)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;vitamín. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Anglicko-slovenský slovník medicíny. Veda, 1998. S. 582 (Poznámka: V texte uvedené v jednotnom čísle.)&lt;/ref&gt; (pre iné názvy pozri nižšie) je skupina niekoľkých [[vitamín]]ov. Tieto vitamíny sa tradične uvádzajú v jednej skupine, pretože majú podobné vlastnosti, podobné rozloženie v prírodných zdrojoch a podobné fyziologické funkcie. Spolu s [[vitamín C|vitamínom C]] patria medzi vitamíny rozpustné vo vode.&lt;ref&gt;vitamin B complex. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/science/vitamin-B-complex | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Názvy ==
(iné názvy: '''B vitamíny'''&lt;ref&gt;B. In: [[Krátky slovník slovenského jazyka]] 2020 (Poznámka: V texte uvedené v jednotnom čísle)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;B. In: [[Slovník slovenského jazyka (Peciar)]] (Poznámka: V texte uvedené v jednotnom čísle)&lt;/ref&gt;, '''B-vitamíny'''&lt;ref&gt;IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ et al. [[Slovník cudzích slov A/Z]] 1979, S. 14 (Poznámka: V texte uvedené v jednotnom čísle)&lt;/ref&gt;, '''skupina vitamínov B'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lamka|meno=Jiří|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=Ducháček|meno2=Lubomír|autor2=|odkaz na autora2=|titul=Veterinární vademecum pro farmaceuty|vydanie=|vydavateľ=Karolinum Press|miesto=|rok=2014|počet strán=128|url=|isbn=978-80-246-2792-2|kapitola=|strany=70|jazyk=}}&lt;/ref&gt;, '''vitamíny skupiny B'''&lt;ref&gt;ČÁRSKY, J. et al. Chémia pre 3. ročník gymnázií. 1993, S. 130&lt;/ref&gt;, '''B-komplex'''&lt;ref&gt;vitamíny. In: [[Malá slovenská encyklopédia]] 1993, S. 779&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;B-komplex. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;vitamíny. In: Technický slovník naučný T-Ž. 2005, S. 335&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Max&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Vitamín B (57) | url = https://www.drmax.sk/vitaminy-a-mineraly/doplnky-vyzivy/vitamin-b | vydavateľ = drmax.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-02-26 | miesto =  | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, '''vitamíny B-komplexu'''&lt;ref&gt;vitamíny. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]&lt;/ref&gt;, '''vitamín B komplex'''&lt;ref&gt;ČIERNY, D. et al. Slovník medicíny nemecko-slovenský. 1995, S. 649&lt;/ref&gt;, '''komplex vitamínov B'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Ivan|meno=Dylevský|autor=|odkaz na autora=|titul=Somatologie (pro předmět Základy anatomie a fyziologie člověka, 3., přepracované a doplněné vydání)|vydanie=|vydavateľ=Grada Publishing a.s.|miesto=|rok=2019|počet strán=312|url=|isbn=978-80-271-2662-0|kapitola=|strany=187|jazyk=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Ullrich|meno=Ladislav|autor=|odkaz na autora=|titul=Chémia a technológia jedlých tukov a olejov|vydanie=|vydavateľ=Slovenské vydavateľstvo technickej literatúry|miesto=|rok=1963|počet strán=435|url=|isbn=|kapitola=|strany=102|jazyk=}}&lt;/ref&gt;; nepresne alebo staršie: '''vitamín B'''/ '''B vitamín'''/ '''B-vitamín''' &lt;small&gt;[t.j. jednotné číslo]&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;Max&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = www.vitaminyprezdravie.sk | odkaz na autora =  | titul = ČO JE TO VITAMÍN B? | url = https://www.vitaminyprezdravie.sk/aktuality/co-je-to-vitamin-b/ | vydavateľ = vitaminyprezdravie.sk | dátum vydania = 2020-11-30 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-02-27 | miesto =  | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Mas&quot;&gt;vitamíny.In: [[Masarykův slovník naučný]] VII, 1933, S. 674&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Plus pozri zdroje uvedené ku slovám &quot;vitamíny B&quot;, &quot;B vitamíny&quot;, &quot;B vitamíny&quot;&lt;/ref&gt;)

'''Vitamín B''' (iné názvy: '''B vitamín''', '''B-vitamín'''), čiže tvar v jednotnom čísle (pozri aj kapitolu o názve nižšie), môže alternatívne znamenať jeden z vitamínov B.

'''B-komplex''' (iné názvy: '''vitamín B komplex''', '''komplex vitamínov B''') môže alternatívne znamenať vitamínový prípravok obsahujúci súčasne viacero vitamínov B alebo všetky vitamíny B, a to často aj ako obchodné označenie niektorých takýchto prípravkov.&lt;ref&gt;B-komplex. In: [[Encyklopédia medicíny]]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = INOWIS, s.r.o. | odkaz na autora = | titul = Čo zahŕňa B komplex a aké sú jeho priaznivé účinky? | url = https://vegmart.sk/co-zahrna-b-komplex-a-ake-su-jeho-priaznive-ucinky | vydavateľ = vegmart.sk | dátum vydania = 2021-07-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = PLUS LEKÁREŇ B-komplex Classic tbl 1x30 ks | url = https://www.vitalek.sk/potraviny-a-doplnky-vyzivy/plus-lekaren-b-komplex-classic/ | vydavateľ = vitalek.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-02-26 | miesto =  | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Vitamin B-Komplex. In: [https://www.elsevier-data.de/rochelexikon5a/]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== História názvu a objav ==
Na čisto teoretickej úrovni (t.j. ako nešpecifikované látky, ktoré niečo riešia) bolo, to, čo dnes voláme [[biotín]] (vitamín B7), objavené už v roku [[1898]] [[Franz Steinitz|F. Steinitzom]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Brechtel | meno = Christoph | autor = | odkaz na autora = | titul = Das neue Weiß ist digital (Gesundheit und Krankheit in Zeiten des medizinischen Fortschritts) | vydanie = | vydavateľ = tredition | miesto = | rok = 2016 | počet strán = 301 | url = | isbn = 978-3-7345-1803-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; a (približne) to, čo dnes voláme tiamín (vitamín B1) v roku [[1897]] [[Christiaan Eijkman|C. Eijkmanom]] a potom znova niekedy v rokoch [[1906]]{{--}}[[1912]] [[Frederick Gowland Hopkins|F. G. Hopkinsom]]. V pravom slova zmysle však to, čo dnes voláme skupina vitamínov B (konkrétne vtedy išlo najmä o [[tiamín]]), bolo objavené (t.j. najmä extrahované) v roku [[1911]]/[[1912]] [[Casimir Funk|C. Funkom]], ktorý vtedy zároveň zaviedol slovo [[vitamín]] (v angličtine najprv v podobe &quot;vitamine&quot; a až od roku [[1920]] v dnešnej podobe &quot;vitamin&quot;). V roku [[1916]] [[Elmer McCollum|McCollum]] dal tomuto novému objavu ako prvý označenie obsahujúce písmeno B, konkrétne mu dal názov &quot;faktor B&quot; či &quot;vodorozpustná látka B&quot;, čo bolo na odlíšenie od &quot;faktora A&quot; (t.j. dnešného vitamínu A), ktorý bol objavený približne v tom istom období. Najneskôr v roku 1920 už názov väčšinou znel &quot;vitamín B&quot;, čiže sa spojilo Funkovo slovo vitamín s McCollumovým označením B. V roku 1920, resp. definitívne v roku [[1926]], sa zistilo, že vitamín B je skôr skupina viacerých vitamínov a v tom čase vzniklo aj označenie B-komplex a (v roku [[1927]]) delenie na vitamín B1 a vitamín B2. Napriek tomu sa pre tieto vitamíny v nasledujúcich niekoľkých rokoch ešte často používalo označenie v jednotnom čísle, t.j. vitamín B; napríklad Masarykův slovník naučný z roku [[1933]] to, čo dnes voláme jednotlivé vitamíny B označuje ako jednotlivé &quot;faktory&quot; v rámci vitamínu B. V priebehu [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] [[20. storočie|20. storočia]] bolo objavených viacero ďalších vitamínov zo skupiny vitamínov B. Zhruba od konca 30. rokov preto už prevládlo označenie v množnom čísle (vitamíny B), hoci označenie v jednotnom čísle (vitamín B) sa ako označenie skupiny vitamínov B niekedy používa dodnes.&lt;ref name=Mas/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Ensminger | meno = Marion Eugene | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Ensminger | meno2 = Audrey H. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Foods &amp; Nutrition Encyclopedia, Two Volume Set | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 1993 | počet strán = 2415 | url = https://books.google.sk/books?id=XMA9gYIj-C4C&amp;pg=PA1180&amp;dq=%22beriberi+preventive+factor%22&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwj7rL3WzZ32AhUhS_EDHYmVDKMQ6AF6BAgLEAI#v=onepage&amp;q=%22beriberi%20preventive%20factor%22&amp;f=false| isbn = 978-0-8493-8980-1 | kapitola = | strany = 1179-1182| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bellis | meno = Mary | autor = | odkaz na autora = | titul = The History of Vitamins: Special Factors in Food | url = https://www.thoughtco.com/history-of-the-vitamins-4072556 | vydavateľ = thoughtco.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Vitamin B Complex | url = https://www.acs.org/content/acs/en/education/whatischemistry/landmarks/vitamin-b-complex.html | vydavateľ = acs.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Biotin | url = http://www.chm.bris.ac.uk/motm/biotin/biotinh.htm | vydavateľ = chm.bris.ac.uk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = National Association of State Universities and Land-Grant Colleges | odkaz na autora = | titul = Proceedings of the Annual Convention | vydanie = | vydavateľ = | miesto = | rok = 1928 | počet strán = 1424 | url = https://books.google.sk/books?id=dUTOAAAAMAAJ&amp;printsec=frontcover&amp;hl=sk#v=onepage&amp;q=B%20complex&amp;f=false| isbn = | kapitola = | strany =427-428 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Aschoff | meno = Ludwig | autor = | odkaz na autora = | titul = Pathologische Anatomie: Allgemeine ätiologie. Allgemeine pathologische anatomie | vydanie = | vydavateľ = Fischer | miesto = | rok = 1923 | počet strán = 826 | url = https://books.google.sk/books?id=hcVJAAAAYAAJ&amp;q=%22vitamine+B%22&amp;dq=%22vitamine+B%22&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiI8Pau5J32AhVHSfEDHaMLCV44KBDoAXoECAYQAg| isbn = | kapitola = | strany = 55| jazyk = }} (Na google books je nesprávne uvedený rok vydania 1911)&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://books.google.sk/books?id=r7SilXybA_sC&amp;pg=RA1-PA202&amp;dq=%22B+vitamins%22&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwiLgtyRk572AhWVSPEDHWJuBZwQ6AF6BAgKEAI#v=onepage&amp;q=%22B%20vitamins%22&amp;f=false] S. 202&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;LaMer, V. K. The water-soluble vitamin B...In: American Food Journal, Oct. 1921 [http://reader.library.cornell.edu/docviewer/digital?id=hearth4732524_175_010#page/30/mode/1up] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220227145542/http://reader.library.cornell.edu/docviewer/digital?id=hearth4732524_175_010#page/30/mode/1up |date=2022-02-27 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;McCollum, E. V., Kennedy, C. THE DIETARY FACTORS OPERATING IN THE PRODUCTION OF POLYNEURITIS. In: Journal of Biological Chemistry, April 1916 [https://www.jbc.org/article/S0021-9258(18)87532-9/pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = R.D. Semba | odkaz na autora = | titul = The Vitamin A Story (Lifting the Shadow of Death) | vydanie = | vydavateľ = Karger Medical and Scientific Publishers | miesto = | rok = 2013 | počet strán = 208 | url = | isbn = 978-3-318-02189-9 | kapitola = | strany = 70-74| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = F.A. Robinson | odkaz na autora = | titul = The vitamin B complex | vydanie = | vydavateľ = Рипол Классик | miesto = | rok = 1951 | počet strán = 688 | url = https://books.google.sk/books?id=iMQKAwAAQBAJ&amp;pg=PA10&amp;lpg=PA10&amp;dq=1920+%22vitamin+B%22&amp;source=bl&amp;ots=RQqXKRhdxw&amp;sig=ACfU3U2f5CDICyB_npuk-W6Lir8ciSiufg&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjqionu_J_2AhVGR_EDHU0pDNgQ6AF6BAgWEAM#v=onepage&amp;q=1920%20%22vitamin%20B%22&amp;f=false| isbn = 978-5-87359-269-2 | kapitola = | strany = 9-10| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Hopkins. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Vitamine. In: Brockhaus – die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim : Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0.&lt;/ref&gt;

== Zoznam vitamínov B ==
Dnes uznávané vitamíny B:
* [[vitamín B1|vitamín B&lt;sub&gt;1&lt;/sub&gt;]] – tiamín
* [[vitamín B2|vitamín B&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;]] alebo vitamín G – riboflavín
* [[vitamín B3|vitamín B&lt;sub&gt;3&lt;/sub&gt;]] alebo vitamín PP – niacín
* [[vitamín B5|vitamín B&lt;sub&gt;5&lt;/sub&gt;]] – kyselina pantoténová
* [[vitamín B6|vitamín B&lt;sub&gt;6&lt;/sub&gt;]] – pyridoxín
* [[vitamín B7|vitamín B&lt;sub&gt;7&lt;/sub&gt;]] alebo vitamín H – biotín
* [[vitamín B9|vitamín B&lt;sub&gt;9&lt;/sub&gt;]] alebo vitamín M – kyselina listová
* [[vitamín B12|vitamín B&lt;sub&gt;12&lt;/sub&gt;]] – kobalamín, ktorý existuje v štyroch vitaméroch:
** [[adenozylkobalamín]]
** [[hydroxokobalamín]]
** [[kyanokobalamín]]
** [[metylkobalamín]]

V minulosti sa za vitamíny B pokladali i nalsedujúce látky:
* [[vitamín B4|vitamín B&lt;sub&gt;4&lt;/sub&gt;]] – viacero významov: [[adenín]], [[cholín]]
* [[vitamín B8|vitamín B&lt;sub&gt;8&lt;/sub&gt;]] – viacero významov: [[adenozínmonofosfát]], [[karnozín]], [[cholín]], [[inozitol]] (vitamín Bh)
* [[vitamín B10|vitamín B&lt;sub&gt;10&lt;/sub&gt;]] alebo [[vitamín R]] – [[kyselina pteroylmonoglutámová]] zmiešaná s inými vitamínmi B
* [[vitamín B11|vitamín B&lt;sub&gt;11&lt;/sub&gt;]] alebo [[vitamín S]] – [[cholín]]
* [[vitamín B13|vitamín B&lt;sub&gt;13&lt;/sub&gt;]] – kyselina orotová
* [[vitamín B14|vitamín B&lt;sub&gt;14&lt;/sub&gt;]] – zmes B10 a B11
* [[vitamín B15|vitamín B&lt;sub&gt;15&lt;/sub&gt;]] – [[kyselina pangamová]]
* [[vitamín B16|vitamín B&lt;sub&gt;16&lt;/sub&gt;]] – 
* [[vitamín B17|vitamín B&lt;sub&gt;17&lt;/sub&gt;]] – amygdalín
* [[vitamín B22|vitamín B&lt;sub&gt;22&lt;/sub&gt;]] – 
* [[vitamín Bt]] – [[L-karnitín|&lt;small&gt;L&lt;/small&gt;-karnitín]]
* [[vitamín Bw]] – typ vitamínu B&lt;sub&gt;7&lt;/sub&gt;
* [[vitamín Bx]] – [[kyselina para-aminobenzoová]] 

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Portál|Chémia||Biológia}}

{{Vitamíny}}

[[Kategória:Vitamíny]]</text>
      <sha1>fge5q4met9gap3sj1p81blukpzk5x6l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zdenko Trebuľa</title>
    <ns>0</ns>
    <id>40099</id>
    <revision>
      <id>8190030</id>
      <parentid>7876753</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:20:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8190030</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5894" sha1="q4q8nop8ujstd571dey24jm0x124vs1" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
| Meno             = Zdenko Trebuľa
| Rodné meno       = 
| Portrét          = 
| Veľkosť portrétu = 
| Popis            = 
| Poradie          = Bývalý
| Úrad             = predseda [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]
| Začiatok obdobia = [[2005]]
| Koniec obdobia   = [[2017]]
| Predchodca       = [[Rudolf Bauer]]
| Nástupca         = [[Rastislav Trnka]]
| Poradie2         = Bývalý
| Úrad2            = primátor [[Košice|Košíc]]
| Začiatok obdobia2= [[1999]]
| Koniec obdobia2  = [[2005]]
| Predchodca2      = [[Rudolf Schuster]]
| Nástupca2        = [[František Knapík]]
| Dátum narodenia  = {{dnv|1955|9|29}}
| Miesto narodenia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Česko-Slovensko|ČSR]]
| Dátum úmrtia     = 
| Miesto úmrtia    = 
| Politická strana = [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] (1979-1990)&lt;br&gt;[[Strana občianskeho porozumenia|SOP]] (1998-2002)&lt;br&gt;[[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|SDA]] (2002-2004)&lt;br&gt;[[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] (od 2004)
| Alma mater       = [[Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Právnická fakulta UPJŠ]]
| Profesia         = [[právnik]]
| Manželka         = 
| Deti             = 2
| Národnosť        = slovenská
| Vierovyznanie    = 
| Podpis           = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
| Webstránka       = 
| Poznámky         = 
| Portál1          = Košice
}}
[[Doktor práv|JUDr.]] '''Zdenko Trebuľa''' (* [[29. september]] [[1955]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Garbarčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Životopis predsedu KSK – JUDr. Zdenko Trebuľa| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/predseda/o-predsedovi/zivotopis-predsedu-ksk.html| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2012-09-28| dátum aktualizácie = 2017-12-05| dátum prístupu = 2022-02-21| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20220519184034/https://web.vucke.sk/sk/samosprava/predseda/o-predsedovi/zivotopis-predsedu-ksk.html| dátum archivácie = 2022-05-19}}&lt;/ref&gt; je slovenský komunálny a regionálny [[politik]].

Zdenko Trebuľa je ženatý a má dve deti. Žije v [[Košice|Košiciach]]. 

== Profesionálna kariéra ==
* [[1978]] – absolvoval [[Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach|Právnicku fakultu]] [[Univerzita P.J. Šafárika v Košiciach|Univerzity P.J. Šafárika v Košiciach]]
* 1978–1979 – VSS Košice, referent  
* [[1979]]–1981 – VSŽ Košice, právnik  
* [[1981]]–1986 – Obvodný národný výbor Košice IV, vedúci odboru, tajomník  
* [[1986]]–1990 – politický pracovník Mestského výboru KSS (podľa iných zdrojov vedúci oddelenia dohľadu nad súdmi na KV KSS v Košiciach)
* [[1990]]–1991 – živnostník  
* [[1991]]–1996 – advokátsky koncipient  
* [[1996]]–1998 – advokát

== Stranícka kariéra ==
* 1979–1990 – [[Komunistická strana Česko-Slovenska]]  
* 1990–1998 – bez politickej príslušnosti  
* [[1998]]–2002 – [[Strana občianskeho porozumenia]], predseda Mestskej organizácie v Košiciach, člen republikového predsedníctva SOP 
* [[2002]]–[[2004]] – [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|Sociálnodemokratická alternatíva]]
* od r. 2004 – [[SMER – sociálna demokracia|SMER - sociálna demokracia]]

== Politická kariéra ==
=== Komunálna úroveň ===
* [[1999]] – námestník primátora mesta [[Košice]] 
* 1999-2002 – primátor mesta Košice zvolený v doplňovacích voľbách [[28. november|28. novembra]] 1999 namiesto [[Rudolf Schuster|Rudolfa Schustera]], ktorý sa stal prezidentom republiky
* [[2002]]-[[2005]] – znovuzvolený za primátora Košíc za koalíciu [[ANO]], [[SMER]], [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK]], [[Sociálnodemokratická alternatíva (2002 – 2004)|SDA]]. [[15. december|15. decembra]] 2005 sa vzdal funkcie, pretože bol zvolený za predsedu [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]].

=== Regionálna úroveň ===
* [[2005]] – zvolený za predsedu [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]] za koalíciu [[SMER]], [[HZD]], ujal sa funkcie [[9. január]]a [[2006]].

V máji 2017 bolo známe, že do nachádzajúcich volieb v novembri 2017 bude na základe rozhodnutia SMERu bude za stranu na župana kandidovať [[Richard Raši]].&lt;ref name=rasi&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Richard Raši kandiduje na post predsedu Košického samosprávneho kraja| url = https://www.webnoviny.sk/richard-rasi-kandiduje-na-post-predsedu-kosickeho-samospravneho-kraja/| dátum vydania = 2017-05-29| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-07-12 | vydavateľ = SITA | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Županom sa nakoniec stal [[Rastislav Trnka]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Definitívne výsledky hlasovania | url = http://volby.statistics.sk/osk/osk2017/sk/data02.html | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistický úrad SR]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2017-11-06| dátum prístupu = 2017-12-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Predsedovia Košického samosprávneho kraja}}

{{DEFAULTSORT:Trebuľa, Zdenko}}
[[Kategória:Predsedovia Košického samosprávneho kraja]]
[[Kategória:Primátori Košíc]]
[[Kategória:Politici KSČ]]
[[Kategória:Politici SOP]]
[[Kategória:Politici SDA]]
[[Kategória:Politici Smeru]]
[[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika]]
[[Kategória:Slovenskí právnici]]
[[Kategória:Osobnosti z Martina]]</text>
      <sha1>q4q8nop8ujstd571dey24jm0x124vs1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zimné olympijské hry 2006</title>
    <ns>0</ns>
    <id>41288</id>
    <revision>
      <id>8190061</id>
      <parentid>8139471</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:11:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8190061</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17748" sha1="hdhnee3c7nu7zzl1f0c4eyjs9gw5iz5" xml:space="preserve">{{Infobox Olympiáda|2006|zimné| &lt;!--Dôležité: Posledná vertikálna čiara musí byť na tom istom riadku, aby parserFunctions v šablóne správne fungovalo--&gt;
| Logo                   = Olympic rings.svg |
| Mesto = {{ITA}} [[Turín]] ([[Taliansko]])
| Motto = [[Passion Lives Here]]
| Počet krajín = 80
| Počet atlétov = 2 508
| Súťaže = 84 v 15 [[#Zoznam športov|športoch]]
| Začiatok = [[10. február]] [[2006]]
| Koniec = [[26. február]] [[2006]]
| Sľub za atlétov = [[Giorgio Rocca ]]
| Sľub za rozhodcov = [[Fabio Bianchetti]]
| Olympijský oheň = [[Stefania Belmondová]]
| Štadión = [[Stadio Olimpico di Torino]]
| Predchádzajúce = [[Zimné olympijské hry 2002|Salt Lake City 2002]]
| Nasledujúce = [[Zimné olympijské hry 2010|Vancouver 2010]]
}}

[[Súbor:P8160018.JPG|thumb|Vlajka 20. zimných olympijských hier v Turíne]]
[[Súbor:2006_Olympics_Opening_Ceremony.jpg|thumb|Otvárací ceremoniál]]

'''XX. zimné olympijské hry''' sa uskutočnili v [[Taliansko|talianskom]] [[Turín]]e od [[10. február|10.]] do [[26. február]]a [[2006]]. [[Zimné olympijské hry]] boli usporiadané v Taliansku už po druhýkrát. Prvýkrát to boli [[Zimné olympijské hry 1956|VII. zimné olympijské hry]] v roku [[1956]] v [[Cortina d'Ampezzo|Cortine d'Ampezzo]]. Okrem toho sa v Taliansku uskutočnili [[Letné olympijské hry 1960|XVII. letné olympijské hry]] v roku [[1960]] v [[Rím]]e.

== Voľba ==
Usporiadateľ zimných olympijských hier 2006 bol zvolený 19. júna 1999 v Soule na 109. zasadaní Medzinárodného olympijského výboru (MOV). 

Kedže členovia MOV mali zakázané navštevovať kandidátske mestá (v záujme predídeniu úplatkárstva), bol na 109. zadadaní zvolený nový úrad, Výberový zbor, ktorý mal vybrať spomedzi všetkých ponúk mestá, ktoré postúpia do finálneho hlasovania. 

Potom bolo sa na zasadaní rozhodlo medzi mestami, ktoré vybral Výberový zbor. Napriek tomu, že kandidovalo šesť miest, iba dve mestá postúpili do finálneho hlasovania, kde bolo vybraté hostiteľské mesto. V prvej fáze museli všetci kandidáti odprezentovať svoje ponuky pred MOV. Všetci členovia Výberového zboru museli byť prítomní a ich úlohou bolo rozhodnúť, ktoré dve ponuky pôjdu do finále. Rozhodli, že postúpi favorizovaný [[Sion (Švajčiarsko)|Sion]] a nečakný favorit [[Turín]]. Ponuky [[Helsinki|Helsiniek]] vo Fínsku, [[Kandidatúra Poprad-Tatry na usporiadanie zimných olympijských hier 2006|Popradu]] na Slovensku, [[Zakopané|Zakopaného]] v Poľsku a [[Klagenfurt am Wörthersee|Klagenfurtu]] v Rakúsku vypadli z hlasovania. 

Výber Turína nad Sionom bol vo svete vnímaný ako prekvapivý, keďže toto švajčiarske mesto bolo vnímané ako úplný favorit aj preto, lebo MOV má sídlo v Švajčiarsku. 
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Mesto
!Štát
!Prvé kolo
|-
|[[Turín]]
|{{ITA}} [[Taliansko]]
|'''53'''
|-
|[[Sion (Švajčiarsko)|Sion]]
|{{CHE}} [[Švajčiarsko]]
|36
|}

== Súťažné disciplíny ==
Podrobnosti o výsledkoch v jednotlivých disciplínach sú uvedené v nasledujúcich samostatných článkoch:

Podrobnosti o výsledkoch v jednotlivých disciplínach sú uvedené v nasledujúcich samostatných článkoch:
* [[Akrobatické lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2006|akrobatické lyžovanie]]
* [[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2006|beh na lyžiach]]
* [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2006|biatlon]]
* [[Boby na Zimných olympijských hrách 2006|boby]]
* [[Curling na Zimných olympijských hrách 2006|curling]]
* [[Krasokorčuľovanie na Zimných olympijských hrách 2006|krasokorčuľovanie]]
* [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|ľadový hokej]]
* [[Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2006|sánkovanie]]
* [[Severská kombinácia na Zimných olympijských hrách 2006|severská kombinácia]]
* [[Skeleton na Zimných olympijských hrách 2006|skeleton]]
* [[Skoky na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2006|skoky na lyžiach]]
* [[Snoubording na Zimných olympijských hrách 2006|snoubording]]
* [[Šortrek na Zimných olympijských hrách 2006|šortrek]]
* [[Rýchlokorčuľovanie na Zimných olympijských hrách 2006|rýchlokorčuľovanie]]
* [[Zjazdové lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2006|zjazdové lyžovanie]]

== Zúčastnené štáty ==
20. zimných olympijských hier sa podľa údajov organizátorov zúčastnilo 85 krajín:

{|width=&quot;75%&quot;
|{{minivlajka|Albánsko}} [[Albánsko]]|| {{minivlajka|Andorra}} [[Andorra]]|| {{minivlajka|Argentína}} [[Argentína]]|| {{minivlajka|Arménsko}} [[Arménsko]]|| {{minivlajka|Austrália}} [[Austrália (štát)|Austrália]]||{{minivlajka|Azerbajdžan}} [[Azerbajdžan]]||
|-
|{{minivlajka|Belgicko}} [[Belgicko]]|| {{minivlajka|Bermudy}} [[Bermudy]]|| {{minivlajka|Bhután}} [[Bhután]]|| {{minivlajka|Bielorusko}} [[Bielorusko]]|| {{minivlajka|Bolívia}} [[Bolívia]]||{{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Bosna a Hercegovina]]||
|-
|{{minivlajka|Brazília}} [[Brazília]]|| {{minivlajka|Brunej}} [[Brunej]]|| {{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]|| {{minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]|| {{minivlajka|Česko}} [[Česko]]||{{minivlajka|Čile}} [[Čile]]||
|-
|{{minivlajka|Čína}} [[Čína]]|| {{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]|| {{minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]|| {{minivlajka|Filipíny}} [[Filipíny]]|| {{minivlajka|Fínsko}} [[Fínsko]]||{{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]||
|-
|{{minivlajka|Ghana}} [[Ghana]]|| {{minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]|| {{minivlajka|Gruzínsko}} [[Gruzínsko]]|| {{minivlajka|Holandsko}} [[Holandsko]]|| {{minivlajka|Chorvátsko}} [[Chorvátsko]]||{{minivlajka|Island}} [[Island]]||
|-
|{{minivlajka|Irán}} [[Irán]]|| {{minivlajka|Izrael}} [[Izrael]]|| {{minivlajka|Južná Afrika|w}}|| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]|| {{minivlajka|Kazachstan}} [[Kazachstan]]||{{minivlajka|KĽDR}} [[KĽDR]]||
|-
|{{minivlajka|Kolumbia}} [[Kolumbia]]|| {{minivlajka|Kórejská republika}} [[Kórejská republika]]|| {{minivlajka|Kuba}} [[Kuba]]|| {{minivlajka|Libanon}} [[Libanon]]|| {{minivlajka|Lichtenštajnsko}} [[Lichtenštajnsko]]||{{minivlajka|Litva}} [[Litva]]||
|-
|{{minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]|| {{minivlajka|Luxembursko}} [[Luxembursko]]||{{minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Severné Macedónsko]]|| {{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]|| {{minivlajka|Mexiko}} [[Mexiko]]|| {{minivlajka|Moldavsko}} [[Moldavsko]]||
|-
|{{minivlajka|Monako}} [[Monako]]|| {{minivlajka|Mongolsko}} [[Mongolsko]]||{{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]||{{minivlajka|Nigéria}} [[Nigéria]]|| {{minivlajka|Nórsko}} [[Nórsko]]||{{minivlajka|Nový Zéland}} [[Nový Zéland]]|| 
|-
|{{minivlajka|Peru}} [[Peru]]|| {{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]||{{minivlajka|Portugalsko}} [[Portugalsko]]|| {{minivlajka|Rakúsko}} [[Rakúsko]]|| {{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]||{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]|| 
|-
|{{minivlajka|San Maríno}} [[San Maríno]]|| {{minivlajka|Singapur}} [[Singapur]]|| {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]|| {{minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]|| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]]||{{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty]]|| 
|-
|{{minivlajka|Srbsko a Čierna Hora}} [[Srbsko a Čierna Hora]]|| {{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]||{{minivlajka|Švajčiarsko}} [[Švajčiarsko]]|| {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]|| {{minivlajka|Tadžikistan}} [[Tadžikistan]]||{{minivlajka|Taiwan}} [[Taiwan]]|| 
|-
|{{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]|| {{minivlajka|Turecko}} [[Turecko]]||{{minivlajka|Turkménsko}} [[Turkménsko]]|| {{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]|| {{minivlajka|Uruguaj}} [[Uruguaj]]|| {{minivlajka|Uzbekistan}} [[Uzbekistan]]|| 
|}

== Medailové poradie ==
[[Image:2006 Winter olympics team numbers.PNG|250 px|thumb|zelená = 1–9 reprezentantov &lt;br /&gt; modrá = 10–49 reprezentantov &lt;br /&gt;
oranžová = 50–99 reprezentantov &lt;br /&gt; červená = viac ako 100 reprezentantov]]
[[Súbor:2006 Turin Olympic Torch.png|náhľad|Olympijská pochodeň použitá počas hier v Turíne.]]
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! Poradie
! Krajina 
| style=&quot;background:gold&quot; | '''Zlato'''
| style=&quot;background:silver&quot; | '''Striebro'''
| style=&quot;background:#cc9966&quot; | '''Bronz'''
! Celkovo
|-bgcolor=&quot;gold&quot;
| 1. ||align=left|{{DEU}} [[Nemecko na Zimných olympijských hrách 2006|Nemecko]] ||11 ||12 ||6 ||29
|-bgcolor=&quot;silver&quot;
| 2. ||align=left|{{USA}} [[Spojené štáty americké na Zimných olympijských hrách 2006|Spojené štáty americké]]  ||9 ||9 ||7 ||25 
|-bgcolor=&quot;cc9966&quot;
| 3. ||align=left|{{AUT}} [[Rakúsko na Zimných olympijských hrách 2006|Rakúsko]]  ||9 ||7 ||7 ||23 
|-
| 4. ||align=left|{{RUS}} [[Rusko na Zimných olympijských hrách 2006|Rusko]]  ||8 ||6 ||8 ||22 
|-
| 5. ||align=left|{{CAN}} [[Kanada na Zimných olympijských hrách 2006|Kanada]]  ||8 ||6 ||8 ||22 
|-
| 6. ||align=left|{{SWE}} [[Švédsko na Zimných olympijských hrách 2006|Švédsko]] ||7 ||2 ||5 ||14 
|- 
| 7. ||align=left|{{KOR}} [[Kórejská republika na Zimných olympijských hrách 2006|Kórejská republika]]  ||6 ||3 ||2 ||11 
|- 
| 8. ||align=left|{{CHE}} [[Švajčiarsko na Zimných olympijských hrách 2006|Švajčiarsko]]  ||5 ||4 ||5 ||14 
|-
|'''9'''. ||align=left|{{ITA}}''' [[Taliansko na Zimných olympijských hrách 2006|Taliansko]]'''  ||'''5'''||'''0 '''||'''6''' ||'''11'''
|-
| 10. ||align=left|{{FRA}} [[Francúzsko na Zimných olympijských hrách 2006|Francúzsko]]  ||3 ||2 ||4 ||9 
|- 
| 15. ||align=left|{{CZE}} [[Česko na Zimných olympijských hrách 2006|Česko]]  ||1 ||2 ||1 ||4 
|- bgcolor=&quot;lightcyan&quot; 
| 21. ||align=left|{{SVK}} [[Slovensko na Zimných olympijských hrách 2006|Slovensko]]  ||0 ||1 ||0 ||1 
|}

== Reprezentanti Slovenska ==
Slovensko reprezentovalo 61 olympionikov. Najviac (23) bolo [[Šablóna:Slovenské hokejové mužstvo na ZOH 2006|hokejistov]]. Okrem nich ešte Slovensko malo zastúpenie v
* [[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2006|behu na lyžiach]] - [[Martin Bajčičák]], [[Ivan Bátory]], [[Michal Malák]], [[Martin Otčenáš]], [[Alena Procházková]] a [[Katarína Garajová]]
* [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2006|biatlone]] - [[Soňa Mihoková]], [[Anna Murínová]], [[Martina Halinárová]], [[Marcela Pavkovčeková]], [[Janka Gereková]], [[Pavol Hurajt]], [[Marek Matiaško]], [[Miroslav Matiaško]], [[Dušan Šimočko]] a [[Matej Kazár]]
* [[Boby na Zimných olympijských hrách 2006|boboch]] - [[Milan Jagnešák]], [[Viktor Rájek]], [[Andrej Benda]], [[Róbert Kresťanko]] a [[Branislav Prieložný]]
* [[Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2006|sánkovaní]] - [[Jozef Ninis]], [[Jaroslav Slávik (sánkar)|Jaroslav Slávik]], [[Veronika Sabolová]], [[Ľubomír Mick]], [[Walter Marx (1978)|Walter Marx]] ml. a [[Jana Šišajová]]
* [[Skoky na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2006|skokoch na lyžiach]] - [[Martin Mesík]] 
* [[Snoubording na Zimných olympijských hrách 2006|snoubordingu]] - [[Radoslav Židek]]
* [[Šortrek na Zimných olympijských hrách 2006|šortreku]] - [[Matúš Užák]]
* [[Zjazdové lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2006|zjazdovom lyžovaní]] - [[Ivan Heimschild]], [[Jaroslav Babušiak]], [[Veronika Zuzulová]], [[Soňa Maculová]], [[Eva Hučková]] a [[Jana Gantnerová]]

Bez slovenskej účasti boli nasledujúce športy: curling, rýchlokorčuľovanie, severská kombinácia, skeleton, krasokorčuľovanie a akrobatické lyžovanie.

== Program ==

{| border=&quot;3&quot; cellpadding=&quot;3&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;margin: 0 1em 0 0; background: #f9f9f9; border: 3px #cba solid; border-collapse: collapse; font-size: 95%;&quot;
|- style=&quot;background:#efefef&quot; 
! Disciplína !! 10 !! 11 !! 12 !! 13 !! 14 !! 15 !! 16 !! 17 !! 18 !! 19 !! 20 !! 21 !! 22 !! 23 !! 24 !! 25 !! 26
|- style=&quot;background:#ffffff&quot; 
| Ceremónie ||bgcolor=#E6FBD9| || || || || || || || || || || || || || || || ||bgcolor=#E6FBD9|
|- style=&quot;background:#ffffff&quot; 
| [[Akrobatické lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2006|akrobatické lyžovanie]] || ||bgcolor=#FF3333| || || || ||bgcolor=#FF3333| || || || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || || ||
|- style=&quot;background:#ffffff&quot; 
| [[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2006|beh na lyžiach]] || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || || ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333|
|- style=&quot;background:#ffffff&quot; 
| [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 2006|biatlon]] || ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| || || ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| ||
|- style=&quot;background:#ffffff&quot; 
| [[Boby na Zimných olympijských hrách 2006|boby]] || || || || || || || || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||
|- style=&quot;background:#ffffff&quot; 
| [[Curling na Zimných olympijských hrách 2006|curling]] || || || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || ||
|- style=&quot;background:#ffffff&quot; 
| [[Krasokorčuľovanie na Zimných olympijských hrách 2006|krasokorčuľovanie]]|| ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || ||
|- style=&quot;background:#ffffff&quot; 
| [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2006|ľadový hokej]] || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333|F ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333|F ||bgcolor=#FF3333|F
|- style=&quot;background:#ffffff&quot; 
| [[Rýchlokorčuľovanie na Zimných olympijských hrách 2006|rýchlokorčuľovanie]] || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || 
|- style=&quot;background:#ffffff&quot; 
| [[Sánkovanie na Zimných olympijských hrách 2006|sánkovanie]] || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || || || || || || || || || || ||
|- style=&quot;background:#ffffff&quot; 
| [[Severská kombinácia na Zimných olympijských hrách 2006|severská kombinácia]] || ||bgcolor=#FF3333| || || || ||bgcolor=#FF3333| || || || || || ||bgcolor=#FF3333| || || || || ||
|- style=&quot;background:#ffffff&quot; 
| [[Skeleton na Zimných olympijských hrách 2006|skeleton]] || || || || || || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || || || || || || || || ||
|- style=&quot;background:#ffffff&quot; 
| [[Skoky na lyžiach na Zimných olympijských hrách 2006|skoky na lyžiach]] || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || || || || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| || || || || || ||
|- style=&quot;background:#ffffff&quot; 
| [[Snoubording na Zimných olympijských hrách 2006|snoubording]] || || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || || || || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || || ||
|- style=&quot;background:#ffffff&quot; 
| [[Šortrek na Zimných olympijských hrách 2006|šortrek]] || || ||bgcolor=#FF3333| || || ||bgcolor=#FF3333| || || ||bgcolor=#FF3333| || || || ||bgcolor=#FF3333| || || ||bgcolor=#FF3333| ||
|- style=&quot;background:#ffffff&quot; 
| [[Zjazdové lyžovanie na Zimných olympijských hrách 2006|zjazdové lyžovanie]] || || ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| || ||bgcolor=#FF3333| ||bgcolor=#FF3333| ||
|- style=&quot;background:#efefef&quot; 
! Sport !! 10!! 11 !! 12 !! 13 !! 14 !! 15 !! 16 !! 17 !! 18 !! 19 !! 20 !! 21 !! 22 !! 23 !! 24 !! 25 !!26
|}

* '''F''': Finále

== Športoviská ==
'''Turín'''
* Ovál Lingotto- ''rýchlokorčulovanie''
* Torino Esposizioni- ''hokej''
* Torino Palasport Olimpico- ''hokej''
* Torino Stadio Olimpico- ''ceremoniály'' 
* Torino Palavela- ''krasokorčulovanie, šortrek''
'''Bardonecchia'''
* ''snoubording''
'''Cesana'''
* Cesana San Sicario- ''biatlon''
* Cesana Pariol- ''boby, sánkovanie, skeleton''
* San Sicario Fraiteve- ''alpské lyžovanie''
'''Pinerolo'''
* ''curling''
'''Pragelato'''
* ''skoky na lyžiach''
* okolie- ''beh na lyžiach, severská kombinácia''
'''Sauze d'Oulx'''
* ''akrobatické lyžovanie''
'''Sestriere'''
* ''alpské lyžovanie''

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=2006 Winter Olympics}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.torino2006.org/ENG/OlympicGames/home/index.html oficiálna stránka (v angličtine)] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060406225105/http://www.torino2006.org/ENG/OlympicGames/home/index.html |date=2006-04-06 }}
* [http://www.olympic.sk/ oficiálna stránka SOV] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/19981212031604/http://www.olympic.sk/ |date=1998-12-12 }}


{{Športy na Zimných olympijských hrách 2006}}
{{Navigačná lišta Olympijské hry}}

[[Kategória:Zimné olympijské hry 2006| ]]
[[Kategória:Zimné olympijské hry]]
[[Kategória:Šport v 2006]]
[[Kategória:Športové podujatia v Turíne|OH]]
[[Kategória:2006 v Taliansku]]</text>
      <sha1>hdhnee3c7nu7zzl1f0c4eyjs9gw5iz5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Európsky mechanizmus výmenných kurzov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>46156</id>
    <revision>
      <id>8189757</id>
      <parentid>8142016</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:02:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>vymazaná {{ERM II}}</comment>
      <origin>8189757</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6485" sha1="58kyo3gst02bcfivy8a67wlebfs3mva" xml:space="preserve">[[Obrázok:Eurozone map.svg|right|thumb|
{{legend|#003399|Krajiny Eurozóny}}
{{legend|#46a43b|Krajiny ERM II}}
{{legend|#ffd617|Ostatné krajiny EÚ}}
{{legend|#da2131|Krajiny jednostranne používajúce Euro}}]]

'''Európsky mechanizmus výmenných kurzov''' (v angličtine ''The European Exchange Rate Mechanism'', skrátene '''ERM''') bol systém zavedený [[Európske spoločenstvo|Európskym spoločenstvom]] v marci [[1979]], ako časť Európskeho monetárneho systému (EMS) s cieľom zredukovať výkyvy v kurzoch mien a dosianuť menovú stabilitu v Európe. ERM je jedným z krokov k spoločnej európskej mene euro, ktorá bola zavedená [[1. január]]a [[1999]].

V roku [[1999]] bol systém rozšírený a odvtedy označovaný ako '''ERM II'''. Meny v ERM II majú povolené pohybovať sa v rozmedzí ±15% okolo centrálneho výmenného kurzu (okolo [[centrálna parita|centrálnej parity]]) k euru, pre Dánsko je stanovené užšie fluktuačné pásmo ± 2,25%. Zároveň nesmie dôjsť k devalvácii centrálnej parity, revalvácia centrálnej parity je prípustná. Aspoň dvojročné zotrvanie v ERM II za vyššie uvedených podmienok je jedným z konvergenčných kritérií, ktorých splnenie je nutnou podmienkou na prijatie krajiny do eurozóny.

Slovensko sa stalo členom mechanizmu výmenných kurzov ERM II [[28. novembra]] [[2005]] a vystúpilo z neho [[31. decembra]] [[2008]] v súvislosti so zavedením eura.

Po zavedení eura v 11 členských krajinách Európskej únie od [[1. január]]a [[1999]] boli jedinými členmi ERM II Dánsko a Grécko. V súčasnosti sú do ERM II zapojené 2 národné meny členských štátov EÚ. Vstup ďalších mien do ERM II sa očakáva v nasledujúcich rokoch. Týmto mechanizmom už prešlo 6 národných mien, ktoré boli po minimálne dvojročnom zotrvaní v ERM II nahradené eurom.

{| class=wikitable
|-
!rowspan=&quot;2&quot;|Krajina!!colspan=&quot;2&quot;|Účasť v ERM II!!colspan=&quot;2&quot;|Národná mena!!colspan=&quot;2&quot;|Centrálna parita!!rowspan=&quot;2&quot;|Fluktuačné&lt;br /&gt;pásmo
|-
!Dátum vstupu!!Dátum výstupu!!Názov!!Skratka!!Platnosť od!!Kurz k [[euro|euru]]
|-style=&quot;background:#4EEE94&quot;
|rowspan=&quot;2&quot;|{{minivlajka|Grécko}} [[Grécko]]
|rowspan=&quot;2&quot;|1. január 1999
|rowspan=&quot;2&quot;|31. december 2000
|rowspan=&quot;2&quot;|[[drachma (novoveké Grécko)|drachma]]
|rowspan=&quot;2&quot;|'''GRD'''
|1. január 1999||353,109
|rowspan=&quot;2&quot;|± 15 %
|-style=&quot;background:#4EEE94&quot;
|17. január 2000||340,750
|-style=&quot;background:#4EEE94&quot;
|{{minivlajka|Slovinsko}} [[Slovinsko]]||28. jún 2004||31. december 2006||[[Slovinský toliar|toliar]]||'''SIT'''||28. júl 2004||239,640||± 15 %
|-style=&quot;background:#4EEE94&quot;
|{{minivlajka|Cyprus}} [[Cyprus]]||2. máj 2005||31. december 2007||[[Cyperská libra|libra]]||'''CYP'''||2. máj 2005||0,585274||± 15 %
|-style=&quot;background:#4EEE94&quot;
|{{minivlajka|Malta}} [[Malta]]||2. máj 2005||31. december 2007||[[Maltská líra|líra]]||'''MTL'''||2. máj 2005||0,429300||± 15 %
|-style=&quot;background:#4EEE94&quot;
|rowspan=&quot;3&quot;|{{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]
|rowspan=&quot;3&quot;|28. november 2005
|rowspan=&quot;3&quot;|31. december 2008
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Slovenská koruna|koruna]]
|rowspan=&quot;3&quot;|'''SKK'''
|28. november 2005||38,4550
|rowspan=&quot;3&quot;|± 15 %
|-style=&quot;background:#4EEE94&quot;
|19. marec 2007||35,4424
|-style=&quot;background:#4EEE94&quot;
|29. máj 2008||30,1260
|-style=&quot;background:#4EEE94&quot;
|{{minivlajka|Estónsko}} [[Estónsko]]||28. jún 2004||31. december 2010||[[Estónska koruna|koruna]]||'''EEK'''||28. jún 2004||15,6466||± 15 %
|-style=&quot;background:#4EEE94&quot;
|{{minivlajka|Lotyšsko}} [[Lotyšsko]]||2. máj 2005||31. december 2013||[[lotyšský lats|lat]]||'''LVL'''||2. máj 2005||0,702804||± 15 %
|-style=&quot;background:#4EEE94&quot;
|{{minivlajka|Litva}} [[Litva]]||28. jún 2004||31. december 2014||[[litovský litas|lit]]||'''LTL'''||28. jún 2004||3,45280||± 15 %
|-style=&quot;background:#4EEE94&quot;
|{{minivlajka|Bulharsko}} [[Bulharsko]]||30. apríl 2020 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bulgaria has Officially Applied for the Eurozone|url=https://www.novinite.com/articles/204324/Bulgaria+has+Officially+Applied+for+the+Eurozone|dátum prístupu=2020-05-17|dátum vydania=2020-04-30|vydavateľ=Novinite Group}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;Bulharská mena je už od roku 1999 naviazaná na euro v pomere 1,95583 BGN = 1 EUR, hoci nie je súčasťou ERM II.&lt;/ref&gt;|| 31. december 2025 ||[[Bulharský lev|lev]]||'''BGN'''||november 2009 || 1,95583 || ± 15 %
|-
|{{minivlajka|Dánsko}} [[Dánsko]]||1. január 1999||''?'' &lt;ref&gt;Dánsko nemusí na svojom území zaviesť euro (trvalá výnimka na zavedenie eura, tzv. ''[[opt-out]]'', odvolateľná referendom), previazanosť koruny a eura je dobrovoľný záväzok Dánska.&lt;/ref&gt;||[[Dánska koruna|koruna]]||'''DKK'''||1. január 1999||7,46038||± 2,25 %
|-style=&quot;background:#FFA07A&quot;
|{{minivlajka|Česko}} [[Česko]]||''2013 ?''|| ||[[česká koruna (mena)|koruna]]||'''CZK'''||colspan=&quot;3&quot;|''predpokladané údaje''
|-style=&quot;background:#FFA07A&quot;
|{{minivlajka|Maďarsko}} [[Maďarsko]]||''2013 ?'' &lt;ref&gt;Maďarsko v minulosti dobrovoľne dodržiavalo fluktuačné pásmo ± 15 % pre pohyb svojej meny voči stanovenému strednému kurzu k euru (ten od 4.5.2001 do 4.6.2003 bol 276,1 HUF = 1 EUR, od 5.6.2003 do 25.2.2008 potom 282,36 HUF = 1 EUR), od 26. februára 2008 prešlo k plávajúcemu kurzu.&lt;/ref&gt;|| ||[[maďarský forint|forint]]||'''HUF'''||colspan=&quot;3&quot;|''predpokladané údaje''
|-style=&quot;background:#FFA07A&quot;
|{{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]||''2013 ?''|| ||[[poľský zlotý|zlotý]]||'''PLN'''||colspan=&quot;3&quot;|''predpokladané údaje''
|-style=&quot;background:#FFA07A&quot;
|{{minivlajka|Rumunsko}} [[Rumunsko]]||''2013 ?''|| ||[[rumunský lei|lei]]||'''RON'''||colspan=&quot;3&quot;|''predpokladané údaje''
|-style=&quot;background:#FFA07A&quot;
|{{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]||colspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;''?'' &lt;ref&gt;Švédsko by teoreticky už mohlo zaviesť euro, ale chýba politická vôľa. Švédsko nemá vyjednaný ''[[opt-out]]'' status na zavedenie eura.&lt;/ref&gt;&lt;/center&gt;||[[Švédska koruna|koruna]]||'''SEK'''||colspan=&quot;3&quot;|''predpokladané údaje''
|-style=&quot;background:#FFA07A&quot;
|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]]||colspan=&quot;2&quot;|&lt;center&gt;''?'' &lt;ref&gt;Spojené kráľovstvo získalo ''[[opt-out]]'' status, preto nemusí zaviesť euro.&lt;/ref&gt;&lt;/center&gt;||[[Libra šterlingov|libra]]||'''GBP'''||colspan=&quot;3&quot;|''predpokladané údaje''
|-
|colspan=&quot;8&quot;|&lt;references/&gt;
|}

{{Eurozóna}}
{{Euro}}
{{MenyEÚ}}

[[Kategória:Menová politika Európskej únie]]
[[Kategória:Mena]]</text>
      <sha1>58kyo3gst02bcfivy8a67wlebfs3mva</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ján Mudroch</title>
    <ns>0</ns>
    <id>58202</id>
    <revision>
      <id>8189887</id>
      <parentid>8153952</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:44:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Absolventi Akadémie výtvarných umení v Prahe]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8189887</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2898" sha1="ffhxpv320y08rlqr9msd3ht4wvt414f" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = 
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovenský maliar
 | Portrét            = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[28. marec]] [[1909]]
 | Miesto narodenia   = [[Senica|Sotina]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1968|2|4|1909|3|28}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bratislava]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = slovenská
 | Štátna príslušnosť = československá
 | Zamestnanie        = maliar, pedagóg
 | Známy vďaka        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Akademie výtvarných umění v Praze|Akadémia výtvarných umení v Prahe]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = 
 | Deti               = 
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Umenie
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Ján Mudroch''' (* [[28. marec]] [[1909]], [[Senica|Sotina]] – † [[4. február]] [[1968]], [[Bratislava]]) bol slovenský maliar a vysokoškolský pedagóg. 

Štúdim: [[Gustáv Mallý]] - súkromne (Bratislava), Arnošt Hofbauer (Praha), 1931–1937 [[Akademie výtvarných umění v Praze|Akadémia výtvarných umení v Prahe]] - prof. Jakub Obrovský a [[Willi Nowak]]. 

V rokoch [[1950]] – [[1952]] bol prvým rektorom [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej školy výtvarného umenia v Bratislave]]; spoluzakladateľ [[Skupina 29. augusta|Skupiny 29. augusta]]. Podieľal sa na vydávaní odborných časopisov a surrealistických zborníkov (Sen a skutočnosť). Venoval sa hlavne figurálnej maľbe a zátišiu, využíval metafory a symboly. Vrcholné diela pochádzajú z vojnového obdobia (''Katastrofa'', ''Nešťastie''); po 2. svetovej vojne sa priklonil k poetickému realizmu (''Matka s dieťaťom na chrbte'', ''Materstvo'').

V roku [[1963]] dostal titul [[Zaslúžilý umelec (Česko-Slovensko)|zaslúžilý umelec]] a v roku 1968 [[Národný umelec (Česko-Slovensko)|národný umelec]] [[in memoriam]].

== Iné projekty ==
{{projekt|q=Ján Mudroch}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.webumenia.sk/web/guest/search/-/simpleSearch//query=au%3A%22J%C3%A1n+Mudroch%22 Diela autora v zbierkach slovenských galérií]
* [https://artcapital.sk/autori/murdoch-jan Biografia]
 
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Mudroch, Ján}}
[[Kategória:Slovenskí maliari]]
[[Kategória:Moderní maliari]]
[[Kategória:Česko-slovenskí zaslúžilí umelci]]
[[Kategória:Česko-slovenskí národní umelci]]
[[Kategória:Osobnosti zo Senice]]
[[Kategória:Rektori Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]]
[[Kategória:Absolventi Akadémie výtvarných umení v Prahe]]</text>
      <sha1>ffhxpv320y08rlqr9msd3ht4wvt414f</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Denné udalosti/03 31</title>
    <ns>10</ns>
    <id>58379</id>
    <revision>
      <id>8190064</id>
      <parentid>8116781</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:17:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Andrej-airliner</username>
        <id>43530</id>
      </contributor>
      <origin>8190064</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1978" sha1="m7qmeltjrarchehuk2ly4rnxy3a8hgk" xml:space="preserve">{{Obrázok s popisom
|obrázok = Frans Hals - Portret van René Descartes.jpg
|meno    = [[René Descartes|R. Descartes]]
|rám     = 
}}
Meniny má [[Benjamín (prvé meno)|Benjamín]].

* [[1387]] – [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] bol korunovaný za [[Zoznam panovníkov Uhorska|kráľa Uhorska]]
* [[1596]] – narodil sa [[René Descartes]], francúzsky filozof a matematik, predstaviteľ [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]] († [[1650]])
* [[1727]] – zomrel [[Isaac Newton]], anglický polyhistor, matematik, fyzik, astronóm, alchymista, teológ a spisovateľ (* [[1643]])
* [[1855]] – zomrela [[Charlotte Brontëová]], anglická spisovateľka a poetka, autorka románu ''[[Jana Eyrová]]'' (* [[1816]])
* [[1889]] – v [[Paríž]]i bola oficiálne otvorená [[Eiffelova veža]] 
* [[1928]] – narodil sa [[Gordie Howe]], kanadský hokejista, často označovaný za najlepšieho hokejistu všetkých čias († [[2016]])
* [[1939]] – [[Zoznam predsedov vlády Veľkej Británie a Spojeného kráľovstva|predseda vlády Spojeného kráľovstva]] [[Neville Chamberlain]] prisľúbil britskú vojenskú podporu [[Druhá poľská republika|Poľsku]] v prípade [[Nacistické Nemecko|nemeckej]] invázie
* [[1948]] – narodil sa [[Al Gore]], americký politik, obchodník a environmentalista, 45. [[viceprezident Spojených štátov|viceprezident USA]], laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovej ceny]]
* [[1992]] – v [[Long Beach]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] bola vyradená z prevádzky posledná aktívna [[bojová loď (typ lode)|bojová loď]] [[United States Navy|amerického námorníctva]] [[USS Missouri (BB-63)|USS ''Missouri'']]
* [[2016]] – zomrel [[Imre Kertész]], maďarský spisovateľ židovského pôvodu, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny]] (* [[1929]])
&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>m7qmeltjrarchehuk2ly4rnxy3a8hgk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Eurozóna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>62187</id>
    <revision>
      <id>8189755</id>
      <parentid>8141993</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:01:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>vymazaná {{ERM II}}</comment>
      <origin>8189755</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7462" sha1="6ae0frmyray8v064f16z12alz4o8fdn" xml:space="preserve">[[Súbor:Eurozone Internal.svg|náhľad|Krajiny eurozóny]]

'''Eurozónu''' tvoria [[Členovia Európskej únie|členské štáty Európskej únie]], ktorých menou je [[euro]]. Zavedenie eura predstavuje tretiu etapu [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|hospodárskej a menovej únie (HMÚ)]], vytváranej v rámci Európskej únie od začiatku [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]].

== Členovia ==
Členmi eurozóny sú [[Belgicko]], [[Bulharsko]], [[Cyprus]], [[Estónsko]], [[Fínsko]], [[Francúzsko]], [[Grécko]], [[Holandsko]], [[Írsko]], [[Litva]], [[Lotyšsko]], [[Luxembursko]], [[Malta]], [[Nemecko]], [[Portugalsko]], [[Rakúsko]], [[Slovensko]], [[Slovinsko]], [[Španielsko]], [[Taliansko]] a [[Chorvátsko]].

Eurozóna zahŕňa aj mimoeurópske územia niektorých [[Členovia Európskej únie|členských štátov Európskej únie]], ktorých menou je [[euro]]. V týchto oblastiach žije okolo 4 500 000 obyvateľov. Patria sem:
* [[Azory]] a [[Madeira]] – portugalské súostrovia v Atlantickom oceáne
* [[Kanárske ostrovy]] a autonómne mestá [[Ceuta]] a [[Melilla]] – španielske územia na africkom kontinente
* [[Francúzska Guyana]], [[Guadeloupe]], [[Martinik]], [[Réunion]], [[Saint-Barthélemy]], [[Saint-Martin (zámorská správna korporácia)|Saint-Martin]], [[Mayotte]], [[Saint-Pierre a Miquelon]], [[Clippertonov ostrov]], [[Francúzske južné a antarktické územia]]  – niektoré územia zámorského Francúzska

== Nečlenovia používajúci euro ==
{{Hlavný článok|euro}}
Okrem toho euro oficiálne používajú štáty [[Andorra (štát)|Andorra]], [[Monako]], [[San Maríno (štát)|San Maríno]] a [[Vatikán]]; neoficiálne aj [[Čierna Hora]] a sporné územie [[Kosovo]]. [[Andorra (štát)|Andorra]] až v roku [[2013]] podpísala podobnú zmluvu ako Monako, San Maríno a Vatikán a získala povolenie raziť si vlastné euromince.

== Členovia Európskej únie plánujúci zaviesť euro ==
{{Hlavný článok|euro}}
Sedem [[Členovia Európskej únie|štátov Európskej únie]] zatiaľ [[euro]] ako svoju menu nezaviedlo. Sú to štáty, ktoré majú tzv. výnimku z [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|hospodárskej a menovej únie]]. [[Dánsko]] má trvalú výnimku, nie je teda vôbec povinné zaviesť [[euro]]. Ostatné štáty majú dočasnú výnimku a v budúcnosti teda sú povinné zaviesť [[euro]].

== Dejiny ==
* [[1. január]] [[1999]]: 11 [[Členovia Európskej únie|štátov Európskej únie]] ([[Belgicko]], [[Fínsko]], [[Francúzsko]], [[Írsko]], [[Taliansko]], [[Luxembursko]], [[Nemecko]], [[Holandsko]], [[Portugalsko]], [[Rakúsko]] a [[Španielsko]]) vstúpilo do tretej fázy [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Hospodárskej a menovej únie]]; [[euro]] bolo zavedené v bezhotovostnej podobe; [[Európska centrálna banka]] začala vykonávať jednotnú menovú politiku pre krajiny eurozóny
* 1. január [[2001]]: [[Grécko]] sa zapojilo do tretej fázy [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Hospodárskej a menovej únie]]
* 1. január [[2002]]: Euro bolo zavedené v hotovostnej podobe, do obehu boli uvedené euromince a eurobankovky
* 1. január [[2007]]: [[Slovinsko]] sa zapojilo do tretej fázy [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Hospodárskej a menovej únie]]
* 1. január [[2008]]: [[Cyprus]] a [[Malta]] sa zapojili do tretej fázy [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Hospodárskej a menovej únie]]
* 1. január [[2009]]: [[Slovensko]] sa zapojilo do tretej fázy [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Hospodárskej a menovej únie]]
* 1. január [[2011]]: [[Estónsko]] sa zapojilo do tretej fázy [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Hospodárskej a menovej únie]]
* 1. január [[2014]]: [[Lotyšsko]] sa zapojilo do tretej fázy [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Hospodárskej a menovej únie]]
* 1. január [[2015]]: [[Litva]] sa zapojila do tretej fázy [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Hospodárskej a menovej únie]]
* 1. január [[2023]]: [[Chorvátsko]] sa zapojilo do tretej fázy [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Hospodárskej a menovej únieÚ]]
* 1. január [[2026]]: [[Bulharsko]] sa zapojilo do tretej fázy [[Hospodárska a menová únia (Európska únia)|Hospodárskej a menovej únie]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bulgaria introduces the euro | url = https://www.ecb.europa.eu/press/pr/date/2026/html/ecb.pr260101~c830245e42.en.html | vydavateľ = Európska centrálna banka | miesto = | dátum vydania = 2026-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-01 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Inštitucionálny rámec ==
Eurozóna používa ten istý [[Inštitúcie Európskej únie|inštitucionálny rámec]] ako celá [[Európska únia]]. Teda najmä tzv. inštitucionálny trojuholník [[Európsky parlament]] - [[Rada Európskej únie|Rada]] - [[Európska komisia|Komisia]] a aj ostatné inštitúcie ([[Európska rada]], [[Súdny dvor Európskej únie|Súdny dvor EÚ]], [[Európsky dvor audítorov|Dvor audítorov]], [[Európska centrálna banka]]) a ďalšie orgány a úrady. Niektoré orgány a inštitúcie majú však osobitné úlohy pre eurozónu, prípadne sú určené špeciálne pre eurozónu.

V rámci Rady EÚ je dôležité zoskupenie [[Rada Európskej únie pre hospodárske a finančné záležitosti|Rady pre hospodárske a finančné záležitosti (ECOFIN)]].

Menovú politiku eurozóny určuje výlučne [[Európska centrálna banka]].

=== Euroskupina ===
Neformálnym orgánom eurozóny je Euroskupina. Euroskupinu od nadobudnutia platnosti [[Lisabonská zmluva|Lisabonskej zmluvy]] upravuje protokol o Euroskupine pripojený k [[Zmluva o fungovaní Európskej únie|Zmluve o fungovaní Európskej únie]]. Ako neformálny orgán nemá Euroskupina žiadne osobitné rozhodovacie právomoci.

Euroskupinu tvoria ministri členských štátov [[Európska únia|únie]], ktorých menou je [[euro]]. Spravidla ide o ministrov financií a hospodárstva. Euroskupina si volí svojho predsedu na obdobie dva a pol roka. V súčasnosti je predsedom Euroskupiny [[Holandsko|holandský]] minister financií [[Jeroen Dijsselbloem]].

=== Samit eurozóny ===
Od nadobudnutia platnosti tzv. [[Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii|Fiškálneho paktu]] vznikol ďalší neformálny orgán eurozóny, samit eurozóny. Samit eurozóny je neformálnym stretnutím hláv štátov a predsedov vlád [[Európska únia|únie]], ktorých menou je [[euro]], za účasti predsedu [[Európska komisia|Európskej komisie]]. Podobne ako Euroskupina, ani samit eurozóny nemá žiadne formálne rozhodovacie právomoci. Predsedu samitu eurozóny menuje jednoduchou väčšinou samit eurozóny vtedy, keď [[Európska rada]] volí svojho predsedu, a menuje ho na rovnaké funkčné obdobie. Dosiaľ sa uplatňuje pravidlo, že predseda [[Európska rada|Európskej rady]] je zároveň predsedom samitu eurozóny. Od [[1. december|1. decembra]] [[2019]] je ním Belgičan [[Charles Michel]] &lt;ref&gt;[http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/SK/ec/144540.pdf Závery mimoriadneho zasadnutia Európskej rady z 30. 8. 2014]&lt;/ref&gt;.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

{{Eurozóna}}
{{Euro}}
{{MenyEÚ}}

[[Kategória:Ekonomika Európskej únie]]</text>
      <sha1>6ae0frmyray8v064f16z12alz4o8fdn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Výtrusníky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>62552</id>
    <revision>
      <id>8189975</id>
      <parentid>8180268</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T03:36:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189975</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23678" sha1="ephak1f5wi8o506shf2xb4e65n5jy48" xml:space="preserve">::''Staršie sa slovenským názvom výtrusníky označoval taxón nazývaný najčastejšie Cnidosporidia (v širšom zmysle), ktorý obyčajne pozostával z taxónov Microsporidia (po slovensky hmyzomory/mikrospóry) a Myxozoa, pozri [[výtrusníky (Cnidosporidia)]]''
{{Infobox živočíchy|
Názov=výtrusníky|
Obrázok=Parasite150085-fig2 Kudoa septempunctata spores from olive flounder (Paralichthys olivaceus).tif|
Titulok=''Kudoa septempunctata''|
Skry0=áno|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[mechúrniky]]|Skupina 1 po latinsky=Coelenterata|
Kmeň po slovensky= [[pŕhlivce]]|Kmeň po latinsky=Cnidaria|
Podkmeň po slovensky=|Podkmeň po latinsky=[[Endocnidozoa]]|
Trieda po slovensky=výtrusníky|Trieda po latinsky=Myxozoa|
Binomické meno=Myxozoa| 
Klasifikátor1=Grassé|
Dátum1=1970|
Synonymá=| 
Obrázok2=|
Titulok2=
}}

'''Výtrusníky''' alebo '''myxozoy''' (lat. Myxozoa; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) sú taxón (presnejšie: trieda alebo podtrieda) [[pŕhlivce|pŕhlivcov]] (Cnidaria). V minulosti sa zaraďoval mimo pŕhlivcov, konkrétne najčastejšie do [[prvoky|prvokov]] (Protozoa).

V širšom zmysle je taxón výtrusníky (Myxozoa) [synonymá pozri nižšie] zhodný s taxónom [[Endocnidozoa]], ktorý zahŕňa popri vlastných výtrusníkoch aj taxón [[Polypodiozoa]] pozostávajúci len z druhu [[medúzovka jeseteria]] (''Polypodium hydriforme'').&lt;ref name=Tir&gt;TIRJAKOVÁ, E. et al. Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov. 2015, S. 17 [https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Profily/Tirjakova_Eva/System_Eucaryota_1vydanie.pdf]&lt;/ref&gt; Nasledujúci text článku sa zaoberá len výtrusníkmi bez zahrnutia medúzovky jeseteriej. 

== Názvy ==
Slovenské názvy tohto taxónu sú: '''výtrusníky'''&lt;ref&gt;ORSZÁGHOVÁ, Z.. SCHLARMANNOVÁ, J. Slovník zoologických termínov a taxónov. Bratislava: Univerzita Komenského, 2010, S. 151, 322&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Panigaj&gt;PANIGAJ, Ľ., ĽUPTÁČIK, P. Zoológia bezchordátov. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, Prírodovedecká fakulta, 2015, S. 20&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Pan&gt;PANČÍK, Peter. 2016. Biopedia.sk: Systém živej prírody (kompletný) (r. 2008). [cit. 2026-03-09]. Dostupné na internete: &lt;https://biopedia.sk/system-zivej-prirody/system-zivej-prirody-kompletny-2008&gt;&lt;/ref&gt;,  '''myxozoy'''&lt;ref name=Matis/&gt;&lt;ref name=Panigaj/&gt;, '''myxozoa'''&lt;ref name=Brt/&gt;, '''rybomory'''&lt;ref name=Pet/&gt;&lt;ref&gt;PRASLIČKA, J. Zoológia I -vysokoškolské skriptá. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2003, S. 59&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Vilček | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = Prehľad biológie 2| vydanie = 1 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 1997 | počet strán = 310 | url = | isbn = 80-08-01002-9 | kapitola = | strany = 95| jazyk = }}&lt;/ref&gt;; zriedkavo: '''chlopňovce'''&lt;ref name=Pet&gt;PETŘVALSKÝ, V. et al. Zoológia. Nitra: Slovenská poľnohospodárska univerzita, Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, 2014, S. 10&lt;/ref&gt;, '''rybomorky'''&lt;ref name=Panigaj/&gt;, '''výtrusenky'''&lt;ref&gt;BITUŠÍK, P., TIRJAKOVÁ, E. Zoológia - Časť bezstavovce. Zvolen: Technická univerzita, 1994, S. 15&lt;/ref&gt;.

Vedecké (latinské) názvy tohto taxónu sú: Myxozoa&lt;ref name=Matis/&gt;, Myxospora&lt;ref name=Matis&gt;MATIS, Dušan. Zoológia bezchordátov. Bratislava: Univerzita Komenského, 1997, S. 70, 71&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Kreir/&gt;, Myxosporidia&lt;ref name=Sleigh/&gt;, Myxosporidea&lt;ref name=Kreir/&gt;, Myxosporea&lt;ref name=Cheng&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Cheng | meno = Thomas Clement | autor = | odkaz na autora = | titul = General Parasitology | vydanie = | vydavateľ = Academic Press College Division | miesto = | rok = 1986 | počet strán = 827 | url = https://books.google.sk/books?id=2JkXAQAAIAAJ&amp;newbks=0&amp;printsec=frontcover&amp;dq=%22Myxosporea%22&amp;q=%22Myxosporea%22&amp;hl=sk&amp;redir_esc=y| isbn = 978-0-12-170755-2 | kapitola = | strany = 218, 233| jazyk = }}&lt;/ref&gt;; staršie: Heteronucleidea&lt;ref name=Lom/&gt;; zriedkavo: Cnidosporidia&lt;ref name=Dobro/&gt;&lt;ref name=Issi/&gt;, Cnidospora&lt;ref name=Parker1083/&gt; (resp. varianty: Cnidosporia, Cnidiospora).

== Charakteristika ==
Myxozoa sú extracelulárne parazity rýb alebo niektorých červov. Žijú v dutinách niektorých orgánov ([[močový mechúr]], [[žlčník]]) alebo v štrbinách tkanív. Ich spóry sú viacbunkové s 2 – 4 pólovými bunkami so stočeným vláknom. Keď sa spóra dostane do tela hostiteľa, tieto vlákna sa vystrelia a uchytia v stene tráviacej sústavy. Uvoľní sa tým amébovitý zárodok, ktorý aktívne vyhľadáva dutiny orgánov. Tu sa delením mení na viacjadrové [[plazmódium]] so schopnosťou amébovitého pohybu, viditeľné aj voľným okom (má niekoľko milimetrov). Spóra vzniká dosť zložitým pohlavným procesom.&lt;ref name=F&gt;{{Zdroj scr}}&lt;/ref&gt;

Pozri aj charakteristiku uvedenú v článkoch [[myxospóry]] a [[červomory]].

==Systematika==
=== Rozsah taxónu ===
Dnešný základný rozsah taxónu Myxozoa je uvedený nižšie v kapitole Vnútorná systematika. Myxozoa v širšom zmysle v súčasnosti zahŕňajú aj rod ''[[Polypodium]]'' a sú teda synonymom taxónu [[Endocnidozoa]] - pozri vyššie v úvode článku.

V minulosti (do začiatku 90. rokov 20. storočia) sa do taxónu Myxozoa občas zahŕňal popri jeho dnešnom základnom rozsahu taxón [[ascetospóry]] (Ascetosporea/Ascetospora), pozostávajúci najmä z dnešných taxónov [[haplospóry]] (Haplosporida) a [[paramyxy]] (Paramyxida). Alternatívne sa do taxónu Myxozoa zahŕňal aspoň dnešný taxón paramyxy.&lt;ref&gt;CAVALIER-SMITH, T. Kingdom Protozoa and its 18 phyla. 1993 [https://journals.asm.org/doi/pdf/10.1128/mr.57.4.953-994.1993]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Co/&gt; Ascetospóry sa dnes zaraďujú do [[rizárie|rizárií]] (Rhizaria).

Alternatívne sa v minulosti do taxónu Myxozoa niekedy zahŕňal popri jeho dnešnom základnom rozsahu bývalý rad [[Helicosporida]], t. j. rod ''[[Helicosporidium]]''.&lt;ref name=Kreir&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kreir | meno = Julius | autor = | odkaz na autora = | titul = Taxonomy, Kinetoplastids, and Flagellates of Fish | vydanie = | vydavateľ = Elsevier | miesto = | rok = 2012 (1977) | počet strán = 458 | url = https://www.google.sk/books/edition/Taxonomy_Kinetoplastids_and_Flagellates/7LhnsneLkesC?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=%22order+Helicosporida%22&amp;pg=PA51&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-323-14955-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }} Table IV&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Sleigh/&gt;&lt;ref name=Honigberg/&gt; Tento rod sa dnes zaraďuje do [[riasy|rias]].

Alternatívne sa v minulosti do taxónu Myxozoa zahŕňal popri jeho dnešnom základnom rozsahu rod ''[[Helicosporidium]]'' spolu s [[paramyxy|paramyxami]].&lt;ref name=Sleigh/&gt;

=== Zaradenie v systéme ===
Dnes sa Myxozoa zaraďuje do vyššie spomínaného taxónu [[Endocnidozoa]], ktorý sa dnes zaraďuje ako sesterský taxón [[medúzovníky|medúzovníkov]] (Medusozoa).&lt;ref&gt; DeBiasse, M. B. et al. A cnidarian phylogenomic tree fitted with hundreds of 18S leaves. Bulletin of the Society of Systematic Biologists. 2024 [https://www.researchgate.net/publication/379745222_A_Cnidarian_Phylogenomic_Tree_Fitted_With_Hundreds_of_18S_Leaves] (preprint z roku 2022 DeBiasse, M. B. et al. A cnidarian phylogenomic tree fitted with hundreds of 18S leaves. 2022 [https://www.biorxiv.org/content/10.1101/2022.10.03.510641v1.full.pdf])&lt;/ref&gt;

Staršie sa taxón Myxozoa (buď samostatne alebo od roku 1995 v niektorých prípadoch aj v rámci taxónu [[Endocnidozoa]]) zaraďoval niektorým z nasledujúcich spôsobov:
* dovnútra [[medúzovníky|medúzovníkov]] (Medusozoa), niekedy presnejšie dovnútra [[polypovce|polypovcov]] (Hydrozoa);
* ako sesterský taxón medúzovníkov (Medusozoa);
* ako kmeň [[mechúrniky|mechúrnikov]] (Coelenterata), čiže niekam vedľa pŕhlivcov (Cnidaria); 
* ako sesterský taxón [[dvojstranovce|dvojstranovcov]] (Bilateria);
* ako sesterský taxón (prípadne súčasť) [[vločkovce|vločkovcov]] (Placozoa);
* ako sesterský taxón [[morulovce|morulovcov]] (Mesozoa);
* ako taxón [[živočíchy|mnohobunkových živočíchov]] (Animalia/Metazoa), ktorého presné zaradenie nebolo isté (t. j. Animalia incertae sedis);
* ako samostatný kmeň [[prvoky|prvokov]] (Protozoa), prípadne ako dva samostatné kmene prvokov - konkrétne kmene [[rybomory]] (Myxosporidia) a [[červomory]] (Actinomyxidea);
* ako sesterský taxón taxónu [[mikrospóry]]/[[hmyzomory]] (Microsporida) do taxónu [[výtrusníky (Cnidosporidia)|výtrusníky v staršom ponímaní]] (Cnidosporidia), ktorý sa zaraďoval buď do [[prvoky|prvokov]] (Protozoa) alebo menej často medzi naјnižšie mnohobunkové živočíchy (Animalia/Metazoa) - o tomto zaradení pozri aj nižšie v kapitole Vnútorná systematika;
* ako sesterský taxón taxónu mikrospóry/hmyzomory (Microsporida) do taxónu [[výtrusovce]] (Sporozoa) patriaceho do [[prvoky|prvokov]] (Protozoa).&lt;ref name=Phylonyms&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Kevin de Queiroz | odkaz na autora = | priezvisko2 = Cantino | meno2 = Philip | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Gauthier | meno3 = Jacques | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Phylonyms (A Companion to the PhyloCode) | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 2020 | počet strán = 1352 | url = https://www.google.sk/books/edition/Phylonyms/McHgDwAAQBAJ?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=phylonyms+Tesserazoa&amp;pg=RA2-PA2001&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-429-82120-2 | kapitola = Medusozoa| strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Tir/&gt;&lt;ref name=Pan/&gt;&lt;ref&gt;DZIK, J. Linneusyowska klasyfikacja organizmów. [https://web.archive.org/web/20230223150625/https://www.paleo.pan.pl/people/Dzik/Lectures/Zoologia_klasyfikacja_v2.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Thorp | meno = James H. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Rogers | meno2 = D. Christopher | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Thorp and Covich's Freshwater Invertebrates (Ecology and General Biology) | vydanie = | vydavateľ = Elsevier | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 1148 | url = https://www.google.sk/books/edition/Thorp_and_Covich_s_Freshwater_Invertebra/LB-OAwAAQBAJ?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Polypodiozoa&amp;pg=PA163&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-0-12-385027-0 | kapitola = | strany = 163| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Bartošová-Sojková, P. et al. Myxozoa: starobylí paraziti neustále opředeni záhadami. in: Živa 4/2020 [https://ziva.avcr.cz/files/ziva/pdf/myxozoa-starobyli-paraziti-neustale-opredeni-zahad.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;NIEUKERKEN VAN, E. J. Animalia - Dieren. In: Noordijk, J. et al. (eds.), De Nederlandse Biodiversiteit. Nederlandse Fauna 10. S. 111&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Margulis | meno = Lynn | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Chapman | meno2 = Michael J. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Kingdoms and Domains (An Illustrated Guide to the Phyla of Life on Earth) | vydanie = | vydavateľ = Academic Press | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 732 | url = https://books.google.sk/books?id=9IWaqAOGyt4C&amp;printsec=frontcover&amp;dq=Five+Kingdoms.+An+Illustrated+Guide+to+the+Phyla+of+Life+on+Earth&amp;hl=sk&amp;sa=X&amp;ved=0ahUKEwjdoIyGzoLbAhVKWRQKHYsDD1UQ6AEILzAB#v=onepage&amp;q=Coelenterata&amp;f=false| isbn = 978-0-08-092014-6 | kapitola = | strany = 232, 242-244| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;ZRZAVÝ, J., HYPŠA, V. Myxozoa, Polypodium, and the origin of the Bilateria: the phylogenetic position of &quot;Endocnidozoa&quot; in light of the rediscovery of Buddenbrockia. 2003 (pozri Figures) [https://www.semanticscholar.org/paper/Myxozoa%2C-Polypodium%2C-and-the-origin-of-the-the-of-Zrzav%C3%BD-Hyp%C5%A1a/62f48b3653c3e8a5473f003b1c81c2a77f04a15d]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Brt/&gt;&lt;ref name=Chang&gt;Chang ES, Neuhof M, Rubinstein ND, Diamant A, Philippe H, Huchon D, Cartwright P. Genomic insights into the evolutionary origin of Myxozoa within Cnidaria. Proc Natl Acad Sci U S A. 2015 Dec 1;112(48):14912-7. doi: 10.1073/pnas.1511468112. Epub 2015 Nov 16. PMID: 26627241; PMCID: PMC4672818.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Foox, Jonathan &amp; Siddall, Mark. (2015). The Road To Cnidaria: History of Phylogeny of the Myxozoa. The Journal of parasitology. 101. 10.1645/14-671.1. [https://www.researchgate.net/publication/271534939_The_Road_To_Cnidaria_History_of_Phylogeny_of_the_Myxozoa]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Evans&gt;Evans, N.M., Lindner, A., Raikova, E.V. et al. Phylogenetic placement of the enigmatic parasite, Polypodium hydriforme, within the Phylum Cnidaria. BMC Evol Biol 8, 139 (2008). https://doi.org/10.1186/1471-2148-8-139&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Žahavci (Cnidaria) | url = http://www.zoologie.frasma.cz/mmp%200203%20lackovci/l%C3%A1%C4%8Dkovci%20web.html | vydavateľ = zoologie.frasma.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;BREHM, A. et al. Život zvierat I - bezstavovce. Bratislava: Obzor. 1975. S. 36&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;ZRZAVÝ, J. The interrelationships of metazoan parasites: a review of phylum- and higher-level hypotheses from recent morphological and molecular phylogenetic analyses.Folia Parasitologica 48[2] 81-103 (2001) [https://folia.paru.cas.cz/artkey/fol-200102-0001_the_interrelationships_of_metazoan_parasites_a_review_of_phylum-_and_higher-level_hypotheses_from_recent_morph.php]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;SIDDALL, M. E. et al. The Demise of a Phylum of Protists: Phylogeny of Myxozoa and Other Parasitic Cnidaria. The Journal of Parasitology, Vol. 81, No. 6 (Dec., 1995)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Co&gt;CORLISS, J. O. The kingdom PROTISTA and its 45 phyla. 1984 [https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/0303264784900030?via%3Dihub] (citovaný aj tu ako Appendix 3: [https://www.google.sk/books/edition/Biological_Systematics/hlkGCAAAQBAJ?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Corliss+Myxosporidia&amp;pg=PA221&amp;printsec=frontcover])&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Sleigh/&gt;

=== Vnútorná systematika ===
==== 20. storočie ====
Systém do zhruba 90. rokov 20. storočia bol takýto:&lt;ref name=F/&gt;&lt;ref name=Brt&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Brtek | meno = Ľubomír | autor = | odkaz na autora = | titul = Veľká kniha živočíchov : hmyz, ryby, obojživelníky, plazy, vtáky, cicavce | vydanie = 3. nezmenené | vydavateľ = Príroda | miesto = Bratislava | rok = 1997 | počet strán = 345 | url = | isbn = 80-07-00990-6 | kapitola = | strany = 21| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Parker, S. P. Synopsis and Classification of Living Organisms, New York: McGraw-Hill. 1982. S. 597&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
| priezvisko = Matis
| meno = Dušan
| titul =  Prečo sú v zoologickom sýstéme zmeny
| periodikum = Biológia, ekológia, chémia
| odkaz na periodikum = 
| rok = 1996
| ročník = 
| číslo = 2
| strany = 16{{--}}20
| issn =1335-8960
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;JURÁŠEK, V., BAČINSKÝ, A. Praktikum z veterinárnej parazitológie. Bratislava: Príroda, 1979, S. 68&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Barnes | meno = R. S. K. | autor = | odkaz na autora = | titul = The Diversity of Living Organisms | vydanie = | vydavateľ = John Wiley &amp; Sons | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 360 | url = https://www.google.sk/books/edition/The_Diversity_of_Living_Organisms/d8RiMR9GBTgC?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=Myxosporea+Actinosporea&amp;pg=PA90&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-1-4443-1337-6 | kapitola = | strany = 90| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Sleigh&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Sleigh | meno = Michael A. | autor = | odkaz na autora = | titul = Protozoa and Other Protists | vydanie = | vydavateľ = CUP Archive | miesto = | rok = 1991 | počet strán = 352 | url = https://books.google.sk/books?redir_esc=y&amp;hl=sk&amp;id=K2Y4AAAAIAAJ&amp;q=Myxosporidia#v=snippet&amp;q=Myxosporidia&amp;f=false| isbn = 978-0-521-41751-8 | kapitola = | strany = 239-243| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Lom&gt;LOM, J., VÁVRA, J. A Proposal to the Classification within the Subphylum CNIDOSPORA. Systematic Zoology. no. 1-4, 1962 [https://www.researchgate.net/publication/273249826_A_Proposal_to_the_Classification_within_the_Subphylum_CNIDOSPORA]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Cheng/&gt;&lt;br&gt;
trieda &lt;small&gt;[alebo kmeň]&lt;/small&gt; výtrusníky/myxozoy/myxozoa [ďalšie synonymá pozri vyššie] (Myxozoa/Myxosporidia v širšom zmysle/Myxospora/Myxosporea v širšom zmysle/Myxosporidea/Heteronucleidea/Cnidosporidia v užšom zmysle):
* podtrieda  &lt;small&gt;[alebo trieda]&lt;/small&gt; [[rybomory]] (resp. zriedkavo rybomorky)/[[myxospóry]] (Myxosporidia v užšom zmysle/Myxosporida/Myxosporea v užšom zmysle)
** rad [[Bivalvulida]]
** rad [[Platysporina]] - alternatívne zaraďovaný ako súčasť radu Bivalvulida
** rad [[Multivalvulida]]
* podtrieda  &lt;small&gt;[alebo trieda]&lt;/small&gt; [[červomory]] (resp.  zriedkavo červomorky)/[[aktinospóry]] (Actinomyxidia/Actinomyxida/Actinomyxidea/Actinomyxea/Actinosporea) - tento taxón bol omyl (podrobnosti pozri v článku [[červomory]]); občas sa tento taxón vyčleňoval do samostatného kmeňa červomory (Actinomyxidea)&lt;ref name=Co/&gt;
** rad [[červomory]] (Actinomyxidia/Actinomyxida)


Alternatívne (najmä zhruba do 70. rokov 20. storočia) sa namiesto Myxozoa (vo vyššie uvedenom ponímaní) uvádzali dva samostatné taxóny (presnejšie: triedy či rady či podrady) [[rybomory]] (Myxosporidia) a [[červomory]] (Actinomyxidia). Tieto boli zaradené v taxóne (presnejšie: podkmeni či kmeni či triede či rade) nazývanom [[výtrusníky (Cnidosporidia)|Cnidosporidia]]/Cnid(i)ospora/Cnidosporia (=Microspora v širšom zmysle), ktorý popri rybomoroch a červomoroch zahŕňal ako tretí taxón ešte [[hmyzomory]]/[[mikrospóry]] (Microsporidia/Microspora v užšom zmysle/Plasmosporidia) (ktorý v minulosti niekedy zahŕňal aj dnešný taxón [[haplospóry]] (Haplosporida)&lt;ref name=Kreir/&gt;&lt;ref name=Brt/&gt;&lt;ref name=Issi/&gt;). Cnidosporidia sa po slovensky volali výtrusníky (t. j. výtrusníky v staršom ponímaní) a zaraďovali sa buď do prvokov alebo medzi najnižšie mnohobunkové živočíchy.&lt;ref&gt;Z našej prírody - Živočíchy. Bratislava: Príroda. 1980. S. 20&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;BREHM, A. Život zvierat 1 - bezstavovce.  Bratislava: Obzor. 1975. S. 36&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Nomenklatúra zoologickej systematiky. in: Slovenské odborné názvoslovie 1/1953 S. 9&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Borradaile, L. A. et al. The Invertebrata - a manual for the use of students. 1932. S. 93-95 [https://www.biodiversitylibrary.org/bibliography/7468]&lt;/ref&gt; Alternatívne sa rybomory a červomory do taxónu (podkmeňa) Cnidosporidia zaraďovali ako jeden taxón (jedna trieda deliaca sa na rady rybomory a červomory).&lt;ref name=Honigberg&gt;B.M. Honigberg, W. Balamuth, E.C. Bovee et al., &quot;A revised classification of the phylum Protozoa&quot;, Journal of Protozoology, Vol.11, No.1, 1964, S. 7-20&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = MOSHRAFUDDIN AHMED | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = S K BASUMATARY | odkaz na autora2 = | titul = Applied Microbiology | vydanie = | vydavateľ = MJP Publisher | miesto = | rok = 2019 | počet strán = 692 | url = https://www.google.sk/books/edition/Applied_Microbiology/-8acDwAAQBAJ?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=%22Cnidiospora%22&amp;pg=PR12&amp;printsec=frontcover| isbn = | kapitola = | strany = 38| jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Hmyzomory sa dnes zaraďujú do [[huby|húb]] (Fungi).&lt;ref&gt;Keeling P. Five questions about microsporidia. PLoS Pathog. 2009 Sep;5(9):e1000489. doi: 10.1371/journal.ppat.1000489. Epub 2009 Sep 25. [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC2742732/#ppat-1000489-g002]&lt;/ref&gt; Taxón Cnidosporidia v tu uvedenom rozsahu už neexistuje. Pokiaľ sa názov Cnidosporidia (resp. jeho uvedené varianty) ešte vôbec používa, tak už len v zredukovanej podobe ako alternatívny názov buď taxónu Microsporidia&lt;ref name=Brt/&gt; alebo taxónu Myxozoa&lt;ref name=Parker1083&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Parker | meno = Sybil P. | autor = | odkaz na autora = | titul = Synopsis and Classification of Living Organisms | vydanie = | vydavateľ = McGraw-Hill | miesto = | rok = 1982 | počet strán = 1232 | url = | isbn = 978-0-07-079031-5 | kapitola = | strany = 1083| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Dobro&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Добровольский | meno = А. | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Гранович | meno2 = А. | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Тихомиров | meno3 = И. | autor3 = | odkaz na autora3 = | titul = Малый практикум по зоологии беспозвоночных. Часть 1 | vydanie = | vydavateľ = ЛитРес | miesto = | rok = 2018 | počet strán = 416 | url = https://www.google.sk/books/edition/%D0%9C%D0%B0%D0%BB%D1%8B%D0%B9_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D0%BA%D1%83%D0%BC_%D0%BF%D0%BE_%D0%B7%D0%BE/mqF-DwAAQBAJ?hl=sk&amp;gbpv=1&amp;dq=%22Myxozoa+(Cnidosporidia)%22&amp;pg=PA145&amp;printsec=frontcover| isbn = 978-5-04147087-6 | kapitola = | strany = 145| jazyk = }}&lt;/ref&gt;, pričom ale treba poznamenať, že použitie názvu Cnidosporidia ako alternatívneho názvu pre Myxozoa sa vyskytlo už v 60. rokoch 20. storočia&lt;ref name=Issi&gt;ISSI, I. V., ŠUĽMAN, S. S. O sistematičeskom položenii mikrosporidij. Parazitologija I, 2, 1967 [https://zin.ru/journals/parazitologiya/content/1967/prz_1967_2_8_Issy.pdf]&lt;/ref&gt;.

==== Súčasnosť ====
Súčasný systém:&lt;ref name=Fiala&gt;Fiala, Ivan &amp; Sojková (Bartošová), Pavla &amp; Whipps, Christopher. Classification and Phylogenetics of Myxozoa. in: Beth Okamura, Alexander Gruhl, Jerri L Bartholomew (eds.) Myxozoan Evolution, Ecology and Development (pp.85-110). Springer International Publishing. 2015 [https://www.researchgate.net/publication/275220745_Classification_and_Phylogenetics_of_Myxozoa]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = WoRMS - World Register of Marine Species - Myxozoa | url = https://www.marinespecies.org/aphia.php?p=taxdetails&amp;id=146271 | vydavateľ = marinespecies.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-10 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;br&gt;
trieda výtrusníky/rybomory (v širšom zmysle)/myxozoy/myxozoa (Myxozoa):
* podtrieda [[Myxosporea]] - vecne zodpovedá tomu, čo sa do konca 20. storočia (pozri vyššie) označovalo ako rybomory a červomory
** rad [[Bivalvulida]]* - vrátane bývalého radu Platysporina
** rad [[Multivalvulida]]*
* podtrieda [[Malacosporea]]
** rad [[Malacovalvulida]] - obsahuje len čeľaď [[Saccosporidae]], ktorá obsahuje len rody ''[[Buddenbrockia]]'' (do konca 20. storočia bol tento rod [[incertae sedis]] v rámci živočíchov) a ''[[Tetracapsuloides]]'' (opísaný v roku 1999)
(*) Namiesto uvedeného morfologického delenia podtriedy Myxosporea na Bivalvulida a Multivalvulida sa od roku 2001/2006 alternatívne používa nasledujúce fylogenetické delenie:&lt;ref name=Fiala/&gt;&lt;ref&gt;Holzer AS, Bartošová-Sojková P, Born-Torrijos A, Lövy A, Hartigan A, Fiala I. The joint evolution of the Myxozoa and their alternate hosts: A cnidarian recipe for success and vast biodiversity. Mol Ecol. 2018;27:1651–1666. https://doi.org/10.1111/mec.14558&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Tree of Life Web Project. 2008. Myxozoa. Version 10 July 2008 in The Tree of Life Web Project [https://web.archive.org/web/20241007203352/http://www.tolweb.org/Myxozoa/2460]&lt;/ref&gt;
* rod ''[[Sphaerospora]]'' (v novšom, teda užšom zmysle)
* morský klád - nemá formálne meno
* sladkovodný klád - nemá formálne meno

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikispecies=Myxozoa|commonscat=Myxozoa}}

==Zdroje==
{{referencie}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Výtrusníky| ]]
[[Kategória:Prvoky]]</text>
      <sha1>ephak1f5wi8o506shf2xb4e65n5jy48</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fudžisan</title>
    <ns>0</ns>
    <id>69121</id>
    <revision>
      <id>8190010</id>
      <parentid>8153320</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T06:08:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8190010</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5041" sha1="nq9m71cpd920keusyadx4jte6x6r7gx" xml:space="preserve">{{Infobox sopka
&lt;!-- *** Názvy *** --&gt;
| typ                   = stratovulkán
| názov                 = Fudžisan
| iný názov1            = Fudži
| miestny názov         = 富士山
&lt;!-- *** Obrázok *** --&gt;
| obrázok               = FujiRuggedShore.jpg
| popis obrázka         = Pohľad na Fudži od Piatich jazier.
&lt;!-- *** Lokalita *** --&gt;
| zobraziť vlajku       = áno
| štát1                 = Japonsko
| typ regiónu           = Prefektúra
| región1               = [[Šizuoka (prefektúra)|Šizuoka]]
| región2               = [[Jamanaši (prefektúra)|Jamanaši]]
| pohorie               = 
| chránené územie       = Fuji-Hakone-Izu
| typ chráneného územia = Národný park
&lt;!-- *** Súradnice *** --&gt;
| zemepisná šírka       = 35.360556
| zemepisná dĺžka       = 138.7275
&lt;!-- *** Mapy *** --&gt;
| mapa1                 = Japan natural location map with side map of the Ryukyu Islands.jpg
| popis mapy1           = Poloha na mape Japonska
| lokátor1              = Japonsko
&lt;!-- *** Rozmery *** --&gt;
| nadmorská výška       = 3776
&lt;!-- *** Geológia *** --&gt;
| kód                   = 283030
| prvá erupcia          = 
| posledná erupcia      = 1707-1708
| vek                   = 100 000 rokov
| zloženie1             = andezit
| zloženie2             = bazalt
| perióda1              = holocén
&lt;!-- *** Dostupnosť *** --&gt;
| dostupnosť            = áno
| prístup               = pešo, turistika
| prvovýstup1           = neznámy mních
| dátum prvovýstupu     = 663
&lt;!-- *** WHS *** --&gt;
| whs názov             = Fujisan, sacred place and source of artistic inspiration
| whs typ               = kultúrna
| whs rok               = 2013
| whs číslo             = 1418
| whs región            = 3
| whs kritériá          = iii, vi
&lt;!-- *** Linky *** --&gt;
| web                   = 
| commons               = Mount Fuji
| poznámky              = 
}}
'''Fudžisan'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; (doslova „vrch Fudži“) (niekedy nesprávne označovaná ako '''Fudžijama'''), skrátene '''Fudži''', je najvyššia [[sopka]] a zároveň aj najvyšší vrch ({{m|3776|m}}) v [[Japonsko|Japonsku]]. Nachádza sa na okraji ostrova [[Honšú]], pri pobreží [[Tichý oceán|Pacifiku]], na západ od [[Tokio|Tokia]], odkiaľ sa dá pri dobrej viditeľnosti pozorovať voľným okom. Fudži je symbolom Japonska, je častým cieľom turistov a vďačným objektom fotoaparátov.

V okolí sa nachádza niekoľko jazier (Kavaguči, Jamanaka, Sai, Motosu, Šoji a Aši), ktoré sú spolu s horou súčasťou národného parku Fudži-Hakone-Izu.

Prvý výstup je datovaný na rok [[663]] neznámym mníchom. Ročne na sopku vystúpi približne 200&amp;nbsp;000&amp;nbsp;ľudí, z toho asi 30 % cudzincov. Veľa výstupov je realizovaných ešte v noci, kvôli sledovaniu východu Slnka na vrchole. Samotný výstup trvá 3 až 7 hodín, zostup 2 až 5 hodín. Až do epochy [[Obdobie Meidži|Meidži]] bol ženám zakázaný výstup na horu. Fudži bola tiež sídlom samurajov, blízko súčasného mesta Gotemba mali svoj výcvikový tábor.

== Geológia ==
Eruptívna história mala niekoľko fáz. Prvá, ''Sen-komitake'' vytvorila [[andezit]]ové jadro. Po nej nasledovala fáza ''Komitake'', tvorená [[bazalt]]ovými vrstvami, neskôr prekrytá fázou ''Old Fudži'' (pred 100&amp;nbsp;000&amp;nbsp;rokmi). Posledná fáza bola ''New Fudži'', ktorá vyformovala súčasný vrchol hory a začala pred 10&amp;nbsp;000&amp;nbsp;rokmi.

Sopka je v súčasnosti klasifikovaná ako aktívna, ale s veľmi malou pravdepodobnosťou erupcie.

== Zaujímavosti ==
* Logo firmy [[Atari]] je štylizovanou podobou Fudži.
* Vyhasnutá sopka [[Taranaki]] na [[Nový Zéland|Novom Zélande]] sa dosť podobá na Fudži, čo občas využívajú filmári (napr. Posledný Samuraj).

== Galéria ==
&lt;center&gt;
&lt;gallery&gt;
Fujisan von Tokyo.jpg
Kodaki fuji frm shojinko refurb.jpg
FujiHoei2078.jpg
FujiWestView2157.jpg
&lt;/gallery&gt;
&lt;/center&gt;

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 31.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Mount Fuji|štítok=stratovulkán Fudžisan}}.

== Externé odkazy ==
* [https://volcano.si.edu/volcano.cfm?vn=283030 volcano.si.edu] - stratovulkán Fudžisan na Global Volcanism Program (anglicky)

[[Kategória:Vrchy v Japonsku]]
[[Kategória:Sopky Japonska]]
[[Kategória:Stratovulkány]]
[[Kategória:Trojtisícovky v Japonsku]]
[[Kategória:Najvyššie vrchy štátov]]
[[Kategória:Geografia prefektúry Jamanaši]]
[[Kategória:Geografia prefektúry Šizuoka]]</text>
      <sha1>nq9m71cpd920keusyadx4jte6x6r7gx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002</title>
    <ns>0</ns>
    <id>72357</id>
    <revision>
      <id>8189910</id>
      <parentid>7921852</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:22:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>321fire</username>
        <id>115544</id>
      </contributor>
      <comment>Vymenil som pavúky play-off. Dal som tam ten pekný moderný, čo sa používa v poslednej dobe.</comment>
      <origin>8189910</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="48065" sha1="oq6aeczzkpx29663y17oeo30slbqnol" xml:space="preserve">{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
| názov turnaja = Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 
| rok = 2002
| logo = 
| veľkosť loga = 
| popis loga = 
| usporiadateľ = Švédsko
| dejiská = [[Göteborg]], [[Karlstad]], [[Jönköping]]
| dátum = [[26. apríl]] - [[11. máj]] [[2002]]
| počet tímov = 16
| počet dejísk = 3
| počet miest = 3
| víťaz = SVK
| druhý = RUS
| tretí = SWE
| počet titulov = 1
| zápasy = 56
| góly = 340
| návštevnosť = 305541
| najproduktívnejší hráč = {{SVK}} [[Miroslav Šatan]] &lt;small&gt;(13 b.)&lt;/small&gt;
| aktualizácia = 
|štvrtý=FIN}}

'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002''' sa konali vo [[Švédsko|Švédsku]] v mestách [[Göteborg]], [[Karlstad]] a [[Jönköping]]. Boli to v poradí 66. [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|Majstrovstvá sveta]] v [[ľadový hokej|ľadovom hokeji]]. Majstrom sveta sa stalo [[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]], ktoré vo finále zdolalo [[Ruské národné hokejové mužstvo|Rusko]] 4:3. Víťazný gól za Slovensko strelil [[Peter Bondra]].

== Štadióny ==
{{LocMap+|Švédsko|float=right |width=180|caption=|places=
{{LocMap~|Švédsko|lat=57.699167|long=11.987778|label='''Göteborg'''|position=top}}
{{LocMap~|Švédsko|lat=57.786944|long=14.2325|label='''Jönköping'''|position=right}}
{{LocMap~|Švédsko|lat=59.4075|long=13.500833|label='''Karlstad'''|position=right}}
}}
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
| '''[[Göteborg]]'''
| '''[[Jönköping]]'''
| '''[[Karlstad]]'''
|-
| [[Scandinavium]]&lt;br /&gt;Kapacita: 12 044
| [[Kinnarps Arena]]&lt;br /&gt;Kapacita: 6 236
| [[Löfbergs Arena|Löfbergs Lila Arena]]&lt;br /&gt;Kapacita: 8 647
|-
| [[Súbor:Scandinavium september 2011.jpg|250px|Scandinavium]]
| [[Súbor:Kinnarps Arena from east.jpg|250px|Kinnarps Arena]]
| [[Súbor:Löfbergs Lila Arena 060824.jpg|250px|Löfbergs Lila Arena]]
|-
| {{Súradnice|57.699167|11.987778|dim:500_type:landmark|format=dms|name=Scandinavium}}
| {{Súradnice|57.786944|14.2325|dim:500_type:landmark|format=dms|name=Kinnarps Arena}}
| {{Súradnice|59.4075|13.500833|dim:500_type:landmark|format=dms|name=Löfbergs Lila Arena}}
|}

== Základné skupiny ==
=== Skupina A ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=40|{{Tooltip| Por. | Poradie}}
!width=165|Mužstvo
!width=40|{{Tooltip| Z | Zápasy}}
!width=40|{{Tooltip| V | Výhry (2b)}}
!width=40|{{Tooltip| R | Remízy (1b)}}
!width=40|{{Tooltip| P | Prehry}}
!width=40|{{Tooltip| GS | Strelené góly}}
!width=40|{{Tooltip| GI | Inkasované góly}}
!width=40|{{Tooltip| +/- | Rodziel strelených a inkasovaných gólov}}
!width=40|{{Tooltip| B | Body}}
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 1.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{CZE|lh|1}}
| 3 || 3 || 0 || 0 || 17 || 8 || +9 || '''6'''
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 2.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{DEU|lh|1}}
| 3 || 2 || 0 || 1 || 17 || 9 || +8 || '''4'''
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 3.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{CHE|lh|1}}
| 3 || 1 || 0 || 2 || 5 || 9 || −4 || '''2'''
|- style=&quot;background:#ffcccc&quot;
| 4.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{JPN|lh|1}}
| 3 || 0 || 0 || 3 || 6 || 19 || −13 || '''0'''
|}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[26. apríl]] [[2002]]
|čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|mužstvo1 = '''{{DEU|lh|2}}'''
|skóre = 9 : 2
|mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
|štadión = [[Kinnarps Arena]], [[Jönköping]]
|tretiny = (2:0, 5:2, 2:0)
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 3:0 &lt;br /&gt; 4:0 &lt;br /&gt; 4:1 &lt;br /&gt; 4:2 &lt;br /&gt; 5:2 &lt;br /&gt; 6:2 &lt;br /&gt; 7:2 &lt;br /&gt; 8:2 &lt;br /&gt; 9:2
|divákov = 2 374
|góly1 = 5. Morczinietz &lt;br /&gt;9. Seidenberg &lt;br /&gt;23. Blank &lt;br /&gt;24. Ustorf &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;32. Soccio &lt;br /&gt;32. Blank &lt;br /&gt;38. Kathan &lt;br /&gt;49. Morczinietz &lt;br /&gt;53. Kathan 
|góly2 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;26. Jule &lt;br / &gt;31.Suzuki
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[26. apríl]] [[2002]]
|čas = 20:03 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Kinnarps Arena]], [[Jönköping]]
|divákov = 3 183
|mužstvo1 = {{CHE|lh|2}}
|skóre = 0 : 5
|mužstvo2 = '''{{CZE|lh|1}}'''
|tretiny = (0:1, 0:3, 0:1)
|góly1 = 
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 0:2 &lt;br /&gt; 0:3 &lt;br /&gt; 0:4 &lt;br /&gt; 0:5
|góly2 = 7.[[František Kaberle (1973)|František Kaberle]]&lt;br /&gt; 34.[[Viktor Ujčík]]&lt;br /&gt;37.[[Viktor Ujčík]]&lt;br /&gt;39.[[Jaroslav Hlinka (hokejista)|Jaroslav Hlinka]]&lt;br /&gt;32.[[Martin Procházka]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeeea
|dátum = [[28. apríl]] [[2002]]
|čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Kinnarps Arena]], [[Jönköping]]
|divákov = 3 148
|mužstvo1 = '''{{DEU|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 0
|mužstvo2 = {{CHE|lh|1}}
|tretiny = (1:0, 1:0, 1:0)
|góly1 = 10.Kreutzer &lt;br /&gt; 21.Ustorf &lt;br /&gt; 41.Rumrich
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 3:0
|góly2 =
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[28. apríl]] [[2002]]
|čas = 19:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Kinnarps Arena]], [[Jönköping]]
|divákov = 3 380
|mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}'''
|skóre = 5 : 3
|mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
|tretiny = (0:1, 3:1, 2:1)
|góly1 = &lt;br /&gt; [[Pavel Kubina]] 22:16 &lt;br /&gt; [[Tomáš Vlasák]] 25:33 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Jaromír Jágr]] 32:19 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Jaroslav Špaček]] 47:10 &lt;br /&gt; [[Jaromír Jágr]] 54:43
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 2:1 &lt;br /&gt; 2:2 &lt;br /&gt; 3:2 &lt;br /&gt; 3:3 &lt;br /&gt; 4:3 &lt;br /&gt; 5:3
|góly2 = 01:08 [[Ryan Kuwabara]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 31:35 [[Masatushi Ito]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 41:51 [[Yoshikazu Kabayama]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[29. apríl]] [[2002]]
|čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Kinnarps Arena]], [[Jönköping]]
|divákov = 3 121
|mužstvo1 = {{JPN|lh|2}}
|skóre = 1 : 5
|mužstvo2 = '''{{CHE|lh|1}}'''
|tretiny = (1:1, 0:4, 0:0)
|góly1 = [[Masatushi Ito]] 10:46
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 1:2 &lt;br /&gt; 1:3 &lt;br /&gt; 1:5 &lt;br /&gt; 1:6
|góly2 = &lt;br /&gt; 18:30 [[Jean-Jacques Aeschlimann]] &lt;br /&gt; 21:15 [[Adrian Wischer]] &lt;br /&gt; 24:07 [[Martin Plüss]] &lt;br /&gt; 31:57 [[Jean-Jacques Aeschlimann]] (PS) &lt;br /&gt; 37:58 [[Martin Steinegger]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[29. apríl]] [[2002]]
|čas = 20:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Kinnarps Arena]], [[Jönköping]]
|divákov = 4 732
|mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}'''
|skóre = 7 : 5
|mužstvo2 = {{DEU|lh|1}}
|tretiny = (2:1, 2:2, 3:2)
|góly1 = &lt;br /&gt; [[Tomáš Vlasák]] 09:10 &lt;br /&gt; [[Pavel Kubina]] 14:02 &lt;br /&gt; [[Zdeněk Sedlák]] 29:26 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Tomáš Vlasák]] 38:50 &lt;br /&gt; [[Petr Čajánek]] 47:25 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Martin Procházka]] 55:15 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[David Výborný]] 59:42
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 2:1 &lt;br /&gt; 3:1 &lt;br /&gt; 3:2 &lt;br /&gt; 3:3 &lt;br /&gt; 4:3 &lt;br /&gt; 5:3 &lt;br /&gt; 5:4 &lt;br /&gt; 6:4 &lt;br /&gt; 6:5 &lt;br /&gt; 7:5
|góly2 = 08:03 [[Erich Goldmann]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 37:36 [[Christoph Schubert]] &lt;br /&gt; 37:58 [[Leonard Soccio]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 49:54 [[Christian Ehrhoff]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 59:07 [[Wayne Hynes]]
}}

=== Skupina B ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=40|{{Tooltip| Por. | Poradie}}
!width=165|Mužstvo
!width=40|{{Tooltip| Z | Zápasy}}
!width=40|{{Tooltip| V | Výhry (2b)}}
!width=40|{{Tooltip| R | Remízy (1b)}}
!width=40|{{Tooltip| P | Prehry}}
!width=40|{{Tooltip| GS | Strelené góly}}
!width=40|{{Tooltip| GI | Inkasované góly}}
!width=40|{{Tooltip| +/- | Rodziel strelených a inkasovaných gólov}}
!width=40|{{Tooltip| B | Body}}
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 1.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{FIN|lh|1}}
| 3 || 3 || 0 || 0 || 14 || 1 || +13 || '''6'''
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 2.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{SVK|lh|1|4=_na_MS_2002}}
| 3 || 2 || 0 || 1 || 13 || 7 || +6 || '''4'''
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 3.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{UKR|lh|1}}
| 3 || 1 || 0 || 2 || 7 || 8 || −1 || '''2'''
|- style=&quot;background:#ffcccc&quot;
| 4.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{POL|lh|1}}
| 3 || 0 || 0 || 3 || 0 || 18 || −18 || '''0'''
|}

{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[27. apríl]] [[2002]]
|čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 2 839
|mužstvo1 = '''{{SVK|lh|2|4=_na_MS_2002}}'''
|skóre = 7 : 0
|mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
|tretiny = (2:0, 1:0, 4:0)
|brankár1 = [[Rastislav Staňa]]
|brankár2 = 
|góly1 = [[Peter Bondra]] 03:38&lt;br /&gt;[[Vladimír Országh]] 12:25&lt;br /&gt;[[Róbert Tomík]] 39:18&lt;br /&gt;[[Ľuboš Bartečko]] 44:25&lt;br /&gt;[[Richard Lintner]] 47:09&lt;br /&gt;[[ Rastislav Pavlikovský]] 56:43&lt;br /&gt;[[Róbert Petrovický]] 58:10
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 3:0 &lt;br /&gt; 4:0 &lt;br /&gt; 5:0 &lt;br /&gt; 6:0 &lt;br /&gt; 7:0
|góly2 =
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[27. apríl]] [[2002]]
|čas = 19:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 3 118
|mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
|skóre = 0 : 3
|mužstvo2 = '''{{FIN|lh|1}}'''
|tretiny = (0:1, 0:1, 0:1)
|góly1 = 
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 0:2 &lt;br /&gt; 0:3
|góly2 = 2.[[Karalahti]]&lt;br /&gt;35.[[Tuuhola]]&lt;br /&gt;41.[[Aalto]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[29. apríl]] [[2002]]
|čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 2 315
|mužstvo1 = '''{{SVK|lh|2|4=_na_MS_2002}}'''
|skóre = 5 : 4
|mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
|tretiny = (2:1, 2:2, 1:1)
|brankár1 = [[Rastislav Staňa]]
|brankár2 = 
|góly1 = &lt;br /&gt; [[Róbert Tomík]] 04:21&lt;br /&gt;[[Miroslav_Hlinka_(1972)|Miroslav Hlinka]] 13:55&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;[[Ladislav Čierny]] 31:37&lt;br /&gt;[[Richard Lintner]] 32:30&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;[[Richard Lintner]] 56:50
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 2:1 &lt;br /&gt; 2:2 &lt;br /&gt; 2:3 &lt;br /&gt; 3:3 &lt;br /&gt; 4:3 &lt;br /&gt; 4:4 &lt;br /&gt; 5:4
|góly2 = [[Boris Procenko]] 03:05&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;[[Roman Saľnikov]] 20:50&lt;br /&gt;[[Vasili Bobrovnikov]] 26:54&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;[[Dmitri Cyrul]] 48:13
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[29. apríl]] [[2002]]
|čas = 20:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 2 690
|mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}'''
|skóre = 8 : 0
|mužstvo2 = {{POL|lh|1}}
|tretiny = (3:0, 2:0, 3:0)
|góly1 = 3.Hagman &lt;br /&gt; 5.Koivisto &lt;br /&gt; 11.Kallio &lt;br /&gt; 22.Ojanen &lt;br /&gt; 25.Parssinen &lt;br /&gt; 41.Parssinen &lt;br /&gt; 45.Miettinen &lt;br /&gt; 51.Parssinen
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 3:0 &lt;br /&gt; 4:0 &lt;br /&gt; 5:0 &lt;br /&gt; 6:0 &lt;br /&gt; 7:0 &lt;br /&gt; 8:0
|góly2 =
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[30. apríl]] [[2002]]
|čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 9 018
|mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 1
|mužstvo2 = {{SVK|lh|1|4=_na_MS_2002}}
|tretiny = (2:0, 1:0, 0:1)
|brankár1 = [[Jussi Markkanen]]
|brankár2 = [[Ján Lašák]]
|góly1 = [[Antti Miettinen]] 01:47 &lt;br /&gt; [[Tomi Kallio]] 13:51 &lt;br /&gt; [[Niklas Hagman]] 36:54
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 3:0 &lt;br /&gt; 3:1
|góly2 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 44:28 [[Dušan Milo]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[30. apríl]] [[2002]]
|čas = 20:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Kinnarps Arena]], [[Jönköping]]
|divákov = 1 828
|mužstvo1 = {{POL|lh|2}}
|skóre = 0 : 3
|mužstvo2 = '''{{UKR|lh|1}}'''
|tretiny = (0:1, 0:0, 0:2)
|góly1 = 
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 0:2 &lt;br /&gt; 0:3
|góly2 = 5.Šachrajčuk &lt;br /&gt; 42.Šachrajčuk &lt;br /&gt; 59.Saľnikov
}}

=== Skupina C ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=40|{{Tooltip| Por. | Poradie}}
!width=165|Mužstvo
!width=40|{{Tooltip| Z | Zápasy}}
!width=40|{{Tooltip| V | Výhry (2b)}}
!width=40|{{Tooltip| R | Remízy (1b)}}
!width=40|{{Tooltip| P | Prehry}}
!width=40|{{Tooltip| GS | Strelené góly}}
!width=40|{{Tooltip| GI | Inkasované góly}}
!width=40|{{Tooltip| +/- | Rodziel strelených a inkasovaných gólov}}
!width=40|{{Tooltip| B | Body}}
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 1.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{SWE|lh|1}}
| 3 || 3 || 0 || 0 || 15 || 5 || +10 || '''6'''
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 2.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{RUS|lh|1}}
| 3 || 2 || 0 || 1 || 14 || 6 || +8 || '''4'''
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 3.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{AUT|lh|1}}
| 3 || 1 || 0 || 2 || 11 || 14 || −3 || '''2'''
|- style=&quot;background:#ffcccc&quot;
| 4.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{SVN|lh|1}}
| 3 || 0 || 0 || 3 || 6 || 21 || −15 || '''0'''
|}

{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[26. apríl]] [[2002]]
|čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 7 873
|mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}'''
|skóre = 8 : 1
|mužstvo2 = {{SVN|lh|1}}
|tretiny = (3:0, 2:1, 3:0)
|góly1 = [[Vjatseslav Bucajev]] 14:28 &lt;br /&gt; [[Ivan Tkačenko]] 15:07 &lt;br /&gt; [[Ivan Tkačenko]] 18:11 &lt;br /&gt; [[Dmitrij Bykov]] 21:30 &lt;br /&gt; [[Ivan Tkačenko]] 27:20 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Maxim Afinogenov]] 46:06 &lt;br /&gt; [[Aleksei Kozněv]] 46:33 &lt;br /&gt; [[Ravil Gusmanov]] 55:05
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 3:0 &lt;br /&gt; 4:0 &lt;br /&gt; 5:0 &lt;br /&gt; 5:1 &lt;br /&gt; 6:1 &lt;br /&gt; 7:1 &lt;br /&gt; 8:1
|góly2 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 32:59 [[Marcel Rodman]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[26. apríl]] [[2002]]
|čas = 20:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 8 243
|mužstvo1 = {{AUT|lh|2}}
|skóre = 3 : 5
|mužstvo2 = '''{{SWE|lh|1}}'''
|tretiny = (1:3, 0:1, 2:1)
|góly1 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Robert Lukas]] 15:23 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Matthias Trattnig]] 44:15 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Dominic Lavoie]] 59:25
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 0:2 &lt;br /&gt; 0:3 &lt;br /&gt; 1:3 &lt;br /&gt; 1:4 &lt;br /&gt; 2:4 &lt;br /&gt; 2:5 &lt;br /&gt; 3:5
|góly2 = 02:06 [[Niklas Andersson]] &lt;br /&gt; 06:25 [[Magnus Johansson]] &lt;br /&gt; 13:49 [[Mattias Weinhandl]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 32:00 [[Pierre Hedin]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 52:28 [[Daniel Tjärnqvist]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[28. apríl]] [[2002]]
|čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 7 908
|mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}'''
|skóre = 6 : 3
|mužstvo2 = {{AUT|lh|1}}
|tretiny = (3:0, 3:2, 0:1)
|góly1 = [[Ravil Gusmanov]] 04:37 &lt;br /&gt; [[Dmitrij Zatonskij]] 06:56 &lt;br /&gt; [[Maxim Afinogenov]] 07:26 &lt;br /&gt; [[Dmitrij Bykov]] 21:07 &lt;br /&gt; [[Alexander Prokopjev]] 21:28 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Valeri Karpov]] 35:14
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 3:0 &lt;br /&gt; 4:0 &lt;br /&gt; 5:0 &lt;br /&gt; 5:1 &lt;br /&gt; 5:2 &lt;br /&gt; 6:2 &lt;br /&gt; 6:3
|góly2 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 23:36 [[Robert Lukas]] &lt;br /&gt; 26:11 [[Dieter Kalt]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 44:16 [[Andre Lakos]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[28. apríl]] [[2002]]
|čas = 19:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 8 356
|mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}'''
|skóre = 8 : 2
|mužstvo2 = {{SVN|lh|1}}
|tretiny = (1:1, 4:0, 3:1)
|góly1 = &lt;br /&gt; [[Pierre Hedin]] 12:03 &lt;br /&gt; [[Kristian Huselius]] 20:39 &lt;br /&gt; [[Ulf Dahlén]] 20:55 &lt;br /&gt; [[Daniel Tjärnqvist]] 27:23 &lt;br /&gt; [[Ulf Dahlén]] 30:25 &lt;br /&gt; [[Thomas_Johansson_hokejista|Thomas Johansson]] 41:59 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Thomas Rhodin]] 48:24 &lt;br /&gt; [[Kristian Huselius]] 56:09 
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 2:1 &lt;br /&gt; 3:1 &lt;br /&gt; 4:1 &lt;br /&gt; 5:1 &lt;br /&gt; 6:1 &lt;br /&gt; 6:2 &lt;br /&gt; 7:2 &lt;br /&gt; 8:2
|góly2 = 01:45 [[Marcel Rodman]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 47:09 [[Toni Tišlar]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[30. apríl]] [[2002]]
|čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Kinnarps Arena]], [[Jönköping]]
|divákov = 1 913
|mužstvo1 = {{SVN|lh|2}}
|skóre = 3 : 5
|mužstvo2 = '''{{AUT|lh|1}}'''
|tretiny = (2:1, 1:0, 0:4)
|góly1 = &lt;br /&gt; [[Tomaz Razingar]] 05:50 &lt;br /&gt; [[Peter Rožič]] 16:06 &lt;br /&gt; [[Marcel Rodman]] 36:29
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 2:1 &lt;br /&gt; 3:1 &lt;br /&gt; 3:2 &lt;br /&gt; 3:3 &lt;br /&gt; 3:4 &lt;br /&gt; 3:5
|góly2 = 04:10 [[Philipp Lukas]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 49:30 [[Gerhard Unterluggauer]] &lt;br /&gt; 55:39 [[Christoph Brandner]] &lt;br /&gt; 56:56 [[Dieter Kalt]] &lt;br /&gt; 59:00 [[Dieter Kalt]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[30. apríl]] [[2002]]
|čas = 20:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 11 102
|mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}'''
|skóre = 2 : 0
|mužstvo2 = {{RUS|lh|1}}
|tretiny = (1:0, 0:0, 1:0)
|góly1 = [[Ulf Dahlén]] 05:43 &lt;br /&gt; [[Michael Nylander]] 58:11
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0
|góly2 = 
}}

=== Skupina D ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=40|{{Tooltip| Por. | Poradie}}
!width=165|Mužstvo
!width=40|{{Tooltip| Z | Zápasy}}
!width=40|{{Tooltip| V | Výhry (2b)}}
!width=40|{{Tooltip| R | Remízy (1b)}}
!width=40|{{Tooltip| P | Prehry}}
!width=40|{{Tooltip| GS | Strelené góly}}
!width=40|{{Tooltip| GI | Inkasované góly}}
!width=40|{{Tooltip| +/- | Rodziel strelených a inkasovaných gólov}}
!width=40|{{Tooltip| B | Body}}
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 1.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{CAN|lh|1}}
| 3 || 3 || 0 || 0 || 11 || 2 || +9 || '''6'''
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 2.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{USA|lh|1}}
| 3 || 2 || 0 || 1 || 9 || 6 || +3 || '''4'''
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 3.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{LVA|lh|1}}
| 3 || 1 || 0 || 2 || 7 || 8 || −1 || '''2'''
|- style=&quot;background:#ffcccc&quot;
| 4.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{ITA|lh|1}}
| 3 || 0 || 0 || 3 || 2 || 14 || −12 || '''0'''
|}

{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[27. apríl]] [[2002]]
|čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Löfbergs Lila Arena]], [[Karlstad]]
|divákov = 6 785
|mužstvo1 = {{ITA|lh|2}}
|skóre = 2 : 5
|mužstvo2 = '''{{USA|lh|1}}'''
|tretiny = (0:2, 0:1, 2:2)
|góly1 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Stefano Margoni]] 41:14 &lt;br /&gt; [[Manuel de Toni]] 47:39
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 0:2 &lt;br /&gt; 0:3 &lt;br /&gt; 0:4 &lt;br /&gt; 1:4 &lt;br /&gt; 2:4 &lt;br /&gt; 2:5
|góly2 = 07:09 [[Richard Park]] &lt;br /&gt; 18:34 [[Andy Hilbert]] &lt;br /&gt; 39:35 [[Andy Hilbert]] &lt;br /&gt; 40:10 [[Richard Park]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 49:59 [[Steve Konowalchuk]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[27. apríl]] [[2002]]
|čas = 19:05 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Löfbergs Lila Arena]], [[Karlstad]]
|divákov = 7 040
|mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
|skóre = 4 : 1
|mužstvo2 = {{LVA|lh|1}}
|tretiny = (1:1, 1:0, 2:0)
|góly1 = [[Brad Schlegel]] 07:58 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Andy McDonald]] 29:17 &lt;br /&gt; [[Richard Matvichuk]] 41:19 &lt;br /&gt; [[Eric Brewer]] 49:47
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 2:1 &lt;br /&gt; 3:1 &lt;br /&gt; 4:1
|góly2 = &lt;br /&gt; 13:53 [[Gregorijs Pantelejevs]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[29. apríl]] [[2002]]
|čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Löfbergs Lila Arena]], [[Karlstad]]
|divákov = 5 569
|mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
|skóre = 5 : 0
|mužstvo2 = {{ITA|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 3:0, 2:0)
|góly1 = [[Andy McDonald]] 25:57 &lt;br /&gt; [[Daniel Cleary]] 36:13 &lt;br /&gt; [[Daniel Cleary]] 37:23 &lt;br /&gt; [[Ryan Smyth]] 54:31 &lt;br /&gt; [[Ray Whitney]] 58:02
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 3:0 &lt;br /&gt; 4:0 &lt;br /&gt; 5:0
|góly2 = 
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[29. apríl]] [[2002]]
|čas = 20:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Löfbergs Lila Arena]], [[Karlstad]]
|divákov = 5 952
|mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 2
|mužstvo2 = {{LVA|lh|1}}
|tretiny = (3:0, 0:1, 0:1)
|góly1 = [[Joe Sacco]] 00:20 &lt;br /&gt; [[Derek Plante]] 13:21 &lt;br /&gt; [[Joe Sacco]] 18:10
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 3:0 &lt;br /&gt; 3:1 &lt;br /&gt; 3:2
|góly2 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 31:41 [[Aleksandrs Ņiživijs]] &lt;br /&gt; 43:52 [[Gregorijs Pantelejevs]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[30. apríl]] [[2002]]
|čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Löfbergs Lila Arena]], [[Karlstad]]
|divákov = 7 715
|mužstvo1 = '''{{LVA|lh|2}}'''
|skóre = 4 : 1
|mužstvo2 = {{ITA|lh|1}}
|tretiny = (2:0, 2:1, 0:0)
|góly1 = [[Sandis Ozolinš]] 08:37 &lt;br /&gt; [[Aleksandrs Belavskis]] 17:39 &lt;br /&gt; [[Leonids Tambijevs]] 22:30 &lt;br /&gt; [[Vjačeslavs Fanduļs]] 24:56
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 3:0 &lt;br /&gt; 4:0 &lt;br /&gt; 4:1
|góly2 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 36:05 [[Vezio Sacratini]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[30. apríl]] [[2002]]
|čas = 20:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Löfbergs Lila Arena]], [[Karlstad]]
|divákov = 7 715
|mužstvo1 = {{USA|lh|2}}
|skóre = 1 : 2
|mužstvo2 = '''{{CAN|lh|1}}'''
|tretiny = (1:0, 0:0, 0:2)
|góly1 = [[Ted Donato]] 17:51
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 1:2
|góly2 = &lt;br /&gt; 42:54 [[Ryan Smyth]] &lt;br /&gt; 55:50 [[Jamie Wright]]
}}

== Osemfinálové skupiny ==
=== Skupina E ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=40|{{Tooltip| Por. | Poradie}}
!width=165|Mužstvo
!width=40|{{Tooltip| Z | Zápasy}}
!width=40|{{Tooltip| V | Výhry (2b)}}
!width=40|{{Tooltip| R | Remízy (1b)}}
!width=40|{{Tooltip| P | Prehry}}
!width=40|{{Tooltip| GS | Strelené góly}}
!width=40|{{Tooltip| GI | Inkasované góly}}
!width=40|{{Tooltip| +/- | Rodziel strelených a inkasovaných gólov}}
!width=40|{{Tooltip| B | Body}}
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 1.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{CZE|lh|1}}
| 5 || 5 || 0 || 0 || 25 || 11 || +14 || '''10'''
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 2.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{CAN|lh|1}}
| 5 || 4 || 0 || 1 || 13 || 10 || +3 || '''8'''
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 3.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{USA|lh|1}}
| 5 || 2 || 1 || 2 || 13 || 11 || +2 || '''5'''
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 4.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{DEU|lh|1}}
| 5 || 2 || 1 || 2 || 14 || 14 || 0 || '''5'''
|- style=&quot;background:#ffcccc&quot;
| 5.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{CHE|lh|1}}
| 5 || 1 || 0 || 4 || 8 || 18 || −10 || '''2'''
|- style=&quot;background:#ffcccc&quot;
| 6.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{LVA|lh|1}}
| 5 || 0 || 0 || 5 || 10 || 19 || −9 || '''0'''
|}

{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[2. máj]] [[2002]]
|čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Löfbergs Lila Arena]], [[Karlstad]]
|divákov = 3 010
|mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 0
|mužstvo2 = {{CHE|lh|1}}
|tretiny = (2:0, 1:0, 0:0)
|góly1 = [[Mark Murphy]] 05:40 &lt;br /&gt; [[Richard Park]] 19:35 &lt;br /&gt; [[Steve Konowalchuk]] 20:46 
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 3:0
|góly2 = 
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[2. máj]] [[2002]]
|čas = 20:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Löfbergs Lila Arena]], [[Karlstad]]
|divákov = 3 370
|mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 1
|mužstvo2 = {{DEU|lh|1}}
|tretiny = (1:1, 1:0, 1:0)
|góly1 = [[Mike Comrie]] 04:51 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Ryan Smyth]] 39:12 &lt;br /&gt; [[Andy McDonald]] 51:02
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 2:1 &lt;br /&gt; 3:1
|góly2 = &lt;br /&gt; 12:30 [[Wayne Hynes]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[2. máj]] [[2002]]
|čas = 20:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Kinnarps Arena]], [[Jönköping]]
|divákov = 2 321
|mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 1
|mužstvo2 = {{LVA|lh|1}}
|tretiny = (2:0, 0:0, 1:1)
|góly1 = [[Jaromír Jágr]] 00:29 &lt;br /&gt; [[Martin Procházka]] 07:44 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Pavel Kubina]] 59:58
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 2:1 &lt;br /&gt; 3:1
|góly2 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 45:27 [[Aigars Cipruss]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[3. máj]] [[2002]]
|čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Löfbergs Lila Arena]], [[Karlstad]]
|divákov = 3 096
|mužstvo1 = {{CHE|lh|2}}
|skóre = 2 : 3
|mužstvo2 = '''{{CAN|lh|1}}'''
|tretiny = (0:0, 1:0, 1:3)
|góly1 = [[Jean-Jacques Aeschlimann]] 34:00 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Ivo Rüthemann]] 58:05 
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 1:2 &lt;br /&gt; 1:3 &lt;br /&gt; 2:3
|góly2 = &lt;br /&gt; 42:13 [[Daniel Heatley]] &lt;br /&gt; 48:04 [[Eric Brewer]] &lt;br /&gt; 51:26 [[Andy McDonald]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[3. máj]] [[2002]]
|čas = 20:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Löfbergs Lila Arena]], [[Karlstad]]
|divákov = 4 278
|mužstvo1 = '''{{DEU|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 2
|mužstvo2 = {{LVA|lh|1}}
|tretiny = (1:1, 0:1, 2:0)
|góly1 = &lt;br /&gt; [[Jürgen Rumrich]] 18:02 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Boris Blank]] 53:15 &lt;br /&gt; [[Wayne Hynes]] 59:27
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 1:2 &lt;br /&gt; 2:2 &lt;br /&gt; 3:2
|góly2 = 02:52 [[Aleksandr Semjonovs]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 22:38 [[Aleksandrs Belavskis]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[4. máj]] [[2002]]
|čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Kinnarps Arena]], [[Jönköping]]
|divákov = 4 923
|mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}'''
|skóre = 5 : 4
|mužstvo2 = {{USA|lh|1}}
|tretiny = (3:1, 1:3, 1:0)
|góly1 = [[Pavel Patera]] 03:26 &lt;br /&gt; [[David Moravec]] 06:38 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Petr Čajánek]] 14:25 &lt;br /&gt; [[Jaromír Jágr]] 20:45 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Martin Procházka]] 44:58
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 2:1 &lt;br /&gt; 3:1 &lt;br /&gt; 4:1 &lt;br /&gt; 4:2 &lt;br /&gt; 4:3 &lt;br /&gt; 4:4 &lt;br /&gt; 5:4
|góly2 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 07:49 [[Chris Clark]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 22:33 [[Chris Clark]] &lt;br /&gt; 25:35 [[Dan LaCouture]] &lt;br /&gt; 35:23 [[Mark Murphy]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[5. máj]] [[2002]]
|čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Löfbergs Lila Arena]], [[Karlstad]]
|divákov = 5 619
|mužstvo1 = {{USA|lh|2}}
|skóre = 2 : 2
|mužstvo2 = {{DEU|lh|1}}
|tretiny = (1:0, 0:1, 1:1)
|góly1 = [[Mark Mowers]] 08:39 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Derek Plante]] 50:47
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 1:2 &lt;br /&gt; 2:2
|góly2 = &lt;br /&gt; 26:44 [[Andreas Loth]] &lt;br /&gt; 47:50 [[Jan Benda]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[5. máj]] [[2002]]
|čas = 19:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Kinnarps Arena]], [[Jönköping]]
|divákov = 4 213
|mužstvo1 = {{CAN|lh|2}}
|skóre = 1 : 5
|mužstvo2 = '''{{CZE|lh|1}}'''
|tretiny = (0:2, 0:0, 1:3)
|góly1 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 42:05 [[Steve Staios]]
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 0:2 &lt;br /&gt; 1:2 &lt;br /&gt; 1:3 &lt;br /&gt; 1:4 &lt;br /&gt; 1:5
|góly2 = 05:37 [[Petr Čajánek]] &lt;br /&gt; 10:50 [[Jan Hrdina]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 45:31 [[Michal Sýkora (hokejista)|Michal Sýkora]] &lt;br /&gt; 46:43 [[Pavel Patera]] &lt;br /&gt; 58:21 [[Rostislav Klesla]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[5. máj]] [[2002]]
|čas = 19:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Löfbergs Lila Arena]], [[Karlstad]]
|divákov = 5 459
|mužstvo1 = {{LVA|lh|2}}
|skóre = 4 : 6
|mužstvo2 = '''{{CHE|lh|1}}'''
|tretiny = (0:0, 1:3, 3:3)
|góly1 = &lt;br /&gt; [[Rodrigo Laviņš]] 24:31 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Harijis Vitolinš]] 43:40 &lt;br /&gt; [[Sandis Ozoliņš]] 50:42 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Aleksandrs Kerčs]] 58:55
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 1:2 &lt;br /&gt; 1:3 &lt;br /&gt; 2:3 &lt;br /&gt; 3:3 &lt;br /&gt; 3:4 &lt;br /&gt; 3:5 &lt;br /&gt; 4:5 &lt;br /&gt; 4:6
|góly2 = 22:18 [[Sandy Jeannin]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 26:24 [[Martin Plüss]] &lt;br /&gt; 30:34 [[Adrian Wichser]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 53:53 [[Sandy Jeannin]] &lt;br /&gt; 57:06 [[Jean-Jaques Aeschlimann]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 59:36 [[Sandy Jeannin]]
}}

=== Skupina F ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=40|{{Tooltip| Por. | Poradie}}
!width=165|Mužstvo
!width=40|{{Tooltip| Z | Zápasy}}
!width=40|{{Tooltip| V | Výhry (2b)}}
!width=40|{{Tooltip| R | Remízy (1b)}}
!width=40|{{Tooltip| P | Prehry}}
!width=40|{{Tooltip| GS | Strelené góly}}
!width=40|{{Tooltip| GI | Inkasované góly}}
!width=40|{{Tooltip| +/- | Rodziel strelených a inkasovaných gólov}}
!width=40|{{Tooltip| B | Body}}
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 1.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{SWE|lh|1}}
| 5 || 4 || 0 || 1 || 19 || 7 || +12 || '''8'''
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 2.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{FIN|lh|1}}
| 5 || 4 || 0 || 1 || 12 || 6 || +6 || '''8'''
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 3.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{SVK|lh|1}}
| 5 || 4 || 0 || 1 || 20 || 15 || +5 || '''8'''
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 4.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{RUS|lh|1}}
| 5 || 1 || 1 || 3 || 13 || 15 || −2 || '''3'''
|- style=&quot;background:#ffcccc&quot;
| 5.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{UKR|lh|1}}
| 5 || 1 || 1 || 3 || 10 || 20 || −10 || '''3'''
|- style=&quot;background:#ffcccc&quot;
| 6.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{AUT|lh|1}}
| 5 || 0 || 0 || 5 || 12 || 23 || −11 || '''0'''
|}

{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[2. máj]] [[2002]]
|čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 5 191
|mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 1
|mužstvo2 = {{AUT|lh|1}}
|tretiny = (1:0, 0:0, 2:1)
|góly1 = [[Toni Lydman]] 15:40 &lt;br /&gt; [[Kimmo Timonen]] 44:56 &lt;br /&gt; [[Tom Koivisto]] 54:08
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 3:0 &lt;br /&gt; 3:1
|góly2 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 58:12 [[Oliver Setzinger]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[2. máj]] [[2002]]
|čas = 20:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 5 744
|mužstvo1 = {{SWE|lh|2}}
|skóre = 1 : 2
|mužstvo2 = '''{{SVK|lh|1|4=_na_MS_2002}}'''
|tretiny = (1:0, 0:0, 0:2)
|góly1 = [[Niklas Andersson]] 04:53
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 1:2
|góly2 = &lt;br /&gt; 47:46 [[Miroslav Šatan]] &lt;br /&gt; 49:41 [[Dušan Milo]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[3. máj]] [[2002]]
|čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 3 582
|mužstvo1 = {{RUS|lh|2}}
|skóre = 3 : 3
|mužstvo2 = {{UKR|lh|1}}
|tretiny = (0:2, 2:1, 1:0)
|góly1 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Ivan Tkačenko]] 25:13 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Aleksander Prokopjev]] 34:34 &lt;br /&gt; [[Sergei Žukov]] 44:01
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 0:2 &lt;br /&gt; 1:2 &lt;br /&gt; 1:3 &lt;br /&gt; 2:3 &lt;br /&gt; 3:3
|góly2 = 05:16 [[Dmitri Cyrul]] &lt;br /&gt; 14:53 [[Valeri Širjajev]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 26:50 [[Vadim Šachrajčuk]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[3. máj]] [[2002]]
|čas = 20:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 3 795
|mužstvo1 = '''{{SVK|lh|2}}'''
|skóre = 6 : 3
|mužstvo2 = {{AUT|lh|1}}
|tretiny = (3:0, 0:2, 3:1)
|góly1 = [[Róbert Tomík]] 04:10 &lt;br /&gt; [[Vladimír Országh]] 08:55 &lt;br /&gt; [[Rastislav Pavlikovský]] 12:52 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Ľubomír Višňovský]] 40:38 &lt;br /&gt; [[Richard Lintner]] 44:54 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Ľuboš Bartečko]] 55:55 
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 3:0 &lt;br /&gt; 3:1 &lt;br /&gt; 3:2 &lt;br /&gt; 4:2 &lt;br /&gt; 5:2 &lt;br /&gt; 5:3 &lt;br /&gt; 6:3
|góly2 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 28:14 [[Oliver Setzinger]] &lt;br /&gt; 31:43 [[Herbert Hohenberger]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 54:58 [[Dieter Kalt]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[4. máj]] [[2002]]
|čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 9 759
|mužstvo1 = {{UKR|lh|2}}
|skóre = 0 : 7
|mužstvo2 = '''{{SWE|lh|1}}'''
|tretiny = (0:2, 0:2, 0:3)
|góly1 = 
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 0:2 &lt;br /&gt; 0:3 &lt;br /&gt; 0:4 &lt;br /&gt; 0:5 &lt;br /&gt; 0:6 &lt;br /&gt; 0:7
|góly2 = 01:26 [[Mattias Weinhandl]] &lt;br /&gt; 02:47 [[Niklas Andersson]] &lt;br /&gt; 22:00 [[Per-Johan Axelsson]] &lt;br /&gt; 39:39 [[Ulf Dahlén]] &lt;br /&gt; 51:01 [[Kristian Huselius]] &lt;br /&gt; 58:17 [[Jonas Johnson]] &lt;br /&gt; 58:35 [[Ulf Dahlén]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[4. máj]] [[2002]]
|čas = 19:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 9 698
|mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}'''
|skóre = 1 : 0
|mužstvo2 = {{RUS|lh|1}}
|tretiny = (1:0, 0:0, 0:0)
|góly1 = [[Janne Ojanen]] 04:34
|stav = 1:0
|góly2 = 
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[5. máj]] [[2002]]
|čas = 19:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 9 227
|mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}'''
|skóre = 4 : 2
|mužstvo2 = {{FIN|lh|1}}
|tretiny = (1:1, 0:1, 3:0)
|góly1 = &lt;br /&gt; [[Kristian Huselius]] 11:39 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Daniel Tjärnqvist]] 40:54 &lt;br /&gt; [[Thomas Rhodin]] 53:03 &lt;br /&gt; [[Andreas Johansson]] 56:16
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 1:2 &lt;br /&gt; 2:2 &lt;br /&gt; 3:2 &lt;br /&gt; 4:2
|góly2 = 08:56 [[Petteri Nummelin]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 25:45 [[Niklas Hagman]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[6. máj]] [[2002]]
|čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 2 304
|mužstvo1 = {{AUT|lh|2}}
|skóre = 2 : 3
|mužstvo2 = '''{{UKR|lh|1}}'''
|tretiny = (1:0, 1:1, 0:2)
|góly1 = [[Dieter Kalt]] 17:12 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Christoph Brandner]] 36:49
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 2:1 &lt;br /&gt; 2:2 &lt;br /&gt; 2:3
|góly2 = &lt;br /&gt; 21:32 [[Sergej Klimentiev]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 40:11 [[Vadim Šachrajčuk]] &lt;br /&gt; 50:15 [[Dmitri Cyrul]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[6. máj]] [[2002]]
|čas = 20:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 2 867
|mužstvo1 = {{RUS|lh|2}}
|skóre = 4 : 6
|mužstvo2 = '''{{SVK|lh|1}}'''
|tretiny = (0:3, 3:2, 1:1)
|brankár1 = [[Egor Podomatski]] &lt;br /&gt; [[Maxim Sokolov]]
|brankár2 = [[Rastislav Staňa]]
|góly1 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Ravil Gusmanov]] 25:21 &lt;br /&gt; [[Aleksej Koznev]] 26:34 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Aleksander Prokopjev]] 31:14 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Maxim Sušinskij]] 42:32
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 0:2 &lt;br /&gt; 0:3 &lt;br /&gt; 1:3 &lt;br /&gt; 2:3 &lt;br /&gt; 2:4 &lt;br /&gt; 3:4 &lt;br /&gt; 3:5 &lt;br /&gt; 4:5 &lt;br /&gt; 4:6
|góly2 = 07:57 [[Miroslav Šatan]] &lt;br /&gt; 09:26 [[Ladislav Nagy]] &lt;br /&gt; 18:09 [[Peter Bondra]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 27:00 [[Peter Bondra]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 34:09 [[Michal Handzuš]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 47:38 [[Dušan Milo]]
}}

== Skupina o udržanie ==
=== Skupina G ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
|style=&quot;background: #ccffcc;&quot; | &amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;&amp;nbsp;
|Tím sa udržal v Top divízii pre [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2003|MS 2003]]
|-
| style=&quot;background: #ffcccc;&quot; | 
|Tímy zostupujúce do I. divízie MS
|-
| style=&quot;background: #ffffcc;&quot; | 
|Účastník Kvalifikácie ďalekého východu
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=40|{{Tooltip| Por. | Poradie}}
!width=165|Mužstvo
!width=40|{{Tooltip| Z | Zápasy}}
!width=40|{{Tooltip| V | Výhry (2b)}}
!width=40|{{Tooltip| R | Remízy (1b)}}
!width=40|{{Tooltip| P | Prehry}}
!width=40|{{Tooltip| GS | Strelené góly}}
!width=40|{{Tooltip| GI | Inkasované góly}}
!width=40|{{Tooltip| +/- | Rodziel strelených a inkasovaných gólov}}
!width=40|{{Tooltip| B | Body}}
|- style=&quot;background:#cfc&quot;
| 1.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{SVN|lh|1}}
| 3 || 3 || 0 || 0 || 12 || 5 || +7 || '''6'''
|- style=&quot;background:#ffcccc&quot;
| 2.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{POL|lh|1}}
| 3 || 2 || 0 || 1 || 12 || 7 || +5 || '''4'''
|- style=&quot;background:#ffcccc&quot;
| 3.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{ITA|lh|1}}
| 3 || 1 || 0 || 2 || 7 || 11 || −4 || '''2'''
|- style=&quot;background:#ffffcc&quot;
| 4.
| style=&quot;text-align:left;&quot;| {{JPN|lh|1}}
| 3 || 0 || 0 || 3 || 7 || 15 || −8 || '''0'''
|}

{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[2. máj]] [[2002]]
|čas = 12:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Kinnarps Arena]], [[Jönköping]]
|divákov = 5 098
|mužstvo1 = '''{{SVN|lh|2}}'''
|skóre = 4 : 3
|mužstvo2 = {{JPN|lh|1}}
|tretiny = (3:0, 1:3, 0:0)
|góly1 = [[Valerij Šahraj]] 02:07 &lt;br /&gt; [[Marcel Rodman]] 16:31 &lt;br /&gt; [[Dejan Kontrec]] 19:41 &lt;br /&gt; [[Andrej Brodnik]] 21:39
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 3:0 &lt;br /&gt; 4:0 &lt;br /&gt; 4:1 &lt;br /&gt; 4:2 &lt;br /&gt; 4:3
|góly2 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 27:50 [[Takahito Suzuki]] &lt;br /&gt; 28:27 [[Kiyoshi Fujita]] &lt;br /&gt; 38:15 [[Taro Nihei]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[2. máj]] [[2002]]
|čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Kinnarps Arena]], [[Jönköping]]
|divákov = 2 068
|mužstvo1 = '''{{POL|lh|2}}'''
|skóre = 5 : 1
|mužstvo2 = {{ITA|lh|1}}
|tretiny = (1:0, 3:0, 1:1)
|góly1 = [[Krzysztof Oliwa]] 05:40 &lt;br /&gt; [[Jaroslaw Rozanski]] 25:52 &lt;br /&gt; [[Tomasz Demkowicz]] 33:25 &lt;br /&gt; [[Mariusz Czerkawski]] 34:25 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Leszek Laszkiewicz]] 46:33
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 3:0 &lt;br /&gt; 4:0 &lt;br /&gt; 4:1 &lt;br /&gt; 5:1
|góly2 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 44:20 [[Armando Chelodi]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[3. máj]] [[2002]]
|čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Kinnarps Arena]], [[Jönköping]]
|divákov = 1 964
|mužstvo1 = {{POL|lh|2}}
|skóre = 2 : 4
|mužstvo2 = '''{{SVN|lh|1}}'''
|tretiny = (0:0, 0:1, 2:3)
|góly1 = &lt;br /&gt; [[Sebastian Gonera]] 41:06 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Adrian Parzyszek]] 59:46
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 1:2 &lt;br /&gt; 1:3 &lt;br /&gt; 1:4 &lt;br /&gt; 2:4
|góly2 = 33:28 [[Gregor Polončič]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 48:35 [[Marcel Rodman]] &lt;br /&gt; 49:28 [[Dejan Kontrec]] &lt;br /&gt; 51:59 [[Dejan Kontrec]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[3. máj]] [[2002]]
|čas = 20:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Kinnarps Arena]], [[Jönköping]]
|divákov = 1 709
|mužstvo1 = {{JPN|lh|2}}
|skóre = 2 : 6
|mužstvo2 = '''{{ITA|lh|1}}'''
|tretiny = (1:0, 1:4, 0:2)
|góly1 = [[Chris Yule]] 10:58 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Toshiyuki Sakai]] 24:24
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 2:1 &lt;br /&gt; 2:2 &lt;br /&gt; 2:3 &lt;br /&gt; 2:4 &lt;br /&gt; 2:5 &lt;br /&gt; 2:6
|góly2 = &lt;br /&gt; 23:27 [[Giuseppe Busillo]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 29:52 [[Armin Helfer]] &lt;br /&gt; 30:20 [[Christian Timpone]] &lt;br /&gt; 36:25 [[Christian Timbone]] &lt;br /&gt; 45:50 [[Roland Ramoser]] &lt;br /&gt; 53:03 [[Maurizio Mansi]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[5. máj]] [[2002]]
|čas = 11:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Kinnarps Arena]], [[Jönköping]]
|divákov = 2 764
|mužstvo1 = {{ITA|lh|2}}
|skóre = 0 : 4
|mužstvo2 = '''{{SVN|lh|1}}'''
|tretiny = (0:2, 0:2, 0:0)
|góly1 = 
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 0:2 &lt;br /&gt; 0:3 &lt;br /&gt; 0:4
|góly2 = 10:36 [[Nik Zupančič]] &lt;br /&gt; 15:50 [[Tomaž Razingar]] &lt;br /&gt; 24:19 [[Marcel Rodman]] &lt;br /&gt; 38:42 [[Tomaž Razingar]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[5. máj]] [[2002]]
|čas = 15:15 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Kinnarps Arena]], [[Jönköping]]
|divákov = 2 931
|mužstvo1 = {{JPN|lh|2}}
|skóre = 2 : 5
|mužstvo2 = '''{{POL|lh|1}}'''
|tretiny = (0:1, 1:3, 1:1)
|góly1 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Kiyoshi Fujita]] 35:31 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Kiyoshi Fujita]] 56:52
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 0:2 &lt;br /&gt; 0:3 &lt;br /&gt; 0:4 &lt;br /&gt; 1:4 &lt;br /&gt; 1:5 &lt;br /&gt; 2:5
|góly2 = 12:04 [[Jacek Plachta]] &lt;br /&gt; 22:22 [[Waldemar Klisiak]] &lt;br /&gt; 27:44 [[Krzysztof Smielowski]] &lt;br /&gt; 34:28 [[Waldemar Klisiak]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 47:45 [[Mariusz Czerkawski]]
}}

== Play-off ==
=== Pavúk ===
{{Play-off majstrovstvá sveta hokej
| RD1-nasadený1=E1
| RD1-tím1={{CZE|lh|1}}
| RD1-skóre1=1
| RD1-nasadený2='''F4'''
| RD1-tím2='''{{RUS|lh|1}}'''
| RD1-skóre2='''3'''

| RD1-nasadený3='''F2'''
| RD1-tím3='''{{FIN|lh|1}}'''
| RD1-skóre3='''3'''
| RD1-nasadený4=E3
| RD1-tím4={{USA|lh|1}}
| RD1-skóre4=1

| RD1-nasadený5='''F1'''
| RD1-tím5='''{{SWE|lh|1}}'''
| RD1-skóre5='''6'''
| RD1-nasadený6=E4
| RD1-tím6={{GER|lh|1}}
| RD1-skóre6=2

| RD1-nasadený7=E2
| RD1-tím7={{CAN|lh|1}}
| RD1-skóre7=2
| RD1-nasadený8='''F3'''
| RD1-tím8='''{{SVK|lh|1||na MS 2002}}'''
| RD1-skóre8='''3'''

| RD2-nasadený1='''VŠF1'''
| RD2-tím1='''{{RUS|lh|1}}'''
| RD2-skóre1='''3 n'''
| RD2-nasadený2=VŠF2
| RD2-tím2={{FIN|lh|1}}
| RD2-skóre2=2 n

| RD2-nasadený3=VŠF3
| RD2-tím3={{SWE|lh|1}}
| RD2-skóre3=2 n
| RD2-nasadený4='''VŠF4'''
| RD2-tím4='''{{SVK|lh|1||na MS 2002}}'''
| RD2-skóre4='''3 n'''

| RD3-nasadený1=VSF1
| RD3-tím1={{RUS|lh|1}}
| RD3-skóre1=3
| RD3-nasadený2='''VSF2'''
| RD3-tím2='''{{SVK|lh|1||na MS 2002}}'''
| RD3-skóre2='''4'''

| RD4-nasadený1=PSF1
| RD4-tím1={{FIN|lh|1}}
| RD4-skóre1=3
| RD4-nasadený2='''PSF2'''
| RD4-tím2='''{{SWE|lh|1}}'''
| RD4-skóre2='''5'''
}}

=== Štvrťfinále ===
{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[7. máj]] [[2002]]
|čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 9 341
|mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 1
|mužstvo2 = {{USA|lh|1}}
|tretiny = (0:0, 2:0, 1:1)
|góly1 = 34.Rintanen &lt;br /&gt; 36.Jokinen &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 52.Viitakoski
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 2:1 &lt;br /&gt; 3:1
|góly2 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;51.La Couture
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[7. máj]] [[2002]]
|čas = 20:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 10 064
|mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}'''
|skóre = 6 : 2
|mužstvo2 = {{DEU|lh|1}}
|tretiny = (1:2, 2:0, 3:0)
|góly1 = 10.Axelsson &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 32.Sundin &lt;br /&gt; 37.Hedin &lt;br /&gt; 50.Huselius &lt;br /&gt; 53.Sundin &lt;br /&gt; 56.Naslund
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 1:2 &lt;br /&gt; 2:2 &lt;br /&gt; 3:2 &lt;br /&gt; 4:2 &lt;br /&gt; 5:2 &lt;br /&gt; 6:2
|góly2 = &lt;br /&gt; 18.Ehrhoff &lt;br /&gt; 20.Soccio
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[7. máj]] [[2002]]
|čas = 20:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Kinnarps Arena]], [[Jönköping]]
|divákov = 4 903
|mužstvo1 = {{CZE|lh|2}}
|skóre = 1 : 3
|mužstvo2 = '''{{RUS|lh|1}}'''
|tretiny = (0:1, 1:1, 0:1)
|góly1 = &lt;br /&gt; 24.Hrdina
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 1:2 &lt;br /&gt; 1:3
|góly2 = 16.Koznev &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 29.Karpov &lt;br /&gt; 41.Karpov
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[7. máj]] [[2002]]
|čas = 20:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Löfbergs Lila Arena]], [[Karlstad]]
|divákov = 6 267
|mužstvo1 = {{CAN|lh|2}}
|skóre = 2 : 3
|mužstvo2 = '''{{SVK|lh|1|4=_na_MS_2002}}'''
|tretiny = (1:0, 1:1, 0:2)
|brankár1 = [[Jean-Sébastien Giguère]] - (00:00 - ) &lt;br /&gt;''bez brankára'' - ( - 60:00)
|brankár2 = (00:00 - 60:00) - [[Ján Lašák]]
|góly1 = [[Dany Heatley]] 12:45 &lt;br /&gt; [[Ryan Smyth]] 23:59
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 2:1 &lt;br /&gt; 2:2 &lt;br /&gt; 2:3
|góly2 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 39:59 [[Peter Bondra]] &lt;br /&gt; 43:47 [[Miroslav Šatan]] &lt;br /&gt; 44:37 [[Peter Bondra]]
}}

=== Semifinále ===
{{Hokejbox2
|bg = #eee
|dátum = [[9. máj]] [[2002]]
|čas = 16:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 9 797
|mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 2 sn
|mužstvo2 = {{FIN|lh|1}}
|tretiny = (1:1, 1:1, 0:0 – 0:0, 1:0)
|góly1 = &lt;br /&gt; [[Dmitri Zatonskij]] 10:19 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Maxim Afinogenov]] 29:40
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 1:1 &lt;br /&gt; 1:2 &lt;br /&gt; 2:2
|góly2 = 04:37 [[Jere Karalahti]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 20:48 [[Niklas Hagman]]
|nájazdy1 = &lt;br /&gt;[[Valeri Karpov]] [[Súbor:Ice_hockey_puck.svg|13px]] &lt;br /&gt; [[Roman Jurievič Ľašenko|Roman Ľašenko]] [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] &lt;br /&gt; [[Andrej Kovalenko]] [[Súbor:Ice_hockey_puck.svg|13px]]
|nájazdy2 = [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] [[Kimmo Rintanen]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] [[Tom Koivisto]] &lt;br /&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] [[Lasse Pirjeta]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] [[Janne Ojanen]]
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[9. máj]] [[2002]]
|čas = 20:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 10 854
|mužstvo1 = '''{{SVK|lh|2|4=_na_MS_2002}}'''
|skóre = 3 : 2 sn
|mužstvo2 = {{SWE|lh|1}}
|tretiny = (0:1, 1:1, 1:0 – 0:0, 1:0)
|brankár1 = [[Ján Lašák]]
|brankár2 = [[Tommy Salo]]
|góly1 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Vladimír Országh]] 35:32 &lt;br /&gt; [[Miroslav Šatan]] 58:02
|stav = 0:1 &lt;br /&gt; 0:2 &lt;br /&gt; 1:2 &lt;br /&gt; 2:2
|góly2 = 17:02 [[Per-Johan Axelsson]] &lt;br /&gt; 31:44 [[Thomas_Johansson_hokejista|Thomas Johansson]]
|nájazdy1 = &lt;br /&gt;[[Miroslav Šatan]] [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] &lt;br /&gt; [[Peter Bondra]] [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] &lt;br /&gt; [[Žigmund Pálffy]] [[Súbor:Ice_hockey_puck.svg|13px]] &lt;br /&gt; [[Richard Lintner]] [[Súbor:Ice_hockey_puck.svg|13px]]
|nájazdy2 = [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] [[Ulf Dahlén]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] [[Jörgen Jönsson]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] [[Markus Näslund]] &lt;br /&gt; [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] [[Magnus Johansson]]
}}

=== Zápas o 3. miesto ===
{{Hokejbox2
|bg = #FFDAB9
|dátum = [[10. máj]] [[2002]]
|čas = 19:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 9 817
|mužstvo1 = {{FIN|lh|2}}
|skóre = 3 : 5
|mužstvo2 = '''{{SWE|lh|1}}'''
|tretiny = (2:0, 1:3, 0:2)
|góly1 = [[Tomi Kallio]] 04:39 &lt;br /&gt; [[Niklas Hagman]] 08:56 &lt;br /&gt; [[Kimmo Rintanen]] 21:33
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 3:0 &lt;br /&gt; 3:1 &lt;br /&gt; 3:2 &lt;br /&gt; 3:3 &lt;br /&gt; 3:4 &lt;br /&gt; 3:5
|góly2 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 23:22 [[Johan Davidsson]] &lt;br /&gt; 34:21 [[Mattias Weinhandl]] &lt;br /&gt; 38:44 [[Thomas Rhodin]] &lt;br /&gt; 53:54 [[Thomas Rhodin]] &lt;br /&gt; 59:53 [[Niklas Falk]]
}}

=== Finále ===
{{Hokejbox2
|bg = #F7F6A8
|dátum = [[11. máj]] [[2002]]
|čas = 19:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|štadión = [[Scandinavium]], [[Göteborg]]
|divákov = 11 591
|mužstvo1 = '''{{SVK|lh|2|4=_na_MS_2002}}'''
|skóre = 4 : 3
|mužstvo2 = {{RUS|lh|1}}
|tretiny = (2:0, 1:1, 1:2)
|brankár1 = [[Ján Lašák]] - (00:00 - 60:00)
|brankár2 = (00:00 - 59:16) - [[Maxim Sokolov]] &lt;br /&gt; (59:16 - 60:00) - ''bez brankára''
|rozhodca = {{FIN}} Jukka Pakaslahti
|čiarový = {{CAN}} Serge Carpentier
|čiarový2 = {{USA}} Kevin Redding
|góly1 = [[Ľubomír Višňovský]] 00:22 &lt;br /&gt; [[Peter Bondra]] 12:10 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Miroslav Šatan]] 26:59 &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; [[Peter Bondra]] 58:20
|stav = 1:0 &lt;br /&gt; 2:0 &lt;br /&gt; 2:1 &lt;br /&gt; 3:1 &lt;br /&gt; 3:2 &lt;br /&gt; 3:3 &lt;br /&gt; 4:3
|góly2 = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 23:27 [[Maxim Sušinskij]] &lt;br /&gt;&lt;br /&gt; 42:09 [[Vladimír Antipov]] &lt;br /&gt; 54:15 [[Maxim Sušinskij]]
|tresty1 = 8
|tresty2 = 10
|strely1 = 21
|strely2 = 21
}}

== Vyhodnotenie majstrovstiev ==
=== Konečné poradie ===
{| class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;200px&quot;
|- 
| align=center | {{Prvé miesto}} || bgcolor=ffd700 | {{SVK|lh|1|4=_na_MS_2002}}
|-
| align=center | {{Druhé miesto}} || bgcolor=c0c0c0 | {{RUS|lh|1}}
|- 
| align=center | {{Tretie miesto}} || bgcolor=CD853F | {{SWE|lh|1}}
|-
| align=&quot;center&quot;|4.
| {{FIN|lh|1}}
|-
| align=&quot;center&quot;|5.
| {{CZE|lh|1}}
|-
| align=&quot;center&quot;|6.
| {{CAN|lh|1}}
|-
| align=&quot;center&quot;|7.
| {{USA|lh|1}}
|-
| align=&quot;center&quot;|8.
| {{DEU|lh|1}}
|-
| align=&quot;center&quot;|9.
| {{UKR|lh|1}}
|-
| align=&quot;center&quot;|10.
| {{CHE|lh|1}}
|-
| align=&quot;center&quot;|11.
| {{LVA|lh|1}}
|-
| align=&quot;center&quot;|12.
| {{AUT|lh|1}}
|-
| align=&quot;center&quot;|13.
| {{SVN|lh|1}}
|- bgcolor=&quot;#ffccff&quot;
| align=&quot;center&quot;|14.
| {{POL|lh|1}}
|- bgcolor=&quot;#ffccff&quot;
| align=&quot;center&quot;|15.
| {{ITA|lh|1}}
|- bgcolor=&quot;#ffffcc&quot;
| align=&quot;center&quot;|16.
| {{JPN|lh|1}}
|}

===Tabuľka produktivity===
# [[Miroslav Šatan]] {{minivlajka|Slovensko}} - 13 (5+8)
# [[Kristian Huselius]] {{minivlajka|Švédsko}} - 11 (5+6)
# [[Peter Bondra]] {{minivlajka|Slovensko}} - 9 (7+2)
# [[Jaromír Jágr]] {{minivlajka|Česko}} - 8 (4+4)
# [[Richard Lintner]] {{minivlajka|Slovensko}} - 8 (4+4)
# [[Timo Parssinen]] {{minivlajka|Fínsko}} - 8 (3+5)
# [[Jan Benda]] {{minivlajka|Nemecko}} - 8 (1+7)
# [[Marcel Rodman]] {{minivlajka|Slovinsko}} - 7 (6+1)
# [[Ulf Dahlen]] {{minivlajka|Švédsko}} - 7 (5+2)
# [[Niklas Hagman]] {{minivlajka|Fínsko}} - 7 (5+2)

===Úspešnosť brankárov===
# Ryan Miller (USA)- 94,96%
# Jussi Markkanen (Fín)- 93,71%
# Maxim Sokolov (Rus)- 93,41%
* 6. Ján Lašák (SR)- 92,13%
* 12. Rastislav Staňa (SR)- 90,24%

===All-Star Team podľa akreditovaných novinárov===
* Brankár: {{RUS}} [[Maxim Sokolov]]
* Obrana: {{SVK}} [[Richard Lintner]], {{SWE}} [[Thomas Rhodin]]
* Útok: {{SVK}} [[Miroslav Šatan]], {{FIN}} [[Niklas Hagman]], {{SVK}} [[Peter Bondra]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.sportovninoviny.cz/hokej/ms/historie/index_view.php?id=184945 Majstrovstvá sveta 2002] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160304190052/http://www.sportovninoviny.cz/hokej/ms/historie/index_view.php?id=184945 |date=2016-03-04 }} (cz)
* [http://www.cbc.ca/sports/story/2002/05/11/hockeygold020511.html Slovakia wins world championship] (en)
* [http://www.iihf.com/hockey/x/0102/Ws/0102/pg000001.htm iihf.com] (en)
* [http://hockey-sport.net/index.php?id=ohlasy&amp;cat=ms2002&amp;lang=en 66. Majstrovstvá sveta] (sk)
* [http://www.sptimes.ru/index.php?action_id=2&amp;story_id=7124 The St.Petersburg Times (Slovaks Down Russia for First World Title)] (en)

{{MS v hokeji infobox
| Rok=2002
| Miesto pred = {{minivlajka|Nemecko}} '''[[Hannover]], [[Nemecko]]'''
| Miesto = {{minivlajka|Švédsko}} '''[[Göteborg]], [[Karlstad]], [[Jönköping]] - [[Švédsko]]'''
| Miesto po = {{minivlajka|Fínsko}} '''[[Helsinki]], [[Fínsko]]'''
| Zlato pred = Česko
| Striebro pred = Fínsko
| Bronz pred = Švédsko
| Zlato = Slovensko
| Striebro = Rusko
| Bronz = Švédsko
| Zlato po = Kanada
| Striebro po = Švédsko
| Bronz po = Slovensko
}}
{{MS v ľadovom hokeji}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2002]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2002]]
[[Kategória:Úspechy slovenského ľadového hokeja]]
[[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku|Ľadový hokej]]
[[Kategória:2002 vo Švédsku]]</text>
      <sha1>oq6aeczzkpx29663y17oeo30slbqnol</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vladimir Grigorievič Šuchov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>87041</id>
    <revision>
      <id>8189896</id>
      <parentid>8103953</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:57:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189896</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1866" sha1="t9n8cm11tykh3f9fe09a66j7ivzu35d" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
   |Meno             = Vladimir Grigorievič Šuchov
   |Portrét          = Vladimir Grigoryevich Shukhov 1891.jpg
   |Veľkosť obrázka  = 200px
   |Popis            = [[Rusko|ruský]] [[architekt]] a vedec
   |Dátum narodenia  = [[28. august]] [[1853]]
   |Miesto narodenia = [[Grayvoron]] 
   |Dátum úmrtia     = {{dúv|1939|2|2|1853|8|28}}
   |Miesto úmrtia    = [[Moskva]]
 }}
'''Vladimir Grigorievič Šuchov''' (* [[28. august]] [[1853]] – † [[2. február]] [[1939]]) bol [[Rusko|ruský]] [[architekt]], poverený stavbou budovy [[Gosudarstvennyj Universaľnyj Magazin|GUM]].

Stavba tohoto obchodu, nazývaného [[Štátny univerzálny obchod|GUM]] (Štátny univerzálny obchod), sa začala v roku [[1883]] na nariadenie [[cár]]a [[Alexander III. (Rusko)|Alexandra III.]] Projektom boli poverení ruskí architekti Alexandr Nikolajevič Pomeraznev a Vladimir Grigorievič Šuchov. Budova bola postavená v neoklasickom štýle spájajúcom v sebe elementy ruskej stredovekej architektúry a nových konštrukčných prvkov, akými sú oceľová kostra a sklenená strecha.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Vladimir Shukhov}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.shukhov.ru/ stránka o Šuchovovi] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110405084145/http://www.shukhov.ru/ |date=2011-04-05 }} {{eng icon}}/{{rus icon}}
* [http://content.cdlib.org/view?docId=ft1g5004bj&amp;chunk.id=d0e122 The Origins of Modernism in Russian Architecture] {{Webarchive|url=https://archive.today/20120524093044/http://content.cdlib.org/view?docId=ft1g5004bj&amp;chunk.id=d0e122 |date=2012-05-24 }} {{eng icon}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Šuchov, Vladimir Grigorievič}}

[[Kategória:Narodenia v 1853]]
[[Kategória:Úmrtia v 1939]]
[[Kategória:Ruskí architekti]]
[[Kategória:Pochovaní na Novodievčom cintoríne]]</text>
      <sha1>t9n8cm11tykh3f9fe09a66j7ivzu35d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Vasiľ</title>
    <ns>3</ns>
    <id>87881</id>
    <revision>
      <id>8190074</id>
      <parentid>8187552</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:39:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>re</comment>
      <origin>8190074</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7285" sha1="2tzus4gjpmjq79cfvv4ki4oz93objuy" xml:space="preserve">__NOINDEX__
&lt;div class=&quot;hlist&quot;&gt;
* Archív diskusií:
* [[/2006|2006]]
* [[/2007|2007]]
* [[/2008|2008]]
* [[/2009|2009]]
* [[/2010|2010]]
* [[/2011|2011]]
* [[/2012|2012]]
* [[/2013|2013]]
* [[/2014|2014]]
* [[/2015|2015]]
* [[/2016|2016]]
* [[/2017|2017]]
* [[/2018|2018]]
* [[/2019|2019]]
* [[/2020|2020]]
* [[/2021|2021]]
* [[/2022|2022]]
* [[/2023|2023]]
* [[/2024|2024]]
* [[/2025|2025]]
&lt;/div&gt;

{| class=&quot;usermessage&quot; align=center style=&quot;border: 1px solid #aaa; padding: .2em; margin-top: 1em; margin-bottom: 3px; font-weight: normal; font-size: 95%; width: auto;&quot;
| style=&quot;padding-right: 4px; padding-left: 4px;&quot; | [[Súbor:PL road sign A-30.svg|40px|]]
| &lt;big&gt;'''Predtým, než mi napíšete..'''&lt;/big&gt;&lt;br&gt;
Odstránil som Vami vložený odkaz? Prečítajte si prosím: [[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].&lt;br&gt;
Odstránil som Vami vložené informácie? Prečítajte si [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnost]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].&lt;br&gt;
'''Ušetríte tým prácu sebe i mne. Vďaka za pochopenie.'''
|}


&lt;!-- 
PROSÍM, DISKUTUJTE AŽ ZA ĎALŠOU POZNÁMKOU. PÍŠTE ÚPLNE DOLE, NOVÝ PRÍSPEVOK PRIDAJTE NA KONIEC TEJTO STRÁNKY.
--&gt;

== Správne citovanie ==
Zdravím! Citovať treba miesto kde sa informácie nachádzajú, nie landing page. Napríklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dalm%C3%A1cia&amp;curid=91972&amp;diff=8187436&amp;oldid=7225475 v tomto prípade] sa na [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ citovanej stránke] výraz „Dalmácia“ nenachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 26. marec 2026 (UTC)

Zdravím. Pozri [[Diskusia s redaktorom:Jetam2#Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR|tvoju diskusiu]]. Z podtitulu (zoznam exoným) je to jasné. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:42, 26. marec 2026 (UTC)
:Dobre, že na ňu odkazuješ. Prečítaj si ju, bitte, znovu. Citovať treba tam kde sú info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:57, 26. marec 2026 (UTC)

:Citujem správne stránku, plus je jasné, o ktorý zoznam (pdf). Plus tak nerobím sám: napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&amp;diff=6785987&amp;oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:02, 26. marec 2026 (UTC)
::A nebude najlepšie uvádzať obe varianty (2 citácie)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:04, 26. marec 2026 (UTC)

{{ping|Jetam2}} opakovane podliehaš vcelku samoľúbej predstave, že nejak univerzálne „správne“ [citovanie, v tomto prípade] je to, k čomu si vlastnou úvahou s nejak postavenými prioritami dospel ty sám (a teda to, k čomu dospel niekto iný „nesprávne“). Nie je to tak, v tomto prípade ide o relevantnú dilemu, či v odkaze z bibliografickej citácie deep-linkovať dokument, alebo odkazovať na najhlbšiu možnú bežnú stránku.
Oboje má svoje výhody aj nevýhody: áno, deep link predstavuje najkonkrétnejší odkaz, platný v momente vytvárania citácie; v mnohých prípadoch však: 
# na úkor životnosti odkazu (extrémny prípad boli citácie z niektorého štátneho registra, kde bol deep link platný len v rámci tvojej konkrétnej návštevy, prípadne do vypršania platnosti nejakej server side keše; preberali sme vtedy, že je kontraproduktívne ich tam v tej forme vkladať; v prípade konkrétne ÚGKK je zase história prekopávaní URL schém, zneplatňujúcich deep linky), 
# na úkor jednoduchej možnosti dopátrať sa k aktuálnej verzii dokumentu (dá sa čiastočne pomôcť vyskladaním titulu tak, aby obsahoval aj názov stránky/sekcie, odkiaľ deep link viedol a cez ktorý je šanca stránku/sekciu dohľadať, ak ju nepremenovali), 
# za cenu absencie časti podstatných [meta-]údajov a absencie navigačného kontextu v rámci webu,
# na úkor príčetnosti URL (niektoré publikačné systémy generujú absurdne dlhé URL, plné interného technického junku).
Tzn. zvážiť je to dobré prípad od prípadu, neexistuje univerzálne „správne“ riešenie. Situácia je dnes trochu lepšia vďaka existencii IABota, ktorý zvyšuje šancu, že bude deep link po zneplatnení doplnený archívnym URL. Prípadne sa dá dokument zaarchivovať už pri vytváraní citácie a vložiť tam URL archívu rovno (nevýhoda je, že odozva &lt;tt&gt;archive.org&lt;/tt&gt; býva často tak zúfalo pomalá, že to bežný neznalý návštevník rutinne vyhodnotí ako nefunkčný odkaz; druhú bežnú alternatívu v podobe &lt;tt&gt;archive.is/today&lt;/tt&gt; zase niektoré wiki začali blacklistovať pre netransparentnosť a pochybné praktiky [https://www.root.cz/zpravicky/wikipedie-odstranuje-odkazy-archive-today-kvuli-utokum-ddos/]). Niektoré odkazy ale cez &lt;tt&gt;archive.org&lt;/tt&gt; archivovať nejdú, buď z technických príčin, alebo z rozhodnutia prevádzkovateľa. Možným riešením je uvádzať obe URL, druhé buď formou poznámky k ref., alebo aspoň HTML komentára. Minimálne ale pls. skús uvažovať širšie, než v rovine ''„môj postup je ten správny“''. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:23, 26. marec 2026 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} Niet nad okorenenie ad-homeninem... Aspoň čo-to odkryje o tom čo ho používa.
:Moje priority sú postavené rovnako ako priority Wikipédie: citovať správne obsah čo v danom zdroje je. Nemali by prekvapovať a nie je nutné ich stavať do umelej opozície. Ale jeden nikdy neviem. Mal by som byť vlastne rád, že Vasiľ v tomto prípade aspoň obsah nefalšuje. Konkrétnejšie:
:# v tomto prípade, ale nejde o tento risk
:# aktuálna verzia dokumentu je sekundárna. Verzia dokumentu, ktorá bola platná v čase citácie je primárny cieľ.
:# meta údaje sa dajú doplniť. Vasiľ to robí taktiež keď do linkov pridáva ISBN Beliany (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ibagu%C3%A9&amp;diff=prev&amp;oldid=8189435 tu]), ktoré na danej stránke uvedené nie je. Je to tiež problém, alebo máme dočinenia s dvojtým metrom?
:# toto sa tiež netýka diskutovaného problému.
A áno, tie situácie čo opisuješ nie sú nereálne. Ale: kde inde sa uchyľovalo k takejto prevencii? Budeme skracovať linky bežne, pretože by mohli byť možno dlhé a/alebo sa mohli možno niekedy zmeniť? Bude stačiť linkovať na &lt;code&gt;https://beliana.sav.sk&lt;/code&gt; miesto na &lt;code&gt;https://beliana.sav.sk/heslo/ibague&lt;/code&gt;? Však čitateľ si dohľadá? 
:Pridanie odkazu na landing page je síce „poněkud zbytečné“, ale je to schodná cesta: lepšie je mať viac informácií než menej (alebo nesprávne). Znovu: odkazovať treba na reálny zdroj informácií, pridané linky sú sekundárne.
:Tvoj apel „skús uvažovať širšie“ buď platí na obe strany, alebo na žiadnu, nedá sa uplatňovať jednosmerne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 31. marec 2026 (UTC)</text>
      <sha1>2tzus4gjpmjq79cfvv4ki4oz93objuy</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190082</id>
      <parentid>8190074</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:05:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Správne citovanie */</comment>
      <origin>8190082</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7485" sha1="d1454ivc58ab6zf0gd65gtbeazatrbr" xml:space="preserve">__NOINDEX__
&lt;div class=&quot;hlist&quot;&gt;
* Archív diskusií:
* [[/2006|2006]]
* [[/2007|2007]]
* [[/2008|2008]]
* [[/2009|2009]]
* [[/2010|2010]]
* [[/2011|2011]]
* [[/2012|2012]]
* [[/2013|2013]]
* [[/2014|2014]]
* [[/2015|2015]]
* [[/2016|2016]]
* [[/2017|2017]]
* [[/2018|2018]]
* [[/2019|2019]]
* [[/2020|2020]]
* [[/2021|2021]]
* [[/2022|2022]]
* [[/2023|2023]]
* [[/2024|2024]]
* [[/2025|2025]]
&lt;/div&gt;

{| class=&quot;usermessage&quot; align=center style=&quot;border: 1px solid #aaa; padding: .2em; margin-top: 1em; margin-bottom: 3px; font-weight: normal; font-size: 95%; width: auto;&quot;
| style=&quot;padding-right: 4px; padding-left: 4px;&quot; | [[Súbor:PL road sign A-30.svg|40px|]]
| &lt;big&gt;'''Predtým, než mi napíšete..'''&lt;/big&gt;&lt;br&gt;
Odstránil som Vami vložený odkaz? Prečítajte si prosím: [[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].&lt;br&gt;
Odstránil som Vami vložené informácie? Prečítajte si [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnost]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].&lt;br&gt;
'''Ušetríte tým prácu sebe i mne. Vďaka za pochopenie.'''
|}


&lt;!-- 
PROSÍM, DISKUTUJTE AŽ ZA ĎALŠOU POZNÁMKOU. PÍŠTE ÚPLNE DOLE, NOVÝ PRÍSPEVOK PRIDAJTE NA KONIEC TEJTO STRÁNKY.
--&gt;

== Správne citovanie ==
Zdravím! Citovať treba miesto kde sa informácie nachádzajú, nie landing page. Napríklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dalm%C3%A1cia&amp;curid=91972&amp;diff=8187436&amp;oldid=7225475 v tomto prípade] sa na [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ citovanej stránke] výraz „Dalmácia“ nenachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 26. marec 2026 (UTC)

Zdravím. Pozri [[Diskusia s redaktorom:Jetam2#Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR|tvoju diskusiu]]. Z podtitulu (zoznam exoným) je to jasné. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:42, 26. marec 2026 (UTC)
:Dobre, že na ňu odkazuješ. Prečítaj si ju, bitte, znovu. Citovať treba tam kde sú info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:57, 26. marec 2026 (UTC)

:Citujem správne stránku, plus je jasné, o ktorý zoznam (pdf). Plus tak nerobím sám: napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&amp;diff=6785987&amp;oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:02, 26. marec 2026 (UTC)
::A nebude najlepšie uvádzať obe varianty (2 citácie)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:04, 26. marec 2026 (UTC)

{{ping|Jetam2}} opakovane podliehaš vcelku samoľúbej predstave, že nejak univerzálne „správne“ [citovanie, v tomto prípade] je to, k čomu si vlastnou úvahou s nejak postavenými prioritami dospel ty sám (a teda to, k čomu dospel niekto iný „nesprávne“). Nie je to tak, v tomto prípade ide o relevantnú dilemu, či v odkaze z bibliografickej citácie deep-linkovať dokument, alebo odkazovať na najhlbšiu možnú bežnú stránku.
Oboje má svoje výhody aj nevýhody: áno, deep link predstavuje najkonkrétnejší odkaz, platný v momente vytvárania citácie; v mnohých prípadoch však: 
# na úkor životnosti odkazu (extrémny prípad boli citácie z niektorého štátneho registra, kde bol deep link platný len v rámci tvojej konkrétnej návštevy, prípadne do vypršania platnosti nejakej server side keše; preberali sme vtedy, že je kontraproduktívne ich tam v tej forme vkladať; v prípade konkrétne ÚGKK je zase história prekopávaní URL schém, zneplatňujúcich deep linky), 
# na úkor jednoduchej možnosti dopátrať sa k aktuálnej verzii dokumentu (dá sa čiastočne pomôcť vyskladaním titulu tak, aby obsahoval aj názov stránky/sekcie, odkiaľ deep link viedol a cez ktorý je šanca stránku/sekciu dohľadať, ak ju nepremenovali), 
# za cenu absencie časti podstatných [meta-]údajov a absencie navigačného kontextu v rámci webu,
# na úkor príčetnosti URL (niektoré publikačné systémy generujú absurdne dlhé URL, plné interného technického junku).
Tzn. zvážiť je to dobré prípad od prípadu, neexistuje univerzálne „správne“ riešenie. Situácia je dnes trochu lepšia vďaka existencii IABota, ktorý zvyšuje šancu, že bude deep link po zneplatnení doplnený archívnym URL. Prípadne sa dá dokument zaarchivovať už pri vytváraní citácie a vložiť tam URL archívu rovno (nevýhoda je, že odozva &lt;tt&gt;archive.org&lt;/tt&gt; býva často tak zúfalo pomalá, že to bežný neznalý návštevník rutinne vyhodnotí ako nefunkčný odkaz; druhú bežnú alternatívu v podobe &lt;tt&gt;archive.is/today&lt;/tt&gt; zase niektoré wiki začali blacklistovať pre netransparentnosť a pochybné praktiky [https://www.root.cz/zpravicky/wikipedie-odstranuje-odkazy-archive-today-kvuli-utokum-ddos/]). Niektoré odkazy ale cez &lt;tt&gt;archive.org&lt;/tt&gt; archivovať nejdú, buď z technických príčin, alebo z rozhodnutia prevádzkovateľa. Možným riešením je uvádzať obe URL, druhé buď formou poznámky k ref., alebo aspoň HTML komentára. Minimálne ale pls. skús uvažovať širšie, než v rovine ''„môj postup je ten správny“''. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:23, 26. marec 2026 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} Niet nad okorenenie ad-homeninem... Aspoň čo-to odkryje o tom čo ho používa.
:Moje priority sú postavené rovnako ako priority Wikipédie: citovať správne obsah čo v danom zdroje je. Nemali by prekvapovať a nie je nutné ich stavať do umelej opozície. Ale jeden nikdy neviem. Mal by som byť vlastne rád, že Vasiľ v tomto prípade aspoň obsah nefalšuje. Konkrétnejšie:
:# v tomto prípade, ale nejde o tento risk
:# aktuálna verzia dokumentu je sekundárna. Verzia dokumentu, ktorá bola platná v čase citácie je primárny cieľ.
:# meta údaje sa dajú doplniť. Vasiľ to robí taktiež keď do linkov pridáva ISBN Beliany (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ibagu%C3%A9&amp;diff=prev&amp;oldid=8189435 tu]), ktoré na danej stránke uvedené nie je. Je to tiež problém, alebo máme dočinenia s dvojtým metrom?
:# toto sa tiež netýka diskutovaného problému.
A áno, tie situácie čo opisuješ nie sú nereálne. Ale: kde inde sa uchyľovalo k takejto prevencii? Budeme skracovať linky bežne, pretože by mohli byť možno dlhé a/alebo sa mohli možno niekedy zmeniť? Bude stačiť linkovať na &lt;code&gt;https://beliana.sav.sk&lt;/code&gt; miesto na &lt;code&gt;https://beliana.sav.sk/heslo/ibague&lt;/code&gt;? Však čitateľ si dohľadá? 
:Pridanie odkazu na landing page je síce „poněkud zbytečné“, ale je to schodná cesta: lepšie je mať viac informácií než menej (alebo nesprávne). Znovu: odkazovať treba na reálny zdroj informácií, pridané linky sú sekundárne.
:Tvoj apel „skús uvažovať širšie“ buď platí na obe strany, alebo na žiadnu, nedá sa uplatňovať jednosmerne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 31. marec 2026 (UTC)

::Nateraz k  online Beliane a ISBN. Pozri ľudovolný odkaz na článok a klikni na odkaz citácia. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:05, 31. marec 2026 (UTC)</text>
      <sha1>d1454ivc58ab6zf0gd65gtbeazatrbr</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190093</id>
      <parentid>8190082</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:27:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>re</comment>
      <origin>8190093</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7600" sha1="d1os2gevbk7fa1b3m9vpks9gmiko3f3" xml:space="preserve">__NOINDEX__
&lt;div class=&quot;hlist&quot;&gt;
* Archív diskusií:
* [[/2006|2006]]
* [[/2007|2007]]
* [[/2008|2008]]
* [[/2009|2009]]
* [[/2010|2010]]
* [[/2011|2011]]
* [[/2012|2012]]
* [[/2013|2013]]
* [[/2014|2014]]
* [[/2015|2015]]
* [[/2016|2016]]
* [[/2017|2017]]
* [[/2018|2018]]
* [[/2019|2019]]
* [[/2020|2020]]
* [[/2021|2021]]
* [[/2022|2022]]
* [[/2023|2023]]
* [[/2024|2024]]
* [[/2025|2025]]
&lt;/div&gt;

{| class=&quot;usermessage&quot; align=center style=&quot;border: 1px solid #aaa; padding: .2em; margin-top: 1em; margin-bottom: 3px; font-weight: normal; font-size: 95%; width: auto;&quot;
| style=&quot;padding-right: 4px; padding-left: 4px;&quot; | [[Súbor:PL road sign A-30.svg|40px|]]
| &lt;big&gt;'''Predtým, než mi napíšete..'''&lt;/big&gt;&lt;br&gt;
Odstránil som Vami vložený odkaz? Prečítajte si prosím: [[Wikipédia:Externé odkazy|externé odkazy]], [[Wikipédia:Konflikt záujmov|konflikt záujmov]] a [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|čo Wikipédia nie je]].&lt;br&gt;
Odstránil som Vami vložené informácie? Prečítajte si [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Významnost]], [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]].&lt;br&gt;
'''Ušetríte tým prácu sebe i mne. Vďaka za pochopenie.'''
|}


&lt;!-- 
PROSÍM, DISKUTUJTE AŽ ZA ĎALŠOU POZNÁMKOU. PÍŠTE ÚPLNE DOLE, NOVÝ PRÍSPEVOK PRIDAJTE NA KONIEC TEJTO STRÁNKY.
--&gt;

== Správne citovanie ==
Zdravím! Citovať treba miesto kde sa informácie nachádzajú, nie landing page. Napríklad [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Dalm%C3%A1cia&amp;curid=91972&amp;diff=8187436&amp;oldid=7225475 v tomto prípade] sa na [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ citovanej stránke] výraz „Dalmácia“ nenachádza.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:38, 26. marec 2026 (UTC)

Zdravím. Pozri [[Diskusia s redaktorom:Jetam2#Citácia stránky Názvy geografických objektov z územia mimo SR|tvoju diskusiu]]. Z podtitulu (zoznam exoným) je to jasné. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:42, 26. marec 2026 (UTC)
:Dobre, že na ňu odkazuješ. Prečítaj si ju, bitte, znovu. Citovať treba tam kde sú info.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:57, 26. marec 2026 (UTC)

:Citujem správne stránku, plus je jasné, o ktorý zoznam (pdf). Plus tak nerobím sám: napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Narviansky_z%C3%A1liv&amp;diff=6785987&amp;oldid=6785983]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:02, 26. marec 2026 (UTC)
::A nebude najlepšie uvádzať obe varianty (2 citácie)? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:04, 26. marec 2026 (UTC)

{{ping|Jetam2}} opakovane podliehaš vcelku samoľúbej predstave, že nejak univerzálne „správne“ [citovanie, v tomto prípade] je to, k čomu si vlastnou úvahou s nejak postavenými prioritami dospel ty sám (a teda to, k čomu dospel niekto iný „nesprávne“). Nie je to tak, v tomto prípade ide o relevantnú dilemu, či v odkaze z bibliografickej citácie deep-linkovať dokument, alebo odkazovať na najhlbšiu možnú bežnú stránku.
Oboje má svoje výhody aj nevýhody: áno, deep link predstavuje najkonkrétnejší odkaz, platný v momente vytvárania citácie; v mnohých prípadoch však: 
# na úkor životnosti odkazu (extrémny prípad boli citácie z niektorého štátneho registra, kde bol deep link platný len v rámci tvojej konkrétnej návštevy, prípadne do vypršania platnosti nejakej server side keše; preberali sme vtedy, že je kontraproduktívne ich tam v tej forme vkladať; v prípade konkrétne ÚGKK je zase história prekopávaní URL schém, zneplatňujúcich deep linky), 
# na úkor jednoduchej možnosti dopátrať sa k aktuálnej verzii dokumentu (dá sa čiastočne pomôcť vyskladaním titulu tak, aby obsahoval aj názov stránky/sekcie, odkiaľ deep link viedol a cez ktorý je šanca stránku/sekciu dohľadať, ak ju nepremenovali), 
# za cenu absencie časti podstatných [meta-]údajov a absencie navigačného kontextu v rámci webu,
# na úkor príčetnosti URL (niektoré publikačné systémy generujú absurdne dlhé URL, plné interného technického junku).
Tzn. zvážiť je to dobré prípad od prípadu, neexistuje univerzálne „správne“ riešenie. Situácia je dnes trochu lepšia vďaka existencii IABota, ktorý zvyšuje šancu, že bude deep link po zneplatnení doplnený archívnym URL. Prípadne sa dá dokument zaarchivovať už pri vytváraní citácie a vložiť tam URL archívu rovno (nevýhoda je, že odozva &lt;tt&gt;archive.org&lt;/tt&gt; býva často tak zúfalo pomalá, že to bežný neznalý návštevník rutinne vyhodnotí ako nefunkčný odkaz; druhú bežnú alternatívu v podobe &lt;tt&gt;archive.is/today&lt;/tt&gt; zase niektoré wiki začali blacklistovať pre netransparentnosť a pochybné praktiky [https://www.root.cz/zpravicky/wikipedie-odstranuje-odkazy-archive-today-kvuli-utokum-ddos/]). Niektoré odkazy ale cez &lt;tt&gt;archive.org&lt;/tt&gt; archivovať nejdú, buď z technických príčin, alebo z rozhodnutia prevádzkovateľa. Možným riešením je uvádzať obe URL, druhé buď formou poznámky k ref., alebo aspoň HTML komentára. Minimálne ale pls. skús uvažovať širšie, než v rovine ''„môj postup je ten správny“''. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:23, 26. marec 2026 (UTC)

:{{Re|Teslaton}} Niet nad okorenenie ad-homeninem... Aspoň čo-to odkryje o tom čo ho používa.
:Moje priority sú postavené rovnako ako priority Wikipédie: citovať správne obsah čo v danom zdroje je. Nemali by prekvapovať a nie je nutné ich stavať do umelej opozície. Ale jeden nikdy neviem. Mal by som byť vlastne rád, že Vasiľ v tomto prípade aspoň obsah nefalšuje. Konkrétnejšie:
:# v tomto prípade, ale nejde o tento risk
:# aktuálna verzia dokumentu je sekundárna. Verzia dokumentu, ktorá bola platná v čase citácie je primárny cieľ.
:# meta údaje sa dajú doplniť. Vasiľ to robí taktiež keď do linkov pridáva ISBN Beliany (napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ibagu%C3%A9&amp;diff=prev&amp;oldid=8189435 tu]), ktoré na danej stránke uvedené nie je. Je to tiež problém, alebo máme dočinenia s dvojtým metrom?
:# toto sa tiež netýka diskutovaného problému.
A áno, tie situácie čo opisuješ nie sú nereálne. Ale: kde inde sa uchyľovalo k takejto prevencii? Budeme skracovať linky bežne, pretože by mohli byť možno dlhé a/alebo sa mohli možno niekedy zmeniť? Bude stačiť linkovať na &lt;code&gt;https://beliana.sav.sk&lt;/code&gt; miesto na &lt;code&gt;https://beliana.sav.sk/heslo/ibague&lt;/code&gt;? Však čitateľ si dohľadá? 
:Pridanie odkazu na landing page je síce „poněkud zbytečné“, ale je to schodná cesta: lepšie je mať viac informácií než menej (alebo nesprávne). Znovu: odkazovať treba na reálny zdroj informácií, pridané linky sú sekundárne.
:Tvoj apel „skús uvažovať širšie“ buď platí na obe strany, alebo na žiadnu, nedá sa uplatňovať jednosmerne.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 08:39, 31. marec 2026 (UTC)

::Nateraz k  online Beliane a ISBN. Pozri ľudovolný odkaz na článok a klikni na odkaz citácia. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:05, 31. marec 2026 (UTC)
:::Okay, cool.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:27, 31. marec 2026 (UTC)</text>
      <sha1>d1os2gevbk7fa1b3m9vpks9gmiko3f3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hájsky potok (prítok Turca)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>89380</id>
    <revision>
      <id>8190117</id>
      <parentid>7757479</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T10:50:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>+[[Kategória:Chrenovec-Brusno]]; +[[Kategória:Sklené (okres Turčianske Teplice)]]; +[[Kategória:Dubové (okres Turčianske Teplice)]]; +[[Kategória:Turčianske Teplice]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8190117</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4340" sha1="towpr1xoi2rxy8o7ix90cowdmztbm9w" xml:space="preserve">{{Infobox Potok
| Názov = Hájsky potok
&lt;small&gt;(prítok Turca)&lt;/small&gt;
| Dĺžka toku = 12,4
| Plocha povodia = ?
| Rád toku = IV.
| Povodie = [[Povodie Turca|Turiec]]
| Prameň = Chrenovské lazy, [[Žiar (pohorie)|Žiar]]
| Ústie = [[Turiec (prítok Váhu)|Turiec]], Požehy
| Hydrologické poradie = 4-21-05-033
| Číslo recipienta = 4-21-05-7681          
}}

'''Hájsky potok''' je [[potok]] v hornom [[Turiec (región)|Turci]], preteká sčasti územím okresu [[Prievidza (okres)|Prievidza]] a najmä okresom [[Turčianske Teplice (okres)|Turčianske Teplice]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Je to ľavostranný prítok [[Turiec (prítok Váhu)|Turca]] s dĺžkou 12,4 km a je tokom IV. rádu. Niekedy sa nazýva '''Biely potok''' alebo '''Háj'''. Na dolnom toku tečie súbežne s korytom [[Turiec (prítok Váhu)|Turca]] a výrazne meandruje.

== Prameň == 
Pramení v pohorí [[Žiar (pohorie)|Žiar]]&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-12-12 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; v oblasti Chrenovských lazov (763,8 m n. m.), severoseverovýchodne od [[Chrenovec-Brusno|Chrenovca]], v nadmorskej výške približne 762 m n. m.

== Smer toku == 
Od prameňa tečie najprv východojuhovýchodným smerom, lokalitou Solisko potom tečie na východ a následne pokračuje východoseverovýchodným smerom cez Čepčiansky les. Ešte na území lesa, severoseverozápadne od obce [[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]] sa stáča a ďalej už tečie viac-menej na sever, súbežne s korytom [[Turiec (prítok Váhu)|Turca]] na pravom brehu.

== Geomorfologické celky ==
*[[Žiar (pohorie)|Žiar]], geomorfologický podcelok [[Horeňovo (geomorfologický podcelok)|Horeňovo]]
*[[Turčianska kotlina]], geomorfologický podcelok [[Diviacka pahorkatina]]&lt;ref name=&quot;GCS&quot;/&gt;

== Prítoky ==
*pravostranné: prítok z Krivej dolinky, päť krátkych prítokov z lokality Solisko
*ľavostranné: dva krátke prítoky z oblasti Kostolného (prvý ústi v 712,8 m n. m.), prítok zo západného svahu Vysokého vrchu (829,3 m n. m.), krátky prítok z juhojuhozápadného svahu Vysokého vrchu, [[Vysoký potok (prítok Hájskeho potoka)|Vysoký potok]] (1,2 km), [[Daubnerov potok]] (1,2 km), [[Sprcha (potok)|Sprcha]] (1,5 km) a [[Blatná (prítok Hájskeho potoka)|Blatná]]

== Ústie == 
Do [[Turiec (prítok Váhu)|Turca]] sa vlieva juhovýchodne od osady [[Požehy]], na území mesta [[Turčianske Teplice]], v nadmorskej výške cca 492 m n. m.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.82044&amp;y=48.84254&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-24 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Obce ==
Nepreteká intravilánom žiadnej obce, tečie cez 4 katastrálne územia:
*[[Chrenovec-Brusno]]
*[[Sklené (okres Turčianske Teplice)|Sklené]]
*[[Dubové (okres Turčianske Teplice)|Dubové]]
*[[Turčianske Teplice]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Vodné toky v povodí Hájskeho potoka (Turiec)}}
{{Vodné toky v povodí Turca (Váh, 1. časť)}}

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Povodie Turca]]
[[Kategória:Vodné toky v Žiari]]
[[Kategória:Vodné toky v Turčianskej kotline]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Turčianske Teplice]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Prievidza]]
[[Kategória:Chrenovec-Brusno]]
[[Kategória:Sklené (okres Turčianske Teplice)]]
[[Kategória:Dubové (okres Turčianske Teplice)]]
[[Kategória:Turčianske Teplice]]</text>
      <sha1>towpr1xoi2rxy8o7ix90cowdmztbm9w</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ablácia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>89420</id>
    <revision>
      <id>8190081</id>
      <parentid>5274347</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:04:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ciernik M</username>
        <id>147746</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8190081</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="652" sha1="62n0u45yavky1n9dgrtb2ig7tr3i6q1" xml:space="preserve">'''Ablácia''' môže byť:
* všeobecne: znesenie, sňatie
* v geológii:
** ubúdanie hmoty ľadovca topením a sublimáciou, pozri [[ablácia (ľadovec)]]
** odnášanie povrchovej zeminy zrážkami, vetrom a podobne, pozri [[ablácia (pôda)]]
* v medicíne:
** v chirurgii: mechanické odňatie, chirurgické odlúčenie, [[amputácia]]
** [[katétrová ablácia]] arytmogénneho substrátu, kardiológia
** odlupovanie, odlúčenie (napr. sietnice alebo placenty)
** odtrhnutie
* v astronómii: topenie meteorického telesa a strhávanie kvapôčok z jeho povrchu v zemskej atmosfére, pozri [[ablácia (astronómia)]]

{{Rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>62n0u45yavky1n9dgrtb2ig7tr3i6q1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Silla</title>
    <ns>0</ns>
    <id>115545</id>
    <revision>
      <id>8189937</id>
      <parentid>7546742</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T21:09:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <origin>8189937</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3144" sha1="pp9d4si1mhj3my79528kwk4ctntlhag" xml:space="preserve">[[file:统一新罗九州.jpg|thumb|Zjednotená Silla]]
[[Obrázok:Korea_south_silla_stone_buddha.jpg|thumb|Do skaly vytesaná socha Budhu zo 7. stor., okolie [[Kjongdžu]]]]
'''Silla''' (vyslov Šilla, po [[kórejčina|kórejsky]] 신라 / 新羅 sa skladá z dvoch znakov &quot;šin&quot; a &quot;ra&quot;) bolo jedným z [[Tri kráľovstvá (Kórea)|Troch kráľovstiev]], ktoré panovali na [[Kórejský polostrov|Kórejskom polostrove]] v 1. tisícročí po Kr. 

==História==
Podľa tradície bola založená v roku '''57 pred Kr.''' bojovníkom s menom (Pak) Hjokkose, ktorý sa stal prvým vládcom kráľovstva a trvala až do roku '''935 po Kr.''' Vyvinula sa z konfederácie [[Samhan]] (삼한) - voľného zväzu malých plemenných mestských miništátikov. Až kráľ Nämul (내물왕) vládnuci v rokoch 356-402 po Kr. zriadil dedičnú monarchiu. S narastajúcou vojenskou silou zaútočila v 4. storočí na susedné kráľovstvo [[Kaja (konfederácia štátov)|Kaja]] a ovládla ho. Počas panovania kráľa Činhunga (540-576) sa rýchlym tempom rozvinula kráľovská armáda. V čase svojho najväčšieho rozmachu (politického, kultúrneho, ekonomického) sa jej podarilo s pomocou armády čínskej dynastie [[Tang]] (당 / 唐) (618 - 907) pokonať svojich rivalov na  polostrove - kráľovstvo [[Päkče]] (백제) v roku 660 po Kr., za panovania kráľa Mujola  a nakoniec aj [[Kogurjo]] (고구려) v roku 668 po Kr., za panovania kráľa Munmu. Tak Silla (신라) zjednotila pod seba takmer celý polostrov (obdobie nazývané [[Zjednotená Šilla]]). Iba severná časť, ktorú nestihla ovládnuť sa premenila v roku 669 na kráľovstvo [[Palhä]] (발해). Po storočiach existencie  a postupného rozmachu nakoniec podľahla hlavne vnútornému rozkladu a nástupníctvo prevzalo novovytvorené kráľovstvo [[Korjo]] (고려). 
Hlavným mestom kráľovstva bolo dnešné [[Kjongdžu]] (경주/慶州).

==Kultúra==
Práve v období Troch kráľovstiev a neskôr zjednotenej Silly (통일신라) došlo k značnému civilizačnému pokroku kórejských plemien. V tomto čase sa vytvorila štátna štruktúra, bol prijatý [[budhizmus]] (najväčší rozmach dosiahol v tomto období) a aj kultúrny rozvoj. [[Budhizmus]] bol štátom podporovaný a rýchlo sa rozšíril do celého kráľovstva. Stavalo sa veľa svätýň, z ktorých najznámejšie sú Hwangjong-sa, Pulguk-sa a Sokkuram. Drevené [[pagoda|pagody]] sa vymieňali za kamenné.

Veľa hrobiek a takisto iných pozostatkov z obdobia Šilly sa doteraz nachádza v Kjongdžu a jeho okolí. V roku 2000 boli historické pamätihodnosti Kjongdžu s okolím zapísané do zoznamu svetového dedíčstva UNESCO. Z obdobia kráľovstva Šilla pochádza astronomické observatórium Čomsongdä, postavené v roku [[632]]. Je to kamenná stavba reprezentujúca 362 dní lunárneho roku.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Image:Cheomseongdae2.jpg|Astronomické observatórium Čomsongdä
Image:Korea_south_silla_pagoda.jpg|Kamenná pagoda z obdobia Silla v okolí [[Kjongdžu]]
Image:Buddhistswastika.jpg|Fragment budhistickej svätyne
&lt;/gallery&gt;

[[Kategória:Dejiny Kórey]]</text>
      <sha1>pp9d4si1mhj3my79528kwk4ctntlhag</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vukašin Mrnjavčević</title>
    <ns>0</ns>
    <id>130820</id>
    <revision>
      <id>8189964</id>
      <parentid>8053576</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T01:26:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189964</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2154" sha1="865j4c1tl1dvviawsdjauketu423s8y" xml:space="preserve">'''Vukašin Mrnjavčević''' (* okolo [[1320]], [[Livno]] – † [[1371]] v [[Bitka pri rieke Marica|bitke pri rieke Marica]]) bol [[Srbsko|srbský]] [[Despota (titul)|despota]] a kráľ, ktorý vládol v oblasti dnešného centrálneho a severozápadného Macedónska v rokoch [[1365]]{{--}}1371.

Spomína sa v roku [[1350]] ako [[prilep]]ský [[župan]]. Neskôr mu cár [[Stefan Uroš V.]] (alebo [[Stefan Uroš IV. Dušan]]) udelil titul [[despot]]u. Od roku [[1365]] bol kráľom ako Urošov [[vazal]], neskôr samostatne. Vládol v oblasti dnešných miest [[Prizren]], [[Skopje]] a [[Prilep]]. Udržoval dobré vzťahy so svojim bratom [[Jovan Uglješa|Jovanom Uglješom]], ktorý bol despotom v oblasti okolo mesta [[Serres (mesto v Grécku)|Serres]].

V roku 1371 sa zúčastnil [[Bitka pri rieke Marica|bitky pri rieke Marica]], kde bojovala balkánska koalícia proti expanzii [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Vďaka lepšej taktike osmanská armáda zvíťazila a Vukašin padol.

== Genealógia ==
* otec Mrnjava
* brat [[Jovan Uglješa]]
* brat Gojko (?)
* sestra Jelena, neskôr manželka [[Nikola Radonja Branković|Nikolu Brankovića]]
* manželka Jelena (podľa iných zdrojov Alena, Jevrosima, [[kláštorné meno]] Jelisaveta)
** syn [[Marko Mrnjavčević|Marko]], následník
** syn Andrija (Andrijaš)
** syn Dmitar (Dimitru)
** syn Ivaniš
** dcéra Milica
** dcéra Olivera, neskôr manželka [[Zeta|zetského]] (čiernohorského) kniežaťa [[Đurađ I. Stracimirović Balšić|Đurđa I.]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.rastko.org.yu/istorija/loza_nemanjica/fajfric-svloza_5.html#gl45 Braća Mrnjavčević] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081030021257/http://www.rastko.org.yu/istorija/loza_nemanjica/fajfric-svloza_5.html#gl45 |date=2008-10-30 }} (sr)
* [http://fmg.ac/Projects/MedLands/SERBIA.htm#_Toc105321924 Kings of Serbia, Mrnjavčevići] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110904025736/http://fmg.ac/Projects/MedLands/SERBIA.htm#_Toc105321924 |date=2011-09-04 }} (en)

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Mrnjavčevićovci]]
[[Kategória:Úmrtia v 1371|Mrnjavčević, Vukašin]]</text>
      <sha1>865j4c1tl1dvviawsdjauketu423s8y</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ján Ursíny</title>
    <ns>0</ns>
    <id>135527</id>
    <revision>
      <id>8189932</id>
      <parentid>8156868</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:53:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Ocenenie</comment>
      <origin>8189932</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="7161" sha1="95xl8oxr6jsmiks9zqxei15d0vg6wst" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Ján (kr.m. Orban, Klas) Ursíny
  |Portrét          =
  |Popis            = slovenský [[politik]], [[cirkevný hodnostár]]
  |Veľkosť obrázka  =
  |Dátum narodenia  =[[11. október]] [[1896]]
  |Miesto narodenia =[[Kisraksa]] (dnes [[Rakša (okres Turčianske Teplice)|Rakša]]), [[Rakúsko-Uhorsko]]
  |Dátum úmrtia     ={{dúv|1972|1|8|1896|10|11}}
  |Miesto úmrtia    =[[Rakša (okres Turčianske Teplice)|Rakša]], [[Česko-Slovensko]]
}}

'''Ján Ursíny''', krycie mená ''Orban, Klas'' (* [[11. október]] [[1896]], [[Rakša (okres Turčianske Teplice)|Rakša]] – † [[8. január]] [[1972]], [[Rakša (okres Turčianske Teplice)|Rakša]]) bol slovenský [[politik]], [[cirkevný hodnostár]].

Pseudonym: Ivan Poddriensky

== Rodina ==
* otec Ján Ursíny
* matka Mária rod. Poloncová 
* hudobník [[Dežo Ursiny|Dežo Ursíny]] je len jeho vzdialeným potomkom 

== Životopis ==
Bol evanjelický [[cirkevný hodnostár]] – dozorca Turčianskeho seniorátu, spoluzakladateľ a prvý dozorca evanjelického zboru v Prahe&lt;ref&gt;Edita Škodová: Ursíny, Ján (1896−1972), ECAV, 11.10.2011, [[online]]&lt;/ref&gt; V 30. rokoch 20. storočia sa aktívne angažoval v slovenskom agrárnom hnutí, ktoré zastupoval aj ako poslanec v parlamente [[Prvá česko-slovenská republika|I. ČSR]]. Jeden zo spolupracovníkov [[Milan Hodža|Milana Hodžu]], no v otázkach postavenia slovenského národa ako presvedčený národovec sa s jeho čechoslovakistickým názorom nestotožňoval. Organizátor a jeden z priamych iniciátorov Slovenského národného povstania. Po vypuknutí [[Slovenské národné povstanie|SNP]] 29. augusta 1944 ako zástupca SNR spolu s [[Laco Novomeský|Lacom Novomeským]], účastník delegácie v Londýne na rokovania s [[Edvard Beneš|Edvardom Benešom]] a následne v Moskve. Dôsledný zástanca princípu rovný s rovným vo veci povojnového života Čechov a Slovákov v Československej republike. Pre tieto otázky sa často dostával do sporu s čechoslovakistickým smerom, a to aj napriek tomu, že tesne pred II. svetovou vojnou bol v otázke rozdelenia ČSR v opozícii voči slovenským ľudákom.  

Od apríla 1945 bol predsedom [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]]. Miesta lídra strany sa však dobrovoľne vzdal už na prvom riadnom zjazde demokratov uskutočnenom počas 7. až 8. júla 1945 v Martine.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Horička|meno=Martin|titul=Život a pôsobenie demokrata Jána Ševčíka vo svetle jeho politických vzťahov|periodikum=Historický časopis|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=Bratislava|dátum=|ročník=68|číslo=3|strany=528, 529, 531|issn=ISSN 2585-9099|url=|dátum prístupu=2020-10-10}}&lt;/ref&gt; Po vojne sa stal tiež povereníkom poľnohospodárstva a po [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia v Česko-Slovensku v roku 1946|voľbách 1946]] podpredsedom prvej československej povojnovej vlády. V roku 1947 bol zdiskreditovaný komunistami v tzv. Obuchovej afére, čo viedlo k jeho vynútenej abdikácii (1948) a vo vykonštruovanom procese bol odsúdený na sedem rokov väzenia. V roku bol 1953 prepustený, no do aktívneho politického života sa už nezapojil. Rehabilitovaný bol v roku 1964. 

Patril k najvýznamnejším slovenským politikom prvej polovice 20. storočia, mal mimoriadne silný analytický a geopolitický talent, čo mu často umožnilo správne odhadnúť budúci vývoj politickej situácie v strednej Európe.

=== Obuchova aféra ===
Od roku 1946 slovenskí komunisti stupňovali kampaň proti nekomunistickým stranám, pri ktorej argumentovali prepojením Demokratickej strany s bývalými ľudákmi ([[Hlinkova slovenská ľudová strana|HSĽS]]). V júli 1947 mal [[Klement Gottwald]] prejav na Devíne, v ktorom varoval pred ľudáckymi a autonomistickými tendenciami. Ursíny mu verejne odpovedal, že Košický vládny program z roku 1945, na ktorom sa podieľala aj KSS, dával Slovensku výrazné právomoci a slovenskí komunisti tiež hovorili o autonómii alebo federácii už počas vojny. Situácia sa vyhrotila v septembri 1947, keď [[Štátna bezpečnosť]] zistila, že [[Otto Obuch]], tlačový tajomník Ursínyho, má kontakty na ľudácky exil a bol za [[slovenský štát|Slovenského štátu]] pracovníkom úradu propagandy. 23. septembra 1946 bol Obuch zatknutý a následne prebehla policajná prehliadka Ursínyho kancelárie. Ursíny sám spätne vysvetľoval, že Obucha zamestnal, bez toho aby vedel o jeho ľudáckej minulosti a kontaktoch a keď to zistil, mal v úmysle ho ešte pred zatknutím prepustiť, ale už to nestihol. Ursíny bol obviňovaný z toho, že Obuch vyzradil obsah rokovaní československej vlády o strážení uránových baní v Jáchymove. Premiér [[Klement Gottwald]] síce Ursínyho uisťoval, že osobne proti nemu nič nemá, ale požadoval jeho rezignáciu na post vo vláde. Aj prezident [[Edvard Beneš]] sa pripojil k požiadavke rezignácie s tým, že síce nebol spáchaný trestný čin, ale prijatím Obucha sa mal Ursíny dopustiť politickej chyby. Ursíny rezignoval 30. októbra 1947 po tom, čo mu bolo prisľúbené utvorenie osobitnej komisie, ktorá by jeho prípad vyšetrila. Komisia sa však nikdy nestretla a 3. januára 1948 oznámil minister vnútra [[Václav Nosek]], že na Ursínyho bude podané trestné oznámenie. Formálne bol obvinený až po [[februárový prevrat|februárovom prevrate]] v roku 1948 z trestného činu vedomého ohrozenia obranyschopnosti republiky. Ursíny sa obhajoval tým, že v danej dobe vláda o jáchymovských baniach vôbec nerokovala. Aj preto mu bolo tiež kladené za vinu, že umožnil Obuchovi získať interný zápis o rokovaní vlády o milosti pre odsúdeného bývalého prezidenta Slovenského štátu [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]]. Vlastný súdny proces prebiehal už s menším záujmom verejnosti od apríla 1948 a Ursíny bol odsúdený na sedem rokov. Prepustený bol v roku 1953 a rehabilitovaný definitívne až v roku 1964.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Paralelne s Ursínym sa rozbehli podobné vykonštruované kauzy ďalších predstaviteľov [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] ako [[Miloš Bugár]] a [[Ján Kempný]]. 

== Tvorba ==
* Spomienky na Slovenské národné povstanie
* Z môjho života.

== Ocenenie ==
* Roku [[1945]] vyznamenaný [[Rad Slovenského národného povstania|Radom SNP I.tr.]], [[1992]] Radom T.G. Masakyka II.tr. in memoriam

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* [[Slovenský biografický slovník]]
* Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry

== Externé odkazy ==
* {{OsudBB}}

{{Komunistická strana Československa}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Ursíny, Ján}}

[[Kategória:Narodenia v 1896]]
[[Kategória:Úmrtia v 1972]]
[[Kategória:Politici DS]]
[[Kategória:Osobnosti z Rakše]]
[[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Členovia Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny]]
[[Kategória:Nositelia Radu Slovenského národného povstania]]</text>
      <sha1>95xl8oxr6jsmiks9zqxei15d0vg6wst</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Sodoma a Gomora</title>
    <ns>0</ns>
    <id>136749</id>
    <revision>
      <id>8189935</id>
      <parentid>8070563</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T21:05:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19898-62</username>
        <id>290680</id>
      </contributor>
      <comment>Oprava preklepu</comment>
      <origin>8189935</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2071" sha1="rbzp86fm4esk2s1fr3lqqtyug3jhv4k" xml:space="preserve">[[Súbor:John Martin - Sodom and Gomorrah.jpg|náhľad|''Sodoma a Gomora'' od umelca [[John Martin|Johna Martina]].]]
'''Sodoma''' (po [[hebrejčina|hebrejsky]] סְדוֹם, po [[gréčtina|grécky]] Σόδομα - Sodoma) '''a Gomora''' (po [[hebrejčina|hebrejsky]] עֲמוֹרָה, po [[gréčtina|grécky]] Γόμοῤῥα - Gomorrha) boli podľa [[Biblia|Biblie]] mestá zničené [[Boh]]om za [[hriech]]y ich obyvateľov.

Sodoma, Gomora a okolité mestá boli zničené „[[síra|sírou]] a ohňom“ (Genezis 19,24-25&lt;ref&gt;Gn 19,24-25 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Gn%2019,24-25 svatepismo.sk])&lt;/ref&gt;). Odvtedy sú ich mená [[synonymum|synonymom]] nemravného hriechu a ich pádu so známym prejavom Božieho hnevu. (Júd 1,7&lt;ref&gt;Júd 1,7 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=J%FAd%201,7 svatepismo.sk])&lt;/ref&gt;) Skazu oboch miest prežil iba Lót a jeho dve dcéry. Lótova manželka sa napriek zákazu pri úteku z mesta otočila a zmenila sa na soľný stĺp. Príbeh o Sodome dal vznik slovu [[sodomia]].

Sodoma bola jedno z piatich miest [[Päťmestie|Päťmestia]] (Pentapolis) (Múd 10,6&lt;ref&gt;Múd 10,6 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=M%FAd%2010,6 svatepismo.sk])&lt;/ref&gt;): ''Sodoma'', ''Gomora'', ''[[Adama]]'' (Adma), [[Seboim]] (Cebóim)&lt;ref&gt;Gn 10,19 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Gn%2010,19 svatepismo.sk])&lt;/ref&gt; a [[Segor]] (Cóar, ''Bela'') (Genezis 19,22&lt;ref&gt;Gn 19,22 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Gn%2019,22 svatepismo.sk])&lt;/ref&gt;). Územie Päťmestia je tiež označované ako „mestá okolo Jordánu“ (Okolie jordánske) (Genezis 13,12&lt;ref&gt;Gn 13,12 ([http://www.svatepismo.sk/suradnice.php?suradnice=Gn%2013,12 svatepismo.sk])&lt;/ref&gt;), keďže všetky ležali v nížine pri rieke Jordán.

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Genezis]]
* [[Zoznam kníh Biblie]]
* [[Starý zákon]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Sodom and Gomorrah}}

{{Náboženský výhonok}}

[[Kategória:Kniha Genezis]]
[[Kategória:Biblické miesta]]</text>
      <sha1>rbzp86fm4esk2s1fr3lqqtyug3jhv4k</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Blansko</title>
    <ns>0</ns>
    <id>147640</id>
    <revision>
      <id>8189692</id>
      <parentid>8106828</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:12:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19823-99</username>
        <id>290633</id>
      </contributor>
      <comment>Tomáš Svoboda, narodený r. 2003 je známy revolúciu poistného maklérstva v Českej Republike.</comment>
      <origin>8189692</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2914" sha1="aeripi1tqqo589hwenlpxiw64aa4xjx" xml:space="preserve">{{Infobox Česká obec
 | názov              = Blansko
 | typ                = mesto
 | znak               = Blansko CoA CZ.svg
 | vlajka             = Flag of Blansko.svg
 | obrázok            = Blansko (panorama).jpg
 | popis              = 
 | ob.roz.pôs         = Blansko
 | pov.ob             = Blansko
 | krajina            = [[Morava (región)|Morava]]
 | rieka              = 
 | nadmorská výška    = 276
 | zemepisná šírka    = 49,363611
 | zemepisná dĺžka    = 16,644167
 | najvyšší bod       = 
 | najvyšší bod výška = 
 | najvyšší bod šírka = 
 | najvyšší bod dĺžka = 
 | najnižší bod       = 
 | najnižší bod výška = 
 | najnižší bod šírka = 
 | najnižší bod dĺžka = 
 | rozloha            = 44,97
 | prvá zmienka       = 
 | starosta           = Jiří Crha (ODS)
 | PSČ                = 678 01
 | početč             = 12
 | početzsj           = 24
 | početk             = 8
 | NUTS5              = CZ0641 581283
 | adresa             = Městský úřad Blansko&lt;br /&gt;nám.Svobody 3&lt;br /&gt;678 24 Blansko
 | email              = mesto@blansko.cz
 | mapa               = Map cz Blansko kroton.svg
 | popis mapy         = 
 | web                = www.blansko.cz
 | commons            = Blansko
}}
'''Blansko''' je [[okresné mesto]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom kraji]]. Leží v údolí rieky [[Svitava (prítok Svratky)|Svitavy]] 20 km severne od [[Brno|Brna]]. Centrum má nadmorskú výšku 276 m, väčšia časť mesta sa rozkladá na svahu nad ľavým brehom Svitavy. Blansko má rozlohu 18,29 km² a má 21 057 obyvateľov (k [[31. december|31. decembru]] [[2009]]).

== Osobnosti mesta ==
* [[Jindřich Wankel]] (* [[1821]] – † [[1897]]), lekár, moravský archeológ a speleológ
* [[Karel Absolon]] (* [[1877]] – † [[1960]]), archeológ a bádateľ v Moravskom krase
* [[Ludvík Daněk]] (* [[1937]] – † [[1998]]), olympijský víťaz v hode diskom
* [[Yvetta Hlaváčová]] (* [[1975]]), rekordérka a reprezentantka Česka v diaľkovom plávaní, modelka
* Tomáš Svoboda (* 2003), revolučný poistný maklér

== Partnerské mestá ==
* {{Flagicon|France}} [[Bouloc (Haute-Garonne)|Bouloc]], [[Francúzsko]]
* {{Flagicon|Slovensko}} [[Komárno]], [[Slovensko]]
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Legnica]], [[Poľsko]]
* {{Flagicon|Rakúsko}} [[Mürzzuschlag]], [[Rakúsko]]
* {{Flagicon|Italy}} [[Scandiano]], [[Taliansko]]
* {{Flagicon|France}} [[Vacquiers]], [[Francúzsko]]
* {{Flagicon|France}} [[Villeneuve-lès-Bouloc]], [[Francúzsko]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam miest v Česku]]
* [[Zoznam obcí v Česku]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Blansko}} 

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

{{moravský výhonok}}
{{Obce okresu Blansko}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Blansko| ]]
[[Kategória:Mestá v Česku]]
[[Kategória:Okresné mestá v Česku]]</text>
      <sha1>aeripi1tqqo589hwenlpxiw64aa4xjx</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189695</id>
      <parentid>8189692</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:14:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Peko</username>
        <id>208</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8189692|8189692]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-19823-99|~2026-19823-99]] ([[User talk:~2026-19823-99|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8189695</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2857" sha1="mnaa4v9pyextg0f8cdvkglnmvlnxxmh" xml:space="preserve">{{Infobox Česká obec
 | názov              = Blansko
 | typ                = mesto
 | znak               = Blansko CoA CZ.svg
 | vlajka             = Flag of Blansko.svg
 | obrázok            = Blansko (panorama).jpg
 | popis              = 
 | ob.roz.pôs         = Blansko
 | pov.ob             = Blansko
 | krajina            = [[Morava (región)|Morava]]
 | rieka              = 
 | nadmorská výška    = 276
 | zemepisná šírka    = 49,363611
 | zemepisná dĺžka    = 16,644167
 | najvyšší bod       = 
 | najvyšší bod výška = 
 | najvyšší bod šírka = 
 | najvyšší bod dĺžka = 
 | najnižší bod       = 
 | najnižší bod výška = 
 | najnižší bod šírka = 
 | najnižší bod dĺžka = 
 | rozloha            = 44,97
 | prvá zmienka       = 
 | starosta           = Jiří Crha (ODS)
 | PSČ                = 678 01
 | početč             = 12
 | početzsj           = 24
 | početk             = 8
 | NUTS5              = CZ0641 581283
 | adresa             = Městský úřad Blansko&lt;br /&gt;nám.Svobody 3&lt;br /&gt;678 24 Blansko
 | email              = mesto@blansko.cz
 | mapa               = Map cz Blansko kroton.svg
 | popis mapy         = 
 | web                = www.blansko.cz
 | commons            = Blansko
}}
'''Blansko''' je [[okresné mesto]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom kraji]]. Leží v údolí rieky [[Svitava (prítok Svratky)|Svitavy]] 20 km severne od [[Brno|Brna]]. Centrum má nadmorskú výšku 276 m, väčšia časť mesta sa rozkladá na svahu nad ľavým brehom Svitavy. Blansko má rozlohu 18,29 km² a má 21 057 obyvateľov (k [[31. december|31. decembru]] [[2009]]).

== Osobnosti mesta ==
* [[Jindřich Wankel]] (* [[1821]] – † [[1897]]), lekár, moravský archeológ a speleológ
* [[Karel Absolon]] (* [[1877]] – † [[1960]]), archeológ a bádateľ v Moravskom krase
* [[Ludvík Daněk]] (* [[1937]] – † [[1998]]), olympijský víťaz v hode diskom
* [[Yvetta Hlaváčová]] (* [[1975]]), rekordérka a reprezentantka Česka v diaľkovom plávaní, modelka

== Partnerské mestá ==
* {{Flagicon|France}} [[Bouloc (Haute-Garonne)|Bouloc]], [[Francúzsko]]
* {{Flagicon|Slovensko}} [[Komárno]], [[Slovensko]]
* {{Flagicon|Poľsko}} [[Legnica]], [[Poľsko]]
* {{Flagicon|Rakúsko}} [[Mürzzuschlag]], [[Rakúsko]]
* {{Flagicon|Italy}} [[Scandiano]], [[Taliansko]]
* {{Flagicon|France}} [[Vacquiers]], [[Francúzsko]]
* {{Flagicon|France}} [[Villeneuve-lès-Bouloc]], [[Francúzsko]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam miest v Česku]]
* [[Zoznam obcí v Česku]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Blansko}} 

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

{{moravský výhonok}}
{{Obce okresu Blansko}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Blansko| ]]
[[Kategória:Mestá v Česku]]
[[Kategória:Okresné mestá v Česku]]</text>
      <sha1>mnaa4v9pyextg0f8cdvkglnmvlnxxmh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kutná Hora</title>
    <ns>0</ns>
    <id>147668</id>
    <revision>
      <id>8189685</id>
      <parentid>8098015</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T12:59:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19823-99</username>
        <id>290633</id>
      </contributor>
      <comment>/* Osobnosti */</comment>
      <origin>8189685</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3699" sha1="4v7ma7a8rnwlrysi5eanr2lwmri7jhc" xml:space="preserve">{{Whc}}
{{Infobox Česká obec
 | názov = Kutná Hora
 | iné názvy = {{V jazyku|deu|''Kuttenberg''}}
 | typ = mesto
 | znak = COA Kutna Hora.png
 | vlajka = Kutna Hora CZ flag.gif
 | obrázok = Kutna Hora CZ main square.JPG
 | popis = Palackého námestie, centrum starého mesta
 | ob.roz.pôs = Kutná Hora
 | pov.ob = Kutná Hora
 | krajina = Čechy
 | rieka = Vrchlice
 | nadmorská výška = 254
 | zemepisná šírka = 49,95
 | zemepisná dĺžka = 15,2669
 | najvyšší bod = 
 | najvyšší bod výška = 
 | najvyšší bod šírka = 
 | najvyšší bod dĺžka = 
 | najnižší bod = 
 | najnižší bod výška = 
 | najnižší bod šírka = 
 | najnižší bod dĺžka = 
 | rozloha = 33,05
 | prvá zmienka = 
 | starosta = Lukáš Seifert
 | UNESCO názov = Historical Town Centre with the Church of St. Barbara and the Cathedral of Our Lady at Sedlec
 | UNESCO typ = 
 | UNESCO rok = 1995
 | UNESCO rozširenia = 
 | UNESCO ohrozenie = 
 | UNESCO číslo = 732
 | UNESCO kritériá = ii, iv
 | PSČ = 284 01
 | početč = 12
 | početzsj = 47
 | početk = 7
 | NUTS5 = CZ0205 533955
 | adresa = Městský úřad Kutná Hora&lt;br /&gt;Havlíčkovo náměstí 552/1&lt;br /&gt;284 24 Kutná Hora
 | email = kancelar@mu.kutnahora.cz
 | mapa = KH Kutná Hora.png
 | popis mapy = Katastrálne územia Kutnej Hory
 | web = www.mu.kutnahora.cz
 | commons = Kutná Hora
}}

'''Kutná Hora''' je [[okresné mesto]] v Stredočeskom kraji. Má zhruba 21 000 obyvateľov a rozlohu {{km2|33.05}}.

V minulosti sa v okolí ťažilo [[striebro]]. V 13. storočí produkovalo mesto približne jednu tretinu európskej produkcie striebra.

== Osobnosti ==
* [[Mikuláš Dačický z Heslova]] ([[1555]] – [[1626]]), šľachtic a spisovateľ
* [[Jan Campanus Vodňanský]] ([[1572]] – [[1622]]), spisovateľ a rektor pražskej univerzity
* [[Petr Brandl]] ([[1668]] – [[1735]]), maliar
* [[Josef Kajetán Tyl]] ([[1808]] – [[1856]]), dramatik
* [[Karel Havlíček Borovský]] ([[1821]] – [[1856]]), spisovateľ a novinár
* [[Gabriela Preissová]] ([[1862]] – [[1946]]), spisovateľka
* [[Jaroslav Vojta]] ([[1888]] – [[1970]]), herec
* [[Jiří Orten]] ([[1919]] – [[1941]]), básnik
* [[Miroslav Florian]] ([[1931]] – [[1996]]), básnik
* Tomáš Pospíšil (2004 - súčastnosť), študent práva

== Partnerské mestá ==
* {{minivlajka|Maďarsko}} [[Jáger]], [[Maďarsko]]
* {{minivlajka|Taliansko}} [[Fidenza]], [[Taliansko]]
* {{minivlajka|Ukrajina}} [[Kamjanec-Podiľskyj]], [[Ukrajina]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Kremnica]], [[Slovensko]]
* {{minivlajka|Rusko}} [[Puškin (mesto)|Puškin]], [[Rusko]]
* {{minivlajka|Francúzsko}} [[Reims]], [[Francúzsko]]
* {{minivlajka|Dánsko}} [[Ringsted]], [[Dánsko]]
* {{minivlajka|Litva}} [[Šiauliai]], [[Litva]]
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Stamford (Anglicko)|Stamford]], [[Spojené kráľovstvo]]
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Tarnowskie Góry]], [[Poľsko]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam miest v Česku]]
* [[Zoznam obcí v Česku]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [http://www.kutnahora.info Informácie o Kutnej Hore a blízkom okolí]
* [http://www.kutna-hora.wz.cz Kutná Hora - památky Kompletný zoznam a popis pamiatok kráľovského mesta Kutná Hora]

{{český výhonok}}
{{Obce okresu Kutná Hora}}
{{Svetové dedičstvo - Česko}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Kutná Hora| ]]
[[Kategória:Mestá v Česku]]
[[Kategória:Okresné mestá v Česku]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Česku]]
[[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie v Česku]]
[[Kategória:Banské sídla v Česku]]</text>
      <sha1>4v7ma7a8rnwlrysi5eanr2lwmri7jhc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189693</id>
      <parentid>8189685</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:13:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Peko</username>
        <id>208</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8189685|8189685]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-19823-99|~2026-19823-99]] ([[User talk:~2026-19823-99|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8189693</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3638" sha1="t6q5wl30vmdokndgfko0clh1yiv275t" xml:space="preserve">{{Whc}}
{{Infobox Česká obec
 | názov = Kutná Hora
 | iné názvy = {{V jazyku|deu|''Kuttenberg''}}
 | typ = mesto
 | znak = COA Kutna Hora.png
 | vlajka = Kutna Hora CZ flag.gif
 | obrázok = Kutna Hora CZ main square.JPG
 | popis = Palackého námestie, centrum starého mesta
 | ob.roz.pôs = Kutná Hora
 | pov.ob = Kutná Hora
 | krajina = Čechy
 | rieka = Vrchlice
 | nadmorská výška = 254
 | zemepisná šírka = 49,95
 | zemepisná dĺžka = 15,2669
 | najvyšší bod = 
 | najvyšší bod výška = 
 | najvyšší bod šírka = 
 | najvyšší bod dĺžka = 
 | najnižší bod = 
 | najnižší bod výška = 
 | najnižší bod šírka = 
 | najnižší bod dĺžka = 
 | rozloha = 33,05
 | prvá zmienka = 
 | starosta = Lukáš Seifert
 | UNESCO názov = Historical Town Centre with the Church of St. Barbara and the Cathedral of Our Lady at Sedlec
 | UNESCO typ = 
 | UNESCO rok = 1995
 | UNESCO rozširenia = 
 | UNESCO ohrozenie = 
 | UNESCO číslo = 732
 | UNESCO kritériá = ii, iv
 | PSČ = 284 01
 | početč = 12
 | početzsj = 47
 | početk = 7
 | NUTS5 = CZ0205 533955
 | adresa = Městský úřad Kutná Hora&lt;br /&gt;Havlíčkovo náměstí 552/1&lt;br /&gt;284 24 Kutná Hora
 | email = kancelar@mu.kutnahora.cz
 | mapa = KH Kutná Hora.png
 | popis mapy = Katastrálne územia Kutnej Hory
 | web = www.mu.kutnahora.cz
 | commons = Kutná Hora
}}

'''Kutná Hora''' je [[okresné mesto]] v Stredočeskom kraji. Má zhruba 21 000 obyvateľov a rozlohu {{km2|33.05}}.

V minulosti sa v okolí ťažilo [[striebro]]. V 13. storočí produkovalo mesto približne jednu tretinu európskej produkcie striebra.

== Osobnosti ==
* [[Mikuláš Dačický z Heslova]] ([[1555]] – [[1626]]), šľachtic a spisovateľ
* [[Jan Campanus Vodňanský]] ([[1572]] – [[1622]]), spisovateľ a rektor pražskej univerzity
* [[Petr Brandl]] ([[1668]] – [[1735]]), maliar
* [[Josef Kajetán Tyl]] ([[1808]] – [[1856]]), dramatik
* [[Karel Havlíček Borovský]] ([[1821]] – [[1856]]), spisovateľ a novinár
* [[Gabriela Preissová]] ([[1862]] – [[1946]]), spisovateľka
* [[Jaroslav Vojta]] ([[1888]] – [[1970]]), herec
* [[Jiří Orten]] ([[1919]] – [[1941]]), básnik
* [[Miroslav Florian]] ([[1931]] – [[1996]]), básnik

== Partnerské mestá ==
* {{minivlajka|Maďarsko}} [[Jáger]], [[Maďarsko]]
* {{minivlajka|Taliansko}} [[Fidenza]], [[Taliansko]]
* {{minivlajka|Ukrajina}} [[Kamjanec-Podiľskyj]], [[Ukrajina]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Kremnica]], [[Slovensko]]
* {{minivlajka|Rusko}} [[Puškin (mesto)|Puškin]], [[Rusko]]
* {{minivlajka|Francúzsko}} [[Reims]], [[Francúzsko]]
* {{minivlajka|Dánsko}} [[Ringsted]], [[Dánsko]]
* {{minivlajka|Litva}} [[Šiauliai]], [[Litva]]
* {{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Stamford (Anglicko)|Stamford]], [[Spojené kráľovstvo]]
* {{minivlajka|Poľsko}} [[Tarnowskie Góry]], [[Poľsko]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam miest v Česku]]
* [[Zoznam obcí v Česku]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [http://www.kutnahora.info Informácie o Kutnej Hore a blízkom okolí]
* [http://www.kutna-hora.wz.cz Kutná Hora - památky Kompletný zoznam a popis pamiatok kráľovského mesta Kutná Hora]

{{český výhonok}}
{{Obce okresu Kutná Hora}}
{{Svetové dedičstvo - Česko}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Kutná Hora| ]]
[[Kategória:Mestá v Česku]]
[[Kategória:Okresné mestá v Česku]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Česku]]
[[Kategória:Mestské pamiatkové rezervácie v Česku]]
[[Kategória:Banské sídla v Česku]]</text>
      <sha1>t6q5wl30vmdokndgfko0clh1yiv275t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Debil</title>
    <ns>0</ns>
    <id>149769</id>
    <revision>
      <id>8190022</id>
      <parentid>8154620</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:01:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-20064-25</username>
        <id>290701</id>
      </contributor>
      <origin>8190022</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="381" sha1="mk8ipblvj0a8oqfjyl62rorqsteb38q" deleted="deleted" />
      <sha1 />
    </revision>
    <revision>
      <id>8190027</id>
      <parentid>8190022</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:16:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-20064-25|~2026-20064-25]] ([[User_talk:~2026-20064-25|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Fillos X.</comment>
      <origin>8154620</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="339" sha1="qi1jl002xg2gecbtf1wfabnnny9onj3" xml:space="preserve">'''Debil''' môže byť:
* odborne: človek postihnutý debilitou, pozri [[ľahká duševná zaostalosť]]
* expresívne (najmä ako nadávka): [[hlupák]]
* hudobný album nemeckej skupiny Die Ärzte, pozri [[Debil (hudobný album)]]
* nemecká punkrocková hudobná skupina, pozri [[Debil (hudobná skupina)]]

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>qi1jl002xg2gecbtf1wfabnnny9onj3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Nástenka správcov</title>
    <ns>4</ns>
    <id>150968</id>
    <revision>
      <id>8189801</id>
      <parentid>8189615</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:44:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* MediaWiki:Edittools */</comment>
      <origin>8189801</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="36111" sha1="118qsyesbuaa3war076yb43raou2ihr" xml:space="preserve">{{Skratka|[[WP:NS]]|WP:AN|WP:ANB}}{{Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička}}

== Hlásení vandalizmu: Pleskoplej ==
{{Redaktor|Pleskoplej}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 11:49, 17. február 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: Antirealmadrid ==
{{Redaktor|Antirealmadrid}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 13:16, 17. február 2026 (UTC)

== Presun: Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko → Sídlisko Píly ==

Prosím o presun stránky Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko na názov Sídlisko Píly. Nemám oprávnenie presúvať stránky. Ďakujem. –[[Redaktor:Ars Preuge|Ars Preuge]] ([[Diskusia s redaktorom:Ars Preuge|diskusia]]) 22:37, 24. február 2026 (UTC)

:{{Re|Ars Preuge}} Zdravím, presun článkov z pieskoviska do hlavného menného priestoru nevyžaduje správcovské práva, takže sem táto žiadosť nepatrí. Možnosť presunúť stránku by mal mať každý užívateľ - je schovaná pod možnosťou Nástroje (vedľa tlačidiel Upraviť a Upraviť zdroj) v sekcii Akcie. V menu potom treba namiesto &quot;Redaktor&quot; zvoliť &quot;(Hlavný)&quot;. Stránka inak vyzerá dobre - bolo by ešte dobré doplniť [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|viac wikilinkov]] a zjednotiť citácie (napr. citácie 9-12 sú tá istá citácia - vo vizuálnom editore, ktorý používate, sa dá citácia jednoducho skopírovať na nové miesto). Ak by ten presun nešiel, prosím, napíšte mi na [[Diskusia s redaktorom:KormiSK|moju diskusnú stránku]]. Nech sa darí! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:36, 25. február 2026 (UTC)
::{{ping|KormiSK|Ars Preuge|s=1}} Presúvať môžu až [[Wikipédia:Automaticky schválení používatelia|automaticky schválení používatelia]], tzn. existujúci nejaký minimálny čas a s nejakým min. počtom úprav; pisateľ tam momentálne nespedá. Obsah sa ale dá do čl. presunúť copy&amp;pastnutím zdrojáku (tzn. založiť heslo [[Sídlisko Píly]] a v režime editácie zdrojáku tam cez clipboard skopírovať zdroják [[Redaktor:Ars_Preuge/pieskovisko|pieskoviska]]), má jednopoložkovú históriu úprav, takže to nie je kritické (plus teda aj väčšina zavedených redaktorov presúva z vlastného pieskoviska takto, keďže presun cez príslušnú akciu by presunul komplet históriu pieskoviska, ktorá bežne siaha nad rámec tvorby toho jedného počinu). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:03, 25. február 2026 (UTC)
:::{{Re|Teslaton|s=1}} Nemali by tí užívatelia potom dostávať právo autoconfirmed, aby sa zobrazovali napr. cez [[Meta:Special:CentralAuth|CentralAuth]]? Je v tom prípade aktuálny [[Špeciálne:ZoznamSkupinovýchPráv]], nakoľko podľa neho napr. boti nemajú právo presúvať stránky (podľa neho som overoval a predpokladal, že ak to má bot, má to každý)... Dík každopádne; uvedený postup je dostatočne dobrý pre tento prípad. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 15:43, 25. február 2026 (UTC)
::::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, v CentralAuth sa toto právo, resp. teda skupina autoconfirmed, nezobrazuje (asi kvôli tomu, že tam spadá drvivá väčšina registrovaných použ., mimo úplne nových), je to ale vidno lokálne cez [[Special:UserRights]], porovnaj napr. [[Special:UserRights/Mineralog_sk|Mineralog sk]] vs. [[Special:UserRights/Ars_Preuge|Ars Preuge]].
::::Ten postup je vyhovujúci pre každý takýto prípad (presun svojho vlastného autorského textu z pieskoviska do čl.), problém je s tým až pri narábaní s obsahom, na ktorom participoval aj niekto iný, kde už treba zabezpečiť, aby bol nejak naplnený attribution aspekt licencie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:53, 25. február 2026 (UTC)
:::::{{Re|Teslaton|s=1}} Aha, tak to bude asi tým, že to je implicitné právo, na rozdiel od ostatných, ktoré sú asi explicitné (uvedené tam na zozname). Čo bude tým, že sa prideľuje automaticky a nie manuálne, tipujem. Dík za odkaz, nenapadlo mi overovať lokálne (väčšinou pozerám na práva na viacerých projektoch naraz). [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:01, 25. február 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-12493-73 ==
{{Redaktor|~2026-12493-73}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:Quinlan83|Quinlan83]] ([[Diskusia s redaktorom:Quinlan83|diskusia]]) 17:36, 25. február 2026 (UTC)

== Hlásenie vandalizmu ==
Chcel by som požiadať o dlhodobejší blok, kvôli opakovanému vandalizmu (viď. napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kain&amp;diff=prev&amp;oldid=8175248 revíziu]). --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 19:36, 3. marec 2026 (UTC)

:1) Samozřejmě nejde o &quot;vandalizmus&quot;, ale vaše (ne)přechylovací ideologické spory. 2) [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kainov%C3%A1&amp;action=history Editační války] považuji za narušování Wikipedie. 3) Jetam2 z mé strany narušuje status quo s klamným shrnutím editace (&quot;Preklep v názve&quot;), což považuji za narušování Wikipedie. 4) Článek je v současnosti na přechýleném tvaru, ale [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Karen_Kainov%C3%A1&amp;diff=8175516&amp;oldid=8175458 vložil] jsem tam šablonu s návrhem na nepřechýlený tvar, nechť jej zájemci obhájí v konsensuální diskusi. 5) Další přesuny na nepřechýlený tvar ze strany Jetam2 (bez diskuse vyhodnocené někým nestranným) budu řešit blokem na stránku. ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 09:52, 4. marec 2026 (UTC) Dopl.: -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 09:53, 4. marec 2026 (UTC)
::Bolo by od veci, keby sa v prípadoch nezhody o názov vytvorilo hlasovanie ako napr. pri SNZ? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:21, 4. marec 2026 (UTC)
:::Tá nezhoda je pri každej žene, ktorá nie je Slovenka (Češka atď, dohoď si krajiny, kde sa prechyľuje) a nie je tu uvedená pod pseudonymom. Riešilo sa to x-krát v siahodlhých absolútne nikam nevedúcich diskusiách. Fakt sa ti chce riešiť opätovne to isté a ešte častejšie? A samozrejme bez nádeje na reálny výsledok vzhľadom k predchádzajúcim diskusiám? --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 10:44, 4. marec 2026 (UTC)
::::Myslel som ako hlasovanie pri konkrétnom čl... Stále je ale na SK Wiki kopu čl. s neprechýleným menom. Vo výsledku je to raz tak raz onak s prechýleniami. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:52, 4. marec 2026 (UTC)
:::::Nejdem to tu siahodlho rozoberať, lebo táto diskusia neptrí na WP:NS, ale do [[WP:Kaviareň/Wikipolitika|Wikipolitiky]]. Každopádne bolo by to od veci, nakoľko [[Wikipédia:Čo_Wikipédia_nie_je#Wikipédia_nie_je_demokracia|Wikipédia nie je demokracia]]. Takéto veci majú byť riešené pomocou konsenzu a zavedením do odporúčania (príp. pravidla, ak uznáme, že pravidlá sú i na obsah, nielen na procesy). 
:::::Týmto debatu na tomto mieste uzatváram, lebo nevyžaduje správcovské práva, a prosím o prípadný presun do Wikipolitiky. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:25, 4. marec 2026 (UTC)

== Žiadosť o správcovský presun ==
Zdravím. Je potrebné presunúť stránku [[Gíza]] [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=G%C3%ADza&amp;action=history] na názov „Al-Džíza (mesto)“. Odôvodnenie: názov Gíza sa nenachádza v zozname [https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ Názvy geografických objektov z územia mimo SR]. Presun vyžaduje práva správcu, preto táto žiadosť.{{break}}Podobne aj [[Gíza (rozlišovacia stránka)]] na [[Al-Džíza]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:11, 9. marec 2026 (UTC)

:Gíza je uvedená napr. v Beliane v hesle Káhira; nevidím dôvod u takýchto miest, kde je dlhodobo zaužívaný nejaký lokálny názov, zavádzať názvy stránok s prepismi. Nechávam na zváženie inému správcovi. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:20, 9. marec 2026 (UTC)

:Gíza má v Beliane sa samostatné heslo. Pokiaľ viem, platí postup (pre názvy v v jazykoch s písmom inom ako latinka): buď je v zozname geodézie alebo prepis z daného písma (v tomto prípade arabské). Zmenilo sa v tomto smere niečo? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:25, 9. marec 2026 (UTC)
::Kde bol tento postup dohodnutý a prečo ti zrazu zdroje, ani Beliana, nie sú dostatočne dobré? Nakoľko miesti ÚGKK uvádza preukázateľné nepravdy, nemyslím, že absolútna orientácia podľa tohto zdroju je dobrý nápad. Prepis by mal fungovať ako riešenie v prípade, kde iný postup nemáme, riešilo sa to napr. [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív_2023#Cudzojazyčné_názvy|tu]] a konsenzus s prepismi mi z toho teda nevychádza. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:28, 9. marec 2026 (UTC)

::Ak nebolo dohodnuté/odsúhlasené nič nové (diskusia, ktorú si ty spomenul), potom je je tu postup: 1.) ÚGKK; a ak tam príslušný názov nie je, potom 2.) prepisy (predpokladám, že sú práve na to existujú) a pre iné mená encyklopédie. Môžme ísť aj podľa Beliany, ale na tom sa treba dohodnúť. Pozeral som Gízu v {{Citácia knihy
| editori = Anna Rácová, Martina Bucková, [[Jozef Genzor]]
| titul = Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny : praktická príručka
| miesto = [Bratislava]
| vydavateľ = [[Slovak Academic Press]]
| rok = 2018
| isbn = 978-80-89607-70-9
| počet strán = 134
| strany = 
}} (v slovníku), nebolo tam. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:41, 9. marec 2026 (UTC)
:::Táto konverzácia patrí do [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika|Wikipolitiky]], každopádne základe mnou linknutej diskusie - o novšej neviem - nie je jasný konsenzus, ako to robiť. Ak by bol tebou navrhovaný postup odsúhlasený a jasný, bol by v danej diskusii potvrdený, ale tak sa nestalo. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:49, 9. marec 2026 (UTC)

:::Nechystám sa nič písať do wikipolitiky, pretože tento postup (IP editor to v tebou odkazovanej diskusi uviedol) je na wiki zaužívaný a náhodná jetamovská akcia (ničím neodcitovaná) na tom veľa nemení.{{break}}Ak názov geografického objektu nie je v zozname exoným, ide sa podľa prepisu (pre jazyky písané iným písmom ako latinka). Na wiki ide o množstvo článkov, ktorých názvy sú takto vytvorené. Načo túto prax rozkolísať? [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:55, 9. marec 2026 (UTC)
:{{Re|Jetam2|Vasiľ}} Proč standardně nepoužít šablonu {{tl|Presunúť}} a v diskusi nenapsat své argumenty? ---[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 13:13, 9. marec 2026 (UTC)

:V tejto chvíli presun vyslovene vyžaduje práva správcu, preto som písal (aj s odôvodnením) sem. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 13:20, 9. marec 2026 (UTC)

::Gíza je očakávaný názov, v slovenčine sa bežne vyskytujúci, [https://beliana.sav.sk/abecedny-zoznam?text=g%C3%ADza vrátane Beliany]. Rovnako nie je vhodné v tomto prípade mesto písať v zátvorkovom tvare: administratívne jednotky sú odvodené od názvu mesta. Do tretice názov Al-Džíza nie je vhodný nakoľko v egyptskej arabčine sa vyslovuje s /g/, nie /dž/.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:24, 9. marec 2026 (UTC)
::PS, {{Re|Vasiľ}}, treba počkať do konca diskusie, potom presúvať naspäť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:26, 9. marec 2026 (UTC)

::1.) Doteraz platil postup, ktorý som vyššie uviedol. Zopakujem: zoznam geodézie a potom prepisy. Odkedy sa to zmenilo, že tento postup už nie je aplikovaný? Nespomínam si, že by sme sa niekedy dohodli inak. V prvom rade na toto mi máš zodpovedať. Nemám problém, aby sme sa orientovali primárne podľa Beliany (netreba zabúdať, že je po písmeno k a momentálne z editorov ju má určite dosť limitovaný počet ľudí). Treba dohodnúť taký postup. Nie iba náhodne presúvať.
::2.) Tvrdenie „Do tretice názov Al-Džíza nie je vhodný“ nie je správne, pretože prepis je pre konkrétne [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny|písmo]]. Nie je šanca ako to sledovať podľa dialektov (to by potom analogicky bolo treba napr. pre čínštinu mať niekoľko verzií prepisu). 
::3.) Diskusia začala až po mojom (odôvodenom; pozri zhrnutia) edite. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 09:30, 10. marec 2026 (UTC)

:::Odkazovať na pokyny ohľadne prepisu je jedna vec, druhá vec je dokázať jeho používanie. To stále nebolo dokázané, zaužívaný názov Gíza dokázaný bol. Samozrejme, ani Beliana nie je najdefinitívnejší zdroj no momentálne na tebou preferovaný tvar nexistuje žiadny zdroj. Inými slovami: presadzuješ niečo čo sa nepoužíva ani na Slovensku ani v Egypte.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:28, 10. marec 2026 (UTC)
:::Tiež nesúhlasím s presunom. Zaužívané pravidlá sú na Wikipédii dobrá vec, ale toto je jedna z výnimiek ktorá sa dá podľa mňa normálne odargumentovať. Gíza je zjavne správny zaužívaný slovenský názov: [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=G%C3%ADza&amp;s=exact&amp;c=6571&amp;cs=&amp;d=kssj4&amp;d=psp&amp;d=ogs&amp;d=sssj&amp;d=orter&amp;d=scs&amp;d=sss&amp;d=peciar&amp;d=ssn&amp;d=hssj&amp;d=bernolak&amp;d=noundb&amp;d=orient&amp;d=locutio&amp;d=obce&amp;d=priezviska&amp;d=un&amp;d=onom&amp;d=pskfr&amp;d=pskcs&amp;d=psken# Gíza], detto [[Encyklopédia archeológie]] s. 272 a [[Malá encyklopédia zemepisu sveta]] s. 162. Prepisovanie z originálu je vracanie sa k [[Micubiši gurúpu]] a podobným úletom za ktoré je Slovenská Wikipédia na smiech.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 21:38, 10. marec 2026 (UTC)

:::Jetam2: Vyššie som ukázal, že existuje tu postup, podľa ktorého sa pomenúvajú sídla. Ty postupuješ v rozpore s ním. Bez riadneho odôvodnenia. V článku Gíza si nič odcitované nepridal. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:02, 11. marec 2026 (UTC)
:::Pelex: Prepis z originálu je bežný postup (pre jazyky, ktoré svoj prepis tu na wiki majú zaužívaný), hneď po zozname geodézie. Ak si obaja chcete zaviesť názvy sídiel podľa Beliany, to je odklon od zaužívanej praxe a treba to nejako (aspoň trochu) dať na diskusiu.
:::Inak, názvy guvernorátov sú na stránke geodézie (v prepise; neviem presne akom). [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:02, 11. marec 2026 (UTC)
::::V tomto prípade nepovažujem tvoj argument za presvedčivejší než ten, že najmenmej 3 slovenské encyklopédie a oficiálny slovník, uvádzajú toto heslo pod všeobecne známym slovenským názvom.--[[Redaktor:Pelex|Pelex]] ([[Diskusia s redaktorom:Pelex|diskusia]]) 14:43, 12. marec 2026 (UTC)
::::Citácia na Gízu pridaná. Inak celkom zaujímavé, že požaduješ citáciu na bežný názov, ale na svoj návrh citáciu nepridáš. Iba že by neexistovala? ;) Každopádne, kým svoj argument nepodložíš niet sa o čom baviť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:53, 12. marec 2026 (UTC)

:::Ja si tiež myslím, že pokiaľ existuje doložiteľný slovenský názov, ktorý je naozaj frekventovaný a relatívne autoritatívnejší (t. j. nie jeden náhodný výskyt v nejakom zborníku z roku 1950), tak ho možno pokojne uplatniť. Ide o rovnaký typ argumentu, ako pri preberaní exonyma z ÚGKK („argument z autority“). Uplatnenie prepisu je skôr „argument z autenticity“ a „argument z nevyhnutnosti“ uplatniteľný v prípade absencie autority. Prax, ktorá tu existuje sa podľa mňa týka práve toho, že primárna je autorita a až potom autenticita (viď aj prechyľovanie); a nie že primárna je autorita „1. stupňa“, potom „autenticita“ a potom „autorita 2. stupňa“. Autenticita práve nahrádza absenciu autority, a to pre obavu, aby sa prax neuchýlila k niečomu absolútne nelegitímnemu (napríklad vlastnému poslovenčenému názvu). Ak však máme autoritu, mali by sme sa jej držať{{--}}a aj sa v mnohých ohľadoch držíme, napr. pri [[Anastasiya Kuzmina|Anastasiyi(!) Kuzmine]]. Samozrejme forma prepisu je tiež spravovaná autoritou PSP, ale to je iná úroveň posudzovania, nerieši či prepisovať alebo nie, ale ako. Nakoniec, prepis do klasickej arabčiny je slabší ešte aj z hľadiska autenticity, keďže v arabskej výslovnosti miestnej krajiny používaný nie je.--[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 16:42, 12. marec 2026 (UTC)

:::::Jetam2: Môj návrh je prepis z názvu v arabskom písme (pretože nemá názov v zozname geodézie). Podrobnejšie informácie k prepisu (aj so zdrojmi) sú na odkaze [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny]]. Predpokladám, že to pre teba nebude nová informácia.{{break}}Z odbornej literatúry pozri {{Citácia knihy
| priezvisko = Sorby
| meno = Karol R
| odkaz na autora = 
| titul = Arabský východ po druhej svetovej vojne, 1945{{--}}1970
| zväzok = II., (1959{{--}}1970)
| typ zväzku = Diel
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = SAP - Slovak Academic Press; [[Ústav orientalistiky Slovenskej akadémie vied|Ústav orientalistiky SAV]]
| rok = 2018
| isbn = 978-80-89607-65-5
| počet strán = 843
| strany = 622
}}, kde máš použíté pomenovanie „al-Džíza“. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 12:49, 13. marec 2026 (UTC)
::::::Ešte treba pridať do článku (ako citáciu k alternatívnemu prepisu).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:09, 16. marec 2026 (UTC)

:::::::Použitý prepis v článku je podľa [[Wikipédia:WikiProjekt Transkripcia a transliterácia/Transkripcia arabčiny]]. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC)

::::::::Treba doložiť použitie tohto prepisu, to si zatiaľ (v článku) neurobil a teda zostáva bez zdroja.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:41, 17. marec 2026 (UTC)

:::::::::Prepis svoje zdroje má, pozri odkaz vyššie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:26, 17. marec 2026 (UTC)

== Shoppingmeile Lyssach (zmazanie) ==
Zmažte, prosím, článok [[Shoppingmeile Lyssach]]. Je to jasný kanditát, dlho označený {{tl|ZL}} a IP šablóny iba ignoruje a revertuje. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:27, 16. marec 2026 (UTC)

:{{Re|Vasiľ}} Vzhľadom na to, že tieto ťahanice podľa histórie sleduješ dlhdobo a šablóny si tam vrátil celkom deväťkrát, si si určite vedomý, že správny postup nebola revertovacia vojna, ale návrh na zmazanie (tu alebo WP:SNZ) alebo riešenie uzamknutia článku prostredníctvom tejto nástenky. U teba ma toto konanie udivuje, myslel som, že ovládaš zaužívané postupy. Každopádne som založil [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Shoppingmeile Lyssach|hlasovanie o zmazaní]], prosím teda o podporu a vyjadrenie tam. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:25, 16. marec 2026 (UTC)

::Alibistický prístup. Článok je jasne na zmazanie. Ak chceš o každom použití {{tl|ZL}}, kde dôjde k revertom, nechať hlasovať, som zvedavý kam takýto prístup wiki privedie. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:23, 17. marec 2026 (UTC)
:::Nie, KormiSK spravil tvoju prácu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:41, 17. marec 2026 (UTC)

:::Hlasovanie na zmazanie v prípade článku, ktorý je nedostatočný a jeho IP autor dostatočne na sk wiki známy ([[Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2025#IP s príspevkami_ohľadom_parafílií/scifi/anatómie|archív]]), skutočne nie je moja práca. Dal som na rýchle zmazanie, bolo to IP neoprávnene revertované. Ktorýkoľvek admin to mohol zmazať, alebo ak mal pochybnosti zamknúť. Dávať to na hlasovanie, v takýchto triválnych prípadoch, je zbytočnosť. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 14:26, 17. marec 2026 (UTC)

:::Táto IP pravidelne obchádza blok, takže jeho úpravy majú byť automaticky zmazané a IP má byť zablokovaná minimálne na rok. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 15:50, 17. marec 2026 (UTC)

== Hlásení vandalizmu: ~2026-16514-57 ==
{{Redaktor|~2026-16514-57}}

Vandalism &lt;small&gt;[[:m:Special:MyLanguage/User:TenWhile6/XReport|XReport]]&lt;/small&gt; --[[Redaktor:NDG|NDG]] ([[Diskusia s redaktorom:NDG|diskusia]]) 09:42, 16. marec 2026 (UTC)

== MediaWiki:Edittools ==

Ahojte, vedl by tam niekto pridať základnú šablónu Experimenty? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 10:14, 16. marec 2026 (UTC)

:Neriešili sme toto už náhodou niekde (či len osobne)? Inak teda sú to nástroje pre redaktorov, nie nutne pre patrolu, ale asi nevidím problém to tam pridať. {{Re|Teslaton}} Máš niečo proti? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:08, 16. marec 2026 (UTC)
::{{re|Fillos X.|KormiSK|s=1}} Bol som v tom, že sa to rendruje staticky, tzn. že tam nebude fungovať podmienkovanie podľa NS (v takom prípade by nemalo moc zmysel nafukovať to šablónami diskusných upozornení, nadbytočných pre úpravy v NS0).
::Funguje ale, takže som tam na vyskúšanie doplnil najbežnejšie šablóny oznamov a upozornení do diskusií s redaktormi (+ texty ''„Upozornenie“'' a ''„Blok“'', vložiteľné do zhrnutia). Šablóny sa vkladajú už vrátane podpisu, s kurzorom umiestneným tesne pred podpis pre prípad, že chce človek k šablóne ešte niečo doplniť vlastnými slovami (mimo š. {{tl|copytext}}, do ktorej volania treba doplniť názov čl., tam je kurzor na mieste hodnoty parametra). Či to takto nechať (vrátane vkladania makra podpisu) môže byť diskutabilné, niekomu to tak asi vyhovovať nemusí (môže to napr. kolidovať s prípadným zámerom vložiť viacero šablón s jediným podpisom na záver); v najbežnejšom scenári to ale šetrí jeden ďalší klik (pričom napr. na mobiloch a tabletoch sa na toolbar tl. s podpisom nekliká moc slávne).
::Dajte prípadne vedieť feedback, zatiaľ je to v rovine experimentu. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:14, 18. marec 2026 (UTC)
:::Ahoj, dik. Súčasný stav by som nechal s podpismi je to rýchlejšie obzvlášť z mobilu (za mňa: z 10 na 4 kliky) na ktorom viacero ľudí zvykne patrolingovať. Neviem či to funguje na mobile pri nezapnutej funkcii web pre počítače?
:::Čo som si všimol a vyskúšal tak:
:::# základnú šablónu experimentov tam dáva v tvare {{Tl|Experimenty}} i s podpisom ''ale aj s nežiadúcou červenou bodkou''
:::# 2x šablóna {{Tl|Vandalizmus}}
:::# príp. by som doplnil možno {{Tl|Urgentne upraviť}}, {{Tl|Urgentne upraviť autor}}
:::# Upoz a Blok mi pridávajú iba strohý text (možno tým, že nie som správca [neviem ?])
:::# ak by sa dalo rozpísať {{Tl|ZL}} na nepresmerovačku, čiže {{Tl|Zmazať lebo}} a zmeniť #REDIRECT [[XYZ]] na slovenský tvar, čiže #PRESMERUJ [[XYZ]] bolo by to super.
:::# dalo by sa aj pri {{Tl|Preklad}} doplniť {{Tl|Preklad|||}} s troma |
:::# všeobecne možno doplniť: {{Tl|Wikifikovať}}, {{Tl|Na revíziu}}, {{Tl|Bez zdroja}}, {{Tl|Významnosť}} či {{Tl|Aktualizovať}}
:::--[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:06, 18. marec 2026 (UTC)
::::* 1 a 2 som fixol; 
::::* 3 UU ešte vyskúšam, či by cez to nešlo vkladať vrátane akt. dátumu, UUA sa dá kopírovať z čl. z vyrendrovanej UU
::::* 4 áno, sú to prosté texty na vloženie do zhrnutia, keďže [[:mw:Extension:CharInsert|charinsert]] nedokáže súbežne s vložením makra vyplniť zhrnutie (ak by dokázal, dali by sa oznamy a upozornenia vkladať vrátane zhrnutia na jediný klik). A teda sú tam práve preto, že pri vypĺňaní z mobilu je opruz vypisovať zhrnutie po znakoch na virt. klávesnici a nejaké zhrnutie je dobré k oznamom/upozorneniam vkladať. Alternatíva by bola aj do zrnutia vkladať samotný markup šablóny (e.g.&lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{Experimenty}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;) focusnutím zhrnutia a opätovným kliknutím na rovnaké makro, ktorým som vložil oznam. Tam je ale zase na prekážku ten vkladaný podpis, ktorý sa do zhrnutia moc nehodí.
::::* 5 nie som moc zástanca slovakizácie kľúčových slov (&lt;code&gt;DEFAULTSORT&lt;/code&gt; → &lt;code&gt;KLÍČŘAZENÍ&lt;/code&gt; /VE tu už dlhšiu dobu vkladá tento cs default pretože sa zatiaľ nikto neunúval s tým niečo robiť, sk obdoba by bola zrejme &lt;code&gt;KĽÚČRADENIA&lt;/code&gt;/; &lt;code&gt;REDIRECT&lt;/code&gt; → &lt;code&gt;PRESMERUJ&lt;/code&gt; a pod.), pričom samostatný vyšší level opruzu predstavujú najmä tie, kde sú znaky s diakritikou (ten čechizovaný/slovakizovaný „kľúč radenia“ budiž príkladom), vyžaduje to cvičenia s predradníkmi, prepínaniami klávesnice, na touchscreene s čakaním na rozbalenie alt. ponuky k znaku a následný klik na správnu položku z ponuky. Pričom ani toto 1-klikové vkladanie cez EditTools nie je vždy spásou, pretože to zas vyždauje posun obsahu okna tak, aby bola ponuka viditeľná, čo je triv. keď má človek prst na srolovátku myši, v iných prípadoch (práca čisto s klávesnicou, touchscreen) to už tak pohodlné nie je.
::::* 6 hej, to je asi bezosporné
::::* 7 neviem či je nutné, ale dá sa, samozrejme
:::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:53, 18. marec 2026 (UTC)
:::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Dali by sa tie nesporné záležitosti zapracovať nech sa na to nezabudne. Inak k 5. bodu je v zdrojáku Wiki (horné ikony) prednastavený SK tvar presmerovania (#presmeruj [[Cieľový názov stránky]]). Doterajšie zmeny fungujú pekne. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:46, 30. marec 2026 (UTC)

== Zabudnuté urgenty ==

Milí kolegovia, viem, že vás je málo a práce veľa, ale urgent mesiac či dokonca viac po lehote na zmazanie ([[XXXTentacion]], [[Iplikátor Kuznecova]], ...) je predsa len trochu priveľa. --[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 22:44, 19. marec 2026 (UTC)

:{{re|Lalina|s=1}} Ak sa k mazaniu dlho nikto nemá, ide pravdepodobne o sporný/hraničný prípad. Ktokoľvek ho môže dať na hlasovanie, nestojí to na správcovskej akcii. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:45, 19. marec 2026 (UTC)
:: Dtto, nejde o počet a o množství práce, ale že v mnohých případech netuším, proč mají být takové články smazány. Například [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: je to strojový překlad (jako nerodilý mluvčí nechci úplně posuzovat, každopádně dnes jsou překládací nástroje na bázi AI natolik dokonalé, že jimi produkovaný text bývá přinejmenším na první pohled použitelný)? Nedostatek zdrojů (nějaké tam jsou, článek nemusí být dokonalý na první pokus)? Generický infobox (zmiňuje Teslaton, ale nevidím jako důvod na urgent)? Netuším, proč bych takový článek měl mazat. Po odebrání urgentu si ho tam ale zase protlačí nejčastěji IP editor, jako kdyby snad on sám byl správcem. Většinou takové případy tedy po čase posunu do SNZ. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 09:02, 20. marec 2026 (UTC)
:::Prechádzanie UU a SNZ som v istom momente viac-menej prebral ja, ale v poslednej dobe vôbec nemám čas sa tomu poriadne venovať (ako ani Wiki všeobecne). Navyše u niektorých stránok, ktoré sú rozsahom dlhšie, ako vyššie uvedená alebo [[Rockstar Dundee]], nemám osobne kapacitu prechádzať detailne celý text; taktiež podobne ako OJJ nemyslím, že niektoré tieto argumenty (napr. ten infobox) sú validným argumentom na mazanie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:23, 20. marec 2026 (UTC)
:::{{ping|OJJ}} Ad [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]]: ide o výstup redaktora, ktorý sem začal hromadne chŕliť úpravy a strojové preklady článkov hier a herných štúdií, pričom kompletne ignoruje [[Diskusia s redaktorom:Peter 51345|opakované upozornenia]] na margo nežiadúcich čachrov s infoboxami (náhrady konkrétnych ad-hoc generickými v existujúcich článkoc a vkladanie generických do nových); nové články (vrátane tamtoho) neobsahujú kategorizáciu a ďalšie náležitosti, v niektorých boli jazykové problémy. Nevidím veľmi dôvod tu výstupy s takýmto prístupom k veci ponechávať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC)
:::A teda áno, aj samotný takto vložený infobox je problém – celá pointa infoboxov je v tom, poskytovať naprieč nejakou širšou skupinou článkov premyslenú, konzistentnú a centrálne spravovateľnú sadu popisujúcich údajov. Nie ad-hoc sady čo si ktorý nový príchodzí zmyslí per konkrétny článok. Nejde ale o jediný problém, ktorý tam je (napr. tá chýbajúca kategorizácia je aspekt explicitne spadajúci pod [[Pomoc:Minimálny článok|minimálny čl.]]). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:45, 20. marec 2026 (UTC)
::::{{Re|Teslaton}} Články by se IMO neměly mazat apriorně s ohledem na autora, pokud ''mohou ''být obsahově i formálně alespoň ''přijatelné''. Fakticky samozřejmě souhlasím s tím, že takový způsob přispívání není ideální a jsem i celkem realistou v tom, že za příčetnou podobu mnohých příspěvků mohou spíše stále dokonalejší modely translátorů a LLM asistentů, kteří nedokonalosti opraví a podchytí před lidským editorem... --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:50, 20. marec 2026 (UTC)
:::::Viď vyššie. Ten čl. momentálne prosto nespĺňa ani ''formálne'' minimálne požiadavky. Áno, kategórie sa dajú triv. doplniť, generický IB sa dá triv. vymazať. Ak to niekto spraví (a skontroluje príčetnosť výkladu), nech údržbovú š. pokojne odstráni a môže to tu zostať. Ja to pri takomto prístupe autora riešiť nebudem. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 20. marec 2026 (UTC)
::::::{{Re|Teslaton}} To jsou každopádně důvody spíš pro {{tl|na úpravu}}, resp. {{tl|Kategorizovať}}, než pro smazání. Primárně by se měl řešit článek a jestli je potenciálně užitečný pro čtenáře, sekundárně osoba autora. Smazat článek pro absentující kategorie jen kvůli přístupu autora by mě nikdy nenapadlo a zdá se mi to být na hranici [[Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia]] --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:04, 20. marec 2026 (UTC)
:::::::Nie, nesúhlasím. Nevidím dôvod cieliť údržbovú aktivitu tým smerom, aby sa tu množili odfláknuté články olepené neurgentnými údržbovými šablónami, ktorým sa nikto nie je ochotný ďalej venovať. Ak niekto nie je ochotný prispievať príčetne, opakovane ignoruje upozornenia a úplne zámerne ďalej generuje takéto výstupy, je urgent a následné mazanie za mňa vhodnejśia cesta, ako s tým naložiť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:09, 20. marec 2026 (UTC)
::::::::{{Re|Teslaton}} Pak to ale musí někdo smazat (což můžeš). Já osobně bych si to ale sám na zodpovědnost nevzal a soudě dle retence těchto článků nebudu jediný admin. Všechny články označené na urgent totiž takové prodlevy &quot;po lehote&quot; nemívají – a ani dle statistik to nevypadá, že by se správci na skwiki flákali. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:19, 20. marec 2026 (UTC)
:::::::::@[[Redaktor:Lalina|Lalina]] Pre info doplnil som zatiaľ 4 návrhy na [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|SNZ]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:49, 20. marec 2026 (UTC)

:::::::::Pridávam k tomu ešte príklady neprípustných redaktorských stránok, reklám, a používateľských mien, ktoré majú byť zmazané: [[Redaktor:Chlpatacicina1/pieskovisko]], [[Redaktor:Evolution Shock]], [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]], [[Redaktor:Stereolitografia]], [[Redaktor:Abcedu]]. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 15:37, 20. marec 2026 (UTC)
::::::::::Něco jsem promazal, [[Redaktor:Stereolitografia]] je asi náhrada pískoviště, tak to ponechávám. --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 16:33, 20. marec 2026 (UTC)
:::::::::::Je to duplicita, bolo dvakrát presunuté, z pieskoviska [[Redaktor:Pro100tem41k47/Stereolitografia]] chybne na  [[Redaktor:Stereolitografia]] a potom správne na [[Stereolitografia]], preto tie ostatné chybné stránky treba zmazať. --[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 16:58, 20. marec 2026 (UTC)
::::::::::::{{Hotovo}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 17:03, 20. marec 2026 (UTC)
:::::::::::::diky.--[[Špeciálne:Príspevky/&amp;#126;2026-70343-8|&amp;#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&amp;#126;2026-70343-8|diskuse]]) 17:24, 20. marec 2026 (UTC)

Tými zabudnutými urgentmi som primárne myslela tie na ktorých už po označení za urgent nikto podstatne nič nezlepšil. To sa dá rýchlo zistiť v histórii a také urgenty ani netreba dávať na hlasovanie.--[[Redaktor:Lalina|Lalina]] ([[Diskusia s redaktorom:Lalina|diskusia]]) 19:54, 20. marec 2026 (UTC)

== Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled ==

Pripomínam nových redaktorov na [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:48, 20. marec 2026 (UTC)
: Viděl jsem, nemyslím si, že je nutné to připomínat tu. Ale budiž. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 09:02, 20. marec 2026 (UTC)</text>
      <sha1>118qsyesbuaa3war076yb43raou2ihr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Varese (provincia)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>153743</id>
    <revision>
      <id>8189761</id>
      <parentid>6798592</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:07:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189761</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1444" sha1="97b8n0eju5w6f7fyp9havcu3kyvqjrr" xml:space="preserve">{{Infobox Talianska provincia
| meno               = Varese
| rozloha            = 1198.71
| istat              = 
| počet obcí         = 141
| web                = http://www.provincia.varese.it/
}}
[[Súbor:Lago di Monate.jpg|right|thumb|Jazero Monate]]
'''Varese''' je provincia na severe [[Taliansko|Talianska]] v regióne [[Lombardsko]]. Jej hlavným mesto je mesto [[Varese]].
Má rozlohu 1 199 km² a 812 477 obyvateľov. Provincia sa nachádza južne od Álp. Hlavné priemyselné spoločnosti, ktoré tu pôsobia sú: [[Aermacchi]] , [[Agusta]], [[Cagiva]] a [[Ignis]]. Automobilová doprava je zabezpečená aj diaľnicou A8 (Milano-Laghi).

== Najväčšie mestá ==
#[[Varese]] - 83 600 obyvateľov
#[[Busto Arsizio]] - 79 652 obyvateľov 
#[[Gallarate]] - 49 149 obyvateľov
#[[Saronno]] - 37 502 obyvateľov
#[[Cassano Magnago]] - 20 751 obyvateľov

== Slávne osobnosti ==
*[[Bernardino Luini]]
*[[Gianni Rodari]]
*[[Gian Carlo Menotti]]
*[[Michele Frangilli]]
*[[Dario Frigo]]
*[[Ivan Basso]]
*[[Dario Fo]]
*[[Umberto Bossi]]
*[[Luigi Riva]]
*[[Marco Simone]]
*[[Alessandro Costacurta]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.provincia.varese.it Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200308180447/http://www.provincia.varese.it/ |date=2020-03-08 }}

{{Provincia Varese}}
{{Lombardsko}}

[[Kategória:Provincia Varese| ]]
[[Kategória:Provincie v Lombardsku| ]]
[[Kategória:Provincie v Taliansku]]</text>
      <sha1>97b8n0eju5w6f7fyp9havcu3kyvqjrr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Kozmonautika/Novinky</title>
    <ns>10</ns>
    <id>158157</id>
    <revision>
      <id>8190111</id>
      <parentid>8187783</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T10:16:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Eryn Blaireová</username>
        <id>2374</id>
      </contributor>
      <comment>aktualizácia</comment>
      <origin>8190111</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11358" sha1="j4jacpo8zbw6gvcxet2jrh4u5u9lezg" xml:space="preserve">'''[[30. marec]] 2026'''
:{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Bolo zahájené odpočítavanie pred štartom misie [[Artemis II]], návratu ľudí do blízkosti Mesiaca. K štartu by malo dôjsť [[2. apríl]]a 2026 o 00:24 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Artemis II odpočet
 | url = https://sls-artemis-ii-countdown-440921856226.us-west1.run.app/
 | vydavateľ = sls-artemis-ii-countdown-440921856226.us-west1.run.app
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-31
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

'''[[24. marec]] 2026'''
:{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Administrátor NASA [[Jared Isaacman]] oznámil, že agentúra pozastavuje projekt [[Lunar Gateway|Gateway]], kozmickej stanice na obežnej dráhe okolo [[Mesiac]]a. Zdroje sa majú presunúť na budovanie infraštruktúry pre dlhodobý pobyt človeka na [[Povrch Mesiaca|povrchu Mesiaca]]. Takmer dokončený základný modul stanice, PPE, by sa mohol stať súčasťou sondy [[Space Reactor-1 Freedom]] s jadrovým elektrickým pohonom.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Hošek
 | meno = Jiří
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Gateway (březen 2026)
 | periodikum = Kosmonautix.cz
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://kosmonautix.cz/2026/03/26/gateway-brezen-2026/
 | issn = 
 | vydavateľ = Dušan Majer
 | miesto = Jihlava
 | dátum = 2026-03-26
 | dátum prístupu = 2026-03-27
}}&lt;/ref&gt;
[[File:Artemis II Rollout (KSC-20260320-PH-KLS01 0086).jpg|vpravo|80px|Začiatok druhého vývozu štartovacej zostavy pre misiu Artemis 2 z haly VAB]]
'''[[21. marec]] 2026'''
:{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Raketa [[Space Launch System|SLS]] s kozmickou loďou [[Orion (kozmická loď)|Orion]] sa vrátila na rampu [[Štartovací komplex 39 v Kennedy Space Center|39-B]] v rámci príprav na štart [[Artemis II]]. Najbližší možný termín štartu je 1. apríl 2026 (na Slovensku v tom čase už 2. apríl, čas 00:24).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Hošek
 | meno = Jiří
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Závod o návrat na Měsíc (březen 2026)
 | periodikum = Kosmonautix.cz
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://kosmonautix.cz/2026/03/18/zavod-o-navrat-na-mesic-brezen-2026/
 | issn = 
 | vydavateľ = Dušan Majer
 | miesto = Jihlava
 | dátum = 2026-03-18
 | dátum prístupu = 2026-03-23
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Majer
 | meno = Dušan
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II
 | periodikum = Kosmonautix.cz
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/28/sledujeme-priprava-na-start-mise-artemis-ii/
 | issn = 
 | vydavateľ = Dušan Majer
 | miesto = Jihlava
 | dátum = 2026-01-28
 | dátum prístupu = 2026-03-23
}}&lt;/ref&gt;

'''[[7. marec]] 2026'''
:{{USA}}{{CAN}}{{EU}} NASA sa v náväznosti na zmeny v [[Program Artemis|programe Artemis]] definitívne rozhodla prestať v rakete [[Space Launch System|SLS]] používať ako vrchný stupeň ICPS. Nahradí ho stupeň [[Centaur (raketový stupeň)|Centaur V]], pričom táto zmena sa prejaví od misie [[Artemis IV]]. Dôvodom tejto zmeny sú vysoké náklady na ICPS a prekročenie harmonogramu. Zastavený je aj ďalší vývoj rakety SLS.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = NASA contract confirms selection of ULA’s Centaur 5 as new upper stage for the SLS rocket
 | url = https://spaceflightnow.com/2026/03/07/nasa-contract-confirms-selection-of-ulas-centaur-5-as-new-upper-stage-for-the-sls-rocket/
 | vydavateľ = spaceflightnow.com
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-09
 | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;

'''[[3. marec]] 2026'''
:{{RUS}} Agentúra [[Roskosmos]] oznámila, že rampa 31/6 kozmodrómu [[Bajkonur]], jediná rampa, z ktorej bolo možné vypúšťať pilotované lode [[Sojuz (kozmická loď)|Sojuz]], je opravená. Rampa sa stala nepoužiteľne poškodenou pri poslednom štarte z nej 27. novembra 2025. Najbližší štart z novoopravenej rampy sa plánuje na 22. marca a pôjde o zásobovaciu misiu lode [[Progress (kozmická loď)|Progress]] k [[Medzinárodná vesmírna stanica|ISS]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Majer
 | meno = Dušan
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Roskosmos hlásí – momentálně jediná ruská rampa pro posádky je opravená
 | periodikum = Kosmonautix.cz
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://kosmonautix.cz/2026/03/05/roskosmos-hlasi-momentalne-jedina-ruska-rampa-pro-posadky-je-opravena/
 | issn = 
 | vydavateľ = Dušan Majer
 | miesto = Jihlava
 | dátum = 2026-03-05
 | dátum prístupu = 2026-03-09
}}&lt;/ref&gt;

'''[[27. február]] 2026'''
:{{USA}}{{CAN}}{{EU}} NASA oznámila zmeny v [[Program Artemis|programe Artemis]]. Medzi najzávažnejšie dôsledky patrí to, že pristátie ľudí na [[Mesiac]]i sa z misie [[Artemis III]] odložilo na [[Artemis IV]]. Novým cieľom misie Artemis III bude otestovať spájanie sa a oddeľovanie pristávacieho modulu (modulov) a testy nových mesačných skafandrov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Majer
 | meno = Dušan
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Velké změny v plánech programu Artemis
 | periodikum = Kosmonautix.cz
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://kosmonautix.cz/2026/02/28/velke-zmeny-v-planech-programu-artemis/
 | issn = 
 | vydavateľ = Dušan Majer
 | miesto = Jihlava
 | dátum = 2026-02-28
 | dátum prístupu = 2026-03-02
}}&lt;/ref&gt;

'''[[21. február]] 2026'''
:{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Navzdory prvotným informáciám, že opravný test skúšobného odpočítavania pre misiu [[Artemis II]] dopadol dobre, administrátor NASA [[Jared Isaacman]] zverejnil správu, že na hornom raketovom stupni (ICPS) došlo k prerušeniu toku hélia. Tento problém je natoľko vážny, že celá zostava sa bude musieť vrátiť na opravu do haly [[Vehicle Assembly Building|VAB]]. Dátum štartu, ktorý bol avizovaný na 6. marec, sa tak odsúva na neurčito. Úniky vodíka počas testu zostali pod stanovenými limitmi.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Majer
 | meno = Dušan
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II
 | periodikum = Kosmonautix.cz
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/28/sledujeme-priprava-na-start-mise-artemis-ii/
 | issn = 
 | vydavateľ = Dušan Majer
 | miesto = Jihlava
 | dátum = 2026-01-28
 | dátum prístupu = 2026-02-21
}}&lt;/ref&gt;

'''[[13. február]] 2026'''
:{{USA}} Raketa [[Falcon 9]] nesúca kozmickú loď [[Dragon 2|Crew Dragon]] odštartovala na misiu [[SpaceX Crew-12]] so štvorčlennou posádkou. Priniesla na stanicu členov dlhodobej [[Expedícia 74|Expedície 74]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | kapitola zborník = SpaceX Crew-11 (USCV-11)
 | titul = MEK : Malá encyklopedie kosmonautiky
 | url = https://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/dragon/cd-c12/index.htm
 | vydavateľ = Aleš Holub
 | miesto = Most
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-02-16
}}&lt;/ref&gt;

'''[[12. február]] 2026'''
:{{EU}} Z kozmodrómu [[Guyanské stredisko pre vesmír|Kourou]] vo [[Francúzska Guyana|Francúzskej Guyane]] odštartovala na svoj inauguračný let európska nosná raketa [[Ariane 6]] vo variante so štyrmi [[raketový motor na tuhé pohonné látky|blokmi na tuhé palivá]] (A64). Na [[nízka obežná dráha Zeme|nízku obežnú dráhu]] vyniesla 32 satelitov internetovej konštelácie [[Amazon Leo]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Europe's most powerful rocket launches for 1st time, carrying 32 Amazon internet satellites to orbit (video) | periodikum = Space.com | odkaz na periodikum = | url = https://www.space.com/space-exploration/launches-spacecraft/ariane-64-rocket-debut-launch-amazon-leo-internet-satellites | issn = | vydavateľ = Future US | miesto = New York | dátum = 2026-02-12 | dátum prístupu = 2026-02-13}}&lt;/ref&gt;

'''[[3. február]] 2026'''
:{{USA}}{{CAN}}{{EU}} Skúšobné odpočítavanie spojené s tankovaním rakety pred misiou [[Artemis II]] neprebehlo do plánovaného konca. Hlavným problémom, ktorý sa vyskytol, bol únik vodíka používaného ako palivo tejto rakety. Administrátor NASA [[Jared Isaacman]] sa vyjadril, že pokus o štart sa tak odkladá na marec 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Majer
 | meno = Dušan
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = SLEDUJEME: Příprava na start mise Artemis II
 | periodikum = Kosmonautix.cz
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/28/sledujeme-priprava-na-start-mise-artemis-ii/
 | issn = 
 | vydavateľ = Dušan Majer
 | miesto = Jihlava
 | dátum = 2026-01-28
 | dátum prístupu = 2026-02-03
}}&lt;/ref&gt;

'''[[2. február]] 2026'''
:{{USA}} Z [[Vandenberg Space Force Base|Vandenbergovej základne]] odštartovala raketa [[Falcon 9]] na misiu Starlink 17-32, pri ktorej vyniesla ďalších 25 odľahčených družíc typu [[Starlink]]. Na rozdiel od predošlých podobných misií sa však horný stupeň nevrátil na Zem. Dokázal však vykonať tzv. pasiváciu, čiže opatrenia, aby bol ako [[kozmický odpad]] do budúcna čo najmenej nebezpečný pre iné objekty.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Majer
 | meno = Dušan
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Horní stupeň Falconu 9 potkala anomálie
 | periodikum = Kosmonautix.cz
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://kosmonautix.cz/2026/02/03/horni-stupen-falconu-9-potkala-anomalie/
 | issn = 
 | vydavateľ = Dušan Majer
 | miesto = Jihlava
 | dátum = 2026-02-03
 | dátum prístupu = 2026-02-03
}}&lt;/ref&gt;

'''[[30. január]] 2026'''
:{{USA}} Americká spoločnosť [[Blue Origin]] podnikateľa [[Jeff Bezos|Jeffa Bezosa]] oznámila, že dočasne pozastaví lety svojej rakety [[New Shepard]] využívanej na vesmírnu turistiku na obdobie aspoň dvoch rokov, aby sa mohla sústrediť na let na [[Mesiac]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Blue Origin pozastavuje vesmírnu turistiku, chce sa zamerať na Mesiac
 | periodikum = Denník Postoj
 | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj
 | url = https://www.postoj.sk/189134/blue-origin-pozastavuje-vesmirnu-turistiku-chce-sa-zamerat-na-mesiac
 | issn = 1336-720X
 | vydavateľ = Postoj Media
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2026-01-31
 | dátum prístupu = 2026-01-31
}}&lt;/ref&gt;

'''[[26. január]] 2026'''
:{{OMN}} [[Omán]] sa stal 61. krajinou sveta, ktorá podpísala dohodu [[Artemis Accords]] o prieskume [[Mesiac]]a.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = Pojezný
 | meno = Tomáš
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Artemis Accords
 | periodikum = Kosmonautix.cz
 | odkaz na periodikum = 
 | url = https://kosmonautix.cz/2026/01/29/artemis-accords-12/
 | issn = 
 | vydavateľ = Dušan Majer
 | miesto = Jihlava
 | dátum = 2026-01-29
 | dátum prístupu = 2026-01-31
}}&lt;/ref&gt;

&lt;small&gt;[[Portál:Kozmonautika/Novinky ({{CURRENTYEAR}})|Staršie správy]]&lt;/small&gt;

&lt;small&gt;'''Zdroje'''
&lt;references/&gt;&lt;/small&gt;
&lt;noinclude&gt;[[Kategória:Portál:Kozmonautika]]&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>j4jacpo8zbw6gvcxet2jrh4u5u9lezg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Viktóriine vodopády</title>
    <ns>0</ns>
    <id>166142</id>
    <revision>
      <id>8189848</id>
      <parentid>7858641</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:39:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189848</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2149" sha1="r8upxdsa7xx8b5dbgmknkgobweuevly" xml:space="preserve">{{Whc}}
{{Infobox Lokalita Svetového dedičstva
|WHS         = Mosi-oa-Tunya / Victoria Falls
|názov       = Viktóriine vodopády
|obrázok     = Victoria Falls aerial view September 2003.jpg
|titulok     = 
|štát        = {{minivlajka|Zambia}} [[Zambia]], {{minivlajka|Zimbabwe}} [[Zimbabwe]]
|typ         = prírodná
|kritériá    = vii, viii
|ID          = 509
|link        = http://whc.unesco.org/en/list/509 UNESCO
|región      = [[Lokality Svetového dedičstva v Afrike|Afrika]]
|súradnice   = 
|rok         = 1989
|zasadnutie  = 
|dodatky     =  
|ohrozenie   =  
}}
'''Viktóriine vodopády''' sú jedny z najväčších [[vodopád]]ov na svete. Nachádzajú sa v [[Južná Afrika (región)|južnej Afrike]] na rieke [[Zambezi]] na hraniciach medzi [[Zambia|Zambiou]] a [[Zimbabwe]].

Šírka vodopádu je 1&amp;nbsp;800&amp;nbsp;[[meter|m]]. Voda padá dole z [[útes]]u vysokého 120&amp;nbsp;m do úzkeho (130&amp;nbsp;m) a hlbokého (140&amp;nbsp;m) kaňonu v [[Bazalt|čadiči]]. Ich africké meno ''Mosu-oa-tun-ya'' znamená &quot;dym, ktorý hrmí&quot;. Rozkladajú sa na rozhraní púšte [[Kalahari]] a východoafrickej vysočiny. Prietoky v priebehu roku silne kolísajú. Priemerný prietok je 1&amp;nbsp;400&amp;nbsp;m³/s.

Vodopády boli objavené v roku [[1855]] [[Škótsko|škótskym]] cestovateľom [[David Livingstone|Davidom Livingstonom]] a pomenované podľa britskej kráľovnej [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|Viktórie]].&lt;ref name=&quot;WDL&quot;&gt;{{cite web |url = http://www.wdl.org/en/item/550 |title = Victoria Falls |website = [[World Digital Library]] |date = 1890-1925 |accessdate = 2013-06-01 |archiveurl = https://web.archive.org/web/20160503111545/https://www.wdl.org/en/item/550/ |archivedate = 2016-05-03 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references/&gt;

== Pozri aj ==
* [[Iguaçu (vodopády)|Iguaçu vodopády]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Victoria Falls}}


{{Svetové dedičstvo - Zimbabwe}}

[[Kategória:Vodopády v Zimbabwe]]
[[Kategória:Vodopády v Zambii]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Zimbabwe]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Zambii]]
[[Kategória:Eponymické termíny v geografii]]</text>
      <sha1>r8upxdsa7xx8b5dbgmknkgobweuevly</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Trasochvost biely</title>
    <ns>0</ns>
    <id>168253</id>
    <revision>
      <id>8189904</id>
      <parentid>8179474</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:14:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19899-79</username>
        <id>290677</id>
      </contributor>
      <origin>8189904</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12523" sha1="rh6fptl52wc7zit3sals1yd39zclqta" deleted="deleted" />
      <sha1 />
    </revision>
    <revision>
      <id>8189905</id>
      <parentid>8189904</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:15:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19899-79</username>
        <id>290677</id>
      </contributor>
      <comment>niekto tam dal pipika</comment>
      <origin>8189905</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12513" sha1="in3nmcskj5nf75n2hhe5c5598m95wvu" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy|
Názov=trasochvost biely|
Obrázok=Motacilla alba alba.JPG|
Titulok=|
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(globálne&lt;ref name=&quot;IUCN&quot;&gt;[https://www.iucnredlist.org/species/22718348/137417893 IUCN Red list 2021.2. Prístup 26. novembra 2021]&lt;/ref&gt;, na [[Slovensko|Slovensku]]&lt;ref name=&quot;SOS2014&quot; /&gt;)|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[vtáky]]|Trieda po latinsky=Aves|
Podtrieda po slovensky= [[pravé vtáky]]|Podtrieda po latinsky=Ornithurae|
Nadrad po slovensky= [[letce]] |Nadrad po latinsky=Neognathae|
Rad po slovensky= [[vrabcotvaré]]|Rad po latinsky= Passeriformes|
Podrad po slovensky= |Podrad po latinsky=  |
Čeľaď po slovensky= [[trasochvostovité]]|Čeľaď po latinsky=Motacillidae|
Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=|
Rod po slovensky= [[trasochvost]]|Rod po latinsky=Motacilla|
Druh po slovensky=trasochvost biely|Druh po latinsky=M. alba|
Binomické meno=Motacilla alba| 
Klasifikátor1=[[Carl Linné|Linnaeus]]|
Dátum1=[[1758]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=MotacillaAlbaIUCN.svg|
Titulok2=Mapa rozšírenia trasochvosta bieleho {{break}}
&lt;div style=&quot;display: inline-block; text-align: left;&quot;&gt;
{{Legenda|#00FF00| Hniezdiaci, výskyt v letnom období|border=1px solid #aaa}} 
{{Legenda|#008000| Hniezdiaci, celoročný výskyt|border=1px solid #aaa}}
{{Legenda|#007FFF| Nehniezdiaci|border=1px solid #aaa}}
&lt;/div&gt;|
}}
[[File:Poetsende man en jong witte kwikstaart-4962012.webm|thumb |Motacilla alba]]
'''Trasochvost biely'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Kovalik
  | meno = Peter 
  | spoluautori = et al.
  | titul = Slovenské mená vtákov
  | url = https://sites.google.com/site/vtakysk/osnv
  | dátum vydania = 2010 (2016)
  | dátum aktualizácie = 23.X.2016
  | dátum prístupu = 12.12.2016
  | vydavateľ = SOS/BirdLife Slovensko
  | miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt; ([[latinčina|lat.]] ''Motacilla alba'') je malý sťahovavý vták z čeľade [[trasochvostovité]]. Hniezdi v Palearktíde a v [[severná Afrika|severnej Afrike]].&lt;ref name=&quot;RozsVtakovSK&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Danko
  | meno = Štefan 
  | priezvisko2 = Darolová
  | meno2 = Alžbeta 
  | priezvisko3 = Krištín
  | meno3 = Anton
  | spoluautori = et al.
  | titul = Rozšírenie vtákov na Slovensku 
  | rok = 2002
  | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
  | miesto = Bratislava
  | isbn = 80-224-0714-3
  | kapitola = Trasochvost biely
  | poznámka = autori druhu Dušan Karaska, Ladislav Mošanský
  | strany = 446 - 448
}}&lt;/ref&gt; Podľa [[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov]] trasochvost biely patrí medzi [[Najmenej ohrozený|najmenej ohrozené druhy]], celková populácia je stabilná.&lt;ref name=&quot;IUCN&quot; /&gt; Podľa výsledkov [[Sčítanie bežných druhov vtákov|paneurópskeho sčítania bežných druhov vtákov]] bol trend trasochvost biely v Európe za roky [[1980]] {{--}} [[2017]] stabilný&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Species trends of Motacilla alba (White Wagtail)
 | url = https://pecbms.info/trends-and-indicators/species-trends/species/motacilla-alba/
 | vydavateľ = pecbms.info
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2021-11-26
 | miesto = 
 | jazyk = En
}}&lt;/ref&gt;.

== Opis ==
Trasochvost biely meria {{cm|18|m}}&lt;ref name=&quot;dieVoegelEuropas&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Jonsson
  | meno = Lars
  | titul = Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes 
  | rok = 1992
  | vydavateľ = Franckh-Kosmos 
  | miesto = Stuttgart
  | isbn = 3-440-06357-7  
  | jazyk = po nemecky
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;peterson&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Peterson
  | meno = R. T.
  | priezvisko2 = Mountfort
  | meno2 = G.
  | priezvisko3 = Hollom 
  | meno3 = P. A. D.
  | titul = Európa madarai
  | vydavateľ = Gondolat
  | miesto = Budapest 
  | rok = 1986
  | isbn = 978-80-7234-292-1
  | jazyk = preklad do maďarčiny 
}}&lt;/ref&gt; a váži 20,5 - 22 g &lt;ref name=&quot;VtakySlovenska2&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Ferianc
  | meno = Oskár
  | titul = Vtáky Slovenska 2 
  | rok = 1979
  | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] 
  | miesto = Bratislava
  | isbn = 
}}&lt;/ref&gt;.
Má dlhý chvost, štíhle telo a celkovo živé pohyby. Zafarbenie sa skladá z bielej, čiernej a sivej farby. [[Samica]] má čierne farby skôr so sivým nádychom.&lt;ref name=&quot;peterson&quot; /&gt;

== Hlas ==
Spev je príjemné švitorenie. Vábenie znie ako ''&quot;čiz-itt čiz-itt&quot;'' alebo ''&quot;tsi-litt&quot;'' či ''&quot;pe-vitt&quot;.''

== Výskyt a stav na Slovensku ==
Trasochvost biely je rozšírený na celom území [[Slovensko|Slovenska]] a patrí medzi najbežnejšie vtáčie druhy od nížin až po alpínsky vegetačný stupeň, najvyššie položené známe hniezdenie je {{mnm|2024}} v [[Nízke Tatry|Nízkych Tatrách]], [[Chopok]].&lt;ref name=&quot;RozsVtakovSK&quot; /&gt; Sťahovavý druh, vracia sa koncom [[február]]a a v [[marec|marci]], odlieta v [[september|septembri]] a v [[október|októbri]].&lt;ref name=&quot;VtakySlovenska2&quot; /&gt;
[[Súbor:Trasochvost Biely.jpg|vľavo|náhľad|276x276bod|Trasochvost pri hľadaní potravy]]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 50 000 - 100 000, [[Zimovanie|zimujúcich]] jedincov 10 - 500. Veľkosť [[Populácia|populácie]] i územie na ktorom sa vyskytuje sú ''stabilné'', maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch [[1995]], [[1998]]&lt;ref name=&quot;RozsVtakovSK&quot; /&gt; a [[2001]] žiadny.&lt;ref name=&quot;RL2001&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Baláž
 | meno = Daniel
 | priezvisko2 = Marhold 
 | meno2 = Karol
 | priezvisko3 = Urban
 | meno3 = Peter
 | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska
 | vydanie = 1
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
 | miesto = Banská Bystrica
 | rok = 2001
 | počet strán = 160
 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf
 | isbn = 80-89035-05-1
 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia)
 | strany = 150 - 153
 | jazyk = Sk
}}&lt;/ref&gt; V roku [[2014]] ''LC* A2b'' - menej dotknutý.&lt;ref name=&quot;SOS2014&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Demko M., Krištín A. &amp; Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp.
 | url = http://www.vtaky.sk/stranka/179-Cerveny-zoznam-vtakov.html
 | vydavateľ = vtaky.sk
 | dátum vydania = 2014
 | dátum prístupu = 2018-03-03
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;SOS2013&quot;&gt;{{Citácia periodika 
   | priezvisko = Demko
   | meno = Miroslav 
   | priezvisko2 = Krištín
   | meno2 = Anton 
   | priezvisko3 = Puchala
   | meno3 = Peter 
   | titul = Červený zoznam vtákov Slovenska  
   | periodikum = Tichodroma 
   | ročník = 25 
   | číslo = 2013 
   | strany = 69 - 78 
   | url = http://www.tichodroma.sk/pdfs/25/Demko_Tichodroma_25_2.pdf 
   | dátum prístupu = 2018-03-03 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;IUCNmetodika&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Jedlička
 | meno = Ladislav
 | priezvisko2 = Kocian
 | meno2 = Ľudovít
 | priezvisko3 = Kadlečík
 | meno3 = Ján
 | priezvisko4 = Feráková
 | meno4 = Viera
 | titul = Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry
 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/Jedlicka-et-al-2007.pdf
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk
 | dátum vydania = 2007
 | dátum prístupu = 2018-03-04
 | miesto = Bratislava
}}&lt;/ref&gt; [[Európa|Európsky]] ochranársky status nezaradený ''SPEC''. Stupeň ohrozenia ''S'' - vyhovujúci ochranársky status.&lt;ref name=&quot;RozsVtakovSK&quot; /&gt;

Trend početnosti trasochvosta bieleho na Slovensku bol podľa [[Sčítanie bežných druhov vtákov|sčítania bežných druhov vtákov]] v rokoch [[2005]] {{--}} [[2009]]
&lt;ref name=&quot;trendybeznedruhy2009&quot;&gt;{{Citácia periodika 
   | priezvisko = Slabeyová
   | meno = Katarína 
   | priezvisko2 = Ridzoň
   | meno2 = Jozef 
   | priezvisko3 = Kropil
   | meno3 = Rudolf 
   | titul = Trendy početnosti bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005–2009  
   | periodikum = Tichodroma 
   | ročník = 21 
   | číslo = 2009 
   | strany = 1 - 13 
   | url = http://www.tichodroma.sk/pdfs/Tichodroma_21.split/Tichodroma_21.1-13.pdf
   | dátum prístupu = 2021-11-21
}}&lt;/ref&gt;
aj v rokoch [[2005]] {{--}} [[2012]] mierne klesajúci.
&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko =  Ridzoň
 | meno = Jozef
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Vyhodnotenie trendov zo sčítania bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005 – 2012
 | url = http://vtaky.sk/stranka/190-Vyhodnotenie-trendov-zo-scitania-beznych-druhov-vtakov-na-Sloven-sku-v-rokoch-2005-2012.html
 | vydavateľ = SOS/BL vtaky.sk
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2021-11-17
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Biotop ==
Trasochvost biely obýva rôzne biotopy otvorenej krajiny, brehy potokov i stojatých vôd, [[pole|polia]], [[lúka|lúky]], [[pasienok|pasienky]], [[kameňolom]]y, ľudské sídla, priemyselné i [[poľnohospodárstvo|poľnohospodárske]] stavby. Vo vysokých polohách sa drží ľudských stavieb a [[most]]ov.&lt;ref name=&quot;RozsVtakovSK&quot; /&gt;

== Hniezdenie ==
Trasochvost biely môže mať svoje [[hniezdo]] na zemi, na [[ker|kríkoch]], v [[skala|skalách]] a na budovách. [[Hniezdo]] stavia [[samica]] zo [[slama|slamy]], [[tráva|trávy]], [[machy|machu]], [[koreň (botanika)|korienkov]] a srsti. Znáša 5 - 6 škvrnitých vajíčok na ktorých sedí 12 - 14 dní. Po vyliahnutí mláďat sa o ne obaja rodičia starajú 14 - 15 dní. Hniezdia dva až tri krát do roka.&lt;ref name=&quot;VtakySlovenska2&quot; /&gt;

== Potrava ==
Živí sa hmyzom alebo malými [[bezstavovce|bezstavovcami]].

== Ochrana ==
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 500 €  (Vyhláška MŽP č. 170/2021).&lt;ref name=&quot;vyhl170&quot;&gt;{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/|titul=Vyhláška č. 170/2021 Z. z.|dátum prístupu=23.06.2021}}&lt;/ref&gt;
Druh je zaradený do [[Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť|Bernského dohovoru]] (Príloha II).&lt;ref name=&quot;BERN&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
   | titul = Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor)
 | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=3407
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR
 | dátum vydania = 1997-01-01 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-02-21
 | miesto = Banská Bystrica
}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
MotacillaAlbaRaces.svg|&lt;center&gt;Zobrazenie [[samec|samcov]] jednotlivých rás&lt;/center&gt;
MotacillaAlbaDistribution.svg|&lt;center&gt;Hniezdiská jednotlivých rás&lt;/center&gt;
Wagtail - geograph.org.uk - 185168.jpg|&lt;center&gt;Na [[hniezdo|hniezde]]&lt;/center&gt;
Motacilla alba eggs close.jpg|&lt;center&gt;[[Hniezdo]] s [[vajce|vajíčkami]]&lt;/center&gt;
2005-07-10 Bachstelze 007.jpg|&lt;center&gt;Mláďatá v [[hniezdo|hniezde]]&lt;/center&gt;
Pied Wagtail from the Crossley ID Guide Britain and Ireland.jpg|Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu 
Cuculus canorus canorus MHNT.ZOO.2010.11.150.39.jpg |''Cuculus canorus canorus'' + ''Motacilla alba'' 
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|wikispecies=Motacilla alba|commons=Motacilla alba}}

== Externé odkazy ==
{{Xenocanto|trasochvosta bieleho|Motacilla|alba}} {{Eng icon}}
* {{IBC|ID=whiwag|Nadpis=Motacilla alba}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Trasochvostovité]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]
[[Kategória:Vtáky na Slovensku]]</text>
      <sha1>in3nmcskj5nf75n2hhe5c5598m95wvu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Otmíče</title>
    <ns>0</ns>
    <id>170033</id>
    <revision>
      <id>8190038</id>
      <parentid>7657753</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:43:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>Ext, odkazy, autoritné údaje, starosta, wikilinka</comment>
      <origin>8190038</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1465" sha1="ranvrju9fea885u95v13l7vcmz3mcmm" xml:space="preserve">{{Infobox Česká obec
 | názov           = Otmíče
 | typ             = obec
 | znak            = Otmíče znak.jpg
 | vlajka          = Otmíče vlajka.jpg
 | obrázok         = Otmíče, 05.jpg
 | popis           = Kaplnka
 | ob.roz.pôs      = Hořovice
 | pov.ob          = Hořovice
 | krajina         = Čechy
 | rieka           = 
 | nadmorská výška = 314
 | zemepisná šírka = 49,870556
 | zemepisná dĺžka = 13,953889
 | rozloha         = 2,62
 | prvá zmienka    = 1227
 | starosta        = Diana Hrdličková
 | PSČ             = 267 51
 | početč          = 1
 | početzsj        = 1
 | početk          = 1
 | NUTS5           = CZ0202 534111
 | adresa          = Otmíče 5&lt;br /&gt;26751 Zdice
 | email           = otmice@otmice.info
 | mapa            = 
 | popis mapy      = 
 | web             = otmice.cz
 | commons         = Otmíče
}}

'''Otmíče''' je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Beroun|okrese Beroun]] v [[Stredočeský kraj|Stredočeskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 161 obyvateľov, z toho 78 mužov a 83 žien, pričom priemerný vek v obci bol 39,7 roka (muži 38,9 roka, ženy 40,5 roka).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam obcí v Česku]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Otmíče}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

{{český výhonok}}
{{Obce okresu Beroun}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Obce okresu Beroun]]</text>
      <sha1>ranvrju9fea885u95v13l7vcmz3mcmm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vračovice-Orlov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>176537</id>
    <revision>
      <id>8189961</id>
      <parentid>5730184</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T00:56:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189961</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1595" sha1="588rqrf7dws5jll21jazbc2cfarbm8m" xml:space="preserve">{{Infobox Česká obec
 | názov           = Vračovice-Orlov
 | typ             = obec
 | znak            = Vračovice Orlov CoA.jpg
 | vlajka          = Vračovice Orlov flag.jpg
 | obrázok         = 
 | popis           = 
 | ob.roz.pôs      = Vysoké Mýto
 | pov.ob          = Choceň
 | krajina         = Čechy
 | rieka           = 
 | nadmorská výška = 298
 | zemepisná šírka = 49,952500
 | zemepisná dĺžka = 16,254167
 | rozloha         = 2,9
 | prvá zmienka    = 1349
 | starosta        = Vařečka Pavel
 | PSČ             = 565 52
 | početč          = 2
 | početzsj        = 2
 | početk          = 1
 | NUTS5           = CZ0534 548022
 | adresa          = Vračovice 11&lt;br /&gt;Vračovice-Orlov&lt;br /&gt;56601 Vysoké Mýto
 | email           = eou.vracovice@seznam.cz
 | mapa            = 
 | popis mapy      = 
 | web             = www.vracovice-orlov.cz
 | commons         = 
}}

'''Vračovice-Orlov''' je [[obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Ústí nad Orlicí|Ústí nad Orlicí]] v [[Pardubický kraj|Pardubickom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 181 obyvateľov, z toho 100 mužov a 81 žien, pričom priemerný vek v obci bol 40,0 roka (muži 37,2 roka, ženy 43,6 roka).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam obcí v Česku]]

== Externé odkazy ==
* [http://www.vracovice-orlov.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131028043317/http://www.vracovice-orlov.cz/ |date=2013-10-28 }}

{{český výhonok}}

{{Obce okresu Ústí nad Orlicí}}

[[Kategória:Obce okresu Ústí nad Orlicí]]</text>
      <sha1>588rqrf7dws5jll21jazbc2cfarbm8m</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Věžnice (okres Havlíčkův Brod)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>176960</id>
    <revision>
      <id>8189976</id>
      <parentid>7621118</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T03:49:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189976</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1739" sha1="40csh18v1dfwbbaq2c5kenb9wry2ah8" xml:space="preserve">{{Infobox Česká obec
 | názov           = Věžnice
 | typ             = obec
 | znak            = Veznice HB CZ CoA.jpg
 | vlajka          = Veznice HB CZ flag.gif
 | obrázok         = Věžnice, small chapel.jpg
 | popis           = Kaplnka a kríž pri Věžnici
 | ob.roz.pôs      = Havlíčkův Brod
 | pov.ob          = Havlíčkův Brod
 | krajina         = Čechy
 | rieka           = 
 | nadmorská výška = 445
 | zemepisná šírka = 49,517500
 | zemepisná dĺžka = 15,681389
 | rozloha         = 13,86
 | prvá zmienka    = 
 | starosta        = Ing. Josef Málek
 | PSČ             = 582 52
 | početč          = 1
 | početzsj        = 2
 | početk          = 2
 | NUTS5           = CZ0631 569704
 | adresa          = Věžnice 9&lt;br /&gt;58252 Věžnice u Havl.Brodu
 | email           = starosta@obecveznice.cz
 | mapa            = 
 | popis mapy      = 
 | web             = www.obecveznice.cz
 | commons         = Věžnice (Havlíčkův Brod District)
}}

'''Věžnice''' je [[obec]] v [[Česko|Česku]] v okrese [[Okres Havlíčkův Brod|Havlíčkův Brod]] v kraji [[Kraj Vysočina|Vysočina]]. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 421 obyvateľov, z toho 217 mužov a 204 žien, pričom priemerný vek v obci bol 42,7 roka (muži 42,2 roka, ženy 43,2 roka).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam obcí v Česku]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Věžnice (Havlíčkův Brod District)}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.obecveznice.cz Oficiálna stránka obce] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090301104410/http://www.obecveznice.cz/ |date=2009-03-01 }}

{{český výhonok}}

{{Obce okresu Havlíčkův Brod}}

[[Kategória:Obce okresu Havlíčkův Brod]]</text>
      <sha1>40csh18v1dfwbbaq2c5kenb9wry2ah8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Veselí nad Moravou</title>
    <ns>0</ns>
    <id>178656</id>
    <revision>
      <id>8189788</id>
      <parentid>8107213</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T16:53:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189788</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2644" sha1="avmf6wtvszqfka9lnf1dlmx8hxeo90m" xml:space="preserve">{{Infobox Česká obec
 | názov              = Veselí nad Moravou
 | typ                = mesto
 | znak               = ZnakměstaVeselínadMoravou.svg
 | vlajka             = Flag of Veselí nad Moravou.svg
 | obrázok            = Bartolomejske_namesti.jpg
 | popis              = Bartolomejské námestie
 | ob.roz.pôs         = Veselí nad Moravou
 | pov.ob             = Veselí nad Moravou
 | krajina            = [[Morava (región)|Morava]]
 | rieka              = [[Morava (rieka)|Morava]]
 | nadmorská výška    = 176
 | zemepisná šírka    = 48,952778
 | zemepisná dĺžka    = 17,381389
 | najvyšší bod       = 
 | najvyšší bod výška = 
 | najvyšší bod šírka = 
 | najvyšší bod dĺžka = 
 | najnižší bod       = 
 | najnižší bod výška = 
 | najnižší bod šírka = 
 | najnižší bod dĺžka = 
 | rozloha            = 35,45
 | prvá zmienka       = 1261
 | starosta           = Petr Kolář
 | PSČ                = 698 01
 | početč             = 3
 | početzsj           = 15
 | početk             = 4
 | NUTS5              = CZ0645 586722
 | adresa             = Město Veselí nad Moravou&lt;br /&gt;tř. Masarykova 119&lt;br /&gt;698 01 Veselí nad Moravou
 | email              = mesto@veseli-nad-moravou.cz
 | mapa               = 
 | popis mapy         = 
 | web                = www.veseli-nad-moravou.cz
 | commons            = Veselí nad Moravou
 | 
}}

'''Veselí nad Moravou''' ({{v jazyku|deu|''Wessely an der March''}}) je [[mesto]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Hodonín|okrese Hodonín]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom]] kraji. [[1. január]]a [[2012]] tu žilo 11 561 obyvateľov, z toho 5 635 mužov a 5 926 žien, pričom priemerný vek v meste bol 41,4 roka (muži 39,7 roka, ženy 43,1 roka).

== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|Italy}} [[Crespellano]], [[Taliansko]]
* {{flagicon|Slovensko}} [[Malacky]], [[Slovensko]]
* {{flagicon|Poľsko}} [[Żnin]], [[Poľsko]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Zoznam miest v Česku]]
* [[Zoznam obcí v Česku]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Veselí nad Moravou}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}
* [https://portal.gov.cz/organy-verejne-moci/mesto-veseli-nad-moravou-7161 O meste na portal.gov.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220815140845/https://portal.gov.cz/organy-verejne-moci/mesto-veseli-nad-moravou-7161 |date=2022-08-15 }}
 
{{český výhonok}}
{{Obce okresu Hodonín}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Veselí nad Moravou| ]]
[[Kategória:Mestá v Česku]]
[[Kategória:Mestské pamiatkové zóny v Česku]]
[[Kategória:Obce okresu Hodonín]]</text>
      <sha1>avmf6wtvszqfka9lnf1dlmx8hxeo90m</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Nagymaros</title>
    <ns>0</ns>
    <id>182234</id>
    <revision>
      <id>8190040</id>
      <parentid>7766055</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:52:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19868-70</username>
        <id>290708</id>
      </contributor>
      <comment>Úprava</comment>
      <origin>8190040</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2269" sha1="fiqske4tzycj5lcgs8hp0lld4yc4oy1" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Nagymaros (Veľká Maruša) | 
iné názvy        = Veľká Maruša |
typ              = mesto |
rozloha          = 34.39 |
obyvateľov       = 4465 |
obrázok          = Nagymaros légifotó.jpg|
erb              = HUN Nagymaros Címer.svg |
vlajka           = Flag of Nagymaros.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres            = [[Szobský okres|Szobský]] |
PSČ              = 2025|
kód              = |
KSH              = 31732|
lat_deg          = 47|
lat_min          = 47|
lat_sec          = 05|
lon_deg          = 18|
lon_min          = 58|
lon_sec          = 25|
}}

'''Nagymaros''' ({{V jazyku|slk|''Veľká Maruša''}}, {{V jazyku|deu|''Grossmarosch''}}) je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v [[Szobský okres|Szobskom okrese]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. 

Má rozlohu 3 439 ha a žije tu {{OBP|HU|31732}} obyvateľov ''({{OBD|HU|31732}})''.

== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|Nemecko}} [[Aßlar]], [[Nemecko]]
* {{flagicon|Slovensko}} [[Čunovo]], [[Slovensko]]
* {{flagicon|UK}} [[East Croydon]], [[Spojené kráľovstvo]]
* {{flagicon|Slovensko}} [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]], [[Slovensko]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Partnertské obce - Mesto Gabčíkovo | url = https://www.gabcikovo.sk/sk/uvod/partnerske-obce | vydavateľ = gabcikovo.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-11-23 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20211112123602/https://www.gabcikovo.sk/sk/uvod/partnerske-obce | dátum archivácie = 2021-11-12 }}&lt;/ref&gt;
* {{flagicon|Taliansko}} [[Gravina di Catania]], [[Taliansko]]
* {{flagicon|Taliansko}} [[Nocera Superiore]], [[Taliansko]]
* {{flagicon|Litva}} [[Šalčininkai]], [[Litva]]
* {{flagicon|Nemecko}} [[Wallhausen]], [[Nemecko]]
* {{flagicon|Rumunsko}} [[Zetea]], [[Rumunsko]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.nagymaros.hu/ Oficiálna stránka] {{hun icon}}


{{Maďarský výhonok}}

{{Vácsky obvod}}

[[Kategória:Mestá v Maďarsku]]</text>
      <sha1>fiqske4tzycj5lcgs8hp0lld4yc4oy1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190103</id>
      <parentid>8190040</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T10:02:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19868-70|~2026-19868-70]] ([[User_talk:~2026-19868-70|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot</comment>
      <origin>7766055</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2251" sha1="94jubm616ws769dfxh8kq1udh7cqgul" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Nagymaros | 
iné názvy        = Veľká Maruša |
typ              = mesto |
rozloha          = 34.39 |
obyvateľov       = 4465 |
obrázok          = Nagymaros légifotó.jpg|
erb              = HUN Nagymaros Címer.svg |
vlajka           = Flag of Nagymaros.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres            = [[Szobský okres|Szobský]] |
PSČ              = 2025|
kód              = |
KSH              = 31732|
lat_deg          = 47|
lat_min          = 47|
lat_sec          = 05|
lon_deg          = 18|
lon_min          = 58|
lon_sec          = 25|
}}

'''Nagymaros''' ({{V jazyku|slk|''Veľká Maruša''}}, {{V jazyku|deu|''Grossmarosch''}}) je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v [[Szobský okres|Szobskom okrese]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. 

Má rozlohu 3 439 ha a žije tu {{OBP|HU|31732}} obyvateľov ''({{OBD|HU|31732}})''.

== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|Nemecko}} [[Aßlar]], [[Nemecko]]
* {{flagicon|Slovensko}} [[Čunovo]], [[Slovensko]]
* {{flagicon|UK}} [[East Croydon]], [[Spojené kráľovstvo]]
* {{flagicon|Slovensko}} [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]], [[Slovensko]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Partnertské obce - Mesto Gabčíkovo | url = https://www.gabcikovo.sk/sk/uvod/partnerske-obce | vydavateľ = gabcikovo.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-11-23 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20211112123602/https://www.gabcikovo.sk/sk/uvod/partnerske-obce | dátum archivácie = 2021-11-12 }}&lt;/ref&gt;
* {{flagicon|Taliansko}} [[Gravina di Catania]], [[Taliansko]]
* {{flagicon|Taliansko}} [[Nocera Superiore]], [[Taliansko]]
* {{flagicon|Litva}} [[Šalčininkai]], [[Litva]]
* {{flagicon|Nemecko}} [[Wallhausen]], [[Nemecko]]
* {{flagicon|Rumunsko}} [[Zetea]], [[Rumunsko]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.nagymaros.hu/ Oficiálna stránka] {{hun icon}}


{{Maďarský výhonok}}

{{Vácsky obvod}}

[[Kategória:Mestá v Maďarsku]]</text>
      <sha1>94jubm616ws769dfxh8kq1udh7cqgul</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190107</id>
      <parentid>8190103</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T10:08:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Partnerské mestá */ akt</comment>
      <origin>8190107</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1917" sha1="lclv28f1ge6fa5hfwlfcbchuead02a3" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Nagymaros | 
iné názvy        = Veľká Maruša |
typ              = mesto |
rozloha          = 34.39 |
obyvateľov       = 4465 |
obrázok          = Nagymaros légifotó.jpg|
erb              = HUN Nagymaros Címer.svg |
vlajka           = Flag of Nagymaros.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres            = [[Szobský okres|Szobský]] |
PSČ              = 2025|
kód              = |
KSH              = 31732|
lat_deg          = 47|
lat_min          = 47|
lat_sec          = 05|
lon_deg          = 18|
lon_min          = 58|
lon_sec          = 25|
}}

'''Nagymaros''' ({{V jazyku|slk|''Veľká Maruša''}}, {{V jazyku|deu|''Grossmarosch''}}) je [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v [[Szobský okres|Szobskom okrese]] v [[Maďarsko|Maďarsku]]. 

Má rozlohu 3 439 ha a žije tu {{OBP|HU|31732}} obyvateľov ''({{OBD|HU|31732}})''.

== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|Slovensko}} [[Gabčíkovo (okres Dunajská Streda)|Gabčíkovo]], [[Slovensko]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Partnertské obce - Mesto Gabčíkovo | url = https://www.gabcikovo.sk/sk/uvod/partnerske-obce | vydavateľ = gabcikovo.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-11-23 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20211112123602/https://www.gabcikovo.sk/sk/uvod/partnerske-obce | dátum archivácie = 2021-11-12 }}&lt;/ref&gt;
*{{flagicon|GER}} [[Grevesmühlen]], [[Nemecko]]
*{{flagicon|UKR}} [[Velyki Hejivci]], [[Ukrajina]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.nagymaros.hu/ Oficiálna stránka] {{hun icon}}


{{Maďarský výhonok}}

{{Vácsky obvod}}

[[Kategória:Mestá v Maďarsku]]</text>
      <sha1>lclv28f1ge6fa5hfwlfcbchuead02a3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ferganská dolina</title>
    <ns>0</ns>
    <id>183407</id>
    <revision>
      <id>8189995</id>
      <parentid>7580808</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T05:55:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8189995</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1541" sha1="brme06bzfmlth5usyytz9qafmczasy8" xml:space="preserve">[[Súbor:Confluence of Naryn and Kara Darya NASA.jpg|náhľad|vpravo|Satelitný pohľad na sútok riek Naryn a Kara Darya v Uzbekistane]]
'''Ferganská dolina'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; je najhustejšie zaľudnená a etnicky rozmanitá oblasť v [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]]. Stretávajú sa tu hranice [[Kirgizsko|Kirgizska]], [[Tadžikistan]]u a [[Uzbekistan]]u. V oblasti sa nachádzajú viaceré ložiská [[ropa|ropy]], [[zemný plyn|plynu]] a [[kov]]ov. V uzbeckej časti kotliny dochádzalo ku konfliktom medzi [[Uzbeci|Uzbekmi]] a Meschetskými [[Turci|Turkami]], dochádza k zrážkam ozbrojených skupín pod radikálnymi [[islam]]skými heslami, ale ide v podstate o kontrolu drogových ciest v tejto oblasti.

Patrí k [[úrodnosť|najúrodnejším]] oblastiam v Strednej Ázii.

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 31.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Geografický výhonok}}

[[Kategória:Geografia Uzbekistanu]]
[[Kategória:Geografia Kirgizska]]
[[Kategória:Geografia Tadžikistanu]]</text>
      <sha1>brme06bzfmlth5usyytz9qafmczasy8</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189996</id>
      <parentid>8189995</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T05:55:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Vasiľ premiestnil stránku [[Ferganská kotlina]] na [[Ferganská dolina]]: https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/</comment>
      <origin>8189995</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1541" sha1="brme06bzfmlth5usyytz9qafmczasy8" xml:space="preserve">[[Súbor:Confluence of Naryn and Kara Darya NASA.jpg|náhľad|vpravo|Satelitný pohľad na sútok riek Naryn a Kara Darya v Uzbekistane]]
'''Ferganská dolina'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; je najhustejšie zaľudnená a etnicky rozmanitá oblasť v [[Stredná Ázia|Strednej Ázii]]. Stretávajú sa tu hranice [[Kirgizsko|Kirgizska]], [[Tadžikistan]]u a [[Uzbekistan]]u. V oblasti sa nachádzajú viaceré ložiská [[ropa|ropy]], [[zemný plyn|plynu]] a [[kov]]ov. V uzbeckej časti kotliny dochádzalo ku konfliktom medzi [[Uzbeci|Uzbekmi]] a Meschetskými [[Turci|Turkami]], dochádza k zrážkam ozbrojených skupín pod radikálnymi [[islam]]skými heslami, ale ide v podstate o kontrolu drogových ciest v tejto oblasti.

Patrí k [[úrodnosť|najúrodnejším]] oblastiam v Strednej Ázii.

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 31.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Geografický výhonok}}

[[Kategória:Geografia Uzbekistanu]]
[[Kategória:Geografia Kirgizska]]
[[Kategória:Geografia Tadžikistanu]]</text>
      <sha1>brme06bzfmlth5usyytz9qafmczasy8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Olšanské hřbitovy</title>
    <ns>0</ns>
    <id>188484</id>
    <revision>
      <id>8189767</id>
      <parentid>7979554</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:19:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Olšanské hřbitovy]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8189767</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2064" sha1="hua2piitj99g52a1l9tkd30qk3hkr8c" xml:space="preserve">[[Obrázok:Olšanské hřbitovy 01.jpg|thumb|Olšanské hřbitovy]]
'''Olšanské hřbitovy''' (doslova ''Olšanské cintoríny'') je s rozlohou 50,17 [[Hektár|ha]] najväčší [[cintorín]] v [[Praha|Prahe]]. Počas jeho existencie na ňom bolo pochovaných približne 2&amp;nbsp;000&amp;nbsp;000 mŕtvych. Je miestom posledného odpočinku mnohých významných osobností. Súčasťou cintorína je aj pohrebisko vojakov z [[Prvá svetová vojna|prvej]] a [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]].

== Zoznam významných osobností, pochovaných na cintoríne ==
* [[Klement Gottwald]], prvý robotnícky prezident Česko-Slovenska
* [[Gusta Fučíková]], publicistka a ľavicová aktiviska
* [[Jiří Berkovec]], hudobný skladateľ a publicista
* [[Josef Jungmann]], český filológ, lexikograf a spisovateľ
* [[Karel Knittl]], hudobný skladateľ, dirigent a pedagóg
* [[Ján Kollár]], slovenský evanjelický kňaz, básnik a spisovateľ
* [[Karel Kramář]], prvý predseda vlády Česko-Slovenska
* [[František Lexa]], zakladateľ českej egyptológie
* [[Lubor Niederle]], významný profesor archeológie
* [[Jan Palach]], študent, ktorý sa v roku 1969 upálil na protest proti okupácii Česko-Slovenska
* [[Pavel Jozef Šafárik]], slovenský historik, slavista a básnik
* [[Miroslav Tyrš]], český kritik, historik umenia, zakladateľ Sokola (Českej obce sokolskej)
* [[Jiří Voskovec]], český herec, dramatik a spisovateľ
* [[Jan Werich]], český herec, dramatik a spisovateľ
* [[Vilém Kurz]], český politik,prírodovedec a spisovateľ
* [[Jiří Schelinger]], český spevák
* [[Radola Gajda]] (Rudolf Geidl), jeden z hlavných veliteľov česko-slovenských légií v Rusku

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Olšanské hřbitovy}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.prague-info.cz/cz/praha/pamatky/olsanske_hrbitovy Olšanské hřbitovy (PIS)]


{{výhonok}}

[[Kategória:Cintoríny v Prahe]]
[[Kategória:Národné kultúrne pamiatky v Prahe]]
[[Kategória:Žižkov]]
[[Kategória:Olšanské hřbitovy| ]]</text>
      <sha1>hua2piitj99g52a1l9tkd30qk3hkr8c</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Džudo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>188590</id>
    <revision>
      <id>8189808</id>
      <parentid>8152974</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:49:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19772-46</username>
        <id>290660</id>
      </contributor>
      <origin>8189808</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6601" sha1="ldqcbqto2v32sx0a7vzeq1wcwph14l9" xml:space="preserve">'''Džudo''' ({{v jazyku|jpn|柔道|džúdó}}) je [[bojové umenie]], spôsob sebaobrany ale najmä olympijský šport, ktorý všestranne rozvíja telesnú zdatnosť ako aj psychickú odolnosť cvičenca. 

Filozofia džuda kladie veľký dôraz na techniku a psychické schopnosti, prostredníctvom ktorých dokáže džudista v prípade potreby eliminovať aj podstatne silnejšieho protivníka. Nezanedbateľnou súčasťou cvičenia džudo je aj jeho etika, ktorá prispieva k harmonickému rozvoju osobnosti cvičiaceho. Hoci je pôvod džuda (v preklade &quot;jemná cesta&quot;) v ďalekom [[Japonsko|Japonsku]], za posledné polstoročie získal tento šport vďaka príťažlivosti svojich tréningových metód takmer masové rozšírenie (6 miliónov registrovaných cvičencov) vo všetkých krajinách sveta. Samotný zakladateľ džuda, [[Džigoró Kanó]], charakterizoval džudo nasledovne:

:''&quot;Džudo je prostriedkom čo najefektívnejšieho použitia fyzickej a duševnej sily. Toto cvičenie znamená neustále zlepšovanie sa po psychickej a fyzickej stránke prostredníctvom sebaobranných techník. Prvotným predmetom džuda je teda sebazdokonaľovanie sa, učenie sa byť užitočným pre okolitý svet.“''

Džudo je typickým športovým zápasom, v ktorom pri vlastnom výkone – stretnutí ide o prekonanie súpera fyzickou, technickou a taktickou prevahou. Pri riešení úlohy vlastného výkonu sa v džude uplatňuje veľké množstvo pohybových zručností prevažne veľmi zložitej štruktúry. Kontakt medzi oboma súpermi nastáva prostredníctvom úchopu za športový úbor – [[kimono]] (džudogi, judogi)&lt;ref&gt;{{beliana|8|kimono|411-412}}&lt;/ref&gt;. Pravidlá dovoľujú obmeňovať úchop a využívať prakticky všetky časti tela v kontakte so súperom v priebehu boja. Vlastný zápas prebieha na rovnom, pevnom, dostatočne pružnom zápasisku, ktoré umožňuje rýchle pohyby a pritom poskytuje dostatočnú ochranu pri pádoch. Charakter hlavných vonkajších faktorov, t. j. športového úboru, zápasiska a pravidiel, predurčuje veľkú premenlivosť pohybového obsahu džuda.
Náplň techniky džuda tvoria predovšetkým chvaty, ktoré majú pomerne stabilnú štruktúru, vďaka tradičnému rozdeleniu a metodike nácviku, ktoré sa od vzniku džuda v podstate zachovali dodnes.

Chvatom z postoja hádže džudista súpera priamo na chrbát v ktoromkoľvek smere, rýchlo a dostatočne silno. V boji na zemi sú tri typické spôsoby chvatov – držanie, škrtenie a páčenie v lakťovom kĺbe. Okrem chvatov tvoria náplň techniky džuda ďalšie typické prvky. Sú to rôzne spôsoby úchopov, postojov, pohybu po zápasisku, ďalej úhyby, úniky, blokovanie, protichvaty a tiež pády, ktoré majú ochrannú funkciu. V podmienkach stretnutia sa chvaty a ďalšie prvky techniky obmieňajú, kombinujú v boji v postoji aj v boji na zemi. Prechody z boja v postoji do boja na zemi sú plynulé a prirodzené. Značná premenlivosť technického obsahu džuda, mimoriadny rozsah technických prostriedkov na prekonanie súpera umožňuje tiež veľkú rozmanitosť a premenlivosť taktických prvkov boja a taktických situácií. Toto všetko kladie vysoké požiadavky na komplexný rozvoj pohybových schopností, ako sú sila, rýchlosť, obratnosť a kĺbová ohybnosť.

== Technické stupne ==
Spolu s novým štýlom zaviedol Kanó aj systém technických stupňov, ktorý neskôr využili aj ďalšie školy. Technické stupne sa delia na žiacke ''kjú'' (級) a majstrovské ''dan'' (段). Stupne sa odlišujú farbou opasku (''obi''). Kodokan rozlišuje päť žiackych stupňov (5. – 1. ''kjú''), a desať majstrovských stupňov (1. – 10. ''dan''). V Európe sa v športovom džude používa viac žiackych stupňov (7. – 1. ''kjú''), ktoré sú viac farebne rozlíšené.

{| class=&quot;wikitable&quot;  style=&quot;text-align: center;&quot;
|+ Farebné rozlíšenie technických stupňov
|-
! stupeň || názov || opasok || farba
|-
| 6. kjú || roku-kjú || biely || [[Súbor:Ceinture blanche.png|70px]]
|-
| 5. kjú || go-kjú || žltý || [[Súbor:Ceinture jaune.png|70px]] 
|-
| 4. kjú || ši-kjú || oranžový || [[Súbor:Ceinture orange.png|70px]] 
|-
| 3. kjú || san-kjú || zelený || [[Súbor:Ceinture verte.png|70px]]
|-
| 2. kjú || ni-kjú || modrý || [[Súbor:Ceinture bleue.png|70px]]
|-
| 1. kjú || iči-kjú || hnedý || [[Súbor:Ceinture marron.png|70px]] 
|-
| 1. dan || šo-dan || čierny || [[Súbor:Ceinture noire.png|70px]]
|-
| 2. dan || ni-dan || čierny || [[Súbor:Ceinture noire.png|70px]]
|-
| 3. dan || san-dan || čierny || [[Súbor:Ceinture noire.png|70px]]
|-
| 4. dan || jon-dan || čierny || [[Súbor:Ceinture noire.png|70px]]
|-
| 5. dan || go-dan || čierny || [[Súbor:Ceinture noire.png|70px]]
|-
| 6. dan || roku-dan || čierny alebo červenobiely || [[Súbor:Ceinture noire.png|70px]] [[Súbor:Ceinture blanc rouge.png|70px]]
|-
| 7. dan || šiči-dan || čierny alebo červenobiely || [[Súbor:Ceinture noire.png|70px]] [[Súbor:Ceinture blanc rouge.png|70px]]
|-
| 8. dan || hači-dan || čierny alebo červenobiely || [[Súbor:Ceinture noire.png|70px]] [[Súbor:Ceinture blanc rouge.png|70px]]
|-
| 9. dan || ku-dan || čierny alebo červený || [[Súbor:Ceinture noire.png|70px]] [[Súbor:Ceinture rouge.png|70px]]
|-
| 10. dan || džú-dan || čierny alebo červený || [[Súbor:Ceinture noire.png|70px]] [[Súbor:Ceinture rouge.png|70px]]
|}

== Systematika chvatov ==
Džudo je tvorené veľkým množstvom techník, ktoré sú rozdelené do skupín a podskupín. Najrozšírenejšou systematikou je rozdelenie podľa [[Kódókan|Kódókanu]]. Sú to [[nage-waza]] techniky hodov, kam zaraďujeme [[te-waza|te-wazu]] techniky rúk, [[koši-waza|koši wazu]] techniky bokov, [[aši-waza|aši-wazu]] techniky nôh, [[ma sutemi-waza|ma sutemi-wazu]] techniky strhov priamo, [[joko sutemi-waza|joko sutemi-wazu]] techniky strhov bokom a [[katame-waza]] techniky zneškodnenia na zemi, kde začleňujeme [[osaekomi-waza|osaekomi-wazu]] techniky znehybnenia, [[kansecu-waza|kansecu-wazu]] techniky páčenia, [[šime-waza|šime-wazu]] techniky škrtenia.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.judo.sk/ Slovenský zväz Judo]
* [http://www.judo.sk/judo/dokumenty/szj/pravidla_judoa5.pdf Pravidlá džuda]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}

[[Kategória:Džudo| ]]
[[Kategória:Bojové športy]]
[[Kategória:Športy vzniknuté v Japonsku]]
[[Kategória:Olympijské športy]]</text>
      <sha1>ldqcbqto2v32sx0a7vzeq1wcwph14l9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chremónidova vojna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>204247</id>
    <revision>
      <id>8189771</id>
      <parentid>8178993</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:30:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8189771</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4772" sha1="sqr3hj66bgie4yi2nxgzyqffjikgnsf" xml:space="preserve">{{Infobox Bitka
| konflikt         = Chremónidova vojna
| súčasť           = helenistických vojen o nadvládu nad Gréckom
| obrázok          = Chremonidean War - First Stage (267-265 BC).tif
| popis            = Mapa prvej fázy vojny ([[267 pred Kr.|267]] – [[265 pred Kr.]])
| dátum            = cca [[267 pred Kr.|267]] – [[261 pred Kr.]] (alebo 262)
| miesto           = [[Atika (polostrov)|Attika]], [[Korintská šija]], [[Egejské more]]
| výsledok         = rozhodujúce macedónske víťazstvo
| územné zmeny     = upevnenie macedónskej kontroly nad Aténami a Peloponézom; úpadok ptolemaiovského vplyvu v Egejskom mori
| protivník1       = [[Macedónia (historické územie)|Macedónske kráľovstvo]] ([[Antigonovci]])
| protivník2       = {{plainlist|
* [[Atény]]
* [[Sparta (starovek)|Sparta]]
* [[Ptolemaiovci|Ptolemaiovský]] [[Staroveký Egypt|Egypt]]
* [[Achájsky spolok|Achája]], [[Ilia|Élis]] a ďalší}}
| velitel1         = [[Antigonos II. Gonatas]]
| velitel2         = {{plainlist|
* [[Chremónides]]
* [[Areus I.]] †
* [[Ptolemaios II. Filadelfos|Ptolemaios II.]]
* [[Patroklos (admirál)|Patroklos]]}}

| sila1            = neznáma
| sila2            = neznáma
}}

'''Chrémonidova vojna''' (cca [[267 pred Kr.|267]] – [[261 pred Kr.]]) bol vojenský konflikt gréckych mestských štátov a ptolemaiovského Egypta proti macedónskemu kráľovi [[Antigonos II. Gonatas|Antigonovi II. Gonatovi]]. Vojna nesie meno po aténskom politikovi [[Chremónides|Chremónidovi]], ktorý zostavil protimacedónsku koalíciu v snahe obnoviť nezávislosť gréckych obcí.&lt;ref name=&quot;Adkins25&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 25}}&lt;/ref&gt;

== Predohra ==
Po upevnení moci v Macedónii ([[272 pred Kr.]]) začal Antigonos Gonatas rozširovať svoj vplyv na juh, pričom strategicky obsadil pevnosti v [[Atika (kraj)|Attike]] a na [[Peloponéz]]e. To vyvolalo odpor u [[Atény|Aténčanov]] a [[Sparta (starovek)|Sparťanov]], ktorí sa spojili pod záštitou egyptského kráľa [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II. Filadelfa]]. Egypt mal záujem na oslabení Macedónie, aby si udržal svoju námornú prevahu v [[Stredomorie (Stredozemné more)|Stredomorí]].&lt;ref name=&quot;Wellner&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Luděk Václav Wellner | titul = Ptolemaiovci: Z makedonských hor na trůn faraonů | isbn = 978-80-7425-070-5 | miesto = Praha | vydavateľ = Epocha | rok = 2011 | strany = 79-81}}&lt;/ref&gt;

== Priebeh konfliktu ==
Vojnu inicioval Chremónides v roku [[268 pred Kr.]] vyhlásením spojenectva (''synedrion''). Macedónci však rýchlo obsadili kľúčové body, čím rozdelili sily spojencov.
* '''Blokáda korintskej šije:''' Macedónske posádky na [[Akrokorint]]e zabránili spártskemu kráľovi [[Areus I.|Areovi I.]] spojiť sa s aténskym vojskom. Areus I. sa opakovane pokúšal preraziť blokádu, no v roku [[265 pred Kr.]] (alebo 264) pri [[Korint]]e v boji padol.&lt;ref name=&quot;Oliva&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Pavel Oliva | titul = Řecko mezi Makedonií a Římem | isbn = 80-200-0435-1 | miesto = Praha | vydavateľ = Academia | rok = 1995 | strany = 156-157}}&lt;/ref&gt;
* '''Egyptská pomoc:''' Ptolemaios II. vyslal flotilu pod velením admirála [[Patroklos (admirál)|Patrokla]]. Ten síce obsadil ostrov [[Keos]], no kvôli macedónskej kontrole pobrežia nedokázal účinne zásobovať obliehané Atény. Egyptská intervencia bola vnímaná ako nedostatočná a váhavá.&lt;ref name=&quot;Wellner&quot; /&gt;
* '''Pád Atén:''' Po zničujúcom pustošení vidieka a vyčerpaní zásob boli Atény v roku [[261 pred Kr.]] nútené kapitulovať. Chremónides a jeho brat Glaukón utiekli do exilu v [[Alexandria (Egypt)|Alexandrii]].

== Dôsledky ==
Víťazstvo Antigona Gonata potvrdilo macedónsku hegemóniu nad pevninským Gréckom na niekoľko desaťročí.
* '''Úpadok Atén:''' Atény stratili politickú autonómiu a do mesta bola dosadená macedónska vojenská posádka. Porážka znamenala definitívny koniec Atén ako významnej politickej a vojenskej sily.&lt;ref name=&quot;Adkins25&quot; /&gt;
* '''Oslabenie Egypta:''' Ptolemaiovci stratili vplyv v Egejskom mori, čo neskôr viedlo k ich porážke v námornej bitke pri Kóse.
* '''Macedónska dominancia:''' Antigonovci si upevnili kontrolu nad strategickými bodmi (tzv. „okovami Grécka“), čo im umožnilo dominovať regiónu až do vzostupu [[Rímska republika|Ríma]].&lt;ref name=&quot;Oliva&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Ptolemaios II.|Ptolemaios II. Filadelfos]]
* [[Antigonos II. Gonatas]]
* [[Helenizmus]]

[[Kategória:Vojny starovekého Grécka]]
[[Kategória:60. roky 3. storočia pred Kr.]]</text>
      <sha1>sqr3hj66bgie4yi2nxgzyqffjikgnsf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Veľký hadrónový urýchľovač</title>
    <ns>0</ns>
    <id>205740</id>
    <revision>
      <id>8189805</id>
      <parentid>8171316</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:48:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189805</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="23161" sha1="jvc7gh2v8gb302c9u7tx2gwy663wxer" xml:space="preserve">[[Súbor:Large Hadron Collider at CERN map.svg|thumb|Mapa podzemného tunela veľkého hadrónového urýchľovača]]
'''Veľký hadrónový urýchľovač''' (Large Hadron Collider, LHC) je [[urýchľovač častíc]] nachádzajúci sa v [[CERN]]e. Je projektovaný na urýchľovanie buď dvoch protibežných zväzkov protónov s následnou zrážkou pri ťažiskovej energii približne 14 [[Elektrónvolt|TeV]] alebo urýchľovanie dvoch protibežných zväzkov jadier olova s následnou zrážkou pri ťažiskovej energii 1146 [[Elektrónvolt|TeV]]. V miestach zrážok sú umiestnené detektory [[ALICE (detektor)|ALICE]], [[ATLAS]], [[LHCb]], [[CMS (fyzika)|CMS]], [[TOTEM]] a [[LHCf]]. Výsledky experimentov prispievajú k lepšiemu pochopeniu základných fyzikálnych interakcií. Jedným zo základných cieľov LHC je experimentálne preverenie existencie [[Higgsov bozón|Higgsovho bozónu]] a prípadné zmeranie jeho vlastností.

Pôvodne bol spustený [[10. septembra]] [[2008]]. Po nečakaných problémoch bol [[19. september|19. septembra 2008]] odstavený a opätovne spustený 30. marca 2010 pri celkovej energii 7 TeV, čo predstavovalo dosiaľ najväčší výkon akéhokoľvek človekom postaveného urýchľovača častíc. Projektovaná energia zrážok protónov (14 [[Elektrónvolt|TeV]]) dosiaľ (december 2011) nebola dosiahnutá a vyžiada si v budúcnosti ďalšie odstavenie urýchľovača.

== Poloha ==
Samotný urýchľovač je umiestnený v podzemnom tuneli v tvare kruhu s obvodom {{km|26.5|m|w}} v hĺbke 50-{{m|150|m|w}} pod zemou. Nachádza sa na území medzi pohorím [[Švajčiarska Jura|Jura]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a [[Ženevské jazero|Ženevským jazerom]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]]. Tunel bol postavený v roku [[1980]], pôvodne v ňom bol umiestnený [[Veľký elektrónovo-pozitrónový urýchľovač|LEP]]. Zaujímavosťou je, že tunel nie je umiestnený vodorovne, ale má mierny sklon, pretože vtedajšie technológie neboli schopné zaistiť hĺbenie tunelu cez niektoré [[horniny]]. Tunel prechádza medzi hranicami [[Francúzsko|Francúzska]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] v štyroch miestach, ale jeho väčšia časť leží vo Francúzsku. Napriek tomu, že je tunel pod zemou, na povrchu sa nachádzajú niektoré budovy umožňujúce jeho funkčnosť (napr. [[kompresor]]y, [[ventilácia]], chladiace zariadenia a ovládacia stanica).

== Účel ==
[[Súbor:CMS Higgs-event.jpg|thumb|right|Simulácia, ktorá zobrazuje objavenie sa Higgsovho bozónu v detektore CMS.]]
Fyzici veria, že LHC môže zodpovedať veľa fundamentálnych otázok. K tým najhlavnejším patria nasledujúce:

* Je v prírode skutočne realizovaný [[Higgsov mechanizmus]]? Urýchľovač bol projektovaný tak, aby buď preukázal alebo vylúčil existenciu [[Higgsov bozón|Higgsovho bozónu]], čím preverí samotnú platnosť [[štandardný model|štandardného modelu]].&lt;ref&gt;{{citácia elektronického dokumentu
 |titul=Why the LHC
 |url=http://public.web.cern.ch/public/en/LHC/WhyLHC-en.html
 |vydavateľ=[[CERN]]
 |dátum prístupu=2009-09-28
 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130303101855/http://public.web.cern.ch/public/en/lhc/WhyLHC-en.html
 |dátum archivácie=2013-03-03
 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{citácia elektronického dokumentu
 |vydavateľ=[[US Department of Energy]]
 |dátum vydania=marec2001
 |titul=Zeroing in on the elusive Higgs boson
 |url=http://www.science.doe.gov/Accomplishments_Awards/Decades_Discovery/35.html
 |dátum prístupu=2008-12-11
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;quigg&quot;&gt;&quot;Preto si spoločne s mojimi kolegami myslím, že je veľmi pravdepodobné, že  použitím LHC bude nájdený Higgsov bozón ako aj iné nové fenomény
{{citácia elektronického dokumentu
 |meno=Chris
 |priezvisko=Quigg
 |dátum vydania=február 2008
 |url=http://www.scientificamerican.com/article.cfm?id=the-coming-revolutions-in-particle-physics&amp;page=3
 |titul=The coming revolutions in particle physics
 |vydavateľ=[[Scientific American]]
 |strany=38 – 45
 |dátum prístupu=2009-09-28
}}&lt;/ref&gt;
* Je v prírode realizovaná dodatočná teoreticky navrhnutá [[supersymetria]]? Ak áno, všetkým známym časticiam by boli priradení supersymetrickí dvojníci,&lt;ref&gt;
{{cite journal
 |author=Shaaban Khalil
 |year=2003
 |title=Search for supersymmetry at LHC
 |journal=[[Contemporary Physics]]
 |volume=44 |issue=3 |pages=193 – 201
 |doi=10.1080/0010751031000077378
| issn=0010-7514 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{cite journal
 |author=Alexander Belyaev
 |year=2009
 |title=Supersymmetry status and phenomenology at the Large Hadron Collider
 |journal=[[Pramana]]
 |volume=72 |issue=1 |pages=143 – 160
 |doi=10.1007/s12043-009-0012-0
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;
{{cite web
 |author=Anil Ananthaswamy
 |date=11 November 2009
 |title=In SUSY we trust: What the LHC is really looking for
 |url=http://www.newscientist.com/article/mg20427341.200-in-susy-we-trust-what-the-lhc-is-really-looking-for.html
 |work=[[New Scientist]]''
}}&lt;/ref&gt; čo by mohlo vysvetliť problém [[temná hmota|temnej hmoty]].
* Existuje viac dimenzií, tak ako ich navrhujú rôzne modely inšpirované [[teória strún|teóriou strún]]?&lt;ref&gt;{{cite journal
 |author=Lisa Randall
 |date=2002
 |title=Extra Dimensions and Warped Geometries
 |url=http://randall.physics.harvard.edu/RandallCV/Sciencearticle.pdf
 |journal=[[Science]]
 |volume=296
 |issue=
 |pages=1422 – 1427
 |doi=
 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181007125941/http://randall.physics.harvard.edu/RandallCV/Sciencearticle.pdf |date=2018-10-07 }}&lt;/ref&gt;

K ďalším otázkam, ktoré by mohli byť aspoň čiastočne zodpovedané, patria:
* Je [[Elektromagnetická interakcia hmotných objektov|elektromagnetická]], [[silná interakcia hmotných objektov|silná jadrová]] a [[slabá interakcia hmotných objektov|slabá jadrová]] interakcia len prejavom jednej zjednotenej sily, tak ako ju predpovedá [[teória veľkého zjednotenia]]?
* Prečo je gravitácia o toľko rádov slabšia v porovnaní s ostatnými fundamentálnymi interakciami?
* Existujú ďalšie zdroje príchute [[kvark]]ov, okrem tých, ktoré už predpovedá štandardný model?
* Prečo došlo k porušenie symetrie medzi hmotou a [[antihmota|antihmotou]]?
* Aká bola povaha [[Kvarkovo-gluónová plazma|kvark-gluónovej plazmy]] v ranom štádiu vývoja vesmíru?

== Dôležité udalosti ==

{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Dátum !! Udalosť
|-
| 10. september 2008 || LHC bol spustený. po prvýkrát cirkulovali v celom urýchľovači protóny.
|-
| 19. september 2008 || Porucha na približne stovke supravodivých  [[magnet]]ov v sektoroch 3 a 4, únik približne šiestich ton tekutého [[hélium|hélia]].
|-
| 30. september 2008 || Plánované prvé nízko energetické zrážky, odložené z dôvodu nehody.
|-
| 16. október 2008 || CERN zverejnil predbežnú správu o nehode.
|-
| 21. október 2008 || Oficiálna inaugurácia.
|-
| 5. december 2008 || CERN zverejnil detailnú analýzu nehody.
|-
| 20. november 2009 || Prvýkrát od nehody cirkulovali v urýchľovači nízko energetické zväzky protónov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno =  
  | odkaz na autora = 
  | titul = The LHC is back
  | url = http://press.web.cern.ch/press/PressReleases/Releases2009/PR16.09E.html
  | dátum vydania = 20. november 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2010-03-02
  | vydavateľ = [[CERN]]
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
}}&lt;/ref&gt;
|-
| 23. november 2009 || Prvá zrážka častíc pri energii približne 450 GeV.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Two circulating beams bring first collisions in the LHC
  | url = http://press.web.cern.ch/press/PressReleases/Releases2009/PR17.09E.html
  | dátum vydania = 23. november 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2009-11-23
  | vydavateľ = CERN Press Office
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20091125223749/http://press.web.cern.ch/press/PressReleases/Releases2009/PR17.09E.html
  | dátum archivácie = 2009-11-25
  }}&lt;/ref&gt;
|-
| 30. november 2009 || LHC sa stal najvýkonnejším urýchľovačom častíc na svete. Dosiahol energiu 1,18 TeV na jednu časticu vo zväzku, čím pokoril predchádzajúci rekord [[Tevatron]]u (0,98 TeV na jednu časticu vo zväzku).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = LHC sets new world record
  | url = http://press.web.cern.ch/press/PressReleases/Releases2009/PR18.09E.html
  | dátum vydania = 30. november 2009
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2010-03-02
  | vydavateľ = [[CERN]]
  | miesto = 
  | jazyk = anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20091202065540/http://press.web.cern.ch/press/PressReleases/Releases2009/PR18.09E.html
  | dátum archivácie = 2009-12-02
  }}&lt;/ref&gt;
|-
| 28. február 2010 || LHC pokračuje v prevádzke dosahujúc energiu približne 3,5 TeV na jednu časticu vo zväzku. Prevádzka na tejto energii je plánovaná na obdobie nasledujúcich 18-tich mesiacov až dvoch rokov. Následne bude urýchľovač odstavený a pripravovaný na pôvodnú celkovú energiu zrážky 14 TeV (7 TeV na jednu časticu v zväzku).&lt;ref&gt;
{{cite news
 |date=19 February 2010
 |title=Large Hadron Collider to come back online after break
 |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/science/nature/8524024.stm
 |publisher=BBC News
 |accessdate=2010-03-02
}}
&lt;/ref&gt;
|-
| 30. marec 2010 || Zrážka zväzkov pri celkovej energii 7 TeV (3,5 TeV na jeden zväzok) o 13:06 CEST, čím bolo začatý samotný výskum.
|-
| 8. november 2010 || Štart prvej fázy prevádzky s jadrami olova.
|-
| 6. december 2010 || Ukončenie prevádzky urýchľovača s jadrami olova. Uzatvorenie urýchľovača až do prvej štvrtiny roku 2011.
|-
| 13. marec 2011 || Začiatok prevádzky urýchľovača v roku 2011 so zväzkami protónov.&lt;ref&gt;
{{cite news
 |date=13 March 2011
 |title=LHC sees first stable-beam 3.5 TeV collisions of 2011
 |url=http://www.symmetrymagazine.org/breaking/2011/03/13/lhc-sees-first-3-5-tev-collisions-of-2011/
 |publisher=symmetry breaking
 |accessdate=2011-03-15
}}&lt;/ref&gt;
|-
|21. apríl 2011 || LHC sa stáva urýchľovačom s najvyššou dosiahnutou luminozitou. Bola dosiahnutá maximálna luminozita 4.67·10&lt;sup&gt;32&lt;/sup&gt; cm&lt;sup&gt;−2&lt;/sup&gt;s&lt;sup&gt;−1&lt;/sup&gt;, čím bol prekonaný dovtedajší rekord Tevatronu 4·10&lt;sup&gt;32&lt;/sup&gt; cm&lt;sup&gt;−2&lt;/sup&gt;s&lt;sup&gt;−1&lt;/sup&gt;.&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://press.web.cern.ch/press/PressReleases/Releases2011/PR02.11E.html |title=LHC sets world record beam intensity |author=CERN Press Office |publisher=Press.web.cern.ch |date=22 April 2011 |accessdate=2011-05-22 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110427182029/http://press.web.cern.ch/press/PressReleases/Releases2011/PR02.11E.html |archivedate=2011-04-27 }}&lt;/ref&gt;
|-
|17. jún 2011 || Experimenty ATLAS a CMS dosahujú luminozitu 1 [[Barn (unit)#Inverse femtobarn|fb&lt;sup&gt;−1&lt;/sup&gt;]].&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://press.web.cern.ch/press/PressReleases/Releases2011/PR06.11E.html |title=LHC achieves 2011 data milestone |publisher=Press.web.cern.ch |date=17 June 2011 |accessdate=2011-06-20 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120821200932/http://press.web.cern.ch/press/PressReleases/Releases2011/PR06.11E.html |archivedate=2012-08-21 }}&lt;/ref&gt;
|-
|23. október 2011 || Experimenty ATLAS a CMS dosahujú luminozitu 5 [[Barn (unit)#Inverse femtobarn|fb&lt;sup&gt;−1&lt;/sup&gt;]].
|-
|13. december 2011 || Predstavitelia experimentov ATLAS a CMS referujú na verejnom seminári v [[CERN]]e o výraznom zúžení regiónu prípustných hmotností Higgsovho bozónu. Prezentované sú možné náznaky existencie Higgsovho bozónu o hmotnosti približne 124 až 126 GeV-c2. Existencia Higgsovho bozónu nebola oficiálne prehlásená.
|-
|4. júl 2012 || Kolaborácie CMS a ATLAS pracujúce v rámci LHC formálne oznámili nezávislý objav dovtedy neznámeho bozónu o hmotnosti 125 až 127 GeV/c2 s konfidenčným levelom 5 sigma. Oficiálne objav Higgsovho bozónu nebol oznámený.
|-
|21. máj 2015
|Prvé zrážky dvoch protichodných lúčov protónov s rekordnou energiou zrážok 13 TeV.
|}

== Princíp fungovania a opis zariadení ==

LHC je projektovaný na produkciu viac ako 20 zrážok na každých 200 [[miliarda|miliárd]] častíc. Z dôvodu veľkej luminozity (veľký počet jednotlivých častíc vo zväzkoch) je celkový počet zrážok predpokladaný na približne 600 miliónov za jednu sekundu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://lhc-machine-outreach.web.cern.ch/lhc-machine-outreach/collisions.htm |dátum prístupu=2010-03-30 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200326021534/https://lhc-machine-outreach.web.cern.ch/lhc-machine-outreach/collisions.htm |dátum archivácie=2020-03-26 }}&lt;/ref&gt; Pri rýchlostiach blízkych [[rýchlosť svetla|rýchlosti svetla]] urobí [[protón]] v LHC 11 245 obehov tunela za sekundu. Pred samotnou zrážkou bude jeden zväzok cirkulovať približne 10 hodín, pričom prejde dráhu viac než 10 miliárd kilometrov (viac ako dĺžka cesty na planétu [[Neptún]] a späť).

Po dosiahnutí energie 0,45 [[Elektrónvolt|TeV]] na jednu časticu sa zo sústavy urýchľovačov vstreknú častice do LHC, kde urobia milióny obehov. Pri každom obehu častice dostanú ďalší impulz od [[elektrické pole|elektrického poľa]] vytváranom v špeciálnych dutinách, až pokiaľ nedosiahnu konečnú energiu 7 [[Elektrónvolt|TeV]]. Zväzok, ktorého častice majú takú obrovskú energiu, je v LHC udržovaný sústavou 1800 [[Supravodivosť|supravodivých]] [[magnet]]ov. Tieto magnety udržiavané pri nízkych teplotách môžu viesť [[elektrický prúd]] s nulovým [[odpor]]om, preto môžu vytvoriť silnejšie [[magnetické pole]]. Vodiče [[elektromagnet]]ov sú vyrobené z nobiotitánovej zliatiny a pracujú pri teplote 1,9 [[Kelvin|K]] (−271 °C). Keby LHC používal bežné elektromagnety namiesto supravodivých, prstenec by musel mať obvod {{km|120|m|w}} a pre dosiahnutie rovnakých výsledkov by spotreboval 40x viac energie.

LHC pracuje s magnetickými poľami približne 8 [[tesla]], pričom bežné tepelné elektromagnety sú schopné vytvoriť magnetické pole len okolo 2 tesla.

CERN v súčasnej dobe pracuje na vývoji technológie počítačových sietí zvaných [[GRID]]. Tie majú spojovať desiatky a neskôr až stovky PC pre vytvorenie prostriedkov pre spracovanie dát zaznamenaných na detektoroch LHC. Experimenty LHC budú produkovať enormné množstvo dát. Každý rok to bude dostatok informácií na naplnenie kapacity toľkého počtu CD, že by z nich dal postaviť {{km|20|m}} vysoký stĺp (cca 15 [[petabajt]]ov = 15 miliónov [[Gigabajt|GB]]).

Úlohou časticového [[detektor]]a je zaznamenávať a vizualizovať explózie častíc, ktoré sú dôsledkom zrážky. Informácie o [[rýchlosť|rýchlosti]], [[hmotnosť|hmotnosti]] a [[elektrický náboj|elektrickom náboji]] častice pomôžu fyzikom zistiť identitu danej častice. Úloha to ale nebude ľahká. Predpokladáme, že LHC pomôže objaviť nové častice. Tie však nebudú voľne poletovať a čakať, až si ich niekto všimne. Všetky dôkazy o existencie častice budú nepriame. Niektoré môžu existovať len nepatrný zlomok sekundy a preto uvidíme len produkty ich rozpadu.

== Detektory ==
=== ALICE ===
[[Súbor:LHC.svg|thumb|Schematický náčrt konfigurácie urýchľovača LHC a detektorov (žlté)]]
Pre experiment ALICE sa budú v LHC zrážať ióny olova, aby sa tak vytvorili podmienky zhodné s tými po [[Veľký tresk|veľkom tresku]]. Získané dáta umožnia fyzikom študovať stav hmoty nazývaný [[kvark-gluónová plazma]], ktorá pravdepodobne existovala po veľkom tresku. [[Protón]]y a [[neutrón]]y sú tvorené [[kvark]]ami (protón: 2 kvarky up a 1 kvark down, neutrón: 2 kvarky down a 1 kvark up), ktoré držia pohromade vďaka iným časticiam, ktoré nazývame [[gluóny]] (od anglického slova glue – lepidlo). Gluóny pôsobia na kvarky tak veľkou silou, že samostatný [[kvark]] ešte nebol objavený. Kolízia v LHC spôsobí [[Teplota|teploty]] vyššie než 100 tisíc násobok teploty v jadre [[slnko|Slnka]]. Fyzici dúfajú, že pri týchto podmienkach sa protóny a neutróny roztavia a uvoľnia tak kvarky. Tým vznikne kvark-gluónová plazma. Experiment ALICE bude študovať kvark-gluónovú plazmu a jej vznik.
=== ATLAS ===
[[Súbor:CERN-20060225-13.jpg|thumb|Pohľad na časticový detektor ATLAS v priebehu výstavby, jeden zo šiestich hlavných vedeckých prístrojov LHC]] 
ATLAS je jedným z viacúčelových detektorov v LHC. Ide o veľký a komplexný súbor detektorov v tvare valca s priemerom {{m|25|m}} a dĺžkou {{m|45|m}}. Je umiestnený v podzemnej hale približne {{m|100|m}} pod povrchom zeme. Skúma fyzikálne procesy vo väčšom rozsahu než napríklad ALICE. Výskumný program ATLASu je orientovaný na časticovú fyziku, vrátane pátrania po [[Higgsov bozón|Higgsovom bozóne]]. Ďalej je výskum orientovaný na na pátranie po extra [[dimenzia|dimenziách]] a časticiach, ktoré by mohli tvoriť [[temná hmota|temnú hmotu]].

ATLAS, podobne ako CMS, bude zaznamenávať trajektórie pri kolíziách. Oba experimenty ale používajú radikálne odlišné technické riešenia pre systém magnetov vo svojich detektoroch. Systém magnetov použitých pre ATLAS je štandardný. Tvorí ho 8 obrovských magnetov, poskladaných na dĺžku do kruhu tak, aby magnetické pole bolo najsilnejšie v strede detektora. Každý z týchto magnetov meria 25 metrov a je zložený zo supravodivých cievok. ATLAS váži 7 000 ton – rovnako ako [[Eiffelova veža]] v [[Paríž]]i.

Na konštrukcii detektora ATLAS sa podieľalo aj Slovensko zastúpené košickými vedcami a inžiniermi. V pracovnej skupine doc. RNDr. Dušana Bruncka, CSc. sa sústredili na príspevok ku kalorimetrickému detektoru, ktorým sa merajú energie častíc. Prispeli tiež do elektronickej kalibrácie kalorimetra na báze kvapalného argónu. V spolupráci so zahraničnými pracoviskami vyvinuli špeciálne, veľmi rýchle elektronické zosilňovače, ktoré pracujú pri teplote kvapalného argónu. Tieto snímače slúžia na snímanie signálov z kalorimetra. Košická skupina prispela aj dodávkami komponentov detektora a podieľala sa na inštalácii aparatúry experimentu ATLAS pod povrchom.

=== CMS ===
[[Súbor:Construction of LHC at CERN.jpg|thumb|Pohľad na časticový detektor CMS v priebehu výstavby]]
Podobne ako ATLAS aj CMS bude skúmať väčšiu časť [[časticová fyzika|časticovej fyziky]], vrátane [[Higgsov bozón|Higgsovho bozónu]], extra [[dimenzia|dimenzií]] a častíc, ktoré by mohli tvoriť [[temná hmota|temnú hmotu]]. Je zrejmé, že CMS skúma rovnaké problémy ako ATLAS, rozdiel je ale v spôsobe akým to robí. Na rozdiel od ATLASu použije CMS iba jeden obrí [[elektromagnet]] cylindrického tvaru (solenoid). [[Solenoid]] je zložený z cylindrickej cievky supravodivých káblov. Tento gigantický magnet je schopný vytvoriť [[magnetické pole]] veľkosti 4 tesla (zhruba 100 tisíckrát väčšie ako [[magnetické pole Zeme]]). Toto pole musí byť uchytené oceľovými výstuhami, ktoré tvoria značnú časť celej hmotnosti detektoru (12 500 ton). Zaujímavosťou detektora je, že ako jediný bol najskôr postavený na povrchu a až potom spustený do podzemia.

=== LHCb ===
LHCb sa špecializuje na preskúmanie drobných rozdielov medzi [[hmota|hmotnou]] a [[antihmota|antihmotou]] študovaním častíc zvaných [[kvark b]] (b znamená bottom – spodný). Detektor by mal zodpovedať, prečo sa zdá, že [[vesmír]] je zložený takmer výhradne z hmoty a nie z antihmoty.

=== TOTEM ===
Experiment TOTEM sa zameria na skúmanie javov, ktoré sa nevošli do škály úloh pre viacúčelové detektory ATLAS a CMS. Bude merať veľkosť častíc a presne monitorovať luminozitu LHC. K tomuto musí byť TOTEM schopný detegovať častice produkované veľmi blízko lúčov obiehajúcich v LHC. To vyžaduje detektory v špeciálne navrhnutých [[vákuum|vákuových]] komorách zvaných rímske hrnce (Roman pots), pripojených k rúrkam s lúčmi.

=== LHCf ===
LHCf má za úlohu simulovať kozmické žiarenie v laboratórnych podmienkach pomocou častíc vytvorených v LHC. Je to najmenší experiment, čo do počtu vedcov (22). [[Kozmické žiarenie]] je spôsobené nabitými časticami z vesmíru, ktoré neustále bombardujú zemskú atmosféru. Narážajú do jadier vo vyššej atmosfére a spôsobujú kaskádu častíc, ktoré dosiahnu zemského povrchu. Získané vedomosti o chovaní kozmického žiarenia, resp. týchto kaskád častíc pomôže vedcom vypracovať veľké experimenty.

== Výkonnosť ==
LHC je [[prístroj]] pre koncentráciu energie vo veľmi malom priestore. Častice budú mať energiu rádovo [[elektrovolt|TeV]]. 1 TeV je energia porovnateľná s energiou letiaceho komára, háčik je v tom, že protón je asi triliónkrát menší ako [[komár]]. Každý [[protón]] rotujúci v LHC bude mať energiu 7 [[elektrovolt|TeV]], takže keď sa zrazia dva protóny, energia zrážky bude 14 [[elektrovolt|TeV]]. Ióny olova majú 83 protónov a dohromady dávajú energiu okolo 1150 TeV. Pri plnom výkone bude mať každý zväzok energiu 350 MJ, čo je energia akú má vlak, ktorý váži 400 ton, idúci rýchlosťou {{km|200|m}}/h. Táto energia je dostatočná na roztavenie {{kg|500}} medi. Energia uložená v magnetoch je ešte približne 30x vyššia (11 GJ).

== Cena ==
LHC dostal pôvodne v roku 1995 rozpočet 2,6 [[miliarda|miliárd]] [[švajčiarsky frank|švajčiarskych frankov]] a k tomu ešte 210 miliónov švajčiarskych frankov na experimenty. Nakoniec však cena narástla a konečná cena predstavuje 8 miliárd [[americký dolár|amerických dolárov]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Large Hadron Collider}}

== Externé odkazy ==
* [http://lhc.web.cern.ch/lhc/ The Large Hadron Collider] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101103045324/http://lhc.web.cern.ch/lhc/ |date=2010-11-03 }} Domovská stránka
* [http://www.etrend.sk/technologie/veda-a-technika/reportaz-z-cernu-po-stopach-velkeho-tresku/130884.html Anjeli, démoni a slovenskí vedci] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080915223933/http://www.etrend.sk/technologie/veda-a-technika/reportaz-z-cernu-po-stopach-velkeho-tresku/130884.html |date=2008-09-15 }} – V najväčšom nukleárnom laboratóriu na svete sa uchytili slovenskí fyzici aj slovenské firmy.
* [http://www.vesmir.sk/?id=lhc Informácie o projektoch na LHC] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090617202245/http://www.vesmir.sk/?id=lhc |date=2009-06-17 }}

== Zdroj ==
* {{preklad|cs|Large Hadron Collider|2386431|en|Large Hadron Collider|353407507}}

[[Kategória:Časticové urýchľovače]]</text>
      <sha1>jvc7gh2v8gb302c9u7tx2gwy663wxer</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Szob</title>
    <ns>0</ns>
    <id>211047</id>
    <revision>
      <id>8190044</id>
      <parentid>7507900</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:54:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19868-70</username>
        <id>290708</id>
      </contributor>
      <comment>Úprava</comment>
      <origin>8190044</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1536" sha1="4dmobaki46w28padhemv5a8oqkv4n7k" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Szob (Soba) |
typ              = mesto |
rozloha          = 20.07 |
obyvateľov       = 2954 |
obrázok          = Római Katolikus Templom, Szob.jpg |
erb              = |
vlajka           = Flag of Szob.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres           = [[Szobský okres|Szob]] |
PSČ              = 2628 |
kód              = |
KSH              = 24916|
lat_deg          = 47|
lat_min          = 49|
lat_sec          = 05|
lon_deg          = 18|
lon_min          = 52|
lon_sec          = 00|
}}
'''Szob''' ({{V jazyku|slk|''Soba''}};&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Národopisná mapa uherských Slováků, na základě sčítání lidu z roku 1900
  | url = http://www.archive.org/stream/nrodopisnmapauh00niedgoog/nrodopisnmapauh00niedgoog_djvu.txt
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 04.01.2010
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = }}&lt;/ref&gt; {{V jazyku|deu|''Zopp an der Donau''}}) je [[okresné mesto]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]].

Má rozlohu {{ha|2007|m}} a žije tu {{OBP|HU|24916}} obyvateľov ({{OBD|HU|24916}}).

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.szob.hu/ Oficiálna stránka]


{{Maďarský výhonok}}

{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Mestá v Maďarsku]]</text>
      <sha1>4dmobaki46w28padhemv5a8oqkv4n7k</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bernecebaráti</title>
    <ns>0</ns>
    <id>211086</id>
    <revision>
      <id>8190048</id>
      <parentid>7507903</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:56:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19868-70</username>
        <id>290708</id>
      </contributor>
      <comment>Úprava</comment>
      <origin>8190048</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1049" sha1="6ngx2g42af9df8ap7l63q35ozp0ktab" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Bernecebaráti (Brnica-Barátovce) |
rozloha          = 37 |
obyvateľov       = 896 |
erb              = HUN Bernecebaráti Címer.svg |
obrázok          = Bernecebaráti templom.jpg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres            = [[Szobský okres|Szob]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 18777|
}}

'''Bernecebaráti''' (doslova {{V jazyku|slk|''Brnice-Barátovce'' alebo ''Brnica-Barátovce''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]]. Vznikla spojením obcí Bernece ({{V jazyku|slk|''Brnice'' alebo ''Brnica''}}) a Baráti ({{V jazyku|slk|''Barátovce''}})

Má rozlohu {{ha|3768|m}}  a žije tu {{OBP|HU|18777}} obyvateľov ({{OBD|HU|18777}}).

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Maďarský výhonok}}

{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>6ngx2g42af9df8ap7l63q35ozp0ktab</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190142</id>
      <parentid>8190048</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:53:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8190048|8190048]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-19868-70|~2026-19868-70]] ([[User talk:~2026-19868-70|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8190142</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1029" sha1="sacuq25kivdyte1cqhm432ou7264vi7" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Bernecebaráti |
rozloha          = 37 |
obyvateľov       = 896 |
erb              = HUN Bernecebaráti Címer.svg |
obrázok          = Bernecebaráti templom.jpg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres            = [[Szobský okres|Szob]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 18777|
}}

'''Bernecebaráti''' (doslova {{V jazyku|slk|''Brnice-Barátovce'' alebo ''Brnica-Barátovce''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]]. Vznikla spojením obcí Bernece ({{V jazyku|slk|''Brnice'' alebo ''Brnica''}}) a Baráti ({{V jazyku|slk|''Barátovce''}})

Má rozlohu {{ha|3768|m}}  a žije tu {{OBP|HU|18777}} obyvateľov ({{OBD|HU|18777}}).

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Maďarský výhonok}}

{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>sacuq25kivdyte1cqhm432ou7264vi7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ipolydamásd</title>
    <ns>0</ns>
    <id>211113</id>
    <revision>
      <id>8190045</id>
      <parentid>8007046</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:55:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19868-70</username>
        <id>290708</id>
      </contributor>
      <comment>Úprava</comment>
      <origin>8190045</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1334" sha1="ow9qa157fu00pp7xmq6b3q2qw2y48in" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Ipolydamásd (Domaša nad Ipľom) |
rozloha          = 11 |
obyvateľov       = 366 |
obrázok          = |
vlajka           = Flag of Ipolydamásd.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres           = [[Szobský okres|Szob]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 28097|
}}

'''Ipolydamásd''' ({{V jazyku|slk|''Ipeľský Damašd, Domaša nad Ipľom''}})&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Národopisná mapa uherských Slováků, na základě sčítání lidu z roku 1900
  | url = http://www.archive.org/stream/nrodopisnmapauh00niedgoog/nrodopisnmapauh00niedgoog_djvu.txt
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 04.01.2010
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = }}&lt;/ref&gt; je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]].

Má rozlohu {{ha|1160|m}} a žije tu {{OBP|HU|28097}} obyvateľov ({{OBD|HU|28097}}).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Maďarský výhonok}}


{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>ow9qa157fu00pp7xmq6b3q2qw2y48in</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190145</id>
      <parentid>8190045</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:53:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8190045|8190045]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-19868-70|~2026-19868-70]] ([[User talk:~2026-19868-70|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8190145</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1313" sha1="c61166yobuzglygp5m2rc8exy2jbsfp" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Ipolydamásd |
rozloha          = 11 |
obyvateľov       = 366 |
obrázok          = |
vlajka           = Flag of Ipolydamásd.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres           = [[Szobský okres|Szob]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 28097|
}}

'''Ipolydamásd''' ({{V jazyku|slk|''Ipeľský Damašd, Domaša nad Ipľom''}})&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Národopisná mapa uherských Slováků, na základě sčítání lidu z roku 1900
  | url = http://www.archive.org/stream/nrodopisnmapauh00niedgoog/nrodopisnmapauh00niedgoog_djvu.txt
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 04.01.2010
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = }}&lt;/ref&gt; je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]].

Má rozlohu {{ha|1160|m}} a žije tu {{OBP|HU|28097}} obyvateľov ({{OBD|HU|28097}}).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Maďarský výhonok}}


{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>c61166yobuzglygp5m2rc8exy2jbsfp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ipolytölgyes</title>
    <ns>0</ns>
    <id>211114</id>
    <revision>
      <id>8190046</id>
      <parentid>7507922</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:55:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19868-70</username>
        <id>290708</id>
      </contributor>
      <comment>Úprava</comment>
      <origin>8190046</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="924" sha1="nxhwu9m5qndi8v1cwbyd8o9mzqqx2tu" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Ipolytölgyes (Teldeš) |
rozloha          = 13 |
obyvateľov       = 460 |
erb              = HUN Ipolytölgyes Címer.svg |
obrázok          = Római katolikus templom (7079. számú műemlék) 2.jpg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres           = [[Szobský okres|Szob]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 4978|
}}

'''Ipolytölgyes''' ({{V jazyku|slk|''Teldeš'', doslova ''Ipeľská Dúbrava''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]].

Má rozlohu {{ha|1366|m}} a žije tu {{OBP|HU|4978}} obyvateľov ({{OBD|HU|4978}}).

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Maďarský výhonok}}

{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>nxhwu9m5qndi8v1cwbyd8o9mzqqx2tu</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190144</id>
      <parentid>8190046</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:53:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8190046|8190046]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-19868-70|~2026-19868-70]] ([[User talk:~2026-19868-70|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8190144</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="914" sha1="6sh5yxjbpss9i1lmkgnv8sru96ru5so" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Ipolytölgyes |
rozloha          = 13 |
obyvateľov       = 460 |
erb              = HUN Ipolytölgyes Címer.svg |
obrázok          = Római katolikus templom (7079. számú műemlék) 2.jpg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres           = [[Szobský okres|Szob]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 4978|
}}

'''Ipolytölgyes''' ({{V jazyku|slk|''Teldeš'', doslova ''Ipeľská Dúbrava''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]].

Má rozlohu {{ha|1366|m}} a žije tu {{OBP|HU|4978}} obyvateľov ({{OBD|HU|4978}}).

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Maďarský výhonok}}

{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>6sh5yxjbpss9i1lmkgnv8sru96ru5so</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kemence</title>
    <ns>0</ns>
    <id>211117</id>
    <revision>
      <id>8190047</id>
      <parentid>7507923</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:56:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19868-70</username>
        <id>290708</id>
      </contributor>
      <comment>Úprava</comment>
      <origin>8190047</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="869" sha1="rqvriof8oc5ogp7bswtf47gfahudfku" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Kemence (Kamenica) |
rozloha          = 42 |
obyvateľov       = 1034 |
obrázok          = Kemence05.JPG |
vlajka           = Flag of Kemence.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres            = [[Szobský okres|Szob]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 22345|
}}

'''Kemence''' ({{V jazyku|slk|''Kamenica''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]].

Má rozlohu {{ha|4275|m}} a žije tu {{OBP|HU|22345}} obyvateľov ({{OBD|HU|22345}}).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Maďarský výhonok}}


{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>rqvriof8oc5ogp7bswtf47gfahudfku</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190143</id>
      <parentid>8190047</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:53:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8190047|8190047]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-19868-70|~2026-19868-70]] ([[User talk:~2026-19868-70|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8190143</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="858" sha1="bvoga29bw7qnf7t77sn40g3eqpj2ymh" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Kemence |
rozloha          = 42 |
obyvateľov       = 1034 |
obrázok          = Kemence05.JPG |
vlajka           = Flag of Kemence.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres            = [[Szobský okres|Szob]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 22345|
}}

'''Kemence''' ({{V jazyku|slk|''Kamenica''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]].

Má rozlohu {{ha|4275|m}} a žije tu {{OBP|HU|22345}} obyvateľov ({{OBD|HU|22345}}).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Maďarský výhonok}}


{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>bvoga29bw7qnf7t77sn40g3eqpj2ymh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kismaros</title>
    <ns>0</ns>
    <id>211118</id>
    <revision>
      <id>8190041</id>
      <parentid>6879344</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:53:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19868-70</username>
        <id>290708</id>
      </contributor>
      <comment>Úprava</comment>
      <origin>8190041</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="718" sha1="qrbu6tgd04oq5dtwooovsymv3orqh6g" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Kismaros (Malá Maruša) |
rozloha          = 11 |
obyvateľov       = 1870 |
obrázok          = |
vlajka           = Flag of Kismaros.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
obvod            = [[Vác (obvod)|Vác]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 33738|
}}

'''Kismaros''' ({{V jazyku|slk|''Malá Maruša'' aj ''Malý Maroš''}}) je [[obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v [[Szobský okres|Szobskom okrese]].

Má rozlohu 1196 ha a žije tu 1870 obyvateľov (2007).


{{Maďarský výhonok}}

{{Vácsky obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>qrbu6tgd04oq5dtwooovsymv3orqh6g</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190102</id>
      <parentid>8190041</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T10:01:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19868-70|~2026-19868-70]] ([[User_talk:~2026-19868-70|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A02:AB04:3C0:6D00:5039:CC4A:5673:D1E4</comment>
      <origin>6879344</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="702" sha1="cnvauddevc8euutlkjhmwncchcbnvwv" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Kismaros |
rozloha          = 11 |
obyvateľov       = 1870 |
obrázok          = |
vlajka           = Flag of Kismaros.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
obvod            = [[Vác (obvod)|Vác]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 33738|
}}

'''Kismaros''' ({{V jazyku|slk|''Malá Maruša'' aj ''Malý Maroš''}}) je [[obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v [[Szobský okres|Szobskom okrese]].

Má rozlohu 1196 ha a žije tu 1870 obyvateľov (2007).


{{Maďarský výhonok}}

{{Vácsky obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>cnvauddevc8euutlkjhmwncchcbnvwv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190114</id>
      <parentid>8190102</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T10:25:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>+</comment>
      <origin>8190114</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1047" sha1="i9fzwfez3s4czyi0wo7co30qyt4q87v" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Kismaros |
rozloha          = 11 |
obyvateľov       = 1870 |
obrázok          = |
vlajka           = Flag of Kismaros.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
obvod            = [[Vác (obvod)|Vác]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 33738|
}}

'''Kismaros''' ({{V jazyku|slk|''Malá Maruša'' aj ''Malý Maroš''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v [[Szobský okres|Szobskom okrese]].

Má rozlohu 1 196 ha a žije tu {{OBP|HU|33738}} obyvateľov ({{OBD|HU|33738}}).

== Partnerské obce ==
*{{flagicon|GER}} [[Wallhausen (Bádensko-Württembersko)|Wallhausen]], [[Nemecko]]
*{{flagicon|ROU}} [[Zetea]], [[Rumunsko]]

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.termalfurdo.hu/latnivalo/kismarosi-svab-muzealis-gyujtemeny-1273 múzeum]


{{Maďarský výhonok}}

{{Vácsky obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>i9fzwfez3s4czyi0wo7co30qyt4q87v</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Letkés</title>
    <ns>0</ns>
    <id>211126</id>
    <revision>
      <id>8190049</id>
      <parentid>7507931</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:57:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19868-70</username>
        <id>290708</id>
      </contributor>
      <comment>Úprava</comment>
      <origin>8190049</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1421" sha1="c7yb2qv5i84vk9ruvupfxbi947iz2jd" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Letkés (Letkýš) |
rozloha          = 24 |
obyvateľov       = 1163 |
obrázok          = Letkés05.JPG |
erb              = HUN Letkés Címer.svg |
vlajka           = Flag of Letkés.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres            = [[Szobský okres|Szob]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 22682|
}}

'''Letkés'''  ({{V jazyku|slk|''Letkýš'', ''Letkíš''}})&lt;ref&gt;tvar Letkíš:{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Niederle
  | meno = Lubor
  | odkaz na autora = 
  | titul = Národopisná mapa uherských Slováků, na základě sčítání lidu z roku 1900
  | url = http://www.archive.org/stream/nrodopisnmapauh00niedgoog/nrodopisnmapauh00niedgoog_djvu.txt
  | dátum vydania = 1903
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 04.01.2010
  | vydavateľ = Národopisní společnosť českoslovanská
  | miesto = Praha}}&lt;/ref&gt; je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]].

Má rozlohu {{ha|2455|m}} a žije tu {{OBP|HU|22682}} obyvateľov ({{OBD|HU|22682}}).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Maďarský výhonok}}


{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>c7yb2qv5i84vk9ruvupfxbi947iz2jd</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190141</id>
      <parentid>8190049</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:52:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8190049|8190049]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-19868-70|~2026-19868-70]] ([[User talk:~2026-19868-70|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8190141</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1410" sha1="j6covt7k0nzsvvhmxyx4nb2c9nw1og7" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Letkés |
rozloha          = 24 |
obyvateľov       = 1163 |
obrázok          = Letkés05.JPG |
erb              = HUN Letkés Címer.svg |
vlajka           = Flag of Letkés.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres            = [[Szobský okres|Szob]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 22682|
}}

'''Letkés'''  ({{V jazyku|slk|''Letkýš'', ''Letkíš''}})&lt;ref&gt;tvar Letkíš:{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Niederle
  | meno = Lubor
  | odkaz na autora = 
  | titul = Národopisná mapa uherských Slováků, na základě sčítání lidu z roku 1900
  | url = http://www.archive.org/stream/nrodopisnmapauh00niedgoog/nrodopisnmapauh00niedgoog_djvu.txt
  | dátum vydania = 1903
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 04.01.2010
  | vydavateľ = Národopisní společnosť českoslovanská
  | miesto = Praha}}&lt;/ref&gt; je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]].

Má rozlohu {{ha|2455|m}} a žije tu {{OBP|HU|22682}} obyvateľov ({{OBD|HU|22682}}).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Maďarský výhonok}}


{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>j6covt7k0nzsvvhmxyx4nb2c9nw1og7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Nagybörzsöny</title>
    <ns>0</ns>
    <id>211135</id>
    <revision>
      <id>8190050</id>
      <parentid>7507935</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:57:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19868-70</username>
        <id>290708</id>
      </contributor>
      <comment>Úprava</comment>
      <origin>8190050</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="962" sha1="8g2squi3nzyx4dukwn5b3gilupidzs8" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Nagybörzsöny (Beršen) |
rozloha          = 50 |
obyvateľov       = 822 |
obrázok          = Nagybörzsöny1.jpg |
erb              = HUN Nagybörzsöny Címer.svg |
vlajka           = Flag of Nagybörzsöny.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres           = [[Szobský okres|Szob]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 14775|
}}

'''Nagybörzsöny''' ({{V jazyku|slk|''Beršen'' aj ''Beržeň''}}, {{V jazyku|deu|''Deutschpilsen''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]].

Má rozlohu {{ha|5069|m}} a žije tu {{OBP|HU|14775}} obyvateľov ({{OBD|HU|14775}}).

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Maďarský výhonok}}


{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>8g2squi3nzyx4dukwn5b3gilupidzs8</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190136</id>
      <parentid>8190050</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:51:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <origin>8190136</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="952" sha1="i1i9sk4g5mqpl1kuxsn2x2ii9vhfffu" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Nagybörzsöny |
rozloha          = 50 |
obyvateľov       = 822 |
obrázok          = Nagybörzsöny1.jpg |
erb              = HUN Nagybörzsöny Címer.svg |
vlajka           = Flag of Nagybörzsöny.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres           = [[Szobský okres|Szob]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 14775|
}}

'''Nagybörzsöny''' ({{V jazyku|slk|''Beršen'' aj ''Beržeň''}}, {{V jazyku|deu|''Deutschpilsen''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]].

Má rozlohu {{ha|5069|m}} a žije tu {{OBP|HU|14775}} obyvateľov ({{OBD|HU|14775}}).

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Maďarský výhonok}}


{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>i1i9sk4g5mqpl1kuxsn2x2ii9vhfffu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Perőcsény</title>
    <ns>0</ns>
    <id>211143</id>
    <revision>
      <id>8190051</id>
      <parentid>7659074</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:58:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19868-70</username>
        <id>290708</id>
      </contributor>
      <comment>Úprava</comment>
      <origin>8190051</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6020" sha1="7rl87wv74y0z3j1jqdi4266lfrf4xtl" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec
| názov           = Perőcsény (Perovčany)
| maďarský názov  = 
| typ             = 
| erb             = HUN Perocseny Címer.svg
| vlajka          = 
| obrázok         = Perőcsény légifotó.jpg
| popis obrázka   = 
| župa            = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]]
| okres           = [[Szobský okres|Szob]]
| zemepisná šírka = 47.99405
| zemepisná dĺžka = 18.86108
| rozloha         = 41
| založenie       = 
| starosta        = 
| PSČ             = 2637
| predvoľba       = 
| KSH             = 4181
| commons         = Perőcsény
| web             = www.perocseny.hu
}}

'''Perőcsény''' ({{V jazyku|slk|''Perovčany''}}{{#tag:ref|Autor uvádza, že Perovčany je tvar podľa Lipszkého (1808)&lt;ref name=&quot;stanislav&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Stanislav
  | meno = Ján
  | odkaz na autora = Ján Stanislav (1904)
  | titul = Slovenský juh v stredoveku II
  | odkaz na titul = Slovenský juh v stredoveku
  | vydanie = 2
  | vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]]
  | miesto = Bratislava
  | rok = 2004
  | isbn = 80-88878-89-6
  | počet strán = 533
  | strany = 345}}&lt;/ref&gt;|group=pozn}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]].

Má rozlohu {{ha|4139|m}} a žije tu {{OBP|HU|4181}} obyvateľov ({{OBD|HU|4181}}).

== Názov ==
Súčasný názov je podľa Istvána Kniezsu, [[Ján Stanislav (1904)|Jána Stanislava]] aj Lajosa Kissa odvodený zo slovanského názvu *Prěčany (písané aj: Prečani), ktorý znamená &quot;na druhom brehu bývajúci&quot;.&lt;ref name=&quot;stanislav&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;koszo&quot;&gt;[http://retsag.net/helikon/bh1103.pdf KOCZÓ, JÓZSEF. A Perõcsényi Református Egyházközség rövid története], str. 6 &lt;/ref&gt;

Prvé doložené názvy sú ''Prenchan'' alebo ''Preuchan'' (13. st.) a ''possessio Preuchen'' (1324). V roku 1398 bol zaznamenaný názov ''Pereuchean''.&lt;ref name=&quot;koszo&quot;/&gt;. Podľa Lukinicha sú z rokov 1482 - 1507 doložené názvy ''Pereczen, Perewchen, Perwchen'' a sídlo sa po slovensky volá ''Pericsány''&lt;ref&gt;LUKINICH, Imre ed.: ''A Podmanini Podmaniczky-család oklevéltára I'', 1937 citované v: Stanislav, str. 345&lt;/ref&gt; V tereziánskom súpise obcí z roku 1773 je uvedený latinský názov ''Perőcsény'' (s dĺžňom), maďarský názov ''Perőcseny'', slovenský názov ''Pericsany'' a položka nemecký názov je prázdna.&lt;ref&gt;Magyarország helységeinek 1773-ban készült hivatalos összeírása. Kiadja a magyar békeküldöttség. Lexicon locorum regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Publici iuris fecit: Delegatio hungarica pacem tractans...., 1920, str. 118&lt;/ref&gt; Na mape z prvého vojenského mapovania (1782-1785) je obec uvedená pod názvom ''Perusin''.&lt;ref&gt;[http://lazarus.elte.hu/hun/digkonyv/szakdolg/bsc/2009-hillier.pdf Hillier Domonkos, Az Ipoly mente infrastrukturális változásai a topográfiai térképek tükrében], s. 52.&lt;/ref&gt; V roku 1786 uvádza Korabinsky ako názvy tvary ''Perőcschény, Peročani, Pilsen'' &lt;ref name=&quot;lexikon&quot;&gt;Korabinsky, J. M.: ''Geographisch-Historisches und Produkten Lexikon von Ungarn'', 1786, [http://books.google.cz/books?id=mNMBAAAAYAAJ&amp;pg=PA523#v=onepage&amp;q&amp;f=false str. 523 vľavo hore]&lt;/ref&gt; . A. Vályi v roku 1796 uvádza ako názvy tvary ''Peröcsény'', ''Perocani'', ''Pilsen''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 |priezvisko          = Vályi
 |meno                = András
 |autor               = 
 |odkaz na autora     = 
 |priezvisko2         = 
 |meno2               = 
 |autor2              = 
 |odkaz na autora2    = 
 |priezvisko3         = 
 |meno3               = 
 |autor3              = 
 |odkaz na autora3    = 
 |spoluautori         = 
 |korporácia          = 
 |odkaz na korporáciu = 
 |titul               = Magyar Országnak leírása
 |odkaz na titul      = 
 |editori             = 
 |redaktori           = 
 |prekladatelia       = 
 |ilustrátori         = 
 |ďalší               = 
 |vydanie             = 
 |typ vydania         = 
 |vydavateľ           = Királyi Universitásnak betuivel
 |miesto              = Budín
 |rok                 = 1799
 |mesiac              = 
 |deň                 = 
 |rok tlače           = 
 |mesiac tlače        = 
 |deň tlače           = 
 |rok copyrightu      = 
 |počet zväzkov       = 3
 |počet strán         = 702, 736, 688
 |prílohy             = 
 |edícia              = 
 |subedícia           = 
 |zväzok edície       = 
 |kapitola            = Perőcsény
 |typ kapitoly        = heslo
 |url kapitoly        = http://www.arcanum.hu/fszek/lpext.dll/rmf/Infobase1/2224/223d/23d5?fn=document-frame.htm&amp;f=templates&amp;2.0
 |dátum prístupu      = 02.02.2013
 |strany              = 54 - 55
 |diel                = 3.
 |zväzok              = 3.
 |typ zväzku          = 
 |url                 = http://www.arcanum.hu/fszek/lpext.dll/?f=templates&amp;fn=main-h.htm&amp;2.0
 |dostupnosť2         = Dostupné aj na books.google.sk
 |url2                = http://books.google.sk/books?id=_LoAAAAAcAAJ&amp;printsec=frontcover&amp;hl=sk#v=onepage&amp;q&amp;f=false
 |isbn                = 
 |doi                 = 
 |id                  = 
 |poznámka            = 
 |jazyk               = {{hun}}
 |url archívu         = https://web.archive.org/web/20130525045557/http://www.arcanum.hu/fszek/lpext.dll/?f=templates&amp;fn=main-h.htm&amp;2.0
 |dátum archivácie    = 2013-05-25
}}&lt;/ref&gt;V roku 1808 Lipszky uvádza ako maďarské tvary ''Peröcsény'' alebo ''Perecsény'', ako slovenský tvar ''Perowčany'' a ako nemecký tvar ''Pilsen''&lt;ref&gt;Lipszky de Szedliczna, J.: Repertitorium locorum objectorumque in XII tabulis mappae regnum Hungariae..., 1808, str. 504&lt;/ref&gt;.

== Poznámky ==
&lt;references group=pozn/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Perőcsény}}

== Externé odkazy ==
[http://www.perocseny.hu/ Oficiálna stránka]


{{Maďarský výhonok}}

{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>7rl87wv74y0z3j1jqdi4266lfrf4xtl</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190135</id>
      <parentid>8190051</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:50:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <origin>8190135</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6007" sha1="i9rj1taetanca96q5ilxhv7gpaevz3w" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec
| názov           = Perőcsény
| maďarský názov  = 
| typ             = 
| erb             = HUN Perocseny Címer.svg
| vlajka          = 
| obrázok         = Perőcsény légifotó.jpg
| popis obrázka   = 
| župa            = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]]
| okres           = [[Szobský okres|Szob]]
| zemepisná šírka = 47.99405
| zemepisná dĺžka = 18.86108
| rozloha         = 41
| založenie       = 
| starosta        = 
| PSČ             = 2637
| predvoľba       = 
| KSH             = 4181
| commons         = Perőcsény
| web             = www.perocseny.hu
}}

'''Perőcsény''' ({{V jazyku|slk|''Perovčany''}}){{#tag:ref|Autor uvádza, že Perovčany je tvar podľa Lipszkého (1808)&lt;ref name=&quot;stanislav&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Stanislav
  | meno = Ján
  | odkaz na autora = Ján Stanislav (1904)
  | titul = Slovenský juh v stredoveku II
  | odkaz na titul = Slovenský juh v stredoveku
  | vydanie = 2
  | vydavateľ = [[Literárne informačné centrum]]
  | miesto = Bratislava
  | rok = 2004
  | isbn = 80-88878-89-6
  | počet strán = 533
  | strany = 345}}&lt;/ref&gt;|group=pozn}} je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]].

Má rozlohu {{ha|4139|m}} a žije tu {{OBP|HU|4181}} obyvateľov ({{OBD|HU|4181}}).

== Názov ==
Súčasný názov je podľa Istvána Kniezsu, [[Ján Stanislav (1904)|Jána Stanislava]] aj Lajosa Kissa odvodený zo slovanského názvu *Prěčany (písané aj: Prečani), ktorý znamená &quot;na druhom brehu bývajúci&quot;.&lt;ref name=&quot;stanislav&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;koszo&quot;&gt;[http://retsag.net/helikon/bh1103.pdf KOCZÓ, JÓZSEF. A Perõcsényi Református Egyházközség rövid története], str. 6 &lt;/ref&gt;

Prvé doložené názvy sú ''Prenchan'' alebo ''Preuchan'' (13. st.) a ''possessio Preuchen'' (1324). V roku 1398 bol zaznamenaný názov ''Pereuchean''.&lt;ref name=&quot;koszo&quot;/&gt;. Podľa Lukinicha sú z rokov 1482 - 1507 doložené názvy ''Pereczen, Perewchen, Perwchen'' a sídlo sa po slovensky volá ''Pericsány''&lt;ref&gt;LUKINICH, Imre ed.: ''A Podmanini Podmaniczky-család oklevéltára I'', 1937 citované v: Stanislav, str. 345&lt;/ref&gt; V tereziánskom súpise obcí z roku 1773 je uvedený latinský názov ''Perőcsény'' (s dĺžňom), maďarský názov ''Perőcseny'', slovenský názov ''Pericsany'' a položka nemecký názov je prázdna.&lt;ref&gt;Magyarország helységeinek 1773-ban készült hivatalos összeírása. Kiadja a magyar békeküldöttség. Lexicon locorum regni Hungariae populosorum anno 1773 officiose confectum. Publici iuris fecit: Delegatio hungarica pacem tractans...., 1920, str. 118&lt;/ref&gt; Na mape z prvého vojenského mapovania (1782-1785) je obec uvedená pod názvom ''Perusin''.&lt;ref&gt;[http://lazarus.elte.hu/hun/digkonyv/szakdolg/bsc/2009-hillier.pdf Hillier Domonkos, Az Ipoly mente infrastrukturális változásai a topográfiai térképek tükrében], s. 52.&lt;/ref&gt; V roku 1786 uvádza Korabinsky ako názvy tvary ''Perőcschény, Peročani, Pilsen'' &lt;ref name=&quot;lexikon&quot;&gt;Korabinsky, J. M.: ''Geographisch-Historisches und Produkten Lexikon von Ungarn'', 1786, [http://books.google.cz/books?id=mNMBAAAAYAAJ&amp;pg=PA523#v=onepage&amp;q&amp;f=false str. 523 vľavo hore]&lt;/ref&gt; . A. Vályi v roku 1796 uvádza ako názvy tvary ''Peröcsény'', ''Perocani'', ''Pilsen''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 |priezvisko          = Vályi
 |meno                = András
 |autor               = 
 |odkaz na autora     = 
 |priezvisko2         = 
 |meno2               = 
 |autor2              = 
 |odkaz na autora2    = 
 |priezvisko3         = 
 |meno3               = 
 |autor3              = 
 |odkaz na autora3    = 
 |spoluautori         = 
 |korporácia          = 
 |odkaz na korporáciu = 
 |titul               = Magyar Országnak leírása
 |odkaz na titul      = 
 |editori             = 
 |redaktori           = 
 |prekladatelia       = 
 |ilustrátori         = 
 |ďalší               = 
 |vydanie             = 
 |typ vydania         = 
 |vydavateľ           = Királyi Universitásnak betuivel
 |miesto              = Budín
 |rok                 = 1799
 |mesiac              = 
 |deň                 = 
 |rok tlače           = 
 |mesiac tlače        = 
 |deň tlače           = 
 |rok copyrightu      = 
 |počet zväzkov       = 3
 |počet strán         = 702, 736, 688
 |prílohy             = 
 |edícia              = 
 |subedícia           = 
 |zväzok edície       = 
 |kapitola            = Perőcsény
 |typ kapitoly        = heslo
 |url kapitoly        = http://www.arcanum.hu/fszek/lpext.dll/rmf/Infobase1/2224/223d/23d5?fn=document-frame.htm&amp;f=templates&amp;2.0
 |dátum prístupu      = 02.02.2013
 |strany              = 54 - 55
 |diel                = 3.
 |zväzok              = 3.
 |typ zväzku          = 
 |url                 = http://www.arcanum.hu/fszek/lpext.dll/?f=templates&amp;fn=main-h.htm&amp;2.0
 |dostupnosť2         = Dostupné aj na books.google.sk
 |url2                = http://books.google.sk/books?id=_LoAAAAAcAAJ&amp;printsec=frontcover&amp;hl=sk#v=onepage&amp;q&amp;f=false
 |isbn                = 
 |doi                 = 
 |id                  = 
 |poznámka            = 
 |jazyk               = {{hun}}
 |url archívu         = https://web.archive.org/web/20130525045557/http://www.arcanum.hu/fszek/lpext.dll/?f=templates&amp;fn=main-h.htm&amp;2.0
 |dátum archivácie    = 2013-05-25
}}&lt;/ref&gt;V roku 1808 Lipszky uvádza ako maďarské tvary ''Peröcsény'' alebo ''Perecsény'', ako slovenský tvar ''Perowčany'' a ako nemecký tvar ''Pilsen''&lt;ref&gt;Lipszky de Szedliczna, J.: Repertitorium locorum objectorumque in XII tabulis mappae regnum Hungariae..., 1808, str. 504&lt;/ref&gt;.

== Poznámky ==
&lt;references group=pozn/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Perőcsény}}

== Externé odkazy ==
[http://www.perocseny.hu/ Oficiálna stránka]


{{Maďarský výhonok}}

{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>i9rj1taetanca96q5ilxhv7gpaevz3w</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Szokolya</title>
    <ns>0</ns>
    <id>211166</id>
    <revision>
      <id>8190057</id>
      <parentid>6879350</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:06:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19868-70</username>
        <id>290708</id>
      </contributor>
      <comment>Úprava</comment>
      <origin>8190057</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="705" sha1="mn02h10uo4ujpr5fxkzjmzq4g4h1wnp" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Szokolya (Sokoľa) |
rozloha          = 59 |
obyvateľov       = 1775 |
obrázok          = |
vlajka           = Flag of Szokolya.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
obvod            = [[Vác (obvod)|Vác]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 6947|
}}

'''Szokolya''' ({{V jazyku|slk|''Sokoľa'' aj ''Sokolová''}}) je [[obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v  [[Szobský okres|Szobskom okrese]].

Má rozlohu 5 905 ha a žije tu 1 775 obyvateľov (2007).


{{Maďarský výhonok}}

{{Vácsky obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>mn02h10uo4ujpr5fxkzjmzq4g4h1wnp</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190137</id>
      <parentid>8190057</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:51:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8190057|8190057]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-19868-70|~2026-19868-70]] ([[User talk:~2026-19868-70|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8190137</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="695" sha1="d8gw2rhtuwj6pppj6bl0sb0ssd3u7om" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Szokolya |
rozloha          = 59 |
obyvateľov       = 1775 |
obrázok          = |
vlajka           = Flag of Szokolya.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
obvod            = [[Vác (obvod)|Vác]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 6947|
}}

'''Szokolya''' ({{V jazyku|slk|''Sokoľa'' aj ''Sokolová''}}) je [[obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v  [[Szobský okres|Szobskom okrese]].

Má rozlohu 5 905 ha a žije tu 1 775 obyvateľov (2007).


{{Maďarský výhonok}}

{{Vácsky obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>d8gw2rhtuwj6pppj6bl0sb0ssd3u7om</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tésa</title>
    <ns>0</ns>
    <id>211177</id>
    <revision>
      <id>8190052</id>
      <parentid>7507940</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:58:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19868-70</username>
        <id>290708</id>
      </contributor>
      <comment>Úprava</comment>
      <origin>8190052</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="714" sha1="qipczqfloye4qhoyer3fzis4wrg9rqb" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Tésa (Tieša) |
rozloha          = 4 |
obyvateľov       = |
obrázok          = |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres          = [[Szobský okres|Szob]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 19248|
}}

'''Tésa''' ({{V jazyku|slk|''Tieša''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]].

Má rozlohu {{ha|438|m}} a žije tu {{OBP|HU|19248}} obyvateľov ({{OBD|HU|19248}}).

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Maďarský výhonok}}


{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>qipczqfloye4qhoyer3fzis4wrg9rqb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190140</id>
      <parentid>8190052</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:52:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8190052|8190052]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-19868-70|~2026-19868-70]] ([[User talk:~2026-19868-70|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8190140</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="705" sha1="qdkr9xqyjyqy0uiktjulqun3r5cxadt" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Tésa |
rozloha          = 4 |
obyvateľov       = |
obrázok          = |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres          = [[Szobský okres|Szob]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 19248|
}}

'''Tésa''' ({{V jazyku|slk|''Tieša''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]].

Má rozlohu {{ha|438|m}} a žije tu {{OBP|HU|19248}} obyvateľov ({{OBD|HU|19248}}).

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Maďarský výhonok}}


{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>qdkr9xqyjyqy0uiktjulqun3r5cxadt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vámosmikola</title>
    <ns>0</ns>
    <id>211193</id>
    <revision>
      <id>8190053</id>
      <parentid>7507941</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:58:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19868-70</username>
        <id>290708</id>
      </contributor>
      <comment>Úprava</comment>
      <origin>8190053</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1463" sha1="ie8imrkbu0zefe33hile8p5prv5v84y" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Vámosmikola (Mýtna Mikula) |
rozloha          = 25 |
obyvateľov       = 1662 |
erb              = HUN Vámosmikola Címer.svg |
vlajka           = Flag of Vámosmikola.svg |
obrázok          = Vámosmikola07.JPG |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres            = [[Szobský okres|Szob]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 10737|
}}

'''Vámosmikola''' ({{V jazyku|slk|''Mýtna Mikula''}}, {{V jazyku|deu|''Lorenzen''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]]. Počas [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] bola centrom jedného zo šiestich okresov [[Hontianska župa (Uhorsko)|Hontianskej župy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Osztrák-Magyar Monarchia varmegyei (1910)
 | url = http://lazarus.elte.hu/hun/maps/1910/vmlista.htm
 | vydavateľ = ELTE Térképtudományi és Geoinformatikai Tanszék
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-01-11
 | miesto = Budapest
 | jazyk = hu}}&lt;/ref&gt;

Má rozlohu {{ha|2529|m}} a žije tu {{OBP|HU|10737}} obyvateľov ({{OBD|HU|10737}}).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Maďarský výhonok}}


{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>ie8imrkbu0zefe33hile8p5prv5v84y</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190138</id>
      <parentid>8190053</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:52:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8190053|8190053]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-19868-70|~2026-19868-70]] ([[User talk:~2026-19868-70|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8190138</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1447" sha1="n0wynn1gzyky3npf6xpbn0ds7k1bo3q" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Vámosmikola |
rozloha          = 25 |
obyvateľov       = 1662 |
erb              = HUN Vámosmikola Címer.svg |
vlajka           = Flag of Vámosmikola.svg |
obrázok          = Vámosmikola07.JPG |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres            = [[Szobský okres|Szob]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 10737|
}}

'''Vámosmikola''' ({{V jazyku|slk|''Mýtna Mikula''}}, {{V jazyku|deu|''Lorenzen''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]]. Počas [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] bola centrom jedného zo šiestich okresov [[Hontianska župa (Uhorsko)|Hontianskej župy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Osztrák-Magyar Monarchia varmegyei (1910)
 | url = http://lazarus.elte.hu/hun/maps/1910/vmlista.htm
 | vydavateľ = ELTE Térképtudományi és Geoinformatikai Tanszék
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-01-11
 | miesto = Budapest
 | jazyk = hu}}&lt;/ref&gt;

Má rozlohu {{ha|2529|m}} a žije tu {{OBP|HU|10737}} obyvateľov ({{OBD|HU|10737}}).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Maďarský výhonok}}


{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>n0wynn1gzyky3npf6xpbn0ds7k1bo3q</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Verőce</title>
    <ns>0</ns>
    <id>211195</id>
    <revision>
      <id>8190042</id>
      <parentid>6879356</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:53:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19868-70</username>
        <id>290708</id>
      </contributor>
      <comment>Úprava</comment>
      <origin>8190042</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="718" sha1="g0gpod60qc5bna0zvxfk6l4nn2d7zld" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Verőce (Verovce) |
rozloha          = 20,19 |
obyvateľov       = 3676 |
obrázok          = |
vlajka           = Flag of Verőce.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
obvod            = [[Vác (obvod)|Vác]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 33729|
}}

'''Verőce''' ({{V jazyku|slk|''Verovce''}}; {{V jazyku|deu|''Werowitz''}}) je [[obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] vo [[Szobský okres|Szobskom okrese]].

Má rozlohu 2033 ha a žije tu 3676 obyvateľov (2015).


{{Maďarský výhonok}}

{{Vácsky obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>g0gpod60qc5bna0zvxfk6l4nn2d7zld</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zebegény</title>
    <ns>0</ns>
    <id>211197</id>
    <revision>
      <id>8190043</id>
      <parentid>7507942</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:54:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19868-70</username>
        <id>290708</id>
      </contributor>
      <comment>Úprava</comment>
      <origin>8190043</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1313" sha1="agvt9kev5rdi7x11x4grapynbz44vwr" xml:space="preserve">{{Infobox Maďarská obec |
názov            = Zebegény (Zebegíň) |
rozloha          = 9 |
obyvateľov       = 1229 |
obrázok          = |
vlajka           = Flag of Zebegény.svg |
župa             = [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianska župa]] |
okres           = [[Szobský okres|Szob]] |
PSČ              = |
kód              = |
KSH              = 14960|
}}

'''Zebegény''' ({{V jazyku|slk|''Zebegíň''}})&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Národopisná mapa uherských Slováků, na základě sčítání lidu z roku 1900
  | url = http://www.archive.org/stream/nrodopisnmapauh00niedgoog/nrodopisnmapauh00niedgoog_djvu.txt
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 04.01.2010
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = }}&lt;/ref&gt; je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Maďarsko|Maďarsku]] v [[Peštianska župa (Maďarsko)|Peštianskej župe]] v okrese [[Szobský okres|Szob]].

Má rozlohu {{ha|964|m}} a žije tu {{OBP|HU|14960}} obyvateľov ({{OBD|HU|14960}}).

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}


{{Maďarský výhonok}}


{{Maďarský výhonok}}

{{Szobský obvod}}

[[Kategória:Obce v Maďarsku]]</text>
      <sha1>agvt9kev5rdi7x11x4grapynbz44vwr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rad červenej hviezdy</title>
    <ns>0</ns>
    <id>213920</id>
    <revision>
      <id>8189716</id>
      <parentid>8184831</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:19:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odobratá [[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy]]; pridaná [[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (ZSSR)]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8189716</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2777" sha1="nqkw9lh6b9n613yept947qk821ex73d" xml:space="preserve">{{Infobox Vyznamenania ZSSR
 | názov                = Rad červenej hviezdy
 | obrázok              = Order of the Red Star 1.png
 | obrázok stuhy        = Order redstar rib.png
 | obrázok2             = 
 | obrázok stuhy2       = 
 | obrázok3             = 
 | obrázok stuhy3       = 
 | pôvodný názov        = Орден Красной Звезды
 | odmena               = 
 | štát                 = [[Súbor:Flag of the Soviet Union.svg|30px]] [[ZSSR]]
 | druh                 = rad
 | udeľované komu       = 
 | udeľované za         = 
 | status               = udeľuje sa
 | vzhľad               = priemer: 45 mm
 | dátum vzniku         = [[6. apríl]] [[1930]]
 | prvýkrát udelené     = 
 | poslednýkrát udelené = [[19. december]] [[1991]]
 | množstvo             = 3 876 740
 | staršia verzia       = 
 | mladšia verzia       = 
 | variant             = 
}}

'''Rad červenej hviezdy''' ({{v jazyku|rus|Орден Красной Звезды}}) bolo [[Sovietsky zväz|sovietske]] [[vyznamenanie]], ktoré sa udeľovalo od [[6. apríl]]a [[1930]] príslušníkom [[Červená armáda|Červenej armády]] a Sovietskeho námorníctva za výnimočné služby pri obrane Sovietskeho zväzu v čase vojny i v čase mieru. Mohli ním byť vyznamenaní nielen jednotlivci, ale aj celé vojenské jednotky, lode a organizácie.

Rad pozostával z [[email (farba)|emailovanej]] červenej päťramennej [[hviezda (symbol)|hviezdy]], v strede s bielym kovovým vyobrazením [[vojak]]a nesúceho [[puška|pušku]]. Pod vojakom je nápis „CCCP“ (ZSSR) a okolo sa vinie [[motto]]: „Proletári všetkých krajín, spojte sa!“ Na spodnej časti je kosák a kladivo.

Rad sa nosil na pravej strane uniformy bez príslušnej tmavočervenej stuhy so strieborným pásikom v strede. Tá sa mohla nosiť namiesto samotného Radu pri menej slávnostných príležitostiach.

Ako prvý bol radom vyznamenaný neskorší maršal ZSSR [[Vasilij Konstantinovič Bľucher|V. K. Bľucher]]. Rad červenej hviezdy bol jedným z najviac udeľovaných vojenských vyznamenaní udeľovaných počas [[východný front (druhá svetová vojna)|sovietsko-nemeckej vojny]]. Udeľoval sa aj ako vyznamenanie za dlhodobú službu.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Order of the Red Star}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.soviet-awards.com/digest/redstar/RedStar1.htm Dejiny Radu červenej hviezdy (po anglicky)]
* [http://www.fronta.cz/sovetske-rady#4 Sovietske rady (po česky)]

== Referencie ==
* {{preklad|en|Order of the Red Star|520889278|ru|Орден Красной Звезды|49726998}}

{{Rady ZSSR}}

[[Kategória:Sovietske rady a vyznamenania]]
[[Kategória:Vojenské vyznamenania]]
[[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (ZSSR)| ]]</text>
      <sha1>nqkw9lh6b9n613yept947qk821ex73d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Untersiebenbrunn</title>
    <ns>0</ns>
    <id>214912</id>
    <revision>
      <id>8189701</id>
      <parentid>6671523</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:37:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189701</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1003" sha1="intlctju7kiauyf2d0xtzac767dkjxg" xml:space="preserve">{{Infobox Rakúska obec
 | názov           = Untersiebenbrunn
 | typ             = obec
 | erb             = AUT Untersiebenbrunn COA.png
 | obrázok         = Untersiebenbrunn - Kirche (2).JPG
 | popis           = 
 | nadmorská výška = 158
 | PSČ             = 2284
 | kód             = 30858
 | web             = www.untersiebenbrunn.com
}}

'''Untersiebenbrunn''' ({{V jazyku|slk|''Dolný Síbenbrun''}}, {{V jazyku|hrv|''Dolnji Zibnbrun'' aj ''Dolnji Simprunac''}}) je [[Obec (správna jednotka)|obec]] v [[Rakúsko|Rakúsku]] v spolkovej krajine [[Dolné Rakúsko]] v okrese [[Gänserndorf (okres)|Gänserndorf]].

Žije tu {{OBP|AT|30858}} obyvateľov ({{OBD|AT|30858}}).

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.untersiebenbrunn.com/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080624025934/http://www.untersiebenbrunn.com/ |date=2008-06-24 }}

{{Rakúsky výhonok}}

{{Obce okresu Gänserndorf}}

[[Kategória:Obce okresu Gänserndorf]]</text>
      <sha1>intlctju7kiauyf2d0xtzac767dkjxg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Narodeniny</title>
    <ns>0</ns>
    <id>217312</id>
    <revision>
      <id>8190024</id>
      <parentid>8174505</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:03:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19903-62</username>
        <id>290702</id>
      </contributor>
      <origin>8190024</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="591" sha1="0xigd0vrtcz51yo9umevom2lq03vxve" deleted="deleted" />
      <sha1 />
    </revision>
    <revision>
      <id>8190025</id>
      <parentid>8190024</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:04:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19903-62</username>
        <id>290702</id>
      </contributor>
      <origin>8190025</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="592" sha1="763vrokqn5nz7pr0cas7dj90mi9olls" deleted="deleted" />
      <sha1 />
    </revision>
    <revision>
      <id>8190026</id>
      <parentid>8190025</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:16:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19903-62|~2026-19903-62]] ([[User_talk:~2026-19903-62|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ</comment>
      <origin>8174505</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="535" sha1="onx1odtxhdphoval4yh4h4owtom4hah" xml:space="preserve">[[Súbor:Chocoraspcake.jpg|vpravo|thumb|150px|Čokoládová torta pripravená na narodeniny]]
Za '''narodeniny''' sa obyčajne označuje konkrétny [[deň]] v [[Kalendárny rok|roku]], v ktorý sa človek narodí. Ide o [[sviatok]] pre konkrétneho človeka. Zvyčajne sa na narodeniny praje všetko dobré a oslávenci sa obdarujú [[darček]]mi. Ako pohostenie pre hostí sa obyčajne podáva narodeninová [[torta]].

== Pozri aj ==
* [[meniny]]

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikt=narodeniny}}

{{výhonok}}

[[Kategória:Sviatky]]</text>
      <sha1>onx1odtxhdphoval4yh4h4owtom4hah</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jadrová elektráreň</title>
    <ns>0</ns>
    <id>224375</id>
    <revision>
      <id>8189804</id>
      <parentid>8181202</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:47:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>+ pidi rozšírenie</comment>
      <origin>8189804</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="21424" sha1="243z47ducsyhzsf7g9jhzdqeeoqyfpx" xml:space="preserve">[[Súbor:Three Mile Island (color).jpg|right|thumb|[[Jadrová elektráreň Three Mile Island]] v [[Spojené štáty|USA]], ktorá sa stala známou po svojej havárii]]

'''Jadrová elektráreň'''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=&quot;Je speelt, je wint. Je verliest. Je speelt&quot; Reflecties bij Jeanette Winterson, De passie|url=http://dx.doi.org/10.21825/uvm.v21i2-3.1700|periodikum=De Uil van Minerva|dátum=2006-07-15|dátum prístupu=2022-02-17|ročník=21|číslo=2-3|issn=0772-4381|doi=10.21825/uvm.v21i2-3.1700|meno=Willy|priezvisko=Coolsaet}}&lt;/ref&gt; alebo '''atómová elektráreň''' je výrobňa [[elektrická energia|elektrickej energie]] resp. technologické zariadenie slúžiace na premenu  [[jadrová energia|jadrovej energie]] na [[elektrická energia|elektrickú energiu]].

Skladá sa obvykle z [[jadrový reaktor|jadrového reaktoru]], [[parná turbína|parnej turbíny]] s [[alternátor]]om a z mnohých ďalších pomocných prevádzok. V princípe ide o [[parná elektráreň|parnú elektráreň]], v ktorej sa energia získaná [[jadrový reaktor|jadrovým reaktorom]] používa na výrobu [[para|pary]] v parogenerátore. Táto [[para]] poháňa [[turbína|turbíny]], ktoré poháňajú [[alternátor]]y na výrobu [[elektrická energia|elektrickej energie]]. Súčasné jadrové elektrárne využívajú ako [[palivo]] prevažne obohatený [[urán (chemický prvok)|urán]], čo je prírodný urán, v ktorom bol zvýšený obsah [[izotop]]u &lt;sup&gt;235&lt;/sup&gt;U z pôvodných zhruba 0,5 [[%]] na 2 – 5 [[%]].
Podľa odhadov [[geológ]]ov a [[OECD]] vydržia známe a predpokladané zásoby [[urán (chemický prvok)|uránu]] najmenej 270 rokov. 

== Správny názov ==
Celosvetovo sa dnes v odborných kruhoch uprednostňuje názov &quot;jadrová elektráreň&quot; (v príslušnom jazyku) pred &quot;atómová elektráreň&quot; (v príslušnom jazyku). Uvádzajú sa najmä dva dôvody: Jednak sa dá argumentovať, že v takejto elektrárni nedochádza k štiepeniu celého atómu ale len jeho jadra, a jednak termín &quot;atómový&quot; často vyvoláva medzi bežným obyvateľstvom asociácie s [[atómová bomba|atómovou bombou]] (ktorá by sa na druhej strane technicky tiež správnejšie mala volať jadrová bomba). &lt;ref&gt;http://www.energie-fakten.de/html/akw-oder-kkw.html&lt;/ref&gt; Na Slovensku majú však jadrové elektrárne v názve stále slová &quot;atómová/-é elektráreň/-ne&quot;, takže termín &quot;atómová elektráreň&quot; nemožno považovať za nesprávny.

== Schéma ==
[[Súbor:Nuclear power plant-pressurized water reactor-PWR.png|right|thumb|550px|Schéma najbežnejšieho typu jadrovej elektrárne s [[tlakovodný reaktor|tlakovodným reaktorom]]]]

Schéma najbežnejšieho typu jadrovej elektrárne s [[tlakovodný reaktor|tlakovodným reaktorom]]:

1 – Reaktorová hala, uzavretá v nepriepustnom kontajneri.&lt;br /&gt;
2 – [[Chladiaca veža]]&lt;br /&gt;
3 – [[Tlakovodný reaktor]]&lt;br /&gt;
4 – Riadiace tyče&lt;br /&gt;
5 – Kompenzátor [[objem]]u&lt;br /&gt;
6 – Parogenerátor. V ňom horúca [[voda]] pod vysokým [[tlak]]om vyrába [[para|paru]] v sekundárnom okruhu.&lt;br /&gt;
7 – [[Palivo]]vý zásobník&lt;br /&gt;
8 – [[Turbína]] – vysokotlakový a nízkotlakový stupeň&lt;br /&gt;
9 – [[Generátor elektrického napätia|Elektrický generátor]]&lt;br /&gt;
10 – Transformačná stanica&lt;br /&gt;
11 – [[Kondenzátor (technika)|Kondenzátor]] sekundárneho okruhu&lt;br /&gt;
12 – [[Vodná para]]&lt;br /&gt;
13 – Skondenzovaná voda&lt;br /&gt;
14 – Prívod [[vzduch]]u do [[Chladiaca veža|chladiacej veže]]&lt;br /&gt;
15 – Odvod teplého [[vzduch]]u a [[para|pary]] [[komín]]ovým efektom&lt;br /&gt;
16 – Obehové [[čerpadlo]] primárneho okruhu&lt;br /&gt;
17 – Napájacie [[čerpadlo]] chladiaceho okruhu&lt;br /&gt;
18 – Primárny okruh ([[voda]] iba kvapalná pod vysokým [[tlak]]om)&lt;br /&gt;
19 – Sekundárny okruh (červeno označená [[para]], modro [[voda]])&lt;br /&gt;
20 – [[Oblak]]y vzniknuté kondenzáciou vyparenej chladiacej [[voda|vody]]&lt;br /&gt;
21 – Obehové [[čerpadlo]] sekundárneho okruhu

== Princíp činnosti ==
Palivo v podobe palivových kaziet je umiestnené v tlakovej nádobe reaktora, do ktorého prúdi chemicky upravená voda. Voda preteká kanálikmi v palivových kazetách a odvádza [[teplo]], ktoré vzniká pri [[Štiepenie jadra atómu|štiepnej]] reakcii. Voda z reaktora vystupuje s teplotou asi 297°C a prechádza horúcou vetvou primárneho potrubia do tepelného výmenníka - parogenerátora.

V parogenerátore preteká zväzkom trubiek a odovzdáva teplo vode, ktorá je privádzaná zo sekundárneho okruhu s teplotou 222°C.

Ochladená voda primárneho okruhu sa vracia späť do aktívnej zóny reaktora.

Voda sekundárneho okruhu sa v parogenerátore odparuje a cez parný kolektor sa para odvádza na lopatky turbín. Hriadeľ turbíny je mechanicky spojený s rotorom generátora, ktorý je budený budičom jednosmerného [[Elektrické napätie|napätia]]. Vďaka tomu tam vzniká [[magnetické pole]] a na troch statorových cievkach generátora sa tam následne indukuje striedavé napätie 15,6 kV.

Transformátor, elektrický netočitý stroj, premieňa - transformuje vyrobené napätie 15,6 kV na napätie vysoké alebo veľmi vysoké (110 kV alebo 400 kV).

Para sa kondenzuje v kondenzátore, tepelnom výmenníku, a vracia sa späť do parogenerátora vo vodnom skupenstve.

Kondenzátor je chladený vodou, u nás obvykle z chladiacich veží, v prímorských oblastiach môže byť chladený morskou vodou. Efektívnejšie však je využívať odpadové teplo na vykurovanie skleníkov, alebo blízkych miest.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = STVR | odkaz na autora = | titul = Ekologické a lacnejšie teplo v Tlmačoch: Byty bude vykurovať voda z jadrovej elektrárne | url = https://spravy.stvr.sk/2025/02/ekologicke-a-lacnejsie-kurenie-v-tlmacoch-byty-bude-vykurovat-voda-z-jadrovej-elektrarne/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | dátum vydania = 2025-02-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Jadrový fyzik Martin Venhart ohľadne výberu lokality uviedol „Dôležité je hodnotenie seizmických rizík danej oblasti. Ďalej je dôležité klimatické hľadisko – vhodné je, aby išlo o miesto, kde neprevláda jeden smer prúdenia vetra. Ďalej musí byť dostupná infraštruktúra, najmä železničná a cestná. Musia byť zabezpečené vhodné vodné podmienky, teda musia byť dostatočné zdroje vody na prevádzku elektrárne.“&lt;ref name=&quot;pravda-sulikova-atomka&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | autor = | odkaz na autora = | titul = Sulíkova predvolebná atómka vyvolala rozruch. Na východe sú z jeho rečí nesvoji | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/671919-sulik-atomova-elektraren-kecerovce-vojany-kde-bued/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-21 | dátum prístupu = 2026-03-30 }}&lt;/ref&gt;

=== Bezpečnosť jadrovej elektrárne s reaktorom VVER-440 ===
Jadrový [[reaktor VVER-440]] je reaktor vodou moderovaný, so zápornou spätnou väzbou reaktivity, čo znamená, že pri prehrievaní klesá jeho reaktivita a štiepenie paliva sa spomaľuje.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = vuje | odkaz na autora = | titul = kap. 6.1.3.2.4  Koeficienty reaktivity a záporná spätná väzba reaktivity.  Kontrola reaktivity systémom bórovej regulácie. | url = https://www.ujd.gov.sk/wp-content/uploads/2020/11/Kapitola_06.01.03.00.pdf | vydavateľ = ujd.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Toto je základný rozdiel voči reaktoru [[Kanálový varný reaktor s uránovo-grafitovým moderátorom|RBMK]] v [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyle]], ktorý bol moderovaný grafitom, s kladnou spätnou väzbou a pri prehrievaní sa jeho aktivita zvyšovala. Preto k havárii černobyľského typu na reaktoroch VVER nemôže dôjsť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = doc. Ing. Jozef Sabol, DrSc. prof. Ing. Bedřich Šesták, DrSc.  | odkaz na autora = | titul = Důsledky největších jaderných havárií: Černobyl vs. Fukušima, str.53| url = https://veda.polac.cz/wp-content/uploads/2018/11/012017D%C5%AFsledky-nejv%C4%9Bt%C5%A1%C3%ADch-jadern%C3%BDch-hav%C3%A1ri%C3%AD-%C4%8Cernobyl-vs-Fuku%C5%A1ima.pdf | vydavateľ = veda.polac.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-18 }}&lt;/ref&gt;

Všetky zariadenia dôležité z hľadiska bezpečnosti sú trikrát zálohované (3 x 100%) a za normálnej prevádzky pripravené na okamžitú činnosť. Sú navzájom nezávislé a priestorovo oddelené. K plneniu požadovanej bezpečnostnej funkcie stačí jeden z troch redundantných systémov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = You are being redirected... | url = https://www.seas.sk/o-nas/bezpecnost/jadrova-bezpecnost/bezpecnostne-systemy/ | vydavateľ = seas.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
Okrem uvedenej redundancie bezpečnosti existujú a sú použité ďalšie vzájomne redudantné havarijné a superhavirjné ochranné technológie so strednou nepohotovosťou systému lepšou ako 1,00E-5.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora =ČESKOSLOVENSKÁ KOMISE PRO ATOMOVOU ENERGII, ÚSTAV JADERNÉHO VÝZKUMU | titul =ZÁKLADY A PRAKTICKÉ APLIKACE TEORIE SPOLEHLIVOSTI JADERNÝCH ELEKTRÁREN | url = https://inis.iaea.org/records/9f8yj-b8h87/files/16063978.pdf?download=1 | vydavateľ = inis.iaea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.ujd.gov.sk/wp-content/uploads/2020/11/Kapitola_06.04.01.00.pdf | vydavateľ = ujd.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
Pokiaľ by uvedená miera záloh nebola z akéhokoľvek dôvodu postačujúca a došlo by k poškodeniu reaktora, stále je tu konštrukčne pasívna ochrana reaktora zápornou spätnou väzbou. Avšak pre akékoľvek poškodenie reaktora sú inštalované ďalšie systémy ochrany pred únikom radiácie, napríklad hermetická zóna, barbotážna veža&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Slovník energetických pojmov | url = http://uef.fei.stuba.sk/moodleopen/mod/glossary/showentry.php?courseid=117&amp;eid=800&amp;displayformat=dictionary | vydavateľ = uef.fei.stuba.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20250120093104/http://uef.fei.stuba.sk/moodleopen/mod/glossary/showentry.php?courseid=117&amp;eid=800&amp;displayformat=dictionary | dátum archivácie = 2025-01-20 }}&lt;/ref&gt; a pod.

== História ==
Na výrobu [[elektrická energia|elektriny]] sa [[jadrový reaktor]] prvý raz využil [[20. december|20. decembra]] [[1951]] vo výskumnej stanici [[EBR-I]] pri meste Arco v štáte [[Idaho]] v [[Spojené štáty|USA]]. Zariadenie založené na rýchlom množivom reaktore dodávalo spočiatku výkon okolo 100 [[kW]]. Prvá atómová elektráreň bola postavená v [[ZSSR]] v meste [[Obninsk]]. K rozvodnej sieti bola oficiálne pripojená [[27. jún]]a [[1954]]. V 5 [[watt (jednotka)|MW]] [[jadrový reaktor|reaktore]] bol použitý [[grafit]] ako moderátor a [[voda]] ako chladiace médium. [[Elektráreň]] však bola po niekoľkých rokoch odstavená a slúžila iba na [[výskum]]né účely. Využitie atómovej energie sa potom rýchlo rozvíjalo. V roku [[1960]] tvoril svetový inštalovaný [[výkon]] menej ako 1 [[watt (jednotka)|gigawatt (GW)]], na konci sedemdesiatych rokov už 100 [[watt (jednotka)|GW]], a 300 [[watt (jednotka)|GW]] v osemdesiatych rokoch. Od konca osemdesiatych rokov je nárast oveľa slabší a prevažne tvorený výstavbou jadrových elektrární v [[Čína|Číne]]. V roku [[2005]] bol inštalovaný výkon 366 [[watt (jednotka)|GW]].

== Súčasná situácia ==
=== Vo svete ===
Vo [[svet]]e pracuje v súčasnosti ([[2008]]) v atómových elektrárňach 439 energetických reaktorov, celkový inštalovaný elektrický [[výkon]] bol 372059 [[watt (jednotka)|MW]].&lt;ref&gt;http://proatom.luksoft.cz/view.php?cisloclanku=2008012101&lt;/ref&gt; Ďalších 30 reaktorov je vo výstavbe (najmä v ázijských krajinách, v [[Rusko|Rusku]], [[Fínsko|Fínsku]], ale aj na [[Slovensko|Slovensku]]) a veľa krajín ([[Spojené štáty|USA]], [[Bulharsko]], [[Litva]]) rozhodli o ich novej výstavbe.

Najviac energie z atómových elektrární sa vyrába vo [[Francúzsko|Francúzsku]] (okolo 80 %), [[Spojené štáty|USA]], [[Japonsko|Japonsku]] a [[Rusko|Rusku]]. Napriek tomu nepredstavujú reaktory mimoriadne nebezpečenstvo. Výnimkou bol len reaktor typu RBMK, použitý napríklad aj v Černobyle. Napríklad, keby bol v elektrárni [[Fukušima 1]] použitý reaktor typu [[VVER]], nenastali by po [[Cunami|tsunami]] žiadne problémy s chladením, pretože tieto reaktory sú schopné sa chladiť a zastaviť štiepenie aj po výpadku elektrickej energie.

V Česku sú dve jadrové elektrárne, [[Jadrová elektráreň Temelín]] a [[Jadrová elektráreň Dukovany]].

=== Na Slovensku ===
Na [[Slovensko|Slovensku]] sú v prevádzke dve atómové elektrárne, v ktorých je v komerčnej prevádzke 5 reaktorov s celkovým výkonom 2482 [[Watt (jednotka)|MW]].&lt;ref name=seasmo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/atomove/ae-mochovce | dátum vydania = január 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.03.2012 | vydavateľ = [[Slovenské elektrárne]]| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=seasbo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Bohunice V2 | url = http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/atomove/ae-bohunice-v2 | dátum vydania = január 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.03.2012 | vydavateľ = [[Slovenské elektrárne]]| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt; 

Sú to:
* [[Atómové elektrárne Bohunice|Atómová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach]]
* [[Atómové elektrárne Mochovce|Atómová elektráreň v Mochovciach]]

Spolu atómové elektrárne tvorili 65% celkovej výroby [[Slovenské elektrárne|Slovenských elektrární]] za rok 2010.&lt;ref name=seassprava2010&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Správa o činnosti Atómové elektrárne Mochovce a Bohunice V2 2010 | url = http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Vyrocne_spravy/NPP_Operation_Report_2010.pdf | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 15.03.2012 | vydavateľ = [[Slovenské elektrárne]] | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120129155432/http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Vyrocne_spravy/NPP_Operation_Report_2010.pdf | dátum archivácie = 2012-01-29 }}&lt;/ref&gt; V roku 2010 vyrobili spolu 14 574 [[Kilowatthodina|GWh]] elektrickej energie, čo je 52,6% celkovej výroby na Slovensku.&lt;ref name=program2022&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Program rozvoja SEPS, a.s. na roky 2013 - 2022 | url = http://sepsas.sk/seps/Dokumenty/ProgRozvoj/2012/02/PR2022_verejnost_v2.pdf | dátum vydania = január 2012 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 15.03.2012 | vydavateľ = [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava]] | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20140523225750/http://sepsas.sk/seps/Dokumenty/ProgRozvoj/2012/02/PR2022_verejnost_v2.pdf | dátum archivácie = 2014-05-23 }}&lt;/ref&gt; V roku 2025 sa počíta s výrobou 22 426 GWh ročne.&lt;ref name=program2022/&gt;

== Budúcnosť ==
Jadrová energetika má nesporne veľkú budúcnosť, hoci v posledných rokoch jej využívanie stagnuje. Zásoby [[Fosílne palivá|fosílnych palív]] sa rýchlo míňajú a obnoviteľné zdroje po vyťažení [[Ropa|ropy]], [[Uhlie|uhlia]] a [[Zemný plyn|zemného plynu]] s veľkou pravdepodobnosťou nebudú schopné tieto zdroje zastúpiť bez drastického nárastu cien energií, kým nebude objavený alebo dostupný iný spôsob výroby (najmä kým sa podarí postaviť [[Fúzny reaktor|fúzne reaktory]] produkujúce viac energie, než sa spotrebuje na ich spustenie). 
Vo výhľade do bližšej budúcnosti sa plánujú jadrové reaktory 3.+ a neskôr 4. generácie, produkujúce minimum odpadu, bezpečné a lacné. Reaktory 4. generácie budú ako palivo zrejme používať [[tórium]], ktoré je menej rádioaktívne, produkuje 10- až 10 000-krát menej rádioaktívneho odpadu s dlhou životnosťou a v normálnych podmienkach nespúšťa [[reťazová reakcia|reťazovú reakciu]]. Navyše, známe zásoby tória vystačia na približne 1000 rokov, pretože sa využije všetko vyťažené tórium, na rozdiel od uránu, kde sa využíva len niekoľko [[izotop]]ov. Urán sa začal používať najmä z dôvodu potreby obohateného uránu na výrobu jadrových zbraní a bolo neekonomické vyvíjať reaktory používajúce iné palivo. Výskumu tóriových reaktorov sa v súčasnosti venuje najmä [[India]].

== Odporcovia ==
Proti využitiu jadrovej energie sa v mnohých krajinách vyspelého sveta zdvihla vlna odporu, založená na obavách verejnej mienky z nehody (ako napr. [[Černobyľská havária]], či [[havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1]]), [[Strach|strach]]u z radiácie, rizikách spojených s ich prevádzkou a problémami s [[jadrový odpad|jadrovým odpadom]]. V [[Rakúsko|Rakúsku]] ([[1978]]), [[Švédsko|Švédsku]] ([[1980]]) a [[Taliansko|Taliansku]] ([[1987]]) dokonca prebehli [[referendum|referendá]], dôsledkom ktorých sa upustilo od využitia [[jadrová energia|jadrovej energie]].
=== Prehodnotenie  ===
* Taliansko plánuje do roku 2027 opäť začať s obnovou jadrovej energie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |  titul = Italy's plan for return to nuclear power ready by end-2027, minister says| periodikum = Reuters | odkaz na periodikum = | url = https://www.reuters.com/business/energy/italys-plan-return-nuclear-power-ready-by-end-2027-minister-says-2025-01-23/| dátum =2025-03-23 | dátum prístupu = 2025-02-18 }}(po naglicky) &lt;/ref&gt;
* Eurokomisia Európskej únie [[2. február|2. 2.]] [[2022]] zaradila jadrovú energiu medzi zelené energie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, RTVS | odkaz na autora = | titul = Eurokomisia schválila zaradenie jadra a plynu medzi zelené energie | url = https://spravy.stvr.sk/2022/02/eurokomisia-schvalila-zaradenie-jadra-a-plynu-medzi-zelene-energie/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | dátum vydania = 2022-02-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Stúpenci ==
Proti početným skupinám odporcov jadrovej energie stoja početné skupiny stúpencov, ktorí považujú jadrovú energetiku za jediné možné riešenie hroziacej energetickej krízy a [[globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]]. Vidia atómové elektrárne ako jedno z mála ekologicky prijateľných a reálnych riešení energetických problémov pre 21. storočie. Často je spomínaná nutnosť čo najrýchlejšieho vývinu fúzneho reaktora a atómové elektrárne sú považované za jediný prijateľný prostriedok, ktorým sa dá preklenúť prechodné obdobie vývoja a zavádzania tohoto nového zdroja [[energia|energie]].
Vďaka prevádzke atómových elektrární nemusí byť ročne vypustených 1,8 mld. ton [[Oxid uhličitý|CO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;]]&lt;ref&gt;http://www.volny.cz/casopis.energetika/e_0102_1.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070629140756/http://www.volny.cz/casopis.energetika/e_0102_1.html |date=2007-06-29 }} odsek Způsoby řešení ekologického zásobování energií&lt;/ref&gt;.
Na Slovensku sú podľa nezávislého výskumu z roku [[2008]] 3/4 obyvateľstva naklonené k ďalšiemu využívaniu jadrovej energie. 68,7% obyvateľov dôveruje v bezpečnosť prevádzky AE na Slovensku, 21,5% nedôveruje.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Brozury_zavodov/EBOfactsSK_web.pdf |dátum prístupu=2012-03-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120323053417/http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Brozury_zavodov/EBOfactsSK_web.pdf |dátum archivácie=2012-03-23 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Nuclear power plants|štítok=atómové elektrárne}}.

[[Kategória:Energetika]]
[[Kategória:Jadrová energia]]
[[Kategória:Jadrové elektrárne| ]]</text>
      <sha1>243z47ducsyhzsf7g9jhzdqeeoqyfpx</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189806</id>
      <parentid>8189804</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:48:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>+ Kecerovce</comment>
      <origin>8189806</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="21519" sha1="mqfxxcr3zaf9cnnau3jfppxh2d4rzvw" xml:space="preserve">[[Súbor:Three Mile Island (color).jpg|right|thumb|[[Jadrová elektráreň Three Mile Island]] v [[Spojené štáty|USA]], ktorá sa stala známou po svojej havárii]]

'''Jadrová elektráreň'''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=&quot;Je speelt, je wint. Je verliest. Je speelt&quot; Reflecties bij Jeanette Winterson, De passie|url=http://dx.doi.org/10.21825/uvm.v21i2-3.1700|periodikum=De Uil van Minerva|dátum=2006-07-15|dátum prístupu=2022-02-17|ročník=21|číslo=2-3|issn=0772-4381|doi=10.21825/uvm.v21i2-3.1700|meno=Willy|priezvisko=Coolsaet}}&lt;/ref&gt; alebo '''atómová elektráreň''' je výrobňa [[elektrická energia|elektrickej energie]] resp. technologické zariadenie slúžiace na premenu  [[jadrová energia|jadrovej energie]] na [[elektrická energia|elektrickú energiu]].

Skladá sa obvykle z [[jadrový reaktor|jadrového reaktoru]], [[parná turbína|parnej turbíny]] s [[alternátor]]om a z mnohých ďalších pomocných prevádzok. V princípe ide o [[parná elektráreň|parnú elektráreň]], v ktorej sa energia získaná [[jadrový reaktor|jadrovým reaktorom]] používa na výrobu [[para|pary]] v parogenerátore. Táto [[para]] poháňa [[turbína|turbíny]], ktoré poháňajú [[alternátor]]y na výrobu [[elektrická energia|elektrickej energie]]. Súčasné jadrové elektrárne využívajú ako [[palivo]] prevažne obohatený [[urán (chemický prvok)|urán]], čo je prírodný urán, v ktorom bol zvýšený obsah [[izotop]]u &lt;sup&gt;235&lt;/sup&gt;U z pôvodných zhruba 0,5 [[%]] na 2 – 5 [[%]].
Podľa odhadov [[geológ]]ov a [[OECD]] vydržia známe a predpokladané zásoby [[urán (chemický prvok)|uránu]] najmenej 270 rokov. 

== Správny názov ==
Celosvetovo sa dnes v odborných kruhoch uprednostňuje názov &quot;jadrová elektráreň&quot; (v príslušnom jazyku) pred &quot;atómová elektráreň&quot; (v príslušnom jazyku). Uvádzajú sa najmä dva dôvody: Jednak sa dá argumentovať, že v takejto elektrárni nedochádza k štiepeniu celého atómu ale len jeho jadra, a jednak termín &quot;atómový&quot; často vyvoláva medzi bežným obyvateľstvom asociácie s [[atómová bomba|atómovou bombou]] (ktorá by sa na druhej strane technicky tiež správnejšie mala volať jadrová bomba). &lt;ref&gt;http://www.energie-fakten.de/html/akw-oder-kkw.html&lt;/ref&gt; Na Slovensku majú však jadrové elektrárne v názve stále slová &quot;atómová/-é elektráreň/-ne&quot;, takže termín &quot;atómová elektráreň&quot; nemožno považovať za nesprávny.

== Schéma ==
[[Súbor:Nuclear power plant-pressurized water reactor-PWR.png|right|thumb|550px|Schéma najbežnejšieho typu jadrovej elektrárne s [[tlakovodný reaktor|tlakovodným reaktorom]]]]

Schéma najbežnejšieho typu jadrovej elektrárne s [[tlakovodný reaktor|tlakovodným reaktorom]]:

1 – Reaktorová hala, uzavretá v nepriepustnom kontajneri.&lt;br /&gt;
2 – [[Chladiaca veža]]&lt;br /&gt;
3 – [[Tlakovodný reaktor]]&lt;br /&gt;
4 – Riadiace tyče&lt;br /&gt;
5 – Kompenzátor [[objem]]u&lt;br /&gt;
6 – Parogenerátor. V ňom horúca [[voda]] pod vysokým [[tlak]]om vyrába [[para|paru]] v sekundárnom okruhu.&lt;br /&gt;
7 – [[Palivo]]vý zásobník&lt;br /&gt;
8 – [[Turbína]] – vysokotlakový a nízkotlakový stupeň&lt;br /&gt;
9 – [[Generátor elektrického napätia|Elektrický generátor]]&lt;br /&gt;
10 – Transformačná stanica&lt;br /&gt;
11 – [[Kondenzátor (technika)|Kondenzátor]] sekundárneho okruhu&lt;br /&gt;
12 – [[Vodná para]]&lt;br /&gt;
13 – Skondenzovaná voda&lt;br /&gt;
14 – Prívod [[vzduch]]u do [[Chladiaca veža|chladiacej veže]]&lt;br /&gt;
15 – Odvod teplého [[vzduch]]u a [[para|pary]] [[komín]]ovým efektom&lt;br /&gt;
16 – Obehové [[čerpadlo]] primárneho okruhu&lt;br /&gt;
17 – Napájacie [[čerpadlo]] chladiaceho okruhu&lt;br /&gt;
18 – Primárny okruh ([[voda]] iba kvapalná pod vysokým [[tlak]]om)&lt;br /&gt;
19 – Sekundárny okruh (červeno označená [[para]], modro [[voda]])&lt;br /&gt;
20 – [[Oblak]]y vzniknuté kondenzáciou vyparenej chladiacej [[voda|vody]]&lt;br /&gt;
21 – Obehové [[čerpadlo]] sekundárneho okruhu

== Princíp činnosti ==
Palivo v podobe palivových kaziet je umiestnené v tlakovej nádobe reaktora, do ktorého prúdi chemicky upravená voda. Voda preteká kanálikmi v palivových kazetách a odvádza [[teplo]], ktoré vzniká pri [[Štiepenie jadra atómu|štiepnej]] reakcii. Voda z reaktora vystupuje s teplotou asi 297°C a prechádza horúcou vetvou primárneho potrubia do tepelného výmenníka - parogenerátora.

V parogenerátore preteká zväzkom trubiek a odovzdáva teplo vode, ktorá je privádzaná zo sekundárneho okruhu s teplotou 222°C.

Ochladená voda primárneho okruhu sa vracia späť do aktívnej zóny reaktora.

Voda sekundárneho okruhu sa v parogenerátore odparuje a cez parný kolektor sa para odvádza na lopatky turbín. Hriadeľ turbíny je mechanicky spojený s rotorom generátora, ktorý je budený budičom jednosmerného [[Elektrické napätie|napätia]]. Vďaka tomu tam vzniká [[magnetické pole]] a na troch statorových cievkach generátora sa tam následne indukuje striedavé napätie 15,6 kV.

Transformátor, elektrický netočitý stroj, premieňa - transformuje vyrobené napätie 15,6 kV na napätie vysoké alebo veľmi vysoké (110 kV alebo 400 kV).

Para sa kondenzuje v kondenzátore, tepelnom výmenníku, a vracia sa späť do parogenerátora vo vodnom skupenstve.

Kondenzátor je chladený vodou, u nás obvykle z chladiacich veží, v prímorských oblastiach môže byť chladený morskou vodou. Efektívnejšie však je využívať odpadové teplo na vykurovanie skleníkov, alebo blízkych miest.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = STVR | odkaz na autora = | titul = Ekologické a lacnejšie teplo v Tlmačoch: Byty bude vykurovať voda z jadrovej elektrárne | url = https://spravy.stvr.sk/2025/02/ekologicke-a-lacnejsie-kurenie-v-tlmacoch-byty-bude-vykurovat-voda-z-jadrovej-elektrarne/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | dátum vydania = 2025-02-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Jadrový fyzik Martin Venhart ohľadne výberu lokality uviedol „Dôležité je hodnotenie seizmických rizík danej oblasti. Ďalej je dôležité klimatické hľadisko – vhodné je, aby išlo o miesto, kde neprevláda jeden smer prúdenia vetra. Ďalej musí byť dostupná infraštruktúra, najmä železničná a cestná. Musia byť zabezpečené vhodné vodné podmienky, teda musia byť dostatočné zdroje vody na prevádzku elektrárne.“&lt;ref name=&quot;pravda-sulikova-atomka&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | autor = | odkaz na autora = | titul = Sulíkova predvolebná atómka vyvolala rozruch. Na východe sú z jeho rečí nesvoji | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/671919-sulik-atomova-elektraren-kecerovce-vojany-kde-bued/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-21 | dátum prístupu = 2026-03-30 }}&lt;/ref&gt;

=== Bezpečnosť jadrovej elektrárne s reaktorom VVER-440 ===
Jadrový [[reaktor VVER-440]] je reaktor vodou moderovaný, so zápornou spätnou väzbou reaktivity, čo znamená, že pri prehrievaní klesá jeho reaktivita a štiepenie paliva sa spomaľuje.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = vuje | odkaz na autora = | titul = kap. 6.1.3.2.4  Koeficienty reaktivity a záporná spätná väzba reaktivity.  Kontrola reaktivity systémom bórovej regulácie. | url = https://www.ujd.gov.sk/wp-content/uploads/2020/11/Kapitola_06.01.03.00.pdf | vydavateľ = ujd.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Toto je základný rozdiel voči reaktoru [[Kanálový varný reaktor s uránovo-grafitovým moderátorom|RBMK]] v [[Černobyľská atómová elektráreň|Černobyle]], ktorý bol moderovaný grafitom, s kladnou spätnou väzbou a pri prehrievaní sa jeho aktivita zvyšovala. Preto k havárii černobyľského typu na reaktoroch VVER nemôže dôjsť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = doc. Ing. Jozef Sabol, DrSc. prof. Ing. Bedřich Šesták, DrSc.  | odkaz na autora = | titul = Důsledky největších jaderných havárií: Černobyl vs. Fukušima, str.53| url = https://veda.polac.cz/wp-content/uploads/2018/11/012017D%C5%AFsledky-nejv%C4%9Bt%C5%A1%C3%ADch-jadern%C3%BDch-hav%C3%A1ri%C3%AD-%C4%8Cernobyl-vs-Fuku%C5%A1ima.pdf | vydavateľ = veda.polac.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-18 }}&lt;/ref&gt;

Všetky zariadenia dôležité z hľadiska bezpečnosti sú trikrát zálohované (3 x 100%) a za normálnej prevádzky pripravené na okamžitú činnosť. Sú navzájom nezávislé a priestorovo oddelené. K plneniu požadovanej bezpečnostnej funkcie stačí jeden z troch redundantných systémov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = You are being redirected... | url = https://www.seas.sk/o-nas/bezpecnost/jadrova-bezpecnost/bezpecnostne-systemy/ | vydavateľ = seas.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
Okrem uvedenej redundancie bezpečnosti existujú a sú použité ďalšie vzájomne redudantné havarijné a superhavirjné ochranné technológie so strednou nepohotovosťou systému lepšou ako 1,00E-5.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora =ČESKOSLOVENSKÁ KOMISE PRO ATOMOVOU ENERGII, ÚSTAV JADERNÉHO VÝZKUMU | titul =ZÁKLADY A PRAKTICKÉ APLIKACE TEORIE SPOLEHLIVOSTI JADERNÝCH ELEKTRÁREN | url = https://inis.iaea.org/records/9f8yj-b8h87/files/16063978.pdf?download=1 | vydavateľ = inis.iaea.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.ujd.gov.sk/wp-content/uploads/2020/11/Kapitola_06.04.01.00.pdf | vydavateľ = ujd.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
Pokiaľ by uvedená miera záloh nebola z akéhokoľvek dôvodu postačujúca a došlo by k poškodeniu reaktora, stále je tu konštrukčne pasívna ochrana reaktora zápornou spätnou väzbou. Avšak pre akékoľvek poškodenie reaktora sú inštalované ďalšie systémy ochrany pred únikom radiácie, napríklad hermetická zóna, barbotážna veža&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Slovník energetických pojmov | url = http://uef.fei.stuba.sk/moodleopen/mod/glossary/showentry.php?courseid=117&amp;eid=800&amp;displayformat=dictionary | vydavateľ = uef.fei.stuba.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20250120093104/http://uef.fei.stuba.sk/moodleopen/mod/glossary/showentry.php?courseid=117&amp;eid=800&amp;displayformat=dictionary | dátum archivácie = 2025-01-20 }}&lt;/ref&gt; a pod.

== História ==
Na výrobu [[elektrická energia|elektriny]] sa [[jadrový reaktor]] prvý raz využil [[20. december|20. decembra]] [[1951]] vo výskumnej stanici [[EBR-I]] pri meste Arco v štáte [[Idaho]] v [[Spojené štáty|USA]]. Zariadenie založené na rýchlom množivom reaktore dodávalo spočiatku výkon okolo 100 [[kW]]. Prvá atómová elektráreň bola postavená v [[ZSSR]] v meste [[Obninsk]]. K rozvodnej sieti bola oficiálne pripojená [[27. jún]]a [[1954]]. V 5 [[watt (jednotka)|MW]] [[jadrový reaktor|reaktore]] bol použitý [[grafit]] ako moderátor a [[voda]] ako chladiace médium. [[Elektráreň]] však bola po niekoľkých rokoch odstavená a slúžila iba na [[výskum]]né účely. Využitie atómovej energie sa potom rýchlo rozvíjalo. V roku [[1960]] tvoril svetový inštalovaný [[výkon]] menej ako 1 [[watt (jednotka)|gigawatt (GW)]], na konci sedemdesiatych rokov už 100 [[watt (jednotka)|GW]], a 300 [[watt (jednotka)|GW]] v osemdesiatych rokoch. Od konca osemdesiatych rokov je nárast oveľa slabší a prevažne tvorený výstavbou jadrových elektrární v [[Čína|Číne]]. V roku [[2005]] bol inštalovaný výkon 366 [[watt (jednotka)|GW]].

== Súčasná situácia ==
=== Vo svete ===
Vo [[svet]]e pracuje v súčasnosti ([[2008]]) v atómových elektrárňach 439 energetických reaktorov, celkový inštalovaný elektrický [[výkon]] bol 372059 [[watt (jednotka)|MW]].&lt;ref&gt;http://proatom.luksoft.cz/view.php?cisloclanku=2008012101&lt;/ref&gt; Ďalších 30 reaktorov je vo výstavbe (najmä v ázijských krajinách, v [[Rusko|Rusku]], [[Fínsko|Fínsku]], ale aj na [[Slovensko|Slovensku]]) a veľa krajín ([[Spojené štáty|USA]], [[Bulharsko]], [[Litva]]) rozhodli o ich novej výstavbe.

Najviac energie z atómových elektrární sa vyrába vo [[Francúzsko|Francúzsku]] (okolo 80 %), [[Spojené štáty|USA]], [[Japonsko|Japonsku]] a [[Rusko|Rusku]]. Napriek tomu nepredstavujú reaktory mimoriadne nebezpečenstvo. Výnimkou bol len reaktor typu RBMK, použitý napríklad aj v Černobyle. Napríklad, keby bol v elektrárni [[Fukušima 1]] použitý reaktor typu [[VVER]], nenastali by po [[Cunami|tsunami]] žiadne problémy s chladením, pretože tieto reaktory sú schopné sa chladiť a zastaviť štiepenie aj po výpadku elektrickej energie.

V Česku sú dve jadrové elektrárne, [[Jadrová elektráreň Temelín]] a [[Jadrová elektráreň Dukovany]].

=== Na Slovensku ===
Na [[Slovensko|Slovensku]] sú v prevádzke dve atómové elektrárne, v ktorých je v komerčnej prevádzke 5 reaktorov s celkovým výkonom 2482 [[Watt (jednotka)|MW]].&lt;ref name=seasmo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Mochovce | url = http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/atomove/ae-mochovce | dátum vydania = január 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.03.2012 | vydavateľ = [[Slovenské elektrárne]]| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=seasbo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = AE Bohunice V2 | url = http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/atomove/ae-bohunice-v2 | dátum vydania = január 2012 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.03.2012 | vydavateľ = [[Slovenské elektrárne]]| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt; 

Sú to:
* [[Atómové elektrárne Bohunice|Atómová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach]]
* [[Atómové elektrárne Mochovce|Atómová elektráreň v Mochovciach]]

Spolu atómové elektrárne tvorili 65% celkovej výroby [[Slovenské elektrárne|Slovenských elektrární]] za rok 2010.&lt;ref name=seassprava2010&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Správa o činnosti Atómové elektrárne Mochovce a Bohunice V2 2010 | url = http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Vyrocne_spravy/NPP_Operation_Report_2010.pdf | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 15.03.2012 | vydavateľ = [[Slovenské elektrárne]] | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120129155432/http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Vyrocne_spravy/NPP_Operation_Report_2010.pdf | dátum archivácie = 2012-01-29 }}&lt;/ref&gt; V roku 2010 vyrobili spolu 14 574 [[Kilowatthodina|GWh]] elektrickej energie, čo je 52,6% celkovej výroby na Slovensku.&lt;ref name=program2022&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Program rozvoja SEPS, a.s. na roky 2013 - 2022 | url = http://sepsas.sk/seps/Dokumenty/ProgRozvoj/2012/02/PR2022_verejnost_v2.pdf | dátum vydania = január 2012 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 15.03.2012 | vydavateľ = [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava]] | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20140523225750/http://sepsas.sk/seps/Dokumenty/ProgRozvoj/2012/02/PR2022_verejnost_v2.pdf | dátum archivácie = 2014-05-23 }}&lt;/ref&gt; V roku 2025 sa počíta s výrobou 22 426 GWh ročne.&lt;ref name=program2022/&gt;

Plánovaná bola aj [[Atómová elektráreň Kecerovce]].&lt;ref name=&quot;pravda-sulikova-atomka&quot;/&gt;

== Budúcnosť ==
Jadrová energetika má nesporne veľkú budúcnosť, hoci v posledných rokoch jej využívanie stagnuje. Zásoby [[Fosílne palivá|fosílnych palív]] sa rýchlo míňajú a obnoviteľné zdroje po vyťažení [[Ropa|ropy]], [[Uhlie|uhlia]] a [[Zemný plyn|zemného plynu]] s veľkou pravdepodobnosťou nebudú schopné tieto zdroje zastúpiť bez drastického nárastu cien energií, kým nebude objavený alebo dostupný iný spôsob výroby (najmä kým sa podarí postaviť [[Fúzny reaktor|fúzne reaktory]] produkujúce viac energie, než sa spotrebuje na ich spustenie). 
Vo výhľade do bližšej budúcnosti sa plánujú jadrové reaktory 3.+ a neskôr 4. generácie, produkujúce minimum odpadu, bezpečné a lacné. Reaktory 4. generácie budú ako palivo zrejme používať [[tórium]], ktoré je menej rádioaktívne, produkuje 10- až 10 000-krát menej rádioaktívneho odpadu s dlhou životnosťou a v normálnych podmienkach nespúšťa [[reťazová reakcia|reťazovú reakciu]]. Navyše, známe zásoby tória vystačia na približne 1000 rokov, pretože sa využije všetko vyťažené tórium, na rozdiel od uránu, kde sa využíva len niekoľko [[izotop]]ov. Urán sa začal používať najmä z dôvodu potreby obohateného uránu na výrobu jadrových zbraní a bolo neekonomické vyvíjať reaktory používajúce iné palivo. Výskumu tóriových reaktorov sa v súčasnosti venuje najmä [[India]].

== Odporcovia ==
Proti využitiu jadrovej energie sa v mnohých krajinách vyspelého sveta zdvihla vlna odporu, založená na obavách verejnej mienky z nehody (ako napr. [[Černobyľská havária]], či [[havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1]]), [[Strach|strach]]u z radiácie, rizikách spojených s ich prevádzkou a problémami s [[jadrový odpad|jadrovým odpadom]]. V [[Rakúsko|Rakúsku]] ([[1978]]), [[Švédsko|Švédsku]] ([[1980]]) a [[Taliansko|Taliansku]] ([[1987]]) dokonca prebehli [[referendum|referendá]], dôsledkom ktorých sa upustilo od využitia [[jadrová energia|jadrovej energie]].
=== Prehodnotenie  ===
* Taliansko plánuje do roku 2027 opäť začať s obnovou jadrovej energie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |  titul = Italy's plan for return to nuclear power ready by end-2027, minister says| periodikum = Reuters | odkaz na periodikum = | url = https://www.reuters.com/business/energy/italys-plan-return-nuclear-power-ready-by-end-2027-minister-says-2025-01-23/| dátum =2025-03-23 | dátum prístupu = 2025-02-18 }}(po naglicky) &lt;/ref&gt;
* Eurokomisia Európskej únie [[2. február|2. 2.]] [[2022]] zaradila jadrovú energiu medzi zelené energie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = ČTK, RTVS | odkaz na autora = | titul = Eurokomisia schválila zaradenie jadra a plynu medzi zelené energie | url = https://spravy.stvr.sk/2022/02/eurokomisia-schvalila-zaradenie-jadra-a-plynu-medzi-zelene-energie/ | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | dátum vydania = 2022-02-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-18 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Stúpenci ==
Proti početným skupinám odporcov jadrovej energie stoja početné skupiny stúpencov, ktorí považujú jadrovú energetiku za jediné možné riešenie hroziacej energetickej krízy a [[globálne otepľovanie|globálneho otepľovania]]. Vidia atómové elektrárne ako jedno z mála ekologicky prijateľných a reálnych riešení energetických problémov pre 21. storočie. Často je spomínaná nutnosť čo najrýchlejšieho vývinu fúzneho reaktora a atómové elektrárne sú považované za jediný prijateľný prostriedok, ktorým sa dá preklenúť prechodné obdobie vývoja a zavádzania tohoto nového zdroja [[energia|energie]].
Vďaka prevádzke atómových elektrární nemusí byť ročne vypustených 1,8 mld. ton [[Oxid uhličitý|CO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;]]&lt;ref&gt;http://www.volny.cz/casopis.energetika/e_0102_1.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070629140756/http://www.volny.cz/casopis.energetika/e_0102_1.html |date=2007-06-29 }} odsek Způsoby řešení ekologického zásobování energií&lt;/ref&gt;.
Na Slovensku sú podľa nezávislého výskumu z roku [[2008]] 3/4 obyvateľstva naklonené k ďalšiemu využívaniu jadrovej energie. 68,7% obyvateľov dôveruje v bezpečnosť prevádzky AE na Slovensku, 21,5% nedôveruje.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Brozury_zavodov/EBOfactsSK_web.pdf |dátum prístupu=2012-03-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120323053417/http://www.seas.sk/_img/SEAS/SE%20Documents/Publik%C3%A1cie/Brozury_zavodov/EBOfactsSK_web.pdf |dátum archivácie=2012-03-23 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Nuclear power plants|štítok=atómové elektrárne}}.

[[Kategória:Energetika]]
[[Kategória:Jadrová energia]]
[[Kategória:Jadrové elektrárne| ]]</text>
      <sha1>mqfxxcr3zaf9cnnau3jfppxh2d4rzvw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vojenská polícia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>229064</id>
    <revision>
      <id>8189949</id>
      <parentid>8059051</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T22:22:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189949</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8489" sha1="nean9l5c9n1zk0b0icp5p38cfwarp3w" xml:space="preserve">[[Súbor:Military police Škoda Octavia.JPG|náhľad|vpravo|[[Škoda Octavia]] Vojenskej polície [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]]]]

'''Vojenská polícia''' je policajnou službou [[Ministerstvo obrany Slovenskej republiky|Ministerstva obrany]] Slovenskej republiky. Vojenská polícia bola zriadená 21. januára 1991. Vo svojej činnosti sa spočiatku riadila internými normatívnymi aktami. Od marca 1992 upravuje jej činnosť Zákon č.124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=124/1992 Zb. - Zákon o Vojenskej polícii|url=https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/124/19920501.html?ucinnost=20.04.2023|vydavateľ=Slov-lex|dátum prístupu=2023-04-20|jazyk=sk-SK|priezvisko=Slov-lex}}&lt;/ref&gt;Činnosť Vojenskej polície sa ďalej riadi platnými predpismi branného zákonodarstva, Trestným zákonom, Trestným poriadkom, Zákonom o priestupkoch atď. Vybrané ustanovenia týchto predpisov sú konkretizované internými normatívnymi aktami Ministerstva obrany. 

Vojenská polícia je plne profesionálna zložka Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Na čele Vojenskej polície stojí riaditeľ Vojenskej polície. Je priamo podriadený ministrovi obrany Slovenskej republiky.

Vojenská polícia sa zameriava najmä na predchádzanie závažnému protiprávnemu konaniu, javom a udalostiam. Zvýšenú pozornosť venuje problematike drog, ochrane zbraní, [[Munícia|munície]] a výbušnín. Popri prevencii, ktorá je chápaná ako jedna z rozhodujúcich aktivít k znižovaniu trestnej činnosti v Ozbrojených silách Slovenskej republiky, je jej poslaním tiež trestná represia.

== Vojenská polícia na Slovensku ==
[[Súbor:Vojenska policajtka.JPG|thumb|Príslušníčka Vojenskej polície [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]]]] 
'''Vojenská polícia''' v rozsahu vymedzenom zákonom plní úlohy policajnej ochrany Ministerstva obrany Slovenskej republiky, [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|ozbrojených síl Slovenskej republiky]], zložiek podieľajúcich sa na plnení úloh ozbrojených síl Slovenskej republiky, vojenských objektov a priestorov potrebných na plnenie úloh ministerstva alebo ozbrojených síl vysielajúceho štátu plniacich úlohy na území Slovenskej republiky v rámci [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Organizácie Severoatlantickej zmluvy]], vojenských obvodov, vojenského materiálu, ako aj majetku štátu v správe alebo v užívaní rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo štátneho podniku, ktorých zriaďovateľom alebo zakladateľom je ministerstvo, v priestoroch a na miestach, kde prebiehajú vojenské operácie alebo vojenské akcie. Vojenským policajtom môže byť iba profesionálny [[vojak]]. Činnosť Vojenskej polície upravuje zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov.
 
=== Pôsobnosť Vojenskej polície ===
Pôsobnosť vojenskej polície sa vzťahuje na vojakov, osoby, ktoré sa nachádzajú v priestoroch ministerstva, v priestoroch rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo štátneho podniku, ktorých zriaďovateľom alebo zakladateľom je ministerstvo, vo vojenských objektoch, priestoroch a na miestach, kde prebiehajú vojenské operácie alebo vojenské akcie, osoby, ktoré páchajú trestné činy alebo priestupky spolu s vojakmi alebo proti majetku štátu v správe alebo v užívaní ministerstva, proti majetku štátu v správe alebo užívaní rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo štátneho podniku, ktorých zriaďovateľom alebo zakladateľom je ministerstvo, vo vojenských objektoch, priestoroch a na miestach, kde prebiehajú vojenské operácie alebo vojenské akcie, osoby, ktoré páchajú priestupky podľa zákona č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a podľa osobitného predpisu.

=== Úlohy Vojenskej polície ===

* Vojenská polícia sa podieľa na zabezpečovaní disciplíny a poriadku vo vojenských objektoch, priestoroch a na miestach, kde prebiehajú vojenské operácie alebo vojenské akcie, 

* podieľa sa na zabezpečovaní disciplíny a poriadku vojakmi na verejnosti,

* odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov a robí opatrenia na predchádzanie trestnej činnosti, 

* koná o trestných činoch podľa osobitného predpisu, odhaľuje priestupky, zisťuje ich páchateľov a priestupky objasňuje, prejednáva priestupky v blokovom konaní podľa zákona č. 124/1993 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov a osobitných predpisov,

* pátra po osobách v jej pôsobnosti, veciach a po vojenskom materiáli, ako aj po ostatnom majetku štátu v správe alebo užívaní ministerstva, 

* podieľa sa na ochrane vojenských objektov, vojenských konvojov, vojenských transportov, zbraní, streliva, výbušnín a vojenského materiálu, ako aj ostatného majetku štátu v správe alebo užívaní ministerstva a materiálu dôležitého pre obranu, 

* podieľa sa na ochrane utajovaných skutočností,

Dohliada na bezpečnosť:

* prevádzky a premávky motorových vozidiel a nemotorových vozidiel ministerstva a štátneho podniku, ktorého zakladateľom je ministerstvo, 

* premávky vozidiel Organizácie Severoatlantickej zmluvy, vozidiel ozbrojených síl vysielajúceho štátu na účely plnenia služobných povinností a motorových vozidiel a nemotorových vozidiel 

* riadi premávku vojenských vozidiel, vozidiel Organizácie Severoatlantickej zmluvy, vozidiel ozbrojených síl vysielajúceho štátu na účely plnenia služobných povinností a motorových vozidiel a nemotorových vozidiel na pozemných komunikáciách, 

* vykonáva dohľad nad výcvikom a zdokonaľovaním odbornej spôsobilosti vodičov vojenských vozidiel, 

* vedie evidenciu vojenských vozidiel a schvaľuje ich technickú spôsobilosť podľa osobitného predpisu, ktorý určí [[Zoznam ministrov obrany Slovenskej republiky|minister obrany Slovenskej republiky,]]

* vedie evidenciu a štatistiky potrebné na plnenie svojich úloh,

* zaisťuje osobnú bezpečnosť ministra a osôb, ktoré určí minister,

* podieľa sa na ochrane lietadiel vo vojenských službách a ich letov,

* ktoré stanoví minister v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu,

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky:

* ochranu a obranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov v pôsobnosti ministerstva obrany a obranu ostatných objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov,  

* ochranu objektov osobitnej dôležitosti a ďalších dôležitých objektov v pôsobnosti ministerstva obrany, vojenských obvodov, vojenských letísk, vojenských heliportov, vojenských objektov a priestorov potrebných na plnenie úloh ozbrojených síl alebo zahraničných ozbrojených síl plniacich úlohy na území Slovenskej republiky v rámci organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, ktorej je Slovenská republika členom, vojenských konvojov a vojenských transportov pred zakázanou činnosťou bezpilotného lietadla

* odstraňovanie následkov výnimočného stavu alebo núdzového stavu5a) a na riešenie mimoriadnych udalostí

* boj proti [[Terorizmus|terorizmu]],

* pátranie po lietadlách a pri záchrane ľudských životov,

* zabezpečenie leteckej prepravy ústavných činiteľov určených vládou Slovenskej republiky, 

* zabezpečenie leteckej zdravotníckej prepravy,

* zabezpečenie a vykonávanie leteckých navigačných služieb a riadenie špeciálnej letovej prevádzky, 

* ochranu majetku štátu v správe alebo užívaní ministerstva obrany,

* poskytovanie podpory zahraničným ozbrojeným silám na území Slovenskej republiky,

* plnenie opatrení Národného systému reakcie na krízové situácie,

* plnenie ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi na zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky,

== Pozri aj ==
* [[polícia]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Military police}}

== Externé odkazy ==
* [https://mp.mil.sk/12163/home.php Vojenská polícia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230420091826/https://mp.mil.sk/12163/home.php |date=2023-04-20 }}

[[Kategória:Vojenská polícia| ]]</text>
      <sha1>nean9l5c9n1zk0b0icp5p38cfwarp3w</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Portál:Cesty/Novinky</title>
    <ns>100</ns>
    <id>234735</id>
    <revision>
      <id>8189768</id>
      <parentid>8174723</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:23:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fifco1</username>
        <id>267098</id>
      </contributor>
      <comment>vyhlasenie sutaze na 2 useky R2</comment>
      <origin>8189768</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6124" sha1="2j4735bla9ou38iab0ftmh7et5fwfnm" xml:space="preserve">... [[30. marec|30. marca]] [[2026]] sa začalo verejné obstarávanie na úseky [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]] [[Zacharovce]] - [[Bátka]] a [[Bátka]] - [[Figa (okres Rimavská Sobota)|Figa]]

... [[26. február]]a [[2026]] sa poklepaním základného kameňa oficiálne začala výstavba úseku [[Kysucké Nové Mesto]] - [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]] na diaľnici [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]]

... zároveň bola v rovnaký deň vyhlásená druhá súťaž na zhotoviteľa úseku diaľnice [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] [[Turany]] - [[Hubová (okres Ružomberok)|Hubová]].

... [[12. február]]a [[2026]] bol poklepaný základný kameň privádzača Porúbka – L. Lúčka, čím začala výstavba I. etapy privádzača Žilina-juh

... [[26.  január|26. januára]] [[2026]] bol poklepaný základný kameň úseku [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]] [[Žilina]], [[Brodno]] - [[Kysucké Nové Mesto]] 

... [[23. január|23. januára]] [[2026]] bola podpísaná zmluva na výstavbu privádzača [[Porúbka (okres Žilina)|Porúbka]] – [[Lietavská Lúčka]]

... [[22. december|22. decembra]] [[2025]] bol na diaľnici [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] sprevádzkovaný úsek [[Lietavská Lúčka]] - [[Dubná Skala]] s tunelom [[Tunel Višňové|Višňové]]

... [[15. december|15. decembra]] [[2025]] sa začala výstavba úseku [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]] [[Oščadnica (okres Čadca)|Oščadnica]] - [[Čadca]], Bukov, II. polprofil

... [[20. november|20. novembra]] [[2025]] bol sprevádzkovaný úsek [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]] [[Kriváň (okres Detva)|Kriváň]] - [[Mýtna (okres Lučenec)|Mýtna]] 

... [[30. september|30. septembra]] [[2025]] boli podpísané zmluvy so zhotoviteľmi chýbajúcich úsekov [[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]]

... v dôsledku zosuvu boli začaté práce v okolí Likavky, čím sa odkladá sprevádzkovanie [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] pri Ružomberku

... v septembri boli ohlásené realizácie viacerých úsekov; privádzač Porúbka – L. Lúčka, časť obchvatu Prievidze i úseky D3

... [[24. september|24. septembra]] [[2025]] bola otvorená cesta [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]] v úseku [[Košice]]-Šaca{{--}}[[Košické Oľšany]], čím sa dokončil juhovýchodný obchvat Košíc

... [[21. júl]]a [[2025]] bol sprevádzkovaný úsek [[Tvrdošín]]{{--}}[[Nižná (okres Tvrdošín)|Nižná]] na ceste [[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)|R3]]

... [[1. júl]]a [[2025]] bolo oznámené, že úsek D3 Kys. N. Mesto – Oščadnica postaví za 260 mil. € spol. [[Skanska]]

... [[21. jún|21. júna]] [[2025]] bolo otvorené prepojenie [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] a [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]] v smere od Žiliny na Jarovce

... [[26. november|26. novembra]] [[2024]] spustila NDS proces verejného obstarávania na úsek D3 Brodno – Kys. N. Mesto&lt;!--https://ndsas.sk/press/spravy/vyhlaseny-tender-na-vystavbu-dalsieho-useku-kysuckej-d3--&gt;

... [[24. november|24. novembra]] [[2024]] bolo sprevádzkované prepojenie [[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]] a [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] v smere na [[Žilina|Žilinu]], o týždeň neskôr bolo otvorené aj prepojenie D1 – D4 v smere od Žiliny na Raču.&lt;!--https://ndsas.sk/press/spravy/motoristi-mozu-vyuzivat-prejazd-z-d4-na-d1--&gt;

... [[22. november|22. novembra]] [[2024]] spustila NDS proces verejného obstarávania na I. etapu diaľničného privádzača Lietavská Lúčka – Žilina&lt;!--https://ndsas.sk/press/spravy/rajecky-privadzac-ide-od-verejneho-obstaravania--&gt;

... [[1. október|1. októbra]] [[2024]] bola sprístupnená križovatka Lietavská Lúčka na [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] 

... [[26. august]]a [[2024]] sa začala výstavba obchvatu [[Šaľa|Šale]]

... [[17. júl]]a [[2024]] bol otvorený privádzač do [[Kysucké Nové Mesto|Kysuckého Nového Mesta]]

... [[29. september|29. septembra]] [[2023]] bola otvorená II. etapa obchvatu [[Brezno|Brezna]], ktorá prepája [[Cesta I. triedy 66 (Slovensko)|cestu I/66]] a [[Cesta I. triedy 72 (Slovensko)|I/72]]&lt;!--https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/683274-vodici-sa-dockali-obchvat-brezna-najdrahsiu-cestu-na-slovensku-otvorili/--&gt;

... [[25. september|25. septembra]] [[2023]] bola otvorená I. časť [[Prešovský obchvat|severného obchvatu Prešova]] na [[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]] v úseku [[Prešov]]-Západ{{--}}[[Prešov]]-Sever&lt;!--https://www.aktuality.sk/clanok/qWEeUP5/presov-uz-ma-cast-severneho-obchvatu-r4-druha-bude-hotova-v-roku-2027/--&gt;

... ´v rovnaký deň bol poklepaný základný kameň II. etapy tejto stavby, zabezpečujúcej severo-južné prepojenie východom Slovenska&lt;!--https://www.aktuality.sk/clanok/qWEeUP5/presov-uz-ma-cast-severneho-obchvatu-r4-druha-bude-hotova-v-roku-2027/--&gt;

... [[29. jún]]a [[2023]] podpísala NDS zmluvu na výstavbu II. etapy severného obchvatu [[Prešov]]a&lt;!--https://ndsas.sk/press/press-narodna-dialnicna-spolocnost-press-spravy/podpisali-sme-zmluvu-na-pokracovanie-presovskeho-obchvatu--&gt;

... [[30. marec|30. marca]] [[2023]] bola vyhlásená súťaž na výstavbu [[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]] po Slovenskú Ľupču&lt;!--https://ndsas.sk/press/press-narodna-dialnicna-spolocnost-press-spravy/vyhlasujeme-tender-na-vystavbu-r1-po-slovensku-lupcu--&gt;

... [[14. február]]a [[2023]] bola prerazená severná rúra [[Tunel Čebrať|tunela Čebrať]]&lt;!--https://ndsas.sk/press/press-narodna-dialnicna-spolocnost-press-spravy/progres-na-d1-v-tuneli-cebrat-mozu-zacat-prace-na-sekundarnom-osteni--&gt;

&lt;!--... [[19. december|19. decembra]] [[2022]] bol otvorený {{Km|13.5|m|w}} dlhý úsek [[Mýtna (okres Lučenec)|Mýtna]]{{--}}[[Tomášovce (okres Lučenec)|Tomášovce]] na [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]]

... [[5. september|5. septembra]] [[2022]] bol odovzdaný do užívania most na [[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]] pri Podbanskom

... [[25. máj]]a [[2022]] podpísala NDS zmluvu na výstavbu ekoduktu pri Svrčinovci

... [[25. apríl]]a [[2022]] začala výstavba [[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|R2]] v úseku Košice-Šaca – Košické Oľšany--&gt;</text>
      <sha1>2j4735bla9ou38iab0ftmh7et5fwfnm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Gápel</title>
    <ns>0</ns>
    <id>234868</id>
    <revision>
      <id>8190116</id>
      <parentid>6168339</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T10:34:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Kaptar3</username>
        <id>88529</id>
      </contributor>
      <comment>doplnenie o historické informácie</comment>
      <origin>8190116</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1670" sha1="c623db2xk87905zd8h2odvee2brjfxc" xml:space="preserve">[[Súbor:The main street in gapel.jpg|náhľad|Ulica v osade Gápel]]
'''Gápel''' ({{v jazyku|deu}} ''Gabel'', {{v jazyku|hun}} ''Villabánya'') je pôvodne samostatná obec založená v roku [[1747]] ako [[sklárstvo|sklárska]] osada. Jej prvými obyvateľmi boli sklári z [[Bavorsko|Bavorska]], ktorí boli neskôr doplnení obyvateľmi z [[Česko|Čiech]] a [[Morava (región)|Moravy]]. Podľa sčítania v roku [[1850]] mala obec 301 obyvateľov, v roku [[1869]] 315, a v roku [[1880]] už 338. Obyvatelia boli od začiatku [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|rímskokatolíci]], ktorí sa postupne asimilovali do okolitej slovenskej národnosti, aj keď [[Karpatskí Nemci|nemecká komunita]] tu tvorila v roku 1880 ešte 11 %.

Od roku [[1882]] tvorila súčasť obce [[Zliechov]]. V roku [[1910]] mala 497 obyvateľov. Po vytvorení Československa sa stala súčasťou tohto štátu. V roku [[1923]] tu vznikla lesná železnica, no v roku [[1929]] musela ukončiť svoju činnosť.

V roku [[1956]] bola ukončená výroba v tunajšej sklárni a jej prevádzka bola presunutá do [[Valaská Belá|Valaskej Belej]]. Od roku [[1960]] došlo aj k pripojeniu osady Gápel k tejto obci, ktorej súčasť tvorí aj dnes. Počet obyvateľov sa po tejto zmene radikálne znížil, v roku [[2021]] tu mal pobyt už iba 23 ľudí. Zostatok domov využívajú najmä chatári.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Gápel}}
[[Súbor:Sklareň.jpg|thumb|skláreň v obci Gápel]]
{{Súradnice|48.913741|18.491492|type:city|format=dms|display=title}}
{{Slovenský výhonok}}

[[Kategória:Miestne časti na Slovensku]]
[[Kategória:Valaská Belá]]</text>
      <sha1>c623db2xk87905zd8h2odvee2brjfxc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190124</id>
      <parentid>8190116</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:22:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Kaptar3</username>
        <id>88529</id>
      </contributor>
      <comment>doplnenia a opravy</comment>
      <origin>8190124</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1857" sha1="qchtz3dmvyv55gf7emo61ebrasukcdj" xml:space="preserve">[[Súbor:The main street in gapel.jpg|náhľad|Ulica v osade Gápel]]
'''Gápel''' ({{v jazyku|deu}} ''Gabel'', {{v jazyku|hun}} ''Villabánya'') je pôvodne samostatná obec založená v roku [[1747]] ako [[sklárstvo|sklárska]] osada. Jej prvými obyvateľmi boli sklári z [[Bavorsko|Bavorska]], ktorí boli neskôr doplnení obyvateľmi z [[Česko|Čiech]] a [[Morava (región)|Moravy]]. Podľa sčítania v roku [[1850]] mala obec 301 obyvateľov, v roku [[1869]] 315, a v roku [[1880]] už 338. Obyvatelia boli od začiatku [[Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike|rímskokatolíci]], ktorí sa postupne asimilovali do okolitého slovenského obyvateľstva, aj keď [[Karpatskí Nemci|nemecká komunita]] tu tvorila v roku 1880 ešte 11 %.

Od roku [[1882]] tvorila súčasť obce [[Zliechov]]. V roku [[1910]] mala 497 obyvateľov. Po vytvorení Československa sa stala súčasťou tohto štátu. V roku [[1923]] tu vznikla lesná železnica, no v roku [[1929]] musela ukončiť svoju činnosť.

V roku [[1956]] bola ukončená výroba v tunajšej sklárni a jej prevádzka bola presunutá do [[Valaská Belá|Valaskej Belej]]. Od roku [[1960]] došlo aj k pripojeniu osady Gápel k tejto obci, ktorej súčasť tvorí aj dnes. Počet obyvateľov sa po tejto zmene radikálne znížil, v roku [[2021]] tu mal pobyt už iba 23 ľudí. Zostatok domov využívajú najmä chatári. Gápel má dnes charakter koncovej osady, vedie do nej iba jedna cesta z materskej obce. Úzka asfaltová cesta smerom do [[Tužina|Tužinej]] je vyhradená len pre použitie správou lesov a cyklistami.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Gápel}}
[[Súbor:Sklareň.jpg|thumb|Skláreň v osade Gápel]]
{{Súradnice|48.913741|18.491492|type:city|format=dms|display=title}}

[[Kategória:Miestne časti na Slovensku]]
[[Kategória:Valaská Belá]]</text>
      <sha1>qchtz3dmvyv55gf7emo61ebrasukcdj</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Olympique Lyonnais</title>
    <ns>0</ns>
    <id>240256</id>
    <revision>
      <id>8189924</id>
      <parentid>8052320</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:44:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <origin>8189924</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3059" sha1="gj0uwlyz93q6svn3dg22m687hekug9u" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu = Olympique Lyonnais
| obrázok = 
| celýnázov = Olympique Lyonnais
| prezývka = ''OL''&lt;br /&gt;''Les Gones''
| založený = [[3. august]] [[1950]]
| štadión =[[Parc Olympique Lyonnais]] 
| predseda = {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Santiago Cucci]]
| tréner =  {{Minivlajka|neznáma}} ''TBA'' 
| liga = [[Ligue 1]]
| sezóna = [[Ligue 1 2022/2023|2022-23]]
| pozícia = 7. miesto
|vzor_lp1=_lyon2425h|vzor_t1=_lyon2425h|vzor_pp1=_lyon2425h|vzor_tr1=_lyon2425h|vzor_po1=
| ľavéplece1=FFFFFF|telo1=FFFFFF|pravéplece1=FFFFFF|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=FFFFFF
|vzor_lp2=_lyon2425a|vzor_t2=_lyon2425a|vzor_pp2=_lyon2425a|vzor_tr2=_lyon2425a|vzor_po2=
| ľavéplece2=000000|telo2=000000|pravéplece2=000000|trenírky2=000000|ponožky2=000000
|vzor_lp3=_lyon2425t|vzor_t3=_lyon2425t|vzor_pp3=_lyon2425t|vzor_tr3=|vzor_po3=
| ľavéplece3=FAF4EA|telo3=FAF4EA|pravéplece3=FAF4EA|trenírky3=FAF4EA|ponožky3=FAF4EA
|kapacita=59 186|majiteľ=[[John Textor]] (77,49%) &lt;br&gt; prostredníctvom OL Groupe
}}

'''Olympique Lyonnais''' alebo '''Olympique lyonnais''' (staršie aj ''Olympique de Lyon et du Rhône''), skrátene '''OL''' či  '''Lyon''', je [[Francúzsko|francúzsky]] [[futbal|futbalový]] klub v [[Lyon]]e. Momentálne hráva francúzsku najvyššiu súťaž, [[Ligue 2|Ligue 1]] a v minulej sezóne 2018/2019 skončil na 3. mieste. Lyon vyhral šesť Trophées des Champions, tri tituly v Ligue 2 a [[Coupe de France]] a spolu s týmto si vybojoval aj 12 účastí v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]], aj keď ešte nikdy nehral finále. Domáce zápasy hráva na štadióne [[:en:Stade_de_Gerland|Stade de Gerland]] v [[Lyon]]e. OL je tiež členom tzv. skupiny [[G-14]] do ktorej patria najprednejšie európske futbalové mužstvá.Klub aktuálne vedie manažér Rudi Garcia. 

Lyon bol pôvodne založený ako '''Lyon olympique universitaire''' v roku [[1899]], ale za plnohodnotný futbalový klub bol vyhlásený až [[3. august]]a [[1950]].

== Úspechy ==
* '''[[Ligue 1]]'''
** '''Víťazi (7): 2002, 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2008
* [[Ligue 2]]
** '''Víťazi (3): 1951, 1954, 1989 
* [[Francúzsky pohár]] 
** '''Víťazi (4): 1964, 1967, 1973, 2008 
* '''[[Coupe de la Ligue|Ligový pohár]]'''
** '''Víťazi (1): 2001
* [[Pohár Intertoto]]
** '''Víťazi (1):  1997 

== Slávni hráči ==

*[[Sylvain Wiltord]]
*[[Ludovic Giuly]]
*[[Florent Malouda]]
*[[Frédéric Kanouté]]
*[[Jean Tigana]]
*[[Raymond Domenech]]
*[[Michael Essien]]
*[[Sonny Anderson]]
*[[Marc-Vivien Foé]]
*[[Jacek Bak]]
*[[Ján Popluhár]]
*[[Milan Baroš]]
*[[Karim Benzema]]
* Bafétimbi Gomis
* Juninho
*[[Hugo Lloris]]
*[[Memphis Depay]]

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://olweb.fr/ Oficiálna webstránka] (fr)

{{Futbalový výhonok}}
{{Najvyššia futbalová súťaž vo Francúzsku}}
{{G-14}}

[[Kategória:Francúzske futbalové kluby]]
[[Kategória:Olympique lyonnais| ]]
[[Kategória:Kluby G-14]]
[[Kategória:Šport v Lyone]]
[[Kategória:Futbalové kluby založené v 1899]]</text>
      <sha1>gj0uwlyz93q6svn3dg22m687hekug9u</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Biatlon</title>
    <ns>0</ns>
    <id>240912</id>
    <revision>
      <id>8189836</id>
      <parentid>7833309</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:29:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19830-14</username>
        <id>290669</id>
      </contributor>
      <comment>/* Parametre súťaženia */</comment>
      <origin>8189836</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10778" sha1="scj1i1bhdl483jd0lngqiyibz48txgp" xml:space="preserve">[[Súbor:Torino 2006 Jeremy Teela standing.jpg|thumb|Jeremy Teela strieľa zo stoja počas [[Zimné olympijské hry 2006|zimnej olympiády v Turíne]] v roku 2006]]
[[Súbor:Olena Zubrilova 2006.jpg|thumb|Biatlonistka Olena Zubrilova v roku 2006]]
[[Súbor:Andrea Nahrgang 2002 Winter Olympics.jpg|thumb|Andrea Nahrgang sa pripravuje na streľbu na ZOH 2002, v Salt Lake City]]

'''Biatlon''' je typický zimný šport kombinujúci beh na lyžiach a streľbu z malokalibrovej zbrane. Pri behu na lyžiach nie je stanovený bežecký štýl. Drvivá väčšina však používa tzv. korčuliarsky štýl behu. Po istom úseku trate nasleduje vždy streľba. Na každej položke je určený štýl streľby: či už v ľahu alebo v stoji. Počas pretekov pretekári minimálne raz strieľajú z každej pozície. Terčov je päť a pri každom minutom výstrele je pretekár ohodnotený rôznou formou penalizácie v závislosti od typu pretekov.

== Parametre súťaženia ==
=== Lyže a palice ===
Maximálna dĺžka lyží nie je stanovená. Minimálne však nemôžu mať menej ako výšku športovca s odpočítaním štyroch [[centimeter|centimetrov]]. Palice zas nemôžu byť vyššie ako je výška športovca.

=== Strelnica ===
Priemer terču pri streľbe v ľahu je 45 [[mm]] a pri streľbe v stoji zas 115 [[mm]]. Strieľa sa na vzdialenosť 50 m. A strielasa v lahu a v stoji

== Typy pretekov ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Preteky
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Vzdialenosť
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Streľba&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Penalizácia

|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Vytrvalostné
| Muži: 20 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ S Ľ S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestná [[minúta]] za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 15 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Šprint
| Muži: 10 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 7,5 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Stíhačka&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;
| Muži: 12,5 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ Ľ S S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 10 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Preteky s hromadným štartom &lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;
| Muži: 15 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ Ľ S S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 12,5 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Štafeta
| Muži: 4 x 7,5 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;
|-
| Ženy: 4 x 6 [[km]]
|-
|Zmiešaná štafeta
|Muži: 2 x 7,5 [[km]]
Ženy: 2 x 6 [[km]]

|Ľ S 
|1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) m) za 1 minutý terč&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;
|-
|Zmiešaná štafeta dvojíc
|Muži: 7,5 [[km]]
Ženy: 6 [[km]]
|Ľ S 
|1 trestný okruh (75 [[meter|m]]) za 1 minutý terč&lt;sup&gt;4, 5&lt;/sup&gt;
|}

:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt; Ľ = položka v ľahu, S = položka v stoji&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; V stíhačke sa štartuje intervalovým štartom, pričom intervaly sú vytvorené na základe rozostupov v celkovom poradí šprintu.&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; V pretekoch s hromadným štartom štartujú len 30 najlepších pretekárov v celkovej klasifikácii svetového pohára.&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt; Ak v štafetových pretekoch netrafí pretekár jeden terč, má ešte k dispozícii tri náhradné náboje, ktoré musí po jednom dobiť. Ak však aj po troch náhradných výstreloch zostane pretekárovi nejaký netrafený terč, tak potom nasleduje trestné kolo, ktorého počet je priamo úmerný s počtom netrafených terčov po troch náhradných nábjoch.&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;5&lt;/sup&gt; V pretekoch zmiešaných štafiet dvojíc meria okruh 1,5 km a úseky sa striedajú Muž Žena Muž Žena a odovzdávka je hneď po streľbe nejde sa ešte 1 okruh pred odovzdávkou ako v klasických štafetách len muži na poslednom úseku idú ešte 1 kolo pred cieľom.&lt;/small&gt;

*[[IBU]] zmenila poradie v zmiešaných štafetách a začínať môže na prvom úseku aj muž vtedy všetky úseky štafety merajú 7,5[[km]] a keď začína žena merajú všetky úseky 6[[km]].

== Biatlonové trate ==
Svetový pohár, európsky pohár a majstrovstvá sveta v biatlone sa tradične konajú v nasledujúcich lokalitách:

{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Krajina
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Miesta konania
|-
| {{flagicon|Belarus}} [[Bielorusko]]
| [[Raubitchi]]
|-
| {{flagicon|Bulgaria}} [[Bulharsko]]
| [[Bansko]]
|-
| {{minivlajka|Česko}} [[Česko]]
| [[Nové Město na Moravě]]
|-
| {{flagicon|Finland}} [[Fínsko]]
| [[Kontiolahti]]{{·}}[[Kuusamo]]{{·}}[[Lahti]]
|-
| {{flagicon|Croatia}} [[Chorvátsko]]
| [[Bjelolasica]]
|-
| {{flagicon|Germany}} [[Nemecko]]
| [[Oberhof]]{{·}}[[Ruhpolding]]{{·}}[[Altenberg]]{{·}}[[Veltins-Arena]]*{{•}} [[Arber]]  
|-
| {{flagicon|Canada}} [[Kanada]]
| [[Canmore]]{{·}}[[Valcartier]]{{·}}[[Charlo]]{{·}}[[Whistler]]
|-
| {{flagicon|Norway}} [[Nórsko]]
| [[Beitostølen]]{{·}}[[Holmenkollen]]{{·}}[[Lillehammer]]{{•}}[[Trondheim]]{{•}}[[Sjusjøen]]
|-
| {{flagicon|Poland}} [[Poľsko]]
| [[Kościelisko]]{{·}}[[Duszniki-Zdrój]]
|-
| {{flagicon|Austria}} [[Rakúsko]]
| [[Hochfilzen]]{{·}}[[Saalfelden am Steinernen Meer]]{{•}}[[Obertilliach]]
|-
| {{flagicon|Russia}} [[Rusko]]
| [[Chanty-Mansijsk]]{{·}}[[Novosibirsk]]{{•}}[[Tyumen]]{{•}}[[Krasnojarsk]]{{•}}[[Sochi]]
|-
| {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko]]
| [[Národné biatlonové centrum Osrblie|Brezno-Osrblie]]
|-
| {{flagicon|Slovenia}} [[Slovinsko]]
| [[Pokljuka]]
|-
| {{flagicon|Sweden}} [[Švédsko]]
| [[Östersund]]{{•}}[[Idre]]{{•}}[[Kiruna]]
|-
| {{flagicon|Italy}} [[Taliansko]]
| [[Antholz-Anterselva]]{{·}}[[Cesana-San Sicario]]{{·}}[[Martell]]{{•}}[[Ridnaun]]
|-
|{{flagicon|France}} [[Francúzsko]]
| [[Annecy]]{{•}}[[Chamonix]]
|-
|{{flagicon|South Korea}} [[Južná Kórea]]
| [[Pchjongčchang]]
|-
|{{flagicon|Japan}} [[Japonsko]]
| [[Nozawa Onsen]]
|-
|{{flagicon|Estonia}} [[Estónsko]]
| [[Otepää]]
|-
|{{flagicon|China}} [[Čína]]
| [[Beijing]]
|-
|{{flagicon|Switzerland}} [[Švajčiarsko]]
| [[Lenzerheide]] 
|-
|{{flagicon|Romania}} [[Rumunsko]]
| [[Cheile Gradistei]]
|-
| {{flagicon|United States}} [[Spojené štáty|USA]]
| [[Fort Kent]]{{·}}[[Presque Isle]]{{·}}[[Lake Placid]]{{·}}[[Soldier Hollow]]
|}

:&lt;small&gt;* Od roku 2002 sa vo [[Veltins-Arena|Veltins-Arene]] na konci roka každoročne koná podujatie zmiešaných štafiet.&lt;/small&gt;

== Biatlon na Slovensku ==
Aj keď popularita biatlonu na Slovensku rástla najmä v ostatných rokoch, tento šport sa u nás začal rozvíjať už po skončení druhej svetovej vojny. V tomto období však neniesol názov biatlon, ale ľudia ho poznali ako ''Sokolovské preteky brannej zdatnosti'' a letný biatlon bol pomenovaný ako ''Dukelské preteky brannej zdatnosti''. Disciplíny pre všetky vekové kategórie zastrešovali masovo-branné športy [[Zväz pre spoluprácu s armádou|Zväzaramu]]. Po roku 1989 došlo k zrušeniu Zväzarmu, ktorého nástupníckou organizáciou sa stalo ''Združenie technických a športových činností SR''. Jedným zo sedemnástich zakladajúcich členských tohto združenia sa stal ''Slovenský zväz biatlonu (SZB)'' ustanovený 16. júna 1990.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História|url=https://biathlon.sk/sk/szb/historia|vydavateľ=Slovenský zväz biatlonu|dátum prístupu=2021-01-13|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; SZB je členskou federáciou Medzinárodnej únie biatlonu (IBU), ktorá zastrešuje biatlon v celosvetovom meradle. Prostriedky zo štátneho rozpočtu (od [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]]) pre SZB v roku 2020 boli 761 452 eur.

=== História ===
Aj prvé úspechy slovenských biatlonistov sú staršieho dátumu. Na ZOH 1980 v [[Lake Placid]] obsadil Peter Zelinka 6. miesto. [[Alena Fusková]] obsadila 4. a 5. miesto na [[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Majstrovstvách sveta žien v biatlone v roku 1984 v Chamonix]] vo Francúzsku a v roku 1985 vo švajčiarskom Egg a. Etzel.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

Popularita biatlonu na Slovensku vzrástla v 90-tych rokov 20 storočia, čo súviselo aj s vybudovaním [[Národné biatlonové centrum Osrblie|Národného biatlonového centra Osrblie]], v ktorom sa konali Majstrovstvá sveta v biatlone juniorov v roku [[1994]] a následne (do roku 2006) preteky Svetového pohára.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Našej histórii kraľuje Kuzminová pred Halinárovou, Hurajt najlepším strelcom|url=https://www.slovenskybiatlon.sk/historia/historia-slovenskeho-biatlonu|vydavateľ=Biatlon-info.sk|dátum prístupu=2021-01-13|jazyk=sk-sk|meno=S. Ivančáková, L.|priezvisko=Timko}}&lt;/ref&gt; IBU mu v roku [[2018]] udelila najvyššiu licenciu.  

Z hľadiska výsledkov patrí biatlon k najúspešnejším zimným olympijským športom od vzniku samostatnej republiky. Na Olympiáde v Nagane v 1998 v rýchlostných pretekoch na 7,5 km skončila Mihoková štvrtá, Schwarzbacherová siedma a Murínová deviata. V Top 10 sme teda mali tri pretekárky, čo je na OH výsledok zatiaľ neprekonaný.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; [[Anastasiya Kuzmina|Anastazia Kuzminová]] získala historicky prvú zlatú medailu pre samostatné Slovensko, keď sa pred ňou čosi podobné podarilo iba krasokorčuliarovi [[Ondrej Nepela|Ondrejovi Nepelovi]] v Sappore 1972, pre Československo. 

=== Reprezentanti Slovenska&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slováci - Slovenskybiatlon.sk - spravodajský portál o slovenskom biatlone|url=https://www.slovenskybiatlon.sk/profily-slovakov|vydavateľ=www.slovenskybiatlon.sk|dátum prístupu=2021-01-13}}&lt;/ref&gt; ===
* [[Damián Cesnek]]
* [[Paulína Bátovská Fialková]]
* [[Ema Kapustová]]
* [[Anastasiya Kuzmina]]
* [[Veronika Machyniaková]]
* [[Mária Remeňová]]
* [[Zuzana Remeňová]]
* [[Tomáš Sklenárik]]
* [[Michal Šima]]

=== Bývalí reprezentanti ===
* [[Matej Baloga]]
* [[Šimon Bartko]]
* [[Ivona Fialková]]
* [[Jana Gereková]]
* [[Martina Halinárová]]
* [[Tomáš Hasilla]]
* [[Pavol Hurajt]]
* [[Martina Chrapánová]]
* [[Ľubomíra Kalinová]]
* [[Matej Kazár]]
* [[Michal Kubaliak]]
* [[Tatiana Kutlíková]]
* [[Ľubomír Machyniak]]
* [[Marek Matiaško]]
* [[Miroslav Matiaško]]
* [[Soňa Mihoková]]
* [[Anna Murínová]]
* [[Martin Otčenáš]]
* [[Marcela Pavkovčeková]]
* [[Terézia Poliaková]]
* [[Natália Prekopová]]
* [[Dušan Šimočko]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Národné biatlonové centrum Osrblie]]


{{Biatlonový výhonok}}
{{Sezóny svetového pohára v biatlone}}

[[Kategória:Biatlon| ]]
[[Kategória:Zimné športy]]
[[Kategória:Olympijské športy]]</text>
      <sha1>scj1i1bhdl483jd0lngqiyibz48txgp</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189837</id>
      <parentid>8189836</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:30:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19830-14|~2026-19830-14]] ([[User_talk:~2026-19830-14|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 158.195.248.143</comment>
      <origin>7833309</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10749" sha1="5mba31xoa6m0fid3i54gqarjlt0dr9n" xml:space="preserve">[[Súbor:Torino 2006 Jeremy Teela standing.jpg|thumb|Jeremy Teela strieľa zo stoja počas [[Zimné olympijské hry 2006|zimnej olympiády v Turíne]] v roku 2006]]
[[Súbor:Olena Zubrilova 2006.jpg|thumb|Biatlonistka Olena Zubrilova v roku 2006]]
[[Súbor:Andrea Nahrgang 2002 Winter Olympics.jpg|thumb|Andrea Nahrgang sa pripravuje na streľbu na ZOH 2002, v Salt Lake City]]

'''Biatlon''' je typický zimný šport kombinujúci beh na lyžiach a streľbu z malokalibrovej zbrane. Pri behu na lyžiach nie je stanovený bežecký štýl. Drvivá väčšina však používa tzv. korčuliarsky štýl behu. Po istom úseku trate nasleduje vždy streľba. Na každej položke je určený štýl streľby: či už v ľahu alebo v stoji. Počas pretekov pretekári minimálne raz strieľajú z každej pozície. Terčov je päť a pri každom minutom výstrele je pretekár ohodnotený rôznou formou penalizácie v závislosti od typu pretekov.

== Parametre súťaženia ==
=== Lyže a palice ===
Maximálna dĺžka lyží nie je stanovená. Minimálne však nemôžu mať menej ako výšku športovca s odpočítaním štyroch [[centimeter|centimetrov]]. Palice zas nemôžu byť vyššie ako je výška športovca.

=== Strelnica ===
Priemer terču pri streľbe v ľahu je 45 [[mm]] a pri streľbe v stoji zas 115 [[mm]]. Strieľa sa na vzdialenosť 50 m.

== Typy pretekov ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Preteky
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Vzdialenosť
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Streľba&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Penalizácia

|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Vytrvalostné
| Muži: 20 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ S Ľ S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestná [[minúta]] za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 15 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Šprint
| Muži: 10 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 7,5 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Stíhačka&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;
| Muži: 12,5 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ Ľ S S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 10 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Preteky s hromadným štartom &lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;
| Muži: 15 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ Ľ S S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 12,5 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Štafeta
| Muži: 4 x 7,5 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;
|-
| Ženy: 4 x 6 [[km]]
|-
|Zmiešaná štafeta
|Muži: 2 x 7,5 [[km]]
Ženy: 2 x 6 [[km]]

|Ľ S 
|1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) m) za 1 minutý terč&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;
|-
|Zmiešaná štafeta dvojíc
|Muži: 7,5 [[km]]
Ženy: 6 [[km]]
|Ľ S 
|1 trestný okruh (75 [[meter|m]]) za 1 minutý terč&lt;sup&gt;4, 5&lt;/sup&gt;
|}

:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt; Ľ = položka v ľahu, S = položka v stoji&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; V stíhačke sa štartuje intervalovým štartom, pričom intervaly sú vytvorené na základe rozostupov v celkovom poradí šprintu.&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; V pretekoch s hromadným štartom štartujú len 30 najlepších pretekárov v celkovej klasifikácii svetového pohára.&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt; Ak v štafetových pretekoch netrafí pretekár jeden terč, má ešte k dispozícii tri náhradné náboje, ktoré musí po jednom dobiť. Ak však aj po troch náhradných výstreloch zostane pretekárovi nejaký netrafený terč, tak potom nasleduje trestné kolo, ktorého počet je priamo úmerný s počtom netrafených terčov po troch náhradných nábjoch.&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;5&lt;/sup&gt; V pretekoch zmiešaných štafiet dvojíc meria okruh 1,5 km a úseky sa striedajú Muž Žena Muž Žena a odovzdávka je hneď po streľbe nejde sa ešte 1 okruh pred odovzdávkou ako v klasických štafetách len muži na poslednom úseku idú ešte 1 kolo pred cieľom.&lt;/small&gt;

*[[IBU]] zmenila poradie v zmiešaných štafetách a začínať môže na prvom úseku aj muž vtedy všetky úseky štafety merajú 7,5[[km]] a keď začína žena merajú všetky úseky 6[[km]].

== Biatlonové trate ==
Svetový pohár, európsky pohár a majstrovstvá sveta v biatlone sa tradične konajú v nasledujúcich lokalitách:

{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Krajina
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Miesta konania
|-
| {{flagicon|Belarus}} [[Bielorusko]]
| [[Raubitchi]]
|-
| {{flagicon|Bulgaria}} [[Bulharsko]]
| [[Bansko]]
|-
| {{minivlajka|Česko}} [[Česko]]
| [[Nové Město na Moravě]]
|-
| {{flagicon|Finland}} [[Fínsko]]
| [[Kontiolahti]]{{·}}[[Kuusamo]]{{·}}[[Lahti]]
|-
| {{flagicon|Croatia}} [[Chorvátsko]]
| [[Bjelolasica]]
|-
| {{flagicon|Germany}} [[Nemecko]]
| [[Oberhof]]{{·}}[[Ruhpolding]]{{·}}[[Altenberg]]{{·}}[[Veltins-Arena]]*{{•}} [[Arber]]  
|-
| {{flagicon|Canada}} [[Kanada]]
| [[Canmore]]{{·}}[[Valcartier]]{{·}}[[Charlo]]{{·}}[[Whistler]]
|-
| {{flagicon|Norway}} [[Nórsko]]
| [[Beitostølen]]{{·}}[[Holmenkollen]]{{·}}[[Lillehammer]]{{•}}[[Trondheim]]{{•}}[[Sjusjøen]]
|-
| {{flagicon|Poland}} [[Poľsko]]
| [[Kościelisko]]{{·}}[[Duszniki-Zdrój]]
|-
| {{flagicon|Austria}} [[Rakúsko]]
| [[Hochfilzen]]{{·}}[[Saalfelden am Steinernen Meer]]{{•}}[[Obertilliach]]
|-
| {{flagicon|Russia}} [[Rusko]]
| [[Chanty-Mansijsk]]{{·}}[[Novosibirsk]]{{•}}[[Tyumen]]{{•}}[[Krasnojarsk]]{{•}}[[Sochi]]
|-
| {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko]]
| [[Národné biatlonové centrum Osrblie|Brezno-Osrblie]]
|-
| {{flagicon|Slovenia}} [[Slovinsko]]
| [[Pokljuka]]
|-
| {{flagicon|Sweden}} [[Švédsko]]
| [[Östersund]]{{•}}[[Idre]]{{•}}[[Kiruna]]
|-
| {{flagicon|Italy}} [[Taliansko]]
| [[Antholz-Anterselva]]{{·}}[[Cesana-San Sicario]]{{·}}[[Martell]]{{•}}[[Ridnaun]]
|-
|{{flagicon|France}} [[Francúzsko]]
| [[Annecy]]{{•}}[[Chamonix]]
|-
|{{flagicon|South Korea}} [[Južná Kórea]]
| [[Pchjongčchang]]
|-
|{{flagicon|Japan}} [[Japonsko]]
| [[Nozawa Onsen]]
|-
|{{flagicon|Estonia}} [[Estónsko]]
| [[Otepää]]
|-
|{{flagicon|China}} [[Čína]]
| [[Beijing]]
|-
|{{flagicon|Switzerland}} [[Švajčiarsko]]
| [[Lenzerheide]] 
|-
|{{flagicon|Romania}} [[Rumunsko]]
| [[Cheile Gradistei]]
|-
| {{flagicon|United States}} [[Spojené štáty|USA]]
| [[Fort Kent]]{{·}}[[Presque Isle]]{{·}}[[Lake Placid]]{{·}}[[Soldier Hollow]]
|}

:&lt;small&gt;* Od roku 2002 sa vo [[Veltins-Arena|Veltins-Arene]] na konci roka každoročne koná podujatie zmiešaných štafiet.&lt;/small&gt;

== Biatlon na Slovensku ==
Aj keď popularita biatlonu na Slovensku rástla najmä v ostatných rokoch, tento šport sa u nás začal rozvíjať už po skončení druhej svetovej vojny. V tomto období však neniesol názov biatlon, ale ľudia ho poznali ako ''Sokolovské preteky brannej zdatnosti'' a letný biatlon bol pomenovaný ako ''Dukelské preteky brannej zdatnosti''. Disciplíny pre všetky vekové kategórie zastrešovali masovo-branné športy [[Zväz pre spoluprácu s armádou|Zväzaramu]]. Po roku 1989 došlo k zrušeniu Zväzarmu, ktorého nástupníckou organizáciou sa stalo ''Združenie technických a športových činností SR''. Jedným zo sedemnástich zakladajúcich členských tohto združenia sa stal ''Slovenský zväz biatlonu (SZB)'' ustanovený 16. júna 1990.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História|url=https://biathlon.sk/sk/szb/historia|vydavateľ=Slovenský zväz biatlonu|dátum prístupu=2021-01-13|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; SZB je členskou federáciou Medzinárodnej únie biatlonu (IBU), ktorá zastrešuje biatlon v celosvetovom meradle. Prostriedky zo štátneho rozpočtu (od [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]]) pre SZB v roku 2020 boli 761 452 eur.

=== História ===
Aj prvé úspechy slovenských biatlonistov sú staršieho dátumu. Na ZOH 1980 v [[Lake Placid]] obsadil Peter Zelinka 6. miesto. [[Alena Fusková]] obsadila 4. a 5. miesto na [[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Majstrovstvách sveta žien v biatlone v roku 1984 v Chamonix]] vo Francúzsku a v roku 1985 vo švajčiarskom Egg a. Etzel.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

Popularita biatlonu na Slovensku vzrástla v 90-tych rokov 20 storočia, čo súviselo aj s vybudovaním [[Národné biatlonové centrum Osrblie|Národného biatlonového centra Osrblie]], v ktorom sa konali Majstrovstvá sveta v biatlone juniorov v roku [[1994]] a následne (do roku 2006) preteky Svetového pohára.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Našej histórii kraľuje Kuzminová pred Halinárovou, Hurajt najlepším strelcom|url=https://www.slovenskybiatlon.sk/historia/historia-slovenskeho-biatlonu|vydavateľ=Biatlon-info.sk|dátum prístupu=2021-01-13|jazyk=sk-sk|meno=S. Ivančáková, L.|priezvisko=Timko}}&lt;/ref&gt; IBU mu v roku [[2018]] udelila najvyššiu licenciu.  

Z hľadiska výsledkov patrí biatlon k najúspešnejším zimným olympijským športom od vzniku samostatnej republiky. Na Olympiáde v Nagane v 1998 v rýchlostných pretekoch na 7,5 km skončila Mihoková štvrtá, Schwarzbacherová siedma a Murínová deviata. V Top 10 sme teda mali tri pretekárky, čo je na OH výsledok zatiaľ neprekonaný.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; [[Anastasiya Kuzmina|Anastazia Kuzminová]] získala historicky prvú zlatú medailu pre samostatné Slovensko, keď sa pred ňou čosi podobné podarilo iba krasokorčuliarovi [[Ondrej Nepela|Ondrejovi Nepelovi]] v Sappore 1972, pre Československo. 

=== Reprezentanti Slovenska&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slováci - Slovenskybiatlon.sk - spravodajský portál o slovenskom biatlone|url=https://www.slovenskybiatlon.sk/profily-slovakov|vydavateľ=www.slovenskybiatlon.sk|dátum prístupu=2021-01-13}}&lt;/ref&gt; ===
* [[Damián Cesnek]]
* [[Paulína Bátovská Fialková]]
* [[Ema Kapustová]]
* [[Anastasiya Kuzmina]]
* [[Veronika Machyniaková]]
* [[Mária Remeňová]]
* [[Zuzana Remeňová]]
* [[Tomáš Sklenárik]]
* [[Michal Šima]]

=== Bývalí reprezentanti ===
* [[Matej Baloga]]
* [[Šimon Bartko]]
* [[Ivona Fialková]]
* [[Jana Gereková]]
* [[Martina Halinárová]]
* [[Tomáš Hasilla]]
* [[Pavol Hurajt]]
* [[Martina Chrapánová]]
* [[Ľubomíra Kalinová]]
* [[Matej Kazár]]
* [[Michal Kubaliak]]
* [[Tatiana Kutlíková]]
* [[Ľubomír Machyniak]]
* [[Marek Matiaško]]
* [[Miroslav Matiaško]]
* [[Soňa Mihoková]]
* [[Anna Murínová]]
* [[Martin Otčenáš]]
* [[Marcela Pavkovčeková]]
* [[Terézia Poliaková]]
* [[Natália Prekopová]]
* [[Dušan Šimočko]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Národné biatlonové centrum Osrblie]]


{{Biatlonový výhonok}}
{{Sezóny svetového pohára v biatlone}}

[[Kategória:Biatlon| ]]
[[Kategória:Zimné športy]]
[[Kategória:Olympijské športy]]</text>
      <sha1>5mba31xoa6m0fid3i54gqarjlt0dr9n</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189839</id>
      <parentid>8189837</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:33:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19830-14</username>
        <id>290669</id>
      </contributor>
      <comment>/* Strelnica */</comment>
      <origin>8189839</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10750" sha1="rh9n4akxe8jvifsk24omqwby2zl63o3" xml:space="preserve">[[Súbor:Torino 2006 Jeremy Teela standing.jpg|thumb|Jeremy Teela strieľa zo stoja počas [[Zimné olympijské hry 2006|zimnej olympiády v Turíne]] v roku 2006]]
[[Súbor:Olena Zubrilova 2006.jpg|thumb|Biatlonistka Olena Zubrilova v roku 2006]]
[[Súbor:Andrea Nahrgang 2002 Winter Olympics.jpg|thumb|Andrea Nahrgang sa pripravuje na streľbu na ZOH 2002, v Salt Lake City]]

'''Biatlon''' je typický zimný šport kombinujúci beh na lyžiach a streľbu z malokalibrovej zbrane. Pri behu na lyžiach nie je stanovený bežecký štýl. Drvivá väčšina však používa tzv. korčuliarsky štýl behu. Po istom úseku trate nasleduje vždy streľba. Na každej položke je určený štýl streľby: či už v ľahu alebo v stoji. Počas pretekov pretekári minimálne raz strieľajú z každej pozície. Terčov je päť a pri každom minutom výstrele je pretekár ohodnotený rôznou formou penalizácie v závislosti od typu pretekov.

== Parametre súťaženia ==
=== Lyže a palice ===
Maximálna dĺžka lyží nie je stanovená. Minimálne však nemôžu mať menej ako výšku športovca s odpočítaním štyroch [[centimeter|centimetrov]]. Palice zas nemôžu byť vyššie ako je výška športovca.

=== Strelnica ===
Priemer terču pri streľbe v ľahu je 45 [[mm]] a pri streľbe v stoji zas 115 [[mm]]. Strieľa sa na vzdialenosť 50 m. 

== Typy pretekov ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Preteky
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Vzdialenosť
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Streľba&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Penalizácia

|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Vytrvalostné
| Muži: 20 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ S Ľ S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestná [[minúta]] za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 15 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Šprint
| Muži: 10 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 7,5 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Stíhačka&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;
| Muži: 12,5 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ Ľ S S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 10 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Preteky s hromadným štartom &lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;
| Muži: 15 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ Ľ S S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 12,5 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Štafeta
| Muži: 4 x 7,5 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;
|-
| Ženy: 4 x 6 [[km]]
|-
|Zmiešaná štafeta
|Muži: 2 x 7,5 [[km]]
Ženy: 2 x 6 [[km]]

|Ľ S 
|1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) m) za 1 minutý terč&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;
|-
|Zmiešaná štafeta dvojíc
|Muži: 7,5 [[km]]
Ženy: 6 [[km]]
|Ľ S 
|1 trestný okruh (75 [[meter|m]]) za 1 minutý terč&lt;sup&gt;4, 5&lt;/sup&gt;
|}

:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt; Ľ = položka v ľahu, S = položka v stoji&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; V stíhačke sa štartuje intervalovým štartom, pričom intervaly sú vytvorené na základe rozostupov v celkovom poradí šprintu.&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; V pretekoch s hromadným štartom štartujú len 30 najlepších pretekárov v celkovej klasifikácii svetového pohára.&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt; Ak v štafetových pretekoch netrafí pretekár jeden terč, má ešte k dispozícii tri náhradné náboje, ktoré musí po jednom dobiť. Ak však aj po troch náhradných výstreloch zostane pretekárovi nejaký netrafený terč, tak potom nasleduje trestné kolo, ktorého počet je priamo úmerný s počtom netrafených terčov po troch náhradných nábjoch.&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;5&lt;/sup&gt; V pretekoch zmiešaných štafiet dvojíc meria okruh 1,5 km a úseky sa striedajú Muž Žena Muž Žena a odovzdávka je hneď po streľbe nejde sa ešte 1 okruh pred odovzdávkou ako v klasických štafetách len muži na poslednom úseku idú ešte 1 kolo pred cieľom.&lt;/small&gt;

*[[IBU]] zmenila poradie v zmiešaných štafetách a začínať môže na prvom úseku aj muž vtedy všetky úseky štafety merajú 7,5[[km]] a keď začína žena merajú všetky úseky 6[[km]].

== Biatlonové trate ==
Svetový pohár, európsky pohár a majstrovstvá sveta v biatlone sa tradične konajú v nasledujúcich lokalitách:

{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Krajina
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Miesta konania
|-
| {{flagicon|Belarus}} [[Bielorusko]]
| [[Raubitchi]]
|-
| {{flagicon|Bulgaria}} [[Bulharsko]]
| [[Bansko]]
|-
| {{minivlajka|Česko}} [[Česko]]
| [[Nové Město na Moravě]]
|-
| {{flagicon|Finland}} [[Fínsko]]
| [[Kontiolahti]]{{·}}[[Kuusamo]]{{·}}[[Lahti]]
|-
| {{flagicon|Croatia}} [[Chorvátsko]]
| [[Bjelolasica]]
|-
| {{flagicon|Germany}} [[Nemecko]]
| [[Oberhof]]{{·}}[[Ruhpolding]]{{·}}[[Altenberg]]{{·}}[[Veltins-Arena]]*{{•}} [[Arber]]  
|-
| {{flagicon|Canada}} [[Kanada]]
| [[Canmore]]{{·}}[[Valcartier]]{{·}}[[Charlo]]{{·}}[[Whistler]]
|-
| {{flagicon|Norway}} [[Nórsko]]
| [[Beitostølen]]{{·}}[[Holmenkollen]]{{·}}[[Lillehammer]]{{•}}[[Trondheim]]{{•}}[[Sjusjøen]]
|-
| {{flagicon|Poland}} [[Poľsko]]
| [[Kościelisko]]{{·}}[[Duszniki-Zdrój]]
|-
| {{flagicon|Austria}} [[Rakúsko]]
| [[Hochfilzen]]{{·}}[[Saalfelden am Steinernen Meer]]{{•}}[[Obertilliach]]
|-
| {{flagicon|Russia}} [[Rusko]]
| [[Chanty-Mansijsk]]{{·}}[[Novosibirsk]]{{•}}[[Tyumen]]{{•}}[[Krasnojarsk]]{{•}}[[Sochi]]
|-
| {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko]]
| [[Národné biatlonové centrum Osrblie|Brezno-Osrblie]]
|-
| {{flagicon|Slovenia}} [[Slovinsko]]
| [[Pokljuka]]
|-
| {{flagicon|Sweden}} [[Švédsko]]
| [[Östersund]]{{•}}[[Idre]]{{•}}[[Kiruna]]
|-
| {{flagicon|Italy}} [[Taliansko]]
| [[Antholz-Anterselva]]{{·}}[[Cesana-San Sicario]]{{·}}[[Martell]]{{•}}[[Ridnaun]]
|-
|{{flagicon|France}} [[Francúzsko]]
| [[Annecy]]{{•}}[[Chamonix]]
|-
|{{flagicon|South Korea}} [[Južná Kórea]]
| [[Pchjongčchang]]
|-
|{{flagicon|Japan}} [[Japonsko]]
| [[Nozawa Onsen]]
|-
|{{flagicon|Estonia}} [[Estónsko]]
| [[Otepää]]
|-
|{{flagicon|China}} [[Čína]]
| [[Beijing]]
|-
|{{flagicon|Switzerland}} [[Švajčiarsko]]
| [[Lenzerheide]] 
|-
|{{flagicon|Romania}} [[Rumunsko]]
| [[Cheile Gradistei]]
|-
| {{flagicon|United States}} [[Spojené štáty|USA]]
| [[Fort Kent]]{{·}}[[Presque Isle]]{{·}}[[Lake Placid]]{{·}}[[Soldier Hollow]]
|}

:&lt;small&gt;* Od roku 2002 sa vo [[Veltins-Arena|Veltins-Arene]] na konci roka každoročne koná podujatie zmiešaných štafiet.&lt;/small&gt;

== Biatlon na Slovensku ==
Aj keď popularita biatlonu na Slovensku rástla najmä v ostatných rokoch, tento šport sa u nás začal rozvíjať už po skončení druhej svetovej vojny. V tomto období však neniesol názov biatlon, ale ľudia ho poznali ako ''Sokolovské preteky brannej zdatnosti'' a letný biatlon bol pomenovaný ako ''Dukelské preteky brannej zdatnosti''. Disciplíny pre všetky vekové kategórie zastrešovali masovo-branné športy [[Zväz pre spoluprácu s armádou|Zväzaramu]]. Po roku 1989 došlo k zrušeniu Zväzarmu, ktorého nástupníckou organizáciou sa stalo ''Združenie technických a športových činností SR''. Jedným zo sedemnástich zakladajúcich členských tohto združenia sa stal ''Slovenský zväz biatlonu (SZB)'' ustanovený 16. júna 1990.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História|url=https://biathlon.sk/sk/szb/historia|vydavateľ=Slovenský zväz biatlonu|dátum prístupu=2021-01-13|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; SZB je členskou federáciou Medzinárodnej únie biatlonu (IBU), ktorá zastrešuje biatlon v celosvetovom meradle. Prostriedky zo štátneho rozpočtu (od [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]]) pre SZB v roku 2020 boli 761 452 eur.

=== História ===
Aj prvé úspechy slovenských biatlonistov sú staršieho dátumu. Na ZOH 1980 v [[Lake Placid]] obsadil Peter Zelinka 6. miesto. [[Alena Fusková]] obsadila 4. a 5. miesto na [[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Majstrovstvách sveta žien v biatlone v roku 1984 v Chamonix]] vo Francúzsku a v roku 1985 vo švajčiarskom Egg a. Etzel.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

Popularita biatlonu na Slovensku vzrástla v 90-tych rokov 20 storočia, čo súviselo aj s vybudovaním [[Národné biatlonové centrum Osrblie|Národného biatlonového centra Osrblie]], v ktorom sa konali Majstrovstvá sveta v biatlone juniorov v roku [[1994]] a následne (do roku 2006) preteky Svetového pohára.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Našej histórii kraľuje Kuzminová pred Halinárovou, Hurajt najlepším strelcom|url=https://www.slovenskybiatlon.sk/historia/historia-slovenskeho-biatlonu|vydavateľ=Biatlon-info.sk|dátum prístupu=2021-01-13|jazyk=sk-sk|meno=S. Ivančáková, L.|priezvisko=Timko}}&lt;/ref&gt; IBU mu v roku [[2018]] udelila najvyššiu licenciu.  

Z hľadiska výsledkov patrí biatlon k najúspešnejším zimným olympijským športom od vzniku samostatnej republiky. Na Olympiáde v Nagane v 1998 v rýchlostných pretekoch na 7,5 km skončila Mihoková štvrtá, Schwarzbacherová siedma a Murínová deviata. V Top 10 sme teda mali tri pretekárky, čo je na OH výsledok zatiaľ neprekonaný.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; [[Anastasiya Kuzmina|Anastazia Kuzminová]] získala historicky prvú zlatú medailu pre samostatné Slovensko, keď sa pred ňou čosi podobné podarilo iba krasokorčuliarovi [[Ondrej Nepela|Ondrejovi Nepelovi]] v Sappore 1972, pre Československo. 

=== Reprezentanti Slovenska&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slováci - Slovenskybiatlon.sk - spravodajský portál o slovenskom biatlone|url=https://www.slovenskybiatlon.sk/profily-slovakov|vydavateľ=www.slovenskybiatlon.sk|dátum prístupu=2021-01-13}}&lt;/ref&gt; ===
* [[Damián Cesnek]]
* [[Paulína Bátovská Fialková]]
* [[Ema Kapustová]]
* [[Anastasiya Kuzmina]]
* [[Veronika Machyniaková]]
* [[Mária Remeňová]]
* [[Zuzana Remeňová]]
* [[Tomáš Sklenárik]]
* [[Michal Šima]]

=== Bývalí reprezentanti ===
* [[Matej Baloga]]
* [[Šimon Bartko]]
* [[Ivona Fialková]]
* [[Jana Gereková]]
* [[Martina Halinárová]]
* [[Tomáš Hasilla]]
* [[Pavol Hurajt]]
* [[Martina Chrapánová]]
* [[Ľubomíra Kalinová]]
* [[Matej Kazár]]
* [[Michal Kubaliak]]
* [[Tatiana Kutlíková]]
* [[Ľubomír Machyniak]]
* [[Marek Matiaško]]
* [[Miroslav Matiaško]]
* [[Soňa Mihoková]]
* [[Anna Murínová]]
* [[Martin Otčenáš]]
* [[Marcela Pavkovčeková]]
* [[Terézia Poliaková]]
* [[Natália Prekopová]]
* [[Dušan Šimočko]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Národné biatlonové centrum Osrblie]]


{{Biatlonový výhonok}}
{{Sezóny svetového pohára v biatlone}}

[[Kategória:Biatlon| ]]
[[Kategória:Zimné športy]]
[[Kategória:Olympijské športy]]</text>
      <sha1>rh9n4akxe8jvifsk24omqwby2zl63o3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189845</id>
      <parentid>8189839</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:37:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19830-14</username>
        <id>290669</id>
      </contributor>
      <comment>/* Biatlonové trate */</comment>
      <origin>8189845</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10633" sha1="6sgaysv47rql7w1wsdqs10xvpyj0ciy" xml:space="preserve">[[Súbor:Torino 2006 Jeremy Teela standing.jpg|thumb|Jeremy Teela strieľa zo stoja počas [[Zimné olympijské hry 2006|zimnej olympiády v Turíne]] v roku 2006]]
[[Súbor:Olena Zubrilova 2006.jpg|thumb|Biatlonistka Olena Zubrilova v roku 2006]]
[[Súbor:Andrea Nahrgang 2002 Winter Olympics.jpg|thumb|Andrea Nahrgang sa pripravuje na streľbu na ZOH 2002, v Salt Lake City]]

'''Biatlon''' je typický zimný šport kombinujúci beh na lyžiach a streľbu z malokalibrovej zbrane. Pri behu na lyžiach nie je stanovený bežecký štýl. Drvivá väčšina však používa tzv. korčuliarsky štýl behu. Po istom úseku trate nasleduje vždy streľba. Na každej položke je určený štýl streľby: či už v ľahu alebo v stoji. Počas pretekov pretekári minimálne raz strieľajú z každej pozície. Terčov je päť a pri každom minutom výstrele je pretekár ohodnotený rôznou formou penalizácie v závislosti od typu pretekov.

== Parametre súťaženia ==
=== Lyže a palice ===
Maximálna dĺžka lyží nie je stanovená. Minimálne však nemôžu mať menej ako výšku športovca s odpočítaním štyroch [[centimeter|centimetrov]]. Palice zas nemôžu byť vyššie ako je výška športovca.

=== Strelnica ===
Priemer terču pri streľbe v ľahu je 45 [[mm]] a pri streľbe v stoji zas 115 [[mm]]. Strieľa sa na vzdialenosť 50 m. 

== Typy pretekov ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Preteky
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Vzdialenosť
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Streľba&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Penalizácia

|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Vytrvalostné
| Muži: 20 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ S Ľ S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestná [[minúta]] za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 15 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Šprint
| Muži: 10 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 7,5 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Stíhačka&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;
| Muži: 12,5 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ Ľ S S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 10 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Preteky s hromadným štartom &lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;
| Muži: 15 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ Ľ S S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 12,5 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Štafeta
| Muži: 4 x 7,5 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;
|-
| Ženy: 4 x 6 [[km]]
|-
|Zmiešaná štafeta
|Muži: 2 x 7,5 [[km]]
Ženy: 2 x 6 [[km]]

|Ľ S 
|1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) m) za 1 minutý terč&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;
|-
|Zmiešaná štafeta dvojíc
|Muži: 7,5 [[km]]
Ženy: 6 [[km]]
|Ľ S 
|1 trestný okruh (75 [[meter|m]]) za 1 minutý terč&lt;sup&gt;4, 5&lt;/sup&gt;
|}

:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt; Ľ = položka v ľahu, S = položka v stoji&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; V stíhačke sa štartuje intervalovým štartom, pričom intervaly sú vytvorené na základe rozostupov v celkovom poradí šprintu.&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; V pretekoch s hromadným štartom štartujú len 30 najlepších pretekárov v celkovej klasifikácii svetového pohára.&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt; Ak v štafetových pretekoch netrafí pretekár jeden terč, má ešte k dispozícii tri náhradné náboje, ktoré musí po jednom dobiť. Ak však aj po troch náhradných výstreloch zostane pretekárovi nejaký netrafený terč, tak potom nasleduje trestné kolo, ktorého počet je priamo úmerný s počtom netrafených terčov po troch náhradných nábjoch.&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;5&lt;/sup&gt; V pretekoch zmiešaných štafiet dvojíc meria okruh 1,5 km a úseky sa striedajú Muž Žena Muž Žena a odovzdávka je hneď po streľbe nejde sa ešte 1 okruh pred odovzdávkou ako v klasických štafetách len muži na poslednom úseku idú ešte 1 kolo pred cieľom.&lt;/small&gt;

*[[IBU]] zmenila poradie v zmiešaných štafetách a začínať môže na prvom úseku aj muž vtedy všetky úseky štafety merajú 7,5[[km]] a keď začína žena merajú všetky úseky 6[[km]].

== Biatlonové trate ==
Svetový pohár, európsky pohár a majstrovstvá sveta v biatlone sa tradične konajú v nasledujúcich lokalitách:

{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Krajina
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Miesta konania
|-
| {{flagicon|Bulgaria}} [[Bulharsko]]
| [[Bansko]]
|-
| {{minivlajka|Česko}} [[Česko]]
| [[Nové Město na Moravě]]
|-
| {{flagicon|Finland}} [[Fínsko]]
| [[Kontiolahti]]{{·}}[[Kuusamo]]{{·}}[[Lahti]]
|-
| {{flagicon|Germany}} [[Nemecko]]
| [[Oberhof]]{{·}}[[Ruhpolding]]{{·}}[[Altenberg]]{{·}}[[Veltins-Arena]]*{{•}} [[Arber]]  
|-
| {{flagicon|Canada}} [[Kanada]]
| [[Canmore]]{{·}}[[Valcartier]]{{·}}[[Charlo]]{{·}}[[Whistler]]
|-
| {{flagicon|Norway}} [[Nórsko]]
| [[Beitostølen]]{{·}}[[Holmenkollen]]{{·}}[[Lillehammer]]{{•}}[[Trondheim]]{{•}}[[Sjusjøen]]
|-
| {{flagicon|Poland}} [[Poľsko]]
| [[Kościelisko]]{{·}}[[Duszniki-Zdrój]]
|-
| {{flagicon|Austria}} [[Rakúsko]]
| [[Hochfilzen]]{{·}}[[Saalfelden am Steinernen Meer]]{{•}}[[Obertilliach]]
|-
| {{flagicon|Russia}} [[Rusko]]
| [[Chanty-Mansijsk]]{{·}}[[Novosibirsk]]{{•}}[[Tyumen]]{{•}}[[Krasnojarsk]]{{•}}[[Sochi]]
|-
| {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko]]
| [[Národné biatlonové centrum Osrblie|Brezno-Osrblie]]
|-
| {{flagicon|Slovenia}} [[Slovinsko]]
| [[Pokljuka]]
|-
| {{flagicon|Sweden}} [[Švédsko]]
| [[Östersund]]{{•}}[[Idre]]{{•}}[[Kiruna]]
|-
| {{flagicon|Italy}} [[Taliansko]]
| [[Antholz-Anterselva]]{{·}}[[Cesana-San Sicario]]{{·}}[[Martell]]{{•}}[[Ridnaun]]
|-
|{{flagicon|France}} [[Francúzsko]]
| [[Annecy]]{{•}}[[Chamonix]]
|-
|{{flagicon|South Korea}} [[Južná Kórea]]
| [[Pchjongčchang]]
|-
|{{flagicon|Japan}} [[Japonsko]]
| [[Nozawa Onsen]]
|-
|{{flagicon|Estonia}} [[Estónsko]]
| [[Otepää]]
|-
|{{flagicon|China}} [[Čína]]
| [[Beijing]]
|-
|{{flagicon|Switzerland}} [[Švajčiarsko]]
| [[Lenzerheide]] 
|-
|{{flagicon|Romania}} [[Rumunsko]]
| [[Cheile Gradistei]]
|-
| {{flagicon|United States}} [[Spojené štáty|USA]]
| [[Fort Kent]]{{·}}[[Presque Isle]]{{·}}[[Lake Placid]]{{·}}[[Soldier Hollow]]
|}

:&lt;small&gt;* Od roku 2002 sa vo [[Veltins-Arena|Veltins-Arene]] na konci roka každoročne koná podujatie zmiešaných štafiet.&lt;/small&gt;

== Biatlon na Slovensku ==
Aj keď popularita biatlonu na Slovensku rástla najmä v ostatných rokoch, tento šport sa u nás začal rozvíjať už po skončení druhej svetovej vojny. V tomto období však neniesol názov biatlon, ale ľudia ho poznali ako ''Sokolovské preteky brannej zdatnosti'' a letný biatlon bol pomenovaný ako ''Dukelské preteky brannej zdatnosti''. Disciplíny pre všetky vekové kategórie zastrešovali masovo-branné športy [[Zväz pre spoluprácu s armádou|Zväzaramu]]. Po roku 1989 došlo k zrušeniu Zväzarmu, ktorého nástupníckou organizáciou sa stalo ''Združenie technických a športových činností SR''. Jedným zo sedemnástich zakladajúcich členských tohto združenia sa stal ''Slovenský zväz biatlonu (SZB)'' ustanovený 16. júna 1990.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História|url=https://biathlon.sk/sk/szb/historia|vydavateľ=Slovenský zväz biatlonu|dátum prístupu=2021-01-13|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; SZB je členskou federáciou Medzinárodnej únie biatlonu (IBU), ktorá zastrešuje biatlon v celosvetovom meradle. Prostriedky zo štátneho rozpočtu (od [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]]) pre SZB v roku 2020 boli 761 452 eur.

=== História ===
Aj prvé úspechy slovenských biatlonistov sú staršieho dátumu. Na ZOH 1980 v [[Lake Placid]] obsadil Peter Zelinka 6. miesto. [[Alena Fusková]] obsadila 4. a 5. miesto na [[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Majstrovstvách sveta žien v biatlone v roku 1984 v Chamonix]] vo Francúzsku a v roku 1985 vo švajčiarskom Egg a. Etzel.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

Popularita biatlonu na Slovensku vzrástla v 90-tych rokov 20 storočia, čo súviselo aj s vybudovaním [[Národné biatlonové centrum Osrblie|Národného biatlonového centra Osrblie]], v ktorom sa konali Majstrovstvá sveta v biatlone juniorov v roku [[1994]] a následne (do roku 2006) preteky Svetového pohára.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Našej histórii kraľuje Kuzminová pred Halinárovou, Hurajt najlepším strelcom|url=https://www.slovenskybiatlon.sk/historia/historia-slovenskeho-biatlonu|vydavateľ=Biatlon-info.sk|dátum prístupu=2021-01-13|jazyk=sk-sk|meno=S. Ivančáková, L.|priezvisko=Timko}}&lt;/ref&gt; IBU mu v roku [[2018]] udelila najvyššiu licenciu.  

Z hľadiska výsledkov patrí biatlon k najúspešnejším zimným olympijským športom od vzniku samostatnej republiky. Na Olympiáde v Nagane v 1998 v rýchlostných pretekoch na 7,5 km skončila Mihoková štvrtá, Schwarzbacherová siedma a Murínová deviata. V Top 10 sme teda mali tri pretekárky, čo je na OH výsledok zatiaľ neprekonaný.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; [[Anastasiya Kuzmina|Anastazia Kuzminová]] získala historicky prvú zlatú medailu pre samostatné Slovensko, keď sa pred ňou čosi podobné podarilo iba krasokorčuliarovi [[Ondrej Nepela|Ondrejovi Nepelovi]] v Sappore 1972, pre Československo. 

=== Reprezentanti Slovenska&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slováci - Slovenskybiatlon.sk - spravodajský portál o slovenskom biatlone|url=https://www.slovenskybiatlon.sk/profily-slovakov|vydavateľ=www.slovenskybiatlon.sk|dátum prístupu=2021-01-13}}&lt;/ref&gt; ===
* [[Damián Cesnek]]
* [[Paulína Bátovská Fialková]]
* [[Ema Kapustová]]
* [[Anastasiya Kuzmina]]
* [[Veronika Machyniaková]]
* [[Mária Remeňová]]
* [[Zuzana Remeňová]]
* [[Tomáš Sklenárik]]
* [[Michal Šima]]

=== Bývalí reprezentanti ===
* [[Matej Baloga]]
* [[Šimon Bartko]]
* [[Ivona Fialková]]
* [[Jana Gereková]]
* [[Martina Halinárová]]
* [[Tomáš Hasilla]]
* [[Pavol Hurajt]]
* [[Martina Chrapánová]]
* [[Ľubomíra Kalinová]]
* [[Matej Kazár]]
* [[Michal Kubaliak]]
* [[Tatiana Kutlíková]]
* [[Ľubomír Machyniak]]
* [[Marek Matiaško]]
* [[Miroslav Matiaško]]
* [[Soňa Mihoková]]
* [[Anna Murínová]]
* [[Martin Otčenáš]]
* [[Marcela Pavkovčeková]]
* [[Terézia Poliaková]]
* [[Natália Prekopová]]
* [[Dušan Šimočko]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Národné biatlonové centrum Osrblie]]


{{Biatlonový výhonok}}
{{Sezóny svetového pohára v biatlone}}

[[Kategória:Biatlon| ]]
[[Kategória:Zimné športy]]
[[Kategória:Olympijské športy]]</text>
      <sha1>6sgaysv47rql7w1wsdqs10xvpyj0ciy</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189849</id>
      <parentid>8189845</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:39:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19830-14</username>
        <id>290669</id>
      </contributor>
      <comment>/* Biatlonové trate */</comment>
      <origin>8189849</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10196" sha1="9l22qld6tcs5a0dczdci1hkrtxlqko8" xml:space="preserve">[[Súbor:Torino 2006 Jeremy Teela standing.jpg|thumb|Jeremy Teela strieľa zo stoja počas [[Zimné olympijské hry 2006|zimnej olympiády v Turíne]] v roku 2006]]
[[Súbor:Olena Zubrilova 2006.jpg|thumb|Biatlonistka Olena Zubrilova v roku 2006]]
[[Súbor:Andrea Nahrgang 2002 Winter Olympics.jpg|thumb|Andrea Nahrgang sa pripravuje na streľbu na ZOH 2002, v Salt Lake City]]

'''Biatlon''' je typický zimný šport kombinujúci beh na lyžiach a streľbu z malokalibrovej zbrane. Pri behu na lyžiach nie je stanovený bežecký štýl. Drvivá väčšina však používa tzv. korčuliarsky štýl behu. Po istom úseku trate nasleduje vždy streľba. Na každej položke je určený štýl streľby: či už v ľahu alebo v stoji. Počas pretekov pretekári minimálne raz strieľajú z každej pozície. Terčov je päť a pri každom minutom výstrele je pretekár ohodnotený rôznou formou penalizácie v závislosti od typu pretekov.

== Parametre súťaženia ==
=== Lyže a palice ===
Maximálna dĺžka lyží nie je stanovená. Minimálne však nemôžu mať menej ako výšku športovca s odpočítaním štyroch [[centimeter|centimetrov]]. Palice zas nemôžu byť vyššie ako je výška športovca.

=== Strelnica ===
Priemer terču pri streľbe v ľahu je 45 [[mm]] a pri streľbe v stoji zas 115 [[mm]]. Strieľa sa na vzdialenosť 50 m. 

== Typy pretekov ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Preteky
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Vzdialenosť
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Streľba&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Penalizácia

|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Vytrvalostné
| Muži: 20 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ S Ľ S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestná [[minúta]] za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 15 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Šprint
| Muži: 10 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 7,5 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Stíhačka&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;
| Muži: 12,5 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ Ľ S S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 10 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Preteky s hromadným štartom &lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;
| Muži: 15 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ Ľ S S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 12,5 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Štafeta
| Muži: 4 x 7,5 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;
|-
| Ženy: 4 x 6 [[km]]
|-
|Zmiešaná štafeta
|Muži: 2 x 7,5 [[km]]
Ženy: 2 x 6 [[km]]

|Ľ S 
|1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) m) za 1 minutý terč&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;
|-
|Zmiešaná štafeta dvojíc
|Muži: 7,5 [[km]]
Ženy: 6 [[km]]
|Ľ S 
|1 trestný okruh (75 [[meter|m]]) za 1 minutý terč&lt;sup&gt;4, 5&lt;/sup&gt;
|}

:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt; Ľ = položka v ľahu, S = položka v stoji&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; V stíhačke sa štartuje intervalovým štartom, pričom intervaly sú vytvorené na základe rozostupov v celkovom poradí šprintu.&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; V pretekoch s hromadným štartom štartujú len 30 najlepších pretekárov v celkovej klasifikácii svetového pohára.&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt; Ak v štafetových pretekoch netrafí pretekár jeden terč, má ešte k dispozícii tri náhradné náboje, ktoré musí po jednom dobiť. Ak však aj po troch náhradných výstreloch zostane pretekárovi nejaký netrafený terč, tak potom nasleduje trestné kolo, ktorého počet je priamo úmerný s počtom netrafených terčov po troch náhradných nábjoch.&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;5&lt;/sup&gt; V pretekoch zmiešaných štafiet dvojíc meria okruh 1,5 km a úseky sa striedajú Muž Žena Muž Žena a odovzdávka je hneď po streľbe nejde sa ešte 1 okruh pred odovzdávkou ako v klasických štafetách len muži na poslednom úseku idú ešte 1 kolo pred cieľom.&lt;/small&gt;

*[[IBU]] zmenila poradie v zmiešaných štafetách a začínať môže na prvom úseku aj muž vtedy všetky úseky štafety merajú 7,5[[km]] a keď začína žena merajú všetky úseky 6[[km]].

== Biatlonové trate ==
Svetový pohár, európsky pohár a majstrovstvá sveta v biatlone sa tradične konajú v nasledujúcich lokalitách:

{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Krajina
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Miesta konania
|-
| {{flagicon|Bulgaria}} [[Bulharsko]]
| [[Bansko]]
|-
| {{minivlajka|Česko}} [[Česko]]
| [[Nové Město na Moravě]]
|-
| {{flagicon|Finland}} [[Fínsko]]
| [[Kontiolahti]]{{·}}[[Kuusamo]]{{·}}[[Lahti]]
|-
| {{flagicon|Germany}} [[Nemecko]]
| [[Oberhof]]{{·}}[[Ruhpolding]]{{·}}[[Altenberg]]{{·}}[[Veltins-Arena]]*{{•}} [[Arber]]  
|-
| {{flagicon|Canada}} [[Kanada]]
| [[Canmore]]{{·}}[[Valcartier]]{{·}}[[Charlo]]{{·}}[[Whistler]]
|-
| {{flagicon|Norway}} [[Nórsko]]
| [[Beitostølen]]{{·}}[[Holmenkollen]]{{·}}[[Lillehammer]]{{•}}[[Trondheim]]{{•}}[[Sjusjøen]]
|-
| {{flagicon|Poland}} [[Poľsko]]
| [[Kościelisko]]{{·}}[[Duszniki-Zdrój]]
|-
| {{flagicon|Austria}} [[Rakúsko]]
| [[Hochfilzen]]{{·}}[[Saalfelden am Steinernen Meer]]{{•}}[[Obertilliach]]
|-
| {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko]]
| [[Národné biatlonové centrum Osrblie|Brezno-Osrblie]]
|-
| {{flagicon|Slovenia}} [[Slovinsko]]
| [[Pokljuka]]
|-
| {{flagicon|Sweden}} [[Švédsko]]
| [[Östersund]]{{•}}[[Idre]]{{•}}[[Kiruna]]
|-
| {{flagicon|Italy}} [[Taliansko]]
| [[Antholz-Anterselva]]{{·}}[[Cesana-San Sicario]]{{·}}[[Martell]]{{•}}[[Ridnaun]]
|-
|{{flagicon|France}} [[Francúzsko]]
| [[Annecy]]{{•}}[[Chamonix]]
|-
|{{flagicon|South Korea}} [[Južná Kórea]]
| [[Pchjongčchang]]
|-
|{{flagicon|Estonia}} [[Estónsko]]
| [[Otepää]]
|-
|{{flagicon|Switzerland}} [[Švajčiarsko]]
| [[Lenzerheide]] 
|}

:&lt;small&gt;* Od roku 2002 sa vo [[Veltins-Arena|Veltins-Arene]] na konci roka každoročne koná podujatie zmiešaných štafiet.&lt;/small&gt;

== Biatlon na Slovensku ==
Aj keď popularita biatlonu na Slovensku rástla najmä v ostatných rokoch, tento šport sa u nás začal rozvíjať už po skončení druhej svetovej vojny. V tomto období však neniesol názov biatlon, ale ľudia ho poznali ako ''Sokolovské preteky brannej zdatnosti'' a letný biatlon bol pomenovaný ako ''Dukelské preteky brannej zdatnosti''. Disciplíny pre všetky vekové kategórie zastrešovali masovo-branné športy [[Zväz pre spoluprácu s armádou|Zväzaramu]]. Po roku 1989 došlo k zrušeniu Zväzarmu, ktorého nástupníckou organizáciou sa stalo ''Združenie technických a športových činností SR''. Jedným zo sedemnástich zakladajúcich členských tohto združenia sa stal ''Slovenský zväz biatlonu (SZB)'' ustanovený 16. júna 1990.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História|url=https://biathlon.sk/sk/szb/historia|vydavateľ=Slovenský zväz biatlonu|dátum prístupu=2021-01-13|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; SZB je členskou federáciou Medzinárodnej únie biatlonu (IBU), ktorá zastrešuje biatlon v celosvetovom meradle. Prostriedky zo štátneho rozpočtu (od [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]]) pre SZB v roku 2020 boli 761 452 eur.

=== História ===
Aj prvé úspechy slovenských biatlonistov sú staršieho dátumu. Na ZOH 1980 v [[Lake Placid]] obsadil Peter Zelinka 6. miesto. [[Alena Fusková]] obsadila 4. a 5. miesto na [[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Majstrovstvách sveta žien v biatlone v roku 1984 v Chamonix]] vo Francúzsku a v roku 1985 vo švajčiarskom Egg a. Etzel.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

Popularita biatlonu na Slovensku vzrástla v 90-tych rokov 20 storočia, čo súviselo aj s vybudovaním [[Národné biatlonové centrum Osrblie|Národného biatlonového centra Osrblie]], v ktorom sa konali Majstrovstvá sveta v biatlone juniorov v roku [[1994]] a následne (do roku 2006) preteky Svetového pohára.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Našej histórii kraľuje Kuzminová pred Halinárovou, Hurajt najlepším strelcom|url=https://www.slovenskybiatlon.sk/historia/historia-slovenskeho-biatlonu|vydavateľ=Biatlon-info.sk|dátum prístupu=2021-01-13|jazyk=sk-sk|meno=S. Ivančáková, L.|priezvisko=Timko}}&lt;/ref&gt; IBU mu v roku [[2018]] udelila najvyššiu licenciu.  

Z hľadiska výsledkov patrí biatlon k najúspešnejším zimným olympijským športom od vzniku samostatnej republiky. Na Olympiáde v Nagane v 1998 v rýchlostných pretekoch na 7,5 km skončila Mihoková štvrtá, Schwarzbacherová siedma a Murínová deviata. V Top 10 sme teda mali tri pretekárky, čo je na OH výsledok zatiaľ neprekonaný.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; [[Anastasiya Kuzmina|Anastazia Kuzminová]] získala historicky prvú zlatú medailu pre samostatné Slovensko, keď sa pred ňou čosi podobné podarilo iba krasokorčuliarovi [[Ondrej Nepela|Ondrejovi Nepelovi]] v Sappore 1972, pre Československo. 

=== Reprezentanti Slovenska&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slováci - Slovenskybiatlon.sk - spravodajský portál o slovenskom biatlone|url=https://www.slovenskybiatlon.sk/profily-slovakov|vydavateľ=www.slovenskybiatlon.sk|dátum prístupu=2021-01-13}}&lt;/ref&gt; ===
* [[Damián Cesnek]]
* [[Paulína Bátovská Fialková]]
* [[Ema Kapustová]]
* [[Anastasiya Kuzmina]]
* [[Veronika Machyniaková]]
* [[Mária Remeňová]]
* [[Zuzana Remeňová]]
* [[Tomáš Sklenárik]]
* [[Michal Šima]]

=== Bývalí reprezentanti ===
* [[Matej Baloga]]
* [[Šimon Bartko]]
* [[Ivona Fialková]]
* [[Jana Gereková]]
* [[Martina Halinárová]]
* [[Tomáš Hasilla]]
* [[Pavol Hurajt]]
* [[Martina Chrapánová]]
* [[Ľubomíra Kalinová]]
* [[Matej Kazár]]
* [[Michal Kubaliak]]
* [[Tatiana Kutlíková]]
* [[Ľubomír Machyniak]]
* [[Marek Matiaško]]
* [[Miroslav Matiaško]]
* [[Soňa Mihoková]]
* [[Anna Murínová]]
* [[Martin Otčenáš]]
* [[Marcela Pavkovčeková]]
* [[Terézia Poliaková]]
* [[Natália Prekopová]]
* [[Dušan Šimočko]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Národné biatlonové centrum Osrblie]]


{{Biatlonový výhonok}}
{{Sezóny svetového pohára v biatlone}}

[[Kategória:Biatlon| ]]
[[Kategória:Zimné športy]]
[[Kategória:Olympijské športy]]</text>
      <sha1>9l22qld6tcs5a0dczdci1hkrtxlqko8</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189894</id>
      <parentid>8189849</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:56:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19830-14|~2026-19830-14]] ([[User_talk:~2026-19830-14|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Pe3kZA</comment>
      <origin>7833309</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10749" sha1="5mba31xoa6m0fid3i54gqarjlt0dr9n" xml:space="preserve">[[Súbor:Torino 2006 Jeremy Teela standing.jpg|thumb|Jeremy Teela strieľa zo stoja počas [[Zimné olympijské hry 2006|zimnej olympiády v Turíne]] v roku 2006]]
[[Súbor:Olena Zubrilova 2006.jpg|thumb|Biatlonistka Olena Zubrilova v roku 2006]]
[[Súbor:Andrea Nahrgang 2002 Winter Olympics.jpg|thumb|Andrea Nahrgang sa pripravuje na streľbu na ZOH 2002, v Salt Lake City]]

'''Biatlon''' je typický zimný šport kombinujúci beh na lyžiach a streľbu z malokalibrovej zbrane. Pri behu na lyžiach nie je stanovený bežecký štýl. Drvivá väčšina však používa tzv. korčuliarsky štýl behu. Po istom úseku trate nasleduje vždy streľba. Na každej položke je určený štýl streľby: či už v ľahu alebo v stoji. Počas pretekov pretekári minimálne raz strieľajú z každej pozície. Terčov je päť a pri každom minutom výstrele je pretekár ohodnotený rôznou formou penalizácie v závislosti od typu pretekov.

== Parametre súťaženia ==
=== Lyže a palice ===
Maximálna dĺžka lyží nie je stanovená. Minimálne však nemôžu mať menej ako výšku športovca s odpočítaním štyroch [[centimeter|centimetrov]]. Palice zas nemôžu byť vyššie ako je výška športovca.

=== Strelnica ===
Priemer terču pri streľbe v ľahu je 45 [[mm]] a pri streľbe v stoji zas 115 [[mm]]. Strieľa sa na vzdialenosť 50 m.

== Typy pretekov ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Preteky
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Vzdialenosť
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Streľba&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Penalizácia

|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Vytrvalostné
| Muži: 20 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ S Ľ S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestná [[minúta]] za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 15 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Šprint
| Muži: 10 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 7,5 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Stíhačka&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;
| Muži: 12,5 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ Ľ S S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 10 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Preteky s hromadným štartom &lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt;
| Muži: 15 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ Ľ S S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč
|-
| Ženy: 12,5 [[km]]
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| Štafeta
| Muži: 4 x 7,5 [[km]]
|rowspan=&quot;2&quot;|  Ľ S
|rowspan=&quot;2&quot;|  1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) za 1 minutý terč&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;
|-
| Ženy: 4 x 6 [[km]]
|-
|Zmiešaná štafeta
|Muži: 2 x 7,5 [[km]]
Ženy: 2 x 6 [[km]]

|Ľ S 
|1 trestný okruh (150 [[meter|m]]) m) za 1 minutý terč&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt;
|-
|Zmiešaná štafeta dvojíc
|Muži: 7,5 [[km]]
Ženy: 6 [[km]]
|Ľ S 
|1 trestný okruh (75 [[meter|m]]) za 1 minutý terč&lt;sup&gt;4, 5&lt;/sup&gt;
|}

:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt; Ľ = položka v ľahu, S = položka v stoji&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; V stíhačke sa štartuje intervalovým štartom, pričom intervaly sú vytvorené na základe rozostupov v celkovom poradí šprintu.&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;3&lt;/sup&gt; V pretekoch s hromadným štartom štartujú len 30 najlepších pretekárov v celkovej klasifikácii svetového pohára.&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;4&lt;/sup&gt; Ak v štafetových pretekoch netrafí pretekár jeden terč, má ešte k dispozícii tri náhradné náboje, ktoré musí po jednom dobiť. Ak však aj po troch náhradných výstreloch zostane pretekárovi nejaký netrafený terč, tak potom nasleduje trestné kolo, ktorého počet je priamo úmerný s počtom netrafených terčov po troch náhradných nábjoch.&lt;/small&gt;
:&lt;small&gt;&lt;sup&gt;5&lt;/sup&gt; V pretekoch zmiešaných štafiet dvojíc meria okruh 1,5 km a úseky sa striedajú Muž Žena Muž Žena a odovzdávka je hneď po streľbe nejde sa ešte 1 okruh pred odovzdávkou ako v klasických štafetách len muži na poslednom úseku idú ešte 1 kolo pred cieľom.&lt;/small&gt;

*[[IBU]] zmenila poradie v zmiešaných štafetách a začínať môže na prvom úseku aj muž vtedy všetky úseky štafety merajú 7,5[[km]] a keď začína žena merajú všetky úseky 6[[km]].

== Biatlonové trate ==
Svetový pohár, európsky pohár a majstrovstvá sveta v biatlone sa tradične konajú v nasledujúcich lokalitách:

{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Krajina
! style=&quot;background:#efefef;&quot; | Miesta konania
|-
| {{flagicon|Belarus}} [[Bielorusko]]
| [[Raubitchi]]
|-
| {{flagicon|Bulgaria}} [[Bulharsko]]
| [[Bansko]]
|-
| {{minivlajka|Česko}} [[Česko]]
| [[Nové Město na Moravě]]
|-
| {{flagicon|Finland}} [[Fínsko]]
| [[Kontiolahti]]{{·}}[[Kuusamo]]{{·}}[[Lahti]]
|-
| {{flagicon|Croatia}} [[Chorvátsko]]
| [[Bjelolasica]]
|-
| {{flagicon|Germany}} [[Nemecko]]
| [[Oberhof]]{{·}}[[Ruhpolding]]{{·}}[[Altenberg]]{{·}}[[Veltins-Arena]]*{{•}} [[Arber]]  
|-
| {{flagicon|Canada}} [[Kanada]]
| [[Canmore]]{{·}}[[Valcartier]]{{·}}[[Charlo]]{{·}}[[Whistler]]
|-
| {{flagicon|Norway}} [[Nórsko]]
| [[Beitostølen]]{{·}}[[Holmenkollen]]{{·}}[[Lillehammer]]{{•}}[[Trondheim]]{{•}}[[Sjusjøen]]
|-
| {{flagicon|Poland}} [[Poľsko]]
| [[Kościelisko]]{{·}}[[Duszniki-Zdrój]]
|-
| {{flagicon|Austria}} [[Rakúsko]]
| [[Hochfilzen]]{{·}}[[Saalfelden am Steinernen Meer]]{{•}}[[Obertilliach]]
|-
| {{flagicon|Russia}} [[Rusko]]
| [[Chanty-Mansijsk]]{{·}}[[Novosibirsk]]{{•}}[[Tyumen]]{{•}}[[Krasnojarsk]]{{•}}[[Sochi]]
|-
| {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko]]
| [[Národné biatlonové centrum Osrblie|Brezno-Osrblie]]
|-
| {{flagicon|Slovenia}} [[Slovinsko]]
| [[Pokljuka]]
|-
| {{flagicon|Sweden}} [[Švédsko]]
| [[Östersund]]{{•}}[[Idre]]{{•}}[[Kiruna]]
|-
| {{flagicon|Italy}} [[Taliansko]]
| [[Antholz-Anterselva]]{{·}}[[Cesana-San Sicario]]{{·}}[[Martell]]{{•}}[[Ridnaun]]
|-
|{{flagicon|France}} [[Francúzsko]]
| [[Annecy]]{{•}}[[Chamonix]]
|-
|{{flagicon|South Korea}} [[Južná Kórea]]
| [[Pchjongčchang]]
|-
|{{flagicon|Japan}} [[Japonsko]]
| [[Nozawa Onsen]]
|-
|{{flagicon|Estonia}} [[Estónsko]]
| [[Otepää]]
|-
|{{flagicon|China}} [[Čína]]
| [[Beijing]]
|-
|{{flagicon|Switzerland}} [[Švajčiarsko]]
| [[Lenzerheide]] 
|-
|{{flagicon|Romania}} [[Rumunsko]]
| [[Cheile Gradistei]]
|-
| {{flagicon|United States}} [[Spojené štáty|USA]]
| [[Fort Kent]]{{·}}[[Presque Isle]]{{·}}[[Lake Placid]]{{·}}[[Soldier Hollow]]
|}

:&lt;small&gt;* Od roku 2002 sa vo [[Veltins-Arena|Veltins-Arene]] na konci roka každoročne koná podujatie zmiešaných štafiet.&lt;/small&gt;

== Biatlon na Slovensku ==
Aj keď popularita biatlonu na Slovensku rástla najmä v ostatných rokoch, tento šport sa u nás začal rozvíjať už po skončení druhej svetovej vojny. V tomto období však neniesol názov biatlon, ale ľudia ho poznali ako ''Sokolovské preteky brannej zdatnosti'' a letný biatlon bol pomenovaný ako ''Dukelské preteky brannej zdatnosti''. Disciplíny pre všetky vekové kategórie zastrešovali masovo-branné športy [[Zväz pre spoluprácu s armádou|Zväzaramu]]. Po roku 1989 došlo k zrušeniu Zväzarmu, ktorého nástupníckou organizáciou sa stalo ''Združenie technických a športových činností SR''. Jedným zo sedemnástich zakladajúcich členských tohto združenia sa stal ''Slovenský zväz biatlonu (SZB)'' ustanovený 16. júna 1990.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=História|url=https://biathlon.sk/sk/szb/historia|vydavateľ=Slovenský zväz biatlonu|dátum prístupu=2021-01-13|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; SZB je členskou federáciou Medzinárodnej únie biatlonu (IBU), ktorá zastrešuje biatlon v celosvetovom meradle. Prostriedky zo štátneho rozpočtu (od [[Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky|Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky]]) pre SZB v roku 2020 boli 761 452 eur.

=== História ===
Aj prvé úspechy slovenských biatlonistov sú staršieho dátumu. Na ZOH 1980 v [[Lake Placid]] obsadil Peter Zelinka 6. miesto. [[Alena Fusková]] obsadila 4. a 5. miesto na [[Chamonix-Mont-Blanc (obec)|Majstrovstvách sveta žien v biatlone v roku 1984 v Chamonix]] vo Francúzsku a v roku 1985 vo švajčiarskom Egg a. Etzel.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

Popularita biatlonu na Slovensku vzrástla v 90-tych rokov 20 storočia, čo súviselo aj s vybudovaním [[Národné biatlonové centrum Osrblie|Národného biatlonového centra Osrblie]], v ktorom sa konali Majstrovstvá sveta v biatlone juniorov v roku [[1994]] a následne (do roku 2006) preteky Svetového pohára.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Našej histórii kraľuje Kuzminová pred Halinárovou, Hurajt najlepším strelcom|url=https://www.slovenskybiatlon.sk/historia/historia-slovenskeho-biatlonu|vydavateľ=Biatlon-info.sk|dátum prístupu=2021-01-13|jazyk=sk-sk|meno=S. Ivančáková, L.|priezvisko=Timko}}&lt;/ref&gt; IBU mu v roku [[2018]] udelila najvyššiu licenciu.  

Z hľadiska výsledkov patrí biatlon k najúspešnejším zimným olympijským športom od vzniku samostatnej republiky. Na Olympiáde v Nagane v 1998 v rýchlostných pretekoch na 7,5 km skončila Mihoková štvrtá, Schwarzbacherová siedma a Murínová deviata. V Top 10 sme teda mali tri pretekárky, čo je na OH výsledok zatiaľ neprekonaný.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; [[Anastasiya Kuzmina|Anastazia Kuzminová]] získala historicky prvú zlatú medailu pre samostatné Slovensko, keď sa pred ňou čosi podobné podarilo iba krasokorčuliarovi [[Ondrej Nepela|Ondrejovi Nepelovi]] v Sappore 1972, pre Československo. 

=== Reprezentanti Slovenska&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slováci - Slovenskybiatlon.sk - spravodajský portál o slovenskom biatlone|url=https://www.slovenskybiatlon.sk/profily-slovakov|vydavateľ=www.slovenskybiatlon.sk|dátum prístupu=2021-01-13}}&lt;/ref&gt; ===
* [[Damián Cesnek]]
* [[Paulína Bátovská Fialková]]
* [[Ema Kapustová]]
* [[Anastasiya Kuzmina]]
* [[Veronika Machyniaková]]
* [[Mária Remeňová]]
* [[Zuzana Remeňová]]
* [[Tomáš Sklenárik]]
* [[Michal Šima]]

=== Bývalí reprezentanti ===
* [[Matej Baloga]]
* [[Šimon Bartko]]
* [[Ivona Fialková]]
* [[Jana Gereková]]
* [[Martina Halinárová]]
* [[Tomáš Hasilla]]
* [[Pavol Hurajt]]
* [[Martina Chrapánová]]
* [[Ľubomíra Kalinová]]
* [[Matej Kazár]]
* [[Michal Kubaliak]]
* [[Tatiana Kutlíková]]
* [[Ľubomír Machyniak]]
* [[Marek Matiaško]]
* [[Miroslav Matiaško]]
* [[Soňa Mihoková]]
* [[Anna Murínová]]
* [[Martin Otčenáš]]
* [[Marcela Pavkovčeková]]
* [[Terézia Poliaková]]
* [[Natália Prekopová]]
* [[Dušan Šimočko]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri aj ==
* [[Národné biatlonové centrum Osrblie]]


{{Biatlonový výhonok}}
{{Sezóny svetového pohára v biatlone}}

[[Kategória:Biatlon| ]]
[[Kategória:Zimné športy]]
[[Kategória:Olympijské športy]]</text>
      <sha1>5mba31xoa6m0fid3i54gqarjlt0dr9n</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Olympique lyonnais</title>
    <ns>14</ns>
    <id>250452</id>
    <revision>
      <id>8189923</id>
      <parentid>5793939</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:42:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <origin>8189923</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="139" sha1="7w3jst26q06ofp5y0shmcoceaa5s8zs" xml:space="preserve">{{Catmore|Olympique Lyonnais}}
{{Commonscat|Olympique Lyonnais}}

[[Kategória:Francúzske futbalové kluby]]
[[Kategória:Šport v Lyone]]</text>
      <sha1>7w3jst26q06ofp5y0shmcoceaa5s8zs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Národný park Thayatal</title>
    <ns>0</ns>
    <id>251560</id>
    <revision>
      <id>8189940</id>
      <parentid>5347578</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T21:13:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <origin>8189940</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3650" sha1="fiqsvsmnegp34rap7gwn1rwwd74qn2t" xml:space="preserve">{{Geobox | Protected Area
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                = Národný park Thayatal
| other_name          = Nationalpark Thayatal
| category            = [[Národný park]]
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image               = GuentherZ 2001 IMG0094 Nationalpark Thayatal Umlauf.jpg
| image_caption       = Pohľad na údolie [[Dyje]] v Nationalparku Thayatal a [[Národný park Podyjí|Národnom parku Podyjí]]
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| symbol              = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology           = 
| official_name       = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country             = Rakúsko
| country_flag        = 1
| state               = 
| region_type         = Spolková krajina
| region              = [[Dolné Rakúsko]]
| district            = 
| commune             = 
| municipality        = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent              = 
| range               = 
| city                = 
| landmark            = 
| river               = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location            = 
| elevation           = 
| prominence          = 
| lat_d               = 
| long_d              = 
| highest             = 
| highest_elevation   = 
| highest_lat_d       = 
| highest_lat_NS      = 
| highest_long_d      = 
| highest_long_EW     = 
| lowest              = 
| lowest_elevation    = 
| lowest_lat_d        = 
| lowest_long_d       = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length              = 
| length_orientation  = 
| width               = 
| width_orientation   = 
| area                = 13.3
| area1               = 
| area1_type          = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| geology             = 
| orogeny             = 
| period              = 
| biome               = les
| biome_share         = 90
| plant               = 
| animal              = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established         = 1. január [[2000]]
| established1        = 
| established1_type   = 
| management          = 
| management_location = 
| management_lat_d    = 
| management_long_d   = 
&lt;!-- *** Acess *** --&gt;
| visitation          = 
| discovery           = 
| ascent              = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| code                = 
&lt;!-- *** UNESCO etc. *** --&gt;
| category_iucn       = 
&lt;!-- *** Free fields *** --&gt;
| free                = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                 = Nationalpark Thayatal Karte.png
| map_background      = 
| map_caption         = Poloha NP Thayatal na hraniciach s [[Česko]]m
| map_locator         = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons             = Nationalpark Thayatal
| statistics          = 
| website             = [http://www.np-thayatal.at/ www.np-thayatal.at]
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes           = 
}}

'''Národný park Thayatal''' (doslova „Údolie Dyje“) je [[Rakúsko|rakúsky]] [[národný park]], ležiaci na hranici [[Dolné Rakúsko|Dolného Rakúska]] a [[Česko|Česka]]. Jeho územie nadväzuje na český [[Národný park Podyjí]]. Výmera chráneného územia je {{ha|1330|m|w}} a je najmenším národným parkom v Rakúsku. 

Chráni sklanaté riečne údolia rieky Dyje v dĺžke {{km|26|m}}. Územie z väčšiny pokrývajú lesy (až 90 %) ostatné plochy tvoria suché trávniky, vresoviská, lúky a vodné plochy.

Priamo v národnom parku leží obec [[Hardegg]] a [[turistika|turisticky]] atraktívny hrad [[Hardegg]] a zrúcanina hradu [[Kaja (hrad)|Kaja]].

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Nationalpark Thayatal}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.np-thayatal.at/ oficiálna stránka Nationalparku Thayatal]

{{Národné parky v Rakúsku}}
{{Rakúsky výhonok}}

[[Kategória:Národné parky v Rakúsku|Thayatal]]</text>
      <sha1>fiqsvsmnegp34rap7gwn1rwwd74qn2t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ivan Cankar</title>
    <ns>0</ns>
    <id>253155</id>
    <revision>
      <id>8189769</id>
      <parentid>7883379</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:24:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <origin>8189769</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18706" sha1="rr5z9ahqq0f2d0j9nipywf8efvzs3mv" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Cankar
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = slovinský spisovateľ, dramatik a básnik
 | Portrét            = Ivan Cankar.jpg
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = [[10. máj]] [[1876]]
 | Miesto narodenia   = [[Vrhnika]], [[Slovinsko]] 
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1918|12|11|1876|5|10}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ľubľana]], [[Slovinsko]] 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         =  
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = 
 | Manželka           = 
 | Rodičia            = Jože Cankar, Neža Pivkova
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Ivan Cankar''' (* [[10. máj]] [[1876]], [[Vrhnika]], [[Slovinsko]] – † [[11. december]] [[1918]], [[Ľubľana]]) bol slovinský [[spisovateľ]], [[dramatik]] a [[básnik]].

== Životopis ==
Narodil sa v meste Vrhnika, v mestskej časti Na klancu, ako ôsme z dvanástich detí robotnícko-proletárskej rodiny. Otec Jože Cankar pracoval ako krajčír. V obchode sa mu nedarilo a nebol schopný súperiť so svojim konkurentom, ktorý si otvoril obchod s konfekciou a tak odchádza na zárobky do [[Sriem|Sremu]] a [[Šabac]]u. Matka Neža Pivkova s veľkými ťažkosťami dokázala uživiť  rodinu, mala však šťastie, že jej pri tom pomáhali miestni páni. Cankar mal k svojej matke veľmi vrúcny vzťah.  

V roku [[1882]] začal navštevovať [[ľudová škola|ľudovú školu]] vo Vrhnike. S pomocou miestnych pánov sa v roku [[1888]] prihlásil na ľubľanskú reálku. Počas štúdia trpel nedostatkom a bol odkázaný na pomoc dobrodincov. Pomoci sa mu dostalo aj zo strany triedneho učiteľa a zároveň učiteľa slovinčiny Frana Levca, ktorý si všimol Cankarov talent. Vstúpil do študentského spolku ''Zadruga'', v ktorom čítal rôzne kritiky a básne a naviazal vzťahy s [[Josip Murn|Murnom]], [[Dragotin Kette|Kettem]] a [[Oton Župančič|Župančičom]].
 
V roku [[1896]] úspešne vykonal maturitnú skúšku a začal študovať stavebníctvo na technike vo [[Viedeň|Viedni]]. Po krátkom čase sa rozhodol, že bude radšej študovať romanistiku a slavistiku na univerzite vo Viedni, tým ale stratil štipendium 20 zlatých od kraňského krajinného zboru a musel sa živiť písaním. 

Po smrti matky v roku [[1897]] sa presťahoval na istý čas k otcovi do [[Pula|Puly]], kde písal svoju prvú drámu a upravil svoju básnickú zbierku ''Erotika''. V roku [[1898]] sa vracia do Viedne, ale už nie kvôli štúdiu, šiel tam s cieľom naplno sa venovať literatúre. 1899 sa nasťahoval do Ottakringu, kde medzi robotníckou chudobou žil svoj život literáta-bohéma, s nepravidelným príjmom a dlhmi. Istý čas pracoval pre noviny ''Die Information'' a ''Süden''. Po čase sa rozhodol opäť venovať štúdiu. Ako píše v liste Finžgarovi 28. decembra [[1906]], mal v pláne oženiť sa s prostou Viedenčankou Štefkou Löfflerovou, ale nakoniec tak nespravil. Vo Viedni zostal 11 rokov.  V roku [[1907]] kandidoval vo voľbách na  poslanca ríšskeho snemu za sociálnych demokratov. Kvôli tomu sa vrátil do Slovinska, ale vo voľbách neuspel a tak odchádza späť do Viedne. Vo Viedni sa začal zhoršovať jeho zdravotný stav, hlavne kvôli jeho bohémskemu štýlu života.  

V roku [[1909]] odchádza na dva mesiace k svojmu bratovi Karolovi, ktorý pôsobil ako kňaz v [[Sarajevo|Sarajeve]]. Potom sa natrvalo vracia do [[Ľubľana|Ľubľane]], kde prebýva najmä na vrchu Rožnik. V tom čase prežíval hlbokú telesnú a duševnu krízu; bol osamelý a takmer bez priateľov, čo sa odzrkadlilo aj na jeho literárnej tvorbe. Padali naň výčitky zo strany klerikálnej a liberálnej kritiky. 12. mája [[1913]] mal v ľubľanskom Mestskom dome slávnu proti rakúsku prednášku ''Slovinci a Juhoslovania'', v ktorej bránil juhoslovanské politické spojenie, kvôli tomu bol zatknutý a uväznený na 7 dní. V auguste [[1914]] mu umiera otec. Po vypuknutí 1. svetovej vojny bol znovu zatknutý, kvôli údajným sympatiám k Srbom. Väznený bol niekoľko týždňov na Ľubľanskom hrade. V novembri [[1915]] bol povolaný do armády a musel sa pridať k vojakom v [[Judenburg]]u v Hornom Štajersku, ale po krátkom čase bol kvôli zlému zdravotnému stavu z vojenskej služby prepustený. 

Po návrate do Ľubľane sa z Rožnika presťahoval do mesta. V októbri 1918 sa presťahoval na Kongresni trg, kde spadol zo schodov, utrpel otras mozgu, neskôr ochorel na  španielsku chrípku, pridal sa k tomu zápal pľúc a napokon mu zlyhalo srdce. Umrel 11. decembra. 

Pochovaný je v spoločnom hrobe slovinskej moderny na známom ľubľanskom cintoríne Žale, ktorý projektoval významný slovinský architekt [[Jože Plečnik]]. Cankar bol pôvodne pochovaný v rodinnej hrobke jeho priateľky Mileny Rohrmann, ktorá sa pokladala za jeho nevestu. V polovici 20. tych rokov sa Milena Rohrmann postarala o spoločný hrob slovinských modernistov, dala doň preniesť Cankara, Ketteho a Murna, zaplatila za náhrobky, ktoré vytvoril po náčrtoch Plečnikovej školy architekt Grabrijan. Po svojej smrti roku [[1949]] bol do hrobu uložený aj posledný predstaviteľ slovinskej moderny, Oton Župančič.

== Dielo ==
Ivan Cankar, spolu s Josipom Murnom, Dragotinom Kette a Otonom Župančičom, patrí medzi štyroch predstaviteľov slovinskej moderny, všetci štyria sú pochovaní v spoločnom hrobe na cintoríne Žale. 
Za začiatok slovinskej moderny označujeme rok [[1899]], kedy boli vydaná Cankarova ''Erotika'' a Župančičova ''Čaša opojnosti''. Za koniec slovinskej moderny sa pokladá rok Cankarovej smrti, 1918.

Vo svojich literárnych začiatkoch sa venoval poézii (zbierka ''Erotika''), ale postupne sa preorientoval na prózu a  drámu.
Pod vplyvom [[Romantizmus (literatúra)|romantiky]], [[Naturalizmus (literatúra)|naturalizmu]], [[Dekadencia (umelecký smer)|dekadencie]], [[Symbolizmus|symbolizmu]] a [[Impresionizmus|impresionizmu]] písal [[Poviedka|poviedky]], [[Novela (literatúra)|novely]], [[román]]y, [[Črta (žáner)|črty]] a [[Dráma|divadelné hry]].
Vo svojich dielach kritizoval sociálne neprávosti, podvody a klamstvá rôznych vrstiev vtedajšej spoločnosti. Zároveň bol spisovateľom, ktorý si hlboko vážil a obdivoval svoju matku, svoju domovinu a Boha. 

Okrem umeleckého písania sa zaoberal aj s publicistickým písaním, kritikou a esejistikou (Krpanova kobila, Slovenski umetniki na Dunaju, Naši umetniki).

=== Tvorba ===
V školskom roku 1891/1892 bol vytvorený tajný študentský spolok ''Zadruga'', ktorý vyžadoval od svojich členov, aby sa venovali literatúre a politike. Členmi tohto spolku sa stali postupne všetci slovinskí modernisti. 

Cankar začal písať už počas strednej školy, diela uverejňoval v periodikách ''Vrtec'' a ''Ljubljanski zvon''. V šiestom ročníku reálky (1893) mu vyšla prvá báseň, balada ''Ivan Kacijanar'' v Ljubljanskom zvone. V básni je citeľný vplyv [[Anton Aškerc|Antona Aškerca]]. V Cankarovej tvorbe do roku 1896 sú vplyvy Aškerca a Simona Gregorčiča. V roku 1896 Cankar a Kette odchádzajú spolu zo Zadrugy. Cankar sa zoznamuje a nadchýna pre naturalizmus a dekadenciu, hlavne po presťahovaní sa do Viedne.  Napísal viacero noviel s naturalisticky zafarbeným názvom ''Izbočenke'', o ženách, ktoré sú z rôznych príčin vyhnané zo spoločnosti, bezprávne, zabudnuté; napísal odvážne erotické ''Dunajske večere''. Jeho diela obsahujú naturalistické motívy, túžbu a chorobu, hriech a pokánie, miestami rúhačský cynizmus. Cankar chcel, aby ''Izbočenke'' boli vydané v ''Ljubljanskom zvone'', ale redaktor Viktor Bežek mu ich upravil, s čím Cankar nesúhlasil. Bežek zamietol vydanie ''Dunajských večerov'', pretože si myslel, že slovinská spoločnosť nie je pripravená na takéto dielo. V roku [[1897]] ''Ljubljanski zvon'' neuverejnil ani jeden z Cankarových príspevkov, čo ťažko znášal. 

Fran Govekar mu vnukol myšlienku vydať vlastnú zbierku básni. Vydavateľ Andrej Gabršček z [[Gorizia|Gorice]] odmietol jej vydanie. Zbierku nakoniec vydal pod názvom ''Erotika'' v roku [[1899]] Otomar Bamberg. Cankar názvom zbierky rozbúril slovinskú verejnosť.  Na Veľkú noc 1899 ľubľanský biskup Anton Bonaventura Jeglič vykúpil celé vydanie ''Erotiky'', ktoré bolo ešte v predaji a zničil ho. Na Cankara to nemalo výraznejší vplyv, keďže v tom období sa tlačila jeho zbierka čŕt ''Vinjete'' (1899). ''Erotiku'' vnímal ako zbierku napísanú najmä pod cudzími vplyvmi, kým Vinjete bola skutočne jeho dielom. ''Erotika'' bola druhýkrát vydaná v upravenej a rozšírenej podobe v roku [[1902]].

Veľký vplyv naň mali ruskí realisti [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstoj]], [[Fjodor Michailovič Dostojevskij|Dostojevski]] a [[Gogoľ]] a dramatici [[Shakespeare]] a [[Henrik Ibsen|Ibsen]]. Shakesperove drámy ho inšpirovali k napísaniu divadelnej hry ''Jakob Ruda''. V dráme sa objavuje postava Dolinara, ktorá do istej miery odzrkadľuje samotného autora, ide o postavu umelca-tuláka. Dolinar patril k najobľúbenejším Cankarovým postavám. 

V roku [[1900]] sa v liste Zofii Kvedrovej zriekol dekadencie a nadchol sa pre sociálne angažovanú literatúru. Nasledujúci rok vyšla jeho satirická komédia ''Za narodov blagor'' (1901), ktorá odrážala vtedajšiu politicku situáciu v Slovinsku. Ešte pred vydaním komédie sa v roku 1900 rozchádza s Aškarco] a Govekarom, od ktorých sa už dlhšiu dobu odčleňoval svojim myslením. V roku 1902 vyšiel román ''Na klancu'', ktorý je považovaný za Cankarovo najosobnejšie dielo, je venované spisovateľovej matke. Niektoré momenty sú autobiografické, príbeh popisuje boj robotníckej rodiny o prežitie- z románu vystupujú predovšetkým prvky symbolizmu a taktiež naturalistická idea o dedičnom predurčení, jedna kapitola je dekadentná. V tom istom roku vyšla prvá z radu politických drám, ''Kralj na Betajnovi''.

Nasledovali spoločenské, sociálne, literárne a iné satiry a drámy. Bojoval v nich proti pokrytectvu a klamstvu meštiackej morálky.    

== Rozdelenie tvorby ==
=== Poézia ===
Cankar sa venoval poézii len na začiatku svojej literárnej kariéry. V roku 1899 vydáva básnickú zbierku ''Erotika'', 2. vydanie v roku 1902.

==== Próza ====
===== Črty =====
Črty sú spojené hlavne so začiatkom jeho tvorby, ale písal ich aj v neskoršom období. Vydal 9 zbierok čŕt, z ktorých najvýznamnejšie sú : zbierka sociálnych čŕt ''Za križem '' (1909), ''Moje življenje'' (1920), ''Podobe iz sanj'' (1920).&lt;br/&gt; 
V zbierke ''Moje življenje'' úprimne a jednoducho opísal svoje detské roky a s veľkou láskou opisoval svoju matku, v zbierke ''Podobe iz sanj'' sa zaoberá prvou svetovou vojnou a osudom  Slovincov v nej.
Bola to jeho posledná zbierka čŕt a je v nej vidieť silný prechod k symbolistickému expresionizmu (najmä črty Gospod stotnik, Konstanj popsebne sorte).

===== Poviedky a romány =====
Z dlhších prozaických diel sú najznámejšie najmä poviedky a romány : ''Na klancu'' (1902), ''Martin Kačur'' (1906), ''Hlapec Jernej in njegova pravica'' (1907).&lt;br/&gt; 
Román ''Na klancu'' je umeleckým opisom Cankarovej rodiny a jeho mladosti. Týmto románom postavil pamätník svojej matke, ako sa sám vyjadril, v podstate však ide o obraz biedy a úpadku slovinského národa v tom čase. Osem kapitol spája príbeh o Francke, nezákonnej dcére, o ktorú sa nikto nestará a ktorá vyrastie v skromné dievča a obetavú matku a ženu. V podobe beznádejného behu za vozom, Cankar poukázal na všetku bezmocnosť v boji za lepší život. Napriek tomu, záver románu nie je pesimistický,  naznačuje  východisko zo zúfalstva a to vo vzdelávaní a sociálnom prebudení ľudstva.&lt;br/&gt; 
Táto cesta však nie je jednoduchá, ako na to poukazuje v poviedke ''Martin Kačur''. Mladý učiteľ idealista  sa v snahe prebudiť (vzdelať)  zaostalý a utláčaný ľud,  stretáva s prekážkami v podobe farára a riaditeľa. Za trest je preložený do zapadnutej dediny Blatni dol, kde sa začína jeho cesta nadol. Úplne sa zlomí, keď mu umrie syn.&lt;br/&gt;
V poviedke ''Hlapec Jernej in njegova pravica'' približuje sociálnu problematiku sedliakov. Príbeh o paholkovi Jernejovi je skutočným príbehom o paholkovi, ktorého Cankar spoznal počas svojej volebnej kampane. Po 40 rokoch služby je pánovým synom vyhodený  na ulicu. Spravodlivosti sa domáha na rôznych súdoch, dokonca až vo Viedni, ale bez úspechu. Preto vezme spravodlivosť do svojich rúk, podpáli Sitarjevinu, dedinčania ho chytia a vrhnú do ohňa. Táto poviedka predstavuje boj utláčanej robotníckej triedy proti vykorisťujúcim pánom.&lt;br/&gt;
V dielach ''Gospa Judit'' a ''Hiša Marije Pomočnice'' (obe 1904) sa prejavujú posledné vplyvy dekadentného senzualizmu a naturalizmu. 

==== Dráma ====
Bol taktiež významným dramatikom, napísal spolu 7 drám. Divadelné hry zo začiatku vytváral pod vplyvom Ibsena (''Kralj na Betajnovi''), Shakespeara a Gogoľa, neskôr pod vplyvom romantiky.  Vo svojich dielach poukazoval na vtedajšiu politickú situáciu v krajine (satirické komédie ''Pohujšanje v dolini šenflorjanski'' (1908), ''Za narodov blagor'' (1901) a politická satira ''Hlapci'' (1910)). 
Medzi najznámejšie patrí komédia ''Za narodov blagor'' v ktorej zosmiešňuje predstaviteľov slovinskej buržoázie, ktorí hovoria o dobre národa, ale pritom sa starajú len o svoj zisk.&lt;br/&gt;
''Kralj na Betajnovi'' zachytáva hospodársky úpadok slovinskej dediny a zrod skorého kapitalizmu. Fraška ''Pohujšanje v dolini šenflorjanski'' je satira proti klamnému vlastenectvu a morálke. 
V dráme ''Hlapci'' vykresľuje politickú situáciu v prvom desaťročí 20. storočia a odhaľuje niektoré charaktery, predovšetkým učiteľa Jerneja, ktorý má pochybnosti o ľude. V jeho práci pokračuje kováč Kalander.

== Pseudonymy ==
Vo svojich dielach používal rôzne skratky a pseudonymy. Tie sú charakteristické najmä pre rané roky jeho spisovateľskej tvorby. Vymyslené literárne mená často menil pri publikáciách v novinách ''Slovenec'', pretože nechcel, aby ľudia vedeli, že spolupracuje s katolíckymi listami. Preto je pre väčšinu umeleckých mien charakteristické, že ich použil len raz :
* skratky pravého mena : C.I.- Iv.C-r – I.C.;
* stále pseudonymy a skratky : Trošan – Ivan Saveljev – Ivan Gradar – T. – Iv.Gradar – I.G.(J.G.) – A.B. – Saveljev – Evstahij;
* jednorazové pseudonymy a skratky : Prepiračev – Julijan Mak – I.C.Trošan – Mot – Mrazov – Grahar – Traven – Štefan Smuk – Alojzij Grad – Feliks Vran – S.G. – P.Ž. – Karol Staral – Anton Kramar – P.R. – Anton L. – Gradar – Alojzij Benda – I.C.Evstahij – Ivan Mot – Vazilij – Ivan Dob – Ivan Mlakar.

== Zoznam diel ==
Poznámka : V zátvorkách sú uvedené roky vydania diel a nie ich vytvorenia.

=== Diela preložené do slovenčiny ===
Cankarove diela boli preložené do mnohých jazykov. Najprekladanejším je dielo ''Hlapec Jernej in njegova pravica''.
Do slovenčiny boli preložené diela :
* Mladosť a iné rozprávky (Košice, 1926)
* Za krížom : výbor zo slovinskej prózy (Turčiansky sv. Martin, 1942)
* Na závoze (Košice, 1947)
* Kráľ na Betajnovej : dráma v 3 dejstvách (Bratislava, 1949)
* Sluha Jernej a jeho právo (Petrovec, 1956)
* Paholci : dráma v piatich dejstvách (Bratislava, 1963)
* Pokušenie vo Svätofloriánskej doline : fraška v troch dejstvách (Bratislava, 1982)

=== Poézia ===
* ''Erotika'' ([[1899]], 2. vydanie [[1902]])

=== Próza ===
* ''Vinjete'' (črty) ([[1899]])
* ''Knjiga za lahkomiselne ljudi'' (novely) ([[1901]])
* ''Tujci'' (román) ([[1902]])
* ''Na klancu'' (román) ([[1903]])
* 'Ob zori'' (novely) ([[1903]])
* ''Življenje in smrt Petra Novljana'' (poviedka) ([[1903]])
* ''Gospa Judit'' (poviedka) ([[1904]])
* ''Hiša Marije Pomočnice'' (román) ([[1904]])
* 'Križ na gori'' (román) ([[1905]])
* ''Potepuh Marko in kralj Matjaž'' (poviedka) ([[1905]])
* ''V mesečini'' (novely) ([[1905]])
* ''Martin Kačur'' (román) ([[1905]])
* ''Polikarp'' (poviedka)  (1905)
* ''Smrt in pogreb Jakoba Nesreče'' (poviedka)  (1905)
* ''V samoti'' (poviedka)  (1905)
* ''Nina'' (roman) ([[1906]])
* ''Smrt in pogreb Jakoba Nesreče'' (poviedka) ([[1906]])
* ''Aleš iz Razora'' (poviedka) ([[1907]])
* ''Hlapec Jernej in njegova pravica'' (poviedka) ([[1907]])
* ''Marta'' (román)  (1907)
* ''Novo življenje'' (román) ([[1908]])
* ''Zgodbe iz doline šentflorjanske'' ([[1908]])
* ''Kurent'' (poviedka) ([[1909]])
* ''Sosed Luka'' (novela) ([[1909]])
* ''Za križem''(novely) ([[1909]])
* ''Troje povesti'' (poviedka) ([[1911]])
* ''Volja in moč'' (novely) ([[1911]])
* ''Milan in Milena'' (román) ([[1913]])
* ''Podobe iz sanj'' (črty) ([[1920]])
* ''Mimo življenja'' (novely) ([[1920]])
* ''Moje življenje'' (črty) ([[1920]])
* ''Grešnik Lenart'' (poviedka) ([[1921]])

=== Dráma ===
* ''Jakob Ruda'' ([[1901]])
* ''Za narodov blagor'' ([[1901]])
* ''Kralj na Betajnovi'' ([[1902]])
* ''Pohujšanje v dolini šentflorjanski'' ([[1908]])
* ''Hlapci'' ([[1910]])
* ''Lepa Vida'' ([[1912]])
* ''Romantične duš' ([[1922]])

=== Eseje ===
* ''Krpanova kobila'' ([[1907]])
* ''Bela krizantema'' ([[1910]])

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.kam.si/slovenske_pespoti/cankarjeva_literarna_pot.html Cankarjeva literarna pot]
* [http://www.kam.si/veliki_slovenci/ivan_cankar_najvecji_mojster_slovenske_besede.html Največji mojster slovenske besede]
* [http://www.omnibus.se/cgi-bin/avtor.pl?eF=IVACAN Omnibus, virtuální knihovna] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071017062343/http://omnibus.se/cgi-bin/avtor.pl?eF=IVACAN |date=2007-10-17 }}
* [http://projekti.svarog.org/cankar/ Ivan Cankar] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080111030216/http://projekti.svarog.org/cankar/ |date=2008-01-11 }}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Cankar, Ivan}}
[[Kategória:Slovinskí spisovatelia]]
[[Kategória:Osobnosti na slovinských bankovkách]]
[[Kategória:Slovinskí dramatici]]</text>
      <sha1>rr5z9ahqq0f2d0j9nipywf8efvzs3mv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Alatri</title>
    <ns>0</ns>
    <id>254496</id>
    <revision>
      <id>8190096</id>
      <parentid>7205930</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:31:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Partnerské mestá */ op</comment>
      <origin>8190096</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2771" sha1="8cvng50ljfm3obo5bhqlezi81f59w5p" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Alatri 
| native_name        = 
| other_name         = 
| category           = Mesto
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Alatri Arcobaleno.jpg
| image_caption      = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = 
| symbol             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Taliansko
| country_flag       = 1
| region             = Lazio
| district           = [[Frosinone (provincia)|Frosinone]]
| district_type      = Provincia
| district_label     = Provincia
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 502
| lat_d              = 41
| lat_m              = 42
| lat_s              = 
| lat_NS             = S
| long_d             = 13
| long_m             = 21
| long_s             = 
| long_EW            = V
| coordinates_type   = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 97.23
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 29357
| population_date    = 31. 12. 2009
| population_density = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| established_type   = 
| mayor              = 
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST       = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
| postal_code        = 03011
| area_code          = 0775
| area_code_type     = Tel. predvoľba
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Italy location map.svg
| map_caption        = Poloha mesta v rámci Talianska
| map_locator        = Taliansko
| map1               = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Alatri 
| website            = [http://www.comune.alatri.fr.it/ comune.alatri.fr.it]
}}

'''Alatri''' je mesto v [[Frosinone|provincii Frosinone]] ([[Valle Latina]]) v [[Taliansko|Taliansku]]. Leží asi 38 kilometrov severne od [[Neapol]]a. Je známe svojou [[Megalit|megalitickou]] [[akropola (ústredný objekt)|akropolou]].

== Partnerské mestá ==
*{{flagicon|Italy}} [[Alife]], [[Taliansko]]
*{{flagicon|France}} [[Clisson (obec)|Clisson]], [[Francúzsko]]
*{{flagicon|Greece}} [[Dirfys]], [[Grécko]]
*{{flagicon|France}} [[Gétigné]], Francúzsko
*{{flagicon|France}}  [[Gorges (Loire-Atlantique)|Gorges]], Francúzsko
*{{flagicon|Italy}} [[Pietrelcina]], Taliansko
*{{flagicon|France}} [[Saint-Lumine-de-Clisson]], Francúzsko

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Alatri}}

== Externé odkazy ==
[http://www.comune.alatri.fr.it/ Oficiálna stránka]


{{Taliansky výhonok}}

[[Kategória:Mestá v Laziu]]</text>
      <sha1>8cvng50ljfm3obo5bhqlezi81f59w5p</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete</title>
    <ns>0</ns>
    <id>281726</id>
    <revision>
      <id>8190120</id>
      <parentid>8178988</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:14:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8190120</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="66596" sha1="q4of7fqvwl0op73p4gq11cpgqe9z6ne" xml:space="preserve">Toto je '''zoznam najpredávanejších hudobných umelcov na svete'''. Hlavným kritériom pre zverejnenie albumu v tomto zozname je uvedenie relevantného zdroja. V zverejnenom zozname sú hudobní umelci, ktorí majú dosiahnutý minimálny celosvetový predaj viac ako 50&amp;nbsp;miliónov hudobných nosičov, v ktorých sú zahrnuté ich predané [[Hudobný album|albumy]], [[singel (hudba)|single]], [[Kompilácia (album)|kompilácie]], hudobné videá ako aj stiahnutia ich singlov a albumov z internetových obchodov.

== Umelci podľa akceptovaného predaja ==
=== Miliarda a viac predaných nahrávok ===
&lt;!--čokoľvek, čo bude pridané do tohto zoznamu bez riadne uvedených zdrojov bude zmazané--&gt;
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%;&quot;
!width=&quot;200&quot;| Umelec
!width=&quot;120&quot;| Krajina
!width=&quot;120&quot;| Obdobie
!width=&quot;200&quot;| Žáner
!width=&quot;100&quot; class=&quot;unsortable&quot;|Zdroj 
|-
| [[The Beatles]] ||  [[Spojené kráľovstvo]] || 1960 – 1970 || [[Rock]] / [[Rock and Roll]] / [[Pop]] / Iné ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,975715-2,00.html|title=Paul At Fifty|publisher=[[Time (týždenník)|Time]]|date=1992-06-08|accessdate=2009-06-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130518221715/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,975715-2,00.html|archivedate=2013-05-18}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://classicrock.about.com/od/beatles/a/beatles_history_5.htm |title=The End and Beyond: 1969 - súčasnosť |publisher=About.com |accessdate=2009-06-20 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080929185659/http://classicrock.about.com/od/beatles/a/beatles_history_5.htm |archivedate=2008-09-29 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.rockhall.com/inductee/the-beatles |title=The Beatles |publisher=Rock and Roll Hall of Fame + Museum | year=1988}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Michael Jackson]] || [[Spojené štáty]] || 1963 – 2023 || Pop / [[R&amp;B]] || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://thatgrapejuice.net/2012/01/michael-jackson-sells-1-billion-copies-worldwide/ |title=Confirmed: Michael Jackson Sells Over 1 Billion Records Worldwide |publisher=ThatGrapeJuice |date=2012-01-15| accessdate=2012-03-30}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.freecelebritynews.com/2012/01/michael-jackson-1-billion-albums-sold/|title=Michael Jackson: More than 1 billion albums sold|publisher=Free Celebrity News|date=2012-01-17|accessdate=2012-03-30|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120319201532/http://www.freecelebritynews.com/2012/01/michael-jackson-1-billion-albums-sold/|archivedate=2012-03-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://freddyo.com/michael-jackson-sells-over-1-billion-albums-worldwide/music/|title=Michael Jackson Sells Over 1 Billion Albums Worldwide|publisher=Freddyo|date=2012-01-16|accessdate=2012-03-30|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120519070225/http://freddyo.com/michael-jackson-sells-over-1-billion-albums-worldwide/music/|archivedate=2012-05-19}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Elvis Presley]] ||  [[Spojené štáty]] || 1953 – 1977 || Rock / Pop || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.time.com/time/nation/article/0,8599,337778,00.html|title=Person of the Week: Elvis Presley|publisher=[[Time (týždenník)|Time]]|date=2002-08-15|accessdate=2009-06-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110917013439/http://www.time.com/time/nation/article/0,8599,337778,00.html|archivedate=2011-09-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.rollingstone.com/artists/elvispresley/biography |title=Biography: Elvis Presley |publisher=[[Rolling Stone]] |accessdate=2009-06-20 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090429070059/http://www.rollingstone.com/artists/elvispresley/biography |archivedate=2009-04-29 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.america.gov/st/washfile-english/2006/August/20060816170536BCreklaW0.6157648.html|title=Pop Icon Elvis Presley Remembered on Anniversary of Death|publisher=America.gov|date=2006-08-16|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080115021122/http://www.america.gov/st/washfile-english/2006/August/20060816170536BCreklaW0.6157648.html|archivedate=2008-01-15|accessdate=2009-06-20}}&lt;/ref&gt;
|-
|}

=== Od 500 do 999 miliónov nahrávok ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%;&quot;
!width=&quot;200&quot;| Umelec
!width=&quot;120&quot;| Krajina
!width=&quot;120&quot;| Obdobie
!width=&quot;200&quot;| Žáner
!width=&quot;100&quot; class=&quot;unsortable&quot;|Zdroj  
|-
| [[Bing Crosby]] || Spojené štáty || 1926 – 1977 || [[Pop]]/[[Džez]] || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.billboard.com/bbcom/bio/index.jsp?pid=3574|title=Bing Crosby on Billboard |publisher=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|archiveurl=https://archive.is/io3L|archivedate=2012-05-30}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/144000/Bing-Crosby|title=Bing Crosby on Britannica |publisher=[[Encyclopædia Britannica]]}}&lt;/ref&gt;
|-
|}

=== Od 200 do 499 miliónov nahrávok ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%;&quot;
!width=&quot;200&quot;| Umelec
!width=&quot;120&quot;| Krajina
!width=&quot;120&quot;| Obdobie
!width=&quot;200&quot;| Žáner
!width=&quot;100&quot; class=&quot;unsortable&quot;|Zdroj  
|-
| [[AC/DC]] || [[Austrália]] || 1973 – súčasnosť || [[Hard rock]] || &lt;ref&gt;{{cite news | url = http://www.smh.com.au/articles/2003/10/22/1066631502999.html | title = Back to roots for AC/DC | work = [[The Sydney Morning Herald]] |accessdate = 2008-05-02}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Green Day]] || [[Spojené štáty]] || 1987 – súčasnosť || Punk Rock ||  &lt;ref&gt;{{cite news | url = http://edition.cnn.com/2007/SHOWBIZ/Movies/08/22/ar.rahman/ | title =  The Mozart of Madras: Composer A. R. Rahman| work = [[CNN]] |date = 2007-09-27}}&lt;/ref&gt;
|-
| |[[ABBA (hudobná skupina)|ABBA]] || [[Švédsko]] || 1972 – 1982 || Pop / [[Disco]] || &lt;ref&gt;[http://www.msnbc.msn.com/id/23673187/ Former ABBA drummer found dead in garden] Amol Rajan; ''[[MSNBC]]''; accessed 18 July 2008; claims 370 million &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://abbathebook.online.fr/accueil.html ABBA, The Book] Potiez, Jean-Marie; [[15. august]] [[2005]]; accessed December 2006; claims 410 million records sold as of 2000&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.timesonline.co.uk/article/0,,2-2140612,00.html It's ABBA on the phone making a lot more money, money, money] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200606081203/http://www.timesonline.co.uk/article/0,,2-2140612,00.html |date=2020-06-06 }} Sherwin, Adam; ''[[The Times]]''; [[April 19]], [[2006]]; accessed December 2006; claims over 350 million&lt;/ref&gt;
|-
| [[Alla Pugačovová]] || [[Rusko]] || 1965 – 2009 || Pop || &lt;ref&gt;[http://www.britannica.com/EBchecked/topic/482973/Alla-Borisovna-Pugacheva Britannica] on Alla Pugacheva&lt;/ref&gt;
|-
| [[Bee Gees]] || Spojené kráľovstvo - Austrália &lt;ref&gt;http://www.britannica.com/EBchecked/topic/58259/the-Bee-Gees&lt;/ref&gt; || 1958–2003 || Pop / Disco || &lt;ref&gt;
{{cite news |first=Tim |last=Walker |title=Jive talkin': Why Robin Gibb wants more respect for the Bee Gees |url=http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/features/jive-talkin-why-robin-gibb-wants-more-respect-for-the-bee-gees-826116.html |work=The Independent |location=London |date=2008-05-12 |accessdate=2008-10-26|archiveurl=http://web.archive.org/web/20080513194236/http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/features/jive-talkin-why-robin-gibb-wants-more-respect-for-the-bee-gees-826116.html|archivedate=2008-05-13}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Bob Marley]] || [[Jamajka]] || 1962 – 1981 || Reggae || &lt;ref&gt;{{cite news |title=Legend |url=http://www.gazette.com/onset?id=5731&amp;template=article.html |work=The Gazette |4=Colorado Springs |5=2005-02-01 |accessdate=2008-10-29 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081211140023/http://www.gazette.com/onset?id=5731&amp;template=article.html |date=2008-12-11 }}&lt;/ref&gt;  
|-
| [[Celine Dion]] || Kanada || 1981 – súčasnosť || Pop || &lt;ref&gt;{{cite news| url=http://www.sonybmg.ch/artists2.php?iA=7&amp;artist=43098&amp;product=88697047962 | title=Umelec:Celine Dion|publisher=[[Sony BMG]] (Switzerland)|language=German}} &lt;/ref&gt; 
|-
| [[Cliff Richard]] || Spojené kráľovstvo || 1958 – súčasnosť || Pop || &lt;ref&gt;[http://www.timesonline.co.uk/tol/comment/faith/article3897823.ece The Times] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100525121851/http://www.timesonline.co.uk/tol/comment/faith/article3897823.ece |date=2010-05-25 }} on Cliff Richard&lt;/ref&gt;
|-
| [[The Drifters]]|| Spojené štáty || 1953 – súčasnosť || R&amp;B || &lt;ref&gt;[http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/article1555467.ece The Times] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070326013656/http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/article1555467.ece |date=2007-03-26 }} on The Drifters&lt;/ref&gt;
|-
| [[Elton John]] || Spojené kráľovstvo || 1964 – súčasnosť || Pop / Rock || &lt;ref&gt;[http://www.telegraph.co.uk/news/newstopics/celebritynews/2305273/Sir-Elton-John-honoured-in-Ben-and-Jerry-ice-cream.html The Telegraph] on Elton John&lt;/ref&gt;
|-
| [[Herbert von Karajan]] || [[Rakúsko]] || 1938 – 1989 || [[Klasická hudba]] || &lt;ref&gt;{{cite news |first=Chris |last=Campling |title=Who was the real Herbert von Karajan anyway? |url=http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/tv_and_radio/article4287949.ece |work=The Times |location=London |date=2008-07-08 |accessdate=2008-10-26 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110616083020/http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/tv_and_radio/article4287949.ece |date=2011-06-16 }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Julio Iglesias]] || [[Španielsko]] || 1968 – súčasnosť || Latin || &lt;ref&gt;{{cite news| url=http://transcripts.cnn.com/TRANSCRIPTS/0401/09/lol.05.html | title=Interview With Julio Iglesias |work=special reports|publisher=[[CNN]] |date=2004-01-09}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Led Zeppelin]] || Spojené kráľovstvo || 1968 – 1980 || Hard rock / [[Blues rock]] || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.telegraph.co.uk/news/uknews/1562875/Rock-group-Led-Zeppelin-to-reunite.html |title=Rock group Led Zeppelin to reunite|work=[[The Daily Telegraph]]|date=2008-04-19}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Queen (skupina)|Queen]] || Spojené kráľovstvo || 1970 – súčasnosť || Hard rock / Pop || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.emigroup.com/Press/2009/press17.htm |title=British rock legends get their own music title for PLAYSTATION®3 and PlayStation®2 |work=[[EMI Group]] |accessdate=2009-06-20 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20091029085831/http://www.emigroup.com/Press/2009/press17.htm |archivedate=2009-10-29 }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Madonna]] || Spojené štáty || 1982 – súčasnosť|| Pop / Dance || &lt;ref&gt;{{cite news| url=http://www.dailymail.co.uk/pages/live/articles/showbiz/showbiznews.html?in_article_id=407501&amp;in_page_id=1773 | title=Queen of Pop Madonna crowned highest earning female singer on earth |work=Daily Mail |publisher=[[Forbes (magazín)|Forbes]]| date=2006-09-28 |accessdate=2007-12-28}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.ifpi.org/content/section_news/plat_month_20060913.html|title=IFPI Platinum Europe Awards: July &amp; August 2006|date=2006-09-13|work=IFPI News|accessdate=2007-12-14|archiveurl=https://web.archive.org/web/20061104041040/http://www.ifpi.org/content/section_news/plat_month_20060913.html|archivedate=2006-11-04}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Mariah Carey]] || Spojené štáty || 1990 – súčasnosť || Pop / R&amp;B || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.sonymusic.com/artists/MariahCarey/ |title=Mariah Carey Umelec Biography |work=Sony Music Entertainment |accessdate=2009-01-30 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20090708055808/http://www.sonymusic.com/artists/MariahCarey/ |archivedate=2009-07-08 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.vh1.com/news/editorial/?page=1&amp;contentId=1583255 | title=20 Things You Didn't Know About Mariah Carey|publisher=[[VH1]] |date=2008-03-12}}&lt;/ref&gt;
|- 
| [[Nana Mouskouri]] || [[Grécko]] || 1958 – 2008 || Pop folk || &lt;ref&gt;{{cite news| url=http://www.universalmusic.fr/servlet/FrontCreatorServlet?action=biography&amp;artiste_id=49082&amp;page=8 | title=Sa biographie|work=Universal Music Francúzsko| language=French}}&lt;/ref&gt;  
|-
| [[Pink Floyd]] || Spojené kráľovstvo || 1964 – 1994 || Psychedelický rock || &lt;ref&gt;{{cite news |title=Pink Floyd founder Syd Barrett dies at home |url=http://www.timesonline.co.uk/article/0,,2-2265034,00.html |work=Times Online |date=2006-07-11 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120313205002/http://www.thetimes.co.uk/tto/news/ |date=2012-03-13 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |title=Floyd 'true to Barrett's legacy'|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/5170644.stm |work=BBC News |date=2006-07-11}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[The Rolling Stones]] || Spojené kráľovstvo || 1962 – súčasnosť || Rock / Blues rock || &lt;ref&gt;{{cite news |first=Kate |last=Holton |title=Rolling Stones sign Universal album deal |url=http://www.reuters.com/article/entertainmentNews/idUSL1767761020080117 |format= |agency=[[Reuters]] |work=Reuters.com |date=2008-01-17 |accessdate=2008-10-26}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Tino Rossi]]|| [[Francúzsko]] || 1929 – 1982 || [[Swing]] || &lt;ref&gt;{{cite news| url=http://select.nytimes.com/gst/abstract.html?res=F10F1FFD345C0C7B8EDDA00894DB484D81 New York Times | title=Tino Rossi, 76, Singer; Recorded 2,000 Songs |work=[[The New York Times]] | date=1983-09-28 |accessdate=2008-08-18}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Wei Wei]]|| [[Čína]] || 1986 – súčasnosť || Pop || &lt;ref&gt;{{cite news| url=http://www.iht.com/articles/2007/02/25/business/wireless26.php New York Times: | title=A domain just right for mobile Web surfing |work=[[International Herald Tribune]] }}&lt;/ref&gt;
|-
|}

=== Od 100 do 199 miliónov nahrávok ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%;&quot;
!width=&quot;200&quot;| Umelec
!width=&quot;120&quot;| Krajina
!width=&quot;120&quot;| Obdobie
!width=&quot;200&quot;| Žáner
!width=&quot;100&quot; class=&quot;unsortable&quot;|Zdroj  
|-
| [[Salvatore Adamo|Adamo]]|| Belgicko || 1963 – súčasnosť || Ballad / Pop / Chanson ||  &lt;ref&gt;{{cite news |title=Muzikale hoogmis met Adamo in glansrol |url=http://www.zangtalent.be/2/nl/79/27076/muzikalehoogmismet.html |work= [[zangtalent]]|date=2009-04-12 |language=holand}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |title=Adamo Biography in English| url= http://www.webalice.it/cosgri/www.Adamo_Biography_English.htm |work= Adamo site Italian Biography in English||date=2007-04-12 |language=english}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Aerosmith]] || Spojené štáty || 1970 – súčasnosť || Hard rock || &lt;ref&gt;{{cite news |first=Larry |last=McShane |title=New Aerosmith 'Guitar Hero' game |url=http://www.nydailynews.com/entertainment/music/2008/02/16/2008-02-16_new_aerosmith_guitar_hero_game.html |work=New York Daily News |date=2008-02-16 |accessdate=2008-10-26}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Backstreet Boys]] || Spojené štáty || 1996 – súčasnosť || Teen pop || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.nypost.com/seven/12112007/entertainment/music/bsb_chart_new_course_400654.htm|title=BSB CHART NEW COURSE|publisher=[[New York Post]]|date=2007-12-11|accessdate=2009-06-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20081122130541/http://www.nypost.com/seven/12112007/entertainment/music/bsb_chart_new_course_400654.htm|archivedate=2008-11-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.cbc.ca/news/story/2008/05/21/lou-pearlman.html |title=Backstreet Boys creator gets 25 years for fraud schemes|publisher=[[CBC News]]| date=2008-05-21}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.canada.com/cityguides/victoria/story.html?id=b95b8ec6-f77b-4f10-bb0d-317869a0c1de |title=Backstreet Boys are back|publisher=canada.com| date=2008-09-04}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Barry White]]|| Spojené štáty || 1972 – 2003 || R&amp;B / [[Soul (hudba)|Soul]] || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/3046558.stm|title=Singer Barry White dies|publisher=[[BBC News]]| date=2003-07-04}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Billy Joel]] || Spojené štáty || 1964 – súčasnosť || Pop / Rock || &lt;ref&gt;[http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/3675272.stm BBC NEWS | Entertainment | Billy Joel in Walk of Fame honour]&lt;/ref&gt;
|- 
| [[Bon Jovi]] || Spojené štáty || 1983 – súčasnosť || Rock ||&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2005/12/15/AR2005121500510_2.htmle|title=Jon Bon Jovi Is Rock's Mr. Nice Guy|publisher[[The Washington Post]]}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Boney M.]] || Nemecko || 1975 – súčasnosť || Disco ||&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.mdr.de/presse/fernsehen/2968044.html |title=Hartmut Schulze-Gerlach erinnert an Pop-Legende Boney M.|work=MDR| language=German}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[The Carpenters]] || Spojené štáty || 1969 – 1983 || Pop || &lt;ref&gt;
{{cite web |url=http://www.hitparadehalloffame.org/2008/UmelecPages/Carpenters.html |title=Carpenters |accessdate=2008-08-26 |work=Hit Parade Hall of Fame}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |first=Armand |last=Lobato |title=Richard Carpenter back with new solo album |url=http://www.cnn.com/SHOWBIZ/9803/23/richard.carpenter.lat/ |publisher=CNN Interactive|date=1998-03-23}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Charles Aznavour]] || Francúzsko || 1936 – súčasnosť || Pop / [[Šansón]] ||&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/music/1269362.stm |title=Aznavour leaves on high note|work=BBC News|date=2001-04-10}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Cher]] || Spojené štáty || 1964 – súčasnosť || Pop / Dance ||&lt;ref&gt;{{cite news| url=http://www.msnbc.msn.com/id/23059743/|title=Cher inks 3-year deal for Caesars Palace shows|publisher=[[MSNBC]]|date=2008-02-07}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news| url=http://www.reuters.com/article/pressRelease/idUS161916+07-Feb-2008+PRN20080207|title=Cher to Headline The Colosseum at Caesars Palace, Las Vegas|publisher=[[Reuters]]|date=2008-02-07}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news| url=http://www.iht.com/articles/2008/02/08/arts/peepsat.php|title=People: Cher, Martin Scorsese, Leonardo DiCaprio|publisher=[[International Herald Tribune]]|date=2008-02-08|archiveurl=http://web.archive.org/web/20080213204942/http://www.iht.com/articles/2008/02/08/arts/peepsat.php|archivedate=2008-02-13}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Chicago (hudobná skupina)|Chicago]]|| Spojené štáty || 1967 – súčasnosť || [[Pop rock]] || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.cnn.com/2003/SHOWBIZ/Music/08/22/chicago.box/ |title=Review: Chicago box set captures skupina|publisher=[[CNN]]|date=2003-08-22}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[The Dave Clark Five]]|| Spojené kráľovstvo || 1964 – 1970 || Pop rock / [[Bigbít]] || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.usatoday.com/life/music/news/2008-03-06-dave-clark-five_N.htm |title=For Dave Clark Five, the accolades finally arrive |publisher=[[USA Today]]|date=2008-03-06}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/7270242.stm |title=Dave Clark Five singer Smith dies|publisher=[[BBC News]]|date=2008-02-29}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[David Bowie]] || Spojené kráľovstvo || 1964 – súčasnosť || Rock || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/6230201.stm |title=Sixty things about David Bowie|publisher=[[BBC News]]|date=2007-01-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://classicrock.about.com/od/skupinasandartists/p/david_bowie.htm|title=David Bowie|publisher=[[About.com]]}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Deep Purple]] || Spojené kráľovstvo || 1968–súčasnosť || Hard rock || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.emimusicpub.com/worldwide/artist_profile/deep-purple_profile.html |title=Deep Purple |work=EMI Music Publishing}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.usatoday.com/news/world/2008-02-11-109509688_x.htm |title=Russia's Medvedev meets Deep Purple|publisher=[[USA Today]]|date=2008-02-11}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Depeche Mode]] || Spojené kráľovstvo || 1980 – súčasnosť || Synthpop / Electro Rock ||&lt;ref&gt;{{cite news |title=Depeche Mode reveal tour details |url=http://itn.co.uk/news/ce68a1056cfcee1b20e22bdea0454786.html |work=ITN.co.uk |publisher=[[ITN]] |date=2008-10-07 |accessdate=2008-10-27 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081010072150/http://itn.co.uk/news/ce68a1056cfcee1b20e22bdea0454786.html |date=2008-10-10 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |title=Depeche Mode mit Weltpremiere beim ECHO|url=http://www.musikindustrie.de/aktuell_einzel.html?&amp;tx_ttnews[tt_news]=406&amp;tx_ttnews[backPid]=84&amp;cHash=3ed085be65 |work=ITN.co.uk |publisher=Bundesverskupina Musikindisrtie-[[IFPI]] Nemecko|date=2009-02-03 |language=German}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Dire Straits]] || Spojené kráľovstvo || 1977 – 1995 || Rock / Pop || &lt;ref&gt;{{cite news|title=With Dire Straits no more, Knopfler sails solo|url=http://archives.cnn.com/2000/SHOWBIZ/Music/10/13/music.knopfler.reut/|work=[[CNN]]|date=2000-10-13}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110604055946/http://archives.cnn.com/2000/SHOWBIZ/Music/10/13/music.knopfler.reut/ |date=2011-06-04 }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Dolly Parton]] || Spojené štáty || 1964 – súčasnosť || [[Country]] / Pop || &lt;ref&gt;{{cite news |title=To The Troops, From Dolly|url=http://www.cbsnews.com/stories/2003/11/11/earlyshow/leisure/music/main583103.shtml |publisher=CBS News |date=2003-10-12}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Eagles]] || Spojené štáty || 1971 – súčasnosť || Soft rock / Country rock || &lt;ref&gt;{{cite news |title= Stasera al Forum «volano» gli Eagles |url=http://www.ilgiornale.it/a.pic1?ID=358578 |work=Il Giornale }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Electric Light Orchestra]] || Spojené kráľovstvo || 1970 – 1988 || Pop rock || &lt;ref&gt;[http://www.chorleycitizen.co.uk/leisure/3203464.Interview__Mik_Kaminski_of_The_Orchestra/ Interview: Mik Kaminski of The Orchestra (From Chorley Citizen)]&lt;/ref&gt;
|-
| [[Engelbert Humperdinck]]|| Spojené kráľovstvo || 1956 – súčasnosť || Easy listening || &lt;ref&gt;[http://www.timesonline.co.uk/tol/life_and_style/article499241.ece The Times]{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} on Engelbert Humperdinck&lt;/ref&gt;
|-
| [[Fats Domino]] || Spojené štáty || 1949 – súčasnosť || R&amp;B || &lt;ref&gt;[http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/4210564.stm BBC NEWS | Entertainment | Domino 'shaken' by storm ordeal]&lt;/ref&gt;
|-
| [[Fleetwood Mac]] || Spojené kráľovstvo || 1967 – súčasnosť || Pop rock || &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Fleetwood Mac: Biography : Rolling Stone |url=http://www.rollingstone.com/artists/fleetwoodmac/biography |dátum prístupu=2009-06-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20070518205122/http://www.rollingstone.com/artists/fleetwoodmac/biography |dátum archivácie=2007-05-18 }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[The Four Seasons]] || Spojené štáty || 1960 – súčasnosť || Pop / Rock || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.time.com/time/arts/article/0,8599,1134674,00.html|title=The Falsetto Meets &quot;The Sopranos&quot;|publisher=[[Time (týždenník)|Time]]|date=2005-11-25|accessdate=2009-06-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090506001152/http://www.time.com/time/arts/article/0,8599,1134674,00.html|archivedate=2009-05-06}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.rollingstone.com/artists/frankievallithefourseasons/biography|title=Frankie Valli &amp; The Four Seasons|publisher=[[Rolling Stone]]|accessdate=2009-06-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090206230414/http://www.rollingstone.com/artists/frankievallithefourseasons/biography|archivedate=2009-02-06}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Frank Sinatra]] || Spojené štáty || 1935 – 1995 || Pop / Swing || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.reuters.com/article/pressRelease/idUS162145+03-Mar-2008+PRN20080303 |title=Frank Sinatra's Best Classic Recordings for Films Collected for 'Sinatra at the Movies' |publisher=[[Reuters]] |date=2008-03-03}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Garth Brooks]] || Spojené štáty || 1989 – súčasnosť || Country || &lt;ref&gt; {{cite web|url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=tblTopArt|title=Gold and Platinum: Top Selling Umelecs| work=RIAA}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Genesis (skupina)|Genesis]] || Spojené kráľovstvo || 1967 – súčasnosť || [[Progresívny rock]] / Pop rock || &lt;ref&gt; {{cite web |url=http://www.telegraph.co.uk/culture/music/3673737/Final-chapter-in-the-book-of-Genesis.html |title=Final chapter in the book of Genesis? |work=[[The Daily Telegraph]] |date=2008-05-30}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[George Michael]] || Spojené kráľovstvo || 1981 – 2016 || Pop ||  &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/7449964.stm |title= Michael seeking 'a quieter life'| work=BBC News}}&lt;/ref&gt; 
|-
| [[Guns N’ Roses]] || Spojené štáty || 1985 – súčasnosť || Hard rock || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.chron.com/disp/story.mpl/ent/6072129.html |title=Guns N' Roses releases new single |work=chron.com|date=2008-10-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://leisureblogs.chicagotribune.com/turn_it_up/2008/10/guns-n-roses-re.html|title=Guns N' Roses releases first 'Chinese Democracy' single: Was it worth the wait? |work=[[Chicago Tribune]]|date=2008-10-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.fox59.com/pages/landing_entertainment/?Guns-N-Roses-releases-first-Chinese-Demo=1&amp;blockID=115848&amp;feedID=1301|title=Guns N' Roses releases first 'Chinese Democracy' single: Was it worth the wait?|work=Fox59 Indianapolis|date=2008-10-23}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[James Last]] || [[Nemecko]] || 1963 – súčasnosť || Instrumental / Classical ||  &lt;ref&gt;{{cite news |title=Bunker zu Partykellern |url=http://www.zeit.de/online/2007/03/artikel-james-last |work=Die Zeit |date=2007-05-10 |accessdate=2008-10-27 |language=German}}&lt;/ref&gt; 
|- 
| [[The Jackson 5]] || Spojené štáty || 1966 – 1990 || R&amp;B / Soul / Pop / Disco ||  &lt;ref&gt;{{cite news|title=Jacko Clan in a Deep Funk|url=http://www.nypost.com/seven/03232008/news/nationalnews/jacko_clan_in_a_deep_funk_103188.htm?page=0|work=[[New York Post]]|date=2008-03-23}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090111120758/http://www.nypost.com/seven/03232008/news/nationalnews/jacko_clan_in_a_deep_funk_103188.htm?page=0 |date=2009-01-11 }}&lt;/ref&gt; 
|- 
| [[Janet Jackson]] || Spojené štáty || 1982 – súčasnosť || R&amp;B / Pop ||&lt;ref&gt;{{cite news |title=Janet Jackson taken to hospital minutes before Montreal concert |url=http://www.telegraph.co.uk/news/newstopics/celebritynews/3111213/Janet-Jackson-taken-to-hospital-minutes-before-Montreal-concert.html|work=[[The Daily Telegraph]] |date=2008-11-30}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |title= Janet Jackson 'leaves her label'|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/7631364.stm|work=[[BBC News]] |date=2008-11-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |title=Janet Jackson Returns to #1 with Her IDJ Debut, &quot;Discipline&quot; |url=http://www.universalmusic.com/artist-news/janet-jackson-returns-to-1-with-her-idj-debut-discipline|work=[[Universal Music Group]] |date=2008-03-05|archiveurl=http://web.archive.org/20110718031959/www.universalmusic.com/artist-news/janet-jackson-returns-to-1-with-her-idj-debut-discipline|archivedate=2011-07-18}}&lt;/ref&gt; 
|-
| [[Johnny Hallyday]] || Francúzsko || 1957 – súčasnosť ||  Rock / Pop || &lt;ref&gt;[http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/728279.stm BBC NEWS | Entertainment | Profile: Johnny Hallyday]&lt;/ref&gt;
|-
| [[Kenny Rogers]] || Spojené štáty ||1958 – súčasnosť || Country / Pop || &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=CNN - Kenny Rogers, gambling again - October 7, 1999 |url=http://edition.cnn.com/SHOWBIZ/Music/9910/07/kenny.rogers/ |dátum prístupu=2009-06-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090220224629/http://edition.cnn.com/SHOWBIZ/Music/9910/07/kenny.rogers/ |dátum archivácie=2009-02-20 }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Lionel Richie]] || Spojené štáty || 1968 – súčasnosť || Pop / R&amp;B || &lt;ref&gt;[http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/article836878.ece The Times]{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} on Lionel Richie&lt;/ref&gt;
|-
| [[Luciano Pavarotti]] || Taliansko || 1961 – 2006 || Opera || &lt;ref&gt;[http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/music/4374415.stm BBC NEWS | Entertainment | Music | Pavarotti recovers from surgery]&lt;/ref&gt;
|-
| [[Metallica]] || Spojené štáty || 1981 – súčasnosť || [[Heavy metal]] || &lt;ref&gt;{{cite news |title=Metallica |url=http://ema.mtv.co.uk/artists/profile/115148206/ |work=MTV UK }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090609184056/http://ema.mtv.co.uk/artists/profile/115148206/ |date=2009-06-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |title=Energized heavyweights Metallica begin world tour|url=http://www.canada.com/ottawacitizen/news/arts/story.html?id=39bfcfcf-2312-4546-aaaa-1fb52af70958|work=OttawaCitizen.com |date=2008-10-22}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Michiya Mihashi]]|| Japonsko || 1955 – 1995 || Enka / Min'yō ||&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.oricon.co.jp/artists/211841/ |title=Michiya Mihashi Profile|work=Oricon Style|accessdate=2009-03-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://music.goo.ne.jp/artist/ARTLISD1147250/index.html |title=三橋美智也（みはしみちや）|work=goo|accessdate=2009-03-02}}&lt;/ref&gt; 
|-
| [[Mireille Mathieu]] || Francúzsko || 1950 – súčasnosť || Pop ||&lt;ref&gt; {{cite web |url=http://www.stern.de/unterhaltung/musik/:Mireille-Mathieu-Der-Spatz-Avignon-60/566130.html |title=Mireille Mathieu: Der &quot;Spatz von Avignon&quot; wird 60| work=stern.de| language=German}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Modern Talking]] || Nemecko || 1984 – 2003 || Synthpop || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.sueddeutsche.de/panorama/artikel/242/113129/ |title=Neues &quot;Modern Talking&quot; mit Medlock und Bohlen|work=[[Süddeutsche Zeitung]]|language=German |date=2007-05-08}}&lt;/ref&gt; 
|- 
| [[Neil Diamond]] || Spojené štáty || 1966 – súčasnosť || Pop / Rock || &lt;ref&gt;[https://archive.is/20120526070442/www.billboard.com/bbcom/bio/index.jsp?pid=4456 Billboard.com - Biography - Neil Diamond]&lt;/ref&gt;
|-
| [[Olivia Newton-Johnová]] || Austrália || 1966 – súčasnosť || Pop || &lt;ref&gt;[http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9900E6DF1E39F930A2575BC0A964948260&amp;sec=&amp;spon= The New York Times] on Olivia Newton-John&lt;/ref&gt;
|-
| [[Patti Page]] || Spojené štáty || 1948 – súčasnosť || Pop || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9D01E5D81031F931A2575BC0A9659C8B63 |title= Patti Page, Proving That Simple Songs Endure |work=[[The New York Times]]|date=2003-08-12}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Paul McCartney]] || Spojené kráľovstvo || 1957 – súčasnosť || Pop rock ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.mtv.de/music/15992/bio|title=Biography: Paul McCartney|publisher=MTV Nemecko|language=German|accessdate=2009-06-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110607113903/http://www.mtv.de/music/15992/bio|archivedate=2011-06-07}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Perry Como]] || Spojené štáty || 1933 – 1998 || Pop / Swing ||&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/world/americas/1327726.stm |title=Crooner Perry Como dies|date=2001-05-13 |work=BBC News}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Pet Shop Boys]] || Spojené kráľovstvo || 1981 – súčasnosť || Synthpop || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.warnermusic.de/petshopboys/bio/ |title=Pet Shop Boys: Biografie |accessdate=2008-10-27 |work=Warner Music Nemecko |language=German |archiveurl=https://web.archive.org/web/20081118074605/http://www.warnermusic.de/petshopboys/bio/ |archivedate=2008-11-18 }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Phil Collins]] || Spojené kráľovstvo || 1980 – súčasnosť || Adult contemporary || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/article3808340.ece |title=Phil Collins casually serves notice of his retirement |work=[[The Times]] |date=2008-04-25 |accessdate=2009-06-20 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080516222845/http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/article3808340.ece |archivedate=2008-05-16 }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Prince]] || Spojené štáty || 1978 – súčasnosť || R&amp;B / Rock || &lt;ref&gt;[http://www.sonybmg.de/artists2.php?iA=4&amp;artist=60588 Sony/BMG Nemecko] on Prince&lt;/ref&gt;
|-
| [[Ricky Nelson]]|| Spojené štáty || 1957 – 1985 || Pop || &lt;ref&gt;[http://transcripts.cnn.com/TRANSCRIPTS/0512/27/lkl.01.html CNN.com - Transcripts]&lt;/ref&gt;
|-
| [[Roberto Carlos]] || [[Brazília]] || 1950 – súčasnosť || 	MPB / Brazilian rock ||&lt;ref&gt;[http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9F01E1DF1F3FF937A15751C1A9659C8B63 The New Tork Times] on Roberto Carlos&lt;/ref&gt;
|-
|[[Robbie Williams]]
|[[Spojené kráľovstvo]]
|1990 – súčasnosť
|Pop / Pop-Rock / Synthpop / Electronic-Pop / Swing-Revival
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Robbie Williams albums and songs sales|url=https://chartmasters.org/2019/12/robbie-williams-albums-and-songs-sales/|dátum vydania=2019-12-15|dátum prístupu=2022-01-10|jazyk=en-US|priezvisko=MJD}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Rod Stewart]] || Spojené kráľovstvo || 1962 – súčasnosť || Rock / Pop || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/northern_ireland/1922965.stm|title=Stewart show backed by public cash|publisher=[[BBC News]]|date=2002-04-11}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Status Quo]] || Spojené kráľovstvo || 1967 – súčasnosť || Rock || &lt;ref&gt;[http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/live_reviews/article2903552.ece The Times] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230720225013/https://www.the-tls.co.uk/ |date=2023-07-20 }} on Status Quo&lt;/ref&gt;
|-
| [[Stevie Wonder]] || Spojené štáty || 1961 – súčasnosť || R&amp;B / Soul || &lt;ref&gt;[http://www.latimes.com/entertainment/news/music/la-et-steviewonder9-2008jul09,0,7902544.story The LA Times] on Stevie Wonder&lt;/ref&gt;
|-
| [[Teresa Teng]]|| [[Čína]] || 1967 – 1995 || Pop || &lt;ref&gt;[http://yule.sohu.com/66/06/article209080666.shtml SOHU.com] May 6, 2003&lt;/ref&gt;
|-
| [[Tina Turner]] || Spojené štáty || 1955 – súčasnosť || Pop / R&amp;B || &lt;ref&gt;[http://calendar.boston.com/boston-ma/events/show/82475215-tina-turner Tina Turner on boston.com]&lt;/ref&gt;
|-
| [[Tom Jones]] || Spojené kráľovstvo || 1965 – súčasnosť || Pop ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cnn.com/2008/SHOWBIZ/Music/09/17/tom.jones.new.album.ap/index.html|title=Tom Jones goes retro for new album|publisher=CNN|date=2008-09-17|archiveurl=https://web.archive.org/web/20080918041329/http://www.cnn.com/2008/SHOWBIZ/Music/09/17/tom.jones.new.album.ap/index.html|archivedate=2008-09-18|accessdate=2009-06-20}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[U2 (hudobná skupina)|U2]] || [[Írsko]]|| 1976 – súčasnosť || Rock || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.boston.com/news/local/articles/2007/03/21/episcopal_church_taps_u2_for_liturgy/ |title= Episcopal church taps U2 for liturgy|publisher=The Boston Globe|date=2007-03-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.britannica.com/EBchecked/topic/1350543/How-to-Dismantle-an-Atomic-Bomb |title= How to Dismantle an Atomic Bomb|publisher=Encyclopedia Britannica}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.foxnews.com/story/0,2933,326251,00.html |title= U2 Manager: Cut Off Illegal Downloaders From Internet|publisher=Fox News|date=2008-01-29}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Valeriya]]|| Rusko || 1991 – súčasnosť || Pop || &lt;ref&gt;[http://www.independent.co.uk/news/europe/nyet-the-madonna-of-moscow-says-our-pop-stars-are-rubbish-769980.html Nyet! The Madonna of Moscow says our pop stars are rubbish - Europe, News - Independent.co.uk]&lt;/ref&gt;
|-
| [[The Ventures]]|| Spojené štáty || 1959 – súčasnosť || [[Surf rock]] || &lt;ref&gt;[http://seattletimes.nwsource.com/html/localnews/2004272661_apwarockhallventures1stldwritethru.html Seattle Times] on The Ventures&lt;/ref&gt;
|-
| [[Whitney Houston]] || Spojené štáty || 1977 – súčasnosť || R&amp;B || &lt;ref&gt;Houston has been with Arista since 1983 and has sold more than 140 million records worldwide. {{citácia periodika|priezvisko=Gross|meno=Rick|titul=Talent traffic|periodikum=Amusement Business|číslo=113|issue=32|strany=8|dátum=13.8.2001|issn=00032344}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.sonybmg.at/artists2.php?iA=4&amp;artist=4632 Whitney Houston on Austria's Sony/BMG] &lt;/ref&gt;
|-
| [[The Who]] || Spojené kráľovstvo || 1964 – súčasnosť || Rock / Hard rock || &lt;ref&gt;[http://www.nytimes.com/2008/07/17/arts/music/17daltrey.html?ref=music The New York Times] on The Who&lt;/ref&gt;
|-
|[[Lady Gaga]]||Spojené štáty||2008 - súčasnosť||Pop||&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.adelaidenow.com.au/lady-gaga-and-robbie-williams-leave-adelaide-off-australian-tour-itineraries/news-story/0deff4e81726a8fc58c706331a08c4ec|title=Lady Gaga and Robbie Williams leave Adelaide off Australian tour itineraries|first=Sam|last=Kelton|work=[[The Advertiser (Adelaide)|The Advertiser of Adelaide]]|date=February 20, 2014|access-date=October 12, 2015}}&lt;/ref&gt;
|-
|
|}

=== Od 75 do 99 miliónov nahrávok ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%;&quot;
!width=&quot;200&quot;| Umelec
!width=&quot;120&quot;| Krajina
!width=&quot;120&quot;| Obdobie
!width=&quot;200&quot;| Žáner
!width=&quot;100&quot; class=&quot;unsortable&quot;|Zdroj  
|-
| [[Annie Lennox]] || Spojené kráľovstvo || 1977 – súčasnosť || Pop rock || &lt;ref&gt;[http://news.scotsman.com/politics/-Sweet-Dreams-for-SNP.4229039.jp The Scotsman] on Annie Lennox&lt;/ref&gt;
|-
| [[B'z]]|| Japonsko || 1988 – súčasnosť || Pop rock || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.oricon.co.jp/news/confidence/55724/full/ |title=B'z got their 22nd #1 album, ranked No.1 in history and dominates all the 6 main ranking sections|work=[[Oricon]]|date=2008-06-24|language=Japonskoese}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Britney Spears]] || Spojené štáty || 1998 – súčasnosť|| Pop / Teen pop || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/tv_and_radio/article5254205.ece|title=Britney Spears launches her comeback on X Factor|publisher=[[The Times]]|date=2008-11-29|accessdate=2009-06-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110616210315/http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/tv_and_radio/article5254205.ece|archivedate=2011-06-16}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Carlos Santana]] || Mexiko || 1966 – súčasnosť || Rock || &lt;ref&gt;[http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/3745485.stm BBC NEWS | Entertainment | Latin honours for Carlos Santana&lt;!-- Bot generated title --&gt;]&lt;/ref&gt;
|- 
| [[Dalida]] || Francúzsko || 1956 – 1987 || Pop / Disco || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=9B0DE1DD1230F936A35756C0A961948260|title= DALIDA|work=[[The New York Times]]|date=1987-05-06}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Earth, Wind &amp; Fire]] || Spojené štáty || 1969 – súčasnosť || R&amp;B / Disco || &lt;ref&gt;[http://www.allmusic.com/artist/larry-dunn-p72703 allmusic ((( Larry Dunn &gt; Overview )))&lt;!-- Bot generated title --&gt;]&lt;/ref&gt;
|-
| [[Eddy Arnold]]|| Spojené štáty || 1946 – 2008 || Country || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/bbcom/bio/index.jsp?pid=2252|title= Umelec Biography - Eddy Arnold|publisher=[[Billboard (magazine)]]|archiveurl=https://archive.is/Qb7L|archivedate=2012-05-29}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Eminem]] || Spojené štáty || 1999 – súčasnosť || Hip hop || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.universalmusic.com/artist-news/eminem%E2%80%99s-new-album-%E2%80%9Crelapse%E2%80%9D-drops-in-may-%E2%80%9Crelapse-2%E2%80%9D-later-this-year|title=Eminem’s New Album &quot;Relapse&quot; Drops In May, “Relapse 2” Later This Year|date=2009-03-05|publisher=[[Universal Music Group]]|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110717171940/http://www.universalmusic.com/artist-news/eminem%E2%80%99s-new-album-%E2%80%9Crelapse%E2%80%9D-drops-in-may-%E2%80%9Crelapse-2%E2%80%9D-later-this-year|archivedate=2011-07-17|accessdate=2009-06-20}}&lt;/ref&gt;
|- 
| [[Eurythmics]] || Spojené kráľovstvo || 1980 – súčasnosť || [[New wave]] || &lt;ref&gt;[http://www.independent.co.uk/extras/saturday-magazine/regulars/my-secret-life-dave-stewart-musician-age-55-850870.html The Independent] on Eurythmics&lt;/ref&gt;
|-
| [[Gloria Estefan]] || Spojené štáty || 1977 – súčasnosť || Latin / Dance / Pop || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.marketwatch.com/news/story/Gloria-Emilio-Estefan-Win-Latin/story.aspx?guid=%7B36450B8A-76C7-4358-B50D-727E2343086D%7D |title=Gloria &amp; Emilio Estefan Win Latin Grammy Awards for Work on '90 Millas' CD|date=2008-11-14|work=WAll STREET JOURNAL. Digital Network}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.grammys.com/GRAMMY_Awards/News/Default.aspx?newsID=3009&amp;newsCategoryID=2|title=Estefan Honored By Latin Recording Academy|date=2008-08-19|work=Grammy Awards|accessdate=2009-06-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090430215206/http://www.grammys.com/GRAMMY_Awards/News/Default.aspx?newsID=3009&amp;newsCategoryID=2|archivedate=2009-04-30}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Hibari Misora]]|| Japonsko || 1949 – 1989 || [[Enka]] / [[Džez]] || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://tosyo.city.kikugawa.shizuoka.jp/SerlsSystem/tosmok.asp?tilcod=36241&amp;mngkbn=01&amp;style=IF|title=美空ひばり大全集|work=Kikugawa City library|accessdate=2009-03-02|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090505225016/http://tosyo.city.kikugawa.shizuoka.jp/SerlsSystem/tosmok.asp?tilcod=36241&amp;mngkbn=01&amp;style=IF|archivedate=2009-05-05}}&lt;/ref&gt; 
|-
| [[Journey]] || Spojené štáty  || 1973 – súčasnosť || Arena rock || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.americantowns.com/la/batonrouge/news/frontiers-a-tribute-to-journey-118493|title=Frontiers - A Tribute to Journey|date=2008-10-29|publisher=AmericanTowns}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://classicrock.about.com/od/skupinasandartists/p/journey.htm|title=Journey|publisher=About.com}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Luis Miguel]]|| [[Mexiko]]|| 1982 – súčasnosť || Latin pop /Bolero/ Ballad / Mariachi ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.analitica.com/va/entretenimiento/quepasa/3497983.asp|title=Luis Miguel returns with the topics of Manuel Alejandro|publisher=JR Medios|date=2008-03-25|language=Spanish|accessdate=2009-06-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090519173744/http://www.analitica.com/va/entretenimiento/quepasa/3497983.asp|archivedate=2009-05-19}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Scorpions]] ||  Nemecko || 1969 – súčasnosť || Hard rock || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.goethe-bytes.de/dw/article/0,2144,3747218,00.html|title=Scorpions – Hard Rock made in Nemecko|work=Popxport|publisher=[[Deutsche Welle]] (DW-World.de)|accessdate=2009-06-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090828031227/http://www.goethe-bytes.de/dw/article/0,2144,3747218,00.html|archivedate=2009-08-28}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Van Halen]] || Spojené štáty || 1972 – súčasnosť || Hard rock || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.cnn.com/2007/SHOWBIZ/Music/12/21/vanhalen.divorce.ap/index.html?iref=mpstoryview |title=Eddie Van Halen and Valerie Bertinelli divorce |accessdate=2008-10-27 |date=2007-12-21 |work=CNN.com |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071222231136/http://www.cnn.com/2007/SHOWBIZ/Music/12/21/vanhalen.divorce.ap/index.html?iref=mpstoryview |archivedate=2007-12-22 }}&lt;/ref&gt;
|-
|}

=== Od 50 do 74 miliónov nahrávok ===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%;&quot;
!width=&quot;200&quot;| Umelec
!width=&quot;120&quot;| Krajina
!width=&quot;120&quot;| Obdobie
!width=&quot;200&quot;| Žáner
!width=&quot;100&quot; class=&quot;unsortable&quot;|Zdroj   
|-
| [[Ace of Base]] || [[Švédsko]] || 1987 – súčasnosť || [[dance-pop]] || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.svd.se/kulturnoje/nyheter/artikel_2054771.svd|title= Här är Ace of Base 3.0 (Here is the Ace of Base 3.0)|publisher=[[Svenska Dagbladet]]|date2008-11-17|language=Swedish}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Adriano Celentano]]|| [[Taliansko]] || 1957 – súčasnosť || Pop || &lt;ref&gt;{{cite news |title=Biography: Adriano Celentano |url=http://www.mymusicbase.ru/PPB/ppb6/Bio_699.htm|work= Biography |language=English}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Alan Jackson]]|| Spojené štáty || 1989 – súčasnosť || Country || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.cbsnews.com/stories/2008/11/12/entertainment/main4595534.shtml?source=RSSattr=Entertainment_4595534|title= Alan Jackson Could Have Big Night At CMAs|publisher=CBS Evening News|date2008-11-12}}&lt;/ref&gt;
|-
| | [[Alice Cooper]] || Spojené štáty || 1965 – súčasnosť || Hard rock || &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alice Cooper - Bio of Alice Cooper - Alice Cooper Lives in Phoenix |url=http://phoenix.about.com/cs/famous/a/alice01.htm |dátum prístupu=2009-06-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080927004400/http://phoenix.about.com/cs/famous/a/alice01.htm |dátum archivácie=2008-09-27 }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Andrea Bocelli]] || Taliansko || 1994 – súčasnosť || Pop || &lt;ref&gt;[http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/stage/opera/article3876212.ece The Times] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080517080741/http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/stage/opera/article3876212.ece |date=2008-05-17 }} on Andrea Bocelli&lt;/ref&gt;
|-
| [[The Andrews Sisters]] || Spojené štáty || 1937 – 1951 || Swing || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=990CE3DF113BF930A15753C1A963958260|title= Maxene Andrews, 79, of the Andrews Sisters|publisher=[[The New York Times]]|date=1995-10-23}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Ayumi Hamasaki]]|| [[Japonsko]] || 1995 – súčasnosť || Pop || &lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20080409221347/http://hochi.yomiuri.co.jp/entertainment/news/20080409-OHT1T00091.htm Sports Hochi] April 9, 2008&lt;/ref&gt;
|-
| [[Black Sabbath]] || Spojené kráľovstvo || 1968 – súčasnosť || Heavy metal || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.foxnews.com/story/0,2933,275497,00.html|title=Ozzy Osbourne Goes 'On the Record'|publisher=[[Fox News]]|date=2007-05-25}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Barbra Streisand]] || Spojené štáty || 1960 – súčasnosť || Pop / Adult contemporary ||&lt;ref&gt; {{cite news |title=Barbra Streisand: A star is reborn |url=http://www.independent.co.uk/news/people/profiles/barbra-streisand-a-star-is-reborn-488708.html|publisher=[[The Independent]]}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt; {{cite news |title=Gold and Platinum: Top Selling Umelecs |url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=tblTopArt|work=[[RIAA]]}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[The Beach Boys]] || Spojené štáty || 1962 – súčasnosť || Rock Pop || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.rollingstone.com/artists/thebeachboys/biography|title=Beach Boys: Biography|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=2009-06-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090503151226/http://www.rollingstone.com/artists/thebeachboys/biography|archivedate=2009-05-03}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Bob Dylan]] || Spojené štáty || 1959 – súčasnosť || [[Folk]] / Rock || &lt;ref&gt;[http://www.britannica.com/eb/article-9031669/Bob-Dylan Bob Dylan - Britannica Online Encyclopedia]&lt;/ref&gt;
|-
| [[Bob Seger]] || Spojené štáty || 1961 – súčasnosť || Rock || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.michigan.gov/gov/0,1607,7-168-23442_25488-88157--,00.html|title= Bob Seger Day|publisher=Michigan.gove:Office of the Governor}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Boston (skupina)|Boston]]|| Spojené štáty || 1976 – súčasnosť || Arena rock || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.idahostatesman.com/deeds/story/438903.html |title=Deeds commentary: Feel free to go to Boston; I'm staying in Boise|date=2008-07-11|publisher=idahostatesman.com}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Boyz II Men]]|| Spojené štáty || 1990 – súčasnosť || R&amp;B || &lt;ref&gt;[http://www.cbsnews.com/stories/2002/05/21/earlyshow/leisure/music/main509677.shtml?CMP=ILC-SearchStories Save The Music 2002 , Foreigner Performs To Save The Music - CBS News]&lt;/ref&gt;
|-
| [[Bruce Springsteen]] || Spojené štáty || 1965 – súčasnosť || Rock || &lt;ref&gt;[http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=tblTopArt &quot;Top Selling Umelecs&quot;], [[RIAA]] website. Date uncertain. Accessed [[9. apríl]] [[2008]].&lt;/ref&gt;
|-
| [[Bryan Adams]] || Kanada || 1977 – súčasnosť || Rock || &lt;ref&gt;[http://www.telegraph.co.uk/arts/main.jhtml?xml=/arts/2008/03/30/sv_bryanadams.xml Bryan Adams]&lt;/ref&gt;
|- 
| [[Def Leppard]] || Spojené kráľovstvo || 1977 – súčasnosť || Hard rock || &lt;ref&gt;[http://www.roadrunnerrecords.com/blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&amp;newsitemID=44388 BLABBERMOUTH.NET DEF LEPPARD: Upcoming TV Appearances Detailed]&lt;/ref&gt;
|-
| [[Destiny’s Child]] || Spojené štáty || 1990 – 2005 || R&amp;B / Pop ||&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/music/4087228.stm |title=R&amp;B stars Destiny's Child split|publisher=BBC News|date=2005-06-13}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Dreams Come True]]|| Japonsko || 1989 – súčasnosť || Pop / Jazz  || &lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://hochi.yomiuri.co.jp/feature/entertainment/interview/news/20070707-OHT1T00059.htm|title=１９年目のドリカムはファンの夢叶えます…単独インタビュー|publisher=hochi.yomiuri.co.jp|date=2007-07-07|language=Japonskoese|accessdate=2009-06-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070914105924/http://hochi.yomiuri.co.jp/feature/entertainment/interview/news/20070707-OHT1T00059.htm|archivedate=2007-09-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.barks.jp/artist/?id=52004571&amp;m=biography |title=Biography: バイオグラフィ バイオグラフィ|publisher=Barks Global Music Explorer|language=Japanese}}&lt;/ref&gt;
|- 
| [[Duran Duran]] || Spojené kráľovstvo || 1978 – súčasnosť || New wave ||&lt;ref&gt;[http://www.billboard.com/bbcom/news/article_display.jsp?vnu_content_id=2036692 Duran Duran To Get Brit Award Honor]&lt;/ref&gt;
|-
| [[Enya]] || Írsko || 1982 – súčasnosť || New age / Celtic || &lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.telegraph.co.uk/culture/music/3562058/Enya-talks-about-her-new-album-And-Winter-Came.html|title=Enya talks about her new album And Winter Came|publisher=[[The Daily Telegraph]]|date=2008-10-15}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Four Tops]]|| Spojené štáty || 1954 – súčasnosť || R&amp;B || &lt;ref&gt;[http://www.britannica.com/eb/article-9114844 Payton, Lawrence - Britannica Online Encyclopedia]&lt;/ref&gt;
|-
| [[George Strait]]|| Spojené štáty || 1981 – súčasnosť || Country || &lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.universalmusic.com/artist-news/xm-to-launch-channel-dedicated-to-george-strait|title=XM to Launch Channel Dedicated to George Strait|publisher=Universal Music Group|date=2008-12-03|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090108041245/http://www.universalmusic.com/artist-news/xm-to-launch-channel-dedicated-to-george-strait|archivedate=2009-01-08|accessdate=2009-06-20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.cbc.ca/arts/music/story/2008/10/31/george-strait-artist-of-the-decade.html|title=George Strait crowned country artist of the decade|publisher=[[CBC News]]|date=2008-10-31|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090703095731/http://www.cbc.ca/arts/music/story/2008/10/31/george-strait-artist-of-the-decade.html|archivedate=2009-07-03|accessdate=2009-06-20}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Glay (skupina)|Glay]]|| Japonsko || 1994 – súčasnosť || Rock / Pop || &lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.barks.jp/news/?id=1000033805|title=GLAY「バンドの力だけでどこまでできるのか？」と新たな挑戦!|publisher=barks.jp|date=2007-08-24|language=Japanese}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Iron Maiden]] || Spojené kráľovstvo || 1975 – súčasnosť || Heavy metal ||  &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.thesun.co.uk/sol/homepage/showbiz/sftw/article1876135.ece|title=SFTW in Paris with Iron Maiden |work=[[The Sun]]|date=2008-10-31}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Jay-Z]] || Spojené štáty || 1996 – súčasnosť || [[Hip-hop]] || &lt;ref&gt;[http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/article4217430.ece The Times] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110624094832/http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/article4217430.ece |date=2011-06-24 }} on Jay-Z&lt;/ref&gt;
|-
| [[Jean Michel Jarre]] || Francúzsko || 1971 – súčasnosť || New age || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/art/features/jean-michel-jarre-toujours-jarre-782870.html|title=Jean Michel Jarre: Toujours Jarre|publisher=The Independent|date=2008-02-18|archiveurl=https://web.archive.org/web/20091120193218/http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/art/features/jean-michel-jarre-toujours-jarre-782870.html|archivedate=2009-11-20|accessdate=2009-06-20}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Jethro Tull]] || Spojené kráľovstvo || 1968 – súčasnosť || [[Progesívny rock]]|| &lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.bbc.co.uk/wiltshire/content/articles/2008/01/30/jethro_tull_swindon_gig_feature.shtml|title=Interview with Jethro Tull's Ian Anderson|publisher=BBC Wiltshire}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Johnny Cash]] || Spojené štáty || 1955 – 2003 || Country || &lt;ref&gt;[http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/3707816.stm BBC NEWS | Entertainment | Cash musical heading for Broadway]&lt;/ref&gt;
|-
| [[Shinichi Mori|Kazuhiro Moriuchi]]|| Japonsko || 1966 – súčasnosť || Enka || &lt;ref&gt;[http://www.jvcmusic.co.jp/mori/profile/index.html 森進一公式ホームページ&lt;!-- Bot generated title --&gt;]&lt;/ref&gt;
|-
| [[Kiss (skupina)|Kiss]] || Spojené štáty || 1973 – súčasnosť || Hard rock || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.rollingstone.com/artists/kiss/biography|title=KISS: Biography|work=[[Rolling Stone]]|accessdate=2009-06-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090426025025/http://www.rollingstone.com/artists/kiss/biography|archivedate=2009-04-26}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Kenny G]]|| Spojené štáty || 1982 – súčasnosť || [[džez|Inštrumentálny džez]]|| &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.people.com/people/archive/article/0,,20138137,00.html|title=Picks and Pans Main: Song|work=[[People (magazine)]]|date=2002-10-07}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Kylie Minogue]] || Austrália || 1987 – súčasnosť || Dance pop || &lt;ref&gt;[http://www.timesonline.co.uk/tol/news/uk/article3105753.ece The Times]{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} on Kylie Minogue&lt;/ref&gt;
|- 
| [[Linkin Park]] || Spojené štáty || 2000 – súčasnosť || [[Nu metal]] / [[Alternatívny rock]] || &lt;ref&gt;{{cite news|title=Linkin Park|url=http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/live_reviews/article3271745.ece|work=Times Online|date=2008-01-30}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090515124507/http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/live_reviews/article3271745.ece |date=2009-05-15 }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Meat Loaf]] || Spojené štáty || 1968 – súčasnosť || Rock || &lt;ref&gt;{{cite web | url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/7642139.stm|title= Meat Loaf's epic to be honoured|publisher=[[BBC]]|date=2008-09-29}}&lt;/ref&gt;
|-  
| [[Michael Bolton]]|| Spojené štáty || 1968 – súčasnosť || Pop || &lt;ref&gt;[http://www.maysville-online.com/articles/2008/07/13/opinion/editorial/603entertain.txt The Ledger Independent] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090113183318/http://www.maysville-online.com/articles/2008/07/13/opinion/editorial/603entertain.txt |date=2009-01-13 }} on Michael Bolton&lt;/ref&gt;
|-  
| [[Mills Brothers]]|| Spojené štáty || 1928 – 1982 || Pop || &lt;ref&gt;{{cite web | url=http://articles.latimes.com/1999/nov/15/local/me-33834|title=Last Member of Mills Brothers Dies at 84|publisher=[[Los Angeles Times]]|date=1999-11-15}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Mötley Crüe]] || Spojené štáty || 1981 – súčasnosť || Glam metal || &lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.reuters.com/article/musicNews/idUSN08297320080708 |title=After years of chaos, Motley Crue still no &quot;Saints&quot; |publisher=[[Reuters]] |date=2008-07-08}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Mr. Children|Mr.Children]]|| Japonsko || 1989 – súčasnosť || Pop rock || &lt;ref&gt;[http://www.oricon.co.jp/news/rankmusic/43071/ ミスチル、シングル＆アルバム総売上枚数5,000万枚突破！ ニュース-ORICON STYLE&lt;!-- Bot generated title --&gt;], Oricon, 2007-03-19&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/music/news/british-acts-step-up-the-battle-to-make-it-big-in-japan-459666.html|title= British acts step up the battle to make it big in Japonsko|publisher=[[The Independent]]|date=2007-07-31}}&lt;/ref&gt;
|- 
| [[Nat King Cole]] || Spojené štáty || 1936 – 1965 || Vocal jazz || &lt;ref&gt;[http://www.bbc.co.uk/radio2/soldonsong/songlibrary/lettherebelove.shtml BBC - Radio 2 - Sold On Song - Song Library - Let There Be Love]&lt;/ref&gt;
|- 
| [[New Kids on the Block]] || Spojené štáty || 1984 – súčasnosť || Teen pop || &lt;ref&gt;{{cite web | url=http://www.msnbc.msn.com/id/23938704/|title=Boy skupina New Kids on the Block to reunite|publisher=[[MSNBC]]|date=2008-04-03}}&lt;/ref&gt;
|- 
| [[Nirvana]] || Spojené štáty || 1987 – 1994 || [[Grunge]] || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.news.com.au/adelaidenow/story/0,,23795884-5006301,00.html|title=Kurt Cobain's ashes stolen, says his 'suicidal' widow Courtney Love|publisher=[[The Advertiser (Adelaide)]]|date=2008-06-02|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090701080954/http://www.news.com.au/adelaidenow/story/0,,23795884-5006301,00.html|archivedate=2009-07-01|accessdate=2009-06-20}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[’N Sync]] || Spojené štáty || 1995 – 2002 || Teen pop || &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Pearlman's Money Woes Follow Him Downtown |url=http://www.orlandosentinel.com/news/local/orange/orl-mpearlman2807jan28,0,7354100.story?coll=orl-news-headlines-orange |dátum prístupu=2007-10-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20071012153735/http://www.orlandosentinel.com/news/local/orange/orl-mpearlman2807jan28,0,7354100.story?coll=orl-news-headlines-orange |dátum archivácie=2007-10-12 }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Oasis (skupina)|Oasis]]  || Spojené kráľovstvo || 1991 – 2009 || Britpop / Rock || &lt;ref&gt;{{cite web | url=http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2008/12/16/AR2008121603284.html|title=Live!|publisher=[[The Washington Post]] |date=2008-12-18 }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Orhan Gencebay]]|| [[Turecko]] || 1966 – súčasnosť || [[World fusion]] / Folk || &lt;ref&gt;{{cite web
 | title=65 milyon albüm sattı (He has sold 65 million legal copies)
 | work=Akşam Gazetesi
 | date=[[April 14]], [[2006]]
 | url=http://www.aksam.com.tr/haber.asp?a=36254,8&amp;tarih=14.04.2006
 | accessdate=2008-05-13
 | language=Turkish
 | quote=Çıkardığım albümlerin resmi satış rakamı 65 milyon. (My albums have sold 65 million legal copies).
 }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Pearl Jam]] || Spojené štáty || 1990 – súčasnosť || Alternatívny rock / Grunge || &lt;ref&gt;{{cite web| url=http://www.sonybmg.ch/artists2.php?iA=4&amp;artist=359300| title=Biography: Pearl Jam| publisher=Sony/BMG Switzerland| language=German| accessdate=2009-06-20| archiveurl=https://web.archive.org/web/20211105001036/http://www.sonybmg.ch/artists2.php?iA=4&amp;artist=359300| archivedate=2021-11-05}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Petula Clark]] || Spojené kráľovstvo || 1942 – súčasnosť || Pop || &lt;ref&gt;[http://www.abs-cbnnews.com/storypage.aspx?StoryId=124692 ABS CBN News]{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} on Petula Clark&lt;/ref&gt;
|-
|[[Red Hot Chili Peppers]] || Spojené štáty || 1983 – súčasnosť || Alternatívny rock || &lt;ref name=BMI&gt;{{Cite web|url=http://www.bmi.com/musicworld/entry/334998|author=Britt, Bruce|date=[[October 5]], [[2006]]|title=&quot;''Stadium'' Set Keeps Chili Peppers Red Hot&quot;|accessdate=2007-10-02|publisher=BMI.com}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=totalalbumsales&gt;{{Cite web|url=http://newsblaze.com/story/2006032710032000004.mwir/topstory.html|title=Red Hot Chili Peppers' &quot;Stadium Arcadium,&quot; a 28-Song Double CD, to Be Released May 9|publisher=News Blaze|accessdate=2007-10-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120919234526/http://newsblaze.com/story/2006032710032000004.mwir/topstory.html|archivedate=2012-09-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.bbc.co.uk/berkshire/content/articles/2006/02/13/red_hot_chili_peppers_event_feature.shtml|title=Red Hot Chili Peppers|publisher=BBC}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[The Police]] || Spojené kráľovstvo || 1977 – súčasnosť || Pop rock / [[New Wave]] || &lt;ref&gt;[http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/6511673.stm BBC NEWS | Entertainment | Police fan skupinas go on patrol]&lt;/ref&gt;
|-
| [[Ray Conniff]] || Spojené štáty || 1956 – 2002 || Pop / Easy listening || &lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.cbsnews.com/stories/2002/10/14/entertainment/main525516.shtml|title=Post-Swing Leader Ray Conniff Dies|publisher=CBS News|date=2002-10-14}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Reba McEntire]]|| Spojené štáty || 1974 – súčasnosť || Country || &lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.foxnews.com/story/0,2933,440001,00.html |title=Reba McEntire: Reba plays the Reno Hilton with guest Jessica Andrews|date=2008-10-17|publisher=Fox News}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.universalmusic.com/artist-news/reba-mcentire-to-host-the-43rd-annual-cmas-for-the-10th-time-in-her-career|title=Reba McEntire to Host the 43rd Annual CMA's, for the 10th Time in Her Career|date=2008-02-27|publisher=Universal Music Group|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110717173237/http://www.universalmusic.com/artist-news/reba-mcentire-to-host-the-43rd-annual-cmas-for-the-10th-time-in-her-career|archivedate=2011-07-17|accessdate=2009-06-20}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[R.E.M.]] || Spojené štáty || 1980 – súčasnosť || Alternative rock || &lt;ref&gt;{{cite news |title=A Shiny, Happy Return For R.E.M. |date=2008-03-30 |url=http://www.cbsnews.com/stories/2008/03/29/sunday/main3979780.shtml}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |title=R.E.M. floored it to make 'Accelerate'; left 'overthinking' in dust|date=2008-04-01 |url=http://www.usatoday.com/life/music/news/2008-04-01-rem-accelerate_N.htm}}&lt;/ref&gt;
|- 
| [[Richard Clayderman]] || Francúzsko || 1976 – súčasnosť || Easy listening / Instrumental pop || &lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.sonybmgmasterworks.com/artists/richardclayderman/|title=Richard Clayderman|publisher=Sony/BMG|work=Masterworks|accessdate=2009-06-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090315180159/http://www.sonybmgmasterworks.com/artists/richardclayderman/|archivedate=2009-03-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
| [[Ricky Martin]] || [[Portoriko]] || 1984 – súčasnosť || Pop / Latin / Dance-pop / R&amp;B || &lt;ref&gt; {{Cite web|url=http://www.msnbc.msn.com/id/21334517/|title=Fans shriek as Ricky Martin gets his star|publisher=[[MSNBC]]|date=2007-10-16}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Roxette]] || Švédsko || 1986 – súčasnosť || Pop / Rock || &lt;ref&gt; {{Cite web|url=http://www.svd.se/kulturnoje/nyheter/artikel_472587.svd |title=Tack Gud för att jag lever (Thank God I'm, alive)|date=2005-10-30|publisher=[[Svenska Dagbladet]]|language=Swedish}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[The Seekers]] ||  Austrália || 1963 – súčasnosť || Folk rock ||  &lt;ref&gt;[http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/652174.stm BBC News | ENTERTAINMENT | Radio star Whale recovering]&lt;/ref&gt;
|-
| [[Shakira]] || [[Kolumbia]] || 1991 – súčasnosť || Latin / Pop Rock || &lt;ref&gt; {{cite news |title=$40m Shakira gift for relief fund |url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/7018232.stm |publisher=[[BBC]]|date=2007-09-28}}&lt;/ref&gt;
|- 
| [[Shania Twain]] || [[Kanada]] || 1993 – súčasnosť || Country Pop || &lt;ref&gt; {{cite news |title=Shania thanks fans for helping heal her 'broken heart'|url=http://www.cbc.ca/arts/music/story/2008/06/06/shania-message-breakup.html|publisher=[[CBC.ca]]|date=2008-06-068|archiveurl=http://web.archive.org/web/20080607082241/http://www.cbc.ca/arts/music/story/2008/06/06/shania-message-breakup.html|archivedate=2008-06-07}}&lt;/ref&gt;
|- 
| [[Spice Girls]] || Spojené kráľovstvo || 1996 – 2000&lt;br /&gt;2007 – 2008 || Dance-pop || &lt;ref&gt;[http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/6246448.stm BBC NEWS | Entertainment | Spice Girls announce reunion tour]&lt;/ref&gt;
|-
| [[Tom Petty and the Heartbreakers]]|| Spojené štáty || 1976 – súčasnosť || Rock || &lt;ref&gt; {{cite news |title=Tom Petty Interview - Tom Petty Biography - Tom Petty And The Heartbreakers:2005 Century Award |url=http://www.billboard.com/bbcom/yearend/2005/century/2005.jsp |work=Billboard|year=2005|archiveurl=http://web.archive.org/20060316191913/www.billboard.com/bbcom/yearend/2005/century/2005.jsp|archivedate=2006-03-16}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Tony Bennett]]|| Spojené štáty || 1949 – súčasnosť || Traditional pop / Jazz || &lt;ref&gt;{{cite news |title=Tony Bennett at Age 80 -- an American Classic|url=http://online.wsj.com/article/SB115818529025062318.html?mod=googlenews_wsj online.wsj.com|work=The Wall Street Journal|location=New York |date=2006-09-14}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[T.Rex]] || Spojené kráľovstvo|| 1967 – 1977 || Glam rock / [[Folk rock]] || &lt;ref&gt;{{cite news |title=The death of a glam rock idol |url=http://www.chroniclelive.co.uk/north-east-news/history-newcastle-north-east/remember-when/2007/09/15/the-death-of-a-glam-rock-idol-72703-19790819/ |work=Chronicle Live| date=2007-09-15}}&lt;/ref&gt;
|- 
| [[Tupac Shakur]] || Spojené štáty || 1990 – 1996 || Hip hop || &lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.independent.co.uk/news/world/americas/tupac-the-life-the-legend-the-legacy-415744.html |title=Tupac: The life. The legend. The legacy|work=[[The Independent]] |date=2006-09-13}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[UB40]] || Spojené kráľovstvo || 1980 – súčasnosť || Reggae || &lt;ref&gt;{{cite news |title=UB40 reveal new lead singer: Ali Campbell's brother Duncan |url=http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/article3848605.ece |work=Times Online |date=2008-04-30 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080517001237/http://entertainment.timesonline.co.uk/tol/arts_and_entertainment/music/article3848605.ece |date=2008-05-17 }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Vicente Fernández]]|| Mexiko|| 1965 – súčasnosť || Latin / Mariachi ||&lt;ref&gt;
{{cite news |title=Billboard: Vicente Fernandez |url=http://www.billboard.com/bbcom/bio/index.jsp?pid=24866 |work=Billboard|archiveurl=https://archive.is/FEw3|archivedate=2012-06-29}}&lt;/ref&gt;
|- 
| [[Village People]] || Spojené štáty || 1977 – súčasnosť || Disco || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://articles.latimes.com/2001/mar/18/local/me-39494|title=Glenn Hughes; Disco Singer Was Biker in Village People|publisher=[[Los Angeles Times]]|date=2001-03-18}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Willie Nelson]]|| Spojené štáty || 1956 – súčasnosť || Country || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.rollingstone.com/news/story/25020455/willie_on_the_soft_path|title=Willie on The Soft Path|publisher=[[Rolling Stone]]|date=2008-12-25|accessdate=2009-06-20|archiveurl=https://web.archive.org/web/20081220224946/http://www.rollingstone.com/news/story/25020455/willie_on_the_soft_path|archivedate=2008-12-20}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Karel Gott]] || Česko || 1958 – súčasnosť || Pop / rock'n'roll, swing, jazz || &lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.karelgott.com}}&lt;/ref&gt;
|}

== Pozri aj ==
* [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch]]
* [[RIAA|Recording Industry Association of America (RIAA)]]
* [[Zoznam najpredávanejších singlov sveta]]
* [[Zoznam najpredávanejších hudobných albumov na svete]]

== Referencie ==
{{reflist|3}}

[[Kategória:Hudobné rebríčky| ]]
[[Kategória:Certifikácie predaja na hudobných trhoch]]
[[Kategória:Rekordy]]</text>
      <sha1>q4of7fqvwl0op73p4gq11cpgqe9z6ne</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Stavba vo výstavbe</title>
    <ns>10</ns>
    <id>283534</id>
    <revision>
      <id>8189826</id>
      <parentid>6760908</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:17:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>rekat</comment>
      <origin>8189826</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="481" sha1="3s6f11m02j539l4k18ad5bmto67zdyn" xml:space="preserve">{{Správa
|typ = poznámka
|obrázok = [[Obrázok:Applications-development current.svg|40px]]
|text = '''Tento článok je o stavbe alebo konštrukcii, ktorá je v procese výstavby.'''&lt;br/&gt;&lt;div style=&quot;font-size:8pt;text-align:left;line-height:1.25em&quot;&gt;Informácie sa môžu počas výstavby meniť.&lt;/div&gt;
}}&lt;includeonly&gt;[[Kategória:Plánované stavby]]&lt;/includeonly&gt;&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Šablóny aktualít|Stavba vo výstavbe]]
[[Kategória:Stavebné šablóny]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>3s6f11m02j539l4k18ad5bmto67zdyn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Plánované stavby</title>
    <ns>14</ns>
    <id>283535</id>
    <revision>
      <id>8189824</id>
      <parentid>7336316</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:16:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Jetam2 premiestnil stránku [[Kategória:Budúce stavby]] na [[Kategória:Plánované stavby]], ale neponechal presmerovanie: lepšie</comment>
      <origin>7336316</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="122" sha1="fhcg9h3pt2aukj8yb49mk8i7lxizyqf" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}

[[Kategória:Stavby podľa stavu|Budúce stavby]]
[[Kategória:Budúcnosť|Stavby]]</text>
      <sha1>fhcg9h3pt2aukj8yb49mk8i7lxizyqf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bezpečnostný vzduchový vankúš</title>
    <ns>0</ns>
    <id>290332</id>
    <revision>
      <id>8189850</id>
      <parentid>7935605</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:42:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19900-49</username>
        <id>290671</id>
      </contributor>
      <origin>8189850</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3835" sha1="my85bvt8hzuiq7e7wkwttue8se7h9nc" xml:space="preserve">[[Súbor:Airbag SEAT Ibiza.jpg|thumb|Airbag v aute Seat Ibiza]]

'''Bezpečnostný vzduchový vankúš'''&lt;ref&gt;{{beliana|2|bezpečnostný vzduchový vankúš|80}}&lt;/ref&gt; alebo '''airbag''' je zariadenie pasívnej bezpečnosti, ktoré sa používa hlavne v [[automobil]]och. Ide o vak z ľahkej nepriedušnej látky, ktorý sa v prípade nehody nafúkne pred pasažierom alebo vedľa pasažiera a zabrzdí náraz jeho tela, ktoré by sa inak mohlo zraniť o [[volant]], [[sklo]] alebo inú časť automobilu. Airbag sám iba spomaľuje náraz, nie je však schopný pasažiera zadržať, preto je potrebné používať ho v kombinácii s bezpečnostnými pásmi (aktívny prvok  bezpečnosti, pretože pasažier ho musí aktívne uviesť do činnosti). Zo štatistík vyplýva, že airbag podstatne znižuje riziko smrti alebo vážneho zranenia.

== História a terminológia ==
Vynález bezpečnostného vzduchového vankúša si nezávisle od seba nechali v roku 1951 zaregistrovať nemecký inžinier Walter Linderer a Američan John W. Hetrick. Až po tom, čo ochrana ich patentu v roku 1971 vypršala sa dočkal skutočného využitia v automobilovom priemysle. V 60. a 70. rokoch japonské aj americké automobilky testovali airbagy. Ford začal vybavovať testovacie vozidlá, v ktorých boli bezpečnostné pásy doplnené airbagmi v roku 1971 a [[General Motors]] v roku 1973 vo vozidlách Chevrolet. Ale ukázalo sa, že aspoň jedno úmrtie zo siedmych v testovaných automobiloch GM išlo na vrub airbagu. Výrobcovia dávali airbagu vlastné názvy, z ktorých najznámejším sa stal ACRS - Air Cushion Restraint System (bezpečnostný/ochranný systém so vzduchovým vankúšom), ktorý zaviedol GM v roku 1974.

== Funkcia ==
Zjednodušený popis: senzor spomalenia, pri náraze spúšťa obvody, ktorých úlohou je naplniť nylonový nafukovací vak plynom počas veľmi krátkej doby (do 40 ms). Elektronika aktivuje vyvíjač plynu, ktorý najčastejšie funguje na báze rozkladu acidu sodného. Elektronický systém je nastavený tak, aby sa inicioval napĺňanie iba pri spomaleniach auta nad hranicou bežného brzdenia. Zložený vzduchový vak sa nafúkne a vytvorí pred pasažierom ochranný priestor, ktorý stlmí náraz. Krátko po aktivácii sa airbag vyfúkne (vak obsahuje viacero malých otvorov, cez ktoré môže plyn uniknúť). Pasažier však spravidla zaregistruje až vyfúknutý airbag. To umožňuje, aby vodič po nehode mohol vozidlo rýchlo opustiť. Podobne fungujú všetky druhy airbagov. Líšia sa len rýchlosťou nafukovania, umiestnením a ďalšími detailmi.

== Bezpečnostný vzduchový vankúš v bunde pre motocyklistov ==
Pre bezpečnosť motocyklistov otvorila novú dimenziu v plášti integrovaný systému airbagov. V ktorom aktivačný kábel a 
stlačený CO2 je v patronu. Pred jazdou na motorke, pri sedení, by mali byť pripojený s prvou pružnou šňúrou k motoru 
tela. Druhý koniec šňúry je pripojený k CO2 patrónu v bunde. Pri páde a pri zrážke šňúra otvorí patron, tak, aby 
systém airbag  0,1 - 0,3 sekundy automaticky bude nafúkané. Airbagova bunda výrazne tlmí nárazy na hornú časť tela, 
čím účinne chráni životne dôležité orgány: chrbticu, krk, rebrá, kľúčové kosti, kostrče.
Airbag bunda je maďarský vynález. Vynálezca je Tamás Straub v roku 1976.&lt;ref&gt;[http://www.airbagjacket.eu/dokumenty.html Dokumenty vynálezu - airbag bunda]&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Air bags}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.autosparescompare.com/airbags.html Airbags]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}


{{automobilový výhonok}}

[[Kategória:Časti automobilov]]
[[Kategória:Pasívna bezpečnosť automobilov]]</text>
      <sha1>my85bvt8hzuiq7e7wkwttue8se7h9nc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova (Bratislava)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>297282</id>
    <revision>
      <id>8189950</id>
      <parentid>8187817</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T22:24:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189950</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20382" sha1="qpzo10xtggpebvynda7jcq1a1r6daly" xml:space="preserve">[[File:Trocnov Žižka 4v.jpg|right|náhľad|Vojvodca Jan Žižka z Trocnova]]

''' Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova''' (VŠJŽ) bola jedna z vojenských stredných škôl s maturitou gymnaziálneho typu v bývalom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] a po roku [[1993]] aj na [[Slovensko|Slovensku]], ktorej vznik sa datuje od roku [[1949]]. Škola  ponúkala  stredoškolské štúdium v [[Slovenčina|slovenskom]] a [[Čeština|českom]] jazyku. Pomenovanie niesla po českom husitskom vojvodcovi [[Ján Žižka|Jánovi Žižkovi]].

==História školy==
História školy sa začala písať [[1. september|1. septembra]] roku [[1949]]. Vtedy bola založená ''Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova'' (VŠJŽ) v [[Spišská Nová Ves|Spišskej Novej Vsi]].&lt;ref&gt;https://www.vtedy.sk/spisska-nova-ves-vojenska-skola-jana-zizku-svoboda-general-jan-nalepka&lt;/ref&gt; Po presťahovaní do Bratislavy v rokoch [[1953]] až [[1969]] pôsobila táto internátna vojenská škola v priestoroch vysokoškolského areálu Lafranconi v Bratislave. 25. mája [[1969]] vzniklo vojenské gymnázium Jana Žižku z Trocnova&lt;ref&gt;Rozkaz Ministra národní obrany o zřízení vojenských gymnázií, Zbierka zákonov čiastka 24/1969&lt;/ref&gt;. V auguste 1969 zásluhou osobného pričinenia [[Gustáv Husák|JUDr. Gustáva Husáka]] bolo Vojenské gymnázium Jana Žižku z Trocnova presťahované z Bratislavy do [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. [[30. septembra]] [[1996]] škola definitívne skončila svoje pôsobenie.&lt;ref name=&quot;r1&quot;&gt;[http://www.vojenstvi.cz/vasedotazy_54.htm Československé vojenství]&lt;/ref&gt;

=== Prehľad vývoja školy ===
* 1. september [[1949]] – založenie Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova v Spišskej Novej  Vsi
* 31. august [[1953]] – zrušenie  Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova  v Spišskej Novej Vsi
* 1. september 1953 – založenie Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova v Bratislave
* 25. máj [[1969]] – z Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova v Bratislave bolo vytvorené Vojenské gymnázium Jana Žižku z Trocnova v Bratislave
* august 1969 – premiestnenie Vojenského gymnázia Jana Žižku z Trocnova z Bratislavy do Banskej Bystrice
* 29. august 1969 – premenovanie Vojenského  gymnázia Jana Žižku z Trocnova v Banskej Bystrici na Vojenské gymnázium Slovenského národného povstania
* 30. september [[1996]] – zrušenie Vojenského gymnázia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici

Hneď po založení školy bolo štúdium na vojenskej škole Jana Žižku z Trocnova štvorročné, ale už v školskom roku 1950/1951 došlo k jeho skráteniu na tri roky. V roku 1953 prešla škola na šesťročný cyklus štúdia s tým, že jedenásťroční chlapci nastúpili do 6. ročníka, kde nadobudli základné vzdelanie, a potom priamo pokračovali v stredoškolskom vzdelávaní, ktoré končilo maturitnou skúškou. Od roku 1958 sa škola zasa vrátila k trojročnej stredoškolskej maturitnej forme štúdia. Počnúc 1. septembrom 1969 bolo toto stredoškolské štúdium predĺžené na štyri roky.&lt;ref name=&quot;r1&quot; /&gt;

=== Velitelia školy ===
''Pôsobiaci v Spišskej Novej Vsi''
* štábny kapitán Václav Hudeček - 1949 až 1953
''Pôsobiaci v Bratislave''
* mjr. Václav Hudeček – 1953 až  1957&lt;ref&gt;[http://www.csla.cz/armada/druhyvojsk/csla3skoly02.htm Československá lidová armáda]&lt;/ref&gt;
* plk. Karel Kuba – 1957 až 1964
* genmjr. Juraj Pivoluska – 1964 až 1970&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Baka
| meno = Igor
| odkaz na autora = 
| spoluautori = et al.
| titul = Vojenské dejiny Slovenska
| odkaz na titul = 
| zväzok = VII. : 1968{{--}}1992
| typ zväzku = Zv.
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Magnet Press; [[Vojenský historický ústav (Slovensko)|Vojenský historický ústav]]
| rok = 2016
| isbn = 978-80-89169-34-4
| počet strán = 361
| strany = 45
}}&lt;/ref&gt;

''Pôsobiaci v Banskej Bystrici''
* plk. Ing. Pavol Graus – 1970 až 1977
* plk. PhDr. Aloiz Pachlopník – 1977 až 1990
* plk. Ing. Miloslav Tešlár – 1990 až 1996
&lt;ref name=&quot;r1&quot; /&gt;
&lt;!-- Do doloženia encyklopedického významu jednotlivých osôb ponechávam mimo viditeľného priestoru
 === Učitelia v škole ===
''Pôsobiaci v Bratislave''
* Květoslav Brázdil – matematika
* Guťan – ruský jazyk
* Vladimír Havel – nemecký jazyk 
* major Horáček – telesná príprava
* Karol Košuk – matematika a fyzika
* Viera Košuková – angličtina
* Dana Krlínová – biológia, chémia
* Oľga Pachlopníková – ruský jazyk
* Redecha – slovenský jazyk
* Reich – automobilová príprava
* akademický maliar Antonín Smažil – deskriptívna geometria
* Švach – čeština
* Vladimír Uminský – čeština
* Vlačihovský – motoristický krúžok
* Winter – fyzika
* Jozef Španka - biologia, chémia, spevokol
* Milan Ješko - hudobná výchova
* Eduard Nechvátal - matematika
* Zdeněk Dostál - dejepis
* Malý - fyzika
* Jáchym - fyzika
* Šarlotta Pavlíková - biológia, chémia
* Marta Martonová - ruština
* major  Drahomír Válek - telocvik
* Štefkovič - telocvik
* kpt. Zdeno Obdržálek - zemepis
* major  Jindřich Vodák - čeština
* Zendulka (Zindulka) - matematika
''Pôsobiaci v Bratislave alebo v Banskej Bystrici''
 --&gt;

== Charakteristika školy ==
[[File:VŠJŽ Bratislava, rozvrh hodín 26 Slovakia 1.jpg |right|náhľad|Rozvrh hodín šk.r. 1965/1966]] 

Tento typ internátnej strednej vojenskej školy vychádzal z tradícií bývalých [[ZSSR|sovietskych]] vojenských škôl a mal svoj vzor v [[Alexandr Vasilievič Suvorov|Suvorovovej]] vojenskej škole. Išlo o školy, ktoré vznikli počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a ich žiakmi boli početné [[sirota|siroty]], ktorých o rodičov pripravila vojna. Starostlivosť o žiakov prebrala kompletne armáda. Pôvodne bolo jej cieľom umožniť vzdelanie najmä chlapcom – vojenským sirotám, preto táto škola spočiatku pripravovala žiakov od 5. ročníka základnej školy. Neskoršie sa pretransformovala na klasickú strednú školu s [[maturita|maturitou]]. Jej úlohou od začiatku bolo pripravovať študentov pre vysoké vojenské školy, budúcich dôstojníkov – veliteľov [[ČSĽA|Československej ľudovej armády]], ktorí boli po ukončení vysokoškolského štúdia vymenovaní do vojenskej hodnosti [[poručík]] a zároveň sa stali [[Vojak z povolania|vojakmi z povolania]].&lt;ref&gt;https://www.vtedy.sk/spisska-nova-ves-vojenska-skola-jana-zizku-svoboda-general-jan-nalepka&lt;/ref&gt; 

Jej študijné zameranie bolo orientované na [[matematika|matematiku]], [[fyzika|fyziku]], [[šport]] a [[vojenstvo]]. Okrem toho škola poskytovala aj štúdium jedného zo svetových cudzích jazykov (anglický, nemecký, francúzsky, španielsky) a povinne jazyka ruského.

Škola patrila medzi najprestížnejšie vojenské stredné školy v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]]. To spolu s vysokokvalitnou úrovňou výučby v žiakoch vyvolávalo pocit hrdosti na vlastnú školu a možno povedať aj určitého elitárstva.

== Vojenstvo školy ==
[[File:VŠJŽBratislava2.JPG|right|náhľad|Diaľkové pochody v horách]]
Žiaci školy nosili predpísané vojenské uniformy s tým, že na ľavých rukávoch asi {{cm|2|m}} odspodu boli (nad sebou) našívané striebristé pásky, ktorých počet znamenal ročník – neskôr za 4 ročníky bola našitá široká páska a za 5. a 6. pribudli pôvodné úzke. Neskoršie boli na [[náplecník]]och  našité biele „véčka“, ktorých počet označoval ročník štúdia na vojenskej škole. Koncom 60. rokov to boli už plieškové a rovné, tzv. „koľajničky“. Režim života a štúdia na škole bol organizovaný podľa vojenského denného poriadku. Všeobecný vojenský budíček bol ráno o 6.00 hod. Nasledovala povinná 20-minútová rozcvička, ranná hygiena, upratovanie izieb, ustrojenie do vojenskej uniformy, ranná kontrola vzhľadu, raňajky a organizovaný nástup na povinné vyučovanie, ktoré trvalo spravidla 7 až 8 vyučovacích hodín. Nasledoval obed. Po obede povinný 30-minútový odpočinok na izbách. Potom bolo povinné 2- až 3-hodinové samostatné štúdium na pridelených učebniach (od určitého dosiahnutého priemeru známok nebolo samoštúdium povinné) a športová činnosť v športových kluboch alebo krúžkoch. Večera bola od 18.00 hod. Celodenné stravovanie bolo poskytované vo vlastnej jedálni a bolo povinné a kontrolované. Po večeri od 19.00 hod do 21.00 hod. mali žiaci osobné voľno. Počas neho mohli ísť na vychádzky do mesta alebo využívali objekty školy, ktorá mala vlastný rozsiahly športový areál, knižnicu, kino, telocvičňu a od roku [[1966]] aj krytý plavecký bazén. Škola mala vlastnú dobre vybavenú ambulanciu praktického lekára a zubnú ambulanciu. Deň sa končil večernou kontrolou, tzv. večierkou o 21.30 hod. 

Jeden deň v týždni bol celý vyčlenený na základný vojenský výcvik. Na tento účel bola na nádvorí školy umiestnená vojenská technika, [[tank]] [[T-34]] a [[delo]] – [[húfnica]] kalibru {{mm|122|m}} vz. 38. Po dovŕšení 17. roku života totiž žiaci školy povinne skladali [[vojenská prísaha|vojenskú prísahu]], aby mohli v treťom ročníku svojho stredoškolského štúdia vykonať vojenskú základnú službu. Vtedy im bola pridelená aj vojenská osobná zbraň ([[Samopal vzor 58|samopal vz. 58]]). V neskoršom období (v 80. rokoch) už neprebiehal základný vojenský výcvik touto formou, ale do vyučovania boli zaradené hodiny vojenskej prípravy a vojenská základná služba bola vykonávaná až po nástupe na vysokú školu. Počas prvých piatich mesiacov štúdia na vysokej škole študenti vykonávali na danej vysokej škole náhradnú vojenskú službu, po skončení ktorej boli prijatí za vojakov z povolania v hodnosti [[Rotmajster|rotmajstra]] a pokračovali ďalej v štúdiu vysokej školy. Tradične bola organizačná štruktúra školy členená podľa študijných ročníkov, ktoré boli napr. v období 1963 až 1966 spravidla tri. V jednom ročníku boli dve roty, pritom každá mala 3 čaty a v každej čate bolo približne 25 až 30 žiakov. Takže spolu mohlo školu v jednom roku navštevovať  priemerne asi 500 žiakov. 

Žižkovci pravidelne pochodovali na čele prehliadkových zostáv počas slávnostných vojenských prehliadok v [[Praha|Prahe]], Bratislave a [[Ostrava|Ostrave]]. Podobne sa zúčastňovali aj na [[Spartakiáda|spartakiádnych]] masových športových vystúpeniach na [[Strahov]]e v Prahe. Po ukončení školy, po príslušnom výbere, nastupovali na vysokoškolské vojenské štúdium najmä do [[Vyškov]]a na Morave a do [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]].

== Šport a záujmová činnosť ==
[[File:VŠJŽ Bratislava 21 Slovakia 3.jpg|right|náhľad|Basketbalova súťaž]] 

Každý žiak musel byť členom nejakého športového alebo záujmového krúžku. Športové oddiely, ako napríklad strelecký, atletický, futbalový, hádzanársky, basketbalový a gymnastický, boli účastníkmi civilných organizovaných športových súťaží. Veľmi známou ľahkoatletickou súťažou bola aj „Cena žižkovca“, pri ktorej zrode stal populárny športový rozhlasový redaktor [[Gabo Zelenay]]. Zo záujmových krúžkov boli obľúbené najmä krúžky jazdecký, motoristický, turistický, klub filmového diváka, spevácky a krúžok spoločenských tancov.

== Známi absolventi ==
Školu absolvovalo niekoľko tisíc žiakov z bývalého Česko-Slovenska a Slovenska, ktorí sa nazývali '''„žižkovci“'''. Medzi jej absolventmi boli desiatky neskorších generálov, stovky vysokých dôstojníkov, ale aj osobnosti civilného života. Napríklad len za roky 1963, 1964, 1966 absolvovalo VŠJŽ v Bratislave približne 480 maturantov. Pritom táto škola v Bratislave pôsobila 16 rokov.  

K jej absolventom patria napríklad:
* [[Imrich Andrejčák]] – [[Zoznam ministrov obrany Slovenskej republiky|minister obrany]] [[ČSFR]], [[SR]] Ing., generálplukovník &lt;ref name=&quot;r2&quot;&gt;MO SR: Ročenky Armáda SR 1993 až 2008. Bratislava: Vydavateľská a informačná agentúra MO SR&lt;/ref&gt;
* [[Milan Cerovský]] – [[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky|náčelník generálneho štábu]], [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|OS SR]], Ing. [[generál]] &lt;ref name=&quot;r2&quot; /&gt;
* [[Gustáv Dianiška]] – vedúci katedry psychológie, plukovník, prof., Ing., DrSc.,
* [[Jozef Dunčko]] – zástupca veliteľa Východného vojenského okruhu, Ing., generálmajor &lt;ref name=&quot;r2&quot; /&gt;
* [[Stanislav Dutka]] – rozhlasový, športový [[komentátor]], [[moderátor]] a redaktor
* [[Jozef Eršek]] – náčelník civilnej obrany ČSFR, Ing., generálmajor,
* [[Peter Gajdoš]] – [[Zoznam ministrov obrany Slovenskej republiky|minister obrany]] [[SR]], Ing., generálporučík,
* [[Libor Gašpierik]] – náčelník vojenskej polície Armády SR, plukovník, doc. Ing. CSc.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://mp.mil.sk/43665/ |dátum prístupu=2022-10-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20221025100330/https://mp.mil.sk/43665/ |dátum archivácie=2022-10-25 }}&lt;/ref&gt;
* [[Milan Golian]] – vysokoškolský učiteľ, Univerzita obrany [[Brno]], plukovník, prof., Ing., CSc. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Listy Univerzity obrany 9/2006 (PDF) |url=http://www.unob.cz/univerzita/Documents/luo/2/9.pdf |dátum prístupu=2015-11-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220308125558/https://www.unob.cz/univerzita/Documents/luo/2/9.pdf |dátum archivácie=2022-03-08 }}&lt;/ref&gt;
* [[Pavel Honzek]] – poverený veliteľ [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Armády]] SR, Ing., generálporučík &lt;ref&gt;http://forum.valka.cz/topic/view/119369/Honzek-Pavel&lt;/ref&gt;
* [[Marián Mikluš]] – [[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky|náčelník generálneho štábu]], [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|OS SR]], Ing. [[generálmajor]]
* [[Josef Odložil]] – ľahký atlét, reprezentant, olympionik &lt;ref&gt;{{preklad|cs|Josef Odložil}}&lt;/ref&gt;
* [[Ivan Pach]] – veliteľ Pozemných síl [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky]] SR, Ing., generálmajor
* [[Ján Repaský]] – vedúci Úradu ministerstva obrany, Ing., generálmajor &lt;ref name=&quot;r2&quot; /&gt;
* [[Milan Sopóci]] – vedúci katedry manažmentu [[Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika|Akadémie ozbrojených síl]], plukovník, prof., Ing., PhD &lt;ref name=&quot;r2&quot; /&gt;
* [[František Škvrnda]] – vysokoškolský učiteľ, plukovník v. v., doc. PhDr., CSc.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=František Škvrnda |url=http://fmv.euba.sk/files/CV_Europass_doc._Skvrnda.pdf |dátum prístupu=2015-11-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151117015206/http://fmv.euba.sk/files/CV_Europass_doc._Skvrnda.pdf |dátum archivácie=2015-11-17 }}&lt;/ref&gt; 
* [[Rostislav Václavíček]] – prvoligový [[futbalista]], [[olympiáda|olympijský víťaz]] v roku [[1980]], majster ČSSR v roku [[1978]]
* [[Oldřich Vaněk]] – vysokoškolský učiteľ, plukovník v. v., doc. PhDr., CSc.&lt;ref&gt;[http://www.sibir.sk/m.php?t=&amp;m=10&amp;id=30002 Oldřich Vaněk]&lt;/ref&gt;
* [[Pavol Vrlík]] – zástupca náčelníka Vysokej vojenskej pedagogickej školy, Ing., generálmajor
* [[Daniel Zmeko]] – [[Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky|náčelník generálneho štábu]], [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|OS SR]], Ing. [[generál]]
* [[František Alexander Zvrškovec]] – [[politik]] a podnikateľ, Ing.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Alexander František Zvrškovec |url=http://www.volby.osobnosti.sk/osoba.php?id=58941 |dátum prístupu=2015-11-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151117033309/http://www.volby.osobnosti.sk/osoba.php?id=58941 |dátum archivácie=2015-11-17 }}&lt;/ref&gt;
* [[Miroslav Žák]] – plukovník, prof., Ing., DrSc., rektor Akadémie ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika &lt;ref name=&quot;r2&quot; /&gt;

== Galéria ==
'''Výukové zbrane'''
&lt;gallery&gt;
File:Kosa2.jpg|Samopal vz.58
File:Kulomet UK-L vzor 59.jpg|Univerzálny guľomet vz.59
File:Cz52 from en wiki.jpg|Pištoľ vz.52
Obrázok:Military 21 Slovakia.jpg|Poradová príprava
Obrázok:Military technic 16 Slovakia1.gif|Praga V3S
Obrázok:Slovakia memorial Dargov 5.jpg|Tank T-34
Obrázok:Malužina10Slovakia1.JPG|122 mm húfnica vzor 38
Obrázok:VSJZ11Bratislava 15.JPG|Rok 1965 žiaci po vykonaní vojenskej prísahy

&lt;/gallery&gt;
'''Budovy bývalej školy'''
&lt;gallery&gt;
Image:Kasárne Spišská Nová Ves 21 Slovakia.jpg|Bývalé sídlo školy v meste Spišská Nová Ves
Image:Vojenská škola Jana Žižku (Spišská Nová Ves) 21 Slovakia 3.jpg|Bývalé sídlo školy v meste Spišská Nová Ves
Image:CapitalSlovakia11Bratislava60.JPG|Bývalé sídlo školy v meste Bratislava
Image:CapitalBratislava11Slovakia90.JPG|Bývalé sídlo školy v meste Bratislava
Image:VSJZ Bratislava 12.JPG|Bývalé sídlo školy v meste Bratislava
Image:Vojenské gymnázium Banská Bystrica 21 Slovakia 2.jpg|Bývalé sídlo školy v meste Banská Bystrica
Image:Vojenské gymnázium Banská Bystrica 21 Slovakia 3.jpg|Bývalé sídlo školy v meste Banská Bystrica
&lt;/gallery&gt;
'''Absolventské insígnie'''
&lt;gallery&gt;
Obrázok:VŠJŽ Bratislava 21 Slovakia 2.jpg|Maturitné tablo 1957-1963
Obrázok:VŠJŽ Bratislava1.jpg|Maturitné tablo 1961-1964
Obrázok:VŠJŽBratislava.JPG|Maturitné tablo 1963-1966
Obrázok:VSJZ Bratislava 6.JPG|Motto z maturitného oznámenia
VSJZ Bratislava 9.JPG|Maturitné vysvedčenie
VSJZ Bratislava 10.JPG|Maturitné vysvedčenie
File:Oznámenie o vyradení absolventov.jpg|Oznámenie o vyradení absolventov 1988
File:Vzorný žiak.jpg|Odznak Vzorný žiak
File:Nášivka VG SNP.jpg|Nášivka VG SNP
&lt;/gallery&gt;

== Poznámka == 
Archívny fond Vojenskej školy Jana Žižku z Trocnova z Bratislavy (Vojenského gymnázia Slovenského národného povstania z Banskej Bystrice) je uložený vo Vojenskom  historickom archíve Bratislava  (Krajná 27, Bratislava, PSČ 821 04).

== Použitá literatúra ==
* MO SR: Ročenky Armáda SR 1993 až 2008. Bratislava: Vydavateľská a informačná agentúra MO SR
* Foltyn, L.: Slovenská architektúra a česká avangarda 1918 – 1939. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska, 1993
* Vojenský predpis : Škol-2-2  Statut vojenských škol Jana Žižky z Trocnova
* Vojenský predpis : Škol-51-11/s  Postavenie, práva a povinnosti žiakov vojenských stredných škôl

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Externé odkazy ==
* https://www.vhu.cz/exhibit/02-vojenska-skola-jana-zizky-z-trocnova/
* [http://vojenstvi.cz/vasedotazy_54.htm Československé vojenství]
* [http://kajankajan.rajce.idnes.cz/VSJZ_1957-1963_archivni_fotografie/# Archívne fotografie]
* [http://www.ac.nza.sk/AC.NZA.sk_2007/071124_50r.Atletiky/2007_50r.AtletikyNZA.pdf Atletika 1965] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090521104546/http://www.ac.nza.sk/AC.NZA.sk_2007/071124_50r.Atletiky/2007_50r.AtletikyNZA.pdf |date=2009-05-21 }}
* [http://195.46.72.16/free/jsp/search/view/ViewerFoto.jsp?Document=..%2F..%2FFondyF%2F10%2F12%2F558474-20147220.1%40Foto&amp;QueryText= Vianoce 1955]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://www.csla.cz/armada/druhyvojsk/csla3skoly02.htm VŠJŽ Spišská Nová Ves]
* Lafranconi ve vzpomínkách Antonína [http://www.antonin-solc.cz/lafranconi.htm Šolce]
* Vojenské predpisy, zbierka 1. diel [http://www.vuapraha.cz/sites/default/files/inventare/4_cs_armada_po_roce_1945/sbirka_ceskoslovenskych_vojenskych_predpisu_po_roce_1945_1.dil.pdf]
* Vojenské predpisy, zbierka 2. diel [http://www.vuapraha.cz/sites/default/files/inventare/4_cs_armada_po_roce_1945/sbirka_ceskoslovenskych_vojenskych_predpisu_po_roce_1945_2.dil.pdf]

== Iné projekty ==   
{{projekt|commons=Category:Vojenská škola Jana Žižku (Bratislava)}}

[[Kategória:Vojenské školy na Slovensku]]
[[Kategória:Vojenské školy v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Gymnáziá v Bratislave]]
[[Kategória:Gymnáziá v Banskej Bystrici]]</text>
      <sha1>qpzo10xtggpebvynda7jcq1a1r6daly</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Frankfurt nad Odrou</title>
    <ns>0</ns>
    <id>317324</id>
    <revision>
      <id>8190009</id>
      <parentid>7203449</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T06:06:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8190009</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5184" sha1="1az0in9zx9uotbb7sxpjzhes3xw2hzv" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Frankfurt nad Odrou
| other_name         = 
| category           = mesto
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Frankfurt001.jpg
| image_caption      = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = 
| symbol             = DEU Frankfurt (Oder) COA.svg
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Nemecko
| country_type       = Krajina
| country_label      = Krajina
| country_flag       = 1
| state              = Brandenbursko
| state_type         = Spolková krajina
| state_label        = Spolková krajina
| region             = 
| region_type        = 
| region_label       = 
| district           = 
| district_type      = 
| district_label     = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| river              = Odra
| river_label        = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 
| lat_d              = 52
| lat_m              = 21
| lat_s              = 
| lat_NS             = S
| long_d             = 14
| long_m             = 33
| long_s             = 
| long_EW            = V
| coordinates_type   = 
| highest            = 
| highest_elevation  = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 147.61
| area_land          = 
| area_water         = 
| area_urban         = 
| area_metro         = 
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 61286
| population_date    = 31.12.2008
| population_urban   = 
| population_metro   = 
| population_density = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 
| established_type   = 
| established_label  = 
| established1       = 
| established1_type  = 
| established1_label = 
| mayor              = Martin Patzelt
| mayor_type         = 
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1
| timezone_DST       = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2
&lt;!-- *** Mapy *** --&gt;
| map                = Germany location map.svg
| map_caption        = Poloha mesta v rámci Nemecka
| map_locator        = Nemecko
| map1               = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
&lt;!-- *** Linky&lt;br /&gt; *** --&gt;
| commons            = Frankfurt (Oder)
| website            = [http://www.frankfurt-oder.de/ www.frankfurt-oder.de]
}}
'''Frankfurt nad Odrou'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; (oficiálny [[nemčina|nemecký]] názov '''Frankfurt (Oder)''', predtým '''Frankfurt an der Oder''') je mesto v [[Nemecko|Nemecku]], v [[Brandenbursko|Brandenbursku]]. Leží na ľavom brehu rieky [[Odra|Odry]], oproti [[poľsko|poľskému]] mestu [[Słubice]], ktoré bolo až do roku [[1945]] časťou Frankfurtu. Žije v ňom 61 286 obyvateľov (k 31. 12. 2008).

== Osobnosti mesta ==
* [[Ulrich von Hutten]] ([[1488]] - [[1523]]), humanista
* [[Tomáš Müntzer]] ([[1489]] - [[1525]]), Lutherov žiak, reformátor a vodca povstalcov počas sedliackej vojny
* [[Martin Opitz]] ([[1597]] – [[1639]]), nemecky básnik
* [[Alexander Gottlieb Baumgarten]] ([[1714]] – [[1762]]), nemecký filozof
* [[Carl Philipp Emanuel Bach]] ([[1714]] - [[1788]]), nemecký čembalista, skladateľ a pedagóg
* [[Wilhelm von Humboldt]] ([[1767]] – [[1835]]), nemecký diplomat, filozof, jazykovedec, zakladateľ Humboldtovej univerzity v Berlíne
* [[Alexander von Humboldt]] ([[1769]] – [[1859]]), nemecký prírodovedec a spoluzakladateľ geografie ako empirickej vedy
* [[Heinrich von Kleist]] ([[1777]] – [[1811]]), nemecký dramatik, lyrický básnik a publicista
* [[Erich Höpner]] ([[1886]] – [[1944]]), generálplukovník nemeckého Wehrmachtu
* [[Konrad Wachsmann]] ([[1901]] - [[1980]]), nemecký architekt

== Partnerské mestá ==
* {{flagicon|Poland}} [[Gorzów Wielkopolski]], [[Poľsko]], [[1975]]
* {{flagicon|Germany}} [[Heilbronn (mesto)|Heilbronn]], [[Nemecko]], [[1988]]
* {{flagicon|Izrael}} [[Kadima-Coran]], [[Izrael]], [[1997]]
* {{flagicon|France}} [[Nîmes]], [[Francúzsko]], [[1976]]
* {{flagicon|Poland}} [[Słubice]], [[Poľsko]], [[1975]]
* {{flagicon|Finland}} [[Vantaa]], [[Fínsko]], [[1987]]
* {{flagicon|Bielorusko}} [[Vitebsk]], [[Bielorusko]], [[1991]]
* {{minivlajka|Bulharsko}} [[Vraca (mesto)|Vraca]], [[Bulharsko]]
* {{flagicon|USA}} [[Yuma (Arizona)|Yuma]], [[Arizona]], [[Spojené štáty|USA]], [[1997]]

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 31.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.frankfurt-oder.de Oficiálna stránka]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Frankfurt nad Odrou|5355115|}}

[[Kategória:Mestá v Brandenbursku]]
[[Kategória:Hanza]]
[[Kategória:Sídla na Odre]]</text>
      <sha1>1az0in9zx9uotbb7sxpjzhes3xw2hzv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Užovka obojková</title>
    <ns>0</ns>
    <id>319885</id>
    <revision>
      <id>8189712</id>
      <parentid>8168663</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:09:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189712</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="69833" sha1="24bwkpbt92na11jk9cec9fstc2yiptu" xml:space="preserve">{{Infobox živočíchy|
Názov=užovka obojková|
Obrázok=Grass Snake - Natrix natrix.jpg|
Titulok=|
Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}&lt;ref name=&quot;IUCN&quot;&gt;[https://www.iucnredlist.org/species/165594334/545209 IUCN Red list 2022.1.  Prístup 23. septembra 2022]&lt;/ref&gt;, na [[Slovensko|Slovensku]]&lt;ref name=&quot;bioregio&quot; /&gt;|
Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|
Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa|
Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa|
Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia|
Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia|
Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata|
Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata|
Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata|
Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda|
Trieda po slovensky= [[plazy]]|Trieda po latinsky=Reptilia|
Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=Lepidosauria|
Rad po slovensky= [[jašterotvaré]]|Rad po latinsky=Squamata|
Podrad po slovensky= [[hady]] (hadoblížne)|Podrad po latinsky=Serpentes|
Čeľaď po slovensky= [[užovkovité]]|Čeľaď po latinsky=Colubridae|
Podčeľaď po slovensky=|Podčeľaď po latinsky=Natricinae|
Rod po slovensky= [[natrix|užovka]]|Rod po latinsky=Natrix|
Druh po slovensky=užovka obojková|Druh po latinsky=N. natrix|
Binomické meno=Natrix natrix|
Klasifikátor1=[[Carl Linné|L.]]|
Dátum1=[[1758]]|
Synonymá=| 
Obrázok2=Natrix_natrix_distribution_updated_(with_borders,_cropped).png|
Titulok2=Mapa rozšírenia užovky obojkovej k roku 2020; po prekvalifikovaní poddruhu ''N. natrix astreptophora'' na nový druh ''[[Natrix astreptophora]]'' (2016) a ''N. natrix helvetica'' na nový druh ''[[Natrix helvetica]]'' (2017). Na mape chýba aj označenie areálu niekedy uznávaného poddruhu ''N. natrix cypriaca'' žijúceho na [[Cyprus|Cypre]].|
}}
'''Užovka obojková''' alebo staršie '''užovka obyčajná''' ([[Latinčina|lat.]] ''Natrix natrix'') je [[Európa|európsky]] prakticky nejedovatý&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Užovka obojková nie je technicky vzato nejedovatá. Ako niektoré iné [[Užovkovité|užovky]] aj ona má vyvinuté jedové žľazy, ale nemôže ich využiť kvôli chýbajúcim funkčným jedovým kanálikom (pozdĺžnym drážkam) s vývodom do zubov. Užovky rodu ''[[Natrix]]'' majú však [[Jed|jedovaté]] sliny, vďaka ktorým lepšie trávia potravu. Pre [[Človek rozumný|človeka]] nepredstavujú všeobecne žiadne nebezpečenstvo, ale sú už známe prípady otravy po uhryznutí rôznych „pravých“ užoviek. Jed v slinách vylúčený užovkou obojkovou u [[Alergia|alergikov]] môže v zriedkavých prípadoch vyvolať aj [[Smrť|smrteľnú]] reakciu (Griehl 2004, Moravec 2019).&lt;/ref&gt; [[hady|had]] z [[Čeľaď (taxonómia)|čeľade]] [[Užovkovité|užovkovitých]], [[Podčeľaď|podčeľade]] [[Natricinae]] a [[Rod (taxonómia)|rodu]] ''[[Natrix]]''. Je široko rozšírený v [[Európa|Európe]], ale vyskytuje sa aj v niektorých oblastiach [[Juhozápadná Ázia|juhozápadnej]] a [[Stredná Ázia|strednej]] [[Ázia|Ázie]]. Na [[Slovensko|Slovensku]] je najhojnejším druhom hada. Dosahuje obvyklú dĺžku tela 50 až 150 cm a hmotnosť 95 až 240 g. Samec je menší ako samica. Hlavným charakteristickým znakom sú [[Mesiac|polmesiacovité]] škvrny za hlavou.

Delí sa na rad [[Poddruh|poddruhov]], štandardne asi na 14, ale počet sa líši štúdia od štúdie. Odlišujú sa od seba sfarbením, veľkosťou a hmotnosťou. Niektorým jedincom môže charakteristická kresba chýbať, alebo sa môžu naopak vyznačovať inou kresbou.

Cez [[Zima|zimu]] obvykle [[Prezimovanie (biológia)|hibernuje]] a pári sa krátko po [[Jar|jarnom]] prebudení. Je to [[Vajcorodé (Prototheria)|vajcorodý]] druh, ktorý preferuje život pri [[Voda|vode]]. Tomu zodpovedá aj jedálniček, pretože sa živia hlavne [[Obojživelníky|obojživelníkmi]] a [[Ryby (Osteichthyes)|rybami]]. Zmocniť sa však dokáže aj menších [[Cicavce|cicavcov]] ([[Hlodavce|hlodavcov]]) alebo [[Vtáky|vtákov]]. V období rozmnožovania samica kladie asi 2 až 40 vajíčok. Mláďatá sa vyliahnu za 6 až 10 týždňov, sú 15 až 21 cm veľké a úplne samostatné. Pohlavne dospejú vo veku troch až piatich rokov. V dobrých podmienkach sa užovka dožíva najčastejšie 15 až 25 rokov.

[[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodný zväz ochrany prírody]] (IUCN) hodnotí druh ako [[najmenej ohrozený]], pretože jeho globálnu populáciu považuje za „relatívne stabilnú“, avšak mnoho poddruhov či subpopulácií je ohrozených (napr. v [[Česko|Česku]] alebo vo [[Švédsko|Švédsku]]) či dokonca na pokraji vyhynutia (na [[Sardínia|Sardínii]] alebo na [[Cyprus|Cypre]]). Na Slovensku je užovka obojková považovaná za [[Zraniteľný|zraniteľnú]]. V rámci Európy je chránená [[Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť|Bernským dohovorom]].

== Taxonómia a nomenklatúra ==
Druh prvýkrát vedecky opísal švédsky prírodovedec [[Carl Linné]] v roku 1758 pod názvom ''Coluber natrix'' vo svojej knihe [[Systema naturae|''Systema naturæ'']], v ktorej sa zaoberal binomickou nomenklatúrou rastlín a živočíchov. Hady nemal veľmi rád a svoju averziu k týmto tvorom demonštroval v niekoľkých pasážach svojich spisov. Podobne sa staval napríklad k ropuchám. Obojživelníky a plazy popisoval ako „najstrašnejšie a najodpornejšie zvieratá“, ale napriek tomu sa im venoval s rovnakým zápalom, ako v prípade iných druhov živočíchov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The taxonomic status of grass snake, Natrix natrix (Linnaeus, 1758 (Squamata: Colubridae), with designation of a neotype|url=https://www.mapress.com/zt/article/view/zootaxa.4853.1.5|periodikum=Zootaxa|dátum=2020-09-21|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=4853|číslo=1|issn=1175-5334|doi=10.11646/zootaxa.4853.1.5|meno=Michael|priezvisko=NoréN|meno2=Erik|priezvisko2=åHlander|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;WAHLGREN, Richard. (2012). ''Carl Linnaeus and the Amphibia''. Bibliotheca Herpetologica. Sv. 9. [https://www.researchgate.net/publication/306013227_Carl_Linnaeus_and_the_Amphibia Dostupné online]. (po anglicky)&lt;/ref&gt;

Slovo ''natrix'' pochádza z [[Latinčina|latinčiny]] a v preklade znamená „[[Hydra (mytológia)|hydra]]“ či „vodný had“, čo dokonale vystihuje spôsob života i schopnosti užovky, ktorá je viazaná na vodné prostredie.&lt;ref name=&quot;:23&quot; /&gt; V [[Slovenčina|slovenčine]] nesie had vedecké meno užovka ''obojková'' na základe výrazných polmesiacových škvŕn tesne za hlavou, ktoré pripomínajú obojok.

V priebehu [[Biologická evolúcia|evolúcie]] sa tento druh oddelil od svojho najbližšieho príbuzného, [[Užovka fŕkaná|užovky fŕkanej]], pred 13 až 22 miliónmi rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Evolution and phylogeny of the genus Natrix (Serpentes: Colubridae)|url=http://dx.doi.org/10.1111/j.1095-8312.2006.00561.x|periodikum=Biological Journal of the Linnean Society|dátum=2006-01-17|dátum prístupu=2023-12-03|ročník=87|číslo=1|strany=127–143|issn=0024-4066|doi=10.1111/j.1095-8312.2006.00561.x|meno=D.|priezvisko=GUICKING|meno2=R.|priezvisko2=LAWSON|meno3=U.|priezvisko3=JOGER|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Užovka obojková je považovaná za priameho potomka vyhynutého druhu ''[[Natrix longivertebrata]]'',&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Ancestry of the Grass Snake (Natrix natrix): Paleontological Evidence|url=http://dx.doi.org/10.2307/1564762|periodikum=Journal of Herpetology|dátum=1991-12|dátum prístupu=2023-12-03|ročník=25|číslo=4|strany=412–418|issn=0022-1511|doi=10.2307/1564762|meno=Zbigniew|priezvisko=Szyndlar|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; ktorý žil v [[Miocén|miocéne]] a [[Pliocén|pliocéne]] v oblastiach dnešného [[Poľsko|Poľska]], [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Moldavsko|Moldavska]].&lt;ref&gt;Jean-Claude Rage et Salvador Baillon, ''Amphibians and squamate reptiles from the late early Miocene (MN 4) of Béon 1 (Montréal-du-Gers, southwestern France)'', Geodiversitas, roč. 27,‎ 2005, s. 413–441. [cit. 2023-12-03]. [https://archive.wikiwix.com/cache/index2.php?url=http%3A%2F%2Fwww.mnhn.fr%2Fmuseum%2Ffront%2Fmedias%2Fpublication%2F6633_g05n3a4.pdf%2Findex.html#federation=archive.wikiwix.com&amp;tab=url Dostupné online]. (po anglicky)&lt;/ref&gt; Za najstaršiu dochovanú [[Fosília|fosíliu]] užovky obojkovej sa považuje nález z Poľska datovaný do doby pred 3,2 až 4,9 miliónmi rokov (pliocén).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = †Natrix natrix Linnaeus 1758 (water snake) | url = https://paleobiodb.org/classic/basicTaxonInfo?taxon_no=64962 | vydavateľ = paleobiodb.org | dátum prístupu = 2023-12-03 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Výskyt ==
[[Súbor:Natrix natrix distribution.png|náhľad|Rozšírenie užovky obojkovej do prekvalifikovania poddruhu ''N. natrix astreptophora'' na nový druh ''[[Natrix astreptophora]]'' (2016) ''a N. natrix helvetica'' na nový druh ''[[Natrix helvetica]]'' (2017). Vyznačený je aj niekedy uznávaný poddruh ''N. natrix cypriaca'' a jeho oblasť výskytu na [[Cyprus|Cypre]].]]
Užovka obojková sa vyskytuje – keď nebudeme počítať so zmenou u poddruhu ''Natrix natrix astreptophora'' či ''Natrix natrix helvetica'' (viď odsek nižšie) – v nížinách kontinentálnej [[Európa|Európy]], od južnej [[Škandinávia|Škandinávie]] po južné [[Taliansko]], na [[Britské ostrovy|Britských ostrovoch]] s výnimkou [[Írsko|Írska]] a [[Škótsko|Škótska]]. Obýva aj severozápadnú [[Afrika|Afriku]] a [[Juhozápadná Ázia|juhozápadnú]] a [[Stredná Ázia|strednú]] [[Ázia|Áziu]].&lt;ref name=&quot;IUCN&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natrix natrix | url = https://reptile-database.reptarium.cz/species.php?genus=Natrix&amp;species=natrix | vydavateľ = The Reptile Database | dátum prístupu = 2023-12-01 | priezvisko = Uetz | meno = Peter | priezvisko2 = Hallermann | meno2 = Jakob | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Moravec|meno=Jiří|titul=Obojživelníci a plazi České republiky|vydanie=1|vydavateľ=Akademie věd České republiky (Academia)|miesto=Praha|rok=2019|isbn=978-80-200-2984-3|strany=278–294, 407–416|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt; Nachádza sa teda na území týchto štátov: [[Albánsko]], [[Alžírsko]], [[Arménsko]], [[Azerbajdžan]], [[Bielorusko]], [[Belgicko]], [[Bosna a Hercegovina]], [[Bulharsko]], [[Cyprus]], [[Česko]], [[Čierna Hora]], [[Čína]], [[Dánsko]], [[Estónsko]], [[Fínsko]], [[Francúzsko]], [[Grécko]], [[Gruzínsko]], [[Holandsko]], [[Chorvátsko]], [[Irán]], [[Kazachstan]], [[Kosovo]], [[Litva]], [[Lotyšsko]], [[Luxembursko]], [[Maďarsko]], [[Maroko]], [[Moldavsko]], [[Mongolsko]], [[Nórsko]], [[Poľsko]], [[Portugalsko]], [[Rakúsko]], [[Rumunsko]], [[Rusko]], [[Severné Macedónsko]], [[Slovensko]], [[Slovinsko]], [[Spojené kráľovstvo]], [[Srbsko]], [[Sýria]], [[Španielsko]], [[Švajčiarsko]], [[Švédsko]], [[Taliansko]], [[Tunisko]], [[Turecko]], [[Turkménsko]], [[Ukrajina]].&lt;ref name=&quot;IUCN&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Jej počty však v mnohých oblastiach prudko klesajú (viď [[Užovka obojková#Hrozby a ochrana|hrozby a ochrana]]).

=== Poddruhy ===
Populácia živočícha žijúca na rozsiahlom areáli sa vetví na niekoľko [[Poddruh|poddruhov]]. V prípade užovky obojkovej ich bolo uznávaných asi 14 a navzájom sa od seba líšia sfarbením. Systém však nie je ustálený a môže dôjsť k rôznym zmenám.&lt;ref name=&quot;:24&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil taxonu: užovka obojková, Natrix natrix (Linnaeus, 1758) | url = https://www.biolib.cz/cz/taxon/id368/ | vydavateľ = BioLib: Biological library | dátum prístupu = 2023-12-01 | meno = Jan | priezvisko = Kubát | priezvisko2 = Hudeczek | meno2 = Jakub | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Mitochondrial phylogeography, contact zones and taxonomy of grass snakes (  N atrix natrix  ,  N . megalocephala  )|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/zsc.12018|periodikum=Zoologica Scripta|dátum=2013-09|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=42|číslo=5|strany=458–472|issn=0300-3256|doi=10.1111/zsc.12018|jazyk=en|meno=Carolin|priezvisko=Kindler|meno2=Wolfgang|priezvisko2=Böhme|meno3=Claudia|priezvisko3=Corti}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Integrative taxonomy provides evidence for the species status of the Ibero-Maghrebian grass snake Natrix astreptophora|url=https://academic.oup.com/biolinnean/article-lookup/doi/10.1111/bij.12782|periodikum=Biological Journal of the Linnean Society|dátum=2016-08|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=118|číslo=4|strany=873–888|doi=10.1111/bij.12782|jazyk=en|meno=Felix|priezvisko=Pokrant|meno2=Carolin|priezvisko2=Kindler|meno3=Martin|priezvisko3=Ivanov | issn=0024-4066}}&lt;/ref&gt; Napríklad od roku 2016 je poddruh ''N. natrix astreptophora'' z [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]] a severozápadnej [[Afrika|Afriky]] považovaný za samostatný druh ''[[Natrix astreptophora]]''.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:27&quot; /&gt; V roku 2017 boli užovky obojkové zo [[Západná Európa|západnej Európy]], od [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] po [[Taliansko]], preklasifikované na nový [[Druh (taxonómia)|druh]] ''[[Natrix helvetica]]'' (pôvodne poddruh ''N. natrix helvetica'') a navyše k nemu preradené štyri poddruhy, pôvodne poddruhy druhu ''Natrix natrix'', a síce ''N. helvetica helvetica'', ''N. helvetica cetti'', ''N. helvetica corsa'' a ''N. helvetica sicula'' ([[Synonymum|syn]]. ''N. helvetica lanzai&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;'')''.''&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Hybridization patterns in two contact zones of grass snakes reveal a new Central European snake species|url=https://www.nature.com/articles/s41598-017-07847-9|periodikum=Scientific Reports|dátum=2017-08-07|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=7|číslo=1|issn=2045-2322|doi=10.1038/s41598-017-07847-9|jazyk=en|meno=Carolin|priezvisko=Kindler|meno2=Maxime|priezvisko2=Chèvre|meno3=Sylvain|priezvisko3=Ursenbacher}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grass snake (Natrix helvetica) | url = https://www.woodlandtrust.org.uk/trees-woods-and-wildlife/animals/reptiles-and-amphibians/grass-snake/ | dátum prístupu = 2023-12-03 | vydavateľ = The Woodland Trust | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; 

Podľa ''The Reptile Database'' sa užovka obojková delí iba na päť poddruhov (k decembru 2023):&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

* ''Natrix natrix natrix'' (Linnaeus 1758) – Európa (Nórsko, Švédsko, Dánsko, Nemecko atď.)
* ''Natrix natrix vulgaris'' (Laurenti 1768) – Poľsko, Nemecko, Rakúsko, Česko, Maďarsko, Slovensko, Rumunsko, Bulharsko
* ''Natrix natrix scutata'' (Pallas 1771) – Fínsko, Rusko (východne od Dnepra), Západný Kaukaz, Ukrajina, Lotyšsko, Estónsko, Poľsko, Bielorusko, Turecko, Kazachstan
* ''Natrix natrix moreotica'' (Bedriaga 1882) – Grécko
* ''Natrix natrix syriaca'' (Hecht 1930) – Sýria, Turecko

=== Výskyt a stav na Slovensku ===
Ekosozologický status od roku 2001 ''LR:lc'' – menej ohrozený.&lt;ref name=&quot;RL2001&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Baláž
 | meno = Daniel
 | priezvisko2 = Marhold 
 | meno2 = Karol
 | priezvisko3 = Urban
 | meno3 = Peter
 | titul = Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska
 | vydanie = 1
 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
 | miesto = Banská Bystrica
 | rok = 2001
 | počet strán = 160
 | url = http://www.vtaky.sk/media/file/redlist/RL_Sk.pdf
 | isbn = 80-89035-05-1
 | kapitola = Červený (ekosozologický) zoznam plazov (Reptilia) Slovenska: Ján Kautman, Ivan Bartík, Peter Urban (en: Red (Ecosozological) List of Reptiles (Reptilia) of Slovakia)
 | strany = 148 - 149
 | jazyk = Sk
}}&lt;/ref&gt; Z pohľadu výskytu v [[Karpaty|Karpatoch]] bol v roku 2014 v rámci projektu Bioregio&lt;ref&gt;https://www.interregeurope.eu/bioregio/&lt;/ref&gt; vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko ''LC'' – [[najmenej ohrozený]].&lt;ref name=&quot;bioregio&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Red List of Species, Habitats and Invasive Alien Species in the Carpathians (draft), editor: Ján Kadlečík | url = http://www.bioregio-carpathians.eu/tl_files/bioregio/donwnloads_resources/Key%20Outputs%20and%20Publication/RedListofSpecies_Habitats_AlienSpecies.pdf | vydavateľ = the State Nature Conservancy of the Slovak Republic, ccibis.org | dátum vydania = 2014 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-03-29 | miesto =  | jazyk = en | dátum archivácie = 2017-06-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20170603140803/http://www.bioregio-carpathians.eu/tl_files/bioregio/donwnloads_resources/Key%20Outputs%20and%20Publication/RedListofSpecies_Habitats_AlienSpecies.pdf }}&lt;/ref&gt; V roku 2023 bol druh považovaný za ''VU'' – [[zraniteľný]].&lt;ref name=&quot;:28&quot; /&gt;

== Opis ==
[[Súbor:2017.07.17.-17-Tiefer See oder Grubensee-Storkow (Mark)--Ringelnatter.jpg|náhľad|Užovka obojková]]
Užovka obojková je tzv. pravá (aglyfná) užovka, pre ktorú je typické, že má hladké a rovnomerne tvarované zuby bez pozdĺžnej ryhy (nedokáže teda vstreknúť [[jed]]).&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Griehl|meno=Klaus|titul=Hadi: Hroznýšovití a užovkovití hadi v teráriu|vydanie=3|vydavateľ=Jan Vašut s. r. o.|miesto=Praha|isbn=80-7236-001-9|jazyk=cs|strany=4, 7–9, 12, 42}}&lt;/ref&gt;&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Ako niektoré iné [[Užovkovité|užovky]] aj užovka obojková má vyvinuté jedové žľazy, ale nemôže ich využiť kvôli chýbajúcim funkčným jedovým kanálikom (pozdĺžnym drážkam) s vývodom do zubov.&lt;/ref&gt;

Samce merajú najčastejšie medzi 50 až 85 cm, samice medzi 60 až 150 cm.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Moravec|meno=Jiří|titul=Fauna ČR - Plazi / Reptilia|vydanie=1|vydavateľ=Akademie věd České republiky (Academia)|miesto=Praha|rok=2015|isbn=978-80-200-2416-9|strany=337–363|jazyk=cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Ferri|meno=Vincenzo|titul=Serpents de France et d'Europe|vydanie=|vydavateľ=De Vecchi|miesto=Paris|rok=2011|isbn=978-2-7328-9607-6|strany=57|jazyk=fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Grass snakes exploit anthropogenic heat sources to overcome distributional limits imposed by oviparity|url=https://besjournals.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1365-2435.2010.01730.x|periodikum=Functional Ecology|dátum=2010-10|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=24|číslo=5|strany=1095–1102|issn=0269-8463|doi=10.1111/j.1365-2435.2010.01730.x|jazyk=en|meno=Kristin|priezvisko=Löwenborg|meno2=Richard|priezvisko2=Shine|meno3=Simon|priezvisko3=Kärvemo}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grass snake | url = https://www.wildlifetrusts.org/wildlife-explorer/reptiles/grass-snake | vydavateľ = The Wildlife Trusts | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; Všeobecne neprekročí dĺžku 110 či 115 cm,&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt; iba tie najstaršie jedince dosahujú dĺžku 180 cm,&lt;ref name=&quot;:23&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grass snake guide: species facts, how to identify, and where to see | url = https://www.discoverwildlife.com/animal-facts/reptiles/facts-about-grass-snakes | vydavateľ = Discover Wildlife (Our Media) | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = en | priezvisko = Allain | meno = Steve | dátum vydania = 2019-07-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:26&quot; /&gt; podľa niektorých zdrojov aj 200 cm,&lt;ref name=&quot;:23&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; možno i 210 cm&lt;ref name=&quot;:24&quot; /&gt;. Parametre hadov sú často veľmi odlišné aj preto, že žijú v rôznom prostredí a vytvárajú tak niekoľko poddruhov.&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Geographic variation in diet composition of the grass snake (Natrix natrix) along the mainland and an island of italy: the effects of habitat type and interference with potential competitors|url=https://www.ingentaconnect.com/contentone/bhs/thj/2005/00000015/00000004/art00002|periodikum=The Herpetological Journal|dátum=2005-10-01|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=15|číslo=4|strany=221–230|meno=Luca|priezvisko=Luiselli|meno2=Ernesto|priezvisko2=Filippi|meno3=Massimo|priezvisko3=Capula|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=How a thermal dichotomy in nesting environments influences offspring of the world's most northerly oviparous snake, Natrix natrix (Colubridae): Grass Snake Nest-Site Dichotomy|url=https://academic.oup.com/biolinnean/article-lookup/doi/10.1111/j.1095-8312.2012.01972.x|periodikum=Biological Journal of the Linnean Society|dátum=2012-12|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=107|číslo=4|strany=833–844|doi=10.1111/j.1095-8312.2012.01972.x|jazyk=en|meno=Kristin|priezvisko=Löwenborg|meno2=Karl|priezvisko2=Gotthard|meno3=Mattias|priezvisko3=Hagman}}&lt;/ref&gt; Hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí od 50 do 515 g, priemerne váži asi 95 až 240 g, opäť v závislosti od poddruhu.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European grass snake (Natrix natrix) longevity, ageing, and life history | url = https://genomics.senescence.info/species/entry.php?species=Natrix_natrix | vydavateľ = The Human Ageing Genomic Resources (HAGR) | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Ringelnatter (Natrix natrix) head.jpg|náhľad|Užovka obojková s typickou kresbou za hlavou]]
Hlavu má mierne odlišnú podľa pohlavia. Samice ju majú širšiu a plochejšiu až mierne trojbokú, ľahšie ju možno rozlíšiť od krku. Samce majú hlavu menej výraznú a teda pretiahnutejšiu. Samice sú celkovo väčšie a robustnejšie, niekedy výrazne.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Zaujímavá je ale chvostová (subkaudálna) časť samcov, ktorá je často dlhšia a silnejšia ako u samíc. Obvykle tvorí asi 20 – 30 % dĺžky tela a smerom ku koncu sa zužuje.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Samci využijú dlhší koniec chvosta pravdepodobne pri pytačkách. Ako do seba súperi zaplietajú telá, rivala, ktorý sa uchádza o tú istú družku, takto ľahšie premôže lepšie vybavený samec. Dlhý chvost tak môže byť znakom dominancie a plodnosti – najdlhší bude mať úspešný jedinec, ktorý sa pravidelne pári.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The causes of intraspecific variation in sexual dimorphism in the common grass snake populations, Natrix natrix LINNAEUS, 1758 (Serpentes, Colubridae): Data from the South Western Poland|url=https://www.ingentaconnect.com/content/10.3409/000000007783995408|periodikum=Acta Zoologica Cracoviensia - Series A: Vertebrata|dátum=2007-05-31|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=50|číslo=1|strany=9–13|issn=1895-3123|doi=10.3409/000000007783995408|jazyk=en|meno=Bartosz|priezvisko=Borczyk}}&lt;/ref&gt; Podobne ako u iných hadov je telo užovky na dotyk suché a príjemne chladivé.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Užovka obojková - Natrix natrix | url = https://www.priroda.cz/clanky.php?detail=261 | vydavateľ = PŘÍRODA.cz | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = cs | priezvisko = Kadlíková | meno = Lenka | dátum vydania = 2005-01-13}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Natrix natrix persa3.jpg|náhľad|Užovka obojková so svetlými pásmi (odchýlka ''persa'')]]
[[Súbor:2011.04 snok the grass snake.JPG|vľavo|náhľad|Spodná strana užovky obojkovej]]
Farbu má rôznu, v závislosti na obývanom prostredí; obvykle tmavo zelenú až bridlicovo šedú, menej už hnedastú s nepravidelnými drobnými čiernymi škvrnami a dvoma charakteristickými belavými, žltými až oranžovými, čierno lemovanými polmesiacovitými škvrnami za hlavou (obojok).&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Užovka obojková | url = https://www.ifauna.cz/clanky/3065-uzovka-obojkova.html | vydavateľ = iFauna | dátum vydania = 2023-06-26 | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = cs | priezvisko = Horčic | meno = Richard}}&lt;/ref&gt; Experimenty ukázali, že táto typická kresba pomáha odlákať potenciálnych predátorov (tzv. aposematizmus), pretože im pripomína nebezpečný či jedovatý nepožívateľný hmyz. To by vysvetľovalo, prečo sú aj mláďatá takto pestro a často ešte výraznejšie sfarbené, podobne ako dospelí.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; S vekom polmesiacovité škvrny blednú a najmä u starších samíc sú len šedobiele až biele.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Niektorým poddruhom polmesiačiky za hlavou buď úplne chýbajú, alebo sú sotva viditeľné.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Are Juvenile Grass Snakes, Natrix natrix, Aposematically Coloured?|url=https://www.jstor.org/stable/3565512?origin=crossref|periodikum=Oikos|dátum=1987-03|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=48|číslo=3|strany=265|doi=10.2307/3565512|meno=Thomas|priezvisko=Madsen|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Niektoré užovky môžu mať na tele aj drobné svetlé škvrny, ktoré niekedy splynú a vytvoria pozdĺžne pásy (tzv. odchýlka ''persa'', typická pre poddruh z juhovýchodnej Európy).&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Musilová | meno = Radka | titul = Albinismus užovky obojkové | url = https://ziva.avcr.cz/files/ziva/pdf/albinismus-uzovky-obojkove.pdf | dátum vydania = 2006 | dátum prístupu = 2023-12-01 | vydavateľ = Živa | priezvisko2 = Zavadil | meno2 = vít | priezvisko3 = Kotlík | meno3 = Petr | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt; Existujú aj exempláre šedé alebo čierné. Brucho majú užovky obvykle svetlejšie. Spodná časť tela je belavá s nepravidelnými čiernymi kotvičkami či kockami, ktoré sú užitočne pri identifikácii jedincov; rozvrh týchto fliačikov nikdy nie je totožný. Niekedy je však brušná strana skôr čierna, že prevláda tmavšie sfarbenie.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Nájdený bol aj veľmi vzácny albín.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Dúhovka oka je tradične čierna s bielym až žltým okrajom (napr. poddruh ''N. n. astreptophora'' má dúhovku jasne červenú, avšak tento je už považovaný za [[Natrix astreptophora|samostatný druh]]).&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Biológia a ekológia ==
[[Súbor:Usmijärven rantakäärme.jpg|náhľad|Užovka obojková vo vode]]
Užovka obojková obýva oblasti až do [[Nadmorská výška|nadmorskej výšky]] 3 000 metrov (max. asi 3 060 metrov&lt;ref name=&quot;IUCN&quot; /&gt;), dokáže teda žiť aj v dosť chladnom prostredí, čo je u [[Vajcorodé (Prototheria)|vajcorodých]] hadov nezvyčajné, preferuje však nížiny. Je to prispôsobivý druh a preniká tak do najrôznejších [[Biotop|habitatov]]. Vyskytuje sa väčšinou v blízkosti [[Voda|vody]], preto uprednostňuje [[Mokraď (ekológia)|mokrade]], [[Potok|potoky]] a iné vodné plochy. Je skvelým plavcom a dokáže sa dobre potápať. Pod vodnou hladinou vydrží až pol hodiny bez toho, aby sa nadýchla. S vodou je tak spätá, že sa v nej aj vyzlieka a nahrádza tak starú opotrebenú kožu (viď [[Užovka obojková#Vyzliekanie kože a rast|vyzliekanie kože a rast]]). Často sa zatúla a do určitej miery znesie aj antropizované stanovištia. Môže sa tak ukázať na viniciach, v zatopených pieskovniach, v starých lomoch, pri zrúcaninách a nakoniec aj v blízkosti ľudských obydlí.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kdo najde nejdelší užovku! | url = https://ziva.avcr.cz/files/ziva/pdf/kdo-najde-nejdelsi-uzovku.pdf | vydavateľ = Živa | dátum prístupu = 2023-12-01 | priezvisko = Vlašín | meno = Mojmír | dátum vydania = 2017 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Les reptiles de France, Belgique, Luxembourg et Suisse|vydavateľ=Biotope [Museum national d'histoire naturelle]|rok=2010|miesto=Mèze Paris|isbn=978-2-914817-49-3|edícia=Collection Parthénope|meno=Jean-Pierre|priezvisko=Vacher|meno2=Michel|priezvisko2=Geniez|jazyk=fr|strany=455}}&lt;/ref&gt; Niektoré antropogénne zdroje sú pre užovky životne dôležité, mikrohabitaty ako kompostárne a hnojiská, najmä v menej vhodných lokalitách s chladnejšou klímou.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:20&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Agricultural by-products provide critical habitat components for cold-climate populations of an oviparous snake (Natrix natrix)|url=http://link.springer.com/10.1007/s10531-012-0308-0|periodikum=Biodiversity and Conservation|dátum=2012-09|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=21|číslo=10|strany=2477–2488|issn=0960-3115|doi=10.1007/s10531-012-0308-0|jazyk=en|meno=Kristin|priezvisko=Löwenborg|meno2=Simon|priezvisko2=Kärvemo|meno3=Alma|priezvisko3=Tiwe}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:21&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Grass snakes (Natrix natrix) in Sweden decline together with their anthropogenic nesting-environments|url=https://www.ingentaconnect.com/contentone/bhs/thj/2012/00000022/00000003/art00012|periodikum=The Herpetological Journal|dátum=2012-07-01|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=22|číslo=3|strany=199–202|meno=Mattias|priezvisko=Hagman|meno2=Johan|priezvisko2=Elmberg|meno3=Simon|priezvisko3=Kärvemo|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Užovka Řešetova Lhota.jpg|náhľad|Užovka obojková schovaná pod drevom]]
Užovka obojková je denný živočích a ako iné druhy hadov sa rada vyhrieva na [[Slnko|slnku]]. Dobíja tak energiu a zbiera nové sily, pretože teplo povzbudzuje jej [[Látková premena|metabolizmus]]. Len príležitostne, napríklad pri veľmi teplom počasí, je možné naraziť na hada aj v [[Noc|nočných]] hodinách. Hoci sa užovka s obľubou zdržiava vo vode, nemôže v nej byť príliš dlho, aby sa jej telesná teplota nedostala pod prijateľnú úroveň. Tá totiž ovplyvňuje agilitu (rýchlosť) hada, ktorá je veľmi dôležitá ako pri love potravy, tak pri úniku pred dravcami. Preto sa užovka musí pravidelne vyhrievať – vystavovať slnku, aby si udržala optimálnu telesnú teplotu. Rýchlej strate teploty bráni aj tým, že zvinie telo do kompaktnej pozície. Významnú úlohu zohráva aj sfarbenie; tmavší jedinci pohlcujú viac tepla. Pokiaľ je jej teplota naopak príliš vysoká, hľadá úkryt v tieni alebo práve vo vode. Ak si zháňa potravu alebo partnera v čase [[Kopulácia (párenie)|párenia]], pohybuje sa na širšom priestore. Túlavá je tiež tesne pred [[Prezimovanie (biológia)|hibernáciou]] a po nej.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lizards and Snakes in France{{!}} | url = https://www.rogermeekherpetology.com/herpetology-research-france-lizards-and-snakes.html | vydavateľ = Roger Meek Herpetology | dátum vydania =  | dátum prístupu = 2023-12-01 | priezvisko = Meek | meno = Roger | dátum archivácie = 2021-12-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20211206210809/https://www.rogermeekherpetology.com/herpetology-research-france-lizards-and-snakes.html | jazyk = en }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot;&gt;LAŇKA, Václav. ''První území s komplexní ochranou plazů na Křivoklátsku'' [online]. Praha: Bohemia centralis, 1983 [cit. 2023-12-01]. Kapitola Užovka obojková /Natrix natrix LINNAEUS, 1758/ (po česky)&lt;/ref&gt;

=== Potrava ===
Keďže vie veľmi dobre plávať, potravu si najčastejšie hľadá medzi vodnými živočíchmi. Živí sa tak hlavne [[Obojživelníky|obojživelníkmi]] a prípadne [[Ryby (Osteichthyes)|rybami]], a ďalej [[Jaštery (Lacertilia)|jašteričkami]], [[Hmyz|hmyzom]] a inými menšími tvormi. Najčastejšou a väčšinou preferovanou korisťou sú [[Skokanovité|skokany]] a [[Ropuchovité|ropuchy]], prípadne iné druhy [[Žabotvaré|žiab]] vo všetkých vývojových štádiách. Z iných obojživelníkov konzumuje [[Mlok bodkovaný|mloky]] a iné [[salamandrovité]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Salamanders of the Old World: The Salamanders of Europe, Asia and Northern Africa|url=https://books.google.cz/books?id=7Z6XCgAAQBAJ&amp;pg=PA254&amp;lpg=PA254&amp;dq=grass+snake+vs+salamander&amp;source=bl&amp;ots=daOIYodJxM&amp;sig=ACfU3U1YMuRwiQ5mzvpycFel7FTf3mYtvg&amp;hl=cs&amp;sa=X&amp;ved=2ahUKEwjflqCQl_npAhVE4eAKHXT1Aa0Q6AEwG3oECAsQAQ#v=onepage&amp;q=grass%20snake%20vs%20salamander&amp;f=false|vydavateľ=BRILL|rok=2014|isbn=978-90-04-28562-0|jazyk=en|meno=Max|priezvisko=Sparreboom|strany=254–255}}&lt;/ref&gt; Vyhýba sa však [[Kunkovité|kunkám]] a [[Salamandra škvrnitá|salamandre škvrnitej]] kvôli sekrétu vylučovanému ich pokožkou, ktorý je pre ňu jedovatý.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Niekedy v skladbe koristi môžu zohrávať zásadnú úlohu ryby mnohých druhov (prevažujú [[kaprovité]], vrátane druhov s tŕňmi – [[ostriež zelenkastý]]),&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; ale na užovku sú obyčajne príliš rýchle, takže sa zmocní predovšetkým tých rýb, ktoré sú buď choré alebo už po smrti.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt; V južných oblastiach sa medzi korisťou častejšie vyskytujú jašterice a prípadne iné [[plazy]]. V malej miere sú potom zastúpené drobné [[cicavce]] ([[hlodavce]]), menšie [[vtáky]], hmyz a [[Ulitníky|slimáky]].&lt;ref name=&quot;IUCN&quot; /&gt; Napríklad v [[South East England|juhovýchodnom]] [[Anglicko|Anglicku]] sa strava užoviek skladala predovšetkým zo žiab (63 %), ďalej boli bežné malé cicavce (25 %), ryby (10 %) a nakoniec v menšej miere vtáky (1 %).&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Food Habits of the Grass Snake in Southeastern England: Is Natrix natrix a Generalist Predator?|url=http://www.bioone.org/doi/abs/10.1670/87-03A|periodikum=Journal of Herpetology|dátum=2004-03|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=38|číslo=1|strany=88–95|issn=0022-1511|doi=10.1670/87-03A|jazyk=en|meno=Patrick T.|priezvisko=Gregory|meno2=Leigh Anne|priezvisko2=Isaac}}&lt;/ref&gt; Obeť uchopuje do čeľustí a drží ju ostrými zúbkami. Väčší úlovok vynáša na breh, menší dokáže zjesť rovno pod hladinou.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;{{Viaceré obrázky|zarovnanie=|smer=horizontálny|hlavička=|šírka=220|obrázok1=Užovka_obojková_s_úlovkem_(04)_(cropped).jpg|popis1=Užovka obojková požierajúca [[Ropucha bradavičnatá|ropuchu]]|obrázok2=Nastik_((Natrix_natrix)._04.jpg|popis2=... a z opačnej strany tela}}Vďaka široko roztiahnuteľným čeľustiam dokáže prehltnúť aj väčšie živočíchy.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Veľkosť koristi sa odvíja od veľkosti hada, takže väčších živočíchov sa zmocnia skôr samice.&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Predation by grass snakes ( Natrix natrix ) at a site in southern England|url=https://zslpublications.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1469-7998.1996.tb05437.x|periodikum=Journal of Zoology|dátum=1996-05|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=239|číslo=1|strany=73–82|issn=0952-8369|doi=10.1111/j.1469-7998.1996.tb05437.x|jazyk=en|meno=C. J.|priezvisko=Reading|meno2=J. L.|priezvisko2=Davies}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Growth Rates, Maturation and Sexual Size Dimorphism in a Population of Grass Snakes, Natrix natrix, in Southern Sweden|url=https://www.jstor.org/stable/3544592?origin=crossref|periodikum=Oikos|dátum=1983-02|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=40|číslo=2|strany=277–282|doi=10.2307/3544592|meno=Thomas|priezvisko=Madsen|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Tie tiež konzumujú viac hlodavcov ako samce.&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt; Korisť obvykle pohltí hlavou napred, aby sa jej v pažeráku nezadrhli šupiny alebo plutvy, ale napríklad ropuchy nezriedka odzadu – ľahšie tak z nafúknutej žaby vytlačí vzduch, čím pretromfne jej obrannú stratégiu.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt; Svoju obeť prehĺta za živa, lebo ju nemá ako zabiť – uškrtiť ju nedokáže a ani jed využiť nemôže (jed v slinách ju maximálne len ochromí).&lt;ref name=&quot;:23&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Natrix natrix natrice biscia dal collare biscia d'acqua | url = https://www.summagallicana.it/lessico/n/natrice.htm | vydavateľ = www.summagallicana.it | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = fr}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World First Hypomelanistic Natrix Captive Breeding | url = http://reptileapartment.com/hypomelanistic-grass-snake-worlds-first/ | dátum vydania = 2015-02-14 | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = en | meno = Christian | priezvisko = Castille | vydavateľ = ReptileApartment.com}}&lt;/ref&gt; Aby ju ľahšie požierala, obalí ju slinami.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Pretože nedokáže rozomlieť potravu pomocou zubov, disponuje namiesto toho veľmi účinnými tráviacimi sekrétmi, ktoré si poradia aj s kosťami, šľachami alebo so srsťou – vstrebať potravu jej pomôže obsah tzv. Duvernoyových žliaz, ktorý sa mieša so slinami, keď korisť prehĺta.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:15&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Salivary and gastric juice secretion in the grass snake, Natrix natrix L.|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/0010406X70900848|periodikum=Comparative Biochemistry and Physiology|dátum=1970-08|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=35|číslo=4|strany=885–903|doi=10.1016/0010-406X(70)90084-8|jazyk=en|meno=RafaŁ|priezvisko=Skoczylas}}&lt;/ref&gt; Za deň strávi množstvo potravy, ekvivalent 1,6 – 2,3 % svojej hmotnosti.&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt; Doba trávenia je závislá na vonkajšej teplote a veľkosti koristi, pričom obojživelníky a ryby trávi rýchlejšie ako teplokrvné stavovce.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:15&quot; /&gt; Opäť aktívna je až po úplnom strávení potravy a vylúčení [[Výkal|exkrementov]].&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt; Väčšiu korisť loví približne každých 20 dní, [[Gravidita|gravidná]] samica môže držať pôst aj 45 dní.&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt;[[Súbor:Ringelnatter beim züngeln.jpg|náhľad|Užovka obojková vyplazujúca svoj rozoklaný jazyk, ktorým vníma svoje okolie]]Svoju obeť vypátra najmä zrakom alebo „čuchom“. Pohybujúcu sa žabu je schopná zaznamenať aj na vzdialenosť niekoľkých metrov. Okrem toho nenápadným kmitaním jazyka skúma vzduch a zbiera pachové častice. Tieto pachy sa potom detegujú v [[Vomeronazálny orgán|Jacobsonovom orgáne]], ktorý je vystlaný veľmi citlivými chemoreceptormi, ktoré dokážu korisť presne lokalizovať.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Embryology of the VNO and associated structures in the grass snake Natrix natrix (Squamata: Natricinae): a 3D perspective|url=http://frontiersinzoology.biomedcentral.com/articles/10.1186/s12983-017-0188-y|periodikum=Frontiers in Zoology|dátum=2017-12|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=14|číslo=1|issn=1742-9994|doi=10.1186/s12983-017-0188-y|jazyk=en|meno=Paweł|priezvisko=Kaczmarek|meno2=Mateusz|priezvisko2=Hermyt|meno3=Weronika|priezvisko3=Rupik}}&lt;/ref&gt; Pokiaľ je potravy dostatok, jej obľúbenou loveckou taktikou je číhanie a čakanie na vhodnú príležitosť na útok, teda na okamih, keď sa akákoľvek potenciálna korisť priblíži na dosah, čo ju stojí najmenej síl.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;

=== Prezimovanie ===
[[Súbor:Composthoop voor ringslangen in de Bijlmerweide Amsterdam 01.JPG|náhľad|Hromada kompostu, pre užovku dôležitý mikrohabitat]]
Ako [[Poikilotermia|poikilotermný]] živočích trávi užovka najchladnejšiu časť roka v [[Prezimovanie (biológia)|hibernácii]]. K zimnému spánku sa uchyľuje na jeseň, medzi septembrom a októbrom (najneskôr v novembri), kedy prestáva mať záujem o potravu a začína sa sťahovať k zimoviskám. Tesne pred hibernáciou možno užovku zastihnúť veľmi ďaleko od vody, pretože pátra po vhodnej skrýši. Vhodným úkrytom môže byť hlbšia nora malých cicavcov, skalná rozsadlina, dutina v padnutom kmeni, polorozborený kamenný múrik alebo pivnica staršieho domu. Veľmi obľúbená je tiež hromada tlejúceho organického materiálu, do ktorej v lete užovka kladie svoje vajíčka. Niektoré zimoviská môže využívať hneď niekoľko druhov plazov alebo obojživelníkov, takže je možné na jednom mieste zastihnúť užovku obojkovú spolu s [[Vretenica severná|vretenicou severnou]], alebo napríklad s rôznymi druhmi jašteričiek, hoci mnoho z nich loví pre potravu.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Edgar|meno=Paul|titul=Reptile Habitat Management Handbook|vydanie=1|vydavateľ=Amphibian and Reptile Conservation|miesto=Bournemouth|rok=2010|isbn=978-0-9566717-0-7|strany=45–49|priezvisko2=Foster|meno2=Jim|priezvisko3=Baker|meno3=John|jazyk=en|url=https://mokrady.wbs.cz/literatura_ke_stazeni/reptile_habitat_management_guidelines.pdf}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Biomarkers of oxidative stress and acetylcholinesterase activity in the blood of grass snake (Natrix natrix L.) during prehibernation and posthibernation periods|url=http://www.scielo.br/scielo.php?script=sci_arttext&amp;pid=S1516-89132015000300443&amp;lng=en&amp;tlng=en|periodikum=Brazilian Archives of Biology and Technology|dátum=2015-06|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=58|číslo=3|strany=443–453|issn=1516-8913|doi=10.1590/S1516-8913201500308|meno=Jelena|priezvisko=Gavric|meno2=Marko|priezvisko2=Prokic|meno3=Svetlana|priezvisko3=Despotovic|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

=== Rozmnožovanie ===
[[Súbor:Mating of Grass snakes (Natrix natrix).jpg|náhľad|Prepletanie tiel počas snahy o spárenie (na snímke sú tri samce a jedna podstatne väčšia samica)]]
[[Súbor:Natrix 0697.JPG|náhľad|Vajcia užovky obojkovej]]
[[Súbor:Juveniele Ringelnatter Natrix natrix auf den Langenwiesen S Grabener 25 08 2016.jpeg|náhľad|Mláďa užovky obojkovej]]
Cez zimu hibernuje a pári sa krátko po jarnom prebudení; v závislosti na lokalite približne od polovice marca do začiatku mája, pričom hlavné obdobie párenia pripadá na koniec apríla a máj. Výnimočne sa pária aj na jeseň (v septembri). Kým však pytačky započnú, ešte sa had vyzlečie – vymení starú opotrebovanú kožu za novú.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Užovky vytvárajú krátkodobé stabilné páry a schádzajú sa na párenie vo väčších skupinách, pričom prevažujú samci, ktorí sú prilákaní feromónmi samice. Väčšie a zdatnejšie samce sa pária častejšie a atraktívnejšie sú pre ne tie samice, ktoré vyrástli do väčších rozmerov.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Individual success in mating balls of the grass snake, Natrix natrix: size is important|url=https://zslpublications.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1469-7998.1996.tb05474.x|periodikum=Journal of Zoology|dátum=1996-08|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=239|číslo=4|strany=731–740|issn=0952-8369|doi=10.1111/j.1469-7998.1996.tb05474.x|jazyk=en|meno=Luca|priezvisko=Luiselli}}&lt;/ref&gt; Často sa pária s viacerými samicami a tie tak produkujú geneticky rozmanitejšie mláďatá.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Frequency of multiple paternity in the grass snake (Natrix natrix)|url=https://brill.com/view/journals/amre/33/2/article-p308_15.xml|periodikum=Amphibia-Reptilia|dátum=2012|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=33|číslo=2|strany=308–312|issn=0173-5373|doi=10.1163/156853812X634053|meno=Barbara|priezvisko=Meister|meno2=Sylvain|priezvisko2=Ursenbacher|meno3=Bruno|priezvisko3=Baur|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Ku skutočným súbojom medzi samcami nedochádza, a to ani v prípade, že o jednu samicu usiluje niekoľko náruživých sokov. V takom prípade sa samce len vzájomne prepletajú a ovíjajú okolo zadnej časti tela samice, pričom ich hlavnou zbraňou je dlhší chvost. Silnejší samec maximálne slabšieho odtlačí, alebo konkurenta pritlačí k zemi a usiluje sa o čo najlepšiu pozíciu. K páreniu dochádza po dobu niekoľkých hodín. Pri samotnej [[Kopulácia (párenie)|kopulácii]] samec pritisne svoju [[Kloaka (anatómia)|kloaku]] k jej a pomocou [[Hemipenis|hemipenisu]] samicu oplodní.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

V priebehu júna až augusta, teda po asi dvojmesačnej [[Gravidita|gravidite]], samica kladie 2 až 40 [[Vajce|vajec]] (zriedkavo aj 50 a viac, možno až 100;&lt;ref name=&quot;:26&quot; /&gt; podľa veľkosti hada – väčšie hady sú plodnejšie&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Food habits, growth rates, and reproductive biology of grass snakes, Natrix natrix (Colubridae) in the Italian Alps|url=https://zslpublications.onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1469-7998.1997.tb01965.x|periodikum=Journal of Zoology|dátum=1997-02|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=241|číslo=2|strany=371–380|issn=0952-8369|doi=10.1111/j.1469-7998.1997.tb01965.x|jazyk=en|meno=L.|priezvisko=Luiselli|meno2=M.|priezvisko2=Capula|meno3=R.|priezvisko3=Shine}}&lt;/ref&gt;).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pettersson | meno = Gustav | titul = Movement pattern and habitat use of female grass snakes (Natrix natrix) in a semi-urban environment | url = https://stud.epsilon.slu.se/7465/1/pettersson_g_141103.pdf | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2023-12-02 | vydavateľ = SLU, Department of Ecology | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hand | meno = Nigel | titul = Bromyard Downs Reptile Survey April - August 2014 | url = https://www.bromyarddowns.co.uk/media/1684/bromyard-downs-reptile-survey-2014.pdf | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2023-12-02 | vydavateľ = Wildlife {{!}} Bromyard Downs Common Association | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20231205122914/http://www.bromyarddowns.co.uk/media/1684/bromyard-downs-reptile-survey-2014.pdf | dátum archivácie = 2023-12-05 }}&lt;/ref&gt; Vajcia sú dlhé asi 25 až 30 mm, široké 13 až 20 mm, majú pružný kožovitý povrch a vážia každé 4,5 až 5,5 g. Veľkosť vajec sa v priebehu [[Inkubačná lehota (zoológia)|inkubácie]] mení, priebežne nadobúdajú na objeme. V niektorých oblastiach kladú užovky vajcia hromadne na jedno miesto, takže možno v tesnej blízkosti nájsť niekoľko sto až tisíc vajec.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Väčšinou sú kladené v náplavových hromadách pri riekach, pod kameňmi, do hromád spráchnivelého dreva, do lístia, hnijúcej vegetácie a iných podobných úkrytoch, ktoré sú dostatočne teplé a vlhké. Známe sú tak aj prípady, kedy kládli svoje vajcia do [[Kompost|kompostu]] či [[Hnojivo|hnoja]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

Mláďatá sa liahnu po šiestich až desiatich týždňoch koncom leta, v auguste alebo v septembri (zriedkavo aj skôr, napr. v polovici júla, keď samice nakladú vajcia so zárodkami už v pokročilom vývine).&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Development of the egg tooth – The tool facilitating hatching of squamates: Lessons from the grass snake Natrix natrix|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0044523116301267|periodikum=Zoologischer Anzeiger|dátum=2017-01|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=266|strany=61–70|doi=10.1016/j.jcz.2016.11.001|jazyk=en|meno=Mateusz|priezvisko=Hermyt|meno2=Paweł|priezvisko2=Kaczmarek|meno3=Magdalena|priezvisko3=Kowalska}}&lt;/ref&gt; Vajcia potrebujú teplotu najmenej 21 [[Stupeň Celzia|°C]], ideálna je 28 °C. Podľa okolitej teploty je inkubačná doba kratšia alebo dlhšia; konštantná vysoká teplota všeobecne urýchľuje vývoj embrya a zaisťuje zdravie a výkonnosť mláďat.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Fitness disadvantages to disrupted embryogenesis impose selection against suboptimal nest-site choice by female grass snakes, Natrix natrix (Colubridae): Disrupted embryogenesis in snakes|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1420-9101.2010.02153.x|periodikum=Journal of Evolutionary Biology|dátum=2011-01|dátum prístupu=2023-12-01|ročník=24|číslo=1|strany=177–183|doi=10.1111/j.1420-9101.2010.02153.x|jazyk=en|meno=K.|priezvisko=LöWenborg|meno2=R.|priezvisko2=Shine|meno3=M.|priezvisko3=Hagman}}&lt;/ref&gt; Škrupinu prerazia za pomoci vaječného zuba. [[Novorodenec|Novorodené]] hady sú dlhé 15 až 21 cm a sú samostatné ihneď po vyliahnutí. Samice rastú rýchlejšie ako samce a dosahujú väčšie rozmery.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt; Samce pohlavne dospievajú vo veku troch rokov (keď sú veľké asi 40 až 50 cm), samice v štyroch až piatich rokoch (pri veľkosti zhruba 60 až 70 cm).&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt; Ak sú podmienky menej priaznivé, rozmnožujú sa hady ešte neskôr, i v šiestich až ôsmich rokoch.&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt; V dobrých podmienkach sa dožívajú najčastejšie 15 až 25 rokov, môžu sa však dožiť aj 28 rokov.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Couleuvre à collier, Natrix natrix | url = http://www.herpfrance.com/fr/reptile/couleuvre_a_collier_natrix_natrix.php | vydavateľ = Reptiles &amp; Amphibiens de France | dátum prístupu = 2023-12-01 | dátum archivácie = 2016-03-07 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160307182533/http://herpfrance.com/fr/reptile/couleuvre_a_collier_natrix_natrix.php#federation=archive.wikiwix.com&amp;tab=url | jazyk = fr }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Barred grass snake | url = https://reserves-naturelles.strasbourg.eu/en/foret-de-la-robertsau/discover/barred-grass-snake/ | dátum prístupu = 2023-12-01 | jazyk = en | vydavateľ = Nature reserves Strasbourg | url archívu = https://web.archive.org/web/20231205122335/https://reserves-naturelles.strasbourg.eu/en/foret-de-la-robertsau/discover/barred-grass-snake/ | dátum archivácie = 2023-12-05 }}&lt;/ref&gt;

=== Vyzliekanie kože a rast ===
[[Súbor:Natrix natrix Deutschland 011.jpg|náhľad|Užovka obojková s potemnelo sfarbeným telom a modravo zakalenými očami, čo značí, že sa had vyzlieka]]
Ide o proces, pri ktorom had zhodí a nahradí starú, opotrebovanú kožu, ktorá už mu je „malá“, pretože počas života neustále rastie. Hadia koža totiž nie je flexibilná (naťahovacia). V mladosti sa had zbavuje kože častejšie, pretože rastie rýchlejšie, aby sa dostal z kritickej fázy, keď ho ohrozujú predátori. V dospelosti sa vyzlieka len niekoľkokrát ročne, v neskoršom veku (hady staršie ako 10 rokov) možno len dvakrát ročne a u najstarších jedincov sa vyzlieka menej ako raz ročne. Celý proces vyzliekania môže trvať 7 až 14 dní. Spočiatku had začína strácať svoje jasné farby a koža a oči sa mu do dvoch dní zakalia, pretože pod vrchnú vrstvu preniká voda. Počas nasledujúcich troch až piatich dní sa stará koža postupne odlupuje. Keď sa úplne uvoľní, had sa začne trieť o tvrdé predmety, aby kúsok po kúsku oddelil starú kožu od novej, až kým sa mu ju nepodarí zhodiť celú (začínajúc od hlavy a pokračujúc až po koniec chvosta). Zvyčajne to robí cez noc, pretože na to potrebuje dostatok vlhkosti, a nezriedka aj priamo vo vode. Počas tohto náročného procesu had neloví potravu a pokojne odpočíva v ústraní, takže ak je vyrušený, môže byť agresívnejší.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nature curiosity: Why do snakes shed their skin? | url = https://reconnectwithnature.org/news-events/the-buzz/nature-curiosity-why-do-snakes-shed-their-skin/ | vydavateľ = Accelerator, The Forest Preserve District of Will County | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = en | dátum vydania = 2020-08-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Svlékání kůže hadů | url = https://www.chovzvirat.cz/clanek/329-svlekani-kuze-hadu/ | vydavateľ = ChovZvířat.cz | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = cs | priezvisko = Pokorný | meno = Zdeněk | dátum vydania = 2011-01-31}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Co s nedosvlečeným hadem? | url = https://plzen.rozhlas.cz/co-s-nedosvlecenym-hadem-6735277 | vydavateľ = Plzeň, Český rozhlas | dátum vydania = 2016-04-29 | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = cs | priezvisko = Vaicenbacherová | meno = Soňa}}&lt;/ref&gt; Zvlečená koža sa nazýva lieno.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = „lieno“ v Krátkom slovníku slovenského jazyka | url = https://slovnik.aktuality.sk/pravopis/kratky-slovnik/?q=lieno | vydavateľ = Slovnik.sk (Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, Ringier Slovakia Media s.r.o.) | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Antipredačné správanie a nepriatelia ==
Užovka obojková je v porovnaní s ostatnými hadmi neobyčajne rýchla, dokáže vyvinúť rýchlosť aj 6,7 km/h (4,2 mph),&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Guinness Book of Records: 22nd ed|url=|vydavateľ=Guinness Superlatives|rok=1975|isbn=978-0-900424-26-7|jazyk=en|poznámka=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=The Guinness Book of Records 1989|vydavateľ=Guinness Publishing|rok=1988|isbn=978-0-85112-878-8|jazyk=en|meno=Norris|priezvisko=McWhirter|priezvisko2=McFarlan|meno2=Donald|strany=34}}&lt;/ref&gt; ale napr. africká [[mamba čierna]] sa dokáže plaziť rýchlosťou až 16 km/h.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Spawls|meno=Stephen|titul=A Field Guide to the Reptiles of East Africa|vydanie=2|vydavateľ=Princeton University Press|miesto=Bloomsbury|isbn=978-1-4729-3561-8|strany=1201–1202|priezvisko2=Howell|meno2=Kim|priezvisko3=Drewes|meno3=Robert|jazyk=en|rok=2017}}&lt;/ref&gt; Zo všetkých najrýchlejší je potom asi štrkáč ''[[Crotalus cerastes]]'', ktorý sa podľa niektorých zdrojov dokáže po súši pohybovať rýchlosťou až 29 km/h.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fastest Snakes In The World: Top 3 Ground &amp; Strike Speed | url = https://safarisafricana.com/fastest-snakes-in-the-world/ | vydavateľ = safarisafricana.com | dátum vydania = 2020-05-19 | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viperid Spotlight: All About Sidewinders (Crotalus cerastes) | url = https://wsed.org/viperid-spotlight-all-about-sidewinders-crotalus-cerastes/ | dátum vydania = 2020-11-09 | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = en | priezvisko = Hicks | meno = Alexandra | vydavateľ = Wild Snakes : Education and Discussion | url archívu = https://web.archive.org/web/20231211183803/https://wsed.org/viperid-spotlight-all-about-sidewinders-crotalus-cerastes/ | dátum archivácie = 2023-12-11 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The Skin-Deep Physics of Sidewinder Snakes|url=https://www.nytimes.com/2021/02/01/science/sidewinders-snakes-physics.html|periodikum=The New York Times|dátum=2021-02-01|dátum prístupu=2023-12-02|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Asher|priezvisko=Elbein}}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Nastik.jpg|náhľad|Keď sa užovka obojková cíti ohrozená, nafúkne krk, aby pripomínala jedovatého hada]]
[[Súbor:BatrixNatrixBellyPattern.JPG|náhľad|Jedna z typických obranných stratégií užovky obojkovej, hranie sa na mŕtvu]]
Útek je jej hlavnou obrannou stratégiou, pokiaľ ale takú možnosť nemá (napr. ak nemá optimálnu telesnú teplotu dôležitú pre vyšší výkon), alebo ju prepásla, má ešte iné „esá v rukáve“. Jednou z ďalších možností je varovný signál v podobe hlasného syčania (v 25 % prípadov, o vysokej frekvencii 5 000 – 10 000 [[Hertz (jednotka)|Hz]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The snake hiss: potential acoustic mimicry in a viper-colubrid complex: Snake Acoustic Mimicry|url=https://academic.oup.com/biolinnean/article-lookup/doi/10.1111/bij.12374|periodikum=Biological Journal of the Linnean Society|dátum=2014-12|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=113|číslo=4|strany=1107–1114|doi=10.1111/bij.12374|jazyk=en|meno=Fabien|priezvisko=Aubret|meno2=Alain|priezvisko2=Mangin}}&lt;/ref&gt;), ďalej nafukovanie krku a prudké pohyby, trochu na spôsob [[Kobra|kobry]], za čo pravdepodobne môže tzv. fosílne správanie – akési naučené napodobňovanie kobier rodu ''[[Naja]]'' z dôb, kedy užovky a kobry žili bok po boku a teda zdieľali územie ([[miocén]] až [[pliocén]]).&lt;ref&gt;Pokrant, Felix &amp; Kindler, Carolin &amp; Vamberger, Melita &amp; Smith, Krister &amp; Fritz, Uwe. (2017). ''Grass snakes (Natrix natrix, N. astreptophora) mimicking cobras display a 'fossil behavior''&lt;nowiki/&gt;'. Vertebrate Zoology. 67(2). 261–269. [https://www.senckenberg.de/wp-content/uploads/2019/07/12_vertebrate_zoology_67-2_pokrant_261-269.pdf Dostupné online]. (po anglicky)&lt;/ref&gt; Niekedy pri tom uskutoční výpad, ktorý však len simuluje, lebo pri ňom neotvára čeľuste. Ak všetka snaha o zastrašenie nepriateľa zlyhá, dokáže na obranu vypustiť zapáchajúcu tekutinu z kloaky; odér je podobný [[Cesnak (rod)|cesnaku]] a má pripomínať jedovatého hada alebo [[Kadáver|rozkladajúci sa mŕtvolu]]. Stočí sa pri tom do klbka bruchom hore a prípadne aj otvorí papuľu. Počas predstierania smrti niekedy nechá von z čeľustí voľne spustený jazyk. Bezvládne visieť zostane užovka aj v prípade, že ju človek vezme do rúk. Takto sa snaží odradiť dravca, ktorý uprednostňuje živú korisť, a teda protivníka zmiasť a získať tým čas na vhodný okamih na únik.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:25&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = British Snakes | url = https://www.jason-steel.co.uk/british-snakes.php | vydavateľ = www.jason-steel.co.uk | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = en | priezvisko = Steel | meno = Jason}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Death feigning by grass snakes (Natrix natrix) in response to handling by human &quot;predators.&quot;|url=http://doi.apa.org/getdoi.cfm?doi=10.1037/0735-7036.121.2.123|periodikum=Journal of Comparative Psychology|dátum=2007|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=121|číslo=2|strany=123–129|issn=1939-2087|doi=10.1037/0735-7036.121.2.123|jazyk=en|meno=Patrick T.|priezvisko=Gregory|meno2=Leigh Anne|priezvisko2=Isaac|meno3=Richard A|priezvisko3=Griffiths}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bluffing and Waiting: Handling Effects and Post‐Release Immobility in a Death‐Feigning Snake ( Natrix natrix )|url=https://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.1439-0310.2008.01524.x|periodikum=Ethology|dátum=2008-08|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=114|číslo=8|strany=768–774|issn=0179-1613|doi=10.1111/j.1439-0310.2008.01524.x|jazyk=en|meno=Patrick T.|priezvisko=Gregory}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Why Play Dead?|url=http://doi.wiley.com/10.2307/4017568|periodikum=Science News|dátum=2006-10-28|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=170|číslo=18|strany=280–281|doi=10.2307/4017568|meno=Susan|priezvisko=Milius|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Determinants of anti-predator tactics in hatchling grass snakes (Natrix natrix)|url=https://linkinghub.elsevier.com/retrieve/pii/S0376635715000376|periodikum=Behavioural Processes|dátum=2015-04|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=113|strany=60–65|doi=10.1016/j.beproc.2015.01.009|jazyk=en|meno=Mattias|priezvisko=Hagman|meno2=Kristin|priezvisko2=Löwenborg|meno3=Richard|priezvisko3=Shine}}&lt;/ref&gt; Napodobňovať jedovatého hada či robiť mŕtveho dokáže druh nezávisle od jeho pohlavia, veku a skúseností, ide o dedičnú schopnosť.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=On the defensive behavior of the grass snake Natrix natrix (Linnaeus, 1758)|url=http://link.springer.com/10.1134/S1067413607020105|periodikum=Russian Journal of Ecology|dátum=2007-04|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=38|číslo=2|strany=124–127|issn=1067-4136|doi=10.1134/S1067413607020105|jazyk=en|meno=M. V.|priezvisko=Ushakov}}&lt;/ref&gt; Ak napokon žiadna z týchto obranných stratégií nezafunguje, môže sa pokúsiť nepriateľa uhryznúť. Keď sa s užovkou manipuluje, môže sa stať, že pri tom vyzvracia obsah žalúdka (z frustrácie, aby odľahčila telo a mohla ľahšie utiecť, alebo skrátka preto, že nedávno ulovila potravu a teda vinou neodbornej manipulácie).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Vet Report: Reptile Vomiting and Regurgitation | url = https://reptilesmagazine.com/the-vet-report-reptile-vomiting-and-regurgitation/ | dátum vydania = 2017-11-09 | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = en | meno = Douglas | priezvisko = Mader | vydavateľ = Reptiles Magazine}}&lt;/ref&gt;

Užovky rodu ''[[Natrix]]'' majú [[Jed|jedovaté]] sliny, ktoré pôsobia hlavne na obojživelníky. Pre človeka nepredstavujú všeobecne žiadne nebezpečenstvo,&lt;ref name=&quot;:23&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:22&quot; /&gt; ale sú už známe prípady otravy po uhryznutí rôznych pravých užoviek&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:22&quot; /&gt;. Jed v slinách vylúčený užovkou obojkovou u [[Alergia|alergikov]] môže v zriedkavých prípadoch vyvolať aj [[Smrť|smrteľnú]] reakciu.&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

Napriek pútavej obrannej stratégii sa užovka stáva korisťou mnohých živočíchov, na ktoré predstieranie smrti neplatí. Typickými predátormi sú [[Jazvec|jazvece]], [[Ježovité|ježkovia]], [[Diviak lesný|diviaky]], [[Lasicovité|lasicovité šelmy]] (napr. [[Kuna (rod)|kuny]]), [[Líška hrdzavá|líšky]], [[Mačkovité|mačky]] a [[vtáky]] (najmä [[Sokolotvaré|dravce]] alebo [[Bocianotvaré|brodivý]]). Výnimočne sú usmrtené aj inými [[Plazy|plazmi]], napr. [[Užovka hladká|užovkou hladkou]]. Mláďatá sú ešte zraniteľnejšie, na ne sa môžu zamerať aj oveľa menšie druhy vtákov, [[hlodavce]], [[Žabotvaré|žaby]] alebo tiež zdatné [[Bystruška|bystrušky]]. Samotné vajíčka užoviek dokáže vyplieniť aj kŕdeľ [[Mravcovité|mravcov]]. Avšak najväčším nepriateľom užoviek je [[Človek rozumný|človek]].&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;

== Hrozby a ochrana ==
[[Súbor:Mrtvá mladá užovka.jpg|náhľad|Mŕtva užovka obojková na ceste]]
Prakticky v celej [[Európa|Európe]] populácia užoviek klesá. Druh je pravdepodobne veľmi citlivý na antropizáciu či degradáciu svojho [[Biotop|prirodzeného prostredia]] a okrem toho umiera aj v dôsledku intenzívnej automobilovej dopravy počas migrácie cez cesty. Za úbytok populácií je teda často zodpovedný človek, a to napríklad aj tým, že odvodňuje mokraďové biotopy, čerpá vody z riek, znečisťuje vodné toky, alebo keď do lokalít zavlečie [[Nepôvodný druh|nepôvodné druhy živočíchov]] (napr. [[norok americký]], [[medvedík čistotný]]). Na ostrove [[Milos (ostrov)|Milos]] alebo v [[Mongolsko|Mongolsku]] je druh ohrozený priamo ťažobnou činnosťou.&lt;ref name=&quot;IUCN&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Capture and recapture of Grass snakes near Amsterdam|url=https://www.researchgate.net/publication/254899538_Capture_and_recapture_of_Grass_snakes_near_Amsterdam|periodikum=Herpetologia Bonnensis|dátum=2006|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=2|jazyk=en|meno=J.|priezvisko=van Roon|meno2=I.|priezvisko2=Dicke|meno3=R.|priezvisko3=Brinks|strany=191–192}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Baier, Felix &amp; Wiedl, H.-J. (2010). T''he re-evaluated conservation status of the mountain populations of the highly endangered Cyprus grass snake, Natrix natrix cypriaca (Hecht, 1930), with miscellaneous natural history notes''. Salamandra. roč. 46., čís. 1, s. 16–23. [https://www.salamandra-journal.com/index.php/home/contents/2010-vol-46/8-baier-f-h-j-wiedl/file Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20231202102258/https://www.salamandra-journal.com/index.php/home/contents/2010-vol-46/8-baier-f-h-j-wiedl/file |date=2023-12-02 }} (po anglicky)&lt;/ref&gt; Dôležitým faktorom je tiež dostupnosť koristi. V oblastiach, kde populácia hadov klesá, sa zdá, že pokles koreluje s úbytkom populácie obojživelníkov žijúcich v rovnakých lokalitách a tvoriacich ich hlavnú potravu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Snakes in Decline: Not as Good as You May Think|url=https://www.thesciencebreaker.org/breaks/evolution-behaviour/snakes-in-decline-not-as-good-as-you-may-think|periodikum=TheScienceBreaker|dátum=2020|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=06|číslo=04|doi=10.25250/thescbr.brk412|meno=Julie M.|priezvisko=Ray|meno2=Graziella V.|priezvisko2=DiRenzo|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230925060227/https://thesciencebreaker.org/breaks/evolution-behaviour/snakes-in-decline-not-as-good-as-you-may-think|dátum archivácie=2023-09-25}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The effects of amphibian population declines on the structure and function of Neotropical stream ecosystems|periodikum=Frontiers in Ecology and the Environment|dátum=2006-02|dátum prístupu=2023-12-02|ročník=4|číslo=1|strany=27–34|issn=1540-9295|doi=10.1890/1540-9295(2006)004[0027:TEOAPD]2.0.CO;2|jazyk=en|meno=Matt R.|priezvisko=Whiles|meno2=Karen R.|priezvisko2=Lips|meno3=Cathy M.|priezvisko3=Pringle}}&lt;/ref&gt; A podobne ako v prípade iných hadov, aj užovka obojková je ľuďmi prenasledovaná a zbytočne (napríklad zo strachu) zabíjaná.&lt;ref name=&quot;IUCN&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

V menej vhodných regiónoch, kde panuje chladnejšia klíma a užovky by normálne nemali šancu prežiť, sú niektoré antropogénne zdroje (tj. staré senníky, komposty či hnojiská) naopak veľmi prínosné.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:20&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:21&quot; /&gt;
[[Súbor:Stamp of Albania - 1966 - Colnect 136635 - Grass Snake Natrix natrix.jpeg|náhľad|Užovka obojková na [[Poštová známka|známke]] [[Albánsko|Albánska]], 1966  ]]
[[Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov|Medzinárodný zväz ochrany prírody]] (IUCN) hodnotí druh ako [[najmenej ohrozený]] (k roku 2016). Globálnu populáciu považuje za „relatívne stabilnú“, ale niektoré [[Poddruh|poddruhy]] či subpopulácie sú ohrozené (napr. ''Natrix n. natrix'' v [[Česko|Česku]] alebo vo [[Švédsko|Švédsku]]) až kriticky ohrozené (''Natrix n. cetti'' zo [[Sardínia|Sardínie]]&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;od roku 2017 poddruh ''Natrix helvetica cetti'' druhu ''[[Natrix helvetica]]''&lt;/ref&gt;, ''Natrix n. schweizeri'' z ostrova [[Milos (ostrov|Milos]] či ''Natrix n. cypriaca'' z [[Cyprus|Cypru]]). Fragmentované populácie možno teda nájsť najmä v južných oblastiach výskytu (napr. tiež v [[Mongolsko|Mongolsku]], [[Irán]]e alebo [[Turkménsko|Turkménsku]]). V niektorých štátoch je naopak veľmi hojný, ako napr. v [[Doneck|Donecku]] na [[Ukrajina|Ukrajine]] (až 120 exemplárov na [[hektár]] – stav [[Ruská invázia na Ukrajinu|pred vojnou]]).&lt;ref name=&quot;IUCN&quot; /&gt; 

Druh je zaradený do [[Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť|Bernského dohovoru]] (Príloha III).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grass snake - Natrix natrix (Linnaeus 1758) | url = https://eunis.eea.europa.eu/species/Natrix%20natrix#legal_status | dátum prístupu = 2023-12-02 | vydavateľ = European Environment Agency (EEA) | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;BERN&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) | url = http://www.sopsr.sk/web/?cl=3407 | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum vydania = 1997-01-01 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-02-21 | miesto = Banská Bystrica}}&lt;/ref&gt; Zvlášť chránený je potom v jednotlivých štátoch s ohľadom na tamojšiu populáciu a hrozby, napríklad v [[Belgicko|Belgicku]], [[Česko|Česku]], vo [[Francúzsko|Francúzsku]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot;&gt;od roku 2017 tu žijúci druh [[Natrix helvetica|''Natrix helvetica'']] (pôvodne poddruh druhu ''Natrix Natrix'' – užovky obojkové)&lt;/ref&gt;, v [[Luxembursko|Luxembursku]], vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; group=&quot;pozn.&quot; /&gt; či na [[Slovensko|Slovensku]] (pozri nižšie).

=== Na Slovensku ===
Na Slovensku je užovka obojková zákonom chránená a považovaná za [[Zraniteľný|zraniteľnú]]. Spoločenská hodnota je 300 [[Symbol eura|€]] (Vyhláška MŽP č. 170/2021).&lt;ref name=&quot;:28&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Atlas živočíchov: užovka obojková | url = http://www.biomonitoring.sk/Registration/AtlasAnimal/Detail/48509?ReturnPage=rg_AnimalGallery | vydavateľ = Štátna ochrana prírody SR | dátum prístupu = 2023-12-02 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;vyhl170&quot;&gt;{{citácia elektronického dokumentu | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/170/ | titul = Vyhláška č. 170/2021 Z. z. | dátum prístupu = 23.06.2021 | vydavateľ = Úrad vlády Slovenskej republiky | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; 

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* GRIEHL, Klaus. ''Hadi: Hroznýšovití a užovkovití hadi v teráriu''. 3. vyd. Praha: Jan Vašut s. r. o., 2004. &lt;nowiki&gt;ISBN 80-7236-001-9&lt;/nowiki&gt;. (po česky)
* MORAVEC, Jiří. ''Fauna ČR - Plazi / Reptilia''. 1. vyd. Praha : Akademie věd České republiky (Academia), 2015. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-200-2416-9|ISBN 978-80-200-2416-9]]. (po česky)
* MORAVEC, Jiří. ''Obojživelníci a plazi České republiky''. 1. vyd. Praha : Akademie věd České republiky (Academia), 2019. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-200-2984-3|ISBN 978-80-200-2984-3]]. (po česky)

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Natrix natrix|štítok=užovka obojková}}

{{Taxonbar}}

[[Kategória:Užovkovité]]
[[Kategória:Najmenej ohrozené druhy]]
[[Kategória:Zákonom chránené živočíchy na Slovensku]]</text>
      <sha1>24bwkpbt92na11jk9cec9fstc2yiptu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Bory (Bratislava)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>323853</id>
    <revision>
      <id>8189825</id>
      <parentid>8013869</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:16:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>mínus {{Stavba vo výstavbe}}</comment>
      <origin>8189825</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8495" sha1="glk3lx42470tfuqqzx8bl3g1q70slb6" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Bory
| native_name        = 
| other_name         = 
| category           = multifunkčný komplex
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Borymall15Bratislava.JPG
| image_caption      = Bory Mall
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Slovensko
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = Bratislavský kraj
| district           = [[Bratislava IV (okres)|Bratislava IV]]
| commune_type       = Mesto
| commune            = Bratislava
| municipality_type  = Mestská časť
| municipality       = [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]], [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]]
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 
| elevation_round    = 
| lat_d              = 48.2056
| long_d             = 17.0338
| coordinates_type   = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = &lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free_type          = 
| free               = 
| free1_type         = 
| free1              =  
| free2_type         = 
| free2              = 
| free3_type         = 
| free3              = 
| free4_type         = 
| free4              = 
| free5              = 
| free5_type         = 
| free6              = 
| free6_type         = 
| free7              = 
| free7_type         = 
| free8              = 
| free8_type         =
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption        = Poloha v rámci Bratislavy
| map_locator        = Bratislava
}}

'''Bory''' sú novovznikajúcou štvrťou v [[Bratislava|Bratislave]], ktorú stavia spoločnosť [[Penta Real Estate]] medzi mestskými časťami [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]] a [[Bratislava – mestská časť Devínska Nová Ves|Devínska Nová Ves]]. Štvrť je tvorená časťami: [[Bory Retail Zone]], Bory Bývanie, [[Bory Mall]] a [[Nemocnica Bory]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=bory-byvanie|url=https://borybyvanie.sk/|vydavateľ=borybyvanie.sk|dátum prístupu=2022-02-14}}&lt;/ref&gt;

== Bory Bývanie ==
Bory Bývanie tvorí rezidenčnú časť štvrte, ktorá má dokončené svoje prvé dve fázy a ďalšie sú aktuálne vo výstavbe.  

Prvá etapa rezidenčnej časti, Bory Prvé Domy, začala výstavbu v januári 2017, kedy ponúkla na predaj 300 bytov. O necelé dva roky neskôr začala výstavba prvej fázy druhej etapy, Bory Nový Dvor, ktorá ponúkla na predaj 287 bytov. Spoločne s druhou etapou bol vybudovaný aj zelený park o rozlohe 12 000 m², ktorý je dnes prístupný aj verejnosti. Súčasťou parku je aj retenčné jazero, vďaka ktorému sa aplikujú princípy [[Low-impact development|low-impact developmentu]]. Druhá fáza etapy Nový Dvor plánuje rozšírenie tohto parku spolu s multifunkčným ihriskom a oddychovými zónami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Štvrtá etapa Bory Bývanie ide do predaja|url=https://www.asb.sk/biznis/realitny-trh/stvrta-etapa-bory-byvanie-ide-do-predaja|dátum vydania=2021-12-21|dátum prístupu=2022-02-14|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=bory-byvanie|url=https://borybyvanie.sk/novinky/rezidencny-projekt-bory-byvanie-odstartoval|vydavateľ=borybyvanie.sk|dátum prístupu=2022-02-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=bory-byvanie|url=https://borybyvanie.sk/novinky/vizia-novej-modernej-stvrte-bory-sa-naplna-o-dalsie-dve-etapy-byvania|vydavateľ=borybyvanie.sk|dátum prístupu=2022-02-14}}&lt;/ref&gt;

Vo výstavbe sú aktuálne ďalšie 3 etapy, Bory Nový Dvor – Fáza 2, Bory Promenáda a Na Hrádzi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bory Bývanie {{!}} Naše projekty {{!}} Penta Real Estate|url=https://www.pentarealestate.com/sk/nase-projekty/bory-byvanie-7/|vydavateľ=www.pentarealestate.com|dátum prístupu=2022-02-14|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

Súčasťou rezidenčnej štvrte je aj materská škôlka Bory, ktorej budova bola odovzdaná do užívania mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Lamač|Lamač]]. Verejnú materskú škôlku dostala mestská časť do užívania za symbolickú cenu - 1€. Odovzdaná bola na Medzinárodný deň detí, 1. júna 2021.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=bory-byvanie|url=https://borybyvanie.sk/novinky/skolku-bory-sme-odovzdali-mestskej-casti-lamac|vydavateľ=borybyvanie.sk|dátum prístupu=2022-02-14}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Etapa
!Začiatok výstavby
!Koniec výstavby
|-
|Bory Prvé Domy
|január 2017
|marec 2019
|-
|Bory Nový Dvor - Fáza 1
|november 2018
|november 2019
|-
|Bory Nový Dvor - Fáza 2
|marec 2021
|vo výstavbe
|-
|Bory Promenáda
|august 2020
|vo výstavbe
|-
|Bory Na Hrádzi
|august 2021
|vo výstavbe
|}

== Bory Retail Zone ==
Bory Retail Zone zaberá plochu 700 000 m², ktorá momentálne pozostáva z desiatich obchodných prevádzok, ktorými sú Decathlon, Metro, Merkury Market, Hornbach, Shell, Mobydick, Ptáček, Hyundai a Volvo. V príprave je ďalších 11 prevádzok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=bory-byvanie|url=https://borybyvanie.sk/retail-zone|vydavateľ=borybyvanie.sk|dátum prístupu=2022-02-14}}&lt;/ref&gt;

== Bory Mall ==
[[Bory Mall]] je obchodno-zábavné centrum, ktoré sa nachádza v novovznikajúcej mestskej štvrti Bory. Jeho prevádzka začala v roku 2014. Centrum má rozlohu viac ako 54 000 m² a nachádza sa v ňom takmer 200 obchodov a služieb. Návštevníkom ponúka viac ako 2 400 parkovacích miest na vonkajšom a podzemnom parkovisku.

Autorom projektu je ateliér architekta [[Massimiliano Fuksas|Massimiliana Fuksasa]]. Centrum bolo navrhnuté tak, aby bol priestor nákupných pasáží vzdušnejší a priestrannejší, čo umožňuje aj 162 zabudovaných svetlíkov, ktoré poskytujú denné svetlo. Unikátnym architektonickým prvkom centra je takzvané ,,Tornádo‘‘ – vnútorná záhrada s vysadenými borovicami, ktorá poskytuje priestor na relax. Záhrada zároveň funguje ako prirodzený zdroj svetla. Okrem záhrady sa v nákupnom centre nachádza aj food court a takmer 200 rozličných tovarov a služieb.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bory Mall info - Bory Mall|url=https://www.borymall.sk/sk/informacie/bory-mall-info|vydavateľ=www.borymall.sk|dátum prístupu=2022-02-14}}&lt;/ref&gt;

== Nemocnica Novej Generácie Bory ==
V novej štvrti Bory je aktuálne vo výstavbe aj Nemocnica novej generácie Bory, ktorá prinesie do slovenského zdravotníctva úplne nové prístupy a inovácie, a posunie ho tak na vyššiu úroveň.

Zariadenie sa stane najmodernejšou nemocnicou nielen na Slovensku, ale aj v celej strednej Európe. Nová nemocnica bude schopná poskytovať zdravotnú starostlivosť aj tým najkomplikovanejším prípadom. Súčasťou nemocnice bude aj ambulantná časť, pôrodnica a urgentný príjem novej generácie či onkológia vybavená najmodernejšími technológiami, ktoré dnes na Slovensku nenájdeme. Celkovo bude nemocnica disponovať 400 lôžkami v jednolôžkovom štandarde.

Nemocnica bude unikátna nielen svojou architektúrou, ktorá je postavená na princípoch liečivého prostredia, ale aj technologickým vybavením a inováciami, ktoré posunú slovenské zdravotníctvo vpred či špičkovým personálom. Zdravotná starostlivosť v nej bude dostupná pre všetkých pacientov úplne bezplatne – pacientovi postačí len kartička poistenca. Jej otvorenie je naplánované na rok 2023.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O nemocnici novej generácie - Nemocnica Bory - Svet zdravia|url=https://nemocnica-bory.sk/o-nemocnici/|dátum prístupu=2022-02-14|jazyk=sk-SK|priezvisko=vivantina}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nemocnica Bory je dokončená na 65% {{!}} Novinky {{!}} Penta Real Estate|url=https://www.pentarealestate.com/sk/novinky/nemocnica-bory-je-dokoncena-na-65-181/?page=2|vydavateľ=www.pentarealestate.com|dátum prístupu=2022-02-14|jazyk=sk|url archívu=https://web.archive.org/web/20220214082829/https://www.pentarealestate.com/sk/novinky/nemocnica-bory-je-dokoncena-na-65-181/?page=2|dátum archivácie=2022-02-14}}&lt;/ref&gt;

== Dopravné spojenie ==
{{Zastávka|ba|OC Bory}}
{{Zastávka|ba|Hrubé lúky}}
{{Zastávka|ba|Hany Ponickej|datum}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.bory.com/ Oficiálna stránka]

[[Kategória:Nákupné centrá v Bratislave]]
[[Kategória:Lamač]]
[[Kategória:Devínska Nová Ves]]</text>
      <sha1>glk3lx42470tfuqqzx8bl3g1q70slb6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Valentino Fashion Group</title>
    <ns>0</ns>
    <id>324141</id>
    <revision>
      <id>8189738</id>
      <parentid>5360816</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:44:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189738</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1362" sha1="n4i456k1iz0lnulqy4ydbif77lqmnfh" xml:space="preserve">'''Valentino Fashion Group (VFG) S.p.A.''' do roku [[2005]] Italfashion S.p.A., je [[Taliansko|taliansky]] odevný koncern so sídlom v [[Miláno|Miláne]].  Od roku [[2007]] je vlastníkom skupiny VFG, britská Private equity spoločnosť Permira.

== História ==
Spoločnosť Valentino Fashion Group sa etablovala ako [[holdingová spoločnosť]] v roku 2005, po rozdelení textilného koncernu Marzotto, na [[Textilníctvo|textilnú]] a odevno-[[Konfekcia (výroba štandardizovaných odevov)|konfekčnú]] sekciu a v tom istom roku bola sa zaknihovala aj na [[Miláno|milánskej]] [[Burza cenných papierov|burze]]. 

== Súčasnosť ==
Do konzernu Valentino Fashion Group patria okrem vlajkovej lode skupiny, [[Dizajnér|dizajnérskej]] značky Valentino Garavani Valentino, ďalšie módne značky prevažne pánskej módy, ako Principe, Portrait, Oxon a Lebole ako aj [[Licencia|licenčné]] módne značky [[Marlboro Classics]] (pánske a dámske móda na voľný čas) a M Missoni (dámska móda). V roku [[2007]] vstúpila spoločnosť do módnej značky Proenza Schouler (dámska móda), ktorá patriacu pod koncern [[New Yorker]].  

== Externé odkazy ==
* http://www.valentinofashiongroup.com/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150214170057/http://www.valentinofashiongroup.com/ |date=2015-02-14 }}

[[Kategória:Módne spoločnosti]]</text>
      <sha1>n4i456k1iz0lnulqy4ydbif77lqmnfh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zimné olympijské hry 1964</title>
    <ns>0</ns>
    <id>325706</id>
    <revision>
      <id>8190060</id>
      <parentid>7947653</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:10:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8190060</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13138" sha1="bf0uybelyu7eytw8tzqlfd747brpj4f" xml:space="preserve">{{Infobox Olympiáda|1964|zimné
| Logo                   = Olympic rings.svg
| Veľkost                = 200
| Voliteľný popis        = 
| Mesto                  = [[Innsbruck]], [[Rakúsko]]
| Počet krajín           = 36
| Počet atlétov          = 1091
| Súťaže                 = 34 v 6 [[šport]]och
| Začiatok               = [[29. január]] [[1964]]
| Koniec                 = [[9. február]] [[1964]]
| Sľub za atlétov        = [[Paul Aste]]
| Olympijský oheň        = [[Joseph Rieder]]
| Štadión                = [[Bergisel]]
| Predchádzajúce        = [[Zimné olympijské hry 1960|Squaw Valley 1960]]
| Nasledujúce           = [[Zimné olympijské hry 1968|Grenoble 1968]]
}}

'''IX. zimné olympijské hry''' sa uskutočnili v [[Rakúsko|rakúskom]] [[Innsbruck]]u od [[29. január]]a do [[9. február]]a [[1964]]. Organizovanie hier bolo Innsbrucku zverené na zasadnutí [[Medzinárodný olympijský výbor|Medzinárodného olympijského výboru]] v [[Mníchov|Mníchove]] 26. mája 1959. Innsbruck získal 46 hlasov, jeho protikandidátmi boli [[Calgary]] (12 hlasov) a [[Lahti]] (jeden hlas).

Hier sa zúčastnilo celkom 36 krajín. Naposledy pretekali športovci [[Nemecká demokratická republika|NDR]] a [[Západné Nemecko (1949 – 1990)|NSR]] za jedno družstvo. Najviac medailí získali športovci zo [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]].

Preteky v [[Severská kombinácia na Zimných olympijských hrách 1964|severskej kombinácii]] prebiehali v lyžiarskom stredisku v [[Seefeld in Tirol|Seefelde]], obdobne tiež ešte v roku [[Zimné olympijské hry 1976|1976]].

== Kalendár súťaží ==
Novým olympijským športom sa v Innsbrucku stala [[jazda na saniach]]. Na program pribudla aj súťaž skokanov na veľkom mostíku a beh žien na päť kilometrov. 

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;margin:0.5em auto; font-size:90%; line-height:1.25em;&quot;
!Január/Február
! style=&quot;width:2.5em&quot; |29.&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;St
! style=&quot;width:2.5em&quot; |30.&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;Št
! style=&quot;width:2.5em&quot; |31.&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;Pi
! style=&quot;width:2.5em&quot; |1.&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;So
! style=&quot;width:2.5em&quot; |2.&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;Ne
! style=&quot;width:2.5em&quot; |3.&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;Po
! style=&quot;width:2.5em&quot; |4.&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;Út
! style=&quot;width:2.5em&quot; |5.&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;St
! style=&quot;width:2.5em&quot; |6.&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;Št
! style=&quot;width:2.5em&quot; |7.&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;Pi
! style=&quot;width:2.5em&quot; |8.&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;So
! style=&quot;width:2.5em&quot; |9.&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;Ne
!Finále
|-
|[[Súbor:Olympic_Rings_Icon.svg|odkaz=|alt=|20x20bod]] Ceremoniály
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#00cc33&quot; |'''ÚC'''
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
| align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#ee3333&quot; |'''ZC'''
|
|- align=&quot;center&quot;
| align=&quot;left&quot; |[[Súbor:Alpine_skiing_pictogram.svg|odkaz=|alt=|20x20bod]] [[Alpské lyžovanie na Zimných olympijských hrách 1964|Alpské lyžovanie]]
|
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
|
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
|
|
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
|
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
|
|'''6'''
|- align=&quot;center&quot;
| align=&quot;left&quot; |[[Súbor:Cross_country_skiing_pictogram.svg|odkaz=|alt=|20x20bod]] [[Beh na lyžiach na Zimných olympijských hrách 1964|Beh na lyžiach]]
|
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
|
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
|
|
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''2'''
|
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
|
|'''7'''
|- align=&quot;center&quot;
| align=&quot;left&quot; |[[Súbor:Biathlon_pictogram.svg|odkaz=|alt=|20x20bod]] [[Biatlon na Zimných olympijských hrách 1964|Biatlon]]
|
|
|
|
|
|
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
|
|
|
|
|
|'''1'''
|- align=&quot;center&quot;
| align=&quot;left&quot; |[[Súbor:Bobsleigh_pictogram.svg|odkaz=|alt=|20x20bod]] [[Boby na Zimných olympijských hrách 1964|Boby]]
|
|
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
|
|
|
|
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
|
|
|'''2'''
|- align=&quot;center&quot;
| align=&quot;left&quot; |[[Súbor:Figure_skating_pictogram.svg|odkaz=|alt=|20x20bod]] [[Krasokorčuľovanie na Zimných olympijských hrách 1964|Krasokorčuľovanie]]
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
|
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
|
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
|
|
|
|'''3'''
|- align=&quot;center&quot;
| align=&quot;left&quot; |[[Súbor:Ice_hockey_pictogram.svg|odkaz=|alt=|20x20bod]] [[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 1964|Ľadový hokej]]
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
|'''1'''
|- align=&quot;center&quot;
| align=&quot;left&quot; |[[Súbor:Ice_stock_sport_pictogram.svg|odkaz=|alt=|20x20bod]] [[Eisstock]]
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
| bgcolor=&quot;#C0C0C0&quot; |●
| bgcolor=&quot;#C0C0C0&quot; |●
|'''0'''
|- align=&quot;center&quot;
| align=&quot;left&quot; |[[Súbor:Speed_skating_pictogram.svg|odkaz=|alt=|20x20bod]] [[Rýchlokorčuľovanie na Zimných olympijských hrách 1964|Rychlokorčuľovanie]]
|
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
|
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
|
|
|'''8'''
|- align=&quot;center&quot;
| align=&quot;left&quot; |[[Súbor:Luge_pictogram.svg|odkaz=|alt=|20x20bod]] [[Sane na Zimných olympijských hrách 1964|Sane]]
|
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
|
|
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''2'''
|
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
|
|
|
|
|'''3'''
|- align=&quot;center&quot;
| align=&quot;left&quot; |[[Súbor:Nordic_combined_pictogram.svg|odkaz=|alt=|20x20bod]] [[Severská kombinácia na Zimných olympijských hrách 1964|Severská kombinácia]]
|
|
|
|
| bgcolor=&quot;#3399ff&quot; |●
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
|
|
|
|
|
|
|'''1'''
|- align=&quot;center&quot;
| align=&quot;left&quot; |[[Súbor:Ski_jumping_pictogram.svg|odkaz=|alt=|20x20bod]] [[Skoky na lyžiach na Zimných olympijských hrách 1964|Skoky na lyžiach]]
|
|
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
|
|
|
|
|
|
|
|
| bgcolor=&quot;#ffcc00&quot; |'''1'''
|'''2'''
|-
!Celkom disciplín
!1
!3
!2
!4
!4
!4
!2
!4
!3
!3
!2
!2
!34
|-
!Súčet
!1
!4
!6
!10
!14
!18
!20
!24
!27
!30
!32
!34
!
|}

== Počet medailí podľa údajov medzinárodného olympijského výboru ==
Medaily získalo štrnásť z tridsiatich šiestich výprav (Západné a Východné Nemecko sa počítajú dohromady ako súčasť [[Spoločné nemecké družstvo|Spoločného nemeckého družstva]]). Prvýkrát v histórii skončil bez medaily Švajčiari. Severná Kórea pri svojom debute na zimnej olympiáde získala striebro vďaka rýchlokorčuliarke [[Han Pchil-hwa]].
{{Legenda|#ccf|Usporiadateľská krajina (Rakúsko)|border=solid 1px #AAAAAA}}
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-bgcolor=f2f2f2
| '''Poradie''' ||align=left| '''Štát''' ||bgcolor=&quot;gold&quot;| '''Zlato''' ||bgcolor=&quot;silver&quot;| '''Striebro''' ||bgcolor=&quot;cc9966&quot;| '''Bronz''' || '''Celkom'''
|-
|1||align=left| {{URS|w}} ||11||8||6||25
|-style=&quot;background:#ccccff&quot;
|2||align=left| {{AUT|w}} ||4||5||3||12
|-
|3||align=left| {{NOR|w}} ||3||6||6||15
|-
|4||align=left| {{FIN|w}} ||3||4||3||10
|-
|5||align=left| {{FRA|w}} ||3||4||0||7
|-
|6||align=left| {{DEU|w}} ||3||3||3||9
|-
|7||align=left| {{SWE|w}} ||3||3||1||7
|-
|8||align=left| {{USA|w}} ||1||2||3||6
|-
|9||align=left| {{NED|w}} ||1||1||0||2
|-
|10||align=left| {{CAN|w}} ||1||0||2||3
|-
|11||align=left| {{GBR|w}} ||1||0||0||1
|-
|12||align=left| {{ITA|w}} ||0||1||3||4
|-
|13||align=left| {{PRK|w}} ||0||1||0||1
|-
|14||align=left| {{TCH|w}} ||0||0||1||1
|- class=&quot;sortbottom&quot;
!colspan=2| Celkem ||34||38||31||103
|}

== Udalosti hier ==

* Pred začatím olympiády zahynul pri tréningu britský sánkar [[Kazimierz Kay-Skrzypeski]] a austrálsky zjazdár [[ross Milne|Ross Milne]]. Ich pamiatka bola uctená minútou ticha pri slávnostnom začatí na štadióne [[Bergisel]]. Domáci zjazdár [[Josef Riedel]] potom zapálil [[olympijský oheň]] prinesený z [[Olympia (Grécko)|Olympie]], prezident [[Adolf Schärf]] predniesol otváracej formulu a [[Viedenskí filharmonici]] zahrali skladby [[Ludwig van Beethoven|Ludwiga van Beethovena]] a [[Wolfgang Amadeus Mozart|Wolfganga Amadea Mozarta]].
* Hry boli poznačené nezvyčajne teplým počasím. Musela vypomôcť [[rakúska armáda]] a priviesť na športoviská z okolia [[Brennerský priesmyk|Brennerského priesmyku]] štyridsať tisíc kubických metrov snehu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Jan Palička, Kdo jsou české naděje, Olympijská sportoviště, Hokejový turnaj | odkaz na autora = | titul = Innsbruck 1964: nebyl sníh a zimní olympiádu zasáhla dvojí smrt | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/oh/vancouver-2010/innsbruck-1964-nebyl-snih-a-zimni-olympiadu-zasahla-dvoji-smrt.A100112_205632_zoh-ostatni-sporty_rou | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2010-01-13 | dátum prístupu = 2021-09-20 }}&lt;/ref&gt;
* Najúspešnejšou účastníčkou bola [[Lidia Skoblikovová]], ktorá vyhrala všetky štyri preteky rýchlokorčuľovania. Švédsky bežec na lyžiach [[Sixten Jernberg]] tu rozšíril svoju medailovú zbierku na deväť exemplárov a stal sa najúspešnejším účastníkom zimných olympiád. V súťaži slalomárok obsadili prvé dve miesta francúzskej sestry [[christine Goitschelová|Christine Goitschelová]] a [[Marielle Goitschelová]].
* [[Kanadské národné hokejové mužstvo|Kanadská hokejová reprezentácia]] skončila prvýkrát v histórii bez medaily. Pred turnajom bolo stanovené, že v prípade rovnosti bodov rozhodne o umiestnení bilancia zo vzájomných zápasov &quot;silnej štvorky&quot;, aby sa predišlo machináciám v zápasoch proti tímom druhého výkonnostného sledu. Až v priebehu posledného kola bolo toto pravidlo zrušené ako odporujúce [[Olympijská charta|Olympijskej charte]], podľa ktorej sú si všetci účastníci rovní. Československí hokejisti sa tak až dodatočne dozvedeli, že podľa nového počítania sa dostali pred Kanadu na tretie miesto.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bronz ze ZOH 1964 bral český hokejový národ jako zklamání | url = https://www.irozhlas.cz/node/5946189 | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2014-12-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-20 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* Taliansky bobista [[Eugenio Monti]] obdržal [[Coubertinova medaila|Coubertinovu medailu]] za nezištnú pomoc britskému bobu, kvôli ktorej prišiel o zlatú medailu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul =  | url = http://www.1000cuorirossoblu.it/news/56-altri-sport/31496-storie-olimpiche-innsbruck-1964-la-medaglia-de-coubertin-a-eugenio-monti | vydavateľ = 1000cuorirossoblu.it | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2021-09-20 | miesto =  | jazyk = taliansky | url archívu = https://web.archive.org/web/20210920212824/http://www.1000cuorirossoblu.it/news/56-altri-sport/31496-storie-olimpiche-innsbruck-1964-la-medaglia-de-coubertin-a-eugenio-monti | dátum archivácie = 2021-09-20 }}&lt;/ref&gt;
* Prvýkrát v histórii zimných olympiád bola prekročená hranica milióna divákov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Innsbruck - město olympiád | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/relax/1044377-innsbruck-mesto-olympiad | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2014-03-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-20 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* Innsbrucké športoviská boli využité aj pri [[Zimné olympijské hry 1976|Zimných olympijských hrách 1976]], kedy sa americký [[Denver]] na poslednú chvíľu vzdal usporiadateľstva.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Moore | meno = Jack | autor = | odkaz na autora = | titul = When Denver rejected the Olympics in favour of the environment and economics | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/sport/blog/2015/apr/07/when-denver-rejected-the-olympics-in-favour-of-the-environment-and-economics | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2015-04-07 | dátum prístupu = 2021-09-20 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:1964 Winter Olympics}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.olympic.org/en/content/Olympic-Games/All-Past-Olympic-Games/Winter/Innsbruck-1964 oficiálna stránka (v angličtine)]
* [http://www.olympic.sk/ oficiálna stránka SOV] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/19981212031604/http://www.olympic.sk/ |date=1998-12-12 }}

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Zimní olympijské hry 1964|20280446}}

{{Navigačná lišta Olympijské hry}}
[[Kategória:Zimné olympijské hry 1964| ]]
[[Kategória:Zimné olympijské hry]]

[[Kategória:Šport v 1964]]
[[Kategória:Športové podujatia v Rakúsku|OH]]</text>
      <sha1>bf0uybelyu7eytw8tzqlfd747brpj4f</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fundyjský záliv</title>
    <ns>0</ns>
    <id>326221</id>
    <revision>
      <id>8190011</id>
      <parentid>7875128</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T06:09:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8190011</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4865" sha1="kbvflcpb4r0zczqf1cmwpxuglgzhpgg" xml:space="preserve">{{Geo|45_0_0_N_65_45_0_W_region:CA|45° 00′ s.š., 65° 45′ z.d.}}
[[Súbor:Wpdms nasa topo bay of fundy - en.jpg|thumb|Zátoka Fundy Bay na východnom pobreží Severnej Ameriky.]]
'''Fundyjský záliv''' (slovenský normovaný názov&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt;; zriedkavo: ''Fundská zátoka, Fundyjská zátoka, Fundský záliv''; {{V jazyku|eng|Bay of Fundy}}, {{V jazyku|fra|Baie de Fundy}}) je [[zátoka]] na [[Atlantický oceán|Atlantickom]] pobreží [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]], severovýchodne od zátoky [[Maine (zátoka)|Maine]] medzi [[Kanada|kanadskými]] provinciami [[New Brunswick]] a [[Nové Škótsko (provincia)|Nová Škótsko]]. Nepatrná časť tiež leží na území [[United States of America|amerického]] štátu [[Maine]].

Francúzsky cestovateľ a geograf [[Samuel de Champlain]] pomenoval zátoku počas expedície [[Pierre Dugua, Sieur de Monts|Pierra Dugua]] v roku 1604 ''Baie Française'' (Francúzska zátoka).

== Poloha ==
[[Medzinárodná hydrografická organizácia]] označila za juhozápadný okraj zátoky Fundy ako líniu severozápadného smeru medzi [[Cape St. Marys, Nova Scotia|Cape St. Mary]] (44° 05' N) v [[Nové Škótsko (provincia)|Novom Škótsku]] cez [[Machias Seal Island]] (67° 06 'W) a na západe končiacou pri Little River Head (44° 39' N) v americkom štáte [[Maine]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Limits of Oceans and Seas, 3rd edition
  | url = http://www.iho-ohi.net/iho_pubs/standard/S-23/S23_1953.pdf
  | dátum vydania = 1953
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 22.8.2010
  | vydavateľ = International Hydrographic Organization
  | miesto = 
  | jazyk = po anglicky
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20111008191433/http://www.iho-ohi.net/iho_pubs/standard/S-23/S23_1953.pdf
  | dátum archivácie = 2011-10-08
  }}&lt;/ref&gt; Samotná zátoka má v svojej východnej a severovýchodnej časti dve menšie zátoky, východná sa nazýva Minas Basin a severovýchodná Chignecto Bay.

== Prírodné pomery ==
Fundyjský záliv je dlhý 151&amp;nbsp;km. Je známy predovšetkým pre svoje veľké [[príliv]]y, ktoré sú považované za najvyššie na svete.&lt;ref name=&quot;čeman&quot;&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Čeman
  | meno = Róbert
  | odkaz na autora = 
  | titul = Neživá príroda
  | odkaz na titul = Neživá príroda (kniha)
  | vydavateľ = MAPA Slovakia Bratislava
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1999
  | isbn = 80-967723-9-2
  | vydanie = 1
  | strany = 
}}&lt;/ref&gt; Výška prílivu sa pohybuje od 16,8 m v Ungava Bay a 17 m pri Burntcoat Head. Najvyšší príliv v zátoke bol zaznamenaný v panve Minas v noci z 4. na 5. októbra 1869 počas tropického cyklónu, kedy voda dosahovala 21,6 m.

=== Geológia ===
[[Súbor:NB Hopewell1 tango7174.jpg|vpravo|náhľad|Pieskovce wolfvilleského súvrstvia pri Lower Cape.]]
Geologicky je zátoka tvorená hlavne sedimentami a vulkanitmi [[newarkská superskupina|newarkskej superskupiny]], ktorá tu je v rámci Severnej Ameriky najlepšie odkrytá a tvorí tu i plošne najrozsiahlejšie výskyty. V tejto oblasti ju tvorí 5 súvrství: najstaršie triasové [[wolfvilleské súvrstvie|wolfvilleské]] a [[blomidonské]] tvorené prevažne červenými kontinentálnymi a jazernými klastikami ([[pieskovec|pieskovce]], [[prachovec|prachvoce]] a [[ílovec|ílovce]]), spodnojurskými tholeitovými [[bazalt]]mi (bazalty North Mountain), vápencami a pieskovcami ([[súvrstvie Scots Bay]]) a ďalšími červenými klastikami [[súvrstvia McCoy Brook]].&lt;ref&gt;Olsen, P.E., Schliesche, R.W., Gore, P.J.W., 1989, Tectonic, Depositional, and Paleoecological History of Early Mesozoic Rift Basins, Eastern North America Field Trip Guidebook T351. International Geological Congres Field Trip T351. American Geophysical Union, Washington, 174 s.&lt;/ref&gt;

=== Živočíšstvo ===
Časť zátoky Fundy, [[Shepody Bay]] a panvy [[Minas]] je súčasťou kanadskej chránenej vtáčej hemisférickej rezervácie.

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 31.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Atlantický oceán}}

[[Kategória:Zálivy Atlantického oceánu]]
[[Kategória:Zálivy v Kanade]]
[[Kategória:Geografia Nového Škótska]]
[[Kategória:Geografia New Brunswicku]]
[[Kategória:Geografia Maine]]</text>
      <sha1>kbvflcpb4r0zczqf1cmwpxuglgzhpgg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vzdušné sily Armády Českej republiky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>331027</id>
    <revision>
      <id>8189972</id>
      <parentid>7867340</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T02:24:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189972</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="41703" sha1="t59edb9kuohx6a6ciz3bmytqyut3akg" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
| meno                   = Vzdušné sily Armády Českej republiky&lt;br /&gt;''Vzdušné síly Armády České republiky''
| obrázok                = Emblem of Czech Air Force.svg
| šírka obrázka          = 200px
| popis obrázka          = Emblém českých vzdušných síl
| krajina                = {{minivlajka|Česko}} [[Česko]]
| existencia             = 1993 – súčasnosť
| vznik                  = 1. január 1993 (ako ''Letectvo a protivzdušná obrana Armády Českej republiky'')
| zánik                  = 
| typ                    = [[vojenské letectvo|vzdušné sily]] a [[protivzdušná obrana]]
| funkcia                = ochrana vzdušného priestoru Česka – [[NATO Integrated Air and Missile Defence System|NATINAMDS]], podpora pozemných síl a [[Integrovaný záchranný systém|IZS]]
| veľkosť                = 53 lietadiel, 43 vrtuľníkov
| posádka                = 
| prezývka               = 
| motto                  = ''Vzduch je naše moře'' (''Vzduch je naše more'')
| velitelia              = [[generálmajor]] [[Petr Čepelka]]&lt;ref name=&quot;newgen2023&quot; /&gt;
| podriadené jednotky    = 
| nadradené jednotky     = [[Súbor:Logo of the Czech Armed Forces.svg|22px]] [[Armáda Českej republiky]]
| vojny                  = [[Vojna v Afganistane (2001 – súčasnosť)|vojna v Afganistane]]
| bitky                  = 
| znak                   = &lt;center&gt;[[Súbor:Roundel of the Czech Republic.svg|75px]]&lt;br /&gt;'''Znak'''&lt;br /&gt;[[Súbor:Roundel of the Czech Republic – Low Visibility.svg|75px]]&lt;br /&gt;'''Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou'''&lt;/center&gt;
| útočné lietadlá        = [[Aero L-159 Alca|L-159A]]
| bombardovacie lietadlá = 
| prieskumné lietadlá    = [[Let L-410 Turbolet|L-410FG]]
| stíhacie lietadlá      = [[Saab JAS 39 Gripen|JAS 39C/D]]
| výcvikové lietadlá     = [[Aero L-159 Alca|L-159T1/2]]
| dopravné lietadlá      = [[Airbus A320#A319CJ|A319CJ]], [[CASA C-295|C-295M/MW]], [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E14/20D/20M]]
| bezpilotné lietadlá    = 
| vrtuľníky              = [[PZL W-3 Sokół|W-3A]], [[Bell UH-1 Iroquois|UH-1Y]]
| bojové vrtuľníky       = [[Bell AH-1Z Viper|AH-1Z]]
| dopravné vrtuľníky     = [[Mil Mi-8|Mi-8PS-11]], [[Mil Mi-17|Mi-17]], [[Mil Mi-17|Mi-171Š]]
| výcvikové vrtuľníky    = 
}}

'''Vzdušné sily Armády Českej republiky''' ({{V jazyku|ces|''Vzdušné síly Armády České republiky''; skratka: ''VzS AČR''}}) predstavujú leteckú zložku [[Armáda Českej republiky|Armády Českej republiky]] (AČR), ktorá pôsobí v rámci [[Veliteľstvo vzdušných síl (Česko)|Veliteľstva vzdušných síl]] v [[Praha|Prahe]]. Letectvo zaisťuje spoločne s [[Pozemné sily Armády Českej republiky|pozemným vojskom]] hlavnú bojovú silu AČR. Ide o nástupcu [[Česko-slovenské vojenské letectvo|česko-slovenského vojenského letectva]], ktoré existovalo v rokoch 1918 až 1992. 

Vzdušné sily AČR sú tvorené taktickým letectvom ([[21. základňa taktického letectva|21. základňa]] v [[Čáslav]]i), vrtuľníkovým letectvom ([[22. základňa vrtuľníkového letectva|22. základňa]] pri [[Náměšť nad Oslavou|Náměšti nad Oslavou]]) a dopravným letectvom ([[24. základňa dopravného letectva|24. základňa]] v pražských [[Kbely|Kbeloch]]), ďalej vojskom pozemnej protivzdušnej obrany a silami a prostriedkami velenia, riadenia a prieskumu.

Medzi hlavné úlohy vzdušných síl patrí zabezpečenie nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Česka pomocou prostriedkov vyčleňovaných pre [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|aliančný]] systém [[NATO Integrated Air and Missile Defence System|NATINAMDS]] či prostriedkov národného posilového systému (NaPoSy) protivzdušnej obrany. Vzdušné sily tiež poskytujú leteckú podporu pozemným silám, zabezpečujú mobilitu vojsk alebo umožňujú vykonanie rýchleho manévru. V mierovom stave sa podieľajú napríklad na činnosti leteckej záchrannej služby a leteckej pátracej a záchrannej služby, ktorá pôsobí v rámci [[Integrovaný záchranný systém|Integrovaného záchranného systému]] a plní úlohy vyplývajúce z prijatých zákonov a medzirezortných dohôd.

Súčasným veliteľom vzdušných síl je od 1. novembra 2022 [[generálmajor]]  Petr Čepelka, ktorý vo funkcii vystriedal generálmajora Petra Mikulenku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Velitel Vzdušných sil AČR {{!}} Armáda ČR|url=https://acr.army.cz/scripts/detail.php?id=211154|vydavateľ=acr.army.cz|dátum prístupu=2023-03-09}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;newgen2023&quot;&gt;{{cite news|last1=Kopecký|first1=Josef|title=Pavel jmenoval Koudelku generálem. Zeman to blokoval a mluvil o „čučkařích“      Zdroj: https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/jmenovani-generalu-michal-koudelka-bis-prezident-petr-pavel.A230508_054518_domaci_kop|url=https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/jmenovani-generalu-michal-koudelka-bis-prezident-petr-pavel.A230508_054518_domaci_kop|access-date=8 May 2023|agency=iDnes.cz|publisher=Mafra|date=8 May 2023|language=cs}}&lt;/ref&gt;

== Názov ==
* od 1. januára 1993 do 1. júla 1997: '''''Letectvo a protivzdušná obrana Armády Českej republiky'''''
* od 1. júla 1997: '''''Vzdušné sily Armády Českej republiky'''''

== História ==
=== Vznik českých vzdušných síl (1993 – 2003) ===
Vojenské letectvo samostatného Česka vzniklo 1. januára 1993 po zániku [[Česká a Slovenská Federatívna Republika|Česko-Slovenska]]. Letectvo a protivzdušnú obranu Armády Českej republiky následne tvoril zmiešaný letecký zbor, dve [[Divízia (vojenská jednotka)|divízie]] PVO, školský letecký [[pluk]] a dopravný letecký pluk. V jeho výzbroji sa nachádzali [[stíhacie lietadlo|stíhacie lietadlá]] [[Mikojan-Gurevič MiG-21|MiG-21]], [[Mikojan-Gurevič MiG-23|MiG-23]], [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]] a [[bojové lietadlo|bojové lietadlá]] [[Mikojan-Gurevič MiG-23|MiG-23BN]], [[Suchoj Su-17 (Su-20, Su-22)|Su-22]] a [[Suchoj Su-25|Su-25]]. [[Cvičné lietadlo|Cvičné lietadlá]] predstavovali stroje domácej výroby [[Aero L-29 Delfín|L-29]] a [[Aero L-39 Albatros|L-39]], [[helikoptéra|vrtuľníky]] boli typu [[Mil Mi-24|Mi-24]], [[Mil Mi-2|Mi-2]], [[Mil Mi-8|Mi-8]] a [[Mil Mi-17|Mi-17]]. V službe boli tiež [[dopravné lietadlo|dopravné]] a [[nákladné lietadlo|transportné lietadlá]] [[Tupolev Tu-154|Tu-154]], [[Tupolev Tu-134|Tu-134]], [[Antonov An-12|An-12]], [[Antonov An-26|An-26]], [[Antonov An-30|An-30]] a [[Let L-410 Turbolet|L-410]]. 

Dňa 1. júla 1997 došlo k zlúčeniu 3. zboru taktického letectva a 4. zboru protivzdušnej obrany a vytvoreniu Veliteľstva vzdušných síl v [[Brandýs nad Labem-Stará Boleslav|Starej Boleslavi]]. Letectvo tak začalo fungovať ako samostatná zložka [[Armáda Českej republiky|Armády Českej republiky]] a v nasledujúcich rokoch prešlo množstvom ďalších organizačných zmien. Príslušníci vzdušných síl sa po vstupe Česka do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] dňa 12. marca 1999 zapojili ako vôbec prví českí vojaci do činnosti aliancie, pričom odvtedy nepretržite zabezpečujú český vzdušný priestor v rámci pohotovostného systému [[NATO Integrated Air and Missile Defence System|NATINAMDS]] (''NATO Integrated Air and Missile Defence System'').

=== Spoločné sily AČR (2003 – 2013) ===
Existencia letectva v podobe samostatnej zložky armády skončila 1. decembra 2003, keď sa spolu s [[Pozemné sily Armády Českej republiky|pozemnými silami]] stalo súčasťou novovzniknutých [[Spoločné sily Armády Českej republiky|Spoločných síl AČR]] s veliteľstvom v [[Olomouc]]i. Veliteľ vzdušných síl bol odvtedy zároveň jedným zo zástupcov veliteľa Spoločných síl. Zrušenie Veliteľstva vzdušných síl v Starej Boleslavi a zriadenie Spoločných síl sa stretlo s kritikou viacerých odborníkov. Podľa [[brigádny generál|brigádneho generála]] [[Libor Štefánik|Libora Štefánika]] patrili medzi najväčšie nedostatky koncepcie Spoločných síl, napríklad chýbajúce štáby pre veliteľa oboch zložiek armády alebo komplikované rozdeľovanie finančných prostriedkov, ktoré boli vyčleňované spoločne pre letectvo i pozemné sily.

=== Samostatné vzdušné sily (2013 – súčasnosť) ===
Dňa 1. júla 2013 došlo na základe záverov Bielej knihy o obrane k obnoveniu samostatných veliteľstiev pozemných a vzdušných síl. Spoločné sily, resp. ich veliteľstvo, boli zrušené 31. októbra 2013. Jedným z dôvodov tejto reformy bola snaha o úsporu zdrojov. Ďalšou organizačnou zmenou bolo zlúčenie 22. základne letectva a [[23. základňa vrtuľníkového letectva|23. základne vrtuľníkového letectva]] k 1. januáru 2014, ktorých útvary, personál a technika sa stali základom pre [[22. základňa vrtuľníkového letectva|22. základňu vrtuľníkového letectva]] v [[Sedlec (okres Třebíč)|Sedleci]], [[Vícenice u Náměště nad Oslavou|Víceniciach u Náměště nad Oslavou]]. 

Vzhľadom na zámer komplexného zabezpečenia nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Česka a vzdušného priestoru Slovenska prostredníctvom vzájomnej spolupráce, vláda SR vyslovila súhlas s vyslaním príslušníkov [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]] na územie Česka a s prítomnosťou príslušníkov Armády Českej republiky na území Slovenska za účelom spolupráce pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci pri vzájomnej ochrane vzdušného priestoru, ktorá bola podpísaná v [[Brusel]]i dňa 15. februára 2017.

== Zahraničné misie ==
Vzdušné sily Armády Českej republiky pôsobia aj v prospech [[Mierové sily OSN|mierových síl OSN]], [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]] alebo ďalších zahraničných partnerov. České vzdušné sily sa zúčastnili misií [[Implementačná sila|IFOR]], [[SFOR]] a [[SFOR|SFOR II]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|operácie ISAF]] v [[Afganistan]]e, misie [[Baltic Air Policing]] v rokoch 2009, 2012 a 2019 a misie [[Icelandic Air Policing]] v rokoch 2014, 2015 a 2016. Od 1. novembra 2013 pôsobí letecký kontingent Vzdušných síl AČR v misii [[Multinational Force and Observers]] (MFO) na [[Sinajský polostrov|Sinajskom polostrove]] a od 1. januára 2015 pokračuje pôsobenie českej leteckej poradnej skupiny AAT (''Air Advisor Team'') na medzinárodnom letisku KAIA v [[Kábul]]e pod hlavičkou misie [[misia Rozhodná podpora|Rozhodná podpora]] (''Resolute Support Mission''). V júni 2016 začal na leteckej záklandi [[Letecká základňa Balad|Balad]] v [[Irak]]u pôsobiť tzv. Letecký poradný tím, ktorého úlohou je výcvik irackých pilotov a mechanikov lietadiel L-159.

== Štruktúra ==
{{LocMap+ | Česko
 | float = right
 | width = 600
 | caption = '''Bojové jednotky:'''&lt;br /&gt;[[Súbor:Fighter-jet-blue-icon.svg|15px]] 21. základňa taktického letectva „Zvolenská“&lt;br /&gt;[[Súbor:Helicopter-blue-icon.svg|15px]] 22. základňa vrtuľníkového letectva „Biskajská“&lt;br /&gt;

'''Jednotky bojovej podpory:'''&lt;br /&gt;[[Súbor:Aiga departingflights inv.svg|15px]] 24. základňa dopravného letectva „T. G. Masaryka“&lt;br /&gt;[[Súbor:Red ff0000 pog.svg|8px]] 25. protilietadlový raketový pluk „Tobrucký“&lt;br /&gt;[[Súbor:Yellow ffff00 pog.svg|8px]] 261. stredisko riadenia a uvedomovania&lt;br /&gt;[[Súbor:Lightgreen pog.svg|8px]] Rota zabezpečenia záložného miesta velenia&lt;br /&gt;

'''Jednotky bojového zabezpečenia:'''&lt;br /&gt;[[Súbor:Fighter-jet-black-icon.svg|15px]] Správa letiska Pardubice&lt;br /&gt;[[Súbor:Fighter-jet-grey-icon.svg|15px]] záložné letiská
 | relief = 1
 | places =
  {{LocMap~ | Česko
    | label = '''[[Letisko Čáslav|Čáslav]]'''
    | position = left
    | lat = 49.9116667
    | lon = 15.395
    | mark = Fighter-jet-blue-icon.svg
    | marksize = 15
  }}
  {{LocMap~ | Česko
    | label = '''[[Letisko Náměšť nad Oslavou|Náměšť nad Oslavou]]'''
    | position = right
    | lat = 49.2011111
    | lon = 16.1258333
    | mark = Helicopter-blue-icon.svg
    | marksize = 15
  }}
  {{LocMap~ | Česko
    | label = [[Letisko Praha-Kbely|'''Praha-Kbely''']]
    | position = left
    | lat = 50.1216667
    | lon = 14.5452778
    | mark = Aiga departingflights inv.svg
    | marksize = 15
  }}
  {{LocMap~ | Česko
    | label = [[Strakonice]]
    | position = left
    | lat = 49.254025
    | lon = 13.885719
    | mark = Red ff0000 pog.svg
    | marksize = 8
  }}
  {{LocMap~ | Česko
    | label = [[Hlavenec]] 
    | position = right
    | lat = 50.221371
    | lon = 14.683131
    | mark = Yellow ffff00 pog.svg
    | marksize = 8
  }}
  {{LocMap~ | Česko
    | label = [[Větrušice (Čeradice)|Větrušice]] 
    | position = right
    | lat = 50.297290
    | lon = 13.462025
    | mark = Lightgreen pog.svg
    | marksize = 8
  }}
  {{LocMap~ | Česko
    | label = [[Letisko Pardubice|Pardubice]]
    | position = right
    | lat = 50.0133333
    | lon = 15.7386111
    | mark = Fighter-jet-black-icon.svg
    | marksize = 15
  }}
  {{LocMap~ | Česko
    | label = [[Letisko Bechyně|Bechyně]]
    | position = right
    | lat = 49.273611
    | lon = 14.501389
    | mark = Fighter-jet-grey-icon.svg
    | marksize = 15
  }}
  {{LocMap~ | Česko
    | label = [[Letisko Chrudim|Chrudim]]
    | position = right
    | lat = 49.935833
    | lon = 15.780833
    | mark = Fighter-jet-grey-icon.svg
    | marksize = 15
  }}
  {{LocMap~ | Česko
    | label = [[Letisko Plzeň-Líně|Plzeň-Líně]]
    | position = right
    | lat = 49.673689
    | lon = 13.274474
    | mark = Fighter-jet-grey-icon.svg
    | marksize = 15
  }}
  {{LocMap~ | Česko
    | label = [[Letisko Prostějov|Prostějov]]
    | position = left
    | lat = 49.449993
    | lon = 17.133719
    | mark = Fighter-jet-grey-icon.svg
    | marksize = 15
  }}
  {{LocMap~ | Česko
    | label = [[Letisko Přerov|Přerov]]
    | position = right
    | lat = 49.425833
    | lon = 17.404722
    | mark = Fighter-jet-grey-icon.svg
    | marksize = 15
  }}
}}

* [[Súbor:Emblem of Czech Air Force.svg|22px]] '''[[Veliteľstvo vzdušných síl (Česko)|Veliteľstvo vzdušných síl]]''', sídlo v [[Praha|Prahe]]
** [[Súbor:Znak 21. základny taktického letectva.gif|22px]] '''[[21. základňa taktického letectva|21. základňa taktického letectva „Zvolenská“]]''', základňa [[Letisko Čáslav|Čáslav]]
*** [[Súbor:211th Tactical Squadron.jpg|22px]] [[211. taktická letka|211. taktická letka „generála Františka Cháberu“]]: 12× [[Saab JAS 39 Gripen|JAS 39C Gripen]], 2× [[Saab JAS 39 Gripen|JAS 39D Gripen]]
*** [[Súbor:Znak 212. taktické letky.png|22px]] [[212. taktická letka|212. taktická letka „generála Františka Peřinu“]]: 16× [[Aero L-159 Alca|L-159A Alca]]
*** [[Súbor:Znak 213. výcvikové letky.jpg|22px]] [[213. výcviková letka|213. výcviková letka „generála Aloisa Šišku“]]: 5× [[Aero L-159 Alca|L-159T1 Alca]], 3× [[Aero L-159 Alca|L-159T2 Alca]]
** [[Súbor:Znak 22. základny vrtulníkového letectva.gif|22px]] '''[[22. základňa vrtuľníkového letectva|22. základňa vrtuľníkového letectva „Biskajská“]]''', základňa [[Letisko Náměšť nad Oslavou|Náměšť nad Oslavou]]
*** [[Súbor:Znak 221. vrtulníkové letky.png|22px]] [[221. vrtuľníková letka]]: 4×[[Bell AH-1Z Viper|AH-1Z]], 8×[[Bell UH-1 Iroquois|UH-1Y]]
*** [[Súbor:Znak 22. základny vrtulníkového letectva.gif|22px]] [[222. vrtuľníková letka]]: 15× [[Mil Mi-17|Mi-171Š]]
** [[Súbor:Znak 24. základny dopravního letectva.jpg|22px]] '''[[24. základňa dopravného letectva|24. základňa dopravného letectva „T. G. Masaryka“]]''', základňa [[Letisko Praha-Kbely|Praha-Kbely]]
*** [[Súbor:Znak 241. dopravní letky.jpg|22px]] [[241. dopravná letka]]: 2× [[Airbus A320#A319CJ|A319CJ]]
*** [[Súbor:Znak 242. transportní a speciální letky.jpg|22px]] [[242. transportná a špeciálna letka]]: 4× [[CASA C-295|C-295M]], 2× [[CASA C-295|C-295MW]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E14 Turbolet]], 2× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E20D Turbolet]], 1× [[Let L-410 Turbolet|L-410UVP-E20M Turbolet]], 2× [[Let L-410 Turbolet|L-410FG Turbolet]]
*** [[Súbor:Znak 243. vrtulníkové letky.jpg|22px]] [[243. vrtuľníková letka]]: 1× [[Mil Mi-8|Mi-8PS-11]], 5× [[Mil Mi-17|Mi-17]], 10× [[PZL W-3 Sokół|W-3A Sokół]]
** [[Súbor:Znak 25. protiletadlového raketového pluku.gif|22px]] '''[[25. protilietadlový raketový pluk|25. protilietadlový raketový pluk „Tobrucký“]]''', sídlo v [[Strakonice|Strakoniciach]]
*** [[Súbor:Znak 251. protiletadlového raketového oddílu.jpg|22px]] [[25. protilietadlový raketový pluk#251. protilietadlový raketový oddiel|251. protilietadlový raketový oddiel]]: 2× batérie [[2K12 Kub|2K12M2 Kub-M2]] (1 batériu tvorí 1 komplet)
*** [[Súbor:Znak 252. protiletadlového raketového oddílu.jpg|22px]] [[25. protilietadlový raketový pluk#252. protilietadlový raketový oddiel|252. protilietadlový raketový oddiel]]: 2× batérie RBS 70NG a 2× batérie [[RBS 70]] (po 8 kompletoch)
** [[Súbor:26.brigáda velení, řízení a průzkumu.jpg|22px]] '''[[26. pluk velenia, riadenia a prieskumu|26. pluk velenia, riadenia a prieskumu „armádneho generála Karla Janouška“]]''', sídlo v [[Brandýs nad Labem-Stará Boleslav|Starej Boleslavi]]
*** [[26. pluk velenia, riadenia a prieskumu#261. stredisko riadenia a uvedomovania (CRC)|261. stredisko riadenia a uvedomovania]], sídlo v [[Hlavenec|Hlavenci]]
**** Centrum riadenia operácií
**** Centrum podpory riadenia a velenia
**** Centrum zabezpečenia bojovej činnosti
*** [[26. pluk velenia, riadenia a prieskumu#262. rádiotechnický prápor|262. rádiotechnický prápor]]: [[radar|rádiolokačná výzbroj]]
*** [[26. pluk velenia, riadenia a prieskumu#263. stredisko riadenia letovej prevádzky (MACC)|263. prápor podpory]]
**** Rota bojového zabezpečenia
**** Rota zabezpečenia záložného miesta velenia, sídlo v [[Čeradice|Čeradiciach]] (miestna časť [[Větrušice (Čeradice)|Větrušice]])
**** Rota logistiky
** [[Súbor:Znak Správy letiště Pardubice.jpg|22px]] '''[[Správa letiska Pardubice]]''' 
*** [[LOM Praha]] – [[Centrum leteckého výcviku (Česko)|Centrum leteckého výcviku]]: 7× [[Aero L-39 Albatros|L-39C Albatros]], 8× [[Zlín Z-42|Z-142C-AF]], 1× Z-142C, 1× [[Zlín Z-43|Z-43]], 1× [[Evektor SportStar|EV-97R]], 1× L-410UVP-T Turbolet, 8× [[Enstrom 480|Enstrom 480B-G]],1×Enstrom 480B, 3× Mi-17

== Lietadlový park ==
=== Prevádzkované stroje ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! width=&quot;145&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Lietadlo
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Fotografia
! width=&quot;150&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Krajina pôvodu
! width=&quot;195&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Typ
! width=&quot;165&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Verzie
! width=&quot;60&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|V službe&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = WorldAirForces2018.pdf | url = https://www.flightglobal.com/asset/21905/waf/ | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-02-19 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180206123925/https://www.flightglobal.com/asset/21905/waf/ | dátum archivácie = 2018-02-06 }}&lt;/ref&gt;
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Poznámky
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]]
|-
| [[Saab JAS 39 Gripen]]
| [[Súbor:Dsc 8500 36334438842 o (49071834128).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]
| viacúčelové stíhacie lietadlo&lt;hr&gt;cvičné/stíhacie lietadlo
| JAS 39C Gripen&lt;hr&gt;JAS 39D Gripen
| 12&lt;hr&gt;2
| Vo výzbroji od apríla 2005. Prenájom lietadiel končí v roku 2027.&lt;ref name=&quot;flightglobal.com&quot;&gt;{{cite web|url= http://www.flightglobal.com/news/articles/czech-government-signs-gripen-lease-extension-399415/ |title= Czech government signs Gripen lease extension |publisher= flightglobal.com |date=|accessdate=21 March 2015}}&lt;/ref&gt;
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Bojové lietadlo|Bojové lietadlá]]
|-
| [[Aero L-159 Alca]]
| [[Súbor:Aero L-159 (6063) in flight (1).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Česko}} [[Česko]]
| ľahké bojové lietadlo
| L-159A Alca
| 16
| Pôvodne bolo prevádzkovaných 19 kusov L-159A. [[Aero Vodochody]] potom odkúpilo tri lietadlá L-159A pre [[Irak]].
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Cvičné lietadlo|Cvičné lietadlá]]
|-
| [[Aero L-159 Alca]]
| [[Súbor:PICT0054a (6246494879).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Česko}} [[Česko]]
| cvičné prúdové lietadlo
| L-159T1 Alca&lt;hr&gt;L-159T2 Alca
| 5&lt;hr&gt;3
| Pôvodne bolo v službe 6 strojov L-159T1. Jedno lietadlo bolo potom prostredníctvom Aera Vodochody predané Iraku. Dňa 4. júna 2019 nahradili tri stroje L-159T2 typ L-39ZA Albatros.
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Prieskumné lietadlo|Prieskumné lietadlá]]
|-
| [[Let L-410 Turbolet]]
| [[Súbor:Let L-410FG Turbolet, Czech Republic - Air Force AN1543524.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]
| [[Fotogrametria|fotogrametrické lietadlo]]
| L-410FG Turbolet
| 2
|
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Dopravné lietadlo|Dopravné lietadlá]]
|-
| [[Airbus A320#A319CJ|Airbus A319]]
| [[Súbor:Airbus from Sochi 1 (cropped).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Francúzsko}} [[Francúzsko]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Nemecko}} [[Nemecko]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]&lt;br /&gt;{{minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Spojené kráľovstvo]]
| dopravné lietadlo (VIP)
| A319CJ
| 2&lt;ref&gt;{{cite web|title=A-319CJ AIRBUS - Transport Aircraft|url=http://www.army.cz/scripts/detail.php?id=8627|website=Ministry of Defence &amp; Armed Forces of the Czech Republic|publisher=Ministry of Defence|accessdate=12 April 2015}}&lt;/ref&gt;
|
|-
| [[CASA C-295]]
| [[Súbor:Czech Air Force, 0454, CASA C-295M (40716929200).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Španielsko}} [[Španielsko]]
| nákladné/dopravné lietadlo
| C-295M&lt;hr&gt;C-295MW
| 4&lt;hr&gt;2
|
|-
| [[Let L-410 Turbolet]]
| [[Súbor:Let L-410UVP-E14 Turbolet, Czech Republic - Air Force JP6548987.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]
| viacúčelové dopravné lietadlo  
| L-410UVP-E14 Turbolet&lt;hr&gt;L-410UVP-E20D Turbolet&lt;hr&gt;L-410UVP-E20M Turbolet
| 1&lt;hr&gt;2&lt;hr&gt;1
| Dve lietadlá verzie UVP-T boli v roku 2013 odstavené z prevádzky. 
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]]
|-
| [[Mil Mi-8]]
| [[Súbor:CIAF 2015 Mi-8 0835 2.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| dopravný vrtuľník
| Mi-8PS-11
| 1&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Armáda na konci ledna vyřadila jeden ze dvou vrtulníků vládní letky. Chybí náhradní díly|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/armada-vladni-letka-vrtulniky-mi-8s-vyrazeni-nahrada-cesko_2302191921_pik|vydavateľ=iROZHLAS|dátum vydania=2023-02-19|dátum prístupu=2023-10-21|jazyk=cs|priezvisko=Vávrová|meno=Iveta}}&lt;/ref&gt;
| 
|-
| [[Mil Mi-17]]
| [[Súbor:Mil Mi 17 - RIAT 2007 (3299588945).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]&lt;hr&gt;{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
| dopravný vrtuľník
| Mi-17&lt;hr&gt;Mi-171Š/ŠM
| 5&lt;hr&gt;15
| V rokoch 2004 až 2006 bolo získaných 16 vrtuľníkov Mi-171Š. Jeden bol zničený pri nehode v roku 2015.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = iDNES.cz, ČTK | odkaz na autora = | titul = Nehodu českého vojenského vrtulníku při cvičení NATO zavinil pilot | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://zpravy.idnes.cz/nehodu-ceskeho-vojenskeho-vrtulniku-pri-cviceni-nato-zavinil-pilot-1g1-/zahranicni.aspx?c=A160118_060441_zahranicni_jj | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-01-18 | dátum prístupu = 2018-04-07 }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[PZL W-3 Sokół]]
| [[Súbor:PZL W-3 Sokół of Czech Air Forces.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Poľsko}} [[Poľsko]]
| viacúčelový/záchranný vrtuľník
| W-3A Sokół
| 10
| Podľa zmluvy z novembra 2015 bola v nasledujúcich dvoch rokoch uskutočnená generálna oprava ôsmich vrtuľníkov W-3A (2 prešli GO už skôr), pričom servisná podpora sa týkala všetkých 10 vrtuľníkov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = MO ČR | odkaz na autora =  | titul = Ministerstvo obrany podepsalo smlouvu o servisní podpoře vrtulníků Sokol | url = http://www.mocr.army.cz/informacni-servis/zpravodajstvi/ministerstvo-obrany-podepsalo-smlouvu-o-servisni-podpore-vrtulniku-sokol-116358/ | vydavateľ = mocr.army.cz | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-02-19 | miesto =  | jazyk = cs  | url archívu = https://web.archive.org/web/20151122093827/http://www.mocr.army.cz/informacni-servis/zpravodajstvi/ministerstvo-obrany-podepsalo-smlouvu-o-servisni-podpore-vrtulniku-sokol-116358/ | dátum archivácie = 2015-11-22 }}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Bell AH-1Z Viper]]
|[[Súbor:Bell AH-1Z Viper CzAF 0487 at NATO Days 2023.jpg|bezrámu|150px]]
|{{minivlajka|USA}} [[USA]]
|útočný vrtuľník
|Bell AH-1Z Viper
|4
|Do konca roka 2027 celkovo 10
|-
|[[Bell UH-1Y Venom]]
|[[Súbor:CzechAirForce UH-1Y.jpg|alt=UH-1Y|bezrámu|150px]]
|{{minivlajka|USA}} [[USA]]
|viacúčelový vrtuľník
|Bell UH-1Y Venom
|8&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=FOTO: Dva zbývající americké vrtulníky pro náměšťskou základnu už jsou v Česku|url=https://trebicsky.denik.cz/zpravy_region/americke-vrtulniky-system-h1-viper-venom-namest-nad-oslavou-20240613.html|periodikum=Třebíčský deník|dátum=2024-06-13|dátum prístupu=2024-06-13|jazyk=cs|meno=František|priezvisko=Vondrák}}&lt;/ref&gt;
|Do konca roka 2027 celkovo 10
|}

=== Vyradené lietadlá Vzdušných síl AČR ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Lietadlo
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Fotografia
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Krajina pôvodu
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Typ
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Verzie
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Počet získaných kusov
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Obdobie služby
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]]
|-
| [[Mikojan-Gurevič MiG-21]]
| [[Súbor:MiG 21 of the Czech Air Force 5603 at Kleine Brogel Air Base, Belgium 2005.JPG|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| stíhacie lietadlo&lt;hr&gt;prieskumné lietadlo&lt;hr&gt;cvičné/stíhacie lietadlo
| MiG-21MA&lt;hr&gt;MiG-21MF&lt;hr&gt;MiG-21R&lt;hr&gt;MiG-21UM&lt;hr&gt;MiG-21US
| 3&lt;hr&gt;52&lt;hr&gt;12&lt;hr&gt;19&lt;hr&gt;5
| 1993 – 2005
|-
| [[Mikojan-Gurevič MiG-23]]
| [[Súbor:Mikoyan-Gurevich MiG-23ML, Czech Republic - Air Force AN1346190.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| prepadové stíhacie lietadlo&lt;hr&gt;cvičné/stíhacie lietadlo
| MiG-23MF&lt;hr&gt;MiG-23ML&lt;hr&gt;MiG-23U
| 12&lt;hr&gt;17&lt;hr&gt;7
| 1993 – 1998
|-
| [[Mikojan-Gurevič MiG-29]]
| [[Súbor:Mikoyan-Gurevich MiG-29A (9-12A), Czechoslovakia - Air Force AN2214525.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| viacúčelové stíhacie lietadlo&lt;hr&gt;cvičné/stíhacie lietadlo
| MiG-29A&lt;hr&gt;MiG-29UB
| 9&lt;hr&gt;1
| 1993 – 1995
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Bojové lietadlo|Bojové lietadlá]]
|-
| [[Aero L-39 Albatros]]
| [[Súbor:L-39ZA Albatros (cropped).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]
| cvičné prúdové/ľahké bojové lietadlo
| L-39ZA Albatros
| 17
| 1993 – 2019
|-
| [[Mikojan-Gurevič MiG-23|Mikojan-Gurevič MiG-23BN]]
| [[Súbor:MiG-23BN Czech Republic (14128951358).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| stíhací bombardér
| MiG-23BN
| 28
| 1993 – 1994
|-
| [[Suchoj Su-17 (Su-20, Su-22)|Suchoj Su-22]]
| [[Súbor:Sukhoi Su-22M4, Czech Republic - Air Force (cropped).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| stíhací bombardér&lt;hr&gt;cvičné/bojové lietadlo
| Su-22M4&lt;hr&gt;Su-22UM-3K
| 31&lt;hr&gt;5
| 1993 – 2002
|-
| [[Suchoj Su-25]]
| [[Súbor:Su-25 Czech Air Force (16265205140).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| lietadlo priamej podpory pozemných vojsk&lt;hr&gt;cvičné/bojové lietadlo
| Su-25K&lt;hr&gt;Su-25UBK
| 24&lt;hr&gt;1
| 1993 – 2000
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Prieskumné lietadlo|Prieskumné lietadlá]]
|-
| [[Antonov An-30]]
| [[Súbor:Antonov An-30, Czech Republic - Air Force AN1357203.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| [[fotogrametria|fotogrametrické lietadlo]]
| An-30FG
| 1
| 1993 – 2003
|-
| [[Iliušin Il-14|Avia Av-14]]
| [[Súbor:Avia Av-14FG.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]
| fotogrametrické lietadlo
| Av-14FG
| 1
| 1993 – 1994
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Dopravné lietadlo|Dopravné lietadlá]]
|-
| [[Antonov An-12]]
| [[Súbor:Antonov An-12BP, Czech Republic - Air Force AN0193906.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| taktické dopravné lietadlo
| An-12BP
| 1
| 1993 – 1994
|-
| [[Antonov An-24]]
| [[Súbor:Antonov An-24B, Czech Republic - Air Force AN1894922.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| taktické dopravné lietadlo
| An-24V
| 4
| 1993 – 2006
|-
| [[Antonov An-26]]
| [[Súbor:Antonov An-26, Czech Republic - Air Force AN1730575.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| taktické dopravné lietadlo
| An-26B-100
| 4
| 1993 – 2011
|-
| [[Tupolev Tu-134]]
| [[Súbor:Tupolev Tu-134A, Czech Republic - Air Force JP170010.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| dopravné lietadlo (VIP)
| Tu-134A
| 1
| 1993 – 1996
|-
| [[Tupolev Tu-154]]
| [[Súbor:Tu-154B2 Czech AF (28835282972).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]&lt;hr&gt;{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
| dopravné lietadlo (VIP)
| Tu-154B-2&lt;hr&gt;Tu-154M
| 1&lt;hr&gt;2
| 1993 – 2007
|-
| [[Jakovlev Jak-40]]
| [[Súbor:Czech air force yak 40 arp.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| dopravné lietadlo (VIP)
| Jak-40&lt;hr&gt;Jak-40K
| 1&lt;hr&gt;1
| 1993-2020.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Armáda se rozloučila s letouny Jak-40|url=https://acr.army.cz/informacni-servis/zpravodajstvi/armada-se-rozloucila-s-letouny-jak-40-223183/|vydavateľ=acr.army.cz|dátum prístupu=2023-10-21|priezvisko=Špačková|meno=Zuzana|dátum vydania=2020-09-02}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Bombardier Challenger 600|Bombardier Challenger]]
| [[Súbor:5105 Bombardier Challenger Czech Air Force (14701488244).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Kanada}} [[Kanada]]
| dopravné lietadlo (VIP)
| CL-601-3A Challenger
| 1
|1992-2021&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ukončení provozu letounu Challenger CL - 601 - 3A {{!}} maa-cze.army.cz|url=https://maa-cze.army.cz/aktuality/ukonceni-provozu-letounu-challenger-cl-601-3a|vydavateľ=maa-cze.army.cz|dátum prístupu=2023-03-09}}&lt;/ref&gt;
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Vrtulníky
|-
|[[Mil Mi-24]]
|[[Súbor:Mil Mi 24V Hind - RIAT 2015 (21516584455).jpg|150px]]
|{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
|bojový vrtuľník
|Mi-24V&lt;br /&gt;(Mi-35)
|17
|1993-2024
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Cvičné lietadlo|Cvičné lietadlá]]
|-
| [[Aero L-29 Delfín]]
| [[Súbor:L-29 Czech Rep. (22201258776).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]
| cvičné prúdové lietadlo
| L-29 Delfín
| 34
| 1993 – 2003
|}

== Pozemná protivzdušná obrana ==
Úlohou zabezpečenia protivzdušnej obrany (PVO) bojových jednotiek, vzdušného priestoru [[Česko|Česka]] a objektov štátneho významu je poverený [[25. protilietadlový raketový pluk]] sídliaci v [[Strakonice|Strakoniciach]].

{| class=&quot;wikitable&quot;
! width=&quot;100&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Systém
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Fotografia
! width=&quot;85&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Krajina pôvodu
! width=&quot;345&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Typ
! width=&quot;110&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Verzie
! width=&quot;60&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|V službe
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Poznámky
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | Protilietadlové systémy
|-
| [[2K12 Kub]]
| [[Súbor:2K12 KUB (rockets 2).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| protilietadlový raketový komplet stredného dosahu
| 2K12M2 Kub-M2
| 2 batérie 
| &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cíl zničen! Strakoničtí vojáci stříleli rakety nad Baltem|url=https://acr.army.cz/informacni-servis/zpravodajstvi/cil-znicen!-strakonicti-vojaci-strileli-rakety-nad-baltem-236525/|vydavateľ=acr.army.cz|dátum prístupu=2023-10-21|jazyk=cs|meno=Jana|priezvisko=Samcová|dátum vydania=2022-06-05}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[RBS 70]]
| [[Súbor:RBS-70 – Army of the Czech Republic.JPG|150px]]
| {{minivlajka|Švédsko}} [[Švédsko]]
| protilietadlový raketový komplet veľmi krátkeho dosahu
| RBS 70
RBS 70NG
| 4  batérie
| Prenosný protilietadlový raketový komplet (MANPADS).
|-
| [[9K32 Strela-2]]
| [[Súbor:Soldier with a SA-7b MANPADS.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| protilietadlový raketový komplet veľmi krátkeho dosahu
| 9K32M Strela-2M
|
| Prenosný protilietadlový raketový komplet (MANPADS). Komplety Strela-2M používa 252. protilietadlový raketový oddiel iba pre výcvikové účely. 
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Radar|Rádiolokátory]]
|-
| [[ReVISOR]]
| [[Súbor:ReVISOR (radar).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Česko}} [[Česko]]
| mobilný prehľadový 2D rádiolokátor
| ReVISOR
| 6
| Diaľkový dosah radaru je 30 km a výškový min. 4 km. Rádiolokátor je určený na prieskum vzdušného priestoru v malých výškach a riadenie paľby protilietadlovej raketovej čaty veľmi krátkeho dosahu (V-SHORAD).
|}

== Rádiotechnické vojsko ==
{{Hlavný článok|26. pluk velenia, riadenia a prieskumu}}

Rádiotechnické vojsko zabezpečuje nepretržité rádiolokačné pokrytie vzdušného priestoru do výšky 30 km. Túto úlohu zabezpečuje predovšetkým [[26. pluk velenia, riadenia a prieskumu]] s veliteľstvom v [[Brandýs nad Labem-Stará Boleslav|Starej Boleslavi]], ktorému je podriadených celkovo sedem rádiotechnických rôt monitorujúcich celé územie Česka. Ciele vo výškach nad 3 000 m sleduje predovšetkým (nie výhradne) dvojica stacionárnych 3D rádiolokátorov [[Selex RAT-31DL|RAT-31DL]] v rámci rádiolokačnej siete integrovaného systému protivzdušnej obrany [[NATO Integrated Air and Missile Defence System|NATINAMDS]], zatiaľ čo vzdušný priestor pod touto hranicou sa nachádza v zóne zodpovednosti ČR.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Protivzdušná obrana: nezbytná součást suverenity a bezpečnosti země | url = http://www.natoaktual.cz/protivzdusna-obrana-nezbytna-soucast-suverenity-a-bezpecnosti-zeme-12f-/na_analyzy.aspx?c=A170410_115139_na_analyzy_m02 | vydavateľ = natoaktual.cz | dátum vydania = 2017-04-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Výstupy z vojenských i civilných rádiolokátorov a vojenských pasívnych sledovacích systémov [[pasívny rádiolokátor Věra|Věra]] sú spracovávané v Starej Boleslavi v 261. stredisku riadenia a uvedomovania a výsledné informácie o vzdušnej situácii sú posielané na nadradené stupne velenia vrátane aliančného systému NATINAMDS. Vzdušné sily AČR tiež využívajú schopnosti vzdušného prieskumu systému [[Airborne early warning and control|AWACS]] v rámci programu NATO Airborne Early Warning and Control (NAEW&amp;C), na ktorom sa od roku 2011 podieľa aj Česko.

Dňa 5. decembra 2019 bola podpísaná česko-izraelská zmluva o nákupe ôsmich kusov mobilných multifunkčných 3D rádiolokátorov typu [[EL/M-2084|EL/M-2084 MMR]] v celkovej hodnote 125 miliónov [[americký dolár|amerických dolárov]]. Nové radary boli dodané v rokoch 2022 – 2023.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = MO ČR | odkaz na autora =  | titul = Zástupci resortu obrany a izraelské vlády podepsali smlouvu o pořízení radarů MADR | url = http://www.mocr.army.cz/informacni-servis/zpravodajstvi/zastupci-resortu-obrany-a-izraelske-vlady-podepsali-smlouvu-o-porizeni-radaru-madr-217919/ | vydavateľ = mocr.army.cz | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-12-13 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20191213082153/http://www.mocr.army.cz/informacni-servis/zpravodajstvi/zastupci-resortu-obrany-a-izraelske-vlady-podepsali-smlouvu-o-porizeni-radaru-madr-217919/ | dátum archivácie = 2019-12-13 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = MULTI-MISSION RADARFAMILY: ELM-2084MMR | url = https://www.iai.co.il/drupal/sites/default/files/2019-05/ELM-2084%20MMR%20Brochure.pdf | vydavateľ = iai.co.il | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-12-13 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20200920230302/https://www.iai.co.il/drupal/sites/default/files/2019-05/ELM-2084%20MMR%20Brochure.pdf | dátum archivácie = 2020-09-20 }}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
! width=&quot;105&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Radar
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Fotografia
! width=&quot;140&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Krajina pôvodu
! width=&quot;225&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Typ
! width=&quot;75&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Verzie
! width=&quot;60&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|V službe
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Poznámky
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Radar|Rádiolokátory]]
|-
| [[P-37 (radar)|P-37]]
| [[Súbor:P-37 in the Technical museum Togliatti.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| mobilný 3D rádiolokátor
| P-37
| 5
| Diaľkový dosah radaru je {{km|350|m}}.
|-
| [[RL-4 (radar)|RL-4]]
| [[Súbor:LKCV radar.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]
| mobilný prehľadový 2D rádiolokátor
| RL-4AS
| 
| Diaľkový dosah radaru je {{km|200|m}}.
|-
| [[Selex RAT-31DL]]
| [[Súbor:Radar u Čáslavi.JPG|150px]]
| {{minivlajka|Taliansko}} [[Taliansko]]
| stacionárny 3D rádiolokátor
| RAT-31DL
| 2
| Diaľkový dosah radaru je {{km|500|m}} a výškový {{km|30|m}}.
|-
| [[ST-68 (radar)|ST-68]]
| [[Súbor:3D radiolokátor ST-68U CZ.JPG|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| mobilný prehľadový 3D rádiolokátor
| ST-68U CZ
| 
| Diaľkový dosah radaru je {{km|150|m}} a výškový {{km|12|m}}.
|-
| [[PRV-17 (radar)|PRV-17]]
| [[Súbor:PRW17.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| mobilný rádiolokačný výškomer 
| PRV-17
| 5  
| Mobilný rádiolokačný výškomer, ktorý umožňuje v spolupráci s diaľkomerom vytvárať 3D obraz vzdušnej situácie. Diaľkový dosah výškomera je {{km|600|m}} a výškový {{km|85|m}}.
|-
|[[EL/M-2084|EL/M-2084 MMR]]
| [[Súbor:ELTA ELM-2084 MMR.JPG|150px]]
|{{minivlajka|Israel}} [[Israel]]
|mobilný 3D rádiolokátor
|
|8
|
|-
| [[pasívny rádiolokátor Věra|Věra]]
| [[Súbor:ILA Berlin 2012 PD 042.JPG|80px|center]]
| {{minivlajka|Česko}} [[Česko]]
| pasívny sledovací systém
| VERA-NG
| 
| Pasívny sledovací systém, ktorý funguje na princípe prijímania a spracovania signálov. Senzor nie je zamerateľný. Presnosť systému je lepšia ako v prípade mikrovlného prehľadového radaru. 
|}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Pozri aj ==
* [[Česko-slovenské vojenské letectvo]]
* [[Vzdušné sily Slovenskej republiky]]
* [[Česko-slovenskí letci v Royal Air Force]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Air force of the Czech Republic}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.acr.army.cz/struktura/generalni-stab/velitelstvi-vzdusnych-sil-86864/ Velitelství Vzdušných sil AČR] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20161121003610/http://www.acr.army.cz/struktura/generalni-stab/velitelstvi-vzdusnych-sil-86864/ |date=2016-11-21 }}
* [http://www.afbcaslav.cz/ 21. základna taktického letectva Čáslav]
* [http://www.lznamest.army.cz/ 22. základna vrtulníkového letectva Náměšť nad Oslavou] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140915193101/http://www.lznamest.army.cz/ |date=2014-09-15 }}
* [http://www.zdl.army.cz/ 24. základna dopravního letectva Praha-Kbely] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190104115944/http://www.zdl.army.cz/ |date=2019-01-04 }}
* [http://www.25plrb.army.cz/ 25. protiletadlový raketový pluk Strakonice] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220214181802/http://www.25plrb.army.cz/ |date=2022-02-14 }}
* [http://www.bvrpz.army.cz/ 26. pluk velení, řízení a průzkumu Stará Boleslav] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070810000826/http://www.bvrpz.army.cz/ |date=2007-08-10 }}

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Vzdušné síly Armády České republiky|18160422}}

{{Portál|Letectvo|Letecký|Česko|Český}}

[[Kategória:Vzdušné sily Armády Českej republiky| ]]
[[Kategória:Vojenské letectvo podľa štátu|Česko]]</text>
      <sha1>t59edb9kuohx6a6ciz3bmytqyut3akg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Velkopopovický Kozel</title>
    <ns>0</ns>
    <id>340913</id>
    <revision>
      <id>8189779</id>
      <parentid>7636627</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:52:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189779</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2216" sha1="nk5o6crwr9gg669guyrrb4kue4qtrck" xml:space="preserve">[[Súbor:Velkopopovický kozel černý (Beer- czech republic).jpg|right|thumb|Velkopopovický Kozel Černý]]
[[Súbor:Velké Popovice, Brewery 3.jpg|right|thumb|Hlavná brána pivovaru Velkopopovický Kozel vo Velkých Popoviciach]]

'''Velkopopovický Kozel''' je značka [[Česko|českého]] [[pivo|piva]], ktoré sa vyrába od roku [[1874]].&lt;ref name = &quot;vphistory&quot;&gt;[http://www.kozel.cz/en/about_brewery/history.html History] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080610154817/http://www.kozel.cz/en/about_brewery/history.html |date=2008-06-10 }} – Velkopopovický Kozel&lt;/ref&gt; V tomto roku založil Franz Ringhoffer pivovar vo [[Velké Popovice|Velkých Popoviciach]] blízko [[Praha|Prahy]]. Symbolom pivovaru je cap.

V roku [[1995]] spoločnosť odkúpil pivovar [[Radegast (pivo)|Radegast]], ktorý sa spojil s [[Prazdroj|Plzeňským Prazdrojom]], následne v roku 1999 pivovar odkúpila spoločnosť [[SABMiller]]. V súčasnosti (2023) skupinu pivovarov vlastní spoločnosť Asahi Breweries, Ltd.

Výrobnú licenciu má [[Rusko]], [[Izrael]], [[Maďarsko]], [[Ukrajina]], [[Slovensko]] a [[Taliansko]], čo robí z piva Velkopopovický Kozel najobľúbenejšie české pivo mimo Česko.&lt;ref name = &quot;popular&quot;&gt;[http://www.kozel.cz/en/about-brewery/news.html?id=119 Velkopopovický Kozel is the most successful Czech beer abroad] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190919054428/https://www.kozel.cz/index.php?id=119 |date=2019-09-19 }} – Velkopopovický Kozel&lt;/ref&gt;

== Druhy piva ==
* '''Kozel 10''' (4,2 % vol.) – Klasické svetlé výčapné pivo, hlboko prekvasené 
* '''Kozel 11°''' (4,6 % vol.) – svetlý ležiak
* '''Kozel Řezaný''' (4,7 % vol.) – mix svetlého a tmavého ležiaku.
* '''Kozel Mistrův ležák''' (4,8 % vol.) – Typický svetlý ležiak. 
* '''Kozel Černý''' (3,8 % vol.) – Toto tmavé výčapné pivo je sedemnásobným držiteľom ocenenia Tmavé pivo roku.
* '''Kozel Nealko''' (0,5 % vol.)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Velkopopovický Kozel}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.kozel.cz Oficiálna webstránka pivovaru Velkopopovický Kozel]

[[Kategória:České pivá]]</text>
      <sha1>nk5o6crwr9gg669guyrrb4kue4qtrck</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>PUMA Group</title>
    <ns>0</ns>
    <id>344793</id>
    <revision>
      <id>8189687</id>
      <parentid>7739695</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:01:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19693-48</username>
        <id>290635</id>
      </contributor>
      <comment>Žiadam o vrateny penazi alebo nove botasky hlohovec daichman reklamacia zamietnuta ze zly vyber este ze som ich kupil aspom nemaju na sklade padelky</comment>
      <origin>8189687</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1394" sha1="1td8pkeyvihy95rh86u68j3lrn7xi7q" xml:space="preserve">'''PUMA Group''' alebo'''Schwerer Panzerspähwagen 7.5 cm Sonderkraftfahrzeug 234/4 Panzerabwehrkanonenwagen''' '''PUMA-Konzern''' je skupina podnikov ([[koncern (trhová ekonomika)|koncern]]) na čele s  podnikom '''PUMA Aktiengesellschaft Rudolf Dassler Sport''' (skrátene '''PUMA AG Rudolf Dassler Sport''' alebo neformálne '''PUMA AG'''), sídliacim v Nemecku a založeným v roku [[1948]]. 

Vyrába a vyvíja výrobky z oblasti &quot;sportlifestyle&quot; (obuv, odevy a príslušenstvo). Skupine patria značky PUMA, Cobra Golf a Tretorn. Výrobky predáva v 120 štátoch,&lt;ref name=&quot;At a glance&quot;&gt;{{cite web|url=http://about.puma.com/en/this-is-puma/puma-at-a-glance|title=PUMA at a Glance|publisher=PUMA|accessdate=28 October 2016|archiveurl=https://web.archive.org/web/20161102091544/http://about.puma.com/en/this-is-puma/puma-at-a-glance|archivedate=2016-11-02}}&lt;/ref&gt; centrály má v [[Herzogenaurach]]u (Nemecko), [[Boston (Massachusetts)|Bostone]], [[Londýn]]e a [[Hongkong]]u.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
*[http://www.puma.com/ Oficiálna stránka]

dobry den vyborny obchod daichman hlohovec reklamacia botasiek puma zakupene mal som ich raz na sebe a nedaju sa reklamovat len na svoje naklady žiadam o vrateny penazi alebo nove botasky dakujem
{{Výhonok}}

[[Kategória:Podniky v Nemecku]]
[[Kategória:Obuvnícke podniky]]</text>
      <sha1>1td8pkeyvihy95rh86u68j3lrn7xi7q</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189689</id>
      <parentid>8189687</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:08:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Peko</username>
        <id>208</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8189687|8189687]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-19693-48|~2026-19693-48]] ([[User talk:~2026-19693-48|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8189689</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1198" sha1="dj288wdw6oqll9zzuuyyie7jlo4d2pk" xml:space="preserve">'''PUMA Group''' alebo'''Schwerer Panzerspähwagen 7.5 cm Sonderkraftfahrzeug 234/4 Panzerabwehrkanonenwagen''' '''PUMA-Konzern''' je skupina podnikov ([[koncern (trhová ekonomika)|koncern]]) na čele s  podnikom '''PUMA Aktiengesellschaft Rudolf Dassler Sport''' (skrátene '''PUMA AG Rudolf Dassler Sport''' alebo neformálne '''PUMA AG'''), sídliacim v Nemecku a založeným v roku [[1948]]. 

Vyrába a vyvíja výrobky z oblasti &quot;sportlifestyle&quot; (obuv, odevy a príslušenstvo). Skupine patria značky PUMA, Cobra Golf a Tretorn. Výrobky predáva v 120 štátoch,&lt;ref name=&quot;At a glance&quot;&gt;{{cite web|url=http://about.puma.com/en/this-is-puma/puma-at-a-glance|title=PUMA at a Glance|publisher=PUMA|accessdate=28 October 2016|archiveurl=https://web.archive.org/web/20161102091544/http://about.puma.com/en/this-is-puma/puma-at-a-glance|archivedate=2016-11-02}}&lt;/ref&gt; centrály má v [[Herzogenaurach]]u (Nemecko), [[Boston (Massachusetts)|Bostone]], [[Londýn]]e a [[Hongkong]]u.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
*[http://www.puma.com/ Oficiálna stránka]


{{Výhonok}}

[[Kategória:Podniky v Nemecku]]
[[Kategória:Obuvnícke podniky]]</text>
      <sha1>dj288wdw6oqll9zzuuyyie7jlo4d2pk</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>United States Marine Corps</title>
    <ns>0</ns>
    <id>361001</id>
    <revision>
      <id>8189697</id>
      <parentid>7609236</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:15:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189697</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2525" sha1="6h2ou4gcf9cpfnk2e8ls9i6lx3wrx9t" xml:space="preserve">[[Súbor:Emblem of the United States Marine Corps.svg|náhľad|Emblém Námornej pechoty Spojených štátov.]]
'''United States Marine Corps''' (skratka: '''USMC'''; doslova: „Zbor Námornej pechoty Spojených štátov“, často prekladané ako „Námorná pechota Spojených štátov [amerických]“; príslušník sa nazýva {{eng|''Marine''}}&lt;ref&gt;Do slovenčiny (skôr [[Hovorová frazeológia|hovorovo]]) prekladané ako „mariňák“. Opisne výraz možno preložiť ako „vojak námornej pechoty“. Poznámka: Uchádzač o prijatie sa označuje ako „regrút“ ({{eng|''Recruit''}}) a oslovenie ''Marine'' získava po úspešnom absolvovaní základného vojenského výcviku.&lt;/ref&gt;) je zložka [[United States Armed Forces|Ozbrojených síl Spojených štátov]], ktorej primárnym účelom je udržiavanie [[Projekcia sily|projekcie sily]] prostredníctvom nasadenia [[Marine Air-Ground Task Force|námorno-vzdušno-pozemných úlohových zoskupení]], využívajúc logistické zabezpečenie [[United States Navy|Vojenského námorníctva Spojených štátov]]. Je jednou zo štyroch ozbrojených zložiek [[Ministerstvo obrany Spojených štátov|Ministerstva obrany Spojených štátov]] a jednou zo siedmich federálnych uniformovaných zložiek Spojených štátov.

Od 24. septembra 2015 je (37.) veliteľom Námornej pechoty generál [[Robert Neller]]. Generál Námornej pechoty [[Joseph Dunford]] je od 1. októbra 2015 (19.) predsedom [[Joint Chiefs of Staff|Spoločného štábu náčelníkov zložiek Ozbrojených síl Spojených štátov]], tzn. najvyšším vojenským veliteľom Ozbrojených síl a hlavným vojenským poradcom [[Prezident Spojených štátov|prezidenta]], ministra obrany, [[United States National Security Council|Rady pre národnú bezpečnosť]] a [[United States Homeland Security Council|Rady pre vnútornú bezpečnosť]].

== Hodnosti ==
{{Hlavný článok|Hodnosti United States Armed Forces#United States Marine Corps (Námorná pechota Spojených štátov)}}

== Poznámky ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:United States Marine Corps}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.marines.mil/ Oficiálny web USMC] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090115154800/http://www.usmc.mil/ |date=2009-01-15 }}

== Zdroj ==
{{preklad|en|United States Marine Corps|791824200}}

{{United States Armed Forces}}

[[Kategória:United States Marine Corps| ]]
[[Kategória:Námorná pechota]]
[[Kategória:United States Armed Forces]]</text>
      <sha1>6h2ou4gcf9cpfnk2e8ls9i6lx3wrx9t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vyššie delostrelecké učilište</title>
    <ns>0</ns>
    <id>362877</id>
    <revision>
      <id>8189969</id>
      <parentid>7681167</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T02:18:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189969</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10893" sha1="qn4hh2otpbb7k907anxv601fw3clotc" xml:space="preserve">[[Súbor:VDU Martin Československo.jpg|náhľad|Hlavný vchod do areálu školy]]

'''Vyššie delostrelecké učilište''' v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] na Slovensku bolo jednou z vojenských škôl, vysokoškolského typu v bývalom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]], ktorej vznik sa datuje od roku [[1962]]. Škola mladým mužom ponúkala vyššie vojenské a civilné vysokoškolské – pedagogické štúdium v [[Slovenčina|slovenskom]] a [[Čeština|českom]] jazyku.
&lt;!-- 
== Všeobecne ==
Úlohou všetkých vysokých škôl  bolo podľa vtedajšieho vysokoškolského zákona č. 19/1966 Zb. bolo&lt;ref&gt;Zákon č.19/1966 Zb. o vysokých školách&lt;/ref&gt;:
* vychovávať vysoko vzdelaných, odborne kvalifikovaných pracovníkov, pripravených na základe znalostí marxizmu-leninizmu morálne a politicky pre všetky oblasti života socialistickej spoločnosti;
* rozvíjať vedeckú alebo umeleckú činnosť a vychovávať nových vedeckých alebo umeleckých pracovníkov;
* prehlbovať a rozširovať odborné znalosti pracovníkov s vysokoškolským vzdelaním;
* byť strediskami podieľajúcimi sa na rozvoji kultúry a vzdelanosti ľudu. --&gt;

==História školy==
Začiatky tejto školy siahajú až do roku [[1945]], keď bolo v [[Plzeň|Plzni]] zriadené Zbrojné učilište. V roku [[1953]] ho premenovali na Delostrelecko-technické učilište, ktoré sa v roku [[1959]] zlúčilo s Učilišťom protivzdušnej obrany. Samotné Vyššie delostrelecké učilište v meste Martin vzniklo v roku [[1962]]. Existovalo do roku [[1973]] kedy sa pretransformovalo na Vysokú veliteľsko-technickú školu.&lt;ref name=&quot;vojenstvi.cz&quot;&gt;[http://www.vojenstvi.cz/vasedotazy_44.htm] bod 657&lt;/ref&gt; Tá svoje pôsobenie v meste [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]] ukončila v roku [[1979]], po presťahovaní do mesta [[Liptovský Mikuláš]].

Po celú dobu svojej existencie v Martine, bola škola umiestnená v Kasárňach 4. Československej brigády na sídlisku Sever. Zaužívanou skratkou pre školu bolo označenie VDU Martin.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Prápor výcviku, História vojenského školstva v Martine
  | url = http://www.prapv.mil.sk/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 13.7.2011
  | vydavateľ = prapv.mil.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20121028225931/http://www.prapv.mil.sk/
  | dátum archivácie = 2012-10-28
  }}&lt;/ref&gt;

== Charakteristika školy ==
Vojenské vysoké školstvo v 60. a 70. rokoch 20. storočia podobne ako aj civilné, prežívalo svoj veľký rozvoj. Dôvodom boli vtedajšie vojensko-politické podmienky, ktoré s prihliadnutím na celkový svetový vývoj a bipolárne rozdelenie sveta na socialistický a kapitalistický tábor vyžadovalo mnohopočetné, kvalitné a dobré vyzbrojené armády. V spomínanom období bol trendom rozvoj raketového vojska a delostrelectva a martinská škola bola tiež orientovaná týmto smerom.

Samotné vysokoškolské štúdium trvalo 4 roky. Obsahovalo zložku vojenskú, ale aj civilnú, ktorá bola zameraná na dosiahnutie vysokoškolského vzdelania v odbore učiteľstvo pre školy I. cyklu s aprobáciou [[matematika]]–[[fyzika]]. Škola na štúdium do prvého ročníka prijímala absolventov z civilných stredných škôl a do druhého ročníka [[maturant]]ov, absolventov vojenských stredných škôl. Najmä išlo o absolventov vtedajších elitných [[Vojenská škola Jana Žižku z Trocnova|vojenských škôl Jana Žižku z Trocnova]].

Vojenská zložka štúdia bola zameraná na dosiahnutie vyššieho stupňa vojenského vzdelania, ktoré  pripravovalo pre vojenskú prax dôstojnícke, veliteľské kádre v odbore raketové vojsko a delostrelectvo. Jeho absolventi po úspešnom ukončení štúdia boli promovaní a zároveň menovaní do vojenskej hodnosti [[poručík]], čím sa stali dôstojníkmi Československej ľudovej armády v pozícii vojaka z povolania.

Škola počas svojej existencie vychovala niekoľko stoviek dôstojníkov pre Československú ľudovú armádu, z ktorých sa mnohí po odchode do civilu, stali učiteľmi na základných školách.&lt;ref&gt;Vojenská história, 1, 2008, [http://www.vhu.sk/data/att/488_subor.pdf Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121203043354/http://www.vhu.sk/data/att/488_subor.pdf |date=2012-12-03 }}&lt;/ref&gt;

== Šport a záujmová činnosť ==
Spravidla každý poslucháč bol členom nejakého športového alebo záujmového krúžku. Športové oddiely ako napríklad: strelecký, volejbalový, futbalový, hádzanársky a lyžiarsky boli účastníkmi civilných organizovaných športových súťaží, v ktorých reprezentovali Československú ľudovú armádu pod názvom Dukla Martin.

== Velitelia školy ==
Veliteľmi školy boli:&lt;ref name=&quot;vojenstvi.cz&quot;/&gt;
* plukovník Rudolf Starý
* genmjr. Ing. Emil Koštek

== Učitelia školy ==
* Matematika: pplk. Dvořák, pplk. Tulák, mjr. Ivan Štrbáň
* Fyzika: pplk. Tůma, pplk. Nedbalec
* Pedagogika a psychológia: pplk. Čajagi
* Telesná príprava: mjr. Jiřík, mjr. Fojtík, por. Zálepa
* Teória streľby a riadenie paľby delostrelectva: pplk. Rovňan
* Topografia, geodézia, poveternostná služba: pplk. Vagenknecht, mjr. Farský
* Palebná služba: pplk. Čertík
*Katedra jazykov: plk. Mazal

== Známi absolventi ==
Vyššie delostrelecké učilište absolvovalo niekoľko stoviek študentov z bývalého Česko-Slovenska. Medzi jeho absolventmi boli neskorší generáli, ale aj osobnosti civilného života, ktoré dosiahli významné pracovné pozície ako sú napríklad:
* plk. doc. Ing. Libor Gašpierik, CSc., bývalý náčelník Vojenskej polície Armády SR &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://mp.mil.sk/43665/ |dátum prístupu=2022-10-25 |url archívu=https://web.archive.org/web/20221025100330/https://mp.mil.sk/43665/ |dátum archivácie=2022-10-25 }}&lt;/ref&gt;
* plk. prof. Ing. Milan Golian, CSc., bývalý profesor na Univerzite obrany Českej republiky
* genmjr. Ing. Dušan Humený, bývalý zástupca veliteľa pozemných síl GŠ Armády SR
* plk. gšt. doc. Ing. Štefan Jagerčík, CSc., bývalý rektor Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši &lt;ref&gt;http://www.aos.sk/?stranky=aktuality17/plk_Jagercik.php&lt;/ref&gt;
* genmjr.Ing. Jindřich Lesný, bývalý  riaditeľ sekcie na Úrade vlády Českej republiky
* genmjr. Ing. Milan Podhoráni, bývalý vojenský atašé Slovenskej republiky v Moskve
* plk. Ondrej Zeleňanský, bývalý veliteľ ASVŠ Dukla Banská Bystrica, &lt;ref&gt;https://www.atletika.sk/zomrel-byvaly-velitel-dukly-ondrej-zelenansky-ktory-pomohol-zachranit-zivot-svojmu-skolabovanemu-superovi/&lt;/ref&gt;

== Uplatnenie v zamestnaní po skončení služobného pomeru ==
[[Súbor:Army 19 Slovakia.jpg|náhľad|Zbierka zákonov o umiestňovaní vojakov z povolania po prepustení do zálohy]]
Vláda Slovenskej socialistickej republiky svojím uznesením č. 220 z 1. júla 1970, podľa § 31 ods. 2 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 165/1964 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o niektorých služobných pomeroch vojakov a zákona č. 59/1969 Zb. o niektorých zmenách vo služobných pomeroch vojakov z povolania, schválila smernice na umiestňovanie prepustených vojakov z povolania, príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a príslušníkov Zboru nápravnej výchovy a ich prípravu na zvolené občianske povolania. Smernice nadobudli účinnosť od 1. júla 1970 a sú publikované v Ústrednom vestníku Slovenskej socialistickej republiky v čiastke 8, číslo 12, ročník 1970.
Do smerníc je možno nahliadnuť na okresných vojenských správach a u tajomníkov Rady obrany okresných národných výborov na Slovensku. &lt;ref&gt;https://www.slov-lex.sk/static/pdf/1970/1970c24.pdf&lt;/ref&gt;

== Galéria ==

'''Výukové delostrelecké zbrane '''
&lt;gallery&gt;
Artillery 864.jpg|Húfnica kalibru 122 mm, vzor 38
Svidnik war museum 04.jpg|Húfnica kalibru 152 mm vz.18/47
Military technic 16 Slovakia2.jpg|Protitankový kanón kalibru 100 mm vz. 53
Military technic 16 Slovakia.jpg|Bezzáklzový kanón kalibru 82 mm vz. 59 
Military technic 16 Slovakia1.gif|Raketomet kalibru 130 mm vz.51
Slovakia army 889.jpg|Raketomet kalibru 122 mm vz. 70
Artillery 876.jpg|Raketa v palebnom postavení
9M14P1 Maljutka.JPG|Protitanková riadená strela  (PTRS) Maljutka
&lt;/gallery&gt;
'''Budovy bývalého VDU '''
&lt;gallery&gt;
VDU Martin Československo.jpg|Hlavný vchod do VDU
VDU Martin Československo1.jpg|Učebné bloky
Army10Slovakia23.JPG|Cesta k hlavnému vchodu
Army10Slovakia25.JPG|Budova jedálne
Army10Slovakia26.JPG|Internáty
Army10Slovakia19.JPG|Športový areál
&lt;/gallery&gt;
'''Absolventské insígnie'''
&lt;gallery&gt;
Slovakia army 33.JPG|Označenie druhu vojska – raketové vojsko a delostrelectvo
Slovakia army 37.JPG|Vysokoškolský odznak absolventa školy
Army16Slovakia.JPG|Vysokoškolský diplom absolventa školy
Army11Slovakia2.JPG|Pozvánka na slávnostné menovanie
Army11Slovakia1.JPG|Pozvánka na slávnostnú promóciu
&lt;/gallery&gt;

== Poznámka ==
Archívny fond Vyššieho delostreleckého učilišťa Martin je uložený vo Vojenskom historickom archíve Bratislava (Krajná 27, Bratislava, PSČ 821 04).

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Použitá literatúra ==
* Zákon č.19/1966 Zb. o vysokých školách
* Vyhláška ministra národnej obrany č. 90/1966 Zb. z 11. novembra 1966 ktorou sa uverejňuje výpis z rozkazu prezidenta republiky na vykonanie zákona č. 19/1966 Zb. o vysokých školách na úseku vojenských vysokých škôl 
* Smernice Vlády Slovenskej socialistickej republiky číslo 3/70 na umiestňovanie prepustených vojakov z povolania, príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a príslušníkov Zboru nápravnej výchovy a ich prípravu na zvolené občianske povolanie. Čiastka 24/1970 Zb. Účinné od 01.07.1970   
* Vyhláška Federálneho ministerstva národnej obrany č. 16/1973 Zb. z 8. februára 1973 o zmenách v organizácii vojenských vysokých škôl

== Iné projekty ==   
{{projekt|commons=Category:Vyššie delostrelecké učilište (Martin)}}

== Externé odkazy ==
* http://www.prapv.mil.sk/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121028225931/http://www.prapv.mil.sk/ |date=2012-10-28 }} 
* http://vojenstvi.cz/
* http://www.vhu.sk/data/att/488_subor.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121203043354/http://www.vhu.sk/data/att/488_subor.pdf |date=2012-12-03 }}

{{Súradnice|49.066175|18.923049|type:landmark|format=dms|display=title}}

[[Kategória:Vojenské školy v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Školy v Martine]]
[[Kategória:Zaniknuté školy na Slovensku]]</text>
      <sha1>qn4hh2otpbb7k907anxv601fw3clotc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Elektrárne Vojany</title>
    <ns>0</ns>
    <id>373994</id>
    <revision>
      <id>8189800</id>
      <parentid>7881644</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:39:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Bývalé elektrárne na Slovensku]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8189800</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14153" sha1="kgwf4e09p2b0q3h7wv24ih5oj1gbqqo" xml:space="preserve">[[Súbor:A Vajáni hőerőmű.jpg|náhľad|Elektrárne Vojany]]
'''Tepelná elektráreň Vojany''' je bývalá [[uhoľná elektráreň]] pri obci [[Vojany]] v [[Okres Michalovce|okrese Michalovce]].

Jej inštalovaný výkon bol pôvodne 1&amp;nbsp;320 [[Watt (jednotka)|MW]], čím bola svojho času najväčšou tepelnou elektrárňou v bývalom [[Československo|Československu]].&lt;ref name=&quot;seas-vojany-close&quot;/&gt; Elektráreň Vojany zabezpečovala dodávku bázovej [[Elektrická energia|elektrickej energie]] [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava|prenosovej sústavy]] východného Slovenska. Tiež poskytovala pre elektrizačnú sústavu podporné služby potrebné na udržanie kvalitatívnych ukazovateľov sústavy. Umožňovali to bloky č. 5 a 6 svojím regulačným rozsahom 40, resp. 50 – 110 [[MW]].

Prevádzkovateľ elektrárne, [[Slovenské elektrárne]], 26. marca [[2024]] odstavil elektráreň Vojany z prevádzky. Územie čaká na rekultiváciu, vyčistenie skládky a odkaliska. Do budúcnosti sa uvažuje o využití priestoru ako solárneho parku alebo batériového úložiska.&lt;ref name=&quot;odstavenie-e&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Elektráreň Vojany končí a pre Slovenské elektrárne aj výroba elektriny z uhlia|periodikum=Denník E|odkaz na periodikum=|url=https://e.dennikn.sk/minuta/3906668|issn=|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-03-26|dátum prístupu=2024-03-06}}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
=== Socialistické obdobie ===
Pôvodnú investičnú úlohu výstavby elektrárne s výkonom 4 x 110 MW z roku [[1959]] schválilo bývalé Ministerstvo energetiky a vodného hospodárstva o rok neskôr, no s rozšírením o ďalšie 2 bloky. Pre výstavbu bola vybraná táto lokalita z dôvodu blízkosti [[Ukrajina|ukrajinských]] hraníc, dostatku pracovnej sily a možnosti odberu [[Voda|vody]] na chladenie z rieky [[Laborec]].  

Generálnym projektantom stavby bol Energoprojekt Praha. Montáž technologickej časti zabezpečovala firma [[Škoda Holding|ŠKODA Plzeň]], dodávateľský závod Praha a stavebné práce firma Chemkostav [[Humenné]], spolu s desiatkami ďalších firiem. 

Výstavba kondenzačnej Elektrárne Vojany I prebiehala v rokoch 1961 – 1966. Jednotlivé bloky boli uvádzané do prevádzky v rokoch 1965 – 1966.

Energetická bilancia Československa sa nezlepšovala ani na začiatku 60. rokov a postupne sa zvyšovala závislosť od dovozu energií. V súvislosti s plnením koncepcie rozvoja palivovo-energetickej základne sa prvoradou úlohou stalo dobudovanie chýbajúcich energetických kapacít, čo vytvorilo podmienky pre výstavbu Elektrárne Vojany II. Vzhľadom na to, že [[Sovietsky zväz|sovietska]] strana poukázala na nemožnosť pokrytia spotreby EVO II čiernym [[Antracit|antracitovým uhlím]], došlo v priebehu výstavby k zmene palivovej základne EVO II na ťažký [[vykurovací olej]]. 

Investičná úloha Elektrárne Vojany II bola schválená v roku 1966. Výstavba EVO II sa začala v roku 1968 a jednotlivé bloky boli uvádzané do prevádzky v priebehu rokov 1973 – 1974. Po energetickej kríze v roku 1978 došlo k obmedzeniu dodávok ťažkého vykurovacieho oleja a bloky EVO II boli rekonštruované na spaľovanie [[Zemný plyn|zemného plynu]].

=== 90. roky 20. storočia ===
V roku 1997 bol spustený rozsiahly ''program obnovy a rekonštrukcie''. V rámci uvedeného programu boli v rokoch 1997 – 2001 v EVO I odsírené a denitrifikované bloky č. 1 a 2 a obnovené bloky č. 5 a 6 výmenou klasickej technológie spaľovania na spaľovanie vo fluidnej cirkulujúcej vrstve. Bloky č. 1 – 4 EVO II boli v rokoch 1997 – 2000 zrekonštruované výmenou horákov za nízkoemisné (Low-NO&lt;sub&gt;x&lt;/sub&gt;).

=== 21. storočie ===
V rokoch 2009 – 2010 sa začala spoluspaľovať drevná štiepka na fluidnom kotle bloku č. 6 EVO I, v rokoch 2011 – 2012 v rámci druhej etapy aj na bloku č. 5 EVO I. V roku 2010 bola uvedená do prevádzky [[Fotovoltický článok|fotovoltická]] elektráreň s inštalovaným výkonom 0,95 MWp. Ročne vyrobí takmer 1 000 MWh elektriny a ušetrí približne 1 200 ton emisií oxidu uhličitého CO&lt;sub&gt;2.&lt;/sub&gt; 

Od roku 2009 je do paliva pridávaná [[biomasa (energetika)|biomasa]] – drevná štiepka. Elektráreň týmto krokom prispela k zníženiu emisií [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]], hoci nemá žiadnu štátnu podporu, resp. garantovanú výkupnú cenu za využívanie [[Obnoviteľný zdroj energie|obnoviteľného zdroja energie]].

V septembri 2013 [[Slovenské elektrárne]] oznámili odstavenie 1. a 2. bloku elektrárne EVO I. Tieto bloky boli vyradené z prevádzky dňa 31. decembra 2015. V súčasnosti sú prevádzkované iba dva bloky, č. 5 a 6 EVO I. Inštalovaný výkon sa tak znížil na 220 MW. Spoločnosť sa zatiaľ nechystá odstaviť iné zdroje.&lt;ref name=&quot;odstavka2013&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Slovenské elektrárne plánujú vypnúť dva bloky vo Vojanoch | url = http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/294324-slovenske-elektrarne-planuje-vypnut-dva-bloky-vo-vojanoch/ | dátum vydania = 27.09.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.09.2013 | vydavateľ = pravda.sk | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku 2015 ''rozšírili Elektrárne Vojany regulačný rozsah blokov na výkon 40 – 110 MW'' a podstatne skrátili ich nábehové časy. Taktiež bol realizovaný úspešný test spoluspaľovania biologicky rozložiteľného odpadu (BRO). Skúška preukázala schopnosť spoluspaľovania mixu čistiarenských kalov, biomasy a uhlia a zároveň možnosť poskytovať podporné služby s trendom 1,5 MW/min. Kalorický pomer BRO k uhliu tvorí 36 : 64 %, hmotnostný pomer 61 : 39 %.

Medzi najčerstvejšie projekty patrí test ''štart z tmy'' realizovaný v rokoch 2015 – 2016. Na to, aby elektráreň dokázala poskytovať službu „štart z tmy“, musí spĺňať isté technické podmienky. V prípade rozpadu [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava|elektrizačnej sústavy]] pracuje totiž systémová elektráreň do akéhosi „ostrova“ vytvoreného prevádzkovateľmi prenosovej a distribučnej sústavy. K tomuto ostrovu sa postupne pripájajú ostatné časti sústavy až do úplného obnovenia dodávky elektriny. Bloky č. 5 a 6 sú na uvedenú skúšku pripravené.

V auguste a októbri 2019 sa v elektrárni uskutočnili skúšky „''spoluspaľovania certifikovaného tuhého druhotného paliva na báze vybraných ropných produktov a biomasy''“.&lt;ref name=&quot;webnoviny-slovenske-elektrarne-vojany-nevypnu&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenské elektrárne Vojany nevypnú, uhlie nahradí nové palivo | periodikum = WebNoviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.webnoviny.sk/venergetike/slovenske-elektrarne-vojany-nevypnu-uhlie-nahradi-nove-palivo/ | issn = | vydavateľ = iSITA | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2020-03-29 }}&lt;/ref&gt; Prevádzka elektrárne 2 x 110 [[MW]] poskytujúcej služby pre potreby [[Slovenská elektrizačná prenosová sústava|prenosovej sústavy]] mala pokračovať aj po roku 2020. Malo by byť spaľované nové palivo.&lt;ref name=&quot;webnoviny-slovenske-elektrarne-vojany-nevypnu&quot;/&gt; Od marca 2020 bola elektráreň odstavená, znova vyrábať začal iba jeden 110 MW blok v zime 2020/2021. Po skončení zimy mala elektráreň zostať odstavená v záložnom režime. Spaľovanie drevnej štiepky z biomasy je neekologické a neekonomické pre vysokú cenu emisných povoleniek.{{Bez citácie}}

Elektráreň od februára 2020 nevyrábala, od decembra 2020 bola opäť v prevádzke. Prevádzka jedného 40 MW bloku z dvoch funkčných mala s vianočnou prestávkou trvať do marca 2021. Rozhodnutie o prevádzke po tomto termíne malo padnúť na základe testov spaľovania tuhého druhotného paliva, naplánovaných na február 2021. Rozhodnúť sa malo v apríli 2021.&lt;ref name=&quot;dennikn-2020-dec&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Denník E | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://e.dennikn.sk/minuta/2183643 | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-11 | dátum prístupu = 2020-12-14 }}&lt;/ref&gt; Prevádzka sa stala rentabilnou po opätovnom náraste cien elektriny na burze. V roku 2019 bola elektráreň v strate „kvôli veľkému rozdielu medzi lacnou elektrinou na jednej strane a drahým emisným povolenkám a vysokým cenám za dovážané uhlie na strane druhej“.&lt;ref name=&quot;hnonline-zistenie-hn&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Funtíková | meno = Denisa | autor = | odkaz na autora = | titul = Zistenie HN: Na východe Slovenska spustili odpísanú elektráreň. Pomohlo aj to, že v Nemecku ustal vietor | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://finweb.hnonline.sk/ekonomika/2262776-zistenie-hn-na-vychode-slovenska-spustili-odpisanu-elektraren-pomohlo-aj-to-ze-v-nemecku-ustal-vietor | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2020-12-10 | dátum prístupu = 2020-12-19 }}&lt;/ref&gt;

=== Uzavretie ===
Slovenské elektrárne sa v roku 2023 rozhodli ukončiť výrobu elektriny z [[fosílne palivá|fosílnych palív]].&lt;ref name=&quot;seas-vojany-close&quot;/&gt; Prevádzka elektrárne bola definitívne ukončená 26. marca 2024. Skončila sa tým výroba elektriny z [[uhlie|uhlia]] na Slovensku.&lt;ref name=&quot;odstavenie-e&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;seas-vojany-close&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vojany: Po 58 rokoch končí posledná uhoľná elektráreň na Slovensku | url = https://www.seas.sk/tlacove-spravy/vojany-ukoncenie-prevadzky-uhlie/ | vydavateľ = Slovenské elektrárne | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2024-03-26 | dátum prístupu = 2024-03-26 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;  Ukončenie prevádzky nastalo v popoludňajších hodinách, keď boli postupne vypnuté turbogenerátory TG5 a TG6. Niektoré zariadenia elektrárne zostanú v používaní, napríklad železničná vlečka či dodávka tepla. Personál bude naďalej udržovať stav majetku. Lukáš Maršálek, člen predstavenstva Slovenských elektrární a riaditeľ klasických elektrární, k uzavretiu vyhlásil: „Hľadáme ďalšie využitie pre areál elektrárne, či to je výstavba obnoviteľných zdrojov, energie, batériových úložísk, v budúcnosti možno malých modulárnych reaktorov, výroba zeleného vodíka, aj využitie pre popol uložený na odkalisku a jeho ďalšie spracovanie pre potreby stavebníctva. Časť zamestnancov bude pôsobiť v rámci centralizovanej údržby podľa požiadaviek ostatných elektrárni v rámci našej spoločnosti.“&lt;ref name=&quot;seas-vojany-close&quot;/&gt;

== Charakteristika ==
Elektráreň s pôvodným inštalovaným výkonom 1320 [[MW]] tvorili dve prevádzky:
* EVO I 
* EVO II
Aktuálny inštalovaný výkon je 220 MW. V súčasnosti sú prevádzkované iba dva bloky, č. 5 a 6 EVO I, ktoré majú najmodernejšiu fluidnú technológiu a bez problémov spĺňajú prísne emisné limity platné aj po roku 2020.

=== Elektráreň EVO I ===
Prevádzku EVO I tvorilo pôvodne 6 blokov, v prevádzke sú už len dva, ktoré spaľujú [[čierne uhlie]] a drevnú štiepku. Výkon [[Generátor|turbogenerátor]]ov bol 6 × 110 [[MW]] a po piatich rokoch výstavby boli uvedené do prevádzky v roku [[1966]]. 

=== Elektráreň EVO II ===
EVO II tvorilo 6 blokov s výkonom 6 × 110 [[MW]]. Prevádzka bola vybudovaná v rokoch [[1968]] až [[1974]]. Kotly spaľovali zemný plyn a ťažký vykurovací olej mazut. V súčasnosti je všetkých 6 blokov odstavených z ekonomických dôvodov &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Slovenské elektrárne | odkaz na autora = | titul = Elektrárne Vojany | url = https://www.seas.sk/elektrarne-vojany | vydavateľ = seas.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-28 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;.

=== Fotovoltická elektráreň ===
Fotovoltickú elektráreň tvorí 3402 panelov, ktoré majú inštalovaný výkon 0,95 MW. Výkon je vyvedený do siete [[Východoslovenská distribučná|Východoslovenskej distrubučnej]].&lt;ref name=&quot;seas-fve-vojany&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor =  | odkaz na autora = | titul = FVE Vojany | url = https://www.seas.sk/fve-vojany | vydavateľ = Slovenské elektrárne | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-28 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.seas.sk/elektrarne-vojany Slovenské elektrárne, a. s. – Elektrárne Vojany]
* [https://www.seas.sk/clanok/napady-zamestnancov-pomahaju-vojanom-prezit/302 Ústredná čerpacia stanica EVO]
* [https://www.seas.sk/clanok/ventilatorom-proti-mrazu-vieme-ako-na-to/282 Chladiace veže EVO]
* [https://www.seas.sk/clanok/blackout-vo-vojanoch-testovali-start-z-tmy/270 Vo Vojanoch testovali Štart z tmy]
* [https://www.seas.sk/biomasa Biomasa]
* [https://www.seas.sk/data/publishing/112/file/cusersu104664desktopturisticky-bedeker.pdf Turistický bedeker okolia elektrární] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170302194054/https://www.seas.sk/data/publishing/112/file/cusersu104664desktopturisticky-bedeker.pdf |date=2017-03-02 }}
* [https://www.seas.sk/fotovolticke-elektrarne Fotovoltika][https://www.seas.sk/clanok/elektraren-vo-vojanoch-nezatvoria/272]
{{Súradnice|48.552792|21.975532|type:landmark_dim:5000|format=dms|display=title}}

{{Elektrárne na Slovensku}}

[[Kategória:Uhoľné elektrárne na Slovensku|Vojany]]
[[Kategória:Elektrárne v Košickom kraji]]
[[Kategória:Stavby v okrese Michalovce]]
[[Kategória:Vojany]]
[[Kategória:Slovenské elektrárne]]
[[Kategória:Fotovoltaické elektrárne na Slovensku|Vojany]]
[[Kategória:Bývalé elektrárne na Slovensku]]</text>
      <sha1>kgwf4e09p2b0q3h7wv24ih5oj1gbqqo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Windows 8</title>
    <ns>0</ns>
    <id>382661</id>
    <revision>
      <id>8189988</id>
      <parentid>8164148</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T05:20:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189988</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12055" sha1="0co0zkmpvwz76qw6gu0y3t9wv7dj0h3" xml:space="preserve">{{Infobox Softvér
  |názov                   = Windows 8
  |logo                    = Windows_8_logo_and_watermark.svg
  |obrázok                 = Windows 8 Start UI-ES.svg
  |popis                   = Obrázok Windows 8 v predbežnom zobrazení&lt;ref&gt;[http://www.softpedia.com/get/System/OS-Enhancements/Windows-8.shtml Download Windows 8 Developer Preview Build 8102 M3 Free – The next generation of Windows, a re-imagining of the operating system from the chip to the experience]. Softpedia (2011-09-14). Retrieved on 2011-10-14.&lt;/ref&gt;
  |autor                   = 
  |vývojár                 = [[Microsoft Corporation]]
  |stabilná verzia         = Windows 8 PRO
  |dátum stabilnej verzie  = 26. 10. 2012
  |aktuálna verzia         = 
  |dátum aktuálnej verzie  = 
  |testovacia verzia       = Release Preview
  |dátum testovacej verzie = jún 2012
  |dátum vydania           = 1. október 2012
  |operačný systém         = 
  |jazyk                   = Multiuningual
  |stav vývoja             = Vydané (26. októbra 2012)
  |typ                     = 
  |licencia                = [[Proprietárny softvér|Proprietárny]] [[komerčný softvér]]
  |štandard                = 
  |webová stránka          = {{URL|http://windows.microsoft.com/sk-SK/|date=October 2012}}
  |commons                 = 
}}
{{Operačné systémy}}
'''Windows 8''' bola verzia [[Operačný systém|operačného systému]] [[Windows NT]], ktorá bola nástupcom [[Windows 7]]. Vo Windowse 8 chýbalo tlačidlo štart, ktoré bolo pridané až v aktualizácii na Windows 8.1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sinofsky shows off Windows 8 at D9 |url=http://news.cnet.com/8301-31021_3-20068119-260.html?tag=topStories1 |dátum prístupu=2011-06-02 |vydavateľ=CNET}}&lt;/ref&gt; Uvedenie finálnej verzie Windows 8 sa konalo v októbri 2012.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Novák
 | meno = Jiří
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | spoluautori = 
 | titul = Finální Windows 8 čekejte již v polovině roku 2012
 | vydavateľ = ICT manažer
 | dátum vydania = 18. november 2011
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2011-11-20
 | ročník = 
 | číslo = 
 | strany = 
 | url = http://www.ictmanazer.cz/2011/11/finalni-windows-8-cekejte-jiz-v-polovine-roku-2012/
 | issn = 
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20121103154151/http://www.ictmanazer.cz/2011/11/finalni-windows-8-cekejte-jiz-v-polovine-roku-2012/
 | dátum archivácie = 2012-11-03
 }}&lt;/ref&gt; 
Vydaná bola [[32-bit]]ová a [[64-bit]]ová verzia pre procesory [[x86]] a verzia pre [[System-on-a-chip|SoC]] a [[ARM]] procesory (používané v [[Mobilné zariadenie|mobilných zariadeniach]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.microsoft.com/presspass/press/2011/jan11/01-05SOCsupport.mspx |titul=Microsoft Announces Support of System on a Chip Architectures From Intel, AMD, and ARM for Next Version of Windows |vydavateľ=[[Microsoft]] |dátum vydania=5. január 2011 |dátum prístupu=2011-01-05}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |url=http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=/g/a/2011/01/05/businessinsider-microsoft-spills-beans-on--at-ces-2011-1.DTL |titul=OK, So Windows Is Coming To ARM Tablets...Someday (MSFT) |periodikum=[[San Francisco Chronicle]] |meno=Matt |priezvisko=Rosoff |dátum vydania=5. január 2011 |dátum prístupu=2011-01-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110629064811/http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=%2Fg%2Fa%2F2011%2F01%2F05%2Fbusinessinsider-microsoft-spills-beans-on--at-ces-2011-1.DTL |dátum archivácie=2011-06-29 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://windows8beta.com/2010/04/whats-next-windows-next-or-windows-8 |titul=Whats next.. Windows Next or Windows 8 ?? |autor=Ankur Mittal |dátum prístupu=2012-01-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110826012027/http://windows8beta.com/2010/04/whats-next-windows-next-or-windows-8 |dátum archivácie=2011-08-26 }}&lt;/ref&gt; 
Viditeľné zmeny boli vo vzhľade, kde bol použitý ''Ribbon design''. Kvôli zmenám v [[Jadro (informatika)|jadre]] systému bolo riziko nekompatibility [[Ovládač (informatika)|ovládačov]]. Systém bol použiteľný aj na starších stolových počítačoch a notebookoch a taktiež aj na tabletoch s architektúrou ARM.&lt;ref name=&quot;test&quot;&gt;[http://www.win8.cz/windows-8-pobezi-i-na-starsich-pocitacich-netboocich-a-tabletech Windows 8 poběží i na starších počítačích, noteboocích a tabletech]&lt;/ref&gt;Oficiálne ukončenie podpory Windowsu 8 bolo v roku 2016, zatiaľ čo Windowsu 8.1 skončilo 10. januára 2023.

Podľa prezentovaných správ, aplikácie napísané pre architektúru [[X86-64]], neboli kompatibilné pre verzie Windows 8 pre architektúru [[ARM]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theregister.co.uk/2011/09/15/sinofsky_windows8_arm_support_x86_apps/|titul=Microsoft: No Windows 8 ARM support for x86 apps?|vydavateľ=[[The Register]] |dátum vydania=15. september 2011|dátum prístupu=2011-11-07}}&lt;/ref&gt;

== Vývojové verzie ==
*32-bitová Milestone 1, build 7850, postavená dňa 22. septembra 2010, prenikla do BetaArchive, online beta komunity, ktorá skoro prenikla do P2P/[[torrent]] sietí dňa 12. apríla 2011.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://windows7themes.net/leak-windows-8-m1-build-7850-screenshots.html |titul=Leak: Windows 8 M1 Build 7850 Screenshots |dátum prístupu=2012-01-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110713094635/http://windows7themes.net/leak-windows-8-m1-build-7850-screenshots.html |dátum archivácie=2011-07-13 }}&lt;/ref&gt; Milestone 1 obsahuje rozhranie [[ribbon]] pre Windows Explorer,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |url=http://www.winsupersite.com/article/windows8/windows-8-secrets-windows-explorer-ribbon-130084 |titul=Windows 8 Secrets: Windows Explorer Ribbon |periodikum=SuperSite for Windows
|meno=Paul |priezvisko=Thurrott |dátum vydania=4. apríl 2011 |dátum prístupu=2011-04-10}}&lt;/ref&gt; čítačku dokumentov [[PDF]] zvanú ''Modern Reader'', upraveného [[správca úloh|správcu úloh]] zvaného ''Modern Task Manager'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://compixels.com/7923/registry-hack-enables-windows-8-m1-webcam-modern-reader-ribbon-task-ui |titul=Registry Hack Enables Windows 8 M1 Webcam, Modern Reader, Ribbon &amp; Task UI}}&lt;/ref&gt; a vstavaný základ pre [[ISO obraz]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://news.softpedia.com/newsImage/Leaked-Windows-8-M1-Build-7850-Screenshots-23.png/ |titul=Leaked Windows 8 M1 Build 7850 Screenshots}}&lt;/ref&gt;

*32-bitová Milestone 2, build 7927, prenikla na [[The Pirate Bay]] dňa 29. augusta 2011&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.winrumors.com/windows-8-milestone-2-build-7927-leaks/ |titul=Windows 8 Build 7927 x86 leak. |dátum prístupu=2012-01-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111217073339/http://www.winrumors.com/windows-8-milestone-2-build-7927-leaks/ |dátum archivácie=2011-12-17 }}&lt;/ref&gt; hneď potom, ako uniklo viacero obrázkov na BetaArchive.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.betaarchive.com/forum/viewtopic.php?f=6&amp;t=21710 |titul=Windows 8 6.2.7927.x86fre screenshots . }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Funkcie tejto verzie sú takmer rovnaké ako verzie 7955.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://ultrawindows.nl/tmp/windows/windows8/6279270|titul=Windows 8 (7927) – UltraWindows.nl|dátum vydania=29. august 2011|dátum prístupu=2012-01-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20111120221908/http://www.ultrawindows.nl/tmp/windows/windows8/6279270/|dátum archivácie=2011-11-20}}&lt;/ref&gt;

*32-bitová Milestone 2, build 7955, prenikla do BetaArchive dňa 25. apríla 2011.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.winrumors.com/early-windows-8-milestone-2-build-7955-leaked/ |titul=Windows 8 Build 7955 x86 leak. |dátum prístupu=2012-01-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120206113930/http://www.winrumors.com/early-windows-8-milestone-2-build-7955-leaked/ |dátum archivácie=2012-02-06 }}&lt;/ref&gt; Medzi funkcie tejto verzie patria nové prihlasovacie okno a nový [[súborový systém]] známy ako [[Protogon]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://ultrawindows.nl/tmp/windows/windows8/6279550|titul=Windows 8 – UltraWindows.nl|dátum vydania=15. jún 2011|dátum prístupu=2012-01-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20111120221944/http://www.ultrawindows.nl/tmp/windows/windows8/6279550/|dátum archivácie=2011-11-20}}&lt;/ref&gt; 

*64-bit Milestone 3, build 7959, prenikla do BetaArchive dňa 1. mája 2011.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.winrumors.com/windows-server-8-milestone-3-build-7959-leaked/ |titul=Windows Server 8 Build 7959 x64 leak.}}&lt;/ref&gt; Táto verzia je známa ako prvý verejne preniknutý build Windows Server 8, rovnako ako prvý preniknutý 64-bit build.

*Milestone 3, build 7971, bola predstavená úzko spolupracujúcim partnerom firmy Microsoft dňa 29. marca 2011&lt;ref&gt;{{Citácia periodika |url=http://windows8center.com/news/microsoft-begins-shipping-windows-8-build-7971-via-connect/ |titul=Microsoft begins shipping Windows 8 Build 7971 via Connect |periodikum=Windows 8 Center |meno=Albert |dátum vydania=29. marec 2011 |dátum prístupu=2012-01-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111127191754/http://windows8center.com/news/microsoft-begins-shipping-windows-8-build-7971-via-connect/ |dátum archivácie=2011-11-27 }}&lt;/ref&gt; ale bola držaná vo veľkej tajnosti. Avšak, uniklo niekoľko obrázkov.

*64-bit Milestone 3, build 7989, prenikla do BetaArchive dňa 18. júna 2011 potom, ako boli odovzdané obrázky deň predtým. SMS funkcia, nová virtuálna klávesnica, nová bootovacia obrazovka, priehľadnosť v základnej téme, geolokačné služby, [[Hyper-V]] 3.0 a [[Windows PowerShell|PowerShell]] 3.0 boli použité v tomto builde.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.itproportal.com/2011/06/21/windows-8-build-7989-leaked-features-many-new-enhancements/ |titul=Windows 8 Build 7989 Leaked, Features Many New Enhancements |vydavateľ=ITProPortal.com |date= |dátum prístupu=2011-09-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120325093109/http://www.itproportal.com/2011/06/21/windows-8-build-7989-leaked-features-many-new-enhancements/ |dátum archivácie=2012-03-25 }}&lt;/ref&gt;

== Hardvérové požiadavky ==
Microsoft vyhlásil, že zobrazenie developer preview pracuje správne na hardvéri vyhovujúcom pre [[Windows Vista]] alebo [[Windows 7|7]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://msdn.microsoft.com/en-us/windows/apps/br229516 |titul=ewindows Metro Style Apps Developer Downloads |vydavatyeľ=Msdn.microsoft.com |date= |dátum prístupu=2011-09-16}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; cellspacing=&quot;3&quot; cellpadding=&quot;0&quot; style=&quot;margin:auto; text-align:center;&quot;   
|+ Minimálna hardvérové požiadavky pre Windows Developer Preview
|-
! Architektúra
| '''[[IA-32]]''' (32-bit)
| '''[[x86-64]]''' (64-bit)
|-
! [[CPU|Processor]]
| colspan=&quot;2&quot; | 1&amp;nbsp;GHz
|-
! [[Pamäť s priamym prístupom|Pamäť RAM]]
| 1 GB
| 2 GB
|-
! [[Grafická karta]]
| colspan=2 | [[DirectX|DirectX 9]] grafické zariadenie s [[Windows Display Driver Model|WDDM]] 1.0 alebo lepším ovládačom
|-
! Voľné miesto na [[Pevný disk|HDD]] 
| 16 GB
| 20 GB
|}

== Referencie ==
{{reflist|2}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.microsoft.com/presspass/features/2011/jun11/06-01corporatenews.aspx Previewing 'Windows 8']
* [http://windows.microsoft.com/sk-sk/windows-8/iso Windows 8 Consumer Preview downloads]
* [http://www.instalace-windows.cz Instalace Windows 7, 8 a Vista] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131128140314/http://www.instalace-windows.cz/ |date=2013-11-28 }} (česky)

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Windows 8|435506063}}

[[Kategória:Microsoft Windows]]
[[Kategória:Windows NT]]
[[Kategória:Operačné systémy]]</text>
      <sha1>0co0zkmpvwz76qw6gu0y3t9wv7dj0h3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>The Cloud (Soul)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>390563</id>
    <revision>
      <id>8189828</id>
      <parentid>7675378</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:18:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odobratá [[Kategória:Budúce stavby]]; pridaná [[Kategória:Plánované stavby]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8189828</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1547" sha1="ku8ch7b3ngcefgobrtq5v9omiopzd37" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{|class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%&quot; width=250
|colspan=&quot;2&quot;|{{big|&lt;center&gt;'''The Cloud'''&lt;/center&gt;}}
|-
|colspan=&quot;2&quot;|
|-
|colspan=&quot;2&quot;|
|-
|colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#E8E8E8&quot;|&lt;center&gt;'''Informácie'''&lt;/center&gt;
|-
|colspan=&quot;2&quot;|
|-
|'''Status'''||&lt;div style=&quot;color:red&quot;&gt;Plánovaný&lt;/div&gt;
|-
|'''Začiatok stavby'''|| ?
|-
|'''Koniec stavby'''|| ?
|-
|'''Otvorenie'''|| ?
|-
|'''Počet poschodí'''|| 60 (The Cloud 1), 54 (The Cloud 2)
|-
|colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#E8E8E8&quot;|&lt;center&gt;'''Výška'''&lt;/center&gt;
|-
|'''Anténa/veža'''|| 300 m (The Cloud 1), 260 m (The Cloud 2)
|-
|'''Strecha'''|| 300 m (The Cloud 1), 260 m (The Cloud 2)
|-
|}

'''The Cloud''' (doslova Mrak, podľa CTBUH '''Yongsan IBD R4a Residences''') sú plánované dvojičky vo štvrti [[Jongsan]] v [[Soul]]e. Tá vyššia má mať 360 metrov a 60 poschodí, tá nižšia 260 metrov a 54 poschodí. Vo výške asi 150 metrov sa nachádzajú &quot;mraky&quot;, ktoré majú pripomínať [[Útoky z 11. septembra 2001]]. Tieto budovy navrhli architekti z firmy [[MVRDV]].

== Zdroj ==
* [http://www.skyscrapercenter.com/building.php?building_id=13631 The Cloud 1]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} na CTBUH
* [http://www.skyscrapercenter.com/building.php?building_id=13632 The Cloud 2]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} na CTBUH

[[Kategória:Plánované stavby]]
[[Kategória:Stavby v Kórejskej republike]]
[[Kategória:Mrakodrapy v Kórejskej republike]]</text>
      <sha1>ku8ch7b3ngcefgobrtq5v9omiopzd37</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Demografia Slovenska</title>
    <ns>0</ns>
    <id>390620</id>
    <revision>
      <id>8190080</id>
      <parentid>8176681</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:01:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19885-21</username>
        <id>290714</id>
      </contributor>
      <comment>/* Miera plodnosti */</comment>
      <origin>8190080</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="53128" sha1="70qcjxkhbj59yu5saoiwpp9d2f01qe6" xml:space="preserve">'''[[Demografia]] Slovenska''' obsahuje informácie o obyvateľstve na území Slovenska od roku [[1848]].

== Počet obyvateľov ==
[[Obrázok:Slovakia demography.png|thumb|upright=2|right|Graf vývoja obyvateľstva Slovenska, údaje z [[Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo|FAO]], rok 2009; Počet obyvateľov v miliónoch]]

=== Aktuálny stav počtu obyvateľov&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Stav obyvateľstva v SR k 31. decembru 2018|url=https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/informationmessages/inf_sprava_detail/53574f49-236a-4825-9db7-126a97ca429a/!ut/p/z1/tVO5csIwFPyWFJTiPUuyZZfGAWOugIk51GTE7YBtDo8Jfx95hoaCI0VeI2m0u5q3-wQSJiBTVcRrlcdZqnb6PJXW10AEdq1muIi1DsOg1R72ml6D-pEJ41uA3QvrGHy6fT9scQO5CfLmujaiGIheaLQHA79t8Cvf890mFx1Eu-ObGLjNKHQGjKHLXuPjnXLxNf4DgHzc_wgkyHma7_MNTLPZSW3IaUvidEXUNq-g3mTHRLtZpEty2h9VcalgcVrmW72azBR8xR1CmaUIt6lJnMVMEINayhFzxamjSvn9PF7A9CX0-Fle8rFb4_K9J4E805APPY_EFdAY9qnrcN97Dz8aemY8ag87FkXfegJAA6a6TXG3TUPAuIiXZ4jS0vwdDP_oYhOhBTKeJdXzPKliVdgCmRA2p9yxTMbKb0GPXa-71rIq35R5ZzB5SVtT4-_DQbp6bLI0X_7kMPmPudknka7EZheyDeurbp1xObuc334BX4PlNQ!!/dz/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/|dátum vydania=15.03.2019|dátum prístupu=16.4.2020|vydavateľ=Ústredie ŠÚ SR}}&lt;/ref&gt;===
[[Image:Census1880.png|thumb|upright=2|Etnické zloženie obyvateľstva na území súčasného Slovenska podľa cenzu v roku 1880.]]
Podľa výsledkov [[Sčítanie obyvateľov, domov a bytov|Sčítania obyvateľov, domov a bytov]] (SODB) z roku 2021 &lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Slovensku žije 5 449 270 obyvateľov|url=https://www.aktuality.sk/clanok/5cyy8n1/na-slovensku-zije-5-449-270-obyvatelov/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum prístupu=2021-12-20|jazyk=sk|priezvisko=Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvé dáta zo sčítania: pribudlo seniorov aj ľudí s vysokou školou, najviac slobodných žije v Gelnici|url=https://dennikn.sk/2655169/prve-data-zo-scitania-pribudlo-seniorov-aj-ludi-s-vysokou-skolou-najviac-slobodnych-zije-v-gelnici/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-12-20|dátum prístupu=2021-12-20|jazyk=sk-SK|meno=Ria|priezvisko=Gehrerová}}&lt;/ref&gt; na Slovensku žije 5 449 270 obyvateľov, čo je pokles o približne tisíc ľudí oproti 5 450 421 zo stavu v decembri 2018 (pokles začal už v roku 2020). Z celkového počtu obyvateľov je 49 percent mužov a 51 percent žien.

==== Veková štruktúra ====
Podľa sčítania v roku 2021&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB2021 - Sčítanie obyvateľov, domov a bytov|url=https://www.scitanie.sk/|vydavateľ=www.scitanie.sk|dátum prístupu=2023-09-13}}&lt;/ref&gt; podiel v pre, post a produktívnom veku (15 – 64 rokov) bol:

''0 – 14 rokov:'' 15,92&amp;nbsp;%&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-vekovych-skupin/SR/SK0/SR|vydavateľ=www.scitanie.sk|dátum prístupu=2023-09-13}}&lt;/ref&gt;

''15 – 64 rokov:'' 67,03&amp;nbsp;%&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

''65+ rokov:'' 17,05&amp;nbsp;%&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;!-- sčítanie 2011:
0 – 14 rokov: 15,28 % (830 457)
15 – 64 rokov: 72,34 % (3 932 092)
nad 65 rokov: 12,38 % (672 724)
V roku  2018 bol podiel obyvateľov SR nad 65 rokov na Slovensku 15,5%.
2014 bol 13,5
2011 (zhora) 12,38 % (672 724)
2008 bol 12,1% a
2004 bol 11, 6
  --&gt;

Oproti roku  2011, keď bol 12,38%, výrazne narástol podiel obyvateľov v poproduktívnom veku a to vo všetkých krajoch,&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;  najviac však narástol ich počet v Trenčianskom kraji.&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prvé výsledky z tohtoročného sčítania obyvateľov sú vonku. Potvrdzujú, že Slovensko starne|url=https://www.ta3.com/clanok/221771/prve-vysledky-z-tohtorocneho-scitania-obyvatelov-su-vonku-potvrdzuju-ze-slovensko-starne|vydavateľ=TA3|dátum prístupu=2022-11-18|jazyk=sk|meno=|priezvisko=}}&lt;/ref&gt; [[Pandémia ochorenia COVID-19|Pandémia COVID-19]] v priebehu roka 2021 skrátila strednú dĺžku života o 2,2 roka v porovnaní s rokom 2020.&lt;ref name=&quot;:22&quot; /&gt; Pozri dole [[Demografia Slovenska#Očakávaná (stredná) dĺžka života pri narodení|Očakávaná (stredná) dĺžka života pri narodení]].

==== Priemerný vek &lt;ref name=&quot;d&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=ŠÚ SR - Štruktúra a vývoj obyvateľstva |url=http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/Obyvatelstvo/vyvoj_obyvatelstva_sr/vyvoj_2010_tabulky_n.pdf |dátum prístupu=2012-02-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20121114104851/http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/Obyvatelstvo/vyvoj_obyvatelstva_sr/vyvoj_2010_tabulky_n.pdf |dátum archivácie=2012-11-14 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Obyvateľstvo a charakteristiky veku [as1001rs] - IBM Cognos Viewer|url=http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgi-bin/cognos.cgi?b_action=cognosViewer&amp;ui.action=run&amp;ui.object=storeID(%22i5C596BD613BA4A6A9E92C3FB96F763F8%22)&amp;ui.name=Obyvate%C4%BEstvo%20a%20charakteristiky%20veku%20%5Bas1001rs%5D&amp;run.outputFormat=&amp;run.prompt=true&amp;cv.header=false&amp;ui.backURL=/cognosext/cps4/portlets/common/close.html&amp;run.outputLocale=sk|vydavateľ=statdat.statistics.sk|dátum prístupu=2023-09-13}}&lt;/ref&gt; ====
''spolu'': 38,7 rokov (2009); 40,82 (2018); 41,39 (2021) 

''muži'': 37,1 rokov (2009); 39,21 (2018); 39,82 (2021)

''ženy'': 40,3 rokov (2009); 42,36 (2018); 42,89 (2021)

V najbližších štyroch desaťročiach (po 2022) sa bude priemerný vek obyvateľov zvyšovať. Do roku 2040 bude tento rast veľmi intenzívny. V priebehu necelých 20 rokov sa priemerný vek obyvateľov zvýši takmer o 4 roky. Okolo roku 2060 sa prognózuje, že priemerný vek dosiahne 47 rokov a na tejto úrovni sa rast na ďalších 20 rokov zastaví.&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Popis konštrukčných postupov, analýza
a zhodnotenie získaných výsledkov
populačnej prognózy jednotlivých variant 3.3.1 Priemerný vek obyvateľov|url=https://www.scitanie.sk/storage/app/media/dokumenty/SODB2021_prog_obyv.pdf|dátum prístupu=2023/09/13|strany=20|priezvisko=Vaňo|meno=Boris|dátum vydania=Bratislava, 2022|vydavateľ=Infostat}}&lt;/ref&gt;

==== Pomer pohlaví ====
''pri narodení:'' 1&amp;nbsp;023 mužov na 1&amp;nbsp;000 žien (2010)

''spolu:'' 946 mužov na 1&amp;nbsp;000 žien (2010)

==== Národnostné zloženie a obce ====
98,9 % obyvateľov s trvalým pobytom má slovenskú štátnu príslušnosť. Najviac osôb s inou štátnou príslušnosťou trvalo býva v Bratislavskom kraji, najmenej v Trenčianskom kraji. (Vývoj národnostného zloženia je v tomto článku v časti [[Demografia Slovenska#Národnostné zloženie|Národnostné_zloženie]]). Podľa SODB z roku 2021 o niečo viac obyvateľov žije v mestách (53,2 %) ako na vidieku (46,8 %).&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;

=== Historický prehľad stavu obyvateľstva na území Slovenska ===

==== Sčítania obyvateľov v rokoch 1848 – 2021 ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:right&quot;
! dátum&lt;br/&gt;sčítania
! obyvateľstvo
! hustota&lt;br/&gt;obyvateľstva&lt;br/&gt;(na&amp;nbsp;km&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;)
!Poznámka
|-
| 1848-12-31
| 2&amp;nbsp;442&amp;nbsp;000&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| 50
|
|-
| 1869-12-31
| 2&amp;nbsp;481&amp;nbsp;811
| 51
|
|-
| 1880-12-31
| 2&amp;nbsp;477&amp;nbsp;521
| 51
|
|-
| 1890-12-31
| 2&amp;nbsp;595&amp;nbsp;180
| 53
|
|-
| 1900-12-31
| 2&amp;nbsp;782&amp;nbsp;925
| 57
|
|-
| 1910-12-31
| 2&amp;nbsp;916&amp;nbsp;657
| 60
|
|-
|okt. 1919&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;
|2 923 214&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítanie 1919: Popis ľudu v časovej tiesni|url=https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/534131-scitanie-1919-popis-ludu-v-casovej-tiesni/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2019-11-29|dátum prístupu=2019-11-29|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;
|60
|Z toho 1 940 980 Slovákov a Čechov, úradne vykazovaných len spoločne ako &quot;Čechoslováci“&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; (63 % - oproti sčítaniu z 1910 vzrástol ich počet asi o štvrť milióna), 665 703 Maďarov (22,7 %), 143 322 Nemcov (4,7 %), 134 761 Rusínov (4,5 %).&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítanie ľudu pred 100 rokmi: V ČSR nežili ani 2 milióny Slovákov|url=https://www.aktuality.sk/clanok/684505/scitanie-ludu-pred-100-rokmi-v-csr-nezili-ani-2-miliony-slovakov/|vydavateľ=aktuality.sk|dátum prístupu=2019-04-14|jazyk=sk|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}&lt;/ref&gt; &lt;!-- Nesedia tam čísla a percentá aj keď sú v obidvoch zdrojoch podobné. V Pravde je ešte uvedené že 1,8 % bolo &quot;iné“, kam patrili ostatné národnosti, vrátane Židov, &quot;Cigánov“, Poliakov, Chorvátov, Rusov atď. Aj tak je hlavný problém v 63,3 % Slovákov alebo Čechoslovákov. Pravdepodobne bolo Slovákov 63,3 % a k tomu 2,72 % Čechov (v Pravde uvedené len to, že Čechoslováci sa zapisovali ako s poznámkou S a Č. Z celkových počtov som teda dorátal 2,72 %). To spolu dáva 66,02 %, čo je správny pomer 1 940980/2 923214 --&gt;Sčítanie prebehlo ako &quot;mimoriadne&quot; a len na území Slovenska, krátko po vzniku [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Malo sa uskutočniť od 21. do 31. augusta 1919, ale trvalo dlhšie. Napríklad pre &quot;neprekonateľné prekážky“ sa sčítanie neuskutočnilo ani do konca roka 1919 v piatich obciach v Šarišskej župe a jednej obci v Zemplínskej župe, v ktorých sa potom prevzali výsledky sčítania z roku 1910.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; 
|-
| 1921-02-15
| 2&amp;nbsp;993&amp;nbsp;859
| 61
|Iný zdroj&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;: 3 000 870. Podiel obyvateľov s československou národnosťou  tvoril 67,1 %&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Juraj Majo, Branislav Šprocha|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Storočie populačného vývoja Slovenska II.:
populačné štruktúry|url=http://www.infostat.sk/vdc/pdf/Storocie.pdf|vydavateľ=infostat.sk|dátum vydania=2016|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-01-14|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt; 
|-
| 1930-12-01
| 3&amp;nbsp;324&amp;nbsp;111
| 68
|Medzi rokmi 1900 a 1930 sa počet obyvateľov na území Slovenska zvýšil o viac ako 19 %. Početnosť obyvateľov štátotvornej národnosti narástol viacerými možnosťami: príchod českého obyvateľstva, prirodzený prírastok, ako aj prekláňanie národnosti v prospech štátotvorného národa spôsobilo nárast&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; na 72,09% Čechov a Slovákov. Maďari tvorili 17,58% a Nemci 4,53%. Kým počet obyvateľov Československa narástol o 11 %, počet obyvateľov s československou národnosťou narástol o 18 %.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;
|-
| 1946-10-04
| 3&amp;nbsp;327&amp;nbsp;803
| 68
|
|-
| 1950-03-01
| 3&amp;nbsp;442&amp;nbsp;317
| 70
|
|-
| 1961-03-01
| 4&amp;nbsp;174&amp;nbsp;046
| 85
|
|-
| 1970-12-01
| 4&amp;nbsp;537&amp;nbsp;290
| 93
|
|-
| 1980-11-01
| 4&amp;nbsp;991&amp;nbsp;168
| 102
|
|-
| 1991-03-03
| 5&amp;nbsp;274&amp;nbsp;335
| 108
|
|-
| 2001-05-26
| 5&amp;nbsp;379&amp;nbsp;455
| 110
|
|-
| 2011-05-21
| 5&amp;nbsp;397&amp;nbsp;036
| 110
|
|-
|2021-01-01&lt;ref&gt;Vláda schválila legislatívny zámer zákona o sčítaní 2021, Ústredie ŠÚ SR, Dátum publikovania: 14.12.2017, Retireved:18. mája 2018, [https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/aboutus/office.activites/officeNews/archivaktualit/00369294-c463-498a-804f-60b3744ed54f/!ut/p/z1/rVFNc4IwEP0tPXjE3ZgA4RgdR7DSqbRWyKUDKJIq4Eeq9d83dtqDB62d6V6y2Xn79r15ICEGWad7tUi1aup0Zf6JdF7HbsC7XSIQw_seBjTwx10REU Online]&lt;/ref&gt;
|5 449 270
|
|Neoficiálne výsledky sčítania&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;/&gt; 
|-
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:left&quot; |&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt; &lt;small&gt;Odhad&lt;/small&gt;
|
|}

== Hustota obyvateľstva{{Chýba citácia}}==

&lt;gallery perrow=&quot;4&quot; widths=&quot;700px&quot; heights=&quot;300px&quot;&gt;
Súbor:Плотность населения Словакии.jpg
&lt;/gallery&gt;
=== Pohyb obyvateľstva od roku 1919&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Štatistický úrad Slovenskej republiky |url=http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=3023 |dátum prístupu=2012-02-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110207161437/http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=3023 |dátum archivácie=2011-02-07 }}&lt;/ref&gt; ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:right&quot;
! Rok
! Stredný stav&lt;br /&gt;obyvateľstva&lt;br /&gt;(v&amp;nbsp;tis.)
! Živonarodení
! Úmrtí
! Prirodzený&lt;br /&gt;prírastok
! Hrubá miera&lt;br /&gt;živorodenosti&lt;br /&gt;(na&amp;nbsp;1000&amp;nbsp;obyv.)
! Hrubá miera&lt;br /&gt;úmrtnosti&lt;br /&gt;(na&amp;nbsp;1000&amp;nbsp;obyv.)
! Prirodzený&lt;br /&gt;prírastok&lt;br /&gt;(na&amp;nbsp;1000&amp;nbsp;obyv.)
! Úhrnná&lt;br /&gt;miera&lt;br /&gt;plodnosti žien
! Umelé&lt;br /&gt;prerušenia&lt;br /&gt;tehotenstva
|-
| 1919
| 2&amp;nbsp;940
| 91&amp;nbsp;729
| 56&amp;nbsp;866
| 34&amp;nbsp;863
| 31,2
| 19,3
| 11,9
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,64
|-
| 1920
| 3&amp;nbsp;001
| 97&amp;nbsp;680
| 61&amp;nbsp;084
| 36&amp;nbsp;596
| 32,6
| 20,4
| 12,2
| style=&quot;color:blue&quot; | 4,25
|-
| 1921
| 3&amp;nbsp;006
| 114&amp;nbsp;947
| 63&amp;nbsp;507
| 51&amp;nbsp;440
| 38,2
| 21,1
| 17,1
| style=&quot;color:blue&quot; | 4,96
|-
| 1922
| 3&amp;nbsp;046
| 111&amp;nbsp;059
| 62&amp;nbsp;902
| 48&amp;nbsp;157
| 36,5
| 20,7
| 15,8
| style=&quot;color:blue&quot; | 4,67
|-
| 1923
| 3&amp;nbsp;095
| 111&amp;nbsp;070
| 54&amp;nbsp;176
| 56&amp;nbsp;894
| 35,9
| 17,5
| 18,4
| style=&quot;color:blue&quot; | 4,55
|-
| 1924
| 3&amp;nbsp;135
| 106&amp;nbsp;062
| 56&amp;nbsp;322
| 49&amp;nbsp;740
| 33,8
| 18,0
| 15,9
| style=&quot;color:blue&quot; | 4,25
|-
| 1925
| 3&amp;nbsp;168
| 102&amp;nbsp;867
| 56&amp;nbsp;171
| 46&amp;nbsp;696
| 32,5
| 17,7
| 14,7
| style=&quot;color:blue&quot; | 4,01
|-
| 1926
| 3&amp;nbsp;202
| 103&amp;nbsp;955
| 59&amp;nbsp;701
| 44&amp;nbsp;254
| 32,5
| 18,6
| 13,8
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,98
|-
| 1927
| 3&amp;nbsp;232
| 99&amp;nbsp;891
| 59&amp;nbsp;172
| 40&amp;nbsp;719
| 30,9
| 18,3
| 12,6
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,76
|-
| 1928
| 3&amp;nbsp;258
| 99&amp;nbsp;673
| 58&amp;nbsp;320
| 41&amp;nbsp;353
| 30,6
| 17,9
| 12,7
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,69
|-
| 1929
| 3&amp;nbsp;286
| 95&amp;nbsp;387
| 56&amp;nbsp;447
| 38&amp;nbsp;940
| 29,0
| 17,2
| 11,9
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,48
|-
| 1930
| 3&amp;nbsp;315
| 96&amp;nbsp;898
| 52&amp;nbsp;268
| 44&amp;nbsp;630
| 29,2
| 15,8
| 13,4
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,49
|-
| 1931
| 3&amp;nbsp;350
| 93&amp;nbsp;309
| 54&amp;nbsp;273
| 39&amp;nbsp;036
| 27,9
| 16,2
| 11,7
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,33
|-
| 1932
| 3&amp;nbsp;388
| 93&amp;nbsp;140
| 52&amp;nbsp;992
| 40&amp;nbsp;148
| 27,5
| 15,6
| 11,9
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,29
|-
| 1933
| 3&amp;nbsp;424
| 84&amp;nbsp;975
| 50&amp;nbsp;655
| 34&amp;nbsp;320
| 24,8
| 14,8
| 10,0
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,96
|-
| 1934
| 3&amp;nbsp;456
| 83&amp;nbsp;493
| 50&amp;nbsp;178
| 33&amp;nbsp;315
| 24,2
| 14,5
| 9,6
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,86
|-
| 1935
| 3&amp;nbsp;486
| 82&amp;nbsp;382
| 49&amp;nbsp;830
| 32&amp;nbsp;552
| 23,6
| 14,3
| 9,3
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,8
|-
| 1936
| 3&amp;nbsp;515
| 80&amp;nbsp;923
| 48&amp;nbsp;547
| 32&amp;nbsp;376
| 23,0
| 13,8
| 9,2
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,79
|-
| 1937
| 3&amp;nbsp;540
| 79&amp;nbsp;862
| 49&amp;nbsp;527
| 30&amp;nbsp;335
| 22,6
| 14,0
| 8,6
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,77
|-
| 1938
| 3&amp;nbsp;726
| 80&amp;nbsp;800
| 49&amp;nbsp;700
| 31&amp;nbsp;100
| 21,7
| 13,3
| 8,3
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,8
|-
| 1939
| 3&amp;nbsp;577
| 81&amp;nbsp;200
| 48&amp;nbsp;800
| 32&amp;nbsp;400
| 22,7
| 13,6
| 9,1
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,83
|-
| 1940
| 3&amp;nbsp;553
| 85&amp;nbsp;300
| 52&amp;nbsp;900
| 32&amp;nbsp;400
| 24,0
| 14,9
| 9,1
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,87
|-
| 1941
| 3&amp;nbsp;542
| 85&amp;nbsp;700
| 53&amp;nbsp;600
| 32&amp;nbsp;100
| 24,2
| 15,1
| 9,1
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,9
|-
| 1942
| 3&amp;nbsp;523
| 87&amp;nbsp;200
| 55&amp;nbsp;900
| 31&amp;nbsp;300
| 24,8
| 15,9
| 8,9
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,93
|-
| 1943
| 3&amp;nbsp;503
| 87&amp;nbsp;700
| 50&amp;nbsp;900
| 36&amp;nbsp;800
| 25,0
| 14,5
| 10,5
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,96
|-
| 1944
| 3&amp;nbsp;484
| 91&amp;nbsp;600
| 58&amp;nbsp;100
| 33&amp;nbsp;500
| 26,3
| 16,7
| 9,6
| style=&quot;color:blue&quot; | 3
|-
| 1945
| 3&amp;nbsp;459
| 81&amp;nbsp;880
| 67&amp;nbsp;505
| 14&amp;nbsp;375
| 23,7
| 19,5
| 4,2
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,03
|-
| 1946
| 3&amp;nbsp;392
| 82&amp;nbsp;204
| 47&amp;nbsp;589
| 34&amp;nbsp;615
| 24,2
| 14,0
| 10,2
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,09
|-
| 1947
| 3&amp;nbsp;399
| 87&amp;nbsp;659
| 41&amp;nbsp;491
| 46&amp;nbsp;168
| 25,8
| 12,2
| 13,6
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,21
|-
| 1948
| 3&amp;nbsp;446
| 91&amp;nbsp;189
| 40&amp;nbsp;873
| 50&amp;nbsp;316
| 26,5
| 11,9
| 14,6
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,24
|-
| 1949
| 3&amp;nbsp;447
| 91&amp;nbsp;053
| 41&amp;nbsp;727
| 49&amp;nbsp;326
| 26,4
| 12,1
| 14,3
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,28
|-
| 1950
| 3&amp;nbsp;463
| 99&amp;nbsp;721
| 39&amp;nbsp;668
| 60&amp;nbsp;053
| 28,8
| 11,5
| 17,4
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,56
|-
| 1951
| 3&amp;nbsp;509
| 100&amp;nbsp;663
| 40&amp;nbsp;505
| 60&amp;nbsp;158
| 28,5
| 11,5
| 17,0
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,58
|-
| 1952
| 3&amp;nbsp;558
| 100&amp;nbsp;824
| 36&amp;nbsp;897
| 63&amp;nbsp;927
| 28,0
| 10,2
| 17,7
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,57
|-
| 1953
| 3&amp;nbsp;599
| 99&amp;nbsp;124
| 35&amp;nbsp;598
| 63&amp;nbsp;526
| 26,9
| 9,7
| 17,3
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,50
|-
| 1954
| 3&amp;nbsp;661
| 98&amp;nbsp;310
| 34&amp;nbsp;866
| 63&amp;nbsp;444
| 26,2
| 9,3
| 16,9
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,45
|-
| 1955
| 3&amp;nbsp;727
| 99&amp;nbsp;305
| 32&amp;nbsp;917
| 66&amp;nbsp;388
| 26,6
| 8,8
| 17,8
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,47
|-
| 1956
| 3&amp;nbsp;787
| 99&amp;nbsp;467
| 32&amp;nbsp;815
| 66&amp;nbsp;652
| 25,5
| 8,4
| 17,1
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,46
|-
| 1957
| 3&amp;nbsp;844
| 97&amp;nbsp;311
| 35&amp;nbsp;755
| 61&amp;nbsp;556
| 24,5
| 9,0
| 15,5
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,34
|-
| 1958
| 3&amp;nbsp;900
| 93&amp;nbsp;272
| 32&amp;nbsp;106
| 61&amp;nbsp;166
| 23,1
| 7,9
| 15,1
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,25
| 12&amp;nbsp;383
|-
| 1959
| 3&amp;nbsp;946
| 87&amp;nbsp;991
| 34&amp;nbsp;077
| 53&amp;nbsp;914
| 21,5
| 8,3
| 13,1
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,07
| 17&amp;nbsp;217
|-
| 1960
| 3&amp;nbsp;994
| 88&amp;nbsp;412
| 31&amp;nbsp;609
| 56&amp;nbsp;803
| 22,1
| 7,9
| 14,2
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,08
| 20&amp;nbsp;738
|-
| 1961
| 4&amp;nbsp;182
| 87&amp;nbsp;359
| 31&amp;nbsp;403
| 55&amp;nbsp;956
| 21,6
| 7,8
| 13,8
| style=&quot;color:blue&quot; | 3,04
| 24&amp;nbsp;244
|-
| 1962
| 4&amp;nbsp;238
| 83&amp;nbsp;899
| 34&amp;nbsp;398
| 49&amp;nbsp;501
| 19,8
| 8,1
| 11,7
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,84
| 23&amp;nbsp;784
|-
| 1963
| 4&amp;nbsp;282
| 87&amp;nbsp;158
| 32&amp;nbsp;978
| 54&amp;nbsp;180
| 20,4
| 7,7
| 12,7
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,95
| 19&amp;nbsp;076
|-
| 1964
| 4&amp;nbsp;327
| 86&amp;nbsp;878
| 32&amp;nbsp;875
| 54&amp;nbsp;003
| 20,1
| 7,6
| 12,5
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,91
| 19&amp;nbsp;174
|-
| 1965
| 4&amp;nbsp;371
| 84&amp;nbsp;257
| 35&amp;nbsp;910
| 48&amp;nbsp;347
| 19,3
| 8,2
| 11,1
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,80
| 21&amp;nbsp;037
|-
| 1966
| 4&amp;nbsp;412
| 81&amp;nbsp;453
| 36&amp;nbsp;357
| 45&amp;nbsp;096
| 18,5
| 8,2
| 10,2
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,68
| 24&amp;nbsp;445
|-
| 1967
| 4&amp;nbsp;449
| 77&amp;nbsp;537
| 35&amp;nbsp;458
| 42&amp;nbsp;079
| 17,4
| 8,0
| 9,5
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,50
| 26&amp;nbsp;571
|-
| 1968
| 4&amp;nbsp;484
| 76&amp;nbsp;370
| 38&amp;nbsp;076
| 38&amp;nbsp;294
| 17,0
| 8,5
| 8,5
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,40
| 27&amp;nbsp;398
|-
| 1969
| 4&amp;nbsp;519
| 79&amp;nbsp;769
| 40&amp;nbsp;623
| 39&amp;nbsp;146
| 17,7
| 9,0
| 8,7
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,43
| 28&amp;nbsp;534
|-
| 1970
| 4&amp;nbsp;550
| 80&amp;nbsp;666
| 42&amp;nbsp;240
| 38&amp;nbsp;426
| 17,7
| 9,3
| 8,4
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,40
| 27&amp;nbsp;873
|-
| 1971
| 4&amp;nbsp;557
| 83&amp;nbsp;062
| 42&amp;nbsp;856
| 40&amp;nbsp;206
| 18,2
| 9,4
| 8,8
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,42
| 28&amp;nbsp;619
|-
| 1972
| 4&amp;nbsp;597
| 87&amp;nbsp;794
| 41&amp;nbsp;410
| 46&amp;nbsp;384
| 19,1
| 9,0
| 10,1
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,49
| 26&amp;nbsp;213
|-
| 1973
| 4&amp;nbsp;641
| 92&amp;nbsp;953
| 43&amp;nbsp;759
| 49&amp;nbsp;194
| 20,0
| 9,4
| 10,6
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,56
| 25&amp;nbsp;335
|-
| 1974
| 4&amp;nbsp;690
| 97&amp;nbsp;585
| 44&amp;nbsp;934
| 52&amp;nbsp;651
| 20,8
| 9,6
| 11,2
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,60
| 26&amp;nbsp;086
|-
| 1975
| 4&amp;nbsp;739
| 97&amp;nbsp;649
| 45&amp;nbsp;248
| 52&amp;nbsp;401
| 20,6
| 9,5
| 11,1
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,53
| 26&amp;nbsp;160
|-
| 1976
| 4&amp;nbsp;790
| 99&amp;nbsp;814
| 45&amp;nbsp;420
| 54&amp;nbsp;394
| 20,8
| 9,5
| 11,4
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,52
| 27&amp;nbsp;700
|-
| 1977
| 4&amp;nbsp;841
| 99&amp;nbsp;533
| 47&amp;nbsp;181
| 52&amp;nbsp;352
| 20,6
| 9,7
| 10,8
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,47
| 27&amp;nbsp;875
|-
| 1978
| 4&amp;nbsp;890
| 100&amp;nbsp;193
| 47&amp;nbsp;778
| 52&amp;nbsp;415
| 20,5
| 9,8
| 10,7
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,45
| 28&amp;nbsp;641
|-
| 1979
| 4&amp;nbsp;939
| 100&amp;nbsp;240
| 47&amp;nbsp;837
| 52&amp;nbsp;403
| 20,3
| 9,7
| 10,6
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,44
| 29&amp;nbsp;981
|-
| 1980
| 4&amp;nbsp;984
| 95&amp;nbsp;100
| 50&amp;nbsp;579
| 44&amp;nbsp;521
| 19,1
| 10,2
| 8,9
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,31
| 31&amp;nbsp;240
|-
| 1981
| 5&amp;nbsp;016
| 93&amp;nbsp;290
| 49&amp;nbsp;632
| 43&amp;nbsp;658
| 18,6
| 9,9
| 8,7
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,28
| 31&amp;nbsp;943
|-
| 1982
| 5&amp;nbsp;055
| 92&amp;nbsp;618
| 50&amp;nbsp;393
| 42&amp;nbsp;225
| 18,3
| 10,0
| 8,4
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,26
| 33&amp;nbsp;107
|-
| 1983
| 5&amp;nbsp;092
| 92&amp;nbsp;053
| 52&amp;nbsp;433
| 39&amp;nbsp;620
| 18,1
| 10,3
| 7,8
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,27
| 33&amp;nbsp;625
|-
| 1984
| 5&amp;nbsp;127
| 90&amp;nbsp;843
| 51&amp;nbsp;739
| 39&amp;nbsp;104
| 17,7
| 10,1
| 7,6
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,25
| 34&amp;nbsp;268
|-
| 1985
| 5&amp;nbsp;162
| 90&amp;nbsp;155
| 52&amp;nbsp;464
| 37&amp;nbsp;691
| 17,4
| 10,1
| 7,3
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,26
| 36&amp;nbsp;283
|-
| 1986
| 5&amp;nbsp;193
| 87&amp;nbsp;138
| 53&amp;nbsp;233
| 33&amp;nbsp;905
| 16,8
| 10,3
| 6,5
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,20
| 40&amp;nbsp;624
|-
| 1987
| 5&amp;nbsp;224
| 84&amp;nbsp;006
| 52&amp;nbsp;980
| 31&amp;nbsp;026
| 16,1
| 10,1
| 5,9
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,18
| 49&amp;nbsp;690
|-
| 1988
| 5&amp;nbsp;251
| 83&amp;nbsp;242
| 52&amp;nbsp;475
| 30&amp;nbsp;767
| 15,9
| 10,0
| 5,9
| style=&quot;color:blue&quot; | 2,15
| 51&amp;nbsp;000
|-
| 1989
| 5&amp;nbsp;276
| 80&amp;nbsp;116
| 53&amp;nbsp;902
| 26&amp;nbsp;214
| 15,2
| 10,2
| 5,0
| 2,08
| 48&amp;nbsp;602
|-
| 1990
| 5&amp;nbsp;298
| 79&amp;nbsp;989
| 54&amp;nbsp;619
| 25&amp;nbsp;370
| 15,1
| 10,3
| 4,8
| 2,08
| 48&amp;nbsp;437
|-
| 1991
| 5&amp;nbsp;283
| 78&amp;nbsp;569
| 54&amp;nbsp;618
| 23&amp;nbsp;951
| 14,9
| 10,3
| 4,5
| 2,05
| 45&amp;nbsp;902
|-
| 1992
| 5&amp;nbsp;307
| 74&amp;nbsp;640
| 53&amp;nbsp;423
| 21&amp;nbsp;217
| 14,1
| 10,1
| 4,0
| 1,99
| 42&amp;nbsp;626
|-
| 1993
| 5&amp;nbsp;325
| 73&amp;nbsp;256
| 52&amp;nbsp;707
| 20&amp;nbsp;549
| 13,8
| 9,9
| 3,9
| 1,93
| 38&amp;nbsp;815
|-
| 1994
| 5&amp;nbsp;347
| 66&amp;nbsp;370
| 51&amp;nbsp;386
| 14&amp;nbsp;984
| 12,4
| 9,6
| 2,8
| 1,67
| 34&amp;nbsp;883
|-
| 1995
| 5&amp;nbsp;364
| 61&amp;nbsp;427
| 52&amp;nbsp;686
| 8&amp;nbsp;741
| 11,5
| 9,8
| 1,6
| 1,52
| 29&amp;nbsp;409
|-
| 1996
| 5&amp;nbsp;374
| 60&amp;nbsp;123
| 51&amp;nbsp;236
| 8&amp;nbsp;887
| 11,2
| 9,5
| 1,7
| 1,47
| 25&amp;nbsp;173
|-
| 1997
| 5&amp;nbsp;383
| 59&amp;nbsp;310
| 52&amp;nbsp;080
| 7&amp;nbsp;230
| 11,0
| 9,7
| 1,3
| 1,43
| 22&amp;nbsp;318
|-
| 1998
| 5&amp;nbsp;391
| 57&amp;nbsp;582
| 53&amp;nbsp;156
| 4&amp;nbsp;426
| 10,7
| 9,9
| 0,8
| 1,37
| 21&amp;nbsp;109
|-
| 1999
| 5&amp;nbsp;396
| 56&amp;nbsp;223
| 52&amp;nbsp;402
| 3&amp;nbsp;821
| 10,4
| 9,7
| 0,7
| 1,33
| 19&amp;nbsp;949
|-
| 2000
| 5&amp;nbsp;401
| 55&amp;nbsp;151
| 52&amp;nbsp;724
| 2&amp;nbsp;427
| 10,2
| 9,8
| 0,4
| 1,29
| 18&amp;nbsp;468
|-
| 2001
| 5&amp;nbsp;379
| 51&amp;nbsp;136
| 51&amp;nbsp;980
| style=&quot;color:red&quot; | − 844
| 9,5
| 9,7
| style=&quot;color:red&quot; | − 0,2
| 1,20
| 18&amp;nbsp;026
|-
| 2002
| 5&amp;nbsp;379
| 50&amp;nbsp;841
| 51&amp;nbsp;532
| style=&quot;color:red&quot; | − 691
| 9,5
| 9,6
| style=&quot;color:red&quot; | − 0,1
| style=&quot;color:red&quot; | 1,19
| 17&amp;nbsp;382
|-
| 2003
| 5&amp;nbsp;380
| 51&amp;nbsp;713
| 52&amp;nbsp;230
| style=&quot;color:red&quot; | − 517
| 9,6
| 9,7
| style=&quot;color:red&quot; | − 0,1
| 1,20
| 16&amp;nbsp;222
|-
| 2004
| 5&amp;nbsp;382
| 53&amp;nbsp;747
| 51&amp;nbsp;852
| 1&amp;nbsp;895
| 10,0
| 9,6
| 0,4
| 1,24
| 15&amp;nbsp;307
|-
| 2005
| 5&amp;nbsp;387
| 54&amp;nbsp;430
| 53&amp;nbsp;475
|  955
| 10,1
| 9,9
| 0,2
| 1,25
| 14&amp;nbsp;427
|-
| 2006
| 5&amp;nbsp;391
| 53&amp;nbsp;904
| 53&amp;nbsp;301
|  603
| 10,0
| 9,9
| 0,1
| 1,24
| 14&amp;nbsp;243
|-
| 2007
| 5&amp;nbsp;397
| 54&amp;nbsp;424
| 53&amp;nbsp;856
|  568
| 10,1
| 10,0
| 0,1
| 1,26
| 13&amp;nbsp;424
|-
| 2008
| 5&amp;nbsp;406
| 57&amp;nbsp;360
| 53&amp;nbsp;164
| 4&amp;nbsp;196
| 10,6
| 9,8
| 0,8
| 1,32
| 13&amp;nbsp;394
|-
| 2009
| 5&amp;nbsp;417
| 61&amp;nbsp;217
| 52&amp;nbsp;913
| 8&amp;nbsp;304
| 11,3
| 9,8
| 1,5
| 1,41
| 13&amp;nbsp;240
|-
| 2010
| 5&amp;nbsp;435
| 60&amp;nbsp;410
| 53&amp;nbsp;445
| 6&amp;nbsp;965
| 11,1
| 9,8
| 1,3
| 1,40
| 12&amp;nbsp;582
|-
| 2011
| align=&quot;right&quot; | 5 398
| align=&quot;right&quot; | 60 813
| align=&quot;right&quot; | 51 903
| align=&quot;right&quot; | 8 910
| align=&quot;right&quot; | 11,3
| align=&quot;right&quot; | 9,6
| align=&quot;right&quot; | 1,7
| align=&quot;right&quot; | 1,45
| align=&quot;right&quot; | 11 789
|-
| 2012
| align=&quot;right&quot; | 5 408
| align=&quot;right&quot; | 55 535*
| align=&quot;right&quot; | 52 437
| align=&quot;right&quot; | 3 098
| align=&quot;right&quot; | 10,3
| align=&quot;right&quot; | 9,7
| align=&quot;right&quot; | 0,6
| align=&quot;right&quot; | 1,34
| align=&quot;right&quot; | 11 214
|-
| 2013
| align=&quot;right&quot; | 5 416
| align=&quot;right&quot; | 54 823
| align=&quot;right&quot; | 52 089
| align=&quot;right&quot; | 2 734
| align=&quot;right&quot; | 10,1
| align=&quot;right&quot; | 9,6
| align=&quot;right&quot; | 0,5
| align=&quot;right&quot; | 1,34
| align=&quot;right&quot; | 11 105
|-
| 2014
| align=&quot;right&quot; | 5 421
| align=&quot;right&quot; | 55 033
| align=&quot;right&quot; | 51 346
| align=&quot;right&quot; | 3 687
| align=&quot;right&quot; | 10,2
| align=&quot;right&quot; | 9,5
| align=&quot;right&quot; | 0,7
| align=&quot;right&quot; | 1,37

| align=&quot;right&quot; | 10 582
|-
| 2015
| align=&quot;right&quot; | 5 426
| align=&quot;right&quot; | 55 602
| align=&quot;right&quot; | 53 826
| align=&quot;right&quot; | 1 776
| align=&quot;right&quot; | 10,2
| align=&quot;right&quot; | 9,9
| align=&quot;right&quot; | 0,3
| align=&quot;right&quot; | 1,40

| align=&quot;right&quot; | 10 058
|-
|2016&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;https://slovak.statistics.sk&lt;/ref&gt;
| align=&quot;right&quot; | 5 435
| align=&quot;right&quot; | 57 557 
| align=&quot;right&quot; | 52 351
| align=&quot;right&quot; | 5 206
| align=&quot;right&quot; | 10,6
| align=&quot;right&quot; | 9,6
| align=&quot;right&quot; | 1,0
| align=&quot;right&quot; | 1,48

| align=&quot;right&quot; | 9 390
|-
|2017&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
| align=&quot;right&quot; | 5 443
| align=&quot;right&quot; | 57 969 
| align=&quot;right&quot; | 53 914
| align=&quot;right&quot; | 4 055
| align=&quot;right&quot; | 10,7
| align=&quot;right&quot; | 9,9
| align=&quot;right&quot; | 0,8
| align=&quot;right&quot; | 1,52

| align=&quot;right&quot; | 9 083
|-
|2018&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
|5 450
|57 808
|54 293
|3 515
|10,6
|10,0
|0,6
|1,54
|9 039
|-
|2019&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
|5 458
|57 054
|53 234
|3 820
|10,5
|9,8
|0,7
|1,56
|6 682
|-
|2020&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
|5 460
|56 650
|59 089
| style=&quot;color:red&quot; |− 2 439
|10,4
|10,8
| style=&quot;color:red&quot; |− 0,4
|1,59
|6 180
|-
|2021&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
|5 435
|56 565
|73 461
| style=&quot;color:red&quot;|− 16 896	
|10,4
|13,5	
| style=&quot;color:red&quot;|− 3,1	
|1,64
|5 552
|-
|2022&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
|5 431
|52 668
|59 583
| style=&quot;color:red&quot;|− 6 915	
|9,7
|11,0	
| style=&quot;color:red&quot;|− 1,3	
|1,57
|5 891
|-
|2023&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
|5 427
|48 627
|54 133
| style=&quot;color:red&quot;|− 5 506
|8,96
|9,98
| style=&quot;color:red&quot;|− 1,02
|1,49
|5 910
|-
|2024&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
|5 422
|46 241
|53 876
| style=&quot;color:red&quot;|− 7 635	
|8,53
|9,94	
| style=&quot;color:red&quot;|− 1,41	
|1,46
|5 518
|}

'''Poznámka:''' ''Pokles počtu narodených v roku 2012 je spôsobený zmenou metodiky. Medzi narodených sa totiž od roku 2012 nezapočítavajú deti narodené v zahraničí matkám s trvalým pobytom na Slovensku. Do roku 2012 sa počítali aj tieto deti, pričom rozdiel medzi týmito dvomi údajmi sa postupne zvyšoval, najmä v dôsledku vstupu Slovenska do EÚ, na približne 5-tisíc ročne.''

== Demografický vývoj ==
Slováci uzavreli v roku 2015 celkovo 28 775 [[Manželstvo|manželstiev]], [[Rozvod (manželstvo)|rozvedených]] bolo 9 786 manželstiev.&lt;ref name=&quot;susr&quot;&gt;[https://slovak.statistics.sk/wps/wcm/connect/932219bf-d5bf-4607-96eb-0a5ea1528cbf/Demograficke_procesy_v_SR_rok_2015.pdf?MOD=AJPERES DEMOGRAFICKÉ PROCESY V SR, ROK 2015]&lt;/ref&gt; Na 100 uzavretých manželstiev pripadlo 34 rozvodov. Rozvodovosť od roku 2008 klesá.

&lt;!-- Demografický vývoj na Slovensku v roku 2016

k 31. decembru vlaňajšieho roka mala krajina 5 435 343 obyvateľov, z toho 2 783 659 žien
narodilo sa 57 557 živých detí (o 1 955 viac ako v roku 2015) a zomrelo 52 351 osôb (o 1 475 menej ako predvlani)
uzavretých bolo 29 897 manželstiev (medziročne o 1 122 viac) a rozviedlo sa 9 286 manželských dvojíc (o 500 menej oproti predvlaňajšku), na 100 uzavretých manželstiev teda pripadlo 31 rozvodov
prirodzený prírastok obyvateľstva dosiahol hodnotu 5 206 ľudí (o 3 430 viac ako v roku 2015), migráciou pribudlo 3 885 osôb (o 4 188 viac ako predvlani) a celkový prírastok tak predstavoval 9 091 osôb (o 4 188 viac ako vlani)
zaznamenaných bolo aj 15 277 potratov, z toho 9 390 umelých prerušení a 5 887 spontánnych, za posledných 10 rokov klesol počet umelých potratov o vyše 3-tisíc, spontánnych však pribúda, medziročne ich bolo o 308 viac
priemerný vek obyvateľov bol 40,4 roka, stredný vek dožitia žien pri narodení 80,4 a u mužov pri narodení 73,7 roka
miesto trvalého bydliska zmenilo v rámci územia Slovenska takmer 96-tisíc obyvateľov, čo bolo medziročne viac asi o 5-tisíc osôb, ľudia v produktívnom veku tvorili 73,3 % presťahovaných, 52,1 % ich bolo slobodných
slovenskú národnosť malo vlani 81,3 % obyvateľstva, oproti roku 2015 klesol jej podiel o 0,1 percentuálneho bodu, oproti roku 2007 o viac ako 4 p. b., druhou najpočetnejšou národnosťou bola maďarská (8,4 %), treťou rómska (2,0 %)
celkovo žilo v krajine legálne 69 695 cudzincov (podiel 1,3 % v populácii)
Zdroj: ŠÚ SR https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/430907-slovensko-starne-musi-sa-nachystat-na-zmeny/ --&gt;V roku 2016&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; bolo uzavretých 29 897 manželstiev a rozviedlo sa 9 286 manželských dvojíc. Na 100 uzavretých manželstiev teda pripadlo 31 rozvodov. Priemerný vek obyvateľov bol 40,4 roka. Slovenskú národnosť malo 81,3 % obyvateľstva, druhou najpočetnejšou národnosťou bola maďarská (8,4 %), treťou rómska (2,0 %) 

=== Miera plodnosti ===
Miera plodnosti, teda počet detí na jednu ženu sa od hodnoty okolo 3 na počiatku 60-tych rokov postupne znižovala na hodnoty okolo 2,0 na počiatku 90-tych rokov. Minimum dosiahla v roku 2002, len 1,19 diaťaťa na ženu. Do roku 2021 miera plodnosti pomaly rástla na 1,6, neskôr sa vývoj otočil a v roku 2026 znovu poklesol na 1,4.  

=== Prirodzený prírastok&lt;ref&gt;[http://datacube.statistics.sk/TM1WebSK/ Datacube ŠÚ SR]&lt;/ref&gt; ===

*Počet narodených v januári 2017 = {{rast}} 4 674
*Počet narodených v januári 2018 = {{rast}} 4 680

*Počet zomrelých v januári 2017 = 5 668
*Počet zomrelých v januári 2018 = 4 564

*Prirodzený prírastok v januári 2017 = {{pokles}} -994
*Prirodzený prírastok v januári 2018 = {{rast}} 116

=== Dojčenská a novorodenecká úmrtnosť na Slovensku ===
''celková'': 5,7 zomrelých na 1&amp;nbsp;000 živonarodených (2010)&lt;ref name=d /&gt;

=== Očakávaná (stredná) dĺžka života pri narodení ===
{{Hlavný článok|Stredná dĺžka života}}''spolu:'' 76 rokov (2010)&lt;ref name=&quot;d&quot; /&gt;, 76,82(2020)&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;; 74,8 (2021). &lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tps00205/default/table?lang=en|vydavateľ=ec.europa.eu|dátum prístupu=2022-11-18|titul=Life expectancy at birth by sex (online data code: TPS00205 ), Source of data: Eurostat}}&lt;/ref&gt; 

''muži:'' 72 rokov (2010)&lt;ref name=&quot;d&quot; /&gt;; okolo 73 rokov (2014) &lt;ref name=&quot;:03&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Enviroportál - životné prostredie online|url=https://www.enviroportal.sk/indicator/detail?id=342|vydavateľ=www.enviroportal.sk|dátum prístupu=2022-02-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20220217145541/https://www.enviroportal.sk/indicator/detail?id=342|dátum archivácie=2022-02-17}}&lt;/ref&gt;; 73,7 (2016); 73,47 (2020)&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;; 71,3 (2021).&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;

''ženy:'' 80 rokov (2010)&lt;ref name=&quot;d&quot; /&gt;; viac ako 80 rokov (2014)&lt;ref name=&quot;:03&quot; /&gt;; 80,4 (2016); 80,17 (2020)&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Enviroportál - životné prostredie online|url=https://www.enviroportal.sk/indicator/detail?id=342|vydavateľ=www.enviroportal.sk|dátum prístupu=2022-02-17|url archívu=https://web.archive.org/web/20220217145541/https://www.enviroportal.sk/indicator/detail?id=342|dátum archivácie=2022-02-17}}&lt;/ref&gt;; 78,3 (2021).&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;

Očakávaná dĺžka života pri narodení na Slovensku bola od roku 2014 pre ženy viac ako 80 rokov a pre mužov okolo 73 rokov,&lt;ref name=&quot;:03&quot; /&gt; čo znamenalo po prvýkrát v histórii nárast na priemerné očakávanie 77,0 roku.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt; Tento priemer (77 rokov) sa odvtedy u nás udržiaval až do roku 2020.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt; Očakávaná dĺžka života pri narodení na Slovensku od roku 1960 do roku 2020 tak narástla o asi 10 rokov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Demografické zmeny v Európe — prehľady o jednotlivých krajinách: Slovensko|url=https://ec.europa.eu/eurostat/documents/12743486/14207636/SK-SK.pdf|dátum prístupu=2022/11/18|vydavateľ=Eurostat}}&lt;/ref&gt; Údaje [[Eurostat|Eurostatu]] z roku 2022 však naznačujú, že nárast strednej dĺžka života sa vo viacerých členských štátoch EÚ zastavil alebo dokonca klesal.&lt;ref name=&quot;:22&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Na Slovensku klesla očakávaná dĺžka života najviac z celej Únie|url=https://euractiv.sk/section/spolocnost/news/na-slovensku-klesla-ocakavana-dlzka-zivota-najviac-z-celej-unie/|vydavateľ=euractiv.sk|dátum vydania=2022-05-06|dátum prístupu=2022-11-18|jazyk=sk-SK|meno=Irena|priezvisko=Jenčová}}&lt;/ref&gt; [[Pandémia ochorenia COVID-19|Pandémia COVID-19]] skrátila v priebehu roka 2021 strednú dĺžku života pri narodení takmer v polovici členských štátov EÚ a najhoršie je na tom Slovensko a Bulharsko, kde sa predpokladaná dĺžka života skrátila o 2,2 roka v porovnaní s rokom 2020.&lt;ref name=&quot;:22&quot; /&gt; Slovensko tak kleslo z 77,0 v roku 2020 na 74,8 roka (71,3 muži a 78,3 ženy) v roku 2021.&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;

== Migrácia ==
{{hlavný článok|Vysťahovalectvo}}

V roku 2012 sa zo Slovenska odsťahovalo takmer 2 000 Slovákov, v rovnakom čase sa ich vrátilo 5 400.&lt;ref name=&quot;odidenci&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = tasr| odkaz na autora = | titul = Do zahraničia sa vlani odsťahovalo dvetisíc Slovákov | url = http://www.sme.sk/c/6860827/do-zahranicia-sa-vlani-odstahovalo-dvetisic-slovakov.html | dátum vydania = 07.07.2013| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 08.07.2013 | vydavateľ = Petit Press | miesto =  | jazyk = }} &lt;/ref&gt; V roku 2015 sa na Slovensko prisťahovalo 6 997 ľudí zo zahraničia, čo je o 1 640 viac ako rok predtým, zo Slovenska sa naopak vysťahovalo 3 870 ľudí.&lt;ref name=susr /&gt; V roku 2016 celkovo žilo v krajine legálne 69 695 cudzincov (podiel 1,3 % v populácii). V roku 2021 najviac cudzincov žilo v Bratislave, no stále je to menej ako 3 % obyvateľov hlavného mesta. Ide najmä o ľudí s českou, maďarskou a ukrajinskou štátnou príslušnosťou.&lt;ref name=&quot;:5&quot;/&gt;

== Národnostné zloženie ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:right&quot;
|+
'''Obyvateľstvo Slovenska podľa etnickej príslušnosti 1950 – 2021 &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |priezvisko         = 
 |meno               = 
 |odkaz na autora    = 
 |titul              = Demographic data from population and housing censuses in Slovakia
 |url                = http://sodb.infostat.sk/sodb/eng/1848-2001/tab.III.2-2B_en.htm
 |dátum vydania      = 
 |dátum aktualizácie = 
 |dátum prístupu     = 2012-09-06
 |vydavateľ          = INFOSTAT
 |miesto             = Bratislava
 |jazyk              = anglicky
 |url archívu        = https://web.archive.org/web/20131104222230/http://sodb.infostat.sk/sodb/eng/1848-2001/tab.III.2-2B_en.htm
 |dátum archivácie   = 2013-11-04
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/SODB/Tabulky/Tabulky_AJ_SODB/tab11.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070715152521/http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/SODB/Tabulky/Tabulky_AJ_SODB/tab11.pdf|date=2007-07-15}} Population and Housing Census: ''Resident population by nationality.''&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |priezvisko         = 
 |meno               = 
 |odkaz na autora    = 
 |titul              = Vybrané výsledky SODB 2011
 |url                = http://portal.statistics.sk/files/obyvatelstvo-slovenskej-republike-krajoch-sr.pdf
 |dátum vydania      = 
 |dátum aktualizácie = 
 |dátum prístupu     = 2013-11-02
 |vydavateľ          = ŠÚ SR
 |miesto             = 
 |jazyk              = slovenčina
 |url archívu        = https://web.archive.org/web/20140327072948/http://portal.statistics.sk/files/obyvatelstvo-slovenskej-republike-krajoch-sr.pdf
 |dátum archivácie   = 2014-03-27
}}&lt;/ref&gt;'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SODB2021 - Obyvatelia - národnosť|url=https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-narodnosti/SR/SK0/SR|vydavateľ=www.scitanie.sk|dátum prístupu=2022-02-22}}&lt;/ref&gt;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | Národnostná&lt;br /&gt;skupina
! colspan=&quot;2&quot; | Sčítanie 1950
! colspan=&quot;2&quot; | Sčítanie 1961
! colspan=&quot;2&quot; | Sčítanie 1970
! colspan=&quot;2&quot; | Sčítanie 1980
! colspan=&quot;2&quot; | Sčítanie 1991
! colspan=&quot;2&quot; | Sčítanie 2001
! colspan=&quot;2&quot; | Sčítanie 2011
! colspan=&quot;2&quot; |Sčítanie 2021
|-
! Počet
! %
! Počet
! %
! Počet
! %
! Počet
! %
! Počet
! %
! Počet
! %
! Počet
! %
!Počet
! %
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Slováci]]
|
| 86,6
|
| 85,3
|
| 85,5
| 4&amp;nbsp;317&amp;nbsp;008
| 86,5
| 4&amp;nbsp;519&amp;nbsp;328
| 85,7
| 4&amp;nbsp;614&amp;nbsp;854
| 85,8
| 4&amp;nbsp;352&amp;nbsp;775
| 80,7
|4&amp;nbsp;567&amp;nbsp;547
|83,8
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Maďari]]
|
| 10,3
|
| 12,4
|
| 12,2
| 559&amp;nbsp;490
| 11,2
| 567&amp;nbsp;296
| 10,8
| 520&amp;nbsp;528
| 9,7
| 458&amp;nbsp;467
| 8,5
|422&amp;nbsp;065
|7,8
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Rómovia]]&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
|
| -
|
| -
|
| -
| -
| -
| 75&amp;nbsp;802
| 1,4
| 89&amp;nbsp;920
| 1,7
| 105&amp;nbsp;738
| 2,0
|67&amp;nbsp;179
|1,2
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Česi]]
|
| 1,2
|
| 1,1
|
| 1,0
| 57&amp;nbsp;197
| 1,1
| 59&amp;nbsp;326
| 1,1
| 44&amp;nbsp;620
| 0,8
| 30&amp;nbsp;367
| 0,6
|28&amp;nbsp;996
|0,5
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Rusíni]]
| rowspan=&quot;2&quot; |
| rowspan=&quot;2&quot; | 1,4
| rowspan=&quot;2&quot; |
| rowspan=&quot;2&quot; | -
| rowspan=&quot;2&quot; |
| rowspan=&quot;2&quot; | 0,9
| rowspan=&quot;2&quot; |
| rowspan=&quot;2&quot; | 0,7
| 17&amp;nbsp;197
| 0,3
| 24&amp;nbsp;201
| 0,4
| 33&amp;nbsp;482
| 0,6
|23&amp;nbsp;746
|0,4
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | [[Ukrajinci]]
| 13&amp;nbsp;281
| 0,3
| 10&amp;nbsp;814
| 0,2
| 7&amp;nbsp;430
| 0,1
|9&amp;nbsp;451
|0,2
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | Ostatní
| rowspan=&quot;2&quot; |
| rowspan=&quot;2&quot; | 0,5
| rowspan=&quot;2&quot; |
| rowspan=&quot;2&quot; | 1,2
| rowspan=&quot;2&quot; |
| rowspan=&quot;2&quot; | 0,4
| rowspan=&quot;2&quot; |
| rowspan=&quot;2&quot; | 0,4
| 13&amp;nbsp;728
| 0,3
| 17&amp;nbsp;584
| 0,3
| 22&amp;nbsp;998
| 0,4
|34&amp;nbsp;728
|0,6
|-
| style=&quot;text-align:left&quot; | Nezistené/Odmietli 
| 8&amp;nbsp;782
| 0,2
| 54&amp;nbsp;502
| 1,0
| 382&amp;nbsp;493 
| 7,0
|295&amp;nbsp;558
|5,4
|-
! style=&quot;text-align:left&quot; | Spolu
! colspan=&quot;2&quot; | 3&amp;nbsp;442&amp;nbsp;317
! colspan=&quot;2&quot; | 4&amp;nbsp;174&amp;nbsp;046
! colspan=&quot;2&quot; | 4&amp;nbsp;537&amp;nbsp;290
! colspan=&quot;2&quot; | 4&amp;nbsp;991&amp;nbsp;168
! colspan=&quot;2&quot; | 5&amp;nbsp;274&amp;nbsp;335
! colspan=&quot;2&quot; | 5&amp;nbsp;379&amp;nbsp;455
! colspan=&quot;2&quot; | 5&amp;nbsp;397&amp;nbsp;036
! colspan=&quot;2&quot; |5&amp;nbsp;449&amp;nbsp;270
|-
| colspan=&quot;17&quot; style=&quot;text-align:left&quot; | &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt; &lt;small&gt;Pred rokom [[1991]] Rómovia neboli národnostnou skupinou (&quot;Zásady vládnej politiky k Rómom&quot; schválené 1991 deklarovali základné princípy zrovnoprávnenia Rómov s ostatnými menšinami.);&lt;/small&gt;  &lt;small&gt;Oficiálny [http://www.infostat.sk/vdc/pdf/prognoza2025rom.pdf odhad Infostatu] hovorí, že v roku 2001 bolo na Slovensku 378 950 osôb rómskeho etnika; kvôli [[Stigmatizácia|stigmatizácii]] sa však k nemu hlásilo oveľa menej ľudí, než je skutočnosť.&lt;/small&gt;
|}

== Náboženstvo ==
[[Súbor:Náboženská mapa SR sčítanie 2001.png|náhľad|Náboženské zloženie obcí Slovenska, podľa sčítania z roku 2001]]
Slovenská ústava garantuje slobodu [[Viera (náboženstvo)|vierovyznania]]. Väčšina obyvateľov Slovenska (55,76&amp;nbsp;%) vyznáva [[Latinská cirkev|rímskokatolicizmus]]; druhou najväčšou skupinou sú [[Ateizmus|ľudia bez vyznania]] (23,79&amp;nbsp;%). 

5,27&amp;nbsp;% obyvateľstva sú [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|evanjelici a.v.]], [[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|gréckokatolíci]] tvoria 4&amp;nbsp;% obyvateľstva, [[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaná kresťanská cirkev]] tvorí 1,56&amp;nbsp;% a 0,93&amp;nbsp;% obyvateľov Slovenska sú [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|pravoslávni]]. Zvyšných 8,39&amp;nbsp;% obyvateľov vyznávajú iné vierovyznania alebo odmietli odpovedať.
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Náboženské vyznanie
!2021&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SODB2021 - Obyvatelia - Základné výsledky | url = https://www.scitanie.sk/obyvatelia/zakladne-vysledky/struktura-obyvatelstva-podla-nabozenskeho-vyznania/SR/SK0/SR | vydavateľ = www.scitanie.sk | dátum prístupu = 2024-02-16}}&lt;/ref&gt;
!2011&lt;ref&gt;ŠPROCHA, Branislav a kol. ''Demografický profil náboženského vyznania obyvateľstva Slovenska za posledných 100 rokov'' IN ''Populačné štúdie Slovenska 3.'' Muzeológia a kultúrne dedičstvo, o.z.: Bratislava, 2014. ISBN 978-80-971715-0-6&lt;/ref&gt;
!2001 &lt;ref name=&quot;SODB4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Štatistický úrad SR |url=http://portal.statistics.sk/ |dátum prístupu=2012-02-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140329022711/http://portal.statistics.sk/ |dátum archivácie=2014-03-29 }}&lt;/ref&gt;
!1991&lt;ref name=&quot;SODB4&quot; /&gt;
!1930 &lt;ref name=&quot;FORUMINST&quot;&gt;http://www.foruminst.sk Fórum inštitút pre výskum menšín&lt;/ref&gt;
|-
|[[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]]
|3 038 511{{Pokles}}
|3 347 277{{Pokles}}
|3 708 120
|3 187 383
|2 384 355
|-
|[[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelická cirkev a.v]]
|286 907{{Pokles}}
|316 250{{Pokles}}
|372 858
|326 397
|400 258
|-
|[[Gréckokatolícka cirkev na Slovensku|Gréckokatolícka cirkev]]
|218 235{{Rast}}
|206 871{{Pokles}}
|219 831
|178 733
|214 725
|-
|[[Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku|Reformovaná kresťanská cirkev]]
|85 271{{Pokles}}
|98 797{{Pokles}}
|109 735
|82 545
|145 829
|-
|[[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]]
|50 677{{Rast}}
|49 133{{Pokles}}
|50 363
|34 376
|9 076
|-
|[[Jehovovi svedkovia]]
|16 416{{Pokles}}
|17 222{{Pokles}}
|20 630
|10 501
|–
|-
|[[Metodizmus|Evanjelická cirkev metodistická]]
|3 018{{Pokles}}
|10 328{{Rast}}
|7 347
|4 359
|152
|-
|[[Kresťanské zbory]]
|18 553{{Rast}}
|7 720{{Rast}}
|6 519
|700
|–
|-
|[[Apoštolská cirkev na Slovensku|Apoštolská cirkev]]
|9 044{{Rast}}
|5 831{{Rast}}
|3 905
|1 116
|–
|-
|ostatné nekresťanské cirkvi
|4 007{{Rast}}
|3 728{{Rast}}
|812
|1 220
|–
|-
|[[Bratská jednota baptistov]]
|3 883{{Rast}}
|3 486{{Pokles}}
|3 562
|2 465
|1 745
|-
|[[Cirkev bratská]]
|3 440{{Rast}}
|3 396{{Rast}}
|3 217
|1 861
|29
|-
|[[Adventisti siedmeho dňa|Cirkev adventistov siedmeho dňa]]
|3 001{{Rast}}
|2 915{{Pokles}}
|3 429
|1 721
|–
|-
|ostatné kresťanské cirkvi
|10 811{{Rast}}
|2 703{{Rast}}
|2 030
|3 625
|–
|-
|[[budhizmus]]
|6 722{{Rast}}
|2 530{{Rast}}
|1 663
|–
|–
|-
|[[Ústredný zväz židovských náboženských obcí v Slovenskej republike|Židovské náboženské obce]]
|2 007{{Rast}}
|1 999{{Pokles}}
|2 310
|912
|136 737
|-
|[[islam]]
|3 862{{Rast}}
|1 934{{Rast}}
|1 212
|180
|–
|-
|[[Starokatolícka cirkev]]
|1 778{{Rast}}
|1 687{{Pokles}}
|1 733
|882
|–
|-
|[[Husitstvo|Cirkev československá husitská]]
|581{{Pokles}}
|1 782{{Rast}}
|1 696
|625
|11 495
|-
|[[Bahaizmus|Bahájske spoločenstvo]]
|311{{Pokles}}
|1 065
|– 
|– 
|–
|-
|[[Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní|Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní (Mormóni)]]
|377{{Pokles}}
|972{{Rast}}
|58
|91
|–
|-
|[[hinduizmus]]
|975{{Rast}}
|255{{Rast}}
|193
|–
|–
|-
|[[Novoapoštolská cirkev]]
|73{{Pokles}}
|166{{Rast}}
|22
|188
|–
|-
|[[scientologizmus]]
|–
|134{{Rast}}
|15
|–
|–
|-
|[[Hnutie zjednotenia]]
|–
|63{{Rast}}
|73
|–
|–
|-
|[[Českobratrská církev evangelická|Českobratská cirkev evanjelická]]
|–
|45{{Pokles}}
|169
|813
|–
|-
|Sliezska evanjelická cirkev augsburského vyznania
|–
|7
|–
|127
|–
|-
|[[Náboženská spoločnosť čs. unitárov]]
|–
|–
|43
|13
|–
|-
|[[Jednota bratská]]
|–
|–
|4
|113
|–
|-
|ad hoc hnutia
|16 186
|–
|–
|–
|–
|-
|iné
|14 685{{Rast}}
|11 941
|–
|–
|–
|-
|[[Ateizmus|bez vyznania]]
|1 296 142{{Rast}}
|725 362{{Rast}}
|697 308
|515 551
|16 890
|-
|nezistené
|353 797{{Pokles}}
|571 437{{Rast}}
|160 598
|917 835
|–
|}

== Gramotnosť ==
''definícia:''
obyvatelia starší 8 rokov, ktorí vedia čítať a písať
&lt;br&gt;''celková populácia:''
99,6&amp;nbsp;%
&lt;br&gt;''muži:''
99,7&amp;nbsp;%
&lt;br&gt;''ženy:''
99,6&amp;nbsp;%

== Jazyky ==
[[Súbor:Podiel materinského jazyka v okresoch Slovenska 2021.svg|náhľad|Jazyková štruktúra (materinský jazyk) v okresoch Slovenska, podľa sčítania z roku 2021]]
Úradným jazykom Slovenska je [[slovenčina]], ktorá patrí do skupiny [[Západoslovanské jazyky|západoslovanských jazykov]]. Kodifikácia spisovného slovenského jazyka sa uskutočnila v roku [[1843]] na základe stredoslovenského nárečia. Slovenčina používa abecedu zloženú zo 46 modifikovaných [[Latinské písmo|latinských písmen]]. Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %. V praxi sa to týka vyše stovky maďarských obcí, desiatky rusínskych/ukrajinských a rómskych obcí a jednej nemeckej obce.

'''Materinský jazyk'''
[[Súbor:Linguistic structure of Slovakia.png|náhľad|Jazyková štruktúra (materinský jazyk) obcí a miest Slovenska, podľa sčítania z roku 2011&lt;!-- Ťažko uveriť že na SLovensku sú neosídlené oblasti - biele - dokonca takej veľkej rozlohy. Sú to prevažne vojenské lesy a majetky a sú osídlené --&gt;]]
Slovenčina – '''80,7 %''', maďarčina – '''8,5 %''', rómčina – '''2,0 %''', ostatné – '''1,8 %''', nezistené – '''7,0 %'''.

&lt;small&gt;Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Materinský jazyk&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.portal.statistics.sk/ |dátum prístupu=2019-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140329022711/http://portal.statistics.sk/ |dátum archivácie=2014-03-29 }}&lt;/ref&gt;
!Počet 2011&lt;ref name=&quot;SODB&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Štatistický úrad SR |url=http://portal.statistics.sk/ |dátum prístupu=2012-02-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140329022711/http://portal.statistics.sk/ |dátum archivácie=2014-03-29 }}&lt;/ref&gt;
!2001&lt;ref name=&quot;SODB&quot; /&gt;
!1910&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;BENŽA, Mojmír a kol. ''Národnostný atlas Slovenska.'' Prešov: Dajama, 2015. 55 s. ISBN 978-80-8136-053-4.&lt;/ref&gt;
!1900&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;
!1890&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;
!1880&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;
|-
|[[Slovenčina|slovenský]]
|4 240 453
|4 512 217
|1 688 152
|1 702 349
|1 603 642
|1 502 571
|-
|[[Maďarčina|maďarský]]
|508 714
|572 929
|885 646
|749 556
|633 422
|546 458
|-
|[[Rómčina|rómsky]]
|122 518
|99 448
|
|
|
|
|-
|[[Rusínčina|rusínsky]]
|55 469
|54 907
|97 047
|84 559
|84 335
|78 402
|-
|[[Ukrajinčina|ukrajinský]]
|5 689
|7 879
|
|
|
|
|-
|[[Čeština|český]]
|35 216
|48 201
|7 947
|
|
|
|-
|[[Nemčina|nemecký]]
|5 186
|6 343
|198 387
|215 816
|228 860
|228 584
|-
|[[Poľština|poľský]]
|3 119
|2 731
|
|
|
|
|-
|[[Chorvátčina|chorvátsky]]
|1 234
|988
|3 480
|4 023
|2 787
|3 431
|-
|[[Srbčina|srbský]]
|834
|
|722
|180
|136
|
|-
|[[Rumunčina|rumunský]]
|414
|
|1 905
|896
|281
|259
|-
|[[Slovinčina|slovinský]]
|
|
|54
|
|94
|
|-
|[[jidiš]]
|460
|17
|
|
|
|
|-
|[[Bulharčina|bulharský]]
|132
|
|50
|
|
|
|-
|[[Ruština|ruský]]
|2 909
|
|
|
|
|
|-
|[[Vietnamistika|vietnamský]]
|1 562
|
|
|
|
|
|-
|[[Angličtina|anglický]]
|1 447
|
|
|
|
|
|-
|[[posunková reč]]
|693
|
|
|
|
|
|-
|[[Taliančina|taliansky]]
|551
|
|213
|
|
|
|-
|[[Arabčina|arabský]]
|434
|
|
|
|
|
|-
|[[Francúzština|francúzsky]]
|433
|
|
|
|
|
|-
|[[Albánčina|albánsky]]
|382
|
|
|
|
|
|-
|[[Španielčina|španielsky]]
|372
|
|
|
|
|
|-
|[[Novogréčtina|grécky]]
|115
|
|
|
|
|
|-
|ostatné
|3 439
|6 735
|35 704
|29 209
|24 494
|18 455
|-
|nezistené
|405 261
|66 056
|
|
|
|83 300
|}
'''Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti'''

Slovenčina – '''73,3 %''', maďarčina – '''8,7 %''', rómčina – '''2,4 %''', ostatné – '''2,1 %''', nezistené – '''13,5 %'''.

&lt;small&gt;Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable sortable mw-collapsible&quot;
!Jazyk
!Počet 2011&lt;ref name=&quot;SODB2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Štatistický úrad SR |url=http://portal.statistics.sk/ |dátum prístupu=2012-02-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140329022711/http://portal.statistics.sk/ |dátum archivácie=2014-03-29 }}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Slovenčina|slovenský]]
|3 954 149
|-
|nezistené
|728 910
|-
|[[Maďarčina|maďarský]]
|472 212
|-
|[[Rómčina|rómsky]]
|128 242
|-
|[[Rusínčina|rusínsky]]
|49 860
|-
|ostatné
|21 109
|-
|[[Čeština|český]]
|17 148
|-
|[[Angličtina|anglický]]
|9 062
|-
|[[Nemčina|nemecký]]
|6 173
|-
|[[Ukrajinčina|ukrajinský]]
|2 775
|-
|[[Taliančina|taliansky]]
|1 436
|-
|[[Poľština|poľský]]
|1 316
|-
|[[Ruština|ruský]]
|1 250
|-
|[[Vietnamčina|vietnamský]]
|1 096
|-
|[[posunková reč]]
|1 039
|-
|[[Chorvátčina|chorvátsky]]
|932
|-
|[[Hebrejčina]]
|203
|-
|[[Bulharčina|bulharský]]
|124
|}
'''Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti'''

Slovenčina – '''80,4 %''', maďarčina – '''7,3 %''', ostatné – '''2,8 %''', nezistené – '''9,5 %'''.

&lt;small&gt;Údaje sú čerpané zo sčítania z roku 2011.&lt;/small&gt;
{| class=&quot;wikitable sortable mw-collapsible&quot;
!Jazyk
!Počet 2011&lt;ref name=&quot;SODB3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Štatistický úrad SR |url=http://portal.statistics.sk/ |dátum prístupu=2012-02-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140329022711/http://portal.statistics.sk/ |dátum archivácie=2014-03-29 }}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Slovenčina|slovenský]]
|4 337 690
|-
|nezistené
|515 312
|-
|[[Maďarčina|maďarský]]
|391 577
|-
|[[Rómčina|rómsky]]
|36 660
|-
|[[Angličtina|anglický]]
|28 181
|-
|ostatné
|24 735
|-
|[[Rusínčina|rusínsky]]
|24 524
|-
|[[Čeština|český]]
|18 747
|-
|[[Nemčina|nemecký]]
|11 474
|-
|[[Taliančina|taliansky]]
|2 033
|-
|[[Francúzština|francúzsky]]
|1 499
|-
|[[Španielčina|španielsky]]
|1 202
|-
|[[Ukrajinčina|ukrajinský]]
|1 100
|-
|[[posunková reč]]
|964
|-
|[[Poľština|poľský]]
|723
|-
|[[Chorvátčina|chorvátsky]]
|383
|-
|[[jidiš]]
|159
|-
|[[Bulharčina|bulharský]]
|68
|}

== Najväčšie mestá na Slovensku ==
{{Hlavný článok|Zoznam miest na Slovensku}}

V mestách žije nadpolovičná väčšina obyvateľstva Slovenska (53,2% podľa SODB z roku 2021)&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt;. Najľudnatejšia je [[Bratislava]], nasledujú [[Košice]], [[Prešov]], [[Žilina]], [[Banská Bystrica]] a [[Nitra]].
{| class=&quot;wikitable&quot;
!Poradie
!Mesto
!Kraj
!Okres
!Počet obyvateľov
|-
|1
|[[Bratislava]]
|[[Bratislavský kraj]]
|[[Bratislava I (okres)|Bratislava I]], [[Bratislava II (okres)|II]], [[Bratislava III (okres)|III]], [[Bratislava IV (okres)|IV]], [[Bratislava V (okres)|V]]
|432 864 (údaje za rok 2018)
|-
|2
|[[Košice]]
|[[Košický kraj]]
|[[Košice I (okres)|Košice I]], [[Košice II (okres)|II]], [[Košice III (okres)|III]], [[Košice IV (okres)|IV]]
|238 757
|-
|3
|[[Prešov]]
|[[Prešovský kraj]]
|[[Prešov (okres)|Prešov]]
|88 680
|-
|4
|[[Žilina]]
|[[Žilinský kraj]]
|[[Žilina (okres)|Žilina]]
|80 810
|-
|5
|[[Banská Bystrica]]
|[[Banskobystrický kraj]]
|[[Banská Bystrica (okres)|Banská Bystrica]]
|78 327
|-
|6
|[[Nitra]]
|[[Nitriansky kraj]]
|[[Nitra (okres)|Nitra]]
|76 655
|-
|7
|[[Trnava]]
|[[Trnavský kraj]]
|[[Trnava (okres)|Trnava]]
|65 207
|-
|8
|[[Trenčín]]
|[[Trenčiansky kraj]]
|[[Trenčín (okres)|Trenčín]]
|55 333
|-
|9
|[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]
|[[Žilinský kraj]]
|[[Martin (okres)|Martin]]
|54 618
|-
|10
|[[Poprad]]
|[[Prešovský kraj]]
|[[Poprad (okres)|Poprad]]
|51 304
|-
|11
|[[Prievidza]]
|[[Trenčiansky kraj]]
|[[Prievidza (okres)|Prievidza]]
|46 059
|-
|12
|[[Zvolen]]
|[[Banskobystrický kraj]]
|[[Zvolen (okres)|Zvolen]]
|42 321
|-
|13
|[[Považská Bystrica]]
|[[Trenčiansky kraj]]
|[[Považská Bystrica (okres)|Považská Bystrica]]
|39 569
|-
|14
|[[Michalovce]]
|[[Košický kraj]]
|[[Michalovce (okres)|Michalovce]]
|39 050
|-
|15
|[[Nové Zámky]]
|[[Nitriansky kraj]]
|[[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]
|37 899
|-
|16
|[[Spišská Nová Ves]]
|[[Košický kraj]]
|[[Spišská Nová Ves (okres)|Spišská Nová Ves]]
|37 194
|-
|17
|[[Komárno]]
|[[Nitriansky kraj]]
|[[Komárno (okres)|Komárno]]
|33 927
|-
|18
|[[Humenné]]
|[[Prešovský kraj]]
|[[Humenné (okres)|Humenné]]
|33 191
|-
|19
|[[Levice (Slovensko)|Levice]]
|[[Nitriansky kraj]]
|[[Levice (okres)|Levice]]
|33 082
|-
|20
|[[Bardejov]]
|[[Prešovský kraj]]
|[[Bardejov (okres)|Bardejov]]
|32 449
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
*[[Demografická štatistika na Slovensku]]

== Externé odkazy ==
*[http://www.statistics.sk/ Štatistický úrad Slovenskej republiky]
*[http://www.infostat.sk/vdc/en/index.php?option=com_wrapper&amp;Itemid=35 Demographic Research Centre]
* zoznam osád v Uhorsku v 19. storočí - [[Alexej Leonidovič Petrov|PETROV, Alexej Leonidovič]]. [http://digitalna.kniznica.info/s/nkGbsDGkVt ''Sborník Fr. Pestyho Helység névtara-Seznam osad v Uhrách z r. 1864-65, : jako pramen historicko-demografických údajů o slovenských a karpatoruských osadách.''] Praha: Česká akademie věd a umění, 1927. 174 s. - dostupné online v [[Digitálna knižnica Univerzitnej knižnice v Bratislave|Digitálnej knižnici UKB]]

{{Téma Európy|Demografia}}

[[Kategória:Demografia Slovenska| ]]
[[Kategória:Slovensko]]</text>
      <sha1>70qcjxkhbj59yu5saoiwpp9d2f01qe6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Havelock City</title>
    <ns>0</ns>
    <id>435806</id>
    <revision>
      <id>8189829</id>
      <parentid>6470878</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:18:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odobratá [[Kategória:Budúce stavby]]; pridaná [[Kategória:Plánované stavby]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8189829</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3378" sha1="l6p4jxj1skwtnfjsukb6l03qs5jdnso" xml:space="preserve">{{Geobox | Building
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Havelock City
| native_name        = 
| other_name         = 
| category           = mrakodrapy
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = UG-LK Photowalk - Havelock City - 2017-03-12 (2).jpg
| image_caption      = Stavba Havelock City 8. augusta 2008
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Srí Lanka
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = 
| district           = 
| commune_type       = Mesto
| commune            = Kolombo
| municipality_type  = 
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| city               = 
| landmark           =
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           =  
| elevation          = 
| elevation_round    = 
| lat_d              = 06
| lat_m              = 52
| lat_s              = 55
| lat_NS             = S
| long_d             = 79
| long_m             = 52
| long_s             = 00
| long_EW            = V
| coordinates_format = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 
| width              = 
| height             = 
| number             = 22
| number_type        = Počet poschodí
| number1             = 27
| number1_type        = Počet poschodí
| number2             = 27
| number2_type        = Počet poschodí
| number3             = ??
| number3_type        = Počet poschodí
| number4             = 18+
| number4_type        = Počet výťahov
| area               = 
&lt;!-- *** Features *** --&gt;
| author             =
| style              = 
| material           = 
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| date               = 18. máj 2004 
| date_type          = Začiatok stavby
| established        = 2012
| established_type   = Koniec stavby
| management         = 
| management_lat_d   = 
| management_long_d  = 
| owner              = 
&lt;!-- *** Acess *** --&gt;
| public             = 
| access             = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| code               = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = 
| map_background     = 
| map_caption        = 
| map_locator        = 
| map1               = 
| map1_background    = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Havelock City
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Havelock City''' je rozostavaný projekt v [[Srí Lanka|srílanskej]] metropole [[Kolombo]]. Celý komplex má tvoriť deväť budov. 

Výška budov nie je známa, ale prvé štyri veže majú mať 22 poschodí, budovy 5 a 6 po dvadsiatich siedmich poschodiach a mrakodrapy 7 a 8 po dvadsiatich deviatich poschodiach. Stavba bola zahájená 18. mája [[2004]] a dokončená by mala byť v roku [[2012]]. Po dokončení majú byť najvyššie &quot;devätoričky&quot; na svete. Súčasťou projektu má byť aj Havelock City Bridge, tubusový [[most]] dlhý 36 metrov spájajúci budovy so Skelton Rd.

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Havelock City}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Havelock City|460721587}}


{{Architektonický výhonok}}

[[Kategória:Mrakodrapy na Srí Lanke]]
[[Kategória:Architektúra z 2012]]
[[Kategória:Plánované stavby]]</text>
      <sha1>l6p4jxj1skwtnfjsukb6l03qs5jdnso</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:TeslaBot/Copyvio Watchdog</title>
    <ns>2</ns>
    <id>436917</id>
    <revision>
      <id>8189884</id>
      <parentid>8188255</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:38:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>TeslaBot</username>
        <id>71954</id>
      </contributor>
      <comment>/* Otužovanie detí školského veku */ nová sekcia</comment>
      <origin>8189884</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="83557" sha1="dq7gh4aczempybm2jarlb897907f9on" xml:space="preserve">__NOINDEX__
&lt;div style=&quot;margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size:85%;&quot;&gt;
Archív: 
&lt;span style=&quot;white-space: nowrap&quot;&gt;2012: [[/2012-05|05]] [[/2012-06|06]] [[/2012-07|07]] [[/2012-08|08]] [[/2012-09|09]] [[/2012-10|10]] [[/2012-11|11]] [[/2012-12|12]]&lt;/span&gt; · 
&lt;span style=&quot;white-space: nowrap&quot;&gt;2013: [[/2013-01|01]] [[/2013-02|02]] [[/2013-03|03]] [[/2013-04|04]] [[/2013-05|05]] [[/2013-06|06]] [[/2013-07|07]] [[/2013-08|08]] [[/2013-09|09]] [[/2013-10|10]] [[/2013-11|11]] [[/2013-12|12]]&lt;/span&gt; · 
&lt;span style=&quot;white-space: nowrap&quot;&gt;2014: [[/2014-01|01]] [[/2014-02|02]] [[/2014-03|03]] [[/2014-04|04]] [[/2014-05|05]] [[/2014-06|06]] [[/2014-07|07]] [[/2014-08|08]] [[/2014-09|09]] [[/2014-10|10]] [[/2014-11|11]] [[/2014-12|12]]&lt;/span&gt; · 
&lt;span style=&quot;white-space: nowrap&quot;&gt;2015: [[/2015-01|01]] [[/2015-02|02]] [[/2015-03|03]] [[/2015-04|04]] [[/2015-05|05]] [[/2015-06|06]] [[/2015-07|07]] [[/2015-08|08]] [[/2015-09|09]] [[/2015-10|10]] [[/2015-11|11]] [[/2015-12|12]]&lt;/span&gt; · 
&lt;span style=&quot;white-space: nowrap&quot;&gt;2016: [[/2016-01|01]] [[/2016-02|02]] [[/2016-03|03]] [[/2016-04|04]] [[/2016-05|05]] [[/2016-06|06]] [[/2016-07|07]] [[/2016-08|08]] [[/2016-09|09]] [[/2016-10|10]] [[/2016-11|11]] [[/2016-12|12]]&lt;/span&gt; · 
&lt;span style=&quot;white-space: nowrap&quot;&gt;2017: [[/2017-01|01]] [[/2017-02|02]] [[/2017-03|03]] [[/2017-04|04]] [[/2017-05|05]] [[/2017-06|06]] [[/2017-07|07]] [[/2017-08|08]] [[/2017-09|09]] [[/2017-10|10]] [[/2017-11|11]] [[/2017-12|12]]&lt;/span&gt; · 
&lt;span style=&quot;white-space: nowrap&quot;&gt;2018: [[/2018-01|01]] [[/2018-02|02]] [[/2018-03|03]] [[/2018-04|04]] [[/2018-05|05]] [[/2018-06|06]] [[/2018-07|07]] [[/2018-08|08]] [[/2018-09|09]] [[/2018-10|10]] [[/2018-11|11]] [[/2018-12|12]]&lt;/span&gt; · 
&lt;span style=&quot;white-space: nowrap&quot;&gt;2019: [[/2019-01|01]] [[/2019-02|02]] [[/2019-03|03]] [[/2019-04|04]] [[/2019-05|05]] [[/2019-06|06]] [[/2019-07|07]] [[/2019-08|08]] [[/2019-09|09]] [[/2019-10|10]] [[/2019-11|11]] [[/2019-12|12]]&lt;/span&gt; · 
&lt;span style=&quot;white-space: nowrap&quot;&gt;2020: &lt;span style=&quot;color: #AAA&quot;&gt;01 02 03 04 05 06 07&lt;/span&gt; [[/2020-08|08]] [[/2020-09|09]] [[/2020-10|10]] [[/2020-11|11]] [[/2020-12|12]]&lt;/span&gt; · 
&lt;span style=&quot;white-space: nowrap&quot;&gt;2021: [[/2021-01|01]] [[/2021-02|02]] [[/2021-03|03]] [[/2021-04|04]] [[/2021-05|05]] [[/2021-06|06]] [[/2021-07|07]] [[/2021-08|08]] [[/2021-09|09]] [[/2021-10|10]] [[/2021-11|11]] [[/2021-12|12]]&lt;/span&gt; · 
&lt;span style=&quot;white-space: nowrap&quot;&gt;2022: [[/2022-01|01]] [[/2022-02|02]] [[/2022-03|03]] [[/2022-04|04]] [[/2022-05|05]] [[/2022-06|06]] [[/2022-07|07]] [[/2022-08|08]] [[/2022-09|09]] [[/2022-10|10]] [[/2022-11|11]] [[/2022-12|12]]&lt;/span&gt; · 
&lt;span style=&quot;white-space: nowrap&quot;&gt;2023: [[/2023-01|01]] [[/2023-02|02]] [[/2023-03|03]] [[/2023-04|04]] [[/2023-05|05]] [[/2023-06|06]] [[/2023-07|07]] [[/2023-08|08]] [[/2023-09|09]] [[/2023-10|10]] [[/2023-11|11]] [[/2023-12|12]]&lt;/span&gt; · 
&lt;span style=&quot;white-space: nowrap&quot;&gt;2024: [[/2024-01|01]] [[/2024-02|02]] [[/2024-03|03]] [[/2024-04|04]] [[/2024-05|05]] [[/2024-06|06]] [[/2024-07|07]] [[/2024-08|08]] [[/2024-09|09]] [[/2024-10|10]] [[/2024-11|11]] [[/2024-12|12]]&lt;/span&gt; · 
&lt;span style=&quot;white-space: nowrap&quot;&gt;2025: [[/2025-01|01]] [[/2025-02|02]] [[/2025-03|03]] [[/2025-04|04]] [[/2025-05|05]] [[/2025-06|06]] [[/2025-07|07]] [[/2025-08|08]] [[/2025-09|09]] [[/2025-10|10]] [[/2025-11|11]] [[/2025-12|12]]&lt;/span&gt; · 
&lt;span style=&quot;white-space: nowrap&quot;&gt;2026: [[/2026-01|01]] [[/2026-02|02]] &lt;!-- [[/2026-03|03]] [[/2026-04|04]] [[/2026-05|05]] [[/2026-06|06]] [[/2026-07|07]] [[/2026-08|08]] [[/2026-09|09]] [[/2026-10|10]] [[/2026-11|11]] [[/2026-12|12]] --&gt;&lt;/span&gt;
&lt;/div&gt;

== [[Chladniačik]] ==

&lt;div style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;Možné porušenie autorských práv:&lt;/div&gt;
* &lt;span class=&quot;plainlinks&quot;&gt;({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&amp;diff=8173858&amp;oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&amp;action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Chladniačik]]; 11:56, {{dátum|2026-03-01}} . . &lt;span style=&quot;color: #006400; font-weight: bold;&quot;&gt;(+{{formatnum: {{#expr: 28933 - 0 }} }})&lt;/span&gt; . . [[Redaktor:~2026-13339-30|~2026-13339-30]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-13339-30|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-13339-30|príspevky]]) ''(&lt;nowiki&gt;Vytvorená stránka „{{Infobox živočíchy||Názov=rybárik riečny|Obrázok=Kingfisher India.jpg|Titulok=rybárik riečny (India)|Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(global&lt;ref name=&quot;IUCN&quot;&gt;[https://www.iucnredlist.org/species/22683027/89575948 IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.]&lt;/ref&gt;, na [[Slovensko|Slovensku]]&lt;ref name=&quot;SOS2014&quot; /&gt;)|Ríša po slovensky=[[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|Podríša po slovensky=[[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Pol…“&lt;/nowiki&gt;)''&lt;/span&gt;

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&amp;oldid=8173858 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&amp;oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:&lt;/div&gt;
* „'''''V posledných rokoch nebol u jeho populácie, ktorá má zhruba 600 000 párov, zaznamenaný pokles vyšší ako 30 % a'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22V%20posledn%C3%BDch%20rokoch%20nebol%20u%20jeho%20popul%C3%A1cie%2C%20ktor%C3%A1%20m%C3%A1%20zhruba%20600%20000%20p%C3%A1rov%2C%20zaznamenan%C3%BD%20pokles%20vy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20ako%2030%20%25%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm agika.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8173858&amp;url=http%3A%2F%2Fagika.szm.com%2FVtakroka2011.htm podobnosť 96 %])

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Údržbové šablóny:&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copyvio|zdroj=&lt;/nowiki&gt;http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&amp;action=edit do článku]
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copytext|&lt;/nowiki&gt;Chladniačik&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-13339-30}}&amp;action=edit&lt;!--&amp;section=new--&gt; do diskusie s redaktorom ~2026-13339-30]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 1. marec 2026 (UTC)&lt;/div&gt;

== [[Veľká západná schizma]] ==

&lt;div style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;Možné porušenie autorských práv:&lt;/div&gt;
* &lt;span class=&quot;plainlinks&quot;&gt;({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&amp;diff=8175576&amp;oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&amp;action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Veľká západná schizma]]; 11:56, {{dátum|2026-03-04}} . . &lt;span style=&quot;color: #006400; font-weight: bold;&quot;&gt;(+{{formatnum: {{#expr: 25847 - 0 }} }})&lt;/span&gt; . . [[Redaktor:~2026-14012-84|~2026-14012-84]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14012-84|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14012-84|príspevky]]) ''(&lt;nowiki&gt;Vytvorená stránka „ == Ako k tomu všetkému došlo == [[Konkláve]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] (1378) po smrti pápeža [[Gregor IX. (pápež)|Gregora XI.]] bolo prvým, ktoré sa v Ríme usporiadalo od r. 1303. Pápeži sídlili približne 70 rokov v [[Avignon|Avignone]] kvôli politickým nepokojom. [[Konkláve]] sa konalo uprostred scén nebývalého rozruchu. Od kedy sa [[Francúzsko]] za posledných 70 rokov stalo domovom pápežov, rímsky dav obklopujúci [[konkláve]] bol doc…“&lt;/nowiki&gt;)''&lt;/span&gt;

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&amp;oldid=8175576 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&amp;oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:&lt;/div&gt;
* „'''''Medzitým sa na protipápeža Benedikt XIII. (avignonský nárokovateľ) obrátil cisár Žigmund a požiadal ho, aby odstúpil.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Medzit%C3%BDm%20sa%20na%20protip%C3%A1pe%C5%BEa%20Benedikt%20XIII.%20%28avignonsk%C3%BD%20n%C3%A1rokovate%C4%BE%29%20obr%C3%A1til%20cis%C3%A1r%20%C5%BDigmund%20a%20po%C5%BEiadal%20ho%2C%20aby%20odst%C3%BApil.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8175576&amp;url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %])
* „'''''Táto procedúra sa uznala a na 14. slávnostnom zasadnutí 4. júla 1415 jeho kardinál Ján Dominici prečítal jeho bulu zvolávajúcu'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22T%C3%A1to%20proced%C3%BAra%20sa%20uznala%20a%20na%2014.%20sl%C3%A1vnostnom%20zasadnut%C3%AD%204.%20j%C3%BAla%201415%20jeho%20kardin%C3%A1l%20J%C3%A1n%20Dominici%20pre%C4%8D%C3%ADtal%20jeho%20bulu%20zvol%C3%A1vaj%C3%BAcu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8175576&amp;url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %])

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Údržbové šablóny:&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copyvio|zdroj=&lt;/nowiki&gt;https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&amp;action=edit do článku]
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copytext|&lt;/nowiki&gt;Veľká západná schizma&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14012-84}}&amp;action=edit&lt;!--&amp;section=new--&gt; do diskusie s redaktorom ~2026-14012-84]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 4. marec 2026 (UTC)&lt;/div&gt;

== [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]] ==

&lt;div style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;Možné porušenie autorských práv:&lt;/div&gt;
* &lt;span class=&quot;plainlinks&quot;&gt;({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&amp;diff=8177128&amp;oldid=6479243 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&amp;action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]]; 11:36, {{dátum|2026-03-07}} . . &lt;span style=&quot;color: #006400; font-weight: bold;&quot;&gt;(+{{formatnum: {{#expr: 4504 - 2397 }} }})&lt;/span&gt; . . [[Redaktor:~2026-14685-02|~2026-14685-02]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14685-02|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14685-02|príspevky]]) ''(&lt;nowiki&gt;rožšírenie stránky, výmena starých údajov za nové&lt;/nowiki&gt;)''&lt;/span&gt;

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&amp;oldid=8177128 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&amp;oldid=6479243 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:&lt;/div&gt;
* „'''''Existencia školy v Záhorskej Bystrici sa predpokladá už v druhej polovici 16. storočia, keď sem začali prichádzať Chorváti.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Existencia%20%C5%A1koly%20v%20Z%C3%A1horskej%20Bystrici%20sa%20predpoklad%C3%A1%20u%C5%BE%20v%20druhej%20polovici%2016.%20storo%C4%8Dia%2C%20ke%C4%8F%20sem%20za%C4%8Dali%20prich%C3%A1dza%C5%A5%20Chorv%C3%A1ti.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8177128&amp;url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %])
* „'''''V roku 1929 bola šesťtriedna rímskokatolícka škola pretransformovaná na Obecnú ľudovú školu a od 1.9.1930 sa vyučovalo v šesťtriednej Obecnej'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201929%20bola%20%C5%A1es%C5%A5triedna%20r%C3%ADmskokatol%C3%ADcka%20%C5%A1kola%20pretransformovan%C3%A1%20na%20Obecn%C3%BA%20%C4%BEudov%C3%BA%20%C5%A1kolu%20a%20od%201.9.1930%20sa%20vyu%C4%8Dovalo%20v%20%C5%A1es%C5%A5triednej%20Obecnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8177128&amp;url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8177128&amp;url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %])
* „'''''V roku 1751 zemepán Leopold Pálffy kúpil a daroval cirkvi Gartnerov dom ako novú faru a do starej fary sa'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201751%20zemep%C3%A1n%20Leopold%20P%C3%A1lffy%20k%C3%BApil%20a%20daroval%20cirkvi%20Gartnerov%20dom%20ako%20nov%C3%BA%20faru%20a%20do%20starej%20fary%20sa%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8177128&amp;url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %])
* „'''''Plány novej školy mala obec už v roku 1878, ale výraznejšie aktivity spojené s novou školou nastali až po príchode'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Pl%C3%A1ny%20novej%20%C5%A1koly%20mala%20obec%20u%C5%BE%20v%20roku%201878%2C%20ale%20v%C3%BDraznej%C5%A1ie%20aktivity%20spojen%C3%A9%20s%20novou%20%C5%A1kolou%20nastali%20a%C5%BE%20po%20pr%C3%ADchode%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8177128&amp;url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/a/historia-skoly zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8177128&amp;url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Fa%2Fhistoria-skoly podobnosť 87 %])

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Údržbové šablóny:&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copyvio|zdroj=&lt;/nowiki&gt;https://zshargasova.edupage.org/text4/?, https://zshargasova.sk/?page_id=76&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&amp;action=edit do článku]
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copytext|&lt;/nowiki&gt;Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14685-02}}&amp;action=edit&lt;!--&amp;section=new--&gt; do diskusie s redaktorom ~2026-14685-02]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:38, 7. marec 2026 (UTC)&lt;/div&gt;

== [[Výtrusníky]] ==

&lt;div style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;Možné porušenie autorských práv:&lt;/div&gt;
* &lt;span class=&quot;plainlinks&quot;&gt;({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&amp;diff=8179270&amp;oldid=8179118 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&amp;action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Výtrusníky]]; 14:12, {{dátum|2026-03-11}} . . &lt;span style=&quot;color: #006400; font-weight: bold;&quot;&gt;(+{{formatnum: {{#expr: 18689 - 9678 }} }})&lt;/span&gt; . . [[Redaktor:~2026-12290-58|~2026-12290-58]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-12290-58|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-12290-58|príspevky]]) ''()''&lt;/span&gt;

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&amp;oldid=8179270 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&amp;oldid=8179118 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:&lt;/div&gt;
* „'''''The Demise of a Phylum of Protists: Phylogeny of Myxozoa and Other Parasitic Cnidaria.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22The%20Demise%20of%20a%20Phylum%20of%20Protists%3A%20Phylogeny%20of%20Myxozoa%20and%20Other%20Parasitic%20Cnidaria.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/ pubmed.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8179270&amp;url=https%3A%2F%2Fpubmed.ncbi.nlm.nih.gov%2F8544072%2F podobnosť 0 %]), [https://www.jstor.org/stable/pdf/3284049.pdf jstor.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8179270&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.jstor.org%2Fstable%2Fpdf%2F3284049.pdf podobnosť 0 %]), [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC230068/ pmc.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8179270&amp;url=https%3A%2F%2Fpmc.ncbi.nlm.nih.gov%2Farticles%2FPMC230068%2F podobnosť 0 %]), [https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0959803096900046 sciencedirect.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8179270&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.sciencedirect.com%2Fscience%2Farticle%2Fabs%2Fpii%2FS0959803096900046 podobnosť 0 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=xyk_C_YAAAAJ&amp;hl=en scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8179270&amp;url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3Dxyk_C_YAAAAJ%26hl%3Den podobnosť 0 %]), …

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Údržbové šablóny:&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copyvio|zdroj=&lt;/nowiki&gt;https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&amp;action=edit do článku]
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copytext|&lt;/nowiki&gt;Výtrusníky&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-12290-58}}&amp;action=edit&lt;!--&amp;section=new--&gt; do diskusie s redaktorom ~2026-12290-58]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:14, 11. marec 2026 (UTC)&lt;/div&gt;

== [[Katedra železničnej dopravy]] ==

&lt;div style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;Možné porušenie autorských práv:&lt;/div&gt;
* &lt;span class=&quot;plainlinks&quot;&gt;({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&amp;diff=8179786&amp;oldid=8179781 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&amp;action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Katedra železničnej dopravy]]; 13:50, {{dátum|2026-03-12}} . . &lt;span style=&quot;color: #006400; font-weight: bold;&quot;&gt;(+{{formatnum: {{#expr: 9409 - 7338 }} }})&lt;/span&gt; . . [[Redaktor:~2026-15870-89|~2026-15870-89]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15870-89|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15870-89|príspevky]]) ''(&lt;nowiki&gt;/* Referencie */&lt;/nowiki&gt;)''&lt;/span&gt;

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&amp;oldid=8179786 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&amp;oldid=8179781 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:&lt;/div&gt;
* „'''''Počas týchto troch rokov boli realizované stavebné úpravy ako dopravného laboratória, tak aj priľahlých odborných učební, v ktorých prebiehala výučba'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20t%C3%BDchto%20troch%20rokov%20boli%20realizovan%C3%A9%20stavebn%C3%A9%20%C3%BApravy%20ako%20dopravn%C3%A9ho%20laborat%C3%B3ria%2C%20tak%20aj%20pri%C4%BEahl%C3%BDch%20odborn%C3%BDch%20u%C4%8Debn%C3%AD%2C%20v%20ktor%C3%BDch%20prebiehala%20v%C3%BDu%C4%8Dba%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8179786&amp;url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %])
* „'''''Katedra železničnej dopravy disponuje moderným špecializovaným dopravným laboratóriom, ktoré je z hľadiska technického a technologického vybavenia jedinečným zariadením svojho druhu'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy%20disponuje%20modern%C3%BDm%20%C5%A1pecializovan%C3%BDm%20dopravn%C3%BDm%20laborat%C3%B3riom%2C%20ktor%C3%A9%20je%20z%20h%C4%BEadiska%20technick%C3%A9ho%20a%20technologick%C3%A9ho%20vybavenia%20jedine%C4%8Dn%C3%BDm%20zariaden%C3%ADm%20svojho%20druhu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8179786&amp;url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %])
* „'''''Z pôvodného modelového koľajiska sa demontovalo 5 dopravní, odpojilo 100 výhybiek, 350 návestidiel, 650 svoriek a približne 1000 m káblov.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Z%20p%C3%B4vodn%C3%A9ho%20modelov%C3%A9ho%20ko%C4%BEajiska%20sa%20demontovalo%205%20dopravn%C3%AD%2C%20odpojilo%20100%20v%C3%BDhybiek%2C%20350%20n%C3%A1vestidiel%2C%20650%20svoriek%20a%20pribli%C5%BEne%201000%20m%20k%C3%A1blov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8179786&amp;url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %])
* „'''''V súčasnosti v dopravnom laboratóriu je 6 dopravní na hlavnom okruhu a 3 dopravne na diaľkovo riadenej trati.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22V%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20v%20dopravnom%20laborat%C3%B3riu%20je%206%20dopravn%C3%AD%20na%20hlavnom%20okruhu%20a%203%20dopravne%20na%20dia%C4%BEkovo%20riadenej%20trati.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8179786&amp;url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %])

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Údržbové šablóny:&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copyvio|zdroj=&lt;/nowiki&gt;https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&amp;action=edit do článku]
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copytext|&lt;/nowiki&gt;Katedra železničnej dopravy&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15870-89}}&amp;action=edit&lt;!--&amp;section=new--&gt; do diskusie s redaktorom ~2026-15870-89]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:52, 12. marec 2026 (UTC)&lt;/div&gt;

== [[Žandárstvo]] ==

&lt;div style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;Možné porušenie autorských práv:&lt;/div&gt;
* &lt;span class=&quot;plainlinks&quot;&gt;({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&amp;diff=8179836&amp;oldid=8112134 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&amp;action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Žandárstvo]]; 16:00, {{dátum|2026-03-12}} . . &lt;span style=&quot;color: #006400; font-weight: bold;&quot;&gt;(+{{formatnum: {{#expr: 6792 - 5348 }} }})&lt;/span&gt; . . [[Redaktor:~2026-15741-01|~2026-15741-01]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15741-01|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15741-01|príspevky]]) ''(&lt;nowiki&gt;/* Súčasnosť */&lt;/nowiki&gt;)''&lt;/span&gt;

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&amp;oldid=8179836 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&amp;oldid=8112134 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:&lt;/div&gt;
* „'''''o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22o%20niektor%C3%BDch%20opatreniach%20na%20zv%C3%BD%C5%A1enie%20odolnosti%20Slovenskej%20republiky%20v%20oblasti%20obrany%20a%20bezpe%C4%8Dnosti%2C%20o%20brannej%20povinnosti%20a%20o%20zmene%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&amp;MasterID=10182 nrsr.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8179836&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDefault.aspx%3Fsid%3Dzakony%2Fzakon%26MasterID%3D10182 podobnosť 16 %]), [https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/5 slov-lex.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8179836&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Felegislativa%2Flegislativne-procesy%2FSK%2FLP%2F2025%2F5 podobnosť 0 %]), [https://www.epi.sk/zz/2025-150 epi.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8179836&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.epi.sk%2Fzz%2F2025-150 podobnosť 37 %]), [https://www.mod.gov.sk/zakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky/ mod.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8179836&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.mod.gov.sk%2Fzakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky%2F podobnosť 16 %]), [https://www.minv.sk/?okresne-urady-klientske-centra&amp;urad=21&amp;odbor=5&amp;sekcia=uradna-tabula minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8179836&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fokresne-urady-klientske-centra%26urad%3D21%26odbor%3D5%26sekcia%3Duradna-tabula podobnosť 17 %]), …

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Údržbové šablóny:&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copyvio|zdroj=&lt;/nowiki&gt;https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&amp;MasterID=10182&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&amp;action=edit do článku]
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copytext|&lt;/nowiki&gt;Žandárstvo&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15741-01}}&amp;action=edit&lt;!--&amp;section=new--&gt; do diskusie s redaktorom ~2026-15741-01]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:02, 12. marec 2026 (UTC)&lt;/div&gt;

== [[Alojz Přidal]] ==

&lt;div style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;Možné porušenie autorských práv:&lt;/div&gt;
* &lt;span class=&quot;plainlinks&quot;&gt;({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&amp;diff=8180205&amp;oldid=8180203 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&amp;action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Alojz Přidal]]; 06:18, {{dátum|2026-03-13}} . . &lt;span style=&quot;color: #006400; font-weight: bold;&quot;&gt;(+{{formatnum: {{#expr: 4146 - 3100 }} }})&lt;/span&gt; . . [[Redaktor:Alojzko|Alojzko]] ([[Diskusia s redaktorom:Alojzko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Alojzko|príspevky]]) ''(&lt;nowiki&gt;/* Život */&lt;/nowiki&gt;)''&lt;/span&gt;

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&amp;oldid=8180205 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&amp;oldid=8180203 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:&lt;/div&gt;
* „'''''problematiku BOZP, jadrovej a radiačnej bezpečnosti a požiarnej ochrany v JE V-2.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22problematiku%20BOZP%2C%20jadrovej%20a%20radia%C4%8Dnej%20bezpe%C4%8Dnosti%20a%20po%C5%BEiarnej%20ochrany%20v%20JE%20V-2.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8180205&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť])
* „'''''Od roku 2016 do roku 2018 vykonával funkciu špecialistu v jadrovom zariadení JAVYS'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Od%20roku%202016%20do%20roku%202018%20vykon%C3%A1val%20funkciu%20%C5%A1pecialistu%20v%20jadrovom%20zariaden%C3%AD%20JAVYS%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8180205&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť])

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Údržbové šablóny:&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copyvio|zdroj=&lt;/nowiki&gt;https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&amp;action=edit do článku]
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copytext|&lt;/nowiki&gt;Alojz Přidal&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Alojzko}}&amp;action=edit&lt;!--&amp;section=new--&gt; do diskusie s redaktorom Alojzko]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:20, 13. marec 2026 (UTC)&lt;/div&gt;

== [[Stanislav Harangozó]] ==

&lt;div style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;Možné porušenie autorských práv:&lt;/div&gt;
* &lt;span class=&quot;plainlinks&quot;&gt;({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&amp;diff=8180294&amp;oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&amp;action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Stanislav Harangozó]]; 11:05, {{dátum|2026-03-13}} . . &lt;span style=&quot;color: #006400; font-weight: bold;&quot;&gt;(+{{formatnum: {{#expr: 4119 - 0 }} }})&lt;/span&gt; . . [[Redaktor:Matica slovenská|Matica slovenská]] ([[Diskusia s redaktorom:Matica slovenská|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Matica slovenská|príspevky]]) ''(&lt;nowiki&gt;Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť  | Meno             = Stanislav Harangozó  | Rodné meno       =   | Popis osoby      = [[Slovensko|slovenský]] [[Maliar (umelec)|maliar]]  | Portrét          = Stanislav Harangozó vystavuje v Matici slovenskej, Liptovský Mikuláš.jpg  | Dátum narodenia  = [[4. máj]] [[1895]]  | Miesto narodenia = [[Turčianske Teplice]], [[Slovensko]]  | Dátum úmrtia     = {{duv|1938|6|5|1895|5|4}}  | Miesto úmrtia    = [[Bratislava]], Slovensko  | B…“&lt;/nowiki&gt;)''&lt;/span&gt;

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&amp;oldid=8180294 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&amp;oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:&lt;/div&gt;
* „'''''V rokoch 1990 – 2020 pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22V%20rokoch%201990%20%E2%80%93%202020%20p%C3%B4sobil%20na%20Pedagogickej%20fakulte%20Univerzity%20Komensk%C3%A9ho%20v%20Bratislave.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.harangozo.sk/ harangozo.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8180294&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.harangozo.sk%2F podobnosť 28 %])

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Údržbové šablóny:&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copyvio|zdroj=&lt;/nowiki&gt;https://www.harangozo.sk/&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&amp;action=edit do článku]
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copytext|&lt;/nowiki&gt;Stanislav Harangozó&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Matica slovenská}}&amp;action=edit&lt;!--&amp;section=new--&gt; do diskusie s redaktorom Matica slovenská]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:06, 13. marec 2026 (UTC)&lt;/div&gt;

== [[Eutrofizácia]] ==

&lt;div style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;Možné porušenie autorských práv:&lt;/div&gt;
* &lt;span class=&quot;plainlinks&quot;&gt;({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&amp;diff=8181066&amp;oldid=7703292 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&amp;action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Eutrofizácia]]; 18:22, {{dátum|2026-03-14}} . . &lt;span style=&quot;color: #006400; font-weight: bold;&quot;&gt;(+{{formatnum: {{#expr: 6857 - 1435 }} }})&lt;/span&gt; . . [[Redaktor:~2026-16130-56|~2026-16130-56]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-16130-56|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-16130-56|príspevky]]) ''(&lt;nowiki&gt;Obohatenie článku&lt;/nowiki&gt;)''&lt;/span&gt;

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&amp;oldid=8181066 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&amp;oldid=7703292 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:&lt;/div&gt;
* „'''''Hoci väčšina najhorších prípadov eutrofizácie je spôsobená ľudskou činnosťou, niekedy k nej dochádza prirodzene.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Hoci%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1ina%20najhor%C5%A1%C3%ADch%20pr%C3%ADpadov%20eutrofiz%C3%A1cie%20je%20sp%C3%B4soben%C3%A1%20%C4%BEudskou%20%C4%8Dinnos%C5%A5ou%2C%20niekedy%20k%20nej%20doch%C3%A1dza%20prirodzene.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8181066&amp;url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %])
* „'''''Problém zmierniť pomáhajú aj lepšie zariadenia na čistenie odpadových vôd a regulácie septikov, ktoré výrazne znižujú únik živín, čo vedie'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Probl%C3%A9m%20zmierni%C5%A5%20pom%C3%A1haj%C3%BA%20aj%20lep%C5%A1ie%20zariadenia%20na%20%C4%8Distenie%20odpadov%C3%BDch%20v%C3%B4d%20a%20regul%C3%A1cie%20septikov%2C%20ktor%C3%A9%20v%C3%BDrazne%20zni%C5%BEuj%C3%BA%20%C3%BAnik%20%C5%BEiv%C3%ADn%2C%20%C4%8Do%20vedie%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8181066&amp;url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %])
* „'''''V niektorých oblastiach ide o jediný zdroj životného príjmu a tiež potravy.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22V%20niektor%C3%BDch%20oblastiach%20ide%20o%20jedin%C3%BD%20zdroj%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20pr%C3%ADjmu%20a%20tie%C5%BE%20potravy.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8181066&amp;url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %])

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Údržbové šablóny:&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copyvio|zdroj=&lt;/nowiki&gt;https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&amp;action=edit do článku]
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copytext|&lt;/nowiki&gt;Eutrofizácia&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-16130-56}}&amp;action=edit&lt;!--&amp;section=new--&gt; do diskusie s redaktorom ~2026-16130-56]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:24, 14. marec 2026 (UTC)&lt;/div&gt;

== [[Ladislav Hanus]] ==

&lt;div style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;Možné porušenie autorských práv:&lt;/div&gt;
* &lt;span class=&quot;plainlinks&quot;&gt;({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&amp;diff=8183189&amp;oldid=8135880 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&amp;action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Ladislav Hanus]]; 15:00, {{dátum|2026-03-18}} . . &lt;span style=&quot;color: #006400; font-weight: bold;&quot;&gt;(+{{formatnum: {{#expr: 24389 - 22167 }} }})&lt;/span&gt; . . [[Redaktor:~2026-17117-24|~2026-17117-24]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17117-24|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17117-24|príspevky]]) ''(&lt;nowiki&gt;/* Dočasné podľahnutie nacistickému pokušeniu */ doplnenie iného pohľadu od S. Trizuljaka&lt;/nowiki&gt;)''&lt;/span&gt;

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&amp;oldid=8183189 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&amp;oldid=8135880 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:&lt;/div&gt;
* „'''''... fašistická radikalizácia sa týkala politiky, ale kresťanská kultúra žila vo veľkej miere svojím vlastným životom.\'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22...%20fa%C5%A1istick%C3%A1%20radikaliz%C3%A1cia%20sa%20t%C3%BDkala%20politiky%2C%20ale%20kres%C5%A5ansk%C3%A1%20kult%C3%BAra%20%C5%BEila%20vo%20ve%C4%BEkej%20miere%20svoj%C3%ADm%20vlastn%C3%BDm%20%C5%BEivotom.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8183189&amp;url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %])
* „'''''Hanus sa ako reformista snažil hľadať styčnú plochu s rôznymi nekatolíckymi tradíciami, ideológiami a postavami, obhajoval Dostojevského, polemizoval o diele'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Hanus%20sa%20ako%20reformista%20sna%C5%BEil%20h%C4%BEada%C5%A5%20sty%C4%8Dn%C3%BA%20plochu%20s%20r%C3%B4znymi%20nekatol%C3%ADckymi%20trad%C3%ADciami%2C%20ideol%C3%B3giami%20a%20postavami%2C%20obhajoval%20Dostojevsk%C3%A9ho%2C%20polemizoval%20o%20diele%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8183189&amp;url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %])
* „'''''Kontextom týchto úvah boli celoeurópske diskusie katolíckych intelektuálov o vyčerpanosti medzivojnového poriadku, nestabilite parlamentného modelu Weimarskej republiky, veľkej hospodárskej kríze'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Kontextom%20t%C3%BDchto%20%C3%BAvah%20boli%20celoeur%C3%B3pske%20diskusie%20katol%C3%ADckych%20intelektu%C3%A1lov%20o%20vy%C4%8Derpanosti%20medzivojnov%C3%A9ho%20poriadku%2C%20nestabilite%20parlamentn%C3%A9ho%20modelu%20Weimarskej%20republiky%2C%20ve%C4%BEkej%20hospod%C3%A1rskej%20kr%C3%ADze%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8183189&amp;url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %])

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Údržbové šablóny:&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copyvio|zdroj=&lt;/nowiki&gt;https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&amp;action=edit do článku]
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copytext|&lt;/nowiki&gt;Ladislav Hanus&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17117-24}}&amp;action=edit&lt;!--&amp;section=new--&gt; do diskusie s redaktorom ~2026-17117-24]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 18. marec 2026 (UTC)&lt;/div&gt;

== [[Augustín Roškoványi]] ==

&lt;div style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;Možné porušenie autorských práv:&lt;/div&gt;
* &lt;span class=&quot;plainlinks&quot;&gt;({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&amp;diff=8183641&amp;oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&amp;action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Augustín Roškoványi]]; 12:01, {{dátum|2026-03-19}} . . &lt;span style=&quot;color: #006400; font-weight: bold;&quot;&gt;(+{{formatnum: {{#expr: 9168 - 0 }} }})&lt;/span&gt; . . [[Redaktor:~2026-17346-95|~2026-17346-95]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17346-95|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17346-95|príspevky]]) ''(&lt;nowiki&gt;vypísanie článku o Augustínovi Roskovanyim&lt;/nowiki&gt;)''&lt;/span&gt;

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&amp;oldid=8183641 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&amp;oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:&lt;/div&gt;
* „'''''1846 ho pápež Pius IX. prijal na audiencii a obdaroval zlatým medailónom Nepoškvrneného počatia Panny Márie ako prejav uznania za'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%221846%20ho%20p%C3%A1pe%C5%BE%20Pius%20IX.%20prijal%20na%20audiencii%20a%20obdaroval%20zlat%C3%BDm%20medail%C3%B3nom%20Nepo%C5%A1kvrnen%C3%A9ho%20po%C4%8Datia%20Panny%20M%C3%A1rie%20ako%20prejav%20uznania%20za%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8183641&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8183641&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %])
* „'''''Pri svojej všestrannej činnosti nezabúdal ani na miesto svojho detstva a v Rožkovanoch dal v r.1858 vybudovať kostol zasvätený sv.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Pri%20svojej%20v%C5%A1estrannej%20%C4%8Dinnosti%20nezab%C3%BAdal%20ani%20na%20miesto%20svojho%20detstva%20a%20v%20Ro%C5%BEkovanoch%20dal%20v%20r.1858%20vybudova%C5%A5%20kostol%20zasv%C3%A4ten%C3%BD%20sv.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8183641&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %])
* „'''''Na podporu študentov založil v Nitre základinu štyridsaťtisíc forintov, každoročne stravoval 40 gymnazistov (okrem klerikov), založil aj základinu na pomoc'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Na%20podporu%20%C5%A1tudentov%20zalo%C5%BEil%20v%20Nitre%20z%C3%A1kladinu%20%C5%A1tyridsa%C5%A5tis%C3%ADc%20forintov%2C%20ka%C5%BEdoro%C4%8Dne%20stravoval%2040%20gymnazistov%20%28okrem%20klerikov%29%2C%20zalo%C5%BEil%20aj%20z%C3%A1kladinu%20na%20pomoc%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8183641&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %])
* „'''''Jeho pastierske listy sú písané v duchu úprimnej starostlivosti o zverený ľud.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20pastierske%20listy%20s%C3%BA%20p%C3%ADsan%C3%A9%20v%20duchu%20%C3%BAprimnej%20starostlivosti%20o%20zveren%C3%BD%20%C4%BEud.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8183641&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8183641&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %])

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Údržbové šablóny:&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copyvio|zdroj=&lt;/nowiki&gt;https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&amp;action=edit do článku]
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copytext|&lt;/nowiki&gt;Augustín Roškoványi&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17346-95}}&amp;action=edit&lt;!--&amp;section=new--&gt; do diskusie s redaktorom ~2026-17346-95]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:02, 19. marec 2026 (UTC)&lt;/div&gt;

== [[Dočasná vláda francúzskej republiky]] ==

&lt;div style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;Možné porušenie autorských práv:&lt;/div&gt;
* &lt;span class=&quot;plainlinks&quot;&gt;({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&amp;diff=8184374&amp;oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&amp;action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Dočasná vláda francúzskej republiky]]; 15:01, {{dátum|2026-03-20}} . . &lt;span style=&quot;color: #006400; font-weight: bold;&quot;&gt;(+{{formatnum: {{#expr: 3016 - 0 }} }})&lt;/span&gt; . . [[Redaktor:LogoMakerAKDK|LogoMakerAKDK]] ([[Diskusia s redaktorom:LogoMakerAKDK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LogoMakerAKDK|príspevky]]) ''(&lt;nowiki&gt;Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/25324048|Prozatímní vláda Francouzské republiky]]“&lt;/nowiki&gt;)''&lt;/span&gt;

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&amp;oldid=8184374 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&amp;oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:&lt;/div&gt;
* „'''''Po oslobodení Paríža 25. augusta 1944 sa presunula späť do hlavného mesta a 9. septembra 1944 ustanovila novú vládu \&quot;národnej'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Po%20osloboden%C3%AD%20Par%C3%AD%C5%BEa%2025.%20augusta%201944%20sa%20presunula%20sp%C3%A4%C5%A5%20do%20hlavn%C3%A9ho%20mesta%20a%209.%20septembra%201944%20ustanovila%20nov%C3%BA%20vl%C3%A1du%20%5C%22n%C3%A1rodnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf upn.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8184374&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.upn.gov.sk%2Fpublikacie_web%2Fzbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf podobnosť]), [https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP stvr.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8184374&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.stvr.org%2Fmedia%2Fa542%2Ffile%2Fitem%2Fsk%2F0000%2Fjuraj-vyboh2.358.pdf%3Ffbclid%3DIwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP podobnosť]), [https://www.vhu.sk/data/files/568.pdf vhu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8184374&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.vhu.sk%2Fdata%2Ffiles%2F568.pdf podobnosť]), [https://www.forumhistoriae.sk/sites/default/files/varsavske1.pdf forumhistoriae.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8184374&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.forumhistoriae.sk%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2Fvarsavske1.pdf podobnosť]), [https://koreny.neocities.org/0007-Turzovania-1+2SV-sum2-7.pdf koreny.neocities.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8184374&amp;url=https%3A%2F%2Fkoreny.neocities.org%2F0007-Turzovania-1%2B2SV-sum2-7.pdf podobnosť]), …

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Údržbové šablóny:&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copyvio|zdroj=&lt;/nowiki&gt;https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&amp;action=edit do článku]
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copytext|&lt;/nowiki&gt;Dočasná vláda francúzskej republiky&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LogoMakerAKDK}}&amp;action=edit&lt;!--&amp;section=new--&gt; do diskusie s redaktorom LogoMakerAKDK]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 20. marec 2026 (UTC)&lt;/div&gt;

== [[Chuck Norris]] ==

&lt;div style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;Možné porušenie autorských práv:&lt;/div&gt;
* &lt;span class=&quot;plainlinks&quot;&gt;({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&amp;diff=8186029&amp;oldid=8185366 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&amp;action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Chuck Norris]]; 21:38, {{dátum|2026-03-23}} . . &lt;span style=&quot;color: #006400; font-weight: bold;&quot;&gt;(+{{formatnum: {{#expr: 19237 - 15835 }} }})&lt;/span&gt; . . [[Redaktor:Jadrovy chemik|Jadrovy chemik]] ([[Diskusia s redaktorom:Jadrovy chemik|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jadrovy chemik|príspevky]]) ''(&lt;nowiki&gt;+ pseudofakty a citacie&lt;/nowiki&gt;)''&lt;/span&gt;

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&amp;oldid=8186029 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&amp;oldid=8185366 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:&lt;/div&gt;
* „'''''Keď ide strašidlo spať, každú noc sa pozerá pod posteľ, či tam nie je Chuck Norris.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20ide%20stra%C5%A1idlo%20spa%C5%A5%2C%20ka%C5%BEd%C3%BA%20noc%20sa%20pozer%C3%A1%20pod%20poste%C4%BE%2C%20%C4%8Di%20tam%20nie%20je%20Chuck%20Norris.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8186029&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2Fpopular%2F%3Fpage%3D3 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8186029&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]), [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22147881&amp;scrollto=first modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8186029&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22147881%26scrollto%3Dfirst podobnosť 0 %])
* „'''''Chuckova brada je taká hustá, že v nej žijú tri rodiny orlov a jeden nezvestný prieskumník.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Chuckova%20brada%20je%20tak%C3%A1%20hust%C3%A1%2C%20%C5%BEe%20v%20nej%20%C5%BEij%C3%BA%20tri%20rodiny%20orlov%20a%20jeden%20nezvestn%C3%BD%20prieskumn%C3%ADk.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8186029&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22159601 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8186029&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %])
* „'''''Teória evolúcie neexistuje, existuje iba zoznam živočíšnych druhov, ktoré nechal Chuck Norris prežiť.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Te%C3%B3ria%20evol%C3%BAcie%20neexistuje%2C%20existuje%20iba%20zoznam%20%C5%BEivo%C4%8D%C3%AD%C5%A1nych%20druhov%2C%20ktor%C3%A9%20nechal%20Chuck%20Norris%20pre%C5%BEi%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8186029&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22157383 podobnosť 0 %]), [https://chuck-norris.szm.com/ chuck-norris.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8186029&amp;url=https%3A%2F%2Fchuck-norris.szm.com%2F podobnosť 12 %]), [https://tera.poradna.net/questions/1886078-vtip-pro-odlehceni-iv tera.poradna.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8186029&amp;url=https%3A%2F%2Ftera.poradna.net%2Fquestions%2F1886078-vtip-pro-odlehceni-iv podobnosť 12 %])

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Údržbové šablóny:&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copyvio|zdroj=&lt;/nowiki&gt;https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&amp;action=edit do článku]
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copytext|&lt;/nowiki&gt;Chuck Norris&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jadrovy chemik}}&amp;action=edit&lt;!--&amp;section=new--&gt; do diskusie s redaktorom Jadrovy chemik]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:40, 23. marec 2026 (UTC)&lt;/div&gt;

== [[Dolný Vadičov]] ==

&lt;div style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;Možné porušenie autorských práv:&lt;/div&gt;
* &lt;span class=&quot;plainlinks&quot;&gt;({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&amp;diff=8187469&amp;oldid=8180224 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&amp;action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Dolný Vadičov]]; 10:18, {{dátum|2026-03-26}} . . &lt;span style=&quot;color: #006400; font-weight: bold;&quot;&gt;(+{{formatnum: {{#expr: 9653 - 7345 }} }})&lt;/span&gt; . . [[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Miroslav Gajdoš|príspevky]]) ''(&lt;nowiki&gt;/* Kultúra */Zdroj Kysucké povesti&lt;/nowiki&gt;)''&lt;/span&gt;

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&amp;oldid=8187469 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&amp;oldid=8180224 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:&lt;/div&gt;
* „'''''Keď sa prach rozptýlil, dedinčania uvideli na mieste, kde kedysi stála jaskyňa prekrásne lúky snežienok.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20sa%20prach%20rozpt%C3%BDlil%2C%20dedin%C4%8Dania%20uvideli%20na%20mieste%2C%20kde%20kedysi%20st%C3%A1la%20jasky%C5%88a%20prekr%C3%A1sne%20l%C3%BAky%20sne%C5%BEienok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), …
* „'''''V úzkej doline potoka ktorý pramení za Ladoňhorou, ich zo skalnej jaskyne tajne sledoval černokňažník Ladoň.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22V%20%C3%BAzkej%20doline%20potoka%20ktor%C3%BD%20pramen%C3%AD%20za%20Lado%C5%88horou%2C%20ich%20zo%20skalnej%20jaskyne%20tajne%20sledoval%20%C4%8Dernok%C5%88a%C5%BEn%C3%ADk%20Lado%C5%88.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), …
* „'''''Celá jaskyňa sa zatriasla a skalné bralo v ktorom bol Ladoň usadený sa začalo rúcať.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Cel%C3%A1%20jasky%C5%88a%20sa%20zatriasla%20a%20skaln%C3%A9%20bralo%20v%20ktorom%20bol%20Lado%C5%88%20usaden%C3%BD%20sa%20za%C4%8Dalo%20r%C3%BAca%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162475294291891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162475294291891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), …
* „'''''Dedina zosmutnela, kde hľadať taký kvet v čase, keď už aj posledné listie zhnilo na zemi.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Dedina%20zosmutnela%2C%20kde%20h%C4%BEada%C5%A5%20tak%C3%BD%20kvet%20v%20%C4%8Dase%2C%20ke%C4%8F%20u%C5%BE%20aj%20posledn%C3%A9%20listie%20zhnilo%20na%20zemi.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161976620646891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161976620646891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187469&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), …

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Údržbové šablóny:&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copyvio|zdroj=&lt;/nowiki&gt;https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&amp;action=edit do článku]
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copytext|&lt;/nowiki&gt;Dolný Vadičov&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Miroslav Gajdoš}}&amp;action=edit&lt;!--&amp;section=new--&gt; do diskusie s redaktorom Miroslav Gajdoš]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:20, 26. marec 2026 (UTC)&lt;/div&gt;

== [[Zuzana Znášiková Martinková]] ==

&lt;div style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;Možné porušenie autorských práv:&lt;/div&gt;
* &lt;span class=&quot;plainlinks&quot;&gt;({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&amp;diff=8187891&amp;oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&amp;action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Zuzana Znášiková Martinková]]; 15:20, {{dátum|2026-03-27}} . . &lt;span style=&quot;color: #006400; font-weight: bold;&quot;&gt;(+{{formatnum: {{#expr: 1441 - 0 }} }})&lt;/span&gt; . . [[Redaktor:HarryDusanko|HarryDusanko]] ([[Diskusia s redaktorom:HarryDusanko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/HarryDusanko|príspevky]]) ''(&lt;nowiki&gt;výroba stránky o slávnej herečke&lt;/nowiki&gt;)''&lt;/span&gt;

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&amp;oldid=8187891 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&amp;oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:&lt;/div&gt;
* „'''''Funguje ako herečka na voľnej nohe a je možné vidieť ju v komických a dramatických rolách.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Funguje%20ako%20here%C4%8Dka%20na%20vo%C4%BEnej%20nohe%20a%20je%20mo%C5%BEn%C3%A9%20vidie%C5%A5%20ju%20v%20komick%C3%BDch%20a%20dramatick%C3%BDch%20rol%C3%A1ch.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187891&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %])
* „'''''Po štyridsiatke sa znova presťahovala na Slovensko, kde okrem divadla (SND, Gunagu, La Komika, Ady loď...) nanovo rozbehla svoju televíznu'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Po%20%C5%A1tyridsiatke%20sa%20znova%20pres%C5%A5ahovala%20na%20Slovensko%2C%20kde%20okrem%20divadla%20%28SND%2C%20Gunagu%2C%20La%20Komika%2C%20Ady%20lo%C4%8F...%29%20nanovo%20rozbehla%20svoju%20telev%C3%ADznu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187891&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %])
* „'''''Po návrate na Slovensko na počiatku 90. rokov sa stala dôležitou súčasťou Trnavského divadla, kde stvárnila množstvo hlavných i vedľajších'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Po%20n%C3%A1vrate%20na%20Slovensko%20na%20po%C4%8Diatku%2090.%20rokov%20sa%20stala%20d%C3%B4le%C5%BEitou%20s%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20Trnavsk%C3%A9ho%20divadla%2C%20kde%20stv%C3%A1rnila%20mno%C5%BEstvo%20hlavn%C3%BDch%20i%20ved%C4%BEaj%C5%A1%C3%ADch%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.sk/tvorca/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografia/ csfd.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187891&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.sk%2Ftvorca%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografia%2F podobnosť 0 %]), [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8187891&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %])

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Údržbové šablóny:&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copyvio|zdroj=&lt;/nowiki&gt;https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&amp;action=edit do článku]
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copytext|&lt;/nowiki&gt;Zuzana Znášiková Martinková&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:HarryDusanko}}&amp;action=edit&lt;!--&amp;section=new--&gt; do diskusie s redaktorom HarryDusanko]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:22, 27. marec 2026 (UTC)&lt;/div&gt;

== [[Riccardo Paternò di Montecupo]] ==

&lt;div style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;Možné porušenie autorských práv:&lt;/div&gt;
* &lt;span class=&quot;plainlinks&quot;&gt;({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&amp;diff=8188254&amp;oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&amp;action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Riccardo Paternò di Montecupo]]; 06:12, {{dátum|2026-03-28}} . . &lt;span style=&quot;color: #006400; font-weight: bold;&quot;&gt;(+{{formatnum: {{#expr: 3771 - 0 }} }})&lt;/span&gt; . . [[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Radoslav70|príspevky]]) ''(&lt;nowiki&gt;Vytvorená stránka „{{Infobox Politik  | Meno              = Riccardo Paternò di Montecupo  | Rodné meno        =   | Popis osoby       = taliansky ekonóm a akademik  | Portrét           = Riccardo Paternò di Montecupo.png  | Veľkosť portrétu  = &lt;!-- štandardná veľkosť 230px --&gt;  | Popis portrétu    =   | Podpis            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;  | Poradie           =   | Úrad              = Hlavný kancelár|Hlavný kancelár Maltézskeho…“&lt;/nowiki&gt;)''&lt;/span&gt;

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&amp;oldid=8188254 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&amp;oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:&lt;/div&gt;
* „'''''Pôsobil ako zástupca pozorovateľa misie Maltézskeho rádu pri Organizácii Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22P%C3%B4sobil%20ako%20z%C3%A1stupca%20pozorovate%C4%BEa%20misie%20Malt%C3%A9zskeho%20r%C3%A1du%20pri%20Organiz%C3%A1cii%20Spojen%C3%BDch%20n%C3%A1rodov%20pre%20v%C3%BD%C5%BEivu%20a%20po%C4%BEnohospod%C3%A1rstvo%20%28FAO%29.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8188254&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F26362279410023100%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24770252632559127/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8188254&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24770252632559127%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/9247483168595991/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8188254&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F9247483168595991%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24978708625046859/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8188254&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24978708625046859%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/2984798824864488/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8188254&amp;url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F2984798824864488%2F podobnosť]), …

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Údržbové šablóny:&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copyvio|zdroj=&lt;/nowiki&gt;https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&amp;action=edit do článku]
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copytext|&lt;/nowiki&gt;Riccardo Paternò di Montecupo&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Radoslav70}}&amp;action=edit&lt;!--&amp;section=new--&gt; do diskusie s redaktorom Radoslav70]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:14, 28. marec 2026 (UTC)&lt;/div&gt;

== [[Otužovanie detí školského veku]] ==

&lt;div style=&quot;font-size:85%;&quot;&gt;Možné porušenie autorských práv:&lt;/div&gt;
* &lt;span class=&quot;plainlinks&quot;&gt;({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&amp;diff=8189883&amp;oldid=8154553 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&amp;action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Otužovanie detí školského veku]]; 19:36, {{dátum|2026-03-30}} . . &lt;span style=&quot;color: #006400; font-weight: bold;&quot;&gt;(+{{formatnum: {{#expr: 15803 - 9729 }} }})&lt;/span&gt; . . [[Redaktor:Oto Zapletal|Oto Zapletal]] ([[Diskusia s redaktorom:Oto Zapletal|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Oto Zapletal|príspevky]]) ''(&lt;nowiki&gt;Pridaný text o mladých vodných záchranároch.&lt;/nowiki&gt;)''&lt;/span&gt;

&lt;div class=&quot;plainlinks&quot; style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&amp;oldid=8189883 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&amp;oldid=8154553 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:&lt;/div&gt;
* „'''''Každý má svoji komfortní zónu jinde a nejdůležitější je, že děti překonaly samy sebe.'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22Ka%C5%BEd%C3%BD%20m%C3%A1%20svoji%20komfortn%C3%AD%20z%C3%B3nu%20jinde%20a%20nejd%C5%AFle%C5%BEit%C4%9Bj%C5%A1%C3%AD%20je%2C%20%C5%BEe%20d%C4%9Bti%20p%C5%99ekonaly%20samy%20sebe.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8189883&amp;url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %])
* „'''''Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.\'''''“&lt;br /&gt;• [http://google.com/search?q=%22D%C3%ADky%20mraziv%C3%A9%20noci%20se%20na%20hladin%C4%9B%20vytvo%C5%99ila%20centimetrov%C3%A1%20krusta%2C%20instrukto%C5%99i%20si%20museli%20pom%C3%A1hat%20sekerou.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&amp;project=wikipedia&amp;action=compare&amp;oldid=8189883&amp;url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %])

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;Údržbové šablóny:&lt;/div&gt;
&lt;div class=&quot;plainlinks&quot;&gt;
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copyvio|zdroj=&lt;/nowiki&gt;https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&amp;action=edit do článku]
* &lt;code&gt;&lt;nowiki&gt;{{copytext|&lt;/nowiki&gt;Otužovanie detí školského veku&lt;nowiki&gt;}}&lt;/nowiki&gt;&lt;/code&gt;&lt;br /&gt;• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Oto Zapletal}}&amp;action=edit&lt;!--&amp;section=new--&gt; do diskusie s redaktorom Oto Zapletal]
&lt;/div&gt;

&lt;div style=&quot;font-size:85%; margin-top: 0.5em;&quot;&gt;'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:38, 30. marec 2026 (UTC)&lt;/div&gt;</text>
      <sha1>dq7gh4aczempybm2jarlb897907f9on</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Nástenka správcov/Hlavička</title>
    <ns>4</ns>
    <id>442435</id>
    <revision>
      <id>8189726</id>
      <parentid>8175604</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:34:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8189726</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5170" sha1="ribi1hd1up0t3p5srztb3iump2sgmij" xml:space="preserve">{| class=&quot;messagebox standard&quot; id=&quot;talkheader&quot; align=&quot;center&quot; style=&quot;text-align:center; background-color:white&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;border-bottom:1px solid #C0C090; background-color: #F8EABA;&quot; |
''Táto stránka je určená na riešenie konkrétnych problémov, ktoré môžu riešiť len správcovia vďaka svojim technickým oprávneniam. Stránka NESLÚŽI na voľnú diskusiu. &lt;br /&gt; Prosíme, správajte sa na nej podľa nasledujúcich pravidiel:
|- style=&quot;text-align:left&quot;
| 
# Ak niečo žiadate od [[Wikipédia:Správcovia|správcov]], napíšte sem ([{{fullurl:Wikipédia:Nástenka správcov|action=edit&amp;section=new}} ako novú sekciu]) stručne, čo požadujete.
# Uveďte odkazy, na základe čoho to požadujete. V prípade potreby poukázať na konkrétnu editáciu uveďte odkaz na [[Pomoc:Rozdiel medzi revíziami|rozdiel (diff)]].
# Nediskutujte o ďalšom. Niektorý zo správcov Vám tu odpovie a zaistí prípadné riešenie problému.
# Ak s jeho riešením nesúhlasíte, napíšte to sem a požiadajte ďalších správcov o vyjadrenie.
# Ak neviete, či sú na riešenie vášho problému potrebné správcovské práva, píšte na [[Wikipédia:Potrebujem pomoc]].
| style=&quot;width: 30%; border: 1px solid #C0C090; background-color: #F8EABA; margin: 0 3px 0 20px; padding:10px&quot; |
'''[[Wikipédia:Príručka/Diskusie|Sprievodca diskusiou]]'''

Prosíme, dodržiavajte [[Wikipédia:Wikietiketa|zásady slušného správania]] a predpokladajte dobrú vôľu. [[Wikipédia:Žiadne osobné útoky|Vyvarujte sa osobných útokov]] a zostaňte [[Wikipédia:Zdvorilosť|zdvorilí]].
|-
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;border-bottom:1px solid #C0C090; background-color: #F8EABA&quot; |
Žiadosti o práva [[Wikipédia:Rollback|rollback]] a [[WP:Strážcovia|strážca]] predkladajte na stránke '''[[Wikipédia:Žiadosti o povolenie]]'''.

Návrhy na právo [[Wikipédia:Redaktori s automaticky preverenými úpravami|Autopatrolled]] pridávajte na stránku '''[[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled]]'''.

Žiadosti o CheckUser predkladajte na stránke '''[[Wikipédia:Žiadosť o overenie redaktora]]'''.

Pre pomoc s premenovaním redaktorského účtu pozri '''[[Wikipédia:Žiadosť o premenovanie redaktora]]'''.
|}

{{Tabuľka
|typ      = class=&quot;wikitable&quot;
|názov    = 
|hlavička = Potrebujete pomoc [[Wikipédia:Správcovia|správcov]] pri… !! 
|riadok1  = … hlásení vandalizmu? {{!!}} Navštívte [[Wikipédia:Vandalizmus]].
|riadok2  = … zmazaní stránky? {{!!}} Navštívte [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. 
|riadok3  = … hlásení chyby vo MediaWiki softvéri? {{!!}} Navštívte [[Wikipédia:Ako hlásiť chyby]].
|riadok4  = … hlásení porušenia autorských práv? {{!!}} Navštívte [[Wikipédia:Porušenie práv]].
}}
{{Tabuľka
|typ      = class=&quot;wikitable&quot;
|názov    = 
|hlavička = Prosím, uvedomte si, že správcovia nemôžu… {{!!}} 
|riadok1  = … riešiť konflikty. {{!!}} Skúste navštíviť [[Wikipédia:Riešenie konfliktov]] a [[Wikipédia:Wikietiketa]].&lt;br /&gt;Napriek tomu, správca alebo iní skúsení wikipediáni môžu vyjadriť svoj osobný postoj, ak ich o to požiadate napríklad prostredníctvom „Diskusie s redaktorom“.
|riadok2  = … udeľovať status správcu. {{!!}} Navštívte stránku [[Wikipédia:Žiadosť o práva správcu]] a dajte návrh na nového správcu. Status mu udelí [[Wikipédia:Byrokrati|byrokrat]].
|riadok3  = … mazať kontá redaktorov. {{!!}} Nie je možné zmazať konto úplne, možno ho však [[Wikipédia:Žiadosť o premenovanie redaktora|premenovať]].
}}
{{Wikipédia:Nástenka správcov/Zoznam archívov}}

'''Pozri aj''': 

* [[Wikipédia:Správcovia]]

__TOC__ __NEWSECTIONLINK__&lt;includeonly&gt;

[[Kategória:Wikipédia:Správca|Nástenka správcov]]
[[Kategória:Wikipédia:Údržba|Nástenka správcov]]

[[ar:ويكيبيديا:إخطار الإداريين]]
[[bg:Уикипедия:Заявки към администраторите]]
[[cs:Wikipedie:Nástěnka správců]]
[[cy:Wicipedia:Negesfwrdd gweinyddiaeth]]
[[de:Wikipedia:Administratoren/Notizen]]
[[el:Βικιπαίδεια:Σημειωματάριο διαχειριστών]]
[[en:Wikipedia:Administrators' noticeboard]]
[[es:Wikipedia:Tablón de anuncios de los bibliotecarios]]
[[fa:ویکی‌پدیا:تابلوی اعلانات مدیران]]
[[fi:Wikipedia:Ylläpitäjien ilmoitustaulu]]
[[fr:Wikipédia:Bulletin des administrateurs]]
[[hi:विकिपीडिया:प्रबंधक सूचनापट]]
[[hu:Wikipédia:Adminisztrátorok üzenőfala]]
[[ja:Wikipedia:管理者伝言板]]
[[jv:Wikipedia:Panyuwunan kawigatèn pangurus]]
[[no:Wikipedia:Administratorer/Notisblokk]]
[[ru:Википедия:Форум администраторов]]
[[simple:Wikipedia:Administrators' noticeboard]]
[[sr:Википедија:Администраторска табла]]
[[th:วิกิพีเดีย:แจ้งผู้ดูแลระบบ]]
[[uk:Вікіпедія:Запити до адміністраторів]]
[[vi:Wikipedia:Tin nhắn cho bảo quản viên]]
[[zh:Wikipedia:管理员通告板]]
[[zh-yue:Wikipedia:管理員留言板]]
&lt;/includeonly&gt;</text>
      <sha1>ribi1hd1up0t3p5srztb3iump2sgmij</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fínska jazerná pahorkatina</title>
    <ns>0</ns>
    <id>447562</id>
    <revision>
      <id>8190003</id>
      <parentid>5947232</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T06:01:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8190003</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1869" sha1="2txqgadq5zt28jtzyimxizt5aboir2d" xml:space="preserve">[[Súbor:Suomen maisemamaakunnat.svg|náhľad|Geomorfologické členenie Fínska, niektoré provincie ďalej rozčlenené na regióny. Fínska jazerná pahorkatina (Suomenselkä) tvorí pruh v strednej časti mapy.]]
'''Fínska jazerná pahorkatina'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; ({{V jazyku|fin|Suomenselkä}}) je územie na západe [[Fínsko|Fínska]]. Takmer polovicu územia tvoria jazerá a jazierka, je ich spolu viac ako 60 000, tvoria tak najväčšie sústredenie jazier na Zemi. Územie bolo vytvorené [[pleistocén]]nym kontinentálnym [[ľadovec (súvislý ľad)|ľadovcom]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
  | priezvisko = Čeman
  | meno = Róbert
  | odkaz na autora = 
  | titul = Neživá príroda
  | odkaz na titul = Neživá príroda (kniha)
  | vydavateľ = MAPA Slovakia Bratislava
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1999
  | isbn = 80-967723-9-2
  | vydanie = 1
  | strany = 
}}&lt;/ref&gt;.

Z geomorfologického hľadiska je Fínska jazerná pahorkatina súčasťou [[Východoeurópska platforma|Východoeurópskej platformy]]&lt;ref&gt;Král, V., 1999: Fyzická geografie Europy. Akademie, Praha&lt;/ref&gt;. Geologicky tvorí jej podložie [[Baltský štít]].

Najväčšie jazerá: [[Saimaa]] ({{km2|4377}}), [[Inari]] ({{km2|1102}}), [[Päijänne]] ({{km2|1054}}).

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 31.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

[[Kategória:Geografia Fínska]]</text>
      <sha1>2txqgadq5zt28jtzyimxizt5aboir2d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Häinsa</title>
    <ns>0</ns>
    <id>457922</id>
    <revision>
      <id>8189903</id>
      <parentid>5443741</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:14:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odobratá [[Kategória:Stavby v Kórejskej republike]]; pridaná [[Kategória:Budhistické kláštory v Kórejskej republike]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8189903</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2565" sha1="l5vkomqxd91d6pe2ivtiqtknl654z6j" xml:space="preserve">{{Whc}}
{{Infobox Lokalita Svetového dedičstva
|WHS         = Haeinsa Temple Janggyeong Panjeon, the Depositories for the Tripitaka Koreana Woodblocks
|názov       = Haeinsa Temple Janggyeong Panjeon, the Depositories for the Tripitaka Koreana Woodblocks
|obrázok     = Korea-Haeinsa-07.jpg
|titulok     = Häinsa
|štát        = {{minivlajka|Kórejská republika|w}}
|typ         = kultúrna pamiatka
|kritériá    = iv, vi
|ID          = 737
|link        = http://whc.unesco.org/en/list/737
|región      = [[Lokality Svetového dedičstva v Ázii a Pacifiku|Ázia a Pacifik]]
|súradnice   = 
|rok         = 1995
|zasadnutie  = 
|dodatky     =  
|ohrozenie   =  
}}

'''Häinsa''' ([[kórejčina|kórejsky]] 해인사) alebo '''Häinsa Čanggjong Pchandžon''' je [[budhizmus|budhistický]] [[kláštor]] v [[Kórejská republika|Kórejskej republike]], v ktorom je uložená zbierka drevených tlačiarenských dosiek z [[13. storočie|13. storočia]] s úplným prekladom budhistických kanonických spisov.

Kláštor stojí na hore [[Kaja]] a bol založený už na začiatku [[9. storočie|9. storočia]]. Na príkaz kráľa [[Kodžong]]a boli budhistické texty vyryté obojstranne do drevených dosiek v dobe [[Mongoli|mongolskej]] invázie, lebo Mongoli zničili podobný, starší súbor s textami [[Tripitaka|Tripitaky]] z [[11. storočie|11. storočia]]. Text je vyrytý v [[čínština|čínštine]]. Zbierka vytvorená v rokoch [[1236]] - [[1251]] obsahuje celkovo 81 258 drevených matríc a je cenená nielen ako vzácna dejinná (tlač poznali [[Kórejčania]] dlho pred [[Johann Gutenberg|Gutenbergom]]) a [[náboženstvo|náboženská]] pamiatka, ale aj ako hodnotné [[umenie|umelecko]]-remeselné dielo. Súbor dosiek býva nazývaný ''Tripitaka Koreana''.

V roku [[1995]] bol kláštor ako jedna z prvých kórejských pamiatok zapísaný na [[svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového dedičstva]] [[UNESCO]].

== Literatúra ==
* ''World heritage in Korea.'' Vyd. Hollym Corp., Publishers, Soul 2001
* JANOŠ, Jiří: ''Dokonale utajená Korea.'' Libri, 1997
* JANOŠ, Jiří: ''Japonsko a Korea - dramatické sousedství.'' Academia, 2007

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Haeinsa}}

== Externé odkazy ==
* [http://whc.unesco.org/en/list/737 Stránka UNESCO]

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Heinsa|9245372}}


{{Architektonický výhonok}}

{{Svetové dedičstvo - Kórejská republika}}

[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Kórejskej republike]]
[[Kategória:Budhistické kláštory v Kórejskej republike]]</text>
      <sha1>l5vkomqxd91d6pe2ivtiqtknl654z6j</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189911</id>
      <parentid>8189903</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:24:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Budhistické chrámy v Kórejskej republike]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8189911</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2624" sha1="ts90xlq7euhvumye83unlg9zwmek41p" xml:space="preserve">{{Whc}}
{{Infobox Lokalita Svetového dedičstva
|WHS         = Haeinsa Temple Janggyeong Panjeon, the Depositories for the Tripitaka Koreana Woodblocks
|názov       = Haeinsa Temple Janggyeong Panjeon, the Depositories for the Tripitaka Koreana Woodblocks
|obrázok     = Korea-Haeinsa-07.jpg
|titulok     = Häinsa
|štát        = {{minivlajka|Kórejská republika|w}}
|typ         = kultúrna pamiatka
|kritériá    = iv, vi
|ID          = 737
|link        = http://whc.unesco.org/en/list/737
|región      = [[Lokality Svetového dedičstva v Ázii a Pacifiku|Ázia a Pacifik]]
|súradnice   = 
|rok         = 1995
|zasadnutie  = 
|dodatky     =  
|ohrozenie   =  
}}

'''Häinsa''' ([[kórejčina|kórejsky]] 해인사) alebo '''Häinsa Čanggjong Pchandžon''' je [[budhizmus|budhistický]] [[kláštor]] v [[Kórejská republika|Kórejskej republike]], v ktorom je uložená zbierka drevených tlačiarenských dosiek z [[13. storočie|13. storočia]] s úplným prekladom budhistických kanonických spisov.

Kláštor stojí na hore [[Kaja]] a bol založený už na začiatku [[9. storočie|9. storočia]]. Na príkaz kráľa [[Kodžong]]a boli budhistické texty vyryté obojstranne do drevených dosiek v dobe [[Mongoli|mongolskej]] invázie, lebo Mongoli zničili podobný, starší súbor s textami [[Tripitaka|Tripitaky]] z [[11. storočie|11. storočia]]. Text je vyrytý v [[čínština|čínštine]]. Zbierka vytvorená v rokoch [[1236]] - [[1251]] obsahuje celkovo 81 258 drevených matríc a je cenená nielen ako vzácna dejinná (tlač poznali [[Kórejčania]] dlho pred [[Johann Gutenberg|Gutenbergom]]) a [[náboženstvo|náboženská]] pamiatka, ale aj ako hodnotné [[umenie|umelecko]]-remeselné dielo. Súbor dosiek býva nazývaný ''Tripitaka Koreana''.

V roku [[1995]] bol kláštor ako jedna z prvých kórejských pamiatok zapísaný na [[svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového dedičstva]] [[UNESCO]].

== Literatúra ==
* ''World heritage in Korea.'' Vyd. Hollym Corp., Publishers, Soul 2001
* JANOŠ, Jiří: ''Dokonale utajená Korea.'' Libri, 1997
* JANOŠ, Jiří: ''Japonsko a Korea - dramatické sousedství.'' Academia, 2007

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Haeinsa}}

== Externé odkazy ==
* [http://whc.unesco.org/en/list/737 Stránka UNESCO]

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Heinsa|9245372}}


{{Architektonický výhonok}}

{{Svetové dedičstvo - Kórejská republika}}

[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Kórejskej republike]]
[[Kategória:Budhistické kláštory v Kórejskej republike]]
[[Kategória:Budhistické chrámy v Kórejskej republike]]</text>
      <sha1>ts90xlq7euhvumye83unlg9zwmek41p</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190115</id>
      <parentid>8189911</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T10:29:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lalina</username>
        <id>22926</id>
      </contributor>
      <comment>/* Úvodná sekcia */ ow</comment>
      <origin>8190115</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2634" sha1="teqs3oqc0lxzs2u9eyxbma04y0qy5vh" xml:space="preserve">{{Whc}}
{{Infobox Lokalita Svetového dedičstva
|WHS         = Haeinsa Temple Janggyeong Panjeon, the Depositories for the Tripitaka Koreana Woodblocks
|názov       = Haeinsa Temple Janggyeong Panjeon, the Depositories for the Tripitaka Koreana Woodblocks
|obrázok     = Korea-Haeinsa-07.jpg
|titulok     = Häinsa
|štát        = {{minivlajka|Kórejská republika|w}}
|typ         = kultúrna pamiatka
|kritériá    = iv, vi
|ID          = 737
|link        = http://whc.unesco.org/en/list/737
|región      = [[Lokality Svetového dedičstva v Ázii a Pacifiku|Ázia a Pacifik]]
|súradnice   = 
|rok         = 1995
|zasadnutie  = 
|dodatky     =  
|ohrozenie   =  
}}

'''Häinsa''' ([[kórejčina|kórejsky]] 해인사) alebo '''Häinsa Čanggjong Pchandžon''' je [[budhizmus|budhistický]] [[kláštor]] v [[Kórejská republika|Kórejskej republike]], v ktorom je uložená zbierka drevených tlačiarenských dosiek z [[13. storočie|13. storočia]] s úplným prekladom budhistických kanonických spisov.

Kláštor stojí na hore [[Kaja]] a bol založený už na začiatku [[9. storočie|9. storočia]]. Na príkaz kráľa [[Kodžong]]a boli budhistické texty vyryté obojstranne do drevených dosiek v dobe [[Mongolská ríša|mongolskej]] invázie, lebo Mongoli zničili podobný, starší súbor s textami [[Tripitaka|Tripitaky]] z [[11. storočie|11. storočia]]. Text je vyrytý v [[čínština|čínštine]]. Zbierka vytvorená v rokoch [[1236]] - [[1251]] obsahuje celkovo 81 258 drevených matríc a je cenená nielen ako vzácna dejinná (tlač poznali [[Kórejčania]] dlho pred [[Johann Gutenberg|Gutenbergom]]) a [[náboženstvo|náboženská]] pamiatka, ale aj ako hodnotné [[umenie|umelecko]]-remeselné dielo. Súbor dosiek býva nazývaný ''Tripitaka Koreana''.

V roku [[1995]] bol kláštor ako jedna z prvých kórejských pamiatok zapísaný na [[svetové dedičstvo UNESCO|zoznam svetového dedičstva]] [[UNESCO]].

== Literatúra ==
* ''World heritage in Korea.'' Vyd. Hollym Corp., Publishers, Soul 2001
* JANOŠ, Jiří: ''Dokonale utajená Korea.'' Libri, 1997
* JANOŠ, Jiří: ''Japonsko a Korea - dramatické sousedství.'' Academia, 2007

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Haeinsa}}

== Externé odkazy ==
* [http://whc.unesco.org/en/list/737 Stránka UNESCO]

== Zdroj ==
{{preklad|cs|Heinsa|9245372}}


{{Architektonický výhonok}}

{{Svetové dedičstvo - Kórejská republika}}

[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Kórejskej republike]]
[[Kategória:Budhistické kláštory v Kórejskej republike]]
[[Kategória:Budhistické chrámy v Kórejskej republike]]</text>
      <sha1>teqs3oqc0lxzs2u9eyxbma04y0qy5vh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Floreské more</title>
    <ns>0</ns>
    <id>459999</id>
    <revision>
      <id>8190006</id>
      <parentid>8073847</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T06:04:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8190006</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1229" sha1="l112jgrxbzbn4ezo2fl3zhjp5bakqfq" xml:space="preserve">[[Súbor:Locatie Floreszee.PNG|thumb|Floreské more v Južnej Ázií]]
'''Floreské more'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; sa rozkladá na ploche 103 500 km² vody v [[Indonézia|Indonézii]].

Floreské more hraničí s [[Jávske more|Jávskym morom]] na západe, [[Sávské more|Sávskym morom]] na juhozápade, [[Makasarský prieliv|Makasarským prielivom]] na severozápade a [[Indický oceán|Indickým oceánom]] na juhu.

More obmýva ostrovy [[Malé Sundy]] a [[Celebes]].

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 31.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Geografický výhonok}}

{{Tichý oceán}}

[[Kategória:Geografické výhonky]]
[[Kategória:Moria Tichého oceánu]]
[[Kategória:Moria Ázie]]</text>
      <sha1>l112jgrxbzbn4ezo2fl3zhjp5bakqfq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>David Noble</title>
    <ns>0</ns>
    <id>474720</id>
    <revision>
      <id>8189773</id>
      <parentid>7559830</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:34:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Polandball 143</username>
        <id>289450</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>nové informácie (zdroj: anglická Wikipedia)</comment>
      <origin>8189773</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1754" sha1="930qisrrdge4z2dxj7gdwunpf2yv3bq" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = David Noble
  |Portrét          = David Noble on top of Second Sister Katoomba.jpg
  |Veľkosť obrázka  = 230px
  |Popis            = [[Austrália (štát)|austrálsky]] bádateľ
  |Dátum narodenia  = &lt;!-- {{dnv|rok|mesiac|den}} --&gt; [[1965]]
  |Miesto narodenia = 
  |Dátum úmrtia     = &lt;!-- {{dúv|rokumrtia|mesiac|den|roknarodenia|mesiac|den}} --&gt;
  |Miesto úmrtia    = 
}}
'''David 'Dave' Noble''' (* [[1965]]) je [[Austrália (štát)|austrálsky]] bádateľ a príslušník stráže národného parku, anglického pôvodu.

10. septembra 1994 objavil v [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]], v odľahlej časti pohoria [[Modré vrchy]] v [[Národný park Wollemi|Národnom parku Wollemi]], vzácny druh ihličnanu - [[Wolémia|Wolémiu]], ktorá bola dovtedy známa len vo forme [[Skamenelina|fosílií]]. Na jeho počesť bola objavená rastlina pomenovaná ''Wollemia nobilis''.

John a Olive Nobleovci, Davidovi rodičia, emigrovali z [[Anglicko|Anglicka]] do [[Austrália (štát)|Austrálie]], keď mal David dva roky.

Noble, moderný bádateľ, navštívil miesta v národnom parku [[Wolémia]], ktoré videl len málokto, ak vôbec niekto iný, a je známy objavovaním kaňonov divočiny Wollemi. Pomenoval viac ako dvesto odľahlých útvarov vrátane kaňonov Twister a Hole in the Floor. V čase objavenia borovice Wollemi bol Noble terénnym dôstojníkom v Národnej službe parkov a divokej zveri ([[Nový Južný Wales]]). Po svojom objave Noble ukončil bakalársky titul v odbore aplikovaných vied a bol povýšený na strážcu.

== Zdroj ==
{{preklad|de|David Noble (Entdecker)|94304734}}

{{Biografický výhonok}}

{{DEFAULTSORT:Noble, David}}

[[Kategória:Narodenia v 1965]]</text>
      <sha1>930qisrrdge4z2dxj7gdwunpf2yv3bq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vodné dielo Slatinka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>486271</id>
    <revision>
      <id>8189827</id>
      <parentid>7680570</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:17:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odobratá [[Kategória:Budúce stavby]]; pridaná [[Kategória:Plánované stavby na Slovensku]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8189827</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8297" sha1="mi3yharrtwkn6fn48p21ebu6fnzrbjz" xml:space="preserve">'''Vodné dielo Slatinka''' je plánované [[vodné dielo]] na rieke [[Slatina (rieka)|Slatina]] medzi mestom [[Zvolen]] a obcou [[Zvolenská Slatina]]. Výstavba počíta so zatopením plochy {{km2|2.66}}, vrátane osady [[Slatinka (časť Zvolenskej Slatiny)|Slatinka]], ktorá je v súčasnosti časťou obce Zvolenská Slatina.

Vodné dielo Slatinka je kontroverzné. Vyvoláva diskusie ohľadom nejasného zámeru stavby, financovania, dôsledkov pre život občanov územia plánovaného na zatopenie ako aj ovplyvnenia mestskej klímy v blízkom Zvolene.

== História ==
Vybudovanie vodného diela Slatinka  sa plánuje od roku 1954, keď bolo dielo popísané v 1. Štátnom vodohospodárskom pláne z 1954. Tento plán počíta s vybudovaním 3 nádrží: akumulačná nádrž Slatinka, vyrovnávacia [[Vodná nádrž Môťová|nádrž Môťová]] pri Zvolene a nárazová [[Veľké Kozmálovce (vodná nádrž)|nádrž Veľké Kozmálovce]]. Nádrž Môťová bola vybudovaná v rokoch 1953-1958, nádrž Veľké Kozmálovce v 1985-1988.&lt;ref name=&quot;vvb-brožúrka&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | korporácia = 
  | titul = Informácia o pripravovanej výstavbe vodného diela Slatinka
  | odkaz na titul = 
  | dostupnosť = Dostupné ako súbor PDF
  | url = http://www.vvb.sk/vystavba/Informacia_o_vystavbe_VD_Slatinka.pdf
  | dostupnosť2 = 
  | url2 = http://www.vvb.sk/cms/index.php?page=vd-slatinka
  | druh nosiča = 
  | vydavateľ = Vodohospodárska výstavba, š.p.
  | miesto = Bratislava
  | dátum vydania = marec 2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-05-25
  | strany = 
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160306202909/http://www.vvb.sk/vystavba/Informacia_o_vystavbe_VD_Slatinka.pdf
  | dátum archivácie = 2016-03-06
  }}&lt;/ref&gt;

[[Vodohospodárska výstavba, š.p.]] pripravuje výstavbu od 80. rokov 20. storočia. Počas prípravy projektu došlo k odkúpeniu časti pozemkov, ktoré mali byť zatopené. V roku 1989 bola príprava pozastavená z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Z toho dôvodu stratilo územné rozhodnutie platnosť.&lt;ref name=&quot;vvb-brožúrka&quot; /&gt;

V 1996 vydalo [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|Ministerstvo životného prostredia SR]] súhlasné stanovisko k posúdeniu vplyvov na životné prostredie z roku 1994. [[Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky|Ministerstvo výstavby a verejných prác SR]] v roku 1997 potvrdilo potrebu výstavby.&lt;ref name=&quot;vvb-brožúrka&quot; /&gt; V rokoch 1999-2001 bola časť obyvateľov vysťahovaná&lt;ref name=&quot;vvb-brožúrka&quot; /&gt; a boli zbúrané 2 domy.&lt;ref name=&quot;sme-opäť-búrať&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Vražda
  | meno = Daniel
  | odkaz na autora = 
  | titul = V Slatinke idú pre priehradu opäť búrať domy
  | url = http://zvolen.sme.sk/c/6799598/v-slatinke-idu-pre-priehradu-opat-burat-domy.html
  | dátum vydania = 2013-05-13
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-05-25
  | vydavateľ = Petit Press
}}&lt;/ref&gt;

V roku 2007 bolo vykonané nové posúdenie vplyvov na životné prostredie, ktoré Ministerstvo životného prostredia schválilo v 2009.&lt;ref name=&quot;vvb-brožúrka&quot; /&gt;

Plány na výstavu sa výraznejšie obnovili v roku 2013. V máji dostali niekoľkí nájomníci (10, neoficiálne 15) výzvu na vysťahovanie sa do dvoch týždňov s odôvodnením život ohrozujúceho stavu budov. Pôvodne nemali možnosť nahliadnuť do posudku statika ani možnosť na opravu budov na vlastné náklady.&lt;ref name=&quot;sme-opäť-búrať&quot; /&gt; Onedlho Vodohospodársky podnik začal komunikovať ohľadom opráv daných budov.&lt;ref name=&quot;sme-opravy&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Vražda
  | meno = Daniel
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slatinke ešte dajú šancu opraviť domy na mieste plánovanej priehrady
  | url = http://zvolen.sme.sk/c/6810119/slatinke-este-daju-sancu-opravit-domy-na-mieste-planovanej-priehrady.html
  | dátum vydania = 2013-05-22
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-05-25
  | vydavateľ = Petit Press
}}&lt;/ref&gt;

Územné konanie k návrhu na výstavbu Slatinky bolo zastavené 23. októbra 2013 lebo navrhovateľ projektu nepredložil stavebnému úradu súhlasy príslušných orgánov ochrany prírody a krajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Klimentová
  | meno = Mária
  | titul = Rozhodnutie o zastavení územného konania k návrhu na umiestnenie stavby pod názvom: Vodné dielo Slatinka
  | url = http://www.zvolen.sk/?id_menu=0&amp;module_action__76541__id_ci=41278
  | vydavateľ = Obec Zvolenská Slatina, spoločný obecný úrad - odbor stavebnej správy
  | dátum vydania = 2013-10-23
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2013-10-23
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304214620/http://www.zvolen.sk/?id_menu=0&amp;module_action__76541__id_ci=41278
  | dátum archivácie = 2016-03-04
  }}&lt;/ref&gt;

== Účel ==
Deklarovaným účelom vodného diela je nadlepšovanie prietoku [[Hron]]a. Ďalšími účelmi je [[Povodeň|protipovodňová]] ochrana, výroba [[elektrická energia|elektrickej energie]] a rekreácia. Ako predpokladaný významný odberateľ vody sú Vodohospodárskym podnikom uvádzané [[atómové elektrárne Mochovce]],&lt;ref name=&quot;vvb-brožúrka&quot; /&gt; ktoré však túto potrebu viackrát odmietli.

Zo začiatku sa plánovalo využiť zadržanú vodu pre rýchlo sa rozvíjajúci priemysel.

== Technické parametre ==
* Plocha povodia - {{km2|412.69}}
* Qa toku Slatina - {{m3|3.355}}/s
* Celkový objem - {{m3|26.579 mil}}
* Kóta dna nádrže - {{mnm|299}}
* Návrhová horná hladina MVE - {{mnm|329}}
* Návrhová dolná hladina MVE - {{mnm|302}}
* Návrhový prietok MVE - 2x{{m3|4.4}}/s
* Návrhový výkon turbíny - 1 037 kW
* Priem. ročná výroba - 6 804 MWh
* Max. prevádzková hladina  Mz - {{mnm|331}}
* Min. vodohospodárska hladina - {{mnm|301}}
* Zatopená plocha pri Mz - {{km2|2.66}}
* Kóta koruny hrádze - {{mnm|333}}
* Dĺžka koruny hrádze - 250 m
* Max. výška hrádze - 34 m

== Kontroverzia ==
Príprava stavby vyvoláva kontroverzie vo viacerých oblastiach. Medzi aktívnych odporcov vodného diela patrí [[Združenie Slatinka]].

Plány narušili život v osade Slatinka, ktorá má byť podľa plánov zatopená. V osade bola nariadená stavebná uzávera a obyvatelia si nemôžu pristavovať svoje obydlia ani stavať nové budovy, rekonštrukcia je obmedzená. V obci bola zrušená pošta, obchod a autobusové spojenie. Viacerí obyvatelia predali Vodohospodárskemu podniku svoju domy a pozemky a boli presťahovaní do neďalekej Zvolenskej Slatiny. Viacerí obyvatelia momentálne žijú v pôvodne svojich domoch ako nájomcovia, pričom už prvý rok zaplatili za nájom vyššiu sumu než za akú pozemky predali.

V roku 2010 bola cena výstavby vodného diela odhadovaná na 86 miliónov eur. Vodohospodársky podnik, ako projektant projektu, nemôže také finančné prostriedky poskytnúť, čo v minulosti už spôsobilo odklad projektu. Jedným zo zdrojov financií majú byť podľa plánu eurofondy. Jednou z kritizovaných častí financovania je, že súkromní odberatelia vody by na stavbu nemali finančne prispieť. Napriek tomu práve oni svojím odberom vody spôsobujú nižší prietok Hrona, čo je hlavným deklarovaným dôvodom stavby.

V oblasti Zvolena sú kvôli vodnej nádrži Môťová a sútoku Hronu a Slatiny časté [[Hmla|hmly]]. Ďalšia rozľahlá vodná plocha by spôsobila ich zvýšený výskyt v oblasti, čo by mohlo nepriaznivo ovplyvniť prevádzku neďalekého [[Letisko Sliač|letiska Sliač]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.vvb.sk/cms/index.php?page=vd-slatinka Vodohospodárska výstavba: VD Slatinka]
* [http://www.slatinka.sk/ Združenie Slatinka]
* [http://zvolen.sme.sk/c/6812410/slatinka-neexistujuca-vodna-nadrz-plna-statneho-utlaku.html SME: Slatinka: neexistujúca vodná nádrž plná štátneho útlaku]
{{Súradnice|48.5545|19.2114|dim:1300|format=dms|display=title}}

{{Vodné nádrže na Slovensku}}

[[Kategória:Vodné diela na Slovensku|Slatinka]]
[[Kategória:Povodie Slatiny]]
[[Kategória:Plánované stavby na Slovensku]]</text>
      <sha1>mi3yharrtwkn6fn48p21ebu6fnzrbjz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Peter Kerekes</title>
    <ns>0</ns>
    <id>486900</id>
    <revision>
      <id>8190088</id>
      <parentid>8072412</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:09:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19995-19</username>
        <id>290716</id>
      </contributor>
      <origin>8190088</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9975" sha1="6vs0zs8ljh6d6onl3gmfaxk4tsy9fq7" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Peter Kerekes
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = režisér dokumentárnych filmov, scenárista, producent
 | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1973|4|3}}
 | Miesto narodenia   = [[Košice]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]])
 | Dátum úmrtia       = &lt;!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --&gt;
 | Miesto úmrtia      = 
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = [[Slováci|slovenská]]
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]]
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Manželka           = [[Katarína Kerekesová]]
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Košice
 | Portál2            = Film
 | Portál3            = 
}}
Prof. Mgr. '''Peter Kerekes''' ArtD. (* [[3. apríl]] [[1973]], [[Košice]]) je slovenský dokumentarista, [[režisér]], [[Scenár|scenárista]] a [[Producent (umenie)|producent]]. Vo svojich filmoch skúma rôzne oblasti ľudského života. 

== Život a tvorba ==
Peter Kerekes sa narodil v Košiciach. Navštevoval gymnázium [[Gymnázium (Košice, Šrobárova 1)|Šrobárova]]. Absolvoval štúdium na [[Vysoká škola múzických umení|Vysokej škole múzických umení]], odbor dokumentárnej réžie v [[Bratislava|Bratislave]] ([[1991]]{{--}}[[1998]]). Svoje [[Magister (akademická hodnosť)|magisterské]] štúdium ukončil v roku [[1998]]. O rok neskôr začal na škole pôsobiť ako doktorand a od roku [[2003]] na nej začal učiť ako [[Pedagógia|pedagóg]].

Peter Kerekes sa venuje predovšetkým dokumentárnej tvorbe. Svoje prvé filmy natočil už počas štúdia na škole. Jeho režijným debutom bola 16-minútová snímka ''Človek o knihe, kniha o človeku'', ktorú produkovala [[Slovenská televízia]]. V roku [[1996]] natočil ďalší 16-minútový film ''Jozsef Balog, Príbenník'' v produkcii VŠMU.

Tretí, 50-minútový film, natočený v koprodukcii spoločnosti ARS Media, [[Slovenská televízia|Slovenskej]] a [[Česká televize|Českej televízie]] ''Ladomírske morytáty a legendy'' (1998) zachytáva subjektívne spomienky obyvateľov obce [[Ladomirová]]. Pravdy o minulosti niet, je to len ľudská myseľ, ktorá zo skutočnosti robí [[morytát]]y – krvavé poučné príbehy a legendy.

Do kinodistribúcie vstúpil až v poradí šiestym filmom ''66 sezón'' (2003). Ide o dlhometrážny dokument, ktorý zachytávala 66 sezón Starej plavárne v Košiciach. Príbeh dejín plavárne – miesta ľudských stretnutí – rámcujú obrazové spomienky režiséra na svojho starého otca. Nostalgický nádych snímky obohacuje aj rozprávanie režisérovej starej mamy. Režisér si napísal k tomuto filmu aj [[scenár]]. Kameramanom bol Martin Kollár. Hudbu skomponoval [[Marek Piaček]], žiak Iľju Zelienku. Snímka ''66 sezón'' je režisérovým dlhometrážnym ako i producentským debutom.

V roku [[2004]] a [[2005]] nasledovali snímky ''Helpers'' a ''Pomník, ktorý nebol'' ako súčasť väčších celkov. Dokument ''Helpers'' je epizódou medzinárodného projektu Cez hranice ''Über die Grenze – Fünf Ansichten von Nachbarn'', v ktorej sa piati režiséri pokúsili zobraziť skúsenosti nových členov Európskej únie, najmä vo vzťahu k ''starému'' členskému štátu – k Rakúsku. Dokument ''Pomník, ktorý nebol'' je zasa súčasťou 10-dielneho projektu ''Pomníky – staronová tvár Európy'', ktorý vznikal po pripojení nových štátov do [[Európska únia|Európskej únie]]. Každý diel predstavuje jednotlivú krajinu prostredníctvom príbehu pomníka. Slovenský dokument rozpráva príbeh o makete pomníka partizánom, ktorú kedysi filmári zabudli rozobrať a tak sa maketa postupne stala skutočnou spomienkou na hrdinstvo bojovníkov.

V roku [[2008]] dokončil Kerekéš druhý dlhometrážny dokument ''Ako sa varia dejiny'', ktorého hrdinami sú vojenskí kuchári z rôznych kútov Európy. Film získal Zvláštnu cenu poroty na MF dokumentárnych filmov Hot Docs Toronto. 

Po tomto filme sa Kerekes začal vrátil k televíznej tvorbe v seriáli Českej televízie ''Co by bylo kdyby'' (2010) a ''Zamatoví teroristi'' (2013). &lt;!-- Má však rozpracovaných aj mnoho ďalších projektov, na ktorých postupne pracuje[chýba zdroj]. --&gt; Film ''Zamatoví teroristi'' mapuje [[terorizmus|teroristické aktivity]] jednotlivcov v normalizačnom Československu. Myšlienky týchto ľudí ostali často nezrealizované, ale napriek tomu vytvorili osamelé hrdinské výkriky v homogénnej sivej mase občanov. Kerekes rozohráva otázku morálky, zmyslu a iracionality terorizmu v dnešnom svete.

Dokumentárna snímka ''Svadba a rozvod z rozumu'' (2013) vznikla v rámci česko-slovenského koprodukčného projektu ''Colnica''. Cyklus Colnica/Celnica je prvým spoločným vysielaním RTVS a Českej televízie. Program vznikol pri príležitosti 20 rokov existencie samostatných štátov.

Kerekesovým posledným dokumentom je ''BATAstories'' (český názov: ''Baťa, první globalista''), ktorý vznikol v koprodukcii Českej televízie a francúzsko-nemeckej televíznej  stanice ARTE v roku 2018. V dokumente je nielen predstavená osobnosť českého podnikateľa [[Tomáš Baťa (1876)|Tomáša Baťu]], ale na podklade výpovedí bývalých zamestnancov jeho fabrík a zobrazenia života súčasných obuvníkov na štyroch kontinentoch sú priblížené aj jeho názory a hodnoty, spájajúce v sebe silný individualizmus, dravé kapitalistické podnikanie a zároveň silné sociálne cítenie.

== Dokumentárna filmografia ==
* [[2018]] - ''BATAstories'' (český názov: ''Baťa, první globalista'')
* [[2015]] - ''Herec: Ivan Mistrík''
* [[2013]] – ''Svadba a rozvod z rozumu'' v rámci Colnica (TV relácia)
* [[2011]] – ''Zamatoví teroristi'' (TV film)
* [[2010]] – ''Čo by keby'' (TV seriál)
* [[2009]] – ''Brno 1969'' (TV film)
* [[2008]] – ''Ako sa varia dejiny''
* [[2005]] – ''Pomník, ktorý nebol'', v rámci Pomníky – staronová tvář Evropy (TV seriál)
* [[2004]] – ''Helpers'' v rámci Über die Grenze – Fünf Ansichten von Nachbarn
* [[2003]] – ''66 sezón''
* [[1998]] – ''Ladomírske morytáty a legendy'' (TV film)
* [[1996]] – ''Balog Jozsef, Príbenník 66''
* [[1996]] – ''O troch dňoch v Jasovskom kláštore''
* [[1994]] – ''Človek o knihe, kniha o človeku''

== Ocenenia ==
* [[1996]] Cena za najlepší dokument na festivale študentských filmov [[Festival Áčko|Áčko]] v Bratislave  (za filmy ''Balog Jozsef'', ''Príbenník 66'')
* [[1996]] Grand Prix na MFF Mediawave v [[Győr]]u  (za filmy ''Balog Jozsef'', ''Príbenník 66'')
* [[1997]] Najlepší dokument na Studentfilmtage Potsdam-Babelsberg v roku [[1997]]  (za film ''O troch dňoch v Jasovskom kláštore'')
* [[2000]] Cena UNESCO ([[Paríž]] 2000) (za film ''Ladomirovské morytáty a legendy'')
* [[2000]] Grand Prix U.R.T.I. Monte Carlo (2000) (za film ''Ladomirovské morytáty a legendy'')
* [[1999]] Strieborná holubica na festivale dokumentárnych a animovaných filmov v [[Lipsko|Lipsku]] (1999) (za film ''Ladomirovské morytáty a legendy'')
* [[1998]] Cena slovenskej filmovej kritiky (1998), Strieborný kľúč na [[Art Film Fest]]e v [[Trenčianske Teplice|Trenčianskych Tepliciach]] (za film ''Ladomirovské morytáty a legendy'')
* [[2003]] Cena za najlepší stredoeurópsky film na MFDF v [[Jihlava (mesto)|Jihlave]] v roku [[2003]] (za film ''66 sezón'')
* [[2004]] Cena za najlepší európsky film na MFF v Syrakusoch ([[USA]] 2004) (za film ''66 sezón'')
* [[2004]] Grand Prix na Mediawave v [[Maďarsko|Maďarsku]] (2004) (za film ''66 sezón'')
* [[2024]] [[Pribinov kríž]] II. triedy&lt;ref&gt;[https://www.prezident.sk/article/prezidentka-udelila-vyznamenania-33-osobnostiam/ Prezidentka udelila vyznamenania 33 osobnostiam]&lt;/ref&gt; 

== Referencie ==
* SOCHOR, Slavomír. Peter Kerekes: Ten, ktorý prezradí recept na dejiny [online]. moviemania.sk, 2009-01-02, [cit. 2022-03-26]. [https://www.moviemania.sk/1402-profil-peter-kerekes-ten-ktory-prezradi-recept-na-dejiny.html Dostupné online].
* Filmová databáze s.r.o.. Peter Kerekes [online]. fdb.cz, [cit. 2022-03-26]. [https://www.fdb.cz/lidi-zivotopis-biografie/80071-peter-kerekes.html Dostupné online]. (po česky)
* Ladomírske morytáty a legendy [online]. csfd.sk, [cit. 2022-03-26]. [https://www.csfd.sk/film/227810-ladomirske-morytaty-a-legendy/prehlad/ Dostupné online].

== Externé odkazy ==
* [http://www.moviemania.sk/1402-profil-peter-kerekes-ten-ktory-prezradi-recept-na-dejiny.html Peter Kerekes] na moviemania.sk
* {{imdb meno|id=0449272|meno=Péter Kerekes}}
* {{Csfd meno|id=13298|meno=Peter Kerekes}}
{{Slnko v sieti za Najlepšiu réžiu}}
{{Slnko v sieti za Najlepší scenár}}
{{Igric za Filmovú hranú tvorbu}}
{{Igric za Filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Kerekes, Peter}}
[[Kategória:Slovenskí režiséri dokumentárnych filmov]]
[[Kategória:Slovenskí scenáristi dokumentárnych filmov]]
[[Kategória:Slovenskí producenti dokumentárnych filmov]]
[[Kategória:Slovenskí dokumentaristi]]
[[Kategória:Riadni členovia SFTA]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]]
[[Kategória:Osobnosti z Košíc]]
[[Kategória:Držitelia Slnka v sieti]]
[[Kategória:Držitelia ceny Igric]]
[[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]]</text>
      <sha1>6vs0zs8ljh6d6onl3gmfaxk4tsy9fq7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Gustáv Mallý</title>
    <ns>0</ns>
    <id>487872</id>
    <revision>
      <id>8189889</id>
      <parentid>7778612</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:49:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>p</comment>
      <origin>8189889</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1354" sha1="0qs3ivs61us5bfa4zy7v8v1v65ixgn1" xml:space="preserve">{{Na rozšírenie}}
{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Gustáv Mallý
  |Portrét          = Gustáv Mallý, Self-Portrait.jpg
  |Popis portrétu   = Autoportrét, Gustáv Mallý, [[1924]], [[Slovenská národná galéria]]
  |Popis osoby      = akademický maliar
  |Dátum narodenia  = [[21. máj]] [[1879]]
  |Miesto narodenia = [[Viedeň]], [[Rakúsko]]
  |Dátum úmrtia     = {{dúv|1952|8|3|1879|5|21}}
  |Miesto úmrtia    = [[Bratislava]], [[Slovensko]]
  |Portál1          = Umenie
}}
'''Gustáv Mallý''' (* [[21. máj]] [[1879]], [[Viedeň]] - † [[3. august]] [[1952]], [[Bratislava]]) bol slovenský [[akademický maliar]]. Považuje sa za priekopníka slovenského moderného maliarstva. Pôsobil aj ako pedagóg a organizátor výstavníckej činnosti.

== Externé odkazy a zdroje==

* Gustáv Mallý na [http://www.webumenia.sk/autor/6213 webumenia.sk]
* Gustáv Mallý na [http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&amp;ID=59026 osobnosti.sk]
* Gustáv Mallý na [http://www.vinosady.sk/index.php/obecvinosady/osobnosti/145-gustav-mally vinosady.sk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190807143207/http://www.vinosady.sk/index.php/obecvinosady/osobnosti/145-gustav-mally |date=2019-08-07 }}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Mallý, Gustáv}}
[[Kategória:Osobnosti z Viedne]]
[[Kategória:Slovenskí maliari]]</text>
      <sha1>0qs3ivs61us5bfa4zy7v8v1v65ixgn1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ulica Československej armády (Banská Bystrica)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>488740</id>
    <revision>
      <id>8189679</id>
      <parentid>8075140</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T12:37:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189679</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12161" sha1="35swnuemj8o8v2og7z99wmfwq8hymft" xml:space="preserve">{{Infobox Ulica
| Názov          = Ulica Československej armády
| Mapa mesta     = Banská Bystrica
| Obrázok        = Mestský úrad.jpg
| Popis obrázka  = Budova mestského úradu (ČSA 26)
| x              = 
| y              = 
| Štát           = Slovensko
| Mesto          = [[Banská Bystrica]]
| Mestská časť   = [[Banská Bystrica (mestská časť)|Banská Bystrica]]
| Okres          = 
| Severná šírka  = 48.7372
| Východná dĺžka = 19.1536
| PSČ            = 974 01
| Číslo obvodu   = 
| Štvrť          = 
| Začína         = 
| Končí          = [[Partizánska cesta (Banská Bystrica)|Partizánska cesta]]
| Vytvorenie     = 
| Denominácia    = 
| Orientácia     = 
| Dĺžka          = 
| Šírka          = 
| Vznik          = 
| Staršie názvy  = 
| Rok názvu 1    = 
| Názov 1        = 
| Rok názvu 2    = 
| Názov 2        = 
| Mapa okolia    = 
| Popis          = 
}}
'''Ulica Československej armády'''{{#tag:ref|Podľa dostupných zdrojov je názov ulice „Československej armády“. Uvádzajú ju tak Register adries Ministerstva vnútra SR,&lt;ref name=&quot;minv&quot; /&gt; ako aj Elektronická verejná správa Banskej Bystrice.&lt;ref name=&quot;e-gov&quot; /&gt; Podľa interpretácie vyhlášky č. 141/2015 Z. z. je „''súčasťou názvu ulice je slovo ulica alebo označenie druhu iného verejného priestranstva''“.&lt;ref name=&quot;vyhlaska&quot;/&gt; Vyhlášku ďalej rozvíja aj Metodické usmernenie MK SR z 1. júna 2021.&lt;ref name=&quot;metodicke-usmernenie&quot;/&gt; Vyhláška však automaticky nemení názvy existujúcich ulíc, tie sú v pôsobnosti obcí, miest a mestských častí.|group=pozn}} (zaužívaná skratka '''ČSA'''&lt;ref name=&quot;katastersr&quot;/&gt;) je [[ulica]] v centrálnej časti [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Ulica je prepojená s [[Námestie slobody (Banská Bystrica)|Námestím slobody]], ulicami [[Robotnícka ulica (Banská Bystrica)|Robotnícka]], [[Železničiarska ulica (Banská Bystrica)|Železničiarska]], [[Kukučínova ulica (Banská Bystrica)|Kukučínova]], [[Horná ulica (Banská Bystrica)|Horná]] a [[Partizánska cesta (Banská Bystrica)|Partizánska cesta]]. Stojí na nej viacero významných budov, vrátane budovy mestského úradu.

== Dejiny a opis ==
Oblasťou, kde sa nachádzajú časti ulice, tiekla rieka [[Hron]]; jej tok bol presmerovaný v roku 1962. Bývalé koryto je možné sledovať pomocou líp, ktoré stáli na jeho brehoch.&lt;ref name=csa118/&gt;

Na č. 7 stojí budova, ktorá bola postavená v tridsiatych rokoch pre [[Prvá česko-slovenská republika|prvorepublikovú]] [[Česko-slovenská armáda|Česko-slovenskú armádu]]. Po založení [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] sa stala sídlom [[Slovenská armáda|Slovenskej armády]]. Od jari 1944 a počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] tu sídlila [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] a plánovalo sa Povstanie.&lt;ref name=csa118/&gt; Nachádzalo sa tu riaditeľstvo [[Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny|Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica]].&lt;ref name=&quot;banskabystrica-urady&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;gov-kontakty&quot;/&gt; V budove dnes sídli [[Spoločné operačné veliteľstvo Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Spoločné operačné veliteľstvo OS SR]].&lt;ref name=&quot;mil-kontakt&quot;/&gt; Veliteľstvo vzniklo k 1. aprílu 2021.&lt;ref name=&quot;dennikn-v-banskej-bystrici-vzniklo&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;sme-v-banskej-bystrici-sov&quot;/&gt;

Susedná Železničiarska ulica je pomenovaná podľa železničnej trate, ktorá prechádzala cez túto oblasť až do jej presmerovania v 50 rokoch 20. storočia.&lt;ref name=bbkniha/&gt;&lt;ref name=csa119/&gt; Na mieste bývalej [[Železničná stanica Banská Bystrica|hlavnej stanice]] mesta dnes stojí budova mestského úradu (č. 26).&lt;ref name=csa119/&gt; V budove sídli tiež [[Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu]] (SARIO).&lt;ref name=&quot;banskabystrica-urady&quot;/&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Banská Bystrica - pam. Gymnázium.jpg|Sídlo vojenského veliteľstva na č. 7
Súbor:Československej armády a Námestie slobody.jpg|Budova na ČSA z pohľadu od [[Námestie slobody (Banská Bystrica)|Námestia slobody]]
Súbor:Banská Bystrica - Československej armády 25 -a.jpg|[[Budova bývalej notárskej ubytovne v Banskej Bystrici]] na č. 25
Súbor:Mestský úrad.jpg|Mestský úrad na č. 26
&lt;/gallery&gt;


== Poznámky ==
&lt;references group=pozn/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;gov-kontakty&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontakty | url = https://www.upsvr.gov.sk/buxus/generate_page.php?page_id=530770 | vydavateľ = upsvr.gov.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-08-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;sme-v-banskej-bystrici-sov&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = V Banskej Bystrici vzniklo Spoločné operačné veliteľstvo Ozbrojených síl SR | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://mybystrica.sme.sk/c/22634388/v-banskej-bystrici-vzniklo-spolocne-operacne-velitelstvo-ozbrojenych-sil-sr.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-08 | dátum prístupu = 2021-04-24 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;dennikn-v-banskej-bystrici-vzniklo&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V Banskej Bystrici vzniklo Spoločné operačné | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2343985/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-08 | dátum prístupu = 2021-04-24 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;mil-kontakt&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Kontakt | url = https://sov.mil.sk/93408/ | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2021-08-30 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20210830105748/https://sov.mil.sk/93408/ | dátum archivácie = 2021-08-30 }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;katastersr&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kontakty | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/spravy-katastra/sprava-katastra-banska-bystrica/kontakty/ | url archívu = https://web.archive.org/web/20160204123244/http://www.skgeodesy.sk/sk/spravy-katastra/sprava-katastra-banska-bystrica/kontakty/ | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-06-17 | dátum archivácie = 2016-02-04 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=bbkniha&gt;{{Citácia knihy| priezvisko =  Baláž | meno = Ján | odkaz na autora =  | titul = Banská Bystrica v minulosti| vydavateľ = SCM-Swedish Czechoslovak Management| miesto = Banská Bystrica| rok = 1993| isbn = | kapitola = | strany = 80, 122 – 123 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=csa118&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Demuth | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hrúz | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šoka| meno3 = Milan | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Spektrum Grafik | miesto = Banská Bystrica | rok = 2006 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 160| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = The Seventh Encounter With The History| typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 118| zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-89189-15-6 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=csa119&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Demuth | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hrúz | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šoka| meno3 = Milan | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Spektrum Grafik | miesto = Banská Bystrica | rok = 2006 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 160| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = The Seventh Encounter With The History| typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 119| zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-89189-15-6 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;banskabystrica-urady&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Úrady a inštitúcie | url = https://www.banskabystrica.sk/zivot-v-meste/urady-a-institucie/ | vydavateľ = Mesto Banská Bystrica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-11-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;minv&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poskytnutie referenčných údajov na základe atribútov adresy | url = https://portal.minv.sk/wps/portal/domov/com.ness.ra/com.ness.ra_/com.ness.ra.addresses/com.ness.ra.addresses.address_verify/!ut/p/a1/jZBbb4JAEIV_iw-87o5XsG-ABqHY1tJG4MUssMDKNcuK-u8LJm0TU7XzMrOb75zMHOxjF_slaVlCBKtKkvdvf7abgL5cWc9gKZuNDqruWNrQUIYgzzrA6wDdUFcT2QaAiTICc6GtFvJ8DWDO_qeHG6XCI_0W-3eRd_kaMGxNAXXpaHNL3oAxmj4AnG-He0degDtXWNhP8iq4JOqpZTBWEuxzGlNOOTrw7jsVom6eJJCgydCRZaymESOo4okEf4nSqhHYvWax02TY6zKVbybyMsZOv_CetOSEGsrbnArEyjA_RBTVRKQ7VsYV9iTYN7EEJOK0IRKofT-8tpQzgU6pKPLeJawKxIICxSSkDaorLnq3oooo9lpGj9hbYv8cusqbij37d1z_jNtH29bFpwvM3E_z1o4XHzQ4m7tMHQy-AAx1jVI!/#Z7_40CEHJK0J8QQC0ACSJB1G810N3 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;vyhlaska&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 141/2015 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/141/20150701 | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2015-06-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-22 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;metodicke-usmernenie&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Metodické usmernenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky pre obce týkajúce sa dodržiavania slovenskej spisovnej normy pri pomenúvaní ulíc a iných verejných priestranstiev | url = https://www.culture.gov.sk/wp-content/uploads/2021/06/ST_JAZYK_Metodicke-usmernenie-pre-obce_nazvy-ulic_aktualizacia-1.-6.-2021.pdf | vydavateľ = Ministerstvo kultúry SR | dátum vydania = 2021-06-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-08-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;e-gov&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Administratívne členenie mesta: Zoznam ulíc v meste Banská Bystrica | url = https://egov.banskabystrica.sk/Default.aspx?NavigationState=160:0: | vydavateľ = Mesto [[Banská Bystrica]] | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2023-08-21 | dátum prístupu = 2023-08-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam ulíc a námestí v Banskej Bystrici]]

[[Kategória:Ulice v Banskej Bystrici]]
[[Kategória:Banská Bystrica (mestská časť)]]
[[Kategória:Pomenovania podľa Československej armády]]</text>
      <sha1>35swnuemj8o8v2og7z99wmfwq8hymft</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Gabriela Marcinková</title>
    <ns>0</ns>
    <id>493126</id>
    <revision>
      <id>8189888</id>
      <parentid>8189597</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:45:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19773-83</username>
        <id>290675</id>
      </contributor>
      <origin>8189888</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5992" sha1="bz90v3he6rz5iih2yoxnxn8plrx2i7g" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
 | meno             = Gabriela Marcinková
 | fotka            = Gabriela Marcinková.png
 | komentár         = Gabriela Marcinková v roku 2013
 | rodné meno       = Gabriela Marcinková
 | celé meno        = Gabriela Mihalčínová Marcinková
 | dátum narodenia  = {{dnv|1988|04|02}}
 | miesto narodenia = [[Košice]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]])&lt;ref name=&quot;nar&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vrábeľ| meno = Jaroslav| autor =| odkaz na autora =| titul = Gabriela Marcinková: Nie som naivka, chcem hrať zákeráčku| periodikum = Korzár| odkaz na periodikum = Korzár (denník)| url = https://korzar.sme.sk/c/7019449/gabriela-marcinkova-nie-som-naivka-chcem-hrat-zakeracku.html| issn = | vydavateľ = Petit Press| miesto = Košice| dátum = 2013-11-27| dátum prístupu = 2024-05-02}}&lt;/ref&gt;
 | dátum úmrtia     = &lt;!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --&gt;
 | miesto úmrtia    = 
 | prezývky         = 
 | alma mater       = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]]
 | povolanie        = [[herec|herečka]]
 | roky pôsobenia   = 
 | manžel           = Martin Mihalčín (2015 - 2025)
 | priateľ          =Miňo Kereš (2025 - ) 
 | deti             = 2
 | rodičia          = 
 | ovplyvnenie      = 
 | webstránka       = 
 | ostatné ocenenia = &lt;center&gt;[[Igric (súťaž)|Igric]] &lt;small&gt;(2019) za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele&lt;/small&gt;&lt;/center&gt;
 | Český lev        = 
}}

[[Mgr. art.]] '''Gabriela Marcinková''' (* [[2. apríl]] [[1988]], [[Košice]])&lt;ref name=&quot;nar&quot;/&gt; je [[Slovensko|slovenská]] divadelná, filmová a televízna herečka, absolventka [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej školy múzických umení v Bratislave]]. Účinkovala v divadelných hrách ''Aj kone sa strieľajú'', ''[[Othello]]'', ''Rok v Kocúrkove'' či ''Veľa kriku pre nič''. Je známa predovšetkým z televízneho seriálu ''[[Horúca krv]]''.

Od roku 1990 žila v Prešove, kde v roku 2006 ukončila štúdium na [[Gymnázium Konštantínova|Gymnáziu Konštantínova 2]] v Prešove. Odtiaľ pokračovala na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]]. V septembri [[2015]] sa vydala za speváka skupiny [[Heľenine oči]] Martina „Lyncha“ Mihalčína. Na jar 2023 sa v tanečnej show [[Let's Dance (slovenský televízny program)|Let’s Dance]] umiestnila spolu s jej tanečným partnerom Matyášom Adamcom na druhom mieste.&lt;ref name=&quot;korzar&quot;&gt;{{Citácia periodika| priezvisko = Frank| meno = Michal| autor = | odkaz na autora = | titul = Gabika Marcinková sa vydáva za speváka Lyncha| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://presov.korzar.sme.sk/c/7660512/gabika-marcinkova-sa-vydava-za-spevaka-lyncha.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava| dátum = 2015-02-23| dátum prístupu = 2021-03-04}}&lt;/ref&gt; V januári roku 2025 priznala rozvod s Martinom Mihalčínom.

== Ocenenia ==
* [[2019]] – [[Igric (súťaž)|Igric]] za ženský herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele za rok 2018 za úlohu Zuzany vo filme ''Dôverný nepriateľ''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Slovenský filmový ústav | odkaz na autora = | titul = 30. ročník IGRIC | url = http://www.aic.sk/aic/sk/doma/archiv/30.-rocnik-igric.html | vydavateľ = aic.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-15 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Filmografia ==
=== Filmy ===
* [[2008]] – ''Fišpánská jablíčka'' (TV film), ''Sofie a ukradený poklad'' (TV film)
* [[2009]] – ''Zakázaný člověk'' (TV film)
* [[2010]] – ''Neříkej hop'', ''Osudové peníze'' (TV film)
* [[2011]] – ''360''
* [[2012]] – ''Attonitas'', ''Byzantium: Upírí príbeh'', ''Move on'', ''Room 4024''
* [[2013]] – ''Good Night''
* [[2015]] – ''Celebrity s.r.o.'', ''Vojtech''
* [[2016]] – ''ABCs of Death 2.5 (segment &quot;M is for Malnutrition&quot;)'', ''Attack of the Lederhosen Zombies''
* [[2018]] – ''Dôverný nepriateľ'', ''Balada o pilotovi''
* [[2019]] – ''Šťastný nový rok''
* [[2020]] – ''Sviňa''
* [[2021]] – ''Matky''
* [[2025]] – ''Černák''
* 2026 - Milion

=== TV seriály ===
* [[2007]]: ''[[Ordinácia v ružovej záhrade]]''
* [[2008]]: ''[[Panelák (seriál)|Panelák]]'' (Barbora „Baška“ Valentová)
* [[2010]]: ''[[Kriminálka Staré Mesto]]'' (Kristína)
* [[2012]]: ''[[Horúca krv]]'' (Lucia Beňová)
* [[2013]]: ''[[Kolonáda]]''
* [[2015]]: ''[[Doktor Martin]]'' (Irena Bezáková, zdravotná sestrička)
* [[2017]]: ''[[Tajné životy]]''  (Linda Fischerová)
* [[2018]]: ''[[Milenky (seriál)|Milenky]]'' (JUDr. Zuzana)
* [[2018]]: ''[[Kuchyňa (televízny seriál)|Kuchyňa]]'' (Lucia, PR manažérka reštaurácie Koliba)
* [[2019]]: ''[[Strážmajster Topinka]]''
* [[2019]] – [[2021]]: ''[[Delukse]]''
* [[2020]] – [[2023]] ''[[Pán profesor]]'' (Klaudia, učiteľka slovenského jazyka a literatúry)
* [[2023]]: ''[[Vedma]]''
* [[2023]]: ''[[Vytoč môjho agenta]]''
* [[2023]]: ''[[Let’s Dance (slovenský televízny program)|Let’s Dance]]''
* [[2025]]: ''[[Dotyk života]]'' (epizódna úloha) 
* 2025: [[Vina (slovenský seriál)|''Vina'']] (Elena Mikušová) 
* 2025: [[Sľub (seriál)|''Sľub'']] (Natálie Chalupková)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Košice|Košický|Divadlo|Divadelný|Film|Filmový}}
* {{csfd meno|42464}}
* {{imdb meno|4387549}}

{{Biografický výhonok}}
{{Igric za Herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Marcinková, Gabriela}}
[[Kategória:Slovenské divadelné herečky]]
[[Kategória:Slovenské filmové herečky]]
[[Kategória:Slovenské televízne herečky]]
[[Kategória:Držitelia ceny Igric]]
[[Kategória:Absolventi Vysokej školy múzických umení]]
[[Kategória:Osobnosti z Košíc]]</text>
      <sha1>bz90v3he6rz5iih2yoxnxn8plrx2i7g</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>81. krídlo Sliač</title>
    <ns>0</ns>
    <id>494273</id>
    <revision>
      <id>8189858</id>
      <parentid>8179548</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:52:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19437-80</username>
        <id>290547</id>
      </contributor>
      <comment>/* Letecká technika */Zmena počtu kusov.</comment>
      <origin>8189858</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19131" sha1="c29rboy4vkihrbesrean3ax5zaz5pnx" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = 81. krídlo Sliač
|obrázok                = 122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549602).jpg
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = Stíhačka [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16C Block 70]] 1. taktickej letky
|krajina                = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]
|existencia             = 1993 – súčasnosť&lt;ref name=taktickekridlo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Taktické křídlo &amp;#x5B;2015- &amp;#x5D; : Křídla | url = http://forum.valka.cz/topic/view/184616/Takticke-kridlo-2015- | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|vznik                  = 1. január 1993 (ako ''1. stíhací letecký pluk'')&lt;ref name=taktickekridlo/&gt;
|zánik                  = 
|typ                    = letecké krídlo
|funkcia                = 
|veľkosť                = 16 lietadiel&lt;ref name=&quot;flightglobal&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = World Air Forces 2023 | url = https://www.flightglobal.com/download?ac=90688 | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  =
|velitelia              = [[plukovník]] Ing. Ján Lagaňa
|podriadené jednotky    = 
&lt;div&gt;
* 1. taktická letka
* 2. taktická letka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Príslušníci 2. taktickej letky sa vrátili z medzinárodného cvičenia | url = https://magnetpress.online/letectvi-kosmonautika/862-prislusnici-2-taktickej-letky-sa-vratili/ | dátum vydania = 28.06.2017 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 09.04.2025 | vydavateľ = Magnet Press | miesto =  | jazyk = slovenčina }}&lt;/ref&gt;
* Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP)
* Letka riadenia letovej prevádzky
* Prápor zabezpečenia letovej prevádzky
* Prápor podpory
* Obväzisko
&lt;/div&gt;
|nadradené jednotky     = [[Súbor:Slovak Air Force logo.png|22px]] [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušné sily OS SR]]
|vojny                  = 
|bitky                  = 
|znak                   = 
|útočné lietadlá        = [[Aero L-39 Albatros|L-39ZAM]]
|bombardovacie lietadlá = 
|prieskumné lietadlá    = 
|stíhacie lietadlá      = 
|výcvikové lietadlá     = [[Aero L-39 Albatros|L-39CM/ZAM]]
|dopravné lietadlá      = 
|bezpilotné lietadlá    = 
|vrtuľníky              = 
|bojové vrtuľníky       = 
|dopravné vrtuľníky     = 
|výcvikové vrtuľníky    = 
}}

'''81. krídlo Sliač''' je letecké [[krídlo (letecká jednotka)|krídlo]] [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky]] sídliace na [[Letisko Sliač|leteckej základni Sliač]]. Vo funkcii veliteľa 81. krídla je od 1. decembra 2025 ustanovený [[plukovník]] Ing. Ján Lagaňa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Nový veliteľ 81. krídla Sliač | url = https://81k.mil.sk/99144/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-05-04 | miesto =  | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== História ==
V lokalite Tri Duby vzniklo letisko v tridsiatych rokoch. K 1. septembru 1937 bola na letisko nasťahovaná prvá letecká posádka.&lt;ref name=uvodka/&gt; Počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] z letiska operovala „kombinovaná letka slovenskej armády pod velením nadporučíka Mikuláša Šingloviča a 1. samostatný stíhací pluk pod velením štábneho kapitána Františka Fajtla.“ Z útvarov bojujúcich v SNP vznikol k 1. októbru 1949 Vojenský [[Útvar (vojenstvo)|útvar]] 1105. K 1. januáru 1993 vznikla základňa, kde sídlil 1. stíhací letecký pluk [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Letectva a protivzdušnej obrany Armády Slovenskej republiky]].&lt;ref name=uvodka/&gt; Základňa nesie od 20. augusta 2002 meno jedného z najúspešnejších slovenských stíhacích pilotov v službách [[Spojené kráľovstvo|britskej]] [[Royal Air Force|RAF]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], [[generálmajor]]a [[Otto Smik|Otta Smika]].&lt;ref name=uvodka/&gt; Od 1. januára 2006 krídlo plní úlohy integrovanej vzdušnej obrany Aliancie.&lt;ref name=uvodka/&gt;

Počas rekonštrukcie základne [[Letisko Sliač|Sliač]] bolo krídlo v rokoch 2009 až 2010 dočasne dislokované na základni [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]].&lt;ref name=doma&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora = http://www.vvzs.mil.sk | titul = Konečne doma | url = http://www.vvzs.mil.sk/12177/konecne-doma.php?pg=1 | dátum vydania = 1.10.2011 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 22.4.2011 | vydavateľ = Zmiešané krídlo Sliač | miesto = Sliač | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20120111123211/http://www.vvzs.mil.sk/12177/konecne-doma.php?pg=1 | dátum archivácie = 2012-01-11 }}&lt;/ref&gt; Sťahovanie späť na Sliač sa začalo preletom lietadiel [[Aero L-39 Albatros|L-39 Albatros]] z Kuchyne 15. júla 2010.&lt;ref name=zacvracania&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora = http://www.vvzs.mil.sk | titul = Letecká technika zo Sliača sa sťahuje domov | url = http://www.vvzs.mil.sk/11411/letecka-technika-zo-sliaca-sa-stahuje-domov.php?pg=1 | dátum vydania = 16.07.2010 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 22.4.2011 | vydavateľ = Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač | miesto = Sliač | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120111115827/http://www.vvzs.mil.sk/11411/letecka-technika-zo-sliaca-sa-stahuje-domov.php?pg=1 | dátum archivácie = 2012-01-11 }}&lt;/ref&gt; Prvým pilotom, ktorý pristál na zrekonštruované letisko bol [[Poručík|por]]. Mário Nedelka, najmladší pilot krídla, ako symbol budúcnosti.&lt;ref name=zahajena&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora = http://www.vvzs.mil.sk | titul = Vojenská prevádzka letiska zmiešaného krídla Sliač zahájená | url = http://www.vvzs.mil.sk/11412/vojenska-prevadzka-letiska-zmiesaneho-kridla-sliac-zahajena.php?pg=1 | dátum vydania = 16.07.2010 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 22.4.2011 | vydavateľ = Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač | miesto = Sliač | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120111082307/http://www.vvzs.mil.sk/11412/vojenska-prevadzka-letiska-zmiesaneho-kridla-sliac-zahajena.php?pg=1 | dátum archivácie = 2012-01-11 }}&lt;/ref&gt; Presunutie krídla naspäť na Sliač sa zavŕšilo 30. septembra 2010.&lt;ref name=doma/&gt;

Dňa 15. júna 2011 bola na Letisku Sliač obnovená aj civilná doprava.&lt;ref name=uvodka/&gt; K 1. novembru 2021 bolo krídlo premenované z Taktického krídla na 81. krídlo.&lt;ref name=premen&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Letecká technika zmiešaného krídla SLIAČ| url = http://www.1sqn.sk/ | dátum vydania = 06.09.2015| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.09.2015 | vydavateľ = Bojová letka Taktického krídla Otta Smika | miesto = Sliač |jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=oletke&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Taktické krídlo generálmajora Otta Smika Sliač | url = http://www.lzsliac.mil.sk/23775 | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2015-09-15 | vydavateľ = Taktické krídlo Otta Smika Sliač | miesto = Sliač | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20150622094613/http://www.lzsliac.mil.sk/23775/ | dátum archivácie = 2015-06-22 }}&lt;/ref&gt;

=== Predchádzajúce jednotky ===
Súčasnému 81. krídlu predchádzali nasledujúce jednotky:

* od 1. januára 1993 do 1. októbra 1995: '''''1. stíhací letecký pluk''''' (v rámci '''''1. leteckej základne''''')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1. stíhací letecký pluk &amp;#x5B;1993-1995&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49144/1-stihaci-letecky-pluk-1993-1995 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* od 1. októbra 1995 do 1. októbra 2001: '''''31. stíhacie letecké krídlo''''' (v rámci '''''31. leteckej základne''''')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 31. stíhací letecké křídlo &amp;#x5B;1995-2001&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49218/31-stihacie-letecke-kridlo-1995-2001 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* od 1. októbra 2001 do 1. októbra 2003: '''''1. stíhacie letecké krídlo''''' (v rámci '''''1. leteckej základne'''''; od 20. augusta 2002 do 1. októbra 2003 čestný názov: '''''Letecká základňa generálmajora Otta Smika''''')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1. stíhací letecké křídlo &amp;#x5B;2001-2003&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49219/1-stihacie-letecke-kridlo-2001-2003 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1. letecká základna &amp;#x5B;2001-2003&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49163/01-letecka-zakladna-2001-2003 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* od 1. októbra 2003 do 1. júla 2009: '''''Letecké krídlo''''' (v rámci '''''Leteckej základne Sliač'''''; od 1. októbra 2003 do 1. júla 2009 čestný názov: '''''Letecká základňa generálmajora Otta Smika''''')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Letecké křídlo &amp;#x5B;2003-2009&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49220/Stihacie-letecke-kridlo-2003-xxxx | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Letecká základna Sliač &amp;#x5B;2003-2009&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49173/Letecka-zakladna-Sliac-2003-xxxx- | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* od 1. júla 2009 do 1. septembra 2015: '''''Zmiešané krídlo''''' (od 1. júla 2009 do 1. septembra 2015 čestný názov: '''''Zmiešané krídlo generálmajora Otta Smika''''')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Smíšené křídlo &amp;#x5B;2009-2015&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/108486/Smisene-kridlo-2009-RRRR | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* od 1. septembra 2015 do 1. novembra 2021: '''''Taktické krídlo''''' (od 20. januára 2017 čestný názov: '''''Taktické krídlo generálmajora Otta Smika''''')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Taktické křídlo &amp;#x5B;2015- &amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/184616 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* od 1. novembra 2021: '''''81. krídlo'''''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 81. křídlo &amp;#x5B;2021-&amp;#x5D; | url = https://www.valka.cz/topic/view/246670 | vydavateľ = valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Poslanie a úlohy krídla ==
Podľa vlastnej webovej stránky: „Primárnym poslaním 81. krídla je zabezpečovať nepretržitú obranu a ochranu vzdušného priestoru Slovenskej republiky a vzdušného priestoru Aliancie.“&lt;ref name=uvodka&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač | url = http://www.lzsliac.mil.sk/23775/ | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 08.09.2013 | vydavateľ = Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač | miesto = Sliač | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20130124062321/http://www.lzsliac.mil.sk/23775/ | dátum archivácie = 2013-01-24 }}&lt;/ref&gt;

Úlohami krídla sú:&lt;ref name=ulohy&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Hlavné úlohy | url = http://www.lzsliac.mil.sk/262/ | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 08.09.2013 | vydavateľ = Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač | miesto = Sliač | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20130826144407/http://www.lzsliac.mil.sk/262/ | dátum archivácie = 2013-08-26 }}&lt;/ref&gt;
* zabezpečovať nepretržitú ochranu a obranu nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci vzdušného priestoru [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Aliancie]] ([[NATO Integrated Air and Missile Defence System|NATINAMDS]] – NATO Integrated Air and Missile Defence System) 
* pripravenosť objektov a priestorov na príjem, podporu a nasadenie síl NATO a [[Európska únia|EÚ]] v rámci podpory hostiteľskej krajiny (Host Nation Support Base) 
* zabezpečiť základný a pokračujúci výcvik lietajúceho personálu 
* byť pripravený nasadiť svoje sily a prostriedky k záchrane životov a majetkov občanov SR v rámci národného krízového manažmentu.

== Letecká technika ==
81. krídlo disponuje touto leteckou technikou:&lt;ref name=letecka&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Letecká technika zmiešaného krídla SLIAČ | url = http://www.lzsliac.mil.sk/261/ | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 08.09.2013 | vydavateľ = Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač | miesto = Sliač | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20180715152012/http://www.lzsliac.mil.sk/261/ | dátum archivácie = 2018-07-15 }}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
! width=&quot;240&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Lietadlo
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Fotografia
! width=&quot;140&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Krajina pôvodu
! width=&quot;230&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Typ
! width=&quot;100&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Verzie
! width=&quot;60&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|V službe
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Poznámky
|-
! colspan=&quot;7&quot; style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]]
|-
| [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon]]
| [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549570).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]]
| viacúčelové stíhacie lietadlo&lt;hr&gt;cvičné/stíhacie lietadlo
| F-16C Block 70&lt;hr&gt;F-16D Block 70
| 9&lt;hr&gt;1
| Prvé dva kusy boli oficiálne odovzdané Slovensku 10. januára 2024. Lietadlá sa však stále nachádzajú u výrobcu v USA.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko si v USA oficiálne prevzalo prvé dve stíhačky F-16 | url = https://www.mosr.sk/53798-sk/slovensko-si-v-usa-oficialne-prevzalo-prve-dve-stihacky-f-16/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2024-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Bojové lietadlo|Bojové lietadlá]]
|-
| [[Aero L-39 Albatros]]
| [[Súbor:Aero L-39CM Albatros, Slovakia - Air Force AN2279352.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]
| cvičné prúdové lietadlo&lt;hr&gt;cvičné prúdové/ľahké bojové lietadlo
| L-39CM&lt;hr&gt;L-39ZAM 
| 4&lt;hr&gt;2&lt;ref name=&quot;flightglobal&quot;/&gt;
| Lietadlá boli vyrobené v rokoch 1972 až 1989. Ďalšie tri kusy sú odstavené. Väčšine z nich končí v roku 2029 technická životnosť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul =  | url = http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKS2016001_web.pdf | vydavateľ = telecom.gov.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20170909012702/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKS2016001_web.pdf | dátum archivácie = 2017-09-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.leonardocompany.com/documents/63265270/66626649/WEB_Brochure_M_345_.pdf?download_file | vydavateľ = leonardocompany.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vzdušné sily OS SR sa zaujímajú o nové L-39NG&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = EuroZprávy.cz | odkaz na autora = | titul = Slovensko bude nahrazovat cvičné L-39. Šanci má i Aero Vodochody, oznámil Metnar | url = https://eurozpravy.cz/domaci/armada-a-policie/slovensko-bude-nahrazovat-cvicne-l-39-sanci-ma-i-aero-vodochody-oznamil-metnar.8ca6ca9c/ | vydavateľ = eurozpravy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ako náhradu za lietadlá L-39 Albatros.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vlková | meno = Jitka | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf Aera Vodochody vede firmu novou cestou. Začne opět vyrábět letadla | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ekonomika.idnes.cz/aero-vodochody-giuseppe-giordo-reditel-tryskace-letouny-vyroba-p8b-/ekonomika.aspx?c=A180413_204928_ekonomika_pmk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-04-15 | dátum prístupu = 2018-04-16 }}&lt;/ref&gt;
|}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://81k.mil.sk/ Oficiálna stránka]

{{Ozbrojené sily Slovenskej republiky}}

[[Kategória:Vzdušné sily Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Slovenské vojenské jednotky]]
[[Kategória:Krídla (vojenské jednotky)]]</text>
      <sha1>c29rboy4vkihrbesrean3ax5zaz5pnx</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189862</id>
      <parentid>8189858</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:58:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19437-80</username>
        <id>290547</id>
      </contributor>
      <comment>/* Letecká technika */Zmena počtu kusov.</comment>
      <origin>8189862</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19131" sha1="6me821nu474zot5wui3pijjlvzsblkf" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = 81. krídlo Sliač
|obrázok                = 122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549602).jpg
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = Stíhačka [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|F-16C Block 70]] 1. taktickej letky
|krajina                = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]
|existencia             = 1993 – súčasnosť&lt;ref name=taktickekridlo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Taktické křídlo &amp;#x5B;2015- &amp;#x5D; : Křídla | url = http://forum.valka.cz/topic/view/184616/Takticke-kridlo-2015- | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|vznik                  = 1. január 1993 (ako ''1. stíhací letecký pluk'')&lt;ref name=taktickekridlo/&gt;
|zánik                  = 
|typ                    = letecké krídlo
|funkcia                = 
|veľkosť                = 16 lietadiel&lt;ref name=&quot;flightglobal&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = World Air Forces 2023 | url = https://www.flightglobal.com/download?ac=90688 | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  =
|velitelia              = [[plukovník]] Ing. Ján Lagaňa
|podriadené jednotky    = 
&lt;div&gt;
* 1. taktická letka
* 2. taktická letka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Príslušníci 2. taktickej letky sa vrátili z medzinárodného cvičenia | url = https://magnetpress.online/letectvi-kosmonautika/862-prislusnici-2-taktickej-letky-sa-vratili/ | dátum vydania = 28.06.2017 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 09.04.2025 | vydavateľ = Magnet Press | miesto =  | jazyk = slovenčina }}&lt;/ref&gt;
* Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP)
* Letka riadenia letovej prevádzky
* Prápor zabezpečenia letovej prevádzky
* Prápor podpory
* Obväzisko
&lt;/div&gt;
|nadradené jednotky     = [[Súbor:Slovak Air Force logo.png|22px]] [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušné sily OS SR]]
|vojny                  = 
|bitky                  = 
|znak                   = 
|útočné lietadlá        = [[Aero L-39 Albatros|L-39ZAM]]
|bombardovacie lietadlá = 
|prieskumné lietadlá    = 
|stíhacie lietadlá      = 
|výcvikové lietadlá     = [[Aero L-39 Albatros|L-39CM/ZAM]]
|dopravné lietadlá      = 
|bezpilotné lietadlá    = 
|vrtuľníky              = 
|bojové vrtuľníky       = 
|dopravné vrtuľníky     = 
|výcvikové vrtuľníky    = 
}}

'''81. krídlo Sliač''' je letecké [[krídlo (letecká jednotka)|krídlo]] [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky]] sídliace na [[Letisko Sliač|leteckej základni Sliač]]. Vo funkcii veliteľa 81. krídla je od 1. decembra 2025 ustanovený [[plukovník]] Ing. Ján Lagaňa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Nový veliteľ 81. krídla Sliač | url = https://81k.mil.sk/99144/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-05-04 | miesto =  | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

== História ==
V lokalite Tri Duby vzniklo letisko v tridsiatych rokoch. K 1. septembru 1937 bola na letisko nasťahovaná prvá letecká posádka.&lt;ref name=uvodka/&gt; Počas [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] z letiska operovala „kombinovaná letka slovenskej armády pod velením nadporučíka Mikuláša Šingloviča a 1. samostatný stíhací pluk pod velením štábneho kapitána Františka Fajtla.“ Z útvarov bojujúcich v SNP vznikol k 1. októbru 1949 Vojenský [[Útvar (vojenstvo)|útvar]] 1105. K 1. januáru 1993 vznikla základňa, kde sídlil 1. stíhací letecký pluk [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Letectva a protivzdušnej obrany Armády Slovenskej republiky]].&lt;ref name=uvodka/&gt; Základňa nesie od 20. augusta 2002 meno jedného z najúspešnejších slovenských stíhacích pilotov v službách [[Spojené kráľovstvo|britskej]] [[Royal Air Force|RAF]] počas [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], [[generálmajor]]a [[Otto Smik|Otta Smika]].&lt;ref name=uvodka/&gt; Od 1. januára 2006 krídlo plní úlohy integrovanej vzdušnej obrany Aliancie.&lt;ref name=uvodka/&gt;

Počas rekonštrukcie základne [[Letisko Sliač|Sliač]] bolo krídlo v rokoch 2009 až 2010 dočasne dislokované na základni [[Letecká základňa Malacky|Malacky/Kuchyňa]].&lt;ref name=doma&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora = http://www.vvzs.mil.sk | titul = Konečne doma | url = http://www.vvzs.mil.sk/12177/konecne-doma.php?pg=1 | dátum vydania = 1.10.2011 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 22.4.2011 | vydavateľ = Zmiešané krídlo Sliač | miesto = Sliač | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20120111123211/http://www.vvzs.mil.sk/12177/konecne-doma.php?pg=1 | dátum archivácie = 2012-01-11 }}&lt;/ref&gt; Sťahovanie späť na Sliač sa začalo preletom lietadiel [[Aero L-39 Albatros|L-39 Albatros]] z Kuchyne 15. júla 2010.&lt;ref name=zacvracania&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora = http://www.vvzs.mil.sk | titul = Letecká technika zo Sliača sa sťahuje domov | url = http://www.vvzs.mil.sk/11411/letecka-technika-zo-sliaca-sa-stahuje-domov.php?pg=1 | dátum vydania = 16.07.2010 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 22.4.2011 | vydavateľ = Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač | miesto = Sliač | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120111115827/http://www.vvzs.mil.sk/11411/letecka-technika-zo-sliaca-sa-stahuje-domov.php?pg=1 | dátum archivácie = 2012-01-11 }}&lt;/ref&gt; Prvým pilotom, ktorý pristál na zrekonštruované letisko bol [[Poručík|por]]. Mário Nedelka, najmladší pilot krídla, ako symbol budúcnosti.&lt;ref name=zahajena&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora = http://www.vvzs.mil.sk | titul = Vojenská prevádzka letiska zmiešaného krídla Sliač zahájená | url = http://www.vvzs.mil.sk/11412/vojenska-prevadzka-letiska-zmiesaneho-kridla-sliac-zahajena.php?pg=1 | dátum vydania = 16.07.2010 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 22.4.2011 | vydavateľ = Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač | miesto = Sliač | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20120111082307/http://www.vvzs.mil.sk/11412/vojenska-prevadzka-letiska-zmiesaneho-kridla-sliac-zahajena.php?pg=1 | dátum archivácie = 2012-01-11 }}&lt;/ref&gt; Presunutie krídla naspäť na Sliač sa zavŕšilo 30. septembra 2010.&lt;ref name=doma/&gt;

Dňa 15. júna 2011 bola na Letisku Sliač obnovená aj civilná doprava.&lt;ref name=uvodka/&gt; K 1. novembru 2021 bolo krídlo premenované z Taktického krídla na 81. krídlo.&lt;ref name=premen&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Letecká technika zmiešaného krídla SLIAČ| url = http://www.1sqn.sk/ | dátum vydania = 06.09.2015| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.09.2015 | vydavateľ = Bojová letka Taktického krídla Otta Smika | miesto = Sliač |jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=oletke&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Taktické krídlo generálmajora Otta Smika Sliač | url = http://www.lzsliac.mil.sk/23775 | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2015-09-15 | vydavateľ = Taktické krídlo Otta Smika Sliač | miesto = Sliač | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20150622094613/http://www.lzsliac.mil.sk/23775/ | dátum archivácie = 2015-06-22 }}&lt;/ref&gt;

=== Predchádzajúce jednotky ===
Súčasnému 81. krídlu predchádzali nasledujúce jednotky:

* od 1. januára 1993 do 1. októbra 1995: '''''1. stíhací letecký pluk''''' (v rámci '''''1. leteckej základne''''')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1. stíhací letecký pluk &amp;#x5B;1993-1995&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49144/1-stihaci-letecky-pluk-1993-1995 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* od 1. októbra 1995 do 1. októbra 2001: '''''31. stíhacie letecké krídlo''''' (v rámci '''''31. leteckej základne''''')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 31. stíhací letecké křídlo &amp;#x5B;1995-2001&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49218/31-stihacie-letecke-kridlo-1995-2001 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* od 1. októbra 2001 do 1. októbra 2003: '''''1. stíhacie letecké krídlo''''' (v rámci '''''1. leteckej základne'''''; od 20. augusta 2002 do 1. októbra 2003 čestný názov: '''''Letecká základňa generálmajora Otta Smika''''')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1. stíhací letecké křídlo &amp;#x5B;2001-2003&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49219/1-stihacie-letecke-kridlo-2001-2003 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1. letecká základna &amp;#x5B;2001-2003&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49163/01-letecka-zakladna-2001-2003 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* od 1. októbra 2003 do 1. júla 2009: '''''Letecké krídlo''''' (v rámci '''''Leteckej základne Sliač'''''; od 1. októbra 2003 do 1. júla 2009 čestný názov: '''''Letecká základňa generálmajora Otta Smika''''')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Letecké křídlo &amp;#x5B;2003-2009&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49220/Stihacie-letecke-kridlo-2003-xxxx | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Letecká základna Sliač &amp;#x5B;2003-2009&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49173/Letecka-zakladna-Sliac-2003-xxxx- | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* od 1. júla 2009 do 1. septembra 2015: '''''Zmiešané krídlo''''' (od 1. júla 2009 do 1. septembra 2015 čestný názov: '''''Zmiešané krídlo generálmajora Otta Smika''''')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Smíšené křídlo &amp;#x5B;2009-2015&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/108486/Smisene-kridlo-2009-RRRR | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* od 1. septembra 2015 do 1. novembra 2021: '''''Taktické krídlo''''' (od 20. januára 2017 čestný názov: '''''Taktické krídlo generálmajora Otta Smika''''')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Taktické křídlo &amp;#x5B;2015- &amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/184616 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* od 1. novembra 2021: '''''81. krídlo'''''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 81. křídlo &amp;#x5B;2021-&amp;#x5D; | url = https://www.valka.cz/topic/view/246670 | vydavateľ = valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Poslanie a úlohy krídla ==
Podľa vlastnej webovej stránky: „Primárnym poslaním 81. krídla je zabezpečovať nepretržitú obranu a ochranu vzdušného priestoru Slovenskej republiky a vzdušného priestoru Aliancie.“&lt;ref name=uvodka&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač | url = http://www.lzsliac.mil.sk/23775/ | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 08.09.2013 | vydavateľ = Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač | miesto = Sliač | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20130124062321/http://www.lzsliac.mil.sk/23775/ | dátum archivácie = 2013-01-24 }}&lt;/ref&gt;

Úlohami krídla sú:&lt;ref name=ulohy&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Hlavné úlohy | url = http://www.lzsliac.mil.sk/262/ | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 08.09.2013 | vydavateľ = Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač | miesto = Sliač | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20130826144407/http://www.lzsliac.mil.sk/262/ | dátum archivácie = 2013-08-26 }}&lt;/ref&gt;
* zabezpečovať nepretržitú ochranu a obranu nedotknuteľnosti vzdušného priestoru Slovenskej republiky v rámci vzdušného priestoru [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Aliancie]] ([[NATO Integrated Air and Missile Defence System|NATINAMDS]] – NATO Integrated Air and Missile Defence System) 
* pripravenosť objektov a priestorov na príjem, podporu a nasadenie síl NATO a [[Európska únia|EÚ]] v rámci podpory hostiteľskej krajiny (Host Nation Support Base) 
* zabezpečiť základný a pokračujúci výcvik lietajúceho personálu 
* byť pripravený nasadiť svoje sily a prostriedky k záchrane životov a majetkov občanov SR v rámci národného krízového manažmentu.

== Letecká technika ==
81. krídlo disponuje touto leteckou technikou:&lt;ref name=letecka&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Letecká technika zmiešaného krídla SLIAČ | url = http://www.lzsliac.mil.sk/261/ | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 08.09.2013 | vydavateľ = Zmiešané krídlo Otta Smika Sliač | miesto = Sliač | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20180715152012/http://www.lzsliac.mil.sk/261/ | dátum archivácie = 2018-07-15 }}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
! width=&quot;240&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Lietadlo
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Fotografia
! width=&quot;140&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Krajina pôvodu
! width=&quot;230&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Typ
! width=&quot;100&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Verzie
! width=&quot;60&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|V službe
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Poznámky
|-
! colspan=&quot;7&quot; style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; | [[Stíhacie lietadlo|Stíhacie lietadlá]]
|-
| [[General Dynamics F-16 Fighting Falcon|Lockheed Martin F-16 Fighting Falcon]]
| [[Súbor:122nd Fighter Wing pilot delivers Slovakia's first F-16s (8549570).jpg|150px]]
| {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]]
| viacúčelové stíhacie lietadlo&lt;hr&gt;cvičné/stíhacie lietadlo
| F-16C Block 70&lt;hr&gt;F-16D Block 70
| 9&lt;hr&gt;1
| Prvé dva kusy boli oficiálne odovzdané Slovensku 10. januára 2024. Lietadlá sa však stále nachádzajú u výrobcu v USA.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovensko si v USA oficiálne prevzalo prvé dve stíhačky F-16 | url = https://www.mosr.sk/53798-sk/slovensko-si-v-usa-oficialne-prevzalo-prve-dve-stihacky-f-16/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2024-03-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-14 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Bojové lietadlo|Bojové lietadlá]]
|-
| [[Aero L-39 Albatros]]
| [[Súbor:Aero L-39CM Albatros, Slovakia - Air Force AN2279352.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Česko-Slovensko}} [[Česko-Slovensko]]
| cvičné prúdové lietadlo&lt;hr&gt;cvičné prúdové/ľahké bojové lietadlo
| L-39CM&lt;hr&gt;L-39ZAM 
| 1&lt;hr&gt;1&lt;ref name=&quot;flightglobal&quot;/&gt;
| Lietadlá boli vyrobené v rokoch 1972 až 1989. Ďalšie tri kusy sú odstavené. Väčšine z nich končí v roku 2027 technická životnosť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul =  | url = http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKS2016001_web.pdf | vydavateľ = telecom.gov.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2017-10-23 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20170909012702/http://www.telecom.gov.sk/index/open_file.php?file=doprava/uvlni/ZS_SKS2016001_web.pdf | dátum archivácie = 2017-09-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.leonardocompany.com/documents/63265270/66626649/WEB_Brochure_M_345_.pdf?download_file | vydavateľ = leonardocompany.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vzdušné sily OS SR sa zaujímajú o nové L-39NG&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = EuroZprávy.cz | odkaz na autora = | titul = Slovensko bude nahrazovat cvičné L-39. Šanci má i Aero Vodochody, oznámil Metnar | url = https://eurozpravy.cz/domaci/armada-a-policie/slovensko-bude-nahrazovat-cvicne-l-39-sanci-ma-i-aero-vodochody-oznamil-metnar.8ca6ca9c/ | vydavateľ = eurozpravy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-06-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ako náhradu za lietadlá L-39 Albatros.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Vlková | meno = Jitka | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf Aera Vodochody vede firmu novou cestou. Začne opět vyrábět letadla | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://ekonomika.idnes.cz/aero-vodochody-giuseppe-giordo-reditel-tryskace-letouny-vyroba-p8b-/ekonomika.aspx?c=A180413_204928_ekonomika_pmk | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2018-04-15 | dátum prístupu = 2018-04-16 }}&lt;/ref&gt;
|}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Externé odkazy ==
* [https://81k.mil.sk/ Oficiálna stránka]

{{Ozbrojené sily Slovenskej republiky}}

[[Kategória:Vzdušné sily Slovenskej republiky]]
[[Kategória:Slovenské vojenské jednotky]]
[[Kategória:Krídla (vojenské jednotky)]]</text>
      <sha1>6me821nu474zot5wui3pijjlvzsblkf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tri rokliny</title>
    <ns>0</ns>
    <id>503035</id>
    <revision>
      <id>8189682</id>
      <parentid>7550678</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T12:50:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19752-93</username>
        <id>290632</id>
      </contributor>
      <comment>hovno</comment>
      <origin>8189682</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1409" sha1="9ui8hneftrel1liq8c2ch6zwt5b3gb2" deleted="deleted" />
      <sha1 />
    </revision>
    <revision>
      <id>8189683</id>
      <parentid>8189682</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T12:50:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19752-93</username>
        <id>290632</id>
      </contributor>
      <origin>8189683</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1404" sha1="hsknxon21c1co9asiw4rze4czyyxytg" xml:space="preserve">[[Súbor:ThreeGorgesDam-China2009.jpg|náhľad|Priehrada Tri rokliny]]

'''Tri rokliny''' je [[Priehrada (hrádza)|priehrada]] a [[vodná elektráreň]] na rieke [[Jang-c’-ťiang]] v [[Čína|Číne]].

Výstavba najvýkonnejšej a zároveň najväčšej vodnej elektrárne na svete začala v roku [[1994]] a dokončená bola v roku [[2006]]. Hrádza s výškou až 185 metrov je dlhá 2 335 a široká {{m|126|m|w}} a vytvára priehradné jazero s rozlohou {{km2|1085|w}} a dĺžkou takmer {{km|600|m}}. Zo zatopenej oblasti bolo vysťahovaných 1,3 milióna ľudí, pričom ďalšie státisíce museli oblasť opustiť kvôli zosuvom pôdy. Náklady na výstavbu dosiahli 25 mld. [[USD]], no neoficiálne odhady uvádzajú až 180 mld.

Elektráreň bola spustená do prevádzky v roku [[2008]] a postupne bolo zabudovaných 32 generátorov s inštalovaným výkonom 22 500 [[MW]]. Ročná produkcia elektrárne je 80 TWh s maximom 98,8 TWh v roku 2014, čo je nepatrne viac, ako dosahuje paraguajsko-brazílska elektráreň [[Itaipú]] s inštalovaným výkonom 14 000 MW.

[[Súbor:Threegorges.png|náhľad|Poloha priehrady]]

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Three Gorges Dam}}

== Zdroj ==
* {{Preklad|en|Three Gorges Dam|583779367}}

{{geografický výhonok}}

[[Kategória:Chu-pej]]
[[Kategória:Vodné diela v Číne]]
{{Súradnice|30.823056|111.003333|format=dms|display=title}}</text>
      <sha1>hsknxon21c1co9asiw4rze4czyyxytg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>505079</id>
    <revision>
      <id>8189707</id>
      <parentid>8188922</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:57:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>akt.</comment>
      <origin>8189707</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15081" sha1="99kal3bq8k351yvrv2xpjsexz05ahky" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Červenícky kanál
| other_name                = 
| category                  = vodný tok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| region1                   = 
| district                  = [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]]
| district1                 = [[Trnava (okres)|Trnava]]
| commune                   = 
| municipality              = [[Červeník]], [[Hlohovec]]
| municipality1             = [[Žlkovce]]
| municipality2             = [[Trakovice]] 
| municipality3             = [[Bučany]]
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]]
| source_type               = Prameň
| source_location           = &lt;nowiki&gt;Andač&lt;/nowiki&gt;
| source_elevation          = cca 145
| source_lat_d              = 48.4773
| source_long_d             = 17.7565
| mouth                     = [[Dudváh|Horný Dudváh]]
| mouth_location            = [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]]
| mouth_elevation           = cca 135
| mouth_lat_d               = 48.4062
| mouth_long_d              = 17.7191
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 10
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Trnavský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = IV.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = &lt;!--4-21-16-1194--&gt;
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Váhu|Váh]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Červenícky kanál'''&lt;ref name=UGK/&gt;&lt;ref name=mcz/&gt; je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-31
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresov [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] a [[Trnava (okres)|Trnava]]. Je to ľavostranný prítok [[Dudváh|Horného Dudváhu]]&lt;ref name=Tm/&gt;, má dĺžku približne 10 km a je tokom IV. rádu.

== Priebeh toku ==
Vodný tok pramení na severozápade [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Dolnovážska niva]] a časti [[Dudvážska mokraď]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, severne od obce [[Červeník]]&lt;ref name=mcz/&gt;, v nadmorskej výške približne {{Mnm|145}} Od prameňa v lokalite Andač, na okraji lesného porastu [[Dedova jama|Chráneného areálu Dedova jama]]&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, tečie južným až mierne juhozápadným smerom. Onedlho opúšťa okraj porastu i chráneného územia a lemovaný pobrežnou vegetáciou&lt;ref name=mcz/&gt; pokračuje oblasťou Líščie jamy k obci [[Červeník]], kde prijíma ľavostranný prítok. Na jej západnom okraji priberá pravostranný prítok, následne križuje [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cestu I/61]]&lt;ref name=Tm/&gt; a oblasťou Urbárske lúky&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora =
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.454662,17.743345,16
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-31
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; vedie južným smerom, súbežne s [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicou D1]] k okraju [[Leopoldov]]a. Tu sa juhovýchodným smerom oddeľuje Starý Dudváh&lt;ref name=vku/&gt; a Červenícky kanál pokračuje juhozápadným smerom popod diaľnicu D1. V oblasti Rúbanice&lt;ref name=mcz/&gt; priberá pravostranný prítok z lokality Dolný háj a následne sa západným smerom oddeľuje bočné koryto, vedúce k obci [[Trakovice]] a pripájajúce sa späť až krátko pred ústím.&lt;ref name=UGK/&gt; Hlavný tok sa za diaľnicou stáča južným smerom, esovito stáča a križujúc [[Cesta II. triedy 513 (Slovensko)|cestu II/513]]&lt;ref name=Tm/&gt; pokračuje oblasťou Hruškové&lt;ref name=mcz/&gt;, kde vytvára oblúk. Tu je ľavostranné prepojenie so Starým Dudváhom, no hlavný tok sa zo západného smeru opäť točí na juh. Lemovaný nesúvislým porastom pokračuje rovinatou nivou a v lokalite Pri bani sa spája so Starým Dudváhom. Na dolnom toku vedie juhozápadným smerom oblasťou Stávky&lt;ref name=vku/&gt;, kde prijíma bočné koryto od Trakovíc. Onedlho sa v lokalite Dolné háje&lt;ref name=UGK/&gt;, neďaleko [[Železničná trať Bratislava – Žilina|železničnej trate Bratislava – Žilina]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|135}} vlieva ľavostranne do [[Dudváh|Horného Dudváhu]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.71912&amp;y=48.40631&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u, resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. 

Červenícky kanál pramení a na hornom toku preteká územím obce [[Červeník]], krátko vedie hranicou s obcou [[Žlkovce]], v strednej časti pokračuje katastrom [[Trakovice|Trakovíc]] a [[Bučany|Bučian]] a napokon lemuje hranicu Bučian s územím mesta [[Hlohovec]]. Vodný tok tak tečie v okresoch [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] a [[Trnava (okres)|Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Bu%C4%8Dany&amp;source=osm&amp;id=1015717492&amp;ds=1&amp;x=17.7270719&amp;y=48.4156967&amp;z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] 
* [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.71912&amp;y=48.40631&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Dudváhu}}
&lt;!--
[[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]]
[[Kategória:Povodie Dudváhu]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Hlohovec]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]]
[[Kategória:Hlohovec]]
[[Kategória:Červeník]]
[[Kategória:Žlkovce]]
[[Kategória:Trakovice]]
[[Kategória:Bučany]]
--&gt;

&lt;ref name=&quot;vkuT&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=95 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
{{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}}
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 
{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=AA&gt;{{AtlasVKÚ2008|}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=Geo&gt;In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=GeoP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]&lt;/ref&gt;</text>
      <sha1>99kal3bq8k351yvrv2xpjsexz05ahky</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Radio Head Awards</title>
    <ns>0</ns>
    <id>507141</id>
    <revision>
      <id>8189846</id>
      <parentid>8189135</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:37:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19795-00</username>
        <id>290670</id>
      </contributor>
      <comment>/* 2025[20] */</comment>
      <origin>8189846</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29313" sha1="nuaek3scbaam6oga7otnt5b331hsiy6" xml:space="preserve">{{Infobox Cena
 | názov              = Radio_Head Awards
 | záhlavie2          = 
 | aktuálny ročník    = 
 | obrázok            = 
 | veľkosť obrázka    = 
 | popis obrázka      = 
                      
 | udeľované          = Za významný úspech v slovenskej hudbe
 | sponzor            = 
 | dátum              = 
 | miesto konania     = 
 | štát               = [[Slovensko]]
 | udeľuje            = [[Rádio_FM]]
 | moderátori         = 
 | cena               = 
 | prvý ročník        = [[2008]]&lt;br /&gt;(udelené [[6. február]]a [[2009]])
 | posledný ročník    = [[2025]]&lt;br /&gt;(udelené [[27. marec|27. marca]] [[2026]])
 | držiteľ            = 
 | držitelia          = 
                      
 | najviac ocenení    = 
 | najviac nominácií  = 
 | cena1 typ          = 
 | cena1 držiteľ      = 
 | cena2 typ          = 
 | cena2 držiteľ      = 
 | cena3 typ          = 
 | cena3 držiteľ      = 
 | cena4 typ          = 
 | cena4 držiteľ      = 
 | cena5 typ          = 
 | cena5 držiteľ      = 
 | webstránka         = {{url|radiohlavy.sk}}
                      
 | stanica            = 
 | dĺžka prenosu      = 
 | sledovanosť        = 
 | produkcia          = 
 | réžia              = 
                      
 | minulý ročník      = 
 | názov ocenenia     = 
 | nasledujúci ročník = 
 | portál1            = Hudba
}}      

'''Radio Head Awards''' (štylizované ako '''Radio_Head Awards''', skr. '''RHA'''; uvádzané aj ako '''Rádiohlavy'''&lt;ref name=&quot;rha-2017-1kolo&quot; /&gt;) je slovenská hudobná anketa popularity [[Rádio FM|Rádia FM]]. Vznikla v roku [[2008]] ako protipól ankiet [[Slávik (anketa)|Slávik]] a [[Aurel (cena)|Aurel]], ktoré prezentovali najmä mainstreamovú hudbu. Rádio FM založilo anketu, aby umožnilo prezentáciu aj alternatívnej hudobnej scéne na Slovensku.

== Kritéria zapojenia do súťaže ==
Podmienkou pre zapojenie diel do súťaže je ich vydanie v danom roku a tvorba interpretom výhradne slovenskej národnosti (pri skupine musí byť nadpolovičná väčšina [[Slováci|Slovákov]]). Daný interpret musí so skladbou byť zaradený do terestriálneho rozhlasového vysielania Rádia_FM. Nováčikom roka môže byť interpret, prípadne hudobná skupina, ktorá do konca daného roku nevydala žiaden oficiálny štúdiový album alebo vydala v danom roku svoj prvý album, a túto cenu môže každý získať iba raz.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = FAQ
 | url = http://www.radiohlavy.sk/o-cenach/faq/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2016
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

== Kategórie ==
{{col-begin}}
{{col-2}}
* Album roka
* Singel roka
* Skladba roka
* Koncertná kapela / interpret roka
* Nováčik roka
* Debut roka
* Objav roka
* Hudobný počin roka
* Ocenenie za prínos do hudby
* Ocenenie Nadácie Advance Investments
* Mimoriadne ocenenie
* Cena za významný prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry
* Mimoriadna cena udelená Slovenským ochranným zväzom autorským
* Ocenenie za prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry
* Mimoriadna cena udelená Slovenským ochranným zväzom autorským
{{col-2}}
;Žánrové kategórie v kategórii Nahrávka roka
* Elektronická hudba
* Hard &amp; Heavy
* Hip-Hop / Rap / R'n'B
* World music / Folk
* World music
* Folková hudba
* Jazzová hudba
* Klasická hudba
* Experimentálna hudba
;Novinárske ocenenie
* Album roka / Cena kritikov
* Album roka / Cena novinárov
* Album roka / Novinárske ocenenie
{{col-end}}

== Ročníky ==
=== 2008&lt;ref name=&quot;rha-2008&quot; /&gt;===
Prvý ročník ankety mal dve kategórie – album roka podľa hlasovania poslucháčov a hudobných kritikov.
* ''Album roka'': Noisecut – Bliiizko
* ''Album roka / cena kritikov'': [[Ján Boleslav Kladivo]] – [[Rozhľadňa]]

=== 2009&lt;ref name=&quot;rha-2009&quot; /&gt; ===
V tomto roku pribudli kategórie Nováčik roka, singel roka a koncertná kapela/interpret roka.
* ''Album roka'': Diego – Peripheries
* ''Nováčik roka'': [[Billy Barman]]
* ''Singel roka'': [[Vetroplach]] – Ty mi budeš rozumieť
* ''Koncertná kapela / interpret roka'': [[Billy Barman]]
* ''Album roka / cena kritikov'': [[The Autumnist]] – The Autumnist

=== 2010&lt;ref name=&quot;rha-2010&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Billy Barman]] – [[Noční jazdci (album)|Noční jazdci]]
* ''Nováčik roka'': [[B-Complex]]
* ''Singel roka'': Noisecut a [[Ján Boleslav Kladivo]] – Mariena
* ''Koncertná kapela'' / interpret roka: [[Puding pani Elvisovej]]
* ''Album roka / cena kritikov'': The Uniques – From the Dust

=== 2011&lt;ref name=&quot;rha-2011-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': Noisecut – Háj a lov
* ''Singel roka'': [[Puding pani Elvisovej]] – Astoria
* ''Nováčik roka'': Dynamo Team
* ''Koncertná kapela / interpret roka'': [[Puding pani Elvisovej]]
* ''Nahrávka roka – elektronika'': Pjoni &amp; Ink Midget – Pjoni &amp; Ink Midget
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': [[Čad (hudobná skupina)|Čad]] – Ťažký kov 
* ''Nahrávka roka – Hip hop / Rap / R'n'B'': BenePeko a Roland Kánik – Spam Poetry 
* ''Nahrávka roka – World Music'': [[Družina (hudobná skupina)|Družina]] – Neni dobre
* ''Album roka / cena kritikov'': Gwerkova – Nada
* ''Cena za prínos do hudby'': [[Deadred Records]] / Hevhetia / [[Slnko records]]
 
=== 2012&lt;ref name=&quot;rha-2012-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Vec (raper)|Vec]] – [[Stereo farbo slepo]]
* ''Singel roka'': [[Billy Barman]] – Strmá voda
* ''Nováčik roka'': Zlokot
* ''Koncertná kapela / interpret roka'': [[Puding pani Elvisovej]]
* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Ink Midget – Re-Leave
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; / Rap / Heavy'': [[Obliterate]] – Superboring
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop'': [[Vec (raper)|Vec]] – Stereo farbo slepo
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': [[Preßburger Klezmer Band|Pressburger Klezmer Band]] – Tants Mit Mir
* ''Album roka / cena kritikov'': [[Tomáš Sloboda]] a Sounds Like This – Chobotnica
* ''Cena za prínos do hudby'': Bety K. Majerníková

=== 2013&lt;ref name=&quot;rha-2013-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Korben Dallas]] – Karnevalová vrana
* ''Singel roka'': [[Korben Dallas]] – Otec
* ''Koncertná kapela / interpret roka'': [[Korben Dallas]]
* ''Nováčik roka'': Walter Schnitzelsson
* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': [[Foolk]] – Millions Of
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': Vandali – Synovia hromu
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Modré hory]] – Big Beat 
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': [[Jana Kirschner]] – Moruša biela
* ''Nahrávka roka – jazz'': AMC Trio &amp; Randy Brecker – One Way Road to My Heart 
* ''Nahrávka roka – klasická hudba:'' Veni Academy – Rolling Tones / In zarter Bewegung
* ''Album roka / cena kritikov'': [[Jana Kirschner]] – Moruša biela
* ''Cena za prínos do hudby'': Pavol Maruščák

=== 2014&lt;ref name=&quot;rha-2014-vitazi&quot;/&gt; ===
* ''Album roka'': Fallgrapp – Rieka
* ''Singel roka'': Fallgrapp – Vlasy
* ''Objav roka'': Fvlcrvm
* ''Debut roka'': Fallgrapp – Rieka

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Fallgrapp – Rieka
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': [[Čad (hudobná skupina)|Čad]] – Čertova kovadlina
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Supa]] – Čierne noci
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': Tu v dome – Protichodné chute 
* ''Nahrávka roka – jazz'': [[Bratislava Hot Serenaders]] – Lonely Melody
* ''Nahrávka roka – klasická hudba:'' Solamente naturali – Collection of Annae Szirmay-Keczer

* ''Album roka / cena kritikov'': [[Jana Kirschner]] – Moruša čierna
* ''Hudobný počin roka'': 40. ročník [[Bratislavské jazzové dni|Bratislavských jazzových dní]]
* ''Cena za prínos do hudby'': [[Marián Varga]]
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Tante Elze
* ''Cena za významný prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry (udeľuje [[SOZA]])'': [[Andrej Šeban]]

=== 2015&lt;ref name=&quot;rha-2015-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Chiki liki tu-a]] – [[Slzy tvý mámy, Šedivý a spol.|''Slzy tvý mámy, Šedivý a spol.'']]
* ''Singel roka'': [[Billy Barman]] – „Mladým chýba vojna“
* ''Objav roka'': Bulp
* ''Debut roka'': [[Saténové ruky]] – ''Bozkávam''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Jimmy Pé – ''Fake Fantasy''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': [[Morna]] – ''Nuisance''
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Strapo]] – ''Versus''
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': Solamente Naturali – ''Thesaurus of Jewish Music''
* ''Nahrávka roka – jazz'': Ľuboš Šrámke &amp; His E.E.Artsemble – „White Dream“ &lt;small&gt;(featuring Peter Erskine)&lt;/small&gt;
* ''Nahrávka roka – klasická hudba:'' Eva Šušková – ''Secret Voice''
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba:'' Samčo, brat dážďoviek, Robo Rybolov a Omražťok – ''Átörő erő''

* ''Album roka / cena kritikov'': [[Saténové ruky]] – ''Bozkávam''
* ''Cena za prínos do hudby'': Juraj Kušnierik
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Max Bazowski
* ''Cena za významný prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry (udeľuje [[SOZA]])'': Ladislav Kupkovič

=== 2016&lt;ref name=&quot;rha-2016-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Billy Barman]] – ''Dýchajúce obrazy''
* ''Singel roka'': [[B-Complex]] – „Past Lessons for the Future“ &lt;small&gt;(featuring [[Jan Werich]])&lt;/small&gt;
* ''Objav roka'': Ľudové mladistvá
* ''Debut roka'': [[Katarína Máliková]] – ''Pustvopol''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Keosz – ''No Future, Vol. 1''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': 0N0 – ''Reconstruction &amp; Synthesis''
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Vec (raper)|Vec]] – ''Domáce potreby''
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': [[Katarína Máliková]] – ''Pustvopol''
* ''Nahrávka roka – jazz'': Eugen Vizváry – ''Part Two: For Jaco''
* ''Nahrávka roka – klasická hudba:'' Milan Paľa, Marián Lejava a [[Symfonický orchester Slovenského rozhlasu]] – ''Husľové koncerty Karola Szymanowského a Albana Berg''
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'' Klára a Ján – ''Druhý debut''

* ''Album roka / cena kritikov'': [[Katarína Máliková]] – ''Pustvopol''
* ''Cena za prínos do hudby'': Richard Čermák – ''Ostrov hudby''
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Keosz
* ''Cena za významný prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry (udeľuje [[SOZA]])'': [[Ján Lehotský|Janko Lehotský]]

=== 2017&lt;ref name=&quot;rha-2017-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': Fallgrapp – ''V hmle''
* ''Singel roka'': [[Katarzia (pesničkárka)|Katarzia]] – „Kde sa slzy berú“
* ''Objav roka'': Changing Faces
* ''Debut roka'': Tolstoys – ''Botanika''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Bulp – ''Yrsa''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': [[Čad (hudobná skupina)|Čad]] – ''Bastard''
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': Solid Move – ''Pohľady''
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': Ľubomír Gašpar Cimbal Projekt – ''The Point of View''
* ''Nahrávka roka – jazz'': Bashavel – ''Hoorhay''
* ''Nahrávka roka – klasická hudba'': [[Slovenská filharmónia]] a [[Zsolt Nagy]] – Peter Kolman
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Miroslav Tóth – ''Kyberpunkomša''

* ''Album roka / cena kritikov'': Nvmeri – ''I Don't Think So''
* ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Michal Kaščák]]
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Prie100r

=== 2018&lt;ref name=&quot;rha-2018-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Para (hudobná skupina)|Para]] – ''Našou krajinou''
* ''Skladba roka'': [[Vec (raper)|Vec]] – „Slovák“
* ''Objav roka'': Don’t Trust Butterflies
* ''Debut roka'': Leto s Monikou – ''Leto s Monikou''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Subtension – ''Nestbox''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': [[Catastrofy]] – ''Besnota''
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Strapo]] – ''Poschod13''
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': Banda – ''Telegrafy''
* ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': Tibor Feledi Kairos Quintet – ''Common Playgrounds''
* ''Nahrávka roka – klasická hudba'': [[Eugen Suchoň]] – ''Piesňové cykly''
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Jonáš Gruska – ''Žaburina''

* ''Album roka / Cena novinárov'': Autumnist – ''False Beacon''
* ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Dávid Kollár|David Kollar]]
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Luvver / Blanch

=== 2019&lt;ref name=&quot;rha-2019-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Gleb]] – ''Gauč Storytelling''
* ''Skladba roka'': [[Billy Barman]] – „Doba doba“
* ''Objav roka'': The Curly Simon
* ''Debut roka'': Ultrazvuk – ''Ultrazvuk''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Dephzac – ''Against the Flow''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': [[Morna]] – ''Sentient Cultist''
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Gleb]] – ''Gauč Storytelling''
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': Martin Geišberg – ''Na modrej planéte''
* ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': [[Dávid Kollár|David Kollar]] – ''Sculpting in Time''
* ''Nahrávka roka – klasická hudba'': [[Lukáš Borzík]] – ''Slovo''
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Miroslav Tóth – ''S’ihmon''

* ''Album roka / Cena novinárov'': [[Katarína Máliková]] – ''Postalgia''
* ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Milan Lasica]]
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Kristína Mihaľová a Jakub Šedivý

=== 2020&lt;ref name=&quot;rha-2020-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Billy Barman]] – ''Zlatý vek''
* ''Skladba roka'': Fallgrapp – „Keď padal sneh“ &lt;small&gt;(featuring The Curly Simon)&lt;/small&gt;
* ''Objav roka'': Nina Kohoutová
* ''Debut roka'': Lash &amp; Grey – ''Sleepin' with the Lights On''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Fvlcrvm – A''ttentioncore''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': Autumn Nostalgie – ''Esse Est Percipi''
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Gleb]] – ''Leto v kufri''
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': Michal Noga Band – ''Stopy''
* ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': Lukáš Oravec Orchestra – ''Light of Blue''
* ''Nahrávka roka – klasická hudba'': [[Lukáš Borzík]] – ''Signum magnum''
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Daniel Kordík a Ken Ikeda – ''Mimo-Soto''

* ''Album roka / Cena novinárov'': [[Le Payaco]] – ''Pohybliví v nehybnom''
* ''Ocenenie za prínos do hudby'': Ľuboš Dzúrik
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Timea

=== 2021&lt;ref name=&quot;rha-2021-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Chiki liki tu-a]] – ''Venované pamiatke budúcich zosnulých''
* ''Skladba roka'': Lash &amp; Grey – „After War“
* ''Objav roka'': Tamara Kramar
* ''Debut roka'': Vec Švidraň – ''Hudba k láske''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Subtension – ''Stranger''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': Cranial Void – ''Celestial''
* ''Nahrávka roka – Hip-Hop / Rap / R'n'B'': [[Pil C]] – ''Odsúdení na úspech''
* ''Nahrávka roka – World music / Folk'': Angrusori – ''Live at Tou''
* ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': František Báleš Ansámbel – ''Hviezdoslav sonety'' / [[Lukáš Oravec]] - ''Movin' Spirit''
* ''Nahrávka roka – klasická hudba'': [[Štátna filharmónia Košice]] – Ján Cikker – ''O živote'' (Zbyněk Müller (dirigent), Peter Himič (recitácia))
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Lucia Nimcová a Sholto Dobie – ''Dilo''

* ''Album roka / Cena novinárov'': Isama Zing – ''Blurry AF''
* ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Miroslav Žbirka]]
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Noční jazdci

=== 2022&lt;ref name=&quot;rha-2022-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Miroslav Žbirka]] – ''Posledné veci''
* ''Skladba roka'': [[Para]] – „To okolo nás“ &lt;small&gt;(featuring [[Jana Kirschner]] a Matej Starkov)&lt;/small&gt;
* ''Objav roka'': [[Berlin Manson]]
* ''Debut roka'': IAmNøt – ''Changes''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Blame Your Genes – ''Skins''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': Besna – ''Zverstvá''
* ''Nahrávka roka – Folková hudba'': Hmlisto a Petr Linhart – ''Československá''
* ''Nahrávka roka – World music'': Júlia Kozáková – ''Manuša''
* ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': Matúš Jakabčic CZ-SK Big Band – ''Room#555'' / Nikitin, Šrámek a Altar Ensemble – ''Directions &amp; Connections''
* ''Nahrávka roka – klasická hudba'': Milan Paľa a Katarína Paľová – ''Valentin Bibik: Viola sonatas''
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Daniel Kordík – ''Ocela''

* ''Album roka / Novinárske ocenenie'': [[Modré hory]] – ''Čudne slávni''
* ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Laco Lučenič]]
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Dis is Markéta
* ''Mimoriadne ocenenie'': Slovenská Tepláreň

=== 2023&lt;ref name=&quot;rha-2023-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Fvck_Kvlt]] – ''CIGÁN''
* ''Skladba roka'': [[Berlin Manson]] X [[FVLCRVM]] – „Hotel Kyjev“
* ''Objav roka'': [[Erik Šulc]]
* ''Debut roka'': [[Vojtik]]  – ''Kvety z Podpoľania''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Neraev – ''Who's Irene?''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': IONS – ''Counterintuitive''
* ''Nahrávka roka – Folková hudba'': Katarína Koščová a Daniel Špiner – ''Krehkosť''
* ''Nahrávka roka – World music'': Ondro a kamaráti – ''Pod obločkom''
* ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': Alan Bartuš – ''Born In Millennium''
* ''Nahrávka roka – klasická hudba'': Ladislav Fanzowitz – Ernő Dohnányi: Piano Concertos Nos. 1 &amp; 2
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Miroslav Tóth – ''Nemiesta''

* ''Album roka / Novinárske ocenenie'': [[Fvck_Kvlt]] – ''CIGÁN''
* ''Ocenenie za prínos do hudby'': Ženy v hudbe – [[Sláva Daubnerová]], [[Soňa Horňáková]], [[Táňa Lehocká]]
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Greta Pogany
* ''Ocenenie za prínos do rozvoja slovenskej hudobnej kultúry'': Zuzana Homolová

=== 2024&lt;ref name=&quot;rha-2024-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Berlin Manson]] – ''Poor but Sexy''
* ''Skladba roka'': [[Berlin Manson]] X [[Katarzia]] – „Nemám koho obdivovať“
* ''Objav roka'': [[Christina Mantis]]
* ''Debut roka'': [[Berlin Manson]] – ''Poor but Sexy''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': Subtension – ''Burn After Writing''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': Etterna – ''Dead Doesn't Mean Gone''
* ''Nahrávka roka – Folková hudba'': Zabiť Františka – ''II''
* ''Nahrávka roka – World music'': Ildikó Kali – ''Jore Jore''
* ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': Oskar Török Sextet
* ''Nahrávka roka – klasická hudba'': Šušková, Adamčiak – Konštelácie / Permutácie
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Michaela Turcerová – ''alene et''

* ''Album roka / Novinárske ocenenie'': [[Nina Kohout]] – ''Gentle Autopsy''
* ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Stanka Apfelová]]
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': Ovarius
* ''Mimoriadne ocenenie'': Eva Šušková

=== 2025&lt;ref name=&quot;rha-2025-vitazi&quot; /&gt; ===
* ''Album roka'': [[Fallgrapp]] – ''Anthropos'', [[Denis Bango|Fvck_kvlt]] – ''MŔTVA REVOLÚCIA''
* ''Skladba roka'': [[Meowlau]] – „Ruksak“
* ''Objav roka'': [[Meowlau]]
* ''Debut roka'': [[FVLCRVM]] – ''EEST''

* ''Nahrávka roka – elektronická hudba'': FVLCRVM – ''EEST''
* ''Nahrávka roka – Hard &amp; Heavy'': Besna – ''Kr​á​sno''
* ''Nahrávka roka – Folková hudba'': [[Dorota Nvotová]] – ''Lazy''
* ''Nahrávka roka – World music'': Júlia Kozáková – ''Manuša II''
* ''Nahrávka roka – jazzová hudba'': Nikola Bankov – ''EVERWANTED''
* ''Nahrávka roka – klasická hudba'': AD FONTES, Sylvia Urdová – Duchovná hudba na Slovensku
* ''Nahrávka roka – experimentálna hudba'': Kodiki – ''Your Excellence''

* ''Album roka / Novinárske ocenenie'': [[Denis Bango|Fvck_kvlt]] – ''MŔTVA REVOLÚCIA''
* ''Ocenenie za prínos do hudby'': [[Bez ladu a skladu]]
* ''Ocenenie Nadácie Advance Investments'': MonoPlastic

== Najúspešnejší interpreti&lt;ref name=&quot;rha-prehlad-vsetkych-vitazov&quot; /&gt; ==
* 8 cien: [[Billy Barman]]
* 6 cien: Fallgrapp
* 4 ceny: [[Katarína Máliková]], [[Puding pani Elvisovej]], [[Vec (raper)|Vec]]
* 3 ceny: [[Čad (hudobná skupina)|Čad]], [[Gleb]], [[Jana Kirschner]], [[Korben Dallas]], Noisecut
* 2 ceny: [[B-Complex]], Bulp, [[Chiki liki tu-a]], Keosz, [[Ján Boleslav Kladivo]], [[Dávid Kollár|David Kollar]], Ink Midget, [[Morna]], [[Saténové ruky]], Solamente naturali, [[Strapo]], Miroslav Tóth

== Kontroverzie ==
V priebehu udeľovania cien Radio Head Awards, ktoré bolo vysielané [[27. marec|27. marca]] [[2026]] naživo na [[Rádio _FM|Rádiu _FM]], niektorí účastníci vyjadrili svoju nespokojnosť s niektorými krokmi [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|vtedajšej vlády]] aj s odchodom niektorých zamestnancov [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]. Televízne vysielanie záznamu tohto udeľovania cien, plánované na nedeľu [[29. marec|29. marca]] 2026 o 20:40 na [[Dvojka (STVR)|Dvojke]], bolo zrušené a generálna riaditeľka STVR [[Martina Flašíková]] napísala [[otvorený list]], v ktorom tento krok obhajovala tým, že títo umelci svojimi vyjadreniami prispievajú k rozdeľovaniu spoločnosti a že udeľovanie cien je určené najmä na prezentáciu umeleckej tvorby, a nie politických názorov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Debnár | meno = Ján | titul = Radio_Head Awards: STVR záznam z udeľovania cien neodvysiela. Speváčka Ibsenová sa pýta, či nejde o cenzúru v priamom prenose | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = Aktuality.sk | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | dátum = 2026-03-28 | url = https://www.aktuality.sk/clanok/f9fmd4q/radio_head-awards-stvr-zaznam-z-udelovania-cien-neodvysiela-spevacka-ibsenova-sa-pyta-ci-nejde-o-cenzuru-v-priamom-prenose/ | dátum prístupu = 2026-03-29}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | autor = ČTK | priezvisko2 = Machorek | meno2 = Martin | titul = STVR odmítla odvysílat předávání hudebních cen kvůli obsahu projevů | periodikum = ČT24 | odkaz na periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televízia | dátum = 2026-03-29 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/svet/stvr-odmitla-odvysilat-predavani-hudebnich-cen-kvuli-obsahu-projevu-371819 | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|refs=
&lt;ref name=&quot;rha-prehlad-vsetkych-vitazov&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Prehľad všetkých víťazov RHA
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha-vitazi/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2008&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Radio_Head Awards 2008
 | url = https://www.radiohlavy.sk/o-cenach/historia/2008/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2009
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2009&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Radio_Head Awards 2009
 | url = https://www.radiohlavy.sk/o-cenach/historia/2009/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2010
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2010&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Radio_Head Awards 2010
 | url = https://www.radiohlavy.sk/o-cenach/historia/2010/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2011
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2011-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Víťazi Radio_Head Awards 2011
 | url = http://www.radiohlavy.sk/clanok/vitazi-radiohead-awards-2011/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania =  2012-03-09
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2012-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Radio_Head Awards 2012
 | url = https://www.radiohlavy.sk/o-cenach/historia/2012/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2013
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2013-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Víťazi Radio_Head Awards 2013
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2013-vitazi/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2014-03-30
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2014-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Poznáme víťazov Radio_Head Awards 2014
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2014-vitazi/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2015-03-15
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2015-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Poznáme víťazov Radio_Head Awards 2015
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2015-vitazi/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2016-03-13
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2016-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Poznáme víťazov Radio_Head Awards 2016
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2016-vitazi/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2017-03-12
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2017-04-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2017-1kolo&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Rádio_FM spustilo hlasovanie v prvom kole Rádiohláv
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2017-1kolo/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2018-01-08
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-03-15
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2017-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Poznáme víťazov Radio_Head Awards 2017
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2017-vitazi/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2018-03-15
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2018-03-15
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2018-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Poznáme víťazov Radio_Head Awards 2018
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/rha2018-vitazi/
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2019-03-15
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-03-16
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2019-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Pozrite si ako dopadli Radio_Head Awards 2019
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/pozrite-si-ako-dopadli-radiohead-awards-2019
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2020-03-18
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-03-18
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2020-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Poznáme víťazov RHA2020
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/pozname-vitazov-rha2020
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2021-04-17
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2022-11-12
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2021-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Poznáme víťazov RHA2021
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/pozname-vitazov-rha2021
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2022-03-26
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2022-11-12
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2022-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Poznáme víťazov RHA2022
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/pozname-vitazov-rha2022
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2023-03-17
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2023-05-10
 | miesto = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2023-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Víťazi Radio_Head Awards 2023
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/vitazi-radiohead-awards-2023
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2023-03-15
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2024-03-18
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2024-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Víťazi Radio_Head Awards 2024
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/vitazi-radiohead-awards-2024
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2025-03-28
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-29
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
&lt;ref name=&quot;rha-2025-vitazi&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Víťazi Radio_Head Awards 2025
 | url = https://www.radiohlavy.sk/clanok/vitazi-radiohead-awards-2025
 | vydavateľ = radiohlavy.sk
 | dátum vydania = 2026-03-27
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-29
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka}}

[[Kategória:Radio Head Awards| ]]
[[Kategória:Slovenské ocenenia]]
[[Kategória:Slovenské hudobné ocenenia]]</text>
      <sha1>nuaek3scbaam6oga7otnt5b331hsiy6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Viktor Fedorovyč Janukovyč</title>
    <ns>0</ns>
    <id>510267</id>
    <revision>
      <id>8189838</id>
      <parentid>8185838</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:30:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189838</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15819" sha1="i6xdb54n3ghzcwbte82n2o79xrfvpsx" xml:space="preserve">{{Infobox Politik
| Meno             = Viktor Janukovyč&lt;br&gt;Ві́ктор Януко́вич
| Rodné meno       = 
| Portrét          = Viktor Yanukovych official portrait.jpg
| Veľkosť portrétu = 
| Popis            = 

| Poradie          = 4.
| Úrad             = prezident Ukrajiny
| Začiatok obdobia = 25. február 2010
| Koniec obdobia   = 22. február 2014
| Predchodca       = [[Viktor Andrijovyč Juščenko|V. A. Juščenko]]
| Nástupca         = [[Oleksandr Valentynovyč Turčynov|O. V. Turčynov]]

| Poradie2         = 9., 10. a 13.
| Úrad2            = Premiér Ukrajiny
| Začiatok obdobia2= 22. november 2002
| Koniec obdobia2  = 7. december 2004
| Predchodca2      = [[Anatolij Kinach]]
| Nástupca2        = [[Mykola Janovyč Azarov|Mykola Azarov]]

| Poradie3         = 
| Úrad3            = 
| Začiatok obdobia3= 28. decemeber 2004
| Koniec obdobia3  = 5. január 2005
| Predchodca3      = [[Mykola Janovyč Azarov|Mykola Azarov]]
| Nástupca3        = [[Mykola Janovyč Azarov|Mykola Azarov]]

| Poradie4         = 
| Úrad4            = 
| Začiatok obdobia4= 4. august 2006
| Koniec obdobia4  = 18. december 2007
| Predchodca4      = [[Jurij Jechanurov]]
| Nástupca4        = [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Julija Tymošenková]]

| Dátum narodenia  = {{dnv|1950|7|9}}
| Miesto narodenia = [[Jenakijeve]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz]] (dnes [[Ukrajina]])
| Dátum úmrtia     = 
| Miesto úmrtia    = 
| Politická strana = [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSS]] (1980–1991)&lt;br /&gt;[[Strana regiónov]] (2003-2010)&lt;br /&gt;žiadna (2010-súčasnosť)
| Alma mater       = [[Donecký polytechnický inštitút]]
| Profesia         = [[Strojárstvo|Strojný inžinier]]
| Manželka         = Ľudmyla Olexandrivna
| Manžel           = 
| Partnerka        = 
| Partner          = 
| Deti             = Olexandr, Viktor
| Národnosť        = [[Ukrajinci|Ukrajinská]]
| Vierovyznanie    = [[Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu|Ukrajinská pravoslávna cirkev]]
| Podpis           = Viktor Yanukovych signature.svg
| Webstránka       = 
| Poznámky         = 
}}

'''Viktor Fedorovyč Janukovyč''' ({{v jazyku|ukr|Віктор Федорович Янукович}}; {{v jazyku|rus|Виктор Фёдорович Янукович|Viktor Fiodorovič Janukovič}}; * [[9. júl]] [[1950]], [[Jenakijeve]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinská SSR]], [[Sovietsky zväz]] (dnes [[Ukrajina]])) je ukrajinský [[politik]], premiér (2002 - 2005, 2006 - 2007) a bývalý [[prezident]] Ukrajiny. Post prezidenta zastával v rokoch 2010 - 2014. Z postu ho odvolal parlament po rozsiahlych protivládnych protestoch (tzv. [[Euromajdan]]).

== Život ==
=== Mladosť a raná kariéra ===
Narodil sa v [[Jenakijeve]] v [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]] Ukrajinskej SSR. Jeho otec, účastník [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], pracoval ako železničiar, pochádzal z bieloruskej [[Vicebská oblasť|Vicebskej oblasti]]. Jeho matka, povolaním zdravotná sestra zomrela, keď mal dva roky.&lt;ref name=megabook&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Janukovič Biktor Fedorovič / Янукович Виктор Федорович | url = https://megabook.ru/article/%d0%af%d0%bd%d1%83%d0%ba%d0%be%d0%b2%d0%b8%d1%87%20%d0%92%d0%b8%d0%ba%d1%82%d0%be%d1%80%20%d0%a4%d0%b5%d0%b4%d0%be%d1%80%d0%be%d0%b2%d0%b8%d1%87 | vydavateľ = megabook.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = ruština}}&lt;/ref&gt; Pre zlé vzťahy s druhou otcovou ženou žil so svojou starou mamou.

V roku 1967 bol ako 17 ročný odsúdený na tri roky väzenia za [[Lúpež|lúpež]]. Súčasťou trestu bolo aj vylúčenie z banskej školy, kde študoval. Po prepustení pracoval ako [[Zvárač|zvárač]] a [[Automechanik|automechanik]]. V roku 1970 bol opäť odsúdený, tentoraz (podľa vlastných slov) na dva roky za stredne ťažké [[Ublíženie na zdraví|ublíženie na zdraví]] v bitke. Oficiálne informácie z jeho [[Register trestov|registra trestov]] sa však stratili. Podľa jeho slov boli jeho tresty prehodnotené (údajne na návrh kozmonauta [[Georgij Timofejevič Beregovoj|G. Bergeového]]) a [[Zahladenie odsúdenia|zahladené]].&lt;ref name=megabook/&gt; Niektoré zdroje preto Janukovyčov výklad spochybňujú a naznačujú, že v skutočnosti bol druhý trest za [[znásilnenie]], čo potvrdili niektorí bývalí príslušníci polície.&lt;ref name=pravda.com.ua&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sudimosti Janukovyča / Судимості Януковича | url = https://www.pravda.com.ua/news/2004/10/15/3003244/ | vydavateľ = pravda.com.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = ukrajinčina}}&lt;/ref&gt; Po prepustení z väzenia doštudoval banskú školu a následne absolvoval korešpondenčné štúdium na [[Donecký polytechnický inštitút|Doneckom polytechnickom inštitúte]], kde v roku 1980 získal inžiniersky titul v odbore strojný inžinier. Následne bolo akceptované jeho členstvo do [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany Sovietskeho zväzu]]. Je pravdepodobné, že tieto úspechy napriek svojej predošlej kriminálnej kariére (recidivista) dosiahol iba vďaka spolupráci s [[KGB]].&lt;ref name=pravda.com.ua/&gt;

Janukovyč následne urobil úspešnú kariéru, viedol podniky Donbasstransremont, Uglepromtrans a Donecké regionálne územné združenie automobilovej dopravy.

=== Politická kariéra ===
V roku 1997 sa stal gubernátorom [[Donecká oblasť|Doneckej oblasti]]. Do funkcie ho vymenoval dekrétom prezident [[Leonid Danylovyč Kučma|Leonid Kučma]]. V tej dobe bol ešte málo známy. Patril medzi ľudí z okolia doneckého oligarchu [[Rinat Leonidovyč Achmetov|Rinata Achmetova]]. V tomto období si stihol dokončiť aj doktorát z ekonómie a od decembra 2000 viedol Katedru inovačného manažmentu Doneckej univerzity manažmentu.&lt;ref name=megabook/&gt;

21. novembra 2002 ho prezident Kučma vymenoval po prvýkrát za ukrajinského premiéra. Od roku 2003 bol predsedom pro ruskej [[Strana regiónov|Strany regiónov]]. V roku 2004 ho Strana regiónov postavila ako svojho kandidáta do prezidentských volieb. Tieto voľby boli súbojom pro-ruského Viktora Janukovyča s opozičným [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktorom Juščenkom]]. V septembri Juščenko záhadne ochorel. Neskôr sa preukázalo, že bol otrávený [[dioxín]]mi, ktoré mu čiastočne zjazvili tvár.&lt;ref name=TASR15r&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pred 15 rokmi sa začala oranžová revolúcia na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/pred-15-rokmi-sa-zacala-oranzova-revo/431393-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-21 | dátum prístupu = 2022-08-23 }}&lt;/ref&gt;

Po zverejnení výsledkov 2. kola volieb, v ktorých vyhral Janukovyč sa 22. novembra 2004 po celej krajine rozhoreli protesty, označované ako [[oranžová revolúcia]].&lt;ref name=TASR15r/&gt; Tie prinútili ukrajinské úrady jednať. Najvyšší súd 4. decembra 2004 vyhlásil druhé kolo volieb pre systematické a zásadné volebné podvody za neplatné. V opakovanom druhom kole vyhral Juščenko.

V roku 2006 bol Janukovyč zvolený za premiéra, kde v kresle nahradil [[Julija Volodymyrivna Tymošenková|Juliju Tymošenkovú]]. V predčasných voľbách v roku 2007 síce Strana regiónov získala najviac hlasov, ale nebola schopná zostaviť vládu. Premiérkou sa stala Julia Tymošenková a Janukovyč pôsobil v opozícii.

=== Prezident a Euromajdan ===
V prezidentských voľbách v roku 2010 bol so ziskom 48,95 % hlasov zvolený za prezidenta Ukrajiny. Úradu sa ujal dňa [[25. február|25. februára]] [[2010]]. Janukovyč pokračoval v Európskej integrácii krajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Janukovyč si osvojil myšlienku integrácie do EÚ | url = https://euractiv.sk/section/all/news/janukovic-si-osvojil-mysliemku-integracie-do-eu-014631/ | vydavateľ = euractiv.sk | dátum vydania = 2010-03-02 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20220823215918/https://euractiv.sk/section/all/news/janukovic-si-osvojil-mysliemku-integracie-do-eu-014631/ | dátum archivácie = 2022-08-23 }}&lt;/ref&gt; Neskôr v dôsledku tlaku Ruska však tento proces ukrajinská vláda 21. novembra 2013 zastavila.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská opozícia pre EÚ obvinila Janukovyča z vlastizrady | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/300059-ukrajinsky-parlament-bude-rozhodovat-o-tymosenkovej-osude/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-21 | dátum prístupu = 2022-08-23 }}&lt;/ref&gt;

Tento krok vyvolal v [[november 2013|novembri 2013]] [[Euromajdan|nebývalé protesty]], ktoré viedli v [[Kyjev]]e až k pouličným bojom. [[22. február|22. februára]] [[2014]] bol Janukovyč zosadený z prezidentského úradu ukrajinským parlamentom.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://nationalinterest.org/commentary/ukraine-yanukovych-finished-9775?page=2| titul=Ukraine: Is Yanukovych Finished?|autor=Rajan Menon |work= | strany=3 | dátum vydania=28. január 2014| vydavateľ=The National Interest}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=autogenerated5&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukrainian MPs vote to oust President Yanukovych | url = https://www.bbc.co.uk/news/world-europe-26304842 | vydavateľ = BBC | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = Londýn | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Následne opustil krajinu a skrýval sa na neznámom mieste, neskôr v [[Rusko|Rusku]]. Svoje odvolanie z prezidentského postu neskôr verejne vyhlásil za nezákonné. Za jeho návrat na post prezidenta sa však podľa prieskumov verejnej mienky vyjadrilo iba 4,9 % obyvateľstva. Po skončení nepokojov bol vylúčený zo [[Strana regiónov|Strany regiónov]].

1. marca 2014 Janukovyč požiadal listom ruského prezidenta [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimira Putina]], „... ''o použitie ozbrojených síl Ruskej federácie k nastoleniu zákonnosti, mieru, práva a poriadku, stability a ochrany obyvateľstva Ukrajiny''.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vystuplenie Postojannogo predstaviteľa Rossijskoj Federacii pri OON V.I. Čurkina na otkrytom zasedanii Soveta Bezopasnosti OON po situacii na Ukraine / Выступление Постоянного представителя Российской Федерации при ООН В.И.Чуркина на открытом заседании Совета Безопасности ООН по ситуации на Украине | url = https://russiaun.ru/ru/news/sc_ukr0303 | vydavateľ = russiaun.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = | jazyk = ruština}}&lt;/ref&gt; Ruské vojská v tej dobe už obsadzovali Krym. Neskôr bol súdom v neprítomnosti uznaný vinný z [[Vlastizrada|vlastizrady]] a spolupáchateľstva pri vedení agresívnej vojny proti Ukrajine.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajinský exprezident Janukovyč dostal za vlastizradu 13 rokov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/22036564/ukrajinsky-exprezident-janukovyc-je-vinny-z-vlastizrady.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-01-24 | dátum prístupu = 2022-08-23 }}&lt;/ref&gt;

=== Aktivity po úteku z Ukrajiny ===
Neskôr žil v ruskej emigrácii v [[Rostov nad Donom|Rostove nad Donom]]. Na Ukrajine po ňom zostalo množstvo okázalých nehnuteľností, ktoré boli vyhľadávané turistami.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ukrajina hľadá spôsob, ako sa dostať k obriemu majetku Janukovyča. Upraví zákony | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/ukrajina-hlada-sposob-ako-dostat-obriemu-majetku-janukovyca-upravi-zakony | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2015-09-02 | dátum prístupu = 2022-08-24 }}&lt;/ref&gt;

Podľa amerických novín Washington Post bol Janukovyč počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] vo februári 2022 pripravený v [[Bielorusko|Bielorusku]] vytvoriť pro-ruskú bábkovú vládu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Čorej | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako zlyhala ruská tajná služba: čakala, že Ukrajinci ich budú vítať, v Kyjive hľadali ubytovanie | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2978299/ako-zlyhala-ruska-tajna-sluzba-cakali-ze-ukrajinci-ich-budu-vitat-v-kyjive-hladali-ubytovanie/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-08-22 | dátum prístupu = 2022-08-23 }}&lt;/ref&gt;

23. mája 2022 naňho na Ukrajine vydali zatykač pre [[Vlastizrada|vlastizradu]], za podpis dohody o navýšení ruskej posádky na Kryme z roku 2014, ktorá uľahčila ruskú [[Ruská anexia Krymu|anexiu]] tejto oblasti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalý ukrajinský prezident Janukovyč je obviněn z vlastizrady. Ukrajina na něj vydala zatykač | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/viktor-janukovyc-vlastizrada-ukrajina-zatykac_2205232117_hav | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2022-05-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-08-23 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Це моя Україна | odkaz na autora = | titul = Суд надав дозвіл на арешт Януковича за підписання “Харківських угод”: деталі | url = https://myukraine.in.ua/2022/05/23/sud-nadav-dozvil-na-aresht-yanukovycha-za-pidpysannya-harkivskyh-ugod-detali/ | vydavateľ = myukraine.in.ua | dátum vydania = 2022-05-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-04-28 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Rodina ==
V roku 1972 sa oženil s Ljudmilou Olexandrivnou rodenou Nastenko. Mali dvoch synov Olexandra (*1973) a Viktora (* 1981). Starší syn Olexandr sa vďaka štátnym zákazkám stal jedným zo 100 najbohatších Ukrajincov. Mladší syn Viktor v roku 2015 zahynul pri autonehode, keď sa jeho auto prepadlo pod ľad na jazere [[Bajkal (jazero)|Bajkal]].

==Referencie==
{{referencie}}

==Iné projekty==
{{Projekt|Category:Viktor Yanukovych}}

==Zdroj==
{{Preklad|en|Viktor Yanukovych|597522581|uk|Янукович Віктор Федорович|36683593}}

{{Prezidenti Ukrajiny}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Janukovyč, Viktor Fedorovyč}}
[[Kategória:Osobnosti z Doneckej oblasti]]
[[Kategória:Prezidenti Ukrajiny]]
[[Kategória:Premiéri Ukrajiny]]
[[Kategória:Osobnosti rusko-ukrajinskej vojny]]
[[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]]</text>
      <sha1>i6xdb54n3ghzcwbte82n2o79xrfvpsx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014 - skupina A</title>
    <ns>10</ns>
    <id>515246</id>
    <revision>
      <id>8189866</id>
      <parentid>7344552</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:02:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>stĺpce posun</comment>
      <origin>8189866</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="35403" sha1="1gjoq798cs765bzs8lv1ym6ekhkdjg1" xml:space="preserve">=== Skupina A - Čižovka Arena ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!Por.
!width=165|Mužstvo
!width=40|{{Tooltip| Z | Zápasy}} 
!width=40|{{Tooltip| V | Výhry (3b)}} 
!width=40|{{Tooltip| VP | Výhry v predĺžení alebo po nájazdoch (2b)}} 
!width=40|{{Tooltip| PP | Prehry v predĺžení alebo po nájazdoch (1b)}} 
!width=40|{{Tooltip| P | Prehry (0b)}} 
!width=40|{{Tooltip| GS | Strelené góly}} 
!width=40|{{Tooltip| GI | Inkasované góly}}
!width=40|{{Tooltip| +/- | Rodziel strelených a inkasovaných gólov}}
!width=40|{{Tooltip| B | Body}}
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
|1.
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{CAN|lh|1}}
| 7 || 5 || 1 || 1 || 0 || 28 || 13 || +15 || 18
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
|2.
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{SWE|lh|1}}
| 7 || 5 || 1 || 1 || 0 || 21 || 10 || +11 || 18
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
|3.
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{CZE|lh|1}}
| 7 || 2 || 2 || 2 || 1 || 20 || 18 || +2 || 12
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
|4.
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{FRA|lh|1}}
| 7 || 2 || 2 || 1 || 2 || 25 || 20 || +5 || 11
|-
|5.
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{SVK|lh|1}}
| 7 || 3 || 0 || 1 || 3 || 20 || 21 || -1 || 10
|-
|6.
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{NOR|lh|1}}
| 7 || 2 || 0 || 1 || 4 || 16 || 19 || -3 || 7
|-
|7.
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{DEN|lh|1}}
| 7 || 1 || 1 || 0 || 5 || 17 || 27 || -10 || 5
|- style=&quot;background:#ffcccc;&quot;
|8.
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{ITA|lh|1}}
| 7 || 1 || 0 || 0 || 6 || 6 || 25 || -19 || 3
|}

==== Výsledky ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=165|Mužstvo
!width=40|{{Tooltip| CAN | Kanada}} 
!width=40|{{Tooltip| SWE | Švédsko}} 
!width=40|{{Tooltip| CZE | Česko}} 
!width=40|{{Tooltip| FRA | Francúzsko}}
!width=40|{{Tooltip| SVK | Slovensko}} 
!width=40|{{Tooltip| NOR | Nórsko}}
!width=40|{{Tooltip| DEN | Dánsko}} 
!width=40|{{Tooltip| ITA | Taliansko}}
|-
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{CAN|lh|1}}
| xxx || {{Ku|3|2}} p || {{Ku|4|3}} || {{Ku|2|3}} n || {{Ku|4|1}} || {{Ku|3|2}} || {{Ku|6|1}} || {{Ku|6|1}}
|- 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{SWE|lh|1}}
| {{Ku|2|3}} p || xxx || {{Ku|4|3}} n || {{Ku|2|1}} || {{Ku|3|1}} || {{Ku|2|1}} || {{Ku|3|0}} || {{Ku|5|1}} 
|-
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{CZE|lh|1}}
| {{Ku|3|4}} || {{Ku|3|4}} n || xxx || {{Ku|5|4}} p || {{Ku|3|2}} p || {{Ku|1|0}} || {{Ku|3|4}} n || {{Ku|2|0}}
|-
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{FRA|lh|1}}
| {{Ku|3|2}} n || {{Ku|1|2}} || {{Ku|4|5}} p || xxx || {{Ku|5|3}} || {{Ku|5|4}} n || {{Ku|6|2}} || {{Ku|1|2}}
|-
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{SVK|lh|1}}
| {{Ku|1|4}} || {{Ku|1|3}} || {{Ku|2|3}} p || {{Ku|3|5}} || xxx || {{Ku|5|2}} || {{Ku|4|3}} || {{Ku|4|1}}
|-
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{NOR|lh|1}}
| {{Ku|2|3}} || {{Ku|1|2}} || {{Ku|0|1}} || {{Ku|4|5}} n || {{Ku|2|5}} || xxx || {{Ku|4|3}} || {{Ku|3|0}} 
|- 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{DEN|lh|1}}
| {{Ku|1|6}} || {{Ku|0|3}} || {{Ku|4|3}} n || {{Ku|2|6}} || {{Ku|3|4}} || {{Ku|3|4}} || xxx || {{Ku|4|1}}
|-
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{ITA|lh|1}}
| {{Ku|1|6}} || {{Ku|1|5}} || {{Ku|0|2}} || {{Ku|2|1}} || {{Ku|1|4}} || {{Ku|0|3}} || {{Ku|1|4}} || xxx
|}

==== Zápasy ====
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[9. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{FRA|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 2 sn
|mužstvo2 = {{CAN|lh|1}}
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 1, 0 : 0, 1 : 1, 0 : 0, 1 : 0)
|divákov = 6 780
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A02_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Cristobal Huet]]
|brankár2 = [[James Reimer]]
|rozhodca = {{USA}} Keith Kaval&lt;br&gt;{{USA}} Steve Patafie
|rozhodca2 = {{CHE}} Nicolas Fluri&lt;br&gt;{{DEU}} André Schrader
|góly1 = [[Stephane Da Costa|S. Da Costa]] ([[Yohann Auvitu|Y. Auvitu]], [[Pierre-Édouard Bellemare|P-É. Bellemare]]) – 17:03&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;S. Da Costa ([[Antoine Roussel|A. Roussel]]) – 52:35&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Julien Desrosiers|J. Desrosiers]] [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]]&lt;br&gt;S. Da Costa [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]]&lt;br&gt;P.-É. Bellemare [[Súbor:Ice_hockey_puck.svg|13px]]
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;&lt;br&gt;'''Samostatné nájazdy'''
|góly2 = &lt;br&gt;19:44 – [[Brayden Schenn|B. Schenn]] ([[Cody Hodgson|C. Hodgson]], [[Jason Garrison|J. Garrison]])&lt;br&gt;50:42 – [[Erik Gudbranson|E. Gudbranson]] ([[Nathan MacKinnon|N. MacKinnon]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] [[Kyle Turris|K. Turris]]&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] [[Sean Monahan|S. Monahan]]&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] [[Matt Read|M. Read]]
|tresty1 = 8
|tresty2 = 12
|strely1 = 29
|strely2 = 36
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[9. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{SVK|lh|2}}
|skóre = 2 : 3 pp
|mužstvo2 = '''{{CZE|lh|1}}'''
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 1, 2 : 0, 0 : 1, 0 : 1)
|divákov = 6 920
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A04_74_4_0.pdf
|brankár1 = [[Ján Laco]]
|brankár2 = [[Alexander Salák]] 
|rozhodca = {{RUS}} Vjačeslav Bulanov&lt;br&gt;{{DEU}} Daniel Piechaczek
|rozhodca2 = {{BLR}} Ivan Deďuľa&lt;br&gt;{{RUS}} Stanislav Raming
|góly1 = &lt;br&gt;[[Michel Miklík|M. Miklík]] ([[Tomáš Tatar|T. Tatar]]) – 25:17&lt;br&gt;[[Marek Viedenský|M. Viedenský]] (M. Miklík, [[Martin Réway|M. Réway]]) – 35:45
|stav = 0: 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;2 : 3
|góly2 = 06:24 – [[Ondřej Němec (hokejista)|O. Němec]] ([[Jiří Hudler|J. Hudler]], [[Roman Červenka|R. Červenka]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;57:53 – [[Jaromír Jágr|J. Jágr]] (O. Němec, [[Tomáš Hertl|T. Hertl]])&lt;br&gt;61:50 – [[Jakub Klepiš|J. Klepiš]] ([[Martin Ševc|M. Ševc]], [[Ondřej Vitásek|O. Vitásek]])
|tresty1 = 10
|tresty2 = 10
|strely1 = 16
|strely2 = 33
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[10. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{ITA|lh|2}}
|skóre = 0 : 3
|mužstvo2 = '''{{NOR|lh|1}}'''
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 11:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 1, 0 : 1, 0 : 1)
|divákov = 7 590
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A06_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Daniel Bellissimo]]
|brankár2 = [[Lars Haugen]]
|rozhodca = {{CZE}} Martin Fraňo&lt;br&gt;{{SWE}} Marcus Vinnerborg
|rozhodca2 = {{USA}} Paul Carnathan&lt;br&gt;{{CAN}} Justin Hull
|góly1 = 
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3
|góly2 = 05:42 – [[Niklas Roest|N. Roest]] ([[Andreas Stene|A. Stene]])&lt;br&gt;31:19 – [[Morten Ask|M. Ask]] ([[Sondre Olden|S. Olden]], [[Per-Åge Skrøder|P-Å. Skrøder]])&lt;br&gt;53:29 – [[Anders Bastiansen|A. Bastiansen]] ([[Mathis Olimb|M. Olimb]])
|tresty1 = 4
|tresty2 = 6
|strely1 = 15
|strely2 = 27
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[10. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 0
|mužstvo2 = {{DEN|lh|1}}
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (2 : 0, 0 : 0, 1 : 0)
|divákov = 4 900
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A08_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Anders Nilsson]]
|brankár2 = [[Patrick Galbraith]]
|rozhodca = {{DEU}} Daniel Piechaczek&lt;br&gt;{{BLR}} Maxim Sidorenko
|rozhodca2 = {{CZE}} Vít Lederer&lt;br&gt;{{EST}} Anton Semjonov
|góly1 = [[Mikael Backlund|M. Backlund]] ([[Mattias Ekholm|M. Ekholm]]) – 11:41&lt;br&gt;M. Backlund ([[Tim Erixon|T. Erixon]], [[Joakim Lindström|J. Lindström]]) – 19:23&lt;br&gt;[[Gustav Nyquist|G. Nyquist]] – 48:13
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0
|góly2 = 
|tresty1 = 6
|tresty2 = 6
|strely1 = 34
|strely2 = 21
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[10. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
|skóre = 4 : 1
|mužstvo2 = {{SVK|lh|1}}
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 0, 1 : 1, 3 : 0)
|divákov = 6 200
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A10_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Ben Scrivens]]
|brankár2 = [[Ján Laco]]
|rozhodca = {{SWE}} Mikael Nord&lt;br&gt;{{RUS}} Konstantin Olenin
|rozhodca2 = {{FIN}} Masi Puolakka&lt;br&gt;{{FIN}} Sakari Suominen
|góly1 = &lt;br&gt;[[Joel Ward|J. Ward]] ([[Jason Garrison|J. Garrison]]) – 37:21&lt;br&gt;[[Cody Hodgson|C. Hodgson]] (J. Garrison, [[Nazem Kadri|N. Kadri]]) – 47:07&lt;br&gt;[[Kevin Bieksa|K. Bieksa]] ([[Kyle Turris|K. Turris]]) – 57:56&lt;br&gt;J. Ward ([[Alexandre Burrows|A. Burrows]], [[Tyler Myers|T. Myers]]) – 58:49
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;3 : 1&lt;br&gt;4 : 1
|góly2 = 32:24 – [[Karol Sloboda|K. Sloboda]] ([[Michel Miklík|M. Miklík]])
|tresty1 = 8
|tresty2 = 10
|strely1 = 28
|strely2 = 24
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[11. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{FRA|lh|2}}
|skóre = 1 : 2
|mužstvo2 = '''{{ITA|lh|1}}'''
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 11:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 0, 1 : 1, 0 : 1)
|divákov = 4 600
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A11_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Cristobal Huet]]
|brankár2 = [[Daniel Bellissimo]]
|rozhodca = {{RUS}} Vjačeslav Bulanov&lt;br&gt;{{BLR}} Maxim Sidorenko
|rozhodca2 = {{EST}} Anton Semjonov&lt;br&gt;{{SVK}} Miroslav Valach
|góly1 = [[Laurent Meunier|L. Meunier]] ([[Julien Desrosiers|J. Desrosiers]]) – 30:57
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2
|góly2 = &lt;br&gt;32:53 – [[Giulio Scandella|G. Scandella]] ([[Trevor Johnson|T. Johnson]], [[Nathan di Casmirro|N. di Casmirro]])&lt;br&gt;59:02 – [[Markus Gander|M. Gander]] ([[Daniel Tudin|D. Tudin]], [[Thomas Larkin|T. Larkin]])
|tresty1 = 8
|tresty2 = 14
|strely1 = 29
|strely2 = 17
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[11. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{NOR|lh|2}}'''
|skóre = 4 : 3
|mužstvo2 = {{DEN|lh|1}}
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 2, 2 : 0, 1 : 1)
|divákov = 4 837
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A13_74_4_0.pdf
|brankár1 = [[Lars Laugen]]
|brankár2 = [[Simon Nielsen]]
|rozhodca = {{SVN}} Igor Dremelj&lt;br&gt;{{FIN}} Aleksi Rantala
|rozhodca2 = {{USA}} Paul Carnathan&lt;br&gt;{{FIN}} Masi Puolakka
|góly1 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jonas Holøs|J. Holøs]] ([[Mathis Olimb|M. Olimb]]) – 06:30&lt;br&gt;[[Ken André Olimb|K. Olimb]] ([[Morten Ask|M. Ask]]) – 22:39&lt;br&gt;[[Per-Åge Skrøder|P-Å. Skrøder]] – 31:29&lt;br&gt;[[Mats Trygg|M. Trygg]] (M. Olimb, J. Holøs) – 52:15
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;3 : 2&lt;br&gt;4 : 2&lt;br&gt;4 : 3
|góly2 = 02:35 – [[Morten Poulsen|M. Poulsen]] ([[Morten Green|M. Green]])&lt;br&gt;02:55 – [[Frederik Storm|F. Storm]] ([[Patrick Bjorkstrand|P. Bjorkstrand]], [[Emil Kristensen|E. Kristensen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;56:27 – [[Jannik Hansen|J. Hansen]] ([[Nicklas Jensen|N. Jensen]])
|tresty1 = 20
|tresty2 = 14
|strely1 = 27
|strely2 = 18
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[11. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}'''
|skóre = 4 : 3 sn
|mužstvo2 = {{CZE|lh|1}}
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 2, 1 : 1, 1 : 0, 0 : 0, 1 : 0)
|divákov = 6 018
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A15_74_5_0.pdf
|brankár1 = [[Anders Nilsson]]
|brankár2 = [[Alexander Salák]]
|rozhodca = {{RUS}} Roman Gofman&lt;br&gt;{{RUS}} Konstantin Olenin
|rozhodca2 = {{CHE}} Nicolas Fluri&lt;br&gt;{{DEU}} André Schrader
|góly1 = &lt;br&gt;[[Oscar Möller|O. Möller]] ([[Mikael Backlund|M. Backlund]]) – 11:26&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;O. Möller ([[Jimmie Ericsson|J. Ericsson]], [[Joakim Lindström|J. Lindström]]) – 36:02&lt;br&gt;J. Lindström ([[Magnus Nygren|M. Nygren]], O. Möller) – 48:40&lt;br&gt;&lt;br&gt;M. Backlund [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]]&lt;br&gt;[[Linus Klasen|L. Klasen]] [[Súbor:Ice_hockey_puck.svg|13px]]&lt;br&gt;J. Lindström [[Súbor:Ice_hockey_puck.svg|13px]]
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;3 : 3&lt;br&gt;&lt;br&gt;'''Samostatné nájazdy'''
|góly2 = 00:08 – [[Tomáš Hertl|T. Hertl]] ([[Ondřej Němec (hokejista)|O. Němec]], [[Tomáš Rolinek|T. Rolinek]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;19:35 – [[Jiří Hudler|J. Hudler]] ([[Martin Ševc|M. Ševc]], [[Jan Kovář|J. Kovář]])&lt;br&gt;31:53 – [[Martin Zaťovič|M. Zaťovič]] (T. Hertl, O. Němec)&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] J. Kovář&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck.svg|13px]] [[Jakub Klepiš|J. Klepiš]]&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] [[Roman Červenka|R. Červenka]]
|tresty1 = 12
|tresty2 = 10
|strely1 = 25
|strely2 = 33
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[12. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{SVK|lh|2}}
|skóre = 3 : 5 
|mužstvo2 = '''{{FRA|lh|1}}'''
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 0, 2 : 1, 0 : 4)
|divákov = 5 358
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A18_74_4_0.pdf
|brankár1 = [[Ján Laco]]
|brankár2 = [[Cristobal Huet]]
|rozhodca = {{USA}} Keith Kaval&lt;br&gt;{{USA}} Steve Patafie
|rozhodca2 = {{BLR}} Ivan Deďuľa&lt;br&gt;{{CHE}} Nicolas Fluri
|góly1 = [[Ladislav Nagy|L. Nagy]] ([[Karol Sloboda|K. Sloboda]]) – 15:36&lt;br&gt;L. Nagy ([[Miroslav Šatan|M. Šatan]]) – 23:31&lt;br&gt;&lt;br&gt;M. Šatan ([[Juraj Valach|J. Valach]], [[Michel Miklík|M. Miklík]]) – 36:11 
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;3 : 1&lt;br&gt;3 : 2&lt;br&gt;3 : 3&lt;br&gt;3 : 4&lt;br&gt;3 : 5
|góly2 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;26:23 – [[Baptiste Amar|B. Amar]] ([[Julien Desrosiers|J. Desrosiers]], [[Teddy da Costa|T. da Costa]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;50:30 – B. Amar ([[Anthony Guttig|A. Guttig]])&lt;br&gt;50:56 − [[Antoine Roussel|A. Roussel]] ([[Nicolas Besch|N. Besch]])&lt;br&gt;56:19 – [[Damien Fleury|D. Fleury]] (T. da Costa, A. Guttig)&lt;br&gt;59:32 – A. Roussel
|tresty1 = 14
|tresty2 = 10
|strely1 = 21
|strely2 = 26
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[12. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{CZE|lh|2}}
|skóre = 3 : 4
|mužstvo2 = '''{{CAN|lh|1}}'''
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 1, 0 : 3, 2 : 0)
|divákov = 6 317
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A20_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Jakub Kovář]]&lt;br&gt;[[Alexander Salák]]
|brankár2 = [[James Reimer]]
|rozhodca = {{DEU}} Lars Brüggemann&lt;br&gt;{{RUS}} Vjačeslav Bulanov
|rozhodca2 = {{RUS}} Stanislav Raming&lt;br&gt;{{FIN}} Sakari Suominen
|góly1 = [[Roman Červenka|R. Červenka]] ([[Vladimír Sobotka|V. Sobotka]], [[Jakub Klepiš|J. Klepiš]]) – 05:55&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jiří Novotný (hokejista)|J. Novotný]] ([[Jiří Hudler|J. Hudler]]) – 52:11&lt;br&gt;[[Tomáš Hertl|T. Hertl]] ([[Jaromír Jágr|J. Jágr]]) – 53:00
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;1 : 4&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;3 : 4
|góly2 = &lt;br&gt;09:56 – [[Joel Ward|J. Ward]] ([[Sean Monahan|S. Monahan]], [[Jonathan Huberdeau|J. Huberdeau]])&lt;br&gt;23:22 – [[Kyle Turris|K. Turris]] ([[Matt Read|M. Read]], [[Jason Chimera|J. Chimera]])&lt;br&gt;36:07 – [[Nathan MacKinnon|N. MacKinnon]] (J. Ward, [[Ryan Ellis|R. Ellis]])&lt;br&gt;36:24 – [[Morgan Rielly|M. Rielly]] ([[Kevin Bieksa|K. Bieksa]])
|tresty1 = 37
|tresty2 = 6
|strely1 = 34
|strely2 = 20
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[13. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{ITA|lh|2}}
|skóre = 1 : 4
|mužstvo2 = '''{{DEN|lh|1}}'''
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 1, 0 : 2, 0 : 1)
|divákov = 5 092
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A22_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Daniel Bellissimo]]
|brankár2 = [[Simon Nielsen]]
|rozhodca = {{CZE}} Antonín Jeřábek&lt;br&gt;{{SWE}} Mikael Nord
|rozhodca2 = {{USA}} Paul Carnathan&lt;br&gt;{{SWE}} Jimmy Dahmen
|góly1 = &lt;br&gt;[[Diego Kostner|D. Kostner]] ([[Giulio Scandella|G. Scandella]]) – 12:15
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;1 : 4
|góly2 = 02:51 – [[Jesper Jensen|J. Jensen]] ([[Patrick Bjorkstrand|P. Bjorkstrand]], [[Frederik Storm|F. Storm]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;35:50 – [[Jannik Hansen|J. Hansen]]&lt;br&gt;36:19 – [[Emil Kristensen|E. Kristensen]] ([[Julian Jakobsen|J. Jakobsen]], [[Mikkel Bødker|M. Bødker]])&lt;br&gt;57:34 – [[Kim Staal|K. Staal]] (M. Bødker, [[Philip Larsen|P. Larsen]])
|tresty1 = 8
|tresty2 = 8
|strely1 = 13
|strely2 = 31
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[13. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{NOR|lh|2}}
|skóre = 1 : 2
|mužstvo2 = '''{{SWE|lh|1}}'''
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 0, 1 : 1, 0 : 1)
|divákov = 6 389
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A24_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Steffen Søberg]]
|brankár2 = [[Anders Nilsson]]
|rozhodca = {{FIN}} Jyri Rönn&lt;br&gt;{{BLR}} Maxim Sidorenko
|rozhodca2 = {{FIN}} Masi Puolakka&lt;br&gt;{{EST}} Anton Semjonov
|góly1 = [[Sondre Olden|S. Olden]] ([[Per-Åge Skrøder|P-Å. Skrøder]]) – 22:47
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2
|góly2 = &lt;br&gt;36:33 – [[Joakim Lindström|J. Lindström]] ([[Magnus Nygren|M. Nygren]], [[Oscar Möller|O. Möller]])&lt;br&gt;47:18 – [[Linus Klasen|L. Klasen]] ([[Gustav Nyquist|G. Nyquist]], [[Tim Erixon|T. Erixon]])
|tresty1 = 14
|tresty2 = 12
|strely1 = 14
|strely2 = 35
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[14. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}'''
|skóre = 2 : 0
|mužstvo2 = {{ITA|lh|1}}
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 0, 1 : 0, 1 : 0)
|divákov = 4 160
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A26_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Alexander Salák]]
|brankár2 = [[Daniel Bellissimo]]
|rozhodca = {{BLR}} Maxim Sidorenko&lt;br&gt;{{SWE}} Marcus Vinnerborg
|rozhodca2 = {{BLR}} Ivan Deďuľa&lt;br&gt;{{FRA}} Pierre Dehaen
|góly1 = [[Jiří Sekáč|J. Sekáč]] ([[Jiří Hudler|J. Hudler]], [[Ondřej Němec (hokejista)|O. Němec]]) – 22:53&lt;br&gt;[[Jaromír Jágr|J. Jágr]] ([[Roman Červenka|R. Červenka]]) – 55:34
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;2 : 0
|góly2 = 
|tresty1 = 4
|tresty2 = 10
|strely1 = 37
|strely2 = 11
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[14. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{SVK|lh|2}}'''
|skóre = 5 : 2
|mužstvo2 = {{NOR|lh|1}}
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (2 : 2, 1 : 0, 2 : 0)
|divákov = 5 881
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A28_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Ján Laco]]
|brankár2 = [[Lars Haugen]]
|rozhodca = {{DEU}} Lars Brüggemann&lt;br&gt;{{RUS}} Roman Gofman
|rozhodca2 = {{CAN}} Chris Carlson&lt;br&gt;{{CHE}} Nicolas Fluri
|góly1 = [[Tomáš Tatar|T. Tatar]] ([[Juraj Mikúš|J. Mikúš]], [[Michel Miklík|M. Miklík]]) – 01:06&lt;br&gt;&lt;br&gt;J. Mikúš (M. Miklík, [[Marek Ďaloga|M. Ďaloga]]) – 09:17&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Ladislav Nagy|L. Nagy]] ([[Martin Marinčin|M. Marinčin]]) – 39:42&lt;br&gt;L. Nagy (M. Ďaloga, J. Laco) – 47:47&lt;br&gt;M. Miklík (T. Tatar) – 48:33
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;3 : 2&lt;br&gt;4 : 2&lt;br&gt;5 : 2
|góly2 = &lt;br&gt;05:39 – [[Alexander Bonsaksen|A. Bonsaksen]] ([[Andreas Stene|A. Stene]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;11:07 – [[Morten Ask|M. Ask]] ([[Ken André Olimb|K. Olimb]], [[Mathis Olimb|M. Olimb]])
|tresty1 = 8
|tresty2 = 8
|strely1 = 33
|strely2 = 20
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[15. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
|skóre = 6 : 1
|mužstvo2 = {{DEN|lh|1}}
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 1, 1 : 0, 4 : 0)
|divákov = 7 085
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A30_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Ben Scrivens]]
|brankár2 = [[Patrick Galbraith]]
|rozhodca = {{SVN}} Igor Dremelj&lt;br&gt;{{CZE}} Vladimír Šindler
|rozhodca2 = {{FIN}} Masi Puolakka&lt;br&gt;{{RUS}} Stanislav Raming
|góly1 = [[Cody Hodgson|C. Hodgson]] ([[Nazem Kadri|N. Kadri]], [[Ryan Ellis|R. Ellis]]) – 05:24&lt;br&gt;&lt;br&gt;C. Hodgson – 25:03&lt;br&gt;[[Matt Read|M. Read]] ([[Kyle Turris|K. Turris]], [[Jason Chimera|J. Chimera]]) – 41:15&lt;br&gt;M. Read (K. Turris, [[Tyler Myers|T. Myers]]) – 43:08&lt;br&gt;[[Jonathan Huberdeau|J. Huberdeau]] ([[Morgan Rielly|M. Rielly]], R. Ellis) – 48:35&lt;br&gt;C. Hodgson ([[Jason Garrison|J. Garrison]], N. Kadri) – 50:24
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;3 : 1&lt;br&gt;4 : 1&lt;br&gt;5 : 1&lt;br&gt;6 : 1
|góly2 = &lt;br&gt;09:06 – [[Nicklas Jensen|N. Jensen]] ([[Morten Madsen|M. Madsen]], [[Kim Staal|K. Staal]])
|tresty1 = 8
|tresty2 = 8
|strely1 = 46
|strely2 = 30
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[15. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}'''
|skóre = 2 : 1
|mužstvo2 = {{FRA|lh|1}}
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 0, 2 : 0, 0 : 1)
|divákov = 7 045
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A32_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Linus Ullmark]]
|brankár2 = [[Florian Hardy]]
|rozhodca = {{CZE}} Antonín Jeřábek&lt;br&gt;{{FIN}} Aleksi Rantala
|rozhodca2 = {{USA}} Paul Carnathan&lt;br&gt;{{CAN}} Justin Hull
|góly1 = [[Joel Lundqvist|J. Lundqvist]] ([[Dennis Rasmussen|D. Rasmussen]], [[Linus Klasen|L. Klasen]]) – 35:32&lt;br&gt;[[Oscar Möller|O. Möller]] ([[Niclas Andersén|N. Andersén]], [[Joakim Lindström|J. Lindström]]) – 35:49
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;2 : 1
|góly2 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;44:52 – [[Stéphane Da Costa|S. Da Costa]]
|tresty1 = 8
|tresty2 = 20
|strely1 = 34
|strely2 = 18
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[16. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
|skóre = 6 : 1
|mužstvo2 = {{ITA|lh|1}}
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 0, 4 : 0, 1 : 1)
|divákov = 5 772
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A34_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[James Reimer]]
|brankár2 = [[Daniel Bellissimo]]&lt;br&gt;[[Andreas Bernard]]
|rozhodca = {{RUS}} Roman Gofman&lt;br&gt;{{DEU}} Daniel Piechaczek
|rozhodca2 = {{FRA}} Pierre Dehaen&lt;br&gt;{{RUS}} Stanislav Raming
|góly1 = [[Joel Ward|J. Ward]] – 13:07&lt;br&gt;[[Cody Hodgson|C. Hodgson]] – 21:39&lt;br&gt;[[Jason Chimera|J. Chimera]] (J. Ward, [[Mark Scheifele|M. Scheifele]]) – 26:02&lt;br&gt;[[Kyle Turris|K. Turris]] ([[Matt Read|M. Read]]) – 29:19&lt;br&gt;C. Hodgson ([[Brayden Schenn|B. Schenn]], [[Nathan MacKinnon|N. MacKinnon]]) – 36:15&lt;br&gt;&lt;br&gt;B. Schenn ([[Jonathan Huberdeau|J. Huberdeau]], N. MacKinnon) – 56:30
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;5 : 1&lt;br&gt;6 : 1
|góly2 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;41:12 – [[Dave Borrelli|D. Borrelli]] ([[Giulio Scandella|G. Scandella]], [[Trevor Johnson|T. Johnson]])
|tresty1 = 14
|tresty2 = 33
|strely1 = 34
|strely2 = 22
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[16. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{SWE|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 1
|mužstvo2 = {{SVK|lh|1}}
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (2 : 0, 0 : 1, 1 : 0)
|divákov = 7 563
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A36_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Anders Nilsson]]
|brankár2 = [[Ján Laco]]&lt;br&gt;[[Jaroslav Janus]]
|rozhodca = {{FIN}} Jyri Rönn&lt;br&gt;{{CZE}} Vladimír Šindler
|rozhodca2 = {{CAN}} Chris Carlson&lt;br&gt;{{NED}} Joep Leermakers
|góly1 = [[Gustav Nyquist|G. Nyquist]] ([[Dick Axelsson|D. Axelsson]]) – 10:05&lt;br&gt;[[Mikael Backlund|M. Backlund]] ([[Joakim Lindstrom|J. Lindstrom]]) – 19:49&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Magnus Nygren|M. Nygren]] ([[Linus Klasen|L. Klasen]]) – 41:58
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;3 : 1
|góly2 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;29:12 – [[Martin Marinčin|M. Marinčin]] ([[Tomáš Tatar|T. Tatar]], [[Martin Réway|M. Réway]])
|tresty1 = 8
|tresty2 = 8
|strely1 = 40
|strely2 = 21
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[17. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{FRA|lh|2}}'''
|skóre = 5 : 4 sn
|mužstvo2 = {{NOR|lh|1}}
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 11:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 1, 3 : 1, 1 : 2, 0 : 0, 1 : 0)
|divákov = 6 103
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A38_74_4_0.pdf
|brankár1 = [[Cristobal Huet]]
|brankár2 = [[Lars Haugen]]
|rozhodca = {{RUS}} Konstantin Olenin&lt;br&gt;{{DEU}} Daniel Piechaczek
|rozhodca2 = {{DEU}} André Schrader&lt;br&gt;{{SVK}} Miroslav Valach
|góly1 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Antoine Roussel|A. Roussel]] ([[Antonin Manavian|A. Manavian]], [[Pierre-Édouard Bellemare|P-É. Bellemare]]) – 37:25&lt;br&gt;[[Yorick Treille|Y. Treille]] ([[Yohann Auvitu|Y. Auvitu]], [[Julien Desrosiers|J. Desrosiers]]) – 37:51&lt;br&gt;A. Roussel ([[Stéphane Da Costa|S. Da Costa]], P-É. Bellemare) – 38:16&lt;br&gt;&lt;br&gt;P-É. Bellemare (A. Roussel) – 42:37&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Damien Fleury|D. Fleury]] [[Súbor:Ice_hockey_puck.svg|13px]]&lt;br&gt;P-É. Bellemare [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]]&lt;br&gt;S. Da Costa [[Súbor:Ice_hockey_puck.svg|13px]]
|stav = 0–1&lt;br&gt;0–2&lt;br&gt;1–2&lt;br&gt;2–2&lt;br&gt;3–2&lt;br&gt;3–3&lt;br&gt;4–3&lt;br&gt;4–4&lt;br&gt;&lt;br&gt;'''Samostatné nájazdy'''
|góly2 = 11:28 – [[Mats Trygg|M. Trygg]] ([[Ken André Olimb|K. Olimb]], [[Mathis Olimb|M. Olimb]])&lt;br&gt;21:47 – [[Morten Ask|M. Ask]] (M. Olimb, K. Olimb)&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;41:30 – [[Daniel Sørvik|D. Sørvik]] (M. Ask)&lt;br&gt;&lt;br&gt;45:48 – M. Olimb (K. Olimb)&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck.svg|13px]] K. Olimb&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] [[Per-Åge Skrøder|P-Å. Skrøder]]&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] [[Anders Bastiansen|A. Bastiansen]]
|tresty1 = 18
|tresty2 = 4
|strely1 = 36
|strely2 = 28
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[17. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{DEN|lh|2}}'''
|skóre = 4 : 3 sn
|mužstvo2 = {{CZE|lh|1}}
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 2, 0 : 0, 2 : 1, 0 : 0, 1 : 0)
|divákov = 6 892
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A40_74_4_0.pdf
|brankár1 = [[Simon Nielsen]]
|brankár2 = [[Alexander Salák]]
|rozhodca = {{USA}} Keith Kaval&lt;br&gt;{{USA}} Steve Patafie
|rozhodca2 = {{CAN}} Chris Carlson&lt;br&gt;{{EST}} Anton Semjonov
|góly1 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Stefan Lassen|S. Lassen]] ([[Mads Christensen|M. Christensen]]) – 09:56&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jesper Jensen|J. Jensen]] ([[Kim Staal|K. Staal]], [[Jannik Hansen|J. Hansen]]) – 55:31&lt;br&gt;[[Patrick Bjorkstrand|P. Bjorkstrand]] (J. Hansen, [[Morten Madsen|M. Madsen]]) – 59:07&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Mikkel Bødker|M. Bødker]] [[Súbor:Ice_hockey_puck.svg|13px]]&lt;br&gt;[[Nicklas Jensen|N. Jensen]] [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]]
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;3 : 3&lt;br&gt;&lt;br&gt;'''Samostatné nájazdy'''
|góly2 = 04:26 – [[Jakub Klepiš|J. Klepiš]] ([[Jaromír Jágr|J. Jágr]], [[Ondřej Němec (hokejista)|O. Němec]])&lt;br&gt;06:55 – J. Jágr ([[Vladimír Sobotka|V. Sobotka]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;45:04 – [[Jakub Kindl|J. Kindl]] (J. Klepiš, [[Roman Červenka|R. Červenka]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] J. Klepiš&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] [[Jiří Hudler|J. Hudler]]&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] J. Jágr
|tresty1 = 10
|tresty2 = 10
|strely1 = 27
|strely2 = 32
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[17. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{SVK|lh|2}}'''
|skóre = 4 : 1
|mužstvo2 = {{ITA|lh|1}}
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 0, 2 : 1, 1 : 0)
|divákov = 5 929
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A42_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Ján Laco]]
|brankár2 = [[Daniel Bellissimo]]
|rozhodca = {{RUS}} Vjačeslav Bulanov&lt;br&gt;{{SWE}} Mikael Nord
|rozhodca2 = {{CAN}} Justin Hull&lt;br&gt;{{FIN}} Masi Puolakka
|góly1 = [[Marek Ďaloga|M. Ďaloga]] ([[Karol Sloboda|K. Sloboda]]) – 10:08&lt;br&gt;[[Marek Viedenský|M. Viedenský]] (M. Ďaloga, [[Martin Réway|M. Réway]]) – 23:05&lt;br&gt;[[Tomáš Tatar|T. Tatar]] ([[Michel Miklík|M. Miklík]]) – 34:13&lt;br&gt;&lt;br&gt;M. Miklík (T. Tatar, [[Miroslav Šatan|M. Šatan]]) – 48:07
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;3 : 1&lt;br&gt;4 : 1
|góly2 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;38:26 – [[Alexander Egger|A. Egger]] ([[Vince Rocco|V. Rocco]])
|tresty1 = 14
|tresty2 = 10
|strely1 = 53
|strely2 = 20
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[18. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 2 pp
|mužstvo2 = {{SWE|lh|1}}
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 1, 2 : 1, 0 : 0, 1 : 0)
|divákov = 8 453
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A44_74_4_0.pdf
|brankár1 = [[Ben Scrivens]]
|brankár2 = [[Anders Nilsson]]
|rozhodca = {{RUS}} Konstantin Olenin&lt;br&gt;{{FIN}} Aleksi Rantala
|rozhodca2 = {{RUS}} Stanislav Raming&lt;br&gt;{{FIN}} Sakari Suominen
|góly1 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Brayden Schenn|B. Schenn]] ([[Jonathan Huberdeau|J. Huberdeau]]) – 23:52&lt;br&gt;[[Kevin Bieksa|K. Bieksa]] ([[Cody Hodgson|C. Hodgson]], [[Morgan Rielly|M. Rielly]]) – 27:46&lt;br&gt;[[Ryan Ellis|R. Ellis]] ([[Troy Brouwer|T. Brouwer]], [[Mark Scheifele|M. Scheifele]]) – 62:38
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;3 : 2
|góly2 = 13:49 – [[Joakim Lindström|J. Lindström]] ([[Oscar Möller|O. Möller]])&lt;br&gt;21:06 – [[Linus Klasen|L. Klasen]] ([[Mattias Ekholm|M. Ekholm]], [[Gustav Nyquist|G. Nyquist]])
|tresty1 = 10
|tresty2 = 12
|strely1 = 31
|strely2 = 32
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[18. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}'''
|skóre = 1 : 0
|mužstvo2 = {{NOR|lh|1}}
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 0, 0 : 0, 0 : 0)
|divákov = 7 902
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A46_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Alexander Salák]]
|brankár2 = [[Steffen Søberg]]
|rozhodca = {{FIN}} Jyri Rönn&lt;br&gt;{{SWE}} Marcus Vinnerborg
|rozhodca2 = {{SWE}} Jimmy Dahmen&lt;br&gt;{{EST}} Anton Semjonov
|góly1 = [[Vladimír Sobotka|V. Sobotka]] ([[Tomáš Hertl|T. Hertl]], [[Jaromír Jágr|J. Jágr]]) – 00:39
|stav = 1 : 0
|góly2 = 
|tresty1 = 8
|tresty2 = 8
|strely1 = 39
|strely2 = 21
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[19. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{DEN|lh|2}}
|skóre = 2 : 6
|mužstvo2 = '''{{FRA|lh|1}}'''
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 2, 1 : 0, 0 : 4)
|divákov = 7 450
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A48_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Simon Nielsen]]
|brankár2 = [[Cristobal Huet]]
|rozhodca = {{FIN}} Aleksi Rantala&lt;br&gt;{{BLR}} Maxim Sidorenko
|rozhodca2 = {{CHE}} Nicolas Fluri&lt;br&gt;{{NED}} Joep Leermakers
|góly1 = &lt;br&gt;[[Jesper Jensen|J. B. Jensen]] ([[Kim Staal|K. Staal]], [[Julian Jakobsen|J. Jakobsen]]) – 15:09&lt;br&gt;&lt;br&gt;K. Staal ([[Jesper Jensen|J. Jensen]], [[Patrick Bjorkstrand|P. Bjorkstrand]]) – 34:41
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;2 : 5&lt;br&gt;2 : 6
|góly2 = 01:08 – [[Julien Desrosiers|J. Desrosiers]] ([[Laurent Meunier|L. Meunier]], [[Yorick Treille|Y. Treille]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;19:23 – [[Antoine Roussel|A. Roussel]] ([[Baptiste Amar|B. Amar]], [[Pierre-Édouard Bellemare|P-É. Bellemare]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;49:10 – P-É. Bellemare (A. Roussel, [[Stéphane Da Costa|S. Da Costa]])&lt;br&gt;50:36 – S. Da Costa (A. Roussel, P-É. Bellemare)&lt;br&gt;52:52 – [[Antonin Manavian|A. Manavian]] (A. Roussel, S. Da Costa)&lt;br&gt;55:09 – S. Da Costa
|tresty1 = 8
|tresty2 = 4
|strely1 = 33
|strely2 = 29
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[19. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{ITA|lh|2}}
|skóre = 1 : 5
|mužstvo2 = '''{{SWE|lh|1}}'''
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 2, 0 : 2, 0 : 1)
|divákov = 7 878
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A50_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Daniel Bellissimo]]
|brankár2 = [[Joacim Eriksson]]
|rozhodca = {{RUS}} Roman Gofman&lt;br&gt;{{CZE}} Vladimír Šindler
|rozhodca2 = {{USA}} Paul Carnathan&lt;br&gt;{{RUS}} Stanislav Raming
|góly1 = &lt;br&gt;[[Markus Gander|M. Gander]] ([[Luca Felicetti|L. Felicetti]], [[Dan Tudin|D. Tudin]]) – 10:07
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;1 : 4&lt;br&gt;1 : 5
|góly2 = 00:48 – [[Gustav Nyquist|G. Nyquist]] ([[Linus Klasen|L. Klasen]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;16:32 – [[Mattias Ekholm|M. Ekholm]] (L. Klasen)&lt;br&gt;34:24 – G. Nyquist ([[Nicklas Danielsson|N. Danielsson]], L. Klasen)&lt;br&gt;37:53 – N. Danielsson (M. Ekholm, L. Klasen)&lt;br&gt;55:55 – [[Jimmie Ericsson|J. Ericsson]] ([[Magnus Nygren|M. Nygren]], [[Oscar Möller|O. Möller]])
|tresty1 = 12
|tresty2 = 6
|strely1 = 11
|strely2 = 40
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[20. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{NOR|lh|2}}
|skóre = 2 : 3
|mužstvo2 = '''{{CAN|lh|1}}'''
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 11:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 0, 1 : 2, 0 : 1)
|divákov = 7 487
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A52_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Steffen Søberg]]
|brankár2 = [[James Reimer]]
|rozhodca = {{DEU}} Daniel Piechaczek&lt;br&gt;{{BLR}} Maxim Sidorenko
|rozhodca2 = {{RUS}} Stanislav Raming&lt;br&gt;{{DEU}} André Schrader
|góly1 = [[Anders Bastiansen|A. Bastiansen]] – 13:05&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Mads Hansen|M. Hansen]] ([[Mathis Olimb|M. Olimb]], [[Nicolai Bryhnisveen|N. Bryhnisveen]]) – 32:16
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;2 : 3
|góly2 = &lt;br&gt;23:36 – [[Joel Ward|J. Ward]] ([[Sean Monahan|S. Monahan]], [[Ryan Ellis|R. Ellis]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;36:25 – [[Mark Scheifele|M. Scheifele]] ([[Kevin Bieksa|K. Bieksa]], J. Ward)&lt;br&gt;50:43 – J. Ward ([[Jonathan Huberdeau|J. Huberdeau]])
|tresty1 = 14
|tresty2 = 4
|strely1 = 16
|strely2 = 42
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[20. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{DEN|lh|2}}
|skóre = 3 : 4
|mužstvo2 = '''{{SVK|lh|1}}'''
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 1, 1 : 0, 2 : 3)
|divákov = 7 251
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A54_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Simon Nielsen]]
|brankár2 = [[Ján Laco]]
|rozhodca = {{USA}} Keith Kaval&lt;br&gt;{{RUS}} Konstantin Olenin
|rozhodca2 = {{CZE}} Vít Lederer&lt;br&gt;{{EST}} Anton Semjonov
|góly1 = &lt;br&gt;[[Mikkel Bødker|M. Bødker]] ([[Morten Green|M. Green]], [[Mads Christensen|M. Christensen]]) – 21:11&lt;br&gt;&lt;br&gt;M. Green (M. Christensen, [[Stefan Lassen|S. Lassen]]) – 52:53&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jesper Jensen|J. Jensen]] ([[Jesper Jensen|J. B. Jensen]]) – 54:25
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;3 : 4
|góly2 = 14:41 – [[Tomáš Tatar|T. Tatar]] ([[Juraj Valach|J. Valach]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;41:31 – [[Michel Miklík|M. Miklík]] ([[Marek Viedenský|M. Viedenský]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;53:53 – M. Viedenský (M. Miklík, J. Valach)&lt;br&gt;54:17 – T. Tatar ([[Juraj Mikúš|J. Mikúš]])
|tresty1 = 20
|tresty2 = 20
|strely1 = 30
|strely2 = 24
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[20. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{CZE|lh|2}}'''
|skóre = 5 : 4 pp
|mužstvo2 = {{FRA|lh|1}}
|štadión = Čižovka-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 3, 3 : 0, 0 : 1, 1 : 0)
|divákov = 8 214
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387A56_74_5_0.pdf
|brankár1 = [[Alexander Salák]]
|brankár2 = [[Florian Hardy]]
|rozhodca = {{SVN}} Igor Dremelj&lt;br&gt;{{RUS}} Roman Gofman
|rozhodca2 = {{CAN}} Justin Hull&lt;br&gt;{{FIN}} Masi Puolakka
|góly1 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Vladimír Sobotka|V. Sobotka]] – 19:18&lt;br&gt;[[Jiří Sekáč|J. Sekáč]] ([[Petr Zámorský|P. Zámorský]], [[Jan Kolář|J. Kolář]]) – 24:30&lt;br&gt;[[Jaromír Jágr|J. Jágr]] ([[Michal Jordán|M. Jordán]], V. Sobotka) – 31:29&lt;br&gt;[[Martin Zaťovič|M. Zaťovič]] ([[Jakub Kindl|J. Kindl]], [[Tomáš Rolinek|T. Rolinek]]) – 32:42&lt;br&gt;&lt;br&gt;J. Kolář (P. Zámorský, V. Sobotka) – 62:19
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;3 : 3&lt;br&gt;4 : 3&lt;br&gt;4 : 4&lt;br&gt;5 : 4
|góly2 = 06:48 – [[Julien Desrosiers|J. Desrosiers]] ([[Jonathan Janil|J. Janil]], [[Yorick Treille|Y. Treille]])&lt;br&gt;17:48 – J. Desrosiers ([[Teddy Da Costa|T. Da Costa]])&lt;br&gt;18:22 – [[Laurent Meunier|L. Meunier]] ([[Damien Raux|D. Raux]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;42:36 – [[Antoine Roussel|A. Roussel]] ([[Damien Fleury|D. Fleury]])
|tresty1 = 14
|tresty2 = 10
|strely1 = 39
|strely2 = 24
}}</text>
      <sha1>1gjoq798cs765bzs8lv1ym6ekhkdjg1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2014 - skupina B</title>
    <ns>10</ns>
    <id>515247</id>
    <revision>
      <id>8189869</id>
      <parentid>7344553</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:04:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Feriontly17x17x7</username>
        <id>228747</id>
      </contributor>
      <comment>stĺpce posun</comment>
      <origin>8189869</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="35599" sha1="in0vq2c7a9ihkiu1budbcbcepwe2y1u" xml:space="preserve">=== Skupina B - Minsk Arena ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!Por.
!width=165|Mužstvo
!width=40|{{Tooltip| Z | Zápasy}} 
!width=40|{{Tooltip| V | Výhry (3b)}} 
!width=40|{{Tooltip| VP | Výhry v predĺžení alebo po nájazdoch (2b)}} 
!width=40|{{Tooltip| PP | Prehry v predĺžení alebo po nájazdoch (1b)}} 
!width=40|{{Tooltip| P | Prehry (0b)}} 
!width=40|{{Tooltip| GS | Strelené góly}} 
!width=40|{{Tooltip| GI | Inkasované góly}}
!width=40|{{Tooltip| +/- | Rodziel strelených a inkasovaných gólov}}
!width=40|{{Tooltip| B | Body}}
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
|1.
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{RUS|lh|1}}
| 7 || 7 || 0 || 0 || 0 || 31 || 7 || +24 || 21
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
|2.
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{USA|lh|1}}
| 7 || 4 || 1 || 0 || 2 || 27 || 23 || +4 || 14
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
|3.
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{BLR|lh|1}}
| 7 || 4 || 0 || 0 || 3 || 18 || 17 || +1 || 12
|- style=&quot;background:#ccffcc;&quot;
|4.
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{FIN|lh|1}}
| 7 || 3 || 1 || 0 || 3 || 18 || 15 || +3 || 11
|-
|5.
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{CHE|lh|1}}
| 7 || 3 || 0 || 1 || 3 || 19 || 21 || -2 || 10
|-
|6.
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{LVA|lh|1}}
| 7 || 3 || 0 || 0 || 4 || 20 || 24 || -4 || 9
|-
|7.
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{DEU|lh|1}}
| 7 || 1 || 1 || 0 || 5 || 13 || 23 || -10 || 5
|- style=&quot;background:#ffcccc;&quot;
|8.
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{KAZ|lh|1}}
| 7 || 0 || 0 || 2 || 5 || 16 || 32 || -16 || 2
|}

==== Výsledky ====
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=165|Mužstvo
!width=40|{{Tooltip| RUS | Rusko}}
!width=40|{{Tooltip| USA | USA}}
!width=40|{{Tooltip| BLR | Bielorusko}}
!width=40|{{Tooltip| FIN | Fínsko}}
!width=40|{{Tooltip| CHE | Švajčiarsko}}
!width=40|{{Tooltip| LVA | Lotyšsko}}
!width=40|{{Tooltip| DEU | Nemecko}}
!width=40|{{Tooltip| KAZ | Kazachstan}}
|- 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{RUS|lh|1}}
| xxx || 6 : 1 || 2 : 1 || 4 : 2 || 5 : 0 || 4 : 1 || 3 : 0 || 7 : 2
|- 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{USA|lh|1}}
| 1 : 6 || xxx || 6 : 1 || 3 : 1 || 3 : 2 || 5 : 6 || 5 : 4 || 4 : 3 p
|- 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{BLR|lh|1}}
| 1 : 2 || 1 : 6 || xxx || 0 : 2 || 4 : 3 || 3 : 1 || 5 : 2 || 4 : 1
|- 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{FIN|lh|1}}
| 2 : 4 || 1 : 3 || 2 : 0 || xxx || 3 : 2 n || 2 : 3 || 4 : 0 || 4 : 3
|- 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{CHE|lh|1}}
| 0 : 5 || 2 : 3 || 3 : 4 || 2 : 3 n || xxx || 3 : 2 || 3 : 2 || 6 : 2
|- 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{LVA|lh|1}}
| 1 : 4 || 6 : 5 || 1 : 3 || 3 : 2 || 2 : 3 || xxx || 3 : 2 || 5 : 4
|- 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{DEU|lh|1}}
| 0 : 3 || 4 : 5 || 2 : 5 || 0 : 4 || 2 : 3 || 3 : 2 || xxx || 2 : 1 n
|- 
| style=&quot;text-align:left;&quot; | {{KAZ|lh|1}}
| 2 : 7 || 3 : 4 n || 1 : 4 || 3 : 4 || 2 : 6 || 4 : 5 || 1 : 2 n || xxx
|}

==== Zápasy ====
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[9. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{CHE|lh|2}}
|skóre = 0 : 5
|mužstvo2 = '''{{RUS|lh|1}}'''
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 3, 0 : 1, 0 : 1)
|divákov = 13 300
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B01_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Leonardo Genoni]]
|brankár2 = [[Sergej Bobrovskij]]
|rozhodca = {{DEU}} Lars Brüggemann&lt;br&gt;{{CZE}} Antonín Jeřábek
|rozhodca2 = {{CAN}} Chris Carlson&lt;br&gt;{{FRA}} Pierre Dehaen
|góly1 =
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;0 : 4&lt;br&gt;0 : 5
|góly2 = 00:13 – [[Sergej Plotnikov|S. Plotnikov]] ([[Denis Denisov|D. Denisov]], [[Vadim Šipačov|V. Šipačov]])&lt;br&gt;06:34 – [[Alexander Ovečkin|A. Ovečkin]] ([[Anton Belov|A. Belov]], [[Danis Zaripov|D. Zaripov]])&lt;br&gt;17:15 – V. Šipačov ([[Maxim Čudinov|M. Čudinov]])&lt;br&gt;29:06 – A. Belov ([[Nikolaj Kuľomin|N. Kuľomin]], [[Sergej Širokov|S. Širokov]])&lt;br&gt;58:25 – D. Zaripov (A. Ovečkin)
|tresty1 = 10
|tresty2 = 8
|strely1 = 27
|strely2 = 31
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[9. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{BLR|lh|2}}
|skóre = 1 : 6
|mužstvo2 = '''{{USA|lh|1}}'''
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 1, 1 : 3, 0 : 2)
|divákov = 13 600
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B03_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Andrej Mezin]]
|brankár2 = [[Tim Thomas]]
|rozhodca = {{CZE}} Martin Fraňo&lt;br&gt;{{CZE}} Vladimír Šindler
|rozhodca2 = {{NOR}} Jon Killian&lt;br&gt;{{FIN}} Sakari Suominen
|góly1 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Andrej Stepanov|A. Stepanov]] ([[Michail Grabovskij|M. Grabovskij]], [[Alexej Kaľužnyj|A. Kaľužnyj]]) – 39:56
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;0 : 4&lt;br&gt;1 : 4&lt;br&gt;1 : 5&lt;br&gt;1 : 6
|góly2 = 12:22 – [[Brock Nelson|B. Nelson]] ([[Craig Smith|C. Smith]], [[Tyler Johnson|T. Johnson]])&lt;br&gt;34:59 – [[Jacob Trouba|J. Trouba]] ([[Danny DeKeyser|D. DeKeyser]])&lt;br&gt;35:55 – [[Johnny Gaudreau|J. Gaudreau]] ([[Jeff Petry|J. Petry]])&lt;br&gt;37:42 – [[Colin McDonald|C. McDonald]] ([[Jimmy Hayes|J. Hayes]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;54:58 – J. Trouba (J. Gaudreau, T. Johnson)&lt;br&gt;56:57 – [[Jake Gardiner|J. Gardiner]] (J. Gaudreau, [[Kevin Hayes|K. Hayes]])
|tresty1 = 14
|tresty2 = 6
|strely1 = 21
|strely2 = 25
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[10. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
|skóre = 1 : 2 sn
|mužstvo2 = '''{{DEU|lh|1}}'''
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 11:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 1, 0 : 0, 0 : 0, 0 : 0, 0 : 1)
|divákov = 12 880
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B05_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Vitalij Jeremejev]]
|brankár2 = [[Rob Zepp]]
|rozhodca = {{FIN}} Aleksi Rantala&lt;br&gt;{{CZE}} Vladimír Šindler
|rozhodca2 = {{SWE}} Jimmy Dahmen&lt;br&gt;{{SVK}} Miroslav Valach
|góly1 = [[Andrej Gavrilin|A. Gavrilin]] ([[Fjodor Polišuk|F. Polišuk]], [[Kevin Dallman|K. Dallman]]) – 10:08&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Roman Starčenko]] [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]]&lt;br&gt;[[Nikolaj Antropov]] [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]]&lt;br&gt;[[Dmitrij Upper]] [[Súbor:Ice_hockey_puck.svg|13px]]
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;&lt;br&gt;'''Samostatné nájazdy'''
|góly2 = &lt;br&gt;18:49 – [[Matthias Plachta|M. Plachta]] ([[Torsten Ankert|T. Ankert]], [[Leon Draisaitl|L. Draisaitl]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck.svg|13px]] [[Alexander Barta]]&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] [[Tobias Rieder]]&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck.svg|13px]] [[Thomas Oppenheimer]]
|tresty1 = 20
|tresty2 = 4
|strely1 = 17
|strely2 = 43
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[10. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{FIN|lh|2}}
|skóre = 2 : 3
|mužstvo2 = '''{{LVA|lh|1}}'''
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 1, 1 : 0, 0 : 2)
|divákov = 11 700
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B07_74_4_0.pdf
|brankár1 = [[Pekka Rinne]]
|brankár2 = [[Edgars Masaļskis]]
|rozhodca = {{SVN}} Igor Dremelj&lt;br&gt;{{CZE}} Antonín Jeřábek
|rozhodca2 = {{BLR}} Ivan Deďuľa&lt;br&gt;{{NED}} Joep Leermakers
|góly1 = [[Miika Salomäki|M. Salomäki]] – 04:30&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Petri Kontiola|P. Kontiola]] ([[Juuso Hietanen|J. Hietanen]]) – 31:42
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;2 : 3
|góly2 = &lt;br&gt;06:18 – [[Kaspars Daugaviņš|K. Daugaviņš]] ([[Miķelis Rēdlihs|M. Rēdlihs]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;47:48 – [[Kristaps Sotnieks|K. Sotnieks]] ([[Georgijs Pujacs|G. Pujacs]], [[Miks Indrašis|M. Indrašis]])&lt;br&gt;52:22 – [[Artūrs Kulda|A. Kulda]] (K. Daugaviņš, [[Mārtiņš Cipulis|M. Cipulis]])
|tresty1 = 18
|tresty2 = 12
|strely1 = 24
|strely2 = 26
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[10. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 2
|mužstvo2 = {{CHE|lh|1}}
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 0, 1 : 2, 2 : 0)
|divákov = 11 000
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B09_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Tim Thomas]]
|brankár2 = [[Reto Berra]]
|rozhodca = {{RUS}} Roman Gofman&lt;br&gt;{{FIN}} Jyri Rönn
|rozhodca2 = {{CAN}} Chris Carlson&lt;br&gt;{{RUS}} Stanislav Raming
|góly1 = &lt;br&gt;[[Peter Mueller|P. Mueller]] ([[Tim Stapleton|T. Stapleton]], [[Jeff Petry|J. Petry]]) – 26:15&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Craig Smith|C. Smith]] ([[Brock Nelson|B. Nelson]], [[Tyler Johnson|T. Johnson]]) – 41:28&lt;br&gt;T. Johnson ([[Seth Jones|S. Jones]]) – 53:15
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;3 : 2
|góly2 = 21:28 – [[Denis Hollenstein|D. Hollenstein]] ([[Kevin Fiala|K. Fiala]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;29:39 – [[Damien Brunner|D. Brunner]] ([[Kevin Romy|K. Romy]])
|tresty1 = 14
|tresty2 = 12
|strely1 = 38
|strely2 = 29
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[11. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{DEU|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 2
|mužstvo2 = {{LVA|lh|1}}
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 12:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 1, 1 : 1, 1 : 0)
|divákov = 11 200
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B12_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Philipp Grubauer]]
|brankár2 = [[Kristers Gudļevskis]]
|rozhodca = {{USA}} Steve Patafie&lt;br&gt;{{FIN}} Jyri Rönn
|rozhodca2 = {{FRA}} Pierre Dehaen&lt;br&gt;{{NOR}} Jon Killian
|góly1 = [[Marcel Noebels|M. Noebels]] ([[Thomas Oppenheimer|T. Oppenheimer]], [[Frank Hördler|F. Hördler]]) – 12:15&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Frank Mauer|F. Mauer]] – 20:30&lt;br&gt;&lt;br&gt;T. Oppenheimer – 55:26
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;3 : 2
|góly2 = &lt;br&gt;18:35 – [[Georgijs Pujacs|G. Pujacs]] ([[Miķelis Rēdlihs|M. Rēdlihs]], [[Ronalds Ķēniņš|R. Ķēniņš]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;27:15 – M. Rēdlihs (R. Ķēniņš)
|tresty1 = 4
|tresty2 = 6
|strely1 = 33
|strely2 = 21
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[11. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{BLR|lh|2}}'''
|skóre = 4 : 1
|mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}}
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 16:30 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 1, 2 : 0, 2 : 0)
|divákov = 13 734
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B14_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Vitalij Koval]]
|brankár2 = [[Vitalij Jeremejev]]
|rozhodca = {{DEU}} Lars Brüggemann&lt;br&gt;{{USA}} Keith Kaval
|rozhodca2 = {{SWE}} Jimmy Dahmen&lt;br&gt;{{NED}} Joep Leermakers
|góly1 = &lt;br&gt;[[Andrej Stepanov |A. Stepanov]] ([[Michail Grabovskij|M. Grabovskij]]) – 22:46&lt;br&gt;[[Nikolaj Stasenko|N. Stasenko]] (A. Stepanov, [[Roman Graborenko|R. Graborenko]]) – 30:08&lt;br&gt;[[Sergej Kostitsyn|S. Kosticyn]] ([[Alexej Jefimenko|A. Jefimenko]], [[Oleg Jevenko|O. Jevenko]]) – 41:25&lt;br&gt;[[Alexej Kaľužnyj|A. Kaľužnyj]] ([[Vladimir Denisov|V. Denisov]], S. Kosticyn) – 59:56
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;3 : 1&lt;br&gt;4 : 1
|góly2 = 04:12 – [[Andrej Gavrilin|A. Gavrilin]] ([[Alexej Vasilčenko|A. Vasilčenko]])
|tresty1 = 12
|tresty2 = 12
|strely1 = 29
|strely2 = 20
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[11. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{FIN|lh|2}}
|skóre = 2 : 4
|mužstvo2 = '''{{RUS|lh|1}}'''
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 20:00 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 2, 1 : 2, 0 : 0)
|divákov = 13 934
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B16_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Mikko Koskinen]]
|brankár2 = [[Sergej Bobrovskij]]
|rozhodca = {{SWE}} Mikael Nord&lt;br&gt;{{SWE}} Marcus Vinnerborg
|rozhodca2 = {{CAN}} Justin Hull&lt;br&gt;{{CZE}} Vít Lederer 
|góly1 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Juuso Hietanen|J. Hietanen]] ([[Petri Kontiola|P. Kontiola]], [[Jori Lehterä|J. Lehterä]]) – 09:13&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jere Karalahti|J. Karalahti]] ([[Olli Jokinen|O. Jokinen]], [[Ville Lajunen|V. Lajunen]]) – 39:08
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;1 : 4&lt;br&gt;2 : 4
|góly2 = 01:39 – [[Viktor Tichonov|V. Tichonov]] ([[Anton Belov|A. Belov]], [[Sergej Kalinin|S. Kalinin]])&lt;br&gt;04:38 – [[Alexander Ovečkin|A. Ovečkin]] ([[Danis Zaripov|D. Zaripov]], [[Dmitrij Orlov|D. Orlov]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;22:42 – [[Nikolaj Kuľomin|N. Kuľomin]]&lt;br&gt;34:40 – S. Kalinin (D. Zaripov, V. Tichonov)
|tresty1 = 22
|tresty2 = 14
|strely1 = 36
|strely2 = 26
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[12. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{CHE|lh|2}}
|skóre = 3 : 4
|mužstvo2 = '''{{BLR|lh|1}}'''
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (2 : 1, 0 : 1, 1 : 2)
|divákov = 13 207
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B17_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Reto Berra]]
|brankár2 = [[Vitalij Koval]]
|rozhodca = {{CZE}} Martin Fraňo&lt;br&gt;{{DEU}} Daniel Piechaczek
|rozhodca2 = {{NOR}} Jon Killian&lt;br&gt;{{DEU}} André Schrader
|góly1 = &lt;br&gt;[[Yannick Weber|Y. Weber]] ([[Damien Brunner|D. Brunner]], [[Roman Josi|R. Josi]]) – 06:13&lt;br&gt;[[Reto Schäppi|R. Schäppi]] – 17:41&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Etienne Froidevaux|E. Froidevaux]] ([[Mathias Seger|M. Seger]]) – 43:59
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;3 : 2&lt;br&gt;3 : 3&lt;br&gt;3 : 4
|góly2 = 05:32 – [[Sergej Kosticyn|S. Kosticyn]]&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;23:06 – [[Andrej Stas|A. Stas]] ([[Dmitrij Korobov|D. Korobov]], [[Geoff Platt|G. Platt]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;49:49 – S. Kosticyn ([[Alexej Kaľužnyj|A. Kaľužnyj]], [[Michail Grabovskij|M. Grabovskij]])&lt;br&gt;57:54 – M. Grabovskij 
|tresty1 = 10
|tresty2 = 8
|strely1 = 31
|strely2 = 23
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[12. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}'''
|skóre = 6 : 1
|mužstvo2 = {{USA|lh|1}}
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (2 : 0, 4 : 1, 0 : 0)
|divákov = 14 124
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B19_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Andrej Vasilevskij]]
|brankár2 = [[Tim Thomas]]&lt;br&gt;[[David Leggio]]
|rozhodca = {{CZE}} Antonín Jeřábek&lt;br&gt;{{CZE}} Vladimír Šindler
|rozhodca2 = {{CAN}} Chris Carlson&lt;br&gt;{{FRA}} Pierre Dehaen
|góly1 = [[Nikolaj Kuľomin|N. Kuľomin]] ([[Jevgenij Medvedev|J. Medvedev]], [[Arťom Anisimov|A. Anisimov]])− 06:06&lt;br&gt;[[Alexander Ovečkin|A. Ovečkin]] − 18:47&lt;br&gt;[[Viktor Tichonov|V. Tichonov]] (A. Ovečkin, [[Sergej Plotnikov|S. Plotnikov]]) − 20:20&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Jevgenij Kuznecov|J. Kuznecov]] ([[Jevgenij Dadonov|J. Dadonov]]) − 29:07&lt;br&gt;S. Plotnikov (V. Tichonov) − 31:07&lt;br&gt;V. Tichonov (A. Ovečkin) − 39:14
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;3 : 1&lt;br&gt;4 : 1&lt;br&gt;5 : 1&lt;br&gt;6 : 1
|góly2 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;20:57 − [[Justin Abdelkader|J. Abdelkader]] ([[Jeff Petry|J. Petry]])
|tresty1 = 16
|tresty2 = 12
|strely1 = 23
|strely2 = 40
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[13. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{DEU|lh|2}}
|skóre = 0 : 4
|mužstvo2 = '''{{FIN|lh|1}}'''
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 2, 0 : 2, 0 : 0)
|divákov = 10 959
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B21_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Rob Zepp]]
|brankár2 = [[Pekka Rinne]]
|rozhodca = {{CZE}} Martin Fraňo&lt;br&gt;{{RUS}} Konstantin Olenin
|rozhodca2 = {{CAN}} Justin Hull&lt;br&gt;{{SVK}} Miroslav Valach
|góly1 = 
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;0 : 4
|góly2 = 09:33 − [[Petri Kontiola|P. Kontiola]] ([[Jori Lehterä|J. Lehterä]])&lt;br&gt;14:16 − [[Jarkko Immonen|J. Immonen]] ([[Ville Lajunen|V. Lajunen]], [[Tommi Huhtala|T. Huhtala]])&lt;br&gt;31:54 − [[Olli Palola|O. Palola]] (P. Kontiola)&lt;br&gt;32:24 − [[Leo Komarov|L. Komarov]] ([[Jere Karalahti|J. Karalahti]], [[Atte Ohtamaa|A. Ohtamaa]])
|tresty1 = 
|tresty2 = 
|strely1 = 
|strely2 = 
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[13. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
|skóre = 4 : 5
|mužstvo2 = '''{{LVA|lh|1}}'''
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (2 : 1, 2 : 3, 0 : 1)
|divákov = 10 870
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B23_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Vitalij Jeremejev]]
|brankár2 = [[Edgars Masaļskis]]
|rozhodca = {{SVN}} Igor Dremelj&lt;br&gt;{{SWE}} Marcus Vinnerborg
|rozhodca2 = {{CZE}} Vít Lederer&lt;br&gt;{{NED}} Joep Leermakers
|góly1 = &lt;br&gt;{{nowrap|[[Talgat Žajlauvov|T. Žajlauvov]] ([[Maxim Semjonov|M. Semjonov]], [[Vadim Krasnoslobodcev|V. Krasnoslobodcev]]) – 04:43}}&lt;br&gt;[[Jevgenij Rymarev|J. Rymarev]] ([[Nikolaj Antropov|N. Antropov]], [[Roman Savčenko|R. Savčenko]]) – 19:45&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;N. Antropov ([[Kevin Dallman|K. Dallman]]) – 39:11&lt;br&gt;[[Jevgenij Blochin|E. Blochin]] (K. Dallman) – 39:55
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;3 : 4&lt;br&gt;4 : 4&lt;br&gt;4 : 5
|góly2 = 01:15 – [[Miks Indrašis|M. Indrašis]] ([[Juris Štāls|J. Štāls]], [[Miķelis Rēdlihs|M. Rēdlihs]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;23:41 – [[Artūrs Kulda|A. Kulda]] (M. Rēdlihs, [[Ronalds Ķēniņš|R. Ķēniņš]])&lt;br&gt;29:51 – A. Kulda (M. Indrašis)&lt;br&gt;34:07 – M. Indrašis ([[Kristaps Sotnieks|K. Sotnieks]], [[Kaspars Daugaviņš|K. Daugaviņš]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;43:22 – J. Štāls ([[Guntis Galviņš|G. Galviņš]])
|tresty1 = 8
|tresty2 = 18
|strely1 = 29
|strely2 = 27
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[14. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{CHE|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 2
|mužstvo2 = {{DEU|lh|1}}
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 1, 2 : 1, 0 : 0)
|divákov = 11 628
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B25_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Reto Berra]]
|brankár2 = [[Rob Zepp]]
|rozhodca = {{USA}} Steve Patafie&lt;br&gt;{{FIN}} Aleksi Rantala
|rozhodca2 = {{NOR}} Jon Killian&lt;br&gt;{{EST}} Anton Semjonov
|góly1 = [[Damien Brunner|D. Brunner]] ([[Roman Josi|R. Josi]], [[Yannick Weber|Y. Weber]]) – 12:17&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Denis Hollenstein|D. Hollenstein]] (R. Josi, [[Luca Cunti|L. Cunti]]) – 32:13&lt;br&gt;[[Kevin Romy|K. Romy]] (D. Brunner, [[Simon Moser|S. Moser]]) – 36:27
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;3 : 1&lt;br&gt;3 : 2
|góly2 = &lt;br&gt;13:57 – [[Thomas Oppenheimer|T. Oppenheimer]] ([[Frank Hördler|F. Hördler]], [[Kai Hospelt|K. Hospelt]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;38:52 – T. Oppenheimer ([[Sinan Akdag|S. Akdag]], K. Hospelt)
|tresty1 = 6
|tresty2 = 6
|strely1 = 25
|strely2 = 24
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[14. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}'''
|skóre = 7 : 2
|mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}}
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 0, 3 : 0, 3 : 2)
|divákov = 12 299
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B27_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Sergej Bobrovskij]]
|brankár2 = [[Alexej Ivanov]]
|rozhodca = {{DEU}} Daniel Piechaczek&lt;br&gt;{{FIN}} Jyri Rönn
|rozhodca2 = {{DEU}} André Schrader&lt;br&gt;{{FIN}} Sakari Suominen
|góly1 = [[Sergej Plotnikov|S. Plotnikov]] ([[Viktor Tichonov|V. Tichonov]], [[Alexander Ovečkin|A. Ovečkin]]) – 14:24&lt;br&gt;[[Jegor Jakovlev|J. Jakovlev]] ([[Danis Zaripov|D. Zaripov]], [[Anton Belov|A. Belov]]) – 22:07&lt;br&gt;D. Zaripov (V. Tichonov, S. Plotnikov) – 23:26&lt;br&gt;[[Nikolaj Kuľomin|N. Kuľomin]] – 31:14&lt;br&gt;V. Tichonov (S. Plotnikov, A. Ovečkin) – 41:05&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;S. Plotnikov (V. Tichonov, D. Zaripov) – 59:17&lt;br&gt;[[Alexander Burmistrov|A. Burmistrov]] ([[Jevgenij Kuznecov|J. Kuznecov]], [[Jevgenij Dadonov|J. Dadonov]]) – 59:54
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;5 : 1&lt;br&gt;5 : 2&lt;br&gt;6 : 2&lt;br&gt;7 : 2
|góly2 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;49:31 – [[Michail Panšin|M. Panšin]] ([[Kevin Dallman|K. Dallman]], [[Nikolaj Antropov|N. Antropov]])&lt;br&gt;53:33 – [[Andrej Spiridonov|A. Spiridonov]] ([[Jevgenij Blochin|E. Blochin]], A. Ivanov)
|tresty1 = 4
|tresty2 = 12
|strely1 = 47
|strely2 = 18
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[15. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{USA|lh|2}}
|skóre = 5 : 6
|mužstvo2 = '''{{LVA|lh|1}}'''
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 2, 2 : 1, 2 : 3)
|divákov = 11 814
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B29_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Tim Thomas]]
|brankár2 = [[Kristers Gudļevskis]]
|rozhodca = {{RUS}} Vjačeslav Bulanov&lt;br&gt;{{RUS}} Konstantin Olenin
|rozhodca2 = {{NED}} Joep Leermakers&lt;br&gt;{{SVK}} Miroslav Valach
|góly1 = &lt;br&gt;[[Craig Smith|C. Smith]] ([[Jake Gardiner|J. Gardiner]]) – 16:39&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Brock Nelson|B. Nelson]] ([[Seth Jones|S. Jones]]) – 28:58&lt;br&gt;[[Tyler Johnson|T. Johnson]] (C. Smith, [[Jacob Trouba|J. Trouba]]) – 31:00&lt;br&gt;&lt;br&gt;S. Jones ([[Justin Abdelkader|J. Abdelkader]]) – 53:26&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;B. Nelson ([[Johnny Gaudreau|J. Gaudreau]], S. Jones) – 58:30
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;3 : 3&lt;br&gt;3 : 4&lt;br&gt;4 : 4&lt;br&gt;4 : 5&lt;br&gt;4 : 6&lt;br&gt;5 : 6
|góly2 = 15:39 – [[Gints Meija|G. Meija]] ([[Armands Bērziņš|A. Bērziņš]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;18:57 – [[Miķelis Rēdlihs|M. Rēdlihs]] ([[Ronalds Ķēniņš|R. Ķēniņš]], [[Kaspars Daugaviņš|K. Daugaviņš]])&lt;br&gt;28:08 – [[Aleksandrs Ņiživijs|A. Ņiživijs]] ([[Herberts Vasiļjevs|H. Vasiļjevs]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;51:25 – K. Daugaviņš ([[Jēkabs Rēdlihs|J. Rēdlihs]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;54:35 – [[Zemgus Girgensons|Z. Girgensons]] ([[Gints Meija|G. Meija]])&lt;br&gt;57:39 – H. Vasiļjevs ([[Mārtiņš Cipulis|M. Cipulis]])
|tresty1 = 20
|tresty2 = 16
|strely1 = 36
|strely2 = 25
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[15. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}'''
|skóre = 2 : 0
|mužstvo2 = {{BLR|lh|1}}
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 0, 0 : 0, 1 : 0)
|divákov = 14 447
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B31_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Pekka Rinne]]
|brankár2 = [[Kevin Lalande]]
|rozhodca = {{DEU}} Lars Brüggemann&lt;br&gt;{{USA}} Keith Kaval
|rozhodca2 = {{SWE}} Jimmy Dahmen&lt;br&gt;{{CZE}} Vít Lederer
|góly1 = [[Petri Kontiola|P. Kontiola]] ([[Tuukka Mäntylä|T. Mäntylä]], P. Rinne) – 16:30&lt;br&gt;P. Kontiola ([[Jori Lehterä|J. Lehterä]], [[Olli Jokinen|O. Jokinen]]) – 59:44
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;2 : 0
|góly2 = 
|tresty1 = 12
|tresty2 = 8
|strely1 = 15
|strely2 = 15
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[16. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}'''
|skóre = 4 : 3 pp
|mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}}
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 1, 2 : 1, 0 : 1, 1 : 0)
|divákov = 10 779
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B33_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Tim Thomas]]
|brankár2 = [[Alexej Ivanov]]
|rozhodca = {{SWE}} Mikael Nord&lt;br&gt;{{BLR}} Maxim Sidorenko
|rozhodca2 = {{CHE}} Nicolas Fluri&lt;br&gt;{{CZE}} Vít Lederer
|góly1 =  &lt;br&gt;[[Craig Smith|C. Smith]] ([[Brock Nelson|B. Nelson]], [[Seth Jones|S. Jones]]) – 18:38&lt;br&gt;&lt;br&gt;S. Jones (C. Smith) – 23:44&lt;br&gt;[[Matt Donovan|M. Donovan]] ([[Johnny Gaudreau|J. Gaudreau]]) – 35:02&lt;br&gt;&lt;br&gt;S. Jones ([[Danny DeKeyser|D. DeKeyser]], J. Gaudreau) – 61:05
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;3 : 2&lt;br&gt;3 : 3&lt;br&gt;4 : 3
|góly2 = 14:23 – [[Roman Starčenko|R. Starčenko]] ([[Dmitrij Upper|D. Upper]], [[Kevin Dallman|K. Dallman]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;21:21 – [[Konstantin Romanov|K. Romanov]] ([[Michail Panšin|M. Panšin]], [[Artemij Lakiza|A. Lakiza]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;53:10 – R. Starčenko ([[Nikolaj Antropov|N. Antropov]]) 
|tresty1 = 8
|tresty2 = 14
|strely1 = 40
|strely2 = 25
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[16. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{FIN|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 2 sn
|mužstvo2 = {{CHE|lh|1}}
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 0, 1 : 0, 0 : 2, 0 : 0, 1 : 0)
|divákov = 12 630
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B35_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Pekka Rinne]]
|brankár2 = [[Reto Berra]]
|rozhodca = {{CZE}} Martin Fraňo&lt;br&gt;{{CZE}} Antonín Jeřábek
|rozhodca2 = {{BLR}} Ivan Deďuľa&lt;br&gt;{{DEU}} André Schrader
|góly1 = [[Tommi Kivistö|T. Kivistö]] ([[Jarkko Immonen|J. Immonen]], [[Miikka Salomäki|M. Salomäki]]) – 05:14&lt;br&gt;[[Olli Jokinen|O. Jokinen]] ([[Erik Haula|E. Haula]]) – 32:26&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;J. Immonen [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]]&lt;br&gt;[[Jori Lehterä|J. Lehterä]] [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]]&lt;br&gt;E. Haula [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]]&lt;br&gt;[[Petri Kontiola|P. Kontiola]] [[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]]&lt;br&gt;[[Iiro Pakarinen|I. Pakarinen]] [[Súbor:Ice_hockey_puck.svg|13px]]
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;&lt;br&gt;'''Samostatné nájazdy'''
|góly2 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;41:57 – [[Reto Suri|R. Suri]] ([[Kevin Fiala|K. Fiala]])&lt;br&gt;56:35 – [[Roman Josi|R. Josi]] ([[Kevin Romy|K. Romy]], R. Suri)&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] [[Damien Brunner|D. Brunner]]&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] [[Denis Hollenstein|D. Hollenstein]]&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] R. Suri&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] K. Fiala&lt;br&gt;[[Súbor:Ice_hockey_puck_cross.svg|13px]] D. Brunner
|tresty1 = 2
|tresty2 = 4
|strely1 = 25
|strely2 = 28
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[17. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{LVA|lh|2}}
|skóre = 1 : 4
|mužstvo2 = '''{{RUS|lh|1}}'''
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 11:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 3, 0 : 1, 0 : 0)
|divákov = 14 427
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B37_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Kristers Gudļevskis]]
|brankár2 = [[Sergej Bobrovskij]]
|rozhodca = {{DEU}} Lars Brüggemann&lt;br&gt;{{FIN}} Aleksi Rantala
|rozhodca2 = {{USA}} Paul Carnathan&lt;br&gt;{{NOR}} Jon Killian
|góly1 = [[Miks Indrašis|M. Indrašis]] ([[Juris Štāls|J. Štāls]]) – 07:30
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;1 : 4
|góly2 = &lt;br&gt;10:55 – [[Viktor Tichonov|V. Tichonov]]&lt;br&gt;15:23 – [[Sergej Širokov|S. Širokov]] ([[Jevgenij Medvedev|J. Medvedev]], V. Tichonov)&lt;br&gt;18:12 – V. Tichonov ([[Sergej Plotnikov|S. Plotnikov]], [[Alexander Ovečkin|A. Ovečkin]])&lt;br&gt;28:04 – [[Sergej Kalinin|S. Kalinin]] ([[Alexander Kutuzov|A. Kutuzov]])
|tresty1 = 33
|tresty2 = 6
|strely1 = 15
|strely2 = 43
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[17. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{BLR|lh|2}}'''
|skóre = 5 : 2
|mužstvo2 = {{DEU|lh|1}}
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 2, 1 : 0, 3 : 0)
|divákov = 14 478
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B39_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Vitalij Koval]]&lt;br&gt;[[Kevin Lalande]]
|brankár2 = [[Rob Zepp]]
|rozhodca = {{RUS}} Roman Gofman&lt;br&gt;{{SWE}} Marcus Vinnerborg
|rozhodca2 = {{SWE}} Jimmy Dahmen&lt;br&gt;{{FIN}} Sakari Suominen
|góly1 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Andrej Stepanov|A. Stepanov]] ([[Michail Grabovskij|M. Grabovskij]], [[Alexej Kaľužnyj|A. Kaľužnyj]]) – 15:27&lt;br&gt;[[Alexej Ugarov|A. Ugarov]] (A. Stepanov) – 34:23&lt;br&gt;M. Grabovskij ([[Sergej Kosticyn|S. Kosticyn]], A. Kaľužnyj) – 42:55&lt;br&gt;[[Geoff Platt|G. Platt]] ([[Nikolaj Stasenko|N. Stasenko]], [[Andrej Stas|A. Stas]]) – 44:05&lt;br&gt;M. Grabovskij (S. Kosticyn) – 49:54
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;3 : 2&lt;br&gt;4 : 2&lt;br&gt;5 : 2
|góly2 = 08:04 – [[Kai Hospelt|K. Hospelt]]&lt;br&gt;11:53 – [[Alexander Barta|A. Barta]] ([[Felix Schütz|F. Schütz]], [[Frank Mauer|F. Mauer]])
|tresty1 = 29
|tresty2 = 2
|strely1 = 16
|strely2 = 19
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[17. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{CHE|lh|2}}'''
|skóre = 6 : 2
|mužstvo2 = {{KAZ|lh|1}}
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (2 : 0, 2 : 0, 2 : 2)
|divákov = 11 739
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B41_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Reto Berra]]
|brankár2 = [[Vitalij Jeremejev]]&lt;br&gt;[[Alexej Ivanov]]
|rozhodca = {{SVN}} Igor Dremelj&lt;br&gt;{{CZE}} Martin Fraňo
|rozhodca2 = {{BLR}} Ivan Deďuľa&lt;br&gt;{{FRA}} Pierre Dehaen
|góly1 = [[Dean Kukan|D. Kukan]] – 09:44&lt;br&gt;[[Denis Hollenstein|D. Hollenstein]] ([[Mathias Seger|M. Seger]], [[Andres Ambühl|A. Ambühl]]) – 14:06&lt;br&gt;[[Yannick Weber|Y. Weber]] ([[Roman Josi|R. Josi]]) – 27:22&lt;br&gt;A. Ambühl (D. Hollenstein) – 37:33&lt;br&gt;[[Luca Cunti|L. Cunti]] (R. Josi, [[Simon Moser|S. Moser]]) – 43:16&lt;br&gt;[[Eric Blum|E. Blum]] (L. Cunti, [[Damien Brunner|D. Brunner]]) – 46:05
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0&lt;br&gt;4 : 0&lt;br&gt;5 : 0&lt;br&gt;6 : 0&lt;br&gt;6 : 1&lt;br&gt;6 : 2
|góly2 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;{{nowrap|50:22 – [[Vadim Krasnoslobodcev|V. Krasnoslobodcev]] ([[Kevin Dallman|K. Dallman]], [[Jevgenij Blochin|J. Blochin]])}}&lt;br&gt;{{nowrap|59:32 – [[Jevgenij Rymarev|J. Rymarev]] (V. Krasnoslobodcev, J. Blochin)}}
|tresty1 = 12
|tresty2 = 45
|strely1 = 40
|strely2 = 25
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[18. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 1
|mužstvo2 = {{FIN|lh|1}}
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (1 : 0, 0 : 0, 2 : 1)
|divákov = 13 030
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B43_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Tim Thomas]]
|brankár2 = [[Pekka Rinne]]
|rozhodca = {{DEU}} Lars Brüggemann&lt;br&gt;{{RUS}} Vjačeslav Bulanov
|rozhodca2 = {{CAN}} Justin Hull&lt;br&gt;{{SVK}} Miroslav Valach
|góly1 = [[Brock Nelson|B. Nelson]] ([[Seth Jones|S. Jones]]) – 00:19&lt;br&gt;[[Tyler Johnson|T. Johnson]] ([[Craig Smith|C. Smith]], S. Jones) – 46:42&lt;br&gt;&lt;br&gt;T. Johnson ([[Drew Shore|D. Shore]]) – 59:14
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;3 : 1
|góly2 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;56:46 – [[Tuukka Mäntylä|T. Mäntylä]] ([[Jarkko Immonen|J. Immonen]], [[Juuso Hietanen|J. Hietanen]])
|tresty1 = 10
|tresty2 = 8
|strely1 = 24
|strely2 = 23
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[18. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}'''
|skóre = 3 : 0
|mužstvo2 = {{DEU|lh|1}}
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 0, 0 : 0, 3 : 0)
|divákov = 14 021
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B45_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Andrej Vasilevskij]]
|brankár2 = [[Philipp Grubauer]]
|rozhodca = {{SVN}} Igor Dremelj&lt;br&gt;{{CZE}} Vladimír Šindler
|rozhodca2 = {{CZE}} Vít Lederer&lt;br&gt;{{NED}} Joep Leermakers
|góly1 = [[Vadim Šipačov|V. Šipačov]] ([[Jegor Jakovlev|J. Jakovlev]], [[Sergej Plotnikov|S. Plotnikov]]) – 43:58&lt;br&gt;[[Sergej Širokov|S. Širokov]] ([[Danis Zaripov|D. Zaripov]], [[Arťom Anisimov|A. Anisimov]]) – 50:10&lt;br&gt;[[Viktor Tichonov|V. Tichonov]] (A. Anisimov) – 59:15
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;3 : 0
|góly2 = 
|tresty1 = 8
|tresty2 = 14
|strely1 = 31
|strely2 = 27
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[19. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{KAZ|lh|2}}
|skóre = 3 : 4
|mužstvo2 = '''{{FIN|lh|1}}'''
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (2 : 2, 0 : 2, 1 : 0)
|divákov = 12 119
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B47_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Alexej Ivanov]]
|brankár2 = [[Pekka Rinne]]
|rozhodca = {{SWE}} Mikael Nord&lt;br&gt;{{USA}} Steve Patafie
|rozhodca2 = {{FRA}} Pierre Dehaen&lt;br&gt;{{NOR}} Jon Killian
|góly1 = &lt;br&gt;{{nowrap|[[Jevgenij Rymarev|J. Rymarev]] ([[Fjodor Polišuk|F. Polišuk]], [[Vadim Krasnoslobodcev|V. Krasnoslobodcev]]) – 14:32}}&lt;br&gt;{{nowrap|F. Polišuk (J. Rymarev, V. Krasnoslobodcev) – 15:51}}&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Konstantin Romanov|K. Romanov]] ([[Talgat Žajlauvov|T. Žajlauvov]]) – 59:31
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;2 : 1&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;2 : 4&lt;br&gt;3 : 4
|góly2 = 07:53 – [[Olli Palola|O. Palola]] ([[Jori Lehterä|J. Lehterä]], [[Leo Komarov|L. Komarov]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;19:18 – J. Lehterä ([[Jere Karalahti|J. Karalahti]])&lt;br&gt;27:24 – [[Olli Jokinen|O. Jokinen]] ([[Petri Kontiola|P. Kontiola]], [[Tuukka Mäntylä|T. Mäntylä]])&lt;br&gt;39:57 – [[Jarkko Immonen|J. Immonen]] (O. Jokinen, [[Pekka Jormakka|P. Jormakka]])
|tresty1 = 8
|tresty2 = 14
|strely1 = 28
|strely2 = 33
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[19. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{LVA|lh|2}}
|skóre = 1 : 3
|mužstvo2 = '''{{BLR|lh|1}}'''
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 2, 1 : 0, 0 : 1)
|divákov = 14 531
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B49_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Edgars Masaļskis]]
|brankár2 = [[Kevin Lalande]]
|rozhodca = {{CZE}} Antonín Jeřábek&lt;br&gt;{{USA}} Keith Kaval
|rozhodca2 = {{CAN}} Chris Carlson&lt;br&gt;{{FIN}} Masi Puolakka
|góly1 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Artūrs Kulda|A. Kulda]] ([[Aleksandrs Ņiživijs|A. Ņiživijs]]) – 33:49
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;1 : 3
|góly2 = 08:07 – [[Geoff Platt|G. Platt]] ([[Roman Graborenko|R. Graborenko]], [[Andrej Stas|A. Stas]])&lt;br&gt;08:40 – [[Michail Grabovskij|M. Grabovskij]] ([[Alexej Kaľužnyj|A. Kaľužnyj]], [[Dmitrij Korobov|D. Korobov]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;59:59 – [[Sergej Kosticyn|S. Kosticyn]]
|tresty1 = 44
|tresty2 = 18
|strely1 = 19
|strely2 = 16
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[20. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{DEU|lh|2}}
|skóre = 4 : 5
|mužstvo2 = '''{{USA|lh|1}}'''
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 11:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 0, 3 : 3, 1 : 2)
|divákov = 11 845
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B51_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Danny aus den Birken]]
|brankár2 = [[Tim Thomas]]
|rozhodca = {{RUS}} Vjačeslav Bulanov&lt;br&gt;{{CZE}} Martin Fraňo
|rozhodca2 = {{CHE}} Nicolas Fluri&lt;br&gt;{{NOR}} Jon Killian
|góly1 = &lt;br&gt;[[Alexander Weiss|A. Weiss]] – 23:32&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Kai Hospelt|K. Hospelt]] ([[Thomas Oppenheimer|T. Oppenheimer]], [[Leon Draisaitl|L. Draisaitl]]) – 30:29&lt;br&gt;&lt;br&gt;L. Draisaitl ([[Torsten Ankert|T. Ankert]]) – 35:13&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Tobias Rieder|T. Rieder]] (L. Draisaitl, K. Hospelt) – 58:03
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;1 : 1&lt;br&gt;1 : 2&lt;br&gt;2 : 2&lt;br&gt;2 : 3&lt;br&gt;3 : 3&lt;br&gt;3 : 4&lt;br&gt;3 : 5&lt;br&gt;4 : 5
|góly2 = 21:44 – [[Justin Abdelkader|J. Abdelkader]] ([[Tim Stapleton|T. Stapleton]], [[Johnny Gaudreau|J. Gaudreau]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;27:18 – [[Drew Shore|D. Shore]] ([[Jeff Petry|J. Petry]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;32:53 – [[Matt Donovan (ice hockey)|M. Donovan]] (J. Gaudreau, [[Jake Gardiner|J. Gardiner]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;42:24 – J. Gaudreau (J. Gardiner)&lt;br&gt;55:44 – J. Abdelkader (J. Gaudreau)
|tresty1 = 8
|tresty2 = 14
|strely1 = 28
|strely2 = 36
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeeeee
|dátum = [[20. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = {{LVA|lh|2}}
|skóre = 2 : 3
|mužstvo2 = '''{{CHE|lh|1}}'''
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 15:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 2, 1 : 1, 1 : 0)
|divákov = 12 868
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B53_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Kristers Gudļevskis]]
|brankár2 = [[Reto Berra]]
|rozhodca = {{FIN}} Jyri Rönn&lt;br&gt;{{SWE}} Marcus Vinnerborg
|rozhodca2 = {{SWE}} Jimmy Dahmen&lt;br&gt;{{SVK}} Miroslav Valach
|góly1 = &lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;[[Koba Jass|K. Jass]] ([[Andris Džeriņš|A. Džeriņš]], [[Artūrs Kulda|A. Kulda]]) – 21:57&lt;br&gt;[[Zemgus Girgensons|Z. Girgensons]] ([[Kristaps Sotnieks|K. Sotnieks]], [[Herberts Vasiļjevs|H. Vasiļjevs]]) – 57:37
|stav = 0 : 1&lt;br&gt;0 : 2&lt;br&gt;0 : 3&lt;br&gt;1 : 3&lt;br&gt;2 : 3
|góly2 = 08:39 – [[Damien Brunner|D. Brunner]] ([[Luca Cunti|L. Cunti]], [[Denis Hollenstein|D. Hollenstein]])&lt;br&gt;10:49 – [[Dominik Schlumpf|D. Schlumpf]] ([[Andres Ambühl|A. Ambühl]])&lt;br&gt;20:27 – [[Yannick Weber|Y. Weber]] ([[Roman Josi|R. Josi]], A. Ambühl)
|tresty1 = 8
|tresty2 = 12
|strely1 = 28
|strely2 = 26
}}
{{Hokejbox2
|bg = #eeffff
|dátum = [[20. máj]] [[2014]]
|mužstvo1 = '''{{RUS|lh|2}}'''
|skóre = 2 : 1
|mužstvo2 = {{BLR|lh|1}}
|štadión = Minsk-Arena, Minsk
|čas = 19:45 [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
|tretiny = (0 : 0, 2 : 0, 0 : 1)
|divákov = 14 679
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/387/IHM387B55_74_3_0.pdf
|brankár1 = [[Sergej Bobrovskij]]
|brankár2 = [[Vitalij Koval]]&lt;br&gt;[[Kevin Lalande]]
|rozhodca = {{SWE}} Mikael Nord&lt;br&gt;{{USA}} Steve Patafie
|rozhodca2 = {{USA}} Paul Carnathan&lt;br&gt;{{FIN}} Sakari Suominen
|góly1 = [[Sergej Plotnikov|S. Plotnikov]] ([[Vadim Šipačov|V. Šipačov]], [[Viktor Tichonov|V. Tichonov]]) – 32:46&lt;br&gt;V. Šipačov (S. Plotnikov) – 35:47
|stav = 1 : 0&lt;br&gt;2 : 0&lt;br&gt;2 : 1
|góly2 =  &lt;br&gt;&lt;br&gt;45:49 – [[Vladimir Denisov|V. Denisov]] ([[Alexander Kitarov|A. Kitarov]], [[Dmitrij Korobov|D. Korobov]])
|tresty1 = 10
|tresty2 = 8
|strely1 = 27
|strely2 = 20
}}</text>
      <sha1>in0vq2c7a9ihkiu1budbcbcepwe2y1u</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Gravitačná vlna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>547350</id>
    <revision>
      <id>8189691</id>
      <parentid>8059923</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:12:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */</comment>
      <origin>8189691</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13469" sha1="qxton5ack8mb4xmnbawzdpyfocxwkj8" xml:space="preserve">[[File:Warped Space and Time Around Colliding Black Holes (Courtesy Caltech-MIT-LIGO Laboratory, produced by SXS project).webm|náhľad|Simulácia kolízie dvoch čiernych dier. Okrem vytvárania hlbokých [[Gravitačná studňa|gravitačných studní]] a spojenia sa do jednej väčšej čiernej diery, sa gravitačné vlny šíria smerom von, keď sa čierne diery otáčajú okolo seba.]]

'''Gravitačná vlna''' je porucha v zakrivení (tkaniny) [[Časopriestor|časopriestoru]], generovaná zrýchlenými hmotami, ktoré sa šíria ako [[vlnenie|vlny]] smerom od ich zdroja pri rýchlosti svetla. Navrhol ich [[Henri Poincaré]] v roku [[1905]]&lt;ref&gt;[http://www.academie-sciences.fr/pdf/dossiers/Poincare/Poincare_pdf/Poincare_CR1905.pdf Membres de l'Académie des sciences depuis sa création  :  Henri Poincaré ]&lt;/ref&gt; a následne ich predpovedal v roku [[1916]]&lt;ref&gt;{{cite journal|author=Einstein, A |title=Näherungsweise Integration der Feldgleichungen der Gravitation |date= June 1916 |url=http://einstein-annalen.mpiwg-berlin.mpg.de/related_texts/sitzungsberichte |journal=[[Pruská akadémia vied|Sitzungsberichte der Königlich Preussischen Akademie der Wissenschaften Berlin]] |volume=part 1|pages=688{{--}}696|bibcode=1916SPAW.......688E }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name='Gravitationswellen'&gt;{{cite journal|author=Einstein, A |title=Über Gravitationswellen |date=1918 |url=http://einstein-annalen.mpiwg-berlin.mpg.de/related_texts/sitzungsberichte |journal=Sitzungsberichte der Königlich Preussischen Akademie der Wissenschaften Berlin|volume=part 1|pages=154{{--}}167}}&lt;/ref&gt; [[Albert Einstein]] na základe jeho [[Všeobecná teória relativity|všeobecnej teórie relativity]].&lt;ref&gt;{{cite web |last=Finley |first=Dave |title=Einstein's gravity theory passes toughest test yet: Bizarre binary star system pushes study of relativity to new limits |url=http://phys.org/news/2013-04-einstein-gravity-theory-toughest-bizarre.html |publisher=Phys.Org}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.dpf99.library.ucla.edu/session14/barish1412.pdf The Detection of Gravitational Waves using LIGO, B. Barish] &lt;/ref&gt; Gravitačné vlny prenášajú energiu ako '''gravitačné žiarenie''', formu [[Žiarivá energia|žiarivej energie]] podobnú [[Elektromagnetické žiarenie|elektromagnetickému žiareniu]].&lt;ref&gt;{{cite journal |title=On gravitational waves |journal=Journal of the Franklin Institute |date=January 1937 |last=Einstein |first=Albert |last2=Rosen |first2=Nathan |author2-link=Nathan Rosen |volume=223 |issue=1 |pages=43{{--}}54 |doi=10.1016/S0016-0032(37)90583-0 |url=http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0016003237905830 |accessdate=2016-05-13 |bibcode=1937FrInJ.223...43E }}&lt;/ref&gt;  Newtonov [[gravitačný zákon]], ktorý je súčasťou [[Klasická mechanika|klasickej mechaniky]], neumožňuje ich existenciu, pretože tento zákon je založený na predpoklade, že fyzické interakcie sa šíria okamžite (s nekonečnou rýchlosťou) – demonštruje to jeden zo spôsobov, ako metódy klasickej fyziky nedokážu vysvetliť javy spojené s relativitou.

[[Gravitačná astronómia]] je nový odbor [[Pozorovateľská astronómia|pozorovateľskej astronómie]], ktorá využíva gravitačné vlny na zhromažďovanie pozorovacích údajov o zdrojoch detegovateľných gravitačných vĺn, ako sú [[dvojhviezda|dvojhviezdy]] zložené z [[Biely trpaslík|bielych trpaslíkov]], [[Neutrónová hviezda|neutrónových hviezd]] a [[Čierna diera|čiernych dier]]; a udalostí, ako sú [[supernova|supernovy]], a formovanie raného vesmíru krátko po [[Veľký tresk|Veľkom tresku]].
== Výskum ==
V roku [[1993]], [[Russell Alan Hulse]] a [[Joseph Hooton Taylor]] získali [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovu cena za fyziku]] pre objav a pozorovanie [[pulzar]]u [[PSR 1913+16]], ktorý ponúkol prvý nepriamy dôkaz existencie gravitačných vĺn.&lt;ref&gt;Nobel Prize Award (1993) [https://www.nobelprize.org/prizes/physics/1993/press-release/ Press Release] The Royal Swedish Academy of Sciences.&lt;/ref&gt;

V roku 2017 získali Nobelovu cenu za fyziku [[Rainer Weiss]], [[Kip Thorne]] a [[Barry Barish]] preto, že priamo detegovali gravitačné vlny.&lt;ref name=&quot;BBC-20171003&quot;&gt;{{cite news |last1=Rincon |first1=Paul |last2=Amos |first2=Jonathan |url=https://www.bbc.co.uk/news/science-environment-41476648|title=Einstein's waves win Nobel Prize |work=[[BBC News]] |date=3 October 2017 |accessdate=3 October 2017}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;NYT-20171003dk&quot;&gt;{{cite news |last=Kaiser |first=David |authorlink=David Kaiser |title=Learning from Gravitational Waves |url=https://www.nytimes.com/2017/10/03/opinion/gravitational-waves-ligo-funding.html |date=3 October 2017 |work=[[The New York Times]] |accessdate=3 October 2017 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;NYT-20171003&quot;&gt;{{cite news |last=Overbye |first=Dennis |authorlink=Dennis Overbye |title=2017 Nobel Prize in Physics Awarded to LIGO Black Hole Researchers |url=https://www.nytimes.com/2017/10/03/science/nobel-prize-physics.html |date=3 October 2017 |work=[[The New York Times]] |accessdate=3 October 2017 }}&lt;/ref&gt;

Podľa teórie z apríla 2019 existuje efekt „gravitačno-vlnovej pamäte“ prostredia – gravitačné vlny zanechajú po prechode slabú stopu, ktorá pretrváva dlhšie a dá sa detegovať.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Phys. Rev. D 99, 084044 (2019) – Persistent gravitational wave observables: General framework
 | url = https://journals.aps.org/prd/abstract/10.1103/PhysRevD.99.084044
 | vydavateľ = journals.aps.org
 | dátum vydania = 2019-04-25
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-05-13
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
=== Detektory ===
Prvé technológie na detekciu fungovali na princípe rezonancie masy, ktorá bola izolovaná od externých vibrácií. Išlo o veľké kovové valce napr. Weberov valec (1968), ALLEGRO (1991), alebo novšie guľové detektory Mario Schenberg (2003) a MiniGrail (2003). 

V 90. rokoch 20. storočia začali vznikať pozemné interferometre. Tie fungujú na princípe odrazu laseru na veľkej vzdialenosti, kde sa deteguje časové oneskorenie laseru. Najznámejšie sú LIGO a VIRGO v [[Spojené štáty|USA]] a [[GEO 600]] v Nemecku. Od roku 2020 funguje aj [[KAGRA]] v [[Japonsko|Japonsku]].   

European Pulsar Timing Array (EPTA) North American Nanohertz Observatory for Gravitational Waves (NANOGrav) a Parkes Pulsar Timing Array (PPTA) využívajú na detekciu gravitačných vĺn [[Pulzar|pulzary]]. Ide o predvídateľnosť časov príchodu impulzov z milisekundových pulzarov (MSP) a používa ich ako systém galaktických hodín. Rušenie prechádzajúcou gravitačnou vlnou bude mať konkrétny podpis v súbore pulzarov, a bude teda detegované.

Ďalšie detektory gravitačných vĺn sú plánované alebo vo výstavbe.&lt;ref&gt;{{cite web|title=The Newest Search for Gravitational Waves has Begun|url=https://ligo.caltech.edu/news/ligo20150918|website=LIGO Caltech|publisher=[[LIGO]]|accessdate=29 November 2015|date=18 September 2015}}&lt;/ref&gt; 

== Pozorovania ==
[[11. február]]a [[2016]], vedecké tímy [[LIGO]] a [[Virgo (detektor)|Virgo]] spoločne oznámili, že uskutočnili prvé pozorovanie gravitačných vĺn. Pozorovanie sa uskutočnilo 5 mesiacov predtým, [[14. september|14. septembra]] [[2015]] pomocou detektorov LIGO. Zdrojom gravitačných vĺn bola kolízia [[binárna sústava (astronómia)|binárnej]] čiernej diery GW150914 s celkovou hmotnosťou cca 62 [[Hmotnosť Slnka|M☉]].&lt;ref name=&quot;Discovery 2016&quot;&gt;{{cite journal |title=Einstein's gravitational waves found at last |journal=Nature News| url=http://www.nature.com/news/einstein-s-gravitational-waves-found-at-last-1.19361 |date=11 February 2016 |last=Castelvecchi |first=Davide |last2=Witze |first2=Witze |doi=10.1038/nature.2016.19361  |accessdate=2016-02-11 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name='Abbot'&gt;{{cite journal |title=Observation of Gravitational Waves from a Binary Black Hole Merger|vauthors=Abbott BP |collaboration=LIGO Scientific Collaboration and Virgo Collaboration| journal=Physical Review Letters| year=2016| volume=116|issue=6| pages=061102| doi=10.1103/PhysRevLett.116.061102| pmid=26918975| bibcode=2016PhRvL.116f1102A|arxiv = 1602.03837 |display-authors=etal}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name='NSF'&gt;{{cite web|title = Gravitational waves detected 100 years after Einstein's prediction {{!}} NSF – National Science Foundation|url = https://www.nsf.gov/news/news_summ.jsp?cntn_id=137628|website = www.nsf.gov|access-date = 2016-02-11|accessdate = 2019-02-25|archiveurl = https://web.archive.org/web/20200619020139/https://www.nsf.gov/news/news_summ.jsp?cntn_id=137628|archivedate = 2020-06-19}}&lt;/ref&gt; Po tomto oznámení LIGO zaznamenal dve ďalšie udalosti.&lt;ref name = &quot;Abbott2016&quot;&gt;{{Cite journal|last=LIGO Scientific Collaboration and Virgo Collaboration|year=2016&lt;!-- Deny Citation Bot--&gt;|title=GW151226: Observation of Gravitational Waves from a 22-Solar-Mass Binary Black Hole Coalescence|journal=Physical Review Letters|volume= 116|issue= 24|pages=241103|doi= 10.1103/PhysRevLett.116.241103|pmid=27367379|bibcode=2016PhRvL.116x1103A|arxiv = 1606.04855 |&lt;!-- year=2411 --&gt;}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite journal|year=2017|title=GW170104: Observation of a 50-Solar-Mass Binary Black Hole Coalescence at Redshift 0.2|journal=Physical Review Letters|language=en-US|volume=118|issue=22|pages=221101|doi=10.1103/physrevlett.118.221101|pmid=28621973|bibcode=2017PhRvL.118v1101A|arxiv = 1706.01812 |last1=Abbott|first1=B. P|last2=Abbott|first2=R|last3=Abbott|first3=T. D|last4=Acernese|first4=F|last5=Ackley|first5=K|last6=Adams|first6=C|last7=Adams|first7=T|last8=Addesso|first8=P|last9=Adhikari|first9=R. X|last10=Adya|first10=V. B|last11=Affeldt|first11=C|last12=Afrough|first12=M|last13=Agarwal|first13=B|last14=Agathos|first14=M|last15=Agatsuma|first15=K|last16=Aggarwal|first16=N|last17=Aguiar|first17=O. D|last18=Aiello|first18=L|last19=Ain|first19=A|last20=Ajith|first20=P|last21=Allen|first21=B|last22=Allen|first22=G|last23=Allocca|first23=A|last24=Altin|first24=P. A|last25=Amato|first25=A|last26=Ananyeva|first26=A|last27=Anderson|first27=S. B|last28=Anderson|first28=W. G|last29=Antier|first29=S|last30=Appert|first30=S|displayauthors=29}}&lt;/ref&gt; V auguste [[2017]], LIGO a Virgo pozorovali štvrtú gravitačnú vlnu zo zlúčenia čiernych dier&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.nature.com/news/european-detector-spots-its-first-gravitational-wave-1.22690?WT.mc_id=TWT_NatureNews&amp;sf117118315=1|title=European detector spots its first gravitational wave|date=27 September 2017|access-date=27 September 2017}}&lt;/ref&gt; a piatu gravitačnú vlnu z binárnej neutrónovej hviezdy.&lt;ref name=&quot;PhysRev119&quot;&gt;{{cite journal|vauthors=Abbott BP, et al |collaboration=[[LIGO Scientific Collaboration]] &amp; [[Virgo interferometer|Virgo Collaboration]]|title=GW170817: Observation of Gravitational Waves from a Binary Neutron Star Inspiral|journal=Physical Review Letters|date=16 October 2017|volume=119|issue=16|pages=161101|doi=10.1103/PhysRevLett.119.161101|pmid=29099225|arxiv=1710.05832|bibcode=2017PhRvL.119p1101A}}&lt;/ref&gt; V roku 2020 detegovali LIGO a Virgo [[signál]] zo spojenia binárnej čiernej diery GW190521 s celkovou hmotnosťou cca 150 [[Hmotnosť Slnka|M☉]]. Zatiaľ najhmotnejší detegovaný zdroj.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Phys. Rev. Lett. 125, 101102 (2020) - GW190521: A Binary Black Hole Merger with a Total Mass of $150\text{ }\text{ }{M}_{\ensuremath{\bigodot&amp;#x7D;&amp;#x7D;$
 | url = https://journals.aps.org/prl/abstract/10.1103/PhysRevLett.125.101102
 | vydavateľ = journals.aps.org
 | dátum vydania = 2020-09-02
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-09-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Abbott
 | meno = R.
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Properties and Astrophysical Implications of the 150 M ⊙ Binary Black Hole Merger GW190521
 | url = https://iopscience.iop.org/article/10.3847/2041-8213/aba493
 | vydavateľ = iopscience.iop.org
 | dátum vydania = 2020 September 2
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2020-09-26
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;

5. januára 2020 bolo uskutočnené pozorovanie GW200105. Išlo o spojenie čiernej diery s hmotnosťou 9 M☉ a neutrónovej hviezdy s hmotnosťou 1,9 M☉. K zlúčeniu došlo asi 900 miliónov svetelných rokov od Zeme. Pozorovanie GW200115 zachytili 15. januára 2020. Išlo o spojenie čiernej diery s hmotnosťou 6 M☉ a neutrónovej hviezdy s hmotnosťou 1,5 M☉. K zlúčeniu došlo asi 1 miliardu svetelných rokov od Zeme.&lt;ref&gt;R. Abbott et al. ''Observation of Gravitational Waves from Two Neutron Star–Black Hole Coalescences''. The Astrophysical Journal Letters, 2021; 915 (1): L5 DOI: 10.3847/2041-8213/ac082e. [https://iopscience.iop.org/article/10.3847/2041-8213/ac082e Dostupné online].&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie|2}}

== Pozri aj ==
* detektory [[Virgo (detektor)|Virgo]] a [[LIGO]]

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Zdroj ==
{{portál|Fyzika||Astronómia}}
{{Preklad
| jazyk = en
| článok = Gravitational wave
| revízia = 884738230
| jazyk2 = en
| článok2 = Gravitational-wave observatory
| revízia2 = 1024928504
}}
[[Kategória:Gravitácia]]
[[Kategória:Čierne diery]]
[[Kategória:Dvojhviezdy]]
[[Kategória:Všeobecná teória relativity]]
[[Kategória:Gravitačná astronómia]]</text>
      <sha1>qxton5ack8mb4xmnbawzdpyfocxwkj8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Arteriálna hypertenzia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>549882</id>
    <revision>
      <id>8190122</id>
      <parentid>8154399</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:19:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ciernik M</username>
        <id>147746</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8190122</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="28472" sha1="95r263qbwaap3fc9lt4g4o70s7n9xzb" xml:space="preserve">'''Arteriálna hypertenzia'''&lt;ref&gt;{{beliana|6|hypertenzia|388}}&lt;/ref&gt; (iné názvy: pozri nižšie) je ochorenie, pri ktorom je chronicky zvýšený tlak v [[Tepna|tepnách]] (artériach) telového [[Krvný obeh|krvného obehu]]. Je to významný rizikový faktor pre vznik [[Ischemická choroba srdca|Ischemickej choroby srdca]], [[Infarkt myokardu|Infarktu myokardu]] a [[Cievna mozgová príhoda|cievnej mozgovej príhody]]. Tieto choroby patria k najčastejším príčinám smrti vo vyspelých krajinách. Artériovú hypertenziu je možné považovať za jedno z civilizačných ochorení, ktoré sú v týchto krajinách príčinou väčšiny úmrtí.

Tlak v krvnom riečišti je závislý na sile sťahu srdcových komôr, objeme krvi a odpore v cievnom riečišti. Udáva sa v dvoch hodnotách: na prvom mieste sa udáva hodnota systolického tlaku (počas vypudenia krvi z komôr – [[Systola|systoly]]), druhá, nižšia je tlak diastolický (po ukončení vypudzovania krvi z komôr – [[diastola]]). Tradične sa udáva v milimetroch ortuťového stĺpca (tiež [[torr]]och) v tvare napr. 120/80 mmHg – tento tlak sa považuje za normálny, ale u starších ľudí zvykne byť vyšší, čo je spôsobené zníženou elasticitou artérii. Dlhodobé zvýšenie krvného tlaku vedie k postupnému poškodeniu srdca (hypertrofia ľavej komory, ischemická choroba srdca) aj poškodeniu artérii (tepien), čo ďalej vedie k poškodeniu orgánov.

&lt;small&gt;''Poznámka: stavy so zvýšením krvného tlaku v iných miestach krvného obehu, ako telový (veľký) krvný obeh sú: [[portálna hypertenzia]], [[pľúcna hypertenzia]], [[renálna hypertenzia]].''&lt;/small&gt;

== Iné názvy ==
Medzi iné názvy patria: '''artériová hypertenzia'''&lt;ref&gt;Slovenský preklad [[MKCH-10]]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;M&quot;&gt;hypertenzia. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Kadlec
| meno = Oskár
| odkaz na autora = 
| spoluautori = ed.
| titul = Encyklopédia medicíny
| odkaz na titul = Encyklopédia medicíny
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Asklepios 
| rok = 1993 – 2004
| isbn = 80-7167-008-1
| počet strán = 
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;, '''arteriálna'''/'''artériová hypertónia'''&lt;ref&gt;arteriálny. In: {{Citácia knihy
| priezvisko = Jarošová
| meno = Alexandra, ed.
| priezvisko2 = Buzássyová
| meno2 = Klára, ed
| titul = Slovník súčasného slovenského jazyka A-G
| odkaz na titul = Slovník súčasného slovenského jazyka
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 2006
| isbn = 80-224-0932-4
| počet strán = 1134
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=arteri%C3%A1lny&amp;s=exact&amp;c=A46b&amp;d=sssj&amp;ie=utf-8&amp;oe=utf-8#
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zdravý pohyb pri vysokom krvnom tlaku | url = http://www.edusan.sk/pacient/prakticke_rady/zdravy_pohyb_vys_tlak.htm | vydavateľ = edusan.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-01-29 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, '''hypertónia'''&lt;ref&gt;hypertónia. In: {{Citácia knihy
| titul = Slovník cudzích slov : akademický
| odkaz na titul = Slovník cudzích slov: akademický
| vydanie = 2
| typ vydania = dopl. a upr. slovenské
| vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá]]
| miesto = Bratislava
| rok = 2005
| isbn = 80-10-00381-6
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=hypert%C3%B3nia&amp;s=exact&amp;c=i9d9&amp;d=scs&amp;ie=utf-8&amp;oe=utf-8#
| počet strán = 1054
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;, '''hypertenzia'''&lt;ref&gt;hypertenzia. In: {{Citácia knihy
| titul = Slovník cudzích slov : akademický
| odkaz na titul = 
| vydanie = 2
| typ vydania = dopl. a upr. slovenské
| vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá
| miesto = Bratislava
| rok = 2005
| isbn = 80-10-00381-6
| url = http://slovnik.juls.savba.sk/?w=hypertenzia&amp;s=exact&amp;c=446a&amp;d=scs&amp;ie=utf-8&amp;oe=utf-8#
| počet strán = 1054
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;, '''hypertonus'''&lt;ref name=M/&gt;&lt;ref&gt;Hypertonie; Hypertonus. In: Roche Lexikon Medizin [https://www.gesundheit.de/lexika/medizin-lexikon/hypertonie], [https://www.gesundheit.de/lexika/medizin-lexikon/hypertonus]&lt;/ref&gt;; skôr neformálne: '''zvýšený krvný tlak''', '''vysoký (krvný) tlak'''.

== Epidemiológia ==
O prevalencii hypertenzie a vývoji hodnôt krvného tlaku v rôznych európskych krajinách sú len obmedzené porovnateľné údaje. Celkový výskyt hypertenzie sa javí okolo 30 – 45% celkovej populácie, s postupným zvyšovaním s vekom. Rozdiely priemerného krvného tlaku medzi krajinami sú zjavné a počas posledného desaťročia sa nemenia. Vzhľadom na obťažnosť získania porovnateľných hodnôt, navrhujú sa zástupné parametre, napríklad úmrtnosť na cievne mozgové príhody, ktoré sú najzávažnejším dôsledkom hypertenzie a je zistený blízky vzťah medzi výskytom hypertenzie a úmrtnosťou na cievne mozgové príhody. Mortalita na cievne mozgové príhody v Európe a jej trend bol analyzovaný podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie. V západnej Európe klesá, zatiaľ čo vo východnej Európe úmrtnosť na cievne mozgové príhody stúpa.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Mancia|meno=Giuseppe|spoluautori=et al.|titul=2013 ESH/ESC Guidelines for themanagement of arterial hypertension.|periodikum=European Heart Journal|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Oxford academic|miesto=|dátum=21 July 2013|ročník=34|číslo=28|strany=2159 – 2219|issn=|url=https://academic.oup.com/eurheartj/article-abstract/34/28/2159/451304|dátum prístupu=26.1.2018}}&lt;/ref&gt;

V celej dospelej populácii sa prevalencia hypertenzie uvádza v rozsahu 30 – 45 %. V populácii nad 70 rokov dosahuje prevalencia hypertenzie 60 – 70 %. Až 90 % ľudi vo vyspelých krajinách sa „dožije hypertenzie“, ak žije dostatočne dlho.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Bulas|meno=Jozef|priezvisko2=Murín|meno2=Ján|titul=Princípy diagnostiky a liečby artériovej hypertenzie.|periodikum=Primárny kontakt|odkaz na periodikum=|vydavateľ=Health Strategies, s. r. o.|miesto=Nové Zámky|dátum=jún 2014|ročník=2|číslo=2 – 3|strany=10 – 16|issn=|url=http://www.primarnykontakt.sk/casopis/pk201406.pdf|dátum prístupu=27.1.2018}}&lt;/ref&gt; Predpokladá sa, že len približne polovica pacientov s hypertenziou o nej vie, z tejto polovice sa len polovica lieči a asi len polovica liečených má optimálne hodnoty krvného tlaku – toto pravidlo približne platí pre viaceré európske krajiny a zrejme aj pre Slovensko.

== Klasifikácia hypertenzie&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; ==
Klasifikácia stupňov tlaku krvi podľa Európskej hypertenziologickej a Európskej kardiologickej spoločnosti (ESH/ESC) v súčasnosti rozdeľuje artériovú hypertenziu na 3 stupne podľa hodnôt krvného tlaku. Okrem toho rozlišuje vysoký normálny krvný tlak a izolovanú systolickú arteriálnu hypertenziu. Pacienta do jednotlivej kategórie vždy zaraďuje vyššia hodnota buď systolického, alebo diastolického tlaku. Nižšie uvedené hodnoty platia pre meranie tlaku u lekára v ambulancii. 

[[Súbor:Stupne artérioveho krvného tlaku.jpg|stred|bezrámu|772x772bod]]

Diagnostický záver o artériovej hypertenzii má obsahovať aj '''zhodnotenie rizika vzniku srdcovocievnych ochorení''' na základe '''''Stratifikácie kardiovaskulárneho rizika''''' podľa odporúčaní Európskej hypertenziologickej a Európskej kardiologickej spoločnosti (ESH/ESC). Tabuľka udáva riziko fatálnej kardiovaskulárnej príhody v najbližších 10 rokoch podľa systolického a diastolického krvného tlaku a prítomnosti rizikových faktorov, asymptomatických orgánových ochorení, diabetes mellitus, štádia [[Chronická obličková choroba|chronickej obličkovej choroby]] (CKD) alebo symptomatického kardiovaskulárneho ochorenia. Nízke riziko znamená pravdepodobnosť pod 1%, mierne riziko 1 – 5 %, vysoké riziko 5 – 10 %, veľmi vysoké riziko viac, ako 10 %.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

[[Súbor:Hypertencia stratifikacia CV rizika SK.jpg|alt=Stratifikácia celkového kardiovaskulárneho rizika podľa systolického a diastolického krvného tlaku|stred|bezrámu|759x759bod|Stratifikácia celkového kardiovaskulárneho rizika podľa systolického a diastolického krvného tlaku a prítomnosti rizikových faktorov, asymptomatických orgánových ochorení, diabetes mellitus, štádia chronickej obličkovej choroby (CKD) alebo symptomatického kardiovaskulárneho ochorenia.]]

== Rizikové faktory pre vznik arteriálnej hypertenzie ==
Rizikovými faktormi pre vznik hypertenzie sú [[nadváha]] a [[obezita]], nevhodné stravovanie, nadmerný príjem solí, stres, fajčenie, nedostatok fyzickej aktivity. Hypertenzia je častejšia u osôb s [[diabetes mellitus]], [[Dyslipidémia|dyslipidémiou]] (vysokými hladinami lipidov v krvi), [[Ischemická choroba srdca|Ischemickou chorobou srdca]] a inými kardiovaskulárnymi ochoreniami, so [[Syndróm spánkového apnoe|syndrómom spánkového apnoe]] či chrápaním v spánku, s anamnézou nízkej pôrodnej hmotnosti. Význam majú aj dedičné predpoklady k vzniku tohoto ochorenia (ak sa u pokrvných príbuzných vyskytuje hypertenzia, kardiovaskulárne ochorenia, [[dyslipidémia]], [[diabetes mellitus]]).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
== Príčiny arteriálnej hypertenzie&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; ==
Rozlišuje sa primárna a sekundárna artériová hypertenzia.

Primárna (esenciálna) hypertenzia sa vyskytuje asi u 90 – 95% pacientov. Jej presná príčina sa nedá u konkrétneho pacienta zistiť, sú známe len rizikové faktory. Je možné ovplyvniť niektoré (odstrániteľné) rizikové faktory, ináč je liečba symptomatická (zameraná na zníženie krvného tlaku). Liečbou sa tiež predchádza vzniku poškodenia orgánov – hlavne srdca, ciev, mozgu, obličiek.

Sekundárna (druhotná) hypertenzia je následkom ochorenia iného orgánu: [[Oblička|obličiek]], centrálneho nervového systému, endokrinných a metabolických ochorení, cievnych anomálii, ktoré je potrebné liečiť v prvom rade. Ak ich liečba nie je dostatočne účinná alebo možná, čo býva vo väčšine prípadov, podáva sa aj liečba symptomatická, t. j. lieči sa hypertenzia ako symptóm či dôsledok tohto ochorenia. V poslednom období do popredia vystupujú hypertenzie z dôvodu porúch dýchania v spánku ([[syndróm spánkového apnoe]]). Sekundárna hypertenzia býva niekedy veľmi závažná a rezistentná na liečbu.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hanáček,|meno=Ján et al.|titul=Patologická fyziológia – vybrané kapitoly. Elektronická učebnica pre študentov všeobecného lekárstva s kazuistikami.|vydanie=1|vydavateľ=|miesto=Martin|rok=2014|isbn=|strany=176 – 182|url=https://www.jfmed.uniba.sk/fileadmin/jlf/Pracoviska/ustav-patologickej-fyziologie/07Pregradualne_studium/01Vseobecne_lekarstvo/04Handouty_a_prednasky/Elektronicka_ucebnica_PF/PF_vybrane_kapitoly_2014_JP_REVISED_FINAL_s_odkazmi.pdf}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Klener|meno=Pavel et al.|titul=Vnitřní lékařství. Třetí, přepracované a doplněné vydání|vydanie=3|vydavateľ=Galén|miesto=Praha|rok=2006|isbn=|strany=237 – 253}}&lt;/ref&gt;

Renálne hypertenzie sú dôsledkom určitého konkrétneho ochorenia obličiek. Môžu to byť akútne ochorenia parenchýmu obličiek, najčastejšie akútna [[glomerulonefritída]], kedy je hypertenzia súčasťou [[Nefritický syndróm|nefritického syndrómu]]. Mechanizmom hypertenzie  býva  porucha funkcie [[Glomerulus|glomerulov]] s akútne vzniknutým zhoršením vylučovania sodíka a vody, ktoré vedie k expanzii [[Intravaskulárna tekutina|Intravaskulárneho]] objemu tekutiny a k zvýšeniu srdcového vývrhového objemu. Okrem toho primárne ochorenie obličiek môže zhoršiť perfúziu obličiek a takto sa aktivuje regulačný systém krvného tlaku renín – angiotenzín – aldosterón: vzostup krvného tlaku je potom následkom zvýšenej hladiny vazoaktívnej látky a zvýšenia objemu tekutiny v cievnom riečišti. K sekundárnej hypertenzii tiež môže viesť chronické obličkové ochorenie s ich zlyhaním: zredukovanie funkčného parenchýmu obličiek vedie k neschopnosti dostatočne rýchlo vylúčiť prijaté množstvo sodíka a vody s následným vznikom expanzie [[Intravaskulárna tekutina|intravaskulárneho]] objemu (objemu tekutiny v cievach).

Z endokrinných porúch sa na vzniku hypertenzie najčastejšie podieľajú [[feochromocytóm]] (zvýšené vylučovanie katecholamínov), primárny [[hyperaldosteronizmus]] (Connov syndróm) a pravidelné užívanie antikoncepčných prípravkov (ženské pohlavné hormóny zvyšujú objem cirkulujúcej krvi). Ďalším endokrinným ochorením, ktoré spôsobuje zvýšenie krvného tlaku, je [[hyperkorticizmus]] ([[Cushingov syndróm]]); analogický účinok majú aj lieky zo skupiny [[Glukokortikoidy|glukokortikoidov]].

Sekundárna hypertenzia môže byť aj následkom cievnej anomálie. Príkladom je vrodené zúženie – [[koarktácia aorty]] alebo renovaskulárna hypertenzia, zapríčinená zúžením renálnej (obličkovej) artérie: spôsobuje hypoperfúziu obličiek s následnou aktiváciou systému renín – angiotenzín – aldosterón.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Príznaky a diagnostika&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;Komplexný manažment dospelého pacienta s artériovou hypertenziou v ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Dokument Ministerstva zdravotníctva SR, 1.4.2020. &lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; ==
Hypertenzia prebieha často bez príznakov, alebo s nešpecifickými príznakmi. Často len výrazný vzostup krvného tlaku  spôsobuje bolesti hlavy, [[závrat]]y, únavu alebo [[epsitaxa]]u (krvácanie z nosa). Až v štádiu komplikácii sa dostavuje [[dýchavica]], [[angina pectoris]], poruchy videnia, nevoľnosť.

Diagnóza sa stanovuje meraním krvného tlaku. Najbežnejšia metóda je nepriame meranie metódou Riva-Rocci v modifikácii podľa Korotkova pomocou manžety, ovinutej okolo ramena. Manžeta by mala byť u dospelých široká {{cm|12|m}},  u obéznych aj širšia. Manžeta sa nafúkne nad hodnotu systolického tlaku a tlak sa za trvalého merania tlakomerom postupne znižuje, pritom sa [[Auskultácia|auskultačne]] (posluchom [[fonendoskop]]om) sledujú [[ozvy]] pod manžetou. Prvá počuteľná ozva označuje systolický  tlak, zánik oziev diastolický tlak. V súčasnosti sú už dostatočne spoľahlivé automatické tlakomery a auskultačné merania sa robia najmä v prípade pochybností. Pri vyšetrení pacienta sa majú vykonať najmenej dve merania v odstupe 1-2 minút, v prípade, že sa niektorá z hodnôt líši o viac, ako 10 mmHg, vykoná sa ďalšie meranie, prípadne aj opakovane. Zaznamenáva sa hodnota krvného tlaku, ktorá je priemerom z dvoch posledných meraní. Pri prvom vyšetrení pacienta by sa mal merať tlak na oboch horných aj dolných končatinách (prípadné významné rozdiely sú diagnosticky významné). Diagnóza artériovej hypertenzie by mala byť stanovená, ak sa zistí zvýšený krvný tlak pri najmenej dvoch meraniach z troch rôznych vyšetrení, vykonaných za podmienok fyzického a psychického pokoja pacienta. V podmienkach intenzívnej medicíny sa niekedy tlak meria invazívnou cestou, priamo v tepne, prípadne na rôznych miestach krvného obehu, napríklad aj v dutinách srdca. V rámci diagnostiky hypertenzie sa často využíva aj 24-hodinové monitorovanie krvného tlaku. Pre liečbu má význam aj domáce meranie krvného tlaku pomocou automatických tlakomerov, ktoré odlišuje stresové zvýšenie krvného tlaku počas lekárskeho vyšetrenia (&quot;syndróm bieleho plášťa&quot;) a pomáha pri nastavovaní liečby. Hranice normálnych hodnôt pre domáce meranie a kontinuálne monitorovanie krvného tlaku sú o niečo nižšie (135/85 mmHg, počas spánku 120/70 mmHg).

V rámci diagnostiky hypertenzie sa stanovuje aj jej príčina a prípadný výskyt orgánových zmien či komplikácii. Pacient má podstúpiť kompletné fyzikálne vyšetrenie a pomocné vyšetrenia. V rámci diagnostiky hypertenzie sa stanovuje aj jej príčina a prípadný výskyt orgánových zmien či komplikácii.

[[Súbor:Sphygmomanometer.jpg|alt=Lekársky tlakomer s fonendoskopom|náhľad|Lekársky tlakomer s fonendoskopom]]

'''Základné vyšetrenia'''
* Hemoglobín a hematokrit
* Glykémia (hladina glukózy v krvi) nalačno
* Celkový cholesterol, LDL a HDL cholesterol, triacylglyceroly nalačno 
* Kreatinín v sére  a stanovenie glomerulárnej filtrácie - eGFR
* Sérové hladiny: draslík (K) a sodík (Na), indikátorové enzýmy AST, ALT, GMT
* Kyselina močová v sére
* Vyšetrenie moča: mikroskopické, [[proteinúria]], [[mikroalbuminúria]]
*[[Elektrokardiografia|Elektrokardiogram]] (hľadajú sa príznaky hypertrofie ľavej srdcovej komory, ischemickej choroby srdca, poruchy rytmu srdca)[[Súbor:Grade 1 hypertension.jpg|alt=Automatický merač krvného tlaku|náhľad|Automatický merač krvného tlaku]]
'''Doplnkové vyšetrenia'''
* HbA1c ([[glykovaný hemoglobín]]), ak je [[glykémia]] nalačno &gt; 5,6 mmol/l, alebo je známy [[diabetes mellitus]]
* Kvantitatívna proteinúria (ak je pozitívne vyšetrenie moču), vylučovanie Na, K močom a ich pomer
* Ambulantné monitorovanie krvného tlaku, domáce meranie krvného tlaku
* [[Echokardiografia]] (hľadajú sa príznaky hypertrofia ľavej komory, prípadne meria index hmotnosti ľavej komory)
* Holterovské 24-hod. monitorovanie EKG pri podozrení na [[Arytmia|arytmie]]
* Ultrazvukové vyšetrenie karotíd (hľadá sa zhrubnutie steny [[Karotická artéria|karotickej artérie]], IMT &gt; {{mm|0.9|m}} alebo [[Ateroskleróza|aterosklerotický]] plak), prípadne aj periférnych artérií
* Sonografické vyšetrenie brucha
* Záťažové testy (EKG)
* Vyšetrenie rýchlosti šírenia pulzovej vlny (karotická artéria – femorálna artéria nad{{m|10|m}}/s, členkovo – brachiálny index krvného tlaku pod 0,9)
* Vyšetrenie očného pozadia (zisťujú sa viditeľné zmeny na cievach, dnes už menej časté - ide o prejavy ťažkej, zanedbanej hypertenzie)
* Pri rezistentnej a komplikovanej hypertenzii vyšetrenia zamerané na prípadné poškodenie mozgu, srdca a obličiek a vaskulárne poškodenia.
* Doplnkove vyšetrenia pri podozrení na sekundárnu hypertenziu a podozrení na hypertenyiou navodené poškodenie orgánov. 

== Komplikácie&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt; ==
Artériová hypertenzia vedie k poškodeniu orgánov. Na stupni postihnutia orgánov bola založená aj jej staršia klasifikácia (stupeň I.: bez orgánových zmien, stupeň II.: s orgánovými zmenami, stupeň III.: s orgánovým poškodením)&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Už aj stredne intenzívne dlhodobé zvýšenie krvného tlaku skracuje prežívanie pacientov mechanizmom poškodenia orgánov. Dôsledky hypertenzie sú v prvom rade poškodenie [[Srdce (orgán)|srdca]] a [[Tepna|tepien]] (artérií), v ktorých sa urýchľuje [[Ateroskleróza|aterosklerotický]] proces. Hypertenzia je najčastejšou príčinou preťaženia ľavej komory. Súčasné aterosklerotické zúženie koronárnych artérií vedie k postupnému znižovaniu prekrvenia [[myokard]]u s následnou hypoxiou. Srdce najprv hypertrofuje (zmohutnie), ale neskôr sa znižuje sila kontrakcie a v konečnej fáze srdce zlyhá.

Ďalším cievnym riečiskom, ktorá je značne poškodené hypertenziou je mozgová cirkulácia. Cievy sú poškodené [[Ateroskleróza|aterosklerotickým]] procesom a vznikom mikroaneuryziem. Náhle značné zvýšenie krvného tlaku môže viesť k ruptúre (prasknutiu) cievnej steny a ku krvácaniu do mozgu. Klinický stav závisí od lokalizácie a množstva poškodeného tkaniva mozgu.

Každá forma hypertenzie vedie tiež k poškodeniu [[Oblička|obličiek]]. Dlhotrvajúca hypertenzia poškodzuje obličkové arterioly a glomeruly (nefroskleróza) a nakoniec vyústi do renálnej ischémie. Takže primárne extrarenálne vyvolaná hypertenzia prostredníctvom vzniku nefrosklerózy prechádza do renálnej hypertenzie.  Postupný zánik funkčných [[nefrón]]ov vedie k obličkovému zlyhaniu.

Závažnou komplikáciou [[hypertenzná kríza]], čo je náhle zvýšenie krvného tlaku, spojené s príznakmi poruchy funkcie dôležitých orgánov (nevoľnosť, závrat, poruchy vedomia, ťažkosti s dýchaním...). Je to akútny stav, vyžadujúci neodkladnú liečbu, hlavne ak ide o hypertenznú emergenciu, pri ktorej hrozí aj poškodenie alebo zlyhanie dôležitých orgánov.

== Liečba&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; ==
=== Úprava životosprávy ===
U každého pacienta treba odporučiť nefarmakologickú liečbu – úpravu životosprávy:
* Schudnúť alebo udržovať normálnu telesnú hmotnosť (BMI 18,5 – {{kg|24.9}}/m²). Redukcia hmotnosti prináša pokles tlaku o  5 – 20 mmHg na {{kg|10}}.
* Zvýšená konzumácia zeleniny a ovocia, uprednostniť nízkotučné jedlá umožňuje dosiahnuť zníženie tlaku až o 14 mmHg
* Obmedzenie príjmu kuchynskej soli pod 6 g/deň je ťažko kontrolovateľné kvôli množstvu „skrytej soli“ v pokrmoch. Je účinné len u niektorých ľudí, napríklad starších, a záleží od individuálnej závislosti hypertenzie na príjme soli (&quot;salt-sensitive hypertension&quot;).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Choi|meno=Hoon Young|spoluautori=et al.|titul=Salt Sensitivity and Hypertension: A Paradigm Shift
from Kidney Malfunction to Vascular Endothelial
Dysfunction|periodikum=Electrolyte Blood Press|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2015|ročník=13|číslo=|strany=7 – 16|issn=|url=https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4520886/|dátum prístupu=27.1.2018}}&lt;/ref&gt; Možný pokles tlaku je rôzny, 2 – 8 mmHg.
* Pravidelná fyzická aktivita, napr. 30 minút rýchlej chôdze väčšinu dní v týždni má podobný efekt (nemusí ísť len o cvičenie, účinné je aj cielene nevyužívať dopravné prostriedky na krátke presuny, minimálne používať osobné výťahy)
* Určitý prínos má aj obmedzenie príjmu alkoholu.
* Zanechanie fajčenia znižuje pravdepodobnosť vzniku kardiovaskulárnych komplikácii.
=== Farmakoterapia&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt; ===
Začať farmakologickú liečbu (podávanie liekov) treba tým skôr, čím je úroveň krvného tlaku vyššia. U pacientov s vyšším normálnym tlakom sa zvažuje v prípade veľmi vysokého rizika kardiovaskulárnych komplikácii. Zahajuje sa spravidla kombináciou dvoch liekov, z ktorých je jeden zo skupiny ACE-inhibítorov alebo ARB, druhý diuretikum alebo blokátor kalciových kanálov (skupiny liekov sú uvedené nižšie). K farmakoterapii by sa malo v pásme tlakov 140 – 159/90 – 99 mmHg prikročiť po niekoľkých týždňoch pri nedostatočnom účinku nefarmakologickej liečby, ale u pacientov s vysokým rizikom kardiovaskulárnych ochorení, ochorení obličiek a poškodenia orgánov, ako aj pacientov s  tlakom nad 160/100 mmHg okamžite. U starších pacientov je prahová hodnota pre začatie liečby vyššia, vo veku nad 80  rokov je to 160/90 mmHg. Cieľom liečby je znížiť tlak pod hodnoty 130/80 mmHg, ale nie pod 120 mmHg systolického tlaku. U starších osôb nad 65 rokov je cieľová hodnota systolického tlaku 130 - 139 mmHg. Podmienkou je, aby pacient zníženie tlaku toleroval (nepociťoval ťažkosti v jeho dôsledku). Požadované hodnoty krvného tlaku by sa mali dosiahnuť spravidla do 3 mesiacov. To môže vyžadovať použitie kombinácie aj troch alebo viacerých liekov, postupne pridávaných do liečby. Všeobecne sa odporúča prednostné použitie dlhodobo pôsobiacich liekov, účinných v jednej dávke za 24 hodín a kombinácii liekov v jednej tabletke. 

V prípade hypertenznej emergencie, čo je stav, kedy ťažká hypertenzia (nad 180/110 mmHg) je spojená s akútnym poškodením orgánov alebo ohrozuje život, sa liečba zahajuje bezodkladne. Cieľom je zníženie tlaku o 20-25%, v prípade akútneho zlyhania srdca a akútneho koronárneho syndrómu pod 140 mmHg systolického tlaku. Používajú sa iné lieky, ako pri trvalej liečbe - napr. nitroprussid sodný, urapidil, labetalol.  

Hlavné skupiny [[Antihypertenzíva|antihypertenzív]] - liekov na zníženie krvného tlaku sú: 
* diuretiká (chlortalidon, indapamid, hydrochlorozhiazid)
* blokátory kalciových kanálov (verapamil, amlodipin, felodipin atď.)
* inhibítory  angiotenzín konvertujúceho enzýmu (ACE-inhibítory – captopril, lisinopril, trandolapril a veľa ďalších)
* betablokátory (napr. metoprolol, bisoprolol, nebivolol a veľa ďalších)  
* blokátory angiotenzínovych receptorov (ARB – losartan, telmisartam, candesartan atď.)
* ostatné:  centrálne pôsobiace látky (rilmenidin, moxonidin, alfa-metyldopa), periférne alfa-adrenolytika (doxazosin) a urapidil s kombinovaným centrálnym účinkom a periférnym alfa-adrenolytickým účinkom, aliskiren (inhibítor renínu).

Výber antihypertenzíva môže byť ovplyvnený kardiovaskulárnym rizikom alebo iným ochorením pacienta, prítomnosťou poškodenia orgánov, diabetes mellitus, poškodenia obličiek, zohľadnením výskytu nežiaducich účinkov liekov. Nie je vhodné kombinovať lieky zo skupiny ACE-inhibítorov a ARB. 

Liečba sprievodných rizikových faktorov zahrňuje liečbu hypolipidemikami, prednostne statínmi s cieľovou hodnotou pre LDL-cholesterol &lt; 3,0 mmol/l, u  pacientov so symptomatickou [[Ischemická choroba srdca|Ischemickou chorobou srdca]] pod 1,8 mmol/l.  V sekundárnej prevencii akútnych kardiovaskulárnych ochorení ([[infarkt myokardu]], [[cievna mozgová príhoda]]) sa podáva [[Antiagregancia|antiagregačná]] liečba, ktorá zvyčajne yačína nízkou dávkou kyseliny acetylsalicylovej, prípadne v kombinácii s ďalšími preparátmi.

Rezistentná hypertenzia&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; znamená stav, kedy pacient aj napriek užívaniu kombinácie 3 antihypertenzív (vrátane diuretika) nedosahuje cieľové hodnoty krvného tlaku. Rezistencia môže byť zapríčinená nepoznanou sekundárnou formou hypertenzie, zlou spoluprácou (non-compliance) pacienta (nedodržiavanie životosprávy, nepravidelné užívanie liekov), objemovým preťažením krvného obehu pri nedostatočnej [[Diuretiká|diuretickej]] liečbe, zlyhávaním obličiek a inými príčinami.

Hypertenzia v tehotenstve&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Označuje sa ako mierna pri tlaku do 160/110 a ťažká pri hodnotách vyšších. Farmakoterapia sa jednoznačne odporúča pri ťažkej hypertenzii s krvným tlakom nad 150/95 mmHg a zvažuje sa aj pri tlaku nad 140/90 v prítomnosti gestačnej hypertenzie alebo poškodení orgánov. Z liekov uprednostňujú methyldopa, labetalol a nifedipin. Blokátory systému renín-angiotenzín by nemali užívať ani ženy, ktoré by mohli otehotnieť. Liečba pri preeklampsii a eklampsii sa riadi osobitnými pravidlami.

== Prognóza ==
Prognóza pacientov s neliečenou artériovou hypertenziou je daná hlavne poškodením orgánov. Prežívanie takýchto pacientov môže byť výrazne skrátené, dochádza aj k náhlym úmrtiam v dôsledku [[Infarkt myokardu|infarktu myokardu]] alebo náhlej [[Cievna mozgová príhoda|cievnej mozgovej príhody]]. Správna liečba prognózu pacientov výrazne zlepšuje.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Literatúra ==
{{Citácia knihy
  | priezvisko = Masár
  | meno = Oto
  | spoluautori = a kol.
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kompendium všeobecného praktického lekára pre medikov
  | vydanie = 
  | vydavateľ = Univerzita Komenského
  | miesto = Bratislava
  | rok = 2015
  | isbn = 978-80-223-4002-1
  | kapitola = Arteriálna hypertenzia
  | strany = 104{{--}}116
  | url = https://www.fmed.uniba.sk/fileadmin/lf/sluzby/akademicka_kniznica/PDF/Elektronicke_knihy_LF_UK/Kompendium_vseobecnehopraktickeho_lekara.pdf
  | jazyk = 
}} 

== Pozri aj ==
* [[Ateroskleróza]]
* [[Cievna mozgová príhoda]]
* [[Ischemická choroba srdca]]
* [[Infarkt myokardu]]

== Externé odkazy ==

* [https://www.techmed.sk/arteriova-hypertenzia-odporucania/ Artériová hypertenzia] (Odporúčania) - všetko ohľadom diagnostiky a liečby artériovej hypertenzie

[[Kategória:Choroby obehovej sústavy]]</text>
      <sha1>95r263qbwaap3fc9lt4g4o70s7n9xzb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe</title>
    <ns>0</ns>
    <id>559965</id>
    <revision>
      <id>8190036</id>
      <parentid>8178958</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:37:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8190036</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="206316" sha1="2uxfzq21yuhhdunq3k7r0f3dd61pzrc" xml:space="preserve">'''Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe''' sú tituly, ktoré sa zväčša používajú v médiách. Často vyjadrujú [[Panteón (spoločenstvo bohov)|náboženské]], inokedy [[Príbuzenské vzťahy|príbuzenské]], ale najčastejšie majú charakter [[Šľachtický titul|šľachtických titulov]]. Médiá ich radi používajú a sú dôležité a akceptované aj majoritnou časťou ich umeleckých kolegov a fanúšikov. 

Zdvorilostné prezývky (tituly) nie sú ničím novým. Boli bežne používané už v európskej klasickej hudbe už začiatku 19. storočia, kedy napríklad [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozart]] bol označený za „otca modernej hudby“ a [[Johann Sebastian Bach|Bach]] mal titul „otca modernej klavírnej hudby“.&lt;ref&gt;A. R. Frey, ''Sobriquets and Nicknames'' (1888, published online by BiblioBazaar, 2009), p. 115.&lt;/ref&gt; Takéto tituly objavovali v USA aj v afroamerickej kultúre v období po [[Americká občianska vojna|konci občianskej vojny]], kedy sa použili aby udelili výnimočného štatútu [[Otrokárstvo v Spojených štátoch|otrokov]].&lt;ref&gt;S. S. Walker, &quot;What's in a name: Black awareness keeps the African tradition of 'meaningful names' alive&quot;, ''Ebony'', vol. 32 (8), (June 1977), pp. 74-8.&lt;/ref&gt; V umeleckej sfére to boli tí, ktorých sa niektorí stali zakladatelia rannej [[džez|jazz]]ovej a [[blues]]ovej hudobnej scény. K nim neskôr patrili napríklad [[Duke Ellington]], či [[Count Basie]].&lt;ref&gt;D. Evans, &quot;From Bumble Bee Slim to Black Boy Shine: Nicknames of Blues Singers&quot; in D. Evans, ed., ''Ramblin' on my mind: new perspectives on the blues: African American music in global perspective'' (Chicago: University of Illinois Press, 2008), pp. 179-222.&lt;/ref&gt; Aj jednotlivé krajiny oslavujú staršie a zaslúžilé osobnosti podobnými prívlastkami s tým, že k ním pridávajú aj názov krajiny. V Československu sú to napríklad [[Marika Gombitová]] „kráľovná slovenskej populárnej hudby“&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Koník|meno=Juraj|titul=Kiska vyznamenal Gombitovú, Kubišovú, Kronera, ľudí Novembra aj tých, čo museli zo Slovenska odísť|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/986128/kiska-vyznamenal-gombitovu-kubisovu-kronera-ludi-novembra-aj-tych-co-museli-zo-slovenska-odist/|dátum prístupu=2018-01-04|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt; a [[Hana Hegerová]] „kráľovná československého šansónu“. 

Zdvorilostné tituly sa používajú na pomenovanie vedúcich osobností vo viacerých sférach. Nejde len o kultúrne celebrity, ale aj vedúce postavy z oblasti priemyslu, obchodu, športy, či mediálnej scény. Označenie za „otcov“, či „matky“ sú dávané [[inovátor]]om, kráľovské tituly, „kráľ“, či „kráľovná“ sú dávané tým, ktorí vo svojej brandži dominujú.&lt;ref&gt;M. Benoliel and Linda Cashdan, ''The Upper Hand: Winning Strategies from World-Class Negotiators'' (Adams Media, 2006), p. 26.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;B. G. Rader, ''Baseball: a history of America's game'' (Chicago: University of Illinois Press, 3rd edn., 2008), p. 140.&lt;/ref&gt; 

V 30. a 40. rokoch 20. storočia, potom ako postupne získaval popularitu džez a [[swing]] úspechy v týchto žánroch slávili umelci bielej pleti ako [[Paul Whiteman]] a [[Benny Goodman]], ktorí boli známi jeden ako „Kráľ jazzu“, druhý ako „Kráľ swingu“. Bolo to napriek tomu, že tieto žánre majú svoje korene v [[Afroameričan|afroamerickej]] kultúre.&lt;ref name=Bynoe200p155&gt;Y. Bynoe, ''Stand and deliver: political activism, leadership, and hip hop culture'' (Soft Skull Press, 2004), p. 155.&lt;/ref&gt; Takéto základné označenia prevzali aj potom, ako sa začal v 50. rokoch predierať do popredia záujmu [[rokenrol]]. Verejnosť vtedy hľadala a označovala niekoľko „kráľov rock and rollu“, z ktorých sa stal najpríznačnejším nositeľom titulu [[Elvis Presley]].&lt;ref&gt;M. T. Bertrand, ''Race, rock, and Elvis: Music in American life'' (Chicago: University of Illinois Press, 2000), p. 220.&lt;/ref&gt; Bolo to vnímané aj ako súčasť procesu, počas ktorého sa hudba, ktorá mala korene v kultúre privezených afrických otrokov, dostala do povedomia obecenstva bielej pleti.&lt;ref&gt;G. B. Rodman, &quot;A hero to most?; Elvis, myth and the politics of race&quot;, ''Cultural Studies'' vol. 8 (3), (1994), p. 474.&lt;/ref&gt; Pre ďalších lídrov žánru sa pridávali iné prezývky. Napríklad v 90. rokoch bol [[Little Richard]] označený za „architekta rock and rollu“,&lt;ref&gt;J. Warner, ''On this day in black music history'' (Hal Leonard Corporation, 2006), p. 56,&lt;/ref&gt; no vlastníkom takéhoto titulu je napríklad aj aj iná dôležitá osobnosť, ktorou je priekopník tvorby elektrických gitár, [[Les Paul]].&lt;ref name=rockhallLesPaul&gt;{{cite web |title=Les Paul |url=http://www.rockhall.com/inductees/les-paul |publisher=Rock and Roll Hall of Fame Museum}}&lt;/ref&gt; 

Niektorí získajú zdvorilostný titul už v mladom veku ako napríklad „Kráľovnú soulu“ – [[Aretha Franklin]]. Tento titul jej dal v roku 1968 [[diskdžokej]] [[Pervis Spann]]&lt;ref&gt;A. Kempton, ''Boogaloo: the Quintessence of American Popular Music'' (University of Michigan Press, 2005), p. 58.&lt;/ref&gt; keď mala 26 rokov. Iní až k záveru svojej kariéry. [[Bruce Springsteen]] získal prezývku „The Boss“ okolo roku [[1984]] vo veku 35 rokov. Od roku 1989 (vo veku 31) je za „Kráľa popu“ korunovaný [[Michael Jackson]].&lt;ref&gt;Christopher P. Andersen, ''MJ Michael Jackson: unauthorized'' (Simon &amp; Schuster, 1994), p. 215.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;R Jones and S. Brown, ''Michael Jackson, the man behind the mask: an insider's story of the king of pop'' (Select Books, 2005), p. 49.&lt;/ref&gt;  

Zdvorilostné označenia sú často súčasťou príležitostných marketingových procesov a sú len výsledkom priebežných novinových, či [[fanúšik]]ovských odoziev na aktuálny stav.&lt;ref&gt;R. H. Fiske, ''Vocabula Bound: Essays on the English Language from The Vocabula Review'' (Marion Street Press, 2004), p. 245.&lt;/ref&gt; Takéto vyhlásenia bývajú verejne napádané rôznymi umelcami&lt;ref&gt;[http://www.nme.com/news/tabloid-hell/34352, &quot;The 'Queen of Soul' is not happy about Grammy incident&quot;], ''NME News'', retrieved 2009-05-09.&lt;/ref&gt; a nie je výnimkou, že ich aj sami označovaní umelci popierajú.&lt;ref&gt;[http://news.bbc.co.uk/1/hi/magazine/7829013.stm &quot;What's in a nickname?&quot;], ''BBC Magazine'', retrieved 2009-05-09.&lt;/ref&gt; Niektoré zdvorilostné prezývky (tituly) sú verejnosťou bežne rešpektované a identifikované len s konkrétnymi osobnosťami.

{{SHORTTOC}}

== Individuálne tituly ==
[[Súbor:JamesBrown.jpg|thumb|right|Americký hudobník [[James Brown]] bol známy ako „Krstný otec soulu“, „Najťažšie pracujúci muž v šoubiznise“, či „Mr Dynamite“]]
[[Súbor:Bbking (300dpi).jpg|thumb|right|Americký hudobník [[B.B. King]] je známy ako „Kráľ blues“]]
[[Súbor:Ruth Brown cropped.jpg|thumb|right|Americká speváčka [[Ruth Brown]] je známa ako „Kráľovná R&amp;B“]]

[[Súbor:Hana Hegerová, foto Jovan Dezort IMG 2624a crop.JPG|thumb|right|Speváčka [[Hana Hegerová]] má titul „Kráľovná česko-slovenského šansónu“]]
[[Súbor:BennyGoodmanStageDoorCanteen.jpg|thumb|right|Americký klarinetista [[Benny Goodman]] je známy ako „Kráľ swingu“]]
[[Súbor:Mahalia Jackson 1962, van Vechten, LC-USZ62-91314.jpg|thumb|right|Americká speváčka [[Mahalia Jackson]] je známa ako „Gospelová kráľovná“]]
[[Súbor:Ella Fitzgerald (1940).jpg|thumb|right|Americká speváčka [[Ella Fitzgeraldová]] má titul „Americká prvá dáma spevu“]]
[[Súbor:Aretha Franklin on January 20, 2009.jpg|thumb|right|Americká speváčka [[Aretha Franklinová]] má titul „Kráľovná soulu“]]
[[Súbor:Dame Vera Lynn.jpg|thumb|right|Britská speváčka [[Vera Lynn]] je za svoje služby počas druhej svetovej vojny verejnosťou rešpektovaná ako „Sladké srdce bojovníkov“]]
[[Súbor:MG Luxor 00.jpg|thumb|right|Slovenská speváčka [[Marika Gombitová]] má v našej krajine titul „Kráľovná slovenskej Pop Music“, ale aj „Spevácka legenda 20. storočia“]]
[[Súbor:Liza Minnelli Heart Truth2.jpg|thumb|right|[[Liza Minnelliová]] má titul „Kráľovná Broadwaya“.]]
[[Súbor:Patti LaBelle2005.jpg|thumb|right|Americká speváčka [[Patti LaBelle]] je známa ako „Krstná mama soulu“, a „Kráľovná rock 'n' soulu“]]
[[Súbor:Celia Cruz 1957 color.jpg|thumb|right|Kubánska speváčka [[Celia Cruz]] má titul „Kráľovná salsy“]]
[[Súbor:Luciano Pavarotti 15.06.02 cropped.jpg|thumb|right|Taliansky spevák [[Luciano Pavarotti]] mal titul „Kráľ vysokých&amp;nbsp;C“]]
[[Súbor:Whitney Houston Welcome Heroes 7 cropped.JPEG|thumb|right|Vďaka jej hlasovým schopnostiam bola [[Whitney Houstonová]] označovaná jednoducho titulom „Hlas“]]
[[Súbor:Elvis Presley 1970 cropped.jpg|thumb|right|Americký spevák [[Elvis Presley]] je známy aj ako „Kráľ rock and rollu“]]
[[Súbor:ConfessionsWemblyreduced.jpg|thumb|right|Americká speváčka [[Madonna]] je známa ako „Kráľovná popu“]]
[[Súbor:Michael Jackson 1984.jpg|thumb|right|Americký spevák [[Michael Jackson]] je väčšinou známy ako „Kráľ popu“]]
[[Súbor:Nobel Peace Price Concert 2009 Donna Summer3.jpg|thumb|right|Americká speváčka [[Donna Summer]] je označovaná za „Kráľovnú diska“]]
[[Súbor:Ivy Queen, 2010.jpg|thumb|right|Portorická speváčka [[Ivy Queen]] je rešpektovaná ako „Kráľovná reggaetonu“]]
[[Súbor:ThaliaSodi cropped.jpg|thumb|right|Mexická speváčka a herečka [[Thalía]] je známa ako „Kráľovna latino popu“ a „Kráľovná telenoviel“]]
[[Súbor:Enrique1.jpg|thumb|right|Španielsky spevák [[Enrique Iglesias]] je často označovaný ako „Kráľ latino popu“]]
[[Súbor:Christina Aguilera Sanremo.jpg|right|thumb|Americká speváčka [[Christina Aguilerová|Christina Aguilera]] je známa ako „Princezná popu“]]
[[Súbor:Britney Spears.jpg|thumb|right|Americká speváčka [[Britney Spearsová|Britney Spears]] je tiež „Princeznou popu“]]
[[Súbor:Bruce Springsteen 1988.jpg|thumb|right|[[Bruce Springsteen]] si v šoubiznise získal synonymum „The Boss“]]
[[Súbor:OzzyChangingHands02-20-2010.jpg|thumb|right|[[Ozzy Osbourne]] bol identifikovaný ako „Krstný otec Heavy metalu“ a aj ako „Princ temnoty“]]
[[Súbor:Pete Townshend - Phyllis Keating.jpg|right|thumb|Anglický hudobník [[Pete Townshend]] dostal titul „Krstný otec punku“]]
[[Súbor:Patti Smith performing in Finland, 2007.jpg|thumb|right|Americká speváčka [[Patti Smithová]], má titul „Krstná mama punku“]]
[[Súbor:Neil Young - Per Ole Hagen.jpg|thumb|right|Kanadský hudobník [[Neil Young]] je známy ako „Krstný otec grunge“]]
[[Súbor:Frankie Knuckles @ ADE 2012.jpg|thumb|right|Američan [[Frankie Knuckles]] je známy ako „Krstný otec house“]]
[[Súbor:Lil' Kim crop.jpg|thumb|right|Americká raperka [[Lil' Kim]] ma titul „Včelia kráľovná“]]
[[Súbor:Loggins Interlochen.png|thumb|right|Americký spevák [[Kenny Loggins]] za jeho účinkovanie v nahrávkach soundtrackov má titul „Kráľ filmových nahrávok“]]
[[Súbor:Siti Nurhaliza.JPG|thumb|right|Malajská speváčka [[Siti Nurhaliza]] je známa ako „Hlas Ázie“ &quot;Voice of Asia&quot; a „Ázijská Celine Dion“]]
[[Súbor:Utada Hikaru 2004.jpg|thumb|right|Japonská speváčka [[Hikaru Utada]] je identifikovaná ako „Diva periódy Heisei“]]
===A===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Aaliyah]] || Princezná [[R&amp;B]] ||rowspan=&quot;2&quot;| [[Spojené štáty]] ||&lt;ref&gt;&quot;Overnight the unknown 14-year old became an international star. This earned her the nickname 'Princess of R&amp;B'.&quot;, in W. Sutherland, ''Aaliyah Remembered'' (Trafford Publishing, 2005), p. 21.&lt;/ref&gt;
|-
|Kráľovná mestského popu
|&lt;ref&gt;&quot;But Aaliyah Dana Haughton, the reigning Queen of Urban Pop, wasn't sitting still. She was hard at work, shooting her [[Rock the Boat (Aaliyah song)#Music video|next video]], when a plane crash ended her life on August 25&quot; in {{Citácia elektronického dokumentu|titul=''Behind the Music - Ep. 166 - Aaliyah'' |url=http://www.vh1.com/shows/behind_the_music/episode.jhtml?episodeID=54581#moreinfo |vydavateľ=VH1 |dátum prístupu=2013-01-23}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Lee|Aaron|}} || Kráľovná [[Heavy Metal]] Rocku || [[Kanada]] ||&lt;ref&gt;&quot;Recall that throughout most of the eighties and even into the nineties, Aaron was known as the queen of heavy-metal rock, the loudest, brashest and sexiest female rock belter this side of Janis Joplin.&quot; in {{Citácia periodika| priezvisko = Niester| meno = Alan| titul = Metal queen slips into something jazzy | periodikum = The Globe and Mail | dátum prístupu = 2000-09-22 | strany = R.6 | issn = 03190714}}&lt;/ref&gt;
|-
|{{sortname|Roy|Acuff|}} || Kráľ [[country]] || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;His nickname, 'The King of Country Music,' may sound a bit mawkish and old- fashioned, but, in many ways, it is remarkably accurate.&quot; in {{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Wolfe | meno = Charles K. | titul = Classic Country: Legends of Country Music | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 19 | isbn = 978-0-415-92827-4}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|{{sortname|Ivi|Adamou}} || Popová kráľovná || rowspan=&quot;2&quot;|[[Cyprus]]/[[Grécko]] ||rowspan=&quot;2&quot;|&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.tralala.gr/hbh-adamou-san-ena-american-dream/|title=Ήβη Αδάμου: Σαν ένα …&quot;American Dream&quot;|trans_title=Ivi Adamou: Like an ... &quot;American Dream&quot;|work=Tralala|accessdate=2011-11-24|last=Karathanou|first=Thomai}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sigmalive.com/lifestyle/showbiz/76425|script-title=el:Ήβη Αδάμου: Η υπερπαραγωγή της Κύπρου|trans_title=Ivi Adamou: The super production of Cyprus|language=Greek|work=[[Sigma TV|Sigma]]|accessdate=2013-11-15}}&lt;/ref&gt;
|-
|Tínedžerský idol
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|{{sortname|Adele|}} || Kráľovná soulu ||rowspan=&quot;2&quot;| [[Spojené kráľovstvo]] ||&lt;ref&gt;&quot;The reigning queen of soul owned the stage at the packed Royal Albert Hall, highlighting her elegant artistry and dynamic personality in a 93-minute set&quot;, in {{Citácia periodika| priezvisko = Toombs | meno = Mikel | titul = Adele Earns Title Of Soul Queen | strany = C.3 | periodikum = [[Seattle Post-Intelligencer]]|dátum prístupu = 2012-05-22| issn = 0745970X}}&lt;/ref&gt;
|-
|Princezná popu
|&lt;ref name=&quot;rollingstone&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.rollingstone.com/music/news/introducing-the-queen-of-pop-20110629?page=5|title=Page 5 of Introducing the Queen of Pop &amp;#124; Rolling Stone|publisher=rollingstone.com|accessdate=2015-08-10}}&lt;/ref&gt;
|-
||{{sortname|Christina|Aguilerová|}} || Popová princezná ||| Spojené štáty ||&lt;ref name=Bollinger2008p147/&gt;
|-
||{{sortname|Paulina|Álvarez|}} || Cisárovná Danzonete ||| [[Kuba]] ||&lt;ref&gt;{{cite book|last1=Martínez Rodríguez|first1=Raúl|title=Ellos hacen la música cubana|date=1998|publisher=Letras Cubanas|location=Havana, Cuba|pages=62–63|language=Spanish}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite book|last1=Orovio|first1=Helio|title=Cuban Music from A to Z|date=2004|publisher=Tumi|location=Bath, UK|page=12|url=https://books.google.co.uk/books?id=XGzKzOH9vawC}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|{{sortname|Namie|Amuro|}} || Kráľovná japonského popu ||rowspan=&quot;2&quot;| [[Japonsko]] ||&lt;ref&gt;{{Cite journal | title=Japan's Stardom School; Pop Phenoms Get Their Start in an Okinawa Mall | journal=[[The Washington Post]] | last=Herskovitz | first=Jon | date=January 17, 1998 | pages=B.08 | url=http://pqasb.pqarchiver.com/washingtonpost/access/25425479.html?dids=25425479:25425479&amp;FMT=ABS&amp;FMTS=ABS:FT&amp;date=JAN+17%2C+1998&amp;author=Jon+Herskovitz&amp;pub=The+Washington+Post&amp;desc=Japan%27s+Stardom+School%3B+Pop+Phenoms+Get+Their+Start+in+an+Okinawa+Mall&amp;pqatl=google | accessdate=2008-09-05 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130730100221/http://pqasb.pqarchiver.com/washingtonpost/access/25425479.html?dids=25425479:25425479&amp;FMT=ABS&amp;FMTS=ABS:FT&amp;date=JAN+17%2C+1998&amp;author=Jon+Herskovitz&amp;pub=The+Washington+Post&amp;desc=Japan%27s+Stardom+School%3B+Pop+Phenoms+Get+Their+Start+in+an+Okinawa+Mall&amp;pqatl=google |date=2013-07-30 }}&lt;/ref&gt;
|-
|Japonská Madonna
|&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://archives.starbulletin.com/2000/05/11/features/story2.html|title=Shy Amuro turned into Japan’s ‘Madonna’|author=Tim Ryan|work=[[Honolulu Star-Bulletin]]|publisher=Oahu Publications Inc.|date=2000-05-11|accessdate=2013-02-24|quote=EVER hear of Namie Amuro? Most people outside Asia haven't, but she's been called Japan's Madonna (the singer, not the religious figure).}}&lt;/ref&gt;
|-
||{{sortname|Julie|Andrewsová|}} || Britain’s Youngest Prima Donna||| Spojené kráľovstvo ||&lt;ref&gt;{{cite news|last1=O'Connor|first1=John|title=TELEVISION REVIEW; Julie Andrews, With Tough Edges|url=http://www.nytimes.com/1995/10/25/theater/television-review-julie-andrews-with-tough-edges.html|website=The New York Times|publisher=The New York Times Company|accessdate=2014-08-23|date=October 25, 1995|quote=With a natural voice of uncommon clarity and purity, Ms. Andrews was soon being billed as &quot;Britain's youngest prima donna.&quot;}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Wong|first1=Tim|title=Julie Andrews, the operatic sensation that never was|url=http://blogs.telegraph.co.uk/culture/timwong/100075040/julie-andrews-the-operatic-sensation-that-never-was/|website=The Daily Telegraph|publisher=Telegraph Media Group Limited 2014|accessdate=2014-08-23|date=May 26, 2014|quote=You might not know this  – though I’m sure diehard fans will – but Dame Julie Andrews started out in opera. In fact she was once billed as &quot;Britain’s Youngest Prima Donna&quot;.|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160306122658/http://blogs.telegraph.co.uk/culture/timwong/100075040/julie-andrews-the-operatic-sensation-that-never-was/|archivedate=2016-03-06}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|{{sortname|Don|Arden|}} || Anglický krstný otec ||rowspan=&quot;2&quot;| Spojené kráľovstvo ||&lt;ref name=&quot;Ardenobit1&quot;&gt;{{cite news |url=http://www.telegraph.co.uk/news/obituaries/1558294/Don-Arden.html |title=Don Arden |publisher=telegraph.co.uk |date=25 July 2007 |accessdate=2009-05-12 |location=London}}&lt;/ref&gt;
|-
|Mr. Big
|&lt;ref name=&quot;Ardenobit1&quot;/&gt;
|-
|{{sortname|Chet|Atkins|}} || Mr. Guitar || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;Congressional Record Vol. 144-Part 7: Proceedings and Debates of the 105th Congress Second Session (1998)&lt;/ref&gt;
|}

===B===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Erykah Badu]] || Prvá dáma Neo soulu || rowspan=&quot;2&quot;| Spojené štáty || &lt;ref&gt;{{Citácia periodika | periodikum = [[Fuse (magazine)|Fuse]] | url = http://www.fuse.tv/artists/erykah-badu | titul = Erykah Badu | dátum prístupu = 2015-11-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200928052928/https://fuse.tv/artists/erykah-badu | dátum archivácie = 2020-09-28 }}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná [[Neo soul]]u
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.musicroom.com/se/id_no/0408197/details.html | titul=Joel McIver: Erykah Badu - The First Lady Of Neo-Soul}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Joan Baezová]] || Kráľovná [[folk]]u || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | periodikum = [[More (časopis)|More]] | dátum prístupu = 2009-10-08 | url = http://www.more.com/2049/9009-joan-baez-the-queen-of | titul = Queen of folk music The Queen of Folk Still Reigns | url archívu = https://web.archive.org/web/20100525045240/http://www.more.com/2049/9009-joan-baez-the-queen-of | dátum archivácie = 2010-05-25 }}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Beck (hudobník)|Beck]] || Kráľ Slackers || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;Palacios, Julian. ''Beck: Beautiful Monstrosity'', p. 84. Boxtree, 2000. ISBN 0-7522-7143-1.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Harry Belafonte]] || Kráľ [[kalypso (hudba)|kalypsa]] || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://music.msn.com/music/artist-biography/harry-belafonte/ |title=Harry Belafonte on MSN Music |publisher=Music.msn.com |accessdate=2011-03-04 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120616072348/http://music.msn.com/music/artist-biography/harry-belafonte/ |archivedate=2012-06-16 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.npr.org/programs/morning/features/2001/nov/belafonte/011102.belafonte.html |title=Morning Edition - Harry Belafonte |publisher=NPR |date=2001-11-02 |accessdate=2011-03-04}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Chuck Berry]] || Kráľ rokenrolu || [[Spojené štáty]] ||&lt;ref&gt;&quot;It probably makes sense to call him - as several people do in the movie [''Hail! Hail! Rock 'n' Roll'' (1987)] - as the 'King of rock 'n' roll'&quot;, in D. Denby, &quot;What's in a game&quot;, ''[[New York Magazine]]'', Oct 19, 1987, p. 102.&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Beyoncé]]||Princezná R&amp;B ||rowspan=&quot;2&quot;| Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Calling her a mere R&amp;B diva is, at this point, almost an insult: With grace and grit, Beyoncé has become the Princess of R&amp;B, a one-woman Hitsville U.S.A.&quot; in {{Citácia periodika| titul=Beyoncé in Rolling Stone | periodikum=[[Rolling Stone]]|page=41 | dátum=December 2009 – January 2010}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná [[R&amp;B]]
|&lt;ref&gt;&quot;It is three years since she dissolved Destiny's Child after three albums and a run of award-winning hymns to womanly empowerment such as Survivor and Independent Woman; six since her duet with the Brooklyn rap demigod Jay-Z served notice to the world that America's foremost hip-hop star and its emerging queen of R&amp;B were an item.&quot; in {{Citácia periodika| priezvisko= Paphides | meno = Pete | titul = Shy big sister by day ... wild girl by night | strany =2 | periodikum = [[The Times]] |dátum = 2008-11-14| issn = 01400460}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;With four [[Music of Black Origin Awards|Mobo]] nominations, Beyonce is the undisputed queen of R&amp;B. {{Citácia periodika|priezvisko= Simpson |meno= Eva |priezvisko2= Hedley|meno2=Caroline| titul = 3AM: Mo contest for Beyonce| strany = 16| periodikum = The Daily Mirror |dátum = 2006-08-16}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Justin Bieber]]
|Princ Pop
|[[Kanada]]
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Prince Of Pop|url=http://www.billboard.com/articles/business/1094436/the-prince-of-pop|vydavateľ=Billboard|dátum vydania=2012-06-08|dátum prístupu=2020-03-23}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Justin Bieber Fell Into a Hole|url=https://www.vanityfair.com/style/2016/06/justin-bieber-fell-into-a-hole|vydavateľ=Vanity Fair|dátum prístupu=2020-03-23|jazyk=en|meno=Richard|priezvisko=Lawson}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Mary J. Blige]] || Cisárovná soulu ||rowspan=&quot;4&quot;|Spojené štáty||&lt;ref name=Mitchell2009/&gt;
|-
|Kráľovná Hip Hopu
|&lt;ref name=Bollinger2008p147/&gt;
|-
|Kráľovná Hip Hop Soulu
|&lt;ref name=Mitchell2009&gt;&quot;The nine-time Grammy Award-winning singer/songwriter - who has earned such sobriquets along the way as 'the Queen of Hip-Hop Soul' and 'the Empress of Soul' - returns Dec. 21 with her ninth studio album, &quot;[[Stronger with Each Tear|Stronger]]&quot; {{Cite journal|author=Gail Mitchell|title=Strength of Character|newspaper=Billboard |date=2009-12-12|volume=121 |issue=49 |page=17 |issn=00062510}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Universally known as the 'Queen of Hip Hop Soul' because of her frequent collaborations with rap artists and Hip Hop producers...&quot; in&quot; {{Cite journal| last = Bynoe| first = Yvonne| title = Encyclopedia of rap and hip-hop culture | publisher = Greenwood Press | year = 2006 | page = 32 | isbn = 978-0-313-33058-2}}&lt;/ref&gt;
|-
|Kráľovná  R&amp;B
|&lt;ref&gt;&quot;Once again The Candy Store and Fresh City Promotions have pulled a major rabbit out of the hat with the launch party for the new album by Mary J Blige, the undisputed Queen of R&amp;B, [[Growing Pains]]&quot;, in {{Cite news| title = Fresh party for Mary j's new album | page = 2| newspaper = [[The Herald (Plymouth)|The Plymouth Evening Herald]]|date = 2008-02-15}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;In the wake of her 'Breakthrough' success, the reigning queen of R&amp;B tries to please her many followers—but, most of all, herself. {{Cite news| last1 = Vozick-Levinson| first1 = Simon | title = Mary J. Blige | page = 22 | newspaper = [[Entertainment Weekly]] |date = 2007-12-21| issn = 10490434}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[BoA]] ||Kráľovná [[K-Pop]]u || [[Južná Kórea]] ||&lt;ref&gt;&quot;The queen of K-Pop made her highly, highly anticipated comeback to Korea for the first time in five years with her 9th studio album, [[Hurricane Venus]]&quot;, in {{Citácia elektronického dokumentu|titul=BoA - &quot;Game&quot;|url=http://mtvk.com/videos/boa-game/|vydavateľ=MTV|dátum=2010-09-03|dátum prístupu=2011-04-18}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;1&quot;|[[Brandy Norwood|Brandy]] || Princezná Pop/R&amp;B || rowspan=&quot;1&quot;| Spojené štáty || &lt;ref name=CT1998/&gt;
|-
|[[Moya Brennan]] || Prvá dáma [[keltská hudba|keltskej hudby]] || [[Írsko]] ||&lt;ref&gt;{{cite news|last=Ganley|first=Doug|title=Irish music plays proudly on St. Patrick's Day|url=http://www.cnn.com/2010/SHOWBIZ/Music/03/17/irish.music.st.patricks/index.html?_s=PM:SHOWBIZ|accessdate=2013-05-08|newspaper=[[CNN]]|date=2010-03-17|quote=And she knows what she's talking about. Brennan's been called the 'first lady of Celtic music.'}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=Signature Tunes - Moya Brennan|url=http://www.crossrhythms.co.uk/articles/news/Signature_Tunes/23128/p1/|publisher=[[Cross Rhythms]]|accessdate=2013-05-08|quote=THE SINGER described as 'the first lady of Celtic music', Moya Brennan will release a new album in the UK.|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130621194724/http://www.crossrhythms.co.uk/articles/news/Signature_Tunes/23128/p1/|archivedate=2013-06-21}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Garth Brooks]] || Kráľ [[country]] || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;The king of country music is making plans to retire&quot;, in {{Cite news| url=http://www.cbsnews.com/stories/1999/12/16/entertainment/main140727.shtml | work=CBS News | title=Garth Brooks To Retire | date=1999-12-16|accessdate=2013-05-08}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Chris Brown]] || Princ R&amp;B || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;With his debut single &quot;Run It,&quot; 16-year-old Chris Brown back-flipped his way into becoming the first male solo artist to release a song that went straight to No. 1. He was later crowned the Prince of R&amp;B&quot;, in {{Citácia elektronického dokumentu|titul= Celebrity Central: Chris Brown| vydavateľ= ''[[People (magazine)|People]]'' |url=http://www.people.com/people/chris_brown |dátum prístupu= }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;His noncommittal response was perhaps not the teary confessional that was expected after the Grammy-night altercation which changed everything for the then crown prince of R&amp;B&quot;, in {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko= Elan |meno=Priya |titul= Will Chris Brown's assault on Rihanna harm his record sales?| vydavateľ= The Guardian|url=http://www.guardian.co.uk/music/2009/nov/07/chris-brown-rihanna-assault | dátum=7 November 2009 |dátum prístupu= 2009-11-22 | location=London}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Chuck Brown]] || Krstný otec [[Go-Go]] || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;...the Godfather of Go-Go has done it again...&quot;, {{Citácia periodika|autor=Kip Lornell|autor2=Charles C. Stephenson|titul=The Beat: Go-Go Music from Washington, DC|periodikum=Univ. Press of Mississippi|rok=2009|strany=45|isbn=978-1-60473-241-2}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Dennis Brown]] || Korunný princ [[reggae]] || [[Jamajka]] ||&lt;ref&gt;&quot;Dennis produced an enormous catalogue of albums and singles, and earned the undisputed title of 'Crown Prince of Reggae'&quot;, in {{cite news | url = http://www.jamaica-star.com/thestar/20070131/cleisure/cleisure1.html | title = Remembering Dennis Brown, reggae royal | accessdate = 2008-10-25 | newspaper = Jamaica Star }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080504024824/http://www.jamaica-star.com/thestar/20070131/cleisure/cleisure1.html |date=2008-05-04 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Others will point to the likes of the 'crown prince of reggae' Dennis Brown, for his contribution to roots reggae and his influence on a generation of reggae artistes&quot;, in {{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.bbc.co.uk/caribbean/news/story/2008/10/081010_reggae_contribution.shtml | titul = The reggae debate: still unresolved | dátum = 17 October 2008 | dátum prístupu = 2008-10-25}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|[[James Brown]] || Krstný otec [[Soul (hudba)|soulu]] ||rowspan=&quot;5&quot;| Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;And today, James Brown's status as 'The Godfather of Soul&quot; remains undiminished'.&quot;, in {{Citácia elektronického dokumentu|titul=David Pullman to Securitize &quot;Godfather of Soul&quot; James Brown| vydavateľ= [[Business Wire]] |strany=1| dátum=1999-05-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=wp2006/&gt;&lt;ref name=ce2013/&gt;
|-
|Hardest-working Man in Show Business
|&lt;ref name=wp2006&gt;{{cite news |quote=Brown, also called the 'hardest-working man in show business', was a visionary and an innovator who pushed music to new places. |url=http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2006/12/25/AR2006122500049.html |title=Hardworking Godfather of Soul |author=Yvonne Shinhoster Lamb|publisher=Washington Post |date=2006-12-26 |accessdate=2013-05-08}}&lt;/ref&gt;
|-
|Kráľ soulu
|&lt;ref&gt;&quot;To Mark the ten years, officials at the Apollo crowned Brown 'King of Soul'.&quot; in {{Citácia periodika|titul=James Brown Crowned 'King Of Soul' At The Apollo Theater|periodikum= Jet |ročník=43|číslo=3| strany=59 | dátum=1972-10-12 | issn=00215996}}&lt;/ref&gt;
|-
|Soul Brother No. 1.
|&lt;ref name=ce2013&gt;{{cite news|quote=The Augusta, GA singer has sung his way to the top of the musical heap as Soul Brother No. 1. |url=http://www.commercialappeal.com/news/2013/nov/18/natchez-abuzz-with-activity-for-james-brown/ |title=Natchez abuzz with activity for James Brown movie |publisher=[[Memphis Commercial Appeal]] |date=November 18, 2013 }}&lt;/ref&gt;
|-
|Mr. Dynamite
|&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.theguardian.com/music/2012/oct/24/james-brown-live-apollo-classic-report|title=James Brown Live at the Apollo – a classic report from the vaults|work=the Guardian|accessdate=2014-10-03}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Ruth Brown]] || Kráľovná [[R&amp;B]] || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Years before Aretha Franklin, Diana Ross, and Etta James, Ruth reigned as the original queen of r&amp;b. She achieved a distinctive sassy and streetwise style, which made her one of the most popular singers of her era. Her career has been so influential that Atlantic Records is sometimes referred too as 'the house that Ruth built' and for good reason&quot;, at {{Citácia periodika|priezvisko= Cotton|meno= Nzgina | titul = Ruth Brown: The Original Queen of r&amp;b | strany = 22 | periodikum = [[New Nation]] |dátum = 2008-04-07|issn=13657496}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Years before Aretha Franklin was crowned Queen of Soul, Ruth Brown reigned as the original Queen of R&amp;B&quot;, in {{Citácia periodika|priezvisko= Jones|meno= Steve | titul= R&amp;B diva for the ages| strany = D.1 | periodikum= USA TODAY |dátum = 2006-11-20|issn=07347456}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Solomon Burke]] || Kráľ Rock 'n' Soulu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Burke, long ago dubbed the King of Rock 'n' Soul, was worth the wait&quot;, in M. Newman, &quot;Soul man Solomon Burke: Live on Film; Capricorn's Smoking New Companion&quot; in ''Billboard'' July 8, 1995, Vol. 107 (27), p. 10.&lt;/ref&gt;
|}

===C===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|[[Laura Canales]] || Kráľovná Tejana || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Born August 19, 1954, in Kingsville, Texas, she is recognized as 'la reina de la onda Tejana' (the queen of Tejano music).&quot; in {{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko= Candelaria| meno= Cordelia | priezvisko2= Peter J. García|titul= Encyclopedia of Latino Popular Culture | vydavateľ= Greenwood Publishing Group | rok= 2004 | strany= 822 | isbn = 978-0-313-33211-1}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Mariah Careyová]] || Kráľovná R&amp;B||rowspan=&quot;2&quot;|Spojené štáty||&lt;ref name= &quot;diva&quot;&gt;&quot;If Ella Fitzgerald is the queen of jazz, Billie Holiday first lady of the blues, and Aretha Franklin the queen of soul, then who is the queen of pop? In the 1990s, it would seem to be a three-way tie between Whitney Houston, Mariah Carey, and Celine Dion. Certainly all three have their devotees and detractors, but their presence has been inescapable&quot;, in {{Citácia periodika|priezvisko= Lister | meno=Linda | titul=Divafication: The Deification of Modern Female Pop Stars| periodikum= Popular Music and Society | ročník=25|číslo=3/4| page=1| rok= 2001|issn=03007766}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Mariah Carey is unstoppable. With 17 No. 1 singles since her career began in 1990, Mariah is the reigning queen of pop.&quot; {{Citácia periodika|titul=The new Mariah Carey|periodikum=Scholastic Scope|ročník=50|číslo=1|strany=16|issn=00366412}}&lt;/ref&gt;
|-
|Kráľovná Vianoc
|&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Horowitz|first1=Steven J.|title=Mariah Carey Brings Christmas Cheer to NYC's Beacon Theater|url=https://www.billboard.com/articles/columns/the-juice/6406541/mariah-carey-christmas-concert-nyc-beacon-theater|website=Billboard|publisher=Billboard|accessdate=2014-12-21|date=December 16, 2014|quote=Queen Of Christmas, Mariah Carey performs her holiday smash hits at the Beacon Theatre on December 15, 2014 in New York City.}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=Mariah Carey’s Christmas Concert In NYC|url=http://www.idolator.com/7574449/mariah-carey-comically-stops-hero-performance-mid-song-at-beacon-theatre-christmas-concert-remains-flawless-watch/queen-of-christmas-mariah-carey-performs-her-holiday-smash-hits-at-the-beacon-theater-in-nyc|website=Idolator|publisher=SpinMedia Publishers|accessdate=2014-12-21|quote=Queen Of Christmas, Mariah Carey performs her holiday smash hits at the Beacon Theatre on December 15, 2014 in New York City.|archiveurl=https://archive.today/20141221161537/http://www.idolator.com/7574449/mariah-carey-comically-stops-hero-performance-mid-song-at-beacon-theatre-christmas-concert-remains-flawless-watch/queen-of-christmas-mariah-carey-performs-her-holiday-smash-hits-at-the-beacon-theater-in-nyc|archivedate=2014-12-21}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Roberto Carlos]] || Kráľ || Brazília ||&lt;ref&gt;{{cite web| url=http://www.allmusic.com/artist/roberto-carlos-p29015/biography | title= Profile: Roberto Carlos | publisher=[[allmusic]] | accessdate=2011-07-11 | quote=(...) the mid-'90s witnessed a resurgence of Jovem Guarda talents through tributes of new rockers and Carlos reached the 21st century uncontestedly enjoying his absolute title: the King.}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://latinmusic.about.com/od/artists/p/PRO01RCARLOS.htm | title=Roberto Carlos: King Of Music In Brazil | publisher=Latin Music About.com | accessdate=2011-07-11 | quote=&quot;1965 was Carlos’ year. In a popular vote promoted by the TV show Reino de Jeventude, Carlos was elected &quot;O Rei&quot; – the King of Brazilian music and has retained the title ever since. | archiveurl=https://web.archive.org/web/20110707075124/http://latinmusic.about.com/od/artists/p/PRO01RCARLOS.htm | archivedate=2011-07-07 }}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Ceca]] || Kráľovná || [[Srbsko]] ||&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.balkaninside.com/ceca-made-spectacle-at-usce/|title=Ceca made spectacle at Usce|author=David Morača|publisher=Balkan Inside |accessdate=2013-11-28}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Ciara]] || Princezná Crunk &amp; B || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite news|last=Shepherd|first=Julianne|title=Ciara: The Evolution|url=http://pitchfork.com/reviews/albums/9759-the-evolution/|accessdate=2013-05-08|newspaper=[[Pitchfork Media]]|date=2007-01-16|quote=In 2004, upon the release of Ciara Harris's excellent debut Goodies, Lil Jon christened the 21-year-old Atlanta starlet the 'Princess of crunk &amp; B.'}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Eric Clapton]] || God, Slow hand || Spojené kráľovstvo ||&lt;ref&gt;&quot;A common sight towards the end of the sixties in New York and London announced 'Clapton is God'&quot;, in Vinita, ''Profiles in Popular Music'' (Sura Books, 2005), p. 71.&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Kelly Clarksonová]] || Popová princezná ||rowspan=&quot;2&quot;| Spojené štáty ||&lt;ref name=&quot;KC Billboard&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/photos/428480/kelly-clarksons-fashion-evolution?i=35013 |title=Kelly Clarkson's Fashion Evolution |work=[[Billboard (magazine)|Billboard]] |publisher=[[Prometheus Global Media]] |accessdate=2013-11-01 |quote=''From small town girl to Pop Princess to Rock Diva, Kelly Clarkson has also grabbed hold of our attention in the decade since winning &quot;American Idol&quot; with her eccentric style.''}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.foxnews.com/story/2007/06/15/pop-tarts-stan-lee-to-animate-paris-hilton/ |title=Pop Tarts: Stan Lee to Animate Paris Hilton |work=[[Fox News]] |publisher=[[21st Century Fox]] |date=June 15, 2007 |first=Hollie |last=McKay |accessdate=2013-11-01 |quote=''She has the talent to be an ''American Idol'', but Pop Princess Kelly Clarkson just doesn’t think she could stop focusing on herself long enough to do diaper duties, breastfeed and play parent.''}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://news.google.com/newspapers?id=kudDAAAAIBAJ&amp;sjid=tK8MAAAAIBAJ&amp;pg=2535,3891274 |title=Texan Kelly Clarkson is now an 'American Idol' |work=[[The Daily Sentinel (Texas)|The Daily Sentinel]] |publisher=Associated Press through [[Google News]] |date=September 6, 2002 |accessdate=2013-11-01 |quote=''An Estimated 22.5&amp;nbsp;million people watched the finale of Fox's ''American Idol'' last night, even more so when Kelly Clarkson was crowned the nation's latest Pop Princess''}}&lt;/ref&gt;
|-
|The Original [[American Idol]]
|&lt;ref name=&quot;officialcharts&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/chart-news/kelly-clarkson-interview-since-u-been-gone-is-10-years-old__9997/|title=Kelly Clarkson interview: Since U Been Gone is 10 years old|publisher=officialcharts.com|accessdate=2015-08-10}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;http://www.ibtimes.com/kelly-clarkson-talks-laws-reba-mcentire-narvel-blackstock-saving-marriage-2040061&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;americanidolnet&quot;&gt;{{cite web|url=http://americanidolnet.com/kelly-clarkson-rocks-jealous-by-nick-jonas-video/|title=Kelly Clarkson Rocks &amp;#8220;Jealous&amp;#8221; by Nick Jonas &amp;#91;Video&amp;#93; - American Idol Net|publisher=americanidolnet.com|accessdate=2015-08-10|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150813003521/http://americanidolnet.com/kelly-clarkson-rocks-jealous-by-nick-jonas-video|archivedate=2015-08-13}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Keyshia Cole]] || Princezná Hip Hop Soulu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.dubmagazine.com/stars/musicians/381-keyshia-cole |title=Keyshia Cole |publisher=Dubmagazine.com |accessdate=2012-07-04 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130323231256/http://dubmagazine.com/stars/musicians/381-keyshia-cole |archivedate=2013-03-23 }}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Sam Cooke]] || Kráľ soulu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite book|last=Appiah|first=Kwame Anthony |author2=Gates, Henry Louis; Gates, Henry Louis, Jr.|title=Africana: An A-to-Z Reference of Writers, Musicians, and Artists of the African American Experience|publisher=Running Press|year=2004|page=146|isbn=0-7624-2042-1}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite book|last=DeCurtis|first=Anthony |author2=Henke, James |others=George-Warren, Holly|title=The Rolling Stone Illustrated History of Rock &amp; Roll: The Definitive History of the Most Important Artists and their Music|publisher=Random House|year=1992|page=135|isbn=0-679-73728-6}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ROCK ON ALMANAC&quot;&gt;{{cite book |last=Nite |first=Norm N. |title=Rock On Almanac: The First Four Decades of Rock 'n' Roll: A Chronolology|year= 1992 |publisher= [[Harper (publisher)|HarperPerennial]] |location=New York City |isbn= 0-06-273157-2 |pages=140–142}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Alice Cooper]] || Krstný otec [[shock rock]]u || Spojené štáty || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.rollingstone.com/music/news/alice-cooper-gets-dirty-20050331 |title=Alice Cooper Gets &quot;Dirty&quot; |publisher=Rolling Stone |date=31 March 2005|accessdate=2013-05-31}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://archive.classicrockmagazine.com/view/september-2007/50/hes-the-godfather-of-shock-rock-who-got-drunk-with |title=He's the godfather of shock-rock who got drunk with Jim |publisher=Classic Rock Magazine |year=2007 |accessdate=2013-05-31}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.retrobent.com/photos/alice-cooper-the-godfather-of-shock-rock/ |title=Alice Cooper – The Godfather of Shock Rock |publisher=RetroBent |year=2013 |accessdate=2013-05-31 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20131110135332/http://www.retrobent.com/photos/alice-cooper-the-godfather-of-shock-rock/ |archivedate=2013-11-10 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&amp;newsitemID=144278 |title=ALICE COOPER: 'Theatre Of Death - Live At Hammersmith 2009' DVD Due In September|publisher=RetroBent |date=Aug 10, 2010 |accessdate=2013-05-31}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Celia Cruz]] || Kráľovná [[Salsa (hudba)|salsy]] || Kuba ||&lt;ref&gt;{{Cite news |title='Queen of Salsa' dies |publisher=BBC News |date=17 July 2003 |accessdate=2010-06-29 |url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/3073287.stm }}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Dick Curless]] ||Barón [[country music]]|| Spojené štáty ||&lt;ref&gt;[http://www.cmt.com/artists/dick-curless/biography/ Dick Curless Bio | Dick Curless Career]. CMT. Retrieved on 2014-05-19.&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;1&quot;|[[Miley Cyrusová]] ||Kráľovná [[tínedžer]]ov||rowspan=&quot;2&quot;| Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite news|last=Kitchener|first=Shaun|title=Miley Cyrus Is Dracula's Daughter|url=http://www.entertainmentwise.com/news/64816/Miley-Cyrus-Is-Draculas-Daughter|accessdate=2013-05-08|newspaper=[[Entertainmentwise]]|date=2011-11-07|quote=Teen queen Miley Cyrus has signed up to play Dracula's daughter in new movie Hotel Transylvania.}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130619091256/http://www.entertainmentwise.com/news/64816/Miley-Cyrus-Is-Draculas-Daughter |date=2013-06-19 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|title=Miley Cyrus: Teen Queen|url=http://www.parade.com/celebrity/slideshows/style/miley-cyrus.html?fullsite=true#?slideindex=0|accessdate=2013-05-08|newspaper=[[Parade Magazine]]}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|title=From Teen Queen to Leading Lady: Miley Cyrus' Sizzlin' Style Through the Years!|url=http://www.etonline.com/gallery/featured/85422_From_Teen_Queen_to_Leading_Lady_Miley_Cyrus_Sizzlin_Style_Through_the_Years/index.html|publisher=[[Entertainment Tonight]]|accessdate=2013-05-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130610135948/http://www.etonline.com/gallery/featured/85422_From_Teen_Queen_to_Leading_Lady_Miley_Cyrus_Sizzlin_Style_Through_the_Years/index.html|archivedate=2013-06-10}}&lt;/ref&gt;
|}

===D===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|[[Daddy Yankee]] || Kráľ [[reggaeton]]u || [[Portoriko]]/Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://colombiareports.com/events-nightlife/bogota/10970-reggaeton-king-daddy-yankee-to-play-bogota-.html|title=Reggaeton king Daddy Yankee to play Bogota|author=Pandora Pugsley|date=23 July 2010|publisher=Colombia Reports|accessdate=2011-02-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20101202005539/http://colombiareports.com/events-nightlife/bogota/10970-reggaeton-king-daddy-yankee-to-play-bogota-.html|archivedate=2010-12-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.nytimes.com/2006/02/05/magazine/05reggaeton.html|title=The King of Reggaetón |author=Sara Corbett|date=February 5, 2006|publisher=The New York Times, |accessdate=2011-02-01}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Damares]] || Včelia kráľovná || [[Brazília]] ||&lt;ref&gt;&quot;After receiving numerous requests, we will analyze the CD Damares Queen Bee ... Damares without doubt is one of the greats of gospel music and has tremendous public resulting from the &quot;Taste of Honey&quot;.&quot; '''''FCG''''', May 2, 2013&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;[...] As Damares not born Queen Bee...&quot; Desktop Gospel ''[http://www.desktopgospel.com.br/2012/08/o-antes-e-o-depois-das-10-melhores.html/ The &quot;Before and After&quot; of the 10 best gospel singers in Brazil] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130423063713/http://www.desktopgospel.com.br/2012/08/o-antes-e-o-depois-das-10-melhores.html |date=2013-04-23 }}'' November 11, 2013&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Why? I do not know, these are the &quot;artists of the moment,&quot; pure marketing strategy by Sony to sell, it is clear the preference of &quot;Queen Bee&quot; in the halls of Sony&quot; Loja Evangélica.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Sure BBB Disc Diamond is not news to anyone, for any media gospel, the singer herself and the staff of Sony had released this done. However it will be very nice to see the 'Queen Bee' receiving this award on national television...&quot; ''[http://www.jesuscomigo.com.br/noticias/ler/1006/damares-recebe-disco-de-diamante-no-programa-raul-gil.html#.UnPZ8_nUmjc/ Damares receives diamond disc in Programa Raul Gil] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160912174737/http://www.jesuscomigo.com.br/noticias/ler/1006/damares-recebe-disco-de-diamante-no-programa-raul-gil.html#.UnPZ8_nUmjc/ |date=2016-09-12 }}'' October 24, 2012&lt;/ref&gt;
|-
|[[Ray Davies]] || Krstný otec [[Britpop]]u || Spojené kráľovstvo ||&lt;ref&gt;&quot;Affectionately referred to as the 'Godfather of Brit pop,' Davies is co-founder, lead singer and rhythm guitarist of the Kinks, one of the most long-lived and influential rock groups of the 1960s British Invasion&quot;, in {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bmi.com/news/entry/334938|titul=Ray Davies To Be Honored as BMI Icon at Annual London Awards October 3|dátum prístupu=2009-01-22 |vydavateľ=[[Broadcast Music, Inc.]] |dátum=2006-08-08}}&lt;/ref&gt;
|-
|Vinjamuri Anasuya Devi || Kráľovná [[folk]]u || [[India]] ||&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hindu.com/fr/2008/04/11/stories/2008041150360200.htm|titul=The Hindu: Friday Review Hyderabad: Queen of folk music
|vydavateľ=Hindu Times|dátum= 11 April 2008|dátum prístupu=2008-07-31|priezvisko=Narasimham|meno=M. L.|miesto=Chennai, India
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Dr. Dre]] || Otec G-Funku || [[Severná Amerika]] || &lt;ref&gt;Stephen Thomas Erlewine, &quot;Dr. Dre (Andre Young&quot;, in Vladimir Bogdanov et al., ''All Music Guide to Rock'', 3rd ed., Backbeat Books, p. 324. ISBN 0-87930-653-X.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Amr Diab]] || Otec stredozemnej hudby || [[Egypt]] ||&lt;ref&gt;&quot;Not only has he sold more albums than anyone in the Middle East, but over the past two decades Diab has forged a unique and exciting dance style of music that has lent him an honorary title as 'Father of Mediterranean Music.'&quot; in {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://media.www.thedepauw.com/media/storage/paper912/news/2009/10/06/Features/Sounds.Of.The.Middle.East.Minnesota.Provide.Options.For.Listeners-3794408.shtml|titul=Sounds of the Middle East, Minnesota provide options for listeners|accessdate=2009-12-20|vydavateľ=[[The DePauw]]|dátum=2009-10-06|dátum prístupu=2015-11-12|url archívu=https://archive.today/20110716232527/http://media.www.thedepauw.com/media/storage/paper912/news/2009/10/06/Features/Sounds.Of.The.Middle.East.Minnesota.Provide.Options.For.Listeners-3794408.shtml|dátum archivácie=2011-07-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;The Arab world's most successful recording artist, Father of Mediterranean Music, movie star extraordinaire, dedicated family man or simply the King of Arab Pop are all titles Amr Diab has picked up over the years.&quot; in {{Cite news| url=http://gulfnews.com/arts-entertainment/music/egyptian-superstar-amr-diab-is-set-to-rock-dubai-1.615728 | work=Gulf News | title=Egyptian superstar Amr Diab is set to rock Dubai | first=Kelly | last=Crane | date=2010-04-22 | accessdate=2013-05-14}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Neil Diamond]]|| Židovský Elvis || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://rockhall.com/inductees/neil-diamond/bio/|titul=The Rock and Roll Hall Of Fame Biography of Neil Diamond|vydavateľ=Rock and Roll Hall Of Fame|dátum= 1 Jan 2012|dátum prístupu=2012-07-31|priezvisko=Hall of Fame|meno=Rock and Roll|l miesto=Cleveland, Ohio}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Dick Dale]] || Kráľ Surf Guitar || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;With the success of &quot;Let's Go Trippin', Dale was immediately billed as the 'King of the Surf Guitar', in M. Warshaw, ''The Encyclopedia of Surfing'' (Houghton Mifflin Harcourt, 2005), p. 585.&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Céline Dionová]] || Queen Celine ||rowspan=&quot;2&quot;| [[Kanada]] ||&lt;ref&gt;&quot;Already, the Streisand duet has become a network news story in Canada (where, in Quebec, Dion is known as 'Queen Celine')&quot; in {{cite news|url=http://books.google.com/?id=7wkEAAAAMBAJ&amp;pg=PA98&amp;dq=Celine+Dion+Queen+of+QuebecPop#v=onepage&amp;q=Celine%20Dion%20Queen%20of%20Quebec%20Pop&amp;f=false|title=Celine Dion's 550 set packs superstar punch|work=Billboard|page=98|date=1997-11-01|accessdate=2013-02-23 |issn=0006-2510|author1=Nielsen Business Media|first1=Inc}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard|MenoN=Paula Parisi|rok=1998|Strana=195|citát=Dion was the perfect choice for the song. Horner knew her before she became 'Queen Celine'.}}&lt;/ref&gt;
|-
|Popová kráľovná
|&lt;ref name=diva/&gt;&lt;ref&gt;&quot;Celine alert! Celine alert! Quebec's favourite daughter, Celine Dion, will be fited in a special show on July 10. After the phenomenal success of last year's tribute to the late King of Pop, Michael Jackson, a special show combining the talents of two of the superstars in the fireworks business will showcase the music of our Queen of Pop&quot;, in {{cite news |author=Anne Sutherland |title=Fireworks; Celine Dion Joins Countries Lighting Up the Sky |newspaper=[[The Gazette (Montreal)|The Gazette]]|page=14 |date=2010-05-28 |issn=03841294}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Carlos do Carmo]] || Kráľ Fado || [[Portugalsko]] ||&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.lisbonlux.com/fado/ |title=Fado: the Sound of Lisbon |website=LisbonLux.com |accessdate=2015-08-05 |quote= &quot;If Amália was the queen of Fado, you can call Carlos do Carmo the king. His is the most successful male voice in Fado, releasing albums since the 1960s. Although his Fado is classic, some also find a jazzy sound and Frank Sinatra style in many of his songs.&quot;}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Fats Domino]] || Kráľ rokenrolu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Ebony hailed Domino as the &quot;King of Rock 'n' Roll&quot; in {{Cite book |last=Altschuler |first=Glenn C. |title= All shook up: how rock 'n' roll changed America |publisher= Oxford University Press |page=43 |year=2003 |isbn=978-0-19-513943-3}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Lonnie Donegan]] || Kráľ [[skiffle]] || [[Spojené kráľovstvo]] ||&lt;ref&gt;&quot;Known as England's 'King of Skiffle.' Member of Chris Barber's Jazz Band in 1954&quot; in J. Whitburn,, ''The Billboard book of top 40 hits'' (Billboard Books, 8th edn., 2004), p. 188.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Rockin' Dopsie]] || Korunný princ zydeca || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;If Clifton Chenier was the king of zydeco music, Rockin' Dopsie (pronounced doopsie), with his unequaled proficiency on the button accordion, was its crown prince&quot;, in his Allmusic biography&lt;/ref&gt;
|-
|[[Tommy Dorsey]] || Sentimentálny gentleman swingu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.pabook.libraries.psu.edu/palitmap/bios/Dorsey__Tommy.html |title=Dorsey, Thomas, Francis, Jr. (&quot;Tommy,&quot; &quot;The Sentimental Gentleman of Swing&quot;)|publisher=Pennsylvania Center For The Book/Lisa A. Moore}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=pc2a&gt; &quot;They called him 'the Sentimental Gentleman of Swing'.&quot;&lt;/ref&gt;
|-
|[[Duncan Mighty]] || Port Harcourt First Son || [[Nigéria]] ||&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.africanheritagemagazine.de/?p=1226|titul=Duncan Mighty: The official 1st Son of Port Harcourt is in Hamburg
|vydavateľ=African Heritage Magazine|dátum= 18 October 2012|dátum prístupu=2014-04-04|priezvisko=|meno=|lmiesto=[[Hamburg]], Nemecko}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Rocío Dúrcal]] || Kráľovná Ranchera || [[Španielsko]] ||&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elmundo.es/elmundo/2006/03/25/obituarios/1143316551.html |titul=Rocío Dúrcal, la reina de las rancheras |vydavateľ=elmundo.es |dátum=27 March 2006 |dátum prístupu=2012-05-22 |priezvisko=MEMBA |meno=JAVIER |miesto=[[Madrid]], Španielsko}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Bob Dylan]] || Kráľ [[folk]]u ||rowspan=&quot;5&quot;| Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://folkmusic.about.com/od/folkmusic101/a/Bob-Dylan-And-Joan-Baez.htm |title=Bob Dylan and Joan Baez - The Story of Bob Dylan and Joan Baez |publisher=Folkmusic.about.com |date=1980-06-06 |accessdate=2013-07-02 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120305002012/http://folkmusic.about.com/od/folkmusic101/a/Bob-Dylan-And-Joan-Baez.htm |archivedate=2012-03-05 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Epstein&quot;&gt;{{cite book|author=Daniel Mark Epstein|title=The Ballad of Bob Dylan|url=http://books.google.com/books?id=AYs4AAAAQBAJ&amp;pg=PT94|publisher=Souvenir Press Ltd|isbn=978-0-285-64022-1|page=94|date=2011-01-04}}&lt;/ref&gt;
|-
|Korunný princ folku
|&lt;ref name=&quot;Epstein2010&quot;&gt;{{cite book|author=Lawrence J. Epstein|title=Political Folk Music in America from Its Origins to Bob Dylan|url=http://books.google.com/books?id=Xlu-lidpKeMC&amp;pg=PA165|year=2010|publisher=McFarland|isbn=978-0-7864-5601-7|pages=165–}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Winick1968&quot;&gt;{{cite book|author=Charles Winick|title=Desexualization in American Life|url=http://books.google.com/books?id=NU_NLQNaAfUC&amp;pg=PA51|year=1968|publisher=Transaction Publishers|isbn=978-1-4128-2162-9|pages=51–}}&lt;/ref&gt;
|-
|Folkový Boh
|&lt;ref name=&quot;SheehySwiss2009&quot;&gt;{{cite book|author1=Colleen Josephine Sheehy|author2=Thomas Swiss|title=Highway 61 Revisited: Bob Dylan's Road from Minnesota to the World|url=http://books.google.com/books?id=qweH8U5CBoQC&amp;pg=PA108|year=2009|publisher=U of Minnesota Press|isbn=978-0-8166-6099-5|page=108}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľ [[folk-rock]]u
|&lt;ref name=&quot;SheehySwiss2009&quot;/&gt;
|}

===E===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
| {{sortname|Nokie|Edwards|}} || Kráľ Guitars || Spojené štáty/Japonsko ||&lt;ref&gt;&quot;Japanese fans had labeled Nokie the 'King of Guitars,' at a time when Deep Purple's Ritchie Blackmore publicly announced, 'I think I can wipe up the floor with most guitarists.'&quot; in {{cite book| last = Halterman| first = Del| title = Walk-Don't Run - The Story of The Ventures | publisher = [[Lulu (company)|Lulu]] | year = 2009 | page = 211 | isbn = 978-0-557-04051-3}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Andrew|Eldritch|}} || Krstný otec gotiky || Spojené kráľovstvo ||&lt;ref&gt;{{cite journal |last=Sutherland  |first=Steve  |date= September 5, 1987 |title=HIS MASTER'S VOICE |url=http://www.spookhouse.net/tsom/mastersvoice.html |journal=[[Melody Maker]] |location= |publisher= |accessdate= }}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;10&quot;|{{sortname|Missy|Elliott|}}||Beat Slayer||rowspan=&quot;10&quot;|United States||&lt;ref name=&quot;betmiss&quot;/&gt;
|-
|Prvá dáma Hip-Hopu
|&lt;ref&gt;&quot;Missy Elliott, the first lady of hip-hop, grew up in Virginia Beach and has recorded and produced there periodically since her star rose.&quot; in {{Cite web|last=Daley|first=Dan|title=Recording The Neptunes - Greetings From Virginia Beach|url=http://www.soundonsound.com/sos/jul05/articles/andrewcoleman.htm|work=[[Sound on Sound]]|publisher=SoundOnSound.com|date=July 2005|accessdate=2013-06-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Significantly, he also duetted with Missy Elliott on the brilliant, [[Timbaland]]-produced, 'Busa Rhyme' on her ''[[Da Real World]]'' album. [[Eminem]] makes no attempt to tone down the misogynistic elements of Slim Shady in the face of the 'First Lady Of Hip Hop.'&quot; in {{cite book| last = Stubbs | first = David | title = Eminem: The Stories Behind Every Song | publisher = Thunder's Mouth Press | year = 2006 | page = 230 | isbn = 1-56025-946-9}}&lt;/ref&gt;
|-
|Bohyňa Hip-Hopu
|&lt;ref&gt;&quot;As we patiently wait for any kind of music from O.G. hip-hop goddess, Missy Elliott, even her remixing a song makes us break out the twerkin’ pants&quot;, in {{Cite web|title=&lt;nowiki&gt;[New Music]&lt;/nowiki&gt; Hip-Hop Queen Missy Elliott Remixes Katy Perry’s 'Last Friday Night' (T.G.I.F)|url=http://amp.cbslocal.com/2011/08/08/new-music-hip-hop-queen-missy-elliot-remixes-katy-perrys-last-friday-night-t-g-i-f/|work=[[KAMP-FM|97.1 AMP Radio]]|publisher=[[CBS Radio|CBS Local]]|date=August 8, 2011|accessdate=2013-02-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Missy Elliott brings people together. A couple of weeks ago, Odd Future rapper [[Tyler, The Creator]] tweeted the hip-hop goddess' praises: 'Missy Is The Fucking Shit And Should Get More Credit. I Wish She Was Out Making Music Man, Her And Gwen. Da Shit Ayee.'&quot; in {{cite web|last=Hogan|first=Marc|title=Missy Elliott, Lil Wayne Hop on Busta Rhymes' 'Why Stop Now' Remix|url=http://www.spin.com/articles/missy-elliott-lil-wayne-hop-busta-rhymes-why-stop-now-remix|work=[[Spin (magazine)|SPIN]]|date=February 16, 2012|accessdate=2013-02-22}}&lt;/ref&gt;
|-
|Ťažký borec Hip-Hopu
|&lt;ref&gt;&quot;[[[Little Mix]]] confirmed that they enlisted the help of hip-hop heavyweight Missy Elliott on the remix of their ''[[DNA (Little Mix album)|DNA]]'' single, '[[How Ya Doin'?]]'&quot; in {{cite web|last=Vena|first=Jocelyn|title=Little Mix Lock Down Hip-Hop With Missy Elliott Remix|url=http://www.mtv.com/news/articles/1704222/little-mix-missy-elliott-how-ya-doin-remix.jhtml|work=[[MTV News]]|publisher=MTV.com|date=March 25, 2013|accessdate=2013-09-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130727091023/http://www.mtv.com/news/articles/1704222/little-mix-missy-elliott-how-ya-doin-remix.jhtml|archivedate=2013-07-27}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Little Mix have finally unveiled the colourful visuals for their new single 'How Ya Doin'? featuring hip-hop heavyweight Missy Elliott, and have all the attitude and sass to match the edgy urban track.&quot; in {{cite web|last=Adejobi|first=Alicia|title=VIDEO: Little Mix Bare Toned Abs In 'How Ya Doin?' Music Video With Missy Elliott|url=http://www.entertainmentwise.com/news/110323/VIDEO-Little-Mix-Bare-Toned-Abs-In-How-Ya-Doin-Music-Video-With-Missy-Elliott|work=[[Gigwise|Entertainmentwisedate]]|publisher=entertainmentwise.com|date=April 4, 2013|accessdate=2013-11-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131208171939/http://www.entertainmentwise.com/news/110323/VIDEO-Little-Mix-Bare-Toned-Abs-In-How-Ya-Doin-Music-Video-With-Missy-Elliott|archivedate=2013-12-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Just two albums down, Missy &quot;Misdemeanour&quot; Elliot is riding a fine line between hip-hop heavyweight and pop princess. She's already proved she can do both - on debut album ''[[Supa Dupa Fly]]'' - and a lot more besides, having also moonlighted in the studio for the likes of Whitney Houston and Janet Jackson.&quot; in {{cite news|last=Baillie|first=Russell|title=Missy Elliott: Da Real World|url=http://www.nzherald.co.nz/lifestyle/news/article.cfm?c_id=6&amp;objectid=11441|work=[[The New Zealand Herald|NZ Herald News]]|publisher=nzhearald.co.nz|accessdate=2013-11-08|date=1999-08-07}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;After his hugely successful 'One of a Kind' world tour this past year, [G-Dragon] has recently announced the release of his third solo record, ''[[Coup D'Etat (G-Dragon album)|Coup D'Etat]]'', which will have a feature from hip-hop heavyweight, Missy Elliott.&quot; in {{cite web|last=Ortiz|first=Kristine|title=Countdown to KCON 2013|url=http://audreymagazine.com/countdown-to-kcon-2013-music-post-your-crash-course-of-this-years-acts/|work=[[Audrey (magazine)|Audrey]]|publisher=audreymagazine.com|date=August 21, 2013|accessdate=2013-11-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131110133106/http://audreymagazine.com/countdown-to-kcon-2013-music-post-your-crash-course-of-this-years-acts/|archivedate=2013-11-10}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;With her new album, you'll be rocking too, especially with this track which bangs with hip-hop heavyweight Missy Elliott and R&amp;B sex symbol Kelly Rowland.&quot; in {{cite web|last=Oxford|first=Derek|title=VIDEO: Fantasia feat. Missy Elliot + Kelly Rowland 'Without Me'|url=http://www.dropoutuk.com/music/10789/video-fantasia-feat-missy-elliot-kelly-rowland-without-me.html|publisher=DropoutUK.com|date=July 4, 2013|accessdate=2013-11-08}}&lt;/ref&gt;
|-
|Puff Mommy
|&lt;ref&gt;&quot;Her attitude about her work earned her the nickname 'Puff Mommy,' a tribute to [[Sean Combs]], who at the time was known as Puff Daddy&quot;, in {{cite book| last = Collins| first = Tracy Brown| title = Missy Elliott | publisher = [[Infobase Publishing]] | year = 2007 | page = 62 | isbn = 978-0-7910-9569-0}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;When Missy 'Misdemeanor' Elliott isn't creating another hit song mixed with rapping and singing, you can bet she's off collaborating with another artist. For this reason, the talented singer/rapper/songwriter/producer has been dubbed the 'Puff Mommy' of hip-hop.&quot; in {{cite book| last = Netter| first = Matt| title = 'N Sync with Justin | publisher = [[Simon &amp; Schuster]] | year = 1999 | page = 74 | isbn = 9780671032760}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;And who, at twenty-seven, has become such an industry player that they're calling her Puff Mommy? 'Aw, that's ''MISSY''.'&quot; in {{cite book| last = Hirshey| first = Gerri| title = We Gotta Get Out of This Place: The True, Tough Story of Women in Rock | publisher = [[Grove Press]] | year = 2001 | page = 253 | isbn = 0-8021-3899-3}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná the Beats
|&lt;ref name=&quot;thebulletin&quot;&gt;{{cite news|author1=Lorraine Ali|author2=Jennifer Ordoñez|title=The Marketing of Missy|newspaper=[[The Bulletin]]|date=9 December 2003|volume=121|issue=6402|page=67|issn=1440-7485}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;bringthenoise&quot;&gt;{{cite book| last = Reynolds | first = Simon | title = Bring the Noise: 20 Years of Writing about Hip Rock and Hip Hop | publisher = Faber and Faber Limited | year = 2009 | page = 226 | isbn = 978-1-59376-286-5}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|last=Reynolds|first=Simon|title=MUSIC: Partners in Engine Room of Rap|url=http://www.nytimes.com/1999/08/01/arts/music-partners-in-the-engine-room-of-rap.html|work=[[New York Times]]|publisher=[[The New York Times Company]]|date=1 August 1999|accessdate=2014-06-19}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná Hip Hopu
|&lt;ref name=&quot;autogenerated503&quot;&gt;&quot;Beyond being the best-selling female hip hop artist to date, and often referred to as the queen of hip hop, what separates Missy Elliott is her ability to allow her aesthetic to speak for itself. She uses her artistry to transcend cultural norms in hip hop and in the music industry.&quot; in {{cite book| last = Hess| first = Mikey| title = Icons of Hip Hop: An Encyclopedia of the Movement, Music, and Culture | publisher = [[Greenwood Publishing Group]] | year = 2007 | page = 503 | isbn = 978-0-313-33904-2}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná Hip Hop Dance Music
|&lt;ref name=&quot;betmiss&quot;&gt;&quot;Missy is known as a beat slayer and queen of hip hop dance music.&quot; in {{cite web|title=A Hype Queen &lt;nowiki&gt;|&lt;/nowiki&gt; The Evolution of Missy Elliott &lt;nowiki&gt;|&lt;/nowiki&gt; Black Girls Rock! &lt;nowiki&gt;|&lt;/nowiki&gt; Shows &lt;nowiki&gt;|&lt;/nowiki&gt; BET|url=http://www.bet.com/shows/black-girls-rock/2012/photos/performers/the-evolution-of-missy-elliott.html#!041712-shows-bet-awards-history-2005-performances-missy-elliot-ciara|work=''[[Black Entertainment Television|BET]]''|publisher=BET.com|date=September 29, 2012|accessdate=2013-06-03}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná ženských raperiek
|&lt;ref&gt;{{cite book| last = Werner | first = Craig Hansen | title = A Change Is Gonna Come: Music, Race &amp; the Soul of America | publisher = [[University of Michigan Press]] | year = 2006 | page = 332 | isbn = 0-472-03147-3}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|author=Hay, Carla|title=The Last Word: A Q&amp;A with Missy Elliott|newspaper=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=26 February 2005|volume=117|issue=9|page=74|issn=0006-2510}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite book| last = Hess| first = Mickey| title = Hip Hop in America: A Regional Guide| publisher = [[Greenwood Publishing Group]] | year = 2010 | page = 509 | isbn = 978-0-313-34323-0}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná Rap
|&lt;ref name=&quot;guardian&quot;&gt;&quot;She's the unrivalled queen of rap and the first black music mogul, so it's no surprise that Missy Elliott has a reputation as the diva you cross at your peril.&quot; in {{Cite web|last=Baker|first=Lindsay|title=Scary? Missy Elliott?|url=http://www.guardian.co.uk/music/2003/nov/01/popandrock.missyelliott|work=[[The Guardian]]|publisher=Guardian.co.uk|date=October 31, 2003|accessdate=2013-02-22|location=London}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Missy Elliott, reigning queen of rap, releases five albums in only six years, earns two Grammys, the 2003 American Music Award, and MTV's 2003 Video of the Year.&quot; in {{cite book| last = Shaw| first = Andrea Elizabeth| title = The Embodiment of Disobedience: Fat Black Women's Unruly Political Bodies | publisher = Lexington Books | year = 2006 | page = 100 | isbn = 0-7391-1487-5}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Widely regarded as the queen of rap music, Missy Elliott is an icon of girl culture because of her innovative style and ability to succeed in the music industry without objectifying herself.&quot; in {{cite book| last1 = Mitchell | first1 = Claudia | last2 = Reid-Valsh | first2 = Jacqueline | title = Girl Culture: Studying girl culture: a reader's guide | publisher = [[Greenwood Publishing Group]] | year = 2008 | page = 276 | isbn = 978-0-313-33908-0}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Emilio Navaira]] || Kráľ Tejana || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Just as millions of fans considered Selena the 'queen' of Tejano music, her closest male counterpart, Emilio Navaira, has often been called the &quot;king&quot; of Tejano music.&quot; in {{cite book |last=Hartman| first=Gary |title = The history of Texas music |publisher=[[Texas A&amp;M University Press]] |year=2008 |page=52 |isbn=978-1-60344-002-8}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Gloria|Estefan|}} || Kráľovná [[latino pop]]u || [[Kuba]] ||&lt;ref&gt;&quot;Known far and wide as the 'Queen of Latin Pop', Gloria Estefan is one of the most recognized artists in the world&quot;, in {{Cite news| title = Gloria Estefan to Write Her First Book, a Children's Story Starring Her Bulldog Noelle; Published in English and Spanish Editions by Rayo, an Imprint of HarperCollins, in November 2005 | page= 1| newspaper = [[Business Wire]] |date = 2004-12-06}}&lt;/ref&gt;
|}

===F===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|[[Brenda Fassie]] || Čierna Madonna ||  Juhoafrická republika ||&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.nytimes.com/1997/01/01/arts/a-black-madonna-remaking-herself-again.htmll|title=A Black Madonna, Remaking Herself Again|author=Donald G. McNeil Jr.|work=[[The New York Times]]|publisher=[[The New York Times Company]]|date=1997-01-01|accessdate=2013-02-04 |quote=Brenda Fassie is known as South Africa's black Madonna.}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://elpais.com/diario/2004/05/11/agenda/1084226416_850215.html|title=Brenda Fassie, la 'Madonna negra', diva pop surafricana|work=[[El País]]|publisher=[[PRISA]]|date=2004-05-11|accessdate=2013-02-04 |language=Spanish|quote=La cantante surafricana Brenda Fassie, conocida como la diva del pop y la Madonna negra, falleció este fin de semana en un hospital de Johanesburgo}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Brenda Fassie Black Madonna - &quot;I'm a Mafia in bed&quot;. The obelisk which Mussolini took to Rome their obelisk back. WHILE gossip-mongers in the Western world are drooling over Madonna's blockbuster tome &quot;Sex&quot; {{cite news|last=|first=|title=Brenda Fassie|publisher=[[New African]]|year=1993|number=304-314|page=26|issn=0142-9345}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Vicente Fernandez]] || Kráľ Ranchera || Mexiko ||&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.eleconomistaamerica.com/musica-eAm/noticias/5356722/11/13/Biography-of-ranchera-king-Vicente-Fernandez-released.html#.Kku85bXKE1o3CfP|title=Biography of ranchera king Vicente Fernandez released|author=|work=EL Economista|publisher=EL Economista América|date=2013-11-29|accessdate=2014-05-29}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Ella Fitzgeraldová]] || Prvá dáma Songov || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Dubbed 'The First Lady of Song', Ella Fitzgerald was the most popular female jazz singer in the United States for more than half a century&quot;, in {{cite web|url=http://www.ellafitzgerald.com/index.php?option=com_content&amp;task=view&amp;id=12&amp;Itemid=28|title=The Official Web Site of Ella Fitzgerald - Biography|publisher=www.ellafitzgerald.com |accessdate=2009-05-15}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;The singer who was affectionately known as 'The First Lady of Song' died peacefully at home surrounded by family and friends, said spokeswoman Andrea Hecht&quot; at {{Cite news|url=http://findarticles.com/p/articles/mi_m1355/is_n7_v90/ai_18434553/ |title=Ella Fitzgerald, first lady of song, dies at 78
|publisher=findarticles.com |accessdate=2009-05-15 |date = July 1, 1996}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Red|Foley|}} || Mr. Country Music || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Red Foley was then 'Mr. Country Music', the first country artist to sell a million records...&quot; in J. C. Hefley, ''Country Music Comin' Home'' (Hannibal Books, 1992), p. 93.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Aretha Franklinová]] || Kráľovná soulu || Spojené štáty ||&lt;ref name=Bollinger2008p147/&gt;&lt;ref&gt;&quot;She is also known as 'Sister Ree,' 'Lady Soul' 'La Diva Franklin,' and 'The Queen of Soul',&quot; in {{cite book| last = Bego| first = Mark| title = Aretha Franklin: The Queen of Soul |publisher=Da Capo Press | year = 2001 | page = 6 | isbn = 978-0-306-80935-4}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Alan Freed]] || Kráľ rokenrolu || Spojené štáty ||&lt;ref name=&quot;Blue Monday&quot;&gt;&quot;Just as journalists had crowned white bandleaders Paul Whiteman and Benny Goodman as the kings of jazz and swing, in the 1950s they enthroned Presley, Haley, and Freed as the kings of rock 'n' roll&quot; in {{cite book| last = Coleman | first = Rick | title = Blue Monday: Fats Domino and the Lost Dawn of Rock 'n' Roll | publisher = Da Capo Press | year = 2007 | page = xvii | isbn = 978-0-306-81531-7}}&lt;/ref&gt;
|}

===G===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[G-Dragon]] || Kráľ [[K-Pop]]u ||rowspan=&quot;4&quot;| [[Južná Kórea]] ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.pollstar.com/news_article.aspx?ID=805244 |title=K-Pop’s G Dragon Eager For Challenge Of Solo Tour |publisher=[[Pollstar]] |date=May 20, 2013|accessdate=2015-05-31}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.dazeddigital.com/music/article/15542/1/g-dragon-%E2%80%93-k-pops-golden-boy|author=Edwina Mukasa |title=G-Dragon – K-pop's golden boy |publisher=dazeddigital.com |date=2013|accessdate=2015-05-31}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://kavenyou.com/the-king-of-kpop-g-dragon-ascended-to-his-throne-with-2-day-solo-concert-g-dragon-2013-world-tour-one-of-a-kind-in-hong-kong/ |title=&quot;The King of KPOP&quot; G-Dragon Ascended to His Throne with 2-day Solo Concert &quot;G-DRAGON 2013 WORLD TOUR: ONE OF A KIND in HONG KONG&quot; |publisher=Kavenyou |date=May 20, 2013 |accessdate=2015-05-31 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150913180217/http://kavenyou.com/the-king-of-kpop-g-dragon-ascended-to-his-throne-with-2-day-solo-concert-g-dragon-2013-world-tour-one-of-a-kind-in-hong-kong/ |archivedate=2015-09-13 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.dailylife.com.au/dl-fashion/fashion-trends/kpops-growing-fashion-industry-influence-20140903-3et6b.html |author=Kathleen Lee Joe|title=K-pop's growing fashion industry influence |publisher=Daily Life |date=September 4, 2014|accessdate=2015-05-31}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľ [[K-Rap]]u
|&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.elleuk.com/fashion/news/dispatches-seoul-chanel-cruise-2015-rebecca-lowthorpe-report|author=Rebecca Lowthorpe |title=K-pop's growing fashion industry influence |publisher=Elle UK |date=May 5, 2015|accessdate=2015-05-31}}&lt;/ref&gt;
|-
|Umelecká ikona
|&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hollywoodreporter.com/news/k-pop-star-g-dragon-673649 |title=K-Pop Star G-Dragon on His Growing Global Influence: 'I Didn't Realize How Famous I Was'| author=Rebecca Sun|publisher=The Hollywood Reporter |date=January 29, 2014|accessdate=2015-05-31}}&lt;/ref&gt;
|-
|Módny kráľ
|&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://mwave.interest.me/enewsworld/en/article/30433/y-star-chooses-idol-worlds-most-stylish-members|title=Big Bang’s G-Dragon and SNSD’s Jessica Selected Fashion King and Queen|author=Nancy Lee|publisher=MWave|date=April 1, 2013|accessdate=2015-05-31|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304071413/http://mwave.interest.me/enewsworld/en/article/30433/y-star-chooses-idol-worlds-most-stylish-members|archivedate=2016-03-04}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Juan Gabriel]] || Kráľ [[latino pop]]u || Mexiko ||&lt;ref&gt;&quot;Known as the king of Latin pop, Gabriel also has sold more than 35&amp;nbsp;million albums worldwide.&quot; in {{cite news|last=Ryon|first=Ruth| title = Latin Pop King Quitting Castle | publisher = Los Angeles Times |page=1|date=2000-03-26|issn=04583035}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Marvin Gaye]] || Prince of Motown ||rowspan=&quot;2&quot;|United States||&lt;ref&gt;&quot;He was the 'Prince of Motown,' strong, silent and majestic&quot; in R. Gulla, ''Icons of R&amp;B and soul: an encyclopedia of the artists who revolutionized rhythm'' vol. 2 (Greenwood, 2008), p. 338.&lt;/ref&gt;
|-
|Prince of Soul
|&lt;ref&gt;&quot;Dubbed &quot;the Prince of Soul,&quot; Marvin Gaye endured lifelong turmoil, never grasping the genius of his own talent...&quot; in N. Talevski, ''The unofficial encyclopedia of the Rock and Roll Hall of Fame'' (Greenwood, 1998), p. 402.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Gloria Gaynor]] || [[Disko]] kráľovná || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Although Gaynor was crowned the 'Queen of Disco' after dance floor favourites like &quot;Honey Bee,&quot; &quot;Never Can Say Goodbye&quot; and &quot;Casanova Brown&quot; ...&quot; in P. Shapiro, ''Turn the Beat Around: The Secret History of Disco'' (Basingstoke: Macmillan, 2006), p. 213.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Muma Gee]] || Kráľovná africkej hudby || [[Nigéria]] ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.nigeriafilms.com/news/13486/35/queen-of-african-musicmuma-gee-wedding-slated-for-.html|title=Queen of African music Muma Gee wedding slated for November 18th, 2011|author=|date=September 6, 2011|publisher=Nigeriafilms|accessdate=2014-05-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140502010702/http://www.nigeriafilms.com/news/13486/35/queen-of-african-musicmuma-gee-wedding-slated-for-.html|archivedate=2014-05-02}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Sarah Geronimo]] || Princezná popstar || [[Filipíny]] ||&lt;ref&gt;{{cite news | url=http://www.abs-cbnnews.com/lifestyle/03/01/13/sarah-geronimo-marks-first-decade-pop-star-princezná | title=Sarah Geronimo marks first decade as 'Pop Star Princess' | work=ABS-CBN News | date=1 March 2013 | accessdate=2013-12-22 | author=Dumaual, Miguel }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=2| [[Marika Gombitová]] || Kráľovná slovenskej Pop Music || rowspan=2|[[Slovensko]] || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/37096-marika-gombitova-je-po-rokoch-bez-nominacie-na-slavika/|title=Marika Gombitová Has No Nominating Bid for the Slávik Awards After Years|first=Zuzana|last=Čižmáriková|work=[[Pravda (Slovakia)|Pravda]]|at=pravda.sk|publisher=PEREX, a. s|date=2009-11-20|language=Slovak|accessdate=2015-05-01|quote=After years, singer Marika Gombitová didn't make into the top five of female vocalists. Until now, the uncrowned Queen of Slovak Popular Music would always appear among the nominees at least...}}&lt;/ref&gt;&lt;!-- &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.pluska.sk/soubiznis/domaci-soubiznis/starostlivo-planovany-navrat-preco-je-marika-gombitova-spat.html|title=A Thoroughly Intended Comeback. Why Is Marika Gombitová Back?|first=Michal|last=Šebeňa|work=Plus 7 dní|at=pluska.sk|publisher=Spoločnosť 7 Plus, a. s|date=2014-12-21|language=Slovak|accessdate=2015-05-01|quote=These are the most quoted possible reasons, which the Queen of Slovak Pop Music Marika Gombitová has decided to appear in front of her devoted fans for.}}&lt;/ref&gt; --&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.teraz.sk/kultura/marika-gombitova-naspieva-titulnu-pies/131314-clanok.html|title=Marika Gombitová Will Cover a Lead Song for the New Feature Fairy Tale|date=2015-04-22|work=TASR|at=teraz.sk|publisher=[[News Agency of the Slovak Republic|Tlačová agentúra Slovenskej republiky]]|accessdate=2015-05-01|quote=The Queen of Slovak Pop Music Marika Gombitová will cover a lead song to the new feature fairy tale ''Seven Bros of a Rook...}}&lt;/ref&gt;
|-
| Spevácka legenda 20. storočia ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://korzar.sme.sk/c/4416465/marika-gombitova-dnes-oslavuje.html|title=Marika Gombitová Is Celebrating Today|work=[[Korzár]]|at=korzar.sme.sk|publisher=Petit Press|date=2008-09-12|language=Slovak|accessdate=2011-12-01|quote=The Songstress of the Century Marika Gombitová is celebrating today her 52nd birthday and her nameday, too...}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&amp;ID=79|title=Marika Gombitová - Awards|work=Občianske združenie Osobnosti.sk |at=osobnosti.sk |publisher=NWS |language=Slovak|accessdate=2011-12-01|quote=Awards: 2000 - Title 'The Songstress of the Century'}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Benny Goodman]] || Kráľ [[swing]]u || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;For many people the name Benny Goodman is synonymous with swing. His record sales and performances helped usher in the swing craze of the 1930s; for more than a decade, the 'king of swing' enjoyed incredible heights of popularity.&quot; {{cite book| last = Martin | first = Henry| author2= Keith Waters|title = Jazz: The First 100 Years | publisher = Thomson Wadsworth | year = 2006 | page = 138 | isbn = 978-0-534-62804-8}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Vern Gosdin]] || The Voice (Hlas) || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite news| url=http://www.nytimes.com/2009/04/30/arts/music/30gosdin.html?_r=0 | work=The New York Times | title=Vern Gosdin, a Singer-Songwriter in Country Music, Dies at 74 | date=2009-04-30}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Amy Grant]] || Kráľovná kresťanského popu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;When Amy Grant and Vince Gill sang a duet for her 1994 album House of Love, he was the king of country and she was the queen of Christian pop&quot;, in {{cite web| title = Interview With Amy Grant and Vince Gill | publisher = [[ABC News]] | url= http://abcnews.go.com/Primetime/Story?id=131919&amp;page=1 | date=27 November 2010|accessdate = 2008-03-07}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web | author=Laura Brounstein | url=http://www.lhj.com/style/covers/in-perfect-harmony-vince-gill-amy-grant/ | title=In Perfect Harmony: Amy Grant &amp; Vince Gill | date=November 2006 | publisher=Ladies' Home Journal | accessdate=2009-03-07 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20130729044913/http://www.lhj.com/style/covers/in-perfect-harmony-vince-gill-amy-grant/ | archivedate=2013-07-29 }}&lt;/ref&gt;
|}

===H===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
| {{sortname|Nina|Hagen|}} || Krstná mama punku || Nemecko ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.thegap.at/rubriken/stories/artikel/gott-lebt-punk-ist-tot/ |title=Nina Hagen - Gott lebt! Punk ist tot? |publisher=Thegap.at |date=2010-06-30 |accessdate=2015-05-08}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Bill|Haley|}} || Kráľ rokenrolu || Spojené štáty ||&lt;ref name=&quot;Blue Monday&quot;/&gt;
|-
|{{sortname|Ayumi|Hamasaki|}} || Cisárovná Popu || Japonsko || &lt;ref&gt;{{Cite news | first=Lisa | last=Takeuchi Cullen | url=http://content.time.com/time/world/article/0,8599,2054810,00.html | title=Empress of Pop | publisher=''[[Time (týždenník)|Time]]'' | accessdate=2008-01-24 | pages=Splash | date=2002-03-25 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131110171501/http://content.time.com/time/world/article/0,8599,2054810,00.html |date=2013-11-10 }}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Hana|Hegerová|}} || Kráľovná česko-slovenského šansónu || Česko-Slovensko ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.womanman.sk/art-culture/clanok/kralovna-ceskoslovenskeho-sansonu-ma-v-srdci-mlynske-koleso/|title=Kráľovná československého šansónu má v srdci mlynské koleso|first=Zuzana|last=Veselá|date=2010-12-11|work=Woman Man Magazine|at=womanman.sk|publisher=FF company|accessdate=2014-10-27|language=Slovak|quote=The Queen of Czechoslovak chanson has a 'Mill Wheel' in her heart; The first lady of Czechoslovak chanson Hana Hegerová has released a new studio album after almost 25 years.|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120717060710/http://www.womanman.sk/art-culture/clanok/kralovna-ceskoslovenskeho-sansonu-ma-v-srdci-mlynske-koleso/|archivedate=2012-07-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://kultura.pravda.sk/hana-hegerova-ma-80-rokov-0sm-/sk_khudba.asp?c=A111020_173027_sk_khudba_p46|title=Hana Hegerová má 80 rokov|date=2011-10-20|work=[[News Agency of the Slovak Republic]]|at=kultura.pravda.sk|publisher=[[News Agency of the Slovak Republic|TASR]]|accessdate=2014-10-27|language=Slovak|quote=The first lady of Czechoslovak chanson Hana Hegerová is celebrating 80th birthday.}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/140086-hana-hegerova-mala-velka-dama-ceskeho-sansonu/|title=Hana Hegerová – malá velká dáma českého šansonu|date=2011-10-20|work=[[Česká televize]]|at=ceskatelevize.cz|publisher=[[ČT24]]|accessdate=2014-10-27|language=Czech|quote=Hana Hegerová – a little big lady of Czech chanson; At occasion of a birthday of the queen of Czech chanson the Czech Television will present on Saturday, October 22, on 2nd channel at 20.55 the document 'Hana Hegerová', and at 21.50 her recitale 'What I'll Never Understand'}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Kiyoshi|Hikawa}} || Prince of the Enka World || Japonsko ||&lt;ref&gt;{{cite web |author=デイリースポーツ社 |url=http://www.daily.co.jp/information/2013/09/22/0006326014.shtml |title=「月刊 氷川きよし」２５日発売の第２弾テーマは「誕生日」/お知らせ/デイリースポーツ online |publisher=[[Kobe Shimbun]] |work=[[Daily Sports]] |date=2013-09-22 |accessdate=2014-05-25 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140525233313/http://www.daily.co.jp/information/2013/09/22/0006326014.shtml |archivedate=2014-05-25 }}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Kohmi|Hirose}} || Kráľovná Zimy || Japonsko ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://natalie.mu/music/news/3620|title=ナタリー -&lt;nowiki&gt;[広瀬香美]&lt;/nowiki&gt; 冬の女王が贈るアルペンCMベスト|date=2007-10-02|accessdate=2011-01-27}}&lt;/ref&gt;
|-
|{{sortname|Billy Holiday|}} || Lady Day || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;Robert G. O'Meally, ''Lady Day: The Many Faces of Billie Holiday'' (Arcade Publishing, 1993), ISBN 1559702001&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|John Lee|Hooker|}} || Kráľ blues || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;One other artist, John Lee Hooker is by most standards the undisputed 'king of the blues'&quot;, in {{cite book| last = Wald | first = Elijah | authorlink= Elijah Wald | title = Escaping the Delta: Robert Johnson and the Invention of the Blues | publisher = [[HarperCollins]] | year = 2004 | page = 208 | isbn = 978-0-06-052423-4}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|{{sortname|Whitney|Houstonová|}}||Popová princezná||rowspan=&quot;3&quot;| United States||&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.bbc.co.uk/music/reviews/xbxm|title=Just Whitney Review|first1=Davis|last1=Keysha|work=[[BBC Music]]|publisher=BBC|year=2002|accessdate=2013-03-14}}&lt;/ref&gt;
|-
|Prom Queen of Soul||&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,964980-7,00.html|title=Show Business: The Prom Queen of Soul|first1=Richard|last1=Corliss|first2=Elizabeth L.|last2=Bland|first3=Elaine|last3=Dutka|date=1987-07-13|accessdate=2011-10-16|work=Time}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111113041125/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,964980-7,00.html |date=2011-11-13 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.people.com/people/archive/article/0,,20102406,00.html|title=Not Who You Think She Is|first=Pam|last=Lambert|work=[[People (magazine)|People]]|date=1995-12-18|accessdate=2011-10-16|quote=...her once-perfect Prom Queen of Soul facade has begun to crack as her marriage has become increasingly strained}}&lt;/ref&gt;
|-
|The Voice||&lt;ref&gt;&quot;She was known as 'The Voice'&quot;, in A. Sarat, ''Legal Responses to Religious Practices in the United States: Accommodation and Its Limits'' (Cambridge: Cambridge University Press, 2012), ISBN 1107023688, p. 67.&lt;/ref&gt;
|-
|{{sortname|Samuel|Hui|}} || God of Songs || Hongkong ||&lt;ref&gt;&quot;Recently, the girls proved their credibility as live performers, appearing as guests to Hong Kong's legendary &quot;God of Songs&quot; Sam Hui during his two live dates in Malaysia for the 50,000-strong crowds at Bukit Jalil National Stadium in Kuala Lumpur.&quot; in {{cite news| title = Sounds of the East | newspaper = [[Bangkok Post]] |page=1|date=2005-03-15}}&lt;/ref&gt;
|-
|{{sortname|Al|Hurricane|}} || Krstný otec [[New Mexico music]] || Spojené štáty ||&lt;ref name=&quot;Library of Congress 2003&quot;&gt;{{cite web|title=Congressional Record - 108th Congress (2003-2004)|website=THOMAS (Library of Congress)|date=June 4, 2003|url=http://thomas.loc.gov/cgi-bin/query/z?r108:E04JN3-0022:|accessdate=2014-11-19|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160124122912/http://thomas.loc.gov/cgi-bin/query/z?r108:E04JN3-0022:|archivedate=2016-01-24}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;March 2014&quot;&gt;{{cite web|title=Sonic Cinema: Paying Tribute to the Godfather of New Mexico Music|website=alibi|date=March 5, 2014|url=http://alibi.com/music/46412/Paying-Tribute-to-the-Godfather-of-New-Mexico-Musi.html|accessdate=2014-11-19}}&lt;/ref&gt;
|}

===Ch===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|[[Edison Chen]] || Ázijský [[Eminem]] || [[Hongkong]] ||&lt;ref name=&quot;Asia's Eminem&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.taipeitimes.com/News/editorials/archives/2008/02/24/2003402707|quote=&quot;Indeed, Asia's Eminem became a victim the moment the sexually graphic images were copied from his computer when he sent it in for repairs.&quot;|last=Cheng|first=Roger |title=LETTERS: Edison Chen is a celebrity | newspaper = Taipei Times |page=8|date=2008-02-24}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Clifton Chenier]] || Kráľ Zydeca || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web |url={{Allmusic|class=artist|id=p720/biography|pure_url=yes}}|title=Clifton Chenier|author=Craig Harris |publisher=[[Allmusic]] |accessdate=2011-12-09}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Cher]] || Popová Bohyňa ||rowspan=&quot;2&quot;| Spojené štáty ||&lt;ref name=&quot;bostonglobe&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.bostonglobe.com/arts/music/2013/09/23/album-review-cher-closer-truth/ULMSsWNd4TQFU0Ywth8sdM/story.html |title=ALBUM REVIEW: Cher, &quot;Closer to the Truth&quot; - The Boston Globe |publisher=bostonglobe.com|accessdate=2015-08-10}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;She doesn't need to turn back time: After a successful 45-year career, the Goddess of Pop is still going strong. She plays a veteran performer alongside Christina Aguilera in her new flick, &quot;[[Burlesque (2010 American film)|Burlesque]]&quot;, hitting theaters on Wednesday. And she continues to sing in Las Vegas. {{cite news|author=Amanda Sidman|title=Cher|newspaper=[[Daily News (New York)|New York Daily News]]|date=2010-11-21|page=5}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-1328973/Cher-64-makes-statement-slashed-leggings.html |title=Cher, 64, makes a statement in a see-through top and slashed leggings |publisher=dailymail.co.uk |date=2010-11-12 |accessdate=2010-11-12 |location=London}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná Reinvention
|&lt;ref&gt;&quot;Cher - singer, Oscar-winning actress and campaigner -is the original queen of reinvention, an expert at re-creating herself.&quot; in {{Cite news |last=Lee|first=Vinny| title=Turning back time| newspaper= [[The Times]]| page=73| date=2006-09-02|issn=01400460}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Bowing out, if not exactly gracefully, Cher, that surgically enhanced queen of reinvention, last week brought her farewell tour to Glasgow. {{Cite news |last=Sweet|first=Lucy| title=Cher's so long farewell| newspaper= [[The Sunday Times]]| page=11| date=2004-05-16}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Jacky Cheung]] || God of Song || Hongkong ||&lt;ref name=&quot;Four Heavenly Kings&quot;&gt;&quot;What happens when the 'God of Song' descends on Genting Highlands during a cold and wet weekend? He warms and melts the hearts of both young and old with his charm and huge repertoire of hits, that's what! And that was precisely what Hong Kong superstar Jacky Cheung - arguably the most popular and enduring of the four Heavenly Kings - did at his two sold-out concerts last Friday and Saturday at the Arena of Stars. (For the uninitiated, Cheung, Andy Lau, Aaron Kwok and Leon Lai are the four &quot;Heavenly Kings&quot; of Chinese pop, the over-the-top title probably bestowed by the imaginative Hong Kong media because of the singers' immense popularity. Cheung, of course, has been elevated even higher on the celestial plane!)&quot; {{cite news |last=Ming|first=Fong |title=Jacky, oh! | newspaper = [[New Straits Times]] |page=3|date=2002-11-09}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Leslie Cheung]] || Gor Gor (Big/Elder Brother) || Hongkong ||&lt;ref&gt;&quot;'We want Gor Gor' (Cantonese for 'big brother', Cheung's nickname) to know that he has not been forgotten and never will be,&quot; a spokeswoman said.&quot; [http://www.chinadaily.com.cn/english/doc/2004-04/01/content_319707.htm &quot;Thousands of fans pay tribute to Leslie Cheung&quot;], ''China Daily, 2004-04-01, retrieved 2012-11-28.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Jay Chou]] || Kráľ čínskeho popu || [[Taivan]] ||&lt;ref&gt;&quot;Dubbed the 'king of Chinese pop' by local media, Jay Chou has released eight studio albums, spawning several hits,&quot; in {{cite news|last=Song|first=Berwin| title = 5 Chinese Acts Using The Games To Boost Their Profile | newspaper = Billboard |volume=120|issue=32 |page=28|date=2008-08-09|issn=00062510}}&lt;/ref&gt;
|}

===I===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|[[Enrique Iglesias]] || Kráľ [[latino pop]]u || Španielsko || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.todayszaman.com/anasayfa_king-of-latin-pop-enrique-iglesias-announces-istanbul-concert_374519.html/|title=King of Latin Pop Enrique Iglesias announces İstanbul concert|accessdate=2015-11-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150613163727/http://www.todayszaman.com/anasayfa_king-of-latin-pop-enrique-iglesias-announces-istanbul-concert_374519.html|archivedate=2015-06-13}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Rhoma Irama]] || Kráľ Dangdutu || Indonézia ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.thejakartaglobe.com/home/dangdut-king-says-bill-condemning-unregistered-marriages-was-drafted-by-atheists/359587|accessdate=2010-02-20|title=Dangdut King Says Bill Condemning Unregistered Marriages Was Drafted by 'Atheists'|publisher=[[Jakarta Globe]]}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Gregory Isaacs]] || Cool Ruler || Jamajka ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.telegraph.co.uk/news/obituaries/culture-obituaries/music-obituaries/8088381/Gregory-Isaacs.html|accessdate=2014-09-03|quote=Nicknamed &quot;The Cool Ruler&quot;, Isaacs was a dapper-dressed performer who almost always sported a distinctive fedora and three-piece suit on stage.|title=Gregory Isaacs|publisher=The Guardian}}&lt;/ref&gt;
|}

===J===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|[[Ayi Jihu]] || Čínska Madonna|| Čína ||&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/local/cambridgeshire/hi/people_and_places/newsid_8984000/8984734.stm|title=Ayi Jihu: The 'Chinese Madonna' of Cambridge |author=[[BBC News]]|work=[[BBC]]|publisher=[[BBC Online]]|date=September 10, 2010|accessdate=2013-02-04|quote=The pop star known as &quot;China's Madonna&quot; has returned to her Cambridge roots with a gold disc in her hands}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.dailymail.co.uk/news/article-1310733/Ayi-Jihu-Cambridge-dish-washer-China-singing-sensation-returns.html|title=Back at the sink, the £4-an-hour dishwasher who left her parents' takeaway to become the Chinese Madonna|author=|work=[[Daily Mail]]|publisher=[[Daily Mail and General Trust]]|date=September 10, 2010|accessdate=2013-02-04|quote=Dubbed 'The Chinese Madonna', her raunchy R&amp;B pop numbers have made her a millionaire and she can not walk the streets in her homeland without being mobbed.|location=London}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Janet Jacksonová]] || Popová princezná ||rowspan=&quot;3&quot;| Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Janet Jackson, music's princess of pop, is at a crossroads of her life and career: She is pursuing acting roles and she has parted ways with her longtime partner, Rene Elizondo ... Having established herself as the world-renowned princess of pop music, in addition to making strides as an actress, one would think there is not much left on her to-do list. But the possibilities are endless&quot;, in {{Cite news|last=Norment |first=Lynn |title = Janet: At the crossroads | page = 180 | newspaper = Ebony |volume=56|issue=1|date = November 2000|issn=00129011}}&lt;/ref&gt;
|-
|Popová kráľovná
|&lt;ref&gt;&quot;Janet Jackson is a big deal these days, the Queen of Pop, though we can still call her by her first name&quot;, in {{cite news|last=Smith|first=Giles|title=Slow riffs, fast riffs, midriffs|newspaper=[[The Independent]]|page=26|date=1996-04-21|issn=09519467}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná R&amp;B
|&lt;ref&gt;&quot;It's been close on a decade since she emerged from brother Michael's shadow and the Nineties has seen her constantly re(de)fining her musical and stage personae. In its staggering professionalism, the Velvet Rope tour bears witness to the success of such artistic endeavour as well as her status as the undoubted queen of R&amp;B&quot;, {{cite news|author=Miles Keylock|title=Dammit Janet!|url=http://mg.co.za/article/1998-11-20-dammit-janet|newspaper=[[Mail &amp; Guardian]]|date=1998-11-20|accessdate=2011-04-19}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Mahalia Jackson]] || Gospelová kráľovná || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;J. Wallenfeldt, ''Black American Biographies: The Journey of Achievement'' (Rosen, 2010), ISBN 1615301372, p. 320.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Michael Jackson]] || Popový kráľ || Spojené štáty ||&lt;ref name=&quot;ew1991&quot;&gt;{{cite news | url=http://www.ew.com/ew/article/0,,316363,00.html | title=Michael Jackson's Black or White Blues | publisher=[[Entertainment Weekly]] | date=November 29, 1991 | accessdate=2009-07-03 | quote=[A] highly placed source at MTV says the network was obligated to refer to Jackson on air as the ''King of Pop'' in order to be allowed to show &quot;[[Black or White]].&quot; An MTV spokeswoman denies that, but the phrase was part of MTV's ads for the video and was repeatedly used by its VJs. A source at Fox confirms that Jackson's people did request that [[Bart Simpson|Bart]] use the phrase &quot;King of Pop&quot; in the video and that the phrase also be used in the network's press releases; 'King of Pop' also crops up in Fox's print ads for the video and in press releases by Jackson's publicists, [[Lee Solters|Solters]]/Roskin/Friedman. | first=David | last=Browne }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141006092826/http://www.ew.com/ew/article/0,,316363,00.html |date=2014-10-06 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;He wears the crown as the King Of Pop because no artist has broken his record of selling nearly 60&amp;nbsp;million copies of a single Album (Thriller)&quot;, in {{Cite book| last = Lewis Jones | first = Jel D.| title = Michael Jackson, the King of Pop: The Big Picture: the Music! the Man! the Legend! the Interviews: an Anthology| publisher = Amber Books Publishing | year = 2005 | page = 3 | isbn = 978-0-9749779-0-4}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Cui Jian]] || Krstný otec čínskeho rocku || Čína ||&lt;ref name=&quot;Gunde&quot;&gt;R. Gunde, Culture and Customs of China (Greenwood, 2002), ISBN 0-313-30876-4, p. 101.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Blind Lemon Jefferson]] || Otec texaského blues || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;D. Dicaire, ''Blues Singers: Biographies of 50 Legendary Artists of the Early 20th Century'' (Mcfarland, 1999), ISBN 978-0-7864-0606-7, pp. 140 and 143.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Joan Jett]] || Krstná mama punku || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.dailyrecord.co.uk/showbiz/music-news/2010/09/05/joan-jett-can-see-similarities-with-biopic-alter-ego-kristen-stewart-as-she-advises-twilight-star-on-dealing-with-fame-86908-22539374/ |author=R. Fulton |title=Joan Jett can see similarities with biopic alter ego Kristen Stewart as she advises Twilight star on dealing with fame |publisher=The Daily Record |date=5 September 2010 |accessdate=2011-03-04}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Robert Johnson]] || Krstný otec rokenrolu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;...the musical legacy of Robert Johnson has entranced later generations of rock and blues musicians such as the Rolling Stones and Led Zeppelin. Fans and experts alike call him the &quot;grandfather of rock and roll&quot;, in [http://www.independent.co.uk/news/world/americas/the-grandfather-of-rocknroll-the-devils-instrument-409317.html &quot;The grandfather of rock'n'roll: The devil's instrument&quot;], ''The Independent'', 26 July 2006, retrieved 2009-09-09.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Al Jolson]] || The World’s Greatest Entertainer || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.pbs.org/wnet/broadway/stars/al-jolson/ |title=Stars over Broadway: Al Jolson |publisher=PBS |quote= The brightest star of the first half of the 20th century, Jolson was eternally grateful for the opportunities America had given him. ... While some of his colleagues in show business complained about his inflated ego, he certainly deserved his moniker: 'The World’s Greatest Entertainer.'}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Janis Joplinová]] || Kráľovná rokenrolu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Janis Joplin found hers in Texas and left for the West Coast, there to become queen of rock and roll.&quot; in {{cite book| last = McNally | first =Dennis | title = Desolate Angel: Jack Kerouac, the Beat Generation, and America | publisher = Da Capo Press |year = 2003 | page = 316 | isbn = 978-0-306-81222-4}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;...Janis Joplin, the nation's reigning queen of rock 'n' roll. {{cite book| last = Jackson | first =Buzzy | title = A bad woman feeling good | publisher = W. W. Norton &amp; Company |year = 2005 | page = 81 | isbn = 978-0-393-05936-6}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Scott Joplin]] || Kráľ Ragtime (writers)|| Spojené štáty ||&lt;ref&gt;Edward A. Berlin, ''King of Ragtime: Scott Joplin and his Era'' (Oxford: Oxford University Press US, 1995), ISBN 0195356462, p. 146.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Louis Jordan]] || Kráľ jukeboxov || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;He was known as 'King of the Jukebox' and was one of the first black artists to have both white and black supporters following his jazz, blues, and boogie-woogie tunes&quot;, in {{cite book| last = Brewer Jr. | first = John M. | title = Pittsburgh Jazz | publisher = Arcadia Publishing | year = 2007 | page = 95 | isbn = 978-0-7385-4980-4}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[José José]] || The Prince of Song || Mexiko ||&lt;ref&gt;{{cite journal|url=http://books.google.com/?id=Rg8EAAAAMBAJ&amp;pg=PA28&amp;dq=jose+jose+el+principe+de+la+cancion#v=onepage&amp;q&amp;f=false|title=The Prince's 40-Year Reign: A Billboard Q&amp;A|last=Cobo|first=Leila|volume=115|issue=48|page=28|date=2003-11-29|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|publisher=[[Nielsen Company]]|quote=He says this without conceit, El Príncipe de la Canción - the Prince of Song, as he is known - had led a life that until recently, was far from charmed.}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Jully Black]] || Kráľovná kanadského R&amp;B || Kanada ||&lt;ref&gt;&quot;Jully Black has been called a lot of things. But she gets a good laugh at those who have called her the 'new queen of Canadian R&amp;B'.&quot; in {{Cite news|last= O'Brian |first= Amy | title = Black paves a new path for women in rhythm &amp; blues; Canada's new queen of R&amp;B? Who's the old one, asks trendsetter Jully Black| page = D.11 | newspaper = The Vancouver Sun |date = 2007-11-22}}&lt;/ref&gt;
|}

===K===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[R. Kelly]] || Kráľ R&amp;B ||rowspan=&quot;2&quot;| Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite news|author=Danielle Canada|url=http://books.google.com/books?id=9sMDAAAAMBAJ&amp;pg=PA56&amp;dq=r.+kelly+king+of+r%26b&amp;hl=en&amp;sa=X&amp;ei=BygiT_jPD6HhsQKM18SWCQ&amp;ved=0CEAQ6AEwAg#v=onepage&amp;q=r.%20kelly%20king%20of%20r%26b&amp;f=false|title=R. Kelly |quote=During a recent interview with the reigning King of R&amp;B, Kelly told JET why success saddens him |publisher=Jet Magazine |date=1998-12-28 |accessdate=2012-01-26}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľ Pop-Soulu
|&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.nytimes.com/1995/12/17/arts/pop-briefs-020826.html?ref=rkelly|title=Pop Briefs |quote=The reigning king of pop-soul sex talks a lot tougher than Barry White, the father of such fluffed-up pillow talk and along with Marvin Gaye and Donny Hathaway, a major influence on Kelly.|date=1995-12-17 |accessdate=2012-01-26|work=The New York Times|first=Stephen|last=Holden}}&lt;/ref&gt;
|-
|{{sortname|Alicia|Keys|}} || Kráľovná R&amp;B || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;The reigning 'queen of R&amp;B', as decreed by her backing vocalist (and opening act) [[Jermaine Paul]] and countless others, Keys owned the stage at a packed WaMu Theater, highlighting her elegant artistry and dynamic personality in a 90-minute set.&quot; in {{Cite news| last1 = Toombs | first1 = Mikel | title = Superwoman Keys Earns Title Of R&amp;B Queen | page = C.3 | newspaper = [[Seattle Post-Intelligencer]]|date = 2008-09-22| issn = 0745970X}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;On Friday, the queen of R&amp;B, Alicia Keys, took over RodeoHouston. {{Cite news| last1 = Clark | first1 = Michael | title = Duff makes rodeo a pop event | page = 5 | newspaper = [[Houston Chronicle]]|date = 2005-03-07| issn = 10747109}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Khaled]] || Kráľ Raï || Alžírsko  ||&lt;ref&gt;&quot;In the past five years, Western music critics have reached into their grab bag to label him the 'Algerian Elvis' and the 'poster boy for the modern form of Algerian desert blues'. In the decade before that, he was known as Cheb Khaled (cheb means &quot;young man&quot; in Algeria's Arabic dialect) or, more simply, the 'King of Rai'&quot;, in {{Cite web |last= Curiel |first= Jonathan |title= The 'King of Rai' Seeks a New Name |publisher= San Francisco Chronicle |url= http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=/c/a/2005/07/10/PKGO4DI60H1.DTL&amp;hw=Khaled+algeria&amp;sn=001&amp;sc=1000 |date= 2005-07-10 |accessdate= 2015-11-12 |archiveurl= https://archive.today/20120630085511/http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=/c/a/2005/07/10/PKGO4DI60H1.DTL&amp;hw=Khaled+algeria&amp;sn=001&amp;sc=1000 |archivedate= 2012-06-30 }}&lt;/ref&gt;
|-
|[[B.B. King]] || Kráľ blues || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Much later, as the reigning King of the Blues, BB would explain that the 'blues isn't just some sad music about a broken heart, a busted dream, or a painful love affair. Blues is much more than any of these things. If I could pick three descriptions of it, I'd say it ain't nothing but living, laughing and loving'&quot;, in {{cite book| last = Nazel | first = Joe | title = B.B. King: King of the Blues | publisher = Holloway House Publishing | year = 1998 | page = 60 | isbn = 978-0-87067-792-2}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Inevitably called 'King of the Blues', BB King is today probably the most commercially successful blues singer with black audiences.&quot; in {{cite book| last = Oakley | first = Giles | title = The Devil's Music: A History of the Blues | publisher = [[Da Capo Press]] | year = 1997 | page = 228 | isbn = 978-0-306-80743-5}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Chaka Khan]] || Kráľovná Funk || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web|url= https://books.google.com/books?id=o-DsrELVchkC&amp;pg=PA101|quote=R&amp;B and funk singer Chaka Khan is born Yvette Marie Stevens yo Charles Stevens and Sandra Coleman in Chicago, Illinois. As a young woman, Chaka Khan and her sister Taka Boom (nee Yvonne Stevens) formed a group called Shades of Black; the two also became active in Chicago's Black Panther Party. Famed as the lead singer with the 1970's funk group Rufus, Khan later became a solo artist and is widely acclaimed as the &quot;Queen of Funk&quot;.}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Khánh Ly]] || Barefoot Queen || Vietnam || &lt;ref&gt;&quot;In 1964, Khanh Ly met Trinh Cong Son, at that time a young composer, in Da Lat and they quickly became friends. Fascinated by her seductive voice, Son asked her to accompany him on his performances to Sai Gon but she turned down his request. The legacy of Ly and Son started few years later, when the singer came back to Sai Gon in 1967. In the next few decades, they sang together at several venues, including on the steps of Van Khoa University in Sai Gon, to spread Son’s anti-war lyrics in the Yellow-Skin Songs collection. Their plea for peace brought them unexpected fame. From the university campuses, to the unknown farm lands, Ly was heard, known, and hailed as the &quot;Barefoot Queen&quot;.&quot;, in {{cite web | title = Singer returns home to grace local stages | publisher = Vietnam Breaking News | year = 2014 | url = http://www.vietnambreakingnews.com/2014/08/singer-returns-home-to-grace-local-stages/ | accessdate = 2015-11-12 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20140903041147/http://www.vietnambreakingnews.com/2014/08/singer-returns-home-to-grace-local-stages/ | archivedate = 2014-09-03 }}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Gladys Knight]] || Cisárovná Soul || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;Her string of hits since the early '60s as the Empress of Soul are known in the streets of Johannesburg and around the world. They include those she recorded with and without the Pips - such as &quot;[[I Heard It Through the Grapevine]]&quot; and &quot;[[Neither One of Us (album)|Neither One of Us]].&quot; {{cite news|author=Phil Roura|title=Knight on a Mission: Georgia's Soul Superstar Has New Orleans on Her Mind|newspaper=[[Daily News (New York)|New York Daily News]]|date=2010-09-26|page=20}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Gladys Knight technically supersedes them with her title 'Empress of Soul'. And rightly so: with her Pips she created solid Motown hits, followed by Seventies soul gems such as [[Midnight Train to Georgia]] and [[Help Me Make It Through the Night]] - sure to raise a tear on this farewell tour.&quot; in {{cite news|last=McNulty|first=Bernadette|title=Pop|newspaper=[[The Daily Telegraph]]|date=2009-10-10|page=16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;At 65, the Empress of Soul is leaving on the Midnight Train to Georgia for the last time. Gladys Knight's &quot;farewell tour&quot; winds down a six-decade-long career that began with a talent contest at the age of seven. You can't blame her for wanting a rest, although, as one of the greats, she isn't bowing out quietly. For almost two hours, she conducts a &quot;musical journey&quot; that is both an emotional rollercoaster and a social history lesson.{{cite news|author=Dave Simpson|title=Review: Pop: Gladys Knight Manchester Arena 4/5|newspaper=[[The Guardian]]|date=2009-10-09|page=44|issn=02613077}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Frankie Knuckles]] || Krstný otec House || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;The man many call the godfather of house, Frankie Knuckles began DJing in New York in the early '70s while still a teenager, years before the disco boom which proved to be the first flowering of modern dance music.&quot; {{cite web |url=http://www.allmusic.com/artist/frankie-knuckles-mn0000793821 |title=Frankie Knuckles |accessdate=2012-07-02 |publisher=allmusic.co.uk}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Joseph Koo]] || Krstný otec Cantopop || Hongkong ||&lt;ref&gt;&quot;For Koo, who credits his music studies at Berklee with having an influence 'mainly on the theory and inspiration' of his musical arrangements, went on to make such a major impact on the local popular music scene that he was bestowed the title 'The Godfather of Cantopop'&quot;, in {{cite web |url=http://www.bcmagazine.net/hk.bcmagazine.issues/bcmagazine_webissue247/03-godfather.html |title=the godfather of cantopop |accessdate=2010-01-03 |publisher=bc magazine |author=Yvonne Teh |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100415231537/http://www.bcmagazine.net/hk.bcmagazine.issues/bcmagazine_webissue247/03-godfather.html |archivedate=2010-04-15 }}&lt;/ref&gt;
|}

===L===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Patti LaBelle]] || Krstná mama soulu ||rowspan=&quot;3&quot;| Spojené štáty  ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.biography.com/people/patti-labelle-537586 |title=Patti LaBelle Biography |publisher=Biography.com |accessdate=2015-05-08}}&lt;/ref&gt;
|-
|High Priestess of Good Vibrations
|&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.defjam.com/artists/patti-labelle/|title=Patti LaBelle|work=Def Jam|accessdate=2014-10-03|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140221093947/http://www.defjam.com/artists/patti-labelle/|archivedate=2014-02-21}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná Rock &quot;n&quot; Soulu
|&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://articles.orlandosentinel.com/1993-03-08/news/9303070203_1_patti-labelle-walk-of-fame-hollywood-walk|title=Queen Of Rock 'N' Soul On Hollywood Walk Of Fame|work=Orlando Sentinel|accessdate=2014-10-03|archiveurl=https://archive.today/20140702055731/http://articles.orlandosentinel.com/1993-03-08/news/9303070203_1_patti-labelle-walk-of-fame-hollywood-walk|archivedate=2014-07-02}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Lady Gaga]] || Popová princezná ||rowspan=&quot;3&quot;| Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.rollingstone.com.ar/1512513-madonna-quiere-cantar-con-gaga-y-gaga-dice-no|title=Madonna quiere cantar con Gaga, y Gaga dice no|last=|first=|date=September 28, 2012|work=[[Rolling Stone]] (Argentina)|quote=...La reina del pop invitó a la princesa a compartir escenario en alguno de sus recitales del MDNA Tour....|accessdate=2013-02-19|language=Spanish}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.mirror.co.uk/lifestyle/going-out/music/lady-gaga-the-new-princess-of-pop-789164|title=Lady GaGa the new Princess of Pop |last=|first=|work=[[Daily Mirror]]|publisher=[[Trinity Mirror]]|quote=...MEET lady gaga – the grammy-nominated princess of pop.....|accessdate=2013-02-19|language=}}&lt;/ref&gt;
|-
|Nová popová kráľovná
|&lt;ref&gt;&quot;After scoring four number ones with her debut album, Gaga was lauded as the new queen of pop with the industry queuing to lay accolades at her feet&quot; in {{cite web|last=Topping|first=Alexandra |title=Brit awards: Lily Allen carries the flag but Lady Gaga wins 'battle of the babes'|url=http://www.guardian.co.uk/music/2010/feb/16/brit-awards-2010-winners|newspaper=[[The Guardian]]|date=2010-02-16|accessdate=2010-04-07 | location=London}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Lady Gaga -- real name Stefani Joanne Angelina Germanotta -- has, over the course of a few scant years, scaled to pop heights not witnessed since the glory days of Madonna (and we're not just talking about those 10-inch Alexander McQueen heels). Not a week goes by that she's not in the news for something or other. Her Lollapalooza turn this past weekend confirmed her stature, as if there were any doubt, as America's new Queen of Pop&quot;, in {{cite web|author=Randall Roberts|title=Lady Gaga at Staples Center: The numbers behind the music|url=http://latimesblogs.latimes.com/music_blog/2010/08/lady-gaga-by-the-numbers.html|newspaper=[[Los Angeles Times]]|date=2010-08-11|accessdate=2010-08-18}}&lt;/ref&gt;
|-
|Popová kráľovná
|&lt;ref&gt;&quot;After scoring four number ones with her debut album, Gaga was lauded as the new queen of pop with the industry queuing to lay accolades at her feet&quot; in {{cite news|last=Mollanphy|first=Chris |title=Introducing the Queen of Pop|url=http://www.rollingstone.com/music/news/introducing-the-queen-of-pop-20110629?page=11|newspaper=[[Rolling Stone]]|date=2011-06-29|accessdate=2014-02-24}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|James|Last|}} || |Last king of easy listening || Nemecko ||&lt;ref name=&quot;livemint&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.livemint.com/Specials/VrJUXbES9H8eSvSwCwIaeI/James-Last-the-last-king-of-easy-listening.html|title=James Last, the last king of easy listening - Livemint|publisher=livemint.com|accessdate=2015-08-10}}&lt;/ref&gt;
|-
|{{sortname|Laurel|Aitken|}} || Krstný otec Ska || Jamajka ||&lt;ref&gt;&quot;Known as &quot;the Godfather of Ska,&quot; Laurel Aitken was Jamaica's first real recording star.&quot; ''[{{Allmusic|class=artist|id=p33496|pure_url=yes}} Laurel Aitken Biography] on [[Allmusic]], retrieved 2009-11-23.&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|{{sortname|Avril|Lavignová|}} || Pop-Punková princezná ||rowspan=&quot;3&quot;| Kanada ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.mtv.com/news/articles/1558006/20070425/lavigne_avril.jhtml?rsspartner=rssMozilla|title=Avril Hammers Nine Inch Nails For Billboard's #1|last=Harris|first=Chris|date=April 25, 2007|work=MTV|quote=This battle royale between the bubbly pop-punk princess and venerated industrial-rock icon....|accessdate=2010-06-27|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070909132351/http://www.mtv.com/news/articles/1558006/20070425/lavigne_avril.jhtml?rsspartner=rssMozilla|archivedate=2007-09-09}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.ew.com/ew/article/0,,453537,00.html|title=Try to Shut Her Up|last=Susman|first=Gary|date=May 21, 2003|work=[[Entertainment Weekly]]|quote=...the Canadian pop-punk princess, who has just one studio album under her belt....|accessdate=2010-06-27}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141217050653/http://www.ew.com/ew/article/0,,453537,00.html |date=2014-12-17 }}&lt;/ref&gt;
|-
|Pop Rock Princess
|&lt;ref name=&quot;ctpost&quot;&gt;{{cite web|url=http://m.ctpost.com/news/article/Pop-rock-princess-Avril-Lavigne-at-Foxwoods-5573027.php|title=Pop rock princess Avril Lavigne at Foxwoods - Connecticut Post|publisher=m.ctpost.com|accessdate=2015-08-10}}&lt;/ref&gt;
|-
|Punk Rock Princess
|&lt;ref&gt;{{cite news |author=CRISTINA EVERETT, Monday, January 16, 2012 |url=http://articles.nydailynews.com/2012-01-16/news/30633641_1_deryck-whibley-punk-rock-princess-split |title=The punk rock princess and the reality TV hunk have called it quits on their nearly two-year romance |publisher=Articles.nydailynews.com |date=2012-01-16 |accessdate=2012-07-04 |location=New York }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120623083330/http://articles.nydailynews.com/2012-01-16/news/30633641_1_deryck-whibley-punk-rock-princess-split |date=2012-06-23 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://patpoh.fooyoh.com/entry/Avril-Lavigne-Continues-Her-Punk-Rock |title=Avril Lavigne Continues Her Punk Rock Princess Persona |publisher=Patpoh.fooyoh.com |date=2012-03-15 |accessdate=2012-07-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.planetradiocity.com/musicreporter/slideshow-gallery.php?galleryid=210&amp;title=The%20%E2%80%98Punk%E2%80%99%20Princess:%20Avril%20Lavigne |title=Pint-sized ‘punk rock’ princess Avril Lavigne turns a year older on September 27. But, after watching her go from pop-punk-teenager in ‘Sk8er Boi’ to punk-princess with ‘Girlfriend’ |publisher=Planetradiocity.com |accessdate=2012-07-04}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Les|Paul|}} || Architekt rokenrolu || Spojené štáty ||&lt;ref name=rockhallLesPaul/&gt;
|-
|[[Brianna Perry|Lil Brianna]] || Princezná Juhu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;She is the acclaimed Princess of the South, the original Candy Girl before she even became an adolescent teen. All across the nation Lil Brianna has been imprinting her name all over the industry.&quot; in {{Cite web|title=Lil Brianna|url=http://24hourhiphop.com/next-in-line/lil-brianna/|work=24HourHipHop|publisher=24HourHipHop.com|date=August 1, 2007|accessdate=2013-03-30|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131105192032/http://24hourhiphop.com/next-in-line/lil-brianna/|archivedate=2013-11-05}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Lil' Kim]] || Včelia kráľovná ||rowspan=&quot;2&quot;| Spojené štáty ||&lt;ref name=&quot;Hip-Hop-and-Philosophy&quot;&gt;{{cite book|url=http://books.google.com/?id=IG8ufdGSmIYC&amp;pg=PA99&amp;dq=#v=snippet&amp;q=queen%20bee&amp;f=false |title=Hip-Hop and Philosophy: Rhyme 2 Reason - Derrick Darby, Tommie Shelby - Google Books |publisher=Books.google.com |date=2011-09-30 |accessdate=2012-11-05|isbn=9780812697797 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://i.imgur.com/fRiDs.jpg |title=Lil' Kim covers Source magazine - August 2003 |publisher= |accessdate=2012-10-04}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná Rapu
|&lt;ref&gt;&quot;'[[Complex]]' rapper Lil Kim is the Queen Of Rap|url=http://www.complex.com/music/2014/07/30-photos-from-when-lil-kim-was-the-queen-of-rap/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151117020712/http://www.complex.com/music/2014/07/30-photos-from-when-lil-kim-was-the-queen-of-rap/ |date=2015-11-17 }}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Lil' Mo]] || Krstná mama Hip-Hop and R&amp;B ||rowspan=&quot;2&quot;| Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;The power of this self-appointed 'Godmother of Hip-Hop and R&amp;B' may take some by surprise; while many artists spin tales of their hard-knock childhoods, Lil' Mo's family was often called the 'fake Cosbys.'&quot; in {{cite web|title=R&amp;B Divas: LA Announces Cast|url=http://www.tvone.tv/shows/randb-divas/inside-the-show/r-and-b-divas-la-announces-cast.html|publisher=[[Channel 1 (North American TV)|tvOne.tv]]|date=April 5, 2013|accessdate=2013-08-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130828052010/http://www.tvone.tv/shows/randb-divas/inside-the-show/r-and-b-divas-la-announces-cast.html|archivedate=2013-08-28}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;R&amp;B singer/songwriter Lil Mo, affectionately known as the Godmother of Hip-Hop and R&amp;B, will release her anticipated third CD, ''[[Pain &amp; Paper|Pain and Paper]]'' on August 28th, via her own Honeychild Inc., distributed by Koch Entertainment.&quot; in {{cite news|title=News &lt;nowiki&gt;|&lt;/nowiki&gt; R&amp;B Singer Lil Mo to Release Her New CD 'Pain and Paper' on August 28th &lt;nowiki&gt;|&lt;/nowiki&gt; Singersroom|url=http://singersroom.com/content/2007-07-12/RB-Singer-Lil-Mo-to-Release-Her-New-CD-Pain-and-Paper-on-August-28th/|publisher=Singersroom.com|date=July 12, 2007|accessdate=2013-08-13}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná Shade
|&lt;ref&gt;&quot;'[[Superwoman Pt. II|Superwoman]]' singer Lil Mo was crowned 'Queen of Shade' by [[WWPR-FM|Power 105]] hosts on her recent visit to the controversial radio series.&quot; in {{cite web|last=J. Smith|first=Panama|title=Power 105 crowns Lil Mo as the Queen of Shade|url=http://www.personamagazine.net/626/|work=Persona|publisher=PersonaMagazine.net|date=May 6, 2013|accessdate=2013-08-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131026150213/http://www.personamagazine.net/626/|archivedate=2013-10-26}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Lisa Lisa]] || Kráľovná latino hip hopu || Spojené štáty ||&lt;ref name= VIBE&gt;
{{cite web|url=http://www.vibe.com/article/latin-hip-hop-legend-lisa-lisa-fights-breast-cancer-mama-luke|title=Latin Hip-Hop Legend Lisa Lisa Fights Breast Cancer With Mama Luke|publisher=VIBE|date=March 15, 2012}}
&lt;/ref&gt;
|-
|[[Elisa Lindström]] || Princezná Dansband Music || Švédsko ||&lt;ref name=&quot;Dansbandskampen 2010&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.svd.se/kultur/elisas-vann-dansbandskampen_5802913.svd|title=Elisa's vann Dansbandskampen|publisher=[[Svenska Dagbladet]]|language=Swedish|date = 12 December 2010|accessdate=2013-11-09}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Little Richard]] || Architekt of rokenrolu ||rowspan=&quot;2&quot;| Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Called the 'Architect of Rock and Roll,' the flamboyant piano virtuoso is known for the classic hits [[Tutti Frutti (song)|Tutti Frutti]], [[Long Tall Sally]], [[Good Golly Miss Molly]] and Lucille.&quot; in {{Cite news |title=Little Richard, Gladys Knight &amp;amp; The Pips Inducted Into Apollo Theater Legends Hall Of Fame; Ella Fitzgerald...| newspaper= [[Jet (magazine)|Jet]] |volume=110|issue=| page=59 | date=2006-07-10|issn=00215996}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľ rokenrolu
|&lt;ref&gt;{{Cite book |last= Carpenter |first= Bil |title=Uncloudy days: the Gospel Music encyclopedia| publisher= Hal Leonard | page=253 | year=2005 |isbn=978-0-87930-841-4}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Johnny|Logan|Johnny Logan (singer)}} || Mr. Eurovision || Írsko ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.esctoday.com/51946/australia-celebrates-30-years-of-eurovision-on-their-screens/ |title=Australia celebrates 30 years of Eurovision on their screens &amp;#124; esctoday.com &amp;#124; your daily eurovision centre |publisher=esctoday.com |date=2013-05-02 |accessdate=2013-07-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;By winning the contest for a second time in 1987, this earned him the nickname of 'Mr Eurovision' http://www.eurovision.tv/page/news?id=25_years_ago_-_johnny_logan_wins_for_the_second_time&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;balticstoday&quot;&gt;[http://www.balticsww.com/eurovision_johnny_logan.htm &quot;Johnny Logan Interview&quot;]. ''The Baltics Today''.&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Kenny|Loggins|}} || Kráľ filmových soundtrackov || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Pop-rocker Kenny Loggins has done well for himself as the king of movie soundtracks, giving us &quot;I’m Alright&quot; from &quot;[[Caddyshack]],&quot; &quot;Nobody’s Fool&quot; from &quot;Caddyshack II,&quot; &quot;[[Footloose (song)|Footloose]]&quot; from ''[[Footloose (soundtrack)|the movie of the same name]]'' and &quot;&quot;''[[Danger Zone (song)|Danger Zone]]''&quot; from ''[[Top Gun]]''&quot;&quot; http://www.stltoday.com/entertainment/music/king-of-movie-soundtracks-kenny-loggins-is-grateful-for-footloose/article_c44c87b6-f2f8-11e1-b555-0019bb30f31a.html&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.starnewsonline.com/article/20120403/ENT/120409943 |title=Azalea Festival concert |publisher=StarNewsOnline.com |date=2012-04-03 |accessdate=2013-07-02}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Lorde]] || New Queen of Alternative || Nový Zéland ||&lt;ref name=&quot;Lorde&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/5687161/lorde-the-billboard-cover-story|title=Lorde: The Billboard Cover Story|work=Billboard|first=Jason|last=Lipshutz|date=6 September 2013|accessdate=2014-06-20}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Toby|Love|}} || Kráľ Crunkchata || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/57165/toby-love|title=Move over Lil Jon, there's a new king in town — Toby Love, the king of crunkchata|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|publisher=[[Prometheus Global Media]]|accessdate=2013-02-15}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| {{sortname|Loretta|Lynn|}} || Prvá dáma Country ||rowspan=&quot;2&quot;| Spojené štáty ||&lt;ref&gt;Rao, Amy (2008-11-28). [http://www.newschannel5.com/story/9426125/countrys-first-lady-loretta-lynn-looks-back-on-her-career?redirected=true &quot;Country's First Lady, Loretta Lynn, Looks Back On Her Career&quot;] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110218213548/http://www.newschannel5.com/story/9426125/countrys-first-lady-loretta-lynn-looks-back-on-her-career?redirected=true |date=2011-02-18 }}, ''WTVF-TV'', 28 Nov 2008, retrieved 2011-04-16.&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná Country
|&lt;ref name=&quot;Queens of Country&quot;&gt;&quot;Queen of Country. The title has been bestowed on Dolly Parton, Reba McEntire, Loretta Lynn and a few other female country stars.&quot; in {{Cite web |last= Proskocil| first= Niz| title=Who is the queen of country?| newspaper= Omaha World - Herald | page=11 | date= 2008-08-07}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;If any long-running singer deserves to wear the crown, or at least the tiara, of Queen of Country, then surely it's the Coal Miner's Daughter herself, Loretta Lynn, right? Right. (Sorry, Dolly)&quot;, in {{Cite web | title=Queen for a day| newspaper= [[Pantagraph]] | page=D.5 | date= 2008-03-13}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Vera|Lynn|}} || [[Forces sweetheart]] || Spojené kráľovstvo ||&lt;ref&gt;{{cite news| url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/special_report/1999/08/99/world_war_ii/427760.stm | work=BBC News | title=The forces' sweetheart | date=1999-09-02 |accessdate=2013-12-01}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news| url=http://www.guardian.co.uk/books/2009/feb/15/vera-lynn-memoirs | location=London | work=The Guardian | first=Vanessa | last=Thorpe | title=At 92, forces' sweetheart Vera Lynn tells her life story | accessdate=2013-12-01|date=2009-02-15}}&lt;/ref&gt;
|}

===M===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[Madonna]] || Prvá dáma popu ||rowspan=&quot;4&quot;| Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.telegraph.co.uk/news/3200314/Madonnas-love-history.html|title=Madonna's love history|work=[[The Daily Telegraph]]|date=2008-10-15|accessdate=2011-10-10|quote=During her reign the first lady of pop Madonna has changed her men almost as often as she has changed her image.|location=London}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;BBC7447895&quot;&gt;{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/7447895.stm|title=Pop superstars turn 50|last=Savage|first=Mark|date=2008-08-15|publisher=BBC|accessdate=2009-04-07|quote=The album True Blue, with its iconic Herb Ritts cover, cements Madonna's reputation as the first lady of pop...; Also known as: The Queen of Pop, Material Girl...}}&lt;/ref&gt;
|-
|Princezná popu
|&lt;ref&gt;&quot;Madonna, called the Princess of Pop&quot; in {{Cite news |title = Celebrity Beat | page = 53 | newspaper = Jet |volume=69|issue=6| date = 1985-10-21 |issn=00215996}}&lt;/ref&gt;
|-
|Popová kráľovná
|&lt;ref name=Bollinger2008p147/&gt;&lt;ref name=&quot;BBC7447895&quot;/&gt;&lt;ref&gt;&quot;...the so-called Queen of Pop eludes both followers and critics by shifting her image...&quot; in R. Gairola, &quot;Re-worldling the Oriental: Critical Perspectives on Madonna as Geisha&quot; in S. Fouz-Hernández and F. Jarman-Ivens, eds, ''Madonna's drowned worlds: new approaches to her cultural transformations, 1983–2003'' (Aldershot: Ashgate Publishing, Ltd., 2004), p. 104.&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná Reinvention
|&lt;ref&gt;&quot;The queen of reinvention has achieved the seemingly impossible yet again&quot;, in {{Cite news | title=Spotlights: Singles| newspaper= Billboard |volume=117|issue=44| page=69| date=2005-10-29|issn=00062510}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;The queen of reinvention, Madonna, even named her 2004 world tour Reinvention&quot;, in {{Cite book |last=Gallo|first=Carmine| title=10 Simple Secrets of the World's Greatest Business Communicators| publisher= Sourcebooks | page=204| year= 2006|isbn=978-1-4022-0696-2}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Miriam|Makebová|}} || Matka Afriky ||  [[Juhoafrická republika]] ||&lt;ref&gt;{{cite news| url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/7719318.stm | work=BBC News | title=Obituary: Miriam 'Mama Africa' Makeba | accessdate=2013-12-02 |date=2008-11-11}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Teena Marie]] || Slonovinová kráľovná soulu ||rowspan=&quot;2&quot;|  Spojené štáty ||&lt;ref name=MarieTime&gt;&quot;Teena Marie, born Mary Christine Brockert but also known as Lady T and the Ivory Queen of Soul, was found dead Dec. 26 at 54,&quot; in {{cite news|author=Alexandra Silver|title=Teena Marie|url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,2040185,00.html|newspaper=[[Time (týždenník)|TIME]]|date=2011-01-10|accessdate=2011-01-26}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110120020713/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,2040185,00.html |date=2011-01-20 }}&lt;/ref&gt;
|-
|Lady T||&lt;ref name=MarieTime/&gt;
|-
| {{sortname|Bob|Marley|}} || Kráľ [[reggae]] || [[Jamajka]] ||&lt;ref&gt;&quot;Reggae’s Mellow King, Defined by a Legacy He Couldn’t Outrun&quot;, in {{Cite news |last= Holden| first= Stephen| title=Reggae’s Mellow King, Defined by a Legacy He Couldn’t Outrun| newspaper= New York Times | page= | date= 2012-04-19|issn=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;The undisputed king of reggae helped prove the instrument's versatility&quot;, in {{Cite news|last= | first= | title= Bob Marley| newspaper= The Independent | page= |issn=}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Fernando|Maurício|}} || Kráľ Fado a Mouraria || [[Portugalsko]] ||&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.museudofado.pt/personalidades/detalhes.php?id=301 |title=Personalidades: Fernando Maurício |publisher=Museo do Fado |date=April 2008 |accessdate=2015-08-05 |language=pt}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Reba|McEntire|}} || Kráľovná Country || Spojené štáty ||&lt;ref name=&quot;Queens of Country&quot;/&gt;&lt;ref&gt;&quot;Through massive record sales and live shows that take on a Bruce Springsteen-like endurance, McEntire has earned her unofficial moniker as 'The Queen of Country'&quot;, in {{Cite news |last= Schaults| first= Janine| title=It's Reba, for a good cause| newspaper= Chicago Tribune | page=4 | date= 2009-05-20|issn=10856706}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Lydia|Mendoza|}} || Kráľovná Tejano || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;In a music heavily dominated by men, Lydia Mendoza, the First Queen of Tejano Music, stands out&quot;, in {{cite book | last = Dorian| first = Frederick | author2= Simon Broughton, Mark Ellingham, James McConnachie, Richard Trillo, Orla Duane|title = World Music: The Rough Guide | publisher = [[Rough Guides]] | year = 2000 | page = 606 | isbn = 978-1-85828-636-5}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Idina|Menzel|}} || Kráľovná Broadwaya || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Markos|first1=Papadatos|title=Review: Idina Menzel wows New York City's Radio City Music Hall|url=http://www.digitaljournal.com/a-and-e/music/review-idina-menzel-wows-new-york-city-s-radio-city-music-hall/article/386935|website=Digital Journal|publisher=digitaljournal.com|accessdate=2014-09-11|date=June 17, 2014|quote=The Broadway queen got the Radio City audience involved in her set, in a spontaneous version of 'Take Me or Leave Me' from Rent.}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Daniela|Mercury|}} || Kráľovná Axé || [[Brazília]] ||&lt;ref&gt;{{Cite news| last= |first=|title=Daniela Mercury chega aos 45 anos como a &quot;Rainha do Axé&quot; (Daniela Mercury turns 45 as the &quot;queen of axé&quot;) |url=http://diversao.terra.com.br/gente/noticias/0,,OI4586529-EI13419,00.html|page=|newspaper=[[Terra Networks|Terra]]|date=2010-07-28}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Mighty|Sparrow|}} || Svetový kráľ kalypsa || [[Trinidad a Tobago]] ||&lt;ref&gt;L. Winer, ed, ''Dictionary of the English/Creole of Trinidad &amp; Tobago: On Historical Principles'' (McGill-Queens Univ Press, 2008), ISBN 978-0-7735-3406-3, p. 159&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| {{sortname|Liza|Minnelliová|}} || Kráľovná [[Broadway]]a ||rowspan=&quot;2&quot;| Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://broadwayworld.com/article/FLASH-FRIDAY-Liza-In-London-Then-Now-20110701|title=FLASH FRIDAY: Liza In London, Then &amp; Now |first=Pat |last=Cerasaro |work=BWW |at=broadwayworld.com |publisher=[[Lime TV|Wisdom Digital Media]] |accessdate=2012-08-22 |date=2012-07-01 |quote=So it seems quite befitting of fate that the verifiable Queen of Broadway herself, Liza Minnelli...}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://la-confidential-magazine.com/channels/home-page/insights/q-and-a-with-liza-minnelli-on-upcoming-hollywood-show-and-more|title=Q&amp;A: Liza Minnelli Talks Hollywood Bowl|quote=The queen of Broadway takes center stage at the Hollywood Bowl on August 11|first=Michelle|last=Ward|at=la-confidential-magazine.com|work=[[Los Angeles Confidential]]|publisher=[[Greenspun Media Group]]|accessdate=2012-08-22|date=2012-07-11}}&lt;/ref&gt;
|-
|Kráľovná [[Hollywood]]u
|&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.lifeinitaly.com/liza-minnelli|title=Italian American Celebrities - Liza|at=lifeinitaly.com|work=|first=Glauco|last=Ferrari|publisher=Life in Italy|accessdate=2012-08-22|date=2012-04-08|quote=Born in L.A., she is the quintessential New Yorker, a queen of Broadway and Hollywood.|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160401093315/http://www.lifeinitaly.com/liza-minnelli|archivedate=2016-04-01}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;3&quot;| {{sortname|Kylie|Minogue|}} || Popová bohyňa ||rowspan=&quot;3&quot;| [[Austrália (štát)|Austrália]]
|&lt;ref&gt;&quot;Kylie: Goddess of Pop&quot; - Julie Aspinall, 2010 (p.3), ISBN 1921667761&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.entertainmentafrica.mobi/music/view/news/34197-Kylie-Minogue-is-the-goddess-of-pop &quot;Kylie Minogue is the goddess of pop&quot;] - entertainmentafrica.mobi&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.rhythmscene.com/2011/05/kylie-minogue-a-real-pop-goddess/ |title=Kylie Minogue a Real Pop Goddess « Rhythm Scene |publisher=Rhythmscene.com |accessdate=2012-07-04 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110907074237/http://www.rhythmscene.com/2011/05/kylie-minogue-a-real-pop-goddess/ |archivedate=2011-09-07 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;VH1&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.vh1.com/music/tuner/2014-10-23/runner-ups-pop-queen-faceoff/4/ |title=VH1 Pop Queen Faceoff: The Runner Ups |publisher=VH1 Music |date=October 2014 |accessdate=2014-10-24}}&lt;/ref&gt;
|-
|Princezná popu
|&lt;ref&gt;&quot;Once upon a time, long before anybody had even heard of Britney, Christina, Jessica or Mandy, Australian singer Kylie Minogue ruled the charts as princess of pop&quot;, in {{Cite news |title = Kylie's back on royal form | page = 5 | newspaper = [[Birmingham Post]] | date = 2000-07-08}}&lt;/ref&gt;
|-
|Popová kráľovná
|&lt;ref name=&quot;VH1&quot;/&gt;&lt;ref&gt;&quot;The queen of pop, Kylie Minogue, lines up alongside the Chelsea Pensioners and note-smashing Russell Watson to press the royal flesh ...&quot; in {{cite news|title=Pick of the Day|newspaper=[[The Mail on Sunday]]|location=London|date=2010-12-12|page=55}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|title=Hull New Theatre will be alive with The Sound Of Music|url=http://www.thisisgrimsby.co.uk/news/Undefined-Headline/article-3121927-detail/article.html|accessdate=2011-02-12|newspaper=[[Grimsby Telegraph]]|date=20 January 2011|archiveurl=http://www.webcitation.org/query?url=http%3A%2F%2Fwww.thisisgrimsby.co.uk%2Fnews%2FUndefined-Headline%2Farticle-3121927-detail%2Farticle.html&amp;date=2011-02-12|archivedate=2011-02-12|location=[[Grimsby]]|quote=On the same night, his former soap partner Kylie was crowned Queen of Pop at the Brits.}} {{Webarchive|url=https://archive.today/20120914085113/http://www.thisisgrimsby.co.uk/news/Undefined-Headline/article-3121927-detail/article.html |date=2012-09-14 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;J J Anisiobi, [http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-2154620/Queens-Diamond-Jubilee-Concert-2012-Kylie-Minogue-Jessie-J-legs-voices.html Here come the girls: Kylie Minogue and Jessie J show off their legs as well as their voices at The Queen's Diamond Jubilee concert], Mail Online, 4 June 2012, retrieved 2013-12-03.&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Misia]] || Kráľovná Balád || rowspan=&quot;2&quot;| [[Japonsko]] ||&lt;ref&gt;バラードの女王、MISIAの歌声をいち早くフルで楽しみたい人は、さっそくダウンロードしておこう。 (Ubiquity translation: ''Those who want to quickly listen to the Queen of Ballads Misia's singing can immediately download the song.''){{cite web| first=| last=| url=http://news.livedoor.com/article/detail/4441256/| title=MISIA、ドラマ「JIN-仁-」で話題の新曲着うたフル配信| publisher=''[[Livedoor]]''| accessdate=2010-05-02| date=2009-11-09| archiveurl=https://web.archive.org/web/20120709054100/http://news.livedoor.com/article/detail/4441256/| archivedate=2012-07-09}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná japonského soulu
|&lt;ref&gt;ジャパニーズソウルの女王として圧倒的歌唱力を誇るシンガー MISIAと、日本のロックを牽引する最高のギタリスト 布袋寅泰による書き下ろし主題歌「Back In Love Again（feat.布袋寅泰）」は、堺雅人演じる右衛門佐（えもんのすけ）と菅野美穂演じる綱吉による&quot;二人の永遠の愛&quot;を表現。 (Ubiquity translation: ''Misia, the Queen of Japanese Soul known for her powerhouse vocals, and Japan's leading rock guitarist Tomoyasu Hotei wrote the theme song &quot;Back In Love Again&quot; to express the &quot;eternal love&quot; between Masato Sakai's Emonnosuke and Miho Kanno's Tsunayoshi.''){{cite web| first= | last= | url=http://www.billboard-japan.com/d_news/detail/7016| title=MISIA×布袋寅泰 映画『大奥』主題歌で夢のコラボ実現| publisher=''[[Billboard (magazine)|Billboard Japan]]'' | accessdate=2012-09-23|date=2012-09-12}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Hibari|Misora|}} || Kráľovná japonského popu || Japonsko ||&lt;ref&gt;&quot;Since her debut at age nine, she was the queen of Japanese pop music&quot;, at {{cite journal|title=The East|volume=25-25|publisher=University of Virginia|work=East Publications|year=1989|page=57}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Known as the queen of
Japanese pop music... {{cite web|title=The Japan Foundation newsletter|publisher=University of Michigan|work=The Japan Foundation|volume=17-21|year=1989|page=6}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Monica (speváčka)|Monica]] || Princezná R&amp;B || Spojené štáty ||&lt;ref name=CT1998&gt;&quot;Rising above it all was Monica, the headline female act, who's currently sharing the title of 'R&amp;B Princess' with young singer Brandy&quot; in {{cite news |last=Townsend|first=Audarshia |title = No Real Treat Monica Highlights Otherwise Dreary Halloween Bash | newspaper = [[Chicago Tribune]] |page=25| date = 1998-10-31|issn=10856706}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Bill|Monroe|}} || Otec Bluegrassu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Musical pioneer Bill Monroe is known as 'the father of bluegrass music'.&quot;, at ''Rock and roll hall of fame'', http://www.rockhall.com/inductees/bill-monroe, retrieved 2009-09-06.&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Rudy Ray|Moore|}} || Krstný otec [[rep]]u || Spojené štáty ||&lt;ref name=AllmusicSoulp482/&gt;
|-
| {{sortname|Giorgio|Moroder|}} || Otec diskohudby || [[Taliansko]] ||&lt;ref&gt;&quot;This record was a collaboration between Philip Oakey, the big-voiced lead singer of the techno-pop band the Human League, and Giorgio Moroder, the Italian-born father of disco who spent the '80s writing synth-based pop and film music.&quot; {{cite web|url={{Allmusic|class=album|id=r59464|pure_url=yes}}
|title=Philip Oakey &amp; Giorgio Moroder: Overview |accessdate=2009-12-21 |publisher=[[allmusic]] |author=Evan Cater }}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Jim|Morrison|}} || Kráľ orgazmického rocku || Spojené štáty ||&lt;ref name=DBMJ_10_30_1970&gt;{{cite news |title=Rock Singer Sentenced |url=http://news.google.com/newspapers?id=7E4fAAAAIBAJ&amp;sjid=ndEEAAAAIBAJ&amp;pg=630,7400652&amp;dq=jim+morrison&amp;hl=en |newspaper=Daytona Beach Morning Journal |date=October 30, 1970 |page=15 |accessdate=2013-07-05}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;| {{sortname|Anita|Mui|}} || Kráľovná Canto Popu ||rowspan=&quot;2&quot;| [[Hongkong]] ||&lt;ref&gt;{{cite web| url = http://www.smh.com.au/articles/2004/02/19/1077072775866.html?from=storyrhs | title = Final ovation for the queen of Canto-pop | date = February 20, 2004 | work = [[The Sydney Morning Herald]] | accessdate = 2009-03-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Anita Mui, or Mei Yanfang, known as the &quot;ever-changing&quot; queen of Cantopop. {{cite web | url = http://english.cri.cn/4026/2008/01/06/164@311169.htm | title = ChinaBeat: Mei Yanfang | date = 2008-01-06 | work = [[China Radio International]] webcast | accessdate = 2009-03-08 | archiveurl = https://archive.today/20120707234249/http://english.cri.cn/4026/2008/01/06/164@311169.htm | archivedate = 2012-07-07 }}&lt;/ref&gt;
|-
|Ázijská Madonna
|&lt;ref&gt;{{cite book|author=Edward L. Davis|title=Encyclopedia of Contemporary Chinese Culture|publisher=Taylor &amp; Francis|isbn=041577716X|year=2008|page=567|quote=Anita Mui, frequently referred to as the 'Madonna of Asia', was also active in movies, like most Hong Kong pop stars}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Zeki|Müren|}} || Sun of Art || [[Turecko]] ||&lt;ref&gt;{{Cite book|last = Magrini |first = Tullia |title = Music and gender: perspectives from the Mediterranean |chapter = The Tearful Public Sphere: Turkey's &quot;Sun of Art,&quot; Zeki Müren |publisher = University of Chicago Press |year = 2003 |isbn = 978-0-226-50165-9}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Peter|Murphy|Peter Murphy (musician)}} || Krstný otec [[Gothic rock|gotického rocku]] || Spojené kráľovstvo ||&lt;ref&gt;{{Cite news|url=http://www.post-gazette.com/pg/08171/890959-42.stm|title=Music Preview: Bauhaus frontman Peter Murphy tours with solo retrospective|last=Theiner|first=Manny|date=2008-06-19|work=Pittsburgh Post-Gazette|publisher=PG Publishing Co|accessdate=2008-11-07}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[My Tam]] (''Mỹ Tâm'')|| Kráľovná [[V-Pop]]u|| [[Vietnam]]||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://guestofaguest.com/music/5-pop-acts-youve-probably-never-heard-of&amp;slide=4 |title=5 Pop Acts You've Probably Never Heard Of |publisher=Guestofaguest.com |date=2012-02-03 |accessdate=2012-07-04}}&lt;/ref&gt;
|}

===N===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|[[Stevie Nicks]] || Kráľovná rokenrolu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;...with Rolling Stone magazine dubbing Nicks, 'The Reigning Queen of Rock and Roll'&quot;, in {{cite book| last = Brackett | first = Donald | title = Fleetwood Mac: 40 Years of Creative Chaos | publisher = Greenwood Publishing Group | year = 2007 | page = 159 | isbn = 978-0-275-99338-2}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.hindustantimes.com/StoryPage/Print/375627.aspx |quote=Take Edge of Seventeen, the elegy for John Lennon which launched the solo career of Stevie Nicks, queen of rock and roll and former better half of Fleetwood Mac. |title=Plucking the Same Old Strings |publisher=The Hindustan Times |date=2009-02-06 |accessdate=2015-11-12 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120717111412/http://www.hindustantimes.com/StoryPage/Print/375627.aspx |archivedate=2012-07-17 }}&lt;/ref&gt;
|-
|Thanh Nga || Kráľovná [[Cải lương]] (''Vietnamese Renovated Opera'')|| Južný Vietnam||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.movevietnam.com/news-vietnam-ho-chi-minh-city-to-remember-cai-luong-idol-en-835.html |title=Ho Chi Minh City to remember Cai luong idol - Move&amp;Buy Vietnam |publisher=Movevietnam.com |date=2008-11-23 |accessdate=2012-07-04}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[No I.D.]] || Krstný otec [[Chicago hip hop]]u || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.bet.com/topics/n/no-i-d.html|title=No I.D.|date=25 July 2012|work=BET.com|accessdate=2014-10-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.complex.com/music/2012/02/interview-no-id-talks-def-jam-kanye-west-how-he-affected-watch-the-throne|title=Interview: No I.D. Talks Def Jam, Kanye West, &amp; How He Affected &quot;Watch The Throne&quot;|author=Insanul Ahmed|date=6 February 2012|work=Complex|accessdate=2014-10-03}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Noor Jehan]] || Kráľovná Melody || British India/Pakistan ||&lt;ref&gt;{{Cite book|title=Mallika-e-Tarannum, Noorjehan: the Melody Queen |last=Gul |first=Iʻjāz |year=2008 |publisher=Vitasta Pub. |isbn=81-89766-46-5 |page=184 |url=http://books.google.com/?id=tbGsMwAACAAJ&amp;dq=malika-e-tarannum |accessdate=2010-03-25}}&lt;/ref&gt;
|}

=== O ===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|[[Odetta]] || Kráľovná amerického folku || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Odetta, who has died of kidney failure aged 77, received many honours during her life, most notably from [[Martin Luther King]], who called her 'the queen of American folk music', and the then US president Bill Clinton, who in 1999 awarded her the National Medal of the Arts and Humanities. She had been due to sing at [[Barack Obama]]'s inauguration in January.&quot; in {{cite news| title=Queen of folk led way for female solo singers| newspaper= [[The Irish Times]] | page=14| date= 2008-12-06}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Onyeka Onwenu]] || Kráľovná africkej pop music|| rowspan=&quot;2&quot;|[[Nigéria]] || &lt;ref&gt;{{cite news| work = [[AllAfrica.com|AllAfrica Global Media]] | url = http://allafrica.com/stories/201210220495.html | title=Onyenka Onwenu - Queen of African Pop Music}}&lt;/ref&gt;
|-
| Elegant Stallion
|&lt;ref&gt;{{cite news| url = http://www.vanguardngr.com/2012/03/onyeka-speaks-at-60/ | title=Onyeka speaks at 60}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Orelsan]] || Boss francúzskeho repu || rowspan=&quot;2&quot;|[[Francúzsko]] || &lt;ref name=&quot;orelsan 1&quot;&gt;{{cite web |url=http://www.franceinfo.fr/musique-orelsan/la-session-france-info/orelsan-le-monsieur-du-rap-francais-478525-2011-12-21 |author=Marion Benard |title=Orelsan, le &quot;monsieur&quot; du rap français |publisher=FranceInfo.fr |date=23 December 2011 |accessdate=2014-03-23 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20111224124407/http://www.franceinfo.fr/musique-orelsan/la-session-france-info/orelsan-le-monsieur-du-rap-francais-478525-2011-12-21 |archivedate=2011-12-24 }} (in French)&lt;/ref&gt;
|-
|Francúzsky Eminem || &lt;ref name=&quot;orelsan 2&quot;&gt;{{cite web |url=http://blog.solidarite-sida.org/orelsan-un-eminem-made-in-france-8135 |author=Subli |title=Orelsan, un Eminem made in France ? |publisher=blog.solidarite-sida.org |date=4 June 2012 |accessdate=2014-03-23 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140323202351/http://blog.solidarite-sida.org/orelsan-un-eminem-made-in-france-8135 |archivedate=2014-03-23 }} (in French)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;orelsan 3&quot;&gt;{{cite web |url=https://www.france-amerique.com/articles/2009/04/23/orelsan-durant-le-french-bashing-je-vivais-a-tampa-bay-en-floride.html |author=Akeem Kossoko |title=Orelsan, le &quot; Eminem d'Alençon &quot; au cœur d'une polémique en France |publisher=France-Amérique.com |date=23 April 2009 |accessdate=2014-03-23 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20131226195954/http://www.france-amerique.com/articles/2009/04/23/orelsan-durant-le-french-bashing-je-vivais-a-tampa-bay-en-floride.html |archivedate=2013-12-26 }} (in French)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;orelsan 4&quot;&gt;{{cite web |url=http://www.plume-egaree.com/2012/12/orelsan-eminem-rap-francais.html |title=Orelsan : le Eminem du rap français |publisher=Plume-Égarée.com |date=17 December 2012 |accessdate=2014-03-23 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140323195424/http://www.plume-egaree.com/2012/12/orelsan-eminem-rap-francais.html |archivedate=2014-03-23 }} (in French)&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;orelsan 5&quot;&gt;{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=lLktuscpggA |title=YouTube |publisher=YouTube.com |accessdate=2015-05-08}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Ozzy Osbourne]] || Krstný otec [[heavy metal]]u ||rowspan=&quot;2&quot;|Spojené kráľovstvo ||&lt;ref name=&quot;Christian2010p45&quot;&gt;E. B. Christian, ed.., ''Rock Brands: Selling Sound in a Media Saturated Culture'' (Lexington Books, 2010), ISBN 073914636X, p. 45.&lt;/ref&gt;
|-
|Princ temnôt||&lt;ref name=Christian2010p45/&gt;
|-
|[[Johnny Otis]] || Krstný otec R&amp;B || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite news| url=http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-16645161 | work=BBC News | title=Musician Johnny Otis dies aged 90 | date=2012-01-20}}&lt;/ref&gt;
|}

===P===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
| {{sortname|Jay|Park|}} || Fresh Prince of Seoul || Spojené štáty/Južná Kórea ||&lt;ref name=&quot;Jay Park&quot;&gt;{{cite web|last=Cochrane|first=Liam|title=Interview with Korean popstar Jay Park, the Fresh Prince of Seoul|url=http://www.abc.net.au/news/2012-09-27/interview-with-korean-popstar-jay-park-the-fresh/4284400|publisher=ABC News|accessdate=2012-11-22}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Jay Park DFSB&quot;&gt;{{cite web|title=The Fresh Prince of Seoul: Korea’s Reigning R&amp;B Heartthrob Jay Park Gets His Streak on 'Girlfriend'|url=http://www.dfsb.kr/projects/the-fresh-prince-of-seoul-koreas-reigning-rb-heartthrob-jay.html|publisher=DFSB Kollective|accessdate=2012-11-22}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Dolly|Partonová|}} || Kráľovná Country || Spojené štáty ||&lt;ref name=&quot;Queens of Country&quot;/&gt;
|-
| {{sortname|Charley|Patton|}} || Otec Delta Blues || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;T. Kernodle, H. Maxille and E. G. Price III, eds, ''Encyclopedia of African American Music'' (Greenwood, 2010), ISBN 978-0-313-34199-1, p. 126.&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Luciano|Pavarotti|}} || Kráľ vysokých céčok || Taliansko ||&lt;ref&gt;&quot;His North American breakthrough came in 1972, when he sang the role of Tonio in Donizetti's Daughter of the Regiment at New York's Metropolitan Opera. In his big number, &quot;Pour mon ame&quot;, he had to sing nine high C's, a feat that virtually every tenor pulls off by singing falsetto. Not Pavarotti. ... He was from then on known as 'The King of the High C's'.&quot; {{cite web
|url=http://www2.canada.com/ottawacitizen/news/story.html?id=e365b358-67f4-4f51-adf6-6956e42fbe49
|title=The King of the High C's |publisher=[[Ottawa Citizen]] |accessdate=2009-04-05|last= Enman |first= Charles |date = September 7, 2007}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|CeCe|Peniston|}} || Kráľovná Dance || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.magcloud.com/browse/issue/628630|title=CeCe Peniston: The Queen of Dance-Pop|work=Hostile Magazine|at=magcloud.com|publisher=[[MagCloud]]|date=2012-09-12|accessdate=2015-02-06}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://theurbandaily.com/2013/11/26/unsung-tune-in-cece-peniston-shines-as-the-90s-queen-of-dance/|title=Unsung&quot; Tune In: CeCe Peniston Shines as The ’90s Queen Of Dance|work=The Urban Daily|at=theurbandaily.com|publisher=[[Interactive One]]|date=2013-11-26|accessdate=2015-02-06|author=HelloBeautiful Staff}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Carl|Perkins|}} || Kráľ Rockabilly || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite book| last = Perkins | first = Carl |author2= David McGee | title = Go, Cat, Go!: The Life and Times of Carl Perkins, the King of Rockabilly| publisher = Hyperion Press | year = 1996 | pages = 11, 12 | isbn = 0-7868-6073-1}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Bernadette|Peters|}} || Kráľovná Broadway || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Jones|first1=Deborah|title=Night of bliss from Bernadette Peters, a queen of Broadway|url=http://www.theaustralian.com.au/arts/music/night-of-bliss-from-bernadette-peters-a-queen-of-broadway/story-fn9d2mxu-1226873941383?nk=553cd51b1acbabebd102a365b33b44a0#|website=The Australian|accessdate=2014-09-10|date=April 4, 2014|quote=Night of bliss from Bernadette Peters, a queen of Broadway}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Bache|first1=Byron|title=Music review: Bernadette Peters, Her Majesty’s Theatre|url=http://www.heraldsun.com.au/entertainment/arts/music-review-bernadette-peters-her-majestys-theatre/story-fni0fcgk-1226877926698?nk=553cd51b1acbabebd102a365b33b44a0|website=Herald Sun|publisher=News Ltd|accessdate=2014-09-10|date=April 8, 2014|quote=Peters is reigning queen of Broadway, and it’s little wonder.}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Iggy|Pop|}} || Krstný otec punku || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;But somewhere between his last album, &quot;[[Naughty Little Doggie]]&quot;, and his latest one, &quot;[[Avenue B (album)|Avenue B]]&quot;, the godfather of punk turned 50...&quot;, in {{Cite book|last=Christman |first=Ed |title=Iggy Pop opens a 'window into the soul' on Virgin's contemplative 'Avenue B'| newspaper= [[Billboard (magazine)|Billboard]] |volume=111|page=14 | date=1999-08-07|issn=00062510}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Looking remarkably healthy for a man who nurtured a world-class drug habit for many years, the &quot;Godfather of Punk&quot; Iggy Pop is set to close the Other Stage on Saturday night.&quot; in {{Cite news|title=Godfather of punk still has lust for life| newspaper= [[Western Daily Press]] |page=30 | date=2007-06-05}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Pérez|Prado|}} || Kráľ Mambo || Kuba ||&lt;ref&gt;{{cite book|last1=F. García|first1=David|title=Arsenio Rodríguez and the Transnational Flows of Latin Popular Music|date=2006|publisher=Temple University Press|location=Philadelphia, PA|page=77}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Elvis|Presley|}} || Kráľ rokenrolu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;His original status as the King of Rock and Roll has never been seriously challenged, and he's remained a bottomless source of inspiration for the generations of rock and rollers who've taken up the cause in the decades since that July night in Memphis&quot;. {{cite book| last = Schinder | first = Scott | title = Icons of Rock: An Encyclopedia of the Legends who Changed Music Forever | publisher = Greenwood Publishing Group | year = 2008 | page = 2 | isbn = 978-0-313-33846-5}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Lisa Marie|Presleyová|}} || Princezná rokenrolu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;It was only a matter of time before |the Princess of Rock 'n' Roll decided to rely on her royal bloodline and make a music career&quot;, in {{Cite news| last=Gumbrecht |first=Jamie|title=5 Questions For... Lisa Marie Presley|page=35|newspaper= The Atlanta Journal- Constitution|date=2003-07-24|issn= 15397459}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Pumpuang|Duangjan|}} || Kráľovná Luk thung || Thajsko ||&lt;ref&gt;{{cite news|script-title=th:ครบ 26 ปี 'พุ่มพวง ดวงจันทร์' วัดทับกระดาน เตรียมจัดงานยิ่งใหญ่|url=https://www.thairath.co.th/content/1300332|publisher=[[Thairath]]|access-date=June 6, 2015|date=June 5, 2015|language=th}}&lt;/ref&gt;
|}

===Q===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|rowspan=&quot;5&quot;|[[Ivy Queen]] || Kráľovná Reggaetón || rowspan=&quot;5&quot;| Puerto Rico/United States || &lt;ref name=&quot;Latina&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.latina.com/entertainment/music/ivy-queen-relationship-drama-and-ruling-reggaeton|title=Ivy Queen on Relationship Drama and Ruling Reggaeton|work=Latina|publisher=Latina Media Ventures LLC|author=Angie Romero|date=2010-04-13|accessdate=2012-06-15}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://books.google.com/books?id=eRMEAAAAMBAJ&amp;pg=PA47&amp;dq=Ivy+Queen+Quiero+Bailar&amp;hl=en&amp;sa=X&amp;ei=uTq3UPbBLefW2wW37IHoBw&amp;ved=0CDMQ6AEwAQ#v=onepage&amp;q=Ivy%20Queen%20Quiero%20Bailar&amp;f=false|title=Reggaetón Royalty - Ivy Queen Earns Her Crown As A Very Male Subgenre's Only Female Star|last=Ben-Yehuda|first=Ayala|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=2007-03-31|accessdate=2012-11-29}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná Rap||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hoy.com.do/alegria/2005/9/14/54082/print|title=Daddy Yankee donó 100.000 dólares a damnificados|language=Spanish|work=Hoy Digital|publisher=Periódico Hoy|date=2005-09-13|accessdate=2013-05-26}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná latin hip-hop||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://pqasb.pqarchiver.com/newsday/access/932045311.html?dids=932045311:932045311&amp;FMT=ABS&amp;FMTS=ABS:FT&amp;type=current&amp;date=Nov+27%2C+2005&amp;author=Ed+Morales&amp;pub=Newsday+%28Combined+editions%29&amp;desc=SONIDOS+LATINOS%2C+The+princesses+of+Latin+pop+music&amp;pqatl=google|title=Sonidos Latino: The Princesses of Latin Pop music|work=[[Newsday]]|publisher=[[Cablevision]]|date=2005-11-27|accessdate=2013-03-15|archiveurl=https://archive.today/20130411165002/http://pqasb.pqarchiver.com/newsday/access/932045311.html?dids=932045311:932045311&amp;FMT=ABS&amp;FMTS=ABS:FT&amp;type=current&amp;date=Nov+27,+2005&amp;author=Ed+Morales&amp;pub=Newsday+(Combined+editions)&amp;desc=SONIDOS+LATINOS,+The+princesses+of+Latin+pop+music&amp;pqatl=google|archivedate=2013-04-11}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná Urban Music||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.htv.com/noticias/la-reina-del-genero-urbano-revelara-su-musa|title=La reina del género urbano revelará su &quot;Musa&quot;|language=Spanish|work=[[Hispanic Television]]|publisher=[[Time Warner]]|date=2012-08-17|accessdate=2013-03-15|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120825053159/http://www.htv.com/noticias/la-reina-del-genero-urbano-revelara-su-musa|archivedate=2012-08-25}}&lt;/ref&gt;
|-
|Prvá dáma reggaetónu||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.chron.com/default/photo/b-BLOND-AMBITION-b-Ivy-Queen-the-first-lady-1420665.php|title=Blond Ambition: Ivy Queen, the first lady of reggaeton, takes the stage in a body-hugging getup and Cher-inspired extensions|work=[[Houston Chronicle]]|publisher=[[Hearst Communications]]|accessdate=2013-03-15}}&lt;/ref&gt;
|}

===R===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|[[Joey Ramone]] || Krstný otec punku || Spojené štáty ||&lt;ref name=&quot;MTV News&quot;&gt;{{cite web |last=Kaufman |first=Gil |url=http://www.mtv.com/news/articles/1442817/20010415/story.jhtml |title=MTV News obituary |publisher=Mtv.com |date=2001-04-15 |accessdate=2012-07-04 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071009044756/https://www.mtv.com/news/articles/1442817/20010415/story.jhtml |archivedate=2007-10-09 }}&lt;/ref&gt;
|-
||{{sortname|Johnnie| Ray|}} ||Prince of Wails|| Spojené štáty ||&lt;ref name=pc2&gt;&quot;Johnnie Ray was to become ... the overnight success, as soon the press stepped in with its bouquet of clever, clever epithets:  he was the Cry Guy and the Prince of Wails.&quot; on Track 2, at 10:02 by {{cite web|url=http://digital.library.unt.edu/ark:/67531/metadc19746/m1/ |title=Show 2 - Play A Simple Melody: American pop music in the early fifties. [Part 2&amp;#93; : UNT Digital Library |publisher=Digital.library.unt.edu |date= |accessdate=2012-07-04}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Otis|Redding|}} || Kráľ soulu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Paying tribute to the King of Soul -- Twenty-seven years after his death, Otis Redding's influences is still strong&quot;, in {{Cite news|title=Death of the King of Soul|url=http://www.ew.com/ew/article/0,,304776,00.html|newspaper=[[Entertainment Weekly]]|issue=252|date=1994-12-09|first=Robert|last=Seidenberg}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121020165321/http://www.ew.com/ew/article/0,,304776,00.html |date=2012-10-20 }}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Lou|Reed|}} || Krstný otec punku || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite news|author= [[VH1]] |url=http://www.prnewswire.com/news-releases/vh1-all-access-and-spin-magazine-celebrate-25-years-of-punk-the-musical-rebellion-that-changed-the-face-of-rock-when-hit-series-latest-episode-debuts-thursday-april-19-at-1000-pm-etpt-82412287.html |title='Godfather of Punk' Lou Reed Narrates Latest 'VH1 All Access' Special |publisher=[[PR Newswire]] |date=2001-04-16 |accessdate=2011-08-06}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Esma|Redžepova|}} || Kráľovná Gypsy Music || Macedonia ||&lt;ref&gt;{{cite news|author= Matthew Brunwasser |url=http://www.pri.org/stories/2011-10-12/esma-redzepova-queen-gypsy-music |title=Esma Redzepova, the Queen of Gypsy Music |publisher=[[Public Radio International|PRI]] |date=2011-10-12 |accessdate=2011-09-19}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Rihanna]] || Popová princezná ||rowspan=&quot;2&quot;| Barbados ||&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.mtv.com/news/articles/1692970/rihanna-video-music-awards-performance-history.jhtml |title=Rihanna's Road To 2012 VMAs: From Pop Princess To Good Girl Gone Bad |publisher=mtv.com |accessdate=2012-08-31 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120902192742/http://www.mtv.com/news/articles/1692970/rihanna-video-music-awards-performance-history.jhtml |archivedate=2012-09-02 }}&lt;/ref&gt;
|-
|R&amp;B Princess
|&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.madametussauds.com/SiteImages/Assets/9/Rihanna_announce.pdf|title=R&amp;B QUEEN RIHANNA TO JOIN A-LIST MUSIC LINE UP AT MADAME TUSSAUDS LONDON|author=|work=[[Madame Tussauds]]|publisher=|year=2011|accessdate=2013-02-04|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120514004803/http://www.madametussauds.com/SiteImages/Assets/9/Rihanna_announce.pdf|archivedate=2012-05-14}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://randb.about.com/od/industrynews/ss/Fall2010MusicPreview_2.htm|title=Fall 2010 R&amp;B/Soul Preview|author=Mark Edward Nero,|work=[[About.com]]|publisher=|year=2010|accessdate=2013-02-04|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130404034901/http://randb.about.com/od/industrynews/ss/Fall2010MusicPreview_2.htm|archivedate=2013-04-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.btvision.bt.com/music/rihanna-2/|title=Bow down for R&amp;B royalty – it’s Rihanna|author=|work=[[Btvision]]|publisher=|accessdate=2013-02-04}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.novinite.com/view_news.php?id=87235|title=R&amp;B Princess Rihanna to Thrill Bulgarian Fans November 30|author=|work=[[Novinite.com (Sofia News Agency)|Novinite.com]]|publisher=|year=2007|accessdate=2013-02-04}}&lt;/ref&gt;
|-
| rowspan=&quot;2&quot;|{{sortname|Jenni|Rivera|}} || The Diva of Banda || rowspan=&quot;2&quot;|Mexico/United States || rowspan=&quot;2&quot;|&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.huffingtonpost.com/2012/12/11/jenni-rivera-death_n_2278439.html|title=Jenni Rivera Death Draws U.S. Attention, Highlights Mexican Cultural Influence|author=Janell Ross|work=[[The Huffington Post]]|publisher=|date=2012-12-11|accessdate=2013-02-04}}&lt;/ref&gt;
|-
| The First Lady of Corrido
|-
| {{sortname|Jimmie|Rodgers|Jimmie Rodgers (country singer)}} || Otec Country Music || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;B. Mazor, ''Meeting Jimmie Rodgers: How America's Original Roots Music Hero Changed the Pop Sounds of a Century'' (Oxford: Oxford University Press, 2009), ISBN 0-19-532762-4, pp. 197-238.&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Amália|Rodrigues|}} || Kráľovná [[Fado]]|| Portugalsko ||&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://blitz.sapo.pt/amalia-morreu-ha-15-anos-recorde-a-vida-da-rainha-do-fado=f93894 |title=Amália morreu há 15 anos: recorde a vida da rainha do fado |publisher=[[Blitz (magazine)|Blitz]] |date=2014-10-06 |accessdate=2015-08-05 |language=pt}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Rozalla]] || Kráľovná Rave || Zambia ||&lt;ref&gt;&quot;Rave fave Rozalla has a Plymouth date. The Zambian-born singer, who has seven top 30 hits to her name, plays Zeros on Saturday, October 3. She enjoyed her biggest hits with Everybody's Free (number six) and Faith (11) in 1991. Her album, with the same title as the top 10 single, earned her the tag the Queen of Rave&quot;, in {{Cite news|title='Queen of Rave' at Zeros| newspaper= [[The Herald (Plymouth)|The Herald]] | page=| date= September 22, 2009}}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Ross|Robinson|}} || Krstný otec Nu Metalu || Spojené štáty ||&lt;ref name=&quot;McIver-16&quot;&gt;{{cite book |last=McIver |first=Joel |title=Nu-metal: The Next Generation of Rock &amp; punku |year=2002 |publisher=[[Omnibus Press]] |isbn=0-7119-9209-6 |pages=16–23 |chapter=It's their fault...the people who made it happen }}&lt;/ref&gt;
|-
| {{sortname|Paulina|Rubio|}} || Mexická Madonna || Mexiko ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.nbcmiami.com/news/local/Divalicious-Pop-Star-Hit-With-Lawsuit-108557434.html|title=Divalicious Pop Star Paulina Rubio Hit With Lawsuit|author= Ari Odzer|work=[[WTVJ|NBC Miami]]|publisher=[[NBC]]|date=2010-11-17|accessdate=2013-02-04}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Todd Rundgren]] || God || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;Richards, Sam [http://www.theguardian.com/music/2008/jan/19/electronicmusic.popandrock ''Todd is God''] [[The Guardian]], 18 January 2008. Retrieved 2014-08-25.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Wild, David [http://www.huffingtonpost.com/david-wild/hello-its-me-todd-rundgre_b_266585.html ''Hello It's Me, Todd Rundgren: A Digital Chat With a Wizard, a True Star''], [[Huffington Post]], 23 September 2009. Retrieved 2014-08-25.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[[Bebe Buell|Buell, Bebe]] and Victor Bockris [http://books.google.com/books?id=x3ldMZrwQrQC&amp;pg=PA33&amp;lpg=PA33&amp;dq=%22Todd+is+God%22&amp;source=bl&amp;ots=44MlGc33Dq&amp;sig=9NcMPb1PP_OxqF7xFWNDsmXiLGk&amp;hl=en&amp;sa=X&amp;ei=O3P7U4r-MtK2uAT3uoCIBw&amp;ved=0CCsQ6AEwAzge#v=onepage&amp;q=%22Todd%20is%20God%22&amp;f=false ''Rebel Heart: An American Rock 'n' Roll Journey''] St. Martin's Press, New York (2001) ISBN 0-312-26694-4&lt;/ref&gt;
|}

===S===
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|[[Sandy]] ||Princezná Brazílskeho popu || Brazília || &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://f5.folha.uol.com.br/colunistas/renatokramer/1082306-sandy-de-devassa-a-reaca.shtml|title=Sandy: De Devassa à reaça|work=[[Folha de S. Paulo]]|publisher=Folha F5|date=2012-04-27|author=KRAMER, Renato|accessdate=2015-11-08}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;(in portuguese)...Britney Spears e a boyband N'Sync até que se esforçaram, mas quem realmente brilhou na noite 'pop' da terceira edição do Rock In Rio foram os brasileiros Sandy &amp; Junior. Ao contrário da norte-americana, Sandy, que vendeu 2 milhões de cópias com o álbum ''As Quatro Estações'' e é considerada a 'princesa da música pop nacional', não recorreu ao playback e continuou executando coreografias mirabolantes enquanto cantava ao vivo&quot;. ''A noite do pop'' - Renato Essinger, ''[[Folha de S. Paulo]]'', 19 de janeiro de 2001 p. 23. Caderno Entretenimento - http://www.acervo.folha.com.br/fsp/2001/ &lt;/ref&gt;
|-
|[[Romeo Santos]] || Kráľ Bachata || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.latina.com/entertainment/music/rocsis-inside-track-why-romeo-santos-king-bachata|title=Rocsi's Inside Track: Why Romeo Santos Is The King of Bachata|work=[[Latina magazine|Latina]]|publisher=[[Latina magazine|Latina Media Ventures]]date=2012-03-06|author=Diaz, Rocsi|accessdate=2013-05-17}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Chuck Schuldiner]] || Otec Death Metalu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;E. Rivadavia, &quot;Death: biography&quot;, ''Allmusic'', retrieved 2013-12-06.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Shirley Scott]] || Kráľovná the Organ || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Shirley Scott, Queen Of The Organ&quot; in {{cite web| url=http://indianapublicmedia.org/nightlights/queen-of-the-organ-shirley-scott/ |author= David Brent Johnson |title = Shirley Scott, Queen Of The Organ | publisher = The Trustees of Indiana University | year = 2013 |accessdate=2013-03-05}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Gil Scott-Heron]] || Krstný otec Rapu || Spojené štáty ||&lt;ref name=AllmusicSoulp482&gt;&quot;Rudy Ray Moore has been called the Godfather of Rap (a title that has also been used to describe sociopolitical soulster Gil Scott-Heron).&quot; in {{cite book| last = Bogdanov | first = Vladimir |author2= Chris Woodstra, John Bush, Stephen Thomas Erlewine | title = All Music Guide to Soul: The Definitive Guide to R&amp;B and Soul | publisher = Backbeat Books | year = 2003 | page = 482 | isbn = 978-0-87930-744-8}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Selena (speváčka)|Selena]] ||Kráľovná Tejano music || rowspan=&quot;2&quot; |Mexiko/Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.huffingtonpost.com/2012/12/11/jenni-rivera-death_n_2278439.html|title=Jenni Rivera Death Draws U.S. Attention, Highlights Mexican Cultural Influence|author=Janell Ross|work=[[The Huffington Post]]|publisher=|date=2012-12-11|accessdate=2013-02-04|quote=In 1995, when Texas-born, Mexican-American singer Selena Quintanilla Perez, 23, was shot and killed by the former president of her fan club, stories about the young woman known as the Tejano music queen took days to reach the nation’s biggest newspapers, Subervi said. NBC’s Tom Brokaw referred to her as the 'Mexican Madonna.'}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná Latin Music
|&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://natedsanders.com/queen-of-latin-music,-selenas-official-1994-tejan-lot24865.aspx|title=Queen of Latin Music, Selena's Official 1994 Tejano Music Award for Album of the Year -- Just a Year Before Her Tragic Death|author=|work=Nate D. Sanders Auctions|publisher=natedsanders.com/|date=2014-01-30|accessdate=2014-05-29}}&lt;/ref&gt;
|-
||[[Shakira]] || Kráľovná svetových pohárov ||Kolumbia ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.vogue.it/en/people-are-talking-about/obsession-of-the-day/2010/05/shakira-queen-of-the-world-cup|title=Shakira, Queen of the World Cup|work=[[Voge Italy]]|publisher=[[Vogue Italy]]date=2010-05-03|author=Paola Cassola|accessdate=2010-05-03|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200709084905/https://www.vogue.it/en/people-are-talking-about/obsession-of-the-day/2010/05/shakira-queen-of-the-world-cup|archivedate=2020-07-09}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Frank Sinatra]] || Predseda predstavenstva ||rowspan=&quot;2&quot; | Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;'He is the most imitated, most listened to, most recognized, voice of the second half of the twentieth century,' the New York disk jockey William B. Williams said in the fifties, tagging him forever with the epithet Chairman of the Board&quot;, in J. Lahr, ''Show and Tell: New Yorker Profiles'' (University of California Press, 2002), p. 52.&lt;/ref&gt;
|-
| The Voice 
| &lt;ref&gt;{{cite journal |last=Morris |first=Chris |last2= |first2= |date=May 30, 1998 |title=Remembering the Voice|url= |journal=[[Billboard (magazine)|Billboard]] |publisher=Nielsen Business Media  |volume=110 |issue=22 |pages=21 |doi= |access-date=16 August 2015}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Nina Simone]] ||Kráľovná soulu ||rowspan=&quot;2&quot; |Spojené štáty/Francúzsko||&lt;ref&gt;&quot;Nina Simone (Eunice Waymon), who long shared the title 'Queen of Soul' with Aretha Franklin&quot;, in M. Ellison, ''Extensions of the Blues'' (J. Calder, 1989), ISBN 0714537179, p. 94.&lt;/ref&gt;
|-
|High Priestess of Soul
|&lt;ref name=Bratcher2007p2/&gt;
|-
|[[Siouxsie Sioux]] || Krstná mama gotiky || Spojené kráľovstvo ||&lt;ref&gt;Joe S. Harrington, ''Sonic Cool: The Life &amp; Death of Rock 'n' Roll'' (Hal Leonard Corporation, 2002), ISBN 0634028618, p. 262.&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Siti Nurhaliza]] || Voice of Asia ||rowspan=&quot;2&quot;| Malajzia ||&lt;ref name=SACC&gt;{{cite web|url=http://www.nib.com.my/archives/text/view/47295336?pos=19&amp;hide_header=1&amp;resultset=nstpec%3Awww/cross-search/search.php%3A_1357537237%3Aresultset|title=SACC showcase: Dato' Siti Nurhaliza and Krisdayanti|quote=&quot;Dato' Siti Nurhaliza is a multiple-award winning Malaysian pop singer-songwriter who has garnered more than 100 local awards. Known as the Voice of Asia, Siti has recorded more than 30 albums including singles. She is also known to have the most number one singles than any other artist in Malaysia.&quot;|date=April 10, 2010|work=[[New Straits Times]]| accessdate = 2013-01-07}}&lt;/ref&gt;
|-
|Ázijská [[Céline Dionová]]
|&lt;ref name=Siti&gt;{{cite web|url=http://web10.bernama.com/lifestyle/index.php?ct=newsdetail&amp;lg=en&amp;id=639485|title=Siti Nurhaliza's Journey To Stardom Aired On Astro's History Channel|quote=&quot;The diva also became the first Malaysian artiste to ever perform at the prestigious Royal Albert Hall in London, where she was dubbed &quot;Asia's Celine Dion&quot; by the British press.&quot;|date=January 11, 2012|work=[[Bernama]]| accessdate = 2013-01-07}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Bessie Smithová]] || Cisárovná [[blues]] || Spojené štáty ||&lt;ref name=Bratcher2007p2&gt;&quot;Bessie Smith became the 'Empress of the Blues' based on her strong vocal abilities...When Nina Simone 'the High Priestess of Soul' performed at the Academy&quot; in M. E. Bratcher, ''Words and songs of Bessie Smith, Billie Holiday, and Nina Simone: sound motion, blues spirit, and African memory: Studies in African American history and culture'' (Routledge, 2007), p. 2.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Patti Smithová]] || Krstná mama punku || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Smith is often described as the godmother of punk.&quot; in J. Tarr, ''The words and music of Patti Smith'' (Praeger, 2008), p. 29.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Sy Smithová]] || Undergroundová kráľovná R&amp;B a soulu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;[http://www.qcitymetro.com/living/articles/singer_sy_smith_talks_fast_and_curious073644353.cfm Singer Sy Smith talks 'Fast and Curious'] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130515015951/http://www.qcitymetro.com/living/articles/singer_sy_smith_talks_fast_and_curious073644353.cfm |date=2013-05-15 }}. QCityMetro. Retrieved on March 16, 2012&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.communitynewspapers.com/?p=16511/ Emerging Artists join The 6th Annual &quot;Jazz In The Gardens&quot; Johnny...]. CommunityNewspapers.com. Retrieved on March 16, 2012.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[http://www.residentadvisor.net/event.aspx?204388 RA: Nu Jazz Festival: Mark De Clive-Lowe at Revival, Toronto (2010)]. ResidentAdvisor.net&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Barbra Streisandová]] || Matka všetkých dív ||rowspan=&quot;2&quot;| Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.usatoday.com/story/life/music/2012/10/07/barbra-streisand-2012-tour/1616027/ |title=Barbra Streisand goes back to Brooklyn, and beyond |publisher=USA Today |date=October 8, 2012 |accessdate=2013-07-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://articles.chicagotribune.com/2006-11-06/news/0611060290_1_barbra-streisand-trainees-gay |title=Lessons from Barbra Streisand |publisher=Chicagotribune |date=November 6, 2006 |accessdate=2013-07-26 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150418020852/http://articles.chicagotribune.com/2006-11-06/news/0611060290_1_barbra-streisand-trainees-gay |archivedate=2015-04-18 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://vipglamour.net/2007/07/19/barbra-streisand-the-mother-of-all-divas/ |title=Barbra Streisand – the mother of all divas |date=July 19, 2007 |accessdate=2013-07-26}}&lt;/ref&gt;
|-
|Diva of Divas
|&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.dailymail.co.uk/femail/article-469419/Barbra-Streisand-Queen-divas.html |title=Barbra Streisand: Queen of the divas |publisher= the Daily Mail |date=July 19, 2007 |accessdate=2014-07-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.irishtimes.com/news/ireland-awaits-the-arrival-of-the-queen-of-divas-1.809532 |title=Ireland awaits the arrival of the queen of divas |date=July 13, 2007 |accessdate=2014-07-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.asos.com/women/fashion-news/2015_04_24-fri/barbra-memes-for-barbra-streisand-73rd-birthday/ |title=The internet's best Barbra Streisand memes |date=April 24, 2015 |accessdate=2014-07-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.washingtonpost.com/news/morning-mix/wp/2014/09/16/after-51-year-absence-barbra-streisand-takes-the-host-chair-at-the-tonight-show/ |title=After 51-year absence, Barbra Streisand takes the host chair at ‘The Tonight Show’|date=July 13, 2014 |accessdate=2014-07-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hollywoodnews.com/2011/02/12/barbra-streisand-at-her-musicares-person-of-the-year-dinner-at-the-la-convention-center/ |title=Barbra Streisand at her MusiCares Person of the Year dinner at the LA Convention Center
|date=February 12, 2011  |accessdate=2014-07-10}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Britney Spearsová]] || Popová princezná ||rowspan=&quot;2&quot;| Spojené štáty ||&lt;ref name=Bollinger2008p147/&gt;&lt;ref&gt;Often referred to in interviews, cover stories and promotional material as the new 'princess of pop' {{cite journal|author=Susan Hopkins|title=Girl Heroes: The New Force In Popular Culture|publisher=[[University of Michigan Press]]|year=2002|page=60}}&lt;/ref&gt;
|-
|Popová kráľovná
|&lt;ref&gt;&quot;... the queen of pop, Britney Spears awarded the king of pop, Michael Jackson the 'Artist of the Millennium' award, in {{Cite news|title=Eminem wins best music video award|url=http://news.bbc.co.uk/cbbcnews/hi/music/newsid_2225000/2225186.stm|date=30 August 2002|work=CBBC Newsround|publisher=BBC|accessdate=2010-01-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Spears proved to audiences universally that she was, like Madonna in her heyday, the new publicly appointed 'Queen of Pop'&quot;, in {{cite book|author=Martin Charles Strong|author2=John Peel|title=The Great Rock Discography|publisher=[[Canongate Books]]|year=2004|pages=1,423|isbn=978-1-84195-615-2}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Dusty Springfield]] || Bieal kráľovná soulu || Spojené kráľovstvo ||&lt;ref&gt;&quot;Springfield acquired the title &quot;White Queen of Soul&quot; as a result of her many hit cover versions of songs by African American artists such as [[the Shirelles]], [[Inez and Charlie Foxx]], and [[Baby Washington]].&quot; in {{cite web|journal=Institute for Studies in American Music Newsletter|year=2005|author=Annie J. Randall|title= Dusty Springfield and the Motown Invasion| volume = 35 | url =http://depthome.brooklyn.cuny.edu/isam/NewsletF05/RandallF05.htm}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;Following her frequent trips to the US, she took to the black American music of Motown and was dubbed the White Queen of Soul.&quot; at {{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/uk/67646.stm |title=Obituary: Cancer claims 'White Queen of Soul'|publisher=BBC News|accessdate= 2009-02-10 | date=1999-03-03}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Bruce Springsteen]] || The Boss || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Initially a cult figure, by 1985, 'The Boss', as he became known to his fans, was the world's most successful white rock star since Elvis.&quot; in {{cite book| last = Shuker | first = Roy | title = Understanding Popular Music | publisher = [[Routledge]] | year = 2001 | page = 123 | isbn = 978-0-415-23509-9}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Candi Staton]] || Prvá dáma južanského soulu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web|author= |url=http://www.bbc.co.uk/programmes/b01h5xfy |title=How Sweet the Sound: The Amazing Grace Story|publisher=BBC.co.uk |date=2012-05-08 |accessdate=2012-07-04}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Stevie B]] || Kráľ Freestyle || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Stevie B was highly influential in the Latin freestyle and High-Energy dance music scene, mostly from Miami, of the late 1980s. Many referred to him as &quot;The King of Freestyle&quot; and is best known for his 1990 number one hit, &quot;[[Because I Love You (The Postman Song)]]&quot; off the &quot;[[Love &amp; Emotion]]&quot; album.&quot; in {{cite journal |url=http://www.blackvoicenews.com/more-sections/community/43296-king-of-freestyle-stevie-b-and-others-come-to-san-manuel.html |title=King Of Freestyle, Stevie B, And Others Come To San Manuel |accessdate=2009-09-17 |publisher=Black Voice News |date=22 July 2009 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130606095741/http://www.blackvoicenews.com/more-sections/community/43296-king-of-freestyle-stevie-b-and-others-come-to-san-manuel.html |date=2013-06-06 }}&lt;/ref&gt;
|-
|[[George Strait]] || Kráľ country || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.acountry.com/music/george_strait/ |title=George Strait |publisher=Acountry.com |date=2008-06-18 |accessdate=2011-03-04 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080606023807/http://www.acountry.com/music/george_strait/ |archivedate=2008-06-06 }}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Yma Sumac]] || Kráľovná Exotica || Peru ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.lanacion.com.ar/764068-yma-sumac-la-reina-exotica|title=Yma Sumac, la reina exótica|publisher=lanacion.com.ar/|date=2005-12-12|accessdate=2005-12-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150617164141/http://www.lanacion.com.ar/764068-yma-sumac-la-reina-exotica|archivedate=2015-06-17}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Donna Summer]] || Disko kráľovná || Spojené štáty ||&lt;ref name=Bollinger2008p147/&gt;
|-
|[[Sylvester]] || Disko kráľovná || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web| author=AP|work = [[The New York Times]] | date = 1988-12-18 | url = http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=940DE0D8173EF93BA25751C1A96E948260 | title = Sylvester, Singer and Entertainer, Dies at 42 | accessdate = 2009-03-15}}&lt;/ref&gt;
|}

===T===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|[[Alan Tam]] || Principal (Tam) ||Hongkong ||&lt;ref&gt;&quot;Known as 'Principal' or 'Principal Tam', Alan Tam has received this title after years of experience mentoring younger artists&quot;, in {{cite web|url=http://www.mtviggy.com/lists/top-10-cantopop-classics-from-the-80s/|title= Top 10 Cantopop Classics from the ’80s |publisher=''MTV''|accessdate=2012-06-23}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Koko Taylor]] || Kráľovná blues || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Koko Taylor is Chicago's reigning 'Queen of the Blues', in {{cite book| last = Hine| first = Darlene|author2=Rosalyn Terborg-Penn| title = Black Women in America: An Historical Encyclopedia | publisher = Carlson Publishing | year = 1993 | page = 1143 | isbn = 978-0-926019-61-4| authorlink2 = Rosalyn Terborg-Penn}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;3&quot;|[[Thalía]] || Kráľovná [[latino pop]]u ||Mexico ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://abullseyeview.com/playlist-target-interview-thalia-queen-latin-pop/|title=A Q&amp;A with the Queen of Latin Pop|author=|work=[[Target Corporation]]|date=2012-11-05|accessdate=2013-02-04|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121121025604/http://abullseyeview.com/playlist-target-interview-thalia-queen-latin-pop/|archivedate=2012-11-21}}&lt;/ref&gt;
|-
| Kráľovná Telenovelas||Mexico ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://mom.me/latina-mom/6391-todo-thalia-tragedy-and-triumph/item/76712360/|title=Todo Thalía: Tragedy and Triumph|author=|work=[[Mom.me]]|date=2013-03-13|accessdate=2013-03-13}}&lt;/ref&gt;
|-
|Empress of Beauty||Mexico ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.informador.com.mx/entretenimiento/2015/574609/6/thalia-y-ricky-martin-juntos-por-primera-vez.htm|title=Thalía y Ricky Martín, juntos por primera vez|author=|work=[[Diario El Informador]]|date=2015-02-05|accessdate=2015-02-05}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Sister Rosetta Tharpe]] || Krstná mama rokenrolu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite web | url = http://www.pbs.org/black-culture/shows/list/rock-and-roll-rosetta-tharpe/ | title = Sister Rosetta Tharpe: The Godmother of Rock &amp; Roll | publisher = pbs.org | year = 2015 | accessdate = 2015-03-15 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20160130062235/http://www.pbs.org/black-culture/shows/list/rock-and-roll-rosetta-tharpe/ | archivedate = 2016-01-30 }}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Irma Thomas]] || Soulová kráľovná New Orleansu || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Irma Thomas was then a young vocalist with a nice smile who would be known for the next thirty years as the Soul Queen of New Orleans&quot; in {{cite book|last=Widmer|first=Mary Lou|title=New Orleans in the Sixties|publisher=Pelican Publishing Company|year=2000|page=86|isbn=978-1-58980-620-7}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Timaya]] || Egberi papa 1 of Bayelsa || Nigéria ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.vanguardngr.com/2012/02/timaya-acquires-a-bentley/|title=Timaya acquires a Bentley|publisher=''VanguardNews''|date=2012-02-25|accessdate=2014-04-04|last=|first=|location=}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Justin Timberlake]] || Popový princ ||rowspan=&quot;2&quot;| Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Prince of Pop Justin Timberlake strolls into town this week for three incredible dates at the SECC as part of his 2007 FutureSex/ Love Show - and you can be there, courtesy of our friends at Sony Ericsson and Vodafone.&quot; in {{Cite news|last= Goodwin |first= Clayton|title=Win The last tickets to see Justin| newspaper= Daily Record | page=15 | date=2007-05-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web | url=http://www.rollingstone.com/music/news/justin-timberlake-performing-at-vmas-getting-vanguard-award-20130815 | title=Justin Timberlake Performing at VMAs, Getting Vanguard Award | work=[[Rolling Stone]] | date=August 15, 2013 | accessdate=September 24, 2015 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20180206125444/https://www.rollingstone.com/music/news/justin-timberlake-performing-at-vmas-getting-vanguard-award-20130815 | archivedate=2018-02-06 }}&lt;/ref&gt;
|-
|President of Pop
|&lt;ref&gt;{{cite web|title=BWW Asks: Was Justin Timberlake's Marathon Medley Best VMA Performance Ever? |url=http://www.broadwayworld.com/bwwtv/article/BWW-Asks-Was-Justin-Timberlakes-Marathon-Medley-Best-VMA-Performance-Ever-20130826 |publisher=Broadwayworld.com|date=August 26, 2013 |accessdate=November 29, 2014}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Dick Todd]] || Kráľ [[jukebox]]ov || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite book| last = O'Connell | first = Sheldon | title = Dick Todd: King of the Jukebox | publisher = OLB Jazz | year = 1987 | page = | isbn = 978-0-9693023-0-8}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Pete Townshend]] || Krstný otec punku || Spojené kráľovstvo ||&lt;ref&gt;&quot;Rencenty the Godfather of Punk has been more forthcoming about his spiritual beliefs&quot; in G. Giuliano, ''Behind Blue Eyes: The Life of Pete Townshend'' (Cooper Square Press, 2002), ISBN 1461731968, p. 268.&lt;/ref&gt;
|-

|[[Gloria Trevi]] || Mexická Madonna || Mexiko ||&lt;ref&gt;&quot;...line for a cure from the local miracle worker, or to a Gloria Trevi rock concert to hear the scandalous Mexican Madonna's&quot; in ''Carlos Monsivìs: Culture and Chronicle in Contemporary Mexico'' ([[University of Arizona Press]], 2001)&lt;/ref&gt;
|-
|[[Tina Turner]] || Kráľovná Rocku || Spojené štáty ||&lt;ref name=Bollinger2008p147&gt;&quot;Some women have even been given titles. Tina Turner who is The Queen of Rock and Aretha Franklin, dubbed the Queen of Soul. Donna Summer is the Queen of Disco and Mary J. Blige is the Queen of Hip-Hop, Gloria Estefan is the Queen of Latin Pop, Madonna is the Queen of Pop, while Britney Spears and Christina Aguilera are the Princesses of Pop&quot;, in L. Bollinger and C. O'Neill, ''Women in Media Careers: Success Despite the Odds'' (University Press of America, 2008), p. 147.&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Shania Twain]] || Kráľovná Country Popu ||rowspan=&quot;2&quot;|Kanada||&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Kaufman|first1=Bill|title=Country-pop queen Shania Twain brings inspirational space to underprivileged kids|url=http://www.calgarysun.com/2014/07/07/country-pop-queen-shania-twain-brings-inspirational-space-to-underprivileged-kids|website=Calgary Sun|publisher=July 7, 2014|accessdate=2014-09-10|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140907195719/http://www.calgarysun.com/2014/07/07/country-pop-queen-shania-twain-brings-inspirational-space-to-underprivileged-kids|archivedate=2014-09-07}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|last1=McClellan|first1=Laura|title=Top 10 Shania Twain Songs|url=http://tasteofcountry.com/shania-twain-songs/|website=Taste of Country|accessdate=2014-09-10|quote=The Canadian country-pop queen reigned the airwaves in the mid-to-late-’90s, blasting out woman-empowering anthems and sensitive ballads that consistently climbed the charts and left fans wanting more.}}&lt;/ref&gt;
|-
|Kráľovná Country Popu
|&lt;ref&gt;{{cite web|last1=Vinson|first1=Christina|title=Shania Twain ‘Looking at Dates’ for Tour|url=http://tasteofcountry.com/shania-twain-tour/|website=Taste of Country|accessdate=2014-09-10|date=July 9, 2014|quote=The singer — dubbed Queen of Country-Pop and a Caesars Palace staple for years now — has made some exciting progress in the touring and new music realm.}}&lt;/ref&gt;
|}

===U===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|[[Hikaru Utada]] || Diva štýlu [[Heisei period]] || Japonsko ||&lt;ref&gt;{{Cite news | first=Christopher | last=John Farley | url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,1000787-1,00.html | title=Diva on Campus | publisher=''[[Time (týždenník)|Time]]'' | accessdate=2011-07-11 | pages=Splash | date=September 15, 2001 | quote=She's virtually unknown in the U.S., but Hikaru, 18, is Japan's biggest pop star. The Japanese media sing her praises: (...) THE DIVA OF THE HEISEI PERIOD! The Japanese public devours her music: her debut CD, First Love (1999), sold more than 9.5&amp;nbsp;million copies, making it the best-selling album in Japanese history. }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080118200842/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,1000787-1,00.html |date=2008-01-18 }}&lt;/ref&gt;
|}

===V===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|[[Regine Velasquez]] || Asia's Songbird || Filipíny ||&lt;ref name=&quot;Regine Velasquez&quot;&gt;{{cite news |url=http://www.thenational.ae/arts-culture/music/asias-songbird-regine-velasquez-is-back-in-dubai-with-ogie-alcasid |title=Asia’s songbird Regine Velasquez is back in Dubai with Ogie Alcasid |publisher=The National |author=Ferdinand Godinez |date=26 March 2014 |accessdate=2014-03-26 |location=Manila}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Viguen]] || Sultán popu || Iran ||&lt;ref name=&quot;Vigen Derderian&quot;&gt;{{cite news |url=http://www.guardian.co.uk/news/2003/nov/26/guardianobituaries.iran |title=Obituary: Vigen Derderian |publisher=The Guardian |author=Sadeq Saba |date=26 November 2003 |accessdate=2013-03-24 |location=London}}&lt;/ref&gt;
|}

===W===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|[[Liza Wang]] || Big Sister || Hongkong ||&lt;ref name=&quot;shk1&quot;&gt;Mary Ma, [http://www.thestandard.com.hk/news_detail.asp?pp_cat=21&amp;art_id=62710&amp;sid=17950181&amp;con_type=1&amp;d_str=20080307&amp;sear_year=2008 The standard HK]&quot;, ''The Standard'', retrieved 2008-03-07.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Dionne Warwick]] || Popová princezná || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Dionne Warwick, sometimes called the Princess of Pop, routinely topped both the pop and R&amp;B charts&quot; in {{Cite news|title = 50 years of Blacks in entertainment | page = 46 | newspaper = Jet |volume=100 |issue=24 | date = 2001-11-26|issn=00215996}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Dinah Washington]] || Kráľovná Blues || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Dinah Washington was 'the Queen of the Blues,' and often identified as 'the Queen'.&quot; in {{Cite book|last1=Holsey|first1=Steve |title=Celebrity nicknames and titles| newspaper= [[Michigan Chronicle]]|volume=72|issue=2| page=D.1 | date=September 2008}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite book| last = Haskins| first = James| title = Queen of the Blues: A Biography of Dinah Washington | publisher = W. Morrow | year = 1987 | page = | isbn = 978-0-688-04846-4}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Paul Weller]] || Modfather || Spojené kráľovstvo ||&lt;ref&gt;{{cite book|title=The Modfather |last=Lines |first=David |year=2007 |publisher=[[Random House]] |isbn=0-09-947659-2}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Kitty Wells]] || Kráľovná Country || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;In 1952, Kitty Wells was named the Queen Of Country Music by Fred Rose...&quot; in {{Cite book| title = The Guinness Encyclopedia of Popular Music | author = Larkin, Colin | year = 1992 | page = 2662 | isbn = 1-882267-00-1}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;A crown, presented to the singer in 1973, is among the costumes, awards, mementos and other artefacts now on display in 'Kitty Wells, Queen of Country Music', a career-spanning biographical exhibit at Nashville's Country Music Hall of Fame and Museum running through next June.&quot; in {{Cite news|last= Mazor| first= Barry| title=Music: The Queen of Country Music Holds Court| newspaper= [[The Wall Street Journal]] | page=D.9 | date= 2008-10-01|issn=00999660}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Paul Whiteman]] || Kráľ džezu || Spojené štáty ||&lt;ref name=Bynoe200p155/&gt;&lt;ref name=&quot;Blue Monday&quot;/&gt;
|-
|[[Marijohn Wilkin]] ||The Den Mother of Music Row || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;[http://www.newschannel5.com/story/5603176/den-mother-of-music-row-dead-at-86?clienttype=printable &quot;Den Mother Of Music Row&quot; Dead At 86 - NewsChannel5.com | Nashville News, Weather &amp; Sports] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140413132118/http://www.newschannel5.com/story/5603176/den-mother-of-music-row-dead-at-86?clienttype=printable |date=2014-04-13 }}. NewsChannel5.com. Retrieved on 2014-05-19.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Jackie Wilson]] || Mister Excitement || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;&quot;Jackie Wilson, Jackie (Jack Leroy Wilson, &quot;Mr. Excitement&quot;) (1934–1984)&quot; in S. Otfinoski, ''African Americans in the Performing Arts A to Z of African Americans''
(Infobase Publishing, 2010), ISBN 143812855X, p. 253.&lt;/ref&gt;
|-
|[[Tony Wilson]] || Mr Manchester || Spojené kráľovstvo ||&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.telegraph.co.uk/news/main.jhtml?xml=/news/2007/08/11/nwilson111.xml|title='Mr Manchester' Tony Wilson dies|date=11 August 2007|accessdate=2010-01-17|work=The Daily Telegraph|author= Malkin, Bonnie|location=London}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/manchester/6941716.stm|title=Tributes paid to 'Mr Manchester'|date=11 August 2007|accessdate=2010-01-17|work=BBC News}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Wendy O. Williams]] || Kráľovná Shock Rock || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;[http://news.google.com/newspapers?nid=1696&amp;dat=19980408&amp;id=5_EaAAAAIBAJ&amp;sjid=20cEAAAAIBAJ&amp;pg=4870,1180231 &quot;Queen of Punk Rock Dies&quot;], ''Daily News'', 8 April 1998.&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;2&quot;|[[Wang Fej|Faye Wong]] || Diva Ázie ||rowspan=&quot;2&quot;|Hongkong/Čína ||&lt;ref name=&quot;timesofindia&quot;&gt;{{cite news| author=AFP| url=http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2008-06-19/news-interviews/27778586_1_faye-wong-sexiest-peta| work=The Times Of India| title=Faye Wong is Asia's sexiest vegetarian| date=2008-06-19}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120606143945/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2008-06-19/news-interviews/27778586_1_faye-wong-sexiest-peta |date=2012-06-06 }}&lt;/ref&gt;
|-
|Heavenly Queen
|&lt;ref name=&quot;timesofindia&quot;/&gt;
|-
|[[Tammy Wynette]] || Prvá dáma Country || Spojené štáty ||&lt;ref&gt;{{cite journal|url=http://www.nme.com/news/tammy-wynette/149|title= 'First Lady of Country' Tammy Wynette Dies |publisher=''[[NME]]''|date=1998-03-07|accessdate=2009-03-17}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;...living up to the hype of being the First Lady of Country Music.&quot; at {{cite journal|last= Smith|first=Sid|url=http://www.bbc.co.uk/music/release/r8p2/|title= Tammy Wynette, Stand By Your Man |publisher=BBC|date=2008-04-07|accessdate=2009-03-17}}&lt;/ref&gt;
|}

===X===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|[[Xuxa]] || Kráľovná detí || Brazília ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.allmusic.com/artist/xuxa-mn0000578927|title=Xuxa - Music Biography, Credits and Discography: AllMusic|author=John Bush|work=[[Allmusic]]|publisher=[[All Media Guide]]|accessdate=2013-10-14 | quote=For the past three decades she has been known in Brazil as Children's Queen and has sold more than 30&amp;nbsp;million albums in the country all alone. In the early 1990s her fame crossed her country's borders and Xuxa became famous in all of Latin America and later she was invited to come to the US to present her own TV series, but it was recorded and the show lasted only one season consisting of 65 episodes. [Xuxa (TV Series)]}}&lt;/ref&gt;
|}

===Y===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|[[Yuri (Mexican singer)|Yuri]] || Mexická Madonna || Mexiko ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.allmusic.com/artist/yuri-mn0000695963|title=Yuri - Music Biography, Credits and Discography : AllMusic|author=Jason Ankeny|work=[[Allmusic]]|publisher=[[All Media Guide]] ([[Rovi Corporation]])|accessdate=2013-02-04|quote=Often called &quot;The Mexican Madonna,&quot; Latin pop singer Yuri was born Yuridia Valenzuela Canseco in Veracruz on January 6, 1964}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[&quot;Weird Al&quot; Yankovic]] || Kráľ Parody || US ||&lt;ref&gt;{{cite web| url=http://www.nypost.com/p/entertainment/sir_spoofs_lot_7R75He19Jz5YEYPAuRwGlL | title= Sir Spoofs-a-Lot | publisher=New York Times | date= June 19, 2011 | accessdate=2011-06-19 | quote=For the past three decades, Weird Al Yankovic has reigned as pop's king of parody.}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web| url=http://www.nypost.com/p/entertainment/sir_spoofs_lot_7R75He19Jz5YEYPAuRwGlL | title= Weird Al, the king of parody | publisher=Chicago Tribune | date= July 10, 2010 | accessdate=2011-06-19}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Neil Young]] || Krstný otec Grunge || Kanada ||&lt;ref&gt;&quot;It had already been noted that Neil Young was an important influence on grunge musicians, and in the mid-1990s it became common to see Neil Young described as 'the godfather of grunge'&quot;, in {{cite book| last = Echard | first = William | title = Neil Young and the Poetics of Energy | publisher = [[Indiana University Press]] | year = 2005 | page = 43 | isbn = 978-0-253-21768-4}}&lt;/ref&gt;
|}

===Z===

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelec!! Titul !! Krajina !! class=&quot;sortable&quot;|Zdroj
|-
|[[Jimmy Zámbó]] || King || Maďarsko ||&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/1098953.stm |title=Hungary's pop 'King' dies |deadurl=no |accessdate=2013-03-24 |quote=The 42-year-old singer, who was known in his home country as 'King', died in hospital on Tuesday. |work=BBC News |date=2001-01-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |url=http://edition.cnn.com/2001/SHOWBIZ/Music/01/20/hungary.zambo/index.html |title=Crowds say farewell to Hungarian pop king |deadurl=no |accessdate=2013-03-24 |quote=Zambo, 42, who was known by his fans as the &quot;King,&quot; died on January 2 after shooting himself in the head with a pistol in his home. |work=CNN |date=2001-01-20}}&lt;/ref&gt;
|}

== Tituly hudobných skupín ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;  style=&quot;font-size:98%; width:75%;&quot;
|-
! Umelci !! Titul !! Krajina !! class=&quot;unsortable&quot;|Zdroj
|-
|[[Aerosmith]] || Najlepšia americká rokenrolová skupina || Spojené štáty||&lt;ref&gt;&quot;...signature rifts, and it becomes clear why Aerosmith has been tagged 'America's Greatest Rock and Roll Band.' Few bands on the globe—forget just the United States—have accomplished what Aerosmith have. The band has sold more than 70&amp;nbsp;million albums worldwide and has won countless awards, including three Grammys. And, with a few exceptions, Aerosmith has delivered on its promise: to make music that strikes the listener in the heart, feet, soul and groin.&quot; in {{cite news|last=Walker|first=Don|title=Rock This Way: A Brief History of Roads Taken|newspaper=Billbaord|volume=110|issue=33|page=20|date=1998-08-15|issn=00062510}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Whatever there is to say now about Aerosmith, the long-lasting, hard-rocking quintet that has often been billed or hyped as America's greatest rock and roll band, it could've been said two decades ago. {{cite news|last=Mieses|first=Stanley|title=Still Walking the Walk, Leading the Way|newspaper=Newsday|page=B.05|date=1997-08-09}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Anthrax]] ||rowspan=&quot;4&quot;| Veľká štvorka trashmetalu ||rowspan=&quot;4&quot;| Spojené štáty||rowspan=&quot;4&quot;|&lt;ref&gt;{{cite web|last=Lee|first=Cosmo|title=Get Thrashed: The Story of Thrash Metal|url=http://www.stylusmagazine.com/articles/movie_review/get-thrashed-the-story-of-thrash-metal.htm|publisher=[[Stylus Magazine]]|date=May 7, 2007|accessdate=2014-01-21|archiveurl=https://web.archive.org/web/20081225230004/http://www.stylusmagazine.com/articles/movie_review/get-thrashed-the-story-of-thrash-metal.htm|archivedate=2008-12-25}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|last=Ratliff|first=Ben|title=Big Four With Anthrax, Megadeth, Slayer and Metallica|url=http://www.nytimes.com/2011/09/16/arts/music/music-review-big-four-with-anthrax-megadeth-slayer-and-metallica.html?_r=0|accessdate=2014-01-21|newspaper=[[New York Times]]|date=September 15, 2011}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|last=Swash|first=Rosie|title=Metallica, Slayer, Megadeth and Anthrax join forces for the ultimate heavy metal tour|url=http://www.theguardian.com/music/2009/dec/16/metallica-slayer-megadeath-anthrax|accessdate=2014-01-21|newspaper=[[The Guardian]]|date=December 16, 2009}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Megadeth]]
|-
|[[Metallica]]
|-
|[[Slayer]]
|-
|[[The Beach Boys]] || Americká kapela || Spojené štáty||&lt;ref&gt;{{cite news | last = Cherry | first = Kevin | title = Still American's Band | newspaper = National Review | date = July 8, 2002 | url = http://old.nationalreview.com/comment/comment-cherry070802.asp | accessdate = 2013-10-08 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131220021354/http://old.nationalreview.com/comment/comment-cherry070802.asp |date=2013-12-20 }}&lt;/ref&gt;
|-
|[[The Beatles]] || Fab Four || Spojené kráľovstvo||&lt;ref&gt;W. Harry, ''The Beatles Encyclopedia: Revised and Updated'' (London: Virgin, 2000), ISBN 978-0-7535-0481-9, p. 402.&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;3&quot;| [[Big Bang (kórejská skupina)|BIGBANG]]  || Bohovia [[K-Pop]]u ||rowspan=&quot;3&quot;| Kórejská republika
|&lt;ref&gt;„In a linoleum hallway in the Seoul stadium, stacks of rice bags festooned with ribbons and signs boasting how many kilograms each club purchased (100&amp;nbsp;kg, 500&amp;nbsp;kg, 1,000&amp;nbsp;kg) were lined up like shrines to the K-pop gods that were about to go on stage: T.O.P., G-Dragon, etc. Big Bang is one of the biggest acts on the K-pop roster. For their first show in months, 12.7 tons of rice were donated from 50 fan clubs around the world.“ v {{Citácia periodika | priezvisko=Mahr | meno=Krista | titul=South Korea’s Greatest Export: How K-Pop’s Rocking the World | url=http://world.time.com/2012/03/07/south-koreas-greatest-export-how-k-pops-rocking-the-world/ | periodikum=Time | odkaz na periodikum =Time (týždenník) | rok=2012| mesiac =marca| deň=7|dátum prístupu=2016-01-27 | jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;
|-
|Králi K-popu
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|meno=David|priezvisko=Lee|titul = Big Bang Performs First U.S. Show In 3 Years|url = http://www.vibe.com/2015/10/review-big-bang-performs-first-us-show-in-3-years/ |vydavateľ= Vibe|dátum vydania= 13. október 2015 | dátum prístupu =2016-01-27|jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;
|-
|Národná chlapčenská skupina
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Korea's boy band BigBang rule MTV TRL Awards| url =http://gulfnews.com/arts-entertainment/music/korea-s-boy-band-bigbang-rule-mtv-trl-awards-1.1019007| vydavateľ =Gulf News|priezvisko=Maggo|meno=Eduan|dátum vydania= 7. máj 2012 | dátum prístupu =2016-01-27|jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; 
|-
|[[Daft Punk]] || Krstní otcovia French House || Francúzsko ||&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://coltondeandavis.wordpress.com/2014/03/ |title=French House |publisher=Hear It Before the Kids Start Liking It |accessdate=2015-12-07}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Dusty Springfield]] ||rowspan=&quot;5&quot;| Pätica silných popových dív 60. rokov || Spojené kráľovstvo  ||rowspan=&quot;5&quot;|&lt;ref name=&quot;rockhall&quot;&gt;{{cite web|url=http://rockhall.com/inductees/dusty-springfield/bio/ |title=Dusty Springfield Biography &amp;#124; The Rock and Roll Hall of Fame and Museum |publisher=Rockhall.com |date=1999-03-02 |accessdate=2011-03-04}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Aretha Franklinová]] ||rowspan=&quot;4&quot;| Spojené štáty
|-
|[[Martha Reeves]]
|-
|[[Diana Rossová]]
|-
|[[Dionne Warwick]]
|-
|[[Five Stairsteps]] || Prvá rodina soulu || Spojené štáty||&lt;ref name=&quot;AllmusicFiveStairsteps&quot;&gt;&quot;The Five Stairsteps were 'The First Family of Soul'. A title bestowed upon the Chicago-based teenaged group in part because of their astounding five-year run of hits, which included the 1970&amp;nbsp;million-selling single &quot;[[O-o-h Child]].&quot; 'The First Family...' title was later adapted by [[The Jackson 5]]. {{cite news|last= Hogan|first= Ed |title=The Five Stairsteps| publisher= [[Allmusic]] }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;&quot;The Stairsteps were tremendous R&amp;B stars and were critically acclaimed as the 'First Family of Soul'.&quot; {{cite news|last=Calloway | first=Earl| title=Five Stairsteps remembered on ultimate Regal stage revue | newspaper=[[Chicago Defender]] |volume=XCVI|issue=166| page=15 | date=1998-08-22|issn=07457014}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[The Jackson 5]] || Prvá rodina soulu || Spojené štáty||&lt;ref name=&quot;AllmusicFiveStairsteps&quot;/&gt;
|-
|[[Jacky Cheung]] ||rowspan=&quot;4&quot;| Štyria nebeskí králi čínskeho popu ||rowspan=&quot;4&quot;| Hongkong ||rowspan=&quot;4&quot;|&lt;ref name=&quot;Four Heavenly Kings&quot;/&gt;
|-
|[[Leon Lai]]
|-
|[[Andy Lau]]
|-
|[[Aaron Kwok]]
|-
|rowspan=&quot;4&quot;| [[Girls' Generation]]  || Národné speváčky ||rowspan=&quot;4&quot;| Kórejská republika
|rowspan=&quot;2&quot;|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.gallup.co.kr/gallupdb/reportContent.asp?seqNo=228&amp;pagePos=1&amp;selectYear=&amp;search=&amp;searchKeyword=|titul=2010년 올해의 10대 가수와 가요|dátum vydania=17. november 2010 |vydavateľ=Gallup Korea |dátum prístupu =2016-01-27|jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;
|-
|Národná dievčenská skupina
|-
|Princezné [[K-pop]]u
|&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=McCurry|meno=Justin|titul=After Psy's Gangnam Style, here come Korea pop princesses Girls' Generation|url=http://www.guardian.co.uk/music/2012/nov/17/girls-generation-psy-gangnam-k-pop |periodikum=The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian|miesto=Londýn |rok=2012 |mesiac=novembra |deň=17 |dátum prístupu =2016-01-27 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt; 
|-
|Kráľovné [[K-pop]]u
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://bntnews.hankyung.com/apps/news?popup=0&amp;nid=04&amp;c1=04&amp;c2=04&amp;c3=00&amp;nkey=200909280929513&amp;mode=sub_view |titul=CF 퀸으로 등극한 소녀시대, 광고계도 접수 |vydavateľ=bntnews |dátum vydania=28. september 2009 |dátum prístupu=2016-01-27 |jazyk=po kórejsky |url archívu=https://web.archive.org/web/20160306031807/http://bntnews.hankyung.com/apps/news?c1=04&amp;c2=04&amp;c3=00&amp;mode=sub_view&amp;nid=04&amp;nkey=200909280929513&amp;popup=0 |dátum archivácie=2016-03-06 }}&lt;/ref&gt; 
|-
|[[Mỹ Linh]] (''Đỗ Mỹ Linh'')||rowspan=&quot;4&quot;| Štyri vietnamské divy ||rowspan=&quot;4&quot;| [[Vietnam]] ||rowspan=&quot;4&quot;|&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.thanhniennews.com/2010/pages/20110923-ha-tran-homecoming.aspx |title=Vietnam latest news - Thanh Nien Daily &amp;#124; A diva’s homecoming |publisher=Thanhniennews.com |date=2011-09-23 |accessdate=2012-07-04 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20121015151800/http://www.thanhniennews.com/2010/pages/20110923-ha-tran-homecoming.aspx |archivedate=2012-10-15 }}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Thanh Lam]] (''Đoàn Thanh Lam'')
|-
|[[Hồng Nhung]] (''Lê Hồng Nhung'')
|-
|[[Trần Thu Hà]]
|-
|[[R.E.M.]] || Najlepšia rokenrolová kapela Ameriky || Spojené štáty||&lt;ref&gt;&quot;For one quick breath, the old R.E.M. extended family came together in a show of support. It is fitting that this update edition ends with the departure of Holt and Barry. It's the end of the world as we know it, and the end of an era for the band who in its lifespan has come to be known as America's Greatest Rock and Roll Band&quot;, in {{cite news|last=Sullivan|first=Denise|title=R.E.M.: Talk About the Passion : An Oral History|publisher=Da Capo Press|year=1998|page=xxiii|isbn=978-0-306-80857-9}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[The Rolling Stones]] || Najlepšia rokenrolová skupina sveta || Spojené kráľovstvo||&lt;ref&gt;&quot;The Stones figured out early on that you can rock, and also understand the value of branding. 'The World's Greatest Rock &amp; Roll Band' was a title the Stones bequeathed to themselves, and soon enough, neither media nor fans could think of the name of the band without its slogan.&quot;{{cite news|last= Popkin |first= Helen A.S. |title=The Stones may be old, but they can still rock|url= http://www.msnbc.msn.com/id/8985740/| publisher= [[MSNBC]]|accessdate=2009-04-19}}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Shinee|SHINee]]  || Princovia [[K-pop]]u || Kórejská republika
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.dazeddigital.com/music/article/25294/1/shinee-the-princes-of-the-k-pop-scene |titul=SHINee: The princes of the K-pop scene |meno=Jakob |priezvisko=Dorof |vydavateľ=Dazed |dátum vydania=2. júl 2015 |dátum prístupu =2016-01-27 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;
|-
|rowspan=&quot;4&quot;|[[TVXQ]]||Králi [[K-pop]]u ||rowspan=&quot;4&quot;| Kórejská republika ||&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|autor=Kwon Mee-yoo|titul=King of K-pop is back|url=http://www.koreatimes.co.kr/www/news/culture/2013/01/386_121363.html |periodikum=The Korea Times |rok=2012 |mesiac=októbra |deň=4 |dátum prístupu =2016-01-27 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://people.incruit.com/news/newsview.asp?newsno=1084254 |titul=2세대 아이돌, 음반 판매량 순위 공개 ‘SM-동방신기 올킬’ |vydavateľ=Incruit |dátum vydania=19. júl 2012 |dátum prístupu =2016-01-27 |jazyk=po kórejsky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;„The K-Pop kings came back this year with a major electronic track“ v {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/articles/news/1481268/20-best-k-pop-songs-of-2012-bigbang-psy-2ne1-more |titul=20 Best K-Pop Songs of 2012: BIGBANG, PSY, 2NE1 &amp; More |meno=Jeff|priezvisko= Benjamin|meno2=Jessica|priezvisko2=Oak|vydavateľ=Billboard |dátum vydania=21. december 2012 |dátum prístupu =2016-01-27 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;
|-
| Bohovia K-Popu
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://officiallykmusic.com/gods-still-reign-tvxq-rise-god-album-review/ |priezvisko=Dees |meno=Laura |titul=The Gods Still Reign: TVXQ “Rise As God” Album Review |vydavateľ=Officially Kmusic |dátum vydania=25. júl 2015 |dátum prístupu =2016-01-27 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.soompi.com/2014/03/11/tvxq-breaks-record-set-by-bon-jovi-13-years-ago-on-japans-oricon-chart/ |titul=TVXQ Breaks Record Set by Bon Jovi 13 Years Ago on Japan’s Oricon Chart |vydavateľ=Soompi |dátum vydania=11. marec 2014 |dátum prístupu=2016-01-27 |jazyk=po anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20160103084144/http://www.soompi.com/2014/03/11/tvxq-breaks-record-set-by-bon-jovi-13-years-ago-on-japans-oricon-chart/ |dátum archivácie=2016-01-03 }}&lt;/ref&gt;
|-
| Ázijská hviezda
|&lt;ref name=&quot;mwave.interest.me&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mwave.interest.me/kstar/81169/tvxq/video |titul=TVXQ! Review |vydavateľ=CJ E&amp;M |dátum prístupu =2016-01-27 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;m.koreatimes.co.kr&quot;&gt;{{Citácia periodika|autor=Cathy Rose A. Garcia |url= http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2007/09/135_10726.html |titul=Asian Stars Shine at Music Festival in Seoul |periodikum=The Korea Times |rok=2007 |mesiac=septembra |deň=22 |dátum prístupu =2016-01-27 |jazyk=po anglicky}}&lt;/ref&gt;
|-
| Slnko Ázie
|&lt;ref name=&quot;mwave.interest.me&quot;/&gt;
|-
|[[Kiss (skupina)|Kiss]] || Najostrejšia kapela sveta || Spojené štáty||&lt;ref&gt;&quot;Ask their fans, or the band themselves, and they’ll tell you KISS is &quot;the hottest band in the world,&quot; the catchphrase that opens many of their iconic live albums,&quot; in {{cite web|url=http://news.radio.com/2014/03/11/frequently-asked-questions-faq-kiss/|title=Frequently Asked Questions: KISS|publisher=radio.com|date=2014-03-11|accessdate=2014-03-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140311222131/http://news.radio.com/2014/03/11/frequently-asked-questions-faq-kiss/|archivedate=2014-03-11}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[U2 (hudobná skupina)|U2]] || Najveľkolepejšia kapela sveta || Írsko || &lt;ref&gt;&quot;It's amazing that the biggest band in the world has so much integrity and passion in its music.&quot; in {{cite web|url=http://www.rollingstone.com/music/lists/100-greatest-artists-of-all-time-19691231/u2-20110420|title=100 greatest artists of all time|publisher=rollingstone.com|date=2010-12-02|accessdate=2015-07-13}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.washingtontimes.com/news/2014/sep/11/the-biggest-band-in-the-world-is-also-one-of-the-m/?page=all|title=The passion of Bono and U2: Biggest band in the world is also one of the most spiritual - Washington Times|publisher=washingtontimes.com|accessdate=2015-08-10}}
|}&lt;/ref&gt;
|-
|}

== Referencie ==
{{Referencie|3}}

[[Kategória:Populárna hudba]]</text>
      <sha1>2uxfzq21yuhhdunq3k7r0f3dd61pzrc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam chránených území v okrese Havlíčkův Brod</title>
    <ns>0</ns>
    <id>567315</id>
    <revision>
      <id>8190101</id>
      <parentid>7062770</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:46:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8190101</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12169" sha1="ifxz8c0woenmlxljzcsaaory4xbjenf" xml:space="preserve">{{Všetky súradnice}}
Toto je '''zoznam chránených území v okrese Havlíčkův Brod''' aktuálny k júlu roku 2020, v ktorom sú uvedené chránené územia v oblasti [[Okres Havlíčkův Brod|okresu Havlíčkův Brod]].
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Kód
! class=&quot;unsortable&quot; width=&quot;100px&quot; |Obrázok
!Typ
!Názov
!Rozloha ([[Hektár|ha]])
! class=&quot;unsortable&quot; |Galéria &lt;br /&gt;Commons
!Popis územia
!Súradnice
|-
|{{drusop|2420}}
|[[Súbor:PP_Borecká_skalka1.jpg|100x100bod|Borecká skalka]]
|[[Prírodná pamiatka|PP]]
|[[Borecká skalka]]
|{{nts|0.15}}
|{{Commonscat v tabuľke|Borecká skalka}}
|[[Serpentinit|Hadcový]] lom s významnou hadcovou kvetenou
 |{{Súradnice|49.7929889|15.5795417|názov=Borecká skalka}}
|-
|{{drusop|959}}
|[[Súbor:Certuv_kamen_okres_Havlickuv_Brod.jpg|100x100bod|Čertův kámen]]
|[[Prírodná pamiatka|PP]]
|[[Čertův kámen (prírodná pamiatka, okres Havlíčkův Brod)|Čertův kámen]]
|{{nts|0.01}}
|{{Commonscat v tabuľke|Čertův kámen (Rejčkov)}}
|[[Granit|Žulový]] odkryv na svahu Melechova, na vrchole skalnej misy
 |{{Súradnice|49.628925|15.3223611|názov=Čertův kámen}}
|-
|{{drusop|1970}}
|[[Súbor:Havranka_2.jpg|100x100bod|Havranka]]
|[[Prírodná rezervácia|PR]]
|[[Havranka (prírodná rezervácia)|Havranka]]
|{{nts|41.85}}
|{{Commonscat v tabuľke|Havranka}}
|Komplex vlhkých lúk a trstín v údolí [[Sázavka (riečka)|Jiříkovského potoka]]
 |{{Súradnice|49.7321389|15.5537778|názov=Havranka}}
|-
|{{drusop|1256}}
|[[Súbor:Hroznětínská_louka.jpg|100x100bod|Hroznětínská louka]]
|[[Prírodná rezervácia|PR]]
|[[Hroznětínská louka a olšina]]
|{{nts|16.6689}}
|{{Commonscat v tabuľke|Hroznětínská louka}}
|Spoločenstvá prírode blízkych lesov s vegetáciou údolných jaseňovo-jelšových luhov, striedavo vlhké picliačové lúky a rybník s výskytom makrofytnej vegetácie
 |{{Súradnice|49.7586944|15.3610278|názov=Hroznětínská louka a olšina}}
|-
|{{drusop|2188}}
|[[Súbor:Přírodní_památka_Chuchelská_stráň_33.jpg|bezrámu|100x100bod]]
|[[Prírodná pamiatka|PP]]
|[[Chuchelská stráň]]
|{{nts|1.82}}
|{{Commonscat v tabuľke|Chuchelská stráň}}
|Výskyt zachovaných, druhovo bohatých teplomilných trávnych spoločenstiev 
 |{{Súradnice|49.807858|15.627776|názov=Chuchelská stráň}}
|-
| {{drusop|5324}}
 | &lt;!--[[File:???|100x100px]]--&gt;
| [[Zmluvne chránené územie|ZCHÚ]] 
| [[Jeřišno - Heřmaň]] 
|{{nts|0.0357}}
|&lt;!--{{Commonscat v tabuľke|Kamenický rybník (natural monument)}}--&gt; 
| Výskyt [[Netopier veľký|netopiera]] veľkého a jeho ochrana 
|{{Súradnice|49.788212|15.643779|názov=Jeřišno - Heřmaň]}}
|-
|{{drusop|6022}}
|&lt;!--[[File:???|100x100px|PP Kamenický rybník]]--&gt;
|[[Prírodná pamiatka|PP]]
|[[Kamenický rybník (prírodná pamiatka)|Kamenický rybník]]
|{{nts|5.0232}}
|&lt;!--{{Commonscat v tabuľke|Kamenický rybník (natural monument)}}--&gt;
|Biotop oligotrofného rybníka s výskytom významných druhov rastlín a živočíchov viazaných na tento biotop
 |{{Súradnice|49.5271961|15.4349444|názov=Kamenický rybník}}
|-
|{{drusop|1646}}
|[[Súbor:Kamenná_trouba_NR,_Pstružný_Creek_2.jpg|100x100bod|Kamenná trouba]]
|[[Prírodná rezervácia|PR]]
|[[Kamenná trouba]]
|{{nts|62.97}}
|{{Commonscat v tabuľke|Kamenná trouba}}
| Lúčne [[biotop]]y pri [[Pstružný potok (prítok Sázavy)|Pstružnom potoku]]
 |{{Súradnice|49.60365|15.3970389|názov=Kamenná trouba}}
|-
|{{drusop|2106}}
|[[Súbor:Přírodní_rezervace_Maršálka_02.jpg|100x100bod|Popis obrazku]]
|[[Prírodná rezervácia|PR]]
|[[Maršálka]]
|{{nts|7.62}}
|{{Commonscat v tabuľke|Maršálka}}
|Ochrana dobre zachovaných vlhkých rašelinových lúk
 |{{Súradnice|49.7649111|15.7632639|názov=Maršálka}}
|-
|{{drusop|1831}}
|[[Súbor:PR_Mokřadlo-4.JPG|100x100bod]]
|[[Prírodná rezervácia|PR]]
|[[Mokřadlo]]
|{{nts|13.30}}
|{{Commonscat v tabuľke|Mokřadlo}}
|Vlhké mokraďové lúky s bohatou flórou a faunou
 |{{Súradnice|49.7235472|15.7555278|názov=Mokřadlo}}
|-
|{{drusop|1768}}
|[[Súbor:PR_Niva_Doubravy-1.JPG|100x100bod|Popis obrazku]]
|[[Prírodná rezervácia|PR]]
|[[Niva Doubravy]]
|{{nts|68.24}}
|{{Commonscat v tabuľke|Niva Doubravy}}
|Mokraďové lúčne [[ekosystém]]y v poriečí Doubravy
 |{{Súradnice|49.6926028|15.7666944|názov=Niva Doubravy}}
|-
|{{drusop|1255}}
|[[Súbor:Pisnik_u_sokolovce1.jpg|100x100bod|Písník u Sokolovce]]
|[[Prírodná pamiatka|PP]]
|[[Písník u Sokolovce]]
|{{nts|0.30}}
|{{Commonscat v tabuľke|Písník u Sokolovce}}
|Sčasti zatopená pieskovňa s lokalitou [[rosička okrúhlolistá|rosičky okrúhlolistej]], [[Refúgium (ekológia)|refúgium]] [[obojživelníky|obojživelníkov]]
 |{{Súradnice|49.7211172|15.7115858|názov=Písník u Sokolovce}}
|-
|{{drusop|1971}}
|&lt;!--[[File:???|100x100px|Popis obrazku]]--&gt;
|[[Prírodná pamiatka|PRP]]
|[[Pod Kazbalem]]
|{{nts|0.81}}
|&lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt;
|Fragment vlhkých lúk v povodí Hostačovky
 |{{Súradnice|49.7579389|15.5666833|názov=Pod Kazbalem}}
|-
|{{drusop|1254}}
|[[Súbor:Ranska_jezirka1.jpg|100x100bod|Ranská jezírka]]
|[[Prírodná rezervácia|PR]]
|[[Ranská jezírka]]
|{{nts|27.21}}
|{{Commonscat v tabuľke|Ranská jezírka}}
|Terénne depresie zaplnené vodou, ktoré vznikli po ťažbe, významná kvetena
 |{{Súradnice|49.6539167|15.815075|názov=Ranská jezírka}}
|-
|{{drusop|1886}}
|[[Súbor:Bledule_ransko2.jpg|100x100bod|Ransko]]
|[[Národná prírodná rezervácia|NPR]]
|[[Ransko]]
|{{nts|695.40}}
|{{Commonscat v tabuľke|Ransko}}
|Rozsiahly lesný komplex Ranského masívu (prameniskové a potočné jaseňové jelšiny)
 |{{Súradnice|49.6725222|15.8097306|názov=Ransko}}
|-
|{{drusop|6199}}
|
|[[Prírodná pamiatka|PP]]
|[[Rybníček u Dolního Dvora]]
|
|
|Súčasťou prírodnej pamiatky je a) rybničný ekosystém s mäkkou litorálnou vegetáciou a nadväzujúcimi mokraďovými biotopmi, prírodné spoločenstvá makrofytnej vegetácie prirodzených eutrofných a mezotrofných stojatých vôd, b) vzácne a ohrozené druhy obojživelníkov vrátane ich biotopov, najmä populácia mloka hrebenatého&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Nariadenie Kraja Vysočina z 12. marca 2019 o zriadení prírodnej pamiatky Rybníček u Dolního Dvora a jej ochranného pásma |url=http://m.kr-vysocina.cz/assets/File.ashx?id_org=450008&amp;id_dokumenty=4094534 |dátum prístupu=2020-07-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200719173129/http://m.kr-vysocina.cz/assets/File.ashx?id_org=450008&amp;id_dokumenty=4094534 |dátum archivácie=2020-07-19 }}&lt;/ref&gt;
|{{Súradnice|49.6015608|15.4326950|názov=Rybníček u Dolního Dvora|zobrazení=|typ=}}
|-
|{{drusop|1257}}
|[[Súbor:PR_Řeka.jpg|100x100bod|Řeka]]
|[[Prírodná rezervácia|PR]]
|[[Řeka (prírodná rezervácia)|Řeka]]
|{{nts|16.06}}
|{{Commonscat v tabuľke|Řeka (nature reserve)}}
|Slatinné lúky prechádzajúce do litorálu rybníka Řeka s typickými spoločenstvami
 |{{Súradnice|49.6668944|15.8517667|názov=Řeka}}
|-
|{{drusop|2081}}
|[[Súbor:Přírodní_památka_Sochorov.jpg|100x100bod|Sochorov]]
|[[Prírodná pamiatka|PP]]
|[[Sochorov|Sochorová]]
|{{nts|1.61}}
|{{Commonscat v tabuľke|Sochorov}}
|Lokalita s výskytom chránených druhov rastlín a živočíchov
 |{{Súradnice|49.5427781|15.4927781|názov=Sochorov}}
|-
|{{drusop|3379}}
|[[Súbor:Přírodní_rezervace_Spálava_14.jpg|100x100bod]]
|[[Prírodná rezervácia|PR]]
|[[Spálava (prírodná rezervácia)|Spálava]]
|{{nts|28.92}}
|{{Commonscat v tabuľke|Spálava (nature reserve)}}
|Spoločenstvá kvetnatých a acidofilných bučín, prameništních a suťových bažankových jasenin
 |{{Súradnice|49.769722|15.722778|názov=Spálava}}
|-
|{{drusop|425}}
|[[Súbor:Stvořidla_8.jpg|100x100bod|PR Stvořidla]]
|[[Prírodná rezervácia|PR]]
|[[Stvořidla (prírodná rezervácia)|Stvořidla]]
|{{nts|246.39}}
|{{Commonscat v tabuľke|Stvořidla}}
|Časť prirodzeného perejnatého a balvanitého toku Sázavy
 |{{Súradnice|49.6691139|15.3347111|názov=Stvořidla}}
|-
|{{drusop|3378}}
|[[Súbor:PR_Svatomariánské_údolí_68.jpg|100x100bod|PR Svatomariánské údolí]]
|[[Prírodná rezervácia|PR]]
|[[Svatomariánské údolí]]
|{{nts|13.53}}
|{{Commonscat v tabuľke|Svatomariánské údolí}}
|Zachovalé, prirodzene sa utvárajúce koryto rieky Doubravy s výskytom lužných jaseňových jelšín
|{{Súradnice|49.7466972|15.6832056|názov=Svatomariánské údolí}}
|-
|{{drusop|1972}}
|&lt;!--[[File:???|100x100px|Popis obrazku]]--&gt;
|[[Prírodná pamiatka|PP]]
|[[Šlapanka (prírodná pamiatka)|Šlapanka]]
|{{nts|3.08}}
|&lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt;
|Fragment vlhkých lúk v údolnej [[Údolná niva|nive]] Šlapanky
 |{{Súradnice|49.5892417|15.60845|názov=Šlapanka}}
|-
|{{drusop|1222}}
|[[Súbor:PR_Štíří_důl.jpg|100x100bod]]
|[[Prírodná rezervácia|PR]]
|[[Štíří důl]]
|{{nts|18.80}}
|{{Commonscat v tabuľke|Štíří důl (nature reserve)}}
|Hlboké zalesnené údolie s typickou flórou a faunou, významné hl. výskytom mlokov
 |{{Súradnice|49.6660056|15.8649444|názov=Štíří důl}}
|-
|{{drusop|960}}
|[[Súbor:Údolí_Doubravy_-_Koryto.jpg|100x100bod|Údolí Doubravy]]
|[[Prírodná rezervácia|PR]]
|[[Údolí Doubravy]]
|{{nts|92.07}}
|{{Commonscat v tabuľke|Údolí Doubravy}}
|Kaňonovité údolie Doubravy zahĺbené v [[Rula|rulových]] horninách
 |{{Súradnice|49.7159|15.7132389|názov=Údolí Doubravy}}
|-
|{{drusop|719}}
|[[Súbor:Velká_a_Malá_olšina_6.jpg|100x100bod|Rozkvitnuté bledule na území pamiatky]]
|[[Prírodná rezervácia|PR]]
|[[Velká a Malá olšina]]
|{{nts|4.96}}
|{{Commonscat v tabuľke|Velká a Malá olšina}}
|Starý jelšový porast s hojným výskytom bledule jarnej
 |{{Súradnice|49.7686531|15.3506164|názov=Velká a Malá olšina}}
|-
|{{drusop|1671}}
|[[Súbor:PR_Zlatá_louka-1.JPG|100x100bod|Popis obrazku]]
|[[Prírodná rezervácia|PR]]
|[[Zlatá louka]]
|{{nts|11.34}}
|{{Commonscat v tabuľke|Zlatá louka}}
|Hlboké rašelinisko s významnou kvetenou a zverinou
 |{{Súradnice|49.7138611|15.7729667|názov=Zlatá louka}}
|-
|{{drusop|75}}
|[[Súbor:Zdarske2.jpg|100x100bod|Jeden zo skalných útvarov na hrebeni Devíti skal]]
|[[Chránená krajinná oblasť|CHKO]]
|[[Chránená krajinná oblasť Žďárské vrchy|Žďárské vrchy]]
|{{nts|71500}}
|{{Commonscat v tabuľke|CHKO Žďárské vrchy}}
|
 |{{Súradnice|49.6523889|16.0174306|názov=CHKO Žďárské vrchy}}}
|-
|{{drusop|65}}
|[[Súbor:Vyhlídka_Dívčí_kámen.jpg|100x100bod|Vyhlídka Dívčí kámen]]
|[[Chránená krajinná oblasť|CHKO]]
|[[Chránená krajinná oblasť Železné hory|Železné hory]]
|{{nts|38000}}
|{{Commonscat v tabuľke|Železné hory}}
|
 |{{Súradnice|49.8007611|15.7323806|názov=CHKO Železné hory}}
|}

== Zrušené územia ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! Kód !! class=&quot;unsortable&quot;|Obrázok !! Názov !! Druh || class=&quot;unsortable&quot;|Galéria &lt;br&gt;Commons || class=&quot;unsortable&quot;|Opis územia !! Zrušené !! Dôvod zrušenia
|- 
| {{drusop|408}} || &lt;!--[[File:???|100x100px|Popis obrazku]]--&gt; ||  [[Staré Ransko (národná prírodná rezervácia)|Staré Ransko]] || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; || Bohatá lokalita [[bleduľa jarná|bledule jarnej]]
 || 31. decembra 1999 || Zlúčená s NPR [[Ransko]]
|-
|  {{drusop|1134}} || &lt;!--[[File:???|100x100px|Popis obrazku]]--&gt; ||  [[Ranská bahna]]  || [[Národná prírodná rezervácia|NPR]] || &lt;!--{{Commonscat v tabuľke|???}}--&gt; || Unikátny systém [[prameň|prameniskových]] a potočných jaseňových jelšín s typickou flórou a faunou
 || 31. decembra 1999 || Zlúčená s NPR [[Ransko]]
|-
|}
{{Chránené územia v okrese Havlíčkův Brod}}
== Referencie ==
* Dáta v tabuľke boli prevzaté z databázy [https://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/chrob_find/index.php?h_zchru=1&amp;CIS=&amp;NAZEV=&amp;h_organ_oochp=&amp;KRAJ=&amp;OKRES=CZ0631&amp;ORP_ICOB=&amp;OBEC=&amp;KU=&amp;__=+Vyhledat+&amp;frame=1&amp;EDIT_ID= AOPK ČR].
&lt;references /&gt;
[[Kategória:Zoznamy chránených území v Česku podľa okresov|Havlíčkův Brod]]
[[Kategória:Chránené územia v okrese Havlíčkův Brod|Havlíčkův Brod]]</text>
      <sha1>ifxz8c0woenmlxljzcsaaory4xbjenf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kotulič (priezvisko)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>580486</id>
    <revision>
      <id>8190095</id>
      <parentid>8119472</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:30:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Doko</username>
        <id>2303</id>
      </contributor>
      <comment>ekonóm</comment>
      <origin>8190095</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5118" sha1="oa2hi08z5zqzr241wa046xv2oknj6h8" xml:space="preserve">{{Infobox priezvisko|Priezvisko muža= Kotulič|PočetM=95|PočetČM=41|Priezvisko ženy= Kotuličová|PočetŽ=103|PočetČŽ=24|Pôvod=[[Slovenčina|slovenský]],|RokSR=1995|RokČR=2015}}
[[Súbor:Priezvisko Kotulič, Blažov 18 Slovakia.jpg|350px|thumb|Záznam o priezvisku Kotulič, rok 1748]]

'''Kotulič''' je slovanské [[priezvisko]]. Na Slovensku sa najčastejšie vyskytuje v [[Sedlice (okres Prešov)|Sedliciach]], [[Svidník]]u, [[Jurkova Voľa|Jurkovej Voli]] a [[Prešov]]e.&lt;ref&gt;http://slovniky.juls.savba.sk/?w=kotuli%C4%8D&amp;s=exact&amp;c=i5bd&amp;d=kssj4&amp;d=psp&amp;d=sssj&amp;d=sssj2&amp;d=scs&amp;d=sss&amp;d=peciar&amp;d=ma&amp;d=hssjV&amp;d=bernolak&amp;d=obce&amp;d=priezviska&amp;d=un&amp;d=locutio&amp;d=pskcs&amp;d=psken&amp;d=noundb&amp;ie=utf-8&amp;oe=utf-8#&lt;/ref&gt; Je rozšírené aj v zahraničí napr.[[Austrália]],&lt;ref&gt;https://www.dopresova.sk/2021/03/06/poznaju-nas-aj-v-australii/&lt;/ref&gt; [[USA]]&lt;ref name=&quot;r1&quot;&gt;http://forebears.io/surnames/kotulic&lt;/ref&gt; a to najmä medzi prisťahovalcami z [[Európa|Európy]]. V bývalej Juhoslávii &lt;ref&gt; https://www.myheritage.com/names/anna_kotulics?_gac=1.245681584.1543415142.EAIaIQobChMI4pq6sqX33gIVCOd3Ch1C5Ag2EAAYASAAEgLpJvD_BwE&lt;/ref&gt; , na [[Ukrajina|Ukrajine]] &lt;ref&gt;http://forebears.io/surnames/kotulich&lt;/ref&gt; a v [[Česko|Česku]].&lt;ref name=&quot;r1&quot; /&gt; Iné podoby priezviska Kotulič sú Kotulic, Kotulich, Kotulics, Kotulic', Katulič. Koncovka ''-ič'' v priezviskách označuje príbuzenský vzťah. Napríklad, ak občan Kotul mal syna, ten sa niekedy mohol volať aj Kotulov ale dnes je to Kotulič. Rozlišovanie potomstva jednotlivých famílií koncovkou ''-ov'', ''-ič'', je nielen rýdzo slovansko-slovenské, ale je aj výstižné.&lt;ref&gt;http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1941/10/SR_1941_10.pdf str. 294&lt;/ref&gt; 

== Známi nositelia priezviska ==
'''Slovensko'''
* PhDr. [[Izidor Kotulič]] CSc. – jazykovedec
* Doc. Ing. [[Miloslav Kotulič]] CSc. – univerzitný pedagóg
* Doc. Ing. [[Rastislav Kotulič]] PhD. – univerzitný pedagóg, ekonóm&lt;ref name=&quot;unipo-katedra-ekonomie-a-ekonomiky&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Katedra ekonómie a ekonomiky | url = http://old.unipo.sk/fakulta-manazmentu/katedry/kat-ekonomie/ | vydavateľ = Prešovská univerzita v Prešove | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-05-01 | miesto =  | jazyk =  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
Priezvisko Kotulič sa na území Slovenska ([[Blažov (zaniknutá obec)|Blažov]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.blazov.sk/index_sk.html |dátum prístupu=2019-05-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190624033011/http://blazov.sk/index_sk.html |dátum archivácie=2019-06-24 }}&lt;/ref&gt; používalo už od roku [[1748]]. Používanie priezvisk sa na Slovensku stalo povinným na konci 18. storočia. Uzákonil to patent [[Jozef II.|Jozefa II]]. číslo 591 z 1. novembra [[1786]]. Cirkevné matriky nariadil v roku [[1563]] zaviesť [[Tridentský koncil]] .&lt;ref&gt;https://www.wikitree.com/wiki/Kotulics-20&lt;/ref&gt;. Priezvisko Kotulič, Kotuličová  sa na Slovensku v roku [[1995]] nachádzalo spolu v 198 prípadoch.
&lt;ref&gt;http://slovniky.juls.savba.sk/?w=kotuli%C4%8D&amp;s=exact&amp;c=Y2a8&amp;d=kssj4&amp;d=psp&amp;d=sssj&amp;d=scs&amp;d=sss&amp;d=peciar&amp;d=ma&amp;d=hssjV&amp;d=bernolak&amp;d=obce&amp;d=priezviska&amp;d=un&amp;d=locutio&amp;d=pskcs&amp;d=psken&amp;d=noundb&amp;ie=utf-8&amp;oe=utf-8#&lt;/ref&gt; 

'''Česko'''
* Ing. [[Jan Kotulič]] – [[Capoeira|capoeirista]], [[Kopřivnice]]. Majster sveta za rok 2017.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.koprivnice.cz/index.php?id=koprivnicke-noviny-koprivnice&amp;tema=capoeirista-jan-kotulic-zvitezil-na-svetovem-sampionatu-v-belgii&amp;clanek=23365 |dátum prístupu=2018-01-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180129195640/http://www.koprivnice.cz/index.php?id=koprivnicke-noviny-koprivnice&amp;tema=capoeirista-jan-kotulic-zvitezil-na-svetovem-sampionatu-v-belgii&amp;clanek=23365 |dátum archivácie=2018-01-29 }}&lt;/ref&gt;  
Priezvisko Kotulič, Kotuličová sa v Česku v roku 2015 nachádzalo spolu v 65 prípadoch. &lt;ref&gt;http://www.prijmeni.cz/Kotuli%C4%8Dov%C3%A1&lt;/ref&gt;

'''USA'''
* Dr. [[Andrew G. Kotulic]] – univerzitný pedagóg, Kent State University in Kent, Ohio. &lt;ref&gt; http://www.personal.kent.edu/~akotulic/index.html&lt;/ref&gt;
* Brigadier General [[Deborah L. Kotulich]] – veliaca generálka, Pensylvánia&lt;ref name=&quot;u-s-army-reserve&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brigadier General Deborah L. Kotulich | url = http://www.usar.army.mil/Leadership/Article-View/Article/911623/brigadier-general-deborah-l-kotulich/ | vydavateľ = US Army | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Slovenské priezviská]]
[[Kategória:Priezviská v Austrálii]]
[[Kategória:Priezviská v Česku]]
[[Kategória:Priezviská na Slovensku]]
[[Kategória:Priezviská na Ukrajine]]
[[Kategória:Priezviská v USA]]</text>
      <sha1>oa2hi08z5zqzr241wa046xv2oknj6h8</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190100</id>
      <parentid>8190095</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:40:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Doko</username>
        <id>2303</id>
      </contributor>
      <comment>/* Známi nositelia priezviska */ vitá</comment>
      <origin>8190100</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5027" sha1="9kyw4m0s4bflzcl5lwv7l8io4p3gqih" xml:space="preserve">{{Infobox priezvisko|Priezvisko muža= Kotulič|PočetM=95|PočetČM=41|Priezvisko ženy= Kotuličová|PočetŽ=103|PočetČŽ=24|Pôvod=[[Slovenčina|slovenský]],|RokSR=1995|RokČR=2015}}
[[Súbor:Priezvisko Kotulič, Blažov 18 Slovakia.jpg|350px|thumb|Záznam o priezvisku Kotulič, rok 1748]]

'''Kotulič''' je slovanské [[priezvisko]]. Na Slovensku sa najčastejšie vyskytuje v [[Sedlice (okres Prešov)|Sedliciach]], [[Svidník]]u, [[Jurkova Voľa|Jurkovej Voli]] a [[Prešov]]e.&lt;ref&gt;http://slovniky.juls.savba.sk/?w=kotuli%C4%8D&amp;s=exact&amp;c=i5bd&amp;d=kssj4&amp;d=psp&amp;d=sssj&amp;d=sssj2&amp;d=scs&amp;d=sss&amp;d=peciar&amp;d=ma&amp;d=hssjV&amp;d=bernolak&amp;d=obce&amp;d=priezviska&amp;d=un&amp;d=locutio&amp;d=pskcs&amp;d=psken&amp;d=noundb&amp;ie=utf-8&amp;oe=utf-8#&lt;/ref&gt; Je rozšírené aj v zahraničí napr.[[Austrália]],&lt;ref&gt;https://www.dopresova.sk/2021/03/06/poznaju-nas-aj-v-australii/&lt;/ref&gt; [[USA]]&lt;ref name=&quot;r1&quot;&gt;http://forebears.io/surnames/kotulic&lt;/ref&gt; a to najmä medzi prisťahovalcami z [[Európa|Európy]]. V bývalej Juhoslávii &lt;ref&gt; https://www.myheritage.com/names/anna_kotulics?_gac=1.245681584.1543415142.EAIaIQobChMI4pq6sqX33gIVCOd3Ch1C5Ag2EAAYASAAEgLpJvD_BwE&lt;/ref&gt; , na [[Ukrajina|Ukrajine]] &lt;ref&gt;http://forebears.io/surnames/kotulich&lt;/ref&gt; a v [[Česko|Česku]].&lt;ref name=&quot;r1&quot; /&gt; Iné podoby priezviska Kotulič sú Kotulic, Kotulich, Kotulics, Kotulic', Katulič. Koncovka ''-ič'' v priezviskách označuje príbuzenský vzťah. Napríklad, ak občan Kotul mal syna, ten sa niekedy mohol volať aj Kotulov ale dnes je to Kotulič. Rozlišovanie potomstva jednotlivých famílií koncovkou ''-ov'', ''-ič'', je nielen rýdzo slovansko-slovenské, ale je aj výstižné.&lt;ref&gt;http://www.juls.savba.sk/ediela/sr/1941/10/SR_1941_10.pdf str. 294&lt;/ref&gt; 

== Známi nositelia priezviska ==
'''Slovensko'''
* PhDr. [[Izidor Kotulič]] CSc. – jazykovedec
* Doc. Ing. [[Miloslav Kotulič]] CSc. – univerzitný pedagóg
* Doc. Ing. [[Rastislav Kotulič]] PhD. – univerzitný pedagóg, ekonóm&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = ActivIT, s.r.o.
 | odkaz na autora = 
 | titul = assoc. prof. Ing. Rastislav Kotulič, PhD. {{!}} Prešovská univerzita v Prešove
 | url = https://www.unipo.sk/taxonomy/term/55576
 | vydavateľ = unipo.sk
 | miesto = 
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-31
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
Priezvisko Kotulič sa na území Slovenska ([[Blažov (zaniknutá obec)|Blažov]])&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.blazov.sk/index_sk.html |dátum prístupu=2019-05-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190624033011/http://blazov.sk/index_sk.html |dátum archivácie=2019-06-24 }}&lt;/ref&gt; používalo už od roku [[1748]]. Používanie priezvisk sa na Slovensku stalo povinným na konci 18. storočia. Uzákonil to patent [[Jozef II.|Jozefa II]]. číslo 591 z 1. novembra [[1786]]. Cirkevné matriky nariadil v roku [[1563]] zaviesť [[Tridentský koncil]] .&lt;ref&gt;https://www.wikitree.com/wiki/Kotulics-20&lt;/ref&gt;. Priezvisko Kotulič, Kotuličová  sa na Slovensku v roku [[1995]] nachádzalo spolu v 198 prípadoch.
&lt;ref&gt;http://slovniky.juls.savba.sk/?w=kotuli%C4%8D&amp;s=exact&amp;c=Y2a8&amp;d=kssj4&amp;d=psp&amp;d=sssj&amp;d=scs&amp;d=sss&amp;d=peciar&amp;d=ma&amp;d=hssjV&amp;d=bernolak&amp;d=obce&amp;d=priezviska&amp;d=un&amp;d=locutio&amp;d=pskcs&amp;d=psken&amp;d=noundb&amp;ie=utf-8&amp;oe=utf-8#&lt;/ref&gt; 

'''Česko'''
* Ing. [[Jan Kotulič]] – [[Capoeira|capoeirista]], [[Kopřivnice]]. Majster sveta za rok 2017.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.koprivnice.cz/index.php?id=koprivnicke-noviny-koprivnice&amp;tema=capoeirista-jan-kotulic-zvitezil-na-svetovem-sampionatu-v-belgii&amp;clanek=23365 |dátum prístupu=2018-01-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180129195640/http://www.koprivnice.cz/index.php?id=koprivnicke-noviny-koprivnice&amp;tema=capoeirista-jan-kotulic-zvitezil-na-svetovem-sampionatu-v-belgii&amp;clanek=23365 |dátum archivácie=2018-01-29 }}&lt;/ref&gt;  
Priezvisko Kotulič, Kotuličová sa v Česku v roku 2015 nachádzalo spolu v 65 prípadoch. &lt;ref&gt;http://www.prijmeni.cz/Kotuli%C4%8Dov%C3%A1&lt;/ref&gt;

'''USA'''
* Dr. [[Andrew G. Kotulic]] – univerzitný pedagóg, Kent State University in Kent, Ohio. &lt;ref&gt; http://www.personal.kent.edu/~akotulic/index.html&lt;/ref&gt;
* Brigadier General [[Deborah L. Kotulich]] – veliaca generálka, Pensylvánia&lt;ref name=&quot;u-s-army-reserve&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Brigadier General Deborah L. Kotulich | url = http://www.usar.army.mil/Leadership/Article-View/Article/911623/brigadier-general-deborah-l-kotulich/ | vydavateľ = US Army | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-05-01 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Slovenské priezviská]]
[[Kategória:Priezviská v Austrálii]]
[[Kategória:Priezviská v Česku]]
[[Kategória:Priezviská na Slovensku]]
[[Kategória:Priezviská na Ukrajine]]
[[Kategória:Priezviská v USA]]</text>
      <sha1>9kyw4m0s4bflzcl5lwv7l8io4p3gqih</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>51. krídlo Prešov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>582838</id>
    <revision>
      <id>8189855</id>
      <parentid>8179541</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:47:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19437-80</username>
        <id>290547</id>
      </contributor>
      <comment>/* Letecká technika */Zmena počtu.</comment>
      <origin>8189855</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25049" sha1="eerauvx7v8sdi0veyqhgx2gnw5aji1w" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = 51. krídlo Prešov
|obrázok                = Children's Day, Prešov Airport 19 Slovakia9.jpg
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          = Vrtuľník [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|UH-60M Black Hawk]] na základni v [[Letecká základňa Prešov|Prešove]]
|krajina                = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]
|existencia             = 1993 – súčasnosť&lt;ref name=vrtulnikovekridlo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul =Vrtulníkové křídlo [2009-RRRR ] | url = https://forum.valka.cz/topic/view/97169/Vrtulnikove-kridlo-2009- | dátum vydania = 28.6.2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.6.2017 | vydavateľ = forum.valka.cz | miesto = | jazyk = čeština}}&lt;/ref&gt;
|vznik                  = 1. január 1993 (ako ''4. vrtuľníkový pluk'')&lt;ref name=vrtulnikovekridlo/&gt;
|zánik                  = 
|typ                    = vrtuľníkové krídlo
|funkcia                = 
|veľkosť                = 14 vrtuľníkov&lt;ref name=&quot;flightglobal&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = World Air Forces 2023 | url = https://www.flightglobal.com/download?ac=90688 | vydavateľ = flightglobal.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|velitelia              = [[plukovník|plk.]] Štefan Okoš 
|podriadené jednotky    = 
&lt;div&gt;
* 1. vrtuľníková letka (UH-60M)
* 2. vrtuľníková letka (Mi-17 LPZS, Mi-17M)
* Technická letka opráv a predpísaných prác (TLOPP)
* Letka riadenia letovej prevádzky
* Prápor zabezpečenia letovej prevádzky
* Obväzisko
&lt;/div&gt;
|nadradené jednotky     = [[Súbor:Slovak Air Force logo.png|22px]] [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušné sily OS SR]]
|vojny                  = 
|bitky                  = 
|znak                   = 
|útočné lietadlá        = 
|bombardovacie lietadlá = 
|prieskumné lietadlá    = 
|stíhacie lietadlá      = 
|výcvikové lietadlá     = 
|dopravné lietadlá      = 
|bezpilotné lietadlá    = 
|vrtuľníky              = 
|bojové vrtuľníky       = 
|dopravné vrtuľníky     = [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|UH-60M]], [[Mil Mi-17|Mi-17M/LPZS]]
|výcvikové vrtuľníky    = 
}}

'''51. krídlo Prešov''' je vrtuľníkové [[krídlo (letecká jednotka)|krídlo]] [[Vzdušné sily Slovenskej republiky|Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky]] sídliace na [[Letecká základňa Prešov|leteckej základni Prešov]].&lt;ref name=about&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša Prešov | url = http://letiskopresov.mil.sk/6745/ | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2017-08-03 | vydavateľ = Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša Prešov | miesto = Prešov | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160718182132/http://letiskopresov.mil.sk/6745/ | dátum archivácie = 2016-07-18 }}&lt;/ref&gt; Vo funkcii veliteľa krídla je od 1. januára 2024 [[plukovník]] Štefan Okoš. Jeho predchodcom bol [[plukovník]] Marek Homola,&lt;ref name=&quot;mil-vymena-2022&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Komová | meno = Alena kpt. | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Výmena na funkcii veliteľa 51. krídla Prešov | url = https://www.mil.sk/98374/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = 2021-12-23 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-01-18 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20220118083536/https://www.mil.sk/98374/?pg=1 | dátum archivácie = 2022-01-18 }}&lt;/ref&gt; vo funkcii pôsobil od 1. októbra 2020.&lt;ref name=&quot;mil-novy-velitel-2020&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kövér | meno = Maroš | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Nový veliteľ vrtuľníkového krídla | url = https://letiskopresov.mil.sk/93924/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-10-27 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20201031060207/https://letiskopresov.mil.sk/93924/?pg=1 | dátum archivácie = 2020-10-31 }}&lt;/ref&gt;

== História ==
Na základni Prešov boli z rozhodnutia federálnej vlády k 23. novembru 1992 založené 4. letecká základňa a v rámci nej 4. vrtuľníkový pluk. K 30. novembru 1993 bol pluk pretransformovaný do 4. leteckej základne. Tá bola premenovaná na 34. a 3. základňu, neskôr na krídlo. Dňa 31. októbra 2003 základňa dostala od prezidenta čestný názov „Letecká základňa generálplukovníka Jána Ambruša“. Názov pripomína [[Ján Ambruš|Jána Ambruša]], prvého česko-slovenského veliteľa [[312. (česko-slovenská) peruť RAF|312. (česko-slovenskej) perute]] [[Royal Air Force|RAF]] v období [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Generálplukovník Ambruš budoval česko-slovenské letectvo pred druhou svetovou vojnou a počas nej pripravoval vynikajúcich pilotov.&lt;ref name=about/&gt;

=== Predchádzajúce jednotky ===
Súčasnému 51. krídlu predchádzali nasledujúce jednotky:

* od 1. januára 1993 do 1. októbra 1995: '''''4. vrtuľníkový pluk''''' (od 1. januára 1993 do 1. decembra 1993 v rámci '''''1. divízie protivzdušnej obrany a letectva''''' a od 1. decembra 1993 do 1. októbra 1995 v rámci '''''4. leteckej základne''''')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 4. vrtulníkový pluk &amp;#x5B;1993-1995&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49212/4-vrtulnikovy-pluk-1993-1995 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 1. divize protivzdušné obrany a letectva &amp;#x5B;1993-1994&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49149/01-divize-protivzdusne-obrany-a-letectva-1993-1994 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 4. letecká základna &amp;#x5B;1993-1995&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49203/04-letecka-zakladna-1993-1995 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* od 1. októbra 1995 do 1. októbra 2001: '''''34. vrtuľníkové krídlo''''' (v rámci '''''34. leteckej základne''''')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 34. vrtulníkové křídlo &amp;#x5B;1995-2001&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49214/34-vrtulnikove-kridlo-1995-2001 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 34. letecká základna &amp;#x5B;1995-2001&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49132/34-letecka-zakladna-1994-2001 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* od 1. októbra 2001 do do 1. októbra 2004: '''''3. vrtuľníkové krídlo''''' (v rámci '''''3. leteckej základne'''''; od 31. októbra 2003 do 1. októbra 2004 čestný názov: '''''Letecká základňa generálplukovníka Jána Ambruša''''')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 3. vrtulníkové křídlo &amp;#x5B;2001-2004&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49215/03-vrtulnikove-kridlo-2001-2004 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 3. letecká základna &amp;#x5B;2001-2004&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49143/03-letecka-zakladna-2001-2004 | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* od 1. októbra 2004 do 1. júla 2009: '''''Vrtuľníkové letecké krídlo''''' (v rámci '''''Leteckej základne Prešov'''''; od 1. októbra 2004 do 1. júla 2009 čestný názov: '''''Letecká základňa generálplukovníka Jána Ambruša''''')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vrtulníkové letecké křídlo &amp;#x5B;2004-2009&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49216/Vrtulnikove-letecke-kridlo-2004-xxxx | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Letecká základna Prešov &amp;#x5B;2004-2009&amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/49175/Letecka-zakladna-Presov-2004-xxxx | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* od 1. júla 2009 do 1. novembra 2021: '''''Vrtuľníkové krídlo''''' (od 20. januára 2017 čestný názov: '''''Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša''''')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vrtulníkové křídlo &amp;#x5B;2009-RRRR &amp;#x5D; | url = https://forum.valka.cz/topic/view/97169/Vrtulnikove-kridlo-2009- | vydavateľ = forum.valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* od 1. novembra 2021: '''''51. krídlo'''''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 51. křídlo &amp;#x5B;2021-&amp;#x5D; | url = https://www.valka.cz/topic/view/246672 | vydavateľ = valka.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-02-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Velitelia ===
Vo funkcii veliteľa krídla bol od 1. októbra 2020 [[plukovník]] Ing. Peter Kríž. Jeho predchodcom bol plukovník [[Róbert Tóth]]&lt;ref name=&quot;mil-novy-velitel-2020&quot;/&gt;, ktorý velil od roku 2013.&lt;ref name=velitel&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Veliteľ vrtuľníkového krídla | url = http://letiskopresov.mil.sk/283/ | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2016-09-16 | vydavateľ = Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša Prešov | miesto = Prešov | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160917084423/http://letiskopresov.mil.sk/283/ | dátum archivácie = 2016-09-17 }}&lt;/ref&gt; V roku 2024 je veliteľom plukovník Ing. Štefan Okoš.&lt;ref name=&quot;mil-detsky-tabor-velitela-51-kridla-presov&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Detský tábor veliteľa 51. krídla Prešov | url = https://51k.mil.sk/105816/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = 2023-08-10 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2024-02-03 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20240203200054/https://51k.mil.sk/105816/?pg=1 | dátum archivácie = 2024-02-03 }}&lt;/ref&gt; Jeho predchodcom bol plukovník Ing. Marek Homola.&lt;ref name=&quot;mil-velitel-51-kridla-presov&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Veliteľ 51. krídla Prešov | url = https://51k.mil.sk/105461/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania = 2023-07-04 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2024-02-03 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20240203200054/https://51k.mil.sk/105461/?pg=1 | dátum archivácie = 2024-02-03 }}&lt;/ref&gt;

=== Pôsobenie v zahraničných misiách ===
Dňa 27. augusta 2002 bola do misie [[Stabilisation Force in Bosnia and Herzegovina|SFOR]] vyslaná prvá skupina z vrtuľníkového krídla pod velením kpt. Ladislava Maláka. Šlo o prvé zahraničné pôsobenie jednotky Vzdušných síl SR v misii pod velením členskej krajiny NATO. Slovenská skupina, začlenená do 1. samostatnej vrtuľníkovej jednotky pod holandským vedením nalietala s dvomi strojmi Mi-17 vyše 403 hodín.&lt;ref name=sfor&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Vrtuľníková jednotka SFOR | url = http://letiskopresov.mil.sk/18736/ | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2016-09-16 | vydavateľ = Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša Prešov | miesto = Prešov | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160917085729/http://letiskopresov.mil.sk/18736/ | dátum archivácie = 2016-09-17 }}&lt;/ref&gt; V rámci operácie [[Sily pre Kosovo|KFOR]] boli do Kosova vyslané dve rotácie príslušníkov krídla. S vrtuľníkmi Mi-17M od decembra 2007 do júna 2008 „splnili 222 operačných úloh, 1 031 letov, počas ktorých celkovo odlietali 488 hodín a 40 minút“.&lt;ref name=kfor&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Vrtuľníková jednotka KFOR | url = http://letiskopresov.mil.sk/281/ | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2016-09-16 | vydavateľ = Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša Prešov | miesto = Prešov | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160917090900/http://letiskopresov.mil.sk/281/ | dátum archivácie = 2016-09-17 }}&lt;/ref&gt; Úlohy 35 príslušníkov spočívali v „preprave osôb, VIP osôb, materiálu v nákladnej kabíne vrtuľníka a podvese“.&lt;ref name=kfor/&gt; Od 19. februára 2009 do 3. júna 2009 pôsobilo 33 príslušníkov krídla tiež v operácii [[EUFOR]] – ALTHEA v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]]. S dvoma vrtuľníkmi Mi-17M „splnili 59 operačných úloh, 359 letov, počas ktorých bolo celkovo odlietaných 134 hodín a 5 minút“.&lt;ref name=eufor&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Vrtuľníková jednotka ALTHEA | url = http://letiskopresov.mil.sk/4378/ | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2016-09-16 | vydavateľ = Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša Prešov | miesto = Prešov | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160917084035/http://letiskopresov.mil.sk/4378/ | dátum archivácie = 2016-09-17 }}&lt;/ref&gt;

=== Nové vrtuľníky ===
Dňa [[26. jún]]a [[2017]] pristáli na [[Letecká základňa Prešov|leteckej základni v Prešove]] prvé dva z celkových deviatich nových viacúčelových vrtuľníkov [[Sikorsky UH-60 Black Hawk|Sikorsky UH-60M Black Hawk]].&lt;ref name=bhdosli17&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prvé dva vrtuľníky Black Hawk sú už na Slovensku | url = http://www.mod.gov.sk/40052-sk/prve-dva-vrtulniky-black-hawk-su-uz-na-slovensku/ | dátum vydania = 2017-06-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-26 | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR| miesto = |jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vrtuľníky boli dodané bez zbraňových systémov. Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané [[12. júl]]a [[2018]] a ďalšia dvojica až [[26. august]]a [[2019]].&lt;ref name=&quot;gov-do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Do výzbroje ozbrojených síl pribudli ďalšie dva vrtuľníky UH-60M Black Hawk | url = https://www.mod.gov.sk/42295-sk/do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli-dalsie-dva-vrtulniky-uh-60m-black-hawk/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-12 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;mod.gov.sk&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Sliači pristáli ďalšie dva nové vrtuľníky Black Hawk | url = https://www.mod.gov.sk/45309-sk/na-sliaci-pristali-dalsie-dva-nove-vrtulniky-black-hawk/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2019-08-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-08-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Posledné tri kusy boli dodané 11. januára 2020.&lt;ref name=&quot;hnonline-vrtulniky-black-hawk-pridu-na&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Black Hawk prídu na Slovensko neskôr, potvrdil minister Gajdoš | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://slovensko.hnonline.sk/2057404-vrtulniky-black-hawk-pridu-na-slovensko-neskor-potvrdil-minister-gajdos | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-12-12 | dátum prístupu = 2020-01-14 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=dodavka2019&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Vojaci majú dva nové vrtuľníky Black Hawk | url = https://www.facebook.com/spravy.rtvs/videos/1845798405680973/| dátum vydania = 2017-06-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-06-28 | vydavateľ = RTVS | miesto = |jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Poslanie a úlohy krídla ==
Medzi úlohy krídla patrí obrana slovenského vzdušného priestoru, podpora pozemných jednotiek, humanitárne misie, letecká pátracia a pozemná pátracia záchranárska služba. Podieľa sa tiež na výcviku, „na eliminácii nevojenských a zmiešaných ohrození, vrátane eliminácie a odstraňovania následkov spôsobených živelnými katastrofami, mimoriadnymi udalosťami, záchrana osôb, majetku“ a na výsadkových a dopravných úlohách.&lt;ref name=ulohy&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Hlavné úlohy | url = http://letiskopresov.mil.sk/280/ | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2016-09-16 | vydavateľ = Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša Prešov | miesto = Prešov | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160719085312/http://letiskopresov.mil.sk/280/ | dátum archivácie = 2016-07-19 }}&lt;/ref&gt; Letecká pátracia a záchranárska služba je v prevádzke 24 hodín denne a „je určená pre záchranu či už vojenských, alebo civilných lietadiel, ktoré vykonávajú prelety nad územím Slovenskej republiky a taktiež na vykonávanie zásahu pri mimoriadnych udalostiach.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Pátracia akcia LPZS | url = http://letiskopresov.mil.sk/64122/?pg=1 | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2019-01-07 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160917090543/http://letiskopresov.mil.sk/64122/?pg=1 | dátum archivácie = 2016-09-17 }}&lt;/ref&gt;

== Letecká technika ==
Krídlo disponuje touto leteckou technikou:&lt;ref name=letecka&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Druhy techniky | url = http://letiskopresov.mil.sk/18758/ | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2016-09-16 | vydavateľ = Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša Prešov | miesto = Prešov | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20160719082920/http://letiskopresov.mil.sk/18758/ | dátum archivácie = 2016-07-19 }}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
! width=&quot;175&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Lietadlo
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Fotografia
! width=&quot;105&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Krajina pôvodu
! width=&quot;125&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Typ
! width=&quot;75&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|Verzie
! width=&quot;60&quot; style=&quot;text-align: left;&quot;|V službe
! style=&quot;text-align: left;&quot;|Poznámky
|-
! style=&quot;align: center; background: #E6E6E6;&quot; colspan=&quot;7&quot; | [[Helikoptéra|Vrtuľníky]]
|-
| [[Mil Mi-17]]
| [[Súbor:Mil Mi-17, Slovakia - Air Force AN2224387.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Sovietsky zväz}} [[Sovietsky zväz|ZSSR]]
| dopravný vrtuľník&lt;hr&gt;záchranný vrtuľník
| Mi-17M&lt;hr&gt;Mi-17LPZS 
| 1&lt;hr&gt;1&lt;ref name=&quot;flightglobal&quot;/&gt;
| Vrtuľníky boli vyrobené v rokoch 1987 až 1989. Niektoré sú v úprave Search and Rescue (SAR) – LPZS (Letecká pátracia a záchranná služba).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kúpime deväť vrtuľníkov Black Hawk. Cena je vynikajúca, hovorí Glváč | url = https://domov.sme.sk/c/7779200/kupime-devat-vrtulnikov-black-hawk-cena-je-vynikajuca-hovori-glvac.html#axzz4lI9ZKg7O | dátum vydania = 29.4.2015 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 28.6.2017 | vydavateľ = SME | miesto = | jazyk = slovenčina}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Slovensko kúpi americké vrtuľníky Black Hawk za 261 miliónov dolárov | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/353558-slovensko-kupi-americke-vrtulniky-black-hawk-za-261-milionov-eur/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2015-04-29 | dátum prístupu = 2017-10-30 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Petrovič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Armádu čaká výmena vrtuľníkov. Porovnali sme končiaceho Hrocha s Čiernym jastrabom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/275120/armadu-caka-vymena-vrtulnikov-porovnali-sme-konciaceho-hrocha-s-ciernym-jastrabom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-05-04 | dátum prístupu = 2017-10-30 }}&lt;/ref&gt;
|-
| [[Sikorsky UH-60 Black Hawk]]
| [[Súbor:Slovenský UH-60M 7449.jpg|150px]]
| {{minivlajka|Spojené štáty}} [[Spojené štáty|USA]]
| viacúčelový vrtuľník
| UH-60M
| 9&lt;ref name=&quot;flightglobal&quot;/&gt;
| Prvé dva vrtuľníky boli dodané 26. júna 2017.&lt;ref name=bhdosli17/&gt; Do služby u 1. vrtuľníkovej letky v Prešove boli prvé dva kusy odovzdané 3. augusta 2017.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = Ministerstvo obrany Slovenskej republiky
  | titul = Minister Gajdoš odovzdal vzdušným silám prvé dva vrtuľníky Black Hawk
  | url = http://www.mod.gov.sk/40252-sk/minister-gajdos-odovzdal-vzdusnym-silam-prve-dva-vrtulniky-black-hawk/
  | dátum vydania = 03.08.2017
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 03.08.2017
  | vydavateľ = MO SR
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Ďalšie dva vrtuľníky boli dodané 12. júla 2018 a do služby odovzdané 20. júla 2018.&lt;ref name=&quot;gov-do-vyzbroje-ozbrojenych-sil-pribudli&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Minister Gajdoš odovzdal vojakom ďalšie dva vrtuľníky Black Hawk, využívať ich budú aj na pomoc v krízových situáciách | url = https://www.mod.gov.sk/42339-sk/minister-gajdos-odovzdal-vojakom-dalsie-dva-vrtulniky-black-hawk-vyuzivat-ich-budu-aj-na-pomoc-v-krizovych-situaciach/ | vydavateľ = Ministerstvo obrany SR | dátum vydania = 2018-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ďalšie dva kusy boli dodané a odovzdané do služby 26. augusta 2019.&lt;ref name=&quot;mod.gov.sk&quot;/&gt; Posledné tri kusy boli dodané 11. januára 2020.&lt;ref name=&quot;hnonline-vrtulniky-black-hawk-pridu-na&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Vrtuľníky Black Hawk pristanú ešte v tomto roku, rezort obrany ich plánuje dodatočne vyzbrojiť | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/519489-vrtulniky-black-hawk-pristanu-este-v-tomto-roku-rezort-obrany-ich-planuje-dodatocne-vyzbrojit/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-07-17 | dátum prístupu = 2019-07-24 }}&lt;/ref&gt;
|}

== Referencie ==
{{Referencie|2}}
{{Portál|Letectvo|Letecký}}

== Externé odkazy ==
* [https://51k.mil.sk/ Oficiálna stránka]

{{Ozbrojené sily Slovenskej republiky}}
[[Kategória:Vrtuľníkové krídlo generálplukovníka Jána Ambruša]]
[[Kategória:Slovenské vojenské jednotky]]
[[Kategória:Krídla (vojenské jednotky)]]</text>
      <sha1>eerauvx7v8sdi0veyqhgx2gnw5aji1w</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vera Rubinová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>593990</id>
    <revision>
      <id>8189781</id>
      <parentid>7469576</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T16:21:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189781</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5523" sha1="klwq3wqumh169bxp9pu0lsm1fi8sa22" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Vera Rubinová
 | Rodné meno         = Vera Florence Cooper
 | Popis osoby        = americká astronómka
 | Portrét            = Vera Rubin.jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = Vera Rubinová v roku 2009
 | Dátum narodenia    = [[23. júl]] [[1928]]
 | Miesto narodenia   = [[Philadelphia]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|2016|12|25|1928|7|23}}
 | Miesto úmrtia      = [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát)|New York]], [[Spojené štáty|USA]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = [[Vassar College]]&lt;br&gt;[[Cornell University]]&lt;br&gt;[[Georgetown University]]
 | Profesia           = astronómka
 | Aktívne roky       =  
 | Rodičia            = Philip Cooper&lt;br&gt;Rose, rod. Applebaum&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Close | meno = Frank | autor = | odkaz na autora = | titul = Vera Rubin obituary | periodikum = The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian | url = https://www.theguardian.com/science/2017/jan/01/vera-rubin-obituary | issn = 0261-3077 | vydavateľ = Guardian News and Media Limited | miesto = Londýn | dátum = 2017-01-01 | dátum prístupu = 2020-07-23 | jazyk = po anglicky }}&lt;/ref&gt;
 | Manžel             = Robert Rubin (1948{{--}}2008)
 | Deti               = Allan, David, Karl, Judy
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Vera Cooperová Rubinová''' ({{vjz|eng|Vera Cooper Rubin}}; * [[23. júl]] [[1928]], [[Philadelphia]], [[Pensylvánia]], [[Spojené štáty|USA]]{{--}}† [[25. december]] [[2016]], [[Princeton (New Jersey)|Princeton]], [[New Jersey]]&lt;ref name=&quot;NYT&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Vera Rubin, 88, Dies; Opened Doors in Astronomy, and for Women|url=http://www.nytimes.com/2016/12/27/science/vera-rubin-astronomist-who-made-the-case-for-dark-matter-dies-at-88.html?_r=0
|datum prístupu=2016-12-29
|vydavateľ=New York Times
|jazyk=anglicky}}&lt;/ref&gt;) bola americká [[Astronómia|astronómka]] zaoberajúca sa problematikou rýchlosti rotácie Galaxie. Jej objav tzv. ''plochej rotačnej krivky'' je dodnes považovaný za najpriamejší a najpreukázateľnejší dôkaz [[temná hmota|temnej hmoty]].

Pracovala ako výskumná pracovníčka ''[[Carnegie Institution of Washington]]''.&lt;ref name=&quot;NYT&quot; /&gt; Bola držiteľkou mnohých prestížnych vedeckých ocenení, vrátane ''[[Gold Medal of the Royal Astronomical Society]]'' ([[1996]], iba druhá žena v histórii) a členkou najprestížnejších vedeckých spoločností ako sú Pápežská akadémia vied (nominovaná v roku [[1996]]), alebo [[United States National Academy of Sciences]]. Často bola spomínaná ako kandidát na získanie Nobelovej ceny.&lt;ref name=&quot;NYT&quot; /&gt;

== Životopis ==
Narodila sa ako mladšia dcéra Philipa Coopera, elektroinžiniera pracujúceho v spoločnosti ''Bell Telephone'', a Rose Cooperovej pracujúcej krátko tamtiež. Ako desaťročná sa odsťahovala s rodičmi do Washingtonu.&lt;ref name=&quot;NYT&quot; /&gt;

Mala 4 deti&lt;ref name=&quot;NYT&quot; /&gt;, všetky získali titul [[Doktor (PhD.)|PhD.]] v oblasti prírodných vied. Svojím príkladom tak rúcala predstavy o tom, že si žena musí vybrať buď kariéru na špičkovej úrovni, alebo rodinu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=Lauder
|meno=Silvie
|titul=ZEMŘELA VERA RUBIN, OBJEVITELKA TEMNÉ HMOTY, JEŽ OTEVŘELA DVEŘE DO VĚDY ŽENÁM
|url=https://www.respekt.cz/denni-menu/zemrela-vera-rubin-objevitelka-temne-hmoty-jez-otevrela-dvere-do-vedy-zenam
|dátum prístupu=2016-12-29
|vydavateľ=Týdeník Respekt}}&lt;/ref&gt;

Je po nej pomenovaný asteroid ''[[5726 Rubin]]''.&lt;ref name=&quot;dmpn&quot;&gt;{{cite book
  |title      = Dictionary of Minor Planet Names – (5726) Rubin
  |last       = Schmadel | first = Lutz D.
  |publisher  = Springer Berlin Heidelberg
  |page       = 485
  |date       = 2007
  |url        = https://link.springer.com/referenceworkentry/10.1007/978-3-540-29925-7_5411
  |isbn       = 978-3-540-29925-7
  |accessdate = 23 July 2020}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.dtm.ciw.edu/content/view/122/168/ Vera Rubin at Department of Terrestrial Magnetism, Carnegie Institution of Washington] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081203162406/http://www.dtm.ciw.edu//content/view/122/168/ |date=2008-12-03 }}
* [http://www.sciam.com/article.cfm?articleID=000ACDF5-CFD1-1CE1-8583809EC5880000&amp;pageNumber=1&amp;catID=9 Vera Rubin Autobiography notes at Scientific American]

== Zdroj ==
{{Portál|Astronómia}}
{{Preklad|cs|Vera Rubin|14768424}}


{{Biografický výhonok}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Rubin, Vera Cooper}}
[[Kategória:Astronómovia USA]]
[[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]]
[[Kategória:Členovia American Philosophical Society]]
[[Kategória:Držitelia Gold Medal of the Royal Astronomical Society]]
[[Kategória:Osobnosti USA židovského pôvodu]]
[[Kategória:Vedci židovského pôvodu]]
[[Kategória:Absolventi Cornell University]]
[[Kategória:Absolventi Georgetown University]]
[[Kategória:Nositelia National Medal of Science]]
[[Kategória:Osobnosti z Philadelphie]]</text>
      <sha1>klwq3wqumh169bxp9pu0lsm1fi8sa22</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Walter Burley Griffin</title>
    <ns>0</ns>
    <id>596160</id>
    <revision>
      <id>8189985</id>
      <parentid>7535662</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T04:28:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189985</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2914" sha1="8e7imzas7al3i7rtttepxa9fz2mlwav" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Walter Burley Griffin
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = americký architekt
 | Portrét            = Walter Burley Griffin 1912.jpg
 | Popis portrétu     = Walter Burley Griffin v roku 1912
 | Dátum narodenia    = [[24. november]] [[1876]]
 | Miesto narodenia   = [[Maywood (Illinois)|Maywood]], [[Illinois]], [[USA]]
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1937|2|11|1876|11|24}}
 | Miesto úmrtia      = [[Lakhnaú]], [[India]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Walter Burley Griffin''' (* [[24. november]] [[1876]], [[Maywood (Illinois)|Maywood]]{{--}}† [[11. február]] [[1937]], [[Lakhnaú]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[architekt]].

Preslávil sa najmä návrhom [[Canberra|Canberry]], od základov stavaného nového hlavného mesta [[Austrália (štát)|Austrálie]].&lt;ref&gt;http://www.theaustralian.com.au/arts/review/walter-burley-griffin-and-marion-mahony-griffin-were-drawn-together-on-canberra/news-story/12edae702c60ddd0f8265baa8b5904a3&lt;/ref&gt; Revolučná bola predovšetkým koncepcia parkovania v meste a použitia [[železobetón]]u. Je radený k tzv. [[Prériový štýl|prériovej architektúre]]. Jeho manželka [[Marion Mahony Griffinová]] bola tiež významnou architektkou a Griffin s ňou na väčšine návrhov spolupracoval, vrátane projektu Canberry. Spoznali sa v štúdiu [[Frank Lloyd Wright|Franka Lloyda Wrighta]] v [[Oak Park (Illinois)|Oak Park]], kde obaja na začiatku 20. storočia pracovali. Spolu navrhli vyše 350 diel. Často išlo o krajinné diela. Architektúru vyštudoval na [[University of Illinois]]. On i jeho žena boli vyznávači [[Antropozofia|antropozofie]], kvôli ktorej tiež odcestovali do [[India|Indie]], kde však Griffin čoskoro zomrel na zápal pobrušnice.

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.britannica.com/biography/Walter-Burley-Griffin Heslo v encyklopédii Britannica] {{en}}
* [http://adb.anu.edu.au/biography/griffin-walter-burley-443 Heslo v Australian Dictionary of Biography]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} {{en}}

== Zdroj ==
* {{Preklad|cs|Walter Burley Griffin|14849532}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Griffin, Walter Burley}}
[[Kategória:Architekti USA]]
[[Kategória:Krajinní architekti]]
[[Kategória:Urbanisti]]
[[Kategória:Antropozofi]]
[[Kategória:Osobnosti z Illinoisu]]</text>
      <sha1>8e7imzas7al3i7rtttepxa9fz2mlwav</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Gymnázium Ľudovíta Štúra Trenčín</title>
    <ns>0</ns>
    <id>597776</id>
    <revision>
      <id>8189811</id>
      <parentid>7988608</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:53:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8189811</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4643" sha1="lxqpqnmq2dbyez60qpy2o9w2ttwxdmi" xml:space="preserve">{{Infobox Stredná škola
| Názov               = Gymnázium Ľudovíta Štúra
| Obrázok             =GLSTN-2021.jpg
| Popis               = Gymnázium v roku 2021
| Zameranie           = všeobecné zameranie, jazyky ([[angličtina]], [[nemčina]], [[francúzština]], [[ruština]]), [[informatika]] 
| Riaditeľ            = 
| Riaditeľka          =Ing. Mária Tinková 
| Zástupca riaditeľa  = 
| Rok založenia       = 1919
| Súčasný zriaďovateľ = [[Trenčiansky samosprávny kraj]]
| Počet učiteľov      = 
| Počet majstrov      = 
| Počet študentov     = 
| Počet tried         = 
| Školské farby       = 
| Školská hymna       = 
| Maskot              = 
| Školský časopis     = 
| Adresa              = 1. mája 2, 911 35 Trenčín&lt;ref name=&quot;kontakt&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Gymnázium Ľudovíta Štúra, Trenčín, Kontakt
  | url = https://glstn.edupage.org/contact
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 09.05.2017
  | vydavateľ = 
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;
| Telefón             = 032/74344204
| Fax                 = 
| Web                 = {{URL|http://www.gymnaziumtrencin.sk}}
| E-mail              = vedenie@glstn.sk
|Dĺžka štúdia=4 ročné, 8. ročné|Typ=Gymnázium|Vyučovací jazyk=Slovenský, Francúzsky}}
'''Gymnázium Ľudovíta Štúra''' je [[gymnázium]] na ulici 1. mája v [[Trenčín]]e.&lt;ref name=&quot;kontakt&quot;/&gt; Škola poskytuje 4, 5-ročnú (bilingválnu) aj 8-ročnú formu štúdia.

== Dejiny ==
Tradícia mestského gymnázia je staršia ako 300 rokov.&lt;ref name=&quot;historia&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = História školy
  | url = http://www.gymnaziumtrencin.sk/skola/historia-skoly.html?page_id=1236
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 09.05.2017
  | vydavateľ = Gymnázium Ľudovíta Štúra Trenčín
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V meste pôsobili od stredoveku [[Rehoľa chudobných regulárnych klerikov Božej Matky Zbožných škôl|piaristi]], neskôr tu existovalo klasické gymnázium, ktoré však zánikom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] prakticky zaniklo, odchodom maďarských pedagógov. Gymnázium bolo pôvodne založené po vzniku novej [[Československá republika|Československej republiky]] v roku 1918 ako Československé štátne reálne gymnázium Ľudevíta Štúra v Trenčíne. Z pôvodného učiteľského zboru zostal iba jeden pedagóg. Pravidelné vyučovanie sa začalo v roku 1919. V roku 1980 bolo gymnázium premenované na Gymnázium J.A. Gagarina. V roku 1990 sa škola vrátila opäť k názvu Gymnázium Ľ. Štúra.&lt;ref name=&quot;historia&quot;/&gt;

V roku 2016 bolo gymnázium hodnotené [[INEKO|Inštitútom pre ekonomické a sociálne reformy]] ako najlepšie v Trenčianskom kraji.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = 
  | titul = Toto sú najlepšie školy na Slovensku. Je medzi nimi aj tá vaša?
  | url = http://hnonline.sk/slovensko/822132-toto-su-najlepsie-skoly-na-slovensku-je-medzi-nimi-aj-ta-vasa
  | dátum vydania = 07.09.2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 09.05.2017
  | vydavateľ = Hospodárske noviny
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; Každoročne školu navštevuje okolo 800 študentov.

== Významní absolventi ==
Medzi známych absolventov gymnázia patria:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | autor = [[TASR]]
  | titul = Gymnázium Ľudovíta Štúra v Trenčíne vychovalo množstvo osobností
  | url = http://skolskyservis.teraz.sk/skoly-sr/gymnazium-ludovita-stura-trencin-osobnos/1051-clanok.html
  | dátum vydania = 14.01.2013
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 09.05.2017
  | vydavateľ = teraz.sk
  | miesto = 
  | jazyk = 
  }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;
*[[Alfonz Bednár]]
*[[Zdeno Chára]]
*[[Marián Chovanec]]
*[[Rudolf Dobiáš]]
*[[Pavol Hamžík]]
*[[Alena Heribanová]]
*[[Tibor Hlista]]
*[[Karol Kállay (fotograf)|Karol Kállay]]
*[[Michal Kaščák]]
*[[Richard Lintner]]
*[[Miroslav Maxon]]
*[[Róbert Petrovický]]
*[[Viliam Rozboril|Vilo Rozboril]]
*[[Miroslav Šatan]]
*[[Dominik Tatarka]]
*[[Vojtech Zamarovský]]
*[[Gabo Zelenay|Gabriel Zelenay]]

== Referencie ==
{{Reflist}}

== Externé odkazy ==
*[http://www.gymnaziumtrencin.sk Oficiálne webstránky]

{{Súradnice|48.892343|S|18.036147|V|format=dms|display=title}}

[[Kategória:Stredné školy v Trenčíne]]
[[Kategória:Gymnáziá na Slovensku]]
[[Kategória:Pomenovania podľa Ľudovíta Štúra]]</text>
      <sha1>lxqpqnmq2dbyez60qpy2o9w2ttwxdmi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky</title>
    <ns>0</ns>
    <id>599439</id>
    <revision>
      <id>8189778</id>
      <parentid>7834971</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:51:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189778</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6543" sha1="jss4hpyx6s0rmk25koudaiwsmku7uj3" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
| meno                   = Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky
| obrázok                = VeliteľstvoVzdušnýchSílOzbrojenýchSílSlovenskejRepubliky2022.jpg 
| šírka obrázka          = 
| popis obrázka          = Sídlo veliteľstva Vzdušných síl OS SR
| krajina                = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]
| existencia             = 2000 – súčasnosť
| vznik                  = 1. január 2000
| zánik                  =  
| typ                    = veliteľstvo
| funkcia                = 
| veľkosť                = 
| posádka                = 
| prezývka               = 
| motto                  = 
| velitelia              = [[brigádny generál]] Ing. [[Róbert Tóth]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Veliteľ vzdušných síl OS SR | url = https://vvzs.mil.sk/29277/ | vydavateľ = Ozbrojené sily SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2022-02-16 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20220202212450/https://vvzs.mil.sk/29277/ | dátum archivácie = 2022-02-02 }}&lt;/ref&gt;
| podriadené jednotky    = 
&lt;div&gt;
* [[46. krídlo Kuchyňa]]
* [[81. krídlo Sliač]]
* [[51. krídlo Prešov]]
* [[11. brigáda Vzdušných síl Nitra]] 
* [[2. brigáda Vzdušných síl Zvolen]]
&lt;/div&gt;
| nadradené jednotky     = [[Súbor:Emblem of the General staff of the Slovak Armed Forces.svg|22px]] [[Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky|Generálny štáb OS SR]] 
| vojny                  = 
| bitky                  = 
| znak                   = 
| útočné lietadlá        = 
| bombardovacie lietadlá = 
| prieskumné lietadlá    = 
| stíhacie lietadlá      = 
| výcvikové lietadlá     = 
| dopravné lietadlá      = 
| bezpilotné lietadlá    = 
| vrtuľníky              = 
| bojové vrtuľníky       = 
| dopravné vrtuľníky     = 
| výcvikové vrtuľníky    = 
}}

'''Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky''' sídli vo [[Zvolen]]e. Bolo zriadené zákonom Národnej rady č. 269/1999 Z.z. k 1. januáru 2000.&lt;ref name=uvodka&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Veliteľstvo vzdušných síl OS SR | url = http://www.vvzs.mil.sk/86/ | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 19.06.2017 | vydavateľ = Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky | miesto = Zvolen | jazyk = slovenčina | url archívu = https://web.archive.org/web/20170524154942/http://www.vvzs.mil.sk/86/ | dátum archivácie = 2017-05-24 }}&lt;/ref&gt; Veliteľstvu velí veliteľ Vzdušných síl OS SR, ktorým je od 1. januára 2021 [[brigádny generál]] Ing. [[Róbert Tóth]]. Veliteľ Vzdušných síl OS SR zodpovedá za realizáciu a výkon ochrany nedotknuteľnosti vzdušného priestoru SR v systéme kolektívnej protivzdušnej ochrany v rámci operácie [[NATO Integrated Air and Missile Defence System|NATO – NATINAMDS]], za činnosť pátracej a záchrannej služby pri pátraní po posádkach a cestujúcich lietadiel, ktoré sa ocitli v stave núdze a od júna 2011 za poskytovanie leteckých navigačných služieb na [[Letisko Sliač|letisku Sliač]] všetkým lietadlám bez rozdielu na štátnu a rezortnú príslušnosť.&lt;ref name=uvodka/&gt;

== Názov ==
* od 1. januára 2000 do 1. júla 2002: '''''Veliteľstvo vzdušných síl'''''&lt;ref name=nazov&gt;{{Citácia periodika|titul=Velitelství vzdušných sil [2000- ]|periodikum=http://forum.valka.cz|url=http://forum.valka.cz/topic/view/40536/|dátum prístupu=2017-07-26}}&lt;/ref&gt;
* od 1. júla 2002: '''''Veliteľstvo Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky'''''&lt;ref name=nazov/&gt;

== Poslanie a úlohy ==
Podľa oficiálnej webovej stránky veliteľstva VzS OS SR: „Ich primárnym poslaním je zabezpečovať nepretržitú obranu vzdušného priestoru SR, ochranu vzdušného priestoru Aliancie a v priestore svojej zodpovednosti podporovať medzinárodné vojenské operácie v súlade s prijatými záväzkami.“&lt;ref name=uvodka/&gt; 

Hlavné úlohy vzdušných síl sú:&lt;ref name=uvodka/&gt; 
* zabezpečovať nepretržitú ochranu a obranu nedotknuteľnosti vzdušného priestoru  Slovenskej republiky v rámci vzdušného priestoru Aliancie (NATINAMDS)
* vykonávať pátracie a záchranné operácie (SAR)
* plniť záväzky SR v rámci medzinárodného krízového manažmentu
* nasadzovať svoje sily a prostriedky k záchrane životov a majetkov občanov SR v rámci národného krízového manažmentu 

Na zabezpečenie predmetných činností sú vo Vzdušných silách OS SR ustanovené nasledovné systémy:&lt;ref name=uvodka/&gt; 
# pohotovostný systém Vzdušných síl OS SR 
# pátracia a záchranná služba Vzdušných síl OS SR 

== Velitelia ==
* generálmajor Ing. [[Jozef Dunaj]] (1. január 2000 – 1. november 2005)&lt;ref name=velitelstvo/&gt;
* generálmajor Ing. [[Juraj Baránek]] (1. november 2005 – 26. máj 2010)&lt;ref name=velitelstvo/&gt;
* generálmajor Ing. [[Martin Babiak]] (26. máj 2010 – 15. september 2012)&lt;ref name=velitelstvo/&gt;
* generálmajor Ing. [[Miroslav Korba]] (15. september 2012 – 1. august 2017)&lt;ref name=velitelstvo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Velitelství vzdušných sil [2000- ] | url = http://forum.valka.cz/topic/view/40536#332731 | dátum vydania = | dátum aktualizácie | dátum prístupu = 19.06.2017 | vydavateľ = http://forum.valka.cz | miesto = | jazyk = čeština}}&lt;/ref&gt;
* generálmajor Ing. [[Ľubomír Svoboda]] (1. august 2017 – 1. január 2021)&lt;ref name=velitelstvo/&gt;&lt;ref name=velitelsvoboda&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | odkaz na autora =  | titul = Veľká zmena pre vzdušné sily | url = http://www.vvzs.mil.sk/71703/?pg=1 | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 14.07.2017 | vydavateľ = Vzdušné sily Ozbrojených síl Slovenskej republiky | miesto = Zvolen | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180127202635/http://www.vvzs.mil.sk/71703/?pg=1 | dátum archivácie = 2018-01-27 }}&lt;/ref&gt;
* generálmajor Ing. [[Róbert Tóth]] (od 1. januára 2021)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy == 
* [https://vvzs.mil.sk/ Oficiálna stránka Veliteľstva Vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky]

[[Kategória:Vzdušné sily Slovenskej republiky]]</text>
      <sha1>jss4hpyx6s0rmk25koudaiwsmku7uj3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>602355</id>
    <revision>
      <id>8189830</id>
      <parentid>8189223</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:18:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bazinga.ml</username>
        <id>142704</id>
      </contributor>
      <comment>Lidija Šišmanova – 30. marec 2026.</comment>
      <origin>8189830</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="330852" sha1="jy7bb5nwkdwoqmdjuy2n3v0njkqmngc" xml:space="preserve">
[[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko2|Pieskovisko 2]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko3|Pieskovisko 3]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko4|Pieskovisko 4]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko5|Pieskovisko 5]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko6|Pieskovisko 6]] · [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko7|Pieskovisko 7 ·]] [[Redaktor:Bazinga.ml/pieskovisko8|Pieskovisko 8]]

= Mychajlo Petrovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Mychajlo Petrovyč Drahomanov
 | Popis osoby        = ukrajinský historik, filozof, ekonóm, novinár, literárny vedec, folklorista
 | Portrét            = Drahomanov mykhajlo.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. september]] [[1841]]
 | Miesto narodenia   = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1895|7|2|1841|9|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Sofia]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]], [[Tretia bulharská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[historik]], [[filozofia|filozof]], [[ekonómia|ekonóm]], [[novinár]],[[literárna veda|literárny vedec]], [[folkloristika|folklorista]]
 | Známy vďaka        = zakladateľ ukrajinského [[socializmus|socializmu]]
 | Rodičia            = [[Petro Akymovyč Drahomanov]],{{break}}[[Jelyzaveta Ivanivna Dramanova]]
 | Manželka           = [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
 | Deti               = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
 | Alma mater         = [[Cárska univerzita Svätého Volodymyra]],{{break}}[[Sofijská univerzita Klimenta Ochridského]]
 | Súrodenci          = [[Olena Pčilka|Oľha]],{{break}}[[Oleksandr Petrovyč Drahomanov]]
}}'''Mychajlo Petrovyč Drahomanov''' alebo '''Mychajlo Petrovyč Drahomaniv''' (* [[18. september]] [[1841]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[2. júl]] [[1895]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]], [[novinár]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Folkloristika|folklorista]] a občiansky činiteľ. Považuje sa zakladateľa ukrajinského [[Socializmus|socializmu]]. Pochádzal z ukrajinského rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] [[Gréci|gréckeho]] pôvodu [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]{{--}}z rodu významných ukrajinských občianskych a kultúrnych činiteľov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Drahomanov Mychajlo Petrovyč | url = http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | dátum vydania = 2009-04-05 | dátum prístupu = 2026-01-02 | dátum archivácie = 2010-12-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20101201095725/http://gadyach.by.ru/whois/whois.htm | jazyk = гл}}&lt;/ref&gt;

Angažoval sa v [[Kyjev|kyjevskej]] organizácii [[Ukrajinská inteligencia|ukrajinskej inteligencie]] ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Staré spoločenstvo''). Bol [[Docent|docentom]] na [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzite]], kde pôsobil v rokoch [[1864]] až [[1875]]. Po oslobodení z väzenia za činnosť proti režimu (ilegálnu činnosť) [[Vysťahovalectvo|emigroval]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kde viedol stred [[Ukrajinci|ukrajinských]] politických emigrantov medzi rokmi [[1876]] až [[1889]]. Následne bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] na univerzite v [[Sofia|Sofii]], kde pôsobil do roku [[1895]].

Jeho sestra bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Folkloristika|folkloristka]]. Bol strýkom [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}spisovateľky a [[Právnik|právničky]]. Mal tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Jeho zaťmi boli [[Ivan Šišmanov]], [[Bulhari|bulharský]] [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]] a [[filozof]], a [[Maliar (umelec)|maliar]] [[Ivan Ivanovyč Truš]].

Bol členom organizácie ''[[Sojuz avtonomistiv]]'' (po slovensky ''Zväz automonomistov'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Bžeskyj|meno=Roman Stepanovyč|titul=Narysy z istoriji Ukrajinskych Vyzvoľnych zmahaň 1917 – 1918 rr.|vydavateľ=Vydavnyctvo Homin Ukrajiny|miesto=Toronto|rok=1970|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa narodil [[18. september|18. septembra]] [[1841]] v meste [[Haďač]]. Jeho rodičia patrili k nižšej šľachte pochádzajúcej z rodu [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Boli vzdelaní a zastávali na tú dobu [[Liberalizmus|liberálne]] názory. Na svojho otca, [[Petro Akymovyč Drahomanov|Petra Akymovyča Drahomanova]], spomínal: ''„Priveľmi som zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som morálne súhlasil a nebojoval...“''.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|strany=48, 51|poznámka=312 strán|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Základné vzdelanie získal v rokoch [[1849]] až [[1853]] počas štúdia v meste [[Haďač]], kde v škole venoval pozornosť hlavne [[Dejiny|histórii]], [[Geografia|geografii]], [[Jazykoveda|jazyku]] a zaujímal sa o [[Antika|antické]] obdobie.

V štúdiu pokračoval na prvom [[Poltava (mesto)|poltavskom]] gymnáziu. Učitelia na ňom vyzdvihovali jeho výraznú cieľavedomosť, pracovitosť a intelekt. [[Olena Pčilka]], jeho sestra Oľha, naňho spomínala, že čítal omnoho viac ako žiaci (aj neskorších [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácií]]) v jeho veku, ktorí pravdepodobne ani nepoznali autorov, o akých knihy prejavoval záujem ([[Friedrich Christoph Schlosser]], [[Thomas Babington Macaulay]], [[William Hickling Prescott]], [[François Pierre Guillaume Guizot]]...).&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

V jeseni [[1859]] začal študovať na historicko-filologickej fakulte [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity Svätého Vladimíra]]. Mal tu väčšie možnosti pre rozširovanie svojich vedomostí a na zdokonaľovanie svojho intelektu. Zároveň sa oboznámil aj so spoločensko-politickými problémami, ktoré stále rezonovali aj v rámci študentského života. Patril k zakladateľom ukrajinských [[Nedeľná škola|nedeľných škôl]] v [[Kyjev|Kyjeve]].

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Univerzita]] v tej dobe predstavovala jedno z najdôležitejších centier [[Veda|vedeckého]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] a spoločenského života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa usiloval popri štúdiu zostať spoločensky aktívny.

Dôležitou udalosťou v rámci formovania Mychajla Petrovyča Drahomanova ako [[Politika|politického]] a občianskeho činiteľa bol jeho prejav nad rakvou [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]] počas [[Panychída|panychídy]], po ktorej rakvu preniesli na [[Černeča hora|Černeču horu]].
[[Súbor:Нечуй-Левицький І.С.-3.jpg|náhľad|Fotografia členov spolku ''Stara hromada'' z roku 1874.]]

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v roku [[1863]] vstúpil do tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok''), ktoré sa usilovalo o prebudenie národnej svedomitosti prostredníctvom poznania [[Ukrajinci|ukrajinskej]] [[Dejiny Ukrajiny|histórie]], [[Ukrajinská kultúra|kultúry]], bežného života a práva. Neskôr počas 70. rokov 19. storočia členovia mladej generácie členov tovarišstva v svojich statusoch nastolili otázku „samostatnej politickej existencie“ [[Ukrajina|Ukrajiny]], pričom politici by boli volení bežnými občanmi. Mychajlo Petrovyč Drahomanov zastával proukrajinské postoje, a tak sa vyjadril: ''„Zlý je ten radikál na Ukrajine, ktorý sa nestal svedomitým Ukrajincom.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Filosofska dumka v Ukrajini|vydanie=1|vydavateľ=Puľsary|miesto=Kyjev|rok=2002|isbn=966-7671-51-8|strany=61-63|jazyk=uk|poznámka=kolektív autorov; 244 strán|url=http://litopys.org.ua/fdm/fdm12.htm}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Lysiak-Rudnyckyj|meno=Ivan|titul=Miž istorijeju j politykoju: Statti do istoriji ta krytyky ukrajinskoji suspiľno-polityčnoji dumky|vydanie=1|vydavateľ=Sučasnisť|miesto=Mníchov|rok=1973|strany=100-107|jazyk=uk|poznámka=441 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov|url=https://www.ditext.com/rudnytsky/between/dra-studies.html}}&lt;/ref&gt; Zaviedol pojem ''[[Nosič malorustva|„nosič malorustva“]]'' (po ukrajinsky ''nosiji malorosijščyny''), ktorý označuje [[Malorustvo|poruštených]] (respektíve promoskovsky orientovaných) [[Ukrajinci|Ukrajincov]], ktorých národné uvedomenie sa formovalo pod cudzím ([[Rusi|ruským]]) vplyvom, a tak prejavovali ľahostajný postoj k snahe Ukrajincov o prejav vlastných tradícií, úsilia o národné uvedomenie a o štát, a zároveň boli prívržencami politiky [[Ruská ríša|cárskeho Ruska]]:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|strany=1440-1455|jazyk=uk|zväzok=4}}&lt;/ref&gt;{{citát|Sú to poruštení Ukrajinci, ktorých národný charakter sa formoval pod cudzím nátlakom a vplyvom, čo viedlo k osvojeniu si prevažne negatívnych vlastností cudzieho národa a k strate lepších vlastností toho svojho.}}Od polovice 60. rokov [[19. storočie|19. storočia]] sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov venoval okrem [[Veda|vedeckej]] činnosti aj [[Publicistika|publicistike]]. Zameriaval sa na [[Dejiny|historické]], na [[Etnológia|etnografické]], na [[Filológia|filologické]] a na [[Sociológia|sociologické]] témy.

[[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevská univerzita]] v roku [[1870]] vyslala Mychajla Petrovyča Drahomanova do zahraničia, kde strávil až tri namiesto pôvodne plánovaných dvoch rokov. Navštívil viaceré [[Európa|európske]] mestá{{--}}[[Praha|Prahu]], [[Viedeň]], [[Berlín]], [[Heidelberg]], [[Florencia|Florenciu]] a [[Ľvov]].

Osobitnú úlohu v rámci [[Politika|politicko]]-[[Publicistika|publicistickej]] činnosti Mychajla Petrovyča Drahomanova zohral [[Halič (región)|Halič]]. Usiloval sa o podnietenie občianskeho života v regióne, aby vyvolal u obyvateľstva potrebu spoločenskej zodpovednosti.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov [[19. storočie|19. storočia]] aktívne spolupracoval s periodikami ''[[Druh (časopis)|Druh]]'' (po slovensky ''Priateľ''), ''[[Svit (1867 – 1871)|Svit]]'' (po slovensky ''Svet'') a ''[[Narod (časopis)|Narod]]'' (po slovensky ''Národ''). Publikoval rôzne [[Publicistika|publicistické]], [[Literárna kritika|literárnokritické]] a [[Veda|vedecké]] materiály ako v [[Rusko|ruskej]] a v [[Ukrajina|ukrajinskej]] [[Liberálna demokracia|liberálnodemokratickej]] tlači, tak aj v zahraničných vydaniach ([[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecko]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]], [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansko]], [[Tretia bulharská ríša|Bulharsko]]...). Medzinárodného uznania sa mu dostalo vďaka prednáškam na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v Paríži v roku 1878]] a na Medzinárodnom literárnom kongrese vo Viedni v roku 1881, kde bránil samostatnosť [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]] pred potláčaním zo strany [[Ruská ríša|cárskeho režimu]]. Neskôr kvôli zdravotným problémom a rodine musel odísť zo [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. Bulharské úhrady ho oslovili, aby sa presťahoval do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil od roku [[1889]] na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Mychajlo Drahomanov | url = https://portalhistoryua.com/personality/myhajlo-dragomanov/ | dátum prístupu = 2026-01-28 | vydavateľ = Portal Beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Trojročné obdobie, kedy Mychjalo Petrovyč Drahomanov pôsobil v zahraničí, bolo mimoriadne prínosným pre mladého vedca. Vďaka týmto skúsenostiam mohol kriticky zhodnotiť svoje názory v porovnaní s názormi západoeurópskych vedcov.

Nastupujúci útlak [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúry]] v období znovuzrodenia jej prejavov prinútil Mychajla Petrovyča Drahomanova [[Vysťahovalectvo|emigrovať]] po tom, čo na jeseň [[1875]] bol prepustený z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Stal sa tak politickým emigrantom{{--}}cestoval cez [[Halič (región)|Halič]] a cez [[Uhorsko]], až sa v marci [[1876]] dostal do [[Viedeň|Viedne]], kde chcel vytvoriť centrum politického [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a začať vydávať ukrajinské noviny.
[[Súbor:Драгоманов Михайло.jpg|vľavo|náhľad|Fotogriafia zo Ženevy, rok 1881.]]
Mychajlo Petrovyč Drahomov v jeseni [[1878]] v [[Ženeva|Ženeve]] začal vydávať zborník ''[[Hromada (zborník)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spoločenstvo''). Predstavovala prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] necenzurovaný občiansko-[[Politika|politický]] [[zborník]], ktorý bol [[Socializmus|prosocialisticky]] orientovaný. Celkovo do roku [[1882]] publikoval 5 čísel.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kovaliv|meno=Jurij Ivanovyč|titul=Literaturoznavča encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2007|isbn=978-966-580-233-4|strany=243|edícia=Encyklopedija srudyta|kapitola=heslo Hromada|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Hlavnou myšlienkou zborníka bolo zhromažďovanie čo najväčšieho množstva materiálov o [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}o [[Ukrajinci|národe]] a o [[Dejiny Ukrajiny|histórii]], čím sa mala demonštrovať túžba Ukrajincov po slobode a po rovnosti s iným národmi vo svete.

Od druhej polovice 80. rokov [[19. storočie|19. storočia]] bol prizývaný k spolupráci na viacerých [[Halič (región)|haličských]] periodikách.

[[Emžský dekrét]] z roku [[1876]] namierený proti [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] a proti predstaviteľom [[Ukrajinské národné obrodenie|ukrajinského národného obrodenia]] odkazoval aj na nevyhnutnosť [[Deportácia|deportácie]] Mychajla Petrovyča Drahomanova a [[Pavlo Platonovyč Čubynskyj|Pavla Platonovyča Čubynského]] ako nebezpečných [[Agitácia (politika)|agitátorov]]. Na základe Emžského dekrétu došlo k likvidácii tovarišstva ''[[Hromada (spolok)|Hromada]]'' (po slovensky ''Spolok'') a zároveň aj k prepúšťaniu mnohých [[Ukrajinci|ukrajinských]] profesorov z [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Mychajlo Petrovyč Drahomanov v júni [[1878]] na [[Svetová výstava 1878|Literárnom kongrese v rámci Svetovej výstavy v roku 1878]] v [[Paríž|Paríži]] predniesol referát s názvom ''La littérature oukraïnienne proscrite par le gouvernement russe'' (po ukrajinsky ''Ukrajinska literatura, zaboronena rosijskym uriadom''; po slovensky ''Zákaz ukrajinskej literatúry ruskými úradmi''), v ktorom ostro odsúdil Emžský dekrét a obhajoval potrebu ochrany [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská kultúra|kultúry]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Diček|meno=Natalija Petrivna|titul=Scientific practice: modern and classical research methods: Collection of scientific papers «ΛΌГOΣ» with Proceedings of the III International Scientific and Practical Conference|vydanie=1|vydavateľ=Primedia eLaunch, European Scientific Platform, с. Boston|miesto=Boston|rok=2022|isbn=978-617-8037-86-4|strany=134-136|url=https://lib.iitta.gov.ua/id/eprint/733098/1/37.pdf|kapitola=Education as a component of the Ukrainian national idea of ​​Mykhailo Drahomanov|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jakymovyč|meno=Bohdan|titul=Mychajlo Drahomanov: Ukrajinska literatura, proskrybovana rosijskym uriadom|vydanie=1|vydavateľ=Ministerstvo osvity i nauky Ukrajiny, Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Naukova biblioteka|miesto=Ľvov|rok=2001|isbn=966-613-067-Х|priezvisko2=Bičuja|meno2=Nina|priezvisko3=Hnaťuk|meno3=Mychajlo|poznámka=ďalší autori: Ivan Denysiuk, Taras Lučuk; 94 strán|jazyk=http://history.org.ua/LiberUA/e_dzherela_YkrLit_2001/e_dzherela_YkrLit_2001.pdf}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Janevskyj|meno=Danylo Borysovyč|titul=Projekt &quot;Ukrajina&quot;. Vidomi istorij našoji deržavy: prodovžeňňa, 1774-1914 rr.|vydavateľ=Folio|miesto=Charkov|rok=2018|isbn=978-966-03-7256-6|jazyk=uk|poznámka=283 strán}}&lt;/ref&gt; Výklad bol publikovaný aj do samostatnej brožúry. [[Karl Marx]] sa následne vyjadril: ''„Taras Ševčenko bol synom svojho národa v plnom slova zmysle. Viac nikto iný, práve on si zaslúži titul národného poeta.“''.

[[Tretia bulharská ríša|Bulharské]] úhrady ho v roku [[1889]] oslovili, aby pôsobil na pozícii profesora na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]], kde pracoval do svojej smrti.
[[Súbor:Україна і Москва і історичних взаєминах. №01. Михайло Драгоманів.jpg|náhľad|''Portrét z publikácie z roku 1937.'']]
''„Deprivácia v jeho duši sa značne prehlbuje uvedomovaním si žalostnej situácie na Ukrajine.“''. Týmito slovami opísala posledné dni života svoj strýka [[Lesia Ukrajinka]], jedna z najvýznamnejších [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateliek. Vtedajšie zlepšenie zdravotného stavu ho motivovalo k ďalšej činnosti v rámci tvorby.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]] v meste [[Sofia]], kde je aj pochovaný. [[30. október|30. októbra]] [[1932]] bol nad jeho hrobom odhalený pamätník.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Vlasenko|meno=Valerij|titul=Z istorij vstanovelňňa pam’iatnyka M. Drahomanovu v Sofiji|url=https://history.sumy.ua/research/article/572-zistoriivstanovlenniapamiatnykamdrahomanovuvsofii.html|dátum vydania=2012-12-09|dátum prístupu=2026-01-30|vydavateľ=Sumskyj istoryčnyj portal|miesto=Sumy|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Vedecká činnosť ==
Ako študent sa Mychajlo Petrovyč Drahomanov zaoberal [[Starovek|starovekou]] históriou. Pod vedením profesora [[Vitalij Jakovyč Šuľhin|Vitalija Jakovyča Šuľhina]] písal [[Dizertačná práca|dizertačnú prácu]] na tému ''Cisár Tiberius'', ktorú obhájil v jari [[1864]].

Vychádzajúc z názoru, že ''„pre politiku je potrebná znalosť histórie ako pre medicínu znalosť fyziológie“'', bol zástancom [[Objektivita (filozofia)|objektivity]]{{--}}objektívneho pohľadu na vec. Nepodporoval [[Mystifikácia|mystifikáciu]] historických udalostí a využívanie [[Mýtus|mýtov]] v rámci obhajoby i odôvodnenia práv či nárokov [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Namiesto toho sa usiloval o nachádzanie [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] argumentov pre vysvetlenie javov a procesov v [[Politika|politickom]] živote.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|poznámka=560 strán|jazyk=uk|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa}}&lt;/ref&gt;

Učil [[Geografia|geografiu]] na Druhom kyjevskom gymnáziu.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov od roku [[1865]] pôsobil na pozícii [[Docent|privátneho docenta]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]]. Prednášal [[Dejiny|históriu]] [[Starý Orient|starovekého východu]], históriu a [[Historiografia (zapisovanie dejín)|historiografiu]] [[Staroveké Grécko|starovekého Grécka]], históriu [[Staroveký Rím|starovekého Ríma]], [[Novovek|novovekú]] históriu od obdobia [[Reformácia|Reformácie]] do obdobia [[Národné obrodenie|obrodenia]], respektíve [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcií]]. Vydal rad článkov na témy z obdobia [[Starovek|staroveku]]. V roku [[1870]] obhájil [[Diplomová práca|diplomovú prácu]] na tému ''Historický význam Rímskej ríše a Tacitus'', čím nadobudol titul [[Magister (akademická hodnosť)|magistra]]. Po povinnej služobnej ceste do zahraničia počas leta [[1873]] nadobudol titul [[Docent|štátneho docenta]]. Kvôli svojej politickej činnosti boli v roku [[1875]] prepustený z univerzity.

== Politické názory ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov sa v rámci svojich názorov nestotožňoval s myšlienkou [[Strana socialistov-revolucionárov|Strany socialistov-revolucionárov]], že je možné ''„uskutočniť revolúciu bez vedy“'', ako aj s pohľadom [[Národníctvo|národníctva]], že je možné ''„vytvoriť socializmus alebo kultúru bez politiky“''. [[Rusifikácia Ukrajiny|Ukrajinských rusofilov]] kritizoval za snahu o [[Asimilácia obyvateľstva|asimiláciu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]] vo forme vnímania [[Rusi|ruskej]] národnosti ako štátnej. Preto jeho záver bol kategorický:{{citát|...to by neviedlo k vytvoreniu z Ukrajincov „rovnocenného národa svojich susedov“, ale vyvolalo by to život „bastardov na príťaž“, nových „národných bastardov“, ktorí by so svojimi morálnymi akosťami boli nižšie ako ich predkovia „čistých národov“.}}Obhajoval názory demonštrujúce etnickú a psychologickú samostatnosť [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Ostro vystupoval proti tým, ktorí tvrdili, že [[nacionalizmus]] predstavuje iba bezvýznamný ideál. Z pohľadu Mychajla Petrovyča Drahomanova po prvé nacionalizmus vždy existoval a po druhé víťazstvo človeka sa zakladá hlavne na [[Národ|národe]], ktorý v ňom žije, inak jeho víťazstvo bude mať podobu žiaľu, riečky a blata. Za záchranu ukrajinského národa považoval vytvorenie vlastného štátu, ktorý by predstavoval jednotnú ochranu pred existencie ukrajinského národa.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

=== Koncepcia liberalizácie a demokratizácie systému ===
Samotná činnosť Mychajla Petrovyča Drahomanova mala výrazný vplyv na rozvoj [[Liberalizmus|liberálneho]] aj [[Demokracia|demokratického]] ruchu [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] [[Ideológia|ideológií]] na [[Ukrajina|Ukrajine]]:
[[Súbor:Драгоманов Михайло.2.gif|vľavo|náhľad]]
Vytvoril koncepciu spoločnosti, ktorá sa zakladá na myšlienke asociácie rozvinutých osobností. Koncepciu je možné zrealizovať len za predpokladu vytvorenia [[Federácia|federatívneho]] štátu, kde pôsobí v maximálne možnej miere decentralizovaná vláda, a teda jednotlivé časti spoločnosti a oblasti majú možnosť na vlastnú správu. Mychajlo Petrovyč Drahomanov považoval jednotlivca za základný prvok [[Spoločnosť (sociológia)|spoločnosti]], ktorý predstavuje jej najvyššiu hodnotu. V takomto ponímaní presadzoval [[Decentralizácia|decentralizáciu]]{{--}}za garant práva považoval iba spoločnosť, ktorá sa spravuje samostatne (garant práva teda nepredstavuje [[štát]]). Pre dlhodobú perspektívu spoločnosti patril k prívržencom [[Mutualizmus (Proudhon)|mutualizmu]]{{--}}[[Anarchizmus|anarchistického]] prúdu [[Pierre Joseph Proudhon|Pierra-Josepha Proudhona]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Heywood|meno=Andrew|titul=Politické ideologie|vydanie=4|vydavateľ=Aleš Čeněk|miesto=Plzeň|rok=2008|isbn=978-80-7380-137-3|strany=203, 204|poznámka=výraz mutualizmus; 362 strán|jazyk=cs|kapitola=Anarchismus (Kolektivistický anarchismus)}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa|miesto=Kyjev, Lipsko|rok=1919|strany=144 – 151|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/2872/file.pdf|kapitola=70-ti roky|zväzok=II|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pysmenstva|vydavateľ=Femina|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-7707-8836-4|strany=355 – 360|kapitola=70-ti roky|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Nachlik|meno=Javhen|titul=Ivan Franko pro instytut deržavy|url=https://zbruc.eu/node/56454|dátum vydania=2016-09-21|dátum prístupu=2026-01-31|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Na základe analýz jednotlivých [[Politický systém|politických systémov]] zdôrazňoval, že unitárny ([[Centralizmus|centralizovane]] usporiadaný) štát predstavuje zosobnenie [[Despotizmus|despotizmu]] a [[Diktatúra|diktatúry]] úzkeho okruhu osôb. Za najlepšiu formu usporiadania štátu považoval organizovanú [[Federácia|federáciu]] (ako príklady uvádzal [[Spojené štáty]] a [[Švajčiarsko]]), kde v rámci systému pôsobí miestna správa samostatne a systém zároveň garantuje základné práva a slobody jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov podobne ako [[Mykola Ivanovyč Kostomarov]] patri k prívržencom [[Federalizmus|federalizmu]]. Rozdiel v ich názoroch spočíval v predstave o tom, v akej forme mala [[federácia]] vzniknúť{{--}}kým Mykola Ivanovyč Kostomarov hlásal potrebu vytvoriť zjednotený [[Panslavizmus|panslavistický]] štát, Mychajlo Petrovyč Drahomanov presadzoval iba určité prebudovanie systému [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] na federáciu. Budúca federácia mala fungovať na nasledujúcich princípoch:

1. Základný a prvoradý princíp v [[Štát|štáte]] malo predstavovať rešpektovanie [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobôd]] jednotlivca. Podľa názoru Mychajla Petrovyča Drahomanova sa na [[Teror (politológia)|terore]] a na [[Diktatúra|diktatúre]] nemôže zakladať progresívny [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politický]] systém. Nové usporiadanie štátu malo byť postavané na zásadách [[Politická sloboda|politickej slobody]], a teda [[štát]] mal garantovať: práva jednotlivca a občana, zrušenie telesných trestov a [[Trest smrti|trestu smrti]], nedotknuteľnosť obydlia bez súdneho rozhodnutia, [[listové tajomstvo]] v rámci súkromnej korešpondencie jednotlivca, [[Sloboda svedomia|slobodu svedomia]], [[Sloboda tlače|slobodu tlače]], [[Sloboda slova|slobodu slova]] a [[slobodu vierovyznania]]. Cirkev sa mala oddeliť od štátu.

2. [[Federácia]] mala fungovať na princípe, že jednotlivým [[Štátny orgán|štátnym orgánom]] budú udeľované [[Právomoc|právomoci]] zdola (od [[Občan|občanov]]), a teda vedúce orgány by nemali udeľovať [[Ľudské práva|práva]] a [[Sloboda|slobody]] bežným ľuďom (v smere „zhora-nadol“).

3. Orgán dohliadajúci na dodržanie [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] mal predstavovať [[súd]]. [[Občan]] by mohol podať žalobu nielen proti inému občanovi (z rovnakej triedy), ale aj voči [[Úrad|úradníkovi]], čo by predstavovalo výraznú zmenu v rámci systému vtedajšieho [[Ruská ríša|ruského štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov poukazoval aj na to, že je potrebné zavádzať aj [[Spoločnosť (sociológia)|sociálne]] reformy, aby mohli byť reálne implementované [[Politická sloboda|politické slobody]] občanov. Preto v rámci sociálnych reforiem navrhoval nasledujúce kroky:

1. V novom systéme malo dôjsť k eliminácii [[Rovnosť (politika a právo)|právnej nerovnosti]] (ako prežitku nevoľníctva).

2. V novom systéme už nemal platiť princíp stanovovania [[Daň|daní]] podľa stavov.

3. V novom systéme malo dochádzať k postupnému [[Znárodnenie|znárodňovaniu]] výrobných prostriedkov, pričom bežní ľudia by mali prístup k ich použitiu.

[[Moc (ovládanie)|Moc]] v štáte podľa koncepcie Mychajla Petrovyča Drahomanova mali tvoriť tri zložky{{--}}[[Zákonodarná moc|zákonodarná]], [[Súdna moc|súdna]] a [[Výkonná moc|výkonná]]. Zákonodarnú moc by vykonávala dvojkomorová [[Parlament|duma]], ktorá by sa skladala zo štátnej a zo zväzovej komory (dumy). [[Hlava štátu|Hlavu štátu]] mal naďalej predstavovať [[cár]], ktorého nástupca by bol dedič alebo zvolený kandidát. Výkonnými orgánmi súdnej moci okrem Najvyššieho súdu (senátu) mali byť [[Súd|súdne]] komory oblastných, okresných a mestských dúm. Zákon určoval podmienky, aké bolo potrebné splniť na získanie štatútu sudcu. Cár by vymenovával členov Najvyššieho súdu, pričom pôsobenie vo funkcii malo byť doživotné.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov odporúčal vytvoriť koncepciu [[Parlamentarizmus|parlamentného]] štátu postavenú na týchto princípoch{{--}}teda na zásadách [[Decentralizácia|decentralizácie]]. Jednotlivé princípy zavedené do systému by mali vplyv na [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomiku]] aj na spoločnosť ako celok, čím by mohlo dochádzať k rozvoju vzdelania, zákonodarstva aj možností pre uskutočnenie jednotlivých reformy.

=== Význam filozofie ===
Význam [[Politológia|politického]] učenia Mychajla Petrovyča Drahomanova v prvom rade spočíva v tom, že svoj koncept zameral na ochranu [[Ľudské práva|práv]] a [[Sloboda|slobôd]] človeka. Nikto predtým ani potom na [[Ukrajina|Ukrajine]] aj v [[Rusko|Rusku]] tak ako práve Mychajlo Petrovyč Drahomanov rázne a priebojne nepresadzoval myšlienku, že jednotlivec má prednosť pred [[Štát|štátom]]. Zároveň poukazoval na úzku súvislosť zodpovednosti jednotlivca voči štátu a zodpovednosti štátu voči jednotlivcovi pri porušení jeho práv, čo označil za najdôležitejší znak [[Právny štát|právneho štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov vynakladal úsilie na to, aby sa [[Ukrajina]] približovala k [[Európa|Európe]], prostredníctvom čoho sa mohla dostávať na úroveň európskych [[Politika|politických]] a [[Objektívne právo|právnych]] štandardov.

Zároveň význam politického konceptu spočíva v tom, že Mychajlo Petrovyč Drahomanov ako prvý v histórii [[Rusko|Ruska]] vytvoril návrh na vytvorenie [[Federácia|federácie]], ktorého aspekty boli zrealizované až neskôr. Z navrhované konceptu však vybočuje [[Federálne zhromaždenie Ruskej federácie|súčasný dvojkomorový ruský parlament,]] nakoľko v priebehu prelomu 20. a 21. storočia de facto došlo k jeho pretvoreniu na [[štátny orgán]] [[Centralizmus|centralizovaného]] [[Totalitarizmus|totalitného]] [[Štát|štátu]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov v rámci svojej [[Politická filozofia|politickej filozofie]] za prvoradý považoval [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humanizmus]]. Humanizmus sa prejavoval prostredníctvom jeho viery v duchovné obohatenie človeka a v progres spoločnosti, ktorý vnímal ako predpoklad na uspokojenie potrieb a želaní jednotlivca.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov obhajoval a presadzoval hodnoty [[Demokracia|demokratickej]] spoločnosti. Hodnoty v spoločnosti sa mali zakladať na zásadách [[Racionalizmus (filozofia)|racionalizmu]], [[Solidarita (sociológia a politika)|solidarity]] a upriamenia sa na integrálny rozvoj osobnosti. Právo staval na najvyšší stupeň, nakoľko ho vnímal ako garanciu postupného sociálneho rozvoja.
[[Súbor:Пам. д. Драгоманову.JPG|náhľad|Pamätník v Ivano-Frankivsku.]]
V rámci [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] Mychajlo Petrovyč Drahomanov sledoval dva aspekty: Na jednej strane [[národ]] vnímal ako súbor ľudí predstavujúci výsledok historického vývoja, v priebehu ktorého boli spojení prostredníctvom historických udalostí, [[Jazyk (jazykoveda)|jazyka]], [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúry]], [[Tradícia (zvyky)|tradícií]] či pohľadov na svoju minulosť a budúcnosť. Z druhého uhla pohľadu národ v rámci svojej doby a [[Generácia (pokolenie ľudí)|generácie]] vnímal ako spoločnosť, v ktorej sa prejavuje potenciál predovšetkým jej vedúcich osobností, ako aj osôb pôsobiacich v rámci kultúry, [[Umenie|umenia]], [[Véda|vedy]] a [[Duchovenstvo|duchovenstva]].

Mychajlo Petrovyč Drahomanov mal originálny pohľad na [[Nacionalizmus|nacionalistické]] otázky rezonujúce vo vtedajšej [[Európa|Európe]]. Vytvoril teóriu tzv. ''plebejských národov''{{--}}[[Historická veda|historicko]]-[[Filozofia|filozofická]] [[Idea|ideu]] „neúplnosti“ [[Dejiny|historického]], [[Spoločnosť (sociológia)|sociálneho]] a [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrneho]] rozvoja národov bez vlastného [[Štát|štátu]].

V snahe o [[Harmonizácia|zharmonizovanie]] medzinárodných pomerov postupom času kládol čoraz väčší dôraz na potrebu [[Racionalizmus (filozofia)|racionálnych]] predstaviteľov a na schopnosti jednotlivých [[Národ|národov]] vzájomne spolupracovať, pričom spolupráca mala byť postavená na princípoch [[Humanizmus (ľudomilnosť)|humánnosti]], dialógu a vzájomných ústupkov.

Úplne nový bol jeho [[Europocentrizmus|europocentristický]] model [[Spoločnosť (sociológia)|spoločensko]]-[[Politika|politického]] rozvoja. Z pohľadu hlavných aj vedľajších (na periférií realizovaných) procesov v rámci rozvoja [[Európa|Európy]] interpretoval kľúčové historické udalosti.

== Literárno-vedná činnosť ==
Mychajlo Petrovyč Drahomanov v priebehu 70. až 90. rokov 19. storočia napísal viacero [[Veda|odborných]] a [[Literárna kritika|literárno-kritických]] prác ako napríklad:

* ''Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka'' (po slovensky ''Literatúra ruská, veľkoruská, ukrajinská a haličská'', 1873{{--}}1874).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kozyč|meno=Ivan|titul=Literatura rosijska, velykoruska, ukrajinska i halycka. Mychajlo Drahomanov|url=https://zbruc.eu/node/31401|dátum vydania=2015-01-11|dátum prístupu=2026-02-01|vydavateľ=Zbruč|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* ''Lysty na Naddnipriansku Ukrajinu'' (po slovensky ''Listy na Naddnipriansku Ukrajinu'', 1893{{--}}1894).
* ''Sviatkuvaňňa rokovyn Ševčenka v „ruskomu obščestvi“'' (po slovensky ''Oslava výročia Ševčenka v „ruskej spoločnosti“'', 1873).
* ''Vijna z pam'iaťťu pro Ševčenka'' (po slovensky ''Boj proti pamiatke Ševčenkovi'', 1882).
* ''T. Ševčenko v čužij chati joho imeni'' (po slovensky ''T. Ševčenko v chalupe cudzieho'', 1893).

Vo svojich prácach požadoval, aby [[literatúra]] stavala predovšetkým na princípe podávania verného obrazu života, a tak zobrazovala [[Realizmus|reálne]] problémy a vytvárala obraz skutočného človeka žijúceho v aktuálnej spoločnosti.

Veľký význam má jeho rozpracovanie koncepcie národnosti literatúry. Mychajlo Petrovyč Drahomanov upriamoval pozornosť na historický význam tejto kategórie{{--}}vplyvom jej postupného vývoja, ako aj modernizácie obsahu a formy odrážala [[Spoločnosť (sociológia)|spoločenské]] a [[Estetika|estetické]] potreby národa. Zastával a obhajoval prejavy národného cítenia v tvorbe [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] spisovateľov, a preto odsudzoval prejavy pseudonárodného cítenia, zaostalosti a obmedzenosti v literatúre.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov patril k prvým [[Literárna veda|literárnym vedcom]], ktorí analyzovali [[Romantizmus (literatúra)|romantizmus]] ako umelecký smer zohrávajúci významnú úlohu v rámci procesu formovania národnej literatúry v predchádzajúcich desaťročiach a vedúci k prejavu záujmu o [[Ľudová slovesnosť|ľudovú slovesnosť]], o [[Etnológia|etnografiu]] a o [[Mytológia (veda)|mytológiu]] [[Ukrajinci|Ukrajincov]]. Rovnaké prvky sa stali predpokladmi [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmu]], ktorý dominoval v [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúre]] druhej polovice 19. storočia.

Zaujímavou je aj koncepcia [[Realizmus|realizmu]] v rámci [[Estetika|estetiky]] Mychajla Petrovyča Drahomanova. Zakladá sa na [[Filozofický objektivizmus|objektívnom]] vyobrazení života bez akýchkoľvek tendencií k presadzovaniu vlastného obrazu. Nedocenenie predností realistického prístupu k zobrazeniu skutočnosti viedlo k tomu, že niektorí [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskí spisovatelia]] (napríklad [[Oleksandr Petrovyč Storoženko]]) vytvárali abstraktné postavy nepredstavujúce obraz bežných ľudí a dielam dodávali prvky [[Poučovanie|didaktizmu]], pričom v tej dobe bolo žiaduce, aby umelecká tvorba vyobrazovala existujúce (skutočné) obrazy ľudí, situácií a ich života. Mychajlo Petrovyč Drahomanov za hlavných predstaviteľov realizmu v ukrajinskej literatúre označil [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], [[Marko Vovčok|Marka Vovčka]], [[Panas Myrnyj|Panasa Myrného]], [[Ivan Semenovyč Nečuj-Levyckyj|Ivana Semenovyča Nečuj-Levyckého]] a čiastočne aj [[Osyp-Jurij Adaľbertovyč Feďkovyč|Osypa-Jurija Adaľbertovyča Feďkovyča]]. Zaoberal sa aj literárnou komparatistikou, v rámci ktorej poukazoval na dôležitosť základných estetických hodnôt v procese rozvoja ukrajinskej kultúry.
[[Súbor:Bust of Mikhail Dragomanov.JPG|náhľad|Pamätník pred univerzitou v Kyjeve.]]

== Pamiatka ==

* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Kyjev]], [[Ľvov]], [[Ivano-Frankivsk]], [[Dnepropetrovsk]], [[Černovice (Ukrajina)|Černovice]], [[Rivne]], [[Luck]], [[Haďač]], [[Mukačevo]], [[Charkov]], [[Stryj (mesto)|Stryj]], [[Lubny]], [[Bachmač]], [[Bolechiv]], [[Boryspiľ]], [[Brovary]], [[Dubno (Ukrajina)|Dubno]], [[Horodok (Chmeľnycká oblasť)|Horodok]], [[Chmeľnyckyj (mesto)|Chmeľnyckyj]], [[Kaluš]], [[Kamianec-Podiľskyj]], [[Kolomyja]], [[Kosiv]], [[Kostopiľ]], [[Koveľ]], [[Kozova]], [[Kremenčuk]], [[Kremenec (Ukrajina)|Kremenec]], [[Lanivci]], [[Marhanec]], [[Monastyryšče]], [[Pokrovsk]], [[Rava-Ruska]], [[Rohatyn]], [[Sokaľ]], [[Ternopiľ]], [[Voločysk]], [[Vyhoda]], [[Vyžnycia]],  [[Ostroh]], [[Polonne]], [[Rožyšče]], [[Rudne]], [[Sarny]], [[Skalat]], [[Fastiv]], [[Čortkiv]], [[Jahotyn]], [[Zališčyky]], [[Zdolbuniv]], [[Ziňkiv]], [[Žaškiv]], [[Zviaheľ]].
* Od roku [[1920]] je po Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi pomenovaná [[Ukrajinská štátna univerzita Mychajla Petrovyča Drahomanova]] v [[Kyjev|Kyjeve]].
* V roku [[1993]] mal premiéru [[film]] ''Tytan. Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Titán Mychajlo Drahomanov''), ktorý vytvorila ''[[Ukrajinska studija televizijnych fiľmiv]]'' (po slovensky ''Ukrajinské štúdium televíznych filmov''). Film [[Réžia|režíroval]] [[Oleksij Jurijovyč Mažuha]] a autorom [[Scenár|scenáru]] bol [[Volodymyr Ivanovyč Koloďažnyj]].
* [[Nacionaľnyj bank Ukrajiny]] v roku [[2001]] vydal jubilejnú pamätnú mincu venovanú Mychajovi Petrovyčovi Drahomanovovi pri príležitosti 160. výročia dňa narodenia.
* Na počesť Mychajla Petrovyča Drahomanova bola v meste [[Haďač]] nainštalovaná [[pamätná tabuľa]] na prírodnej hranici ''Zelenyj haj'' (po slovensky ''Zelený háj''), kde žili [[Drahomanovci]].

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Драгоманов Михайло Петрович|44409889|cs|Mychajlo Drahomanov|24743490|en|Mykhailo Drahomanov|1322257393}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Pinčuk|meno=Jurij Anatolijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=458|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dragomanov_M|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1958|strany=379 – 381|jazyk=uk|zväzok=2|miesto=Buenos Aires|url=https://archive.org/details/UkrMalaEn/kn_03_%D0%94-%D0%84/page/379/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mova: Encyklopedija|vydanie=2. (revidované, doplnené)|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Instytut movoznavstva imeni O. O. Potebni Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Encyklopedyčne vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-7492-19-2|strany=162|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk|poznámka=autor hesla: Iryna Sviatoslavivna Hnaťuk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija imeni Mykolu Platonovyča Bažana|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=101 – 103|zväzok=2|jazyk=uk|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=589 – 591|zväzok=|poznámka=autor hesla: Ivan Pavlovyč Lysiak-Rudnyckyj|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=649, 650|poznámka=kolektív autorov; 664 strán|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|jazyk=uk|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina i Bolharija v istoriji Jevropy: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut istoriji Ukrajiny, Bolharska akademija nauk: Instytut istoryčnych doslidžeň, Komisija istorykiv Ukrajiny i Bolhariji, Naukove tovarystvo istoriji dyplomatiji ta mižnarodnych vidnosyn|miesto=Kyjev, Sofia|rok=2019|isbn=978-954-2903-34-5|url=https://sshdir.org.ua/wp-content/uploads/2019/06/history.pdf|poznámka=560 strán; kolektív autorov; autorka kapitoly: Antonina Jakimova|jazyk=uk|strany=88 – 100|priezvisko=|meno=|kapitola=Mychajlo Drahomanov: Jevropejskyj včenyj, profesor Sofijskoho universytetu}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ablicov|meno=Vitalij Hryhorovyč|titul=Kyjiv. Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Feniks|miesto=Kyjev|rok=2016|isbn=978-966-136-405-8|poznámka=288 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Andrusiak|meno=Taras Hryhorovyč|titul=Šľach do svobody (Mychajlo Drahomanov pro prava ľudyny)|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1998|isbn=5-7773-0901-1|poznámka=189 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Daškevyč|meno=Jaroslav Romanovyč|titul=Učenyj, polityk, publicyst|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=10|strany=3-6|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Dovhyč|meno=Vitalij Andrijovyč|titul=Ukrajinska ideja v polityčnij teoriji M. Drahomanova: (Navčaľnyj posibnyk dľa specializaciji «Ukrajinoznavstvо», «Politolohija», «Istorija svitovoji publicystyky»)|vydanie=1|vydavateľ=NMK VO|miesto=Kyjev|rok=1991|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Dmytrenko|meno=Mychajlo Kosťantynovyč|titul=Mychajlo Drahomanov – doslidnyk foľkloru|periodikum=Slovo i čas|vydavateľ=Instytut literatury imenie Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|číslo=6|strany=12 – 24|issn=0236-1477|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=531 strán|zväzok=1|jazyk=uk|url=https://irbis-nbuv.gov.ua/E_LIB/PDF/ukr0002779.pdf}}

* {{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Litaraturno-publicystyčni praci u 2 tomach|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=1970|poznámka=592 strán|zväzok=2|jazyk=uk|url=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fadenko|meno=Panas Vasyľovyč|titul=Drahomanivskyj zbirnyk|vydanie=1|vydavateľ=Sijač|miesto=Praha|rok=1932|strany=271 – 292|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horbač|meno=Nazar Jakovyč|titul=Spravžnij Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Kameňar|miesto=Lvov|rok=2008|isbn=5-7745-0933-8|strany=101, 152 – 166|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Hrycenko|meno=Ivan|titul=Mychajlo Drahomanov u spohadach|vydanie=1|vydavateľ=Lybiď|miesto=Kyjev|rok=2012|isbn=978-966-06-0629-6|meno2=Viktor|priezvisko2=Korotkyj|jazyk=uk|poznámka=312 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Bolharskyj period žyťťa profesora Mychajla Drahomanova: monohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=978-966-02-9103-4|url=https://www.etnolog.org.ua/pdf/stories/monografiji/2019/bolg.pdf|poznámka=280 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Porivňaľno-istoryčnyj metod u doslidnyckych praktykach Mychajla Drahomanova|periodikum=Ukrajinskyj istoričnyj žurnal|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2012-04-17|ročník=56|číslo=2|strany=133-158|issn=0130-5247|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kačkan|meno=Volodymyr Atanazijovyč|titul=Nev'iavuča haluzka kalyny: Ukrajinski literatory, včeni, homadski dijači v diaspori|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny, Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka Ukrajiny imeni Vasyľa Stefanyka, Naukove tovarystvo imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Ivano-Frankivskyj nacionaľnyj medyčnyj universytet|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=966-7252-64-9|strany=4 – 11|kapitola=Velykyj poltavec jevropejskoho ovydu|poznámka=267 strán|priezvisko2=Kačkan|meno2=Oleh Volodymyrovyč}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Karaivanov | meno = Nikola | titul = Profesor Mychajlo Drahomanov v Bľharija | url = https://european-science.sk/storage/journals/essays/1-2017/14.pdf | dátum prístupu = 2026-02-02 | vydavateľ = Európska veda}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Karmazina|meno=Marija Stepanivna|titul=Miž istorijeju i politykoju|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna akademija nauk Ukrajiny: Instytut polityčnych i etnonacionaľnych doslidžeň im. I. F. Kurasa|miesto=Kyjev|rok=2015|isbn=978-966-02-7606-2|strany=21 – 24|kapitola=Mychajlo Drahomanov i nacionaľne pytaňňa|url=https://ipiend.gov.ua/wp-content/uploads/2018/07/miz_istorieu_188.pdf|poznámka=560 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=Hryhorij Oleksandrovyč|titul=Literaturno-mystecki perechresťa (paraleli)|vydanie=1|vydavateľ=Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Ukrajinska Viľna Akademija nauk|miesto=Kyjev, Washinghton|rok=2002|isbn=966-7802-14-0|strany=223 – 234|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kruhlašov|meno=Anatolij Mykolajovyč|titul=Drama intelektuáľna: Polityčni ideji Mychajla Drahomanova|vydanie=2000|vydavateľ=Prut|miesto=Černovice|rok=2000|isbn=966-560-008-7|poznámka=488 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kuca|meno=Oľha Pavlivna|titul=Mychajlo Drahomanov i rozvytok ukrajinskoji literatury u druhij polovyni XIX stoliťťa|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=1995|strany=|poznámka=224 strán|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0004597}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Leščak|meno=Oleh|titul=Teoria literatury. Komparatyvistyka. Ukrajinystyka. Zbirnyk prac z nahody simdesiatyriččia profesora Romana Hrom'iaka|vydanie=1|vydavateľ=Pidručnyky i posibnyky|miesto=Ternopiľ|rok=2007|isbn=978-966-07-0770-2|strany=247 – 253|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Oľha Pavlivna Kuca, 400 strán|kapitola=Literaturoznavči pošuky Mychajla Drahomanova u konteksti kuľturno-nacionaľnoji prohramy ukrajinstva|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Luk|meno=M. I.|titul=Sociaľno-filosofski ideji Mychajla Drahomanova: zbirnyk naukovych prac|vydanie=1|vydavateľ=Naukova dumka, Instytut filolohiji Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=1995|isbn=5-12-003957-X|strany=94 – 102|poznámka=kolektív autorov; autor kapitoly: Petro Mychajlovyč Kraľuk; 121 strán|kapitola=Drahomanov pro reformacijni ruchy v Ukrajini|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Zbirnyk_statei/Sotsialno-filosofski_idei_Mykhaila_Drahomanova.pdf?|jazyk=uk}}.

* {{Citácia knihy|priezvisko=Macko|meno=Vitalij Petrovyč|titul=Mychajlo Drahomanov i medijevistyka|vydanie=1|vydavateľ=Prosvita|miesto=Chmeľnyckyj|rok=2000|poznámka=80 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Matvijišyn|meno=Volodymyr|titul=Ukrajinskyj literaturnyj jevropejizm|poznámka=264 strán|kapitola=Mychajlo Drahomanov i jevropejizacija literaturnoho procesu v Halyčyni 70 – 90-ch rokiv XX st.|vydanie=1|vydavateľ=Akademija|miesto=Kyjev|rok=2009|isbn=978-966-580-306-5|strany=128 – 136|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Mychajlyn|meno=Ihor Leonidovyč|titul=Žurnalistyka jak vsesvit: vybrani mediadoslidžeňňa|vydanie=1|vydavateľ=Prapor|miesto=Charkov|rok=2008|isbn=978-966-8690-99-0|strany=386 – 404|poznámka=512 strán|kapitola=Jak Mychajlo Drahomanov stav čudakom (dyskusija B. Hrinčnenka ta M. Drahomanova v žurnali Zoria 1888 – 1889 rokiv). Dialog Ivana Franka z Mychajlom Drahomanovym v žurnali Narod: dyskurs pravovoji polemiky|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nimčuk|meno=Vasyľ Vasyľovyč|titul=Istorija ukrajinskoho pravopysu XVI – XX stoliťťa. Chrestomatija|vydanie=1|vydavateľ=Instytut ukrajinskoji movy Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny, Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|isbn=966-00-0261-0|strany=160 – 167|kapitola=Drahomanov Mychajlo. V spravi reformy našoji pravopysy|poznámka=583 strán; kolektív autorov|url=https://archive.org/details/nimchuk2004/page/160/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|jazyk=uk|edícia=Naukova knyha|priezvisko2=Puriajeva|meno2=Natalija Volodymyrivna}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rakovskyj|meno=Ivan|titul=Ukrajinska zahaľna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Ridna škola|miesto=Ľvov, Stanislaviv, Kolomyja|rok=1930|strany=1140, 1141|zväzok=1|url=https://archive.org/details/entsyklopediia1935/page/n607/mode/1up?ui=embed&amp;wrapper=false|poznámka=kolektív autorov|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Tarnašynska|meno=Ľudmyla Bronislavivna|titul=Apostol pravdy i nauky|periodikum=Literaturna Ukrajina|vydavateľ=TOV Hazeta Literaturna Ukrajina|miesto=Kyjev|dátum=1991-09-19|číslo=37|strany=7|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Uškalov|meno=Leonid Volodymyrovyč|titul=Čarivnisť enerhiji: Mychajlo Drahomanov|vydanie=1|vydavateľ=Duch i Litera|miesto=Kyjev|rok=2019|isbn=966-378-677-3|edícia=Postati kuľtury|poznámka=600 strán; doposiaľ najrozsiahlejšia biografia Mychajla Petrovyča Drahomanova|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajina v mižnarodnych vidnosynach. Encyklopedyčnyj slovnyk-dovidnyk|vydanie=1|vydavateľ=Instytut istoriji Ukrajiny Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-4858-8|poznámka=kolektív autorov; 331 strán|url=https://archive.org/details/biohrafencycl/A-G/page/n1/mode/2up|zväzok=5|priezvisko=Varvarcev|meno=Mykola Mykolajovyč|strany=142 – 145|kapitola=heslo Drahomanov Mychajlo Petrovyč|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor|titul=Istoryčnyj kalendar (po universytet imeni Drahomanova za 185 rokiv ta žyťťa i tvorčisť Mychajla Petrovyča)|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2015|poznámka=808 strán|jazyk=uk}}.
= Petro Jakymovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Petro Jakymovyč Drahomanov
 | Popis osoby        = ukrajinský právnik, kolegiálny radca, spisovateľ, básnik a prekladateľ
 | Portrét            = Драгоманов Петро.jpg
 | Dátum narodenia    = [[11.júl]] [[1802]]
 | Miesto narodenia   = [[Mali Budyšča|Monastyrski Budyšča]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = september [[1860]]
 | Miesto úmrtia      = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[právnik]], [[advokát]]
 | Rodičia            = [[Jakym Stefanovyč Drahomanov]],{{break}}[[Hanna Jakymivna Dramanova]]
 | Manželka           = [[Jelyzaveta Ivanlivna Drahomanova]]
 | Deti               = [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]],{{break}}[[Olena Pčilka]]
 | Súrodenci          = [[Jakym Akymovyč Drahomanov]]
}}'''Petro Jakymovyč Drahomanov''', respektíve '''Petro Jakovyč Drahomanov''' alebo '''Petro Akymovyč Drahomanov''' (* [[11. júl]] [[1802]], Monastyrski Budyšča, dnes [[Mali Budyšča]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† september [[1860]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[právnik]], [[kolegiálny radca]], [[spisovateľ]], [[básnik]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]. Pochádzal z [[Kozáci|kozáckeho]] rodu, patril k predstaviteľom [[Šľachta|šľachty]] a k prívržencom [[Dekabrista|dekabristov]]. Jeho brat bol [[Jakiv Jakymovyč Drahomanov]], [[práporčík]] patriaci k predstaviteľom dekabristov. Mal dve deti{{--}}syna [[Mychajl Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]]{{--}}významného ukrajinského [[Historik|historika]], [[Filozof|filozofa]], [[Ekonómia|ekonóma]] a občianskeho činiteľa a dcéru [[Olena Pčilka|Olenu Pčilku]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Etnológia|etnografičku]] a [[Folkloristika|folkloristku]]. Jeho vnučkou bola [[Lesia Ukrajinka]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľka]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľka]] patriaca k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]]. Jeho manželka, [[Jelyzaveta Ivanivna Ciacka]], tiež pochádzala z rodu kozákov.

== Životopis ==
Petro Jakymovyč Drahomanov sa narodil [[11. júl|11. júla]] [[1802]] v obci [[Mali Budyšča|Monastyrski Budyšča]] v nižšej [[Šľachta|šľachtickej]] rodine malých statkárov z mesta [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pochádzal z [[Kozáci|kozáckeho]] rodu. Rodina bola [[Osvietenstvo|osvietená]] a na tú dobu zastávala [[Liberalizmus|liberálne]] názory.

[[Jakym Stefanovyč Drahomanov]], jeho otec, bol armádny pokladník a [[kolegiálny radca]]. Hanna Jakymivna Drahomanova, jeho mama, pochádzala zo zámožného rodu Koloďažynských{{--}}po smrti svojho otca Jakyma{{--}}[[Úradník|úradníka]], [[Sudcovský talár|sudcu]] haďačského pluku a vojenského zásobovača, zdedila dve usadlosti pri obciach [[Serhijivka]] a [[Mali Budyšča|Monastyrski Budyšča]], ktoré Jakym so svojou manželkou dostal ako [[veno]].&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Pčilka|meno=Olena|titul=Pčilka O. Tvory|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=1988|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; Jakiv Jakymovyč Drahomanov, jeho brat, bol [[Dôstojník|oficier]] poltavského pluku pechoty, písal [[Báseň|básne]], patril k [[Dekabrista|dekabristom]], bol väznený v [[Petropavlovská pevnosť|Petropavlovskej pevnosti]] a zomrel vo [[Vyhnanstvo|vyhnanstve]] na [[Sibír|Sibíri]].

[[Kozáci]] slovom ''[[dragoman]]'' označovali [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľov]] a [[Diplomat|diplomatov]], o čom sa vyjadrila aj [[Olena Pčilka]]: ''„V našej dragomanovskej rodine sa pamätá na to, že prapradedo v našom rode prišiel z Grécka, a teda mal grécky pôvod, slúžil ako dragoman na hajtmanskom úrade za hajtmana Bohdana Chmeľnyckého v Čyhyryne.“''.

Petro Jakymovyč Drahomanov v roku [[1817]] začal študovať na vysokej škole práva v [[Petrohrad|Petrohrade]]. Po štúdiách slúžil na viacerých civilných funkciách v kancelárii ministerstva vojny v Petrohrade. Neskôr pôsobil v Dočasnej komisii pre riešenie zahraničných záležitostí a v Dočasnej kontrolnej komisii sekcie komisariátu ministerstva vojny.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Skrypka|meno=Tamara|titul=Rodovi hnizda Drahomanovych-Kosačiv|vydanie=1|vydavateľ=Tempora|miesto=Kyjev|rok=2013|isbn=978-617-569-130-4|jazyk=uk|poznámka=656 strán}}&lt;/ref&gt; Mal sklony k písaniu, ovládal viacero jazykov{{--}}[[Francúzština|francúzštinu]], [[Nemčina|nemčinu]], [[Latinčina|latinčinu]] a [[Angličtina|angličtinu]]. V roku [[1836]] odišiel zo služby.

Ako prvý v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] prekladal diela [[Škótska literatúra|škótskeho spisovateľa]] [[Robert Burns|Roberta Burnsa]]. V rokoch [[1828]] až [[1832]] spolupracoval s [[Rusi|ruskými]] [[Almanach|almanachmi]] a [[Časopis|časopismi]] (''Pivnična zirka na 1829 rik'', ''Pivničnyj Merkurij'', ''Hirľanda'', ''Literaturnyje pribavlenija k „Russkomu Invalidu“''...), publikoval preklady [[Báseň|básní]] a [[Próza|prozaických]] diel, okrem čoho písal aj vlastné básne. Napísal [[Poviedka|poviedky]] ''Zolotyj kubok'' (po slovensky ''Zlatý pohár'') a ''Pikardska lehenda'' (po slovensky ''Pikardská legenda''). Podľa spomienok [[Olena Pčilka|Oleny Pčilky]] napísal aj poviedku ''Jamščyk'' (po slovensky ''Kočiš''), ktorá opisuje nešťastnú [[Láska|lásku]] kočiša a dedinského dievčaťa, pričom dielo v tej dobe vyniklo svojimi [[Realizmus|realistickými]] prvkami. Písal [[Bájka|bájky]] v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], avšak sa nenachovali.

Petro Jakymovyč Drahovamov sa v roku [[1838]] sa vrátil do rodnej [[Poltavská oblasť|Poltavskej oblasti]]. V meste [[Haďač]] sa stal zemským sudcom a kúpil usadlosť, ktorá sa nachádzala v centre meste na kopci neďaleko Chrámového námestia a niekdajšieho hajtmanského hradu. Odkedy sa do usadlosti nasťahovali [[Drahomanovci]], kopec nesie názov ''Drahomanovská hora''.

V roku [[1839]] sa oženil [[Jelyzaveta Ivanivna Drahomanova|Jelyzavetou Ivanivnou Ciackou]]. Mali spolu 6 detí{{--}}[[Olena Pčilka|Oľhu]], [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla]], Varvaru, Olenu, Ivana a [[Oleksandr Petrovyč Drahomanov|Oleksandra]]. Veľké množstvo energie venoval výchove svojich detí, v ktorých prebudzoval potrebu nezávislosti a pocit sebaistoty. Tým, že presunul svoju knižnicu z [[Petrohrad|Petrohradu]] do [[Haďač|Haďače]], sa snažil u nich vzbudiť záujem o intelektuálny život. V rode Drahomanovcov sa zachovávali [[Literatúra|literárne]] tradície: [[Jakym Stefanovyč Drahomanov|Jakym]] aj Petro prekladali a písali [[Báseň|básne]]. [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] na svojho otca spomínal:

{{Citát|Som príliš zaviazaný svojmu otcovi, ktorý vo mne rozvinul intelektuálne záujmy, s ktorým som nemal morálny rozkol či boj...}}

Tiež podotkol to, že rodina mala [[Ukrajinci|ukrajinský]] pôvod, opísal ju ako rodinu:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo|titul=Avstro-Ruski spomyny|vydanie=1|vydavateľ=Drukarňa im. T. Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1889|odkaz na autora=Mychajlo Petrovyč Drahomanov|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

{{Citát|...v ktorej strarosvetské ukrajinstvo už bolo podkuté ruskou alebo lepšie rusko-európskou kultúrou... Presnejšie, v našej rodine bolo trochu starosvetského, tradičného ukrajinstva, ale ukrajinčina prežívala popri ruštine (dosť uvedomelou literárnou), hoci napriek tomu by možno nebolo karhanie proti ukrajinstvu ako proti mužíkom, ktorí býval v pánskych (časom viac v malopánskych ako vo veľkopánskych) rodinách na Ukrajine. Ukrajinstvo u nás nadobudlo taký osud, aký mohlo nadobudnúť pri svojou kultúrnou silou.}}

Aj napriek tomu, že rodina naďalej používala [[Ukrajinčina|ukrajinčinu]] a zachovávala staré tradície, a Petro Jakymovyč Drahomanov sa zaoberal [[Ľudová pieseň|ľudovými piesňami]], z ktorých časť odovzdal [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorovi]] [[Amvrosij Lukianovyč Metlynskyj|Amvrosijovi Lukianovyčovi Metlynskému]], členovia rodiny zastávali (na tú dobu) pokrokové (vnímané aj ako radikálne) názory. [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] otcove názory opísal ako určitú zmes [[Kresťanstvo|kresťanstva]], filozofie [[Slobodné myslenie|slobodného myslenia]] [[18. storočie|18. storočia]], [[Veľká francúzska revolúcia|Francúzskej revolúcie]] a [[Demokracia|demokratického]] [[Cárske Rusko|cárizmu]]. Podľa jeho spomienok svojich synov učil, aby si tiež prisvojili jeho zvyk{{--}}dával klobúk dole ako prejav rešpektu voči sedliakom, čo bolo však vnímané ako prejav jeho slobody myslenia a odporu voči režimu.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

[[Olena Pčilka]] neskôr opísala situáciu v rodine:&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

{{Citát|Nepamätám si nič tak, žeby naši starší karhali svoje deti voľnomyšlienkástvo. Bola tu akoby akási nepísaná dohoda: nebránim sa tvojej novej myšlienkach, ale ty nenarúšaj moju dušu.}}

Petro Jakymovyč Drahomanov počas rokov [[1840]] až [[1847]] pôsobil na pozícii prísediaceho okresného súdu, neskôr sa stal [[Advokát|advokátom]]{{--}}zaoberal sa súdnymi procesmi záchrany príbytkov [[Kozáci|kozákov]], ktorí nadobudli slobodu, nezákonne povolaných do [[Ozbrojené sily|armády]]. Kvôli tomu však dochádzal do konfliktu s miestnymi úradníkmi a pánmi.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Drahomanov|meno=Mychajlo Petrovyč|titul=Avtobiohrafija|vydanie=1|vydavateľ=Krynycia, Vijskova Drukarňa Heroľd|miesto=Kyjev|rok=1917|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Poltavská schôdza šľachty 14. júla 1850 na žiadosť Petra Jakymovyča Drahomanova preskúmala správu o [[Šľachta|šľachtickom]] rode [[Drahomanovci|Drahomanovcov]]. Rozhodli o jeho presťahovaní s deťmi do rodiny otca Jakyma Stepanovyča Drahomanova.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Petro Jakymovyč Drahomanov finančne podporoval miestnu knižnicu v meste [[Haďač]].

Priatelil sa s rodinami [[Mychajlo Kučynskyj|Mychajla Kučynského]], s ktorého dcérou sa oženil syn [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajlo]], [[Vasyľ Demianovyč Kovalevskyj|Vasyľa Demianovyča Kovalevského]], [[Jakiv Hryhohorovyč Rudčenko|Jakova Hryhohorovyča Rudčenka]], [[Mykola Opanasovyč Šuľženko|Mykolu Opanasovyča Šuľženka]], [[Amvrosij Lukianovyč Metlynskyj|Amvrosija Lukianovyča Metlynského]] a [[Semen Lukianovyč Metlynskyj|Semena Lukianovyča Metlynského]].

Petro Jakymovyč Drahomanov zomrel v septembri [[1860]] vo veku 58 rokov na následky [[Aneuryzma srdca|aneuryzmy srdca]].

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Драгоманов Петро Якимович|38743430}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Skrypka|meno=Tamara|titul=Spohady pro Lesiu Ukrajinku|vydanie=1|vydavateľ=Tempora|miesto=Kyjev|rok=2017|isbn=978-617-569-208-0|zväzok=I|poznámka=368 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Pevlo Heorhijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2004|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=518|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Drahomanov Petro Jakymovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=459|zväzok=2|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Dragomanov_P|isbn=966-00-0405-2|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.

= Jelyzaveta Ivanivna Drahomanova =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jelyzaveta Ivanivna Drahomanova
 | Portrét            = Драгоманова Єлизавета.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1821]]
 | Miesto narodenia   = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[19. júl]] [[1895]] (73/74 rokov)
 | Miesto úmrtia      = [[Haďač]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Rodičia            = Ivan Prokopovyč Ciacka,{{break}}Fedora Petrivna Ciacka
 | Deti               = [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]],{{break}}[[Olena Pčilka]]
 | Manžel             = [[Petro Jakymovyč Drahomanov]]
}}'''Jelyzaveta Ivanivna Drahomanova''', rod. '''Ciacka''' (* [[1821]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[19. júl]] [[1895]], [[Haďač]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bola predstaviteľka [[Ukrajinci|ukrajinského]] rodu [[Šľachta|šľachty]] a [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]]. Jej dcérou bola [[Olena Pčilka]], [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Etnológia|etnografička]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľka]], a jej syn [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] bol významný [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]] a občiansky činiteľ.

== Životopis ==
Jelyzaveta Ivanivna Drahomanova sa narodila [[11. júl|11. júla]] [[1802]] v [[Šľachta|šľachtickej]] rodine Ciackovcov. Ivan Prokopovyč Ciacka, jej otec, bol [[Poltava (mesto)|poltavský]] šľachtic, statkár a predstaviteľ [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]], ktorý vlastnil Mokrijivskú usadlosť, respektíve usadlosť Ciackovcov nachádzajúcu sa v [[Poltavská gubernia|Poltavskej gubernii]]. Usadlosť susedila s obcou [[Mali Budyšča|Monastyrski Budyšča]], kde sa narodil a vyrastal jeho budúci zať [[Petro Jakymovyč Drahomanov]]. Fedora Petrivna Ciacka, za slobodna Styševska, jej mama, pochádzala z rodiny [[Haďač|haďačských]] statkárov, ktorí vlastnili usadlosť Styševščyna.

Jelyzaveta Ivanivna Drahomanova nezískala vzdelanie, avšak veľa čítala po [[Ukrajinčina|ukrajinsky]] a po [[Ruština|rusky]]. Výnimočná bola jej osobnosť{{--}}jej intuícia, schopnosť hospodárenia v dome, mala nadanie na [[Pedagógia|pedagogické]] zručnosti, ustavičnú potrebu duchovno-intelektuálneho rozvoja. V haďačskom okrese vlastnila približne 140 hektárov pôdy, ktoré získala od otca ako svadobný dar{{--}}usadlosť Pidvarok (známy aj ako Verbňahy) nachádzajúcu sa okolo mesta [[Haďač]]. Na tomto území sa nachádzali pole, les, lúky nad riekou [[Hruň]] a vidiecke chaty.

V roku [[1839]] sa vydala za [[Petro Jakymovyč Drahomanov|Petra Jakymovyča Drahomanova]]. Mali spolu 6 detí{{--}}[[Olena Pčilka|Oľhu]], [[Mychajla Petrovyč Drahomanov|Mychajla]], Varvaru (zomrela mladá), Olenu (zomrela v detstve), Ivana a [[Oleksandr Petrovyč Drahomanov|Oleksandra]]. S manželom sa usilovali o to, aby si deti vytvorila vzťah k čítaniu, k spoznávaniu a k [[Ľudová slovesnosť|ľudovej slovesnosti]].

Rodina žila v svoje usadlosti nachádzajúcej sa v centre mesta [[Haďač]] na Drahomanovskej hore a v časti Pidvarok založili svoje hospodárstvo. O hospodárstvo sa starala prevažne Jelyzaveta, kým manžel [[Petro Jakymovyč Drahomanov|Petro]] nemal príliš o statok záujem. &lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

Po smrti manžela s otcovou pomocou získala ďalších približne 200 hektárov pôdy, kde žila so svojou veľkou rodinou.

V svojich spomienkach vnučka [[Oľha Petrivna Kosač-Kryvyňuk|Oľhy Petrivny Kosač-Kryvyňuk]] uviedla, že stará mama rozprávala iba po [[Ukrajinčina|ukrajinsky]], bolo inteligentná, rozvážna pracovitá: ''„Dobré si pamätám na babku a na to, ako sme strávili čas v Haďačom u nej v lete v roku 1883. Babka bola veľmi prívetivá a láskavá k nám všetkým, hlavne k svojej obľúbenkyni-krstňaťu Lesi. Hovorila babka po ukrajinsky, a to dokonca aj so svojím synom Oleksandrom, ktorý rozprával hlavne po rusky.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Kosač-Kryvyňuk|meno=Oľha|titul=Spohady pro Lesiu Ukrajinka|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska Viľna Akademija Nauk|miesto=New York, Volyň|rok=1970, 2006|isbn=966-361-152-9|strany=49|poznámka=923 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Jelyzaveta Ivanivna Drahomanova zomrela [[19. júl|19. júla]] [[1895]] v meste [[Haďač]]{{--}}zhodou okolností pár dní po svojom synovi [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajlovi]].

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Драгоманова Єлизавета Іванівна|31262858}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosač-Kryvyňuk|meno=Oľha|titul=Spohady pro Lesiu Ukrajinka|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska Viľna Akademija Nauk|miesto=New York, Volyň|rok=1970, 2006|isbn=966-361-152-9|strany=49|poznámka=923 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ruďačenko | meno = Oleksandr | titul = Olena Pčika. 1. Svitla trudivnycia | url = https://www.ukrinform.ua/rubric-society/2551121-olena-pcilka-1-svitla-trudivnica.html | dátum vydania = 2018-10-06 | dátum prístupu = 2026-02-20 | vydavateľ = Ukrinform | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}.

= Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova
 | Popis osoby        = ukrajinská prekladateľka, maliarka a občianska činiteľka
 | Portrét            = Драгоманова Людмила.gif
 | Dátum narodenia    = [[3. máj]] [[1842]]
 | Miesto narodenia   = [[Kyjev]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1918|5|16|1842|3|35}}
 | Miesto úmrtia      = [[Kyjev]], [[Ukrajinská ľudová republika]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]], [[Ukrajinský štát]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[preklad (jazkoveda)|prekladateľka]]
 | Rodičia            = Mychajlo Kučynskyj,{{break}}Marfa Osypivna Kučynska
 | Deti               = [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]],{{break}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
 | Manžel             = [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]]
}}'''Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova''', rod. '''Kučynska''' (* [[3. máj]] [[1842]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[16. máj]] [[1918]], [[Kyjev]], [[Ukrajinská ľudová republika]], dnes [[Ukrajina]]) bola [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľka]], [[Maliarstvo|maliarka]] a občianska činiteľka. Pôsobila pod [[Kryptonym|kryptonymom]] ''L. D''.

Mychajlo Petrovyč Drahomanov, jej manžel, bol významný [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]] a občiansky činiteľ. Mala tri deti{{--}}syna [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]], a dcéry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Bola tetou [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]].

== Životopis ==
Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova sa narodila [[3. máj|3. mája]] [[1842]] v meste [[Kyjev]] v rodine potomkov [[Kozácka staršina|kozáckej staršiny]] sídliacej na usadlosti Kučynščyna nachádzajúcej sa pri meste [[Haďač]]. Mychajlo Kučynskyj, jej otec, bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] [[Delostrelectvo|delostrelectva]] na vojenskej škole v meste [[Vilnius]]. Marfa Osypivna Kučynska, mama, bola krstnou [[Olena Pčilka|Oleny Pčilky]].

Študovala na súkromnom ''Kyjivskom pansione šľachetnych divčat A. Neľhovskoji'' (po slovensky ''Kyjevský penzión šľachetných dievčat Ahaty Neľhovskej''). Mala [[Umenie|umelecké]] sklony{{--}}vystupovala počas 60. rokov ako amatérska herečka, skvelo hrala na [[Fortepiano|fortepiane]].

[[20. september|20. septembra]] [[1864]] sa vydala za [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]], s ktorým sa poznala od detstva. Vďaka nemu sa tak dostala do spoločenského života, bola preňho oporou pri úspechoch aj pri neúspechoch. Pomáhala mu s publikáciami a prekladala jeho diela. [[17. október|17. októbra]] [[1865]] sa narodila najstaršia dcéra [[Lidijaa Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]].

Začiatkom [[70. roky 19. storočia|70. rokov 19. storočia]] s manželom a s dcérou odcestovala do zahraničia kvôli jeho [[Veda|vedeckej]] práci, kde rodina prežila tri roky (jeden rok v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecku]] a dva roky v [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]]). Do časopisu ''[[Vestnik Jevropy]]'' (po slovensky ''Vestník Európy'') so svojím manželom napísala prácu ''Narodni hovirky j miscevyj element v osviti'' (po slovensky ''Nárečia a mestské prvky vo vzdelávaní'').

Keď [[Ruská ríša|cársky]] režim už úplne [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi]], jej manželovi, zakázal pôsobenie na [[Akademická pôda|akademickej pôde]], [[Vysťahovalectvo|emigroval]]{{--}}najskôr do [[Viedeň|Viedne]], potom do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]], kam za nimi prišla aj s dcérou [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidijou]]. Od jesene [[1876]] tak Drahomanovci žili vo Švajčiarsku. [[15. marec|15. marca]] [[1877]] sa narodila dcéra [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]] a o sedem rokov neskôr{{--}}[[29. jún|29. júna]] [[1884]] syn [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]], najmladší z troch detí.

Koncom roka [[1889]] s dvanásťročnou [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnou]] a s päťročným [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozarom]] odišla žiť k manželovi [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajlovi]] do [[Sofia|Sofie]], kde pôsobil na pozícii [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]] na Katedre všeobecných dejín Historicko-filologickej fakulty [[Sofijská univerzita|Sofijskej univerzity]]. [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]], staršia dcéra, sa po svadbe s [[Ivan Dimitrov Šyšmanov|Ivanom Dimitrovom Šyšmanovom]] nasťahovala tiež do Sofie. Ivan Dimitrov Šyšmanov, zať, na uvítanie Drahomanovcov úctivo napísal Ľudmyle k narodeninám: ''„Naozaj som chcel osobne Vás sviatočne privítať, pobozkať ruku a upevniť lásku svoju aj lásku mojej malej šťastnej rodiny (Vašej časti''{{--}}''daj, Bože, aby bola v mnohých vzťahoch živou kópiou Vašej), ale kongres ma zdržiava...“''.

[[Lesia Ukrajinka]], neter [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]], na prelome rokov [[1894]] a [[1895]], keď vážne ochorel, Drahomanovcov v [[Sofia|Sofii]] navštívila, kde bývala v ich dome. Lesia Ukrajinka rada trávila čas vo veľkej strýkovej knižnici a pomáhala Ľudmyle starať sa oňho.

Po roku [[1895]] (po manželovej smrti) pomáhala [[Mychajlo Ivanovyč Pavlyk|Mychajlovi Ivanovyčovi Pavlykovi]] pri zostavovaní publikácie [[Veda|vedeckej]] práce [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]]. Písala si s viacerými [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskými spisovateľmi]] ([[Ivan Jakovyč Franko]], [[Lesia Ukrajinka]]...). V roku [[1899]] na pozvanie [[Olena Pčilka|Oleny Pčilky]], mladšej sestry manžela, sa s dcérou [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnou]] presťahovala do [[Kyjev|Kyjeva]], kam už predtým skôr odišiel žiť syn [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]]. Žila tam do konca života.

Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova zomrela [[16. marec|16. mája]] [[1918]] v [[Kyjev|Kyjeve]] na následky [[Rakovina|rakoviny]]. Bola pochovaná na [[Bajkovyj cintorín|Bajkovom cintoríne]] v Kyjeve, avšak po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] sa už hrob nenašiel.

== Tvorba ==
Po smrti [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]], svojho manžela, keď kvôli žalobe nemohla hrať na [[Fortepiano|fortepiane]], začala s dcérou [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnou]] učiť maľovať, na čo mala taktiež veľký talent. Keď v roku [[1893]] dcéra [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidija]] založila Bulharské hudobno-umelecké tovarišstvo, Ľudmyla sa začala zúčastňovať výstav, kde prezentovala aj svoje obrazy. [[Ivan Ivanovyč Truš]], jej druhý zať, vystavoval jej obrazy na výstave v [[Ľvov|Ľvove]].

Vytvorila preklad [[Novela (literatúra)|noviel]] [[Vasyľ Semenovyč Stefanyk|Vasyľa Semenovyča Stefanyka]] napísaných v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] (''Osiň'', ''Lyst'', ''Mamyn Synok'', ''Novina'') do [[Ruština|ruštiny]].

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Драгоманова Людмила Михайлівна|44543898}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska literaturna encyklopedija|vydavateľ=Ukrajinska encyklopedija, Holavna redakcija Ukrajinskoji raďanskoji encyklopediji|miesto=Kyjev|rok=1990|strany=96 – 114|zväzok=2|poznámka=576 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jakimova|meno=Antonina|titul=Pro ukrajinski investyciji v majbutne Bolhariji|periodikum=Deň|vydavateľ=TOV «Ukrajinska pres-hrupaа»|miesto=Kyjev|dátum=2017-02-09|číslo=22|issn=2305-7289|url=https://day.kyiv.ua/article/cuspilstvo/pro-ukrayinski-investytsiyi-v-maybutnye-bolhariyi|dátum prístupu=2026-02-27|dátum archivácie=2019-04-01|url archívu=https://web.archive.org/web/20190401202652/https://day.kyiv.ua/uk/article/kultura/pro-ukrayinski-investyciyi-v-maybutnye-bolgariyi|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Luhovyj|meno=Oleskand Volodymyrovyč|titul=Vyznačne žinoctvo Ukrajiny|vydanie=2|vydavateľ=Dnipro|miesto=Kyjev|rok=1994|isbn=5-308-01604-6|strany=188, 189|poznámka=335 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova. Nekroloh|periodikum=Nova rada|miesto=Kyjev|dátum=1918-05-17|číslo=78|strany=1, 3|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Pam'iaty L. M. Drahomanovoji|periodikum=Nova rada|miesto=Kyjev|dátum=1918-05-19|číslo=80|strany=1|jazyk=uk|priezvisko=Jefremov|meno=Serhij Oleksandrovyč}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Ivan Franko: Zibraňňa tvoriv: u 50 tomiv|vydanie=1|vydavateľ=Akademija nauka URSR, Instytut literatury imeni Tarasa Hryhorovyča Ševčenka, Naukova Dumka|miesto=Kyjev|rok=1976, 1986.|poznámka=702 strán; hlavní redaktori: Jevhen Prochopovyč Kyryľuk, Mychajlo Davydovyč Bernštejn|jazyk=uk|kapitola=Lysty do L. M. Drahomanovoji}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosač-Kryvyňuk|meno=Oľha|titul=Spohady pro Lesiu Ukrajinka|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska Viľna Akademija Nauk|miesto=New York, Volyň|rok=1970, 2006|isbn=966-361-152-9|poznámka=923 strán|jazyk=uk}}.

= Svitozar Mychajlovyč Drahomanov =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Svitozar Mychajlovyč Drahomanov
 | Popis osoby        = ukrajinský ekonóm, prekladateľ, novinár, akademik a lektor
 | Portrét            = 
 | Dátum narodenia    = [[11. júl]] [[1884]]
 | Miesto narodenia   = [[Ženeva]], [[Švajčiarsko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1958|12|4|1884|7|11}}
 | Miesto úmrtia      = [[Rochester]], [[Spojené štáty]]
 | Štát pôsobenia     = [[Švajčiarsko]], [[Ruská ríša]], [[Tretia bulharská ríša]], [[Ukrajinská ľudová republika]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika]], [[Spojené štáty]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[ekonóm]], [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], [[novinár]],[[ekonómia|ekonóm]]
 | Rodičia            = [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]],{{break}}[[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
 | Manželka           = Antonina Škurska
 | Deti               = Mychajlo Svitozarovyč Drahomanov,{{break}}Ariadna Svitozarivna Ivanova,{{break}}Nataľa Svitozarivna Bartoj,{{break}}Ľudmyla Svitozarivna Demydenko
 | Alma mater         = [[Národná technická univerzita Ukrajiny Kyjevský polytechnický inštitút Ihoria Sikorského]]
 | Súrodenci          = [[Lidija Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadna]]
}}'''Svitozar Mychajlovyč Drahomanov''' (* [[11. júl]] [[1884]], [[Ženeva]], [[Švajčiarsko]]{{--}}† [[4. december]] [[1958]], [[Rochester (New York)|Rochester]], [[Spojené štáty]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Ekonómia|ekonóm]], [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľ]], [[novinár]], [[Vedecko-výskumný pracovník|akademik]] a lektor. Patril k členom ''[[Ukrajinska viľna akademija nauk|Ukrajinskej viľnej akademije nauk]]'' (po slovensky ''Ukrajinská slobodná akadémia vied'') v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] a predsedal ''Komisiji dľa zibraňňa i vyvčeňňa naukovo-literaturnoji spadščyny M. Drahomanova'' (po slovensky ''Komisia pre zozbieranie a pre výskum vedecko-literárneho dedičstva Mychajla Drahomanova''). Bol členom ''[[Ukrajinskyj nacionaľno-deržavnyj sojuz|Ukrajinského nacionaľno-deržavného sojuzu]]'' (po slovensky ''Ukrajinský národno-štátny zväz'') a ''Centraľného komitetu Ukrajinského nacionaľno-deržavného sojuzu'' (po slovensky ''Ústredný výbor Ukrajinského národno-štátneho zväzu'').

[[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]], jeho otec, bol významný [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]] a občiansky činiteľ. Mal dve sestry{{--}}[[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a [[Novinár|novinárku]] [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnu Mychajlivnu Truš]]. Bol bratranec [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a prekladateľky patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]], [[Mychajlo Petrovyč Kosač|Mychajla Petrovyča Kosača]], [[Fyzik|fyzika]], [[Meteorológia|meteorológa]], [[Spisovateľ|spisovateľa]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľa]], [[Oksana Oleksandrivna Drahomanovova|Oksany Oleksandrivny Drahomanovovej]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Právnik|právničky]].

== Životopis ==
Svitozar Mychajlovyč Drahomanov sa narodil [[11. júl|11. júla]] [[1884]] v meste [[Ženeva]], kedy tam v nútenej [[Vysťahovalectvo|emigrácii]] žil [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] s manželkou [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova|Ľudmylou]] a so staršou dcérou [[Lidija Šyšmanova|Lidijou]].

Základné vzdelanie získal v [[Ženeva|Ženeve]]. Keď sa otec [[28. september|28. septembra]] [[1889]] stal [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] v [[Sofia|Sofii]] a rodina sa presťahovala do [[Tretia bulharská ríša|Bulharska]], dva roky sa učil na francúzskej základnej škole. V roku [[1892]] nastúpil na štúdium na prestížnu strednú školu [[Janson de Sailly]] v [[Paríž|Paríži]], kde býval u Goldsteinovcov, u priateľov svojho otca. Po otcovej smrti sa rozhodol študovať na vysokej škole v Ženeve.
[[Súbor:Драгоманови та Косачі 1890ті.jpg|vľavo|náhľad|Drahomanovci a Kosačovci.]]
Na pozvanie svojej tety [[Olena Pčilka|Oľhy Petrivny Drahomanovej-Kosač]] prišiel v decembri [[1897]] do [[Kyjev|Kyjeva]]. Najskôr sa doma učil [[Ruština|ruštinu]] s tetou Oľhou a so sesternicou [[Lesia Ukrajinka|Lesiou]], následne nastúpil do tretieho ročníka Štvrtého chlapčenského gymnázia, kde už študoval o štyri mesiace od neho starší bratranec [[Mykola Petrovyč Kosač]]. [[Ukrajinci|Ukrajinský]] duch v dome [[Kosačovci|Kosačovcov]] a blízkeho okruhu známych Oľhy Petrivny Drahomanovej-Kosač mali v prvom rade vplyv na proces národného uvedomenia Svitozara (nakoľko sa narodil v zahraničí, a až na strednej škole sa dostal do [[Ukrajina|ukrajinského]] prostredia). Štúdium na [[Gymnázium|gymnáziu]] ukončil v roku [[1904]], ako maturant na odkaz venovaný Laryse napísal: ''„Dorogoj „malenkoj mame“ ot blagodarnogo brata, kotoryj, blagodaria jej, postupil v gimnaziju. 19/V/1904“'' (po slovensky: ''Drahej „malej mame“ od vďačného brata, ktorý sa vďaka nej dostal na gymnázium. 19. máj 1904'').

V roku [[1904]] začal študovať na [[Chémia|chemickom]] oddelení ''[[Kyjevský politechničný instytut Oleksandra II|Kyjevského politechničného instytutu Oleksandra II]]'' (po slovensky ''Kyjevský polytechnický inštitút cára Alexandra II.''). Takmer na konci svojho štúdia však zistil, že vyštudovaná oblasť nepredstavuje jeho poslanie.

V roku [[1909]] tak zanechal [[Polytechnika|polytechniku]] a v štúdiu pokračoval na ''[[Kyjivskyj komercijnyj instytut|Kyjivskom komercijnom instytute]]'' (po slovensky ''Kyjevský obchodný inštitút''), kde študoval na [[Ekonómia|ekonomickom]] oddelení do roku [[1915]]. Ako študent prejavoval záujem o [[Socializmus|socialistickú]] literatúru, bol členom ''[[Rossijska social-demokratičeska raboča partija|Rossijskej social-demokratičeskoj rabočoj partiji]]'' (po slovensky ''Ruská sociálnodemokratická robotnícka strana''). Svitozar Mychajlovyč Drahomanov sa v roku [[1914]] oženil s Antonijou Škurskou, s ktorou žil v [[Kyjev|Kyjeve]]. S manželkou Antonijou Škurskou mal syna Mychajla, ktorý zahynul v [[Koncentračný tábor|koncentračnom tábore]], a tri dcéry{{--}}Ľudmylu, Nataliju a Ariadnu. V čase [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] od roku [[1915]] do roku [[1917]] slúžil v [[Zemgor|Zemgore]].

V [[Ukrajinský štát|období ukrajinskej štátnosti]] sa angažoval do [[Štát|štátotvorného]] procesu. Na ministerstve práce Úradu [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]] zastával funkciu zástupcu riaditeľa jedného departmentu. V období Ukrajinského štátu pracoval vo ''Vseukrajinskom sojuze zemstv'' (po slovensky ''Všeukrajinský zväz okresov''), ktorý v apríli [[1918]] zriadil [[Symon Vasyľovyč Petľura]].

Po potlačení procesu tvorby [[Ukrajinský štát|ukrajinského samostatného štátu]] zostal na [[Ukrajina|Ukrajine]], kde pracoval na rôznych úradoch. V rokoch [[1919]] a [[1920]] patril k členom kolégia Kooperatívnej sekcie štátnej rady národného hospodárstva v [[Kyjev|Kyjeve]]. Medzi rokmi [[1919]] až [[1922]] viedol inštruktorský oddiel kooperujúcich [[Noviny|novín]] ''[[Siľskyj hospodar]]'' (po slovensky ''Dedinský hospodár''). V rokoch [[1920]] a [[1921]] bol korektorom a sekretárom kyjevského časopisu ''[[Biľšovyk]]'' (po slovensky ''Boľševik''). Zároveň zastával funkciu riaditeľa spoločensko-ekonomického oddielu poľnohospodárskej strednej školy v obci [[Myrocke]].

Od jesene [[1922]] pôsobil ako [[lektor]] na ''Instytute narodnoji osvity'' (po slovensky ''Inštitút verejného vzdelávania'') v [[Kyjev|Kyjeve]]. Stal sa aj [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] ''[[Kyjivskyj architekturnyj instytutut|Kyjivského architekturného instytutu]]'' (po slovensky ''Kyjevský inštitút architektúry''). Keď došlo k zjednoteniu ''Kyjivského architekturného instytutu'' (po slovensky ''Kyjevský inštitút architektúry'') s ''[[Kyjivskyj instytut plastyčnych mystectv|Kyjivským instytutom plastyčnych mystectv]]'' (po slovensky ''Kyjevský inštitút plastiky''), bol vymenovaný do funkcie [[Prorektor|prorektora]] novovytvoreného ''[[Nacionaľna akademija obrazotvorčoho mystectva i architektury|Kyjivského chudožňoho instytutu]]'' (po slovensky ''Kyjevský inštitút umenia''). Do roku [[1926]] spolupracoval s denníkom ''[[Proletarska pravda]]'' (po slovensky ''Proletárska pravda''). Následne päť rokov do roku [[1931]] pracoval v kyjevskom štúdiu ''[[Ukrfiľm]]''. V roku [[1930]] bol vylúčený z [[Veda|vedeckej]] práce. Vypovedal ako svedok v záležitosti ''Centraľného komitetu [[Ukrajinska partija socialistiv-revoľucioneriv|Ukrajinskoji partiji socialistiv-revoľucioneriv]]'' (po slovensky ''Ústredný výbor Ukrajinskej strany socialistov-revolucionárov''), kedy obhajoval [[Serhij Stepanovyč Ostapenko|Serhija Stepanovyča Ostapenka]], ministerského predsedu [[Ukrajinská ľudová republika|Ukrajinskej ľudovej republiky]]. V období rokov [[1931]] až [[1933]] striedal viaceré pracovné pozície. Jeho publikácie neboli publikované, okrem toho pracoval aj v štátnom technickom vydavateľstve. V roku [[1933]] bol konzultantom ''Naukovo-doslidného instytutu komunaľnoji hihijeny Hipromistu'' (po slovensky ''Vedecko-výskumný inštitút verejnej hygieny Hipromist-u'') v meste [[Charkov]]. V rokoch [[1934]] a [[1935]] pracoval na oddelení oblastnej správy v meste Kyjev. Koncom roka [[1935]] bol vzhľadom na súhlasný postoj k Ukrajinskej ľudovej republike vylúčený z verejného života a zbavený práva na [[Starobný dôchodok|penzijné]] zabezpečenie v starobe. Odvtedy si nemohol nájsť stabilnú pracovnú pozíciu. Venoval sa prekladom textov z [[Francúzština|francúzštiny]] pre vydavateľstvo ''Mystectvo'' (po slovensky ''Umenie'').

Medzi rokmi [[1941]] až [[1943]] pracoval vo ''[[Vseukrajinska spilka spožyvščych kooperatyvnych operacij|Vseukrajinskej spilke spožyvščych kooperatyvnych operacij]]'' (po slovensky ''Všeukrajinský spolok združených spotrebných operácií''). V roku [[1942]] bol odborným konzultantom ''[[Muzej-archiv perechodovoji doby|Muzeja-archivu perechodovoji doby]]'' (po slovensky ''Múzeum a archív prechodného obdobia''), ktorý viedol [[Oleksandr Petrovyč Ohloblyn]]. Pod jeho vedením sa v tom roku stal aj členom ''Komisije dľa rozhľadu pytaňňa pro ukrajinski emblemy'' (po slovensky ''Komisia pre otázku ukrajinských symbolov'') spolu s [[Natalija Dmytrivna Polonska-Vasylenko|Natalijou Dmytrivnou Polonskou-Vasylenko]], s [[Volodymyr Varlamovyč Mijakovskyj|Volodymyrom Varlamovyčom Mijakovským]], s [[Petro Petrovyč Kurinnyj|Petrom Petrovyčom Kurinnym]] a s [[Valentyn Andrijovyč Šuhajevskyj|Valentynom Andrijovyčom Šuhajevským]]. Pri príležitosti 30. výročia úmrtia [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]] [[11. september|11.]] a [[12. september|12. septembra]] [[1943]] sa v Dome vedcov uskutočnilo vedecké zasadnutie, kde prečítal referát s názvom ''Lystuvaňňa Lesi Ukrajinky z Mychajlom Drahomanovym'' (po slovensky ''Dopisovanie si Lesi Ukrajinky s Mychajlom Drahomanovom''). Svitozar Mychajlovyč Drahomanov sa v septembri [[1943]] s rodinou presťahoval z [[Kyjev|Kyjeva]] do [[Ľvov|Ľvova]]. V roku [[1944]] sa presťahoval do [[Praha|Prahy]], kde pracoval v ''[[Muzeum osvobozeneckého boje Ukrajiny|Muzeu osvobozeneckého boje Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Múzeum bojov za oslobodenie Ukrajiny'').

V apríli [[1945]] sa dostal do [[Utečenecký tábor|utečeneckého tábora]] v [[Nemecko|nemeckom]] meste [[Regensburg]]. V tom čase si dopisoval s [[Volodymyr Kyrylovyč Vynnyčenko|Volodymyrom Kyrylovyčom Vynnyčenkom]] a pracoval na pracoval na ''[[Ukrajinskyj technično-hospodarskyj instytut|Ukrajinskom technično-hospodarskom instytute]]'' (po slovensky ''Ukrajinský technicko-hospodársky inštitút'').

Od roku [[1951]] žil v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]]. Viedol ''[[Ukrajinska viľna akademija nauk|Ukrajinskú viľnu akademiju nauk]]'' (po slovensky ''Ukrajinská slobodná akadémia vied'') v Spojených štátoch a predsedal ''Komisiji dľa zibraňňa i vyvčeňňa naukovo-literaturnoji spadščyny M. Drahomanova'' (po slovensky ''Komisia pre zozbieranie a pre výskum vedecko-literárneho dedičstva Mychajla Drahomanova''). Bol [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesorom]] a prvým [[Rektor (vysoká škola)|rektorom]] ''Ukrajinského technického hospodárskeho instytutu'' (po slovensky ''Ukrajinský technický hospodársky inštitút'') v [[New York (mesto)|New Yorku]].

Svitozar Mychajlovych Drahomanov na následky choroby zomrel [[4. december|4. decembra]] [[1958]] v meste [[Rochester (New York)|Rochester]], kde je pochovaný na mestskom cintoríne.

== Literárno-publicistická činnosť ==
V roku [[1909]] začal písať zápisy z ciest po [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] iniciované [[Olena Pčilka|Olenou Pčilkou]] pre [[časopis]] ''[[Ridnyj kraj]]'' (po slovensky ''Rodný kraj''). V časopise v roku [[1910]] tiež publikoval [[Ukrajinčina|ukrajinský]] preklad [[Poviedka|poviedky]] [[Ivan Šyšmanov|Ivana Šyšmanova]] ''Cikava postať'' (po slovensky ''Zaujímavá osoba'') z [[Bulharčina|bulharčiny]]. Udržiaval kontakty s viacerými [[Periodikum|periodikami]]: ''Slovo'' (po slovensky ''Slovo''), ''Rada'' (po slovensky ''Rada''), ''Gorodskoje'' (po slovensky ''Z mesta''), ''Izvestija kijevskoj golovnoj dumy'' (po slovensky ''Správy Kyjevskej hlavnej dumy''), ''Narodna sprava'' (po slovensky ''Štátne záležitosti''), ''Narodna kooperacija'' (po slovensky ''Národné družstevníctvo''), ''Kooperatyvna zoria'' (po slovensky ''Družstevnícka hviezda''), ''Ukrajinska kooperacija'' (po slovensky ''Ukrajinská spolupráca''), ''Robitnyča hazeta'' (po slovensky ''Robotnícke noviny''), ''Vestnik kooperaciji'' (po slovensky ''Vestník spolupráce'') a ''Bulletin cooperation International'' (po slovensky ''Medzinárodný bulletin spolupráce'').

Svitozar Mychajlovyč Drahomanov napísal rad článkov, kde sa venoval téme [[Európa|európskych]] [[Federácia|federácií]] a celkovo problematike [[Federalizmus|federalizmu]]. Bol autorom spomienok na [[Lesia Ukrajinka|Lesiu Ukrajinku]], zároveň aj článku ''Vplyv Mychajla Drajomanova na Lesiu Ukrajinku'' (po slovensky ''Vplyv Mychajla Drahomanova na Lesiu Ukrajinku''). Svojmu otcovi{{--}}[[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi]] venoval viaceré práce{{--}}''Mychajlo Drahomanov'' (po slovensky ''Mychajlo Drahomanov''), ''Nauka Mychajla Drahomanova'' (po slovensky ''Veda Mychajla Drahomanova''), ''Žyťťa Mychajla Drahomanova'' (po slovensky ''Život Mychajla Drahomanova''), ''M. P. Drahomanov proty doktora D. Doncova'' (po slovensky ''Mychajlo Petrovyč Drahomanov proti doktorovi Dmytrovovi Ivanovyčovi Doncovovi'') či ''Velykyj emigrant M. Drahomanov (1841 – 1895)'' (po slovensky ''Veľký emigrant Mychajlo Drahomanov (1841 – 1895)''). Vzťahu medzi Lesiou Ukrajinku a Mychajlom Petrovyčom Drahomanovom sa venoval v publikácii ''Z perepysky Lesi Ukrajinky z Mychajlom Drahomanovym'' (po slovensky ''Z listov Lesi Ukrajinky s Mychajlom Drahomanovom''). Z [[Francúzština|francúzštiny]] preložil práce Mychajla Petrovyča Drahomanova ''Federalistyčnyj panslavizm'' (po slovensky ''Federalistický panslavizmus'') a ''Viľna spilka'' (po slovensky ''Slobodný spolok''). Zostavil [[Bibliografia|bibliografiu]] publikácií svojho otca{{--}}''Bibliohrafičnyj pokažčyk literaturno-krytyčnych i literaturno-istoryčnych vyslovľuvaň M. P. Drahomanova za perepysoju z sučansnykamy'' (po slovensky ''Bibliografický zoznam literárno-kritických a literárno-historických vyjadrení Mychajla Petrovyča Drahomanova podľa prepisov súčasníkov'') a ''Drahomanijana na 1861 – 1940'' (po slovensky ''Drahomaniáda z rokov 1861 – 1940'').

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Драгоманов Світозар Михайлович|45629655}}
* {{Citácia knihy|titul=Spohady pro Lesiu Ukrajinka|priezvisko=Kosač-Kryvyňuk|meno=Oľha|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska Viľna Akademija Nauk|miesto=New York, Volyň|rok=1970, 2006|isbn=966-361-152-9|poznámka=923 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Skrypka | meno = Tamara | titul = Rodyna Drahomanovych i Kosačiv: Svitozar Drahomanov (1884 – 1958) | url = https://www.t-skrypka.name/KosachFamily/SvitozarDragomanov.html | dátum prístupu = 2026-02-25 | jazyk = uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = &quot;Moja porada prosta: ne čytaj durnyc&quot; - Mychajlo Drahomanov | url = https://gazeta.ua/articles/history-journal/_moya-porada-prosta-ne-chitaj-durnic-mihajlo-dragomanov-/399630 | dátum vydania = 2011-09-14 | dátum prístupu = 2026-02-25 | vydavateľ = Gazeta.ua | jazyk = uk}}.

= Ariadna Mychajlivna Truš =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ariadna Mychajlivna Truš
 | Popis osoby        = ukrajinská novinárka
 | Portrét            = Аріадна Драгоманова.jpg
 | Dátum narodenia    = [[27. marec]] [[1877]]
 | Miesto narodenia   = [[Ženeva]], [[Švajčiarsko]])
 | Dátum úmrtia       = [[1954]]
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Sovietsky zväz]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Švajčiarsko]], [[Ruská ríša]], [[Tretia bulharská ríša]], [[Ukrajinská ľudová republika]], [[Ukrajinská sovietska socialistická republika]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[novinár|novinárka]]
 | Rodičia            = [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]],{{break}}[[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova]]
 | Deti               = [[Oksana Ivanivna Truš|Oksana]],{{break}}[[Ariadna Ivanivna Slonevska|Ariadna]],{{break}}[[Myron Ivanovyč Truš|Myron]],{{break}}[[Roman Ivanovyč Truš|Roman]]
 | Alma mater         = univerzita [[Sorbonna]]
 | Súrodenci          = [[Lidija Šyšmanova|Lidija]],{{break}}[[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozar]]
 | Popis portrétu     = Portrét od [[Ivan Ivanovyč Truš|Ivana Ivanovyča Truša]]
 | Manžel             = [[Ivan Ivanovyč Truš]]
}}'''Ariadna Mychajlivna Truš''', rod. '''Drahomanova''' (* [[27. marec]] [[1877]], [[Ženeva]], [[Švajčiarsko]]{{--}}† [[1954]], [[Ľvov]], [[Sovietsky zväz]], dnes [[Ukrajina]]) bola [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Novinár|novinárka]].

[[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]], jej otec, bol významný [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]] a občiansky činiteľ. Mala dvoch súrodencov{{--}}sestru [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidiju Mychajlivnu Šyšmanovu]], [[Spisovateľ|spisovateľku]], [[Novinár|novinárku]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľku]], a brata [[Svitozar Mychajlovyč Drahomanov|Svitozara Mychajlovyča Drahomanova]], [[Ekonómia|ekonóma]] a [[Novinár|novinára]]. Bola neterou [[Olena Pčilka|Oleny Pčilky]], [[Spisovateľ|spisovateľky]], [[Etnológia|etnografičky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]], a sesternicou [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]]{{--}}[[Spisovateľ|spisovateľky]] a [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľky]] patriacej k najvýznamnejším [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským spisovateľom]]. Ivan Ivanovyč Truš, jej manžel, bol [[Impresionizmus|impresionistický]] [[Maliarstvo|maliar]].

== Životopis ==
Ariadna Mychajlivna Truš sa narodila [[27. marec|27. marca]] [[1877]] v meste [[Ženeva]], kedy tam v nútenej [[Vysťahovalectvo|emigrácii]] žil [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]] s manželkou [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova|Ľudmylou]] a so staršou dcérou [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidijou]]. Študovala [[Literatúra|literatúru]], [[Dejiny|históriu]], [[Filozofia|filozofiu]] a [[Matematika|matematiku]] na univerzite [[Sorbonna]].[[Súbor:Драгоманови та Косачі 1890ті.jpg|vľavo|náhľad|Drahomanovci a Kosačovci.]]V roku [[1889]] sa s rodičmi a s bratom presťahovala do [[Sofia|Sofie]], kde na Sofijskej umeleckej škole študovala [[maliarstvo]]. Keď vážne ochorel [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]], jej otec, na prelome rokov [[1894]] a [[1895]] u Drahomanovcov v Sofii bývala [[Lesia Ukrajinka]]{{--}}sesternica Ariadny. Mychjlo Petrovyč Drahomanov zomrel [[2. júl|2. júla]] [[1895]]. V roku [[1897]] spolu s rodinou staršej sestry [[Lidija Mychajlivna Šyšmanova|Lidije]] navštívila [[Ukrajina|Ukrajinu]].

Na jeseň [[1899]] spolu s mamou, s [[Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova|Ľudmylou Mychajlivnou Drahomanovou]], odišla zo [[Sofia|Sofie]] bývať do [[Kyjev|Kyjeva]], a tak do konca života zostala žiť na [[Ukrajina|Ukrajine]]. [[Olena Pčilka]] v roku [[1900]] pozvala [[Ivan Ivanovyč Truš|Ivana Ivanovyča Truša]] do [[Poltavský región|poltavského regiónu]], kde sa s ním na rodinnom majetku Drahomanovcov zoznámila Ariadna.

Ariadna mala veľmi blízky vzťah s [[Lesia Ukrajinka|Lesiou Ukrajinkou]], so svojou sesternicou, ktorá jej venovala [[báseň]] ''Na pam'iať 31. ijuľa 1895 r.'' (po slovensky ''Na pamitku 31. júla 1895''). Avšak v roku [[1902]] sa rodinné vzťahy medzi nimi kvôli okolnostiam týkajúcich sa [[Portrét|portrétu]] Lesi Ukrajinky, ktorý namaľoval [[Ivan Ivanovyč Truš]], výrazne zhoršili, čo Lesia Ukrajinka značne prežívala.

Ariadna Mychajlivna Drahomanova sa [[21. január|21. januára]] [[1904]] v [[Kyjev|Kyjeve]] vydala za [[Ivan Ivanovyč Truš|Ivana Ivanovyča Truša]]. Mali spolu štyri deti{{--}}[[Oksana Ivanivna Truš|Oksanu Ivanivnu Truš]], [[Ariadna Ivanivna Slonevska|Ariadnu Ivanivnu Slonevsku]], [[Myron Ivanovyč Truš|Myrona Ivanovyča Truša]] a [[Roman Ivanovyč Truš|Romana Ivanovyča Truša]].

Ariadna Mychajlivna Truš zomrela v roku [[1954]]. Bola pochovaná na [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] v [[Ľvov|Ľvove]].

== Tvorba ==
Ariadna Mychajlivna Truš zanechala spomienky na [[Lesia Ukrajinka|Lesiu Ukrajinku]], ktoré zapísala O. P. Tuškan. Rukopis sa nachádza v ''Muzeji vydatnych dijačiv ukrajinskoji kuľtury Lesi Ukrajinky, Mykoly Lysenka, Panasa Saksahanskoho, Mychajla Staryckoho'' (po slovensky ''Múzeum významných osobností ukrajinskej kultúry – Lesi Ukrajinky, Mykolu Lysenka, Panasa Saksahanského a Mychajla Staryckého'') v [[Kyjev|Kyjeve]].

== Referencie ==
{{reflist|2}}

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Труш Аріадна Михайлівна|43658396}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Skrypka|meno=Tamara|titul=Spohady pro Lesiu Ukrajinku|vydanie=1|vydavateľ=Tempora|miesto=Kyjev|rok=2017|isbn=978-617-569-208-0|zväzok=I|poznámka=368 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Zahajska|meno=Roksoľana Josypivna|titul=Viter v doloňach: Knyha prychodiv Lyčakivskym cvyntarem|vydanie=1|vydavateľ=Apriori|miesto=Ľvov|rok=2017|isbn=978-617-629-367-5|strany=231, 232|jazyk=uk}}.

= Ivan Ivanovyč Truš =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ivan Ivanovyč Truš
 | Popis osoby        = ukrajinský [[impresionizmus|impresionistický]] maliar
 | Portrét            = Ivan Trush.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. január]] [[1869]]
 | Miesto narodenia   = [[Vysocko]], [[Rakúsko-Uhorsko]]), dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1941|22|3|1869|1|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Sovietsky zväz]]), dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Západoukrajinská ľudová republika]],{{break}}
[[Poľsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[maliar]]
 | Alma mater         = [[Akademia Sztuk Pięknych im. Jana Matejki w Krakowie]]
 | Popis portrétu     = Ivan Ivanovyč Truš počas štúdia na akadémi v Kyjeve.
 | Manželka           = [[Ariadna Mychajlivna Truš]]
 | Deti               = [[Oksana Ivanivna Truš|Oksana]],{{break}}[[Ariadna Ivanivna Slonevska|Ariadna]],{{break}}[[Myron Ivanovyč Truš|Myron]],{{break}}[[Roman Ivanovyč Truš|Roman]]
}}'''Ivan Ivanovyč Truš''' (* [[18. január]] [[1869]], [[Vysocko]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[22. marec]] [[1941]], [[Ľvov]], [[Sovietsky zväz]], dnes [[Ukrajina]])&lt;ref name=&quot;:02&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ivan Truš. Pilihrym farb i soncia|url=https://www.ukrinform.ua/rubric-culture/2664710-ivan-trus-piligrim-farb-i-sonca.html|dátum vydania=2019-03-23|dátum prístupu=2026-03-06|vydavateľ=Ukrinform|miesto=Kyjev|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Impresionizmus|impresionistický]] [[Maliar (umelec)|maliar]] a kritik umenia. Maľoval [[Krajinomaľba|krajinomaľby]] a [[Portrét|portréty]]. Patril k organizátorom kultúrneho života na [[Halič (región)|Haliči]], mal prezývku ''„poet farieb a Slnka“''.

== Životopis ==
Ivan Ivanovyč Truš sa narodil [[18. január|18. januára]] [[1869]] v obci [[Vysocko]]. Študoval medzi rokmi [[1881]] až [[1889]] na gymnáziu v meste [[Brody]], neskôr počas rokov [[1891]] až [[1897]] študoval na ''[[Akademia Sztuk Pięknych im. Jana Matejki w Krakowie|Akademii Sztuk Pięknych im. Jana Matejki w Krakowie]]'' (po slovensky ''Akadémia výtvarného umenia Jana Matejka v Krakove''), kedy jeho spolužiakmi boli [[Leon Jan Wyczółkowski]] a [[Jan Grzegorz Stanisławski]], popritom aj vo [[Viedeň|Viedni]] a v [[Mníchov|Mníchove]], kde bol u [[Anton Ažbe|Antona Ažbeho]]. V čase, keď študoval v [[Krakov|Krakove]], priatelil sa s [[Vasyľ Semenovyč Stefanyk|Vasyľom Semenovyčom Stefanykom]].&lt;ref name=&quot;:02&quot; /&gt;

Angažoval sa v umelecko-občianskom živote v meste [[Ľvov]], kde nadviazal kontakt s [[Ivan Jakovyč Franko|Ivanom Jakovyčom Frankom]] a v roku [[1898]] sa stal členom ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukového Tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka''). Pre tovarišstvo vytvoril viaceré [[Umenie|umelecké]] diela (hlavne [[Portrét|portréty]]).{{Citát|Potrebujeme stáť... nohami na našej zemi, hlavou byť v Európe a rukami čo najviac zachytávať záležitosti ukrajinského národa.}}[[Olena Pčilka]] v roku [[1900]] pozvala Ivana Ivanovyča Truša do [[Poltavský región|poltavského regiónu]]. Tu na rodinnom majetku [[Drahomanovci|Drahomanovcov]] v meste [[Haďač]] sa zoznámil so svojou budúcou manželkou [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnou]], s dcérou [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov|Mychajla Petrovyča Drahomanova]]. Zosobášili sa spolu [[21. január|21. januára]] [[1904]] v [[Kyjev|Kyjeve]].

V súvislosti s činnosťou ''[[Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka|Naukového Tovarystva imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Vedecké tovarišstvo Ševčenka'') cestoval po [[Naddniprinaska Ukrajina|Naddniprinaskej Ukrajine]], kde sa dostával do kontaktu s miestnymi umelcami a osobnosťami pôsobiacimi v kultúre. Okrem toho absolvoval cesty na [[Krym (polostrov)|Krym]], do [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Talianskeho kráľovstva]], do [[Egyptský chedivát|Egyptského chedivátu]] a do [[Palestína (územie)|Palestíny]].&lt;ref&gt;Ivan Ivanovyč Truš absolvoval cestu do [[Palestína (územie)|Palestíny]] v roku [[1912]], preto sa v súvislosti s tým v zdrojoch uvádza aj termín [[Osmanská_Palestína]].&lt;/ref&gt; Inicioval vznik a organizoval činnosť prvých profesionálnych umeleckých spoločností na [[Halič (región)|Haliči]]: ''[[Tovarystvo dľa rozvoju ruskoji štuky]]'' (po slovensky ''Tovarišstvo rozvoja ruského celku''; a spoločnosťou zorganizované tri výstavy), a ''[[Tovarystvo prychyľnykiv ukrajinskoji nauky|Tovarystvo prychyľnykiv ukrajinskoji nauky, literatury i štuky]]'' (po slovensky ''Tovarišstvo prívržencov ukrajinskej vedy, literatúry a celku''). ''Tovarystvo prychyľnykiv ukrajinskoji nauky, literatury i štuky'' (po slovensky ''Tovarišstvo prívržencov ukrajinskej vedy, literatúry a celku'') vzniklo v roku [[1905]] a na jeho prvej ''Vystavke ukrajinskych artystiv'' (po slovensky ''Výstava ukrajinských umelcov'') sa zúčastnili [[Mychajlo Ivanovyč Žuk]], [[Mykola&amp;nbsp; Hryhorovyč Buraček]] a [[Fotij Stepanovyč Krasyckyj]]. Od roku 1905 v spolupráci so [[Stanislav Pylypovyč Ľudkevyč|Stanislavom Pylypovyčom Ľudkevyčom]] vydával prvý [[Ukrajina|ukrajinský]] umelecký časopis – ''Artystyčnyj visnyk'' (po slovensky ''Umelecký vestník''). Organizoval verejné prednášky z [[Umenie|umenia]] a z [[Literatúra|literatúry]], pôsobil ako [[Umelecká kritika|kritik]] a ako [[Novinár|žurnalista]] v periodikách: ''[[Literaturno-naukovyj visnyk]]'' (po slovensky ''Literárno-vedecký vestník''), ''[[Moloda Ukrajina]]'' (po slovensky ''Mladá Ukrajina''), ''[[Artystyčnyj visnyk]]'' (po slovensky ''Umelecký vestník''), ''[[Dilo]]'' (po slovensky ''Práca''), ''[[Ukrainische Rundschau]]'' (po slovensky ''Ukrajinský rozhľad''). Články, ktoré Ivan Ivanovyč Truš publikoval, boli zozbierané do knihy ''Truš pro mystectvo i literaturu'' (po slovensky ''Truš o umení a o literatúre'') vydanej v roku [[1958]].

S manželskou [[Ariadna Mychajlivna Truš|Ariadnou]] mal štyri deti{{--}}[[Oksana Ivanivna Truš|Oksanu]], [[Ariadna Ivanivna Slonevska|Ariadnu]], [[Myron Ivanovyč Truš|Myrona]] a [[Roman Ivanovyč Truš|Romana]].

Ivan Ivanovyč Truš zomrel [[22. marec|22. marca]] [[1941]] v meste [[Ľvov]]. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Krysa|meno=Ľubomyr|titul=Lyčakivskyj nekropoľ|vydanie=1|miesto=Ľvov|rok=2006|isbn=966-8955-00-5|strany=105, 115, 116|meno2=Roman|priezvisko2=Fihoľ|poznámka=480 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Tvorba ==
Ivan Ivanovyč Truš patril medzi najvýznamnejších [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Maliar (umelec)|maliarov]]. Svojou [[Impresionizmus|impresionistickou]] tvorbou započal rozvoj [[Maliarstvo|maliarstva]] na [[Halič (región)|Haliči]]. Najskôr bol intímnym (lyrickým) maliarom. Spomedzi vyše 6 000 obrazov medzi jeho najvýznamnejšie patria diela: ''Zachid soncia v lisi'' (po slovensky ''Západ slnka v lese'', [[1904]]), ''Samitna sosna'' (po slovensky ''Osamotená borovica'', [[1919]]), ''Polukipky pid lisom'' (po slovensky ''Snopy pod lesom'', [[1919]]), ''V obijmach snihu'' (po slovensky ''V náručí snehu'', [[1925]]), ''Kopyci sina'' (po slovensky ''Kopy sena'', [[1920]]), ''Mysiačna nič nad morem'' (po slovensky ''Mesiac v noci nad morom'', [[1925]]). Je autorom sérií obrazov: ''Žyťťa pniv'' (po slovensky ''Život pňov'', 1929), ''Luky i poľa'' (po slovensky ''Lúky a polia''), ''Sosny'' (po slovensky ''Borovice''), ''Dnipro pid Kyjevom'' (po slovensky ''Dnipro pod Kyjevom'', 1910). Vytvoril [[Krajinomaľba|krajinomaľby]] [[Krym (polostrov)|Krymu]], [[Benátky|Benátok]], [[Egypt|Egypta]] a [[Palestína (územie)|Palestíny]]. Maľoval krajinomaľby obsahujúce architektonické motívy, napríklad: ''Mychajlivskyj sobor'' (po slovensky ''Mychajlovský chrám''), ''Andrijivska cerkva v Kyjevi'' (po slovensky ''Andrijovský chrám v Kyjeve''), ''Mohyla T. Ševčenka'' (po slovensky ''Hrob Tarasa Ševčenka''), ''Jehypetskyj chram'' (po slovensky ''Egyptský chrám'')... Ivan Ivanovyč Truš najskôr maľoval pestré obrazy, neskôr boli farebne nevýrazné. Namaľoval aj rad žánrových obrazov (''Hahilky'', ''Huculka z dytynoju'', ''Trembitari'', ''Pračky'', ''Huculky biľa cerkvy'', ''Arabi v dorozi'', ''Arabski žinky''...), ktoré sa vyznačujú svojou lakonickosťou a jednoduchou kompozíciou.

Ivan Ivanovyč Truš veľa cestoval (navštívil napríklad [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Egypt]], [[Svätá zem|Svätú Zem]] či viaceré [[Európa|európske]] štáty), kde zachytával miestne scenérie na svojich maľbách. Na základe fotografie, na ktorej bol zachytený pri [[Veľká sfinga|Sfinge]] v Egypte, bol neskôr vytvorený pamätník Ivana Ivanovyča Truša v meste [[Ľvov]].

Na viacerých obrazoch maľoval [[Borovica|borovice]], ktorej motív sa stal charakteristickým znakom tvorby Ivan Ivanovyča Truša.

Ivan Ivanovyč Truš namaľoval [[Psychológia|psychologické]] a akademické [[Portrét|portréty]] viacerých osobností ([[Ariadna Mychajlivna Truš]], [[Syľvester Sembratovyč]], [[Ivan Jakovyč Franko]], [[Vasyľ Semenovyč Stefanyk]], [[Lesia Ukrajinka]], [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]], [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]]...), ako aj svoj autoportrét.

Portrét [[Lesia Ukrajinka|Lesi Ukrajinky]], ktorý Ivan Ivanovyč Truš vytvoril v roku [[1900]], je namaľovaný v nevýrazných farbách{{--}}mladá 21-ročná žena je vyobrazená s jednouchými črtami v tvári, ktoré sú skôr príjemné než krásne. Oči sú veľké s prenikavým pohľadom evokujúcim múdrosť a trápenie{{--}}zobrazujú vášnivosť, bojovnosť a zároveň aj bezbrannosť a únavu Lesi Ukrajinky. Portrét poukázal na výnimočnosť talentu Ivana Ivanovyča Truša.

Maľby zobrazujúce bežný život od Ivana Ivanovyča Truča sa vyznačujú tým, že obsahovú stránku diel zobrazoval iba minimálne. Na obraze ''Trembitari'' (po slovensky ''Trembitári'') vyobrazil monumentálnosť [[Huculi|Huculov]], ktorí organicky zapadajú do horskej krajiny. Príkladom ozdobnosti jeho obrazov je maľba ''Huculka z dytynoju'' (po slovensky ''Huculka s dieťaťom'') z roku [[1912]], na ktorej sú osoby zobrazené na pozadí zarosenej trávy v čase stmievania. Ivan Ivanovyč Truš okrem krásy samotných Huculov a ich oblečenia vyobrazoval ľudové prvky.

V roku [[1899]] sa uskutočnila prvá výstava Ivana Ivanovyča Truša ako profesionálneho maliara v [[Ľvov|Ľvove]]. Odvtedy sa zorganizovali viaceré jeho samostatné výstavy. Zúčastňoval aj výstav rôznych [[Ukrajinci|ukrajinských]] a [[Poliaci|poľských]] [[Maliar (umelec)|maliarov]] vo viacerých mestách ([[Ľvov]], [[Kyjev]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Krakov]], [[Poznaň]], [[Varšava]], [[Londýn]], [[Viedeň]], [[Sofia]]). Veľká výstava zobrazujúca celú jeho tvorbu sa uskutočnila po jeho smrti v roku [[1941]]. Najväčšia zbierka diel Ivana Ivanovyča Truša sa nachádza v ''[[Nacionaľnyj muzej u Ľvovi imeni Andreja Šeptyckoho|Nacionaľnom muzeju u Ľvovi imeni Andreja Šeptyckoho]]'' (po slovensky ''Národné múzeum Andreja Šeptyckého v Ľvove'').

''Pejzaž ik okolyc Neapoľa'' (po slovensky ''Krajina v okolí Neapolu''), obraz Ivana Ivanovyča Truša, bol na konci [[30. roky 20. storočia|30. rokov 20. storočia]] venovaný ''[[Muzeum Narodowe w Krakowie|Muzeu Narodowomu w Krakowie]]'' (po slovensky ''Národné múzeum v Krakove''). Počas [[druhej svetovej vojny]] z múzea zmizlo viac ako 120 obrazov vrátane diela Ivana Ivanovyča Truša. Po vojne Ministerstvo kultúry a národného dedičstva [[Poľsko|Poľska]] zaevidovalo obraz medzi vojnové straty. V marci [[2018]] sa spolu s ďalšími dvoma dielami obraz objavil na aukcii vo [[Varšava|Varšave]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hankevyč|meno=Roman|titul=Policija Varšavy znajšla kartyny Ivana Truša i šče dvoch chudožnykiv, vykradeni pid čas okupaciji|url=https://zaxid.net/politsiya_varshavi_znayshla_kartini_ivana_trusha_i_shhe_dvoh_hudozhnikiv_vikradeni_pid_chas_okupatsiyi_n1454195|dátum vydania=2018-04-15|dátum prístupu=2026-03-19|vydavateľ=Zachid.net|miesto=Ľvov|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Do jeho tvorby patrí viacero sérií obrazov: ''Kvity'' (po slovensky ''Kvety''), ''Luhy i poľa'' (po slovensky ''Lúky a polia''), ''Žydivski cvyntari'' (po slovensky ''Židovské cintoríny''), ''V obijmach snihu'' (po slovensky ''V náručí snehu''), ''Pro samotu'' (po slovensky ''O samote''), ''Z žyťťa pniv'' (po slovensky ''Zo života pňov'').

== Pamiatka ==

* V meste [[Ľvov]] sa nachádza na počesť Ivana Ivanovyča Truša pomenovaná vysoká škola so študijným odborom zameraným na [[výtvarné umenie]]{{--}}''[[Ľvivskyj deržavnyj koledž dekoratyvnoho i užytkovoho mystectva imeni Ivana Truša]]'' (po slovensky ''Ľvovská štátna akadémia dekoratívneho a úžitkového umenia Ivana Truša'').
* V meste [[Ľvov]]{{--}}v dome, kde býval Ivan Ivanovyč Truš, sa nachádza ''[[Chudožňo-memoriaľných muzej Ivana Truša]]'' (po slovensky ''Umelecko-memoriálne múzeum Ivana Truša'').
* V meste [[Ľvov]] na ulici Ivana Franka bol v roku [[1996]] vystavený pamätník Ivanovi Ivanovyčovi Trušovi, ktorého autormi sú [[Serhij Oleksandrovyč Oleško]] a [[Mychajlo Volodymyrovyč Jahoľnyk]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Biriulev|meno=Jurij|titul=Architektura Ľvova: Čas i styli. XIII – XXI st.|vydanie=1|vydavateľ=Centr Jevroy|miesto=Ľvov|rok=2008|isbn=978-966-7022-77-8|poznámka=674 strán; ďalší autor: A. Rudnyckyj|jazyk=uk|priezvisko2=Čerkes|meno2=Bohdan|priezvisko3=Bevz|meno3=Nikolaj}}&lt;/ref&gt;
* Pri vstupe do ''Brodivskej himnaziji imeni Ivana Truša'' (po slovensky ''Brodivské gymnázium Ivana Truša'') sa od roku [[1986]] nachádza pamätník venovaný významným absolventom gymnázia, medzi ktorými je spomenutý aj Ivan Ivanovyč Truš. Autorom pamätníka je [[Bohdan Stepanovyč Romanec]]. Na jeho počesť bola v roku [[2009]] odhalená pamätná tabuľa Ivanovi Ivanovyčovi Trušovi.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Bridščyna – kraj na meži Halyčyny j Volyny|vydanie=1|vydavateľ=Brodivskyj istoryko-krajeznavčyj muzej|miesto=Brody|rok=2010|isbn=966-7544-29-3|strany=31|zväzok=3|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;
* Ulice pomenované po Ivanovi Ivanovyčovi Trušovi sa nachádzajú v mestách [[Ivano-Frankivsk]], [[Ľvov]], [[Zoločiv]] a [[Brody]].

== Referencie ==
a

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Труш Іван Іванович|44051978}}''.''
* ''{{Citácia knihy|priezvisko=Halajčak|meno=Tamara Juchymivna|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=2|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Truš Ivan Ivanovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=171|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Trush_I|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.''
* ''{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=|poznámka=autor hesla: Sviatoslav Jaroslavovyč Hordynskyj|kapitola=heslo Truš Ivan}}''.
* {{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|titul=Ševčenkivska encyklopedija|vydavateľ=Instytut literatury im. T. H. Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2015|strany=321, 322|jazyk=uk|kapitola=heslo Truš Ivan Ivanovyč|zväzok=6|vydanie=1|poznámka=autor kapitoly: J. Maryna|url=https://archive.org/details/shevch06/page/322/mode/1up}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska mala Encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Administratura UAPC v Arhentyni|rok=1966|strany=1938|jazyk=uk|zväzok=8|miesto=Buenos Aires|url=https://encyclopedia.kyiv.ua/vydaniya/files/use/third_book/part4.pdf|kapitola=heslov Truš Ivan}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Horňatkevyč|meno=Dem'ian Antonovyč|titul=Ivan Truš|periodikum=Krakivski Visti|vydavateľ=Ukrajinske vydavnyctvo|miesto=Krakov|dátum=1943|ročník=IV|číslo=59, 60|jazyk=uk}}''.''
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=Viktor Oleksijovyč|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|vydanie=1|vydavateľ=SPD|miesto=Kyjev|rok=2005|isbn=966-8567-01-3|strany=311|poznámka=352 strán|jazyk=uk}}''.''
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kosťuk|meno=S|titul=Ivan Ivanovyč Truš. Bibliohrafičnyj pokazčyk|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Ľvivskoji naukovoji biblioteky|miesto=Ľvov|rok=1969|jazyk=uk}}''.''
* {{Citácia periodika|priezvisko=Močuľskyj|meno=Mychajlo Mychajlovyč|titul=Ivan Truš|periodikum=Artystyčnyj visnyk|vydavateľ=Sojuz spivackych i muzyčnych tovarystv|miesto=Ľvov|dátum=1905|ročník=I|číslo=3|jazyk=uk}}''.''
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nanovskyj|meno=Jaroslav Josypovyč|titul=Ivan Truš|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=1967|jazyk=uk}}''.''
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ostrovskyj|meno=H|titul=I. I. Truš. Narys pro žyťťa i tvorčisť|vydanie=1|vydavateľ=Mystectvo|miesto=Kyjev|rok=1955|poznámka=88 strán|jazyk=uk}}''.''
* {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Maľunky I. Truša|vydanie=1|vydavateľ=LNV|miesto=Ľvov|rok=1900|jazyk=uk|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|zväzok=9}}''.''
* {{Citácia knihy|priezvisko=Chmuryj|meno=V|titul=Ukrajinske maľarstvo|vydanie=1|vydavateľ=Ruch|miesto=Charko|rok=1931|poznámka=17 strán|jazyk=uk}}''.''

= Roman Ivanovyč Truš =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Roman Ivanovyč Truš
 | Popis osoby        = ukrajinský športovec a tréner
 | Portrét            = Роман Труш.jpg
 | Dátum narodenia    = [[23. august]] [[1914]]
 | Miesto narodenia   = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1998|8|21|1914|8|23}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Ukrajina]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Západoukrajinská ľudová republika]],{{break}}[[Sovietsky zväz]],{{break}}[[Ukrajina]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[šport|športovec]]
 | Rodičia            = [[Ivan Ivanovyč Truš]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš]]
 | Súrodenci          = [[Myron Ivanovyč Truš]],{{break}}[[Ariadna Ivanivna Slonevska]]
 | Popis portrétu     = Portrét (olejomaľba) z 30. rokov od [[Ivan Ivanovyč Truš|Ivana Ivanovyča Truša]]
}}'''Roman Ivanovyč Truš''' (* [[23. august]] [[1914]], [[Ľvov]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[21. august]] [[1998]], [[Ľvov]], [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajina|ukrajinský]] [[Šport|športovec]] a [[tréner]].

[[Ivan Ivanovyč Truš]], jeho otec, bol [[Impresionizmus|impresionistický]] [[Maliar (umelec)|maliar]]. [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]], jeho starý otec, bol významný [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]] a občiansky činiteľ.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Vična vatra na Lyčakovi (mohyly plastuniv u Lyčakivskomu istoryko-kuľturnomu muzeji-zapovidnyku Lyčakivskyj cvintar)|vydanie=1|vydavateľ=ZUKC|miesto=Ľvov|rok=2007|poznámka=76 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Roman Ivanovyč Truš sa narodil [[23. august|23. augusta]] [[1914]] v meste [[Ľvov]]. Odmala sa zaujímal o šport{{--}}hral [[futbal]], [[hokej]] aj [[tenis]].

Na začiatku [[30. roky 20. storočia|30. rokov]] sa začal venovať [[Lukostreľba|lukostreľbe]]. V septembri [[1931]] v meste [[Ľvov]] vznikla [[World Archery|Medzinárodná Federácia Lukostreľby]] (FITA), kde sa angažoval s bratom [[Myron Ivanovyč Truš|Myronom]]. V októbri [[1937]] obaja reprezentovali ľvovský oddiel na šampionáte v [[Poľsko|Poľsku]], kde vyhrali, a tak sa kvalifikovali na majstrovstvá sveta v [[Paríž|Paríži]]. Povolenie odcestovať dostal však iba Myron, ktorý získal zlatú medailu. Spolu s [[Mychajlo Blynda|Mychajlom Blyndom]], s [[Taras Bandera|Tarasom Banderom]], s [[Andrij Havryškiv|Andrijom Havryškivom]] organizoval turnaj ''[[Prykarpatska strila]]'' (po slovensky ''Prikarpatská strela''), ktorý sa uskutočňoval v rokoch [[1960]] až [[1987]] v meste [[Boryslav]].

Jeho zverenkyňami boli [[Teťana Oleksandra Obrazcova]] a [[Nonna Vasylivna Kozina]], ktoré sa stali majsterkami sveta. Medzi jeho zverencov, ktorí na začiatku 60. rokov 20. storočia dosiahli víťazstvá aj rekordy na medzinárodných súťažiach, na súťažiach v rámci [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a na súťažiach [[Ukrajinská sovietska socialistická republika|Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky]], patrili: [[Vasyľ Bobko]], [[Vanda Slanislavivna Kopačynska]], [[Vadym Lomov]], [[Jurij Tymerhazin]] či [[Ľudmyla Snisarenko]].

Roman Ivanovyč Truš zomrel [[21. august|21. augusta]] [[1998]] v meste Ľvov. Bol pochovaný na miestnom [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]].

== Zdroje ==
* {{Preklad|uk|Труш Роман Іванович|44052536}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Zahajska|meno=Roksoľana Josypivna|titul=Viter v doloňach: Knyha prochodiv Lyčakivskym cvintarem|vydanie=1|vydavateľ=Apriori|miesto=Ľvov|rok=2017|isbn=978-617-629-367-5|poznámka=416 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jaremko | meno = Ivan | titul = Braty Trušy i z luka hraly, i v chokej hraly... | url = https://wz.lviv.ua/far-and-near/128262-braty-trushi-i-z-luka-strilialy-i-v-khokei-hraly | dátum vydania = 2014-08-22 | dátum prístupu = 2023-03-19 | vydavateľ = Vysokyj zamok | miesto = Ľvov | jazyk = uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Marčuk|meno=Larysa|titul=Jak ukrajinci v chokej hraly|periodikum=Viče|vydavateľ=Verchovna rada Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2011-01|ročník=21|číslo=1|issn=2313-559X|url=https://veche.kiev.ua/journal/2340/|dátum prístupu=2026-03-19|jazyk=uk}}.


= Myron Ivanovyč Truš =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Myron Ivanovyč Truš
 | Popis osoby        = ukrajinský športovec
 | Portrét            = Мирон Труш.jpg
 | Dátum narodenia    = [[15. marec]] [[1908]]
 | Miesto narodenia   = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1978|6|24|1908|3|15}}
 | Miesto úmrtia      = [[Krakov]], [[Poľsko]]
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Západoukrajinská ľudová republika]],{{break}}[[Sovietsky zväz]],{{break}}[[Poľsko]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[športovec]]
 | Rodičia            = [[Ivan Ivanovyč Truš]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš]]
 | Súrodenci          = [[Roman Ivanovyč Truš]],{{break}}[[Ariadna Ivanivna Slonevska]]
 | Popis portrétu     = Portrét z 30. rokov od [[Ivan Ivanovyč Truš|Ivana Ivanovyča Truša]]
}}'''Myron Ivanovyč Truš''' (* [[15. marec]] [[1908]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[24. jún]] [[1978]], [[Krakov]], [[Poľsko]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|url=https://esu.com.ua/article-888522|vydavateľ=Instytut encyklopedyčnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny|rok=2025-04-07|jazyk=uk|meno=Oksana Jaroslavivna|priezvisko=Bila|vydanie=1|miesto=Kyjev|kapitola=heslo Truš Myron Ivanovyč}}&lt;/ref&gt;) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[športovec]]. Stal sa majstrom sveta v [[Lukostreľba|lukostreľbe]] ako reprezentant Poľska.

[[Ivan Ivanovyč Truš]], jeho otec, bol [[Impresionizmus|impresionistický]] [[Maliar (umelec)|maliar]]. [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]], jeho starý otec, bol významný [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]] a občiansky činiteľ.

== Životopis ==
Myron Ivanovyč Truš sa narodil [[13. marec|15. marca]] [[1908]] v meste [[Ľvov]]. Spolu so svojím mladším bratom [[Roman Ivanovyč Truš|Romanom]] vyhral šampionát v [[Poľsko|Poľsku]], a tak sa obaja spolu kvalifikovali na majstrovstvá sveta v [[Paríž|Paríži]]. Povolenie na vycestovanie však získal iba Myron, ktorý získal zlatú medailu z tímovej súťaže a v individuálnej disciplíne sa umiestnil na 7. mieste.

Raz na tabuľku označujúcu názov ulice napísal [[Ukrajinčina|ukrajinský]] názov. Chcel ju vymeniť namiesto [[Poľština|poľskej]] na dome jeho rodiny v [[Ľvov|Ľvove]]. V tej chvíli ho však chytili policajti.

Okrem lukostreľby hral [[hokej]] za ''[[Sportove tovarystvo Ukrajina]]''. Po tom, čo [[Sovietsky zväz]] získal územie západnej [[Ukrajina|Ukrajiny]], Myron a [[Roman Ivanovyč Truš|Roman]] sa museli v máji [[1941]] dostaviť do [[Moskva|Moskvy]], kde dostali za úlohu trénovať [[Sovietska hokejová reprezentácia|sovietskych hokejistov]], čo v konečnom dôsledku kvôli vojne nebolo možné. Myron Ivanovyč Truš po [[Druhá svetová vojna|vojne]] dostal nariadenie začať trénerskú činnosť v Moskve (jeho zverencom bol napríklad [[Vsevolod Michajlovič Bobrov]]{{--}}práve Myron ho naučil ťah známy ako ''Bobrov ťah'', kedy hokejista zozadu obchádza bránu, a tak z tejto pozície strieľa gól).

Po sovietskej okupácii [[Ukrajina|Ukrajiny]] bol [[Deportácia|deportovaný]] do [[Gulag (1930 – 1960)|gulagu]] na 10 rokov. Po odpykaní trestu sa vrátil do [[Poľsko|Poľska]]. Myron Ivanovyč Truš zomrel [[24. jún]] [[1978]] v meste [[Krakov]].

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Труш Мирон Іванович|39596933}}''.''

* {{Citácia periodika|priezvisko=Mychaľuňo|meno=Bohdan|titul=Rodyna Trušiv: vid moľberta do ťatyvy|periodikum=Sportyvka|miesto=Ľvov|dátum=2014-12-27|ročník=11|číslo=155|strany=17|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mistrzostwa Polski w łucznictwie (Lwów 1937 r.). | url = https://drugarzeczpospolita.blogspot.com/2014/01/mistrzostwa-polski-w-ucznictwie-lwow.html | dátum vydania = 2014-01-29 | dátum prístupu = 2026-03-19 | vydavateľ = Rzeczpospolita | jazyk = pl}}.
= Ariadna Ivanivna Slonevska =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ariadna Ivanivna Slonevska
 | Popis osoby        = ukrajinská múzejníčka a znalkyňa umenia
 | Portrét            = Аріадна Труш.jpg
 | Dátum narodenia    = [[21. január]] [[1906]]
 | Miesto narodenia   = [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1984|1|18|1906|1|21}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ľvov]], [[Sovietsky zväz]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúsko-Uhorsko]],{{break}}[[Západoukrajinská ľudová republika]],{{break}}[[Sovietsky zväz]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = múzejníčka
 | Rodičia            = [[Ivan Ivanovyč Truš]],{{break}}[[Ariadna Mychajlivna Truš]]
 | Súrodenci          = [[Roman Ivanovyč Truš]],{{break}}[[Myron Ivanovyč Truš]]
 | Popis portrétu     = Portrét z 30. rokov od [[Ivan Ivanovyč Truš|Ivana Ivanovyča Truša]]
 | Rodné meno         = Ariadna Ivanivna Truš
 | Manžel             = V. Slonevskyj
}}'''Ariadna Ivanivna Slovnevska''', rod. '''Truš''' (* [[21. január]] [[1906]], [[Ľvov]], [[Rakúsko-Uhorsko]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[18. január]] [[1984]],&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|vydanie=1|vydavateľ=NAN Ukrajiny, Naukove Tovarystvo imeni Ševčenka, Instytut encyklopedyčnych doslidžeň NAN Ukrajiny|miesto=Kyjev|poznámka=kolektív autorov; autor textu: Oksana Jaroslavivna Bila|jazyk=uk|url=https://esu.com.ua/article-888526}}&lt;/ref&gt; [[Ľvov]], [[Sovietsky zväz]], dnes [[Ukrajina]]) bolo [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Múzejník|múzejníčka]], znalkyňa [[Umenie|umenia]] a [[Šľachta|šľachtičná]]. Patrila k členom ukrajinskej skautskej organizácie ''[[Plast (organizácia)|Plast]]''. Pracovala ako výskumná pracovníčka a sprievodkyňa v ''[[Chudožňo-memoriaľnyj muzej Ivana Truša|Chudožňo-memoriaľnom muzeji Ivana Truša]]'' (po slovensky ''Umelecko-memoriálové múzeum Ivana Truša'').

[[Ivan Ivanovyč Truš]], jej otec, bol [[Impresionizmus|impresionistický]] [[Maliar (umelec)|maliar]]. [[Ariadna Mychajlivna Truš]], jej mama, bola [[Novinár|novinárka]]. [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]], jej starý otec, bol významný [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]] a občiansky činiteľ.

== Životopis ==
Ariadna Mychajlivna Truš sa narodila [[21. január|21. januára]] [[1906]] v meste [[Ľvov]]. Po ukončení základnej školy študovala na [[Gymnázium|gymnáziu]] sestier [[Rád svätého Bazila Veľkého|Rádu svätého Bazila Veľkého]]. Počas štúdia vstúpila do skautskej organizácie ''[[Plast (organizácia)|Plast]]'', bola aj členkou krúžku ''Koňušyna'' (po slovensky ''Ďatelina'').

Pôsobila ako [[Umelec|umelkyňa]] na voľnej nohe, venovala sa predovšetkým výskumu umenia. Po smrti [[Ivan Ivanovyč Truš|Ivana Ivanovyča Truša]] sa starala o jeho obrazy, ktoré zostali uložené v otcovom ateliéri. V spolupráci so ''[[Sojuz chudožnikov SSSR|Sojuzom chudožnikov SSSR]]'' (po slovensky ''Zväz umelcov Zväzu sovietskych socialistický republík'') v roku [[1951]] otvorila ''Majsterňu-muzej Ivana Truša'' (po slovensky ''Dielňa a múzeum Ivana Truša''), ktorá v roku [[1963]] prešla pod správu ''[[Muzej ukrajinskoho mystectva|Muzeja ukrajinskoho mystectva]]'' (po slovensky ''Múzeum ukrajinského umenia'') v [[Ľvov|Ľvove]]. Zostavila archív otcovej tvorby a vytvorila dve expozície v ''[[Chudožňo-memoriaľnyj muzej Ivana Truša|Chudožňo-memoriaľnom muzeji Ivana Truša]]'' (po slovensky ''Umelecko-memoriálové múzeum Ivana Truša''){{--}}prvú v roku [[1954]] a druhú o 10 rokov neskôr v roku [[1964]].

Zároveň bez nároku na odmenu zastávala funkcie správkyne dielne, teda múzea, sprievodkyne a upratovačky. V januári [[1973]] dostala ponuku bezplatne predať budovu múzea do vlastníctva štátu, ktorý mal zafinancovať opravu budovy a rekonštrukciu dielne [[Ivan Ivanovyč Truš|Ivana Ivanovyča Truša]] ako súčasti expozície. Ariadna Mychajlivna Truš bola zákonnou dedičkou všetkých otcových diel a celého jeho majetku. Budovu a všetky umelecké cennosti predala múzeu{{--}}to, čo jej bolo pri predaji sľúbené, bolo však zrealizované až päť rokov po jej smrti. Strachovala sa aj o to, že úrady ju môžu pripraviť o bývanie v rodinnom dome. V roku [[1989]] bol otvorený ''[[Chudožňo-memoriaľnyj muzej Ivana Truša|Memoriaľnyj muzej Ivana Truša]]'' (po slovensky ''Memoriálové múzeum Ivana Truša'') pri príležitosti 120. výročia narodenia maliara.

Do periodík uverejnila viacero článkov o živote a o tvorbe [[Ivan Ivanovyč Truš|Ivana Ivanovyča Truša]].

Ariadna Ivanivna Slonevska zomrela [[18. január|18. januára]] [[1984]] v meste [[Ľvov]]. Bola pochovaná na miestnom [[Lyčakivský cintorín|Lyčakivskom cintoríne]] do jedného hrobu so svojou [[Ariadna Mychajlivna Truš|matkou]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Zahajska|meno=Roksolana|titul=Viter v doloňach: Knych prochodiv Lyčakivskym cvyntarem|vydanie=1|vydavateľ=Apriori|miesto=Ľvov|rok=2017|isbn=978-617-629-367-5|strany=231, 232|jazyk=uk|poznámka=416 strán}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Слоневська Аріадна Іванівна|46408178}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Zahajska|meno=Roksolana|titul=Viter v doloňach: Knych prochodiv Lyčakivskym cvyntarem|vydanie=1|vydavateľ=Apriori|miesto=Ľvov|rok=2017|isbn=978-617-629-367-5|strany=231, 232|jazyk=uk|poznámka=416 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Subteľna | meno = Halyna | titul = Truš (Slonevska) Ariadna, mystectvoznavec | url = https://100krokiv.info/2018/01/trush-slonevska-ariadna-mystetstvoznavets/ | dátum prístupu = 2026-03-21 | vydavateľ = Istorija Plastu | jazyk = uk}}.

= Dimitr Šišmanov =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Dimitr Šišmanov
 | Popis osoby        = bulharský politik, diplomat, literárny vedec a spisovateľ
 | Portrét            = Dimitar Shishmanov.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1. december]] [[1889]]
 | Miesto narodenia   = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Bulharsko]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1945|2|1|1889|12|1}}
 | Miesto úmrtia      = [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]] (dnes [[Bulharsko]])
 | Štát pôsobenia     = [[Tretia bulharská ríša]],{{break}}[[Ukrajina]],{{break}}[[Grécko]]
 | Národnosť          = [[Bulhari|bulharská]]
 | Profesia           = [[diplomat]]
 | Rodičia            = [[Ivan Šišmanov]],{{break}}[[Lidija Šišmanova]]
 | Alma mater         = [[Université de Genève]]
}}'''Dimitr Šišmanov''' (* [[1. december]] [[1889]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]{{--}}† [[1. február]] [[1945]], [[Sofia]], [[Tretia bulharská ríša]], dnes [[Bulharsko]]) bol [[Bulhari|bulharský]] [[politik]], [[diplomat]], [[Literárna veda|literárny vedec]], [[spisovateľ]] a [[dramaturg]]. Pôsobil na ministerstve zahraničných vecí Bulharska v rokoch [[1943]] a [[1944]] v čase funkčného obdobia [[Dobri Božilov|Dobriho Božilova]].

[[Ivan Šišmanov]], jeho otec, bol [[Literárna veda|literárny vedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[historik]], [[filozof]] a [[diplomat]]. [[Lidija Mychajlivna Šišmanova]], jeho mama, bola [[Spisovateľ|spisovateľka]], [[Novinár|novinárka]], [[Divadelná kritika|divadelná]] a [[Hudobná kritika|hudobná]] kritička, [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľka]] a [[Feminizmus (hnutie)|feministka]]. [[Mychajlo Petrovyč Drahomanov]], jeho starý otec, bol významný [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[historik]], [[filozof]], [[Ekonómia|ekonóm]] a občiansky činiteľ.

== Životopis ==
Dimitr Šišmanov sa narodil [[1. december|1. decembra]] [[1889]] v meste [[Sofia]]. V roku [[1907]] [[Maturitná skúška|zmaturoval]] na [[Gymnázium|gymnáziu]]. V roku [[1913]] ukončil štúdium na právnickej fakulte [[Université de Genève]] v [[Ženeva|Ženeve]].

V roku [[1918]] dostal ponuku stať sa bulharským veľvyslancom na [[Ukrajina|Ukrajine]], ale neprijal to z osobných dôvodov. Bulharským veľvyslancom sa stal [[Ivan Šišmanov]], jeho otec. Po vojne medzi rokmi [[1919]] až [[1932]] predsedal komisii pre záležitosti reparácií. Následne do roku [[1935]] pôsobil na súdnom odbore Ministerstva zahraničných vecí [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharska]]. Od roku [[1935]] do roku [[1940]] žil v [[Grécko|Grécku]], kde bol bulharským veľvyslancom.

Medzi rokmi [[1940]] až [[1943]] zastával pozíciu hlavného sekretára ministerstva zahraničných vecí. Od októbra [[1943]] do júna [[1944]] pôsobil vo funkcii ministra zahraničných vecí [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharska]].

Po tom, čo [[9. september|9. septembra]] [[1944]] [[Červená armáda]] začala s okupáciou [[Bulharské cárstvo (1908 – 1946)|Bulharska]], bol uväznený. Následne spolu s ďalším funkcionármi bol prevezený do [[Moskva|Moskvy]]. Po niekoľkých výsluchoch bol prevezený opäť do [[Sofia|Sofie]], kde ho [[Komunizmus|komunistický]] [[ľudový súd]] odsúdil na [[trest smrti]].

Dimitr Šišmanov zomrel v noci z [[1. február|1.]] na 2. február [[1945]], keď ho [[Poprava|popravili]] zastrelením. Bol pochovaný na hlavnom cintoríne v [[Sofia|Sofii]] spolu s ďalšími 98 popravenými ministrami, cárskymi radcami a generálmi. V roku [[1996]] bol rehabilitovaný.

== Tvorba ==
[[Beletria|Beletriu]] začal písať v roku [[1919]]. Medzi jeho prvé literárne diela patrili [[Románová novela|románové novely]] ''Deputat Stojanov'' (po slovensky ''Poslanec Stojanov''), ''Chajlajf'', [[Román|romány]] ''Buntivnyk'' (po slovensky ''Vzbúrenec''), ''Dyvni ľudy'' (po slovensky ''Čudní ľudia''), [[Divadelná inscenácia|divadelná hra]] ''Košmar'' (po slovensky ''Nočná mora'') a rad [[Poviedka|poviedok]], z ktorých však väčšina nebola publikovaná.

Písal články z oblasti [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]], jeho zásluhou v meste [[Sofia]] vychádzal od roku [[1919]] časopis ''Ukrajinsko-bolharskyj ohľad'' (po slovensky ''Ukrajinsko-bulharský prehľad''), kde boli publikované [[Bulharčina|bulharské]] preklady diel [[Mychajlo Mychajlovyč Kociubynskyj|Mychajla Mychajlovyča Kociubynského]], [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a [[Oleksandr Ivanovyč Oles|Oleksandra Ivanovyča Olesia]]. Do bulharčiny preložil prácu ''Istorija ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''História ukrajinskej literatúry'').

Vydavateľstvo ''Peteks'' v roku [[1992]] vydalo [[Románová novela|románovú novelu]] Dimitra Šišmanova ''Chajlajf''.

== Zdoje ==

* {{Preklad|uk|Дмитро Шишманов|26370128}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=|kapitola=heslo Dmytro Šyšmanov}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Skrypka|meno=Tamara|titul=Spohady pro Lesiu Ukrajinku|vydanie=1|vydavateľ=Tempora|miesto=Kyjev|rok=2017|isbn=978-617-569-208-0|zväzok=I|poznámka=368 strán|jazyk=uk}}.

= Lidija Šyšmanova =
'''Lidija Šišmanova''', rod. '''Drahomanova''' (* 17. október 1865, Kyjev, Ruská ríša, dnes Ukrajina – † 6. február 1937, Sofia, Tretia bulharská ríša, dnes Bulharsko) bola bulharská spisovateľka, novinárka, divadelná a hudobná kritička, prekladateľka a občianska činiteľka.&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jakimova | meno = Antonina | titul = Lidija Šyšmanova (Lidija Mychajlivna Drahomanova)
17 žovtňa cioho roku vypovnylosia 155 rokiv z dňa narodžeňňa Lidiji Mychajlivny Drahomanovoji | url = https://web.archive.org/web/20160309201514/http://ukrpressbg.com/his-ukr-Dragomanova-Lidiya-2011.html | dátum vydania = 2011-10 | dátum prístupu = 2026-03-26 | vydavateľ = Ukrainski vesti | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Mychajlo Petrovyč Drahomanov, jej otec, bol významný ukrajinský historik, filozof, ekonóm a občiansky činiteľ. Mala dvoch súrodencov – sestru Ariadnu Mychajlivnu Truš, novinárku, a brata Svitozara Mychajlovyča Drahomanova, ekonóma a novinára. Bola neterou Oleny Pčilky, spisovateľky, etnografičky a folkloristky, a sesternicou Lesi Ukrajinky – spisovateľky a prekladateľky patriacej k najvýznamnejším ukrajinským spisovateľom. Ivan Šišmanov, jej manžel bol bulharský literárny vedec, etnograf a diplomat pôsobiaci ako bulharský veľvyslanec v Ukrajinskom štáte.

== Životopis ==
Lidija Šišmanova sa narodila 17. októbra 1865 v meste Kyjeva v rodine Mychajla Petrovyča Drahomanova a Ľudmyly Mychalivnej Drahomanovej. Vyrastala vo Švajčiarsku, kde rodina žila v exile. Študovala na univerzite a na konzervatóriu v Ženeva.

Začiatkom 70. rokov 20. storočia rodina nútene emigrovala do zahraničia, kedy rok žili v Nemecku a dva roky žili v Taliansku. Už ako 8-ročná ovládala ukrajinčinu, ruštinu, nemčinu, francúzštinu a trochu aj taliančinu.

Cárske úrady v roku 1876 zakázali Mychajlovi Petrovyčovi Drahomanovovi prednášať na univerzitách. Navždy tak opustil Kyjev. Najskôr žil vo Viedni, neskôr emigroval do Švajčiarska.

Lidija Šyšmanova na jeseň v roku 1876 sa presťahovala s mamou do Ženevy, kde už študovala počas strednej školy. Učila sa u privátnych profesorov, študovala na filologickej fakulte Université de Genève v Ženeve. Absolvovala kurzy komparatívnej literárnej histórie a lekcie z filozofie. V rámci štúdia sa venovala histórii umenia, štýlu, kompozícii a umeleckému prednesu. Na súkromnom konzervatóriu sa učila hrať na fortepiane.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt; Spev ju učila madam Sillem, študentka nemeckého profesora Karlheinza Stockhausena. Učila sa partitúry, spievala árie, účinkovala v operách. Dokázala zaspievať rôzne tóny. Dobre hrajúc na fortepiane spopularizovala tvorbu Mykolu Vitalijovyča Lysenka, ktorý jej venoval romancu ''Sadok vyšnevyj kolo chaty'' (po slovensky ''Višňový sad pri chalupe'') z roku 1868 citujúc Tarasa Hryhorovyča Ševčenka.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Bodyna-Ďačok|meno=Viktorija Volodymyrivna|titul=Avtorskije posviaščenija N. Lysenko v kontekste ukrainskoj muzykaľnoj kuľtury vtoroj poloviny XIX veka|periodikum=V mire nauki i iskusstva: voprosy filologii, iskusstvovedenija i kuľturologii|vydavateľ=CibAK|miesto=Novosibirsk|dátum=2013|číslo=11|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Mychajlo Petrovyč Drahomanov, jej otec, mal veľký vplyv na jej osobnosť a učenie – považovala ho za ''„učiteľa svojho života“''. Švajčiarsko považovala za svoj druhý domov (vlasť), nakoľko tam vyrastala a sformovala sa jej osobnosť.

V rokoch 1884 a 1885 ukončila štúdium na univerzite a na konzervatóriu.

Lidija Šišmanova v roku 1885 začala pôsobiť ako prekladateľka. Ako prvé preložila dielo ''Marija'' (po slovensky ''Marija'') od Tarasa Hryhorovyča Ševčenka. Mychajlo Petrovyč Drahomanov jej navrhol, aby do francúzskeho časopisu ''Le Melusine'' (po slovensky ''Meluzína'') preložila bulharské náboženské legendy, ku ktorým v roku 1888 napísal úvod a komentáre. Legendy vyšli aj v samostatnom knižnom vydaní v Paríži.

Začiatkom roku 1886 sa zoznámila s bulharským študentom Ivanom Šišmanovom, ktorý prišiel študovať do Ženevy na Université de Genève v Ženeve predovšetkým pre to, aby študoval u Mychajla Petrovyča Drahomanova.

28. decembra 1888 sa vydala za bulharského spisovateľa Ivana Šišmanova. Presťahovali sa spolu do mesta Sofia. V nasledujúcom roku sa narodil ich jediný syn Dmitro.&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;

1. decembra 1889 sa im narodil syn Dimitr. Pôrod bol komplikovaný, preto jej otec sa im usiloval čo najviac pomôcť, hoci už pôsobil ako vedúci katedry histórie na univerzite v meste Sofia, zatiaľ čo mama so staršou sestrou Ariadnou bola stále vo Švajčiarsku.

Lidija Šišmanova sa dokázala aktívne angažovať v kultúrnom živote hlavného meste Bulharska.

Bola zakladateľkou bulharského hudobného tovarišstva, ktoré oficiálne vzniklo 12. februára 1893. Aleko Konstantinov, ktorý sa zúčastnil ustanovujúceho valného zhromaždenia tovarišstva, sa stal sekretárom a celú udalosť opísal v humoristickej básni. Podľa jeho slov sa valné zhromaždenia uskutočnilo v salóne Lidije Šišmanovej, pričom na ňom bolo približne 20 dám s vyšším vzdelaním. K členkám hudobného tovarišstva patrili aj Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova a Ariadna Mychajlivna Truš. Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova darovala tovarišstvu zbierky diela Mykolu Vitalijovyča Lysenka. V salóne zároveň vzniklo aj maliarske tovarišstvo, na ktorého výstavách vystavovala svoje diela Ľudmyla Mychajlivna Drahomanova. LIdija Šišmanova vytvorila jeden z prvých významných literárnych salónov v meste Sofia, ktorý sa podobal na salóny Madame de Staёl a George Sand v meste Paríž.

V rokoch 1894 a 1895 rodinu navštívila Lesia Ukrajinka, sesternica Lidije. Počas toho obdobia, keď bývala u Drahomanovcov v meste Sofia, sa Lidija, Ariadna a Lesia veľmi zblížili – po jej návrate do mesta Kyjev si často písali.

Drahomanovci a Šišmanovci v júli 1895 prežívali veľkú stratu – 2. júla 1895 zomrel Mychajlo Petrovyč Drahomanov, jej otec, a o pár dni na to – 19. júla 1895 zomrela Jelyzaveta Ivanivna Drahomanova, jej stará mama.

Lidija Šišmanova v roku 1899 napísala svoj prvý článok z pozície divadelnej kritičky do časopisu ''Balgarski pregled'' (po slovensky ''Bulharský prehľad''), kde redakcia publikovala jej článok venujúci sa divadelnému súboru ''Slza i smiach'' (po slovensky ''Slza a smiech'').

V rokoch 1911 až 1913 aktívne prispievala do novín ''Rada'' (po slovensky ''Rada'').

Následne do roku 1915 pôsobila v časopise ''Svobodno mnenije'' (po slovensky ''Slobodný názor''), kde viedla dve rubriky ''Teatraľna chronika'' (po slovensky ''Kronika divadla'') a ''Muzyčna chronika'' (po slovensky ''Kronika hudby''). Prekladala do francúzštiny, prispievala do rôznych bulharských aj európskych periodík.

Spolupracovala s ukrajinskými emigrantami žijúcimi v Bulharsku. Aktívne sa angažovala v rôznych spolkoch a tovarišstvách. Stála pri vytvorení ''Ukrajinsko-bolharského tovarystva'' (po slovensky ''Ukrajinsko-bulharské tovarišstvo''), ktorého prvého predsedom bol jej manžel Ivan Šišmanov. Spolok vznikol v roku 1918, v roku 1926 došlo k preorganizovaniu činnosti – oslavovalo výročia významných ukrajinských osobností, organizovalo spoločenské podujatia, predstavenia a koncerty pre členov ukrajinskej diaspóry na území Bulharska.

Po predčasnej smrti svojho manžela v roku 1928 sa venovala dokončeniu jeho rozpracovaných alebo nepublikovaných diel. Zostavila a v tlačenej forme vydala viac ako 100 strán memoárov Ivana Šišmanova, svojho manžela, a Mychajla Petrovyča Drahomanova, svojho otca.

Stala sa členkou viacerých spolkov a organizácií, ktoré šírili demokratické idey v Bulharsku (''Klub na blgarskite pisatelki'', ''Blgarski ženski siuz''...).&lt;ref name=&quot;:6&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Spasov | meno = Spas | titul = Drevnite blgarski predanija i legendi - Lidija Šišmanova | url = https://www.bulgarkamagazine.com/%D0%BB%D0%B8%D0%B4%D0%B8%D1%8F-%D1%88%D0%B8%D1%88%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B0-%D0%B7%D0%B0-%D0%B4%D1%80%D0%B5%D0%B2%D0%BD%D0%B8%D1%82%D0%B5-%D0%B1%D1%8A%D0%BB%D0%B3%D0%B0%D1%80%D1%81%D0%BA/ | dátum vydania = 2016-01-01 | dátum prístupu = 2026-03-29 | vydavateľ = Blgarka | jazyk = bg}}&lt;/ref&gt;

Vďaka svojej odhodlanosti patrila k hlavným osobnostiam boja za národnú a za sociálnu slobodu Bulharov. V celom procese za slobodu a za mier sa začala angažovať začiatkom 20. rokov 20. storočia a stala sa predsedníčkou bulharskej sekcie Medzinárodnej ženskej ligy za mier a slobodu. Zároveň v tom období prispievala do ukrajinských časopisov.

Lidija Šišmanova v roku 1929 Semináru porovnávacej literárnej histórie darovala súkromnú knižnicu svojho manžela Ivana.

3. novembra 1935 sa v meste Sofia uskutočnili oslavy 70. narodenín Lidije Šišmanovej a 50. výročia začiatku jej pôsobenia v publicistike a v spoločenskom živote, ktoré iniciovala Medzinárodná ženská liga za mier a slobodu. Osláv sa zúčastnili predstavitelia bulharského cárskeho paláca, veľvyslanci Francúzska a Československa, ministri, predstavitelia z oblasti vedy, z ukrajinských organizácií, spisovatelia aj umelci. Za svoju činnosť získala od cára Borisa III. štátne vyznamenanie 1. stupňa.

Lidija Šišmanova zomrela 7. februára 1937.

== Tvorba ==
Видала в Парижі один том «Legendes religieuses bulgares», працювала в журналі «Le Melusine», була театральною критикинею «Le Bulgarie».

[[:uk:1899|1899]] року в журналі «Български преглед» вийшла її стаття про вистави, якими почався театральний сезон&lt;ref name=&quot;ukrpressbg&quot;&gt;{{cite web|url=http://www.ukrpressbg.com/his-ukr-Dragomanova-Lidiya-2011.html|title=ЛІДІЯ ШИШМАНОВА (ЛІДІЯ МИХАЙЛІВНА ДРАГОМАНОВА)|author=|date=|work=|publisher=www.ukrpressbg.com|language=|accessdate=6 лютого 2016|archive-date=9 березня 2016|archive-url=https://web.archive.org/web/20160309201514/http://ukrpressbg.com/his-ukr-Dragomanova-Lidiya-2011.html}}&lt;/ref&gt;. Друга стаття була присвячена трьом виставам, зокрема, постановці «Ревізора» [[:uk:Гоголь_Микола_Васильович|Миколи Гоголя]], а третя стаття (січень [[:uk:1900|1900]] року) також містила рецензію на спектакль «Глитай, або ж Павук» [[:uk:Кропивницький_Марко_Лукич|Марка Кропивницького]]&lt;ref name=&quot;ukrpressbg&quot; /&gt;.

Ввела у журналі «Свободно мнение» колонки про музичні та театральні хроніки&lt;ref name=&quot;ukrpressbg&quot; /&gt;. Дописувала в українську газету [[:uk:Рада_(газета)|«Рада»]].

Перекладала французькою твори болгарських письменників, наприклад, «Нова земля», «В недрата на Родопите» [[:uk:Іван_Вазов|Івана Вазова]], [[:uk:Микола_Райнов|Миколи Райнова]], [[:uk:Йордан_Йовков|Йордана Йовкова]], «Братя» [[:uk:Добрі_Неміров|Добрі Немірова]], роман [[:uk:Анна_Камєнова|Анни Камєнової]] «Харитининия грях»&lt;ref name=&quot;ukrpressbg&quot; /&gt;. [[:uk:1928|1928]] року переклала французькою мовою поему [[:uk:Рачо_Стоянов|Рачо Стоянова]] «Майстори»&lt;ref name=&quot;ukrpressbg&quot; /&gt;.

Написала спогади про Михайла Драгоманова, Лесю Українку та Івана Шишманова.

== Pamiatka ==
[[:uk:1938|1938]] року Дмитро Шишманов започаткував літературний конкурс рукописних творів «Лідія і Іван Шишманови», одначе інформація про конкурс відсутня&lt;ref name=&quot;ukrpressbg&quot; /&gt;.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==
* Скрипка Т. Спогади про Лесю Українку.&amp;nbsp;— К.: Темпора, 2017.&amp;nbsp;— 368 с.: іл.&amp;nbsp;— [[:uk:Спеціальна:Джерела_книг/9786175692080|ISBN 978-617-569-208-0]]
* https://day.kyiv.ua/uk/article/kultura/pro-ukrayinski-investyciyi-v-maybutnye-bolgariyi {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190401202652/https://day.kyiv.ua/uk/article/kultura/pro-ukrayinski-investyciyi-v-maybutnye-bolgariyi|date=1 квітня 2019}}
* [https://essuir.sumdu.edu.ua/server/api/core/bitstreams/7b190fdc-a8e0-4d20-bd12-4eda7ffb93da/content Власенко В.&amp;nbsp;М.&amp;nbsp;Листування представників міжвоєнної української еміграції в Болгарії з Л.&amp;nbsp;М.&amp;nbsp;Шишмановою-Драгомановою (за матеріалами Наукового архіву Болгарської академії наук) / В.&amp;nbsp;М.&amp;nbsp;Власенко. // Матеріали ІХ Всеукр. історико-краєзнавчої конф. з міжнар. участю (24—25 листоп. 2011&amp;nbsp;р.).&amp;nbsp;— Суми: СумДПУ ім. А.&amp;nbsp;С.&amp;nbsp;Макаренка, 2011.&amp;nbsp;— С. 142—147.]

'''Lidija Šišmanova,''' {{Vjazyce|uk}} Лідія Шишманова, {{Vjazyce|bg}} Лидия Шишманова (17. října 1866 [[:cs:Kyjev|Kyjev]] – 7. února 1937 [[:cs:Sofie|Sofie)]], byla ukrajinská a bulharská spisovatelka, novinářka, divadelní a hudební kritička, překladatelka a sociální aktivistka.&lt;ref name=&quot;:03&quot;&gt;{{Citace elektronické monografie|příjmení=Спасов|jméno=Спас|titul=Списание БЪЛГАРКА|url=https://www.bulgarkamagazine.com/%D0%BB%D0%B8%D0%B4%D0%B8%D1%8F-%D1%88%D0%B8%D1%88%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B0-%D0%B7%D0%B0-%D0%B4%D1%80%D0%B5%D0%B2%D0%BD%D0%B8%D1%82%D0%B5-%D0%B1%D1%8A%D0%BB%D0%B3%D0%B0%D1%80%D1%81%D0%BA/|datum vydání=2016-01-01|datum přístupu=2025-03-13|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

== Život a dílo ==
Lidija Šišmanova se narodila jako Lidia Drahomanova dne 17. října 1866 v [[:cs:Kyjev|Kyjevě]] na [[:cs:Ukrajina|Ukrajině]]. Její otec byl filozof, historik a folklorista profesor [[:cs:Mychajlo_Drahomanov|Mychajlo Drahomanov]] a matka slavná herečka Ludmila Drahomanová. Se svými rodiči cestovala.. Získala titul na Filologické fakultě [[:cs:Ženevská_univerzita|Ženevské univerzity]]. Dne 28. prosince 1888 se provdala za [[:cs:Ivan_Šišmanov|Ivana Šišmanova]]. Měli jednoho syna, Dymytra Šišmanova. Pár se  v roce 1889 přestěhoval do Bulharska, kde se Lidija Šišmanova  etablovala jako aktivní veřejná osobnost v oblasti práv žen, rozvoje bulharského umění a kultury a prezentace věci Bulharska v Evropě.

Jejich domov v Sofii se stal jedním z hlavních míst setkání bulharských intelektuálů a těch, kteří se zabývají posilováním bulharsko-ukrajinských vztahů. Mezi návštěvníky jejich domova byli mj. [[:cs:Ivan_Vazov|Ivan Vazov]] a [[:cs:Aleko_Konstantinov|Aleko Konstantinov]]. V roce 1896 vydala ve Francii Sbírku lidových písní a příběhů. Cyklus shromáždil lidové příběhy, písně a mýty méně prozkoumané či zkoumané národy a etnika. Psala pro bulharské časopisy, např. pro  Bulharská recenze, Svoboda názoru, Bulharská sbírka, Mír, Žurnál žen a Hlas žen. Psala v ukrajinštině pro časopisy Ukrajina, Rada, Dilo a Nová Ukrajina. Její články byly recenzemi divadelní a hudební scény v Bulharsku i v zahraničí.&lt;ref name=&quot;:03&quot; /&gt;

Mnoho let psala pro francouzské noviny ''La Bulgarie'', propagovala bulharskou kulturu, literaturu a umění. Napsala řadu článků o politice v Bulharsku, na Ukrajině, na [[:cs:Balkán|Balkáně]] a v západní Evropě, stejně jako o vědeckých úspěších té doby a o právech žen v Bulharsku. Byla členkou Asociace žen s vyšším vzděláním, byla zakladatelkou Klubu bulharských spisovatelů (v roce 1930) a Ligy anglicky mluvících, působila jako místopředsedkyně bulharské sekce Mezinárodní ligy za mír a svobodu. Byla také členkou Bulharského svazu žen a Společnosti esperanta v Bulharsku.&lt;ref name=&quot;:03&quot; /&gt; Byla viceprezidentkou první hudební společnosti se sídlem v Sofii.&lt;ref name=&quot;:03&quot; /&gt;

Lidija Šišmanova byla členkou správní rady Sirotčince svatého Patrika v Sofii, který založil [[:cs:Pierce_Charles_de_Lacy_O'Mahony|Pierce O'Mahony]] pro bulharské sirotky a oběti [[:cs:Ilindensko-preobraženské_povstání|Ilindensko-preobraženského povstání]] z [[:cs:Makedonie_(region)|Makedonie]] a [[:cs:Edirne|Edirne]].

Lidija Šišmanova zemřela v Sofii dne 7. února 1937.&lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=|titul=Посолство на Украйна в Република България - В София беше поставена паметна плоча на гроба на видната украинско-българска общественичка Лидия Драгоманова-Шишманов|periodikum=|url=https://bulgaria.mfa.gov.ua/bg/news/u-sofiyi-vstanovleno-pamyatnu-plitu-na-mogili-vidatnoyi-ukrayinsko-bolgarskoyi-gromadskoyi-diyachki-lidiyi-dragomanovoyi-shishmanovoyi|jazyk=bg|datum přístupu=2025-03-13}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
= Ivan Šyšmanov =
'''Іван Димитров Шишманов''' (''Шишманов'', [[:uk:4_липня|4 липня]] [[:uk:1862|1862]], [[:uk:Свищов|Свищов]], [[:uk:Болгарія|Болгарія]]&amp;nbsp;— [[:uk:22_червня|22 червня]] [[:uk:1928|1928]], [[:uk:Осло|Осло]], [[:uk:Норвегія|Норвегія]])&amp;nbsp;— болгарський [[:uk:Літературознавець|літературознавець]] й [[:uk:Етнограф|етнограф]], освітньо-політичний діяч, дипломат. Посол Болгарії в [[:uk:Українська_Держава|Українській Державі]] та [[:uk:Українська_Народна_Республіка|Українській Народній Республіці]]. Зять [[:uk:Драгоманов_Михайло_Петрович|Михайла Драгоманова]].

== Životopis ==
Він народився 22 червня 1862 року у Свіштові в сім'ї просвітників {{нп|Шишманові|Шишманових|bg|Шишманови}}. Навчався в Педагогічній школі у [[:uk:Відень|Відні]] (1876—1882). Далі вивчав філософію та літературу в [[:uk:Єна_(місто)|Єні]] (1884) та [[:uk:Женева|Женеві]] (1885-86). У 1888 закінчив докторат філософських наук у [[:uk:Лейпциг|Лейпцигу]] під керівництвом професора [[:uk:Вільгельм_Вундт|Вільгельма Вундта]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.bg-istoria.com/2012/08/blog-post_4529.html|title=Иван Шишманов|last=Петров|first=Калин|website=www.bg-istoria.com|language=bg|accessdate=2018-11-10}}&lt;/ref&gt;

28 грудня 1888 року одружився із [[:uk:Лідія_Шишманова|Лідією]]&lt;ref name=&quot;Младенова2&quot;&gt;{{cite web|url=https://cl.bas.bg/za-centralna-biblioteka-1/byuletin-na-cb-na-ban/89_5.pdf|title=Лидия Шишманова – спътница и интелектуалка със собствен блясък|accessdate=6 лютого 2016|автор=Мария Младенова}}&lt;/ref&gt;, донькою [[:uk:Драгоманов_Михайло_Петрович|Михайла Драгоманова]]. 1889 року у них народився син [[:uk:Дмитро_Шишманов|Дмитро]], в майбутньому літературознавець та драматург.

У 1888 році Шишманов був одним із засновників [[:uk:Софійський_університет_Святого_Климента_Охридського|Вищої школи Софії]]. З 1894 року&amp;nbsp;— професор загальної літературної та культурологічної історії, а також порівняльної літературної історія. Він також був засновником і редактором {{нп|Сборник за народни умотворения, наука и книжнина|«Збірник народних пісень, науки й літератури»|bg|Сборник за народни умотворения, наука и книжнина}} (СбНУНК, 1889—1902), редактор журналу {{нп|Български преглед|«Болгарський оглядач»|bg|Български преглед}} (1893—1900). Член [[:uk:Болгарська_академія_наук|Болгарської академії наук]].

Також був одним із засновників Державної рисувальної школи, що згодом стала [[:uk:Національна_художня_академія_(Софія)|Національною художнью академією]] ([[:uk:1896|1896]]).

Був членом [[:uk:Народно-ліберальна_партія_(Болгарія)|Народно-ліберальної партії]] і з 1903 року — {{нп|Міністерство освіти і науки Болгарії|міністром народної просвіти|bg|Министерство на образованието и науката на България}}, але на початку 1907 року залишав свій пост через незгоду з діями уряду під час {{нп|Університетська криза|Університетської кризи|bg|Университетска криза (1907)}}.&lt;ref name=&quot;марков&quot;&gt;{{cite book|last=Марков|first=Георги|authorlink=Ґеорґі Марков|year=2003|title=Покушения, насилие и политика в България 1878&amp;nbsp;– 1947|publisher=Военно издателство|location=София|pages=106|isbn=954-509-239-4}}&lt;/ref&gt; Як міністр освіти він відкрив школу для сліпих у 1906 році.

Іван Шишманов був повноважним представником Болгарії в Українській Народній Республіці під час правління Павла Скоропадського у 1918—1919 роках. Цар [[:uk:Фердинанд_I_Кобург|Фердинанд I]] відправив його до Києва через те, що Шишманов був одружений з українкою, дочкою Драгоманова.&lt;ref&gt;{{Citation|last=Schischmanoff|first=Lydia|year=1896|title=Légendes religieuses bulgares|edition=1|publisher=Ernest Leroux|publication-date=1896|publication-place=Paris|url=http://archive.org/stream/lgendesreligieu01shisgoog#page/n13/mode/2up|accessdate=2012-12-21}}&lt;/ref&gt;

Іван Шишманов&amp;nbsp;— засновник і перший президентом Болгарського відділу Пан'європейського союзу. Пожертвував частину власної бібліотеки {{нп|Македонське студентське товариство «Вардар»|Македонському студентському товариству «Вардар»|bg|Македонско студентско дружество „Вардар“}}.&lt;ref&gt;Гребенаров, Александър. Легални и тайни организации на македонските бежанци в България (1918&amp;nbsp;– 1947), МНИ, София, 2006, стр.74.&lt;/ref&gt; Член {{нп|Македонський науковий інститут|Македонського наукового інституту||Macedonian Scientific Institute}}.&lt;ref&gt;Куманов, Милен. «Македония. Кратък исторически справочник», София, 1993, стр. 276.&lt;/ref&gt;

Помер в [[:uk:Осло|Осло]] 23 червня 1928&amp;nbsp;р. у віці 65 років.

Син Івана Шишманова, [[:uk:Дмитро_Шишманов|Димитр Шишманов]], письменник і політик, страчений [[:uk:Народний_суд_(Болгарія,_1944—1945)|народним судом]] через за свою роботу генерального секретаря Міністерства закордонних справ, а потім міністра закордонних справ.

== Tvorba ==
У своїх дослідженнях він використовував [[:uk:Позитивізм|позитивістську]] методологію. Він написав роботи у галузі фольклору та літератури [[:uk:Болгарське_національне_відродження|національного відродження]], а також порівняльні праці про європейську літературу XVIII століття та публіцистичні статті.

Писав праці з [[:uk:Етнографія|етнографії]] та [[:uk:Літературознавство|літературознавства]]. Знавець [[:uk:Українська_література|української літератури]], зокрема творчості [[:uk:Шевченко_Тарас_Григорович|Тараса Шевченка]]. Досліджував вплив Шевченкової [[:uk:Поезія|поезії]] на болгарське відродження.

Розвідка «Роль України в болгарському відродженні. Вплив Шевченка на болгарських поетів передвизвольної доби» ([[:uk:1916|1916]]).

Ініціатор і засновник Болгарсько-українського товариства ([[:uk:1920|1920]]). Дійсний член [[:uk:НТШ|НТШ]].

== Bibliografia ==

* [http://ia700301.us.archive.org/0/items/slavianskiselis00shisgoog/slavianskiselis00shisgoog.pdf Славянски селища в Крит и на другите гръцки острови.&amp;nbsp;— Български преглед, 1897, кн. 3].
* Наченки на руското влияние в българската книжнина. С., 1899.
* Критичен преглед на въпроса за произхода на прабългарите от езиково гледище и етимологиите на името «българин».&amp;nbsp;— СбНУНК, XVI—XVII, 1900.
* Тарас Шевченко&amp;nbsp;— неговото творчество и неговото влияние върху българските писатели преди Освобождението. С., 1914.
* Избрани съчинения в три тома. С., 1965—1971
* Дневник 1879—1927 г. С., 2003.

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Література ==

* ''Головченко В. І''. Шишманов Іван Димитров // {{УДЕ|том=2}}
* {{ЕУ}} Словникова частина.&amp;nbsp;— Т.&amp;nbsp;10.
* ''Матяш І.'' Роль дипломатичних установ у започаткуванні українсько-болгарських міждержавних відносин (1918—1921&amp;nbsp;рр.) // Український історичний журнал.&amp;nbsp;— 2018.&amp;nbsp;— №&amp;nbsp;2 (539) (березень—квітень).&amp;nbsp;— С. 53—73.
* ''Павленко В.'' [http://history.org.ua/JournALL/mo/mo_2010_19/9.pdf Іван Шишманов&amp;nbsp;— повноважний посол Болгарії в Україні] // Міжнародні зв'язки України: наукові пошуки і знахідки.&amp;nbsp;— К., 2010.&amp;nbsp;— Т. 19.&amp;nbsp;— С. 59—70.
* {{ШС/2}}&amp;nbsp;— С.&amp;nbsp;389.
* ''Гечева Кр.'' Иван Д. Шишманов. Биобиблиография.&amp;nbsp;— С., 2003.
* Иван Д. Шишманов&amp;nbsp;— ученият и гражданинът. Шишманови четения. Кн. 2. С., 2007.
* Иван Д. Шишманов&amp;nbsp;— наука и политика. Шишманови четения. Кн. 3. С., 2008.
* Стойчева, Т. Филологът в помощ на министъра: програма на Иван Шишманов за българската култура.&amp;nbsp;— В: Езици и култури в диалог: Традиции, приемственост, новаторство. Конференция, посветена на 120-годишната история на преподаването на класически и нови филологии в Софийския университет «Св. Климент Охридски». С., УИ, 2010,
* Конева, Р. Европейският и паневропейският културен оптимизъм на Иван Шишманов.- Балканистичен форум, кн./1-2-3, 2009, 288—307,
* Конева, Р. Иван Шишманов и Обединена Европа. С., 2011, ИК Гутенберг, 236 с

= Jakiv Jakymovyč Drahomanov =
'''Яків Якимович Драгоманов''' (8 (20) березня 1801–1840) — прапорщик Полтавського піхотного полку, декабрист, брат Петра Якимовича Драгоманова, дядько історика Михайла Петровича Драгоманова та письменниці Олени Пчілки.

== Життєпис ==
З дворян Полтавської губернії. Народився в с. Монастирські Будища Гадяцького повіту Полтавської губернії (нині с. Малі Будища Гадяцького повіту Полтавської області). Батько — військовий скарбничий, колезький асесор Яким Стефанович Драгоманов. Мати Ганна Драгоманова походила із заможного роду Колодяжинських.

У службу вступив до канцелярії ради військового міністра — 1 березня 1817 року, переведений до канцелярії військового губернатора в чині губернського реєстратора — 1 серпня 1817 року, звільнений з канцелярії — 17 серпня 1820 року.

1820 року вступив юнкером доПолтавського піхотного полку, згодом став прапорщиком і поповнив ряди таємного «Південного товариства», затим — Товариства об'єднаних слов'ян з весни 1825 року. Драгоманов однією з причин створенняТовариства об'єднаних слов'ян вважав необхідність боротьби проти бідності селян. Знав, що метою товариства є зміна уряду. Читав клятву слов'ян. Два рази був на зборах у Андрієвича. Сам в товариство нікого не прийняв, серед підлеглихагітацію не проводив. У день повстання на Сенатській площі він перебував у шпиталі, і це врятувало його від каторги. На слідстві Яків Драгоманов поводився гідно, відкрито заявивши, що джерелом його революційних переконань є невдоволення чинним ладом.

Заарештований і доставлений в Головну квартиру 1 армії для залучення до військового суду.

Височайше наказано (15 грудня 1825 року) тримати 3 місяці у Дінабурзькій фортеці і перевести в полки 3 піхотної дивізії під суворий нагляд начальства.

Після закінчення терміну ув'язнення в фортеці переведений в Староінгерманландскій піхотний полк — 16 грудня 1826 року. В чині прапорщика, звільнений від служби за хворобою — 21 лютого 1828 року і залишений під суворим секретним наглядом.

Цей факт вияву інакомислення міцно закарбується в пам'яті всіх членів драгоманівського роду й передаватиметься в подальшому від покоління до покоління як одна з його знакових характеристик.

В кінці 1830-х років в журналах друкувалися його вірші. За сприянням друзів і брата Петра, який жив тоді в Петербурзі, йому вдавалося час від часу публікувати свої вірші в періодичній пресі, в альманахах — «Північному Меркурії», «Гірлянда», «Сині батьківщини».

Декабристу Драгоманову не судилося стати великим поетом. Досягла вершин поезії внучка його брата, Петра Якимовича Драгоманова — Лариса Петрівна Косач (Леся Українка).

= Jakiv Fedorovyč Holovackyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Jakiv Fedorovyč Holovackyj
 | Popis osoby        = rusínsky jazykovedec, etnograf, folklorista, historik, spisovateľ, básnik,
gréckokatolícky kňaz, učiteľ a&amp;nbsp;občiansky činiteľ
 | Portrét            = Головацький Яків.jpg
 | Dátum narodenia    = [[17. október]] [[1814]]
 | Miesto narodenia   = [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1888|5|13|1814|10|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Vilnius]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Litva]])
 | Štát pôsobenia     = [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Rusíni|rusínska]]
 | Profesia           = [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]]
 | Známy vďaka        = Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi,{{break}}etnografická mapa obyvateľstva žijúceho v Haliči
 | Rodičia            = Teodor Holovackyj
}}'''Jakiv Feodorovyč Holovackyj''' (* [[17. október]] [[1814]], [[Čepeli]], [[Rakúske cisárstvo]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[13. máj]] [[1888]], [[Vilnius]], [[Ruská ríša]], dnes [[Litva]]) bol [[Rusíni|rusínsky]] [[Jazykoveda|jazykovedec]], [[Etnológia|etnograf]], [[Folkloristika|folklorista]], [[historik]], [[spisovateľ]], [[básnik]], [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]], [[učiteľ]] a občiansky činiteľ. Patril medzi spoluzakladateľov [[Halič (región)|haličskej]] literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica'') a spoluautorov folklórno-literárneho [[Almanach|almanachu]] (zbierky) ''[[Rusalka Dnistrovaja]]''. Bol ujom [[Mykola Ivanovyč Antonevyč|Mykolu Ivanovyča Antonevyča]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čornovol|meno=Ihor Pavlovyč|titul=199 deputativ Halyckoho sejmu|vydanie=1|vydavateľ=Triada pľus|miesto=Ľvov|rok=2010|poznámka=224 strán|isbn=978-966-486-089-2|strany=116|edícia=Ľvivska sotňa|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/ua/elib.exe?Z21ID=&amp;I21DBN=UKRLIB&amp;P21DBN=UKRLIB&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=online_book&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=FF=&amp;S21STR=ukr0005374|kapitola=Biohrafičnyj dovidnyk|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; a bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivana Fedorovyča Holovackého]]. Patril k laureátom [[Uvarovova cena|Uvarovovej ceny]]. Využíval pseudonym Havrylo Rusyn.

== Životopis ==
Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa narodil [[17. október|17. októbra]] [[1814]] v obci [[Čepeli]]. Jeho otec Teodor Holovackyj pochádzal z mesta [[Mykolajiv (Ľvovská oblasť)|Mykolajiv]], odkiaľ pochádzala celá rodina Holovackých.

V roku [[1831]] po ukončení [[Ľvov|ľvovského]] gymnázia začal študovať na filozofickej fakulte [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V tom roku spolu s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]] vytvoril [[Nacionalizmus|národno]]-[[Patriotizmus|patriotickú]] [[Literárna skupina|literárnu skupinu]] mladej generácie [[Halič (región)|haličskej]] inteligencie pod názvom ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V roku [[1832]] prerušil štúdium. Dva roky cestoval (hlavne peši) po mestách a po obciach na Haliči a na Uhorskej Rusi. Cestu začal v obci (v súčasnosti meste) [[Mykolajiv]].

Štúdium v roku [[1835]] najskôr začal na košickej akadémii, potom prestúpil na [[Univerzita Loránda Eötvösa|Budapeštiansku univerzitu]], kde nadviazal kontakt s [[Česi|českými]], so [[Slováci|slovenskými]] a so [[Srbi|srbskými]] [[Slavistika|slavistami]]. Spolu v roku [[1837]] vydali prvý [[Halič (región)|haličských]] [[almanach]] publikovaný v [[Ruština|ruštine]]{{--}}''[[Rusalka Dnistrovaja]]'' (na tvorbe almanachu sa podieľali aj ďalší členovia literárnej skupiny ''[[Ruska trijcia]]''), ktorý zohral významnú úlohu v rámci začiatku rozvoja [[Literatúra|literatúry]] na území Haliče.

Medzi rokmi [[1836]] až [[1839]] pokračoval v štúdiu na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. V roku [[1842]] ukončil [[Ľvovský duchovný seminár]] a bol vysvätený za [[Kňaz|kňaza]]. Spolu s bratom [[Ivan Fedorovyč Holovackyj|Ivanom]] v roku [[1840]] a [[1841]] vo [[Viedeň|Viedni]] vydal zbierku ''Halycki prypovidky i zahadky'' (po slovensky ''Haličské porekadlá a hádanky''), ktoré zozbieral [[Halič (región)|haličský]] učiteľ Hryhorij Stepanovyč Iľkevyč.

Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolícky]] [[kňaz]] pôsobil v rokoch [[1842]] až [[1846]] v obci [[Mykytynci]] a medzi rokmi [[1846]] až [[1848]] v obci [[Chmeleva]], pričom zostával pod cirkevným dohľadom ako „nespoľahlivý“. V roku [[1847]] zomreli dvaja jeho synovia. Boli pochovaní na dedinskom cintoríne v obci Chmeleva. V obci Chmeleva napísal prácu ''Rozprava o jazyci južnoruskmi'' (po slovensky ''Rozprava o jazyku juhoruskom'') a zostavil [[almanach]] ''Vinok rusynam na obžynky'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1846]] pod [[Pseudonym|pseudonymom]] Havrylo Rusyn vydal článok ''Stanovyšče rusyniv u Halyčyni'' (po slovensky ''Situácia Rusínov v Haliči''). Článok bol v [[Nemčina|nemčine]] publikovaný v deviatom čísle [[Časopis|časopisu]] ''[[Ričnyk slov'ianskoji literatury, mystectva ta nauky]]'' (po slovensky ''Ročník slovanskej literatúry, umenia a vedy''), ktorý v [[Lipsko|Lipsku]] vydával známy [[Slavistika|slavista]] [[Jan Pětr Jordan]]. V článku ostro kritizoval politiku vlády z národnostného pohľadu obyvateľstva žijúceho na [[Halič (región)|Haliči]]. Vystupoval taktiež proti prenasledovaniu inteligencie jednotlivých národností (národov) žijúcich v [[Rakúske cisárstvo|Rakúskom cisárstve]]:{{citát|Rusíni obývajú dve tretiny Haliče a východné komitáty v Karpatoch a v Uhorsku; tiež celú južnú časť Ruska od Pripiate po vrchný Don. Obývajú toto územie v súdržnej mase, nie sú rozptýlení medzi inými národmi ani pomiešaní s cudzími národnosťami. Nie sú to žiadni kolonisti, ktorí prišli do tejto krajiny, sú jej synmi, ktorí žijú na hroboch i na kurhanoch svojich predkov slávnych spred tisíc rokov, na ohniskách svojich pradedov. Keď majú takú veľkú históriu, tak prečo nedosiahli lepšieho osudu, aký by si takýto národ zaslúžil...Avšak hlavne to, lebo Rusíni nevydali šikovných vodcov a osvietencov. Nemajú tiež spoločné centrum, nemajú kontakty s inými blízkymi národmi, tak zvaným Rusínom chýbajú morálne sily, informácie o situácii, patriotizmus a túžba prinášať obete. Národ rozdelený, zotročený žije, hoci sa sám nepozná, kto je. Jeho najvyššia vrstva je asimilovaná a vzdialená od masy bežných ľudí, ktorým pomáha len k spánku.}}V priebehu [[Revolúcie v rokoch 1848 – 1849|revolúcie]] v roku [[1848]] navštevoval obce, kde sa zúčastňoval ľudových zhromaždení. [[4. júl|4. júla]] [[1848]] sa zúčastnil ľudového zhromaždenia v meste [[Čortkiv]]. Bol vtedy vymenovaný na pozíciu sekretára miestnej ''Ruskej rady''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Holovackyj Jakiv | url = https://archive.ph/20121225054850/zal-library.narod.ru/golovac.html | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = arcive.today | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

V októbri [[1848]] sa zúčastnil [[Zbor ruských vedcov|Zboru ruských vedcov]] v [[Ľvov|Ľvove]]. V roku [[1848]] až [[1867]] sa stal historicky prvým profesorom ruského jazyka a slovesnosti (čiže [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] a [[Ukrajinská literatúra|literatúry]]) na [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzite]]. Na pozícii pôsobil do roku [[1867]], bol prvým vedúcim Katedry ruskej slovesnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Faculty of Philology: History | url = https://philology.lnu.edu.ua/en/about/history | dátum prístupu = 2025-12-23 | vydavateľ = Ľvovská národná univerzita Ivana Franka | jazyk = en | miesto = Ľvov}}&lt;/ref&gt; Počas obdobia, keď žil v Ľvove, udržiaval úzke kontakty s [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolom Leontijovyčom Ustyjanovyčom]], s [[Denys Ivanovyč Zubryckyj|Denysom Ivanovyčom Zubryckým]] či s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], dopisoval si s [[Michail Petrovič Pogodin|Michailom Petrovičom Pogodinom]], s [[Osyp Maksymovyč Boďanskyj|Osypom Maksymovyčom Boďanským]], s [[Mychajlo Oleksandrovyč Maksymovyč|Mychajlom Oleksandrovyčom Maksymovyčom]], s [[Ján Kollár|Jánom Kollárom]], s [[Pavol Jozef Šafárik|Pavlom Jozefom Šafárikom]], s [[Jan Pravoslav Koubek|Janom Pravoslavom Koubekom]], s [[Karel Vladislav Zap|Karlom Vlastimilom Zapom]], s [[Wacław Michał Załeski|Wacławom Michałom Załeským]], neskôr aj s [[Václav Hanka|Václavom Hankom]], s [[Karel Jaromír Erben|Karlom Jaromírom Erbenom]], ako aj s ďalšími [[Slavistika|slavistami]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj svoje básne publikoval vo [[Folkloristika|folklórno]]-[[Literatúra|literárnom]] [[Almanach|almanachu]] ''[[Rusalka Dnistrovaja]]'', ktorý vytvoril s [[Markijan Semenovyč Šaškevyč|Markijanom Semenovyčom Šaškevyčom]] a s [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč|Ivanom Mykolajovyčom Vahylevyčom]], a v almanachu ''[[Vinok rusynam na obžynky]]'' (po slovensky ''Veniec pre Rusínov na obžinky''), na ktorom sa podieľal. Mnoho jeho literárnych a [[Etnológia|etnografických]] prác bolo uverejnených v rôznych zborníkoch. Jeho bohoslovecké práce a [[memoáre]] sa publikovali prevažne v rámci série článkov ''Naukovyj sbornik halycko-ruskoj maticy'' (r. 1866, I. – IV.) (po slovensky ''Vedecký zborník Haličsko-rusínskej matice'').
[[Súbor:Яків Головацький.JPG|vľavo|náhľad|Fotografia z roku 1864, rektor Ľvovskej univerzity.]]
V rokoch [[1858]] a [[1859]] zastával funkciu [[Dekan (vysoká škola)|dekana]] [[Filozofická fakulta Ľvovskej univerzity|filozofickej fakulty]] [[Ľvovská univerzita|Ľvovskej univerzity]]. V roku [[1859]] stál na čele opozície voči snahe o zámenu [[Cyrilika|cyriliky]] [[Latinské písmo|latinkou]], ktorý vyvrcholil vydaním zbierky ''Pytaňňa movy i pysma rusyniv v Halyčyni'' (po slovensky ''Otázka jazyka a písma Rusínov v Haliči'') v roku [[1861]]. V rokoch [[1861]] a [[1862]] publikoval zápisy [[Teodosij Brodovič|Teodosija Brodoviča]]. Medzi rokmi [[1864]] až [[1866]] zastával funkciu [[Rektor (vysoká škola)|rektora]] Ľvovskej univerzity. Pod vplyvom [[Michail Petrovič Pogodin|Michaila Petroviča Pogodina]] sa preorientoval na [[Moskva|Moskvu]] (prešiel k [[Ruská ríša|proruskej]] orientácii), vďaka čomu sa stal akademikom [[Cárska akadémia vied|Cárskej akadémie vied]] v [[Petrohrad|Petrohrade]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v rámci svojho [[Romantizmus (literatúra)|romantického]] obdobia (pred rokom [[1848]]) sa do veľkej miery venoval zhromažďovaniu a spracovaniu [[Jazykoveda|jazykovedných]] materiálov vychádzajúc zo zásady, že [[Jazyk (jazykoveda)|jazyk]] najlepšie odzrkadľuje duch národa. Prechod na proruskú orientáciu sa však prejavil aj v jeho odborných prácach. Príkladom je práca ''Hramatyka ruskoho jazyka'' (po slovensky ''Gramatika ruského jazyka'') publikovaná v roku [[1851]], ktorú už nenapísal v snahe o zachovanie a o rozvoj [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]]. Mal vplyv na [[Mykola Leontijovyč Ustyjanovyč|Mykolu Leontijovyča Ustyjanovyča]], ktorý sa tiež vo svojich dielach odklonil od ukrajinčiny a prešiel na tzv. [[jazyčije]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj sa v roku [[1867]] zúčastnil Všeruskej etnografickej výstavy ako člen delegácie [[Slovania|Slovanov]] žijúcich v [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. Predniesol na nej prejav o [[Ruská ríša|ruskej]] národno-kultúrnej jednote a o [[Slovanská vzájomnosť|slovanskej vzájomnosti]], čo vo [[Viedeň|Viedni]] bolo vnímané ako forma úsilia [[Ruská ríša|Ruskej ríše]] o získanie časti územia Rakúsko-Uhorska, kde žili slovanské národy, a ako demonštrácia svojej proruskej orientácie Slovanov. Výstava sa uskutočnila po prehranej [[Rakúsko-pruská vojna|rakúsko-pruskej vojne]], a tak jeho účasť spôsobila to, že rakúsko-uhorské úrady prenasledovali Jakiva Fedorovyča Holovackého, na čom sa do veľkej miery podieľal gróf [[Agenor Romuald Gołuchowski]], námestník cisára v [[Halič (región)|Haliči]].

Jakiv Fedorovyč Holovackyj v roku [[1868]] emigroval do [[Ruská ríša|Ruskej ríše]], kde vystúpil z duchovenstva a konvertoval na [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]]. V tom roku sa ujal vedúcej pozície vo [[Vilniuská archeologická komisia|Vilniuskej archeologickej komisii]]. V roku [[1871]] viedol dočasnú komisiu pre vytvorenie [[Vilniusská verejná knižnica|Vilniusskej verejnej knižnice]] a [[Vilniusské verejné múzeum|Vilniusského verejného múzea]].

Až do súčasnosti má veľký význam [[Etnológia|etnografická]] práca Jakiva Fedorovyča Holovackého{{--}}''Narodnyje pesni Galickoj j Ugorskoj Rusi'' (po slovensky ''Ľudové piesne Haličskej a Uhorskej Rusi''), ktorá bola vydaná v troch zväzkoch medzi rokmi [[1863]] až [[1878]] v rámci série článkov ''Čtenija v Imperatorskom Obščestve istorii i drevnostej rossijskich'' (po slovensky ''Prednášky imperátorskej Spoločnosti histórie a ruského dávnoveku''). Ako dodatok k práci v roku [[1875]] publikoval etnografickú mapu [[Rusíni|rusínskeho]] obyvateľstva žijúceho v [[Halič (región)|Haliči]], v severovýchodnom [[Uhorsko|Uhorsku]] a na [[Bukovina (krajina)|Bukovine]]. Pri jej zostavovaní vychádzal z dovtedy najpodrobnejšej etnografickej mapy [[Rakúske cisárstvo|Rakúskeho cisárstva]], ktorú vytvoril v roku [[1855]] [[Rakúšania|rakúsky]] etnograf a [[historik]] [[Karl Czörnig]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj pri zostavovaní svojej mapy na rozdiel od Karla Czörniga uvádzal názvy v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]], v [[Jazyčije|jazyčiji]] (v [[Rusínčina|rusínskych]] [[Dialekt|dialektoch]]) alebo [[Rusifikácia|rusifikované]] názvy (nie [[Poľština|poľské]], [[Nemčina|nemecké]] i [[Maďarčina|maďarské]] názvy) miest. Mapa mala mierku 1 : 1 600 000, dĺžku 39,5 cm a šírku 50 cm, obsahovala [[Vodná sieť|vodné siete]], hranice politických a [[Administratívne členenia Uhorska|administratívnych oblastí]], [[Železnica|železnice]], hlavné cesty, [[Pohorie|pohoria]], [[Mesto (všeobecne)|mestá]], [[Obec (správna jednotka)|obce]]. Jakiv Fedorovyč Holovackyj červenou farbou vyznačil tie miesta, kde zapísal jednotlivé [[Ľudová pieseň|ľudové piesne]], a miesta, ktoré sa v piesňach spomínajú. Administratívne jednotky{{--}}[[Župa (Uhorsko po roku 1849)|župy]] a [[Okres (Uhorsko po roku 1849)|okresy]] boli očíslované. Osobitné čísla v rámci politicko-administratívneho rozdelenia mali jednotlivé jednotky Haliče a Uhorska. Mapa farebne vyznačovala jednotlivé územie podľa toho, aká [[Národnostná menšina|národnosť]] mala najväčšie zastúpenie: zelenou farbou bolo označené tzv. ''ruské obyvateľstvo''{{--}}[[Rusíni]] a [[Ukrajinci]], ružovou farbou bolo označené ''česko-slovenské obyvateľstvo'' – [[Česi]] a [[Slováci]]; svetločervenou farbou bolo označené ''maďarské obyvateľstvo''{{--}}[[Maďari]]; svetložltou farbou bolo označené ''poľské obyvateľstvo''{{--}}[[Poliaci]]; žltou farbou bolo označené ''nemecké obyvateľstvo''{{--}}[[Nemci]]; azúrovou farbou bolo označené ''rumunské obyvateľstvo''{{--}}[[Rumuni]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bajcar | meno = Andrij | titul = Etnohrafična karta ruskoho narodonaseleňňa v Halyčyni, pivnično-schidnij Uhorščyni i Bukovyni. Jakiv Holovackyj. 1875 r. | url = https://baitsar.blogspot.com/2016/12/1875.html | dátum vydania = 2016-12-04 | dátum prístupu = 2025-12-25 | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Významnými sú aj odborné práce Jakiva Fedorovyča Holovackého venujúce sa témam:

* história [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
* história [[Halič (región)|Haliče]].
* história [[Bukovina (krajina)|Bukoviny]].
* etnogenéza [[Slovania|Slovanov]].
* vzťahy [[Poliaci|Poliakov]] a [[Halič (región)|Haličanov]].
* vzťahy [[Ukrajinci|Ukrajincov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Rusíni|Rusínov]] a [[Poliaci|Poliakov]].
* vzťahy [[Slovania|Slovanov]] a [[Germáni|Germánov]].

Významnými sú aj odborné práce, kde sa Jakiv Fedorovyč Holovackyj venoval [[Ukrajinská literatúra|ukrajinským]] spisovateľom ([[Ivan Petrovyč Kotľarevskyj]], [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko]], [[Markijan Semenovyč Šaškevyč]], [[Ivan Mykolajovyč Vahylevyč]], [[Lazar Baranovyč]], [[Feofan Prokopovyč.]]..), dielu ''[[Slovo o pluku Igorovom]]'', ako aj ''Geografičeskij slovar zapadnoslavianskich i južnoslavianskich zemeľ j priležaščich stran'' (po slovensky ''Geografický slovník západoslovanských a juhoslovanských zemí a priľahlých krajín''), ktorý napísal v roku [[1877]] a bol publikovaný v roku [[1884]].

Bol presvedčený o názore, že je existujú jeden [[Rusi|ruský národ]] a jedna [[ruská literatúra]]. Pod vplyvom toho vystupoval proti používaniu [[Ukrajinčina|ukrajinčiny]] v [[Literatúra|literatúre]] a vo [[Veda|vede]], čo malo negatívny vplyv na rozvoj inteligencie v regiónoch [[Halič (región)|Haliče]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]].
[[Súbor:Grave of Jakov Golovackij in the Euphrosyne Cemetery in Vilnius2.JPG|náhľad|Hrob Jakiva Fedorovyča Holovackého vo Vilniuse.]]
Archív Jakiva Fedorovyča Holovackého sa nachádza v ''[[Ľvivska nacionaľna naukova biblioteka imeni Vasyľa Stefanyka|Ľvivskej nacionaľnej naukovej biblioteke imeni Vasyľa Stefanyka]]'' (po slovensky ''Ľvovská národná vedecká knižnica Vasyľa Stefanyka'').

Jakiv Fedorovyč Holovackyj zomrel [[13. máj|13. mája]] [[1888]] v meste [[Vilnius]], kde je aj pochovaný.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Rodina ==
Manželkou Jakiva Fedorovyča Holovackého bola Marija Buračynska, dcéra [[Kňaz|kňaza]] z obce [[Kryvorivňa]]. Zosobášili sa v roku [[1841]]. Mali spolu 4 deti:

* Jaroslav, ktorý sa obesil v roku 1879.
* Vsevolod, absolvent [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej univerzity]], dlhý čas bol bez práce.
* Sofija, ktorá bola vo väzení.
* Tekľa, ktorá spolu so sestrou ako dar od cárovnej dostala [[Ikona|ikony]]. Dostávali od nej [[Štipendium|štipendiá]], keď študovali na vysokej škole v [[Petrohrad|Petrohrade]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Práce ==

* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/388/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=388 strán; názov zväzku: Dumy i dumki|zväzok=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_I/page/n433/mode/2up|jazyk=ru|poznámka=841 strán; názov zväzku: Obriadnyje pesni|zväzok=2}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Holovackyj|meno=Jakiv Fedorovyč|titul=Narodnyje pesni Galickoj i Ugorskoj Rusi|vydanie=1|vydavateľ=Izdateľstvo Obščestva Istorii i Drevnostej Rossii pri Moskovskom universitete|miesto=Moskva|rok=1878|url=https://archive.org/details/golovatskyj1878/Ch_III/|jazyk=ru|poznámka=523 strán; názov zväzku: Raznočtenija i dopolnenija|zväzok=3}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Studynskyj Kyrylo|titul=Holovackyj, Jakov. Korespondencija Jakova Holovackoho v litach 1835–49|vydanie=1|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Nacionaľná biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Ľvov, Kyjev|rok=1909, 2018|url=https://elib.nlu.org.ua/object.html?id=10397|jazyk=uk}}.

== Pamiatka ==
[[31. december|31. decembra]] [[2013]] bol v meste [[Ivano-Frankivsk]] odhalený na svete prvý pamätník venovaný literárnej skupine ''[[Ruska trijcia]]'' (po slovensky ''Ruská trojica''). V strede sa nachádza socha Jakiva Fedorovyča Holovackého.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Ivano-Frankivsku vstanovyly pam’iatnyk «Ruskij trijci» | url = https://www.radiosvoboda.org/a/25217632.html | dátum vydania = 2013-12-31 | dátum prístupu = 2025-12-24 | vydavateľ = Radio Svoboda | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;0&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Головацький Яків Федорович|40756168}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Rozumnyj|meno=Jaroslav|titul=Markijan Šaškevyč na Zachodi|vydanie=1|vydavateľ=Instytut Zapovidnyk Markijana Šaškevyča|miesto=Winnipeg|rok=2007|isbn=978-0-9698671-1-1|jazyk=uk|url=https://diasporiana.org.ua/wp-content/uploads/books/25119/file.pdf|poznámka=383 strán}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kriľ|meno=Mychajlo|titul=Nevidomyj lyst Jakova Holovackho|vydanie=1|vydavateľ=Ľvivskyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Instytut slavistyky|miesto=Ľvov|rok=2003|strany=283 – 288|edícia=Problemy slov'ianoznavstva|jazyk=uk|url=https://web.archive.org/web/20150924015604/http://www.franko.lviv.ua/page/n53/031.pdf}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Horak|meno=Roman|titul=Zadľa praznyka. U sutinkach|vydanie=1|vydavateľ=Raďanskyj pysmennyk|miesto=Kyjev|rok=1989|isbn=5-333-00206-1|strany=370, 371|poznámka=373 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyclopedia of Ukraine|vydanie=1|vydavateľ=University of Toronto Press|miesto=Toronto|rok=1988|isbn=9781442652415|jazyk=en|zväzok=II|poznámka=758 strán|priezvisko=Kubijovyč|meno=Volodymyr}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Naumenko|meno=K|titul=Dijača nacionaľno-kuľturnoho vidrodžeňňa Halyčyny. Do 200-riččia vid dňa narodžeňňa J. Holovackoho (1814−1888)|periodikum=Daty i podiji|vydavateľ=Nacionaľna parlamentska biblioteka Ukrajiny|miesto=Kyjev|dátum=2014|číslo=2|strany=97 – 100|issn=2306-3505|url=2014|dátum prístupu=2025-12-25}}.
* {{Citácia knihy|titul=Polityčna encykolpedija|vydanie=1|vydavateľ=Parlamentske vydavnyctvo|miesto=Kyjev|rok=2011|isbn=978-966-611-818-2|strany=150|url=https://shron1.chtyvo.org.ua/Levenets_Yurii/Politychna_entsyklopediia.pdf|jazyk=uk|poznámka=808 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2006|isbn=966-02-4099-6|strany=487|poznámka=680 strán|kapitola=heslo Holovackyj Jakiv Fedorovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}.

= Oleksandr Jakovyč Konyskyj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Oleksandr Jakovyč Konyskyj
 | Popis osoby        = ukrajinský prekladateľ, spisovateľ, vydavateľ, lexikograf, pedagóg, občiansky činiteľ, advokát a novinár
 | Portrét            = Олександр Кониський.jpg
 | Dátum narodenia    = [[18. august]] [[1836]]
 | Miesto narodenia   = [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = {{duv|1900|12|12|1836|8|18}}
 | Miesto úmrtia      = [[Bolechiv]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Štát pôsobenia     = [[Ruská ríša]]
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Profesia           = [[spisovateľ]], [[prekladateľ]]
 | Známy vďaka        = pieseň [[Molytva za Ukrajinu]]
 | Manželka           = Marija Oleksandrivna
 | Popis portrétu     = Portrét od Franca Mezera
 | Pseudonym          = F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn
}}'''Oleksandr Jakovyč Konyskyj''' (* [[18. august]] [[1836]], [[Perechodivka]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[12. december]] [[1900]], [[Kyjev]], [[Ruská ríša]], dnes [[Ukrajina]]) bol [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[prekladateľ]], [[spisovateľ]], vydavateľ, [[Lexikografia|lexikograf]], [[Pedagógia|pedagóg]], občiansky činiteľ, [[advokát]] a [[novinár]] s [[Liberalizmus|liberálnym]] smerovaním. Pôsobil pod približne 150 [[Pseudonym|pseudonymami]] (F. Vernyvoľa, F. Gorovenko, V. Burkun, Perebedňa, O. Chutorianyn...). Napísal [[pieseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') a preložil v [[Ruština|ruštine]] napísaný denník [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]].

== Životopis ==

Oleksandr Jakovyč Konyskyj sa narodil [[18. august|18. augusta]] [[1836]] v obci [[Perechodivka]]. Pochádzal zo starého [[Černihiv|černihovského]] rodu, ktorý už existoval viac ako 400 rokov. Detstvo strávil v meste [[Nižyn]], ktoré opísal v svojich spomienkach:{{citát|Nižyn je malé mesto. Súčasne bol centrom vzdelávania Černihivského regiónu a severu Poltavského regiónu. Tu sa skvelo Bezborodské lýceum. Okrem toho Nižyn má slávnu históriu – predovšetkým obchodnú, preto bol v centre pozornosti bohatých ľudí so statkami.}}Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal v roku [[1858]] prispievať do ''[[Černyhovskyj Lystok|Černyhovského Lystku]]'' (po slovensky ''Černyhovský Lístok''). Angažoval sa v rôznych oblastiach spoločenského života. V meste [[Poltava]], kde slúžil, organizoval [[Nedeľná škola|nedeľnú školu]]. Pre potreby výučby písal učebnice (''Ukrajinski propysy'', ''Aryfmetyka, abo ščotnycia'', ''Hramatka abo perša čytanka zadľa počatku všenia''...). V tlači publikoval rad článkov venujúcich sa [[Náboženstvo|náboženským]] témam. Ako člen kyjevskej mestskej rady sa usiloval o zavedenie výučby [[Ukrajinčina|ukrajinského jazyka]] na školách. Organizoval vzťahy medzi Ukrajincami angažovanými v spoločenskom živote na Haliči. Bol obviňovaný zo šírenia tzv. maloruskej propagandy, bez akéhokoľvek vyšetrovania či súdu bol v roku [[1863]] vyhnaný do mesta [[Vologda]].
[[Súbor:Олександр Кониський з дружиною.jpg|vľavo|náhľad|Fotografia s manželkou Marijou z roku 1866.]]
V roku [[1865]] [[Vysťahovalectvo|emigroval]]. V emigrácii sa spojil s národnými [[Ukrajinská diaspóra|ukrajinskými]] občianskymi činiteľmi pochádzajúcimi z [[Halič (región)|Haliče]]. Po to, čo žil v [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|nemeckých]] mestách [[Drážďany]] a [[Lipsko]], navštívil [[Ľvov]] a vrátil sa na [[Ukrajina|Ukrajinu]]. Pod oficiálnym policajným dohľadom žil v mestách Jelisavethrad (dnes [[Kropyvnyckyj]]) a [[Bobrynec]] a od konca roku [[1866]] približne šesť rokov žil v meste Katerynoslav (dnes [[Dnepropetrovsk]]), kde sa venoval advokácii a písaniu. Väčšinu diel, ktoré Oleksandr Jakovyč Konyskyj počas tohto obdobia napísal ([[román]] ''Ne daruj zolotom, ta ne byj molotom'', poéma ''Semen Palij'', [[poéma]] ''Kozak Rozum'', ''Na zaslanni''...), ako aj [[Ukrajinčina|ukrajinský]] slovník obsahujúci približne 20 tisíc slov a veľkú zbierku [[Príslovie|prísloví]], [[Ruská ríša|ruská]] polícia skonfiškovala v rámci razie. Diela sa nikdy nenašli. V roku [[1872]] sa pod sa vrátil z Katerynoslavu (dnešného Dnepropetrovsku) do [[Kyjev|Kyjeva]], kde zostal pod policajným dohľadom a pracoval v novinách ''[[Kijevskij telegraf]]'' (po slovensky ''Kyjevský telegraf'').

Počas druhej polovice 90. rokov 19. storočia pomáhal [[Volodymyr Bonifatijovyč Anatonovyč|Volodymyrovi Bonifatijovyčovi Anatonovyčovi]] založiť ''[[Vseukrajinská politická organizácia|Vseukrajinskú politickú organizáciu]]'', ktorá mala zjednocovať národne citiacich [[Ukrajinci|Ukrajincov]] každého smerovania žijúcich na území [[Ruská ríša|Ruskej ríše]]. Ustanovujúci zjazd organizácie sa konal v roku [[1897]] a v roku [[1901]] sa k nej pridala aj [[Kyjev|kyjevská]] tajná organizácia ''[[Stara hromada]]'' (po slovensky ''Stará spoločnosť''). Samotná organizácia nakoniec prerástla do ''[[Ukrajinská demokratická strana|Ukrajinskej demokratickej strany]]''.

Pre potreby ''[[Vseukrajinska spiľna orhanizacija|Vseukrajinskej spiľnej orhanizacije]]'' (po slovensky ''Všeukrajinská spoločná organizácia'') v [[Kyjev|Kyjeve]] založil vydavateľstvo ''[[Vik]]'' (po slovensky ''Storočie''), ktoré počas 15 rokov svojej existencie publikovalo v [[Ukrajinčina|ukrajinčine]] viac ako 100 kníh.

Oleksandr Jakovyč Konyskyj patril medzi zakladateľov a finančných podporovateľov ''Literaturného tovarystva imeni Ševčenka'' (po slovensky ''Literárne tovarišstvo Ševčenka''), ktoré vzniklo v roku [[1873]], neskôr inicioval pretvorenie spoločnosti na ''[[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národné tovarišstvo Ševčenka'').

Venoval veľa úsilia (morálneho aj materiálneho) do rozvoja [[Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|tovarišstva]]. Tovarišstvu daroval vlastných 1 000 [[Ruský rubeľ|rubľov]] na pokrytie potrieb a zároveň sa ujal aj pozície šéfredaktora prvých čísel vydaní zápisov tovarišstva. Spomedzi ukrajinských spisovateľov nachádzajúcich sa pod ruským dohľadom len Olesandr Jakovyč Konyskyj a [[Mychajlo Serhijovyč Hruševskyj]] prispievali do každého čísla{{--}}uverejňovali v ňom svoje poznámky, kritické postoje, historické články aj literárne články. Spoločne s Volodymyrom Antonovyčom Konyským pomohol Mychajlovi Serhijovyčovi Hruševskému, jeho žiakovi, aby sa dostal na katedru ukrajinskej histórie [[Ľvovská univerzita|ľvovskej univerzity]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hyryč | meno = Ihor | titul = Oleksandr Konyskyj | url = https://portalhistoryua.com/personality/oleksandr-konyskyj/ | dátum prístupu = 2025-12-21 | vydavateľ = Portal beta | jazyk = uk}}&lt;/ref&gt;

Oleksandr Jakovyč Konyskyj zomrel [[12. december|12. decembra]] [[1900]] v Kyjeve. Bol pochovaný na Bajkovom cintoríne.

== Tvorba ==
[[Súbor:Oleksandr Konyskyy.jpg|náhľad|Konyskyj v posledných rokoch svojho života.]]
Oleksandr Jakovyč Konyskyj začal literárne tvoriť v roku [[1858]]. Písal [[Báseň|básne]], [[Románová novela|románové novely]], [[Dráma|dramatické diela]] a poviedky. Vo svojich dielach obhajoval myšlienky [[Ukrajinci|ukrajinského]] [[Nacionalizmus|nacionalizmu]] a tzv. teóriu malých činov. Známe sú jeho básne: ''Ja ne bojus ťurmy i kata'' (po slovensky ''Nebojím sa väzenia ani kata''), ''Na pochoroni T. Ševčenka'' (po slovensky ''Na pohrebe Tarasa Ševčenka'')..., pri ktorých boli literárni kritici zdržanliví. Vo svojich [[Poviedka|poviedkach]] sa venoval problému sociálnej a nacionálnej degradácie Ukrajincov v [[Ruská ríša|Ruskej ríši]] (''Paniv praznyk'', ''Mlyn'', ''Spokuslyva nyva''...) a opisoval bežný život Ukrajincov (''Chvora duša'', ''Starci'', ''Za kryhoju''...). V románových novelách ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'') a ''Jurij Gorovenko'' (po slovensky ''Jurij Govorenko'') vytvoril obraz ukrajinskej inteligencie a činiteľov angažujúcich sa v kultúre.

Bol autorom prvej podrobnej{{--}}2-zväzkovej [[Biografia|biografie]] [[Taras Hryhorovyč Ševčenko|Tarasa Hryhorovyča Ševčenka]], ktorá nestratila svoj význam a v súčasnosti sa publikuje pod názvom ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901). Práca dostala vysoké hodnotenie od [[Ivan Jakovyč Franko|Ivana Jakovyča Franka]] a od [[Ahatanhel Juchymovyč Krymskyj|Ahatanhela Juchymovyča Krymského]]. Jeho [[báseň]] ''[[Molytva za Ukrajinu]]'' (po slovensky ''Modlitba za Ukrajinu'') zhudobnil [[Mykola Vitalijovyč Lysenko]].

Od konca 20. rokov 20. storočia boli diela Oleksandra Jakovyča Konyského (okrem zopár básní) zakázané. [[Sovietsky zväz|Sovietski]] [[Literárna veda|literárni vedci]] ho označovali za [[Nacionalizmus|nacionalistu]]. Jeho úplná [[Rehabilitácia (právo)|rehabilitácia]] bola až počas 80. rokov 20. storočia. V roku [[1990]] v [[Kyjeve]] bola opätovne vydaná monografia.

== Dielo ==
Širšiu [[Bibliografia|bibliografiu]] tvorby Oleksandra Jakovyča Konyského zostavil [[Vasyľ Mykolajovyč Domanyckyj]]. Bola publikovaná v prvom čísle mesačníka ''[[Kijevskaja starina]]'' (ukrajinský názov: ''Kyjivska mynuvšyna''; po slovensky ''Kyjevská minulosť'').&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Bibliografičejskij ukazateľ sočinenij A. Ja. Konisskago pisannych po-malorusski|periodikum=Ukrajinskaja starina|vydavateľ=Stara hromada|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|dátum prístupu=2025-12-21|dátum archivácie=2018-11-20|url archívu=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

=== Poviedky ===

* ''Panska voľa'' (po slovensky ''Pánska vôľa'').
* ''Propašči ľudy'' (po slovensky ''Stratení ľudia'').
* ''Syrota'' (po slovensky ''Sirota'').
* ''Antin Kalyna'' (po slovensky ''Antin Kalyna'').
* ''Doľa odnoho pysmennyka'' (po slovensky ''Osud jedného spisovateľa'').
* ''Steľmachy'' (po slovensky ''Tesári'').
* ''Sestra-žalibnycia'' (po slovensky ''Žialiaca sestra'').
* ''Baba Javdocha'' (po slovensky ''Baba Javdocha'').
* ''Navvyperedky'' (po slovensky ''Predbiehajúce sa'').
* ''Neprymyrenna'' (po slovensky ''Nezmieriteľná'').

=== Románové novely ===

* ''Semen Žuk i joho rodyči'' (po slovensky ''Semen Žuk a jeho príbuzní'', 1875).
* ''Jurij'' ''Horovenko'' (po slovensky ''Jurij Horovenko'', 1885).
* ''V hosťach dobre, a vdoma lipše'' (po slovensky ''U hostí dobre, doma lepšie'', 1885).
* ''Boroťba'' (po slovensky ''Boj'', 1890).
* ''Hrišnyky'' (po slovensky ''Hriešnici'', 1895).
* ''Molodyj vik Maksyma Odycia'' (po slovensky ''Mladosť Maksyma Odynca'').

=== Dramatické diela ===
* ''Porvalas nytka'' (po slovensky ''Nitka sa pretrhla'', 1884).
* ''Oľha Nosačivna'' (po slovensky ''Oľha Nosačivna'').

=== Články ===
*''Krytyčny ohľad ukrajinskoji dramatyčnoji literatury'' (po slovensky ''Kritický prehľad ukrajinskej dramatickej literatúry'', 1865).
*''Ukrajinskyj naconalizm'' (po slovensky ''Ukrajinský nacionalizmus'', 1875).
*''Sohočasne literaturne priamuvaňňa'' (po slovensky ''Súčasné literárne smerovanie'', 1878).
*''Vidčyty z istoriji rusko-ukrajinskoho pysmenstva'' (po slovensky ''Výklad z histórie rusko-ukrajinského písomníctva'', 1881 – 1882).
*''Lysty pro Irlandiju'' (po slovensky ''Listy o Írsku'', 1882, 1904).
*''Z istoriji Rusy-Ukrajiny. Pisľa Kostomarova'' (po slovensky ''Z histórie Rusi-Ukrajiny. Po Kostorovovi'').
*''Mychajlo Maksymovyč. Biohrafična zamitka'' (po slovensky ''Mychajlo Maksymovyč. Biografická poznámka''; 1886).
*''Žinoča osvita na Ukrajini'' (po slovensky ''Vzdelávanie žien na Ukrajine''; 1886).
*''Žinky-profesory u Bolonii'' (po slovensky ''Profesorky v Bologni''; 1886).
*''Pro Anatoľa Svydnyckoho'' (po slovensky ''O Anatolijovi Svydnyckom''; 1888).

=== Recenzie ===
* ''Koly ž vyjasnycia. Za provodom povisti Chmary'' (po slovensky ''Kedy sa už vyjasní. Na základe románovej novely Chmary'', 1875).
* ''Zbirnyk tvoriv Ijeremiji Halky'' (po slovensky ''Zbierka diel Ijerimiji Halky'', 1876).
* ''Očerky z istoriji ukajinskoji literatury XIX stoliťťa'' (po slovensky ''Náčrty z ukrajinskej literatúry 19. storočia'', 1884).

=== Monografia ===
* ''Taras Ševčenko-Hrušivskyj: Chronika joho žyťťa'' (po slovensky ''Taras Ševčenko – Hrušivskyj: Kronika jeho života''; bola vydaná v rokoch 1898 až 1901).

=== Preklady ===

* ''Dvi ruski narodnosti'' (po slovensky ''Dve ruské národnosti'', 1886).
* ''Kňahyňa. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Kňažná: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).
* ''Artyst. Povisť Tarasa Ševečenka'' (po slovensky ''Umelec: románová novela Tarasa Ševčenka'', 1888).

== Pamiatka ==
* V [[Ukrajina|ukrajinských]] mestách [[Dnepropetrovsk]], [[Ľvov]], [[Drohobyč]], [[Kyjev]], [[Čerkasy]] a [[Černihiv]] sa nachádzajú ulice pomenované po Oleksandrovi Jakovyčovi Konyskom.
* Celá tvorba Oleksanndra Jakovyča Konyského sa v súčasnosti nachádza v ''[[Instytut literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny|Instytute literatury T. H. Ševčenka NAN Ukrajiny]]'' (po slovensky ''Inštitút literatúry T. H. Ševčenka Národnej akadémie vied Ukrajiny'') a v ''Nacionaľnej bibilioteke Ukrajiny imeni V. Vernadskoho'' (po slovensky ''Národná knižnica Ukrajiny V. I. Vernadského'').
* V meste [[Bojarka]] bola 25. júla 2021 odhalená pamätná tabuľa.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kyjivščyna. Mytropolyt Oleksandr vyiav učasť u vidkrytti pam’iatnoji došky avtorovi sliv duchovnoho himu Ukrajiny Oleksandru Konyskomu | url = https://pereyaslav-eparchia.kiev.ua/novini/novini-eparkhiji/547-kijivshchina-mitropolit-oleksandr-vzyav-uchast-u-vidkritti-pam-yatnoji-doshki-avtorovi-sliv-dukhovnogo-gimnu-ukrajini-oleksandru-koniskomu | dátum vydania = 2021-07-25 | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Perejaslavsko-Vyšnevska jeparchija. Pravoslavna cerkva Ukrajiny | jazyk = uk | miesto = Perejaslav}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Кониський Олександр Якович|45780938}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Usenko|meno=Ihor Borysovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2009|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=Konyskyj Oleksandr Jakovyč|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=25|zväzok=5|typ zväzku=|url=|isbn=978-966-00-0085-4|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija sučasnoji Ukrajiny|priezvisko=Hajevska|meno=Ľubov Oksetijivna|poznámka=hlavný redaktor: Ivan Mychajlovyč Dziuba; 767 strán|vydavateľ=Instytut nacionaľnych doslidžeň Nacionaľnoji akademiji nauk Ukrajiny; Naukove tovarystvo imeni Ševčenka|miesto=Kyjev|rok=2014|isbn=978-966-02-7304-7|url=https://esu.com.ua/article-4843|zväzok=14|jazyk=uk|vydanie=1|strany=}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Domanyckyj|meno=Vasyľ Mykolajovyč|titul=Bibliohrafičnyj vkazivnyk tvoriv O. Ja. Konyskoho, pysanych ukrajinskoju movoju|periodikum=Kijevskaja staryna|miesto=Kyjev|dátum=1901|ročník=20|číslo=1|strany=131 – 151|url=https://archive.org/details/kievskaya_starina_1901/page/n132/mode/1up|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=ru}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Nekropoľ na Bajkovij hori|miesto=Kyjev|rok=2008|strany=128, 228, 229, 267|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Žaďko|meno=V. O.|titul=Ukrajinskyj nekropoľ|miesto=Kyjev|rok=2005|strany=202|jazyk=uk|vydanie=1}}.
* {{Citácia knihy|titul=Lysty Oleksandra Konyskoho do Illi Šraha: naukove vydaňňa|vydanie=1|miesto=Černihiv|rok=2011|poznámka=201 strán|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=Oleksandr Jakovyč Konyskyj v epistoľarnomu spilkuvanni (1893 – 1900 roky): Naukove vydaňňa|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=358 – 366|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ivanycka|meno=S. H.|titul=...Peršoporiadne džerelo dľa istoriji našoho duchovnoho žyťťa...|periodikum=Naukove vydaňňa|vydavateľ=Prosvita|miesto=Černihiv|dátum=2011|číslo=XXXI|strany=153 – 157|priezvisko2=Demčenko|meno2=T. P.|priezvisko3=Mysiury|meno3=O. O.|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|titul=Oleksandr Konyskyj|periodikum=Visnyk NTŠ|dátum=2016|strany=52 – 56|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Lysenko|meno=I. K.|titul=Nižynci vidomi j nevidomi: osobystisnyj faktor u rehionaľnij istoriji (druha miskrajonna nukovo praktyčna konferencija)|vydanie=1|rok=2016|strany=49 – 60|kapitola=Postať Oleksandra Konyskoho v hromadsko-polityčnomu žytti Velykoji Ukrajiny ta Halyčyny druhoji polovyny XIX stoliťťa: stan doslidžeňňa problemy|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Franko|meno=Ivan Jakovyč|titul=Pro žyťťa i dijaľnisť O. Konyskoho|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo tovarystva Prosvita|miesto=Ľvov|rok=1901|odkaz na autora=Ivan Jakovyč Franko|jazyk=uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Jas|meno=Oleksij Vasyľovyč|titul=Ideja akademiji v ukrajinskij naukovij i hromadskij dumci kincia XIX – počastku XX st.: teksty na konteksty|periodikum=Ukrajinskyj istoryčnyj žurnal|dátum=2018|číslo=6|strany=4 – 32|url=https://www.academia.edu/38305965/%D0%86%D0%B4%D0%B5%D1%8F_%D0%B0%D0%BA%D0%B0%D0%B4%D0%B5%D0%BC%D1%96%D1%97_%D0%B2_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%96%D0%B9_%D1%96_%D0%B3%D1%80%D0%BE%D0%BC%D0%B0%D0%B4%D1%81%D1%8C%D0%BA%D1%96%D0%B9_%D0%B4%D1%83%D0%BC%D1%86%D1%96_%D0%BA%D1%96%D0%BD%D1%86%D1%8F_%D0%A5%D0%86%D0%A5_%D0%BF%D0%BE%D1%87%D0%B0%D1%82%D0%BA%D1%83_%D0%A5%D0%A5_%D1%81%D1%82_%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D1%82%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%82%D0%B5%D0%BA%D1%81%D1%82%D0%B8_%D0%A3%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%B8%D0%B9_%D1%96%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B8%D0%B9_%D0%B6%D1%83%D1%80%D0%BD%D0%B0%D0%BB_2018_6_%D0%A1_4_32|dátum prístupu=2025-12-21|jazyk=uk}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Levčenko | meno = Iľľa | titul = Stanovleňňa pohľadiv O. Konyskoho ščodo ukrajino-poľskoho pytaňňa (VI Mižnarodna naukovo-praktyčna konferencija – Aktuaľni problemy humanitarnych nauk u doslidžeňňach molodych naukovciv | url = https://www.academia.edu/31349056/%D0%9B%D0%B5%D0%B2%D1%87%D0%B5%D0%BD%D0%BA%D0%BE_%D0%86_%D0%9A_%D0%A1%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%BB%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F_%D0%BF%D0%BE%D0%B3%D0%BB%D1%8F%D0%B4%D1%96%D0%B2_%D0%9E_%D0%9A%D0%BE%D0%BD%D0%B8%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D1%89%D0%BE%D0%B4%D0%BE_%D1%83%D0%BA%D1%80%D0%B0%D1%97%D0%BD%D0%BE_%D0%BF%D0%BE%D0%BB%D1%8C%D1%81%D1%8C%D0%BA%D0%BE%D0%B3%D0%BE_%D0%BF%D0%B8%D1%82%D0%B0%D0%BD%D0%BD%D1%8F_VI_%D0%9C%D1%96%D0%B6%D0%BD%D0%B0%D1%80%D0%BE%D0%B4%D0%BD%D0%B0_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D0%BE_%D0%BF%D1%80%D0%B0%D0%BA%D1%82%D0%B8%D1%87%D0%BD%D0%B0_%D0%BA%D0%BE%D0%BD%D1%84%D0%B5%D1%80%D0%B5%D0%BD%D1%86%D1%96%D1%8F_%D0%90%D0%BA%D1%82%D1%83%D0%B0%D0%BB%D1%8C%D0%BD%D1%96_%D0%BF%D1%80%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B5%D0%BC%D0%B8_%D0%B3%D1%83%D0%BC%D0%B0%D0%BD%D1%96%D1%82%D0%B0%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA_%D1%83_%D0%B4%D0%BE%D1%81%D0%BB%D1%96%D0%B4%D0%B6%D0%B5%D0%BD%D0%BD%D1%8F%D1%85_%D0%BC%D0%BE%D0%BB%D0%BE%D0%B4%D0%B8%D1%85_%D0%BD%D0%B0%D1%83%D0%BA%D0%BE%D0%B2%D1%86%D1%96%D0%B2_2016_%D0%92%D0%B8%D0%BF_8_%D0%A1_63_67 | dátum vydania = 2018 | dátum prístupu = 2025-12-21 | strany = 63 – 67 | jazyk = uk | miesto = Kyjev | vydavateľ = Vydavnycko-polihrafičnyj centr Kyjivskyj universytet}}.
* {{Citácia knihy|titul=Ukrajinska muzyčna encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Nacionaľna Akademija Nauk Ukrajiny, Instytut mystectvoznavstva, foľklorystyky ta etnolohiji im. M. T. Ryľskoho|miesto=Kyjev|rok=2008|isbn=966-02-4099-6|strany=523|dátum archivácie=2019-08-18|url archívu=https://archive.org/details/muzychna02/page/n461/mode/2up|poznámka=664 strán|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyč|priezvisko=Skrypnyk|meno=Hanna Arkadijivna|priezvisko2=Sikorska|meno2=I|priezvisko3=Kosťuk|meno3=N|jazyk=uk}}
* {{Citácia knihy|priezvisko=Onackyj|meno=Jevhen Dometijovyč|titul=Ukrajinska mala encyklopedija|vydanie=1|vydavateľ=Dzvin|miesto=Buenos Aires|rok=1960|strany=701, 702|jazyk=uk|kapitola=heslo Konyskyj Oleksandr Jakovyčč|zväzok=3|url=}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Huraľ | meno = Oľha | titul = Simejni tejemnycij Oleksandra Konyskoho | url = https://tyzhden.ua/simejni-taiemnytsi-oleksandra-konyskoho/ | dátum vydania = 2024-02-11 | dátum prístupu = 2025-12-27 | vydavateľ = Ukrajinskyj tyžde | miesto = Kyjev | jazyk = uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 182 strán|zväzok=1|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr|titul=Vybrani tvory|vydanie=1|vydavateľ=Čas, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Kyjev|rok=1927, 2017|poznámka=autorské poznámky: Serhij Oleksandrovyč Jefremov; 187 strán|zväzok=2|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=V hosťach dobre, a doma lipše|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska nakladňa, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Lipsko, Kyjev|rok=1920, 2018|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Konyskyj|meno=Oleksandr Jakovyč|titul=Hrišnyky|vydanie=1|vydavateľ=Ukrajinska vydavnyča spilka, Nacionaľna biblioteka Ukrajiny im. Jaroslava Mudroho|miesto=Winnipeg, Kyjev|rok=1917, 2019|jazyk=uk|poznámka=291 strán}}.
&lt;br /&gt;a

= Augustín Vološin =
'''Августи́н Іва́нович Воло́шин''' ({{ДН|17|3|1874}}, [[:uk:Келечин|Келечин]], [[:uk:Волівський_округ|Волівський округ]], [[:uk:Мармарош_(комітат)|Ма]]

== Походження ==
Дід, Іван Волошин, був вихідцем із села [[:uk:Великі_Лучки|Великі Лучки]], де був священником у 20–30-х рр. XIX століття. Важлива особливість статусу Великих Лучок була в тому, що його жителі перебували у становищі [[:uk:Вільновідпущеник|лібертинів]], які за виконання певної служби одержували землю, аж до XVIII століття були звільнені від [[:uk:Феодальні_повинності|феодальних повинностей]]{{Джерело}}. Служба жителів села полягала в тому, що вони перевозили пошту до близьких й далеких країв. Нові господарі [[:uk:Домінія|домінії]] [[:uk:Шенборн|Шенборни]] у XVIII столітті закріпачили лібертинів і примусили їх виконувати повинності. Перша згадка про діяльність о.&amp;nbsp;Івана Волошина у Великих Лучках датується 1830 роком. Своєму синові, батьку Августина Волошина&amp;nbsp;— Івану, він передав естафету&amp;nbsp;— служити людям. У сан священника батько о.&amp;nbsp;Августина Волошина був [[:uk:Хіротонія|висвячений]] у 1867 році, згодом отримав [[:uk:Парафія|парохію]] в селі Келечин Волівського округу (нині&amp;nbsp;— Міжгірський район). Подружжя ''Емілії Замбор-Волошин'' й ''Івана Волошина'' мало, окрім сина, ще трьох дочок&amp;nbsp;— ''Ольгу'', ''Олену'' та ''Елеонору{{Джерело}}''.

== Життєпис ==


Активною політичною діяльністю в українських громадсько-політичних організаціях Закарпаття почав займатися з 1919 року. 17 грудня 1919 року ввійшов до складу [[:uk:Директорія_Підкарпатської_Русі|Директорії Підкарпатської Русі]]. Заснував і очолював [[:uk:Християнсько-народна_партія|Народно-християнську партію]] (1923–1939), від якої обирався послом до [[:uk:Чехословаччина|чехословацького]] парламенту (1925–1929). Був провідним діячем [[:uk:Учительська_Громада_Підкарпатської_Руси|Учительської Громади Підкарпатської Руси]].

1933 року [[:uk:Папа_Римський|Папа]] [[:uk:Пій_XII|Пій XII]] іменував о.&amp;nbsp;Августина Волошина папським [[:uk:Прелат|прелатом]] у самостійній [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівській греко-католицькій єпархії]].

Активно виступав проти спроб місцевих «москвофілів», передусім [[:uk:Товариство_імені_Олександра_Духновича|Товариства ім.&amp;nbsp;Духновича]], спрямованих на поступову заміну місцевих діалектів на російську мову&amp;nbsp;— через школи та книговидання&lt;ref name=&quot;:122&quot;&gt;{{Cite web|url=http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm|title=Архівована копія|accessdate=22 грудня 2019|archive-date=3 січня 2011|archive-url=https://web.archive.org/web/20110103225204/http://litopys.org.ua/volosh/volosh30.htm}}&lt;/ref&gt;. Піддав гострій критиці так званий [[:uk:Шкільний_референдум_1937_року_у_Підкарпатській_Русі|«шкільний референдум»]] 1937&amp;nbsp;р., який дозволив викладати у карпатських школах граматику Є.&amp;nbsp;Сабова за москвофільсткими стандартами; заради боротьби проти москвофілів об'єднав зусилля з карпатськими комуністами, разом з якими зорганізував спільний мітинг.

[[:uk:26_жовтня|26 жовтня]] [[:uk:1938|1938]] року, після того як празька влада заарештувала прем'єр-міністра [[:uk:Бродій_Андрій_Іванович|Андрія Бродія]], оголосивши його угорським шпигуном, і розпустила уряд, Волошин був призначений новим прем'єр-міністром [[:uk:Уряд_Карпатської_України|автономного уряду Карпатської України]], а 15 березня 1939 року став президентом цієї держави.&lt;ref name=&quot;:222&quot;&gt;{{Cite web|url=https://www.facebook.com/watch/?v=607534297426319|title=Виступ Августина Волошина на Соймі Карпатської України|last=Центр Досліджень Визвольного Руху}}&lt;/ref&gt;

[[:uk:Закарпатське_губернаторство|Під час окупації]] краю [[:uk:Угорщина|Угорщиною]] емігрував разом з урядом за кордон і поселився в [[:uk:Прага|Празі]], присвятивши себе науковій та педагогічній діяльності. Працював в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті (УВУ)]] професором педагогіки, деканом та ректором. В 1945 році наполягав на тому, щоб УВУ продовжив існувати в Празі, проте університет все ж переїхав. Після Августин Волошин очолював відділ УВУ в [[:uk:Прага|Празі]]&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-23|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}&lt;/ref&gt;.

11 травня 1945&amp;nbsp;року був заарештований радянськими спецслужбами [[:uk:СМЕРШ|СМЕРШ]] й вивезений до СРСР. Помер у московській [[:uk:Бутирська_в'язниця|Бутирській в'язниці]] (Лєфортово&amp;nbsp;— напис на символічній могилі у Празі) о 15 годині 20 хвилин 19 липня 1945 року, за офіційною версією&amp;nbsp;— від [[:uk:Інфаркт|паралічу серця]].

Місце поховання невідомо, існують лише два [[:uk:Кенотаф|кенотафи]] – символічні могили. Одна – на [[:uk:Ольшанський_цвинтар|Ольшанському цвинтарі]] в Празі разом із племінницею [[:uk:Дутко_Ольга_Михайлівна|Ольгою Дутко]] та її чоловіком, інша – в Ужгороді, біля могили дружини (на території скансену)&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://varosh.com.ua/projects/batko-nash-voloshyn-zhyttya-i-try-mogyly-pershogo-j-ostannogo-prezydenta-karpatskoyi-ukrayiny/|title=Батько наш Волошин. Життя і три могили першого й останнього президента Карпатської України|website=Varosh|language=uk|access-date=2024-12-17}}&lt;/ref&gt;.

15 березня 2002 року [[:uk:Президент_України|Президент України]] [[:uk:Леонід_Кучма|Леонід Кучма]] підписав указ про надання Авґустину Волошинові посмертно звання [[:uk:Герой_України|«Герой України»]] з врученням ордену Держави&lt;ref&gt;{{УПУ|257/2002|15 березня 2002|Про присвоєння звання Герой України}}&lt;/ref&gt;.

== Сім'я, приватний сиротинець ==
Був одружений із донькою професора Ужгородської гімназії Іриною Петрик&amp;nbsp;— родичкою Будителя русинів греко-католицького священника [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської єпархії]] [[:uk:Духнович_Олександр_Васильович|О.&amp;nbsp;Духновича]]. У подружжя не було дітей, тому вони вирішили опікуватися цілим приватним сиротинцем (дитячий будинок сімейного типу), де виховувалися 22-є сиріт. Діти жили у великому двоповерховому будинку, який для цих потреб купив отець Августин. Вони були забезпечені харчуванням, гарним одягом, навчанням, вихованням та розвитком творчих здібностей. Існував цілий домашній оркестр, танцювальна група і хор.

13 березня 1936 року Ірина Волошин після двох днів хвороби несподівано померла. Велелюдний похорон видатної громадської діячки жіночого руху та просто милосердної жінки відбувався в [[:uk:Ужгородський_кафедральний_собор|Ужгородському кафедральному соборі]]. Від різних організацій та діячів краю було півсотні вінків із синьо-жовтими стрічками. Щире співчуття вдівцеві висловив Президент Чехії [[:uk:Томаш_Гарріг_Масарик|Томаш Гарріг Масарик]].

== Наукова, редакторська діяльність ==
[[Файл:Voloshyn_11.jpg|odkaz=[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C270x270bod%7C%D0%97%D0%BB%D1%96%D0%B2%D0%B0 https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_11.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C270x270bod%7CЗліва] направо: [[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]], хорунжий Сокол, [[:uk:Комаринський_Володимир|Володимир Комаринський]] та [[:uk:Дутка_Августин|Августина Дутки]]&lt;nowiki&gt;. Хуст, 1939 рік.]] [[Файл:Kochergan.jpg|odkaz=&lt;/nowiki&gt;[https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cn%C3%A1h%C4%BEad%7C311x311bod%7C https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Kochergan.jpg%7Cvpravo%7Cnáhľad%7C311x311bod%7C][[:uk:Волошин_Августин_Іванович|Августин Волошин]] та [[:uk:Кочерган_Михайло_Степанович|Михайло Кочерган]]&lt;nowiki&gt;. Хуст, березень 1939]] &lt;/nowiki&gt;[[Файл:Voloshyn 12.jpg|odkaz=https://uk.wikipedia.org/wiki/%D0%A4%D0%B0%D0%B9%D0%BB:Voloshyn_12.jpg|vpravo|náhľad|270x270bod|Освячення українського прапора біля церкви села Ставне Великоберезнянського округу Августином Волошиним. 14 січня 1939]] Протягом 1899–1944 років написав і видав понад 40 підручників та посібників майже з усіх вищеназваних дисциплін.

Упродовж 1903–1918 років був редактором єдиної в Угорщині української газети «Наука»; за часів [[:uk:Чехословаччина|Чехословацької республіки]] (1920–1938) вона виходила під назвою [[:uk:Свобода_(тижневик)|«Свобода»]].

Редагував релігійний журнал «Благовісник» (1922–1938). Був ініціатором заснування на [[:uk:Закарпаття|Закарпатті]] товариства [[:uk:Закарпатське_крайове_культурно-освітнє_товариство_«Просвіта»|«Просвіта»]] (1919), «Учительської громади» (1929) та головою [[:uk:Етнографічне_товариство_Підкарпатської_Русі|Етнографічного товариства Підкарпатської Русі]] (1935), які проіснували до окупації Закарпаття Угорщиною у березні 1939 року.

Волошин відомий також як автор праць з проблем літературно-писемної мови на українському Підкарпатті. Перший посібник Волошина «Методическая грамматика [[:uk:Українська_мова|угро-русского]] литературного языка для народныхъ школъ» (1901), перевиданий під назвою «Методическая грамматика карпато-[[:uk:Українська_мова|русского]] языка для народныхъ школъ» (1919) і насичений народно-розмовними елементами. Третє видання, що вийшло 1923 вже під назвою «Методична граматика [[:uk:Українська_мова|карпато-русского]] языка для низших клас народных школ», повністю базується на народному мовленні підкарпатських українців і до війни витримало кілька перевидань.

Свою прихильність до народної мови Волошин виявив ще в «Практичній граматиці [[:uk:Назва_української_мови|малоруської]] (рутенської) мови», виданій [[:uk:Угорська_мова|угорською мовою]] в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] (1907), де фактично описав живу систему мовлення закарпатців, трохи «олітературивши» її традиційно-книжними елементами та етимологічним правописом.

У вступі до цієї праці Волошин обстоює окремішність [[:uk:Українська_мова|української]] мови.

У писаній живою мовою «Читанці для [[:uk:Руський|руської]] молодежи», що виходила кілька разів у 20–30-х рр., він уміщував твори як місцевих, так і загальноукраїнських письменників. Його брошура «О письменном языцѣ подкарпатских [[:uk:Русини|русинов»]] (1921&lt;ref name=&quot;:122&quot; /&gt;) відіграла помітну роль в історії української літературної мови Закарпаття і фактично була відповіддю москвофілу І.&amp;nbsp;Гусьнаю, котрий у брошурі «Языковый вопросъ въ Подкарпатской Руси» (1921) заперечував існування української мови взагалі і вважав, що літературною мовою на Закарпатті має бути російська.

Волошин спростував ці вигадки, довівши, що зближення літературної мови на Закарпатті із загальноукраїнською (це й сталося в кін. 30-х рр) є природним.

Волошин активно боровся проти намагань угорської влади на початку ХХ ст. замінити на Закарпатті й [[:uk:Пряшівщина|Пряшівщині]] кирилицю угорською графікою (ст. «Оборона кирилики. Як оборонялися підкарп[атські] русини проти останнього атаку мадяризації перед переворотом?», 1937, та ін.).

Після окупації [[:uk:Карпатська_Україна|Закарпаття]] [[:uk:Угорське_королівство_(1920—1946)|Угорщиною]] (1939&amp;nbsp;р.) Августин Волошин емігрував до [[:uk:Прага|Праги]], де став професором педагогіки в [[:uk:Український_вільний_університет|Українському вільному університеті]]. 9 травня 1945 року радянські війська вступили до Праги, ректор УВУ [[:uk:Яковлів_Андрій_Іванович|Андрій Яковлів]] з деякими науковцями університету переїхали до Німеччини, а Волошин перейняв на себе ректорські повноваження УВУ в Празі. 11 травня&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|назва=Біографії|автор=|дата=|вебсайт=missiopc.org.ua|видавець=Місія «Постуляційний центр беатифікації й канонізації святих УГКЦ»|url-архіву=https://web.archive.org/web/20210723163124/http://www.missiopc.org.ua/index.php/biohrafii|дата-архіву=23 липня 2021|мертвий-url=ні|дата-доступу=9 березня 2024}}&lt;/ref&gt; його затримали радянські спецслужби&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-24|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}&lt;/ref&gt;.

== Спогади про Августина Волошина ==
Зі спогадів В.&amp;nbsp;Марчука з [[:uk:Житомирщина|Житомирщини]], співкамерника Августина Волошина у Бутирській тюрмі:{{Цитата|''До мене в камеру-одиначку помістили Августина Волошина... Це був невисокий повний чоловік, років йому було за 70. Він мав хворий шлунок і не міг їсти. Свою їжу він віддавав мені. Кожного дня Волошин розповідав про життя [[Ісус Христос|Ісуса Христа]], також про себе, як він їздив до [[Рим]]у, до [[Прага|Праги]]. Я дізнався, що Волошин зустрічався з [[Йоахім фон Ріббентроп|Ріббентропом]], [[Степан Бандера|С. Бандерою]], [[Мельник Андрій Атанасович|А. Мельником]]... З кожним днем Августин Іванович слабнув. Навіть сам уже не міг виходити на прогулянку. Ми брали його під руки і виводили гуляти... На все життя запам'ятав я цю добру і розумну людину...&lt;ref&gt;Реєнт О. П. Україна між світовими війнами (1914-1939). Події. Люди. Документи: Нариси історії: Навч. посіб. / Реєнт О. П., Коляда І. А. — К.: Школа, 2004. — 544 с.&lt;/ref&gt;''}}

== Вшанування пам'яті ==
==== Пам'ятники ====
У 2004 році у [[:uk:Ужгород|Ужгороді]] було відкрито пам'ятник Августину Волошину.

У 2006 році у рідному Келечині було встановлено пам'ятник.

15 березня 2021 року, в 82-у річницю проголошення незалежності Карпатської України, в Києві, на [[:uk:Аскольдова_Могила|Аскольдовій Могилі]] Блаженніший [[:uk:Святослав_(Шевчук)|Святослав Шевчук]] освятив пам'ятник о. Августину Волошину.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=«Герой змагання українців за своє»: Глава УГКЦ освятив у Києві пам’ятник о. Августину Волошину|url=https://synod.ugcc.ua/data/geroy-zmagannya-ukrayntsiv-za-svo-glava-ugkts-osvyatyv-u-kyvi-pamyatnyk-o-avgustynu-voloshynu-5513/|website=Синод Єпископів Української Греко-Католицької Церкви|accessdate=2022-11-08|language=uk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Глава УГКЦ освятив пам’ятник отцю Августинові Волошину - президентові Карпатської України|url=https://religionpravda.com.ua/?p=65498|website=Релігійна правда|date=2021-03-16|accessdate=2022-11-08|language=uk}}&lt;/ref&gt;

==== Меморіальні дошки ====
Також в Ужгороді розташовано дві меморіальні дошки&amp;nbsp;— на фасаді будівлі юридичного факультету [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського національного університету]] (вулиця Капітульна), де була учительська семінарія, в якій Августин Волошин працював професором, а потім директором та дошка на будинку, де він жив і працював (вулиця Волошина №&amp;nbsp;36).&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=19 липня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210719220103/http://www.ukrgeroes.com.ua/VoloshynAIpam.html}}&lt;/ref&gt;

У [[:uk:Мукачево|Мукачеві]] на початку вулиці Августина Волошина встановлено анотаційну дошку.

У [[:uk:Хуст|Ху]]

[[:uk:Вулиця_Августина_Волошина|Вулиці, названі на честь Августина Волошина]], існують у [[:uk:Дніпро_(місто)|Дніпрі]], [[:uk:Львів|Львові]], [[:uk:Хмельницький|Хмельницькому]], [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківську]], [[:uk:Мукачево|Мукачеві]], [[:uk:Свалява|Сваляві]], [[:uk:Хуст|Хусті]], [[:uk:Ходорів|Ходорові]], [[:uk:Тячів|Тячеві]], [[:uk:Стрий|Стрию]], [[:uk:Буштино|Буштино]], [[:uk:Великий_Березний|Великому Березному]], [[:uk:Кольчино|Кольчино]], [[:uk:Королево|Королево]], [[:uk:Славське|Славському]], [[:uk:Чинадійово|Чинадійово]], [[:uk:Шенборн_(Мукачівський_район)|Шенборні]], [[:uk:Павшино_(Україна)|Павшино]], [[:uk:Нове_Давидково|Нове Давидково]], [[:uk:Середнє_Водяне|Середнє Водяне]], [[:uk:Великому_Бичкові|Великому Бичкові]].

У 2017 році вулицю Ярослава Галана у [[:uk:Київ|Києві]], в [[:uk:Солом'янський_район|Солом'янському районі]] перейменовано на [[:uk:Вулиця_Августина_Волошина_(Київ)|вулицю Августина Волошина]].&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/|title=Київрада перейменувала Інтернаціональну площу і 10 вулиць|accessdate=13 жовтня 2017|archive-date=12 жовтня 2017|archive-url=https://web.archive.org/web/20171012202738/http://kiev.pravda.com.ua/news/59df454720b23/}}&lt;/ref&gt; У 2019 році у рідному Келечині центральну вулицю було названо на честь Августина Волошина.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=15 вересня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210915120848/https://rakhiv-rda.gov.ua/novyna/u-kelechyni-na-chest-avgustyna-voloshyna-nazvaly-centralnu-vulycyu}}&lt;/ref&gt;

==== Навчальні заклади ====

* У [[:uk:Міжгір'я_(смт)|Міжгір'ї]] діє Міжгірський заклад загальної середньої освіти І–ІІІ ступенів імені Августина Волошина.&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/|title=Архівована копія|accessdate=15 вересня 2021|archive-date=5 березня 2021|archive-url=https://web.archive.org/web/20210305063257/http://mizhgirya-specschool.edukit.uz.ua/}}&lt;/ref&gt;
* У Хусті діє [[:uk:Хустська_школа_№_1_імені_Августина_Волошина|Хустська школа № 1 імені Августина Волошина]]
* В Ужгороді на вулиці Гойди, 4 розташований Карпатський університет імені Августина Волошина&lt;ref&gt;{{Cite web|url=http://www.kau.com.ua/|title=Архівована копія|accessdate=16 грудня 2020|archive-date=26 листопада 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201126014202/http://kau.com.ua/}}&lt;/ref&gt;, а на вулиці Героїв 128-ї бригади, 44 — Ужгородський ліцей імені Августина Волошина&lt;ref&gt;{{Cite web|url=https://registry.edbo.gov.ua/school/148267/|title=Ужгородський ліцей імені Августина Волошина Ужгородської міської ради Закарпатської області {{!}} Реєстр суб'єктів освітньої діяльності|website=registry.edbo.gov.ua|access-date=2025-08-06}}&lt;/ref&gt;.

==== Стінописи ====
У липні 2024 року на стіні новобудови на вулиці Капушанській в Ужгороді до 150-річчя Августина Волошина створений [[:uk:Мурал|мурал]] з  портретом Президента Карпатської України. Автором стінопису є художник з [[:uk:Івано-Франківськ|Івано-Франківська]] Олесь Базюк, а виконавцями — сестри Ольга і Леся Мельничук&lt;ref&gt;[https://zakarpattya.net.ua/News/233927-Do-150-richchia-Avhustyna-Voloshyna-prykarpattsi-podaruvaly-Uzhhorodu-mural-z-zobrazhenniam-prezydenta-Karpatskoi-UkrainyFOTO До 150-річчя Августина Волошина прикарпатці подарували Ужгороду мурал з зображенням президента Карпатської України (ФОТО)// Закарпаття онлайн Beta, 12.07.2024]&lt;/ref&gt;,&lt;ref&gt;[https://trubyna.org.ua/novyny/avtorom-muralu-avhustynu-voloshynu-v-u/ Автором муралу Августину Волошину в Ужгороді є відомий художник з Івано-Франківська Олесь Базюк // Трибуна, 12.07.2024]&lt;/ref&gt;.

=== Беатифікаційний процес ===
Від 2001 року триває [[:uk:Беатифікація|беатифікаційний процес]] прилучення о.&amp;nbsp;Августина Волошина до лику [[:uk:Блаженний|блаженних]].&lt;ref name=&quot;:042&quot;&gt;{{Cite web|url=http://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048/|title=“Маю моральну певність, що усі ці люди дійсно потерпіли за віру”|website=risu.org.ua|language=en|accessdate=2021-03-19|archive-date=2 травня 2019|archive-url=https://web.archive.org/web/20190502071837/https://risu.org.ua/ua/index/expert_thought/interview/38048}}&lt;/ref&gt;


= Oj nechody, Hrciu, ta j na večornyci =
'''''Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci''''' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'') je [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová pieseň|ľudová]], respektíve [[Poloľudová pieseň|poloľudová]] pieseň, ktorej autorstvo sa prisudzuje z časti legendárnej [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej]] ľudovej speváčke [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]]. Existuje viacero melódií piesne. Najznámejšia melódia je súčasťou opery ''Kozak-stichotvorec'' (po slovensky ''Básnik''{{--}}''kozák'') z roku [[1812]], autorom hudby ktorej bol [[Talianska literatúra|taliansky]] skladateľ [[Catterino Cavos]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Ivanov|meno=Dmitrij|titul=K 85-letiju Pavla Semenoviča Rejfmana|periodikum=Trudy po russkoj i slavianskoji filologii. Literaturovedenije. VI (Novaja serija)|vydavateľ=Tartu Ülikooli Kirjastus|miesto=Tallin|dátum=2008|strany=54 - 62|url=https://www.ruthenia.ru/document/543693.html|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt;

== Diela s motívmi piesne ==
Pieseň sa stala motívom pre viacerých spisovateľov v rámci [[Ukrajinská literatúra|ukrajinskej literatúry]]. Vznikli na základe nej mnohé [[Poéma|poémy]], [[Románová novela|románové novely]], [[Román|romány]] aj [[Dramatické dielo|dramatické diela]]. K najznámejším z nich patria románová novela [[Oľha Julianivna Kobyľanska|Oľhy Julianivnej Kobyľanskej]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno byliny okopávala'') a veršovaný román [[Lina Vasylivna Kostenko|Liny Vasylivny Kostenko]] ''Marusia Čuraj''.

[[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] na motívy piesne napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka''). Rovnomenné [[Divadelná inscenácia|divadelné hry]] napísali [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]]. Ako motív pieseň použili [[Hryhorij Maksymovyč Borakovskyj]] pre divadelnú hru ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská textárka'') a [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] pre dramatickú [[Poéma|poému]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajivna'').
[[Súbor:Marusya Churay.jpg|náhľad|Marusia Čuraj na poštovej známke]]
Pieseň ako motív pre svoje diela využili tiež [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Stepan Vasyľovyč Vasyľčenko]], [[Ivan Juchymovyč Senčenko]] či [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] a ďalší.

Na začiatku 19. storočia vznikli preklady samotnej piesne do [[Nemčina|nemčiny]] a do [[Francúzština|francúzštiny]].

Na motívy piesne vznikol rad ďalších piesní viacerých svetových skladateľov (napríklad [[Franz Liszt]]).

[[Leonid Kaufman]] zostavil zbierku básní [[Marusia Čuraj|Marusi Čuraj]], kde uviedol aj jej životopis, pod názvom ''Divčyna z lehendy''{{--}}''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, legendárna dievčina'').

[[Ukrajinská literatúra|Ukrajinský]] spisovateľ [[Oles Barlih]] v [[Divadelná inscenácia|divadelnej hre]] ''Demona vyklykaju, Tamaro'' (po slovensky ''Vyvolávam démona, Tamara''), ktorej dej sa odohráva vo svete posmrtného života [[Samovražda|samovrahov]], jedna z postáv spieva pieseň ''Oj, ne chody Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Barlih|meno=Oles|titul=Zviri podyvľaťsia zamisť tebe|miesto=Ternopiľ|isbn=978-6176928591|vydanie=1|vydavateľ=Krok|rok=2017|jazyk=uk|poznámka=306 strán}}&lt;/ref&gt;

Pieseň sa stala populárnou aj na území [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] a [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. [[Anatolij Kralickij]] v roku [[1862]] na motívy piesne napísal [[Romantizmus|romantickú]] [[Poviedka|poviedku]] ''Ne chody, Hryciu, na večornyci!'' (po slovensky ''Nechoď, Hryc, na priadky!''), ktorá obsahuje prvky [[Mystika|mystiky]] a [[Folklór (kultúra)|folklóru]]. Publikoval ju o tri roky neskôr v časopise ''[[Slovo (časopis, 1861 – 1887)|Slovo]]'' (po slovensky ''Slovo''). Na rozdiel od predchádzajúcich spracovaní piesne priniesol nové spracovanie témy a idey. Chudobný chlapec Hryc sa zamiluje do biednej siroty Oleny. Anatolij Kralickij v rámci opisov u Oleny vyzdvihol predovšetkým duševnú krásu. Rozhodnú sa vziať, a preto Olena prosí Hrycia, aby nenavštevoval priadky, kým sa nevezmú. Keď sa z nich však nevráti, rozhodne sa ho hľadať. Musí ho zachrániť, aby nezomrel. Práve odhodlanie urobiť pre svoju lásku čokoľvek predstavuje najdôležitejšiu vlastnosť Oleny.&lt;ref name=&quot;:12422&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Holendová|meno=Jolana|titul=Anatolij Kralyckyj|vydanie=1.|vydavateľ=[[Slovenské pedagogické nakladateľstvo]]{{--}}Odbor ukrajinskej literatúry|miesto=Prešov|rok=1984|počet strán=256|kapitola=Romantyčni opovidaňňa Anatolija Kralyckoho|strany=53{{--}}57|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Ой не ходи, Грицю|34213431}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.


= Marusia Čuraj =
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Marusia Čuraj
 | Popis osoby        = ukrajinská ľudová speváčka a poetka
 | Portrét            = Marusya Churay.jpg
 | Dátum narodenia    = [[1625]]
 | Miesto narodenia   = [[Poltava]], [[Republika oboch národov]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Dátum úmrtia       = [[1652]]/[[1653]]
 | Miesto úmrtia      = [[Poltava]], [[Ruské cárstvo]] (dnes [[Ukrajina]])
 | Národnosť          = [[Ukrajinci|ukrajinská]]
 | Známa vďaka        = ukrajinské poloľudové piesne
}}'''Marusia Čuraj''' (* [[1625]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Republika oboch národov]], dnes [[Ukrajina]]{{--}}† [[1652]]/[[1653]], [[Poltava (mesto)|Poltava]], [[Ruské cárstvo]], dnes [[Ukrajina]]) bola (sčasti [[Mýtický obraz sveta|mýtická]]) [[Ukrajinci|ukrajinská]] [[Ľudová slovesnosť|ľudová]] [[Spevák|speváčka]] a [[Básnik|poetka]] z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|povstania Bohdana Chmeľnyckého]], ktorá podľa rozprávaní žila v meste [[Poltava (mesto)|Poltava]]. Pripisuje sa jej autorstvo radu známych [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]] (''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'', ''Kotylysia vozy z hory'', ''Zasvystaly kozačeňky''...).

Od obdobia 60. rokov 20. storočia prebiehajú diskusie o Marusi Čuraj ako o historickej postave. Jej existenciu potvrdil znalec [[Hudba|hudobného umenia]] [[Leonid Serhijovyč Kaufman]], kým [[Hryhorij Antonovyč Nuďha]] ju považoval za [[Literatúra|literárnu]] legendu stvorenú [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandrom Alexandrovičom Šachovským]]. Neexistujú o nej žiadne zdokumentované informácie, predstavuje iba určitý symbol a zosobnenie [[Ukrajinci|ukrajinskej]] ženy{{--}}ľudovej poetky.

== Životopis ==
Informácie o živote Marusi Čuraj sa zakladajú na [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanej]] biografii v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]]. Na základe rozprávaní sa narodila v roku [[1625]] (podľa iných verzií v roku [[1628]] alebo [[1629]]) v rodine [[Kozáci|kozáckeho]] stotníka Hordija, jedného z hlavných predstaviteľov protipoľského povstania, ktorý bol vo [[Varšava|Varšave]] na hranici upálený. Po jeho smrti ostala žiť s mamou v [[Poltava (mesto)|Poltave]]. Ich dom sa nachádzal na brehu rieky [[Vorskla]] neďaleko [[Monastier povýšenia svätého kríža|Monastiera povýšenia svätého kríža]].

V mladosti mala veľa nápadníkov, medzi ktorými bol mladý kozák [[Ivan Iskra]]. Jej partnerom sa však stal [[Hryc Bobrenko]] (podľa iných zdrojov Hryc Ostapenko), za ktorého sa tajne vydala. Odišiel na vojnu, sľúbil jej, že sa vráti, čakala naňho 4 roky. Keď sa však vrátil z vojny, nevrátil sa k nej, lebo sa zamiloval do inej dievčiny Hanusi pochádzajúcej zo zámožnej rodiny z [[Poltava (mesto)|Poltavy]]. Nevediac sa preniesť cez to, ako ju milý podviedol, chcela sa otráviť nápojom z jedovatej byliny, ktorú tajne vzala od miestnej [[Bosorka|bosorky]]. Nápoj však zhodou okolností vypil Hryc.

V lete [[1652]] ju [[Poltava (mesto)|poltavský]] súd odsúdil na smrť, ale bola oslobodená v rámci [[Amnestia|amnestie]] [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]]. Ako trest musela ísť na púť do [[Kyjev|Kyjeva]]. Podľa jednej verzie, keď sa však vrátila v roku [[1653]] do Poltavy, zomrela vo veku 28 rokov. Podľa iných verzií zomrela v Poltave v roku [[1652]] na následky suchôt krátko po udelení amnestie.

== Piesne ==
V rámci ukrajinského [[Folklór (kultúra)|folklóru]] sa Marusia Čuraj považuje za autorku približne 20 [[Poloľudová pieseň|poloľudových piesní]]:

* ''Vijuť vetry'' (po slovensky ''Vetry vejú'').
* ''Sydyť holub na berezi'' (po slovensky ''Sedí holub na breze'').
* ''Zelenyj barvinočku'' (po slovensky ''Zelená zimozeleň'').
* ''Na horodi verba riasna'' (po slovensky ''Na hrade vŕba hustá'').
* ''[[Oj, ne chody, Hryciu, ta j na večornyci]]'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky'').
* ''Hryciu, Hryciu, do roboty'' (po slovensky ''Do práce, Hryc, Hryc'').
* ''Zasvystaly kozačeňky'' (po slovensky ''Zahvízdali kozáčky'').
* ''Kotylysia vozy z hory'' (po slovensky ''Gúľali sa vozy z hory'').
* ''Išov Mylyj Horoňkoju'' (po slovensky ''Išiel milý hôrkou'').

Marusia Čuraj najčastejšie čerpala motívy pre svoje piesne zo svojho života. Preto sa jej životopis zakladá na dielach, na [[Legenda|legendách]], na [[Rozprávanie|rozprávaniach]] a na spomienkach súčasníkov, ktoré sa však v písomnej forme nezachovali.

== Historiografia ==
Marusia Čuraj, talentovaná skladateľka piesní, sa stala inšpiráciou pre viaceré osobnosti pôsobiace v [[Ukrajinská kultúra|ukrajinskej kultúre]]. Tému otrávenia neverného milého [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] spracoval do [[Balada|balady]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'') a [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] do balady ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') z roku [[1854]]. Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') a [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal rovnomennú operetu. Ako prvý spracoval život Marusi Čuraj [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] kozáka napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj – ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj – ukrajinská skladateľka''). O osem rokov neskôr [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal veršovanú drámu ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina''), ktorú doplnil o vymyslené informácie.

V roku [[1839]] v knihe ''Sto russkich literatorov'' (po slovensky ''Sto ruských literátov'') vyšla [[románová novela]] o živote Marusi Čuraj od [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo''), kde na začiatku uviedol, že obsah diela sa zakladá na historických faktoch. Alexandr Alexandrovič Šachovskoj nebol [[Folkloristika|folklorista]], informácie o Marusia Čuraj získal od [[Hryhorij Kvitka-Osnovianenko|Hryhorija Kvitku-Osnovianenka]], ktorý o nej zbieral informácie, tie sa však nezachovali.

[[Oleksandr Andrijovyč Škľarevskyj]] napísal biografický náčrt ''Marusia Čuraj, malorosijska spivačka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj, maloruská speváčka'') publikovaný v časopise ''[[Pčela]]'' (po slovensky ''Včela''). Uviedol, že piesne Marusi Čuraj sa najčastejšie viažu s jej osobným životom, ako aj mnoho zozbieraných [[Folklór (kultúra)|folklórnych]] materiálov o nej.

V priebehu 19. storočia vzniklo veľa vedeckých a odborných prác venujúcich sa Marusi Čuraj. Napríklad vo viaczväzkovom slovníku ''[[Russkij biografičeskij slovar]]'' (po slovensky ''Ruský bibliografický slovník'') sa nachádza článok ''Marusia Čuraj'' od [[Vadym Ľvovyč Modzalevskyj|Vadyma Ľvovyča Modzalevského]], kde uvádzal: ''„Z piesní, ktoré jednoznačne patria Marusi, sú najznámejšie Vijuť vitry, Oj ne chody, Hryciu, Hryciu, Hryciu, do roboty, Sydyť holub na berezi, Kotylysia vozy z hory a ďalšie.“''. [[Nikolaj Nikolajevič Golicyn]] v svojom článku venovanom Marusi Čuraj ju opísal ako „improvizátorku ukrajinských piesní“ a ako jednu z najlepších speváčok svojej doby. [[Peter Vladimirovič Vladimirov]], [[Rusi|ruský]] [[Literárna história|literárny historik]] a profesor [[Kyjevská národná univerzita Tarasa Ševčenka|Kyjevskej univerzity]], v svojom článku ''Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti'' (po slovensky ''Prvé ruské spisovateľky 19. storočia a účasť ruských žien na rozvoji ľudovej slovesnosti a staroruskej literatúry'') uviedol: ''„Piesne Marusi Čuraj patria do prvej polovice 18. storočia. Nevieme, do akej miery je správne jej pripisovať známe maloruské piesne Vijuť vitry, vijuť vitry alebo Oj ne chody, Hryciu a ďalšie, ale bezpochyby Marusia Čuraj bola improvizátorkou niektorých maloruských piesní.“''.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vladimirov|meno=Peter Vladimirovič|titul=Pervyje russkije pisateľnicy XVIII veka i učastije russkoj ženščiny v razvitii narodnoj slovesnosti i drevnerusskoj pismennosti (kritiko-istoričeskij očerk)|vydanie=1|vydavateľ=Tipografija Imperatorskogo Universiteta sv. Vladimira V. I. Zavadskogo|miesto=Kyjev|rok=1892|jazyk=ru|poznámka=38 strán}}&lt;/ref&gt; Považoval ju za reálnu osobu.

Podľa názoru [[Mychajlo Stepanovyč Vozňak|Mychajla Stepanovyča Vozňaka]] boli Marusi Čuraj pripísané aj piesne, ktoré zrejme nevytvorila. Ako dôvod uviedol informácie nachádzajúce sa v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]], ktorý podľa neho pripísal Marusi Čuraj aj ďalšie piesne z obdobia [[Chmeľnyckého povstanie|Chmeľnyckého povstania]].&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Vozňak|meno=Mychajlo Stepanovyč|titul=Istorija ukrajinskoji literatury|vydanie=1|vydavateľ=Svit|miesto=Ľvov|rok=1994|zväzok=2|jazyk=uk|poznámka=555 strán}}&lt;/ref&gt;

Hoci sa zápisy o Marusi Čuraj z obdobia, kedy žila, nezachovali (stratili sa v archívoch), tieto odborné práce svedčia o význame Marusi Čuraj v ukrajinskom [[Folklór (kultúra)|folklóre]]. [[Leonid Serhijovyč Kaufman]] uviedol nasledujúce informácie: Keď [[Ukrajinci|ukrajinský]] [[Sovietsky zväz|sovietsky]] [[básnik]] [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] zbieral materiály pri tvorbe [[Činohra (žáner)|dramatickej]] [[Poéma|poémy]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj''), našiel v materiáloch [[Kozáci|kozáckych]] politikov z obdobia 15. až 17. storočia výrok Marusi Čuraj. V konečnom dôsledku však predstavuje jediný dokument vykresľujúci Marusiu Čuraj ako reálnu osobu.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Steľmach|meno=Mychajlo Panasovyč|titul=Divčyna z lehendy. Marusia Čuraj|vydanie=2|vydavateľ=Prosvita|miesto=Kyjev|rok=1974|priezvisko2=Kaufman|meno2=Leonid Serhijovyč|poznámka=120 strán|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt;

Rad [[Ukrajinci|ukrajinských]] [[Literárna veda|literárnych vedcov]] potvrdilo, že životopis Marusi Čuraj v [[Románová novela|románovej novele]] [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj|Alexandra Alexandroviča Šachovského]]{{--}}''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') z roku [[1839]] vznikol na základe predstáv autora. Jej postava bola neskôr v literatúre [[Mystifikácia|mystifikovaná]], nakoľko neexistujú historické zdroje potvrdzujúce informácie o jej živote.

== Pamiatka ==

* Po Marusi Čuraj boli pomenované ulice vo viacerých mestách na [[Ukrajina|Ukrajine]]{{--}}[[Volodymyr (mesto)|Volodymyr]], [[Dnepropetrovsk]], [[Zolote]], [[Zolotonoša]], [[Kaluš]], [[Kamianske]], [[Kolomyja]], [[Konotop]], [[Kramatorsk]], [[Kremenčuk]], [[Kryvyj Rih]], [[Lysyčansk]], [[Myrhorod]], [[Rivne]], [[Stebnyk]], [[Chodoriv]] a [[Černovice (Ukrajina)|Černivci]].
* V meste [[Poltava (mesto)|Poltava]] bol v roku [[2006]] odhalený [[Pomník|pamätník]] Marusi Čuraj.

== Odraz v kultúre ==
Marusia Čuraj a jej diela sa stali motívmi pre diel viacerých [[Ukrajinská literatúra|ukrajinských]] autorov:
* [[Levko Ivanovyč Borovykovskyj]] v roku [[1834]] napísal [[Balada|baladu]] ''Čarivnycia'' (po slovensky ''Bosorka'').
* [[Kyrylo Topoľa]] napísal v roku [[1837]] [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Čary'' (po slovensky ''Čary'').
* [[Alexandr Alexandrovič Šachovskoj]] napísal [[Románová novela|románovú novelu]] ''Marusia, malorosijska Safo'' (po slovensky ''Marusia, maloruská Sapfo'') predstavujúcu [[Romantizmus (literatúra)|zromantizovanú]] biografiu [[Ľudová slovesnosť|ľudovej]] [[Spevák|speváčky]], [[Básnik|poetky]].
* [[Stepan Vasyľovyč Rudanskyj]] napísal [[Balada|baladu]] ''Rozmaj'' (po slovensky ''Mandragora'') v roku [[1854]].
* Na počesť Maursi Čuraj dramatik [[Volodymyr Stepanovyč Aleksandrov]] v roku [[1876]] vytvoril [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* [[Marko Lukyč Kropyvnyckyj]] v roku [[1882]] publikoval [[Divadelná inscenácia|divadelnú hru]] ''Daj serciu voľu, zavede v nevoľu'' (po slovensky ''Daj srdcu vôľu, privedie ťa do nevole'').
* [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj]] napísal v roku [[1887]] [[Opereta|operetu]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'').
* Ako prvý život Marusi Čuraj spracoval [[Hryhorij Maksymovyč Borkovskyj]], ktorý na základe rozprávania starého [[Poltava (mesto)|poltavského]] [[Kozáci|kozáka]] napísal [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinska pisnetvorka'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''{{--}}''ukrajinská skladateľka'') vydanú v roku [[1887]].
* [[Volodymyr Ivanovyč Samijlenko]] napísal [[Poézia|veršovanú]] [[Dráma|drámu]] ''Marusia Čurajivna'' (po slovensky ''Marusia Čurajina'') publikovanú v roku [[1896]].
* [[Oľha Julianivna Kobyľanska]] v roku [[1909]] vydala [[Románová novela|románovú novelu]] ''V nediľu rano ziľľa kopala'' (po slovensky ''V nedeľu ráno bylinky okopávala'').
* [[Ivan Kindratovyč Mykytenko]] v roku [[1934]] publikoval historickú [[Divadelná inscenácia|hru]] ''Marusia Šuraj'' (po slovensky ''Marusia Šuraj''), ktorú vytvoril prerobením [[Opereta|operety]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc'') [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]].
* [[Ivan Jevtychijovyč Chomenko]] napísal [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Maryna Čuraj'' (po slovensky ''Maryna Čuraj'') vydanú v roku [[1967]].
* [[Ľubov Vasylivna Zabašta]] v roku [[1968]] publikovala [[Dráma|dramatickú]] [[Poéma|poému]] ''Divčyna z lehendy'' (po slovensky ''Dievča z legendy'').
* [[Borys Illič Olijnyk]] napísal [[Poéma|poému]] ''Do tijeji Čurajivny (Parubocka balada)'' (po slovensky ''Do tejto Čuraje: balada mládencov''), ktorá bola publikovaná v rámci zbierky [[Báseň|básní]] ''Hora'' (po slovensky ''Hora'') v roku [[1975]].
* V roku [[1978]] mal premiéru [[Kinematografický film|film]] ''Oj ne chody, Hryciu, ta j na večornyci'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc, na priadky''). Televízna dráma vznikla na základe [[Opereta|operety]] [[Mychajlo Petrovyč Staryckyj|Mychajla Petrovyča Staryckého]] ''Oj, ne chody, Hryciu...'' (po slovensky ''Oj, nechoď Hryc...'') z roku [[1887]]. Film režíroval [[Rostyslav Oleksandrovyč Syňko]]. Hlavné postavy vo filme stvárnili [[Antonina Volodymyrivna Leftij]], [[Ivan Jaroslavovyč Havryľuk]], [[Kosťantyn Petrovyč Stepankov]] a [[Zoja Savyč]].
* [[Lina Vasylivna Kostenko]] v roku [[1979]] publikovala historický [[veršovaný román]] ''Marusia Čuraj'' (po slovensky ''Marusia Čuraj''). Román sa skladá z deviatich častí. Autorka za dielo v roku [[1987]] získala ''[[Nacionaľna premija Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka|Nacionaľnu premiju Ukrajiny imeni Tarasa Ševčenka]]'' (po slovensky ''Národnú cenu Ukrajiny Tarasa Ševčenka''). Román zobrazuje príbeh lásky Marusi Čuraj a Hrycka Bobrenka s nešťastným osudom na pozadí udalostí v období polovice 17. storočia na [[Ukrajina|Ukrajine]].
* [[Valentyn Lukyč Čemerys]] v roku [[1990]] vydal historickú [[Románová novela|románovú novelu]] ''Zasvit vstaly kozačeňky...'' (po slovensky ''Zasvetla vstaly kozáčky...'').

V umeleckom zobrazení sa obrazu Marusi Čuraj venovali aj ďalší spisovatelia ([[Ivan Juchymovyč Senčenko]], [[Marija Stepanivna Voľvač]], [[Józef Bohdan Zaleski]], [[Oľha Mykolajivna Čiumina]]...).

== Zdroje ==

* {{Preklad|uk|Маруся Чурай|46986147}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Fylypovyč|meno=Pavlo|titul=Literaturno-krytyčni statti|vydanie=1|kapitola=Istorija odnoho siužetu (U nediľu rano ziľľa kopala O. Kobyľanskoji)|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Pisni Marusi Čuraj: tekstolohičnyj aspekt|vydanie=1|miesto=Kyjev|rok=2003|jazyk=uk|poznámka=18 strán}}.
* {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Haluško | meno = Kyrylo | titul = Rosijska berehyňa. Jak prydumaly Marusiu Čuraj | url = https://www.dsnews.ua/ukr/society/russkaya-bereginya-kak-pridumali-marusyu-churay-11032018190000 | dátum vydania = 2018-03-11 | dátum prístupu = 2026-01-22 | vydavateľ = dsnews.uk | jazyk = uk}}.
* {{Citácia periodika|priezvisko=Ponomarenko|meno=Ľudmyla Hryhorivna|titul=Marusia Čuraj...a čomu ne Maria Čurajivna?|periodikum=Aktuaľni problemy ukrajinskoji linhvistyky: teorija i praktyka|vydavateľ=Vydavnyčo-polihrafičnyj centr “Kyjivskyj universytet”|miesto=Kyjev|dátum=2002-01-18|ročník=3|číslo=5|strany=142-151|issn=2311-2697|url=http://www.irbis-nbuv.gov.ua/cgi-bin/irbis_nbuv/cgiirbis_64.exe?I21DBN=LINK&amp;P21DBN=UJRN&amp;Z21ID=&amp;S21REF=10&amp;S21CNR=20&amp;S21STN=1&amp;S21FMT=ASP_meta&amp;C21COM=S&amp;2_S21P03=FILA=&amp;2_S21STR=apyl_2002_5_16|dátum prístupu=2026-01-23|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Nemyrovskyj|meno=Oleksandr Ovsijovyč|autor=|odkaz na autora=|priezvisko2=|meno2=|autor2=|odkaz na autora2=|priezvisko3=|meno3=|autor3=|odkaz na autora3=|spoluautori=|korporácia=|odkaz na korporáciu=|titul=Encyklopedija istoriji Ukrajiny: u 10. t.|odkaz na titul=|editori=|redaktori=|prekladatelia=|ilustrátori=|ďalší=|vydanie=1|typ vydania=|vydavateľ=Naukova dumka|miesto=Kyjev|rok=2013|mesiac=|deň=|rok tlače=|mesiac tlače=|deň tlače=|rok copyrightu=|počet zväzkov=|počet strán=784|prílohy=|edícia=|subedícia=|zväzok edície=|kapitola=heslo Čuraj Marusia|typ kapitoly=|url kapitoly=|strany=584|zväzok=10|typ zväzku=|url=http://history.org.ua/LiberUA/978-966-00-1359-9/978-966-00-1359-9.pdf|isbn=978-966-00-1359-9|doi=|id=|poznámka=hlavný redaktor: Valerij Andrijovyč Smolij|jazyk=uk|url archívu=}}.
* {{Citácia knihy|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva: Slovnykova častyna|vydavateľ=Naukove tovarystvo imeni Ševčenka, Molode žyťťa|miesto=Paríž, New York|rok=1955, 1995|isbn=5-7707-4049-3|jazyk=uk|strany=|zväzok=}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Borakovskyj|meno=Hryhorij Maksymovyč|titul=Zbirnyk dramatyčnych tvoriv|vydanie=1|vydavateľ=Vydavnyctvo Naukovoho tovarystva imeni Ševčenka|miesto=Ľvov|rok=1888|zväzok=I|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Kloček|meno=Hryhorij Dmytrovyč|titul=Istoryčnyj roman Liny Kostenko Marusia Čuraj|vydanie=1|vydavateľ=Stepova Ellada|miesto=Kirovohrad|rok=1998|isbn=966-7514-00-5|jazyk=uk}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Olifirenko|meno=V|titul=Encyklopedija ukrajinoznavstva dľa škoľariv i studentiv|vydanie=1|vydavateľ=Stalker|miesto=Doneck|rok=1999|isbn=966-596-247-7|jazyk=uk|poznámka=496 strán}}.
* {{Citácia knihy|priezvisko=Čemerys|meno=Valentyn|titul=Boryfsen – 90: Fantastyka, pryhody, istorija. Povisti, opovidaňňa, narysy|vydanie=1|vydavateľ=Sič|miesto=Dnepropetrovsk|rok=1991|isbn=5-7775-0286-5|strany=142 – 195|poznámka=296 strán|jazyk=uk}}.

= Emanuil Hrabar =
'''Еммануїл Іванович Грабар''' (; [[:uk:7_жовтня|7 жовтня]] [[:uk:1831|1831]], [[:uk:Ділове|Трибушани]], [[:uk:Мармарощина|Мармарощина]], [[:uk:Угорське_королівство_(1526—1867)|Угорське королівство]], [[:uk:Австрійська_імперія|Австрійська імперія]]&amp;nbsp;— [[:uk:1910|1910]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]])&amp;nbsp;— український та угорський [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]], [[:uk:Юрист|юрист]], депутат угорського парламенту [[:uk:Австро-Угорщина|Австро-Угорщини]]. Батько [[:uk:Грабар_Володимир_Еммануїлович|Володимира]] та [[:uk:Грабар_Ігор_Емануїлович|Ігоря Грабарів]].

== Життєпис ==
Еммануїл Грабар народився 7 жовтня 1831 року в селі Трибушани (нині&amp;nbsp;— село [[:uk:Ділове|Ділове]], [[:uk:Україна|Україна]]) у родині військового греко-католицького священника Івана Грабара (Яноша Грабара угорською), мати&amp;nbsp;— Юлія Гаджеґа&lt;ref&gt;[http://www.ruthenia.ru/document/543693.html О ЗАПРЕЩЕНИИ ОПЕРЫ-ВОДЕВИЛЯ «КАЗАК-СТИХОТВОРЕЦ»: ПИСЬМО А. А. ШАХОВСКОГО А. С. ШИШКОВУ]&lt;/ref&gt;.

Навчався в гімназії в місті [[:uk:Кошиці|Кошиці]]. Восени 1848 року вступив до лав угорських революційних сил національної оборони, був унтерофіцером у таборі для новобранців у [[:uk:Кечкемет|Кечкеметі]]. У травні 1849 року очолив 91-й батальйон революційних військ. Разом із двома ротами ввіреного йому підрозділу склав зброю під час капітуляції гарнізону фортеці [[:uk:Мукачево|Мукачево]] 17 серпня 1849 року.

У 1850-ті роки вивчав юриспруденцію в Пештському університеті, стає адвокатом.

З 1861 року&amp;nbsp;— засідатель у суді комітату Мармарош.

З 1867 року знову&amp;nbsp;— [[:uk:Адвокат|адвокат]], член об'єднання ветеранів революційної армії комітату Мармарош.

1869 року обраний депутатом Палати представників угорського парламенту від села Волове Поле (нині&amp;nbsp;— селище міського типу [[:uk:Міжгір'я_(Закарпатська_область)|Міжгір'я]], Україна).

З 1871 року разом із В.&amp;nbsp;Ф.&amp;nbsp;Кімаком видавав сатиричну газету [[:uk:Лібералізм|ліберального]] москвофільського спрямування [[:uk:Сова_(газета)|«Сова»]].

Після 1871 року був змушений емігрувати. Влаштувався спочатку в [[:uk:Італія|Італії]], де протягом трьох років був домашнім учителем дітей [[:uk:Демидов_Сан-Донато_Павло_Павлович|П.&amp;nbsp;П.&amp;nbsp;Демидова]], а за три роки пішов за ними до [[:uk:Париж|Парижа]].

У 1876 році прибув до Російської імперії та став викладачем гімназії спочатку в [[:uk:Єгор'євськ|Єгор'євську]] і в [[:uk:Рязанська_губернія|Рязанській губернії]], потім в [[:uk:Ізмаїл|Ізмаїлі]] й, нарешті, в [[:uk:Тарту|Юр'єві]]. Тут він був призначений помічником ректора університету.

Протягом 1879—1880 років до Росії переїхала його дружина Ольга Грабар із синами.

Останні роки життя провів у [[:uk:Російська_імперія|Російській імперії]]. Помер 1910 року.

== Сім'я ==

* Батько&amp;nbsp;— Іван Грабар
* Матір&amp;nbsp;— Юлія Гаджеґа
* Дружина&amp;nbsp;— Ольга Грабар
* Сини&amp;nbsp;— [[:uk:Грабар_Володимир_Еммануїлович|Володимир Грабар]] та [[:uk:Грабар_Ігор_Емануїлович|Ігор Грабар]]

== Посилання ==

* {{Cite web|url=http://igor-grabar.ru/monografia-licey.php|title=Автомонография|website=Игорь Грабарь|language=ru|archive-url=https://web.archive.org/web/20171228171525/http://igor-grabar.ru/monografia-licey.php|archive-date=2017-12-28}}
&lt;references /&gt;

= Ivan Mondok =
'''Ioann Mondok''' ( [[:cs:Užhorod|Užhorod]]) byl rusínský učitel, řeckokatolický kněz, [[:cs:Kanovník|kanovník]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|eparchie mukačevské]] a první předseda [[:cs:Spolek_svatého_Vasilije_Velikého|Spolku sv. Vasilije Velikého]]. Ioann byl profesor na užhorodském gymnáziu a inicioval výstavbu nové budovy užhorodského řeckokatolického semináře na místě tzv. ''Čurhovičových sadů'', naproti [[:cs:Užhorodský_hrad|Užhorodskému hradu]].&lt;ref&gt;Барліг О. Звірі подивляться замість тебе.&amp;nbsp;— Тернопіль: Видавництво «Крок», 2017.&amp;nbsp;— 306 с.&lt;/ref&gt;

Ioann Mondok také publikoval své povídky a publicistické články na stránkách rusínských novin ''[[:cs:Svět_(týdeník)|Svět]]'' a napsal rozsáhlou studii o [[:cs:Kapitulní_vikář|kapitulním vikáři]] [[:cs:Eparchie_mukačevská|mukačevské řeckokatolické eparchie]] [[:cs:Ivan_Čurhovič|Ivanu Čurhovičovi]].

= Josif Rubij =
'''осиф Рубій''' (*[[:rue:1838|1838]] [[:rue:Андріёва|Андріёва]]&lt;ref&gt;Михайло Шмайда. Андріёва зазначена лем у сего автора, с. 35.&lt;/ref&gt; — †[[:rue:3._януар|3. януар]] [[:rue:1919|1919]] [[:rue:Пряшів|Пряшів]]) — [[:rue:Публіціста|публіціста]], [[:rue:Етноґраф|етноґраф]], з року 1862 выкладач [[:rue:Ґрецькый_язык|ґрекчины]] і [[:rue:Латиньскый_язык|латины]] на Пряшівскій ґімназії, молодшый соратник [[:rue:Александер_Духновіч|Александра Духновича]].&lt;ref name=&quot;Поп&quot;&gt;Иван Поп.&lt;/ref&gt;

Закончив ґімназію в [[:rue:Ужгород|Ужгороді]] (1858), учив ся в духовной семінарії у [[:rue:Відень|Відню]] (1861) и едночасно навщивляв лекції на тамошной універзітї.&lt;ref name=&quot;Ковач&quot;&gt;Федір Ковач.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Поп&quot; /&gt;

Ту го [[:rue:Адолф_Добряньскый|Адолф Добрянскый]] познакомив з російськым амбасадором у [[:rue:Відень|Відню]] М.&amp;nbsp;Раєвскым, в кругу котрого Йосиф Рубій зознамив ся з російськыма писателями, доставав російску літературу, котру пропаґовав на [[:rue:Подкарпатя|Подкарпатю]], и став ся запаленым [[:rue:Русофил|русофилом]]. Ёго надмірна запаленость выволала побоёваня в кругу М.&amp;nbsp;Раєвского, зашто ректор духовной семінарії спровадив го закончити духовну науку в ужгородской семінарії (1861–1862), по закончіню котрой Рубій одказав ся прияти священство. Намісто того достав  діплому професора ґімназії на універзітї в [[:rue:Пешт|Пешті]], а пак понад 40 рокы выкладав класічны языкы на ґімназії в [[:rue:Пряшів|Прешові]].&lt;ref name=&quot;Поп&quot; /&gt;

Став ся секретарём основаного и веденого [[:rue:Александер_Духновіч|А. Духновичом]] «Общества св.&amp;nbsp;Иоанна Крестителя». Быв актівный участник створеня «Общества св.&amp;nbsp;Василія Великого» и ініціатор (около 1863) май радікалного, а зато полулеґалного, «Общества Андрея Первозванного». Як участник и орґанізатор сих обществ  утримовав контакт и доставав грошову помоч од Московского славянского комитета. Через М.&amp;nbsp;Раевского доставав русскы книгы и часописы, шырив их серед русинской інтеліґенції. Про М.&amp;nbsp;Раевского складовав спискы русинскых штудентох и професорох, котры бы хотїли одыйти до Росії на науку и роботу.&lt;ref name=&quot;Поп&quot; /&gt;

== Творы ==
Публіковав історичны, фолклорны, етноґрафічны, лінґвістічны матеріалы в часописах ''Свѣтъ'' і ''Новый свѣтъ''. Выдав моноґрафічну працу ''Історія пряшівской ґімназії 1837–1890'' (1890). Заховав ся і рукопис збіркы пісень.&lt;ref name=&quot;Ковач&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;Поп&quot; /&gt;


= Alexandr Alexandrovič Šachovskoj =
'''Олекса́ндр Олекса́ндрович Шаховсько́й'''  ([[:uk:24_квітня|24 квітня]] [[:uk:1777|1777]]&amp;nbsp;, [[:uk:Смоленська_губернія|Смоленська губернія]], [[:uk:Російська_імперія|Російська імперія]]&amp;nbsp;— [[:uk:22_січня|22 січня]] [[:uk:1846|1846]], [[:uk:Москва|Москва,]] Російська імперія)&amp;nbsp;— [[:uk:Князь|князь]], російський [[:uk:Письменник|письменник]], [[:uk:Драматург|драматург]] і театральний діяч, академік [[:uk:Російська_академія_наук|РАН]] (1810).

== Біографія ==
О.&amp;nbsp;О.&amp;nbsp;Шаховськой народився 24 квітня 1777 року в Смоленській губернії.

Закінчив повний курс Шляхетного пансіону при [[:uk:Московський_державний_університет_імені_М._В._Ломоносова|Московському університеті]]&amp;nbsp;— навчального закладу для хлопчиків з богатих сімей.

Є автором понад 100 театральних творів, зокрема маловартісних [[:uk:Водевіль|водевілів]] з українського життя: «Актер у себя на родине», «Украинская невеста» і найпоширеніший «Козак-стихотворец»&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-23|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}&lt;/ref&gt; (1812), що затримався в репертуарі тогочасних театрів понад 50 років. Його повість «Маруся, малороссийская Сафо» була опублікована в збірнику «Сто русских литераторов» [[:uk:1839|1839]]&amp;nbsp;р.&lt;ref&gt;{{Cite web|title=Мюнхен. Український вільний університет • Ukraїner|url=https://ukrainer.net/munkhen-universytet/|website=Ukraїner|date=2020-10-20|accessdate=2020-10-23|archive-date=26 жовтня 2020|archive-url=https://web.archive.org/web/20201026141025/https://ukrainer.net/munkhen-universytet/}}&lt;/ref&gt; Очевидно, при створенні повісті автор брав до уваги [[:uk:Фольклор|фольклорні]], різної міри історичної достовірності джерела, в тому числі пісню «Ой не ходи Грицю та й на вечорниці». Сюжетні мотиви, пов'язані з цим фольклорно-історичним комплексом, знайшли відбиття в творчості, крім [[:uk:Самійленко_Володимир_Івванович|В.&amp;nbsp;Самійленка]], багатьох українських письменників&amp;nbsp;— [[:uk:Тополя_Кирило|К. Тополі]], [[:uk:Александров_Володимир_Степанович|В. Александрова]], [[:uk:Борковський_Григорій_Максимович|Г. Бораковського]], [[:uk:Ольга_Кобилянська|О.&amp;nbsp;Кобилянської]], І.&amp;nbsp;Хоменка, [[:uk:Забашта_Любов_Василівна|Л.&amp;nbsp;Забашти]], [[:uk:Ліна_Костенко|Л.&amp;nbsp;Костенко]] та інших.

З гострою критикою проти спотворення української мови та звичаїв у його водевілях виступив журнал [[:uk:Украинскій_Вестникъ|«Український вісник»]].

Помер 22 січня 1846 року. Похований на кладовищі [[:uk:Новодівичий_монастир|Новодівочого монастиря.]]

== Література ==

* Шаховський Олександер (1777—1846) // {{ЕУ}}

== Примітки ==
&lt;references responsive=&quot;1&quot;&gt;&lt;/references&gt;

== Zdroje ==

*

a

Oleksij Toronskyj, Vasyľ Zalozeckyj, Antin Ľubyč Mohyľnzckyj
&lt;references /&gt;
a


= Stepan Doboš =
'''Степан Васильович Добош''' ([[:uk:8_грудня|8 грудня]] [[:uk:1912|1912]], с. [[:uk:Обава|Обава]], нині [[:uk:Мукачівський_район|Мукачівський район]], [[:uk:Закарпаття|Закарпаття]]&amp;nbsp;— [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1978|1978]], [[:uk:Пряшів|Пряшів]], [[:uk:Словаччина|Словаччина]])&amp;nbsp;— один із засновників і перший ректор [[:uk:Ужгородський_національний_університет|Ужгородського університету]].

== Життєпис ==
Народився в родині півце-вчителя Василя Добоша та Меланії Маринець. Дитячі роки минули в селі [[:uk:Дубино|Дубино]].

Початкову освіту здобув в Нелипенській народній школі (1918–1923), по завершенні якої вступив до [[:uk:Мукачівська_гімназія|Мукачівської реальної гімназії]]. Серед викладачів гімназії на той момент домінували російські «біло»-емігранти та місцеві русофіли, тому й навчальний процес був наскрізь пройнятий цим духом. Це, безумовно, вплинуло на формування національних поглядів кожного гімназиста. Зі стін альма-матер юнак вийшов із твердим переконанням, що закарпатські русини є невід'ємною частиною російської нації.

Завершивши в [[:uk:1931|1931]] році гімназійні студії, вирушив до [[:uk:Прага|Праги]] із наміром вступити до [[:uk:Карлів_університет|Карлового університету]]. Як стверджує біограф вченого [[:uk:Галайда_Ілля|Ілля Галайда]], від'їжджаючи до столиці, Добош мав бажання навчатися на теологічному факультеті, оскільки лише там навчання було безкоштовним, однак незабаром відмовився від цієї ідеї через те, що не мав необхідних для священнослужителя голосових даних. Спочатку подав документи на медичний факультет, але врешті поступив на юридичний. Стати правником С.Добошу також не судилося, і вже через рік він перевівся на філософський факультет, який завершив у [[:uk:1937|1937]] році.

По завершенні університету повернувся в рідний край, маючи бажання працювати на педагогічній ниві, але влаштуватися на роботу одразу не зміг. Шкільний реферат цивільної управи Підкарпатської Русі відмовив йому у працевлаштуванні, мотивуючи своє рішення тим, що в середніх навчальних закладах краю наразі немає вакансій. Лише в листопаді того ж року, коли на захист молодого філолога виступила газета «Наш путь», він був прийнятий викладачем (професором) руської мови в Берегівську гімназію. В умовах «мовного спору», який на той час вже набув свого апогею, педагогу-русофілу було важко (в моральному відношенні) працювати в суто українофільському навчальному закладі. Саме тому вже наступного року він переходить до Чинадієвської горожанської школи, директора якої, Івана Ковача, добре знав.

Після Віденського арбітражу (листопад 1938&amp;nbsp;р.), коли значна частина краю, включаючи Чинадієво, була передана Угорському королівству, С.Добош, залишаючись лояльним Чехословаччині, змушений був переїхати до Сваляви, де до березня 1939 року викладав в місцевій горожанці.

Із розпадом Чехословаччини та остаточним приєднанням Закарпаття до Угорського королівства, протягом 8 місяців залишався без роботи, оскільки нова влада вважала його «неблагонадійним». Лише в листопаді [[:uk:1939|1939]] р. йому вдалося влаштуватися в Мукачівську гімназію, в котрій сам свого часу навчався. Тут він пропрацював до грудня [[:uk:1944|1944]] року. У вересні-жовтні 1944&amp;nbsp;р. був зв'язковим партизанського з'єднання Василя Русина.

У перші дні визволення [[:uk:Мукачеве|Мукачева]] від угорців городяни обрали його, як знаного педагога членом міської управи, а згодом&amp;nbsp;— народного комітету Мукачева. [[:uk:26_листопада|26 листопада]] він був присутній як гість на I З'їзді народних комітетів Закарпатської України, який ухвалив рішення про приєднання Закарпаття до СРСР.

У грудні 1944&amp;nbsp;р. на короткий час очолив колектив Мукачівської торговельної академії, а 7 січня 1945 став інспектором шкіл в м. [[:uk:Ужгород|Ужгороді]].

У цей час увійшов до підготовчої комісії по створенню Ужгородського університету, а [[:uk:27_вересня|27 вересня]] 1945 року наказом уповноваженого в справах освіти на нього було покладено обов'язки ректора університету.

У вересні та жовтні 1945&amp;nbsp;р. С.Добоша двічі викликають на допит в МДБ [[:uk:СМЕРШ|«СМЕРШ»]], після чого він виїхав у [[:uk:Чехословаччина|Чехословаччину]].

Отримавши громадянство Чехословаччини, від листопада 1945 до останніх днів свого життя викладав в різних середніх та вищих навчальних закладах Чехословаччини: гімназіях Біджова (1945–1946), [[:uk:Пряшів|Пряшева]] (1946–1949), Липтовського Микулашу (1949–1951), Кошицькому медичному факультеті (1951–1953), Братиславському університеті (1953–1954), Вищій Школі педагогічній в Пряшеві (1954–1959), Кошицькому університеті ім. П.&amp;nbsp;Й.&amp;nbsp;Шафарика (1959–1978), в якому протягом 8 років очолював кафедру російської мови та літератури.

Помер [[:uk:23_лютого|23 лютого]] [[:uk:1978|1978]] року, коли в своєму домашньому кабінеті він завершував роботу над черговою наукою статтею.

== Громадська діяльність ==
У роки навчання в університеті проявив себе як здібний організатор студентського громадського життя: в 1935–1936&amp;nbsp;рр. був заступником голови, а в 1936–1937&amp;nbsp;рр.&amp;nbsp;— головою «Центрального союза подкарпаторусских студентов», який об'єднував близько десяти організацій студентів-русинів. В [[:uk:1936|1936]]&amp;nbsp;р. його було обрано заступником голови Союзу чехословацьких студентів, протягом 1935–1936 років&amp;nbsp;— працював заступником голови самоврядного комітету «Карпаторусского студенческого общежития» на Рів'єрі. Окрім цього у згаданий період брав діяльну участь у роботі гімназійно-студентських гуртків «Друг» в Мукачеві та «Родина» в Чинадієві, товариства карпаторуських студентів «Возрождение» та товариства карпаторуських православних студентів «Пролом» в Празі.

Будучи студентом, Степан робить перші кроки до участі в політичному житті краю&amp;nbsp;— в 1935 році, як представник студентства, входить до правління «Русской национально-автономной партии» (РНАП), очолюваної найодіознішим політиком міжвоєнного Закарпаття [[:uk:Фенцик_Степан|Стефаном Фенциком]]. Причиною цього було, безумовно, те, що саме С.Фенцик на той момент був чи не єдиним впливовим крайовим діячем, що опікувався студентами. Так, до прикладу в [[:uk:1936|1936]] році він заснував при «Центральном союзе подкарпаторусских студентов» благодійний фонд, з якого щороку виплачувалися соціальні стипендії малозабезпеченим студентам-русинам.

У перші дні звільнення Мукачева від угорців городяни обрали його як знаного педагога членом міської управи, а згодом&amp;nbsp;— народного комітету Мукачева. 26 листопада він був присутній як гість на I P'їзді народних комітетів Закарпатської України, який ухвалив рішення про приєднання Закарпаття до СРСР. На з'їзді було сформовано Народну Раду Закарпатської України, на яку було покладено владні функції. Посаду уповноваженого Народної Ради в справах освіти обійняв відомий письменник та журналіст Іван Керча. Він доклав чимало зусиль до реформування системи освіти краю і переведення її на радянський зразок. До цього процесу Керча залучив і Степана Добоша, з яким товаришував ще навчаючись в гімназії та університеті.

== Наукова робота ==
У середині 30-х років Степан Добош заявляє про себе як талановитий публіцист&amp;nbsp;— на сторінках крайової періодики публікує понад два десятки статей та повідомлень на студентську тематику, а також кілька перших літературознавчих розвідок. У період життя у Мукачеві (1939–1945&amp;nbsp;рр.) він продовжує плідно займатися науковою роботою. Результатом його пошуків стала видана в 1942 році монографія «Исторія подкарпаторуськой литературы», яка є хоча й поверхневим, але багатим на фактичний матеріал дослідженням розвитку закарпатської літератури від найдавніших часів до 40-х рр. XX століття. Слід також відзначити, що С.Добош був затятим супротивником політики угорської влади щодо вирішення в Закарпатті мовного питання. Доказом цього є його участь у написанні разом із іншими відомими філологами ([[:uk:Геровський_Георгій_Юліанович|Г.Геровським]], В.Крайняницею, П.Лінтуром та ін.) критичної рецензії на підручник «Грамматика угрорусского языка», виданого в 1940&amp;nbsp;р. начальником відділу освіти регентського комісаріату Карпатської території (так тоді офіційно іменувалося Закарпаття) Юлієм Мариною. Ця рецензія з'явилася окремою брошурою в [[:uk:1941|1941]] році і стала однією з причин скорого вилучення підручника Ю.Марини зі шкільного вжитку.

Проживаючи на Пряшівщині С.Добош продовжує свої наукові пошуки&amp;nbsp;— в 1952 році здобуває титул доктора філософії (Ph Dr), а в 1970&amp;nbsp;— вчений ступінь кандидата філологічних наук, в 1961 році йому було присвоєно вчене звання доцента. в цей період він публікує низку наукових статей з проблем історії закарпатської літератури, ряд підручників з російської мови для середніх шкіл, монографії «Адольф Иванович Добрянский. Очерк жизни и деятельности» (1956) та «Юлий Иванович Ставровский-Попрадов. Очерк жизни и творчества» (1975). Останні з названих праць окрім того, що були вершиною творчості Добоша-науковця, досі залишаються найґрунтовнішим з того, що коли-небудь писалося про закарпатських будителів. Наукові здобутки вченого були відзначені в 1976&amp;nbsp;р. премією ім. І.Франка Словацького літфонду, а в 1977 за багаторічну працю на педагогічній ниві він отримав звання Заслуженого вчителя.

== Ужгородський університет ==
На початку 1945 року розпочалася робота по створенню Ужгородського університету. Добош спочатку увійшов до підготовчої комісії, а 27 вересня 1945 року наказом уповноваженого в справах освіти на нього було покладено обов'язки ректора університету.

Відкриття Ужгородського університету відбулося 18 жовтня 1945 року. «Цей день&amp;nbsp;— день нашої перемоги»,&amp;nbsp;— цими словами ректор привітав перших студентів новоствореного навчального закладу.

== Zdroje ==


= Ioan Pastelij =
'''Іван Пастелій''' ([[:uk:27_січня|27 січня]] [[:uk:1741|1741]], село Мала Пастіль, (тепер [[:uk:Пастілки|Пастілки]] [[:uk:Перечинський_район|Перечинського району]] [[:uk:Закарпатська_область|Закарпатської області]])&amp;nbsp;— [[:uk:1799|1799]], [[:uk:Мукачево|Мукачево]])&amp;nbsp;— український [[:uk:Педагог|педагог]], [[:uk:Історик|історик]], [[:uk:Літератор|літератор]] і [[:uk:Громадський_діяч|громадський діяч]].

== Життєпис ==
Освіту здобув в [[:uk:Ужгород|Ужгороді]], Будині і Ягру. Був [[:uk:Професор|професором]] Мукачівської богословської школи, [[:uk:Священик|священиком]], каноніком. Автор кількох історичних праць [[:uk:Латинська_мова|латинською мовою]].

З 1787 року по 1790 рік він був генеральним вікарієм Списького вікаріату з осідком в Кошицях, який входив до складу [[:uk:Мукачівська_греко-католицька_єпархія|Мукачівської греко-католицької єпархії]], яка тоді займала територію, тепер розділену між чотирма державами Україною, Угорщиною, Словаччиною та Румунією, а тоді була під юрисдикцією Мукачівської греко-католицької єпархії.

== Творчість ==
З його історичних робіт виявлено «Історію Мукачівської єпархії» (додаток до праці [[:uk:Лучкай_Михайло_Михайлович|М. Лучкая]] «Історія карпаторусів») та «Про походження русинів». У цих працях (зокрема другій) велика кількість матеріалу стосується історії закарпатських [[:uk:Лемки|лемків]]. З художніх творів відомий [[:uk:Сатира|сатиричний]] [[:uk:Вірш|вірш]] [https://uk.wikisource.org/wiki/%D0%9F%D0%B0%D1%81%D1%82%D0%B8%D1%80%D1%8E%20%D0%B4%D1%83%D1%88%D0%B5%D0%B2%D0%BD%D0%B8%D0%B9 «Піснь пастиря душевного»], написаний народною [[:uk:Лемківський_говір|лемківською говіркою]]. Тут перші букви кожної із [[:uk:Строфа|строф]] складають прізвище автора.

Творчість І. Пастелія позитивно оцінив [[:uk:Франко_Іван_Якович|Іван Франко]] в праці «Карпаторуське письменство», назвавши Пастелія «чоловіком вільнодумним».

'''Ioann Pastelij''' ({{Vjazyce2|rue|Иоанн Пастелий}},  {{Datum narození|1741|1|21}} [[:cs:Pastilky|Malá Pastilka]] — {{Datum úmrtí|1799|0|0}} [[:cs:Mukačevo|Mukačevo]]) byl [[:cs:Rusíni|rusínský]] řeckokatolický [[:cs:Kanovník|kanovník]] a [[:cs:Generální_vikář|generální vikář]], [[:cs:Učitel|učitel]], [[:cs:Spisovatel|spisovatel]], [[:cs:Historik|historik]] a osvícenec.&lt;ref name=&quot;:07&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=ПАСТЕЛІЙ ІВАН|periodikum=resource.history.org.ua|url=http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Pastelij_I|datum přístupu=2025-01-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:32&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1|poznámka=[Dále jen Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury]|ref=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|typ refu=normální}}&lt;/ref&gt; Ioann byl jeden z nejvýznamnějších osvícenců a [[:cs:Historik|historiků]] během [[:cs:Rusínské_národní_obrození|rusínského národního obrození]]. Ioanna uznával Michal Lučkaj a také ukrajinský buditel [[:cs:Ivan_Franko|Ivan Franko]], který jej označil za svobodomyslného muže.&lt;ref name=&quot;:07&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt;

Mezi lety 1787 až 1788 byl [[:cs:Generální_vikář|generálním vikářem]] Prešovského [[:cs:Děkanát_a_vikariát|vikariátu]] se sídlem v [[:cs:Košice|Košicích]].&lt;ref name=&quot;:07&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:15&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Krajeznačný slovník Rusínů-Ukrajinců: Prešovsko|editoři=Fedir M. Kovač, Fedir Kovač, Svaz Rusínů-Ukrajinců Slovenské republiky|vydání=1. vyd|vydavatel=Svaz Rusínů-Ukrajinců Slovenské republiky|místo=Prešov|počet stran=496|edice=Rusíni-Ukrajinci Prešovska|isbn=978-80-85137-15-6}}&lt;/ref&gt; Vikářem byl pouze jeden rok, jelikož jej práce nenaplňovala. Stal se opět [[:cs:Kanovník|kanovníkem]] u [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]] a psal svá díla.{{Poznámka|[[Kanovník]] bylo jedno z nejvýše postavených duchovních míst v eparchii. Místo Kanovníka také zahrnovalo členství v [[kapitula|kapitule]].}}

== Život ==
Ioann Pastelij se narodil {{Datum narození|1741|1|21}} v [[:cs:Pastilky|Malé Pastilce]] (dnešní Pastilky na [[:cs:Ukrajina|Ukrajině]]) do rodiny řeckokatolického kněze.&lt;ref name=&quot;:25&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Деяк|jméno=Ігор|titul=Пастелій Іван|periodikum=Колиба - портал про Закарпаття|url=https://www.kolyba.org.ua/unikalne-zakarpattja/pismenniki-zakarpattja/2910-pasteli-ivan|datum vydání=2025-01-03|jazyk=uk-ua|datum přístupu=2025-01-02}}&lt;/ref&gt; Studoval teologii v [[:cs:Užhorod|Užhorodu]], [[:cs:Budapešť|Budapešti]] a [[:cs:Eger|Egeru]].&lt;ref name=&quot;:07&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:15&quot; /&gt; Od roku 1765 byl učitelem [[:cs:Etika|etiky]] na řeckokatolickém semináři v Mukačevu.&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:15&quot; /&gt; Také byl farářem v [[:cs:Humenné|Humenném]] a [[:cs:Chust|Chustu]].&lt;ref name=&quot;:07&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:15&quot; /&gt;

V roce 1787 jej jmenoval [[:cs:Seznam_mukačevských_řeckokatolických_eparchů|mukačevský biskup]] [[:cs:Ondřej_Bačinský|Ondřej Bačinský]] [[:cs:Generální_vikář|generálním vikářem]] nově založeného Prešovského [[:cs:Děkanát_a_vikariát|vikariátu]] se sídlem v [[:cs:Košice|Košicích]].&lt;ref name=&quot;:07&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:15&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt; Vikářem byl pouze jeden rok, jelikož jej práce nenaplňovala.&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt; Poté se opět stal [[:cs:Kanovník|kanovníkem]] u [[:cs:Eparchie_mukačevská|Mukačevské eparchie]] a psal svá díla.{{Poznámka|[[Kanovník]] bylo jedno z nejvýše postavených duchovních míst v eparchii. Místo Kanovníka také zahrnovalo členství v [[kapitula|kapitule]].}}&lt;ref name=&quot;:15&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt;

== Dílo ==
Ioann Pastelij je považován za  jednoho ze zakladatelů moderní rusínské [[:cs:Historiografie|historiografie]]. Jedná se zejména o díla ''Historia Diocesis Muncasiensis'' ({{Vjazyce2|cs|Historie Mukačevské diecéze}}) a ''De origine Ruthenorum'' ({{Vjazyce2|cs|O původu Rusínů}}) napsaná v [[:cs:Latina|latině]].&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Пастелий Иван :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/o-pisatjeljakh/z-podkarpatja/pastelij-ivan/|datum přístupu=2025-01-02}}&lt;/ref&gt; V těchhle knihách se také zaobírá o historii [[:cs:Lemkové|Lemků]].&lt;ref name=&quot;:07&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt;

Z básnické tvorby napsal satirickou báseň ''Píseň duchovního pastýře'', známá také jako ''Píseň Pasteliho'' ({{Vjazyce2|rue|Пѣснь пастыря душевнаго, Пѣснь Пастелия}}), která byla napsána v básníkově rodném lemkovském dialektu, a také [[:cs:Elegie|elegii]] ''Elegie na počest císaře Josefa II.&lt;ref name=&quot;:32&quot; /&gt;''&lt;ref name=&quot;:25&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Pavel Robert|příjmení2=Kopecký|jméno2=Miloslav|příjmení3=Pad̕ak|jméno3=Valerij|titul=Národ odnikud: ilustrované dějiny karpatských Rusínů|vydavatel=Pad̕aka|místo=Užhorod|počet stran=116|isbn=978-966-387-092-2}}&lt;/ref&gt;

Báseň a autor je populární u ukrajinské inteligence.&lt;ref name=&quot;:07&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt; Právě ''Píseň duchovního pastýře'' byla poprvé publikována ukrajinským buditelem [[:cs:Mychajlo_Drahomanov|Mychajlem Drahomanovem]] v časopise ''Život a slovo'' ({{Vjazyce2|uk|Житє і слово}}).&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;

== Odkazy ==

=== Poznámky ===
&lt;references group=&quot;pozn.&quot;&gt;&lt;ref name=&quot;:08&quot;&gt;{{Citace monografie|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|poznámka=OCLC: ocm49047693}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Владика Василь Попович (12.09.1796 – 9.10.1864)|periodikum=МГКЄ|url=https://mgce.uz.ua/blog/episkopy-mgke/vladyka-vasyl-popovych-12-09-1796-9-10-1864/|jazyk=uk|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:42&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Fedor|jméno=Pravel|titul=Črty o karpatskoruské literatuře od druhé poloviny 19. století (Очерки Карпаторусской литературы со второй половины XIX столѣтія)|vydavatel=Spoleka Alexandera Duchnoviče|místo=Užhorod|rok vydání=1929|počet stran=76|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Szinnyei|jméno=József|titul=Magyar írók élete és munkái II. (Caban–Exner)|místo=Budapest|rok vydání=1893}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:26&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Першій ужгородській гімназії — 400 років|periodikum=rionews.com.ua|url=https://rionews.com.ua/newspaper/socio/now/n14114155027|datum přístupu=2024-12-23}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:33&quot;&gt;{{Citace elektronické monografie|příjmení=Hrycyščuk|jméno=Taťana|titul=Нащадок священиків|url=http://h.ua/story/213142/|datum přístupu=2024-12-23|jazyk=uk|url archivu=https://web.archive.org/web/20160305092437/http://h.ua/story/213142/|datum archivace=2019-03-05}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|назва=Храм Всех Святых. Список захороненных людей.|вебсайт=Сайт [[Церква Всіх Святих (Одеса)|Церкви Всіх Святих]] [[Одеська єпархія УПЦ (МП)|Одеської єпархії УПЦ (МП)]]|дата-доступу=2011-04-15|мовою=ru|url-архіву=https://www.webcitation.org/69Ta8AuQq?url=http://hram-vsehsvyatih.od.ua/spisok-zaxoronennyx-lyudej/|дата-архіву=2012-07-27|deadurl=yes}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{стаття|автор=Шевчук А.|назва=Спасти мемориал — защитить честь города|видання=Газета «[[Вечерняя Одесса]]»|дата=2010-08-14|випуск=118—119 (9249—9250)|дата-доступу=2016-05-30|посилання=http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160603052507/http://vo.od.ua/rubrics/raznoe/15010.php|archivedate=2016-06-03|accessdate=2016-08-03}} {{ref-ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:09&quot;&gt;Стойкова С. Зародження і розвиток болгарської фольклористики ХІХ ст. / Стефанія Стойкова // Народна творчість та етнографія.&amp;nbsp;— 2008.&amp;nbsp;— № 2.&amp;nbsp;— С.53.&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Cite web|url=https://zakarpattja.livejournal.com/79483.html|title=Юрій Венелін (Гуца) — закарпатець, який став одним з основоположників болгаристикі в Європі|last=Данилюк|first=Дмитро|accessdate=25 лютого 2022|archive-date=27 січня 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20180127041417/http://zakarpattja.livejournal.com/79483.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;szluk&quot;&gt;{{книга|автор=Szluk István|назва=Töredékek Nyírgyulaj görögkatolikus egyházközség történetéből lelkészei életrajza alapján|одказ=http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/Szluk.pdf|місто=Nyíregyháza|рік=2012|сторінкы=10}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;padiak&quot;&gt;{{статя|автор=[[Валерій Падяк]]|назва=Забытый Русин-реформатор в Австрії: Михайло фон Висаник (10.10.1792 — 3.11.1872)|выданя=Русин|выпуск=1|рік=2008|сторінкы=9-10|одказ=http://www.rusynacademy.sk/image/1-2008.pdf}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;ndb&quot;&gt;{{статя|автор=Christina Vanja|назва=Viszánik, Michael (Mihály) von|выданя=Neue Deutsche Biographie|выпуск=26|рік=2016|сторінкы=832-833 [вебова верзія]|одказ=https://www.deutsche-biographie.de/pnd103142576.html}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Wolfgang Regal, Michael Nanut|назва=Zwangsjacke und Gummizelle (Narrenturm 81)|выданя=Ärztewoche|выпуск=1|рік=2007|одказ=https://web.archive.org/web/20170417071910/http://www.springermedizin.at/artikel/8075-zwangsjacke-und-gummizelle-narrenturm-81}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{статя|автор=Theodor Meißel|назва=Freud und die österreichische Psychiatrie seiner Zeit|выданя=Psychoanalyse und Psychiatrie: Geschichte, Krankheitsmodelle und Therapiepraxis|рік=2006|сторінкы=54}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.viennatouristguide.at/Friedhoefe/Zentralfriedhof/Index_00_%20Bild/00_viszanik_05.htm|title=Dr. Michael Viszanik|publisher=Kunst und Kultur in Wien|accessdate=10. октовбер 2021}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|titul=Podkarpatská Rus: osobnosti její historie, vědy a kultury|vydání=1. vyd|vydavatel=Libri|místo=Praha|počet stran=311|isbn=978-80-7277-370-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:104&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Pop|jméno=Ivan Ivanovič|příjmení2=Magocsi|jméno2=Paul Robert|titul=Encyclopedia of Rusyn history and culture|url=https://www.worldcat.org/title/ocm49047693|editoři=Paul R. Magocsi, I. I. Pop|vydavatel=University of Toronto Press|místo=Toronto|počet stran=520|isbn=978-0-8020-3566-0|oclc=ocm49047693|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:010&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Zlocký|jméno=Feodosij|titul=Výběr z poezie|vydání=2|vydavatel=Náš rodný kraj|místo=Užhorod|rok vydání=1923}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Gabor|jméno=V. V.|titul=Злоцький Феодосій Антонович|periodikum=esu.com.ua|url=https://esu.com.ua/article-16344|datum vydání=2010-12-12|jazyk=uk|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref name=&quot;:27&quot;&gt;{{Citace monografie|příjmení=Nezdilskij|jméno=Eugenij|titul=Очеркъ карпаторусской литературы|vydavatel=Подкарпаторусскій Народопросвѣтительный Союз|místo=Užhorod|rok vydání=1932|strany=195–197|jazyk=ru}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|příjmení=Lelekač|jméno=Nikolaj|titul=1944 Подкарпатское писемство на початку ХХ. вѣка :: Русинська Веб-книга|periodikum=rusin8.webnode.ru|url=https://rusin8.webnode.ru/news/podkarpatskoje-pisjemstvo-na-pochatku-khkh-v%D1%A3ka/|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace periodika|příjmení=Myšanyč|jméno=O. V.|titul=Феодосій Злоцький|periodikum=Na Verchovině|rok vydání=1984|strany=290–294|místo=Užhorod|vydavatel=Karpaty}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Chlanta|jméno=I. V.|titul=Енциклопедія Закарпаття. Визначні особи ХХ століття.|vydavatel=Zakarpatská pobočka Naučného tovaryšstva Ševčenkova|místo=Užhorod|rok vydání=2007|počet stran=400|strany=136–137|isbn=978-966-8924-33-0}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Magocsi|jméno=Paul Robert|příjmení2=Paďak|jméno2=Valerij|titul=Підкарпатська Русь. Формування національної самосвідомості (1848–1948)|vydání=2|vydavatel=Vydavatelství Valerije Paďaka|místo=Užhorod|rok vydání=2021|strany=90–91|isbn=978-966-387-127-1}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace monografie|příjmení=Rut Tichý|jméno=František|odkaz na autora=František Rut Tichý|titul=Розвиток сучасної літературної мови на Підкарпатській Русі|vydavatel=Akademie nauk vyšší školy Ukrajiny|místo=Užhorod|rok vydání=1996|strany=121–122|jazyk=uk}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citace elektronického periodika|titul=Архивы раскрывают свои тайны: НЕКОТОРЫЕ АСПЕКТЫ ЯЗЫКОВОЙ ПОЛИТИКИ НА ПОДКАРПАТСКОЙ РУСИ – І|periodikum=Reporter UA|url=https://ua-reporter.com/news/arhivy-raskryvayut-svoi-tayny-nekotorye-aspekty-yazykovoy-politiki-na-podkarpatskoy-rusi-i|datum vydání=2021-08-03|jazyk=ru|datum přístupu=2025-07-08}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://ua-reporter.com/uk/news/malenkyy-vavylon-muzhgorod-ta-yogo-odynadcyatyy-mer-vladnyy-komisar-myron-strypskyy-foto&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;Алла Галас. Гіядор Стрипський в історії українського мовознавства на Закарпатті // Науковий вісник УжНУ Серія: Філологія. Випуск 2(42)&amp;nbsp;— 2019.&amp;nbsp;— С. 29.&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;https://zakarpattya.net.ua/Blogs/90173-Iosyp-Kobal-Hiiador-Strypskyi-moskvofilizm-ukrainizm-i-vitchyzniani-rusnaky&lt;/ref&gt;&lt;/references&gt;

== Література ==

* ''Галас Б. К.,&amp;nbsp;Галас Й''. Стрипський Гіядор Миколайович //
* ''[[:uk:Галас_Кирило_Йосипович|Галас К. Й]]''. Закарпатоукраїнський ономаст Гіядор Миколайович Стрипський // Onomastica.&amp;nbsp;— Wrocław, 1971.&amp;nbsp;— R. 16, zesz. 1—2. — S. 301—307.
* ''Держалюк М. С.'' [http://resource.history.org.ua/cgi-bin/eiu/history.exe?&amp;I21DBN=EIU&amp;P21DBN=EIU&amp;S21STN=1&amp;S21REF=10&amp;S21FMT=eiu_all&amp;C21COM=S&amp;S21CNR=20&amp;S21P01=0&amp;S21P02=0&amp;S21P03=TRN=&amp;S21COLORTERMS=0&amp;S21STR=Strypskyj_H] //

== Посилання ==

* [http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij Тарас Гайдук. Ким є для Закарпаття Гіядор Стрипський  / Історія - Прозак] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200321205630/http://prozak.info/IIstoriya/Kim-e-dlya-Zakarpattya-Giyador-Strips-kij|date=21 березня 2020}}
* [http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122 Стрипський Гіядор Миколайович // Комунальний заклад &quot;Закарпатська обласна універсальна наукова бібліотека ім. Ф. Потушняка&quot; Закарпатської обласної ради] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200502165216/http://www.biblioteka.uz.ua/zak/show.php?showFull=122|date=2 травня 2020}}
&lt;references /&gt;</text>
      <sha1>jy7bb5nwkdwoqmdjuy2n3v0njkqmngc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vrbova a Wetzlerova správa</title>
    <ns>0</ns>
    <id>609073</id>
    <revision>
      <id>8189962</id>
      <parentid>8182773</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T01:04:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189962</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16740" sha1="r3tz39fr15dmm2k4tk5dl0utp3caxfg" xml:space="preserve">[[Súbor:Vrba-Wetzler report sketch.JPG|náhľad|Situačný náčrt [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitzu]] I a II spolu s polohou železničnej rampy (v strede) vzhľadom k týmto dvom táborom. Poloha táborov (camp), továrenských budov firiem [[Krupp]], [[Siemens (podnik)|Siemens]] a D.A.W, plynových komôr I, II, III, IV a brezového (Birke) lesa. Kruhy ohraničujúce tábory tvoria strážne veže. Mimo kruhov sú nádražie a pomocný tábor Harmensee. Náčrt a správa boli pôvodne v nemčine a slovenčine. Dochovaná anglická verzia je preklad Executive Office of the United States War Refugee Board, 16 November 1944.]]

'''Vrbova a Wetzlerova správa''' je 32-stranová výpoveď o živote v [[Koncentračný tábor|koncentračnom tábore]], ktorú nadiktovali [[Rudolf Vrba]] a [[Alfréd Wetzler]] [[Židia|židovským]] predstaviteľom v [[Žilina|Žiline]] 24. až 27. apríla [[1944]] po úspešnom úteku z [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|tábora Auschwitz-Birkenau]].&lt;!-- utiekli 7.4 ale až 10. apríla opustili tábor v civilnom oblečení. Teda správu písali dva týždne po úteku. --&gt;

== Význam správy ==
Správa je považovaná za prvú detailnú informáciu o [[Nacistický vyhladzovací tábor|nacistickom koncentračnom tábore]], ktorá sa dostala k [[Spojenci (druhá svetová vojna)|Spojencom]] a bola označená za vierohodnú.&lt;ref group=&quot;pozn.&quot;&gt;Už v roku 1942 vznikla správa Karského pre poľskú exilovú vládu, na základe ktorej poľský minister zahraničných vecí [[Edward Bernard Raczyński|Raczyński]] 10. decembra 1942 vydal protestnú nótu určenú všetkým štátom OSN. Distribuovaná bola aj v angličtine („[http://www.projectinposterum.org/docs/mass_extermination.htm The Mass Extermination of Jews in German Occupied Poland] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110727185912/http://www.projectinposterum.org/docs/mass_extermination.htm |date=2011-07-27 }}“) ako 9 stranová brožúra obsahujúca 21 bodov. Ešte skoršia Witoldova (Pileckého) správa z roku 1941 sa stala základom pre tzv. ''Auschwitz Protocols'', ktorý bol vydaný v novembri 1944, ktorého základom bola práve VW správa doplnená správami od Arnosta Rosina a Czesława Mordowicza a správou od Jerzy Tabeau.&lt;/ref&gt; Informuje o [[masová vražda|masových vraždách]], ktoré [[nacizmus|nacisti]] vykonávali počas [[Holokaust|holokaustu]]. 

Hoci bolo zverejnenie správy pre verejnosť kontroverzne pozdržané&lt;!-- Samotnými židovskými organizáciami (ktoré neverili). Správu písali dva týždne po úteku, hotová bola 3 týždne pred začiatkom maďarských deportácií.  --&gt; a [[15. máj]]a [[1944]] sa začali deportácie 437 000 maďarských židov do Auschwitzu, správa pravdepodobne zachránila mnoho životov. Informácie zo správy boli publikované prostredníctvom [[British Broadcasting Corporation|BBC]] [[15. jún|15. júna]] [[1944]] a [[20. jún|20. júna]] v [[The New York Times|New York Times]]. Pápež [[Pius XII.]], americký prezident [[Franklin Delano Roosevelt]] a švédsky kráľ [[Gustáv V.]] následne žiadali maďarského vodcu, admirála [[Miklós Horthy|Miklósa Horthyho]], zastaviť masové deportácie. Deportácie sa v Maďarsku zastavili [[9. júl|9. júla]] [[1944]], vďaka čomu sa zachránilo asi 200 000 židov.

Načasovanie šírenia správy zostáva zdrojom významných sporov. Správa bola k dispozícii okrem iných aj maďarským štátnym činiteľom už pred začiatkom deportácií do Auschwitzu, ale niekoľko ďalších týždňov nebola ďalej šírená. Vrba veril, že skoršie uverejnenie správy mohlo zachrániť viac ľudí. Tvrdil, že ak by maďarskí židia vedeli, že nebudú presídlení ale zabití, mohli by sa rozhodnúť namiesto nastúpenia do vlakov smerujúcich do Auschwitzu pre útek alebo boj. Vyhlásil, že správa bola zámerne pozdržaná židovsko-maďarským [[Výbor na pomoc a záchranu|Výborom na pomoc a záchranu]] (ועדת העזרה וההצלה בבודפשט) aby neohrozila zložité, ale nakoniec neplodné vyjednávanie medzi výborom a [[Adolf Eichmann|Adolfom Eichmannom]], dôstojníkom [[Schutzstaffel|SS]] zodpovedným za deportácie, na výmenu životov za peniaze, nákladné automobily a iný tovar – takzvaný návrh „krv za nákladiaky“.

== Vznik správy ==
[[Rudolf Vrba|Vrbovi]] a [[Alfréd Wetzler|Wetzlerovi]] po prechode na slovenské územie pomohol sedliak Ondrej Čanecký, ktorý ich priviedol k židovskému doktorovi Pollackovi.&lt;ref name=&quot;SME-wetzler&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Durániková | meno = Jarmila | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Čo Dante nevidel – ako Slováci ušli z tlamy Osvienčimu : Nedocenený Alfred Wetzler (Rohovor s pani Etou Wetzlerovou) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = http://mozaika.sme.sk/c/2756090/Co-Dante-nevidel-ako-Slovaci-usli-z-tlamy-Osviencimu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2006-06-09 | dátum prístupu = 2021-09-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20071225162233/http://mozaika.sme.sk/c/2756090/Co-Dante-nevidel-ako-Slovaci-usli-z-tlamy-Osviencimu.html | dátum archivácie = 2007-12-25 }}&lt;/ref&gt; Pollack mal kontakt na [[Erwina Steinera]] z ústredia Židovskej rady v [[Žilina|Žiline]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Auschwitz Protocols|url=https://www.yadvashem.org/odot_pdf/Microsoft%20Word%20-%205784.pdf|vydavateľ=yadvashem.org|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2021-09-30|miesto=|jazyk=}}&lt;/ref&gt; Vrba a Wetzler prespali v [[Čadca|Čadci]] v dome príbuznej známeho rabína [[Leo Baeck|Lea Baecka]] u pani Beckovej,&lt;ref name=&quot;Vrba399&quot;&gt;Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, p. 399.&lt;/ref&gt; a nasledujúci deň, [[24. apríl|24. apríla]] [[1944]] išli na stretnutie do Žiliny.&lt;ref name=&quot;Linn21&quot;&gt;Linn, Ruth. (2004) ''Escaping Auschwitz. A culture of forgetting'', Cornell University Press, p. 21.&lt;/ref&gt; 

Z rozhodnutia príslušníka [[Sturmabteilung|SA]], [[Schutzstaffel|SS]] a [[Sicherheitsdienst|SD]] [[Dieter Wisliceny|Dietra Wisliceneho]], ktorý sa podieľal na registrácii a následnom vyhladzovaní židovského obyvateľstva najprv v [[Nemecko|Nemecku]], neskôr od augusta 1940 na [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensku]] boli zrušené všetky židovské organizácie a od septembra 1940 nahradené [[Ústredňa Židov|Ústredňou Židov]] (ÚŽ; nemecky: ''Judenrat'', anglicky: Jewish Center). V rámci ÚŽ v roku 1943 vznikla (bratislavská) [[Pracovná skupina]], ktorú viedla [[Gisi Fleischmannová]] a rabín [[Chaim Michael Dov Weissmandl]], ktorá sa vtedy považovala za hnutie odporu.&lt;ref name=&quot;Karny554&quot;&gt;Kárný, Miroslav. „The Vrba and Wetzler report“, v Berenbaume, Michael &amp; Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press a the United States Holocaust Memorial Museum, 1994, p. 554.&lt;/ref&gt; Starostom ÚŽ sa v decembri 1943 stal doktor, nemecky hovoriaci právnik, [[Oskar Neumann]] a  zamestnancom ÚŽ bol aj architekt [[Andrej Steiner]].&lt;!-- Andrej STeiner a Erwin neboli priami príbuzní https://infocenters.co.il/massuah/notebook.asp?lang=ENG&amp;dlang=ENG&amp;module=notebook&amp;page=next_list&amp;rsvr=@4&amp;param=%3Cbook_id%3E13121%3C/%3E%3Cchecktab%3E0%3C/%3E%3Cnum_page%3Emain%3C/%3E%3Cnob%3E-1%3C/%3E%3Ccur_lang%3EENG%3C/%3E&amp;param2=&amp;site=massuah --&gt;

Ústredňa Židov v Žiline sídlila na Hollého ul. č. 9, kde bol pôvodne židovský starobinec. Dnes je táto budova sídlom Židovskej náboženskej obce. Vrba a Wetzler tam podľa spomienok priameho účastníka [[Arieh Klein|Arieho Kleina]] prišli 25. apríla 1944 a boli vypočutí miestnymi predstaviteľmi žilinskej úradovne Ústredne Židov a židovskej náboženskej obce. Keď miestni predstavitelia pochopili význam ich slov, povolali z Bratislavy svojich nadriadených - [[Oskar Neumann|Oskara Neumanna]], inžiniera [[Oskar Krasňanský|Oskara Krasňanského]] a Erwina Steinera&lt;!-- ktorý bol pravdepodobne žilinský nie bratislavský Steiner --&gt;. Rudolf Vrba mal pocit, že im neveria. Nikto nečakal, nebol pripravený na to, aby pochopil, čo sa v Osvienčime dialo. Aby si overili, či mladíci hovoria pravdu, každého z nich umiestnili do inej miestnosti a vypočúvali oddelene. Kládli im faktografické otázky, aby podľa ich odpovedí zistili, či neklamú. Vrba odhadol koľko ľudí bolo zavraždených v plynových komorách, čo podľa jeho prepočtov bolo okolo 1 750 000. Vysvetlil, aké zisky z toho Nemci mali, hlavne zo šperkov, peňazí, oblečenia, zlatých zubov, ale i vlasov či popola, ktorý sa používal ako hnojivo. Opísal vnútornú štruktúru táborov a využívanie Židov na otrockú prácu. Vypočúvanie trvalo tri dni.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Správa o hrôzach Osvienčimu vznikla v Žiline - Žilina Gallery Wiki|url=https://zilina-gallery.sk/wiki/Spr%C3%A1va_o_hr%C3%B4zach_Osvien%C4%8Dimu_vznikla_v_%C5%BDiline|vydavateľ=Žilinský večerník, č. 37, str. 11|dátum prístupu=2022-07-28|priezvisko=Šimko|meno=Peter|dátum vydania=9.9.2008}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

Vrba neskôr vo svojej knihe napísal, že začal kreslením vnútorného plánu Auschwitzu I a II spolu s polohou rampy vzhľadom k týmto dvom táborom (pozri obrázok). Opísal vnútornú organizáciu táborov; ako boli židia využívaní na [[nútená práca|otrockú prácu]] pre [[Krupp]], [[Siemens (podnik)|Siemens]] a D.A.W., ktoré mali továrenské budovy priamo pri tábore Auschwitz I. Koncern [[I. G. Farbenindustrie|I. G. Farben]] inicioval vznik samostatného koncentračného tábora [[Koncentračný tábor Auschwitz-Monowitz|Auschwitz III]] v blízkych [[Monowice|Monowiciach]], s továrňou na výrobu syntetického [[kaučuk]]u Buna-Werke.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hermann Goering, IG Farben and Zyklon-B | url = https://longstreet.typepad.com/thesciencebookstore/2009/12/hermann-goering-ig-farben-and-zyklonb.html | vydavateľ = JF Ptak Science Books | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-10-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IG Farben / Auschwitz III-Monowitz / History / Auschwitz-Birkenau|url=http://www.auschwitz.org/en/history/auschwitz-iii/ig-farben|vydavateľ=www.auschwitz.org|dátum prístupu=2021-10-02}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Koniec továrne na smrť. Vojakov, ktorí oslobodili osvienčimský tábor, čakal desivý pohľad | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://history.hnonline.sk/2-svetova-vojna/2079271-koniec-tovarne-na-smrt-vojakov-ktori-oslobodili-osviencimsky-tabor-cakal-desivy-pohlad | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-10-02}}&lt;/ref&gt; Túto továreň Vrba v správe spomína ako ''Buna''. Opísal tiež masové vraždy v [[plynová komora|plynových komorách]] tých, ktorí boli vybraní pre ''Sonderbehandlung'' („špeciálne zaobchádzanie“).&lt;ref name=&quot;Vrba400&quot;&gt;Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 400.&lt;/ref&gt;

Wetzler napísal prvú časť správy a Vrba tretiu. Na písaní druhej časti správy pracovali obaja. Napokon celú správu spolu prepracovali ešte šesťkrát.&lt;ref group=&quot;pozn.&quot; name=&quot;Karny564f5&quot;&gt;Tento opis písania správy bol napísaný v prvom povojnovom vydaní z roku 1946, ''Oswiecim, hrobka štyroch miliónov ľudí'', Bratislava, p. 74. Wetzler to takisto potvrdil v liste zo 14. apríla 1982 poslaným Miroslavovi Kárnému (spoluväzeň, potom novinár a historik). Uvedené v [[Miroslav Kárný|Kárný, Miroslav]] „The Vrba and Wetzler report“, v Berenbaume, Michael &amp; Gutman, Yisrael (eds). ''Anatomy of the Auschwitz Death Camp'', Indiana University Press, 1994, s. 564, poznámka 5. &lt;/ref&gt; Správu prekladali už počas jej písania zo slovenčiny do nemčiny s pomocou Gisely Steinerovej Neumannov poradca [[Oskar Krasňanský]], inžinier a stenograf, ktorý si neskôr zmenil meno na Oskar Isaiah Karmiel.&lt;ref name=&quot;Vrba402&quot;&gt;Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 402.&lt;/ref&gt;&lt;ref group=&quot;pozn.&quot; name=&quot;Karny564f5&quot; /&gt; Výsledkom bola 32-stranová správa v nemčine, ktorá bola dokončená [[27. apríl|27. apríla]] [[1944]].&lt;ref name=&quot;Vrba403&quot;&gt;Vrba, Rudolf. ''I Escaped from Auschwitz'', Barricade Books, 2002, s. 403.&lt;/ref&gt; Vrba napísal, že správa bola narýchlo preložená aj do maďarčiny. Pôvodná slovenská verzia sa nezachovala, napísal český historik [[Miroslav Kárný|Miroslav Kárny]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Skelton|meno=Anthony|titul=Rudolf Vrba|url=https://files.libcom.org/files/Rudolf%20Vrba%20-%20I%20escaped%20from%20Auschwitz.pdf|dátum prístupu=2022/07/28|vydavateľ=H.E.A.R.T 2008|priezvisko2=Lisciotto|meno2=Carmelo|jazyk=En}}&lt;/ref&gt; Anglicka verzia správy (The Auschwitz Protocol / The Vrba-Wetzler Report) je dostupná v plnom znení online&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Vrba, R., Wetzler, A | odkaz na autora = | titul = The Auschwitz Protocol, The Vrba-Wetzler Report | url = http://vrbawetzler.eu/img/static/Prilohy/The-Auschwitz-Protocol.pdf | vydavateľ = vrbawetzler.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-31 | miesto = | jazyk = po anglicky}}&lt;/ref&gt; tak isto ako aj jej český preklad&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Vrba, R., Wetzler, A | odkaz na autora = | titul = Zpráva Vrby a Wetzlera o německých vyhlazovacích táborech Osviětim a Brzezinka| url = http://vrbawetzler.eu/img/static/Prilohy/Zprava_Vrbu_a_Wetzlera.pdf | vydavateľ = vrbawetzler.eu | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-10-31 | miesto = | jazyk = po česky}}&lt;/ref&gt; vďaka projektu ''Vrba-Wetzler Memorial''. Slovenský preklad „Správy Wetzlera a Vrbu“ (preklad: M. Richter) vyšiel v neskorších vydaniach knihy Alfréda Wetzlera (pod pseudonymom Jozef Lánik) ''Čo Dante nevidel''. 

== Vo filme ==
* ''[[Správa (film)|Správa]]'' (Slovensko/Česko/Nemecko, [[2020]], 94 min) – dráma režiséra [[Peter Bebjak|Petra Bebjaka]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Správa : film | url = https://www.sprava.sk/ | vydavateľ = sprava.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2021-09-30 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20230509192054/https://www.sprava.sk/ | dátum archivácie = 2023-05-09 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zpráva | url = https://www.csfd.cz/film/680819-zprava/recenze/ | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-09-30 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
{{referencie|skupina=pozn.}}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Vrba | meno = Rudolf | autor = | odkaz na autora = | titul = Utekl jsem z Osvětimi | vydanie = | vydavateľ = Sefer | miesto = Praha | rok = 1998 | počet strán = 437 | url = | isbn = 978-80-85924-17-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* WETZLER, Alfréd: ''Čo Dante nevidel (So Správou Wetzlera a Vrbu).'' Dunajská Lužná : MilaniuM, 2009. 326 s. [[Špeciálne:KnižnéZdroje/978-80-89178-31-5|ISBN 978-80-89178-31-5]] (Súčasťou knihy je štúdia ''Osudy jedné zprávy'' českého historika [[Miroslav Kárný|Miroslava Kárného]] a prológ od britského historika sira M. Gilberta. Knihu dopĺňajú fotografie R. Kostova a dokumenty z archívu A. Wetzlera)

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.upn.gov.sk/sk/sprava-alfreda-wetzlera-a-rudolfa-vrbu-1944/ Správa Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu] v slovenčine na webe [[Ústav pamäti národa|Ústavu pamäti národa]]
* [https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14084/264980 Večera s Havranom : Wetzlerova a Vrbova správa] s hosťami Matejom Beránekom, [[Peter Bebjak|Petrom Bebjakom]], [[Monika Vrzgulová|Monikou Vrzgulovou]] (2021)

[[Kategória:Nacistické koncentračné tábory]]
[[Kategória:Holokaust]]
[[Kategória:Židia na Slovensku]]
[[Kategória:1944]]</text>
      <sha1>r3tz39fr15dmm2k4tk5dl0utp3caxfg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fibrilácia predsiení</title>
    <ns>0</ns>
    <id>610456</id>
    <revision>
      <id>8190063</id>
      <parentid>8189358</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:16:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ciernik M</username>
        <id>147746</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8190063</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11151" sha1="a8fsz6ax3mrlj0vt4w0eqhygfaxvqjs" xml:space="preserve">'''Fibrilácia predsiení''' je [[arytmia]], spôsobená chaotickými vzruchmi, šíriacimi sa prevodovým systémom predsiení. Dôsledkom sú nekoordinované sťahy svaloviny predsiení, ktoré sa javia  ako chvenie.  Predsiene takto strácajú schopnosť prečerpávať krv, ktorá cez ne len pasívne preteká do komôr a výkonnosť [[Srdce (orgán)|srdca]] je znížená. Tieto chaotické vzruchy sa nepravidelne prevádzajú na srdcové komory, ktoré potom pracujú nepravidelne a spravidla príliš rýchlo.

== Epidemiológa ==
Fibrilácia predsiení je najčastejšou srdcovou arytmiou. Je to choroba starších ľudí, jej výskyt stúpa s vekom. Priemerná doba prežívania je u pacientov s fibriláciou predsiení podstatne skrátená.

== Príčiny ==
V menšine prípadov je príčina fibrilácie predsiení neznáma (idiopatická fibrilácia predsiení).  Najčastejšou príčinou fibrilácie predsiení je [[ischemická choroba srdca]], [[srdcové zlyhanie]], chlopňové chyby, artériová [[hypertenzia]], [[Kardiomyopatia|kardiomyopatie]]. Môže sprevádzať [[infarkt myokardu]]. Z ochorení iných orgánov je častou príčinou [[chronická obštrukčná choroba pľúc]]. Je tiež pomerne typickým prejavom zvýšenej činnosti [[Štítna žľaza|štítnej žľazy]] (hyperthyreózy). Záchvat fibrilácie predsiení môže vyvolať únava, námaha, nedostatok spánku, alebo aj kofeín.

== Príznaky a diagnostika ==
[[Súbor:ECG-FA.jpg|alt=EKG-fibrilácia predsiení|náhľad|EKG pacienta s fibriláciou predsiení. QRS komplexy sú nepravidelné (červené bodky), základná línia je jemne nepravidelne zvlnená (napr. zvýraznený úsek)]]
Pacient si môže všimnúť nepravidelnú, prípadne zrýchlenú činnosť srdca. Ďalšími príznakmi môže byť celková slabosť alebo pokles fyzickej výkonnosti, prípadne príznaky [[Srdcové zlyhanie|srdcového zlyhania]]. Mnoho pacientov si však nevšimne nijaké príznaky a fibrilácia predsiení sa u nich zistí náhodne - pri vyšetrení pacienta lekár objaví nepravidelnú činnosť srdca. Hlavnou diagnostickou metódou je [[elektrokardiografia]]. Fibrilácia sa prejavuje vymiznutím vlny P, namiesto nej sa dá pozorovať nepravidelné chvenie základnej línie EKG kriviek. Komorové komplexy QRS sú nepravidelné a býva prítomná tachykardia (chýbanie tachykardie často znamená súčasné iné ochorenie prevodového systému srdca).

K diagnostike fibrilácie predsiení patrí určenie jej príčiny. Okrem kompletného fyzikálneho vyšetrenia pacienta k tomuto účelu slúži už spomenuté EKG vyšetrenie (rozpozná napr. infarkt myokardu), [[Echokardiografia|echokardiografické]] vyšetrenie (môže odhaliť rôzne ochorenia srdca - chlopňové chyby, rozšírenie oddielov srdca a tiež príznaky iných vyvolávajúcich ochorení, napr. pľúcnych), vyšetrenie vzorky krvi (s cieľom odhaliť zmeny vnútorného prostredia organizmu, napríklad zníženú hladinu draslíka v sére, alebo príznaky iných ochorení - napr. zvýšená hladina hormónu štítnej žľazy).

== Komplikácie ==
[[Súbor:Afib ecg.jpg|alt=SR versus FA|náhľad|FIbrilácia predsiení (hore) a normálny sínusový rytmus (dole). Hlavným EKG príznakom fibrilácie predsiení je chýbanie vlny P (modrá šípka). Zvlnenie bazálnej línie je tiež charakteristické, ale dá sa zameniť s artefaktom - rušením signálu (červená šípka)]]
Zníženie výkonnosti srdca ako čerpadla v dôsledku straty funkcie predsiení pacienti vnímajú individuálne. V krajnom prípade môže viesť až k srdcovému zlyhaniu. Dlhotrvajúca neliečená fibrilácia predsiení môže spôsobiť posttachykardickú [[Kardiomyopatia|kardiomyopatiu]]. V nehybných srdcových predsieňach s pomalým prúdením krvi sa môžu tvoriť krvné [[Trombóza#Trombus|tromby]] (krvné zrazeniny); ak sa uvoľnia, prúd krvi ich môže odniesť do tepien v dôležitých orgánoch, ktoré upchajú ([[embólia]]). Táto tzv. embolizácia je obávaná najmä v mozgových tepnách, pretože môže spôsobiť akútnu [[Cievna mozgová príhoda|cievnu mozgovú príhodu]] (mozgovú porážku) s ochrnutím, občas aj smrťou. Iným miestom, kde má embolizácia výrazné prejavy, sú tepny končatín. Riziko embolizácie je vysoké najmä u pacientov vo vysokom veku, s obehovým zlyhávaním, artériovou hypertenziou a cukrovkou a u tých, u ktorých sa už embolická príhoda vyskytla. Toto riziko vyjadrujú skórovacie systémy (napr. CHADS2), ktoré pomáhajú v identifikácii ohrozených pacientov.

== Liečba ==
Pred začatím liečby je potrebné posúdiť celkový stav pacienta a stanoviť, o aký druh fibrilácie predsiení ide. Je podstatné, či ide o záchvatovú (paroxyzmálnu) fibriláciu predsiení a ďalej, či je to záchvat opakovaný, prípadne, či u pacienta zvyknú záchvaty končiť spontánne (bez liečby) v krátkom čase (do 7 dní). Ak fibrilácia trvá dlhšie, ale dá sa  ukončiť, označuje sa ako  perzistujúca, ak je trvá napriek liečbe, alebo sa zakrátko vracia (recidivuje), označuje sa ako permanentná.

V prípade, že je záchvat fibrilácie predsiení spojený s akútnym [[Srdcové zlyhanie|srdcovým zlyhaním]], nízkym krvným tlakom alebo [[Angina pectoris|anginou pectoris]], je potrebné ho čo najskôr ukončiť, spravidla [[Elektrokardioverzia|elektrokardioverziou]]. Občas pomôžu manipulácie, aktivujúce parasympatický vegetatívny nervový systém - zatlačenie na očné bulvy, masáž karotického sínusu na krku alebo vyvolanie zvracania. Ďalšou možnosťou je vnútrožilové podanie liekov. Najčastejšie sa používa amiodaron, alternatívne flecainid alebo ibutilid. Použiť sa dá ďalej propafenon alebo sotalol, aplikácia digoxinu a chinidinu už patrí minulosti. Pri neúspechu sa ďalšou liečbou čo najskôr upravuje príliš rýchla frekvencia komôr.

Súčasne s liečbou fibrilácie predsiení je potrebné liečiť aj vyvolávajúce ochorenie, najmä prípadné obehové zlyhanie, zvýšenie krvného tlaku, nízku hladinu draslíka v krvi (hypokaliémiu) atď.

Pokiaľ fibrilácia predsiení trvá viac, ako 2 dni a úprava rytmu je odložiteľná, pacient najskôr dostáva asi 3 - 4 týždne [[Antikoagulačná liečba|antikoagulačnú liečbu]] (na zníženie zrážanlivosti krvi). Touto liečbou sa predchádza tvorbe nestabilných [[Trombóza|trombov]] v nehybných srdcových predsieňach, ktoré by sa mohli uvoľniť po obnovení ich činnosti a embolizovať do tepien dôležitých orgánov, napr. mozgu. Alternatívne je možné prípadnú trombózu rozpoznať alebo vylúčiť transezofageálnym [[Echokardiografia|echokardiografickým]] vyšetrením (TEE). Antikoagulačná liečba sa podáva ešte 6 týždňov po úspešnom ukončení fibrilácie predsiení, v prípade neúspechu u rizikových pacientov trvalo. Pre tento účel sa tradične používa warfarin, jeho účinok sa však musí pravidelne kontrolovať vyšetrovaním parametra zrážanlivosti krvi - protrombínového času (udávaný pomerne ako INR - international normalized ratio) a stanovenie správnej dávky býva niekedy obtiažne. Preto sa vyvinuli a začínajú používať aj nové antikoagulancia - dabigatran, rivaroxaban, kde takéto vyšetrenia a úpravy dávkovania nie sú potrebné.

Preferovanou metódou liečby fibrilácie predsiení sa stáva [[katétrová ablácia]] arytmogénneho substrátu - odstránenie alebo izolácia ložísk tkaniva, zodpovedného za vznik fibrilácie predsiení, ktoré býva najčastejšie uložené v pľúcnych žilách. Najčastejšie sa používa katétrová ablácia, pomocou katétrov, zavedených do ľavej srdcovej predsiene. Pri rádiofrekvenčnej (RF) ablácii sa používa vysokofrekvenčný striedavý prúd, ktorý tkanivo poškodí teplom a vznikne nevodivá jazva. Podobný účinok sa dosiahne zmrazením tkaniva kryoabláciou, najnovšia metóda je ablácia pulzným poľom (PFA), ktorá používa krátke vysokonapäťové impulzy, ktoré sú šetrnejšie k okolitému tkanivu.  Chirurgická ablácia sa vykonáva zriedkavejšie, obyčajne pri operácii srdca z iného dôvodu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bystriansky | meno = Adrián et al. | titul = Fibrilácia predsiení v kontexte aktuálnych poznatkov - katétrová ablácia | url = https://www.lekarskyobzor.sk/prezentacie/2025/lekarsky-obzor-2025-12/2025-lekarsky-obzor-12-bystriansky.pdf | dátum vydania = 2025 | dátum prístupu = 2026-03-06 | vydavateľ = Lek Obz 2025, 74 (12): 442-451  www.herba.sk}}&lt;/ref&gt; Úspešnosť výkonu je podľa použitej metódy, pridružených ochorení pacienta a iných okolností okolo 50% po 1 roku, u časti pacientov sa fibrilácia predsiení obnoví. Výkon sa však môže opakovať aj viackrát, konečná úspešnosť môže byť až 80%&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = https://www.jacc.org/action/cookieAbsent | url = https://www.jacc.org/action/cookieAbsent | vydavateľ = www.jacc.org | dátum prístupu = 2026-03-29 | doi = 10.1016/j.jacadv.2024.101200 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;. Komplikácie výkonu sa vyskytujú u niekoľkých percent pacientov, úmrtnosť v súvislosti s výkonom sa udáva v desatinách percent.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Atrial Fibrillation Ablation|url=https://www.jacc.org/doi/10.1016/j.jacc.2023.04.002|periodikum=JACC|dátum=2023-05-30|dátum prístupu=2026-03-29|ročník=81|číslo=21|strany=2100–2102|doi=10.1016/j.jacc.2023.04.002|meno=Kevin J.|priezvisko=Ferrick}}&lt;/ref&gt;

Ak je úprava rytmu neúspešná a fibrilácia predsiení trvá, je potrebné liečbou upraviť [[Tachykardia|tachykardiu]] a trvalo podávať antikoagulačnú liečbu. K takémuto postupu sa dá uchýliť, aj keď sa fibrilácia predsiení opakovane vracia a opakované [[Kardioverzia|kardioverzie]] prinášajú prílišné nepohodlie a riziko pre pacienta. Vhodné lieky na udržanie primeranej frekvencie srdca (kontrolu rytmu) sú napr. niektorý β-blokátor sympatiku (metoprolol, bisoprolol...), dilthiazem, digoxin alebo amiodaron. Podávanie liekov môže byť potrebné aj po zrušení fibrilácie predsiení, aby sa zvýšila pravdepodobnosť udržania normálneho sínusového rytmu.

== Prognóza ==
Pacienti s  fibriláciou predsiení majú približne dvojnásobnú úmrtnosť oproti pacientom s normálnym sínusovým rytmom. Individuálne riziko však závisí aj od jej príčiny a výskytu komplikácii.

== Referencie ==
{{Referencie}}
=== Zdroje ===
* Klener, Pavel et al.: ''Vnitřní lékařství. Třetí, přepracované a doplněné vydání.'' Praha, Galén, 2006.
* Bender Jeffrey E et al.: ''Oxford American Handbook of Cardiology.'' New Yoork, Oxford University Press Inc., 2011.
* Rosenthahl, Lawrence: [https://emedicine.medscape.com/article/151066-overview#showall ''Atrial Fibrillation'']. Medscape, New York, aktualizované 10-04-2017, citované 03-12-2017 (po anglicky)

== Externé odkazy ==
* [https://www.techmed.sk/fibrilacia-predsieni/ Fibrilácia predsieni]

[[Kategória:Choroby srdca]]
[[Kategória:Arytmie]]</text>
      <sha1>a8fsz6ax3mrlj0vt4w0eqhygfaxvqjs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ana Kasparianová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>610641</id>
    <revision>
      <id>8189774</id>
      <parentid>8127485</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:36:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>IvanScrooge98</username>
        <id>118306</id>
      </contributor>
      <comment>portrét</comment>
      <origin>8189774</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4987" sha1="kqqntovx1lzi3nmcnd6u6zgdsq4o19k" xml:space="preserve">{{Aktualizovať}}
{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ana Kasparianová
 | Rodné meno         = Anahit Misak Kasparian
 | Popis osoby        = 
 | Portrét            = Ana Kasparian on the centre Stage at Collision 2017 in New Orleans, Louisiana (3x4 cropped).jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = Kasparianová v roku 2017.
 | Dátum narodenia    = {{dnv|1986|7|7}}
 | Miesto narodenia   = [[Northridge (Los Angeles)|Northridge]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = Spojené štáty
 | Národnosť          = [[Američania (USA)|americká]]
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = [[California State University, Northridge]] &lt;small&gt;(B.A. 2007, M.A. 2010)&lt;/small&gt;
 | Profesia           = politická komentátorka, televízna moderátorka, producentka, rečníčka, univerzitná pedagogička
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = Christian Lopez (⚭ 2015)
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Anahit Misak Kasparianová''', M.A. ({{hye|Անահիտ Միսաքի Գասպարյան}}; {{eng|''Anahit Misak Kasparian''}}; * [[7. júl]] [[1986]], [[Northridge (Los Angeles)|Northridge]], [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty]]) je americká [[Progresivizmus|progresívna]] politická komentátorka, televízna moderátorka, producentka, rečníčka a [[Vysokoškolský pedagóg|univerzitná pedagogička]] [[Arméni|arménskeho]] pôvodu. Od roku 2007 pôsobí ako moderátorka a producentka publicistickej relácie ''The Young Turks Show''.

== Život ==
Stredoškolské štúdium absolvovala na Valley Alternative Magnet High School v štvrti Van Nuys v Los Angeles (2004), bakalárske štúdium v odbore žurnalistika (2004{{--}}2007) a magisterské štúdium v odbore politológia (2007{{--}}2010) na [[California State University, Northridge]] (CSUN) v štvrti Nothridge v Los Angeles.&lt;ref name=LinkedIn&gt;{{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Kasparian
 | Meno = Ana
 | Rok = c2017
 | Titul = Ana Kasparian
 | URL = https://www.linkedin.com/in/anakasparian/
 | Periodikum = LinkedIn
 | DátumVydania = c2017
 | DátumPrístupu = 2017-12-09
}}&lt;/ref&gt;

Vzápätí pracovala ako asistentka producenta v spravodajskej rozhlasovej sieti CBS Radio v Los Angeles. V apríli 2007 začala pôsobiť ako moderátorka a následne i ako producentka v rozhlasovej a internetovej televíznej relácii ''The Young Turks Show''.&lt;ref&gt;[{{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Kasparian
 | Meno = Ana]
 | Rok = [2012]
 | Titul = Ana Kasparian’s Profile
 | URL = https://web.archive.org/web/20121203043439/http://dev.theyoungturks.com/member/AnaKasparian
 | Periodikum = The Young Turks
 | DátumVydania = [2012]
 | DátumPrístupu = 2017-12-09
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Carrasco
 | Meno = Ed
 | Rok = 2012
 | Titul = The Young Turks Declare Independence On YouTube
 | URL = http://newmediarockstars.com/2012/07/young-turks-declare-independence-on-youtube-exclusive/
 | Periodikum = New Media Rockstars
 | DátumVydania = 2012
 | DátumPrístupu = 2017-12-09
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Priezvisko = Schawbel
 | Meno = Dan
 | Rok = 2016
 | Titul = ‘The Young Turks’ Host Ana Kasparian On Why Millennials Will Change Democracy For The Better
 | URL = https://www.forbes.com/sites/danschawbel/2016/10/26/ana-kasparian-how-millennials-will-impact-our-democracy-moving-forward/#28861dd94bb9
 | Periodikum = [[Forbes (magazín)|Forbes]]
 | DátumVydania = 2016-10-26
 | DátumPrístupu = 2017-12-09
}}&lt;/ref&gt; Od mája 2015 prispieva editoriálmi do internetových novín ''The Raw Story''.&lt;ref&gt;{{Citácia Harvard
 | Rok = c2017
 | Titul = Ana Kasparian
 | URL = https://www.rawstory.com/author/kasparian/
 | Periodikum = The Raw Story
 | DátumVydania = c2017
 | DátumPrístupu = 2017-12-09
}}&lt;/ref&gt; Od augusta 2013 vyučuje žurnalistiku na CSUN.&lt;ref name=LinkedIn/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.youtube.com/channel/UCPhKAfBMRI-GDozE1ldix3A Oficiálny účet] na [[YouTube]]
* [https://twitter.com/anakasparian Oficiálny účet] na sociálnej sieti [[Twitter]]
* [https://www.facebook.com/AnaKasparianOfficial/ Oficiálny profil] na sociálnej sieti [[Facebook]]
* [https://www.instagram.com/anakasparianofficial/ Oficiálny účet] na sociálnej sieti [[Instagram]]

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Kasparianová, Anahit Misak}}
[[Kategória:Televízni moderátori USA]]
[[Kategória:Producenti USA]]
[[Kategória:Vysokoškolskí pedagógovia USA]]
[[Kategória:Komentátori USA]]</text>
      <sha1>kqqntovx1lzi3nmcnd6u6zgdsq4o19k</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Verejná knižnica Jána Bocatia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>614673</id>
    <revision>
      <id>8189784</id>
      <parentid>7762963</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T16:26:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189784</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15835" sha1="9adb2x7cms4tmer284awpfkcanlj7js" xml:space="preserve">{{Infobox Knižnica
| Názov knižnice       = Verejná knižnica Jána Bocatia
| Obrázok              = Košice - Knižnica Jána Bocatia.jpg
| Veľkosť obrázka      = 230px
| Popis                = Budova na [[Hviezdoslavova ulica (Košice)|Hviezdoslavovej]] 5
&lt;!-- Základné informácie --&gt;
| Typ                  = univerzálna verejná knižnica
| Právna forma         = [[príspevková organizácia]]&lt;ref name=&quot;fin19&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Finstat| odkaz na autora = | titul = Verejná knižnica Jána Bocatia| url = https://finstat.sk/31297838| vydavateľ = finstat.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt;
| IČO                  = 31297838&lt;ref name=&quot;fin19&quot;/&gt;
| MKSR                 = 3998/2000-400/0047
| Založenie            = [[17. storočie]]
| Zánik                = 
| Zakladateľ           = jágerský biskup Benedikt Kisdy
| Zriaďovateľ          = [[Košický samosprávny kraj]]
| Sídlo                = {{minivlajka|Slovensko}} [[Košice]], [[Slovensko]]
| Riaditeľ             = Ing. Soňa Jakešová
| Počet zamestnancov   = 44 {{small|(2019)}}&lt;ref name=&quot;vyrocna&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Jakešová| meno = Soňa| autor = | odkaz na autora = | spoluautori = kolektív vedúcich pracovníkov knižnice| titul = Správa o činnosti a hospodárení 2019| url = https://vkjb.sk/wp-content/uploads/2020/03/vkjb_sprava_o_cinnosti_2019_web.pdf| vydavateľ = vkjb.sk| dátum vydania = 2020| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;
&lt;!-- Knižničný fond --&gt;
| Veľkosť fondu        = 219 186 {{small|(2019)}}&lt;ref name=&quot;vyrocna&quot;/&gt;
| Knihy                = 
| Periodiká            = 
| Knihy a zviazané periodiká  = 
| Špeciálne dokumenty  = 
| Staré tlače          = 
&lt;!-- Štatistika --&gt;
| Počet používateľov   = 11 663 {{small|(2019)}}&lt;ref name=&quot;vyrocna&quot;/&gt;
| Návštevnosť          = 210 437 {{small|(2019)}}&lt;ref name=&quot;vyrocna&quot;/&gt;
| Počet výpožičiek     = 447 268 {{small|(2019)}}&lt;ref name=&quot;vyrocna&quot;/&gt;
&lt;!-- Kontaktné údaje --&gt;
| Adresa               = [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavná]] 48, &lt;br&gt; 040 01 [[Košice]]
| Telefón              = 055/622 32 91
| E-mail               = [mailto:regionalne@vkjb.sk regionalne@vkjb.sk]
| Web                  = https://vkjb.sk
| Poznámka             = 
}}

'''Verejná knižnica Jána Bocatia''' (skrátene '''VKJB''') je univerzálna [[verejná knižnica]] pomenovaná po [[Ján Bocatius|Jánovi Bocatiusovi]]. Knižnica je najstaršou a najväčšou verejnou knižnicou na [[Slovensko|Slovensku]]. Jej [[knižničný fond]] obsahuje až 200 000 dokumentov, ktoré sú k dispozícii na okamžité vypožičanie.&lt;ref name=&quot;korz&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Almášiová| meno = Monika| autor = | odkaz na autora = | titul = Najstaršia a najväčšia verejná knižnica je rajom pre milovníkov kníh| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/20771715/najstarsia-a-najvacsia-verejna-kniznica-je-rajom-pre-milovnikov-knih.html#ixzz58o13tn36| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2018-03-03| dátum prístupu = 2021-02-19}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = VKJB| odkaz na autora = | titul = O knižnici| url = https://vkjb.sk/profil-kniznice/| vydavateľ = vkjb.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Počiatky Verejnej knižnice Jána Bocatia siahajú do [[17. storočia]], do obdobia vzniku [[Košická univerzita|Košickej univerzity]]. Jej zakladateľ - jágerský [[biskup]] Benedikt Kisdy - daroval svojmu ústavu veľký počet kníh, ktorý sa stal základom tejto knižnice. Po vyše sto rokoch pôsobenia, bola univerzita preložená do [[Budín]]a a namiesto nej bola v [[Košice|Košiciach]] zriadená ''Kráľovská právnická akadémia''. Podľa inventára z roku [[1781]] mala knižnica 4113 zväzkov [[Kniha|kníh]]. Okrem vlastných nákupov, bola knižnica právnickej akadémie doplňovaná aj početnými darmi od [[občan]]ov mesta, spolkov a verejných ustanovizní.&lt;ref name=&quot;dejiny&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = VKJB| odkaz na autora = | titul = Dejiny knižnice| url = https://vkjb.sk/dejiny-kniznice/| vydavateľ = vkjb.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;vucke&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Bobriková| meno = Zuzana| autor = | odkaz na autora = | titul = Z histórie Verejnej knižnice J. Bocatia| url = https://web.vucke.sk/sk/novinky/z-historie-verejnej-kniznice-j-bocatia.html| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2012-10-17| dátum aktualizácie = 2017-03-07| dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211022090636/https://web.vucke.sk/sk/novinky/z-historie-verejnej-kniznice-j-bocatia.html| dátum archivácie = 2021-10-22}}&lt;/ref&gt;

Právnická akadémia v Košiciach pôsobila až do roku [[1923]]. Po jej zrušení bolo potrebné rozhodnúť o ďalšom osude knižnice. Bola tu možnosť presťahovať knižnicu ako celok do [[Bratislava|Bratislavy]] a dať ju k dispozícii tamojšej [[Univerzitná knižnica v Bratislave|Univerzitnej knižnici]]. Tento zámer sa však stretol u obyvateľstva [[Košice|Košíc]] ako aj u predstaviteľov mesta s nesúhlasom. Poverený správca knižnice - Dr. Černaj preto vypracoval návrh, podľa ktorého sa akademická knižnica mala stať základom obecnej a ústrednej knižnice v [[Košice|Košiciach]].&lt;ref name=&quot;korz&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;dejiny&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;vucke&quot;/&gt;

Koncom roka [[1923]] vznikla ''Štátna verejná knižnica mesta Košice'', nástupkyňa knižnice bývalej Právnickej akadémie v Košiciach. Zo štátnych príspevkov bola zabezpečená celá prevádzka knižnice aj nákup náučnej literatúry.&lt;ref name=&quot;dejiny&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;vucke&quot;/&gt;

V roku [[1924]] padol návrh na presťahovanie knižnice do budovy starej radnice na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]]. Mestská rada tento návrh prijala a nákladom 250 000 [[Kčs]] budovu historickej radnice adaptovala a zariadila pre knižničné účely. Postoj mesta sa v tej dobe dal považovať za veľkorysý, keďže knižnici pridelilo jednu z najvýznamnejších historických budov v centre mesta.&lt;ref name=&quot;dejiny&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;vucke&quot;/&gt;

V roku [[1967]] knižnica zriaďovala hudobné oddelenia a začínala s cieľavedomým budovaním fondu gramofónových platní a hudobnín. V tomto čase jej [[Knižnično-informačné služby|služby]] využívalo 9615 čitateľov.&lt;ref name=&quot;dejiny&quot;/&gt;

V osemdesiatych rokoch má knižnica sieť 22 pobočiek najmä na [[Košické sídliská|sídliskách]] a okrajových častiach mesta. Po roku [[1989]] sa vytvárajú nové možnosti kvalitatívneho rozvoja služieb. Ako jedna z prvých knižníc zaviedla výpočtovú techniku do [[Akvizícia|akvizície]], spracovania a služieb. V tomto čase je už knižnica, so súhlasom [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry SR]] premenovaná na Verejnú knižnicu Jána Bocatia v Košiciach. Meno nesie po významnom humanistickom [[básnik]]ovi, [[diplomat]]ovi, [[Pedagogika|pedagógovi]], [[richtár]]ovi [[Košice|Košíc]] a [[knihovník]]ovi z prelomu [[16. storočie|16.]] a [[17. storočie|17. storočia]].&lt;ref name=&quot;dejiny&quot;/&gt;

V pôsobení knižnice je dôležitý rok [[1996]]. Po 70 rokoch v budove historickej radnice sa knižnica presťahovala do zrekonštruovaných priestorov budovy bývalej školy na [[Hviezdoslavova ulica (Košice)|Hviezdoslavovej]] 5 a súčasne do [[Hadik-Barkóciho palác|Hadik-Barkóczyho paláca]] na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej]] 48, kde sa vytvorili nové organizačno-prevádzkové podmienky pre odbornú činnosť a služby.&lt;ref name=&quot;dejiny&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = Košice| titul = Verejná knižnica Jána Bocatia| url = https://www.kosice.sk/mesto/verejna-kniznica-jana-bocatia| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

V roku [[2002]] sa stal novým zriaďovateľom Verejnej knižnice Jána Bocatia v Košiciach, [[Košický samosprávny kraj]].&lt;ref name=&quot;dejiny&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Šitárová| meno = Veronika| autor = | odkaz na autora = | titul = Verejná knižnica J. Bocatia v Košiciach| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/kulturne/verejna-kniznica-j-bocatia.html| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2014-04-01| dátum aktualizácie = 2020-03-03| dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210125134058/https://web.vucke.sk/sk/samosprava/organizacie-zp/kulturne/verejna-kniznica-j-bocatia.html| dátum archivácie = 2021-01-25}}&lt;/ref&gt;

== Pracoviská ==
===Centrálna požičovňa===
Sa nachádza na [[Hviezdoslavova ulica (Košice)|Hviezdoslavovej ulici]] 5, v blízkosti [[Východoslovenské múzeum|Východoslovenského múzea]]. [[Knižničný fond]] tohto pracoviska je 98 000 knižných jednotiek. Je to najväčšie pracovisko knižnice s najrozsiahlejším knižným fondom a titulovým zastúpením [[Literatúra|literatúry]]. V dvojpodlažnej budove z [[19. storočia]] je na prízemí uložená rôznorodá [[beletria]], predovšetkým v [[Slovečina|slovenskom]] a [[Čeština|českom]] jazyku. K dispozícii je tu najširší titulový výber beletrie v [[Košice|Košiciach]].&lt;ref name=&quot;centralna&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = VKJB| odkaz na autora = | titul = Centrálna požičovňa| url = https://vkjb.sk/centralna-pozicovna/| vydavateľ = vkjb.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210122134259/https://vkjb.sk/centralna-pozicovna/| dátum archivácie = 2021-01-22}}&lt;/ref&gt;

Na poschodí je uložený fond náučnej literatúry. Zastúpenie jednotlivých [[Vedný odbor|vedných odborov]] je vyvážené, teda sa jedná o univerzálny fond. Fond je tvorený populárno-náučnými dielami, ako aj študijným materiálom pre školské potreby. Knihy si možno vyberať priamo z políc alebo vyhľadať v elektronickom katalógu.&lt;ref name=&quot;centralna&quot;/&gt;

Interiér je vybavený moderným knižničným nábytkom a doplnený starými nábytkovými prvkami z [[19. storočia]], ktorý poskytuje návštevníkom príjemné prostredie. Súčasťou Centrálnej požičovne je aj ''Informačno-vzdelávacie centrum a čitáreň''.&lt;ref name=&quot;centralna&quot;/&gt;

===Regionálne oddelenie===
Sa nachádza na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] 48, v bezprostrednej blízkosti [[Štátne divadlo Košice|Štátneho divadla]] a [[Spievajúca fontána (Košice)|Spievajúcej fontány]].

Toto špecializované pracovisko knižnice je určené pre záujemcov o [[Dejiny Košíc|históriu]] a súčasnosť Košíc a okolia. Nájdeme tu jednu z najucelenejších zbierok o politickom, hospodárskom, kultúrnom i duchovnom živote Košíc.&lt;ref name=&quot;regionalne&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = VKJB| odkaz na autora = | titul = Regionálne oddelenie| url = https://vkjb.sk/regionalne-oddelenie/| vydavateľ = vkjb.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

Knižničný fond oddelenia pozostáva popri knihách s regionálnym zameraním aj z košických [[Periodikum|periodík]] už od konca [[18. storočia]] až do súčasnosti. K cenným dokumentom patria [[Inkunábula|inkunábuly]], staré košické tlače v [[Maďarčina|maďarskom]], [[Latinčina|latinskom]], [[Nemčina|nemeckom]] aj [[Slovenčina|slovenskom]] jazyku, rukopisné knihy z [[18. storočie|18.]] až [[20. storočia]], košické kalendáre, [[Almanach|almanachy]] a školské [[Ročenka|ročenky]], adresáre mesta a [[Abovsko-turnianska župa (Uhorsko)|Abovsko-Turnianskej župy]], zbierka máp, pohľadníc a fotografií.&lt;ref name=&quot;regionalne&quot;/&gt;

Bohatý zdroj informácií ponúka aj kolekcia CD a [[DVD]] nosičov s elektronickými dokumentmi a databázami obsahovo zameranými na dejiny [[Uhorsko|Uhorska]], [[Genealógia (história)|genealógiu]], [[Heraldika|heraldiku]] a [[Literárna veda|literárnu vedu]]. Pracovisko tiež zhromažďuje a uchováva regionálnu drobnú tlač.&lt;ref name=&quot;regionalne&quot;/&gt;

Dostupné knižničné fondy sa nepožičiavajú domov. [[Interiér]] študovne je zariadený [[Nábytok|nábytkom]] zo začiatku [[20. storočia]].&lt;ref name=&quot;regionalne&quot;/&gt;

===Hudobné oddelenie===
Sa nachádza na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] 48, v tej istej budove ako regionálne oddelenie. Fond toho oddelenia obsahuje 17 600 knižných jednotiek.

Hudobné oddelenie ponúka knihy o [[Hudba|hudbe]], notové materiály, hudobné [[časopis]]y, [[Gramoplatňa|gramoplatne]] a [[CD]]. Žánrovo pestré zbierky dokumentov sú predovšetkým zamerané na vážnu hudbu, no taktiež ponúkajú menšinové žánre hudby [[Populárna hudba|populárnej]], [[Folklór (kultúra)|folklórnej]] a [[Hovorené slovo|hovoreného slova]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = VKJB| odkaz na autora = | titul = Hudobné oddelenie| url = https://vkjb.sk/hudobne-oddelenie/| vydavateľ = vkjb.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

===Ostatné pobočky===
Knižnica má ďalej 6 pobočiek v týchto mestských častiach - [[Košice – mestská časť Sídlisko KVP|KVP]], [[Košice – mestská časť Barca|Barca]], [[Košice – mestská časť Západ|Západ]], [[Košice – mestská časť Dargovských hrdinov|Dargovských hrdinov]], [[Košice – mestská časť Nad jazerom|Nad jazerom]] a [[Košice – mestská časť Šaca|Šaca]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = VKJB| odkaz na autora = | titul = Pracoviská| url = https://vkjb.sk/pobocka-kvp/| vydavateľ = vkjb.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE ONLINE| odkaz na autora = | titul = Čitatelia Verejnej knižnice Jána Bocatia počas prvého dňa jej otvorenia vrátili stovky kníh| url = https://www.kosiceonline.sk/citatelia-verejnej-kniznice-jana-bocatia-pocas-prveho-dna-jej-otvorenia-vratili-stovky-knih| vydavateľ = kosiceonline.sk| dátum vydania = 2020-05-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-19| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Verejná knižnica Jána Bocatia 1.JPG|Pohľad na knižnicu z [[Hviezdoslavova ulica (Košice)|Hviezdoslavovej ulice]]
Verejná knižnica Jána Bocatia - panoramio.jpg|Knižnica v noci
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Jan Bocatius Public Library}}

== Externé odkazy ==
*[https://vkjb.sk/ Oficiálna stránka knižnice]

{{Súradnice|48.721197|21.257041|type:landmark|format=dms|display=title}}
{{Portál|Košice|Košický|Literatúra|Literárny}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Verejné knižnice na Slovensku]]
[[Kategória:Kultúra v Košiciach]]
[[Kategória:Organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Košického samosprávneho kraja]]
[[Kategória:Organizácie založené v 0. rokoch 17. storočia]]</text>
      <sha1>9adb2x7cms4tmer284awpfkcanlj7js</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Výbor pre päť severokórejských provincií</title>
    <ns>0</ns>
    <id>615027</id>
    <revision>
      <id>8189873</id>
      <parentid>7805979</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:09:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Administratívne členenie Kórejskej republiky]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8189873</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3111" sha1="mk0ur3u13uy5v77cs6frjn9hebzsunr" xml:space="preserve">[[Súbor:Flag of the Committee for the Five Northern Korean Provinces.svg|náhľad|250px|Vlajka výboru]]
[[Súbor:Former flag of the Committee of the Five Provinces of North Korea.svg|náhľad|250px|Vlajka výboru (1949-2016)]]
[[Súbor:Five Northern Provinces.svg|náhľad|250px|Mapa piatich severokórejských provincií podľa Južnej Kórei]]
[[Súbor:Republic of Korea (de-jure).jpg|náhľad|250px|Mapa oficiálneho administratívneho členenia [[Kórejská republika|Kórejskej republiky]] (Južnej Kórei) z jej pohľadu.]]

'''Výbor pre päť severokórejských provincií''' je orgán [[Kórejská republika|juhokórejskej]] vlády, ktorý spadá pod [[Ministerstvo bezpečnosti a verejnej správy Kórejskej republiky|ministerstvo bezpečnosti a verejnej správy]].

Bol založený v roku [[1949]] a je oficiálne zodpovedný za správu piatich kórejských provincií severne od [[demarkačná línia|demarkačnej línie]] medzi [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnou]] a [[Kórejská republika|Južnou Kóreou]], keďže juhokórejská vláda formálne tvrdí, že je jedinou legitímnou vládou celej [[Kórea|Kórey]]. [[Prezident Kórejskej republiky|Prezident Južnej Kórei]] vymenúva guvernérov pre každú z týchto piatich provincií, no ich úloha je prevažne symbolická.

Výbor napriek svojmu názvu nehrá úlohu vo [[Vzťahy Kórejskej republiky a Kórejskej ľudovodemokratickej republiky|vzťahoch Severnej a Južnej Kórei]]. Tieto záležitosti rieši [[Ministerstvo zjednotenia Kórejskej republiky|ministerstvo zjednotenia]].

== Zoznam piatich severokórejských provincií ==

{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! Provincia !! Vlajka !! Hlavné mesto
|-
| [[Severný Hamgjong (Kórejská republika)|Severný Hamgjong]] || [[File:Flag of Hamgyŏng-pukto (ROK).svg|100px]] || [[Čchongdžin]]
|-
| [[Južný Hamgjong (Kórejská republika)|Južný Hamgjong]] || [[File:Flag of Hamgyŏng-namdo (ROK).svg|100px]] || [[Hamhung]]
|-
| [[Hwanghä (Kórejská republika)|Hwanghä]] || [[File:Flag of Hwanghae Province (ROK).svg|100px]] || [[Hädžu]]
|-
| [[Severný Pchjongjang (Kórejská republika)|Severný Pchjongjang]] || [[File:Flag of P'yŏngan-pukto (ROK).svg|100px]] || [[Sinuidžu]]
|-
| [[Južný Pchjongjang (Kórejská republika)|Južný Pchjongjang]] || [[File:Flag of P'yŏngan-namdo (ROK).svg|100px]] || [[Pchjongjang]]
|}

== Juhokórejské provincie s územím v Severnej Kórei ==

Dve [[Kórejská republika|juhokórejské]] provincie, [[Kjonggi]] a [[Kangwon]], majú oficiálne časť svojho územia v [[Kórejská ľudovodemokratická republika|Severnej Kórei]]. Vláda Južnej Kórei považuje ich guvernérov za hlavu celej provincie, vrátane severných častí.

* Provincia [[Kjongii]]: [[Käsong]], okresy [[Käpung]] a [[Jangdan]]
* Provincia [[Kangwon]]: okresy [[Kimhwa]], [[Ičchon]], [[Tongčchon]], [[Pchjonggang]] a [[Höjang]]

== Zdroj ==

{{Preklad|en|Výbor pre päť severokórejských provincií|825089309}}

{{Administratívne členenie Kórejskej republiky}}

[[Kategória:Administratívne členenie Kórejskej republiky]]</text>
      <sha1>mk0ur3u13uy5v77cs6frjn9hebzsunr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Supraventrikulárna tachykardia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>618851</id>
    <revision>
      <id>8190084</id>
      <parentid>7272918</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:06:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ciernik M</username>
        <id>147746</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8190084</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8887" sha1="e3kyfivhgk07ql6n4xa7cfhof6ecz3t" xml:space="preserve">[[Súbor:SVT Lead II.JPG|alt=EKG supraventrikulárnej tachykardie|náhľad|EKG obraz supraventrikulárnej tachykardie - záznam z  kardiomonitora. Typická je rýchla činnosť srdca, chýbanie P vĺn a štíhle (nerozšírené) QRS komplexy]]
'''Supraventrikulárna tachykardia''' (SVT) je označenie pre tachykardie, ktoré majú pôvod v štruktúrach nad srdcovými komorami, v predsieňach alebo v oblasti atrioventrikulárbej junkcie (spojenia), aj keď na niektorých sa podielajú vodivé dráhy, vedúce komorami. Od [[Komorová tachykardia|komorovej tachykardie]] sa spravidla, ale nie bez výnimky odlišuje kratšie trvajúcim (&quot;štíhlym&quot;) QRS komplexom na elektrokardiograme (EKG). 

Supraventrikulárne tachykardie vznikajú mechanizmom zvýšenej automacie alebo reentry. Pri zvýšenej automacii je príčinou zdroj vzruchov - ektopický pacemaker, ktorý ich tvorí rýchlejšie, ako sinoatriálny uzol a preberá riadenie srdcového rytmu.

Reentry znamená šírenie vzruchov v kruhu dráhou, z ktorej časť vedie normálnym [[Prevodový systém srdca|prevodovým systémom srdca]] a časť anomálnymi (aberantnými) dráhami, z ktorých opäť vstupuje do prevodového systému; prevodovým systémom sa súčasne šíri aj normálnym spôsobom a aktivuje kontrakcie srdcových komôr. Podmienkou je, aby sa jednotlivé časti vodivého systému stihli zotaviť (repolarizovať) pred príchodom nového vzruchu.  Anomálne (aberantné) dráhy môžu byť rôzne a môžu sa meniť. Bývajú vrodené, alebo vznikajú následkom choroby (napr. ischémie). 

== Rozdelenie supraventrikulárnych tachykardii ==
[[Súbor:ECG-atrial flutter.jpg|alt=Flutter predsiení na EKG|náhľad|Flutter predsiení na EKG zázname. Typický priebeh flatrových F- vĺn v tvare &quot;zubov píly&quot; nie je vždy zrejmý na prvý pohľad, časť ich priebehu býva skrytá v QRS komplexe alebo v T vlne.]]

=== sínusové ===
* sínusová tachykardia a sínusová reentry tachykardia je následkom zrýchlenej činnosti sinoatriálneho uzlu alebo reentry v oblasti sinoatrálneho uzlu a priľahlej svaloviny predsiení.  Elektrokardiograficky je prakticky neodlíšiteľná od normálneho sínusového rytmu, pokiaľ sa náhodou nezachytí jej nástup a ukončenie. Klinicky však nezodpovedá sínusovej tachykardii, ktorá je reakciou na celkový stav organizmu (napríklad telesnú námahu, horúčku, stratu tekutín).

=== predsieňové ===
* ektopická predsieňová tachykardia je spôsobená ložiskom so zvýšenou automaciou v predsieňach
* multifokálna predsieňová tachykardia vychádza z viacerých takýchto ložísk, na EKG býva spravidla rozpoznateľná podľa menlivého tvaru vlny P.
* [[fibrilácia predsiení]] je najčastejšia arytmia. Vzniká putovaním vzruchu po premenlivých vodivých dráhach v predsieňach. Na EKG je rozpoznateľná podľa chýbajúcich vĺn P a nepravidelnej činnosti srdca.
* flutter predsiení  má podobný mechanizmus vzniku, ako fibrilácia predsiení, vzruch však krúži po stále rovnakej dráhe v pravej alebo ľavej predsieni. Väčšinou je dobre rozpoznateľný na EKG, kde chýbajú P vlny a sú nahradené pravidelnými vlnami, podobnými zubom píly.

==== atrioventrikulárne ====

* junkčná tachykardia je spôsobená ložiskom so zvýšenou automaciou v oblasti junkcie - pripojenia Hisovho  zväzku na atrioventrikulárny uzol. Môže sa prejavovať obrátenými vlnami P, pretože vzruchy sa môžu šíriť aj na predsiene, ale obráteným smerom.
* atrioventrikulárna nodálna reentry tachykardia vzniká krúžením vzruchu v atrioventrikulárnom uzle, v ktorom sa nachádza ďalšia anomálna vodivá dráha. Môže byť ortodrómna, kedy prevod  z predsiení na komory prebieha normálnou dráhou, alebo antidrómna, kedy prevod z predsiení na komory prebieha po aberantnej dráhe a vzruch sa vracia do predsiení protismerne cez normálnu dráhu v atrioventrikulárnom uzle.
* atrioventrikulárna reentry tachykardia vzniká krúžením vzruchu  medzi predsieňami a komorami, v prítomnosti anomálneho vodivého spojenia medzi predsieňami a komorami. Tiež môže byť ortodrómna alebo antidrómna. Keď sa vzruch sa šíri z predsiení na komory aberantnou dráhou a naspäť protismerne cez atrioventikulárny uzol,  na EKG možno pozorovať obraz preexcitačného syndrómu so skráteným intervalom PR (chýba spomalenie prevodu v atrioventrikulárnom uzle a komory sú excitované predčasne).

== Príznaky a diagnostika ==
Supraventrikulárna tachykardia sa prejavuje pocitom búšenia srdca, slabosťou, závratom až poruchou vedomia. Po dlhšom trvaní môže viesť k zlyhaniu srdca v popredí s dýchavicou. Zriedkavejšie spôsobuje aj smrť, následkom [[Srdcové zlyhanie|zlyhania srdca]] alebo prechodom do [[Fibrilácia komôr|fibrilácie komôr]].

Diagnóza sa stanovuje na základe [[Elektrokardiografia|elektrokardiografického]] (EKG) vyšetrenia. Záznam je charakteristický tachykardiou, pričom QRS komplexy majú trvanie do 0,11 s  (&quot;štíhle&quot; QRS komplexy). Činnosť srdca môže byť nepravidelná (fibrilácia predsiení, multifokálna predsieňová tachykardia) alebo pravidelná (ostatné). Hoci QRS komplexy s trvaním nad 0,12 s (&quot;širokokomplexová tachykardia&quot;) sú charakteristické pre komorové tachykardie, môžu sa objaviť aj pri supraventrikulárnej tachykardii, a to buď pri preexcitačnom syndróme alebo u pacientov s poškodením Tawarovho ramienka, ktoré sa prejaví len pri zrýchlení činnosti srdca. Jednotlivé typy supraventrikulárnych tachykardii sa rozlišujú podľa tvaru, prípadne neprítomností P vĺn a ich vzťahu ku QRS komplexu, prípadne aj podľa tvaru QRS komplexu. V niektorých prípadoch nie je možná presná diagnostika bez použitia ďalších EKG zvodov (napríklad snímania z elektródy, zavedenej do pažeráka do blízkosti srdca) alebo elektrofyziologického vyšetrenia. Často je supraventrikulárna tachykardia záchvatová, záchvaty trvajú krátko a k ich zachyteniu je potrebné dlhodobé monitorovanie EKG (Holterov EKG monitor).

K doplňujúcim vyšetreniam patrí biochemické vyšetrenie krvi, hlavne stanovenie koncentrácii hlavných minerálov, [[Echokardiografia|echokardiografické]] vyšetrenie s cieľom zistiť prípadné vyvolávajúce ochorenie srdca, prípadne ďalšie. Treba zvážiť možnosť endokrinného ochorenia (thyreotoxikóza) a predávkovania liekmi (digoxin). 

== Liečba ==
Mnohé záchvaty supraventrikulárnej tachykardie sa zastavia spontánne, bez liečby. Niekedy je možné záchvat supraventrikulárnej tachykardie zastaviť podráždením blúdivého nervu (n. vagus, od toho označenie &quot;vagový manéver&quot;), čím sa spomalí tvorba a vedenie vzruchov v sinoatriálnom a atrioventrikulárnom uzle. Dosahuje sa to tlakom na očné bulby (pri zatvorených očiach), zatlačením na výdych proti odporu, tlakom na karotický sínus na krku. 

V prípade neúspechu je možné použiť liečbu [[Antiarytmikum|antiarytmikami]]: adenozínom, amiodaronom, propafenonom, flekainidom, prokainamidom alebo betablokátormi, menej často verapamilom. Nepoužíva sa už digoxin a chinidin. Niekedy účinkujú okamžite, ešte počas vnútrožilovej aplikácie, inokedy sa ich účinok prejaví neskôr. V prípade, že stav pacienta nedovoľuje čakať na nástup ich účinku, je potrebná neodkladná liečba synchronizovanou elektrokardioverziou. [[Elektrokardioverzia]] sa často používa aj ako metóda prvej voľby, napríklad u pacientov s opakovanými záchvatmi [[Arytmia|arytmie]], u ktorých je už známa úspešnosť rôznych spôsobov liečby.

V prevencii záchvatov sa pužívajú väčšinou antiarytmiká (okrem adenozínu). Súčasťou prevencie je aj liečba prípadného vyvolávajúceho ochorenia srdca, pretože aberantné dráhy často vznikajú v poškodenom myokarde.  V prípade častých záchvatov a predovšetkým u arytmií na podklade reentry mechanizmu sa používajú invazívne metódy, napríklad [[katétrová ablácia]], pri ktorej sa odstráni alebo izoluje kritické miesto aberantnej dráhy. Postupy sa líšia pre jednotlivé typy arytmii, môže sa jednať aj o rozsiahlejšie výkony.

== Zdroje ==

* Klener, Pavel et al.:  ''Vnitřní lékařství''. Třetí, přepracované a doplněné vydání.  Praha, Galén, 2006. str. 225 - 231.  
* Stránka ''Supraventrikulární tachykardie'' na českej verzii Wikipédie
* Gugneja, M.: ''Paroxysmal Supraventricular Tachycardia.'' Medscape, New York, aktualizované 5.4.2017, citované 17.6.2018. Dostupné online: https://emedicine.medscape.com/article/156670-overview#showall

== Externý odkaz ==
* [https://www.techmed.sk/supra-ventrikularna-tachykardia-svt/ www.techmed.sk/supra-ventrikularna-tachykardia-svt/]

[[Kategória:Choroby srdca]]
[[Kategória:Kardiológia]]</text>
      <sha1>e3kyfivhgk07ql6n4xa7cfhof6ecz3t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023</title>
    <ns>0</ns>
    <id>619167</id>
    <revision>
      <id>8189794</id>
      <parentid>8165707</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:11:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vladimírmecia</username>
        <id>265044</id>
      </contributor>
      <origin>8189794</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="39049" sha1="cbzbo7zs70hbtv4fk5kd7y47rnkdpug" xml:space="preserve">{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji
|rok=2023
|logo=
|veľkosť loga=
|usporiadateľ=Fínsko
|2 usporiadateľ=Lotyšsko
|dátum=12. – 28. máj 2023
|počet tímov=16
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Tampere]], [[Riga]]
|víťaz=CAN
|počet titulov=28
|druhý=GER
|tretí=LAT
|zostupujúci=HUN
|2 zostupujúci=SLO
|postupujúci=GBR
|2 postupujúci=POL
|zápasy=64
|góly=354
|návštevnosť=442160
|najproduktívnejší hráč={{USA}} [[Rocco Grimaldi]] &lt;br/&gt;&lt;small&gt;(14 bodov)&lt;small/&gt;
|najužitočnejší hráč={{LAT}} [[Artūrs Šilovs]]
|štvrtý=USA}}

'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023''' boli 86. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]. Turnaj Top divízie sa hral od 12. do 28. mája 2023 vo fínskom [[Tampere]] a lotyšskej [[Riga|Rige]].&lt;ref&gt;[https://www.iihf.com/en/events/2023/wm Oficiálna stránka MS 2023]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://stats.iihf.com/Hydra/788/ Štatistiky MS 2023]&lt;/ref&gt;

Pôvodne sa majstrovstvá mali hrať v Rusku. Rozhodnutie o konaní MS 2023 v Rusku bolo zverejnené 24. mája 2019, avšak 26. apríla 2022 IIHF odňala Rusku usporiadateľstvo, pričom nový usporiadateľ mal byť určený na kongrese IIHF počas konania MS v hokeji 2022. Po postupe do najvyššej divízie sa [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] a [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] uchádzali o spoločné usporiadanie podujatia v [[Ľubľana|Ľubľane]] a [[Budapešť|Budapešti]]. Uchádzanie napokon však stiahli, pretože [[Maďarský zväz ľadového hokeja]] informoval [[Medzinárodná hokejová federácia|IIHF]], že nedostal záruky na hosťovanie od Maďarskej vlády. Fínsko a Lotyšsko predložili spoločnú ponuku na usporiadateľstvo s dejiskami v [[Nokia Arena]] v [[Tampere]] a [[Arena Riga]] v [[Riga|Rige]] ako potenciálne hostiteľské mestá.

27. mája 2022 bolo na kongrese IIHF potvrdené, že [[Fínsko]] a [[Lotyšsko]] budú hostiť Majstrovstvá sveta 2023. 

== Kvalifikácia ==
;Kvalifikovaní ako hostitelia
: {{FIN|lh|1}}
: {{LAT|lh|1}} 

;Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|Majstrovstvách sveta 2022]]
:{{CZE|lh|1}}
:{{DEN|lh|1}}
:{{FRA|lh|1}}
:{{CAN|lh|1}}
:{{KAZ|lh|1}}
:{{LAT|lh|1}}
:{{GER|lh|1}}
:{{NOR|lh|1}}
:{{AUT|lh|1}}
:{{SVK|lh|1}}
:{{SUI|lh|1}}
:{{SWE|lh|1}}
:{{USA|lh|1}}

;Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022 – I. divízia|I. A divízie MS 2022]]
:{{HUN|lh|1}}
:{{SLO|lh|1}}

==Dejiská==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! {{FIN|w}}
|rowspan=&quot;4&quot;|{{LocMap+ |Škandinávia|float=none |width=250|caption=|places=
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=61.493952|lon=23.772955|label='''[[Tampere]]'''|position=left}}
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=56.967958|lon=24.121344|label='''[[Riga]]'''|position=left}}
}}
! {{LAT|w}}
|-
! [[Tampere]]
! [[Riga]]
|-
|[[Nokia Arena]]&lt;br&gt;Kapacita: 13 455
|[[Arena Riga]]&lt;br&gt;Kapacita: 10 300
|-
|[[Súbor:Nokia Arena May 2022 1.jpg|200px]]
| 
|}

== Rozhodcovia ==
Na majstrovstvách rozhodovalo 16 hlavných a 16 čiarových rozhodcov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IIHF - 2023 IIHF Ice Hockey World Championship Officials Chosen|url=https://www.iihf.com/en/events/2023/wm/news/43003/2023_iihf_ice_hockey_world_championship_officials|vydavateľ=IIHF International Ice Hockey Federation|dátum prístupu=2023-05-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;2&quot; |Hlavní rozhodcovia
! colspan=&quot;2&quot; |Čiaroví rozhodcovia
|-
|
* {{LAT}} [[Andris Ansons]]
* {{SWE}} [[Tobias Björk]]
* {{CAN}} [[Adam Carl Peter Bloski]]
* {{USA}} [[Sean Thomas Fernandez]]
* {{DEN}} [[Mads Frandsen]]
* {{FIN}} [[Lassi Sakari Heikkinen]]
* {{SWE}} [[Christoffer Back Per Oscar Holm]]
* {{CZE}} [[Jan Hribik]]
|
* {{SUI}} [[Stefan Hürlimann]]
* {{GER}} [[Sirko Hunnius]]
* {{FIN}} [[Mikko Kaukokari]]
* {{CAN}} [[Mike Shaun Langin]]
* {{USA}} [[Sean Kenneth Michael MacFarlane]]
* {{GER}} [[André Schrader]]
* {{GBR}} [[Liam Thomas Sewell]]
* {{Minivlajka|Švajčiarsko}}Miroslav Štolc
|
* {{USA}} [[Nicholas Philip Briganti]]
* {{SUI}} [[Eric Daniele Cattaneo]]
* {{FRA}} [[Nicolas Constantineau]]
* {{USA}} [[Jake Ryan Davis]]
* {{FIN}} [[Onni Hautamäki]]
* {{GER}} [[Andreas Hofer]]
* {{CZE}} [[Daniel Hynek]]
* {{DEN}} [[Andreas Weise Krøyer]]
|
* {{CAN}} [[Brett Raymond Mackey]]
* {{FIN}} [[Tommi Niittylä]]
* {{AUT}} [[David Nothegger]]
* {{CZE}} [[Jiří Ondráček]]
* {{SVK}} [[Šimon Synek]]
* {{CAN}} [[Tarrington Mitchell Wyonzek]]
* {{SWE}} [[Emil Yletyinen]]
* {{LAT}} [[Davis Zunde]]
|}

==Základné skupiny==
{| class=&quot;wikitable&quot;
| style=&quot;background: #ccffcc; width:20px&quot; |
|Tímy postupujúce do štvrťfinále
|-
| style=&quot;background: #ffcccc;&quot; |
|Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2024
|}

=== Skupina A ===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh|1}}|v=6|vp=1|pp=0|p=0|sg=34|ig=8|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=1|p=0|sg=26|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=28|ig=15|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{GER|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=27|ig=16|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{DEN|lh|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=4|sg=19|ig=26}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=2|p=4|sg=10|ig=31}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{AUT|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=5|sg=11|ig=27}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{HUN|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=5|sg=12|ig=37|pozadie=#ffcccc}}
|}

&lt;small&gt;Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.&lt;/small&gt;

{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=12. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{FIN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre=1 : 4
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|3}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A01_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=12. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{GER|lh|1}}
|skóre=1 : 0
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A03_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{FRA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=2 : 1 p
|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|0|1|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A05_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=13. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 3
|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A07_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4
|tretiny={{tretiny|1|1|2|2|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A09_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|skóre=7 : 1
|tretiny={{tretiny|2|1|2|0|3|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A11_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=14. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|0|2|3|1|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A13_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=5 : 0
|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A15_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=15. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3
|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A17_74_6_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=15. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{FIN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|skóre=1 : 2 sn
|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|0|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A19_74_5_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=16. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=6 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|4|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A21_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=16. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{HUN|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3 p
|tretiny={{tretiny|1|1|1|1|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A23_74_4_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=4 : 1
|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A25_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=17. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=5 : 3
|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|2|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A27_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=18. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|skóre=1 : 7
|tretiny={{tretiny|1|3|0|3|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A29_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=18. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''
|skóre=4 : 6
|tretiny={{tretiny|1|0|1|3|2|3}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A31_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=19. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 7
|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|5}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A33_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=19. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{AUT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''
|skóre=2 : 4
|tretiny={{tretiny|1|2|0|1|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A35_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre=3 : 0
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|3|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A37_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=20. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{AUT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 3
|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A39_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=4 : 0
|tretiny={{tretiny|4|0|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A41_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=21. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|skóre=7 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|3|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A43_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=21. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=9 : 0
|tretiny={{tretiny|3|0|1|0|5|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A45_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|skóre=1 : 4
|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A47_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|skóre=4 : 3 sn
|tretiny={{tretiny|1|2|2|1|0|0|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A49_74_5_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=5 : 0
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A51_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=23. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SWE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|1|1|0|2|2|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A53_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre=7 : 1
|tretiny={{tretiny|3|0|3|0|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A55_74_3_0.pdf
}}

=== Skupina B ===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=29|ig=10|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=1|p=1|sg=25|ig=11|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=2|pp=0|p=2|sg=21|ig=17|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=2|sg=22|ig=16|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=2|p=2|sg=15|ig=15}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=2|pp=0|p=4|sg=14|ig=31}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=9|ig=17}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=7|sg=9|ig=27|pozadie=#ffcccc}}
|}

&lt;small&gt;Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.&lt;/small&gt;

{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=12. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3
|tretiny={{tretiny|2|3|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B02_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=12. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre=0 : 6
|tretiny={{tretiny|0|2|0|2|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B04_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=7 : 0
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|4|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B06_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=13. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{KAZ|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 sn
|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B08_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{LAT|lh|1}}
|skóre=2 : 1
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B10_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre=2 : 5
|tretiny={{tretiny|1|0|0|3|1|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B12_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=14. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|skóre=0 : 3
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B14_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|skóre=5 : 1
|tretiny={{tretiny|2|0|0|1|3|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B16_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=15. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 2 sn
|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|0|0|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B18_74_6_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=15. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{CZE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|1|0|1|2|1|1|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B20_74_4_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=16. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''
|skóre=0 : 1
|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B22_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=16. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|skóre=5 : 0
|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B24_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|skóre=2 : 1
|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B26_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=17. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|skóre=5 : 1
|tretiny={{tretiny|4|1|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B28_74_4_1.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=18. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=6 : 2
|tretiny={{tretiny|0|2|1|0|5|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B30_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=18. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre=4 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|1|2|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B32_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=19. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=3 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|2|2|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B34_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=19. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{KAZ|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre=4 : 3 sn
|tretiny={{tretiny|0|1|3|0|0|2|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B36_74_6_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|skóre=0 : 2
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B38_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=20. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3
|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B40_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre=0 : 7
|tretiny={{tretiny|0|2|0|3|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B42_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=21. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''
|skóre=0 : 1
|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B44_74_3_0.pdf
}} 
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=21. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{CZE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|skóre=2 : 4
|tretiny={{tretiny|1|1|0|2|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B46_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3 sn
|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|1|0|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B48_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{KAZ|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=4 : 3
|tretiny={{tretiny|1|1|1|1|2|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B50_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|skóre=4 : 1
|tretiny={{tretiny|3|0|0|1|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B52_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=23. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{CZE|lh|1}}
|skóre=3 : 1
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B54_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{SUI|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|2|1|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B56_74_4_0.pdf
}}

== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.

===Tabuľka skupinovej fázy===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|rebríčku IIHF]])

'''Poradie:'''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|1.
|D1
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{USA|lh|1}}
|-
|2.
|D2
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{SUI|lh|1}}
|-
|3.
|D3
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{SWE|lh|1}}
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|4.
|D4
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{CAN|lh|1}}
|-
|5.
|D5
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{FIN|lh|1}}
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|6.
|D6
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{LAT|lh|1}}
|-
|7.
|D7
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{CZE|lh|1}}
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|8.
|D8
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{GER|lh|1}}
|}

===Pavúk===
{{play-off majstrovstvá sveta hokej
|ZN=áno

|RD1-nasadený1=A1
|RD1-tím1='''{{USA|lh|1}}'''
|RD1-skóre1='''3'''
|RD1-nasadený2=B4
|RD1-tím2={{CZE|lh|1}}
|RD1-skóre2=0

|RD1-nasadený3=B1
|RD1-tím3={{CHE|lh|1}}
|RD1-skóre3=1
|RD1-nasadený4=A4
|RD1-tím4='''{{GER|lh|1}}'''
|RD1-skóre4='''3'''

|RD1-nasadený5=A2
|RD1-tím5={{SWE|lh|1}}
|RD1-skóre5=1
|RD1-nasadený6=B3
|RD1-tím6='''{{LVA|lh|1}}'''
|RD1-skóre6='''3'''

|RD1-nasadený7=B2
|RD1-tím7= '''{{CAN|lh|1}}'''
|RD1-skóre7='''4'''
|RD1-nasadený8=A3
|RD1-tím8= {{FIN|lh|1}}
|RD1-skóre8=1

|RD2-nasadený1=1.
|RD2-tím1= {{USA|lh|1}}
|RD2-skóre1= 3p
|RD2-nasadený2=8.
|RD2-tím2= '''{{GER|lh|1}}'''
|RD2-skóre2= '''4p'''

|RD2-nasadený3=4.
|RD2-tím3= '''{{CAN|lh|1}}'''
|RD2-skóre3= '''4'''
|RD2-nasadený4=6.
|RD2-tím4= {{LAT|lh|1}}
|RD2-skóre4= 2

|RD3-nasadený1=VSF2
|RD3-tím1= '''{{CAN|lh|1}}'''
|RD3-skóre1= '''5'''
|RD3-nasadený2=VSF1
|RD3-tím2= {{GER|lh|1}}
|RD3-skóre2= 2

|RD4-nasadený1=PSF1
|RD4-tím1= {{USA|lh|1}}
|RD4-skóre1= 3p
|RD4-nasadený2=PSF2
|RD4-tím2= '''{{LAT|lh|1}}'''
|RD4-skóre2= '''4p'''
}}

&lt;small&gt;Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.&lt;/small&gt;

===Štvrťfinále===
{{Hokejbox2
| bg = 
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 15:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{CZE|lh|1}}
| skóre = 3 : 0
| tretiny = {{tretiny|1|0|1|0|1|0}}
|divákov= 7 411
|stav = 1:0&lt;br&gt;2:0&lt;br&gt;3:0
|brankár1 = [[Casey Desmith]]
|brankár2 = [[Karel Vejmelka]]
|góly1 = 12:04 - [[Matt Coronato]] ([[Late Hutson]], [[Connor Mackey]])&lt;br&gt;28:53 - [[Nick Perbix]] ([[Rocco Grimaldi]])&lt;br&gt;49:57 - [[Cutter Gauthier]] ([[T.J. Tynan]])
|góly2=
|rozhodca = {{flagicon|DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2 = {{flagicon|GBR}} Liam Sewell
|čiarový = {{flagicon|CAN}} Tarrington Wyonzek
|čiarový2 = {{flagicon|SWE}} Emil Yletyinen
|tresty1 = 4
|tresty2 = 2
|strely1 = 34
|strely2 = 15
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788357_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 15:20
| štadión = Arena Riga, Riga
| mužstvo1 = {{SUI|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{GER|lh|1}}'''
| skóre = 1 : 3
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|2|0|0}}
|divákov= 2 896
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;1:3
|brankár1 = [[Robert Mayer]]
|brankár2 = [[Mathias Niederberger]]
|góly1=&lt;br&gt;20:47 - [[Jonas Siegenthaler]] ([[Kevin Fiala]], [[Dean Kukan]])
|góly2 = 06:25 -  [[Maximilian Kastner]] ([[Kai Wissmann]], [[Jonas Müller]])&lt;br&gt;&lt;br&gt; 37:51 - [[John Peterka]] ([[Dominik Kahun]], [[Leon Gawanke]])&lt;br&gt;38:27 - [[Nico Sturm]] ([[Wojciech Stachowiak]], Jonas Müller)
|rozhodca = {{flagicon|LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2 = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk
|čiarový = {{flagicon|FIN}} Onni Hautamäki
|čiarový2 = {{flagicon|LAT}} Davis Zunde
|tresty1 = 8
|tresty2 = 29
|strely1 = 30
|strely2 = 23
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788358_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg = 
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 19:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{FIN|lh|1}}
| skóre = 4 : 1
| tretiny = {{tretiny|1|0|1|0|2|1}}
|divákov= 11 529
|stav = 1:0&lt;br&gt;2:0&lt;br&gt;3:0&lt;br&gt;3:1&lt;br&gt;4:1
|brankár1 = [[Samuel Montembeault]]
|brankár2 = [[Emil Larmi]]
|góly1 =  07:12 - [[Jack Quinn]] ([[Lawson Crouse]])&lt;br&gt; 30:45 - [[Samuel Blais]] ([[Jake Neighbours]], [[Justin Barron]])&lt;br&gt; 42:54 - [[Michael Carcone]] ([[MacKenzie Weegar]], [[Jacob Middleton]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;57:42 - [[Tyler Toffoli]]
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;56:52 - [[Teemu Hartikainen]] ([[Mikko Rantanen]], [[Mikko Lehtonen]])
|rozhodca = {{flagicon|SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2 = {{flagicon|CZE}} Jan Hribik
|čiarový = {{flagicon|USA}} Nicholas Briganti
|čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Daniel Hynek
|tresty1 = 8
|tresty2 = 2
|strely1 = 31
|strely2 = 28
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788359_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 19:20
| štadión = Arena Riga, Riga
| mužstvo1 = {{SWE|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{LAT|lh|1}}'''
| skóre = 1 : 3
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|0|0|2}}
|divákov= 9 200
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;1:3
|brankár1 = [[Lars Johansson]]
|brankár2 = [[Arturs Silovs]]
|góly1 = &lt;br&gt;29:41 - [[Timothy Liljegren]] ([[Lucas Raymond]], [[Anton Lindholm]])
|góly2= 12:56 - [[Dans Locmelis]] ([[Rihards Bukarts]], [[Oskars Cibulskis]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;45:55 - [[Miks Indrasis]] (Rihards Bukarts, [[Janis Jaks]])&lt;br&gt;53:46 - Janis Jaks (Miks Indrasis, Rihards Bukarts)
|rozhodca = {{flagicon|FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Sean MacFarlane
|čiarový = {{flagicon|USA}} Jake Davis
|čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Brett Mackey
|tresty1 = 4
|tresty2 = 33
|strely1 = 41
|strely2 = 15
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788360_74_3_0.pdf
}}

===Semifinále===
{{Hokejbox2
| bg = 
| dátum = 27. máj 2023
| čas = 13:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{LAT|lh|1}}
| skóre = {{ku|4|2}}
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|3|0}}
|divákov= 8 669
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;4:2
|brankár1 = [[Samuel Montembeault]]
|brankár2 = [[Artūrs Šilovs]]
|góly1 = &lt;br&gt;35:32 - [[Samuel Blais]] ([[Peyton Krebs]], [[Jacob Middleton]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;40:45 - [[Jack Quinn]] ([[Lawson Crouse]], [[Scott Laughton]])&lt;br&gt;48:56 - [[Adam Fantilli]] ([[Milan Lucic]], [[Justin Barron]])&lt;br&gt;59:17 - Scott Laughton
|góly2= 08:18 - [[Dans Locmelis]] ([[Rihards Bukarts]], [[Kristaps Zīle]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;36:38 - [[Rudolfs Balcers]]

|rozhodca = {{flagicon|FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Sean MacFarlane
|čiarový = {{flagicon|USA}} Nicholas Briganti
|čiarový2 = {{flagicon|USA}} Jake Davis
|tresty1 = 12
|tresty2 = 12
|strely1 = 36
|strely2 = 22
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788261_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 27. máj 2023
| čas = 17:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{GER|lh|1}}
| skóre = {{ku|3|4}} p
| tretiny = {{tretiny|2|2|1|0|0|1|0|1}}
|divákov= 8 011
|stav = 1:0&lt;br&gt;2:0&lt;br&gt;2:1&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;3:3&lt;br&gt;3:4
|brankár1 = [[Casey Desmith]]
|brankár2 = [[Mathias Niederberger]]
|góly1= 01:11 - [[Alex Tuch]] ([[Drew O'Connor]], [[Rocco Grimaldi]])&lt;br&gt;03:56 - Rocco Grimaldi (Alex Tuch)&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;28:47 - [[Michael Eyssimont]] (Drew O'Connor, [[Conor Garland]])
|góly2= &lt;br&gt;&lt;br&gt;12:22 - [[Frederik Tiffels]] ([[Daniel Fischbuch]], [[Dominik Kahun]])&lt;br&gt;16:03 - [[Maksymilian Szuber]] ([[Nico Sturm]], [[John Peterka]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;58:37 - [[Marcel Nobels]] (Dominik Kahun, [[Leon Gawanke]])&lt;br&gt;67:32 - Frederik Tiffels (Dominik Kahun, [[Moritz Müller]])
|rozhodca = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2 = {{flagicon|CZE}} Jan Hribik
|čiarový = {{flagicon|FIN}} Onni Hautamäki
|čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Jiří Ondráček
|tresty1 = 6
|tresty2 = 4
|strely1 = 33
|strely2 = 26
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788262_74_4_0.pdf
}}

===Zápas o 3. miesto===
{{Hokejbox2
|bg = #ffdab9
| dátum = 28. máj 2023
| čas = 14:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = {{USA|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{LAT|lh|1}}'''
| skóre = {{ku|3|4}} p
| tretiny = {{tretiny|2|2|0|0|1|1|0|1}}
| divákov = 11 033
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;3:3&lt;br&gt;3:4
|brankár1 = [[Casey Desmith]]
|brankár2 = [[Artūrs Šilovs]]
|góly1= &lt;br&gt;09:45 - [[Rocco Grimaldi]] ([[Scott Perunovich]], [[Anders Bjork]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;19:03 - Rocco Grimaldi (Scott Perunovich, [[Matt Coronato]])&lt;br&gt; 46:19 - Matt Coronato ([[Dylan Samberg]], [[Drew O'Connor]])
|góly2= 07:49 - [[Roberts Bukarts]] ([[Rihards Bukarts]], [[Martins Dzierkals]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;16:08 - [[Janis Jaks]] (Rihards Bukarts)&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;54:21 - [[Kristians Rubins]] ([[Dans Locmelis]], Rihards Bukarts)&lt;br&gt;61:22 - Kristians Rubins ([[Kaspars Daugavins]], Janis Jaks)
|rozhodca = {{flagicon|CZE}} Jan Hribik
|rozhodca2 = {{flagicon|GBR}} Liam Sewell
|čiarový = {{flagicon|FIN}} Onni Hautamäki
|čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Tarrington Wyonzek
|tresty1 = 10
|tresty2 = 8
|strely1 = 29
|strely2 = 25
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788163_74_5_0.pdf
}}

===Finále===
{{Hokejbox2
|bg = #f7f6a8
| dátum = 28. máj 2023
| čas = 19:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{GER|lh|1}}
| skóre = {{ku|5|2|}}
| tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|3|0}}
|divákov= 10 470
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;4:2&lt;br&gt;5:2
|brankár1 = [[Mathias Niederberger]]
|brankár2 = [[Samuel Montembeault]]
|góly1 = &lt;br&gt;10:47 - [[Samuel Blais]] ([[Peyton Krebs]], [[Jake Neighbours]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;37:28 - [[Lawson Crouse]] (Peyton Krebs, [[MacKenzie Weegar]])&lt;br&gt;44:51 - Samuel Blais ([[Cody Glass]])&lt;br&gt;51:51 - [[Tyler Toffoli]]&lt;br&gt;58:06 - [[Scott Laughton]] ([[Jack Quinn]], [[Lawson Crouse]])
|góly2=07:44 - [[John Peterka]] ([[Moritz Seider]], [[Moritz Müller]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;33:47 - [[Daniel Fischbuch]] ([[Maximilian Kastner]], Moritz Seider)
|rozhodca = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Sean MacFarlane
|čiarový = {{flagicon|USA}} Nicholas Briganti
|čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Daniel Hynek
|tresty1 = 4
|tresty2 = 2
|strely1 = 28
|strely2 = 23
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788164_74_3_0.pdf
}}

== Konečné poradie ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=40|{{Tooltip| Por. | Poradie}}
!width=120|Tím
!width=40|{{Tooltip| Z | Zápasy}}
!width=40|{{Tooltip| V | Výhry}}
!width=40|{{Tooltip| VP | Výhry po predĺžení alebo samostatných nájazdoch}}
!width=40|{{Tooltip| PP | Prehry po predĺžení alebo samostatných nájazdoch}}
!width=40|{{Tooltip| P | Prehry}}
!width=60|Skóre
!width=40|{{Tooltip| +/− | Rozdiel strelených a inkasovaných gólov}}
!width=40|{{Tooltip| B | Body}}
!width=180|Konečný výsledok
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;gold&quot;
| {{Prvé miesto}} || align=left| {{CAN|lh|1}} || 10 || 7 || 1 || 1 || 1 || 38 : 16 || +22 || '''24''' || Šampióni
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;silver&quot;
| {{Druhé miesto}} || align=left| {{GER|lh|1}} || 10 || 5 || 1 || 0 || 4 || 36 : 25 || +11 || '''17''' || Druhé miesto
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#cc9966&quot;
| {{Tretie miesto}} || align=left| {{LAT|lh|1}} || 10 || 4 || 3 || 0 || 3 || 30 : 25 || +5 || '''18''' || Tretie miesto
|- align=center
| 4. || align=left| {{USA|lh|1}} || 10 || 7 || 1 || 2 || 0 || 43 : 16 || +27 || '''25''' || Štvrté miesto
|-
! colspan=13|
|- align=center
|5. || align=left| {{SUI|lh|1}} || 8 || 6 || 0 || 1 || 1 || 30 : 13 || +17 || '''19''' || rowspan=4|Vyradení vo štvrťfinále
|- align=center
|6. || align=left| {{SWE|lh|1}} || 8 || 5 || 1 || 1 || 1 || 27 : 10 || +17 || '''18'''
|- align=center
|7. || align=left| {{FIN|lh|1}} || 8 || 5 || 0 || 1 || 2 || 29 : 19 || +10 || '''16'''
|- align=center
|8. || align=left| {{CZE|lh|1}} || 8 || 4 || 0 || 1 || 3 || 22 : 19 || +3 || '''13'''
|-
! colspan=13|
|- align=center
|9. || align=left| {{SVK|lh|1}} || 7 || 3 || 0 || 2 || 2 || 15 : 15 || ±0 || '''11''' || rowspan=&quot;6&quot; |Vyradení v skupinovej fáze
|- align=center
|10. || align=left| {{DEN|lh|1}} || 7 || 2 || 1 || 0 || 4 || 19 : 26 || −7 || '''8''' 
|- align=center
|11. || align=left| {{KAZ|lh|1}} || 7 || 1 || 2 || 0 || 4 || 14 : 31 || −17 || '''7''' 
|- align=center
|12. || align=left| {{FRA|lh|1}} || 7 || 0 || 1 || 2 || 4 || 10 : 31 || −21 || '''4''' 
|- align=center
|13. || align=left| {{NOR|lh|1}} || 7 || 1 || 1 || 1 || 4 || 9 : 17 || −8 || '''6'''
|- align=center
|14. || align=left| {{AUT|lh|1}} || 7 || 0 || 1 || 1 || 5 || 11 : 27 || −16 || '''3''' 
|- align=center
! colspan=13|
|- align=center bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
|15. || align=&quot;left&quot; | {{HUN|lh|1}} || 7 || 0 || 1 || 1 || 5 || 12 : 37 || −25 || '''3''' || rowspan=2|Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízie&lt;br&gt;MS 2024]]
|- align=center bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
|16. || align=&quot;left&quot; | {{SLO|lh|1}} || 7 || 0 || 0 || 0 || 7 || 9 : 27 || −18 || '''0'''
|}

== Štatistiky ==
=== Kanadské bodovanie ===
''Poradie podľa počtu bodov''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;5&quot; cellspacing=&quot;0&quot;
! width=&quot;20&quot; |Poradie
! width=&quot;200&quot; |Hráč
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|G|Góly}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|A|Asistencie}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|B|Body}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|VVM|Vylúčený v minútach}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|POZ|Pozícia}}
|- align=&quot;center&quot;
|1
| align=&quot;left&quot; |{{USA}} [[Rocco Grimaldi]]
| 10
| 7
| 7
| '''14'''
| +8
| 6
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|2
| align=&quot;left&quot; | {{CZE}} [[Dominik Kubalík]]
| 8
| 8
| 4
| '''12'''
| +3
| 0
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|3
| align=&quot;left&quot; |{{GER}} [[John Peterka]]
| 10
| 6
| 6
| '''12'''
| +8
| 0
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|4
| align=&quot;left&quot; |{{LAT}} [[Rihards Bukarts]]
| 10
| 3
| 8
| '''11'''
| +3
| 8
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|4
| align=&quot;left&quot; |{{CAN}} [[MacKenzie Weegar]]
| 10
| 3
| 8
| '''11'''
| +10
| 6
| O
|- align=&quot;center&quot;
|6
| align=&quot;left&quot; |{{USA}} [[T.J. Tynan]]
| 10
| 1
| 10
| '''11'''
| +10
| 0
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|7
| align=&quot;left&quot; |{{SWE}} [[Henrik Tommernes]]
| 8
| 0
| 10
| '''10'''
| +5
| 2
| O
|- align=&quot;center&quot;
|8
| align=&quot;left&quot; |{{USA}} [[Cutter Gauthier]]
| 10
| 7
| 2
| '''9'''
| +9
| 2
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|9
| align=&quot;left&quot; |{{CAN}} [[Lawson Crouse]]
| 10
| 6
| 3
| '''9'''
| +9
| 4
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|10
| align=&quot;left&quot; |{{DEN}} [[Nikolaj Ehlers]]
| 7
| 5
| 4
| '''9'''
| -3
| 0
| Ú
|}

&lt;small&gt;Zdroj: [https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788000_85B_50_0.pdf IIHF]&lt;/small&gt;

'''Hetrik'''

''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).''

=== Najlepší brankári ===
''V tabuľke sú len brankári, ktorí odchytali aspoň 40 % z celkového odohraného času ich tímu.''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;5&quot; cellspacing=&quot;0&quot;
! width=&quot;20&quot; |Poradie
! width=&quot;190&quot; |Brankár
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|GA|Počet inkasovaných gólov}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|GAA|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|SV%|Percentuálna úspešnosť zásahov}}
! width=&quot;20&quot; |Zásahy
|- align=&quot;center&quot;
|1
| align=&quot;left&quot; | {{SVK}} [[Stanislav Škorvánek]]
| 5
| 1.26
| 95.37
| 103
|- align=&quot;center&quot;
|2
| align=&quot;left&quot; | {{CZE}} [[Karel Vejmelka]]
| 7
| 1.78
| 94.35
| 117
|- align=&quot;center&quot;
|3
| align=&quot;left&quot; |{{CAN}} [[Samuel Montembeault]]
| 10
| 1.42
| 93.87
| 153
|- align=&quot;center&quot;
|4
| align=&quot;left&quot; |{{SWE}} [[Lars Johansson]]
| 8
| 1.58
| 93.33
| 112
|- align=&quot;center&quot;
|5
| align=&quot;left&quot; | {{SVK}} [[Samuel Hlavaj]]
| 7
| 2.22
| 93.20
| 96
|}

&lt;small&gt;Zdroj: [https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788000_85A_48_0.pdf IIHF]&lt;/small&gt;

'''Shut-out'''

''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).''

{{SVK}} [[Stanislav Škorvánek]]

=== All-Star tím ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
| bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; align=&quot;right&quot; |'''Útočníci'''
| align=&quot;center&quot; | {{GER}} [[John Peterka]] {{USA}} [[Rocco Grimaldi]] {{CZE}} [[Dominik Kubalík]]
|-
| bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; align=&quot;right&quot; |'''Obrancovia'''
| align=&quot;center&quot; | {{CAN}} [[MacKenzie Weegar]] {{GER}} [[Moritz Seider]]
|-
| bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; align=&quot;right&quot; |'''Brankár'''
| align=&quot;center&quot; | {{LAT}} [[Artūrs Šilovs]]
|}

&lt;small&gt;Zdroj: [https://www.iihf.com/en/events/2023/wm/standings/final IIHF]&lt;/small&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.flashscore.sk/hokej/svet/majstrovstva-sveta/#/zJJAeiDc/table Turnaj na FlashScore]

{{MS v ľadovom hokeji}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2023]]
[[Kategória:2023 vo Fínsku]]
[[Kategória:2023 v Lotyšsku]]
[[Kategória:Športové podujatia vo Fínsku]]
[[Kategória:Športové podujatia v Lotyšsku]]
[[Kategória:Športové podujatia v Rige]]
[[Kategória:Športové podujatia v Tampere]]</text>
      <sha1>cbzbo7zs70hbtv4fk5kd7y47rnkdpug</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189796</id>
      <parentid>8189794</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:16:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vladimírmecia</username>
        <id>265044</id>
      </contributor>
      <origin>8189796</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="39178" sha1="tvxykk8tb4ijj7g2f318nx902gibegz" xml:space="preserve">{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji
|rok=2023
|logo=
|veľkosť loga=
|usporiadateľ=Fínsko
|2 usporiadateľ=Lotyšsko
|dátum=12. – 28. máj 2023
|počet tímov=16
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Tampere]], [[Riga]]
|víťaz=CAN
|počet titulov=28
|druhý=GER
|tretí=LAT
|zostupujúci=HUN
|2 zostupujúci=SLO
|postupujúci=GBR
|2 postupujúci=POL
|zápasy=64
|góly=354
|návštevnosť=442160
|najproduktívnejší hráč={{USA}} [[Rocco Grimaldi]] &lt;br/&gt;&lt;small&gt;(14 bodov)&lt;small/&gt;
|najužitočnejší hráč={{LAT}} [[Artūrs Šilovs]]
|štvrtý=USA}}

'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023''' boli 86. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]. Turnaj Top divízie sa hral od 12. do 28. mája 2023 vo fínskom [[Tampere]] a lotyšskej [[Riga|Rige]].&lt;ref&gt;[https://www.iihf.com/en/events/2023/wm Oficiálna stránka MS 2023]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://stats.iihf.com/Hydra/788/ Štatistiky MS 2023]&lt;/ref&gt;

Pôvodne sa majstrovstvá mali hrať v Rusku. Rozhodnutie o konaní MS 2023 v Rusku bolo zverejnené 24. mája 2019, avšak 26. apríla 2022 IIHF odňala Rusku usporiadateľstvo, pričom nový usporiadateľ mal byť určený na kongrese IIHF počas konania MS v hokeji 2022. Po postupe do najvyššej divízie sa [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] a [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] uchádzali o spoločné usporiadanie podujatia v [[Ľubľana|Ľubľane]] a [[Budapešť|Budapešti]]. Uchádzanie napokon však stiahli, pretože [[Maďarský zväz ľadového hokeja]] informoval [[Medzinárodná hokejová federácia|IIHF]], že nedostal záruky na hosťovanie od Maďarskej vlády. Fínsko a Lotyšsko predložili spoločnú ponuku na usporiadateľstvo s dejiskami v [[Nokia Arena]] v [[Tampere]] a [[Arena Riga]] v [[Riga|Rige]] ako potenciálne hostiteľské mestá.

27. mája 2022 bolo na kongrese IIHF potvrdené, že [[Fínsko]] a [[Lotyšsko]] budú hostiť Majstrovstvá sveta 2023. 

== Kvalifikácia ==
;Kvalifikovaní ako hostitelia
: {{FIN|lh|1}}
: {{LAT|lh|1}} 

;Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|Majstrovstvách sveta 2022]]
:{{CZE|lh|1}}
:{{DEN|lh|1}}
:{{FRA|lh|1}}
:{{CAN|lh|1}}
:{{KAZ|lh|1}}
:{{LAT|lh|1}}
:{{GER|lh|1}}
:{{NOR|lh|1}}
:{{AUT|lh|1}}
:{{SVK|lh|1}}
:{{SUI|lh|1}}
:{{SWE|lh|1}}
:{{USA|lh|1}}

;Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022 – I. divízia|I. A divízie MS 2022]]
:{{HUN|lh|1}}
:{{SLO|lh|1}}

==Dejiská==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! {{FIN|w}}
|rowspan=&quot;4&quot;|{{LocMap+ |Škandinávia|float=none |width=250|caption=|places=
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=61.493952|lon=23.772955|label='''[[Tampere]]'''|position=left}}
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=56.967958|lon=24.121344|label='''[[Riga]]'''|position=left}}
}}
! {{LAT|w}}
|-
! [[Tampere]]
! [[Riga]]
|-
|[[Nokia Arena]]&lt;br&gt;Kapacita: 13 455
|[[Arena Riga]]&lt;br&gt;Kapacita: 10 300
|-
|[[Súbor:Nokia Arena May 2022 1.jpg|200px]]
| 
|}

== Rozhodcovia ==
Na majstrovstvách rozhodovalo 16 hlavných a 16 čiarových rozhodcov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IIHF - 2023 IIHF Ice Hockey World Championship Officials Chosen|url=https://www.iihf.com/en/events/2023/wm/news/43003/2023_iihf_ice_hockey_world_championship_officials|vydavateľ=IIHF International Ice Hockey Federation|dátum prístupu=2023-05-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;2&quot; |Hlavní rozhodcovia
! colspan=&quot;2&quot; |Čiaroví rozhodcovia
|-
|
* {{LAT}} [[Andris Ansons]]
* {{SWE}} [[Tobias Björk]]
* {{CAN}} [[Adam Carl Peter Bloski]]
* {{USA}} [[Sean Thomas Fernandez]]
* {{DEN}} [[Mads Frandsen]]
* {{FIN}} [[Lassi Sakari Heikkinen]]
* {{SWE}} [[Christoffer Back Per Oscar Holm]]
* {{CZE}} [[Jan Hribik]]
|
* {{SUI}} [[Stefan Hürlimann]]
* {{GER}} [[Sirko Hunnius]]
* {{FIN}} [[Mikko Kaukokari]]
* {{CAN}} [[Mike Shaun Langin]]
* {{USA}} [[Sean Kenneth Michael MacFarlane]]
* {{GER}} [[André Schrader]]
* {{GBR}} [[Liam Thomas Sewell]]
* {{Minivlajka|Švajčiarsko}}Miroslav Štolc
|
* {{USA}} [[Nicholas Philip Briganti]]
* {{SUI}} [[Eric Daniele Cattaneo]]
* {{FRA}} [[Nicolas Constantineau]]
* {{USA}} [[Jake Ryan Davis]]
* {{FIN}} [[Onni Hautamäki]]
* {{GER}} [[Andreas Hofer]]
* {{CZE}} [[Daniel Hynek]]
* {{DEN}} [[Andreas Weise Krøyer]]
|
* {{CAN}} [[Brett Raymond Mackey]]
* {{FIN}} [[Tommi Niittylä]]
* {{AUT}} [[David Nothegger]]
* {{CZE}} [[Jiří Ondráček]]
* {{SVK}} [[Šimon Synek]]
* {{CAN}} [[Tarrington Mitchell Wyonzek]]
* {{SWE}} [[Emil Yletyinen]]
* {{LAT}} [[Davis Zunde]]
|}

==Základné skupiny==
{| class=&quot;wikitable&quot;
| style=&quot;background: #ccffcc; width:20px&quot; |
|Tímy postupujúce do štvrťfinále
|-
| style=&quot;background: #ffcccc;&quot; |
|Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2024
|}

=== Skupina A ===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh|1}}|v=6|vp=1|pp=0|p=0|sg=34|ig=8|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=1|p=0|sg=26|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=28|ig=15|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{GER|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=27|ig=16|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{DEN|lh|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=4|sg=19|ig=26}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=2|p=4|sg=10|ig=31}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{AUT|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=5|sg=11|ig=27}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{HUN|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=5|sg=12|ig=37|pozadie=#ffcccc}}
|}

&lt;small&gt;Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.&lt;/small&gt;

{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=12. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{FIN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre=1 : 4
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|3}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A01_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CAN}} Adam Bloski|čiarový={{CZE}} Jiří Ondráček|čiarový2={{SVK}} Šimon Synek}}
{{Hokejbox2
|dátum=12. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{GER|lh|1}}
|skóre=1 : 0
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A03_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{FRA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=2 : 1 p
|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|0|1|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A05_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=13. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 3
|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A07_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4
|tretiny={{tretiny|1|1|2|2|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A09_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|skóre=7 : 1
|tretiny={{tretiny|2|1|2|0|3|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A11_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=14. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|0|2|3|1|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A13_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=5 : 0
|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A15_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=15. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3
|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A17_74_6_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=15. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{FIN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|skóre=1 : 2 sn
|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|0|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A19_74_5_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=16. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=6 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|4|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A21_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=16. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{HUN|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3 p
|tretiny={{tretiny|1|1|1|1|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A23_74_4_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=4 : 1
|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A25_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=17. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=5 : 3
|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|2|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A27_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=18. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|skóre=1 : 7
|tretiny={{tretiny|1|3|0|3|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A29_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=18. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''
|skóre=4 : 6
|tretiny={{tretiny|1|0|1|3|2|3}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A31_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=19. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 7
|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|5}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A33_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=19. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{AUT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''
|skóre=2 : 4
|tretiny={{tretiny|1|2|0|1|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A35_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre=3 : 0
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|3|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A37_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=20. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{AUT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 3
|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A39_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=4 : 0
|tretiny={{tretiny|4|0|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A41_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=21. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|skóre=7 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|3|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A43_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=21. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=9 : 0
|tretiny={{tretiny|3|0|1|0|5|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A45_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|skóre=1 : 4
|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A47_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|skóre=4 : 3 sn
|tretiny={{tretiny|1|2|2|1|0|0|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A49_74_5_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=5 : 0
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A51_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=23. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SWE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|1|1|0|2|2|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A53_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre=7 : 1
|tretiny={{tretiny|3|0|3|0|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A55_74_3_0.pdf
}}

=== Skupina B ===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=29|ig=10|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=1|p=1|sg=25|ig=11|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=2|pp=0|p=2|sg=21|ig=17|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=2|sg=22|ig=16|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=2|p=2|sg=15|ig=15}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=2|pp=0|p=4|sg=14|ig=31}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=9|ig=17}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=7|sg=9|ig=27|pozadie=#ffcccc}}
|}

&lt;small&gt;Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.&lt;/small&gt;

{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=12. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3
|tretiny={{tretiny|2|3|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B02_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=12. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre=0 : 6
|tretiny={{tretiny|0|2|0|2|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B04_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=7 : 0
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|4|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B06_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=13. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{KAZ|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 sn
|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B08_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{LAT|lh|1}}
|skóre=2 : 1
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B10_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre=2 : 5
|tretiny={{tretiny|1|0|0|3|1|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B12_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=14. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|skóre=0 : 3
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B14_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|skóre=5 : 1
|tretiny={{tretiny|2|0|0|1|3|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B16_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=15. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 2 sn
|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|0|0|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B18_74_6_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=15. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{CZE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|1|0|1|2|1|1|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B20_74_4_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=16. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''
|skóre=0 : 1
|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B22_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=16. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|skóre=5 : 0
|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B24_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|skóre=2 : 1
|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B26_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=17. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|skóre=5 : 1
|tretiny={{tretiny|4|1|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B28_74_4_1.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=18. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=6 : 2
|tretiny={{tretiny|0|2|1|0|5|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B30_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=18. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre=4 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|1|2|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B32_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=19. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=3 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|2|2|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B34_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=19. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{KAZ|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre=4 : 3 sn
|tretiny={{tretiny|0|1|3|0|0|2|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B36_74_6_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|skóre=0 : 2
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B38_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=20. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3
|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B40_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre=0 : 7
|tretiny={{tretiny|0|2|0|3|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B42_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=21. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''
|skóre=0 : 1
|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B44_74_3_0.pdf
}} 
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=21. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{CZE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|skóre=2 : 4
|tretiny={{tretiny|1|1|0|2|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B46_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3 sn
|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|1|0|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B48_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{KAZ|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=4 : 3
|tretiny={{tretiny|1|1|1|1|2|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B50_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|skóre=4 : 1
|tretiny={{tretiny|3|0|0|1|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B52_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=23. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{CZE|lh|1}}
|skóre=3 : 1
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B54_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{SUI|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|2|1|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B56_74_4_0.pdf
}}

== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.

===Tabuľka skupinovej fázy===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|rebríčku IIHF]])

'''Poradie:'''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|1.
|D1
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{USA|lh|1}}
|-
|2.
|D2
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{SUI|lh|1}}
|-
|3.
|D3
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{SWE|lh|1}}
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|4.
|D4
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{CAN|lh|1}}
|-
|5.
|D5
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{FIN|lh|1}}
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|6.
|D6
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{LAT|lh|1}}
|-
|7.
|D7
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{CZE|lh|1}}
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|8.
|D8
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{GER|lh|1}}
|}

===Pavúk===
{{play-off majstrovstvá sveta hokej
|ZN=áno

|RD1-nasadený1=A1
|RD1-tím1='''{{USA|lh|1}}'''
|RD1-skóre1='''3'''
|RD1-nasadený2=B4
|RD1-tím2={{CZE|lh|1}}
|RD1-skóre2=0

|RD1-nasadený3=B1
|RD1-tím3={{CHE|lh|1}}
|RD1-skóre3=1
|RD1-nasadený4=A4
|RD1-tím4='''{{GER|lh|1}}'''
|RD1-skóre4='''3'''

|RD1-nasadený5=A2
|RD1-tím5={{SWE|lh|1}}
|RD1-skóre5=1
|RD1-nasadený6=B3
|RD1-tím6='''{{LVA|lh|1}}'''
|RD1-skóre6='''3'''

|RD1-nasadený7=B2
|RD1-tím7= '''{{CAN|lh|1}}'''
|RD1-skóre7='''4'''
|RD1-nasadený8=A3
|RD1-tím8= {{FIN|lh|1}}
|RD1-skóre8=1

|RD2-nasadený1=1.
|RD2-tím1= {{USA|lh|1}}
|RD2-skóre1= 3p
|RD2-nasadený2=8.
|RD2-tím2= '''{{GER|lh|1}}'''
|RD2-skóre2= '''4p'''

|RD2-nasadený3=4.
|RD2-tím3= '''{{CAN|lh|1}}'''
|RD2-skóre3= '''4'''
|RD2-nasadený4=6.
|RD2-tím4= {{LAT|lh|1}}
|RD2-skóre4= 2

|RD3-nasadený1=VSF2
|RD3-tím1= '''{{CAN|lh|1}}'''
|RD3-skóre1= '''5'''
|RD3-nasadený2=VSF1
|RD3-tím2= {{GER|lh|1}}
|RD3-skóre2= 2

|RD4-nasadený1=PSF1
|RD4-tím1= {{USA|lh|1}}
|RD4-skóre1= 3p
|RD4-nasadený2=PSF2
|RD4-tím2= '''{{LAT|lh|1}}'''
|RD4-skóre2= '''4p'''
}}

&lt;small&gt;Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.&lt;/small&gt;

===Štvrťfinále===
{{Hokejbox2
| bg = 
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 15:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{CZE|lh|1}}
| skóre = 3 : 0
| tretiny = {{tretiny|1|0|1|0|1|0}}
|divákov= 7 411
|stav = 1:0&lt;br&gt;2:0&lt;br&gt;3:0
|brankár1 = [[Casey Desmith]]
|brankár2 = [[Karel Vejmelka]]
|góly1 = 12:04 - [[Matt Coronato]] ([[Late Hutson]], [[Connor Mackey]])&lt;br&gt;28:53 - [[Nick Perbix]] ([[Rocco Grimaldi]])&lt;br&gt;49:57 - [[Cutter Gauthier]] ([[T.J. Tynan]])
|góly2=
|rozhodca = {{flagicon|DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2 = {{flagicon|GBR}} Liam Sewell
|čiarový = {{flagicon|CAN}} Tarrington Wyonzek
|čiarový2 = {{flagicon|SWE}} Emil Yletyinen
|tresty1 = 4
|tresty2 = 2
|strely1 = 34
|strely2 = 15
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788357_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 15:20
| štadión = Arena Riga, Riga
| mužstvo1 = {{SUI|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{GER|lh|1}}'''
| skóre = 1 : 3
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|2|0|0}}
|divákov= 2 896
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;1:3
|brankár1 = [[Robert Mayer]]
|brankár2 = [[Mathias Niederberger]]
|góly1=&lt;br&gt;20:47 - [[Jonas Siegenthaler]] ([[Kevin Fiala]], [[Dean Kukan]])
|góly2 = 06:25 -  [[Maximilian Kastner]] ([[Kai Wissmann]], [[Jonas Müller]])&lt;br&gt;&lt;br&gt; 37:51 - [[John Peterka]] ([[Dominik Kahun]], [[Leon Gawanke]])&lt;br&gt;38:27 - [[Nico Sturm]] ([[Wojciech Stachowiak]], Jonas Müller)
|rozhodca = {{flagicon|LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2 = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk
|čiarový = {{flagicon|FIN}} Onni Hautamäki
|čiarový2 = {{flagicon|LAT}} Davis Zunde
|tresty1 = 8
|tresty2 = 29
|strely1 = 30
|strely2 = 23
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788358_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg = 
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 19:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{FIN|lh|1}}
| skóre = 4 : 1
| tretiny = {{tretiny|1|0|1|0|2|1}}
|divákov= 11 529
|stav = 1:0&lt;br&gt;2:0&lt;br&gt;3:0&lt;br&gt;3:1&lt;br&gt;4:1
|brankár1 = [[Samuel Montembeault]]
|brankár2 = [[Emil Larmi]]
|góly1 =  07:12 - [[Jack Quinn]] ([[Lawson Crouse]])&lt;br&gt; 30:45 - [[Samuel Blais]] ([[Jake Neighbours]], [[Justin Barron]])&lt;br&gt; 42:54 - [[Michael Carcone]] ([[MacKenzie Weegar]], [[Jacob Middleton]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;57:42 - [[Tyler Toffoli]]
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;56:52 - [[Teemu Hartikainen]] ([[Mikko Rantanen]], [[Mikko Lehtonen]])
|rozhodca = {{flagicon|SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2 = {{flagicon|CZE}} Jan Hribik
|čiarový = {{flagicon|USA}} Nicholas Briganti
|čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Daniel Hynek
|tresty1 = 8
|tresty2 = 2
|strely1 = 31
|strely2 = 28
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788359_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 19:20
| štadión = Arena Riga, Riga
| mužstvo1 = {{SWE|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{LAT|lh|1}}'''
| skóre = 1 : 3
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|0|0|2}}
|divákov= 9 200
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;1:3
|brankár1 = [[Lars Johansson]]
|brankár2 = [[Arturs Silovs]]
|góly1 = &lt;br&gt;29:41 - [[Timothy Liljegren]] ([[Lucas Raymond]], [[Anton Lindholm]])
|góly2= 12:56 - [[Dans Locmelis]] ([[Rihards Bukarts]], [[Oskars Cibulskis]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;45:55 - [[Miks Indrasis]] (Rihards Bukarts, [[Janis Jaks]])&lt;br&gt;53:46 - Janis Jaks (Miks Indrasis, Rihards Bukarts)
|rozhodca = {{flagicon|FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Sean MacFarlane
|čiarový = {{flagicon|USA}} Jake Davis
|čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Brett Mackey
|tresty1 = 4
|tresty2 = 33
|strely1 = 41
|strely2 = 15
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788360_74_3_0.pdf
}}

===Semifinále===
{{Hokejbox2
| bg = 
| dátum = 27. máj 2023
| čas = 13:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{LAT|lh|1}}
| skóre = {{ku|4|2}}
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|3|0}}
|divákov= 8 669
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;4:2
|brankár1 = [[Samuel Montembeault]]
|brankár2 = [[Artūrs Šilovs]]
|góly1 = &lt;br&gt;35:32 - [[Samuel Blais]] ([[Peyton Krebs]], [[Jacob Middleton]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;40:45 - [[Jack Quinn]] ([[Lawson Crouse]], [[Scott Laughton]])&lt;br&gt;48:56 - [[Adam Fantilli]] ([[Milan Lucic]], [[Justin Barron]])&lt;br&gt;59:17 - Scott Laughton
|góly2= 08:18 - [[Dans Locmelis]] ([[Rihards Bukarts]], [[Kristaps Zīle]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;36:38 - [[Rudolfs Balcers]]

|rozhodca = {{flagicon|FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Sean MacFarlane
|čiarový = {{flagicon|USA}} Nicholas Briganti
|čiarový2 = {{flagicon|USA}} Jake Davis
|tresty1 = 12
|tresty2 = 12
|strely1 = 36
|strely2 = 22
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788261_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 27. máj 2023
| čas = 17:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{GER|lh|1}}
| skóre = {{ku|3|4}} p
| tretiny = {{tretiny|2|2|1|0|0|1|0|1}}
|divákov= 8 011
|stav = 1:0&lt;br&gt;2:0&lt;br&gt;2:1&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;3:3&lt;br&gt;3:4
|brankár1 = [[Casey Desmith]]
|brankár2 = [[Mathias Niederberger]]
|góly1= 01:11 - [[Alex Tuch]] ([[Drew O'Connor]], [[Rocco Grimaldi]])&lt;br&gt;03:56 - Rocco Grimaldi (Alex Tuch)&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;28:47 - [[Michael Eyssimont]] (Drew O'Connor, [[Conor Garland]])
|góly2= &lt;br&gt;&lt;br&gt;12:22 - [[Frederik Tiffels]] ([[Daniel Fischbuch]], [[Dominik Kahun]])&lt;br&gt;16:03 - [[Maksymilian Szuber]] ([[Nico Sturm]], [[John Peterka]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;58:37 - [[Marcel Nobels]] (Dominik Kahun, [[Leon Gawanke]])&lt;br&gt;67:32 - Frederik Tiffels (Dominik Kahun, [[Moritz Müller]])
|rozhodca = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2 = {{flagicon|CZE}} Jan Hribik
|čiarový = {{flagicon|FIN}} Onni Hautamäki
|čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Jiří Ondráček
|tresty1 = 6
|tresty2 = 4
|strely1 = 33
|strely2 = 26
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788262_74_4_0.pdf
}}

===Zápas o 3. miesto===
{{Hokejbox2
|bg = #ffdab9
| dátum = 28. máj 2023
| čas = 14:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = {{USA|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{LAT|lh|1}}'''
| skóre = {{ku|3|4}} p
| tretiny = {{tretiny|2|2|0|0|1|1|0|1}}
| divákov = 11 033
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;3:3&lt;br&gt;3:4
|brankár1 = [[Casey Desmith]]
|brankár2 = [[Artūrs Šilovs]]
|góly1= &lt;br&gt;09:45 - [[Rocco Grimaldi]] ([[Scott Perunovich]], [[Anders Bjork]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;19:03 - Rocco Grimaldi (Scott Perunovich, [[Matt Coronato]])&lt;br&gt; 46:19 - Matt Coronato ([[Dylan Samberg]], [[Drew O'Connor]])
|góly2= 07:49 - [[Roberts Bukarts]] ([[Rihards Bukarts]], [[Martins Dzierkals]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;16:08 - [[Janis Jaks]] (Rihards Bukarts)&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;54:21 - [[Kristians Rubins]] ([[Dans Locmelis]], Rihards Bukarts)&lt;br&gt;61:22 - Kristians Rubins ([[Kaspars Daugavins]], Janis Jaks)
|rozhodca = {{flagicon|CZE}} Jan Hribik
|rozhodca2 = {{flagicon|GBR}} Liam Sewell
|čiarový = {{flagicon|FIN}} Onni Hautamäki
|čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Tarrington Wyonzek
|tresty1 = 10
|tresty2 = 8
|strely1 = 29
|strely2 = 25
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788163_74_5_0.pdf
}}

===Finále===
{{Hokejbox2
|bg = #f7f6a8
| dátum = 28. máj 2023
| čas = 19:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{GER|lh|1}}
| skóre = {{ku|5|2|}}
| tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|3|0}}
|divákov= 10 470
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;4:2&lt;br&gt;5:2
|brankár1 = [[Mathias Niederberger]]
|brankár2 = [[Samuel Montembeault]]
|góly1 = &lt;br&gt;10:47 - [[Samuel Blais]] ([[Peyton Krebs]], [[Jake Neighbours]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;37:28 - [[Lawson Crouse]] (Peyton Krebs, [[MacKenzie Weegar]])&lt;br&gt;44:51 - Samuel Blais ([[Cody Glass]])&lt;br&gt;51:51 - [[Tyler Toffoli]]&lt;br&gt;58:06 - [[Scott Laughton]] ([[Jack Quinn]], [[Lawson Crouse]])
|góly2=07:44 - [[John Peterka]] ([[Moritz Seider]], [[Moritz Müller]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;33:47 - [[Daniel Fischbuch]] ([[Maximilian Kastner]], Moritz Seider)
|rozhodca = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Sean MacFarlane
|čiarový = {{flagicon|USA}} Nicholas Briganti
|čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Daniel Hynek
|tresty1 = 4
|tresty2 = 2
|strely1 = 28
|strely2 = 23
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788164_74_3_0.pdf
}}

== Konečné poradie ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=40|{{Tooltip| Por. | Poradie}}
!width=120|Tím
!width=40|{{Tooltip| Z | Zápasy}}
!width=40|{{Tooltip| V | Výhry}}
!width=40|{{Tooltip| VP | Výhry po predĺžení alebo samostatných nájazdoch}}
!width=40|{{Tooltip| PP | Prehry po predĺžení alebo samostatných nájazdoch}}
!width=40|{{Tooltip| P | Prehry}}
!width=60|Skóre
!width=40|{{Tooltip| +/− | Rozdiel strelených a inkasovaných gólov}}
!width=40|{{Tooltip| B | Body}}
!width=180|Konečný výsledok
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;gold&quot;
| {{Prvé miesto}} || align=left| {{CAN|lh|1}} || 10 || 7 || 1 || 1 || 1 || 38 : 16 || +22 || '''24''' || Šampióni
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;silver&quot;
| {{Druhé miesto}} || align=left| {{GER|lh|1}} || 10 || 5 || 1 || 0 || 4 || 36 : 25 || +11 || '''17''' || Druhé miesto
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#cc9966&quot;
| {{Tretie miesto}} || align=left| {{LAT|lh|1}} || 10 || 4 || 3 || 0 || 3 || 30 : 25 || +5 || '''18''' || Tretie miesto
|- align=center
| 4. || align=left| {{USA|lh|1}} || 10 || 7 || 1 || 2 || 0 || 43 : 16 || +27 || '''25''' || Štvrté miesto
|-
! colspan=13|
|- align=center
|5. || align=left| {{SUI|lh|1}} || 8 || 6 || 0 || 1 || 1 || 30 : 13 || +17 || '''19''' || rowspan=4|Vyradení vo štvrťfinále
|- align=center
|6. || align=left| {{SWE|lh|1}} || 8 || 5 || 1 || 1 || 1 || 27 : 10 || +17 || '''18'''
|- align=center
|7. || align=left| {{FIN|lh|1}} || 8 || 5 || 0 || 1 || 2 || 29 : 19 || +10 || '''16'''
|- align=center
|8. || align=left| {{CZE|lh|1}} || 8 || 4 || 0 || 1 || 3 || 22 : 19 || +3 || '''13'''
|-
! colspan=13|
|- align=center
|9. || align=left| {{SVK|lh|1}} || 7 || 3 || 0 || 2 || 2 || 15 : 15 || ±0 || '''11''' || rowspan=&quot;6&quot; |Vyradení v skupinovej fáze
|- align=center
|10. || align=left| {{DEN|lh|1}} || 7 || 2 || 1 || 0 || 4 || 19 : 26 || −7 || '''8''' 
|- align=center
|11. || align=left| {{KAZ|lh|1}} || 7 || 1 || 2 || 0 || 4 || 14 : 31 || −17 || '''7''' 
|- align=center
|12. || align=left| {{FRA|lh|1}} || 7 || 0 || 1 || 2 || 4 || 10 : 31 || −21 || '''4''' 
|- align=center
|13. || align=left| {{NOR|lh|1}} || 7 || 1 || 1 || 1 || 4 || 9 : 17 || −8 || '''6'''
|- align=center
|14. || align=left| {{AUT|lh|1}} || 7 || 0 || 1 || 1 || 5 || 11 : 27 || −16 || '''3''' 
|- align=center
! colspan=13|
|- align=center bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
|15. || align=&quot;left&quot; | {{HUN|lh|1}} || 7 || 0 || 1 || 1 || 5 || 12 : 37 || −25 || '''3''' || rowspan=2|Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízie&lt;br&gt;MS 2024]]
|- align=center bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
|16. || align=&quot;left&quot; | {{SLO|lh|1}} || 7 || 0 || 0 || 0 || 7 || 9 : 27 || −18 || '''0'''
|}

== Štatistiky ==
=== Kanadské bodovanie ===
''Poradie podľa počtu bodov''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;5&quot; cellspacing=&quot;0&quot;
! width=&quot;20&quot; |Poradie
! width=&quot;200&quot; |Hráč
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|G|Góly}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|A|Asistencie}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|B|Body}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|VVM|Vylúčený v minútach}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|POZ|Pozícia}}
|- align=&quot;center&quot;
|1
| align=&quot;left&quot; |{{USA}} [[Rocco Grimaldi]]
| 10
| 7
| 7
| '''14'''
| +8
| 6
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|2
| align=&quot;left&quot; | {{CZE}} [[Dominik Kubalík]]
| 8
| 8
| 4
| '''12'''
| +3
| 0
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|3
| align=&quot;left&quot; |{{GER}} [[John Peterka]]
| 10
| 6
| 6
| '''12'''
| +8
| 0
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|4
| align=&quot;left&quot; |{{LAT}} [[Rihards Bukarts]]
| 10
| 3
| 8
| '''11'''
| +3
| 8
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|4
| align=&quot;left&quot; |{{CAN}} [[MacKenzie Weegar]]
| 10
| 3
| 8
| '''11'''
| +10
| 6
| O
|- align=&quot;center&quot;
|6
| align=&quot;left&quot; |{{USA}} [[T.J. Tynan]]
| 10
| 1
| 10
| '''11'''
| +10
| 0
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|7
| align=&quot;left&quot; |{{SWE}} [[Henrik Tommernes]]
| 8
| 0
| 10
| '''10'''
| +5
| 2
| O
|- align=&quot;center&quot;
|8
| align=&quot;left&quot; |{{USA}} [[Cutter Gauthier]]
| 10
| 7
| 2
| '''9'''
| +9
| 2
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|9
| align=&quot;left&quot; |{{CAN}} [[Lawson Crouse]]
| 10
| 6
| 3
| '''9'''
| +9
| 4
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|10
| align=&quot;left&quot; |{{DEN}} [[Nikolaj Ehlers]]
| 7
| 5
| 4
| '''9'''
| -3
| 0
| Ú
|}

&lt;small&gt;Zdroj: [https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788000_85B_50_0.pdf IIHF]&lt;/small&gt;

'''Hetrik'''

''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).''

=== Najlepší brankári ===
''V tabuľke sú len brankári, ktorí odchytali aspoň 40 % z celkového odohraného času ich tímu.''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;5&quot; cellspacing=&quot;0&quot;
! width=&quot;20&quot; |Poradie
! width=&quot;190&quot; |Brankár
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|GA|Počet inkasovaných gólov}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|GAA|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|SV%|Percentuálna úspešnosť zásahov}}
! width=&quot;20&quot; |Zásahy
|- align=&quot;center&quot;
|1
| align=&quot;left&quot; | {{SVK}} [[Stanislav Škorvánek]]
| 5
| 1.26
| 95.37
| 103
|- align=&quot;center&quot;
|2
| align=&quot;left&quot; | {{CZE}} [[Karel Vejmelka]]
| 7
| 1.78
| 94.35
| 117
|- align=&quot;center&quot;
|3
| align=&quot;left&quot; |{{CAN}} [[Samuel Montembeault]]
| 10
| 1.42
| 93.87
| 153
|- align=&quot;center&quot;
|4
| align=&quot;left&quot; |{{SWE}} [[Lars Johansson]]
| 8
| 1.58
| 93.33
| 112
|- align=&quot;center&quot;
|5
| align=&quot;left&quot; | {{SVK}} [[Samuel Hlavaj]]
| 7
| 2.22
| 93.20
| 96
|}

&lt;small&gt;Zdroj: [https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788000_85A_48_0.pdf IIHF]&lt;/small&gt;

'''Shut-out'''

''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).''

{{SVK}} [[Stanislav Škorvánek]]

=== All-Star tím ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
| bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; align=&quot;right&quot; |'''Útočníci'''
| align=&quot;center&quot; | {{GER}} [[John Peterka]] {{USA}} [[Rocco Grimaldi]] {{CZE}} [[Dominik Kubalík]]
|-
| bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; align=&quot;right&quot; |'''Obrancovia'''
| align=&quot;center&quot; | {{CAN}} [[MacKenzie Weegar]] {{GER}} [[Moritz Seider]]
|-
| bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; align=&quot;right&quot; |'''Brankár'''
| align=&quot;center&quot; | {{LAT}} [[Artūrs Šilovs]]
|}

&lt;small&gt;Zdroj: [https://www.iihf.com/en/events/2023/wm/standings/final IIHF]&lt;/small&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.flashscore.sk/hokej/svet/majstrovstva-sveta/#/zJJAeiDc/table Turnaj na FlashScore]

{{MS v ľadovom hokeji}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2023]]
[[Kategória:2023 vo Fínsku]]
[[Kategória:2023 v Lotyšsku]]
[[Kategória:Športové podujatia vo Fínsku]]
[[Kategória:Športové podujatia v Lotyšsku]]
[[Kategória:Športové podujatia v Rige]]
[[Kategória:Športové podujatia v Tampere]]</text>
      <sha1>tvxykk8tb4ijj7g2f318nx902gibegz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189797</id>
      <parentid>8189796</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:18:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vladimírmecia</username>
        <id>265044</id>
      </contributor>
      <origin>8189797</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="39177" sha1="ro7d7ykpfzzjos5sfnph663nfi05hu1" xml:space="preserve">{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji
|rok=2023
|logo=
|veľkosť loga=
|usporiadateľ=Fínsko
|2 usporiadateľ=Lotyšsko
|dátum=12. – 28. máj 2023
|počet tímov=16
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Tampere]], [[Riga]]
|víťaz=CAN
|počet titulov=28
|druhý=GER
|tretí=LAT
|zostupujúci=HUN
|2 zostupujúci=SLO
|postupujúci=GBR
|2 postupujúci=POL
|zápasy=64
|góly=354
|návštevnosť=442160
|najproduktívnejší hráč={{USA}} [[Rocco Grimaldi]] &lt;br/&gt;&lt;small&gt;(14 bodov)&lt;small/&gt;
|najužitočnejší hráč={{LAT}} [[Artūrs Šilovs]]
|štvrtý=USA}}

'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023''' boli 86. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]. Turnaj Top divízie sa hral od 12. do 28. mája 2023 vo fínskom [[Tampere]] a lotyšskej [[Riga|Rige]].&lt;ref&gt;[https://www.iihf.com/en/events/2023/wm Oficiálna stránka MS 2023]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://stats.iihf.com/Hydra/788/ Štatistiky MS 2023]&lt;/ref&gt;

Pôvodne sa majstrovstvá mali hrať v Rusku. Rozhodnutie o konaní MS 2023 v Rusku bolo zverejnené 24. mája 2019, avšak 26. apríla 2022 IIHF odňala Rusku usporiadateľstvo, pričom nový usporiadateľ mal byť určený na kongrese IIHF počas konania MS v hokeji 2022. Po postupe do najvyššej divízie sa [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] a [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] uchádzali o spoločné usporiadanie podujatia v [[Ľubľana|Ľubľane]] a [[Budapešť|Budapešti]]. Uchádzanie napokon však stiahli, pretože [[Maďarský zväz ľadového hokeja]] informoval [[Medzinárodná hokejová federácia|IIHF]], že nedostal záruky na hosťovanie od Maďarskej vlády. Fínsko a Lotyšsko predložili spoločnú ponuku na usporiadateľstvo s dejiskami v [[Nokia Arena]] v [[Tampere]] a [[Arena Riga]] v [[Riga|Rige]] ako potenciálne hostiteľské mestá.

27. mája 2022 bolo na kongrese IIHF potvrdené, že [[Fínsko]] a [[Lotyšsko]] budú hostiť Majstrovstvá sveta 2023. 

== Kvalifikácia ==
;Kvalifikovaní ako hostitelia
: {{FIN|lh|1}}
: {{LAT|lh|1}} 

;Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|Majstrovstvách sveta 2022]]
:{{CZE|lh|1}}
:{{DEN|lh|1}}
:{{FRA|lh|1}}
:{{CAN|lh|1}}
:{{KAZ|lh|1}}
:{{LAT|lh|1}}
:{{GER|lh|1}}
:{{NOR|lh|1}}
:{{AUT|lh|1}}
:{{SVK|lh|1}}
:{{SUI|lh|1}}
:{{SWE|lh|1}}
:{{USA|lh|1}}

;Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022 – I. divízia|I. A divízie MS 2022]]
:{{HUN|lh|1}}
:{{SLO|lh|1}}

==Dejiská==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! {{FIN|w}}
|rowspan=&quot;4&quot;|{{LocMap+ |Škandinávia|float=none |width=250|caption=|places=
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=61.493952|lon=23.772955|label='''[[Tampere]]'''|position=left}}
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=56.967958|lon=24.121344|label='''[[Riga]]'''|position=left}}
}}
! {{LAT|w}}
|-
! [[Tampere]]
! [[Riga]]
|-
|[[Nokia Arena]]&lt;br&gt;Kapacita: 13 455
|[[Arena Riga]]&lt;br&gt;Kapacita: 10 300
|-
|[[Súbor:Nokia Arena May 2022 1.jpg|200px]]
| 
|}

== Rozhodcovia ==
Na majstrovstvách rozhodovalo 16 hlavných a 16 čiarových rozhodcov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IIHF - 2023 IIHF Ice Hockey World Championship Officials Chosen|url=https://www.iihf.com/en/events/2023/wm/news/43003/2023_iihf_ice_hockey_world_championship_officials|vydavateľ=IIHF International Ice Hockey Federation|dátum prístupu=2023-05-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;2&quot; |Hlavní rozhodcovia
! colspan=&quot;2&quot; |Čiaroví rozhodcovia
|-
|
* {{LAT}} [[Andris Ansons]]
* {{SWE}} [[Tobias Björk]]
* {{CAN}} [[Adam Carl Peter Bloski]]
* {{USA}} [[Sean Thomas Fernandez]]
* {{DEN}} [[Mads Frandsen]]
* {{FIN}} [[Lassi Sakari Heikkinen]]
* {{SWE}} [[Christoffer Back Per Oscar Holm]]
* {{CZE}} [[Jan Hribik]]
|
* {{SUI}} [[Stefan Hürlimann]]
* {{GER}} [[Sirko Hunnius]]
* {{FIN}} [[Mikko Kaukokari]]
* {{CAN}} [[Mike Shaun Langin]]
* {{USA}} [[Sean Kenneth Michael MacFarlane]]
* {{GER}} [[André Schrader]]
* {{GBR}} [[Liam Thomas Sewell]]
* {{Minivlajka|Švajčiarsko}}Miroslav Štolc
|
* {{USA}} [[Nicholas Philip Briganti]]
* {{SUI}} [[Eric Daniele Cattaneo]]
* {{FRA}} [[Nicolas Constantineau]]
* {{USA}} [[Jake Ryan Davis]]
* {{FIN}} [[Onni Hautamäki]]
* {{GER}} [[Andreas Hofer]]
* {{CZE}} [[Daniel Hynek]]
* {{DEN}} [[Andreas Weise Krøyer]]
|
* {{CAN}} [[Brett Raymond Mackey]]
* {{FIN}} [[Tommi Niittylä]]
* {{AUT}} [[David Nothegger]]
* {{CZE}} [[Jiří Ondráček]]
* {{SVK}} [[Šimon Synek]]
* {{CAN}} [[Tarrington Mitchell Wyonzek]]
* {{SWE}} [[Emil Yletyinen]]
* {{LAT}} [[Davis Zunde]]
|}

==Základné skupiny==
{| class=&quot;wikitable&quot;
| style=&quot;background: #ccffcc; width:20px&quot; |
|Tímy postupujúce do štvrťfinále
|-
| style=&quot;background: #ffcccc;&quot; |
|Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2024
|}

=== Skupina A ===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh|1}}|v=6|vp=1|pp=0|p=0|sg=34|ig=8|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=1|p=0|sg=26|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=28|ig=15|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{GER|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=27|ig=16|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{DEN|lh|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=4|sg=19|ig=26}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=2|p=4|sg=10|ig=31}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{AUT|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=5|sg=11|ig=27}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{HUN|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=5|sg=12|ig=37|pozadie=#ffcccc}}
|}

&lt;small&gt;Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.&lt;/small&gt;

{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=12. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{FIN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre=1 : 4
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|3}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A01_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CAN}} Adam Bloski}}
{{Hokejbox2
|dátum=12. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{GER|lh|1}}
|skóre=1 : 0
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A03_74_3_0.pdf
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{SUI}} Miroslav Štolc}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{FRA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=2 : 1 p
|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|0|1|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A05_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=13. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 3
|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A07_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4
|tretiny={{tretiny|1|1|2|2|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A09_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|skóre=7 : 1
|tretiny={{tretiny|2|1|2|0|3|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A11_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=14. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|0|2|3|1|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A13_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=5 : 0
|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A15_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=15. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3
|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A17_74_6_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=15. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{FIN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|skóre=1 : 2 sn
|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|0|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A19_74_5_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=16. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=6 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|4|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A21_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=16. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{HUN|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3 p
|tretiny={{tretiny|1|1|1|1|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A23_74_4_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=4 : 1
|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A25_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=17. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=5 : 3
|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|2|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A27_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=18. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|skóre=1 : 7
|tretiny={{tretiny|1|3|0|3|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A29_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=18. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''
|skóre=4 : 6
|tretiny={{tretiny|1|0|1|3|2|3}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A31_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=19. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 7
|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|5}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A33_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=19. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{AUT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''
|skóre=2 : 4
|tretiny={{tretiny|1|2|0|1|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A35_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre=3 : 0
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|3|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A37_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=20. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{AUT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 3
|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A39_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=4 : 0
|tretiny={{tretiny|4|0|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A41_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=21. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|skóre=7 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|3|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A43_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=21. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=9 : 0
|tretiny={{tretiny|3|0|1|0|5|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A45_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|skóre=1 : 4
|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A47_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|skóre=4 : 3 sn
|tretiny={{tretiny|1|2|2|1|0|0|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A49_74_5_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=5 : 0
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A51_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=23. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SWE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|1|1|0|2|2|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A53_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre=7 : 1
|tretiny={{tretiny|3|0|3|0|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A55_74_3_0.pdf
}}

=== Skupina B ===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=29|ig=10|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=1|p=1|sg=25|ig=11|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=2|pp=0|p=2|sg=21|ig=17|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=2|sg=22|ig=16|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=2|p=2|sg=15|ig=15}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=2|pp=0|p=4|sg=14|ig=31}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=9|ig=17}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=7|sg=9|ig=27|pozadie=#ffcccc}}
|}

&lt;small&gt;Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.&lt;/small&gt;

{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=12. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3
|tretiny={{tretiny|2|3|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B02_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=12. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre=0 : 6
|tretiny={{tretiny|0|2|0|2|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B04_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=7 : 0
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|4|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B06_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=13. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{KAZ|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 sn
|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B08_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{LAT|lh|1}}
|skóre=2 : 1
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B10_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre=2 : 5
|tretiny={{tretiny|1|0|0|3|1|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B12_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=14. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|skóre=0 : 3
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B14_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|skóre=5 : 1
|tretiny={{tretiny|2|0|0|1|3|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B16_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=15. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 2 sn
|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|0|0|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B18_74_6_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=15. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{CZE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|1|0|1|2|1|1|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B20_74_4_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=16. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''
|skóre=0 : 1
|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B22_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=16. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|skóre=5 : 0
|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B24_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|skóre=2 : 1
|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B26_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=17. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|skóre=5 : 1
|tretiny={{tretiny|4|1|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B28_74_4_1.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=18. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=6 : 2
|tretiny={{tretiny|0|2|1|0|5|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B30_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=18. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre=4 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|1|2|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B32_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=19. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=3 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|2|2|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B34_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=19. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{KAZ|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre=4 : 3 sn
|tretiny={{tretiny|0|1|3|0|0|2|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B36_74_6_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|skóre=0 : 2
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B38_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=20. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3
|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B40_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre=0 : 7
|tretiny={{tretiny|0|2|0|3|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B42_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=21. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''
|skóre=0 : 1
|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B44_74_3_0.pdf
}} 
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=21. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{CZE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|skóre=2 : 4
|tretiny={{tretiny|1|1|0|2|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B46_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3 sn
|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|1|0|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B48_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{KAZ|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=4 : 3
|tretiny={{tretiny|1|1|1|1|2|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B50_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|skóre=4 : 1
|tretiny={{tretiny|3|0|0|1|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B52_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=23. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{CZE|lh|1}}
|skóre=3 : 1
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B54_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{SUI|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|2|1|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B56_74_4_0.pdf
}}

== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.

===Tabuľka skupinovej fázy===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|rebríčku IIHF]])

'''Poradie:'''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|1.
|D1
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{USA|lh|1}}
|-
|2.
|D2
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{SUI|lh|1}}
|-
|3.
|D3
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{SWE|lh|1}}
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|4.
|D4
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{CAN|lh|1}}
|-
|5.
|D5
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{FIN|lh|1}}
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|6.
|D6
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{LAT|lh|1}}
|-
|7.
|D7
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{CZE|lh|1}}
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|8.
|D8
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{GER|lh|1}}
|}

===Pavúk===
{{play-off majstrovstvá sveta hokej
|ZN=áno

|RD1-nasadený1=A1
|RD1-tím1='''{{USA|lh|1}}'''
|RD1-skóre1='''3'''
|RD1-nasadený2=B4
|RD1-tím2={{CZE|lh|1}}
|RD1-skóre2=0

|RD1-nasadený3=B1
|RD1-tím3={{CHE|lh|1}}
|RD1-skóre3=1
|RD1-nasadený4=A4
|RD1-tím4='''{{GER|lh|1}}'''
|RD1-skóre4='''3'''

|RD1-nasadený5=A2
|RD1-tím5={{SWE|lh|1}}
|RD1-skóre5=1
|RD1-nasadený6=B3
|RD1-tím6='''{{LVA|lh|1}}'''
|RD1-skóre6='''3'''

|RD1-nasadený7=B2
|RD1-tím7= '''{{CAN|lh|1}}'''
|RD1-skóre7='''4'''
|RD1-nasadený8=A3
|RD1-tím8= {{FIN|lh|1}}
|RD1-skóre8=1

|RD2-nasadený1=1.
|RD2-tím1= {{USA|lh|1}}
|RD2-skóre1= 3p
|RD2-nasadený2=8.
|RD2-tím2= '''{{GER|lh|1}}'''
|RD2-skóre2= '''4p'''

|RD2-nasadený3=4.
|RD2-tím3= '''{{CAN|lh|1}}'''
|RD2-skóre3= '''4'''
|RD2-nasadený4=6.
|RD2-tím4= {{LAT|lh|1}}
|RD2-skóre4= 2

|RD3-nasadený1=VSF2
|RD3-tím1= '''{{CAN|lh|1}}'''
|RD3-skóre1= '''5'''
|RD3-nasadený2=VSF1
|RD3-tím2= {{GER|lh|1}}
|RD3-skóre2= 2

|RD4-nasadený1=PSF1
|RD4-tím1= {{USA|lh|1}}
|RD4-skóre1= 3p
|RD4-nasadený2=PSF2
|RD4-tím2= '''{{LAT|lh|1}}'''
|RD4-skóre2= '''4p'''
}}

&lt;small&gt;Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.&lt;/small&gt;

===Štvrťfinále===
{{Hokejbox2
| bg = 
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 15:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{CZE|lh|1}}
| skóre = 3 : 0
| tretiny = {{tretiny|1|0|1|0|1|0}}
|divákov= 7 411
|stav = 1:0&lt;br&gt;2:0&lt;br&gt;3:0
|brankár1 = [[Casey Desmith]]
|brankár2 = [[Karel Vejmelka]]
|góly1 = 12:04 - [[Matt Coronato]] ([[Late Hutson]], [[Connor Mackey]])&lt;br&gt;28:53 - [[Nick Perbix]] ([[Rocco Grimaldi]])&lt;br&gt;49:57 - [[Cutter Gauthier]] ([[T.J. Tynan]])
|góly2=
|rozhodca = {{flagicon|DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2 = {{flagicon|GBR}} Liam Sewell
|čiarový = {{flagicon|CAN}} Tarrington Wyonzek
|čiarový2 = {{flagicon|SWE}} Emil Yletyinen
|tresty1 = 4
|tresty2 = 2
|strely1 = 34
|strely2 = 15
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788357_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 15:20
| štadión = Arena Riga, Riga
| mužstvo1 = {{SUI|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{GER|lh|1}}'''
| skóre = 1 : 3
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|2|0|0}}
|divákov= 2 896
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;1:3
|brankár1 = [[Robert Mayer]]
|brankár2 = [[Mathias Niederberger]]
|góly1=&lt;br&gt;20:47 - [[Jonas Siegenthaler]] ([[Kevin Fiala]], [[Dean Kukan]])
|góly2 = 06:25 -  [[Maximilian Kastner]] ([[Kai Wissmann]], [[Jonas Müller]])&lt;br&gt;&lt;br&gt; 37:51 - [[John Peterka]] ([[Dominik Kahun]], [[Leon Gawanke]])&lt;br&gt;38:27 - [[Nico Sturm]] ([[Wojciech Stachowiak]], Jonas Müller)
|rozhodca = {{flagicon|LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2 = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk
|čiarový = {{flagicon|FIN}} Onni Hautamäki
|čiarový2 = {{flagicon|LAT}} Davis Zunde
|tresty1 = 8
|tresty2 = 29
|strely1 = 30
|strely2 = 23
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788358_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg = 
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 19:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{FIN|lh|1}}
| skóre = 4 : 1
| tretiny = {{tretiny|1|0|1|0|2|1}}
|divákov= 11 529
|stav = 1:0&lt;br&gt;2:0&lt;br&gt;3:0&lt;br&gt;3:1&lt;br&gt;4:1
|brankár1 = [[Samuel Montembeault]]
|brankár2 = [[Emil Larmi]]
|góly1 =  07:12 - [[Jack Quinn]] ([[Lawson Crouse]])&lt;br&gt; 30:45 - [[Samuel Blais]] ([[Jake Neighbours]], [[Justin Barron]])&lt;br&gt; 42:54 - [[Michael Carcone]] ([[MacKenzie Weegar]], [[Jacob Middleton]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;57:42 - [[Tyler Toffoli]]
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;56:52 - [[Teemu Hartikainen]] ([[Mikko Rantanen]], [[Mikko Lehtonen]])
|rozhodca = {{flagicon|SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2 = {{flagicon|CZE}} Jan Hribik
|čiarový = {{flagicon|USA}} Nicholas Briganti
|čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Daniel Hynek
|tresty1 = 8
|tresty2 = 2
|strely1 = 31
|strely2 = 28
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788359_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 19:20
| štadión = Arena Riga, Riga
| mužstvo1 = {{SWE|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{LAT|lh|1}}'''
| skóre = 1 : 3
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|0|0|2}}
|divákov= 9 200
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;1:3
|brankár1 = [[Lars Johansson]]
|brankár2 = [[Arturs Silovs]]
|góly1 = &lt;br&gt;29:41 - [[Timothy Liljegren]] ([[Lucas Raymond]], [[Anton Lindholm]])
|góly2= 12:56 - [[Dans Locmelis]] ([[Rihards Bukarts]], [[Oskars Cibulskis]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;45:55 - [[Miks Indrasis]] (Rihards Bukarts, [[Janis Jaks]])&lt;br&gt;53:46 - Janis Jaks (Miks Indrasis, Rihards Bukarts)
|rozhodca = {{flagicon|FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Sean MacFarlane
|čiarový = {{flagicon|USA}} Jake Davis
|čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Brett Mackey
|tresty1 = 4
|tresty2 = 33
|strely1 = 41
|strely2 = 15
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788360_74_3_0.pdf
}}

===Semifinále===
{{Hokejbox2
| bg = 
| dátum = 27. máj 2023
| čas = 13:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{LAT|lh|1}}
| skóre = {{ku|4|2}}
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|3|0}}
|divákov= 8 669
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;4:2
|brankár1 = [[Samuel Montembeault]]
|brankár2 = [[Artūrs Šilovs]]
|góly1 = &lt;br&gt;35:32 - [[Samuel Blais]] ([[Peyton Krebs]], [[Jacob Middleton]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;40:45 - [[Jack Quinn]] ([[Lawson Crouse]], [[Scott Laughton]])&lt;br&gt;48:56 - [[Adam Fantilli]] ([[Milan Lucic]], [[Justin Barron]])&lt;br&gt;59:17 - Scott Laughton
|góly2= 08:18 - [[Dans Locmelis]] ([[Rihards Bukarts]], [[Kristaps Zīle]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;36:38 - [[Rudolfs Balcers]]

|rozhodca = {{flagicon|FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Sean MacFarlane
|čiarový = {{flagicon|USA}} Nicholas Briganti
|čiarový2 = {{flagicon|USA}} Jake Davis
|tresty1 = 12
|tresty2 = 12
|strely1 = 36
|strely2 = 22
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788261_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 27. máj 2023
| čas = 17:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{GER|lh|1}}
| skóre = {{ku|3|4}} p
| tretiny = {{tretiny|2|2|1|0|0|1|0|1}}
|divákov= 8 011
|stav = 1:0&lt;br&gt;2:0&lt;br&gt;2:1&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;3:3&lt;br&gt;3:4
|brankár1 = [[Casey Desmith]]
|brankár2 = [[Mathias Niederberger]]
|góly1= 01:11 - [[Alex Tuch]] ([[Drew O'Connor]], [[Rocco Grimaldi]])&lt;br&gt;03:56 - Rocco Grimaldi (Alex Tuch)&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;28:47 - [[Michael Eyssimont]] (Drew O'Connor, [[Conor Garland]])
|góly2= &lt;br&gt;&lt;br&gt;12:22 - [[Frederik Tiffels]] ([[Daniel Fischbuch]], [[Dominik Kahun]])&lt;br&gt;16:03 - [[Maksymilian Szuber]] ([[Nico Sturm]], [[John Peterka]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;58:37 - [[Marcel Nobels]] (Dominik Kahun, [[Leon Gawanke]])&lt;br&gt;67:32 - Frederik Tiffels (Dominik Kahun, [[Moritz Müller]])
|rozhodca = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2 = {{flagicon|CZE}} Jan Hribik
|čiarový = {{flagicon|FIN}} Onni Hautamäki
|čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Jiří Ondráček
|tresty1 = 6
|tresty2 = 4
|strely1 = 33
|strely2 = 26
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788262_74_4_0.pdf
}}

===Zápas o 3. miesto===
{{Hokejbox2
|bg = #ffdab9
| dátum = 28. máj 2023
| čas = 14:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = {{USA|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{LAT|lh|1}}'''
| skóre = {{ku|3|4}} p
| tretiny = {{tretiny|2|2|0|0|1|1|0|1}}
| divákov = 11 033
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;3:3&lt;br&gt;3:4
|brankár1 = [[Casey Desmith]]
|brankár2 = [[Artūrs Šilovs]]
|góly1= &lt;br&gt;09:45 - [[Rocco Grimaldi]] ([[Scott Perunovich]], [[Anders Bjork]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;19:03 - Rocco Grimaldi (Scott Perunovich, [[Matt Coronato]])&lt;br&gt; 46:19 - Matt Coronato ([[Dylan Samberg]], [[Drew O'Connor]])
|góly2= 07:49 - [[Roberts Bukarts]] ([[Rihards Bukarts]], [[Martins Dzierkals]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;16:08 - [[Janis Jaks]] (Rihards Bukarts)&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;54:21 - [[Kristians Rubins]] ([[Dans Locmelis]], Rihards Bukarts)&lt;br&gt;61:22 - Kristians Rubins ([[Kaspars Daugavins]], Janis Jaks)
|rozhodca = {{flagicon|CZE}} Jan Hribik
|rozhodca2 = {{flagicon|GBR}} Liam Sewell
|čiarový = {{flagicon|FIN}} Onni Hautamäki
|čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Tarrington Wyonzek
|tresty1 = 10
|tresty2 = 8
|strely1 = 29
|strely2 = 25
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788163_74_5_0.pdf
}}

===Finále===
{{Hokejbox2
|bg = #f7f6a8
| dátum = 28. máj 2023
| čas = 19:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{GER|lh|1}}
| skóre = {{ku|5|2|}}
| tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|3|0}}
|divákov= 10 470
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;4:2&lt;br&gt;5:2
|brankár1 = [[Mathias Niederberger]]
|brankár2 = [[Samuel Montembeault]]
|góly1 = &lt;br&gt;10:47 - [[Samuel Blais]] ([[Peyton Krebs]], [[Jake Neighbours]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;37:28 - [[Lawson Crouse]] (Peyton Krebs, [[MacKenzie Weegar]])&lt;br&gt;44:51 - Samuel Blais ([[Cody Glass]])&lt;br&gt;51:51 - [[Tyler Toffoli]]&lt;br&gt;58:06 - [[Scott Laughton]] ([[Jack Quinn]], [[Lawson Crouse]])
|góly2=07:44 - [[John Peterka]] ([[Moritz Seider]], [[Moritz Müller]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;33:47 - [[Daniel Fischbuch]] ([[Maximilian Kastner]], Moritz Seider)
|rozhodca = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Sean MacFarlane
|čiarový = {{flagicon|USA}} Nicholas Briganti
|čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Daniel Hynek
|tresty1 = 4
|tresty2 = 2
|strely1 = 28
|strely2 = 23
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788164_74_3_0.pdf
}}

== Konečné poradie ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=40|{{Tooltip| Por. | Poradie}}
!width=120|Tím
!width=40|{{Tooltip| Z | Zápasy}}
!width=40|{{Tooltip| V | Výhry}}
!width=40|{{Tooltip| VP | Výhry po predĺžení alebo samostatných nájazdoch}}
!width=40|{{Tooltip| PP | Prehry po predĺžení alebo samostatných nájazdoch}}
!width=40|{{Tooltip| P | Prehry}}
!width=60|Skóre
!width=40|{{Tooltip| +/− | Rozdiel strelených a inkasovaných gólov}}
!width=40|{{Tooltip| B | Body}}
!width=180|Konečný výsledok
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;gold&quot;
| {{Prvé miesto}} || align=left| {{CAN|lh|1}} || 10 || 7 || 1 || 1 || 1 || 38 : 16 || +22 || '''24''' || Šampióni
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;silver&quot;
| {{Druhé miesto}} || align=left| {{GER|lh|1}} || 10 || 5 || 1 || 0 || 4 || 36 : 25 || +11 || '''17''' || Druhé miesto
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#cc9966&quot;
| {{Tretie miesto}} || align=left| {{LAT|lh|1}} || 10 || 4 || 3 || 0 || 3 || 30 : 25 || +5 || '''18''' || Tretie miesto
|- align=center
| 4. || align=left| {{USA|lh|1}} || 10 || 7 || 1 || 2 || 0 || 43 : 16 || +27 || '''25''' || Štvrté miesto
|-
! colspan=13|
|- align=center
|5. || align=left| {{SUI|lh|1}} || 8 || 6 || 0 || 1 || 1 || 30 : 13 || +17 || '''19''' || rowspan=4|Vyradení vo štvrťfinále
|- align=center
|6. || align=left| {{SWE|lh|1}} || 8 || 5 || 1 || 1 || 1 || 27 : 10 || +17 || '''18'''
|- align=center
|7. || align=left| {{FIN|lh|1}} || 8 || 5 || 0 || 1 || 2 || 29 : 19 || +10 || '''16'''
|- align=center
|8. || align=left| {{CZE|lh|1}} || 8 || 4 || 0 || 1 || 3 || 22 : 19 || +3 || '''13'''
|-
! colspan=13|
|- align=center
|9. || align=left| {{SVK|lh|1}} || 7 || 3 || 0 || 2 || 2 || 15 : 15 || ±0 || '''11''' || rowspan=&quot;6&quot; |Vyradení v skupinovej fáze
|- align=center
|10. || align=left| {{DEN|lh|1}} || 7 || 2 || 1 || 0 || 4 || 19 : 26 || −7 || '''8''' 
|- align=center
|11. || align=left| {{KAZ|lh|1}} || 7 || 1 || 2 || 0 || 4 || 14 : 31 || −17 || '''7''' 
|- align=center
|12. || align=left| {{FRA|lh|1}} || 7 || 0 || 1 || 2 || 4 || 10 : 31 || −21 || '''4''' 
|- align=center
|13. || align=left| {{NOR|lh|1}} || 7 || 1 || 1 || 1 || 4 || 9 : 17 || −8 || '''6'''
|- align=center
|14. || align=left| {{AUT|lh|1}} || 7 || 0 || 1 || 1 || 5 || 11 : 27 || −16 || '''3''' 
|- align=center
! colspan=13|
|- align=center bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
|15. || align=&quot;left&quot; | {{HUN|lh|1}} || 7 || 0 || 1 || 1 || 5 || 12 : 37 || −25 || '''3''' || rowspan=2|Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízie&lt;br&gt;MS 2024]]
|- align=center bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
|16. || align=&quot;left&quot; | {{SLO|lh|1}} || 7 || 0 || 0 || 0 || 7 || 9 : 27 || −18 || '''0'''
|}

== Štatistiky ==
=== Kanadské bodovanie ===
''Poradie podľa počtu bodov''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;5&quot; cellspacing=&quot;0&quot;
! width=&quot;20&quot; |Poradie
! width=&quot;200&quot; |Hráč
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|G|Góly}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|A|Asistencie}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|B|Body}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|VVM|Vylúčený v minútach}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|POZ|Pozícia}}
|- align=&quot;center&quot;
|1
| align=&quot;left&quot; |{{USA}} [[Rocco Grimaldi]]
| 10
| 7
| 7
| '''14'''
| +8
| 6
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|2
| align=&quot;left&quot; | {{CZE}} [[Dominik Kubalík]]
| 8
| 8
| 4
| '''12'''
| +3
| 0
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|3
| align=&quot;left&quot; |{{GER}} [[John Peterka]]
| 10
| 6
| 6
| '''12'''
| +8
| 0
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|4
| align=&quot;left&quot; |{{LAT}} [[Rihards Bukarts]]
| 10
| 3
| 8
| '''11'''
| +3
| 8
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|4
| align=&quot;left&quot; |{{CAN}} [[MacKenzie Weegar]]
| 10
| 3
| 8
| '''11'''
| +10
| 6
| O
|- align=&quot;center&quot;
|6
| align=&quot;left&quot; |{{USA}} [[T.J. Tynan]]
| 10
| 1
| 10
| '''11'''
| +10
| 0
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|7
| align=&quot;left&quot; |{{SWE}} [[Henrik Tommernes]]
| 8
| 0
| 10
| '''10'''
| +5
| 2
| O
|- align=&quot;center&quot;
|8
| align=&quot;left&quot; |{{USA}} [[Cutter Gauthier]]
| 10
| 7
| 2
| '''9'''
| +9
| 2
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|9
| align=&quot;left&quot; |{{CAN}} [[Lawson Crouse]]
| 10
| 6
| 3
| '''9'''
| +9
| 4
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|10
| align=&quot;left&quot; |{{DEN}} [[Nikolaj Ehlers]]
| 7
| 5
| 4
| '''9'''
| -3
| 0
| Ú
|}

&lt;small&gt;Zdroj: [https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788000_85B_50_0.pdf IIHF]&lt;/small&gt;

'''Hetrik'''

''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).''

=== Najlepší brankári ===
''V tabuľke sú len brankári, ktorí odchytali aspoň 40 % z celkového odohraného času ich tímu.''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;5&quot; cellspacing=&quot;0&quot;
! width=&quot;20&quot; |Poradie
! width=&quot;190&quot; |Brankár
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|GA|Počet inkasovaných gólov}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|GAA|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|SV%|Percentuálna úspešnosť zásahov}}
! width=&quot;20&quot; |Zásahy
|- align=&quot;center&quot;
|1
| align=&quot;left&quot; | {{SVK}} [[Stanislav Škorvánek]]
| 5
| 1.26
| 95.37
| 103
|- align=&quot;center&quot;
|2
| align=&quot;left&quot; | {{CZE}} [[Karel Vejmelka]]
| 7
| 1.78
| 94.35
| 117
|- align=&quot;center&quot;
|3
| align=&quot;left&quot; |{{CAN}} [[Samuel Montembeault]]
| 10
| 1.42
| 93.87
| 153
|- align=&quot;center&quot;
|4
| align=&quot;left&quot; |{{SWE}} [[Lars Johansson]]
| 8
| 1.58
| 93.33
| 112
|- align=&quot;center&quot;
|5
| align=&quot;left&quot; | {{SVK}} [[Samuel Hlavaj]]
| 7
| 2.22
| 93.20
| 96
|}

&lt;small&gt;Zdroj: [https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788000_85A_48_0.pdf IIHF]&lt;/small&gt;

'''Shut-out'''

''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).''

{{SVK}} [[Stanislav Škorvánek]]

=== All-Star tím ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
| bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; align=&quot;right&quot; |'''Útočníci'''
| align=&quot;center&quot; | {{GER}} [[John Peterka]] {{USA}} [[Rocco Grimaldi]] {{CZE}} [[Dominik Kubalík]]
|-
| bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; align=&quot;right&quot; |'''Obrancovia'''
| align=&quot;center&quot; | {{CAN}} [[MacKenzie Weegar]] {{GER}} [[Moritz Seider]]
|-
| bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; align=&quot;right&quot; |'''Brankár'''
| align=&quot;center&quot; | {{LAT}} [[Artūrs Šilovs]]
|}

&lt;small&gt;Zdroj: [https://www.iihf.com/en/events/2023/wm/standings/final IIHF]&lt;/small&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.flashscore.sk/hokej/svet/majstrovstva-sveta/#/zJJAeiDc/table Turnaj na FlashScore]

{{MS v ľadovom hokeji}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2023]]
[[Kategória:2023 vo Fínsku]]
[[Kategória:2023 v Lotyšsku]]
[[Kategória:Športové podujatia vo Fínsku]]
[[Kategória:Športové podujatia v Lotyšsku]]
[[Kategória:Športové podujatia v Rige]]
[[Kategória:Športové podujatia v Tampere]]</text>
      <sha1>ro7d7ykpfzzjos5sfnph663nfi05hu1</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189798</id>
      <parentid>8189797</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:20:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vladimírmecia</username>
        <id>265044</id>
      </contributor>
      <origin>8189798</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="39240" sha1="2ipprhuyk0igrkbkez81vq72ygyju4n" xml:space="preserve">{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji
|rok=2023
|logo=
|veľkosť loga=
|usporiadateľ=Fínsko
|2 usporiadateľ=Lotyšsko
|dátum=12. – 28. máj 2023
|počet tímov=16
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Tampere]], [[Riga]]
|víťaz=CAN
|počet titulov=28
|druhý=GER
|tretí=LAT
|zostupujúci=HUN
|2 zostupujúci=SLO
|postupujúci=GBR
|2 postupujúci=POL
|zápasy=64
|góly=354
|návštevnosť=442160
|najproduktívnejší hráč={{USA}} [[Rocco Grimaldi]] &lt;br/&gt;&lt;small&gt;(14 bodov)&lt;small/&gt;
|najužitočnejší hráč={{LAT}} [[Artūrs Šilovs]]
|štvrtý=USA}}

'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023''' boli 86. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]. Turnaj Top divízie sa hral od 12. do 28. mája 2023 vo fínskom [[Tampere]] a lotyšskej [[Riga|Rige]].&lt;ref&gt;[https://www.iihf.com/en/events/2023/wm Oficiálna stránka MS 2023]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://stats.iihf.com/Hydra/788/ Štatistiky MS 2023]&lt;/ref&gt;

Pôvodne sa majstrovstvá mali hrať v Rusku. Rozhodnutie o konaní MS 2023 v Rusku bolo zverejnené 24. mája 2019, avšak 26. apríla 2022 IIHF odňala Rusku usporiadateľstvo, pričom nový usporiadateľ mal byť určený na kongrese IIHF počas konania MS v hokeji 2022. Po postupe do najvyššej divízie sa [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] a [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] uchádzali o spoločné usporiadanie podujatia v [[Ľubľana|Ľubľane]] a [[Budapešť|Budapešti]]. Uchádzanie napokon však stiahli, pretože [[Maďarský zväz ľadového hokeja]] informoval [[Medzinárodná hokejová federácia|IIHF]], že nedostal záruky na hosťovanie od Maďarskej vlády. Fínsko a Lotyšsko predložili spoločnú ponuku na usporiadateľstvo s dejiskami v [[Nokia Arena]] v [[Tampere]] a [[Arena Riga]] v [[Riga|Rige]] ako potenciálne hostiteľské mestá.

27. mája 2022 bolo na kongrese IIHF potvrdené, že [[Fínsko]] a [[Lotyšsko]] budú hostiť Majstrovstvá sveta 2023. 

== Kvalifikácia ==
;Kvalifikovaní ako hostitelia
: {{FIN|lh|1}}
: {{LAT|lh|1}} 

;Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|Majstrovstvách sveta 2022]]
:{{CZE|lh|1}}
:{{DEN|lh|1}}
:{{FRA|lh|1}}
:{{CAN|lh|1}}
:{{KAZ|lh|1}}
:{{LAT|lh|1}}
:{{GER|lh|1}}
:{{NOR|lh|1}}
:{{AUT|lh|1}}
:{{SVK|lh|1}}
:{{SUI|lh|1}}
:{{SWE|lh|1}}
:{{USA|lh|1}}

;Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022 – I. divízia|I. A divízie MS 2022]]
:{{HUN|lh|1}}
:{{SLO|lh|1}}

==Dejiská==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! {{FIN|w}}
|rowspan=&quot;4&quot;|{{LocMap+ |Škandinávia|float=none |width=250|caption=|places=
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=61.493952|lon=23.772955|label='''[[Tampere]]'''|position=left}}
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=56.967958|lon=24.121344|label='''[[Riga]]'''|position=left}}
}}
! {{LAT|w}}
|-
! [[Tampere]]
! [[Riga]]
|-
|[[Nokia Arena]]&lt;br&gt;Kapacita: 13 455
|[[Arena Riga]]&lt;br&gt;Kapacita: 10 300
|-
|[[Súbor:Nokia Arena May 2022 1.jpg|200px]]
| 
|}

== Rozhodcovia ==
Na majstrovstvách rozhodovalo 16 hlavných a 16 čiarových rozhodcov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IIHF - 2023 IIHF Ice Hockey World Championship Officials Chosen|url=https://www.iihf.com/en/events/2023/wm/news/43003/2023_iihf_ice_hockey_world_championship_officials|vydavateľ=IIHF International Ice Hockey Federation|dátum prístupu=2023-05-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;2&quot; |Hlavní rozhodcovia
! colspan=&quot;2&quot; |Čiaroví rozhodcovia
|-
|
* {{LAT}} [[Andris Ansons]]
* {{SWE}} [[Tobias Björk]]
* {{CAN}} [[Adam Carl Peter Bloski]]
* {{USA}} [[Sean Thomas Fernandez]]
* {{DEN}} [[Mads Frandsen]]
* {{FIN}} [[Lassi Sakari Heikkinen]]
* {{SWE}} [[Christoffer Back Per Oscar Holm]]
* {{CZE}} [[Jan Hribik]]
|
* {{SUI}} [[Stefan Hürlimann]]
* {{GER}} [[Sirko Hunnius]]
* {{FIN}} [[Mikko Kaukokari]]
* {{CAN}} [[Mike Shaun Langin]]
* {{USA}} [[Sean Kenneth Michael MacFarlane]]
* {{GER}} [[André Schrader]]
* {{GBR}} [[Liam Thomas Sewell]]
* {{Minivlajka|Švajčiarsko}}Miroslav Štolc
|
* {{USA}} [[Nicholas Philip Briganti]]
* {{SUI}} [[Eric Daniele Cattaneo]]
* {{FRA}} [[Nicolas Constantineau]]
* {{USA}} [[Jake Ryan Davis]]
* {{FIN}} [[Onni Hautamäki]]
* {{GER}} [[Andreas Hofer]]
* {{CZE}} [[Daniel Hynek]]
* {{DEN}} [[Andreas Weise Krøyer]]
|
* {{CAN}} [[Brett Raymond Mackey]]
* {{FIN}} [[Tommi Niittylä]]
* {{AUT}} [[David Nothegger]]
* {{CZE}} [[Jiří Ondráček]]
* {{SVK}} [[Šimon Synek]]
* {{CAN}} [[Tarrington Mitchell Wyonzek]]
* {{SWE}} [[Emil Yletyinen]]
* {{LAT}} [[Davis Zunde]]
|}

==Základné skupiny==
{| class=&quot;wikitable&quot;
| style=&quot;background: #ccffcc; width:20px&quot; |
|Tímy postupujúce do štvrťfinále
|-
| style=&quot;background: #ffcccc;&quot; |
|Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2024
|}

=== Skupina A ===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh|1}}|v=6|vp=1|pp=0|p=0|sg=34|ig=8|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=1|p=0|sg=26|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=28|ig=15|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{GER|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=27|ig=16|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{DEN|lh|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=4|sg=19|ig=26}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=2|p=4|sg=10|ig=31}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{AUT|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=5|sg=11|ig=27}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{HUN|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=5|sg=12|ig=37|pozadie=#ffcccc}}
|}

&lt;small&gt;Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.&lt;/small&gt;

{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=12. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{FIN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre=1 : 4
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|3}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A01_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CAN}} Adam Bloski}}
{{Hokejbox2
|dátum=12. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{GER|lh|1}}
|skóre=1 : 0
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A03_74_3_0.pdf
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{SUI}} Miroslav Štolc}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{FRA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=2 : 1 p
|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|0|1|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A05_74_4_0.pdf
|rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen|rozhodca2={{GER}} Sirko Hunnius}}
{{Hokejbox2
|dátum=13. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 3
|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A07_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4
|tretiny={{tretiny|1|1|2|2|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A09_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|skóre=7 : 1
|tretiny={{tretiny|2|1|2|0|3|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A11_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=14. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|0|2|3|1|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A13_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=5 : 0
|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A15_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=15. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3
|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A17_74_6_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=15. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{FIN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|skóre=1 : 2 sn
|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|0|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A19_74_5_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=16. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=6 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|4|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A21_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=16. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{HUN|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3 p
|tretiny={{tretiny|1|1|1|1|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A23_74_4_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=4 : 1
|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A25_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=17. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=5 : 3
|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|2|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A27_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=18. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|skóre=1 : 7
|tretiny={{tretiny|1|3|0|3|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A29_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=18. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''
|skóre=4 : 6
|tretiny={{tretiny|1|0|1|3|2|3}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A31_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=19. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 7
|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|5}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A33_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=19. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{AUT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''
|skóre=2 : 4
|tretiny={{tretiny|1|2|0|1|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A35_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre=3 : 0
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|3|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A37_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=20. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{AUT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 3
|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A39_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=4 : 0
|tretiny={{tretiny|4|0|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A41_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=21. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|skóre=7 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|3|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A43_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=21. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=9 : 0
|tretiny={{tretiny|3|0|1|0|5|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A45_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|skóre=1 : 4
|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A47_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|skóre=4 : 3 sn
|tretiny={{tretiny|1|2|2|1|0|0|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A49_74_5_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=5 : 0
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A51_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=23. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SWE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|1|1|0|2|2|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A53_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre=7 : 1
|tretiny={{tretiny|3|0|3|0|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A55_74_3_0.pdf
}}

=== Skupina B ===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=29|ig=10|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=1|p=1|sg=25|ig=11|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=2|pp=0|p=2|sg=21|ig=17|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=2|sg=22|ig=16|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=2|p=2|sg=15|ig=15}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=2|pp=0|p=4|sg=14|ig=31}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=9|ig=17}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=7|sg=9|ig=27|pozadie=#ffcccc}}
|}

&lt;small&gt;Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.&lt;/small&gt;

{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=12. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3
|tretiny={{tretiny|2|3|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B02_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=12. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre=0 : 6
|tretiny={{tretiny|0|2|0|2|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B04_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=7 : 0
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|4|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B06_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=13. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{KAZ|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 sn
|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B08_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{LAT|lh|1}}
|skóre=2 : 1
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B10_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre=2 : 5
|tretiny={{tretiny|1|0|0|3|1|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B12_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=14. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|skóre=0 : 3
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B14_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|skóre=5 : 1
|tretiny={{tretiny|2|0|0|1|3|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B16_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=15. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 2 sn
|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|0|0|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B18_74_6_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=15. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{CZE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|1|0|1|2|1|1|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B20_74_4_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=16. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''
|skóre=0 : 1
|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B22_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=16. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|skóre=5 : 0
|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B24_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|skóre=2 : 1
|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B26_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=17. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|skóre=5 : 1
|tretiny={{tretiny|4|1|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B28_74_4_1.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=18. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=6 : 2
|tretiny={{tretiny|0|2|1|0|5|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B30_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=18. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre=4 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|1|2|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B32_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=19. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=3 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|2|2|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B34_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=19. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{KAZ|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre=4 : 3 sn
|tretiny={{tretiny|0|1|3|0|0|2|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B36_74_6_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|skóre=0 : 2
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B38_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=20. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3
|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B40_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre=0 : 7
|tretiny={{tretiny|0|2|0|3|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B42_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=21. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''
|skóre=0 : 1
|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B44_74_3_0.pdf
}} 
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=21. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{CZE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|skóre=2 : 4
|tretiny={{tretiny|1|1|0|2|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B46_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3 sn
|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|1|0|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B48_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{KAZ|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=4 : 3
|tretiny={{tretiny|1|1|1|1|2|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B50_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|skóre=4 : 1
|tretiny={{tretiny|3|0|0|1|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B52_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=23. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{CZE|lh|1}}
|skóre=3 : 1
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B54_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{SUI|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|2|1|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B56_74_4_0.pdf
}}

== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.

===Tabuľka skupinovej fázy===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|rebríčku IIHF]])

'''Poradie:'''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|1.
|D1
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{USA|lh|1}}
|-
|2.
|D2
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{SUI|lh|1}}
|-
|3.
|D3
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{SWE|lh|1}}
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|4.
|D4
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{CAN|lh|1}}
|-
|5.
|D5
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{FIN|lh|1}}
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|6.
|D6
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{LAT|lh|1}}
|-
|7.
|D7
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{CZE|lh|1}}
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|8.
|D8
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{GER|lh|1}}
|}

===Pavúk===
{{play-off majstrovstvá sveta hokej
|ZN=áno

|RD1-nasadený1=A1
|RD1-tím1='''{{USA|lh|1}}'''
|RD1-skóre1='''3'''
|RD1-nasadený2=B4
|RD1-tím2={{CZE|lh|1}}
|RD1-skóre2=0

|RD1-nasadený3=B1
|RD1-tím3={{CHE|lh|1}}
|RD1-skóre3=1
|RD1-nasadený4=A4
|RD1-tím4='''{{GER|lh|1}}'''
|RD1-skóre4='''3'''

|RD1-nasadený5=A2
|RD1-tím5={{SWE|lh|1}}
|RD1-skóre5=1
|RD1-nasadený6=B3
|RD1-tím6='''{{LVA|lh|1}}'''
|RD1-skóre6='''3'''

|RD1-nasadený7=B2
|RD1-tím7= '''{{CAN|lh|1}}'''
|RD1-skóre7='''4'''
|RD1-nasadený8=A3
|RD1-tím8= {{FIN|lh|1}}
|RD1-skóre8=1

|RD2-nasadený1=1.
|RD2-tím1= {{USA|lh|1}}
|RD2-skóre1= 3p
|RD2-nasadený2=8.
|RD2-tím2= '''{{GER|lh|1}}'''
|RD2-skóre2= '''4p'''

|RD2-nasadený3=4.
|RD2-tím3= '''{{CAN|lh|1}}'''
|RD2-skóre3= '''4'''
|RD2-nasadený4=6.
|RD2-tím4= {{LAT|lh|1}}
|RD2-skóre4= 2

|RD3-nasadený1=VSF2
|RD3-tím1= '''{{CAN|lh|1}}'''
|RD3-skóre1= '''5'''
|RD3-nasadený2=VSF1
|RD3-tím2= {{GER|lh|1}}
|RD3-skóre2= 2

|RD4-nasadený1=PSF1
|RD4-tím1= {{USA|lh|1}}
|RD4-skóre1= 3p
|RD4-nasadený2=PSF2
|RD4-tím2= '''{{LAT|lh|1}}'''
|RD4-skóre2= '''4p'''
}}

&lt;small&gt;Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.&lt;/small&gt;

===Štvrťfinále===
{{Hokejbox2
| bg = 
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 15:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{CZE|lh|1}}
| skóre = 3 : 0
| tretiny = {{tretiny|1|0|1|0|1|0}}
|divákov= 7 411
|stav = 1:0&lt;br&gt;2:0&lt;br&gt;3:0
|brankár1 = [[Casey Desmith]]
|brankár2 = [[Karel Vejmelka]]
|góly1 = 12:04 - [[Matt Coronato]] ([[Late Hutson]], [[Connor Mackey]])&lt;br&gt;28:53 - [[Nick Perbix]] ([[Rocco Grimaldi]])&lt;br&gt;49:57 - [[Cutter Gauthier]] ([[T.J. Tynan]])
|góly2=
|rozhodca = {{flagicon|DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2 = {{flagicon|GBR}} Liam Sewell
|čiarový = {{flagicon|CAN}} Tarrington Wyonzek
|čiarový2 = {{flagicon|SWE}} Emil Yletyinen
|tresty1 = 4
|tresty2 = 2
|strely1 = 34
|strely2 = 15
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788357_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 15:20
| štadión = Arena Riga, Riga
| mužstvo1 = {{SUI|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{GER|lh|1}}'''
| skóre = 1 : 3
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|2|0|0}}
|divákov= 2 896
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;1:3
|brankár1 = [[Robert Mayer]]
|brankár2 = [[Mathias Niederberger]]
|góly1=&lt;br&gt;20:47 - [[Jonas Siegenthaler]] ([[Kevin Fiala]], [[Dean Kukan]])
|góly2 = 06:25 -  [[Maximilian Kastner]] ([[Kai Wissmann]], [[Jonas Müller]])&lt;br&gt;&lt;br&gt; 37:51 - [[John Peterka]] ([[Dominik Kahun]], [[Leon Gawanke]])&lt;br&gt;38:27 - [[Nico Sturm]] ([[Wojciech Stachowiak]], Jonas Müller)
|rozhodca = {{flagicon|LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2 = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk
|čiarový = {{flagicon|FIN}} Onni Hautamäki
|čiarový2 = {{flagicon|LAT}} Davis Zunde
|tresty1 = 8
|tresty2 = 29
|strely1 = 30
|strely2 = 23
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788358_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg = 
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 19:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{FIN|lh|1}}
| skóre = 4 : 1
| tretiny = {{tretiny|1|0|1|0|2|1}}
|divákov= 11 529
|stav = 1:0&lt;br&gt;2:0&lt;br&gt;3:0&lt;br&gt;3:1&lt;br&gt;4:1
|brankár1 = [[Samuel Montembeault]]
|brankár2 = [[Emil Larmi]]
|góly1 =  07:12 - [[Jack Quinn]] ([[Lawson Crouse]])&lt;br&gt; 30:45 - [[Samuel Blais]] ([[Jake Neighbours]], [[Justin Barron]])&lt;br&gt; 42:54 - [[Michael Carcone]] ([[MacKenzie Weegar]], [[Jacob Middleton]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;57:42 - [[Tyler Toffoli]]
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;56:52 - [[Teemu Hartikainen]] ([[Mikko Rantanen]], [[Mikko Lehtonen]])
|rozhodca = {{flagicon|SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2 = {{flagicon|CZE}} Jan Hribik
|čiarový = {{flagicon|USA}} Nicholas Briganti
|čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Daniel Hynek
|tresty1 = 8
|tresty2 = 2
|strely1 = 31
|strely2 = 28
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788359_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 19:20
| štadión = Arena Riga, Riga
| mužstvo1 = {{SWE|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{LAT|lh|1}}'''
| skóre = 1 : 3
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|0|0|2}}
|divákov= 9 200
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;1:3
|brankár1 = [[Lars Johansson]]
|brankár2 = [[Arturs Silovs]]
|góly1 = &lt;br&gt;29:41 - [[Timothy Liljegren]] ([[Lucas Raymond]], [[Anton Lindholm]])
|góly2= 12:56 - [[Dans Locmelis]] ([[Rihards Bukarts]], [[Oskars Cibulskis]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;45:55 - [[Miks Indrasis]] (Rihards Bukarts, [[Janis Jaks]])&lt;br&gt;53:46 - Janis Jaks (Miks Indrasis, Rihards Bukarts)
|rozhodca = {{flagicon|FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Sean MacFarlane
|čiarový = {{flagicon|USA}} Jake Davis
|čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Brett Mackey
|tresty1 = 4
|tresty2 = 33
|strely1 = 41
|strely2 = 15
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788360_74_3_0.pdf
}}

===Semifinále===
{{Hokejbox2
| bg = 
| dátum = 27. máj 2023
| čas = 13:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{LAT|lh|1}}
| skóre = {{ku|4|2}}
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|3|0}}
|divákov= 8 669
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;4:2
|brankár1 = [[Samuel Montembeault]]
|brankár2 = [[Artūrs Šilovs]]
|góly1 = &lt;br&gt;35:32 - [[Samuel Blais]] ([[Peyton Krebs]], [[Jacob Middleton]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;40:45 - [[Jack Quinn]] ([[Lawson Crouse]], [[Scott Laughton]])&lt;br&gt;48:56 - [[Adam Fantilli]] ([[Milan Lucic]], [[Justin Barron]])&lt;br&gt;59:17 - Scott Laughton
|góly2= 08:18 - [[Dans Locmelis]] ([[Rihards Bukarts]], [[Kristaps Zīle]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;36:38 - [[Rudolfs Balcers]]

|rozhodca = {{flagicon|FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Sean MacFarlane
|čiarový = {{flagicon|USA}} Nicholas Briganti
|čiarový2 = {{flagicon|USA}} Jake Davis
|tresty1 = 12
|tresty2 = 12
|strely1 = 36
|strely2 = 22
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788261_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 27. máj 2023
| čas = 17:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{GER|lh|1}}
| skóre = {{ku|3|4}} p
| tretiny = {{tretiny|2|2|1|0|0|1|0|1}}
|divákov= 8 011
|stav = 1:0&lt;br&gt;2:0&lt;br&gt;2:1&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;3:3&lt;br&gt;3:4
|brankár1 = [[Casey Desmith]]
|brankár2 = [[Mathias Niederberger]]
|góly1= 01:11 - [[Alex Tuch]] ([[Drew O'Connor]], [[Rocco Grimaldi]])&lt;br&gt;03:56 - Rocco Grimaldi (Alex Tuch)&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;28:47 - [[Michael Eyssimont]] (Drew O'Connor, [[Conor Garland]])
|góly2= &lt;br&gt;&lt;br&gt;12:22 - [[Frederik Tiffels]] ([[Daniel Fischbuch]], [[Dominik Kahun]])&lt;br&gt;16:03 - [[Maksymilian Szuber]] ([[Nico Sturm]], [[John Peterka]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;58:37 - [[Marcel Nobels]] (Dominik Kahun, [[Leon Gawanke]])&lt;br&gt;67:32 - Frederik Tiffels (Dominik Kahun, [[Moritz Müller]])
|rozhodca = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2 = {{flagicon|CZE}} Jan Hribik
|čiarový = {{flagicon|FIN}} Onni Hautamäki
|čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Jiří Ondráček
|tresty1 = 6
|tresty2 = 4
|strely1 = 33
|strely2 = 26
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788262_74_4_0.pdf
}}

===Zápas o 3. miesto===
{{Hokejbox2
|bg = #ffdab9
| dátum = 28. máj 2023
| čas = 14:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = {{USA|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{LAT|lh|1}}'''
| skóre = {{ku|3|4}} p
| tretiny = {{tretiny|2|2|0|0|1|1|0|1}}
| divákov = 11 033
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;3:3&lt;br&gt;3:4
|brankár1 = [[Casey Desmith]]
|brankár2 = [[Artūrs Šilovs]]
|góly1= &lt;br&gt;09:45 - [[Rocco Grimaldi]] ([[Scott Perunovich]], [[Anders Bjork]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;19:03 - Rocco Grimaldi (Scott Perunovich, [[Matt Coronato]])&lt;br&gt; 46:19 - Matt Coronato ([[Dylan Samberg]], [[Drew O'Connor]])
|góly2= 07:49 - [[Roberts Bukarts]] ([[Rihards Bukarts]], [[Martins Dzierkals]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;16:08 - [[Janis Jaks]] (Rihards Bukarts)&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;54:21 - [[Kristians Rubins]] ([[Dans Locmelis]], Rihards Bukarts)&lt;br&gt;61:22 - Kristians Rubins ([[Kaspars Daugavins]], Janis Jaks)
|rozhodca = {{flagicon|CZE}} Jan Hribik
|rozhodca2 = {{flagicon|GBR}} Liam Sewell
|čiarový = {{flagicon|FIN}} Onni Hautamäki
|čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Tarrington Wyonzek
|tresty1 = 10
|tresty2 = 8
|strely1 = 29
|strely2 = 25
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788163_74_5_0.pdf
}}

===Finále===
{{Hokejbox2
|bg = #f7f6a8
| dátum = 28. máj 2023
| čas = 19:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{GER|lh|1}}
| skóre = {{ku|5|2|}}
| tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|3|0}}
|divákov= 10 470
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;4:2&lt;br&gt;5:2
|brankár1 = [[Mathias Niederberger]]
|brankár2 = [[Samuel Montembeault]]
|góly1 = &lt;br&gt;10:47 - [[Samuel Blais]] ([[Peyton Krebs]], [[Jake Neighbours]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;37:28 - [[Lawson Crouse]] (Peyton Krebs, [[MacKenzie Weegar]])&lt;br&gt;44:51 - Samuel Blais ([[Cody Glass]])&lt;br&gt;51:51 - [[Tyler Toffoli]]&lt;br&gt;58:06 - [[Scott Laughton]] ([[Jack Quinn]], [[Lawson Crouse]])
|góly2=07:44 - [[John Peterka]] ([[Moritz Seider]], [[Moritz Müller]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;33:47 - [[Daniel Fischbuch]] ([[Maximilian Kastner]], Moritz Seider)
|rozhodca = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Sean MacFarlane
|čiarový = {{flagicon|USA}} Nicholas Briganti
|čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Daniel Hynek
|tresty1 = 4
|tresty2 = 2
|strely1 = 28
|strely2 = 23
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788164_74_3_0.pdf
}}

== Konečné poradie ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=40|{{Tooltip| Por. | Poradie}}
!width=120|Tím
!width=40|{{Tooltip| Z | Zápasy}}
!width=40|{{Tooltip| V | Výhry}}
!width=40|{{Tooltip| VP | Výhry po predĺžení alebo samostatných nájazdoch}}
!width=40|{{Tooltip| PP | Prehry po predĺžení alebo samostatných nájazdoch}}
!width=40|{{Tooltip| P | Prehry}}
!width=60|Skóre
!width=40|{{Tooltip| +/− | Rozdiel strelených a inkasovaných gólov}}
!width=40|{{Tooltip| B | Body}}
!width=180|Konečný výsledok
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;gold&quot;
| {{Prvé miesto}} || align=left| {{CAN|lh|1}} || 10 || 7 || 1 || 1 || 1 || 38 : 16 || +22 || '''24''' || Šampióni
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;silver&quot;
| {{Druhé miesto}} || align=left| {{GER|lh|1}} || 10 || 5 || 1 || 0 || 4 || 36 : 25 || +11 || '''17''' || Druhé miesto
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#cc9966&quot;
| {{Tretie miesto}} || align=left| {{LAT|lh|1}} || 10 || 4 || 3 || 0 || 3 || 30 : 25 || +5 || '''18''' || Tretie miesto
|- align=center
| 4. || align=left| {{USA|lh|1}} || 10 || 7 || 1 || 2 || 0 || 43 : 16 || +27 || '''25''' || Štvrté miesto
|-
! colspan=13|
|- align=center
|5. || align=left| {{SUI|lh|1}} || 8 || 6 || 0 || 1 || 1 || 30 : 13 || +17 || '''19''' || rowspan=4|Vyradení vo štvrťfinále
|- align=center
|6. || align=left| {{SWE|lh|1}} || 8 || 5 || 1 || 1 || 1 || 27 : 10 || +17 || '''18'''
|- align=center
|7. || align=left| {{FIN|lh|1}} || 8 || 5 || 0 || 1 || 2 || 29 : 19 || +10 || '''16'''
|- align=center
|8. || align=left| {{CZE|lh|1}} || 8 || 4 || 0 || 1 || 3 || 22 : 19 || +3 || '''13'''
|-
! colspan=13|
|- align=center
|9. || align=left| {{SVK|lh|1}} || 7 || 3 || 0 || 2 || 2 || 15 : 15 || ±0 || '''11''' || rowspan=&quot;6&quot; |Vyradení v skupinovej fáze
|- align=center
|10. || align=left| {{DEN|lh|1}} || 7 || 2 || 1 || 0 || 4 || 19 : 26 || −7 || '''8''' 
|- align=center
|11. || align=left| {{KAZ|lh|1}} || 7 || 1 || 2 || 0 || 4 || 14 : 31 || −17 || '''7''' 
|- align=center
|12. || align=left| {{FRA|lh|1}} || 7 || 0 || 1 || 2 || 4 || 10 : 31 || −21 || '''4''' 
|- align=center
|13. || align=left| {{NOR|lh|1}} || 7 || 1 || 1 || 1 || 4 || 9 : 17 || −8 || '''6'''
|- align=center
|14. || align=left| {{AUT|lh|1}} || 7 || 0 || 1 || 1 || 5 || 11 : 27 || −16 || '''3''' 
|- align=center
! colspan=13|
|- align=center bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
|15. || align=&quot;left&quot; | {{HUN|lh|1}} || 7 || 0 || 1 || 1 || 5 || 12 : 37 || −25 || '''3''' || rowspan=2|Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízie&lt;br&gt;MS 2024]]
|- align=center bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
|16. || align=&quot;left&quot; | {{SLO|lh|1}} || 7 || 0 || 0 || 0 || 7 || 9 : 27 || −18 || '''0'''
|}

== Štatistiky ==
=== Kanadské bodovanie ===
''Poradie podľa počtu bodov''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;5&quot; cellspacing=&quot;0&quot;
! width=&quot;20&quot; |Poradie
! width=&quot;200&quot; |Hráč
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|G|Góly}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|A|Asistencie}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|B|Body}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|VVM|Vylúčený v minútach}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|POZ|Pozícia}}
|- align=&quot;center&quot;
|1
| align=&quot;left&quot; |{{USA}} [[Rocco Grimaldi]]
| 10
| 7
| 7
| '''14'''
| +8
| 6
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|2
| align=&quot;left&quot; | {{CZE}} [[Dominik Kubalík]]
| 8
| 8
| 4
| '''12'''
| +3
| 0
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|3
| align=&quot;left&quot; |{{GER}} [[John Peterka]]
| 10
| 6
| 6
| '''12'''
| +8
| 0
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|4
| align=&quot;left&quot; |{{LAT}} [[Rihards Bukarts]]
| 10
| 3
| 8
| '''11'''
| +3
| 8
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|4
| align=&quot;left&quot; |{{CAN}} [[MacKenzie Weegar]]
| 10
| 3
| 8
| '''11'''
| +10
| 6
| O
|- align=&quot;center&quot;
|6
| align=&quot;left&quot; |{{USA}} [[T.J. Tynan]]
| 10
| 1
| 10
| '''11'''
| +10
| 0
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|7
| align=&quot;left&quot; |{{SWE}} [[Henrik Tommernes]]
| 8
| 0
| 10
| '''10'''
| +5
| 2
| O
|- align=&quot;center&quot;
|8
| align=&quot;left&quot; |{{USA}} [[Cutter Gauthier]]
| 10
| 7
| 2
| '''9'''
| +9
| 2
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|9
| align=&quot;left&quot; |{{CAN}} [[Lawson Crouse]]
| 10
| 6
| 3
| '''9'''
| +9
| 4
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|10
| align=&quot;left&quot; |{{DEN}} [[Nikolaj Ehlers]]
| 7
| 5
| 4
| '''9'''
| -3
| 0
| Ú
|}

&lt;small&gt;Zdroj: [https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788000_85B_50_0.pdf IIHF]&lt;/small&gt;

'''Hetrik'''

''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).''

=== Najlepší brankári ===
''V tabuľke sú len brankári, ktorí odchytali aspoň 40 % z celkového odohraného času ich tímu.''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;5&quot; cellspacing=&quot;0&quot;
! width=&quot;20&quot; |Poradie
! width=&quot;190&quot; |Brankár
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|GA|Počet inkasovaných gólov}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|GAA|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|SV%|Percentuálna úspešnosť zásahov}}
! width=&quot;20&quot; |Zásahy
|- align=&quot;center&quot;
|1
| align=&quot;left&quot; | {{SVK}} [[Stanislav Škorvánek]]
| 5
| 1.26
| 95.37
| 103
|- align=&quot;center&quot;
|2
| align=&quot;left&quot; | {{CZE}} [[Karel Vejmelka]]
| 7
| 1.78
| 94.35
| 117
|- align=&quot;center&quot;
|3
| align=&quot;left&quot; |{{CAN}} [[Samuel Montembeault]]
| 10
| 1.42
| 93.87
| 153
|- align=&quot;center&quot;
|4
| align=&quot;left&quot; |{{SWE}} [[Lars Johansson]]
| 8
| 1.58
| 93.33
| 112
|- align=&quot;center&quot;
|5
| align=&quot;left&quot; | {{SVK}} [[Samuel Hlavaj]]
| 7
| 2.22
| 93.20
| 96
|}

&lt;small&gt;Zdroj: [https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788000_85A_48_0.pdf IIHF]&lt;/small&gt;

'''Shut-out'''

''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).''

{{SVK}} [[Stanislav Škorvánek]]

=== All-Star tím ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
| bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; align=&quot;right&quot; |'''Útočníci'''
| align=&quot;center&quot; | {{GER}} [[John Peterka]] {{USA}} [[Rocco Grimaldi]] {{CZE}} [[Dominik Kubalík]]
|-
| bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; align=&quot;right&quot; |'''Obrancovia'''
| align=&quot;center&quot; | {{CAN}} [[MacKenzie Weegar]] {{GER}} [[Moritz Seider]]
|-
| bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; align=&quot;right&quot; |'''Brankár'''
| align=&quot;center&quot; | {{LAT}} [[Artūrs Šilovs]]
|}

&lt;small&gt;Zdroj: [https://www.iihf.com/en/events/2023/wm/standings/final IIHF]&lt;/small&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.flashscore.sk/hokej/svet/majstrovstva-sveta/#/zJJAeiDc/table Turnaj na FlashScore]

{{MS v ľadovom hokeji}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2023]]
[[Kategória:2023 vo Fínsku]]
[[Kategória:2023 v Lotyšsku]]
[[Kategória:Športové podujatia vo Fínsku]]
[[Kategória:Športové podujatia v Lotyšsku]]
[[Kategória:Športové podujatia v Rige]]
[[Kategória:Športové podujatia v Tampere]]</text>
      <sha1>2ipprhuyk0igrkbkez81vq72ygyju4n</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189799</id>
      <parentid>8189798</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:21:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vladimírmecia</username>
        <id>265044</id>
      </contributor>
      <origin>8189799</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="39303" sha1="psfmthg6af326ocrtzbb9lmawt94q4p" xml:space="preserve">{{Infobox medzinárodné hokejové podujatie
|názov turnaja=Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji
|rok=2023
|logo=
|veľkosť loga=
|usporiadateľ=Fínsko
|2 usporiadateľ=Lotyšsko
|dátum=12. – 28. máj 2023
|počet tímov=16
|počet miest=2
|počet dejísk=2
|dejiská=[[Tampere]], [[Riga]]
|víťaz=CAN
|počet titulov=28
|druhý=GER
|tretí=LAT
|zostupujúci=HUN
|2 zostupujúci=SLO
|postupujúci=GBR
|2 postupujúci=POL
|zápasy=64
|góly=354
|návštevnosť=442160
|najproduktívnejší hráč={{USA}} [[Rocco Grimaldi]] &lt;br/&gt;&lt;small&gt;(14 bodov)&lt;small/&gt;
|najužitočnejší hráč={{LAT}} [[Artūrs Šilovs]]
|štvrtý=USA}}

'''Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023''' boli 86. [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]. Turnaj Top divízie sa hral od 12. do 28. mája 2023 vo fínskom [[Tampere]] a lotyšskej [[Riga|Rige]].&lt;ref&gt;[https://www.iihf.com/en/events/2023/wm Oficiálna stránka MS 2023]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://stats.iihf.com/Hydra/788/ Štatistiky MS 2023]&lt;/ref&gt;

Pôvodne sa majstrovstvá mali hrať v Rusku. Rozhodnutie o konaní MS 2023 v Rusku bolo zverejnené 24. mája 2019, avšak 26. apríla 2022 IIHF odňala Rusku usporiadateľstvo, pričom nový usporiadateľ mal byť určený na kongrese IIHF počas konania MS v hokeji 2022. Po postupe do najvyššej divízie sa [[Slovinské národné hokejové mužstvo|Slovinsko]] a [[Maďarské národné hokejové mužstvo|Maďarsko]] uchádzali o spoločné usporiadanie podujatia v [[Ľubľana|Ľubľane]] a [[Budapešť|Budapešti]]. Uchádzanie napokon však stiahli, pretože [[Maďarský zväz ľadového hokeja]] informoval [[Medzinárodná hokejová federácia|IIHF]], že nedostal záruky na hosťovanie od Maďarskej vlády. Fínsko a Lotyšsko predložili spoločnú ponuku na usporiadateľstvo s dejiskami v [[Nokia Arena]] v [[Tampere]] a [[Arena Riga]] v [[Riga|Rige]] ako potenciálne hostiteľské mestá.

27. mája 2022 bolo na kongrese IIHF potvrdené, že [[Fínsko]] a [[Lotyšsko]] budú hostiť Majstrovstvá sveta 2023. 

== Kvalifikácia ==
;Kvalifikovaní ako hostitelia
: {{FIN|lh|1}}
: {{LAT|lh|1}} 

;Automatická kvalifikácia po umiestnení v top 14 na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|Majstrovstvách sveta 2022]]
:{{CZE|lh|1}}
:{{DEN|lh|1}}
:{{FRA|lh|1}}
:{{CAN|lh|1}}
:{{KAZ|lh|1}}
:{{LAT|lh|1}}
:{{GER|lh|1}}
:{{NOR|lh|1}}
:{{AUT|lh|1}}
:{{SVK|lh|1}}
:{{SUI|lh|1}}
:{{SWE|lh|1}}
:{{USA|lh|1}}

;Kvalifikovaní postupom z [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022 – I. divízia|I. A divízie MS 2022]]
:{{HUN|lh|1}}
:{{SLO|lh|1}}

==Dejiská==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
! {{FIN|w}}
|rowspan=&quot;4&quot;|{{LocMap+ |Škandinávia|float=none |width=250|caption=|places=
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=61.493952|lon=23.772955|label='''[[Tampere]]'''|position=left}}
{{LocMap~ |Škandinávia|lat=56.967958|lon=24.121344|label='''[[Riga]]'''|position=left}}
}}
! {{LAT|w}}
|-
! [[Tampere]]
! [[Riga]]
|-
|[[Nokia Arena]]&lt;br&gt;Kapacita: 13 455
|[[Arena Riga]]&lt;br&gt;Kapacita: 10 300
|-
|[[Súbor:Nokia Arena May 2022 1.jpg|200px]]
| 
|}

== Rozhodcovia ==
Na majstrovstvách rozhodovalo 16 hlavných a 16 čiarových rozhodcov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IIHF - 2023 IIHF Ice Hockey World Championship Officials Chosen|url=https://www.iihf.com/en/events/2023/wm/news/43003/2023_iihf_ice_hockey_world_championship_officials|vydavateľ=IIHF International Ice Hockey Federation|dátum prístupu=2023-05-25|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;2&quot; |Hlavní rozhodcovia
! colspan=&quot;2&quot; |Čiaroví rozhodcovia
|-
|
* {{LAT}} [[Andris Ansons]]
* {{SWE}} [[Tobias Björk]]
* {{CAN}} [[Adam Carl Peter Bloski]]
* {{USA}} [[Sean Thomas Fernandez]]
* {{DEN}} [[Mads Frandsen]]
* {{FIN}} [[Lassi Sakari Heikkinen]]
* {{SWE}} [[Christoffer Back Per Oscar Holm]]
* {{CZE}} [[Jan Hribik]]
|
* {{SUI}} [[Stefan Hürlimann]]
* {{GER}} [[Sirko Hunnius]]
* {{FIN}} [[Mikko Kaukokari]]
* {{CAN}} [[Mike Shaun Langin]]
* {{USA}} [[Sean Kenneth Michael MacFarlane]]
* {{GER}} [[André Schrader]]
* {{GBR}} [[Liam Thomas Sewell]]
* {{Minivlajka|Švajčiarsko}}Miroslav Štolc
|
* {{USA}} [[Nicholas Philip Briganti]]
* {{SUI}} [[Eric Daniele Cattaneo]]
* {{FRA}} [[Nicolas Constantineau]]
* {{USA}} [[Jake Ryan Davis]]
* {{FIN}} [[Onni Hautamäki]]
* {{GER}} [[Andreas Hofer]]
* {{CZE}} [[Daniel Hynek]]
* {{DEN}} [[Andreas Weise Krøyer]]
|
* {{CAN}} [[Brett Raymond Mackey]]
* {{FIN}} [[Tommi Niittylä]]
* {{AUT}} [[David Nothegger]]
* {{CZE}} [[Jiří Ondráček]]
* {{SVK}} [[Šimon Synek]]
* {{CAN}} [[Tarrington Mitchell Wyonzek]]
* {{SWE}} [[Emil Yletyinen]]
* {{LAT}} [[Davis Zunde]]
|}

==Základné skupiny==
{| class=&quot;wikitable&quot;
| style=&quot;background: #ccffcc; width:20px&quot; |
|Tímy postupujúce do štvrťfinále
|-
| style=&quot;background: #ffcccc;&quot; |
|Tímy zostupujúce do I. A divízie MS 2024
|}

=== Skupina A ===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{USA|lh|1}}|v=6|vp=1|pp=0|p=0|sg=34|ig=8|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{SWE|lh|1}}|v=5|vp=1|pp=1|p=0|sg=26|ig=7|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{FIN|lh|1}}|v=5|vp=0|pp=1|p=1|sg=28|ig=15|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{GER|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=0|p=3|sg=27|ig=16|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{DEN|lh|1}}|v=2|vp=1|pp=0|p=4|sg=19|ig=26}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{FRA|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=2|p=4|sg=10|ig=31}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{AUT|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=5|sg=11|ig=27}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{HUN|lh|1}}|v=0|vp=1|pp=1|p=5|sg=12|ig=37|pozadie=#ffcccc}}
|}

&lt;small&gt;Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.&lt;/small&gt;

{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=12. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{FIN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre=1 : 4
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|0|3}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A01_74_3_0.pdf
|rozhodca={{SWE}} Tobias Björk|rozhodca2={{CAN}} Adam Bloski}}
{{Hokejbox2
|dátum=12. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{GER|lh|1}}
|skóre=1 : 0
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A03_74_3_0.pdf
|rozhodca={{FIN}} Mikko Kaukokari|rozhodca2={{SUI}} Miroslav Štolc}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{FRA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=2 : 1 p
|tretiny={{tretiny|1|0|0|0|0|1|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A05_74_4_0.pdf
|rozhodca={{DEN}} Mads Frandsen|rozhodca2={{GER}} Sirko Hunnius}}
{{Hokejbox2
|dátum=13. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 3
|tretiny={{tretiny|0|1|0|1|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A07_74_4_1.pdf
|rozhodca={{CAN}} Adam Bloski|rozhodca2={{USA}} Sean MacFarlane}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4
|tretiny={{tretiny|1|1|2|2|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A09_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|skóre=7 : 1
|tretiny={{tretiny|2|1|2|0|3|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A11_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=14. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{DEN|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|0|2|3|1|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A13_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=5 : 0
|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A15_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=15. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{GER|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3
|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A17_74_6_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=15. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{FIN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|skóre=1 : 2 sn
|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|1|0|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A19_74_5_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=16. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{DEN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=6 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|1|1|4|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A21_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=16. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{FRA|lh|2}}
|mužstvo2='''{{HUN|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3 p
|tretiny={{tretiny|1|1|1|1|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A23_74_4_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{AUT|lh|1}}
|skóre=4 : 1
|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A25_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=17. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=5 : 3
|tretiny={{tretiny|1|1|2|1|2|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A27_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=18. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|skóre=1 : 7
|tretiny={{tretiny|1|3|0|3|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A29_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=18. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''
|skóre=4 : 6
|tretiny={{tretiny|1|0|1|3|2|3}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A31_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=19. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{HUN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 7
|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|0|5}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A33_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=19. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{AUT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{GER|lh|1}}'''
|skóre=2 : 4
|tretiny={{tretiny|1|2|0|1|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A35_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre=3 : 0
|tretiny={{tretiny|0|0|0|0|3|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A37_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=20. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{AUT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{FIN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 3
|tretiny={{tretiny|1|2|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A39_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SWE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=4 : 0
|tretiny={{tretiny|4|0|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A41_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=21. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|skóre=7 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|3|0|3|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A43_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=21. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{USA|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=9 : 0
|tretiny={{tretiny|3|0|1|0|5|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A45_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{DEN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SWE|lh|1}}'''
|skóre=1 : 4
|tretiny={{tretiny|1|1|0|1|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A47_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{AUT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{HUN|lh|1}}
|skóre=4 : 3 sn
|tretiny={{tretiny|1|2|2|1|0|0|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A49_74_5_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{GER|lh|2}}'''
|mužstvo2={{FRA|lh|1}}
|skóre=5 : 0
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A51_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=23. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SWE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{USA|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|1|1|0|2|2|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A53_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{FIN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{DEN|lh|1}}
|skóre=7 : 1
|tretiny={{tretiny|3|0|3|0|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Nokia Arena, Tampere
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788A55_74_3_0.pdf
}}

=== Skupina B ===
{{Tabuľka ľadový hokej - hlavička}}
{{Tabuľka ľadový hokej|1.|tím={{SUI|lh|1}}|v=6|vp=0|pp=1|p=0|sg=29|ig=10|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|2.|tím={{CAN|lh|1}}|v=4|vp=1|pp=1|p=1|sg=25|ig=11|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|3.|tím={{LAT|lh|1}}|v=3|vp=2|pp=0|p=2|sg=21|ig=17|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|4.|tím={{CZE|lh|1}}|v=4|vp=0|pp=1|p=2|sg=22|ig=16|pozadie=#ccffcc}}
{{Tabuľka ľadový hokej|5.|tím={{SVK|lh|1}}|v=3|vp=0|pp=2|p=2|sg=15|ig=15}}
{{Tabuľka ľadový hokej|6.|tím={{KAZ|lh|1}}|v=1|vp=2|pp=0|p=4|sg=14|ig=31}}
{{Tabuľka ľadový hokej|7.|tím={{NOR|lh|1}}|v=1|vp=1|pp=1|p=4|sg=9|ig=17}}
{{Tabuľka ľadový hokej|8.|tím={{SLO|lh|1}}|v=0|vp=0|pp=0|p=7|sg=9|ig=27|pozadie=#ffcccc}}
|}

&lt;small&gt;Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.&lt;/small&gt;

{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=12. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3
|tretiny={{tretiny|2|3|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B02_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=12. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{LAT|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre=0 : 6
|tretiny={{tretiny|0|2|0|2|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B04_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=7 : 0
|tretiny={{tretiny|2|0|1|0|4|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B06_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=13. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{KAZ|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 sn
|tretiny={{tretiny|2|1|1|1|0|1|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B08_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=13. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{LAT|lh|1}}
|skóre=2 : 1
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B10_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre=2 : 5
|tretiny={{tretiny|1|0|0|3|1|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B12_74_4_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=14. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|skóre=0 : 3
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B14_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=14. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|skóre=5 : 1
|tretiny={{tretiny|2|0|0|1|3|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B16_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=15. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SVK|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CAN|lh|1}}'''
|skóre=1 : 2 sn
|tretiny={{tretiny|1|1|0|0|0|0|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B18_74_6_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=15. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{CZE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|1|0|1|2|1|1|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B20_74_4_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=16. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''
|skóre=0 : 1
|tretiny={{tretiny|0|1|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B22_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=16. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|skóre=5 : 0
|tretiny={{tretiny|1|0|2|0|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B24_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=17. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|skóre=2 : 1
|tretiny={{tretiny|0|0|2|1|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B26_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=17. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{KAZ|lh|1}}
|skóre=5 : 1
|tretiny={{tretiny|4|1|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B28_74_4_1.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=18. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{CZE|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=6 : 2
|tretiny={{tretiny|0|2|1|0|5|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B30_74_4_1.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=18. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{SUI|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre=4 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|1|2|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B32_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=19. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{LAT|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=3 : 2
|tretiny={{tretiny|1|0|2|2|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B34_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=19. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{KAZ|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SVK|lh|1}}
|skóre=4 : 3 sn
|tretiny={{tretiny|0|1|3|0|0|2|0|0|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B36_74_6_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1={{NOR|lh|2}}
|mužstvo2='''{{CZE|lh|1}}'''
|skóre=0 : 2
|tretiny={{tretiny|0|2|0|0|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B38_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=20. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3
|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B40_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=20. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{KAZ|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre=0 : 7
|tretiny={{tretiny|0|2|0|3|0|2}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B42_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=21. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{SLO|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SVK|lh|1}}'''
|skóre=0 : 1
|tretiny={{tretiny|0|0|0|1|0|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B44_74_3_0.pdf
}} 
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=21. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{CZE|lh|2}}
|mužstvo2='''{{SUI|lh|1}}'''
|skóre=2 : 4
|tretiny={{tretiny|1|1|0|2|1|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B46_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=22. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1={{CAN|lh|2}}
|mužstvo2='''{{NOR|lh|1}}'''
|skóre=2 : 3 sn
|tretiny={{tretiny|0|1|1|1|1|0|0|0|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B48_74_5_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=22. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1='''{{KAZ|lh|2}}'''
|mužstvo2={{SLO|lh|1}}
|skóre=4 : 3
|tretiny={{tretiny|1|1|1|1|2|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B50_74_3_0.pdf
}}
----
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=11:20
|mužstvo1='''{{SVK|lh|2}}'''
|mužstvo2={{NOR|lh|1}}
|skóre=4 : 1
|tretiny={{tretiny|3|0|0|1|1|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B52_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|bg=
|dátum=23. máj 2023
|čas=15:20
|mužstvo1='''{{CAN|lh|2}}'''
|mužstvo2={{CZE|lh|1}}
|skóre=3 : 1
|tretiny={{tretiny|1|0|0|1|2|0}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B54_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
|dátum=23. máj 2023
|čas=19:20
|mužstvo1={{SUI|lh|2}}
|mužstvo2='''{{LAT|lh|1}}'''
|skóre=3 : 4 p
|tretiny={{tretiny|0|0|1|2|2|1|0|1}}
|góly1=
|góly2=
|štadión=Arena Riga, Riga
|divákov=
|správa=https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788B56_74_4_0.pdf
}}

== Play-off ==
Prvé štyri tímy z každej základnej skupiny hrali play-off. Tímy, ktoré postúpili do semifinále, boli znovanasadené podľa umiestnenia v tabuľke skupinovej fázy.

===Tabuľka skupinovej fázy===
'''Kritériá:'''
# Lepšia pozícia v skupine
# Vyšší počet bodov
# Lepší gólový rozdiel
# Vyšší počet strelených gólov
# Lepšie nasadenie do turnaja (poradie v [[Rebríček IIHF|rebríčku IIHF]])

'''Poradie:'''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
!Miesto
!Označenie
!Tím
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|1.
|D1
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{USA|lh|1}}
|-
|2.
|D2
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{SUI|lh|1}}
|-
|3.
|D3
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{SWE|lh|1}}
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|4.
|D4
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{CAN|lh|1}}
|-
|5.
|D5
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{FIN|lh|1}}
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|6.
|D6
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{LAT|lh|1}}
|-
|7.
|D7
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{CZE|lh|1}}
|-style=&quot;background:#ccffcc&quot;
|8.
|D8
| style=&quot;text-align:left;&quot; |{{GER|lh|1}}
|}

===Pavúk===
{{play-off majstrovstvá sveta hokej
|ZN=áno

|RD1-nasadený1=A1
|RD1-tím1='''{{USA|lh|1}}'''
|RD1-skóre1='''3'''
|RD1-nasadený2=B4
|RD1-tím2={{CZE|lh|1}}
|RD1-skóre2=0

|RD1-nasadený3=B1
|RD1-tím3={{CHE|lh|1}}
|RD1-skóre3=1
|RD1-nasadený4=A4
|RD1-tím4='''{{GER|lh|1}}'''
|RD1-skóre4='''3'''

|RD1-nasadený5=A2
|RD1-tím5={{SWE|lh|1}}
|RD1-skóre5=1
|RD1-nasadený6=B3
|RD1-tím6='''{{LVA|lh|1}}'''
|RD1-skóre6='''3'''

|RD1-nasadený7=B2
|RD1-tím7= '''{{CAN|lh|1}}'''
|RD1-skóre7='''4'''
|RD1-nasadený8=A3
|RD1-tím8= {{FIN|lh|1}}
|RD1-skóre8=1

|RD2-nasadený1=1.
|RD2-tím1= {{USA|lh|1}}
|RD2-skóre1= 3p
|RD2-nasadený2=8.
|RD2-tím2= '''{{GER|lh|1}}'''
|RD2-skóre2= '''4p'''

|RD2-nasadený3=4.
|RD2-tím3= '''{{CAN|lh|1}}'''
|RD2-skóre3= '''4'''
|RD2-nasadený4=6.
|RD2-tím4= {{LAT|lh|1}}
|RD2-skóre4= 2

|RD3-nasadený1=VSF2
|RD3-tím1= '''{{CAN|lh|1}}'''
|RD3-skóre1= '''5'''
|RD3-nasadený2=VSF1
|RD3-tím2= {{GER|lh|1}}
|RD3-skóre2= 2

|RD4-nasadený1=PSF1
|RD4-tím1= {{USA|lh|1}}
|RD4-skóre1= 3p
|RD4-nasadený2=PSF2
|RD4-tím2= '''{{LAT|lh|1}}'''
|RD4-skóre2= '''4p'''
}}

&lt;small&gt;Všetky časy sú v stredoeurópskom letnom čase.&lt;/small&gt;

===Štvrťfinále===
{{Hokejbox2
| bg = 
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 15:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{CZE|lh|1}}
| skóre = 3 : 0
| tretiny = {{tretiny|1|0|1|0|1|0}}
|divákov= 7 411
|stav = 1:0&lt;br&gt;2:0&lt;br&gt;3:0
|brankár1 = [[Casey Desmith]]
|brankár2 = [[Karel Vejmelka]]
|góly1 = 12:04 - [[Matt Coronato]] ([[Late Hutson]], [[Connor Mackey]])&lt;br&gt;28:53 - [[Nick Perbix]] ([[Rocco Grimaldi]])&lt;br&gt;49:57 - [[Cutter Gauthier]] ([[T.J. Tynan]])
|góly2=
|rozhodca = {{flagicon|DEN}} Mads Frandsen
|rozhodca2 = {{flagicon|GBR}} Liam Sewell
|čiarový = {{flagicon|CAN}} Tarrington Wyonzek
|čiarový2 = {{flagicon|SWE}} Emil Yletyinen
|tresty1 = 4
|tresty2 = 2
|strely1 = 34
|strely2 = 15
|správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788357_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 15:20
| štadión = Arena Riga, Riga
| mužstvo1 = {{SUI|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{GER|lh|1}}'''
| skóre = 1 : 3
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|2|0|0}}
|divákov= 2 896
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;1:3
|brankár1 = [[Robert Mayer]]
|brankár2 = [[Mathias Niederberger]]
|góly1=&lt;br&gt;20:47 - [[Jonas Siegenthaler]] ([[Kevin Fiala]], [[Dean Kukan]])
|góly2 = 06:25 -  [[Maximilian Kastner]] ([[Kai Wissmann]], [[Jonas Müller]])&lt;br&gt;&lt;br&gt; 37:51 - [[John Peterka]] ([[Dominik Kahun]], [[Leon Gawanke]])&lt;br&gt;38:27 - [[Nico Sturm]] ([[Wojciech Stachowiak]], Jonas Müller)
|rozhodca = {{flagicon|LAT}} Andris Ansons
|rozhodca2 = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk
|čiarový = {{flagicon|FIN}} Onni Hautamäki
|čiarový2 = {{flagicon|LAT}} Davis Zunde
|tresty1 = 8
|tresty2 = 29
|strely1 = 30
|strely2 = 23
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788358_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| bg = 
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 19:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{FIN|lh|1}}
| skóre = 4 : 1
| tretiny = {{tretiny|1|0|1|0|2|1}}
|divákov= 11 529
|stav = 1:0&lt;br&gt;2:0&lt;br&gt;3:0&lt;br&gt;3:1&lt;br&gt;4:1
|brankár1 = [[Samuel Montembeault]]
|brankár2 = [[Emil Larmi]]
|góly1 =  07:12 - [[Jack Quinn]] ([[Lawson Crouse]])&lt;br&gt; 30:45 - [[Samuel Blais]] ([[Jake Neighbours]], [[Justin Barron]])&lt;br&gt; 42:54 - [[Michael Carcone]] ([[MacKenzie Weegar]], [[Jacob Middleton]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;57:42 - [[Tyler Toffoli]]
|góly2=&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;56:52 - [[Teemu Hartikainen]] ([[Mikko Rantanen]], [[Mikko Lehtonen]])
|rozhodca = {{flagicon|SWE}} Christoffer Holm
|rozhodca2 = {{flagicon|CZE}} Jan Hribik
|čiarový = {{flagicon|USA}} Nicholas Briganti
|čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Daniel Hynek
|tresty1 = 8
|tresty2 = 2
|strely1 = 31
|strely2 = 28
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788359_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 25. máj 2023
| čas = 19:20
| štadión = Arena Riga, Riga
| mužstvo1 = {{SWE|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{LAT|lh|1}}'''
| skóre = 1 : 3
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|0|0|2}}
|divákov= 9 200
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;1:3
|brankár1 = [[Lars Johansson]]
|brankár2 = [[Arturs Silovs]]
|góly1 = &lt;br&gt;29:41 - [[Timothy Liljegren]] ([[Lucas Raymond]], [[Anton Lindholm]])
|góly2= 12:56 - [[Dans Locmelis]] ([[Rihards Bukarts]], [[Oskars Cibulskis]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;45:55 - [[Miks Indrasis]] (Rihards Bukarts, [[Janis Jaks]])&lt;br&gt;53:46 - Janis Jaks (Miks Indrasis, Rihards Bukarts)
|rozhodca = {{flagicon|FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Sean MacFarlane
|čiarový = {{flagicon|USA}} Jake Davis
|čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Brett Mackey
|tresty1 = 4
|tresty2 = 33
|strely1 = 41
|strely2 = 15
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788360_74_3_0.pdf
}}

===Semifinále===
{{Hokejbox2
| bg = 
| dátum = 27. máj 2023
| čas = 13:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{LAT|lh|1}}
| skóre = {{ku|4|2}}
| tretiny = {{tretiny|0|1|1|1|3|0}}
|divákov= 8 669
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;4:2
|brankár1 = [[Samuel Montembeault]]
|brankár2 = [[Artūrs Šilovs]]
|góly1 = &lt;br&gt;35:32 - [[Samuel Blais]] ([[Peyton Krebs]], [[Jacob Middleton]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;40:45 - [[Jack Quinn]] ([[Lawson Crouse]], [[Scott Laughton]])&lt;br&gt;48:56 - [[Adam Fantilli]] ([[Milan Lucic]], [[Justin Barron]])&lt;br&gt;59:17 - Scott Laughton
|góly2= 08:18 - [[Dans Locmelis]] ([[Rihards Bukarts]], [[Kristaps Zīle]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;36:38 - [[Rudolfs Balcers]]

|rozhodca = {{flagicon|FIN}} Mikko Kaukokari
|rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Sean MacFarlane
|čiarový = {{flagicon|USA}} Nicholas Briganti
|čiarový2 = {{flagicon|USA}} Jake Davis
|tresty1 = 12
|tresty2 = 12
|strely1 = 36
|strely2 = 22
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788261_74_3_0.pdf
}}
{{Hokejbox2
| dátum = 27. máj 2023
| čas = 17:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{USA|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{GER|lh|1}}
| skóre = {{ku|3|4}} p
| tretiny = {{tretiny|2|2|1|0|0|1|0|1}}
|divákov= 8 011
|stav = 1:0&lt;br&gt;2:0&lt;br&gt;2:1&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;3:3&lt;br&gt;3:4
|brankár1 = [[Casey Desmith]]
|brankár2 = [[Mathias Niederberger]]
|góly1= 01:11 - [[Alex Tuch]] ([[Drew O'Connor]], [[Rocco Grimaldi]])&lt;br&gt;03:56 - Rocco Grimaldi (Alex Tuch)&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;28:47 - [[Michael Eyssimont]] (Drew O'Connor, [[Conor Garland]])
|góly2= &lt;br&gt;&lt;br&gt;12:22 - [[Frederik Tiffels]] ([[Daniel Fischbuch]], [[Dominik Kahun]])&lt;br&gt;16:03 - [[Maksymilian Szuber]] ([[Nico Sturm]], [[John Peterka]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;58:37 - [[Marcel Nobels]] (Dominik Kahun, [[Leon Gawanke]])&lt;br&gt;67:32 - Frederik Tiffels (Dominik Kahun, [[Moritz Müller]])
|rozhodca = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2 = {{flagicon|CZE}} Jan Hribik
|čiarový = {{flagicon|FIN}} Onni Hautamäki
|čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Jiří Ondráček
|tresty1 = 6
|tresty2 = 4
|strely1 = 33
|strely2 = 26
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788262_74_4_0.pdf
}}

===Zápas o 3. miesto===
{{Hokejbox2
|bg = #ffdab9
| dátum = 28. máj 2023
| čas = 14:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = {{USA|lh|2}}
| mužstvo2 = '''{{LAT|lh|1}}'''
| skóre = {{ku|3|4}} p
| tretiny = {{tretiny|2|2|0|0|1|1|0|1}}
| divákov = 11 033
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;3:3&lt;br&gt;3:4
|brankár1 = [[Casey Desmith]]
|brankár2 = [[Artūrs Šilovs]]
|góly1= &lt;br&gt;09:45 - [[Rocco Grimaldi]] ([[Scott Perunovich]], [[Anders Bjork]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;19:03 - Rocco Grimaldi (Scott Perunovich, [[Matt Coronato]])&lt;br&gt; 46:19 - Matt Coronato ([[Dylan Samberg]], [[Drew O'Connor]])
|góly2= 07:49 - [[Roberts Bukarts]] ([[Rihards Bukarts]], [[Martins Dzierkals]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;16:08 - [[Janis Jaks]] (Rihards Bukarts)&lt;br&gt;&lt;br&gt;&lt;br&gt;54:21 - [[Kristians Rubins]] ([[Dans Locmelis]], Rihards Bukarts)&lt;br&gt;61:22 - Kristians Rubins ([[Kaspars Daugavins]], Janis Jaks)
|rozhodca = {{flagicon|CZE}} Jan Hribik
|rozhodca2 = {{flagicon|GBR}} Liam Sewell
|čiarový = {{flagicon|FIN}} Onni Hautamäki
|čiarový2 = {{flagicon|CAN}} Tarrington Wyonzek
|tresty1 = 10
|tresty2 = 8
|strely1 = 29
|strely2 = 25
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788163_74_5_0.pdf
}}

===Finále===
{{Hokejbox2
|bg = #f7f6a8
| dátum = 28. máj 2023
| čas = 19:20
| štadión = Nokia Arena, Tampere
| mužstvo1 = '''{{CAN|lh|2}}'''
| mužstvo2 = {{GER|lh|1}}
| skóre = {{ku|5|2|}}
| tretiny = {{tretiny|1|1|1|1|3|0}}
|divákov= 10 470
|stav = 0:1&lt;br&gt;1:1&lt;br&gt;1:2&lt;br&gt;2:2&lt;br&gt;3:2&lt;br&gt;4:2&lt;br&gt;5:2
|brankár1 = [[Mathias Niederberger]]
|brankár2 = [[Samuel Montembeault]]
|góly1 = &lt;br&gt;10:47 - [[Samuel Blais]] ([[Peyton Krebs]], [[Jake Neighbours]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;37:28 - [[Lawson Crouse]] (Peyton Krebs, [[MacKenzie Weegar]])&lt;br&gt;44:51 - Samuel Blais ([[Cody Glass]])&lt;br&gt;51:51 - [[Tyler Toffoli]]&lt;br&gt;58:06 - [[Scott Laughton]] ([[Jack Quinn]], [[Lawson Crouse]])
|góly2=07:44 - [[John Peterka]] ([[Moritz Seider]], [[Moritz Müller]])&lt;br&gt;&lt;br&gt;33:47 - [[Daniel Fischbuch]] ([[Maximilian Kastner]], Moritz Seider)
|rozhodca = {{flagicon|SWE}} Tobias Björk
|rozhodca2 = {{flagicon|USA}} Sean MacFarlane
|čiarový = {{flagicon|USA}} Nicholas Briganti
|čiarový2 = {{flagicon|CZE}} Daniel Hynek
|tresty1 = 4
|tresty2 = 2
|strely1 = 28
|strely2 = 23
| správa = https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788164_74_3_0.pdf
}}

== Konečné poradie ==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
|-
!width=40|{{Tooltip| Por. | Poradie}}
!width=120|Tím
!width=40|{{Tooltip| Z | Zápasy}}
!width=40|{{Tooltip| V | Výhry}}
!width=40|{{Tooltip| VP | Výhry po predĺžení alebo samostatných nájazdoch}}
!width=40|{{Tooltip| PP | Prehry po predĺžení alebo samostatných nájazdoch}}
!width=40|{{Tooltip| P | Prehry}}
!width=60|Skóre
!width=40|{{Tooltip| +/− | Rozdiel strelených a inkasovaných gólov}}
!width=40|{{Tooltip| B | Body}}
!width=180|Konečný výsledok
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;gold&quot;
| {{Prvé miesto}} || align=left| {{CAN|lh|1}} || 10 || 7 || 1 || 1 || 1 || 38 : 16 || +22 || '''24''' || Šampióni
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;silver&quot;
| {{Druhé miesto}} || align=left| {{GER|lh|1}} || 10 || 5 || 1 || 0 || 4 || 36 : 25 || +11 || '''17''' || Druhé miesto
|- align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;#cc9966&quot;
| {{Tretie miesto}} || align=left| {{LAT|lh|1}} || 10 || 4 || 3 || 0 || 3 || 30 : 25 || +5 || '''18''' || Tretie miesto
|- align=center
| 4. || align=left| {{USA|lh|1}} || 10 || 7 || 1 || 2 || 0 || 43 : 16 || +27 || '''25''' || Štvrté miesto
|-
! colspan=13|
|- align=center
|5. || align=left| {{SUI|lh|1}} || 8 || 6 || 0 || 1 || 1 || 30 : 13 || +17 || '''19''' || rowspan=4|Vyradení vo štvrťfinále
|- align=center
|6. || align=left| {{SWE|lh|1}} || 8 || 5 || 1 || 1 || 1 || 27 : 10 || +17 || '''18'''
|- align=center
|7. || align=left| {{FIN|lh|1}} || 8 || 5 || 0 || 1 || 2 || 29 : 19 || +10 || '''16'''
|- align=center
|8. || align=left| {{CZE|lh|1}} || 8 || 4 || 0 || 1 || 3 || 22 : 19 || +3 || '''13'''
|-
! colspan=13|
|- align=center
|9. || align=left| {{SVK|lh|1}} || 7 || 3 || 0 || 2 || 2 || 15 : 15 || ±0 || '''11''' || rowspan=&quot;6&quot; |Vyradení v skupinovej fáze
|- align=center
|10. || align=left| {{DEN|lh|1}} || 7 || 2 || 1 || 0 || 4 || 19 : 26 || −7 || '''8''' 
|- align=center
|11. || align=left| {{KAZ|lh|1}} || 7 || 1 || 2 || 0 || 4 || 14 : 31 || −17 || '''7''' 
|- align=center
|12. || align=left| {{FRA|lh|1}} || 7 || 0 || 1 || 2 || 4 || 10 : 31 || −21 || '''4''' 
|- align=center
|13. || align=left| {{NOR|lh|1}} || 7 || 1 || 1 || 1 || 4 || 9 : 17 || −8 || '''6'''
|- align=center
|14. || align=left| {{AUT|lh|1}} || 7 || 0 || 1 || 1 || 5 || 11 : 27 || −16 || '''3''' 
|- align=center
! colspan=13|
|- align=center bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
|15. || align=&quot;left&quot; | {{HUN|lh|1}} || 7 || 0 || 1 || 1 || 5 || 12 : 37 || −25 || '''3''' || rowspan=2|Zostupujú do [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024 – I. divízia#I. A divízia|I. A divízie&lt;br&gt;MS 2024]]
|- align=center bgcolor=&quot;#ffcccc&quot;
|16. || align=&quot;left&quot; | {{SLO|lh|1}} || 7 || 0 || 0 || 0 || 7 || 9 : 27 || −18 || '''0'''
|}

== Štatistiky ==
=== Kanadské bodovanie ===
''Poradie podľa počtu bodov''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;5&quot; cellspacing=&quot;0&quot;
! width=&quot;20&quot; |Poradie
! width=&quot;200&quot; |Hráč
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|Z|Počet odohraných zápasov}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|G|Góly}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|A|Asistencie}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|B|Body}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|+/-|Štatistika plus/mínus}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|VVM|Vylúčený v minútach}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|POZ|Pozícia}}
|- align=&quot;center&quot;
|1
| align=&quot;left&quot; |{{USA}} [[Rocco Grimaldi]]
| 10
| 7
| 7
| '''14'''
| +8
| 6
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|2
| align=&quot;left&quot; | {{CZE}} [[Dominik Kubalík]]
| 8
| 8
| 4
| '''12'''
| +3
| 0
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|3
| align=&quot;left&quot; |{{GER}} [[John Peterka]]
| 10
| 6
| 6
| '''12'''
| +8
| 0
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|4
| align=&quot;left&quot; |{{LAT}} [[Rihards Bukarts]]
| 10
| 3
| 8
| '''11'''
| +3
| 8
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|4
| align=&quot;left&quot; |{{CAN}} [[MacKenzie Weegar]]
| 10
| 3
| 8
| '''11'''
| +10
| 6
| O
|- align=&quot;center&quot;
|6
| align=&quot;left&quot; |{{USA}} [[T.J. Tynan]]
| 10
| 1
| 10
| '''11'''
| +10
| 0
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|7
| align=&quot;left&quot; |{{SWE}} [[Henrik Tommernes]]
| 8
| 0
| 10
| '''10'''
| +5
| 2
| O
|- align=&quot;center&quot;
|8
| align=&quot;left&quot; |{{USA}} [[Cutter Gauthier]]
| 10
| 7
| 2
| '''9'''
| +9
| 2
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|9
| align=&quot;left&quot; |{{CAN}} [[Lawson Crouse]]
| 10
| 6
| 3
| '''9'''
| +9
| 4
| Ú
|- align=&quot;center&quot;
|10
| align=&quot;left&quot; |{{DEN}} [[Nikolaj Ehlers]]
| 7
| 5
| 4
| '''9'''
| -3
| 0
| Ú
|}

&lt;small&gt;Zdroj: [https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788000_85B_50_0.pdf IIHF]&lt;/small&gt;

'''Hetrik'''

''Hráči, ktorí skórovali aspoň trikrát v jednom zápase (dali tri góly za zápas).''

=== Najlepší brankári ===
''V tabuľke sú len brankári, ktorí odchytali aspoň 40 % z celkového odohraného času ich tímu.''
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; cellpadding=&quot;5&quot; cellspacing=&quot;0&quot;
! width=&quot;20&quot; |Poradie
! width=&quot;190&quot; |Brankár
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|GA|Počet inkasovaných gólov}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|GAA|Priemer počtu inkasovaných gólov na zápas}}
! width=&quot;20&quot; |{{Tooltip|SV%|Percentuálna úspešnosť zásahov}}
! width=&quot;20&quot; |Zásahy
|- align=&quot;center&quot;
|1
| align=&quot;left&quot; | {{SVK}} [[Stanislav Škorvánek]]
| 5
| 1.26
| 95.37
| 103
|- align=&quot;center&quot;
|2
| align=&quot;left&quot; | {{CZE}} [[Karel Vejmelka]]
| 7
| 1.78
| 94.35
| 117
|- align=&quot;center&quot;
|3
| align=&quot;left&quot; |{{CAN}} [[Samuel Montembeault]]
| 10
| 1.42
| 93.87
| 153
|- align=&quot;center&quot;
|4
| align=&quot;left&quot; |{{SWE}} [[Lars Johansson]]
| 8
| 1.58
| 93.33
| 112
|- align=&quot;center&quot;
|5
| align=&quot;left&quot; | {{SVK}} [[Samuel Hlavaj]]
| 7
| 2.22
| 93.20
| 96
|}

&lt;small&gt;Zdroj: [https://stats.iihf.com/Hydra/788/IHM788000_85A_48_0.pdf IIHF]&lt;/small&gt;

'''Shut-out'''

''Brankári, ktorí vychytali zápas s nulou (t. j. nedostali v zápase ani jeden gól).''

{{SVK}} [[Stanislav Škorvánek]]

=== All-Star tím ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
| bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; align=&quot;right&quot; |'''Útočníci'''
| align=&quot;center&quot; | {{GER}} [[John Peterka]] {{USA}} [[Rocco Grimaldi]] {{CZE}} [[Dominik Kubalík]]
|-
| bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; align=&quot;right&quot; |'''Obrancovia'''
| align=&quot;center&quot; | {{CAN}} [[MacKenzie Weegar]] {{GER}} [[Moritz Seider]]
|-
| bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot; align=&quot;right&quot; |'''Brankár'''
| align=&quot;center&quot; | {{LAT}} [[Artūrs Šilovs]]
|}

&lt;small&gt;Zdroj: [https://www.iihf.com/en/events/2023/wm/standings/final IIHF]&lt;/small&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.flashscore.sk/hokej/svet/majstrovstva-sveta/#/zJJAeiDc/table Turnaj na FlashScore]

{{MS v ľadovom hokeji}}

[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2023]]
[[Kategória:Ľadový hokej v 2023]]
[[Kategória:2023 vo Fínsku]]
[[Kategória:2023 v Lotyšsku]]
[[Kategória:Športové podujatia vo Fínsku]]
[[Kategória:Športové podujatia v Lotyšsku]]
[[Kategória:Športové podujatia v Rige]]
[[Kategória:Športové podujatia v Tampere]]</text>
      <sha1>psfmthg6af326ocrtzbb9lmawt94q4p</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Výtrusné cievnaté rastliny</title>
    <ns>0</ns>
    <id>620652</id>
    <revision>
      <id>8189974</id>
      <parentid>7681350</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T03:34:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189974</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2520" sha1="07ahla58v36y5pontwlktn1hmbmppea" xml:space="preserve">'''Výtrusné cievnaté rastliny''' alebo '''cievnaté výtrusné rastliny''' môžu byť:
*papraďorasty (v tradičnom širšom ponímaní, čiže napr. vrátane rýniorastov a plavúňorastov) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Jana Říhová Ambrožová: Encyklopedie hydrobiologie | url = https://vydavatelstvi-old.vscht.cz/knihy/uid_es-006/ebook.html?p=K000 | vydavateľ = vydavatelstvi-old.vscht.cz | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-07-28 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180728040106/https://vydavatelstvi-old.vscht.cz/knihy/uid_es-006/ebook.html?p=K000 | dátum archivácie = 2018-07-28 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Gefäßfarnpflanzen; Fanpflanzen. In: ''Lexikon der Biologie''. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Pozri aj zdroje v článku [[cievnaté rastliny]] pre definíciu cievnatých rastlín bez machorastov.&lt;/ref&gt;, pozri [[papraďorasty (vrátane plavúňorastov)]]
*staršie niekedy: machorasty a papraďorasty, latinské synonymum: Sporophyta, slovenské synonymum: výtrusné rastliny [v užšom zmysle] &lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20060524183445/http://www.biowebgym.szm.sk/system/system.pdf&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Ušáková | meno = Katarína | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Činčura | meno2 = František | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Dúbravcová | meno3 = Zuzana | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Záhorovská | meno4 = Erika | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Biológia pre gymnáziá 2| vydanie = | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 2000 | počet strán = 87 | url = | isbn = 80-08-03095-X | kapitola = | strany =23| jazyk = }}[https://edu-mikulas6.webnode.sk/_files/200001853-58f725a0e1/v%C3%BDtrusn%C3%A9%20(1).jpg] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20180728035712/https://edu-mikulas6.webnode.sk/_files/200001853-58f725a0e1/v%C3%BDtrusn%C3%A9%20%281%29.jpg |date=2018-07-28 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;rastliny výtrusné. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník M – R . 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. s. 861&lt;/ref&gt;, pozri [[machorasty]] a [[papraďorasty (vrátane plavúňorastov)]]

==Pozri aj==
*[[cievnaté rastliny]]
*[[výtrusné rastliny]]

==Zdroje==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>07ahla58v36y5pontwlktn1hmbmppea</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vyššie rastliny</title>
    <ns>0</ns>
    <id>620662</id>
    <revision>
      <id>8189971</id>
      <parentid>6761685</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T02:22:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189971</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6588" sha1="s7mdzracflyu6kmo9jvzbfvjerta2wp" xml:space="preserve">'''Vyššie rastliny''' (iné názvy: '''vyššie organizované rastliny'''&lt;ref name=Krejča/&gt;&lt;ref&gt;cievnaté rastliny. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]&lt;/ref&gt;, '''listnatostonkové rastliny'''&lt;ref name=MEB/&gt; , '''listnatoosové'''&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Němec | meno = Bohumil | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = Ľudovít Pastẏrilk | odkaz na autora2 = | titul = Všeobecná botanika | vydanie = | vydavateľ = Vydavatel'stvo Slovenskej Akademie Vied | miesto = | rok = 1963 | počet strán = 861 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 207| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://kf.tuzvo.sk/sites/default/files/Sylaby_1.pdf | vydavateľ = kf.tuzvo.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-08-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; - lat. ''Cormobionta, Cormophyta, Cormophytae, Cormophytinea''; '''telómové rastliny''' - lat. ''Telomobionta, Telomophyta, Telomophytae'') môžu byť &lt;small&gt;(významy sú tu zoradené od najširšieho po najužší)&lt;/small&gt;:
*&lt;small&gt;zriedkavo:&lt;/small&gt; lišajníky + machorasty + papraďorasty + semenné rastliny&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Jana Říhová Ambrožová: Encyklopedie hydrobiologie | url = https://vydavatelstvi-old.vscht.cz/knihy/uid_es-006/ebook.html?p=K000 | vydavateľ = vydavatelstvi-old.vscht.cz | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-07-28 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180728040106/https://vydavatelstvi-old.vscht.cz/knihy/uid_es-006/ebook.html?p=K000 | dátum archivácie = 2018-07-28 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Ambrožová, J. Aplikovaná a technická hydrobiologie. 2003 S. 23 | url = http://147.33.74.135/knihy/uid_isbn-80-7080-521-8/pdf/023.pdf | vydavateľ = 147.33.74.135 | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-07-28 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20180728190918/http://147.33.74.135/knihy/uid_isbn-80-7080-521-8/pdf/023.pdf | dátum archivácie = 2018-07-28 }}&lt;/ref&gt;, pozri [[lišajníky]], [[machorasty]] a [[cievnaté rastliny]]
*machorasty + papraďorasty + semenné rastliny, synonymá: &quot;suchozemské rastliny&quot; (Embryophyta(e), Embryobionta), cievnaté rastliny (Tracheophyta) v širšom zmysle&lt;ref&gt;BARANEC, Tibor; POLÁČIKOVÁ, Mária; KOŠŤÁL, Jaroslav. Systematická botanika. 3. nezmen. vyd. Nitra : Slovenská poľnohospodárska univerzita, 2009. ISBN 978-80-552-0286-0.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;vyššie rastliny. In: {{Citácia knihy
| titul = Malá slovenská encyklopédia
| odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Encyklopedický ústav SAV]]; Goldpress Publishers
| rok = 1993
| isbn = 80-85584-12-3
| počet strán = 822
| strany = 791
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=LB/&gt;&lt;ref&gt;Cavalier-Smith, T. 1998. A revised six-kingdom system of life. Biol. Rev. 73: 203-266 &lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;nižšie rastliny; vyššie rastliny. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;LENOCHOVÁ, Mária et al. &quot;Biológia pre 1. ročník gymnázia&quot;. 3. vyd. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1994. ISBN 80-08-021318-X. S. 63, 80, 83&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;UŠÁKOVÁ, Katarína; ČINČURA, František; DÚBRAVCOVÁ, Zuzana; ZÁHOROVSKÁ, Erika. Biológia pre gymnáziá 2. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2000. 87 s. ISBN 80-08-03095-X.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Systém jednobunkovcov podľa Adl et al. (2012) | url = https://biopedia.sk/system-zivej-prirody/system-jednobunkovcov-adl-2012 | vydavateľ = biopedia.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-28 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20060524183445/http://www.biowebgym.szm.sk/system/system.pdf&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://ziva.avcr.cz/files/ziva/pd/jak-prenest-pribeh-cevnatych-rostlin-do-stredoskol-2.pdf | vydavateľ = ziva.avcr.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-28 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, pozri [[machorasty]] a [[cievnaté rastliny]]
*a) papraďorasty + semenné rastliny, synonymum: cievnaté rastliny (Tracheophyta) v užšom zmysle&lt;ref&gt;nižšie rastliny; vyššie rastliny; cievnaté rastliny. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=LB&gt;Kormophyten. In: ''Lexikon der Biologie''. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1.&lt;/ref&gt;&lt;ref name=MEB&gt;listnatostonkové rastliny. In: BETINA, Vladimír et al. ''Malá encyklopédia biológie''. Bratislava: Obzor, 1975. S. 272&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kbo/Informacie_pre_studentov_-_studijne_materialy/Brozura.pdf | vydavateľ = fns.uniba.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-28 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;https://web.archive.org/web/20070120010505/http://www.fns.uniba.sk/~kbo/CernusPrehtax.rtf&lt;/ref&gt;,  b) vývojový stupeň (teda nie klád) tvorený rastlinami rozdelenými na koreň a stonku s listami, ktorý prevažne zodpovedá papraďorastom a semenným rastlinám &lt;ref&gt;Sproßpflanzen. In: STÖCKER, Friedrich W., ed. a DIETRICH, Gerhard, ed. ''Biologie Band 2/ Me{{--}}Z''. 6., überarbeitete und erw. Aufl. Leipzig: VEB F.A. Brockhaus, 1986. Brockhaus ABC. ISBN 3-325-00074-6. S. 844&lt;/ref&gt;, pozri [[cievnaté rastliny]]

'''Vyššie rastliny''' (iný názov: '''vyššie organizované rastliny''') môžu byť aj len [[semenné rastliny]] (Spermatophyta).&lt;ref name=Krejča&gt;KREJČA, J. (ed.) et al. Z našej prírody: rastliny, horniny, minerály, skameneliny. Bratislava: Príroda, 1984. S. 15-16&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;rastliny. In : ČINČURA, Juraj, ed. ''Encyklopédia Zeme''. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1983. s. 508&lt;/ref&gt;

== Poznámka ==
Papraďorastmi sa v tomto článku myslia papraďorasty v tradičnom širšom ponímaní, čiže vrátane napr. rýniorastov a plavúňorastov - pozri [[papraďorasty (vrátane plavúňorastov)]].

==Zdroje==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>s7mdzracflyu6kmo9jvzbfvjerta2wp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Georg Gänswein</title>
    <ns>0</ns>
    <id>621908</id>
    <revision>
      <id>8189847</id>
      <parentid>8144521</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:38:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukas565</username>
        <id>251676</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>zmena</comment>
      <origin>8189847</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5958" sha1="8o5fga4mi5cc09bxi6t1cy6fce6xhyg" xml:space="preserve">{{Infobox Duchovný
| typ = biskup
| Meno = 
| Rodné meno = 
| Popis osoby = 
| aktuálny titul = [[Apoštolský nuncius]] v [[Litva|Litve]], [[Estónsko|Estónsku]] a [[Lotyšsko|Lotyšsku]]
| Portrét = Georg Gänswein.jpg
| Popis portrétu = 
| erb = Coat of arms of Georg Gänswein, Archbishop.svg
| dekorácia erbu = &lt;!-- meno obrázku na commons --&gt;
| heslo = Testimonium Perhibire Veritati
| heslo po slovensky = Vydávať svedectvo o pravde
| štát pôsobenia = {{minivlajka|Vatikán|w}}&lt;br&gt;{{minivlajka|Nemecko|w}}&lt;br&gt;{{minivlajka|Litva|w}}&lt;br&gt;{{minivlajka|Estónsko|w}}&lt;br&gt;{{minivlajka|Lotyšsko|w}}
| dátum narodenia = {{dnv|1956|07|30}}
| miesto narodenia = [[Ühlingen-Birkendorf]], [[Nemecko]]
| Miesto úmrtia = 
| funkcie = * osobný sekretár emeritného pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]]&lt;br&gt;(2005{{--}}2022)
| diakonát dátum = {{duv|1982|12|19|1956|07|30|k=0}}
| diakonát miesto = 
| diakonát svätiteľ = 
| diakonát svätiteľ funkcia = 
| kňazské svätenie dátum = {{duv|1984|05|31|1956|07|30|k=0}}
| kňazské svätenie miesto = [[Freiburg im Breisgau]]
| kňazské svätenie svätiteľ = Mons. [[Oskar Saier]]
| kňazský svätiteľ funkcia = arcibiskup
| menovanie dátum = &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| menovanie osoba = [[Benedikt XVI.]]
| potvrdenie dátum = &lt;!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --&gt;
| biskupské svätenie dátum = {{duv|2013|1|06|1956|07|30|k=0}}
| biskupské svätenie miesto = [[Bazilika sv. Petra]]
| biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Benedikt XVI.]]
| biskupský svätiteľ funkcia = 265. rímsky biskup
| biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Tarcisio Bertone]]
| 1. spolusvätiteľ funkcia = štátny sekretár Vatikánu
| biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Zenon Grocholewski]]
| 2. spolusvätiteľ funkcia = prefekt Kongregácie pre katolícku výchovu
| cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]]
| 1. funkcia = [[Apoštolský nuncius]] v [[Litva|Litve]], [[Estónsko|Estónsku]] a [[Lotyšsko|Lotyšsku]]
| 1. funkcia - obdobie = [[24. júna]] [[2024]]{{--}}súčasnosť
| 1. funkcia - predchodca = [[Petar Rajič]]
| 1. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade
| 2. funkcia = prefekt Pápežského domu
| 2. funkcia - obdobie = [[7. december]] [[2012]]{{--}}[[31. december]] [[2022]]
| 2. funkcia - predchodca = [[James Michael Harvey]]
| 2. funkcia - nástupca = [[Petar Rajič]]
| Bydlisko = 
| Iné mená = 
| Štát pôsobenia = 
| Národnosť = 
| Štátna príslušnosť = 
| Zamestnanie = 
| Známy vďaka = 
| Alma mater = 
| Profesia = 
| Aktívne roky = 
| Rodičia = 
| Príbuzní = 
| Podpis = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
| Webstránka = 
| Poznámky = 
| Portál1 = 
| Portál2 = 
| Portál3 = 
}}

'''Georg Gänswein''' (* [[30. júl]] [[1956]], [[Ühlingen-Birkendorf]], [[Nemecko]]) je nemecký rímskokatolícky arcibiskup, apoštolský nuncius v Estónsku, Lotyšsku a Litve, titulárny arcibiskup sídla [[Urbs Salvia]], emeritný prefekt Pápežského domu a v rokoch 2005{{--}}2022 osobný sekretár emeritného pápeža [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]]

Dňa [[19. december|19. decembra]] [[1982]] prijal diakonskú vysviacku a dňa [[31. máj]]a [[1984]] kňazskú vysviacku z rúk arcibiskupa [[Freiburg im Breisgau|Freiburgu im Breisgau]] Mons. [[Oskar Saier|Oskara Saiera]]. V roku [[2000]] mu pápež sv. [[Ján Pavol II.]] udelil titul ''monsignor - Kaplán Jeho svätosti''.

Od roku [[2003]] bol osobným sekretárom kardinála [[Joseph Ratzinger|Josepha Ratzingera]], prefekta Kongregácie pre náuku viery v Ríme a dekanom Kolégia kardinálov. Sekretárom naďalej zostal aj v roku 2005 po zvolení kardinála Ratzingera za pápeža Benedikta XVI. Po rezignácií pápeža Benedikta XVI. v roku 2013 sa obaja presťahovali do Kláštora Panny Márie, Matky Cirkvi vo Vatikáne, v ktorom Benedikt XVI. ako emeritný pápež žil až do svojej smrti 31. decembra 2022.

Benedikt XVI. ho dňa [[7. december|7. decembra]] [[2012]] vymenoval za prefekta Pápežského domu vo Vatikáne a titulárneho arcibiskupa sídla [[Urbs Salvia]].&lt;ref&gt;[http://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2012/12/07/0715/01650.html#NOMINA%20DEL%20PREFETTO%20DELLA%20CASA%20PONTIFICIA Nomina del prefetto della Casa Pontificia]&lt;/ref&gt;

Biskupskú vysviacku prijal na Slávnosť Zjavenia Pána dňa [[6. január]]a [[2013]] v Bazilike sv. Petra vo [[Vatikán]]e. Vysvätil ho pápež [[Benedikt XVI.]] spolu so spolusvätiteľmi kardinálom [[Tarcisio Bertone|Tarcisiom Bertone]] SDB, štátnym sekretárom Vatikánu a kardinálom [[Zenon Grocholewski|Zenonom Grocholewskim]], prefektom Kongregácie pre katolícku výchovu.

[[31. august]]a 2013 ho pápež [[František (pápež)|František]] potvrdil vo funkcii prefekta pápežského domu.&lt;ref&gt;[http://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2013/08/31/0543/01196.html Conferma dei superiori della Segreteria di Stato e della Casa Pontificia]&lt;/ref&gt;  

Po smrti pápeža Benedikta XVI. sa presťahoval do svojej domovskej diecézy Freiburg, kde vyše roka pôsobil ako honorárny kanonik. 

Dňa [[24. júna]] [[2024]] ho [[pápež]] [[František (pápež)|František]] vymenoval za [[apoštolský nuncius|apoštolského nuncia]] v [[Litva|Litve]], [[Estónsko|Estónsku]] a [[Lotyšsko|Lotyšsku]].&lt;ref&gt;[https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2024/06/24/0524/01081.html Rinunce e nomine, 24.06.2024]&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
*{{Preklad|cs|Georg Gänswein|16694076}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Gänswein, Georg}}
[[Kategória:Nemeckí rímskokatolícki arcibiskupi]]
[[Kategória:Benedikt XVI.]]
[[Kategória:Osobnosti z Bádenska-Württemberska]]
[[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]]
[[Kategória:Absolventi Ludwig-Maximilians-Universität München]]</text>
      <sha1>8o5fga4mi5cc09bxi6t1cy6fce6xhyg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Súčiniteľ prestupu tepla</title>
    <ns>0</ns>
    <id>623686</id>
    <revision>
      <id>8189696</id>
      <parentid>7903816</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:14:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Henryk Siuda</username>
        <id>264914</id>
      </contributor>
      <comment>/* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|0|2 */</comment>
      <origin>8189696</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="16077" sha1="tsjg21sa0qq8hn4dohcgfjc87v664q4" xml:space="preserve">'''Súčiniteľ prestupu tepla''' &lt;ref&gt;Základné názvy z fyziky. In: Kultúra slova č. 12, 1978, S. 346-354 [http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1978/10/ks1978-10.lq.pdf]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=TSNSou/&gt; (iné názvy: '''koeficient prestupu tepla''' &lt;ref name=TSNSou/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.mtfdca.szm.com/subory/htm-sylabus.pdf | vydavateľ = mtfdca.szm.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-10-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, '''koeficient prestupu tepla prúdením''' &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Bafrnec | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Báleš | meno2 = Vladimír | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Langfelder | meno3 = Ivan | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Longauer | meno4 = Jaroslav | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Chemické inžinierstvo | vydanie = | vydavateľ = Malé centrum | miesto = Bratislava | rok = 1999 | počet strán = 427 | url = | isbn = 80-967064-3-8 | kapitola = | strany = 231| jazyk = }}&lt;/ref&gt;, '''súčiniteľ prestupu tepla prúdením''' &lt;ref name=Kos251&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kossaczký | meno = Elemír | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Surový | meno2 = Július | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Chemické inžinierstvo I.| vydanie = 3| vydavateľ = Alfa | miesto = Bratislava | rok = 1972 | počet strán = | url = | isbn =  | kapitola = | strany = 251 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, '''merná tepelná prestupnosť''' &lt;ref name=TSNSou/&gt;, '''plošná tepelná prestupnosť''' &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul =  | url = http://home.zcu.cz/~adp/PrenosTepla.pdf | vydavateľ = home.zcu.cz | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-10-31 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20181101015602/http://home.zcu.cz/~adp/PrenosTepla.pdf | dátum archivácie = 2018-11-01 }} S. 330, 373&lt;/ref&gt;; značka &lt;math&gt;\alpha&lt;/math&gt; alebo h) je [[koeficient]], ktorý udáva množstvo tepla, ktoré prestúpi z tuhej steny do prúdiacej tekutiny jednotkou plochy pri jednotkovom rozdiele teplôt medzi touto stenou a tekutinou. Je to teda podiel [[hustota tepelného toku|hustoty tepelného toku]] (q) a rozdielu teplôt látok na spomínanom rozhraní. Súčiniteľ prestupu tepla je koeficient úmernosti v [[Newtonov ochladzovací zákon|Newtonovom ochladzovacom zákone]]. Jeho jednotka je W/(m&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;.K).&lt;ref name=&quot;TSNSou&quot;&gt;součinitel přestupu tepla. In: ''Technický slovník naučný 7 R{{--}}Š''. Praha : Encyklopedický dům, 2004. ISBN 80-7335-080-7. S. 352.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Newtonův ochlazovací zákon. In: ''Technický slovník naučný 5 M{{--}}O''. Praha : Encyklopedický dům, 2003. ISBN 80-7335-080-7. S. 284.&lt;/ref&gt;

==Sálanie ==
Ak je tekutinou plyn, často pojem '''súčiniteľ (koeficient) prestupu tepla''' zahŕňa aj tú časť tepelného toku, ktorá pripadá na [[sálanie]], čiže zahŕňa aj [[súčiniteľ prestupu tepla sálaním]] (α&lt;sub&gt;r&lt;/sub&gt;). Termín súčiniteľ (koeficient) prestupu tepla je potom teda synonymný s termínom [[kombinovaný súčiniteľ prestupu tepla prúdením a sálaním|kombinovaný súčiniteľ (koeficient) prestupu tepla prúdením a sálaním]] (α&lt;sub&gt;k&lt;/sub&gt;= α + α&lt;sub&gt;r&lt;/sub&gt;). Nižšie uvedené vysvetlenia v tomto článku sa zaoberajú len súčiniteľom prestupu tepla pri prúdení. &lt;ref&gt;součinitel přestupu tepla. In: ''Technický naučný slovník  Pr{{--}}Š''. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1963. S. 478.&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kossaczký | meno = Elemír | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Surový | meno2 = Július | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Chemické inžinierstvo I.| vydanie = 3| vydavateľ = Alfa | miesto = Bratislava | rok = 1972 | počet strán = | url = | isbn =  | kapitola = | strany = 280-281| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Bafrnec | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Báleš | meno2 = Vladimír | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Langfelder | meno3 = Ivan | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Longauer | meno4 = Jaroslav | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Chemické inžinierstvo | vydanie = | vydavateľ = Malé centrum | miesto = Bratislava | rok = 1999 | počet strán = 427 | url = | isbn = 80-967064-3-8 | kapitola = | strany = 279| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

==Tepelný odpor ==
Obrátená hodnota súčiniteľa prestupu tepla (čiže 1/α) sa nazýva '''plošný tepelný odpor prestupu''' &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul =  | url = http://home.zcu.cz/~adp/PrenosTepla.pdf | vydavateľ = home.zcu.cz | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-10-31 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20181101015602/http://home.zcu.cz/~adp/PrenosTepla.pdf | dátum archivácie = 2018-11-01 }} S. 375&lt;/ref&gt;, '''plošný tepelný odpor pri prestupe tepla''' &lt;ref name=Nevr&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Termodynamika nevratných procesů | url = http://artemis.osu.cz:8080/artemis/uploaded/199_5%20Nevratne%20procesy.pdf | vydavateľ = artemis.osu.cz | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-10-31 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20211128224629/http://artemis.osu.cz:8080/artemis/uploaded/199_5%20Nevratne%20procesy.pdf | dátum archivácie = 2021-11-28 }}&lt;/ref&gt; , '''tepelný odpor tekutiny pri jednotkovej ploche''' &lt;ref name=Kos251/&gt;, '''tepelný odpor pri prestupe tepla''' &lt;ref&gt;tepelný odpor. In: ''Technický naučný slovník  x{{--}}x''. Praha, Bratislava : SNTL, SVTL, 1964. S. 48.&lt;/ref&gt; (tento názov môže alternatívne znamenať 1/(α.A) &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Hasal| meno =P. et al. | autor = | odkaz na autora = | titul = Chemické inženýrství I. | vydanie = 2| vydavateľ = Vysoká škola chemicko-technologická | miesto = Praha| rok = 2007 | počet strán =  | url = | isbn = 978-80-7080-002-7 | kapitola = | strany = 147| jazyk = }}&lt;/ref&gt;), '''merný tepelný odpor (prestupu tepla)''' &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul =  | url = http://www.matfyz.eu/dokumenty/olomouc/labcv/molekulftmd/U05_prostupTepla.pdf | vydavateľ = matfyz.eu | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2018-10-31 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20181101015559/http://www.matfyz.eu/dokumenty/olomouc/labcv/molekulftmd/U05_prostupTepla.pdf | dátum archivácie = 2018-11-01 }} S. 2&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;TSNTep&quot;&gt;tepelný odpor. In: ''Technický slovník naučný 8 T{{--}}Ž''. Praha : Encyklopedický dům, 2005. ISBN 80-7335-080-7. s. 65.&lt;/ref&gt; (názov merný tepelný odpor môže alternatívne znamenať 1/λ &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Šubrt | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Tepelné mosty | vydanie = | vydavateľ = Grada Publishing a.s. | miesto = | rok = 2011 | počet strán = 222 | url = | isbn = 978-80-247-4059-1 | kapitola = | strany = 19| jazyk = }}&lt;/ref&gt;) alebo '''odpor pri prestupe tepla''' &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Katunský | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Stavebná fyzika | vydanie = | vydavateľ = Technická univerzita | miesto = V Košiciach | rok = 2012 | počet strán = 96 | url = https://www.researchgate.net/profile/Dusan_Katunsky/publication/301478899_Stavebna_fyzika/links/571625d408ae6177286dc12d/Stavebna-fyzika.pdf| isbn = 978-80-553-0972-9 | kapitola = | strany = rôzne strany| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Gúziková | meno = Ildikó | autor = | odkaz na autora = | titul = Nemecko-slovenský &amp;#x5B;a&amp;#x5D; slovensko-nemecký slovník : stavebníctvo | vydanie = 1 | vydavateľ = Jaga group | miesto = Bratislava | rok = 2002 | počet strán = 734 | url = | isbn = 80-88905-69-9 | kapitola = | strany = 354| jazyk = }}&lt;/ref&gt;. Vyjadruje [[tepelný odpor]] (t. j. odpor kladený prenosu tepla) jednotky plochy rozhrania dvoch látok rôzneho skupenstva &lt;ref name=Nevr/&gt;&lt;ref name=TSNTep/&gt;. Jeho značka býva R&lt;sub&gt;α&lt;/sub&gt;, R&lt;sub&gt;h&lt;/sub&gt;, R&lt;sub&gt;s&lt;/sub&gt; alebo R. Jeho jednotka je (m&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;.K)/W.

==Súčiniteľ prestupu tepla (plošný tepelný odpor prestupu) pri prúdení==
===Vzorce ===
Z Newtonovho ochladzovacieho zákona vyplýva:
: &lt;math&gt;\alpha= \frac{q}{t_w-t_f} &lt;/math&gt; (resp. &lt;math&gt;R_\alpha= \frac{t_w-t_f}{q} &lt;/math&gt;)
kde q je [[hustota tepelného toku]] (t. j. podiel tepelného toku a plochy dotyku steny s tekutinou), t&lt;sub&gt;w&lt;/sub&gt; je [[teplota]] na povrchu steny a t&lt;sub&gt;f&lt;/sub&gt; je teplota tekutiny (presnejšie: teplota v jadre tekutiny, teda v hlavnom prúde tekutiny - vysvetlenie pojmu pozri v článku [[prestup tepla]]). &lt;ref&gt;Pozri zdroje v článku [[Newtonov ochladzovací zákon]]&lt;/ref&gt;

Súčiniteľ prestupu tepla (α) možno alternatívne vyjadriť ako podiel súčiniteľa tepelnej vodivosti (λ) danej tekutiny a hrúbky teplotnej medznej vrstvy, t. j. tenkej vrstvy tekutiny tesne pri stene, do ktorej je hlavne sústredený odpor proti prenosu tepla. V praxi však táto hrúbka nie je známa a vzorec je teda prakticky nepoužiteľný. &lt;ref name=CHI2356&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Bafrnec | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Báleš | meno2 = Vladimír | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Langfelder | meno3 = Ivan | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Longauer | meno4 = Jaroslav | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Chemické inžinierstvo | vydanie = | vydavateľ = Malé centrum | miesto = Bratislava | rok = 1999 | počet strán = 427 | url = | isbn = 80-967064-3-8 | kapitola = | strany = 235-236| jazyk = }}&lt;/ref&gt;

=== Určujúce parametre a praktický výpočet súčiniteľa prestupu tepla (plošného tepelného odporu prestupu) pri prúdení===
Na rozdiel napríklad od súčiniteľa tepelnej vodivosti, súčiniteľ prestupu tepla nie je [[látkový parameter]] ([[materiálová konštanta]]). Jeho hodnota závisí od fyzikálnych vlastností tekutiny, od hydrodynamických podmienok a geometrických charakteristík systému. Konkrétne je súčiniteľ prestupu tepla funkciou nasledujúcich veličín (premenných):
*[[súčiniteľ tepelnej vodivosti]] tekutiny
*[[merná tepelná kapacita]] tekutiny
*[[hustota]] kvapaliny
*hustota nasýtenej pary
*[[dynamická viskozita]]
*[[koeficient tepelnej rozťažnosti]]
*[[povrchové napätie]] na rozhraní kvapalina/para
*[[parciálny tlak]] nasýtenej pary
*[[výparné teplo]] resp. [[kondenzačné teplo]]
*[[teplota]] tekutiny
*teplota steny
*priemerná [[rýchlosť prúdenia]] tekutiny
*[[čas]]
*charakteristické geometrické rozmery systému (dĺžkové rozmery priestoru, v ktorom sa tekutina pohybuje)

Niektoré z vyššie uvedených veličín majú vplyv na súčiniteľ prestupu tepla len v určitých špecifických prípadoch: Napr. povrchové napätie, tlak a hustota nasýtených pár a výparné teplo majú vplyv len pri prestupe tepla do vriacej kvapaliny a pri kondenzácii nasýtenej pary, koeficient tepelnej rozťažnosti len pri  voľnom prúdení a laminárnom nútenom prúdení a podobne; pri ustálenom stave odpadá veličina čas. &lt;ref name=CHI2356/&gt;

Konkrétnu všeobecnú podobu vyššie uvedenej funkčnej závislosti všeobecne vyjadruje sústava nasledujúcich rovníc: [[Fourierova-Kirchhoffova rovnica]], [[Navierova-Stokesova rovnica]] a [[rovnica kontinuity]]. Táto [[sústava rovníc]] všeobecne nie je riešiteľná, ale pomocou [[rozmerová analýza|rozmerovej analýzy]] ([[teória podobnosti|teórie podobnosti]]) možno počet premenných uvedených vo vyššie uvedenom zozname znížiť. Namiesto vyššie uvedených premenných sa potom pracuje s určitými bezrozmerovými premennými, ktoré sú konkrétne [[Nusseltovo číslo]] (Nu), [[Reynoldsovo číslo]] (Re), [[Prandtlovo číslo]] (Pr), [[simplex geometrickej podobnosti]] (s) a niekoľko ďalších (napríklad: Nusseltovo číslo je súčin súčiniteľa prestupu tepla α a charakteristického geometrického rozmeru systému l vydelený súčiniteľom teplotnej vodivosti λ , čiže Nu = (α.l)/λ; Prandtlovo číslo je súčin mernej tepelnej kapacity a dynamickej viskozity vydelený súčiniteľom tepelnej vodivosti). Funkčná závislosť týchto bezrozmerových premenných (teda konkrétna rovnica obsahujúca všetky tieto bezrozmerové premenné) nemá všeobecne platnú podobu, bola zistená len experimentálne vždy pre určité konkrétne podmienky (napr. určitá konkrétna funkcia je platná pre nútené obtekanie jednotlivej rúrky kolmo na os) a nájdeme ju v na to určených tabuľkách. Táto funkčná závislosť bezrozmerových premenných sa obyčajne uvádza v takej podobe, že Nusseltovo číslo je uvedené na ľavej strane rovnice pred znamienkom rovná sa (teda Nu = f(Re, Pr...) ). Je to preto, lebo vzorec pre Nusseltovo číslo (pozri vyššie) obsahuje premennú súčiniteľ prestupu tepla, čo nám umožňuje jednoduchou matematickou úpravou tohto vzorca získať vzorec pre súčiniteľ prestupu tepla, čiže α = (λ.Nu)/l, pričom za Nu dosadíme vyššie spomínané Nu = f(Re, Pr....). Plošný tepelný odpor prestupu je potom R&lt;sub&gt;α&lt;/sub&gt; = 1/α. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Bafrnec | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Báleš | meno2 = Vladimír | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Langfelder | meno3 = Ivan | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Longauer | meno4 = Jaroslav | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Chemické inžinierstvo | vydanie = | vydavateľ = Malé centrum | miesto = Bratislava | rok = 1999 | počet strán = 427 | url = | isbn = 80-967064-3-8 | kapitola = | strany = 237, 238, 396 (a nasl.)| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Kossaczký | meno = Elemír | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Surový | meno2 = Július | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Chemické inžinierstvo I.| vydanie = 3| vydavateľ = Alfa | miesto = Bratislava | rok = 1972 | počet strán = | url = | isbn =  | kapitola = | strany = 251-253| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| titul = Malá encyklopédia chémie
| odkaz na titul = Malá encyklopédia chémie
| vydanie = 3
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1981
| edícia = Malé encyklopédie vydavateľstva Obzor
| zväzok edície = 
| počet strán = 816
| strany = 556}}&lt;/ref&gt;

Hodnota súčiniteľa prestupu tepla prúdením sa mení podľa toho, či tekutina prúdi voľne alebo nútene, a od toho, či prestup tepla je alebo nie je sprevádzaný fázovou premenou, t. j. varom kvapaliny alebo kondenzáciou pary (pričom závisí aj od toho, či je var bublinkový alebo blanový a či je kondenzácia blanová alebo kvapková). &lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Bafrnec | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Báleš | meno2 = Vladimír | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Langfelder | meno3 = Ivan | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Longauer | meno4 = Jaroslav | autor4 = | odkaz na autora4 = | titul = Chemické inžinierstvo | vydanie = | vydavateľ = Malé centrum | miesto = Bratislava | rok = 1999 | počet strán = 427 | url = | isbn = 80-967064-3-8 | kapitola = | strany = 250, 252| jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| titul = Malá encyklopédia chémie
| odkaz na titul = Malá encyklopédia chémie
| vydanie = 3
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| rok = 1981
| edícia = Malé encyklopédie vydavateľstva Obzor
| zväzok edície = 
| počet strán = 816
| strany = 557}}&lt;/ref&gt;


==Zdroje==
{{referencie}}

[[Kategória:Termika]]</text>
      <sha1>tsjg21sa0qq8hn4dohcgfjc87v664q4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019</title>
    <ns>0</ns>
    <id>626912</id>
    <revision>
      <id>8189954</id>
      <parentid>8153537</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T00:21:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 3 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189954</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="50091" sha1="aouem7fzlyaakxg9184bdmlkojs3fjw" xml:space="preserve">{{Infobox Voľby
| obrázok            = 2019-european-parliament-election-in-slovakia.svg
| obrázok_popis      = Výsledky volieb na úrovni okresov
| štát               = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| administratívna jednotka = {{Minivlajka|Európska únia|w}}
| administratívna jednotka_názov = Organizácia
| druh               = europarlamentné voľby
| orgán              = [[Európsky parlament]]&lt;br&gt;(14 poslancov za Slovensko zo 705)
| súčasť             = [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019|Volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019]]
| dátum              = [[25. máj]] [[2019]]
| voliči             = 4 429 801
| účasť              = 22,74 %
| platné hlasy       = 985 680
| kandidáti_názov    = strán
| počet kandidátov   = 31
| výsledky           = Pre bližšie informácie pozri kapitolu [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019#Výsledky|Výsledky]]&lt;br&gt;'''Percentá hlasov'''{{bar box|bars =
 {{bar percent|[[Progresívne Slovensko|PS]] + [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]|#09bbfd|100|'''20,11 %'''}}
 {{bar percent|[[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]]|#f13a42|78.17|'''15,72 %'''}}
 {{bar percent|[[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|Kot. – ĽSNS]]|#2b7c2e|60.02|'''12,07 %'''}}
 {{bar percent|[[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]|#08548c|48.18|'''9,69 %'''}}
 {{bar percent|[[Sloboda a Solidarita|SaS]]|#a6ce38|47.84|'''9,62 %'''}}
 {{bar percent|[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽANO]]|#c6d202|26.11|'''5,25 %'''}}
 {{bar percent|[[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK – MKP]]|#009910|24.66|4,96 %}}
 {{bar percent|[[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]|#242d70|20.34|4,09 %}}
 {{bar percent|[[Kresťanská únia]]|#005ca8|19.143|3,85 %}}
 {{bar percent|[[SME RODINA]]|#2448a1|16.06|3,23 %}}
 {{bar percent|ostatní|grey|56.04|11,27 %}}
}}

'''Počet poslancov v Európskom parlamente'''&lt;br&gt;[[File:Slovakia European Parliament 2019.svg|250px]]
{{Stĺpce|2|
 {{legenda|#E83647|[[Progresívne Slovensko|PS]]: 2}}
 {{legenda|#015FB8|[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]: 2}}
 {{legenda|#A70202|[[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]]: 3}}
 {{legenda|#00521E|[[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko| Kot. – ĽSNS]]: 2}}
 {{legenda|#00528C|[[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]: 2}}
 {{legenda|#96C82D|[[Sloboda a Solidarita|SaS]]: 2}}
 {{legenda|#BED62F|[[Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti|OĽANO]]: 1}}
}}
| poradie            = 9. voľby do EP, 4. na Slovensku
| predchádzajúce     = [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|2014]]&lt;br&gt;&lt;small&gt;([[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014|celá EÚ]])&lt;/small&gt;
| aktuálne           = 2019&lt;br&gt;&lt;small&gt;([[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019|celá EÚ]])&lt;/small&gt;
| nasledujúce        = [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|2024]]&lt;br&gt;&lt;small&gt;([[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|celá EÚ]])&lt;/small&gt;
}}
{{Politika na Slovensku}}

'''Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019''' sa na [[Slovensko|Slovensku]] uskutočnili v sobotu [[25. máj]]a [[2019]].&lt;ref&gt;{{Citácia právneho predpisu
 | typ =  Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
 | číslo = 28/2019 Z. z.
 | názov = o vyhlásení volieb do Európskeho parlamentu
 | paragraf = 
 | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/28/20190204
 | dátum prístupu = 2019-02-05
}}&lt;/ref&gt; V poradí deviate voľby do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]], zároveň štvrté na Slovensku, sa uskutočnili v [[Európska únia|EÚ]] v rámci [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019|celoeurópskych volieb do Európskeho parlamentu]] od [[23. máj]]a do [[26. máj]]a [[2019]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Voľby do Európskeho parlamentu
  | url = http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/informacie_o_eu/ep_volby_2019.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-01-17
  | vydavateľ = Európsky parlament – kancelária na Slovensku
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;

Novozvolený [[Európsky parlament]] bude mať 705 kresiel, pričom [[Slovensko]] v ňom obsadí 14 mandátov, o jeden viac ako v predošlom volebnom období. Parlament medzi rokmi [[2014]]{{--}}[[2019]] mal 751 kresiel, počet mandátov sa znížil kvôli vystúpeniu [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] z [[Európska únia|Európskej únie]], ktoré je plánované na [[29. marec|29. marca]] [[2019]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = Zachová
 | meno = Aneta
 | titul = Evropský parlament se po brexitu zmenší. Společná kandidátka pro eurovolby neprošla
 | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/evropsky-parlament/europarlament-se-po-brexitu-zmensi-cesko-bude-mit-ale-stejne/r~0b95c0d80e5511e880d30cc47ab5f122/
 | periodikum = Aktuálně.cz
 | dátum vydania = 2018-02-12
 | dátum_prístupu = 2019-01-17
}}&lt;/ref&gt;

== Predchádzajúce voľby, obhajoby mandátov ==
Prechádzajúce [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2014|voľby do Európskeho parlamentu]] sa na [[Slovensko|Slovensku]] konali [[24. máj]]a [[2014]]. [[Volebná účasť na Slovensku|Volebná účasť]] dosiahla 13,05 %. Vo voľbách uspeli nasledujúce subjekty a kandidáti:

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center&quot;
! colspan=&quot;2&quot; | Strana !! Počet hlasov !! Hlasy&lt;br/&gt;v % !! +/– !! Počet&lt;br/&gt;mandátov !! +/–
|-
| bgcolor=&quot;#ee0212&quot; |
| align=left | '''[[SMER – sociálna demokracia]]'''
| 135 089 || 24,09 % || {{pokles}} -7,92 % || 4 || {{pokles}} -1
|-
| bgcolor=&quot;#08548c&quot; |
| align=left | '''[[Kresťanskodemokratické hnutie]]'''
| 74 108 || 13,21 % || {{rast}} +2,34 % || 2 || {{bezzmeny}}
|-
| bgcolor=&quot;#002FA7&quot; |
| align=left | '''[[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana]]'''
| 43 467 || 7,75 % || {{pokles}} -9,24 % || 2 || {{bezzmeny}}
|-
| bgcolor=&quot;#c6d202&quot; |
| align=left | '''[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]]'''
| 41 829 || 7,46 % || – || 1 || {{rast}} +1
|-
| bgcolor=&quot;#6F0470&quot; |
| align=left | '''[[NOVA (politická strana)|NOVA]] – [[Konzervatívni demokrati Slovenska]] – [[Občianska konzervatívna strana]] '''
| 38 316 || 6,83 % || – || 1 || {{rast}} +1
|-
| bgcolor=&quot;#a6ce38&quot; |
| align=left | '''[[Sloboda a Solidarita]]'''
| 37 376 || 6,66 % || {{rast}} +1,95 % || 1 || {{rast}} +1
|-
| bgcolor=&quot;#009910&quot; |
| align=left | '''[[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja]]'''
| 36 629 || 6,53 % || {{pokles}} -4,80 % || 1 || {{pokles}} -1
|-
| bgcolor=&quot;#FF8C00&quot; |
| align=left | '''[[MOST – HÍD]]'''
| 32 708 || 5,83 % || – || 1 || {{rast}} +1

|}

V priebehu volebného obdobia došlo ku dvom zmenám v politickej príslušnosti europoslancov, spôsobeným faktickým rozpadom strany SDKÚ – DS. Ivan Štefanec prestúpil do KDH, ktoré tak navýšilo počet mandátov na 3, zatiaľ čo Eduard Kukan z SDKÚ – DS vystúpil a zostal v EP pôsobiť ako na národnej úrovni nezávislý poslanec a na európskej úrovni naďalej člen [[Európska ľudová strana|Európskej ľudovej strany]].

Vo voľbách do EP v roku [[2019]] sa rozhodli už nekandidovať Eduard Kukan či Richard Sulík.&lt;ref name=&quot;euractiv&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Gabrižová
  | meno = Zuzana
  | odkaz na autora = 
  | titul = Strany začínajú ohlasovať kandidátov do eurovolieb
  | url = https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/strany-zacinaju-ohlasovat-kandidatov-do-eurovolieb/
  | dátum vydania = 4.1.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-01-17
  | vydavateľ = Euractiv.sk
  | miesto = 
  | jazyk = sk
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190119121648/https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/strany-zacinaju-ohlasovat-kandidatov-do-eurovolieb/
  | dátum archivácie = 2019-01-19
  }}&lt;/ref&gt; Taktiež [[Jana Žitňanská]] ohlásila, že opätovne kandidovať nebude a chce sa sústrediť na svoje aktivity na Slovensku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Jana Žitňanská už nebude kandidovať do europarlamentu
  | url = https://domov.sme.sk/c/22051555/jana-zitnanska-uz-nebude-kandidovat-do-europarlamentu.html
  | dátum vydania = 12.2.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-02-12
  | vydavateľ = SME
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center&quot;
! Europoslanec&lt;br&gt;2014{{--}}2019 !! colspan=&quot;2&quot; | Strana v roku [[2014]] !! colspan=&quot;2&quot; | Strana v roku [[2019]] !! Pozícia v eurovoľbách 2019&lt;br&gt;(miesto na kandidátke)
|-
| [[Monika Beňová]]
| bgcolor=&quot;#ee0212&quot; |
| align=left | [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]]
| bgcolor=&quot;#f13a42&quot; |
| align=left | [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]]
| ''kandidovala (1. miesto)''
|-
| [[Pál Csáky]]
| bgcolor=&quot;#009910&quot; |
| align=left | [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK – MKP]]
| bgcolor=&quot;#009910&quot; |
| align=left | [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK – MKP]]
| ''kandidoval (1. miesto)''
|-
| [[Eduard Kukan]]
| bgcolor=&quot;#002FA7&quot; |
| align=left | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ – DS]]
| bgcolor=&quot;#D3D3D3&quot; |
| align=left | nezávislý (člen [[Európska ľudová strana|EPP]])
| {{N/A|nekandidoval}}
|-
| [[Vladimír Maňka]]
| bgcolor=&quot;#ee0212&quot; |
| align=left | [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]]
| bgcolor=&quot;#f13a42&quot; |
| align=left | [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]]
| {{N/A|nekandidoval}}
|-
| [[Miroslav Mikolášik]]
| bgcolor=&quot;#08548c&quot; |
| align=left | [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
| bgcolor=&quot;#08548c&quot; |
| align=left | [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
| {{N/A|nekandidoval}}
|-
| [[József Nagy (politik)|József Nagy]]
| bgcolor=&quot;#FF8C00&quot; |
| align=left | [[MOST – HÍD]]
| bgcolor=&quot;#FF8C00&quot; |
| align=left | [[MOST – HÍD]]
| ''kandidoval (1. miesto)''
|-
| [[Branislav Škripek]]
| bgcolor=&quot;#c6d202&quot; |
| align=left | [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽANO]]
| bgcolor=&quot;#005ca8&quot; |
| align=left | [[Kresťanská únia|KÚ]]
| ''kandidoval (2. miesto)''
|-
| [[Monika Smolková]]
| bgcolor=&quot;#ee0212&quot; |
| align=left | [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]]
| bgcolor=&quot;#f13a42&quot; |
| align=left | [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]]
| {{N/A|nekandidovala}}
|-
| [[Ivan Štefanec]]
| bgcolor=&quot;#002FA7&quot; |
| align=left | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ – DS]]
| bgcolor=&quot;#08548c&quot; |
| align=left | [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
| ''kandidoval (1. miesto)''
|-
| [[Richard Sulík]]
| bgcolor=&quot;#a6ce38&quot; |
| align=left | [[Sloboda a Solidarita|SaS]]
| bgcolor=&quot;#a6ce38&quot; |
| align=left | [[Sloboda a Solidarita|SaS]]
| {{N/A|nekandidoval}}
|-
| [[Anna Záborská]]
| bgcolor=&quot;#08548c&quot; |
| align=left | [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
| bgcolor=&quot;#005ca8&quot; |
| align=left | [[Kresťanská únia|KÚ]]
| ''kandidovala (1. miesto)''
|-
| [[Boris Zala]]
| bgcolor=&quot;#ee0212&quot; |
| align=left | [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]]
| bgcolor=&quot;#f13a42&quot; |
| align=left | [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]]&lt;br&gt; (pozastavené členstvo)
| {{N/A|nekandidoval}}
|-
| [[Jana Žitňanská]]
| bgcolor=&quot;#01589c&quot; |
| align=left | [[NOVA (politická strana)|NOVA]]
| bgcolor=&quot;#01589c&quot; |
| align=left | [[NOVA (politická strana)|NOVA]]
| {{N/A|nekandidovala}}
|-
|}

== Kandidátne listiny ==

=== Strany ===
Vo voľbách kandiduje 31 strán a koalícií. Vyžrebované poradie strán:&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Vo voľbách do EP bude možné hlasovať za kandidátov 31 strán a koalícií
 | periodikum = teraz.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = http://www.teraz.sk/slovensko/volby-vo-volbach-do-ep-bude-mozne/381974-clanok.html
 | issn = 
 | vydavateľ = TASR
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2019-03-05
 | dátum prístupu = 2019-03-06
}}&lt;/ref&gt;

# [[SMER – sociálna demokracia]]
# [[Kresťanská demokracia – Život a prosperita]]
# [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko]]
# [[Korektúra – Andrej Hryc]]
# [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]]
# [[SME RODINA – Boris Kollár]]
# [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]]
# [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI|Starostovia a nezávislí kandidáti]]
# [[Strana práce (1991)|Strana práce]]
# [[Strana tolerancie a spolunažívania]]
# [[Hlas ľudu]]
# [[Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség]]
# [[Doprava (politická strana)|Doprava]]
# [[Kresťanskodemokratické hnutie]]
# [[Strana zelených Slovenska]]
# [[MOST – HÍD]]
# [[PRIAMA DEMOKRACIA]]
# [[Strana rómskej koalície – SRK]]
# [[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA|Slovenská konzervatívna strana]]
# [[SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA – strana vlastencov]]
# [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja]]
# [[DOMA DOBRE]]
# koalícia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistická strana Slovenska]], [[VZDOR – strana práce]]
# [[EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA|Európska demokratická strana]]
# [[Sloboda a Solidarita]]
# [[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku]]
# [[NAJ – Nezávislosť a Jednota]]
# [[Kresťanská únia]]
# koalícia [[Progresívne Slovensko]], [[SPOLU – občianska demokracia]]
# [[Demokratická strana (2006)|Demokratická strana]]
# [[Národná koalícia]]

=== Lídri a členovia kandidátok ===
''Pre zoznam všetkých kandidujúcich strán s kompletnými kandidátnymi listinami, pozrite [[Zoznam kandidačných listín pre voľby do EP na Slovensku v roku 2019]].''

Lídrov a členov kandidátok zatiaľ ohlásilo niekoľko strán:
* [[Demokratická strana (2006)|Demokratická strana]] (Michal Kravčík, Jela Tvrdoňová, Pavol Gašper, Martina Vaško Sabolová, Ján Greššo)
* [[DOMA DOBRE]] – [[Helena Mezenská]], Zuzana Valocká, Štefan Adam
* [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] – [[Marián Čaučík]], [[Andrej Klapica]], [[Miriam Kuzárová]], [[Miriam Lexmann]], [[Ivan Štefanec]] (súčasný europoslanec medzi rokmi [[2014]]{{--}}[[2019]]),&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = KDH potvrdilo, že nepostaví vlastného prezidentského kandidáta
  | url = https://dennikn.sk/minuta/1326617/
  | dátum vydania = 15.12.2018
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-01-17
  | vydavateľ = Denník N
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt; [[Ján Figeľ]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Bývalý šéf KDH Figeľ bude kandidovať v eurovoľbách
  | url = https://www.ta3.com/clanok/1147767/byvaly-sef-kdh-figel-bude-kandidovat-v-eurovolbach.html
  | dátum vydania = 8.2.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-02-10
  | vydavateľ = TA3
  | miesto = 
  | jazyk = sk
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190212230936/https://www.ta3.com/clanok/1147767/byvaly-sef-kdh-figel-bude-kandidovat-v-eurovolbach.html
  | dátum archivácie = 2019-02-12
  }}&lt;/ref&gt;
* [[Kresťanská únia]] – [[Anna Záborská]] (súčasná europoslankyňa medzi rokmi [[2004]]{{--}}[[2019]]), [[Branislav Škripek]] (súčasný europoslanec medzi rokmi 2014{{--}}2019)&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Záborská a Škripek povedú kandidátku Kresťanskej únie
  | url = http://zaborska.sk/zaborska-a-skripek-povedu-kandidatku-krestanskej-unie/
  | dátum vydania = 22.2.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-02-22
  | vydavateľ = Anna Záborská.sk
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;
* [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] – [[Milan Uhrík]], [[Martin Beluský]], [[Milan Mazurek]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Poslanci Národnej rady SR Uhrík, Beluský a Mazurek sú lídrami eurokandidátky ĽSNS
  | url = https://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Poslanci-Narodnej-rady-SR-Uhrik-Belusky-a-Mazurek-su-lidrami-eurokandidatky-LSNS-308613
  | dátum vydania = 10.1.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-01-17
  | vydavateľ = Parlamentné listy
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt; [[Miroslav Radačovský]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Nestraníckym kandidátom ĽSNS do eurovolieb je exsudca M. Radačovský
  | url = https://www.teraz.sk/regiony/nestranickym-kandidatom-lsns-do-eurov/373142-clanok.html
  | dátum vydania = 18.1.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-01-18
  | vydavateľ = Teraz.sk
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt; [[Miroslav Urban]], [[Lukáš Kopáč]], [[Ondrej Ďurica]], Norbert Lichtner, Miloš Zverina&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kandidátku ĽS Naše Slovensko do europarlamentu posilnil špičkový lekár – primár Miroslav Urban
  | url = 
  | dátum vydania = 2.2.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-02-05
  | vydavateľ = naseslovensko.net
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;
* Koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]] a [[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU-OD]] – za PS: [[Michal Šimečka]], [[Zora Jaurová]], [[Martin Hojsík]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Progresívne Slovensko predstavilo kandidátov do eurovolieb
  | url = https://domov.sme.sk/c/20965032/progresivne-slovensko-predstavilo-prvych-kandidatov-do-eurovolieb.html
  | dátum vydania = 19.11.2018
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-01-17
  | vydavateľ = Sme
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;, [[Ondrej Prostredník]], Lucia Klieštincová a Dominik Hatiar; za SPOLU-OD: [[Vladimír Bilčík]], [[Simona Petrík]], [[Michal Wiezik]], [[Jozef Mihál]] (strany si rozdelia miesta na kandidátke po 7, pričom PS obsadí 1., SPOLU 2. a 3. a následne PS všetky párne a SPOLU všetky nepárne miesta.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Spolu a Progresívne Slovensko idú do eurovolieb spoločne
  | url = https://www.ta3.com/clanok/1147585/spolu-a-progresivne-slovensko-idu-do-eurovolieb-spolocne.html
  | dátum vydania = 6.2.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-02-06
  | vydavateľ = TA3
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = sk
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190207015541/https://www.ta3.com/clanok/1147585/spolu-a-progresivne-slovensko-idu-do-eurovolieb-spolocne.html
  | dátum archivácie = 2019-02-07
  }}&lt;/ref&gt;
* [[MOST – HÍD]] – [[József Nagy (politik)]]
* [[NAJ]] – Branislav Grimm a [[Ľubomír Moravčík]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = Lídrami strany NAJ do eurovolieb sú B. Grimm a Ľ. Moravčík
 | periodikum = teraz.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = http://www.teraz.sk/slovensko/lidrami-strany-naj-do-eurovolieb/385775-clanok.html
 | issn = 
 | vydavateľ = TASR
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2019-03-24
 | dátum prístupu = 2019-03-24
}}&lt;/ref&gt;
* [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]] – [[Igor Matovič]]
* [[Sloboda a Solidarita|SaS]] – [[Eugen Jurzyca]], [[Alojz Baránik]], [[Lucia Ďuriš Nicholsonová]]&lt;ref name=&quot;euractiv&quot; /&gt;
* [[SME RODINA – Boris Kollár|SME RODINA]] – [[Peter Pčolinský]], [[Ľudovít Goga]], [[Petra Krištúfková]]&lt;ref name=&quot;euractiv&quot; /&gt;
* [[SMER – sociálna demokracia]] – [[Monika Beňová]]
* [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] – [[Jaroslav Paška]] (europoslanec medzi rokmi [[2009]]{{--}}[[2014]]), [[Karol Konárik ml.]], [[Ján Mikolaj]]&lt;ref name=&quot;euractiv&quot; /&gt;
* [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]] – [[Martina Šimkovičová]]&lt;ref&gt;{{Citácia periodika 
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = TASR
 | odkaz na autora = 
 | titul = M. Šimkovičová kandiduje do EP za Starostov a nezávislých kandidátov
 | periodikum = teraz.sk
 | odkaz na periodikum = 
 | url = http://www.teraz.sk/slovensko/m-simkovicova-kandiduje-do-ep-za-sta/381731-clanok.html
 | issn = 
 | vydavateľ = TASR
 | miesto = Bratislava
 | dátum = 2019-03-04
 | dátum prístupu = 2019-03-06
}}&lt;/ref&gt;

== Prieskumy verejnej mienky ==
Žiaden relevantný prieskum verejnej mienky sa na Slovensku až do marca 2019 v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami neuskutočnil. Na základe dát z decembra 2018 celoeurópsky predpovedný model ''Poll of Polls'' odhaduje, že voľby na Slovensku vyhrá frakcia [[Socialisti a demokrati|Socialistov a demokratov]] (v zastúpení SMER – SD, ktorá získa 4 mandáty), oslabí [[Európska ľudová strana]], ktorá by mala miesto terajších 6 získať iba 2 mandáty (1 KDH a 1 MOST-HÍD). Posilní [[Skupina európskych konzervatívcov a reformistov]], ktorá by mala získať 4 mandáty (2 SaS a 2 OĽANO). Zisk 1 mandátu predpokladá aj pre strany SME RODINA, SNS, ĽSNS (všetky zatiaľ bez príslušnosti k frakciám) a PS (frakcia ALDE).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = European Parliament – Slovakia
  | url = https://pollofpolls.eu/map/eu-parliament
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-01-17
  | vydavateľ = Poll of Polls
  | miesto = Viedeň
  | jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;

Podľa marcového prieskumu Focusu by zvíťazil SMER – SD, získal by zrejme tri kreslá. Predpovedanie zisku mandátov je však vzhľadom na percentuálnu blízkosť jednotlivým politických strán a koalícií veľmi otázne, o zisku jedného či dvoch kresiel pre viacero strán môže rozhodnúť aj veľmi malý počet hlasov.&lt;ref name = &quot;focusmarec&quot; &gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Gabrižová | meno = Zuzana | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Prvý prieskum k eurovoľbám: Kotleba je druhý, poslancov by malo osem strán | url = https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/prvy-prieskum-k-eurovolbam-kotleba-je-druhy-poslancov-by-malo-osem-stran/ | vydavateľ = Euractiv | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2019-04-02 | dátum prístupu = 2019-04-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190404153918/https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/prvy-prieskum-k-eurovolbam-kotleba-je-druhy-poslancov-by-malo-osem-stran/ | dátum archivácie = 2019-04-04 }}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:85%;&quot;
|-
! style=&quot;width:150px;&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Dátum (2019)
! style=&quot;width:165px;&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Agentúra
! Koalícia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]]-[[VZDOR – strana práce|VZDOR]]
! [[Strana zelených Slovenska|SZS]]
! [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]]
! Koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU-OD]]
! [[MOST – HÍD]]
! [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
! [[Sloboda a Solidarita|SaS]]
! [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽANO]] – [[NOVA (politická strana)|NOVA]]
! [[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja|SMK – MKP]]
! [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]
! [[SME RODINA – Boris Kollár|SME RODINA]]
! [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]]
! Iné strany
! Vedenie o
|-
! style=&quot;background:#a72c2b; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#008000; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#f13a42; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#09bbfd; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#FF8C00; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#08548c; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#a6ce38; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#c6d202; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#009910; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#242d70; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#2448a1; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#2b7c2e; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#F5F5F5; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#F5F5F5; width:40px;&quot; |
|-
|&lt;small&gt;1.{{--}}[[15. marec]] [[2019]]&lt;/small&gt;
| Focus&lt;ref name = &quot;focusmarec&quot; /&gt;
| 1,76 %
| 1,13 %
| style=&quot;background:#f13a42&quot;| '''21,62 %'''
| 8,10 %
| 3,95 %
| 8,89 %
| 11,29 %
| 10,98 %
| 3,24 %
| 5,97 %
| 9,16 %
| 12,90 %
| 1,01 %
| style=&quot;background:#DC241F; color:white;&quot; |8,72 %
|}

=== Volebný potenciál strán ===
Na prelome apríla a mája 2019 sa konal aj výskum zameraný na volebný potenciál strán. Meranie formou volebného potenciálu ukazuje, koľko percent hlasov by daný politický subjekt mohol v súčasnosti získať, ak by sa k nemu priklonili všetci ľudia, ktorí jeho voľbu reálne zvažujú a nevylučujú účasť vo voľbách. Takže do aktuálneho volebného potenciálu strany vstupujú len ľudia, ktorí potvrdia, že reálne a vážne zvažujú voľbu danej strany. Preto súčet volebných potenciálov nie je sto percent, ale viac, nakoľko voliči môžu reálne zvažovať voľbu viacerých strán.&lt;ref name=&quot;phoenix&quot;/&gt; Podľa daného prieskumu by sa do parlamentu dostalo až 10 strán, avšak reálne percentuálne zisky budú s určitosťou nižšie, nakoľko súčet volebných potenciálov dosiahol len u zvolených strán takmer 120 %.

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:85%;&quot;
|-
! style=&quot;width:150px;&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Dátum (2019)
! style=&quot;width:165px;&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Agentúra
! [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]]
! Koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU-OD]]
! [[MOST – HÍD]]
! [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
! [[Sloboda a Solidarita|SaS]]
! [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽANO]] – [[NOVA (politická strana)|NOVA]]
! [[Doprava (politická strana)|Doprava]]
! [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]
! [[SME RODINA – Boris Kollár|SME RODINA]]
! [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]]
! Iné strany
! Vedenie o
|-
! style=&quot;background:#f13a42; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#09bbfd; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#FF8C00; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#08548c; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#a6ce38; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#c6d202; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#1c3075; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#242d70; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#2448a1; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#2b7c2e; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#F5F5F5; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#F5F5F5; width:40px;&quot; |
|-
|&lt;small&gt;[[18. apríl]]{{--}}[[9. máj]] [[2019]]&lt;/small&gt;
| Phoenix Research&lt;ref name=&quot;phoenix&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Prieskum: Do Európskeho parlamentu by sa dostalo 10 strán
  | url = https://spravy.pravda.sk/eurovolby-2019/clanok/511635-prieskum-do-europskeho-parlamentu-by-sa-dostalo-10-stran/
  | dátum vydania = 10.5.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-05-20
  | vydavateľ = Pravda
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;background:#f13a42&quot;| '''22,5 %'''
| 11,8 %
| 5,2 %
| 9,9 %
| 14,3 %
| 13,9 %
| 5,0 %
| 8,1 %
| 12,3 %
| 13,8 %
| N/A
| style=&quot;background:#DC241F; color:white;&quot; |8,2 %
|}

== Predvolebné debaty ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;white-space: nowrap; text-align: center;&quot;
|-
! rowspan=&quot;3&quot; |Dátum
! rowspan=&quot;3&quot; |Organizátor
! colspan=&quot;10&quot; |Kandidáti politických strán
|-
! [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]]
! [[Kresťanská demokracia – Život a prosperita|KDŽP]]
! [[Kresťanská únia|KÚ]]
! [[MOST – HÍD]]
! [[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽANO]]
! [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]
! [[Sloboda a Solidarita|SaS]]
! [[SME RODINA – Boris Kollár|SME RODINA]]
! [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]]
! [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]]
|-
! style=&quot;background:#08548c; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#032f67; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#005ca8; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#FF8C00; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#c6d202; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#09bbfd; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#a6ce38; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#2448a1; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#f13a42; width:40px;&quot; |
! style=&quot;background:#242d70; width:40px;&quot; |
|-
| [[29. apríl]]a [[2019]]
| Denník N&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Diskusia: Koho voliť v eurovoľbách I: Beňová, Matovič, Pčolinský, Jurzyca
  | url = https://dennikn.podbean.com/e/diskusia-koho-volit-v-eurovolbach-i-benova-matovic-pcolinsky-jurzyca/
  | dátum vydania = 3.5.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-05-20
  | vydavateľ = Denník N
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| [[Igor Matovič]]
| {{N/A}}
| [[Eugen Jurzyca]]
| [[Peter Pčolinský]]
| [[Monika Beňová]]
| {{N/A}}
|-
| [[1. máj]]a [[2019]]
| Bratislavské Hanusove dni&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Kresťania do Európy │ Kandidáti KDH, KÚ a KDŽP │ 1.5.2019
  | url = https://www.youtube.com/watch?v=WxrhMAXzZTY
  | dátum vydania = 2.5.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-05-20
  | vydavateľ = Bratislavské Hanusove dni
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;
| [[Marián Čaučík]]&lt;br&gt;[[Ján Figeľ]]&lt;br&gt;[[Miriam Kuzárová]]&lt;br&gt;[[Miriam Lexmann]]&lt;br&gt;[[Michal Považan]]
| [[Štefan Kuffa]]&lt;br&gt;[[Viliam Oberhauser]]&lt;br&gt;[[Lýdia Pilková]]&lt;br&gt;[[Marián Tkáč]]
| [[Peter Broz]]&lt;br&gt;[[Darius Hatok]]&lt;br&gt;[[Branislav Škripek]]&lt;br&gt;[[Anna Záborská]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[6. máj]]a [[2019]]
| Denník N v Novej Cvernovke&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = KOHO VOLIŤ V EUROVOĽBÁCH II: ŠIMEČKA, ŠTEFANEC, KURILLA
  | url = https://novacvernovka.eu/program/koho-volit-v-eurovolbach-ii-simecka-stefanec-kurilla
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-05-20
  | vydavateľ = Denník N
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;
| [[Ivan Štefanec]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| [[Norbert Kurilla]]
| {{N/A}}
| [[Michal Šimečka]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| TBD
|-
| [[7. máj]]a [[2019]]
| Slovenská klimatická akcia, ZEK, Bratislava&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Szalai
  | meno = Pavol
  | odkaz na autora = 
  | titul = Slovenské strany pred eurovoľbami podporujú uhlíkové clo, proti je len SaS
  | url = https://euractiv.sk/section/energetika/news/slovenske-strany-pred-eurovolbami-podporuju-uhlikove-clo-proti-je-len-sas/
  | dátum vydania = 7.5.2019
  | dátum aktualizácie = 9.5.2019
  | dátum prístupu = 2019-05-20
  | vydavateľ = Euractiv.sk
  | miesto = Bratislava
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;
| [[Ivan Štefanec]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| [[Norbert Kurilla]]
| {{N/A}}
| [[Martin Hojsík]]
| [[Karol Galek]]
| {{N/A}}
| [[Monika Beňová]]
| {{N/A}}
|-
| [[9. máj]]a [[2019]]
| Konzervatívny denník Postoj&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Hanus
  | meno = Martin
  | odkaz na autora = 
  | titul = Progresívci verzus SaS o daniach a migrantoch (video)
  | url = https://www.postoj.sk/43249/progresivci-verzus-sas-o-daniach-a-migrantoch-video
  | dátum vydania = 9.5.2019
  | dátum aktualizácie = 9.5.2019
  | dátum prístupu = 2019-05-20
  | vydavateľ = Konzervatívny denník Postoj
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| [[Michal Šimečka]]
| [[Eugen Jurzyca]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[16. máj]]a [[2019]]
| Globsec – Európa a jej susedia&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Európa a jej susedia
  | url = https://video.sme.sk/c/22122084/diskusia-europa-a-jej-susedia.html
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-05-20
  | vydavateľ = Globsec
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;
| [[Miriam Lexmann]]&lt;br&gt;[[Ivan Štefanec]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| [[Michal Šimečka]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| [[16. máj]]a [[2019]]
| Denník N v Tabačke Kulturfabrik&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Bako
  | meno = Štefan
  | odkaz na autora = 
  | titul = Diskusia
  | 5 = Prečo voliť v eurovoľbách?
  | url = https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/video/diskusia-preco-volit-v-eurovolbach/
  | dátum vydania = 16.5.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-05-20
  | vydavateľ = Euractiv.sk
  | miesto = 
  | jazyk = sk
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20190519231150/https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/video/diskusia-preco-volit-v-eurovolbach/
  | dátum archivácie = 2019-05-19
  }}&lt;/ref&gt;
| [[Ivan Štefanec]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| [[Vladimír Bilčík]]
| [[Eugen Jurzyca]]
| {{N/A}}
| [[Monika Beňová]]
| {{N/A}}
|-
| [[17. máj]]a [[2019]]
| Levočské fórum&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = 34. Levočské fórum
  | url = http://www.levocskeforum.sk/
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-05-20
  | vydavateľ = Levočské fórum
  | miesto = Levoča
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;
| [[Miriam Lexmann]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| [[Peter Pollák]]
| {{N/A}}
| [[Karol Galek]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|}

== Výsledky volieb ==
[[Súbor:Voľby do EP Slovensko 2019.png|thumb|300px|Výsledky volieb na úrovni obcí]]

Hoci sa volebné miestnosti na Slovensku uzavreli v sobotu [[25. máj]]a [[2019]] o 22:00, volebné výsledky boli oznámené až v nedeľu o 23:00, kedy boli uzavreté volebné miestnosti vo všetkých členských krajinách EÚ. Napriek moratóriu na výsledky však rôzne spravodajské portály už v sobotu v noci zverejňovali neoficiálne výsledky volieb, kde sa na prvých troch miestach umiestňovali vždy strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]], [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a koalícia [[Progresívne Slovensko|PS]]-[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]].&lt;ref&gt;
{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Minúta po minúte: Eurovoľby podľa neoficiálnych výsledkov vyhrala koalícia PS a Spolu
  | url https://domov.sme.sk/c/22129776/online-priebeh-a-vysledky-volieb-do-europarlamentu-2019.html
  | dátum vydania = 26.5.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-05-26
  | vydavateľ = Sme
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Predbežné výsledky posúvajú do europarlamentu PS/Spolu, Smer aj ĽSNS
  | url = https://spravy.pravda.sk/eurovolby-2019/clanok/513424-online-slovensko-voli-novych-poslancov-europarlamentu/
  | dátum vydania = 25.5.2019
  | dátum aktualizácie = 26.5.2019
  | dátum prístupu = 2019-05-26
  | vydavateľ = Pravda
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;

Víťazom sa stala koalícia strán [[Progresívne Slovensko]] a [[SPOLU – občianska demokracia]], ktorá získala 20,11 % hlasov. Do parlamentu sa dostalo ďalších päť strán – SMER – SD, ĽSNS, KDH, SaS a OĽANO. Ostatné strany boli pod [[Volebné kvórum|volebným kvórom]] 5 %, prepadlo 26,92 % platných hlasov. [[Volebná účasť na Slovensku#Európske parlamentné voľby|Volebná účasť]] dosiahla 22,74%. 

{| class=wikitable style=text-align:right
|-
! colspan=&quot;2&quot; |Politická strana
![[Európska politická strana|Európska strana]]
!Hlasy
!%
!+/–
!Mandáty
!+/–
|-
| style=&quot;background-color: #09bbfd&quot; width=5px|
|align=left rowspan=2|[[Progresívne Slovensko]]&lt;br&gt;[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU]]
|align=left rowspan=2| [[Aliancia liberálov a demokratov|ALDE]]&lt;br&gt; [[Európska ľudová strana|EPP]]|| rowspan=&quot;2&quot; |198 255 || rowspan=2|20,11 || ''Nová'' || 2 || ''Nová''
|-
| style=&quot;background-color: #005eb8&quot; width=5px|
| ''Nová'' || 2 || ''Nová''
|-
| style=&quot;background-color: #f13a42&quot; width=5px|
|align=left|[[SMER – sociálna demokracia]] (SMER)
|align=left| [[Strana európskych socialistov|PES]] || 154 996 || 15,72 || −8,37 {{pokles}} || 3 || 1 {{pokles}}
|-
| style=&quot;background-color: #2b7c2e&quot; width=5px|
|align=left|[[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|Ľudová strana Naše Slovensko]] (ĽSNS)
|align=left| [[Aliancia za mier a slobodu|APF]]|| 118 995 || 12,07 || +10,34 {{rast}} || 2 || 2 {{rast}}
|-
| style=&quot;background-color: #08548c&quot; width=5px|
|align=left|[[Kresťanskodemokratické hnutie]] (KDH)
|align=left| [[Európska ľudová strana|EPP]]|| 95 588 || 9,69 || -3,52 {{pokles}} || 2† || 0 {{bezzmeny}}
|-
| style=&quot;background-color: #a6ce38&quot; width=5px|
|align=left|[[Sloboda a Solidarita]] (SaS)
|align=left| [[Aliancia európskych konzervatívcov a reformistov|AECR]]|| 94 839 || 9,62 || +2,96 {{rast}} || 2 || 1 {{rast}}
|-
| style=&quot;background-color: #c6d202&quot; width=5px|
|align=left|[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]] (OĽANO)
|align=left| [[Aliancia európskych konzervatívcov a reformistov|AECR]]/[[Európska ľudová strana|EPP]]{{#tag:ref|5. júna 2019 (11 dní po voľbách) avizoval Peter Pollák z OĽANO prestup z Aliancie európskych konzervatívcov a reformistov (AECR) do frakcie Európskej ľudovej strany (EPP).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pollák z OĽaNO sa pridáva k frakcii európskych ľudovcov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/22138424/pollak-z-olano-sa-v-europarlamente-prida-k-frakcii-ludovcov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2019-06-05 | dátum prístupu = 2019-10-14}}&lt;/ref&gt;|group=pozn|name=pollak-epp}} || 51 834 || 5,25 || -2,39 {{pokles}} || 1 || 0 {{bezzmeny}}
|-
|- style=&quot;border-top:2px solid gray;&quot;
| style=&quot;background-color: #009910&quot; width=5px|
|align=left|[[Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja]] (SMK – MKP)
|align=left| [[Európska ľudová strana|EPP]]|| 48 929 || 4,96 || -1,57 {{pokles}} || 0 || 1 {{pokles}}
|-
| style=&quot;background-color: #242d70&quot; width=5px|
|align=left|[[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]] (SNS)
|align=left| ''–''|| 40 330 || 4,09 || +0,48 {{rast}} || 0 || 0
|-
| style=&quot;background-color: #005ca8&quot; width=5px|
|align=left|[[Kresťanská únia]] (KÚ)
|align=left|''–''|| 37 974 || 3,85 || ''Nová'' || 0 ||''Nová''
|-
| style=&quot;background-color: #2448a1&quot; width=5px|
|align=left|[[SME RODINA – Boris Kollár]]
|align=left| [[Európska aliancia ľudí a národov|EAPN]]|| 31 840 || 3,23 || ''Nová'' || 0 || ''Nová''
|-
| style=&quot;background-color: #FF8C00&quot; width=5px|
|align=left|[[MOST – HÍD]]
|align=left| [[Európska ľudová strana|EPP]]|| 25 562 || 2,59 || -3,24 {{pokles}} || 0 || 1 {{pokles}}
|-
| style=&quot;background-color: #032f67&quot; width=5px|
|align=left|[[Kresťanská demokracia – Život a prosperita]] (KDŽP)
|align=left| – || 20 374 || 2,06 || ''Nová'' || 0 || ''Nová''
|-
| style=&quot;background-color: #e81e26&quot; width=5px|
|align=left|[[KOREKTÚRA – Andrej Hryc]]
|align=left| – ||8 460 || 0,85 || ''Nová'' || 0 || ''Nová''
|-
| style=&quot;background-color: #008000&quot; width=5px|
|align=left|[[Strana zelených Slovenska]] (SZS)
|align=left|–|| 7 845 || 0,79 || – || 0 || -
|-
| style=&quot;background-color: #2ca4dc&quot; width=5px|
|align=left|*[[NÁRODNÁ KOALÍCIA]]
|align=left|–|| 7 145 || 0,72 || -0,77{{pokles}}|| 0 || -
|-
| style=&quot;background-color: #a72c2b&quot; width=5px|
|align=left|Koalícia [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistická strana Slovenska]], [[VZDOR – strana práce]]
|align=left|[[Strana európskej ľavice|PEL]]|| 6 199 || 0,62 || -1,20 {{pokles}} || 0 || 0 {{bezzmeny}}
|-
| style=&quot;background-color: #0591cf&quot; width=5px|
|align=left|[[DOMA DOBRE]]
|align=left|–|| 6 124 || 0,62 || ''Nová'' || 0 || ''Nová''
|-
| style=&quot;background-color: #232f5d&quot; width=5px|
|align=left|[[Demokratická strana (2006)|Demokratická strana]] (DS)
|align=left|–|| 5 092 || 0,51 || – || 0 || 0 {{bezzmeny}}
|-
| style=&quot;background-color: #1c3075&quot; width=5px|
|align=left|[[Hlas pravice|DOPRAVA]]
|align=left|–
|3 998
|0,40
|
|0
|
|-
| style=&quot;background-color: #5aa3d0&quot; width=5px|
|align=left|[[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]] (STAN)
|align=left|–
|2 976
|0,30
|
|0
|0 {{bezzmeny}}
|-
| style=&quot;background-color: #1e429a&quot; width=5px|
|align=left|[[Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku]] (SĽSAH)
|align=left|–
|2 953
|0,29
|–
|0
|0 {{bezzmeny}}
|-
| style=&quot;background-color: #be0002&quot; width=5px|
|align=left|[[Strana práce (1991)|Strana práce]] (SP)
|align=left|–
|2 657
|0,26
|
|0
|
|-
| style=&quot;background-color: #029C02&quot; width=5px|
|align=left|[[Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség]] (MKDA – MKDSZ)
|align=left| || 2 270 || 0,23 || +0,03 {{rast}} || 0 || 0 {{bezzmeny}}
|-
| style=&quot;background-color: #de0f15&quot; width=5px|
|align=left|[[PRIAMA DEMOKRACIA]] (PD)
|align=left| || 2 222 || 0,22 || -0,20 {{pokles}} || 0 || 0 {{bezzmeny}}
|-
| style=&quot;background-color: #336e98&quot; width=5px|	
|align=left|[[HLAS ĽUDU]]
|align=left|–
|2 101
|0,21
|
|0
|0 {{bezzmeny}}
|-
| style=&quot;background-color: #ee1b24&quot; width=5px|
|align=left|[[NAJ – Nezávislosť a Jednota]] (NAJ)
|align=left|–
|2 016
|0,20
|
|0
|
|-
| style=&quot;background-color: #0c4fa0&quot; width=5px|
|align=left|[[EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA]] (EDS)
|align=left|ALDE|| 1 452 || 0,14 || -0,52 {{pokles}} || 0 || 0 {{bezzmeny}}
|-
| style=&quot;background-color: #68b03a&quot; width=5px|
|align=left|[[Strana tolerancie a spolunažívania]] (STS)
|align=left|–
|918
|0,09
|
|0
|
|-
| style=&quot;background-color: #e31c24&quot; width=5px|
|align=left|[[SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA – strana vlastencov]]
|align=left|–
|621
|0,06
|
|0
|
|-
| style=&quot;background-color: #254e9c&quot; width=5px|
|align=left|[[SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA]] (SKS)
|align=left|–
|603
|0,06
|''Nová''
|0
|''Nová''
|-
| style=&quot;background-color: #a53d1f&quot; width=5px|
|align=left|Strana rómskej koalície – SRK
|align=left|–
|512
|0,05
|
|0
|
|-
| colspan=&quot;2&quot; |Spolu prepadnute hlasy pod [[Volebné kvórum|volebným kvórom]]
| -
|271 173
|26,92
|–
|–
|–
|-
| colspan=&quot;2&quot; |'''Spolu'''
| -
|'''1 007 398'''
|'''100'''
|–
|'''14'''
|'''+1'''
|-
| colspan=&quot;2&quot; |Registrovaní voliči / [[Volebná účasť na Slovensku|účasť]]
| -
|4 429 801
|22,74
|–
|–
|–
|-
| colspan=&quot;8&quot; |Zdroj: [http://www.volbysr.sk/sk/data01.html] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170812020542/http://www.volbysr.sk/sk/data01.html |date=2017-08-12 }}&lt;br&gt;*NÁRODNÁ KOALÍCIA kandidovala v minulých voľbách do EP ako Strana demokratického Slovenska skratka SDS
†Jeden mandát bude obsadený až po [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|Brexite]] a odchode britských europoslancov
|}

=== [[Zoznam europoslancov SR (2019 – 2024)|Zvolení poslanci]] ===

'''[[Progresívne Slovensko|PS – ALDE]]'''
# '''[[Michal Šimečka]]''', 81 735 preferenčných hlasov
# '''[[Martin Hojsík]]''', 27 549 preferenčných hlasov

'''[[SPOLU – občianska demokracia|SPOLU – EPP]]'''
# '''[[Michal Wiezik]]''', 29 998 preferenčných hlasov
# '''[[Vladimír Bilčík]]''', 26 202 preferenčných hlasov

'''[[SMER – sociálna demokracia|Smer – S&amp;D]]'''
# '''[[Monika Beňová]]''', 89 472 preferenčných hlasov
# '''[[Miroslav Číž]]''', 51 362 preferenčných hlasov
# '''[[Robert Hajšel]]''', 13 773 preferenčných hlasov

'''[[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS – APF]]'''
# '''[[Milan Uhrík]]''', 42 779 preferenčných hlasov
# '''[[Miroslav Radačovský]]''', 42 276 preferenčných hlasov

'''[[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH – EPP]]'''
# '''[[Ivan Štefanec]]''', 33 128 preferenčných hlasov
# '''[[Miriam Lexmann]]''', 27 833 preferenčných hlasov

'''[[Sloboda a Solidarita|SaS – AECR]]'''
# '''[[Lucia Ďuriš Nicholsonová]]''', 52 331 preferenčných hlasov
# '''[[Eugen Jurzyca]]''', 33 540 preferenčných hlasov

'''[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti|OĽANO – AECR]]/[[Európska ľudová strana|EPP]]'''&lt;ref group=&quot;pozn&quot; name=&quot;pollak-epp&quot; /&gt;
# '''[[Peter Pollák]]''', 23 815 preferenčných hlasov

=== Mandát Miriam Lexmann ===
{{hlavný článok|Lexmann paradox}}

Vďaka kontroverznej novelizácii volebného zákona (zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva) schválenej v skrátenom legislatívnom konaní v súvislosti s [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|Brexitom]] sa doň dostalo matematicky nesprávne kritérium, na čo upozorňoval už v marci volebný geograf Daniel Kerekes.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Kerekes
  | meno = Daniel
  | odkaz na autora = 
  | titul = Mostu-Híd nemusí stačiť 5 %, aby mal europoslanca. Ak nebude brexit, problém má aj KDH a SaS
  | url = https://dennikn.sk/blog/1398008/mostu-hid-nemusi-stacit-5-aby-mal-europoslanca-ak-nebude-brexit-problem-ma-aj-kdh-a-sas/?ref=in
  | dátum vydania = 2.3.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-05-27
  | vydavateľ = Denník N
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Kerekes
  | meno = Daniel
  | odkaz na autora = 
  | titul = Obyčajní ľudia sa čiernemu Petrovi vyhli o chlp. Ak by KDH získalo o 371 hlasov menej, Lexmann by šla do Bruselu
  | url = https://dennikn.sk/blog/1480847/obycajni-ludia-sa-ciernemu-petrovi-vyhli-o-chlp-ak-by-kdh-ziskalo-o-371-hlasov-menej-lexmann-by-sla-do-bruselu/?ref=list
  | dátum vydania = 26.5.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-05-27
  | vydavateľ = Denník N
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt; V zmysle § 220a ods. 1 volebného zákona, zvolená europoslankyňa za KDH, [[Miriam Lexmann]], môže nastúpiť do funkcie až po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Mandát bol podľa zákona až do právnej účinnosti Brexitu odobratý strane, ktorá mala najnižší zvyšok po delení výsledku strany cenou jedného mandátu, ktorá pre tieto voľby bola 47 634 hlasov.&lt;ref&gt;{{Citácia právneho predpisu
 | typ = Zákon
 | číslo = 37/2019 Z. z.
 | názov = , ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z.z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
 | paragraf = 
 | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/37/
 | dátum prístupu = 2019-05-27
}}&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volebný hokej… alebo Ako sa dá volebný zápas vyhrať na góly a prehrať na body? | url = https://dennikn.sk/1483142/volebny-hokej-alebo-ako-sa-da-volebny-zapas-vyhrat-na-goly-a-prehrat-na-body/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2019-05-28 | dátum prístupu = 2024-05-12 | jazyk = sk-SK | meno = Peter | priezvisko = Kubina}}&lt;/ref&gt; Tým nastala paradoxná situácia, že úspešnejšie KDH s 9,69 % má v súčasnej dobe zaistený iba jeden mandát, zatiaľ čo slabšie SaS s 9,62 % dva mandáty.

KDH sa kvôli brexitovej situácii vo veci Lexmannovej mandátu obrátilo na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd]] s návrhom na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = KDH sa v prípade brexitového mandátu obráti na Ústavný súd
  | url = https://domov.sme.sk/c/22134546/kdh-brexitovy-mandat-lexmann-ustavny-sud-eurovolby.html#ixzz5pi1zfTpc
  | dátum vydania = 31.5.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-06-02
  | vydavateľ = SME
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Návrh KDH na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb do Európskeho parlamentu
 | url = https://www.ustavnysud.sk/documents/10182/92809660/c9532e4c-3cc9-4c94-9ca2-1200e239074f
 | vydavateľ = ustavnysud.sk
 | dátum vydania = 2019-06-04
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2019-07-20
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; O takom návrhu Ústavný súd rozhoduje v pléne zloženom zo všetkých sudcov, avšak na Ústavnom súde momentálne pôsobia iba 7 sudcovia z celkového počtu 13 sudcov. Keďže Ústavný súd sa neuzniesol nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých sudcov (t. j. za návrh rozhodnutia muselo hlasovať aspoň 7 sudcov), návrh bol zamietnutý, čím sa potvrdila ústavnosť a zákonnosť výsledkov eurovolieb.&lt;ref&gt;{{Citácia právneho predpisu
 | typ = Zákon
 | číslo = 314/2018 Z. z.
 | názov = o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
 | paragraf = 8 ods. 5
 | url = 
 | dátum prístupu = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Ústavný súd zamietol podanie KDH voči výsledku eurovolieb
  | url = https://www.postoj.sk/44809/ustavny-sud-zamietol-podanie-kdh-voci-vysledku-eurovolieb
  | dátum vydania = 26.6.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-06-28
  | vydavateľ = Denník Postoj
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{referencie|2}}


{{Voľby do Európskeho parlamentu}}

[[Kategória:Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku|2019]]
[[Kategória:Voľby 2019]]
[[Kategória:2019 na Slovensku]]</text>
      <sha1>aouem7fzlyaakxg9184bdmlkojs3fjw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Všeľudová strana</title>
    <ns>0</ns>
    <id>627641</id>
    <revision>
      <id>8189978</id>
      <parentid>6783956</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T04:07:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189978</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2188" sha1="k52v4onj96cam3h1v0jej4mh4ukqhl1" xml:space="preserve">'''Všeľudová strana''' ([[Nemčina|nem.]] ''Allerweltspartei'' alebo ''Volkspartei'', [[Angličtina|angl.]] '''''catch-all-party''''' alebo ''big tent'') je koncept [[Politická strana|politickej strany]], ktorá sa snaží osloviť čo možno najširšie spektrum voličov. Týmto typom politických strán väčšinou chýba ideové zameranie a klasickú deľbu na [[Ľavica (politika)|ľavicu]] a [[Pravica (politika)|pravicu]] považujú za prekonanú. Zakladateľom konceptu je nemecký štátny a ústavný teoretik, významný predstaviteľ [[Frankfurtská škola|frankfurtskej školy]] [[Otto Kirchheimer]], ktorý tento termín uviedol v roku 1965 vo svojej štúdii ''Premena západoeurópskeho straníckeho systému''. &lt;ref name=pol/&gt;

Na Slovensku ustálený názov pre tento typ politických strán neexistuje. Slovné spojenie sa používa buď v nepreloženej forme ako catch-all-party alebo prekladá ako všeľudová, ľudová alebo univerzálna strana.&lt;ref name=pol&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Štefančík
| meno = Radoslav
| priezvisko2 = 
| meno2 = 
| titul = Uvažovanie o politike (nielen) v nemecky hovoriacom prostredí 
| vydanie text = Vyd. 1.
| miesto = Trnava 
| vydavateľ = Grada
| rok = SSRP 
| isbn = 978-80-969043-4-1
| počet strán = 264
| strany = 146
}}&lt;/ref&gt;Typickým príkladom všeľudovej strany je dnes už zaniknuté politické národno-populistické hnutie [[ĽS-HZDS]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://janagritters.com/docs/The%20International%20Dimensions%20of%20Democratization.pdf |dátum prístupu=2019-01-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160929040812/http://janagritters.com/docs/The%20International%20Dimensions%20of%20Democratization.pdf |dátum archivácie=2016-09-29 }}&lt;/ref&gt; alebo hnutie českého podnikateľa Andreja Babiša [[ANO 2011]]&lt;ref&gt;https://www.lidovky.cz/domov/pro-ano-je-to-vetsi-neuspech-nez-to-vypada-silnejsi-nebude-babis-podruhe-selhal-mini-politolog.A181007_162407_ln_domov_rsa&lt;/ref&gt;.   

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Politické ideológie}}

[[Kategória:Politické strany]]
[[Kategória:Politické ideológie]]
[[Kategória:Politológia]]</text>
      <sha1>k52v4onj96cam3h1v0jej4mh4ukqhl1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zomri</title>
    <ns>0</ns>
    <id>631683</id>
    <revision>
      <id>8190086</id>
      <parentid>8025983</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:07:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8190086</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="30225" sha1="148m60uds635d5q3wvp0k3xvwcindg3" xml:space="preserve">'''Zomri''' je [[Slovensko|slovenská]] [[Satira|satirická]] stránka, pôsobiaca pôvodne na [[Facebook|Facebooku]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Matuščáková|meno=Zuzana|odkaz na autora=|titul=Presláviť sa dá aj inkognito. Zomri či Demotivácia majú tisícky fanúšikov|url=https://www.forbes.sk/preslavit-sa-da-inkognito-zomri-ci-demotivacia-maju-tisicky-fanusikov/|vydavateľ=Forbes|dátum vydania=2018-08-15|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2019-04-26|miesto=Bratislava}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|titul=Tvorcovia Zomri: ĽSNS je banda šašov. Primitívne vtipy vznikajú najľahšie|url=https://www.aktuality.sk/clanok/505877/tvorcovia-zomri-lsns-je-banda-sasov-primitivne-vtipy-vznikaju-najlahsie/|dátum vydania=2017-07-20|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:16&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zomri na Pohode v otvorenom rozhovore prezradili, kde sú ich hranice|url=https://style.hnonline.sk/osobnosti/1973990-zomri-na-pohode-v-otvorenom-rozhovore-prezradili-kde-su-ich-hranice|dátum vydania=2019-07-13|dátum prístupu=2019-07-13|vydavateľ=Mafra}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Filip|meno=Struhárik|titul=MediaBrífing: Stránka Zomri nie je len o vtipoch, niekedy prináša správy rýchlejšie ako médiá|url=https://dennikn.sk/1525407/stranka-zomri-nie-je-len-o-vtipoch-niekedy-prinasa-spravy-rychlejsie-ako-media/?ref=tit|dátum vydania=2019-07-12|dátum prístupu=2019-07-13|vydavateľ=N Press}}&lt;/ref&gt; Jej príspevky na [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietiach]] obsahujú tvrdú [[Satira|satiru]], zosmiešňovanie, urážky, [[Vulgarizmus|vulgarizmy]] a [[Cynizmus (psychológia)|cynizmus]], ale aj politickú a spoločenskú kritiku.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Stránku spravuje kolektív anonymných administrátorov, ktorý tiež prevádzkuje rovnomenný [[Instagram|instagramový]] účet.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;

Sami autori sa však označujú ako [[Recesia|recesisti]]&lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zablokovali facebookovskú stránku Mariana Kotlebu so 78 500 fanúšikmi|url=https://strategie.hnonline.sk/media/946146-lov-na-extremistov-na-facebooku-pokracuje-zablokovali-mariana-kotlebu-so-78-500-fanusikmi|dátum vydania=2017-04-18|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Mafra}}&lt;/ref&gt; a stránku ako „najväčšiu stoku“ slovenského [[Internet|internetu]]''.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Schvarcz|meno=Denis Bohumil|odkaz na autora=|titul=Prvý rozhovor zakladateľov Zomri v televízii: Aj politici sú naši admini, posielajú nám tipy|periodikum=strategie.hnonline.sk|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://strategie.hnonline.sk/media/1832193-prvy-rozhovor-zakladatelov-zomri-v-televizii-aj-politici-su-nasi-admini-posielaju-nam-tipy|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2018-10-27|dátum prístupu=2019-04-26}}&lt;/ref&gt;

== Vznik a pôsobenie ==
Stránka Zomri bola založená na sociálnej sieti 21. júna 2016. Správcovia tvrdia, že sa spoznali cez [[internet]], kde na [[Facebook|facebooku]] prevádzkovali rozličné falošné fanúšikovské stránky [[Martin Jakubec|Martina Jakubca]]. Po ich postupnom zrušení spoločne založili stránku Zomri.&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Praus Krbatová|meno=Lucia|titul=Tvorcovia Zomri: Drucker je vďačný objekt. Druhý Chmelár však z neho nikdy nebude|url=https://domov.sme.sk/c/20840219/tvorcovia-zomri-suvadova-sa-vyhrazala-sulik-nosi-nase-tricko.html|dátum vydania=2018-06-07|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Petit Press|priezvisko2=Kováč|meno2=Peter}}&lt;/ref&gt;

[[Denník N]] ich po roku fungovania označil ako „recisistickú stránku s prízemným humorom“.&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|titul=Facebook blokoval recesistickú stránku Zomri, fanúšikovia spustili odvetu voči kotlebovcom|url=https://dennikn.sk/726365/facebook-blokoval-recesisticku-stranku-zomri-fanusikovia-spustili-odvetu-voci-kotlebovcom/|dátum vydania=2017-04-06|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=N Press}}&lt;/ref&gt; V začiatkoch publikovali najmä vtipy na adresu osobností ako [[Zdena Studenková]], [[Branislav Mojsej]], [[Tibor Rostas]] alebo [[Martin Daňo]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

Výrazná časť príspevkov je zameraná politicky, najmä voči [[Marian Kotleba|Marianovi Kotlebovi]] a [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]], ale aj voči [[Robert Fico|Robertovi Ficovi]] a [[Andrej Danko|Andrejovi Dankovi]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Veľký nárast popularity priniesol stránke tiež príspevok o otvorení zrekonštruovanej [[Autobusová stanica Banská Bystrica|autobusovej stanice v Banskej Bystrici]] s [[Bilingvizmus|bilingválnym]] názvom ''Vlak Bus Shopping''.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Stránka medzi inými zosmiešnila aj [[Billboard|billboardovú]] náborovú kampaň [[Ozbrojené sily Slovenskej republiky|Ozbrojených síl Slovenskej republiky]], ktorej proces [[Obstaranie|obstarania]] vzbudil dojem [[Rodinkárstvo|rodinkárstva]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Chrťan|meno=Samuel|titul=Ministerstvo si objednalo hanbu na Zomri. Nekvalitnú grafiku chce dať na bilbordy|url=https://www.etrend.sk/ekonomika/rezort-obrany-si-objednal-hanbu-na-zomri-nekvalitnu-grafiku-chce-dat-na-bilboardy.html|dátum vydania=2019-03-20|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=News and Holding Media}}&lt;/ref&gt;

===Blokovanie stránok ĽSNS===
V roku 2017 [[Facebook]] stránku Zomri zablokoval z dôvodu porušovania pravidiel.&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt; Administrátori vytvorili dočasnú náhradu pod názvom ''Zomri 2.0'' s tým, že pôvodná stránka bola zrušená, pretože bola „neustále nahlasovaná náckami a podobnou lúzou.“&lt;ref name=&quot;:10&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Kernová|meno=Michaela|titul=Ľudia na Facebooku nahlasujú stránky Kotlebovcov, padla nielen tá hlavná|url=https://www.omediach.com/hoaxy/item/10920-ludia-na-facebooku-nahlasuju-stranky-kotlebovcov-padla-nielen-ta-hlavna|dátum vydania=2017-04-07|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Miramedia}}&lt;/ref&gt; [[Sledovateľ|Sledovatelia]] Zomri sa následne začali mobilizovať k nahlasovaniu stránok, ktoré propagujú alebo inklinujú k strane [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko]] alebo k [[Marian Kotleba|Marianovi Kotlebovi]]. Tieto, napríklad aj stránka [[Poslanec|poslancov]] [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] [[Milan Mazurek|Milana Mazureka]] alebo [[Milan Uhrík|Milana Uhríka]], sa stali následkom hromadného nahlasovania naozaj zablokované.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:9&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:10&quot; /&gt;

Pôvodne zablokovaná stránka ''Zomri'' bola po niekoľkých dňoch obnovená.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; [[Milan Uhrík|Uhrík]] poprel, že jeho [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] stojí za kampaňou proti Zomri.&lt;ref name=&quot;:8&quot; /&gt; Administrátori Zomri takisto popreli, žeby vyhlasovali hromadné výzvy na nahlasovanie stránok [[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]].&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;

=== Medializácia Fekišoviec ===
V januári 2019 sa na stránke [[YouTube]] objavil trojhodinový záznam zo zasadnutia obecného [[Zastupiteľstvo|zastupiteľstva]] v obci [[Fekišovce]].&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Lendel|meno=Michal|titul=Obec z východu sa cez noc stala slávnou. Starostka baví celé Slovensko|url=https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22025275/mala-obec-z-vychodu-sa-cez-noc-stala-slavnou-starostka-zabava-cele-slovensko.html|dátum vydania=2019-01-10|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Petit Press|priezvisko2=Vrábeľ|meno2=Jaroslav}}&lt;/ref&gt; Krátko nato stránka Zomri na [[Facebook|Facebooku]] zverejnila niekoľkominútový zostrih pôvodného [[Video|videa]].&lt;ref name=&quot;:153&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Originálne Fekišovce: Poslanci tam nehlasujú, starostka skladá sľub do svojich rúk|url=https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/22027478/originalne-fekisovce-poslanci-tam-nehlasuju-starostka-sklada-slub-do-svojich-ruk.html|vydavateľ=dolnyzemplin.korzar.sme.sk|dátum prístupu=2019-07-13|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}&lt;/ref&gt; Tento príspevok sa rýchlo stal [[Vírusový marketing|vírusovým]], pričom zaznamenal širokú odozvu aj naprieč poprednými médiami, predovšetkým kvôli [[Kontroverzia|kontroverznému]] vyobrazeniu [[Starosta|starostky]] [[Fekišovce|Fekišoviec]] [[Miloslava Fedorová|Miloslavy Fedorovej]], kandidujúcej už tretie volebné obdobie za [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]].&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:6&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Starostka obce Fekišovce šikanuje poslancov. Bývalá gestapáčka či esesáčka, reagujú ľudia|url=https://strategie.hnonline.sk/media/1871468-fekisovce-starostka-miloslava-fedorova|dátum vydania=2019-01-10|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Mafra}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Ryník|meno=Jozef|titul=V čom pochybila starostka Fekišoviec, na ktorej sa smeje internet|url=https://www.etrend.sk/ekonomika/na-vychode-predsa-len-nieco-je-nekompetentna-starostka.html|dátum vydania=2019-01-10|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;

Video vyvolalo kritiku [[Nezisková organizácia|neziskovej organizácie]] [[Transparency International Slovensko]], ktorá vyjadrila znepokojenie „nad pošliapavaním zákona a politickou kultúrou“.&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:4&quot; /&gt;'' Organizácia tiež podala podnet na prokuratúru.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zastupiteľstvo vo Fekišovciach: Otvorený list a podnet na prokuratúre!|url=https://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Zastupitelstvo-vo-Fekisovciach-Otvoreny-list-a-podnet-na-prokurature-308656|dátum vydania=2019-01-11|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Parlamentné listy SK}}&lt;/ref&gt; 

Po [[Medializácia|medializácii]] sa štyria z piatich obecných poslancov rozhodli odstúpiť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Fekišovce sú bez poslancov! Ostali len starostka a „Ďoďo“|url=https://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/Fekisovce-su-bez-poslancov-Ostali-len-starostka-a-Dodo-308900|dátum vydania=2019-01-17|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Parlamentné listy SK}}&lt;/ref&gt; V snahe predísť predčasným voľbám sa mandátov ujali štyria náhradníci.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Štenclová|meno=Eva|titul=Náhradné voľby vo Fekišovciach zažehnali, majú nových poslancov|url=https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/500255-nahradne-volby-vo-fekisovciach-zazehnali-maju-novych-poslancov/|dátum vydania=2019-01-29|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Perex}}&lt;/ref&gt;

Reportér [[Andrej Bán]], ktorý sa spoločenským a politickým reáliám na východnom [[Slovensko|Slovensku]] detailne venoval v knihe ''[[Slon na Zemplíne]]'', apeloval na to, aby sa kauza nebrala ľahkovážne, pričom naznačil, že skoršia medializácia prípadu mohla opakovanému zvoleniu Fedorovej zabrániť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bán|meno=Andrej|titul=Slovensko hľadá starostku: Fekišovce sú reality šou, aká tu ešte nebola (reportáž)|url=https://dennikn.sk/1354499/slovensko-hlada-starostku-fekisovce-su-reality-sou-aka-tu-este-nebola-reportaz/|dátum vydania=2019-01-18|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=N Press}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bán|meno=Andrej|titul=Už sme sa dorehotali na videu o Fekišovciach?|url=https://www.tyzden.sk/nazory/52745/uz-sme-sa-dorehotali-na-videu-o-fekisovciach/|dátum vydania=2019-01-11|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=W Press}}&lt;/ref&gt;

=== Informovanie o násilnostiach na Ventúrskej ulici ===
Na agresívny stret [[Športový chuligán|chuligánov]] [[Futbalový klub|futbalových klubov]] [[MKS Cracovia|Cracovia Krakow]], [[Ajax Amsterdam]] a [[PFK Levski Sofija|Levski Sofija]] na [[Ventúrska ulica|Ventúrskej ulici]] v [[Bratislava|Bratislave]] v noci 10. júla 2019 upozornila ako prvá stránka Zomri.&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:13&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Francelová|meno=Nina|titul=They wear black bags on heads and mock politicians. What is Zomri?|url=https://spectator.sme.sk/c/22175854/satirical-website-is-more-than-political-jokes.html|dátum vydania=2019-07-26|dátum prístupu=2109-09-07|vydavateľ=Petit Press}}&lt;/ref&gt;

Väčšina médií následne v správach odkazovali na Zomri ako na [[Informačný zdroj|zdroj informácií]], keďže stránka ako jediná disponovala [[Autenticita|autentickými]] zábermi a fotografiami z incidentu. Všetky tieto materiály získala stránka od svojich fanúšikov.&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt;

== Identita správcov ==
Administrátori Zomri vystupujú v [[Anonym|anonymite]]. Na stretnutia chodia zvyčajne dvaja až traja, pričom si maskujú tváre, najčastejšie čiernymi textilnými taškami s nápisom ''Zomri'' z vlastnej produkcie, pričom v zvukových záznamoch majú vo väčšine prípadov digitálne [[Modulácia|zmodulované]] hlasy, aj keď na internete sú zverejnené aj videá bez modulácie.&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Odhalil Sajfa identitu adminov ZOMRI? Toto je najbizarnejšia #lvllama v histórii!|url=https://www.funradio.sk/clanok/41319-odhalil-sajfa-identitu-adminov-zomri-toto-je-najbizarnejsia-lvllama-v-historii/|dátum vydania=2019-02-23|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Fun rádio}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=KTO STOJÍ ZA ÚSPEŠNOU STRÁNKOU ZOMRI?|url=https://www.expres.sk/165195/kto-stoji-za-uspesnou-strankou-zomri/|dátum vydania=2018-12-03|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Rádio Expres}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Admini ZOMRI exkluzívne: O utajení, nápadoch aj o tom, čoho sa boja a pred kým majú rešpekt|url=https://www.europa2.sk/novinky/europa2/24653-admini-zomri-exkluzivne-o-utajeni-napadoch-aj-o-tom-coho-sa-boja-a-pred-kym-maju-respekt|dátum vydania=2018-10-24|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=EUROPA 2}}&lt;/ref&gt; Dôvodom anonymity je tvorivá sloboda a dlhšia výdrž [[Značka (marketing)|značky]], ale aj obava o vlastnú bezpečnosť.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:5&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Dugovičová|meno=Kristína|titul=Bahno internetu: Traja mladíci OTVORENE o tom, ako sa cez prudko satirickú stránku Zomri vysmievajú všetkým|url=|dátum vydania=2018-04-29|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=News and Media Holding}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

Dvaja zo správcov sa predstavujú pod prezývkami ''Bufeťák'' a ''Korytnačiak''.&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:11&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=ZOMRI – CHYBA V SYSTÉME?|url=https://profesiadays.sk/sessions/zomri-chyba-v-systeme/|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=|url archívu=https://web.archive.org/web/20221001134401/https://profesiadays.sk/sessions/zomri-chyba-v-systeme/|dátum archivácie=2022-10-01}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:18&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Beňová|meno=Martina|titul=Admini zo stránky Zomri o hoaxoch: Ľudia si pravdu nevyhľadávajú|url=https://noizz.aktuality.sk/big-stories/rozhovor-s-adminmi-zomri/3f91zwb|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|url archívu=https://web.archive.org/web/20190623102946/https://noizz.aktuality.sk/big-stories/rozhovor-s-adminmi-zomri/3f91zwb|dátum archivácie=2019-06-23}}&lt;/ref&gt;

Administrátori deklarujú vysoký počet fanúšikovskej tvorby.&lt;ref name=&quot;:7&quot; /&gt; Vyznávajú myšlienku, že všetci fanúšikovia sú spolutvorcami stránky.''&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt;'' [[Administrátor]] je podľa nich „každý, kto nám poslal príspevok a my sme ho zverejnili.“&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; Správcovia tvrdia, že [[Fotografia|fotografie]] z [[Parlament|parlamentu]] im niekedy posielajú aj samotní poslanci.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:12&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hunková|meno=Mária|titul=Obchod s hejtom: Keď (ne)obyčajná revolta skončí biznisom|url=https://www.etrend.sk/podnikanie/obchod-s-hejtom-ked-ne-obycajna-revolta-skonci-biznisom.html?split=all|dátum vydania=2017-12-31|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=News and Media Holding}}&lt;/ref&gt;

V januári 2020 mal byť podľa zverejnených policajných dokumentov hlavným administrátorom stránky Zomri novinár Peter Valovič.&lt;ref name=&quot;mediahub&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Novinár denníka SME Peter Valovič je adminom satirickej stránky ZOMRI | url = https://www.mediahub.sk/novinar-dennika-sme-peter-valovic-je-adminom-satirickej-stranky-zomri/ | vydavateľ = mediahub.sk | dátum vydania = 2020-01-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Podľa poslanca [[Ľuboš Blaha|Ľuboša Blahu]] sú zvyšnými administrátormi Eduard Gallo a Daniel Podhradský.&lt;ref name=&quot;mediahub&quot;/&gt;

== Kontroverzia a kritika ==
Slovenský [[šachový veľmajster]] [[Ján Markoš]], autor knihy [[Sila rozumu (kniha)|''Sila rozumu'']], označuje niektoré vtipy od Zomri ako odporné a dehumanizujúce.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tvardzík|meno=Jozef|titul=Ak Zomri prirovnáva politika k mäsu, je to za čiarou|url=https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2019/cislo-27/ak-zomri-prirovnava-politika-k-masu-je-to-za-ciarou.html|dátum vydania=2019-07-13|dátum prístupu=2019-09-07|vydavateľ=News and Media Holding}}&lt;/ref&gt;

Voči stránke Zomri deklarujú výrazne kritický postoj tzv. [[alternatívne médiá]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pellegrini pochválil prácu adminov nenávistnej a extrémistickej stránky Zomri a pozval ich na Úrad vlády|url=|dátum vydania=2019-04-18|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Sofian}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Štátny tajomník Robert Ondrejcsák propaguje extrémistickú a nenávistnú stránku Zomri.|url=|dátum vydania=2019-05-30|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zomri, stoka slovenského internetu|url=|dátum vydania=2017-08-28|dátum prístupu=2019-07-13|jazyk=sk-SK|meno=|priezvisko=|vydavateľ=Sofian}}&lt;/ref&gt; tiež [[Slovenské národné noviny]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bratislavská kaviareň pritvrdzuje|url=https://snn.sk/news/bratislavska-kaviaren-pritvrdzuje/|dátum prístupu=2019-07-13|priezvisko=Smolec|meno=Maroš|dátum vydania=2019-03-24|vydavateľ=Vydavateľstvo Matice slovenskej}}&lt;/ref&gt; a [[Literárny týždenník]].&lt;ref&gt;Literárny týždenník 21 – 22&lt;/ref&gt;

Bývalý [[policajný prezident]] [[Tibor Gašpar]] v Hlavných správach avizoval, že na administrátorov podá [[Oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin|trestné oznámenie]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Gašpar|meno=Tibor|titul=Gašpar: Pán Ľuboš Blaha, nie ste v tom sám! Podávam trestné oznámenie na administrátorov stránky Zomri|url=|dátum vydania=2019-04-16|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Heuréka Evolution – HS}}&lt;/ref&gt;

Správcovia priznávajú, že niektoré ich posty kvôli [[Kontroverzia|kontroverznému]] obsahu zmazal [[Facebook]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

=== Reakcie politikov ===
Bývalý [[Predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády]] [[Peter Pellegrini]] sa k Zomri vyjadril kriticky, pričom tvorcom vyčítal najmä negatívny vplyv na informačnú gramotnosť mládeže.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pellegrini v Národnej rade upozornil na stránku Zomri, ich “obrázky sú viac trápne ako vtipné”. Apeloval tiež na rodičov a učiteľov|url=|dátum vydania=2019-04-05|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Heuréka Evolution – HS}}&lt;/ref&gt; Tiež ale vyjadril otvorený postoj voči spoločnému rozhovoru a potvrdil, že stránku na [[Instagram|Instagrame]] sleduje.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Gdovin|meno=Samuel|titul=Premiér Pellegrini veľmi nešťastne reagoval na nenávistnú stránku Zomri. Jej adminov pozval na stretnutie na úrad vlády|url=|dátum vydania=2019-04-18|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Heuréka Evolution – HS}}&lt;/ref&gt; 

Stránku sleduje aj [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentka Slovenskej republiky]] [[Zuzana Čaputová]].&lt;ref name=&quot;:13&quot; /&gt; 

Poslanec za [[SMER – sociálna demokracia|Smer-SD]] [[Ľuboš Blaha]] Zomri pravidelne kritizuje.&lt;ref name=&quot;:14&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pellegrini kritizoval Blahu za výroky proti EÚ|url=https://www.aktuality.sk/clanok/692612/pellegrini-kritizoval-blahu-za-vyroky-proti-eu/|dátum vydania=2019-05-16|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia}}&lt;/ref&gt;

Pozitívnu komunikáciu so Zomri udržuje predseda strany [[SME RODINA – Boris Kollár|Sme rodina]] [[Boris Kollár]]&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt; či bývalá [[Poslanec|poslankyňa]] za stranu [[MOST – HÍD]] [[Katarína Cséfalvayová]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Hrnko sa dostal do bizarného sporu s poslankyňou Mosta. Visí osud koalície na gombíku od saka?|url=https://strategie.hnonline.sk/media/1852166-hrnko-sa-dostal-do-bizarneho-sporu-s-poslankynou-mosta-visi-osud-koalicie-na-gombiku-od-saka|dátum vydania=2018-12-01|dátum prístupu=2019-09-07|vydavateľ=Mafra}}&lt;/ref&gt;

=== Aktivity pred voľbami do Európskeho parlamentu 2019 ===
Pred májovými [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbami do európskeho parlamentu 2019]] sa (anonymne) spolu s ďalšími osobnosťami objavili vo videu [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR]]. Cieľom videa bolo motivovať voličov k zvýšeniu volebnej účasti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Minich|meno=Filip|titul=Stretnú sa Kiska, Pellegrini, Čaputová a Zomri a nie je to vtip|url=https://www.tyzden.sk/spolocnost/55631/caputova-kiska-lajcak-pellegrini-a-zomri-spojili-sily-chodte-volit-odkazuju-v-spolocnom-videu/|dátum vydania=2019-05-23|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=W Press}}&lt;/ref&gt; 

Poslanec [[Ľuboš Blaha]] na svojom facebookovom profile [[Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky|ministerstvo]] kvôli spolupráci s anonymnými administrátormi kritizoval. Po upozornení [[Predseda vlády Slovenskej republiky|predsedom vlády]] [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] naznačil, že [[premiér]] stránku Zomri propaguje.&lt;ref name=&quot;:14&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pellegrini kritizuje Blahu za jeho výroky. Držím palce s propagáciou Zomri, odkázal poslanec|url=https://slovensko.hnonline.sk/1942298-pellegrini-kritizuje-blahu-za-jeho-vyroky-drzim-palce-s-propagaciou-zomri-odkazal-poslanec|dátum vydania=2019-05-16|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Mafra}}&lt;/ref&gt;

Administrátori Zomri sa objavili aj v krátkom videu na portáli [[Euractiv.sk]], ktorého účelom bolo tiež zvýšiť volebnú účasť.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Geist|meno=Radovan|titul=O EÚ so ZOMRI|url=https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/video/o-eu-so-zomri/|dátum vydania=2019-04-17|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=I – Europa|priezvisko2=Bako|meno2=Štefan|meno3=Zuzana|priezvisko3=Gabrižová}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;

=== Spoločenské a mediálne reakcie ===
Niektoré médiá pripisujú stránke určitý [[vplyv]] na spoločnosť. Týždenník [[Trend (slovenské periodikum)|TREND]] tvrdí, že stránka Zomri dopomohla [[Zuzana Čaputová|Zuzane Čaputovej]] k zvoleniu do [[Prezident Slovenskej republiky|prezidentského úradu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mihočková|meno=Eva|titul=Ako funguje fenomén Čaputová|url=https://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2019/cislo-9/ako-funguje-fenomen-caputova.html|dátum vydania=2019-03-11|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=News and Media Holding}}&lt;/ref&gt; Podľa [[Aktuality.sk|Aktualít.sk]] je pre [[mládež]] stránka Zomri popredným sprostredkovateľom politického diania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mrvová|meno=Iva|titul=Pohľad do duše prvovoliča: Čítame Zomri, o Harabinovi sme nepočuli, Danko je zábavný (reportáž)|url=https://www.aktuality.sk/clanok/661423/pohlad-do-duse-prvovolica-citame-zomri-o-harabinovi-sme-nepoculi-danko-je-zabavny-reportaz/|dátum vydania=2019-01-28|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia}}&lt;/ref&gt; Pozitívny prínos pre mládež pripúšťa aj [[Investigatíva|investigatívny]] reportér [[Marek Vagovič]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Mičuda|meno=Vladimír|titul=O Kočnerovi sa mi sníva, bál som sa výbuchu auta. Nech mladí radšej sledujú Zomri ako konšpirátorov, hovorí Vagovič (Rozhovor)|url=https://refresher.sk/64647-O-Kocnerovi-sa-mi-sniva-bal-som-sa-vybuchu-auta-Nech-mladi-radsej-sleduju-Zomri-ako-konspiratorov-hovori-Vagovic-Rozhovor|dátum vydania=2019-04-14|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=REFRESHER}}&lt;/ref&gt;

[[Filip Struhárik]] v [[Denník N|Denníku N]] oceňuje stránku Zomri ako nezvyčajný zdroj aktuálnych [[Informácia|informácií]] pre [[Novinár|novinárov]]. Podiel na spoločenskej informovanosti vyzdvihol najmä pri incidente [[Požiar|požiaru]] na [[Bratislava|bratislavských]] vianočných trhoch v novembri 2018, kauze [[Fekišovce#Samospráva|obecného zasadnutia vo Fekišovciach]], narušenia [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2019#Priebeh volieb|prezidentských volieb 2019 v Medzanoch]] a častých poruchách a požiaroch slovenských vlakov.&lt;ref name=&quot;:17&quot; /&gt; 

Administrátori stránky boli v marci 2019 hosťujúcimi rečníkmi na festivale ''[[Profesia Days]]'', ktorý organizuje [[Profesia.sk]], kde diskutovali o [[Marketing|marketingu]].&lt;ref name=&quot;:11&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:18&quot; /&gt; 

V júli 2019 sa v spolupráci s portálom [[Aktuality.sk]] zúčastnili diskusie na hudobnom [[Pohoda (festival)|festivale Pohoda.]]&lt;ref name=&quot;:16&quot; /&gt; 

=== Financovanie ===
Administrátori odmietajú spolupráce s politikmi a platené príspevky a tvrdia, že sporadicky podporujú projekty [[Nezisková organizácia|neziskových]] a [[Mimovládna organizácia|mimovládnych organizácií]].&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Libor|meno=Marek|titul=Slovenský fenomén ZOMRI: „Naše veci musia nejakým spôsobom nasierať nebezpečných a zlých ľudí“|url=https://svetneziskovek.cz/fundraising/slovensky-fenomen-zomri-nase-veci-musia-nejakym-sposobom-nasierat-nebezpecnych-a-zlych-ludi|dátum vydania=2019-05-27|dátum prístupu=2019-09-07|vydavateľ=Nadace Neziskovky.cz}}&lt;/ref&gt; 

Predaj [[Merch|merchu]] (značkového tovaru) zastrešuje pre Zomri internetový obchod [[Kompot (obchod)|Kompot]].&lt;ref name=&quot;:12&quot; /&gt;

== Zaujímavosti ==

=== Zomri Index ===
[[Politológia|Politológovia]] zameraní na [[Public relations|PR]] [[Gabriel Tóth (politológ)|Gabriel Tóth]] a [[Ľudovít Ďurman]] vo februári 2019 spustili tzv. ''Zomri Index'', ktorý spočíva v porovnávaní príspevkov venovaných jednotlivým politikom a tiež dosahu a reakcií na tieto príspevky. Autori výsledky vyhodnocujú ako meradlo populárnosti konkrétneho politika na stránke Zomri.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Tóth|meno=Gabriel|autor=|odkaz na autora=|titul=Kto je „favoritom“ Zomri? Spustili sme Zomri index|periodikum=blog.etrend.sk|odkaz na periodikum=|url=https://blog.etrend.sk/gabriel-toth/kto-je-favoritom-zomri-spustili-sme-zomri-index.html|issn=|vydavateľ=TREND Holding|miesto=Bratislava|dátum=2019-02-17|dátum prístupu=2019-04-26}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Najpopulárnejším politikom na stránke Zomri je Róbert Fico|url=https://www.mediahub.sk/najpopularnejsim-politikom-na-stranke-zomri-je-robert-fico/|dátum vydania=2019-02-24|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=}}&lt;/ref&gt; 

=== Kniha Keep Calm and Zomri ===
Knižné vydavateľstvo [[Premedia]] v roku 2018 knižne vydalo zbierku najlepších príspevkov, vtipov a mémov pod názvom ''Keep Calm and Zomri''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Bodnárová|meno=Zuzana|titul=Kniha mesiaca december: Keep calm and Zomri|url=https://fici.sme.sk/c/22002633/kniha-mesiaca-december-keep-calm-and-zomri.html|dátum vydania=2018-12-06|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Petit Press}}&lt;/ref&gt; Vydanie knihy bolo realizované cez [[Fundraising|fundraisingový]] portál [[StartLab]], pričom na cieľovú sumu 7000 € darcovia prispeli vyše 38.000 €.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Zomri|url=https://www.startlab.sk/projekty/635-zomri/|dátum vydania=|dátum prístupu=2019-07-04|vydavateľ=Startlab}}&lt;/ref&gt; [[Matej Makovický]] v [[Knižná revue|Knižnej revue]] vyjadril podozrenie, že kniha mohla porušiť autorské práva aj zákony platné na Slovensku.&lt;ref&gt;Knižná revue 5/2019&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Cynická obluda]]

== Externé odkazy ==
* [https://www.facebook.com/zomriofficial/ Stránka na sociálnej sieti Facebook]
* [https://www.instagram.com/zomriofficial/ Stránka na sociálnej sieti Instagram]
* [https://www.zomri.online/ Webové sídlo Zomri.online]

[[Kategória:Slovenské webové stránky]]
[[Kategória:Satira]]</text>
      <sha1>148m60uds635d5q3wvp0k3xvwcindg3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zoznam europoslancov SR (2019 – 2024)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>633233</id>
    <revision>
      <id>8190104</id>
      <parentid>7869650</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T10:03:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8190104</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="22453" sha1="mb6ggwc9chb1nn900x525bhwdi2mld3" xml:space="preserve">Toto je '''zoznam slovenských [[Europoslanec|europoslancov]]''' vo funkčnom období 2019 – 2024 zvolených vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019]]. 
[[Slovensko]] má v tomto funkčnom období 14 europoslancov. 14. kreslo bolo obsadené po [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie]].

==Výsledky volieb==
[[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|Voľby do Európskeho parlamentu]] sa konali v sobotu 25. mája 2019.&lt;ref&gt;{{Citácia právneho predpisu
 | typ =  Rozhodnutie predsedu Národnej rady Slovenskej republiky
 | číslo = 28/2019 Z. z.
 | názov = o vyhlásení volieb do Európskeho parlamentu
 | paragraf = 
 | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2019/28/20190204
 | dátum prístupu = 2019-02-05
}}&lt;/ref&gt; 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:left&quot; 
!Strana
!Počet získaných mandátov
|- 
|PS+Spolu
| align=&quot;center&quot; |'''4'''
|- 
|Smer-SD
| align=&quot;center&quot; |'''3'''
|- 
|Kotleba ĽSNS
| align=&quot;center&quot; |'''2'''
|- 
|Kresťanskodemokratické hnutie
| align=&quot;center&quot; |'''2'''
|- 
|Sloboda a Solidarita
| align=&quot;center&quot; |'''2'''
|- 
|OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti
| align=&quot;center&quot; |'''1'''
|}

==Politická príslušnosť==
Zvolení poslanci a ich politická príslušnosť na Slovensku a v rámci [[Európsky parlament#Politické skupiny|politických skupín]] Európskom parlamente:
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align:center&quot; 
!Poslanec
!Nominovaný stranou na Slovensku
![[Európsky parlament#Politické skupiny|Politická skupina v EP]]
|-
|[[Vladimír Bilčík]]
|[[SPOLU – občianska demokracia]]
|Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov)&lt;br/&gt;&lt;small&gt;Group of the European People's Party (Christian Democrats)&lt;/small&gt; 
|-
|[[Miroslav Číž]]{{#tag:ref|[[Miroslav Číž]] skonal počas trvania mandátu. Na uprázdnené miesto nastúpila [[Katarína Roth Neveďalová]], ktorá za stranu SMER-SD [[Zoznam kandidačných listín pre voľby do EP na Slovensku v roku 2019|kandidovala na 4. mieste]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Roth Neveďalová nastúpi do Európskeho parlamentu po zosnulom Čížovi | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/minuta/23111779/roth-nevedalova-nastupi-do-europskeho-parlamentu-po-zosnulom-cizovi | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-13 | dátum prístupu = 2023-01-13 }}&lt;/ref&gt;|group=pozn}}&lt;br/&gt;do 29. decembra 2022
|[[SMER – sociálna demokracia]]
|Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente&lt;br/&gt;&lt;small&gt;Group of the Progressive Alliance of Socialists and Democrats in the European Parliament&lt;/small&gt;
|-
|[[Jozef Mihál]]{{#tag:ref|Náhradník za Michala Šimečku. Europoslancom od 26. októbra 2023}}&lt;br/&gt;od 26. októbra 2023
|[[SPOLU – občianska demokracia]]
|Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu&lt;br/&gt;&lt;small&gt;Alliance of Liberals and Democrats for Europe &lt;/small&gt; 
|-
|[[Lucia Ďuriš Nicholsonová]]
|[[Sloboda a Solidarita]]
|Európski konzervatívci a reformisti&lt;br/&gt;&lt;small&gt;European Conservatives and Reformists Group&lt;/small&gt;
|-
|[[Monika Flašíková-Beňová]]
|[[SMER – sociálna demokracia]]
|Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente&lt;br/&gt;&lt;small&gt;Group of the Progressive Alliance of Socialists and Democrats in the European Parliament&lt;/small&gt;
|-
|[[Robert Hajšel]]
|[[SMER – sociálna demokracia]]
|Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente&lt;br/&gt;&lt;small&gt;Group of the Progressive Alliance of Socialists and Democrats in the European Parliament&lt;/small&gt;
|-
|[[Martin Hojsík]]
|[[Progresívne Slovensko]]
|Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu&lt;br/&gt;&lt;small&gt;Alliance of Liberals and Democrats for Europe &lt;/small&gt; 
|-
|[[Eugen Jurzyca]]
|[[Sloboda a Solidarita]]
|Európski konzervatívci a reformisti&lt;br/&gt;&lt;small&gt;European Conservatives and Reformists Group&lt;/small&gt;
|- 
|[[Miriam Lexmann]]{{#tag:ref|Miriam Lexmann sa svojho mandátu ujala až od 1. februára 2020 po [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ]].|group=pozn}}&lt;br/&gt;od 1. februára 2020
|[[Kresťanskodemokratické hnutie]]
|Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov)&lt;br/&gt;&lt;small&gt;Group of the European People's Party (Christian Democrats)&lt;/small&gt; 
|- 
|[[Katarína Roth Neveďalová]]{{#tag:ref|Náhradníčka po zosnulom poslancovi Miroslavovi Čížovi. Europoslankyňou od 30. decembra 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Poslanci EP | odkaz na autora = | titul = 9. volebné obdobie Katarína ROTH NEVEĎALOVÁ | url = https://www.europarl.europa.eu/meps/sk/96653/KATARINA_ROTH+NEVEDALOVA/history/9#detailedcardmep | vydavateľ = Európsky parlament | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-08 | miesto = Štrasburg | jazyk = }}&lt;/ref&gt;|group=pozn}}&lt;br/&gt;od 30. decembra 2022
|[[SMER – sociálna demokracia]]
|Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente&lt;br/&gt;&lt;small&gt;Group of the Progressive Alliance of Socialists and Democrats in the European Parliament&lt;/small&gt;
|-
|[[Peter Pollák]]
|[[OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti]]
|Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov)&lt;br/&gt;&lt;small&gt;Group of the European People's Party (Christian Democrats)&lt;/small&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Peter Pollák MEP
  | url = http://www.europarl.europa.eu/meps/en/197765/PETER_POLLAK/home
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-08-02
  | vydavateľ = Európsky parlament
  | miesto = 
  | jazyk = en
}}&lt;/ref&gt;
|-
|[[Miroslav Radačovský]]
|[[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko]]
|Nezaradení poslanci
|-
|[[Michal Šimečka]]{{#tag:ref|[[Michal Šimečka]] 17. 10. 2023 sa vzdal mandátu. Nahradil ho [[Jozef Mihál]], ktorý za koalíciu PS+SPOLU kandidoval na 14. mieste.|group=pozn}}&lt;br/&gt;do 17. októbra 2023
|[[Progresívne Slovensko]]
|Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu&lt;br/&gt;&lt;small&gt;Alliance of Liberals and Democrats for Europe &lt;/small&gt; 
|-
|[[Ivan Štefanec]]
|[[Kresťanskodemokratické hnutie]]
|Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov)&lt;br/&gt;&lt;small&gt;Group of the European People's Party (Christian Democrats)&lt;/small&gt; 
|- 
|[[Milan Uhrík]]
|[[Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko]]
|Nezaradení poslanci
|-
|[[Michal Wiezik]]
|[[SPOLU – občianska demokracia]]
|Poslanecký klub Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov)&lt;br/&gt;&lt;small&gt;Group of the European People's Party (Christian Democrats)&lt;/small&gt; 
|}
'''Monika Flašíková-Beňová''' je [[europoslanec|europoslankyňou]] kontinuálne už štvrté volebné obdobie od roku [[2004]], teda od vstupu [[Slovensko|Slovenska]] do [[Európska únia|EÚ]].

==Členstvo vo výboroch a v delegáciách==
{| class=wikitable 
|- 
! Poslanec !! Člen vo výbore !! Náhradník vo výbore !! Člen v delegácii !! Náhradník v delegácii
|-
| '''Vladimír Bilčík''' || Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci ||  Výbor pre zahraničné veci &lt;br /&gt;Výbor pre ústavné veci || Delegácia pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Severné Macedónsko&lt;br /&gt;Predseda delegácie pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora ||  Delegácia pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Moldavsko&lt;br /&gt; Delegácia pri Parlamentnom zhromaždení Euronest
|- 
| '''Miroslav Číž''' || Výbor pre medzinárodný obchod || Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka &lt;br /&gt; Výbor pre ústavné veci || Delegácia pri Parlamentnom výbore Cariforum – EÚ&lt;br/&gt;Delegácia pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko || Delegácia pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou
|- 
| '''Jozef Mihál''' || Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci || Výbor pre kontrolu rozpočtu || - || -
|- 
| '''Lucia Ďuriš Nicholsonová''' || Predsedníčka Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci&lt;br /&gt;Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci ||  Výbor pre kultúru a vzdelávanie ||  Delegácia pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ || -
|- 
| '''Monika Flašíková-Beňová''' || Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín || Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa&lt;br /&gt;Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť ||  Delegácia pri Spoločnom parlamentnom zhromaždení AKT – EÚ || Delegácia pre vzťahy so Spojenými štátmi americkými
|- 
| '''Robert Hajšel''' || Výbor pre priemysel, výskum a energetiku || Výbor pre zahraničné veci&lt;br /&gt;Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín || Delegácia pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora&lt;br /&gt;Delegácia pri Parlamentnom výbore pre partnerstvo EÚ – Arménsko, Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Azerbajdžan a pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Gruzínsko&lt;br /&gt;Delegácia pri Parlamentnom zhromaždení Euronest || Delegácia pri Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora
|- 
| '''Martin Hojsík''' || Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín || Výbor pre rozpočet&lt;br /&gt;Výbor pre priemysel, výskum a energetiku || Delegácia pre vzťahy s krajinami juhovýchodnej Ázie a so Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) || Delegácia pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Ukrajina&lt;br /&gt; Delegácia pri Parlamentnom zhromaždení Euronest
|- 
| '''Eugen Jurzyca''' ||  Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa || Výbor pre hospodárske a menové veci || Delegácia pri Parlamentných výboroch pre spoluprácu EÚ – Kazachstan, EÚ – Kirgizsko, EÚ –Uzbekistan a EÚ – Tadžikistan a pre vzťahy s Turkménskom a Mongolskom || -
|- 
| '''Miriam Lexmann''' || Výbor pre zahraničné veci&lt;br /&gt; Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci ||  Podvýbor pre bezpečnosť a obranu || Delegácia pre vzťahy s Bieloruskom&lt;br /&gt;Delegácia pri Parlamentnom zhromaždení Euronest || -
|- 
| '''Katarína Roth Neveďalová''' || Výbor pre medzinárodný obchod || Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka &lt;br /&gt; Výbor pre hospodárske a menové veci&lt;br /&gt;Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť || Delegácia pri Parlamentnom výbore Cariforum – EÚ&lt;br/&gt;Delegácia pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko || Delegácia pre vzťahy s Čínskou ľudovou republikou
|- 
| '''Peter Pollák''' || Výbor pre kultúru a vzdelávanie || Výbor pre regionálny rozvoj || Podpredseda delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko || Delegácia pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Ukrajina&lt;br /&gt;Delegácia pri Parlamentnom zhromaždení Euronest  
|- 
| '''Miroslav Radačovský''' || Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci || Výbor pre zahraničné veci&lt;br /&gt;Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa || Delegácia pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko || Delegácia pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Moldavsko
|- 
| '''Michal Šimečka''' || Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci || Výbor pre zahraničné veci || Delegácia pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Ukrajina&lt;br /&gt;Delegácia pri Parlamentnom zhromaždení Euronest || Delegácia pre vzťahy so Spojenými štátmi americkými
|- 
| '''Ivan Štefanec''' || Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa || Výbor pre priemysel, výskum a energetiku&lt;br /&gt;Podvýbor pre ľudské práva || Delegácia pre vzťahy s Japonskom || Delegácia pri Parlamentnom výbore pre pridruženie EÚ – Ukrajina&lt;br/&gt;Delegácia pri Parlamentnom zhromaždení Euronest
|-
| '''Milan Uhrík''' || Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci || Výbor pre zahraničné veci || Delegácia pri Spoločnom parlamentnom výbore EÚ – Turecko || Delegácia pre vzťahy so Spojenými štátmi americkými
|-
| '''Michal Wiezik''' || Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín || Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka || Delegácia pre vzťahy s Iránom || Delegácia pre vzťahy s krajinami Strednej Ameriky&lt;br/&gt;Delegácia pre vzťahy s krajinami Andského spoločenstva&lt;br /&gt;Delegácia pri Euro-latinskoamerickom parlamentnom zhromaždení
|}

==Členstvo v predsedníctve==
Je zvykom, že Európsky parlament v polovici svojho funkčného obdobia mení svoje vedenie. Pri tejto príležitosti bol '''[[Michal Šimečka]]''' [[18. január]]a [[2022]] zvolený do funkcie jedného zo štrnástich podpredsedov Európskeho parlamentu. Stal sa tak vôbec prvým Slovákom na tomto poste.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor = SME
 | titul = Šimečku zvolili za podpredsedu Európskeho parlamentu
 | url = https://svet.sme.sk/c/22823291/europsky-parlament-simecka-podpredseda.html
 | dátum vydania = 18.01.2022
 | dátum aktualizácie =
 | dátum prístupu = 19.1.2022
 | vydavateľ =
 | miesto = }}&lt;/ref&gt;
Po [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023|parlamentných voľbách v Slovenskej republike]] Michal Šimečka na post podpredsedu Európskeho parlamentu [[Rezignácia|rezignoval]]. Svojej funkcie sa vzdal k 17. októbru 2023, keď svoju rezignáciu oznámil [[Predseda Európskeho parlamentu|predsedníčke Európskeho parlamentu]] [[Roberta Metsolová|Roberte Metsolovej]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Michal Šimečka rezignoval na post podpredsedu europarlamentu. Jeho náhradou by mal byť Martin Hojsík | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/10/michal-simecka-rezignoval-na-post-podpredsedu-europarlamentu/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-10-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Za nového podpredsedu [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] bol politickou frakciou Obnovme Európu ako jediný kandidát navrhnutý '''[[Martin Hojsík]]'''. V [[Aklamácia|aklamačnej]] voľbe získal masívnu podporu naprieč politickým spektrom, keď ho podporilo celé plénum, nikto jeho zvolenie nenamietal. Od 18. októbra 2023 sa tak stal novým podpredsedom Európskeho parlamentu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = red | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Martin Hojsík je novým podpredsedom Európskeho Parlamentu | url = https://europske.noviny.sk/2023/10/18/martin-hojsik-je-novym-podpredsedom-europskeho-parlamentu/ | vydavateľ = europske.noviny.sk | dátum vydania = 2023-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krupa | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Europarlament našiel náhradu za Šimečku na post podpredsedu: Je ním ďalší Slovák! | url = https://ereport.sk/je-nim-dalsi-slovak/ | vydavateľ = ereport.sk | dátum vydania = 2023-10-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

'''[[Monika Flašíková-Beňová]]''' bola v [[júl]]i [[2019]] zvolená do funkcie [[Kvestor (Európsky parlament)|kvestorky]] Európskeho parlamentu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor = SME
 | titul = Beňovú zvolili do predsedníctva europarlamentu
 | url = https://domov.sme.sk/c/22160797/benovu-zvolili-za-kvestorku-europarlamentu.html
 | dátum vydania = 04.07.2019
 | dátum aktualizácie =
 | dátum prístupu = 19.1.2022
 | vydavateľ =
 | miesto = }}&lt;/ref&gt; 
Svoju funkciu obhájila aj v novej voľbe predsedníctva v polovici jeho funkčného obdobia.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor = SME
 | titul = Beňovú opäť zvolili za kvestorku europarlamentu
 | url = https://svet.sme.sk/c/22823626/benova-bola-opatovne-zvolena-za-kvestorku-europskeho-parlamentu.html
 | dátum vydania = 19.01.2022
 | dátum aktualizácie =
 | dátum prístupu = 19.1.2022
 | vydavateľ =
 | miesto = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | autor = Európske noviny
 | titul = Európsky parlament si volil kvestorov, vo funkcii potvrdil Moniku Beňovú
 | url = https://europskenoviny.sk/2022/01/19/europsky-parlament-si-volil-kvestorov-vo-funkcii-potvrdil-moniku-benovu/
 | dátum vydania = 19.01.2022
 | dátum aktualizácie =
 | dátum prístupu = 23.1.2022
 | vydavateľ =
 | miesto = }}&lt;/ref&gt;

== Brexitový mandát ==
V súvislosti s očakávaným [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie]], pre ktorý sa vžil skrátený názov ''brexit'', poslanci Európskeho parlamentu rozhodli o prerozdelení časti uvoľnených mandátov po britských europoslancoch medzi ostatné členské krajiny. Slovensku bol týmto pridelený ešte jeden poslanecký mandát, čím stúpol ich celkový počet z 13 na 14.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SME | titul = Europoslanci definitívne schválili pobrexitovú podobu prerozdelenia mandátov | url = https://svet.sme.sk/c/20849137/europoslanci-definitivne-schvalil-pobrexitovu-podobu-prerozdelenia-mandatov.html | dátum vydania = 13.06.2018 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 13.3.2019 | vydavateľ = | miesto = }}&lt;/ref&gt; Na základe tejto zmeny si občania Slovenska vo [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019|voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019]] priamo zvolili všetkých 14 europoslancov. Časový nesúlad medzi začiatkom plynutia mandátu v novom volebnom období a termínu brexitu bol na základe novely príslušného zákona vyriešený určením tkz. brexitového mandátu. Poslancovi, ktorý vo voľbách získal brexitový mandát, bol tento pridelený až bezprostredne po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie. 

Komu zo zvolených europoslancov pripadne brexitový mandát je, podľa novely zákona predloženej ministerkou vnútra [[Denisa Saková|Denisou Sakovou]], definovaný ako ten ''„zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia“''. Podľa platného zákona sa rozdelenie mandátov na základe získaných hlasov voličov uskutočňuje v dvoch kolách. Uplatnením tohto postupu pripadol brexitový mandát strane [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], ktorá mala najmenší zvyšok po delení. Stalo sa tak napriek tomu, že KDH získalo vo voľbách väčšiu podporu voličov ako [[Sloboda a Solidarita|SaS]]. 

Politická strana KDH vnímala určenie ich druhého získaného mandátu za brexitový ako nespravodlivé, nakoľko strana SaS s nižším percentuálnym volebným ziskom nadobudla dva poslanecké mandáty ihneď. Podali preto sťažnosť na [[Ústavný súd Slovenskej republiky|Ústavný súd]].&lt;ref name=&quot;sme1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SME | titul = Lexmann sa stane vo februárii europoslankyňou, cíti nevýhodu | url = https://domov.sme.sk/c/22310085/lexmann-sa-stane-vo-februarii-europoslankynou-citi-nevyhodu.html | dátum vydania = 24.01.2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 16.2.2020 | vydavateľ = | miesto = }}&lt;/ref&gt; Europslankyňa [[Miriam Lexmann]] pociťuje aj osobné znevýhodnenie v tom, že dostala na výber iba z piatich výborov, v ktorých môže pôsobiť. Voľné miesto v podvýbore pre bezpečnosť, kde by sa chcela venovať problematike kybernetickej bezpečnosti&lt;ref name=&quot;sme1&quot; /&gt;, jej frakcii po brexite nepripadlo. 
*{{Hlavný článok|Lexmann paradox}}

== Náhradníčka ==
[[Katarína Roth Neveďalová]] získala mandát po zosnulom poslancovi [[Miroslav Číž|Miroslavovi Čížovi]]. Podľa pravidiel europarlamentu mandát europoslanca po jeho smrti neprepadá. Na uprázdnené miesto nastupuje náhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia, v akom bol uvedený na [[Zoznam kandidačných listín pre voľby do EP na Slovensku v roku 2019|kandidátnej listine]]. Ak boli na hlasovacom lístku uplatnené prednostné hlasy, nastupuje kandidát, ktorý získal potrebný počet prednostných hlasov. Náhradník má právo mandát neprebrať, v takom prípade mandát prináleží ďalšiemu kandidátovi v poradí.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko =  | meno =  | autor = EURACTIV.sk | odkaz na autora =  | titul = Po smrti europoslanca Číža by mala mandát prebrať Roth Neveďalová | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum =  | url = https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/snews/po-smrti-europoslanca-ciza-by-mala-mandat-prebrat-roth-nevedalova/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-29 | dátum prístupu = 2023-01-13 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230113212741/https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/snews/po-smrti-europoslanca-ciza-by-mala-mandat-prebrat-roth-nevedalova/ | dátum archivácie = 2023-01-13 }}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroje ==

* [http://www.europarl.europa.eu/slovakia/sk/zoznam_poslancov/slovenski-poslanci-ep-2019-2024.html Slovenskí europoslanci 2019 - 2024]
* [http://www.europarl.europa.eu/meps/sk/home Všetci poslanci Európskeho parlamentu (filtrovateľný zoznam)]
* [http://www.europarl.europa.eu/about-parliament/sk/organisation-and-rules/organisation/political-groups Politické skupiny v Európskom parlamente]
* [https://svet.sme.sk/c/22170308/slovenski-europoslanci-sa-zaradili-do-medziparlamentnych-delegacii.html SME.SK - Slovenskí europoslanci sa zaradili do delegácií]
* [https://europskenoviny.sk/2019/07/18/slovenski-europoslanci-zasadnu-v-osemnastich-medziparlamentnych-delegaciach/ EuropskeNoviny.sk - Slovenskí europoslanci v delegáciách. Kompletný prehľad]

[[Kategória:Zoznamy europoslancov SR]]
[[Kategória:Slovenskí europoslanci (2019 – 2024)| ]]</text>
      <sha1>mb6ggwc9chb1nn900x525bhwdi2mld3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>FBI (seriál)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>645009</id>
    <revision>
      <id>8189968</id>
      <parentid>8186127</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T02:17:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Stephan1000000</username>
        <id>172529</id>
      </contributor>
      <comment>151</comment>
      <origin>8189968</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="37053" sha1="tkywxklgfwkmsumqkq34d5h5pzautzu" xml:space="preserve">{{Infobox Televízny seriál
| en = FBI
| rok sk = [[28. január]] [[2020]]{{--}}súčasnosť
| webstránky = [https://www.cbs.com/shows/fbi/ Oficiálna webstránka]
| distribútor = [[NBCUniversal Television Distribution]] &lt;small&gt;([[Spojené štáty|USA]])&lt;/small&gt;&lt;br&gt;[[CBS Television Distribution]]&lt;br&gt;[[CBS Studios International]] &lt;small&gt;(medzinárodne)&lt;/small&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2018/05/upfronts-2018-analysis-tv-network-ownership-digital-rights-license-fees-1202393504/|dátum vydania=2018-05-18|dátum prístupu=2020-01-30|jazyk=en|meno=Nellie|priezvisko=Andreeva|meno2=Nellie|priezvisko2=Andreeva}}&lt;/ref&gt;
| spoločnosť = [[Dick Wolf|Wolf Films]]&lt;br&gt;[[CBS Television Studios]]&lt;br&gt;[[Universal Television]]
| výkonný producent = [[Dick Wolf]]&lt;br&gt;[[Arthur W. Forney]]&lt;br&gt;[[Peter Jankowski]]&lt;br&gt;[[Craig Turk]]&lt;br&gt;[[Niels Arden Oplev]] &lt;small&gt;(pilotný diel)&lt;/small&gt;
| obsadenie = [[Missy Peregrym]] ako Maggie Bellová&lt;br&gt;[[Zeeko Zaki]] ako Omar Adom &quot;O. A.&quot; Zidan&lt;br&gt;[[Ebonée Noel]] ako Kristen Chazalová&lt;br&gt;[[Jeremy Sisto]] ako Jubal Valentine&lt;br&gt;[[Connie Nielsen]] ako Ellen Solbergová&lt;br&gt;[[Sela Wardová]] ako Dana Mosierová&lt;br&gt;[[Alana de la Garza]] ako Isobel Castilleová&lt;br&gt;[[John Boyd (herec)|John Boyd]] ako Stuart Scola
| tv sk = [[TV JOJ|JOJ]]
| tv orig = [[CBS]]
| krajina = {{minivlajka|USA|w}}
| rok orig = [[25. september]] [[2018]] – súčasnosť
| žáner = [[kriminálny film|krimi]]&lt;br&gt;[[dráma]]
| námet = [[Dick Wolf]]&lt;br&gt;[[Craig Turk]]
| jazyk = [[angličtina]]
| počet sérií = 8
| počet častí = 151 ([[#Časti|zoznam častí]])
| dĺžka = cca 45 min.
| formát obrazu = [[1080i]] ([[High-definition television|HDTV]])
}}

'''''FBI''''' je [[Spojené štáty|americký]] [[Kriminálny film|kriminálno]]-[[Dráma|dramatický]] [[seriál]] vytvorený [[Dick Wolf|Dickom Wolfom]] a [[Craig Turk|Craigom Turkom]] pre [[CBS]], ktorý mal v USA premiéru [[25. september|25. septembra]] [[2018]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=TVLine|url=https://tvline.com/2018/05/16/cbs-fall-lineup-2018-murphy-brown-thursday-revival-schedule/|dátum vydania=2018-05-16|dátum prístupu=2020-01-30|jazyk=en|meno=Michael Ausiello,Matt Webb|priezvisko=Mitovich|meno2=Michael|priezvisko2=Ausiello|meno3=Matt Webb|priezvisko3=Mitovich}}&lt;/ref&gt; Seriál vyrábajú produkčné spoločnosti [[CBS Television Studios]] a [[Universal Television]], pričom Wolf, [[Arthur W. Forney]], [[Peter Jankowski]] a Turk slúžia ako výkonní producenti. Hlavné role stvárnili [[Missy Peregrym]], [[Zeeko Zaki]], [[Ebonée Noel]], [[Ebonée Noel|Jeremy Sisto]] a [[Sela Wardová]].

[[20. september|20. septembra]] [[2017]] si stanica objednala 13 epizód.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dick Wolf FBI Drama Lands Series Order at CBS|url=https://www.hollywoodreporter.com/live-feed/dick-wolf-fbi-drama-ordered-at-cbs-1041572|vydavateľ=The Hollywood Reporter|dátum prístupu=2020-01-30|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; [[11. október|11. októbra]] [[2018]] bolo oznámené, že seriál získal plnú 22-dielnu sériu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2018/10/fbi-full-season-order-cbs-1202481264/|dátum vydania=2018-10-11|dátum prístupu=2020-01-30|jazyk=en|meno=Nellie|priezvisko=Andreeva|meno2=Nellie|priezvisko2=Andreeva}}&lt;/ref&gt;

[[25. január]]a [[2019]] bol seriál obnovený pre druhú sériu,&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2019/01/fbi-the-neighborhood-magnum-pi-renewed-season-2-cbs-1202541995/|dátum vydania=2019-01-25|dátum prístupu=2020-01-30|jazyk=en|meno=Nellie|priezvisko=Andreeva|meno2=Nellie|priezvisko2=Andreeva}}&lt;/ref&gt; ktorá mala premiéru [[24. september|24. septembra]] [[2019]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2019/06/cbs-fall-premiere-dates-bob-hearts-abishola-all-rise-evil-young-sheldon-ncis-blue-bloods-madam-secretary-1202632379/|dátum vydania=2019-06-13|dátum prístupu=2020-01-30|jazyk=en|meno=Denise Petski,Nellie|priezvisko=Andreeva|meno2=Denise|priezvisko2=Petski|meno3=Nellie|priezvisko3=Andreeva}}&lt;/ref&gt;

Seriál mal na [[Slovensko|Slovensku]] premiéru [[28. január]]a [[2020]] na [[TV JOJ]].

== Obsadenie ==
=== Hlavné postavy ===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! rowspan=&quot;2&quot; | Postava
! rowspan=&quot;2&quot; | Herec
! rowspan=&quot;2&quot; | Popis
! colspan=&quot;2&quot; | Séria
|-
! style=&quot;width:2%;&quot; | 1
! style=&quot;width:2%;&quot; | 2
|-
! Maggie Bellová
| [[Missy Peregrym]]
| špeciálna agentka FBI a vdova po investigatívnom reportérovi denníka [[The Wall Street Journal]]
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color:#D3FFDD;&quot; | Hlavná
|-
! Omar Adom &quot;O. A.&quot; Zidan
| [[Zeeko Zaki]]
| špeciálny agent FBI a Maggiin partner
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color:#D3FFDD;&quot; | Hlavná
|-
! Kristen Chazalová
| [[Ebonée Noel]]
| analytička a neskôr špeciálna agentka FBI
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color:#D3FFDD;&quot; | Hlavná
|-
! Jubal Valentine
| [[Jeremy Sisto]]
| špeciálny agent FBI
| colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background-color:#D3FFDD;&quot; | Hlavná
|-
! Ellen Solbergová
| [[Connie Nielsen]]
| šéfka špeciálneho tímu FBI
| style=&quot;background-color:#D3FFDD;&quot; | Hlavná{{#tag:ref|Len v pilotnej časti.|group=&quot;pozn.&quot;}}
| style=&quot;background:#ECECEC;&quot; |
|-
! Dana Mosierová
| [[Sela Wardová]]
| šéfka špeciálneho tímu FBI
| style=&quot;background-color:#D3FFDD;&quot; | Hlavná{{#tag:ref|Od 2. epizódy.|group=&quot;pozn.&quot;}}
| style=&quot;background:#ECECEC;&quot; |
|-
! Isobel Castilleová
| [[Alana de la Garza]]
| šéfka špeciálneho tímu FBI
| style=&quot;background:#D8EBFF;&quot; | Hosť
| style=&quot;background-color:#D3FFDD;&quot; | Hlavná
|-
! Stuart Scola
| [[John Boyd (herec)|John Boyd]]
| špeciálny agent FBI a Kristenin nový terénny partner
| style=&quot;background:#ECECEC;&quot; |
| style=&quot;background-color:#D3FFDD;&quot; | Hlavná{{#tag:ref|V epizódach 1-4 druhej série vedľajšia, hlavná od 5. epizódy.|group=&quot;pozn.&quot;}}
|}

=== Vedľajšie postavy ===
* [[Derek Hedlund (herec)|Derek Hedlund]] ako JT, špeciálny agent FBI
* [[James Chen (herec)|James Chen]] ako Ian Lim, analytik FBI
* [[Thomas Philip O'Neill]] ako doktor Neil Mosbach, súdny lekár FBI
* [[Rodney Richardson]] ako Ray Stapleton, forenzný technik FBI (prvá séria)
* [[Nina Lisandrello]] ako Eve Nettles, forenzna technička FBI (prvá séria)
* [[Taylor Anthony Miller]] ako Kelly Moran, analytik FBI (druhá séria)
* [[Roshawn Franklin]] ako Trevor Hobbs, spravodajský analytik FBI (druhá séria)
* [[Vedette Lim]] ako Elise Taylor, spravodajský analytik FBI (druhá séria)
* [[Catherine Haena Kim]] ako Emily Ryder, agentka FBI (druhá séria)

== Série ==
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; text-align:center;&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria
! rowspan=&quot;2&quot; | Časti
! colspan=&quot;3&quot; | {{Minivlajka|USA|w}}
! colspan=&quot;3&quot; | {{Minivlajka|Slovensko|w}}
|-
! Premiéra série
! Finále série
! Stanica
! Premiéra série
! Finále série
! Stanica
|-
| style=&quot;background:#FABA32; width:1%;&quot; | 
| '''[[#1. séria (2018 – 19)|1]]'''
| 22
| [[25. september]] [[2018]]
| [[14. máj]] [[2019]]
| rowspan=&quot;2&quot; | [[CBS]]
| [[28. január]] [[2020]]
| [[29. apríl]] [[2020]]
| [[TV JOJ|JOJ]]
|-
| style=&quot;background:#000000; width:1%;&quot; | 
| '''[[#2. séria (2019 – 20)|2]]'''
| 19
| [[24. september]] [[2019]]
| [[31. marec]] [[2020]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#00A032; width:1%;&quot; | 
| '''[[#3. séria (2020 – 21)|3]]'''
| 15
| [[2020]]
| [[2021]]
| [[CBS]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#6A5ACD; width:1%;&quot; | 
| '''[[#4. séria (2021 – 22)|4]]'''
| 22
| [[2021]]
| [[2022]]
| [[CBS]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|-
| style=&quot;background:#B3003B; width:1%;&quot; | 
| '''[[#5. séria (2022 – 23)|5]]'''
| {{N/A}}
| [[2022]]
| [[2023]]
| [[CBS]]
| {{N/A}}
| {{N/A}}
| {{N/A}}
|}

== Časti ==
=== 1. séria (2018 – 19) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #FABA32; color: #000; width:3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #FABA32; color: #000; width:3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #FABA32; color: #000; width:18%;&quot;| Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #FABA32; color: #000; width:12%;&quot;| Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #FABA32; color: #000; width:12%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #FABA32; color: #000; width:20%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #FABA32; color: #000; width:12%;&quot;| Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #FABA32; color: #000; width:12%;&quot;| Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #FABA32; color: #000; width:5%;&quot;| Produkčný kód
{{Časť (TV seriál)
| ep = 1
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Pilot
| slovenský názov = V poslednej sekunde
| réžia = Niels Arden Oplev
| scenár = ''Storyline:'' Dick Wolf &amp; Craig Turk&lt;br&gt;''Scenár:'' Craig Turk
| pôvodné uvedenie = 25. september 2018
| slovenské uvedenie = 28. január 2020
| stĺpec1 = FBI101
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 2
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Green Birds
| slovenský názov = Hromadná otrava
| réžia = Nick Gomez
| scenár = Aaron Fullerton
| pôvodné uvedenie = 2. október 2018
| slovenské uvedenie = 29. január 2020
| stĺpec1 = FBI104
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 3
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Prey
| slovenský názov = Korisť
| réžia = Norberto Barba
| scenár = Andrew Wilder
| pôvodné uvedenie = 9. október 2018
| slovenské uvedenie = 5. február 2020
| stĺpec1 = FBI105
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 4
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Crossfire
| slovenský názov = Krížová paľba
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Brian Anthony
| pôvodné uvedenie = 16. október 2018
| slovenské uvedenie = 6. február 2020
| stĺpec1 = FBI102
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 5
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Doomsday
| slovenský názov = Súdny deň
| réžia = Fred Berner
| scenár = Judith McCreary
| pôvodné uvedenie = 23. október 2018
| slovenské uvedenie = 12. február 2020
| stĺpec1 = FBI106
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 6
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Family Man
| slovenský názov = Unesená
| réžia = Jean de Segonzac
| scenár = Barbie Kligman
| pôvodné uvedenie = 30. október 2018
| slovenské uvedenie = 19. február 2020
| stĺpec1 = FBI103
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 7
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Cops and Robbers
| slovenský názov = Policajti a lupiči
| réžia = Jean de Segonzac
| scenár = Hadi Nicholas Deeb
| pôvodné uvedenie = 13. november 2018
| slovenské uvedenie = 26. február 2020
| stĺpec1 = FBI108
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 8
| ep2 = 8
| pôvodný názov = This Land Is Your Land
| slovenský názov = Posledný rozsudok
| réžia = Charlotte Brandstrom
| scenár = Claire Demorest
| pôvodné uvedenie = 20. november 2018
| slovenské uvedenie = 5. marec 2020
| stĺpec1 = FBI109
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 9
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Compromised
| slovenský názov = Ochrana svedkov
| réžia = Ed Ornelas
| scenár = Katie Swain
| pôvodné uvedenie = 4. december 2018
| slovenské uvedenie = 12. marec 2020
| stĺpec1 = FBI107
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 10
| ep2 = 10
| pôvodný názov = The Armorer's Faith
| slovenský názov = V utajení
| réžia = Nicole Rubio
| scenár = Andrew Wilder
| pôvodné uvedenie = 11. december 2018
| slovenské uvedenie = 18. marec 2020
| stĺpec1 = FBI111
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 11
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Identity Crisis
| slovenský názov = Kríza identity
| réžia = Norberto Barba
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 15. január 2019
| slovenské uvedenie = 24. marec 2020
| stĺpec1 = FBI112
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 12
| ep2 = 12
| pôvodný názov = A New Dawn
| slovenský názov = Nový úsvit
| réžia = Terry Miller
| scenár = Brian Anthony
| pôvodné uvedenie = 22. január 2019
| slovenské uvedenie = 25. marec 2020
| stĺpec1 = FBI110
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 13
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Partners in Crime
| slovenský názov = Náhradná rodina
| réžia = Jean De Segonzac
| scenár = Claire Demorest
| pôvodné uvedenie = 12. február 2019
| slovenské uvedenie = 31. marec 2020
| stĺpec1 = FBI113
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 14
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Exposed
| slovenský názov = Vražda na objednávku
| réžia = Norberto Barba
| scenár = David Amann
| pôvodné uvedenie = 19. február 2019
| slovenské uvedenie = 1. apríl 2020
| stĺpec1 = FBI114
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 15
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Scorched Earth
| slovenský názov = Súboj pohlaví
| réžia = Nick Gomez
| scenár = Rick Eid &amp; Brian Anthony
| pôvodné uvedenie = 26. február 2019
| slovenské uvedenie = 7. apríl 2020
| stĺpec1 = FBI115
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 16
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Invisible
| slovenský názov = Slávni za každú cenu
| réžia = Charles S. Carroll
| scenár = Joe Halpin
| pôvodné uvedenie = 12. marec 2019
| slovenské uvedenie = 8. apríl 2020
| stĺpec1 = FBI116
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 17
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Apex
| slovenský názov = Sériový vrah
| réžia = Jean De Segonzac
| scenár = Andrew Wilder
| pôvodné uvedenie = 26. marec 2019
| slovenské uvedenie = 14. apríl 2020
| stĺpec1 = FBI117
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 18
| ep2 = 18
| pôvodný názov = Most Wanted
| slovenský názov = Na úteku
| réžia = Fred Berner
| scenár = René Balcer
| pôvodné uvedenie = 2. apríl 2019
| slovenské uvedenie = 15. apríl 2020
| stĺpec1 = FBI118
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 19
| ep2 = 19
| pôvodný názov = Conflict of Interest
| slovenský názov = Konflikt záujmov
| réžia = Christine Swanson
| scenár = Nick Santoro
| pôvodné uvedenie = 16. apríl 2019
| slovenské uvedenie = 21. apríl 2020
| stĺpec1 = FBI119
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 20
| ep2 = 20
| pôvodný názov = What Lies Beneath
| slovenský názov = Cudzie srdce
| réžia = Vincent Misiano
| scenár = David Amann
| pôvodné uvedenie = 30. apríl 2019
| slovenské uvedenie = 22. apríl 2020
| stĺpec1 = FBI120
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 21
| ep2 = 21
| pôvodný názov = Appearances
| slovenský názov = Dvojitý život
| réžia = Jean De Segonzac
| scenár = Joe Halpin
| pôvodné uvedenie = 7. máj 2019
| slovenské uvedenie = 28. apríl 2020
| stĺpec1 = FBI121
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 22
| ep2 = 22
| pôvodný názov = Closure
| slovenský názov = Život je pre živých
| réžia = Nicole Rubio
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 14. máj 2019
| slovenské uvedenie = 29. apríl 2020
| stĺpec1 = FBI122
}}
|}

=== 2. séria (2019 – 20) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #000000; color: #fff; width:3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #000000; color: #fff; width:3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #000000; color: #fff; width:18%;&quot;| Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #000000; color: #fff; width:12%;&quot;| Názov&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #000000; color: #fff; width:10%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #000000; color: #fff; width:22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #000000; color: #fff; width:12%;&quot;| Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|USA}}
! style=&quot;background: #000000; color: #fff; width:12%;&quot;| Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #000000; color: #fff; width:5%;&quot;| Produkčný kód
{{Časť (TV seriál)
| ep = 23
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Little Egypt
| slovenský názov = –
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 24. september 2019
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI201
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 24
| ep2 = 2
| pôvodný názov = The Lives of Others
| slovenský názov = –
| réžia = Alex Chapple
| scenár = David Amann
| pôvodné uvedenie = 1. október 2019
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI202
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 25
| ep2 = 3
| pôvodný názov = American Idol
| slovenský názov = –
| réžia = Milena Govich
| scenár = Mo Masi
| pôvodné uvedenie = 8. október 2019
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI203
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 26
| ep2 = 4
| pôvodný názov = An Imperfect Science
| slovenský názov = –
| réžia = Jean de Segonzac
| scenár = Erica Shelton Kodish
| pôvodné uvedenie = 15. október 2019
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI204
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 27
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Crossroads
| slovenský názov = –
| réžia = Charles S. Carroll
| scenár = Rick Eid &amp; Clare Demorest
| pôvodné uvedenie = 22. október 2019
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI205
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 28
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Outsider
| slovenský názov = –
| réžia = Stephen Surjik
| scenár = Rick Eid &amp; David Amann
| pôvodné uvedenie = 5. november 2019
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI206
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 29
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Undisclosed
| slovenský názov = –
| réžia = Emile Levisetti
| scenár = Joe Halpin &amp; Katherine Visconti
| pôvodné uvedenie = 12. november 2019
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI207
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 30
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Codename: Ferdinand
| slovenský názov = –
| réžia = Alex Zakrzewski
| scenár = David Amann
| pôvodné uvedenie = 19. november 2019
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI208
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 31
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Salvation
| slovenský názov = –
| réžia = Alex Chapple
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 26. november 2019
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI209
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 32
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Ties That Bind
| slovenský názov = –
| réžia = Stephen Surjik
| scenár = Claire Demorest
| pôvodné uvedenie = 17. december 2019
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI210
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 33
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Fallout
| slovenský názov = –
| réžia = Alex Chapple
| scenár = David Amann
| pôvodné uvedenie = 7. január 2020
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI211
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 34
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Hard Decisions
| slovenský názov = –
| réžia = Emile Levisetti
| scenár = Joe Halpin
| pôvodné uvedenie = 14. január 2020
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI212
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 35
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Payback
| slovenský názov = –
| réžia = Monica Raymund
| scenár = David Amann &amp; Mo Masi
| pôvodné uvedenie = 21. január 2020
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI213
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 36
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Studio Gangster
| slovenský názov = –
| réžia = Alex Chapple
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 28. január 2020
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI214
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 37
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Legacy
| slovenský názov = –
| réžia = Carl Seaton
| scenár = Claire Demorest
| pôvodné uvedenie = 11. február 2020
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI215
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 38
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Safe Room
| slovenský názov = –
| réžia = Carlos Bernard
| scenár = Rick Eid &amp; Joe Halpin
| pôvodné uvedenie = 18. február 2020
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI217
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 39
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Broken Promises
| slovenský názov = –
| réžia = Olivia Newman
| scenár = Tamara Jaron
| pôvodné uvedenie = 10. marec 2020
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI216
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 40
| ep2 = 18
| pôvodný názov = American Dreams
| slovenský názov = –
| réžia = Terry Miller
| scenár = David Amann
| pôvodné uvedenie = 24. marec 2020
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI218
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 41
| ep2 = 19
| pôvodný názov = Emotional Rescue
| slovenský názov = –
| réžia = Monica Raymund
| scenár = Rick Eid &amp; Joe Halpin
| pôvodné uvedenie = 31. marec 2020
| slovenské uvedenie = –
| stĺpec1 = FBI219
}}
|}

=== 3. séria (2020 – 21) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 1%;&quot;| №
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 1%;&quot;| #
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 10%;&quot;| Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #00A032; color: #FFFFFFFFF; width: 5%;&quot;| Sledovanosť v %&lt;br&gt;(Rating / Share)
{{Časť (TV seriál)
| ep = 42
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Never Trust a Stranger
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 17. november 2020
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 43
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Unreasonable Doubt
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 24. november 2020
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 44
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Liar's Poker
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 8. december 2020
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 45
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Crazy Love 
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 24. január 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 46
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Clean Slate
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 26. január 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 47
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Uncovered
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 9. február 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 48
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Discord
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 2. marec 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 49
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Walk the Line
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 9. marec 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 50
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Leverage
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 16. marec 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 51
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Checks and Balances
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 6. apríl 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 52
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Brother's Keeper
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 27. apríl 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 53
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Fathers and Sons
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 4. máj 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 54
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Short Squeeze
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 11. máj 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 55
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Trigger Effect
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 18. máj 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 56
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Straight Flush
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 25. máj 2021
| sledovanosť = -
}}
|}

=== 4. séria (2021 – 22) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #6A5ACD; color: #FFFFFF; width: 1%;&quot;| №
! style=&quot;background: #6A5ACD; color: #FFFFFF; width: 1%;&quot;| #
! style=&quot;background: #6A5ACD; color: #FFFFFF; width: 10%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #6A5ACD; color: #FFFFFF; width: 10%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #6A5ACD; color: #FFFFFF; width: 10%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #6A5ACD; color: #FFFFFF; width: 10%;&quot;| Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #6A5ACD; color: #FFFFFF; width: 5%;&quot;| Sledovanosť v %&lt;br&gt;(Rating / Share)
{{Časť (TV seriál)
| ep = 52
| ep2 = 1
| pôvodný názov = All That Glitters
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 21. september 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 53
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Hacktivist
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 28. september 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 54
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Trauma
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 5. október 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 55
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Know Thyself
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 12. október 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 56
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Charlotte's Web
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 2. november 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 57
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Allegiance
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 9. november 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 58
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Gone Baby Gone
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 16. november 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 59
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Fire and Rain
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 7. december 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 60
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Unfinished Business
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 14. december 2021
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 61
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Fostered
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 4. január 2022
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 62
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Grief
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 11. január 2022
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 63
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Under Pressure
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 1. február 2022
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 64
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Pride and Prejudice
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 22. február 2022
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 65
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Ambition
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 8. marec 2022
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 66
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Scar Tissue
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 22. marec 2022
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 67
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Protective Details
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 29. marec 2022
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 68
| ep2 = 17
| pôvodný názov = One Night Stand
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 12. apríl 2022
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 69
| ep2 = 18
| pôvodný názov = Fear Nothing
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 19. apríl 2022
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 70
| ep2 = 19
| pôvodný názov = Face Off 
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 26. apríl 2022
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 71
| ep2 = 20
| pôvodný názov = Ghost from the Past
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 10. máj 2022
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 72
| ep2 = 21
| pôvodný názov = Kayla
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 17. máj 2022
| sledovanosť = -
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 73
| ep2 = 22
| pôvodný názov = Prodigal Son
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 24. máj 2022
| sledovanosť = -
}}
|}

=== 5. séria (2022 – 23) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #B3003B; color: #FFFFFF; width: 1%;&quot;| №
! style=&quot;background: #B3003B; color: #FFFFFF; width: 1%;&quot;| #
! style=&quot;background: #B3003B; color: #FFFFFF; width: 10%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #B3003B; color: #FFFFFF; width: 10%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #B3003B; color: #FFFFFF; width: 10%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #B3003B; color: #FFFFFF; width: 10%;&quot;| Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
! style=&quot;background: #B3003B; color: #FFFFFF; width: 5%;&quot;| Sledovanosť v %&lt;br&gt;(Rating / Share)
{{Časť (TV seriál)
| ep = 74
| ep2 = 1
| pôvodný názov = –
| réžia = Arthur W. Forney
| scenár = Rick Eid
| pôvodné uvedenie = 2022
| sledovanosť = –
}}
|}

=== Crossovery ===
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot; width=&quot;100%&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;
! colspan=&quot;2&quot; width=&quot;22%&quot; | Crossover medzi
! rowspan=&quot;2&quot; | Epizóda
! rowspan=&quot;2&quot; width=&quot;10%&quot; | Typ
! rowspan=&quot;2&quot; width=&quot;30%&quot; | Herci objavujúci sa v crossovere
! rowspan=&quot;2&quot; width=&quot;10%&quot; | Premiéra v USA
|-
! width=&quot;11%&quot; | Seriál A
! width=&quot;11%&quot; | Seriál B
|-
| style=&quot;background:#FABA32;&quot; | ''FBI''
| style=&quot;background:#00EE00;&quot; | ''[[Najhľadanejší]]''
| &quot;Most Wanted&quot;&lt;br&gt;&lt;small&gt;(FBI S01E18)&lt;/small&gt;
| Backdoor pilot
| '''Obsadenie v seriáli A:''' [[Julian McMahon]], [[Keisha Castle-Hughes]], [[Kellan Lutz]], [[Roxy Sternberg]], [[Nathaniel Arcand]]
| 2. apríl 2019
|-
| style=&quot;background:#FABA32;&quot; | ''FBI''
| style=&quot;background:#00EE00;&quot; | ''Najhľadanejší''
| &quot;American Dreams&quot;&lt;br&gt;&lt;small&gt;(FBI S02E18)&lt;/small&gt;&lt;hr&gt;&quot;Reveille&quot;&lt;br&gt;&lt;small&gt;(Najhľadanejší S01E09)&lt;/small&gt;
| Dvojdielny crossover
| '''Obsadenie v seriáli A:''' Julian McMahon, Keisha Castle-Hughes, Kellan Lutz, Roxy Sternberg&lt;hr&gt;'''Obsadenie v seriáli B:''' [[Zeeko Zaki]], [[Ebonée Noel]], [[John Boyd (herec)|John Boyd]], [[Alana de la Garza]], [[Jeremy Sisto]]
| 24. marec 2020
|-
| style=&quot;background:#FABA32;&quot; | ''FBI''
| style=&quot;background:#87CEFA;&quot; | ''[[Chicago P.D.]]''
| &quot;Emotional Rescue&quot;&lt;br&gt;&lt;small&gt;(FBI S02E19)&lt;/small&gt;
| Hosťujúce obsadenie
| '''Obsadenie v seriáli A:''' [[Tracy Spiridakos]]
| 31. marec 2020
|}

== Produkcia ==
Počiatky seriálu siahajú do roku 2016, kedy [[Dick Wolf]] na letnej konferencii [[Television Critics Association]] predstavil svoje plány na nový kriminálno-dramatický seriál, ktorý sa odohráva v New Yorku a zameriava na svet okolo [[Federal Bureau of Investigation|FBI]]. Wolfov pôvodný plán bol predstaviť seriál ako plánovaný [[Spin-off (médiá)|spin-off]] seriálu [[NBC]] [[Zákon a poriadok: Špeciálna jednotka|''Zákon a poriadok: Špeciálna jednotka'']] (Law &amp; Order: Special Victims Unit). To sa ale televízii nepáčilo a tak ho zrušila. 20. septembra 2017 si však seriál objednala stanica [[CBS]] a ide teda o Wolfov prvý seriál, ktorý za posledných 15 rokov vysiela iná televízia než NBC. Seriál vyrábajú produkčné spoločnosti [[CBS Television Studios]] a [[Universal Television]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2017/09/dick-wolf-fbi-drama-cbs-series-order-1202173883/|dátum vydania=2017-09-20|dátum prístupu=2020-01-30|jazyk=en|meno=Nellie|priezvisko=Andreeva|meno2=Nellie|priezvisko2=Andreeva}}&lt;/ref&gt;

25. januára 2019, počas tlačovej konferencii TCA, stanica CBS predĺžila seriál o druhú sériu,&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; ktorá mala premiéru 24. septembra 2019.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 7. mája 2019 bolo oznámené, že [[Herec|herečka]] [[Milena Govich]] sa stala [[Režisér|režisérkou]] a výkonnou koproducentkou seriálu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2019/05/fbi-milena-govich-co-ep-director-season-2-cbs-drama-1202609421/|dátum vydania=2019-05-07|dátum prístupu=2020-01-30|jazyk=en|meno=Nellie|priezvisko=Andreeva|meno2=Nellie|priezvisko2=Andreeva}}&lt;/ref&gt;

12. marca 2020 Universal Television pozastavilo produkciu seriálu z dôvodu [[Pandémia koronavírusu SARS-CoV-2|pandémie koronavírusu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2020/03/coronavirus-nbcuniversal-halts-production-35-series-chicagofire-chicago-pd-chicago-med-fbi-law-order-svu-kelly-clarkson-show-angelyne-1202881992/|dátum vydania=2020-03-13|dátum prístupu=2020-03-31|jazyk=en|meno=Nellie|priezvisko=Andreeva|meno2=Nellie|priezvisko2=Andreeva}}&lt;/ref&gt;

== Spin-off ==
{{Hlavný článok|Najhľadanejší}}
29. januára 2019 bolo oznámené, že si stanica CBS objednala backdoor pilot pre potencionálny spin-off nazvaný ''[[Najhľadanejší|FBI: Most Wanted]]''. Seriál sa zamiera na divíziu FBI, ktorá sa špecializuje na sledovanie a dolapenie najznámejších zločincov na zozname najhľadanejších zločincov FBI. Podľa Dicka Wolfa je spin-off pripravený spustiť sériu prepojených seriálov, podobne ako to bolo pri iných Wolfovych franšízach ''Chicago'' a ''Law &amp; Order'' na NBC.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2019/01/fbi-most-wanted-cbs-pilot-order-series-commitment-dick-wolf-rene-balcer-1202544551/|dátum vydania=2019-01-29|dátum prístupu=2020-01-30|jazyk=en|meno=Nellie|priezvisko=Andreeva|meno2=Nellie|priezvisko2=Andreeva}}&lt;/ref&gt; Herci, ktorí boli obsadení: [[Julian McMahon]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2019/02/julian-mcmahon-star-fbi-most-wanted-spinoff-dick-wolf-cbs-backdoor-pilot-1202552323/|dátum vydania=2019-02-08|dátum prístupu=2020-01-30|jazyk=en|meno=Nellie|priezvisko=Andreeva|meno2=Nellie|priezvisko2=Andreeva}}&lt;/ref&gt; [[Alana de la Garza]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2019/02/alana-de-la-garza-star-cbs-fbi-most-wanted-spinoff-dick-wolf-1202554827/|dátum vydania=2019-02-11|dátum prístupu=2020-01-30|jazyk=en|meno=Nellie|priezvisko=Andreeva|meno2=Nellie|priezvisko2=Andreeva}}&lt;/ref&gt; [[Kellan Lutz]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2019/02/kellan-lutz-cbs-fbi-most-wanted-spinoff-dick-wolf-1202556280/|dátum vydania=2019-02-13|dátum prístupu=2020-01-30|jazyk=en|meno=Nellie Andreeva,Denise|priezvisko=Petski|meno2=Nellie|priezvisko2=Andreeva|meno3=Denise|priezvisko3=Petski}}&lt;/ref&gt; [[Roxy Sternberg]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2019/02/roxy-sternberg-co-star-cbs-fbi-most-wanted-spinoff-dick-wolf-1202556638/|dátum vydania=2019-02-13|dátum prístupu=2020-01-30|jazyk=en|meno=Nellie Andreeva,Denise|priezvisko=Petski|meno2=Nellie|priezvisko2=Andreeva|meno3=Denise|priezvisko3=Petski}}&lt;/ref&gt; a [[Nathaniel Arcand]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2019/02/nathaniel-arcand-cast-cbs-fbi-most-wanted-spinoff-dick-wolf-1202563186/|dátum vydania=2019-02-23|dátum prístupu=2020-01-30|jazyk=en|meno=Denise|priezvisko=Petski|meno2=Denise|priezvisko2=Petski}}&lt;/ref&gt; ako aj [[Keisha Castle-Hughes]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2019/02/keisha-castle-hughes-to-star-in-cbs-fbi-most-wanted-spinoff-from-dick-wolf-1202553071/|dátum vydania=2019-02-08|dátum prístupu=2020-01-30|jazyk=en|meno=Denise Petski,Nellie|priezvisko=Andreeva|meno2=Denise|priezvisko2=Petski|meno3=Nellie|priezvisko3=Andreeva}}&lt;/ref&gt; 9. mája 2019 bolo oznámené, že spin-off ''FBI: Most Wanted'' dostal zelenú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Deadline|url=https://deadline.com/2019/05/cbs-orders-dramas-evil-fbi-most-wanted-all-rise-1202611303/|dátum vydania=2019-05-09|dátum prístupu=2020-01-30|jazyk=en|meno=Nellie|priezvisko=Andreeva|meno2=Nellie|priezvisko2=Andreeva}}&lt;/ref&gt; Premiéru mal 7. januára 2020.

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{Oficiálna stránka|https://www.cbs.com/shows/fbi/|FBI}} na [[CBS]]
* {{Csfd film|619984|FBI}}
* [https://www.serialzone.cz/serial/fbi/ FBI] na SerialZone
* {{Imdb film|id=tt7491982|názov=FBI}}
* [http://www.tv.com/shows/fbi/ FBI] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200130204243/http://www.tv.com/shows/fbi/ |date=2020-01-30 }} na TV.com
* [https://www.rottentomatoes.com/tv/fbi FBI] v recenznom agregátore Rotten Tomatoes
* [https://www.metacritic.com/tv/fbi FBI] v recenznom agregátore Metacritic

== Zdroj ==
{{Preklad|en|FBI (TV series)|938289532}}

[[Kategória:Televízne seriály USA]]
[[Kategória:Kriminálne televízne seriály]]
[[Kategória:Dramatické televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály CBS]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2018]]</text>
      <sha1>tkywxklgfwkmsumqkq34d5h5pzautzu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Volský chvost</title>
    <ns>0</ns>
    <id>646826</id>
    <revision>
      <id>8189952</id>
      <parentid>6999137</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T23:50:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189952</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1321" sha1="g3x0ggy4tp92td7byen4u9v2japy0rs" xml:space="preserve">'''Volský chvost''' môže byť:
*v botanike:
**[[divozel]]&lt;ref&gt;chvost. In: {{Citácia knihy
| titul = Slovník slovenských nárečí
| odkaz na titul = Slovník slovenských nárečí
| zväzok = I A{{--}}K
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]]
| rok = 1994
| isbn = 80-224-0183-8
| počet strán = 933
| strany = 
}}&lt;/ref&gt;
**[[divozel veľkokvetý]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dr. Kresánek | url = https://www.drkresanek.sk/atlas-bylinka/divozel-velkokvety | vydavateľ = drkresanek.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-03-12 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
*ako mäso: [[hovädzí chvost]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Hovädzí chvost | url = https://www.metro.sk/o-metro/maso-a-hydina/hovadzie-maso/chvost | vydavateľ = metro.sk | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2020-03-12 | miesto =  | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20191117021440/https://www.metro.sk/o-metro/maso-a-hydina/hovadzie-maso/chvost | dátum archivácie = 2019-11-17 }}&lt;/ref&gt;

==Zdroje==
{{referencie}}

{{rozlišovacia stránka}}</text>
      <sha1>g3x0ggy4tp92td7byen4u9v2japy0rs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Voľba prezidenta Poľskej republiky v roku 2015</title>
    <ns>0</ns>
    <id>653054</id>
    <revision>
      <id>8189953</id>
      <parentid>8057012</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T00:09:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189953</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17471" sha1="b8z6vrrb87woax9rnavkcpqm2eewi93" xml:space="preserve">{{Infobox Voľby|obrázok=Wybory 2015 prezydenckie, Poznan Winiary.jpg|účasť2=55,34 %|výsledok_po=[[Andrzej Duda]]|výsledok_pred=[[Bronisław Komorowski]]|výsledok_funkcia=Prezident|nasledujúce=[[Voľba prezidenta Poľskej republiky v roku 2020|2020]]|aktuálne=2015|predchádzajúce=[[Voľba prezidenta Poľskej republiky v roku 2010|2010]]|poradie=Voľby Prezidenta Poľska|výsledky2={{Graph:Chart|width=80|height=80|type=pie|x=A,B|y1=51.03,48.97|colors=#073a76,#fca241}}
{{legenda|#073a76|[[Andrzej Duda]] (51,55 %)}}
{{legenda|#fca241|[[Bronisław Komorowski]] (48,45 %)}}|počet kandidátov2=2|platné hlasy2=|dátum2=[[24. máj]]a [[2015]]|obrázok_popis=Volebná miestnosť v Poznani|druhé kolo=1|výsledky={{bar box|float=none|bars =
  {{bar percent|[[Andrzej Duda|A. Duda]]|#073a76|44.76|'''34,76 %'''}}
  {{bar percent|[[Bronisław Komorowski|B. Komorowski]]|#fca241|43.77|'''33,77 %'''}}
  {{bar percent|[[Paweł Kukiz|P. Kukiz]]|black|30.80|20,80 %}}
  {{bar percent|[[Janusz Korwin-Mikke|J. K.-Mikke]]|#e8b909|13.26|3,26 %}}
  {{bar percent|[[Magdalena Ogórek|M. Ogórek]]|#e2001a|12.36|2,36 %}}
  {{bar percent|[[Adam Jarubas|A. Jarubas]]|#1bb100|10.60|1,60 %}}
  {{bar percent|[[Janusz Palikot|J. Palikot]]|#ff7d00|10.42|1,42 %}}
  {{bar percent|[[Grzegorz Braun|G. Braun]]|#990033|8.3|0,83 %}}
  {{bar percent|[[Marian Kowalski|M. Kowalski]]|#800000|5.2|0,52 %}}
  {{bar percent|[[Jacek Wilk|J. Wilk]]|#0099cc|4.6|0,46 %}}
  {{bar percent|[[Pawał Tanajno|P. Tanajno]]|#3dd4c7|2.0|0,20 %}}
  }}|počet kandidátov=11|platné hlasy=|účasť=48,96 %|dátum=[[10. máj]]a [[2015]]|prvé kolo=1|orgán={{Minivlajka|the President of Poland}} [[Prezident Poľska]]|druh=prezidentské voľby|štát={{Minivlajka|Poľsko|w}}|portal1=}}
'''Voľba prezidenta Poľskej republiky v roku 2015''' bola v poradí šiestou priamou voľbou hlavy štátu [[Poľsko|3. Poľskej republiky]]. Voľby vyhral Andrzej Duda s 51,55 % platných hlasov.

V prvom kole voľby konanom 10. mája kandidovalo štrnásť kandidátov. Umiestnili sa v tomto poradí: [[Andrzej Duda]], [[Bronisław Komorowski]], [[Paweł Kukiz]], [[Janusz Korwin-Mikke]], [[Magdalena Ogórek]], [[Adam Sebastian Jarubas]], [[Janusz Palikot]], [[Grzegorz Braun]], [[Marian Kowalski]], [[Jacek Wilk]] a [[Paweł Tanajno]]. Volebná účasť v prvom kole bola 48,96 % voličov.

Keďže ani jeden z kandidátov v prvom kole nezískal nadpolovičnú väčšinu oprávnených voličov konalo sa 24. mája 2015 druhé kolo. Do druhého kola postúpili Andrzej Duda a Bronisław Komorowski s rozdielom 0,9 %. Druhého kola sa zúčastnilo 55,34 % oprávnených voličov.

== Prípravy a spôsob konania volieb ==
Spôsob voľby prezidenta Poľska upravuje čl. 296 volebného zákonu z 5. januára 2011. Právo voliť má každý, kto najneskôr v deň konania volieb dovŕši 18 rokov. Kandidátom na prezidenta sa môže stať ktorýkoľvek občan [[Poľsko|Poľska]], ktorý má právo voliť do parlamentu a má viac ako 35 rokov. Podmienkou na to, aby bol občan zúčastnil boja o prezidentský post, je predloženie zoznamu aspoň 100.000 podpisov na podporu jeho kandidatúry.

== Kandidáti ==
Oficiálny zoznam kandidátov:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Wykaz kandydatów|url=http://prezydent2015.pkw.gov.pl/306_Kandydaci|dátum vydania=|dátum prístupu=2015-03-31|vydavateľ=pkw.gov.pl}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
! colspan=&quot;7&quot; style=&quot;background-color:#E9E9E9&quot; |Oficiálny zoznam kandidátov
|-
! class=&quot;unsortable&quot; |Obrázok
!Meno
!Vek
!Profesia
! class=&quot;unsortable&quot; style=&quot;width:200px&quot; |Strana
! class=&quot;unsortable&quot; |Strany podporujúce kandidáta
! class=&quot;unsortable&quot; style=&quot;width:200px&quot; |Volebné slogany
|-
|[[Súbor:Grzegorz_Braun_w_Łodzi_(13.11.2015).jpg|126x126bod]]
| data-sort-value=&quot;Braun, Grzegorz&quot; |[[Grzegorz Braun|Grzegorz Michał Braun]]
|48
| data-sort-value=&quot;4&quot; |režisér, scenárista, vysokoškolský učiteľ, publicista a politik
|nezávislý
|
*
|''Aby Poľsko nezomrelo'';&lt;br /&gt;''Viera, rodina, majetok'';&lt;br /&gt;''Kostol, škola, strelnica'';&lt;br /&gt;''Sloboda, dôstojnosť, tradícia'';&lt;br /&gt;''Môže(te) zmeniť všetko!''
|-
|[[Súbor:Andrzej_Duda_(9851867824)_(cropped).jpg|128x128bod]]
| data-sort-value=&quot;Duda, Andrzej&quot; |[[Andrzej Duda|Andrzej Sebastian Duda]]
|42
| data-sort-value=&quot;5&quot; |politik, právnik
|[[Právo a spravodlivosť]]
|
* [[Právo a spravodlivosť]]
* [[Strana „Piast“]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://moje.radio.lublin.pl/piast-nie-wystawi-kandydata.html|titul=PIAST nie wystawi kandydata|vydavateľ=moje.radio.lublin.pl|dátum vydania=8 lutego 2015|dátum prístupu=2015-03-30|url archívu=https://web.archive.org/web/20150414201758/http://moje.radio.lublin.pl/piast-nie-wystawi-kandydata.html|dátum archivácie=2015-04-14}}&lt;/ref&gt;
* [[Solidárne Poľsko]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.solidarna.org.pl/rada-glowna-sp-udziela-poparcia-dla-andrzeja-dudy-w-wyborach-prezydenckich/|titul=Rada Główna SP udzieliła poparcia dla Andrzeja Dudy w wyborach prezydenckich|vydavateľ=solidarna.org.pl|dátum vydania=21 marca 2015|dátum prístupu=2019-12-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20151118154640/http://www.solidarna.org.pl/rada-glowna-sp-udziela-poparcia-dla-andrzeja-dudy-w-wyborach-prezydenckich/|dátum archivácie=2015-11-18}}&lt;/ref&gt;
* [[Liga obrany suverenity]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://lospolski.pl/wp-content/uploads/2015/04/O%C5%9AWIADCZENIE-LIGI-OBRONY-SUWERENNO%C5%9ACI-W-SPRAWIE-WYBOR%C3%93W-PREZYDENCKICH.pdf|titul=Oświadczenie w sprawie wyborów prezydenckich|vydavateľ=lospolski.pl|dátum vydania=22 kwietnia 2015|dátum prístupu=2019-12-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20160306130421/http://lospolski.pl/wp-content/uploads/2015/04/O%C5%9AWIADCZENIE-LIGI-OBRONY-SUWERENNO%C5%9ACI-W-SPRAWIE-WYBOR%C3%93W-PREZYDENCKICH.pdf|dátum archivácie=2016-03-06}}&lt;/ref&gt;
* [[Poľsko spolu]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://pjg.org.pl/i-kongres-polski-razem-zjednoczonej-prawicy/|titul=I Kongres Polski Razem Zjednoczonej Prawicy|vydavateľ=pjg.org.pl|dátum vydania=27 kwietnia 2015|dátum prístupu=2015-04-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20210228034802/http://pjg.org.pl/i-kongres-polski-razem-zjednoczonej-prawicy/|dátum archivácie=2021-02-28}}&lt;/ref&gt;
|''Budúcnosť sa volá Poľsko'';&lt;br /&gt;''Dôstojný život v bezpečnom Poľsku'';&lt;br /&gt;''Dobrá zmena''
|-
|[[Súbor:Adam_Sebastian_Jarubas.jpg|111x111bod]]
| data-sort-value=&quot;Jarubas, Adam&quot; |[[Adam Jarubas|Adam Sebastian Jarubas]]
|40
| data-sort-value=&quot;4&quot; |politik, poslanec Sejmu
|[[Poľská ľudová strana]]
|
* [[Poľská ľudová strana]]
* [[Liga poľských rodín]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.lpr.pl/2015/04/24/zg-lpr-w-sprawie-wyboru-prezydenta-rzeczypospolitej-polskiej/|titul=ZG LPR w sprawie wyboru Prezydenta Rzeczypospolitej Polskiej|vydavateľ=lpr.pl|dátum vydania=24 kwietnia 2015|dátum prístupu=2015-04-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20160303171110/http://www.lpr.pl/2015/04/24/zg-lpr-w-sprawie-wyboru-prezydenta-rzeczypospolitej-polskiej/|dátum archivácie=2016-03-03}}&lt;/ref&gt;
|''Vyberáme si budúcnosť'';&lt;br /&gt;''Adam Jarubas – Hlas rozumu''
|-
|[[Súbor:KPRP_20130131_WG_305_BRONISLAW_KOMOROWSKI.jpg|135x135bod]]
| data-sort-value=&quot;Komorowski, Bronisław&quot; |[[Bronisław Komorowski|Bronisław Maria Komorowski]]
|62
| data-sort-value=&quot;4&quot; |politik, historik
|nezávislý
|
* [[Občianska platforma]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.platforma.org/aktualnosc/40609/wybierzcie-wlasciwie-wybierzcie-bronislawa-komorowskiego|titul=Wybierzcie właściwie! Wybierzcie Bronisława Komorowskiego!|vydavateľ=platforma.org|dátum vydania=6 lutego 2015|dátum prístupu=2015-03-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20150402152825/http://www.platforma.org/aktualnosc/40609/wybierzcie-wlasciwie-wybierzcie-bronislawa-komorowskiego|dátum archivácie=2015-04-02}}&lt;/ref&gt;
* [[Demokratická strana – demokraci.pl]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://demokraci.pl/partia-demokratyczna-poparla-kandydature-bronislawa-komorowskiego-na-prezydenta-rp/|titul=Partia Demokratyczna poparła kandydaturę Bronisława Komorowskiego na Prezydenta RP|vydavateľ=demokraci.pl|dátum vydania=9 lutego 2015|dátum prístupu=2015-05-13}}&lt;/ref&gt;
* Strana zelených Poľskej republiky&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.zielonirp.org.pl/aktualnosci?id=706|titul=Poparcie dla Pana Bronisława Komorowskiego|vydavateľ=zielonirp.org.pl|dátum vydania=16 lutego 2015|dátum prístupu=2019-12-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20180111165251/http://www.zielonirp.org.pl/aktualnosci?id=706|dátum archivácie=2018-01-11}}&lt;/ref&gt;
* [[Demokratická strana (Poľsko)|Demokratická strana]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://sd.pl/stronnictwo-demokratyczne-poparlo-prezydenta-bronislawa-komorowskiego/|titul=Stronnictwo Demokratyczne poparło prezydenta Bronisława Komorowskiego|vydavateľ=sd.pl|dátum vydania=28 marca 2015|dátum prístupu=2016-02-18|url archívu=https://web.archive.org/web/20160301112228/http://sd.pl/stronnictwo-demokratyczne-poparlo-prezydenta-bronislawa-komorowskiego/|dátum archivácie=2016-03-01}}&lt;/ref&gt;
|''Vyberte súhlas a bezpečnosť'';&lt;br /&gt;''Komorowski – prezident našej slobody''
|-
|[[Súbor:Janusz_Korwin-Mikke_Sejm_2016.JPG|142x142bod]]
| data-sort-value=&quot;Korwin-Mikke, Janusz&quot; |[[Janusz Korwin-Mikke|Janusz Ryszard Korwin-Mikke]]
|72
| data-sort-value=&quot;4&quot; |politik, publicista, filozof
|[[Konfederácia sloboda a nezávislosť]]
|
* ''[[KORWiN|KORWiN: Koalícia za obnovu Poľskej republiky – sloboda a nádej]]''
* Statečný otec&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.polskatimes.pl/artykul/3787671,wybory-prezydenckie-2015-air-korwin-one-wystartowal-korwinmikke-leci-na-spotkania-z-wyborcami,id,t.html|titul=Wybory prezydenckie 2015. Air Korwin One wystartował. Korwin-Mikke leci na spotkania z wyborcami|vydavateľ=polskatimes.pl|dátum vydania=16 marca 2015|dátum prístupu=2015-03-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20150402143908/http://www.polskatimes.pl/artykul/3787671,wybory-prezydenckie-2015-air-korwin-one-wystartowal-korwinmikke-leci-na-spotkania-z-wyborcami,id,t.html|dátum archivácie=2015-04-02}}&lt;/ref&gt;
|''Hrdá a bohatá Poľsko''
|-
|[[Súbor:Marian_Kowalski_-_Ruch_Narodowy,_2015.03.15_(1)_cropped.JPG|153x153bod]]
| data-sort-value=&quot;Kowalski, Marian&quot; |[[Marian Kowalski (národný aktivista)|Marian Kowalski]]
|50
| data-sort-value=&quot;1&quot; |politik, publicista, kulturista
|[[Národné hnutie]]
|
* [[Národné hnutie]]
* [[Únia skutočnej politiky]]
|''Silný muž na ťažké časy'';&lt;br /&gt;''Skutky, nie slová!''
|-
|[[Súbor:Paweł_Kukiz_Sejm_2016_01.JPG|142x142bod]]
| data-sort-value=&quot;Kukiz, Paweł&quot; |[[Paweł Kukiz|Paweł Piotr Kukiz]]
|51
| data-sort-value=&quot;2&quot; |politik, hudobník, spevák, skladateľ, herec
|nezávislý
|
*
|''Môžete Poľsko!''
|-
|[[Súbor:M.Ogórek.jpg|100x100bod]]
| data-sort-value=&quot;Ogórek, Magdalena&quot; |[[Magdalena Ogórek|Magdalena Agnieszka Ogórek]]
|36
| data-sort-value=&quot;5&quot; |historička, doktorka humanitných vied, televízna moderátorka
|nezávislý
|
* [[Zväz demokratickej ľavice]]
|''Poľsko znova''
|-
|[[Súbor:Janusz_Palikot_Sejm_2015_02.JPG|151x151bod]]
| data-sort-value=&quot;Palikot, Janusz&quot; |[[Janusz Palikot|Janusz Marian Palikot]]
|50
| data-sort-value=&quot;4&quot; |podnikateľ, filozof, politik, poslanec Sejmu
|[[Tvoje hnutie]]
|
* [[Tvoje hnutie|Tvoj hnutie]]
|''Aktívny prezident - je to možné'';&lt;br /&gt;''Všetko je možné'';&lt;br /&gt;''Urobím s nimi poriadok!''
|-
|[[Súbor:Paweł_Tanajno_(cropped).jpg|146x146bod]]
| data-sort-value=&quot;Tanajno, Paweł&quot; |[[Paweł Tanajno|Paweł Jan Tanajno]]
|39
| data-sort-value=&quot;4&quot; |politik, podnikateľ
|[[Priama demokracia (Poľsko)|Priama demokracia]]
|
* [[Priama demokracia (Poľsko)|Priama demokracia]]
* [[Feministická iniciatíva (Poľsko)|Ženská strana]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://partiakobiet.com.pl/wp-content/uploads/2015/04/Poparcie-dla-Kandydata-na-Prezydenta-RP.doc|titul=Poparcie Kandydata Demokracji Bezpośredniej – Pawła Tanajno na Prezydenta RP|vydavateľ=partiakobiet.com.pl|dátum vydania=28 kwietnia 2015|dátum prístupu=2015-04-28|url archívu=https://web.archive.org/web/20150514001333/http://partiakobiet.com.pl/wp-content/uploads/2015/04/Poparcie-dla-Kandydata-na-Prezydenta-RP.doc|dátum archivácie=2015-05-14}}&lt;/ref&gt;
|''Čo urobíte, ak vyhráte?! Môžeš!''
|-
|[[Súbor:Wilk_Jacek.JPG|150x150bod]]
| data-sort-value=&quot;Wilk, Jacek&quot; |[[Jacek Wilk]]
|40
| data-sort-value=&quot;4&quot; |politik, právnik a ekonóm
|[[Kongres novej pravice]]
|
* [[Kongres novej pravice]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|url=https://www.bankier.pl/wiadomosc/Jacek-Wilk-kandydatem-KNP-na-prezydenta-3282960.html|titul=Jacek Wilk kandydatem KNP na prezydenta|vydavateľ=bankier.pl|dátum vydania=4 lutego 2015|dátum prístupu=2019-12-27}}&lt;/ref&gt;
|''Vážne o Poľsku''
|}

== Výsledky volieb ==

=== Prvé kolo ===
[[Súbor:Präsidentschaftswahl_Polen_2015_Runde_1.svg|náhľad|250x250bod|Výsledky prvého kola volieb podľa okresov. V modrých zvíťazil Duda, v oranžových Komorowski.]]
Na prvom kole volieb prezidenta dňa 10. mája 2015 sa zúčastnilo 48,96 % zapísaných voličov. Do druhého kola postúpili prví dvaja najúspešnejší kandidáti – Andrzej Duda a Bronisław Komorowski. Poradie podľa získaných hlasov bolo nasledovné:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Obwieszczenie Państwowej Komisji Wyborczej z dnia 13 maja 2015 r. w sprawie zmiany obwieszczenia o wynikach głosowania i wyniku wyborów Prezydenta Rzeczypospolitej Polskiej, zarządzonych na dzień 10 maja 2015 r.|url=http://prezydent2015.pkw.gov.pl/pliki/1431523872_obwieszczenie_korekta.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2015-05-13|vydavateľ=pkw.gov.pl}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Obwieszczenie Państwowej Komisji Wyborczej z dnia 11 maja 2015 r. o wynikach głosowania i wyniku wyborów Prezydenta Rzeczypospolitej Polskiej, zarządzonych na dzień 10 maja 2015 r.|url=http://prezydent2015.pkw.gov.pl/pliki/1_Obwieszczenie.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2015-05-11|vydavateľ=pkw.gov.pl}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
!Kandidát
!Počet hlasov
!Pomer k počtu&lt;br /&gt;platných hlasov
|-
|'''[[Andrzej Duda|Andrzej Sebastian Duda]]'''
| align=&quot;center&quot; |'''5 179 092'''
| align=&quot;center&quot; |'''34,76 %'''
|-
|'''[[Bronisław Komorowski|Bronisław Maria Komorowski]]'''
| align=&quot;center&quot; |'''5 031 060'''
| align=&quot;center&quot; |'''33,77 %'''
|-
|[[Paweł Kukiz|Paweł Piotr Kukiz]]
| align=&quot;center&quot; |3 099 079
| align=&quot;center&quot; |20,80 %
|-
|[[Janusz Korwin-Mikke|Janusz Ryszard Korwin-Mikke]]
| align=&quot;center&quot; |486 084
| align=&quot;center&quot; |3,26 %
|-
|[[Magdalena Ogórek|Magdalena Agnieszka Ogórek]]
| align=&quot;center&quot; |353 883
| align=&quot;center&quot; |2,38 %
|-
|[[Adam Jarubas|Adam Sebastian Jarubas]]
| align=&quot;center&quot; |238 761
| align=&quot;center&quot; |1,60 %
|-
|[[Janusz Palikot|Janusz Marian Palikot]]
| align=&quot;center&quot; |211 242
| align=&quot;center&quot; |1,42 %
|-
|[[Grzegorz Braun|Grzegorz Michał Braun]]
| align=&quot;center&quot; |124 132
| align=&quot;center&quot; |0,83 %
|-
|[[Marian Kowalski (národný aktivista)|Marian Janusz Kowalski]]
| align=&quot;center&quot; |77 630
| align=&quot;center&quot; |0,52 %
|-
|[[Jacek Wilk]]
| align=&quot;center&quot; |68 186
| align=&quot;center&quot; |0,46 %
|-
|[[Paweł Tanajno|Paweł Jan Tanajno]]
| align=&quot;center&quot; |29 785
| align=&quot;center&quot; |0,20 %
|- bgcolor=&quot;#ececec&quot;
!Spolu
! align=&quot;center&quot; |14 898 934
! align=&quot;center&quot; |100 %
|- bgcolor=&quot;#ececec&quot;
!Neplatné hlasy
! align=&quot;center&quot; |124 952
! align=&quot;center&quot; |0,83 %
|- bgcolor=&quot;#ececec&quot; align=&quot;center&quot;
! colspan=&quot;2&quot; |Účasť
!48,96 %
|}

=== Druhé kolo ===
[[Súbor:Präsidentschaftswahl_Polen_2015_Runde_2.svg|náhľad|250x250bod|Výsledky druhého kola volieb podľa okresov. V modrých zvíťazil Duda, v oranžových Komorowski.]]
Na druhom kole volieb prezidenta dňa 24. mája 2015 sa zúčastnilo 55,34 % voličov. Spolu bolo odovzdaných 16 993 169 platných hlasov, z toho kandidát za Právo a spravodlivosť Andrzej Duda získal 8 630 627 (51,55 %) hlasov a nezávislý kandidát Bronisław Komorowski získal 8 112 311 (48,45 %) hlasov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Obwieszczenie Państwowej Komisji Wyborczej z dnia 25 maja 2015 r. o wynikach ponownego głosowania i wyniku wyborów Prezydenta Rzeczypospolitej Polskiej|url=http://prezydent2015.pkw.gov.pl/pliki/1432571989_obwieszczenie.pdf|dátum vydania=|dátum prístupu=2015-05-25|vydavateľ=pkw.gov.pl}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable&quot;
!Kandidát
!Počet hlasov
!Pomer k počtu&lt;br /&gt;platných hlasov
|-
|'''[[Andrzej Duda|Andrzej Sebastian Duda]]'''
| align=&quot;center&quot; |'''8 630 627'''
| align=&quot;center&quot; |'''51,55 %'''
|-
|[[Bronisław Komorowski|Bronisław Maria Komorowski]]
| align=&quot;center&quot; |8 112 311
| align=&quot;center&quot; |48,45 %
|- bgcolor=&quot;#ececec&quot;
!Spolu
! align=&quot;center&quot; |16 993 169
! align=&quot;center&quot; |100 %
|- bgcolor=&quot;#ececec&quot;
!Neplatné hlasy
! align=&quot;center&quot; |250 231
! align=&quot;center&quot; |1,47 %
|- bgcolor=&quot;#ececec&quot; align=&quot;center&quot;
! colspan=&quot;2&quot; |Účasť
!55,34 %
|}

== Referencie ==
{{referencie|2}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Voľby a referendá v Poľsku}}

[[Kategória:Prezidentské voľby v Poľsku]]
[[Kategória:Voľby 2015]]
[[Kategória:2015 v Poľsku]]</text>
      <sha1>b8z6vrrb87woax9rnavkcpqm2eewi93</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia</title>
    <ns>4</ns>
    <id>656924</id>
    <revision>
      <id>8190023</id>
      <parentid>8189520</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:02:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>ListeriaBot</username>
        <id>194672</id>
      </contributor>
      <comment>Wikidata list updated [V2]</comment>
      <origin>8190023</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6413" sha1="kqu4s0ne7md1j2ijqr74e9e4n5gndjs" xml:space="preserve">[[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: &lt;onlyinclude&gt;{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}&lt;/onlyinclude&gt;.

&lt;!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--&gt;&lt;!-- &lt;noinclude&gt;{{Wikidata list header}}&lt;/noinclude&gt; --&gt;{{Wikidata list
|sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {&quot;1920-02-00T00:00:00&quot;^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { &quot;1920-01-00T00:00:00&quot;^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod &gt; &quot;2020-09-01T00:00:00Z&quot;^^xsd:dateTime) FILTER (?dod &lt; now())  Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ).  FILTER (  ?dodtime &gt; ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item
|columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119
|thumb=75
|links=local
}}
{| class='wikitable sortable'
! item
! obrázok
! label
! dátum narodenia
! dátum úmrtia
! description
! činnosť
! funkcia
! štátne občianstvo
! miesto narodenia
! miesto úmrtia
! pochovaný(á)
|-
| [[:d:Q962604|Q962604]]
| [[Súbor:Chip Taylor.jpg|center|75px]]
| [[Chip Taylor]]
| 1940-03-21
| 2026-03-23
| 
| [[autor skladieb]]&lt;br/&gt;[[spevák]]&lt;br/&gt;[[pesničkár]]&lt;br/&gt;[[hudobný producent]]
| 
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| [[Yonkers]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q187099|Q187099]]
| [[Súbor:Lionel Jospin, Klaus Hänsch 1996 (cropped).jpg|center|75px]]
| [[Lionel Jospin]]
| 1937-07-12
| 2026-03-22
| 
| [[politik]]&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q124470666|witness filmed]]''
| ''[[:d:Q1587677|Prime Minister of France]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q747123|First Secretary of the French Socialist Party]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q16059954|francúzsky minister školstva]]''&lt;br/&gt;[[poslanec Európskeho parlamentu]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q26268315|member of the Consitutional council]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q3251870|Minister of Youth Affairs and Sports]]''
| [[Francúzsko]]
| [[Meudon]]
| [[Paríž]]
| 
|-
| [[:d:Q451101|Q451101]]
| [[Súbor:Gioan Baotixita Phạm Minh Mẫn.jpg|center|75px]]
| [[Jean-Baptiste Phạm Minh Mẫn]]
| 1934-03-05
| 2026-03-22
| 
| ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]''
| [[Kardinál]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q124140490|Roman Catholic Archbishop of Ho Chi Minh city]]''&lt;br/&gt;[[Biskup koadjútor]]
| [[Vietnam]]
| [[Cà Mau]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q2673|Q2673]]
| [[Súbor:Chuck Norris May 2015.jpg|center|75px]]
| [[Chuck Norris]]
| 1940-03-10
| 2026-03-19
| americký herec, majster bojových umení, spisovateľ, športovec, podnikateľ a mediálna osobnosť (1940 – 2026)
| ''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''&lt;br/&gt;[[spisovateľ]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q28389|scenárista]]''&lt;br/&gt;[[Herectvo|herec]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q9017214|karatista]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q13382533|taekwondista]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''&lt;br/&gt;[[Kaskadérstvo|Kaskadér]]
| 
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| ''[[:d:Q1018294|Ryan]]''
| ''[[:d:Q201026|Kauaʻi]]''
| 
|-
| [[:d:Q183373|Q183373]]
| [[Súbor:Heisuke Hironaka.jpg|center|75px]]
| [[Heisuke Hironaka]]
| 1931-04-09
| 2026-03-18
| 
| [[matematik]]&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]
| 
| [[Japonsko]]
| [[Jamaguči (Jamaguči)|Jamaguči]]
| [[Tokio]]
| 
|-
| [[:d:Q1061316|Q1061316]]
| 
| [[Jamie Blanks]]
| 1971-11-29
| 2026-03-16
| 
| [[filmový režisér]]&lt;br/&gt;[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q1415090|skladateľ filmovej hudby]]''&lt;br/&gt;[[režisér]]
| 
| [[Austrália (štát)|Austrália]]
| 
| [[Melbourne]]
| 
|-
| [[:d:Q12771075|Q12771075]]
| 
| [[Marian Urban]]
| 1951-11-16
| 2026-03-15
| slovenský filmový scenárista, dramaturg, režisér a producent
| [[dramaturg]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q3282637|filmový producent]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q69423232|filmový scenárista]]''&lt;br/&gt;[[filmový režisér]]
| 
| 
| [[Trenčín]]
| 
| 
|-
| [[:d:Q109737|Q109737]]
| [[Súbor:Nobel Prize 2011-Press Conference KVA-DSC 7720.jpg|center|75px]]
| [[Christopher Sims]]
| 1942-10-21
| 2026-03-14
| 
| [[ekonóm]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q2732142|štatistik]]''&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]&lt;br/&gt;[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]]
| ''[[:d:Q138701159|President of the American Economic Association]]''
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]
| [[Washington, D. C.|Washington D.C.]]
| [[Minneapolis]]
| 
|-
| [[:d:Q76357|Q76357]]
| [[Súbor:JuergenHabermas retouched.jpg|center|75px]]
| [[Jürgen Habermas]]
| 1929-06-18&lt;br/&gt;1929
| 2026-03-14
| nemecký sociológ a filozof (1929 – 2026)
| ''[[:d:Q2306091|sociológ]]''&lt;br/&gt;[[filozof]]&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]
| 
| [[Nemecko]]
| [[Düsseldorf]]
| ''[[:d:Q61936|Starnberg]]''
| 
|-
| [[:d:Q366807|Q366807]]
| [[Súbor:Motorhead-johngullo-photograph-sofajockey-com.jpg|center|75px]]
| [[Phil Campbell]]
| 1961-05-07
| 2026-03-13
| 
| ''[[:d:Q855091|gitarista]]''&lt;br/&gt;[[hudobník]]
| 
| [[Spojené kráľovstvo]]
| ''[[:d:Q1024900|Pontypridd]]''
| ''[[:d:Q1024900|Pontypridd]]''
| 
|-
| [[:d:Q4534343|Q4534343]]
| 
| [[Michel Hulin]]
| 1936-01-31
| 2026-03-11
| 
| [[filozof]]
| 
| [[Francúzsko]]
| [[La Groise]]
| [[Moskva]]
| 
|-
| [[:d:Q20754816|Q20754816]]
| 
| [[Leoš Šimánek]]
| 1946-04-19
| 2026-03-09
| český cestovateľ a spisovateľ
| [[spisovateľ]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q11900058|explorer]]''&lt;br/&gt;[[fotograf]]&lt;br/&gt;''[[:d:Q12356615|cestovateľ]]''
| 
| [[Česko]]
| [[Choceň]]
| [[Rtyně v Podkrkonoší]]
| 
|-
| [[:d:Q192718|Q192718]]
| [[Súbor:Nobel Laureate Sir Anthony James Leggett in 2007.jpg|center|75px]]
| [[Anthony James Leggett]]
| 1938-03-26
| 2026-03-08
| 
| [[fyzik]]&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]
| 
| [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]&lt;br/&gt;[[Spojené kráľovstvo]]
| ''[[:d:Q385060|Camberwell]]''
| ''[[:d:Q462184|Urbana]]''
| 
|-
| [[:d:Q92602|Q92602]]
| [[Súbor:Sir Tony Hoare IMG 5125.jpg|center|75px]]
| [[Charles Antony Richard Hoare]]
| 1934-01-11
| 2026-03-05
| 
| ''[[:d:Q82594|informatik]]''&lt;br/&gt;''[[:d:Q81096|inžinier]]''&lt;br/&gt;[[programátor]]&lt;br/&gt;[[spisovateľ]]&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]
| 
| [[Spojené kráľovstvo]]
| [[Kolombo]]
| [[Cambridge (Cambridgeshire)|Cambridge]]
| 
|-
| [[:d:Q1157217|Q1157217]]
| 
| [[Dagfinn Føllesdal]]
| 1932-06-22
| 2026-03-01
| 
| [[filozof]]&lt;br/&gt;[[vysokoškolský pedagóg]]&lt;br/&gt;[[Vedecko-výskumný pracovník|výskumník]]&lt;br/&gt;[[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]]
| 
| [[Nórsko]]
| ''[[:d:Q109469|Askim Municipality]]''
| ''[[:d:Q1780785|Tanum]]''
| 
|}
{{Wikidata list end}}

[[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]]</text>
      <sha1>kqu4s0ne7md1j2ijqr74e9e4n5gndjs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Východoslovenská televízia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>662979</id>
    <revision>
      <id>8189973</id>
      <parentid>8104029</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T03:26:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189973</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6921" sha1="f5td71eghk2i5ufeheuss9x593z85mi" xml:space="preserve">{{Infobox Televízna stanica
| názov = Východoslovenská televízia
| logo = Východoslovenská televízia.png
| popis = 
| krajina = {{minivlajka|Slovensko}} [[Slovensko]]
| oblasť vysielania = [[Východné Slovensko]]
| vysielací jazyk = [[slovenčina]]
| typ = súkromná regionálna stanica
| riaditeľ = 
| premiéra = [[5. apríla]] [[2016]]
| derniéra = apríl 2021
| program = [[spravodajstvo (žurnalistika)|spravodajstvo]], [[publicistika]], [[Dokumentárny film|dokument]]
| motto = 
| slogan = 
| formát obrazu = 16:9
| príjem = [[Antik Telecom]], [[Orange Slovensko|Orange]], [[Slovak Telekom]], [[Slovanet]], Vnet
| čistý príjem = 
| kľúčoví ľudia = Ing. Andrea Kulhánková&lt;ref name=&quot;finstat&quot;/&gt;
| bývalý názov = 
| člen skupiny = 
| sesterské stanice = [[Stredoslovenská televízia]]
| webstránka = {{url|http://www.vychodoslovenska.tv}}
| poznámky = 
}}

'''Východoslovenská televízia''' (skrátene '''VSTV'''), bola slovenská regionálna [[Televízia (prenos)|televízia]] vysielajúca z [[Košice|Košíc]]. Zameriavala sa na [[Región (tradičný, Slovensko)|región]] [[Východné Slovensko|východného Slovenska]]. Východoslovenská televízia vznikla [[5. apríla]] [[2016]] a licenciu získala v decembri [[2016]].&lt;ref name=&quot;finstat&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Finstat| odkaz na autora = | titul = Východoslovenská televízia s.r.o.| url = https://finstat.sk/50255703| vydavateľ = finstat.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt; Vysielala 24 hodín denne so zameraním najmä na [[Spravodajstvo (žurnalistika)|spravodajstvo]] a [[Publicistika|publicistiku]] z celého regiónu. Televízia taktiež ponúkala relácie zamerané na [[Móda|módu]], [[Životný štýl|lifestyle]] a [[Hudba|hudbu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Černý| meno = Viktor| autor = | odkaz na autora = | titul = AVIS rozšíril miestne DVB-T multiplexy na východnom Slovensku o novú TV| url = https://www.satelitnatv.sk/2019/03/avis-rozsiril-miestne-dvb-t-multiplexy-na-vychodnom-slovensku-o-novu-tv/| vydavateľ = satelitnatv.sk| dátum vydania = 2019-03-27| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15| miesto = | jazyk =}}&lt;/ref&gt; Vysielanie bolo ukončené v apríli 2021 z finančných dôvodov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Až tri slovenské televízie ukončili v poslednom období vysielanie|url=https://www.satelitnatv.sk/2021/04/az-tri-slovenske-televizie-ukoncili-v-poslednom-obdobi-vysielanie/|dátum prístupu=2021-06-18}}&lt;/ref&gt;

== Programová štruktúra ==
Nepretržité 24-hodinové vysielanie televízie tvorili viaceré vlastné formáty. Obsiahnuté bolo spravodajstvo, [[publicistika]], dokument, [[psychológia]], [[životný štýl]], [[hudba]], zábavné a diskusné [[Relácia (vysielanie)|relácie]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Východoslovenská televízia| odkaz na autora = | titul = Zoznam relácií| url = http://www.vychodoslovenska.tv/zoznam-relacii/| vydavateľ = vychodoslovenska.tv| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210418211523/http://www.vychodoslovenska.tv/zoznam-relacii/| dátum archivácie = 2021-04-18}}&lt;/ref&gt;
=== Vysielané relácie ===
* Time Out – relácia zameraná na [[šport]]
* Správy VSTV – denné spravodajstvo
* Právo v praxi – právna poradňa, témy z [[Pracovné právo|pracovného]], [[Obchodné právo|obchodného]], [[Trestné právo|trestného]] a [[Rodinné právo|rodinného práva]]
* Na koberci – informácie o [[Obec (Slovensko)|obciach]], [[Mesto (Slovensko)|mestách]] a [[Mestská časť|mestských častiach]] východného Slovenska (prinášajú [[Starosta|starostovia]] a [[Primátor (Slovensko)|primátori]])
* Na slovíčko – rozhovory na aktuálne témy
* Osobnosti – predstavenie výnimočných ľudí, pochádzajúcich z východného Slovenska
* Keď bolí duša – [[psychológia]]
* Premeny – [[životný štýl]]
* Beauty &amp; Style – kaderníctvo, líčenie, nechtový dizajn a móda
* Playlist – [[koncert]]y známych, menej známych aj začínajúcich [[Hudobná skupina|kapiel]]
* Moto Guide – novinky rôznych značiek [[Motorové vozidlo|motorových vozidiel]]
* Zdravo &amp; Fit – cvičebný priestor s [[fitnes]] trénerkou
* Lekár radí – názory špičkových [[lekár]]ov
* V krajine rozprávok – [[Rozprávka|rozprávky]] v rôznych podobách
* Veštica – [[veštenie]] z [[tarotové karty|tarotových kariet]] 

== Pokrytie ==
Televízia bola dostupná programových ponukách nasledujúcich poskytovateľov:&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Východoslovenská televízia| odkaz na autora = | titul = Pokrytie| url = http://www.vychodoslovenska.tv/pokrytie/| vydavateľ = vychodoslovenska.tv| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210418214655/http://www.vychodoslovenska.tv/pokrytie/| dátum archivácie = 2021-04-18}}&lt;/ref&gt;
* [[Antik Telecom]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Antik| odkaz na autora = | titul = Digitálna Televízia – Programové balíky| url = https://www.antik.sk/televizia#programove_baliky| vydavateľ = antik.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210130225959/https://www.antik.sk/televizia#programove_baliky| dátum archivácie = 2021-01-30}}&lt;/ref&gt;
* [[Orange Slovensko|Orange]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Orange| odkaz na autora = | titul = Orange TV cez kábel| url = https://www.orange.sk/orange-tv/tv-cez-kabel| vydavateľ = orange.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-02-15| miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210302202138/https://www.orange.sk/orange-tv/tv-cez-kabel| dátum archivácie = 2021-03-02}}&lt;/ref&gt;
* [[Slovak Telekom]]
* [[Slovanet]]
* Vnet

== Adresa štúdia ==
Kavečianska cesta 1/A,&lt;br/&gt;
040 01, [[Košice]]

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.vychodoslovenska.tv Oficiálna stránka televízie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210225234856/http://www.vychodoslovenska.tv/ |date=2021-02-25 }}

{{Súradnice|48.740994685756185|21.246286715997503|format=dms|display=title}}
{{Portál|Košice|Košický}}
{{Slovenské televízne stanice}}

[[Kategória:Zaniknuté televízne stanice na Slovensku]]
[[Kategória:Podniky v Košiciach]]
[[Kategória:Kultúra v Košiciach]]
[[Kategória:Vzniklo v 2016]]
[[Kategória:Zaniklo v 2021]]</text>
      <sha1>f5td71eghk2i5ufeheuss9x593z85mi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Všešportový areál</title>
    <ns>0</ns>
    <id>664018</id>
    <revision>
      <id>8189980</id>
      <parentid>7989327</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T04:10:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189980</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15415" sha1="e31t2bdxenrnkrmro37uegzc8anncn0" xml:space="preserve">{{Infobox štadión
| názov štadiónu  = Všešportový areál
| prezývka        = VŠA
| obrázok         = 1996-08-06 Kosize-Celtic 0-00003.JPG
| popis obrázka   = 
| štát            = Slovensko
| poloha          = Moldavská cesta, 040 01 [[Košice]]
| zemepisná šírka = 48.702031
| zemepisná dĺžka = 21.243342
| otvorený        = [[1976]]
| začiatok        = 
| prestavaný      = 
| rozšírenie      = 
| uzavretý        = [[1997]] (do roku [[2004]] sa používal len na tréning)
| zbúraný         = [[2011]]
| majiteľ         = SCONTO Development s.r.o.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kataster nehnuteľností| url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/detail/kataster/parcela-c/827118/504_3?bm=zbgis&amp;z=17&amp;c=21.241008,48.701711&amp;sc=n&amp;it=point&amp;dt=owners&amp;pos=48.701711,21.243036,17| vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-18| miesto = Bratislava| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211118072628/https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/detail/kataster/parcela-c/827118/504_3?bm=zbgis&amp;z=17&amp;c=21.241008,48.701711&amp;sc=n&amp;it=point&amp;dt=owners&amp;pos=48.701711,21.243036,17| dátum archivácie = 2021-11-18}}&lt;/ref&gt;
| správca         = 
| povrch          = tráva
| cena výstavby   = 
| architekt       = 
| spoločnosť      = 
| bývalé názvy    = 
| kluby           = [[FC VSS Košice|VSS / ZŤS / 1. FC Košice]] ([[1976]] – [[1997]])&lt;br&gt;[[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovensko]] ([[1995]])
| kapacita        = 30 312
| rozmery         = 105×{{m|75|m}}
}}

'''Všešportový areál''' (skrátene '''VŠA'''), bol viacúčelový [[Štadión (moderný)|štadión]] v [[Košice|Košiciach]]. Štadión mal kapacitu 30 312 osôb a bol postavený v roku [[1976]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Schvarcz| meno = Denis Bohumil| autor = | odkaz na autora = | titul = Bieda štadiónov: VŠA, legendárny košický gigant nenaplnil potenciál| url = https://www.takurcitee.sk/futbal/bieda-stadionov-vsa-legendarny-kosicky-gigant-nenaplnil-potencial/| vydavateľ = takurcitee.sk| dátum vydania = 2020-07-22| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-11| miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=december 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Rozloha areálu bola zhruba 60 [[hektár]]ov.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA| odkaz na autora = SITA| titul = Košice: Zmenou územného plánu budú pozemky všešportového areálu drahšie| periodikum = Pravda| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník)| url = https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/209485-kosice-zmenou-uzemneho-planu-budu-pozemky-vsesportoveho-arealu-drahsie/| issn = 1336-197X| vydavateľ = Perex| miesto = Bratislava| dátum = 2009-12-15| dátum prístupu = 2021-03-11}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Začiatkom [[60. roky 20. storočia (Slovenská architektúra)|60. rokov]] sa prvýkrát diskutovalo o výstavbe Všešportového areálu (VŠA). Športový komplex mal vyrásť na mieste, kde sa nachádzalo aj mestské smetisko. S prípravnými prácami sa začalo koncom 60. rokov a s reálnou výstavbou o niekoľko rokov neskôr. Prispieť na výstavbu štadióna mohli aj obyvatelia Košíc a [[Košice-okolie (okres)|okolia]], ktorí si mohli kúpiť tzv. ''&quot;tehličky&quot;'' (poukážky), ktoré dokazovali, že ich majiteľ prispel na výstavbu VŠA. Časť predstaviteľov VSS Košice v roku [[1970]] odletela do [[Mexiko|Mexika]] na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|svetový futbalový šampionát]], kde skúmali tamojšie štadióny. Centrálny štadión sa mal spočiatku podobať na olympijský štadión v [[Mníchov]]e, no nakoniec sa z pôvodných zámerov zrealizovalo veľmi málo.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora =| titul = Košické športoviská sa ľahšie búrajú, než stavajú| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/kosicke-sportoviska-sa-lahsie-buraju-nez-stavaju/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2012-01-20| dátum prístupu = 2021-03-11}}&lt;/ref&gt;

Všešportový areál bol oficálne otvorený zápasom proti [[ZVL Žilina]] [[29. februára]] [[1976]]. Štadión bol primárne používaný na futbalové zápasy. Bol zbúraný v roku [[2011]]. Za svoju existenciu bol šesťkrát domácim štadiónom [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|Česko-slovenského národného mužstva]] a štyrikrát [[Slovenské národné futbalové mužstvo|Slovenského národného mužstva]]. Klub [[VSS Košice]], neskôr premenovaný na ZŤS Košice a 1. FC Košice, na štadióne hral až do roku [[1997]]. Na štadióne si zahrali aj mužstvá ako: [[Juventus Turín]], [[AC Sparta Praha|Sparta Praha]] a [[Celtic Glasgow]]. Komplex sa skladal aj z niekoľkých futbalových tréningových ihrísk, [[basketbal]]ových a [[Hádzaná (7 hráčov)|hádzanárskych]] ihrísk a miesta pre [[Zápasenie (šport)|zápasenie]] v [[interiér]]i. Posledný zápas sa na štadióne odohral v roku [[2004]]. V roku [[1994]] štadión navštívil aj [[Brazília|brazílsky]] [[futbalista]] [[Pelé]]. Slovenská liga sa na ňom prestala hrávať najmä kvôli nutnej prestavbe, ale aj kvôli miliónovým dlhom klubu [[1. FC Košice]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora =| titul = Ani chrám futbalu, ba ani drevená dedina| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/ani-chram-futbalu-ba-ani-drevena-dedina/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2005-03-07| dátum prístupu = 2021-03-11}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FOTO: Spomienky na košický chrám futbalu. Pýchu mesta postihol smutný osud| periodikum = Aktuality.sk| odkaz na periodikum = | url = https://sport.aktuality.sk/c/448573/foto-spomienky-na-kosicky-chram-futbalu-pychu-mesta-postihol-smutny-osud/| issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia| miesto = Bratislava| dátum = 2020-06-10| dátum prístupu = 2021-03-11}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = TV KOŠICE.sk| odkaz na autora = | titul = FOTO: Odvážne plány zlikvidovali futbalový štadión VŠA| url = https://www.tvkosice.sk/video/592d79eb4526ca46e993da71| vydavateľ = tvkosice.sk| dátum vydania = 2017-05-30| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-11| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200919124850/https://www.tvkosice.sk/video/592d79eb4526ca46e993da71| dátum archivácie = 2020-09-19}}&lt;/ref&gt; Na demoláciu štadióna dalo povolenie Mesto Košice už v roku [[2010]], no s búraním sa začalo až o rok neskôr.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor =| odkaz na autora =| titul = VIDEO Košice búrajú štadión vo Všešportovom areáli| url = https://sportky.zoznam.sk/c/72879/video-kosice-buraju-stadion-vo-vsesportovom-areali| vydavateľ = sportky.zoznam.sk| dátum vydania = 2011-10-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-11| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt; Na štadióne mala [[21. septembra]] [[1991]] koncert aj [[Spojené kráľovstvo|britská]] [[hardrock|hardrocková]] hudobná skupina [[Deep Purple]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Cassovia.sk| odkaz na autora = | titul = Podujatia – VŠA| url = https://www.cassovia.sk/novart/prehlad.php3| vydavateľ = cassovia.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-11| miesto = Košice| jazyk =}}&lt;/ref&gt;

== Nový štadión ==
{{hlavný článok|Košická futbalová aréna}}
Klub plánoval výstavbu nového štadióna pre 20 000 divákov v susedstve starého nepoužívaného Všešportového areálu. Odhadované náklady na štadión predstavovali 28 miliónov [[Euro|eur]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Király| meno = Ladislav| autor = | odkaz na autora = | titul = Nový košický štadión s kapacitou takmer 20 000| url = http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=69767| vydavateľ = profutbal.sk| dátum vydania = 2009-02-26| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-03-11| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120217135332/http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=69767| dátum archivácie = 2012-02-17}}&lt;/ref&gt; Konštrukcia však spustená nebola a namiesto štadióna v tomto areáli vznikla v roku [[2020]] [[Košická futbalová aréna]] pri [[Obchodné centrum Cassovia|Obchodnom centre Cassovia]].&lt;ref name=&quot;sme&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Dedina| meno = Daniel| autor = | odkaz na autora = | titul = Štadión v Košiciach je priorita. SFZ dá pôžičku, ďalšiu dotáciu už nie| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://sportnet.sme.sk/spravy/sfz-dostavbe-kosickej-futbalovej-areny-chyba-5-mil/| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2020-09-23| dátum prístupu = 2021-03-11}}&lt;/ref&gt;

== Medzištátne stretnutia ==
Všešportový areál bol dejiskom desiatich medzištátnych zápasov. Reprezentácia {{TCH|f|0|Československa}} sa v Košiciach predstavila šesťkrát, v dvoch priateľských a štyroch súťažných zápasoch nenašla premožiteľa. Prvý zápas odohrala krátko po otvorení areálu [[10. marec|10. marca]] [[1976]] so {{URS|f|0|Sovietskym zväzom}} (2:2) pred rekordnou návštevou 40.000 divákov. V kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1992|ME 1992]] vyhrala nad {{ISL|f|0|Islandom}} 1:0, v kvalifikácii o postup na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|MS 1994]] odohrali čs. futbalisti už pod hlavičkou RČS (Reprezentácia Česka a Slovenska) tri víťazné stretnutia, nezabudnuteľná bola najmä výhra 5:2 nad silným {{ROU|f|0|Rumunskom}} s hetrikom [[Peter Dubovský|Petra Dubovského]]. 

Dubovský skóroval dvakrát aj v prvom zápase {{SVK|f|0|Slovenska}} v [[Košice|Košiciach]] [[8. marec|8. marca]] [[1996]] proti {{RUS|f|0|Rusku}} (2:1). Slovensko odohralo vo Všešportovom areáli tri kvalifikačné stretnutia o postup na [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|ME 1996]], to posledné [[15. november|15. novembra]] [[1995]] s {{ROU|f|0|Rumunskom}} (0:2) bolo zároveň jedinou prehrou reprezentácie na tomto štadióne.

=== Prehľad zápasov ===
{{Futbalbox2|dátum=[[10. marec]] [[1976]]|mužstvo1='''{{TCH|f|1}}'''|mužstvo2='''{{URS|f|1}}'''|skóre=2 - 2||polčas=0 - 2|divákov=40.000|čas=15:00|štadión=Všešportový areál&lt;br/&gt;[[Košice]], [[Slovensko]]|rozhodca={{HUN}} Lajos Somlai|góly1=[[Anton Ondruš]] {{small|83'|}}  Zdeněk Nehoda {{small|89'|}}|góly2=[[Oleh Volodymyrovyč Blochin|Oleg Blochin]] {{small|26'|}} Vladimir Troškin {{small|32'|}}}}
----{{Futbalbox2|bg=#BBF3BB|skóre=1 - 0|dátum=[[30. apríl]] [[1980]]|mužstvo1='''{{TCH|f|1}}'''|čas=16:30|mužstvo2='''{{HUN|f|1}}'''|štadión=Všešportový areál&lt;br/&gt;[[Košice]], [[Slovensko]]|góly1=Zdeněk Nehoda {{small|73'|}}|polčas=0 - 0|divákov=30.000|rozhodca={{POL}} Jerzy Kacprzak}}
----{{Futbalbox2|bg=#BBF3BB|skóre=1 - 0|dátum=[[26. september]] [[1990]]|mužstvo1='''{{TCH|f|1}}'''|čas=16:00|mužstvo2='''{{ISL|f|1}}'''|štadión=Všešportový areál&lt;br/&gt;[[Košice]], [[Slovensko]]|góly1=Václav Daněk {{small|43'|}}|divákov=30.142|rozhodca={{BUL}} Todor Colev|polčas=1 - 0}}
----{{Futbalbox2|bg=#BBF3BB|skóre={{ku|4|0}}|dátum=[[23. september]] [[1992]]|mužstvo1='''{{TCH|f|1}}'''|mužstvo2='''{{FRO|f|1}}'''|štadión=Všešportový areál&lt;br/&gt;[[Košice]], [[Slovensko]]|divákov=16.278|rozhodca={{TUR}} Ahmet Çakar|góly1=Václav Němeček {{small|23'|}} Pavel Kuka {{small|84' 86'|}} [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] {{small|90' ([[Penalta|pen.]])}}|čas=16:00|polčas=1 - 0}}
----{{Futbalbox2|bg=#BBF3BB|skóre={{ku|5|2}}|dátum=[[2. jún]] [[1993]]|mužstvo1='''{{TCH|f|1|RČS}}'''|mužstvo2='''{{ROU|f|1}}'''|štadión=Všešportový areál&lt;br/&gt;[[Košice]], [[Slovensko]]|góly1=Petr Vrabec {{small|13'|}}, Radoslav Látal {{small|37'|}}, [[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] {{small|58', 84', 90'}}|góly2=[[Florin Răducioiu]] {{small|26, 55}}|divákov=15.000|rozhodca={{DEN}} Kim Milton Nielsen|polčas=2 : 1|čas=17:00}}
----{{Futbalbox2|bg=#BBF3BB|skóre=3 : 0|dátum=[[27. október]] [[1993]]|mužstvo1='''{{TCH|f|1|RČS}}'''|mužstvo2='''{{CYP|f|1}}'''|štadión=Všešportový areál&lt;br/&gt;[[Košice]], [[Slovensko]]|góly1=[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] {{small|11'}} [[Pavel Hapal]] {{small|37'|}}, [[Tomáš Skuhravý]] {{small|77'|}}|divákov=16.602|polčas=2 : 0|rozhodca={{BUL}} Lube Spasov|čas=16:30}}
----{{Futbalbox2|bg=#BBF3BB|skóre=2 : 1|dátum=[[8. marec]] [[1995]]|mužstvo1='''{{SVK|f|1}}'''|mužstvo2='''{{RUS|f|1}}'''|štadión=Všešportový areál&lt;br/&gt;[[Košice]], [[Slovensko]]|góly1=[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] {{small|19', 69'}}|góly2=Valerij Karpin {{small| 76'}}|divákov=10.200|rozhodca={{GER}} Hans-Jürgen Weber (Germany)|čas=18:00|polčas=1 - 0}}
----
{{Futbalbox2
|bg = #BBF3BB
|dátum = [[29. marec]] [[1995]]
|čas = 18:00
|mužstvo1 = '''{{SVK|f|1}}'''
|skóre = {{ku|4|1}} 
|polčas = 
|mužstvo2 = {{AZE|f|1}}
|zápis = [https://web.archive.org/web/20171015202307/http://www.uefa.com:80/uefaeuro/season=1996/matches/round=226/match=50574/index.html Zápis]
|góly1 = [[Dušan Tittel]] {{small|34'}}&lt;br&gt;[[Jaroslav Timko (futbalista)|Jaroslav Timko]] {{small|40', 51'}}&lt;br&gt;[[Peter Dubovský (futbalista)|Peter Dubovský]] {{small|45' ([[Penalta|pen.]])}}
|góly2 = Nazim Suleymanov {{small|80' ([[Penalta|pen.]])}}
|štadión = Všešportový areál&lt;br/&gt;[[Košice]], [[Slovensko]]
|divákov = 12 450
|rozhodca = {{GRE}} Vassilios Nikakis
}}
----
{{Futbalbox2
|bg = #BBF3BB
|dátum = [[6. september]] [[1995]]
|čas = 18:00
|mužstvo1 = '''{{SVK|f|1}}'''
|skóre = {{ku|1|0}} 
|polčas = 
|mužstvo2 = {{ISR|f|1}}
|zápis = [https://web.archive.org/web/20171015202838/http://www.uefa.com:80/uefaeuro/season=1996/matches/round=226/match=50583/index.html Zápis]
|góly1 = [[Tibor Jančula]] {{small|54'}}
|góly2 = 
|štadión = Všešportový areál&lt;br/&gt;[[Košice]], [[Slovensko]]
|divákov = 7 810
|rozhodca = {{BEL}} Marnix Sandra
}}
----
{{Futbalbox2
|bg = #F4BABA
|dátum = [[15. november]] [[1995]]
|čas = 17:30
|mužstvo1 = {{SVK|f|1}}
|skóre = {{ku|0|2}} 
|polčas = 
|mužstvo2 = '''{{ROU|f|1}}'''
|zápis = [https://web.archive.org/web/20171106102426/http://www.uefa.com:80/uefaeuro/season=1996/matches/round=226/match=50588/index.html Zápis]
|góly1 = 
|góly2 = [[Gheorghe Hagi]] {{small|66'}} &lt;br&gt; Dorinel Munteanu {{small|82'}}
|štadión = Všešportový areál&lt;br/&gt;[[Košice]], [[Slovensko]]
|divákov = 9 676
|rozhodca = {{NED}} Jaap Uilenberg
}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Portál|Košice|Košický|Šport|Športový|Architektúra|}}
* {{preklad|en|Všešportový areál|1002918182}}

[[Kategória:Futbalové štadióny na Slovensku]]
[[Kategória:Zaniknuté stavby na Slovensku]]
[[Kategória:Šport v Košiciach]]
[[Kategória:Stavby v Košiciach]]
[[Kategória:Architektúra z 1976]]</text>
      <sha1>e31t2bdxenrnkrmro37uegzc8anncn0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku</title>
    <ns>0</ns>
    <id>666710</id>
    <revision>
      <id>8189770</id>
      <parentid>8174726</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:26:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fifco1</username>
        <id>267098</id>
      </contributor>
      <comment>vyhlasenie sutaze na 2 useky R2</comment>
      <origin>8189770</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8770" sha1="s3oj6skxjs320o8rza1xaas8lpsrpib" xml:space="preserve">[[File:Highways SK map v2.svg|500px|thumb|Diaľnice a rýchlostné cesty na Slovensku &amp;nbsp;&amp;nbsp;&lt;br&gt;
{{legend | #01823F | v prevádzke}} {{legend | #FD4427 | vo výstavbe}} {{legend | #A077AA | plánované}}]]

Toto je '''harmonogram výstavby diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku''' v zmysle aktuálnych plánov [[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky|Ministerstva dopravy a výstavby SR]] pre roky [[2026]] až [[2034]]. Ešte nesprejazdnené úseky, ktoré nie sú v harmonograme nižšie uvedené, nie sú zaradené do plánu do roku 2034 a ich výstavba bude realizovaná až po tomto roku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cestný harmonogram pre plánovanie a výstavbu cestnej infraštruktúry | url = https://www.mindop.sk/priority/cestny-harmonogram | vydavateľ = Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky | dátum prístupu = 2025-06-25}}&lt;/ref&gt; 

== Harmonogram výstavby ==
{{legend | #ebbd41 | Úsek vo výstavbe}} {{legend | #ab5edb | Súťažený úsek}} {{legend | #e56262 | Plánovaný úsek}} 

{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Ťah
!Typ
!Stav
!Označenie úseku
!Dĺžka úseku v km
!Zahájenie výstavby
úseku
!Uvedenie úseku do
prevádzky
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
|'''[[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]]'''
|Úprava existujúcej cesty
|Vo výstavbe
|Bratislava, Vajnory – Senec, rozšírenie na 4 + 4 jazdné pruhy v úseku Bratislava, Vajnory – Senec, východ (Blatné), I. etapa, (Úsek Bratislava, Vajnory - Triblavina)
| align=&quot;right&quot; | 3,5
| align=&quot;right&quot; | 2022
| align=&quot;right&quot; | 6/2026
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
|'''[[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]]'''
|Novostavba
|Vo výstavbe
|Diaľničný privádzač Lietavská Lúčka – Žilina, I. etapa
| align=&quot;right&quot; | 3,8
| align=&quot;right&quot; | 2/2026
| align=&quot;right&quot; | 2030
|- style=&quot;background-color: #ab5edb&quot;
|'''[[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]]'''
|Novostavba
|Druhá súťaž na zhotoviteľa bola vyhlásená 26.2.2026
|Turany – Hubová
| align=&quot;right&quot; | 13,5
| align=&quot;right&quot; | 2026
| align=&quot;right&quot; | 2033
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
|'''[[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]]'''
|Novostavba
|Vo výstavbe
|Hubová – Ivachnová
| align=&quot;right&quot; | 14,9
| align=&quot;right&quot; | 2013
| align=&quot;right&quot; | 3-5/2026
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
|'''[[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]]'''
|Novostavba
|Vo výstavbe
|Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto
| align=&quot;right&quot; | 11,2
| align=&quot;right&quot; | 1/2026
| align=&quot;right&quot; | 2029
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
|'''[[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]]'''
|Novostavba
|Vo výstavbe
|Kysucké Nové Mesto – Oščadnica
| align=&quot;right&quot; | 10,8
| align=&quot;right&quot; | 2/2026
| align=&quot;right&quot; | 2029
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
|'''[[Diaľnica D3 (Slovensko)|D3]]'''
|Úprava existujúcej cesty
|Vo výstavbe
|Oščadnica – Čadca, Bukov, dostavanie pravej polovice vrátane novej pravej rúry tunela Horelica
| align=&quot;right&quot; | 4,8
| align=&quot;right&quot; | 12/2025
| align=&quot;right&quot; | 2029
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
|'''[[Diaľnica D4 (Slovensko)|D4]]'''
|Novostavba
|Vo výstavbe 
|Križovatka diaľnic D4 a D1
| align=&quot;right&quot; | 0,0
| align=&quot;right&quot; | 2016
| align=&quot;right&quot; | 2021, teleso diaľnice D4

6/2026, vlastná križovatka
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|[[Diaľnica D4 (Slovensko)|'''D4''']]
|Novostavba
|Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ
|Bratislava, Rača - Záhorská Bystrica
| align=&quot;right&quot; |12,4
| align=&quot;right&quot; |2029
| align=&quot;right&quot; |2035
|- style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
|'''[[Rýchlostná cesta R1 (Slovensko)|R1]]'''
|Novostavba
|Vo výstavbe
|Banská Bystrica – Šalková
| align=&quot;right&quot; | 3,0
| align=&quot;right&quot; | 10/2024
| align=&quot;right&quot; | 2026
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|'''R2''']]
|Novostavba
|Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ
|Zvolen, západ - Zvolen, východ
| align=&quot;right&quot; |10,4
| align=&quot;right&quot; |2028
| align=&quot;right&quot; |2032
|- style=&quot;background-color: #ab5edb&quot;
|[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|'''R2''']]
|Novostavba
|Súťaž na zhotoviteľa bola vyhlásená 30.3.2026
|Zacharovce - Bátka, ľavá polovica
| align=&quot;right&quot; |8,3
| align=&quot;right&quot; |2026
| align=&quot;right&quot; |2029
|- style=&quot;background-color: #ab5edb&quot;
|[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|'''R2''']]
|Novostavba
|Súťaž na zhotoviteľa bola vyhlásená 30.3.2026
|Bátka - Figa, ľavá polovica
| align=&quot;right&quot; |6,2
| align=&quot;right&quot; |2026
| align=&quot;right&quot; |2029
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|'''R2''']]
|Novostavba
|Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ
|Košice, Šaca - Haniska
| align=&quot;right&quot; |6,8
| align=&quot;right&quot; |2026
| align=&quot;right&quot; |2029
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|[[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)|'''R3''']]
|Novostavba
|Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ
|Nižná nad Oravou - Dlhá nad Oravou (polprofil)
| align=&quot;right&quot; |8,3
| align=&quot;right&quot; |2034
| align=&quot;right&quot; |?
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|[[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)|'''R3''']]
|Novostavba
|Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ
|Dlhá nad Oravou - Sedliacka Dubová (polprofil)
| align=&quot;right&quot; |4,9
| align=&quot;right&quot; |2034
| align=&quot;right&quot; |?
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|[[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)|'''R3''']]
|Novostavba
|Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ
|Martin - Rakovo
| align=&quot;right&quot; |14
| align=&quot;right&quot; |2034
| align=&quot;right&quot; |?
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|'''[[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]]'''
|Novostavba
|Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ
|Ladomirová - Hunkovce
| align=&quot;right&quot; |8,2
| align=&quot;right&quot; |2028
| align=&quot;right&quot; |2031
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|'''[[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]]'''
|Novostavba
|Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ
|Svidník - Rakovčík
| align=&quot;right&quot; |6,0
| align=&quot;right&quot; |2028
| align=&quot;right&quot; |2031
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|'''[[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]]'''
|Novostavba
|Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ
|Rakovčík - Radoma
| align=&quot;right&quot; |7,0
| align=&quot;right&quot; |2028
| align=&quot;right&quot; |2031
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|'''[[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]]'''
|Novostavba
|Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ
|Giraltovce - Kuková
| align=&quot;right&quot; |6,5
| align=&quot;right&quot; |2028
| align=&quot;right&quot; |2031
|- style=&quot;background-color: #e56262&quot;
|'''[[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]]'''
|Novostavba
|Nemá stavebné povolenie, nie je vybraný zhotoviteľ
|Lipníky – Kapušany
| align=&quot;right&quot; | 4,0
| align=&quot;right&quot; | 2027
| align=&quot;right&quot; | 2030
|-style=&quot;background-color: #ebbd41&quot;
|'''[[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|R4]]'''
|Novostavba
|Vo výstavbe
|Prešov, severný obchvat II.etapa
(úsek Kapušany – Prešov, Sever)
| align=&quot;right&quot; | 10,2
| align=&quot;right&quot; | 09/2023
| align=&quot;right&quot; | 09/2027
|}

== Otvorené úseky od roku 2022 ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
!Ťah
!Typ
!Označenie úseku
!Dĺžka úseku v km
!Zahájenie výstavby
úseku
!Uvedenie úseku do
prevádzky
|-
|[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|'''R2''']]
|Novostavba
|Mýtna – Tomášovce
| align=&quot;right&quot; | 13,5
| align=&quot;right&quot; | 2019
| align=&quot;right&quot; | 2022
|-
|[[Rýchlostná cesta R4 (Slovensko)|'''R4''']]
|Novostavba
|Prešov, severný obchvat I. etapa (Prešov,sever - Prešov, západ)
| align=&quot;right&quot; | 4,3
| align=&quot;right&quot; | 07/2019
| align=&quot;right&quot; | 09/2023
|-
|[[Rýchlostná cesta R3 (Slovensko)|'''R3''']]
|Novostavba
|Tvrdošín – Nižná nad Oravou, pravá polovica
| align=&quot;right&quot; | 4,4
| align=&quot;right&quot; | 2021
| align=&quot;right&quot; | 07/2025
|-
|[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|'''R2''']]
|Novostavba
|Košice, Šaca – Košické Oľšany, II. úsek
| align=&quot;right&quot; | 14,3
| align=&quot;right&quot; | 03/2022
| align=&quot;right&quot; | 09/2025
|-
|[[Rýchlostná cesta R2 (Slovensko)|'''R2''']]
|Novostavba
|Kriváň – Mýtna
| align=&quot;right&quot; |9,1
| align=&quot;right&quot; |12/2021
| align=&quot;right&quot; |11/2025
|-
|'''[[Diaľnica D1 (Slovensko)|D1]]'''
|Novostavba
|Lietavská Lúčka – Dubná Skala
| align=&quot;right&quot; |13,5
| align=&quot;right&quot; |06/2015
| align=&quot;right&quot; |12/2025
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam diaľnic na Slovensku]]
* [[Zoznam rýchlostných ciest na Slovensku]]

== Externé odkazy ==
{{Portál|Cesty|Cestný|Slovensko|Slovenský}}
* [http://cesty.ineko.sk/ Interaktívna mapa diaľnic a rýchlostných ciest]
* [https://infrastruktura.sk/ Slovenské fórum o diaľniciach, rýchlostných cestách a veľa ďalšieho]
* [https://www.historiadialnic.sk/ História výstavby diaľničnej siete na Slovensku]

{{Cestná infraštruktúra na Slovensku}}

[[Kategória:Slovenské rýchlostné cesty| Zoznam]]
[[Kategória:Zoznamy ciest|R]]
[[Kategória:Slovenské zoznamy|R]]</text>
      <sha1>s3oj6skxjs320o8rza1xaas8lpsrpib</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Nik Xhelilaj</title>
    <ns>0</ns>
    <id>671686</id>
    <revision>
      <id>8189938</id>
      <parentid>8185650</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T21:11:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19900-42</username>
        <id>290681</id>
      </contributor>
      <comment>/* Filmografia (výber) */Opravil gramatickú chybu</comment>
      <origin>8189938</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10644" sha1="2lic7qedpfwazrewrz5rlqi5v651fxo" xml:space="preserve">{{Infobox Herec
 | meno                             = Nik Xhelilaj
 | fotka                            = 
 | veľkosť fotky                    = 
 | komentár                         = 
 | celé meno                        = Kreshnik Xhelilaj
 | dátum narodenia                  = {{dnv|1983|03|05}}
 | miesto narodenia                 = [[Tirana]], [[Albánsko]]
 | dátum úmrtia                     = &lt;!-- {{dátum úmrtia a vek|RokÚmrtia|MM|DD|RokNarodenia|MM|DD}} --&gt;
 | miesto úmrtia                    = 
 | prezývky                         = 
 | alma mater                       = 
 | povolanie                        = 
 | roky pôsobenia                   = 2005 – súčasnosť
 | manželka                         = 
 | priateľka                        = 
 | deti                             = 
 | rodičia                          = 
 | ovplyvnenie                      = 
 | webstránka                       = 
}}
'''Nik Xhelilaj''' (*[[5. marec]] [[1983]], [[Tirana]]) je [[Albánsko|albánsky]] herec.

== Život ==
Nik Xhelilaj sa narodil 5. marca 1983 &lt;ref&gt;[https://www.e-talenta.eu/members/profile/nik-xhelilaj Nik Xhelilaj on E-talenta]&lt;/ref&gt; v Tirane v Albánsku. Jeho rodné meno je Kreshnik Xhelilaj. 

Ako 14-ročný odišiel do Istanbulu kvôli štúdiu na strednej vojenskej škole. Obaja jeho rodičia sú vyšší vojenskí hodnostári, jeho otec sa narodil vo Vlore a jeho matka sa narodila v [[Tepelenë]]. Nik Xhelilaj predovšetkým na prianie otca začal navštevovať najstaršiu vojenskú strednú školu v Turecku, a to Vojenskú strednú školu Kuleli so sídlom v Çengelköy v Istanbule na ázijskom pobreží Bosporského prielivu, ale po niekoľkých mesiacoch školu opustil a vrátil sa do Tirany. 

Ako 18-ročný si podal prihlášku na štúdium práva, avšak v prijímacom konaní neuspel. Práve v tom čase sa v Tirane otváral špeciálny kurz herectva, čo bola v Albánsku vtedy úplná novinka. Mladý Kreshnik Xhelilaj videl reklamu na tento projekt a rozhodol sa, že to skúsi. Išlo o projekt Sirea Film, ktorý sa vyprofiloval ako škola scénického umenia a zameriaval sa na vyhľadávanie a všestrannú edukáciu mladých talentov v oblasti umenia &lt;ref&gt; http://www.sireafilm.com&lt;/ref&gt;. Na čele projektu stáli dve osobnosti v oblasti umenia – Leonard Bombaj a Alfred Trebicka. Práve oni nasmerovali Kreshnika Xhelilaja na štúdium herectva. 

Xhelilaj si preto podal prihlášku na Akadémiu umení v Tirane a uspel. Na Akadémiu umení, Fakultu dramatických umení, odbor herectvo nastúpil ako 21-ročný (2004). Jeho prvé účinkovanie vo filme sa datuje už do roku 2005. Išlo o krátky film ''Me një përdorim'' (doslova: Na jedno použitie) režiséra menom Erion Hasanllari &lt;ref&gt; https://www.oranews.tv/shba-nik-xhelilaj-vleresohet-si-aktori-me-i-mire&lt;/ref&gt;. 

Skutočný prielom v jeho hereckej kariére priešiel však o tri roky neskôr. V tom istom roku, keď sa mladý herec objavil v spomenutom krátkom filme, si ho po skončení prvého ročníka na Akadémii umení vybral známy filmový režisér [[Piro Milkani]] do hlavnej úlohy filmu ''Smutek paní Šnajderové'' (albánsky: ''Trishtimi i zonjës Shnajder''). Samotný dej sa vo všeobecnosti zaoberal životom režiséra Milkaniho v 60. rokoch, a to počas jeho štúdií vo vtedajšom Československu. Film ''Smutek paní Šnajderové'' sa nakrúcal v Ratajoch nad Sázavou a Českom Šternberku. Nik Xhelilaj vôbec nevedel po česky, preto sa naučil celý text odriekať v češtine. Práve v tom čase sa stal známym ako Nik Xhelilaj, keďže českému štábu sa ťažko vyslovovalo jeho krstné meno Kreshnik (výslovnosť: [krešnik]), a preto sa ponúkol nápad skrátiť hercovo krstné meno na Nik. Film mal premiéru v roku 2008. 

Počas štúdia na Akadémii umení, konkrétne v 3. ročníku, Nik Xhelilaj debutoval i na divadelných doskách, a to v hre Tennesseeho Williamsa ''[[Električka zvaná Túžba]]''. Hral náročnú postavu Stanleyho Kowalského &lt;ref&gt; https://cineuropa.org/en/video/196065/&lt;/ref&gt;. 

Vrátiac sa k filmom, Nik Xhelilaj hral neskôr hlavné úlohy v celovečerných filmoch ''Alive!'' (2009), ''[[Der Albaner]]'' (2010) a ''Seven Lucky Good'' (2014), alebo vedľajšiu úlohu vo filme ''Real Playing Game'' (2013). Okrem toho doma v Albánsku spolumoderoval kvalifikačnú súťaž populárnej hudby [[Eurovision Song Contest]] 2012. Bolo to v decembri 2011 a išlo o jubilejný 50. ročník ART Song festivalu, ktorý sa konal v Kongresovom paláci v Tirane &lt;ref&gt; http://www.panorama.com.al/nik-xhelilaj-do-te-jete-prezanues-i-festivalit-te-50-te-te-kenges/&lt;/ref&gt;. Krátko predtým Nik Xhelilaj tancoval v albánskej verzii tanečnej súťaže [[Dancing with the Stars]] &lt;ref&gt; https://thashethe.me/nik-xhelilaj-nga-dancing-with-the-stars/&lt;/ref&gt;. V Turecku, kde hral vo viacerých televíznych seriáloch &lt;ref&gt; http://www.panorama.com.al/nik-xhelilaj-nderkohe-qe-luan-ne-serialet-turke-shpallet-aktori-me-i-mire-ne-shba/&lt;/ref&gt;, je rovnako populárny ako doma v Albánsku. 

V USA, konkrétne v Houstone, získal cenu za najlepší mužský herecký výkon, a to vo filme ''Seven Lucky Good'', v ktorom hral hlavnú úlohu, postavu menom Mehmet, a ktorý tu na WorldFest-Houston International Film Festival získal Zvláštnu cenu poroty. Cena Najlepší herec mu bola udelená počas slávnostného ceremoniálu filmového festivalu. Nik Xhelilaj zapôsobil v roku 2016 v role [[Winnetou (postava)|Winnetoua]] a v trojdielnom televíznom seriáli. 

V apríli 2017 mal premiéru divákmi i odbornou kritikou vysoko hodnotený turecko-nemecko-americký film ''[[Zer]]''. Hlavnú úlohu hral Nik Xhelilaj, scenáristom a režisérom v jednej osobe bol [[Kazim Öz]]. Film sa dotýka veľmi citlivej témy – otvára tému masakru Kurdov v Dersime v roku 1938 a vymazania tejto udalosti z tureckých oficiálnych dejín –, preto bol na 36. filmovom festivale v Istanbule uvedený len v cenzurovanej verzii. Mnoho kín v Turecku jeho premietanie zrušilo a nakoniec tento film premietalo v tejto krajine len 11 kín &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.seismopolite.com/dealing-with-art-censorship-in-turkey-the-case-of-kazim-oz-s-film-zer/ |dátum prístupu=2021-10-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211029004243/https://www.seismopolite.com/dealing-with-art-censorship-in-turkey-the-case-of-kazim-oz-s-film-zer |dátum archivácie=2021-10-29 }}&lt;/ref&gt;.

== Významné ocenenia - víťazstvá ==
* 2010 – 32. Medzinárodný filmový festival Moskva – cena strieborný „Svätý Juraj“ v kategórii Najlepší mužský herecký výkon (film Der Albaner)
* 2010 – Medzinárodný filmový festival Priština (Kosovo) – Najlepší herec (film Der Albaner)
* 2010 – 47. Filmový festival Golden Orange Antalya (Turecko) - Cena Zlatý pomaranč v kategórii Medzinárodnej súťaže hraných filmov – Najlepší herec (film Der Albaner)
* 2011 – Filmový festival Turecko/Nemecko (Norimberg, Nemecko) - Najlepší herec (film Der Albaner)
* 2011 – Medzinárodný filmový festival v Berlíne - cena European Shooting Star &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.arkivalajmeve.com/Nik-Xhelilaj-une-shqiptari-i-pare-ne-Berlin.1046995888/ |dátum prístupu=2021-10-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20211023081420/http://www.arkivalajmeve.com/Nik-Xhelilaj-une-shqiptari-i-pare-ne-Berlin.1046995888/ |dátum archivácie=2021-10-23 }}&lt;/ref&gt; ako iniciatíva Európskej filmovej propagácie (European Film Promotion)
* 2014 – Medzinárodný filmový festival Priština (Kosovo) – Najlepší herec (film 3 Yol)
* 2014 – 4. Medzinárodný filmový festival Lake Van (Turecko) – Najlepší herec (film 3 Yol)
* 2014 – WorldFest Houston - Zlatá cena REMI za Najlepší mužský herecký výkon vo filme Seven Lucky Gods

== Filmografia (výber) ==
{{stĺpce|2|
* 2026 - ''Policë për jetë''
* 2024 - ''Luna Park''
* 2024 - ''Abgehoben'' (krátkometrážny)
* 2024 - ''The Grimm Reality'' (TV seriál)
* 2023-2024 - ''Emanet'' (TV seriál)
* 2023 - ''Balko Teneriffa - Mord im Paradies''
* 2023 - ''Policë për kokë''
* 2022 - ''Rise of Empires: Ottoman'', Season 2 (TV seriál)
* 2021 - ''The Albanian Virgin''
* 2021 - ''Wir Kinder vom Bahnhof Zoo'' (TV seriál)
* 2020 - ''Uyanis: Büyük Selcuklu'' (TV seriál)
* 2018 - ''Milk &amp; Honey'' (TV seriál)
* 2018 - ''Nefes Nefese'' (TV seriál)
* 2018 - ''Direnis Karatay''
* 2017 - ''4 Blocks'' (TV seriál)
* 2017 - ''Payitaht Abdülhamid'' (TV seriál)
* 2017 - ''Engjejt jane larg''
* 2017 - ''Zer''
* 2016 - ''Winnetou: Posledný boj'' (televízny film)
* 2016 - ''Winnetou: Tajomstvo Strieborného jazera'' (televízny film)
* 2016 - ''Winnetou: Nový svet'' (televízny film)
* 2014 - ''Seven Lucky Gods''
* 2013 - ''3 Yol''
* 2013 - ''Real Playing Game''
* 2012 - ''Kayip Sehir'' (TV seriál)
* 2010 - ''Der Albaner''
* 2009 - ''Gjallë''
* 2008 - ''Smutek paní Šnajderové''
* 2005 - ''Me një përdorim'' (krátkometrážny film)
}}

== Divadelné úlohy (výber) ==
* 2008 - ''Tango'', autor: [[Sławomir Mrożek]], úloha: Arthur, réžia: Driada Dervishi, Divadlo &quot;Aleksandër Moisiu&quot; v Durrës (Albánsko) 
* 2007 - ''Tramvaj me emrin dëshirë'' (Električka zvaná Túžba), autor: Tennessee Williams, úloha: Stanley Kowalski, réžia: Timo Flloko, Albánska akadémia umení v Tirane
* 2007 - ''Këmbanat e Muzgut'', úloha: Leutnant Llukan, režisér: Alfred Bualioti, Andon Qesari, Albánske národné divadlo, Tirana

 
== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.imdb.com/name/nm2956046/ Nik Xhelilaj na IMDb]
* [https://caay.de/nik-xhelilaj/ Nik Xhelilaj - Caay - profil herca s videom]   
* [https://web.archive.org/web/20110903175734/http://www.alive-thefilm.com/cv_NikXhelilaij.html Nik Xhelilaj, bio, filmography] 
* [http://www.panorama.com.al/nik-xhelilaj-nderkohe-qe-luan-ne-serialet-turke-shpallet-aktori-me-i-mire-ne-shba/ Cena pre Nika Xhelilaja v USA] 
* [https://web.archive.org/web/20151223235659/http://www.all-in.de/nachrichten/deutschland_welt/kunst_kultur/Nik-Xhelilaj-spielt-den-neuen-Winnetou;art15819,2056102 Nik Xhelilaj hrá nového Winnetoua] 
* [https://www-turkishdrama-com.translate.goog/nik-xhelilaj.html?_x_tr_sl=en&amp;_x_tr_tl=sk&amp;_x_tr_hl=sk&amp;_x_tr_pto=nui,sc Nik Xhelilaj v seriáloch]
* [https://www.fdb.cz/lidi/182551-nik-xhelilaj.html Nik Xhelilaj životopis (FDb)]

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Xhelilaj, Nik}}
[[Kategória:Osobnosti z Tirany]]
[[Kategória:Albánski herci]]</text>
      <sha1>2lic7qedpfwazrewrz5rlqi5v651fxo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Rusko-ukrajinská vojna</title>
    <ns>0</ns>
    <id>678300</id>
    <revision>
      <id>8189891</id>
      <parentid>8163267</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:50:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19905-05</username>
        <id>290676</id>
      </contributor>
      <origin>8189891</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="53970" sha1="jckjopzay1xk2br5glhkt64s9obyj5l" xml:space="preserve">{{pozri|bojoch prebiehajúcich od februára 2022|Ruská invázia na Ukrajinu|rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte od roku 2014}}
{{prebiehajúci vojenský konflikt}}
{{Infobox Bitka
|súčasť = [[post-sovietske konflikty]]
|obrázok=RU and UA forces, 2014.02 (February) - EN 01.png
|popis=Presuny ruských síl k ukrajinským hraniciam vo februári 2014.
|miesto={{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]&lt;br/&gt;{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
|dátum=[[20. február]] [[2014]]{{--}}súčasnosť ({{Vek v rokoch a dňoch|2014|02|20}})
|stav=prebieha
|územie=Rusko obsadilo [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Sumská oblasť|Sumskú oblasť]], [[Záporožská oblasť|Záporožskú oblasť]], [[Chersonská oblasť|Chersonskú oblasť]], [[Charkovská oblasť|Charkovskú oblasť]] &lt;small&gt;([[Oblasť (Ukrajina)|Oblasti Ukrajiny]])&lt;/small&gt;
|casus=[[Oranžová revolúcia]] a [[euromajdan]]
|protivník1={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Rusko|w}}'''
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}
*{{minivlajka|Kórejská ľudovodemokratická republika}} [[Kórejská ľudovodemokratická republika|KĽDR]]
*'''Podpora:'''
*{{Minivlajka|Bielorusko|w}} {{Small|(tylo, priama vojenská účasť popretá)}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bielorusko sa podľa Lukašenka na invázii nezúčastňuje, nasadenie vojsk však úplne nevylúčil | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/228778/bielorusko-sa-podla-lukasenka-na-invazii-nezucastnuje-nasadenie-vojsk-vsak-uplne-nevylucil | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-02 }}&lt;/ref&gt;}}
|protivník2= {{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Ukrajina|w}}'''
*'''Podpora:'''
*{{Minivlajka|NATO|w}} {{Small|(zbrane, munícia)}}
}}
|velitel1={{plainlist|
*{{Minivlajka|Rusko}}[[File:Standard of the President of the Russian Federation.svg|20px]] '''[[Vladimir Vladimirovič Putin|V. V. Putin]]'''
*{{Minivlajka|Rusko}}[[Súbor:Russian Ministry of Defence Standart.svg|20px]][[Sergej Kužugetovič Šojgu|S. K. Šojgu]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Alexander Jurievič  Borodaj|A. J. Borodaj]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Michail Vladimirovič Mišustin|M. V. Mišustin]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Vitalij Petrovič Gerasimov|V, P. Gerasimov]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Denis Vladimirovič Pušilin|D. V. Pušilin]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Dmitrij Viktorovič Trapeznikov|D. V. Trapeznikov]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Alexander Vladimirovič Zacharčenko|A. V. Zacharčenko]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Vladimír Paškov|V. Paškov]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Leonid Ivanovič Pasečnik|L. I. Pasečnik]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Igor Venediktovič Plotnickij|I. V. Plotnickij]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Valery Bolotov|V. Boltov]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Sergej Kozlov|S. Kozlov]]
}}
|velitel2={{plainlist|
*{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px]] '''[[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|V. O. Zelenskyj]]'''
*{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px]][[Petro Olexijovyč Porošenko|P. O. Porošenko]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|A. P. Jaceňuk]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|V. B. Hrojsman]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksij Jurijovyč Reznikov|O. J. Reznikov]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Valerij Fedorovyč Zalužnyj|V. F. Zalužnyj]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksandr Stanislavovyč Syrskyj|O.S. Syrskyj]]
}}
|sila1={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Rusko|w}}:'''
*190 000 vojakov - predtým , teraz 700 000  &lt;ref&gt;[https://twitter.com/Ukraine/status/1505137215432794125 24. deň po tom, čo 190 000 vojakov prekročilo hranicu]&lt;/ref&gt; &lt;ref group=&quot;p&quot;&gt;Z celkového počtu 900 000 príslušníkov vojenských sil, 554 000 príslušníkov polovojenských jednotek a 2 000 000 záložníkov.&lt;/ref&gt;
*'''{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}:'''
*20 000 vojakov
*'''{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}:'''
*14 000 vojakov
}}
|sila2={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Ukrajina|n}}:'''
*209 000 vojakov
*102 000 príslušníkov polovojenských jednotiek
*900 000 vojakov v zálohe
*100 000 dobrovoľníkov
*{{Minivlajka|Bielorusko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Gruzínsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Poľsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Švédsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Francúzsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Chorvátsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|USA|šírka=11px}}
*'''Zahraniční dobrovoľníci:'''
*20 000 vojakov&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | titul = Polští dobrovolníci zlikvidovali ruskou kolonu, tvrdí nadšení Ukrajinci | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/polsti-dobrovolnici-zlikvidovali-ruskou-kolonu-tvrdi-nadseni-ukrajinci-40389761 | periodikum = Novinky.cz}}&lt;/ref&gt;
|straty1=
|straty2=
|straty3=
}}
}}

'''Rusko-ukrajinská vojna''', ({{V jazyku|rus|российско-украинская война}}, {{V jazyku|ukr|російсько-українська війна|}}), '''ruská ozbrojená agresia proti Ukrajine''' alebo ahoj  '''na Ukrajine''' je prebiehajúci [[ozbrojený konflikt]] medzi [[Rusko|Ruskou federáciou]] (a ňou podporovanými proruskými separatistami) a [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Konflikt možno rozdeliť na niekoľko etáp:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Yekelchyk | meno = Serhy | autor = | odkaz na autora = | titul = The Conflict in Ukraine (What Everyone Needs to Know?) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 192 | url = | isbn = 978-0-19-023730-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Ruská anexia Krymu]] vo februári až marci 2014
* [[Vojna na východe Ukrajiny]] (na [[Donecká panva|Donbase]]) od apríla 2014, ktorá sa začala vytvorením Ruskom podoporovaným separatistických republík, tzv. [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] (DĽR) a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] (LĽR). Pokračovala snahou o znovunastolenie ukrajinskej vlády nad týmito oblasťami a eskalovala nasadením ruských armádnych síl na území Ukrajiny.
* [[Ruská invázia na Ukrajinu]] začala po ruských cvičeniach pozdĺž ukrajinských hraníc na prelome rokov 2021/2022 a [[Rusko|ruskom]] uznaní samozvaných [[Donecká ľudová republika|„DĽR“]] a [[Luhanská ľudová republika|„LĽR“]] ako štátnych celkov. Predstavovala ďalšiu eskaláciu, po tom čo 24. februára 2022 ruské sily otvorene napadli Ukrajinu z troch smerov, vrátane územia oficiálne neutrálneho Bieloruska. Rusko obsadilo viaceré časti ukrajinského územia hlavne na juhu a juhovýchode krajiny. Táto fáza konfliktu prakticky prebieha do súčasnosti.

== Predohra ==
{{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}}
=== Stredovek a novovek ===
[[Rusko]] aj [[Ukrajina]] sa hlásia k svojmu dedičstvu z [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], štátu, ktorý zjednotil väčšinu východoslovanských a niektorých fínskych kmeňov a prijal byzantské [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]] v 9. až 11. storočí. [[Kyjev]], dnešné hlavné mesto modernej Ukrajiny, bolo centrom [[Včasný stredovek|ranostredovekého]] štátu a je dodnes považované za Matku Ruských miest. Kyjevska Rus sa rozpadla na rad menších [[kniežatstvo|kniežatstiev]], ktoré si v 13. storočí napokon podmanili [[Mongolský vpád do Európy|Mongoli]]. Následne sa presadili iné centrá ako [[Velikij Novgorod|Novgorod]] či neskôr [[Moskva]]. Neskôr bolo územie dnešnej Ukrajiny súčasťou rôznych štátnych celkov, [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|Poľska]], [[Republika oboch národov|Poľsko-Litovského štátu]], [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], [[Ruská ríša|Ruska]] a [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]].

V 16. až 17. storočí na území [[Divoké polia|Divokých polí]] na brehoch dolného toku [[Dneper|Dnepra]] vznikali na pomedzí Poľsko-Litovského štátu a územia ovládaného [[Tatári (etnikum)|Tatármi]] osady a pevnosti osobitej vrstvy prevažne pravoslávneho obyvateľstva, tzv. [[kozáci|kozákov]]. Ich úlohou bolo pôvodne brániť južné hranice Poľského štátu proti Tatárom. Kozáci si vytvorili niekoľko pevností (napr. na ostrove [[Chortycia]], neskôr [[Záporožská Sič (pevnosť)|Záporožskú Sič]] a iné) a striedavo boli v područí Poľska alebo Osmanského sultána. Po povstaní [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] sa neskôr pripojili k Rusku. Avšak neskorší ruskí cári ako [[Peter Veľký]] a [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II.]] postupne zlikvidovali kozácku autonómiu. Územie dnešnej Ukrajiny bolo neskôr po [[Delenia Poľska|delení Poľska]] rozdelené medzi [[Ruská ríša|Ruskú ríšu]] a [[Habsburská monarchia|Habsburskú monarchiu]] ([[Halič (región)|Halič]]). Práve v Habsburskej časti sa ukrajinská kultúra rozvíjala najslobodnejšie.

=== Rozpad Ruskej ríše a obdobie Sovietskeho zväzu ===
Otázka samostatnosti Ukrajiny bola jedným z problémov, ktorý v [[Ruská ríša|cárskom Rusku]] opakovane rozdeľoval spoločnosť. Ukrajinská otázka nadobudla veľký význam aj vo [[Februárová revolúcia (1917)|februárovej revolúcií]]. Na jej riešení sa rozpadla prvá Dočasná vláda na čele s kniežaťom [[Georgij Jevgenievič Ľvov|Georgijom Ľvovom]], ktorého nahradil [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Alexandr Kerenskij]].

Po rozpade Ruského impéria v rokoch 1917 - 1920 sa stala po vojenskej porážke ukrajinských síl väčšina dnešnej Ukrajiny súčasťou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Západná časť dnešnej Ukrajiny zostala po [[Poľsko-boľševická vojna|Poľsko-sovietskej vojne]] súčasťou Poľska. Sovietska Ukrajina bola počas [[Medzivojnové obdobie|medzivojnového obdobia]] silne postihnutá [[Stalinské represie|Stalinskými represiami]] a násilnou [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizáciou poľnohospodárstva]]. Neskôr po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli územia ktoré stratili boľševici vo vojne s Poľskom odňaté a pričlenené k Ukrajinskej sovietskej federatívnej republike, ktorá tvorila integrálnu súčasť ZSSR. Sovietska moc ustanovila hlavným mestom Ukrajiny najprv [[Charkov]], aby znížila význam Kyjeva. Kyjev sa opäť stal hlavným mestom Ukrajinskej zväzovej republiky až po druhej svetovej vojne, keďže Charkov bol bojmi celkom zničený.

Ukrajina mala v Sovietskom zväze významné postavenie, pretože bola po Rusku druhou najľudnatejšou zväzovou republikou, mala dobré podmienky pre [[poľnohospodárstvo]] aj rozvoj priemyslu a ťažby [[Nerastná surovina|nerastných surovín]], ktoré sovietsky štát štedro podporoval ale aj potreboval. Sovietsky systém v obmedzenej miere umožňoval Ukrajincom udržiavať niektoré kultúrne tradície ale hlavne dovolil používanie a vyučovanie ukrajinského jazyka. Ukrajinčina bola bežným jazykom hlavne v západnej časti Ukrajiny. Približne od Kyjeva na východ bolo obyvateľstvo prevažne rusky hovoriace alebo dvojjazyčné. Aj mnohí etnickí Ukrajinci používali ruštinu na bežnú komunikáciu.

Nárast nacionalizmu v jednotlivých regiónoch Sovietskeho zväzu nastal v období [[Glasnosť|glasnosti]] a [[Perestrojka|perestojky]] zavedenej [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michailom Gorbačovom]] v druhej polovici 80. rokov. Ľudové hnutie za nezávislosť Ukrajiny bolo založené v roku 1989. Po tom, čo Zjazd ľudových poslancov Ruska vydal Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky, Najvyššia rada Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky urobila podobné vyhlásenie 16. júla 1991. Po snahách niektorých sovietskych konzervatívnych predstaviteľov o ukončenie reformných snáh prebehol 18. - 21. augusta 1991 pokus o vojenský prevrat, tzv. [[augustový puč]]. Gorbačov bol krátko zatknutý počas dovolenky na Kryme a následne prakticky stratil moc v krajine. Proti tomuto sa rozhodne postavila väčšina obyvateľstva Sovietskeho zväzu, ako aj významná časť vojsk, ktorého ho mali vykonať. Rozhodujúce boli udalosti v Moskve, kde civilné obyvateľstvo zastavilo vojenské kolóny a pokus o puč zmarilo. Veľké rozčarovanie obyvateľstva z jednania [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany]] však viedlo k reťazovej reakcii. 23. augusta 1991 predseda Najvyššieho sovietu Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Jeľcin]] zakázal činnosť Komunistickej strany. 6. septembra bola uznaná samostatnosť [[Litva|Litvy]]. [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Estónsko|Estónska]]. Deklarácia nezávislosti Ukrajiny bola prijatá 24. augusta 1991, iba s jedným hlasom proti. Následné referendum o nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 schválilo samostatnosť celoštátnou väčšinou hlasov (92,3 % za samostatnosť), vo všetkých regiónoch Ukrajiny.

=== Samostatná Ukrajina ===
Základy postsovietskych vzťahov jednotlivých republík bývalého Sovietskeho zväzu stanovili [[Bielovežské dohody]] medzi novým ukrajinským vodcom [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonidom Kravčukom]] a ruským prezidentom [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Borisom Jeľcinom]] spolu s bieloruským vodcom [[Stanislav Stanislavovič Šuškevič|Stanislavom Šuškevičom]]. Zatiaľ čo sa lídri dohodli na formálnom rozpustení Sovietskeho zväzu, Rusi chceli vytvoriť nové nadnárodné štruktúry, ktoré by ho nahradili. Ukrajinci s takýmto krokom nesúhlasili. To viedlo k vytvoreniu [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]], ale neprinieslo to žiadne právne záväzky.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944-1989 | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2000 | počet strán = 860 | url = | isbn = 80-85983-82-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Presidents after signing the Trilateral Statement, Moscow, 1994.png|náhľad|Prezidenti Clinton (USA), Jeľcin (Rusko) a Kravčuk (Ukrajina) po podpise trilaterálnej dohody v Moskve 14. januára 1994, v ktorej sa Rusko a USA zaviazali dodržiavať nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny výmenou za to, že sa vzdá jadrových zbraní.]]
Súčasťou rozpadu Sovietskeho zväzu bolo nutne aj delenie [[Sovietska armáda|Sovietskych ozbrojených síl]] medzi nástupnícke štáty. Na území Ukrajiny po rozpade ZSSR okrem iného zostali dislokované [[Jadrová zbraň|jadrové zbrane]] 43. raketovej armády. Názory na to, či má Ukrajina disponovať jadrovým arzenálom sa líšili. Medzinárodné spoločenstvo tlačilo Ukrajinu k jadrovému odzbrojeniu. V decembri 1994 bolo podpísané tzv. [[Budapeštianske memorandum]], v ktorom sa Ukrajina zaviazala zlikvidovať svoj jadrový arzenál alebo ho odovzdať Rusku, pričom Rusko (B. Jeľcin), Spojené kráľovstvo (J. Major) a Spojené štáty (B. Clinton) mu zaručili nedotknuteľnosť hraníc v zmysle [[Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe|Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] (tzv. Záverečný Helsinský akt). V roku 1996 boli z Ukrajiny odvezené posledné jadrové zbrane. Ich posledné nosiče na ukrajinskom území boli Ukrajinou zničené v roku 2001.

V rokoch 1997 a 1999 Ukrajina a Rusko podpísali dohodu o priateľstve, spolupráci a partnerstve ([[Zmluva o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Договір про дружбу, співробітництво і партнерство між Україною і Російською Федерацією | url = https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/643_006#Text | vydavateľ = zakon.rada.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V prezidentských voľbách na Ukrajine v roku 2004 boli hlavnými favoritmi kandidát proruskej Strany regiónov [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] a prozápadný kandidát opozičnej strany Naša Ukrajina [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Juščenko bol niekoľko týždňov pred prvým kolom prezidentských volieb otrávený [[dioxín]]om, ktorý mu spôsobil zjazvenie tváre.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ebe, TASR, SITA | odkaz na autora = | titul = Viktora Juščenka otrávili dioxínom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/214258-viktora-juscenka-otravili-dioxinom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2004-12-11 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}&lt;/ref&gt; V prvom kole získal viac hlasov Juščenko. V druhom kole tesne zvíťazil Janukovyč. Proti výsledkom volieb však prepukli rozsiahle protesty, ktoré sa stali známe ako  [[oranžová revolúcia]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pred 15 rokmi sa začala oranžová revolúcia na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/pred-15-rokmi-sa-zacala-oranzova-revo/431393-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-21 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}&lt;/ref&gt; Voľby neskôr anuloval Ukrajinský najvyšší súd. V opakovaných voľbách tesne vyhral [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]].

Zo strany Ruska následne dochádzalo k rôznym formám nátlaku na Ukrajinu. V januári 2006 boli zo strany Ruska prerušené dodávky zemného plynu na Ukrajinu.&lt;ref&gt;Cuník, M., 2022: [https://www.mosr.sk/obrana-42022/ Vojna svetov.] Obrana, 4, s. 34-37&lt;/ref&gt; Podobný scenár sa opakoval 7. januára 2009, keď [[Gazprom]] obmedzil tok plynovodom Bratstvo, kvôli podozreniu, že Ukrajina nelegálne odčerpáva plyn určený pre strednú Európu.

V roku 2008 počas návštevy poľskej politickej delegácie v Moskve [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] priamo navrhol poľskému premiérovi [[Donald Tusk|D. Tuskovi]] rozdelenie Ukrajiny medzi Poľsko a Rusko so slovami ...''že Ukrajina je umelá krajina a že Ľvov je poľské mesto a prečo to spolu nevyriešiť''...&quot;&lt;ref name=Sikorski&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = Wiktor Szary  | meno =  | odkaz na autora =  | editori = Alison Williams | titul = Polish ex-minister quoted saying Putin offered to divide Ukraine with Poland  | url = https://www.reuters.com/article/world/polish-ex-minister-quoted-saying-putin-offered-to-divide-ukraine-with-poland-idUSKCN0I92A7/  | dátum vydania = 2014-10-20 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2024-10-06 | vydavateľ = [[Thomson Reuters]] | miesto =  | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Poľská strana sa odmietla k takémuto postupu pripojiť. Poľský minister zahraničných vecí [[Radoslaw Sikorski|Sikorski]] potvrdil, že takáto ponuka prišla z ruskej strany už viackrát.&lt;ref name=Sikorski/&gt;

V prezidentských voľbách na Ukrajine bol v roku 2010 zvolený kandidát proruskej Strany regiónov [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]]. Ten spočiatku pokračoval v pro-Európskej integrácii krajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská opozícia pre EÚ obvinila Janukovyča z vlastizrady | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/300059-ukrajinsky-parlament-bude-rozhodovat-o-tymosenkovej-osude/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-21 | dátum prístupu = 2022-10-18 }}&lt;/ref&gt;

=== Hnutie Euromajdan a reakcia v Donbase ===
Na medzinárodnom summite Východného partnerstva vo Vilniuse 28. a 29. novembra 2013 Janukovyč rozhodol nepodpísať Asociačnú dohodu s Európskou úniou&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chronológia ruskej agresie voči Ukrajine od anexie Krymu až po otvorenú vojnu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/chronologia-konfliktu-medzi-ruskom-ukrajinou-roku-2014 | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-24 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}&lt;/ref&gt;, napriek tomu, že to očakávala podstatná časť ukrajinskej verejnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Úspech Ukrajiny môže transformovať Rusko | url = https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/interview/uspech-ukrajiny-moze-transformovat-rusko-021686/ | vydavateľ = euractiv.sk | dátum vydania = 2013-10-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Naopak 17. decembra Janukovyč a Putin podpísali dohodu, v ktorej sa Rusko zaviazalo nakúpiť ukrajinské dlhopisy vo výške 15 miliárd dolárov a znížiť cenu zemného plynu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hille | meno = Kathrin | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine bailout could derail Putin’s drive to boost Russian economy | url = https://www.ft.com/content/3b3db13c-67e3-11e3-a905-00144feabdc0#axzz2nvq5n9ta | vydavateľ = ft.com | dátum vydania = 2013-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Na prelome rokov 2013 a 2014 v dôsledku nespokojnosti rôznych častí ukrajinskej spoločnosti s ukončením ukrajinskej európskej integrácie došlo k masovým protestom, označovaných ako [[Euromajdan]]. Na námestí v Kyjeve sa od 1. decembra postupne zhromaždilo vyše milióna ľudí. Došlo k tvrdým zrážkam protestujúcich s políciou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina si pripomína druhé výročie začiatku Euromajdanu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajina-si-pripomina-druhe-vyrocie/167357-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2015-11-21 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}&lt;/ref&gt; Vrchol dosiahli medzi 18. a 20. februárom 2014, zahynulo pri tom najmenej 80 ľudí, z toho 13 príslušníkov polície a bezpečnostných zložiek. 21. februára 2014 ukrajinský prezident [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Janukovyč]] podpísal dohodu o urovnaní sporov vrátane prísľubu, že bude pokračovať v prozápadnej integrácii. Následne však opustil Kyjev a cez Krym utiekol do Ruska. 22. februára parlament zosadil Janukovyča z funkcie prezidenta. 27. februára 2014 ozbrojení muži bez označenia začali obsadzovať vládne budovy v Krymskom [[Simferopol]]e. V krajine nastalo na istú dobu bezvládie, počas ktorého vypukli vo viacerých častiach Ukrajiny vystúpenia proruských separatistov. Miestami sa im postavili proukrajinskí aktivisti. Najväčšie takéto zrážky sa udiali v [[Charkov|Charkove]] (6. apríla) [[Doneck|Donecku]] (7. apríla), [[Luhansk]]u (27. apríla) a [[Odesa|Odese]] (2. máj). Donecká a Luhanská oblasť boli baštou proruskej Strany regiónov, okrem iného odtiaľ pochádzal aj sám Janukovyč.

Pri zrážkach proruských separatistov so zástancami teritoriálnej celistvosti Ukrajiny v Odese [[2. máj]]a 2014 došlo k násilnostiam a [[Požiar v Dome odborov v Odese|požiaru budovy Domu odborov]], v ktorej, sa separatisti zabarikádovali. Zahynulo 42 separatistov a 6 prívržencov ukrajinskej teritoriálnej celistvosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Одесская трагедия. Пять лет. Знаем ли мы больше? | url = https://www.bbc.com/ukrainian/features-russian-48131691 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2019-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Táto tragédia je často ruskou [[Propaganda|propagandou]] prezentovaná ako [[Genocída (právo)|genocída]] ruského obyvateľstva na Ukrajine.&lt;ref&gt;Dudko, O., 2022: A conceptual limbo of genocide: Russian rhetoric, mass atrocities in Ukraine, and the current definition’s limits. Canadian Slavonic Papers/Revue Canadienne des Slavistes, Vol. 64, No. 2–3, s. 133–145 https://doi.org/10.1080/00085006.2022.2106691&lt;/ref&gt;

=== Anexia Krymu ===
[[Súbor:VOA-Crimea-Simferopol-airport.jpg|náhľad|Neoznačení ruskí vojaci v Simferopole, február 2014.]]
[[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] zvolal v noci z 22. na 23. februára 2014 schôdzku svojich politických a vojenských spolupracovníkov, na ktorej jednali až do 7 hodiny rannej. Na schôdzke Putin rozhodol o tom, že ruské orgány začnú pracovať na „navrátení Krymu k Rusku“. Niekoľko hodín po rozhodnutí anektovať Krym prebehol záverečný ceremoniál [[Zimné olympijské hry 2014|Zimných olympijských hier 2014]] v [[Soči]].

27. februára 2014 ruskí vojaci bez insígnií ovládli strategické pozície a infraštruktúru na ukrajinskom území Krymu a zmocnili sa Krymského parlamentu. Vojaci bez označenia boli v médiách označovaní ako [[Zelení mužíkovia (kríza na Ukrajine)|zelení mužíkovia]].

Ruské vedenie pritom zapojenie svojich ozbrojencov do akcií na Kryme pôvodne kategoricky popieralo. 1. marca 2014 schválil ruský parlament prezidentov zámer nasadiť na Kryme ruských vojakov kvôli „potrebe chrániť Rusov na Kryme,“ čo bolo podobné odôvodnenie ako v prípade [[Vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojny v Južnom Osetsku z roku 2008]], ktorý nasledoval po vpáde gruzínskej armády na separatistické územie [[Južné Osetsko]], údajne po provokácií rebelov. Územie [[Južné Osetsko|Južného Osetska]] je však pod ruskou kontrolou už od rozpadu [[Sovietsky zväz|ZSSR]] v roku 1991. Podobný dôvod je udávaný taktiež v úvahách o prípadnej ruskej intervencií v [[Pobaltie|Pobaltí]].

Po prevzatí kontroly nad územím polostrova Ruskom a po [[Krymské referendum (2014)|Krymskom referende]], konanom 16. marca 2014, bola doposiaľ ukrajinská [[Krym (republika)|Autonómna republika Krym]] na vlastnú žiadosť pripojená k [[Ruská federácia|Ruskej federácii]]. [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] neskôr vydal výnos, ktorým ustanovil [[27. február]] ''Dňom špeciálnych síl''.

V novembri 2016 vydal svoju správu [[Medzinárodný trestný súd]], ktorý rozhodol, že situácia na Kryme je ozbrojeným konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý vypukol najneskôr 26. februára 2014 vyslaním ruských ozbrojených síl na Ukrajinu bez súhlasu ukrajinskej vlády. Podľa súdu je určujúcim faktorom okupácia cudzieho územia.

== Vojna na Donbase ==
[[Súbor:War in donbass.svg|náhľad|Mapa vojny v Donbase. Zobrazuje zmeny oblastí ovládaných proruskými povstalcami počas trvania konfliktu, počnúc 18. júnom 2014, potom k 28. júlu a nakoniec k 31. augustu. Zobrazuje aj trasu letu a miesto havárie [[Let Malaysia Airlines 17|letu Malaysia Airlines 17]].]]
7. apríla 2014 ozbrojenci proruských polovojenských skupín v oblasti Donbasu vyhlásili samozvanú [[Donecká ľudová republika|Doneckú ľudovú republiku]]. Onedlho začali proruské skupiny obsadzovať aj centrá v Luhanskej oblasti, kde 27. apríla vyhlásili [[Luhanská ľudová republika|Luhanskú ľudovú republiku]]. Donecká a Luhanská ľudová republika následne vytvorili konfederáciu s názvom [[Novorusko (konfederácia)|Novorusko]]. V oblasti [[Sloviansk]]a v Doneckej oblasti bol jedným z organizátorov ozbrojených nepokojov ruský plukovník FSB [[Igor Vsevolodovič Girkin|Igor Girkin]].

Ukrajinská vláda sa rozhodla proti vzbúrencom zakročiť vojensky a vyhlásila tzv. protiteroristickú operáciu (skr. ATO).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine says Donetsk 'anti-terror operation' under way | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-27035196 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2014-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Boje mali spočiatku skôr lokálny charakter a neexistovala ustálená frontová línia. Ukrajinská armáda poznamenaná rokmi zanedbávania a korupcie však nebola schopná efektívne zakročiť. Objavil sa aj nový fenomén - ukrajinských dobrovoľníckych jednotiek. Niektoré boli organizované skupinami krajnej pravice (ako napr. Pravý sektor), ktorá sa aktívne podieľala aj na protestoch počas Euromajdanu. Iné oddiely boli organizované regionálne v rôznych oblastiach krajiny, alebo boli vyzbrojené s podporou oligarchov, napr. [[Ihor Valerijovyč Kolomojskij|Ihora Kolomojského]] (prápor Varta Dnipra).&lt;ref name=&quot;Yekelchyk&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Yekelchyk | meno = Serhy | autor = | odkaz na autora = | titul = The Conflict in Ukraine (What Everyone Needs to Know) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 186 | url = | isbn = 978-0-19-023728-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

11. mája 2014 organizovali proruskí separatisti [[referendum|referendá]] o nezávislosti Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, v ktorých väčšina zúčastnených hlasovala za pripojenie k Rusku. Referendá, o ktorých neexistujú zoznamy hlasujúcich a boli organizované ozbrojenými skupinami však nemajú žiadnu právnu legitimitu.&lt;ref name=&quot;Yekelchyk&quot;/&gt;

26. mája začali s separatisti s pomocou ruského práporu Vostok (tvoreného hlavne Čečencami) útok na Donecké letisko. Bola to prvá bitka medzi separatistami a ukrajinskou vládou, do ktorej sa zapojilo veľké množstvo ruských „dobrovoľníkov“. Od júna Rusko zásobovalo separatistov zbraňami, výstrojom a muníciou. V júni začali ukrajinské sily ofenzívu proti proruským separatistom.

17. júla 2014 proruskí separatisti s pomocou protilietadlovej batérie prisunutej z Ruska [[Let Malaysia Airlines 17|zostrelili]] Malajzijské civilné dopravné lietadlo [[Boeing 777]], v ktorom zahynulo všetkých 298 ľudí na palube.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruští agenti řídili přepravu systému BUK. Ze sestřelení letadla MH17 budou obviněni tři Rusové a Ukrajinec | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.lidovky.cz/svet/bellingcat-zverejnil-jmena-12-osob-odpovednych-za-sestreleni-malajsijskeho-letadla.A190619_121125_ln_zahranici_form | issn = 1213-1385 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2019-06-19 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}&lt;/ref&gt;

Do konca júla sa ukrajinské sily tlačili k veľkým mestám kontrolovaným separatistami, aby medzi nimi prerušili zásobovacie trasy. Podľa niektorých názorov sa separatisti najprv pod [[Igor Vsevolodovič Girkin|Girkinovym]] vedením (neskôr aj iné skupiny) stiahli do okolia väčších miest aj preto, aby miestne obyvateľstvo využili ako [[Živý štít|živé štíty]]. Obe strany sa delostrelecky ostreľovali a spôsobovali tým straty [[Civilné obyvateľstvo|civilného obyvateľstva]]. Separatisti takouto negatívnou motiváciou ľahšie získavali dobrovoľníkov do svojich radov.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Snyder | meno = Timothy | autor = | odkaz na autora = Timothy Snyder| titul = Cesta do neslobody : Rusko, Európa, Amerika | vydanie = Prvé | vydavateľ = Premedia | miesto = &amp;#x5B;Bratislava&amp;#x5D; | rok = 2018 | počet strán = 341 | url = | isbn = 978-80-8159-598-1 | kapitola = | strany = 169 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ukrajinci postupne izolovali [[Doneck]] a pokúšali sa obnoviť kontrolu nad rusko-ukrajinskou hranicou. Do 28. júla boli strategické výšiny [[Savur-mohyla]] na rusko-ukrajinskej hranici pod kontrolou Ukrajiny spolu s mestom [[Debaľceve]], dôležitým železničným uzlom. Tieto operačné úspechy ukrajinských síl ohrozovali existenciu separatistických republík, čo  od polovice júla podnietilo ruské cezhraničné ostreľovanie ukrajinských jednotiek.

Od polovice augusta 2014 začali separatisti s masívnou podporou ruských ozbrojených síl protiofenzívu. Medzi najväčšie bitky tejto fázy vojny patrí [[bitka o Ilovajsk]], pri ktorej ruské sily obkľúčili a zlikvidovali ukrajinské zoskupenie, ktoré vošlo do [[Ilovajsk]]a. Padlo cez tisíc ukrajinských vojakov, niekoľko stoviek bolo zajatých.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grytsenko | meno = Oksana | autor = | odkaz na autora = | titul = Bodies of victims of Ilovaisk massacre still being found, counted weeks later | url = https://www.kyivpost.com/kyiv-post-plus/bodies-of-victims-of-ilovaisk-massacre-still-being-found-counted-weeks-later-368297.html | vydavateľ = kyivpost.com | dátum vydania = 2014-10-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Rusi využili túto ukrajinskú porážku, aby vytlačili ukrajinské sily od Donecka. Došlo k [[Druhá bitka o Donecké letisko|druhej bitke o Donecké letisko]] a ďalším [[druhá bitka o Debaľceve|bojom o Debaľceve]].&lt;ref&gt;Holcomb, F., 2017: The Kremlin’s Irregular Army: Ukrainian Separatist Order of Battle. Institute of the Study of War, Washington, s. 9, [https://www.understandingwar.org/sites/default/files/ISW%20Separatist%20ORBAT%20Holcomb%202017_Final.pdf Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220120225729/https://www.understandingwar.org/sites/default/files/ISW%20Separatist%20ORBAT%20Holcomb%202017_Final.pdf |date=2022-01-20 }}&lt;/ref&gt; Ruské sily tiež vpadli na Ukrajinské územie cez [[Novoazovsk]], čo prinútilo ukrajinské vojská k ústupu k [[Mariupoľ|Mariupoľu]].

5. septembra podpísali v Bieloruskom [[Minsk]]u ukrajinská strana a proruskí separatisti dohodu o prímerí známu ako [[prvá minská dohoda]].&lt;ref name=&quot;minsk.doh&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, vh, ČTK | odkaz na autora = | titul = Svet poukazuje na to, že ich porušuje Rusko, to viní Ukrajinu. Čo sú minské dohody? | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/svet-obvinuje-rusko-z-ich-porusovania-rusi-vinia-ukrajinu-co-su-minske-dohody/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
Zo strany pro-ruských separatistov bolo viackrát preukázané mučenie zajatých Ukrajincov (vojnových zajatcov aj civilných osôb). Jedným z prvých zaznamenaných prípadov mučenia vojnových zajatcov na Ukrajine bol incident zo 7. októbra 2014 v meste Zugres (Donecká oblasť), keď bol 53-ročný Ukrajinec Ihor Kožoma, ktorý sa snažil vyviesť svoju manželku okupovaného územia. Bol spútaný a niekoľko hodín mučený Rusmi a miestnymi separatistami.&lt;ref&gt;[https://nikvesti.com/news/incidents/59805 Террористы привязали мужчину с украинским флагом к столбу в Зугрэсе]&lt;/ref&gt;. Podobný prípad bol s obyvateľkou Donecka Irynou Dovganovou, ktorá bola verejne mučená za svoj proukrajinský postoj.&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20160902091720/http://uapress.info/uk/news/show/37843 Патріотка Ірина Довгань, яку катували терористи, розповіла, чому не вважає себе героїнею]&lt;/ref&gt;

Dňa 7. októbra 2014 došlo v Ruskom okupovanom meste Zugres, Ihora Kožomu, k zjavnému prípadu verejného mučenia jedného z prvých ukrajinských vojnových zajatcov &lt;ref&gt;
[https://nikvesti.com/news/incidents/59805 Террористы привязали мужчину с украинским флагом к столбу в Зугрэсе]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;
[https://news.obozrevatel.com/politics/80167-popavshij-v-plen-boets-ato-rasskazal-ob-izdevatelstvah-tolpyi-u-stolba-pozora.htm Попавший в плен боец АТО рассказал об издевательствах толпы у &quot;столба позора&quot;]&lt;/ref&gt;. V roku 2014 v meste Doneck ruské ozbrojené skupiny mučili Irynu Dovhan, ktorá sa vyslovila proti okupácii mesta Rusko ovládanou bábkou „Doneckej ľudovej republiky“ – bola pripútaná k stĺpu a verejne ponížená, potom bola na žiadosť európskeho spoločenstva prepustená na Ukrajinu &lt;ref&gt;
[https://www.5.ua/suspilstvo/nezlamni-iryna-dovhan-istoriia-donechchanky-katovanoi-okupantamy-za-dopomohu-ukrainskym-biitsiam-197262.html НЕZЛАМНІ: Ірина Довгань - історія донеччанки, катованої окупантами за допомогу українським бійцям ]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;
[https://web.archive.org/web/20160902091720/http://uapress.info/uk/news/show/37843 Патріотка Ірина Довгань, яку катували терористи, розповіла, чому не вважає себе героїнею]&lt;/ref&gt;.

V novembri [[2014]] hlásila ukrajinská armáda intenzívny pohyb vojsk a vybavenia z Ruska do separatistických častí východnej Ukrajiny. [[Associated Press]] informoval o 80 neoznačených vojenských vozidlách, pohybujúcich sa v oblastiach ovládaných rebelmi. Zvláštna pozorovateľská misia [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] pozorovala konvoje ťažkých zbraní a tankov na území pod kontrolou [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]], ktoré mali zatreté identifikačné znaky Ruska. OBSE neskôr uviedla, že boli spozorované vozidla prepravujúce muníciu a mŕtve tela vojakov, ako prekračujú rusko-ukrajinskú hranicu pod rúškom konvojov s humanitárnou pomocou. Začiatkom septembra 2015 zaznamenala OBSE viac ako 21 vozidiel označených ruským vojenským značením pre vojakov usmrtených v boji. [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]] opakovane uviedla, že ich pozorovateľom bol odmietnutý prístup do oblastí pod kontrolou ruských separatistických síl.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Response to Special Representative in Ukraine Ambassador Martin Sajdik and OSCE Special Monitoring Mission Chief Monitor Ertugrul Apakan|periodikum=usmission.gov|odkaz na periodikum=http://osce.usmission.gov/nov_4_15_ukraine_sajdik_apakan.html}}&lt;/ref&gt;

Rusko sa dlhodobo snažilo svoju účasť maskovať. Vojna sa zmenila na statický konflikt s opakovanými neúspešnými pokusmi o prímerie. V roku 2015 podpísali Rusko a Ukrajina [[Druhá Minskú dohoda|druhú Minskú dohodu]], ale množstvo sporov bránilo ich plnej implementácii.&lt;ref name=&quot;minsk.doh&quot;/&gt;

Dňa 23. decembra 2015 došlo k napadnutiu elektrickej siete v dvoch západných oblastiach Ukrajiny, čo malo za následok výpadky elektriny pre približne 230 000 spotrebiteľov na Ukrajine po dobu 1 až 6 hodín.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Responding to Russian Attacks on Ukraine’s Power Sector | url = https://www.csis.org/analysis/responding-russian-attacks-ukraines-power-sector | vydavateľ = csis.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-28 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Útok je pripisovaný ruskej hekerskej skupine [[Sandworm]], ktorá je napojená na armádnu rozviedku [[GRU]]. Incident je považovaný za prvý verejne známy úspešný [[kybernetický útok]] na energetickú infraštruktúru.&lt;ref&gt; Kostyuk, Nadiya; Zhukov, Yuri M. (2019-02-01). &quot;Invisible Digital Front: Can Cyber Attacks Shape Battlefield Events?&quot;. Journal of Conflict Resolution. 63 (2): 317–347&lt;/ref&gt;

Do roku 2019 bolo 7 % Ukrajiny označovaných ukrajinskou vládou ako (Ruskom) dočasne okupované územia. V tomto období aj Ruskí predstavitelia nepriamo priznali prítomnosť svojich jednotiek na Ukrajine.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin priznal vojakov na Ukrajine. S Amerikou chce prehlbovať spoluprácu | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/557702-putin-priznal-vojakov-na-ukrajine-s-amerikou-chce-prehlbovat-spolupracu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-17 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}&lt;/ref&gt;

== Eskalácia napätia ==
Na prelome rokov 2021 a 2022 sa začali množiť správy o hromadení ruských síl okolo ukrajinských hraníc. [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] obvinilo Rusko z plánovania [[Invázia (vojenstvo)|invázie]], čo Ruská strana popierala.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Deutsche Welle (www.dw.com) | odkaz na autora = | titul = Путин врал, что войны с Украиной не будет. Хронология обмана президента РФ | url = https://www.dw.com/ru/putin-vral-chto-vojny-s-ukrainoj-ne-budet-hronologija-obmana/a-60904218 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] verejne kritizoval rozšírenie NATO ako hrozbu pre svoju krajinu a žiadal, aby Ukrajina nikdy nemohla vstúpiť do tejto vojenskej aliancie. Vyjadril tiež ruské iredentistické názory a spochybnil právo Ukrajiny na existenciu. Zároveň nesprávne uviedol, že Ukrajinu vytvorilo [[Sovietsky zväz|sovietske Rusko]].

21. februára 2022 Rusko oficiálne uznalo dva samozvané separatistické štáty na Donbase a otvorene vyslalo na tieto územia svoje jednotky.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistov na Donbase, Ukrajine teraz hrozí ruská invázia | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2731486/putin-uznal-separatistov-na-donbase-ukrajine-teraz-hrozi-ruska-invazia/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}&lt;/ref&gt;

== Ruská invázia na Ukrajinu ==
{{Hlavný článok|Ruská invázia na Ukrajinu}}
[[Súbor:Battle of Hostomel, 04.03.2022, Skirmish Aftermath.jpg|náhľad|Zničené ruské bojové vozidlo pechoty [[BMD-4]] a mŕtvi ruskí výsadkári, pri letisku Hostomeľ severne od Kyjeva.]]
24. februára 2022 Rusko napadlo Ukrajinu z územia Donbasu a Luhanska, ako aj z vlastného územia [[Belgorodská oblasť|Belgorodskej]] a [[Voronežská oblasť|Voronežskej oblasti]] smerom na [[Charkov]]. Zároveň ruské sily uskutočnili útoky z územia [[Homeľská oblasť|Homeľskej oblasti]] Bieloruska, kde sa ruské jednotky nachádzali dlhšiu dobu „na cvičení“. Z tohto smeru ruské jednotky bezprostredne ohrozili Kyjev. Tretí smer predstavovali útoky z Krymu smerom na sever, kde sa im podarilo obsadiť [[Cherson]], [[Melitopoľ]] a obkľúčiť a neskôr dobyť [[Mariupoľ]].

Ukrajincom sa podarilo zastaviť a vyčerpať počiatočný ruský nápor. 6. apríla Rusi stiahli svoje vojská útočiace zo severu (Kyjevský smer) a severovýchodu (Charkovský smer) späť do Bieloruska a Belgorodskej oblasti. Stiahnuté jednotky neskôr použili na doplnenie síl v iných smeroch. Ruské sily utrpeli v predošlých bojoch vážne straty na ľudskej sile aj technike, ktoré neboli schopné nahradiť.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = O aktuálnej vojenskej situácii na Ukrajine informujú Ozbrojené sily Slovenskej republiky | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/vyjadrenie-os-sr-aktualna-vojenska-situacia-ukrajine | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-11 | dátum prístupu = 2022-10-28}}&lt;/ref&gt;

Neskôr na jar a v lete sa ruské sily sústredili na obsadenie ďalších území v Doneckej a Luhanskej oblasti. Ich pomalý postup zvyčajne sprevádzalo intenzívne nasadenie delostrelectva.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine a činnosť OS SR | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022061300000306 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-28 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 26. mája Rusi obsadili [[Lyman]], 3. júla [[Lysyčansk]]. Ukrajincom sa darilo ruské jednotky vyčerpávať. Pravdepodobne s nasadením raketometov [[M142 HIMARS|HIMARS]] a presne navádzanej munície dodaných západnými krajinami (hlavne USA, Spojené kráľovstvo) sa darilo likvidovať ruské a separatistické sklady munície, čím výrazne znižovali ofenzívnu silu nepriateľa.

6. septembra ukrajinské sily začali prekvapivú ofenzívu v Charkovskej oblasti a vytlačili ruské sily z [[Izium]]u, [[Balaklija|Balaklije]] a prekročili rieku [[Oskiľ]]. Ruské sily začali po celom úseku frontu budovať obranné línie. Ruské ofenzívne akcie prebiehali už iba v okolí [[Bachmut]]u v Doneckej oblasti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =  | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine in maps: Tracking the war with Russia | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-60506682 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-28 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V októbri ukrajinské sily začali postup v Chersonskej oblasti s cieľom oslobodiť [[Cherson]], najväčšie mesto, ktoré Rusi počas vojny na Ukrajine obsadili. Kritická situácia na fronte prinútila Rusko prvý krát od [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vyhlásiť 21. septembra čiastočnú mobilizáciu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mobilizácia v Rusku naznačuje, že vojna na Ukrajine bude dlhá, myslí si analytik Jan Ludvík | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/mobilizacia-rusku-naznacuje-vojna-ukrajine-bude-dlha-mysli-analytik | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-23 | dátum prístupu = 2022-10-28 }}&lt;/ref&gt; Ukrajinské vojská napokon 11. novembra Cherson oslobodili a vytlačili ruské sily na východný (ľavý) breh [[Dneper|Dnepra]].

Veľká časť medzinárodného spoločenstva odsúdila Rusko za jeho kroky na Ukrajine a obvinila ho z porušovania medzinárodného práva a porušovania ukrajinskej [[Suverenita (právo)|suverenity]]. Mnohé krajiny zaviedli ekonomické sankcie voči Rusku, ruským jednotlivcom alebo spoločnostiam najmä po invázii v roku 2022.

V priebehu roku 2023 obe strany pokračovali intenzívnej bojovej činnosti. Rusom sa podarilo po dlhej ofenzíve v lete 2023 obsadiť [[Bachmut]]. Ukrajinci sa pokúsili o ofenzívu smerom na [[Melitopoľ]] a [[Berďansk]], avšak ich postup nebol dostatočne dynamický a vzhľadom na nedostatok síl neboli schopní dosiahnuť rozhodujúci prielom. Na jeseň ruské sily spustili ofenzívu smerom na [[Avdjivka|Avdjivku]]. Pozemné boje nepriniesli zásadnú zmenu a frontová línia sa v priebehu roku 2023 výrazne neposunula.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukraine Interactive map - Ukraine Latest news on live map - liveuamap.com | url = https://liveuamap.com/ | vydavateľ = Ukraine Interactive map  - Ukraine Latest news on live map - liveuamap.com | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V júni 2023 došlo na ruskej strane ku krátkej vzbure vojsk [[Vagnerova skupina|Vagnerovej skupiny]], ktoré obsadili Rostov nad Donom a začali tiahnuť na Mosvku s cieľom dosiahnúť zmeny na Ministerstve obrany. Po približne 48 hodinách ho však prerušili a stiahli sa. Vedenie Vagnerovej skupiny (Prigožin, Utkin) v priebehu mesiaca zahunulo pri leteckej nehode.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský vyšetrovací výbor potvrdil, že Prigožin pri páde lietadla zomrel | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/08/rusky-vysetrovaci-vybor-potvrdil-ze-prigozin-pri-pade-lietadla-zomrel/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-08-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Následne bol odvolaný gen. Surovikin, ktorý proti vzbure aktívne nezasiahol.

Koncom decembra 2023 Ukrajinci stratili mesto [[Marjinka]], v tej dobe už kompletne zničené. V januári 2024 sa ukrajinské sily stiahli zo zničenej [[Avdijivka|Avdijivky]]. Na jar došlo ku kríze na ukrajinskej strane pre pozastavenie dodávok zbraní a munície z USA v dôsledku politických obštrukcií v USA a chýbaniu delostreleckej munície. K zabezpečeniu delostreleckej munície prispela aj iniciatíva Česka, ku ktorej sa pripojil rad európskych krajín.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = První zásilka munice z české iniciativy dorazila na Ukrajinu | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/prvni-zasilka-munice-z-ceske-iniciativy-dorazila-na-ukrajinu-350562 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2024-06-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-25 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V priebehu roka sa ruskej strane podarilo silne narušiť ukrajinskú výrobu elektrickej energie, keď zničili prakticky všetky tepelné elektrárne.&lt;ref&gt;Pavel Polityuk, The Russian attacks that have pounded Ukraine's power facilities, 2024-06-20, Reuters, [https://www.reuters.com/business/energy/russian-attacks-that-have-pounded-ukraines-power-facilities-2024-06-14/ Dostupné online]&lt;/ref&gt; V máji sa Rusi pokúsili o útok na Charkov územia Belgorodskej oblasti, ale boli odrazení. Pokračoval pomalý ruský postup od Avdijivky na [[Očeretyne]] a [[Toreck]], ako aj boje o prístupy ku [[Kramatorsk]]u pri [[Časiv Jar]]e. 

V lete 2024 ukrajinské sily vpadli na ruské územie do [[Kurská oblasť|Kurskej oblasti]], kde obsadili mesto [[Sudža]]. Rusom sa ich podarilo vytlačiť až v marci 2025. Na tomto úseku frontu boli od konca roku 2024 nasadzovaní aj príslušníci severokórejskej armády. Počas roka pokračoval pomalý ale trvalý ruský postup v Doneckej oblasti. Na ukrajinskej strane bolo v priebehu roku 2024 možné pozorovať známky vyčerpania, najmä nedostatok nových bojaschopných posíl, ktoré by nahradili straty jednotiek v predchádzajúcich bojoch. Ukrajincom sa podarilo vytlačiť ruské vojnové lode Čiernomorskj flotily z Krymu do východnej časti Čierneho mora ([[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsk]]).

Obe strany naďalej zostávajú motivované v pokračovaní bojových operácií.

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Gális | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Duleba | meno2 = Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = Alexander Duleba | titul = Rusko, Ukrajina a my : rozhovory Tomáša Gálisa s Alexandrom Dulebom | vydanie = 1 | vydavateľ = Premedia | miesto = Bratislava | rok = 2016 | počet strán = 167 | url = | isbn = 978-80-8159-313-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Forró | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = Tomáš Forró | titul = Donbas : svadobný apartmán v hoteli Vojna | vydanie = 1 | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 339 | url = | isbn = 978-80-999250-0-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Harkotová | meno = Stanislava | autor = | odkaz na autora = | titul = Ešte sme nezomreli : Príbehy z vojnovej Ukrajiny 2013 – 2022 | vydanie = | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | miesto = Bratislava | rok = 2022 | počet strán = 208 | url = | isbn = 978-80-974226-2-2}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Forró | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Spev sirén : putovanie do srdca ukrajinskej vojny | vydanie = | vydavateľ = Absynt | miesto = Žilina | rok = 2024 | počet strán = 599 | url = | isbn = 978-80-8203-480-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://liveuamap.com/ Aktualizovaná online mapa vojny na Liveuamap]
* [https://www.radiosvoboda.org/a/31380909.html Najkratšia história rusko-ukrajinskej vojny: kde a ako sa začal konflikt na Donbase]
* [https://rusaggression.gov.ua/ua/home.html Virtuálne múzeum ruskej agresie]
* [https://24tv.ua/rosiya-napala-ukrayinu-24-lyutogo-2022-hronologiya-podiy_n1876131 Rusko zaútočilo na Ukrajinu (24. februára 2022): chronológia hlavných udalostí]

[[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]]
[[Kategória:10. roky 21. storočia na Ukrajine]]
[[Kategória:10. roky 21. storočia v Rusku]]</text>
      <sha1>jckjopzay1xk2br5glhkt64s9obyj5l</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189892</id>
      <parentid>8189891</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:52:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19905-05</username>
        <id>290676</id>
      </contributor>
      <origin>8189892</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="53966" sha1="gzrivx4x0kmsqnbthum9wtxqbsdpdgb" xml:space="preserve">{{pozri|bojoch prebiehajúcich od februára 2022|Ruská invázia na Ukrajinu|rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte od roku 2014}}
{{prebiehajúci vojenský konflikt}}
{{Infobox Bitka
|súčasť = [[post-sovietske konflikty]]
|obrázok=RU and UA forces, 2014.02 (February) - EN 01.png
|popis=Presuny ruských síl k ukrajinským hraniciam vo februári 2014.
|miesto={{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]&lt;br/&gt;{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
|dátum=[[20. február]] [[2014]]{{--}}súčasnosť ({{Vek v rokoch a dňoch|2014|02|20}})
|stav=prebieha
|územie=Rusko obsadilo [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Sumská oblasť|Sumskú oblasť]], [[Záporožská oblasť|Záporožskú oblasť]], [[Chersonská oblasť|Chersonskú oblasť]], [[Charkovská oblasť|Charkovskú oblasť]] &lt;small&gt;([[Oblasť (Ukrajina)|Oblasti Ukrajiny]])&lt;/small&gt;
|casus=[[Oranžová revolúcia]] a [[euromajdan]]
|protivník1={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Rusko|w}}'''
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}
*{{minivlajka|Kórejská ľudovodemokratická republika}} [[Kórejská ľudovodemokratická republika|KĽDR]]
*'''Podpora:'''
*{{Minivlajka|Bielorusko|w}} {{Small|(tylo, priama vojenská účasť popretá)}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bielorusko sa podľa Lukašenka na invázii nezúčastňuje, nasadenie vojsk však úplne nevylúčil | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/228778/bielorusko-sa-podla-lukasenka-na-invazii-nezucastnuje-nasadenie-vojsk-vsak-uplne-nevylucil | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-02 }}&lt;/ref&gt;}}
|protivník2= {{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Ukrajina|w}}'''
*'''Podpora:'''
*{{Minivlajka|NATO|w}} {{Small|(zbrane, munícia)}}
}}
|velitel1={{plainlist|
*{{Minivlajka|Rusko}}[[File:Standard of the President of the Russian Federation.svg|20px]] '''[[Vladimir Vladimirovič Putin|V. V. Putin]]'''
*{{Minivlajka|Rusko}}[[Súbor:Russian Ministry of Defence Standart.svg|20px]][[Sergej Kužugetovič Šojgu|S. K. Šojgu]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Alexander Jurievič  Borodaj|A. J. Borodaj]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Michail Vladimirovič Mišustin|M. V. Mišustin]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Vitalij Petrovič Gerasimov|V, P. Gerasimov]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Denis Vladimirovič Pušilin|D. V. Pušilin]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Dmitrij Viktorovič Trapeznikov|D. V. Trapeznikov]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Alexander Vladimirovič Zacharčenko|A. V. Zacharčenko]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Vladimír Paškov|V. Paškov]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Leonid Ivanovič Pasečnik|L. I. Pasečnik]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Igor Venediktovič Plotnickij|I. V. Plotnickij]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Valery Bolotov|V. Boltov]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Sergej Kozlov|S. Kozlov]]
}}
|velitel2={{plainlist|
*{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px]] '''[[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|V. O. Zelenskyj]]'''
*{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px]][[Petro Olexijovyč Porošenko|P. O. Porošenko]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|A. P. Jaceňuk]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|V. B. Hrojsman]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksij Jurijovyč Reznikov|O. J. Reznikov]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Valerij Fedorovyč Zalužnyj|V. F. Zalužnyj]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksandr Stanislavovyč Syrskyj|O.S. Syrskyj]]
}}
|sila1={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Rusko|w}}:'''
*190 000 vojakov - predtým , teraz 700 000  &lt;ref&gt;[https://twitter.com/Ukraine/status/1505137215432794125 24. deň po tom, čo 190 000 vojakov prekročilo hranicu]&lt;/ref&gt; &lt;ref group=&quot;p&quot;&gt;Z celkového počtu 900 000 príslušníkov vojenských sil, 554 000 príslušníkov polovojenských jednotek a 2 000 000 záložníkov.&lt;/ref&gt;
*'''{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}:'''
*20 000 vojakov
*'''{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}:'''
*14 000 vojakov
}}
|sila2={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Ukrajina|n}}:'''
*209 000 vojakov
*102 000 príslušníkov polovojenských jednotiek
*900 000 vojakov v zálohe
*100 000 dobrovoľníkov
*{{Minivlajka|Bielorusko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Gruzínsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Poľsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Švédsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Francúzsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Chorvátsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|USA|šírka=11px}}
*'''Zahraniční dobrovoľníci:'''
*20 000 vojakov&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | titul = Polští dobrovolníci zlikvidovali ruskou kolonu, tvrdí nadšení Ukrajinci | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/polsti-dobrovolnici-zlikvidovali-ruskou-kolonu-tvrdi-nadseni-ukrajinci-40389761 | periodikum = Novinky.cz}}&lt;/ref&gt;
|straty1=
|straty2=
|straty3=
}}
}}

'''Rusko-ukrajinská vojna''', ({{V jazyku|rus|российско-украинская война}}, {{V jazyku|ukr|російсько-українська війна|}}), '''ruská ozbrojená agresia proti Ukrajine''' alebo   '''na Ukrajine''' je prebiehajúci [[ozbrojený konflikt]] medzi [[Rusko|Ruskou federáciou]] (a ňou podporovanými proruskými separatistami) a [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Konflikt možno rozdeliť na niekoľko etáp:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Yekelchyk | meno = Serhy | autor = | odkaz na autora = | titul = The Conflict in Ukraine (What Everyone Needs to Know?) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 192 | url = | isbn = 978-0-19-023730-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Ruská anexia Krymu]] vo februári až marci 2014
* [[Vojna na východe Ukrajiny]] (na [[Donecká panva|Donbase]]) od apríla 2014, ktorá sa začala vytvorením Ruskom podoporovaným separatistických republík, tzv. [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] (DĽR) a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] (LĽR). Pokračovala snahou o znovunastolenie ukrajinskej vlády nad týmito oblasťami a eskalovala nasadením ruských armádnych síl na území Ukrajiny.
* [[Ruská invázia na Ukrajinu]] začala po ruských cvičeniach pozdĺž ukrajinských hraníc na prelome rokov 2021/2022 a [[Rusko|ruskom]] uznaní samozvaných [[Donecká ľudová republika|„DĽR“]] a [[Luhanská ľudová republika|„LĽR“]] ako štátnych celkov. Predstavovala ďalšiu eskaláciu, po tom čo 24. februára 2022 ruské sily otvorene napadli Ukrajinu z troch smerov, vrátane územia oficiálne neutrálneho Bieloruska. Rusko obsadilo viaceré časti ukrajinského územia hlavne na juhu a juhovýchode krajiny. Táto fáza konfliktu prakticky prebieha do súčasnosti.

== Predohra ==
{{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}}
=== Stredovek a novovek ===
[[Rusko]] aj [[Ukrajina]] sa hlásia k svojmu dedičstvu z [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], štátu, ktorý zjednotil väčšinu východoslovanských a niektorých fínskych kmeňov a prijal byzantské [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]] v 9. až 11. storočí. [[Kyjev]], dnešné hlavné mesto modernej Ukrajiny, bolo centrom [[Včasný stredovek|ranostredovekého]] štátu a je dodnes považované za Matku Ruských miest. Kyjevska Rus sa rozpadla na rad menších [[kniežatstvo|kniežatstiev]], ktoré si v 13. storočí napokon podmanili [[Mongolský vpád do Európy|Mongoli]]. Následne sa presadili iné centrá ako [[Velikij Novgorod|Novgorod]] či neskôr [[Moskva]]. Neskôr bolo územie dnešnej Ukrajiny súčasťou rôznych štátnych celkov, [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|Poľska]], [[Republika oboch národov|Poľsko-Litovského štátu]], [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], [[Ruská ríša|Ruska]] a [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]].

V 16. až 17. storočí na území [[Divoké polia|Divokých polí]] na brehoch dolného toku [[Dneper|Dnepra]] vznikali na pomedzí Poľsko-Litovského štátu a územia ovládaného [[Tatári (etnikum)|Tatármi]] osady a pevnosti osobitej vrstvy prevažne pravoslávneho obyvateľstva, tzv. [[kozáci|kozákov]]. Ich úlohou bolo pôvodne brániť južné hranice Poľského štátu proti Tatárom. Kozáci si vytvorili niekoľko pevností (napr. na ostrove [[Chortycia]], neskôr [[Záporožská Sič (pevnosť)|Záporožskú Sič]] a iné) a striedavo boli v područí Poľska alebo Osmanského sultána. Po povstaní [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] sa neskôr pripojili k Rusku. Avšak neskorší ruskí cári ako [[Peter Veľký]] a [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II.]] postupne zlikvidovali kozácku autonómiu. Územie dnešnej Ukrajiny bolo neskôr po [[Delenia Poľska|delení Poľska]] rozdelené medzi [[Ruská ríša|Ruskú ríšu]] a [[Habsburská monarchia|Habsburskú monarchiu]] ([[Halič (región)|Halič]]). Práve v Habsburskej časti sa ukrajinská kultúra rozvíjala najslobodnejšie.

=== Rozpad Ruskej ríše a obdobie Sovietskeho zväzu ===
Otázka samostatnosti Ukrajiny bola jedným z problémov, ktorý v [[Ruská ríša|cárskom Rusku]] opakovane rozdeľoval spoločnosť. Ukrajinská otázka nadobudla veľký význam aj vo [[Februárová revolúcia (1917)|februárovej revolúcií]]. Na jej riešení sa rozpadla prvá Dočasná vláda na čele s kniežaťom [[Georgij Jevgenievič Ľvov|Georgijom Ľvovom]], ktorého nahradil [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Alexandr Kerenskij]].

Po rozpade Ruského impéria v rokoch 1917 - 1920 sa stala po vojenskej porážke ukrajinských síl väčšina dnešnej Ukrajiny súčasťou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Západná časť dnešnej Ukrajiny zostala po [[Poľsko-boľševická vojna|Poľsko-sovietskej vojne]] súčasťou Poľska. Sovietska Ukrajina bola počas [[Medzivojnové obdobie|medzivojnového obdobia]] silne postihnutá [[Stalinské represie|Stalinskými represiami]] a násilnou [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizáciou poľnohospodárstva]]. Neskôr po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli územia ktoré stratili boľševici vo vojne s Poľskom odňaté a pričlenené k Ukrajinskej sovietskej federatívnej republike, ktorá tvorila integrálnu súčasť ZSSR. Sovietska moc ustanovila hlavným mestom Ukrajiny najprv [[Charkov]], aby znížila význam Kyjeva. Kyjev sa opäť stal hlavným mestom Ukrajinskej zväzovej republiky až po druhej svetovej vojne, keďže Charkov bol bojmi celkom zničený.

Ukrajina mala v Sovietskom zväze významné postavenie, pretože bola po Rusku druhou najľudnatejšou zväzovou republikou, mala dobré podmienky pre [[poľnohospodárstvo]] aj rozvoj priemyslu a ťažby [[Nerastná surovina|nerastných surovín]], ktoré sovietsky štát štedro podporoval ale aj potreboval. Sovietsky systém v obmedzenej miere umožňoval Ukrajincom udržiavať niektoré kultúrne tradície ale hlavne dovolil používanie a vyučovanie ukrajinského jazyka. Ukrajinčina bola bežným jazykom hlavne v západnej časti Ukrajiny. Približne od Kyjeva na východ bolo obyvateľstvo prevažne rusky hovoriace alebo dvojjazyčné. Aj mnohí etnickí Ukrajinci používali ruštinu na bežnú komunikáciu.

Nárast nacionalizmu v jednotlivých regiónoch Sovietskeho zväzu nastal v období [[Glasnosť|glasnosti]] a [[Perestrojka|perestojky]] zavedenej [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michailom Gorbačovom]] v druhej polovici 80. rokov. Ľudové hnutie za nezávislosť Ukrajiny bolo založené v roku 1989. Po tom, čo Zjazd ľudových poslancov Ruska vydal Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky, Najvyššia rada Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky urobila podobné vyhlásenie 16. júla 1991. Po snahách niektorých sovietskych konzervatívnych predstaviteľov o ukončenie reformných snáh prebehol 18. - 21. augusta 1991 pokus o vojenský prevrat, tzv. [[augustový puč]]. Gorbačov bol krátko zatknutý počas dovolenky na Kryme a následne prakticky stratil moc v krajine. Proti tomuto sa rozhodne postavila väčšina obyvateľstva Sovietskeho zväzu, ako aj významná časť vojsk, ktorého ho mali vykonať. Rozhodujúce boli udalosti v Moskve, kde civilné obyvateľstvo zastavilo vojenské kolóny a pokus o puč zmarilo. Veľké rozčarovanie obyvateľstva z jednania [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany]] však viedlo k reťazovej reakcii. 23. augusta 1991 predseda Najvyššieho sovietu Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Jeľcin]] zakázal činnosť Komunistickej strany. 6. septembra bola uznaná samostatnosť [[Litva|Litvy]]. [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Estónsko|Estónska]]. Deklarácia nezávislosti Ukrajiny bola prijatá 24. augusta 1991, iba s jedným hlasom proti. Následné referendum o nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 schválilo samostatnosť celoštátnou väčšinou hlasov (92,3 % za samostatnosť), vo všetkých regiónoch Ukrajiny.

=== Samostatná Ukrajina ===
Základy postsovietskych vzťahov jednotlivých republík bývalého Sovietskeho zväzu stanovili [[Bielovežské dohody]] medzi novým ukrajinským vodcom [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonidom Kravčukom]] a ruským prezidentom [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Borisom Jeľcinom]] spolu s bieloruským vodcom [[Stanislav Stanislavovič Šuškevič|Stanislavom Šuškevičom]]. Zatiaľ čo sa lídri dohodli na formálnom rozpustení Sovietskeho zväzu, Rusi chceli vytvoriť nové nadnárodné štruktúry, ktoré by ho nahradili. Ukrajinci s takýmto krokom nesúhlasili. To viedlo k vytvoreniu [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]], ale neprinieslo to žiadne právne záväzky.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944-1989 | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2000 | počet strán = 860 | url = | isbn = 80-85983-82-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Presidents after signing the Trilateral Statement, Moscow, 1994.png|náhľad|Prezidenti Clinton (USA), Jeľcin (Rusko) a Kravčuk (Ukrajina) po podpise trilaterálnej dohody v Moskve 14. januára 1994, v ktorej sa Rusko a USA zaviazali dodržiavať nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny výmenou za to, že sa vzdá jadrových zbraní.]]
Súčasťou rozpadu Sovietskeho zväzu bolo nutne aj delenie [[Sovietska armáda|Sovietskych ozbrojených síl]] medzi nástupnícke štáty. Na území Ukrajiny po rozpade ZSSR okrem iného zostali dislokované [[Jadrová zbraň|jadrové zbrane]] 43. raketovej armády. Názory na to, či má Ukrajina disponovať jadrovým arzenálom sa líšili. Medzinárodné spoločenstvo tlačilo Ukrajinu k jadrovému odzbrojeniu. V decembri 1994 bolo podpísané tzv. [[Budapeštianske memorandum]], v ktorom sa Ukrajina zaviazala zlikvidovať svoj jadrový arzenál alebo ho odovzdať Rusku, pričom Rusko (B. Jeľcin), Spojené kráľovstvo (J. Major) a Spojené štáty (B. Clinton) mu zaručili nedotknuteľnosť hraníc v zmysle [[Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe|Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] (tzv. Záverečný Helsinský akt). V roku 1996 boli z Ukrajiny odvezené posledné jadrové zbrane. Ich posledné nosiče na ukrajinskom území boli Ukrajinou zničené v roku 2001.

V rokoch 1997 a 1999 Ukrajina a Rusko podpísali dohodu o priateľstve, spolupráci a partnerstve ([[Zmluva o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Договір про дружбу, співробітництво і партнерство між Україною і Російською Федерацією | url = https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/643_006#Text | vydavateľ = zakon.rada.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V prezidentských voľbách na Ukrajine v roku 2004 boli hlavnými favoritmi kandidát proruskej Strany regiónov [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] a prozápadný kandidát opozičnej strany Naša Ukrajina [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Juščenko bol niekoľko týždňov pred prvým kolom prezidentských volieb otrávený [[dioxín]]om, ktorý mu spôsobil zjazvenie tváre.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ebe, TASR, SITA | odkaz na autora = | titul = Viktora Juščenka otrávili dioxínom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/214258-viktora-juscenka-otravili-dioxinom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2004-12-11 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}&lt;/ref&gt; V prvom kole získal viac hlasov Juščenko. V druhom kole tesne zvíťazil Janukovyč. Proti výsledkom volieb však prepukli rozsiahle protesty, ktoré sa stali známe ako  [[oranžová revolúcia]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pred 15 rokmi sa začala oranžová revolúcia na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/pred-15-rokmi-sa-zacala-oranzova-revo/431393-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-21 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}&lt;/ref&gt; Voľby neskôr anuloval Ukrajinský najvyšší súd. V opakovaných voľbách tesne vyhral [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]].

Zo strany Ruska následne dochádzalo k rôznym formám nátlaku na Ukrajinu. V januári 2006 boli zo strany Ruska prerušené dodávky zemného plynu na Ukrajinu.&lt;ref&gt;Cuník, M., 2022: [https://www.mosr.sk/obrana-42022/ Vojna svetov.] Obrana, 4, s. 34-37&lt;/ref&gt; Podobný scenár sa opakoval 7. januára 2009, keď [[Gazprom]] obmedzil tok plynovodom Bratstvo, kvôli podozreniu, že Ukrajina nelegálne odčerpáva plyn určený pre strednú Európu.

V roku 2008 počas návštevy poľskej politickej delegácie v Moskve [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] priamo navrhol poľskému premiérovi [[Donald Tusk|D. Tuskovi]] rozdelenie Ukrajiny medzi Poľsko a Rusko so slovami ...''že Ukrajina je umelá krajina a že Ľvov je poľské mesto a prečo to spolu nevyriešiť''...&quot;&lt;ref name=Sikorski&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = Wiktor Szary  | meno =  | odkaz na autora =  | editori = Alison Williams | titul = Polish ex-minister quoted saying Putin offered to divide Ukraine with Poland  | url = https://www.reuters.com/article/world/polish-ex-minister-quoted-saying-putin-offered-to-divide-ukraine-with-poland-idUSKCN0I92A7/  | dátum vydania = 2014-10-20 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2024-10-06 | vydavateľ = [[Thomson Reuters]] | miesto =  | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Poľská strana sa odmietla k takémuto postupu pripojiť. Poľský minister zahraničných vecí [[Radoslaw Sikorski|Sikorski]] potvrdil, že takáto ponuka prišla z ruskej strany už viackrát.&lt;ref name=Sikorski/&gt;

V prezidentských voľbách na Ukrajine bol v roku 2010 zvolený kandidát proruskej Strany regiónov [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]]. Ten spočiatku pokračoval v pro-Európskej integrácii krajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská opozícia pre EÚ obvinila Janukovyča z vlastizrady | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/300059-ukrajinsky-parlament-bude-rozhodovat-o-tymosenkovej-osude/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-21 | dátum prístupu = 2022-10-18 }}&lt;/ref&gt;

=== Hnutie Euromajdan a reakcia v Donbase ===
Na medzinárodnom summite Východného partnerstva vo Vilniuse 28. a 29. novembra 2013 Janukovyč rozhodol nepodpísať Asociačnú dohodu s Európskou úniou&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chronológia ruskej agresie voči Ukrajine od anexie Krymu až po otvorenú vojnu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/chronologia-konfliktu-medzi-ruskom-ukrajinou-roku-2014 | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-24 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}&lt;/ref&gt;, napriek tomu, že to očakávala podstatná časť ukrajinskej verejnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Úspech Ukrajiny môže transformovať Rusko | url = https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/interview/uspech-ukrajiny-moze-transformovat-rusko-021686/ | vydavateľ = euractiv.sk | dátum vydania = 2013-10-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Naopak 17. decembra Janukovyč a Putin podpísali dohodu, v ktorej sa Rusko zaviazalo nakúpiť ukrajinské dlhopisy vo výške 15 miliárd dolárov a znížiť cenu zemného plynu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hille | meno = Kathrin | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine bailout could derail Putin’s drive to boost Russian economy | url = https://www.ft.com/content/3b3db13c-67e3-11e3-a905-00144feabdc0#axzz2nvq5n9ta | vydavateľ = ft.com | dátum vydania = 2013-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Na prelome rokov 2013 a 2014 v dôsledku nespokojnosti rôznych častí ukrajinskej spoločnosti s ukončením ukrajinskej európskej integrácie došlo k masovým protestom, označovaných ako [[Euromajdan]]. Na námestí v Kyjeve sa od 1. decembra postupne zhromaždilo vyše milióna ľudí. Došlo k tvrdým zrážkam protestujúcich s políciou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina si pripomína druhé výročie začiatku Euromajdanu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajina-si-pripomina-druhe-vyrocie/167357-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2015-11-21 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}&lt;/ref&gt; Vrchol dosiahli medzi 18. a 20. februárom 2014, zahynulo pri tom najmenej 80 ľudí, z toho 13 príslušníkov polície a bezpečnostných zložiek. 21. februára 2014 ukrajinský prezident [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Janukovyč]] podpísal dohodu o urovnaní sporov vrátane prísľubu, že bude pokračovať v prozápadnej integrácii. Následne však opustil Kyjev a cez Krym utiekol do Ruska. 22. februára parlament zosadil Janukovyča z funkcie prezidenta. 27. februára 2014 ozbrojení muži bez označenia začali obsadzovať vládne budovy v Krymskom [[Simferopol]]e. V krajine nastalo na istú dobu bezvládie, počas ktorého vypukli vo viacerých častiach Ukrajiny vystúpenia proruských separatistov. Miestami sa im postavili proukrajinskí aktivisti. Najväčšie takéto zrážky sa udiali v [[Charkov|Charkove]] (6. apríla) [[Doneck|Donecku]] (7. apríla), [[Luhansk]]u (27. apríla) a [[Odesa|Odese]] (2. máj). Donecká a Luhanská oblasť boli baštou proruskej Strany regiónov, okrem iného odtiaľ pochádzal aj sám Janukovyč.

Pri zrážkach proruských separatistov so zástancami teritoriálnej celistvosti Ukrajiny v Odese [[2. máj]]a 2014 došlo k násilnostiam a [[Požiar v Dome odborov v Odese|požiaru budovy Domu odborov]], v ktorej, sa separatisti zabarikádovali. Zahynulo 42 separatistov a 6 prívržencov ukrajinskej teritoriálnej celistvosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Одесская трагедия. Пять лет. Знаем ли мы больше? | url = https://www.bbc.com/ukrainian/features-russian-48131691 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2019-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Táto tragédia je často ruskou [[Propaganda|propagandou]] prezentovaná ako [[Genocída (právo)|genocída]] ruského obyvateľstva na Ukrajine.&lt;ref&gt;Dudko, O., 2022: A conceptual limbo of genocide: Russian rhetoric, mass atrocities in Ukraine, and the current definition’s limits. Canadian Slavonic Papers/Revue Canadienne des Slavistes, Vol. 64, No. 2–3, s. 133–145 https://doi.org/10.1080/00085006.2022.2106691&lt;/ref&gt;

=== Anexia Krymu ===
[[Súbor:VOA-Crimea-Simferopol-airport.jpg|náhľad|Neoznačení ruskí vojaci v Simferopole, február 2014.]]
[[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] zvolal v noci z 22. na 23. februára 2014 schôdzku svojich politických a vojenských spolupracovníkov, na ktorej jednali až do 7 hodiny rannej. Na schôdzke Putin rozhodol o tom, že ruské orgány začnú pracovať na „navrátení Krymu k Rusku“. Niekoľko hodín po rozhodnutí anektovať Krym prebehol záverečný ceremoniál [[Zimné olympijské hry 2014|Zimných olympijských hier 2014]] v [[Soči]].

27. februára 2014 ruskí vojaci bez insígnií ovládli strategické pozície a infraštruktúru na ukrajinskom území Krymu a zmocnili sa Krymského parlamentu. Vojaci bez označenia boli v médiách označovaní ako [[Zelení mužíkovia (kríza na Ukrajine)|zelení mužíkovia]].

Ruské vedenie pritom zapojenie svojich ozbrojencov do akcií na Kryme pôvodne kategoricky popieralo. 1. marca 2014 schválil ruský parlament prezidentov zámer nasadiť na Kryme ruských vojakov kvôli „potrebe chrániť Rusov na Kryme,“ čo bolo podobné odôvodnenie ako v prípade [[Vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojny v Južnom Osetsku z roku 2008]], ktorý nasledoval po vpáde gruzínskej armády na separatistické územie [[Južné Osetsko]], údajne po provokácií rebelov. Územie [[Južné Osetsko|Južného Osetska]] je však pod ruskou kontrolou už od rozpadu [[Sovietsky zväz|ZSSR]] v roku 1991. Podobný dôvod je udávaný taktiež v úvahách o prípadnej ruskej intervencií v [[Pobaltie|Pobaltí]].

Po prevzatí kontroly nad územím polostrova Ruskom a po [[Krymské referendum (2014)|Krymskom referende]], konanom 16. marca 2014, bola doposiaľ ukrajinská [[Krym (republika)|Autonómna republika Krym]] na vlastnú žiadosť pripojená k [[Ruská federácia|Ruskej federácii]]. [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] neskôr vydal výnos, ktorým ustanovil [[27. február]] ''Dňom špeciálnych síl''.

V novembri 2016 vydal svoju správu [[Medzinárodný trestný súd]], ktorý rozhodol, že situácia na Kryme je ozbrojeným konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý vypukol najneskôr 26. februára 2014 vyslaním ruských ozbrojených síl na Ukrajinu bez súhlasu ukrajinskej vlády. Podľa súdu je určujúcim faktorom okupácia cudzieho územia.

== Vojna na Donbase ==
[[Súbor:War in donbass.svg|náhľad|Mapa vojny v Donbase. Zobrazuje zmeny oblastí ovládaných proruskými povstalcami počas trvania konfliktu, počnúc 18. júnom 2014, potom k 28. júlu a nakoniec k 31. augustu. Zobrazuje aj trasu letu a miesto havárie [[Let Malaysia Airlines 17|letu Malaysia Airlines 17]].]]
7. apríla 2014 ozbrojenci proruských polovojenských skupín v oblasti Donbasu vyhlásili samozvanú [[Donecká ľudová republika|Doneckú ľudovú republiku]]. Onedlho začali proruské skupiny obsadzovať aj centrá v Luhanskej oblasti, kde 27. apríla vyhlásili [[Luhanská ľudová republika|Luhanskú ľudovú republiku]]. Donecká a Luhanská ľudová republika následne vytvorili konfederáciu s názvom [[Novorusko (konfederácia)|Novorusko]]. V oblasti [[Sloviansk]]a v Doneckej oblasti bol jedným z organizátorov ozbrojených nepokojov ruský plukovník FSB [[Igor Vsevolodovič Girkin|Igor Girkin]].

Ukrajinská vláda sa rozhodla proti vzbúrencom zakročiť vojensky a vyhlásila tzv. protiteroristickú operáciu (skr. ATO).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine says Donetsk 'anti-terror operation' under way | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-27035196 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2014-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Boje mali spočiatku skôr lokálny charakter a neexistovala ustálená frontová línia. Ukrajinská armáda poznamenaná rokmi zanedbávania a korupcie však nebola schopná efektívne zakročiť. Objavil sa aj nový fenomén - ukrajinských dobrovoľníckych jednotiek. Niektoré boli organizované skupinami krajnej pravice (ako napr. Pravý sektor), ktorá sa aktívne podieľala aj na protestoch počas Euromajdanu. Iné oddiely boli organizované regionálne v rôznych oblastiach krajiny, alebo boli vyzbrojené s podporou oligarchov, napr. [[Ihor Valerijovyč Kolomojskij|Ihora Kolomojského]] (prápor Varta Dnipra).&lt;ref name=&quot;Yekelchyk&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Yekelchyk | meno = Serhy | autor = | odkaz na autora = | titul = The Conflict in Ukraine (What Everyone Needs to Know) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 186 | url = | isbn = 978-0-19-023728-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

11. mája 2014 organizovali proruskí separatisti [[referendum|referendá]] o nezávislosti Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, v ktorých väčšina zúčastnených hlasovala za pripojenie k Rusku. Referendá, o ktorých neexistujú zoznamy hlasujúcich a boli organizované ozbrojenými skupinami však nemajú žiadnu právnu legitimitu.&lt;ref name=&quot;Yekelchyk&quot;/&gt;

26. mája začali s separatisti s pomocou ruského práporu Vostok (tvoreného hlavne Čečencami) útok na Donecké letisko. Bola to prvá bitka medzi separatistami a ukrajinskou vládou, do ktorej sa zapojilo veľké množstvo ruských „dobrovoľníkov“. Od júna Rusko zásobovalo separatistov zbraňami, výstrojom a muníciou. V júni začali ukrajinské sily ofenzívu proti proruským separatistom.

17. júla 2014 proruskí separatisti s pomocou protilietadlovej batérie prisunutej z Ruska [[Let Malaysia Airlines 17|zostrelili]] Malajzijské civilné dopravné lietadlo [[Boeing 777]], v ktorom zahynulo všetkých 298 ľudí na palube.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruští agenti řídili přepravu systému BUK. Ze sestřelení letadla MH17 budou obviněni tři Rusové a Ukrajinec | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.lidovky.cz/svet/bellingcat-zverejnil-jmena-12-osob-odpovednych-za-sestreleni-malajsijskeho-letadla.A190619_121125_ln_zahranici_form | issn = 1213-1385 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2019-06-19 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}&lt;/ref&gt;

Do konca júla sa ukrajinské sily tlačili k veľkým mestám kontrolovaným separatistami, aby medzi nimi prerušili zásobovacie trasy. Podľa niektorých názorov sa separatisti najprv pod [[Igor Vsevolodovič Girkin|Girkinovym]] vedením (neskôr aj iné skupiny) stiahli do okolia väčších miest aj preto, aby miestne obyvateľstvo využili ako [[Živý štít|živé štíty]]. Obe strany sa delostrelecky ostreľovali a spôsobovali tým straty [[Civilné obyvateľstvo|civilného obyvateľstva]]. Separatisti takouto negatívnou motiváciou ľahšie získavali dobrovoľníkov do svojich radov.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Snyder | meno = Timothy | autor = | odkaz na autora = Timothy Snyder| titul = Cesta do neslobody : Rusko, Európa, Amerika | vydanie = Prvé | vydavateľ = Premedia | miesto = &amp;#x5B;Bratislava&amp;#x5D; | rok = 2018 | počet strán = 341 | url = | isbn = 978-80-8159-598-1 | kapitola = | strany = 169 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ukrajinci postupne izolovali [[Doneck]] a pokúšali sa obnoviť kontrolu nad rusko-ukrajinskou hranicou. Do 28. júla boli strategické výšiny [[Savur-mohyla]] na rusko-ukrajinskej hranici pod kontrolou Ukrajiny spolu s mestom [[Debaľceve]], dôležitým železničným uzlom. Tieto operačné úspechy ukrajinských síl ohrozovali existenciu separatistických republík, čo  od polovice júla podnietilo ruské cezhraničné ostreľovanie ukrajinských jednotiek.

Od polovice augusta 2014 začali separatisti s masívnou podporou ruských ozbrojených síl protiofenzívu. Medzi najväčšie bitky tejto fázy vojny patrí [[bitka o Ilovajsk]], pri ktorej ruské sily obkľúčili a zlikvidovali ukrajinské zoskupenie, ktoré vošlo do [[Ilovajsk]]a. Padlo cez tisíc ukrajinských vojakov, niekoľko stoviek bolo zajatých.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grytsenko | meno = Oksana | autor = | odkaz na autora = | titul = Bodies of victims of Ilovaisk massacre still being found, counted weeks later | url = https://www.kyivpost.com/kyiv-post-plus/bodies-of-victims-of-ilovaisk-massacre-still-being-found-counted-weeks-later-368297.html | vydavateľ = kyivpost.com | dátum vydania = 2014-10-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Rusi využili túto ukrajinskú porážku, aby vytlačili ukrajinské sily od Donecka. Došlo k [[Druhá bitka o Donecké letisko|druhej bitke o Donecké letisko]] a ďalším [[druhá bitka o Debaľceve|bojom o Debaľceve]].&lt;ref&gt;Holcomb, F., 2017: The Kremlin’s Irregular Army: Ukrainian Separatist Order of Battle. Institute of the Study of War, Washington, s. 9, [https://www.understandingwar.org/sites/default/files/ISW%20Separatist%20ORBAT%20Holcomb%202017_Final.pdf Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220120225729/https://www.understandingwar.org/sites/default/files/ISW%20Separatist%20ORBAT%20Holcomb%202017_Final.pdf |date=2022-01-20 }}&lt;/ref&gt; Ruské sily tiež vpadli na Ukrajinské územie cez [[Novoazovsk]], čo prinútilo ukrajinské vojská k ústupu k [[Mariupoľ|Mariupoľu]].

5. septembra podpísali v Bieloruskom [[Minsk]]u ukrajinská strana a proruskí separatisti dohodu o prímerí známu ako [[prvá minská dohoda]].&lt;ref name=&quot;minsk.doh&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, vh, ČTK | odkaz na autora = | titul = Svet poukazuje na to, že ich porušuje Rusko, to viní Ukrajinu. Čo sú minské dohody? | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/svet-obvinuje-rusko-z-ich-porusovania-rusi-vinia-ukrajinu-co-su-minske-dohody/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
Zo strany pro-ruských separatistov bolo viackrát preukázané mučenie zajatých Ukrajincov (vojnových zajatcov aj civilných osôb). Jedným z prvých zaznamenaných prípadov mučenia vojnových zajatcov na Ukrajine bol incident zo 7. októbra 2014 v meste Zugres (Donecká oblasť), keď bol 53-ročný Ukrajinec Ihor Kožoma, ktorý sa snažil vyviesť svoju manželku okupovaného územia. Bol spútaný a niekoľko hodín mučený Rusmi a miestnymi separatistami.&lt;ref&gt;[https://nikvesti.com/news/incidents/59805 Террористы привязали мужчину с украинским флагом к столбу в Зугрэсе]&lt;/ref&gt;. Podobný prípad bol s obyvateľkou Donecka Irynou Dovganovou, ktorá bola verejne mučená za svoj proukrajinský postoj.&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20160902091720/http://uapress.info/uk/news/show/37843 Патріотка Ірина Довгань, яку катували терористи, розповіла, чому не вважає себе героїнею]&lt;/ref&gt;

Dňa 7. októbra 2014 došlo v Ruskom okupovanom meste Zugres, Ihora Kožomu, k zjavnému prípadu verejného mučenia jedného z prvých ukrajinských vojnových zajatcov &lt;ref&gt;
[https://nikvesti.com/news/incidents/59805 Террористы привязали мужчину с украинским флагом к столбу в Зугрэсе]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;
[https://news.obozrevatel.com/politics/80167-popavshij-v-plen-boets-ato-rasskazal-ob-izdevatelstvah-tolpyi-u-stolba-pozora.htm Попавший в плен боец АТО рассказал об издевательствах толпы у &quot;столба позора&quot;]&lt;/ref&gt;. V roku 2014 v meste Doneck ruské ozbrojené skupiny mučili Irynu Dovhan, ktorá sa vyslovila proti okupácii mesta Rusko ovládanou bábkou „Doneckej ľudovej republiky“ – bola pripútaná k stĺpu a verejne ponížená, potom bola na žiadosť európskeho spoločenstva prepustená na Ukrajinu &lt;ref&gt;
[https://www.5.ua/suspilstvo/nezlamni-iryna-dovhan-istoriia-donechchanky-katovanoi-okupantamy-za-dopomohu-ukrainskym-biitsiam-197262.html НЕZЛАМНІ: Ірина Довгань - історія донеччанки, катованої окупантами за допомогу українським бійцям ]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;
[https://web.archive.org/web/20160902091720/http://uapress.info/uk/news/show/37843 Патріотка Ірина Довгань, яку катували терористи, розповіла, чому не вважає себе героїнею]&lt;/ref&gt;.

V novembri [[2014]] hlásila ukrajinská armáda intenzívny pohyb vojsk a vybavenia z Ruska do separatistických častí východnej Ukrajiny. [[Associated Press]] informoval o 80 neoznačených vojenských vozidlách, pohybujúcich sa v oblastiach ovládaných rebelmi. Zvláštna pozorovateľská misia [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] pozorovala konvoje ťažkých zbraní a tankov na území pod kontrolou [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]], ktoré mali zatreté identifikačné znaky Ruska. OBSE neskôr uviedla, že boli spozorované vozidla prepravujúce muníciu a mŕtve tela vojakov, ako prekračujú rusko-ukrajinskú hranicu pod rúškom konvojov s humanitárnou pomocou. Začiatkom septembra 2015 zaznamenala OBSE viac ako 21 vozidiel označených ruským vojenským značením pre vojakov usmrtených v boji. [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]] opakovane uviedla, že ich pozorovateľom bol odmietnutý prístup do oblastí pod kontrolou ruských separatistických síl.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Response to Special Representative in Ukraine Ambassador Martin Sajdik and OSCE Special Monitoring Mission Chief Monitor Ertugrul Apakan|periodikum=usmission.gov|odkaz na periodikum=http://osce.usmission.gov/nov_4_15_ukraine_sajdik_apakan.html}}&lt;/ref&gt;

Rusko sa dlhodobo snažilo svoju účasť maskovať. Vojna sa zmenila na statický konflikt s opakovanými neúspešnými pokusmi o prímerie. V roku 2015 podpísali Rusko a Ukrajina [[Druhá Minskú dohoda|druhú Minskú dohodu]], ale množstvo sporov bránilo ich plnej implementácii.&lt;ref name=&quot;minsk.doh&quot;/&gt;

Dňa 23. decembra 2015 došlo k napadnutiu elektrickej siete v dvoch západných oblastiach Ukrajiny, čo malo za následok výpadky elektriny pre približne 230 000 spotrebiteľov na Ukrajine po dobu 1 až 6 hodín.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Responding to Russian Attacks on Ukraine’s Power Sector | url = https://www.csis.org/analysis/responding-russian-attacks-ukraines-power-sector | vydavateľ = csis.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-28 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Útok je pripisovaný ruskej hekerskej skupine [[Sandworm]], ktorá je napojená na armádnu rozviedku [[GRU]]. Incident je považovaný za prvý verejne známy úspešný [[kybernetický útok]] na energetickú infraštruktúru.&lt;ref&gt; Kostyuk, Nadiya; Zhukov, Yuri M. (2019-02-01). &quot;Invisible Digital Front: Can Cyber Attacks Shape Battlefield Events?&quot;. Journal of Conflict Resolution. 63 (2): 317–347&lt;/ref&gt;

Do roku 2019 bolo 7 % Ukrajiny označovaných ukrajinskou vládou ako (Ruskom) dočasne okupované územia. V tomto období aj Ruskí predstavitelia nepriamo priznali prítomnosť svojich jednotiek na Ukrajine.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin priznal vojakov na Ukrajine. S Amerikou chce prehlbovať spoluprácu | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/557702-putin-priznal-vojakov-na-ukrajine-s-amerikou-chce-prehlbovat-spolupracu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-17 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}&lt;/ref&gt;

== Eskalácia napätia ==
Na prelome rokov 2021 a 2022 sa začali množiť správy o hromadení ruských síl okolo ukrajinských hraníc. [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] obvinilo Rusko z plánovania [[Invázia (vojenstvo)|invázie]], čo Ruská strana popierala.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Deutsche Welle (www.dw.com) | odkaz na autora = | titul = Путин врал, что войны с Украиной не будет. Хронология обмана президента РФ | url = https://www.dw.com/ru/putin-vral-chto-vojny-s-ukrainoj-ne-budet-hronologija-obmana/a-60904218 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] verejne kritizoval rozšírenie NATO ako hrozbu pre svoju krajinu a žiadal, aby Ukrajina nikdy nemohla vstúpiť do tejto vojenskej aliancie. Vyjadril tiež ruské iredentistické názory a spochybnil právo Ukrajiny na existenciu. Zároveň nesprávne uviedol, že Ukrajinu vytvorilo [[Sovietsky zväz|sovietske Rusko]].

21. februára 2022 Rusko oficiálne uznalo dva samozvané separatistické štáty na Donbase a otvorene vyslalo na tieto územia svoje jednotky.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistov na Donbase, Ukrajine teraz hrozí ruská invázia | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2731486/putin-uznal-separatistov-na-donbase-ukrajine-teraz-hrozi-ruska-invazia/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}&lt;/ref&gt;

== Ruská invázia na Ukrajinu ==
{{Hlavný článok|Ruská invázia na Ukrajinu}}
[[Súbor:Battle of Hostomel, 04.03.2022, Skirmish Aftermath.jpg|náhľad|Zničené ruské bojové vozidlo pechoty [[BMD-4]] a mŕtvi ruskí výsadkári, pri letisku Hostomeľ severne od Kyjeva.]]
24. februára 2022 Rusko napadlo Ukrajinu z územia Donbasu a Luhanska, ako aj z vlastného územia [[Belgorodská oblasť|Belgorodskej]] a [[Voronežská oblasť|Voronežskej oblasti]] smerom na [[Charkov]]. Zároveň ruské sily uskutočnili útoky z územia [[Homeľská oblasť|Homeľskej oblasti]] Bieloruska, kde sa ruské jednotky nachádzali dlhšiu dobu „na cvičení“. Z tohto smeru ruské jednotky bezprostredne ohrozili Kyjev. Tretí smer predstavovali útoky z Krymu smerom na sever, kde sa im podarilo obsadiť [[Cherson]], [[Melitopoľ]] a obkľúčiť a neskôr dobyť [[Mariupoľ]].

Ukrajincom sa podarilo zastaviť a vyčerpať počiatočný ruský nápor. 6. apríla Rusi stiahli svoje vojská útočiace zo severu (Kyjevský smer) a severovýchodu (Charkovský smer) späť do Bieloruska a Belgorodskej oblasti. Stiahnuté jednotky neskôr použili na doplnenie síl v iných smeroch. Ruské sily utrpeli v predošlých bojoch vážne straty na ľudskej sile aj technike, ktoré neboli schopné nahradiť.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = O aktuálnej vojenskej situácii na Ukrajine informujú Ozbrojené sily Slovenskej republiky | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/vyjadrenie-os-sr-aktualna-vojenska-situacia-ukrajine | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-11 | dátum prístupu = 2022-10-28}}&lt;/ref&gt;

Neskôr na jar a v lete sa ruské sily sústredili na obsadenie ďalších území v Doneckej a Luhanskej oblasti. Ich pomalý postup zvyčajne sprevádzalo intenzívne nasadenie delostrelectva.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine a činnosť OS SR | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022061300000306 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-28 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 26. mája Rusi obsadili [[Lyman]], 3. júla [[Lysyčansk]]. Ukrajincom sa darilo ruské jednotky vyčerpávať. Pravdepodobne s nasadením raketometov [[M142 HIMARS|HIMARS]] a presne navádzanej munície dodaných západnými krajinami (hlavne USA, Spojené kráľovstvo) sa darilo likvidovať ruské a separatistické sklady munície, čím výrazne znižovali ofenzívnu silu nepriateľa.

6. septembra ukrajinské sily začali prekvapivú ofenzívu v Charkovskej oblasti a vytlačili ruské sily z [[Izium]]u, [[Balaklija|Balaklije]] a prekročili rieku [[Oskiľ]]. Ruské sily začali po celom úseku frontu budovať obranné línie. Ruské ofenzívne akcie prebiehali už iba v okolí [[Bachmut]]u v Doneckej oblasti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =  | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine in maps: Tracking the war with Russia | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-60506682 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-28 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V októbri ukrajinské sily začali postup v Chersonskej oblasti s cieľom oslobodiť [[Cherson]], najväčšie mesto, ktoré Rusi počas vojny na Ukrajine obsadili. Kritická situácia na fronte prinútila Rusko prvý krát od [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vyhlásiť 21. septembra čiastočnú mobilizáciu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mobilizácia v Rusku naznačuje, že vojna na Ukrajine bude dlhá, myslí si analytik Jan Ludvík | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/mobilizacia-rusku-naznacuje-vojna-ukrajine-bude-dlha-mysli-analytik | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-23 | dátum prístupu = 2022-10-28 }}&lt;/ref&gt; Ukrajinské vojská napokon 11. novembra Cherson oslobodili a vytlačili ruské sily na východný (ľavý) breh [[Dneper|Dnepra]].

Veľká časť medzinárodného spoločenstva odsúdila Rusko za jeho kroky na Ukrajine a obvinila ho z porušovania medzinárodného práva a porušovania ukrajinskej [[Suverenita (právo)|suverenity]]. Mnohé krajiny zaviedli ekonomické sankcie voči Rusku, ruským jednotlivcom alebo spoločnostiam najmä po invázii v roku 2022.

V priebehu roku 2023 obe strany pokračovali intenzívnej bojovej činnosti. Rusom sa podarilo po dlhej ofenzíve v lete 2023 obsadiť [[Bachmut]]. Ukrajinci sa pokúsili o ofenzívu smerom na [[Melitopoľ]] a [[Berďansk]], avšak ich postup nebol dostatočne dynamický a vzhľadom na nedostatok síl neboli schopní dosiahnuť rozhodujúci prielom. Na jeseň ruské sily spustili ofenzívu smerom na [[Avdjivka|Avdjivku]]. Pozemné boje nepriniesli zásadnú zmenu a frontová línia sa v priebehu roku 2023 výrazne neposunula.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukraine Interactive map - Ukraine Latest news on live map - liveuamap.com | url = https://liveuamap.com/ | vydavateľ = Ukraine Interactive map  - Ukraine Latest news on live map - liveuamap.com | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V júni 2023 došlo na ruskej strane ku krátkej vzbure vojsk [[Vagnerova skupina|Vagnerovej skupiny]], ktoré obsadili Rostov nad Donom a začali tiahnuť na Mosvku s cieľom dosiahnúť zmeny na Ministerstve obrany. Po približne 48 hodinách ho však prerušili a stiahli sa. Vedenie Vagnerovej skupiny (Prigožin, Utkin) v priebehu mesiaca zahunulo pri leteckej nehode.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský vyšetrovací výbor potvrdil, že Prigožin pri páde lietadla zomrel | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/08/rusky-vysetrovaci-vybor-potvrdil-ze-prigozin-pri-pade-lietadla-zomrel/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-08-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Následne bol odvolaný gen. Surovikin, ktorý proti vzbure aktívne nezasiahol.

Koncom decembra 2023 Ukrajinci stratili mesto [[Marjinka]], v tej dobe už kompletne zničené. V januári 2024 sa ukrajinské sily stiahli zo zničenej [[Avdijivka|Avdijivky]]. Na jar došlo ku kríze na ukrajinskej strane pre pozastavenie dodávok zbraní a munície z USA v dôsledku politických obštrukcií v USA a chýbaniu delostreleckej munície. K zabezpečeniu delostreleckej munície prispela aj iniciatíva Česka, ku ktorej sa pripojil rad európskych krajín.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = První zásilka munice z české iniciativy dorazila na Ukrajinu | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/prvni-zasilka-munice-z-ceske-iniciativy-dorazila-na-ukrajinu-350562 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2024-06-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-25 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V priebehu roka sa ruskej strane podarilo silne narušiť ukrajinskú výrobu elektrickej energie, keď zničili prakticky všetky tepelné elektrárne.&lt;ref&gt;Pavel Polityuk, The Russian attacks that have pounded Ukraine's power facilities, 2024-06-20, Reuters, [https://www.reuters.com/business/energy/russian-attacks-that-have-pounded-ukraines-power-facilities-2024-06-14/ Dostupné online]&lt;/ref&gt; V máji sa Rusi pokúsili o útok na Charkov územia Belgorodskej oblasti, ale boli odrazení. Pokračoval pomalý ruský postup od Avdijivky na [[Očeretyne]] a [[Toreck]], ako aj boje o prístupy ku [[Kramatorsk]]u pri [[Časiv Jar]]e. 

V lete 2024 ukrajinské sily vpadli na ruské územie do [[Kurská oblasť|Kurskej oblasti]], kde obsadili mesto [[Sudža]]. Rusom sa ich podarilo vytlačiť až v marci 2025. Na tomto úseku frontu boli od konca roku 2024 nasadzovaní aj príslušníci severokórejskej armády. Počas roka pokračoval pomalý ale trvalý ruský postup v Doneckej oblasti. Na ukrajinskej strane bolo v priebehu roku 2024 možné pozorovať známky vyčerpania, najmä nedostatok nových bojaschopných posíl, ktoré by nahradili straty jednotiek v predchádzajúcich bojoch. Ukrajincom sa podarilo vytlačiť ruské vojnové lode Čiernomorskj flotily z Krymu do východnej časti Čierneho mora ([[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsk]]).

Obe strany naďalej zostávajú motivované v pokračovaní bojových operácií.

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Gális | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Duleba | meno2 = Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = Alexander Duleba | titul = Rusko, Ukrajina a my : rozhovory Tomáša Gálisa s Alexandrom Dulebom | vydanie = 1 | vydavateľ = Premedia | miesto = Bratislava | rok = 2016 | počet strán = 167 | url = | isbn = 978-80-8159-313-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Forró | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = Tomáš Forró | titul = Donbas : svadobný apartmán v hoteli Vojna | vydanie = 1 | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 339 | url = | isbn = 978-80-999250-0-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Harkotová | meno = Stanislava | autor = | odkaz na autora = | titul = Ešte sme nezomreli : Príbehy z vojnovej Ukrajiny 2013 – 2022 | vydanie = | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | miesto = Bratislava | rok = 2022 | počet strán = 208 | url = | isbn = 978-80-974226-2-2}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Forró | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Spev sirén : putovanie do srdca ukrajinskej vojny | vydanie = | vydavateľ = Absynt | miesto = Žilina | rok = 2024 | počet strán = 599 | url = | isbn = 978-80-8203-480-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://liveuamap.com/ Aktualizovaná online mapa vojny na Liveuamap]
* [https://www.radiosvoboda.org/a/31380909.html Najkratšia história rusko-ukrajinskej vojny: kde a ako sa začal konflikt na Donbase]
* [https://rusaggression.gov.ua/ua/home.html Virtuálne múzeum ruskej agresie]
* [https://24tv.ua/rosiya-napala-ukrayinu-24-lyutogo-2022-hronologiya-podiy_n1876131 Rusko zaútočilo na Ukrajinu (24. februára 2022): chronológia hlavných udalostí]

[[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]]
[[Kategória:10. roky 21. storočia na Ukrajine]]
[[Kategória:10. roky 21. storočia v Rusku]]</text>
      <sha1>gzrivx4x0kmsqnbthum9wtxqbsdpdgb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189893</id>
      <parentid>8189892</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:53:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19905-05</username>
        <id>290676</id>
      </contributor>
      <origin>8189893</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="53971" sha1="swgl794mnl13oyt9lqgxny79ut1zs81" xml:space="preserve">{{pozri|bojoch prebiehajúcich od februára 2022|Ruská invázia na Ukrajinu|rusko-ukrajinskom vojnovom konflikte od roku 2014}}
{{prebiehajúci vojenský konflikt}}
{{Infobox Bitka
|súčasť = [[post-sovietske konflikty]]
|obrázok=RU and UA forces, 2014.02 (February) - EN 01.png
|popis=Presuny ruských síl k ukrajinským hraniciam vo februári 2014.
|miesto={{minivlajka|Ukrajina}} [[Ukrajina]]&lt;br/&gt;{{minivlajka|Rusko}} [[Rusko]]
|dátum=[[20. február]] [[2014]]{{--}}súčasnosť ({{Vek v rokoch a dňoch|2014|02|20}})
|stav=prebieha
|územie=Rusko obsadilo [[Krym (polostrov)|Krym]], [[Luhanská oblasť|Luhanskú oblasť]], [[Donecká oblasť|Doneckú oblasť]], [[Sumská oblasť|Sumskú oblasť]], [[Záporožská oblasť|Záporožskú oblasť]], [[Chersonská oblasť|Chersonskú oblasť]], [[Charkovská oblasť|Charkovskú oblasť]] &lt;small&gt;([[Oblasť (Ukrajina)|Oblasti Ukrajiny]])&lt;/small&gt;
|casus=[[Oranžová revolúcia]] a [[euromajdan]]
|protivník1={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Rusko|w}}'''
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}
*{{minivlajka|Kórejská ľudovodemokratická republika}} [[Kórejská ľudovodemokratická republika|KĽDR]]
*'''Podpora:'''
*{{Minivlajka|Bielorusko|w}} {{Small|(tylo, priama vojenská účasť popretá)}}&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bielorusko sa podľa Lukašenka na invázii nezúčastňuje, nasadenie vojsk však úplne nevylúčil | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/228778/bielorusko-sa-podla-lukasenka-na-invazii-nezucastnuje-nasadenie-vojsk-vsak-uplne-nevylucil | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2022-03-02 }}&lt;/ref&gt;}}
|protivník2= {{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Ukrajina|w}}'''
*'''Podpora:'''
*{{Minivlajka|NATO|w}} {{Small|(zbrane, munícia)}}
}}
|velitel1={{plainlist|
*{{Minivlajka|Rusko}}[[File:Standard of the President of the Russian Federation.svg|20px]] '''[[Vladimir Vladimirovič Putin|V. V. Putin]]'''
*{{Minivlajka|Rusko}}[[Súbor:Russian Ministry of Defence Standart.svg|20px]][[Sergej Kužugetovič Šojgu|S. K. Šojgu]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Alexander Jurievič  Borodaj|A. J. Borodaj]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Michail Vladimirovič Mišustin|M. V. Mišustin]]
*{{Minivlajka|Rusko}} [[Vitalij Petrovič Gerasimov|V, P. Gerasimov]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Denis Vladimirovič Pušilin|D. V. Pušilin]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Dmitrij Viktorovič Trapeznikov|D. V. Trapeznikov]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Alexander Vladimirovič Zacharčenko|A. V. Zacharčenko]]
*{{Minivlajka|Donecká ľudová republika}} [[Vladimír Paškov|V. Paškov]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Leonid Ivanovič Pasečnik|L. I. Pasečnik]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Igor Venediktovič Plotnickij|I. V. Plotnickij]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}}  [[Valery Bolotov|V. Boltov]]
*{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika}} [[Sergej Kozlov|S. Kozlov]]
}}
|velitel2={{plainlist|
*{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px]] '''[[Volodymyr Oleksandrovyč Zelenskyj|V. O. Zelenskyj]]'''
*{{Minivlajka|Ukrajina}}[[Súbor:Flag of the President of Ukraine.svg|20px]][[Petro Olexijovyč Porošenko|P. O. Porošenko]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Arsenij Petrovyč Jaceňuk|A. P. Jaceňuk]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Volodymyr Borysovyč Hrojsman|V. B. Hrojsman]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksij Jurijovyč Reznikov|O. J. Reznikov]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Valerij Fedorovyč Zalužnyj|V. F. Zalužnyj]]
*{{Minivlajka|Ukrajina}} [[Oleksandr Stanislavovyč Syrskyj|O.S. Syrskyj]]
}}
|sila1={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Rusko|w}}:'''
*190 000 vojakov - predtým , teraz 700 000  &lt;ref&gt;[https://twitter.com/Ukraine/status/1505137215432794125 24. deň po tom, čo 190 000 vojakov prekročilo hranicu]&lt;/ref&gt; &lt;ref group=&quot;p&quot;&gt;Z celkového počtu 900 000 príslušníkov vojenských sil, 554 000 príslušníkov polovojenských jednotek a 2 000 000 záložníkov.&lt;/ref&gt;
*'''{{Minivlajka|Donecká ľudová republika|w}}:'''
*20 000 vojakov
*'''{{Minivlajka|Luhanská ľudová republika|w}}:'''
*14 000 vojakov
}}
|sila2={{plainlist|
*'''{{Minivlajka|Ukrajina|n}}:'''
*209 000 vojakov
*102 000 príslušníkov polovojenských jednotiek
*900 000 vojakov v zálohe
*100 000 dobrovoľníkov
*{{Minivlajka|Bielorusko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Gruzínsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Poľsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Švédsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Francúzsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|Chorvátsko|šírka=11px}}{{Minivlajka|USA|šírka=11px}}
*'''Zahraniční dobrovoľníci:'''
*20 000 vojakov&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | titul = Polští dobrovolníci zlikvidovali ruskou kolonu, tvrdí nadšení Ukrajinci | url = https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/polsti-dobrovolnici-zlikvidovali-ruskou-kolonu-tvrdi-nadseni-ukrajinci-40389761 | periodikum = Novinky.cz}}&lt;/ref&gt;
|straty1=
|straty2=
|straty3=
}}
}}

'''Rusko-ukrajinská vojna''', ({{V jazyku|rus|российско-украинская война}}, {{V jazyku|ukr|російсько-українська війна|}}), '''ruská ozbrojená agresia proti Ukrajine''' alebo  vojna '''na Ukrajine''' je prebiehajúci [[ozbrojený konflikt]] medzi [[Rusko|Ruskou federáciou]] (a ňou podporovanými proruskými separatistami) a [[Ukrajina|Ukrajinou]]. Konflikt možno rozdeliť na niekoľko etáp:&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Yekelchyk | meno = Serhy | autor = | odkaz na autora = | titul = The Conflict in Ukraine (What Everyone Needs to Know?) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 192 | url = | isbn = 978-0-19-023730-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
* [[Ruská anexia Krymu]] vo februári až marci 2014
* [[Vojna na východe Ukrajiny]] (na [[Donecká panva|Donbase]]) od apríla 2014, ktorá sa začala vytvorením Ruskom podoporovaným separatistických republík, tzv. [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]] (DĽR) a [[Luhanská ľudová republika|Luhanskej ľudovej republiky]] (LĽR). Pokračovala snahou o znovunastolenie ukrajinskej vlády nad týmito oblasťami a eskalovala nasadením ruských armádnych síl na území Ukrajiny.
* [[Ruská invázia na Ukrajinu]] začala po ruských cvičeniach pozdĺž ukrajinských hraníc na prelome rokov 2021/2022 a [[Rusko|ruskom]] uznaní samozvaných [[Donecká ľudová republika|„DĽR“]] a [[Luhanská ľudová republika|„LĽR“]] ako štátnych celkov. Predstavovala ďalšiu eskaláciu, po tom čo 24. februára 2022 ruské sily otvorene napadli Ukrajinu z troch smerov, vrátane územia oficiálne neutrálneho Bieloruska. Rusko obsadilo viaceré časti ukrajinského územia hlavne na juhu a juhovýchode krajiny. Táto fáza konfliktu prakticky prebieha do súčasnosti.

== Predohra ==
{{Hlavný článok|Dejiny Ukrajiny}}
=== Stredovek a novovek ===
[[Rusko]] aj [[Ukrajina]] sa hlásia k svojmu dedičstvu z [[Kyjevská Rus|Kyjevskej Rusi]], štátu, ktorý zjednotil väčšinu východoslovanských a niektorých fínskych kmeňov a prijal byzantské [[Pravoslávna cirkev (východná Európa)|pravoslávie]] v 9. až 11. storočí. [[Kyjev]], dnešné hlavné mesto modernej Ukrajiny, bolo centrom [[Včasný stredovek|ranostredovekého]] štátu a je dodnes považované za Matku Ruských miest. Kyjevska Rus sa rozpadla na rad menších [[kniežatstvo|kniežatstiev]], ktoré si v 13. storočí napokon podmanili [[Mongolský vpád do Európy|Mongoli]]. Následne sa presadili iné centrá ako [[Velikij Novgorod|Novgorod]] či neskôr [[Moskva]]. Neskôr bolo územie dnešnej Ukrajiny súčasťou rôznych štátnych celkov, [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|Poľska]], [[Republika oboch národov|Poľsko-Litovského štátu]], [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]], [[Ruská ríša|Ruska]] a [[Habsburská monarchia|Habsburskej monarchie]].

V 16. až 17. storočí na území [[Divoké polia|Divokých polí]] na brehoch dolného toku [[Dneper|Dnepra]] vznikali na pomedzí Poľsko-Litovského štátu a územia ovládaného [[Tatári (etnikum)|Tatármi]] osady a pevnosti osobitej vrstvy prevažne pravoslávneho obyvateľstva, tzv. [[kozáci|kozákov]]. Ich úlohou bolo pôvodne brániť južné hranice Poľského štátu proti Tatárom. Kozáci si vytvorili niekoľko pevností (napr. na ostrove [[Chortycia]], neskôr [[Záporožská Sič (pevnosť)|Záporožskú Sič]] a iné) a striedavo boli v područí Poľska alebo Osmanského sultána. Po povstaní [[Bohdan Chmeľnyckyj|Bohdana Chmeľnyckého]] sa neskôr pripojili k Rusku. Avšak neskorší ruskí cári ako [[Peter Veľký]] a [[Katarína II. (Rusko)|Katarína II.]] postupne zlikvidovali kozácku autonómiu. Územie dnešnej Ukrajiny bolo neskôr po [[Delenia Poľska|delení Poľska]] rozdelené medzi [[Ruská ríša|Ruskú ríšu]] a [[Habsburská monarchia|Habsburskú monarchiu]] ([[Halič (región)|Halič]]). Práve v Habsburskej časti sa ukrajinská kultúra rozvíjala najslobodnejšie.

=== Rozpad Ruskej ríše a obdobie Sovietskeho zväzu ===
Otázka samostatnosti Ukrajiny bola jedným z problémov, ktorý v [[Ruská ríša|cárskom Rusku]] opakovane rozdeľoval spoločnosť. Ukrajinská otázka nadobudla veľký význam aj vo [[Februárová revolúcia (1917)|februárovej revolúcií]]. Na jej riešení sa rozpadla prvá Dočasná vláda na čele s kniežaťom [[Georgij Jevgenievič Ľvov|Georgijom Ľvovom]], ktorého nahradil [[Alexandr Fiodorovič Kerenskij|Alexandr Kerenskij]].

Po rozpade Ruského impéria v rokoch 1917 - 1920 sa stala po vojenskej porážke ukrajinských síl väčšina dnešnej Ukrajiny súčasťou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Západná časť dnešnej Ukrajiny zostala po [[Poľsko-boľševická vojna|Poľsko-sovietskej vojne]] súčasťou Poľska. Sovietska Ukrajina bola počas [[Medzivojnové obdobie|medzivojnového obdobia]] silne postihnutá [[Stalinské represie|Stalinskými represiami]] a násilnou [[Kolektivizácia v Sovietskom zväze|kolektivizáciou poľnohospodárstva]]. Neskôr po skončení [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] boli územia ktoré stratili boľševici vo vojne s Poľskom odňaté a pričlenené k Ukrajinskej sovietskej federatívnej republike, ktorá tvorila integrálnu súčasť ZSSR. Sovietska moc ustanovila hlavným mestom Ukrajiny najprv [[Charkov]], aby znížila význam Kyjeva. Kyjev sa opäť stal hlavným mestom Ukrajinskej zväzovej republiky až po druhej svetovej vojne, keďže Charkov bol bojmi celkom zničený.

Ukrajina mala v Sovietskom zväze významné postavenie, pretože bola po Rusku druhou najľudnatejšou zväzovou republikou, mala dobré podmienky pre [[poľnohospodárstvo]] aj rozvoj priemyslu a ťažby [[Nerastná surovina|nerastných surovín]], ktoré sovietsky štát štedro podporoval ale aj potreboval. Sovietsky systém v obmedzenej miere umožňoval Ukrajincom udržiavať niektoré kultúrne tradície ale hlavne dovolil používanie a vyučovanie ukrajinského jazyka. Ukrajinčina bola bežným jazykom hlavne v západnej časti Ukrajiny. Približne od Kyjeva na východ bolo obyvateľstvo prevažne rusky hovoriace alebo dvojjazyčné. Aj mnohí etnickí Ukrajinci používali ruštinu na bežnú komunikáciu.

Nárast nacionalizmu v jednotlivých regiónoch Sovietskeho zväzu nastal v období [[Glasnosť|glasnosti]] a [[Perestrojka|perestojky]] zavedenej [[Michail Sergejevič Gorbačov|Michailom Gorbačovom]] v druhej polovici 80. rokov. Ľudové hnutie za nezávislosť Ukrajiny bolo založené v roku 1989. Po tom, čo Zjazd ľudových poslancov Ruska vydal Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky, Najvyššia rada Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky urobila podobné vyhlásenie 16. júla 1991. Po snahách niektorých sovietskych konzervatívnych predstaviteľov o ukončenie reformných snáh prebehol 18. - 21. augusta 1991 pokus o vojenský prevrat, tzv. [[augustový puč]]. Gorbačov bol krátko zatknutý počas dovolenky na Kryme a následne prakticky stratil moc v krajine. Proti tomuto sa rozhodne postavila väčšina obyvateľstva Sovietskeho zväzu, ako aj významná časť vojsk, ktorého ho mali vykonať. Rozhodujúce boli udalosti v Moskve, kde civilné obyvateľstvo zastavilo vojenské kolóny a pokus o puč zmarilo. Veľké rozčarovanie obyvateľstva z jednania [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|Komunistickej strany]] však viedlo k reťazovej reakcii. 23. augusta 1991 predseda Najvyššieho sovietu Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Jeľcin]] zakázal činnosť Komunistickej strany. 6. septembra bola uznaná samostatnosť [[Litva|Litvy]]. [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Estónsko|Estónska]]. Deklarácia nezávislosti Ukrajiny bola prijatá 24. augusta 1991, iba s jedným hlasom proti. Následné referendum o nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 schválilo samostatnosť celoštátnou väčšinou hlasov (92,3 % za samostatnosť), vo všetkých regiónoch Ukrajiny.

=== Samostatná Ukrajina ===
Základy postsovietskych vzťahov jednotlivých republík bývalého Sovietskeho zväzu stanovili [[Bielovežské dohody]] medzi novým ukrajinským vodcom [[Leonid Makarovyč Kravčuk|Leonidom Kravčukom]] a ruským prezidentom [[Boris Nikolajevič Jeľcin|Borisom Jeľcinom]] spolu s bieloruským vodcom [[Stanislav Stanislavovič Šuškevič|Stanislavom Šuškevičom]]. Zatiaľ čo sa lídri dohodli na formálnom rozpustení Sovietskeho zväzu, Rusi chceli vytvoriť nové nadnárodné štruktúry, ktoré by ho nahradili. Ukrajinci s takýmto krokom nesúhlasili. To viedlo k vytvoreniu [[Spoločenstvo nezávislých štátov|Spoločenstva nezávislých štátov]], ale neprinieslo to žiadne právne záväzky.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Vykoukal | meno = Jiří | autor = | odkaz na autora = | titul = Východ : vznik, vývoj a rozpad sovětského bloku 1944-1989 | vydanie = 1 | vydavateľ = Libri | miesto = Praha | rok = 2000 | počet strán = 860 | url = | isbn = 80-85983-82-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
[[Súbor:Presidents after signing the Trilateral Statement, Moscow, 1994.png|náhľad|Prezidenti Clinton (USA), Jeľcin (Rusko) a Kravčuk (Ukrajina) po podpise trilaterálnej dohody v Moskve 14. januára 1994, v ktorej sa Rusko a USA zaviazali dodržiavať nezávislosť a územnú celistvosť Ukrajiny výmenou za to, že sa vzdá jadrových zbraní.]]
Súčasťou rozpadu Sovietskeho zväzu bolo nutne aj delenie [[Sovietska armáda|Sovietskych ozbrojených síl]] medzi nástupnícke štáty. Na území Ukrajiny po rozpade ZSSR okrem iného zostali dislokované [[Jadrová zbraň|jadrové zbrane]] 43. raketovej armády. Názory na to, či má Ukrajina disponovať jadrovým arzenálom sa líšili. Medzinárodné spoločenstvo tlačilo Ukrajinu k jadrovému odzbrojeniu. V decembri 1994 bolo podpísané tzv. [[Budapeštianske memorandum]], v ktorom sa Ukrajina zaviazala zlikvidovať svoj jadrový arzenál alebo ho odovzdať Rusku, pričom Rusko (B. Jeľcin), Spojené kráľovstvo (J. Major) a Spojené štáty (B. Clinton) mu zaručili nedotknuteľnosť hraníc v zmysle [[Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe|Záverečného aktu Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe]] (tzv. Záverečný Helsinský akt). V roku 1996 boli z Ukrajiny odvezené posledné jadrové zbrane. Ich posledné nosiče na ukrajinskom území boli Ukrajinou zničené v roku 2001.

V rokoch 1997 a 1999 Ukrajina a Rusko podpísali dohodu o priateľstve, spolupráci a partnerstve ([[Zmluva o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou]]).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Договір про дружбу, співробітництво і партнерство між Україною і Російською Федерацією | url = https://zakon.rada.gov.ua/laws/show/643_006#Text | vydavateľ = zakon.rada.gov.ua | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V prezidentských voľbách na Ukrajine v roku 2004 boli hlavnými favoritmi kandidát proruskej Strany regiónov [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]] a prozápadný kandidát opozičnej strany Naša Ukrajina [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]]. Juščenko bol niekoľko týždňov pred prvým kolom prezidentských volieb otrávený [[dioxín]]om, ktorý mu spôsobil zjazvenie tváre.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ebe, TASR, SITA | odkaz na autora = | titul = Viktora Juščenka otrávili dioxínom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/214258-viktora-juscenka-otravili-dioxinom/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2004-12-11 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}&lt;/ref&gt; V prvom kole získal viac hlasov Juščenko. V druhom kole tesne zvíťazil Janukovyč. Proti výsledkom volieb však prepukli rozsiahle protesty, ktoré sa stali známe ako  [[oranžová revolúcia]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Pred 15 rokmi sa začala oranžová revolúcia na Ukrajine | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/pred-15-rokmi-sa-zacala-oranzova-revo/431393-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2019-11-21 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}&lt;/ref&gt; Voľby neskôr anuloval Ukrajinský najvyšší súd. V opakovaných voľbách tesne vyhral [[Viktor Andrijovyč Juščenko|Viktor Juščenko]].

Zo strany Ruska následne dochádzalo k rôznym formám nátlaku na Ukrajinu. V januári 2006 boli zo strany Ruska prerušené dodávky zemného plynu na Ukrajinu.&lt;ref&gt;Cuník, M., 2022: [https://www.mosr.sk/obrana-42022/ Vojna svetov.] Obrana, 4, s. 34-37&lt;/ref&gt; Podobný scenár sa opakoval 7. januára 2009, keď [[Gazprom]] obmedzil tok plynovodom Bratstvo, kvôli podozreniu, že Ukrajina nelegálne odčerpáva plyn určený pre strednú Európu.

V roku 2008 počas návštevy poľskej politickej delegácie v Moskve [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] priamo navrhol poľskému premiérovi [[Donald Tusk|D. Tuskovi]] rozdelenie Ukrajiny medzi Poľsko a Rusko so slovami ...''že Ukrajina je umelá krajina a že Ľvov je poľské mesto a prečo to spolu nevyriešiť''...&quot;&lt;ref name=Sikorski&gt;{{Citácia elektronického dokumentu  | priezvisko = Wiktor Szary  | meno =  | odkaz na autora =  | editori = Alison Williams | titul = Polish ex-minister quoted saying Putin offered to divide Ukraine with Poland  | url = https://www.reuters.com/article/world/polish-ex-minister-quoted-saying-putin-offered-to-divide-ukraine-with-poland-idUSKCN0I92A7/  | dátum vydania = 2014-10-20 | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2024-10-06 | vydavateľ = [[Thomson Reuters]] | miesto =  | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Poľská strana sa odmietla k takémuto postupu pripojiť. Poľský minister zahraničných vecí [[Radoslaw Sikorski|Sikorski]] potvrdil, že takáto ponuka prišla z ruskej strany už viackrát.&lt;ref name=Sikorski/&gt;

V prezidentských voľbách na Ukrajine bol v roku 2010 zvolený kandidát proruskej Strany regiónov [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Viktor Janukovyč]]. Ten spočiatku pokračoval v pro-Európskej integrácii krajiny.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Ukrajinská opozícia pre EÚ obvinila Janukovyča z vlastizrady | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/300059-ukrajinsky-parlament-bude-rozhodovat-o-tymosenkovej-osude/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-11-21 | dátum prístupu = 2022-10-18 }}&lt;/ref&gt;

=== Hnutie Euromajdan a reakcia v Donbase ===
Na medzinárodnom summite Východného partnerstva vo Vilniuse 28. a 29. novembra 2013 Janukovyč rozhodol nepodpísať Asociačnú dohodu s Európskou úniou&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Chronológia ruskej agresie voči Ukrajine od anexie Krymu až po otvorenú vojnu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/chronologia-konfliktu-medzi-ruskom-ukrajinou-roku-2014 | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-24 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}&lt;/ref&gt;, napriek tomu, že to očakávala podstatná časť ukrajinskej verejnosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Úspech Ukrajiny môže transformovať Rusko | url = https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/interview/uspech-ukrajiny-moze-transformovat-rusko-021686/ | vydavateľ = euractiv.sk | dátum vydania = 2013-10-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Naopak 17. decembra Janukovyč a Putin podpísali dohodu, v ktorej sa Rusko zaviazalo nakúpiť ukrajinské dlhopisy vo výške 15 miliárd dolárov a znížiť cenu zemného plynu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hille | meno = Kathrin | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine bailout could derail Putin’s drive to boost Russian economy | url = https://www.ft.com/content/3b3db13c-67e3-11e3-a905-00144feabdc0#axzz2nvq5n9ta | vydavateľ = ft.com | dátum vydania = 2013-12-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-19 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Na prelome rokov 2013 a 2014 v dôsledku nespokojnosti rôznych častí ukrajinskej spoločnosti s ukončením ukrajinskej európskej integrácie došlo k masovým protestom, označovaných ako [[Euromajdan]]. Na námestí v Kyjeve sa od 1. decembra postupne zhromaždilo vyše milióna ľudí. Došlo k tvrdým zrážkam protestujúcich s políciou.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ukrajina si pripomína druhé výročie začiatku Euromajdanu | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/ukrajina-si-pripomina-druhe-vyrocie/167357-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2015-11-21 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}&lt;/ref&gt; Vrchol dosiahli medzi 18. a 20. februárom 2014, zahynulo pri tom najmenej 80 ľudí, z toho 13 príslušníkov polície a bezpečnostných zložiek. 21. februára 2014 ukrajinský prezident [[Viktor Fedorovyč Janukovyč|Janukovyč]] podpísal dohodu o urovnaní sporov vrátane prísľubu, že bude pokračovať v prozápadnej integrácii. Následne však opustil Kyjev a cez Krym utiekol do Ruska. 22. februára parlament zosadil Janukovyča z funkcie prezidenta. 27. februára 2014 ozbrojení muži bez označenia začali obsadzovať vládne budovy v Krymskom [[Simferopol]]e. V krajine nastalo na istú dobu bezvládie, počas ktorého vypukli vo viacerých častiach Ukrajiny vystúpenia proruských separatistov. Miestami sa im postavili proukrajinskí aktivisti. Najväčšie takéto zrážky sa udiali v [[Charkov|Charkove]] (6. apríla) [[Doneck|Donecku]] (7. apríla), [[Luhansk]]u (27. apríla) a [[Odesa|Odese]] (2. máj). Donecká a Luhanská oblasť boli baštou proruskej Strany regiónov, okrem iného odtiaľ pochádzal aj sám Janukovyč.

Pri zrážkach proruských separatistov so zástancami teritoriálnej celistvosti Ukrajiny v Odese [[2. máj]]a 2014 došlo k násilnostiam a [[Požiar v Dome odborov v Odese|požiaru budovy Domu odborov]], v ktorej, sa separatisti zabarikádovali. Zahynulo 42 separatistov a 6 prívržencov ukrajinskej teritoriálnej celistvosti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Одесская трагедия. Пять лет. Знаем ли мы больше? | url = https://www.bbc.com/ukrainian/features-russian-48131691 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2019-05-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-30 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Táto tragédia je často ruskou [[Propaganda|propagandou]] prezentovaná ako [[Genocída (právo)|genocída]] ruského obyvateľstva na Ukrajine.&lt;ref&gt;Dudko, O., 2022: A conceptual limbo of genocide: Russian rhetoric, mass atrocities in Ukraine, and the current definition’s limits. Canadian Slavonic Papers/Revue Canadienne des Slavistes, Vol. 64, No. 2–3, s. 133–145 https://doi.org/10.1080/00085006.2022.2106691&lt;/ref&gt;

=== Anexia Krymu ===
[[Súbor:VOA-Crimea-Simferopol-airport.jpg|náhľad|Neoznačení ruskí vojaci v Simferopole, február 2014.]]
[[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] zvolal v noci z 22. na 23. februára 2014 schôdzku svojich politických a vojenských spolupracovníkov, na ktorej jednali až do 7 hodiny rannej. Na schôdzke Putin rozhodol o tom, že ruské orgány začnú pracovať na „navrátení Krymu k Rusku“. Niekoľko hodín po rozhodnutí anektovať Krym prebehol záverečný ceremoniál [[Zimné olympijské hry 2014|Zimných olympijských hier 2014]] v [[Soči]].

27. februára 2014 ruskí vojaci bez insígnií ovládli strategické pozície a infraštruktúru na ukrajinskom území Krymu a zmocnili sa Krymského parlamentu. Vojaci bez označenia boli v médiách označovaní ako [[Zelení mužíkovia (kríza na Ukrajine)|zelení mužíkovia]].

Ruské vedenie pritom zapojenie svojich ozbrojencov do akcií na Kryme pôvodne kategoricky popieralo. 1. marca 2014 schválil ruský parlament prezidentov zámer nasadiť na Kryme ruských vojakov kvôli „potrebe chrániť Rusov na Kryme,“ čo bolo podobné odôvodnenie ako v prípade [[Vojna v Južnom Osetsku (2008)|vojny v Južnom Osetsku z roku 2008]], ktorý nasledoval po vpáde gruzínskej armády na separatistické územie [[Južné Osetsko]], údajne po provokácií rebelov. Územie [[Južné Osetsko|Južného Osetska]] je však pod ruskou kontrolou už od rozpadu [[Sovietsky zväz|ZSSR]] v roku 1991. Podobný dôvod je udávaný taktiež v úvahách o prípadnej ruskej intervencií v [[Pobaltie|Pobaltí]].

Po prevzatí kontroly nad územím polostrova Ruskom a po [[Krymské referendum (2014)|Krymskom referende]], konanom 16. marca 2014, bola doposiaľ ukrajinská [[Krym (republika)|Autonómna republika Krym]] na vlastnú žiadosť pripojená k [[Ruská federácia|Ruskej federácii]]. [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] neskôr vydal výnos, ktorým ustanovil [[27. február]] ''Dňom špeciálnych síl''.

V novembri 2016 vydal svoju správu [[Medzinárodný trestný súd]], ktorý rozhodol, že situácia na Kryme je ozbrojeným konfliktom medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorý vypukol najneskôr 26. februára 2014 vyslaním ruských ozbrojených síl na Ukrajinu bez súhlasu ukrajinskej vlády. Podľa súdu je určujúcim faktorom okupácia cudzieho územia.

== Vojna na Donbase ==
[[Súbor:War in donbass.svg|náhľad|Mapa vojny v Donbase. Zobrazuje zmeny oblastí ovládaných proruskými povstalcami počas trvania konfliktu, počnúc 18. júnom 2014, potom k 28. júlu a nakoniec k 31. augustu. Zobrazuje aj trasu letu a miesto havárie [[Let Malaysia Airlines 17|letu Malaysia Airlines 17]].]]
7. apríla 2014 ozbrojenci proruských polovojenských skupín v oblasti Donbasu vyhlásili samozvanú [[Donecká ľudová republika|Doneckú ľudovú republiku]]. Onedlho začali proruské skupiny obsadzovať aj centrá v Luhanskej oblasti, kde 27. apríla vyhlásili [[Luhanská ľudová republika|Luhanskú ľudovú republiku]]. Donecká a Luhanská ľudová republika následne vytvorili konfederáciu s názvom [[Novorusko (konfederácia)|Novorusko]]. V oblasti [[Sloviansk]]a v Doneckej oblasti bol jedným z organizátorov ozbrojených nepokojov ruský plukovník FSB [[Igor Vsevolodovič Girkin|Igor Girkin]].

Ukrajinská vláda sa rozhodla proti vzbúrencom zakročiť vojensky a vyhlásila tzv. protiteroristickú operáciu (skr. ATO).&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine says Donetsk 'anti-terror operation' under way | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-27035196 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2014-04-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-20 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Boje mali spočiatku skôr lokálny charakter a neexistovala ustálená frontová línia. Ukrajinská armáda poznamenaná rokmi zanedbávania a korupcie však nebola schopná efektívne zakročiť. Objavil sa aj nový fenomén - ukrajinských dobrovoľníckych jednotiek. Niektoré boli organizované skupinami krajnej pravice (ako napr. Pravý sektor), ktorá sa aktívne podieľala aj na protestoch počas Euromajdanu. Iné oddiely boli organizované regionálne v rôznych oblastiach krajiny, alebo boli vyzbrojené s podporou oligarchov, napr. [[Ihor Valerijovyč Kolomojskij|Ihora Kolomojského]] (prápor Varta Dnipra).&lt;ref name=&quot;Yekelchyk&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Yekelchyk | meno = Serhy | autor = | odkaz na autora = | titul = The Conflict in Ukraine (What Everyone Needs to Know) | vydanie = | vydavateľ = Oxford University Press | miesto = | rok = 2015 | počet strán = 186 | url = | isbn = 978-0-19-023728-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

11. mája 2014 organizovali proruskí separatisti [[referendum|referendá]] o nezávislosti Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky, v ktorých väčšina zúčastnených hlasovala za pripojenie k Rusku. Referendá, o ktorých neexistujú zoznamy hlasujúcich a boli organizované ozbrojenými skupinami však nemajú žiadnu právnu legitimitu.&lt;ref name=&quot;Yekelchyk&quot;/&gt;

26. mája začali s separatisti s pomocou ruského práporu Vostok (tvoreného hlavne Čečencami) útok na Donecké letisko. Bola to prvá bitka medzi separatistami a ukrajinskou vládou, do ktorej sa zapojilo veľké množstvo ruských „dobrovoľníkov“. Od júna Rusko zásobovalo separatistov zbraňami, výstrojom a muníciou. V júni začali ukrajinské sily ofenzívu proti proruským separatistom.

17. júla 2014 proruskí separatisti s pomocou protilietadlovej batérie prisunutej z Ruska [[Let Malaysia Airlines 17|zostrelili]] Malajzijské civilné dopravné lietadlo [[Boeing 777]], v ktorom zahynulo všetkých 298 ľudí na palube.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Ruští agenti řídili přepravu systému BUK. Ze sestřelení letadla MH17 budou obviněni tři Rusové a Ukrajinec | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.lidovky.cz/svet/bellingcat-zverejnil-jmena-12-osob-odpovednych-za-sestreleni-malajsijskeho-letadla.A190619_121125_ln_zahranici_form | issn = 1213-1385 | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2019-06-19 | dátum prístupu = 2022-10-19 }}&lt;/ref&gt;

Do konca júla sa ukrajinské sily tlačili k veľkým mestám kontrolovaným separatistami, aby medzi nimi prerušili zásobovacie trasy. Podľa niektorých názorov sa separatisti najprv pod [[Igor Vsevolodovič Girkin|Girkinovym]] vedením (neskôr aj iné skupiny) stiahli do okolia väčších miest aj preto, aby miestne obyvateľstvo využili ako [[Živý štít|živé štíty]]. Obe strany sa delostrelecky ostreľovali a spôsobovali tým straty [[Civilné obyvateľstvo|civilného obyvateľstva]]. Separatisti takouto negatívnou motiváciou ľahšie získavali dobrovoľníkov do svojich radov.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Snyder | meno = Timothy | autor = | odkaz na autora = Timothy Snyder| titul = Cesta do neslobody : Rusko, Európa, Amerika | vydanie = Prvé | vydavateľ = Premedia | miesto = &amp;#x5B;Bratislava&amp;#x5D; | rok = 2018 | počet strán = 341 | url = | isbn = 978-80-8159-598-1 | kapitola = | strany = 169 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ukrajinci postupne izolovali [[Doneck]] a pokúšali sa obnoviť kontrolu nad rusko-ukrajinskou hranicou. Do 28. júla boli strategické výšiny [[Savur-mohyla]] na rusko-ukrajinskej hranici pod kontrolou Ukrajiny spolu s mestom [[Debaľceve]], dôležitým železničným uzlom. Tieto operačné úspechy ukrajinských síl ohrozovali existenciu separatistických republík, čo  od polovice júla podnietilo ruské cezhraničné ostreľovanie ukrajinských jednotiek.

Od polovice augusta 2014 začali separatisti s masívnou podporou ruských ozbrojených síl protiofenzívu. Medzi najväčšie bitky tejto fázy vojny patrí [[bitka o Ilovajsk]], pri ktorej ruské sily obkľúčili a zlikvidovali ukrajinské zoskupenie, ktoré vošlo do [[Ilovajsk]]a. Padlo cez tisíc ukrajinských vojakov, niekoľko stoviek bolo zajatých.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Grytsenko | meno = Oksana | autor = | odkaz na autora = | titul = Bodies of victims of Ilovaisk massacre still being found, counted weeks later | url = https://www.kyivpost.com/kyiv-post-plus/bodies-of-victims-of-ilovaisk-massacre-still-being-found-counted-weeks-later-368297.html | vydavateľ = kyivpost.com | dátum vydania = 2014-10-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-11-09 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Rusi využili túto ukrajinskú porážku, aby vytlačili ukrajinské sily od Donecka. Došlo k [[Druhá bitka o Donecké letisko|druhej bitke o Donecké letisko]] a ďalším [[druhá bitka o Debaľceve|bojom o Debaľceve]].&lt;ref&gt;Holcomb, F., 2017: The Kremlin’s Irregular Army: Ukrainian Separatist Order of Battle. Institute of the Study of War, Washington, s. 9, [https://www.understandingwar.org/sites/default/files/ISW%20Separatist%20ORBAT%20Holcomb%202017_Final.pdf Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220120225729/https://www.understandingwar.org/sites/default/files/ISW%20Separatist%20ORBAT%20Holcomb%202017_Final.pdf |date=2022-01-20 }}&lt;/ref&gt; Ruské sily tiež vpadli na Ukrajinské územie cez [[Novoazovsk]], čo prinútilo ukrajinské vojská k ústupu k [[Mariupoľ|Mariupoľu]].

5. septembra podpísali v Bieloruskom [[Minsk]]u ukrajinská strana a proruskí separatisti dohodu o prímerí známu ako [[prvá minská dohoda]].&lt;ref name=&quot;minsk.doh&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS, vh, ČTK | odkaz na autora = | titul = Svet poukazuje na to, že ich porušuje Rusko, to viní Ukrajinu. Čo sú minské dohody? | url = https://spravy.rtvs.sk/2022/02/svet-obvinuje-rusko-z-ich-porusovania-rusi-vinia-ukrajinu-co-su-minske-dohody/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2022-02-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-20 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;
Zo strany pro-ruských separatistov bolo viackrát preukázané mučenie zajatých Ukrajincov (vojnových zajatcov aj civilných osôb). Jedným z prvých zaznamenaných prípadov mučenia vojnových zajatcov na Ukrajine bol incident zo 7. októbra 2014 v meste Zugres (Donecká oblasť), keď bol 53-ročný Ukrajinec Ihor Kožoma, ktorý sa snažil vyviesť svoju manželku okupovaného územia. Bol spútaný a niekoľko hodín mučený Rusmi a miestnymi separatistami.&lt;ref&gt;[https://nikvesti.com/news/incidents/59805 Террористы привязали мужчину с украинским флагом к столбу в Зугрэсе]&lt;/ref&gt;. Podobný prípad bol s obyvateľkou Donecka Irynou Dovganovou, ktorá bola verejne mučená za svoj proukrajinský postoj.&lt;ref&gt;[https://web.archive.org/web/20160902091720/http://uapress.info/uk/news/show/37843 Патріотка Ірина Довгань, яку катували терористи, розповіла, чому не вважає себе героїнею]&lt;/ref&gt;

Dňa 7. októbra 2014 došlo v Ruskom okupovanom meste Zugres, Ihora Kožomu, k zjavnému prípadu verejného mučenia jedného z prvých ukrajinských vojnových zajatcov &lt;ref&gt;
[https://nikvesti.com/news/incidents/59805 Террористы привязали мужчину с украинским флагом к столбу в Зугрэсе]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;
[https://news.obozrevatel.com/politics/80167-popavshij-v-plen-boets-ato-rasskazal-ob-izdevatelstvah-tolpyi-u-stolba-pozora.htm Попавший в плен боец АТО рассказал об издевательствах толпы у &quot;столба позора&quot;]&lt;/ref&gt;. V roku 2014 v meste Doneck ruské ozbrojené skupiny mučili Irynu Dovhan, ktorá sa vyslovila proti okupácii mesta Rusko ovládanou bábkou „Doneckej ľudovej republiky“ – bola pripútaná k stĺpu a verejne ponížená, potom bola na žiadosť európskeho spoločenstva prepustená na Ukrajinu &lt;ref&gt;
[https://www.5.ua/suspilstvo/nezlamni-iryna-dovhan-istoriia-donechchanky-katovanoi-okupantamy-za-dopomohu-ukrainskym-biitsiam-197262.html НЕZЛАМНІ: Ірина Довгань - історія донеччанки, катованої окупантами за допомогу українським бійцям ]&lt;/ref&gt; &lt;ref&gt;
[https://web.archive.org/web/20160902091720/http://uapress.info/uk/news/show/37843 Патріотка Ірина Довгань, яку катували терористи, розповіла, чому не вважає себе героїнею]&lt;/ref&gt;.

V novembri [[2014]] hlásila ukrajinská armáda intenzívny pohyb vojsk a vybavenia z Ruska do separatistických častí východnej Ukrajiny. [[Associated Press]] informoval o 80 neoznačených vojenských vozidlách, pohybujúcich sa v oblastiach ovládaných rebelmi. Zvláštna pozorovateľská misia [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]] pozorovala konvoje ťažkých zbraní a tankov na území pod kontrolou [[Donecká ľudová republika|Doneckej ľudovej republiky]], ktoré mali zatreté identifikačné znaky Ruska. OBSE neskôr uviedla, že boli spozorované vozidla prepravujúce muníciu a mŕtve tela vojakov, ako prekračujú rusko-ukrajinskú hranicu pod rúškom konvojov s humanitárnou pomocou. Začiatkom septembra 2015 zaznamenala OBSE viac ako 21 vozidiel označených ruským vojenským značením pre vojakov usmrtených v boji. [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]] opakovane uviedla, že ich pozorovateľom bol odmietnutý prístup do oblastí pod kontrolou ruských separatistických síl.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=Response to Special Representative in Ukraine Ambassador Martin Sajdik and OSCE Special Monitoring Mission Chief Monitor Ertugrul Apakan|periodikum=usmission.gov|odkaz na periodikum=http://osce.usmission.gov/nov_4_15_ukraine_sajdik_apakan.html}}&lt;/ref&gt;

Rusko sa dlhodobo snažilo svoju účasť maskovať. Vojna sa zmenila na statický konflikt s opakovanými neúspešnými pokusmi o prímerie. V roku 2015 podpísali Rusko a Ukrajina [[Druhá Minskú dohoda|druhú Minskú dohodu]], ale množstvo sporov bránilo ich plnej implementácii.&lt;ref name=&quot;minsk.doh&quot;/&gt;

Dňa 23. decembra 2015 došlo k napadnutiu elektrickej siete v dvoch západných oblastiach Ukrajiny, čo malo za následok výpadky elektriny pre približne 230 000 spotrebiteľov na Ukrajine po dobu 1 až 6 hodín.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Responding to Russian Attacks on Ukraine’s Power Sector | url = https://www.csis.org/analysis/responding-russian-attacks-ukraines-power-sector | vydavateľ = csis.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-28 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Útok je pripisovaný ruskej hekerskej skupine [[Sandworm]], ktorá je napojená na armádnu rozviedku [[GRU]]. Incident je považovaný za prvý verejne známy úspešný [[kybernetický útok]] na energetickú infraštruktúru.&lt;ref&gt; Kostyuk, Nadiya; Zhukov, Yuri M. (2019-02-01). &quot;Invisible Digital Front: Can Cyber Attacks Shape Battlefield Events?&quot;. Journal of Conflict Resolution. 63 (2): 317–347&lt;/ref&gt;

Do roku 2019 bolo 7 % Ukrajiny označovaných ukrajinskou vládou ako (Ruskom) dočasne okupované územia. V tomto období aj Ruskí predstavitelia nepriamo priznali prítomnosť svojich jednotiek na Ukrajine.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin priznal vojakov na Ukrajine. S Amerikou chce prehlbovať spoluprácu | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/svet/557702-putin-priznal-vojakov-na-ukrajine-s-amerikou-chce-prehlbovat-spolupracu | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2015-12-17 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}&lt;/ref&gt;

== Eskalácia napätia ==
Na prelome rokov 2021 a 2022 sa začali množiť správy o hromadení ruských síl okolo ukrajinských hraníc. [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] obvinilo Rusko z plánovania [[Invázia (vojenstvo)|invázie]], čo Ruská strana popierala.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Deutsche Welle (www.dw.com) | odkaz na autora = | titul = Путин врал, что войны с Украиной не будет. Хронология обмана президента РФ | url = https://www.dw.com/ru/putin-vral-chto-vojny-s-ukrainoj-ne-budet-hronologija-obmana/a-60904218 | vydavateľ = dw.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Ruský prezident [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimir Putin]] verejne kritizoval rozšírenie NATO ako hrozbu pre svoju krajinu a žiadal, aby Ukrajina nikdy nemohla vstúpiť do tejto vojenskej aliancie. Vyjadril tiež ruské iredentistické názory a spochybnil právo Ukrajiny na existenciu. Zároveň nesprávne uviedol, že Ukrajinu vytvorilo [[Sovietsky zväz|sovietske Rusko]].

21. februára 2022 Rusko oficiálne uznalo dva samozvané separatistické štáty na Donbase a otvorene vyslalo na tieto územia svoje jednotky.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Tóda | meno = Mirek | autor = | odkaz na autora = | titul = Putin uznal separatistov na Donbase, Ukrajine teraz hrozí ruská invázia | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2731486/putin-uznal-separatistov-na-donbase-ukrajine-teraz-hrozi-ruska-invazia/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-02-21 | dátum prístupu = 2022-03-28 }}&lt;/ref&gt;

== Ruská invázia na Ukrajinu ==
{{Hlavný článok|Ruská invázia na Ukrajinu}}
[[Súbor:Battle of Hostomel, 04.03.2022, Skirmish Aftermath.jpg|náhľad|Zničené ruské bojové vozidlo pechoty [[BMD-4]] a mŕtvi ruskí výsadkári, pri letisku Hostomeľ severne od Kyjeva.]]
24. februára 2022 Rusko napadlo Ukrajinu z územia Donbasu a Luhanska, ako aj z vlastného územia [[Belgorodská oblasť|Belgorodskej]] a [[Voronežská oblasť|Voronežskej oblasti]] smerom na [[Charkov]]. Zároveň ruské sily uskutočnili útoky z územia [[Homeľská oblasť|Homeľskej oblasti]] Bieloruska, kde sa ruské jednotky nachádzali dlhšiu dobu „na cvičení“. Z tohto smeru ruské jednotky bezprostredne ohrozili Kyjev. Tretí smer predstavovali útoky z Krymu smerom na sever, kde sa im podarilo obsadiť [[Cherson]], [[Melitopoľ]] a obkľúčiť a neskôr dobyť [[Mariupoľ]].

Ukrajincom sa podarilo zastaviť a vyčerpať počiatočný ruský nápor. 6. apríla Rusi stiahli svoje vojská útočiace zo severu (Kyjevský smer) a severovýchodu (Charkovský smer) späť do Bieloruska a Belgorodskej oblasti. Stiahnuté jednotky neskôr použili na doplnenie síl v iných smeroch. Ruské sily utrpeli v predošlých bojoch vážne straty na ľudskej sile aj technike, ktoré neboli schopné nahradiť.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = O aktuálnej vojenskej situácii na Ukrajine informujú Ozbrojené sily Slovenskej republiky | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/vyjadrenie-os-sr-aktualna-vojenska-situacia-ukrajine | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-03-11 | dátum prístupu = 2022-10-28}}&lt;/ref&gt;

Neskôr na jar a v lete sa ruské sily sústredili na obsadenie ďalších území v Doneckej a Luhanskej oblasti. Ich pomalý postup zvyčajne sprevádzalo intenzívne nasadenie delostrelectva.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR, tasr.sk, TERAZ, Teraz.sk | odkaz na autora = | titul = Vyjadrenie: OS SR: Aktuálna vojenská situácia na Ukrajine a činnosť OS SR | url = https://www.tasr.sk/tasr-clanok/TASR:2022061300000306 | vydavateľ = tasr.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-28 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 26. mája Rusi obsadili [[Lyman]], 3. júla [[Lysyčansk]]. Ukrajincom sa darilo ruské jednotky vyčerpávať. Pravdepodobne s nasadením raketometov [[M142 HIMARS|HIMARS]] a presne navádzanej munície dodaných západnými krajinami (hlavne USA, Spojené kráľovstvo) sa darilo likvidovať ruské a separatistické sklady munície, čím výrazne znižovali ofenzívnu silu nepriateľa.

6. septembra ukrajinské sily začali prekvapivú ofenzívu v Charkovskej oblasti a vytlačili ruské sily z [[Izium]]u, [[Balaklija|Balaklije]] a prekročili rieku [[Oskiľ]]. Ruské sily začali po celom úseku frontu budovať obranné línie. Ruské ofenzívne akcie prebiehali už iba v okolí [[Bachmut]]u v Doneckej oblasti.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno =  | autor = | odkaz na autora = | titul = Ukraine in maps: Tracking the war with Russia | url = https://www.bbc.com/news/world-europe-60506682 | vydavateľ = bbc.com | dátum vydania = 2022-02-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-28 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V októbri ukrajinské sily začali postup v Chersonskej oblasti s cieľom oslobodiť [[Cherson]], najväčšie mesto, ktoré Rusi počas vojny na Ukrajine obsadili. Kritická situácia na fronte prinútila Rusko prvý krát od [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] vyhlásiť 21. septembra čiastočnú mobilizáciu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mobilizácia v Rusku naznačuje, že vojna na Ukrajine bude dlhá, myslí si analytik Jan Ludvík | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/mobilizacia-rusku-naznacuje-vojna-ukrajine-bude-dlha-mysli-analytik | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2022-09-23 | dátum prístupu = 2022-10-28 }}&lt;/ref&gt; Ukrajinské vojská napokon 11. novembra Cherson oslobodili a vytlačili ruské sily na východný (ľavý) breh [[Dneper|Dnepra]].

Veľká časť medzinárodného spoločenstva odsúdila Rusko za jeho kroky na Ukrajine a obvinila ho z porušovania medzinárodného práva a porušovania ukrajinskej [[Suverenita (právo)|suverenity]]. Mnohé krajiny zaviedli ekonomické sankcie voči Rusku, ruským jednotlivcom alebo spoločnostiam najmä po invázii v roku 2022.

V priebehu roku 2023 obe strany pokračovali intenzívnej bojovej činnosti. Rusom sa podarilo po dlhej ofenzíve v lete 2023 obsadiť [[Bachmut]]. Ukrajinci sa pokúsili o ofenzívu smerom na [[Melitopoľ]] a [[Berďansk]], avšak ich postup nebol dostatočne dynamický a vzhľadom na nedostatok síl neboli schopní dosiahnuť rozhodujúci prielom. Na jeseň ruské sily spustili ofenzívu smerom na [[Avdjivka|Avdjivku]]. Pozemné boje nepriniesli zásadnú zmenu a frontová línia sa v priebehu roku 2023 výrazne neposunula.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ukraine Interactive map - Ukraine Latest news on live map - liveuamap.com | url = https://liveuamap.com/ | vydavateľ = Ukraine Interactive map  - Ukraine Latest news on live map - liveuamap.com | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V júni 2023 došlo na ruskej strane ku krátkej vzbure vojsk [[Vagnerova skupina|Vagnerovej skupiny]], ktoré obsadili Rostov nad Donom a začali tiahnuť na Mosvku s cieľom dosiahnúť zmeny na Ministerstve obrany. Po približne 48 hodinách ho však prerušili a stiahli sa. Vedenie Vagnerovej skupiny (Prigožin, Utkin) v priebehu mesiaca zahunulo pri leteckej nehode.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Ruský vyšetrovací výbor potvrdil, že Prigožin pri páde lietadla zomrel | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/08/rusky-vysetrovaci-vybor-potvrdil-ze-prigozin-pri-pade-lietadla-zomrel/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-08-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-25 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Následne bol odvolaný gen. Surovikin, ktorý proti vzbure aktívne nezasiahol.

Koncom decembra 2023 Ukrajinci stratili mesto [[Marjinka]], v tej dobe už kompletne zničené. V januári 2024 sa ukrajinské sily stiahli zo zničenej [[Avdijivka|Avdijivky]]. Na jar došlo ku kríze na ukrajinskej strane pre pozastavenie dodávok zbraní a munície z USA v dôsledku politických obštrukcií v USA a chýbaniu delostreleckej munície. K zabezpečeniu delostreleckej munície prispela aj iniciatíva Česka, ku ktorej sa pripojil rad európskych krajín.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = První zásilka munice z české iniciativy dorazila na Ukrajinu | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/domaci/prvni-zasilka-munice-z-ceske-iniciativy-dorazila-na-ukrajinu-350562 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2024-06-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-25 | miesto = Praha | jazyk = }}&lt;/ref&gt; V priebehu roka sa ruskej strane podarilo silne narušiť ukrajinskú výrobu elektrickej energie, keď zničili prakticky všetky tepelné elektrárne.&lt;ref&gt;Pavel Polityuk, The Russian attacks that have pounded Ukraine's power facilities, 2024-06-20, Reuters, [https://www.reuters.com/business/energy/russian-attacks-that-have-pounded-ukraines-power-facilities-2024-06-14/ Dostupné online]&lt;/ref&gt; V máji sa Rusi pokúsili o útok na Charkov územia Belgorodskej oblasti, ale boli odrazení. Pokračoval pomalý ruský postup od Avdijivky na [[Očeretyne]] a [[Toreck]], ako aj boje o prístupy ku [[Kramatorsk]]u pri [[Časiv Jar]]e. 

V lete 2024 ukrajinské sily vpadli na ruské územie do [[Kurská oblasť|Kurskej oblasti]], kde obsadili mesto [[Sudža]]. Rusom sa ich podarilo vytlačiť až v marci 2025. Na tomto úseku frontu boli od konca roku 2024 nasadzovaní aj príslušníci severokórejskej armády. Počas roka pokračoval pomalý ale trvalý ruský postup v Doneckej oblasti. Na ukrajinskej strane bolo v priebehu roku 2024 možné pozorovať známky vyčerpania, najmä nedostatok nových bojaschopných posíl, ktoré by nahradili straty jednotiek v predchádzajúcich bojoch. Ukrajincom sa podarilo vytlačiť ruské vojnové lode Čiernomorskj flotily z Krymu do východnej časti Čierneho mora ([[Novorossijsk (Krasnodarský kraj)|Novorossijsk]]).

Obe strany naďalej zostávajú motivované v pokračovaní bojových operácií.

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | priezvisko = Gális | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Duleba | meno2 = Alexander | autor2 = | odkaz na autora2 = Alexander Duleba | titul = Rusko, Ukrajina a my : rozhovory Tomáša Gálisa s Alexandrom Dulebom | vydanie = 1 | vydavateľ = Premedia | miesto = Bratislava | rok = 2016 | počet strán = 167 | url = | isbn = 978-80-8159-313-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Forró | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = Tomáš Forró | titul = Donbas : svadobný apartmán v hoteli Vojna | vydanie = 1 | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | rok = 2019 | počet strán = 339 | url = | isbn = 978-80-999250-0-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Harkotová | meno = Stanislava | autor = | odkaz na autora = | titul = Ešte sme nezomreli : Príbehy z vojnovej Ukrajiny 2013 – 2022 | vydanie = | vydavateľ = Ringier Slovakia Media | miesto = Bratislava | rok = 2022 | počet strán = 208 | url = | isbn = 978-80-974226-2-2}}
* {{Citácia knihy | priezvisko = Forró | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Spev sirén : putovanie do srdca ukrajinskej vojny | vydanie = | vydavateľ = Absynt | miesto = Žilina | rok = 2024 | počet strán = 599 | url = | isbn = 978-80-8203-480-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://liveuamap.com/ Aktualizovaná online mapa vojny na Liveuamap]
* [https://www.radiosvoboda.org/a/31380909.html Najkratšia história rusko-ukrajinskej vojny: kde a ako sa začal konflikt na Donbase]
* [https://rusaggression.gov.ua/ua/home.html Virtuálne múzeum ruskej agresie]
* [https://24tv.ua/rosiya-napala-ukrayinu-24-lyutogo-2022-hronologiya-podiy_n1876131 Rusko zaútočilo na Ukrajinu (24. februára 2022): chronológia hlavných udalostí]

[[Kategória:Rusko-ukrajinská vojna]]
[[Kategória:10. roky 21. storočia na Ukrajine]]
[[Kategória:10. roky 21. storočia v Rusku]]</text>
      <sha1>swgl794mnl13oyt9lqgxny79ut1zs81</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Volebná kalkulačka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>682791</id>
    <revision>
      <id>8189951</id>
      <parentid>7956742</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T23:02:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189951</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6307" sha1="4tr4ussz24x0gve2sphs2qkruyshtd6" xml:space="preserve">'''Volebná kalkulačka'''&lt;ref name=&quot;kniha&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Havlík
 | meno = Vlastimil
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Volby do Poslanecké sněmovny 2013
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Masarykova univerzita
 | miesto = 
 | rok = 2014
 | počet strán = 347
 | url = 
 | isbn = 978-80-210-7794-2
 | kapitola = 
 | strany = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = Macková
 | meno = Alena
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Nová média v politické komunikaci (Politici, občané a online sociální sítě)
 | vydanie = 
 | vydavateľ = Masarykova univerzita
 | miesto = 
 | rok = 2018
 | počet strán = 242
 | url = 
 | isbn = 978-80-210-9131-3
 | kapitola = 
 | strany = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; je spravidla [[webová aplikácia]], ktorá má voličom napomáhať pri rozhodovaní vo [[voľby|voľbách]].&lt;ref name=&quot;Grazia&quot;/&gt; Ide väčšinou o krátky online kvíz, v ktorom užívateľ odpovedá na niekoľko otázok týkajúcich sa najrôznejších tém občianskeho života a po ktorého skončení volič zistí, do akej miery sa jeho názory zhodujú s názormi [[politická strana|politických strán]] či jednotlivých [[politik]]ov.&lt;ref&gt;[https://doi.org/10.1080/10584609.2020.1843572 Munzert, Simon, and Sebastian Ramirez-Ruiz. &quot;Meta-Analysis of the effects of voting advice applications.&quot; Political Communication 38.6 (2021): 691-706.]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://doi.org/10.1080/09644008.2020.1830374 Albertsen, Andreas. &quot;How do the Characteristics of Voting Advice Application Users Change Over Time? Evidence from the German Election Studies.&quot; German Politics (2020): 1-21.]&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;wahlomat&quot;/&gt; Odpovede strán či kandidátov na otázky v kalkulačke môžu tvorcovia kalkulačky určovať sami na základni vlastného zhodnotenia, programových dokumentov strán či politikov, alebo sú určené priamo stranou či kandidátom.&lt;ref name=&quot;Grazia&quot;&gt;[https://doi.org/10.1002/poi3.140 Garzia, Diego, and Stefan Marschall. &quot;Research on voting advice applications: state of the art and future directions.&quot; Policy &amp; Internet 8.4 (2016): 376-390.]&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
Idea pochádza z [[Holandsko|Holandska]], projekt sa postupne rozšíril do mnohých ďalších krajín. Holandský StemWijzer&lt;ref name=&quot;Stemwijzer&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Stemwijzer |url=https://home.stemwijzer.nl/ |dátum prístupu=2022-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220528133343/https://home.stemwijzer.nl/ |dátum archivácie=2022-05-28 }}&lt;/ref&gt; bol vydaný v papierovej forme v roku [[1989]] a je dostupný online od roku [[1998]].&lt;ref name=&quot;bpb_geschichte&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Bundeszentrale für politische Bildung
 | odkaz na autora = 
 | titul = Die Geschichte des Wahl-O-Mat
 | url = https://www.bpb.de/themen/wahl-o-mat/326661/die-geschichte-des-wahl-o-mat/
 | vydavateľ = bpb.de
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2022-06-04
 | miesto = 
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; V [[Nemecko|Nemecku]] pripravuje Spolková centrála pre politické vzdelávanie&lt;ref name=&quot;bpb_geschichte&quot; /&gt; aplikáciu Wahl-O-Mat&lt;ref name=&quot;wahlomat&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Wahl-O-Mat
 | url = https://www.wahl-o-mat.de/bundestagswahl2021/app/main_app.html
 | vydavateľ = wahl-o-mat.de
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2022-06-04
 | miesto = 
 | jazyk = 
 | url archívu = https://web.archive.org/web/20220704185304/https://www.wahl-o-mat.de/bundestagswahl2021/app/main_app.html
 | dátum archivácie = 2022-07-04
 }}&lt;/ref&gt; od roku [[2002]].

== Použitie v rôznych krajinách ==
V roku [[2007]] malo 15 z 22 európskych krajín aspoň jednu volebnú kalkulačku. Medzi najúspešnejšie patrili holandský Stemwijzer&lt;ref name=&quot;Stemwijzer&quot;/&gt; so 4,7 miliónmi konzultáciami v roku [[2006]] (40 % voličov) a nemecká Wahl-O-Mat&lt;ref name=&quot;wahlomat&quot;/&gt; so 85 miliónmi konzultáciami.&lt;ref name=&quot;bpb_geschichte&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Grazia&quot;/&gt; Volebné kalkulačky sú aj v Ukrajine,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=iVote |url=https://ivote.com.ua/ |dátum prístupu=2022-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220528130256/https://www.ivote.com.ua/ |dátum archivácie=2022-05-28 }}&lt;/ref&gt; Švédsku,&lt;ref&gt;[https://valkompass.com/ Valkompass]&lt;/ref&gt; Lotyšsku,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=ParVaiPret.lv |url=http://www.parvaipret.lv/ |dátum prístupu=2022-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220525042634/https://parvaipret.lv/ |dátum archivácie=2022-05-25 }}&lt;/ref&gt; Slovensku,&lt;ref name=&quot;sk&quot;&gt;[https://www.volebnakalkulacka.sk Volebná kalkulačka]&lt;/ref&gt; Česku,&lt;ref&gt;[https://www.volebnikalkulacka.cz/ Volební kalkulačka]&lt;/ref&gt; Rakúsku,&lt;ref&gt;[https://wahlkabine.at Wahlkabine]&lt;/ref&gt; Francúzsku,&lt;ref&gt;[https://www.votetest.org Vote test]&lt;/ref&gt; Nemecku,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Wahl-o-mat |url=https://www.wahl-o-mat.de/bundestagswahl2021/app/main_app.html |dátum prístupu=2022-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220704185304/https://www.wahl-o-mat.de/bundestagswahl2021/app/main_app.html |dátum archivácie=2022-07-04 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;[https://voto.vote/ VOTO]&lt;/ref&gt; Maďarsku,&lt;ref&gt;[https://www.vokskabin.hu Vokskabin]&lt;/ref&gt; Spojenom kráľovstvu,&lt;ref&gt;[http://www.whoshallivotefor.com/ Who shall I vote for?]&lt;/ref&gt; Spojených štátoch,&lt;ref name=&quot;compass&quot;/&gt; Kanade,&lt;ref name=&quot;compass&quot;/&gt; Austrálii,&lt;ref name=&quot;compass&quot;/&gt; Novom Zélande&lt;ref name=&quot;compass&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vote Compass |url=https://www.votecompass.com/ |dátum prístupu=2022-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220603014435/https://www.votecompass.com/ |dátum archivácie=2022-06-03 }}&lt;/ref&gt; a Indii,&lt;ref&gt;[https://www.isidewith.com/political-quiz iSideWith.com]&lt;/ref&gt; aj pre EÚ-voľby.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=votematch |url=https://www.votematch.eu/ |dátum prístupu=2022-05-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20220527122840/https://votematch.eu/ |dátum archivácie=2022-05-27 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Politické webové stránky]]
[[Kategória:Voľby]]
[[Kategória:Hlasovanie]]</text>
      <sha1>4tr4ussz24x0gve2sphs2qkruyshtd6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Šablóna:Jadrová energetika na Slovensku</title>
    <ns>10</ns>
    <id>686558</id>
    <revision>
      <id>8189819</id>
      <parentid>7430875</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:04:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>+ [[Atómová elektráreň Kecerovce]]</comment>
      <origin>8189819</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1062" sha1="hrmsaxkknnlq6a3uchy2e1zw0imtnvc" xml:space="preserve">{{Navigačná lišta
| meno      = Jadrová energetika na Slovensku
| nadpis    = Jadrová energetika na [[Slovensko|Slovensku]]

| skupina1   = Elektrárne
| zoznam1   = 
* [[Atómové elektrárne Bohunice|Bohunice]]
* [[Atómové elektrárne Mochovce|Mochovce]]

| skupina2   = Bývalé elektrárne
| zoznam2   = 
* [[Jadrová elektráreň Bohunice A1|Bohunice A1]]

| skupina3   = Navrhované elektrárne
| zoznam3   = 
* [[Atómová elektráreň Kecerovce]]
* [[Nový jadrový zdroj]]
* [[Jadrová energetická spoločnosť Slovenska]]

| skupina4   = Štátny dozor
| zoznam4   = 
* [[Úrad jadrového dozoru]]
* [[Československá komisia pre atómovú energiu]]

| skupina5   = Incidenty
| zoznam5   = 
* [[Havária jadrovej elektrárne A1]] (1977)

| skupina6   = Vyraďovanie a jadrový odpad
| zoznam6   = 
* [[Jadrová a vyraďovacia spoločnosť]]

| skupina7   = Výskum
| zoznam7   = 
* [[Výskumný ústav jadrovej energetiky]]

}}&lt;noinclude&gt;
[[Kategória:Navigačné šablóny Slovenska]]
[[Kategória:Navigačné šablóny energie]]
&lt;/noinclude&gt;</text>
      <sha1>hrmsaxkknnlq6a3uchy2e1zw0imtnvc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Lev Prchala</title>
    <ns>0</ns>
    <id>688515</id>
    <revision>
      <id>8189878</id>
      <parentid>8163972</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:19:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <comment>kapitola Lev Prchala vo filme</comment>
      <origin>8189878</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12679" sha1="h6n6zjgoq4zhxx4y89ih86fldobgnqt" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Lev Prchala
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = česko-slovenský generál a exilový politik
 | Portrét            = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dn|1892|03|23}}
 | Miesto narodenia   = [[Slezská Ostrava (mestský obvod)|Slezská Ostrava]], [[Rakúsko-Uhorsko]]&lt;br /&gt;(dnes časť [[Ostrava|Ostravy]], [[Česko]])
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1963|06|11|1892|03|23}}
 | Miesto úmrtia      = [[Feldbach (Štajersko)|Feldbach]], [[Rakúsko]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = 
 | Partnerka          = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = Politika
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Lev Prchala''' (* [[23. marec]] [[1892]], [[Slezská Ostrava (mestský obvod)|Slezská Ostrava]], [[Rakúsko-Uhorsko]] – † [[11. jún]] [[1963]], [[Feldbach (Štajersko)|Feldbach]], [[Rakúsko]])&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;Prchala, Lev, 1892-1963. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bibliografie dějin Českých zemí | url = https://biblio.hiu.cas.cz/records/9487821c-5692-42fb-a95c-4ac7aff55b0a | vydavateľ = Historický ústav AV ČR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-15 | miesto = Praha}}&lt;/ref&gt; bol vojak pôvodom z [[Morava (región)|Moravy]], česko-slovenský armádny generál, príslušník [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. V čase [[Mníchovská dohoda|mníchovskej krízy]] velil IV. československej armáde , od októbra 1938 III. armáde ''Štefánik'', ktorá odpovedala za obranu Slovenska a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Po rozpade [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] odišiel do exilu, kde bol v opozícii proti exilovému prezidentovi [[Edvard Beneš|Edvardovi Benešovi]]. Zomrel v exile.

== Pôvod a štúdiá ==
Lev Prchala ma pôvod v baníckej oblasti Sliezska. v roku [[1903]]{{--}}1911 študoval na Štátnej reálnej škole a v roku [[1911]] odišiel do [[Viedeň|Viedne]] študovať právo na Viedenskej univerzite, no už v roku [[1912]] nastúpil na na školu jednoročných dobrovoľníkov, ktorú vyštudoval popri práve.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Brabec|meno=Martin|titul=Velitelé čtyř armád|periodikum=Válka revue speciál, 1938 Boj o Československo|vydavateľ=Extra publishing s.r.o.|miesto=Brno|dátum=2013-08-02|strany=34-37|issn=1804-0772|dátum prístupu=2022-10-15}}&lt;/ref&gt;

== V ozbrojených silách Česko-Slovenska ==
Po vypuknutí 1.svetovej vojny odišiel na front, kde v roku [[1916]] padol do ruského zajatia.

=== Československý legionár ===
Do Československých légií v Rusku vstúpil Prchala v roku [[1917]]. Ako ich príslušník absolvoval celú [[sibírska anabáza|sibírsku anabázu]] a v bojoch si vydobyl vysoké renomé. Svoje pôsobenie v československých légiách končil ako veliteľ 3. československej streleckej divízie a v roku [[1920]] bola jeho divízia presunutá do nového štátu – [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].

=== Československý dôstojník ===
Po návrate do vlasti ostal v armáde: Najskôr absolvoval dovolenku a potom bol menovaný za vojenského poradcu pri veľvyslanectve Republiky Česko-Slovenskej vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. Od novembra 1921 – augusta 1923 absolvoval vojenské štúdiá v [[Paríž|Paríži]]. Od septembra 1923 velil 1. horskej divízii v [[Ružomberok|Ružomberku]] a od septembra 1925 12. divízii v [[Užhorod|Užhorode]]. V septembri 1931 bol Prchala menovaný do funkcie podnáčelníka Hlavného štábu brannej moci. V novembri 1933 sa Prchala stal veliteľom Zemského vojenského veliteľstva v [[Košice|Košiciach]]. Vo funkcii zostal až do septembra 1938 a vyhlásenia brannej pohotovosti štátu.

V decembri 1938 sa opätovne stal Zemským vojenským veliteľom v [[Bratislava|Bratislave]] a v januári 1939 sa nakrátko stal ministrom financií, vnútra a dopravy autonómnej vlády [[Podkarpatská Rus|Podkarpatské Rusi]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Podozrenia z klientelizmu ===
V roku [[1933]] bol Lev Prchala ako podnáčelník Hlavného štábu brannej moci hlavným kandidátom na uvoľnený najvyšší posť náčelníka. Jeho protikandidátom bol náčelník francúzskej vojenskej misie v Československu generál Louis E. Faucher. Prchalovou kandidatúru podporovalo Ministerstvo národnej obrany, no padlo naň podozrenie, že pri vojenských zákazkách uprednostňoval firmu, v ktorej sa angažoval jeho švagor Bruno Böhm. Ten bol naviac lídrom protištátnej strany [[Deutsche nationalsozialistische Arbeiterpartei|DNSAP]]. Prchalu aféra vyradila ako kandidáta a za náčelníka Hlavného štábu brannej moci vymenoval prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk|Masaryk]]  arm. gen. [[Ludvík Krejčí|Ludvíka Krejčího]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Počas mníchovskej krízy ===
V septembri [[1938]] prevzal Prchala velenie IV. československej armády „''Neruda''“. Jeho 9 divízií malo brániť Moravu od juhu na úseku od česko-moravskej hranice až po hranicu moravsko-slovenskú. Neskôr prevzala Prchalova armáda úsek od rieky [[Vltava|Vltavy]] pri [[Vyšší Brod|Vyššom Brode]] až po [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] na východe.

Lev Prchala patril medzi najhorlivejších zástancov obrany republiky a svoje emócie dával najavo aj pred prezidentom [[Edvard Beneš|Benešom]]. Prijatie záverov mníchovskej konferencie niesol veľmi ťažko a [[2. október|2. októbra]] sa zúčastnil tajnej porady dôstojníkov, kde sa hľadali možnosti ako zvrátiť situáciu a postaviť sa na obranu republiky a to za podpory rovnako zmýšľajúcich politikov napríklad z komunistickej strany.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Brabec|meno=Martin|titul=ČSR na pokraji války: pravda a mýtý (rozhovor s historikom Pavlem Šrámkom)|periodikum=Válka revue speciál, 1938 Boj o Československo|vydavateľ=Extra publishing s.r.o.|miesto=Brno, Česko|dátum=2013-08-02|strany=86-89|issn=1804-0772|dátum prístupu=2022-10-15}}&lt;/ref&gt;

=== Veliteľ III. armády Štefánik ===
V októbri [[1938]] prevzal Prchala velenie nad III. československou armádou s krycím názvom „''Štefánik''“, ktorá mala na starosti obranu Slovenska a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]]. Od októbra práve tieto dve časti Česko-Slovenska museli čeliť vojenským provokáciám zo strany [[Poľsko|Poľska]] a Maďarska a útokom polovojenských diverzných skupín [[Rongyos gárda|Rongyosgárda]], [[Szabadcsapatok|Szabadcsapatók]] a poľských strzelcov, ktorých cieľom bolo vynútenie si ďalších územných ústupkov v prospech [[Poľsko|Poľska]] a [[Maďarsko|Maďarska]].&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=V. BYSTRICKÝ, M. MICHELA, M. SCHVARC,|titul=Rozbitie, alebo rozpad?|vydavateľ=VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|rok=2010|isbn=9788022411509|strany=111-126|kapitola=M. Čaplovič: Českolovenská armáda medzi Mníchovom 1938 a marcom 1939 s dôrazom na Slovensko}}&lt;/ref&gt;

III. armáda bola v októbri posilnená návratom niektorých mobilizovaných jednotiek z Česka do svojich domovských útvarov na Slovensku ako aj presunom niektorých útvarov z Česka. a tak Prchala ako veliteľ armády disponoval dvojnásobným počtom divízií oproti stavu z konca septembra 1938. Na Slovensko sa od Pluku útočnej vozby 2 presunulo ďalších šesť tankových [[Rota (vojenská jednotka)|rôt]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Keď [[25. november|25. novembra]] [[1938]] po incidentoch pri [[Čadca|Čadci]] a o niekoľko dní aj v [[Oravský Podzámok|Oravskom Podzámku]] napadlo [[Poľsko]] vojensky Česko-Slovensko, Prchala organizoval protiútok, no z Prahy prišiel rozkaz zaujať obranu a nič nepodnikať s dodatkom, že:&lt;blockquote&gt;„''...ten rozkaz dávame len na popud ministerstva zahraničia, ktoré má záujem na tom, aby sa vypráznenie udialo bez krvi''“&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;/blockquote&gt;Prchala na to reagoval ostro.&lt;blockquote&gt;''„Ústupovania bez krvi máme dosť, a zvlášť u Poliakov.“''&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;/blockquote&gt;Prchala mal ako veliteľ III. armády zabezpečiť obranyschopnosť Slovenska v koordinácii s pplk. gšt. [[Ferdinand Čatloš|Ferdinandom Čatlošom]], styčným dôstojníkom pražského ministerstva národnej obrany pri slovenskej autonómnej vláde. V novembri [[1938]] Prchala odmietol žiadosť [[Ferdinand Čatloš|Čatloša]] o vyzbrojenie vycvičených príslušníkov [[Hlinkova garda|Hlinkovej gardy]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== V exile ==
Po rozpade Česko-Slovenska v polovici marca [[1939]] odišiel Lev Prchala do exilu, najskôr do Poľska. V poľskom Krakove ostal aj naďalej funkčný československý konzulát a sústreďovali sa tu osoby, ktoré odišli z Nemcami vytvoreného [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] a [[Slovenská republika (1939 – 1945)|slovenského štátu]] s odhodlaním pokračovať v boji proti Nemecku a za obnovenie Česko-Slovenska. [[Poľská obranná vojna (1939)|Po prepadnutí Poľska Nemeckom]] na žiadosť československej emigrácie v [[Poľsko|Poľsku]] poľské úrady povolili vznik vojenskej jednotky, ktorá dostala názov [[Legion Čechů a Slováků v Polsku|Legión Čechov a Slovákov v Poľsku]].

Prchala sa stal veliteľom asi 1000 člennej jednotky len formálne, skutočné velenie mal pplk. [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvik Svoboda]]. Neozbrojená jednotka ustupovala na východ no Prchala sa za nevyjasnených okolností oddelil od jednotky a prvý dorazil do [[Rumunská ľudová republika|Rumunska]]. Za tento jeho počin bol tvrdo kritizovaný a zrejme sa tak aj pripravil o významnejšie miesto v odboji Po márnej snahe očistiť si meno bol napokon postavený mimo službu.&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Mašek|meno=Miroslav|titul=Nejtéžší zkouška věrnosti|periodikum=Válka revue speciál, Československá generalita 1918-1989|vydavateľ=Extra publishing s.r.o.|miesto=Brno, Česko|dátum=2021-04-29|strany=17-19|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt; Prchala sa navyše pridal k protibenešovskému krídlu exilu, ku ktorému patrili aj [[Štefan Osuský]] a [[Milan Hodža]]. Stal sa predsedom Českej národnej rady, ktorá zastupovala ľudí, ktorým sa nepáčil príklon [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] k [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]], a ktorá aj odsúdila postup voči [[Sudetskí Nemci|sudetským Nemcom]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Prchala si vyslúžil nálepku „''fašista''“ a „''zradca''“. Dokonca sa objavil aj termín „''prchalovčina''“. Po vojne žiadali československé orgány o jeho vydanie, no Briti ho odmietli vydať. V 50. rokoch Prchala zastával myšlienku návratu sudetských Nemcov do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a za svoju snahu si dal zjednotenie všetkých exilových Čechov s sudetských Nemcov. Aktivitami s krajanskými spolkami sa snažil udržať si vplyv.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

== Lev Prchala vo filme ==
Druhá časť českej série ''České století (2013)'' sa odohráva v roku 1938, krátko po Mníchovskej konferencii a nesie názov ''Den po Mnichovu (1938).'' Leva Prchalu v nej hrá herec [[Miloslav Mejzlík|Karel Dobrý]].

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.klubvtn.info/info_308a.htm Vznik Českej a slovenskej légie v Poľsku v roku 1939]
* [https://www.valka.cz/Prchala-Lev-t24251 Prchala Lev] – článok na válka.cz, aj s hodnostným postupom a všetkými miestami pôsobenia Leva Prchalu.

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Prchala, Lev}}
[[Kategória:Českí generáli]]
[[Kategória:Česko-slovenskí generáli]]
[[Kategória:Českí politici]]
[[Kategória:Českí emigranti a exulanti]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1914 – 1918]]
[[Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií]]
[[Kategória:České osobnosti prvej svetovej vojny]]
[[Kategória:Rakúsko-uhorské osobnosti prvej svetovej vojny]]
[[Kategória:Osobnosti z Ostravy]]
[[Kategória:Nositelia Radu svätého Vladimíra]]</text>
      <sha1>h6n6zjgoq4zhxx4y89ih86fldobgnqt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fez</title>
    <ns>0</ns>
    <id>690392</id>
    <revision>
      <id>8189998</id>
      <parentid>7501547</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T05:58:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>+ref</comment>
      <origin>8189998</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4347" sha1="pi3jkoua7pvlros5ga1t3rldbm1put4" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Fez
| native_name        = فاس
| other_name         = 
| category           = mesto
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Fès et sa médina.jpg
| image_caption      = 
| image_compl        = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = 
| symbol             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Maroko
| country_flag       = 1
| state_type         = Provincia
| state              = Fès-Meknès
| region             = 
| histregion         = 
| district           = 
| commune            = 
| municipality       = 
| capital            = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| range              = 
| road               = 
| border             = 
| part               = 
| tributary_left     = 
| tributary_right    = 
| city               = 
| landmark           = 
| building           = 
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 
| lat_d              = 34
| lat_m              = 02
| lat_s              = 36
| lat_NS             = S
| long_d             = 5
| long_m             = 00
| long_s             = 12
| long_EW            = Z
| coordinates_type   = 
| highest            = 
| highest_elevation  = 
| highest_lat_d      = 
| highest_lat_m      = 
| highest_lat_s      = 
| highest_lat_NS     = 
| highest_long_d     = 
| highest_long_m     = 
| highest_long_s     = 
| highest_long_EW    = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 
| lowest_lat_d   = 
| lowest_lat_m   = 
| lowest_lat_s   = 
| lowest_lat_NS  = 
| lowest_long_d  = 
| lowest_long_m  = 
| lowest_long_s  = 
| lowest_long_EW = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 320
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 1112072
| population_date    = 2014
| population_density = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 789
| established_type   = založenie
| mayor              = Abdeslam Bekkali
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = [[Western European Time|WET]]
| utc_offset =+0
| timezone_DST       = WEST
| utc_offset_DST =+1
| postal_code        = 
| area_code          = 
| area_code_type     = 
| code               = 
| code1              = 
| code1_type         = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** UNESCO etc. *** --&gt;
| whs_name           = Medina of Fez
| whs_year           = 1981
| whs_number         = 176
| whs_region         = 2
| whs_criteria       = iii, iv
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Morocco relief location map.jpg
| map_background     = 
| map_caption        = Poloha mesta na mape Maroka
| map_locator        = Maroko
| map1               = 
| map1_background    = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
| map2               = 
| freemap_zoom       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Fes
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Fez'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; ({{v jazyku|arb|فاس}}, {{v jazyku|fra|Fès}}) je mesto v severnom [[Maroko|Maroku]]. S populáciou vyše milión obyvateľov je to druhé najväčšie mesto krajiny. Založené bolo v ére [[Idrísovci|Idrísovskej]] dynastie a je jedným zo štyroch kráľovských miest Maroka. Historické centrum mesta ([[Medina (urbanizmus)|medina]]) je zaradené medzi lokality [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]].

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 31.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Zdroj ==
* {{Preklad|en|Fez, Morocco|1123717187}}

[[Kategória:Mestá v Maroku]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Maroku]]</text>
      <sha1>pi3jkoua7pvlros5ga1t3rldbm1put4</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189999</id>
      <parentid>8189998</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T05:58:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Vasiľ premiestnil stránku [[Fás]] na [[Fez]]: https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/</comment>
      <origin>8189998</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4347" sha1="pi3jkoua7pvlros5ga1t3rldbm1put4" xml:space="preserve">{{Geobox | Settlement
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Fez
| native_name        = فاس
| other_name         = 
| category           = mesto
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = Fès et sa médina.jpg
| image_caption      = 
| image_compl        = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;
| flag               = 
| symbol             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Maroko
| country_flag       = 1
| state_type         = Provincia
| state              = Fès-Meknès
| region             = 
| histregion         = 
| district           = 
| commune            = 
| municipality       = 
| capital            = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| range              = 
| road               = 
| border             = 
| part               = 
| tributary_left     = 
| tributary_right    = 
| city               = 
| landmark           = 
| building           = 
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| elevation          = 
| lat_d              = 34
| lat_m              = 02
| lat_s              = 36
| lat_NS             = S
| long_d             = 5
| long_m             = 00
| long_s             = 12
| long_EW            = Z
| coordinates_type   = 
| highest            = 
| highest_elevation  = 
| highest_lat_d      = 
| highest_lat_m      = 
| highest_lat_s      = 
| highest_lat_NS     = 
| highest_long_d     = 
| highest_long_m     = 
| highest_long_s     = 
| highest_long_EW    = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 
| lowest_lat_d   = 
| lowest_lat_m   = 
| lowest_lat_s   = 
| lowest_lat_NS  = 
| lowest_long_d  = 
| lowest_long_m  = 
| lowest_long_s  = 
| lowest_long_EW = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area               = 320
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 1112072
| population_date    = 2014
| population_density = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = 789
| established_type   = založenie
| mayor              = Abdeslam Bekkali
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           = [[Western European Time|WET]]
| utc_offset =+0
| timezone_DST       = WEST
| utc_offset_DST =+1
| postal_code        = 
| area_code          = 
| area_code_type     = 
| code               = 
| code1              = 
| code1_type         = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** UNESCO etc. *** --&gt;
| whs_name           = Medina of Fez
| whs_year           = 1981
| whs_number         = 176
| whs_region         = 2
| whs_criteria       = iii, iv
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Morocco relief location map.jpg
| map_background     = 
| map_caption        = Poloha mesta na mape Maroka
| map_locator        = Maroko
| map1               = 
| map1_background    = 
| map1_caption       = 
| map1_locator       = 
| map2               = 
| freemap_zoom       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Fes
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Fez'''&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;/&gt; ({{v jazyku|arb|فاس}}, {{v jazyku|fra|Fès}}) je mesto v severnom [[Maroko|Maroku]]. S populáciou vyše milión obyvateľov je to druhé najväčšie mesto krajiny. Založené bolo v ére [[Idrísovci|Idrísovskej]] dynastie a je jedným zo štyroch kráľovských miest Maroka. Historické centrum mesta ([[Medina (urbanizmus)|medina]]) je zaradené medzi lokality [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového dedičstva UNESCO]].

== Referencie ==
{{referencie|refs=

&lt;ref name=&quot;ÚGKK&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným
| url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 05.01.2022
| dátum prístupu = 31.03.2026
| vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]]
| miesto = Bratislava
| poznámka = 
}}&lt;/ref&gt;

}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Zdroj ==
* {{Preklad|en|Fez, Morocco|1123717187}}

[[Kategória:Mestá v Maroku]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Maroku]]</text>
      <sha1>pi3jkoua7pvlros5ga1t3rldbm1put4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Dunaj, k vašim službám</title>
    <ns>0</ns>
    <id>691394</id>
    <revision>
      <id>8189669</id>
      <parentid>8187911</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T12:06:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-12439-11</username>
        <id>287221</id>
      </contributor>
      <comment>/* Obsadenie */Hhjf</comment>
      <origin>8189669</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="122894" sha1="guqatofg0dau2ix7n23a6318p9vj78n" xml:space="preserve">{{Infobox Televízny seriál
| sk                = Dunaj, k vašim službám
| en                = 
| logo              =
| žáner             = výpravný dobový [[seriál]]
| námet             = Jan Coufal&lt;br&gt;Filip Bobiňski
| scenár            = [[Evita Twardzik]]&lt;br&gt;Jozef Koleják&lt;br&gt;Katarína Mikulíková
| réžia             = Peter Hoferica&lt;br&gt;Peter Magát&lt;br&gt;Peter Kelíšek
| obsadenie         = Barbora Andrešičová ako Irena Bočkay&lt;br&gt;[[Emil Horváth]] ako Rudolf Kučera&lt;br&gt;[[Zdena Studenková]] ako Edita Kučerová&lt;br&gt;Igor Kassala ako Karol Tomka&lt;br&gt;Lesana Krausková ako Alena Valentová&lt;br&gt;[[Monika Hilmerová]] ako Vilma Rusnáková&lt;br&gt;[[Petra Dubayová]] ako Eva Dušeková&lt;br&gt;[[Kristína Svarinská]] ako Klára Zacharová&lt;br&gt;[[Filip Tůma]] ako Anton Holubec&lt;br&gt;Marek Rozkoš ako Peter Kučera&lt;br&gt;Martin Mňahončák ako Viliam Urban&lt;br&gt;[[Ráchel Šoltésová]] ako Kristína Bognárová&lt;br&gt;[[Matúš Kvietik]] ako Jakub Lukáč&lt;br&gt;[[Ján Koleník]] ako Walter Klaus&lt;br&gt;[[Tomáš Maštalír]] ako Leopold Kučera a Dominik Römer ako Hitler
| hudba             = Peter Graus
| hudba popiska     = 
| slogan            = 
| krajina           = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| jazyk             = [[slovenčina]]
| počet sérií       = 13
| počet častí       = 294 ([[#Časti|zoznam častí]])
| výkonný producent = Mirka Grimaldi 
| producent         = Peter Kelíšek
| kamera            = Martin Jurči &lt;br&gt;Roman Šupej&lt;br&gt;Sean Grimaldi
| strih             = Michal Čepec &lt;br&gt;Simona Vallovičová &lt;br&gt;Peter Sedláčik &lt;br&gt;Maroš Šlapeta
| dĺžka             = cca 55-60 min.
| spoločnosť        = BEETLE s.r.o. 
| distribútor       = 
| rok orig          = [[10. január]] [[2023]] – súčasnosť
| tv orig           = [[TV Markíza]]
| rok sk            = 
| tv sk             = 
| formát obrazu     = 
| prístupnosť       = {{Veková prístupnosť|15}}
| webstránky        = {{url|markiza.sk/relacie/dunaj-k-vasim-sluzbam}}
}}

'''''Dunaj, k vašim službám''''' je [[slovensko|slovenský]] dobový [[seriál|seriál (telenovela) na]] [[TV Markíza]], ktorý sa vysiela od [[10. január]]a [[2023]] dvakrát do týždňa, v utorky a štvrtky o 20:30.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dunaj {{!}} Televízia Markíza | url = https://dunaj.markiza.sk | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mediaboom.sk | odkaz na autora = | titul = Markíza v 2023: Výpravný seriál s Koleníkom aj novinka s Maštalírom, na jar nové Let´s Dance! | url = https://mediaboom.sk/markiza-v-roku-2023-vypravny-serial-s-kolenikom-novinka-s-mastalirom-na-jar-nova-seria-lets-dance | vydavateľ = mediaboom.sk | dátum vydania = 2022-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-08 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Synopsa ==
Seriál sa odohráva v roku [[1939]] v [[Bratislava|Bratislave]], kedy sa otvára nový [[obchodný dom Dunaj]]. Práve tento dom sa stal symbolom modernej doby a prepychovou dominantou centra mesta. Obchodný dom Dunaj je však plný ľudí v čase, keď je krajina uvrhnutá do neistoty a strachu z možnej vojny, nakoľko bol vyhlásený [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenský štát]].

== Obsadenie ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
|+
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | herec
! rowspan=&quot;2&quot; | postava
! rowspan=&quot;2&quot; | povolanie
! rowspan=&quot;2&quot; | poznámky
! colspan=&quot;3&quot; | postavy
|-
! style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center&quot; | hlavná
! style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center&quot; | vedľajšia
! style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center&quot; | hosť
|-
! colspan=&quot;7&quot; |hlavné slovenské rodiny :
|-
! colspan=&quot;7&quot; | rodina Kučerovci
|-
| [[Emil Horváth]]
| Rudolf Kučera
|bývalý majiteľ a predavač na oddelení hudby obchodného domu Dunaj, teraz upratovač, v odboji
| manžel Edity, otec Petra '''†''' a Ireny, nevlastný otec Leopolda, svokor Imricha a Kláry, švagor Antona a Terezy, dedo Ota '''†''', Lujzy a Filipa
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Zdena Studenková]]
| Edita Kučerová 
{{Small|(rod. Koháryová)}}
| bývalá spolumajiteľka obchodného domu Dunaj, bývalá predsedníčka spolku slovenských žien 
| manželka Rudolfa, matka Petra '''†''', Ireny a Leopolda, sestra Antona, švagrina Terezy, svokra Imricha a Kláry, babka Ota '''†''', Lujzy a Filipa, stryná Antónie 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Marek Rozkoš]]
| '''†''' Peter Kučera
| spolumajiteľ obchodného domu Dunaj, právnik, v odboji ako letec, zomrel na následky streľby, ktorú vykonal Walter
| manžel Kláry, otec Filipa, syn Rudolfa a Edity, brat Ireny a nevlastný brat Leopolda, zať Ernesta, švagor Imricha, strýko Ota '''†''' a Lujzy, vdovec po Johane 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}6.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Kristína Svarinská]]
| Klára Kučerová
| predavačka na oddelení módy, bývalá spolumajiteľka Dunaja 
| snúbenica Lukáša, vdova po Petrovi '''†''', mama Filipa, dcéra Ernesta a Eleonóry, švagriná Ireny, Leopolda a Imricha, nevesta Rudolfa a Edity, 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Roman Michalko]]
|Filip Kučera
|dieťa
|syn Kláry a Petra '''†''', vnuk Edity, Rudolfa, Ernesta a Eleonóry, synovec Ireny, Imricha a Leopolda, bratranec Ota a Lujzy
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center; &quot; | 7. - 11.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Tomáš Maštalír]]
|Leopold Kučera
|dlhodobo v kúpeloch, teraz bývá vo Švajčiarsku, kde je aj v odboji, začal znova chodiť po ťažkom úraze (padol z koňa) 
|syn Edity a Vladimíra Ruttkaya, nevlastný syn Rudolfa, nevlastný brat Ireny a Petra '''†''', švagor Imricha a Kláry, strýko Ota '''†''', Lujzy a Filipa, bratranec Antónie
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Marta Turianová]]
|Hana Petrášová
|slúžka u Kučerovcov
| ----
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |rodina Bočkayovci
|-
| [[Barbora Andrešičová]]
| Irena Bočkayová
{{Small|(rod. Kučerová)}}
| šéfredaktorka Hlasu odboja, bývalá spolumajiteľka obchodného domu Dunaj a bývalá riaditeľka v kameňolome 
| manželka Imricha, matka Ota '''†''' a Lujzy, dcéra Rudolfa a Edity, sestra Petra '''†''' a nevlastná sestra Leopolda, švagriná Kláry, krstná mama Filipa, neter Antona a Terezy, sesternica Antónie
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Ivan Šándor]]
| Imrich Bočkay
| šľachtic, zástupca guvernéra Národnej Banky, šéf odboja
| manžel Ireny, otec Ota '''†''' a Lujzy, švagor Petra '''†''', Kláry a Leopolda, zať Rudolfa a Edity, strýko Filipa
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Šimon Silaj]]
| '''†''' Oto Bočkay
|žiak, umrel pri bombardovaní
| syn Ireny a Imricha, vnuk Rudolfa a Edity, synovec Kláry, Petra '''†''' a Leopolda, brat Lujzy, bratranec Filipa
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}12.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Thalia Alexandra Král]]
| Lujza Bočkay
|žiačka 
| dcéra Ireny a Imricha, vnučka Rudolfa a Edity, neter Kláry, Petra '''†''' a Leopolda, sestra Ota '''†''', sesternica Filipa
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |rodina Holubcova
|-
| [[Filip Tůma]]
| Anton Holubec
| šéf tajných služieb, bývalý riaditeľ obchodného domu Dunaj, vrah Valeriána '''†''', pokúsil sa zabiť Terezu, ukrýva doma Židov, bol zatknutý za vlastizradu, chcel byť v odboji, nakoniec kolaboruje 
| manžel Terezy, otec Antónie, milenec Adely, bývalý manžel Leny, brat Edity, strýc Petra '''†''', Ireny a Leopolda, švagor Rudolfa a bývalý švagor Waltera a Helgy
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Barbora Chlebcová]]
| Tereza Holubcová 
&lt;small&gt;(rod.Lapšanská)&lt;/small&gt;
| vedúca na oddelení módy v Dunaji, veliteľka ženského krídla HSĽS a predsedníčka SSŽ
|manželka Antona, matka Antónie, švagrina Rudolfa a Edity, neter Františka a Valérie 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 5. - 7., 9. - 14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 8.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Zuzana Mitríková]]
|Antónia Holubcová
|dieťa
|dcéra Antona a Terezy, neter Edity, teta Ireny a Leopolda, Lujzy, Ota '''†''' a Filipa
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |11. - 14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |rodina Almásyovci
|-
| [[Vladimír Hajdu|Ady Hajdu]]
| Ernest Almásy
| šľachtic
| otec Kláry, svokor Petra '''†''' a dedo Filipa, láska sestry Bernadetty (Emílie)
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |5. - 9., 11.-14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |rodina Dočekalovi
|-
|[[Simona Kollárová]]
|'''†''' Júlia Dočekalová
|zomrela na rakovinu, pracovala pre Antona 
|vdova, matka Petríka
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 7.{{--}}8.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|Peter Dočekal
|dieťa, žije u Kučerovcov
|syn Júlie 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 7.{{--}}14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |hlavné židovské rodiny :
|-
! colspan=&quot;7&quot; | rodiny Gutmannovci a Dušekovci
|-
| [[Jakub Jablonský]]
| Dávid Gutmann
|žid v odboji, bývalý študent architektúry, bývalý architekt u Hanákovcov, pracoval na Ústredni židov, teraz sa ukrývá v povstaleckom tábore
| partner Evy '''†''', otec Janka a Márie, vnuk Márie, kamarát Laca, Aleny, Kláry a Magdy
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Petra Dubayová]]
| '''†''' Eva Dušeková
| majiteľka kabaretu a speváčka, arizátorka penziónu, bývalá predavačka a upratovačka na oddelení módy, zomrela na následky bombardovania v Bratislave
| partnerka Dávida, mama Jána a Márie, sestra Adama, bývalá milenka Waltera
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}12.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Martin Minarovič]]
|Ján Dušek
|dieťa
|syn Evy '''†''' a Dávida, brat Márie, synovec Adama, pravnuk Márie Gutmannovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |3. - 11.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |13. - 14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |12.
|-
|[[Adela Babulic]]
|Mária Dušeková
|dieťa
|dcéra Evy '''†''' a Dávida, sestra Jána, neter Adama, pravnučka Márie Gutmannovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 12. - 14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Martin Klinčúch]]
|Adam Dušek
|gardista
|brat Evy '''†''', ujo Jána a Márie
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 12.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Jana Pilzová]]
| Mária Gutmannová
| bývalá majiteľka penziónu, v koncentračnom tábore, židovka, služka a pekárka v Auschwitzi
| babka Dávida, prababka Janka a Márie
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}8.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |12.
|-
! colspan=&quot;7&quot; | rodina Urbanovci
|-
| [[Martin Mňahončák]]
| Viliam Urban
| bývalý okresný veliteľ Hlinkovej slovenskej gardy a predavač na oddelení hudby, ukrývá sa s rodinou u Kováča
| partner Anny, bývalý manžel Anny a Magdy '''†''', otec Veroniky a adoptívny otec Ondríka, syn Stanislavy, kamarát Jána
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Petra Brocková]]
| Anna Urbanová
| židovka, bývalá vedúca krajčírskej dielne a predavačka na oddelení hudby, pracovala na protektoráte, ukrývá sa
| partnerka Viliama, bývalá manželka Viliama, mama Veroniky, bývalá nevesta Stanislavy
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|Adela Babulic 
|Veronika Urbanová
|dieťa
|dcéra Anny a Viliama, nevl. sestra Ondríka
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 8.{{--}}14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |12.
|-
|[[Vincent Figula]] 
|Ondrej Čontoš
|žiak
|syn Malvíny, adoptívny syn Viliama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |6. - 11., 13.,14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3. - 5.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |12.
|-
|[[Ľudmila Mandžárová]]
|Stanislava Urbanová
|matka Viliama, udala syna za vzťah s Annou
|matka Viliama, bývalá svokra Anny a Magdanény '''†''', babka Veroniky
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |11.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Anna Jakab Rakovská]]
| '''†''' Malvína Čontošová 
| bývalá spoločníčka na Vydrici a predavačka na oddelení módy, bola zabitá básnikom Valeriánom
| matka Ondríka
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 4.{{--}}5.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; | vedenie a zamestnanci obchodného domu Dunaj :
|-
|[[Adam Bardy]]
|Lukáš Kudlička
|majiteľ obchodného domu Dunaj,podnikateľ, vrah svojho otca, postrelil Waltera, v odboji, pomáhá židom
|snúbenec Kláry, bývalý manžel Adely
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 9.{{--}}14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Nela Pocisková]]
|Adela Kudličková &lt;small&gt;(rod.Brunovská)&lt;/small&gt;
|podnikateľka, spolumajitelka Dunaja, kšeftuje s Walterom, je tehotná s Antonom 
|bývalá manželka Lukáša, milenka Antona Holubca
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 11. - 14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Lesana Krausková]]
| Alena Valentová
| bývalá vedúca na oddelenia módy, módná návrhárka, špionka v rafinérii Apollo, v odboji
|snúbenica Michala, sestra Maríny '''†''', bývalá švagriná Jana, bývalá priateľka Martina a Jakuba, neter Rozálie, krstná mama Filipa Kučeru a Márie Dušekovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Monika Szabó]]
|'''†''' Magdaléna Koptíková 
&lt;small&gt;(rod.Lepáčková)&lt;/small&gt;
|fotografka v Dunaji, v odboji, pomáhala s Hlasom odboja, popravená Krügerom za spoluprácu s odbojom
|manželka Laca, bývalá manželka Viliama, adoptívna mama Veroniky a Ondríka
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 7. - 13.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Matej Landl]]
| Ján Kováč
| okresný veliteľ Hlinkovej gardy, vrátník v Dunaji, bývalý majiteľ penziónu 
|vdovec po Maríne '''†''', bývalý švagor Aleny, kamarát Márie 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Igor Kasala]]
| Karol Tomka
| vedúci v reštaurácii
| manžel Jany, bývalý priateľ Vilmy Raue
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}4.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 5.{{--}}14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|Elena
|sekretárka
|zamestnankyňa Lukáša
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |11.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|Ema
|predavačka
|kolegyňa Aleny, Kláry a Terezy
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 7.{{--}}11.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |bývalí zamestnanci obchodného domu Dunaj :
|-
|[[Anna Magdaléna Hroboňová]]
|'''†''' Marína Kováčová
&lt;small&gt;( rod.Valentová )&lt;/small&gt;
|sekretárka, zomrela pri pôrode 
|manželka Jána, sestra Aleny '''†''', neter Rozálie, bývalá priateľka Milana Kohúta
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |7. - 10.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Ján Cibula]]
|Milan Kohút
|opravár, ušiel pred vojnou, prišiel o nohu
|bývalý priateľ Maríny '''†'''
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |9. - 10.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Peter Trník]]
| Emil Klimo
| vedúci strážnej služby
|kamarát Karola a Jána
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}6.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Zuzana Kyzeková]]
| Lýdia
| sekretárka
|kamarátka Emila
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}6.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Kristína Spáčová]]
| Marta Grúberová
| klaviristka, bola znásilnená Antonom Holubcom, odišla zo Slovenského štátu
|kamarátka Kláry a Aleny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |nemocnica :
|-
| [[Sarah Arató]]
| Dr. Šarlota Majerová
| lekárka, učiteľka na fakulte, v odboji 
|mama Barbory, bývalá manželka Ivana,bývalá priateľka Leopolda a Matúša,kolegyňa Vilmy, Viktora a Alberta
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 2.{{--}}14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Dušan Szabó]]
| Dr. Václav Važan
| primár v nemocnici
|kolega Šarloty, Vilmy a Alberta
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1. - 14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Juraj Koči]]
|Ľuboš Brezina
|lekár, má cukrovku, v odboji, na povstání
|spolužiak Vilmy a Fera, kamarát Thomasa
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 9.{{--}}14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Dávid Kakas|Dávid Kakaš]]
|František Lauka
|lekár, má amputovanú ruku, v odboji, na povstání
|spolužiak Vilmy a Ľuboša, kamarát Thomasa
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 9.{{--}}14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Hana Krejčová]]
|Zuzana Lukáčová
|zdravotná sestra v nemocnici
|sestra Jakuba, Ľudovíta, Mateja, Pavla a Anny, teraz žije s Vilmou, Albertom a Thomasom Raue
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |bývalý zamestnanci nemocnice :
|-
|[[Ján Greššo]]
|Dr. Ivan Majer
|primár psychiatrie
|bývalý manžel Šarloty
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1. - 4.,11. - 12.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Ivan Krúpa]]
|[[Docent|doc.]] Dr. Zoltán Polák
|dekan [[Lekárska fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|lekárskej fakulty]], lekár
|profesor na lekárskej fakulte
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 9.{{--}}10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |príslušníci SS s rodinami &amp; nemeckí občania :
|-
! colspan=&quot;7&quot; | rodina Klausovci
|-
| [[Ján Koleník]]
| Walter Klaus
| príslušník SS, vrah Petra '''†''', Wolfganga '''†''' a Jarky '''†''', postrelil ho Lukáš Kudlička
| manžel Helgy, otec Wolfganga '''†''' a Richarda, nevlastný otec Elizy, brat Wolfganga, švagor Leny, bývalý švagor Antona
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Jana Majeská]]
| Helga Klaus 
&lt;small&gt;(rod. Diettrich)&lt;/small&gt;
|manželka príslušníka SS, na materskej, vrahyňa Ludwiga
| manželka Waltera, matka Elizy, Richarda a Wolfganga'''†''', bývalá milenka Ludwiga '''†''', dcéra Josepha '''†''', sestra Leny, švagriná Wolfganga '''†''', bývalá švagriňa Antona 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Kristína Székely]]
|Eliza Klaus
|dieťa, Walter ju poslal do sirotinca, lebo je Ludwigova
|dcéra Helgy a Ludwiga '''†''' ''&lt;small&gt;(oficiálne Waltera)&lt;/small&gt;'', sestra Wolfganga '''†''' a Richarda''',''' neter Leny a Wolfganga '''†'''
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 7. - 12.,14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |13.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|Bruno Oravec 
|Richard Klaus
|dieťa
|syn Helgy a Waltera, brat Elizy a Wolfganga '''†''', synovec Leny a Wolfganga '''†'''
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 11. - 14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|(nedostupné)
|'''†''' Wolfgang Klaus
|zomrel na záškrt
|syn Helgy a Waltera, brat Elizy, synovec Leny a Wolfganga 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Šimon Jakuš]]
|'''†''' Wolfgang Klaus
|mal Downov syndróm, bol udusený Walterom
|brat Waltera, švagor Helgy, strýko Wolfganga 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |7. - 8.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Lívia Michalčík Dujavová]]
|Dita Klaus
|opatrovateľka Wolfganga
|sesternica Waltera a Wolfganga''',''' teta Wolfganga 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 7. - 8.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Zuzana Šicková]]
| Mira 
| slúžka u Klausovcov
| ---
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 5.{{--}}14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |rodina Diettrich
|-
|[[Jana Kovalčiková]]
|Lena Diettrich
|bývalá majiteľka kabaretu a  spolumajiteľka obchodného domu Dunaj, pomáhá židovským deťom 
|zalúbená do Reného, bývalá manželka Antona, láska Caspera, dcéra Josepha, sestra Helgy, švagriná Waltera a bývalá švagriná Edity, teta Elizy, Richarda a Wolfganga '''†'''
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |3. - 8. 10.- 14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Ján Mistrík]]
|'''†''' Joseph Diettrich
|nemecký dôstojník; bol otrávený kyanidom v obchodnom dome Dunaj 
|otec Leny a Helgy, svokor Waltera, dedo Wolfganga '''†,''' Elizy a Richarda
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3. - 4.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |rodina Raue
|-
|[[Monika Hilmerová]]
|Dr. Vilma Raue 
&lt;small&gt;(rod.Rusnáková)&lt;/small&gt;
|doktorka, v odboji, bývalá vedúca oddelenia módy
|manželka Alberta, matka Kristíny, nevlastná mama Thomasa, bývalá manželka Štefana, svokra Ervína '''†''', kolegyňa Šarloty a Viktora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Ján Dobrík]]
|Dr. Franz Raue &lt;small&gt;( Albert )&lt;/small&gt;
|príslušník armády, lekár, v odboji
|manžel Vilmy, otec Thomasa, kolega Šarloty a Viktora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |5. - 14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Krištof Kelíšek]]
|Thomas Raue
|študent nemeckého gymnázia, v odboji
|partner Barbory, syn Alberta / Franze Raue, nevlastný syn Vilmy
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |7. - 14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Mária Landlová]]
|Hilda Wágnerová
|hrdá na nacistický režim
|manželka Karola, babka Thomasa, svokra Alberta
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Vladimír Rohoň]]
|Karol Wágner
|hrdý na nacistický režim
|manžel Hildy, dedo Thomasa, bývalý svokor Alberta
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |rodina Müllerovci
|-
| [[Martin Nikodým]]
| Hans Müller
| príslušník SS, Sturmbannführer
|otec Bernarda, manžel Saskii
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|Saskia Müller
|žena v domácnosti
|manželka Johanna, matka Bernarda
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |11.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Oliver Hlasný]]
|Bernard Müller
|žiak nemeckého gymnázia
|syn Johanna a Saskii kamarát Daga a Thomasa
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 7.{{--}}11.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |rodina Krügerovci
|-
| [[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]
| Gerhard Krüger
| príslušník SS, Sturmbannführer, vrah Magdaleny Koptíkovej '''†'''
|manžel Ingrid '''†''', otec Daga '''†'''
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|'''†''' Ingrid Krügerová
|zomrela na gangrénu
|manželka Gerharda 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 7.{{--}}8.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Maroš Baňas]]
|'''†''' Dag Krüger
|žiak nemeckého gymnázia, boxoval, bol v Maďarsku na fronte, na ňom aj zomrel
|syn Gerharda a Ingrid '''†'''
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 7.{{--}}11.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |rodina Bauerovci
|-
|[[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]]
|Berta Bauer
|po úraze pripútaná na invalidný vozík, karpatská &lt;nowiki&gt;''slovenská''&lt;/nowiki&gt; Nemka
|matka Lucie
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 13.{{--}}14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Kamila Heribanová]]
|Lucia Vychodilová
|sekretárka na štábe SS, vdova, bývalá chemička
|dcéra Berty, matka Jurka '''†,''' manželka Romana '''†'''
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 13.{{--}}14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Ottó Culka]]
|'''†''' Roman Vychodil
|chemik, v odboji, zomtel na streľbu
|manžel Lucie, otec Jurka, zať Berty
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
| style=&quot;text-align: center;&quot; |13.
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |rodina Grabeovci
|-
|[[Ján Bakala]]
|'''†''' Horst Grabe
|Obersturmbannführer, bol obesený za zradu na príkaz Waltera Klauss
|manžel Frídy, milenec Leny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 7. - 8.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Diana Dulinková]]
|Frída Grabe
|odišla do Berlína
|vdova po Horstovi 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 7.{{--}}8.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |rodina Weissovci
|-
| [[Marek Fašiang]]
| '''†''' Ludwig Weiss
| Oberstürmbannführer, vojenský pridelenec a dôstojník, bol na fronte a oslepol na jedno oko, zastrelila ho Helga Klaus
| bývalý milenec Helgy, otec Elizy Klaus
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 5.{{--}}6., 10.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |9.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |členovia SS armády
|-
|[[Enrico Favero]]
|'''†''' Lars
|príslušník SS
|zabila ho Kristína
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
| style=&quot;text-align: center;&quot; |13..
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
|[[Přemysl Boublík]]
|Günter
|príslušník SS
| bývá s Klárou, Alenou a Lacem
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
| style=&quot;text-align: center;&quot; |13.
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |nemeckí občania :
|-
|[[Adriana Novakov]]
|Astrid Höss
|aristokratka, hrdá na nacistický režim, neter veliteľa koncentračného tábora v Osvienčime
|milenka Waltera Klausa
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 11. - 12.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Matej Erby]]
|'''†''' Sebastian Bach
|príslušník SS, plánoval atentát na Hitlera s Albertom, popravený, obvinil Waltera Klausa
|spolužiak Waltera
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 12.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Marcel Ochránek]]
|Erich Fischer
|príslušník SS, Standartenführer
|páčila sa mu Helga Klaus
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 9.{{--}}10., 12.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Lucia Vráblicová]]
|Gloria Maschke
|bývalá vedecko - medicínska pracovníčka na Antopologickom inštitúte v Berlíne, testovala Waltera Klausa, teraz v Osvienčime, povedala Astrid pravdu o rodine Klausovcov
|asistentka Dr. [[Josef Mengele|Mengeleho]]
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 8. - 10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |12.
|-
|[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]
|Jürgen
|príslušník SS
|páčila sa mu Lena Dietrich
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 4.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Bianka Šutičová]]
|Ulrike
|nemecká občianka
|páčil sa jej Ludwig Weiss
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 6.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |gardisti z Hlinkovej slovenskej strany :
|-
| [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]
| Július Šándor
| gardista, vrah Františka  Kocába, vrátil sa z frontu ako nadporučík slovenskej armády
|bývalý priateľ Kristíny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |7. - 8., 12. - 14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}6.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Martin Grman]]
|Vojtech 
|gardista, vo väzení
|kamarát Júliusa
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 8.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Lukáš Frflajs]]
|Patrik
|gardista
|kamarát Joža, Nikolasa, Borisa, Kazimíra, Ota a Izidora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 5. - 14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Lukáš Šípka]]
|Jožo
|gardista
|kamarát Patrika, Nikolasa, Borisa, Kazimíra, Ota a Izidora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 5. - 14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Lukáš Trepáč]]
|Nikolas
|gardista
|kamarát Patrika, Joža, Borisa, Kazimíra, Ota a Izidora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 5. - 14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Luboš Hrbal|Luboš Hrbal,]]
|Boris
|gardista
|kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Kazimíra, Ota a Izidora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 5. - 14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Marcel Čálik]]
|Kazimír
|gardista
|kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Borisa, Ota a Izidora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 5. - 14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Tomáš Haveta]]
|Oto
|gardista
|kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Borisa, Kazimíra a Izidora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 5. - 14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Tomáš Kupec]]
|Izidor
|gardista
|kamarát Patrika, Joža, Nikolasa, Borisa, Ota a Kazimíra
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 5. - 14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |rodina Kocábova
|-
|[[Pavol Topoľský]]
|'''†''' František Kocáb
|gardista, bol zabitý Júliusom
|manžel Valérie, ujo Terezy
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 2.,4., 7.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Mária Brainerová]]
|Valéria Kocábová
|dôchodkyňa
|vdova po Františkovi, teta Terezy, prateta Antónie
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 7., 10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |členovia slovenského odboja :
|-
| [[Filip Šebesta]]
| Ladislav Koptík
|člen odboja, komunista
| Manžel Magdy, Dávidov kamarát, člen odboja. Brat  '''†'''Anežky , vdovec po  '''†'''Magde. 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Peter Pecha]]
|Michal Belan 
&lt;small&gt;( Marcel )&lt;/small&gt;
|nadporučík slovenskej armády, v odboji, bývalý seminarista v kostole 
|snúbenec Aleny, bojuje v SNP
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |5. - 7.,
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |11. - 13.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |10.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |členovia slovenské armády :
|-
|[[Dávid Hartl]]
|Vincent Lém
|vojak
|kamarát Laca
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 13.{{--}}14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 12.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |členovia rudej armády :
|-
|[[Ladislav Ladomirjak]]
|Sergej
|vojak
|
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
| style=&quot;text-align: center;&quot; |13.
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
|[[Adam Madeja]]
|Váňa
|vojak
|
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
| style=&quot;text-align: center;&quot; |13.
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |členovia komunistickej strany :
|-
|[[Paula Lopatovská]]
|Milada
|komunistka, bola zavretá v Ilave
|kamarátka Laca
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 10.,12.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Kristóf Melecsky|Kristóf Melecsky]]
|Dezider
|komunista
|kamarát Laca
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |spolok slovenských žien tzv. okrášľovací spolok :
|-
| [[Oľga Belešová]]
| Valentína Valešková
| členka spolku slovenských žien
| manželka Miloša, kamarátka Edity, Gizely a Alžbety
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}3., 5.{{--}}11.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Hana Gajdošová-Letková]]
| Gizela Hoffmannová
| členka spolku slovenských žien
| manželka Vincenta; kamarátka Edity, Valérie a Alžbety
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}2., 5.{{--}}11.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |zamestnanci kabaretu :
|-
|[[Viktória Kondrashová]]
|Zita
|speváčka v kabarete
|vysmievala sa z Evy
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 9.{{--}}10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |františkánsky kostol :
|-
|[[Ján Gallovič]]
|kňaz Povzdech
|františkánsky kňaz
|ordinár seminaristu
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}8., 11. - 14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ostatné slovenské rodiny :
|-
! colspan=&quot;7&quot; |rodina Hanákovci
|-
|[[Juraj Loj]]
|'''†''' Viktor Hanák
|šéf rafinérie Apollo, bývalý štátny tajomník na ministerstve, zabil svoju manželku Oľgu, potom to poprel, zomrel pri bombardovaní rafinérie Apollo
|manžel Oľgy '''†'''
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 9.{{--}}12.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Barbora Bezáková]]
|'''†''' Oľga Hanáková
|umelkyňa, zabitá manželom
|manželka Viktora '''†'''
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 9.{{--}}10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |rodina Horváthovci
|-
| [[Vladimír Černý (herec)|Vladimír Černý]]
| Pavol Horváth
| bývalý policajný prezident
| manžel Alžbety, otec Johany '''†'''; kamarát Edity a Rudolfa
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Zuzana Frenglová]]
| Alžbeta Horváthová
| členka spolku slovenských žien
| manželka Pavla, matka Johany '''†''', kamarátka Edity, Rudolfa, Gizely a Valérie
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}11.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Mária Schumerová]]
| '''†''' Johana Kučerová 
&lt;small&gt;(rod.Horváthová)&lt;/small&gt;
| umelkyňa (maliarka); zomrela po streľbe na ulici, bola chorá 
| manželka Petra, dcéra Pavla a Alžbety, kamarátka Kláry
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 3.{{--}}4.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |rodina Turzovci
|-
|[[Žofia Martišová]]
|Stela Turzová
|dôchodkyňa
|babka Kamila
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.{{--}}8.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |11.
|-
| [[Tomáš Pokorný]]
| Kamil Turza
| právnik
| vnuk Stely, kamarát Petra '''†''', Ervína a Ireny, bývalý snúbenec Kláry a Vierky
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 3.{{--}}4.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}2., 5. 7. - 8., 10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |rodina Maníkovci
|-
|[[Marián Labuda ml.]]
|Tibor Maník
|vedúcí na pošte v 
Banskej Bystrici
|manžel Táni, otec Tibora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 9.{{--}}10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Katarína Baranová]]
|Táňa Maníková
|žena v domácnosti
|manželka Tibora, matka Tibora 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 9.{{--}}10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|(nedostupné)
|Tibor Maník&lt;small&gt;ml.&lt;/small&gt;
|dieťa
|syn Tibora a Táni
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 9.{{--}}10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |rodina Bogárovci
|-
| [[Juraj Rašla]]
| Štefan Bogár
|bývalý gardista
| otec Kristíny a Paľka, bývalý manžel Vilmy, manžel Marty
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |8.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}4.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Edita Borsová]]
|Marta Bogárová
|bývalá majiteľka penziónu
|manželka Štefana, matka Pavla, nevlastná matka Kristíny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |8.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}4.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|Pavol Bogár
|žiak nemeckého gymnázia
|syn Štefana a Marty, nevlastný brat Kristíny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |8.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 4.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; | rodina Lukáčovci
|-
| [[Matúš Kvietik]]
| Jakub Lukáč
| bývalý čašník v obchodnom dome Dunaj, teraz na úteku
|partner Gréty, ex-partner Aleny, brat Anny, Ludovíta, Mateja, Pavla a Zuzany
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}7.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Chiara Mederová]]
|Gréta Kopecká
|bývalá zlatníčka v obchodnom dome Dunaj, teraz na úteku
|priateľka Jakuba
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |5. - 7.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Jan Révai]]
|Martin Lukáč
|v Amerike s deťmi
|bývalý partner Aleny, otec Jakuba, Anny, Ludovíta, Mateja, Pavla a Zuzany
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 3.{{--}}4.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 5.{{--}}6.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Jana Zvaríková]]
| '''†''' pani Lukáčová
| zomrela na [[Tuberkulóza|tuberkulózu]]
|manželka Martina, matka Jakuba, Anny, Ludovíta, Mateja, Pavla a Zuzany
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Richard Kinšt]]
| Ľudovít Lukáč
| školák v Amerike
|brat Jakuba, Anny, Mateja , Pavla a Zuzany
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}4.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| {{farba|gray|(nedostupné)}}
| Anna Lukáčová
| školáčka v Amerike
|sestra Jakuba, Ludovíta, Mateja, Pavla a Zuzany
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}4.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| {{farba|gray|(nedostupné)}}
| Matej Lukáč
| školák v Amerike
|brat Jakuba, Anny, Ludovíta, Pavla a Zuzany
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}4.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|Pavol Lukáč
|školák v Amerike
|brat Jakuba, Anny,Zuzany, Ľudovíta a Mateja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}4.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |židovské rodiny &amp; Židia :
|-
|[[László István Béhr]]
|Kasper
|žid, utiekol přes hranice
|láska Leny Diettrich
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 4.{{--}}6.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Csongor Kassai]]
|Joachim
|žid, učil deti v dielni
|otec Alžbety, kamarát Leny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 10. - 12.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Sofia Lord]]
|Alžbeta
|hluchonemé dieťa
|dcéra Cyrila, kamarátka Leny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 10. - 11.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Kristína Sihelská]]
|Chana
|pracovala na ústredni židov
|kamarátka a kolegyňa Jakoba a Dávida Gutmanna
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 7.{{--}}12.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Milan Chalmovský]]
|Jakob
|pracovala na ústredni židov
|kamarát a kolega Chany a Dávida Gutmanna
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 7.{{--}}12.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Tatiana Šúrová]]
|Jozefína Weinbergová
|židovka, dojka Antónie
|manželka Zoltána, matka Oskara
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |11.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Michal Legíň]]
|Zoltán Weinberger
|žid
|manžel Jozefíny, otec Oskara
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |11.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Makar Tikhomirov]]
|Rudolf Vrba
|žid, ktorý utiekol z Osvienčimu
| ---
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |11.
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|Leon
|žid, žiak
|kamarát Thomasa, na ulici ho napadli Jonáš, Dag a Bernard
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 9.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Veronika Šupejová]]
|Sára Lochová
|židovka
|Matka Šimona a Adinykamarátka Ester a Anny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 5.{{--}}8.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Anton Šulík ml.]]
|Áron Alner
|bývalý pekár v Dunaji, žid, utiekol do Maďarska s rodinou
|Manžel Ljuky, otec Maxmiliána, Daniela, Simona, Eugena, Ladislava, Blanky a Rozálie, kamarát Rudolfa Kučeru
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}8.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Petra Gavláková]]
|Ráchel Elsnerová
|pracuje v dielni
|Matka Judity, kamarátka Árona
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 7. - 10., 13.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |v deji sa už tieto židovké rodiny nevyskytujú :
|-
! colspan=&quot;7&quot; | rodina Steinerovci
|-
| [[Marián Slovák]]
| Izák Steiner
| bývalý majiteľ pivovaru, odišiel do Palestíny
| manžel Ester, otec Ervína '''†''',  svokor Kristíny, kamarát Rudolfa a Edity
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}4.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Ľudmila Lukačíková Kozmenko]]
|Ester Steinerová
|žena v domácnosti, odišla do Palestíny
|manželka Izáka, matka Ervína '''†''', svokra Kristíny, kamarátka Edity a Rudolfa
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}4.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Károly Tóth|Karol Tóth]]
| '''†''' Ervín Steiner
| bývalý právnik, vrátil sa z Palestíny, zomrel v boji (SNP) 
| manžel Kristíny, syn Izáka a Ester, kamarát Petra a Kamila
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 2.{{--}}4.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1., 13.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Ráchel Šoltésová]]
| Kristína Steinerová
&lt;small&gt;( rod. Bogárová )&lt;/small&gt;
| čašnička v kabaretě, bývalá predavačka na oddelení módy, vrátila sa z Palestíny, vdova
| vdova po Ervínovi '''†''', dcéra Vilmy a Štefana, nevesta Izáka a Ester nevlastná sesta Pavla
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}4., 13.{{--}}14.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Tomáš Turek]]
|Kornel Steiner
|žid na úteku, je z Humenného
|bratranec Izáka, otec Rebeky a Samuela, manžel Štefánie
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 7.{{--}}8.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|Štefánia Steinerová
|židovka na úteku, je z Humenného
|matka Rebeky a Samuela, manželka Kornela
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 7.{{--}}8.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|{{farba|gray|(nedostupné)}}
|Rebeka Steinerová
|židovka na úteku, je z Humenného
|dcéra Kornela a Štefánie, sestra Samuela
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 7.{{--}}8.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Natan Šantavý]]
|Samuel Steiner
|žid na úteku, je z Humenného
|syn Kornela a Štefánie, brat Rebeky
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 7.{{--}}8.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |rodina Karnitzová
|-
|[[Veronika Lackovičová]]
|Ester Karnitzová
|v koncentračnom tábore, židovka
|dcéra Adiny a Félixa, kamarátka Dávida a Laca, bývalá opatrovateľka Johanna
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 5.{{--}}8.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Tibor Fabó]]
|'''†''' Félix Karnitz
|žid, bývalý lekárnik, zomrel v koncentračnom tábore
|otec Ester, manžel Adiny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 5.{{--}}8.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Valéria Fürješová]]
|'''†''' Adina Karnitzová
|židovka, bývalá lekárnička, zabitá Valeriánom
|manželka Félixa, matka Ester
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 5.{{--}}8.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; | ostatné postavy :
|-
|[[Roman Poláčik]]
|René Monde
|cudzinec, prekladateľ SS, tajne v odboji
|páči sa Leně
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 13.{{--}}14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Gréta Polonská]]
|Barbora Vargová 
|študentka
|dcéra Šarloty, páčí sa Thomasovi 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 13.{{--}}14.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Peter Ondrejička]]
|Jonáš
|
|otec Barbory, láska Šarloty
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
| style=&quot;text-align: center;&quot; |14.
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
|[[Martin Donutil]]
|Oldřich Nový
|slavný herec, má ženu židovku
|kolega Evy Dušekovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 11.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Erik Žibek]]
|Matúš Lenart
|letec z letky, barman, zradca, odišel preč po odhalení
|bývalý priateľ Šarloty, kamarát Petra '''†''', bývalý spojenec Imricha a Waltera
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 6., 9.{{--}}10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Gabriela Dolná]]
|Rozália Valentová 
|dôchodkyňa, býva v Lučenci
|teta Aleny a Maríny '''†'''
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 8.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Ela Lehotská]]
|Ida Valentová
|dôchodkyňa, býva v Lučenci
|matka Aleny a Maríny '''†'''
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 9. - 10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Oľga Solárová]]
|Otília Kudličková
|dôchodkyňa z Liptovského Mikuláša, má byt v Bratislave
|nevlastná mama Lukáša, sestra Dariny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Ondřej Kavan]]
|Ján Nehera
|majitel obchodného domu Nehera
|šéf Adely, známý Antona
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1. - 10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Maroš Kramár]]
|Vladimír Ruttkay
|obchodník, majiteľ kameňolomu, podvodník, utiekol do zahraničia
|bývalý priateľ Edity, otec Leopolda Kučeru
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |9. - 10.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Juliana Hamranová]]
|Nora Čenková
|vdova, jej muž zomrel v bani
|mama Mila, Timei, Jarmily, Tomáša a Alžbety 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |mladšie verzie postav :
|-
|[[Samuel Teicher]]
|Rudolf Kučera
|mladšia verzia Rudolfa
| bol zamilovaný do Edity
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 9. - 10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Alexandra Sokolová]]
|Edita Koháryová
|mladšia verzia Edity
| bola zamilovaná do Vladimíra 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 9. - 10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Michal Kaprálik]]
|Vladimír Ruttkay
|mladšia verzia Vladimíra
| záletník
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 9. - 10.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ostatné postavy, ktoré zomreli :
|-
|[[Lucia Siposová]]
|'''†''' Ela
|bývalá kabaretiérka, v odboji, nechal ju zastreliť Walter Klaus
|bývalá kamarátka Evy
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}9.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |11.
|-
|[[Andrea Süttöová]]
|'''†''' Agáta Kudličková
|zomrela, bola vo väzení za vraždu manžela, tu urobil jej syn Lukáš
|mama Lukáša Kudličku
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 10.
|-
|[[Sára Suchovská]]
|'''†''' Anežka Koptíková
|obesená po atentáte na Josepha Diettricha, čašníčka v Dunaji
|sestra Laca, bola zalúbená 
do Dávida Gutmanna
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.{{--}}4.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Roman Hargaš]]
|'''†''' Valerián Furdek
|básnik, vrah mladých žien
|bol zabitý Antonom Holubcom
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 4.{{--}}6.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Lenka Kopuncová - Fecková]]
|'''†''' Jarka
|speváčka, obesil ju Walter Klaus
|bývalá milenka Waltera
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 9.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Dagmar Sanitrová]]
|'''†''' Eleonóra Rakovská
&lt;small&gt;( Bernadetta )&lt;/small&gt;
|matka predstavená
|biologická mama Kláry, babka Filipa, láska Ernesta Almásy
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.{{--}}4.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Peter Oszlík|Peter Oszlik]] 
|'''†''' Marek
|zlodej, bol zabitý
|bývalý priateľ Emílie
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|}

== Série ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:50%; text-align:center&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria
! rowspan=&quot;2&quot; | Časti
! colspan=&quot;2&quot; | Premiéra
! rowspan=&quot;2&quot; | Slot
! rowspan=&quot;2&quot; | Stanica
|- 
! Prvá epizóda
! Posledná epizóda
|-
| style=&quot;background:#BB2528; width:1%;&quot; | 
| '''[[#1. séria|1.]]'''
| 20
| [[10. január]] [[2023]]
| [[16. marec]] [[2023]]
| rowspan=&quot;4&quot; | Utorok &amp; štvrtok 20:30 
| rowspan=&quot;17&quot; | [[TV Markíza]]
|-
| style=&quot;background:#80461B; width:1%;&quot; | 
| '''[[#2. séria|2.]]'''
| 20
| [[21. marec]] [[2023]]
| [[30. máj]] [[2023]]
|-
| style=&quot;background:#FFA500; width:1%;&quot; | 
| '''[[#3. séria|3.]]'''
| 15
| [[22. august]] [[2023]]
| [[10. október]] [[2023]]
|-
| style=&quot;background:#F7C34B; width:1%;&quot;|
|'''[[#4. séria|4.]]'''
| 15
| [[12. október]] [[2023]]
| [[30. november]] [[2023]]
|-
| style=&quot;background:#F7C34B; width:1%;&quot;|
| colspan=&quot;2&quot; | '''[[#Vianočný špeciál (2023)|Vianočný špeciál]]'''
| colspan=&quot;2&quot; | [[5. december]] [[2023]]
| Utorok 20:30
|-
| style=&quot;background:#008B00; width:1%;&quot;|
| '''[[#5. séria|5.]]'''
| 21
| [[23. január]] [[2024]]
| [[4. apríl]] [[2024]]
| rowspan=&quot;4&quot; | Utorok &amp; štvrtok 20:30 
|-
| style=&quot;background:#9BD7C8; width:1%;&quot;|
| '''[[#6. séria|6.]]'''
| 21
| [[9. apríl]] [[2024]]
| [[20. jún]] [[2024]]
|-
| style=&quot;background:#0e6a9f; width:1%;&quot;|
| '''[[#7. séria|7.]]'''
| 17
| [[27. august]] [[2024]]
| [[22. október]] [[2024]]
|-
| style=&quot;background:#6395EC; width:1%;&quot;|
| '''[[#8. séria|8.]]'''
| 17
| [[24. október]] [[2024]]
| [[19. december]] [[2024]]
|-
| style=&quot;background:#6395EC; width:1%;&quot;|
| colspan=&quot;2&quot; | '''[[#Vianočný špeciál (2024)|Vianočný špeciál]]'''
| colspan=&quot;2&quot; | [[19. december]] [[2024]]
| Štvrtok 22:10
|-
| style=&quot;background:#BB2528; width:1%;&quot; | 
| '''[[#9. séria|9.]]'''
| 22
|[[6. január]] [[2025]]
|[[18. marec]] [[2025]]
| Pondelok 20:30 (špeciálna epizóda)&lt;br /&gt;Utorok &amp; štvrtok 20:30 
|-
| style=&quot;background:#80461B; width:1%;&quot; |
| '''[[#10. séria|10.]]'''
| 22
|[[20. marec]] [[2025]]
|[[10. jún]] [[2025]]
| Utorok a štvrtok 20:30
|-
| style=&quot;background:#80461B; width:1%;&quot; |
| colspan=&quot;2&quot; | '''[[#Príbeh, ktorý ožil|Príbeh, ktorý ožil]]''' 
| colspan=&quot;2&quot; |[[12. jún]] [[2025]]
| Štvrtok 20:30
|-
| style=&quot;background:#FFA500; width:1%;&quot; |
| '''[[#11. séria|11.]]'''
| 14
| [[2. september]] [[2025]]
| [[23. október]] [[2025]]
| rowspan=&quot;2&quot; | Utorok &amp; štvrtok 20:30 
|-
| style=&quot;background:#F7C34B; width:1%;&quot;|
| '''[[#12. séria|12.]]'''
| 14
| [[28. október]] [[2025]]
| [[4. december]] [[2025]]
|-
| style=&quot;background:#F7C34B; width:1%;&quot;|
| colspan=&quot;2&quot; | '''[[#Vianočný špeciál (2025)|Vianočný špeciál]]'''
| colspan=&quot;2&quot; | [[9. december]] [[2025]]
| Utorok 20:30
|-
| style=&quot;background:#008B00; width:1%;&quot;|
| '''[[#13. séria|13.]]'''
|
| [[27. január]] [[2026]]
|
| | Utorok a štvrtok 20:30
|-
|
|14
|
|
|}

== Časti ==

=== 1. séria (2023) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;100%&quot;
|-
! style=&quot;background: #3F5C68; color: #FFFFFF;&quot; | №
! style=&quot;background: #3F5C68; color: #FFFFFF;&quot; | #
! style=&quot;background: #3F5C68; color: #FFFFFF;&quot; | Názov
! style=&quot;background: #3F5C68; color: #FFFFFF;&quot; | Réžia
! style=&quot;background: #3F5C68; color: #FFFFFF;&quot; | Scenár
! style=&quot;background: #3F5C68; color: #FFFFFF;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{Minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 1
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 1
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 10. január 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 2
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 12. január 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 3
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 17. január 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 4
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 19. január 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 5
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 24. január 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 6
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 26. január 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 7
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 31. január 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 8
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 2. február 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 9
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 9
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 7. február 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 10
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 9. február 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 11
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 11
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 14. február 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 12
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 12
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 16. február 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 13
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 13
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 21. február 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 14
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 14
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 23. február 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 15
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 15
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 28. február 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 16
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Epizóda 16
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 2. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 17
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 17
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 7. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 18
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 18
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 9. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 19
|ep2 = 19
|pôvodný názov = Epizóda 19
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 14. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 20
|ep2 = 20
|pôvodný názov = Epizóda 20
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 16. marec 2023
}}
|}

=== 2. séria (2023) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; width=&quot;100%&quot;
|-
! style=&quot;background: #FAF7D5; color: #000000;&quot; | №
! style=&quot;background: #FAF7D5; color: #000000;&quot; | #
! style=&quot;background: #FAF7D5; color: #000000;&quot; | Názov
! style=&quot;background: #FAF7D5; color: #000000;&quot; | Réžia
! style=&quot;background: #FAF7D5; color: #000000;&quot; | Scenár
! style=&quot;background: #FAF7D5; color: #000000;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{Minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 21
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 1
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 21. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 22
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 23. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 23
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 28. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 24
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 30. marec 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 25
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 4. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 26
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 6. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 27
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 11. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 28
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 13. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 29
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 9
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 18. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 30
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 20. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 31
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 11
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 25. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 32
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 12
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 27. apríl 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 33
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 13
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 2. máj 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 34
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 14
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 4. máj 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 35
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 15
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 9. máj 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 36
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Epizóda 16
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 11. máj 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 37
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 17
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 16. máj 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 38
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 18
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 23. máj 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 39
|ep2 = 19
|pôvodný názov = Epizóda 19
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 25. máj 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 40
|ep2 = 20
|pôvodný názov = Epizóda 20
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 30. máj 2023
}}
|}
{{Časť (TV seriál)}}

=== 3. séria (2023) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #C0C0C0; color: #000; width:3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #C0C0C0; color: #000; width:3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #C0C0C0; color: #000; width:8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #C0C0C0; color: #000; width:31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #C0C0C0; color: #000; width:22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #C0C0C0; color: #000; width:13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 41
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 41
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 22. august 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 42
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 42
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 24. august 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 43
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 43
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 29. august 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 44
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 44
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 31. august 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 45
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 45
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. september 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 46
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 46
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 7. september 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 47
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 47
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 12. september 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 48
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 48
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 14. september 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 49
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 49
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 19. september 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 50
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 50
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 21. september 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 51
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 51
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 26. september 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 52
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 52
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 28. september 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 53
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 53
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 3. október 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 54
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 54
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. október 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 55
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 55
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 10. október 2023
}}
|}

=== 4. séria (2023) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #9BD7C8; color: #000; width:8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #9BD7C8; color: #000; width:31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #9BD7C8; color: #000; width:22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #9BD7C8; color: #000; width:13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 56
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 56
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 12. október 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 57
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 57
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 17. október 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 58
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 58
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 19. október 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 59
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 59
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 24. október 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 60
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 60
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 26. október 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 61
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 61
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 31. október 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 62
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 62
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 2. november 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 63
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 63
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 7. november 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 64
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 64
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 9. november 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 65
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 65
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 14. november 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 66
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 66
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 16. november 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 67
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 67
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 21. november 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 68
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 68
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 23. november 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 69
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 69
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 28. november 2023
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 70
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 70
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 30. november 2023
}}
|}

=== Vianočný špeciál (2023) ===
{|class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #9BD7C8; color: #000; width:3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #9BD7C8; color: #000; width:8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #9BD7C8; color: #000; width:31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #9BD7C8; color: #000; width:22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #9BD7C8; color: #000; width:13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 71
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 71
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. december 2023
}}
|}

=== 5. séria (2024) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 72
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 72
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 23. január 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 73
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 73
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 25. január 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 74
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 74
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 30. január 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 75
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 75
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 1. február 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 76
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 76
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 6. február 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 77
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 77
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 8. február 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 78
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 78
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 13. február 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 79
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 79
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 15. február 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 80
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 80
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 20. február 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 81
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 81
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 22. február 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 82
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 82
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 27. február 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 83
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 83
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 29. február 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 84
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 84
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 85
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 85
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 7. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 86
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 86
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 12. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 87
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 87
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 14. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 88
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 88
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 19. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 89
| ep2 = 18
| pôvodný názov = Epizóda 89
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 21. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 90
| ep2 = 19
| pôvodný názov = Epizóda 90
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 26. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 91
| ep2 = 20
| pôvodný názov = Epizóda 91
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 28. marec 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 92
| ep2 = 21
| pôvodný názov = Epizóda 92
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 4. apríl 2024
}}
|}

=== 6. séria (2024) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 93
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 93
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 9. apríl 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 94
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 94
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 11. apríl 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 95
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 95
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 16. apríl 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 96
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 96
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 18. apríl 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 97
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 97
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 23. apríl 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 98
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 98
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 25. apríl 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 99
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 99
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 30. apríl 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 100
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 100
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 2. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 101
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 101
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 7. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 102
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 102
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 9. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 103
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 103
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 14. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 104
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 104
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 16. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 105
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 105
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 23. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 106
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 106
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 28. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 107
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 107
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 30. máj 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 108
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 108
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 4. jún 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 109
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 109
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 6. jún 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 110
| ep2 = 18
| pôvodný názov = Epizóda 110
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 11. jún 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 111
| ep2 = 19
| pôvodný názov = Epizóda 111
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 13. jún 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 112
| ep2 = 20
| pôvodný názov = Epizóda 112
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 18. jún 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 113
| ep2 = 21
| pôvodný názov = Epizóda 113
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 20. jún 2024
}}
|}

=== 7. séria (2024) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 114
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 114
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 27. august 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 115
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 115
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 29. august 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 116
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 116
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 3. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 117
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 117
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 118
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 118
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 10. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 119
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 119
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 12. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 120
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 120
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 17. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 121
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 121
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 19. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 122
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 122
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 24. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 123
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 123
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 26. september 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 124
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 124
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 1. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 125
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 125
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 3. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 126
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 126
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 8. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 127
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 127
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 10. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 128
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 128
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 15. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 129
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 129
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 17. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 130
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 130
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 22. október 2024
}}
|}

=== 8. séria (2024) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 131
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 131
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 24. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 132
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 132
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 29. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 133
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 133
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 31. október 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 134
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 134
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 135
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 135
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 7. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 136
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 136
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 12. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 137
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 137
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 14. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 138
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 138
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 19. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 139
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 139
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 21. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 140
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 140
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 26. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 141
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 141
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 28. november 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 142
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 142
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 3. december 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 143
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 143
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. december 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 144
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 144
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 10. december 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 145
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 145
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 12. december 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 146
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 146
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 17. december 2024
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 147
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 147
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 19. december 2024
}}
|}

=== Vianočný špeciál (2024) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #778899; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 148
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 148
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 19. december 2024
}}
|}

=== 9. séria (2025) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 149
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 149
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 6. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 150
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 150
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 7. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 151
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 151
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 9. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 152
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 152
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 14. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 153
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 153
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 16. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 154
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 154
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 21. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 155
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 155
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 23. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 156
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 156
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 28. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 157
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 157
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 30. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 158
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 158
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 4. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 159
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 159
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 6. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 160
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 160
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 11. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 161
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 161
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 13. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 162
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 162
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 18. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 163
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 163
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 20. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 164
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 164
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 25. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 165
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 165
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 27. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 166
| ep2 = 18
| pôvodný názov = Epizóda 166
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 4. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 167
| ep2 = 19
| pôvodný názov = Epizóda 167
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 6. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 168
| ep2 = 20
| pôvodný názov = Epizóda 168
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 11. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 169
| ep2 = 21
| pôvodný názov = Epizóda 169
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 13. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 170
| ep2 = 22
| pôvodný názov = Epizóda 170
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 18. marec 2025
}}
|}

=== 10. séria (2025) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #80461B; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #80461B; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #80461B; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #80461B; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #80461B; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #80461B; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 171
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 171
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 20. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 172
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 172
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 25. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 173
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 173
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 27. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 174
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 174
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 175
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 175
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 176
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 176
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 177
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 177
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 178
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 178
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 179
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 179
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 180
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 180
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 181
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 181
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 182
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 182
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 183
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 183
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 6. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 184
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 184
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 13. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 185
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 185
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 15. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 186
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 186
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 20. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 187
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 187
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 22. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 188
| ep2 = 18
| pôvodný názov = Epizóda 188
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 27. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 189
| ep2 = 19
| pôvodný názov = Epizóda 189
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 29. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 190
| ep2 = 20
| pôvodný názov = Epizóda 190
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 3. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 191
| ep2 = 21
| pôvodný názov = Epizóda 191
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 192
| ep2 = 22
| pôvodný názov = Epizóda 192
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 10. jún 2025
}}
|}

=== Príbeh, ktorý ožil (2025) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #80461B; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #80461B; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #80461B; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #80461B; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #80461B; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #80461B; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 193
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 193
|réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
|scenár = Katarína Mikulíková
|pôvodné uvedenie = 12. jún 2025
}}
|}

===11. séria (2025)===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #F79A3A; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #F79A3A; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #F79A3A; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #F79A3A; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #F79A3A; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #F79A3A; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 194
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 194
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 2. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 195
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 195
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 4. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 196
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 196
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 9. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 197
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 197
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 11. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 198
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 198
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 16. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 199
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 199
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 18. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 200
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 200
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 23. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 201
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 201
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 25. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 202
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 202
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 30. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 203
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 203
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 2. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 204
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 204
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 7. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 205
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 205
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 9. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 206
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 206
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 14. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 207
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 207
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 16. október 2025
}}
|}

=== 12. séria (2025) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 208
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 208
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 21. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 209
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 209
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 23. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 210
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 210
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 28. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 211
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 211
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 30. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 212
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 212
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 4. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 213
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 213
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 6. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 214
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 214
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 11. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 215
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 215
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 13. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 216
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 216
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 18. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 217
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 217
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 20. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 218
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 218
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 25. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 219
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 219
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 27. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 220
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 220
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 2. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 221
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 221
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 4. december 2025
}}
|}

=== Vianočný špeciál (2025) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #F1E90F; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 222
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 222
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 9. december 2025
}}
|}

=== 13. séria (2026) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #008B00; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #008B00; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #008B00; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #008B00; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #008B00; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #008B00; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 223
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 223
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 27. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 224
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 224
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 29. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 225
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 225
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 3. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 226
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 226
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 227
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 227
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 10. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 228
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 228
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 12. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 229
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 229
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 17. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 230
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 230
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 19. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 231
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 231
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 24. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 232
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 232
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 26. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 233
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 233
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 3. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 234
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 234
| réžia = Peter Hoferica • Peter Magát • Peter Kelíšek
| scenár = Katarína Mikulíková
| pôvodné uvedenie = 5. marec 2026
}}
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Film|Filmový|Slovensko|Slovenský}}
* {{Oficiálna stránka|https://www.markiza.sk/relacie/dunaj-k-vasim-sluzbam}}
* {{Csfd film|1287632|Dunaj, k vašim službám}}
* {{Imdb film|27564441|Dunaj, k vašim službám}}
* {{Fdb film|193992|Dunaj, k vašim službám}}

[[Kategória:Slovenské televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2023]]
[[Kategória:Seriály s tematikou druhej svetovej vojny]]</text>
      <sha1>guqatofg0dau2ix7n23a6318p9vj78n</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kozinec (vrch v pohorí Čierna hora)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>692564</id>
    <revision>
      <id>8189749</id>
      <parentid>7778467</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:57:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>autoritné údaje</comment>
      <origin>8189749</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6337" sha1="fiq12zb1esrb4e7b81p24qtxyutvr5q" xml:space="preserve">{{Infobox vrch
 | názov             = Kozinec
 | obrázok           = 
 | popis             = 
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Košický kraj|Košický]]
 | región1           = 
 | okres             = [[Gelnica (okres)|Gelnica]]
 | okres1            = [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]]
 | obec              = [[Margecany]]
 | obec1             = [[Malá Lodina]]
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]]
 | podcelok          = [[Bujanovské vrchy]]
 | časť              = 
 | povodie           = [[Hornád]]
 | povodie1          = 
 | nadmorská výška   = 749.8
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.8876
 | zemepisná dĺžka   = 21.0655
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = z [[Margecany|Margecian]]
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = 
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Košického kraja
 | lokátor1          = Košický kraj
}}

'''Kozinec''' ({{mnm|749.8}}&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v pohorí [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;/&gt; Leží neďaleko obce [[Margecany]], približne {{Km|9|m|w}} východne od [[Gelnica|Gelnice]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK |  url = https://mapy.dennikn.sk/?x=21.06553&amp;y=48.88766&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa v strednej časti [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|pohoria]], v [[Bujanovské vrchy|geomorfologickom podcelku Bujanovské vrchy]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-27 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží v [[Košický kraj|Košickom kraji]], na hranici okresov [[Gelnica (okres)|Gelnica]] a [[Košice-okolie (okres)|Košice-okolie]] a zasahuje na katastrálne územie obce [[Margecany]] a [[Malá Lodina]]. Najbližšími sídlami sú severne situované [[Miklušovce]] a [[Klenov]], západne ležia [[Margecany]], [[Jaklovce]] a [[Veľký Folkmar]] a východne [[Malá Lodina|Malá]] a [[Veľká Lodina]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Kozinec leží nad údolím [[Hornád]]u s [[Ružín (vodná nádrž)|vodnou nádržou Ružín]], v masíve siahajúcom od [[Bystrá (vrch v pohorí Čierna hora)|Bystrej]] ({{Mnm|766}}) na [[Bujanov (vrch v pohorí Čierna hora)|Bujanov]] ({{Mnm|756}}). Východne sa nachádza Ostrý hrb ({{Mnm|658}}), [[Suchý vrch (vrch v pohorí Čierna hora)|Suchý vrch]] ({{Mnm|799}}), [[Somár (vrch v pohorí Čierna hora)|Somár]] ({{Mnm|701}}) a [[Bokšov (vrch v pohorí Čierna hora)|Bokšov]] ({{Mnm|810}}), južne [[Holica (vrch v pohorí Čierna hora)|Holica]] ({{Mnm|806}}), [[Sivec (vrch)|Sivec]] ({{Mnm|781}}), [[Bujanov (vrch v pohorí Čierna hora)|Bujanov]] ({{Mnm|756}}), Hoľa ({{Mnm|618}}) a [[Folkmarská skala]] ({{Mnm|915}}), západne [[Šľuchta]] ({{Mnm|781}}), Kurtavá skala ({{Mnm|791}}) a [[Roháčka (Čierna hora)|Roháčka]] ({{Mnm|1029}}) a severne [[Mestické]] ({{Mnm|828}}), [[Bystrá (vrch v pohorí Čierna hora)|Bystrá]] ({{Mnm|766}}) a [[Zajačia hora (Šarišská vrchovina)|Zajačia hora]] ({{Mnm|635}}).&lt;ref name=M&gt;''Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.&lt;/ref&gt; Oblasť je súčasťou povodia [[Hornád]]u, kde vodu odvádzajú krátke vodné toky, len z východných svahov nadbytočná voda odteká [[Dlhý potok (prítok Hornádu)|Dlhým potokom]]. Na vrchol nevedie značený turistický chodník a južnou časťou masívu vedie [[Bujanovský tunel]]&lt;ref name=AA&gt;{{AtlasVKÚ2008|65}}&lt;/ref&gt;, ktorým je vedená doprava na [[Železničná trať Žilina – Košice|železničnej trati Žilina – Košice]].
 
=== Výhľady ===
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/turisticka?source=coor&amp;id=21.065252870321274%2C48.887958920089766&amp;x=21.0651563&amp;y=48.8884598&amp;z=16&amp;base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s riedkou vegetáciou je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Čiernej hore|vrcholy pohoria]], no tiež [[Slanské vrchy|Slanské]] a [[Volovské vrchy]] a [[Tatry]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.88766&amp;lng=21.06553&amp;ele=750&amp;azi=283.45&amp;alt=-5.55&amp;fov=45&amp;cfg=s&amp;name=48.88766%c2%b0N%2c%2021.06553%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-27 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
Na vrchol nevedie značená turistická trasa, preto prístup je možný lesnými chodníkmi z okolia.&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]]
* [[Bujanovské vrchy]]
* [[Zoznam vrcholov v Čiernej hore]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=21.06553&amp;y=48.88766&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Čierna hora (pohorie na Slovensku)}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Vrchy v Čiernej hore (pohorí na Slovensku)]]
[[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Gelnica]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Košice-okolie]]
[[Kategória:Margecany]]
[[Kategória:Malá Lodina]]</text>
      <sha1>fiq12zb1esrb4e7b81p24qtxyutvr5q</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Koľvek</title>
    <ns>0</ns>
    <id>692766</id>
    <revision>
      <id>8189742</id>
      <parentid>7813494</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:48:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Akul59</username>
        <id>168826</id>
      </contributor>
      <comment>autoritné údaje</comment>
      <origin>8189742</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6802" sha1="50xjj14fcwq9103vaf9r5o2nsvjppz5" xml:space="preserve">{{Infobox vrch
 | názov             = Koľvek
 | obrázok           = 
 | popis             = 
 | štát              = Slovensko
 | štát1             = 
 | región            = [[Košický kraj|Košický]]
 | región1           = 
 | okres             = [[Gelnica (okres)|Gelnica]]
 | okres1            = 
 | obec              = [[Kluknava]]
 | obec1             = 
 | obec2             = 
 | pohorie           = [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]]
 | podcelok          = [[Roháčka (geomorfologický podcelok)|Roháčka]]
 | časť              = 
 | povodie           = [[Hornád]]
 | povodie1          = 
 | nadmorská výška   = 799.8
 | význačnosť        = 
 | zemepisná šírka   = 48.9394
 | zemepisná dĺžka   = 20.9804
 | hornina           = 
 | orogenéza         = Alpínske vrásnenie
 | najľahší výstup   = po {{Turistická značka|modrá}} modrej značke z [[Kluknava|Kluknavy]]
 | prvovýstup        = 
 | dátum prvovýstupu = 
 | mapa              = 
 | popis mapy        = 
 | lokátor           = Slovensko-reliéf
 | commons           = 
 | poznámka          = 
 | popis.mapy        = Poloha v rámci Slovenska
 | popis.mapy1       = Poloha v rámci Košického kraja
 | lokátor1          = Košický kraj
}}

'''Koľvek'''&lt;ref name=Geo/&gt; ({{mnm|799.8}}&lt;ref name=M/&gt;) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]] v pohorí [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]], [[Celok (geomorfológia)|krajinnom celku]] [[Slovenské rudohorie|Slovenského rudohoria]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;/&gt; Leží nad obcou [[Kluknava]], približne {{Km|9|m|w}} severovýchodne od [[Gelnica|Gelnice]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK |  url = https://mapy.dennikn.sk/?x=20.98039&amp;y=48.93941&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Poloha ==
Nachádza sa v severnej časti [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|pohoria]], v [[Roháčka (geomorfologický podcelok)|geomorfologickom podcelku Roháčka]].&lt;ref name=&quot;GCS&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-02 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Leží v [[Košický kraj|Košickom kraji]], v okrese [[Gelnica (okres)|Gelnica]] a na katastrálnom území obce [[Kluknava]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2023-02-02 | miesto = Bratislava | jazyk =  | url archívu = https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf | dátum archivácie = 2023-08-11 }}&lt;/ref&gt; Najbližšími sídlami sú západne situovaná [[Kluknava]], severne sa nachádza [[Víťaz (okres Prešov)|Víťaz]] a [[Ovčie]], východne [[Hrabkov]] a [[Klenov]] a južne [[Margecany]].&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Opis ==
Koľvek leží v hrebeni, vedúcom severozápadným smerom z masívu [[Roháčka (Čierna hora)|Roháčky]] ({{Mnm|1029}}). Severne sa nachádza [[Brezová (vrch v Branisku)|Brezová]] ({{Mnm|1042}}), [[Smrekovica (vrch v Branisku)|Smrekovica]] ({{Mnm|1200}}), [[Vtáčia hora]] ({{Mnm|698}}), [[Zimná hora]] ({{Mnm|664}}) a [[Ostrý vrch (Šarišská vrchovina)|Ostrý vrch]] ({{Mnm|603}}), východne [[Grejnár]] ({{Mnm|658}}), [[Mestické]] ({{Mnm|828}}), [[Široká hora (vrch v pohorí Čierna hora)|Široká hora]] ({{Mnm|985}}) a [[Čierna hora (vrch v rovnomennom pohorí)|Čierna hora]] ({{Mnm|1025}}), južne [[Šľuchta]] ({{Mnm|781}}), Kurtavá skala ({{Mnm|791}}) a [[Krompašský vrch]] ({{Mnm|1025}}) a západne Biela skala ({{Mnm|926}}), [[Zadný Moravec]] ({{Mnm|959}}) a [[Sľubica (vrch)|Sľubica]] ({{Mnm|1129}}).&lt;ref name=M&gt;''Šarišská vrchovina – Branisko. Turistická mapa.'' 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.&lt;/ref&gt; Masív patrí do povodia rieky [[Hornád]], kde vodu zo severných svahov odvádza [[Krivý potok (prítok Dolinského potoka)|Krivý potok]], z južnej časti hrebeňa bezmenný potok. Na vrchol vedie značený turistický chodník.&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;
 
=== Výhľady ===
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast&lt;ref name=MCZ&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapy.cz | url = https://sk.mapy.cz/zakladni?l=0&amp;source=osm&amp;id=1067270924&amp;ds=1&amp;x=20.9805165&amp;y=48.9391652&amp;z=16&amp;base=ophoto | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s riedkou vegetáciou a skalných brál je možné pozorovať okolité [[Zoznam vrcholov v Čiernej hore|vrcholy pohoria]], no tiež východný okraj [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]], [[Branisko (pohorie)|Branisko]], [[Bachureň (pohorie)|Bachureň]], [[Čergov (pohorie)|Čergov]] a [[Volovské vrchy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Peakfinder | url = https://www.peakfinder.org/?lat=48.93941&amp;lng=20.98039&amp;ele=800&amp;azi=260.12&amp;alt=-2.52&amp;fov=45&amp;cfg=s&amp;name=48.93941%c2%b0N%2c%2020.98039%c2%b0E | vydavateľ = peakfinder.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Prístup ==
* po {{Turistická značka|modrá}} modrej turistickej značke:
** od západu z [[Kluknava|Kluknavy]]
** od východu z [[Klenov]]a cez [[Roháčka (Čierna hora)|Roháčku]]&lt;ref name=&quot;mapa&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Čierna hora (pohorie na Slovensku)|Čierna hora]]
* [[Roháčka (geomorfologický podcelok)]]
* [[Zoznam vrcholov v Čiernej hore]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=21.01009&amp;y=48.93143&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Čierna hora (pohorie na Slovensku)}}
{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Vrchy v Čiernej hore (pohorí na Slovensku)]]
[[Kategória:Vrchy pod 1000 metrov na Slovensku]]
[[Kategória:Vrchy v okrese Prešov]]
[[Kategória:Klenov]]
[[Kategória:Hrabkov]]</text>
      <sha1>50xjj14fcwq9103vaf9r5o2nsvjppz5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zemfira</title>
    <ns>0</ns>
    <id>693622</id>
    <revision>
      <id>8189897</id>
      <parentid>8089768</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:00:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>/* Albumy */</comment>
      <origin>8189897</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4219" sha1="067zjc6ix6exh0axba63fob6kbzjn8e" xml:space="preserve">{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Zemfira
 | Obrázok             = Земфира на выступлении 1 апреля 2016 года в Олимпийском.jpg
 | Veľkosť obrázku     = 
 | Popis obrázku       = v roku 2016
 | Popis umelca        = 
 | Rodné meno          = Zemfira Talgatovna Ramazanova
 | Umelecké mená       = Zemfira
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1976|8|26}}
 | Miesto narodenia    = [[Ufa]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]], dnes [[Rusko]] 
 | Dátum úmrtia        = 
 | Miesto úmrtia       = 
 | Bydlisko            = 
 | Pôsobenie           = speváčka, hudobná skladateľka, pesničkárka, spisovateľka 
 | Žáner               = Alternatívny rock, pop rock, indie rock
 | Roky pôsobenia      = 1998 – súčasnosť
 | Hrá na nástroje     = spev
 | Typ hlasu           = 
 | Súvisiace články    = 
 | Vplyvy              = 
 | Hudobný vydavateľ   = 
 | Webstránka          = 
}}

'''Zemfira Talgatovna Ramazanova''' ({{vjz|rus| Земфира Талгатовна Рамазанова}}; * [[26. august]] [[1976]], [[Ufa]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|RSFSR]], dnes [[Rusko]]) známa ako '''Zemfira''' ({{vjz|rus|Земфира}}) je [[Rusi|ruská]] rocková [[Spevák|speváčka]]. Patrí medzi najpopulárnejšie speváčky v Rusku a ďalších bývalých sovietskych republikách.

== Životopis ==

Zemfira vyrastala v rodine strednej triedy v [[Baškirsko|Baškirsku]], na východnom okraji európskeho [[Rusko|Ruska]]. Má [[Tatári (etnikum)|tatárske]] a baškirské korene. Od piatich rokov navštevovala hudobnú školu v [[Ufa|Ufe]], v detskom zbore spievala ako sólistka.

Začiatkom 90. rokov sa v [[Rusko|Rusku]] stala čoraz populárnejšou. Najprv bola členkou ruského juniorského basketbalového tímu. Potom nasledovalo členstvo v rôznych rockových kapelách. V roku [[1996]] začala svoju sólovú kariéru. 

Zemfira je držiteľkou viacerých speváckych ocenení a jej piesne sú populárne medzi rusky-hovoriacimi ľuďmi. 

V júli [[2015]] Zemfira počas koncertu v [[Tbilisi]] zobrala z publika ukrajinskú vlajku a priviazala ju k stojanu na mikrofón. Ukrajinské aj ruské médiá to hodnotili ako „plánovanú akciu“, aj keď z úplne odlišných perspektív. Podľa publicistu Novej Gazety však išlo o spontánne gesto, ktoré malo vyjadriť priateľstvo, úctu a súcit s obyvateľmi Ukrajiny.

Počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej vojny proti Ukrajine]] vo februári [[2022]], ktorá sa v Rusku nesmie verejne nazývať vojnou, sa na jej domovskej stránke zobrazovali iba slová „нет войне“ (nie vojne). Jej pieseň &quot;Не Стреляйте&quot; (&quot;Nestrieľajte&quot;), ktorú zložila v roku [[2005]], bola opäť prijatá v ruskom protivojnovom hnutí a znovu vydaná s aktuálnym videoklipom. 

Zemfira opustila [[Rusko]], so svojou priateľkou [[Renata Litvinova|Renatou Litvinovou]], keď začala vojna a odvtedy žije spolu s ňou v [[Paríž|Paríži]]. Ruské médiá ju obviňujú zo „zrady“ a „pokrytectva“. 19. mája [[2022]] vydala hudobné video s názvom Мясо (“Mäso”) s výraznými kresbami, ktoré sa zaoberá vojnou na Ukrajine. Vo februári [[2023]] bola Zemfira ruským ministerstvom spravodlivosti klasifikovaná ako zahraničný agent. Ministerstvo vysvetlilo, že Zemfira „otvorene podporovala Ukrajinu, koncertovala v nepriateľských krajinách, vystupovala proti špeciálnej vojenskej operácii a dostávala podporu zo zahraničia“.

== Albumy ==
* 1999 — «Земфира» 
* 2000 — «Прости меня моя любовь» 
* 2002 — «Четырнадцать недель тишины» 
* 2005 — «Вендетта» 
* 2007 — «Спасибо» 
* 2013 — «Жить в твоей голове» 
* 2021 — «Бордерлайн»
* 2021 — «Ах» (мини-альбом)

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Zemfira}} 

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Zemfira|1138759803}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Zemfira}}

[[Kategória:Ruské speváčky]]
[[Kategória:Ruské osobnosti tatárskeho pôvodu]]
[[Kategória:Ruské LGBT osobnosti]]</text>
      <sha1>067zjc6ix6exh0axba63fob6kbzjn8e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vplyv ťažby kryptomien na životné prostredie</title>
    <ns>0</ns>
    <id>695732</id>
    <revision>
      <id>8189959</id>
      <parentid>8114081</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T00:42:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189959</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="22094" sha1="9g59q2mvv0ke5q4436v92bnzrh29ev0" xml:space="preserve">[[Súbor:Bitcoin Crypto Sustainability.jpg|náhľad|Udržateľnosť kryptomien.]]
Ťažba [[Kryptomena|kryptomien]], konkrétne PoW (Proof-of-Work) ťažba, ktorú využíva najmä ťažba kryptomeny [[Bitcoin|Bitcoin (BTC)]], je navrhnutá tak, aby spotrebovala obrovské množstvo energie. Tento proces efektívne zahŕňa milióny výpočtových strojov, ktoré sa snažia vyriešiť zložitý, no nezmyselný problém.

Odhady spotreby [[Elektrina|elektriny]] pri ťažbe kryptomien v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]] zhora nadol naznačujú, že toto odvetvie bolo zodpovedné za prebytok 27,4 mil. ton [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]] (CO&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;) v období od polovice roku 2021 do roku 2022 – alebo trikrát toľko, ako vyprodukovali najväčšie [[uhoľná elektráreň]] v USA v roku 2021.

Ťažiari kryptomien získavajú [[Elektrina|elektrinu]] 4 rôznymi spôsobmi:

* Priamy nákup elektrární, ktoré dodávajú ťažobné súpravy „behind-the-meter“.
* Zmluvy o nákupe energie s výrobcami energie alebo verejnými službami.
* Nákup elektriny od miestnej siete.
* Spálením plynu v ropných a plynových vrtoch.

Každý typ ťažby produkuje nadmerné emisie a ovplyvňuje [[Elektrina|elektrinu]] a spotrebiteľov energie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Environmental Impacts of Cryptomining|url=https://earthjustice.org/feature/cryptocurrency-mining-environmental-impacts|vydavateľ=Earthjustice|dátum prístupu=2023-04-13|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

== Skúmanie spotreby elektrickej energie v rámci Proof-of-Work (PoW) ==
Spotreba elektrickej energie pri použití proof-of-work je v najlepšom čase spornou témou. Globálna energetická kríza však núti [[blockchain]]ovú komunitu hľadať udržateľné alternatívy zdrojov elektriny na ťažbu kryptomien. Spotreba energie na ťažbu kryptomien má tendenciu rásť s rastom blockchainových sietí, najmä pri blockchainoch s overenými prevádzkami. V súlade s tým sa zdá, že blockchainová komunita sa zahrieva na alternatívne mechanizmy konsenzu, ako je proof-of-stake.

Bitcoin blockchain rastie [[Exponenciálna funkcia|exponenciálne]]. Spotreba elektrickej energie na základe dôkazu o práci (PoW) tak prevyšuje spotrebu v niektorých krajinách. Spotreba elektriny na ťažbu kryptomien len pre bitcoiny je zhruba ekvivalentná poľskej. Napriek niekoľkým iniciatívam na zníženie environmentálnej stopy spotreby energie pri ťažbe kryptomien je proces uvedenia nového bitcoinu do obehu stále drahý a energeticky náročný. Okrem toho, [[spotreba elektrickej energie]] proof-of-work sa s najväčšou pravdepodobnosťou zvýši s rastom bitcoinového blockchainu. Čo teda robí ťažbu [[Bitcoin|bitcoinov]] tak drahou? Čo môžeme urobiť, aby sme znížili spotrebu energie pri ťažbe kryptomien?&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Proof-of-Work Crypto Mining's Energy Consumption|url=https://academy.moralis.io/blog/exploring-proof-of-works-electricity-consumption|dátum vydania=2022-04-28|dátum prístupu=2023-04-13|jazyk=en-US|priezvisko=IvanOnTech}}&lt;/ref&gt;

== Skúmanie spotreby elektrickej energie v rámci Proof-of-Stake (PoS) ==
Mnohí v tomto odvetví vnímajú mechanizmus konsenzu proof-of-stake (PoS) ako [[Udržateľnosť|udržateľnú]] alternatívu ku [[Konsenzus|konsenzu]] proof-of-work (PoW). Namiesto spoliehania sa na energetický výdaj PoW je proces výberu validátora PoS náhodný. Účastníci siete sa môžu stať validátormi a zabezpečiť sieť vkladaním kryptografických aktív a ich uzamknutím na určitý čas. To im dáva právo overiť transakcie a získať príslušné odmeny za ich prínos do siete.

Zatiaľ čo blockchainy PoW sa pri overovaní blokov spoliehajú na jeden validátor, blockchainy PoS využívajú viacero validátorov. Namiesto súťaženia o právo overovať bloky, sieť zdieľa zodpovednosť. Nielenže to eliminuje nadmerný výdaj energie, ale tiež znižuje dopad útokov. Okrem toho konsenzus PoS vyžaduje oveľa menej výpočtovej práce ako PoW, pokiaľ ide o overovanie transakcií.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Exploring Proof-of-Work’s Electricity Consumption|url=https://academy.moralis.io/blog/exploring-proof-of-works-electricity-consumption|dátum prístupu=14.4.2023}}&lt;/ref&gt;

== Spotreba materiálu pri ťažbe kryptomien ==
Na rozdiel od tradičných bánk vedie [[kryptomena]] [[Bitcoin]] záznamy o zostatkoch a transakciách na [[Blockchain|digitálne uložených „blokoch“]] v reťazci, ktorý je vedený sieťou rovesníkov. Pomocou neuveriteľne výkonných počítačov sú ťažiari bitcoinov požiadaní, aby vyriešili sériu matematických hádaniek a problémov s cieľom overiť predchádzajúce transakcie.

Prvý počítač, ktorý vyrieši túto hádanku, získa právo pridať do reťazca ďalší blok údajov. Táto osoba je potom odmenená bitcoinom za overenie transakcií a udržanie [[blockchain]]u v bezpečí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What is blockchain technology? How does it work?|url=https://cointelegraph.com/learn/how-does-blockchain-work-everything-there-is-to-know|vydavateľ=Cointelegraph|dátum prístupu=2023-04-12|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Zakaždým keď dôjde k bitcoinovej transakcii, sú na dokončenie týchto hádaniek poháňané stovky, ak nie tisíce ťažobných zariadení.

Zariadenie na ťažbu bitcoinov je ultra výkonný počítač zložený z [[Grafický procesor|grafickej procesorovej jednotky (GPU)]], [[CPU|centrálnej procesorovej jednotky (CPU)]], [[Pevný disk|pevného disku]] (HDD) a jednotky na [[generovanie]] energie. Na napájanie viacerých GPU potrebných pre jednu ťažobnú súpravu musí jednotka na výrobu [[Energia|energie]] vytvárať obrovské množstvo energie.

Zariadenia na ťažbu bitcoinov nevyžadujú iba 1 GPU, väčšinu času ľudia používajú kdekoľvek od piatich do desiatich GPU na zariadenie. Samotné [[Drahý kov|drahé kovy]] na výrobu počítačových komponentov sa ťažia fyzicky a majú svoj vlastný rad odpadu, ktorý každý z nich vytvára. Medzi hlavné materiály potrebné pre CPU a GPU patrí [[kremík]], [[meď]], [[hliník]] a [[plast]]y.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What Raw Materials Are Used to Make Hardware in Computing Devices?|url=https://www.engineering.com/story/what-raw-materials-are-used-to-make-hardware-in-computing-devices|vydavateľ=Engineering.com|dátum prístupu=2023-04-12}}&lt;/ref&gt; [[Hliníková zliatina|Zliatina hliníka]] a horčíka sa používa spolu s prvkami ako kremík, meď a [[zinok]] na dokončenie vytvárania mnohých počítačových častí, ako sú pevné disky (HDD) a [[Solid state drive|disky SSD]]. Ak by sa [[magnet]]y, [[hliník]] a iné suroviny správne [[Recyklácia|recyklovali]], mohli by sa zmeniť účel a efektívne využiť. Namiesto toho skončia na [[Skládka odpadov|skládkach]] alebo sa predajú tomu, kto ponúkne najvyššiu ponuku.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Global Initiative Mines Retired Hard Disk Drives for Materials and Magnets - IEEE Spectrum|url=https://spectrum.ieee.org/making-new-hard-disk-drives-from-recycled-magnets|vydavateľ=spectrum.ieee.org|dátum prístupu=2023-04-12|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Vplyv na životné prostredie ==
Sieť Bitcoinu sa pri spúšťaní zložitých [[Matematická rovnica|matematických rovníc]] spolieha na skupiny počítačov po celom svete. Tieto výpočtové centrá sa správajú viac-menej ako „baníci“ v doslovnom zmysle a skôr ako strážcovia siete, ktorí sa používajú na bezpečnosť a stabilitu. Tento [[Proces (priebeh)|proces]], známy ako dôkaz o práci, je energeticky náročný už v štádiu návrhu, aby sa zabránilo [[Heker|hackom]] a útokom.

Zástancovia kryptomien tvrdia, že proces overovania práce sa stáva energeticky efektívnejším, že čoraz viac ťažiarov sa obracia na [[Obnoviteľný zdroj energie|obnoviteľné zdroje energie]], ako je [[Veterná energia|veterná]], [[Slnečná energia|solárna]] alebo [[Vodná energia|vodná]] energia, na rozdiel od uhlia alebo [[Zemný plyn|zemného plynu]]. Jedna recenzovaná štúdia zo začiatku tohto roka však ukazuje opak: že využívanie obnoviteľnej energie v bitcoinovej sieti kleslo z priemerných 42 % v roku 2020 na 25 % v auguste 2021. Vedci sa domnievajú, že hlavným dôvodom tohto poklesu bol čínsky zásah proti kryptomenám,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Redakcia FinReport | titul = Finreport.sk - online magazín | url = https://www.finreport.sk/fintech/cina-z-obavy-o-ekologiu-a-transparentnost-zakazuje-tazbu-kryptomien-a-cena-bitcoinu-pada/ | vydavateľ = finreport.sk | dátum vydania = 2021-06-24 | dátum prístupu = 2023-04-21 | miesto =  | jazyk = }}&lt;/ref&gt; kde boli ťažobné operácie poháňané [[Vodná energia|vodnou energiou]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fact-Checking 8 Claims About Crypto’s Climate Impact|url=https://time.com/6193004/crypto-climate-impact-facts/|vydavateľ=Time|dátum vydania=2022-07-01|dátum prístupu=2023-04-12|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20230412083736/https://time.com/6193004/crypto-climate-impact-facts/|dátum archivácie=2023-04-12}}&lt;/ref&gt;

=== Spotreba energie ===
Neexistuje žiadny priamy spôsob, ako vypočítať, koľko energie sa spotrebuje na ťažbu Bitcoinov a kryptomien, pretože ťažiarom kryptomien sa môže stať v podstate hocikto a hocikde, kde má prístup k [[internet]]u a elektrickej sieti. Avšak, toto číslo možno odhadnúť zo siete a spotreby komerčne dostupných ťažobných zariadení. Napríklad cambridgeský index spotreby elektrickej energie Bitcoinov odhaduje, že Bitcoin, najrozšírenejšia sieť kryptomien, použila v mieste výroby odhadom 120 – 140 TWh za rok. To je približne 0,25 – 0,4 % z toho, čo sa stratí a nie z toho, čo sa celkovo vyrobí.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What's the Environmental Impact of Cryptocurrency?|url=https://www.investopedia.com/tech/whats-environmental-impact-cryptocurrency/|vydavateľ=Investopedia|dátum prístupu=2023-04-12|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

== Vplyv na [[globálne otepľovanie]] ==
Podľa Daniela Battena klimatického, technologického investora, autora, analytika a environmentálneho aktivistu, ťažba Bitcoinu môže pomôcť zmierniť vplyv na globálne otepľovanie vďaka zníženiu produkcie metánu.

Program [[UNEP|OSN pre životné prostredie (UNEP)]] hovorí: „Znižovanie [[metán]]u je najsilnejšou pákou, ktorú máme na spomalenie [[Klimatické zmeny|zmeny klímy]] v nasledujúcich 25 rokoch.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Global Assessment: Urgent steps must be taken to reduce methane emissions this decade|url=http://www.unep.org/news-and-stories/press-release/global-assessment-urgent-steps-must-be-taken-reduce-methane|vydavateľ=UN Environment|dátum vydania=2021-05-06|dátum prístupu=2023-04-12|jazyk=en}}&lt;/ref&gt; Minuloročný prieskum [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] ukázal, že úroveň metánu v atmosfére je dnes o viac ako 160 percent vyššia ako predindustriálna úroveň.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=EMIT Data Points to Large Methane Emissions {{!}} APPEL Knowledge Services|url=https://appel.nasa.gov/2022/12/05/emit-data-points-to-large-methane-emissions/|vydavateľ=appel.nasa.gov|dátum prístupu=2023-04-12}}&lt;/ref&gt;

[[Metán]] v atmosfére z ľudskej činnosti pochádza najmä z troch zdrojov: ropného a plynárenského priemyslu, skládok a [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárstva zvierat]]. Ropné polia emitujú [[metán]], keď sa počas ťažby uvoľňuje [[zemný plyn]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Overview of Greenhouse Gases|url=https://www.epa.gov/ghgemissions/overview-greenhouse-gases|vydavateľ=www.epa.gov|dátum vydania=2015-12-23|dátum prístupu=2023-04-12|jazyk=en|meno=OAR|priezvisko=US EPA}}&lt;/ref&gt; Pretože ropné polia sú zvyčajne veľa kilometrov od plynovodu alebo elektrizačnej sústavy, neexistuje žiadny ekonomický spôsob, ako tento [[plyn]] využívať, takže sa zvyčajne plytvá jeho spaľovaním. Problém je v tom, že [[spaľovanie]] nie je 100% účinné. Iba 92% z neho sa premení na [[oxid uhličitý]]. Zvyšok ide do [[Atmosféra Zeme|atmosféry]] nespálený a je zodpovedný za 1,7% [[Emisia (životné prostredie)|emisií]] [[Skleníkový plyn|skleníkových plynov]].

[[Skládka odpadov|Skládky]] sú ešte väčším problémom. Opäť platí, že väčšina skládok je príliš ďaleko od siete alebo plynovodu na to, aby bolo možné tento plyn využívať, takže opäť sa len spáli. Okrem toho, že je to horšie, nedávna štúdia (EPA, 2022) ukázala, že 70% skládok v USA odvádza svoj metánový plyn priamo do [[Atmosféra|atmosféry]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Budapest European Congress of Psychiatry - Home page Scientific Programme|url=https://2022.epa-congress.org/|vydavateľ=EPA 2022|dátum prístupu=2023-04-12|jazyk=en-US}}&lt;/ref&gt;

Jednou z možností zníženia emisií metánu je, že na mieste skládky je nainštalované zariadenie, ktoré bezpečne odstraňuje toxické emisie zo skládkových plynov. Ďalej sa výsledný metánový plyn spaľuje a [[Generátor elektrického napätia|generátor]] premieňa túto [[Tepelná energia|tepelnú energiu]] na elektrickú energiu, ktorú používa mobilná jednotka na ťažbu Bitcoinov na mieste. Ťažiace jednotky Bitcoinov môžu fungovať na mieste, nepotrebujú žiadny plynovod a môžu byť v prevádzke do niekoľkých týždňov od podpísania zmluvy prevádzkovateľom skládky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BITCOIN MINING CAN PREVENT CLIMATE CHANGE|url=https://bitcoinmagazine.com/business/bitcoin-mining-can-prevent-climate-change|dátum vydania=JUN 23, 2022|dátum prístupu=12.4.2023}}&lt;/ref&gt;

=== Odpad premenený na Bitcoiny ===
[[Satoshi Nakamoto]], pseudoanonymný tvorca Bitcoinu, v roku 2010 komentoval: „Je to rovnaká situácia ako pri ťažbe [[Zlato|zlata]]. Náklady na ťažbu zlata sa zvyčajne držia blízko ceny zlata. Ťažba zlata je plytvanie, ale toto plytvanie je oveľa menšie ako úžitok, ktorý vzniká, ak je zlato použité ako prostriedok výmeny. Myslím si, že to bude rovnaké v prípade Bitcoinu. Úžitok z výmen, ktoré budú možné vďaka Bitcoinu, ďaleko prevýšia náklady na použitú [[Elektrická energia|elektrickú energiu]].“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Re: Bitcoin minting is thermodynamically perverse {{!}} Satoshi Nakamoto Institute|url=https://satoshi.nakamotoinstitute.org/posts/bitcointalk/327/|vydavateľ=satoshi.nakamotoinstitute.org|dátum prístupu=2023-04-12}}&lt;/ref&gt;

Ťažiari si uvedomujú fakt, že ťažba Bitcoinov je v niektorých prípadoch neekologická a tak sa snažia hľadať alternatívnej riešenia. Jedným zo zaujímavých prípadov je aj ako Bill Spence, ktorý sa ako malý chlapec hrával na kopách odpadu z [[Uhlie|uhlia]], netušiac, že pod ním sa nachádzajú zdraviu škodlivé [[Ťažký kov|ťažké kovy]]. Ako 63-ročný sa rozhodol tieto kopy odpadu odstrániť a tak prebral kontrolu nad elektrárňou Scrubgrass Generating v okrese Venango, severne od Pittsburghu, ktorá bola špeciálne navrhnutá na [[Spaľovanie odpadov|spaľovanie odpadu]] z [[Bitúmen|bitúmenov]]. Elektrárni sa veľmi nedarilo a po čase ho napadlo zvýšiť produkciu elektrárne, ak by premenil bitumenový odpad na Bitcoiny. V roku 2021 asi 80% 85 000-kilowattového výkonu Scrubgrassu sa v využíva na prevádzku výkonných, energeticky náročných počítačov, ktoré ťažia kryptomeny a overujú Bitcoinové [[Transakcia|transakcie]]. Pri vtedajšej cene Bitcoinu 40-50-tisíc USD, [[elektráreň]] vytvorí odhadom 20 centov a viac za [[Kilowatthodina|kilowatthodinu]] z ťažby Bitcoinu. K tomu od štátu [[Pensylvánia|Pensylnvánia]] dostáva daňové úľavy v prepočte približne dvoch centov na kWh.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zelená ťažba bitcoinu: Veľké zisky v čistejšej kryptomene|url=https://www.forbes.sk/zelena-tazba-bitcoinu-velke-zisky-v-cistejsej-kryptomene/|dátum vydania=2021-09-06|dátum prístupu=2023-04-12|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Elektronický odpad ==
[[Súbor:E-waste (2) - IMG 2290.jpg|náhľad|Elektronický odpad.]]
Na ťažbu kryptomien sa používa tzv. ťažobný počítač. Dnes na najčastejšie používajú [[Čip|integrované čipy]] so špecifickým aplikačným určením (Application Specific Integrated Circuit - ASIC), ktoré sú navrhnuté len s jedným cieľom. Ten však môže byť rôznorodý, od audio processingu až k [[Telefónny hovor|telefónnemu hovoru]]. V prípade ťažby kryptomien sú tieto čipy vložené do špecificky navrhnutých základných dosiek a spolu so [[Zdroj (počítač)|zdrojom]] sú zostavené do jednej výpočtovej jednotky. Všetko je navrhnuté a vyvinuté na úrovni [[Tranzistor (polovodičová súčiastka)|tranzistorov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Application-Specific Integrated Circuit (ASIC) Miner|url=https://www.investopedia.com/terms/a/asic.asp|vydavateľ=Investopedia|dátum prístupu=2023-04-14|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Ťažiari prvej generácie používali procesory v bežných osobných počítačoch, ktoré dosahovali výpočtový výkon menší ako 0,01 gigahashov za sekundu (GH/s). V súčasnosti sa tieto procesory nepoužívajú a prevládajú stroje s 0,1-25 GH/s.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=The Carbon Footprint of Bitcoin|url=https://www.ssrn.com/abstract=3335781|periodikum=SSRN Electronic Journal|dátum=2019|dátum prístupu=2023-04-12|issn=1556-5068|doi=10.2139/ssrn.3335781|jazyk=en|meno=Christian|priezvisko=Stoll|meno2=Lena|priezvisko2=KlaaBen|meno3=Ulrich|priezvisko3=Gallersd&amp;ouml;rfer}}&lt;/ref&gt;

Pri ťažbe sa okrem problému s energiou stretávame aj s problémom [[Elektroodpad|elektronického odpadu]]. Priemerná životnosť ťažiaceho stroja je 1,5 roka, čo znamená, že pri zvyšujúcej sa energetickej náročnosti na tieto stroje je potrebné obmeniť za výkonnejšie. Čo zároveň zo starších robí automatický elektronický odpad, pretože ASIC minery je možno použiť len na jeden účel - ťažba kryptomien.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=3 Surprising Reasons Why Bitcoin Is Bad For the Environment, Starting With Energy Consumption|url=https://youmatter.world/en/bitcoin-bad-environment-impact/|dátum vydania=2021-05-22|dátum prístupu=2023-04-12|jazyk=fr-FR}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; Vzhľadom na túto problematiku vznikol aj Bitcoinový elektronický monitor odpadu,&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bitcoin Electronic Waste Monitor | url = https://digiconomist.net/bitcoin-electronic-waste-monitor/ | vydavateľ = digiconomist.net | dátum vydania = 2019-03-14 | dátum prístupu = 2023-04-21 | miesto =  | jazyk = }}&lt;/ref&gt; ktorý poskytuje prehľad o množstve [[Elektroodpad|elektronického odpadu]] vyprodukovaného [[Bitcoin|Bitcoinovou sieťou]].

Je dôležité poznamenať, že metóda použitá na posúdenie vzniku elektronického odpadu v Bitcoinoch zohľadňuje len výstup [[Elektroodpad|elektronického odpadu]] pochádzajúceho z likvidovaných ťažobných zariadení. Ďalšie zariadenia prítomné v ťažobných zariadeniach, ako je chladenie, spolu s transakciami neboli zohľadnené.

V mesiaci november roku 2022 je elektronický odpad z ťažby Bitcoinu na úrovni približne 43,73 kíl ton odpadu za rok, čo môžeme prirovnať k elektronickému odpadu v [[Holandsko|Holandsku]]. Taktiež vieme, že celosvetová produkcia elektronického [[odpad]]u je za rok 2021 na úrovni 57,4 miliónov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Global e-waste generation outlook 2030|url=https://www.statista.com/statistics/1067081/generation-electronic-waste-globally-forecast/|vydavateľ=Statista|dátum prístupu=2023-04-12|jazyk=en}}&lt;/ref&gt;

Ako už vieme Bitcoin sa neťaží len v Holandsku ale celosvetovo, preto môžeme porovnať produkciu [[elektroodpad]]u Bitcoinu s celosvetovou produkciou elektroodpadu, čo predstavuje 0,0767 %.

== Ťažba kryptomien na [[Slovensko|Slovensku]] ==
Zo samostatných ťažiarov kryptomien, ktorí boli kedysi „ohrozeným druhom“, je dnes obrovská skupina ľudí po celom svete, o ktorej fungovaní toho okrem problémov s nedostatkom [[Grafická karta|grafických kariet]] až tak veľa nepočúvame. Zatieňuje ju totiž nekonečné množstvo firiem, pre ktoré je ťažba biznisom a disponujú obrovskými zostavami, s ktorými sa obyčajný človek môže porovnávať len ťažko. 

„Domáce ťaženie“ kryptomien však funguje už dlhé roky, pričom v spojení s veľkým vzostupom kryptomien v posledných rokoch zaujalo aj [[Slováci|Slovákov]].

Ak sa pozrieme na ekonomickú stránku domácej [[Ťažba|ťažby]] kryptomien, tak na jeden [[Grafický procesor|ťažiaci rig]] (6 [[Grafická karta|grafických kariet]]) vychádzajú náklady približne 3 €/deň, v prepočte 90 €/mes. čo je niečo cez 1000 € ročne. Približný zisk z jednej grafickej karty je 1,5 €/deň (bez počiatočnej investície do techniky). Samozrejme ak je cena ťaženej kryptomeny nízka, tak aj zisky sú nízke až mínusové. Čo je aj hlavným dôvodom, prečo je domáce ťaženie rizikové, keďže nevieme ako sa trh s cenami kryptomien bude vyvíjať.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ROZHOVOR s ťažiarom kryptomien: Len na elektrinu miniem 3000 €, netreba mať veľké oči|url=https://fontech.startitup.sk/rozhovor-s-taziarom-kryptomien-len-na-elektrinu-miniem-3000-e-netreba-mat-velke-oci/|vydavateľ=FonTech.sk|dátum vydania=2021-09-20|dátum prístupu=2023-04-12|jazyk=sk-SK}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Životné prostredie]]
[[Kategória:Kryptomeny]]
[[Kategória:Bitcoin]]</text>
      <sha1>9g59q2mvv0ke5q4436v92bnzrh29ev0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Cigánska pečienka</title>
    <ns>0</ns>
    <id>697159</id>
    <revision>
      <id>8190070</id>
      <parentid>8074458</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:35:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ferikehh</username>
        <id>290712</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8190070</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3161" sha1="fqe10bg933vy28qkppd2qaa9l6cnln8" xml:space="preserve">kisebbségi rántotthus{{Infobox Jedlo
|názov=Cigánska pečienka
|obrázok=Ciganska pecienka (cropped).jpg
|komentár=
|alt názvy=Cigánska
|krajina={{minivlajka|Slovensko}}[[Slovensko]]
|región=
|tvorca=
|chod=
|typ=[[rýchle občerstvenie]]
|podáva sa=teplá
|hlavné ingrediencie=plátok [[mäso|mäsa]], marináda ([[soľ]], mleté [[čierne korenie]], [[cesnak]], [[mlieko]], [[horčica]], [[feferóny]]), [[cibuľa]], [[tuk|masť]] alebo [[olej]], [[žemľa]]
|variácie=kuracia alebo bravčová (karé/krkovička/chudý bôčik), s horčicou alebo [[kečup]]om
|kalórie=
|iné=}}

'''Cigánska pečienka''' (skratene a hovorovo ''cigánska'') je typické slovenské [[jedlo]] [[Rýchle občerstvenie|rýchleho občerstvenia]] a pochúťka [[jarmok]]ov,&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko=RUSIŇÁKOVÁ
|meno=Jarmila
|titul=Sposoby projavlenija atributov v mežkuľturnoj kommunikacii
|rok=2020
|priezvisko2=MOROZKINA
|meno2=Tatjana Vladimirovna
|priezvisko3=KŇAZEVA
|meno3=Alina Aleksejevna}}&lt;/ref&gt; [[Vinobranie|vinobraní]] či [[Vianočné trhy|vianočných trhov]]. Jedlo je tiež prezývané „slovenský [[hamburger]]“. 

Ide o vyklepané plátky [[Mäso|mäsa]] ([[Bravčové mäso|bravčové]] [[karé (mäso)|karé]] od [[Krkovička|krkovičky]], krkovička,&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Rómske jedlo chudobných už z tanierov mizne
|url=https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/403688-romske-jedlo-chudobnych-uz-z-tanierov-mizne/
|vydavateľ=Pravda.sk
|dátum vydania=2016-09-04
|dátum prístupu=2023-06-05
|priezvisko=Rimaj
|meno=Štefan}}&lt;/ref&gt; chudý [[bôčik]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; alebo ako alternatíva [[Kura domáca|kuracie]]&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|titul=23. časť – Pod bratislavskou oblohou sa šíri vôňa cigánskej pečienky
|url=https://www.sk.emb-japan.go.jp/itpr_sk/00_000588.html
|vydavateľ=Ministry of Foreign Affairs of Japan
|dátum prístupu=2023-06-05
|url archívu=https://web.archive.org/web/20230605202616/https://www.sk.emb-japan.go.jp/itpr_sk/00_000588.html
|dátum archivácie=2023-06-05}}&lt;/ref&gt;) marinované aspoň cez noc a sprudka [[praženie (na tuku)|pražené]] na [[tuk]]u&lt;ref&gt;STOLIČNÁ, Rastislava. Strava ako etnoidentifikačný znak. ''Český lid'', 2001, 15-27.&lt;/ref&gt; (bravčová masť alebo [[Olej (všeobecne)|olej]]) s [[Cibuľa kuchynská|cibuľou]], ktorá sa vloží do teplej,&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; omastenej a [[Horčica (potravina)|horčicou]] potretej veľkej [[Žemľa|žemle]]. 

== História ==
Cigánska pečienka má podľa názvu pôvod v [[Rómovia|rómskej]] kuchyni a je tiež jej typickým jedlom.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V minulosti sa jedlo pripravovalo pri príležitosti [[Sviatok práce|prvomájových]] osláv v [[Československá socialistická republika|ČSSR]].

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
* {{Citácia elektronického dokumentu|titul=Cigánska pečienka – pochúťka jarmokov, vinobraní či vianočných trhov|url=https://uvalacha.sk/recepty/ciganska-pecienka/|dátum prístupu=2023-05-17|jazyk=sk-SK|priezvisko=Erika}}

[[Kategória:Rýchle občerstvenie]]
[[Kategória:Slovenská kuchyňa]]</text>
      <sha1>fqe10bg933vy28qkppd2qaa9l6cnln8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ludvík Krejčí</title>
    <ns>0</ns>
    <id>697552</id>
    <revision>
      <id>8189832</id>
      <parentid>8163974</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:22:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <comment>pridanie kategórie</comment>
      <origin>8189832</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19473" sha1="dbprm8voy642l71hhb37b39ou7bogx3" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ludvík Krejčí
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = česko-slovenský armádny generál
 | Portrét            = Ludvík Krejčí.gif
 | Popis portrétu     = Ludvík Krejčí v roku 1938
 | Dátum narodenia    = {{dn|1890|08|17}}
 | Miesto narodenia   = [[Brno-Tuřany]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Česko]])
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1972|02|09|1890|08|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ústí nad Orlicí]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Česko]])
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = Vysoká vojenská škola v Paríži
 | Profesia           = vojak
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = František Krejčí,{{break}}Amálie Krejčí rod. Fröhlichová
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = Marie Krejčí rod. Luxová
 | Partnerka          = 
 | Deti               = Jarmila Květa Hájková (Krejčí),{{break}}Marie Amálie Žižková (Krejčí)
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Ludvík Krejčí''' (* [[17. august]] [[1890]], [[Brno-Tuřany]], [[Rakúsko-Uhorsko]] {{--}} † [[9. február]] [[1972]], [[Ústí nad Orlicí]], [[Česko-Slovensko]]) bol česko-slovenský armádny dôstojník, armádny generál. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] príslušník [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. V roku [[1933]] sa stal náčelníkom Hlavného veliteľstva Československej brannej moci. Zaslúžil sa o reformu a modernizáciu armády a v čase [[Mníchovská dohoda|mníchovskej krízy]] zastával pozíciu rozhodného odporu voči [[Nacistické Nemecko|nacistickému Nemecku]]. Po okupácii ho zatkli a väznili Nemci. Komunistický režim ho po vojne degradoval na vojaka. Hodnosť mu bola vrátená [[in memoriam]] až v roku [[1990]].

== Mladosť a 1. svetová vojna ==
Ludvík Krejčí študoval najskôr na gymnáziu vo Vyškově a od roku [[1908]] na Vyššej lesníckej škole v [[Písek|Písku]]. Po ukončení štúdií nastúpil v októbri [[1910]] ako jednoročný dobrovoľník do rakúsko-uhorskej armády. V rokoch [[1911]] až [[1914]] pracoval na lesnom úrade v Slavónii. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] bojoval v [[Srbské kráľovstvo|Srbsku]], Čiernej Hore a [[Albánsko|Albánsku]], neskôr aj na talianskom a rumunskom fronte. V máji [[1917]] padol do zajatia a v júli 1917 vstúpil do [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských legií]] v Rusku.

== V česko-slovenských ozbrojených silách ==

=== Česko-slovenský legionár ===
Krejčí bol zaradený k 6. streleckému pluku „Hanáckemu“ v hodnosti štábneho kapitána. V októbri [[1917]] prevzal velenie nad rotou a v marci [[1918]] sa už ako veliteľ práporu zúčastnil bitky u Bachmača, kde jeho 6. strelecký pluk spoločne so 7. streleckým plukom „Tatranským“ odrážali nemecké útoky a podarilo sa im udržať dôležitý železničný uzol, čím umožnili ústup 1. streleckej divízie [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. Krejčí sa vyznamenal aj v následujúcej bitke o Marjanovku. So svojim 6. plukom sa zúčastnil celej anabázy na sibírskej magistrále. V októbri [[1918]] sa stal veliteľom pluku a v decembri prevzal velenie 2. streleckej divízie. Nasledujúci rok so svojou divíziou držal pod kontrolou rozsiahle úseky celej sibírskej magistrály.

=== V česko-slovenskej armáde ===
Od januára [[1920]] zabezpečoval stiahnutie česko-slovenských légií do [[Vladivostok]]u a ich návrat do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Rusko opustil v apríli 1920 a v júni sa vrátil domov. Počas služby v legiách obdržal celý rad česko-slovenských a spojeneckých vyznamenaní.

* V júli [[1920]] sa stal veliteľom 6. divíze v [[Brno|Brne]].
* V roku [[1921]] absolvoval kurz pre generálov a v roku [[1922]] obdobný kurz vo Versailles vo [[Francúzsko|Francúzsku]].
* Od septembra [[1922]] štúdiá na Vysokej vojenskej škole v Paríži.
* Po návrate do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] prevzal v septembri [[1925]] velenie 4. divízie v [[Hradec Králové|Hradci Králové]].
* Od januára [[1933]] pôsobil necelý rok ako veliteľ Zemského vojenského veliteľstva v [[Košice|Košiciach]].

== Náčelník Hlavného štábu československej brannej moci ==
V priebehu roka [[1933]] arm. gen. Syrový odstúpil z postu náčelníka Hlavného štábu československej brannej moci. Hlavného kandidáta na uvoľnený post gen. [[Lev Prchala|Leva Prchalu]] vyradilo podozrenie z klientelizmu a tak prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]] menoval do tejto najvyššej vojenskej funkcie arm. gen. Ludvíka Krejčího. Od [[30. november|30. novembru]] [[1933]] bol Krejčí do tejto funkcie menovaný dočasne no od [[31. december|31. decembra]] [[1933]] ju už začal vykonávať riadne.

=== Reforma armády ===
V súvislosti s nástupom nacistov k moci v Nemecku v januári [[1933]] sa v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] chystala reorganizácia a modernizácia československej armády. Prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáš Garrique Masaryk]] si od Ludvíka Krejčího a ďalších dôstojníkov sľuboval veľa a Ludvík Krejčí nesklamal. V novej funkcii preukázal pracovitosť a organizačný talent. V Česko-slovensku bola predĺžená dĺžka vojenskej služby, vznikli tankové jednotky s dobovým názvom Útočná vozba. Pluky útočnej vozby boli podriadené pod tzv. Rýchle divízie, Tanky však boli prideľované aj k tzv. Hraničiarskym plukom. Začalo sa s výstavbou sústavy opevnení,

Z titulu najvyššej vojenskej funkcie sa Krejčí stretával s kolegami zo spojeneckých armád. Česko-Slovensko malo podpísanú spojeneckú zmluvu s Francúzskom a v roku 1935 podpísalo spojeneckú zmluvu so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. Pri návšteve [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v septembri [[1935]] sa stretol aj s [[Boris Michajlovič Šapošnikov|Borisom Šapošnikovom]].

Avšak pri týchto stretnutiach sa presviedčal aj o zložitosti vzťahov so spojencami. Bolo tomu tak aj pri vojenskom cvičení [[Malá dohoda|Malej dohody]] v Juhoslávii, počas ktorého hodlal Krejčí s francúzskym generálom [[Maxim Weygand|Weygandom]] prekonzultovať obrannú stratégiu proti [[Nacistické Nemecko|Nemecku]],  [[Maxim Weygand|Weygand]] však trávil čas s diplomatmi a česko-slovenskí dôstojníci sa s ním ani nestretli.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kolář|meno=Ondřej|titul=Spojenectví proti Budapešti|periodikum=Válka revue|vydavateľ=Extra publishing, s.r.o.|miesto=Brno|dátum=2023-03-16|ročník=2023|číslo=4|strany=42-45|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;

=== V roku 1938 ===
Rok 1938 privítal armádny generál Krejčí prianím, aby republika bez úhony prečkala vážnu dobu a aby k zaisteniu jej samostatnosti nebolo treba ľudských obetí. Jeho slová uverejnil denník ''Venkov'' medzi prianiami ďalších osobností.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Šrámek|meno=Pavel|titul=Když zemřít tak čestne|periodikum=Válka Revue speciál : 1938 Boj o Československo|vydavateľ=Extra Publishing, s.r.o.|miesto=Brno|dátum=2018-08-02|ročník=2018|strany=18-23|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;

Po správach, že v [[Sasko|Sasku]] dochádza k sústreďovaniu nemeckých vojenských jednotiek povolal z vlastnej iniciatívy jeden ročník záložníkov na mimoriadne cvičenie. V dobe od [[23. máj]]a do [[13. jún]]a zabezpečil krytie hraníc, ktorého účelom bolo zaistenie republiky do prípadnej mobilizácie. Začiatkom septembra [[1938]] odovzdal vláde memorandum, v ktorom varoval pred ústupkami [[Adolf Hitler|Hitlerovi]]. V dňoch [[17. september|17. septembra]] a [[21. september|21. septembra]] požiadal prezidenta Beneša o mimoriadne povolanie dvoch ročníkov záložníkov a následne aj o samotnú [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]]. Obe žiadosti „Hrad“ odmietol. Mobilizácia bola napokon vyhlásená až po nástupe novej vlády „''Národnej obrany''“ gen. [[Jan Syrový|Jana Syrového]] [[23. september|23. septembra]] [[1938]].

Krejčí bol menovaný hlavným veliteľom mobilizovanej armády a podľa vojenských analytikov bola armáda aj jeho pričinením optimálne rozostavená, aby čelila možnému nemeckému útoku. Dňa [[29. september|29. septembra]] sa Krejčí nachádzal na hlavnom veliteľstve zmobilizovanej armády v [[Račice pri Vyškove|Račiciach pri Vyškove]], keď mu bolo pred polnocou oznámené, že rokovania v [[Mníchov|Mníchove]] ešte neboli ukončené, no ich výsledkom bude odovzdanie sporného územia [[Nacistické Nemecko|Nemecku.]]Na druhý deň ráno bol odvolaný do [[Praha|Prahy]], kde sa zúčastnil dopoludňajšieho rokovania vlády za účasti prezidenta Beneša. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čaplovič|meno=Miloslav|titul=Rozbitie alebo rozpad?|vydanie=1|vydavateľ=VEDA, vydavateľstvo SAV|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=9788022411509|strany=111-126|kapitola=Československá armáda medzi Mníchovom 1938 a marcom 1939 s dôrazom na Slovensko}}&lt;/ref&gt;

Počas veľmi emotívneho stretnutie hlavného veliteľa armády a troch veliteľov zemských armád generálov [[Sergej Vojcechovský|Vojcechovského]], [[Vojtech Luža|Lužu]] a [[Lev Prchala|Prchalu]] s prezidentom [[Edvard Beneš|Edvardom Benešom]], zdôrazňovali generáli:

# ''požiadavku, aby sme šli do vojny za každú cenu''
# ''presvedčenie, že ostatní budú prinútení do nej ísť tiež''
# ''že národ je jednotný, že chce bojovať''
# ''aj keby sme boli sami, armáda má bojovať a chce bojovať''&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Brož|meno=Ivan|titul=Generál odhodlaný brániť republiku|periodikum=Válka Revue Speciál|vydavateľ=Extra Publishing, s.r.o.|miesto=brno|dátum=2018-08-02|ročník=2018|strany=31-33|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;

Prezident [[Edvard Beneš|Beneš]] sa rozhodol akceptovať závery mníchovskej konferencie a hlavný veliteľ armády jeho rozhodnutie prijal, aj keď s ním vnútorne nesúhlasil. Po tridsiatich rokoch od mníchovských udalostí sa Ludvík Krejčí v jednom rozhovore vyjadril:&lt;blockquote&gt;„''Stali sa hrobármi našej samostatnosti. Sklamanie, zúfalstvo, hnev nad krátkozrakosťou západných priateľov nás vyvádzali z normálu, ale ešte nebolo povedané posledné slovo... Ubezpečovali sme vládu, že armáda je pripravená. Naše memorandum končilo slovami: Když zemřít, tak čestne! Vtedajší predseda vlády (generál Syrový) napísal, aby som sa neplietol do politiky.''“&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;/blockquote&gt;

Krejčímu sa podarilo optimálne rozmiestniť armádne jednotky proti hroziacemu útoku a pripraviť armádu na boj. O tejto skutočnosti niekoľkokrát informoval vládu a aj prezidenta. Po podpísaní tzv. [[Mníchovská dohoda|mníchovskej dohody]] mu nezostávalo nič iné než sa podriadiť politickému rozhodnutiu vedenia štátu. Odmietol pokusy niektorých politických a vojenských činiteľov prevziať neústavnou cestou moc.

V súvislosti so skončením demobilizácie bol novým prezidentom [[Emil Hácha|Emilom Háchom]] [[20. december|20. decembra]]  odvolaný z postu hlavného veliteľa armády a vrátil sa do funkcie náčelníka ''Hlavného štábu''. Dňa [[18. október|18. októbra]] [[1938]] menoval plk. gšt. [[Ferdinand Čatloš|Ferdinanda Čatloša]] styčným dôstojníkom česko-slovenskej vojenskej správy pri autonómnej slovenskej vláde. Čatloš mal spoločne s veliteľom III. armády arm. gen. [[Lev Prchala|Prchalom]] zabezpečiť obranyschopnosť územia po demobilizácii.

== Počas okupácie ==
Ku [[1. marec|1. marcu]] [[1939]] Ludvík Krejčí po veľkom nátlaku zo strany [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] odstúpil z funkcie ''Hlavného náčelníka štábu''. Po okupácii Čiech a Moravy a vytvorení tzv. [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] neemigroval do zahraničia, ale ostal žiť v [[Praha|Prahe]] pod nemeckou kontrolou. Neskôr na to spomínal, že aj keby bol pre neho odchod vyslobodením, tak,&lt;blockquote&gt;''&quot;..nevedel, či je v zahraničí Edvardom Benešom žiadaný&quot;''&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Brabec|meno=Martin|titul=Ostře sledovaný generál|periodikum=Válka revue|vydavateľ=Extra Publishing s.r.o.|miesto=Brno|dátum=2023-05-18|ročník=2023|číslo=jún|strany=59-63|issn=1814-0722}}&lt;/ref&gt;&lt;/blockquote&gt;Historik Pavel Šrámek vo svojej knihe &quot;''Zapomenuté osudy, zločiny a tajemství 2. světové války''&quot; uvádza, že Krejčí tým mohol mať na mysli to, že pri podobných politických otrasoch, akým bolo rozbitie [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v marci 1993 sa do popredia dostáva nová generácia, ktorá chce tú predchádzajúcu nahradiť. Stalo sa tomu aj v česko-slovenskom odboji.&lt;blockquote&gt;''&quot;Vedúce pozície prevzali generáli Ingr a Hasal a ďalší dôstojníci, ktorí boli pred okupáciou voči Krejčímu v podriadených pozíciách, Je otázne, či by sa v prípade ochodu Ludvíka Krejčího do zahraničia boli ochotní sa mu podriadiť.a prepustiť mu vedúce postavenie, obzvlášť potom, keď sa medzi ním a gen. Ingrom objavili na jeseň 1938 rozpory. &quot;''&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;/blockquote&gt;Napriek tomu sa Krejčí v lete [[1939]] pokúsil opustiť [[Protektorát Čechy a Morava|protektorát]], no jeho útek stroskotal na niekoľkohodinovom omeškaní, keď sa jeho auto muselo predierať vedľajšími ulicami. Ďalšie úteky však už boli možné len s batohom cez Slovensko a Maďarsko, čo už bolo nad jeho sily. Jeho snahy zapojiť sa do odboja boli odmietnuté, nakoľko bol z predchádzajúceho obdobia až príliš exponovanou osobou. 

Na jar [[1941]] musel aj s rodinou opustiť [[Praha|Prahu]] a presťahoval sa do [[Jablonné nad Orlicí|Jablonného nad Orlicí]]. Dňa [[14. október|14. októbra]] [[1941]] bol zatknutý a po výsluchoch [[27. november|27, novembra]] [[1941]] prevezený do [[Terezín (koncentračný tábor)|koncentračného tábora Terezín]], kde musel vykonávať namáhavú prácu v stavebnom komande. Pre nedostatok dôkazov bol v júli [[1942]] prepustený.

V októbri [[1942]] a auguste [[1943]] si ho predvolal štátny tajomník [[Karl Hermann Frank]] a vypytoval sa ho na udalosti z obdobia „Mníchova“. Hodlal Krejčího propagačne využiť čo Krejčí rozhodne odmietol. Navzdory svojej ťažkej situácii finančne podporoval odbojovú skupinu okolo dramatika [[Jaroslav Kvapil|Jaroslava Kvapila]].

== Po vojne ==
Po vojne sa prihlíásil do vznikajúcej armády. Formálne bol prijatý v januári [[1947]] no už o mesiac ho preložili do výslužby. V júni 1950 mu bola z politických dôvodov odňata hodnosť ''armádného generála'' a ministerstvo obrany ho ďalej evidovalo v hodosti vojak. V júni 1953 mu bola odobraná výplata dôchodku a Ludvík Krejčí zostal úplne bez finančných prostriedkov. Aby zaistil dcéry a nemocnú manželku, začal pracovať ako pomocný robotník v Jablonnom nad Orlicí. Až v roku 1969 mu vojenská správa vymerala čiastočný dôchodok.

V máji 1990 bola Ludvíkovi Krejčímu posmrtne vrátená hodnosť armádneho generála a v júni [[1997]] boli ocenené aj jeho zásluhy pre odboj udelením osvedčenia podľa zákona č. 255/1946 Sb. Návrh na udelenie Radu Bieleho leva in memoriam v januári [[1998]] mal v českej spoločnosti veľkú podporu, avšak príslušná komisia ho nakoniec zamietla.

== Kontroverzie ==
Postoje Ludvíka Krejčího v dobe „mníchovskej krízy“, bývajú hodnotené rozdielne. Predovšetkým ľudia z prostredia „Hradu“ sa k jeho osobe vyjadrovali veľmi kriticky. Napríklad [[Prokop Drtina]], ktorý v tom čase zastával funkciu osobného tajomníka prezidenta [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]].

== Krejčí vo filme ==
Osud Ludvíka Krejčího (spoločne s [[Jan Syrový|Janom Syrovým]]) je námetom 2. časti českého dokumentárneho cyklu ''Generálové'' z roku [[2021]],

== Hodnostný postup ==

* august [[1918]] - podplukovník
* december [[1918]] - plukovník
* jún [[1923]] - brigádny generál
* máj [[1928]] - divizny generál
* marec [[1934]] - armádny generál

== Vyznamenania ==

=== Česko ===

* Rad Bieleho leva – vojenská skupina I. triedy (in memoriam [[2017]])
* Kríž obrany štátu ministra obrany ČR (in memoriam [[2008]])
* Pamätná medaila Za slobodu a demokraciu (in memoriam [[2012]])

=== Česko-Slovensko ===
* [[Československý vojnový kríž 1914 – 1918|Československý vojnový kríž 1918]] s dvoma lipovými ratolesťami ([[1920]])
* Rad Sokola s mečmi ([[1919]])
* Medaila Jana Žižku z Trocnova 2. stupňa ([[1918]])
* Československá revolučná medaila 1914 – 1918 so štítkom „Bachmač“ a číslom „6“ (1922)
* Československá medaila Víťazstva [[1918]] (1922)
* Bachmačská pamätná medaila ([[1948]])
* Pamätná medaila 6. streleckého pluku ruských legií „''Hanáckého''“ ([[1948]])
* Diplomový odznak kráľa Karla IV. Národných streleckých gárd I. triedy s mečmi a hviezdou ([[1936]])

=== Belgicko ===
* Medaila Víťazstva [[1918]] ([[1922]])

=== Čína ===
* Rad Jaspisu velkokríž ([[1936]])

=== Francúzsko ===
* Národný rad Čestnej légie veľkodôstojník ([[1934]])
* Národný rad Čestnej légie dôstojník ([[1928]])
* Národný rad Čestnej légie rytier ([[1920]])
* Vojnový kríž 1914 – 1918 s dvoma palmovými ratolesľami ([[1919]])
* Medaila Za chrabrosť – zlatá

=== Taliansko ===
* Rad talianskej koruny III. triedy ([[1922]])

=== Juhoslávia ===
* Rad Juhoslovanskej koruny veľkokríž ([[1935]])

=== Rakúsko-Uhorsko ===
* Vojenská záslužná medaila Signum laudis – strieborná ([[1916]])
* Vojenská záslužná medaila Signum laudis – bronzová ([[1915]])
* Železný záslužný kríž [[1916]] (1916)

=== Rumunsko ===
* Rad Rumunskej hviezdy s mečmi I. triedy ([[1934]])
* Zlatá dvorná medaila kráľa Carola ([[1934]])

=== Rusko ===
* Rad svätého Vladimíra IV. stupňa s mečmi a bantom ([[1919]])

=== Grécko ===
* Rad Juraja I. – I. triedy ([[1938]])

=== Spojené kráľovstvo ===

* Rad za vynikajúcu službu ([[1919]])

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.valka.cz/Krejci-Ludvik-t42990 Ludvík Krejč]í - válka.cz
* [https://armada.vojenstvi.cz/predvalecna/osobnosti/armadni-general-ludvik-krejci.htm Armádní generál Ludvík Krejčí] - vojenství.cz
* [https://encyklopedie.brna.cz/home-mmb/?acc=profil_osobnosti&amp;load=3827 Ludvík Krejčí] - Encyklopédia Brna

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Krejčí, Ludvík}}
[[Kategória:Česko-slovenskí generáli]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1914 – 1918]]
[[Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií]]
[[Kategória:České osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Osobnosti z Brna]]
[[Kategória:Nositelia Vojenského záslužného kríža (Rakúsko)]]
[[Kategória:Nositelia Radu svätého Vladimíra]]
[[Kategória:Nositelia Československej medaily Víťazstva]]</text>
      <sha1>dbprm8voy642l71hhb37b39ou7bogx3</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189876</id>
      <parentid>8189832</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:11:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <comment>dopísané filmy, v ktorých sa objavuje Ludvík Krejčí</comment>
      <origin>8189876</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19815" sha1="i9hbmwgrmkltghwqlgvnkhubman7q42" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ludvík Krejčí
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = česko-slovenský armádny generál
 | Portrét            = Ludvík Krejčí.gif
 | Popis portrétu     = Ludvík Krejčí v roku 1938
 | Dátum narodenia    = {{dn|1890|08|17}}
 | Miesto narodenia   = [[Brno-Tuřany]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Česko]])
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1972|02|09|1890|08|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ústí nad Orlicí]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Česko]])
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = Vysoká vojenská škola v Paríži
 | Profesia           = vojak
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = František Krejčí,{{break}}Amálie Krejčí rod. Fröhlichová
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = Marie Krejčí rod. Luxová
 | Partnerka          = 
 | Deti               = Jarmila Květa Hájková (Krejčí),{{break}}Marie Amálie Žižková (Krejčí)
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Ludvík Krejčí''' (* [[17. august]] [[1890]], [[Brno-Tuřany]], [[Rakúsko-Uhorsko]] {{--}} † [[9. február]] [[1972]], [[Ústí nad Orlicí]], [[Česko-Slovensko]]) bol česko-slovenský armádny dôstojník, armádny generál. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] príslušník [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. V roku [[1933]] sa stal náčelníkom Hlavného veliteľstva Československej brannej moci. Zaslúžil sa o reformu a modernizáciu armády a v čase [[Mníchovská dohoda|mníchovskej krízy]] zastával pozíciu rozhodného odporu voči [[Nacistické Nemecko|nacistickému Nemecku]]. Po okupácii ho zatkli a väznili Nemci. Komunistický režim ho po vojne degradoval na vojaka. Hodnosť mu bola vrátená [[in memoriam]] až v roku [[1990]].

== Mladosť a 1. svetová vojna ==
Ludvík Krejčí študoval najskôr na gymnáziu vo Vyškově a od roku [[1908]] na Vyššej lesníckej škole v [[Písek|Písku]]. Po ukončení štúdií nastúpil v októbri [[1910]] ako jednoročný dobrovoľník do rakúsko-uhorskej armády. V rokoch [[1911]] až [[1914]] pracoval na lesnom úrade v Slavónii. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] bojoval v [[Srbské kráľovstvo|Srbsku]], Čiernej Hore a [[Albánsko|Albánsku]], neskôr aj na talianskom a rumunskom fronte. V máji [[1917]] padol do zajatia a v júli 1917 vstúpil do [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských legií]] v Rusku.

== V česko-slovenských ozbrojených silách ==

=== Česko-slovenský legionár ===
Krejčí bol zaradený k 6. streleckému pluku „Hanáckemu“ v hodnosti štábneho kapitána. V októbri [[1917]] prevzal velenie nad rotou a v marci [[1918]] sa už ako veliteľ práporu zúčastnil bitky u Bachmača, kde jeho 6. strelecký pluk spoločne so 7. streleckým plukom „Tatranským“ odrážali nemecké útoky a podarilo sa im udržať dôležitý železničný uzol, čím umožnili ústup 1. streleckej divízie [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. Krejčí sa vyznamenal aj v následujúcej bitke o Marjanovku. So svojim 6. plukom sa zúčastnil celej anabázy na sibírskej magistrále. V októbri [[1918]] sa stal veliteľom pluku a v decembri prevzal velenie 2. streleckej divízie. Nasledujúci rok so svojou divíziou držal pod kontrolou rozsiahle úseky celej sibírskej magistrály.

=== V česko-slovenskej armáde ===
Od januára [[1920]] zabezpečoval stiahnutie česko-slovenských légií do [[Vladivostok]]u a ich návrat do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Rusko opustil v apríli 1920 a v júni sa vrátil domov. Počas služby v legiách obdržal celý rad česko-slovenských a spojeneckých vyznamenaní.

* V júli [[1920]] sa stal veliteľom 6. divíze v [[Brno|Brne]].
* V roku [[1921]] absolvoval kurz pre generálov a v roku [[1922]] obdobný kurz vo Versailles vo [[Francúzsko|Francúzsku]].
* Od septembra [[1922]] štúdiá na Vysokej vojenskej škole v Paríži.
* Po návrate do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] prevzal v septembri [[1925]] velenie 4. divízie v [[Hradec Králové|Hradci Králové]].
* Od januára [[1933]] pôsobil necelý rok ako veliteľ Zemského vojenského veliteľstva v [[Košice|Košiciach]].

== Náčelník Hlavného štábu československej brannej moci ==
V priebehu roka [[1933]] arm. gen. Syrový odstúpil z postu náčelníka Hlavného štábu československej brannej moci. Hlavného kandidáta na uvoľnený post gen. [[Lev Prchala|Leva Prchalu]] vyradilo podozrenie z klientelizmu a tak prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]] menoval do tejto najvyššej vojenskej funkcie arm. gen. Ludvíka Krejčího. Od [[30. november|30. novembru]] [[1933]] bol Krejčí do tejto funkcie menovaný dočasne no od [[31. december|31. decembra]] [[1933]] ju už začal vykonávať riadne.

=== Reforma armády ===
V súvislosti s nástupom nacistov k moci v Nemecku v januári [[1933]] sa v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] chystala reorganizácia a modernizácia československej armády. Prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáš Garrique Masaryk]] si od Ludvíka Krejčího a ďalších dôstojníkov sľuboval veľa a Ludvík Krejčí nesklamal. V novej funkcii preukázal pracovitosť a organizačný talent. V Česko-slovensku bola predĺžená dĺžka vojenskej služby, vznikli tankové jednotky s dobovým názvom Útočná vozba. Pluky útočnej vozby boli podriadené pod tzv. Rýchle divízie, Tanky však boli prideľované aj k tzv. Hraničiarskym plukom. Začalo sa s výstavbou sústavy opevnení,

Z titulu najvyššej vojenskej funkcie sa Krejčí stretával s kolegami zo spojeneckých armád. Česko-Slovensko malo podpísanú spojeneckú zmluvu s Francúzskom a v roku 1935 podpísalo spojeneckú zmluvu so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. Pri návšteve [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v septembri [[1935]] sa stretol aj s [[Boris Michajlovič Šapošnikov|Borisom Šapošnikovom]].

Avšak pri týchto stretnutiach sa presviedčal aj o zložitosti vzťahov so spojencami. Bolo tomu tak aj pri vojenskom cvičení [[Malá dohoda|Malej dohody]] v Juhoslávii, počas ktorého hodlal Krejčí s francúzskym generálom [[Maxim Weygand|Weygandom]] prekonzultovať obrannú stratégiu proti [[Nacistické Nemecko|Nemecku]],  [[Maxim Weygand|Weygand]] však trávil čas s diplomatmi a česko-slovenskí dôstojníci sa s ním ani nestretli.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kolář|meno=Ondřej|titul=Spojenectví proti Budapešti|periodikum=Válka revue|vydavateľ=Extra publishing, s.r.o.|miesto=Brno|dátum=2023-03-16|ročník=2023|číslo=4|strany=42-45|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;

=== V roku 1938 ===
Rok 1938 privítal armádny generál Krejčí prianím, aby republika bez úhony prečkala vážnu dobu a aby k zaisteniu jej samostatnosti nebolo treba ľudských obetí. Jeho slová uverejnil denník ''Venkov'' medzi prianiami ďalších osobností.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Šrámek|meno=Pavel|titul=Když zemřít tak čestne|periodikum=Válka Revue speciál : 1938 Boj o Československo|vydavateľ=Extra Publishing, s.r.o.|miesto=Brno|dátum=2018-08-02|ročník=2018|strany=18-23|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;

Po správach, že v [[Sasko|Sasku]] dochádza k sústreďovaniu nemeckých vojenských jednotiek povolal z vlastnej iniciatívy jeden ročník záložníkov na mimoriadne cvičenie. V dobe od [[23. máj]]a do [[13. jún]]a zabezpečil krytie hraníc, ktorého účelom bolo zaistenie republiky do prípadnej mobilizácie. Začiatkom septembra [[1938]] odovzdal vláde memorandum, v ktorom varoval pred ústupkami [[Adolf Hitler|Hitlerovi]]. V dňoch [[17. september|17. septembra]] a [[21. september|21. septembra]] požiadal prezidenta Beneša o mimoriadne povolanie dvoch ročníkov záložníkov a následne aj o samotnú [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]]. Obe žiadosti „Hrad“ odmietol. Mobilizácia bola napokon vyhlásená až po nástupe novej vlády „''Národnej obrany''“ gen. [[Jan Syrový|Jana Syrového]] [[23. september|23. septembra]] [[1938]].

Krejčí bol menovaný hlavným veliteľom mobilizovanej armády a podľa vojenských analytikov bola armáda aj jeho pričinením optimálne rozostavená, aby čelila možnému nemeckému útoku. Dňa [[29. september|29. septembra]] sa Krejčí nachádzal na hlavnom veliteľstve zmobilizovanej armády v [[Račice pri Vyškove|Račiciach pri Vyškove]], keď mu bolo pred polnocou oznámené, že rokovania v [[Mníchov|Mníchove]] ešte neboli ukončené, no ich výsledkom bude odovzdanie sporného územia [[Nacistické Nemecko|Nemecku.]]Na druhý deň ráno bol odvolaný do [[Praha|Prahy]], kde sa zúčastnil dopoludňajšieho rokovania vlády za účasti prezidenta Beneša. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čaplovič|meno=Miloslav|titul=Rozbitie alebo rozpad?|vydanie=1|vydavateľ=VEDA, vydavateľstvo SAV|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=9788022411509|strany=111-126|kapitola=Československá armáda medzi Mníchovom 1938 a marcom 1939 s dôrazom na Slovensko}}&lt;/ref&gt;

Počas veľmi emotívneho stretnutie hlavného veliteľa armády a troch veliteľov zemských armád generálov [[Sergej Vojcechovský|Vojcechovského]], [[Vojtech Luža|Lužu]] a [[Lev Prchala|Prchalu]] s prezidentom [[Edvard Beneš|Edvardom Benešom]], zdôrazňovali generáli:

# ''požiadavku, aby sme šli do vojny za každú cenu''
# ''presvedčenie, že ostatní budú prinútení do nej ísť tiež''
# ''že národ je jednotný, že chce bojovať''
# ''aj keby sme boli sami, armáda má bojovať a chce bojovať''&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Brož|meno=Ivan|titul=Generál odhodlaný brániť republiku|periodikum=Válka Revue Speciál|vydavateľ=Extra Publishing, s.r.o.|miesto=brno|dátum=2018-08-02|ročník=2018|strany=31-33|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;

Prezident [[Edvard Beneš|Beneš]] sa rozhodol akceptovať závery mníchovskej konferencie a hlavný veliteľ armády jeho rozhodnutie prijal, aj keď s ním vnútorne nesúhlasil. Po tridsiatich rokoch od mníchovských udalostí sa Ludvík Krejčí v jednom rozhovore vyjadril:&lt;blockquote&gt;„''Stali sa hrobármi našej samostatnosti. Sklamanie, zúfalstvo, hnev nad krátkozrakosťou západných priateľov nás vyvádzali z normálu, ale ešte nebolo povedané posledné slovo... Ubezpečovali sme vládu, že armáda je pripravená. Naše memorandum končilo slovami: Když zemřít, tak čestne! Vtedajší predseda vlády (generál Syrový) napísal, aby som sa neplietol do politiky.''“&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;/blockquote&gt;

Krejčímu sa podarilo optimálne rozmiestniť armádne jednotky proti hroziacemu útoku a pripraviť armádu na boj. O tejto skutočnosti niekoľkokrát informoval vládu a aj prezidenta. Po podpísaní tzv. [[Mníchovská dohoda|mníchovskej dohody]] mu nezostávalo nič iné než sa podriadiť politickému rozhodnutiu vedenia štátu. Odmietol pokusy niektorých politických a vojenských činiteľov prevziať neústavnou cestou moc.

V súvislosti so skončením demobilizácie bol novým prezidentom [[Emil Hácha|Emilom Háchom]] [[20. december|20. decembra]]  odvolaný z postu hlavného veliteľa armády a vrátil sa do funkcie náčelníka ''Hlavného štábu''. Dňa [[18. október|18. októbra]] [[1938]] menoval plk. gšt. [[Ferdinand Čatloš|Ferdinanda Čatloša]] styčným dôstojníkom česko-slovenskej vojenskej správy pri autonómnej slovenskej vláde. Čatloš mal spoločne s veliteľom III. armády arm. gen. [[Lev Prchala|Prchalom]] zabezpečiť obranyschopnosť územia po demobilizácii.

== Počas okupácie ==
Ku [[1. marec|1. marcu]] [[1939]] Ludvík Krejčí po veľkom nátlaku zo strany [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] odstúpil z funkcie ''Hlavného náčelníka štábu''. Po okupácii Čiech a Moravy a vytvorení tzv. [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] neemigroval do zahraničia, ale ostal žiť v [[Praha|Prahe]] pod nemeckou kontrolou. Neskôr na to spomínal, že aj keby bol pre neho odchod vyslobodením, tak,&lt;blockquote&gt;''&quot;..nevedel, či je v zahraničí Edvardom Benešom žiadaný&quot;''&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Brabec|meno=Martin|titul=Ostře sledovaný generál|periodikum=Válka revue|vydavateľ=Extra Publishing s.r.o.|miesto=Brno|dátum=2023-05-18|ročník=2023|číslo=jún|strany=59-63|issn=1814-0722}}&lt;/ref&gt;&lt;/blockquote&gt;Historik Pavel Šrámek vo svojej knihe &quot;''Zapomenuté osudy, zločiny a tajemství 2. světové války''&quot; uvádza, že Krejčí tým mohol mať na mysli to, že pri podobných politických otrasoch, akým bolo rozbitie [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v marci 1993 sa do popredia dostáva nová generácia, ktorá chce tú predchádzajúcu nahradiť. Stalo sa tomu aj v česko-slovenskom odboji.&lt;blockquote&gt;''&quot;Vedúce pozície prevzali generáli Ingr a Hasal a ďalší dôstojníci, ktorí boli pred okupáciou voči Krejčímu v podriadených pozíciách, Je otázne, či by sa v prípade ochodu Ludvíka Krejčího do zahraničia boli ochotní sa mu podriadiť.a prepustiť mu vedúce postavenie, obzvlášť potom, keď sa medzi ním a gen. Ingrom objavili na jeseň 1938 rozpory. &quot;''&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;/blockquote&gt;Napriek tomu sa Krejčí v lete [[1939]] pokúsil opustiť [[Protektorát Čechy a Morava|protektorát]], no jeho útek stroskotal na niekoľkohodinovom omeškaní, keď sa jeho auto muselo predierať vedľajšími ulicami. Ďalšie úteky však už boli možné len s batohom cez Slovensko a Maďarsko, čo už bolo nad jeho sily. Jeho snahy zapojiť sa do odboja boli odmietnuté, nakoľko bol z predchádzajúceho obdobia až príliš exponovanou osobou. 

Na jar [[1941]] musel aj s rodinou opustiť [[Praha|Prahu]] a presťahoval sa do [[Jablonné nad Orlicí|Jablonného nad Orlicí]]. Dňa [[14. október|14. októbra]] [[1941]] bol zatknutý a po výsluchoch [[27. november|27, novembra]] [[1941]] prevezený do [[Terezín (koncentračný tábor)|koncentračného tábora Terezín]], kde musel vykonávať namáhavú prácu v stavebnom komande. Pre nedostatok dôkazov bol v júli [[1942]] prepustený.

V októbri [[1942]] a auguste [[1943]] si ho predvolal štátny tajomník [[Karl Hermann Frank]] a vypytoval sa ho na udalosti z obdobia „Mníchova“. Hodlal Krejčího propagačne využiť čo Krejčí rozhodne odmietol. Navzdory svojej ťažkej situácii finančne podporoval odbojovú skupinu okolo dramatika [[Jaroslav Kvapil|Jaroslava Kvapila]].

== Po vojne ==
Po vojne sa prihlíásil do vznikajúcej armády. Formálne bol prijatý v januári [[1947]] no už o mesiac ho preložili do výslužby. V júni 1950 mu bola z politických dôvodov odňata hodnosť ''armádného generála'' a ministerstvo obrany ho ďalej evidovalo v hodosti vojak. V júni 1953 mu bola odobraná výplata dôchodku a Ludvík Krejčí zostal úplne bez finančných prostriedkov. Aby zaistil dcéry a nemocnú manželku, začal pracovať ako pomocný robotník v Jablonnom nad Orlicí. Až v roku 1969 mu vojenská správa vymerala čiastočný dôchodok.

V máji 1990 bola Ludvíkovi Krejčímu posmrtne vrátená hodnosť armádneho generála a v júni [[1997]] boli ocenené aj jeho zásluhy pre odboj udelením osvedčenia podľa zákona č. 255/1946 Sb. Návrh na udelenie Radu Bieleho leva in memoriam v januári [[1998]] mal v českej spoločnosti veľkú podporu, avšak príslušná komisia ho nakoniec zamietla.

== Kontroverzie ==
Postoje Ludvíka Krejčího v dobe „mníchovskej krízy“, bývajú hodnotené rozdielne. Predovšetkým ľudia z prostredia „Hradu“ sa k jeho osobe vyjadrovali veľmi kriticky. Napríklad [[Prokop Drtina]], ktorý v tom čase zastával funkciu osobného tajomníka prezidenta [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]].

== Krejčí vo filme ==
Osud Ludvíka Krejčího (spoločne s [[Jan Syrový|Janom Syrovým]]) je námetom 2. časti českého dokumentárneho cyklu ''Generálové'' z roku [[2021]],

V dvojdielnom filme ''Dni zrady (1973 - Československo)'' hrá Ludvíka Krejčího český herec [[Ilja Prachař]].

V druhá časť českej série ''České století (2013)'' sa odohráva krátko po Mníchovskej konferencii v roku 1938 a nesie názov ''Den po Mnichovu (1938).'' Ludvíka Krejčího v nej hrá herec [[Miloslav Mejzlík]].

== Hodnostný postup ==

* august [[1918]] - podplukovník
* december [[1918]] - plukovník
* jún [[1923]] - brigádny generál
* máj [[1928]] - divizny generál
* marec [[1934]] - armádny generál

== Vyznamenania ==

=== Česko ===

* Rad Bieleho leva – vojenská skupina I. triedy (in memoriam [[2017]])
* Kríž obrany štátu ministra obrany ČR (in memoriam [[2008]])
* Pamätná medaila Za slobodu a demokraciu (in memoriam [[2012]])

=== Česko-Slovensko ===
* [[Československý vojnový kríž 1914 – 1918|Československý vojnový kríž 1918]] s dvoma lipovými ratolesťami ([[1920]])
* Rad Sokola s mečmi ([[1919]])
* Medaila Jana Žižku z Trocnova 2. stupňa ([[1918]])
* Československá revolučná medaila 1914 – 1918 so štítkom „Bachmač“ a číslom „6“ (1922)
* Československá medaila Víťazstva [[1918]] (1922)
* Bachmačská pamätná medaila ([[1948]])
* Pamätná medaila 6. streleckého pluku ruských legií „''Hanáckého''“ ([[1948]])
* Diplomový odznak kráľa Karla IV. Národných streleckých gárd I. triedy s mečmi a hviezdou ([[1936]])

=== Belgicko ===
* Medaila Víťazstva [[1918]] ([[1922]])

=== Čína ===
* Rad Jaspisu velkokríž ([[1936]])

=== Francúzsko ===
* Národný rad Čestnej légie veľkodôstojník ([[1934]])
* Národný rad Čestnej légie dôstojník ([[1928]])
* Národný rad Čestnej légie rytier ([[1920]])
* Vojnový kríž 1914 – 1918 s dvoma palmovými ratolesľami ([[1919]])
* Medaila Za chrabrosť – zlatá

=== Taliansko ===
* Rad talianskej koruny III. triedy ([[1922]])

=== Juhoslávia ===
* Rad Juhoslovanskej koruny veľkokríž ([[1935]])

=== Rakúsko-Uhorsko ===
* Vojenská záslužná medaila Signum laudis – strieborná ([[1916]])
* Vojenská záslužná medaila Signum laudis – bronzová ([[1915]])
* Železný záslužný kríž [[1916]] (1916)

=== Rumunsko ===
* Rad Rumunskej hviezdy s mečmi I. triedy ([[1934]])
* Zlatá dvorná medaila kráľa Carola ([[1934]])

=== Rusko ===
* Rad svätého Vladimíra IV. stupňa s mečmi a bantom ([[1919]])

=== Grécko ===
* Rad Juraja I. – I. triedy ([[1938]])

=== Spojené kráľovstvo ===

* Rad za vynikajúcu službu ([[1919]])

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.valka.cz/Krejci-Ludvik-t42990 Ludvík Krejč]í - válka.cz
* [https://armada.vojenstvi.cz/predvalecna/osobnosti/armadni-general-ludvik-krejci.htm Armádní generál Ludvík Krejčí] - vojenství.cz
* [https://encyklopedie.brna.cz/home-mmb/?acc=profil_osobnosti&amp;load=3827 Ludvík Krejčí] - Encyklopédia Brna

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Krejčí, Ludvík}}
[[Kategória:Česko-slovenskí generáli]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1914 – 1918]]
[[Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií]]
[[Kategória:České osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Osobnosti z Brna]]
[[Kategória:Nositelia Vojenského záslužného kríža (Rakúsko)]]
[[Kategória:Nositelia Radu svätého Vladimíra]]
[[Kategória:Nositelia Československej medaily Víťazstva]]</text>
      <sha1>i9hbmwgrmkltghwqlgvnkhubman7q42</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189877</id>
      <parentid>8189876</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:12:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Krejčí vo filme */</comment>
      <origin>8189877</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19816" sha1="khbc4xy365cx3jqik6dhg91e0qi9ssv" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ludvík Krejčí
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = česko-slovenský armádny generál
 | Portrét            = Ludvík Krejčí.gif
 | Popis portrétu     = Ludvík Krejčí v roku 1938
 | Dátum narodenia    = {{dn|1890|08|17}}
 | Miesto narodenia   = [[Brno-Tuřany]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Česko]])
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1972|02|09|1890|08|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ústí nad Orlicí]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Česko]])
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = Vysoká vojenská škola v Paríži
 | Profesia           = vojak
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = František Krejčí,{{break}}Amálie Krejčí rod. Fröhlichová
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = Marie Krejčí rod. Luxová
 | Partnerka          = 
 | Deti               = Jarmila Květa Hájková (Krejčí),{{break}}Marie Amálie Žižková (Krejčí)
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Ludvík Krejčí''' (* [[17. august]] [[1890]], [[Brno-Tuřany]], [[Rakúsko-Uhorsko]] {{--}} † [[9. február]] [[1972]], [[Ústí nad Orlicí]], [[Česko-Slovensko]]) bol česko-slovenský armádny dôstojník, armádny generál. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] príslušník [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. V roku [[1933]] sa stal náčelníkom Hlavného veliteľstva Československej brannej moci. Zaslúžil sa o reformu a modernizáciu armády a v čase [[Mníchovská dohoda|mníchovskej krízy]] zastával pozíciu rozhodného odporu voči [[Nacistické Nemecko|nacistickému Nemecku]]. Po okupácii ho zatkli a väznili Nemci. Komunistický režim ho po vojne degradoval na vojaka. Hodnosť mu bola vrátená [[in memoriam]] až v roku [[1990]].

== Mladosť a 1. svetová vojna ==
Ludvík Krejčí študoval najskôr na gymnáziu vo Vyškově a od roku [[1908]] na Vyššej lesníckej škole v [[Písek|Písku]]. Po ukončení štúdií nastúpil v októbri [[1910]] ako jednoročný dobrovoľník do rakúsko-uhorskej armády. V rokoch [[1911]] až [[1914]] pracoval na lesnom úrade v Slavónii. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] bojoval v [[Srbské kráľovstvo|Srbsku]], Čiernej Hore a [[Albánsko|Albánsku]], neskôr aj na talianskom a rumunskom fronte. V máji [[1917]] padol do zajatia a v júli 1917 vstúpil do [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských legií]] v Rusku.

== V česko-slovenských ozbrojených silách ==

=== Česko-slovenský legionár ===
Krejčí bol zaradený k 6. streleckému pluku „Hanáckemu“ v hodnosti štábneho kapitána. V októbri [[1917]] prevzal velenie nad rotou a v marci [[1918]] sa už ako veliteľ práporu zúčastnil bitky u Bachmača, kde jeho 6. strelecký pluk spoločne so 7. streleckým plukom „Tatranským“ odrážali nemecké útoky a podarilo sa im udržať dôležitý železničný uzol, čím umožnili ústup 1. streleckej divízie [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. Krejčí sa vyznamenal aj v následujúcej bitke o Marjanovku. So svojim 6. plukom sa zúčastnil celej anabázy na sibírskej magistrále. V októbri [[1918]] sa stal veliteľom pluku a v decembri prevzal velenie 2. streleckej divízie. Nasledujúci rok so svojou divíziou držal pod kontrolou rozsiahle úseky celej sibírskej magistrály.

=== V česko-slovenskej armáde ===
Od januára [[1920]] zabezpečoval stiahnutie česko-slovenských légií do [[Vladivostok]]u a ich návrat do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Rusko opustil v apríli 1920 a v júni sa vrátil domov. Počas služby v legiách obdržal celý rad česko-slovenských a spojeneckých vyznamenaní.

* V júli [[1920]] sa stal veliteľom 6. divíze v [[Brno|Brne]].
* V roku [[1921]] absolvoval kurz pre generálov a v roku [[1922]] obdobný kurz vo Versailles vo [[Francúzsko|Francúzsku]].
* Od septembra [[1922]] štúdiá na Vysokej vojenskej škole v Paríži.
* Po návrate do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] prevzal v septembri [[1925]] velenie 4. divízie v [[Hradec Králové|Hradci Králové]].
* Od januára [[1933]] pôsobil necelý rok ako veliteľ Zemského vojenského veliteľstva v [[Košice|Košiciach]].

== Náčelník Hlavného štábu československej brannej moci ==
V priebehu roka [[1933]] arm. gen. Syrový odstúpil z postu náčelníka Hlavného štábu československej brannej moci. Hlavného kandidáta na uvoľnený post gen. [[Lev Prchala|Leva Prchalu]] vyradilo podozrenie z klientelizmu a tak prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]] menoval do tejto najvyššej vojenskej funkcie arm. gen. Ludvíka Krejčího. Od [[30. november|30. novembru]] [[1933]] bol Krejčí do tejto funkcie menovaný dočasne no od [[31. december|31. decembra]] [[1933]] ju už začal vykonávať riadne.

=== Reforma armády ===
V súvislosti s nástupom nacistov k moci v Nemecku v januári [[1933]] sa v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] chystala reorganizácia a modernizácia československej armády. Prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáš Garrique Masaryk]] si od Ludvíka Krejčího a ďalších dôstojníkov sľuboval veľa a Ludvík Krejčí nesklamal. V novej funkcii preukázal pracovitosť a organizačný talent. V Česko-slovensku bola predĺžená dĺžka vojenskej služby, vznikli tankové jednotky s dobovým názvom Útočná vozba. Pluky útočnej vozby boli podriadené pod tzv. Rýchle divízie, Tanky však boli prideľované aj k tzv. Hraničiarskym plukom. Začalo sa s výstavbou sústavy opevnení,

Z titulu najvyššej vojenskej funkcie sa Krejčí stretával s kolegami zo spojeneckých armád. Česko-Slovensko malo podpísanú spojeneckú zmluvu s Francúzskom a v roku 1935 podpísalo spojeneckú zmluvu so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. Pri návšteve [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v septembri [[1935]] sa stretol aj s [[Boris Michajlovič Šapošnikov|Borisom Šapošnikovom]].

Avšak pri týchto stretnutiach sa presviedčal aj o zložitosti vzťahov so spojencami. Bolo tomu tak aj pri vojenskom cvičení [[Malá dohoda|Malej dohody]] v Juhoslávii, počas ktorého hodlal Krejčí s francúzskym generálom [[Maxim Weygand|Weygandom]] prekonzultovať obrannú stratégiu proti [[Nacistické Nemecko|Nemecku]],  [[Maxim Weygand|Weygand]] však trávil čas s diplomatmi a česko-slovenskí dôstojníci sa s ním ani nestretli.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kolář|meno=Ondřej|titul=Spojenectví proti Budapešti|periodikum=Válka revue|vydavateľ=Extra publishing, s.r.o.|miesto=Brno|dátum=2023-03-16|ročník=2023|číslo=4|strany=42-45|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;

=== V roku 1938 ===
Rok 1938 privítal armádny generál Krejčí prianím, aby republika bez úhony prečkala vážnu dobu a aby k zaisteniu jej samostatnosti nebolo treba ľudských obetí. Jeho slová uverejnil denník ''Venkov'' medzi prianiami ďalších osobností.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Šrámek|meno=Pavel|titul=Když zemřít tak čestne|periodikum=Válka Revue speciál : 1938 Boj o Československo|vydavateľ=Extra Publishing, s.r.o.|miesto=Brno|dátum=2018-08-02|ročník=2018|strany=18-23|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;

Po správach, že v [[Sasko|Sasku]] dochádza k sústreďovaniu nemeckých vojenských jednotiek povolal z vlastnej iniciatívy jeden ročník záložníkov na mimoriadne cvičenie. V dobe od [[23. máj]]a do [[13. jún]]a zabezpečil krytie hraníc, ktorého účelom bolo zaistenie republiky do prípadnej mobilizácie. Začiatkom septembra [[1938]] odovzdal vláde memorandum, v ktorom varoval pred ústupkami [[Adolf Hitler|Hitlerovi]]. V dňoch [[17. september|17. septembra]] a [[21. september|21. septembra]] požiadal prezidenta Beneša o mimoriadne povolanie dvoch ročníkov záložníkov a následne aj o samotnú [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]]. Obe žiadosti „Hrad“ odmietol. Mobilizácia bola napokon vyhlásená až po nástupe novej vlády „''Národnej obrany''“ gen. [[Jan Syrový|Jana Syrového]] [[23. september|23. septembra]] [[1938]].

Krejčí bol menovaný hlavným veliteľom mobilizovanej armády a podľa vojenských analytikov bola armáda aj jeho pričinením optimálne rozostavená, aby čelila možnému nemeckému útoku. Dňa [[29. september|29. septembra]] sa Krejčí nachádzal na hlavnom veliteľstve zmobilizovanej armády v [[Račice pri Vyškove|Račiciach pri Vyškove]], keď mu bolo pred polnocou oznámené, že rokovania v [[Mníchov|Mníchove]] ešte neboli ukončené, no ich výsledkom bude odovzdanie sporného územia [[Nacistické Nemecko|Nemecku.]]Na druhý deň ráno bol odvolaný do [[Praha|Prahy]], kde sa zúčastnil dopoludňajšieho rokovania vlády za účasti prezidenta Beneša. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čaplovič|meno=Miloslav|titul=Rozbitie alebo rozpad?|vydanie=1|vydavateľ=VEDA, vydavateľstvo SAV|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=9788022411509|strany=111-126|kapitola=Československá armáda medzi Mníchovom 1938 a marcom 1939 s dôrazom na Slovensko}}&lt;/ref&gt;

Počas veľmi emotívneho stretnutie hlavného veliteľa armády a troch veliteľov zemských armád generálov [[Sergej Vojcechovský|Vojcechovského]], [[Vojtech Luža|Lužu]] a [[Lev Prchala|Prchalu]] s prezidentom [[Edvard Beneš|Edvardom Benešom]], zdôrazňovali generáli:

# ''požiadavku, aby sme šli do vojny za každú cenu''
# ''presvedčenie, že ostatní budú prinútení do nej ísť tiež''
# ''že národ je jednotný, že chce bojovať''
# ''aj keby sme boli sami, armáda má bojovať a chce bojovať''&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Brož|meno=Ivan|titul=Generál odhodlaný brániť republiku|periodikum=Válka Revue Speciál|vydavateľ=Extra Publishing, s.r.o.|miesto=brno|dátum=2018-08-02|ročník=2018|strany=31-33|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;

Prezident [[Edvard Beneš|Beneš]] sa rozhodol akceptovať závery mníchovskej konferencie a hlavný veliteľ armády jeho rozhodnutie prijal, aj keď s ním vnútorne nesúhlasil. Po tridsiatich rokoch od mníchovských udalostí sa Ludvík Krejčí v jednom rozhovore vyjadril:&lt;blockquote&gt;„''Stali sa hrobármi našej samostatnosti. Sklamanie, zúfalstvo, hnev nad krátkozrakosťou západných priateľov nás vyvádzali z normálu, ale ešte nebolo povedané posledné slovo... Ubezpečovali sme vládu, že armáda je pripravená. Naše memorandum končilo slovami: Když zemřít, tak čestne! Vtedajší predseda vlády (generál Syrový) napísal, aby som sa neplietol do politiky.''“&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;/blockquote&gt;

Krejčímu sa podarilo optimálne rozmiestniť armádne jednotky proti hroziacemu útoku a pripraviť armádu na boj. O tejto skutočnosti niekoľkokrát informoval vládu a aj prezidenta. Po podpísaní tzv. [[Mníchovská dohoda|mníchovskej dohody]] mu nezostávalo nič iné než sa podriadiť politickému rozhodnutiu vedenia štátu. Odmietol pokusy niektorých politických a vojenských činiteľov prevziať neústavnou cestou moc.

V súvislosti so skončením demobilizácie bol novým prezidentom [[Emil Hácha|Emilom Háchom]] [[20. december|20. decembra]]  odvolaný z postu hlavného veliteľa armády a vrátil sa do funkcie náčelníka ''Hlavného štábu''. Dňa [[18. október|18. októbra]] [[1938]] menoval plk. gšt. [[Ferdinand Čatloš|Ferdinanda Čatloša]] styčným dôstojníkom česko-slovenskej vojenskej správy pri autonómnej slovenskej vláde. Čatloš mal spoločne s veliteľom III. armády arm. gen. [[Lev Prchala|Prchalom]] zabezpečiť obranyschopnosť územia po demobilizácii.

== Počas okupácie ==
Ku [[1. marec|1. marcu]] [[1939]] Ludvík Krejčí po veľkom nátlaku zo strany [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] odstúpil z funkcie ''Hlavného náčelníka štábu''. Po okupácii Čiech a Moravy a vytvorení tzv. [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] neemigroval do zahraničia, ale ostal žiť v [[Praha|Prahe]] pod nemeckou kontrolou. Neskôr na to spomínal, že aj keby bol pre neho odchod vyslobodením, tak,&lt;blockquote&gt;''&quot;..nevedel, či je v zahraničí Edvardom Benešom žiadaný&quot;''&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Brabec|meno=Martin|titul=Ostře sledovaný generál|periodikum=Válka revue|vydavateľ=Extra Publishing s.r.o.|miesto=Brno|dátum=2023-05-18|ročník=2023|číslo=jún|strany=59-63|issn=1814-0722}}&lt;/ref&gt;&lt;/blockquote&gt;Historik Pavel Šrámek vo svojej knihe &quot;''Zapomenuté osudy, zločiny a tajemství 2. světové války''&quot; uvádza, že Krejčí tým mohol mať na mysli to, že pri podobných politických otrasoch, akým bolo rozbitie [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v marci 1993 sa do popredia dostáva nová generácia, ktorá chce tú predchádzajúcu nahradiť. Stalo sa tomu aj v česko-slovenskom odboji.&lt;blockquote&gt;''&quot;Vedúce pozície prevzali generáli Ingr a Hasal a ďalší dôstojníci, ktorí boli pred okupáciou voči Krejčímu v podriadených pozíciách, Je otázne, či by sa v prípade ochodu Ludvíka Krejčího do zahraničia boli ochotní sa mu podriadiť.a prepustiť mu vedúce postavenie, obzvlášť potom, keď sa medzi ním a gen. Ingrom objavili na jeseň 1938 rozpory. &quot;''&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;/blockquote&gt;Napriek tomu sa Krejčí v lete [[1939]] pokúsil opustiť [[Protektorát Čechy a Morava|protektorát]], no jeho útek stroskotal na niekoľkohodinovom omeškaní, keď sa jeho auto muselo predierať vedľajšími ulicami. Ďalšie úteky však už boli možné len s batohom cez Slovensko a Maďarsko, čo už bolo nad jeho sily. Jeho snahy zapojiť sa do odboja boli odmietnuté, nakoľko bol z predchádzajúceho obdobia až príliš exponovanou osobou. 

Na jar [[1941]] musel aj s rodinou opustiť [[Praha|Prahu]] a presťahoval sa do [[Jablonné nad Orlicí|Jablonného nad Orlicí]]. Dňa [[14. október|14. októbra]] [[1941]] bol zatknutý a po výsluchoch [[27. november|27, novembra]] [[1941]] prevezený do [[Terezín (koncentračný tábor)|koncentračného tábora Terezín]], kde musel vykonávať namáhavú prácu v stavebnom komande. Pre nedostatok dôkazov bol v júli [[1942]] prepustený.

V októbri [[1942]] a auguste [[1943]] si ho predvolal štátny tajomník [[Karl Hermann Frank]] a vypytoval sa ho na udalosti z obdobia „Mníchova“. Hodlal Krejčího propagačne využiť čo Krejčí rozhodne odmietol. Navzdory svojej ťažkej situácii finančne podporoval odbojovú skupinu okolo dramatika [[Jaroslav Kvapil|Jaroslava Kvapila]].

== Po vojne ==
Po vojne sa prihlíásil do vznikajúcej armády. Formálne bol prijatý v januári [[1947]] no už o mesiac ho preložili do výslužby. V júni 1950 mu bola z politických dôvodov odňata hodnosť ''armádného generála'' a ministerstvo obrany ho ďalej evidovalo v hodosti vojak. V júni 1953 mu bola odobraná výplata dôchodku a Ludvík Krejčí zostal úplne bez finančných prostriedkov. Aby zaistil dcéry a nemocnú manželku, začal pracovať ako pomocný robotník v Jablonnom nad Orlicí. Až v roku 1969 mu vojenská správa vymerala čiastočný dôchodok.

V máji 1990 bola Ludvíkovi Krejčímu posmrtne vrátená hodnosť armádneho generála a v júni [[1997]] boli ocenené aj jeho zásluhy pre odboj udelením osvedčenia podľa zákona č. 255/1946 Sb. Návrh na udelenie Radu Bieleho leva in memoriam v januári [[1998]] mal v českej spoločnosti veľkú podporu, avšak príslušná komisia ho nakoniec zamietla.

== Kontroverzie ==
Postoje Ludvíka Krejčího v dobe „mníchovskej krízy“, bývajú hodnotené rozdielne. Predovšetkým ľudia z prostredia „Hradu“ sa k jeho osobe vyjadrovali veľmi kriticky. Napríklad [[Prokop Drtina]], ktorý v tom čase zastával funkciu osobného tajomníka prezidenta [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]].

== Krejčí vo filme ==
Osud Ludvíka Krejčího (spoločne s [[Jan Syrový|Janom Syrovým]]) je námetom 2. časti českého dokumentárneho cyklu ''Generálové'' z roku [[2021]],

V dvojdielnom filme ''Dni zrady (1973 - Československo)'' hrá Ludvíka Krejčího český herec [[Ilja Prachař]].

V druhá časť českej série ''České století (2013)'' sa odohráva v roku 1938, krátko po Mníchovskej konferencii a nesie názov ''Den po Mnichovu (1938).'' Ludvíka Krejčího v nej hrá herec [[Miloslav Mejzlík]].

== Hodnostný postup ==

* august [[1918]] - podplukovník
* december [[1918]] - plukovník
* jún [[1923]] - brigádny generál
* máj [[1928]] - divizny generál
* marec [[1934]] - armádny generál

== Vyznamenania ==

=== Česko ===

* Rad Bieleho leva – vojenská skupina I. triedy (in memoriam [[2017]])
* Kríž obrany štátu ministra obrany ČR (in memoriam [[2008]])
* Pamätná medaila Za slobodu a demokraciu (in memoriam [[2012]])

=== Česko-Slovensko ===
* [[Československý vojnový kríž 1914 – 1918|Československý vojnový kríž 1918]] s dvoma lipovými ratolesťami ([[1920]])
* Rad Sokola s mečmi ([[1919]])
* Medaila Jana Žižku z Trocnova 2. stupňa ([[1918]])
* Československá revolučná medaila 1914 – 1918 so štítkom „Bachmač“ a číslom „6“ (1922)
* Československá medaila Víťazstva [[1918]] (1922)
* Bachmačská pamätná medaila ([[1948]])
* Pamätná medaila 6. streleckého pluku ruských legií „''Hanáckého''“ ([[1948]])
* Diplomový odznak kráľa Karla IV. Národných streleckých gárd I. triedy s mečmi a hviezdou ([[1936]])

=== Belgicko ===
* Medaila Víťazstva [[1918]] ([[1922]])

=== Čína ===
* Rad Jaspisu velkokríž ([[1936]])

=== Francúzsko ===
* Národný rad Čestnej légie veľkodôstojník ([[1934]])
* Národný rad Čestnej légie dôstojník ([[1928]])
* Národný rad Čestnej légie rytier ([[1920]])
* Vojnový kríž 1914 – 1918 s dvoma palmovými ratolesľami ([[1919]])
* Medaila Za chrabrosť – zlatá

=== Taliansko ===
* Rad talianskej koruny III. triedy ([[1922]])

=== Juhoslávia ===
* Rad Juhoslovanskej koruny veľkokríž ([[1935]])

=== Rakúsko-Uhorsko ===
* Vojenská záslužná medaila Signum laudis – strieborná ([[1916]])
* Vojenská záslužná medaila Signum laudis – bronzová ([[1915]])
* Železný záslužný kríž [[1916]] (1916)

=== Rumunsko ===
* Rad Rumunskej hviezdy s mečmi I. triedy ([[1934]])
* Zlatá dvorná medaila kráľa Carola ([[1934]])

=== Rusko ===
* Rad svätého Vladimíra IV. stupňa s mečmi a bantom ([[1919]])

=== Grécko ===
* Rad Juraja I. – I. triedy ([[1938]])

=== Spojené kráľovstvo ===

* Rad za vynikajúcu službu ([[1919]])

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.valka.cz/Krejci-Ludvik-t42990 Ludvík Krejč]í - válka.cz
* [https://armada.vojenstvi.cz/predvalecna/osobnosti/armadni-general-ludvik-krejci.htm Armádní generál Ludvík Krejčí] - vojenství.cz
* [https://encyklopedie.brna.cz/home-mmb/?acc=profil_osobnosti&amp;load=3827 Ludvík Krejčí] - Encyklopédia Brna

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Krejčí, Ludvík}}
[[Kategória:Česko-slovenskí generáli]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1914 – 1918]]
[[Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií]]
[[Kategória:České osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Osobnosti z Brna]]
[[Kategória:Nositelia Vojenského záslužného kríža (Rakúsko)]]
[[Kategória:Nositelia Radu svätého Vladimíra]]
[[Kategória:Nositelia Československej medaily Víťazstva]]</text>
      <sha1>khbc4xy365cx3jqik6dhg91e0qi9ssv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189879</id>
      <parentid>8189877</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:20:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8189879</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19814" sha1="luc7f8r0juaa0258u3r8sc3h5duqmwb" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Ludvík Krejčí
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = česko-slovenský armádny generál
 | Portrét            = Ludvík Krejčí.gif
 | Popis portrétu     = Ludvík Krejčí v roku 1938
 | Dátum narodenia    = {{dn|1890|08|17}}
 | Miesto narodenia   = [[Brno-Tuřany]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Česko]])
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1972|02|09|1890|08|17}}
 | Miesto úmrtia      = [[Ústí nad Orlicí]], [[Česko-Slovensko]] (dnes [[Česko]])
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = 
 | Známy vďaka        = 
 | Alma mater         = Vysoká vojenská škola v Paríži
 | Profesia           = vojak
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = František Krejčí,{{break}}Amálie Krejčí rod. Fröhlichová
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manželka           = Marie Krejčí rod. Luxová
 | Partnerka          = 
 | Deti               = Jarmila Květa Hájková (Krejčí),{{break}}Marie Amálie Žižková (Krejčí)
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}

'''Ludvík Krejčí''' (* [[17. august]] [[1890]], [[Brno-Tuřany]], [[Rakúsko-Uhorsko]] {{--}} † [[9. február]] [[1972]], [[Ústí nad Orlicí]], [[Česko-Slovensko]]) bol česko-slovenský armádny dôstojník, armádny generál. Počas [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] príslušník [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. V roku [[1933]] sa stal náčelníkom Hlavného veliteľstva Československej brannej moci. Zaslúžil sa o reformu a modernizáciu armády a v čase [[Mníchovská dohoda|mníchovskej krízy]] zastával pozíciu rozhodného odporu voči [[Nacistické Nemecko|nacistickému Nemecku]]. Po okupácii ho zatkli a väznili Nemci. Komunistický režim ho po vojne degradoval na vojaka. Hodnosť mu bola vrátená [[in memoriam]] až v roku [[1990]].

== Mladosť a 1. svetová vojna ==
Ludvík Krejčí študoval najskôr na gymnáziu vo Vyškově a od roku [[1908]] na Vyššej lesníckej škole v [[Písek|Písku]]. Po ukončení štúdií nastúpil v októbri [[1910]] ako jednoročný dobrovoľník do rakúsko-uhorskej armády. V rokoch [[1911]] až [[1914]] pracoval na lesnom úrade v Slavónii. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] bojoval v [[Srbské kráľovstvo|Srbsku]], Čiernej Hore a [[Albánsko|Albánsku]], neskôr aj na talianskom a rumunskom fronte. V máji [[1917]] padol do zajatia a v júli 1917 vstúpil do [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských legií]] v Rusku.

== V česko-slovenských ozbrojených silách ==

=== Česko-slovenský legionár ===
Krejčí bol zaradený k 6. streleckému pluku „Hanáckemu“ v hodnosti štábneho kapitána. V októbri [[1917]] prevzal velenie nad rotou a v marci [[1918]] sa už ako veliteľ práporu zúčastnil bitky u Bachmača, kde jeho 6. strelecký pluk spoločne so 7. streleckým plukom „Tatranským“ odrážali nemecké útoky a podarilo sa im udržať dôležitý železničný uzol, čím umožnili ústup 1. streleckej divízie [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. Krejčí sa vyznamenal aj v následujúcej bitke o Marjanovku. So svojim 6. plukom sa zúčastnil celej anabázy na sibírskej magistrále. V októbri [[1918]] sa stal veliteľom pluku a v decembri prevzal velenie 2. streleckej divízie. Nasledujúci rok so svojou divíziou držal pod kontrolou rozsiahle úseky celej sibírskej magistrály.

=== V česko-slovenskej armáde ===
Od januára [[1920]] zabezpečoval stiahnutie česko-slovenských légií do [[Vladivostok]]u a ich návrat do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Rusko opustil v apríli 1920 a v júni sa vrátil domov. Počas služby v legiách obdržal celý rad česko-slovenských a spojeneckých vyznamenaní.

* V júli [[1920]] sa stal veliteľom 6. divíze v [[Brno|Brne]].
* V roku [[1921]] absolvoval kurz pre generálov a v roku [[1922]] obdobný kurz vo Versailles vo [[Francúzsko|Francúzsku]].
* Od septembra [[1922]] štúdiá na Vysokej vojenskej škole v Paríži.
* Po návrate do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] prevzal v septembri [[1925]] velenie 4. divízie v [[Hradec Králové|Hradci Králové]].
* Od januára [[1933]] pôsobil necelý rok ako veliteľ Zemského vojenského veliteľstva v [[Košice|Košiciach]].

== Náčelník Hlavného štábu československej brannej moci ==
V priebehu roka [[1933]] arm. gen. Syrový odstúpil z postu náčelníka Hlavného štábu československej brannej moci. Hlavného kandidáta na uvoľnený post gen. [[Lev Prchala|Leva Prchalu]] vyradilo podozrenie z klientelizmu a tak prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]] menoval do tejto najvyššej vojenskej funkcie arm. gen. Ludvíka Krejčího. Od [[30. november|30. novembru]] [[1933]] bol Krejčí do tejto funkcie menovaný dočasne no od [[31. december|31. decembra]] [[1933]] ju už začal vykonávať riadne.

=== Reforma armády ===
V súvislosti s nástupom nacistov k moci v Nemecku v januári [[1933]] sa v [[Česko-Slovensko|Česko-Slovensku]] chystala reorganizácia a modernizácia československej armády. Prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk|Tomáš Garrique Masaryk]] si od Ludvíka Krejčího a ďalších dôstojníkov sľuboval veľa a Ludvík Krejčí nesklamal. V novej funkcii preukázal pracovitosť a organizačný talent. V Česko-slovensku bola predĺžená dĺžka vojenskej služby, vznikli tankové jednotky s dobovým názvom Útočná vozba. Pluky útočnej vozby boli podriadené pod tzv. Rýchle divízie, Tanky však boli prideľované aj k tzv. Hraničiarskym plukom. Začalo sa s výstavbou sústavy opevnení,

Z titulu najvyššej vojenskej funkcie sa Krejčí stretával s kolegami zo spojeneckých armád. Česko-Slovensko malo podpísanú spojeneckú zmluvu s Francúzskom a v roku 1935 podpísalo spojeneckú zmluvu so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. Pri návšteve [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] v septembri [[1935]] sa stretol aj s [[Boris Michajlovič Šapošnikov|Borisom Šapošnikovom]].

Avšak pri týchto stretnutiach sa presviedčal aj o zložitosti vzťahov so spojencami. Bolo tomu tak aj pri vojenskom cvičení [[Malá dohoda|Malej dohody]] v Juhoslávii, počas ktorého hodlal Krejčí s francúzskym generálom [[Maxim Weygand|Weygandom]] prekonzultovať obrannú stratégiu proti [[Nacistické Nemecko|Nemecku]],  [[Maxim Weygand|Weygand]] však trávil čas s diplomatmi a česko-slovenskí dôstojníci sa s ním ani nestretli.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Kolář|meno=Ondřej|titul=Spojenectví proti Budapešti|periodikum=Válka revue|vydavateľ=Extra publishing, s.r.o.|miesto=Brno|dátum=2023-03-16|ročník=2023|číslo=4|strany=42-45|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;

=== V roku 1938 ===
Rok 1938 privítal armádny generál Krejčí prianím, aby republika bez úhony prečkala vážnu dobu a aby k zaisteniu jej samostatnosti nebolo treba ľudských obetí. Jeho slová uverejnil denník ''Venkov'' medzi prianiami ďalších osobností.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Šrámek|meno=Pavel|titul=Když zemřít tak čestne|periodikum=Válka Revue speciál : 1938 Boj o Československo|vydavateľ=Extra Publishing, s.r.o.|miesto=Brno|dátum=2018-08-02|ročník=2018|strany=18-23|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;

Po správach, že v [[Sasko|Sasku]] dochádza k sústreďovaniu nemeckých vojenských jednotiek povolal z vlastnej iniciatívy jeden ročník záložníkov na mimoriadne cvičenie. V dobe od [[23. máj]]a do [[13. jún]]a zabezpečil krytie hraníc, ktorého účelom bolo zaistenie republiky do prípadnej mobilizácie. Začiatkom septembra [[1938]] odovzdal vláde memorandum, v ktorom varoval pred ústupkami [[Adolf Hitler|Hitlerovi]]. V dňoch [[17. september|17. septembra]] a [[21. september|21. septembra]] požiadal prezidenta Beneša o mimoriadne povolanie dvoch ročníkov záložníkov a následne aj o samotnú [[Mobilizácia (vojenstvo)|mobilizáciu]]. Obe žiadosti „Hrad“ odmietol. Mobilizácia bola napokon vyhlásená až po nástupe novej vlády „''Národnej obrany''“ gen. [[Jan Syrový|Jana Syrového]] [[23. september|23. septembra]] [[1938]].

Krejčí bol menovaný hlavným veliteľom mobilizovanej armády a podľa vojenských analytikov bola armáda aj jeho pričinením optimálne rozostavená, aby čelila možnému nemeckému útoku. Dňa [[29. september|29. septembra]] sa Krejčí nachádzal na hlavnom veliteľstve zmobilizovanej armády v [[Račice pri Vyškove|Račiciach pri Vyškove]], keď mu bolo pred polnocou oznámené, že rokovania v [[Mníchov|Mníchove]] ešte neboli ukončené, no ich výsledkom bude odovzdanie sporného územia [[Nacistické Nemecko|Nemecku.]]Na druhý deň ráno bol odvolaný do [[Praha|Prahy]], kde sa zúčastnil dopoludňajšieho rokovania vlády za účasti prezidenta Beneša. &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Čaplovič|meno=Miloslav|titul=Rozbitie alebo rozpad?|vydanie=1|vydavateľ=VEDA, vydavateľstvo SAV|miesto=Bratislava|rok=2010|isbn=9788022411509|strany=111-126|kapitola=Československá armáda medzi Mníchovom 1938 a marcom 1939 s dôrazom na Slovensko}}&lt;/ref&gt;

Počas veľmi emotívneho stretnutie hlavného veliteľa armády a troch veliteľov zemských armád generálov [[Sergej Vojcechovský|Vojcechovského]], [[Vojtech Luža|Lužu]] a [[Lev Prchala|Prchalu]] s prezidentom [[Edvard Beneš|Edvardom Benešom]], zdôrazňovali generáli:

# ''požiadavku, aby sme šli do vojny za každú cenu''
# ''presvedčenie, že ostatní budú prinútení do nej ísť tiež''
# ''že národ je jednotný, že chce bojovať''
# ''aj keby sme boli sami, armáda má bojovať a chce bojovať''&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Brož|meno=Ivan|titul=Generál odhodlaný brániť republiku|periodikum=Válka Revue Speciál|vydavateľ=Extra Publishing, s.r.o.|miesto=brno|dátum=2018-08-02|ročník=2018|strany=31-33|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;

Prezident [[Edvard Beneš|Beneš]] sa rozhodol akceptovať závery mníchovskej konferencie a hlavný veliteľ armády jeho rozhodnutie prijal, aj keď s ním vnútorne nesúhlasil. Po tridsiatich rokoch od mníchovských udalostí sa Ludvík Krejčí v jednom rozhovore vyjadril:&lt;blockquote&gt;„''Stali sa hrobármi našej samostatnosti. Sklamanie, zúfalstvo, hnev nad krátkozrakosťou západných priateľov nás vyvádzali z normálu, ale ešte nebolo povedané posledné slovo... Ubezpečovali sme vládu, že armáda je pripravená. Naše memorandum končilo slovami: Když zemřít, tak čestne! Vtedajší predseda vlády (generál Syrový) napísal, aby som sa neplietol do politiky.''“&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;/blockquote&gt;

Krejčímu sa podarilo optimálne rozmiestniť armádne jednotky proti hroziacemu útoku a pripraviť armádu na boj. O tejto skutočnosti niekoľkokrát informoval vládu a aj prezidenta. Po podpísaní tzv. [[Mníchovská dohoda|mníchovskej dohody]] mu nezostávalo nič iné než sa podriadiť politickému rozhodnutiu vedenia štátu. Odmietol pokusy niektorých politických a vojenských činiteľov prevziať neústavnou cestou moc.

V súvislosti so skončením demobilizácie bol novým prezidentom [[Emil Hácha|Emilom Háchom]] [[20. december|20. decembra]]  odvolaný z postu hlavného veliteľa armády a vrátil sa do funkcie náčelníka ''Hlavného štábu''. Dňa [[18. október|18. októbra]] [[1938]] menoval plk. gšt. [[Ferdinand Čatloš|Ferdinanda Čatloša]] styčným dôstojníkom česko-slovenskej vojenskej správy pri autonómnej slovenskej vláde. Čatloš mal spoločne s veliteľom III. armády arm. gen. [[Lev Prchala|Prchalom]] zabezpečiť obranyschopnosť územia po demobilizácii.

== Počas okupácie ==
Ku [[1. marec|1. marcu]] [[1939]] Ludvík Krejčí po veľkom nátlaku zo strany [[Nacistické Nemecko|Nemecka]] odstúpil z funkcie ''Hlavného náčelníka štábu''. Po okupácii Čiech a Moravy a vytvorení tzv. [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] neemigroval do zahraničia, ale ostal žiť v [[Praha|Prahe]] pod nemeckou kontrolou. Neskôr na to spomínal, že aj keby bol pre neho odchod vyslobodením, tak,&lt;blockquote&gt;''&quot;..nevedel, či je v zahraničí Edvardom Benešom žiadaný&quot;''&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Brabec|meno=Martin|titul=Ostře sledovaný generál|periodikum=Válka revue|vydavateľ=Extra Publishing s.r.o.|miesto=Brno|dátum=2023-05-18|ročník=2023|číslo=jún|strany=59-63|issn=1814-0722}}&lt;/ref&gt;&lt;/blockquote&gt;Historik Pavel Šrámek vo svojej knihe &quot;''Zapomenuté osudy, zločiny a tajemství 2. světové války''&quot; uvádza, že Krejčí tým mohol mať na mysli to, že pri podobných politických otrasoch, akým bolo rozbitie [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v marci 1993 sa do popredia dostáva nová generácia, ktorá chce tú predchádzajúcu nahradiť. Stalo sa tomu aj v česko-slovenskom odboji.&lt;blockquote&gt;''&quot;Vedúce pozície prevzali generáli Ingr a Hasal a ďalší dôstojníci, ktorí boli pred okupáciou voči Krejčímu v podriadených pozíciách, Je otázne, či by sa v prípade ochodu Ludvíka Krejčího do zahraničia boli ochotní sa mu podriadiť.a prepustiť mu vedúce postavenie, obzvlášť potom, keď sa medzi ním a gen. Ingrom objavili na jeseň 1938 rozpory. &quot;''&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;/blockquote&gt;Napriek tomu sa Krejčí v lete [[1939]] pokúsil opustiť [[Protektorát Čechy a Morava|protektorát]], no jeho útek stroskotal na niekoľkohodinovom omeškaní, keď sa jeho auto muselo predierať vedľajšími ulicami. Ďalšie úteky však už boli možné len s batohom cez Slovensko a Maďarsko, čo už bolo nad jeho sily. Jeho snahy zapojiť sa do odboja boli odmietnuté, nakoľko bol z predchádzajúceho obdobia až príliš exponovanou osobou. 

Na jar [[1941]] musel aj s rodinou opustiť [[Praha|Prahu]] a presťahoval sa do [[Jablonné nad Orlicí|Jablonného nad Orlicí]]. Dňa [[14. október|14. októbra]] [[1941]] bol zatknutý a po výsluchoch [[27. november|27, novembra]] [[1941]] prevezený do [[Terezín (koncentračný tábor)|koncentračného tábora Terezín]], kde musel vykonávať namáhavú prácu v stavebnom komande. Pre nedostatok dôkazov bol v júli [[1942]] prepustený.

V októbri [[1942]] a auguste [[1943]] si ho predvolal štátny tajomník [[Karl Hermann Frank]] a vypytoval sa ho na udalosti z obdobia „Mníchova“. Hodlal Krejčího propagačne využiť čo Krejčí rozhodne odmietol. Navzdory svojej ťažkej situácii finančne podporoval odbojovú skupinu okolo dramatika [[Jaroslav Kvapil|Jaroslava Kvapila]].

== Po vojne ==
Po vojne sa prihlíásil do vznikajúcej armády. Formálne bol prijatý v januári [[1947]] no už o mesiac ho preložili do výslužby. V júni 1950 mu bola z politických dôvodov odňata hodnosť ''armádného generála'' a ministerstvo obrany ho ďalej evidovalo v hodosti vojak. V júni 1953 mu bola odobraná výplata dôchodku a Ludvík Krejčí zostal úplne bez finančných prostriedkov. Aby zaistil dcéry a nemocnú manželku, začal pracovať ako pomocný robotník v Jablonnom nad Orlicí. Až v roku 1969 mu vojenská správa vymerala čiastočný dôchodok.

V máji 1990 bola Ludvíkovi Krejčímu posmrtne vrátená hodnosť armádneho generála a v júni [[1997]] boli ocenené aj jeho zásluhy pre odboj udelením osvedčenia podľa zákona č. 255/1946 Sb. Návrh na udelenie Radu Bieleho leva in memoriam v januári [[1998]] mal v českej spoločnosti veľkú podporu, avšak príslušná komisia ho nakoniec zamietla.

== Kontroverzie ==
Postoje Ludvíka Krejčího v dobe „mníchovskej krízy“, bývajú hodnotené rozdielne. Predovšetkým ľudia z prostredia „Hradu“ sa k jeho osobe vyjadrovali veľmi kriticky. Napríklad [[Prokop Drtina]], ktorý v tom čase zastával funkciu osobného tajomníka prezidenta [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]].

== Krejčí vo filme ==
Osud Ludvíka Krejčího (spoločne s [[Jan Syrový|Janom Syrovým]]) je námetom 2. časti českého dokumentárneho cyklu ''Generálové'' z roku [[2021]],

V dvojdielnom filme ''Dni zrady (1973 - Československo)'' hrá Ludvíka Krejčího český herec [[Ilja Prachař]].

Druhá časť českej série ''České století (2013)'' sa odohráva v roku 1938, krátko po Mníchovskej konferencii a nesie názov ''Den po Mnichovu (1938).'' Ludvíka Krejčího v nej hrá herec [[Miloslav Mejzlík]].

== Hodnostný postup ==

* august [[1918]] - podplukovník
* december [[1918]] - plukovník
* jún [[1923]] - brigádny generál
* máj [[1928]] - divizny generál
* marec [[1934]] - armádny generál

== Vyznamenania ==

=== Česko ===

* Rad Bieleho leva – vojenská skupina I. triedy (in memoriam [[2017]])
* Kríž obrany štátu ministra obrany ČR (in memoriam [[2008]])
* Pamätná medaila Za slobodu a demokraciu (in memoriam [[2012]])

=== Česko-Slovensko ===
* [[Československý vojnový kríž 1914 – 1918|Československý vojnový kríž 1918]] s dvoma lipovými ratolesťami ([[1920]])
* Rad Sokola s mečmi ([[1919]])
* Medaila Jana Žižku z Trocnova 2. stupňa ([[1918]])
* Československá revolučná medaila 1914 – 1918 so štítkom „Bachmač“ a číslom „6“ (1922)
* Československá medaila Víťazstva [[1918]] (1922)
* Bachmačská pamätná medaila ([[1948]])
* Pamätná medaila 6. streleckého pluku ruských legií „''Hanáckého''“ ([[1948]])
* Diplomový odznak kráľa Karla IV. Národných streleckých gárd I. triedy s mečmi a hviezdou ([[1936]])

=== Belgicko ===
* Medaila Víťazstva [[1918]] ([[1922]])

=== Čína ===
* Rad Jaspisu velkokríž ([[1936]])

=== Francúzsko ===
* Národný rad Čestnej légie veľkodôstojník ([[1934]])
* Národný rad Čestnej légie dôstojník ([[1928]])
* Národný rad Čestnej légie rytier ([[1920]])
* Vojnový kríž 1914 – 1918 s dvoma palmovými ratolesľami ([[1919]])
* Medaila Za chrabrosť – zlatá

=== Taliansko ===
* Rad talianskej koruny III. triedy ([[1922]])

=== Juhoslávia ===
* Rad Juhoslovanskej koruny veľkokríž ([[1935]])

=== Rakúsko-Uhorsko ===
* Vojenská záslužná medaila Signum laudis – strieborná ([[1916]])
* Vojenská záslužná medaila Signum laudis – bronzová ([[1915]])
* Železný záslužný kríž [[1916]] (1916)

=== Rumunsko ===
* Rad Rumunskej hviezdy s mečmi I. triedy ([[1934]])
* Zlatá dvorná medaila kráľa Carola ([[1934]])

=== Rusko ===
* Rad svätého Vladimíra IV. stupňa s mečmi a bantom ([[1919]])

=== Grécko ===
* Rad Juraja I. – I. triedy ([[1938]])

=== Spojené kráľovstvo ===

* Rad za vynikajúcu službu ([[1919]])

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.valka.cz/Krejci-Ludvik-t42990 Ludvík Krejč]í - válka.cz
* [https://armada.vojenstvi.cz/predvalecna/osobnosti/armadni-general-ludvik-krejci.htm Armádní generál Ludvík Krejčí] - vojenství.cz
* [https://encyklopedie.brna.cz/home-mmb/?acc=profil_osobnosti&amp;load=3827 Ludvík Krejčí] - Encyklopédia Brna

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Krejčí, Ludvík}}
[[Kategória:Česko-slovenskí generáli]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1914 – 1918]]
[[Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií]]
[[Kategória:České osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Osobnosti z Brna]]
[[Kategória:Nositelia Vojenského záslužného kríža (Rakúsko)]]
[[Kategória:Nositelia Radu svätého Vladimíra]]
[[Kategória:Nositelia Československej medaily Víťazstva]]</text>
      <sha1>luc7f8r0juaa0258u3r8sc3h5duqmwb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jana Orlická</title>
    <ns>0</ns>
    <id>698037</id>
    <revision>
      <id>8189686</id>
      <parentid>8071765</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:01:22Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19704-73</username>
        <id>290634</id>
      </contributor>
      <comment>drobné zmeny a aktualizácia</comment>
      <origin>8189686</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9352" sha1="a47wudba4olml4c0h48lksq1vf6vx1z" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}{{Na úpravu}}
{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Jana Orlická
 | Obrázok             = Jana Orlická - x01.jpg
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1972|07|19}}
 | Miesto narodenia    = [[Banská Bystrica]], [[Slovensko]]
 | Pôsobenie           = umelkyňa, kulturologička
 | Žáner               = [[šansón]], [[džez]]
}}
[[Súbor:Jana Orlická a Diabolské husle Jána Berkyho Mrenicu ml..jpg|náhľad|Orlická a Diabolské husle Jána Berkyho Mrenicu ml.]]
[[Súbor:Jana Orlická, Milan Markovič, Milan Kašuba, Phillipe Naudot.jpg|náhľad|Orlická, Milan Markovič, Milan Kašuba, Phillipe Naudot]]
[[Súbor:Jana Orlická a Lucie Bílá.jpg|náhľad|Jana Orlická, Lucie Bílá, Pavel Šporcl, Ján Berky Mrenica ml.]]

'''Jana Orlická''' (* [[19. júl]] [[1972]], [[Banská Bystrica]]) je [[Slovensko|slovenská]] multižánrová [[spevák|speváčka]], strategička a expertka v oblasti kultúrnej politiky, kulturologička a podržtaška generálnej riaditeľky STVR. Spieva v 28 svetových jazykoch a jazykoch minorít hudobné žánre jazz, šansón z celého sveta, rómske piesne, židovské piesne a modlitby rôznych diaspor, tradičné piesne rôznych kultúr. Osobitnou misiou Orlickej je interpretácia modlitieb za obete holokaustu. Horlivo sa angažuje aj vo sfére udavačstva.

Orlická bola za svoju umeleckú prácu ocenená Cenou primátora mesta Banská Bystrica za medzinárodnú reprezentáciu mesta Banská Bystrica, Medailou Chatama Sofera (Múzeum židovskej kultúry SNM) za ochranu a rozvoj židovskej a kresťanskej kultúry a stala sa finalistkou ocenenia Roma spirit za dlhodobú ochranu a kultiváciu rómskej kultúry.

== Životopis ==
Vyštudovala Základnú školu Slobodného slovenského vysielača s rozšíreným vyučovaním jazykov a Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. Vysokoškolské štúdium absolvovala na Univerzite Mateja Bela (UMB), Fakulte prírodných vied v odbore environmentálna ekológia s titulom RNDr.  Ďalej pokračovala v štúdiu na Filozofickej fakulte UMB, katedre európskych kultúrnych štúdií, kde absolvovala štúdium s titulom PhDr. Doktorandské štúdium s titulom PhD. absolvovala na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov, katedra medzinárodných vzťahov a diplomacie v téme kultúrna a verejná diplomacia a soft power. Od roku 2021 bola študentkou Hudební fakulty Akademie múzických umění v Prahe na katedre jazzovej hudby. V roku 2023 zastupovala AMU v Rade vysokých škol Českej republiky.  

Orlická sa ako vyštudovaná profesionálka v oblasti kultúry zúčastnila stážových programov Ministerstva kultúry a komunikácie a Ministerstva zahraničných vecí Francúzskej republiky v témach Financovanie a ekonomika kultúry na Univerzite Dauphine v Paríži a Administrácia kultúrnych politík v Observatóriu kultúrnych politík v Grenobli.

Orlická pôsobí ako profesionálna umelkyňa, pedagogička a zároveň expertka pri tvorbe strategických dokumentov v oblasti kultúrnej politiky vrátane kreatívneho priemyslu a kultúrnej diplomacie. (Stratégia rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín SR 2030, Industry 4.0 a i.)

Orlická viedla v roku 2007 kandidatúru mesta [[Banská Bystrica]] na titul Európske hlavné mesto kultúry. V roku 2019 pôsobila ako generálna riaditeľka sekcie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín na Ministerstve kultúry SR. V roku 2022 viedla ako intendantka [[Rádio Devín]] (rádio kultúry a umenia RTVS), v spolupráci s Českým rozhlasom Rádiom Vltava, 50. výročím jeho vzniku. Pracovala ako poradkyňa podpredsedu Banskobystrického samosprávneho kraja pre oblasť kultúry, kreatívneho priemyslu a kultúrnej diplomacie. V súčasnosti pracuje ako expertka a poradkyňa Prešovského samosprávneho kraja v oblasti cestovného ruchu, kultúrnej politiky, paradiplomacie a identity. 

Orlická je od roku 2017 pedagogičkou na Fakulte múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde na katedre vokálnej interpretácie vyučuje základy jazzu, šansónu, populárnej hudby a step.

Účinkovanie s umeleckými telesami:

1996-2005 sólistka BB Band dixieland jazz band

2005-2023 sólistka Pražské jazzové trio, kvartet, septet

2012-2024 Moravský komorní sbor Ostrava

2005-2010 sólistka Vlado Vizár kvartet

2007-2010 sólistka Big band Brno

2009-2019 sólistka Diabolské [[husle]] Jána Berkyho Mrenicu ml., Veľké Diabolské husle

2005-sólistka hudobných projektov s významnými predstaviteľmi slovenskej a českej hudobnej a divadelnej scény: [[Marián Čekovský]], Jana Hubinská, Martin a [[Ján Babjak]] Lucie Bílá, Hana Frejková, Komorní sbor Ostrava, Petr Kořínek, Ondřej Kabrna, Milan Kašuba, Ján Berky Mrenica ml., Eugen Botoš, Marcel Comendant, Mikhaylo Zachariya, Sisa Sklovská, Richard Stanke, Božidara Turzonovová, Emília Vášáryová, Dušan Jamrich, Milan Markovič, Alfréd Strejček, Lucie Bílá, Pavel Šporcl a ďalší.

Realizované umelecké a vzdelávacie projekty:

Členka a predsedkyňa medzinárodnej poroty národného a medzinárodného finále súťaže „Spievam po francúzsky“ (2008-2024) Francúzsky inštitút, Alliance francaise;

Autorka scenárov a interpretka viac ako 980 výchovných koncertov pre deti mládež, akreditovaných Hudobným centrom Bratislava (1998-2010): Vývoj jazzu, Rytmy Latinskej Ameriky, Rozkvet,vrchol a ústup swingu, Vývoj slovenskej populárnej hudby;

Autorka scenárov a interpretka vzdelávacích koncertov J ai deux amours (vývoj svetového šansónu), Romano jilo (o ceste rómskej kultúry);  Autorka scenárov a interpretka umelecko - vzdelávacích programov v spolupráci s hercami Slovenského národného divadla, Múzeom SNP, Múzeom židovskej kultúry - Slovenským národným múzeom, Začnime s vysťahovaním, o židovskom a rómskom holokauste a animozitách súčasnej spoločnosti pre viac ako 10 000 študentov základných a stredných škôl na Slovensku (2016 – 2021)

Autorka pravidelných hodinových relácií rádia LUMEN: Divadlo sveta v troch minútach o francúzskom šansóne (2006, 2007)

Autorka pravidelných polhodinových relácií pre Rádio Devín RTVS: Šansón (2010)

Autorka hodinových relácií pre Rádio Regina RTVS: Čaj o šiestej o rôznych žánroch hudby a jej osobnostiach (2013)

Autorka scenárov dokumentárnych filmov v koprodukcii s RTVS: Patróni ľudskosti-výnimočné osobnosti slovenskej histórie-Pavol Strauss, Sára Salkaházy, Chatam Sofer, Peter Pavol Gojdič (2014)


Účasť na medzinárodných festivaloch a podujatiach: 

XIX.,XX.,XXI.éme Compétition internationale de Jazz New Orleans - Saint Raphaël (1999,2000,2001), Sachsen-Anhalt tagen (1998), Die internationale Dixielandnacht Wittenberg (1998), 44.Krakowskie zaduszki jazzowe (1999), 31.internationale Jazzwoche Burghausen (2000), Dixieland fesztivál Sálgotárján (1997,2001), 33. Internationales dixieland festival Dresden (2003), Baszta jazz festival Czchow (2004), Centre de conférences Internationales du Ministère des affaires étrangères et européennes Paris (2000), Bal de AOTS - Salle des Fệtes Léo Ferré Paris (2006), Fệte du vin Paris (2007), Medzinárodný rómsky festival Karviná (2016), Medzinárodný rómsky festival Cziechocinek (2017), Knesset Jeruzalem, sála Marca Chagala (2018) a ďalšie

Autorka, organizátorka a interpretka v rámci medzinárodných projektov:

Hradné huky medzinárodný festival stredovekej až súčasnej gajdošskej hudby (2010-2018)

Chaviva medzinárodný festival židovskej kultúry Banská Bystrica (2014-2017)

Ha-shoa, Todes fuge-koncerty pre pamäť národa (2012-2020)

Shoa-dialóg o holokauste-medzinárodný multižánrový festival (2014, 2016)

Burning garden-medzinárodný festival šansónu (2015-2019)

Ceremonial Concert - Remembrance day 2016 - pod záštitou Ministra kultúry SR, v spolupráci s EUNIC klaster kultúrnych inštitútov Bratislava, 11 Európskych diplomatických zastúpení Štátov na území Slovenska a Ambasády Štátu Izrael (2016) a i.


Autorka, organizátorka a interpretka v rámci národných projektov:

Envirofilm (1996-2003)

Spravodliví medzi národmi (2013-2016)

S husličkami po cestách - Ján Berky-Mrenica (celonárodný spomienkový koncert 2014-2017)

Djelem, djelem (cesta rómskej piesne z Indie na Slovensko 2010-2018)

Celonárodné oslavy SNP (2014, 2016, 2017, 2018) a i.


Televízne a rozhlasové záznamy:

Relácia Drišľakoviny s hosťom Janou Orlickou (STV 2008)

Priame prenosy z Osláv SNP (RTVS 2014, 2016, 2017, 2019)

Medzinárodný ekumenický koncert (RTVS 2009, 2010, 2016, 2018)

Z Očovej do sveta - záznam koncertu výročia Jána Berkyho Mrenicu (RTVS 2019)

Neskoro večer Talkshow Petra Marcina (RTVS 2018)

Od piesne k piesni – koncert z tvorby Aliho Brezovského – Jana Orlická a Big band Gustáva Broma (RTVS 2020)

Túto hudbu mám rád s Vladom Francom (RTVS 2010, 2018, 2022) a i{{DEFAULTSORT:Orlická, Jana}}
[[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]]
[[Kategória:Slovenské speváčky]]
[[Kategória:Slovenské šansoniérky]]
[[Kategória:Slovenské popové speváčky]]
[[Kategória:Slovenské džezové speváčky]]</text>
      <sha1>a47wudba4olml4c0h48lksq1vf6vx1z</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189694</id>
      <parentid>8189686</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:13:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Peko</username>
        <id>208</id>
      </contributor>
      <comment>Revízia [[Special:Diff/8189686|8189686]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-19704-73|~2026-19704-73]] ([[User talk:~2026-19704-73|diskusia]]) bola vrátená</comment>
      <origin>8189694</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9261" sha1="sxypb9vk6x6lv8lrkp9faeao07ssvxx" xml:space="preserve">{{Bez zdroja}}{{Na úpravu}}
{{Infobox Hudobný umelec
 | Meno                = Jana Orlická
 | Obrázok             = Jana Orlická - x01.jpg
 | Dátum narodenia     = {{dnv|1972|07|19}}
 | Miesto narodenia    = [[Banská Bystrica]], [[Slovensko]]
 | Pôsobenie           = umelkyňa, kulturologička
 | Žáner               = [[šansón]], [[džez]]
}}
[[Súbor:Jana Orlická a Diabolské husle Jána Berkyho Mrenicu ml..jpg|náhľad|Orlická a Diabolské husle Jána Berkyho Mrenicu ml.]]
[[Súbor:Jana Orlická, Milan Markovič, Milan Kašuba, Phillipe Naudot.jpg|náhľad|Orlická, Milan Markovič, Milan Kašuba, Phillipe Naudot]]
[[Súbor:Jana Orlická a Lucie Bílá.jpg|náhľad|Jana Orlická, Lucie Bílá, Pavel Šporcl, Ján Berky Mrenica ml.]]

'''Jana Orlická''' (* [[19. júl]] [[1972]], [[Banská Bystrica]]) je [[Slovensko|slovenská]] multižánrová [[spevák|speváčka]], strategička a expertka v oblasti kultúrnej politiky, kulturologička. Spieva v 28 svetových jazykoch a jazykoch minorít hudobné žánre jazz, šansón z celého sveta, rómske piesne, židovské piesne a modlitby rôznych diaspor, tradičné piesne rôznych kultúr. Osobitnou misiou Orlickej je interpretácia modlitieb za obete holokaustu.

Orlická bola za svoju umeleckú prácu ocenená Cenou primátora mesta Banská Bystrica za medzinárodnú reprezentáciu mesta Banská Bystrica, Medailou Chatama Sofera (Múzeum židovskej kultúry SNM) za ochranu a rozvoj židovskej a kresťanskej kultúry a stala sa finalistkou ocenenia Roma spirit za dlhodobú ochranu a kultiváciu rómskej kultúry.

== Životopis ==
Vyštudovala Základnú školu Slobodného slovenského vysielača s rozšíreným vyučovaním jazykov a Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. Vysokoškolské štúdium absolvovala na Univerzite Mateja Bela (UMB), Fakulte prírodných vied v odbore environmentálna ekológia s titulom RNDr.  Ďalej pokračovala v štúdiu na Filozofickej fakulte UMB, katedre európskych kultúrnych štúdií, kde absolvovala štúdium s titulom PhDr. Doktorandské štúdium s titulom PhD. absolvovala na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov, katedra medzinárodných vzťahov a diplomacie v téme kultúrna a verejná diplomacia a soft power. Od roku 2021 bola študentkou Hudební fakulty Akademie múzických umění v Prahe na katedre jazzovej hudby. V roku 2023 zastupovala AMU v Rade vysokých škol Českej republiky.  

Orlická sa ako vyštudovaná profesionálka v oblasti kultúry zúčastnila stážových programov Ministerstva kultúry a komunikácie a Ministerstva zahraničných vecí Francúzskej republiky v témach Financovanie a ekonomika kultúry na Univerzite Dauphine v Paríži a Administrácia kultúrnych politík v Observatóriu kultúrnych politík v Grenobli.

Orlická pôsobí ako profesionálna umelkyňa, pedagogička a zároveň expertka pri tvorbe strategických dokumentov v oblasti kultúrnej politiky vrátane kreatívneho priemyslu a kultúrnej diplomacie. (Stratégia rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín SR 2030, Industry 4.0 a i.)

Orlická viedla v roku 2007 kandidatúru mesta [[Banská Bystrica]] na titul Európske hlavné mesto kultúry. V roku 2019 pôsobila ako generálna riaditeľka sekcie rozvoja miestnej a regionálnej kultúry a kultúry národnostných menšín na Ministerstve kultúry SR. V roku 2022 viedla ako intendantka [[Rádio Devín]] (rádio kultúry a umenia RTVS), v spolupráci s Českým rozhlasom Rádiom Vltava, 50. výročím jeho vzniku. Pracovala ako poradkyňa podpredsedu Banskobystrického samosprávneho kraja pre oblasť kultúry, kreatívneho priemyslu a kultúrnej diplomacie. V súčasnosti pracuje ako expertka a poradkyňa Prešovského samosprávneho kraja v oblasti cestovného ruchu, kultúrnej politiky, paradiplomacie a identity. 

Orlická je od roku 2017 pedagogičkou na Fakulte múzických umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde na katedre vokálnej interpretácie vyučuje základy jazzu, šansónu, populárnej hudby a step.

Účinkovanie s umeleckými telesami:

1996-2005 sólistka BB Band dixieland jazz band

2005-2023 sólistka Pražské jazzové trio, kvartet, septet

2012-2024 Moravský komorní sbor Ostrava

2005-2010 sólistka Vlado Vizár kvartet

2007-2010 sólistka Big band Brno

2009-2019 sólistka Diabolské [[husle]] Jána Berkyho Mrenicu ml., Veľké Diabolské husle

2005-sólistka hudobných projektov s významnými predstaviteľmi slovenskej a českej hudobnej a divadelnej scény: [[Marián Čekovský]], Jana Hubinská, Martin a [[Ján Babjak]] Lucie Bílá, Hana Frejková, Komorní sbor Ostrava, Petr Kořínek, Ondřej Kabrna, Milan Kašuba, Ján Berky Mrenica ml., Eugen Botoš, Marcel Comendant, Mikhaylo Zachariya, Sisa Sklovská, Richard Stanke, Božidara Turzonovová, Emília Vášáryová, Dušan Jamrich, Milan Markovič, Alfréd Strejček, Lucie Bílá, Pavel Šporcl a ďalší.

Realizované umelecké a vzdelávacie projekty:

Členka a predsedkyňa medzinárodnej poroty národného a medzinárodného finále súťaže „Spievam po francúzsky“ (2008-2024) Francúzsky inštitút, Alliance francaise;

Autorka scenárov a interpretka viac ako 980 výchovných koncertov pre deti mládež, akreditovaných Hudobným centrom Bratislava (1998-2010): Vývoj jazzu, Rytmy Latinskej Ameriky, Rozkvet,vrchol a ústup swingu, Vývoj slovenskej populárnej hudby;

Autorka scenárov a interpretka vzdelávacích koncertov J ai deux amours (vývoj svetového šansónu), Romano jilo (o ceste rómskej kultúry);  Autorka scenárov a interpretka umelecko - vzdelávacích programov v spolupráci s hercami Slovenského národného divadla, Múzeom SNP, Múzeom židovskej kultúry - Slovenským národným múzeom, Začnime s vysťahovaním, o židovskom a rómskom holokauste a animozitách súčasnej spoločnosti pre viac ako 10 000 študentov základných a stredných škôl na Slovensku (2016 – 2021)

Autorka pravidelných hodinových relácií rádia LUMEN: Divadlo sveta v troch minútach o francúzskom šansóne (2006, 2007)

Autorka pravidelných polhodinových relácií pre Rádio Devín RTVS: Šansón (2010)

Autorka hodinových relácií pre Rádio Regina RTVS: Čaj o šiestej o rôznych žánroch hudby a jej osobnostiach (2013)

Autorka scenárov dokumentárnych filmov v koprodukcii s RTVS: Patróni ľudskosti-výnimočné osobnosti slovenskej histórie-Pavol Strauss, Sára Salkaházy, Chatam Sofer, Peter Pavol Gojdič (2014)


Účasť na medzinárodných festivaloch a podujatiach: 

XIX.,XX.,XXI.éme Compétition internationale de Jazz New Orleans - Saint Raphaël (1999,2000,2001), Sachsen-Anhalt tagen (1998), Die internationale Dixielandnacht Wittenberg (1998), 44.Krakowskie zaduszki jazzowe (1999), 31.internationale Jazzwoche Burghausen (2000), Dixieland fesztivál Sálgotárján (1997,2001), 33. Internationales dixieland festival Dresden (2003), Baszta jazz festival Czchow (2004), Centre de conférences Internationales du Ministère des affaires étrangères et européennes Paris (2000), Bal de AOTS - Salle des Fệtes Léo Ferré Paris (2006), Fệte du vin Paris (2007), Medzinárodný rómsky festival Karviná (2016), Medzinárodný rómsky festival Cziechocinek (2017), Knesset Jeruzalem, sála Marca Chagala (2018) a ďalšie

Autorka, organizátorka a interpretka v rámci medzinárodných projektov:

Hradné huky medzinárodný festival stredovekej až súčasnej gajdošskej hudby (2010-2018)

Chaviva medzinárodný festival židovskej kultúry Banská Bystrica (2014-2017)

Ha-shoa, Todes fuge-koncerty pre pamäť národa (2012-2020)

Shoa-dialóg o holokauste-medzinárodný multižánrový festival (2014, 2016)

Burning garden-medzinárodný festival šansónu (2015-2019)

Ceremonial Concert - Remembrance day 2016 - pod záštitou Ministra kultúry SR, v spolupráci s EUNIC klaster kultúrnych inštitútov Bratislava, 11 Európskych diplomatických zastúpení Štátov na území Slovenska a Ambasády Štátu Izrael (2016) a i.


Autorka, organizátorka a interpretka v rámci národných projektov:

Envirofilm (1996-2003)

Spravodliví medzi národmi (2013-2016)

S husličkami po cestách - Ján Berky-Mrenica (celonárodný spomienkový koncert 2014-2017)

Djelem, djelem (cesta rómskej piesne z Indie na Slovensko 2010-2018)

Celonárodné oslavy SNP (2014, 2016, 2017, 2018) a i.


Televízne a rozhlasové záznamy:

Relácia Drišľakoviny s hosťom Janou Orlickou (STV 2008)

Priame prenosy z Osláv SNP (RTVS 2014, 2016, 2017, 2019)

Medzinárodný ekumenický koncert (RTVS 2009, 2010, 2016, 2018)

Z Očovej do sveta - záznam koncertu výročia Jána Berkyho Mrenicu (RTVS 2019)

Neskoro večer Talkshow Petra Marcina (RTVS 2018)

Od piesne k piesni – koncert z tvorby Aliho Brezovského – Jana Orlická a Big band Gustáva Broma (RTVS 2020)

Túto hudbu mám rád s Vladom Francom (RTVS 2010, 2018, 2022) a i{{DEFAULTSORT:Orlická, Jana}}
[[Kategória:Osobnosti z Banskej Bystrice]]
[[Kategória:Slovenské speváčky]]
[[Kategória:Slovenské šansoniérky]]
[[Kategória:Slovenské popové speváčky]]
[[Kategória:Slovenské džezové speváčky]]</text>
      <sha1>sxypb9vk6x6lv8lrkp9faeao07ssvxx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Martingazak:pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>703944</id>
    <revision>
      <id>8189916</id>
      <parentid>8189277</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:32:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Uprava</comment>
      <origin>8189916</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14340" sha1="svmfto5xv2j1oms2rzddytkkg9gbfph" xml:space="preserve">{{Infobox udalosť
|názov=Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s partizánskym veliteľom [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]]
|dátum=[[10. január|10.]]{{--}}[[15. január]] [[1951]]
|obrázok=Proces velezradní fabrikanti.jpg
|popis obrázka=Titulná strana knižného vydania súdnej zápisnice Procesu proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom vydaného ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1950
|štát=Československo
|miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] 
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=&lt;br/&gt;
* [[Viliam Žingor]] trest smrti, 
* [[Michal Buzalka]] doživotie,
* [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] doživotie
}}

'''Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom''' alebo '''[[Viliam Žingor|Žingor]] a jeho spoločníci pred Štátnym súdom''' [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol prvým z vykonštruovaných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu proti partizánskemu veliteľovi. Iba v tomto procese v bývalom sovietskom bloku boli odsúdení naraz traja biskupi. Proces patrí do skupiny tzv. cirkevných procesov komunistického režimu proti katolíckej cirkvi, kam patrili aj procesy s chorvátskym arcibiskupom 
[[Alojzije Stepinac|Alojzije Stepinacom]], maďarským arcibiskupom a kardinálom [[József Mindszenty|Józsefom Mindszentym]], českým biskupom [[Stanislav Zelo|Stanislavom Zelom]], poľským biskupom [[Czesław Kaczmarek|Czesławom Kaczmarekom]], ukrajinským arcibiskupom [[Josif Slipý|Josifom Slipým]] a bulharským biskupom Eugenom Bossilkovom. Katolícka cirkev bola jedným z hlavných cieľov represií komunistického režimu z politických a ideologických dôvodov. Súd s biskupmi mal zlomiť autoritu episkopátu a v konečnom dôsledku paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]], považovanej za „agentúru imperializmu“ a nepriateľské centrum, na veriacich. [[Ján Vojtaššák]] bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výške 24 rokov, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] boli odsúdení na doživotie.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom|priezvisko=Róbert|meno=Letz|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-969296-6-5|edícia=Dokumenty|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dokumenty-k-procesu-s-biskupmi.pdf}}&lt;/ref&gt;

==Predohra==
===Povojnová retribúcia===
Diecézny biskup [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišskej diecézy]] [[Ján Vojtaššák]] bol ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] prvýkrát zatknutý už [[5. máj]]a [[1945]] v rámci [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných konaní]] pre svoje angažovanie sa v politike počas vojny.{{#tag:ref|[[Ján Vojtaššák]] bol obviňovaný ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] z trestných činov kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945. Nariadenie [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945 bolo vydané až [[15. máj|15. mája]] [[1945]], 10 dní po zadržaní [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]].&lt;ref name=&quot;malatinsky&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|37}}|group=pozn.}} Bol väznený do [[8. september|8. septembra]] v [[Bratislava|Bratislave]], kedy bol prepustený na zásah [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|144-146}} Žiadosť česko-slovenskej vlády, aby bol [[Ján Vojtaššák]] pozbavený úradu diecézneho biskupa, [[Svätá stolica]] zamietla.

===Po Februárovom prevrate===
Cieľom cirkevnej politiky komunistického režimu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] bolo bezpodmienečné podriadenie všetkých existujúcich cirkví. V rámci tohto plánu mali cirkvi prerušiť kontakty so svojimi centrami, ktoré väčšinou sídlili v západnom svete. Podriadením cirkví štátnej kontrole sa mal výrazne oslabiť vplyv náboženstva na slovenskú spoločnosť. Nástrojom na podriadenie cirkví sa stali perzekúcie cirkevných predstaviteľov a veriacich. 

Najrozsiahlejšie perzekúcie zasiahli najpočetnejšia katolícku cirkev. Tá po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] odmietla vydať vyhlásenie k politickej situácii a zaujala zdržanlivé stanovisko deklarujúce nadstraníckosť. Stratégiou komunistov voči katolíckej cirkvi sa stalo odpútanie cirkvi od [[Vatikán|Vatikánu]] a pretransformovanie na národnú cirkev. Prvý zásah smeroval proti reholiam.  Začiatkom roka [[1950]] bola naplánovaná akcia „K“ (Kláštory) na zrušenie všetkých mužských rádov a internáciu ich príslušníkov. Zámienkou na násilný zásah proti reholiam bol monsterproces s predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorý mal pripraviť verejnú mienku a ospravedlniť akciu „K“. Proces sa [[31. marec|31. marca]] až [[5. apríl|5. apríla]] [[1950]] pred senátom Štátneho súdu v Prahe. Obvinenými bolo desať rehoľníkov na čele s opátom premonštrátov v Novej Říši Augustínom
A. Machalkom. Jediný Slovák v procese, gréckokatolícky redemptorista Ján Mastiliak, za údajnú velezradu a vyzvedačstvo dostal doživotný rozsudok. Ostatní spoluobvinení boli odsúdení na tresty v celkovej výške 132 rokov väzenia. Proces naplnil očakávania, pretože „odhalil“, že kláštory sú strediskami protištátnej činnosti, špionáže a vlastizrady, a preto musia eliminované. Proces prispel k bezproblémovému priebehu akcie „K“ v noci z [[13. apríl|13.]] na [[14. apríl|14. apríla]] [[1950]]. Nasledovala akcia „R“ v dňoch [[28. august|28.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] [[1950]] proti ženským reholiam.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}&lt;/ref&gt;{{rp|71}}

Hlavným útokom proti katolíckej cirkvi boli procesy s biskupmi paralelne v českých zemiach a na Slovensku. Procesy mali zlomiť autoritu episkopátu ako celku a paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]] považovanej za „agentúru imperializmu“. V slovenskom procese sa mala taktiež odsúdiť tradícia slovenského ľudáctva a myšlienka slovenskej štátnosti. Pražský proces so skupinou „Dr. Stanislav Zela a spol.“ sa konal v dňoch [[25. november|25. novembra]] až [[2. december|2. decembra]] [[1950]] v [[Praha|Prahe]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|311}}

Zo slovenských biskupov bol ako prvý internovaný v rámci akcie  „P“ (pravoslavizácie, ktorá v apríli 1950 viedla k likvidácii gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku) gréckokatolícky biskup [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] a neskôr jeho svätiaci biskup [[Vasiľ Hopko|Vasiľ Hopko]]. V júli [[1950]] bol zatknutý pomocný trnavský biskup [[Michal Buzalka]] a v septembri aj sídelný spišský biskup [[Ján Vojtaššák]]. Biskupi boli vyšetrovaní v pražskej väznici Ruzyň a podrobení zo strany vyšetrovateľov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] psychickému a fyzickému týraniu.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|72}} Nezákonné postupy pri vyšetrovaní boli použité aj pri „príprave“ svedkov procesu. Zápisnica z porady cirkevnej koordinačnej komisie pre prípravu procesov s katolíckymi biskupmi zo dňa [[14. november|14. novembra]] [[1950]] konštatuje: ''„Uhřín je dobrý; Obtulovič vypovídá celkem dobře až na to, že je příliš mazaný a kroutí se z formulací; Bářová vypovídá velmi dobře a bude u soudu dobře působit; Bača bude velmi dobrý; Irha – stejná situace; Buranyč – dost dobrý;Hučko – totéž; stále rozšiřuje svou výpověď; Mastilák úplně popíra, že by něco věděl o Gojdičovi, je ho však možno použít na Hučko; usneseno, že nebude veden jako svědek; Turkiňák bude dobrý; Tomanócy – postoj k šetření je negativní a '''nepodařilo se ho ještě rozbít, se vší pravděpodobností se však podaří ho zpracovat'''; Kempný zatím vypadá dost zle, ale snad se podaří ho zpracovat; Ursíny zapírá, ale Gojdič k němu vypovídá dost dobře. Ursíny patrně nebude moci být použit; Havrila – podaří se s největší pravděpodobností ho zpracovat; Maxoň bude teprve dnes přivezen a vyslechnut.“''.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|165}}

==Proces==
[[2. január|2. januára]] [[1950]] sformalizoval štátny viceprokurátor [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]] obžalobu, podľa ktorej:
{{Citát|1. obvinení [[Ján Vojtaššák]] a Dr. Th. [[Michal Buzalka]] od roku 1920 do polovice marca 1939 pokúsili sa násilím zmeniť ústavu Republiky, menovite pokiaľ ide o samostatnosť, jednotnosť, alebo demokraticko-republikánsku formu štátu, pričom čin spáchali za okolností zvlášť priťažujúcich,

2. Všetci obvinení v rokoch [[1939]]{{--}}[[1944]] počas vojny za okolností zvlášť priťažujúcich opatrovali nepriateľovi nejaký prospech,

3. Všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]] a inde v rokoch [[1945]]{{--}}[[1950]] spolčili sa navzájom s ďalšími páchateľmi k pokusu o zničenie ľudovodemokratického zriadenia, hospodárskej a spoločenskej sústavy Republiky, zaručených ústavou a za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, pričom II. Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a III. [[Pavol Gojdič]] sa činu dopustili za okolností zvlášť priťažujúcich,

4. všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]], v Prahe a inde v čase už uvedenom pod č. 3. spolčili sa navzájom a s ďalšími páchateľmi k vyzvedaniu štátne ho tajomstva v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, štátne tajomstvo skutočne vyzvedali a cudzej moci vyzradili, pričom obvinení Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] páchali čin po dlhší čas, v značnom rozsahu a spôsobom zvlášť nebezpečným a čin Dr. Th. [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] sa týkal štátneho tajomstva zvlášť dôležitého.|1951, 2. január, Bratislava. Obžaloba štátneho viceprokurátora J. Feješa na skupinu J. Vojtaššák a spol.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|222}}}}


Obžalovaní biskupi boli [[4. január|4. januára]] prevezení z Prahy do Bratislavy.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|226}} V ten deň zároveň štátny prokurátor B. Ziegler zaslal námestníkovi ministra spravodlivosti K. Klosovi prípis s návrhom trestov:
* [[Ján Vojtaššák]] 25 (20 rokov) odňatia slobody
* [[Michal Buzalka]] trest smrti (doživotie)
* [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] trest smrti (doživotie)
Prípis obsahoval konštatovanie ''„Uvádím dvě eventuality (druhá v závorce) pro případ, že by z politických důvodů trest smrti u obviněných Buzalky a Gojdiče byl neúnosný.“''&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|227}}

[[8. januára]] sa konala záverečná z porád venovaných príprave procesu za účasti Viktoryho, Klosa, [[Ladislav Holdoš|Holdoša]], [[Eduard Friš|Friša]], Moučky, Průšu, Trattnerovej, Wintera, Čížka, Pošvica, Opavského, Belánskeho, Richtera, [[Karol Bedrna|Bedrnu]], Neulsa, Kopeckého, [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješa]] a Zieglera, na ktorej sa prešiel a sfinalizoval definitívny scenár procesu vrátane rozhlasového vysielania (filmový záznam však nemal vzniknúť a nemalo byť povolené ani fotografovanie) a vydania dokumentu o procese, ktorý bude pripravený aj v ruskom, francúzskom, anglickom a nemeckom preklade.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|240}}

Organizácia účastníkov z radov verejnosti bola prejednaná v predstihu už [[14. december|14. decembra]] [[1950]] v Prahe na zasadnutí politickej komisie o príprave slovenského procesu s katolíckymi biskupmi. 50 miest bolo vyhradených pre stálych účastníkov procesu (stranícki funkcionári, zástupcovia bezpečnosti, Povereníctva spravodlivosti, vlastenecká kňazi, atď.) a na jednotlivé dni pojednávania bolo vyhradených 35 miest pre organizácie (vlasteneckí kňazi, okresní cirkevní tajomníci, zástupcovia právnickej fakulty) a 80 miest pre zástupcov krajov.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|188}}

===Pojednávanie===
Hlavné pojednávanie prebehlo v Bratislave v dňoch [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]]. Predsedom senátu bol [[Karol Bedrna]], sudcami z povolania Pavol Korbuly a Václav Hamák, sudcami z ľudu Matej Župančič a Štefan Borš, náhradnými sudcami Dr. Jozef Buzna, z povolania,
Ján Andel, z ľudu.{{#tag:ref|Zborník dokumentov z procesu zostavený Róbertom Letzom uvádza hodnotiacu správu Jána Andela, náhradného sudcu z ľudu, k procesu bez akýchkoľvek zásahov s pôvodnými pravopisnými chybami:


==Dohra==

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Karol Bedrna]]

== Iné projekty ==
{{projekt|s=Kategória:Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi}}

{{Komunistická strana Československa}}

&lt;!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Žingor]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
--&gt;</text>
      <sha1>svmfto5xv2j1oms2rzddytkkg9gbfph</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189930</id>
      <parentid>8189916</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:51:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Zalozenie clanku</comment>
      <origin>8189930</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13310" sha1="jstlr1stx0g8xkb5meo842984zqprt6" xml:space="preserve">{{Infobox udalosť
|názov=Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s partizánskym veliteľom [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]]
|dátum=[[19. október|19.]]{{--}}[[21. október]] [[1950]]
|obrázok=Proces_viliam_zingor.jpg
|popis obrázka=Titulná strana knižného vydania súdnej zápisnice Procesu proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom vydaného ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1950
|štát=Československo
|miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] 
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=&lt;br/&gt;
* [[Viliam Žingor]] trest smrti, 
* [[Samuelom Bibza]] trest smrti, 
* [[Ladislav Nosák]] trest smrti, 
* Jozef Kubík doživotie,
* Alexander Pavlis doživotie,
* Jozef Hlušák 25 rokov,
* Ján Lichner 17 rokov,
* Elena Bulubášová 12 rokov&lt;ref name=&quot;upn&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 18. – 21. október 1950. Proces s Viliamom Žingorom a spol. | url = https://www.upn.gov.sk/sk/18-21-oktober-1950-proces-s-viliamom-zingorom-a-spol/ | dátum prístupu = 2026-03-30 | priezvisko = Kinčok | meno = Branislav | dátum vydania = 2020-12-22}}&lt;/ref&gt;
}}

'''Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom''' alebo '''proces s [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]] a spol.''' [[19. október|19.]]{{--}}[[21. október|21. októbra]] [[1950]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol prvým z vykonštruovaných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu proti partizánskemu veliteľovi. 

==Predohra==
===Povojnová retribúcia===
Diecézny biskup [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišskej diecézy]] [[Ján Vojtaššák]] bol ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] prvýkrát zatknutý už [[5. máj]]a [[1945]] v rámci [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných konaní]] pre svoje angažovanie sa v politike počas vojny.{{#tag:ref|[[Ján Vojtaššák]] bol obviňovaný ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] z trestných činov kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945. Nariadenie [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945 bolo vydané až [[15. máj|15. mája]] [[1945]], 10 dní po zadržaní [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]].&lt;ref name=&quot;malatinsky&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|37}}|group=pozn.}} Bol väznený do [[8. september|8. septembra]] v [[Bratislava|Bratislave]], kedy bol prepustený na zásah [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|144-146}} Žiadosť česko-slovenskej vlády, aby bol [[Ján Vojtaššák]] pozbavený úradu diecézneho biskupa, [[Svätá stolica]] zamietla.

===Po Februárovom prevrate===
Cieľom cirkevnej politiky komunistického režimu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] bolo bezpodmienečné podriadenie všetkých existujúcich cirkví. V rámci tohto plánu mali cirkvi prerušiť kontakty so svojimi centrami, ktoré väčšinou sídlili v západnom svete. Podriadením cirkví štátnej kontrole sa mal výrazne oslabiť vplyv náboženstva na slovenskú spoločnosť. Nástrojom na podriadenie cirkví sa stali perzekúcie cirkevných predstaviteľov a veriacich. 

Najrozsiahlejšie perzekúcie zasiahli najpočetnejšia katolícku cirkev. Tá po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] odmietla vydať vyhlásenie k politickej situácii a zaujala zdržanlivé stanovisko deklarujúce nadstraníckosť. Stratégiou komunistov voči katolíckej cirkvi sa stalo odpútanie cirkvi od [[Vatikán|Vatikánu]] a pretransformovanie na národnú cirkev. Prvý zásah smeroval proti reholiam.  Začiatkom roka [[1950]] bola naplánovaná akcia „K“ (Kláštory) na zrušenie všetkých mužských rádov a internáciu ich príslušníkov. Zámienkou na násilný zásah proti reholiam bol monsterproces s predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorý mal pripraviť verejnú mienku a ospravedlniť akciu „K“. Proces sa [[31. marec|31. marca]] až [[5. apríl|5. apríla]] [[1950]] pred senátom Štátneho súdu v Prahe. Obvinenými bolo desať rehoľníkov na čele s opátom premonštrátov v Novej Říši Augustínom
A. Machalkom. Jediný Slovák v procese, gréckokatolícky redemptorista Ján Mastiliak, za údajnú velezradu a vyzvedačstvo dostal doživotný rozsudok. Ostatní spoluobvinení boli odsúdení na tresty v celkovej výške 132 rokov väzenia. Proces naplnil očakávania, pretože „odhalil“, že kláštory sú strediskami protištátnej činnosti, špionáže a vlastizrady, a preto musia eliminované. Proces prispel k bezproblémovému priebehu akcie „K“ v noci z [[13. apríl|13.]] na [[14. apríl|14. apríla]] [[1950]]. Nasledovala akcia „R“ v dňoch [[28. august|28.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] [[1950]] proti ženským reholiam.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}&lt;/ref&gt;{{rp|71}}

Hlavným útokom proti katolíckej cirkvi boli procesy s biskupmi paralelne v českých zemiach a na Slovensku. Procesy mali zlomiť autoritu episkopátu ako celku a paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]] považovanej za „agentúru imperializmu“. V slovenskom procese sa mala taktiež odsúdiť tradícia slovenského ľudáctva a myšlienka slovenskej štátnosti. Pražský proces so skupinou „Dr. Stanislav Zela a spol.“ sa konal v dňoch [[25. november|25. novembra]] až [[2. december|2. decembra]] [[1950]] v [[Praha|Prahe]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|311}}

Zo slovenských biskupov bol ako prvý internovaný v rámci akcie  „P“ (pravoslavizácie, ktorá v apríli 1950 viedla k likvidácii gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku) gréckokatolícky biskup [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] a neskôr jeho svätiaci biskup [[Vasiľ Hopko|Vasiľ Hopko]]. V júli [[1950]] bol zatknutý pomocný trnavský biskup [[Michal Buzalka]] a v septembri aj sídelný spišský biskup [[Ján Vojtaššák]]. Biskupi boli vyšetrovaní v pražskej väznici Ruzyň a podrobení zo strany vyšetrovateľov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] psychickému a fyzickému týraniu.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|72}} Nezákonné postupy pri vyšetrovaní boli použité aj pri „príprave“ svedkov procesu. Zápisnica z porady cirkevnej koordinačnej komisie pre prípravu procesov s katolíckymi biskupmi zo dňa [[14. november|14. novembra]] [[1950]] konštatuje: ''„Uhřín je dobrý; Obtulovič vypovídá celkem dobře až na to, že je příliš mazaný a kroutí se z formulací; Bářová vypovídá velmi dobře a bude u soudu dobře působit; Bača bude velmi dobrý; Irha – stejná situace; Buranyč – dost dobrý;Hučko – totéž; stále rozšiřuje svou výpověď; Mastilák úplně popíra, že by něco věděl o Gojdičovi, je ho však možno použít na Hučko; usneseno, že nebude veden jako svědek; Turkiňák bude dobrý; Tomanócy – postoj k šetření je negativní a '''nepodařilo se ho ještě rozbít, se vší pravděpodobností se však podaří ho zpracovat'''; Kempný zatím vypadá dost zle, ale snad se podaří ho zpracovat; Ursíny zapírá, ale Gojdič k němu vypovídá dost dobře. Ursíny patrně nebude moci být použit; Havrila – podaří se s největší pravděpodobností ho zpracovat; Maxoň bude teprve dnes přivezen a vyslechnut.“''.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|165}}

==Proces==
[[2. január|2. januára]] [[1950]] sformalizoval štátny viceprokurátor [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]] obžalobu, podľa ktorej:
{{Citát|1. obvinení [[Ján Vojtaššák]] a Dr. Th. [[Michal Buzalka]] od roku 1920 do polovice marca 1939 pokúsili sa násilím zmeniť ústavu Republiky, menovite pokiaľ ide o samostatnosť, jednotnosť, alebo demokraticko-republikánsku formu štátu, pričom čin spáchali za okolností zvlášť priťažujúcich,

2. Všetci obvinení v rokoch [[1939]]{{--}}[[1944]] počas vojny za okolností zvlášť priťažujúcich opatrovali nepriateľovi nejaký prospech,

3. Všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]] a inde v rokoch [[1945]]{{--}}[[1950]] spolčili sa navzájom s ďalšími páchateľmi k pokusu o zničenie ľudovodemokratického zriadenia, hospodárskej a spoločenskej sústavy Republiky, zaručených ústavou a za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, pričom II. Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a III. [[Pavol Gojdič]] sa činu dopustili za okolností zvlášť priťažujúcich,

4. všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]], v Prahe a inde v čase už uvedenom pod č. 3. spolčili sa navzájom a s ďalšími páchateľmi k vyzvedaniu štátne ho tajomstva v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, štátne tajomstvo skutočne vyzvedali a cudzej moci vyzradili, pričom obvinení Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] páchali čin po dlhší čas, v značnom rozsahu a spôsobom zvlášť nebezpečným a čin Dr. Th. [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] sa týkal štátneho tajomstva zvlášť dôležitého.|1951, 2. január, Bratislava. Obžaloba štátneho viceprokurátora J. Feješa na skupinu J. Vojtaššák a spol.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|222}}}}


Obžalovaní biskupi boli [[4. január|4. januára]] prevezení z Prahy do Bratislavy.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|226}} V ten deň zároveň štátny prokurátor B. Ziegler zaslal námestníkovi ministra spravodlivosti K. Klosovi prípis s návrhom trestov:
* [[Ján Vojtaššák]] 25 (20 rokov) odňatia slobody
* [[Michal Buzalka]] trest smrti (doživotie)
* [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] trest smrti (doživotie)
Prípis obsahoval konštatovanie ''„Uvádím dvě eventuality (druhá v závorce) pro případ, že by z politických důvodů trest smrti u obviněných Buzalky a Gojdiče byl neúnosný.“''&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|227}}

[[8. januára]] sa konala záverečná z porád venovaných príprave procesu za účasti Viktoryho, Klosa, [[Ladislav Holdoš|Holdoša]], [[Eduard Friš|Friša]], Moučky, Průšu, Trattnerovej, Wintera, Čížka, Pošvica, Opavského, Belánskeho, Richtera, [[Karol Bedrna|Bedrnu]], Neulsa, Kopeckého, [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješa]] a Zieglera, na ktorej sa prešiel a sfinalizoval definitívny scenár procesu vrátane rozhlasového vysielania (filmový záznam však nemal vzniknúť a nemalo byť povolené ani fotografovanie) a vydania dokumentu o procese, ktorý bude pripravený aj v ruskom, francúzskom, anglickom a nemeckom preklade.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|240}}

Organizácia účastníkov z radov verejnosti bola prejednaná v predstihu už [[14. december|14. decembra]] [[1950]] v Prahe na zasadnutí politickej komisie o príprave slovenského procesu s katolíckymi biskupmi. 50 miest bolo vyhradených pre stálych účastníkov procesu (stranícki funkcionári, zástupcovia bezpečnosti, Povereníctva spravodlivosti, vlastenecká kňazi, atď.) a na jednotlivé dni pojednávania bolo vyhradených 35 miest pre organizácie (vlasteneckí kňazi, okresní cirkevní tajomníci, zástupcovia právnickej fakulty) a 80 miest pre zástupcov krajov.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|188}}

===Pojednávanie===
Hlavné pojednávanie prebehlo v Bratislave v dňoch [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]]. Predsedom senátu bol [[Karol Bedrna]], sudcami z povolania Pavol Korbuly a Václav Hamák, sudcami z ľudu Matej Župančič a Štefan Borš, náhradnými sudcami Dr. Jozef Buzna, z povolania,
Ján Andel, z ľudu.{{#tag:ref|Zborník dokumentov z procesu zostavený Róbertom Letzom uvádza hodnotiacu správu Jána Andela, náhradného sudcu z ľudu, k procesu bez akýchkoľvek zásahov s pôvodnými pravopisnými chybami:


==Dohra==

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Karol Bedrna]]

== Iné projekty ==
{{projekt|s=Kategória:Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi}}

{{Komunistická strana Československa}}

&lt;!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Žingor]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
--&gt;</text>
      <sha1>jstlr1stx0g8xkb5meo842984zqprt6</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189933</id>
      <parentid>8189930</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:55:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnenie</comment>
      <origin>8189933</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13337" sha1="1bdwqb70wwng0o5643g4eh6ckpm6xnz" xml:space="preserve">{{Infobox udalosť
|názov=Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s partizánskym veliteľom [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]]
|dátum=[[19. október|19.]]{{--}}[[21. október]] [[1950]]
|obrázok=Proces_viliam_zingor.jpg
|popis obrázka=Titulná strana knižného vydania súdnej zápisnice Procesu proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom vydaného ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1950
|štát=Československo
|miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] 
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=&lt;br/&gt;
* [[Viliam Žingor]] trest smrti, 
* [[Samuelom Bibza]] trest smrti, 
* [[Ladislav Nosák]] trest smrti, 
* Jozef Kubík doživotie,
* Alexander Pavlis doživotie,
* Jozef Hlušák 25 rokov,
* [[Ján Lichner (politik)|Ján Lichner]] 17 rokov,
* Elena Bulubášová 12 rokov&lt;ref name=&quot;upn&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 18. – 21. október 1950. Proces s Viliamom Žingorom a spol. | url = https://www.upn.gov.sk/sk/18-21-oktober-1950-proces-s-viliamom-zingorom-a-spol/ | dátum prístupu = 2026-03-30 | priezvisko = Kinčok | meno = Branislav | dátum vydania = 2020-12-22}}&lt;/ref&gt;
}}

'''Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom''' alebo '''proces s [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]] a spol.''' [[19. október|19.]]{{--}}[[21. október|21. októbra]] [[1950]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol prvým z vykonštruovaných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu proti partizánskemu veliteľovi. 

==Predohra==
===Povojnová retribúcia===
Diecézny biskup [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišskej diecézy]] [[Ján Vojtaššák]] bol ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] prvýkrát zatknutý už [[5. máj]]a [[1945]] v rámci [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných konaní]] pre svoje angažovanie sa v politike počas vojny.{{#tag:ref|[[Ján Vojtaššák]] bol obviňovaný ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] z trestných činov kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945. Nariadenie [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945 bolo vydané až [[15. máj|15. mája]] [[1945]], 10 dní po zadržaní [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]].&lt;ref name=&quot;malatinsky&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|37}}|group=pozn.}} Bol väznený do [[8. september|8. septembra]] v [[Bratislava|Bratislave]], kedy bol prepustený na zásah [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|144-146}} Žiadosť česko-slovenskej vlády, aby bol [[Ján Vojtaššák]] pozbavený úradu diecézneho biskupa, [[Svätá stolica]] zamietla.

===Po Februárovom prevrate===
Cieľom cirkevnej politiky komunistického režimu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] bolo bezpodmienečné podriadenie všetkých existujúcich cirkví. V rámci tohto plánu mali cirkvi prerušiť kontakty so svojimi centrami, ktoré väčšinou sídlili v západnom svete. Podriadením cirkví štátnej kontrole sa mal výrazne oslabiť vplyv náboženstva na slovenskú spoločnosť. Nástrojom na podriadenie cirkví sa stali perzekúcie cirkevných predstaviteľov a veriacich. 

Najrozsiahlejšie perzekúcie zasiahli najpočetnejšia katolícku cirkev. Tá po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] odmietla vydať vyhlásenie k politickej situácii a zaujala zdržanlivé stanovisko deklarujúce nadstraníckosť. Stratégiou komunistov voči katolíckej cirkvi sa stalo odpútanie cirkvi od [[Vatikán|Vatikánu]] a pretransformovanie na národnú cirkev. Prvý zásah smeroval proti reholiam.  Začiatkom roka [[1950]] bola naplánovaná akcia „K“ (Kláštory) na zrušenie všetkých mužských rádov a internáciu ich príslušníkov. Zámienkou na násilný zásah proti reholiam bol monsterproces s predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorý mal pripraviť verejnú mienku a ospravedlniť akciu „K“. Proces sa [[31. marec|31. marca]] až [[5. apríl|5. apríla]] [[1950]] pred senátom Štátneho súdu v Prahe. Obvinenými bolo desať rehoľníkov na čele s opátom premonštrátov v Novej Říši Augustínom
A. Machalkom. Jediný Slovák v procese, gréckokatolícky redemptorista Ján Mastiliak, za údajnú velezradu a vyzvedačstvo dostal doživotný rozsudok. Ostatní spoluobvinení boli odsúdení na tresty v celkovej výške 132 rokov väzenia. Proces naplnil očakávania, pretože „odhalil“, že kláštory sú strediskami protištátnej činnosti, špionáže a vlastizrady, a preto musia eliminované. Proces prispel k bezproblémovému priebehu akcie „K“ v noci z [[13. apríl|13.]] na [[14. apríl|14. apríla]] [[1950]]. Nasledovala akcia „R“ v dňoch [[28. august|28.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] [[1950]] proti ženským reholiam.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}&lt;/ref&gt;{{rp|71}}

Hlavným útokom proti katolíckej cirkvi boli procesy s biskupmi paralelne v českých zemiach a na Slovensku. Procesy mali zlomiť autoritu episkopátu ako celku a paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]] považovanej za „agentúru imperializmu“. V slovenskom procese sa mala taktiež odsúdiť tradícia slovenského ľudáctva a myšlienka slovenskej štátnosti. Pražský proces so skupinou „Dr. Stanislav Zela a spol.“ sa konal v dňoch [[25. november|25. novembra]] až [[2. december|2. decembra]] [[1950]] v [[Praha|Prahe]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|311}}

Zo slovenských biskupov bol ako prvý internovaný v rámci akcie  „P“ (pravoslavizácie, ktorá v apríli 1950 viedla k likvidácii gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku) gréckokatolícky biskup [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] a neskôr jeho svätiaci biskup [[Vasiľ Hopko|Vasiľ Hopko]]. V júli [[1950]] bol zatknutý pomocný trnavský biskup [[Michal Buzalka]] a v septembri aj sídelný spišský biskup [[Ján Vojtaššák]]. Biskupi boli vyšetrovaní v pražskej väznici Ruzyň a podrobení zo strany vyšetrovateľov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] psychickému a fyzickému týraniu.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|72}} Nezákonné postupy pri vyšetrovaní boli použité aj pri „príprave“ svedkov procesu. Zápisnica z porady cirkevnej koordinačnej komisie pre prípravu procesov s katolíckymi biskupmi zo dňa [[14. november|14. novembra]] [[1950]] konštatuje: ''„Uhřín je dobrý; Obtulovič vypovídá celkem dobře až na to, že je příliš mazaný a kroutí se z formulací; Bářová vypovídá velmi dobře a bude u soudu dobře působit; Bača bude velmi dobrý; Irha – stejná situace; Buranyč – dost dobrý;Hučko – totéž; stále rozšiřuje svou výpověď; Mastilák úplně popíra, že by něco věděl o Gojdičovi, je ho však možno použít na Hučko; usneseno, že nebude veden jako svědek; Turkiňák bude dobrý; Tomanócy – postoj k šetření je negativní a '''nepodařilo se ho ještě rozbít, se vší pravděpodobností se však podaří ho zpracovat'''; Kempný zatím vypadá dost zle, ale snad se podaří ho zpracovat; Ursíny zapírá, ale Gojdič k němu vypovídá dost dobře. Ursíny patrně nebude moci být použit; Havrila – podaří se s největší pravděpodobností ho zpracovat; Maxoň bude teprve dnes přivezen a vyslechnut.“''.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|165}}

==Proces==
[[2. január|2. januára]] [[1950]] sformalizoval štátny viceprokurátor [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]] obžalobu, podľa ktorej:
{{Citát|1. obvinení [[Ján Vojtaššák]] a Dr. Th. [[Michal Buzalka]] od roku 1920 do polovice marca 1939 pokúsili sa násilím zmeniť ústavu Republiky, menovite pokiaľ ide o samostatnosť, jednotnosť, alebo demokraticko-republikánsku formu štátu, pričom čin spáchali za okolností zvlášť priťažujúcich,

2. Všetci obvinení v rokoch [[1939]]{{--}}[[1944]] počas vojny za okolností zvlášť priťažujúcich opatrovali nepriateľovi nejaký prospech,

3. Všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]] a inde v rokoch [[1945]]{{--}}[[1950]] spolčili sa navzájom s ďalšími páchateľmi k pokusu o zničenie ľudovodemokratického zriadenia, hospodárskej a spoločenskej sústavy Republiky, zaručených ústavou a za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, pričom II. Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a III. [[Pavol Gojdič]] sa činu dopustili za okolností zvlášť priťažujúcich,

4. všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]], v Prahe a inde v čase už uvedenom pod č. 3. spolčili sa navzájom a s ďalšími páchateľmi k vyzvedaniu štátne ho tajomstva v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, štátne tajomstvo skutočne vyzvedali a cudzej moci vyzradili, pričom obvinení Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] páchali čin po dlhší čas, v značnom rozsahu a spôsobom zvlášť nebezpečným a čin Dr. Th. [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] sa týkal štátneho tajomstva zvlášť dôležitého.|1951, 2. január, Bratislava. Obžaloba štátneho viceprokurátora J. Feješa na skupinu J. Vojtaššák a spol.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|222}}}}


Obžalovaní biskupi boli [[4. január|4. januára]] prevezení z Prahy do Bratislavy.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|226}} V ten deň zároveň štátny prokurátor B. Ziegler zaslal námestníkovi ministra spravodlivosti K. Klosovi prípis s návrhom trestov:
* [[Ján Vojtaššák]] 25 (20 rokov) odňatia slobody
* [[Michal Buzalka]] trest smrti (doživotie)
* [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] trest smrti (doživotie)
Prípis obsahoval konštatovanie ''„Uvádím dvě eventuality (druhá v závorce) pro případ, že by z politických důvodů trest smrti u obviněných Buzalky a Gojdiče byl neúnosný.“''&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|227}}

[[8. januára]] sa konala záverečná z porád venovaných príprave procesu za účasti Viktoryho, Klosa, [[Ladislav Holdoš|Holdoša]], [[Eduard Friš|Friša]], Moučky, Průšu, Trattnerovej, Wintera, Čížka, Pošvica, Opavského, Belánskeho, Richtera, [[Karol Bedrna|Bedrnu]], Neulsa, Kopeckého, [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješa]] a Zieglera, na ktorej sa prešiel a sfinalizoval definitívny scenár procesu vrátane rozhlasového vysielania (filmový záznam však nemal vzniknúť a nemalo byť povolené ani fotografovanie) a vydania dokumentu o procese, ktorý bude pripravený aj v ruskom, francúzskom, anglickom a nemeckom preklade.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|240}}

Organizácia účastníkov z radov verejnosti bola prejednaná v predstihu už [[14. december|14. decembra]] [[1950]] v Prahe na zasadnutí politickej komisie o príprave slovenského procesu s katolíckymi biskupmi. 50 miest bolo vyhradených pre stálych účastníkov procesu (stranícki funkcionári, zástupcovia bezpečnosti, Povereníctva spravodlivosti, vlastenecká kňazi, atď.) a na jednotlivé dni pojednávania bolo vyhradených 35 miest pre organizácie (vlasteneckí kňazi, okresní cirkevní tajomníci, zástupcovia právnickej fakulty) a 80 miest pre zástupcov krajov.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|188}}

===Pojednávanie===
Hlavné pojednávanie prebehlo v Bratislave v dňoch [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]]. Predsedom senátu bol [[Karol Bedrna]], sudcami z povolania Pavol Korbuly a Václav Hamák, sudcami z ľudu Matej Župančič a Štefan Borš, náhradnými sudcami Dr. Jozef Buzna, z povolania,
Ján Andel, z ľudu.{{#tag:ref|Zborník dokumentov z procesu zostavený Róbertom Letzom uvádza hodnotiacu správu Jána Andela, náhradného sudcu z ľudu, k procesu bez akýchkoľvek zásahov s pôvodnými pravopisnými chybami:


==Dohra==

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Karol Bedrna]]

== Iné projekty ==
{{projekt|s=Kategória:Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi}}

{{Komunistická strana Československa}}

&lt;!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Žingor]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
--&gt;</text>
      <sha1>1bdwqb70wwng0o5643g4eh6ckpm6xnz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189979</id>
      <parentid>8189933</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T04:10:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Preklep</comment>
      <origin>8189979</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13334" sha1="6edg5ww3ezf82pgjffhj0dn5z514hle" xml:space="preserve">{{Infobox udalosť
|názov=Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s partizánskym veliteľom [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]]
|dátum=[[19. október|19.]]{{--}}[[21. október]] [[1950]]
|obrázok=Proces_viliam_zingor.jpg
|popis obrázka=Titulná strana knižného vydania súdnej zápisnice Procesu proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom vydaného ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1950
|štát=Československo
|miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] 
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=&lt;br/&gt;
* [[Viliam Žingor]] trest smrti, 
* [[Samuel Bibza]] trest smrti, 
* [[Ladislav Nosák]] trest smrti, 
* Jozef Kubík doživotie,
* Alexander Pavlis doživotie,
* Jozef Hlušák 25 rokov,
* [[Ján Lichner (politik)|Ján Lichner]] 17 rokov,
* Elena Bulubášová 12 rokov&lt;ref name=&quot;upn&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 18. – 21. október 1950. Proces s Viliamom Žingorom a spol. | url = https://www.upn.gov.sk/sk/18-21-oktober-1950-proces-s-viliamom-zingorom-a-spol/ | dátum prístupu = 2026-03-30 | priezvisko = Kinčok | meno = Branislav | dátum vydania = 2020-12-22}}&lt;/ref&gt;
}}

'''Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom''' alebo '''proces s [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]] a spol.''' [[19. október|19.]]{{--}}[[21. október|21. októbra]] [[1950]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol prvým z vykonštruovaných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu proti partizánskemu veliteľovi.

==Predohra==
===Povojnová retribúcia===
Diecézny biskup [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišskej diecézy]] [[Ján Vojtaššák]] bol ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] prvýkrát zatknutý už [[5. máj]]a [[1945]] v rámci [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných konaní]] pre svoje angažovanie sa v politike počas vojny.{{#tag:ref|[[Ján Vojtaššák]] bol obviňovaný ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] z trestných činov kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945. Nariadenie [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945 bolo vydané až [[15. máj|15. mája]] [[1945]], 10 dní po zadržaní [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]].&lt;ref name=&quot;malatinsky&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|37}}|group=pozn.}} Bol väznený do [[8. september|8. septembra]] v [[Bratislava|Bratislave]], kedy bol prepustený na zásah [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|144-146}} Žiadosť česko-slovenskej vlády, aby bol [[Ján Vojtaššák]] pozbavený úradu diecézneho biskupa, [[Svätá stolica]] zamietla.

===Po Februárovom prevrate===
Cieľom cirkevnej politiky komunistického režimu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] bolo bezpodmienečné podriadenie všetkých existujúcich cirkví. V rámci tohto plánu mali cirkvi prerušiť kontakty so svojimi centrami, ktoré väčšinou sídlili v západnom svete. Podriadením cirkví štátnej kontrole sa mal výrazne oslabiť vplyv náboženstva na slovenskú spoločnosť. Nástrojom na podriadenie cirkví sa stali perzekúcie cirkevných predstaviteľov a veriacich. 

Najrozsiahlejšie perzekúcie zasiahli najpočetnejšia katolícku cirkev. Tá po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] odmietla vydať vyhlásenie k politickej situácii a zaujala zdržanlivé stanovisko deklarujúce nadstraníckosť. Stratégiou komunistov voči katolíckej cirkvi sa stalo odpútanie cirkvi od [[Vatikán|Vatikánu]] a pretransformovanie na národnú cirkev. Prvý zásah smeroval proti reholiam.  Začiatkom roka [[1950]] bola naplánovaná akcia „K“ (Kláštory) na zrušenie všetkých mužských rádov a internáciu ich príslušníkov. Zámienkou na násilný zásah proti reholiam bol monsterproces s predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorý mal pripraviť verejnú mienku a ospravedlniť akciu „K“. Proces sa [[31. marec|31. marca]] až [[5. apríl|5. apríla]] [[1950]] pred senátom Štátneho súdu v Prahe. Obvinenými bolo desať rehoľníkov na čele s opátom premonštrátov v Novej Říši Augustínom
A. Machalkom. Jediný Slovák v procese, gréckokatolícky redemptorista Ján Mastiliak, za údajnú velezradu a vyzvedačstvo dostal doživotný rozsudok. Ostatní spoluobvinení boli odsúdení na tresty v celkovej výške 132 rokov väzenia. Proces naplnil očakávania, pretože „odhalil“, že kláštory sú strediskami protištátnej činnosti, špionáže a vlastizrady, a preto musia eliminované. Proces prispel k bezproblémovému priebehu akcie „K“ v noci z [[13. apríl|13.]] na [[14. apríl|14. apríla]] [[1950]]. Nasledovala akcia „R“ v dňoch [[28. august|28.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] [[1950]] proti ženským reholiam.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}&lt;/ref&gt;{{rp|71}}

Hlavným útokom proti katolíckej cirkvi boli procesy s biskupmi paralelne v českých zemiach a na Slovensku. Procesy mali zlomiť autoritu episkopátu ako celku a paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]] považovanej za „agentúru imperializmu“. V slovenskom procese sa mala taktiež odsúdiť tradícia slovenského ľudáctva a myšlienka slovenskej štátnosti. Pražský proces so skupinou „Dr. Stanislav Zela a spol.“ sa konal v dňoch [[25. november|25. novembra]] až [[2. december|2. decembra]] [[1950]] v [[Praha|Prahe]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|311}}

Zo slovenských biskupov bol ako prvý internovaný v rámci akcie  „P“ (pravoslavizácie, ktorá v apríli 1950 viedla k likvidácii gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku) gréckokatolícky biskup [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] a neskôr jeho svätiaci biskup [[Vasiľ Hopko|Vasiľ Hopko]]. V júli [[1950]] bol zatknutý pomocný trnavský biskup [[Michal Buzalka]] a v septembri aj sídelný spišský biskup [[Ján Vojtaššák]]. Biskupi boli vyšetrovaní v pražskej väznici Ruzyň a podrobení zo strany vyšetrovateľov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] psychickému a fyzickému týraniu.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|72}} Nezákonné postupy pri vyšetrovaní boli použité aj pri „príprave“ svedkov procesu. Zápisnica z porady cirkevnej koordinačnej komisie pre prípravu procesov s katolíckymi biskupmi zo dňa [[14. november|14. novembra]] [[1950]] konštatuje: ''„Uhřín je dobrý; Obtulovič vypovídá celkem dobře až na to, že je příliš mazaný a kroutí se z formulací; Bářová vypovídá velmi dobře a bude u soudu dobře působit; Bača bude velmi dobrý; Irha – stejná situace; Buranyč – dost dobrý;Hučko – totéž; stále rozšiřuje svou výpověď; Mastilák úplně popíra, že by něco věděl o Gojdičovi, je ho však možno použít na Hučko; usneseno, že nebude veden jako svědek; Turkiňák bude dobrý; Tomanócy – postoj k šetření je negativní a '''nepodařilo se ho ještě rozbít, se vší pravděpodobností se však podaří ho zpracovat'''; Kempný zatím vypadá dost zle, ale snad se podaří ho zpracovat; Ursíny zapírá, ale Gojdič k němu vypovídá dost dobře. Ursíny patrně nebude moci být použit; Havrila – podaří se s největší pravděpodobností ho zpracovat; Maxoň bude teprve dnes přivezen a vyslechnut.“''.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|165}}

==Proces==
[[2. január|2. januára]] [[1950]] sformalizoval štátny viceprokurátor [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]] obžalobu, podľa ktorej:
{{Citát|1. obvinení [[Ján Vojtaššák]] a Dr. Th. [[Michal Buzalka]] od roku 1920 do polovice marca 1939 pokúsili sa násilím zmeniť ústavu Republiky, menovite pokiaľ ide o samostatnosť, jednotnosť, alebo demokraticko-republikánsku formu štátu, pričom čin spáchali za okolností zvlášť priťažujúcich,

2. Všetci obvinení v rokoch [[1939]]{{--}}[[1944]] počas vojny za okolností zvlášť priťažujúcich opatrovali nepriateľovi nejaký prospech,

3. Všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]] a inde v rokoch [[1945]]{{--}}[[1950]] spolčili sa navzájom s ďalšími páchateľmi k pokusu o zničenie ľudovodemokratického zriadenia, hospodárskej a spoločenskej sústavy Republiky, zaručených ústavou a za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, pričom II. Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a III. [[Pavol Gojdič]] sa činu dopustili za okolností zvlášť priťažujúcich,

4. všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]], v Prahe a inde v čase už uvedenom pod č. 3. spolčili sa navzájom a s ďalšími páchateľmi k vyzvedaniu štátne ho tajomstva v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, štátne tajomstvo skutočne vyzvedali a cudzej moci vyzradili, pričom obvinení Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] páchali čin po dlhší čas, v značnom rozsahu a spôsobom zvlášť nebezpečným a čin Dr. Th. [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] sa týkal štátneho tajomstva zvlášť dôležitého.|1951, 2. január, Bratislava. Obžaloba štátneho viceprokurátora J. Feješa na skupinu J. Vojtaššák a spol.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|222}}}}


Obžalovaní biskupi boli [[4. január|4. januára]] prevezení z Prahy do Bratislavy.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|226}} V ten deň zároveň štátny prokurátor B. Ziegler zaslal námestníkovi ministra spravodlivosti K. Klosovi prípis s návrhom trestov:
* [[Ján Vojtaššák]] 25 (20 rokov) odňatia slobody
* [[Michal Buzalka]] trest smrti (doživotie)
* [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] trest smrti (doživotie)
Prípis obsahoval konštatovanie ''„Uvádím dvě eventuality (druhá v závorce) pro případ, že by z politických důvodů trest smrti u obviněných Buzalky a Gojdiče byl neúnosný.“''&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|227}}

[[8. januára]] sa konala záverečná z porád venovaných príprave procesu za účasti Viktoryho, Klosa, [[Ladislav Holdoš|Holdoša]], [[Eduard Friš|Friša]], Moučky, Průšu, Trattnerovej, Wintera, Čížka, Pošvica, Opavského, Belánskeho, Richtera, [[Karol Bedrna|Bedrnu]], Neulsa, Kopeckého, [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješa]] a Zieglera, na ktorej sa prešiel a sfinalizoval definitívny scenár procesu vrátane rozhlasového vysielania (filmový záznam však nemal vzniknúť a nemalo byť povolené ani fotografovanie) a vydania dokumentu o procese, ktorý bude pripravený aj v ruskom, francúzskom, anglickom a nemeckom preklade.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|240}}

Organizácia účastníkov z radov verejnosti bola prejednaná v predstihu už [[14. december|14. decembra]] [[1950]] v Prahe na zasadnutí politickej komisie o príprave slovenského procesu s katolíckymi biskupmi. 50 miest bolo vyhradených pre stálych účastníkov procesu (stranícki funkcionári, zástupcovia bezpečnosti, Povereníctva spravodlivosti, vlastenecká kňazi, atď.) a na jednotlivé dni pojednávania bolo vyhradených 35 miest pre organizácie (vlasteneckí kňazi, okresní cirkevní tajomníci, zástupcovia právnickej fakulty) a 80 miest pre zástupcov krajov.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|188}}

===Pojednávanie===
Hlavné pojednávanie prebehlo v Bratislave v dňoch [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]]. Predsedom senátu bol [[Karol Bedrna]], sudcami z povolania Pavol Korbuly a Václav Hamák, sudcami z ľudu Matej Župančič a Štefan Borš, náhradnými sudcami Dr. Jozef Buzna, z povolania,
Ján Andel, z ľudu.{{#tag:ref|Zborník dokumentov z procesu zostavený Róbertom Letzom uvádza hodnotiacu správu Jána Andela, náhradného sudcu z ľudu, k procesu bez akýchkoľvek zásahov s pôvodnými pravopisnými chybami:


==Dohra==

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Karol Bedrna]]

== Iné projekty ==
{{projekt|s=Kategória:Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi}}

{{Komunistická strana Československa}}

&lt;!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Žingor]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
--&gt;</text>
      <sha1>6edg5ww3ezf82pgjffhj0dn5z514hle</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189982</id>
      <parentid>8189979</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T04:12:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <origin>8189982</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13312" sha1="3rw7ky2hkm8d9iuhyvt91qndc0gy3mm" xml:space="preserve">{{Infobox udalosť
|názov=Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s partizánskym veliteľom [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]]
|dátum=[[19. október|19.]]{{--}}[[21. október]] [[1950]]
|obrázok=Proces_viliam_zingor.jpg
|popis obrázka=Titulná strana brožúry  Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom vydanej slovenským povereníctvom spravodlivosti v roku 1950
|štát=Československo
|miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] 
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=&lt;br/&gt;
* [[Viliam Žingor]] trest smrti, 
* [[Samuel Bibza]] trest smrti, 
* [[Ladislav Nosák]] trest smrti, 
* Jozef Kubík doživotie,
* Alexander Pavlis doživotie,
* Jozef Hlušák 25 rokov,
* [[Ján Lichner (politik)|Ján Lichner]] 17 rokov,
* Elena Bulubášová 12 rokov&lt;ref name=&quot;upn&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 18. – 21. október 1950. Proces s Viliamom Žingorom a spol. | url = https://www.upn.gov.sk/sk/18-21-oktober-1950-proces-s-viliamom-zingorom-a-spol/ | dátum prístupu = 2026-03-30 | priezvisko = Kinčok | meno = Branislav | dátum vydania = 2020-12-22}}&lt;/ref&gt;
}}

'''Proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom''' alebo '''proces s [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]] a spol.''' [[19. október|19.]]{{--}}[[21. október|21. októbra]] [[1950]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol prvým z vykonštruovaných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] v Československu proti partizánskemu veliteľovi.

==Predohra==
===Povojnová retribúcia===
Diecézny biskup [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišskej diecézy]] [[Ján Vojtaššák]] bol ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] prvýkrát zatknutý už [[5. máj]]a [[1945]] v rámci [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných konaní]] pre svoje angažovanie sa v politike počas vojny.{{#tag:ref|[[Ján Vojtaššák]] bol obviňovaný ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] z trestných činov kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945. Nariadenie [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945 bolo vydané až [[15. máj|15. mája]] [[1945]], 10 dní po zadržaní [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]].&lt;ref name=&quot;malatinsky&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|37}}|group=pozn.}} Bol väznený do [[8. september|8. septembra]] v [[Bratislava|Bratislave]], kedy bol prepustený na zásah [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|144-146}} Žiadosť česko-slovenskej vlády, aby bol [[Ján Vojtaššák]] pozbavený úradu diecézneho biskupa, [[Svätá stolica]] zamietla.

===Po Februárovom prevrate===
Cieľom cirkevnej politiky komunistického režimu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] bolo bezpodmienečné podriadenie všetkých existujúcich cirkví. V rámci tohto plánu mali cirkvi prerušiť kontakty so svojimi centrami, ktoré väčšinou sídlili v západnom svete. Podriadením cirkví štátnej kontrole sa mal výrazne oslabiť vplyv náboženstva na slovenskú spoločnosť. Nástrojom na podriadenie cirkví sa stali perzekúcie cirkevných predstaviteľov a veriacich. 

Najrozsiahlejšie perzekúcie zasiahli najpočetnejšia katolícku cirkev. Tá po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] odmietla vydať vyhlásenie k politickej situácii a zaujala zdržanlivé stanovisko deklarujúce nadstraníckosť. Stratégiou komunistov voči katolíckej cirkvi sa stalo odpútanie cirkvi od [[Vatikán|Vatikánu]] a pretransformovanie na národnú cirkev. Prvý zásah smeroval proti reholiam.  Začiatkom roka [[1950]] bola naplánovaná akcia „K“ (Kláštory) na zrušenie všetkých mužských rádov a internáciu ich príslušníkov. Zámienkou na násilný zásah proti reholiam bol monsterproces s predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorý mal pripraviť verejnú mienku a ospravedlniť akciu „K“. Proces sa [[31. marec|31. marca]] až [[5. apríl|5. apríla]] [[1950]] pred senátom Štátneho súdu v Prahe. Obvinenými bolo desať rehoľníkov na čele s opátom premonštrátov v Novej Říši Augustínom
A. Machalkom. Jediný Slovák v procese, gréckokatolícky redemptorista Ján Mastiliak, za údajnú velezradu a vyzvedačstvo dostal doživotný rozsudok. Ostatní spoluobvinení boli odsúdení na tresty v celkovej výške 132 rokov väzenia. Proces naplnil očakávania, pretože „odhalil“, že kláštory sú strediskami protištátnej činnosti, špionáže a vlastizrady, a preto musia eliminované. Proces prispel k bezproblémovému priebehu akcie „K“ v noci z [[13. apríl|13.]] na [[14. apríl|14. apríla]] [[1950]]. Nasledovala akcia „R“ v dňoch [[28. august|28.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] [[1950]] proti ženským reholiam.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}&lt;/ref&gt;{{rp|71}}

Hlavným útokom proti katolíckej cirkvi boli procesy s biskupmi paralelne v českých zemiach a na Slovensku. Procesy mali zlomiť autoritu episkopátu ako celku a paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]] považovanej za „agentúru imperializmu“. V slovenskom procese sa mala taktiež odsúdiť tradícia slovenského ľudáctva a myšlienka slovenskej štátnosti. Pražský proces so skupinou „Dr. Stanislav Zela a spol.“ sa konal v dňoch [[25. november|25. novembra]] až [[2. december|2. decembra]] [[1950]] v [[Praha|Prahe]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|311}}

Zo slovenských biskupov bol ako prvý internovaný v rámci akcie  „P“ (pravoslavizácie, ktorá v apríli 1950 viedla k likvidácii gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku) gréckokatolícky biskup [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] a neskôr jeho svätiaci biskup [[Vasiľ Hopko|Vasiľ Hopko]]. V júli [[1950]] bol zatknutý pomocný trnavský biskup [[Michal Buzalka]] a v septembri aj sídelný spišský biskup [[Ján Vojtaššák]]. Biskupi boli vyšetrovaní v pražskej väznici Ruzyň a podrobení zo strany vyšetrovateľov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] psychickému a fyzickému týraniu.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|72}} Nezákonné postupy pri vyšetrovaní boli použité aj pri „príprave“ svedkov procesu. Zápisnica z porady cirkevnej koordinačnej komisie pre prípravu procesov s katolíckymi biskupmi zo dňa [[14. november|14. novembra]] [[1950]] konštatuje: ''„Uhřín je dobrý; Obtulovič vypovídá celkem dobře až na to, že je příliš mazaný a kroutí se z formulací; Bářová vypovídá velmi dobře a bude u soudu dobře působit; Bača bude velmi dobrý; Irha – stejná situace; Buranyč – dost dobrý;Hučko – totéž; stále rozšiřuje svou výpověď; Mastilák úplně popíra, že by něco věděl o Gojdičovi, je ho však možno použít na Hučko; usneseno, že nebude veden jako svědek; Turkiňák bude dobrý; Tomanócy – postoj k šetření je negativní a '''nepodařilo se ho ještě rozbít, se vší pravděpodobností se však podaří ho zpracovat'''; Kempný zatím vypadá dost zle, ale snad se podaří ho zpracovat; Ursíny zapírá, ale Gojdič k němu vypovídá dost dobře. Ursíny patrně nebude moci být použit; Havrila – podaří se s největší pravděpodobností ho zpracovat; Maxoň bude teprve dnes přivezen a vyslechnut.“''.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|165}}

==Proces==
[[2. január|2. januára]] [[1950]] sformalizoval štátny viceprokurátor [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]] obžalobu, podľa ktorej:
{{Citát|1. obvinení [[Ján Vojtaššák]] a Dr. Th. [[Michal Buzalka]] od roku 1920 do polovice marca 1939 pokúsili sa násilím zmeniť ústavu Republiky, menovite pokiaľ ide o samostatnosť, jednotnosť, alebo demokraticko-republikánsku formu štátu, pričom čin spáchali za okolností zvlášť priťažujúcich,

2. Všetci obvinení v rokoch [[1939]]{{--}}[[1944]] počas vojny za okolností zvlášť priťažujúcich opatrovali nepriateľovi nejaký prospech,

3. Všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]] a inde v rokoch [[1945]]{{--}}[[1950]] spolčili sa navzájom s ďalšími páchateľmi k pokusu o zničenie ľudovodemokratického zriadenia, hospodárskej a spoločenskej sústavy Republiky, zaručených ústavou a za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, pričom II. Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a III. [[Pavol Gojdič]] sa činu dopustili za okolností zvlášť priťažujúcich,

4. všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]], v Prahe a inde v čase už uvedenom pod č. 3. spolčili sa navzájom a s ďalšími páchateľmi k vyzvedaniu štátne ho tajomstva v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, štátne tajomstvo skutočne vyzvedali a cudzej moci vyzradili, pričom obvinení Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] páchali čin po dlhší čas, v značnom rozsahu a spôsobom zvlášť nebezpečným a čin Dr. Th. [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] sa týkal štátneho tajomstva zvlášť dôležitého.|1951, 2. január, Bratislava. Obžaloba štátneho viceprokurátora J. Feješa na skupinu J. Vojtaššák a spol.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|222}}}}


Obžalovaní biskupi boli [[4. január|4. januára]] prevezení z Prahy do Bratislavy.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|226}} V ten deň zároveň štátny prokurátor B. Ziegler zaslal námestníkovi ministra spravodlivosti K. Klosovi prípis s návrhom trestov:
* [[Ján Vojtaššák]] 25 (20 rokov) odňatia slobody
* [[Michal Buzalka]] trest smrti (doživotie)
* [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] trest smrti (doživotie)
Prípis obsahoval konštatovanie ''„Uvádím dvě eventuality (druhá v závorce) pro případ, že by z politických důvodů trest smrti u obviněných Buzalky a Gojdiče byl neúnosný.“''&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|227}}

[[8. januára]] sa konala záverečná z porád venovaných príprave procesu za účasti Viktoryho, Klosa, [[Ladislav Holdoš|Holdoša]], [[Eduard Friš|Friša]], Moučky, Průšu, Trattnerovej, Wintera, Čížka, Pošvica, Opavského, Belánskeho, Richtera, [[Karol Bedrna|Bedrnu]], Neulsa, Kopeckého, [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješa]] a Zieglera, na ktorej sa prešiel a sfinalizoval definitívny scenár procesu vrátane rozhlasového vysielania (filmový záznam však nemal vzniknúť a nemalo byť povolené ani fotografovanie) a vydania dokumentu o procese, ktorý bude pripravený aj v ruskom, francúzskom, anglickom a nemeckom preklade.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|240}}

Organizácia účastníkov z radov verejnosti bola prejednaná v predstihu už [[14. december|14. decembra]] [[1950]] v Prahe na zasadnutí politickej komisie o príprave slovenského procesu s katolíckymi biskupmi. 50 miest bolo vyhradených pre stálych účastníkov procesu (stranícki funkcionári, zástupcovia bezpečnosti, Povereníctva spravodlivosti, vlastenecká kňazi, atď.) a na jednotlivé dni pojednávania bolo vyhradených 35 miest pre organizácie (vlasteneckí kňazi, okresní cirkevní tajomníci, zástupcovia právnickej fakulty) a 80 miest pre zástupcov krajov.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|188}}

===Pojednávanie===
Hlavné pojednávanie prebehlo v Bratislave v dňoch [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]]. Predsedom senátu bol [[Karol Bedrna]], sudcami z povolania Pavol Korbuly a Václav Hamák, sudcami z ľudu Matej Župančič a Štefan Borš, náhradnými sudcami Dr. Jozef Buzna, z povolania,
Ján Andel, z ľudu.{{#tag:ref|Zborník dokumentov z procesu zostavený Róbertom Letzom uvádza hodnotiacu správu Jána Andela, náhradného sudcu z ľudu, k procesu bez akýchkoľvek zásahov s pôvodnými pravopisnými chybami:


==Dohra==

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Karol Bedrna]]

== Iné projekty ==
{{projekt|s=Kategória:Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi}}

{{Komunistická strana Československa}}

&lt;!--
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Žingor]]
[[Kategória:Súdne procesy]]
--&gt;</text>
      <sha1>3rw7ky2hkm8d9iuhyvt91qndc0gy3mm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja</title>
    <ns>0</ns>
    <id>709590</id>
    <revision>
      <id>8190016</id>
      <parentid>8178945</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T06:45:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 3 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8190016</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9816" sha1="1grwg2pm1w8tbkmyerasumisqjyezac" xml:space="preserve">{{Infobox Parlament
|názov=Zastupiteľstvo Košického samosprávneho kraja
|title={{legenda|grey|nezaradení (5)}}
|web=[https://web.vucke.sk/ web.vucke.sk]
|portal1=Slovensko
|miesto zasadania_popis=Budova Divízie, [[Košice]]|založenie=2001
|nasledujúce voľby=''[[2026]]''
|posledné voľby=[[Voľby do orgánov samosprávnych krajov na Slovensku v roku 2022]]
|frame_style=border: none; padding: 0;
|politické subjekty={{Legenda|#9DADC9|[[Nezávislý politik|NEKA]] (23)}}
{{Legenda|#2BED38|[[Magyar Szövetség – Maďarská aliancia|ALIANCIA]] (12)}}
{{Legenda|#DC0000|[[SMER–SD]], [[Sme rodina]] (5)}}
{{Legenda|#EE7624|[[Kresťanskodemokratické hnutie]] (4)}}
{{legenda|#27336F|[[SaS]], [[Progresívne Slovensko|PS]], [[DOBRÁ VOĽBA (DV)|DOBRÁ VOĽBA a Umiernený]] (3)}}
{{legenda|#00A650|[[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI|STAROSTOVIA A NEKA]] (3)}}
{{legenda|#FFBF0F|[[HLAS – sociálna demokracia|HLAS]] (2)}}
{{legenda|#992B01|koalícia [[OĽaNO]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[Kresťanská únia|KÚ]], [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska|ZMENA ZDOLA, Demokratická únia Slovenska]], [[ZA ĽUDÍ]] (2)}} 
{{legenda|#26A8CA|[[Občianska konzervatívna strana]] (1)}}
{{legenda|#83A2B4|[[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] (1)}}
{{legenda|#AB1EB0|[[Demokrati (politická strana)|Demokrati]], [[Demokratická strana (2006)|DS]], [[ŠANCA]], [[ODS – Občianski demokrati Slovenska|ODS]] (1)}}|volebné obdobie=VI. volebné obdobie|zloženie=KSK zastupitelstvo 2022-2026.svg|počet poslancov=57|predseda={{colorbox|#9DADC9}} [[Rastislav Trnka]] ([[Nezávislý politik|nezávislý]])|predseda_názov=Predseda
|typ=zbor poslancov
|štát={{Minivlajka|Slovensko|w}}|logo_veľkosť=250px|logo=Košický samosprávny kraj logo.png|miesto zasadania_obrázok=DivisionKE.jpg| predchodca =''Krajský národný výbor''}}
'''[[Zastupiteľstvo]] [[Košický samosprávny kraj|Košického samosprávneho kraja]]''' je jedným z orgánov Košického samosprávneho kraja.

Zastupiteľstvo zabezpečuje výkon činností a rozhoduje o kľúčových témach Košického samosprávneho kraja. Pôsobnosť Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja určuje [[Zákon (právo)|zákon]] [[Národná rada Slovenskej republiky|NR SR]] č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o [[Samosprávny kraj|samosprávnych krajoch]]) v platnom znení.&lt;ref name=&quot;zakon&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch)| url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/302/| vydavateľ = Úrad vlády SR| dátum vydania = 2001-07-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-13| miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;

Zastupiteľstvo sa skladá z 57 poslancov volených v [[voľby|priamych voľbách]]. [[Predseda]] Košického samosprávneho kraja je zároveň aj predsedom zastupiteľstva.&lt;ref name=&quot;zastupitelstvo2022&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Rogozinská| meno = Mária| autor = | odkaz na autora = | titul = Poslanci Zastupiteľstva KSK za 6. volebné obdobie (2022 - 2026)| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/poslanci/6vo/| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2022-11-30| dátum aktualizácie = 2023-03-20| dátum prístupu = 2024-02-13| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240203135318/https://web.vucke.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/poslanci/6vo/| dátum archivácie = 2024-02-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = O predsedovi| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/predseda/o-predsedovi/| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2012-03-13| dátum aktualizácie = 2019-05-17| dátum prístupu = 2024-02-13| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240214075026/https://web.vucke.sk/sk/samosprava/predseda/o-predsedovi/| dátum archivácie = 2024-02-14}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Pred zastupiteľstvom pôsobil ako správny orgán v [[Tretia česko-slovenská republika|Česko-Slovenskej republike]] od [[1. január]]a [[1949]] ''Krajský národný výbor'' [[Košický kraj (1948 – 1960)|Košického kraja]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Zákon č. 280/1948 Zb. o krajskom zriadení.| url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1948/280/19490201.html| vydavateľ = Úrad vlády SR| dátum vydania = 1948-12-21| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-14| miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;
Historicky prvé zasadnutie Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja sa uskutočnilo [[19. december|19. decembra]] [[2001]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Kupčík| meno = Peter| autor = | odkaz na autora = | titul = Doterajší predsedovia| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/predseda/doterajsi-predsedovia/| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2017-12-05| dátum aktualizácie = 2017-12-05| dátum prístupu = 2024-02-13| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240214075027/https://web.vucke.sk/sk/samosprava/predseda/doterajsi-predsedovia/| dátum archivácie = 2024-02-14}}&lt;/ref&gt;

== Zloženie ==
=== Volebné obdobie 2022 – 2026 ===
==== Výsledky volieb&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Štatistický úrad SR| odkaz na autora = Štatistický úrad Slovenskej republiky| titul = Voľby do orgánov samosprávnych krajov 2022| url = https://volby.statistics.sk/osk/osk2022/sk/volby_zastupitelstva.html| vydavateľ = Štatistický úrad SR| dátum vydania = 2022-10-30| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2024-02-14| miesto = Bratislava| jazyk =}}&lt;/ref&gt; ====
# poslanci, ktorí kandidovali ako [[Nezávislý politik|NEKA]] – 23 poslancov
# [[Magyar Szövetség – Maďarská aliancia|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] – 12 poslancov
# [[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]], [[SME RODINA]] – 5 poslanci
# [[KDH]] – 4 poslanci
# [[SaS]], [[Progresívne Slovensko]], [[DOBRÁ VOĽBA (DV)|DOBRÁ VOĽBA a Umiernení]] - 3 poslanci
# [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI]] – 3 poslanci
# [[SLOVENSKO (politické hnutie)|OĽANO]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[Kresťanská únia|KÚ]], [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska|ZMENA ZDOLA]], [[ZA ĽUDÍ]] – 2 poslanci
# [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] – 2 poslanci
# [[Občianska konzervatívna strana|OKS]] – 1 poslanec
# [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] – 1 poslanec
# [[Demokrati (politická strana)|SPOLU]], [[Demokratická strana (2006)|DS]], [[ŠANCA]], [[ODS – Občianski demokrati Slovenska|ODS]] – 1 poslanec

==== Politické zastúpenie v krajskom zastupiteľstve ====
''Pozri aj: [[:Kategória:Zoznamy poslancov Košického samosprávneho kraja|Zoznamy poslancov Košického samosprávneho kraja]]''

Zo všetkých zastúpených poslancov je 23 [[Nezávislý politik|nezávislých poslancov]], 12 za [[Magyar Szövetség – Maďarská aliancia|ALIANCIU]], 5 za [[SMER–SD]] a [[Sme rodina]]. [[Kresťanskodemokratické hnutie]] má 4 poslancov, [[SaS]], [[Progresívne Slovensko|PS]], [[DOBRÁ VOĽBA (DV)|DOBRÁ VOĽBA]] a [[Umiernená strana|Umiernení]] 3 poslancov, [[STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI|STAROSTOVIA A NEKA]] taktiež 3 poslancov, [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS]] 2 poslancov a koalícia [[OĽaNO]], [[NOVA (politická strana)|NOVA]], [[Kresťanská únia|KÚ]], [[Zmena zdola, Demokratická únia Slovenska|ZMENA ZDOLA, Demokratická únia Slovenska]], [[ZA ĽUDÍ]] tiež 2 poslancov. [[Občianska konzervatívna strana]], [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] aj zoskupenie [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]], [[Demokratická strana (2006)|DS]], [[ŠANCA]], [[ODS – Občianski demokrati Slovenska|ODS]] majú po jednom poslancovi.&lt;ref name=&quot;zastupitelstvo2022&quot;/&gt;

==== Komisie zastupiteľstva ====
Zastupiteľstvo si zriaďuje podľa zákona 302/2001 Z. z. komisie ako svoje poradné, kontrolné, iniciatívne [[Orgán štátnej správy|orgány]], a to buď ako stále alebo dočasné orgány. Ich činnosť sa riadi ''Rokovacím poriadkom komisií zastupiteľstva''. Košický samosprávny kraj má zriadené nasledujúce komisie:&lt;ref name=&quot;zakon&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Rogozinská| meno = Mária| autor = | odkaz na autora = | titul = Komisie Zastupiteľstva KSK v 6 volebnom období| url = https://web.vucke.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/komisie/| vydavateľ = web.vucke.sk| dátum vydania = 2012-03-13| dátum aktualizácie = 2023-11-12| dátum prístupu = 2024-02-13| miesto = Košice| jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20240214075028/https://web.vucke.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/komisie/| dátum archivácie = 2024-02-14}}&lt;/ref&gt;
* Dopravná komisia
* Finančná komisia
* Komisia cestovného ruchu a cezhraničnej spolupráce
* Komisia k hospodáreniu s majetkom
* Komisia na ochranu verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
* Komisia pre cirkevné a spoločenské otázky
* Komisia regionálneho rozvoja
* Komisia územného plánovania a životného prostredia
* Kultúrna komisia
* Mandátová komisia
* Sociálna komisia
* Školská komisia
* Zdravotná komisia

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.vucke.sk/ Oficiálny web KSK]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [https://web.vucke.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/ Podstránka zastupiteľstva KSK] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20240214075027/https://web.vucke.sk/sk/samosprava/zastupitelstvo/ |date=2024-02-14 }}

[[Kategória:Košický samosprávny kraj]]</text>
      <sha1>1grwg2pm1w8tbkmyerasumisqjyezac</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Adam Sýkora</title>
    <ns>0</ns>
    <id>709681</id>
    <revision>
      <id>8190126</id>
      <parentid>8189326</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:32:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ikpatius</username>
        <id>231503</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8190126</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10321" sha1="de2ni23z5n5v5yi12lv20rv18r6jdyh" xml:space="preserve">{{Infobox Hokejista|Meno=Adam Sýkora|Portrét=20230114 ANGNIT 130 (Adam Sýkora).jpg|Dátum narodenia={{dnv|2004|09|07}}|Miesto narodenia=[[Piešťany]], [[Slovensko]]|Pozícia=útočník|Streľba=ľavá|Výška=178 cm|Váha=81 kg|Tím=[[New York Rangers]]|Bývalé tímy=[[HK Nitra]]|Draft=63. miesto (2022)&lt;br&gt;[[New York Rangers]]|Rok1=2021|Štátna príslušnosť=Slovensko}}

'''Adam Sýkora''' (* [[7. september]] [[2004]], [[Piešťany]]) je [[Slovensko|slovenský]] profesionálny [[Ľadový hokej|hokejový]] útočník, ktorý hrá za [[New York Rangers]] v [[National Hockey League]] (NHL). Klub ho draftoval v druhom kole [[NHL Entry Draft 2022|draftu NHL 2022]], ako celkovo 63. hráča.

== Klubová kariéra ==
Sýkoru draftovali [[New York Rangers]] ako 63. výber v [[NHL Entry Draft 2022|drafte NHL 2022]]. S Rangers podpísal trojročnú zmluvu na vstupnej úrovni 15. júla 2022.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rangers Agree to Terms with Adam Sykora {{!}} New York Rangers | url = https://www.nhl.com/rangers/news/rangers-agree-to-terms-with-adam-sykora-335001152 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2022-07-15 | dátum prístupu = 2026-03-26 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; K Rangers sa pripojil na začiatku ich tréningového kempu v roku 2022, ale po odohraní jedného predsezónneho zápasu sa vrátil do tímu [[HK Nitra]] v [[Tipsport liga|Slovenskej extralige]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rangers Assign Adam Sykora to HK Nitra {{!}} New York Rangers | url = https://www.nhl.com/rangers/news/rangers-assign-adam-sykora-to-hk-nitra-335838926 | vydavateľ = www.nhl.com | dátum vydania = 2022-09-27 | dátum prístupu = 2026-03-26 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Sýkora v sezóne 2022/23 strelil 8 gólov a mal 13 asistencií v 38 zápasoch za HK Nitra.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Adam Sýkora - Stats, Contract, Salary &amp; More | url = https://www.eliteprospects.com/player/527426/adam-sykora | vydavateľ = www.eliteprospects.com | dátum prístupu = 2026-03-26}}&lt;/ref&gt; Po vypadnutí HK Nitra z play-off Extraligy v marci 2023 sa pripojil k [[Hartford Wolf Pack]] v [[American Hockey League|AHL]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = RANGERS ASSIGN FORWARD ADAM SÝKORA TO WOLF PACK, PACK INK BRYCE MCCONNELL-BARKER TO ATO {{!}} Hartford Wolf Pack | url = https://www.hartfordwolfpack.com/news/detail/rangers-assign-forward-adam-sykora-to-wolf-pack-pack-ink-bryce-mcconnell-barker-to-ato | vydavateľ = www.hartfordwolfpack.com | dátum prístupu = 2026-03-26 | jazyk = en | meno = Hartford Wolf | priezvisko = Pack}}&lt;/ref&gt;

Po vypadnutí Hartfordu z [[Calder Cup|play-off Calder Cupu 2024]] bol povolaný do súpisky Rangers na play-off [[Stanleyho pohár|Stanley Cupu]], no na zápas nenastúpil.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rangers' Brennan Othmann: Among recalls Saturday | url = https://www.cbssports.com/fantasy/hockey/news/rangers-brennan-othmann-among-recalls-saturday/ | vydavateľ = CBS Sports | dátum vydania = 2024-05-25 | dátum prístupu = 2026-03-26 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Počas sezóny AHL 2024/25 hral Sýkora prevažne v tretej formácii Hartfordu v obrane a na pozícii rozohrávača oslaboviek. Vďaka výborným výkonom v Hartforde v sezóne 2025/26, bol Sýkora 24. marca 2026 povolaný do NHL.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rangers Recall Adam Sýkora From AHL | url = https://ca.sports.yahoo.com/news/rangers-recall-adam-kora-ahl-192550140.html | vydavateľ = Yahoo Sports | dátum vydania = 2026-03-24 | dátum prístupu = 2026-03-26 | jazyk = en-US | meno = Remy Mastey·1 min | priezvisko = read}}&lt;/ref&gt; Svoj debut v NHL za Rangers absolvoval 25. marca 2026 proti [[Toronto Maple Leafs]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rangers roster hopeful Adam Sykora out to 'prove' he's ready | url = https://nypost.com/2025/09/12/sports/rangers-roster-hopeful-adam-sykora-out-to-prove-hes-ready/ | dátum vydania = 2025-09-13 | dátum prístupu = 2026-03-26 | jazyk = en-US}}&lt;/ref&gt; Svoj prvý gól v NHL strelil hneď v ďalšom zápase, 27. marca do siete tímu [[Chicago Blackhawks]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sykora's first NHL goal {{!}} NHL.com | url = https://www.nhl.com/video/chi-nyr-sykora-scores-goal-against-arvid-soderblom-6391897323112 | dátum vydania = 2026-03-28 | dátum prístupu = 2026-03-28 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Reprezentačná kariéra ==
Sýkora reprezentoval [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|slovenskú reprezentáciu do 18 rokov]] na [[Hlinka Gretzky Cup|Hlinka Gretzky Cupe]] v roku [[Hlinka Gretzky Cup 2021|2021]]. Na turnaji strelil dva góly v piatich zápasoch. Slovensko skončilo na turnaji na druhom mieste.

Sýkora reprezentoval [[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|slovenskú reprezentáciu do 20 rokov]] na juniorských šampionátoch v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2022|2022]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2023|2023]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024|2024]]. Na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024|Majstrovstvách sveta v roku 2024]] bol kapitánom tímu.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Adam Sýkora Named Captain of World Juniors Team Slovakia | url = https://thehockeynews.com/nhl/new-york-rangers/news/adam-s%C3%BDkora-named-captain-of-world-juniors-team-slovakia | vydavateľ = The Hockey News New York Rangers News, Analysis and More | dátum vydania = 2023-12-23 | dátum prístupu = 2024-02-16 | jazyk = en | meno = Matthew | priezvisko = Mugno}}&lt;/ref&gt;

Sýkora hral aj v seniorskej reprezentácii Slovenska na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|Majstrovstvách sveta v roku 2022]]. Na nich zaznamenal dva góly a jednu asistenciu.

== Štatistiky ==

=== Klub ===
{| border=&quot;0&quot; cellpadding=&quot;1&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;text-align:center; width:60em;&quot;
|- bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot;
! colspan=&quot;3&quot; bgcolor=&quot;#ffffff&quot; |
! rowspan=&quot;99&quot; bgcolor=&quot;#ffffff&quot; |
! colspan=&quot;5&quot; |Základná časť
! rowspan=&quot;99&quot; bgcolor=&quot;#ffffff&quot; |
! colspan=&quot;5&quot; |[[Play-off]]
|- bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot;
!Sezóna
!Klub
!Liga
!{{Tooltip|Z|Odohrané zápasy}}
!{{Tooltip|G|Góly}}
!{{Tooltip|A|Asistencie}}
!{{Tooltip|B|Kanadské body}}
!{{Tooltip|TM|Trestné minúty}}
!{{Tooltip|Z|Odohrané zápasy}}
!{{Tooltip|G|Góly}}
!{{Tooltip|A|Asistencie}}
!{{Tooltip|B|Kanadské body}}
!{{Tooltip|TM|Trestné minúty}}
|-
|2019/20
|[[HK Nitra]]
|Juniorská extraliga
|9
|3
|5
|8
|0
|—
|—
|—
|—
|—
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|2020/21
|[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko U18]]
|Juniorská extraliga
|3
|2
|0
|2
|2
|—
|—
|—
|—
|—
|-
|2020/21
|Slovensko U18
|[[Slovenská hokejová liga|1. slovenská liga]]
|13
|3
|6
|9
|6
|—
|—
|—
|—
|—
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|2020/21
|[[HK Levice]]
|1. slovenská liga
|6
|1
|4
|5
|6
|4
|0
|1
|1
|4
|-
|2020/21
|HK Nitra
|[[Tipsport liga|TIPOS Extraliga]]
|15
|0
|2
|2
|2
|—
|—
|—
|—
|—
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|2021/22
|HK Nitra
|TIPOS Extraliga
|1
|0
|0
|0
|0
|—
|—
|—
|—
|—
|-
|2021/22
|Slovensko U18
|1. slovenská liga
|3
|0
|0
|0
|2
|—
|—
|—
|—
|—
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|2021/22
|HK Nitra
|TIPOS Extraliga
|46
|10
|7
|17
|6
|19
|2
|3
|5
|2
|-
|2022/23
|HK Nitra
|TIPOS Extraliga
|38
|8
|13
|21
|8
|8
|1
|3
|4
|4
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|2022/23
|[[Hartford Wolf Pack]]
|[[American Hockey League|AHL]]
|2
|0
|0
|0
|0
|4
|0
|1
|1
|0
|-
|2023/24
|Hartford Wolf Pack
|AHL
|66
|8
|15
|23
|4
|10
|0
|3
|3
|0
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|2024/25
|Hartford Wolf Pack
|AHL
|71
|9
|21
|30
|8
|—
|—
|—
|—
|—
|- bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot;
! colspan=&quot;3 &quot; |TIPOS Extraliga celkovo
!99
!18
!22
!40
!16
!27
!3
!6
!9
!6
|}

=== Reprezentácia ===
{| border=&quot;0&quot; cellpadding=&quot;1&quot; cellspacing=&quot;0&quot; id=&quot;Table3&quot; style=&quot;text-align:center; width:40em;&quot;
|- bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot;
!Rok
!Tím
!Súťaž
!Umiestnenie
! rowspan=&quot;100&quot; bgcolor=&quot;#ffffff&quot; |
!{{Tooltip|Z|Odohrané zápasy}}
!{{Tooltip|G|Góly}}
!{{Tooltip|A|Asistencie}}
!{{Tooltip|B|Kanadské body}}
!{{Tooltip|TM|Trestné minúty}}
|-
|[[Hlinka Gretzky Cup 2021|2021]]
|[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov|Slovensko U18]]
|[[Hlinka Gretzky Cup|HG18]]
|{{Strieborná medaila}}
|5
|2
|0
|2
|2
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov 2022|2022]]
|Slovensko U18
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 18 rokov|MS U18]]
|9. miesto
|1
|1
|1
|2
|0
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2022|2022]]
|[[Slovenské národné hokejové mužstvo|Slovensko]]
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji|MS]]
|8. miesto
|6
|2
|1
|3
|0
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2022|2022]]
|[[Slovenské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov|Slovensko U20]]
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov|MSJ]]
|9. miesto
|4
|1
|0
|1
|27
|-
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2023|2023]]
|Slovensko U20
|MSJ
|6. miesto
|5
|1
|0
|1
|0
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji hráčov do 20 rokov 2024|2024]]
|Slovensko U20
|MSJ
|6. miesto
|5
|1
|1
|2
|2
|-
|[[Ľadový hokej na Zimných olympijských hrách 2026 – kvalifikácia na mužský turnaj|2024]]
|Slovensko
|[[Zimné olympijské hry|ZOH]] - kvalif.
|Kvalifikovaní
|3
|0
|2
|2
|2
|- bgcolor=&quot;#f0f0f0&quot;
|[[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2025|2025]]
|Slovensko
|MS
|11. miesto
|7
|0
|1
|1
|0
|- bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Junior celkovo
!20
!6
!2
!8
!31
|- bgcolor=&quot;#e0e0e0&quot;
! colspan=&quot;4&quot; |Senior celkovo
!16
!2
!4
!6
!2
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.eliteprospects.com/player/527426/adam-sykora Adam Sýkora] – eliteprospects.com

{{Slovenské národné hokejové mužstvo na MS 2022}}

{{DEFAULTSORT:Sýkora, Adam}}
[[Kategória:Slovenskí hokejisti]]
[[Kategória:Hráči HK Nitra]]
[[Kategória:Hráči HK Levice]]
[[Kategória:Hráči Hartford Wolf Pack]]
[[Kategória:Hokejisti draftovaní klubom New York Rangers]]
[[Kategória:Účastníci MS v hokeji 2022]]
[[Kategória:Osobnosti z Piešťan]]
[[Kategória:Hráči New York Rangers]]</text>
      <sha1>de2ni23z5n5v5yi12lv20rv18r6jdyh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Igric 1994</title>
    <ns>0</ns>
    <id>710303</id>
    <revision>
      <id>8189688</id>
      <parentid>8187814</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:04:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <comment>obr.</comment>
      <origin>8189688</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10156" sha1="lhim8e1xfbsf7yj0qowiz6r9z6h4lpa" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:22em&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Igric 1994
|- 
| colspan=&quot;2&quot;| [[Súbor:Bratislava Nový Most (New bridge) and Castle.jpg|265px|center]] 
|-
| colspan=2 align=center style=font-size:95%| Ilustračný pohľad na [[Dunaj]] (z augusta 2005), po ktorom sa loď Družba v [[20. storočie|minulom storočí]] plavila
|-
| '''Dátum konania'''|| [[6. jún]] [[1994]] 
|-
| '''Miesto konania'''|| Loď Družba, [[Bratislava]]
|-
| '''Počet cien'''|| 1 + 4 uznania
|- 
| '''Počet prémií'''|| 5 + 3 osobitných 
|- &lt;!--  
| '''[[televízia (prenos)|Network]]'''|| [[Slovenská televízia|STV]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] {{small|(záznam)}} 
|- --&gt;
| colspan=2 style=background:#000347| 
|-
| align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 1993|1993]]'''  
| align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 1995|1995]] ►'''
|}

'''5. ročník odovzdávania tvorivých cien a prémií [[Igric (súťaž)|Igric]]''' sa uskutočnil v [[pondelok]], [[6. jún]]a [[1994]],&lt;ref name=SFU/&gt; na rekreačnej [[motorová loď|motorovej lodi]] Družba na·[[Dunaj]]i&lt;ref name=Vrastiak/&gt; v [[Bratislava|Bratislave]]&lt;ref name=SFU&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
 |titul            = Heslár &gt; Igric (4. : Bratislava : 31.01.1993)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087011-Igric-4-Bratislava-Slovensko-31011993/
 |lokácia          = 
 |dátum aktualizácie = 17.02.2012
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=Vrastiak&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = VRAŠTIAK, Štefan
 |titul            = Igric 1967{{--}}2004: Výročné ceny Slovenského filmového zväzu, Slovenskej únie televíznych tvorcov a Literárneho fondu SR
 |poznámka         = (3-str. strojopis, bez dátumu/podpisu) 
 |lokácia          = 1994 (str. 4)
 |dátum vydania    = 2004
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = SFZ
}}&lt;/ref&gt;

== Porota ==
; Predseda poroty&lt;ref name=SFU4&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993
 |url              = 
 |lokácia          = „Porota“ (str. 1)
 |dátum vydania    = 1994
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = Archív SFÚ
}}&lt;/ref&gt;
* [[Martin Šmatlák]] – [[filmová kritika|kritik]], [[pedagogika|pedagóg]]

; Členovia poroty&lt;ref name=SFU4/&gt;
* [[Ladislav Bariak]] – [[redaktor]], [[dramaturg]]
* [[Pavel Branko]] – [[historik]], [[preklad (jazykoveda)|prekladateľ]]
* [[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]] – [[režisér]], [[scenár]]ista
* [[Miloš Ščepka]] – [[publicista]]

== Kategórie ==
Navzdory rozšíreniu kategórií o oblasť teórie a kritiky, bola obdobne ako v prvom ročníku obnovenej súťaže udelená iba cena pocty. Počet odovzdaných prémií navýšili i tie osobitné a formou symbolického uznania boli uctené štyri produkčné spoločnosti.
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|+ Výsledky súťažného ročníka{{#tag:ref|Výsledky prevzaté z·protokolu ''Udelenie ceny Igric a prémií SFZ a LF SR za rok 1993'' – v konfrontácii s dostupnými záznamami [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] a LF&lt;ref name=litfond&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = LF
 |titul            = 50 rokov činnosti Literárneho fondu 1954{{--}}2004
 |url              = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 |lokácia          = Ceny Igric: „Rok 1994“ (s. 286)
 |dátum vydania    = 2005
 |poznámka         = [[Portable Document Format|PDF]]
 |dátum prístupu   = 19.02.2024
 |vydavateľ        = litfond.sk
}}&lt;/ref&gt; – v·závislosti na·ocenenom titule.|group=&quot;p.&quot;}}  
! style=background:#ed8 width=50%| Filmová tvorba{{#tag:ref|Prémie za scenár či herecký výkon boli oficiálne prípustné, avšak neudelené.|group=&quot;p.&quot;}} 
! style=background:#ed8 width=50%| Dokumentárna tvorba
|-
| valign=top| 
&lt;center&gt;&lt;u&gt;Hraný film&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Miloslav Luther]] – réžia (film ''[[Anjel milosrdenstva]]'')&lt;ref name=SFU1&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFd &gt; Anjel milosrdenstva
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000004-Anjel-milosrdenstva-hrany-film/
 |poznámka         = „Prémia v oblasti hraného filmu M. Lutherovi za réžiu + Prémia za kameru V. Hollošovi vo filme Anjel milosrdenstva – 5. ceny SFZ a LF (udelené v r. 1994)“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum aktualizácie = 19.07.2023
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Vladimír Holloš]] – kamera (film ''Anjel milosrdenstva'')&lt;ref name=SFU1/&gt;
| valign=top|
&lt;center&gt;&lt;u&gt;Dokumentárny film&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Ján Oparty]] – námet, scenár a réžia (KF ''[[Stanko Mužík]]'')&lt;ref name=SFU2&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFd &gt; Stanko Mužík
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010469-Stanko-Muzik-dokumentarny-film//
 |poznámka         = „Prémia v oblasti dokumentárneho filmu J. Opartymu za námet, scenár a réžiu filmu Stanko Mužík - 5. ceny SFZ a LF (udelené v r. 1994)“ / „Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia spoločnosti Alef Štúdio za filmy Stanko Mužík, Páter Juraj Vojenčiak, cyklus filmov Dejiny Slovenska (udelené v r. 1994)“
 |dátum vydania    = 29.06.2005
 |dátum aktualizácie = 04.01.2023 
 |dátum prístupu   = 29.06.2005
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Jiří Fojtík]] – kamera (dokumenty ''[[Karel Kryl – Kdo jsem...?]]'', krátky ''[[Bratříčku, zavřel jsi vrátka...]]'' a ''[[Nemali nás v láske]]''{{#tag:ref|Formát ostatného diela neznámy.|group=&quot;p.&quot;}})&lt;ref name=SFU3&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Karel Kryl – Kdo jsem...? (1993)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0043461-Karel-Kryl-Kdo-jsem-film-1993/
 |poznámka         = „Prémia v oblasti dokumentárneho filmu J. Fojtíkovi za kameru vo filmoch Karel Kryl – Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka a Nemali nás v láske + Osobitná prémia D. Rapošovi za réžiu filmov Karel Kryl - Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka... – 5. ceny SFZ a LF / Osobitné uznanie bez finančného ohodnotenia spol. Welcome Film &amp; TV Ltd. za produkciu filmov Karel Kryl – Kdo jsem...? a Bratříčku, zavřel jsi vrátka (udelené v r. 1994)“
 |dátum vydania    = 18.09.2007
 |dátum aktualizácie = 24.03.2023
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
|-
! style=background:#ed8 width=50%| Animovaná tvorba
! style=background:#ed8 width=50%| Teória a kritika&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|-
| valign=top|
&lt;center&gt;&lt;u&gt;Animovaný film&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
&lt;center&gt;&lt;/u&gt;&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''–kategória prípustná, no nezastúpená–''&lt;/span&gt;&lt;/center&gt;
| valign=top|
&lt;center&gt;&lt;u&gt;Filmová teória a kritika&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Václav Macek]] – všeobecne  (monografia ''[[K dejinám slovenského dokumentárneho filmu]]'')
|-
| colspan=2 style=&quot;background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt; kategórie zastupované iba formou prémií  
|}

=== Špeciálne ===
; Cena pocty
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! style=background:#ed8 width=50%| Celoživotné dielo
| style=&quot;background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; width=50%|
|-
| valign=top|
* '''[[Peter Solan]] – režisér'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;|
|}

; Zvláštne ceny a uznania 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! style=background:#ed8 width=50%| Osobitná cena/prémia
! style=background:#ed8 width=50%| Osobitné uznanie
|-
| valign=top|
** &lt;u&gt;'''Osobitná prémia'''&lt;/u&gt;: [[Richard Blech]], [[Július Dzurek]] a [[Štefan Vraštiak]] – všeobecne (monografia ''[[Encyklopédia filmu]]'')
** &lt;u&gt;'''Osobitná prémia'''&lt;/u&gt;: [[Dušan Rapoš]] – réžia (dokumenty ''Karel Kryl – kdo jsem...?'' a krátky ''Bratříčku, zavřel jsi vrátka...)''&lt;ref name=SFU3/&gt;
** &lt;u&gt;'''Osobitná prémia'''&lt;/u&gt;: [[Dušan Trančík]] – scenár a réžia (krátky dokument ''[[Z bláta do louže]]''){{#tag:ref|Z cyklu [[Česko-slovenská televízia|ČST]] ''OKO – pohled na současnost''.|group=&quot;p.&quot;}}
| valign=top|
* '''[[ALEF Štúdio]] – produkcia (dokumenty ''Stanko Mužík'', ''[[Páter Juraj Vojenčiak]]'' a cyklus krátkych ''Dejiny Slovenska'')'''&lt;ref name=SFU2/&gt;
* '''[[Kino Lumière|Charlie's]] / menovite [[Rudolf Biermann]] – produkcia (všeobecne)'''
* '''[[WN Danubius Film]] – produkcia (''[[Ruský román]]'')'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFd &gt; Ruský román
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-281409-Rusky-roman-hrany-film/
 |poznámka         = „Osobitné uznanie SFZ a LF spol. WN Danubius film za produkciu filmu (udelené v r. 1994)“
 |dátum vydania    = 03.06.2016
 |dátum aktualizácie = 01.09.2021
 |dátum prístupu   = 01.03.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
* '''[[Welcome Film and TV]] – produkcia (dokumenty ''Karel Kryl – kdo jsem...?'' a krátky ''Bratříčku, zavřel jsi vrátka...)'''&lt;ref name=SFU3/&gt;
|}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}}
* [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087011-Igric-4-Bratislava-Slovensko-31011993/ Igric 1994] (v heslári [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]])

{{Igric (súťaž)}}

[[Kategória:Igric (súťaž)|5. ročník (1994)]]
[[Kategória:1994 na Slovensku]]</text>
      <sha1>lhim8e1xfbsf7yj0qowiz6r9z6h4lpa</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Igric 1995</title>
    <ns>0</ns>
    <id>710304</id>
    <revision>
      <id>8189700</id>
      <parentid>8187815</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:26:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <comment>obr.</comment>
      <origin>8189700</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12794" sha1="e8fyrai2ozp4yvluwitt9hru9291qv7" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:22em&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Igric 1995
|- 
| colspan=&quot;2&quot;| [[Súbor:Kino Tatra Bratislava.jpg|265px|center]] 
|-
| colspan=2 align=center style=font-size:95%| Celkom tri výročné ceremoniály Igric sa udohrali v&amp;nbsp;kine Tatra – v podzemí rovnomenného hotela
|-
| '''Dátum konania'''|| [[25. máj]] [[1995]] 
|-
| '''Miesto konania'''|| [[Zoznam kín v Bratislave#Bývalé kiná|Kino Tatra]], [[Bratislava]]
|-
| '''Počet cien'''|| 2
|- 
| '''Počet prémií'''|| 9 + 5 osobitných
|- &lt;!--  
| '''[[televízia (prenos)|Network]]'''|| [[Slovenská televízia|STV]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] {{small|(záznam)}} 
|- --&gt;
| colspan=2 style=background:#000347| 
|-
| align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 1994|1994]]'''  
| align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 1996|1996]] ►'''
|}

'''6. ročník odovzdávania tvorivých cien a prémií [[Igric (súťaž)|Igric]]''' sa uskutočnil vo [[štvrtok]], [[25. máj]]a [[1995]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
 |titul            = Heslár &gt; Igric (6. : Bratislava : 25.05.1995)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087014-Igric-6-Bratislava-Slovensko-25051995/
 |lokácia          = 
 |dátum aktualizácie = 17.02.2012
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 1995 Prehľad kultúrnych udalostí
 |url              = https://www.sme.sk/c/2138347/1995-prehlad-kulturnych-udalosti.html
 |lokácia          = „Máj (25.)“
 |dátum vydania    = 30.12.1995
 |dátum prístupu   = 28.02.2024
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
}}&lt;/ref&gt; v dnes už [[Zoznam kín v Bratislave#Bývalé kiná|bývalom Kine Tatra]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Milan Markovič získal osobitnú prémiu pri udeľovaní ocenení Igric za rok 1994
 |url              = https://www.sme.sk/c/2122584/milan-markovic-ziskal-osobitnu-premiu-pri-udelovani-oceneni-igric-za-rok-1994.html
 |lokácia          = odst. 2
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 28.02.2024
 |vydavateľ        = ''SME''
}}&lt;/ref&gt; v [[Bratislava|Bratislave]]. Šlo o prvé z troch ceremoniálov sútaže, ktoré zastrešilo kedysi podzemné sídlo [[Tatra revue|rovnomenného kabaretu]] (tie neskoršie sa odohrali v rokoch [[Igric 2006|2006]] a [[Igric 2008|2008]]).

Jednu zo zvláštnych prémií získal krátky [[čiernobiely film|čiernobiely, zvukový film]] z roku 1969, ktorý nebol dovtedy uvedený.&lt;ref name=SFU1&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFd &gt; Symetrála
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010309-Symetrala-hrany-film/
 |poznámka         = „Osobitná prémia za filmovú tvorbu režisérovi E. Šinkovi vo filme „Symetrála“, ktorý bol nakrútený v r. 1969 a dodnes verejne neuvedený – 6. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1995)“
 |dátum vydania    = 24.06.2005
 |dátum aktualizácie = 17.02.2017
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;

== Kategórie ==
Tretí ročník súťaže v jej novej ére zastupovali opäť početné prémie, v zásadnej miere za [[televízny program|televíznu produkciu]]. Tej bola po prvý raz vyhradená tiež vlastná kategória, zatiaľ čo na poli [[kinematografia|hranej kinematografie]], táto nemala medzi titulmi [[filmové dielo|svojho zástupcu]]. Štandardne sa tak odovzdala iba čestná cena, druhá v prospech TV žánru.
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|+ Výsledky súťažného ročníka{{#tag:ref|Protokoly s výsledkami publikované v ''[[SME]]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/c/2122640/ceny-igric-94.html
 |lokácia          = (výsledky)
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 18.02.2024
 |vydavateľ        = ''SME''
}}&lt;/ref&gt; či mnografii LF&lt;ref name=litfond&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = LF
 |titul            = 50 rokov činnosti Literárneho fondu 1954{{--}}2004
 |url              = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 |lokácia          = Ceny Igric: „Rok 1995“ (s. 286)
 |dátum vydania    = 2005
 |poznámka         = [[Portable Document Format|PDF]]
 |dátum prístupu   = 19.02.2024
 |vydavateľ        = litfond.sk
}}&lt;/ref&gt; niektoré zo súťažných oblastí menovite neúvadzajú, tieto boli doplnené individuálne – v konfrontácii s dostupnými záznamami [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – v závislosti na ocenenom titule.|group=&quot;p.&quot;}}
! style=background:#ed8 width=50%| Filmová tvorba
! style=background:#ed8 width=50%| Televízna tvorba
|-
|  
&lt;center&gt;&lt;/u&gt;&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''–kategória nezastúpená &lt;br /&gt;nad rámec osobitných prémií –''&lt;/span&gt;&lt;/center&gt;
| valign=top|
* '''[[Ladislav Kraus|Laco Kraus]] – kamera (TV film ''[[Most (film)|Most]]'')'''
&lt;center&gt;&lt;u&gt;TV dramatická tvorba&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Vanda Tureková]] – postava (TV film ''[[Na Bukvovom dvore]]'')
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Ján Ďuriš]] – kamera (TV film ''Na Bukvovom dvore'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Na Bukvovom dvore (1993)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/
 |poznámka         = „Prémia v oblasti TV dramatickej tvorby za herecký výkon V. Turekovej vo videofilme „Na Bukvovom dvore“ / za kameru J. Ďurišovi“ – 6. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1995)“
 |dátum aktualizácie = 05.06.2023
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Ľuba Velecká]] – réžia (TV film ''[[K.O. (film)|K.O.]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; K.O. (1993)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0115664-KO-film-1993/
 |poznámka         = „Prémia v oblasti TV dramatickej tvorby za réžiu Ľ. Veleckej za TV inscenáciu „K.O“ – 6. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1995)“
 |dátum aktualizácie = 18.09.2007
 |dátum aktualizácie = 15.05.2023
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Jozef Puškáš]] – scenár (TV film ''[[Prípad na vidieku]]'') 
|-
! style=background:#ed8 width=50%| Dokumentárna tvorba
! style=background:#ed8 width=50%| Animovaná tvorba&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt;
|-
| valign=top|
&lt;center&gt;&lt;u&gt;Filmový dokument&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Dežo Ursiny]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; – všeobecne (dokument ''[[Obrázky z výletu za plot blázince|Obrázky z výletu za plot blázince]]'')
| valign=top|
&lt;center&gt;&lt;u&gt;TV a filmová animovaná tvorba&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
&lt;center&gt;&lt;/u&gt;&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''–kategória nezastúpená–''&lt;/span&gt;&lt;/center&gt;
|-
! style=background:#ed8 width=50%| Ostatná tvorba&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
! style=background:#ed8 width=50%| Teória a kritika&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|-
| valign=top|
&lt;center&gt;&lt;u&gt;TV zábava, vzdelávanie, dokumenty a publicistika&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Miloslav Končok]] – slovenská verzia (francúzsky TV seriál ''[[Veľké dni nášho storočia]]'')
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Katarína Začková]] – všeobecne (TV cyklus ''[[Eko ďalej...?]]'')
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Dušan Trančík]] – všeobecne (krátke dokumenty ''[[Milan Šamánek]]'', ''[[Třetí návrat aneb Slovenské tango 2]]'' a ''[[Nejkratší hranice]]''){{#tag:ref|Prvé dielo z dokucyklu [[Česká televize|ČT]] ''GEN – Galerie elity národa'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; GEN, Milan Šamánek, pohledem Dušana Trančíka (1994)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0187940-GEN-film-Milan-samanek-pohledem-Dusana-Trancika-1994/
 |lokácia          = 
 |dátum aktualizácie = 15.11.2023
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt; ostatné z iných a z dielne [[Česko-slovenská televízia|ČST]] ''OKO – pohled na současnost''.|group=&quot;p.&quot;}}
| valign=top|
&lt;center&gt;&lt;u&gt;Filmová teória a kritika&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Peter Mihálik]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; – všeobecne (kniha ''[[Vznik slovenskej národnej kinematografie 1896{{--}}1948]]''){{#tag:ref|Pôvodne [[rigorózna práca|rigorózna štúdia]] autora; ''SME'' jej názov uvádza pod ekvivalentom ''Zrod slovenskej kinematografie''.|group=&quot;p.&quot;}} 
&lt;br /&gt;&lt;center&gt;&lt;u&gt;TV teória a kritika&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
&lt;center&gt;&lt;/u&gt;&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''–kategória nezastúpená–''&lt;/span&gt;&lt;/center&gt;
|-
| colspan=2 style=&quot;background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]] &lt;br /&gt;&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt; kategórie zastupované iba formou prémií  &lt;br /&gt;&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; laureát [[in memoriam]]
|}

=== Špeciálne ===
; Cena pocty
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! style=background:#ed8 width=50%| Celoživotné dielo
| style=&quot;background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; width=50%|
|-
| valign=top|
* '''[[Martin Slivka]] – dokurežisér (dokumentárna tvorba a etnológia)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Slivka, Martin, 1929-2002
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0023420-Slivka-Martin-19292002/
 |poznámka         = „V r. 1995 získal cenu Igric za celoživotné dielo v oblasti dokumentárnej tvorby a etnológie“
 |dátum aktualizácie = 03.05.2019
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;|
|}

; Zvláštne ceny 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! style=background:#ed8 width=50%| Osobitná cena/prémia
| style=&quot;background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; width=50%|
|-
| valign=top|
** &lt;u&gt;'''Osobitná prémia'''&lt;/u&gt;: [[Eugen Šinko]] – réžia (krátky hraný dokument ''[[Symetrála]]'' z roku 1969)&lt;ref name=SFU1/&gt;
** &lt;u&gt;'''Osobitná prémia'''&lt;/u&gt;: [[Milan Stráňava]] – produkcia (oblasť filmu)
** &lt;u&gt;'''Osobitná prémia'''&lt;/u&gt;: [[Jozef Novan]] – réžia (TV dokuseriál ''[[Židia na Slovensku (film)|Židia na Slovensku]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Židia na Slovensku [film] (1993-1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0164615-zidia-na-Slovensku-film-19931996/
 |poznámka         = „Osobitná prémia za TV tvorbu J. Novanovi za réžiu 2-diel. dokumentárneho videofilmu „Židia na Slovensku“ – 6. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1995)“
 |dátum aktualizácie = 24.04.2023
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;'''Osobitná prémia'''&lt;/u&gt;: [[Mário Homolka]] – všeobecne (TV dokument ''[[Expedícia Monar]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Expedícia Monar (1994)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0068249-Expedicia-Monar-film-1994/
 |poznámka         = „Osobitná prémia za TV tvorbu M. Homolkovi za autorský videofilm „Expedícia Monar“ – 6. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1995)“
 |dátum aktualizácie = 22.03.2023
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;'''Osobitná prémia'''&lt;/u&gt;: [[Milan Markovič]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; – všeobecne (TV talkshow ''[[Večer Milana Markoviča]]'')
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;|
|}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}}
* [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087014-Igric-6-Bratislava-Slovensko-25051995/ Igric 1995] (v heslári [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]])

{{Igric (súťaž)}}

[[Kategória:Igric (súťaž)|6. ročník (1995)]]
[[Kategória:1995 na Slovensku]]</text>
      <sha1>e8fyrai2ozp4yvluwitt9hru9291qv7</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189704</id>
      <parentid>8189700</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:49:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>opr.</comment>
      <origin>8189704</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="12794" sha1="jo4hccfo6plzpt5giz56q2novprovsw" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:22em&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Igric 1995
|- 
| colspan=&quot;2&quot;| [[Súbor:Kino Tatra Bratislava.jpg|265px|center]] 
|-
| colspan=2 align=center style=font-size:95%| Celkom tri výročné ceremoniály Igric sa odohrali v&amp;nbsp;kine Tatra – v podzemí rovnomenného hotela
|-
| '''Dátum konania'''|| [[25. máj]] [[1995]] 
|-
| '''Miesto konania'''|| [[Zoznam kín v Bratislave#Bývalé kiná|Kino Tatra]], [[Bratislava]]
|-
| '''Počet cien'''|| 2
|- 
| '''Počet prémií'''|| 9 + 5 osobitných
|- &lt;!--  
| '''[[televízia (prenos)|Network]]'''|| [[Slovenská televízia|STV]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] {{small|(záznam)}} 
|- --&gt;
| colspan=2 style=background:#000347| 
|-
| align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 1994|1994]]'''  
| align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 1996|1996]] ►'''
|}

'''6. ročník odovzdávania tvorivých cien a prémií [[Igric (súťaž)|Igric]]''' sa uskutočnil vo [[štvrtok]], [[25. máj]]a [[1995]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
 |titul            = Heslár &gt; Igric (6. : Bratislava : 25.05.1995)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087014-Igric-6-Bratislava-Slovensko-25051995/
 |lokácia          = 
 |dátum aktualizácie = 17.02.2012
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = 1995 Prehľad kultúrnych udalostí
 |url              = https://www.sme.sk/c/2138347/1995-prehlad-kulturnych-udalosti.html
 |lokácia          = „Máj (25.)“
 |dátum vydania    = 30.12.1995
 |dátum prístupu   = 28.02.2024
 |vydavateľ        = ''[[SME]]''
}}&lt;/ref&gt; v dnes už [[Zoznam kín v Bratislave#Bývalé kiná|bývalom Kine Tatra]]&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Milan Markovič získal osobitnú prémiu pri udeľovaní ocenení Igric za rok 1994
 |url              = https://www.sme.sk/c/2122584/milan-markovic-ziskal-osobitnu-premiu-pri-udelovani-oceneni-igric-za-rok-1994.html
 |lokácia          = odst. 2
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 28.02.2024
 |vydavateľ        = ''SME''
}}&lt;/ref&gt; v [[Bratislava|Bratislave]]. Šlo o prvé z troch ceremoniálov sútaže, ktoré zastrešilo kedysi podzemné sídlo [[Tatra revue|rovnomenného kabaretu]] (tie neskoršie sa odohrali v rokoch [[Igric 2006|2006]] a [[Igric 2008|2008]]).

Jednu zo zvláštnych prémií získal krátky [[čiernobiely film|čiernobiely, zvukový film]] z roku 1969, ktorý nebol dovtedy uvedený.&lt;ref name=SFU1&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFd &gt; Symetrála
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-010309-Symetrala-hrany-film/
 |poznámka         = „Osobitná prémia za filmovú tvorbu režisérovi E. Šinkovi vo filme „Symetrála“, ktorý bol nakrútený v r. 1969 a dodnes verejne neuvedený – 6. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1995)“
 |dátum vydania    = 24.06.2005
 |dátum aktualizácie = 17.02.2017
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;

== Kategórie ==
Tretí ročník súťaže v jej novej ére zastupovali opäť početné prémie, v zásadnej miere za [[televízny program|televíznu produkciu]]. Tej bola po prvý raz vyhradená tiež vlastná kategória, zatiaľ čo na poli [[kinematografia|hranej kinematografie]], táto nemala medzi titulmi [[filmové dielo|svojho zástupcu]]. Štandardne sa tak odovzdala iba čestná cena, druhá v prospech TV žánru.
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|+ Výsledky súťažného ročníka{{#tag:ref|Protokoly s výsledkami publikované v ''[[SME]]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík
 |titul            = Ceny Igric '94
 |url              = https://www.sme.sk/c/2122640/ceny-igric-94.html
 |lokácia          = (výsledky)
 |dátum vydania    = 26.05.1995
 |dátum prístupu   = 18.02.2024
 |vydavateľ        = ''SME''
}}&lt;/ref&gt; či mnografii LF&lt;ref name=litfond&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = LF
 |titul            = 50 rokov činnosti Literárneho fondu 1954{{--}}2004
 |url              = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 |lokácia          = Ceny Igric: „Rok 1995“ (s. 286)
 |dátum vydania    = 2005
 |poznámka         = [[Portable Document Format|PDF]]
 |dátum prístupu   = 19.02.2024
 |vydavateľ        = litfond.sk
}}&lt;/ref&gt; niektoré zo súťažných oblastí menovite neúvadzajú, tieto boli doplnené individuálne – v konfrontácii s dostupnými záznamami [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – v závislosti na ocenenom titule.|group=&quot;p.&quot;}}
! style=background:#ed8 width=50%| Filmová tvorba
! style=background:#ed8 width=50%| Televízna tvorba
|-
|  
&lt;center&gt;&lt;/u&gt;&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''–kategória nezastúpená &lt;br /&gt;nad rámec osobitných prémií –''&lt;/span&gt;&lt;/center&gt;
| valign=top|
* '''[[Ladislav Kraus|Laco Kraus]] – kamera (TV film ''[[Most (film)|Most]]'')'''
&lt;center&gt;&lt;u&gt;TV dramatická tvorba&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Vanda Tureková]] – postava (TV film ''[[Na Bukvovom dvore]]'')
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Ján Ďuriš]] – kamera (TV film ''Na Bukvovom dvore'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Na Bukvovom dvore (1993)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121702-Na-Bukvovom-dvore-film-1993/
 |poznámka         = „Prémia v oblasti TV dramatickej tvorby za herecký výkon V. Turekovej vo videofilme „Na Bukvovom dvore“ / za kameru J. Ďurišovi“ – 6. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1995)“
 |dátum aktualizácie = 05.06.2023
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Ľuba Velecká]] – réžia (TV film ''[[K.O. (film)|K.O.]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; K.O. (1993)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0115664-KO-film-1993/
 |poznámka         = „Prémia v oblasti TV dramatickej tvorby za réžiu Ľ. Veleckej za TV inscenáciu „K.O“ – 6. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1995)“
 |dátum aktualizácie = 18.09.2007
 |dátum aktualizácie = 15.05.2023
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Jozef Puškáš]] – scenár (TV film ''[[Prípad na vidieku]]'') 
|-
! style=background:#ed8 width=50%| Dokumentárna tvorba
! style=background:#ed8 width=50%| Animovaná tvorba&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt;
|-
| valign=top|
&lt;center&gt;&lt;u&gt;Filmový dokument&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Dežo Ursiny]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; – všeobecne (dokument ''[[Obrázky z výletu za plot blázince|Obrázky z výletu za plot blázince]]'')
| valign=top|
&lt;center&gt;&lt;u&gt;TV a filmová animovaná tvorba&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
&lt;center&gt;&lt;/u&gt;&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''–kategória nezastúpená–''&lt;/span&gt;&lt;/center&gt;
|-
! style=background:#ed8 width=50%| Ostatná tvorba&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
! style=background:#ed8 width=50%| Teória a kritika&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|-
| valign=top|
&lt;center&gt;&lt;u&gt;TV zábava, vzdelávanie, dokumenty a publicistika&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Miloslav Končok]] – slovenská verzia (francúzsky TV seriál ''[[Veľké dni nášho storočia]]'')
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Katarína Začková]] – všeobecne (TV cyklus ''[[Eko ďalej...?]]'')
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Dušan Trančík]] – všeobecne (krátke dokumenty ''[[Milan Šamánek]]'', ''[[Třetí návrat aneb Slovenské tango 2]]'' a ''[[Nejkratší hranice]]''){{#tag:ref|Prvé dielo z dokucyklu [[Česká televize|ČT]] ''GEN – Galerie elity národa'',&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; GEN, Milan Šamánek, pohledem Dušana Trančíka (1994)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0187940-GEN-film-Milan-samanek-pohledem-Dusana-Trancika-1994/
 |lokácia          = 
 |dátum aktualizácie = 15.11.2023
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt; ostatné z iných a z dielne [[Česko-slovenská televízia|ČST]] ''OKO – pohled na současnost''.|group=&quot;p.&quot;}}
| valign=top|
&lt;center&gt;&lt;u&gt;Filmová teória a kritika&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Peter Mihálik (filmový teoretik)|Peter Mihálik]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; – všeobecne (kniha ''[[Vznik slovenskej národnej kinematografie 1896{{--}}1948]]''){{#tag:ref|Pôvodne [[rigorózna práca|rigorózna štúdia]] autora; ''SME'' jej názov uvádza pod ekvivalentom ''Zrod slovenskej kinematografie''.|group=&quot;p.&quot;}} 
&lt;br /&gt;&lt;center&gt;&lt;u&gt;TV teória a kritika&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
&lt;center&gt;&lt;/u&gt;&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''–kategória nezastúpená–''&lt;/span&gt;&lt;/center&gt;
|-
| colspan=2 style=&quot;background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]] &lt;br /&gt;&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt; kategórie zastupované iba formou prémií  &lt;br /&gt;&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; laureát [[in memoriam]]
|}

=== Špeciálne ===
; Cena pocty
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! style=background:#ed8 width=50%| Celoživotné dielo
| style=&quot;background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; width=50%|
|-
| valign=top|
* '''[[Martin Slivka]] – dokurežisér (dokumentárna tvorba a etnológia)'''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Slivka, Martin, 1929-2002
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0023420-Slivka-Martin-19292002/
 |poznámka         = „V r. 1995 získal cenu Igric za celoživotné dielo v oblasti dokumentárnej tvorby a etnológie“
 |dátum aktualizácie = 03.05.2019
 |dátum vydania    = 
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;|
|}

; Zvláštne ceny 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! style=background:#ed8 width=50%| Osobitná cena/prémia
| style=&quot;background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; width=50%|
|-
| valign=top|
** &lt;u&gt;'''Osobitná prémia'''&lt;/u&gt;: [[Eugen Šinko]] – réžia (krátky hraný dokument ''[[Symetrála]]'' z roku 1969)&lt;ref name=SFU1/&gt;
** &lt;u&gt;'''Osobitná prémia'''&lt;/u&gt;: [[Milan Stráňava]] – produkcia (oblasť filmu)
** &lt;u&gt;'''Osobitná prémia'''&lt;/u&gt;: [[Jozef Novan]] – réžia (TV dokuseriál ''[[Židia na Slovensku (film)|Židia na Slovensku]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Židia na Slovensku [film] (1993-1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0164615-zidia-na-Slovensku-film-19931996/
 |poznámka         = „Osobitná prémia za TV tvorbu J. Novanovi za réžiu 2-diel. dokumentárneho videofilmu „Židia na Slovensku“ – 6. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1995)“
 |dátum aktualizácie = 24.04.2023
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;'''Osobitná prémia'''&lt;/u&gt;: [[Mário Homolka]] – všeobecne (TV dokument ''[[Expedícia Monar]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Expedícia Monar (1994)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0068249-Expedicia-Monar-film-1994/
 |poznámka         = „Osobitná prémia za TV tvorbu M. Homolkovi za autorský videofilm „Expedícia Monar“ – 6. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1995)“
 |dátum aktualizácie = 22.03.2023
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;'''Osobitná prémia'''&lt;/u&gt;: [[Milan Markovič]]&lt;sup&gt;†&lt;/sup&gt; – všeobecne (TV talkshow ''[[Večer Milana Markoviča]]'')
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;|
|}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}}
* [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0087014-Igric-6-Bratislava-Slovensko-25051995/ Igric 1995] (v heslári [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]])

{{Igric (súťaž)}}

[[Kategória:Igric (súťaž)|6. ročník (1995)]]
[[Kategória:1995 na Slovensku]]</text>
      <sha1>jo4hccfo6plzpt5giz56q2novprovsw</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Igric 1996</title>
    <ns>0</ns>
    <id>710305</id>
    <revision>
      <id>8189708</id>
      <parentid>8007349</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:01:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <comment>obr.</comment>
      <origin>8189708</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13454" sha1="hxzm7xqckfpdyvl9blbm1v7lf1vldjq" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:22em&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Igric 1996
|- 
| colspan=&quot;2&quot;| [[Súbor:Zichy crop.jpg|265px|center]] 
|-
| colspan=2 align=center style=font-size:95%| Palác grófa Františka Zičiho na [[Ventúrska ulica|Ventúrskej ulici]] zastrešoval jediný ročník udeľovania Igricov
|- 
| '''Dátum konania'''|| [[19. apríl]] [[1996]] 
|-
| '''Miesto konania'''|| [[Zičiho palác|Zichyho palác]], [[Bratislava]]
|-
| '''Počet cien'''|| 2 + 1 osobitná
|- 
| '''Počet prémií'''|| 15
|- &lt;!--  
| '''[[televízia (prenos)|Network]]'''|| [[Slovenská televízia|STV]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] {{small|(záznam)}} 
|- --&gt;
| colspan=2 style=background:#000347| 
|-
| align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 1995|1995]]'''  
| align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 1997|1997]] ►'''
|}

'''7. ročník odovzdávania tvorivých cien a prémií [[Igric (súťaž)|Igric]]''' sa uskutočnil v [[piatok]], [[19. apríl]]a [[1996]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
 |titul            = Heslár &gt; Igric (7. : Bratislava : 19.04.1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0084019-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = 
 |dátum aktualizácie = 21.10.2011
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SME1&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ''[[SME]]''- pet
 |titul            = Hlavnú cenu za filmovú a televíznu tvorbu za rok 1995 Igrica získal Martin Šulík
 |url              = https://www.sme.sk/c/2108601/hlavnu-cenu-za-filmovu-a-televiznu-tvorbu-za-rok-1995-igrica-ziskal-martin-sulik.html
 |lokácia          = Úvod. ods. (dátum/miesto konania); pre výsledky, viď protokol
 |dátum vydania    = 20.04.1997
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sme.sk
}}&lt;/ref&gt; v kultúrnych priestoroch [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|bratislavského]] [[Zičiho palác|Zičiho palác]]a.&lt;ref name=SME1/&gt;

Podľa záznamov [[denník (literatúra)|dennej tlače]], [[15. marec]] 1996 bol termín vtedajšej uzávierky pre prihlasovanie diel do súťaže.&lt;ref &gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = dík, rej
 |titul            = deň v skratke (STV cez satelit)
 |url              = https://www.sme.sk/c/2105932/den-v-skratke.html
 |lokácia          = „UZÁVIERKA CENY IGRIC“
 |dátum vydania    = 15.03.1996
 |dátum prístupu   = 28.02.2024
 |vydavateľ        = ''SME''
}}&lt;/ref&gt;

== Kategórie ==
Na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov, televízna [[publicistika]] prenikla aj do oblasti [[dokumentárny film|dokumentov]], ktorá bola dovtedy prítomná len v rámci ostatnej tvorby. Po prvý raz bola hlavná cena udelená [[filmové dielo|kinofilmu]], po prvý raz obdržal čestnú cenu [[výtvarník]] i poprvýkrát priznali prémiu študentskej tvorbe – táto však mala paradoxne zastúpenie aj mimo vymedzenú oblasť (menovite v animovanej). V symbolický prospech [[televízny program|TV média]] vyhlásili iba tzv. Osobitnú cenu poroty, kým striktne „prémiová“, teoretická kategória už neoddeľovala [[filmové umenie]] od [[Televízne umenie|televízneho]]. 
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|+ Výsledky súťažného ročníka{{#tag:ref|Protokoly s výsledkami publikované v ''[[SME]]''&lt;ref name=SME1/&gt; či mnografii LF&lt;ref name=litfond&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = LF
 |titul            = 50 rokov činnosti Literárneho fondu 1954{{--}}2004
 |url              = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 |lokácia          = Ceny Igric: „Rok 1996“ (s. 286{{--}}287)
 |dátum vydania    = 2005
 |poznámka         = [[Portable Document Format|PDF]]
 |dátum prístupu   = 19.02.2024
 |vydavateľ        = litfond.sk
}}&lt;/ref&gt; niektoré zo súťažných oblastí menovite neuvádzajú, tieto boli doplnené individuálne – v·konfrontácii s dostupnými záznamami [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]] – v závislosti na ocenenom titule.|group=&quot;p.&quot;}}
! style=background:#ed8 width=50%| Filmová tvorba
! style=background:#ed8 width=50%| Televízna tvorba
|-
| valign=top| 
* '''[[Martin Šulík]] – všeobecne (film ''[[Záhrada (film)|Záhrada]]'')'''&lt;ref name=zahrada&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFd &gt; Záhrada
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-000341-Zahrada-hrany-film/
 |poznámka         = „Igric režisérovi M. Šulíkovi za film Záhrada a Prémia v oblasti hraného filmu M. Labudovi za herecký výkon vo filme Záhrada – 7. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1996)“
 |dátum vydania    = 02.07.2003
 |dátum aktualizácie = 03.07.2003
 |dátum prístupu   = 29.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
&lt;center&gt;&lt;u&gt;Hraný film&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Marián Labuda]] – postava (film ''Záhrada'')&lt;ref name=zahrada/&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Juraj Lipták]] – kamera (film ''[[Albert Škarvan#Albert Škarvan vo filme|Albert, Albert]]'')
| valign=top| &lt;center&gt;&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''–cena neudelená–''&lt;/span&gt;&lt;/center&gt; 
&lt;center&gt;&lt;u&gt;TV dramatická tvorba&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Vladimír Hajdu]] – všeobecne (TV film ''[[Diagnóza: vajíčko]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Diagnóza: vajíčko (1994)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0113769-Diagnoza-vajicko-film-1994/
 |poznámka         = „Prémia v oblasti TV dramatickej tvorby V. Hajdu za herecké stvárnenie vo filme Diagnóza: vajíčko – 7. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1996)“
 |dátum aktualizácie = 09.03.2023
 |dátum prístupu   = 29.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Karol Horák]] a [[Martin Kákoš]] – scenár (2-diel. TV film ''[[Jonáš Záborský|Národný hriešnik]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Národný hriešnik (1994)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0065007-Narodny-hriesnik-film-1994/
 |poznámka         = „Prémia v oblasti TV dramatickej tvorby K. Horákovi a M. Kákošovi za scenár k dvojdiel. videofilmu Národný hriešnik – 7. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1996)“
 |dátum aktualizácie = 05.06.2023
 |dátum prístupu   = 29.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Alojz Hanúsek]] – kamera (TV film ''[[Advent (film)|Advent]]'')
|-
! style=background:#ed8 width=50%| Dokumentárna tvorba&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt;
! style=background:#ed8 width=50%| Animovaná tvorba&lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt;
|-
| valign=top| &lt;center&gt;&lt;u&gt;Filmová a TV tvorba&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Ján Fajnor]] – réžia a scenár (KF ''[[Čosi ako hlava]]'')
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Ivan Kočner]] – réžia (KF ''[[Pred nami potopa]]'')
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Lea Gallová]] – publicistika (TV relácie ''[[Rómovia, ako žijete]]'' a ''[[Kde je tvoj domov]]'')
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Marek Kuboš]] – réžia a scenár (KF ''[[Cesta fotografa]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Cesta fotografa (1995)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0121348-Cesta-fotografa-film-1995/
 |poznámka         = „Prémia v oblasti filmovej a TV dokumentárnej tvorby M. Kubošovi za scenár a réžiu filmu Cesta fotografa – 7. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1996)“
 |dátum aktualizácie = 21.03.2023
 |dátum prístupu   = 29.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| valign=top|
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: študenti [[Ateliér animovanej tvorby VŠMU|KAT]] [[Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení v Bratislave|FTF VŠMU]] ([[Vanda Raýmanová]], [[Katarína Kerekesová|Katarína Urbanová]], [[Matej Kladek]], [[Martin Snopek]], [[Martina Matlovičová]], [[Karol Holubčík]], [[Michal Struss]], [[Vladimír Král]] a [[Maroš Končok]]) – všeobecne (KF ''[[Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFd &gt; Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-015275-Kroky-skoky-roky-a-posledny-zhasne-animovany-film/
 |poznámka         = „Prémia v oblasti animovanej tvorby mladým tvorcom – V. Raýmanovej, K. Urbanovej, M. Kladekovi, M. Snopekovi, M. Matlovičovej, K. Holubčíkovi, M. Strussovi, V. Královi, M. Končokovi za animovaný film Kroky, skoky, roky... a posledný zhasne – 7. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1996)“
 |dátum vydania    = 09.08.2006
 |dátum aktualizácie = 20.02.2018
 |dátum prístupu   = 29.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Tomáš Čepek]] – výtvarné návrhy (TV seriál kreslených večerníčkov ''[[Rozprávky z celého sveta]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = SFd &gt; Rozprávky z celého sveta
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-019158-Rozpravky-z-celeho-sveta-animovany-film/
 |poznámka         = „Prémia v oblasti animovanej tvorby T. Čepekovi za výtvarné návrhy vo filme Rozprávky z celého sveta – 7. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1996)“
 |dátum vydania    = 09.01.2007
 |dátum aktualizácie = 11.10.2022
 |dátum prístupu   = 02.03.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
|-
! style=background:#ed8 width=50%| Ostatná tvorba&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
! style=background:#ed8 width=50%| Teória a kritika&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|-
| rowspan=3 valign=top| &lt;center&gt;&lt;u&gt;Iná TV tvorba&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Ľubomír Kocka|Ľubo Kocka]] – réžia (TV seriál ''[[Škriatok (seriál)|Škriatok]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Škriatok (1995)
 |url              = http://skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0125627-skriatok-film-1995/
 |poznámka         = „Prémia za inú TV tvorbu režisérovi Ľ. Kockovi za seriál Škriatok – 7. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1996)“
 |dátum aktualizácie = 29.05.2023
 |dátum prístupu   = 29.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Jindro Vlach]] – réžia a kamera (TV seriál hraných večerníčkov ''[[Čo rozprávala teta Srna]]'')&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Heslár &gt; Čo rozprávala teta srna (1992–1996)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0061428-co-rozpravala-teta-srna-film-19921996/
 |poznámka         = „Prémia za inú TV tvorbu J. Vlachovi za réžiu a kameru filmu Čo rozprávala teta srna (časti 8-14) – 7. výročné ceny SFZ, ÚSTT a LF (udelené v r. 1996)“
 |dátum aktualizácie = 21.03.2023
 |dátum prístupu   = 29.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;
| valign=top| &lt;center&gt;&lt;u&gt;Audiovizuálna teória a kritika&lt;/u&gt;&lt;/center&gt;
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Martin Šmatlák]] – publicistická činnosť (r.  1993{{--}}1995)
|-
! style=background:#ed8 width=50%| Študentská tvorba&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;
|-
|
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Jaroslav Vojtek]] – všeobecne (krátky dokument ''[[...nepozná ona mňa, ani ja ju]]'')
|-
| colspan=2 style=&quot;background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]] &lt;br /&gt;&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt; kategórie zastupované iba formou prémií  
|}

=== Špeciálne ===
; Cena pocty
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! style=background:#ed8 width=50%| Celoživotné dielo
| style=&quot;background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; width=50%|
|-
| valign=top|
* '''[[Viktor Kubal]] – výtvarník'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;|
|}

; Zvláštne ceny
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! style=background:#ed8 width=50%| Osobitná cena
| style=&quot;background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; width=50%|
|-
| valign=top|
* '''[[Iveta Ištóková]] – redakčná príprava, dramaturgia a moderovanie&lt;ref name=litfond/&gt; (TV relácia ''[[Akcent č. 3]]'')'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;|
|}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}}
* [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0084019-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ Igric 1996] (v heslári [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]])
{{Igric (súťaž)}}
[[Kategória:Igric (súťaž)|7. ročník (1996)]]
[[Kategória:1996 na Slovensku]]</text>
      <sha1>hxzm7xqckfpdyvl9blbm1v7lf1vldjq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Igric 1997</title>
    <ns>0</ns>
    <id>710306</id>
    <revision>
      <id>8189948</id>
      <parentid>8007348</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T22:09:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Evernit</username>
        <id>160276</id>
      </contributor>
      <comment>obr</comment>
      <origin>8189948</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9955" sha1="qxgpkayrwsia77on90fj7rguhl9hbrv" xml:space="preserve">{{Substovaný infobox}}
{| class=&quot;infobox&quot; style=&quot;font-size:89%; width:22em&quot;
! colspan=&quot;2&quot; style=&quot;background:#ed8; align:center; font-size:120%&quot;| Igric 1997
|- 
| colspan=&quot;2&quot;| [[Súbor:Kolárska, Bratislava 2.jpg|265px|center]] 
|-
| colspan=2 align=center style=font-size:95%| Adresu divadla West na [[Kolárska ulica (Bratislava)|Kolárskej]] obsadil po jeho zániku najprv Ateliér, neskôr klub zvaný Babylon
|- 
| '''Dátum konania'''|| [[18. apríl]] [[1997]] 
|-
| '''Miesto konania'''|| [[Divadlo West]], [[Bratislava]]
|-
| '''Počet cien'''|| 2 + 1 osobitná
|- 
| '''Počet prémií'''|| 15 
|- &lt;!--  
| '''[[televízia (prenos)|Network]]'''|| [[Slovenská televízia|STV]]: [[Dvojka (RTVS)|2]] {{small|(záznam)}} 
|- --&gt;
| colspan=2 style=background:#000347| 
|-
| align=left style=font-size:100%| '''◄ [[Igric 1996|1996]]'''  
| align=right style=font-size:100%| '''[[Igric 1998|1998]] ►'''
|}

'''8. ročník odovzdávania tvorivých cien a prémií [[Igric (súťaž)|Igric]]''' sa uskutočnil v [[piatok]], [[18. apríl]]a [[1997]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]]
 |titul            = Igric (8. : Bratislava : 18.04.1997)
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0084018-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 21.10.2011
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=SME1&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = ''[[SME]]''- dík
 |titul            = Držiteľom výročnej filmovej ceny Igric sa stal režisér Dušan Hanák
 |url              = https://www.sme.sk/c/2071837/drzitelom-vyrocnej-filmovej-ceny-igric-sa-stal-reziser-dusan-hanak.html
 |lokácia          = Úvod. ods. (dátum a miesto konania); záver čl. (predseda poroty)
 |dátum vydania    = 19.04.1997
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sme.sk
}}&lt;/ref&gt; v už zaniknutom [[Divadlo West|Divadle West]]&lt;ref name=SME1/&gt; či kedysi niekdajšom sídle [[Zoznam kín v Bratislave#Bývalé kiná|kina Slovan]]. 

Samotný galavečer moderovala bývalá [[redaktor]]ka [[spravodajstvo (žurnalistika)|TV spravodajstva]] [[Adriana Hosťovecká]] (dnes v čele [[HK Trnava]]) a zúčastnil sa ho i [[Prezident Slovenskej republiky|vtedajší prezident]] [[Michal Kováč]] [[Emília Kováčová|s manželkou]].&lt;ref name=SME2&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = HLADÍK, Dalibor
 |titul            = Filmové ocenenia Igric s pečiatkou pesimizmu
 |url              = https://www.sme.sk/c/2072041/filmove-ocenenia-igric-s-peciatkou-pesimizmu.html
 |lokácia          = Začiat. ods. 2 (porota), stred (moderátorka, ocenení študenti VŠMU a účasť prezidenta)
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 29.02.2024
 |vydavateľ        = ''SME''
}}&lt;/ref&gt;

== Porota ==
; Predseda poroty&lt;ref name=SME1/&gt;&lt;ref name=SME2/&gt;
* [[Leo Štefankovič]] – [[scenár]]ista

; Členovia poroty&lt;ref name=SME2/&gt;
* [[Vido Horňák]] – [[režisér|TV režisér]]
* [[František Jurišič]] – režisér [[animácia (film)|kreslených filmov]] 
* [[Dušan Mitana]] – [[dramatik]]
* [[Jozef Šimončič (kameraman)|Dodo Šimončič]] – [[kameraman]]
* [[Katarína Začková]] – [[publicista|TV publicistka]] 

== Ceremónia ==
; Moderátorka
* [[Adriana Hosťovecká]]&lt;ref name=SME2/&gt;

; Hudobný doprovod
* [[Peter Lipa]]&lt;ref name=SME2/&gt;

== Kategórie ==
Podobne ako v predošlom ročníku, druhá hlavná cena nebola opäť udelená, Osobitná cena poroty však pripadla už TV dráme. Pred rokom definovaná ako Audiovizuálna teória a kritika, sa z roviny všeobecnej zúžila na výlučne „filmovú“ a druhý rok po sebe boli priznané „študentské“ prémie. Tieto však mali súbežné zastúpenie i v Animovanej tvorbe.
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|+ Výsledky súťažného ročníka&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Igric za rok 1996
 |url              = https://www.sme.sk/c/2072043/igric-za-rok-1996.html
 |lokácia          = (výsledky)
 |dátum vydania    = 21.04.1997
 |dátum prístupu   = 18.02.2024
 |vydavateľ        = ''SME''
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=litfond&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = LF
 |titul            = 50 rokov činnosti Literárneho fondu 1954{{--}}2004
 |url              = http://litfond.sk/subory/50_LF_web.pdf
 |lokácia          = Ceny Igric: „Rok 1997“ (s. 287)
 |dátum vydania    = 2005
 |poznámka         = [[Portable Document Format|PDF]]
 |dátum prístupu   = 19.02.2024
 |vydavateľ        = litfond.sk
}}&lt;/ref&gt;
! style=background:#ed8 width=50%| Filmová tvorba
! style=background:#ed8 width=50%| Televízna tvorba
|-
| valign=top| 
* '''[[Dušan Hanák]] – réžia (dokument ''[[Papierové hlavy]]'')'''
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: &lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''–neudelená–''&lt;/span&gt;
| valign=top|
* &lt;center&gt;&lt;span style=&quot;color:silver&quot;&gt;''–cena neudelená–''&lt;/span&gt;&lt;/center&gt; 
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Juraj Nvota]] – réžia (TV film ''[[Prášky na spanie]]'')
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Anna Šišková]] – herecký výkon (TV film ''Prášky na spanie'')
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Miloslav Luther]] – réžia (TV seriál ''[[Koniec veľkých prázdnin]]'')
|-
! style=background:#ed8 width=50%| Dokumentárna tvorba&lt;sup&gt;‡┼&lt;/sup&gt;
! style=background:#ed8 width=50%| Animovaná tvorba&lt;sup&gt;‡┼&lt;/sup&gt;
|-
| valign=top|
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Lea Gallová]] – všeobecne (''[[Zabudnuté deti]]''{{#tag:ref|Pravdepodobne dokument Košického TV
štúdia – redakcie publicistiky a dokumentaristiky.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = 
 |titul            = Článková bilbiografia &gt; Zabudnuté deti
 |url              = https://sclib.svkk.sk/bib01/Record/000004227?lng=sk
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 1996
 |dátum prístupu   = 29.02.2024
 |vydavateľ        = [[Štátna vedecká knižnica v Košiciach|ŠVKK]]
}}&lt;/ref&gt;|group=&quot;p.&quot;}})
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Peter Gerža]] – všeobecne (KF ''[[Kataklizma nádeje]]'')
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Patrik Pašš]] a [[Alena Pätoprstá]] – strih (''Papierové hlavy'')
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Peter Kerekes]] – všeobecne (KF ''[[O troch dňoch v Jasovskom kláštore]]'')
| valign=top|
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Katarína Kerekesová|Katarína Urbanová]] – všeobecne (KF ''[[Katapult – Milenci bez šiat]]'')
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Vanda Raýmanová]] – všeobecne (KF ''[[O dvoch ľuďoch]]'')
|-
! style=background:#ed8 width=50%| Ostatná tvorba&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|V uvedenom roku ako Ostatná TV tvorba.|group=&quot;p.&quot;}}
! style=background:#ed8 width=50%| Teória a kritika&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt;{{#tag:ref|V uvedenom roku ako Filmová teória a kritika.|group=&quot;p.&quot;}}
|-
| valign=top|
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Jaroslav Mikuš]] a [[Tomáš Paštéka]] – všeobecne (5-dielna TV dokuséria KF ''[[Poznáte našu prírodu? Ekosystémy Slovenska]]'')
| valign=top|
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Juraj Lexmann]] – (monografia ''[[Slovenská filmová hudba 1896{{--}}1996]]'')
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Eva Dzúriková]] – (monografia ''[[Dejiny filmovej distribúcie v organizácii a správe slovenskej kinematografie]]''&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 |autor            = SFÚ
 |titul            = Katalóg &gt; Dejiny filmovej distribúcie v organizácii a správe slovenskej kinematografie
 |url              = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.1-037063-Dejiny-filmovej-distribucie-v-organizacii-a-sprave-slovenskej-kinematografie-kniha/
 |lokácia          = 
 |dátum vydania    = 16.08.2008
 |dátum prístupu   = 15.02.2024
 |vydavateľ        = sfu.sk
}}&lt;/ref&gt;)
|-
! style=background:#ed8 width=50%| Študentská tvorba
| style=&quot;background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; width=50%|
|-
| valign=top|
** &lt;u&gt;'''Prémia'''&lt;/u&gt;: [[Juraj Lehotský (režisér)|Juraj Lehotský]] – réžia (krátky dokument ''[[Budeme mať výkony, budeme mať diplomy]]'')
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;|
|-
| colspan=2 style=&quot;background:white; text-align:center; font-size:8pt; border-left:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;| &lt;sup&gt;┼&lt;/sup&gt; kategórie vyhlasované bez ohľadu na [[masmédium|médium]] &lt;br /&gt;&lt;sup&gt;‡&lt;/sup&gt; kategórie zastupované iba formou prémií  
|}

=== Špeciálne ===
; Cena pocty
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! style=background:#ed8 width=50%| Celoživotné dielo
| style=&quot;background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; width=50%|
|-
| valign=top|
* '''[[Martin Hollý (1931)|Martin Hollý]] – režisér'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;|
|}

; Zvláštne ceny
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%&quot;
! style=background:#ed8 width=50%| Osobitná cena
| style=&quot;background:white; border-top:1px solid white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot; width=50%|
|-
| valign=top|
* '''[[Dušan Dušek]] – scenár (TV film ''Prášky na spanie'')'''
| style=&quot;background:white; border-right:1px solid white; border-bottom:1px solid white&quot;|
|}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p.&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
{{Portál|Film|Film|Bratislava|Bratislavský}}
* [http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_auth-0084018-Igric-Vyrocne-ceny-Slovenskeho-filmoveho-zvazu-unie-slovenskych-televiznych-tvorcov-a-Literarneho/ Igric 1997] (v heslári [[Slovenský filmový ústav|SFÚ]])

{{Igric (súťaž)}}

[[Kategória:Igric (súťaž)|8. ročník (1997)]]
[[Kategória:1997 na Slovensku]]</text>
      <sha1>qxgpkayrwsia77on90fj7rguhl9hbrv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled</title>
    <ns>4</ns>
    <id>713383</id>
    <revision>
      <id>8189706</id>
      <parentid>8186279</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:54:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <comment>uzavření</comment>
      <origin>8189706</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8883" sha1="ic3pzya8m58otkppob6xh8gvdaz6f8q" xml:space="preserve">Táto stránka slúži na navrhovanie redaktorov na udelenie práva [[Wikipédia:Redaktori s automaticky preverenými úpravami|autopatrolled]] podľa pravidla [[Wikipédia:Pravidlá/Redaktorské práva udeľované správcami|Redaktorské práva udeľované správcami]].

* [[Wikipédia:Nástenka správcov/Autopatrolled/Archív|Archív návrhov]]
__NOTOC__

== Návrhy ==
Dovolím, si pridať ďalšie návrhy (10ks), rád by som bol za vyjadrenie správcov: --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:33, 19. marec 2026 (UTC)

=== Starček ===
* {{Redaktor|Starček}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:33, 19. marec 2026 (UTC)
** {{Za}} Zdá se být bezproblémový. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:55, 20. marec 2026 (UTC)
** {{Za}} Nezaregistroval som problémy. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:06, 20. marec 2026 (UTC)
** {{Za}} Nevidím problém.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:27, 23. marec 2026 (UTC)
*Udelené. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:46, 24. marec 2026 (UTC)

=== Gitanes232 ===
* {{Redaktor|Gitanes232}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:33, 19. marec 2026 (UTC)
** {{Za}} -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:55, 20. marec 2026 (UTC)
** {{Za}} Dlhodobo spoľahlivý redaktor. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:06, 20. marec 2026 (UTC)
** {{Za}} Nevidím problém.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:27, 23. marec 2026 (UTC)
*Udelené. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:46, 24. marec 2026 (UTC)

=== RickRichards ===
* {{Redaktor|RickRichards}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:33, 19. marec 2026 (UTC)
** {{Za}}-[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:55, 20. marec 2026 (UTC)
** {{Za}} [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:06, 20. marec 2026 (UTC)
** {{Za}} Nevidím problém.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:27, 23. marec 2026 (UTC)
*Udelené. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:46, 24. marec 2026 (UTC)

=== Luketheslovak ===
* {{Redaktor|Luketheslovak}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:33, 19. marec 2026 (UTC)
** Velmi erudovaný podle UP, ale mj. {{Odpoveď|Teslaton}}na diskusi upozorňoval na problémy s autorským právem. Takže nechám ostatním na posouzení. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:55, 20. marec 2026 (UTC)
** Opakujúcich sa typov problémov je tam viacero (doslovné kópie, problematické zdroje, prístup k wikilinkovaniu, kategorizácii; aj nejaké odborné chemické výhrady tam padli), asi by som ešte nejaký čas počkal. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:16, 20. marec 2026 (UTC)
** Opakovane som riešil problémy pri tvorbe článkov i na diskusnej stránke, vrátane tých ktoré spomína Teslaton. Články vyžadujú kontrolu minimálne po vizuálnej a technickej stránke, takže tiež by som zatiaľ neudeľovel. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:06, 20. marec 2026 (UTC)
** Rovnako by som počkal.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:27, 23. marec 2026 (UTC)
*Neudelené. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:46, 24. marec 2026 (UTC)

=== Lekvarnička ===
* {{Redaktor|Lekvarnička}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:33, 19. marec 2026 (UTC)
** {{Za}} Budiž. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:55, 20. marec 2026 (UTC)
** {{Za}} Nezaregistroval som problém. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:06, 20. marec 2026 (UTC)
** {{Za}} Nevidím problém.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:27, 23. marec 2026 (UTC)
*Udelené. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:46, 24. marec 2026 (UTC)

=== Spider 001757 ===
* {{Redaktor|Spider 001757}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:33, 19. marec 2026 (UTC)
** Spolupráce s [[Redaktor:Eryn Blaireová|Eryn Blaireová]] per diskuse, ale tvoří prakticky jen rozlišovačky stran nových článků. Slaběji {{Za}}. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:55, 20. marec 2026 (UTC)
Neudelené. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:54, 30. marec 2026 (UTC)

=== Lukas565 ===
* {{Redaktor|Lukas565}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:33, 19. marec 2026 (UTC)
** {{Za}} Budiž. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:55, 20. marec 2026 (UTC)
** Diskusiu redaktor reflektoval len čiastočne. Stále problémy s presycovaním článkov wikilinkami, slabé kategorizovanie a citovanie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:27, 23. marec 2026 (UTC)
Neudelené. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:54, 30. marec 2026 (UTC)

=== Michal62606 ===
* {{Redaktor|Michal62606}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:33, 19. marec 2026 (UTC)
** Bylo by skvělé, kdyby do nových článků nedoplňoval jenom překlad, ale i původní citace, ale větší úpravy nejsou asi potřeba, takže slaběji {{Za}}. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:55, 20. marec 2026 (UTC)
** Skôr proti, chýbajú spomínané citácie.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:27, 23. marec 2026 (UTC)
Neudelené. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:54, 30. marec 2026 (UTC)

=== Starekolena	===
* {{Redaktor|Starekolena}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:33, 19. marec 2026 (UTC)
** {{Za}} Dlouhodobě zkušený redaktor. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:55, 20. marec 2026 (UTC)
** {{Proti}} Chronické problémy s kvalitou príspevkov (najčastejšie jazykové, v časti prípadov ale aj obsahové a zdrojovacie), viď [[Diskusia s redaktorom:Starekolena/Archiv 2012-2024|disk.]]; preverovanie úprav je v tomto prípade vyložene žiadúce. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:00, 20. marec 2026 (UTC)
Neudelené. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 13:54, 30. marec 2026 (UTC)

=== Simdesu ===
* {{Redaktor|Simdesu}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 21:33, 19. marec 2026 (UTC)
** Relativně málo založených hesel, ale z praktických důvodů {{Za}}. -[[Redaktor:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#4F94CD;&quot;&gt;OJJ&lt;/span&gt;''']]&lt;sup&gt;[[Diskusia s redaktorom:OJJ|'''&lt;span style=&quot;font-variant:small-caps;color:#458B00;&quot;&gt;✉&lt;/span&gt;''']]&lt;/sup&gt; 08:55, 20. marec 2026 (UTC)
** {{Za}} Taktiež som nezaregistroval žiadne problémy, redaktora registrujem dlhodobo. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 13:06, 20. marec 2026 (UTC)
** {{Za}} Nevidím problém.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:27, 23. marec 2026 (UTC)
*Udelené. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 09:46, 24. marec 2026 (UTC)</text>
      <sha1>ic3pzya8m58otkppob6xh8gvdaz6f8q</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Slovenská televízia a rozhlas</title>
    <ns>0</ns>
    <id>715550</id>
    <revision>
      <id>8189880</id>
      <parentid>8181312</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:20:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19811-22</username>
        <id>290673</id>
      </contributor>
      <origin>8189880</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="28903" sha1="0y7yqarvqq7atukygj0ap4f4u1jpczw" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
 | Názov spoločnosti   = Slovenská televízia a rozhlas
 | Logo spoločnosti    =STVR_2026.svg 
 | Popis               = 
 | Právna forma        = iná právnicka osoba zapísaná v obchodnom registri,&lt;br&gt;zriadená zákonom
 | Odvetvie            = [[rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] produkcia a vysielanie, &lt;br&gt;[[televízia (prenos)|televízna]] produkcia a vysielanie
 | Založená            = [[1. júl]] [[2024]]
 | Sídlo               = Mýtna 1,&lt;br&gt;817 55 Bratislava 15
 | Štát sídla          = Slovensko
 | Vedenie             = [[Martina Flašíková]]
 | Územný rozsah       = Slovensko
 | Priemysel           = 
 | Produkcia           = 
 | Výnosy              = 
 | Zisk                = 
 | Prevádzkový príjem  = 
 | Člen skupiny        = 
 | Počet zamestnancov  = 
 | Divízie             = [[Slovenská televízia]], [[Slovenský rozhlas]]
 | Dcérske spoločnosti =Media STVR 
 | Slogan spoločnosti  = 
 | Domáca stránka      = {{url|https://www.stvr.sk}}
 | Zánik               = 
 | Poznámka            = 
|Vlastník=Štát|Farby spoločnosti={{legenda|#CD0000|[[červená]]}}}}

'''Slovenská televízia a rozhlas''' (skratka '''STVR''') je verejnoprávna, národná, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti [[rozhlas (zvuk)|rozhlasového]] a [[Televízia (prenos)|televízneho]] vysielania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/157/20240701 | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2024-06-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-03 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Vznikla účinnosťou zákonu č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a nahradením verejnoprávneho [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]] dňa [[1. júl]]a [[2024]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Prezident Pellegrini podpísal zákon o STVR | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/06/prezident-pellegrini-podpisal-zakon-o-stvr/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-06-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezident podpísal zákon o vzniku STVR. Pôvodne sa chcel rozhodnúť až budúci týždeň | url = https://www.ta3.com/clanok/946847/prezident-podpisal-zakon-o-vzniku-stvr-povodne-sa-chcel-rozhodnut-az-buduci-tyzden | vydavateľ = [[TA3]] | dátum vydania = 2024-06-30 | dátum prístupu = 2024-07-01 | jazyk = sk | meno =  | priezvisko = }}&lt;/ref&gt; Pozostáva z dvoch organizačných zložiek: [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] a [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O STVR - História - STVR | url = https://www.rtvs.sk/historia/o-stvr | vydavateľ = www.rtvs.sk | dátum prístupu = 2025-01-09 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Riaditeľa inštitúcie volí deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]] a poradným orgánom rady je deväťčlenná [[Etika|etická]] komisia.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Od 1. júla do konca septembra 2024 bol dočasným riaditeľom Slovenskej televízie a rozhlasu [[Igor Slanina]], ktorý bol v rokoch [[2017]]{{--}}[[2022]], za vedenia [[Jaroslav Rezník|Jaroslava Rezníka]] riaditeľom Media RTVS – dcérskej spoločnosti RTVS, zaoberajúcej sa predajom vysielacieho priestoru vyhradeného pre mediálnu komerčnú komunikáciu v rámci televíznych a rozhlasových programov RTVS.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, Aktuality.sk | odkaz na autora = | titul = Štatutárnym zástupcom STVR bude do konca septembra Igor Slanina | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/mCCl66l/statutarnym-zastupcom-stvr-bude-do-konca-septembra-igor-slanina/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-01 | dátum prístupu = 2024-07-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hajčáková | meno2 = Daniela | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Prvý deň STVR: Pol dňa bez šéfa, bez IČO aj kontrolného orgánu. Sen SNS sa rozbieha rozpačito | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23351446/prvy-den-stvr-pol-dna-bez-sefa-bez-ico-aj-kontrolneho-organu-sen-sns-sa-rozbieha-rozpacito.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-01 | dátum prístupu = 2024-07-03 }}&lt;/ref&gt; Hoci sa Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) transformovala na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR), STVR stále nemá vlastné logo, jednotlivé rozhlasové a televízne okruhy používajú logá predošlej inštitúcie, logo RTVS sa vytratilo z vysielania. STVR používa webovú stránku predošlej inštitúcie rtvs.sk, ale už s novou doménou stvr.sk, na ktorú vás presmeruje webová adresa rtvs.sk.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská televízia a rozhlas - STVR | url = https://www.stvr.sk/ | vydavateľ = www.stvr.sk | dátum prístupu = 2025-01-20 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STVR sa podarilo získať doménu stvr.sk. Telerozhlas doteraz neukázal nové logo | url = https://www.mediaklik.sk/televizia/clanok/729272-stvr-sa-podarilo-ziskat-domenu-stvr-sk-telerozhlas-doteraz-neukazal-nove-logo/ | vydavateľ = Mediaklik.sk | dátum vydania = 2024-11-02 | dátum prístupu = 2025-01-10 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; Dizajn stránky zostáva (zatiaľ) rovnaký, aký mala RTVS.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STVR začala používať novú doménu, ktorú získala v novembri | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/CeE6Hu1/stvr-zacala-pouzivat-novu-domenu-ktoru-ziskala-v-novembri/ | vydavateľ = Živé.sk | dátum vydania = 2025-01-21 | dátum prístupu = 2025-01-21 | jazyk = sk | priezvisko = Živé.sk}}&lt;/ref&gt;

== História ==
[[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Štvrtá vláda Roberta Fica]] v svojom Programovom vyhlásení vlády schválila rozdelenie RTVS na Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = PVV: Z RTVS by mala vzniknúť Slovenská televízia a Slovenský rozhlas | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/pvv-z-rtvs-by-mala-vzniknut-slovensk/754102-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-13 | dátum prístupu = 2024-04-29}}&lt;/ref&gt; Koncom decembra 2023 [[Andrej Danko]] tvrdil, že [[vláda Slovenskej republiky|vláda SR]] sa definitívne rozhodla rozdeliť RTVS na samostatnú verejnoprávnu televíziu a rozhlas a informoval o pripravovanom zákone, ktorý mal byť predložený vo februári 2024.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = František | meno = Šodor| autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = RTVS sa definitívne rozdelí. Zákon by mal prísť do NR SR vo februári, tvrdí A. Danko | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/12/rtvs-sa-definitivne-rozdeli-zakon-by-mal-prist-vo-februari-potvrdil-a-danko/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-12-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vo februári požiadala ministerka kultúry [[Martina Šimkovičová]] o vypustenie návrhu zákona o RTVS na marec pre aktuálne dianie v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade SR]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rozdelenie RTVS zatiaľ nie je súčasťou legislatívneho plánu vlády. Toto je dôvod | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/HrWhfKo/rozdelenie-rtvs-zatial-nie-je-sucastou-legislativneho-planu-vlady-toto-je-dovod/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-05 | dátum prístupu = 2024-07-03 }}&lt;/ref&gt;

=== Prvý návrh novely (STaR) ===
Dňa 11. marca 2024 [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvo kultúry SR]] predstavilo návrh o novele RTVS, ktorý zaradilo do medzirezortného pripomienkového konania. Podľa neho mala RTVS nahradiť Slovenská televízia a rozhlas (STaR).&lt;ref name=&quot;sme-koniec-rtvs-aj&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Katuška | meno2 = Michal | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Koniec RTVS aj nezávislosti. Vláda predstavila návrh, ako ovládne verejnoprávne médium | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23294471/rtvs-zmeny-navrh-ministerstvo-kultury.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-11 | dátum prístupu = 2024-04-29 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | priezvisko2 = Lauková | meno2 = Lucia | titul = Koniec RTVS: O Machajov post je záujem, Šimkovičovej návrh chce napadnúť. Krajcera v ňom vyrušujú zmluvy so štátom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/702826-rtvs-rozhlas-a-televizia-slovenska-verejnopravne-medium-simkovicova-vladny-navrh/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-13 | dátum prístupu = 2024-07-03 }}&lt;/ref&gt; Novela mala zmeniť fungovanie kontrolnej rady, ktorá má dnes deväť členov, ktorých volia poslanci parlamentu jednoduchou väčšinou. znížením ich počtu na sedem členov. Troch z nich mal priamo menovať aj odvolávať minister alebo ministerka kultúry a jedného na návrh [[Minister financií|ministra financií]]. Rade STaR mala pribudnúť právomoc voľby generálneho riaditeľa verejnoprávneho média, o ktorom v súčasnosti rozhodujú poslanci parlamentu väčšinovým hlasovaním. Vyniknúť mala aj nová Programová rada, ktorá mala posudzovať a kontrolovať programu verejnoprávnej televízie a rozhlasu „z hľadiska dodržiavania verejnoprávneho charakteru vysielania“. Programová rada by podľa novely mala mať 11 členov, z toho deviatich by volili poslanci parlamentu. Zvyšných dvoch členov Programovej rady by si mali spomedzi seba zvoliť zamestnanci novej Slovenskej televízie a rozhlasu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimkovičovej návrh na ovládnutie RTVS: Nový názov, koniec Machaja, vplyv ministerstva a dozor nad programom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3876763/simkovicovej-navrh-na-ovladnutie-rtvs-novy-nazov-koniec-machaja-vplyv-ministerstva-a-dozor-nad-programom/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-11 | dátum prístupu = 2024-04-29 }}&lt;/ref&gt; Takáto novela by bola v rozpore s európskou legislatívou pre verejnoprávne médiá, o ktorej deň po zverejnení novely rokoval [[Európsky parlament]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Návrh zákona o zrušení RTVS je v rozpore s európskym aktom o slobode médií, varuje prezidentka | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/navrh-zakona-zruseni-rtvs-je-rozpore-europskym-aktom-slobode-medii-varuje-prezidentka | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2024-04-29 }}&lt;/ref&gt;

Dňa 14. marca mala ministerka kultúry Šimkovičová tlačovku k novele, na ktorej zaútočila na novinárov, ktorým odobrali mikrofón a napokon neumožnili ďalšie otázky. Namiesto vysvetľovania, prečo ministerstvo pripravilo novelu zákona, sa ministerka viac venovala kritike práce novinárov, umelcov, ktorí žiadajú jej odstúpenie, bývalej ministerky [[Natália Milanová|Natálie Milanovej]] či členky parlamentného výboru pre kultúru a médiá z [[Progresívne Slovensko|PS]] [[Zora Jaurová|Zory Jaurovej]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hajčáková | meno2 = Daniela | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Urážali novinárov, obmedzili otázky. Ako sa zvrhla tlačovka Šimkovičovej k RTVS | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23295898/rtvs-zmeny-navrh-simkovicova-danko-taraba-tlacovka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-14 | dátum prístupu = 2024-04-29 }}&lt;/ref&gt; Deň na to vydali slovenskí novinári a novinárky vyhlásenie o podpore kolegov a kolegýň v RTVS, pod ktoré sa podpísalo viac ako 270 novinárov vrátane šéfredaktorov popredných novín.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME.SK | odkaz na autora = | titul = Vyhlásenie novinárok a novinárov: Podporujeme kolegov a kolegyne v RTVS | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/23296361/vyhlasenie-novinarok-a-novinarov-podporujeme-kolegov-a-kolegyne-v-rtvs.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2024-04-29 }}&lt;/ref&gt; Cez 1 200 zamestnancov a externých spolupracovníkov RTVS sa podpísalo pod vyhlásenie za verejnoprávnu RTVS, ktorým upozorňujú o návrhu zákona o RTVS, ktorý ohrozuje nezávislosť verejnoprávneho vysielania.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Vyhlásenie RTVS podpísalo už viac ako 1 200 zamestnancov a externistov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23297279/vyhlasenie-rtvs-podpisalo-uz-viac-ako-1-200-zamestnancov-a-externistov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-17 | dátum prístupu = 2024-04-29 }}&lt;/ref&gt; K nim sa pridali aj slovenské a české organizácie občianskej spoločnosti, ktoré tiež odmietajú zásah do nezávislosti RTVS, podpísaním výzvy adresovanej európskym inštitúciám a ďalším medzinárodným organizáciám.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Slovenské a české organizácie odmietajú zásahy do nezávislosti RTVS | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23297525/slovenske-a-ceske-organizacie-obcianskej-spolocnosti-odmietaju-zasahy-do-nezavislosti-rtvs.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2024-04-29 }}&lt;/ref&gt; Na novelu reagovali aj medzinárodné novinárske organizácie a skupiny na ochranu slobody médií vyzvali na stiahnutie návrhu zákona. Pod vyhlásenie sa podpísali Medzinárodný tlačový inštitút (IPI), Výbor na ochranu novinárov (CPJ), [[Európska vysielacia únia]] (EBU), Európske centrum pre slobodu tlače a médií (ECPMF), Európska federácia novinárov (EFJ), Free Press Unlimited (FPU), OBC Transeuropa (OBCT) a [[Reportéri bez hraníc]] (RSF).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Medzinárodné novinárske organizácie odmietajú návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23298089/medzinarodne-novinarske-organizacie-odmietaju-navrh-zakona-o-slovenskej-televizii-a-rozhlase.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-19 | dátum prístupu = 2024-04-30 }}&lt;/ref&gt;

RTVS predložila do medzirezortného pripomienkového konania pripomienky k návrhu novely, ktorá bola v zásadnom rozpore s princípmi európskej ochrany nezávislosti verejnoprávnych médií a v nesúlade so schváleným Európskym aktom o slobode médií.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Je v rozpore s princípmi ochrany nezávislosti médií, RTVS pripomienkovala návrh zákona | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23298359/je-v-rozpore-s-principmi-ochrany-nezavislosti-medii-rtvs-pripomienkovala-navrh-zakona.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-19 | dátum prístupu = 2024-04-29 }}&lt;/ref&gt; Po nátlaku verejnosti a odborníkov s 327 pripomienkami k návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase bol odložený, až do vyjadrenia Legislatívnej rada vlády SR.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šimkovičová odkladá kritizovaný zákon o zmenách v RTVS. Hovorí o veľkom počte pripomienok | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/96138156-simkovicova-odklada-kritizovany-zakon-o-zmenach-v-rtvs-hovori-o-velkom-pocte-pripomienok | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-25 | dátum prístupu = 2024-04-29 }}&lt;/ref&gt;

=== Druhý návrh novely (STVR) ===
Vláda R. Fica 24. apríla schválila upravený návrh zákona o televízii a rozhlase, ktorý navrhli premiér Robert Fico a ministerka kultúry Martina Šimkovičová pre údajnú zaujatosť RTVS, ktorá je „v permanentnom boji s vládou“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vláda schválila zákon o RTVS, vznikne Slovenská televízia a rozhlas | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23321115/vlada-schvalila-zakon-o-rtvs-vznikne-slovenska-televizia-a-rozhlas.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-24 | dátum prístupu = 2024-04-30 }}&lt;/ref&gt; Šéf služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala povedal, že dôvod novely RTVS je čisto politické rozhodnutie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimkovičovej ministerstvo na rušenie RTVS odpovedá univerzálne: Politické rozhodnutie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23299789/simkovicova-rtvs-rusenie-pripomienky.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-22 | dátum prístupu = 2024-04-30 }}&lt;/ref&gt; Oproti prvému návrhu ministerstvo zrušilo programovú radu a možnosť bezdôvodného odvolania riaditeľa, čo by bolo v rozpore s európskou legislatívou. V novele pribudlo vytvorenie nového orgánu etickej komisie. Desaťčlennú etickú komisiu má RTVS aj v súčasnosti, ale jej fungovanie neupravuje zákon, len štatút. Etická komisia má podľa návrhu mať deväť členov, ktorí budú menovaní na šesť rokov. Nominovať ich majú organizácie cirkvi, organizácie zastupujúce zdravotne postihnutých a menšiny, [[Slovenský olympijský a športový výbor|olympijský výbor]], [[Samosprávny kraj|samosprávy]], [[Slovenská akadémia vied]] a [[Matica slovenská]]. Úpravená novela mení aj kontrolnú Radu Slovenskej televízie a rozhlasu, ktorá volí riaditeľa. Rada by mala mať naďalej deväť členov volených na šesť rokov. Štyroch členov bude menovať a odvolávať ministerka kultúry, jedného na návrh ministerstva financií, a piatich budú voliť poslanci parlamentu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Osvaldová | meno2 = Lucia | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Šimkovičová prerobila návrh o RTVS: nie STaR, ale STVR, namiesto programovej rady etická komisia s členom od Matice | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3954396/simkovicova-prerobila-navrh-o-rtvs-nie-star-ale-stvr-namiesto-programovej-rady-eticka-komisia-s-clenom-od-matice/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-22 | dátum prístupu = 2024-04-30 }}&lt;/ref&gt;

Aj napriek úpravám je novela stále v rozpore s Európskym aktom o slobode médií, podľa Karola Lovaša z Inštitútu komunikačných štúdií a žurnalistiky Univerzity Karlovej a Pavola Szalaia z Reportérov bez hraníc.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nicol | meno = Tomečková | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Vláda si neuvedomuje, že tvorí niečo, čo raz môže kritizovať. Odborníci reagujú na návrh zákona o STVR | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/vlada-si-neuvedomuje-ze-tvori-nieco-co-raz-moze-kritizovat-odbornici-reaguju-na-navrh-zakona-o-stvr/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Zamestnanci RTVS v reakcii sformovali Koordinačný výbor iniciatívy zamestnancov RTVS za verejnoprávnosť a nezávislosť, cieľom ktorej je poukazovať na nevyhnutnú dôležitosť nezávislého a verejnoprávneho charakteru RTVS, ale aj postaviť sa na ochranu týchto princípov. Členovia sa zaviazali k ochrane verejnoprávnosti, slobody prejavu a súčasne vyzvali vládu k rešpektovaniu štyroch základných princípov, ktoré majú byť zachované pri akomkoľvek zásahu do zákona o RTVS.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Zamestnanci RTVS vyzvali politikov na rešpektovanie princípov verejnoprávnosti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23305256/zamestnanci-rtvs-vyzvali-politikov-na-respektovanie-principov-verejnopravnosti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2024-04-30 }}&lt;/ref&gt;

== Televízne stanice==
=== Televízne stanice ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Logo
! Stanica
! Zameranie
|-
| [[Súbor:Jednotka logo.svg|60px]]
| [[Jednotka (STVR)|Jednotka]]
| televízia zameraná na spravodajstvo, relácie pre deti, seriály a zábavné show
|-
| [[Súbor:Dvojka logo.svg|60px]]
| [[Dvojka (STVR)|Dvojka]]
| televízia zameraná na dokumenty, národnostné menšiny, magazíny a kvalitné európske filmy
|-
| [[Súbor:Šport logo.svg|60px]]
| [[Šport (STVR)|Šport]]
| televízia zameraná na šport
|-
| [[Súbor:24 logo.svg|60px]]
| [[24 (spravodajská stanica STVR)|:24]]
| televízia zameraná na spravodajstvo a publicistiku v súvislosti s mimoriadnou situáciou spojenou s [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]]
|}

==== Zaniknuté ====
{|class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Logo
! Stanica
! Zameranie
|-
| [[Súbor:Trojka logo.svg|60px]]
| [[Trojka (RTVS)|Trojka]]
| televízia zameraná na vlastnú tvorbu a archív
|}

== Rozhlasové stanice ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Logo
! Stanica
! Zameranie
|-
|
| [[Rádio Slovensko]]
| rozhlas zameraný na spravodajstvo a publicistiku
|-
| [[Súbor:Rádio _FM.svg|60px]]
| [[Rádio _FM]]
| rozhlas zameraný na hudobné žánre s výrazným zastúpením slovenskej hudby
|-
| [[Súbor:Rádio Devín.svg|60px]]
| [[Rádio Devín]]
| rozhlas zameraný na literárno-dramatické relácie
|-
| [[Súbor:Rádio Regina.svg|60px]]
| [[Rádio Regina]]
| rozhlas zameraný na publicistiku a oldies hudbu
|-
| [[Súbor:Rádio Patria.svg|60px]]
| [[Rádio Patria]]
| rozhlas zameraný na pre národnostné menšiny a etnické skupiny na Slovensku v ich materinských jazykoch
|-
| [[Súbor:Rádio Slovakia International.svg|60px]]
| [[Rádio Slovakia International]]
| rozhlas zameraný pre zahraničných Slovákov do celého sveta
|-
| [[Súbor:Rádio Junior.svg|60px]]
| [[Rádio Junior]]
| rozhlas zameraný na rozprávkové hry, monologické rozprávky, programy o hudbe a pesničky pre deti
|-
| [[Súbor:Rádio Litera.svg|60px]]
| [[Rádio Litera]]
| rozhlas zameraný na poéziu, prózu, drámu a publicistiku
|}

== Spravodajské relácie STVR ==
=== Súčasné ===
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align: center&quot;
|-
! Logo
! Relácia
! Stanica
! Vysielanie
! Poznámky
|-
| [[Súbor:Logo Správ STVR.png|stred|bezrámu|110x110bod]]
| [[Správy STVR]]
| [[Súbor:Jednotka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Pondelok – Nedeľa '''19:00'''
| hlavné správy
|-
| [[Súbor:Logo Správ STVR.png|stred|bezrámu|110x110bod]]
| [[Správy STVR|Správy STVR o 12]]
| [[Súbor:Jednotka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Pondelok – Piatok '''12:00'''
| 
|-
| [[Súbor:Logo Správ STVR.png|stred|bezrámu|110x110bod]]
| [[Správy STVR|Správy STVR o 16]]
| [[Súbor:Jednotka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Pondelok – Piatok '''16:00'''
| 
|-
| [[Súbor:Ranné správy.png|100px]]
| [[Ranné správy RTVS|Ranné správy STVR]]
| [[Súbor:Jednotka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Pondelok - Piatok '''07:00'''
| 
|-
| [[Súbor:Logo Správ STVR.png|stred|bezrámu|110x110bod]]
| [[Krátke správy RTVS|Krátke správy STVR]]
| [[Súbor:Jednotka logo.svg|20px]]
| Pondelok – Piatok '''18:15'''
| 
|-
| [[File:RTVS Svet 24.png|100px|]]
| [[Svet :24]]
| [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Pondelok – Piatok '''10:30'''
| správy z celého sveta
|-
| [[Súbor:Správy a komentáre.png|100px]]
| [[Správy a komentáre]]
| [[Súbor:Jednotka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Utorok – Štvrtok '''19:45''' a '''20:20'''
| 
|-
| [[Súbor:Logo Hírek STVR.png|stred|bezrámu|126x126bod]]
| [[Hírek]]
| [[Súbor:Dvojka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| rôzne
| správy v [[maďarčina|maďarskom jazyku]]
|-
| [[Súbor:Logo Správ v posunkovom jazyku STVR.png|stred|bezrámu|150x150bod]]
| [[Správy STVR v slovenskom posunkovom jazyku]]
| [[Súbor:Dvojka logo.svg|20px]]
| Pondelok – Nedeľa '''20:00'''
| správy pre nepočujúcich
|-
| [[Súbor:Správy z regiónov.png|100px]]
| [[Správy STVR z regiónov]]
| [[Súbor:Dvojka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Pondelok – Piatok '''17:10'''
| 
|-
| 
| [[Nočné správy STVR]]
| [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Pondelok – Piatok '''22:00'''
| 
|-
| [[Súbor:Logo GBS STVR.png|stred|bezrámu|113x113bod]]
| [[Góly - body - sekundy]]
| [[Súbor:Jednotka logo.svg|20px]], [[Súbor:Šport logo.svg|35px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Pondelok – Nedeľa '''20:00'''
| 
|-
| [[Súbor:Logo Počasie STVR.png|stred|bezrámu|129x129bod]]
| [[Počasie (RTVS)|Počasie]]
| [[Súbor:Jednotka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Pondelok – Nedeľa '''20:20'''
| v spolupráci so [[Slovenský hydrometeorologický ústav|SHMÚ]], je možnosť poslať fotku zachytávajúcu počasie na Slovensku na [https://www.facebook.com/pocasie.shmu.rtvs/ Facebookovú stránku relácie] alebo na email a v prípade, že vyberú Vašu fotku, uvidíte ju ako pozadie v relácii
|-
| [[Súbor:Logo Interview -24 STVR.png|stred|bezrámu|131x131bod]]
| [[Interview :24]]
| [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| (nepravidelne ale zvyčajne) Pondelok – Piatok '''17:30'''
| 
|-
| [[File:RTVS Týždeň v ekonomike.png|130px|]]
| [[Týždeň v ekonomike]]
| [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Piatok '''16:45'''
| 
|}

=== Bývalé ===
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align: center&quot;
|-
! Logo
! Relácia
! Stanica
! Poznámky
|-
| 
| [[Prvé správy]]
| [[Súbor:Logo of Jednotka (2004-2012).png|10px]]
| 
|-
| 
| [[Denné správy]]
| [[Súbor:Logo of Jednotka (2004-2012).png|10px]]
| 
|-
| [[Súbor:Slovensko dnes.png|100px]]
| [[Slovensko dnes]]
| [[Súbor:Logo of Jednotka (2004-2012).png|10px]]
| regionálne správy
|-
| 
| [[Detské správy]]
| [[Súbor:Logo of Jednotka (2004-2012).png|10px]]
| 
|-
| 
| [[Ranný magazín]]
| [[Súbor:Logo of Jednotka (2004-2012).png|10px]]
| 
|-
|[[Súbor:Správy bez kravaty.png|100px]]
|[[Správy bez kravaty]]
|[[Súbor:Jednotka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
|vysielané len na RTVS
|-
|[[File:Národnostné správy RTVS.png|110px|]]
|Národnostné správy
|[[Súbor:Dvojka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
|vysielané len na RTVS
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.rtvs.sk/ Oficiálny web]

[[Kategória:Masmédiá na Slovensku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 2024]]
[[Kategória:Verejnoprávne média na Slovensku]]
[[Kategória:Rozhlas a televízia Slovenska]]</text>
      <sha1>0y7yqarvqq7atukygj0ap4f4u1jpczw</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189881</id>
      <parentid>8189880</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:21:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-19811-22|~2026-19811-22]] ([[User_talk:~2026-19811-22|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Adam Necpal</comment>
      <origin>8181312</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="28940" sha1="nyrnxpbbwd44nyov3qoab444zmbaj62" xml:space="preserve">{{Infobox Spoločnosť
 | Názov spoločnosti   = Slovenská televízia a rozhlas
 | Logo spoločnosti    =STVR_2026.svg 
 | Popis               = 
 | Právna forma        = iná právnicka osoba zapísaná v obchodnom registri,&lt;br&gt;zriadená zákonom
 | Odvetvie            = [[rozhlas (zvuk)|rozhlasová]] produkcia a vysielanie, &lt;br&gt;[[televízia (prenos)|televízna]] produkcia a vysielanie
 | Založená            = [[1. júl]] [[2024]]
 | Sídlo               = Mýtna 1,&lt;br&gt;817 55 Bratislava 15
 | Štát sídla          = Slovensko
 | Vedenie             = [[Martina Flašíková]]
 | Územný rozsah       = Slovensko
 | Priemysel           = 
 | Produkcia           = 
 | Výnosy              = 
 | Zisk                = 
 | Prevádzkový príjem  = 
 | Člen skupiny        = 
 | Počet zamestnancov  = 
 | Divízie             = [[Slovenská televízia]], [[Slovenský rozhlas]]
 | Dcérske spoločnosti =Media STVR 
 | Slogan spoločnosti  = 
 | Domáca stránka      = {{url|https://www.stvr.sk}}
 | Zánik               = 
 | Poznámka            = 
|Vlastník=Štát|Farby spoločnosti={{legenda|#CD0000|[[červená]]}}}}

'''Slovenská televízia a rozhlas''' (skratka '''STVR''') je verejnoprávna, národná, informačná, kultúrna a vzdelávacia inštitúcia, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti [[rozhlas (zvuk)|rozhlasového]] a [[Televízia (prenos)|televízneho]] vysielania.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2024/157/20240701 | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2024-06-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-03 | miesto = Bratislava }}&lt;/ref&gt; Vznikla účinnosťou zákonu č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a nahradením verejnoprávneho [[Rozhlas a televízia Slovenska|Rozhlasu a televízie Slovenska]] dňa [[1. júl]]a [[2024]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Prezident Pellegrini podpísal zákon o STVR | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/06/prezident-pellegrini-podpisal-zakon-o-stvr/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-06-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezident podpísal zákon o vzniku STVR. Pôvodne sa chcel rozhodnúť až budúci týždeň | url = https://www.ta3.com/clanok/946847/prezident-podpisal-zakon-o-vzniku-stvr-povodne-sa-chcel-rozhodnut-az-buduci-tyzden | vydavateľ = [[TA3]] | dátum vydania = 2024-06-30 | dátum prístupu = 2024-07-01 | jazyk = sk | meno =  | priezvisko = }}&lt;/ref&gt; Pozostáva z dvoch organizačných zložiek: [[Slovenská televízia|Slovenskej televízie]] a [[Slovenský rozhlas|Slovenského rozhlasu]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O STVR - História - STVR | url = https://www.rtvs.sk/historia/o-stvr | vydavateľ = www.rtvs.sk | dátum prístupu = 2025-01-09 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

Riaditeľa inštitúcie volí deväťčlenná rada so štyrmi nominantmi [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]] a poradným orgánom rady je deväťčlenná [[Etika|etická]] komisia.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Od 1. júla do konca septembra 2024 bol dočasným riaditeľom Slovenskej televízie a rozhlasu [[Igor Slanina]], ktorý bol v rokoch [[2017]]{{--}}[[2022]], za vedenia [[Jaroslav Rezník|Jaroslava Rezníka]] riaditeľom Media RTVS – dcérskej spoločnosti RTVS, zaoberajúcej sa predajom vysielacieho priestoru vyhradeného pre mediálnu komerčnú komunikáciu v rámci televíznych a rozhlasových programov RTVS.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR, Aktuality.sk | odkaz na autora = | titul = Štatutárnym zástupcom STVR bude do konca septembra Igor Slanina | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/mCCl66l/statutarnym-zastupcom-stvr-bude-do-konca-septembra-igor-slanina/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-01 | dátum prístupu = 2024-07-03}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hajčáková | meno2 = Daniela | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Prvý deň STVR: Pol dňa bez šéfa, bez IČO aj kontrolného orgánu. Sen SNS sa rozbieha rozpačito | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23351446/prvy-den-stvr-pol-dna-bez-sefa-bez-ico-aj-kontrolneho-organu-sen-sns-sa-rozbieha-rozpacito.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-07-01 | dátum prístupu = 2024-07-03 }}&lt;/ref&gt; Hoci sa Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) transformovala na Slovenskú televíziu a rozhlas (STVR), STVR stále nemá vlastné logo, jednotlivé rozhlasové a televízne okruhy používajú logá predošlej inštitúcie, logo RTVS sa vytratilo z vysielania. STVR používa webovú stránku predošlej inštitúcie rtvs.sk, ale už s novou doménou stvr.sk, na ktorú vás presmeruje webová adresa rtvs.sk.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská televízia a rozhlas - STVR | url = https://www.stvr.sk/ | vydavateľ = www.stvr.sk | dátum prístupu = 2025-01-20 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STVR sa podarilo získať doménu stvr.sk. Telerozhlas doteraz neukázal nové logo | url = https://www.mediaklik.sk/televizia/clanok/729272-stvr-sa-podarilo-ziskat-domenu-stvr-sk-telerozhlas-doteraz-neukazal-nove-logo/ | vydavateľ = Mediaklik.sk | dátum vydania = 2024-11-02 | dátum prístupu = 2025-01-10 | jazyk = sk-SK}}&lt;/ref&gt; Dizajn stránky zostáva (zatiaľ) rovnaký, aký mala RTVS.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = STVR začala používať novú doménu, ktorú získala v novembri | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/CeE6Hu1/stvr-zacala-pouzivat-novu-domenu-ktoru-ziskala-v-novembri/ | vydavateľ = Živé.sk | dátum vydania = 2025-01-21 | dátum prístupu = 2025-01-21 | jazyk = sk | priezvisko = Živé.sk}}&lt;/ref&gt;

== História ==
[[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023|Štvrtá vláda Roberta Fica]] v svojom Programovom vyhlásení vlády schválila rozdelenie RTVS na Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = PVV: Z RTVS by mala vzniknúť Slovenská televízia a Slovenský rozhlas | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/pvv-z-rtvs-by-mala-vzniknut-slovensk/754102-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-11-13 | dátum prístupu = 2024-04-29}}&lt;/ref&gt; Koncom decembra 2023 [[Andrej Danko]] tvrdil, že [[vláda Slovenskej republiky|vláda SR]] sa definitívne rozhodla rozdeliť RTVS na samostatnú verejnoprávnu televíziu a rozhlas a informoval o pripravovanom zákone, ktorý mal byť predložený vo februári 2024.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = František | meno = Šodor| autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = RTVS sa definitívne rozdelí. Zákon by mal prísť do NR SR vo februári, tvrdí A. Danko | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/12/rtvs-sa-definitivne-rozdeli-zakon-by-mal-prist-vo-februari-potvrdil-a-danko/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-12-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Vo februári požiadala ministerka kultúry [[Martina Šimkovičová]] o vypustenie návrhu zákona o RTVS na marec pre aktuálne dianie v [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rade SR]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Rozdelenie RTVS zatiaľ nie je súčasťou legislatívneho plánu vlády. Toto je dôvod | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://zive.aktuality.sk/clanok/HrWhfKo/rozdelenie-rtvs-zatial-nie-je-sucastou-legislativneho-planu-vlady-toto-je-dovod/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-05 | dátum prístupu = 2024-07-03 }}&lt;/ref&gt;

=== Prvý návrh novely (STaR) ===
Dňa 11. marca 2024 [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstvo kultúry SR]] predstavilo návrh o novele RTVS, ktorý zaradilo do medzirezortného pripomienkového konania. Podľa neho mala RTVS nahradiť Slovenská televízia a rozhlas (STaR).&lt;ref name=&quot;sme-koniec-rtvs-aj&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Katuška | meno2 = Michal | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Koniec RTVS aj nezávislosti. Vláda predstavila návrh, ako ovládne verejnoprávne médium | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23294471/rtvs-zmeny-navrh-ministerstvo-kultury.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-11 | dátum prístupu = 2024-04-29 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | priezvisko2 = Lauková | meno2 = Lucia | titul = Koniec RTVS: O Machajov post je záujem, Šimkovičovej návrh chce napadnúť. Krajcera v ňom vyrušujú zmluvy so štátom | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/702826-rtvs-rozhlas-a-televizia-slovenska-verejnopravne-medium-simkovicova-vladny-navrh/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-13 | dátum prístupu = 2024-07-03 }}&lt;/ref&gt; Novela mala zmeniť fungovanie kontrolnej rady, ktorá má dnes deväť členov, ktorých volia poslanci parlamentu jednoduchou väčšinou. znížením ich počtu na sedem členov. Troch z nich mal priamo menovať aj odvolávať minister alebo ministerka kultúry a jedného na návrh [[Minister financií|ministra financií]]. Rade STaR mala pribudnúť právomoc voľby generálneho riaditeľa verejnoprávneho média, o ktorom v súčasnosti rozhodujú poslanci parlamentu väčšinovým hlasovaním. Vyniknúť mala aj nová Programová rada, ktorá mala posudzovať a kontrolovať programu verejnoprávnej televízie a rozhlasu „z hľadiska dodržiavania verejnoprávneho charakteru vysielania“. Programová rada by podľa novely mala mať 11 členov, z toho deviatich by volili poslanci parlamentu. Zvyšných dvoch členov Programovej rady by si mali spomedzi seba zvoliť zamestnanci novej Slovenskej televízie a rozhlasu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimkovičovej návrh na ovládnutie RTVS: Nový názov, koniec Machaja, vplyv ministerstva a dozor nad programom | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3876763/simkovicovej-navrh-na-ovladnutie-rtvs-novy-nazov-koniec-machaja-vplyv-ministerstva-a-dozor-nad-programom/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-11 | dátum prístupu = 2024-04-29 }}&lt;/ref&gt; Takáto novela by bola v rozpore s európskou legislatívou pre verejnoprávne médiá, o ktorej deň po zverejnení novely rokoval [[Európsky parlament]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ČTK | odkaz na autora = | titul = Návrh zákona o zrušení RTVS je v rozpore s európskym aktom o slobode médií, varuje prezidentka | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://www.trend.sk/spravy/navrh-zakona-zruseni-rtvs-je-rozpore-europskym-aktom-slobode-medii-varuje-prezidentka | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2024-04-29 }}&lt;/ref&gt;

Dňa 14. marca mala ministerka kultúry Šimkovičová tlačovku k novele, na ktorej zaútočila na novinárov, ktorým odobrali mikrofón a napokon neumožnili ďalšie otázky. Namiesto vysvetľovania, prečo ministerstvo pripravilo novelu zákona, sa ministerka viac venovala kritike práce novinárov, umelcov, ktorí žiadajú jej odstúpenie, bývalej ministerky [[Natália Milanová|Natálie Milanovej]] či členky parlamentného výboru pre kultúru a médiá z [[Progresívne Slovensko|PS]] [[Zora Jaurová|Zory Jaurovej]].&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hajčáková | meno2 = Daniela | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Urážali novinárov, obmedzili otázky. Ako sa zvrhla tlačovka Šimkovičovej k RTVS | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23295898/rtvs-zmeny-navrh-simkovicova-danko-taraba-tlacovka.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-14 | dátum prístupu = 2024-04-29 }}&lt;/ref&gt; Deň na to vydali slovenskí novinári a novinárky vyhlásenie o podpore kolegov a kolegýň v RTVS, pod ktoré sa podpísalo viac ako 270 novinárov vrátane šéfredaktorov popredných novín.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SME.SK | odkaz na autora = | titul = Vyhlásenie novinárok a novinárov: Podporujeme kolegov a kolegyne v RTVS | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://komentare.sme.sk/c/23296361/vyhlasenie-novinarok-a-novinarov-podporujeme-kolegov-a-kolegyne-v-rtvs.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-15 | dátum prístupu = 2024-04-29 }}&lt;/ref&gt; Cez 1 200 zamestnancov a externých spolupracovníkov RTVS sa podpísalo pod vyhlásenie za verejnoprávnu RTVS, ktorým upozorňujú o návrhu zákona o RTVS, ktorý ohrozuje nezávislosť verejnoprávneho vysielania.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Vyhlásenie RTVS podpísalo už viac ako 1 200 zamestnancov a externistov | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23297279/vyhlasenie-rtvs-podpisalo-uz-viac-ako-1-200-zamestnancov-a-externistov.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-17 | dátum prístupu = 2024-04-29 }}&lt;/ref&gt; K nim sa pridali aj slovenské a české organizácie občianskej spoločnosti, ktoré tiež odmietajú zásah do nezávislosti RTVS, podpísaním výzvy adresovanej európskym inštitúciám a ďalším medzinárodným organizáciám.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Slovenské a české organizácie odmietajú zásahy do nezávislosti RTVS | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23297525/slovenske-a-ceske-organizacie-obcianskej-spolocnosti-odmietaju-zasahy-do-nezavislosti-rtvs.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-18 | dátum prístupu = 2024-04-29 }}&lt;/ref&gt; Na novelu reagovali aj medzinárodné novinárske organizácie a skupiny na ochranu slobody médií vyzvali na stiahnutie návrhu zákona. Pod vyhlásenie sa podpísali Medzinárodný tlačový inštitút (IPI), Výbor na ochranu novinárov (CPJ), [[Európska vysielacia únia]] (EBU), Európske centrum pre slobodu tlače a médií (ECPMF), Európska federácia novinárov (EFJ), Free Press Unlimited (FPU), OBC Transeuropa (OBCT) a [[Reportéri bez hraníc]] (RSF).&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Medzinárodné novinárske organizácie odmietajú návrh zákona o Slovenskej televízii a rozhlase | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://svet.sme.sk/c/23298089/medzinarodne-novinarske-organizacie-odmietaju-navrh-zakona-o-slovenskej-televizii-a-rozhlase.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-19 | dátum prístupu = 2024-04-30 }}&lt;/ref&gt;

RTVS predložila do medzirezortného pripomienkového konania pripomienky k návrhu novely, ktorá bola v zásadnom rozpore s princípmi európskej ochrany nezávislosti verejnoprávnych médií a v nesúlade so schváleným Európskym aktom o slobode médií.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Je v rozpore s princípmi ochrany nezávislosti médií, RTVS pripomienkovala návrh zákona | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23298359/je-v-rozpore-s-principmi-ochrany-nezavislosti-medii-rtvs-pripomienkovala-navrh-zakona.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-19 | dátum prístupu = 2024-04-29 }}&lt;/ref&gt; Po nátlaku verejnosti a odborníkov s 327 pripomienkami k návrhu zákona o Slovenskej televízii a rozhlase bol odložený, až do vyjadrenia Legislatívnej rada vlády SR.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Šimkovičová odkladá kritizovaný zákon o zmenách v RTVS. Hovorí o veľkom počte pripomienok | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/96138156-simkovicova-odklada-kritizovany-zakon-o-zmenach-v-rtvs-hovori-o-velkom-pocte-pripomienok | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-25 | dátum prístupu = 2024-04-29 }}&lt;/ref&gt;

=== Druhý návrh novely (STVR) ===
Vláda R. Fica 24. apríla schválila upravený návrh zákona o televízii a rozhlase, ktorý navrhli premiér Robert Fico a ministerka kultúry Martina Šimkovičová pre údajnú zaujatosť RTVS, ktorá je „v permanentnom boji s vládou“.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vláda schválila zákon o RTVS, vznikne Slovenská televízia a rozhlas | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23321115/vlada-schvalila-zakon-o-rtvs-vznikne-slovenska-televizia-a-rozhlas.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-24 | dátum prístupu = 2024-04-30 }}&lt;/ref&gt; Šéf služobného úradu ministerstva kultúry Lukáš Machala povedal, že dôvod novely RTVS je čisto politické rozhodnutie.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Šimkovičovej ministerstvo na rušenie RTVS odpovedá univerzálne: Politické rozhodnutie | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23299789/simkovicova-rtvs-rusenie-pripomienky.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-22 | dátum prístupu = 2024-04-30 }}&lt;/ref&gt; Oproti prvému návrhu ministerstvo zrušilo programovú radu a možnosť bezdôvodného odvolania riaditeľa, čo by bolo v rozpore s európskou legislatívou. V novele pribudlo vytvorenie nového orgánu etickej komisie. Desaťčlennú etickú komisiu má RTVS aj v súčasnosti, ale jej fungovanie neupravuje zákon, len štatút. Etická komisia má podľa návrhu mať deväť členov, ktorí budú menovaní na šesť rokov. Nominovať ich majú organizácie cirkvi, organizácie zastupujúce zdravotne postihnutých a menšiny, [[Slovenský olympijský a športový výbor|olympijský výbor]], [[Samosprávny kraj|samosprávy]], [[Slovenská akadémia vied]] a [[Matica slovenská]]. Úpravená novela mení aj kontrolnú Radu Slovenskej televízie a rozhlasu, ktorá volí riaditeľa. Rada by mala mať naďalej deväť členov volených na šesť rokov. Štyroch členov bude menovať a odvolávať ministerka kultúry, jedného na návrh ministerstva financií, a piatich budú voliť poslanci parlamentu.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mikušovič | meno = Dušan | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Osvaldová | meno2 = Lucia | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Šimkovičová prerobila návrh o RTVS: nie STaR, ale STVR, namiesto programovej rady etická komisia s členom od Matice | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3954396/simkovicova-prerobila-navrh-o-rtvs-nie-star-ale-stvr-namiesto-programovej-rady-eticka-komisia-s-clenom-od-matice/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-04-22 | dátum prístupu = 2024-04-30 }}&lt;/ref&gt;

Aj napriek úpravám je novela stále v rozpore s Európskym aktom o slobode médií, podľa Karola Lovaša z Inštitútu komunikačných štúdií a žurnalistiky Univerzity Karlovej a Pavola Szalaia z Reportérov bez hraníc.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nicol | meno = Tomečková | autor = RTVS | odkaz na autora = | titul = Vláda si neuvedomuje, že tvorí niečo, čo raz môže kritizovať. Odborníci reagujú na návrh zákona o STVR | url = https://spravy.rtvs.sk/2024/04/vlada-si-neuvedomuje-ze-tvori-nieco-co-raz-moze-kritizovat-odbornici-reaguju-na-navrh-zakona-o-stvr/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2024-04-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-04-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Zamestnanci RTVS v reakcii sformovali Koordinačný výbor iniciatívy zamestnancov RTVS za verejnoprávnosť a nezávislosť, cieľom ktorej je poukazovať na nevyhnutnú dôležitosť nezávislého a verejnoprávneho charakteru RTVS, ale aj postaviť sa na ochranu týchto princípov. Členovia sa zaviazali k ochrane verejnoprávnosti, slobody prejavu a súčasne vyzvali vládu k rešpektovaniu štyroch základných princípov, ktoré majú byť zachované pri akomkoľvek zásahu do zákona o RTVS.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Zamestnanci RTVS vyzvali politikov na rešpektovanie princípov verejnoprávnosti | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23305256/zamestnanci-rtvs-vyzvali-politikov-na-respektovanie-principov-verejnopravnosti.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2024-03-27 | dátum prístupu = 2024-04-30 }}&lt;/ref&gt;

== Televízne stanice==
=== Televízne stanice ===
{|class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Logo
! Stanica
! Zameranie
|-
| [[Súbor:Jednotka logo.svg|60px]]
| [[Jednotka (STVR)|Jednotka]]
| televízia zameraná na spravodajstvo, relácie pre deti, seriály a zábavné show
|-
| [[Súbor:Dvojka logo.svg|60px]]
| [[Dvojka (STVR)|Dvojka]]
| televízia zameraná na dokumenty, národnostné menšiny, magazíny a kvalitné európske filmy
|-
| [[Súbor:Šport logo.svg|60px]]
| [[Šport (STVR)|Šport]]
| televízia zameraná na šport
|-
| [[Súbor:24 logo.svg|60px]]
| [[24 (spravodajská stanica STVR)|:24]]
| televízia zameraná na spravodajstvo a publicistiku v súvislosti s mimoriadnou situáciou spojenou s [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou inváziou na Ukrajinu]]
|}

==== Zaniknuté ====
{|class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Logo
! Stanica
! Zameranie
|-
| [[Súbor:Trojka logo.svg|60px]]
| [[Trojka (RTVS)|Trojka]]
| televízia zameraná na vlastnú tvorbu a archív
|}

== Rozhlasové stanice ==
{|class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Logo
! Stanica
! Zameranie
|-
| [[Súbor:Rádio Slovensko.svg|60px]]
| [[Rádio Slovensko]]
| rozhlas zameraný na spravodajstvo a publicistiku
|-
| [[Súbor:Rádio _FM.svg|60px]]
| [[Rádio _FM]]
| rozhlas zameraný na hudobné žánre s výrazným zastúpením slovenskej hudby
|-
| [[Súbor:Rádio Devín.svg|60px]]
| [[Rádio Devín]]
| rozhlas zameraný na literárno-dramatické relácie
|-
| [[Súbor:Rádio Regina.svg|60px]]
| [[Rádio Regina]]
| rozhlas zameraný na publicistiku a oldies hudbu
|-
| [[Súbor:Rádio Patria.svg|60px]]
| [[Rádio Patria]]
| rozhlas zameraný na pre národnostné menšiny a etnické skupiny na Slovensku v ich materinských jazykoch
|-
| [[Súbor:Rádio Slovakia International.svg|60px]]
| [[Rádio Slovakia International]]
| rozhlas zameraný pre zahraničných Slovákov do celého sveta
|-
| [[Súbor:Rádio Junior.svg|60px]]
| [[Rádio Junior]]
| rozhlas zameraný na rozprávkové hry, monologické rozprávky, programy o hudbe a pesničky pre deti
|-
| [[Súbor:Rádio Litera.svg|60px]]
| [[Rádio Litera]]
| rozhlas zameraný na poéziu, prózu, drámu a publicistiku
|}

== Spravodajské relácie STVR ==
=== Súčasné ===
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align: center&quot;
|-
! Logo
! Relácia
! Stanica
! Vysielanie
! Poznámky
|-
| [[Súbor:Logo Správ STVR.png|stred|bezrámu|110x110bod]]
| [[Správy STVR]]
| [[Súbor:Jednotka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Pondelok – Nedeľa '''19:00'''
| hlavné správy
|-
| [[Súbor:Logo Správ STVR.png|stred|bezrámu|110x110bod]]
| [[Správy STVR|Správy STVR o 12]]
| [[Súbor:Jednotka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Pondelok – Piatok '''12:00'''
| 
|-
| [[Súbor:Logo Správ STVR.png|stred|bezrámu|110x110bod]]
| [[Správy STVR|Správy STVR o 16]]
| [[Súbor:Jednotka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Pondelok – Piatok '''16:00'''
| 
|-
| [[Súbor:Ranné správy.png|100px]]
| [[Ranné správy RTVS|Ranné správy STVR]]
| [[Súbor:Jednotka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Pondelok - Piatok '''07:00'''
| 
|-
| [[Súbor:Logo Správ STVR.png|stred|bezrámu|110x110bod]]
| [[Krátke správy RTVS|Krátke správy STVR]]
| [[Súbor:Jednotka logo.svg|20px]]
| Pondelok – Piatok '''18:15'''
| 
|-
| [[File:RTVS Svet 24.png|100px|]]
| [[Svet :24]]
| [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Pondelok – Piatok '''10:30'''
| správy z celého sveta
|-
| [[Súbor:Správy a komentáre.png|100px]]
| [[Správy a komentáre]]
| [[Súbor:Jednotka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Utorok – Štvrtok '''19:45''' a '''20:20'''
| 
|-
| [[Súbor:Logo Hírek STVR.png|stred|bezrámu|126x126bod]]
| [[Hírek]]
| [[Súbor:Dvojka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| rôzne
| správy v [[maďarčina|maďarskom jazyku]]
|-
| [[Súbor:Logo Správ v posunkovom jazyku STVR.png|stred|bezrámu|150x150bod]]
| [[Správy STVR v slovenskom posunkovom jazyku]]
| [[Súbor:Dvojka logo.svg|20px]]
| Pondelok – Nedeľa '''20:00'''
| správy pre nepočujúcich
|-
| [[Súbor:Správy z regiónov.png|100px]]
| [[Správy STVR z regiónov]]
| [[Súbor:Dvojka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Pondelok – Piatok '''17:10'''
| 
|-
| 
| [[Nočné správy STVR]]
| [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Pondelok – Piatok '''22:00'''
| 
|-
| [[Súbor:Logo GBS STVR.png|stred|bezrámu|113x113bod]]
| [[Góly - body - sekundy]]
| [[Súbor:Jednotka logo.svg|20px]], [[Súbor:Šport logo.svg|35px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Pondelok – Nedeľa '''20:00'''
| 
|-
| [[Súbor:Logo Počasie STVR.png|stred|bezrámu|129x129bod]]
| [[Počasie (RTVS)|Počasie]]
| [[Súbor:Jednotka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Pondelok – Nedeľa '''20:20'''
| v spolupráci so [[Slovenský hydrometeorologický ústav|SHMÚ]], je možnosť poslať fotku zachytávajúcu počasie na Slovensku na [https://www.facebook.com/pocasie.shmu.rtvs/ Facebookovú stránku relácie] alebo na email a v prípade, že vyberú Vašu fotku, uvidíte ju ako pozadie v relácii
|-
| [[Súbor:Logo Interview -24 STVR.png|stred|bezrámu|131x131bod]]
| [[Interview :24]]
| [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| (nepravidelne ale zvyčajne) Pondelok – Piatok '''17:30'''
| 
|-
| [[File:RTVS Týždeň v ekonomike.png|130px|]]
| [[Týždeň v ekonomike]]
| [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
| Piatok '''16:45'''
| 
|}

=== Bývalé ===
{|class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;text-align: center&quot;
|-
! Logo
! Relácia
! Stanica
! Poznámky
|-
| 
| [[Prvé správy]]
| [[Súbor:Logo of Jednotka (2004-2012).png|10px]]
| 
|-
| 
| [[Denné správy]]
| [[Súbor:Logo of Jednotka (2004-2012).png|10px]]
| 
|-
| [[Súbor:Slovensko dnes.png|100px]]
| [[Slovensko dnes]]
| [[Súbor:Logo of Jednotka (2004-2012).png|10px]]
| regionálne správy
|-
| 
| [[Detské správy]]
| [[Súbor:Logo of Jednotka (2004-2012).png|10px]]
| 
|-
| 
| [[Ranný magazín]]
| [[Súbor:Logo of Jednotka (2004-2012).png|10px]]
| 
|-
|[[Súbor:Správy bez kravaty.png|100px]]
|[[Správy bez kravaty]]
|[[Súbor:Jednotka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
|vysielané len na RTVS
|-
|[[File:Národnostné správy RTVS.png|110px|]]
|Národnostné správy
|[[Súbor:Dvojka logo.svg|20px]], [[Súbor:24 logo.svg|20px]]
|vysielané len na RTVS
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.rtvs.sk/ Oficiálny web]

[[Kategória:Masmédiá na Slovensku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 2024]]
[[Kategória:Verejnoprávne média na Slovensku]]
[[Kategória:Rozhlas a televízia Slovenska]]</text>
      <sha1>nyrnxpbbwd44nyov3qoab444zmbaj62</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Prefektúra pápežského domu</title>
    <ns>0</ns>
    <id>718606</id>
    <revision>
      <id>8189831</id>
      <parentid>8075755</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:20:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukas565</username>
        <id>251676</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>vymenovanie nového prefekta</comment>
      <origin>8189831</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3376" sha1="4my199nh33187oogcj4imcwpcpr2zyc" xml:space="preserve">{{Infobox Kongregácia Rímskej kúrie
 | Názov               = Prefektúra pápežského domu
 | Názov latinsky      = Pontificalis Domus
 | Obrázok             = Papal Apartments.JPG &lt;!-- Iba názov súboru na Commons --&gt;
 | Popis               = 
 | Sídlo               = 00120 Città del Vaticano
 | Prefekt             = [[Petar Rajič]]
 | Prefekt odkedy      = 2026
 | Sekretár            = [[biskup]] [[Paolo De Nicolò]]
 | Sekretár odkedy     = 
 | Založenie dátum     = [[15. august]] [[1967]]
 | Založenie osoba     = [[Pavol VI.]]
}}

'''Prefektúra pápežského domu''' má na starosti pápežskú domácnosť, oddelenie [[Rímska kúria|rímskej kúrie]], ktoré zahŕňa pápežskú kaplnku ({{vjz|lat|''Cappella Pontificia''}}) a pápežskú rodinu ({{vjz|lat|''Famiglia Pontificia''}}).

Bola vyžiadaná [[Pavol VI.|Pavlom VI.]] apoštolskou konštitúciou ''[[Regimini Ecclesiae universae]]'' z roku [[1967]], zriadená motom proprio ''[[Pontificalis Domus]]'' v nasledujúcom roku a upravená článkami 180 a 181 apoštolskej konštitúcie ''[[Pastor Bonus]]''.

Je tvorená všetkými osobami, ktorí majú priamy vzťah s osobou pápeža v pápežskom paláci, alebo keď je v Ríme alebo v iných talianskych mestách. Jeho kancelária sa tiež stará sa o pápežskej ceremónie, s výnimkou prísne liturgickej časti, ktorá sa spadá pod [[Úrad pre pápežské bohoslužby]].

Prefektúra žiada o verejné a súkromné audiencie podľa okolností, niekedy so súhlasom [[Štátny sekretariát|Štátneho sekretariátu]].

== Zoznam prefektov pápežského domu ==
* [[Mario Nasalli Rocca di Corneliano]] ([[1967]]{{--}}[[1969]])
* [[Jacques-Paul Martin]] ([[9. apríl|9. apríla]] [[1969]]{{--}}[[18. december|18. decembra]] [[1986]])
* [[Dino Monduzzi]] ([[18. december|18. decembra]] [[1986]]{{--}}[[7. február|7. februára]] [[1998]])
* [[James Michael Harvey]] ([[7. február|7. februára]] [[1998]]{{--}}[[23. november|23. novembra]] [[2012]] menovaný arcikňazom [[Bazilika svätého Pavla za hradbami|Baziliky sv. Pavla za hradbami]])
* [[Georg Gänswein]] ([[7. december|7. decembra]] [[2012]]{{--}}[[31. december|31. decembra]] [[2022]])
* [[Petar Rajič]] (od [[30. marca]] [[2026]])&lt;ref name=&quot;a&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 30.03.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/30/0247/00482.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

== Poradie sekretárov pápežského domu ==
* [[Dino Monduzzi]] ([[15. august|15. augusta]] [[1967]]{{--}}[[1969]] menovaný regentom)

== Poradie regentov pápežského domu ==
* [[Dino Monduzzi]] ([[1969]]{{--}}[[18. december|18. decembra]] [[1986]])
* [[Leonardo Sandri]] ([[22. august|22. augusta]] [[1991]]{{--}}[[2. apríl|2. apríla]] [[1992]] vymenovaný za poradcu pre všeobecné záležitosti [[Štátny sekretariát|Štátneho sekretariátu]])
* [[Paolo De Nicolò]] ([[10. marec|10. marca]] [[1994]]{{--}}[[4. august|4. augusta]] [[2012]])
* [[Leonardo Sapienza]], ([[4. august|4. augusta]] [[2012]]{{--}}súčasnosť)

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Prefektura papežského domu|22525236}}

[[Kategória:Rímska kúria]]</text>
      <sha1>4my199nh33187oogcj4imcwpcpr2zyc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Petar Rajič</title>
    <ns>0</ns>
    <id>718697</id>
    <revision>
      <id>8189841</id>
      <parentid>7910464</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:35:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukas565</username>
        <id>251676</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>vymenovanie do novej funkcie v Rímskej kúrií</comment>
      <origin>8189841</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="10007" sha1="a6s1m66nge8zbkx143p1bv89vcw2l77" xml:space="preserve">{{Infobox Duchovný
| typ = biskup
| typ dodatok = arcibiskup
| meno = Petar Rajič
| meno originálne = Petar Antun Rajič
| aktuálny titul = titulárny [[arcibiskup]] Sarsenterum&lt;br/&gt;prefekt [[Prefektúra pápežského domu|Pápežského domu]]
| portrét = Petar Rajič.jpg
| popis portrétu = arcibiskup Petar Rajič
| erb = Coat of arms of Petar Rajič.svg
| heslo = Christus Dominus Nos Liberavit
| heslo po slovensky = Za slobodu Kristus nás oslobodil
| štát pôsobenia = {{minivlajka|Taliansko|w}}&lt;br/&gt;{{minivlajka|San Maríno|w}}
| 1. funkcia = prefekt [[Prefektúra pápežského domu|Pápežského domu]]
| 1. funkcia - obdobie = [[30. marca]] [[2026]]{{--}}súčasnosť
| 1. funkcia - predchodca = [[Georg Gänswein]]
| 1. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade
| 2. funkcia = [[apoštolský nuncius|Apoštolský nuncius]] v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]]
| 2. funkcia - obdobie = [[11. marec]] [[2024]]{{--}}[[30. marca]] [[2026]]
| 2. funkcia - predchodca = [[Emil Paul Tscherrig]]
| 2. funkcia - nástupca = [[Edgar Peña Parra]]
| funkcie = * Apoštolský nuncius v Litve , Estónsku a Lotyšsku&lt;br&gt;([[2019]]{{--}}[[2024]])
* Apoštolský nuncius v Angole&lt;br&gt;([[2015]]{{--}}[[2019]])
* Apoštolský nuncius v Bahrajne, Kuvajte, Katare, Jemene, Spojených arabských emirátoch&lt;br&gt;([[2009]]{{--}}[[2015]])
| dátum narodenia = {{dnv|1959|06|12}}
| miesto narodenia = [[Toronto]], [[Kanada]]
| alma mater = Pápežská Lateránska univerzita v Toronte
| cirkev = [[Latinská cirkev|Rímskokatolícka cirkev]]
| kňazské svätenie dátum = {{duv|1987|06|29|1959|06|12|k=0}} 
| kňazské svätenie miesto = 
| kňazské svätenie svätiteľ = 
| biskupské svätenie dátum = {{duv|2010|01|23|1959|06|12|k=0}} 
|menovanie dátum  = 
|menovanie osoba = 
|biskupské svätenie hlavný svätiteľ  = [[Tarcisio Bertone]]
|biskupský svätiteľ funkcia = Štátny sekretár [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]]
|biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Vinko Puljić]]
|1. spolusvätiteľ funkcia = 
|biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Ratko Perić]]
|2. spolusvätiteľ funkcia = 
}}
'''Petar Antun Rajič''' (* [[12. jún]] [[1959]], [[Toronto]], [[Kanada]]) je kanadsky [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], [[arcibiskup]]. Dňa [[11. marec|11. marca]] [[2024]] bol vymenovaný za apoštolského nuncia v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]].

== Mladosť a štúdium ==
Narodil sa [[12. jún]]a [[1959]] v meste [[Toronto]] rodičom Liberanovi a Dominike Rajičovým, [[Chorvátsko|chorvátskym]] imigrantom z [[Bosna a Hercegovina|Bosny a Hercegoviny]]. Bol prvý z troch detí. Základné a stredoškolské vzdelanie získal na katolíckych školách vo svojom rodnom meste. Potom študoval na miestnej univerzite [[urbanizmus]], ktorú ukončil v roku [[1982]].

Po škole nemohol nájsť dobre platenú prácu na Torontských úradoch pre [[urbanizmus]], a tak zanechal kariéru, ktorá pred ním čakala a rozhodol sa zasvätiť svoj život [[Boh]]u.

Preto sa obrátil na vtedajšieho biskupa Mostar-Duvno, Pavaa Žanića, aby ho prijal ako kandidáta na [[kňaz]]a v rodnom kraji jeho rodičov. [[Biskup]] ho privítal a ponúkol mu študovať [[Filozofia|filozofiu]] a [[Teológia|teológiu]] v [[Rím]]e. Chcel však spoznať [[cirkev]] v Chorvátsku a zároveň zlepšiť svoje znalosti chorvátskeho jazyka. Rozhodol sa študovať vo Vrhbosňanskom seminári v [[Sarajevo|Sarajeve]].

Po dokončení škôl bol [[30. novembra]] [[1986]] vysvätený [[arcibiskup]]om Markom Jozinovićom na [[diakon]]a a [[29. jún]]a [[1987]] bol [[biskup]]om Pavaom Žanićom vysvätený za [[kňaz]]a.

Ako mladý kňaz pôsobil najprv krátko v chorvátskej farnosti v Toronte, a potom ho [[biskup]] Žanić poslal na ďalšie štúdiá do [[Rím]]a. Na Pápežskej lateránskej univerzite študoval [[kanonické právo]]. Potom bol prijatý na [[Pápežská cirkevná akadémia|Pápežskú cirkevnú akadémiu]]. Štúdium [[kanonické právo|kanonického práva]] zakončil obhajobou dizertačnej práce a získal doktorandský titul.

== Diplomatická kariéra ==
Dňa [[1. júl]]a [[1993]] vstúpil do diplomatických služieb Svätej stolice. Hovorí plynule [[Anglicko|anglicky]], [[Chorvátsko|chorvátsky]], [[Francúzsko|francúzsky]], [[Taliansko|taliansky]] a [[Portugalsko|portugalsky]].

Potom bol presunutý do Vatikánu, kde pracoval v Štátnom sekretariáte v Sekcii pre všeobecné záležitosti. Od júla [[2001]] do decembra [[2009]], bol členom Rady Vatikánskeho televízneho centra (Centro Televisivo Vaticano, CTV).

V júni [[2003]] bol členom oficiálneho sprievodu [[pápež]]a [[Ján Pavol II.|Jána Pavla II.]], na pastoračnej návšteve Chorvátska.

Dňa [[1. júl]]a [[1994]] mu bol udelený [[titul]] ''kaplán jeho svätosti'' a [[9. septembra]] [[2003]] [[titul]] ''prelát jeho svätosti''.

== Arcibiskup a apoštolský nuncius ==
Dňa [[2. december|2. decembra]] [[2009]] ho [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] vymenoval za titulárneho [[arcibiskup]]a Sarsentera a apoštolského nuncia v [[Kuvajt]]e, [[Bahrajn]]e a [[Katar]]e spolu s apoštolským delegátom na Arabskom polostrove.&lt;ref name=&quot;a&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul =&quot;Rinunce e Nomine, 02.12.2009&quot; | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2009/12/02/0757/01793.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

Biskupské svätenie prijal [[23. január]]a [[2010]] z rúk [[kardinál]]a [[Tarcisio Bertone|Tarcisia Bertoneho]] a spolusvätiteľmi boli [[kardinál]] [[Vinko Puljić]] a [[biskup]] [[Ratko Perić]].

Dňa [[27. marec|27. marca]] [[2010]] bol vymenovaný za nuncia v [[Jemen]]e a [[Spojené arabské emiráty|Spojených arabských emirátoch]].&lt;ref name=&quot;b&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul =&quot;Rinunce e Nomine, 27.03.2010&quot; | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2010/03/27/0181/00424.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

[[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho [[15. jún]]a [[2015]] vymenoval za apoštolského nuncia v [[Angola|Angole]].&lt;ref name=&quot;c&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul =&quot;Rinunce e Nomine, 15.06.2015&quot; | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2015/06/15/0469/01027.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

Pápež [[František (pápež)|František]] ho dňa [[15. jún]]a [[2019]] vymenoval za apoštolského nuncia v [[Litva|Litve]]&lt;ref name=&quot;d&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul =&quot;Odstúpenia a vymenovania, 15.06.2019&quot; | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/en/bollettino/pubblico/2019/06/15/190615d.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt; a [[6. august]]a [[2019]] nunciom [[Estónsko|Estónska]] a [[Lotyšsko|Lotyšska]].&lt;ref name=&quot;e&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul =&quot;Rinunce e Nomine, 06.08.2019&quot; | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2019/08/06/0619/01274.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

[[11. marec|11. marca]] [[2024]] bol vymenovaný za apoštolského nuncia v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]].&lt;ref name=&quot;f&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul =&quot;Odstúpenia a vymenovania, 11.03.2024&quot; | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/en/bollettino/pubblico/2024/03/11/240311b.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

== Prefekt pápežskej domácnosti ==
[[30. marca]] [[2026]] ho [[pápež]] [[Lev XIV.]] vymenoval za prefekta [[Prefektúra pápežského domu|pápežského domu]].&lt;ref name=&quot;g&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 30.03.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/30/0247/00482.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Petar Rajič|24188569}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Rajič, Petar}}
[[Kategória:Kanadskí rímskokatolícki biskupi]]
[[Kategória:Rímskokatolícki arcibiskupi]]
[[Kategória:Kanadskí rímskokatolícki kňazi]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Bahrajne]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Kuvajte]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Katare]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Jemene]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Spojených arabských emirátoch]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Angole]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia na Svätom Tomášovi a Princovom ostrove]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Litve]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Lotyšsku]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Estónsku]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Taliansku]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v San Maríne]]
[[Kategória:Absolventi University of Toronto]]
[[Kategória:Absolventi Pápežskej lateránskej univerzity]]
[[Kategória:Kanadské osobnosti chorvátskeho pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Toronta]]</text>
      <sha1>a6s1m66nge8zbkx143p1bv89vcw2l77</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom</title>
    <ns>0</ns>
    <id>721478</id>
    <revision>
      <id>8189772</id>
      <parentid>8185892</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:31:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Mr.inkognito123</username>
        <id>145903</id>
      </contributor>
      <comment>/* 4. séria (2026) */</comment>
      <origin>8189772</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="17509" sha1="m3phpwnwd8roh0lqnx2tbgji20oc0hp" xml:space="preserve">{{Infobox Televízna relácia
| sk = Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom
| formát = [[televízny program|relácia]]
| moderátori = [[Jakub Gulík]]
| krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}
| počet sérií = 4
| počet epizód = 47
| zoznam epizód = #Časti
| dĺžka = 30 – 60 minút
| vysielanie = [[30. máj]] [[2023]] – súčasnosť
| typ = [[talk show]]
| réžia = [[Lucia Pazičová]]
| scenár = [[Jakub Gulík]]&lt;br /&gt;[[Lucia Pazičová]]
| tv = [[Aktuality.sk]]
| tvorca = [[Lucia Pazičová]]
| produkcia = [[Lucia Pazičová]]
| produkčná spoločnosť = Nicetry
| súvisiace = [[Ťažký týždeň]]
| webstránka = https://tazkytyzden.sk
| csfd id = 1598250
}}

'''''Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom''''' je [[internet]]ová diskusná relácia, ktorá mala premiéru 30. mája 2023 na spravodajskom portáli ''[[Aktuality.sk]]'' v rámci predplatného ''Aktuality Navyše''.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom: O elektromobiloch | url = https://www.aktuality.sk/clanok/GdJCo64/tazky-rozhovor-s-jakubom-gulikom-o-elektromobiloch/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2023-05-30 | dátum prístupu = 2024-11-17 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}&lt;/ref&gt;

== Ťažké rozhovory o kultúre ==
''[[Ťažký týždeň]]'' v spolupráci s platformou ''Otvorená kultúra'' pod záštitou ''Aktuality.sk'' uviedli sériu diskusií s názvom '''''Ťažké rozhovory o kultúre'''''. Hosťami prvej diskusie s [[Jakuba Gulíka|Jakubom Gulíkom]], ktorá sa uskutočnila 27. novembra 2024 v Robotníckom dome v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], boli moderátorka [[Adela Vinczeová]], herec [[Činohra Slovenského národného divadla|Činohry SND]] [[Roman Poláčik]] a bývalý riaditeľ Inštitútu kutlúrnej politiky [[Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky|Ministerstva kultúry Slovenskej republiky]] Marcel Čas.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Otvorená Kultúra|url=https://www.facebook.com/OtvorenaKultura/posts/pfbid02KBzboSkGHovzu93eyX914L29YgUhDfhXXRcDQMFAHi8zdkPzsCSMhwirmLDtd5uLl|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2024-11-17|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tootoot|url=https://www.facebook.com/tootoot.fm/posts/pfbid0iM4rXbyJQcJARrQLv7Q6154WWqgKvssgRDRrFJW5yJr1ckEidp9CiexG29eSd6fyl|vydavateľ=www.facebook.com|dátum prístupu=2024-11-29|jazyk=sk}}&lt;/ref&gt;

4. apríla 2025 sa v Akropole v [[Kremnica|Kremnici]] uskutočnil ďalší ''Ťažký rozhovor o kultúre''. Hosťami Jakuba Gulíka boli herečka [[Henrieta Mičkovicová]] a teoretik a historik umenia Július Barczi.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | titul = Akropola Kremnica | url = https://www.facebook.com/AkropolaKremnica/posts/pfbid0FkyULY2h9y1coHsyTycc2hQb4Bjv6NoBDnDi8DbuEg7x6iuUmWaYTX1zzUUGbHKhl | dátum prístupu = 2025-03-21 | vydavateľ = www.facebook.com}}&lt;/ref&gt; 16. apríla 2025 v kultúrnom centre v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] Gulík vyspovedal herečku [[Jana Kovalčiková|Janku Kovalčikovú]], ktorá nahradila [[Tomáš Maštalír|Tomáša Maštalíra]] pre jeho účasť na galaprograme [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]], a exriaditeľa [[Slovenské národné divadlo|SND]] [[Matej Drlička|Mateja Drličku]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | titul = Otvorená Kultúra | url = https://www.facebook.com/OtvorenaKultura/posts/pfbid02xckRtg14q4koyfK4PSNk5HGS8ja1rXVg9M9tyjy8diez3rupvM5Ft9P4LxwpoPJjl | dátum prístupu = 2025-05-06 | vydavateľ = www.facebook.com}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | titul = Ťažký rozhovor o kultúre | url = https://www.facebook.com/events/979166527699022?post_id=992563599692648 | dátum prístupu = 2025-05-06 | vydavateľ = www.facebook.com}}&lt;/ref&gt;

== Série ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width: 50%; text-align:center;&quot;
! colspan = &quot;2&quot; rowspan = &quot;2&quot; | Séria
! rowspan = &quot;2&quot; | Časti
! colspan = &quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan = &quot;2&quot; | Zverejnené na
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#808000; width:1%;&quot; |
| [[#1. séria (2023)|1]]
| 5
| 30. máj 2023
| 21. november 2023
| rowspan = &quot;4&quot; | [[Aktuality.sk]]
|-
| style=&quot;background:#A52A2A; width:1%;&quot; |
| [[#2. séria (2024)|2]]
| 14
| 30. január 2024
| 10. december 2024
|-
| style=&quot;background:#008B8B; width:1%;&quot; |
| [[#3. séria (2025)|3]]
| 14
| 22. január 2025
| 5. december 2025
|-
| style=&quot;background:#B22222; width:1%;&quot; |
| [[#4. séria (2026)|4]]
| 14
| 27. január 2026
| december 2026
|}

== Časti ==
=== 1. séria (2023) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #808000; color: #000; width: 1%&quot; | &lt;small&gt;No.&lt;/small&gt;
! style=&quot;background: #808000; color: #000; width: 1%&quot; | #
! style=&quot;background: #808000; color: #000; width: 15%;&quot; | Názov
! style=&quot;background: #808000; color: #000; width: 10%&quot; | Hosť
! style=&quot;background: #808000; color: #000; width: 10%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom: O elektromobiloch
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Marek Pokrývka
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30. máj 2023
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| Ťažký rozhovor s Rasťom Ilievom
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Rastislav Iliev]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 27. jún 2023
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| Chcete mať väčšie šance pri dievčatách? Buďte ako Jakub Gulík, nie ako Andrew Tate
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Vladimír Šnídl]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. august 2023
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| Ťažký rozhovor s vrecami na hlave
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Zomri]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23. august 2023
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| Ťažký rozhovor s Rastislavom Káčerom a Petrom Bárdym
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Rastislav Káčer]]&lt;br /&gt;[[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21. november 2023
|}

=== 2. séria (2024) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #A52A2A; color: #000; width: 1%&quot; | &lt;small&gt;No.&lt;/small&gt;
! style=&quot;background: #A52A2A; color: #000; width: 1%&quot; | #
! style=&quot;background: #A52A2A; color: #000; width: 15%;&quot; | Názov
! style=&quot;background: #A52A2A; color: #000; width: 10%&quot; | Hosť
! style=&quot;background: #A52A2A; color: #000; width: 10%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| Ťažký rozhovor s Ferom Jokeom
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Fero Joke]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30. január 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| Ťažký rozhovor s Vladimírom Šuchom o „diktáte“ Bruselu
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Vladimír Šucha]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7. február 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| Ťažký rozhovor s Laurou Kellö Kalinskou o jej novej knihe
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Laura Kellö Kalinská
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5. marec 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| Ťažký rozhovor s Martinom Suchým: Peniaze v krabiciach od šampusu, CTčko a iné kauzičky
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Martin Suchý
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19. marec 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| Ťažký rozhovor s Matejom Príbelským o najznámejšom telefónnom čísle na Slovensku
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Matej Príbelský
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17. apríl 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| Ťažký rozhovor o tom, aký majú europoslanci plat a ako voliči rozhodnú, kto ho bude poberať
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Robert Sermek
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22. máj 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| Ťažký rozhovor o peniazoch
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Marek Nemky
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4. júl 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| Ťažký rozhovor s obľúbeným novinárom Andreja Danka
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7. júl 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| Ťažký rozhovor o organizovaní slniečkarského festivalu na Orave
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Peter Balcerčík
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. október 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 15
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| Ťažký rozhovor o kultúre
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Matej Drlička]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22. október 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| Ťažký rozhovor s mužom, ktorý sa infiltroval do Hlavných správ
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jakub Goda
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22. november 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 17
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| Ťažký rozhovor so ženou, ktorá sa venuje bezdomovcom, ale sama má kde bývať{{#tag:ref|''Ďalší názov'': Ťažký rozhovor o ľuďoch bez domova|group=&quot;p&quot;}}
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Alexandra Kárová
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 29. november 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| Ťažký rozhovor s konkurenciou Ťažkého týždňa{{#tag:ref|''Ďalší názov'': Ťažký rozhovor s Adamom z Piatočka|group=&quot;p&quot;}}
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Adam Blaško
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. december 2024
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 19
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| Ťažký rozhovor o kultúre
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Adela Vinczeová]]&lt;br /&gt;[[Roman Poláčik]]&lt;br /&gt;Marcel Čas
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. december 2024
|}

=== 3. séria (2025) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #008B8B; color: #000; width: 1%&quot; | &lt;small&gt;No.&lt;/small&gt;
! style=&quot;background: #008B8B; color: #000; width: 1%&quot; | #
! style=&quot;background: #008B8B; color: #000; width: 15%;&quot; | Názov
! style=&quot;background: #008B8B; color: #000; width: 10%&quot; | Hosť
! style=&quot;background: #008B8B; color: #000; width: 10%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 20
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| Ťažký rozhovor o kultúre: S Milanom Ondríkom a Matejom Drličkom
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Milan Ondrík]]&lt;br /&gt;[[Matej Drlička]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22. január 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| Ťažký rozhovor o kultúre: S Veronikou Němcovou a Tomášom Maštalírom
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Veronika Němcová&lt;br /&gt;[[Tomáš Maštalír]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 18. február 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 22
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| Ťažký rozhovor s Jakubom Gulíkom: Hlavný dôvod, prečo Robert Fico „nevykopne“ dezinformátora Kotlára
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Jakub Goda
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. marec 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| Čo sa skrýva za nepodanou rukou? Ťažký rozhovor so študentom o Slovensku a jeho budúcnosti
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Simon Omaník
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. apríl 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| V Ťažkom rozhovore prišla reč na to, ako súčasná garnitúra naťahuje „chápadlá“ k vzácnym obrazom
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Henrieta Mičkovicová]]&lt;br /&gt;Július Barczi
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. máj 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| Ťažký rozhovor: Kto vysoko lieta, nízko padá. Robert Fico sa ale prepadol, hovorí Peter Bárdy
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 21. jún 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 26
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| Ťažký rozhovor s Ivetou Radičovou: Keď je niekto hlupák, netreba chodiť okolo horúcej kaše, a treba mu to povedať
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Iveta Radičová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1. júl 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 27
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| Ťažký rozhovor: O fašistickej princeznej a Machalovi
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Wanda Adamík Hrycová]]&lt;br /&gt;[[Richard Stanke]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16. júl 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| Ťažký rozhovor: O vládnom rozhodnutí, ktoré bude mať najzávažnejšie následky v histórii Slovenska
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13. október 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 29
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10
| Ťažký rozhovor: Koľko môžeš ukradnúť, aby ti to prešlo
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Martin Suchý
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3. november 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11
| Veriaci vs. neveriaci v Ťažkom rozhovore s Jakubom Gulíkom
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Páter Peter
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14. november 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 31
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 12
| Ťažký rozhovor: Peter Bárdy o Robertovi Ficovi a Vladimírovi Mečiarovi
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 24. november 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 32
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 13
| Ťažký rozhovor: Iveta Radičová vymenovala celý zoznam udalostí, ktoré usvedčujú Roberta Fica z klamstva o 17. novembri
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Iveta Radičová]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 28. november 2025
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 33
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 14
| Ťažký rozhovor: Trampoty Matúša Šutaja Eštoka sa nekončia. Tentoraz ide o veľmi veľké peniaze
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Júlia Zelenková&lt;br /&gt;Martin Suchý
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5. december 2025
|}

=== 4. séria (2026) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
! style=&quot;background: #B22222; color: #000; width: 1%&quot; | &lt;small&gt;No.&lt;/small&gt;
! style=&quot;background: #B22222; color: #000; width: 1%&quot; | #
! style=&quot;background: #B22222; color: #000; width: 15%;&quot; | Názov
! style=&quot;background: #B22222; color: #000; width: 10%&quot; | Hosť
! style=&quot;background: #B22222; color: #000; width: 10%;&quot; | Premiéra&lt;br&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 34
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 1
| Ťažký rozhovor: Moderátor Iliev porozprával, ako Richard Sulík „vytočil“ Borisa Kollára otázkami o hádzaní dieťaťom
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Rastislav Iliev]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 27. január 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 35
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2
| Ťažký rozhovor: Bývalý šéf NAKA „po lopate“ priblížil, koho všetkého môže spoza mreží dostať odstavenie kajúcnikov
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Júlia Zelenková&lt;br /&gt;Ľubomír Daňko
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 2. február 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 36
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3
| Ťažký rozhovor s Tomášom Hudákom: Slovensko sa ponára do marazmu a politici preto siahajú po starej „finte“
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Tomáš Hudák]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 10. február 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 37
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 4
| Ťažký rozhovor: Šéfredaktor Bárdy zrátal, zhruba koľkým Slovákom pomáha premiér
| style=&quot;text-align: center;&quot; rowspan = &quot;2&quot; | [[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 11. február 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 38
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 5
| Ťažký rozhovor: Máme sa pripraviť na vojnu?
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 25. február 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 39
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 6
| Chceme zmenu aj za cenu vojny (Ťažký rozhovor s Nasi)
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Nastaran „Nasi“ Alaghmandan Motlagh
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 3. marec 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 40
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 7
| Ťažký rozhovor s Petrom Bárdym: Fico je monštrum
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 16. marec 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 41
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 8
| Ťažký rozhovor: Jeden verí, druhý neverí. Ako sa dá rozprávať na úrovni a nezabiť sa
| style=&quot;text-align: center;&quot; | Páter Peter&lt;br /&gt;Samuel Kováčik
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 23. marec 2026
|-
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 42
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 9
| Ťažký rozhovor s Petrom Bárdym: V Maďarsku halászlé, v Amerike celé zlé
| style=&quot;text-align: center;&quot; | [[Peter Bárdy]]
| style=&quot;text-align: center;&quot; | 30. marec 2026
|}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;p&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* ''{{Oficiálna stránka|https://tazkytyzden.sk|Oficiálna webstránka}}''
* {{Csfd film|1598250}}

[[Kategória:Televízne relácie na Slovensku]]
[[Kategória:Talk show]]
[[Kategória:Televízne relácie z roku 2023]]</text>
      <sha1>m3phpwnwd8roh0lqnx2tbgji20oc0hp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Wiki miluje Zem</title>
    <ns>4</ns>
    <id>722788</id>
    <revision>
      <id>8189674</id>
      <parentid>8185973</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T12:12:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>zar</comment>
      <origin>8189674</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1065" sha1="8qi0liuy6ca1zysp4ps505n37vep92r" xml:space="preserve">[[File:WikiMilujeZem_WLESK.svg|right|250px]]
{{Skratka|[[WP:WMZ]]|WP:WLE}}

'''Wiki miluje Zem''' ({{V jazyku|eng|''Wiki Loves Earth''}}) je medzinárodná fotografická súťaž, ktorú organizuje [[WP:WMSK|Wikimedia Slovensko]]. Jej cieľom je dokumentácia chránených území a prírodnín. Účastníci fotografujú v národných parkoch alebo prírodných rezerváciách, ale takisto aj prírodné pamiatky, prírodniny (živé a neživé), chránené areály, pamätné stromy či napríklad jaskyne. Najlepšie fotografie potom postupujú do [https://wikilovesearth.org/ medzinárodneho kola súťaže].

== Ročníky ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Ročník
! Počet účastníkov
! Počet fotografií
|-
| [[WP:Wiki miluje Zem/2023|2023]]
| 18
| 459
|-
| [[WP:Wiki miluje Zem/2024|2024]]
| 21
| 487
|-
|[[Wikipédia:Wiki miluje Zem/2025|2025]]
| 13
| 435
|}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://wikilovesearth.org/ Oficiálny web]

[[Kategória:Wikipédia:Wiki miluje Zem| ]]
[[Kategória:Wikipédia:Projekty Wikimedie Slovensko]]</text>
      <sha1>8qi0liuy6ca1zysp4ps505n37vep92r</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189675</id>
      <parentid>8189674</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T12:13:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8189675</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1061" sha1="kg0hkt5da09c3lpxb6auxe1x2twc6kn" xml:space="preserve">[[Súbor:WikiMilujeZem_WLESK.svg|thumb]]
{{Skratka|[[WP:WMZ]]|WP:WLE}}

'''Wiki miluje Zem''' ({{V jazyku|eng|''Wiki Loves Earth''}}) je medzinárodná fotografická súťaž, ktorú organizuje [[WP:WMSK|Wikimedia Slovensko]]. Jej cieľom je dokumentácia chránených území a prírodnín. Účastníci fotografujú v národných parkoch alebo prírodných rezerváciách, ale takisto aj prírodné pamiatky, prírodniny (živé a neživé), chránené areály, pamätné stromy či napríklad jaskyne. Najlepšie fotografie potom postupujú do [https://wikilovesearth.org/ medzinárodneho kola súťaže].

== Ročníky ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
! Ročník
! Počet účastníkov
! Počet fotografií
|-
| [[WP:Wiki miluje Zem/2023|2023]]
| 18
| 459
|-
| [[WP:Wiki miluje Zem/2024|2024]]
| 21
| 487
|-
|[[Wikipédia:Wiki miluje Zem/2025|2025]]
| 13
| 435
|}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://wikilovesearth.org/ Oficiálny web]

[[Kategória:Wikipédia:Wiki miluje Zem| ]]
[[Kategória:Wikipédia:Projekty Wikimedie Slovensko]]</text>
      <sha1>kg0hkt5da09c3lpxb6auxe1x2twc6kn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Sľub (seriál)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>723026</id>
    <revision>
      <id>8189735</id>
      <parentid>8188327</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:42:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>David K. 1234</username>
        <id>139705</id>
      </contributor>
      <comment>/* 3. séria (2026) */</comment>
      <origin>8189735</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="82998" sha1="sx4iagp7exm5am0pizxqcr6e4sqzrqo" xml:space="preserve">{{Infobox Televízny seriál
| sk                = Sľub
| en                = 
| logo              =
| žáner             = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]]
| námet             = 
| scenár            = [[Evita Twardzik]]
| réžia             = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| obsadenie         = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová&lt;br&gt;[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš&lt;br&gt;[[Jakub Švec]] ako Igor Valent&lt;br&gt;[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková&lt;br&gt;[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová&lt;br&gt;[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik
| hudba             = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“&lt;br&gt; '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák&lt;br/&gt;'''Text a spev''': [[Dara Rolins]]
| hudba popiska     = Titulná pieseň 
| slogan            = 
| krajina           = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| jazyk             = [[slovenčina]] [[čeština]]
| počet sérií       = 11
| počet častí       = 180+1
| výkonný producent = Nikola Šmátralová
| producent         = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová 
| kamera            = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets
| strih             = Peter Kovaľ
| dĺžka             =~ 45 min.&lt;br&gt; 15 min. (181) 
| spoločnosť        = BEETLE s r. o.
| distribútor       = 
| rok orig          = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť
| tv orig           = [[TV Markíza]]
| rok sk            =2025/26 
| tv sk             = 
| formát obrazu     = [[16:9]]
| prístupnosť       = {{Veková prístupnosť|12}}
| webstránky        = {{url|markiza.sk/relacie/slub}}
}}

'''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny televízny seriál odohrávajúci sa v 80. rokoch 20. storočia v ČSSR, ktorý sa vysiela cez pracovné dni 18:00 na TV Markíza&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; a v piatok pondelková časť na Voyo. 

== Dej ==
Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje?

== Obsadenie ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | herec
! rowspan=&quot;2&quot; | postava
! rowspan=&quot;2&quot; | povolanie
! rowspan=&quot;2&quot; | vztahy
! colspan=&quot;3&quot; | postavy
|-
! style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center&quot; | hlavná
! style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center&quot; | vedľajšia
! style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center&quot; | hosť
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Andrášovci &amp; Fraňovci
|-
| [[Kristián Baran]]
| Michal Andráš
| učiteľ telesnej výchovy a zemepisu ZDŠ SNP
|partner Kamili, bývalý manžel Zuzany, bývalý zať Márie, adoptívny otec Jakuba, starší brat Vladimíra, bývalý švagor Andre syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei a Zuzany P., kamarát Martiny, 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Adriána Brnčalová]]
| Zuzana Andrášová 
(rod. Fraňová)
| učiteľka hudobnej výchovy a slovenského jazyka ZDŠ SNP, vedúca speváckeho zboru, bývalá triedna učiteľka ôsmakov, výchovná poradkyňa
| bývalá manželka Michala, adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie,bývalá partnerka Igora, bývalá nevesta Jany a Ruda †, bývalá švagriná Vladimíra a Andrei
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Liam Mesík]]
|Jakub Kaprálik 
| dieťa, sirota
| syn Lucie † a Petera †, adoptívny syn Zuzany a Michala, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Vladimíra, Marka, Natálie a Mira
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Zuzana Tlučková]]
| Mária Fraňová
| zdravotná sestra
| matka Zuzany, bývalá svokra Michala, adoptívna babka Jakuba, bývalá partnerka Dr. Jaroslava Gregora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Filip Pavúk]]
| Vladimír Andráš
| bývalý vojak, 
čašník vo vieche
| manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, bývalý švagor Zuzany, nevl. ujo Jakuba
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Kristína Sisková]]
| Andrea Andrášová
(rod.Marková)
| triedna učiteľka siedmákov ZŠ SNP, učiteľka prírodopisu
| manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny, švagriňa Róberta a Michala, teta Heleny, kolegyňa Zuzany, Martiny a Michala, bývalá priateľka Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Jana Pilzová]]
|Jana Andrášová
|dôchodkyňa, 
emigrovala do Švédska
|vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, adoptívna babka Jakuba, bývalá svokra Zuzany
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Ivo Gogál]]
|'''†''' Rudolf Andráš 
|zomrel na embóliu
|manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, bývalý svokor Zuzany 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Hanúskovci a Kúperová
|-
| [[Dušan Cinkota]]
| [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek
| predseda Mestského národného výboru (MNV)
| manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 3. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Gabriela Dzuríková]] 
| Zdena Hanúsková
({{Small|rod. Kupperová}})
| riaditeľka ZŠ SNP, bývalá zástupkyňa, učiteľka ruštiny, komunistka
| manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty, lúbila Juraja Gálika
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Kristián Macháček]]
| Róbert Hanúsek
| robí v knižnici, má cukrovku 
| syn Zdeny a Pavola, manžel Veroniky, polobrat Martiny, otec Heleny, synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, švagor Kamily, vnuk Marty, zať Heleny a Mareka
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Anna Magdaléna Hroboňová]]
|Veronika Hanúsková 
&lt;small&gt;( r. Marková )&lt;/small&gt;
|na rodičovskej dovolenke, vysokoškoľačka
|manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
| ---
|Helena Hanúsková
|bábätko
|dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]]
|Marta Kupperová
|dôchodkyňa,  chce sa presťahovať do Bratislavy 
|matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána a Pavla
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Horváthovci
|-
| [[Gregor Hološka]]
| Ján Horváth
| školník, údržbár a učiteľ dieleń na ZŠ SNP
| manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty, aféra Boženy
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Anikó Vargová]]
| Helena Horváthová
({{Small|rod. Kupperová}})
| vedúca lahôdok
| manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Dorota Kaľavská]]
| Barbora Horváthová
| študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu
| dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.-2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Daniel Fekete]]
| Viliam Horváth
| žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP 
| syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. -2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Zuzana Znášiková Martinková]]
|Božena 
|úradníčka
|aféra Jána
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
| style=&quot;text-align: center;&quot; |3
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Gálikovci
|-
| [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]]
| Viktor Gálik
| triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZDŠ SNP, učiteľ dejepisu 
| manžel Zlatice, otec Juraja, dedko Martiny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Dagmar Sanitrová]]
| [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková
| teraz na dôchodku, bývalá farmaceutka a predavačka v lahôdkách
| manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 2. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.,3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Juraj Rašla]]
|Juraj Gálik
|ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník
|otec Martiny, syn Zlatice a Viktora, bývalý priateľ Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.,3.
|-
! colspan=&quot;7&quot; | Valentovci
|-
| [[Štefan Skrúcaný]]
| Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]]
| predseda Krajského národného výboru (KNV),bývalý predseda mestkého národneho výboru (MNV)
| manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Eva Pavlíková]]
| Magdaléna Valentová
| zamestnankyňa [[Revolučné odborové hnutie|ROH]]
| manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.-3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]
| [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent
| detský chirurg v nemocnici, bývalý primár v nemocnici
| manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. -2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Paula Lopatovská]]
| Martina Valentová
&lt;small&gt;( rod. Gáliková )&lt;/small&gt;
| pionierska vedúca ZDŠ 
| manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Bartošovci
|-
| [[Vladimír Kobielsky]]
| [[MUDr.]] Roman Bartoš
| chirurg, primár oddelenia, komunista, podal trestné oznámenie na Dávida 
| manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida, ujo Alžbety, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Soňa Norisová]]
|[[Ing.]] Marcela Bartošová
|architektka, pracovníčka na Miestnom národnom výbore
|manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety, kolegyňa Pavla 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center; &quot; | 1.- 3. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Tatiana Čobejová]]
|Lenka Bartošová
|študentka prvého ročníka gymnázia
|páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety, kamarátka Barbory a Andreja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. -2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Liam Nemček]]
|Adam Bartoš
|žiak druhého ročníka ZŠ
|brat Richarda, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety, spolužiak Eriky
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.-2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|Sebastian Dobrovod
|Richard
|bývá v dětskom domove
|brat Adama, synovec Romana a Marcely
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center; &quot; | 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Sklenárovci
|-
|[[Eva Mores]]
|[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová
({{Small|rod. Bartošová}})
|sudkyňa, čaká dieťa, odišla od Dávida
|manželka Dávida, matka Alžbety, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Filip Tůma]]
|Dávid Sklenár
|tréner AK Bratislava 
|manžel Ivany, otec Albety, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Alica Esterková]]
|Alžbeta Sklenárová
|žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball
|dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Roháčovci
|-
|[[Anna Jakab Rakovská]]
|Hana Roháčová 
({{Small|rod. Pašková}})
|sanitárka v nemocnici, študentka zdravotnej školy, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí
|matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Milana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.- 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Peter Nádasdi]] 
|[[Poručík|por.]] Milan Roháč
|príslušník VB
|partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]]
|Andrej Roháč
|študent prvého ročníka hotelovej školy
|syn Hany a Milana, brat Eriky a Dušana, vnuk Zity, nevlastný syn Radky, kamarát Lenky a Barbory
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.-3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Nikola Urbánková]]
|Erika Roháčová
|žiačka druhého ročníka ZDŠ SNP
|dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a Dušana, vnučka Zity, nevlastná dcéra Radky, kamarátka a spolužiačka Adama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.-3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Anna Šišková]]
|Zita Pašková
|vedúca školskej jedálne 
|matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.- 2. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Dorota Tóthová]]
|Radka Malčáková
|na materskej dovolenke
|bývalá snúbenica Milana, matka Dušana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Gregorovci
|-
|[[Maroš Kramár]]
|[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Jaroslav Gregor
|lekár v nemocnici
|manžel Evy, otec Mateja, bývalý priateľ Márie 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
|[[Michaela Čobejová]]
|Eva Gregorová
|zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka 
|manželka Jaroslava, mama Mateja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Marko Kramár]]
|Matej Gregor
|mladá tenisová nádej
|páči sa mu Lenka Bartošová, syn Evy a Jaroslava
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Kollárovci
|-
| [[Marek Rozkoš]]
| Jozef Kollár
| šofér sanitky, bývalý smetiar, kamionista a osobný šofér Štefana Valenta, zostal sám 
| manžel Táne, otec Aleny, brat Maja, švagor Aleny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.-3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Ráchel Šoltésová]]
| Táňa Kollárová
| emigrovala do Rakúska, bývalá triedna učiteľka prvákov na ZŠ SNP
| manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Maja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Hugo Veselý]]
|Majo Kollár
|bývalý atlét AK Bratislava, emigroval do Norska
|brat Jozefa, švagor Táni, ujo Aleny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Markovci
|-
|[[Edita Borsová]]
|Helena Marková
| --
|matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.-3.
|-
|[[Roman Mrázik]]
|Marek Marko
| --
|otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Chalúpkovci
|-
|[[Gabriela Marcinková]]
|Natália Chalúpková
&lt;small&gt;(rod.Kapráliková)&lt;/small&gt;
|sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, chcela ukradnúť Kubka
|manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá kolegyňa Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Lukáš Dóza]]
|Miroslav Chalúpka
|stavbár, žil v Líbyi s Natáliou
|manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie †
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Kaprálikovci
|-
| [[Adam Bardy]]
| '''†''' Peter Kaprálik 
| účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel 
| manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
| [[Dana Droppová]]
| '''†''' Lucia Kapráliková 
| účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela 
| manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |zamestnanci lahôdok
|-
|[[Monika Szabó]]
|Kamila Liptáková
|predávačka v lahôdkach
|partnerka Michala, kolegyňa Heleny, švagriná Zuzany a Jozefa
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP :
|-
| [[Simona First]]
| Olinka
| bývalá upratovačka, teraz na materskej dovolenke
|mama Janka a ďalších 4 detí
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.- 3. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |bývalí žiaci ZDŠ SNP :
|-
|[[Zoja Lukýová]]
|Mária
|bývalá žiačka ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študentka strednej školy
|bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
|[[Maxim Zušťák]]
|Alexander 'Šaňi' Molnár
|bývalý žiak ôsmeho ročníka ZŠ SNP, je z cirkusanskej rodiny 
|bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |zamestnanci nemocnice :
|-
| [[Adriana Novakov]]
| [[MUDr.]] Dana Hanzelová
| detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu, emigrovala do Talianska
| manželka Rudolfa, matka Doroty, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Jaroslav Mendel]]
|[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Fábis
|riaditeľ nemocnice
|šéf Romana, Igora a Jaroslava
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Viktória Vadovičová]]
|Vierka
|zdravotná sestra
|kolegyňa Márie
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.,3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti:
|-
|[[Michal Jánoš]]
|[[Práporčík|práp.]] Marián Vlk
|príslušník ŠTB
|kolega Milana a Maroša
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.- 3. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Michal Vidan]]
| [[Práporčík|práp.]] Maroš Ondáš
| príslušník ŠTB
|kolega Milana a Mariána 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.- 3. 
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ďalšie postavy :
|-
| [[Tomáš Sitkey]]
| „Lekvár“
| taxikár, vekslák, donáša pre verejnú bezpečnosť 
| známy Michala a Vladimíra 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Danica Jurčová]]
| Jarka Virdzeková
| matrikárka
|bývalá milenka Štefana, kamarátka Natálie
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Rastislav Zvara]]
|Gustav Pekár
|horal
|milenec Zuzany
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |  
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Marko Igonda]]
| Juraj
| detský lekár v nemocnici
| známy Romana a Igora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Adam Herich]]
|Tibor Macho
|robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]]
|kolega Ivany Sklenárovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |3.
|-
| [[Zuzana Skopálová]]
| Anna Kováčová
| sociálna pracovníčka
|kontroluje adopciu Zuzany a Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.-3.
|-
|[[Alexandre Pajon]]
|Pierre
|bývá v Paríži
|páčí sa mu Zita
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |  
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Mrázovci
|-
|[[Peter Oszlík]]
|Milan Mráz
|riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru
|otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |3.
|-
|[[Jana Balzar Lieskovská]]
|Slávka Mrázová
|pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom
|matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Martina Kapráliková]]
|Bronislava Mrázová
|otec jej dal facku
|dcéra Milana a Slávky
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ostatné postavy ktoré skončili :
|-
|[[Dárius Kočí]]
|Ivan Mikuš
|horolezec, skaut
|bývalý snúbenec Martiny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
|[[Vladislav Plevčík]]
|[[JUDr.]] Emil Bobocký
|právnik
|právnik Hany Roháčovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Petra Lángová]]
|[[Dr.]] Belanová
|psychologička v manželskej a predmanželskej poradni
|kontrolovala Zuzanu a Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Michal Paulovský]]
|Hans Bauer
|pomohol Táně k emigrácii
|známý Aleny ( sestry Táni ) 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
| [[Veronika Lackovičová]]
| Zuzana Pospíšilová
| študentka medicíny
|kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Martina Majerníková Koval]]
|Gita Hanúsková
|žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou
|sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |epizódne postavy: 
|-
|[[Roman Féder]]
|[[Miroslav Válek]]
|[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]]
|kúpil básničku od Viliama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
|[[Ján Bakala]]
|Lukáš
|učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana
|páčil sa Zuzaně Fraňovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
|[[Vanesa Antovská]]
|Soňa
|mladé dievča z viechy
|známá Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
| [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]
| ----
| predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] 
|prijal Barboru Horváthovú 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Jozef Abafi]]
|Sergej Dimov
|učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ
|páčila sa mu Andrea Marková
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Daniel Gálik Zwach]]
|Ondrej Podmanický
|lyžiar, teraz na vozíčku
|operoval ho Dr. Roman Bartoš
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Diana Velčická]]
|Iveta
|má zdravotné problémy
|sesternica Marcely, &lt;nowiki&gt;''švagriná''&lt;/nowiki&gt; Romana, teta Lenky a Adama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Roman Fratrič]]
|p. František
|na dôchodku
|páčila sa mu Mária Fraňová
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Zuzana Šicková]]
|p. Kopecká
|zákazníčka v lahôdkach
|známa Heleny Horváthovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|}

== Série ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;; style=&quot;text-align:center;&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria
! rowspan=&quot;2&quot; |Časti
! colspan=&quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; | Slot
! rowspan=&quot;2&quot; | Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#BB2528; color:#000000;&quot; |
| '''[[1. séria (2025)|1]]'''
|110
| [[13. január]] [[2025]]
|[[2025|23. jún 2025]]
| rowspan=&quot;5&quot; width=&quot;100&quot; |pondelok - piatok
17:55 - 19:00
| rowspan=&quot;5&quot; |[[Súbor:Markiza.png|alt=Markíza TV|náhľad]]
|-
| style=&quot;background:#FFFF00; color:#000000;&quot; |
| '''[[2. séria (2025)|2]]'''
|70
|[[1. september]] [[2025]]
|[[5. december]] [[2025]]
|-
| style=&quot;background:#1ECA54; color:#000000;&quot; |
| '''[[3. séria (2026)|3]]'''
|100
|[[26. január]] [[2026]]
|[[19. jún]] [[2026]]
|-
| style=&quot;background:#16A4F6; color:#000000;&quot; |
| '''[[4. séria (2026)|4]]'''
|70
|[[31. august]] [[2026]]
|[[4. december]] [[2026]]
|-
|
|'''[[5. séria (2027)|5]]'''
|?
|?
|?
|}

== Časti ==

=== 1. séria (2025) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 3%;&quot;| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025)
|-
{{Časť (TV seriál)
| ep = 1
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 1
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 13. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 2
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 3
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 4
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 5
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 6
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 7
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 8
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 9
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 9
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 10
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 11
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 11
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 12
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 12
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 13
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 13
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 14
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 14
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 15
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 15
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 31. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 16
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Epizóda 16
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 17
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 17
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 18
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 18
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 19
|ep2 = 19
|pôvodný názov = Epizóda 19
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 20
|ep2 = 20
|pôvodný názov = Epizóda 20
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 21
|ep2 = 21
|pôvodný názov = Epizóda 21
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 22
|ep2 = 22
|pôvodný názov = Epizóda 22
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 23
|ep2 = 23
|pôvodný názov = Epizóda 23
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 24
|ep2 = 24
|pôvodný názov = Epizóda 24
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 25
|ep2 = 25
|pôvodný názov = Epizóda 25
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 26
|ep2 = 26
|pôvodný názov = Epizóda 26
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 27
|ep2 = 27
|pôvodný názov = Epizóda 27
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 28
|ep2 = 28
|pôvodný názov = Epizóda 28
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 29
|ep2 = 29
|pôvodný názov = Epizóda 29
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 30
|ep2 = 30
|pôvodný názov = Epizóda 30
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 31
|ep2 = 31
|pôvodný názov = Epizóda 31
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 32
|ep2 = 32
|pôvodný názov = Epizóda 32
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 33
|ep2 = 33
|pôvodný názov = Epizóda 33
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 34
|ep2 = 34
|pôvodný názov = Epizóda 34
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 35
|ep2 = 35
|pôvodný názov = Epizóda 35
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 36
|ep2 = 36
|pôvodný názov = Epizóda 36
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 37
|ep2 = 37
|pôvodný názov = Epizóda 37
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 38
|ep2 = 38
|pôvodný názov = Epizóda 38
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 39
|ep2 = 39
|pôvodný názov = Epizóda 39
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 40
|ep2 = 40
|pôvodný názov = Epizóda 40
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 41
|ep2 = 41
|pôvodný názov = Epizóda 41
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 42
|ep2 = 42
|pôvodný názov = Epizóda 42
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 43
|ep2 = 43
|pôvodný názov = Epizóda 43
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 44
|ep2 = 44
|pôvodný názov = Epizóda 44
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 45
|ep2 = 45
|pôvodný názov = Epizóda 45
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 46
|ep2 = 46
|pôvodný názov = Epizóda 46
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 47
|ep2 = 47
|pôvodný názov = Epizóda 47
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 48
|ep2 = 48
|pôvodný názov = Epizóda 48
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 49
|ep2 = 49
|pôvodný názov = Epizóda 49
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 50
|ep2 = 50
|pôvodný názov = Epizóda 50
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 51
|ep2 = 51
|pôvodný názov = Epizóda 51
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 52
|ep2 = 52
|pôvodný názov = Epizóda 52
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 53
|ep2 = 53
|pôvodný názov = Epizóda 53
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 54
|ep2 = 54
|pôvodný názov = Epizóda 54
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 55
|ep2 = 55
|pôvodný názov = Epizóda 55
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 56
|ep2 = 56
|pôvodný názov = Epizóda 56
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 31. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 57
|ep2 = 57
|pôvodný názov = Epizóda 57
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 58
|ep2 = 58
|pôvodný názov = Epizóda 58
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 59
|ep2 = 59
|pôvodný názov = Epizóda 59
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 60
|ep2 = 60
|pôvodný názov = Epizóda 60
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 61
|ep2 = 61
|pôvodný názov = Epizóda 61
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 62
|ep2 = 62
|pôvodný názov = Epizóda 62
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 63
|ep2 = 63
|pôvodný názov = Epizóda 63
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 64
|ep2 = 64
|pôvodný názov = Epizóda 64
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 65
|ep2 = 65
|pôvodný názov = Epizóda 65
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 66
|ep2 = 66
|pôvodný názov = Epizóda 66
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 67
|ep2 = 67
|pôvodný názov = Epizóda 67
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 68
|ep2 = 68
|pôvodný názov = Epizóda 68
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 69
|ep2 = 69
|pôvodný názov = Epizóda 69
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 70
|ep2 = 70
|pôvodný názov = Epizóda 70
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 71
|ep2 = 71
|pôvodný názov = Epizóda 71
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 72
|ep2 = 72
|pôvodný názov = Epizóda 72
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 73
|ep2 = 73
|pôvodný názov = Epizóda 73
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 74
|ep2 = 74
|pôvodný názov = Epizóda 74
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 75
|ep2 = 75
|pôvodný názov = Epizóda 75
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 76
|ep2 = 76
|pôvodný názov = Epizóda 76
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 77
|ep2 = 77
|pôvodný názov = Epizóda 77
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 78
|ep2 = 78
|pôvodný názov = Epizóda 78
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 79
|ep2 = 79
|pôvodný názov = Epizóda 79
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 80
|ep2 = 80
|pôvodný názov = Epizóda 80
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 81
|ep2 = 81
|pôvodný názov = Epizóda 81
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 82
|ep2 = 82
|pôvodný názov = Epizóda 82
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 83
|ep2 = 83
|pôvodný názov = Epizóda 83
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 84
|ep2 = 84
|pôvodný názov = Epizóda 84
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 85
|ep2 = 85
|pôvodný názov = Epizóda 85
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 86
|ep2 = 86
|pôvodný názov = Epizóda 86
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 87
|ep2 = 87
|pôvodný názov = Epizóda 87
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 88
|ep2 = 88
|pôvodný názov = Epizóda 88
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 89
|ep2 = 89
|pôvodný názov = Epizóda 89
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 90
|ep2 = 90
|pôvodný názov = Epizóda 90
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 91
|ep2 = 91
|pôvodný názov = Epizóda 91
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 92
|ep2 = 92
|pôvodný názov = Epizóda 92
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 93
|ep2 = 93
|pôvodný názov = Epizóda 90
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 94
|ep2 = 94
|pôvodný názov = Epizóda 94
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 95
|ep2 = 95
|pôvodný názov = Epizóda 95
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 96
|ep2 = 96
|pôvodný názov = Epizóda 96
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 97
|ep2 = 97
|pôvodný názov = Epizóda 97
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 98
|ep2 = 98
|pôvodný názov = Epizóda 98
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 99
|ep2 = 99
|pôvodný názov = Epizóda 99
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 100
|ep2 = 100
|pôvodný názov = Epizóda 100
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 101
|ep2 = 101
|pôvodný názov = Epizóda 101
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 102
|ep2 = 102
|pôvodný názov = Epizóda 102
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 103
|ep2 = 103
|pôvodný názov = Epizóda 103
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 104
|ep2 = 104
|pôvodný názov = Epizóda 104
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 105
|ep2 = 105
|pôvodný názov = Epizóda 105
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 106
|ep2 = 106
|pôvodný názov = Epizóda 106
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 107
|ep2 = 107
|pôvodný názov = Epizóda 107
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 108
|ep2 = 108
|pôvodný názov = Epizóda 108
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 109
|ep2 = 109
|pôvodný názov = Epizóda 109
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 110
|ep2 = 110
|pôvodný názov = Epizóda 110
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. jún 2025
}}
|}

=== 2. séria (2025) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;&quot; | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025)
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 111
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 111
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 112
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 112
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 113
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 113
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 114
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 114
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 115
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 115
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 116
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 116
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 8. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 117
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 117
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 118
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 118
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 119
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 119
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 120
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 120
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 121
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 121
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 122
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 122
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 123
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 123
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 124
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 124
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 125
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 125
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 126
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Epizóda 126
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 127
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 127
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 128
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 128
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 129
|ep2 = 19
|pôvodný názov = Epizóda 129
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 130
|ep2 = 20
|pôvodný názov = Epizóda 130
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 131
|ep2 = 21
|pôvodný názov = Epizóda 131
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 132
|ep2 = 22
|pôvodný názov = Epizóda 132
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 133
|ep2 = 23
|pôvodný názov = Epizóda 133
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 134
|ep2 = 24
|pôvodný názov = Epizóda 134
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 135
|ep2 = 25
|pôvodný názov = Epizóda 135
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 136
|ep2 = 26
|pôvodný názov = Epizóda 136
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 137
|ep2 = 27
|pôvodný názov = Epizóda 137
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 138
|ep2 = 28
|pôvodný názov = Epizóda 138
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 8. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 139
|ep2 = 29
|pôvodný názov = Epizóda 139
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 140
|ep2 = 30
|pôvodný názov = Epizóda 140
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 141
|ep2 = 31
|pôvodný názov = Epizóda 141
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 142
|ep2 = 32
|pôvodný názov = Epizóda 142
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. október 2025 
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 143
|ep2 = 33
|pôvodný názov = Epizóda 143
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 144
|ep2 = 34
|pôvodný názov = Epizóda 144
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 145
|ep2 = 35
|pôvodný názov = Epizóda 145
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 146
|ep2 = 36
|pôvodný názov = Epizóda 146
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 147
|ep2 = 37
|pôvodný názov = Epizóda 147
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 148
|ep2 = 38
|pôvodný názov = Epizóda 148
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 149
|ep2 = 39
|pôvodný názov = Epizóda 149
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 150
|ep2 = 40
|pôvodný názov = Epizóda 150
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 151
|ep2 = 41
|pôvodný názov = Epizóda 151
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 152
|ep2 = 42
|pôvodný názov = Epizóda 152
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. október 2035
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 153
|ep2 = 43
|pôvodný názov = Epizóda 153
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 154
|ep2 = 44
|pôvodný názov = Epizóda 154
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 155
|ep2 = 45
|pôvodný názov = Epizóda 155
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 31. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 156
|ep2 = 46
|pôvodný názov = Epizóda 156
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 157
|ep2 = 47
|pôvodný názov = Epizóda 157
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 158
|ep2 = 48
|pôvodný názov = Epizóda 158
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 159
|ep2 = 49
|pôvodný názov = Epizóda 159
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 160
|ep2 = 50
|pôvodný názov = Epizóda 160
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 161
|ep2 = 51
|pôvodný názov = Epizóda 161
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 162
|ep2 = 52
|pôvodný názov = Epizóda 162
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 163
|ep2 = 53
|pôvodný názov = Epizóda 163
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 164
|ep2 = 54
|pôvodný názov = Epizóda 164
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 165
|ep2 = 55
|pôvodný názov = Epizóda 165
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 166
|ep2 = 56
|pôvodný názov = Epizóda 166
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 167
|ep2 = 57
|pôvodný názov = Epizóda 167
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 168
|ep2 = 58
|pôvodný názov = Epizóda 168
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 169
|ep2 = 59
|pôvodný názov = Epizóda 169
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 170
|ep2 = 60
|pôvodný názov = Epizóda 170
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 171
|ep2 = 61
|pôvodný názov = Epizóda 171
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 172
|ep2 = 62
|pôvodný názov = Epizóda 172
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 173
|ep2 = 63
|pôvodný názov = Epizóda 173
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 174
|ep2 = 64
|pôvodný názov = Epizóda 174
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 175
|ep2 = 65
|pôvodný názov = Epizóda 175
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 176
|ep2 = 66
|pôvodný názov = Epizóda 176
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 177
|ep2 = 67
|pôvodný názov = Epizóda 177
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. december 20265
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 178
|ep2 = 68
|pôvodný názov = Epizóda 178
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 179
|ep2 = 69
|pôvodný názov = Epizóda 179
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 180
|ep2 = 70
|pôvodný názov = Epizóda 180
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = -
|ep2 = -
|pôvodný názov = Vianočný špeciál I. 
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. december 2025
}}
|}

=== 3. séria (2026) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;&quot;| 3. séria (26.01.2026{{--}}17.06.2026)
|-
{{Časť (TV seriál)
| ep = 181
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 1
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 26. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 182
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 2
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 27. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 183
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 3
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 28. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 184
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 4
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 29. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 185
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 5
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 30. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 186
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 6
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 2. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 187
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 7
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 3. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 188
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 8
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 4. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 189
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 9
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 5. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 190
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 10
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 6. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 191
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 11
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 9. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 192
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 12
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 10. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 193
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 13
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 12. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 194
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 14
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 13. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 195
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 15
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 16. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 196
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 16
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 17. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 197
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 17
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 18. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 198
| ep2 = 18
| pôvodný názov = Epizóda 18
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 19. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 199
| ep2 = 19
| pôvodný názov = Epizóda 19
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 20. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 200
| ep2 = 20
| pôvodný názov = Epizóda 20
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 23. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 201
| ep2 = 21
| pôvodný názov = Epizóda 21
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 24. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 202
| ep2 = 22
| pôvodný názov = Epizóda 22
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 25. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 203
| ep2 = 23
| pôvodný názov = Epizóda 23
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 26. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 204
| ep2 = 24
| pôvodný názov = Epizóda 24
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 27. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 205
| ep2 = 25
| pôvodný názov = Epizóda 25
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 2. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 206
| ep2 = 26
| pôvodný názov = Epizóda 26
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 3. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 207
| ep2 = 27
| pôvodný názov = Epizóda 27
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 4. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 208
| ep2 = 28
| pôvodný názov = Epizóda 28
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 5. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 209
| ep2 = 29
| pôvodný názov = Epizóda 29
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 6. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 210
| ep2 = 30
| pôvodný názov = Epizóda 30
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 9. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 211
| ep2 = 31
| pôvodný názov = Epizóda 31
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 10. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 212
| ep2 = 32
| pôvodný názov = Epizóda 32
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 11. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 213
| ep2 = 33
| pôvodný názov = Epizóda 34
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 12. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 214
| ep2 = 34
| pôvodný názov = Epizóda 34
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 13. marec 2036
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 215
| ep2 = 35
| pôvodný názov = Epizóda 35
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 16. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 216
| ep2 = 36
| pôvodný názov = Epizóda 36
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 17. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 217
| ep2 = 37
| pôvodný názov = Epizóda 37
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 18. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 218
| ep2 = 38
| pôvodný názov = Epizóda 38
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 19. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 219
| ep2 = 39
| pôvodný názov = Epizóda 39
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 20. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 220
| ep2 = 40
| pôvodný názov = Epizóda 40
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 23. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 221
| ep2 = 41
| pôvodný názov = Epizóda 41
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 24. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 222
| ep2 = 42
| pôvodný názov = Epizóda 42
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 25. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 223
| ep2 = 43
| pôvodný názov = Epizóda 43
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 26. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 224
| ep2 = 44
| pôvodný názov = Epizóda 44
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 27. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 225
| ep2 = 45
| pôvodný názov = Epizóda 45
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 30. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 226
| ep2 = 46
| pôvodný názov = Epizóda 46
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 31. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 227
| ep2 = 47
| pôvodný názov = Epizóda 47
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 228
| ep2 = 48
| pôvodný názov = Epizóda 48
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 229
| ep2 = 49
| pôvodný názov = Epizóda 49
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 230
| ep2 = 50
| pôvodný názov = Epizóda 50
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 231
| ep2 = 51
| pôvodný názov = Epizóda 51
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 232
| ep2 = 52
| pôvodný názov = Epizóda 52
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026
}}
|}

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]])
Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave)
Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave)
Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Gregorovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17)
Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]])
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]]
* {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}}
* {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}}
* {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}}

[[Kategória:Slovenské televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]]</text>
      <sha1>sx4iagp7exm5am0pizxqcr6e4sqzrqo</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189795</id>
      <parentid>8189735</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:14:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-16900-99</username>
        <id>289352</id>
      </contributor>
      <origin>8189795</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="83008" sha1="8x5uj67oabd3czqr5xulv0cyzrk0q8z" xml:space="preserve">{{Infobox Televízny seriál
| sk                = Sľub
| en                = 
| logo              =
| žáner             = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]]
| námet             = 
| scenár            = [[Evita Twardzik]]
| réžia             = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| obsadenie         = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová&lt;br&gt;[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš&lt;br&gt;[[Jakub Švec]] ako Igor Valent&lt;br&gt;[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková&lt;br&gt;[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová&lt;br&gt;[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik
| hudba             = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“&lt;br&gt; '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák&lt;br/&gt;'''Text a spev''': [[Dara Rolins]]
| hudba popiska     = Titulná pieseň 
| slogan            = 
| krajina           = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| jazyk             = [[slovenčina]] [[čeština]]
| počet sérií       = 11
| počet častí       = 180+1
| výkonný producent = Nikola Šmátralová
| producent         = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová 
| kamera            = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets
| strih             = Peter Kovaľ
| dĺžka             =~ 45 min.&lt;br&gt; 15 min. (181) 
| spoločnosť        = BEETLE s r. o.
| distribútor       = 
| rok orig          = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť
| tv orig           = [[TV Markíza]]
| rok sk            =2025/26 
| tv sk             = 
| formát obrazu     = [[16:9]]
| prístupnosť       = {{Veková prístupnosť|12}}
| webstránky        = {{url|markiza.sk/relacie/slub}}
}}

'''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny televízny seriál odohrávajúci sa v 80. rokoch 20. storočia v ČSSR, ktorý sa vysiela cez pracovné dni 18:00 na TV Markíza&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; a v piatok pondelková časť na Voyo. 

== Dej ==
Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje?

== Obsadenie ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | herec
! rowspan=&quot;2&quot; | postava
! rowspan=&quot;2&quot; | povolanie
! rowspan=&quot;2&quot; | vztahy
! colspan=&quot;3&quot; | postavy
|-
! style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center&quot; | hlavná
! style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center&quot; | vedľajšia
! style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center&quot; | hosť
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Andrášovci &amp; Fraňovci
|-
| [[Kristián Baran]]
| Michal Andráš
| učiteľ telesnej výchovy a zemepisu ZDŠ SNP
|partner Kamili, bývalý manžel Zuzany, bývalý zať Márie, adoptívny otec Jakuba, starší brat Vladimíra, bývalý švagor Andre syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei a Zuzany P., kamarát Martiny, 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Adriána Brnčalová]]
| Zuzana Andrášová 
(rod. Fraňová)
| učiteľka hudobnej výchovy a slovenského jazyka ZDŠ SNP, vedúca speváckeho zboru, bývalá triedna učiteľka ôsmakov, výchovná poradkyňa
| bývalá manželka Michala, adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie,bývalá partnerka Igora, bývalá nevesta Jany a Ruda †, bývalá švagriná Vladimíra a Andrei
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Liam Mesík]]
|Jakub Kaprálik 
| dieťa, sirota
| syn Lucie † a Petera †, adoptívny syn Zuzany a Michala, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Vladimíra, Marka, Natálie a Mira
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Zuzana Tlučková]]
| Mária Fraňová
| zdravotná sestra
| matka Zuzany, bývalá svokra Michala, adoptívna babka Jakuba, bývalá partnerka Dr. Jaroslava Gregora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Filip Pavúk]]
| Vladimír Andráš
| bývalý vojak, 
čašník vo vieche
| manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, bývalý švagor Zuzany, nevl. ujo Jakuba
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Kristína Sisková]]
| Andrea Andrášová
(rod.Marková)
| triedna učiteľka siedmákov ZŠ SNP, učiteľka prírodopisu, tehotná
| manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny, švagriňa Róberta a Michala, teta Heleny, kolegyňa Zuzany, Martiny a Michala, bývalá priateľka Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Jana Pilzová]]
|Jana Andrášová
|dôchodkyňa, 
emigrovala do Švédska
|vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, adoptívna babka Jakuba, bývalá svokra Zuzany
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Ivo Gogál]]
|'''†''' Rudolf Andráš 
|zomrel na embóliu
|manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, bývalý svokor Zuzany 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Hanúskovci a Kúperová
|-
| [[Dušan Cinkota]]
| [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek
| predseda Mestského národného výboru (MNV)
| manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 3. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Gabriela Dzuríková]] 
| Zdena Hanúsková
({{Small|rod. Kupperová}})
| riaditeľka ZŠ SNP, bývalá zástupkyňa, učiteľka ruštiny, komunistka
| manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty, lúbila Juraja Gálika
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Kristián Macháček]]
| Róbert Hanúsek
| robí v knižnici, má cukrovku 
| syn Zdeny a Pavola, manžel Veroniky, polobrat Martiny, otec Heleny, synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, švagor Kamily, vnuk Marty, zať Heleny a Mareka
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Anna Magdaléna Hroboňová]]
|Veronika Hanúsková 
&lt;small&gt;( r. Marková )&lt;/small&gt;
|na rodičovskej dovolenke, vysokoškoľačka
|manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
| ---
|Helena Hanúsková
|bábätko
|dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]]
|Marta Kupperová
|dôchodkyňa,  chce sa presťahovať do Bratislavy 
|matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána a Pavla
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Horváthovci
|-
| [[Gregor Hološka]]
| Ján Horváth
| školník, údržbár a učiteľ dieleń na ZŠ SNP
| manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty, aféra Boženy
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Anikó Vargová]]
| Helena Horváthová
({{Small|rod. Kupperová}})
| vedúca lahôdok
| manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Dorota Kaľavská]]
| Barbora Horváthová
| študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu
| dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.-2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Daniel Fekete]]
| Viliam Horváth
| žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP 
| syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. -2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Zuzana Znášiková Martinková]]
|Božena 
|úradníčka
|aféra Jána
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
| style=&quot;text-align: center;&quot; |3
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Gálikovci
|-
| [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]]
| Viktor Gálik
| triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZDŠ SNP, učiteľ dejepisu 
| manžel Zlatice, otec Juraja, dedko Martiny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Dagmar Sanitrová]]
| [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková
| teraz na dôchodku, bývalá farmaceutka a predavačka v lahôdkách
| manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 2. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.,3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Juraj Rašla]]
|Juraj Gálik
|ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník
|otec Martiny, syn Zlatice a Viktora, bývalý priateľ Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.,3.
|-
! colspan=&quot;7&quot; | Valentovci
|-
| [[Štefan Skrúcaný]]
| Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]]
| predseda Krajského národného výboru (KNV),bývalý predseda mestkého národneho výboru (MNV)
| manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Eva Pavlíková]]
| Magdaléna Valentová
| zamestnankyňa [[Revolučné odborové hnutie|ROH]]
| manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.-3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]
| [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent
| detský chirurg v nemocnici, bývalý primár v nemocnici
| manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. -2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Paula Lopatovská]]
| Martina Valentová
&lt;small&gt;( rod. Gáliková )&lt;/small&gt;
| pionierska vedúca ZDŠ 
| manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Bartošovci
|-
| [[Vladimír Kobielsky]]
| [[MUDr.]] Roman Bartoš
| chirurg, primár oddelenia, komunista, podal trestné oznámenie na Dávida 
| manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida, ujo Alžbety, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Soňa Norisová]]
|[[Ing.]] Marcela Bartošová
|architektka, pracovníčka na Miestnom národnom výbore
|manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety, kolegyňa Pavla 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center; &quot; | 1.- 3. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Tatiana Čobejová]]
|Lenka Bartošová
|študentka prvého ročníka gymnázia
|páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety, kamarátka Barbory a Andreja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. -2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Liam Nemček]]
|Adam Bartoš
|žiak druhého ročníka ZŠ
|brat Richarda, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety, spolužiak Eriky
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.-2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|Sebastian Dobrovod
|Richard
|bývá v dětskom domove
|brat Adama, synovec Romana a Marcely
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center; &quot; | 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Sklenárovci
|-
|[[Eva Mores]]
|[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová
({{Small|rod. Bartošová}})
|sudkyňa, čaká dieťa, odišla od Dávida
|manželka Dávida, matka Alžbety, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Filip Tůma]]
|Dávid Sklenár
|tréner AK Bratislava 
|manžel Ivany, otec Albety, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Alica Esterková]]
|Alžbeta Sklenárová
|žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball
|dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Roháčovci
|-
|[[Anna Jakab Rakovská]]
|Hana Roháčová 
({{Small|rod. Pašková}})
|sanitárka v nemocnici, študentka zdravotnej školy, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí
|matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Milana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.- 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Peter Nádasdi]] 
|[[Poručík|por.]] Milan Roháč
|príslušník VB
|partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]]
|Andrej Roháč
|študent prvého ročníka hotelovej školy
|syn Hany a Milana, brat Eriky a Dušana, vnuk Zity, nevlastný syn Radky, kamarát Lenky a Barbory
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.-3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Nikola Urbánková]]
|Erika Roháčová
|žiačka druhého ročníka ZDŠ SNP
|dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a Dušana, vnučka Zity, nevlastná dcéra Radky, kamarátka a spolužiačka Adama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.-3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Anna Šišková]]
|Zita Pašková
|vedúca školskej jedálne 
|matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.- 2. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Dorota Tóthová]]
|Radka Malčáková
|na materskej dovolenke
|bývalá snúbenica Milana, matka Dušana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Gregorovci
|-
|[[Maroš Kramár]]
|[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Jaroslav Gregor
|lekár v nemocnici
|manžel Evy, otec Mateja, bývalý priateľ Márie 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
|[[Michaela Čobejová]]
|Eva Gregorová
|zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka 
|manželka Jaroslava, mama Mateja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Marko Kramár]]
|Matej Gregor
|mladá tenisová nádej
|páči sa mu Lenka Bartošová, syn Evy a Jaroslava
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Kollárovci
|-
| [[Marek Rozkoš]]
| Jozef Kollár
| šofér sanitky, bývalý smetiar, kamionista a osobný šofér Štefana Valenta, zostal sám 
| manžel Táne, otec Aleny, brat Maja, švagor Aleny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.-3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Ráchel Šoltésová]]
| Táňa Kollárová
| emigrovala do Rakúska, bývalá triedna učiteľka prvákov na ZŠ SNP
| manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Maja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Hugo Veselý]]
|Majo Kollár
|bývalý atlét AK Bratislava, emigroval do Norska
|brat Jozefa, švagor Táni, ujo Aleny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Markovci
|-
|[[Edita Borsová]]
|Helena Marková
| --
|matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.-3.
|-
|[[Roman Mrázik]]
|Marek Marko
| --
|otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Chalúpkovci
|-
|[[Gabriela Marcinková]]
|Natália Chalúpková
&lt;small&gt;(rod.Kapráliková)&lt;/small&gt;
|sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, chcela ukradnúť Kubka
|manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá kolegyňa Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Lukáš Dóza]]
|Miroslav Chalúpka
|stavbár, žil v Líbyi s Natáliou
|manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie †
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Kaprálikovci
|-
| [[Adam Bardy]]
| '''†''' Peter Kaprálik 
| účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel 
| manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
| [[Dana Droppová]]
| '''†''' Lucia Kapráliková 
| účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela 
| manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |zamestnanci lahôdok
|-
|[[Monika Szabó]]
|Kamila Liptáková
|predávačka v lahôdkach
|partnerka Michala, kolegyňa Heleny, švagriná Zuzany a Jozefa
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP :
|-
| [[Simona First]]
| Olinka
| bývalá upratovačka, teraz na materskej dovolenke
|mama Janka a ďalších 4 detí
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.- 3. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |bývalí žiaci ZDŠ SNP :
|-
|[[Zoja Lukýová]]
|Mária
|bývalá žiačka ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študentka strednej školy
|bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
|[[Maxim Zušťák]]
|Alexander 'Šaňi' Molnár
|bývalý žiak ôsmeho ročníka ZŠ SNP, je z cirkusanskej rodiny 
|bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |zamestnanci nemocnice :
|-
| [[Adriana Novakov]]
| [[MUDr.]] Dana Hanzelová
| detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu, emigrovala do Talianska
| manželka Rudolfa, matka Doroty, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Jaroslav Mendel]]
|[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Fábis
|riaditeľ nemocnice
|šéf Romana, Igora a Jaroslava
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Viktória Vadovičová]]
|Vierka
|zdravotná sestra
|kolegyňa Márie
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.,3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti:
|-
|[[Michal Jánoš]]
|[[Práporčík|práp.]] Marián Vlk
|príslušník ŠTB
|kolega Milana a Maroša
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.- 3. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Michal Vidan]]
| [[Práporčík|práp.]] Maroš Ondáš
| príslušník ŠTB
|kolega Milana a Mariána 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.- 3. 
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ďalšie postavy :
|-
| [[Tomáš Sitkey]]
| „Lekvár“
| taxikár, vekslák, donáša pre verejnú bezpečnosť 
| známy Michala a Vladimíra 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Danica Jurčová]]
| Jarka Virdzeková
| matrikárka
|bývalá milenka Štefana, kamarátka Natálie
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Rastislav Zvara]]
|Gustav Pekár
|horal
|milenec Zuzany
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |  
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Marko Igonda]]
| Juraj
| detský lekár v nemocnici
| známy Romana a Igora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Adam Herich]]
|Tibor Macho
|robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]]
|kolega Ivany Sklenárovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |3.
|-
| [[Zuzana Skopálová]]
| Anna Kováčová
| sociálna pracovníčka
|kontroluje adopciu Zuzany a Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.-3.
|-
|[[Alexandre Pajon]]
|Pierre
|bývá v Paríži
|páčí sa mu Zita
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |  
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Mrázovci
|-
|[[Peter Oszlík]]
|Milan Mráz
|riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru
|otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |3.
|-
|[[Jana Balzar Lieskovská]]
|Slávka Mrázová
|pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom
|matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Martina Kapráliková]]
|Bronislava Mrázová
|otec jej dal facku
|dcéra Milana a Slávky
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ostatné postavy ktoré skončili :
|-
|[[Dárius Kočí]]
|Ivan Mikuš
|horolezec, skaut
|bývalý snúbenec Martiny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
|[[Vladislav Plevčík]]
|[[JUDr.]] Emil Bobocký
|právnik
|právnik Hany Roháčovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Petra Lángová]]
|[[Dr.]] Belanová
|psychologička v manželskej a predmanželskej poradni
|kontrolovala Zuzanu a Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Michal Paulovský]]
|Hans Bauer
|pomohol Táně k emigrácii
|známý Aleny ( sestry Táni ) 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
| [[Veronika Lackovičová]]
| Zuzana Pospíšilová
| študentka medicíny
|kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Martina Majerníková Koval]]
|Gita Hanúsková
|žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou
|sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |epizódne postavy: 
|-
|[[Roman Féder]]
|[[Miroslav Válek]]
|[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]]
|kúpil básničku od Viliama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
|[[Ján Bakala]]
|Lukáš
|učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana
|páčil sa Zuzaně Fraňovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
|[[Vanesa Antovská]]
|Soňa
|mladé dievča z viechy
|známá Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
| [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]
| ----
| predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] 
|prijal Barboru Horváthovú 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Jozef Abafi]]
|Sergej Dimov
|učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ
|páčila sa mu Andrea Marková
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Daniel Gálik Zwach]]
|Ondrej Podmanický
|lyžiar, teraz na vozíčku
|operoval ho Dr. Roman Bartoš
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Diana Velčická]]
|Iveta
|má zdravotné problémy
|sesternica Marcely, &lt;nowiki&gt;''švagriná''&lt;/nowiki&gt; Romana, teta Lenky a Adama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Roman Fratrič]]
|p. František
|na dôchodku
|páčila sa mu Mária Fraňová
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Zuzana Šicková]]
|p. Kopecká
|zákazníčka v lahôdkach
|známa Heleny Horváthovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|}

== Série ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;; style=&quot;text-align:center;&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria
! rowspan=&quot;2&quot; |Časti
! colspan=&quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; | Slot
! rowspan=&quot;2&quot; | Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#BB2528; color:#000000;&quot; |
| '''[[1. séria (2025)|1]]'''
|110
| [[13. január]] [[2025]]
|[[2025|23. jún 2025]]
| rowspan=&quot;5&quot; width=&quot;100&quot; |pondelok - piatok
17:55 - 19:00
| rowspan=&quot;5&quot; |[[Súbor:Markiza.png|alt=Markíza TV|náhľad]]
|-
| style=&quot;background:#FFFF00; color:#000000;&quot; |
| '''[[2. séria (2025)|2]]'''
|70
|[[1. september]] [[2025]]
|[[5. december]] [[2025]]
|-
| style=&quot;background:#1ECA54; color:#000000;&quot; |
| '''[[3. séria (2026)|3]]'''
|100
|[[26. január]] [[2026]]
|[[19. jún]] [[2026]]
|-
| style=&quot;background:#16A4F6; color:#000000;&quot; |
| '''[[4. séria (2026)|4]]'''
|70
|[[31. august]] [[2026]]
|[[4. december]] [[2026]]
|-
|
|'''[[5. séria (2027)|5]]'''
|?
|?
|?
|}

== Časti ==

=== 1. séria (2025) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 3%;&quot;| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025)
|-
{{Časť (TV seriál)
| ep = 1
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 1
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 13. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 2
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 3
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 4
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 5
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 6
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 7
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 8
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 9
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 9
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 10
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 11
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 11
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 12
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 12
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 13
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 13
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 14
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 14
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 15
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 15
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 31. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 16
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Epizóda 16
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 17
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 17
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 18
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 18
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 19
|ep2 = 19
|pôvodný názov = Epizóda 19
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 20
|ep2 = 20
|pôvodný názov = Epizóda 20
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 21
|ep2 = 21
|pôvodný názov = Epizóda 21
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 22
|ep2 = 22
|pôvodný názov = Epizóda 22
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 23
|ep2 = 23
|pôvodný názov = Epizóda 23
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 24
|ep2 = 24
|pôvodný názov = Epizóda 24
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 25
|ep2 = 25
|pôvodný názov = Epizóda 25
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 26
|ep2 = 26
|pôvodný názov = Epizóda 26
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 27
|ep2 = 27
|pôvodný názov = Epizóda 27
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 28
|ep2 = 28
|pôvodný názov = Epizóda 28
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 29
|ep2 = 29
|pôvodný názov = Epizóda 29
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 30
|ep2 = 30
|pôvodný názov = Epizóda 30
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 31
|ep2 = 31
|pôvodný názov = Epizóda 31
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 32
|ep2 = 32
|pôvodný názov = Epizóda 32
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 33
|ep2 = 33
|pôvodný názov = Epizóda 33
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 34
|ep2 = 34
|pôvodný názov = Epizóda 34
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 35
|ep2 = 35
|pôvodný názov = Epizóda 35
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 36
|ep2 = 36
|pôvodný názov = Epizóda 36
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 37
|ep2 = 37
|pôvodný názov = Epizóda 37
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 38
|ep2 = 38
|pôvodný názov = Epizóda 38
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 39
|ep2 = 39
|pôvodný názov = Epizóda 39
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 40
|ep2 = 40
|pôvodný názov = Epizóda 40
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 41
|ep2 = 41
|pôvodný názov = Epizóda 41
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 42
|ep2 = 42
|pôvodný názov = Epizóda 42
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 43
|ep2 = 43
|pôvodný názov = Epizóda 43
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 44
|ep2 = 44
|pôvodný názov = Epizóda 44
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 45
|ep2 = 45
|pôvodný názov = Epizóda 45
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 46
|ep2 = 46
|pôvodný názov = Epizóda 46
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 47
|ep2 = 47
|pôvodný názov = Epizóda 47
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 48
|ep2 = 48
|pôvodný názov = Epizóda 48
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 49
|ep2 = 49
|pôvodný názov = Epizóda 49
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 50
|ep2 = 50
|pôvodný názov = Epizóda 50
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 51
|ep2 = 51
|pôvodný názov = Epizóda 51
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 52
|ep2 = 52
|pôvodný názov = Epizóda 52
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 53
|ep2 = 53
|pôvodný názov = Epizóda 53
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 54
|ep2 = 54
|pôvodný názov = Epizóda 54
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 55
|ep2 = 55
|pôvodný názov = Epizóda 55
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 56
|ep2 = 56
|pôvodný názov = Epizóda 56
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 31. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 57
|ep2 = 57
|pôvodný názov = Epizóda 57
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 58
|ep2 = 58
|pôvodný názov = Epizóda 58
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 59
|ep2 = 59
|pôvodný názov = Epizóda 59
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 60
|ep2 = 60
|pôvodný názov = Epizóda 60
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 61
|ep2 = 61
|pôvodný názov = Epizóda 61
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 62
|ep2 = 62
|pôvodný názov = Epizóda 62
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 63
|ep2 = 63
|pôvodný názov = Epizóda 63
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 64
|ep2 = 64
|pôvodný názov = Epizóda 64
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 65
|ep2 = 65
|pôvodný názov = Epizóda 65
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 66
|ep2 = 66
|pôvodný názov = Epizóda 66
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 67
|ep2 = 67
|pôvodný názov = Epizóda 67
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 68
|ep2 = 68
|pôvodný názov = Epizóda 68
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 69
|ep2 = 69
|pôvodný názov = Epizóda 69
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 70
|ep2 = 70
|pôvodný názov = Epizóda 70
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 71
|ep2 = 71
|pôvodný názov = Epizóda 71
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 72
|ep2 = 72
|pôvodný názov = Epizóda 72
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 73
|ep2 = 73
|pôvodný názov = Epizóda 73
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 74
|ep2 = 74
|pôvodný názov = Epizóda 74
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 75
|ep2 = 75
|pôvodný názov = Epizóda 75
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 76
|ep2 = 76
|pôvodný názov = Epizóda 76
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 77
|ep2 = 77
|pôvodný názov = Epizóda 77
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 78
|ep2 = 78
|pôvodný názov = Epizóda 78
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 79
|ep2 = 79
|pôvodný názov = Epizóda 79
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 80
|ep2 = 80
|pôvodný názov = Epizóda 80
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 81
|ep2 = 81
|pôvodný názov = Epizóda 81
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 82
|ep2 = 82
|pôvodný názov = Epizóda 82
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 83
|ep2 = 83
|pôvodný názov = Epizóda 83
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 84
|ep2 = 84
|pôvodný názov = Epizóda 84
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 85
|ep2 = 85
|pôvodný názov = Epizóda 85
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 86
|ep2 = 86
|pôvodný názov = Epizóda 86
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 87
|ep2 = 87
|pôvodný názov = Epizóda 87
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 88
|ep2 = 88
|pôvodný názov = Epizóda 88
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 89
|ep2 = 89
|pôvodný názov = Epizóda 89
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 90
|ep2 = 90
|pôvodný názov = Epizóda 90
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 91
|ep2 = 91
|pôvodný názov = Epizóda 91
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 92
|ep2 = 92
|pôvodný názov = Epizóda 92
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 93
|ep2 = 93
|pôvodný názov = Epizóda 90
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 94
|ep2 = 94
|pôvodný názov = Epizóda 94
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 95
|ep2 = 95
|pôvodný názov = Epizóda 95
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 96
|ep2 = 96
|pôvodný názov = Epizóda 96
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 97
|ep2 = 97
|pôvodný názov = Epizóda 97
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 98
|ep2 = 98
|pôvodný názov = Epizóda 98
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 99
|ep2 = 99
|pôvodný názov = Epizóda 99
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 100
|ep2 = 100
|pôvodný názov = Epizóda 100
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 101
|ep2 = 101
|pôvodný názov = Epizóda 101
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 102
|ep2 = 102
|pôvodný názov = Epizóda 102
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 103
|ep2 = 103
|pôvodný názov = Epizóda 103
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 104
|ep2 = 104
|pôvodný názov = Epizóda 104
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 105
|ep2 = 105
|pôvodný názov = Epizóda 105
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 106
|ep2 = 106
|pôvodný názov = Epizóda 106
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 107
|ep2 = 107
|pôvodný názov = Epizóda 107
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 108
|ep2 = 108
|pôvodný názov = Epizóda 108
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 109
|ep2 = 109
|pôvodný názov = Epizóda 109
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 110
|ep2 = 110
|pôvodný názov = Epizóda 110
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. jún 2025
}}
|}

=== 2. séria (2025) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;&quot; | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025)
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 111
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 111
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 112
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 112
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 113
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 113
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 114
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 114
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 115
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 115
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 116
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 116
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 8. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 117
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 117
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 118
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 118
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 119
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 119
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 120
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 120
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 121
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 121
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 122
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 122
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 123
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 123
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 124
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 124
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 125
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 125
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 126
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Epizóda 126
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 127
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 127
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 128
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 128
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 129
|ep2 = 19
|pôvodný názov = Epizóda 129
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 130
|ep2 = 20
|pôvodný názov = Epizóda 130
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 131
|ep2 = 21
|pôvodný názov = Epizóda 131
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 132
|ep2 = 22
|pôvodný názov = Epizóda 132
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 133
|ep2 = 23
|pôvodný názov = Epizóda 133
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 134
|ep2 = 24
|pôvodný názov = Epizóda 134
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 135
|ep2 = 25
|pôvodný názov = Epizóda 135
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 136
|ep2 = 26
|pôvodný názov = Epizóda 136
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 137
|ep2 = 27
|pôvodný názov = Epizóda 137
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 138
|ep2 = 28
|pôvodný názov = Epizóda 138
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 8. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 139
|ep2 = 29
|pôvodný názov = Epizóda 139
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 140
|ep2 = 30
|pôvodný názov = Epizóda 140
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 141
|ep2 = 31
|pôvodný názov = Epizóda 141
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 142
|ep2 = 32
|pôvodný názov = Epizóda 142
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. október 2025 
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 143
|ep2 = 33
|pôvodný názov = Epizóda 143
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 144
|ep2 = 34
|pôvodný názov = Epizóda 144
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 145
|ep2 = 35
|pôvodný názov = Epizóda 145
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 146
|ep2 = 36
|pôvodný názov = Epizóda 146
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 147
|ep2 = 37
|pôvodný názov = Epizóda 147
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 148
|ep2 = 38
|pôvodný názov = Epizóda 148
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 149
|ep2 = 39
|pôvodný názov = Epizóda 149
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 150
|ep2 = 40
|pôvodný názov = Epizóda 150
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 151
|ep2 = 41
|pôvodný názov = Epizóda 151
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 152
|ep2 = 42
|pôvodný názov = Epizóda 152
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. október 2035
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 153
|ep2 = 43
|pôvodný názov = Epizóda 153
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 154
|ep2 = 44
|pôvodný názov = Epizóda 154
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 155
|ep2 = 45
|pôvodný názov = Epizóda 155
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 31. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 156
|ep2 = 46
|pôvodný názov = Epizóda 156
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 157
|ep2 = 47
|pôvodný názov = Epizóda 157
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 158
|ep2 = 48
|pôvodný názov = Epizóda 158
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 159
|ep2 = 49
|pôvodný názov = Epizóda 159
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 160
|ep2 = 50
|pôvodný názov = Epizóda 160
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 161
|ep2 = 51
|pôvodný názov = Epizóda 161
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 162
|ep2 = 52
|pôvodný názov = Epizóda 162
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 163
|ep2 = 53
|pôvodný názov = Epizóda 163
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 164
|ep2 = 54
|pôvodný názov = Epizóda 164
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 165
|ep2 = 55
|pôvodný názov = Epizóda 165
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 166
|ep2 = 56
|pôvodný názov = Epizóda 166
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 167
|ep2 = 57
|pôvodný názov = Epizóda 167
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 168
|ep2 = 58
|pôvodný názov = Epizóda 168
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 169
|ep2 = 59
|pôvodný názov = Epizóda 169
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 170
|ep2 = 60
|pôvodný názov = Epizóda 170
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 171
|ep2 = 61
|pôvodný názov = Epizóda 171
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 172
|ep2 = 62
|pôvodný názov = Epizóda 172
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 173
|ep2 = 63
|pôvodný názov = Epizóda 173
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 174
|ep2 = 64
|pôvodný názov = Epizóda 174
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 175
|ep2 = 65
|pôvodný názov = Epizóda 175
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 176
|ep2 = 66
|pôvodný názov = Epizóda 176
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 177
|ep2 = 67
|pôvodný názov = Epizóda 177
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. december 20265
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 178
|ep2 = 68
|pôvodný názov = Epizóda 178
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 179
|ep2 = 69
|pôvodný názov = Epizóda 179
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 180
|ep2 = 70
|pôvodný názov = Epizóda 180
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = -
|ep2 = -
|pôvodný názov = Vianočný špeciál I. 
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. december 2025
}}
|}

=== 3. séria (2026) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;&quot;| 3. séria (26.01.2026{{--}}17.06.2026)
|-
{{Časť (TV seriál)
| ep = 181
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 1
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 26. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 182
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 2
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 27. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 183
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 3
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 28. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 184
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 4
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 29. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 185
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 5
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 30. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 186
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 6
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 2. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 187
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 7
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 3. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 188
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 8
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 4. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 189
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 9
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 5. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 190
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 10
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 6. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 191
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 11
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 9. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 192
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 12
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 10. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 193
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 13
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 12. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 194
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 14
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 13. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 195
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 15
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 16. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 196
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 16
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 17. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 197
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 17
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 18. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 198
| ep2 = 18
| pôvodný názov = Epizóda 18
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 19. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 199
| ep2 = 19
| pôvodný názov = Epizóda 19
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 20. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 200
| ep2 = 20
| pôvodný názov = Epizóda 20
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 23. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 201
| ep2 = 21
| pôvodný názov = Epizóda 21
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 24. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 202
| ep2 = 22
| pôvodný názov = Epizóda 22
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 25. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 203
| ep2 = 23
| pôvodný názov = Epizóda 23
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 26. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 204
| ep2 = 24
| pôvodný názov = Epizóda 24
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 27. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 205
| ep2 = 25
| pôvodný názov = Epizóda 25
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 2. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 206
| ep2 = 26
| pôvodný názov = Epizóda 26
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 3. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 207
| ep2 = 27
| pôvodný názov = Epizóda 27
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 4. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 208
| ep2 = 28
| pôvodný názov = Epizóda 28
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 5. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 209
| ep2 = 29
| pôvodný názov = Epizóda 29
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 6. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 210
| ep2 = 30
| pôvodný názov = Epizóda 30
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 9. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 211
| ep2 = 31
| pôvodný názov = Epizóda 31
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 10. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 212
| ep2 = 32
| pôvodný názov = Epizóda 32
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 11. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 213
| ep2 = 33
| pôvodný názov = Epizóda 34
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 12. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 214
| ep2 = 34
| pôvodný názov = Epizóda 34
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 13. marec 2036
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 215
| ep2 = 35
| pôvodný názov = Epizóda 35
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 16. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 216
| ep2 = 36
| pôvodný názov = Epizóda 36
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 17. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 217
| ep2 = 37
| pôvodný názov = Epizóda 37
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 18. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 218
| ep2 = 38
| pôvodný názov = Epizóda 38
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 19. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 219
| ep2 = 39
| pôvodný názov = Epizóda 39
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 20. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 220
| ep2 = 40
| pôvodný názov = Epizóda 40
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 23. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 221
| ep2 = 41
| pôvodný názov = Epizóda 41
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 24. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 222
| ep2 = 42
| pôvodný názov = Epizóda 42
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 25. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 223
| ep2 = 43
| pôvodný názov = Epizóda 43
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 26. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 224
| ep2 = 44
| pôvodný názov = Epizóda 44
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 27. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 225
| ep2 = 45
| pôvodný názov = Epizóda 45
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 30. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 226
| ep2 = 46
| pôvodný názov = Epizóda 46
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 31. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 227
| ep2 = 47
| pôvodný názov = Epizóda 47
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 228
| ep2 = 48
| pôvodný názov = Epizóda 48
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 229
| ep2 = 49
| pôvodný názov = Epizóda 49
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 230
| ep2 = 50
| pôvodný názov = Epizóda 50
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 231
| ep2 = 51
| pôvodný názov = Epizóda 51
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 232
| ep2 = 52
| pôvodný názov = Epizóda 52
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026
}}
|}

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]])
Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave)
Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave)
Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Gregorovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17)
Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]])
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]]
* {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}}
* {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}}
* {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}}

[[Kategória:Slovenské televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]]</text>
      <sha1>8x5uj67oabd3czqr5xulv0cyzrk0q8z</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190109</id>
      <parentid>8189795</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T10:11:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>NikolaMatouskova</username>
        <id>246180</id>
      </contributor>
      <comment>/* Obsadenie */</comment>
      <origin>8190109</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="82995" sha1="4k7bp3k68ykztk5crngtc4s2p8mobck" xml:space="preserve">{{Infobox Televízny seriál
| sk                = Sľub
| en                = 
| logo              =
| žáner             = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]]
| námet             = 
| scenár            = [[Evita Twardzik]]
| réžia             = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| obsadenie         = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová&lt;br&gt;[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš&lt;br&gt;[[Jakub Švec]] ako Igor Valent&lt;br&gt;[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková&lt;br&gt;[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová&lt;br&gt;[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik
| hudba             = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“&lt;br&gt; '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák&lt;br/&gt;'''Text a spev''': [[Dara Rolins]]
| hudba popiska     = Titulná pieseň 
| slogan            = 
| krajina           = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| jazyk             = [[slovenčina]] [[čeština]]
| počet sérií       = 11
| počet častí       = 180+1
| výkonný producent = Nikola Šmátralová
| producent         = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová 
| kamera            = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets
| strih             = Peter Kovaľ
| dĺžka             =~ 45 min.&lt;br&gt; 15 min. (181) 
| spoločnosť        = BEETLE s r. o.
| distribútor       = 
| rok orig          = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť
| tv orig           = [[TV Markíza]]
| rok sk            =2025/26 
| tv sk             = 
| formát obrazu     = [[16:9]]
| prístupnosť       = {{Veková prístupnosť|12}}
| webstránky        = {{url|markiza.sk/relacie/slub}}
}}

'''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny televízny seriál odohrávajúci sa v 80. rokoch 20. storočia v ČSSR, ktorý sa vysiela cez pracovné dni 18:00 na TV Markíza&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; a v piatok pondelková časť na Voyo. 

== Dej ==
Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje?

== Obsadenie ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | herec
! rowspan=&quot;2&quot; | postava
! rowspan=&quot;2&quot; | povolanie
! rowspan=&quot;2&quot; | vztahy
! colspan=&quot;3&quot; | postavy
|-
! style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center&quot; | hlavná
! style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center&quot; | vedľajšia
! style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center&quot; | hosť
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Andrášovci &amp; Fraňovci
|-
| [[Kristián Baran]]
| Michal Andráš
| učiteľ telesnej výchovy a zemepisu ZDŠ SNP
|partner Kamily, bývalý manžel Zuzany, bývalý zať Márie, adoptívny otec Jakuba, starší brat Vladimíra, bývalý švagor Andre syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei a Zuzany P., kamarát Martiny, 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Adriána Brnčalová]]
| Zuzana Andrášová 
(rod. Fraňová)
| učiteľka hudobnej výchovy a slovenského jazyka ZDŠ SNP, vedúca speváckeho zboru, bývalá triedna učiteľka ôsmakov, výchovná poradkyňa
| bývalá manželka Michala, adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie,bývalá partnerka Igora, bývalá nevesta Jany a Ruda †, bývalá švagriná Vladimíra a Andrei
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Liam Mesík]]
|Jakub Kaprálik 
| dieťa, sirota
| syn Lucie † a Petera †, adoptívny syn Zuzany a Michala, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Vladimíra, Marka, Natálie a Mira
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Zuzana Tlučková]]
| Mária Fraňová
| zdravotná sestra
| matka Zuzany, bývalá svokra Michala, adoptívna babka Jakuba, bývalá partnerka Dr. Jaroslava Gregora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Filip Pavúk]]
| Vladimír Andráš
| bývalý vojak, 
čašník vo vieche
| manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, bývalý švagor Zuzany, nevl. ujo Jakuba
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Kristína Sisková]]
| Andrea Andrášová
(rod.Marková)
| triedna učiteľka siedmákov ZŠ SNP, učiteľka prírodopisu, tehotná
| manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny, švagriňa Róberta a Michala, teta Heleny, kolegyňa Zuzany, Martiny a Michala, bývalá priateľka Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Jana Pilzová]]
|Jana Andrášová
|dôchodkyňa, 
emigrovala do Švédska
|vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, adoptívna babka Jakuba, bývalá svokra Zuzany
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Ivo Gogál]]
|'''†''' Rudolf Andráš 
|zomrel na embóliu
|manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, bývalý svokor Zuzany 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Hanúskovc &amp; Kupperová
|-
| [[Dušan Cinkota]]
| [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek
| predseda Mestského národného výboru (MNV)
| manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 3. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Gabriela Dzuríková]] 
| Zdena Hanúsková
({{Small|rod. Kupperová}})
| riaditeľka ZŠ SNP, bývalá zástupkyňa, učiteľka ruštiny, komunistka
| manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty, lúbila Juraja Gálika
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Kristián Macháček]]
| Róbert Hanúsek
| robí v knižnici, má cukrovku 
| syn Zdeny a Pavola, manžel Veroniky, polobrat Martiny, otec Heleny, synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, švagor Kamily, vnuk Marty, zať Heleny a Mareka
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Anna Magdaléna Hroboňová]]
|Veronika Hanúsková 
&lt;small&gt;( r. Marková )&lt;/small&gt;
|na rodičovskej dovolenke, vysokoškoľačka
|manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
| ---
|Helena Hanúsková
|bábätko
|dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]]
|Marta Kupperová
|dôchodkyňa,  chce sa presťahovať do Bratislavy 
|matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána a Pavla
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Horváthovci
|-
| [[Gregor Hološka]]
| Ján Horváth
| školník, údržbár a učiteľ dieleń na ZŠ SNP
| manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty, aféra Boženy
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Anikó Vargová]]
| Helena Horváthová
({{Small|rod. Kupperová}})
| vedúca lahôdok
| manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Dorota Kaľavská]]
| Barbora Horváthová
| študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu
| dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.-2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Daniel Fekete]]
| Viliam Horváth
| žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP 
| syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. -2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Gálikovci
|-
| [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]]
| Viktor Gálik
| triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZDŠ SNP, učiteľ dejepisu 
| manžel Zlatice, otec Juraja, dedko Martiny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Dagmar Sanitrová]]
| [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková
| teraz na dôchodku, bývalá farmaceutka a predavačka v lahôdkách
| manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 2. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.,3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Juraj Rašla]]
|Juraj Gálik
|ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník
|otec Martiny, syn Zlatice a Viktora, bývalý priateľ Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.,3.
|-
! colspan=&quot;7&quot; | Valentovci
|-
| [[Štefan Skrúcaný]]
| Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]]
| predseda Krajského národného výboru (KNV),bývalý predseda mestkého národneho výboru (MNV)
| manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Eva Pavlíková]]
| Magdaléna Valentová
| zamestnankyňa [[Revolučné odborové hnutie|ROH]]
| manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.-3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]
| [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent
| detský chirurg v nemocnici, bývalý primár v nemocnici
| manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. -2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Paula Lopatovská]]
| Martina Valentová
&lt;small&gt;( rod. Gáliková )&lt;/small&gt;
| pionierska vedúca ZDŠ 
| manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Bartošovci &amp; Antálkovci
|-
| [[Vladimír Kobielsky]]
| [[MUDr.]] Roman Bartoš
| chirurg, primár oddelenia, komunista, podal trestné oznámenie na Dávida 
| manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida, ujo Alžbety, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Soňa Norisová]]
|[[Ing.]] Marcela Bartošová
|architektka, pracovníčka na Miestnom národnom výbore
|manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety, kolegyňa Pavla 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center; &quot; | 1.- 3. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Tatiana Čobejová]]
|Lenka Bartošová
|študentka prvého ročníka gymnázia
|páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety, kamarátka Barbory a Andreja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. -2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Liam Nemček]]
|Adam Bartoš
|žiak druhého ročníka ZŠ
|brat Richarda, syn Karola, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety, spolužiak Eriky
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.-2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Sebastian Dobrovod]]
|Richard Antálek
|bývá v dětskom domove
|brat Adama, syn Karola
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center; &quot; | 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Matej Erby]]
|Karol Antálek
|bol vo väzení
|otec Richarda a Adama Bartoša
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
| style=&quot;text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Sklenárovci
|-
|[[Eva Mores]]
|[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová
({{Small|rod. Bartošová}})
|sudkyňa, čaká dieťa, odišla od Dávida
|manželka Dávida, matka Alžbety, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Filip Tůma]]
|Dávid Sklenár
|tréner AK Bratislava 
|manžel Ivany, otec Alžbety, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, partner Natálie 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Alica Esterková]]
|Alžbeta Sklenárová
|žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball
|dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Roháčovci
|-
|[[Anna Jakab Rakovská]]
|Hana Roháčová 
({{Small|rod. Pašková}})
|sanitárka v nemocnici, študentka zdravotnej školy, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí
|matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Milana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.- 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Peter Nádasdi]] 
|[[Poručík|por.]] Milan Roháč
|príslušník VB
|partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]]
|Andrej Roháč
|študent prvého ročníka hotelovej školy
|syn Hany a Milana, brat Eriky a Dušana, vnuk Zity, nevlastný syn Radky, kamarát Lenky a Barbory
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.-3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Nikola Urbánková]]
|Erika Roháčová
|žiačka druhého ročníka ZDŠ SNP
|dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a Dušana, vnučka Zity, nevlastná dcéra Radky, kamarátka a spolužiačka Adama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.-3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Anna Šišková]]
|Zita Pašková
|vedúca školskej jedálne 
|matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.- 2. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Dorota Tóthová]]
|Radka Malčáková
|na materskej dovolenke
|bývalá snúbenica Milana, matka Dušana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Gregorovci
|-
|[[Maroš Kramár]]
|[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Jaroslav Gregor
|lekár v nemocnici
|manžel Evy, otec Mateja, bývalý priateľ Márie 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
|[[Michaela Čobejová]]
|Eva Gregorová
|zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka 
|manželka Jaroslava, mama Mateja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Marko Kramár]]
|Matej Gregor
|mladá tenisová nádej
|páči sa mu Lenka Bartošová, syn Evy a Jaroslava
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Kollárovci
|-
| [[Marek Rozkoš]]
| Jozef Kollár
| šofér sanitky, bývalý smetiar, kamionista a osobný šofér Štefana Valenta, zostal sám 
| manžel Táne, otec Aleny, brat Maja, švagor Aleny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.-3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Ráchel Šoltésová]]
| Táňa Kollárová
| emigrovala do Rakúska, bývalá triedna učiteľka prvákov na ZŠ SNP
| manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Maja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Hugo Veselý]]
|Majo Kollár
|bývalý atlét AK Bratislava, emigroval do Norska
|brat Jozefa, švagor Táni, ujo Aleny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Markovci
|-
|[[Edita Borsová]]
|Helena Marková
| --
|matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.-3.
|-
|[[Roman Mrázik]]
|Marek Marko
| --
|otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Chalúpkovci
|-
|[[Gabriela Marcinková]]
|Natália Chalúpková
&lt;small&gt;(rod.Kapráliková)&lt;/small&gt;
|sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, chcela ukradnúť Kubka
|partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá kolegyňa Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Lukáš Dóza]]
|Miroslav Chalúpka
|stavbár, žil v Líbyi s Natáliou
|bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie †
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Kaprálikovci
|-
| [[Adam Bardy]]
| '''†''' Peter Kaprálik 
| účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel 
| manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
| [[Dana Droppová]]
| '''†''' Lucia Kapráliková 
| účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela 
| manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |zamestnanci lahôdok
|-
|[[Monika Szabó]]
|Kamila Liptáková
|predávačka v lahôdkach
|partnerka Michala, kolegyňa Heleny, švagriná Zuzany a Jozefa
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP :
|-
| [[Simona First]]
| Olinka
| upratovačka
|mama Janka a ďalších 4 detí
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.- 3. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |bývalí žiaci ZDŠ SNP :
|-
|[[Zoja Lukýová]]
|Mária
|bývalá žiačka ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študentka strednej školy
|bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
|[[Maxim Zušťák]]
|Alexander 'Šaňi' Molnár
|bývalý žiak ôsmeho ročníka ZŠ SNP, je z cirkusanskej rodiny 
|bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |zamestnanci nemocnice :
|-
| [[Adriana Novakov]]
| [[MUDr.]] Dana Hanzelová
| detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu, emigrovala do Talianska
| manželka Rudolfa, matka Doroty, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Jaroslav Mendel]]
|[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Fábis
|riaditeľ nemocnice
|šéf Romana, Igora a Jaroslava
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Viktória Vadovičová]]
|Vierka
|zdravotná sestra
|kolegyňa Márie
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.,3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti:
|-
|[[Michal Jánoš]]
|[[Práporčík|práp.]] Marián Vlk
|príslušník ŠTB
|kolega Milana a Maroša
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.- 3. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Michal Vidan]]
| [[Práporčík|práp.]] Maroš Ondáš
| príslušník ŠTB
|kolega Milana a Mariána 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.- 3. 
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ďalšie postavy :
|-
| [[Tomáš Sitkey]]
| „Lekvár“
| taxikár, vekslák, donáša pre verejnú bezpečnosť 
| známy Michala a Vladimíra 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Danica Jurčová]]
| Jarka Virdzeková
| matrikárka
|bývalá milenka Štefana, kamarátka Natálie
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Rastislav Zvara]]
|Gustav Pekár
|horal
|milenec Zuzany
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |  
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Adam Herich]]
|Tibor Macho
|robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]]
|kolega Ivany Sklenárovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |3.
|-
| [[Zuzana Skopálová]]
| Anna Kováčová
| sociálna pracovníčka
|kontroluje adopciu Zuzany a Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.-3.
|-
|[[Alexandre Pajon]]
|Pierre
|bývá v Paríži
|páčí sa mu Zita
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |  
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Mrázovci
|-
|[[Peter Oszlík]]
|Milan Mráz
|riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru
|otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |3.
|-
|[[Jana Balzar Lieskovská]]
|Slávka Mrázová
|pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom
|matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Martina Kapráliková]]
|Bronislava Mrázová
|otec jej dal facku
|dcéra Milana a Slávky
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ostatné postavy ktoré skončili :
|-
|[[Dárius Kočí]]
|Ivan Mikuš
|horolezec, skaut
|bývalý snúbenec Martiny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
|[[Vladislav Plevčík]]
|[[JUDr.]] Emil Bobocký
|právnik
|právnik Hany Roháčovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Petra Lángová]]
|[[Dr.]] Belanová
|psychologička v manželskej a predmanželskej poradni
|kontrolovala Zuzanu a Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Michal Paulovský]]
|Hans Bauer
|pomohol Táně k emigrácii
|známý Aleny ( sestry Táni ) 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
| [[Veronika Lackovičová]]
| Zuzana Pospíšilová
| študentka medicíny
|kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Martina Majerníková Koval]]
|Gita Hanúsková
|žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou
|sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |epizódne postavy: 
|-
|[[Zuzana Znášiková Martinková]]
|Božena
|úradnička
|páčí sa jej Jano 
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
| style=&quot;text-align: center;&quot; |
| style=&quot;text-align: center;&quot; |3.
|-
|[[Roman Féder]]
|[[Miroslav Válek]]
|[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]]
|kúpil básničku od Viliama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
|[[Ján Bakala]]
|Lukáš
|učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana
|páčil sa Zuzaně Fraňovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
|[[Vanesa Antovská]]
|Soňa
|mladé dievča z viechy
|známá Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
| [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]
| ----
| predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] 
|prijal Barboru Horváthovú 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Jozef Abafi]]
|Sergej Dimov
|učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ
|páčila sa mu Andrea Marková
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Daniel Gálik Zwach]]
|Ondrej Podmanický
|lyžiar, teraz na vozíčku
|operoval ho Dr. Roman Bartoš
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Diana Velčická]]
|Iveta
|má zdravotné problémy
|sesternica Marcely, &lt;nowiki&gt;''švagriná''&lt;/nowiki&gt; Romana, teta Lenky a Adama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Roman Fratrič]]
|p. František
|na dôchodku
|páčila sa mu Mária Fraňová
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Zuzana Šicková]]
|p. Kopecká
|zákazníčka v lahôdkach
|známa Heleny Horváthovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|}

== Série ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;; style=&quot;text-align:center;&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria
! rowspan=&quot;2&quot; |Časti
! colspan=&quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; | Slot
! rowspan=&quot;2&quot; | Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#BB2528; color:#000000;&quot; |
| '''[[1. séria (2025)|1]]'''
|110
| [[13. január]] [[2025]]
|[[2025|23. jún 2025]]
| rowspan=&quot;5&quot; width=&quot;100&quot; |pondelok - piatok
17:55 - 19:00
| rowspan=&quot;5&quot; |[[Súbor:Markiza.png|alt=Markíza TV|náhľad]]
|-
| style=&quot;background:#FFFF00; color:#000000;&quot; |
| '''[[2. séria (2025)|2]]'''
|70
|[[1. september]] [[2025]]
|[[5. december]] [[2025]]
|-
| style=&quot;background:#1ECA54; color:#000000;&quot; |
| '''[[3. séria (2026)|3]]'''
|100
|[[26. január]] [[2026]]
|[[19. jún]] [[2026]]
|-
| style=&quot;background:#16A4F6; color:#000000;&quot; |
| '''[[4. séria (2026)|4]]'''
|70
|[[31. august]] [[2026]]
|[[4. december]] [[2026]]
|-
|
|'''[[5. séria (2027)|5]]'''
|?
|?
|?
|}

== Časti ==

=== 1. séria (2025) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 3%;&quot;| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025)
|-
{{Časť (TV seriál)
| ep = 1
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 1
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 13. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 2
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 3
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 4
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 5
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 6
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 7
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 8
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 9
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 9
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 10
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 11
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 11
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 12
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 12
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 13
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 13
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 14
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 14
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 15
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 15
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 31. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 16
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Epizóda 16
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 17
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 17
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 18
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 18
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 19
|ep2 = 19
|pôvodný názov = Epizóda 19
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 20
|ep2 = 20
|pôvodný názov = Epizóda 20
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 21
|ep2 = 21
|pôvodný názov = Epizóda 21
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 22
|ep2 = 22
|pôvodný názov = Epizóda 22
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 23
|ep2 = 23
|pôvodný názov = Epizóda 23
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 24
|ep2 = 24
|pôvodný názov = Epizóda 24
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 25
|ep2 = 25
|pôvodný názov = Epizóda 25
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 26
|ep2 = 26
|pôvodný názov = Epizóda 26
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 27
|ep2 = 27
|pôvodný názov = Epizóda 27
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 28
|ep2 = 28
|pôvodný názov = Epizóda 28
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 29
|ep2 = 29
|pôvodný názov = Epizóda 29
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 30
|ep2 = 30
|pôvodný názov = Epizóda 30
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 31
|ep2 = 31
|pôvodný názov = Epizóda 31
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 32
|ep2 = 32
|pôvodný názov = Epizóda 32
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 33
|ep2 = 33
|pôvodný názov = Epizóda 33
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 34
|ep2 = 34
|pôvodný názov = Epizóda 34
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 35
|ep2 = 35
|pôvodný názov = Epizóda 35
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 36
|ep2 = 36
|pôvodný názov = Epizóda 36
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 37
|ep2 = 37
|pôvodný názov = Epizóda 37
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 38
|ep2 = 38
|pôvodný názov = Epizóda 38
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 39
|ep2 = 39
|pôvodný názov = Epizóda 39
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 40
|ep2 = 40
|pôvodný názov = Epizóda 40
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 41
|ep2 = 41
|pôvodný názov = Epizóda 41
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 42
|ep2 = 42
|pôvodný názov = Epizóda 42
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 43
|ep2 = 43
|pôvodný názov = Epizóda 43
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 44
|ep2 = 44
|pôvodný názov = Epizóda 44
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 45
|ep2 = 45
|pôvodný názov = Epizóda 45
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 46
|ep2 = 46
|pôvodný názov = Epizóda 46
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 47
|ep2 = 47
|pôvodný názov = Epizóda 47
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 48
|ep2 = 48
|pôvodný názov = Epizóda 48
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 49
|ep2 = 49
|pôvodný názov = Epizóda 49
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 50
|ep2 = 50
|pôvodný názov = Epizóda 50
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 51
|ep2 = 51
|pôvodný názov = Epizóda 51
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 52
|ep2 = 52
|pôvodný názov = Epizóda 52
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 53
|ep2 = 53
|pôvodný názov = Epizóda 53
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 54
|ep2 = 54
|pôvodný názov = Epizóda 54
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 55
|ep2 = 55
|pôvodný názov = Epizóda 55
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 56
|ep2 = 56
|pôvodný názov = Epizóda 56
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 31. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 57
|ep2 = 57
|pôvodný názov = Epizóda 57
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 58
|ep2 = 58
|pôvodný názov = Epizóda 58
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 59
|ep2 = 59
|pôvodný názov = Epizóda 59
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 60
|ep2 = 60
|pôvodný názov = Epizóda 60
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 61
|ep2 = 61
|pôvodný názov = Epizóda 61
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 62
|ep2 = 62
|pôvodný názov = Epizóda 62
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 63
|ep2 = 63
|pôvodný názov = Epizóda 63
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 64
|ep2 = 64
|pôvodný názov = Epizóda 64
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 65
|ep2 = 65
|pôvodný názov = Epizóda 65
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 66
|ep2 = 66
|pôvodný názov = Epizóda 66
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 67
|ep2 = 67
|pôvodný názov = Epizóda 67
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 68
|ep2 = 68
|pôvodný názov = Epizóda 68
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 69
|ep2 = 69
|pôvodný názov = Epizóda 69
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 70
|ep2 = 70
|pôvodný názov = Epizóda 70
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 71
|ep2 = 71
|pôvodný názov = Epizóda 71
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 72
|ep2 = 72
|pôvodný názov = Epizóda 72
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 73
|ep2 = 73
|pôvodný názov = Epizóda 73
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 74
|ep2 = 74
|pôvodný názov = Epizóda 74
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 75
|ep2 = 75
|pôvodný názov = Epizóda 75
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 76
|ep2 = 76
|pôvodný názov = Epizóda 76
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 77
|ep2 = 77
|pôvodný názov = Epizóda 77
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 78
|ep2 = 78
|pôvodný názov = Epizóda 78
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 79
|ep2 = 79
|pôvodný názov = Epizóda 79
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 80
|ep2 = 80
|pôvodný názov = Epizóda 80
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 81
|ep2 = 81
|pôvodný názov = Epizóda 81
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 82
|ep2 = 82
|pôvodný názov = Epizóda 82
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 83
|ep2 = 83
|pôvodný názov = Epizóda 83
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 84
|ep2 = 84
|pôvodný názov = Epizóda 84
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 85
|ep2 = 85
|pôvodný názov = Epizóda 85
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 86
|ep2 = 86
|pôvodný názov = Epizóda 86
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 87
|ep2 = 87
|pôvodný názov = Epizóda 87
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 88
|ep2 = 88
|pôvodný názov = Epizóda 88
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 89
|ep2 = 89
|pôvodný názov = Epizóda 89
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 90
|ep2 = 90
|pôvodný názov = Epizóda 90
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 91
|ep2 = 91
|pôvodný názov = Epizóda 91
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 92
|ep2 = 92
|pôvodný názov = Epizóda 92
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 93
|ep2 = 93
|pôvodný názov = Epizóda 90
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 94
|ep2 = 94
|pôvodný názov = Epizóda 94
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 95
|ep2 = 95
|pôvodný názov = Epizóda 95
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 96
|ep2 = 96
|pôvodný názov = Epizóda 96
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 97
|ep2 = 97
|pôvodný názov = Epizóda 97
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 98
|ep2 = 98
|pôvodný názov = Epizóda 98
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 99
|ep2 = 99
|pôvodný názov = Epizóda 99
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 100
|ep2 = 100
|pôvodný názov = Epizóda 100
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 101
|ep2 = 101
|pôvodný názov = Epizóda 101
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 102
|ep2 = 102
|pôvodný názov = Epizóda 102
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 103
|ep2 = 103
|pôvodný názov = Epizóda 103
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 104
|ep2 = 104
|pôvodný názov = Epizóda 104
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 105
|ep2 = 105
|pôvodný názov = Epizóda 105
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 106
|ep2 = 106
|pôvodný názov = Epizóda 106
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 107
|ep2 = 107
|pôvodný názov = Epizóda 107
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 108
|ep2 = 108
|pôvodný názov = Epizóda 108
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 109
|ep2 = 109
|pôvodný názov = Epizóda 109
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 110
|ep2 = 110
|pôvodný názov = Epizóda 110
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. jún 2025
}}
|}

=== 2. séria (2025) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;&quot; | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025)
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 111
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 111
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 112
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 112
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 113
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 113
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 114
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 114
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 115
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 115
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 116
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 116
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 8. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 117
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 117
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 118
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 118
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 119
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 119
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 120
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 120
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 121
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 121
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 122
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 122
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 123
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 123
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 124
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 124
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 125
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 125
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 126
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Epizóda 126
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 127
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 127
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 128
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 128
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 129
|ep2 = 19
|pôvodný názov = Epizóda 129
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 130
|ep2 = 20
|pôvodný názov = Epizóda 130
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 131
|ep2 = 21
|pôvodný názov = Epizóda 131
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 132
|ep2 = 22
|pôvodný názov = Epizóda 132
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 133
|ep2 = 23
|pôvodný názov = Epizóda 133
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 134
|ep2 = 24
|pôvodný názov = Epizóda 134
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 135
|ep2 = 25
|pôvodný názov = Epizóda 135
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 136
|ep2 = 26
|pôvodný názov = Epizóda 136
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 137
|ep2 = 27
|pôvodný názov = Epizóda 137
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 138
|ep2 = 28
|pôvodný názov = Epizóda 138
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 8. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 139
|ep2 = 29
|pôvodný názov = Epizóda 139
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 140
|ep2 = 30
|pôvodný názov = Epizóda 140
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 141
|ep2 = 31
|pôvodný názov = Epizóda 141
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 142
|ep2 = 32
|pôvodný názov = Epizóda 142
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. október 2025 
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 143
|ep2 = 33
|pôvodný názov = Epizóda 143
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 144
|ep2 = 34
|pôvodný názov = Epizóda 144
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 145
|ep2 = 35
|pôvodný názov = Epizóda 145
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 146
|ep2 = 36
|pôvodný názov = Epizóda 146
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 147
|ep2 = 37
|pôvodný názov = Epizóda 147
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 148
|ep2 = 38
|pôvodný názov = Epizóda 148
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 149
|ep2 = 39
|pôvodný názov = Epizóda 149
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 150
|ep2 = 40
|pôvodný názov = Epizóda 150
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 151
|ep2 = 41
|pôvodný názov = Epizóda 151
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 152
|ep2 = 42
|pôvodný názov = Epizóda 152
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. október 2035
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 153
|ep2 = 43
|pôvodný názov = Epizóda 153
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 154
|ep2 = 44
|pôvodný názov = Epizóda 154
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 155
|ep2 = 45
|pôvodný názov = Epizóda 155
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 31. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 156
|ep2 = 46
|pôvodný názov = Epizóda 156
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 157
|ep2 = 47
|pôvodný názov = Epizóda 157
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 158
|ep2 = 48
|pôvodný názov = Epizóda 158
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 159
|ep2 = 49
|pôvodný názov = Epizóda 159
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 160
|ep2 = 50
|pôvodný názov = Epizóda 160
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 161
|ep2 = 51
|pôvodný názov = Epizóda 161
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 162
|ep2 = 52
|pôvodný názov = Epizóda 162
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 163
|ep2 = 53
|pôvodný názov = Epizóda 163
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 164
|ep2 = 54
|pôvodný názov = Epizóda 164
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 165
|ep2 = 55
|pôvodný názov = Epizóda 165
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 166
|ep2 = 56
|pôvodný názov = Epizóda 166
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 167
|ep2 = 57
|pôvodný názov = Epizóda 167
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 168
|ep2 = 58
|pôvodný názov = Epizóda 168
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 169
|ep2 = 59
|pôvodný názov = Epizóda 169
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 170
|ep2 = 60
|pôvodný názov = Epizóda 170
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 171
|ep2 = 61
|pôvodný názov = Epizóda 171
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 172
|ep2 = 62
|pôvodný názov = Epizóda 172
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 173
|ep2 = 63
|pôvodný názov = Epizóda 173
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 174
|ep2 = 64
|pôvodný názov = Epizóda 174
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 175
|ep2 = 65
|pôvodný názov = Epizóda 175
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 176
|ep2 = 66
|pôvodný názov = Epizóda 176
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 177
|ep2 = 67
|pôvodný názov = Epizóda 177
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. december 20265
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 178
|ep2 = 68
|pôvodný názov = Epizóda 178
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 179
|ep2 = 69
|pôvodný názov = Epizóda 179
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 180
|ep2 = 70
|pôvodný názov = Epizóda 180
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = -
|ep2 = -
|pôvodný názov = Vianočný špeciál I. 
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. december 2025
}}
|}

=== 3. séria (2026) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;&quot;| 3. séria (26.01.2026{{--}}17.06.2026)
|-
{{Časť (TV seriál)
| ep = 181
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 1
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 26. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 182
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 2
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 27. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 183
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 3
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 28. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 184
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 4
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 29. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 185
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 5
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 30. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 186
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 6
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 2. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 187
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 7
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 3. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 188
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 8
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 4. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 189
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 9
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 5. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 190
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 10
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 6. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 191
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 11
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 9. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 192
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 12
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 10. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 193
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 13
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 12. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 194
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 14
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 13. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 195
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 15
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 16. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 196
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 16
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 17. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 197
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 17
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 18. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 198
| ep2 = 18
| pôvodný názov = Epizóda 18
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 19. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 199
| ep2 = 19
| pôvodný názov = Epizóda 19
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 20. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 200
| ep2 = 20
| pôvodný názov = Epizóda 20
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 23. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 201
| ep2 = 21
| pôvodný názov = Epizóda 21
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 24. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 202
| ep2 = 22
| pôvodný názov = Epizóda 22
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 25. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 203
| ep2 = 23
| pôvodný názov = Epizóda 23
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 26. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 204
| ep2 = 24
| pôvodný názov = Epizóda 24
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 27. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 205
| ep2 = 25
| pôvodný názov = Epizóda 25
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 2. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 206
| ep2 = 26
| pôvodný názov = Epizóda 26
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 3. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 207
| ep2 = 27
| pôvodný názov = Epizóda 27
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 4. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 208
| ep2 = 28
| pôvodný názov = Epizóda 28
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 5. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 209
| ep2 = 29
| pôvodný názov = Epizóda 29
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 6. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 210
| ep2 = 30
| pôvodný názov = Epizóda 30
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 9. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 211
| ep2 = 31
| pôvodný názov = Epizóda 31
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 10. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 212
| ep2 = 32
| pôvodný názov = Epizóda 32
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 11. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 213
| ep2 = 33
| pôvodný názov = Epizóda 34
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 12. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 214
| ep2 = 34
| pôvodný názov = Epizóda 34
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 13. marec 2036
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 215
| ep2 = 35
| pôvodný názov = Epizóda 35
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 16. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 216
| ep2 = 36
| pôvodný názov = Epizóda 36
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 17. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 217
| ep2 = 37
| pôvodný názov = Epizóda 37
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 18. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 218
| ep2 = 38
| pôvodný názov = Epizóda 38
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 19. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 219
| ep2 = 39
| pôvodný názov = Epizóda 39
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 20. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 220
| ep2 = 40
| pôvodný názov = Epizóda 40
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 23. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 221
| ep2 = 41
| pôvodný názov = Epizóda 41
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 24. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 222
| ep2 = 42
| pôvodný názov = Epizóda 42
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 25. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 223
| ep2 = 43
| pôvodný názov = Epizóda 43
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 26. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 224
| ep2 = 44
| pôvodný názov = Epizóda 44
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 27. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 225
| ep2 = 45
| pôvodný názov = Epizóda 45
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 30. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 226
| ep2 = 46
| pôvodný názov = Epizóda 46
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 31. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 227
| ep2 = 47
| pôvodný názov = Epizóda 47
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 228
| ep2 = 48
| pôvodný názov = Epizóda 48
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 229
| ep2 = 49
| pôvodný názov = Epizóda 49
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 230
| ep2 = 50
| pôvodný názov = Epizóda 50
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 231
| ep2 = 51
| pôvodný názov = Epizóda 51
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 232
| ep2 = 52
| pôvodný názov = Epizóda 52
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026
}}
|}

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]])
Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave)
Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave)
Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Gregorovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17)
Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]])
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]]
* {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}}
* {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}}
* {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}}

[[Kategória:Slovenské televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]]</text>
      <sha1>4k7bp3k68ykztk5crngtc4s2p8mobck</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190110</id>
      <parentid>8190109</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T10:12:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>NikolaMatouskova</username>
        <id>246180</id>
      </contributor>
      <comment>/* Obsadenie */</comment>
      <origin>8190110</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="83123" sha1="qw57w1gngkfvdvan614ezjud6j1xspz" xml:space="preserve">{{Infobox Televízny seriál
| sk                = Sľub
| en                = 
| logo              =
| žáner             = výpravný rodinný a komediálny dobový [[seriál]]
| námet             = 
| scenár            = [[Evita Twardzik]]
| réžia             = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| obsadenie         = [[Adriána Brnčalová]] ako Zuzana Fraňová&lt;br&gt;[[Kristián Baran]] ako Michal Andráš&lt;br&gt;[[Jakub Švec]] ako Igor Valent&lt;br&gt;[[Gabriela Dzuríková]] ako Zdena Hanúsková&lt;br&gt;[[Ráchel Šoltésová]] ako Táňa Kollárová&lt;br&gt;[[Michal Ďuriš]] ako Viktor Gálik
| hudba             = [[Dara Rolins]] – „[[Sľub (pieseň)|Sľub]]“&lt;br&gt; '''Hudba''': Peter Graus, Tomáš Zubák&lt;br/&gt;'''Text a spev''': [[Dara Rolins]]
| hudba popiska     = Titulná pieseň 
| slogan            = 
| krajina           = {{Minivlajka|Slovensko|w}}
| jazyk             = [[slovenčina]] [[čeština]]
| počet sérií       = 11
| počet častí       = 180+1
| výkonný producent = Nikola Šmátralová
| producent         = Alexandra Dubovská, Ivana Luknárová 
| kamera            = Michal Adamec, Šimon Ciprich, Slavomír Maxian, Milan Minarík, Peter Nôta, Volodymyr Ostapets
| strih             = Peter Kovaľ
| dĺžka             =~ 45 min.&lt;br&gt; 15 min. (181) 
| spoločnosť        = BEETLE s r. o.
| distribútor       = 
| rok orig          = [[13. január]] [[2025]] – súčasnosť
| tv orig           = [[TV Markíza]]
| rok sk            =2025/26 
| tv sk             = 
| formát obrazu     = [[16:9]]
| prístupnosť       = {{Veková prístupnosť|12}}
| webstránky        = {{url|markiza.sk/relacie/slub}}
}}

'''''Sľub''''' je slovenský denný výpravný rodinný komediálny televízny seriál odohrávajúci sa v 80. rokoch 20. storočia v ČSSR, ktorý sa vysiela cez pracovné dni 18:00 na TV Markíza&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nový denný rodinný seriál Sľub vás do 80. rokov prenesie už 13. januára 2025 {{!}} TV Markíza | url = https://www.markiza.sk/clanok/942227-novy-denny-rodinny-serial-slub-vas-do-80-rokov-prenesie-uz-13-januara-2025 | vydavateľ = www.markiza.sk | dátum prístupu = 2024-12-26 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; a v piatok pondelková časť na Voyo. 

== Dej ==
Píše sa 3. september 1984, prvý deň nového školského roku 1984/1985. Prváčikovia plní očakávaní, rebelantskí tínedžeri aj učitelia prichádzajú do Základnej školy SNP so svojimi radosťami, snami, ale aj menšími či väčšími tajomstvami. Príbeh prepletá nielen osudy [[Žiak (škola)|žiakov]], [[učiteľ]]ov, ale aj celých rodín, ktoré sú poznačené dianím v [[Československá socialistická republika|ČSSR]] aj v okolitom svete.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; V seriáli sledujeme príbeh učiteľky a jej manžela, ktorých o pokoj pripraví sestrina emigrácia na západ. Spoznávame rodinu riaditeľa školy, ktorú spája aj rozdeľuje jedno veľké tajomstvo, alebo rodinu malého prváčika, ktorá prejde príchodom nového školského roka viacerými životnými skúškami. V niekedy úsmevných, inokedy vážnejších príbehoch sa sľubuje vernosť aj nenávisť, no najmä – hľadá sa životná láska. Tak je to aj v prípade obľúbenej učiteľky ôsmakov Zuzany ([[Adriána Brnčalová]]), ktorej život sa v jeden moment obráti naruby. Musí sa postarať o malé dieťa svojich najlepších priateľov. Nie je na to však sama. Okrem starostlivosti o malého Kubka tak rieši aj boj medzi rozumom a srdcom. Vyhrá ho seriózny a úspešný detský chirurg Igor ([[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]), ktorého jej chce dohodiť jej mama Mária ([[Zuzana Tlučková]]), alebo divoký a trochu nezodpovedný učiteľ Michal ([[Kristián Baran]]), s ktorým sa stále smeje?

== Obsadenie ==
{| class=&quot;wikitable sortable&quot;
|-
! rowspan=&quot;2&quot; | herec
! rowspan=&quot;2&quot; | postava
! rowspan=&quot;2&quot; | povolanie
! rowspan=&quot;2&quot; | vztahy
! colspan=&quot;3&quot; | postavy
|-
! style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center&quot; | hlavná
! style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center&quot; | vedľajšia
! style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center&quot; | hosť
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Andrášovci &amp; Fraňovci
|-
| [[Kristián Baran]]
| Michal Andráš
| učiteľ telesnej výchovy a zemepisu ZDŠ SNP
|partner Kamily, bývalý manžel Zuzany, bývalý zať Márie, adoptívny otec Jakuba, starší brat Vladimíra, bývalý švagor Andre syn Jany a Ruda †, bývalý partner Andrei a Zuzany P., kamarát Martiny, 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Adriána Brnčalová]]
| Zuzana Andrášová 
(rod. Fraňová)
| učiteľka hudobnej výchovy a slovenského jazyka ZDŠ SNP, vedúca speváckeho zboru, bývalá triedna učiteľka ôsmakov, výchovná poradkyňa
| bývalá manželka Michala, adoptívna matka Jakuba, dcéra Márie,bývalá partnerka Igora, bývalá nevesta Jany a Ruda †, bývalá švagriná Vladimíra a Andrei
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Liam Mesík]]
|Jakub Kaprálik 
| dieťa, sirota
| syn Lucie † a Petera †, adoptívny syn Zuzany a Michala, adoptívny vnuk Márie, Jaroslava, Jany a Ruda †, synovec Vladimíra, Marka, Natálie a Mira
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Zuzana Tlučková]]
| Mária Fraňová
| zdravotná sestra
| matka Zuzany, bývalá svokra Michala, adoptívna babka Jakuba, bývalá partnerka Dr. Jaroslava Gregora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Filip Pavúk]]
| Vladimír Andráš
| bývalý vojak, 
čašník vo vieche
| manžel Andrei, syn Jany a Ruda †, brat Michala, bývalý švagor Zuzany, nevl. ujo Jakuba
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Kristína Sisková]]
| Andrea Andrášová
(rod.Marková)
| triedna učiteľka siedmákov ZŠ SNP, učiteľka prírodopisu, tehotná
| manželka Vlada, sestra Veroniky, dcéra Heleny, švagriňa Róberta a Michala, teta Heleny, kolegyňa Zuzany, Martiny a Michala, bývalá priateľka Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Jana Pilzová]]
|Jana Andrášová
|dôchodkyňa, 
emigrovala do Švédska
|vdova po Rudovi †, matka Michala a Vladimíra, adoptívna babka Jakuba, bývalá svokra Zuzany
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Ivo Gogál]]
|'''†''' Rudolf Andráš 
|zomrel na embóliu
|manžel Jany, otec Michala a Vladimíra, adoptívny dedko Jakuba, bývalý svokor Zuzany 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Hanúskovc &amp; Kupperová
|-
| [[Dušan Cinkota]]
| [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] Pavol Hanúsek
| predseda Mestského národného výboru (MNV)
| manžel Zdeny, otec Róberta, nevlastný otec Martiny, svokor Veroniky, dedo Heleny, švagor Heleny a Jána, strýko Barbory a Viliama, zať Marty, brat Gity
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 3. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Gabriela Dzuríková]] 
| Zdena Hanúsková
({{Small|rod. Kupperová}})
| riaditeľka ZŠ SNP, bývalá zástupkyňa, učiteľka ruštiny, komunistka
| manželka Pavola, matka Róberta a Martiny, svokra Veroniky, babka Heleny, sestra Heleny, svokra Igora, švagriná Gity a Jana, teta Barbory a Viliama, dcéra Marty, lúbila Juraja Gálika
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Kristián Macháček]]
| Róbert Hanúsek
| robí v knižnici, má cukrovku 
| syn Zdeny a Pavola, manžel Veroniky, polobrat Martiny, otec Heleny, synovec Heleny, Jana a Gity, bratranec Barbory a Viliama, švagor Kamily, vnuk Marty, zať Heleny a Mareka
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Anna Magdaléna Hroboňová]]
|Veronika Hanúsková 
&lt;small&gt;( r. Marková )&lt;/small&gt;
|na rodičovskej dovolenke, vysokoškoľačka
|manželka Róberta, matka Heleny, sestra Andrei, dcéra Heleny a Mareka, nevesta Zdeny a Pavola
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
| ---
|Helena Hanúsková
|bábätko
|dcéra Róberta a Veroniky, vnučka Zdeny, Pavola, Heleny a Mareka, neter Martiny, Barbory a Viliama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]]
|Marta Kupperová
|dôchodkyňa,  chce sa presťahovať do Bratislavy 
|matka Zdeny a Heleny, babka Róberta, Barbory, Viliama a Martiny, prababka Heleny, svokra Jána a Pavla
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Horváthovci
|-
| [[Gregor Hološka]]
| Ján Horváth
| školník, údržbár a učiteľ dieleń na ZŠ SNP
| manžel Heleny, otec Barbory a Viliama, švagor Zdeny a Pavla, ujo Róberta a Martiny, zať Marty, aféra Boženy
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Anikó Vargová]]
| Helena Horváthová
({{Small|rod. Kupperová}})
| vedúca lahôdok
| manželka Jána, matka Barbory a Viliama, sestra Zdeny, švagriná Pavla, teta Róberta a Martiny, dcéra Marty
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Dorota Kaľavská]]
| Barbora Horváthová
| študentka prvého ročníka herectva na konzervatóriu
| dcéra Heleny a Jána, sestra Viliama, neter Zdeny a Pavla, sesternica Róberta a Martiny, teta Heleny, vnučka Marty
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.-2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Daniel Fekete]]
| Viliam Horváth
| žiak siedmeho ročníka ZDŠ SNP 
| syn Heleny a Jána, brat Barbory, synovec Zdeny a Pavla, bratranec Róberta a Martiny, ujo Heleny, kamarát a spolužiak Alžbety, vnuk Marty
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. -2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Gálikovci
|-
| [[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]]
| Viktor Gálik
| triedny učiteľ druhákov, bývalý riaditeľ a zástupca ZDŠ SNP, učiteľ dejepisu 
| manžel Zlatice, otec Juraja, dedko Martiny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Dagmar Sanitrová]]
| [[Magister farmácie|PhMr.]] Zlatica Gáliková
| teraz na dôchodku, bývalá farmaceutka a predavačka v lahôdkách
| manželka Viktora, matka Juraja, babka Martiny 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 2. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.,3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Juraj Rašla]]
|Juraj Gálik
|ukrýval sa pred VB, podpísal spoluprácu s ŠTB, lesník
|otec Martiny, syn Zlatice a Viktora, bývalý priateľ Zdeny, svokor Igora, spolužiak a kamoš Romana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.,3.
|-
! colspan=&quot;7&quot; | Valentovci
|-
| [[Štefan Skrúcaný]]
| Štefan Valent, [[Kandidát vied|CSc.]]
| predseda Krajského národného výboru (KNV),bývalý predseda mestkého národneho výboru (MNV)
| manžel Magdalény, otec Igora, svokor Martiny, bývalý milenec Jarky a Natálie, kamarát Viktora
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Eva Pavlíková]]
| Magdaléna Valentová
| zamestnankyňa [[Revolučné odborové hnutie|ROH]]
| manželka Štefana, matka Igora, svokra Martiny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.-3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Jakub Švec (herec)|Jakub Švec]]
| [[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr]]. Igor Valent
| detský chirurg v nemocnici, bývalý primár v nemocnici
| manžel Martiny, syn Magdalény a Štefana, zať Zdeny a Juraja, švagor Róberta, bývalý partner Zuzany, kolega Romana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. -2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Paula Lopatovská]]
| Martina Valentová
&lt;small&gt;( rod. Gáliková )&lt;/small&gt;
| pionierska vedúca ZDŠ 
| manželka Igora, dcéra Zdeny a Juraja, vnučka Zlatice, Viktora a Marty, polorodá sestra Róberta, nevesta Štefana a Magdalény, teta Heleny, švagriňa Veroniky, neter Heleny a Jána, sesternice Barbory a Viliama, bývalá snúbenica Ivana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Bartošovci &amp; Antálkovci
|-
| [[Vladimír Kobielsky]]
| [[MUDr.]] Roman Bartoš
| chirurg, primár oddelenia, komunista, podal trestné oznámenie na Dávida 
| manžel Marcely, otec Lenky, adoptívny otec Adama, brat Ivany, švagor Dávida, ujo Alžbety, bývalý milenec Dany, kamarát Igora a Juraja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Soňa Norisová]]
|[[Ing.]] Marcela Bartošová
|architektka, pracovníčka na Miestnom národnom výbore
|manželka Romana, matka Lenky, adoptívna mama Adama, švagriňa Ivany a Dávida, teta Alžbety, kolegyňa Pavla 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center; &quot; | 1.- 3. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Tatiana Čobejová]]
|Lenka Bartošová
|študentka prvého ročníka gymnázia
|páči sa jej Matej, dcéra Marcely a Romana, nevlastná sestra Adama, neter Ivany a Dávida, sesternica Alžbety, kamarátka Barbory a Andreja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. -2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Liam Nemček]]
|Adam Bartoš
|žiak druhého ročníka ZŠ
|brat Richarda, syn Karola, adoptívny syn Marcely a Romana, nevlastný brat Lenky, nevl. synovec Ivany a Dávida, nevl. bratranec Alžbety, spolužiak Eriky
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1.-2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Sebastian Dobrovod]]
|Richard Antálek
|bývá v dětskom domove
|brat Adama, syn Karola
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center; &quot; | 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Matej Erby]]
|Karol Antálek
|bol vo väzení
|otec Richarda a Adama Bartoša
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Sklenárovci
|-
|[[Eva Mores]]
|[[Doktor práv|JUDr.]] Ivana Sklenárová
({{Small|rod. Bartošová}})
|sudkyňa, čaká dieťa, odišla od Dávida
|manželka Dávida, matka Alžbety, sestra Romana, švagriná Marcely, teta Lenky a nevl. teta Adama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Filip Tůma]]
|Dávid Sklenár
|tréner AK Bratislava 
|manžel Ivany, otec Alžbety, švagor Romana a Marcely, ujo Lenky a nev. ujo Adama, partner Natálie 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Alica Esterková]]
|Alžbeta Sklenárová
|žiačka siedmeho ročníka ZŠ, hrá basketball
|dcéra Ivany a Dávida, neter Romana a Marcely, sesternica Lenky a nevl. sesternica Adama, spolužiačka a kamarátka Viliama 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Roháčovci
|-
|[[Anna Jakab Rakovská]]
|Hana Roháčová 
({{Small|rod. Pašková}})
|sanitárka v nemocnici, študentka zdravotnej školy, bývalá predavačka v lahôdkach, bola vo väzení za krádež peniazí
|matka Andreja a Eriky, dcéra Zity, partnerka Milana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.- 3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Peter Nádasdi]] 
|[[Poručík|por.]] Milan Roháč
|príslušník VB
|partner Hany, otec Andreja, Eriky a Dušana, bývalý zať Zity, bývalý snúbenec Radky
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Ondrej Kandráč mladší|Ondrej Kandráč ml.]]
|Andrej Roháč
|študent prvého ročníka hotelovej školy
|syn Hany a Milana, brat Eriky a Dušana, vnuk Zity, nevlastný syn Radky, kamarát Lenky a Barbory
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.-3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Nikola Urbánková]]
|Erika Roháčová
|žiačka druhého ročníka ZDŠ SNP
|dcéra Hany a Milana, sestra Andreja a Dušana, vnučka Zity, nevlastná dcéra Radky, kamarátka a spolužiačka Adama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.-3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Anna Šišková]]
|Zita Pašková
|vedúca školskej jedálne 
|matka Hany, vdova, babka Andreja a Eriky, svokra Milana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.- 2. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Dorota Tóthová]]
|Radka Malčáková
|na materskej dovolenke
|bývalá snúbenica Milana, matka Dušana
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Gregorovci
|-
|[[Maroš Kramár]]
|[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Jaroslav Gregor
|lekár v nemocnici
|manžel Evy, otec Mateja, bývalý priateľ Márie 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
|[[Michaela Čobejová]]
|Eva Gregorová
|zástupkyňa na škole SNP a bývalá riaditeľka školy v Banskej Bystrici, učiteľka matematiky, eštebačka 
|manželka Jaroslava, mama Mateja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Marko Kramár]]
|Matej Gregor
|mladá tenisová nádej
|páči sa mu Lenka Bartošová, syn Evy a Jaroslava
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Kollárovci
|-
| [[Marek Rozkoš]]
| Jozef Kollár
| šofér sanitky, bývalý smetiar, kamionista a osobný šofér Štefana Valenta, zostal sám 
| manžel Táne, otec Aleny, brat Maja, švagor Aleny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.-3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Ráchel Šoltésová]]
| Táňa Kollárová
| emigrovala do Rakúska, bývalá triedna učiteľka prvákov na ZŠ SNP
| manželka Jozefa, matka Aleny, sestra Aleny, švagriná Maja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; | 1. 
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Hugo Veselý]]
|Majo Kollár
|bývalý atlét AK Bratislava, emigroval do Norska
|brat Jozefa, švagor Táni, ujo Aleny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Markovci
|-
|[[Edita Borsová]]
|Helena Marková
| --
|matka Andrei a Veroniky, svokra Róberta, babka Heleny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.-3.
|-
|[[Roman Mrázik]]
|Marek Marko
| --
|otec Andrei a Veroniky, svokor Róberta, dedo Heleny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Chalúpkovci
|-
|[[Gabriela Marcinková]]
|Natália Chalúpková
&lt;small&gt;(rod.Kapráliková)&lt;/small&gt;
|sanitárka, bývalá referentka MNV, žila v Líbyi s manželom, chcela ukradnúť Kubka
|partnerka Dávida, bývalá manželka Miroslava, bývalá milenka Štefana, bývalá kolegyňa Zuzany a Michala, sestra Petera †, švagriná Lucie †, teta Kubka
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Lukáš Dóza]]
|Miroslav Chalúpka
|stavbár, žil v Líbyi s Natáliou
|bývalý manžel Natálie, partner Dagmar, ujo Kubka, švagor Petra † a Lucie †
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Kaprálikovci
|-
| [[Adam Bardy]]
| '''†''' Peter Kaprálik 
| účastník smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrel 
| manžel Lucie, otec Jakuba, brat Natálie, švagor Miroslava, najlepší kamarát Zuzany a Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
| [[Dana Droppová]]
| '''†''' Lucia Kapráliková 
| účastníčka smrteľnej autonehody na Námestí 1. mája, pri ktorej zomrela 
| manželka Petra, matka Jakuba, švagriná Natálie a Miroslava, najlepšia kamarátka Zuzany a Michala 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |zamestnanci lahôdok
|-
|[[Monika Szabó]]
|Kamila Liptáková
|predávačka v lahôdkach
|partnerka Michala, kolegyňa Heleny, švagriná Zuzany a Jozefa
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ďalší zamestnanci ZDŠ SNP :
|-
| [[Simona First]]
| Olinka
| upratovačka
|mama Janka a ďalších 4 detí
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.- 3. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |bývalí žiaci ZDŠ SNP :
|-
|[[Zoja Lukýová]]
|Mária
|bývalá žiačka ôsmeho ročníka ZŠ SNP, študentka strednej školy
|bývalá spolužiačka Barbory, Lenky, Andreja a Alexandera
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
|[[Maxim Zušťák]]
|Alexander 'Šaňi' Molnár
|bývalý žiak ôsmeho ročníka ZŠ SNP, je z cirkusanskej rodiny 
|bývalý spolužiak Barbory, Lenky, Márie a Andreja
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |zamestnanci nemocnice :
|-
| [[Adriana Novakov]]
| [[MUDr.]] Dana Hanzelová
| detská lekárka, vracia sa z Banskej Bystrice urobiť si v nemocnici atestáciu, emigrovala do Talianska
| manželka Rudolfa, matka Doroty, kolegyňa Romana, Igora a Jaroslava, bývalá milenka Romana 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Jaroslav Mendel]]
|[[Doktor všeobecného lekárstva|MUDr.]] Fábis
|riaditeľ nemocnice
|šéf Romana, Igora a Jaroslava
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Viktória Vadovičová]]
|Vierka
|zdravotná sestra
|kolegyňa Márie
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.,3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |príslušníci štátnej a verejnej bezpečnosti:
|-
|[[Michal Jánoš]]
|[[Práporčík|práp.]] Marián Vlk
|príslušník ŠTB
|kolega Milana a Maroša
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.- 3. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Michal Vidan]]
| [[Práporčík|práp.]] Maroš Ondáš
| príslušník ŠTB
|kolega Milana a Mariána 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.- 3. 
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ďalšie postavy :
|-
| [[Tomáš Sitkey]]
| „Lekvár“
| taxikár, vekslák, donáša pre verejnú bezpečnosť 
| známy Michala a Vladimíra 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
| [[Danica Jurčová]]
| Jarka Virdzeková
| matrikárka
|bývalá milenka Štefana, kamarátka Natálie
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. - 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Rastislav Zvara]]
|Gustav Pekár
|horal
|milenec Zuzany
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |  
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Adam Herich]]
|Tibor Macho
|robí na súde a je aj donášač pre [[Štátna bezpečnosť|ŠTB]]
|kolega Ivany Sklenárovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |3.
|-
| [[Zuzana Skopálová]]
| Anna Kováčová
| sociálna pracovníčka
|kontroluje adopciu Zuzany a Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1. 
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.-3.
|-
|[[Alexandre Pajon]]
|Pierre
|bývá v Paríži
|páčí sa mu Zita
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |  
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 3.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |Mrázovci
|-
|[[Peter Oszlík]]
|Milan Mráz
|riaditeľ v rafinérii, ktorý týral svoju bývalú manželku a dcéru
|otec Bronislavy, bývalý manžel Slávky 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |3.
|-
|[[Jana Balzar Lieskovská]]
|Slávka Mrázová
|pacientka Dr. Bartoša, rozvedená, bola týraná bývalým manželom
|matka Bronislavy, bývalá manželka Milana Mráza
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Martina Kapráliková]]
|Bronislava Mrázová
|otec jej dal facku
|dcéra Milana a Slávky
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
! colspan=&quot;7&quot; |ostatné postavy ktoré skončili :
|-
|[[Dárius Kočí]]
|Ivan Mikuš
|horolezec, skaut
|bývalý snúbenec Martiny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |2.
|-
|[[Vladislav Plevčík]]
|[[JUDr.]] Emil Bobocký
|právnik
|právnik Hany Roháčovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Petra Lángová]]
|[[Dr.]] Belanová
|psychologička v manželskej a predmanželskej poradni
|kontrolovala Zuzanu a Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Michal Paulovský]]
|Hans Bauer
|pomohol Táně k emigrácii
|známý Aleny ( sestry Táni ) 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
| [[Veronika Lackovičová]]
| Zuzana Pospíšilová
| študentka medicíny
|kamarátka Igora, bývalá partnerka Michala Andráša
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Martina Majerníková Koval]]
|Gita Hanúsková
|žena v domácnosti, žije v dome po tete s rodinou
|sestra Pavola, švagriná Zdeny, teta Roberta a nevl. teta Martiny
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; | 1.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
! colspan=&quot;7&quot; |epizódne postavy: 
|-
|[[Zuzana Znášiková Martinková]]
|Božena
|úradnička
|páčí sa jej Jano 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 3.
|-
|[[Roman Féder]]
|[[Miroslav Válek]]
|[[Zoznam ministrov kultúry Slovenskej republiky|Minister kultúry SSR]]
|kúpil básničku od Viliama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
|[[Ján Bakala]]
|Lukáš
|učiteľ, v Polsku ho spoznala Zuzana
|páčil sa Zuzaně Fraňovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
|[[Vanesa Antovská]]
|Soňa
|mladé dievča z viechy
|známá Michala
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; | 2.
|-
| [[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]
| ----
| predseda prijímacej komisie [[Konzervatórium (Bratislava, Tolstého 11)|konzervatória]] 
|prijal Barboru Horváthovú 
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |2.
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |
|-
|[[Jozef Abafi]]
|Sergej Dimov
|učiteľ leningradskej školy, chcel utiecť na západ
|páčila sa mu Andrea Marková
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Daniel Gálik Zwach]]
|Ondrej Podmanický
|lyžiar, teraz na vozíčku
|operoval ho Dr. Roman Bartoš
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Diana Velčická]]
|Iveta
|má zdravotné problémy
|sesternica Marcely, &lt;nowiki&gt;''švagriná''&lt;/nowiki&gt; Romana, teta Lenky a Adama
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Roman Fratrič]]
|p. František
|na dôchodku
|páčila sa mu Mária Fraňová
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|-
|[[Zuzana Šicková]]
|p. Kopecká
|zákazníčka v lahôdkach
|známa Heleny Horváthovej
| style=&quot;background: #D3FFDD; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #FFE1E2; text-align: center;&quot; |
| style=&quot;background: #D8EBFF; text-align: center;&quot; |1.
|}

== Série ==
{|class=&quot;wikitable sortable&quot;; style=&quot;text-align:center;&quot;
! colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;2&quot; | Séria
! rowspan=&quot;2&quot; |Časti
! colspan=&quot;2&quot; | Pôvodne vysielané
! rowspan=&quot;2&quot; | Slot
! rowspan=&quot;2&quot; | Stanica
|-
! Premiéra série
! Finále série
|-
| style=&quot;background:#BB2528; color:#000000;&quot; |
| '''[[1. séria (2025)|1]]'''
|110
| [[13. január]] [[2025]]
|[[2025|23. jún 2025]]
| rowspan=&quot;5&quot; width=&quot;100&quot; |pondelok - piatok
17:55 - 19:00
| rowspan=&quot;5&quot; |[[Súbor:Markiza.png|alt=Markíza TV|náhľad]]
|-
| style=&quot;background:#FFFF00; color:#000000;&quot; |
| '''[[2. séria (2025)|2]]'''
|70
|[[1. september]] [[2025]]
|[[5. december]] [[2025]]
|-
| style=&quot;background:#1ECA54; color:#000000;&quot; |
| '''[[3. séria (2026)|3]]'''
|100
|[[26. január]] [[2026]]
|[[19. jún]] [[2026]]
|-
| style=&quot;background:#16A4F6; color:#000000;&quot; |
| '''[[4. séria (2026)|4]]'''
|70
|[[31. august]] [[2026]]
|[[4. december]] [[2026]]
|-
|
|'''[[5. séria (2027)|5]]'''
|?
|?
|?
|}

== Časti ==

=== 1. séria (2025) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #BB2528; color: #000; width: 3%;&quot;| 1. séria (13.01.2025{{--}}23.06.2025)
|-
{{Časť (TV seriál)
| ep = 1
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 1
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 13. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 2
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 2
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 3
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 3
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 4
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 4
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 5
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 5
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 6
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 6
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 7
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 7
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 8
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 8
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 9
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 9
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 10
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 10
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 11
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 11
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 12
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 12
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 13
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 13
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 14
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 14
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 15
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 15
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 31. január 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 16
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Epizóda 16
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 17
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 17
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 18
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 18
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 19
|ep2 = 19
|pôvodný názov = Epizóda 19
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 20
|ep2 = 20
|pôvodný názov = Epizóda 20
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 21
|ep2 = 21
|pôvodný názov = Epizóda 21
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 22
|ep2 = 22
|pôvodný názov = Epizóda 22
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 23
|ep2 = 23
|pôvodný názov = Epizóda 23
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 24
|ep2 = 24
|pôvodný názov = Epizóda 24
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 25
|ep2 = 25
|pôvodný názov = Epizóda 25
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 26
|ep2 = 26
|pôvodný názov = Epizóda 26
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 27
|ep2 = 27
|pôvodný názov = Epizóda 27
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 28
|ep2 = 28
|pôvodný názov = Epizóda 28
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 29
|ep2 = 29
|pôvodný názov = Epizóda 29
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 30
|ep2 = 30
|pôvodný názov = Epizóda 30
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 31
|ep2 = 31
|pôvodný názov = Epizóda 31
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 32
|ep2 = 32
|pôvodný názov = Epizóda 32
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 33
|ep2 = 33
|pôvodný názov = Epizóda 33
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 34
|ep2 = 34
|pôvodný názov = Epizóda 34
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 35
|ep2 = 35
|pôvodný názov = Epizóda 35
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. február 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 36
|ep2 = 36
|pôvodný názov = Epizóda 36
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 37
|ep2 = 37
|pôvodný názov = Epizóda 37
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 38
|ep2 = 38
|pôvodný názov = Epizóda 38
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 39
|ep2 = 39
|pôvodný názov = Epizóda 39
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 40
|ep2 = 40
|pôvodný názov = Epizóda 40
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 41
|ep2 = 41
|pôvodný názov = Epizóda 41
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 42
|ep2 = 42
|pôvodný názov = Epizóda 42
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 43
|ep2 = 43
|pôvodný názov = Epizóda 43
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 44
|ep2 = 44
|pôvodný názov = Epizóda 44
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 45
|ep2 = 45
|pôvodný názov = Epizóda 45
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 46
|ep2 = 46
|pôvodný názov = Epizóda 46
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 47
|ep2 = 47
|pôvodný názov = Epizóda 47
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 48
|ep2 = 48
|pôvodný názov = Epizóda 48
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 49
|ep2 = 49
|pôvodný názov = Epizóda 49
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 50
|ep2 = 50
|pôvodný názov = Epizóda 50
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 51
|ep2 = 51
|pôvodný názov = Epizóda 51
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 52
|ep2 = 52
|pôvodný názov = Epizóda 52
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 53
|ep2 = 53
|pôvodný názov = Epizóda 53
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 54
|ep2 = 54
|pôvodný názov = Epizóda 54
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 55
|ep2 = 55
|pôvodný názov = Epizóda 55
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 56
|ep2 = 56
|pôvodný názov = Epizóda 56
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 31. marec 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 57
|ep2 = 57
|pôvodný názov = Epizóda 57
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 58
|ep2 = 58
|pôvodný názov = Epizóda 58
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 59
|ep2 = 59
|pôvodný názov = Epizóda 59
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 60
|ep2 = 60
|pôvodný názov = Epizóda 60
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 61
|ep2 = 61
|pôvodný názov = Epizóda 61
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 62
|ep2 = 62
|pôvodný názov = Epizóda 62
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 8. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 63
|ep2 = 63
|pôvodný názov = Epizóda 63
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 64
|ep2 = 64
|pôvodný názov = Epizóda 64
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 65
|ep2 = 65
|pôvodný názov = Epizóda 65
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 66
|ep2 = 66
|pôvodný názov = Epizóda 66
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 67
|ep2 = 67
|pôvodný názov = Epizóda 67
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 68
|ep2 = 68
|pôvodný názov = Epizóda 68
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 69
|ep2 = 69
|pôvodný názov = Epizóda 69
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 70
|ep2 = 70
|pôvodný názov = Epizóda 70
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 71
|ep2 = 71
|pôvodný názov = Epizóda 71
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 72
|ep2 = 72
|pôvodný názov = Epizóda 72
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 73
|ep2 = 73
|pôvodný názov = Epizóda 73
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 74
|ep2 = 74
|pôvodný názov = Epizóda 74
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 75
|ep2 = 75
|pôvodný názov = Epizóda 75
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. apríl 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 76
|ep2 = 76
|pôvodný názov = Epizóda 76
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. apríl 2025}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 77
|ep2 = 77
|pôvodný názov = Epizóda 77
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 78
|ep2 = 78
|pôvodný názov = Epizóda 78
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 79
|ep2 = 79
|pôvodný názov = Epizóda 79
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 80
|ep2 = 80
|pôvodný názov = Epizóda 80
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 81
|ep2 = 81
|pôvodný názov = Epizóda 81
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 82
|ep2 = 82
|pôvodný názov = Epizóda 82
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 83
|ep2 = 83
|pôvodný názov = Epizóda 83
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 84
|ep2 = 84
|pôvodný názov = Epizóda 84
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 85
|ep2 = 85
|pôvodný názov = Epizóda 85
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 86
|ep2 = 86
|pôvodný názov = Epizóda 86
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 87
|ep2 = 87
|pôvodný názov = Epizóda 87
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 88
|ep2 = 88
|pôvodný názov = Epizóda 88
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 89
|ep2 = 89
|pôvodný názov = Epizóda 89
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 90
|ep2 = 90
|pôvodný názov = Epizóda 90
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 91
|ep2 = 91
|pôvodný názov = Epizóda 91
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 92
|ep2 = 92
|pôvodný názov = Epizóda 92
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 93
|ep2 = 93
|pôvodný názov = Epizóda 90
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 94
|ep2 = 94
|pôvodný názov = Epizóda 94
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. máj 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 95
|ep2 = 95
|pôvodný názov = Epizóda 95
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 96
|ep2 = 96
|pôvodný názov = Epizóda 96
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 97
|ep2 = 97
|pôvodný názov = Epizóda 97
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 98
|ep2 = 98
|pôvodný názov = Epizóda 98
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 99
|ep2 = 99
|pôvodný názov = Epizóda 99
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 100
|ep2 = 100
|pôvodný názov = Epizóda 100
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 101
|ep2 = 101
|pôvodný názov = Epizóda 101
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 102
|ep2 = 102
|pôvodný názov = Epizóda 102
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 103
|ep2 = 103
|pôvodný názov = Epizóda 103
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 104
|ep2 = 104
|pôvodný názov = Epizóda 104
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 105
|ep2 = 105
|pôvodný názov = Epizóda 105
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 106
|ep2 = 106
|pôvodný názov = Epizóda 106
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 107
|ep2 = 107
|pôvodný názov = Epizóda 107
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 108
|ep2 = 108
|pôvodný názov = Epizóda 108
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 109
|ep2 = 109
|pôvodný názov = Epizóda 109
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. jún 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 110
|ep2 = 110
|pôvodný názov = Epizóda 110
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. jún 2025
}}
|}

=== 2. séria (2025) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #FFFF00; color: #000; width: 3%;&quot; | 2. séria (01.09.2025{{--}}05.12.2025)
|-
{{Časť (TV seriál)
|ep = 111
|ep2 = 1
|pôvodný názov = Epizóda 111
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 112
|ep2 = 2
|pôvodný názov = Epizóda 112
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 113
|ep2 = 3
|pôvodný názov = Epizóda 113
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 114
|ep2 = 4
|pôvodný názov = Epizóda 114
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 115
|ep2 = 5
|pôvodný názov = Epizóda 115
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 116
|ep2 = 6
|pôvodný názov = Epizóda 116
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 8. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 117
|ep2 = 7
|pôvodný názov = Epizóda 117
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 118
|ep2 = 8
|pôvodný názov = Epizóda 118
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 119
|ep2 = 9
|pôvodný názov = Epizóda 119
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 120
|ep2 = 10
|pôvodný názov = Epizóda 120
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 121
|ep2 = 11
|pôvodný názov = Epizóda 121
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 122
|ep2 = 12
|pôvodný názov = Epizóda 122
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 123
|ep2 = 13
|pôvodný názov = Epizóda 123
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 124
|ep2 = 14
|pôvodný názov = Epizóda 124
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 125
|ep2 = 15
|pôvodný názov = Epizóda 125
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 126
|ep2 = 16
|pôvodný názov = Epizóda 126
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 127
|ep2 = 17
|pôvodný názov = Epizóda 127
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 128
|ep2 = 18
|pôvodný názov = Epizóda 128
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 129
|ep2 = 19
|pôvodný názov = Epizóda 129
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 130
|ep2 = 20
|pôvodný názov = Epizóda 130
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 131
|ep2 = 21
|pôvodný názov = Epizóda 131
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 132
|ep2 = 22
|pôvodný názov = Epizóda 132
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. september 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 133
|ep2 = 23
|pôvodný názov = Epizóda 133
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 134
|ep2 = 24
|pôvodný názov = Epizóda 134
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 135
|ep2 = 25
|pôvodný názov = Epizóda 135
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 136
|ep2 = 26
|pôvodný názov = Epizóda 136
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 137
|ep2 = 27
|pôvodný názov = Epizóda 137
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 138
|ep2 = 28
|pôvodný názov = Epizóda 138
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 8. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 139
|ep2 = 29
|pôvodný názov = Epizóda 139
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 9. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 140
|ep2 = 30
|pôvodný názov = Epizóda 140
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 141
|ep2 = 31
|pôvodný názov = Epizóda 141
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 142
|ep2 = 32
|pôvodný názov = Epizóda 142
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. október 2025 
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 143
|ep2 = 33
|pôvodný názov = Epizóda 143
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 15. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 144
|ep2 = 34
|pôvodný názov = Epizóda 144
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 16. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 145
|ep2 = 35
|pôvodný názov = Epizóda 145
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 146
|ep2 = 36
|pôvodný názov = Epizóda 146
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 147
|ep2 = 37
|pôvodný názov = Epizóda 147
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 148
|ep2 = 38
|pôvodný názov = Epizóda 148
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 22. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 149
|ep2 = 39
|pôvodný názov = Epizóda 149
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 23. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 150
|ep2 = 40
|pôvodný názov = Epizóda 150
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 151
|ep2 = 41
|pôvodný názov = Epizóda 151
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 152
|ep2 = 42
|pôvodný názov = Epizóda 152
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. október 2035
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 153
|ep2 = 43
|pôvodný názov = Epizóda 153
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 29. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 154
|ep2 = 44
|pôvodný názov = Epizóda 154
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 30. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 155
|ep2 = 45
|pôvodný názov = Epizóda 155
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 31. október 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 156
|ep2 = 46
|pôvodný názov = Epizóda 156
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 157
|ep2 = 47
|pôvodný názov = Epizóda 157
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 158
|ep2 = 48
|pôvodný názov = Epizóda 158
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 159
|ep2 = 49
|pôvodný názov = Epizóda 159
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 6. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 160
|ep2 = 50
|pôvodný názov = Epizóda 160
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 7. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 161
|ep2 = 51
|pôvodný názov = Epizóda 161
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 10. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 162
|ep2 = 52
|pôvodný názov = Epizóda 162
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 163
|ep2 = 53
|pôvodný názov = Epizóda 163
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 12. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 164
|ep2 = 54
|pôvodný názov = Epizóda 164
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 13. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 165
|ep2 = 55
|pôvodný názov = Epizóda 165
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 14. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 166
|ep2 = 56
|pôvodný názov = Epizóda 166
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 17. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 167
|ep2 = 57
|pôvodný názov = Epizóda 167
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 18. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 168
|ep2 = 58
|pôvodný názov = Epizóda 168
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 19. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 169
|ep2 = 59
|pôvodný názov = Epizóda 169
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 20. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 170
|ep2 = 60
|pôvodný názov = Epizóda 170
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 21. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 171
|ep2 = 61
|pôvodný názov = Epizóda 171
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 24. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 172
|ep2 = 62
|pôvodný názov = Epizóda 172
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 25. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 173
|ep2 = 63
|pôvodný názov = Epizóda 173
|réžia = Adriana Totiková &amp; Vladimír Fischer
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 26. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 174
|ep2 = 64
|pôvodný názov = Epizóda 174
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 27. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 175
|ep2 = 65
|pôvodný názov = Epizóda 175
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 28. november 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 176
|ep2 = 66
|pôvodný názov = Epizóda 176
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 1. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 177
|ep2 = 67
|pôvodný názov = Epizóda 177
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 2. december 20265
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 178
|ep2 = 68
|pôvodný názov = Epizóda 178
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 3. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 179
|ep2 = 69
|pôvodný názov = Epizóda 179
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 4. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = 180
|ep2 = 70
|pôvodný názov = Epizóda 180
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 5. december 2025
}}
{{Časť (TV seriál)
|ep = -
|ep2 = -
|pôvodný názov = Vianočný špeciál I. 
|réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
|scenár = –
|pôvodné uvedenie = 11. december 2025
}}
|}

=== 3. séria (2026) ===
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;width:100%; margin:auto&quot;
|-
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;&quot;| №
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;&quot;| #
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 8%;&quot;| Názov
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 31%;&quot;| Réžia
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 22%;&quot;| Scenár
! style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 13%;&quot;| Premiéra&lt;br /&gt;{{minivlajka|Slovensko}}
|-
! colspan=&quot;8&quot; style=&quot;background: #1ECA54; color: #000; width: 3%;&quot;| 3. séria (26.01.2026{{--}}17.06.2026)
|-
{{Časť (TV seriál)
| ep = 181
| ep2 = 1
| pôvodný názov = Epizóda 1
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 26. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 182
| ep2 = 2
| pôvodný názov = Epizóda 2
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 27. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 183
| ep2 = 3
| pôvodný názov = Epizóda 3
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 28. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 184
| ep2 = 4
| pôvodný názov = Epizóda 4
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 29. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 185
| ep2 = 5
| pôvodný názov = Epizóda 5
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 30. január 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 186
| ep2 = 6
| pôvodný názov = Epizóda 6
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 2. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 187
| ep2 = 7
| pôvodný názov = Epizóda 7
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 3. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 188
| ep2 = 8
| pôvodný názov = Epizóda 8
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 4. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 189
| ep2 = 9
| pôvodný názov = Epizóda 9
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 5. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 190
| ep2 = 10
| pôvodný názov = Epizóda 10
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 6. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 191
| ep2 = 11
| pôvodný názov = Epizóda 11
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 9. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 192
| ep2 = 12
| pôvodný názov = Epizóda 12
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 10. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 193
| ep2 = 13
| pôvodný názov = Epizóda 13
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 12. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 194
| ep2 = 14
| pôvodný názov = Epizóda 14
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 13. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 195
| ep2 = 15
| pôvodný názov = Epizóda 15
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 16. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 196
| ep2 = 16
| pôvodný názov = Epizóda 16
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 17. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 197
| ep2 = 17
| pôvodný názov = Epizóda 17
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 18. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 198
| ep2 = 18
| pôvodný názov = Epizóda 18
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 19. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 199
| ep2 = 19
| pôvodný názov = Epizóda 19
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 20. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 200
| ep2 = 20
| pôvodný názov = Epizóda 20
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 23. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 201
| ep2 = 21
| pôvodný názov = Epizóda 21
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 24. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 202
| ep2 = 22
| pôvodný názov = Epizóda 22
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 25. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 203
| ep2 = 23
| pôvodný názov = Epizóda 23
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 26. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 204
| ep2 = 24
| pôvodný názov = Epizóda 24
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 27. február 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 205
| ep2 = 25
| pôvodný názov = Epizóda 25
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 2. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 206
| ep2 = 26
| pôvodný názov = Epizóda 26
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 3. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 207
| ep2 = 27
| pôvodný názov = Epizóda 27
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 4. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 208
| ep2 = 28
| pôvodný názov = Epizóda 28
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 5. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 209
| ep2 = 29
| pôvodný názov = Epizóda 29
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 6. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 210
| ep2 = 30
| pôvodný názov = Epizóda 30
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 9. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 211
| ep2 = 31
| pôvodný názov = Epizóda 31
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 10. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 212
| ep2 = 32
| pôvodný názov = Epizóda 32
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 11. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 213
| ep2 = 33
| pôvodný názov = Epizóda 34
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 12. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 214
| ep2 = 34
| pôvodný názov = Epizóda 34
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 13. marec 2036
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 215
| ep2 = 35
| pôvodný názov = Epizóda 35
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 16. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 216
| ep2 = 36
| pôvodný názov = Epizóda 36
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 17. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 217
| ep2 = 37
| pôvodný názov = Epizóda 37
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 18. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 218
| ep2 = 38
| pôvodný názov = Epizóda 38
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 19. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 219
| ep2 = 39
| pôvodný názov = Epizóda 39
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 20. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 220
| ep2 = 40
| pôvodný názov = Epizóda 40
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 23. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 221
| ep2 = 41
| pôvodný názov = Epizóda 41
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 24. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 222
| ep2 = 42
| pôvodný názov = Epizóda 42
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 25. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 223
| ep2 = 43
| pôvodný názov = Epizóda 43
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 26. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 224
| ep2 = 44
| pôvodný názov = Epizóda 44
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 27. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 225
| ep2 = 45
| pôvodný názov = Epizóda 45
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 30. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 226
| ep2 = 46
| pôvodný názov = Epizóda 46
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 31. marec 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 227
| ep2 = 47
| pôvodný názov = Epizóda 47
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 1. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 228
| ep2 = 48
| pôvodný názov = Epizóda 48
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 2. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 229
| ep2 = 49
| pôvodný názov = Epizóda 49
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 7. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 230
| ep2 = 50
| pôvodný názov = Epizóda 50
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 8. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 231
| ep2 = 51
| pôvodný názov = Epizóda 51
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 9. apríl 2026
}}
{{Časť (TV seriál)
| ep = 232
| ep2 = 52
| pôvodný názov = Epizóda 52
| réžia = Matúš Libovič, Vlado Fischer, Miloslav Volný
| scenár = –
| pôvodné uvedenie = 10. apríl 2026
}}
|}

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Cyklotrasa R11 Dúbravka - centrum (Bratislava), prejazd 24.3.2022.jpg|Exteriér Základnej školy SNP (v skutočnosti [[Spojená škola internátna pre žiakov so zrakovým postihnutím]] na [[Svrčia ulica|Svrčej ulici]] 6 v [[Bratislava|Bratislave]])
Súbor:Druzba internat 2007 (cropped).jpg|Budova domu služieb, kde sa nachádzajú aj lahôdky Heleny Horváthovej (v skutočnosti budova [[kongresové centrum|kongresového centra]] [[Univerzita Komenského v Bratislave, Vysokoškolský internát Družba|vysokoškolského internátu Družba]] v Bratislave)
Talichova Bratislava.jpg|Bytový dom rodiny Horváthovcov a Hanúskovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Talichova ulica (Bratislava)|Talichovej ulici]] 6 v Bratislave)
Súbor:Bratislava Tobrucká 02 01.jpg|Bytový dom rodiny Bartošovcov, Gálikovcov a Gregorovcov (v skutočnosti bytový dom na [[Tobrucká ulica|Tobruckej ulici]] 2, [[Medená ulica (Bratislava)|Medenej ulici]] 10 a [[Vajanského nábrežie (Bratislava)|Vajanského nábreží]] 15 – 17)
Súbor:Garaze_Bratislava.jpg|Miesto, kde sa nachádzala [[garáž]] kapely Roba Hanúska a jeho spoluhráčov (v skutočnosti [[Koncerty na garážach]])
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.markiza.sk/relacie/slub ''Sľub''] na [[Facebook|TV Markíza]]
* {{Csfd film|id=1605585|názov=Sľub}}
* {{Imdb film|id=tt35082595|názov=Sľub}}
* {{Fdb film|id=202120|názov=Sľub}}

[[Kategória:Slovenské televízne seriály]]
[[Kategória:Televízne seriály TV Markíza]]
[[Kategória:Televízne seriály z roku 2025]]</text>
      <sha1>qw57w1gngkfvdvan614ezjud6j1xspz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Štátny sekretariát</title>
    <ns>0</ns>
    <id>724477</id>
    <revision>
      <id>8189852</id>
      <parentid>7992538</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:43:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukas565</username>
        <id>251676</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Sekcia pre všeobecné záležitosti */ vymenovanie nového substitúta</comment>
      <origin>8189852</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8067" sha1="c8iok3vcfygy7vy88tu2hy10nvvu2vn" xml:space="preserve">{{Infobox Kongregácia Rímskej kúrie
 | Názov               = Štátny sekretariát
 | Názov latinsky      = Status Secretaria, Segreteria di Stato
 | Obrázok             =  
 | Popis               = 
 | Sídlo               =  [[Apoštolský palác]], [[Vatikán]]
 | Prefekt             = [[kardinál]] [[Pietro Parolin]]
 | Prefekt odkedy      =  2013
 | Sekretár            = [[arcibiskup]] [[Edgar Peña Parra]]
 | Sekretár odkedy     =  2018
 | Podsekretári        = [[Paul Richard Gallagher]]
 | Podsekretár odkedy  =  2014
 | Založenie dátum     = [[1487]]
 | Založenie osoba     = [[Inocent VIII.]]
}}

'''Štátny sekretariát''' ({{Vjz|lat|''Secretariatus Status''}}) je najdôležitejšou inštitúciou [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]]. Udržiava diplomatické vzťahy [[Svätá stolica|Svätej stolice]] s inými [[štát]]mi a zodpovedá za politiku [[Svätá stolica|Svätej stolice]] a tým aj [[Vatikán]]u. Štátny sekretariát sa člení na Sekciu pre všeobecné záležitosti, Sekciu pre vzťahy so štátmi a Sekciu diplomatického personálu.

== História ==
Štátny sekretariát je založený na stredovekej inštitúcii pápežských tajomníkov, ktorá bola prvýkrát doložená v [[Avignon]]e v roku [[1338]] a bola vytvorená podľa anglo-francúzskeho štýlu. Ich úlohou bola politická a finančná [[korešpondencia]] a vzťah k dokumentom z pápežskej kancelárie a pápežskej komory rozšíril ich okruh a zdalo sa, že v [[15. storočie|15. storočí]] bolo možné poveriť vlastných tajných tajomníkov dôvernou korešpondenciou. Prechod k vytvoreniu vlastnej autority nebol doteraz preskúmaný, ale jej jadrom bolo nezávislé vedenie registra tajomníkmi. Zriadenie stálych nunciatúr od roku [[1500]] si vyžadovalo [[úrad]], ktorý spracovával správy nunciov a odovzdával im pokyny [[pápež]]a. Tajomník bol vždy len podriadený, podpisovať bol oprávnený iba [[kardinál]], obyčajne pápežov synovec, preto nazývaný aj ''kardinál nepot''. Tajomník bol teda podriadený pápežovi a nepotovi zároveň, mal však právo hlásiť sa [[pápež]]ovi. Okolo roku [[1570]] bolo v jeho kancelárii niekoľko pisárov, [[archivár]] a šifrový [[tajomník]], ako aj [[tajomník]] pre latinské listy a [[tajomník]] pre listy [[knieža]]tám. V roku [[1605]] sa prvýkrát objavil titul ''štátneho tajomníka''. Rastúce úlohy pápežskej diplomacie následne viedli k rozšíreniu Štátneho sekretariátu; Tajomníkovi pomáhal substitút, návrhy korešpondencie zabezpečovali zapisovatelia, z jediného zapisovateľa tajnej korešpondencie sa vedúcim ministrom stal ''štátny tajomník'', od roku [[1644]] [[kardinál]]. Samostatnú zodpovednosť vo svojej oblasti podnikania dostal formálne až vtedy, keď ústava Romanum decet Pontificem [[Inocent VIII.]] zrušil [[22. júna]] [[1692]] úrad ''kardinála nepota''. Štátny tajomník zároveň prevzal jeho oblasť zodpovednosti. Odvtedy sa jeho úrad musel zaoberať aj vnútornými záležitosťami pápežských štátov.

Od konštitúcie Sapienti consilio, ktorú vydal [[pápež]] [[Pius X.]] [[29. júna]] [[1908]], je štátny sekretariát rozdelený na tri oddelenia. Sekcia pre mimoriadne záležitosti, Sekcia pre bežné cirkevné záležitosti a Sekretariát pre Apoštolské Breven. [[Pápež]] [[Pavol VI.]] začlenil Apoštolský kancelár do Štátneho sekretariátu [[27. februára]] [[1973]] s Motu proprio Quo aptius.

Pozri: [[Štátny sekretár Vatikánu|Zoznam štátnych sekretárov Vatikánu]]

== Sekcia pre všeobecné záležitosti ==
Sekcia pre všeobecné záležitosti (známa aj ako prvá sekcia) je najväčším [[Oddelenie|oddelením]] Štátneho sekretariátu. Udržiava pravidelnú [[korešpondencia|korešpondenciu]] s nunciatúrami, ako aj rokovania s diplomatmi cudzích mocností. Na čele sekcie je substitút s hodnosťou [[arcibiskup]]a a asesora. Súčasným substitútom je [[arcibiskup]] [[Paolo Rudelli]].

== Sekcia pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami ==
Sekcia pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami (tiež označovaná ako druhá sekcia) sa zaoberá vzťahmi [[Cirkev|cirkvi]] s vládami štátov a je zodpovedná za uzatváranie a plnenie konkordátov. Na jej čele stojí [[sekretár]] s hodnosťou [[arcibiskup]]a, bežne označovaný ako „Vatikánsky minister zahraničných vecí“ v súčasnosti [[arcibiskup]] [[Paul Richard Gallagher]]. Tajomníkovi podlieha jeden alebo viac podtajomníkov. Sekcia je rozdelená do ôsmich kancelárií organizovaných podľa jazykov.

== Sekcia pre diplomatický personál Svätého Stolca ==
Tretia sekcia zodpovedá za zamestnancov v diplomatických službách Svätej stolice. Bola vytvorená v roku 2017 na podporu delegáta pre pápežské misie [[Jan Romeo Pawłowski|Jana Romea Pawłowského]].&lt;ref name=&quot;a&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul = Communiqué of the Secretariat of State, 21.11.2017 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/en/bollettino/pubblico/2017/11/21/171121c.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;b&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul = Rinunce e nomine, 17.12.2020 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2020/12/17/0673/01574.html#rueda | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;c&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul = Vatikan: Ehemaliger Reisemarschall bekommt Posten im Staatssekretariat | url = https://www.vaticannews.va/de/vatikan/news/2020-12/vatikan-reisemarschall-rueda-diplomatie-dritte-sektion-ernennung.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = de}}&lt;/ref&gt;

== Substitúti Štátneho sekretariátu ==
* [[Vincenzo Santucci]] ([[1844]] – [[1850]])
* [[Giuseppe Berardi]] ([[1851]] – [[1868]])
* [[Marino Marini]] ([[1868]] – [[1875]])
* [[Vincenzo Vannutelli]] ([[1875]] – [[1880]])
* [[Luigi Pallotti]] ([[1880]] – [[1882]])
* [[Mario Mocenni]] ([[1882]] – [[1893]])
* [[Aristide Rinaldini]] ([[1893]] – [[1896]])
* [[Luigi Tripepi]] ([[1896]] – [[1901]])
* [[Giacomo della Chiesa]] ([[1901]] – [[1907]]), neskorší [[pápež]] [[Benedikt XV.]]
* [[Nicola Canali]] ([[1908]] – [[1914]])
* [[Federico Tedeschini]] ([[1914]] – [[1921]])
* [[Giuseppe Pizzardo]] ([[1921]] – [[1929]])
* [[Alfredo Ottaviani]] ([[1929]] – [[1935]])
* [[Domenico Tardini]] ([[1935]] – [[1937]])
* [[Giovanni Battista Montini]] ([[1937]] – [[1953]]), neskorší [[pápež]] [[Pavol VI.]]
* [[Angelo Dell'Acqua]] ([[1953]] – 1967) a [[Carlo Grano]] ([[1953]] – [[1958]])
* [[Giovanni Benelli]] ([[1967]] – [[1977]])
* [[Giuseppe Caprio]] ([[1977]] – [[1979]])
* [[Eduardo Martínez Somalo]] ([[1979]] – [[1988]])
* [[Edward Idris Cassidy]] ([[1988]] – [[1989]])
* [[Giovanni Battista Re]] ([[1989]] – [[2000]])
* [[Leonardo Sandri]] ([[2000]] – [[2007]])
* [[Fernando Filoni]] ([[2007]] – [[2011]])
* [[Giovanni Angelo Becciu]] ([[2011]] – [[2018]])
* [[Edgar Peña Parra]] (od roku [[2018]])

== Substitúti pre vzťahy so štátmi ==
* [[Angelo Sodano]] ([[1988]] – [[1990]])
* [[Jean-Louis Tauran]] ([[1990]] – [[2003]])
* [[Giovanni Lajolo]] ([[2003]] – [[2006]])
* [[Dominique Mamberti]] ([[2006]] – [[2014]])
* [[Paul Richard Gallagher]] (od roku [[2014]])

== Substitúti pre diplomatický personál ==
* [[Jan Romeo Pawłowski]] ([[2020]] – [[2022]])
* [[Luciano Russo]] (od roku [[2022]])

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Preklad|de|Staatssekretariat (Heiliger Stuhl)|253232611}}

[[Kategória:Štátni sekretári Vatikánu]]
[[Kategória:Cirkevné tituly]]</text>
      <sha1>c8iok3vcfygy7vy88tu2hy10nvvu2vn</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189853</id>
      <parentid>8189852</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:44:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukas565</username>
        <id>251676</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Substitúti Štátneho sekretariátu */ vymenovanie</comment>
      <origin>8189853</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8119" sha1="rcus3f91vwoq9lgrtntm6llgwsnn1uj" xml:space="preserve">{{Infobox Kongregácia Rímskej kúrie
 | Názov               = Štátny sekretariát
 | Názov latinsky      = Status Secretaria, Segreteria di Stato
 | Obrázok             =  
 | Popis               = 
 | Sídlo               =  [[Apoštolský palác]], [[Vatikán]]
 | Prefekt             = [[kardinál]] [[Pietro Parolin]]
 | Prefekt odkedy      =  2013
 | Sekretár            = [[arcibiskup]] [[Edgar Peña Parra]]
 | Sekretár odkedy     =  2018
 | Podsekretári        = [[Paul Richard Gallagher]]
 | Podsekretár odkedy  =  2014
 | Založenie dátum     = [[1487]]
 | Založenie osoba     = [[Inocent VIII.]]
}}

'''Štátny sekretariát''' ({{Vjz|lat|''Secretariatus Status''}}) je najdôležitejšou inštitúciou [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]]. Udržiava diplomatické vzťahy [[Svätá stolica|Svätej stolice]] s inými [[štát]]mi a zodpovedá za politiku [[Svätá stolica|Svätej stolice]] a tým aj [[Vatikán]]u. Štátny sekretariát sa člení na Sekciu pre všeobecné záležitosti, Sekciu pre vzťahy so štátmi a Sekciu diplomatického personálu.

== História ==
Štátny sekretariát je založený na stredovekej inštitúcii pápežských tajomníkov, ktorá bola prvýkrát doložená v [[Avignon]]e v roku [[1338]] a bola vytvorená podľa anglo-francúzskeho štýlu. Ich úlohou bola politická a finančná [[korešpondencia]] a vzťah k dokumentom z pápežskej kancelárie a pápežskej komory rozšíril ich okruh a zdalo sa, že v [[15. storočie|15. storočí]] bolo možné poveriť vlastných tajných tajomníkov dôvernou korešpondenciou. Prechod k vytvoreniu vlastnej autority nebol doteraz preskúmaný, ale jej jadrom bolo nezávislé vedenie registra tajomníkmi. Zriadenie stálych nunciatúr od roku [[1500]] si vyžadovalo [[úrad]], ktorý spracovával správy nunciov a odovzdával im pokyny [[pápež]]a. Tajomník bol vždy len podriadený, podpisovať bol oprávnený iba [[kardinál]], obyčajne pápežov synovec, preto nazývaný aj ''kardinál nepot''. Tajomník bol teda podriadený pápežovi a nepotovi zároveň, mal však právo hlásiť sa [[pápež]]ovi. Okolo roku [[1570]] bolo v jeho kancelárii niekoľko pisárov, [[archivár]] a šifrový [[tajomník]], ako aj [[tajomník]] pre latinské listy a [[tajomník]] pre listy [[knieža]]tám. V roku [[1605]] sa prvýkrát objavil titul ''štátneho tajomníka''. Rastúce úlohy pápežskej diplomacie následne viedli k rozšíreniu Štátneho sekretariátu; Tajomníkovi pomáhal substitút, návrhy korešpondencie zabezpečovali zapisovatelia, z jediného zapisovateľa tajnej korešpondencie sa vedúcim ministrom stal ''štátny tajomník'', od roku [[1644]] [[kardinál]]. Samostatnú zodpovednosť vo svojej oblasti podnikania dostal formálne až vtedy, keď ústava Romanum decet Pontificem [[Inocent VIII.]] zrušil [[22. júna]] [[1692]] úrad ''kardinála nepota''. Štátny tajomník zároveň prevzal jeho oblasť zodpovednosti. Odvtedy sa jeho úrad musel zaoberať aj vnútornými záležitosťami pápežských štátov.

Od konštitúcie Sapienti consilio, ktorú vydal [[pápež]] [[Pius X.]] [[29. júna]] [[1908]], je štátny sekretariát rozdelený na tri oddelenia. Sekcia pre mimoriadne záležitosti, Sekcia pre bežné cirkevné záležitosti a Sekretariát pre Apoštolské Breven. [[Pápež]] [[Pavol VI.]] začlenil Apoštolský kancelár do Štátneho sekretariátu [[27. februára]] [[1973]] s Motu proprio Quo aptius.

Pozri: [[Štátny sekretár Vatikánu|Zoznam štátnych sekretárov Vatikánu]]

== Sekcia pre všeobecné záležitosti ==
Sekcia pre všeobecné záležitosti (známa aj ako prvá sekcia) je najväčším [[Oddelenie|oddelením]] Štátneho sekretariátu. Udržiava pravidelnú [[korešpondencia|korešpondenciu]] s nunciatúrami, ako aj rokovania s diplomatmi cudzích mocností. Na čele sekcie je substitút s hodnosťou [[arcibiskup]]a a asesora. Súčasným substitútom je [[arcibiskup]] [[Paolo Rudelli]].

== Sekcia pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami ==
Sekcia pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami (tiež označovaná ako druhá sekcia) sa zaoberá vzťahmi [[Cirkev|cirkvi]] s vládami štátov a je zodpovedná za uzatváranie a plnenie konkordátov. Na jej čele stojí [[sekretár]] s hodnosťou [[arcibiskup]]a, bežne označovaný ako „Vatikánsky minister zahraničných vecí“ v súčasnosti [[arcibiskup]] [[Paul Richard Gallagher]]. Tajomníkovi podlieha jeden alebo viac podtajomníkov. Sekcia je rozdelená do ôsmich kancelárií organizovaných podľa jazykov.

== Sekcia pre diplomatický personál Svätého Stolca ==
Tretia sekcia zodpovedá za zamestnancov v diplomatických službách Svätej stolice. Bola vytvorená v roku 2017 na podporu delegáta pre pápežské misie [[Jan Romeo Pawłowski|Jana Romea Pawłowského]].&lt;ref name=&quot;a&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul = Communiqué of the Secretariat of State, 21.11.2017 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/en/bollettino/pubblico/2017/11/21/171121c.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;b&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul = Rinunce e nomine, 17.12.2020 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2020/12/17/0673/01574.html#rueda | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;c&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul = Vatikan: Ehemaliger Reisemarschall bekommt Posten im Staatssekretariat | url = https://www.vaticannews.va/de/vatikan/news/2020-12/vatikan-reisemarschall-rueda-diplomatie-dritte-sektion-ernennung.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = de}}&lt;/ref&gt;

== Substitúti Štátneho sekretariátu ==
* [[Vincenzo Santucci]] ([[1844]] – [[1850]])
* [[Giuseppe Berardi]] ([[1851]] – [[1868]])
* [[Marino Marini]] ([[1868]] – [[1875]])
* [[Vincenzo Vannutelli]] ([[1875]] – [[1880]])
* [[Luigi Pallotti]] ([[1880]] – [[1882]])
* [[Mario Mocenni]] ([[1882]] – [[1893]])
* [[Aristide Rinaldini]] ([[1893]] – [[1896]])
* [[Luigi Tripepi]] ([[1896]] – [[1901]])
* [[Giacomo della Chiesa]] ([[1901]] – [[1907]]), neskorší [[pápež]] [[Benedikt XV.]]
* [[Nicola Canali]] ([[1908]] – [[1914]])
* [[Federico Tedeschini]] ([[1914]] – [[1921]])
* [[Giuseppe Pizzardo]] ([[1921]] – [[1929]])
* [[Alfredo Ottaviani]] ([[1929]] – [[1935]])
* [[Domenico Tardini]] ([[1935]] – [[1937]])
* [[Giovanni Battista Montini]] ([[1937]] – [[1953]]), neskorší [[pápež]] [[Pavol VI.]]
* [[Angelo Dell'Acqua]] ([[1953]] – 1967) a [[Carlo Grano]] ([[1953]] – [[1958]])
* [[Giovanni Benelli]] ([[1967]] – [[1977]])
* [[Giuseppe Caprio]] ([[1977]] – [[1979]])
* [[Eduardo Martínez Somalo]] ([[1979]] – [[1988]])
* [[Edward Idris Cassidy]] ([[1988]] – [[1989]])
* [[Giovanni Battista Re]] ([[1989]] – [[2000]])
* [[Leonardo Sandri]] ([[2000]] – [[2007]])
* [[Fernando Filoni]] ([[2007]] – [[2011]])
* [[Giovanni Angelo Becciu]] ([[2011]] – [[2018]])
* [[Edgar Peña Parra]] ([[2018]] - [[2026]])
* [[Paolo Rudelli]] (od [[2026]] - súčasnosť)

== Substitúti pre vzťahy so štátmi ==
* [[Angelo Sodano]] ([[1988]] – [[1990]])
* [[Jean-Louis Tauran]] ([[1990]] – [[2003]])
* [[Giovanni Lajolo]] ([[2003]] – [[2006]])
* [[Dominique Mamberti]] ([[2006]] – [[2014]])
* [[Paul Richard Gallagher]] (od roku [[2014]])

== Substitúti pre diplomatický personál ==
* [[Jan Romeo Pawłowski]] ([[2020]] – [[2022]])
* [[Luciano Russo]] (od roku [[2022]])

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Preklad|de|Staatssekretariat (Heiliger Stuhl)|253232611}}

[[Kategória:Štátni sekretári Vatikánu]]
[[Kategória:Cirkevné tituly]]</text>
      <sha1>rcus3f91vwoq9lgrtntm6llgwsnn1uj</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189854</id>
      <parentid>8189853</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:44:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukas565</username>
        <id>251676</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>zmena</comment>
      <origin>8189854</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8115" sha1="guk3z1ves1xcyibe8v07n446t3yravg" xml:space="preserve">{{Infobox Kongregácia Rímskej kúrie
 | Názov               = Štátny sekretariát
 | Názov latinsky      = Status Secretaria, Segreteria di Stato
 | Obrázok             =  
 | Popis               = 
 | Sídlo               =  [[Apoštolský palác]], [[Vatikán]]
 | Prefekt             = [[kardinál]] [[Pietro Parolin]]
 | Prefekt odkedy      =  2013
 | Sekretár            = [[arcibiskup]] [[Paolo Rudelli]]
 | Sekretár odkedy     =  2026
 | Podsekretári        = [[Paul Richard Gallagher]]
 | Podsekretár odkedy  =  2014
 | Založenie dátum     = [[1487]]
 | Založenie osoba     = [[Inocent VIII.]]
}}

'''Štátny sekretariát''' ({{Vjz|lat|''Secretariatus Status''}}) je najdôležitejšou inštitúciou [[Rímska kúria|Rímskej kúrie]]. Udržiava diplomatické vzťahy [[Svätá stolica|Svätej stolice]] s inými [[štát]]mi a zodpovedá za politiku [[Svätá stolica|Svätej stolice]] a tým aj [[Vatikán]]u. Štátny sekretariát sa člení na Sekciu pre všeobecné záležitosti, Sekciu pre vzťahy so štátmi a Sekciu diplomatického personálu.

== História ==
Štátny sekretariát je založený na stredovekej inštitúcii pápežských tajomníkov, ktorá bola prvýkrát doložená v [[Avignon]]e v roku [[1338]] a bola vytvorená podľa anglo-francúzskeho štýlu. Ich úlohou bola politická a finančná [[korešpondencia]] a vzťah k dokumentom z pápežskej kancelárie a pápežskej komory rozšíril ich okruh a zdalo sa, že v [[15. storočie|15. storočí]] bolo možné poveriť vlastných tajných tajomníkov dôvernou korešpondenciou. Prechod k vytvoreniu vlastnej autority nebol doteraz preskúmaný, ale jej jadrom bolo nezávislé vedenie registra tajomníkmi. Zriadenie stálych nunciatúr od roku [[1500]] si vyžadovalo [[úrad]], ktorý spracovával správy nunciov a odovzdával im pokyny [[pápež]]a. Tajomník bol vždy len podriadený, podpisovať bol oprávnený iba [[kardinál]], obyčajne pápežov synovec, preto nazývaný aj ''kardinál nepot''. Tajomník bol teda podriadený pápežovi a nepotovi zároveň, mal však právo hlásiť sa [[pápež]]ovi. Okolo roku [[1570]] bolo v jeho kancelárii niekoľko pisárov, [[archivár]] a šifrový [[tajomník]], ako aj [[tajomník]] pre latinské listy a [[tajomník]] pre listy [[knieža]]tám. V roku [[1605]] sa prvýkrát objavil titul ''štátneho tajomníka''. Rastúce úlohy pápežskej diplomacie následne viedli k rozšíreniu Štátneho sekretariátu; Tajomníkovi pomáhal substitút, návrhy korešpondencie zabezpečovali zapisovatelia, z jediného zapisovateľa tajnej korešpondencie sa vedúcim ministrom stal ''štátny tajomník'', od roku [[1644]] [[kardinál]]. Samostatnú zodpovednosť vo svojej oblasti podnikania dostal formálne až vtedy, keď ústava Romanum decet Pontificem [[Inocent VIII.]] zrušil [[22. júna]] [[1692]] úrad ''kardinála nepota''. Štátny tajomník zároveň prevzal jeho oblasť zodpovednosti. Odvtedy sa jeho úrad musel zaoberať aj vnútornými záležitosťami pápežských štátov.

Od konštitúcie Sapienti consilio, ktorú vydal [[pápež]] [[Pius X.]] [[29. júna]] [[1908]], je štátny sekretariát rozdelený na tri oddelenia. Sekcia pre mimoriadne záležitosti, Sekcia pre bežné cirkevné záležitosti a Sekretariát pre Apoštolské Breven. [[Pápež]] [[Pavol VI.]] začlenil Apoštolský kancelár do Štátneho sekretariátu [[27. februára]] [[1973]] s Motu proprio Quo aptius.

Pozri: [[Štátny sekretár Vatikánu|Zoznam štátnych sekretárov Vatikánu]]

== Sekcia pre všeobecné záležitosti ==
Sekcia pre všeobecné záležitosti (známa aj ako prvá sekcia) je najväčším [[Oddelenie|oddelením]] Štátneho sekretariátu. Udržiava pravidelnú [[korešpondencia|korešpondenciu]] s nunciatúrami, ako aj rokovania s diplomatmi cudzích mocností. Na čele sekcie je substitút s hodnosťou [[arcibiskup]]a a asesora. Súčasným substitútom je [[arcibiskup]] [[Paolo Rudelli]].

== Sekcia pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami ==
Sekcia pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami (tiež označovaná ako druhá sekcia) sa zaoberá vzťahmi [[Cirkev|cirkvi]] s vládami štátov a je zodpovedná za uzatváranie a plnenie konkordátov. Na jej čele stojí [[sekretár]] s hodnosťou [[arcibiskup]]a, bežne označovaný ako „Vatikánsky minister zahraničných vecí“ v súčasnosti [[arcibiskup]] [[Paul Richard Gallagher]]. Tajomníkovi podlieha jeden alebo viac podtajomníkov. Sekcia je rozdelená do ôsmich kancelárií organizovaných podľa jazykov.

== Sekcia pre diplomatický personál Svätého Stolca ==
Tretia sekcia zodpovedá za zamestnancov v diplomatických službách Svätej stolice. Bola vytvorená v roku 2017 na podporu delegáta pre pápežské misie [[Jan Romeo Pawłowski|Jana Romea Pawłowského]].&lt;ref name=&quot;a&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul = Communiqué of the Secretariat of State, 21.11.2017 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/en/bollettino/pubblico/2017/11/21/171121c.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;b&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul = Rinunce e nomine, 17.12.2020 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2020/12/17/0673/01574.html#rueda | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;c&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul = Vatikan: Ehemaliger Reisemarschall bekommt Posten im Staatssekretariat | url = https://www.vaticannews.va/de/vatikan/news/2020-12/vatikan-reisemarschall-rueda-diplomatie-dritte-sektion-ernennung.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = de}}&lt;/ref&gt;

== Substitúti Štátneho sekretariátu ==
* [[Vincenzo Santucci]] ([[1844]] – [[1850]])
* [[Giuseppe Berardi]] ([[1851]] – [[1868]])
* [[Marino Marini]] ([[1868]] – [[1875]])
* [[Vincenzo Vannutelli]] ([[1875]] – [[1880]])
* [[Luigi Pallotti]] ([[1880]] – [[1882]])
* [[Mario Mocenni]] ([[1882]] – [[1893]])
* [[Aristide Rinaldini]] ([[1893]] – [[1896]])
* [[Luigi Tripepi]] ([[1896]] – [[1901]])
* [[Giacomo della Chiesa]] ([[1901]] – [[1907]]), neskorší [[pápež]] [[Benedikt XV.]]
* [[Nicola Canali]] ([[1908]] – [[1914]])
* [[Federico Tedeschini]] ([[1914]] – [[1921]])
* [[Giuseppe Pizzardo]] ([[1921]] – [[1929]])
* [[Alfredo Ottaviani]] ([[1929]] – [[1935]])
* [[Domenico Tardini]] ([[1935]] – [[1937]])
* [[Giovanni Battista Montini]] ([[1937]] – [[1953]]), neskorší [[pápež]] [[Pavol VI.]]
* [[Angelo Dell'Acqua]] ([[1953]] – 1967) a [[Carlo Grano]] ([[1953]] – [[1958]])
* [[Giovanni Benelli]] ([[1967]] – [[1977]])
* [[Giuseppe Caprio]] ([[1977]] – [[1979]])
* [[Eduardo Martínez Somalo]] ([[1979]] – [[1988]])
* [[Edward Idris Cassidy]] ([[1988]] – [[1989]])
* [[Giovanni Battista Re]] ([[1989]] – [[2000]])
* [[Leonardo Sandri]] ([[2000]] – [[2007]])
* [[Fernando Filoni]] ([[2007]] – [[2011]])
* [[Giovanni Angelo Becciu]] ([[2011]] – [[2018]])
* [[Edgar Peña Parra]] ([[2018]] - [[2026]])
* [[Paolo Rudelli]] (od [[2026]] - súčasnosť)

== Substitúti pre vzťahy so štátmi ==
* [[Angelo Sodano]] ([[1988]] – [[1990]])
* [[Jean-Louis Tauran]] ([[1990]] – [[2003]])
* [[Giovanni Lajolo]] ([[2003]] – [[2006]])
* [[Dominique Mamberti]] ([[2006]] – [[2014]])
* [[Paul Richard Gallagher]] (od roku [[2014]])

== Substitúti pre diplomatický personál ==
* [[Jan Romeo Pawłowski]] ([[2020]] – [[2022]])
* [[Luciano Russo]] (od roku [[2022]])

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Preklad|de|Staatssekretariat (Heiliger Stuhl)|253232611}}

[[Kategória:Štátni sekretári Vatikánu]]
[[Kategória:Cirkevné tituly]]</text>
      <sha1>guk3z1ves1xcyibe8v07n446t3yravg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Edgar Peña Parra</title>
    <ns>0</ns>
    <id>724622</id>
    <revision>
      <id>8189842</id>
      <parentid>7992666</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:35:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukas565</username>
        <id>251676</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>vymenovanie nového apoštolského nuncia</comment>
      <origin>8189842</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13971" sha1="b332s08xie89gcmjr59qvhv49sss1ix" xml:space="preserve">{{Infobox Duchovný
| typ = biskup
| typ dodatok = arcibiskup
| meno = Edgar Peña Parra
| aktuálny titul = [[apoštolský nuncius|apoštolský nuncius]] v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]]
| portrét = Edgar Pena Parra.jpg
| popis portrétu = arcibiskup Edgar Peña Parra
| erb = Coat of arms of Edgar Peña Parra.svg
| štít erbu = 
| heslo = Fiat voluntas Tua
| heslo po slovensky = Buď vôľa Tvoja
| podpis = 
| štát pôsobenia = {{Minivlajka|Taliansko|w}}&lt;br /&gt;{{Minivlajka|Vatikán|w}}&lt;br&gt;{{Minivlajka|Venezuela|w}}&lt;br&gt;{{Minivlajka|Mozambik|w}}&lt;br&gt;{{Minivlajka|San Maríno|w}}
| 1. funkcia = [[apoštolský nuncius|apoštolský nuncius]] v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]]
| 1. funkcia - obdobie = [[30. marca]] [[2026]]{{--}}súčasnosť
| 1. funkcia - predchodca = [[Petar Rajič]]
| 1. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade
| 2. funkcia = [[substitút pre všeobecné záležitosti]] [[Štátny sekretariát|Štátneho sekretariátu]]
| 2. funkcia - obdobie = [[15. august]] [[2018]]{{--}}[[30. marca]] [[2026]]
| 2. funkcia - predchodca = [[Giovanni Angelo Becciu]]
| 2. funkcia - nástupca = [[Paolo Rudelli]]
| funkcie = * [[apoštolský nuncius]] v [[Pakistan]]e&lt;br&gt;([[2011]]{{--}}[[2015]])
* [[apoštolský nuncius]] v [[Mozambik]]u&lt;br&gt;([[2015]]{{--}}[[2018]])
* [[titulárny biskup|titulárny]] [[arcibiskup]] [[diecéza|diecézy]] Thélepte&lt;br&gt;([[2011]]{{--}}súčasnosť)
| rodné meno = 
| meno v inom jazyku = 
| kód jazyka = 
| dátum narodenia = {{dnv|1960|03|06}}
| miesto narodenia = [[Maracaibo]], [[Venezuela]]
| dátum úmrtia = 
| miesto úmrtia = 
| dátum pohrebu = 
| miesto pohrebu = 
| alma mater = 	Pápežská gregoriánska univerzita&lt;br&gt;Pápežská cirkevná akadémia
| cirkev = rkc
| rítus = 
| dátum laicizácie = 
| laicizujúci = 
| rehoľa = 
| večné sľuby dátum = 
| vstup do rehole dátum = 
| diakonát miesto = 
| diakonát dátum = 
| diakonát svätiteľ = 
| diakonát svätiteľ funkcia = 
| kňazské svätenie dátum = {{dv|1985|08|23|1960|03|06}}
| kňazské svätenie miesto = 
| kňazské svätenie svätiteľ = [[Domingo Roa Pérez]]
| ordinácia dátum = 
| ordinácia miesto = 
| inkardinácia = Arcidiecéza Maracaibo
| kňazský svätiteľ funkcia = arcibiskup z Maracaiba
| biskupské svätenie dátum = {{dv|2011|02|05|1960|03|06}}
| biskupské svätenie miesto = [[Bazilika sv. Petra]]
| menovanie dátum = {{dv|2011|01|08|1960|03|06}}
| menovanie osoba = [[Benedikt XVI.]]
| biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Benedikt XVI.]]
| biskupský svätiteľ funkcia = 265. rímsky biskup
| biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Angelo Sodano]]
| 1. spolusvätiteľ funkcia = dekan kardinálskeho zboru
| biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Tarcisio Bertone]] [[Saleziáni Don Bosca|SDB]]
| 2. spolusvätiteľ funkcia = štátny sekretár Vatikánu
| biskupská inštalácia dátum = 
| biskupská inštalácia miesto = 
| portál1 = Vatikán
| portál2 = 
}}

[[Monsignor|Mons.]] '''Edgar Robinson Peña Parra''' (* [[6. marec]] [[1960]], [[Maracaibo]], [[Venezuela]]) je venezuelský [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] duchovný [[kňaz]], [[arcibiskup]]. [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho [[15. augusta]] [[2018]] s účinnosťou od [[15. októbra]] vymenoval za substitúta [[štátny sekretariát|štátneho sekretariátu]], čím sa stal najvyššie postaveným Venezuelčanom v [[Rímska kúria|Rímskej kúrii]].&lt;ref name=&quot;a&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Intuición latinoamericana en la cúspide del Vaticano
| url = https://www.lastampa.it/vatican-insider/es/2018/08/16/news/intuicion-latinoamericana-en-la-cuspide-del-vaticano-1.34038871/#google_vignette | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt; Do diplomatického zboru [[Svätá stolica|Svätej stolice]] vstúpil v roku [[1993]], v rokoch [[2011]] až [[2015]] pôsobil ako [[apoštolský nuncius]] v [[Pakistan]]e a v rokoch [[2015]] až [[2018]] v [[Mozambik]]u. Je prvým Venezuelčanom, ktorý pôsobil ako [[apoštolský nuncius]].&lt;ref name=&quot;b&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = El venezolano Edgar Peña Parra, sustituto de la Secretaría de Estado vaticano
| url = https://www.vidanuevadigital.com/2018/08/15/el-venezolano-edgar-pena-parra-sustituto-de-la-secretaria-de-estado-vaticano/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = es}}&lt;/ref&gt;

Hovorí plynule po [[Španielčina|španielsky]], [[Taliančina|taliansky]], [[Angličtina|anglicky]], [[Francúzština|francúzsky]], [[Portugalčina|portugalsky]] a [[Srbochorvátčina|srbochorvátsky]].&lt;ref name=&quot;c&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Names New Substitute for General Affairs of the Secretary of State | ZENIT - English
| url = https://zenit.org/2018/08/15/pope-names-new-substitute-for-general-affairs-of-the-secretary-of-state/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Život ==
Narodil sa [[6. marca]] [[1960]] v [[Maracaibo]] vo [[Venezuela|Venezuele]]. Diplom z filozofie získal v roku [[1981]] v seminári [[diecéza|diecézy]] San Cristóbal a potom bakalársky titul z [[teológia|teológie]] v seminári v Caracase.&lt;ref name=&quot;a&quot; /&gt; [[Arcibiskup]] [[Domingo Roa Pérez]] ho [[23. augusta]] [[1985]] vysvätil za kňaza [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Maracaibo]].&lt;ref name=&quot;d&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 08.01.2011
| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2011/01/08/0012/00034.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

V [[Rím]]e od roku [[1986]] študoval diplomaciu na [[Pápežská cirkevná akadémia|Pápežskej cirkevnej akadémii]] a v roku [[1993]] získal titul z [[Kánonické právo|kánonického práva]] na Pápežskej Gregorovej univerzite prácou: „Los Derechos Humanos en el Sistema Interamericano a la luz del Magisterio Pontifical“.

== Diplomat ==
[[1. apríla]] [[1993]] vstúpil do diplomatických služieb [[Svätá stolica|Svätej stolice]]. S krátkym pôsobením plnil úlohy v [[Keňa|Keni]], [[Juhoslávia|Juhoslávii]] ([[1997]] – [[1999]]), [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]], [[Honduras]]e ([[2002]] – [[2005]]) a [[Mexiko|Mexiku]] ([[2006]] – [[2011]]) v úrade zástupcu [[Svätá stolica|Svätej stolice]] pri [[OSN]] v [[Ženeva|Ženeve]].&lt;ref name=&quot;e&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope names long-time Vatican diplomat as deputy of Secretariat of State
| url = https://www.catholicnewsagency.com/news/39132/pope-names-long-time-vatican-diplomat-as-deputy-of-secretariat-of-state | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V [[Keňa|Keni]] zastupoval [[Svätá stolica|Svätú stolicu]] v otázkach bývania a životného prostredia s agentúrami [[OSN]]. Vo svojej poslednej úlohe pred povýšením na [[apoštolský nuncius|nuncia]] pracoval na apoštolskej nunciatúre v [[Mexiko|Mexiku]] najskôr pod vedením [[Giuseppe Bertello|Giuseppe Bertella]] a potom [[Christophe Louis Yves Georges Pierre|Christopha Pierra]].&lt;ref name=&quot;f&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = New papal representative faces great challenges in Pakistan, says Mexican archbishop
| url = https://www.catholicnewsagency.com/news/21907/new-papal-representative-faces-great-challenges-in-pakistan-says-mexican-archbishop | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Biskup ==
Dňa [[8. januára]] [[2011]] [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] vymenoval ho za [[titulárny biskup|titulárneho]] [[arcibiskup]]a v Thélepte a udelil mu titul [[apoštolský nuncius]].&lt;ref name=&quot;d&quot; /&gt; Dňa [[2. februára]] [[2011]] ho [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] vymenoval za [[apoštolský nuncius|apoštolského nuncia]] v [[Pakistan]]e.&lt;ref name=&quot;g&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 02.02.2011
| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2011/02/02/0067/00160.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt; Biskupské svätenie prijal [[5. februára]] [[2011]] od [[pápež]]a [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] s [[kardinál]]mi [[Angelo Sodano|Angelom Sodanom]] a [[Tarcisio Bertone|Tarcisiom Bertone]] ako spolusvätiteľmi.

[[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho [[21. februára]] [[2015]] vymenoval  za [[apoštolský nuncius|apoštolského nuncia]] v [[Mozambik]]u.&lt;ref name=&quot;h&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 21.02.2015
| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2015/02/21/0139/00305.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

== Substitút pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu ==
[[15. augusta]] [[2018]] s účinnosťou od [[15. októbra]] bol vymenovaný za substitúta pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu. &lt;ref name=&quot;i&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| autor = 
| odkaz na autora = 
| titul = Pope names Venezuelan prelate to key position in secretariat of state
| url = https://cruxnow.com/vatican/2018/08/15/pope-names-venezuelan-prelate-to-key-position-in-secretariat-of-state/
| vydavateľ = 
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 
| dátum prístupu = 
| miesto = 
| jazyk = en
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180815143951/https://cruxnow.com/vatican/2018/08/15/pope-names-venezuelan-prelate-to-key-position-in-secretariat-of-state/
| dátum archivácie = 2018-08-15
}}&lt;/ref&gt; Je druhým Latinoameričanom, ktorý zastáva túto pozíciu, po [[Argentína|Argentínčanovi]] [[Leonardo Sandri|Leonardovi Sandrim]], ktorý bol substitútom v rokoch [[2000]] až [[2007]].

V roku [[2023]] sa priznal, že bez zákonného povolenia povolil elektronický dohľad nad riaditeľom vatikánskej banky. Nariadil sledovanie, pretože chcel informácie o „anomálnom prístupe“ riaditeľov, ktorí odmietli žiadosť Štátneho sekretariátu o pôžičku.&lt;ref name=&quot;j&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Archbishop admits spying on other Vatican officials [News analysis]
| url = https://www.catholicculture.org/news/headlines/index.cfm?storyid=58124 | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;k&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Top Vatican official admits spying on banker’s phone
| url = https://www.pillarcatholic.com/p/top-vatican-official-admits-unauthorized-spying-on-bankers-phone | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

[[4. júla]] [[2024]] svedčil pred Najvyšším súdom [[Anglicko|Anglicka]] a [[Wales|Walesu]], uviedol, že dobrovoľne podpísal podvodné faktúry, o ktorých vedel, že sú „úplne fiktívne“ týkajúce sa vatikánskych investičných nehnuteľností v [[Londýn]]e.&lt;ref name=&quot;l&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ‘I didn’t lie’ but ‘I was not honest,’ Peña Parra tells UK court
| url = https://www.pillarcatholic.com/p/i-didnt-lie-but-i-was-not-honest | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V septembri [[2024]] vydal príkaz, ktorým sa pokúšal vrátiť do funkcie bývalého kňaza Ariela Alberta Príncipiho, ktorý bol odsúdený za sexuálne zneužívanie detí dvoma interdiecéznymi tribunálmi v [[Argentína|Argentíne]]. [[Arcibiskup]] [[John Joseph Kennedy]] tento pokus zrušil a vyhlásil prípad za uzavretý.&lt;ref name=&quot;m&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DDF voids Vatican Secretariat of State’s ‘extraordinary’ interference in abuse case
| url = https://www.pillarcatholic.com/p/ddf-voids-vatican-secretariat-of | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Apoštolský nuncius ==
[[30. marca]] [[2026]] ho [[pápež]] [[Lev XIV.]] vymenoval za apoštolského nuncia v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]].&lt;ref name=&quot;n&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 30.03.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/30/0247/00482.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Edgar Peña Parra|1265378654}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Peña Parra, Edgar}}
[[Kategória:Venezuelskí rímskokatolícki arcibiskupi]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Pakistane]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Mozambiku]]
[[Kategória:Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany]]
[[Kategória:Osobnosti z Maracaiba]]</text>
      <sha1>b332s08xie89gcmjr59qvhv49sss1ix</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189907</id>
      <parentid>8189842</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:18:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukas565</username>
        <id>251676</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>doplnenie</comment>
      <origin>8189907</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14073" sha1="e0jvm7bjnnrrd28ialvrufdywdihn8q" xml:space="preserve">{{Infobox Duchovný
| typ = biskup
| typ dodatok = arcibiskup
| meno = Edgar Peña Parra
| aktuálny titul = [[apoštolský nuncius|apoštolský nuncius]] v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]]
| portrét = Edgar Pena Parra.jpg
| popis portrétu = arcibiskup Edgar Peña Parra
| erb = Coat of arms of Edgar Peña Parra.svg
| štít erbu = 
| heslo = Fiat voluntas Tua
| heslo po slovensky = Buď vôľa Tvoja
| podpis = 
| štát pôsobenia = {{Minivlajka|Taliansko|w}}&lt;br /&gt;{{Minivlajka|Vatikán|w}}&lt;br&gt;{{Minivlajka|Venezuela|w}}&lt;br&gt;{{Minivlajka|Mozambik|w}}&lt;br&gt;{{Minivlajka|San Maríno|w}}
| 1. funkcia = [[apoštolský nuncius|apoštolský nuncius]] v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]]
| 1. funkcia - obdobie = [[30. marca]] [[2026]]{{--}}súčasnosť
| 1. funkcia - predchodca = [[Petar Rajič]]
| 1. funkcia - nástupca = Momentálne v úrade
| 2. funkcia = [[substitút pre všeobecné záležitosti]] [[Štátny sekretariát|Štátneho sekretariátu]]
| 2. funkcia - obdobie = [[15. august]] [[2018]]{{--}}[[30. marca]] [[2026]]
| 2. funkcia - predchodca = [[Giovanni Angelo Becciu]]
| 2. funkcia - nástupca = [[Paolo Rudelli]]
| funkcie = * [[apoštolský nuncius]] v [[Pakistan]]e&lt;br&gt;([[2011]]{{--}}[[2015]])
* [[apoštolský nuncius]] v [[Mozambik]]u&lt;br&gt;([[2015]]{{--}}[[2018]])
* [[titulárny biskup|titulárny]] [[arcibiskup]] [[diecéza|diecézy]] Thélepte&lt;br&gt;([[2011]]{{--}}súčasnosť)
| rodné meno = 
| meno v inom jazyku = 
| kód jazyka = 
| dátum narodenia = {{dnv|1960|03|06}}
| miesto narodenia = [[Maracaibo]], [[Venezuela]]
| dátum úmrtia = 
| miesto úmrtia = 
| dátum pohrebu = 
| miesto pohrebu = 
| alma mater = 	Pápežská gregoriánska univerzita&lt;br&gt;Pápežská cirkevná akadémia
| cirkev = rkc
| rítus = 
| dátum laicizácie = 
| laicizujúci = 
| rehoľa = 
| večné sľuby dátum = 
| vstup do rehole dátum = 
| diakonát miesto = 
| diakonát dátum = 
| diakonát svätiteľ = 
| diakonát svätiteľ funkcia = 
| kňazské svätenie dátum = {{dv|1985|08|23|1960|03|06}}
| kňazské svätenie miesto = 
| kňazské svätenie svätiteľ = [[Domingo Roa Pérez]]
| ordinácia dátum = 
| ordinácia miesto = 
| inkardinácia = Arcidiecéza Maracaibo
| kňazský svätiteľ funkcia = arcibiskup z Maracaiba
| biskupské svätenie dátum = {{dv|2011|02|05|1960|03|06}}
| biskupské svätenie miesto = [[Bazilika sv. Petra]]
| menovanie dátum = {{dv|2011|01|08|1960|03|06}}
| menovanie osoba = [[Benedikt XVI.]]
| biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Benedikt XVI.]]
| biskupský svätiteľ funkcia = 265. rímsky biskup
| biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Angelo Sodano]]
| 1. spolusvätiteľ funkcia = dekan kardinálskeho zboru
| biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Tarcisio Bertone]] [[Saleziáni Don Bosca|SDB]]
| 2. spolusvätiteľ funkcia = štátny sekretár Vatikánu
| biskupská inštalácia dátum = 
| biskupská inštalácia miesto = 
| portál1 = Vatikán
| portál2 = 
}}

[[Monsignor|Mons.]] '''Edgar Robinson Peña Parra''' (* [[6. marec]] [[1960]], [[Maracaibo]], [[Venezuela]]) je venezuelský [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] duchovný [[kňaz]], [[arcibiskup]]. [[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho [[15. augusta]] [[2018]] s účinnosťou od [[15. októbra]] vymenoval za substitúta [[štátny sekretariát|štátneho sekretariátu]], čím sa stal najvyššie postaveným Venezuelčanom v [[Rímska kúria|Rímskej kúrii]].&lt;ref name=&quot;a&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Intuición latinoamericana en la cúspide del Vaticano
| url = https://www.lastampa.it/vatican-insider/es/2018/08/16/news/intuicion-latinoamericana-en-la-cuspide-del-vaticano-1.34038871/#google_vignette | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt; Do diplomatického zboru [[Svätá stolica|Svätej stolice]] vstúpil v roku [[1993]], v rokoch [[2011]] až [[2015]] pôsobil ako [[apoštolský nuncius]] v [[Pakistan]]e a v rokoch [[2015]] až [[2018]] v [[Mozambik]]u. Je prvým Venezuelčanom, ktorý pôsobil ako [[apoštolský nuncius]].&lt;ref name=&quot;b&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = El venezolano Edgar Peña Parra, sustituto de la Secretaría de Estado vaticano
| url = https://www.vidanuevadigital.com/2018/08/15/el-venezolano-edgar-pena-parra-sustituto-de-la-secretaria-de-estado-vaticano/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = es}}&lt;/ref&gt;

Hovorí plynule po [[Španielčina|španielsky]], [[Taliančina|taliansky]], [[Angličtina|anglicky]], [[Francúzština|francúzsky]], [[Portugalčina|portugalsky]] a [[Srbochorvátčina|srbochorvátsky]].&lt;ref name=&quot;c&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope Names New Substitute for General Affairs of the Secretary of State | ZENIT - English
| url = https://zenit.org/2018/08/15/pope-names-new-substitute-for-general-affairs-of-the-secretary-of-state/ | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Život ==
Narodil sa [[6. marca]] [[1960]] v [[Maracaibo]] vo [[Venezuela|Venezuele]]. Diplom z filozofie získal v roku [[1981]] v seminári [[diecéza|diecézy]] San Cristóbal a potom bakalársky titul z [[teológia|teológie]] v seminári v Caracase.&lt;ref name=&quot;a&quot; /&gt; [[Arcibiskup]] [[Domingo Roa Pérez]] ho [[23. augusta]] [[1985]] vysvätil za kňaza [[arcidiecéza|arcidiecézy]] [[Maracaibo]].&lt;ref name=&quot;d&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 08.01.2011
| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2011/01/08/0012/00034.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

V [[Rím]]e od roku [[1986]] študoval diplomaciu na [[Pápežská cirkevná akadémia|Pápežskej cirkevnej akadémii]] a v roku [[1993]] získal titul z [[Kánonické právo|kánonického práva]] na Pápežskej Gregorovej univerzite prácou: „Los Derechos Humanos en el Sistema Interamericano a la luz del Magisterio Pontifical“.

== Diplomat ==
[[1. apríla]] [[1993]] vstúpil do diplomatických služieb [[Svätá stolica|Svätej stolice]]. S krátkym pôsobením plnil úlohy v [[Keňa|Keni]], [[Juhoslávia|Juhoslávii]] ([[1997]] – [[1999]]), [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]], [[Honduras]]e ([[2002]] – [[2005]]) a [[Mexiko|Mexiku]] ([[2006]] – [[2011]]) v úrade zástupcu [[Svätá stolica|Svätej stolice]] pri [[OSN]] v [[Ženeva|Ženeve]].&lt;ref name=&quot;e&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pope names long-time Vatican diplomat as deputy of Secretariat of State
| url = https://www.catholicnewsagency.com/news/39132/pope-names-long-time-vatican-diplomat-as-deputy-of-secretariat-of-state | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; V [[Keňa|Keni]] zastupoval [[Svätá stolica|Svätú stolicu]] v otázkach bývania a životného prostredia s agentúrami [[OSN]]. Vo svojej poslednej úlohe pred povýšením na [[apoštolský nuncius|nuncia]] pracoval na apoštolskej nunciatúre v [[Mexiko|Mexiku]] najskôr pod vedením [[Giuseppe Bertello|Giuseppe Bertella]] a potom [[Christophe Louis Yves Georges Pierre|Christopha Pierra]].&lt;ref name=&quot;f&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = New papal representative faces great challenges in Pakistan, says Mexican archbishop
| url = https://www.catholicnewsagency.com/news/21907/new-papal-representative-faces-great-challenges-in-pakistan-says-mexican-archbishop | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Biskup ==
Dňa [[8. januára]] [[2011]] [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] vymenoval ho za [[titulárny biskup|titulárneho]] [[arcibiskup]]a v Thélepte a udelil mu titul [[apoštolský nuncius]].&lt;ref name=&quot;d&quot; /&gt; Dňa [[2. februára]] [[2011]] ho [[pápež]] [[Benedikt XVI.]] vymenoval za [[apoštolský nuncius|apoštolského nuncia]] v [[Pakistan]]e.&lt;ref name=&quot;g&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = RINUNCE E NOMINE, 02.02.2011
| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2011/02/02/0067/00160.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt; Biskupské svätenie prijal [[5. februára]] [[2011]] od [[pápež]]a [[Benedikt XVI.|Benedikta XVI.]] s [[kardinál]]mi [[Angelo Sodano|Angelom Sodanom]] a [[Tarcisio Bertone|Tarcisiom Bertone]] ako spolusvätiteľmi.

[[Pápež]] [[František (pápež)|František]] ho [[21. februára]] [[2015]] vymenoval  za [[apoštolský nuncius|apoštolského nuncia]] v [[Mozambik]]u.&lt;ref name=&quot;h&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 21.02.2015
| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2015/02/21/0139/00305.html | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

== Substitút pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu ==
[[15. augusta]] [[2018]] s účinnosťou od [[15. októbra]] bol vymenovaný za substitúta pre všeobecné záležitosti Štátneho sekretariátu. &lt;ref name=&quot;i&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = 
| meno = 
| autor = 
| odkaz na autora = 
| titul = Pope names Venezuelan prelate to key position in secretariat of state
| url = https://cruxnow.com/vatican/2018/08/15/pope-names-venezuelan-prelate-to-key-position-in-secretariat-of-state/
| vydavateľ = 
| dátum vydania = 
| dátum aktualizácie = 
| dátum prístupu = 
| miesto = 
| jazyk = en
| url archívu = https://web.archive.org/web/20180815143951/https://cruxnow.com/vatican/2018/08/15/pope-names-venezuelan-prelate-to-key-position-in-secretariat-of-state/
| dátum archivácie = 2018-08-15
}}&lt;/ref&gt; Je druhým Latinoameričanom, ktorý zastáva túto pozíciu, po [[Argentína|Argentínčanovi]] [[Leonardo Sandri|Leonardovi Sandrim]], ktorý bol substitútom v rokoch [[2000]] až [[2007]].

V roku [[2023]] sa priznal, že bez zákonného povolenia povolil elektronický dohľad nad riaditeľom vatikánskej banky. Nariadil sledovanie, pretože chcel informácie o „anomálnom prístupe“ riaditeľov, ktorí odmietli žiadosť Štátneho sekretariátu o pôžičku.&lt;ref name=&quot;j&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Archbishop admits spying on other Vatican officials [News analysis]
| url = https://www.catholicculture.org/news/headlines/index.cfm?storyid=58124 | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;k&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Top Vatican official admits spying on banker’s phone
| url = https://www.pillarcatholic.com/p/top-vatican-official-admits-unauthorized-spying-on-bankers-phone | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

[[4. júla]] [[2024]] svedčil pred Najvyšším súdom [[Anglicko|Anglicka]] a [[Wales|Walesu]], uviedol, že dobrovoľne podpísal podvodné faktúry, o ktorých vedel, že sú „úplne fiktívne“ týkajúce sa vatikánskych investičných nehnuteľností v [[Londýn]]e.&lt;ref name=&quot;l&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ‘I didn’t lie’ but ‘I was not honest,’ Peña Parra tells UK court
| url = https://www.pillarcatholic.com/p/i-didnt-lie-but-i-was-not-honest | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

V septembri [[2024]] vydal príkaz, ktorým sa pokúšal vrátiť do funkcie bývalého kňaza Ariela Alberta Príncipiho, ktorý bol odsúdený za sexuálne zneužívanie detí dvoma interdiecéznymi tribunálmi v [[Argentína|Argentíne]]. [[Arcibiskup]] [[John Joseph Kennedy]] tento pokus zrušil a vyhlásil prípad za uzavretý.&lt;ref name=&quot;m&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DDF voids Vatican Secretariat of State’s ‘extraordinary’ interference in abuse case
| url = https://www.pillarcatholic.com/p/ddf-voids-vatican-secretariat-of | vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Apoštolský nuncius ==
[[30. marca]] [[2026]] ho [[pápež]] [[Lev XIV.]] vymenoval za apoštolského nuncia v [[Taliansko|Taliansku]] a [[San Maríno|San Maríne]].&lt;ref name=&quot;n&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Vatican News | odkaz na autora =  | titul =Rinunce e nomine, 30.03.2026 | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2026/03/30/0247/00482.html | vydavateľ =  | dátum vydania = | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu =  | miesto =  | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Edgar Peña Parra|1265378654}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Peña Parra, Edgar}}
[[Kategória:Venezuelskí rímskokatolícki arcibiskupi]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Pakistane]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Mozambiku]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v Taliansku]]
[[Kategória:Apoštolskí nunciovia v San Maríne]]
[[Kategória:Absolventi Pápežskej univerzity Gregoriany]]
[[Kategória:Osobnosti z Maracaiba]]</text>
      <sha1>e0jvm7bjnnrrd28ialvrufdywdihn8q</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Substitút pre všeobecné záležitosti</title>
    <ns>0</ns>
    <id>726193</id>
    <revision>
      <id>8189851</id>
      <parentid>7992687</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:42:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukas565</username>
        <id>251676</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>vymenovanie nového substitúta</comment>
      <origin>8189851</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4570" sha1="f03qjzw7r44tnd1nyv6y1mt89gqe04y" xml:space="preserve">{{Infobox Politická funkcia
|Názov= Substitút pre všeobecné záležitosti
|Originálny názov=
|Insígnie= Coat of arms of the Vatican City.svg
|Insígnie popis= Štátny znak Vatikánu
|Obrázok= 
|Úradujúci= [[Paolo Rudelli]]
|Úradujúci od= [[30. marca]] [[2026]]{{--}}súčasnosť
|Oslovenie= Jeho svätosť
|Sídlo= [[Apoštolský palác]], [[Vatikán]]
|Nominuje= 
|Menuje= [[pápež]]
|Funkčné obdobie= 
|Vytvorenie= 
|Prvý vo funkcii= [[Mons.]] [[Francesco Capaccini]]
|Prvá vo funkcii= 
|Zánik= 
|Posledný vo funkcii= 
|Posledná vo funkcii= 
|Nasledovníctvo= 
|Zástupca= 
|Plat= 
|Web= 
}}

'''Substitút pre všeobecné záležitosti''' je vedúcim I. sekcie vatikánskeho [[Štátny sekretariát|Štátneho sekretariátu]], ktorý sa stará o vybavenie každodennej pápežovej agendy. Do jeho kompetencie spadajú predovšetkým úlohy, ktoré mala pôvodne Apoštolská kancelária.

== Zoznam substitutov pre všeobecné záležitosti ==
* [[Mons.]] [[Francesco Capaccini]] ([[1831]] – [[1837]] rezignoval)
* [[Mons.]] [[Vincenzo Santucci]] ([[26. február]] [[1844]] – [[11. júl]] [[1850]] menovaný sekretárom Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti)
* [[arcibiskup]] [[Giuseppe Berardi]] ([[10. apríl]] [[1851]] – [[marec]] [[1868]] rezignoval)
* [[Mons.]] [[Luigi Pallotti]] ([[16. november]] [[1880]] – [[29. október]] [[1882]] menovaný sekretárom Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti)
* [[Mons.]] [[Giacomo della Chiesa]] ([[23. apríl]] [[1901]] – [[18. december]] [[1907]] menovaný [[Bologna|bolonský]]m [[arcibiskup]]om)
* [[Mons.]] [[Nicola Canali]] ([[21. marec]] [[1908]] – [[24. septembra]] [[1914]] menovaný sekretárom Kongregácie pre ceremoniál)
* [[Mons.]] [[Federico Tedeschini]] ([[24. septembra]] [[1914]] – [[31. marec]] [[1921]] menovaný [[apoštolský nuncius|apoštolským nunciom]] v Španielsku)
* [[Mons.]] [[Giuseppe Pizzardo]] ([[7. máj]] [[1921]] – [[8. jún]] [[1929]] menovaný sekretárom Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti)
* [[Mons.]] [[Alfredo Ottaviani]] ([[7. jún]] [[1929]] – [[19. december]] [[1935]] menovaný asesorom Posvätnej kongregácie Svätého Oficia)
* [[Mons.]] [[Domenico Tardini]] ([[19. december]] [[1935]] – [[16. december]] [[1937]] menovaný sekretárom Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti a prezidentom Pápežskej komisie pre Rusko)
* [[Mons.]] [[Giovanni Battista Montini]] ([[16. december]] [[1937]] – [[29. november]] [[1952]] menovaný za sekretára pre bežné záležitosti)
* [[arcibiskup]] [[Angelo Dell'Acqua]] ([[17. február]] [[1953]] – [[24. jún]] [[1967]] rezignoval)
* [[arcibiskup]] [[Giovanni Benelli]] ([[29. jún]] [[1967]] – [[3. jún]] [[1977]] menovaný florentským [[arcibiskup]]om)
* [[arcibiskup]] [[Giuseppe Caprio]] ([[14. jún]] [[1977]] – [[28. apríl]] [[1979]] menovaný pre-prezidentom Správy majetku Apoštolského stolca)
* [[arcibiskup]] [[Eduardo Martínez Somalo]] ([[5. máj]] [[1979]] – [[23. marec]] [[1988]] menovaný [[prefekt (Rímska kúria)|prefekt]]om [[Dikastérium pre Boží kult a disciplínu sviatostí|Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí]])
* [[arcibiskup]] [[Edward Idris Cassidy]] ([[23. marec]] [[1988]] – [[12. december]] [[1989]] vymenovaný za predsedu Pápežskej rady pre jednotu kresťanov)
* [[arcibiskup]] [[Giovanni Battista Re]] ([[12. december]] [[1989]] – [[16. septembra]] [[2000]] menovaný [[prefekt (Rímska kúria)|prefekt]]om [[Dikastérium pre biskupov|Kongregácie pre biskupov]])
* [[arcibiskup]] [[Leonardo Sandri]] ([[16. septembra]] [[2000]] – [[9. jún]] [[2007]] menovaný [[prefekt (Rímska kúria)|prefekt]]om [[Dikastérium pre východné cirkvi|Kongregácie pre východné cirkvi]])
* [[arcibiskup]] [[Fernando Filoni]] ([[9. jún]] [[2007]] – [[10. máj]] [[2011]] menovaný [[prefekt (Rímska kúria)|prefekt]]om [[Dikastérium pre evanjelizáciu|Kongregácie pre evanjelizáciu národov]])
* [[arcibiskup]] [[Giovanni Angelo Becciu]] ([[10. máj]] [[2011]] – [[29. jún]] [[2018]]), následne [[prefekt (Rímska kúria)|prefekt]] [[Dikastérium pre kauzy svätých|Kongregácie pre kauzy svätých]]
* [[arcibiskup]] [[Edgar Peña Parra]] ([[15. októbra]] [[2018]] – [[30. marca]] [[2026]])
* [[arcibiskup]] [[Paolo Rudelli]] ([[30. marca]] [[2026]] - súčasnosť)

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Substitut pro všeobecné záležitosti|20013011}}

[[Kategória:Štátni sekretári Vatikánu]]
[[Kategória:Cirkevné tituly]]</text>
      <sha1>f03qjzw7r44tnd1nyv6y1mt89gqe04y</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Slovenské národné ženské futbalové družstvo</title>
    <ns>0</ns>
    <id>728150</id>
    <revision>
      <id>8190097</id>
      <parentid>8189626</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:33:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8190097</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="36214" sha1="2mnd856wrh5rmktecmyznoy8ct06dii" xml:space="preserve">{{Infobox Národné futbalové mužstvo
|Znak=Coat of Arms of Slovakia.svg|Asociácia=[[Slovenský futbalový zväz]]|Konfederácia=[[UEFA]] (Európa)|Tréner=[[Peter Kopúň]]|Kód FIFA=SVK|Rebríček FIFA=48|Najnižšia pozícia v rebríčku FIFA=51|Najvyššia pozícia v rebríčku FIFA=34|vzor_lp1=_svk2425h|vzor_t1=_svk2425h|vzor_pp1=_svk2425h|vzor_tr1=_svk2425h|vzor_po1=_svk2425hl|ľavéplece1=0000FF|telo1=0000FF|pravéplece1=0000FF|trenírky1=0000FF|ponožky1=0000FF|vzor_lp2=_svk2425a|vzor_t2=_svk2425a|vzor_pp2=_svk2425a|vzor_tr2=_svk2425a|vzor_po2=_svk2425al|ľavéplece2=FFFFFF|telo2=FFFFFF|pravéplece2=FFFFFF|trenírky2=FFFFFF|ponožky2=FFFFFF|Prvý zápas={{minivlajka|Česko}} [[České národné ženské futbalové družstvo|Česko]] 6:0 Slovensko {{minivlajka|Slovensko}}

([[Hluk (okres Uherské Hradiště)|Hluk]], Česko, 21. jún 1993)|Najvyššia výhra={{minivlajka|Slovensko}} Slovensko 11:0 {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Národné ženské futbalové družstvo Bosny a Hercegoviny|Bosna a Hercegovina]] 
([[Šaľa]], [[Slovensko]], 2. september 1997)

{{minivlajka|Slovensko}} Slovensko 11:0 {{minivlajka|Gibraltár}} [[Gibraltárske národné ženské futbalové družstvo|Gibraltár]]
([[Prešov]], [[Slovensko]], 30. máj 2025|Najvyššia prehra={{minivlajka|Nórsko}} [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]] 17:0 Slovensko {{minivlajka|Slovensko}}
(Ulefoss, Nórsko, 19. september 1995)|Najviac štartov=[[Jana Vojteková]] (134)&lt;ref&gt;https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d6567f486dc8b72382c005e/jana.vojtekova?sectionId=7085&lt;/ref&gt;|Najlepší strelec=[[Patrícia Hmírová]] (31)&lt;ref&gt;https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d656e7e86dc8b72382d4611/patricia.hmirova?sectionId=7085&lt;/ref&gt;|Kapitán=[[Mária Mikolajová]]|stav k=10. septembru 2025}}
[[Súbor:Slovenské národné ženské futbalové družstvo 28.11.2025.jpg|náhľad|Základná jedenástka v prípravnom zápase v [[NTC Senec|Senci]] proti národnému tímu USA do 23 rokov, 28. novembra 2025]]
'''Slovenské národné ženské futbalové družstvo''' reprezentuje  [[Slovensko]] na medzinárodných [[Futbal|futbalových]] podujatiach, ako majstrovstvá sveta alebo majstrovstvá Európy, a v medzinárodných zápasoch a turnajoch. Hlavným trénerom žien je Peter Kopúň.

Svoj prvý zápas odohrali slovenské reprezentantky proti Češkám [[21. jún|21. júna]] [[1993]] v českom meste Hluk. Priateľský zápas vyhrali Česky 6:0.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Přátelská mezistátní utkání ženy &quot;A&quot;: Česká republika - Slovensko 6:0 {{!}} Ženy | url = https://www.fotbal.cz/zeny/zapasy/zapas/19 | vydavateľ = Fotbal.cz | dátum prístupu = 2025-04-09 | jazyk = cs-CZ | meno = | priezvisko = }}&lt;/ref&gt; V prvom zápase hrali Královičová - (Benediková), Škodlerová, Dobšovičová, Kúdelová, Palkovičová, Remeňová, Geržová, Gažiová, Hanzelová, Miezgová, Vnuková, Klučariková, Dvořáková, Pyšná, Dugovičová a Michalková. Na druhý deň sa hrala odveta, ktorú Česky vyhrali 3:1 a Jana Hanzelová dala prvý gól v oficiálnom medzištátnom zápase.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zeman | meno = Peter | titul = Liga národov UEFA Slovensko vs. Škótsko, Aké boli začiatky ženskej reprezentácie | url = https://mediamanager.sportnet.online/media/pages/f/futbalsfz.sk/2020/11/201114_sobota_extra_sr-skotsko.pdf | dátum prístupu = 2025-06-15 | vydavateľ = Slovenský futbalový zväz, denník Šport}}&lt;/ref&gt; Prvé súťažné zápasy odohrali v kvalifikácii na Majstrovská Európy 1995. 

Divácky rekord na domácom zápase ženskej reprezentácie je 3814 divákov, ktorí boli na zápase [[Liga národov žien UEFA 2025|Ligy národov 2025]] proti [[Gibraltár|Gibraltáru]] a konal sa [[30. máj|30. mája]] [[2025]] v prešovskej [[Futbal Tatran Aréna|Futbal Tatran aréne]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Slovenky zavŕšili postup, Rybanská: Zaslúžime si lepšie zápasy | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-slovenky-zavrsili-postup-rybanska-zasluzime-si-lepsie-zapasy/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-05-31 | dátum prístupu = 2025-06-01 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;, čo je o 636 divákov viac ako v roku [[2000]], kedy sa odohral [[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy|kvalifikačný zápas o postup na Majstrovstvá Európy 2001]] v Nemecku proti [[Bielorusko|Bielorusku]] na štadióne v [[Stropkov|MŠK Tesla Stropkov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V kvalifikácii ME futbalistiek: Slovensko - Bielorusko 6:1 | url = https://dikda.snk.sk/uuid/uuid:473af3e6-de49-46c6-a5d7-eec2074b6bed/ | vydavateľ = dikda.snk.sk | dátum vydania = 2000-08-07 | dátum prístupu = 2000-08-07 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Realizačný tím ==
&lt;small&gt;Aktuálny realizačný tím 29. marcu 2026:&lt;/small&gt;&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – V nominácii na dvojzápas s Fínskom a Portugalskom aj Bartovičová | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-v-nominacii-na-dvojzapas-s-finskom-a-portugalskom-aj-bartovicova/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-03-29 | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = sk | priezvisko = mr}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Funkcia
!Meno
|-
|Tréner
|[[Peter Kopúň]]
|-
|Asistent trénera
|[[Michal Švihorík]]
|-
|Asistent trénera
|[[Lucia Haršanyová]]
|-
|Tréner brankárok
|[[Martin Krnáč]]
|-
|Kondičný tréner
|[[Miroslav Seňan]]
|-
|Technický vedúci
|[[Michal Vengloš]]
|-
|Media manažér
|[[Monika Jurigová]]
|-
|Športový psychológ
|Petra Dubovcová
|-
|Lekár
|Alice Kušnírová
|-
|Lekár
|Patrícia Dragunová
|-
|Lekár
|Zuzana Kolpaská
|-
|Fyzioterapeut
|Ľubica Krasňanská
|-
|Fyzioterapeut
|Jaroslav Holub
|-
|Masér
|Jindřich Ditrich
|-
|Kustód
|Marek Košáň
|-
|Kustód
|Pavel Očoveji
|}

=== Tréneri reprezentácie ===
Prvým trénerom slovenskej ženskej futbalovej reprezentácie bol Dušan Kučera a to v rokoch 1993 {{--}} 1995, 
&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul =ŽENY A – Lotyšsko súperom Sloveniek v historicky prvom kvalifikačnom zápase v roku 1993 | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/spravy/zeny-a-lotyssko-superom-sloveniek-v-historicky-prvom-kvalifikacnom-zapase-v-roku-1993/| vydavateľ = sportnet.sme.sk| dátum prístupu = 2024-02-20 | jazyk = sk | meno = | priezvisko =}}&lt;/ref&gt;
od 2.5.1995 {{--}} do 19.9.1995 bol trénerom žien Jozef Tarcala,&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=SLOVENSKO - ŠVAJČIARSKO 0:1 (0:1)|periodikum=Šport|vydavateľ=Šport press, spol s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=1994-05-03|ročník=IL|číslo=101|strany=4|url archívu=https://dikda.snk.sk/view/uuid:e7eddcad-61ec-48ea-a402-cffe237c9566?page=uuid:c349ab8d-1958-4917-a1c6-9194976c2272}}&lt;/ref&gt;
v rokoch 1995{{--}}2002 Pavol Peráček&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najlepším futbalistkám Slovenska velil z lavičky osem rokov | url = https://mytrencin.sme.sk/c/7534566/najlepsim-futbalistkam-slovenska-velil-z-lavicky-osem-rokov.html | vydavateľ = mytrencin.sme.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}&lt;/ref&gt; a v rokoch 2003{{--}}2007 František Urvay. Trénerom žien bol od 2008&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tréner: Slovenský futbalový zväz | url = https://old.futbalsfz.sk/reprezentacia/sr-zeny-a/trener.html | vydavateľ = old.futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2025-04-14}}&lt;/ref&gt; do 2018&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zsolt Pakusza ukončil svoje dlhoročné účinkovanie pri ženskej reprezentácii | url = https://mylevice.sme.sk/c/20763585/zsolt-pakusza-ukoncil-svoje-dlhorocne-ucinkovanie-pri-zenskej-reprezentacii.html | vydavateľ = mylevice.sme.sk | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}&lt;/ref&gt; Zsolt Pakusza, pod ktorých odohrala reprezentácia 100 zápasov. Ivan Hucko pôsobil ako tréner len 4 mesiace v roku 2018.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská reprezentácia zmenila trénera: Futbalistky povedie bývalý hráč Slovana | url = https://sportky.zoznam.sk/c/172801/slovenska-reprezentacia-zmenila-trenera-futbalistky-povedie-byvaly-hrac-slovana | vydavateľ = Športky.sk | dátum vydania = 2018-02-20 | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ivan Hucko už nie je trénerom slovenskej reprezentácie žien | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/ivan-hucko-uz-nie-je-trenerom-slovenskej-reprezentacie-zien-2023050919322164937 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2018-06-27 | dátum prístupu = 2025-04-14 | priezvisko = }}&lt;/ref&gt;

Od roku 2018 doteraz (2025) pôsobí ako hlavný tréner [[Peter Kopúň]], ktorý bol predtým asistent trénera.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SR WA – Ženskú reprezentáciu povedie Peter Kopúň: Chceme ukázať, že máme kvalitné hráčky | url = https://futbalsfz.sk/sr-wa-zensku-reprezentaciu-povedie-peter-kopun-chceme-ukazat-ze-mame-kvalitne-hracky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2018-10-03 | dátum prístupu = 2025-04-14 | jazyk = sk | meno = Lucia | priezvisko = Šikudová}}&lt;/ref&gt;

== Hráčky ==
{{Hlavný článok|Zoznam futbalových reprezentantiek Slovenska}}

''Zoznam všetkých bývalých a súčasných hráčok, ktoré nastúpili za národný tím, nájdete v článku [[Zoznam futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch| Zoznam futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch]]'' a ''[[Zoznam rekordov a štatistík futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch| Zoznam rekordov a štatistík futbalových reprezentantiek Slovenska v súťažných zápasoch]].''
=== Aktuálna zostava ===
Slovenské reprezentantky nominované na dvojzápas proti Fínsku (14. apríl 2026) a Portugalsku (18. apríl 2026):&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;

{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;width:100%&quot; border=&quot;0&quot; cellspacing=&quot;2&quot; cellpadding=&quot;2&quot;
|- bgcolor=&quot;AAD0FF&quot;
! width=&quot;40&quot; |Pozícia
! width=&quot;200&quot; |Hráč
! width=&quot;200&quot; |Dátum narodenia (vek)
! width=&quot;10&quot; |Reprezentačné štarty
! width=&quot;10&quot; |Góly
! width=&quot;200&quot; |Klub
|-
| align=center|[[Brankár (futbal)|B]]
|[[Mária Korenčiová]]
|{{Dátum narodenia a vek|1989|4|27|k=0}}
| align=center|132
| align=center|0
|{{minivlajka|Taliansko}} Genoa CFC
|-
| align=center|B
|[[Martina Geletová]]
|{{Dátum narodenia a vek|1993|11|19|k=0}}
| align=center|4
| align=center|0
|{{minivlajka|Poľsko}} FC Orlen Gdańsk
|-
| align=center|B
|[[Anika Tóth]]
|{{Dátum narodenia a vek|2002|4|15|k=0}}
| align=center|3
| align=center|0
|{{minivlajka|Kanada}} Halifax Tides FC
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| align=center|[[Obranca (futbal)|O]]
|[[Laura Retkesová]]
|{{Dátum narodenia a vek|2004|7|30|k=0}}
| align=center|12
| align=center|0
|{{minivlajka|Česko}} [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]
|-
| align=center|O
|[[Patrícia Fischerová]]
|{{Dátum narodenia a vek|1993|8|26|k=0}}
| align=center|116
| align=center|4
|{{minivlajka|Švédsko}} IF Brommmapojkarna
|-
| align=center|O
|[[Andrea Horváthová]]
|{{Dátum narodenia a vek|1995|10|5|k=0}}
| align=center|75
| align=center|0
|{{minivlajka|Poľsko}} GKS Górnik Leczna
|-
| align=center|O
|[[Kristína Košíková]]
|{{Dátum narodenia a vek|1993|12|20|k=0}}
| align=center|70
| align=center|3
|{{minivlajka|Česko}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]]
|-
| align=center|O
|[[Diana Bartovičová]]
|{{Dátum narodenia a vek|1993|2|20|k=0}}
| align=center|129
| align=center|8
|{{minivlajka|Česko}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]]
|-
| align=center|O
|[[Diana Lemešová]]
|{{Dátum narodenia a vek|2000|10|4|k=0}}
| align=center|29
| align=center|2
|{{minivlajka|Rakúsko}}[[SKN St. Pölten (ženy)|SKN St. Pölten]]
|-
| align=center|O
|[[Jana Vojteková]]
|{{Dátum narodenia a vek|1991|8|12|k=0}}
| align=center|134
| align=center|14
|{{minivlajka|Švajčiarsko}}FC Basel
|-
| align=center|O
|[[Nina Matušicová]]
|{{Dátum narodenia a vek|2005|3|2|k=0}}
| align=center|7
| align=center|0
|{{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| align=center|[[Záložník (futbal)|Z]]
|[[Dominika Škorvánková]]
|{{Dátum narodenia a vek|1992|8|21|k=0}}
| align=center|131
| align=center|17
|{{minivlajka|Rakúsko}}FK Austria Wien
|-
| align=center|Z
|[[Mária Mikolajová]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|6|13|k=0}}
| align=center|97
| align=center|19
|{{minivlajka|Nemecko}} [[Hamburger SV (ženy)|Hamburger SV]]
|-
| align=center|Z
|[[Aneta Surová]]
|{{Dátum narodenia a vek|2005|5|27|k=0}}
| align=center|4
| align=center|0
|{{minivlajka|Česko}} FC Slovan Liberec
|-
| align=center|Z
|[[Victoria Kaláberová]]
|{{Dátum narodenia a vek|2001|7|7|k=0}}
| align=center|20
| align=center|3
|{{minivlajka|Poľsko}} GKS Gieska Katowice
|-
| align=center|Z
|[[Tamara Morávková]]
|{{Dátum narodenia a vek|2003|1|2|k=0}}
| align=center|34
| align=center|9
|{{minivlajka|Česko}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]]
|-
| align=center|Z
|[[Ľudmila Maťavková]]
|{{Dátum narodenia a vek|1998|4|11|k=0}}
| align=center|54
| align=center|6
|{{minivlajka|Rakúsko}}[[SKN St. Pölten (ženy)|SKN St. Pölten]]
|-
| align=center|Z
|[[Martina Šurnovská]]
|{{Dátum narodenia a vek|1999|2|10|k=0}}
| align=center|81
| align=center|9
|{{minivlajka|Česko}} [[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]]
|-
| align=center|Z
|[[Patrícia Hmírová]]
|{{Dátum narodenia a vek|1993|11|30|k=0}}
| align=center|133
| align=center|31
|{{minivlajka|Poľsko}} GKS Gieska Katowice
|-
| align=center|Z
|[[Darina Hrúziková]]
|{{Dátum narodenia a vek|2005|4|6|k=0}}
| align=center|6
| align=center|0
|{{minivlajka|Česko}} 1. FC Slovácko
|-
| align=center|Z
|[[Dominika Gondová]]
|{{Dátum narodenia a vek|2007|6|26|k=0}}
| align=center|5
| align=center|0
|{{minivlajka|Slovensko}}[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|-
! colspan=&quot;6&quot; style=&quot;background:#AAD0FF; text-align:left;&quot; |
|-
| align=center|[[Útočník (futbal)|Ú]]
|[[Klaudia Fabová]]
|{{Dátum narodenia a vek|1998|9|12|k=0}}
| align=center|66
| align=center|10
|{{minivlajka|Poľsko}} AP Orlen Gdańsk
|-
| align=center|Ú
|[[Laura Žemberyová]]
|{{Dátum narodenia a vek|2001|8|20|k=0}}
| align=center|25
| align=center|0
|{{minivlajka|Slovensko}}[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|FC Tatran Prešov]]
|}

==== Náhradníčky ====
Náhradníčky na dvojzápas proti Fínsku (14. apríl 2026) a Portugalsku (18. apríl 2026):&lt;ref name=&quot;:3&quot; /&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Pozícia
!Hráč
!Klub
|-
| align=center|[[Brankár (futbal)|B]]
|Anna Marína Štefániková
|{{minivlajka|Česko}}Lokomotiva Brno Horní Heršpice
|-
| align=center|B
|Jana Králiková
|{{minivlajka|Slovensko}}[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]
|-
| align=center|B
|[[Natália Čermáková]]
|{{minivlajka|Slovensko}}[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|-
| align=center|B
|[[Viktória Opalková]]
|{{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|-
| align=center|B
|Janka Červíková
|{{minivlajka|Slovensko}}[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]
|-
| align=center|B
|Zsófia Hatyina
|{{minivlajka|Slovensko}}[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]]
|-
| align=center|[[Obranca (futbal)|O]]
|Diana Mičincová
|{{minivlajka|Slovensko}}[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|-
| align=center|O
|Szilvia Nagy
|{{minivlajka|Maďarsko}}Újpest FC
|-
| align=center|O
|Sofia Szabová
|{{minivlajka|Rumunsko}}FC Csíkszereda
|-
| align=center|O
|Sara Kršiaková
|{{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|-
| align=center|O
|Janka Lukáčová
|{{minivlajka|Česko}}FC Viktoria Plzeň
|-
| align=center|O
|Julianna Pivarčiová
|{{minivlajka|Slovensko}}[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|-
| align=center|O
|Petra Horvatová
|{{minivlajka|Slovensko}}[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|-
| align=center|O
|Nina Korimová
|{{minivlajka|Chorvátsko}}ŽNK Osijek
|-
| align=center|O
|Soňa Servátková
|{{minivlajka|Česko}}FC Viktoria Plzeň
|-
| align=center|O
|Michaela Harvilová
|{{minivlajka|Česko}}FC Slovan Liberec
|-
| align=center|O
|Patrícia Mudráková
|{{minivlajka|Česko}}FC Baník Ostrava
|-
| align=center|O
|[[Zuzana Nina Nárožná]]
|{{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|-
| align=center|O
|[[Barbora Vargová]]
|{{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|-
| align=center|O
|Ela Žigová
|{{minivlajka|Česko}}Lokomotiva Brno Horní Heršpice
|-
| align=center|[[Záložník (futbal)|Z]]
|Ema Pivarníková
|{{minivlajka|Slovensko}}[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]
|-
| align=center|Z
|Rebeka Žihlavníková
|{{minivlajka|Slovensko}}[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]
|-
| align=center|Z
|Radoslava Jacenková
|{{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|-
| align=center|Z
|[[Michaela Ferencová]]
|{{minivlajka|Česko}}FC Slovan Liberec
|-
| align=center|Z
|[[Lenka Mazúchová]]
|{{minivlajka|Portugalsko}}[[FC Porto (ženy)|FC Porto]]
|-
| align=center|Z
|Nikola Pajunková
|{{minivlajka|Česko}}FC Baník Ostrava
|-
| align=center|Z
|Dominika Kucharčíková
|{{minivlajka|Slovensko}}[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]
|-
| align=center|Z
|Sára Straková
|{{minivlajka|Česko}} [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]
|-
| align=center|Z
|[[Sofia Anna Škerdová]]
|{{minivlajka|Česko}} 1. FC Slovácko
|-
| align=center|[[Útočník (futbal)|Ú]]
|[[Michaela Martišková]]
|{{minivlajka|Taliansko}}Hellas Verona FC
|-
| align=center|Ú
|[[Katarína Vredíková]]
|{{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|-
| align=center|Ú
|[[Andrea Bogorová]]
|{{minivlajka|Slovensko}} [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]
|-
| align=center|Ú
|[[Nikola Rybanská]]
|{{minivlajka|Grécko}}OFI Crete Women FC
|}

=== 100 reprezentačných zápasov ===
Zoznam hráčok, ktoré odohrali 100 reprezentačných zápasov za Slovensko. V poradí v akom odohrali svoj stý zápas.

Prvá Slovenka, ktorá odohrala 100 zápasov je Lucia Ondrušová v zápase proti Malte, v ktorom strelila aj 1 gól.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Ondrušovej veľký krok pre slovenský ženský futbal | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-ondrusovej-velky-krok-pre-slovensky-zensky-futbal/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-02-19 | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Poradie
!Meno
!Dátum stého zápasu
!Zápas
!Výsledok zápasu
!
|-
!1.
|[[Lucia Ondrušová]]
|align=center|18. februát 2021
|align=center|{{Minivlajka|Malta}}[[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malta]] - Slovensko
|align=center|{{Ku|0|4}}
|&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
|-
!2.
|[[Dominika Škorvánková]]
|align=center|10. apríl 2021
|align=center|{{Minivlajka|Mexiko}}[[Mexické národné ženské futbalové družstvo|Mexiko]] - Slovensko
|align=center|{{Ku|0|0}}
|&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Stovkárky Škorvánková a Bíróová: Prečo by futbalistka nemohla byť vzorom chlapcovi? | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-stovkarky-skorvankova-a-biroova-preco-by-futbalista-nemohla-byt-vzorom-chlapcovi/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-04-11 | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Bezgólový výsledok, spokojný tréner a dve ďalšie naše stovkárky | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-bezgolovy-vysledok-spokojny-trener-a-dve-dalsie-nase-stovkarky/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-04-10 | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}&lt;/ref&gt;
|-
!3.
|[[Alexandra Bíróová]]
|align=center|10. apríl 2021
|align=center|{{Minivlajka|Mexiko}}[[Mexické národné ženské futbalové družstvo|Mexiko]] - Slovensko
|align=center|{{Ku|0|0}}
|&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;
|-
!4.
|[[Jana Vojteková]]
|align=center|17. september 2021
|align=center|Slovensko - {{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]
|align=center|{{Ku|0|1}}
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Jana Vojteková: Stovkárka číslo 4 má veľkú túžbu | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-jana-vojtekova-stovkarka-cislo-4-ma-velku-tuzbu/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-09-26 | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}&lt;/ref&gt;
|-
!5.
|[[Mária Korenčiová]]
|align=center|26. október 2021
|align=center|Slovensko - {{Minivlajka|Gruzínsko}}[[Gruzínske národné ženské futbalové družstvo|Gruzínsko]]
|align=center|{{Ku|2|0}}
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Chcené, potrebné a zaslúžené víťazstvo nad Gruzínskom | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-chcene-potrebne-a-zasluzene-vitazstvo-nad-gruzinsko/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-10-26 | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}&lt;/ref&gt;
|-
!6.
|[[Diana Bartovičová]]
|align=center|16. február 2022
|align=center|{{Minivlajka|Belgicko}}[[Belgické národné ženské futbalové družstvo|Belgicko]] - Slovensko
|align=center|{{Ku|4|0}}
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Stovkárka Diana Bartovičová: Chcem si zahrať na šampionáte, všetky chceme! | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-stovkarka-diana-bartovicova-chcem-si-zahrat-na-sampionate-vsetky-chceme/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2022-02-19 | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}&lt;/ref&gt;
|-
!7.
|[[Patrícia Hmírová]]
|align=center|6. september 2022
|align=center|Slovensko - {{Minivlajka|Írsko}}[[Írske národné ženské futbalové družstvo|Írsko]]
|align=center|{{Ku|0|1}}
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Michal Švihorík: Nech sa Hmírová usmieva od začiatku zápasu do konca | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-michal-svihorik-nech-sa-hmirova-usmieva-od-zaciatku-zapasu-do-konca/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2022-09-05 | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}&lt;/ref&gt;
|-
!8.
|[[Patrícia Fischerová]]
|align=center|5. apríl 2024
|align=center|Slovensko - {{Minivlajka|Izrael}}[[Izraelské národné ženské futbalové družstvo|Izrael]]
|align=center|{{Ku|2|0}}
|&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dokonalý vstup do kvalifikácie. Slovenské futbalistky potvrdili úlohu favoritiek | url = https://sport.aktuality.sk/futbal/clanok/futbal-me-kval-slovenky-triumfovali-na-uvod-kvalifikacie-nad-izraelcankami-20-2024040514510886959 | vydavateľ = Šport.sk | dátum vydania = 2024-04-05 | dátum prístupu = 2025-06-03 | priezvisko = }}&lt;/ref&gt;
|}

== Súťažné štatistiky ==

=== Majstrovstvá sveta ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;10&quot; |[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien|Majstrovstvá sveta]]
! rowspan=&quot;15&quot; |
! colspan=&quot;8&quot; |Kvalifikácia na MS
|-
!Rok
!Usporiadateľ
!Kolo
!Pozícia
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!Rok
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!+/-
|-
|[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1991|1991]]
|{{minivlajka|Čína|w}}
|align=center colspan=&quot;8&quot; |''nekvalifikovali sa (ako {{Minivlajka|Československo}}Československo)''
| colspan=&quot;8&quot; |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1991|''Majstrovstvá Európy 1991'']]
|-
|[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1995|1995]]
|{{minivlajka|Švédsko|w}}
|align=center colspan=&quot;8&quot; rowspan=&quot;8&quot; |''nekvalifikovali sa''
| colspan=&quot;8&quot; |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|''Majstrovstvá Európy 1995'']]
|-
|[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|1999]]
|{{minivlajka|USA|w}}
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 1999|1999]]
| align=&quot;center&quot; |8
|align=center|5
|align=center|2
|align=center|1
|align=center|33
|align=center|5
|align=center| +28
|-
|[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003|2003]]
|{{minivlajka|USA|w}}
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2003|2003]]
| align=&quot;center&quot; |8
|align=center|5
|align=center|0
|align=center|3
|align=center|25
|align=center|11
|align=center| +14
|-
|[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2007|2007]]
|{{minivlajka|Čína|w}}
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2007|2007]]
| align=&quot;center&quot; |8
|align=center|5
|align=center|0
|align=center|1
|align=center|14
|align=center|5
|align=center| +9
|-
|[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|2011]]
|{{minivlajka|Nemecko|w}}
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2011|2011]]
| align=&quot;center&quot; |8
|align=center|2
|align=center|0
|align=center|6
|align=center|15
|align=center|13
|align=center| +2
|-
|[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|2015]]
|{{minivlajka|Kanada|w}}
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2015|2015]]
| align=&quot;center&quot; |10
|align=center|1
|align=center|1
|align=center|8
|align=center|6
|align=center|29
|align=center| -23
|-
|[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|2019]]
|{{minivlajka|Francúzsko|w}}
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2019|2019]]
| align=&quot;center&quot; |8
|align=center|1
|align=center|0
|align=center|7
|align=center|4
|align=center|23
|align=center| -19
|-
|[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|2023]]
|{{minivlajka|Austrália|w}} {{minivlajka|Nový Zéland|w}}
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2023|2023]]
| align=&quot;center&quot; |8
|align=center|2
|align=center|2
|align=center|4
|align=center|9
|align=center|9
|align=center|0
|-
|[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027|2027]]
|{{minivlajka|Brazília|w}}
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2027|2027]]
| align=&quot;center&quot; |
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|-
|[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2031|2031]]
|{{minivlajka|Mexiko|w}}/{{minivlajka|USA|w}}
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2031|2031]]
| align=&quot;center&quot; |
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|-
|[[Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2035|2035]]
|{{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá sveta vo futbale žien 2035|2035]]
| align=&quot;center&quot; |
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|-
!
!Celkom
!
!
!0
!0
!0
!0
!0
!0
!
!78
!30
!31
!35
!132
!107
!
|}

=== Majstrovstvá Európy ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;10&quot; |[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien|Majstrovstvá Európy]]
! rowspan=&quot;18&quot; |
! colspan=&quot;9&quot; |Kvalifikácia na ME
|-
!Rok
!Usporiadateľ
!Kolo
!Pozícia
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!Rok
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!{{Tooltip|P/Z|Postup/zostup po skončení sezóny}}
!{{Tooltip|Po.|Celkové poradie}}
|-
|[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]]
|Viac usporiadateľov
|align=center colspan=&quot;8&quot; rowspan=&quot;2&quot; |''neprihlásili sa do súťaže'' 
''(ako {{Minivlajka|Československo}}Československo)''
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1984|1984]]
| colspan=&quot;6&quot; rowspan=&quot;2&quot; align=&quot;center&quot; |''neprihlásili sa do súťaže'' 
''(ako {{Minivlajka|Československo}}Československo)''
| colspan=&quot;2&quot; rowspan=&quot;13&quot; |–
|-
|[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1987|1987]]
|{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]]
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1987|1987]]
|-
|[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1989|1989]]
|{{Minivlajka|Západné Nemecko}}[[Západné Nemecko (1949 – 1990)|Západné Nemecko]]
|align=center colspan=&quot;8&quot; rowspan=&quot;3&quot; |''nekvalifikovali sa (ako {{Minivlajka|Československo}}Československo)''
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1989|1989]]
| align=&quot;center&quot; |10
|align=center|4
|align=center|5
|align=center|1
|align=center|11
|align=center|6
|-
|[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1991|1991]]
|{{Minivlajka|Dánsko}}[[Dánsko]]
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1991|1991]]
| align=&quot;center&quot; |6
|align=center|6
|align=center|0
|align=center|3
|align=center|8
|align=center|10
|-
|[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1993|1993]]
|{{Minivlajka|Taliansko}}[[Taliansko]]
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1993|1993]]
| align=&quot;center&quot; |4
|align=center|2
|align=center|1
|align=center|1
|align=center|7
|align=center|6
|-
|[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|1995]]
|Viac usporiadateľov
| colspan=&quot;8&quot; rowspan=&quot;9&quot; align=&quot;center&quot; |''nekvalifikovali sa''
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1995|1995]]
| align=&quot;center&quot; |4
|align=center|2
|align=center|0
|align=center|2
|align=center|4
|align=center|9
|-
|[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1997|1997]]
|{{Minivlajka|Nórsko}}[[Nórsko]]
{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]]
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 1997|1997]]
| align=&quot;center&quot; |8
|align=center|0
|align=center|1
|align=center|7
|align=center|3
|align=center|33
|-
|[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2001|2001]]
|{{Minivlajka|Nemecko}}[[Nemecko]]
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2001|2001]]
| align=&quot;center&quot; |8
|align=center|5
|align=center|0
|align=center|3
|align=center|23
|align=center|10
|-
|[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2005|2005]]
|{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglicko]]
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2005|2005]]
| align=&quot;center&quot; |6
|align=center|2
|align=center|1
|align=center|3
|align=center|20
|align=center|11
|-
|[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2009|2009]]
|{{Minivlajka|Fínsko}}[[Fínsko]]
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2009|2009]]
| align=&quot;center&quot; |8
|align=center|2
|align=center|0
|align=center|6
|align=center|5
|align=center|29
|-
|[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|2013]]
|{{Minivlajka|Švédsko}}[[Švédsko]]
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2013|2013]]
| align=&quot;center&quot; |8
|align=center|3
|align=center|1
|align=center|4
|align=center|8
|align=center|7
|-
|[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|2017]]
|{{Minivlajka|Holandsko}}[[Holandsko]]
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2017|2017]]
| align=&quot;center&quot; |8
|align=center|3
|align=center|0
|align=center|5
|align=center|11
|align=center|13
|-
|[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2022|2022]]
|{{Minivlajka|Anglicko}}[[Anglicko]]
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2022|2022]]
| align=&quot;center&quot; |8
|align=center|3
|align=center|1
|align=center|4
|align=center|7
|align=center|19
|-
|[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|2025]]
|{{Minivlajka|Švajčiarsko}}[[Švajčiarsko]]
|[[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2025|2025]]
|align=center|8
|align=center|2
|align=center|2
|align=center|2
|align=center|7
|align=center|14
|align=center|↓
|align=center|28.
|-
|[[Majstrovstvá Európy vo futbale žien 2029|2029]]
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|
| align=&quot;center&quot; |
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|align=center|
|-
!
!Celkom
!
!
!0
!0
!0
!0
!0
!0
!
!86
!31
!12
!43
!114
!167
!
!
|}

=== Liga národov UEFA ===
[[Liga národov žien UEFA|Liga národov]] je nová súťaž pre národné tímy. Slovenky boli v sezóne 2023/24 zaradené do Ligy B.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – ŽREB LIGY NÁRODOV 2023/24: V skupine B2 starí známi, najmä Fínsko | url = https://futbalsfz.sk/zeny-zreb-ligy-narodov-202324-v-skupine-b2-stari-znami-najma-finsko/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2023-05-02 | dátum prístupu = 2025-04-16 | jazyk = sk | priezvisko = }}&lt;/ref&gt; Po kvalifikácií na majstrovstvá Európy 2025 Slovensky skončili najhoršie spomedzi tímov umiestených na tretích miestach, čo znamenal zostup do Ligy C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Slovenky v C-divízii Ligy národov proti Faerčankám, Moldavsku a Gibraltáru | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-slovenky-v-c-divizii-ligy-narodov-proti-faercankam-moldavsku-a-gibraltaru/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2024-11-07 | dátum prístupu = 2025-04-16 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; 

V Lige národov 2025 sa umiestnili na 1. mieste skupiny 1 a postúpili do B-divízie.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Slovensko – Gibraltár 11:0 | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-slovensko-gibraltar-110/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-05-30 | dátum prístupu = 2025-06-01 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot;
! colspan=&quot;21&quot; |[[Liga národov žien UEFA|Liga národov UEFA]]
|-
! colspan=&quot;12&quot; |Ligová fáza
! rowspan=&quot;5&quot; |
! colspan=&quot;8&quot; |Finálový turnaj
|-
!Sezóna
!Liga
!Skupina
!Pozícia
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
!{{Tooltip|P/Z|Postup/zostup po skončení sezóny}}
!{{Tooltip|Po.|Celkové poradie}}
!Sezóna
!Pozícia
!Z
!V
!R
!P
!SG
!IG
|-
|[[Liga národov žien UEFA 2023/2024|2023/2024]]
|align=center|B
|align=center|2
|align=center|3.
|align=center|8
|align=center|4
|align=center|2
|align=center|2
|align=center|16
|align=center|8
|align=center|=
|align=center|25.
|[[Liga národov žien UEFA 2023/2024#Finálový turnaj|2023/2024]]
|align=center colspan=&quot;7&quot; rowspan=&quot;2&quot; |''nekvalifikovali sa''
|-
|[[Liga národov žien UEFA 2025|2025]]
|align=center|C
|align=center|1
|align=center|1.
|align=center|6
|align=center|6
|align=center|0
|align=center|0
|align=center|27
|align=center|1
|align=center|↑
|align=center|22.
|[[Liga národov žien UEFA 2025#Finálový turnaj|2025]]
|-
!Celkom
!
!
!
!14
!10
!2
!2
!43
!9
!
!
!
!
!0
!0
!0
!0
!0
!0
|}

== Zoznamy medzinárodných zápasov ==

* [[Zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien v Lige národov]]
* [[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá Európy]]
* [[Kvalifikačné zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien na majstrovstvá sveta]]
* [[Prípravné a priateľské zápasy slovenskej futbalovej reprezentácie žien]]

== Ocenenie ==

Reprezentantka Slovenska v historicky prvej ankete [[ Hráč roka FIFA 2001]] (''angl. FIFA World Player of the Year 2001'') získala ocenenie počas reprezentácie Slovenska  i  slovenského klubu [[ Olympia Košice|Olympie Košice ]] ; skončila na 20. mieste v súťaži o najlepšiu hráčku sveta.

*; [[FIFA]] [[ Hráč roka FIFA 2001]]: 20. miesto: [[Kamila Beregszásziová]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = FIFA World Player of the Year 2001 : Luis Figo crowned for the first time | url = http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html | url archívu = https://web.archive.org/web/20020202082947/http://www.fifa.com/events/playergala/index_E_2001.html | vydavateľ = fifa.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-01-17 | dátum archivácie = 2002-02-02 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}{{Európske národné ženské futbalové družstvá}}
[[Kategória:Slovenské národné ženské futbalové družstvo| ]]
[[Kategória:Slovenské národné družstvá|Futbal]]
[[Kategória:Ženský futbal na Slovensku]]
[[Kategória:Národné ženské futbalové družstvá]]</text>
      <sha1>2mnd856wrh5rmktecmyznoy8ct06dii</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Budovy pošty</title>
    <ns>14</ns>
    <id>731353</id>
    <revision>
      <id>8189821</id>
      <parentid>8044316</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:06:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>{{Všetky súradnice}}</comment>
      <origin>8189821</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="114" sha1="f651k93s2r3tn1ok76q3g6zyn2mou5l" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}

[[Kategória:Pošta]]
[[Kategória:Stavby|poštové]]
[[Kategória:Úrady]]</text>
      <sha1>f651k93s2r3tn1ok76q3g6zyn2mou5l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Gitanes232/pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>733585</id>
    <revision>
      <id>8189810</id>
      <parentid>8164674</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:53:11Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gitanes232</username>
        <id>142243</id>
      </contributor>
      <comment>priprava</comment>
      <origin>8189810</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9479" sha1="r70yq2w74vgg21tevs52cb4i4aay3uf" xml:space="preserve">Chrám svätého Ivana Rilského (Pernik)


{{Infobox Kostol
 | Názov kostola         = Chrám svätého Ivana Rilského
 | Druh kostola          = pravoslávny chrám
 | Celé meno             = Banícky chrám
 | Iné meno1             = 
 | Iné meno2             = 
 | Obrázok               = 
 | Popis obrázka         = celkový pohľad na chrám 
 | Patrocínium           = svätý [[Ivan Rilský]]
 | Patrocínium poznámka  = 
 | Predchádzajúci názov  = 
 | Štát typ              = 
 | Štát                  = Bulharsko
 | Spolkový štát typ     = 
 | Spolkový štát         = 
 | Kraj typ              = Oblasť
 | Kraj                  = [[Pernik (oblasť)|Pernik]]
 | Okres typ             = 
 | Okres                 = [[Pernik (okres)|Pernik]]
 | Mesto typ             = 
 | Mesto                 = [[Pernik (mesto)|Pernik]]
 | Mestská časť typ      = 
 | Mestská časť          = 
 | Adresa                = 
 | Zemepisná šírka       = 42.6093299
 | Zemepisná dĺžka       = 23.0312997
 | Náboženstvo typ       = 
 | Náboženstvo           = Kresťanstvo
 | Cirkev typ            = 
 | Cirkev                = [[Bulharská pravoslávna cirkev]]
 | Provincia typ         = 
 | Provincia             = 
 | Diecéza typ           = 
 | Diecéza               = 
 | Dekanát typ           = 
 | Dekanát               = 
 | Farnosť typ           = 
 | Farnosť               = 
 | Je súčasťou           = 
 | Dátum vysvätenia      = [[1. november]] [[1920]]
 | Svätiteľ              = Varlam (biskup)
 | Správa                = 
 | Vlastník              = 
 | Zánik                 = 
 | Dátum odsvätenia      = 
 | Architekt             = Aleksi Načev (architekt)
 | Architekt1            = Kiro Spasov (staviteľ)
 | Architekt2            = 
 | Sloh                  = 
 | Sloh1                 = 
 | Výstavba              = [[1910]]{{--}}[[1919]]
 | Založenie             = 
 | Dokončenie            = [[1919]]
 | Náklady na výstavbu   = 
 | Dĺžka                 = 
 | Výška                 = 
 | Šírka                 = 
 | Dĺžka hlavnej lode    = 
 | Šírka hlavnej lode    = 
 | Výška hlavnej lode    = 
 | Výška svätyne         = 
 | Počet lodí            = 
 | Počet poschodí        = 
 | Počet kupol           = 
 | Počet veží            = 
 | Výška najvyššej veže  = 
 | Kapacita              = 
 | Kapacita jednotka     = 
 | Umiestnenie oltára    = 
 | Autor oltára          = 
 | Materiál              = 
 | Mapa1 popis           = 
 | Mapa1 lokátor         = 
 | Web                   = 
 | Commons               = Saint John of Rila Church, Pernik
 | nkp pred rokom 2002 = 
 | súčasť nkp          = 
 | názov nkp pred 2002 = 
 | dátum nkp           = 
 | číslo nkp           = 
 | dátum uzpf          = 
 | číslo uzpf          = 
 | názov UNESCO        = 
 | dátum UNESCO        = 
 | kategorizovať       = 
 | PUSR web url             = 
 | PUSR web id objekt       = 
 | PUSR web dátum citovania = }}

'''Chrám svätého Ivana Rilského''' ({{vjz|bul|Храм „Свети Иван Рилски“|''Chram „Sveti Ivan Rilski“''}}),&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;&gt;{{Citácia knihy
|autor= ASENOV, Bončo
|titul = Az săm Perničanin
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Izdatelstvo &quot;Skala print&quot;
|rok = 2022
|počet strán = 332
|isbn = 978-619-7641-01-1
|strany = 57{{--}}58}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;&gt;{{Citácia knihy
|autor= IVANOVA, Blagovesta
|titul = Manastirski i selištni chramove v Sofijska eparchija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Visše stroitelno učilište &quot;Ľuben Karavelov&quot;
|rok = 2018
|počet strán = 208
|isbn = 978-954-331-100-2
|strany = 83{{--}}84}}&lt;/ref&gt;


známy aj pod názvom '''Banícky chrám''' ({{vjz|bul|Минната църква|''Minnata cărkva''}})&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;  


 je [[chrám]] [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z prvej polovice [[20. storočie|20. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v [[Pernik (oblasť)|Pernickej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;&gt;{{Citácia knihy
|autor= ASENOV, Bončo
|titul = Az săm Perničanin
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Izdatelstvo &quot;Skala print&quot;
|rok = 2022
|počet strán = 332
|isbn = 978-619-7641-01-1
|strany = 150}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;


Chrám svätého Ivana Rilského je hlavným chrámom mesta Pernik.&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt;

&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; zaciatok

&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt; druha cast na 150


&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt; tretia kniha


Chrámový sviatok sa slávi [[6. máj]]a.


== Lokalita ==
[[Súbor:StGeorgeChurch-Pernik-Bulgaria01.jpg|Pohľad na chrám zvrchu od [[Penik (pevnosť)|pevnosti Pernik]]|náhľad|vľavo]]


Chrám svätého Juraja sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Pernik (mesto)|Pernik]]&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;


pri budove radnice a oproti [[Budova Banského riaditeľstva (Pernik)|budove banského riaditeľstva]]&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt;

na námestí „Sv. Ivan Rilski“ ({{vjz|bul|''площад „Св. Иван Рилски“''}}, doslova ''námestie svätého Ivana Rislkého'').&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;


Chrám bol postavený na mieste, kde sa predtým nachádzala kuchyňa banského riaditeľstva.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;


== Dejiny ==
[[Súbor:StGeorgeChurch-Pernik-Bulgaria18.jpg|Celkový pohľad na chrám z juhozápadu|náhľad|vľavo]]

Chrám bol postavený z iniciatívy a s podporou vedenia pernickej uhoľnej bane a to predovšetkým jej riaditeľa Ivana Stoimenova a bánskeho inžiniera Gerogiho Koňarova.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;


Sumou 10 000 [[Bulharský lev|levov]] prispel na výstavbu chrámu aj bulharský [[cár]] [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]]&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;


Výstavba chrámu sa začala v roku [[1910]], avšak z dôvodu vojen v [[10. roky 20. storočia|10. rokoch 20. storočia]] bola ukončená až v priebehu roku [[1919]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;


Chrám bol následne vysvätený [[1. november|1. novembra]] [[1920]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;


Svätiteľom bol biskup Varlam.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;

Vysvätenia chrámu sa zúčastnil aj vtedajší bulharský cár [[Boris III.]]&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; 


Chrám sa po vysvätení stal hlavným chrámom v Perniku a nahradil tak v tejto úlohe starší pernický [[Chrám svätého Juraja (Pernik)|Chrám svätého Juraja]].&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt;


V rokoch [[1937]]{{--}}[[1939]] bol chrám vyzdobený [[freska]]mi.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;


Do [[9. september|9. septembra]] [[1944]] bol chrám pod správou pernickej uholnej bane, pričom tá vyplácala aj mzdu aj kňazovi a jeho pomocníkom a mala na starosti aj platbu za údržbu budovy a všetky ostatné možné výdavky.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; 

Po roku [[1944]] prešiel chrám pod správu [[Sofijská metropola|Sofijskej metropoly]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;


V roku 2009 bola v chráme uložená časť relikvií svätého Ivana Rilského, ktorá bola do chrámu prenesená z [[Rilský monastier|Rilského monastiera]].&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt;


== Charakteristika ==
[[Súbor:StGeorgeChurch-Pernik-Bulgaria15.jpg|Detailný pohľad na chrámovú apsidu|náhľad|upright|vľavo]]


Autorom projektu chrámu bol architekt Aleksi Načev.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

Chrám postavil významný staviteľský majster Kiro Spasov z dediny [[Strezimirovci]] pri meste [[Trăn (mesto)|Trăn]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;


Budova je [[Loď (architektúra)|jednoloďová]] [[bazilika]] s [[Apsida (architektúra)|apsidou]] v oltárnej časti. Spočiatku bola celá severná strana chrámu zapustená asi jeden meter do zeme a oveľa neskôr bola odkrytá a miesto zarovnané s okolitým terénom. Z pôvodných dvoch dverí chrámu (západných a južných) sa zachovali iba západné, ktoré boli v roku [[1960]] nahradené a umiestnené v chráme ako starožitnosť. V chráme sa pôvodne nachádzala aj [[empora]], tá však bola odstránená v rámci rekonštrukcie v roku [[1960]].&lt;ref name=&quot;zapernik.com&quot; /&gt;


== Výzdoba interiéru ==
=== Ikonostas a ikony ===


=== Fresková výzdoba ===

Chrám je vyzdobený [[freska]]mi.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; 

Ich autormi sú bulharskí umelci Nikola Marinov a Dečko Uzunov, pričom pri výzdobe im pomáhali aj dvaja ich žiaci z Umeleckej akadémie Aleksandăr Poplilov a Dimităr Kandimirov.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;

Aleksandăr Poplilov je taktiež autorom mozaiky zobrazujúcej svätého Ivana Rilského, ktorá je umiestnená na vonkajšej fasáde nad hlavným vchodom do chrámu.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;


== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Saint John of Rila Church, Pernik}}

&lt;nowiki&gt;[[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]]&lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;[[Kategória:Stavby v Perniku]]&lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;[[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Ivanovi Rilskému]]&lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;[[Kategória:Kostoly postavené po oslobodení Bulharska]]&lt;/nowiki&gt;
&lt;nowiki&gt;[[Kategória:Architektúra z 1919]]&lt;/nowiki&gt;</text>
      <sha1>r70yq2w74vgg21tevs52cb4i4aay3uf</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189860</id>
      <parentid>8189810</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:54:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gitanes232</username>
        <id>142243</id>
      </contributor>
      <comment>vyprazdnenie piesku</comment>
      <origin>8189860</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="0" sha1="phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1" />
      <sha1>phoiac9h4m842xq45sp7s6u21eteeq1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Melánia Metternichová-Zičiová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>734197</id>
    <revision>
      <id>8190037</id>
      <parentid>8182244</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T07:38:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Dirillo</username>
        <id>110677</id>
      </contributor>
      <comment>doplnenie, pravopis</comment>
      <origin>8190037</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5105" sha1="mrysia98rd363nta3shxi0wzaq9b449" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Melánia Metternichová-Zičiová
 | Rodné meno         = Melanie Marie Pauline Alexandrine Metternich-Winneburg
 | Popis osoby        = 
 | Portrét            = Melanie Metternich.jpeg
 | Veľkosť portrétu   = &lt;!-- štandardná veľkosť 230px --&gt;
 | Popis portrétu     = portrét od [[August Selb|Augusta Selba]]
 | Dátum narodenia    = {{dn|1832|02|27}}
 | Miesto narodenia   = [[Viedeň]]
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1919|11|16|1832|02|27}}
 | Miesto úmrtia      = [[Viedeň]]
 | Bydlisko           = 
 | Iné mená           = 
 | Pseudonym          = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = 
 | Štátna príslušnosť = 
 | Zamestnanie        = [[politička]] a [[diplomat]]ka
 | Známa vďaka        = 
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = 
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --&gt;
 | Rodičia            = [[Clemens Wenzel Lothar Metternich]] a [[Melánia Zičiová-Ferrarisová]]
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = [[Lothar Štefan Metternich]], [[Pavol Klement Metternich]]
 | Manžel             = [[Jozef Ziči (1814 – 1897)|Jozef Ziči]]
 | Partner            = 
 | Deti               = 
 | Podpis             = &lt;!-- presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Melánia Zičiová''', rodená z ''[[Metternichovci|Metternich-Winneburgu]]'' ({{vjz|deu|Melanie von Metternich-Winneburg}}; * [[27. február]] [[1832]], [[Viedeň]]{{--}}† [[16. november]] [[1919]], tamtiež) bola [[Rakúska šľachta|rakúska šľachtičná]], princezná a grófka [[Metternichovci|z Metternichu]], vydaná do [[Uhorská šľachta|uhorského]] rodu [[Zičiovci|Zičiovcov]].

== Život ==
Bola členkou [[Metternichovci|rodu Metternichovcov]], dcérou rakúskeho diplomata a politika kniežaťa [[Clemens Wenzel Lothar Metternich|Klemensa Václava z Metternichu]] a jeho tretej manželky grófky [[Melánia Zičiová-Ferrarisová|Melánie Zičiovej-Ferrarisovej]].

Dňa [[20. november|20. novembra]] [[1853]] sa vydala za grófa [[Jozef Ziči (1814 – 1897)|Jozefa Zičiho]] ([[1814]]{{--}}[[1897]]), ktorý bol bratom [[Antónia Zičiová|Antónie Alžbety]] a [[Karolína Leopoldína Zičiová|Karolíny Leopoldiny Zichyových]].

Podobne ako jej otec bola zástankyňou tradičnej konzervatívnej politiky a hrala úlohu v založení rakúskej [[Kresťansko-sociálna strana (Rakúsko)|Kresťansko-sociálnej strany]]. Napríklad roku [[1888]] sa v [[Metternichovský palác|jej paláci]] zišli politici, ktorí sa stali členmi tejto strany; tohto stretnutia sa zúčastnili oi. viedenský starosta [[Karl Lueger]] a [[Karl von Vogelsang]].

V roku [[1913]] vyšli v rakúskom mesačníku ''Österreichische Frauenwelt'' jej spomienky na [[Záhorie]]. Spomína rodiny [[Koloničovci|Koloničovcov]] a [[Pálfiovci|Pálfiovcov]].&lt;ref name=&quot;dejinyzahoria-dejiny-zahoria-z-dobovej-tlace2&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor =  | odkaz na autora =  | titul = Dejiny Záhoria: Z DOBOVEJ TLAČE | url = http://www.dejinyzahoria.sk/2017/07/z-dobovej-tlace.html | vydavateľ = dejinyzahoria.sk | miesto =  | dátum vydania =  | dátum aktualizácie =  | dátum prístupu = 2025-07-29 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Melánia Mária zomrela [[16. november|16. novembra]] [[1919]] vo Viedni. Je pochovaná v [[Hrobka Johany Esterháziovej|hrobke Johany Esterháziovej]].

== Rodokmeň predkov ==
{{Rodokmeň predkov
|1  = Melánia Metternichová-zičiová
|2  = [[Clemens Wenzel Lothar Metternich]]
|3  = [[Melánia Zičiová-Ferrarisová]]
|4  = [[František Juraj Karol Metternich]]
|5  = Mária Beatrix z Kagenecku
|6  = [[František Ziči-Ferraris]]
|7  = Mária Vilhemlína Ferrarisová
|8  = Ján Hugo Metternich
|9  = 
|10 = [[Ján Fridrich Fridolín z Kagenecku]]
|11 = 
|12 = [[Karol Ziči (1753 – 1826)|Karol Ziči]]
|13 = Anna Antónia z Khevenhüller-Metscha
|14 = [[Jozef Ján Ferraris]]
|15 = Mária Henrieta z Urselu
|16 = 
|17 = 
|18 = 
|19 = 
|20 = Georg Reinhard, Freiherr von Kageneck
|21 = Mária Jozefa z Ulmu
|22 = 
|23 =
|24 = [[Štefan Ziči (1715 – 1769)|Štefan Ziči]]
|25 = Mária Anna Cecília zo Stubenbergu
|26 = [[Ján Žigmund z Khevenhüller-Metscha]]
|27 = Mária Amália z Lichtenštajnska
|28 = Ľudovít Ferraris
|29 = Anna Terézia zo Saint-Rémy de Fontette
|30 = [[Karol II. z Urselu]]
|31 = Mária Eleonóra z Lobkovic
}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Externé odkazy ==
* článok o spomienkach Melánie Metternichovej-zičiovej vydaný v ''Österreichische Frauenwelt'' aj s citáciami na stránke [http://www.dejinyzahoria.sk/2017/07/z-dobovej-tlace.html Dejiny záhoria]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Melanie Metternich-Zichy|25050172}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Metternichová-zičiová, Melánia}}
[[Kategória:Osobnosti z Viedne]]
[[Kategória:Zičiovci|Melánia]]
[[Kategória:Metternichovci|Melánia]]
[[Kategória:Rakúski šľachtici]]</text>
      <sha1>mrysia98rd363nta3shxi0wzaq9b449</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:Safíček</title>
    <ns>3</ns>
    <id>736220</id>
    <revision>
      <id>8189901</id>
      <parentid>8088180</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:08:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>UU Základná škola Bezručova 66 Trenčín</comment>
      <origin>8189901</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="233" sha1="2uutrm4p3nvnthfc985mmu932k4srko" xml:space="preserve">{{Vitajte|redaktor=Spider 001757}}
--[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:43, 10. september 2025 (UTC)
{{Urgentne upraviť autor|Základná škola Bezručova 66 Trenčín}} --</text>
      <sha1>2uutrm4p3nvnthfc985mmu932k4srko</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Fillos X./Príručka</title>
    <ns>2</ns>
    <id>738216</id>
    <revision>
      <id>8189939</id>
      <parentid>8105821</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T21:12:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8189939</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2091" sha1="4sjvnt1tm0fmh698ly8m4wb24o66fvc" xml:space="preserve">Táto stránka ponúka pár rád pri tvorbe a úprave článkov na Wikipédii:

== Obsah Wiki článku ==
# [[Pomoc:Úvod článku|Základná definícia]]{{--}}predstavenie hlavnej témy stránky, ktorej dĺžka má byť primerane rozsiahla celkovej prepracovanosti článku
# Infobox ([[Pomoc:Infobox]]){{--}}pravostranná tabuľka zhŕňajúca základné informácie hesla
# Rozšírenejší opis{{--}}podrobnejšie zahĺbenie do problematiky hesla, ktoré obsahuje sekcie, podsekcie...
# „Prílohy“ = tabuľky, grafy, obrázky, citáty...{{--}}doplnkové náležitosti, ktoré obohacujú jednotlivé kapitoly
# Záverečné sekcie ([[Wikipédia:Záverečné sekcie]]){{--}}ide o formálnu časť článku, ktorá čitateľovi nepodáva fakty týkajúce sa témy článku

== Často spomínané pojmy ==
Zoznam často spomínaných pojmov a výrazov:

* [[Wikipédia:Príručka/Odkazy|Wikilinky]] / Wikiodkazy
* [[Wikipédia:Kategorizácia|Kategórie]]
* [[Wikipédia:Wikiportál|Wikiportál]]
* [[Wikipédia:Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje|Dva nezávislé netriviálne spoľahlivé zdroje]] (2NNSZ)
* [[Wikipédia:Wikipedická významnosť|Wikipedická významnosť]]
* [[Wikipédia:Overiteľnosť|Overiteľnosť]]
* [[Wikipédia:Nestranný uhol pohľadu|Nestranný uhol pohľadu]]
* [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|Žiadny vlastný výskum]]
* [[Wikipédia:Konflikt záujmov|Konflikt záujmov]]
* [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je|Čo Wikipédia nie je]]
* [[Wikipédia:Wikipédia je encyklopédia|Wikipédia je encyklopédia]]
* [[Pomoc:Medzijazykové odkazy|Medzijazykové odkazy]]

== Časté chyby ==
* článok pozostávajúci z Copy textu
* zlé citácie
* strojový preklad

== Pozri aj ==
* [[Pomoc:Ako vytvoriť nový článok|Ako vytvoriť nový článok]]
* [[Wikipédia:Váš prvý článok|Váš prvý článok]]
* [[Redaktor:KormiSK/Prvá stránka|Prvá stránka]]

{{Citát|Wikipédia nie je hlavným zdrojom poznatkov, patria do nej len informácie, už predtým publikované v nejakom spoľahlivom zdroji.}}

[[Kategória:Redaktor:Fillos X.]]</text>
      <sha1>4sjvnt1tm0fmh698ly8m4wb24o66fvc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Anika Tóth</title>
    <ns>0</ns>
    <id>738806</id>
    <revision>
      <id>8190065</id>
      <parentid>8116267</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:24:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Lekvarnička premiestnil stránku [[Anika Katarína Huber Tóth]] na [[Anika Tóth]]</comment>
      <origin>8116267</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4622" sha1="4xuzwmunbg6kj0i7pp9xq8qngbkxbgc" xml:space="preserve">{{presunúť|Anika Tóth}}
{{Infobox Futbalista
 | meno                       = Anika Tóth
 | foto                       = Anika Tóth.jpg
 | popis                      = Anika Tóth v drese Halifax Tides FC v roku 2025
 | celé meno                  = Anika Katarína Huber Tóth
 | dátum narodenia            = {{dátum narodenia a vek|2002|01|15}}
 | miesto narodenia           = [[Toronto]], [[Ontário]]
 | štát                       = [[Kanada]]
 | výška                      = 176 cm
 | pozícia                    = brankárka
 | súčasný klub               = Halifax Tides FC
 | klubové číslo              = 12
 | mládežnícke roky           = 
 | mládežnícke kluby          = Clarkson SC&lt;br /&gt;Hamilton United&lt;br /&gt;Oakville SC
 | roky                       = 2020{{--}}2024&lt;br /&gt;2022{{--}}2024&lt;br /&gt;2025{{--}}
 | kluby                      = UAB Blazers&lt;br /&gt;Woodbridge Strikers&lt;br /&gt;Halifax Tides FC
 | zápasy(góly)               = {{0}}53 (0)&lt;br /&gt;{{0}}31 (0)&lt;br /&gt;{{0}}19 (0)
 | národné mužstvo            = [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo do 17 rokov|Slovensko WU17]]&lt;br /&gt;[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo do 19 rokov|Slovensko WU19]]&lt;br&gt;[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]]
 | reprezentačné roky         = 2019&lt;br /&gt;2019{{--}}2020&lt;br /&gt;2023{{--}}
 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}3 (0)&lt;br /&gt;{{0}}8 (0)&lt;br /&gt;{{0}}5 (0)
 | pkupdate                   = 17. októbru 2025
 | nmupdate                   = 28. októbru 2025
}}

'''Anika Katarína Huber Tóth''' (* [[15. január]] [[2002]], [[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]]) je kanadská [[futbal]]istka slovenského pôvodu. Hrá za kanadský tím Halifax Tides FC a [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|slovenskú reprezentáciu]].

Jej otec pochádza zo Slovenska, preto môže reprezentovať Slovensko.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Predstavuje sa brankárka Anika K. H. Tóth: Cítim sa vítaná | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-predstavuje-sa-brankarka-anika-k-h-toth-citim-sa-vitana/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2023-02-19 | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}&lt;/ref&gt;

== Klubová kariéra ==
Od roku 2022 do 2024 hrala za tím Woodbridge Strikers a od 2025 hrá za Halifax Tides FC v kanadskej Northern Super League.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Welcome Anika Toth to Halifax Tides FC | url = https://www.tidesfc.ca/news/welcome-anika-toth-to-halifax-tides-fc | vydavateľ = Halifax Tides FC - Rise Together | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = en-CA}}&lt;/ref&gt;

== Reprezentácia ==
Jej debut v kategórii [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo do 17 rokov|do 17 rokov]] bol v marci 2019. V októbri 2020 bola povolaná do [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|seniorskej reprezentácie]],&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ESGA {{!}} News | url = https://www.eurostarkeeper.com/news-cee5 | vydavateľ = euro-star | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; ale kvôli cestovným obmedzeniam počas pandémie COVID sa nemohla pridať.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Tréner Kopúň povolal na zraz novú tvár, vypadli Bartovičová i Fischerová | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-v-priprave-trenerom-zvolenou-tazsou-cestou/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2023-02-07 | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}&lt;/ref&gt; Na zraz prišla až vo februári 2023. Jej debut bol 17. februára 2023 v prípravnom zápase proti [[Marocké národné ženské futbalové družstvo|Maroku]], keď nastúpila ako striedajúca hráčka v 85. minúte.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anika Katarína Huber Tóth | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5fdb32824bd1b4ce461b462a/anika-katarina-huber.toth/?sectionId=7085 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maroko WA - Slovensko WA {{!}} Prípravné zápasy - ženy, 2023 Prípravné zápasy I. | url = https://futbalsfz.sk/zapas/63c65b95d1297f0da8db8226/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:Tóth, Anika}}
[[Kategória:Slovenské futbalistky]]
[[Kategória:Kanadské futbalistky]]
[[Kategória:Futbaloví brankári]]
[[Kategória:Kanadské osobnosti slovenského pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Toronta]]</text>
      <sha1>4xuzwmunbg6kj0i7pp9xq8qngbkxbgc</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190067</id>
      <parentid>8190065</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:24:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <origin>8190067</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4595" sha1="rwgygfhf2yjkpfnjfke6o64o5f8twkh" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
 | meno                       = Anika Tóth
 | foto                       = Anika Tóth.jpg
 | popis                      = Anika Tóth v drese Halifax Tides FC v roku 2025
 | celé meno                  = Anika Katarína Huber Tóth
 | dátum narodenia            = {{dátum narodenia a vek|2002|01|15}}
 | miesto narodenia           = [[Toronto]], [[Ontário]]
 | štát                       = [[Kanada]]
 | výška                      = 176 cm
 | pozícia                    = brankárka
 | súčasný klub               = Halifax Tides FC
 | klubové číslo              = 12
 | mládežnícke roky           = 
 | mládežnícke kluby          = Clarkson SC&lt;br /&gt;Hamilton United&lt;br /&gt;Oakville SC
 | roky                       = 2020{{--}}2024&lt;br /&gt;2022{{--}}2024&lt;br /&gt;2025{{--}}
 | kluby                      = UAB Blazers&lt;br /&gt;Woodbridge Strikers&lt;br /&gt;Halifax Tides FC
 | zápasy(góly)               = {{0}}53 (0)&lt;br /&gt;{{0}}31 (0)&lt;br /&gt;{{0}}19 (0)
 | národné mužstvo            = [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo do 17 rokov|Slovensko WU17]]&lt;br /&gt;[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo do 19 rokov|Slovensko WU19]]&lt;br&gt;[[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|Slovensko]]
 | reprezentačné roky         = 2019&lt;br /&gt;2019{{--}}2020&lt;br /&gt;2023{{--}}
 | reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}3 (0)&lt;br /&gt;{{0}}8 (0)&lt;br /&gt;{{0}}5 (0)
 | pkupdate                   = 17. októbru 2025
 | nmupdate                   = 28. októbru 2025
}}

'''Anika Katarína Huber Tóth''' (* [[15. január]] [[2002]], [[Toronto]], [[Ontário]], [[Kanada]]) je kanadská [[futbal]]istka slovenského pôvodu. Hrá za kanadský tím Halifax Tides FC a [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|slovenskú reprezentáciu]].

Jej otec pochádza zo Slovenska, preto môže reprezentovať Slovensko.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Predstavuje sa brankárka Anika K. H. Tóth: Cítim sa vítaná | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-predstavuje-sa-brankarka-anika-k-h-toth-citim-sa-vitana/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2023-02-19 | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}&lt;/ref&gt;

== Klubová kariéra ==
Od roku 2022 do 2024 hrala za tím Woodbridge Strikers a od 2025 hrá za Halifax Tides FC v kanadskej Northern Super League.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Welcome Anika Toth to Halifax Tides FC | url = https://www.tidesfc.ca/news/welcome-anika-toth-to-halifax-tides-fc | vydavateľ = Halifax Tides FC - Rise Together | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = en-CA}}&lt;/ref&gt;

== Reprezentácia ==
Jej debut v kategórii [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo do 17 rokov|do 17 rokov]] bol v marci 2019. V októbri 2020 bola povolaná do [[Slovenské národné ženské futbalové družstvo|seniorskej reprezentácie]],&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ESGA {{!}} News | url = https://www.eurostarkeeper.com/news-cee5 | vydavateľ = euro-star | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt; ale kvôli cestovným obmedzeniam počas pandémie COVID sa nemohla pridať.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Tréner Kopúň povolal na zraz novú tvár, vypadli Bartovičová i Fischerová | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-v-priprave-trenerom-zvolenou-tazsou-cestou/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2023-02-07 | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}&lt;/ref&gt; Na zraz prišla až vo februári 2023. Jej debut bol 17. februára 2023 v prípravnom zápase proti [[Marocké národné ženské futbalové družstvo|Maroku]], keď nastúpila ako striedajúca hráčka v 85. minúte.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Anika Katarína Huber Tóth | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5fdb32824bd1b4ce461b462a/anika-katarina-huber.toth/?sectionId=7085 | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Maroko WA - Slovensko WA {{!}} Prípravné zápasy - ženy, 2023 Prípravné zápasy I. | url = https://futbalsfz.sk/zapas/63c65b95d1297f0da8db8226/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2025-10-28 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{DEFAULTSORT:Tóth, Anika}}
[[Kategória:Slovenské futbalistky]]
[[Kategória:Kanadské futbalistky]]
[[Kategória:Futbaloví brankári]]
[[Kategória:Kanadské osobnosti slovenského pôvodu]]
[[Kategória:Osobnosti z Toronta]]</text>
      <sha1>rwgygfhf2yjkpfnjfke6o64o5f8twkh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Antifanes (komický básnik)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>741921</id>
    <revision>
      <id>8190073</id>
      <parentid>8138468</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:37:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>Upravená referencia, pridané kategórie, malá úprava textu</comment>
      <origin>8190073</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19946" sha1="bm3lm5agdwhk86lg24512zc2myek5fd" xml:space="preserve">'''Antifanes''' ({{vjz|grc|''Ἀντιφάνης''}}) (* cca [[408 pred Kr.|408]]/[[405 pred Kr.]] – † [[334 pred Kr.|334]]/[[331 pred Kr.]]) bol jedným z najvýznamnejších a najplodnejších [[Dramatik|básnikov]] strednej atickej [[Komédia|komédie]].&lt;ref name=&quot;:381&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = Gustav Adolf Seeck | titul = The Oxford Classical Dictionary | isbn = 978-35-3406-076-4 | miesto = Darmstadt | vydavateľ = Wissenschaftliche Buchgesellschaft | rok = 1979 | strany = 381}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:36&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = František Štraus | titul = Príručný slovník literárnovedných termínov | isbn = 978-80-8061-065-4 | miesto = Bratislava | vydavateľ =  Spolok Slovenských Spisovateľov | rok = 2001 | strany = 36}}&lt;/ref&gt;

Antické zdroje sa o pôvode komického básnika Antifana rozchádzajú (za jeho rodisko sa uvádza [[Izmir|Smyrna]], [[Rodos (mesto)|Rhodos]], [[Chios]] alebo [[Larisa (mesto v Grécku)|Larissa]]). Hoci jeho presné rodisko zostáva neisté, bol zrejme cudzinec, ktorý sa usadil v [[Atény|Aténach]].&lt;ref name=&quot;:224&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = Ian C. Storey, Arlene Allan | titul = A Guide to Ancient Greek Drama | isbn = 978-11-1845-511-1 | miesto = Hoboken | vydavateľ = John Wiley &amp; Sons, Incorporated | rok = 2013 | strany = 224}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:73&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = Walter Yust  | titul = Encyclopaedia Britannica: A New Survey of Universal Knowledge | isbn = | miesto = Michigan | vydavateľ = Encyclopaedia Britannica | rok = 1952 | strany = 73}}&lt;/ref&gt; Svoju prvú hru predviedol okolo roku [[385 pred Kr.]] (Anon. De Com. 45 s. 10) a získal trinásť víťazstiev ([[Suda (encyklopedický slovník)|Suda]] – Αντιφάνης, α 2734), osem z nich na [[Lénaia|Lénaiách]] (IG II² 2325. 146&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = IG II² 2325 - PHI Greek Inscriptions | url = https://epigraphy.packhum.org/text/4561?&amp;bookid=5&amp;location=1700 | vydavateľ = epigraphy.packhum.org | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;).&lt;ref name=&quot;:108&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = Simon Hornblower, ‎Antony Spawforth, ‎Esther Eidinow | titul = The Oxford Classical Dictionary | isbn = 978-01-9954-556-8 | miesto = Oxford | vydavateľ = OUP Oxford | rok = 2012 | strany = 108}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:283&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 283}}&lt;/ref&gt; Počet hier, ktoré sa mu v staroveku pripisoval, sa pohyboval medzi 260 až 365 hrami; známych je 139 alebo 140 ich názvov a viac ako 330 citácií, z ktorých mnohé sú rozsiahle.&lt;ref name=&quot;:108&quot;/&gt;
 
Viaceré ich názvy potvrdzujú jeho obľubu v [[Grécka mytológia|mytologickej]] burleske, ktorá parodovala tradičné tragické námety a bohov. Medzi tieto diela patrí napr. hra ''Anthrópogonia'' („Zrodenie ľudstva“); v iných vykresľoval postavy definované ich sociálnym postavením či remeslom (napr. v hre ''Agroikos'' – „Vidiečan“, alebo ''Akestria'' – „Krajčírka“). V hre s názvom ''Filothébaios'' („Milovník Téb“) parodoval vtedajšie spoločenské a politické nálady (v hre mohol narážať na [[Téby (Bojócia)|pro-tébske]] sympatie v Aténach, zrejme zosmiešnil [[Demostenes|Démostena]] alebo iného politika, ktorý podporoval Téby).&lt;ref name=&quot;:108&quot;/&gt; Hoci sa jeho diela zachovali len vo fragmentoch, dodnes je citovaný najmä vďaka rozsiahlemu dielu ''Deipnosofistai'' („Hostina učencov“) od [[Athénaios z Naukratidy|Athenáia z Naukratidy]], ktoré uchovalo stovky zmienok o antickej gastronómii.&lt;ref name=&quot;:108&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;:501&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = Olivier de Cazanove | titul = Civita di Tricarico | isbn =  | miesto = Roma | vydavateľ = École française de Rome | rok = 2008 | strany = 501}}&lt;/ref&gt;

[[Ióannes Stobaios]] vo svojom diele ''Anthologium'' čerpal z Antifana najmä kvôli jeho schopnosti formulovať [[Gnóma|gnómy]] – stručné, mravoučné a filozofické ponaučenia o živote (napr. vo fragmente Stob. 54, 86, 121). Fragment (189) porovnáva prácu tragického a komického básnika, pričom zdôrazňuje, že tvorba komédie je oveľa náročnejšia.&lt;ref name=&quot;:108&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;:19&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = Magda Romanska, ‎Alan Ackerman | titul = Reader in Comedy | isbn = 978-14-7424-790-0 | miesto = London | vydavateľ = Bloomsbury Publishing | rok = 2016 | strany = 19}}&lt;/ref&gt; V [[Staroveké Grécko|starovekom Grécku]] komickí dramatici nesmeli opätovne spracovať zápletky z mýtov, ale tragédi áno. Z tohto dôvodu Antifanes nazval tragédiu „pohodlným umením“. Veril, že komédia sa tvorí ťažšie, pretože si „musí všetko vymyslieť: nové mená, zápletku, dej, oponu druhého dejstva, úvod“. Zbor komédie bol dvakrát väčší ako zbor tragédie a dovoľoval si [[parabáza|parabázu]] – priame oslovovanie publika, čo by si tragický zbor nikdy nedovolil.&lt;ref name=&quot;:75&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = Michael Giffin | titul = Patrick White and God  | isbn = 978-14-4389-337-4 | miesto = Newcastle upon Tyne | vydavateľ = Cambridge Scholars Publishing | rok = 2017 | strany = 75}}&lt;/ref&gt;  Mimoriadne zaujímavé sú citácie z fragmentu 120 (o metafyzike a hľadaní pravdy) a z fragmentu 207 (o hudbe a jej liečivej sile).&lt;ref name=&quot;:108&quot;/&gt; Aj keď väčšina jeho diel boli mytologické paródie, najmä tragédií, alebo paródie historických postáv (napr. [[Sapfó]]), iné už vykazovali vlastnosti, ktoré neskôr charakterizovali „novú“ komédiu.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, ''Antifane'' [https://www.treccani.it/enciclopedia/antifane/]&lt;/ref&gt;

Antifanes zrejme zomrel na ostrove Chios (podľa legendy ho zasiahla padajúca hruška&lt;ref name=&quot;:50&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = Heinz-Günther Nesselrath | titul = Die attische mittlere Komödie | isbn = 978-31-1012-196-4 | miesto = Berlin | vydavateľ = Walter de Gruyter | rok = 1990 | strany = 50}}&lt;/ref&gt;) vo veku 74 rokov. Hoci skonal v cudzine, Aténčania si ho natoľko vážili, že jeho ostatky previezli a s poctami pochovali v Aténach,&lt;ref name=&quot;:224&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = Ian C. Storey, Arlene Allan | titul = A Guide to Ancient Greek Drama | isbn = 978-11-1845-511-1 | miesto = Hoboken | vydavateľ = John Wiley &amp; Sons, Incorporated | rok = 2013 | strany = 224}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:73&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = Walter Yust  | titul = Encyclopaedia Britannica: A New Survey of Universal Knowledge | isbn = | miesto = Michigan | vydavateľ = Encyclopaedia Britannica | rok = 1952 | strany = 73}}&lt;/ref&gt; kde prežil väčšinu svojho života a dosiahol svoje najväčšie literárne úspechy.&lt;ref name=&quot;:39&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor =  Sebastiana Nervegna | titul = Menander in Antiquity | isbn = 978-11-0732-825-9 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 2013 | strany = 39}}&lt;/ref&gt;

== Názvy jeho hier ==
{{Stĺpce|šírka=20em|
* ''Adelfai'' (Ἀδελφαί – „Sestry“)&lt;ref name=&quot;:7&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = S. Douglas Olson | titul = FrC 19.1 Antiphanes Frr. 1-100 | isbn = 978-39-4918-964-7 | miesto = Göttingen | vydavateľ = Vandenhoeck &amp; Ruprecht | rok = 2023 | strany = 7}}&lt;/ref&gt;
* ''Adónis'' (Ἄδωνις)&lt;ref name=&quot;:7&quot;/&gt;
* ''Agroikos'' (Ἄγροικος – „Rustikálny“ alebo „Vidiečan“)&lt;ref name=&quot;:40&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = S. Douglas Olson | titul = FrC 19.1 Antiphanes Frr. 1-100 | isbn = 978-39-4918-964-7 | miesto = Göttingen | vydavateľ = Vandenhoeck &amp; Ruprecht | rok = 2023 | strany = 40}}&lt;/ref&gt;
* ''Aigyptioi'' (Αἰγύπτιοι – „Egypťania“)&lt;ref name=&quot;:7&quot;/&gt;
* ''Aiolos'' (Αἴολος)&lt;ref name=&quot;:7&quot;/&gt;
* ''Akestria'' (Ἀκέστρια – „Krajčírka“ alebo „Šička“)&lt;ref name=&quot;:7&quot;/&gt;
* ''Akontizomené'' (Ἀκοντιζομένη – „Prebodnutá oštepom“)&lt;ref name=&quot;:7&quot;/&gt;
* ''Aleiptria'' (Ἀλείπτρια – „Mastičkárka alebo Masérka“ &lt;ref name=&quot;:7&quot;/&gt;
* ''Alkestis'' (Ἄλκηστις)&lt;ref name=&quot;:7&quot;/&gt;
* ''Andromeda'' (Ἀνδρομέδα)&lt;ref name=&quot;:7&quot;/&gt;
* ''Antaios'' (Ἀνταῖος)&lt;ref name=&quot;:7&quot;/&gt;
* ''Anteia'' (Ἄντεια)&lt;ref name=&quot;:7&quot;/&gt;
* ''Anasózomenoi'' (Ἀνασωζόμενοι – „Zachránení“)&lt;ref name=&quot;:7&quot;/&gt;
* ''Anthrópogonia'' (Ἀνθρωπογονία – „Zrodenie ľudstva“)&lt;ref name=&quot;:7&quot;/&gt;
* ''Afrodites gonai'' (Ἀφροδίτης γοναί – „Zrodenie Afrodity“)&lt;ref name=&quot;:342&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = Adam Bülow-Jacobsen | titul = Proceedings of the 20th International Congress of Papyrologists | isbn = | miesto = Copenhagen | vydavateľ = Museum Tusculanum Press | rok = 1994 | strany = 342}}&lt;/ref&gt;                
* ''Archestraté'' (Ἀρχεστράτη) &lt;ref name=&quot;:8&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = S. Douglas Olson | titul = FrC 19.1 Antiphanes Frr. 1-100 | isbn = 978-39-4918-964-7 | miesto = Göttingen | vydavateľ = Vandenhoeck &amp; Ruprecht | rok = 2023 | strany = 8}}&lt;/ref&gt;
* ''Archón'' (Ἄρχων)&lt;ref name=&quot;:8&quot;/&gt;
* ''Argyriou Afanismos'' (Ἀργυρίου ἀφανισμός – „Zmiznutie peňazí“)&lt;ref name=&quot;:8&quot;/&gt;
* ''Arkas'' (Ἀρκάς – „Arkáďan“)&lt;ref name=&quot;:8&quot;/&gt;
* ''Arpazomené'' (Ἁρπαζομένη – „Uchvátená“ alebo „Nadšená“)&lt;ref name=&quot;:8&quot;/&gt;    
* ''Asklépios'' (Ἀσκληπιός)&lt;ref name=&quot;:8&quot;/&gt;
* ''Asótoi'' (Ἀσωτοί – „Márnotratníci“)&lt;ref name=&quot;:8&quot;/&gt;
* ''Athamas'' (Ἀθάμας)&lt;ref name=&quot;:67&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = S. Douglas Olson | titul = FrC 19.1 Antiphanes Frr. 1-100 | isbn = 978-39-4918-964-7 | miesto = Göttingen | vydavateľ = Vandenhoeck &amp; Ruprecht | rok = 2023 | strany = 67}}&lt;/ref&gt;
* ''Aulétés'' (Αὐλητής – „Flautista“)&lt;ref name=&quot;:8&quot;/&gt;
* ''Auletris'' (Αὐλητρίς ἢ Δίδυμαι – „Hráčka na flautu alebo Dvojičky“)&lt;ref name=&quot;:8&quot;/&gt;
* ''Bakchai'' (Βάκχαι – „Bakchantky“)&lt;ref name=&quot;:8&quot;/&gt;  
* ''Boiótios alebo Boiótia'' (Βοιώτιος alebo Βοιωτία – „Boióťan“ alebo „Boiótska žena“)&lt;ref name=&quot;:231&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = S. Douglas Olson | titul = FrC 19.1 Antiphanes Frr. 1-100 | isbn = 978-39-4918-964-7 | miesto = Göttingen | vydavateľ = Vandenhoeck &amp; Ruprecht | rok = 2023 | strany = 231}}&lt;/ref&gt;
* ''Bombylios'' (Βομβύλιος  – „Uvravení“)&lt;ref name=&quot;:8&quot;/&gt;
* ''Bousiris'' (Βούσιρις)&lt;ref name=&quot;:8&quot;/&gt;
* ''Boutalión'' (Βουταλίων)&lt;ref name=&quot;:8&quot;/&gt;
* ''Byzantios'' (Βυζάντιος – „Byzantínec“)&lt;ref name=&quot;:8&quot;/&gt;
* ''Diplasioi'' (Διπλάσιοι – „Dvojčatá“ alebo „Dvojnásobní“)&lt;ref name=&quot;:9&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = S. Douglas Olson | titul = FrC 19.1 Antiphanes Frr. 1-100 | isbn = 978-39-4918-964-7 | miesto = Göttingen | vydavateľ = Vandenhoeck &amp; Ruprecht | rok = 2023 | strany = 9}}&lt;/ref&gt;
* ''Dódónis'' (Δωδωνίς – „Žena z Dodony“)&lt;ref name=&quot;:9&quot;/&gt;          
* ''Drapetagógos'' (Δραπεταγωγός – „Sprievodca utečencov“)&lt;ref name=&quot;:34&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = Crawford Hallock Greenewalt, Sebastian Payne | titul = Ritual Dinners in Early Historic Sardis | isbn = | miesto =  Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1978 | strany = 34}}&lt;/ref&gt;  
* ''Dyserótes'' (Δυσέρωτες – „Nešťastne milujúci“)&lt;ref name=&quot;:9&quot;/&gt;
* ''Dyspratos'' (Δύσπρατος – „Ťažko predajný človek“)&lt;ref name=&quot;:9&quot;/&gt;
* ''Efesia'' (Ἐφεσία – „Efesanka“)&lt;ref name=&quot;:9&quot;/&gt;
* ''Epidaurios'' (Ἐπιδαύριος – „Muž z Epidauru“)&lt;ref name=&quot;:9&quot;/&gt;
* ''Epikléros'' (Ἐπίκληρος – „Dedička“)&lt;ref name=&quot;:9&quot;/&gt;  
* ''Euploia'' (Εὔπλοια – „Šťastná plavba“)&lt;ref name=&quot;:9&quot;/&gt;
* ''Euthydikos'' (Εὐθύδικος)&lt;ref name=&quot;:9&quot;/&gt;
* ''Faón'' (Φάων)&lt;ref name=&quot;:7a&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = S. Douglas Olson | titul = FrC 19.3 Antiphanes Frr. 194–330 | isbn = 978-39-4918-901-2 | miesto = Göttingen | vydavateľ = Vandenhoeck &amp; Ruprecht | rok = 2023 | strany = 7}}&lt;/ref&gt;
* ''Filetairos'' (Φιλέταιρος)&lt;ref name=&quot;:7a&quot;/&gt;
* ''Filoktétes'' (Φιλοκτήτης)&lt;ref name=&quot;:7a&quot;/&gt;
* ''Filotébaios'' (Φιλοθήβαιος – „Milovník Téb“)&lt;ref name=&quot;:8a&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = S. Douglas Olson | titul = FrC 19.3 Antiphanes Frr. 194–330 | isbn = 978-39-4918-901-2 | miesto = Göttingen | vydavateľ = Vandenhoeck &amp; Ruprecht | rok = 2023 | strany = 8}}&lt;/ref&gt;
* ''Filométór'' (Φιλομήτωρ – „Milovník matky“)&lt;ref name=&quot;:8a&quot;/&gt;
* ''Filopatór'' (Φιλοπάτωρ – „Milovník otca“ alebo „Ten, ktorý miluje svojho otca“)&lt;ref name=&quot;:8a&quot;/&gt;
* ''Filótis'' (Φιλῶτις – „Milovníčka“)&lt;ref name=&quot;:8a&quot;/&gt;
* ''Frearrhios'' (Φρεάρριος – „Muž z Frearrhoi“)&lt;ref name=&quot;:8a&quot;/&gt;
* ''Gamos'' (Γάμος – „Svadba“)&lt;ref name=&quot;:9&quot;/&gt;
* ''Ganymédés'' (Γανυμήδης)&lt;ref name=&quot;:9&quot;/&gt;
* ''Glaukos'' (Γλαῦκος)&lt;ref name=&quot;:9&quot;/&gt;
* ''Gorgythos'' (Γοργύθος)&lt;ref name=&quot;:9&quot;/&gt;
* ''Hautou erón'' (Αὑτοῦ ἐρῶν – „Milovník seba samého“)&lt;ref name=&quot;:8&quot;/&gt;
* ''Halieuomené'' (Ἁλιευομένη – „Lovkyňa rýb“ alebo „Rybárka“)&lt;ref name=&quot;:7&quot;/&gt;
* ''Héniochos'' (Ἡνίοχος )&lt;ref name=&quot;:7b&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = S. Douglas Olson | titul = FrC 19.2 Antiphanes Frr. 101-193 | isbn = 978-39-4918-933-3 | miesto = Göttingen | vydavateľ = Vandenhoeck &amp; Ruprecht | rok = 2022 | strany = 7}}&lt;/ref&gt;
* ''Hippeis'' (Ἱππεῖς – „Jazdci“)&lt;ref name=&quot;:7b&quot;/&gt;
* ''Homoioi'' (Ὅμοιοι – „Rovní“)&lt;ref name=&quot;:9a&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = S. Douglas Olson | titul = FrC 19.2 Antiphanes Frr. 101-193 | isbn = 978-39-4918-933-3 | miesto = Göttingen | vydavateľ = Vandenhoeck &amp; Ruprecht | rok = 2022 | strany = 9}}&lt;/ref&gt;
* ''Homónymoi'' (Ὁμώνυμοι – „Menovci“)&lt;ref name=&quot;:10a&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = S. Douglas Olson | titul = FrC 19.2 Antiphanes Frr. 101-193 | isbn = 978-39-4918-933-3 | miesto = Göttingen | vydavateľ = Vandenhoeck &amp; Ruprecht | rok = 2022 | strany = 10}}&lt;/ref&gt;
* ''Homopatrioi'' (Ὁμοπάτριοι – „Deti jedného otca“)&lt;ref name=&quot;:9a&quot;/&gt;
* ''Hydria'' (Ὑδρία)&lt;ref name=&quot;:7a&quot;/&gt;
* ''Hypnos'' (Ὕπνος Κᾶρες &lt;ref name=&quot;:7a&quot;/&gt;      
* ''Chrysis'' (Χρυσίς – „Byzantínec“)&lt;ref name=&quot;:8a&quot;/&gt;
* ''Iatros'' (Ἰατρός – „Lekár“))&lt;ref name=&quot;:7b&quot;/&gt;
* ''Kaineus'' (Καινεύς)&lt;ref name=&quot;:7b&quot;/&gt;
* ''Kares'' (Κᾶρες – „Károvia“)&lt;ref name=&quot;:7b&quot;/&gt;
* ''Kariné'' (Καρίνη – „Dievča z Karie“)&lt;ref name=&quot;:7b&quot;/&gt;
* ''Képouros'' (Κηπουρός – „Záhradník“)&lt;ref name=&quot;:7b&quot;/&gt;
* ''Kitharistés'' (Κιθαριστής – „Kitharista“)&lt;ref name=&quot;:7b&quot;/&gt;
* ''Kitharódos'' (Κιθαρῳδός – „Kitharód“)&lt;ref name=&quot;:7b&quot;/&gt;  
* ''Kleofanes'' (Κλεοφάνης)&lt;ref name=&quot;:7b&quot;/&gt;  
* ''Knafeus'' (Κναφεύς – „Valchár“)&lt;ref name=&quot;:7b&quot;/&gt;
* ''Knoithideus é Gastrón'' (Κνοιθιδεύς ἢ Γάστρων – „Knoithideus alebo Nenásytník“)&lt;ref name=&quot;:8b&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = S. Douglas Olson | titul = FrC 19.2 Antiphanes Frr. 101-193 | isbn = 978-39-4918-933-3 | miesto = Göttingen | vydavateľ = Vandenhoeck &amp; Ruprecht | rok = 2022 | strany = 8}}&lt;/ref&gt;
* ''Korinthia'' (Κορινθία – „Korinťanka“)&lt;ref name=&quot;:8b&quot;/&gt;
* ''Koroplathos'' (Κοροπλάθος – „Modelár hlinených figúrok“)&lt;ref name=&quot;:8b&quot;/&gt;)
* ''Kórykos'' (Κώρυκος – „tréningové boxerské vrece“)&lt;ref name=&quot;:8b&quot;/&gt;)
* ''Kouris'' (Κουρίς – „Holička“)&lt;ref name=&quot;:8b&quot;/&gt;
* ''Kybeutai'' (Κυβευταί – „Hráči kociek“)&lt;ref name=&quot;:8b&quot;/&gt;
* ''Kyklóps'' (Κύκλωψ – „Kyklop“)&lt;ref name=&quot;:140&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = W. Geoffrey Arnott | titul = Alexis: The Fragments: A Commentary | isbn = 978-05-2155-180-9 | miesto = Cambridge | vydavateľ = Cambridge University Press | rok = 1996 | strany = 140}}&lt;/ref&gt;
* ''Lampas'' (Λαμπάς – „Pochodeň“)&lt;ref name=&quot;:8b&quot;/&gt;
* ''Lampon'' (Λάμπων)&lt;ref name=&quot;:8b&quot;/&gt;
* ''Lemniai'' (Λήμνιαι – „Lemnianky“)&lt;ref name=&quot;:8b&quot;/&gt;
* ''Leónides'' (Λεωνίδης)&lt;ref name=&quot;:8b&quot;/&gt;
* ''Leptiniskos'' (Λεπτινίσκος – „Malý Leptinos“)&lt;ref name=&quot;:8b&quot;/&gt;
* ''Leukadios'' (Λευκάδιος – „Leukáďan“)&lt;ref name=&quot;:8b&quot;/&gt;  
* ''Lydos'' (Λυδός – „Lýd“)&lt;ref name=&quot;:8b&quot;/&gt;
* ''Médeia'' (Μήδεια)&lt;ref name=&quot;:9b&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = S. Douglas Olson | titul = FrC 19.2 Antiphanes Frr. 101-193 | isbn = 978-39-4918-933-3 | miesto = Göttingen | vydavateľ = Vandenhoeck &amp; Ruprecht | rok = 2022 | strany = 9}}&lt;/ref&gt;
* ''Melanión'' (Μελανίων)&lt;ref name=&quot;:8b&quot;/&gt;
* ''Meleagros'' (Μελέαγρος)&lt;ref name=&quot;:8b&quot;/&gt;
* ''Melitta'' (Μέλιττα – „Včielka“)&lt;ref name=&quot;:8b&quot;/&gt;    
* ''Metoikos'' (Μέτοικος – „Cudzinec s trvalým pobytom“)&lt;ref name=&quot;:9b&quot;/&gt;
* ''Métragyrtés'' (Μητραγύρτης – „Žobravý kňaz Matky bohov“)&lt;ref name=&quot;:9b&quot;/&gt;      
* ''Metrofón'' (Μητροφῶν)&lt;ref name=&quot;:9b&quot;/&gt;
* ''Midón'' (Μίδων)&lt;ref name=&quot;:9b&quot;/&gt;
* ''Minós'' (Μίνως)&lt;ref name=&quot;:9b&quot;/&gt;
* ''Misoponéros'' (Μισοπόνηρος  – „Nenávidiaci podlosť“)&lt;ref name=&quot;:9b&quot;/&gt;
* ''Mnémata'' (Μνήματα – „Náhrobky“)&lt;ref name=&quot;:9b&quot;/&gt;
* ''Moichoi'' (Μοιχοί – „Cudzoložníci“)&lt;ref name=&quot;:9b&quot;/&gt;
* ''Mylón''  (Μύλων – „Mlynár“)&lt;ref name=&quot;:9b&quot;/&gt;)
* ''Mystis''  (Μύστις – „Zasvätenkyňa“)&lt;ref name=&quot;:9b&quot;/&gt;
* ''Obrimos'' (Ὄβριμος – „Mocný“)&lt;ref name=&quot;:9b&quot;/&gt;)
* ''Oinomaos'' é ''Pelops'' (Οἰνόμαος ἢ Πέλοψ – „Oinomios alebo Pelops“)&lt;ref name=&quot;:9b&quot;/&gt;
* ''Oiónistes'' (Ὁιωνιστής – „Veštec z vtákov“)&lt;ref name=&quot;:9b&quot;/&gt;
* ''Omfalé'' (Ὀμφάλη)&lt;ref name=&quot;:9b&quot;/&gt;
* ''Orfeus'' (Ὀρφεύς)&lt;ref name=&quot;:10a&quot;/&gt;
* ''Paiderastes'' (Παιδεραστής – „Milovník chlapcov“)&lt;ref name=&quot;:10a&quot;/&gt;
* ''Parasitos'' (Παράσιτος – „Príživník“)&lt;ref name=&quot;:10a&quot;/&gt;
* ''Paroimiai'' (Παροιμίαι – „Príslovia“)&lt;ref name=&quot;:10a&quot;/&gt;  
* ''Poiésis''  (Ποίησις – „Poézia“)&lt;ref name=&quot;:10a&quot;/&gt;  
* ''Pontikos'' (Ποντικός – „Muž z Pontu“)&lt;ref name=&quot;:10a&quot;/&gt;  
* ''Probateus'' (Προβάτιος – „Chovateľ oviec“)&lt;ref name=&quot;:10a&quot;/&gt;  
* ''Probléma'' (Πρόβλημα – Problém - v zmysle „otázka“ alebo „hádanka“)&lt;ref name=&quot;:10a&quot;/&gt;
* ''Progonoi'' (Πρόγονοι – „Predkovia“)&lt;ref name=&quot;:10a&quot;/&gt;  
* ''Sapfó'' (Σαπφώ)&lt;ref name=&quot;:7a&quot;/&gt;
* ''Skleriai'' (Σκληρίαι – „Prísne ženy“) &lt;ref name=&quot;:7a&quot;/&gt;
* ''Skythai'' (Σκύθαι – „Skýti“)&lt;ref name=&quot;:7a&quot;/&gt;  
* ''Stratiotés'' (Στρατιώτης – „Vojak“)&lt;ref name=&quot;:7a&quot;/&gt;  
* ''Thamyris'' (Θάμυρις)&lt;ref name=&quot;:7b&quot;/&gt;
* ''Theogonia'' (Θεογονία – „Zrodenie bohov“) &lt;ref name=&quot;:7a&quot;/&gt;
* ''Timón'' (Τίμων)&lt;ref name=&quot;:204&quot;&gt;{{Citácia knihy| autor = Lucian (of Samosata), Diskin Clay, James H. Brusuelas | titul = Lucian, True History | isbn = 978-01-9878-964-2 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2021 | strany = 204}}&lt;/ref&gt;
* ''Traumatias'' (Τραυματίας – „Ranený“) &lt;ref name=&quot;:7a&quot;/&gt;  
* ''Tritagónistés'' (Τριταγωνιστής – „Tretí herec“) &lt;ref name=&quot;:7a&quot;/&gt;  
* ''Tyrrhenos'' (Τυρρηνός – „Etrusk“) &lt;ref name=&quot;:7a&quot;/&gt;
* ''Zakynthios'' (Ζακύνθιος – „Muž zo Zakynthosu“)&lt;ref name=&quot;:7b&quot;/&gt;
* ''Zographos'' (Ζωγράφος – „Maliar“)&lt;ref name=&quot;:7b&quot;/&gt;  
}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Narodenia v 5. storočí pred Kr.]]
[[Kategória: Úmrtia v 4. storočí pred Kr.]]
[[Kategória:Dramatici starovekého Grécka]]</text>
      <sha1>bm3lm5agdwhk86lg24512zc2myek5fd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Otužovanie detí školského veku</title>
    <ns>0</ns>
    <id>742404</id>
    <revision>
      <id>8189883</id>
      <parentid>8154553</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:36:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <comment>Pridaný text o mladých vodných záchranároch.</comment>
      <origin>8189883</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15803" sha1="h6i3yb9sqmbzuk1i2lwonxt55oud54h" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. 

== Charakteristika ==

Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==

Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==

Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===

O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článko a reportáži. Na tejto škole v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, siahajúcu do školského roku 1983/1984&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; (začalo ešte v dobe socialistického Československa). [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;.  Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 °C &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
 | periodikum = ČT24
 | vydavateľ = Česká televize
 | dátum vydania = 2010-01-21
 | dátum prístupu = 2026-01-02
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
 
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko: === 

Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

„První děti přicházejí k tmavé a nevlídné vodě, která se dosud skrývala pod ledem. Tento moment je nejvíc kritický. Instruktoři se snaží děti motivovat. Vědí, že čím déle se budou rozmýšlet, tím hůř. Jak říká David Vencl, přední český otužilec, „začni hned, začni teď“. Voda proudí kolem, kotníků, stehen, hrudníku, ramen. Najednou máte pocit, že se už v životě nemůžete nadechnout. Nyní přichází na řadu vaše hlava. Musíte si vše srovnat a tento nepříjemný pocit přečkat. Zanořit se až po krk a volně dýchat. Vše je na správném a volném dýchání. Každý má svoji komfortní zónu jinde a nejdůležitější je, že děti překonaly samy sebe. Časem vydrží déle a déle. Stejně jako vše jiné, i otužování je o tréninku a disciplíně.“ &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko:=== 

Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny, pričom vychádzajú z tradičných Kneippových liečebných princípov. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci  2024 sa do jazera Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 chlapcov a jedno dievča vo veku žiakov základnej školy. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.
 
== Súťaže v plážových disciplínach ==

Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | príspevok = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | titul = rajce.idnes.cz – Vodní záchranná služba ČČK Praha 15 | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;  V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“ &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | príspevok = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín | titul = Statutární město Mladá Boleslav | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844 | dátum_vydania = 2023-09-25 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.


== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>h6i3yb9sqmbzuk1i2lwonxt55oud54h</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189890</id>
      <parentid>8189883</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:49:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Súťaže v plážových disciplínach */</comment>
      <origin>8189890</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15807" sha1="dx60b44g24hqxlhia71f2sit0pwhuix" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. 

== Charakteristika ==

Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==

Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==

Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===

O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článko a reportáži. Na tejto škole v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, siahajúcu do školského roku 1983/1984&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; (začalo ešte v dobe socialistického Československa). [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;.  Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 °C &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
 | periodikum = ČT24
 | vydavateľ = Česká televize
 | dátum vydania = 2010-01-21
 | dátum prístupu = 2026-01-02
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
 
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko: === 

Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

„První děti přicházejí k tmavé a nevlídné vodě, která se dosud skrývala pod ledem. Tento moment je nejvíc kritický. Instruktoři se snaží děti motivovat. Vědí, že čím déle se budou rozmýšlet, tím hůř. Jak říká David Vencl, přední český otužilec, „začni hned, začni teď“. Voda proudí kolem, kotníků, stehen, hrudníku, ramen. Najednou máte pocit, že se už v životě nemůžete nadechnout. Nyní přichází na řadu vaše hlava. Musíte si vše srovnat a tento nepříjemný pocit přečkat. Zanořit se až po krk a volně dýchat. Vše je na správném a volném dýchání. Každý má svoji komfortní zónu jinde a nejdůležitější je, že děti překonaly samy sebe. Časem vydrží déle a déle. Stejně jako vše jiné, i otužování je o tréninku a disciplíně.“ &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko:=== 

Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny, pričom vychádzajú z tradičných Kneippových liečebných princípov. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci  2024 sa do jazera Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 chlapcov a jedno dievča vo veku žiakov základnej školy. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.
 
== Súťaže v plážových disciplínach ==

Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | príspevok = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | titul = rajce.idnes.cz – Vodní záchranná služba ČČK Praha 15 | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;  V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | príspevok = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín
 | titul = Statutární město Mladá Boleslav
 | url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
 | dátum_vydania = 2023-09-25
 | dátum_prístupu = 2026-03-30
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>dx60b44g24hqxlhia71f2sit0pwhuix</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189898</id>
      <parentid>8189890</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:04:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <comment>/* Súťaže v plážových disciplínach */ úprava url odkazu</comment>
      <origin>8189898</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="15799" sha1="rzptkbxhlti8turz4uir6mlto3ctfwj" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. 

== Charakteristika ==

Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==

Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==

Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===

O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článko a reportáži. Na tejto škole v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, siahajúcu do školského roku 1983/1984&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; (začalo ešte v dobe socialistického Československa). [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;.  Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 °C &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
 | periodikum = ČT24
 | vydavateľ = Česká televize
 | dátum vydania = 2010-01-21
 | dátum prístupu = 2026-01-02
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
 
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko: === 

Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

„První děti přicházejí k tmavé a nevlídné vodě, která se dosud skrývala pod ledem. Tento moment je nejvíc kritický. Instruktoři se snaží děti motivovat. Vědí, že čím déle se budou rozmýšlet, tím hůř. Jak říká David Vencl, přední český otužilec, „začni hned, začni teď“. Voda proudí kolem, kotníků, stehen, hrudníku, ramen. Najednou máte pocit, že se už v životě nemůžete nadechnout. Nyní přichází na řadu vaše hlava. Musíte si vše srovnat a tento nepříjemný pocit přečkat. Zanořit se až po krk a volně dýchat. Vše je na správném a volném dýchání. Každý má svoji komfortní zónu jinde a nejdůležitější je, že děti překonaly samy sebe. Časem vydrží déle a déle. Stejně jako vše jiné, i otužování je o tréninku a disciplíně.“ &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko:=== 

Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny, pričom vychádzajú z tradičných Kneippových liečebných princípov. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci  2024 sa do jazera Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 chlapcov a jedno dievča vo veku žiakov základnej školy. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.
 
== Súťaže v plážových disciplínach ==

Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | príspevok = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | titul = rajce.idnes.cz – Vodní záchranná služba ČČK Praha 15 | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;  V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>rzptkbxhlti8turz4uir6mlto3ctfwj</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189900</id>
      <parentid>8189898</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:07:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <comment>/* Česko: */ Odstránenie časti textu z dôvodu príliš dlhej citácie.</comment>
      <origin>8189900</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14705" sha1="39fhc3bw7hw47oqy4di6o245bojp0lo" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. 

== Charakteristika ==

Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==

Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==

Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===

O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článko a reportáži. Na tejto škole v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, siahajúcu do školského roku 1983/1984&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; (začalo ešte v dobe socialistického Československa). [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;.  Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 °C &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
 | periodikum = ČT24
 | vydavateľ = Česká televize
 | dátum vydania = 2010-01-21
 | dátum prístupu = 2026-01-02
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
 
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko: === 

Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko:=== 

Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny, pričom vychádzajú z tradičných Kneippových liečebných princípov. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci  2024 sa do jazera Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 chlapcov a jedno dievča vo veku žiakov základnej školy. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.
 
== Súťaže v plážových disciplínach ==

Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | príspevok = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) | titul = rajce.idnes.cz – Vodní záchranná služba ČČK Praha 15 | url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;  V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>39fhc3bw7hw47oqy4di6o245bojp0lo</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189934</id>
      <parentid>8189900</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T21:03:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Oto Zapletal</username>
        <id>135950</id>
      </contributor>
      <comment>/* Súťaže v plážových disciplínach */ úprava odkazu na url zdroj</comment>
      <origin>8189934</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="14690" sha1="bx1740o8bucsle1z2li1nc0mipewjiq" xml:space="preserve">'''Otužovanie detí školského veku''' je proces cieľavedomého posilňovania odolnosti detského organizmu voči nepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia, predovšetkým voči chladu. 

== Charakteristika ==

Ide o súčasť preventívnej zdravotnej starostlivosti a fyzickej prípravy, ktorá u detí mladšieho a staršieho školského veku (približne od 6 do 15 rokov) stimuluje [[imunitný systém]], zlepšuje termoregulačné schopnosti a prispieva k celkovej psychickej odolnosti. Na rozdiel od dospelých si [[otužovanie]] detí vyžaduje prísnejší metodický prístup zohľadňujúci špecifiká detskej [[Fyziológia | fyziológie]], ako je vyšší pomer povrchu tela k jeho [[Hmotnosť | hmotnosti]] a nižšia miera podkožného tuku, čo vedie k rýchlejším tepelným stratám.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = KAŠKO | meno = Dávid, Mgr. PhD. | titul = Rekreačné otužovanie studenou vodou | url = https://unibook.upjs.sk/img/cms/2021/rekreacne-otuzovanie-studenou-vodou.pdf | vydavateľ = Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Vydavateľstvo ŠafárikPress | miesto = Košice | rok = 2021 | strany = 17 | isbn = 978-80-574-0069-1 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = sk }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
 | priezvisko = ZEMAN
 | meno = Václav
 | titul = Adaptace na chlad u člověka: možnosti a hranice
 | vydanie = 1.
 | miesto = Praha
 | vydavateľ = Galén
 | rok = 2006
 | počet strán = 123
 | isbn = 80-7262-331-1
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Princíp otužovania ==

Pri otužovaní detí školského veku vychádzame – rovnako ako pri otužovaní dospelých – z poznatku, že zima sama o sebe choroby nespôsobuje. Chlad však spôsobuje oslabenie organizmu, ktorý je potom náchylnejší podľahnúť infekciám. Vírusy podľa laboratórnych a environmentálnych výskumov dlhšie prežívajú a udržiavajú si svoju infekčnosť v suchom a studenom vzduchu, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že po ich vdýchnutí organizmus, už predtým oslabený chladom, následne podľahne vírusovej infekcii. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = BERNARD | meno = Nikola | titul = Způsobuje zima nachlazení? Vědci bourají mýtus, kterému věříme od dětství | url = https://magazin.aktualne.cz/zpusobuje-zima-nachlazeni-vedci-bouraji-mytus-kteremu-verime-od-detstvi/r~aaa294eb782cc0e3e872513e8f103de2/ | periodikum = Aktuálně.cz | dátum vydania = 2026-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Úlohou otužovania je u detí vytvoriť návyk na chlad, aby ich organizmus nebol chladom natoľko oslabovaný. Princíp otužovania spočíva v krátkodobom vystavovaní organizmu intenzívnemu pôsobeniu chladu, aby si naň telo postupne zvykalo. Ak sú deti vonku v chlade krátko, mali by sa obliekať menej, ak sú vonku dlhší čas, mali by sa obliekať viac.

Ak sú deti na chlad prostredníctvom otužovania adaptované, môžu sa v chladnom alebo zimnom počasí obliekať menej ako ich vrstovníci bez zvýšenej pravdepodobnosti ochorenia. Otužovanie nespôsobuje úplnú rezistenciu voči bakteriálnym a vírusovým ochoreniam, ale znižuje pravdepodobnosť takýchto ochorení tým, že chlad otužilé telo vyčerpáva menej. Aj deti, ktoré sa sústavne a pravidelne otužujú, občas ochorejú, no ich chorobnosť je nižšia v porovnaní s deťmi, ktoré sa neotužujú. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-26 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

== Otužovanie detí školského veku v socialistickom Československu ==

Otužovanie detí školského veku sa v minulosti stalo súčasťou vyučovania na viacerých školách, pričom k jeho rozširovaniu prispelo najmä odporúčanie Ministerstva školstva [[Česká socialistická republika|ČSR]] z jari 1985. Podľa dobových správ z denníka Rudé právo&lt;ref&gt;{{Citácia periodika
 | priezvisko = | meno = | titul = Otužování dětí | periodikum = Rudé právo | odkaz na periodikum = Rudé právo | vydavateľ = Ústřední výbor KSČ | dátum = 1987-08-02 | ročník = 67 | číslo = 197 | strany = 4 | url = http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1987/8/24/4.png | dátum prístupu = 2025-05-20 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt; sa v školskom roku 1986/87 do tohto programu zapojilo približne 5 500 chlapcov a dievčat na 35 [[Základná škola| základných školách]] v [[Česko|Česku]] a na jednej škole na Slovensku. Metóda spočívala v aplikácii tzv. „vzdušných kúpeľov“, kedy žiaci po krátkej rozcvičke v rámci hodín telesnej výchovy vybiehali na niekoľko minút von za každého počasia. [[Chlapec|Chlapci]], oblečení len v červených trenírkach a topánkach&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Otužování dětí (1986)
 | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/10116288585-archiv-ct24/216411058210013/cast/461426/
 | vydavateľ = Česká televize
 | periodikum = Archiv ČT24
 | dátum_vydania = 1986
 | dátum_prístupu = 2026-01-01
 | jazyk = cs
 | poznámka = Reportáž z Hořovíc o otužovaní žiakov.
}}&lt;/ref&gt;, a [[Dievča|dievčatá]] v skromnom športovom úbore, takto čelili aj zimným podmienkam a mrazom, ktoré niekedy dosahovali až mínus 10 °C. Celá aktivita prebiehala na dobrovoľnej báze so súhlasom [[Rodič|rodičov]] aj [[Lekár|lekárov]], pričom hlavným cieľom bolo nielen zníženie chorobnosti a absencií žiakov, ale aj dôležité posilnenie ich morálno-vôľových vlastností.

== Otužovanie detí školského veku na základných školách v rokoch 1990 až 2020 ==

=== Základná škola Jubilejní park Znojmo ===

O [[Otužovanie|otužovaní]] [[Žiak|žiakov]] na [[Základná škola| Základnej škole]] Jubilejní park v [[Znojmo|Znojme]] bolo v rokoch 2009 až 2015 na internetových médiach publikovaných niekoľko článko a reportáži. Na tejto škole v [[Znojmo|Znojme]] má tradícia [[Otužovanie|otužovania]] [[Žiak|žiakov]] dlhú históriu, siahajúcu do školského roku 1983/1984&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MOŠTĚK | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Znojemští školáci vyběhli na mráz | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/video-znojemsti-skolaci-vybehli-na-mraz20090114.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2009-01-14 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; (začalo ešte v dobe socialistického Československa). [[Otužovanie]] prebieha dobrovoľne počas veľkej prestávky v trvaní približne 10 minút a je určené pre zdravých [[Žiak|žiakov]] druhého až piateho ročníka, ktorí sa ho zúčastňujú dobrovoľne so súhlasom [[Rodič|rodičov]] &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;.  Aktivita sa realizuje zhruba od [[Október|októbra]] do [[Máj|mája]], spravidla každý školský deň &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = VOJTIŠKOVÁ | meno = Zuzana | titul = OBRAZEM: Sníh zpestřil dětem otužování. Jsou potom zdravější, říká asistentka | url = https://znojemsky.denik.cz/zpravy_region/obrazem-snih-zpestril-detem-otuzovani-jsou-potom-zdravejsi-rika-asistentka-20150.html | periodikum = Znojemský deník | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt; a to pri [[Teplota|teplotách]] až do −9 °C &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907 | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2010-01-21 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;. [[Žiak|žiaci]] sa [[Otužovanie|otužujú]] vo vonkajšom prostredí vyzlečení, [[Chlapec|chlapci]] zvyčajne len v kraťasoch (trenírkach) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = SMOLA | meno = Vojtěch | titul = Malí otužilci ve Znojmě míří denně na mráz i v minus šesti stupních | url = https://www.idnes.cz/brno/zpravy/mali-otuzilci-ve-znojme-miri-denne-na-mraz-i-v-minus-sesti-stupnich.A100121_200303_brno_aja | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2010-01-22 | dátum prístupu = 2026-01-02 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;, [[Dievča|dievčatá]] v [[Tričko|tričkách]] s krátkym rukávom alebo tielkach. Túto neobvyklú školskú aktivitu škola konzultuje s hygienickou stanicou a detskými lekármi, ktorí ju podporujú a vrelo doporučujú.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | titul = Místo přestávky běhání ve sněhu. Děti ze znojemské základky se chodí otužovat
 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/clanek/archiv/misto-prestavky-behani-ve-snehu-deti-ze-znojemske-zakladky-se-chodi-otuzovat-249907
 | periodikum = ČT24
 | vydavateľ = Česká televize
 | dátum vydania = 2010-01-21
 | dátum prístupu = 2026-01-02
 | jazyk = cs
}}&lt;/ref&gt;

== Otužovanie ako súčasť odbornej prípravy mladých vodných záchranárov ==
 
V rámci organizovanej prípravy budúcich záchranárov je [[otužovanie]] pevnou súčasťou výcvikových programov. Na Slovensku a v Česku krúžky pod hlavičkou vodnej záchrannej služby zameriavajú svoju činnosť na zvyšovanie celkovej fyzickej zdatnosti a odolnosti organizmu mladých členov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mladí záchranáři | url = https://www.zachranari.com/mladi-zachranari | vydavateľ = zachranari.com – Vodní záchranná služba ČČK Český Krumlov | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Česko: === 

Mládežnícke oddiely Vodnej záchrannej služby ČČK (napr. v Českom Krumlove) praktizujú riadené vstupy do ľadovej vody (1 – 4 °C) len v plavkách v zimných mesiacoch. Dôraz sa kladie na adaptáciu bez použitia neoprénových oblekov, čo simuluje reálne podmienky pri nečakanom páde do vody. “Je brzké chladné ráno v Dolní Vltavici. Rtuť na teploměru ukazuje hodnotu pod -6 °C. Holky a kluci z oddílu VZS [[Český Krumlov]] jsou však v 7.15 na značkách před budovou základny. A jde se běhat. Takto začíná každý den na soustředění mládeže. Po protažení, rozcvičení a uběhnutí bezmála dvou kilometrů se na nic nečeká a děti se rovnou chystají do plavek. Díra v ledu už je vysekaná. Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ZIEGLER | meno = Jan | titul = V plavkách do Lipna. Mladí vodní záchranáři zvládli ledové koupele s přehledem | url = 
 https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html | periodikum = Českokrumlovský deník | dátum_vydania = 2024-02-12 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

=== Nemecko:=== 

Organizácie ako DLRG využívajú otužovanie (napr. v jazerách pohoria Schwarzwald) nielen na fyzickú prípravu, ale aj na budovanie psychickej odolnosti a disciplíny, pričom vychádzajú z tradičných Kneippových liečebných princípov. „Aby účastníci získali vytúženú pečiatku do svojho plaveckého preukazu, musia zostať vo vode aspoň pol minúty a nie dlhšie ako tri minúty.“ V marci  2024 sa do jazera Kirnbergsee vrhlo 23 plavčíkov len v plavkách, medzi nimi bolo aj 6 chlapcov a jedno dievča vo veku žiakov základnej školy. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = RÖSLER | meno = Stephanie | titul = Die Badesaison ist eröffnet: 23 Mutige wagen sich in den acht Grad kalten Kirnbergsee | url = https://www.suedkurier.de/region/schwarzwald/braeunlingen/die-badesaison-ist-eroeffnet;art372509,11956688 | periodikum = Südkurier | dátum_vydania = 2024-04-02 | dátum_prístupu = 2026-03-30 | jazyk = de }}&lt;/ref&gt; Hlavným cieľom tohto tréningu je prevencia chladového šoku a udržanie kognitívnych funkcií (schopnosti premýšľať a konať) v krízových situáciách.
 
== Súťaže v plážových disciplínach ==

Súťaže v plážových disciplínach sa konajú niekedy až v druhej polovici septembra. Napríklad „Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017“ sa konali na pražskej priehrade Hostivař 23. septembra 2017. Na fotografiách z tejto súťaže mladých vodných záchranárov je jasne vidieť, že bolo chladné počasie a voda zrejme už tiež bola chladná. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = 
| meno =  
| titul = Závody v plážových disciplínách Hostivař 2017 (fotogaléria) 
| url = https://www.rajce.idnes.cz/zachranka/album/zavody-v-plazovych-disciplinach-hostivar-2017/album
| dátum_vydania = 23. 9. 2017 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;
V roku 2018 sa táto súťaž konala tiež v chladnom počasí 22. septembra. „Soutěžilo se celkem v sedmi disciplínách, šlo o běh na 2 kilometry, Beach flags (kolíky), běžecký sprint, jízda na boardu, jízda na speciálním mořském kajaku, kterému se říká ski, 400 metrů plavání a kombinace běhu a plavání (Run-Swim-Run).“&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| priezvisko = CHAROUSKOVÁ
| meno = Šárka 
| titul = Boleslavští vodní záchranáři přivezli medaile z plážových disciplín 
| url = https://www.mb-net.cz/boleslavsti-vodni-zachranari-privezli-medaile-z-plazovych-disciplin/d-60844
| dátum_vydania = 25.9.2018 
| dátum_prístupu = 2026-03-30 
| jazyk = cs }}&lt;/ref&gt;

Účasť na septembrových súťažiach v plážových disciplínach (napr. v Prahe-Hostivaři) predstavuje pre mladých záchranárov prechod od letnej sezóny k zimnému otužovaniu. Kombinácia fyzickej záťaže pri behu v piesku a následného plávania v chladnúcej vode priehrady simuluje reálne podmienky záchranných akcií v nepriaznivom počasí.

== Referencie ==
{{referencie}}

[[Kategória:Zdravie]]</text>
      <sha1>bx1740o8bucsle1z2li1nc0mipewjiq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>OL Lyonnes (ženy)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>742692</id>
    <revision>
      <id>8189918</id>
      <parentid>8185294</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:36:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <origin>8189918</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="71209" sha1="10yaza6chlfol249uo8x84f42jhfgoo" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  = OL Lyonnes (ženy)
| obrázok     = [[File:2019-05-18 Fußball, Frauen, UEFA Women's Champions League, Olympique Lyonnais - FC Barcelona StP 0068 LR10 by Stepro.jpg|thumb|300px|Oslava šiesteho ročníka [[Liga majstrov žien UEFA]] v roku 2019.]] 
| logo        = 
| celýnázov   = {{Lang|fr|Olympique Lyonnais Lyonnes|italic=no}}
| prezývka    = {{Ubl|''Les Fenottes''|''Les Lyonnaises''}}
| založený    =  1970(ako FC Lyon)&lt;br/&gt;2004 (ako Olympique Lyonnais)
| rozpustený  = 
| štadión     = {{Ubl|[[Parc Olympique Lyonnais]]|[[Décines-Charpieu]]}}
| kapacita    = 59,186
| majiteľ     = {{Ubl|[[Michele Kang]] (52%)&lt;ref name=&quot;le-sale&quot;&gt;{{cite news |url=https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/L-ol-feminin-vendu-a-une-femme-d-affaires-americaine/1391062 |title=Ženský tím OL bude čoskoro predaný americkej podnikateľke Michele Kangovej. |date=12 April 2023 |access-date=14 April 2023 |work=L'Equipe |first=Hugo |last=Guillemet}}&lt;/ref&gt;|[[OL Groupe]] (48%)}}
| predseda    = [[Michele Kang]]
| tréner      = [[Jonatan Giráldez]]
| liga        = [[Première Ligue]]
| sezóna      = [[2024–25 Première Ligue|2024–25]]
| pozícia     = Première Ligue, 1.miesto z 12 (champion)
| vzor_lp1    =_lyon2526h
| vzor_t1     =_lyon2526h
| vzor_pp1    =_lyon2526h
| vzor_tr1    =_lyon2526h
| vzor_po1    = _lyon2526hl
| ľavéplece1  = 
| telo1       = 
| pravéplece1 = 
| trenírky1   = 
| ponožky1    = FFFFFF
| vzor_lp2    =_lyon2526a
| vzor_t2     =_lyon2526a
| vzor_pp2    =_lyon2526a
| vzor_tr2    =_lyon2526al
| vzor_po2    =
| ľavéplece2  =010066
| telo2       =010066
| pravéplece2 =010066
| trenírky2   =010066
| ponožky2    =010066
| vzor_lp3    =_lyon2526t
| vzor_t3     =_lyon2526t
| vzor_pp3    =_lyon2526t
| vzor_tr3    =_lyon2526t
| vzor_po3    =_lyon2526t
| ľavéplece3  =d8d8d8
| telo3       =d8d8d8
| pravéplece3 =d8d8d8
| trenírky3   =d8d8d8
| ponožky3    =d8d8d8
}}

'''OL Lyonnes''', predtým známy ako '''{{Lang|fr|Olympique Lyonnais Féminin|italic=no}}''' ({{IPA|fr|ɔlɛ̃pik ljɔnɛ}}) a dodnes bežne označovaný ako ‘’‘Lyon’’’ alebo jednoducho ‘’‘OL’’’, je francúzsky profesionálny [[ženský futbal|ženský futbalový]] klub so sídlom v [[Lyon]]e. Od roku 2004 pôsobí ako ženská sekcia klubu [[Olympique Lyonnais]]. Ide o najúspešnejší klub v histórii [[Première Ligue]], keď získal osemnásť ligových titulov ako Olympique Lyonnais a ďalšie štyri tituly ešte pod názvom FC Lyon pred akvizíciou.

Od roku 2010 je Lyon často označovaný za [[Zoznam futbalových klubov podľa získaných súťažných ocenení|najsilnejší ženský futbalový tím na svete]],&lt;ref&gt;{{cite news |last1=Smith |first1=Rory |title=Najdominantnejší tím sveta nie je ten, za aký si myslíte|url=https://www.nytimes.com/2019/05/17/sports/olympique-lyon-womens-champions-league.html |access-date=22 May 2019 |work=The New York Times |date=17 May 2019}}&lt;/ref&gt;a často sa uvádza ako vzor rozvoja ženského futbalu z ekonomického aj kultúrneho hľadiska.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/football/2019/jun/29/how-lucy-bronze-was-polished-at-lyon-a-club-miles-ahead-of-the-pack|title=Ako sa Lucy Bronze leštila v Lyone, na najvyššej škole pre maturantov|last=Ingle|first=Sean|date=29 June 2019|work=The Observer|access-date=29 June 2019|issn=0029-7712}}&lt;/ref&gt;  Klub získal osem titulov [[Liga majstrov žien UEFA]], vrátane rekordných piatich po sebe idúcich víťazstiev v rokoch 2016 až 2020, a zároveň štrnásť po sebe idúcich ligových titulov v domácej súťaži v rokoch 2007 až 2020. Okrem toho dosiahol päťkrát tzv. [[treble]], pričom do úvahy sa berie aj najvyššia kontinentálna súťaž, čo je najviac zo všetkých ženských tímov.

==História==
Klub vznikol v roku 1970 ako ženská sekcia [[FC Lyon]]. V roku 2004 sa ženský tím stal súčasťou Olympique Lyonnais. Od tohto momentu získala ženská sekcia štrnásť titulov v [[Division 1 Féminine]] a deväťkrát triumfovala v [[Coupe de France Féminine]]. Lyon sa v sezóne [[2007–08 UEFA Women's Cup|2007–08]] prebojoval do semifinále [[Liga majstrov žien UEFA| UEFA Women's Cup]] a v ročníku [[sezóny 2009–10 vo francúzskom futbale|2009–10]] sa dostal do [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Final|finále]] inauguračného ročníka [[Liga majstrov žien UEFA|UEFA Women's Champions League]]. Vo finále však prehral s nemeckým klubom [[FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]] po penaltovom rozstrele 6 : 7.&lt;ref&gt;{{cite news |title=Lyon and Potsdam make history |url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/01e5-0e11e7d73919-6ebb85ed5213-1000--lyon-and-potsdam-make-history/ |publisher=UEFA |date=11 May 2010|access-date=16 June 2010 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |title=Potsdam si zachováva odvahu a nárokuje si európsku korunu|url=http://www.uefa.com/womenschampionsleague/matches/season=2010/round=2000062/match=2001503/report/index.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20100523193111/http://www.uefa.com/womenschampionsleague/matches/season=2010/round=2000062/match=2001503/report/index.html |url-status=dead |archive-date=23 May 2010 |publisher=UEFA |date=20 May 2010|access-date=16 June 2010 }}&lt;/ref&gt;V nasledujúcej sezóne Lyon získal svoj prvý titul v Lige majstrov žien UEFA, keď vo finále v roku 2011 porazil Turbine Potsdam 2 : 0. O rok neskôr titul obhájil po víťazstve nad [[Eintracht Frankfurt (ženy)|FFC Frankfurt]].

[[File:20141015 - PSG-Lyon - Lyon 01.jpg|thumb|jobbra|250px|15. októbra 2014 proti [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris SG]].&lt;br&gt;Horný rad, zľava: ''[[Lara Dickenmann]], [[Corine Petit]], [[Lotta Schelin]], [[Amandine Henry]], [[Wendie Renard]], [[Ada Hegerberg]].''&lt;br&gt;Spodný rad, zľava: ''[[Kumagai Szaki]], [[Eugénie Le Sommer]], [[Sarah Bouhaddi]], [[Louisa Nécib]], [[Élise Bussaglia]].'']]

V rokoch 2016 až 2020 klub vyhral päť titulov Ligy majstrov žien UEFA po sebe, čím vyrovnal rekord mužského futbalu, ktorý drží [[Real Madrid CF|Real Madrid]]. Štvorica hráčok [[Sarah Bouhaddi]], [[Amel Majri]], [[Wendie Renard]] a [[Eugénie Le Sommer]] získala osem titulov Ligy majstrov, čím sa zapísala do [[Guinnessovej knihy rekordov]] ako hráčky s najvyšším počtom víťazstiev v tejto súťaži.&lt;ref&gt;{{Cite news |title=Najviac víťazstiev v Lige majstrov žien, ktoré vyhral jeden hráč|url=https://www.guinnessworldrecords.com/world-records/597282-most-women%E2%80%99s-champions-league-wins-by-a-player |archive-url=https://web.archive.org/web/20220502203553/https://www.guinnessworldrecords.com/world-records/597282-most-women%e2%80%99s-champions-league-wins-by-a-player |archive-date=2 May 2022 |access-date=2025-05-23 |work=Guinness World Records |language=en-GB |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

Hlavným rivalom Lyonu je [[Paris Saint-Germain Féminine|Paris Saint-Germain Féminine]] a vzájomné zápasy týchto tímov sú známe ako „Classique féminin“. Paríž je dlhodobo hlavným konkurentom OL v boji o domáce tituly, keď sedemkrát skončil na druhom mieste v [[Division 1 Féminine]]. Lyon až do roku 2021 nikdy neprehral ligový titul v prospech PSG, pričom vo finále [[Coupe de France Féminine]] nad Parížom päťkrát zvíťazil. V roku 2017 sa oba kluby stretli aj vo finále [[Ligy majstrov žien UEFA 2016–17]], kde Lyon zvíťazil po penaltovom rozstrele a získal svoj štvrtý titul v súťaži.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2020705--lyon-vs-paris/ |title=Finálna správa o Lige majstrov žien 2016 – 2017 |publisher=[[UEFA]] |access-date=26 May 2022}}&lt;/ref&gt;

Lyon hráva svoje domáce zápasy najmä na štadióne Stade Gérard Houllier s kapacitou 1 524 miest, ktorý sa nachádza v tréningovom centre Groupama OL v blízkosti väčšieho štadióna [[Parc Olympique Lyonnais]]. Na významné zápasy, ako sú stretnutia Ligy majstrov žien UEFA, využíva štadión s kapacitou približne 59 000 miest.&lt;ref&gt;{{Cite news |last=Harpur |first=Charlotte |date=2024-02-09 |title=Plány Michele Kangovej s Lyonom: „Nechcem, aby ženský futbal bol charitou – naše hráčky sú najlepšie“|url=https://www.nytimes.com/athletic/5262983/2024/02/09/kang-lyon-washington-plans-news/ |access-date=2025-05-23 |work=The New York Times |language=en-US |issn=0362-4331}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Anderson |first=Jess |date=2025-04-27 |title=Lyon 1-4 Arsenal (spolu 3-5): Arsenal sa prvýkrát po 18 rokoch dostal do finále Ligy majstrov |url=https://www.bbc.com/sport/football/live/c0453nnp20wt |access-date=2025-05-23 |website=BBC Sport |language=en-GB}}&lt;/ref&gt;Často označovaná ako „najvyššia futbalistka“.&lt;ref&gt;{{Cite news |last=Clarey |first=Christopher |date=2019-06-17 |title=Pre Wendie Renardovú a Francúzsko ďalší prešľap a ďalšie víťazstvo |url=https://www.nytimes.com/2019/06/17/sports/womens-world-cup-france-wendie-renard.html |access-date=2025-05-23 |work=The New York Times |language=en-US |issn=0362-4331}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news |last=Snape |first=Jack |date=2023-08-09 |title=Štyria francúzski hráči, ktorí dokážu zlomiť srdcia Austrálčanov na majstrovstvách sveta |url=https://www.theguardian.com/football/2023/aug/10/womens-world-cup-2023-france-vs-australia-squad-best-players-wendie-renard-kadidiatou-diani-vicki-becho-eugenie-le-sommer#:~:text=Wendie%20Renard,-If%20Australian%20fans&amp;text=Standing%201.87%20metres,%20Renard%20has,tournament%20by%20at%20least%205cm.&amp;text=The%2033-year-old%20is,just%20a%20physical%20defensive%20presence. |access-date=2025-05-23 |work=The Guardian |language=en-GB |issn=0261-3077}}&lt;/ref&gt;

[[File:Effectif OL féminin 2017 cropped.jpg|thumb|left|250px|Zostava na zápas proti [[ASJ Soyaux|Soyaux]] 8. mája 2017.&lt;ref&gt;https://www.matchendirect.fr/foot-score/2298621-olympique-lyon-soyaux.html&lt;/ref&gt;&lt;br&gt;Horný rad zľava: ''[[Camille Abilysenie]], [[Dozzáni]], [[ Renard]], [[Amel Majri]], [[Kumagai Szaki]], [[Sarah Bouhaddi]].''&lt;br&gt;Spodný riadok zľava: ''[[Alex Morgan]], [[Eugénie Le Sommer]], [[Jessica Houara]], [[Ada Hegerberg]], [[Ada Hegerberg]].'']]

Dlhoročnou kapitánkou tímu bola [[Wendie Renard]], ktorá zároveň patrí medzi najvýraznejšie osobnosti ženského futbalu. Počas svojej kariéry nazbierala rekordný počet titulov, finálových účastí a odohraných zápasov v Lige majstrov žien UEFA.&lt;ref&gt;{{Cite web |last=UEFA.com |date=2025-04-25 |title=Rekordy Ligy majstrov UEFA žien |url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/025b-0ef163bc672f-4f70d38ff3af-1000--uefa-women-s-champions-league-records/ |access-date=2025-05-23 |website=UEFA.com |language=en}}&lt;/ref&gt; Podľa [[koeficientu UEFA|koeficientu UEFA pre ženy]] bol Lyon v roku 2014 najvyššie umiestneným klubom v [[UEFA]].&lt;ref&gt;{{cite news |title=LIGA MAJSTROV ŽIEN UEFA 2014/15|url=https://fr.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/General/02/11/53/46/2115346_DOWNLOAD.pdf |publisher=UEFA |access-date=18 October 2014 }}&lt;/ref&gt;a druhé v roku 2025, za [[FC Barcelona Femení]].&lt;ref&gt;{{Cite web |last=UEFA.com |title=Rebríček UEFA|url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/womensclub/?year=2025 |access-date=2025-05-23 |website=UEFA.com |language=en}}&lt;/ref&gt;

[[File:Michelle Kang 220917-F-LE393-0304.jpg|thumb|[[Michele Kang]]-prezidentka OL Lyonnes od roku 2023.|200x200px]]

Po prevzatí klubu [[Michele Kang]] v roku 2024 bolo jednou z jej hlavných priorít zabezpečenie domáceho štadióna s vyššou kapacitou. Tréningové centrum Groupama OL disponovalo iba približne 1 200 miestami. Počas sezóny 2024 – 2025 sa preto domáce zápasy konali v mestách Bourg-en-Bresse, Grenoble a Bourgoin-Jallieu. Kang zároveň rokovala s [[Lyon OU Rugby]] o možnosti využívania štadióna [[Stade de Gerland|Matmut Stadium de Gerland]] s kapacitou 25 000 miest.&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Toufaily |first=Assile |date=2024-10-07 |title=Hranie domácich zápasov mimo Lyonu: Je stratégia OL efektívna?|url=https://www.forbes.com/sites/assiletoufaily/2024/10/07/playing-home-games-outside-of-lyon-is-ols-strategy-efficient/ |access-date=2025-05-23 |website=Forbes |language=en}}&lt;/ref&gt;Nakoniec sa jej podarilo dosiahnuť dohodu s [[OL Groupe]] a 19. mája 2025 oznámila, že od nasledujúcej sezóny bude Parc Olympique Lyonnais hlavným domácim štadiónom tímu.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Cite news |last=Pelit |first=Asli |date=2025-05-19 |title=Michele Kang premenovala Lyon Feminin na OL Lyonnes: „Nie sme podmnožinou – sme samostatnou silou“|url=https://www.nytimes.com/athletic/6367616/2025/05/19/lyon-feminin-ol-lyonnes/ |access-date=2025-05-23 |work=The New York Times |language=en-US |issn=0362-4331}}&lt;/ref&gt;Zároveň oznámila prevzatie mužského tréningového centra, ktoré plánuje prestavať na zariadenie určené výlučne pre ženský tím.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Cite news |last=Garry |first=Tom |date=2025-05-19 |title=Lyon Women mení názov a získava tréningovú základňu „lepšiu ako väčšina mužských centier“|url=https://www.theguardian.com/football/2025/may/19/lyon-women-change-name-and-get-training-base-better-than-most-mens-centres |access-date=2025-05-23 |work=The Guardian |language=en-GB |issn=0261-3077}}&lt;/ref&gt;

Dňa 1. júna 2025 klub oznámil odchod hlavného trénera [[Joe Montemurro|Joea Montemurra]] po uplynutí jeho ročnej zmluvy.&lt;ref&gt;{{Cite web |title=OL Lyonnes oznámil ukončenie spolupráce s trénerom Joem Montemurrom|url=https://www.ol.fr/en/news/ol-lyonnes-announces-end-of-collaboration-with-coach-joe-montemurro |access-date=2025-06-02 |website=OL Lyonnes}}&lt;/ref&gt;Montemurro odišiel s ligovým titulom, aby prevzal funkciu trénera austrálskej ženskej reprezentácie.&lt;ref&gt;{{Cite news |date=2025-06-01 |title=FA konečne po 10 mesiacoch hľadania odhalila nového trénera Matildas |url=https://www.abc.net.au/news/2025-06-02/matildas-reveal-joe-montemurro-as-new-head-coach/105365074 |access-date=2025-06-02 |work=ABC News |language=en-AU}}&lt;/ref&gt; Nasledujúci deň, 2. júna 2025, klub oznámil vymenovanie [[Jonatan Giráldez|Jonatana Giráldeza]] za nového hlavného trénera so zmluvou platnou do júna 2028.&lt;ref&gt;{{cite web |title=OL Lyonnes oznámil vymenovanie Jonatana Giraldeza za nového hlavného trénera. |url=https://www.ol.fr/fr/actualites/ol-lyonnes-annonce-la-nomination-de-jonatan-giraldez-comme-nouvel-entraineur-principal |website=ol.fr |publisher=OL Lyonnes |access-date=4 June 2025 |language=French |date=2 June 2025}}&lt;/ref&gt;

=== Meno ===
Predchádzajúce názvy klubu (FC Lyon a Olympique Lyonnais Féminin) priamo odkazovali na mesto Lyon.&lt;ref&gt;{{Cite news |last=Rutzler |first=Peter |date=2024-09-10 |title=Džokeji, dravé vtáky a supermarketné siete: Pôvod prezývok francúzskych futbalových klubov |url=https://www.nytimes.com/athletic/5722444/2024/09/10/ligue-1-french-club-nicknames/?redirected=1 |access-date=2025-05-23 |work=The New York Times |language=en-US |issn=0362-4331}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news |last=Whyatt |first=Katie |last2=McElwee |first2=Molly |date=2019-12-06 |title=Vnútorný príbeh Lyonovho neúprosného víťazného stroja|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2019/12/06/inside-story-lyons-relentless-winning-machine/ |access-date=2025-05-23 |work=The Telegraph |language=en-GB |issn=0307-1235}}&lt;/ref&gt; Dňa 19. mája 2025 Kang oznámila nový názov „OL Lyonnes“. Skratka „OL“ odkazuje na materský klub a „lyonnes“ je zámernou hrou so slovami: zároveň pripomína názov mesta Lyon a zároveň nadväzuje na francúzske slovo „lionnes“ (levice).&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Feuillet |first=Maxime |date=2025-05-20 |title=Michèle Kang mení identitu OL Women a predstavuje svoj projekt|url=https://lyondecideurs.com/2025/05/actu/michele-kang-change-lidentite-de-lol-feminin-et-devoile-son-projet/ |access-date=2025-05-23 |website=Lyon décideurs |language=fr-FR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Cite web |last=Kassouf |first=Jeff |date=2025-05-19 |title=Kang premenovala ženský klub Lyon na OL Lyonnes|url=https://www.espn.in/football/story/_/id/45224265/michele-kang-rebrands-french-womens-club-lyon-ol-lyonnes |access-date=2025-05-23 |website=ESPN |language=en}}&lt;/ref&gt;Vysvetlila, že namiesto „i“ sa používa „y“, aby sa zachoval odkaz na mesto aj na materský klub, pričom slovo „féminin“ bolo z názvu úplne vypustené.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Podľa jej vyjadrenia tým chcela zdôrazniť, že klub je vedený samostatne od mužského tímu: „Chceli sme zdôrazniť, že levice sú iné ako levy.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Costabile |first=Annie |date=2025-05-19 |title=Prečo najúspešnejší ženský tím sveta vynechal slovo „ženy“|url=https://frontofficesports.com/ol-lyon-women-kang-name-change/#:~:text=The%20decision%20to%20remove%20F%C3%A9minin,and%20the%20city%20of%20Lyon. |access-date=2025-05-23 |website=Front Office Sports |language=en}}&lt;/ref&gt;

Spolu s oznámením nového názvu klub predstavil aj nové logo, na ktorom je zobrazená hlava revúcej červenej levice s modrými a zlatými prvkami a erbom nad ňou.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;Kang uviedla, že cieľom bolo odlíšiť sa od mužského klubu, ktorého symbolom je lev. Inšpirovalo ju safari v Afrike, počas ktorého sa dozvedela, že väčšinu práce v levom spoločenstve – napríklad lov a starostlivosť o mláďatá – vykonávajú levice. K tomu poznamenala: „V skutočnom živote samce levov spia 22 hodín z 24. Keď si teda predstavíte levicu, ktorá naozaj reve – strach, súťaživosť, ochrana a prežitie – to všetko bol pre nás duch levice.“&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;Zlatý erb má symbolizovať úspechy klubu na najvyššej úrovni súťaží.&lt;ref&gt;{{Cite web |last= |first= |date=2025-05-19 |title=Ženský tím Olympique Lyon predstavuje novú odvážnu značku a víziu |url=https://www.news-gazette.com/olympique-lyonnais-f-minin-unveils-bold-new-brand-and-vision/article_206b6c59-8713-5d58-b1d4-25c29e747026.html |access-date=2025-05-23 |website=The News-Gazette |language=en }}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;Klub zároveň prijal nový slogan ‘‘Nouvelle Histoire, Même Légende’’ („Nový príbeh, rovnaká legenda“).&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Tesson |first=François |date=2025-05-19 |title=Pre Olympique Lyon je koniec, je to oficiálne! |url=https://www.sports.fr/football/cest-fini-pour-lolympique-lyonnais-cest-officiel-923892.html |access-date=2025-05-23 |website=Sports.fr |language=fr-FR}}&lt;/ref&gt;

[[File:2019-05-18 Fußball, Frauen, UEFA Women's Champions League, Olympique Lyonnais - FC Barcelona StP 0038 LR10 by Stepro.jpg|thumb|jobbra|250px|Víťazný tím [[finále Ligy majstrov žien UEFA 2019|Liga majstrov 2019]].&lt;br&gt;Horný rad, zľava: ''[[Amel Majri]], [[Dzsenifer Marozsán]], [[Sarah Bouhaddi]], [[Wendie Renard]], [[Amandine Henry]], [[Griedge Mbock Bathy]]''.&lt;br&gt;Spodný rad, zľava: ''[[Ada Hegerberg]], [[Shanice van de Sanden]], [[Jess Fishlock]], [[Eugénie Le Sommer]], [[Lucy Bronze]]''.]]

==Vlastníctvo a financie==

Lyon Féminin bol súčasťou OL Groupe, ktorej majoritným akcionárom sa v decembri 2022 stala spoločnosť Eagle Football Group kontrolovaná americkým podnikateľom [[John Textor|Johnom Textorom]]. Prezident klubu [[Jean-Michel Aulas]] bol zároveň zakladajúcim a predchádzajúcim vlastníkom OL Groupe; zostal menšinovým vlastníkom OL Groupe a členom predstavenstva Eagle Football Group.&lt;ref name=&quot;le-sale&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.forbes.com/sites/mikeozanian/2022/06/21/olympique-lyonnais-price-tag-for-john-textor-846-million/?sh=6ab20975678e|title=Olympique Lyonnais Cenovka pre Johna Textora: 846 miliónov dolárov|work=Forbes|date=21 June 2022}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/L-ol-officiellement-vendu-a-l-americain-john-textor/1370949|title=Lyon oficiálne predaný Američanovi Johnovi Textorovi|work=L'Équipe|date=20 December 2022|language=fr}}&lt;/ref&gt; Podľa uvedených informácií mal Lyon Féminin ročný deficit približne 12 miliónov eur.&lt;ref name=&quot;le-sale&quot;/&gt;

Dňa 16. mája 2023 spoločnosti OL Groupe a [[Michele Kang]] oznámili vznik samostatného subjektu, ktorý mal združovať Kangin [[Washington Spirit]] z NWSL a Olympique Lyon Féminin. OL Groupe mala predať svoj klub NWSL, [[OL Reign]], aby sa odstránil konflikt záujmov. OL Groupe si mala ponechať 48 % podiel v novom subjekte a Kang sa mala stať majoritnou vlastníčkou a generálnou riaditeľkou klubu po získaní potrebných súhlasov regulačných orgánov.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://washingtonspirit.com/2023/05/16/ol-groupe-and-michele-kang-form-global-multi-team-womens-football-group/ |title=OL Groupe a Michele Kang vytvárajú globálnu viacčlennú ženskú futbalovú skupinu |date=16 May 2023 |access-date=16 May 2023 |publisher=Washington Spirit}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |url=https://www.sportico.com/business/team-sales/2023/michele-kang-lyonnais-feminin-washington-spirit-nwsl-1234722931/ |title=Michele Kang zo Spiritu pridáva Lyonnais Feminin do ženského futbalového podniku|date=16 May 2023 |access-date=16 May 2023 |work=Sportico |first=Emily |last=Caron}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |url=https://www.fastcompany.com/90897178/michele-kang-washington-spirit-lyon-womens-soccer-empire |title=Majiteľka Spiritu Michele Kang kupuje Lyon, aby vybudovala prvé medzinárodné ženské futbalové impérium|date=16 May 2023 |access-date=16 May 2023 |work=Fast Company |first=AJ |last=Hess}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ol-sale&quot;&gt;{{cite news |url=https://www.lequipe.fr/Football/Article/Michele-kang-nouvelle-actionnaire-majoritaire-de-l-ol-feminin-il-n-est-pas-question-de-changer-l-ol/1396963 |title=Michele Kang, nová väčšinová akcionárka OL Women: „O zmene OL neprichádza do úvahy.“ |trans-title=Michele Kang, new majority shareholder of OL Women: &quot;There is no question of changing OL&quot; |date=16 May 2023 |access-date=16 May 2023 |work=L'Équipe |first=Hugo |last=Guillement |language=fr}}&lt;/ref&gt;


Navrhovaná dohoda pre ženský tím mala mať podľa správ hodnotu 54,4 milióna dolárov.&lt;ref&gt;{{cite news |date=16 May 2023 |title=Majiteľ Washington Spiritu Kang prevezme Lyon|url=https://www.sportsbusinessjournal.com/Daily/Closing-Bell/2023/05/16/michele-kang-washington-spirit-to-take-over-lyon.aspx |access-date=25 May 2023 |work=Sports Business Journal |language=en}}&lt;/ref&gt;Kang sa 13. mája 2023 zúčastnila na finálovom víťazstve Lyonu v {{lang|fr|[[Coupe de France féminine]]|italic=no}} a spolu s tímom zdvihla trofej.&lt;ref name=&quot;ol-sale&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |url=https://www.nytimes.com/athletic/4517104/2023/05/13/michele-kang-lyon-women-ownership/ |title=Majiteľka Spiritu Michele Kangová sa zúčastnila zápasu žien v Lyone a zdvihla s tímom trofej uprostred správ o prevzatí |date=13 May 2023 |work=The Athletic}}&lt;/ref&gt;

Vo februári 2024 Kang a Vincent Ponsot, generálny riaditeľ Lyon Féminin, spoločne oznámili dokončenie dohody o vlastníctve; Kang sa stala majoritnou vlastníčkou s podielom 52,9 %.&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Toufaily |first=Assile |title=Michele Kang je novým vlastníkom Olympique Lyonnais Féminin|url=https://www.forbes.com/sites/assiletoufaily/2024/02/08/michele-kang-is-the-new-owner-of-olympique-lyonnais-fminin/ |access-date=2025-05-23 |website=Forbes |language=en}}&lt;/ref&gt;

V júli 2024 Kang oznámila založenie spoločnosti Kynisca Sports International, Ltd. so sídlom v Londýne, ktorá má zastrešovať jej viacčlenné športové projekty vrátane Lyon Féminin, Washington Spirit a [[London City Lionesses]]. Názov spoločnosti bol odvodený od [[Cynisce]] zo [[Sparta|Sparty]], ktorá bola prvou ženou, ktorá zvíťazila v disciplíne na [[starovekých olympijských hrách]].&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Axon |first=Rachel |date=2025-03-21 |title=Michele Kang investuje do rozvoja ženského športu|url=https://www.sportsbusinessjournal.com/Articles/2024/07/28/michele-kang-kynisca-sports-pledge/ |access-date=2025-03-21 |website=Sports Business Journal |language=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Gutierrez |first=Jackie |date=2024-11-01 |title=Michele Kang a ďalší podporujú investíciu 2 miliónov dolárov do IDA Sports |url=https://www.forbes.com/sites/jackiegutierrez/2024/11/01/michele-kang-and-others-back-2-million-investment-with-ida-sports/ |access-date=2025-03-21 |website=Forbes |language=en}}&lt;/ref&gt;

Súčasne oznámila spustenie počiatočného a zodpovedajúceho financovania vo výške 50 miliónov dolárov pre Kynisca Innovation Hub, neziskovú výskumnú iniciatívu zameranú na tréning a rozvoj ženských športov.&lt;ref name=&quot;bmb-kynisca&quot;&gt;{{Cite news |last1=Tan |first1=Gillian |date=July 27, 2024 |title=Kang sľubuje 50 miliónov dolárov, aby športovkyne neboli trénované ako „malí muži“|url=https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-07-27/kang-pledges-50-million-so-women-aren-t-trained-as-small-men |access-date=November 19, 2024 |work=Bloomberg News}}&lt;/ref&gt;

==Hráči==

=== Káder na sezónu 2025/26 ===
K 16. novemberu 2025 &lt;ref&gt;{{cite news|title=SQUAD &amp; STAFF |url=https://www.ol.fr/fr/football/feminin-pro/effectif/joueuses|publisher=Olympique Lyonnais |access-date=13. september 2024}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable toptextcells&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|- class=&quot;hintergrundfarbe5&quot;
! style=&quot;width:25%&quot;| Brankár
! style=&quot;width:25%&quot;| Obranca
! style=&quot;width:25%&quot;| Stredopoliar
! style=&quot;width:25%&quot;| Útočník
|-
| style=&quot;padding:0em;&quot; |
{| class=&quot;hintergrundfarbe1&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| | {{0}}1 || {{flagicon|CHI}} || [[Christiane Endler]]
|-
| | {{0}}16 || {{flagicon|FRA}} || [[Féerine Belhadj]]
|-
| |{{0}}21 || {{flagicon|AUS}} || [[Teagan Micah]]
|}
| style=&quot;padding:0em;&quot; |

{| class=&quot;hintergrundfarbe1&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| {{0}}3 || {{flagicon|FRA}} || [[Wendie Renard]] [[Kapitán (futbal)|C]]
|-
| {{0}}4 || {{flagicon|FRA}} || [[Selma Bacha]]
|-
| {{0}}5 || {{flagicon|SWE}}|| [[Elma Junttila Nelhage]]
|-
| {{0}}12 || {{flagicon|CAN}} || [[Ashley Lawrence]]
|-
| {{0}}18 || {{flagicon|FRA}} || [[Alice Sombath]]
|-
| {{0}}23 || {{flagicon|DEN}} || [[Sofie Svava]]
|-
| {{0}}33 || {{flagicon|BRA}} || [[Tarciane]]
|}
| style=&quot;padding:0em;&quot; |
{| class=&quot;hintergrundfarbe1&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| {{0}}6 || {{flagicon|HAI}} || [[Melchie Dumornay]]
|-
| {{0}}8 || {{flagicon|USA}} || [[Korbin Shrader]]
|-
| {{0}}10 || {{flagicon|USA}} || [[Lindsey Heaps]]
|-
| {{0}}13 || {{flagicon|NED}} || [[Damaris Egurrola]]
|-
| {{0}}15 || {{flagicon|NOR}} || [[Ingrid Syrstad Engen]]
|-
| {{0}}17 || {{flagicon|FRA}}  || [[Maïssa Fathallah]]
|-
| {{0}}19 || {{flagicon|FRA}} || [[Julie Swierot]]
|-
| {{0}}20 || {{flagicon|USA}} || [[Lily Yohannes]]
|-
| {{0}}25 || {{flagicon|FRA}} || [[Inès Benyahia]]
|-
| {{0}} || {{flagicon|NOR}} || [[Elida Kolbjørnsen]]
|}
| style=&quot;padding:0em;&quot; |
{| class=&quot;hintergrundfarbe1&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| {{0}}7 || {{flagicon|FRA}} || [[Vicki Bècho]]
|-
| {{0}}9 || {{flagicon|FRA}} || [[Marie-Antoinette Katoto]]
|-
| {{0}}11 || {{flagicon|FRA}} || [[Kadidiatou Diani]]
|-
| {{0}}14 || {{flagicon|NOR}} || [[Ada Hegerberg]]
|-
| {{0}}22 || {{flagicon|MWI}} || [[Tabitha Chawinga]]
|-
| {{0}}29  || {{flagicon|GER}} ||[[Jule Brand]]
|-
| {{0}}30  || {{flagicon|FRA}} ||[[Sofia Bekhaled]]
|-
| {{0}}31  || {{flagicon|FRA}} ||[[Liana Joseph]]
|-
|}

=== Na hosťovaní 2025/26===
Od 1. januára 2026
{| class=&quot;wikitable toptextcells&quot; style=&quot;width:90%&quot;
! class=&quot;hintergrundfarbe9&quot; style=&quot;width:50%&quot;| Prístup
! class=&quot;hintergrundfarbe7&quot;|Odchody
|-
| style=&quot;padding:0em;&quot; |
{| class=&quot;hintergrundfarbe1&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|nikto
|-
|}
| style=&quot;padding:0em;&quot; |
{| class=&quot;hintergrundfarbe1&quot; style=&quot;width:100%&quot;
| [[Kysha Sylla]] (v [[Paris FC (ženy)|Paris FC]] do 30. júna 2026)
|[[Wassa Sangaré]] (v [[London City Lionesses]] do 30. júna 2026)
| [[Maeline Mendy]] (v [[Paríž FC (ženy)|Paríž FC]] do 30. júna 2026)
|}
|}
|}

=== Známi bývalí hráči ===
{{Stĺpce-začiatok}} 
{{Stĺpce-2}}
'''{{flagicon|FRA}} Francúzsko'''
* [[Eugénie Le Sommer]]
* [[Camille Abily]]
* [[Mylène Chauvot]]
* [[Élodie Thomis]]
* [[Corine Franco|Corine Petit]]
* [[Sonia Bompastor]]
* [[Louisa Cadamuro|Louisa Necib]]
* [[Laura Georges]]
* [[Élise Bussaglia]]
* [[Hoda Lattaf]]
* [[Sabrina Viguier]]
* [[Sandrine Brétigny]]
* [[Sandrine Dusang]]
* [[Delphine Blanc]]
* [[Laëtitia Tonazzi]]
* [[Jessica Houara]]
* [[Claire Lavogez]]
* [[Pauline Peyraud-Magnin]]
* [[Kenza Dali]]
* [[Kheira Hamraoui]]
* [[Ève Périsset]]
* [[Claire Morel]]
* [[Séverine Creuzet-Laplantes]]
* [[Sarah Bouhaddi]]
* [[Amandine Henry]]
* [[Griedge Mbock Bathy]]
* [[Delphine Cascarino]]
* [[Melvine Malard]]
* [[Perle Morroni]]
{{Stĺpce-2}}
'''{{flagicon|AUS}} Austrália'''
* [[Ellie Carpenter]]
'''{{flagicon|BRA}} Brazília'''
* [[Kátia (footballer)|Kátia]]
* [[Rosana (footballer)|Rosana]]
* [[Simone Jatobá]]
'''{{flagicon|CAN}} Kanada'''
* [[Kadeisha Buchanan]]
'''{{flagicon|CHN}} Čína'''
* [[Wang Fei (footballer, born 1990)|Wang Fei]]
'''{{flagicon|CRI}} Kostarika'''
* [[Shirley Cruz]]
'''{{flagicon|DEN}} Dánsko'''
* [[Dorte Dalum Jensen]]
* [[Line Røddik Hansen]]
'''{{flagicon|NED}} Holandsko'''
* [[Daniëlle van de Donk]]
* [[Shanice van de Sanden]]
'''{{flagicon|ENG}} Anglicko'''
* [[Lucy Bronze]]
* [[Izzy Christiansen]]
* [[Alex Greenwood]]
* [[Nikita Parris]]
{{Stĺpce-3}}
'''{{flagicon|GER}} Nemecko'''
* [[Josephine Henning]]
* [[Pauline Bremer]]
* [[Carolin Simon]]
'''{{flagicon|ISL}} Island'''
* [[Sara Björk Gunnarsdóttir]]
'''{{flagicon|JPN}} Japonsko'''
* [[Saki Kumagai]]
* [[Shinobu Ohno]]
* [[Ami Otaki]]
'''{{flagicon|NZL}} Nový Zéland'''
* [[Erin Nayler]]
'''{{flagicon|NGA}} Nigéria'''
* [[Cynthia Uwak]]
'''{{flagicon|NOR}} Nórsko'''
* [[Christine Colombo Nilsen]]
* [[Isabell Herlovsen]]
* [[Bente Nordby]]
* [[Ingvild Stensland]]
* [[Andrea Norheim]]
{{Stĺpce-3}}
'''{{flagicon|POR}} Portugalsko'''
* [[Jéssica Silva]]
'''{{flagicon|SWE}} Švédsko'''
* [[Amelie Rybäck]]
* [[Lotta Schelin]]
* [[Caroline Seger]]
'''{{flagicon|SUI}} Švajčiarsko'''
* [[Lara Dickenmann]]
'''{{flagicon|USA}} Spojené štáty'''
* [[Lorrie Fair]]
* [[Megan Rapinoe]]
* [[Hope Solo]]
* [[Aly Wagner]]
* [[Christie Welsh]]
* [[Alex Morgan]]
* [[Morgan Brian]]
'''{{flagicon|WAL}} Wales'''
* [[Jess Fishlock]]
 {{Stĺpce-koniec}}

== Súčasní zamestnanci ==
K 7.augustu 2024: &lt;ref&gt;{{cite news |title=TLAČOVÁ SPRÁVA {{!}} NOVÁ ORGANIZÁCIA V RÁMCI ŽENSKÉHO TÍMU OL |url=https://www.ol.fr/fr-fr/contenus/articles/2021/06/14/communique-de-presse-nouvelle-organisation-au-sein-du-staff-de-lequipe-feminine-de-lol |access-date=22 June 2021 |publisher=Olympique Lyonnais |date=14 June 2021}}&lt;/ref&gt;


{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;border-top:#d00 8px solid; #DD0000; background:#1112AB; color:white;&quot; |Pozícia
! style=&quot;border-top:#d00 8px solid; #DD0000; background:#1112AB; color:white;&quot; |Zamestnanci
|-
|Hlavný tréner
|{{flagicon|ESP}} [[Jonatan Giráldez]]
|-
|Asistenti trénerov
|{{flagicon|AUS}} [[Joe Palatsides]]&lt;br&gt;{{flagicon|FRA}} [[Méline Gérard]]&lt;br&gt;{{flagicon|ITA}} [[Patrizia Panico]]
|-
|Tréner brankárov
|{{Flagicon|FRA}} [[Simon Pouplin]]
|-
|Riaditeľ výkonnosti
|{{flagicon|UK}} Jack Sharkey
|-
|Fyzický tréner
|{{flagicon|FRA}} Hugo Roche &lt;br&gt;
{{flagicon|FRA}} Rémi Pullara
|-
|Video analytik
|{{Flagicon|FRA}} Marceau Goguer
|-
|Doktor
|{{flagicon|FRA}} Jad Dbouk
|-
|Fyzioterapeuti
|{{flagicon|JPN}} Shingo Kitada&lt;br&gt;{{Flagicon|BEL}} Anthony Martin&lt;br&gt;{{Flagicon|NED}} Ganaelle Rigondaud 
|-
|Výživový poradca
|{{Flagicon|MEX}} Ana Martinez
|-
|Analytik údajov
||{{Flagicon|PRT}} Ana Sena
|-
|Generálny manažér/zástupca tímu
|{{Flagicon|FRA}} Julien Legrand
|-
|Manažér tímu
|{{Flagicon|FRA}} David Morreale 
|-
|Správca súpravy
|{{flagicon|ESP}} Amilcar Perez
|}

==Vyznamenania==
[[Súbor:Effectif Olympique lyonnais F 2018.jpg|náhľad|300px|5. februára 2018. (zľava doprava) Hore: Dzsenifer Marozsán, Sarah Bouhaddi, Amel Majri, Saki Kumagai, Griedge Mbock, Amandine Henry - Dole: Kadeisha Buchanan, Eugénie Le Sommer, Shanice van de Sanden, Selma Bacha, Lucy Bronze]]

===Oficiálne===

*'''[[Première Ligue]]''' (úroveň 1)
**('''18''', výhier): 2006/07, 2007/08, [[Division 1 Féminine 2008/2009|2008/09]], [[Division 1 Féminine 2009/2010|2009/10]], [[Division 1 Féminine 2010/2011|2010/11]], [[Division 1 Féminine 2011/2012|2011/12]], [[Division 1 Féminine 2012/2013|2012/13]], [[Division 1 Féminine 2013/2014|2013/14]], [[Division 1 Féminine 2014/2015|2014/15]], [[Division 1 Féminine 2015/2016|2015/16]], [[Division 1 Féminine 2016/2017|2016/17]], [[Division 1 Féminine 2017/2018|2017/18]], [[Division 1 Féminine 2018/2019|2018/19]], [[Division 1 Féminine 2019/2020|2019/20]], [[Division 1 Féminine 2021/2022|2021/22]], [[Division 1 Féminine 2022/2023|2022/23]], [[Division 1 Féminine 2023/2024|2023/24]], [[Première Ligue 2024/2025|2024/25]]
*'''[[Francúzsky pohár vo futbale žien]]'''
**('''10''', výhier): 2007/08, 2011/12, 2012/13, 2013/14, 2014/15, 2015/16, 2016/17, 2018/19, 2019/20, 2022/23
*'''[[Trophée des championnes|Trofej šampiónov]]'''
**('''3''', výhier) 2019, [[2022 Trophée des Championnes|2022]], 2023
*'''[[Liga majstrov žien UEFA]]'''
**('''8''', výhier): [[Liga majstrov žien UEFA 2010/2011|2010/11]], [[Liga majstrov žien UEFA 2011/2012|2011/12]], [[Liga majstrov žien UEFA 2015/2016|2015/16]], [[Liga majstrov žien UEFA 2016/2017|2016/17]], [[UEFA Liga majstrov žien UEFA 2017/2018|2017/18]], [[Liga majstrov žien UEFA 2018/2019|2018/19]], [[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|2019/20]], [[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|2021/22]]

===Iné súťaže===
*'''[[Medzinárodné majstrovstvá ženských klubov]]'''
**'''Víťazi''': [[Medzinárodné majstrovstvá ženských klubov 2012|2012]]
*'''[[Valais Women’s Cup]]'''
**'''Víťazi''': 2014
*'''[[Women’s International Champions Cup|Medzinárodný pohár majstrov žien]]'''
**'''Víťazi''': [[Women’s International Champions Cup 2019|2019]], [[Women’s International Champions Cup 2022|2022]]
*'''Trophée Veolia Féminin'''
**'''Víťazi''': 2020

==Rekord v Lige majstrov žien UEFA==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
! width=&quot;250&quot;| Súťaž
! width=&quot;30&quot;| Body
! width=&quot;30&quot;| [[Výhra|W]] 
! width=&quot;30&quot;| [[Remíza|D]] 
! width=&quot;30&quot;| [[Prehra|L]] 
! width=&quot;30&quot;| [[Strelené góly|GF]]
! width=&quot;30&quot;| [[Inkasované góly|GA]]
! width=&quot;30&quot;| [[Rozdiel gólov|GD]]
|-
| [[Liga majstrov žien UEFA]]
| 158
| 124
| 20
| 14
| 532
| 88
| +444
|}

„Všetky výsledky (vonku, doma a súhrnne) uvádzajú ako prvé gólový počet Lyonu.“

{| class=&quot;wikitable mw-collapsible mw-collapsed&quot; align=center cellspacing=&quot;0&quot; cellpadding=&quot;3&quot; style=&quot;border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%&quot;
! Sezóna
! Kolo
! Súper
! Vonku
! Doma
! Celkom
|-
| rowspan=&quot;8&quot;|[[2007–08 UEFA Women's Cup|2007–08]]
| rowspan=&quot;3&quot;|[[2007–08 UEFA Women's Cup#First qualifying round|Prvé kvalifikačné kolo]]
| {{flagicon|SVK}} [[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|Slovan Duslo Šaľa]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 12–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –
|-
| {{flagicon|MKD}} [[ZFK Škiponjat (Women)|Škiponjat Struga]] (Miesto konania)
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 10–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –  
|-
| {{flagicon|BIH}} [[SFK 2000 Sarajevo|Sarajevo]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –
|-
| rowspan=&quot;3&quot;|[[2007–08 UEFA Women's Cup#Second qualifying round|Druhé kvalifikačné kolo]]
| {{flagicon|DEN}} [[Brøndby IF (women)|Brøndby]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –
|-
| {{flagicon|NOR}} [[Kolbotn Fotball|Kolbotn]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –  
|-
| {{flagicon|CZE}} [[AC Sparta Praha (women)|Sparta Prague]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –
|-
| [[2007–08 UEFA Women's Cup#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–2
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''3–2'''
|-
| [[2007–08 UEFA Women's Cup#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|SWE}} [[Umeå IK|Umeå]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 1–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| '''1–1''' (a)
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2008–09 UEFA Women's Cup|2008–09]]
| rowspan=&quot;3&quot;|[[2008–09 UEFA Women's Cup#Second qualifying round|Druhé kvalifikačné kolo]]
| {{flagicon|AUT}} [[SV Neulengbach|Neulengbach]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 8–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –
|-
| {{flagicon|SUI}} [[FC Zürich Frauen|Zürich]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –  
|-
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –
|-
| [[2008–09 UEFA Women's Cup#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|ITA}} [[A.S.D. AGSM Verona F.C.|Verona]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''9–1'''
|-
| [[2008–09 UEFA Women's Cup#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|GER}} [[FCR 2001 Duisburg|Duisburg]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 1–3
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 1–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| '''2–4'''
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2009–10 UEFA Women's Champions League|2009–10]]
| [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|SRB}} [[ŽFK Mašinac PZP Niš|Mašinac Niš]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''6–0'''
|-
| [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|DEN}} [[Fortuna Hjørring]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''6–0'''
|-
| [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|ITA}} [[A.S.D. Torres Calcio Femminile|Torres Sassari]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 0–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''3–1'''
|-
| [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|SWE}} [[Umeå IK|Umeå]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–2 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''3–2'''
|-
| style=&quot;background:#B0A9A9&quot; | [[2010 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:#B0A9A9&quot; | {{flagicon|GER}} [[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:#B0A9A9&quot;| '''0–0 aet 6–7''' ({{flagicon|ESP}} [[Getafe]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2010–11 UEFA Women's Champions League|2010–11]]
| [[2010–11 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|NED}} [[AZ Alkmaar (women)|AZ]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 8–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''{{nowrap|10–1}}'''
|-
| [[2010–11 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|RUS}} [[WFC Rossiyanka|Rossiyanka Khimki]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''11–1''' 
|-
| [[2010–11 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|RUS}} [[Zvezda 2005 Perm|Zvezda Perm]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''1–0'''
|-
| [[2010–11 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–2
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''5–2'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2011 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|GER}} [[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''2–0''' ({{flagicon|ENG}} [[London]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2011–12 UEFA Women's Champions League|2011–12]]
| [[2011–12 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|ROU}} [[CFF Olimpia Cluj|Olimpia Cluj-Napoca]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''12–0'''
|-
| [[2011–12 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|CZE}} [[AC Sparta Praha (women)|Sparta Prague]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''12–0'''
|-
| [[2011–12 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|DEN}} [[Brøndby IF (women)|Brøndby]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''8–0'''
|-
| [[2011–12 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|GER}} [[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''5–1'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2012 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|GER}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''2–0''' ({{flagicon|GER}} [[Munich]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2012–13 UEFA Women's Champions League|2012–13]]
| [[2012–13 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|FIN}} [[PK-35 Vantaa (women)|Vantaa]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''12–0'''
|-
| [[2012–13 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|RUS}} [[FC Zorky Krasnogorsk (women)|Zorky Krasnogorsk]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''11–0'''
|-
| [[2012–13 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|SWE}} [[FC Rosengård|Rosengård Malmö]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''8–0'''
|-
| [[2012–13 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[FCF Juvisy|Juvisy]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''9–1'''
|-
| style=&quot;background:#B0A9A9&quot; | [[2013 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:#B0A9A9&quot; | {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:#B0A9A9&quot;| '''0–1''' ({{flagicon|ENG}} [[London]]) 
|-
| rowspan=&quot;2&quot;|[[2013–14 UEFA Women's Champions League|2013–14]]
| [[2013–14 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|NED}} [[FC Twente (women)|Twente Enschede]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''10–0'''
|-
| [[2013–14 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|GER}} [[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 1–2
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| '''2–2''' (a) 
|-
| rowspan=&quot;2&quot;|[[2014–15 UEFA Women's Champions League|2014–15]]
| [[2014–15 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|ITA}} [[ACF Brescia Femminile|Brescia]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''14–0'''
|-
| [[2014–15 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminines|Paris Saint-Germain]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 1–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 0–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| '''1–2'''
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2015–16 UEFA Women's Champions League|2015–16]]
| [[2015–16 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|POL}} [[KKPK Medyk Konin|Medyk Konin]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''9–0'''
|-
| [[2015–16 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|ESP}} [[Atlético Madrid Féminas|Atlético Madrid]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''9–1'''
|-
| [[2015–16 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|CZE}} [[SK Slavia Praha (women)|Slavia Prague]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''9–1'''
|-
| [[2015–16 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminines|Paris Saint-Germain]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''8–0'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2016 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''1–1 aet 4–3 p''' ({{flagicon|ITA}} [[Reggio Emilia]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2016–17 UEFA Women's Champions League|2016–17]]
| [[2016–17 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|NOR}} [[Avaldsnes IL|Avaldsnes]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–2 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''10–2'''
|-
| [[2016–17 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|SUI}} [[FC Zürich Frauen|Zürich]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 8–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''17–0'''
|-
| [[2016–17 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 0–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''2–1'''
|-
| [[2016–17 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Manchester City W.F.C.|Manchester City]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 0–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''3–2'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2017 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminines|Paris Saint-Germain]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''0–0 aet p 7–6''' ({{flagicon|WAL}} [[Cardiff]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2017–18 UEFA Women's Champions League|2017–18]]
| [[2017–18 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|POL}} [[KKPK Medyk Konin|Medyk Konin]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''14–0'''
|-
| [[2017–18 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|KAZ}} [[BIIK Kazygurt|Kazygurt Shymkent]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''16–0'''
|-
| [[2017–18 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|ESP}} [[FC Barcelona Femení|Barcelona]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''3–1'''
|-
| [[2017–18 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Manchester City W.F.C.|Manchester City]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; | 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; |'''1–0'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2018 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''4–1 aet''' ({{flagicon|UKR}} [[Kyiv]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2018–19 UEFA Women's Champions League|2018–19]]
| [[2018–19 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|NOR}} [[Avaldsnes IL|Avaldsnes]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''7–0'''
|-
| [[2018–19 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|NED}} [[AFC Ajax Vrouwen|Ajax Amsterdam]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''13–0'''
|-
| [[2018–19 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–2
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''6–3'''
|-
| [[2018–19 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 1–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; | 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; |'''3–2'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2019 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|ESP}} [[FC Barcelona Femení|Barcelona]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''4–1''' ({{flagicon|HUN}} [[Budapest]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot; |[[2019–20 UEFA Women's Champions League|2019–20]]
| [[2019–20 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|RUS}} [[Ryazan-VDV]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''16–0'''
|-
|[[2019–20 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
|{{flagicon|DEN}} [[Fortuna Hjørring]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''11–0'''
|-
| [[2019–20 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''2–1''' ({{flagicon|ESP}} [[Bilbao]])
|-
| [[2019–20 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminine|Paris Saint-Germain]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''1–0''' ({{flagicon|ESP}} [[Bilbao]])
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2020 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; |{{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''3–1''' ({{flagicon|ESP}} [[San Sebastián]])
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[2020–21 UEFA Women's Champions League|2020–21]]
| [[2020–21 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|ITA}} [[Juventus F.C. (women)|Juventus]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–2 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''6–2'''
|-
| [[2020–21 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|DEN}} [[Brøndby IF (women)|Brøndby]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–1 
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''5–1'''
|-
|[[2020–21 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminines|Paris Saint-Germain]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 1–2 
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| '''2–2''' (a)
|-
| rowspan=7|[[2021–22 UEFA Women's Champions League|2021–22]]
| [[2021–22 UEFA Women's Champions League#Round 2|2. kolo]]
| {{flagicon|ESP}} [[Levante UD Femenino|Levante]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''4–2'''
|-
| rowspan=3|[[2021–22 UEFA Women's Champions League#Group D|Skupina D]]
| {{Flagicon|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 0–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; rowspan=3 | '''1.'''
|-
| {{Flagicon|POR}} [[S.L. Benfica (women's football)|Benfica]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
|-
| {{Flagicon|SWE}} [[BK Häcken FF|BK Häcken]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0
|-
| [[2021–22 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{Flagicon|ITA}} [[Juventus F.C. (women)|Juventus]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 1–2 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''4–3'''
|-
| [[2021–22 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminine|Paris Saint-Germain]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–2 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''5–3'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; | [[2022 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|ESP}} [[FC Barcelona Femení|Barcelona]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''3–1''' ({{flagicon|ITA}} [[Turin]])
|-
| rowspan=4|[[2022–23 UEFA Women's Champions League|2022–23]]
| rowspan=3|[[2022–23 UEFA Women's Champions League#Group C|Skupina C]]
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 1–5
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; rowspan=3 | '''2.'''
|-
| {{flagicon|ITA}} [[Juventus FC (women)|Juventus]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 1–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0
|-
| {{flagicon|SUI}} [[FC Zürich Frauen|Zürich]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0
|-
| [[2022–23 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1 (a.e.t.)
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 0–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| '''2–2''' (3–4 p)
|-
| rowspan=6|[[2023–24 UEFA Women's Champions League|2023–24]]
| rowspan=3|[[2023–24 UEFA Women's Champions League#Group B|Skupina B]]
| {{flagicon|CZE}} [[SK Slavia Prague (ženy)|Slavia Prague]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 2–2
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; rowspan=3 | '''1.'''
|-
| {{flagicon|AUT}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0
|-
| {{flagicon|NOR}} [[SK Brann (ženy)|Brann]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 2–2
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–1
|-
| [[2023–24 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|POR}} [[S.L. Benfica (ženy)|Benfica]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''6–2'''
|-
| [[2023–24 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–2 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''5–3'''
|-
| style=&quot;background:#B0A9A9&quot; | [[2024 UEFA Women's Champions League final|Finále]]
| style=&quot;background:#B0A9A9&quot; | {{flagicon|ESP}} [[FC Barcelona Femení|Barcelona]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:#B0A9A9&quot;| '''0–2''' ({{flagicon|ESP}} [[Bilbao]]) 
|-
| rowspan=5|[[2024–25 UEFA Women's Champions League|2024–25]]
| rowspan=3|[[2024–25 UEFA Women's Champions League#Group A|Skupina A]]
| {{flagicon|TUR}} [[Galatasaray S.K. (women's football)|Galatasaray]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; rowspan=3 | '''1.'''
|-
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0
|-
| {{flagicon|ITA}} [[AS Roma (ženy)|AS Roma]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
|-
| [[2024–25 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0&lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''6–1'''
|-
| [[2024–25 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 1–4
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1&lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| '''3–5'''
|-
| rowspan=7|[[2025–26 UEFA Women's Champions League|2025–26]]
| rowspan=6|[[2025–26 UEFA Women's Champions League league phase|Ligová fáza]]
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| {{n/a}}
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; rowspan=6 | '''2.'''
|-
| {{flagicon|AUT}} [[SKN St. Pölten (women)|SKN St. Pölten]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| {{n/a}}
|-
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–1
| {{n/a}}
|-
| {{flagicon|ITA}} [[Juventus FC (ženy)|Juventus]]
| {{n/a}}
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 3–3
|-
| {{flagicon|ENG}} [[Manchester United W.F.C.|Manchester United]]
| {{n/a}}
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
|-
| {{flagicon|ESP}} [[Atlético Madrid Femenino|Atlético Madrid]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0
| {{n/a}}
|-
| [[2025–26 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|}} 
| 
| 
| 
|}
&lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt; Prvá etapa.

==Zoznam sezón==

Najlepšie strelkyne vyznačené tučným písmom boli zároveň najlepšími strelkyňami v [[Ženskej divízii 1]] v danej sezóne.

{| class=&quot;wikitable&quot;
|style=&quot;background:gold&quot;|&lt;small&gt;Šampióni&lt;/small&gt;
|style=&quot;background:silver&quot;|&lt;small&gt;Druhé miesto&lt;/small&gt;
|style=&quot;background:PaleGreen&quot;|&lt;small&gt;Vzostup&lt;/small&gt;
|style=&quot;background:Pink&quot;|&lt;small&gt;Zostup&lt;/small&gt;
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|-
!rowspan=2; style=&quot;background:#DD0000; color:white|Sezóna
!colspan=10; style=&quot;background:#DD0000; color:white|Liga
!rowspan=2; style=&quot;background:#DD0000; color:white|Pohár
!rowspan=2 colspan=2 style=&quot;background:#1112AB; color:white&quot; |Europa
!colspan=2; style=&quot;background:#1112AB; color:white|Najlepší strelec
|-
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|Divízia
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|Miesto
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|Zápasy
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|V
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|R
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|P
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|GF
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|GA
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|GD
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|Body
!style=&quot;background:#1112AB; color:white|Meno
!style=&quot;background:#1112AB; color:white|Góly
|-
!2001–02
|D1
|3.
|22
|14
|2
|6
|53
|26
| +27
|66
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|
|
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} [[Séverine Creuzet-Laplantesová]]
|17
|-
!2002–03
|D1
|bgcoloer=silver|2.
|22
|15
|4
|3
|60
|19
| +41
|71
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|
|
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} '''[[Sandrine Brétignyová]]'''
|26
|-
!2003–04
|D1
|bgcoloer=silver|2.
|22
|14
|4
|4
|52
|25
| +27
|68
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|
|
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} '''[[Claire Morelová]]'''
|18
|-
!2004–05
|D1
|3.
|22
|15
|2
|5
|50
|20
| +30
|69
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|
|
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} [[Séverine Creuzet-Laplantesová]]
|13
|-
!2005–06
|D1
|3.
|22
|10
|8
|4
|34
|12
| +22
|60
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|
|
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} [[Sandrine Brétignyová]]
|11
|-
!2006–07
|D1
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|20
|1
|1
|116
|9
| +107
|83
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|
|
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} '''[[Sandrine Brétignyová]]'''
|42
|-
!2007–08
|D1
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|18
|4
|0
|93
|4
| +89
|80
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[2007–08 UEFA Women's Cup|SF]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} [[Sandrine Brétignyová]]
|25
|-
!2008–09
|[[2008–09 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|21
|1
|0
|114
|11
| +103
|86
|SF
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[2008–09 UEFA Women's Cup|SF]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|BRA}} '''[[Kátia Cileneová|Kátia]]'''
|27
|-
!2009–10
|[[2009–10 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|18
|2
|2
|93
|11
| +82
|78
|[[2009–10 Challenge de France|SF]]
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|BRA}} [[Kátia Cileneová|Kátia]]
|17
|-
!2010–11
|[[2010–11 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|22
|0
|0
|106
|6
| +100
|88
|[[2010–11 Challenge de France|QF]]
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} [[Sandrine Brétignyová]]
|19
|-
!2011–12
|[[2011–12 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|19
|3
|0
|119
|3
| +116
|82
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} '''[[Eugénie Le Sommerová]]'''
|22
|-
!2012–13
|[[2012–13 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|22
|0
|0
|132
|5
| +127
|88
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|SWE}} '''[[Lotta Schelinová]]'''
|24
|-
!2013–14
|[[2013–14 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|21
|0
|1
|95
|12
| +83
|85
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[2013–14 UEFA Women's Champions League|R16]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} [[Eugénie Le Sommerová]]&lt;br&gt;{{flagicon|FRA}} [[Laëtitia Tonazziová]]
|15
|-
!2014–15
|[[2014–15 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|22
|0
|0
|147
|6
| +141
|88
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[2014–15 UEFA Women's Champions League|R16]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|SWE}} '''[[Lotta Schelinová]]'''
|34
|-
!2015–16
|[[2015–16 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|19
|3
|0
|115
|4
| +111
|82
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|{{zlatá medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|NOR}} '''[[Ada Hegerbergová]]'''
|33
|-
![[2016–17 Olympique Lyonnais Féminin season|2016–17]]
|[[2016–17 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|21
|0
|1
|103
|6
| +97
|63
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|{{zlatá medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|NOR}} '''[[Ada Hegerbergová]]'''&lt;br&gt;{{flagicon|FRA}} '''[[Eugénie Le Sommerová]]'''
|20
|-
![[2017–18 Olympique Lyonnais Féminin season|2017–18]]
|[[2017–18 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|21
|1
|0
|104
|5
| +99
|64
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|NOR}} '''[[Ada Hegerbergová]]'''
|31
|-
![[2018–19 Olympique Lyonnais Féminin season|2018–19]]
|[[2018–19 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|20
|2
|0
|89
|9
| +83
|62
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|{{zlatá medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|NOR}} '''[[Ada Hegerbergová]]'''
|20
|-
![[2019–20 Olympique Lyonnais Féminin season|2019–20]]
|[[2019–20 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|16
|14
|2
|0
|67
|4
| +63
|44
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|{{zlatá medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|NOR}} '''[[Ada Hegerbergová]]'''
|14
|-
![[2020–21 Olympique Lyonnais Féminin season|2020–21]]
|[[2020–21 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:silver&quot;|2.
|22
|20
|1
|1
|78
|6
| +72
|61
|DNF
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[2020–21 UEFA Women's Champions League|QF]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|ENG}} '''[[Nikita Parrisová]]'''
|13
|-
![[2021–22 Olympique Lyonnais Féminin season|2021–22]]
|[[2021–22 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|21
|1
|0
|79
|8
| +71
|64
|R16
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|{{zlatá medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|USA}} '''[[Catarina Macariová]]'''
|14
|-
![[2022–23 Olympique Lyonnais Féminin season|2022–23]]
|[[2022–23 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|20
|1
|1
|69
|9
| +60
|61
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[2022–23 UEFA Women's Champions League|QF]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|DEN}}'''[[Signe Bruunová]]'''
|8
|-
![[2023–24 Olympique Lyonnais Féminin season|2023–24]]
|[[2023–24 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|20
|1
|1
|82
|13
| +69
|61
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|NOR}}'''[[Ada Hegerbergová]]'''
|12
|-
![[2024–25 Olympique Lyonnais Féminin season|2024–25]]
|[[2024–25 Première Ligue|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|20
|2
|0
|99
|8
| +91
|62
|R32
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|SF]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|HAI}} [[Melchie Dumornay]]
|17
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20100209050140/http://www.uefa.com/womenschampionsleague/clubs/club=2600241/index.html Profil tímu] na UEFA.com (archivované)

[[Kategória:Ženské futbalové kluby vo Francúzsku]]</text>
      <sha1>10yaza6chlfol249uo8x84f42jhfgoo</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189921</id>
      <parentid>8189918</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:39:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <origin>8189921</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="71215" sha1="awaf3h498nhduwm3c6iofjz6qrm306p" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  = OL Lyonnes (ženy)
| obrázok     = [[File:2019-05-18 Fußball, Frauen, UEFA Women's Champions League, Olympique Lyonnais - FC Barcelona StP 0068 LR10 by Stepro.jpg|thumb|300px|Oslava šiesteho ročníka [[Liga majstrov žien UEFA]] v roku 2019.]] 
| logo        = 
| celýnázov   = {{Lang|fr|Olympique Lyonnais Lyonnes|italic=no}}
| prezývka    = {{Ubl|''Les Fenottes''|''Les Lyonnaises''}}
| založený    =  1970(ako FC Lyon)&lt;br/&gt;2004 (ako Olympique Lyonnais)
| rozpustený  = 
| štadión     = {{Ubl|[[Parc Olympique Lyonnais]]|[[Décines-Charpieu]]}}
| kapacita    = 59,186
| majiteľ     = {{Ubl|[[Michele Kang]] (52%)&lt;ref name=&quot;le-sale&quot;&gt;{{cite news |url=https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/L-ol-feminin-vendu-a-une-femme-d-affaires-americaine/1391062 |title=Ženský tím OL bude čoskoro predaný americkej podnikateľke Michele Kangovej. |date=12 April 2023 |access-date=14 April 2023 |work=L'Equipe |first=Hugo |last=Guillemet}}&lt;/ref&gt;|[[OL Groupe]] (48%)}}
| predseda    = [[Michele Kang]]
| tréner      = [[Jonatan Giráldez]]
| liga        = [[Première Ligue]]
| sezóna      = [[2024–25 Première Ligue|2024–25]]
| pozícia     = Première Ligue, 1.miesto z 12 (champion)
| vzor_lp1    =_lyon2526h
| vzor_t1     =_lyon2526h
| vzor_pp1    =_lyon2526h
| vzor_tr1    =_lyon2526h
| vzor_po1    = _lyon2526hl
| ľavéplece1  = 
| telo1       = 
| pravéplece1 = 
| trenírky1   = 
| ponožky1    = FFFFFF
| vzor_lp2    =_lyon2526a
| vzor_t2     =_lyon2526a
| vzor_pp2    =_lyon2526a
| vzor_tr2    =_lyon2526al
| vzor_po2    =
| ľavéplece2  =010066
| telo2       =010066
| pravéplece2 =010066
| trenírky2   =010066
| ponožky2    =010066
| vzor_lp3    =_lyon2526t
| vzor_t3     =_lyon2526t
| vzor_pp3    =_lyon2526t
| vzor_tr3    =_lyon2526t
| vzor_po3    =_lyon2526t
| ľavéplece3  =d8d8d8
| telo3       =d8d8d8
| pravéplece3 =d8d8d8
| trenírky3   =d8d8d8
| ponožky3    =d8d8d8
}}

'''OL Lyonnes''', predtým známy ako '''{{Lang|fr|Olympique Lyonnais Féminin|italic=no}}''' ({{IPA|fr|ɔlɛ̃pik ljɔnɛ}}) a dodnes bežne označovaný ako „Lyon“ alebo jednoducho „OL“, je francúzsky profesionálny [[ženský futbal|ženský futbalový]] klub so sídlom v [[Lyon]]e. Od roku 2004 pôsobí ako ženská sekcia klubu [[Olympique Lyonnais]]. Ide o najúspešnejší klub v histórii [[Première Ligue]], keď získal osemnásť ligových titulov ako Olympique Lyonnais a ďalšie štyri tituly ešte pod názvom FC Lyon pred akvizíciou.

Od roku 2010 je Lyon často označovaný za [[Zoznam futbalových klubov podľa získaných súťažných ocenení|najsilnejší ženský futbalový tím na svete]],&lt;ref&gt;{{cite news |last1=Smith |first1=Rory |title=Najdominantnejší tím sveta nie je ten, za aký si myslíte|url=https://www.nytimes.com/2019/05/17/sports/olympique-lyon-womens-champions-league.html |access-date=22 May 2019 |work=The New York Times |date=17 May 2019}}&lt;/ref&gt;a často sa uvádza ako vzor rozvoja ženského futbalu z ekonomického aj kultúrneho hľadiska.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/football/2019/jun/29/how-lucy-bronze-was-polished-at-lyon-a-club-miles-ahead-of-the-pack|title=Ako sa Lucy Bronze leštila v Lyone, na najvyššej škole pre maturantov|last=Ingle|first=Sean|date=29 June 2019|work=The Observer|access-date=29 June 2019|issn=0029-7712}}&lt;/ref&gt;  Klub získal osem titulov [[Liga majstrov žien UEFA]], vrátane rekordných piatich po sebe idúcich víťazstiev v rokoch 2016 až 2020, a zároveň štrnásť po sebe idúcich ligových titulov v domácej súťaži v rokoch 2007 až 2020. Okrem toho dosiahol päťkrát tzv. [[treble]], pričom do úvahy sa berie aj najvyššia kontinentálna súťaž, čo je najviac zo všetkých ženských tímov.

==História==
Klub vznikol v roku 1970 ako ženská sekcia [[FC Lyon]]. V roku 2004 sa ženský tím stal súčasťou Olympique Lyonnais. Od tohto momentu získala ženská sekcia štrnásť titulov v [[Division 1 Féminine]] a deväťkrát triumfovala v [[Coupe de France Féminine]]. Lyon sa v sezóne [[2007–08 UEFA Women's Cup|2007–08]] prebojoval do semifinále [[Liga majstrov žien UEFA| UEFA Women's Cup]] a v ročníku [[sezóny 2009–10 vo francúzskom futbale|2009–10]] sa dostal do [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Final|finále]] inauguračného ročníka [[Liga majstrov žien UEFA|UEFA Women's Champions League]]. Vo finále však prehral s nemeckým klubom [[FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]] po penaltovom rozstrele 6 : 7.&lt;ref&gt;{{cite news |title=Lyon and Potsdam make history |url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/01e5-0e11e7d73919-6ebb85ed5213-1000--lyon-and-potsdam-make-history/ |publisher=UEFA |date=11 May 2010|access-date=16 June 2010 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |title=Potsdam si zachováva odvahu a nárokuje si európsku korunu|url=http://www.uefa.com/womenschampionsleague/matches/season=2010/round=2000062/match=2001503/report/index.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20100523193111/http://www.uefa.com/womenschampionsleague/matches/season=2010/round=2000062/match=2001503/report/index.html |url-status=dead |archive-date=23 May 2010 |publisher=UEFA |date=20 May 2010|access-date=16 June 2010 }}&lt;/ref&gt;V nasledujúcej sezóne Lyon získal svoj prvý titul v Lige majstrov žien UEFA, keď vo finále v roku 2011 porazil Turbine Potsdam 2 : 0. O rok neskôr titul obhájil po víťazstve nad [[Eintracht Frankfurt (ženy)|FFC Frankfurt]].

[[File:20141015 - PSG-Lyon - Lyon 01.jpg|thumb|jobbra|250px|15. októbra 2014 proti [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris SG]].&lt;br&gt;Horný rad, zľava: ''[[Lara Dickenmann]], [[Corine Petit]], [[Lotta Schelin]], [[Amandine Henry]], [[Wendie Renard]], [[Ada Hegerberg]].''&lt;br&gt;Spodný rad, zľava: ''[[Kumagai Szaki]], [[Eugénie Le Sommer]], [[Sarah Bouhaddi]], [[Louisa Nécib]], [[Élise Bussaglia]].'']]

V rokoch 2016 až 2020 klub vyhral päť titulov Ligy majstrov žien UEFA po sebe, čím vyrovnal rekord mužského futbalu, ktorý drží [[Real Madrid CF|Real Madrid]]. Štvorica hráčok [[Sarah Bouhaddi]], [[Amel Majri]], [[Wendie Renard]] a [[Eugénie Le Sommer]] získala osem titulov Ligy majstrov, čím sa zapísala do [[Guinnessovej knihy rekordov]] ako hráčky s najvyšším počtom víťazstiev v tejto súťaži.&lt;ref&gt;{{Cite news |title=Najviac víťazstiev v Lige majstrov žien, ktoré vyhral jeden hráč|url=https://www.guinnessworldrecords.com/world-records/597282-most-women%E2%80%99s-champions-league-wins-by-a-player |archive-url=https://web.archive.org/web/20220502203553/https://www.guinnessworldrecords.com/world-records/597282-most-women%e2%80%99s-champions-league-wins-by-a-player |archive-date=2 May 2022 |access-date=2025-05-23 |work=Guinness World Records |language=en-GB |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

Hlavným rivalom Lyonu je [[Paris Saint-Germain Féminine|Paris Saint-Germain Féminine]] a vzájomné zápasy týchto tímov sú známe ako „Classique féminin“. Paríž je dlhodobo hlavným konkurentom OL v boji o domáce tituly, keď sedemkrát skončil na druhom mieste v [[Division 1 Féminine]]. Lyon až do roku 2021 nikdy neprehral ligový titul v prospech PSG, pričom vo finále [[Coupe de France Féminine]] nad Parížom päťkrát zvíťazil. V roku 2017 sa oba kluby stretli aj vo finále [[Ligy majstrov žien UEFA 2016–17]], kde Lyon zvíťazil po penaltovom rozstrele a získal svoj štvrtý titul v súťaži.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2020705--lyon-vs-paris/ |title=Finálna správa o Lige majstrov žien 2016 – 2017 |publisher=[[UEFA]] |access-date=26 May 2022}}&lt;/ref&gt;

Lyon hráva svoje domáce zápasy najmä na štadióne Stade Gérard Houllier s kapacitou 1 524 miest, ktorý sa nachádza v tréningovom centre Groupama OL v blízkosti väčšieho štadióna [[Parc Olympique Lyonnais]]. Na významné zápasy, ako sú stretnutia Ligy majstrov žien UEFA, využíva štadión s kapacitou približne 59 000 miest.&lt;ref&gt;{{Cite news |last=Harpur |first=Charlotte |date=2024-02-09 |title=Plány Michele Kangovej s Lyonom: „Nechcem, aby ženský futbal bol charitou – naše hráčky sú najlepšie“|url=https://www.nytimes.com/athletic/5262983/2024/02/09/kang-lyon-washington-plans-news/ |access-date=2025-05-23 |work=The New York Times |language=en-US |issn=0362-4331}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Anderson |first=Jess |date=2025-04-27 |title=Lyon 1-4 Arsenal (spolu 3-5): Arsenal sa prvýkrát po 18 rokoch dostal do finále Ligy majstrov |url=https://www.bbc.com/sport/football/live/c0453nnp20wt |access-date=2025-05-23 |website=BBC Sport |language=en-GB}}&lt;/ref&gt;Často označovaná ako „najvyššia futbalistka“.&lt;ref&gt;{{Cite news |last=Clarey |first=Christopher |date=2019-06-17 |title=Pre Wendie Renardovú a Francúzsko ďalší prešľap a ďalšie víťazstvo |url=https://www.nytimes.com/2019/06/17/sports/womens-world-cup-france-wendie-renard.html |access-date=2025-05-23 |work=The New York Times |language=en-US |issn=0362-4331}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news |last=Snape |first=Jack |date=2023-08-09 |title=Štyria francúzski hráči, ktorí dokážu zlomiť srdcia Austrálčanov na majstrovstvách sveta |url=https://www.theguardian.com/football/2023/aug/10/womens-world-cup-2023-france-vs-australia-squad-best-players-wendie-renard-kadidiatou-diani-vicki-becho-eugenie-le-sommer#:~:text=Wendie%20Renard,-If%20Australian%20fans&amp;text=Standing%201.87%20metres,%20Renard%20has,tournament%20by%20at%20least%205cm.&amp;text=The%2033-year-old%20is,just%20a%20physical%20defensive%20presence. |access-date=2025-05-23 |work=The Guardian |language=en-GB |issn=0261-3077}}&lt;/ref&gt;

[[File:Effectif OL féminin 2017 cropped.jpg|thumb|left|250px|Zostava na zápas proti [[ASJ Soyaux|Soyaux]] 8. mája 2017.&lt;ref&gt;https://www.matchendirect.fr/foot-score/2298621-olympique-lyon-soyaux.html&lt;/ref&gt;&lt;br&gt;Horný rad zľava: ''[[Camille Abilysenie]], [[Dozzáni]], [[ Renard]], [[Amel Majri]], [[Kumagai Szaki]], [[Sarah Bouhaddi]].''&lt;br&gt;Spodný riadok zľava: ''[[Alex Morgan]], [[Eugénie Le Sommer]], [[Jessica Houara]], [[Ada Hegerberg]], [[Ada Hegerberg]].'']]

Dlhoročnou kapitánkou tímu bola [[Wendie Renard]], ktorá zároveň patrí medzi najvýraznejšie osobnosti ženského futbalu. Počas svojej kariéry nazbierala rekordný počet titulov, finálových účastí a odohraných zápasov v Lige majstrov žien UEFA.&lt;ref&gt;{{Cite web |last=UEFA.com |date=2025-04-25 |title=Rekordy Ligy majstrov UEFA žien |url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/025b-0ef163bc672f-4f70d38ff3af-1000--uefa-women-s-champions-league-records/ |access-date=2025-05-23 |website=UEFA.com |language=en}}&lt;/ref&gt; Podľa [[koeficientu UEFA|koeficientu UEFA pre ženy]] bol Lyon v roku 2014 najvyššie umiestneným klubom v [[UEFA]].&lt;ref&gt;{{cite news |title=LIGA MAJSTROV ŽIEN UEFA 2014/15|url=https://fr.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/General/02/11/53/46/2115346_DOWNLOAD.pdf |publisher=UEFA |access-date=18 October 2014 }}&lt;/ref&gt;a druhé v roku 2025, za [[FC Barcelona Femení]].&lt;ref&gt;{{Cite web |last=UEFA.com |title=Rebríček UEFA|url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/womensclub/?year=2025 |access-date=2025-05-23 |website=UEFA.com |language=en}}&lt;/ref&gt;

[[File:Michelle Kang 220917-F-LE393-0304.jpg|thumb|[[Michele Kang]]-prezidentka OL Lyonnes od roku 2023.|200x200px]]

Po prevzatí klubu [[Michele Kang]] v roku 2024 bolo jednou z jej hlavných priorít zabezpečenie domáceho štadióna s vyššou kapacitou. Tréningové centrum Groupama OL disponovalo iba približne 1 200 miestami. Počas sezóny 2024 – 2025 sa preto domáce zápasy konali v mestách Bourg-en-Bresse, Grenoble a Bourgoin-Jallieu. Kang zároveň rokovala s [[Lyon OU Rugby]] o možnosti využívania štadióna [[Stade de Gerland|Matmut Stadium de Gerland]] s kapacitou 25 000 miest.&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Toufaily |first=Assile |date=2024-10-07 |title=Hranie domácich zápasov mimo Lyonu: Je stratégia OL efektívna?|url=https://www.forbes.com/sites/assiletoufaily/2024/10/07/playing-home-games-outside-of-lyon-is-ols-strategy-efficient/ |access-date=2025-05-23 |website=Forbes |language=en}}&lt;/ref&gt;Nakoniec sa jej podarilo dosiahnuť dohodu s [[OL Groupe]] a 19. mája 2025 oznámila, že od nasledujúcej sezóny bude Parc Olympique Lyonnais hlavným domácim štadiónom tímu.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Cite news |last=Pelit |first=Asli |date=2025-05-19 |title=Michele Kang premenovala Lyon Feminin na OL Lyonnes: „Nie sme podmnožinou – sme samostatnou silou“|url=https://www.nytimes.com/athletic/6367616/2025/05/19/lyon-feminin-ol-lyonnes/ |access-date=2025-05-23 |work=The New York Times |language=en-US |issn=0362-4331}}&lt;/ref&gt;Zároveň oznámila prevzatie mužského tréningového centra, ktoré plánuje prestavať na zariadenie určené výlučne pre ženský tím.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Cite news |last=Garry |first=Tom |date=2025-05-19 |title=Lyon Women mení názov a získava tréningovú základňu „lepšiu ako väčšina mužských centier“|url=https://www.theguardian.com/football/2025/may/19/lyon-women-change-name-and-get-training-base-better-than-most-mens-centres |access-date=2025-05-23 |work=The Guardian |language=en-GB |issn=0261-3077}}&lt;/ref&gt;

Dňa 1. júna 2025 klub oznámil odchod hlavného trénera [[Joe Montemurro|Joea Montemurra]] po uplynutí jeho ročnej zmluvy.&lt;ref&gt;{{Cite web |title=OL Lyonnes oznámil ukončenie spolupráce s trénerom Joem Montemurrom|url=https://www.ol.fr/en/news/ol-lyonnes-announces-end-of-collaboration-with-coach-joe-montemurro |access-date=2025-06-02 |website=OL Lyonnes}}&lt;/ref&gt;Montemurro odišiel s ligovým titulom, aby prevzal funkciu trénera austrálskej ženskej reprezentácie.&lt;ref&gt;{{Cite news |date=2025-06-01 |title=FA konečne po 10 mesiacoch hľadania odhalila nového trénera Matildas |url=https://www.abc.net.au/news/2025-06-02/matildas-reveal-joe-montemurro-as-new-head-coach/105365074 |access-date=2025-06-02 |work=ABC News |language=en-AU}}&lt;/ref&gt; Nasledujúci deň, 2. júna 2025, klub oznámil vymenovanie [[Jonatan Giráldez|Jonatana Giráldeza]] za nového hlavného trénera so zmluvou platnou do júna 2028.&lt;ref&gt;{{cite web |title=OL Lyonnes oznámil vymenovanie Jonatana Giraldeza za nového hlavného trénera. |url=https://www.ol.fr/fr/actualites/ol-lyonnes-annonce-la-nomination-de-jonatan-giraldez-comme-nouvel-entraineur-principal |website=ol.fr |publisher=OL Lyonnes |access-date=4 June 2025 |language=French |date=2 June 2025}}&lt;/ref&gt;

=== Meno ===
Predchádzajúce názvy klubu (FC Lyon a Olympique Lyonnais Féminin) priamo odkazovali na mesto Lyon.&lt;ref&gt;{{Cite news |last=Rutzler |first=Peter |date=2024-09-10 |title=Džokeji, dravé vtáky a supermarketné siete: Pôvod prezývok francúzskych futbalových klubov |url=https://www.nytimes.com/athletic/5722444/2024/09/10/ligue-1-french-club-nicknames/?redirected=1 |access-date=2025-05-23 |work=The New York Times |language=en-US |issn=0362-4331}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news |last=Whyatt |first=Katie |last2=McElwee |first2=Molly |date=2019-12-06 |title=Vnútorný príbeh Lyonovho neúprosného víťazného stroja|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2019/12/06/inside-story-lyons-relentless-winning-machine/ |access-date=2025-05-23 |work=The Telegraph |language=en-GB |issn=0307-1235}}&lt;/ref&gt; Dňa 19. mája 2025 Kang oznámila nový názov „OL Lyonnes“. Skratka „OL“ odkazuje na materský klub a „lyonnes“ je zámernou hrou so slovami: zároveň pripomína názov mesta Lyon a zároveň nadväzuje na francúzske slovo „lionnes“ (levice).&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Feuillet |first=Maxime |date=2025-05-20 |title=Michèle Kang mení identitu OL Women a predstavuje svoj projekt|url=https://lyondecideurs.com/2025/05/actu/michele-kang-change-lidentite-de-lol-feminin-et-devoile-son-projet/ |access-date=2025-05-23 |website=Lyon décideurs |language=fr-FR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Cite web |last=Kassouf |first=Jeff |date=2025-05-19 |title=Kang premenovala ženský klub Lyon na OL Lyonnes|url=https://www.espn.in/football/story/_/id/45224265/michele-kang-rebrands-french-womens-club-lyon-ol-lyonnes |access-date=2025-05-23 |website=ESPN |language=en}}&lt;/ref&gt;Vysvetlila, že namiesto „i“ sa používa „y“, aby sa zachoval odkaz na mesto aj na materský klub, pričom slovo „féminin“ bolo z názvu úplne vypustené.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Podľa jej vyjadrenia tým chcela zdôrazniť, že klub je vedený samostatne od mužského tímu: „Chceli sme zdôrazniť, že levice sú iné ako levy.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Costabile |first=Annie |date=2025-05-19 |title=Prečo najúspešnejší ženský tím sveta vynechal slovo „ženy“|url=https://frontofficesports.com/ol-lyon-women-kang-name-change/#:~:text=The%20decision%20to%20remove%20F%C3%A9minin,and%20the%20city%20of%20Lyon. |access-date=2025-05-23 |website=Front Office Sports |language=en}}&lt;/ref&gt;

Spolu s oznámením nového názvu klub predstavil aj nové logo, na ktorom je zobrazená hlava revúcej červenej levice s modrými a zlatými prvkami a erbom nad ňou.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;Kang uviedla, že cieľom bolo odlíšiť sa od mužského klubu, ktorého symbolom je lev. Inšpirovalo ju safari v Afrike, počas ktorého sa dozvedela, že väčšinu práce v levom spoločenstve – napríklad lov a starostlivosť o mláďatá – vykonávajú levice. K tomu poznamenala: „V skutočnom živote samce levov spia 22 hodín z 24. Keď si teda predstavíte levicu, ktorá naozaj reve – strach, súťaživosť, ochrana a prežitie – to všetko bol pre nás duch levice.“&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;Zlatý erb má symbolizovať úspechy klubu na najvyššej úrovni súťaží.&lt;ref&gt;{{Cite web |last= |first= |date=2025-05-19 |title=Ženský tím Olympique Lyon predstavuje novú odvážnu značku a víziu |url=https://www.news-gazette.com/olympique-lyonnais-f-minin-unveils-bold-new-brand-and-vision/article_206b6c59-8713-5d58-b1d4-25c29e747026.html |access-date=2025-05-23 |website=The News-Gazette |language=en }}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;Klub zároveň prijal nový slogan ‘‘Nouvelle Histoire, Même Légende’’ („Nový príbeh, rovnaká legenda“).&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Tesson |first=François |date=2025-05-19 |title=Pre Olympique Lyon je koniec, je to oficiálne! |url=https://www.sports.fr/football/cest-fini-pour-lolympique-lyonnais-cest-officiel-923892.html |access-date=2025-05-23 |website=Sports.fr |language=fr-FR}}&lt;/ref&gt;

[[File:2019-05-18 Fußball, Frauen, UEFA Women's Champions League, Olympique Lyonnais - FC Barcelona StP 0038 LR10 by Stepro.jpg|thumb|jobbra|250px|Víťazný tím [[finále Ligy majstrov žien UEFA 2019|Liga majstrov 2019]].&lt;br&gt;Horný rad, zľava: ''[[Amel Majri]], [[Dzsenifer Marozsán]], [[Sarah Bouhaddi]], [[Wendie Renard]], [[Amandine Henry]], [[Griedge Mbock Bathy]]''.&lt;br&gt;Spodný rad, zľava: ''[[Ada Hegerberg]], [[Shanice van de Sanden]], [[Jess Fishlock]], [[Eugénie Le Sommer]], [[Lucy Bronze]]''.]]

==Vlastníctvo a financie==

Lyon Féminin bol súčasťou OL Groupe, ktorej majoritným akcionárom sa v decembri 2022 stala spoločnosť Eagle Football Group kontrolovaná americkým podnikateľom [[John Textor|Johnom Textorom]]. Prezident klubu [[Jean-Michel Aulas]] bol zároveň zakladajúcim a predchádzajúcim vlastníkom OL Groupe; zostal menšinovým vlastníkom OL Groupe a členom predstavenstva Eagle Football Group.&lt;ref name=&quot;le-sale&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.forbes.com/sites/mikeozanian/2022/06/21/olympique-lyonnais-price-tag-for-john-textor-846-million/?sh=6ab20975678e|title=Olympique Lyonnais Cenovka pre Johna Textora: 846 miliónov dolárov|work=Forbes|date=21 June 2022}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/L-ol-officiellement-vendu-a-l-americain-john-textor/1370949|title=Lyon oficiálne predaný Američanovi Johnovi Textorovi|work=L'Équipe|date=20 December 2022|language=fr}}&lt;/ref&gt; Podľa uvedených informácií mal Lyon Féminin ročný deficit približne 12 miliónov eur.&lt;ref name=&quot;le-sale&quot;/&gt;

Dňa 16. mája 2023 spoločnosti OL Groupe a [[Michele Kang]] oznámili vznik samostatného subjektu, ktorý mal združovať Kangin [[Washington Spirit]] z NWSL a Olympique Lyon Féminin. OL Groupe mala predať svoj klub NWSL, [[OL Reign]], aby sa odstránil konflikt záujmov. OL Groupe si mala ponechať 48 % podiel v novom subjekte a Kang sa mala stať majoritnou vlastníčkou a generálnou riaditeľkou klubu po získaní potrebných súhlasov regulačných orgánov.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://washingtonspirit.com/2023/05/16/ol-groupe-and-michele-kang-form-global-multi-team-womens-football-group/ |title=OL Groupe a Michele Kang vytvárajú globálnu viacčlennú ženskú futbalovú skupinu |date=16 May 2023 |access-date=16 May 2023 |publisher=Washington Spirit}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |url=https://www.sportico.com/business/team-sales/2023/michele-kang-lyonnais-feminin-washington-spirit-nwsl-1234722931/ |title=Michele Kang zo Spiritu pridáva Lyonnais Feminin do ženského futbalového podniku|date=16 May 2023 |access-date=16 May 2023 |work=Sportico |first=Emily |last=Caron}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |url=https://www.fastcompany.com/90897178/michele-kang-washington-spirit-lyon-womens-soccer-empire |title=Majiteľka Spiritu Michele Kang kupuje Lyon, aby vybudovala prvé medzinárodné ženské futbalové impérium|date=16 May 2023 |access-date=16 May 2023 |work=Fast Company |first=AJ |last=Hess}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ol-sale&quot;&gt;{{cite news |url=https://www.lequipe.fr/Football/Article/Michele-kang-nouvelle-actionnaire-majoritaire-de-l-ol-feminin-il-n-est-pas-question-de-changer-l-ol/1396963 |title=Michele Kang, nová väčšinová akcionárka OL Women: „O zmene OL neprichádza do úvahy.“ |trans-title=Michele Kang, new majority shareholder of OL Women: &quot;There is no question of changing OL&quot; |date=16 May 2023 |access-date=16 May 2023 |work=L'Équipe |first=Hugo |last=Guillement |language=fr}}&lt;/ref&gt;


Navrhovaná dohoda pre ženský tím mala mať podľa správ hodnotu 54,4 milióna dolárov.&lt;ref&gt;{{cite news |date=16 May 2023 |title=Majiteľ Washington Spiritu Kang prevezme Lyon|url=https://www.sportsbusinessjournal.com/Daily/Closing-Bell/2023/05/16/michele-kang-washington-spirit-to-take-over-lyon.aspx |access-date=25 May 2023 |work=Sports Business Journal |language=en}}&lt;/ref&gt;Kang sa 13. mája 2023 zúčastnila na finálovom víťazstve Lyonu v {{lang|fr|[[Coupe de France féminine]]|italic=no}} a spolu s tímom zdvihla trofej.&lt;ref name=&quot;ol-sale&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |url=https://www.nytimes.com/athletic/4517104/2023/05/13/michele-kang-lyon-women-ownership/ |title=Majiteľka Spiritu Michele Kangová sa zúčastnila zápasu žien v Lyone a zdvihla s tímom trofej uprostred správ o prevzatí |date=13 May 2023 |work=The Athletic}}&lt;/ref&gt;

Vo februári 2024 Kang a Vincent Ponsot, generálny riaditeľ Lyon Féminin, spoločne oznámili dokončenie dohody o vlastníctve; Kang sa stala majoritnou vlastníčkou s podielom 52,9 %.&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Toufaily |first=Assile |title=Michele Kang je novým vlastníkom Olympique Lyonnais Féminin|url=https://www.forbes.com/sites/assiletoufaily/2024/02/08/michele-kang-is-the-new-owner-of-olympique-lyonnais-fminin/ |access-date=2025-05-23 |website=Forbes |language=en}}&lt;/ref&gt;

V júli 2024 Kang oznámila založenie spoločnosti Kynisca Sports International, Ltd. so sídlom v Londýne, ktorá má zastrešovať jej viacčlenné športové projekty vrátane Lyon Féminin, Washington Spirit a [[London City Lionesses]]. Názov spoločnosti bol odvodený od [[Cynisce]] zo [[Sparta|Sparty]], ktorá bola prvou ženou, ktorá zvíťazila v disciplíne na [[starovekých olympijských hrách]].&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Axon |first=Rachel |date=2025-03-21 |title=Michele Kang investuje do rozvoja ženského športu|url=https://www.sportsbusinessjournal.com/Articles/2024/07/28/michele-kang-kynisca-sports-pledge/ |access-date=2025-03-21 |website=Sports Business Journal |language=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Gutierrez |first=Jackie |date=2024-11-01 |title=Michele Kang a ďalší podporujú investíciu 2 miliónov dolárov do IDA Sports |url=https://www.forbes.com/sites/jackiegutierrez/2024/11/01/michele-kang-and-others-back-2-million-investment-with-ida-sports/ |access-date=2025-03-21 |website=Forbes |language=en}}&lt;/ref&gt;

Súčasne oznámila spustenie počiatočného a zodpovedajúceho financovania vo výške 50 miliónov dolárov pre Kynisca Innovation Hub, neziskovú výskumnú iniciatívu zameranú na tréning a rozvoj ženských športov.&lt;ref name=&quot;bmb-kynisca&quot;&gt;{{Cite news |last1=Tan |first1=Gillian |date=July 27, 2024 |title=Kang sľubuje 50 miliónov dolárov, aby športovkyne neboli trénované ako „malí muži“|url=https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-07-27/kang-pledges-50-million-so-women-aren-t-trained-as-small-men |access-date=November 19, 2024 |work=Bloomberg News}}&lt;/ref&gt;

==Hráči==

=== Káder na sezónu 2025/26 ===
K 16. novemberu 2025 &lt;ref&gt;{{cite news|title=SQUAD &amp; STAFF |url=https://www.ol.fr/fr/football/feminin-pro/effectif/joueuses|publisher=Olympique Lyonnais |access-date=13. september 2024}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable toptextcells&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|- class=&quot;hintergrundfarbe5&quot;
! style=&quot;width:25%&quot;| Brankár
! style=&quot;width:25%&quot;| Obranca
! style=&quot;width:25%&quot;| Stredopoliar
! style=&quot;width:25%&quot;| Útočník
|-
| style=&quot;padding:0em;&quot; |
{| class=&quot;hintergrundfarbe1&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| | {{0}}1 || {{flagicon|CHI}} || [[Christiane Endler]]
|-
| | {{0}}16 || {{flagicon|FRA}} || [[Féerine Belhadj]]
|-
| |{{0}}21 || {{flagicon|AUS}} || [[Teagan Micah]]
|}
| style=&quot;padding:0em;&quot; |

{| class=&quot;hintergrundfarbe1&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| {{0}}3 || {{flagicon|FRA}} || [[Wendie Renard]] [[Kapitán (futbal)|C]]
|-
| {{0}}4 || {{flagicon|FRA}} || [[Selma Bacha]]
|-
| {{0}}5 || {{flagicon|SWE}}|| [[Elma Junttila Nelhage]]
|-
| {{0}}12 || {{flagicon|CAN}} || [[Ashley Lawrence]]
|-
| {{0}}18 || {{flagicon|FRA}} || [[Alice Sombath]]
|-
| {{0}}23 || {{flagicon|DEN}} || [[Sofie Svava]]
|-
| {{0}}33 || {{flagicon|BRA}} || [[Tarciane]]
|}
| style=&quot;padding:0em;&quot; |
{| class=&quot;hintergrundfarbe1&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| {{0}}6 || {{flagicon|HAI}} || [[Melchie Dumornay]]
|-
| {{0}}8 || {{flagicon|USA}} || [[Korbin Shrader]]
|-
| {{0}}10 || {{flagicon|USA}} || [[Lindsey Heaps]]
|-
| {{0}}13 || {{flagicon|NED}} || [[Damaris Egurrola]]
|-
| {{0}}15 || {{flagicon|NOR}} || [[Ingrid Syrstad Engen]]
|-
| {{0}}17 || {{flagicon|FRA}}  || [[Maïssa Fathallah]]
|-
| {{0}}19 || {{flagicon|FRA}} || [[Julie Swierot]]
|-
| {{0}}20 || {{flagicon|USA}} || [[Lily Yohannes]]
|-
| {{0}}25 || {{flagicon|FRA}} || [[Inès Benyahia]]
|-
| {{0}} || {{flagicon|NOR}} || [[Elida Kolbjørnsen]]
|}
| style=&quot;padding:0em;&quot; |
{| class=&quot;hintergrundfarbe1&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| {{0}}7 || {{flagicon|FRA}} || [[Vicki Bècho]]
|-
| {{0}}9 || {{flagicon|FRA}} || [[Marie-Antoinette Katoto]]
|-
| {{0}}11 || {{flagicon|FRA}} || [[Kadidiatou Diani]]
|-
| {{0}}14 || {{flagicon|NOR}} || [[Ada Hegerberg]]
|-
| {{0}}22 || {{flagicon|MWI}} || [[Tabitha Chawinga]]
|-
| {{0}}29  || {{flagicon|GER}} ||[[Jule Brand]]
|-
| {{0}}30  || {{flagicon|FRA}} ||[[Sofia Bekhaled]]
|-
| {{0}}31  || {{flagicon|FRA}} ||[[Liana Joseph]]
|-
|}

=== Na hosťovaní 2025/26===
Od 1. januára 2026
{| class=&quot;wikitable toptextcells&quot; style=&quot;width:90%&quot;
! class=&quot;hintergrundfarbe9&quot; style=&quot;width:50%&quot;| Prístup
! class=&quot;hintergrundfarbe7&quot;|Odchody
|-
| style=&quot;padding:0em;&quot; |
{| class=&quot;hintergrundfarbe1&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|nikto
|-
|}
| style=&quot;padding:0em;&quot; |
{| class=&quot;hintergrundfarbe1&quot; style=&quot;width:100%&quot;
| [[Kysha Sylla]] (v [[Paris FC (ženy)|Paris FC]] do 30. júna 2026)
|[[Wassa Sangaré]] (v [[London City Lionesses]] do 30. júna 2026)
| [[Maeline Mendy]] (v [[Paríž FC (ženy)|Paríž FC]] do 30. júna 2026)
|}
|}
|}

=== Známi bývalí hráči ===
{{Stĺpce-začiatok}} 
{{Stĺpce-2}}
'''{{flagicon|FRA}} Francúzsko'''
* [[Eugénie Le Sommer]]
* [[Camille Abily]]
* [[Mylène Chauvot]]
* [[Élodie Thomis]]
* [[Corine Franco|Corine Petit]]
* [[Sonia Bompastor]]
* [[Louisa Cadamuro|Louisa Necib]]
* [[Laura Georges]]
* [[Élise Bussaglia]]
* [[Hoda Lattaf]]
* [[Sabrina Viguier]]
* [[Sandrine Brétigny]]
* [[Sandrine Dusang]]
* [[Delphine Blanc]]
* [[Laëtitia Tonazzi]]
* [[Jessica Houara]]
* [[Claire Lavogez]]
* [[Pauline Peyraud-Magnin]]
* [[Kenza Dali]]
* [[Kheira Hamraoui]]
* [[Ève Périsset]]
* [[Claire Morel]]
* [[Séverine Creuzet-Laplantes]]
* [[Sarah Bouhaddi]]
* [[Amandine Henry]]
* [[Griedge Mbock Bathy]]
* [[Delphine Cascarino]]
* [[Melvine Malard]]
* [[Perle Morroni]]
{{Stĺpce-2}}
'''{{flagicon|AUS}} Austrália'''
* [[Ellie Carpenter]]
'''{{flagicon|BRA}} Brazília'''
* [[Kátia (footballer)|Kátia]]
* [[Rosana (footballer)|Rosana]]
* [[Simone Jatobá]]
'''{{flagicon|CAN}} Kanada'''
* [[Kadeisha Buchanan]]
'''{{flagicon|CHN}} Čína'''
* [[Wang Fei (footballer, born 1990)|Wang Fei]]
'''{{flagicon|CRI}} Kostarika'''
* [[Shirley Cruz]]
'''{{flagicon|DEN}} Dánsko'''
* [[Dorte Dalum Jensen]]
* [[Line Røddik Hansen]]
'''{{flagicon|NED}} Holandsko'''
* [[Daniëlle van de Donk]]
* [[Shanice van de Sanden]]
'''{{flagicon|ENG}} Anglicko'''
* [[Lucy Bronze]]
* [[Izzy Christiansen]]
* [[Alex Greenwood]]
* [[Nikita Parris]]
{{Stĺpce-3}}
'''{{flagicon|GER}} Nemecko'''
* [[Josephine Henning]]
* [[Pauline Bremer]]
* [[Carolin Simon]]
'''{{flagicon|ISL}} Island'''
* [[Sara Björk Gunnarsdóttir]]
'''{{flagicon|JPN}} Japonsko'''
* [[Saki Kumagai]]
* [[Shinobu Ohno]]
* [[Ami Otaki]]
'''{{flagicon|NZL}} Nový Zéland'''
* [[Erin Nayler]]
'''{{flagicon|NGA}} Nigéria'''
* [[Cynthia Uwak]]
'''{{flagicon|NOR}} Nórsko'''
* [[Christine Colombo Nilsen]]
* [[Isabell Herlovsen]]
* [[Bente Nordby]]
* [[Ingvild Stensland]]
* [[Andrea Norheim]]
{{Stĺpce-3}}
'''{{flagicon|POR}} Portugalsko'''
* [[Jéssica Silva]]
'''{{flagicon|SWE}} Švédsko'''
* [[Amelie Rybäck]]
* [[Lotta Schelin]]
* [[Caroline Seger]]
'''{{flagicon|SUI}} Švajčiarsko'''
* [[Lara Dickenmann]]
'''{{flagicon|USA}} Spojené štáty'''
* [[Lorrie Fair]]
* [[Megan Rapinoe]]
* [[Hope Solo]]
* [[Aly Wagner]]
* [[Christie Welsh]]
* [[Alex Morgan]]
* [[Morgan Brian]]
'''{{flagicon|WAL}} Wales'''
* [[Jess Fishlock]]
 {{Stĺpce-koniec}}

== Súčasní zamestnanci ==
K 7.augustu 2024: &lt;ref&gt;{{cite news |title=TLAČOVÁ SPRÁVA {{!}} NOVÁ ORGANIZÁCIA V RÁMCI ŽENSKÉHO TÍMU OL |url=https://www.ol.fr/fr-fr/contenus/articles/2021/06/14/communique-de-presse-nouvelle-organisation-au-sein-du-staff-de-lequipe-feminine-de-lol |access-date=22 June 2021 |publisher=Olympique Lyonnais |date=14 June 2021}}&lt;/ref&gt;


{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;border-top:#d00 8px solid; #DD0000; background:#1112AB; color:white;&quot; |Pozícia
! style=&quot;border-top:#d00 8px solid; #DD0000; background:#1112AB; color:white;&quot; |Zamestnanci
|-
|Hlavný tréner
|{{flagicon|ESP}} [[Jonatan Giráldez]]
|-
|Asistenti trénerov
|{{flagicon|AUS}} [[Joe Palatsides]]&lt;br&gt;{{flagicon|FRA}} [[Méline Gérard]]&lt;br&gt;{{flagicon|ITA}} [[Patrizia Panico]]
|-
|Tréner brankárov
|{{Flagicon|FRA}} [[Simon Pouplin]]
|-
|Riaditeľ výkonnosti
|{{flagicon|UK}} Jack Sharkey
|-
|Fyzický tréner
|{{flagicon|FRA}} Hugo Roche &lt;br&gt;
{{flagicon|FRA}} Rémi Pullara
|-
|Video analytik
|{{Flagicon|FRA}} Marceau Goguer
|-
|Doktor
|{{flagicon|FRA}} Jad Dbouk
|-
|Fyzioterapeuti
|{{flagicon|JPN}} Shingo Kitada&lt;br&gt;{{Flagicon|BEL}} Anthony Martin&lt;br&gt;{{Flagicon|NED}} Ganaelle Rigondaud 
|-
|Výživový poradca
|{{Flagicon|MEX}} Ana Martinez
|-
|Analytik údajov
||{{Flagicon|PRT}} Ana Sena
|-
|Generálny manažér/zástupca tímu
|{{Flagicon|FRA}} Julien Legrand
|-
|Manažér tímu
|{{Flagicon|FRA}} David Morreale 
|-
|Správca súpravy
|{{flagicon|ESP}} Amilcar Perez
|}

==Vyznamenania==
[[Súbor:Effectif Olympique lyonnais F 2018.jpg|náhľad|300px|5. februára 2018. (zľava doprava) Hore: Dzsenifer Marozsán, Sarah Bouhaddi, Amel Majri, Saki Kumagai, Griedge Mbock, Amandine Henry - Dole: Kadeisha Buchanan, Eugénie Le Sommer, Shanice van de Sanden, Selma Bacha, Lucy Bronze]]

===Oficiálne===

*'''[[Première Ligue]]''' (úroveň 1)
**('''18''', výhier): 2006/07, 2007/08, [[Division 1 Féminine 2008/2009|2008/09]], [[Division 1 Féminine 2009/2010|2009/10]], [[Division 1 Féminine 2010/2011|2010/11]], [[Division 1 Féminine 2011/2012|2011/12]], [[Division 1 Féminine 2012/2013|2012/13]], [[Division 1 Féminine 2013/2014|2013/14]], [[Division 1 Féminine 2014/2015|2014/15]], [[Division 1 Féminine 2015/2016|2015/16]], [[Division 1 Féminine 2016/2017|2016/17]], [[Division 1 Féminine 2017/2018|2017/18]], [[Division 1 Féminine 2018/2019|2018/19]], [[Division 1 Féminine 2019/2020|2019/20]], [[Division 1 Féminine 2021/2022|2021/22]], [[Division 1 Féminine 2022/2023|2022/23]], [[Division 1 Féminine 2023/2024|2023/24]], [[Première Ligue 2024/2025|2024/25]]
*'''[[Francúzsky pohár vo futbale žien]]'''
**('''10''', výhier): 2007/08, 2011/12, 2012/13, 2013/14, 2014/15, 2015/16, 2016/17, 2018/19, 2019/20, 2022/23
*'''[[Trophée des championnes|Trofej šampiónov]]'''
**('''3''', výhier) 2019, [[2022 Trophée des Championnes|2022]], 2023
*'''[[Liga majstrov žien UEFA]]'''
**('''8''', výhier): [[Liga majstrov žien UEFA 2010/2011|2010/11]], [[Liga majstrov žien UEFA 2011/2012|2011/12]], [[Liga majstrov žien UEFA 2015/2016|2015/16]], [[Liga majstrov žien UEFA 2016/2017|2016/17]], [[UEFA Liga majstrov žien UEFA 2017/2018|2017/18]], [[Liga majstrov žien UEFA 2018/2019|2018/19]], [[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|2019/20]], [[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|2021/22]]

===Iné súťaže===
*'''[[Medzinárodné majstrovstvá ženských klubov]]'''
**'''Víťazi''': [[Medzinárodné majstrovstvá ženských klubov 2012|2012]]
*'''[[Valais Women’s Cup]]'''
**'''Víťazi''': 2014
*'''[[Women’s International Champions Cup|Medzinárodný pohár majstrov žien]]'''
**'''Víťazi''': [[Women’s International Champions Cup 2019|2019]], [[Women’s International Champions Cup 2022|2022]]
*'''Trophée Veolia Féminin'''
**'''Víťazi''': 2020

==Rekord v Lige majstrov žien UEFA==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
! width=&quot;250&quot;| Súťaž
! width=&quot;30&quot;| Body
! width=&quot;30&quot;| [[Výhra|W]] 
! width=&quot;30&quot;| [[Remíza|D]] 
! width=&quot;30&quot;| [[Prehra|L]] 
! width=&quot;30&quot;| [[Strelené góly|GF]]
! width=&quot;30&quot;| [[Inkasované góly|GA]]
! width=&quot;30&quot;| [[Rozdiel gólov|GD]]
|-
| [[Liga majstrov žien UEFA]]
| 158
| 124
| 20
| 14
| 532
| 88
| +444
|}

„Všetky výsledky (vonku, doma a súhrnne) uvádzajú ako prvé gólový počet Lyonu.“

{| class=&quot;wikitable mw-collapsible mw-collapsed&quot; align=center cellspacing=&quot;0&quot; cellpadding=&quot;3&quot; style=&quot;border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%&quot;
! Sezóna
! Kolo
! Súper
! Vonku
! Doma
! Celkom
|-
| rowspan=&quot;8&quot;|[[2007–08 UEFA Women's Cup|2007–08]]
| rowspan=&quot;3&quot;|[[2007–08 UEFA Women's Cup#First qualifying round|Prvé kvalifikačné kolo]]
| {{flagicon|SVK}} [[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|Slovan Duslo Šaľa]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 12–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –
|-
| {{flagicon|MKD}} [[ZFK Škiponjat (Women)|Škiponjat Struga]] (Miesto konania)
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 10–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –  
|-
| {{flagicon|BIH}} [[SFK 2000 Sarajevo|Sarajevo]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –
|-
| rowspan=&quot;3&quot;|[[2007–08 UEFA Women's Cup#Second qualifying round|Druhé kvalifikačné kolo]]
| {{flagicon|DEN}} [[Brøndby IF (women)|Brøndby]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –
|-
| {{flagicon|NOR}} [[Kolbotn Fotball|Kolbotn]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –  
|-
| {{flagicon|CZE}} [[AC Sparta Praha (women)|Sparta Prague]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –
|-
| [[2007–08 UEFA Women's Cup#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–2
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''3–2'''
|-
| [[2007–08 UEFA Women's Cup#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|SWE}} [[Umeå IK|Umeå]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 1–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| '''1–1''' (a)
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2008–09 UEFA Women's Cup|2008–09]]
| rowspan=&quot;3&quot;|[[2008–09 UEFA Women's Cup#Second qualifying round|Druhé kvalifikačné kolo]]
| {{flagicon|AUT}} [[SV Neulengbach|Neulengbach]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 8–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –
|-
| {{flagicon|SUI}} [[FC Zürich Frauen|Zürich]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –  
|-
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –
|-
| [[2008–09 UEFA Women's Cup#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|ITA}} [[A.S.D. AGSM Verona F.C.|Verona]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''9–1'''
|-
| [[2008–09 UEFA Women's Cup#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|GER}} [[FCR 2001 Duisburg|Duisburg]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 1–3
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 1–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| '''2–4'''
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2009–10 UEFA Women's Champions League|2009–10]]
| [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|SRB}} [[ŽFK Mašinac PZP Niš|Mašinac Niš]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''6–0'''
|-
| [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|DEN}} [[Fortuna Hjørring]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''6–0'''
|-
| [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|ITA}} [[A.S.D. Torres Calcio Femminile|Torres Sassari]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 0–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''3–1'''
|-
| [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|SWE}} [[Umeå IK|Umeå]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–2 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''3–2'''
|-
| style=&quot;background:#B0A9A9&quot; | [[2010 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:#B0A9A9&quot; | {{flagicon|GER}} [[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:#B0A9A9&quot;| '''0–0 aet 6–7''' ({{flagicon|ESP}} [[Getafe]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2010–11 UEFA Women's Champions League|2010–11]]
| [[2010–11 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|NED}} [[AZ Alkmaar (women)|AZ]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 8–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''{{nowrap|10–1}}'''
|-
| [[2010–11 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|RUS}} [[WFC Rossiyanka|Rossiyanka Khimki]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''11–1''' 
|-
| [[2010–11 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|RUS}} [[Zvezda 2005 Perm|Zvezda Perm]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''1–0'''
|-
| [[2010–11 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–2
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''5–2'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2011 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|GER}} [[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''2–0''' ({{flagicon|ENG}} [[London]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2011–12 UEFA Women's Champions League|2011–12]]
| [[2011–12 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|ROU}} [[CFF Olimpia Cluj|Olimpia Cluj-Napoca]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''12–0'''
|-
| [[2011–12 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|CZE}} [[AC Sparta Praha (women)|Sparta Prague]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''12–0'''
|-
| [[2011–12 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|DEN}} [[Brøndby IF (women)|Brøndby]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''8–0'''
|-
| [[2011–12 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|GER}} [[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''5–1'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2012 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|GER}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''2–0''' ({{flagicon|GER}} [[Munich]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2012–13 UEFA Women's Champions League|2012–13]]
| [[2012–13 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|FIN}} [[PK-35 Vantaa (women)|Vantaa]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''12–0'''
|-
| [[2012–13 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|RUS}} [[FC Zorky Krasnogorsk (women)|Zorky Krasnogorsk]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''11–0'''
|-
| [[2012–13 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|SWE}} [[FC Rosengård|Rosengård Malmö]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''8–0'''
|-
| [[2012–13 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[FCF Juvisy|Juvisy]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''9–1'''
|-
| style=&quot;background:#B0A9A9&quot; | [[2013 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:#B0A9A9&quot; | {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:#B0A9A9&quot;| '''0–1''' ({{flagicon|ENG}} [[London]]) 
|-
| rowspan=&quot;2&quot;|[[2013–14 UEFA Women's Champions League|2013–14]]
| [[2013–14 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|NED}} [[FC Twente (women)|Twente Enschede]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''10–0'''
|-
| [[2013–14 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|GER}} [[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 1–2
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| '''2–2''' (a) 
|-
| rowspan=&quot;2&quot;|[[2014–15 UEFA Women's Champions League|2014–15]]
| [[2014–15 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|ITA}} [[ACF Brescia Femminile|Brescia]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''14–0'''
|-
| [[2014–15 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminines|Paris Saint-Germain]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 1–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 0–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| '''1–2'''
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2015–16 UEFA Women's Champions League|2015–16]]
| [[2015–16 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|POL}} [[KKPK Medyk Konin|Medyk Konin]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''9–0'''
|-
| [[2015–16 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|ESP}} [[Atlético Madrid Féminas|Atlético Madrid]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''9–1'''
|-
| [[2015–16 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|CZE}} [[SK Slavia Praha (women)|Slavia Prague]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''9–1'''
|-
| [[2015–16 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminines|Paris Saint-Germain]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''8–0'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2016 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''1–1 aet 4–3 p''' ({{flagicon|ITA}} [[Reggio Emilia]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2016–17 UEFA Women's Champions League|2016–17]]
| [[2016–17 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|NOR}} [[Avaldsnes IL|Avaldsnes]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–2 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''10–2'''
|-
| [[2016–17 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|SUI}} [[FC Zürich Frauen|Zürich]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 8–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''17–0'''
|-
| [[2016–17 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 0–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''2–1'''
|-
| [[2016–17 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Manchester City W.F.C.|Manchester City]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 0–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''3–2'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2017 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminines|Paris Saint-Germain]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''0–0 aet p 7–6''' ({{flagicon|WAL}} [[Cardiff]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2017–18 UEFA Women's Champions League|2017–18]]
| [[2017–18 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|POL}} [[KKPK Medyk Konin|Medyk Konin]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''14–0'''
|-
| [[2017–18 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|KAZ}} [[BIIK Kazygurt|Kazygurt Shymkent]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''16–0'''
|-
| [[2017–18 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|ESP}} [[FC Barcelona Femení|Barcelona]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''3–1'''
|-
| [[2017–18 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Manchester City W.F.C.|Manchester City]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; | 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; |'''1–0'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2018 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''4–1 aet''' ({{flagicon|UKR}} [[Kyiv]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2018–19 UEFA Women's Champions League|2018–19]]
| [[2018–19 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|NOR}} [[Avaldsnes IL|Avaldsnes]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''7–0'''
|-
| [[2018–19 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|NED}} [[AFC Ajax Vrouwen|Ajax Amsterdam]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''13–0'''
|-
| [[2018–19 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–2
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''6–3'''
|-
| [[2018–19 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 1–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; | 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; |'''3–2'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2019 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|ESP}} [[FC Barcelona Femení|Barcelona]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''4–1''' ({{flagicon|HUN}} [[Budapest]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot; |[[2019–20 UEFA Women's Champions League|2019–20]]
| [[2019–20 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|RUS}} [[Ryazan-VDV]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''16–0'''
|-
|[[2019–20 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
|{{flagicon|DEN}} [[Fortuna Hjørring]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''11–0'''
|-
| [[2019–20 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''2–1''' ({{flagicon|ESP}} [[Bilbao]])
|-
| [[2019–20 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminine|Paris Saint-Germain]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''1–0''' ({{flagicon|ESP}} [[Bilbao]])
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2020 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; |{{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''3–1''' ({{flagicon|ESP}} [[San Sebastián]])
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[2020–21 UEFA Women's Champions League|2020–21]]
| [[2020–21 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|ITA}} [[Juventus F.C. (women)|Juventus]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–2 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''6–2'''
|-
| [[2020–21 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|DEN}} [[Brøndby IF (women)|Brøndby]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–1 
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''5–1'''
|-
|[[2020–21 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminines|Paris Saint-Germain]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 1–2 
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| '''2–2''' (a)
|-
| rowspan=7|[[2021–22 UEFA Women's Champions League|2021–22]]
| [[2021–22 UEFA Women's Champions League#Round 2|2. kolo]]
| {{flagicon|ESP}} [[Levante UD Femenino|Levante]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''4–2'''
|-
| rowspan=3|[[2021–22 UEFA Women's Champions League#Group D|Skupina D]]
| {{Flagicon|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 0–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; rowspan=3 | '''1.'''
|-
| {{Flagicon|POR}} [[S.L. Benfica (women's football)|Benfica]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
|-
| {{Flagicon|SWE}} [[BK Häcken FF|BK Häcken]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0
|-
| [[2021–22 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{Flagicon|ITA}} [[Juventus F.C. (women)|Juventus]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 1–2 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''4–3'''
|-
| [[2021–22 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminine|Paris Saint-Germain]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–2 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''5–3'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; | [[2022 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|ESP}} [[FC Barcelona Femení|Barcelona]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''3–1''' ({{flagicon|ITA}} [[Turin]])
|-
| rowspan=4|[[2022–23 UEFA Women's Champions League|2022–23]]
| rowspan=3|[[2022–23 UEFA Women's Champions League#Group C|Skupina C]]
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 1–5
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; rowspan=3 | '''2.'''
|-
| {{flagicon|ITA}} [[Juventus FC (women)|Juventus]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 1–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0
|-
| {{flagicon|SUI}} [[FC Zürich Frauen|Zürich]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0
|-
| [[2022–23 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1 (a.e.t.)
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 0–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| '''2–2''' (3–4 p)
|-
| rowspan=6|[[2023–24 UEFA Women's Champions League|2023–24]]
| rowspan=3|[[2023–24 UEFA Women's Champions League#Group B|Skupina B]]
| {{flagicon|CZE}} [[SK Slavia Prague (ženy)|Slavia Prague]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 2–2
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; rowspan=3 | '''1.'''
|-
| {{flagicon|AUT}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0
|-
| {{flagicon|NOR}} [[SK Brann (ženy)|Brann]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 2–2
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–1
|-
| [[2023–24 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|POR}} [[S.L. Benfica (ženy)|Benfica]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''6–2'''
|-
| [[2023–24 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–2 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''5–3'''
|-
| style=&quot;background:#B0A9A9&quot; | [[2024 UEFA Women's Champions League final|Finále]]
| style=&quot;background:#B0A9A9&quot; | {{flagicon|ESP}} [[FC Barcelona Femení|Barcelona]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:#B0A9A9&quot;| '''0–2''' ({{flagicon|ESP}} [[Bilbao]]) 
|-
| rowspan=5|[[2024–25 UEFA Women's Champions League|2024–25]]
| rowspan=3|[[2024–25 UEFA Women's Champions League#Group A|Skupina A]]
| {{flagicon|TUR}} [[Galatasaray S.K. (women's football)|Galatasaray]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; rowspan=3 | '''1.'''
|-
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0
|-
| {{flagicon|ITA}} [[AS Roma (ženy)|AS Roma]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
|-
| [[2024–25 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0&lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''6–1'''
|-
| [[2024–25 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 1–4
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1&lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| '''3–5'''
|-
| rowspan=7|[[2025–26 UEFA Women's Champions League|2025–26]]
| rowspan=6|[[2025–26 UEFA Women's Champions League league phase|Ligová fáza]]
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| {{n/a}}
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; rowspan=6 | '''2.'''
|-
| {{flagicon|AUT}} [[SKN St. Pölten (women)|SKN St. Pölten]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| {{n/a}}
|-
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–1
| {{n/a}}
|-
| {{flagicon|ITA}} [[Juventus FC (ženy)|Juventus]]
| {{n/a}}
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 3–3
|-
| {{flagicon|ENG}} [[Manchester United W.F.C.|Manchester United]]
| {{n/a}}
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
|-
| {{flagicon|ESP}} [[Atlético Madrid Femenino|Atlético Madrid]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0
| {{n/a}}
|-
| [[2025–26 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|}} 
| 
| 
| 
|}
&lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt; Prvá etapa.

==Zoznam sezón==

Najlepšie strelkyne vyznačené tučným písmom boli zároveň najlepšími strelkyňami v [[Ženskej divízii 1]] v danej sezóne.

{| class=&quot;wikitable&quot;
|style=&quot;background:gold&quot;|&lt;small&gt;Šampióni&lt;/small&gt;
|style=&quot;background:silver&quot;|&lt;small&gt;Druhé miesto&lt;/small&gt;
|style=&quot;background:PaleGreen&quot;|&lt;small&gt;Vzostup&lt;/small&gt;
|style=&quot;background:Pink&quot;|&lt;small&gt;Zostup&lt;/small&gt;
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|-
!rowspan=2; style=&quot;background:#DD0000; color:white|Sezóna
!colspan=10; style=&quot;background:#DD0000; color:white|Liga
!rowspan=2; style=&quot;background:#DD0000; color:white|Pohár
!rowspan=2 colspan=2 style=&quot;background:#1112AB; color:white&quot; |Europa
!colspan=2; style=&quot;background:#1112AB; color:white|Najlepší strelec
|-
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|Divízia
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|Miesto
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|Zápasy
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|V
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|R
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|P
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|GF
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|GA
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|GD
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|Body
!style=&quot;background:#1112AB; color:white|Meno
!style=&quot;background:#1112AB; color:white|Góly
|-
!2001–02
|D1
|3.
|22
|14
|2
|6
|53
|26
| +27
|66
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|
|
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} [[Séverine Creuzet-Laplantesová]]
|17
|-
!2002–03
|D1
|bgcoloer=silver|2.
|22
|15
|4
|3
|60
|19
| +41
|71
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|
|
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} '''[[Sandrine Brétignyová]]'''
|26
|-
!2003–04
|D1
|bgcoloer=silver|2.
|22
|14
|4
|4
|52
|25
| +27
|68
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|
|
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} '''[[Claire Morelová]]'''
|18
|-
!2004–05
|D1
|3.
|22
|15
|2
|5
|50
|20
| +30
|69
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|
|
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} [[Séverine Creuzet-Laplantesová]]
|13
|-
!2005–06
|D1
|3.
|22
|10
|8
|4
|34
|12
| +22
|60
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|
|
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} [[Sandrine Brétignyová]]
|11
|-
!2006–07
|D1
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|20
|1
|1
|116
|9
| +107
|83
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|
|
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} '''[[Sandrine Brétignyová]]'''
|42
|-
!2007–08
|D1
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|18
|4
|0
|93
|4
| +89
|80
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[2007–08 UEFA Women's Cup|SF]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} [[Sandrine Brétignyová]]
|25
|-
!2008–09
|[[2008–09 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|21
|1
|0
|114
|11
| +103
|86
|SF
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[2008–09 UEFA Women's Cup|SF]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|BRA}} '''[[Kátia Cileneová|Kátia]]'''
|27
|-
!2009–10
|[[2009–10 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|18
|2
|2
|93
|11
| +82
|78
|[[2009–10 Challenge de France|SF]]
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|BRA}} [[Kátia Cileneová|Kátia]]
|17
|-
!2010–11
|[[2010–11 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|22
|0
|0
|106
|6
| +100
|88
|[[2010–11 Challenge de France|QF]]
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} [[Sandrine Brétignyová]]
|19
|-
!2011–12
|[[2011–12 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|19
|3
|0
|119
|3
| +116
|82
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} '''[[Eugénie Le Sommerová]]'''
|22
|-
!2012–13
|[[2012–13 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|22
|0
|0
|132
|5
| +127
|88
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|SWE}} '''[[Lotta Schelinová]]'''
|24
|-
!2013–14
|[[2013–14 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|21
|0
|1
|95
|12
| +83
|85
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[2013–14 UEFA Women's Champions League|R16]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} [[Eugénie Le Sommerová]]&lt;br&gt;{{flagicon|FRA}} [[Laëtitia Tonazziová]]
|15
|-
!2014–15
|[[2014–15 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|22
|0
|0
|147
|6
| +141
|88
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[2014–15 UEFA Women's Champions League|R16]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|SWE}} '''[[Lotta Schelinová]]'''
|34
|-
!2015–16
|[[2015–16 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|19
|3
|0
|115
|4
| +111
|82
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|{{zlatá medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|NOR}} '''[[Ada Hegerbergová]]'''
|33
|-
![[2016–17 Olympique Lyonnais Féminin season|2016–17]]
|[[2016–17 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|21
|0
|1
|103
|6
| +97
|63
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|{{zlatá medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|NOR}} '''[[Ada Hegerbergová]]'''&lt;br&gt;{{flagicon|FRA}} '''[[Eugénie Le Sommerová]]'''
|20
|-
![[2017–18 Olympique Lyonnais Féminin season|2017–18]]
|[[2017–18 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|21
|1
|0
|104
|5
| +99
|64
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|NOR}} '''[[Ada Hegerbergová]]'''
|31
|-
![[2018–19 Olympique Lyonnais Féminin season|2018–19]]
|[[2018–19 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|20
|2
|0
|89
|9
| +83
|62
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|{{zlatá medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|NOR}} '''[[Ada Hegerbergová]]'''
|20
|-
![[2019–20 Olympique Lyonnais Féminin season|2019–20]]
|[[2019–20 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|16
|14
|2
|0
|67
|4
| +63
|44
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|{{zlatá medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|NOR}} '''[[Ada Hegerbergová]]'''
|14
|-
![[2020–21 Olympique Lyonnais Féminin season|2020–21]]
|[[2020–21 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:silver&quot;|2.
|22
|20
|1
|1
|78
|6
| +72
|61
|DNF
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[2020–21 UEFA Women's Champions League|QF]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|ENG}} '''[[Nikita Parrisová]]'''
|13
|-
![[2021–22 Olympique Lyonnais Féminin season|2021–22]]
|[[2021–22 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|21
|1
|0
|79
|8
| +71
|64
|R16
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|{{zlatá medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|USA}} '''[[Catarina Macariová]]'''
|14
|-
![[2022–23 Olympique Lyonnais Féminin season|2022–23]]
|[[2022–23 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|20
|1
|1
|69
|9
| +60
|61
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[2022–23 UEFA Women's Champions League|QF]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|DEN}}'''[[Signe Bruunová]]'''
|8
|-
![[2023–24 Olympique Lyonnais Féminin season|2023–24]]
|[[2023–24 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|20
|1
|1
|82
|13
| +69
|61
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|NOR}}'''[[Ada Hegerbergová]]'''
|12
|-
![[2024–25 Olympique Lyonnais Féminin season|2024–25]]
|[[2024–25 Première Ligue|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|20
|2
|0
|99
|8
| +91
|62
|R32
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|SF]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|HAI}} [[Melchie Dumornay]]
|17
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20100209050140/http://www.uefa.com/womenschampionsleague/clubs/club=2600241/index.html Profil tímu] na UEFA.com (archivované)

[[Kategória:Ženské futbalové kluby vo Francúzsku]]
[[Kategória:Šport v Lyone]]</text>
      <sha1>awaf3h498nhduwm3c6iofjz6qrm306p</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189926</id>
      <parentid>8189921</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:44:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <comment>to bude asi ďalšia katastrofa od tohto autora</comment>
      <origin>8189926</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="71233" sha1="hmfsmqkhlrcowobjc03yl2vrpohqiwg" xml:space="preserve">{{presunúť|OL Lyonnes}}
{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  = OL Lyonnes
| obrázok     = [[File:2019-05-18 Fußball, Frauen, UEFA Women's Champions League, Olympique Lyonnais - FC Barcelona StP 0068 LR10 by Stepro.jpg|thumb|300px|Oslava šiesteho ročníka [[Liga majstrov žien UEFA]] v roku 2019.]] 
| logo        = 
| celýnázov   = {{Lang|fr|Olympique Lyonnais Lyonnes|italic=no}}
| prezývka    = {{Ubl|''Les Fenottes''|''Les Lyonnaises''}}
| založený    =  1970(ako FC Lyon)&lt;br/&gt;2004 (ako Olympique Lyonnais)
| rozpustený  = 
| štadión     = {{Ubl|[[Parc Olympique Lyonnais]]|[[Décines-Charpieu]]}}
| kapacita    = 59,186
| majiteľ     = {{Ubl|[[Michele Kang]] (52%)&lt;ref name=&quot;le-sale&quot;&gt;{{cite news |url=https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/L-ol-feminin-vendu-a-une-femme-d-affaires-americaine/1391062 |title=Ženský tím OL bude čoskoro predaný americkej podnikateľke Michele Kangovej. |date=12 April 2023 |access-date=14 April 2023 |work=L'Equipe |first=Hugo |last=Guillemet}}&lt;/ref&gt;|[[OL Groupe]] (48%)}}
| predseda    = [[Michele Kang]]
| tréner      = [[Jonatan Giráldez]]
| liga        = [[Première Ligue]]
| sezóna      = [[2024–25 Première Ligue|2024–25]]
| pozícia     = Première Ligue, 1.miesto z 12 (champion)
| vzor_lp1    =_lyon2526h
| vzor_t1     =_lyon2526h
| vzor_pp1    =_lyon2526h
| vzor_tr1    =_lyon2526h
| vzor_po1    = _lyon2526hl
| ľavéplece1  = 
| telo1       = 
| pravéplece1 = 
| trenírky1   = 
| ponožky1    = FFFFFF
| vzor_lp2    =_lyon2526a
| vzor_t2     =_lyon2526a
| vzor_pp2    =_lyon2526a
| vzor_tr2    =_lyon2526al
| vzor_po2    =
| ľavéplece2  =010066
| telo2       =010066
| pravéplece2 =010066
| trenírky2   =010066
| ponožky2    =010066
| vzor_lp3    =_lyon2526t
| vzor_t3     =_lyon2526t
| vzor_pp3    =_lyon2526t
| vzor_tr3    =_lyon2526t
| vzor_po3    =_lyon2526t
| ľavéplece3  =d8d8d8
| telo3       =d8d8d8
| pravéplece3 =d8d8d8
| trenírky3   =d8d8d8
| ponožky3    =d8d8d8
}}

'''OL Lyonnes''', predtým známy ako '''{{Lang|fr|Olympique Lyonnais Féminin|italic=no}}''' ({{IPA|fr|ɔlɛ̃pik ljɔnɛ}}) a dodnes bežne označovaný ako „Lyon“ alebo jednoducho „OL“, je francúzsky profesionálny [[ženský futbal|ženský futbalový]] klub so sídlom v [[Lyon]]e. Od roku 2004 pôsobí ako ženská sekcia klubu [[Olympique Lyonnais]]. Ide o najúspešnejší klub v histórii [[Première Ligue]], keď získal osemnásť ligových titulov ako Olympique Lyonnais a ďalšie štyri tituly ešte pod názvom FC Lyon pred akvizíciou.

Od roku 2010 je Lyon často označovaný za [[Zoznam futbalových klubov podľa získaných súťažných ocenení|najsilnejší ženský futbalový tím na svete]],&lt;ref&gt;{{cite news |last1=Smith |first1=Rory |title=Najdominantnejší tím sveta nie je ten, za aký si myslíte|url=https://www.nytimes.com/2019/05/17/sports/olympique-lyon-womens-champions-league.html |access-date=22 May 2019 |work=The New York Times |date=17 May 2019}}&lt;/ref&gt;a často sa uvádza ako vzor rozvoja ženského futbalu z ekonomického aj kultúrneho hľadiska.&lt;ref&gt;{{Cite news|url=https://www.theguardian.com/football/2019/jun/29/how-lucy-bronze-was-polished-at-lyon-a-club-miles-ahead-of-the-pack|title=Ako sa Lucy Bronze leštila v Lyone, na najvyššej škole pre maturantov|last=Ingle|first=Sean|date=29 June 2019|work=The Observer|access-date=29 June 2019|issn=0029-7712}}&lt;/ref&gt;  Klub získal osem titulov [[Liga majstrov žien UEFA]], vrátane rekordných piatich po sebe idúcich víťazstiev v rokoch 2016 až 2020, a zároveň štrnásť po sebe idúcich ligových titulov v domácej súťaži v rokoch 2007 až 2020. Okrem toho dosiahol päťkrát tzv. [[treble]], pričom do úvahy sa berie aj najvyššia kontinentálna súťaž, čo je najviac zo všetkých ženských tímov.

==História==
Klub vznikol v roku 1970 ako ženská sekcia [[FC Lyon]]. V roku 2004 sa ženský tím stal súčasťou Olympique Lyonnais. Od tohto momentu získala ženská sekcia štrnásť titulov v [[Division 1 Féminine]] a deväťkrát triumfovala v [[Coupe de France Féminine]]. Lyon sa v sezóne [[2007–08 UEFA Women's Cup|2007–08]] prebojoval do semifinále [[Liga majstrov žien UEFA| UEFA Women's Cup]] a v ročníku [[sezóny 2009–10 vo francúzskom futbale|2009–10]] sa dostal do [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Final|finále]] inauguračného ročníka [[Liga majstrov žien UEFA|UEFA Women's Champions League]]. Vo finále však prehral s nemeckým klubom [[FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]] po penaltovom rozstrele 6 : 7.&lt;ref&gt;{{cite news |title=Lyon and Potsdam make history |url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/01e5-0e11e7d73919-6ebb85ed5213-1000--lyon-and-potsdam-make-history/ |publisher=UEFA |date=11 May 2010|access-date=16 June 2010 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |title=Potsdam si zachováva odvahu a nárokuje si európsku korunu|url=http://www.uefa.com/womenschampionsleague/matches/season=2010/round=2000062/match=2001503/report/index.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20100523193111/http://www.uefa.com/womenschampionsleague/matches/season=2010/round=2000062/match=2001503/report/index.html |url-status=dead |archive-date=23 May 2010 |publisher=UEFA |date=20 May 2010|access-date=16 June 2010 }}&lt;/ref&gt;V nasledujúcej sezóne Lyon získal svoj prvý titul v Lige majstrov žien UEFA, keď vo finále v roku 2011 porazil Turbine Potsdam 2 : 0. O rok neskôr titul obhájil po víťazstve nad [[Eintracht Frankfurt (ženy)|FFC Frankfurt]].

[[File:20141015 - PSG-Lyon - Lyon 01.jpg|thumb|jobbra|250px|15. októbra 2014 proti [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris SG]].&lt;br&gt;Horný rad, zľava: ''[[Lara Dickenmann]], [[Corine Petit]], [[Lotta Schelin]], [[Amandine Henry]], [[Wendie Renard]], [[Ada Hegerberg]].''&lt;br&gt;Spodný rad, zľava: ''[[Kumagai Szaki]], [[Eugénie Le Sommer]], [[Sarah Bouhaddi]], [[Louisa Nécib]], [[Élise Bussaglia]].'']]

V rokoch 2016 až 2020 klub vyhral päť titulov Ligy majstrov žien UEFA po sebe, čím vyrovnal rekord mužského futbalu, ktorý drží [[Real Madrid CF|Real Madrid]]. Štvorica hráčok [[Sarah Bouhaddi]], [[Amel Majri]], [[Wendie Renard]] a [[Eugénie Le Sommer]] získala osem titulov Ligy majstrov, čím sa zapísala do [[Guinnessovej knihy rekordov]] ako hráčky s najvyšším počtom víťazstiev v tejto súťaži.&lt;ref&gt;{{Cite news |title=Najviac víťazstiev v Lige majstrov žien, ktoré vyhral jeden hráč|url=https://www.guinnessworldrecords.com/world-records/597282-most-women%E2%80%99s-champions-league-wins-by-a-player |archive-url=https://web.archive.org/web/20220502203553/https://www.guinnessworldrecords.com/world-records/597282-most-women%e2%80%99s-champions-league-wins-by-a-player |archive-date=2 May 2022 |access-date=2025-05-23 |work=Guinness World Records |language=en-GB |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

Hlavným rivalom Lyonu je [[Paris Saint-Germain Féminine|Paris Saint-Germain Féminine]] a vzájomné zápasy týchto tímov sú známe ako „Classique féminin“. Paríž je dlhodobo hlavným konkurentom OL v boji o domáce tituly, keď sedemkrát skončil na druhom mieste v [[Division 1 Féminine]]. Lyon až do roku 2021 nikdy neprehral ligový titul v prospech PSG, pričom vo finále [[Coupe de France Féminine]] nad Parížom päťkrát zvíťazil. V roku 2017 sa oba kluby stretli aj vo finále [[Ligy majstrov žien UEFA 2016–17]], kde Lyon zvíťazil po penaltovom rozstrele a získal svoj štvrtý titul v súťaži.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/match/2020705--lyon-vs-paris/ |title=Finálna správa o Lige majstrov žien 2016 – 2017 |publisher=[[UEFA]] |access-date=26 May 2022}}&lt;/ref&gt;

Lyon hráva svoje domáce zápasy najmä na štadióne Stade Gérard Houllier s kapacitou 1 524 miest, ktorý sa nachádza v tréningovom centre Groupama OL v blízkosti väčšieho štadióna [[Parc Olympique Lyonnais]]. Na významné zápasy, ako sú stretnutia Ligy majstrov žien UEFA, využíva štadión s kapacitou približne 59 000 miest.&lt;ref&gt;{{Cite news |last=Harpur |first=Charlotte |date=2024-02-09 |title=Plány Michele Kangovej s Lyonom: „Nechcem, aby ženský futbal bol charitou – naše hráčky sú najlepšie“|url=https://www.nytimes.com/athletic/5262983/2024/02/09/kang-lyon-washington-plans-news/ |access-date=2025-05-23 |work=The New York Times |language=en-US |issn=0362-4331}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Anderson |first=Jess |date=2025-04-27 |title=Lyon 1-4 Arsenal (spolu 3-5): Arsenal sa prvýkrát po 18 rokoch dostal do finále Ligy majstrov |url=https://www.bbc.com/sport/football/live/c0453nnp20wt |access-date=2025-05-23 |website=BBC Sport |language=en-GB}}&lt;/ref&gt;Často označovaná ako „najvyššia futbalistka“.&lt;ref&gt;{{Cite news |last=Clarey |first=Christopher |date=2019-06-17 |title=Pre Wendie Renardovú a Francúzsko ďalší prešľap a ďalšie víťazstvo |url=https://www.nytimes.com/2019/06/17/sports/womens-world-cup-france-wendie-renard.html |access-date=2025-05-23 |work=The New York Times |language=en-US |issn=0362-4331}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news |last=Snape |first=Jack |date=2023-08-09 |title=Štyria francúzski hráči, ktorí dokážu zlomiť srdcia Austrálčanov na majstrovstvách sveta |url=https://www.theguardian.com/football/2023/aug/10/womens-world-cup-2023-france-vs-australia-squad-best-players-wendie-renard-kadidiatou-diani-vicki-becho-eugenie-le-sommer#:~:text=Wendie%20Renard,-If%20Australian%20fans&amp;text=Standing%201.87%20metres,%20Renard%20has,tournament%20by%20at%20least%205cm.&amp;text=The%2033-year-old%20is,just%20a%20physical%20defensive%20presence. |access-date=2025-05-23 |work=The Guardian |language=en-GB |issn=0261-3077}}&lt;/ref&gt;

[[File:Effectif OL féminin 2017 cropped.jpg|thumb|left|250px|Zostava na zápas proti [[ASJ Soyaux|Soyaux]] 8. mája 2017.&lt;ref&gt;https://www.matchendirect.fr/foot-score/2298621-olympique-lyon-soyaux.html&lt;/ref&gt;&lt;br&gt;Horný rad zľava: ''[[Camille Abilysenie]], [[Dozzáni]], [[ Renard]], [[Amel Majri]], [[Kumagai Szaki]], [[Sarah Bouhaddi]].''&lt;br&gt;Spodný riadok zľava: ''[[Alex Morgan]], [[Eugénie Le Sommer]], [[Jessica Houara]], [[Ada Hegerberg]], [[Ada Hegerberg]].'']]

Dlhoročnou kapitánkou tímu bola [[Wendie Renard]], ktorá zároveň patrí medzi najvýraznejšie osobnosti ženského futbalu. Počas svojej kariéry nazbierala rekordný počet titulov, finálových účastí a odohraných zápasov v Lige majstrov žien UEFA.&lt;ref&gt;{{Cite web |last=UEFA.com |date=2025-04-25 |title=Rekordy Ligy majstrov UEFA žien |url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/025b-0ef163bc672f-4f70d38ff3af-1000--uefa-women-s-champions-league-records/ |access-date=2025-05-23 |website=UEFA.com |language=en}}&lt;/ref&gt; Podľa [[koeficientu UEFA|koeficientu UEFA pre ženy]] bol Lyon v roku 2014 najvyššie umiestneným klubom v [[UEFA]].&lt;ref&gt;{{cite news |title=LIGA MAJSTROV ŽIEN UEFA 2014/15|url=https://fr.uefa.com/MultimediaFiles/Download/competitions/General/02/11/53/46/2115346_DOWNLOAD.pdf |publisher=UEFA |access-date=18 October 2014 }}&lt;/ref&gt;a druhé v roku 2025, za [[FC Barcelona Femení]].&lt;ref&gt;{{Cite web |last=UEFA.com |title=Rebríček UEFA|url=https://www.uefa.com/nationalassociations/uefarankings/womensclub/?year=2025 |access-date=2025-05-23 |website=UEFA.com |language=en}}&lt;/ref&gt;

[[File:Michelle Kang 220917-F-LE393-0304.jpg|thumb|[[Michele Kang]]-prezidentka OL Lyonnes od roku 2023.|200x200px]]

Po prevzatí klubu [[Michele Kang]] v roku 2024 bolo jednou z jej hlavných priorít zabezpečenie domáceho štadióna s vyššou kapacitou. Tréningové centrum Groupama OL disponovalo iba približne 1 200 miestami. Počas sezóny 2024 – 2025 sa preto domáce zápasy konali v mestách Bourg-en-Bresse, Grenoble a Bourgoin-Jallieu. Kang zároveň rokovala s [[Lyon OU Rugby]] o možnosti využívania štadióna [[Stade de Gerland|Matmut Stadium de Gerland]] s kapacitou 25 000 miest.&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Toufaily |first=Assile |date=2024-10-07 |title=Hranie domácich zápasov mimo Lyonu: Je stratégia OL efektívna?|url=https://www.forbes.com/sites/assiletoufaily/2024/10/07/playing-home-games-outside-of-lyon-is-ols-strategy-efficient/ |access-date=2025-05-23 |website=Forbes |language=en}}&lt;/ref&gt;Nakoniec sa jej podarilo dosiahnuť dohodu s [[OL Groupe]] a 19. mája 2025 oznámila, že od nasledujúcej sezóny bude Parc Olympique Lyonnais hlavným domácim štadiónom tímu.&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Cite news |last=Pelit |first=Asli |date=2025-05-19 |title=Michele Kang premenovala Lyon Feminin na OL Lyonnes: „Nie sme podmnožinou – sme samostatnou silou“|url=https://www.nytimes.com/athletic/6367616/2025/05/19/lyon-feminin-ol-lyonnes/ |access-date=2025-05-23 |work=The New York Times |language=en-US |issn=0362-4331}}&lt;/ref&gt;Zároveň oznámila prevzatie mužského tréningového centra, ktoré plánuje prestavať na zariadenie určené výlučne pre ženský tím.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Cite news |last=Garry |first=Tom |date=2025-05-19 |title=Lyon Women mení názov a získava tréningovú základňu „lepšiu ako väčšina mužských centier“|url=https://www.theguardian.com/football/2025/may/19/lyon-women-change-name-and-get-training-base-better-than-most-mens-centres |access-date=2025-05-23 |work=The Guardian |language=en-GB |issn=0261-3077}}&lt;/ref&gt;

Dňa 1. júna 2025 klub oznámil odchod hlavného trénera [[Joe Montemurro|Joea Montemurra]] po uplynutí jeho ročnej zmluvy.&lt;ref&gt;{{Cite web |title=OL Lyonnes oznámil ukončenie spolupráce s trénerom Joem Montemurrom|url=https://www.ol.fr/en/news/ol-lyonnes-announces-end-of-collaboration-with-coach-joe-montemurro |access-date=2025-06-02 |website=OL Lyonnes}}&lt;/ref&gt;Montemurro odišiel s ligovým titulom, aby prevzal funkciu trénera austrálskej ženskej reprezentácie.&lt;ref&gt;{{Cite news |date=2025-06-01 |title=FA konečne po 10 mesiacoch hľadania odhalila nového trénera Matildas |url=https://www.abc.net.au/news/2025-06-02/matildas-reveal-joe-montemurro-as-new-head-coach/105365074 |access-date=2025-06-02 |work=ABC News |language=en-AU}}&lt;/ref&gt; Nasledujúci deň, 2. júna 2025, klub oznámil vymenovanie [[Jonatan Giráldez|Jonatana Giráldeza]] za nového hlavného trénera so zmluvou platnou do júna 2028.&lt;ref&gt;{{cite web |title=OL Lyonnes oznámil vymenovanie Jonatana Giraldeza za nového hlavného trénera. |url=https://www.ol.fr/fr/actualites/ol-lyonnes-annonce-la-nomination-de-jonatan-giraldez-comme-nouvel-entraineur-principal |website=ol.fr |publisher=OL Lyonnes |access-date=4 June 2025 |language=French |date=2 June 2025}}&lt;/ref&gt;

=== Meno ===
Predchádzajúce názvy klubu (FC Lyon a Olympique Lyonnais Féminin) priamo odkazovali na mesto Lyon.&lt;ref&gt;{{Cite news |last=Rutzler |first=Peter |date=2024-09-10 |title=Džokeji, dravé vtáky a supermarketné siete: Pôvod prezývok francúzskych futbalových klubov |url=https://www.nytimes.com/athletic/5722444/2024/09/10/ligue-1-french-club-nicknames/?redirected=1 |access-date=2025-05-23 |work=The New York Times |language=en-US |issn=0362-4331}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite news |last=Whyatt |first=Katie |last2=McElwee |first2=Molly |date=2019-12-06 |title=Vnútorný príbeh Lyonovho neúprosného víťazného stroja|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2019/12/06/inside-story-lyons-relentless-winning-machine/ |access-date=2025-05-23 |work=The Telegraph |language=en-GB |issn=0307-1235}}&lt;/ref&gt; Dňa 19. mája 2025 Kang oznámila nový názov „OL Lyonnes“. Skratka „OL“ odkazuje na materský klub a „lyonnes“ je zámernou hrou so slovami: zároveň pripomína názov mesta Lyon a zároveň nadväzuje na francúzske slovo „lionnes“ (levice).&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Feuillet |first=Maxime |date=2025-05-20 |title=Michèle Kang mení identitu OL Women a predstavuje svoj projekt|url=https://lyondecideurs.com/2025/05/actu/michele-kang-change-lidentite-de-lol-feminin-et-devoile-son-projet/ |access-date=2025-05-23 |website=Lyon décideurs |language=fr-FR}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Cite web |last=Kassouf |first=Jeff |date=2025-05-19 |title=Kang premenovala ženský klub Lyon na OL Lyonnes|url=https://www.espn.in/football/story/_/id/45224265/michele-kang-rebrands-french-womens-club-lyon-ol-lyonnes |access-date=2025-05-23 |website=ESPN |language=en}}&lt;/ref&gt;Vysvetlila, že namiesto „i“ sa používa „y“, aby sa zachoval odkaz na mesto aj na materský klub, pričom slovo „féminin“ bolo z názvu úplne vypustené.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Podľa jej vyjadrenia tým chcela zdôrazniť, že klub je vedený samostatne od mužského tímu: „Chceli sme zdôrazniť, že levice sú iné ako levy.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Costabile |first=Annie |date=2025-05-19 |title=Prečo najúspešnejší ženský tím sveta vynechal slovo „ženy“|url=https://frontofficesports.com/ol-lyon-women-kang-name-change/#:~:text=The%20decision%20to%20remove%20F%C3%A9minin,and%20the%20city%20of%20Lyon. |access-date=2025-05-23 |website=Front Office Sports |language=en}}&lt;/ref&gt;

Spolu s oznámením nového názvu klub predstavil aj nové logo, na ktorom je zobrazená hlava revúcej červenej levice s modrými a zlatými prvkami a erbom nad ňou.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;Kang uviedla, že cieľom bolo odlíšiť sa od mužského klubu, ktorého symbolom je lev. Inšpirovalo ju safari v Afrike, počas ktorého sa dozvedela, že väčšinu práce v levom spoločenstve – napríklad lov a starostlivosť o mláďatá – vykonávajú levice. K tomu poznamenala: „V skutočnom živote samce levov spia 22 hodín z 24. Keď si teda predstavíte levicu, ktorá naozaj reve – strach, súťaživosť, ochrana a prežitie – to všetko bol pre nás duch levice.“&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;Zlatý erb má symbolizovať úspechy klubu na najvyššej úrovni súťaží.&lt;ref&gt;{{Cite web |last= |first= |date=2025-05-19 |title=Ženský tím Olympique Lyon predstavuje novú odvážnu značku a víziu |url=https://www.news-gazette.com/olympique-lyonnais-f-minin-unveils-bold-new-brand-and-vision/article_206b6c59-8713-5d58-b1d4-25c29e747026.html |access-date=2025-05-23 |website=The News-Gazette |language=en }}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;Klub zároveň prijal nový slogan ‘‘Nouvelle Histoire, Même Légende’’ („Nový príbeh, rovnaká legenda“).&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Tesson |first=François |date=2025-05-19 |title=Pre Olympique Lyon je koniec, je to oficiálne! |url=https://www.sports.fr/football/cest-fini-pour-lolympique-lyonnais-cest-officiel-923892.html |access-date=2025-05-23 |website=Sports.fr |language=fr-FR}}&lt;/ref&gt;

[[File:2019-05-18 Fußball, Frauen, UEFA Women's Champions League, Olympique Lyonnais - FC Barcelona StP 0038 LR10 by Stepro.jpg|thumb|jobbra|250px|Víťazný tím [[finále Ligy majstrov žien UEFA 2019|Liga majstrov 2019]].&lt;br&gt;Horný rad, zľava: ''[[Amel Majri]], [[Dzsenifer Marozsán]], [[Sarah Bouhaddi]], [[Wendie Renard]], [[Amandine Henry]], [[Griedge Mbock Bathy]]''.&lt;br&gt;Spodný rad, zľava: ''[[Ada Hegerberg]], [[Shanice van de Sanden]], [[Jess Fishlock]], [[Eugénie Le Sommer]], [[Lucy Bronze]]''.]]

==Vlastníctvo a financie==

Lyon Féminin bol súčasťou OL Groupe, ktorej majoritným akcionárom sa v decembri 2022 stala spoločnosť Eagle Football Group kontrolovaná americkým podnikateľom [[John Textor|Johnom Textorom]]. Prezident klubu [[Jean-Michel Aulas]] bol zároveň zakladajúcim a predchádzajúcim vlastníkom OL Groupe; zostal menšinovým vlastníkom OL Groupe a členom predstavenstva Eagle Football Group.&lt;ref name=&quot;le-sale&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.forbes.com/sites/mikeozanian/2022/06/21/olympique-lyonnais-price-tag-for-john-textor-846-million/?sh=6ab20975678e|title=Olympique Lyonnais Cenovka pre Johna Textora: 846 miliónov dolárov|work=Forbes|date=21 June 2022}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/L-ol-officiellement-vendu-a-l-americain-john-textor/1370949|title=Lyon oficiálne predaný Američanovi Johnovi Textorovi|work=L'Équipe|date=20 December 2022|language=fr}}&lt;/ref&gt; Podľa uvedených informácií mal Lyon Féminin ročný deficit približne 12 miliónov eur.&lt;ref name=&quot;le-sale&quot;/&gt;

Dňa 16. mája 2023 spoločnosti OL Groupe a [[Michele Kang]] oznámili vznik samostatného subjektu, ktorý mal združovať Kangin [[Washington Spirit]] z NWSL a Olympique Lyon Féminin. OL Groupe mala predať svoj klub NWSL, [[OL Reign]], aby sa odstránil konflikt záujmov. OL Groupe si mala ponechať 48 % podiel v novom subjekte a Kang sa mala stať majoritnou vlastníčkou a generálnou riaditeľkou klubu po získaní potrebných súhlasov regulačných orgánov.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://washingtonspirit.com/2023/05/16/ol-groupe-and-michele-kang-form-global-multi-team-womens-football-group/ |title=OL Groupe a Michele Kang vytvárajú globálnu viacčlennú ženskú futbalovú skupinu |date=16 May 2023 |access-date=16 May 2023 |publisher=Washington Spirit}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |url=https://www.sportico.com/business/team-sales/2023/michele-kang-lyonnais-feminin-washington-spirit-nwsl-1234722931/ |title=Michele Kang zo Spiritu pridáva Lyonnais Feminin do ženského futbalového podniku|date=16 May 2023 |access-date=16 May 2023 |work=Sportico |first=Emily |last=Caron}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |url=https://www.fastcompany.com/90897178/michele-kang-washington-spirit-lyon-womens-soccer-empire |title=Majiteľka Spiritu Michele Kang kupuje Lyon, aby vybudovala prvé medzinárodné ženské futbalové impérium|date=16 May 2023 |access-date=16 May 2023 |work=Fast Company |first=AJ |last=Hess}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ol-sale&quot;&gt;{{cite news |url=https://www.lequipe.fr/Football/Article/Michele-kang-nouvelle-actionnaire-majoritaire-de-l-ol-feminin-il-n-est-pas-question-de-changer-l-ol/1396963 |title=Michele Kang, nová väčšinová akcionárka OL Women: „O zmene OL neprichádza do úvahy.“ |trans-title=Michele Kang, new majority shareholder of OL Women: &quot;There is no question of changing OL&quot; |date=16 May 2023 |access-date=16 May 2023 |work=L'Équipe |first=Hugo |last=Guillement |language=fr}}&lt;/ref&gt;


Navrhovaná dohoda pre ženský tím mala mať podľa správ hodnotu 54,4 milióna dolárov.&lt;ref&gt;{{cite news |date=16 May 2023 |title=Majiteľ Washington Spiritu Kang prevezme Lyon|url=https://www.sportsbusinessjournal.com/Daily/Closing-Bell/2023/05/16/michele-kang-washington-spirit-to-take-over-lyon.aspx |access-date=25 May 2023 |work=Sports Business Journal |language=en}}&lt;/ref&gt;Kang sa 13. mája 2023 zúčastnila na finálovom víťazstve Lyonu v {{lang|fr|[[Coupe de France féminine]]|italic=no}} a spolu s tímom zdvihla trofej.&lt;ref name=&quot;ol-sale&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{cite news |url=https://www.nytimes.com/athletic/4517104/2023/05/13/michele-kang-lyon-women-ownership/ |title=Majiteľka Spiritu Michele Kangová sa zúčastnila zápasu žien v Lyone a zdvihla s tímom trofej uprostred správ o prevzatí |date=13 May 2023 |work=The Athletic}}&lt;/ref&gt;

Vo februári 2024 Kang a Vincent Ponsot, generálny riaditeľ Lyon Féminin, spoločne oznámili dokončenie dohody o vlastníctve; Kang sa stala majoritnou vlastníčkou s podielom 52,9 %.&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Toufaily |first=Assile |title=Michele Kang je novým vlastníkom Olympique Lyonnais Féminin|url=https://www.forbes.com/sites/assiletoufaily/2024/02/08/michele-kang-is-the-new-owner-of-olympique-lyonnais-fminin/ |access-date=2025-05-23 |website=Forbes |language=en}}&lt;/ref&gt;

V júli 2024 Kang oznámila založenie spoločnosti Kynisca Sports International, Ltd. so sídlom v Londýne, ktorá má zastrešovať jej viacčlenné športové projekty vrátane Lyon Féminin, Washington Spirit a [[London City Lionesses]]. Názov spoločnosti bol odvodený od [[Cynisce]] zo [[Sparta|Sparty]], ktorá bola prvou ženou, ktorá zvíťazila v disciplíne na [[starovekých olympijských hrách]].&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Axon |first=Rachel |date=2025-03-21 |title=Michele Kang investuje do rozvoja ženského športu|url=https://www.sportsbusinessjournal.com/Articles/2024/07/28/michele-kang-kynisca-sports-pledge/ |access-date=2025-03-21 |website=Sports Business Journal |language=en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |last=Gutierrez |first=Jackie |date=2024-11-01 |title=Michele Kang a ďalší podporujú investíciu 2 miliónov dolárov do IDA Sports |url=https://www.forbes.com/sites/jackiegutierrez/2024/11/01/michele-kang-and-others-back-2-million-investment-with-ida-sports/ |access-date=2025-03-21 |website=Forbes |language=en}}&lt;/ref&gt;

Súčasne oznámila spustenie počiatočného a zodpovedajúceho financovania vo výške 50 miliónov dolárov pre Kynisca Innovation Hub, neziskovú výskumnú iniciatívu zameranú na tréning a rozvoj ženských športov.&lt;ref name=&quot;bmb-kynisca&quot;&gt;{{Cite news |last1=Tan |first1=Gillian |date=July 27, 2024 |title=Kang sľubuje 50 miliónov dolárov, aby športovkyne neboli trénované ako „malí muži“|url=https://www.bloomberg.com/news/articles/2024-07-27/kang-pledges-50-million-so-women-aren-t-trained-as-small-men |access-date=November 19, 2024 |work=Bloomberg News}}&lt;/ref&gt;

==Hráči==

=== Káder na sezónu 2025/26 ===
K 16. novemberu 2025 &lt;ref&gt;{{cite news|title=SQUAD &amp; STAFF |url=https://www.ol.fr/fr/football/feminin-pro/effectif/joueuses|publisher=Olympique Lyonnais |access-date=13. september 2024}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable toptextcells&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|- class=&quot;hintergrundfarbe5&quot;
! style=&quot;width:25%&quot;| Brankár
! style=&quot;width:25%&quot;| Obranca
! style=&quot;width:25%&quot;| Stredopoliar
! style=&quot;width:25%&quot;| Útočník
|-
| style=&quot;padding:0em;&quot; |
{| class=&quot;hintergrundfarbe1&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| | {{0}}1 || {{flagicon|CHI}} || [[Christiane Endler]]
|-
| | {{0}}16 || {{flagicon|FRA}} || [[Féerine Belhadj]]
|-
| |{{0}}21 || {{flagicon|AUS}} || [[Teagan Micah]]
|}
| style=&quot;padding:0em;&quot; |

{| class=&quot;hintergrundfarbe1&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| {{0}}3 || {{flagicon|FRA}} || [[Wendie Renard]] [[Kapitán (futbal)|C]]
|-
| {{0}}4 || {{flagicon|FRA}} || [[Selma Bacha]]
|-
| {{0}}5 || {{flagicon|SWE}}|| [[Elma Junttila Nelhage]]
|-
| {{0}}12 || {{flagicon|CAN}} || [[Ashley Lawrence]]
|-
| {{0}}18 || {{flagicon|FRA}} || [[Alice Sombath]]
|-
| {{0}}23 || {{flagicon|DEN}} || [[Sofie Svava]]
|-
| {{0}}33 || {{flagicon|BRA}} || [[Tarciane]]
|}
| style=&quot;padding:0em;&quot; |
{| class=&quot;hintergrundfarbe1&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| {{0}}6 || {{flagicon|HAI}} || [[Melchie Dumornay]]
|-
| {{0}}8 || {{flagicon|USA}} || [[Korbin Shrader]]
|-
| {{0}}10 || {{flagicon|USA}} || [[Lindsey Heaps]]
|-
| {{0}}13 || {{flagicon|NED}} || [[Damaris Egurrola]]
|-
| {{0}}15 || {{flagicon|NOR}} || [[Ingrid Syrstad Engen]]
|-
| {{0}}17 || {{flagicon|FRA}}  || [[Maïssa Fathallah]]
|-
| {{0}}19 || {{flagicon|FRA}} || [[Julie Swierot]]
|-
| {{0}}20 || {{flagicon|USA}} || [[Lily Yohannes]]
|-
| {{0}}25 || {{flagicon|FRA}} || [[Inès Benyahia]]
|-
| {{0}} || {{flagicon|NOR}} || [[Elida Kolbjørnsen]]
|}
| style=&quot;padding:0em;&quot; |
{| class=&quot;hintergrundfarbe1&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|-
| {{0}}7 || {{flagicon|FRA}} || [[Vicki Bècho]]
|-
| {{0}}9 || {{flagicon|FRA}} || [[Marie-Antoinette Katoto]]
|-
| {{0}}11 || {{flagicon|FRA}} || [[Kadidiatou Diani]]
|-
| {{0}}14 || {{flagicon|NOR}} || [[Ada Hegerberg]]
|-
| {{0}}22 || {{flagicon|MWI}} || [[Tabitha Chawinga]]
|-
| {{0}}29  || {{flagicon|GER}} ||[[Jule Brand]]
|-
| {{0}}30  || {{flagicon|FRA}} ||[[Sofia Bekhaled]]
|-
| {{0}}31  || {{flagicon|FRA}} ||[[Liana Joseph]]
|-
|}

=== Na hosťovaní 2025/26===
Od 1. januára 2026
{| class=&quot;wikitable toptextcells&quot; style=&quot;width:90%&quot;
! class=&quot;hintergrundfarbe9&quot; style=&quot;width:50%&quot;| Prístup
! class=&quot;hintergrundfarbe7&quot;|Odchody
|-
| style=&quot;padding:0em;&quot; |
{| class=&quot;hintergrundfarbe1&quot; style=&quot;width:100%&quot;
|nikto
|-
|}
| style=&quot;padding:0em;&quot; |
{| class=&quot;hintergrundfarbe1&quot; style=&quot;width:100%&quot;
| [[Kysha Sylla]] (v [[Paris FC (ženy)|Paris FC]] do 30. júna 2026)
|[[Wassa Sangaré]] (v [[London City Lionesses]] do 30. júna 2026)
| [[Maeline Mendy]] (v [[Paríž FC (ženy)|Paríž FC]] do 30. júna 2026)
|}
|}
|}

=== Známi bývalí hráči ===
{{Stĺpce-začiatok}} 
{{Stĺpce-2}}
'''{{flagicon|FRA}} Francúzsko'''
* [[Eugénie Le Sommer]]
* [[Camille Abily]]
* [[Mylène Chauvot]]
* [[Élodie Thomis]]
* [[Corine Franco|Corine Petit]]
* [[Sonia Bompastor]]
* [[Louisa Cadamuro|Louisa Necib]]
* [[Laura Georges]]
* [[Élise Bussaglia]]
* [[Hoda Lattaf]]
* [[Sabrina Viguier]]
* [[Sandrine Brétigny]]
* [[Sandrine Dusang]]
* [[Delphine Blanc]]
* [[Laëtitia Tonazzi]]
* [[Jessica Houara]]
* [[Claire Lavogez]]
* [[Pauline Peyraud-Magnin]]
* [[Kenza Dali]]
* [[Kheira Hamraoui]]
* [[Ève Périsset]]
* [[Claire Morel]]
* [[Séverine Creuzet-Laplantes]]
* [[Sarah Bouhaddi]]
* [[Amandine Henry]]
* [[Griedge Mbock Bathy]]
* [[Delphine Cascarino]]
* [[Melvine Malard]]
* [[Perle Morroni]]
{{Stĺpce-2}}
'''{{flagicon|AUS}} Austrália'''
* [[Ellie Carpenter]]
'''{{flagicon|BRA}} Brazília'''
* [[Kátia (footballer)|Kátia]]
* [[Rosana (footballer)|Rosana]]
* [[Simone Jatobá]]
'''{{flagicon|CAN}} Kanada'''
* [[Kadeisha Buchanan]]
'''{{flagicon|CHN}} Čína'''
* [[Wang Fei (footballer, born 1990)|Wang Fei]]
'''{{flagicon|CRI}} Kostarika'''
* [[Shirley Cruz]]
'''{{flagicon|DEN}} Dánsko'''
* [[Dorte Dalum Jensen]]
* [[Line Røddik Hansen]]
'''{{flagicon|NED}} Holandsko'''
* [[Daniëlle van de Donk]]
* [[Shanice van de Sanden]]
'''{{flagicon|ENG}} Anglicko'''
* [[Lucy Bronze]]
* [[Izzy Christiansen]]
* [[Alex Greenwood]]
* [[Nikita Parris]]
{{Stĺpce-3}}
'''{{flagicon|GER}} Nemecko'''
* [[Josephine Henning]]
* [[Pauline Bremer]]
* [[Carolin Simon]]
'''{{flagicon|ISL}} Island'''
* [[Sara Björk Gunnarsdóttir]]
'''{{flagicon|JPN}} Japonsko'''
* [[Saki Kumagai]]
* [[Shinobu Ohno]]
* [[Ami Otaki]]
'''{{flagicon|NZL}} Nový Zéland'''
* [[Erin Nayler]]
'''{{flagicon|NGA}} Nigéria'''
* [[Cynthia Uwak]]
'''{{flagicon|NOR}} Nórsko'''
* [[Christine Colombo Nilsen]]
* [[Isabell Herlovsen]]
* [[Bente Nordby]]
* [[Ingvild Stensland]]
* [[Andrea Norheim]]
{{Stĺpce-3}}
'''{{flagicon|POR}} Portugalsko'''
* [[Jéssica Silva]]
'''{{flagicon|SWE}} Švédsko'''
* [[Amelie Rybäck]]
* [[Lotta Schelin]]
* [[Caroline Seger]]
'''{{flagicon|SUI}} Švajčiarsko'''
* [[Lara Dickenmann]]
'''{{flagicon|USA}} Spojené štáty'''
* [[Lorrie Fair]]
* [[Megan Rapinoe]]
* [[Hope Solo]]
* [[Aly Wagner]]
* [[Christie Welsh]]
* [[Alex Morgan]]
* [[Morgan Brian]]
'''{{flagicon|WAL}} Wales'''
* [[Jess Fishlock]]
 {{Stĺpce-koniec}}

== Súčasní zamestnanci ==
K 7.augustu 2024: &lt;ref&gt;{{cite news |title=TLAČOVÁ SPRÁVA {{!}} NOVÁ ORGANIZÁCIA V RÁMCI ŽENSKÉHO TÍMU OL |url=https://www.ol.fr/fr-fr/contenus/articles/2021/06/14/communique-de-presse-nouvelle-organisation-au-sein-du-staff-de-lequipe-feminine-de-lol |access-date=22 June 2021 |publisher=Olympique Lyonnais |date=14 June 2021}}&lt;/ref&gt;


{| class=&quot;wikitable&quot;
! style=&quot;border-top:#d00 8px solid; #DD0000; background:#1112AB; color:white;&quot; |Pozícia
! style=&quot;border-top:#d00 8px solid; #DD0000; background:#1112AB; color:white;&quot; |Zamestnanci
|-
|Hlavný tréner
|{{flagicon|ESP}} [[Jonatan Giráldez]]
|-
|Asistenti trénerov
|{{flagicon|AUS}} [[Joe Palatsides]]&lt;br&gt;{{flagicon|FRA}} [[Méline Gérard]]&lt;br&gt;{{flagicon|ITA}} [[Patrizia Panico]]
|-
|Tréner brankárov
|{{Flagicon|FRA}} [[Simon Pouplin]]
|-
|Riaditeľ výkonnosti
|{{flagicon|UK}} Jack Sharkey
|-
|Fyzický tréner
|{{flagicon|FRA}} Hugo Roche &lt;br&gt;
{{flagicon|FRA}} Rémi Pullara
|-
|Video analytik
|{{Flagicon|FRA}} Marceau Goguer
|-
|Doktor
|{{flagicon|FRA}} Jad Dbouk
|-
|Fyzioterapeuti
|{{flagicon|JPN}} Shingo Kitada&lt;br&gt;{{Flagicon|BEL}} Anthony Martin&lt;br&gt;{{Flagicon|NED}} Ganaelle Rigondaud 
|-
|Výživový poradca
|{{Flagicon|MEX}} Ana Martinez
|-
|Analytik údajov
||{{Flagicon|PRT}} Ana Sena
|-
|Generálny manažér/zástupca tímu
|{{Flagicon|FRA}} Julien Legrand
|-
|Manažér tímu
|{{Flagicon|FRA}} David Morreale 
|-
|Správca súpravy
|{{flagicon|ESP}} Amilcar Perez
|}

==Vyznamenania==
[[Súbor:Effectif Olympique lyonnais F 2018.jpg|náhľad|300px|5. februára 2018. (zľava doprava) Hore: Dzsenifer Marozsán, Sarah Bouhaddi, Amel Majri, Saki Kumagai, Griedge Mbock, Amandine Henry - Dole: Kadeisha Buchanan, Eugénie Le Sommer, Shanice van de Sanden, Selma Bacha, Lucy Bronze]]

===Oficiálne===

*'''[[Première Ligue]]''' (úroveň 1)
**('''18''', výhier): 2006/07, 2007/08, [[Division 1 Féminine 2008/2009|2008/09]], [[Division 1 Féminine 2009/2010|2009/10]], [[Division 1 Féminine 2010/2011|2010/11]], [[Division 1 Féminine 2011/2012|2011/12]], [[Division 1 Féminine 2012/2013|2012/13]], [[Division 1 Féminine 2013/2014|2013/14]], [[Division 1 Féminine 2014/2015|2014/15]], [[Division 1 Féminine 2015/2016|2015/16]], [[Division 1 Féminine 2016/2017|2016/17]], [[Division 1 Féminine 2017/2018|2017/18]], [[Division 1 Féminine 2018/2019|2018/19]], [[Division 1 Féminine 2019/2020|2019/20]], [[Division 1 Féminine 2021/2022|2021/22]], [[Division 1 Féminine 2022/2023|2022/23]], [[Division 1 Féminine 2023/2024|2023/24]], [[Première Ligue 2024/2025|2024/25]]
*'''[[Francúzsky pohár vo futbale žien]]'''
**('''10''', výhier): 2007/08, 2011/12, 2012/13, 2013/14, 2014/15, 2015/16, 2016/17, 2018/19, 2019/20, 2022/23
*'''[[Trophée des championnes|Trofej šampiónov]]'''
**('''3''', výhier) 2019, [[2022 Trophée des Championnes|2022]], 2023
*'''[[Liga majstrov žien UEFA]]'''
**('''8''', výhier): [[Liga majstrov žien UEFA 2010/2011|2010/11]], [[Liga majstrov žien UEFA 2011/2012|2011/12]], [[Liga majstrov žien UEFA 2015/2016|2015/16]], [[Liga majstrov žien UEFA 2016/2017|2016/17]], [[UEFA Liga majstrov žien UEFA 2017/2018|2017/18]], [[Liga majstrov žien UEFA 2018/2019|2018/19]], [[Liga majstrov žien UEFA 2019/2020|2019/20]], [[Liga majstrov žien UEFA 2021/2022|2021/22]]

===Iné súťaže===
*'''[[Medzinárodné majstrovstvá ženských klubov]]'''
**'''Víťazi''': [[Medzinárodné majstrovstvá ženských klubov 2012|2012]]
*'''[[Valais Women’s Cup]]'''
**'''Víťazi''': 2014
*'''[[Women’s International Champions Cup|Medzinárodný pohár majstrov žien]]'''
**'''Víťazi''': [[Women’s International Champions Cup 2019|2019]], [[Women’s International Champions Cup 2022|2022]]
*'''Trophée Veolia Féminin'''
**'''Víťazi''': 2020

==Rekord v Lige majstrov žien UEFA==

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align: center;&quot;
! width=&quot;250&quot;| Súťaž
! width=&quot;30&quot;| Body
! width=&quot;30&quot;| [[Výhra|W]] 
! width=&quot;30&quot;| [[Remíza|D]] 
! width=&quot;30&quot;| [[Prehra|L]] 
! width=&quot;30&quot;| [[Strelené góly|GF]]
! width=&quot;30&quot;| [[Inkasované góly|GA]]
! width=&quot;30&quot;| [[Rozdiel gólov|GD]]
|-
| [[Liga majstrov žien UEFA]]
| 158
| 124
| 20
| 14
| 532
| 88
| +444
|}

„Všetky výsledky (vonku, doma a súhrnne) uvádzajú ako prvé gólový počet Lyonu.“

{| class=&quot;wikitable mw-collapsible mw-collapsed&quot; align=center cellspacing=&quot;0&quot; cellpadding=&quot;3&quot; style=&quot;border:1px solid #AAAAAA;font-size:90%&quot;
! Sezóna
! Kolo
! Súper
! Vonku
! Doma
! Celkom
|-
| rowspan=&quot;8&quot;|[[2007–08 UEFA Women's Cup|2007–08]]
| rowspan=&quot;3&quot;|[[2007–08 UEFA Women's Cup#First qualifying round|Prvé kvalifikačné kolo]]
| {{flagicon|SVK}} [[FK Slovan Duslo Šaľa (ženy)|Slovan Duslo Šaľa]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 12–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –
|-
| {{flagicon|MKD}} [[ZFK Škiponjat (Women)|Škiponjat Struga]] (Miesto konania)
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 10–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –  
|-
| {{flagicon|BIH}} [[SFK 2000 Sarajevo|Sarajevo]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –
|-
| rowspan=&quot;3&quot;|[[2007–08 UEFA Women's Cup#Second qualifying round|Druhé kvalifikačné kolo]]
| {{flagicon|DEN}} [[Brøndby IF (women)|Brøndby]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –
|-
| {{flagicon|NOR}} [[Kolbotn Fotball|Kolbotn]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –  
|-
| {{flagicon|CZE}} [[AC Sparta Praha (women)|Sparta Prague]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –
|-
| [[2007–08 UEFA Women's Cup#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–2
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''3–2'''
|-
| [[2007–08 UEFA Women's Cup#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|SWE}} [[Umeå IK|Umeå]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 1–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| '''1–1''' (a)
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2008–09 UEFA Women's Cup|2008–09]]
| rowspan=&quot;3&quot;|[[2008–09 UEFA Women's Cup#Second qualifying round|Druhé kvalifikačné kolo]]
| {{flagicon|AUT}} [[SV Neulengbach|Neulengbach]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 8–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –
|-
| {{flagicon|SUI}} [[FC Zürich Frauen|Zürich]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –  
|-
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| – 
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| –
|-
| [[2008–09 UEFA Women's Cup#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|ITA}} [[A.S.D. AGSM Verona F.C.|Verona]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''9–1'''
|-
| [[2008–09 UEFA Women's Cup#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|GER}} [[FCR 2001 Duisburg|Duisburg]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 1–3
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 1–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| '''2–4'''
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2009–10 UEFA Women's Champions League|2009–10]]
| [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|SRB}} [[ŽFK Mašinac PZP Niš|Mašinac Niš]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''6–0'''
|-
| [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|DEN}} [[Fortuna Hjørring]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''6–0'''
|-
| [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|ITA}} [[A.S.D. Torres Calcio Femminile|Torres Sassari]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 0–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''3–1'''
|-
| [[2009–10 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|SWE}} [[Umeå IK|Umeå]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–2 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''3–2'''
|-
| style=&quot;background:#B0A9A9&quot; | [[2010 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:#B0A9A9&quot; | {{flagicon|GER}} [[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:#B0A9A9&quot;| '''0–0 aet 6–7''' ({{flagicon|ESP}} [[Getafe]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2010–11 UEFA Women's Champions League|2010–11]]
| [[2010–11 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|NED}} [[AZ Alkmaar (women)|AZ]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 8–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''{{nowrap|10–1}}'''
|-
| [[2010–11 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|RUS}} [[WFC Rossiyanka|Rossiyanka Khimki]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''11–1''' 
|-
| [[2010–11 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|RUS}} [[Zvezda 2005 Perm|Zvezda Perm]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''1–0'''
|-
| [[2010–11 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–2
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''5–2'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2011 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|GER}} [[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''2–0''' ({{flagicon|ENG}} [[London]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2011–12 UEFA Women's Champions League|2011–12]]
| [[2011–12 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|ROU}} [[CFF Olimpia Cluj|Olimpia Cluj-Napoca]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''12–0'''
|-
| [[2011–12 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|CZE}} [[AC Sparta Praha (women)|Sparta Prague]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''12–0'''
|-
| [[2011–12 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|DEN}} [[Brøndby IF (women)|Brøndby]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''8–0'''
|-
| [[2011–12 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|GER}} [[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''5–1'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2012 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|GER}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''2–0''' ({{flagicon|GER}} [[Munich]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2012–13 UEFA Women's Champions League|2012–13]]
| [[2012–13 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|FIN}} [[PK-35 Vantaa (women)|Vantaa]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''12–0'''
|-
| [[2012–13 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|RUS}} [[FC Zorky Krasnogorsk (women)|Zorky Krasnogorsk]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''11–0'''
|-
| [[2012–13 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|SWE}} [[FC Rosengård|Rosengård Malmö]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''8–0'''
|-
| [[2012–13 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[FCF Juvisy|Juvisy]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''9–1'''
|-
| style=&quot;background:#B0A9A9&quot; | [[2013 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:#B0A9A9&quot; | {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:#B0A9A9&quot;| '''0–1''' ({{flagicon|ENG}} [[London]]) 
|-
| rowspan=&quot;2&quot;|[[2013–14 UEFA Women's Champions League|2013–14]]
| [[2013–14 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|NED}} [[FC Twente (women)|Twente Enschede]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''10–0'''
|-
| [[2013–14 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|GER}} [[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 1–2
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| '''2–2''' (a) 
|-
| rowspan=&quot;2&quot;|[[2014–15 UEFA Women's Champions League|2014–15]]
| [[2014–15 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|ITA}} [[ACF Brescia Femminile|Brescia]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''14–0'''
|-
| [[2014–15 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminines|Paris Saint-Germain]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 1–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 0–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| '''1–2'''
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2015–16 UEFA Women's Champions League|2015–16]]
| [[2015–16 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|POL}} [[KKPK Medyk Konin|Medyk Konin]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''9–0'''
|-
| [[2015–16 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|ESP}} [[Atlético Madrid Féminas|Atlético Madrid]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''9–1'''
|-
| [[2015–16 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|CZE}} [[SK Slavia Praha (women)|Slavia Prague]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''9–1'''
|-
| [[2015–16 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminines|Paris Saint-Germain]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''8–0'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2016 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''1–1 aet 4–3 p''' ({{flagicon|ITA}} [[Reggio Emilia]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2016–17 UEFA Women's Champions League|2016–17]]
| [[2016–17 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|NOR}} [[Avaldsnes IL|Avaldsnes]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–2 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''10–2'''
|-
| [[2016–17 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|SUI}} [[FC Zürich Frauen|Zürich]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 8–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''17–0'''
|-
| [[2016–17 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 0–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''2–1'''
|-
| [[2016–17 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Manchester City W.F.C.|Manchester City]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 0–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''3–2'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2017 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminines|Paris Saint-Germain]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''0–0 aet p 7–6''' ({{flagicon|WAL}} [[Cardiff]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2017–18 UEFA Women's Champions League|2017–18]]
| [[2017–18 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|POL}} [[KKPK Medyk Konin|Medyk Konin]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''14–0'''
|-
| [[2017–18 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|KAZ}} [[BIIK Kazygurt|Kazygurt Shymkent]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''16–0'''
|-
| [[2017–18 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|ESP}} [[FC Barcelona Femení|Barcelona]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''3–1'''
|-
| [[2017–18 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Manchester City W.F.C.|Manchester City]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; | 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; |'''1–0'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2018 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''4–1 aet''' ({{flagicon|UKR}} [[Kyiv]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[2018–19 UEFA Women's Champions League|2018–19]]
| [[2018–19 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|NOR}} [[Avaldsnes IL|Avaldsnes]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''7–0'''
|-
| [[2018–19 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|NED}} [[AFC Ajax Vrouwen|Ajax Amsterdam]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''13–0'''
|-
| [[2018–19 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–2
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''6–3'''
|-
| [[2018–19 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 1–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; | 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; |'''3–2'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2019 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|ESP}} [[FC Barcelona Femení|Barcelona]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''4–1''' ({{flagicon|HUN}} [[Budapest]])
|-
| rowspan=&quot;5&quot; |[[2019–20 UEFA Women's Champions League|2019–20]]
| [[2019–20 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|RUS}} [[Ryazan-VDV]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''16–0'''
|-
|[[2019–20 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
|{{flagicon|DEN}} [[Fortuna Hjørring]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''11–0'''
|-
| [[2019–20 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''2–1''' ({{flagicon|ESP}} [[Bilbao]])
|-
| [[2019–20 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminine|Paris Saint-Germain]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''1–0''' ({{flagicon|ESP}} [[Bilbao]])
|-
| style=&quot;background:gold&quot; |[[2020 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; |{{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''3–1''' ({{flagicon|ESP}} [[San Sebastián]])
|-
| rowspan=&quot;3&quot; |[[2020–21 UEFA Women's Champions League|2020–21]]
| [[2020–21 UEFA Women's Champions League#Round of 32|Kolo 32]]
| {{flagicon|ITA}} [[Juventus F.C. (women)|Juventus]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–2 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''6–2'''
|-
| [[2020–21 UEFA Women's Champions League#Round of 16|Osemfinále]]
| {{flagicon|DEN}} [[Brøndby IF (women)|Brøndby]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–1 
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''5–1'''
|-
|[[2020–21 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminines|Paris Saint-Germain]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 1–2 
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| '''2–2''' (a)
|-
| rowspan=7|[[2021–22 UEFA Women's Champions League|2021–22]]
| [[2021–22 UEFA Women's Champions League#Round 2|2. kolo]]
| {{flagicon|ESP}} [[Levante UD Femenino|Levante]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''4–2'''
|-
| rowspan=3|[[2021–22 UEFA Women's Champions League#Group D|Skupina D]]
| {{Flagicon|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 0–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; rowspan=3 | '''1.'''
|-
| {{Flagicon|POR}} [[S.L. Benfica (women's football)|Benfica]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 5–0
|-
| {{Flagicon|SWE}} [[BK Häcken FF|BK Häcken]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0
|-
| [[2021–22 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{Flagicon|ITA}} [[Juventus F.C. (women)|Juventus]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 1–2 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''4–3'''
|-
| [[2021–22 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminine|Paris Saint-Germain]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–2 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''5–3'''
|-
| style=&quot;background:gold&quot; | [[2022 UEFA Women's Champions League Final|Finále]]
| style=&quot;background:gold&quot; | {{flagicon|ESP}} [[FC Barcelona Femení|Barcelona]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:gold&quot;| '''3–1''' ({{flagicon|ITA}} [[Turin]])
|-
| rowspan=4|[[2022–23 UEFA Women's Champions League|2022–23]]
| rowspan=3|[[2022–23 UEFA Women's Champions League#Group C|Skupina C]]
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 1–5
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; rowspan=3 | '''2.'''
|-
| {{flagicon|ITA}} [[Juventus FC (women)|Juventus]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 1–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 0–0
|-
| {{flagicon|SUI}} [[FC Zürich Frauen|Zürich]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0
|-
| [[2022–23 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1 (a.e.t.)
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 0–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| '''2–2''' (3–4 p)
|-
| rowspan=6|[[2023–24 UEFA Women's Champions League|2023–24]]
| rowspan=3|[[2023–24 UEFA Women's Champions League#Group B|Skupina B]]
| {{flagicon|CZE}} [[SK Slavia Prague (ženy)|Slavia Prague]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 9–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 2–2
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; rowspan=3 | '''1.'''
|-
| {{flagicon|AUT}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 7–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0
|-
| {{flagicon|NOR}} [[SK Brann (ženy)|Brann]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 2–2
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–1
|-
| [[2023–24 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|POR}} [[S.L. Benfica (ženy)|Benfica]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''6–2'''
|-
| [[2023–24 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC (ženy)|Paris Saint-Germain]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–2 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''5–3'''
|-
| style=&quot;background:#B0A9A9&quot; | [[2024 UEFA Women's Champions League final|Finále]]
| style=&quot;background:#B0A9A9&quot; | {{flagicon|ESP}} [[FC Barcelona Femení|Barcelona]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center; background:#B0A9A9&quot;| '''0–2''' ({{flagicon|ESP}} [[Bilbao]]) 
|-
| rowspan=5|[[2024–25 UEFA Women's Champions League|2024–25]]
| rowspan=3|[[2024–25 UEFA Women's Champions League#Group A|Skupina A]]
| {{flagicon|TUR}} [[Galatasaray S.K. (women's football)|Galatasaray]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 6–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; rowspan=3 | '''1.'''
|-
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 1–0
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0
|-
| {{flagicon|ITA}} [[AS Roma (ženy)|AS Roma]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
|-
| [[2024–25 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern Munich]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–0&lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| '''6–1'''
|-
| [[2024–25 UEFA Women's Champions League#Semi-finals|Semifinále]]
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| 1–4
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1&lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| style=&quot;text-align:center; background:#ffbbbb&quot;| '''3–5'''
|-
| rowspan=7|[[2025–26 UEFA Women's Champions League|2025–26]]
| rowspan=6|[[2025–26 UEFA Women's Champions League league phase|Ligová fáza]]
| {{flagicon|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| {{n/a}}
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 2–1
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot; rowspan=6 | '''2.'''
|-
| {{flagicon|AUT}} [[SKN St. Pölten (women)|SKN St. Pölten]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
| {{n/a}}
|-
| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–1
| {{n/a}}
|-
| {{flagicon|ITA}} [[Juventus FC (ženy)|Juventus]]
| {{n/a}}
| style=&quot;text-align:center; background:#ffffdd&quot;| 3–3
|-
| {{flagicon|ENG}} [[Manchester United W.F.C.|Manchester United]]
| {{n/a}}
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 3–0
|-
| {{flagicon|ESP}} [[Atlético Madrid Femenino|Atlético Madrid]]
| style=&quot;text-align:center; background:#ddffdd&quot;| 4–0
| {{n/a}}
|-
| [[2025–26 UEFA Women's Champions League#Quarter-finals|Štvrťfinále]]
| {{flagicon|}} 
| 
| 
| 
|}
&lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt; Prvá etapa.

==Zoznam sezón==

Najlepšie strelkyne vyznačené tučným písmom boli zároveň najlepšími strelkyňami v [[Ženskej divízii 1]] v danej sezóne.

{| class=&quot;wikitable&quot;
|style=&quot;background:gold&quot;|&lt;small&gt;Šampióni&lt;/small&gt;
|style=&quot;background:silver&quot;|&lt;small&gt;Druhé miesto&lt;/small&gt;
|style=&quot;background:PaleGreen&quot;|&lt;small&gt;Vzostup&lt;/small&gt;
|style=&quot;background:Pink&quot;|&lt;small&gt;Zostup&lt;/small&gt;
|}

{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|-
!rowspan=2; style=&quot;background:#DD0000; color:white|Sezóna
!colspan=10; style=&quot;background:#DD0000; color:white|Liga
!rowspan=2; style=&quot;background:#DD0000; color:white|Pohár
!rowspan=2 colspan=2 style=&quot;background:#1112AB; color:white&quot; |Europa
!colspan=2; style=&quot;background:#1112AB; color:white|Najlepší strelec
|-
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|Divízia
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|Miesto
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|Zápasy
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|V
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|R
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|P
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|GF
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|GA
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|GD
!style=&quot;background:#DD0000; color:white|Body
!style=&quot;background:#1112AB; color:white|Meno
!style=&quot;background:#1112AB; color:white|Góly
|-
!2001–02
|D1
|3.
|22
|14
|2
|6
|53
|26
| +27
|66
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|
|
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} [[Séverine Creuzet-Laplantesová]]
|17
|-
!2002–03
|D1
|bgcoloer=silver|2.
|22
|15
|4
|3
|60
|19
| +41
|71
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|
|
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} '''[[Sandrine Brétignyová]]'''
|26
|-
!2003–04
|D1
|bgcoloer=silver|2.
|22
|14
|4
|4
|52
|25
| +27
|68
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|
|
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} '''[[Claire Morelová]]'''
|18
|-
!2004–05
|D1
|3.
|22
|15
|2
|5
|50
|20
| +30
|69
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|
|
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} [[Séverine Creuzet-Laplantesová]]
|13
|-
!2005–06
|D1
|3.
|22
|10
|8
|4
|34
|12
| +22
|60
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|
|
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} [[Sandrine Brétignyová]]
|11
|-
!2006–07
|D1
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|20
|1
|1
|116
|9
| +107
|83
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|
|
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} '''[[Sandrine Brétignyová]]'''
|42
|-
!2007–08
|D1
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|18
|4
|0
|93
|4
| +89
|80
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[2007–08 UEFA Women's Cup|SF]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} [[Sandrine Brétignyová]]
|25
|-
!2008–09
|[[2008–09 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|21
|1
|0
|114
|11
| +103
|86
|SF
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[2008–09 UEFA Women's Cup|SF]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|BRA}} '''[[Kátia Cileneová|Kátia]]'''
|27
|-
!2009–10
|[[2009–10 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|18
|2
|2
|93
|11
| +82
|78
|[[2009–10 Challenge de France|SF]]
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|BRA}} [[Kátia Cileneová|Kátia]]
|17
|-
!2010–11
|[[2010–11 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|22
|0
|0
|106
|6
| +100
|88
|[[2010–11 Challenge de France|QF]]
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} [[Sandrine Brétignyová]]
|19
|-
!2011–12
|[[2011–12 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|19
|3
|0
|119
|3
| +116
|82
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} '''[[Eugénie Le Sommerová]]'''
|22
|-
!2012–13
|[[2012–13 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|22
|0
|0
|132
|5
| +127
|88
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|SWE}} '''[[Lotta Schelinová]]'''
|24
|-
!2013–14
|[[2013–14 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|21
|0
|1
|95
|12
| +83
|85
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[2013–14 UEFA Women's Champions League|R16]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|FRA}} [[Eugénie Le Sommerová]]&lt;br&gt;{{flagicon|FRA}} [[Laëtitia Tonazziová]]
|15
|-
!2014–15
|[[2014–15 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|22
|0
|0
|147
|6
| +141
|88
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[2014–15 UEFA Women's Champions League|R16]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|SWE}} '''[[Lotta Schelinová]]'''
|34
|-
!2015–16
|[[2015–16 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|19
|3
|0
|115
|4
| +111
|82
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|{{zlatá medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|NOR}} '''[[Ada Hegerbergová]]'''
|33
|-
![[2016–17 Olympique Lyonnais Féminin season|2016–17]]
|[[2016–17 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|21
|0
|1
|103
|6
| +97
|63
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|{{zlatá medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|NOR}} '''[[Ada Hegerbergová]]'''&lt;br&gt;{{flagicon|FRA}} '''[[Eugénie Le Sommerová]]'''
|20
|-
![[2017–18 Olympique Lyonnais Féminin season|2017–18]]
|[[2017–18 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|21
|1
|0
|104
|5
| +99
|64
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|NOR}} '''[[Ada Hegerbergová]]'''
|31
|-
![[2018–19 Olympique Lyonnais Féminin season|2018–19]]
|[[2018–19 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|20
|2
|0
|89
|9
| +83
|62
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|{{zlatá medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|NOR}} '''[[Ada Hegerbergová]]'''
|20
|-
![[2019–20 Olympique Lyonnais Féminin season|2019–20]]
|[[2019–20 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|16
|14
|2
|0
|67
|4
| +63
|44
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|{{zlatá medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|NOR}} '''[[Ada Hegerbergová]]'''
|14
|-
![[2020–21 Olympique Lyonnais Féminin season|2020–21]]
|[[2020–21 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:silver&quot;|2.
|22
|20
|1
|1
|78
|6
| +72
|61
|DNF
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[2020–21 UEFA Women's Champions League|QF]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|ENG}} '''[[Nikita Parrisová]]'''
|13
|-
![[2021–22 Olympique Lyonnais Féminin season|2021–22]]
|[[2021–22 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|21
|1
|0
|79
|8
| +71
|64
|R16
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:gold&quot;|{{zlatá medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|USA}} '''[[Catarina Macariová]]'''
|14
|-
![[2022–23 Olympique Lyonnais Féminin season|2022–23]]
|[[2022–23 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|20
|1
|1
|69
|9
| +60
|61
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[2022–23 UEFA Women's Champions League|QF]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|DEN}}'''[[Signe Bruunová]]'''
|8
|-
![[2023–24 Olympique Lyonnais Féminin season|2023–24]]
|[[2023–24 Division 1 Féminine|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|20
|1
|1
|82
|13
| +69
|61
|style=&quot;background:gold&quot;|'''{{zlatá medaila}}'''
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|style=&quot;background:silver&quot;|{{strieborná medaila}}
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|NOR}}'''[[Ada Hegerbergová]]'''
|12
|-
![[2024–25 Olympique Lyonnais Féminin season|2024–25]]
|[[2024–25 Première Ligue|D1]]
|style=&quot;background:gold&quot;|'''1.'''
|22
|20
|2
|0
|99
|8
| +91
|62
|R32
|[[Liga majstrov žien UEFA|Liga majstrov]]
|[[Liga majstrov žien UEFA 2024/2025|SF]]
|style=&quot;text-align:left&quot;|{{flagicon|HAI}} [[Melchie Dumornay]]
|17
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20100209050140/http://www.uefa.com/womenschampionsleague/clubs/club=2600241/index.html Profil tímu] na UEFA.com (archivované)

[[Kategória:Ženské futbalové kluby vo Francúzsku]]
[[Kategória:Šport v Lyone]]</text>
      <sha1>hmfsmqkhlrcowobjc03yl2vrpohqiwg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Archív stránok na zmazanie/2026</title>
    <ns>4</ns>
    <id>743250</id>
    <revision>
      <id>8189793</id>
      <parentid>8182167</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:05:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>archív</comment>
      <origin>8189793</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="370" sha1="q9sb6kctrapjbtbcxu6ez38eiij803d" xml:space="preserve">{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Štefan Comorek}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Bratislava Phoenix}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Roman Vaľo}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/SenMUN}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Miroslav Holzmann}}
{{Wikipédia:Stránky na zmazanie/Shoppingmeile Lyssach}}

[[Kategória:Wikipédia:Archív stránok na zmazanie|2026]]</text>
      <sha1>q9sb6kctrapjbtbcxu6ez38eiij803d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Politické procesy na Slovensku</title>
    <ns>0</ns>
    <id>743366</id>
    <revision>
      <id>8189925</id>
      <parentid>8189453</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:44:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Preklep</comment>
      <origin>8189925</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="81205" sha1="bsojev9qf115avmmix2mxsukjk2j7g5" xml:space="preserve">{{Infobox udalosť
|názov=Politické procesy na Slovensku 
|popis udalosti=Súdne a mimosúdne rozhodnutia, o ktorých nerozhodovala príslušná jurisdikcia samostatne, ale boli ovplyvňované politickou mocou, hlavne inštitúciami komunistickej strany a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]].
|dátum=[[1948]]{{--}}[[1954]], druhá vlna v roku [[1958]], v malej miere až do roku [[1989]]
|obrázok=
|popis obrázka=
|štát=Československo
|miesto=
|typ=
|organizátor=
|odsúdenia=v celom  [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Československu]]:&lt;br/&gt;
* z 266 politických popráv bolo 26 vykonaných trestov smrti u odsúdených súdmi v [[Bratislava|Bratislave]],&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3504-2|zväzok=I}}&lt;/ref&gt;{{rp| 136-143}}
* do 600 ľudí v zavraždených vyšetrovateľmi [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]] pri výsluchoch,
* 8&amp;nbsp;000 väzňov zahynulo vo výkone trestu vo väzniciach, v baniach, lágroch&lt;ref name=&quot;upn&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Perzekúcie a procesy 50. a 60. rokov | url = https://www.upn.gov.sk/sk/perzekucie-a-procesy-50--a-60--rokov/ | dátum prístupu = 2026-01-17}}&lt;/ref&gt;
V rokoch [[1990]]{{--}}[[1992]] bolo len na Slovensku rehabilitovaných 62&amp;nbsp;222 osôb.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|89}}
}}

'''Politické procesy na Slovensku''' boli najvyššou formou perzekúcie voči skutočným, či domnelým odporcom komunistického režimu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] v roku [[1948]]. 
V [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Československu]] sa konali najbrutálnejšie procesy v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]], počas tzv. zakladateľského obdobia komunistického režimu.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}&lt;/ref&gt;{{rp|7}} V týchto šiestich rokoch sa uskutočnilo najviac politických procesov a vyniesli sa najtvrdšie tresty. Druhá, menšia vlna sa odohrala v roku [[1958]], v „roku procesov“, kedy komunisti v Československu chceli zastrašiť občanov a ukázať, že nehrozí obdoba [[Maďarské povstanie|maďarskej revolúcie]]. Súdy v Bratislave vyniesli desiatky rozsudkov smrti, z ktorých 26 bolo vykonaných,&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp| 136-143}} čo však bola len špičkou ľadovca. Po prijatí zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálnym zhromaždením]] [[Česko-slovenská federatívna republika|Česko-slovenskej federatívnej republiky]] v apríli [[1990]] do októbra [[1992]] na Slovensku civilné súdy rehabilitovali 62&amp;nbsp;222 osôb.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|89}}

==Politické procesy==
Politickými procesmi sú označované súdne a mimosúdne rozhodnutia, o ktorých nerozhoduje príslušná jurisdikcia samostatne, ale sú ovplyvňované politickou mocou, na Slovensku inštitúciami [[Komunistická strana Slovenska (1948)|komunistickej strany]] a [[Štátna bezpečnosť|Štátnej bezpečnosti]]. 

Časť procesov posudzovala skutočné alebo vyprovokované/vykonštruované trestné činy politického a protištátneho charakteru, vrátane deliktov verbálneho charakteru, kde sa stíhali osoby za poburovanie, rôzne protirežimové výroky, urážky sovietskych a československých komunistických predstaviteľov. 

Druhou kategóriou boli politicky motivované procesy, v ktorých boli obžalovaní súdení za činy inej, hlavne ekonomickej povahy, no procesy boli zámerne vedené tak, aby slúžili ako politický nátlak, pomsta a umožňovali preniesť zodpovednosť za ekonomické neúspechy komunistického režimu na určitú skupinu osôb. Sem patria politické procesy s „kulakmi“, súkromne hospodáriacimi roľníkmi. Stíhanie za delikty sabotáže malo v tomto prípade prinútiť roľníkov k vstupu do [[Jednotné roľnícke družstvo|družstiev]] a majetní roľníci boli označovaní za hlavnú príčinu krízy poľnohospodárstva. Rovnako dochádzalo k obviňovaniu manažmentu národných a štátnych podnikov a zvaľovaniu zodpovednosti za nedostatky hospodárskeho charakteru na nich (napríklad [[proces s Dr. Ladislavom Galanom]], [[Proces s vedúcimi pracovníkmi Chemických závodov Juraja Dimitrova|proces s vedúcimi pracovníkmi ChZJD]]).

Časť rozhodnutí súdneho charakteru nebolo vynášaných súdmi, ale špeciálnymi komisiami, ktoré mohli osoby pre režim nepohodlné zaraďovať do táborov nútenej práce (TNP) a pomocných technických práporov (PTP). Konanie komisií sa často konalo bez prítomnosti obetí.

Vrcholnou kategóriou politických procesov boli tzv. „monsterprocesy“ pripravované ako veľké justičné divadlo s cieľom získať celoštátny a dokonca aj medzinárodný ohlas. V týchto prípadoch často na proces s hlavnou (reprezentatívnou) skupinou obvinených nadväzovali ďalšie tzv. následné procesy, ktoré sa konali už na regionálnej úrovni – v rámci Slovenska, krajov a okresov.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|10-11}}

==Pozadie procesov==
Hlavným faktorom pre vznik politických procesov v Československu bolo zaradenie Československa do východného bloku, následkom čoho sa režim dostal pod priamy dohľad [[Moskva|Moskvy]]. 

===Kominforma===
V septembri [[1947]] založená [[Kominforma]], oficiálne ''„Informačné byro komunistických a robotníckych strán“'', ktorá sa stala nástrojom priameho sovietskeho politického diktátu. Závery z jej troch rokovaní ([[1947]], [[1948]], [[1949]]) boli záväzné pre komunistických funkcionárov všetkých krajín sovietskeho bloku vrátane českých a slovenských. Už prvé zasadnutie v roku [[1947]] ich vyzývalo k organizovaniu politických procesov proti „domácej reakcii“ {{--}}členom a funkcionárom nekomunistických strán.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|12}} V tom čase už na Slovensku prebiehal proces s funkcionármi Demokratickej strany. 

===Roztržka s Juhosláviou a Izraelom===
[[Súbor:Rudolf_Slansky_1901_1952.png|náhľad|vpravo|[[Rudolf Slánský]] pred súdom]]
[[Sovietsky zväz]] a [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]], resp. ich vodcovia [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalin]] a [[Josip Broz Tito|Josip B. Tito]] sa začiatkom roka [[1948]] dostali do vzájomného konfliktu, ktorý pramenil zo snahy [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]] viesť samostatnú politiku a jej neochoty Juhoslávie podriadiť sa diktátu Moskvy. Na druhom zasadnutí Kominformy v júni [[1948]] došlo k vylúčeniu [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]] zo socialistického bloku. Od tohto okamihu bola [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávia]] považovaná Sovietskym zväzom a jeho satelitmi za fašistický štát označovaný za ''„agenta imperializmu“''. Nekonformnosť [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]] dostala nálepku ''„titoizmus“'' a [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] sa rozhodol vykonať čistku medzi vysokými funkcionármi komunistických strán jednotlivých krajín svojho bloku. Začiatok čistiek bol ohlásený na treťom zasadnutie [[Kominforma|Kominformy]] v novembri [[1949]]. Čistky boli zdôvodnené teóriou o zostrovaní „triedneho boja“ v období budovania socializmu a tézami o prenikaní nepriateľov do vedenia komunistických strán. {{#tag:ref|Stalinova paranoja bola podľa viacerých zdrojov priživená aj provokáciami západných tajných služieb voči národným komunistickým predstaviteľom (operácie [[operácia Splinter Factor|Splinter Factor]]&lt;ref name=&quot;OSF&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Operation Splinter Factor|priezvisko=Stewart|meno=Steven|vydavateľ=‎Lippincott|rok=1974|isbn=978-0397009824}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Talbot&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=The Devil's Chessboard: Allen Dulles, the CIA, and the Rise of America's Secret Government|priezvisko=Talbot|meno=David|vydavateľ=Harper Perennial|rok=2016|isbn=978-0062276179}}&lt;/ref&gt;  a [[Operácia Splinter Factor#„Velký_metař“|Velký metař]]&lt;ref name=&quot;Pernes&quot;&gt;
{{Citácia knihy
| priezvisko = Lukeš
| meno = Igor
| prekladatelia = 
| titul = Politické procesy v československu po roce 1945 a „případ Slánský“
| kapitola zborník = Operace Veľký metař
| vydanie text = 
| miesto = Brno
| vydavateľ = Ústav soudobých dějin Akademie Věd ČR{{--}}Nakladatelství Prius
| rok = 2005
| isbn=
| strany =
}}&lt;/ref&gt;).|group=pozn.}}Politickými procesmi s vrcholnými komunistickými funkcionármi, ktoré slúžili na zastrašovanie a vytváranie atmosféry strachu a nedôvery, bola vynucovaná absolútna poslušnosť krajín sovietskeho bloku.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|12-14}} 

Politické procesy v Československu boli významne ovplyvnené aj ďalšou zahraničnepolitickou roztržkou medzi [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] a štátom Izrael. [[Sovietsky zväz]] ako jedna z prvých krajín uznal existenciu židovského štátu po jeho vyhlásení [[14. máj|14. mája]] [[1948]] v nádeji, že nový štát bude na Blízkom východe sa stane sovietskym satelitom. Nadviazaním izraelskej spolupráce s USA vystriedal [[Izrael]] začiatkom 50. rokov [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhosláviu]] na mieste úhlavného nepriateľa [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Vo všetkých krajinách sovietskeho bloku započala kampaň boja proti tzv. sionizmu{{--}}židovskému buržoáznemu nacionalizmu.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|16}}

Vrcholným procesom tejto fázy v Československu a rozsahom najväčší proces v celom východnom bloku bol ''„[[proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským]]“'', v rámci ktorého bolo od [[20. november|20. novembra]] do [[27. november|27. novembra]] [[1952]] vynesených a vykonaných 11 rozsudkov smrti a tri rozsudky doživotia. Až 11 osôb bolo v procese priamo označených za osoby židovského pôvodu.&lt;ref name=&quot;UPN&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 20. - 27. november 1952 – Proces s tzv. protištátnym sprisahaneckým centrom. Rudolf Slánský a spol. | url = https://www.upn.gov.sk/sk/20-%E2%80%93-27-november-1952---proces-s-tzv-protistatnym-sprisahaneckym-centrom-rudolf-slansky-a-spol/ | dátum prístupu = 2025-10-05 | priezvisko = Kinčok | meno = Branislav | vydavateľ = Ústav pamäti národa}}&lt;/ref&gt;

Slovensko sa v dôsledku víťazstva [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] vo voľbách roku [[1946]] považovalo za slabý článok nielen v rámci [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Československa]], ale aj v rámci celého východného bloku, mnohé politické procesy mali na Slovensku charakter boja proti údajnému slovenskému nacionalizmu a separatizmu.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|18}}

==Organizácia procesov==
Orgány komunistickej strany tvorili hlavný článok mechanizmu politických procesov. Dávali politické impulzy a pripravovali podmienky pre všetky politické procesy od celoštátnych až po dedinské a závodné. Pri najvýznamnejších procesoch do nich priamo vstupovali. Iniciovali a schvaľovali ich konanie, politickú koncepciu obžaloby a rozhodovali o rozsudkoch, ktoré sa stali pre súd záväznými. Hlavnú úlohu zohrával prezident republiky a predseda KSČ [[Klement Gottwald]], ktorý v mnohých prípadoch niesol zodpovednosť sám, prípadne sa radil s členmi politického sekretariátu [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]: [[Karol Bacílek|Karolom Bacílkom]], [[Alexej Čepička|Alexejom Čepičkom]], Jaromírom Dolanským, [[Rudolf Slánský|Rudolfom Slánským]], [[Viliam Široký|Viliamom Širokým]] a [[Antonín Zápotocký|Antonínom Zápotockým]]. Títo komunistickí funkcionári nesú hlavnú zodpovednosť za politické procesy do roku [[1953]]. Spoluzodpovednými boli aj členovia ďalších orgánov komunistickej strany, ktoré rozhodovali o politických procesoch. Išlo najmä p Predsedníctvo ÚV KSČ (od júna 1954 politické byro ÚV KSČ), sekretariát ÚV KSČ, politický sekretariát ÚV KSČ a organizačný sekretariát ÚV KSČ.

Na Slovensku malo hlavnú úlohu Predsedníctvo ÚV [[Komunistická strana Slovenska (1948)|Komunistickej strany Slovenska]] (od júla 1954 byro ÚV KSS) a sekretariát ÚV KSS. KSS však plnila úlohu len akejsi filiálky KSČ a jej kompetencie boli značne obmedzené. Pri významnejších slovenských politických procesoch malo vždy konečné slovo predsedníctvo [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]], ktoré schvaľovalo návrhy predsedníctva ÚV KSS. Rozhodujúce slovo pri príprave procesov na Slovensku mal predseda [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]] [[Viliam Široký|V. Široký]], ktorý mal v rámci [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] na starosti slovenské záležitosti.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|21}}


Dôležitú úlohu zohrávali rôzne bezpečnostné (často len dočasné) komisie komunistickej strany. Prípady celoštátneho významu patrili do kompetencie bezpečnostnej komisie ÚV KSČ, ktorú tvorili ministri spravodlivosti a Národnej bezpečnosti, veliteľ ŠtB, námestník ministra obrany a vedúci bezpečnostného oddelenia a evidenčného odboru [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]. Komisia podliehala priamo generálnemu tajomníkovi [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]
[[Rudolf Slánský|R. Slánskému]]. Obdobná bezpečnostná komisia (päťka) bola v rokoch [[1949]]{{--}}[[1950]] zriadená aj pri [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]] pod vedením generálneho tajomníka KSS [[Štefan Bašťovanský|Štefana Bašťovanského]], tajomníkom bol bezpečnostný referent [[Oskar Valášek]] (neskôr sám súdený v [[Proces s Oskarom Valáškom a spol.|procese so sionistami a buržoáznymi nacionalistami v ŠtB]] [[7. december|7.]]{{--}}[[9. december|9. decembra]] [[1953]] pred vojenským kolégiom Najvyššieho súdu v Prahe&lt;ref name=&quot;Bumova&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Sionisti a buržoázni nacionalisti v ŠtB. Prípad Oskar Valášek a spol. (1951 – 1963)|priezvisko=Štelmachovič Bumová|meno=Ivica|vydavateľ=CHRONOS|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89027-50-7}}&lt;/ref&gt;) a ďalšími členmi väčšinou povereník vnútra a pracovníci bezpečnosti. Prípady celokrajského významu spadali do kompetencie krajských bezpečnostných komisií, nazývaných aj ''„[[bezpečnostná päťka|bezpečnostné päťky]]“''. Tvorili ich tajomníci krajských výborov KSS, krajskí velitelia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a [[Verejná bezpečnosť|Verejnej bezpečnosti]], bezpečnostní referenti krajských národných výborov a krajskí prokurátori. Okresné bezpečnostné komisie, ''„bezpečnostné trojky“'', riešili najmä prípady týkajúce sa kolektivizácie. V procesoch proti komunistickým funkcionárom zohrávala významnú úlohu Komisia straníckej kontroly pri [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]. 

Činnosť komunistických funkcionárov a orgánov v politických procesoch bola protiprávna aj vzhľadom na vtedajšie znenie zákonov. Rozhodnutie o odsúdení československého občana vydané komunistickým funkcionárom nemalo žiadnu oporu v československom právnom poriadku, a teda komunistickí funkcionári a ich orgány porušovali svoje vlastné zákony.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|24}}

===Štátna bezpečnosť===
Bezpečnostné zložky ovládnuté komunistami sa stali nástrojom na ceste k uchopeniu moci a po februári [[1948]] tvorili hlavnú oporu komunistického režimu v Československu. [[Štátna bezpečnosť]] riadená v rokoch [[1948]]{{--}}[[1950]] ministerstvom vnútra (minister [[Václav Nosek]]), sa postupne stala silou, ktorá v dôsledku svojich utajovaných nezákonných pracovných metód ovplyvňovala niektoré oblasti spoločnosti na rovnakej úrovni ako komunistické vedenie.

Mocenské postavenie [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] posilnil na jeseň roku [[1949]] príchod sovietskych bezpečnostných poradcov, ktorí prišli do Československa presadzovať záujmy Moskvy. Ich prítomnosť v [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bola počas prvých troch mesiacov utajená. Poradcovia zavádzali do vyšetrovania sovietske postupy.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|24}} Primárnou úlohou [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bolo vyhľadávanie, odhaľovanie a často aj vyrábanie nepriateľov komunistického režimu. Okruhy perzekvovaných osôb, určovalo veliteľstvo [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] a bezpečnostné komisie [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]. Dôkazy „trestnej činnosti“ boli získavané viacerými spôsobmi. Prvým boli vynútené výpovede už uväznených osôb, ktoré [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] spracovala aj použitím fyzického násilia a mučenia (niekedy za priamej účasti sovietskych poradcov), že vypovedali podľa jej pokynov proti komukoľvek. Druhým spôsobom bolo získavanie informácií pomocou agentúrnych správ od spolupracovníkov a informátorov naverbovaných zo všetkých sfér spoločenského života. Tretí spôsob získavania „dôkazov“ bol vykonávaný operatívnymi prostriedkami, sledovaním, kontrolou korešpondencie a odpočúvaním. Významnou metódou sa stali provokácie organizované zo strany [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] akými boli podstrčenie ilegálnych letákov následne objavenými pri domovej prehliadke, alebo zasielanie falošných listov od emigrantov a fingované návštevy agentov, ktorí presviedčali vybrané osoby na účasť v protikomunistickom odboji. Ničím výnimočným však v tomto období nebolo ani uvalenie väzby bez akýchkoľvek dôkazov. Sovietski poradcovia sa priamo zúčastňovali sa na príprave všetkých tzv. monsterprocesov.{{rp|24-27}} 

V máji [[1950]] bolo v Československu podľa vzoru [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] vytvorilo [[ministerstvo národnej bezpečnosti]], ktorého základom sa stala práve [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] vyňatá spod kompetencie ministerstva vnútra. Sovietski bezpečnostní poradcovia aj vďaka tomu podriadili [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] moskovskej centrále sovietskej spravodajskej služby, tak ako v ostatných krajinách východného bloku. Vedenie [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] tak bolo plne podriadené Moskve. V rokoch [[1950]]{{--}}[[1953]] Ladislav Kopřiva a K. Bacílek (ministri národnej bezpečnosti) bezvýhradne plnili návrhy a odporúčania sovietskych poradcov.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|25}}

Po príchode sovietskych poradcov sa do pôsobnosti [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] prenieslo vyšetrovanie komunistických funkcionárov. Následne si svojím postavením nemohli byť istí ani najvyšší československí stranícki predstavitelia, ktorí represie pomáhali rozbehnúť, nakoľko [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] bola schopná získať zatknuté osoby úplne zlomiť a získať dôkazy o „trestnej činnosti“ prakticky na kohokoľvek. K opätovnému získaniu kontroly nad bezpečnostnými zložkami došlo až v septembri [[1953]], keď sa ministerstvo národnej bezpečnosti opäť zlúčilo s ministerstvom vnútra a novým ministrom vnútra sa stal [[Rudolf Barák]].

===Justícia===
[[Súbor:Justičný palác 1.jpg|náhľad|vpravo|[[Justičný palác (Bratislava)|Justičný palác]]{{--}}sídlo Štátneho súdu v Bratislave]]
Jednou z úloh komunistického režimu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] [[1948]] bolo prevzatie moci v súdnictve, ktorá po zbavení nestrannosti a nezávislosti mala vynášať politicky dopredu schválené rozsudky. Komunistická justícia mala dávať politickým procesom zdanie legality. 
Ministerstvo spravodlivosti pod vedením [[Alexej Čepička|Alexeja Čepičku]] konštatovalo prevahu nekomunistických kádrov v justícii. Preto sa do justície presúvali komunisti, čo však nestačilo. Koncom roka [[1948]] bola pri Ministerstve spravodlivosti v Prahe zriadená [[Právnická škola pracujúcich]] (PŠP), ktorej úlohou bola výchova nových právnikov z prostredia robotníkov a roľníkov. Z úvodu dostala diplomy doktorov práv približne stovka komunistických aktivistov len na základe niekoľkomesačného kurzu trestného práva (bez absolvovania právnickej fakulty, viacerí bez strednej školy, dokonca bez dokončeného základného vzdelania). Títo „právnici“ obsadili po roku 1948 kľúčové miesta v justícii a stali sa sudcami a prokurátormi v politických procesoch v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]]. Ďalšie kádre už absolvovali ročný kurz na [[Právnická škola pracujúcich|PŠP]], ale nebol im už udelený doktorát. Vo februári 1949 bola otvorená jednoročná [[Právnická škola pracujúcich|PŠP]] pri Povereníctve spravodlivosti v Bratislave. Jej frekventanti skončili na vedúcich miestach v krajoch, okresoch a na oddelení Štátnej prokuratúry v Bratislave. Absolventi [[Právnická škola pracujúcich|právnickej školy pracujúcich]] do roku [[1952]] tvorili viac ako tri štvrtiny miest v justičnom aparáte.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|51}}

Postupne sa vytvorilo aj komunistické zákonodarstvo. Prvé politické procesy ešte protištátne trestné činy posudzovali podľa zákona č. 50/1923 Zb., na ochranu republiky. Na Slovensku bolo podľa neho odsúdených 1&amp;nbsp;288 osôb. V októbri 1948 prijatý zákon č. 231/1948 Zb. „na ochranu ľudovodemokratickej republiky“, ktorý zaviedol neprimeranú tvrdosť. Oproti predchádzajúcemu zákonu zavádzal trest smrti nielen za vojenskú zradu, ale aj pre celý rad zločinov kvalifikovaných ako velezrada, vyzvedačstvo, vyzvedačstvo proti spojencovi, vojnové záškodníctvo, vojnová zrada, útoky na život ústavných činiteľov a telesné ublíženie ústavným činiteľom. Podľa tohto zákona bolo na Slovensku odsúdených 5&amp;nbsp;118 osôb. 

V roku [[1950]] boli prijaté zákon č. 86/1950 Zb., trestný zákon; zákon č. 87/1950 Zb., trestný poriadok; zákon č. 88/1950 Zb., trestný zákon správny a zákon č. 89/1950 Zb., trestný poriadok správny. Tieto sa stali nástrojom na perzekúciu občanov, označených ako „triedni“ alebo politickí nepriatelia. Nový trestný zákon prevzal ustanovenia zákona na ochranu ľudovodemokratickej republiky č. 231/1948 Zb. a doplnil ich novými skutkovými podstatami. Medzi najťažšie trestné činy pribudla sabotáž a špionáž a ako politicky motivované mohli byť posudzované aj niektoré hospodárske trestné činy. Trestný zákon bol  inšpirovaný sovietskym trestným právom a jeho všeobecné formulácie boli zneužiteľné proti celým skupinám nepohodlných občanov. Podľa trestného zákona č. 86/1950 Zb. bolo na Slovensku odsúdených celkovo 27&amp;nbsp;804 osôb.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|52}}

V Bratislave bolo zriadené oddelenie III. Štátnej prokuratúry a Štátneho súdu. To sídlilo v [[Justičný palác (Bratislava)|Justičnom paláci]], kde sa odohrali najvýznamnejšie politické procesy. Značná časť sa však organizovala v iných slovenských mestách a senát Štátneho súdu na súdil aj vo veľkých fabrikách a závodoch pred množstvom robotníkov. Celkový počet odsúdených Štátnym súdom na Slovensku možno odhadnúť na približne 3&amp;nbsp;000 osôb.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|53}}

===Priebeh procesov===
[[Súbor:Gustáv Husák - oříznuto.JPG|náhľad|vpravo|[[Gustáv Husák]] ako jeden z mála obvinených nebol pri vyšetrovaní zlomený&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|35}}]]
Po nazbieraní a príprave materiálov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] na príkaz veliteľov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], námestníka ministra národnej bezpečnosti (v prípade významných osôb aj na príkaz samotného ministra) nasledovalo zatknutie. O zatknutí významných komunistických funkcionárov rozhodoval prezident republiky a predseda KSČ [[Klement Gottwald|K. Gottwald]]. Zatknuté osoby sa umiestňovali do väzníc ŠtB zriadených v každom krajskom meste. Najvýznamnejšou väznicou na Slovensku s obzvlášť krutým režimom bola väznica v [[Väznica Leopoldov|Leopoldove]]. Prípady celoštátneho významu s obvineniami za najťažšie politické trestné činy  sa vyšetrovali v pražskej väznici Ruzyně, kde sídlili najobávanejšie vyšetrovacie útvary [[ŠtB]] – sektory VI A a VI B, ktorých činnosť riadili priamo sovietski bezpečnostní poradcovia.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|33}} 

Vyšetrovacia väzba a väznica boli celkom izolované územia, kde neplatili zákony a neexistovalo právo.
Vyšetrovaní mali v rozpore so zákonom počas vyšetrovania zákaz styku s obhajcom a prokurátorom.  Úlohou vyšetrovateľov nebolo odhaliť skutočnú trestnú činnosť, ale vynútiť si od vyšetrovaného priznanie k vykonštruovaným zločinom. Na odporúčanie sovietskych poradcov bolo do vyšetrovacej praxe československých bezpečnostných zložiek zavedené odporúčanie: ''„Hlavným dôkazom je samotný väzeň a záleží na vyšetrovateľovi, aby z neho získal potrebné priznanie. Nie je dôležité, akým spôsobom ho získa.“'' Za tým účelom bolo aplikované násilie, odopieranie jedla a spánku, súvislé denné a nočné výsluchy. Psychický teror zahŕňal vyhrážali rodinám, lži o tom, že sa ich zriekli aj vlastné rodiny. Na zatknutých komunistických funkcionárov sa apelovalo, aby „pomohli strane“, teda priznali sa a pred súdom odriekali naučené výpovede a takýmto zvláštnym spôsobom splnili svoju stranícku povinnosť. Zato im strana za takúto „spoluprácu“ prisľúbila upraviť konečné tresty, hoci k úprave väčšinou nedošlo. Väčšina vyšetrovaných sa pod týmto tlakom zlomila a priznala. Časť spáchala samovraždu. Len niekoľko osôb dokázalo takéto vyšetrovanie vydržať, medzi nimi sa nachádzal aj budúci československý prezident [[Gustáv Husák]].&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|35}}

V rámci priamej príprave politického procesu bola vytvorená politicko-ideologická koncepcia s prihliadnutím na plánovanú odozva procesu v spoločnosti. Tak vznikali procesy proti bývalým funkcionárom nekomunistických strán, diplomatom západných štátov, emigrantom, partizánom, odporcom kolektivizácie, proti sionizmu, trockizmu, buržoáznemu nacionalizmu, titoizmu atď. Následne ŠtB vyberala osoby, ktoré mali skončiť pred súdom, a vytvárala z nich tzv. protištátne skupiny. V monsterprocesoch organizátori zostavovali aj vedľajšie skupiny v krajoch, okresoch a inštitúciách súdené následných procesoch.

Po zostavení skupín [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v spolupráci s prokuratúrou zostavovali tzv. režijná kniha. Tento doslovný scenár pojednávania obsahoval upravené otázkové protokoly, otázky, ktoré mali pri súde klásť prokurátor a sudca, a odpovede obžalovaných. Vyšetrovatelia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] preto vykonávali s obžalovanými ďalšie výsluchy, počas ktorých si prechádzali výsluchové protokoly a udržiavali si ich v pamäti. V najvýznamnejších politických procesoch sa obžalovaní a svedkovia učili svoje výpovede naspamäť. 

[[Súbor:Proces Rudolf Slansky.jpg|náhľad|vpravo|Titulná strana slovenskej verzie knižného vydania súdnej zápisnice Procesu s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským vydanej ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1953]]
Počas samotného procesu prokurátori, sudcovia a obhajcovia postupovali podľa pripravenej réžie. Aj o zložení senátu, obsadení prokurátorov, obhajcov, zapisovateľov, zástupcov domácej či zahraničnej tlače a prípadnom pripustení verejnosti pri významných politických procesoch rozhodovali stranícke orgány. Do roku [[1953]] sa väčšina pojednávaní pred tzv. organizovanou verejnosťou, ktorú niekedy tvorili len príslušníci [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], prípadne frekventanti kurzov PŠP. 

Súdne konanie bolo zahájené potom, ako boli obžalovaní pripravení.{{#tag:ref|Správa vyšetrovateľa [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] mjr. V Kolářa o stave vyšetrovania osôb v skupine [[Viliam Žingor|V. Žingor]] a spol. z [[25. september|25. septembra]] [[1950]] konštatuje stav pripravenosti všetkých 9 vyšetrovaných, pričom uvádza, že Franko, Kubiš a Kubík boli počas vyšetrovania veľmi bití.&lt;ref name=&quot;Matula&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Dokumenty z procesu s Viliamom Žingorom a spol.|priezvisko=Letz|meno=Róbert|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2009|isbn=978-80-89335-15-2|priezvisko2=Matula|meno2=Pavol|edícia=Dokumenty}}&lt;/ref&gt;{{rp|115}}|group=pozn.}} Obhajoba v politických procesoch len formálna. Súdne pojednávanie sa skladalo z prečítania obžaloby, výpovedí obžalovaných a svedkov, dokazovania, záverečných rečí prokurátora, obhajcov a obžalovaných, porady senátu a vynesenia rozsudku. Menej významné politické procesy trvali len niekoľkých hodín, najvýznamnejšie aj niekoľko dní. Ak sa obžalovaní pokúšali svoje výpovede pred súdom odvolať a označiť ich za vynútené násilím, vyšetrovatelia zasahovali. Zároveň odvolanie výpovede považovali sudcovia  za trestný čin krivej výpovede a za priťažujúcu okolnosť.

O výške trestov rozhodovali orgány komunistickej strany. Pri všetkých významných politických procesoch v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]] schvaľovala výšky trestov bezpečnostná komisia a politický sekretariát [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]. Porada senátu v závere súdneho konania mala iba formálny charakter. Ak bola vôbec možnosť odvolania, odvolacie súdy väčšinu rozsudkov potvrdzovali a niekedy aj zvyšovali.

Verejné politické procesy končili propagandistickou kampaňou, ktorú šírila najmä tlač a rozhlas. Monsterprocesy sa organizovali ako veľké divadlo pre verejnosť. Zapájali sa do nich komunistickí propagandisti, novinári a často aj spisovatelia. Rozhlas vysielal priame vstupy zo súdnej siene, noviny uverejňovali články, konali sa rôzne verejné schôdze v závodoch. Kolektívy prijímali rezolúcie vyzývajúce k vyneseniu čo najprísnejších rozsudkov.{{#tag:ref|Rezolúciu partizánskych veliteľov adresovanú Štátnemu súdu zo dňa [[20. október|20. októbra]] [[1950]] žiadajúcu o prísne potrestanie V. Žingora a spol. podpísalo 10 veliteľov a komisárov partizánskych oddielov, medzi nimi [[Anton Šagát]], [[Juraj Špitzer]], [[Samuel Falťan]], [[Karol Tomaščik]].  Spolupodpísaný [[Ladislav Kalina]], bývalý veliteľ partizánskej brigády „[[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za oslobodenie Slovanov]]“ v roku [[1968]] tvrdil, že jeho a podpis [[Ernest Bielik|Ernesta Bielika]] na rezolúcii boli sfalšované.&lt;ref name=&quot;Matula&quot;/&gt;{{rp|190}}|group=pozn.}} O najvýznamnejších politických procesoch vychádzali v desaťtisícových nákladoch knihy, často niekoľkých jazykových mutáciách.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|48-62}}

==Najvýznamnejšie politické procesy na Slovensku==

===Procesy s funkcionármi nekomunistických politických strán===
Prvé politické procesy sa však na Slovensku súviseli s [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|parlamentnými voľbami v roku 1946]], ktoré s prevahou vyhrala [[Demokratická strana (1944 – 948)|Demokratická strana]]. Slovenskí komunisti sa snažili volebný výsledok zvrátiť diskreditáciou víťaznej strany a kriminalizáciou jej vedúcich funkcionárov. Cieľom bezpečnostných zložiek, ktoré mali komunisti už od roku [[1945]] takmer celé pod kontrolou sa stali predovšetkým podpredseda československej vlády [[Ján Ursíny]] a dvaja generálni tajomníci strany [[Ján Kempný]] a [[Miloš Bugár]]. Politické procesy s funkcionármi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]] sa pripravovali už pred [[februárový prevrat|komunistickým prevratom]], no nakoniec sa zrealizovali až po ňom. Cieľom procesov bola jednak likvidácia politických oponentov a zároveň snaha režimu dokázať, že na Slovensku existovali reálne prípravy na „protištátne sprisahanie“ vedúce k obnoveniu slovenskej štátnosti, a len vďaka zásahom na jeseň roku 1947 [[februárový prevrat|a prevratu vo februári 1948]] sa podarilo zabrániť jeho uskutočneniu. Procesy ešte nemali typické znaky politických procesy rokov [[1948]]{{--}}[[1954]], pretože ich mechanizmus ani justícia ešte neboli plne pod kontrolou komunistickej strany, o čom svedčili aj pomerne nízke výmery trestov.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|66}} 

Medzi najvýznamnejšie politické procesy s predstaviteľmi Demokratickej strany patrila „[[Ján Ursíny#Obuchova aféra|Obuchova aféra]]“ ( prípad [[Otto Obuch]] a spol.) a prípad „Miloš Bugár a spol.“ V prvom prípade bol koncom apríla [[1948]] odsúdený [[Ján Ursíny]] na 7 rokov odňatia slobody, jeho bývalý tlačový referent O. Obuch až na 30 rokov
odňatia slobody, celkovo šestnásť osôb bolo odsúdených na 99 rokov odňatia slobody. V procese s M. Bugárom a spol. boli súdení generálni tajomníci [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]]. M. Bugár bol odsúdený na jeden rok a J. Kempný na 6 rokov odňatia slobody. Celkovo 10 obvinených bolo odsúdených celkovo na takmer 38 rokov odňatia slobody.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|67}}

Obeťou politického procesu sa stal aj [[Ján Ševčík]], do roku 1948 člen výboru a predsedníctva DS, povereník zdravotníctva a neskôr i podpredseda československej vlády. Spolupracoval s komunistami proti vedeniu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]], čo vystupňoval počas februárových udalostí. Za odmenu sa stal predsedom komunistami kontrolovanej [[Strana slovenskej obrody|Strany slovenskej obrody]] , ktorá z časti rozpadnutej [[Demokratická strana (1944 – 1948)|DS]]. V máji [[1952]] bol na základe provokácie agenta [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zatknutý a po dvoch rokoch vyšetrovacej väzby odsúdený v Prahe na 18 rokov odňatia slobody za trestný čin velezrady a špionáže.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|68}}

Na jar [[1946]] na Slovensku vznikla [[Strana práce (1946)|Strana práce]], v rámci ktorej sa opätovne obnovila činnosť sociálnej demokracie na Slovensku. Po februári [[1948]] [[Strana práce (1946)|Strana práce]] vystupujúca pod značkou Československá sociálna demokracia na Slovensku, prešla najskôr „očistou“ vlastných radov a v polovici marca [[1948]] úplne zanikla. Časť členov sa postavila na odpor komunistickému režimu a boli prenasledovaní. V rokoch [[1948]]{{--}}[[1949]] sa obeťami komunistických perzekúcií stali najmä bývalí sociálnodemokratickí funkcionári, ktorí už začali vykonávať prvotnú ilegálnu činnosť. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] sústredila hlavne na ich spojenie s exilom, čo hodnotila ako  špionáž. Prvý vykonštruovaný proces sa týkal skupiny Ján Šindler a spol. [[21. jún|21. júna]] [[1949]] senát Štátneho súdu v Bratislave vyniesol rozsudky: Ján Šindler a Dominik Vrba (6 rokov odňatia slobody) a Ján Ďurčovič (12 rokov odňatia slobody). Druhé kolo perzekúcií sociálnych demokratov prebehlo na Slovensku v rokoch [[1954]]{{--}}[[1955]]. Jedným z procesov bol proces s bývalou sociálnodemokratickou funkcionárkou a sudkyňou [[Zdenka Fenclová|Zdenkou Fenclovou]], ktorá bola odsúdená [[3. máj|3.]]{{--}} [[4. máj|4. mája]] [[1954]] na Krajskom súde v Bratislave na doživotie a štyria spoluobvinení na tresty v celkovej výške 60 rokov odňatia slobody.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|68}}

===Procesy s funkcionármi komunistickej strany a „buržoáznymi nacionalistami“===
{{Hlavný článok|Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským}}
Absurdné pravidlá politických procesov sa najvýraznejšie prejavili perzekúciou významných slovenských komunistických funkcionárov, ktorí sami boli zodpovední za nastolenie komunistického režimu na Slovensku a odštartovanie mašinérie nezákonných procesov. K najväčšiemu politickému procesu v sovietskom bloku
došlo na nátlak [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] po jeho spore s juhoslovanským vedením komunistickej strany a roztržke s Izraelom, podozrenia voči obvineným boli podľa viacerých zdrojov priživené aj provokáciami západných tajných služieb (operácie [[operácia Splinter Factor|Splinter Factor]]&lt;ref name=&quot;OSF&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Operation Splinter Factor|priezvisko=Stewart|meno=Steven|vydavateľ=‎Lippincott|rok=1974|isbn=978-0397009824}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Talbot&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=The Devil's Chessboard: Allen Dulles, the CIA, and the Rise of America's Secret Government|priezvisko=Talbot|meno=David|vydavateľ=Harper Perennial|rok=2016|isbn=978-0062276179}}&lt;/ref&gt;  a [[Operácia Splinter Factor#„Velký_metař“|Velký metař]]&lt;ref name=&quot;Pernes&quot;/&gt;{{rp|59-85}}).
Proces nasledoval po procese s [[László Rajk|László Rajkom]] v [[Maďarská ľudová republika|Maďarsku]] a [[Trajčo Kostov|Trajčo Kostovom]] v [[Bulharská ľudová republika|Bulharsku]]. Hlavným obvineným mal byť pôvodne [[Vladimír Clementis]]. Spolu s ním mali okruh „sprisahancov“ tvoriť aj predseda slovenského [[Zbor povereníkov|Zboru povereníkov]] [[Gustáv Husák]] a povereník školstva [[Laco Novomeský|Ladislav Novomeský]]. V priebehu prípravy procesu sa ale koncepcia začala meniť a hlavou celého protistraníckeho sprisahania sa nakoniec stal [[Rudolf Slánský]], v rokoch [[1949]]{{--}}[[1951]] generálny tajomník [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] a druhý muž komunistickej strany. Všetci obvinení sa v rámci zrežírovaného súdneho konania priznali k vine a požadovali pre seba prísne tresty. V procese prebiehajúcom od [[20. november|20. novembra]] do [[27. november|27. novembra]] [[1952]] bolo vynesených a vykonaných 11 rozsudkov smrti a tri rozsudky doživotia.&lt;ref name=&quot;UPN&quot;/&gt;

{{Hlavný článok|Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku}}
Na [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|proces so Slánským]] nadväzoval ''„[[proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]]“'', v súdnom spise označovaný ako ''„Proces s G. Husákom a spoločníkmi“''. Do čela skupiny postavili [[Gustáv Husák|Gustáva Husáka]] a do skupiny zaradili ďalších štyroch funkcionárov – [[Laco Novomeský|Ladislava Novomeského]], [[Daniel Okáli|Daniela Okáliho]], [[Ladislav Holdoš|Ladislava Holdoša]] a [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivana Horvátha]]. Obvinenia z buržoázneho nacionalizmu boli politicky koncipované ako „zrada voči pracujúcemu ľudu Slovenska“, ktorú mala skupina páchať pokusom o „izolovanie Slovenska od pracujúceho českého ľudu“ navyše z pozícií vysokých ústavných funkcií. Vznik slovenského buržoázneho nacionalizmu súd spojil so vznikom skupiny [[davisti|davistov]] na čele s [[Vladimír Clementis|Vladimírom Clementisom]] (popravený v [[Proces s vedením protištátneho sprisahaneckého centra na čele s Rudolfom Slánským|procese so Slánským]]), preto boli súdení okrem politikov aj politicky činní literáti. Proces sa konal kvôli odbojnému postoju [[Gustáv Husák|G. Husáka]] až v apríli [[1954]] v už v zmenených politických podmienkach{{#tag:ref|[[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]] sa podarilo pripraviť až v roku [[1954]], po smrti [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] a [[Klement Gottwald|Gottwalda]].|group=pozn.}} a musel to byť proces neverejný, čím nenaplnil všetky očakávania, ktoré do neho organizátori vkladali. [[21. apríl|21.]] až [[24. apríl]]a [[1954]] pred [[Najvyšší súd|Najvyšším súdom]] v [[Bratislava|Bratislave]]&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Macháček|meno=Michal|autor=|odkaz na autora=|titul=Gustáv Husák|vydanie=|vydavateľ=Albatros Media a.s.|miesto=|rok=2018|počet strán=632|url=|isbn=978-80-7429-301-6|kapitola=|strany=|jazyk=}}&lt;/ref&gt; boli odsúdení za rad údajných zločinov:  
* [[Gustáv Husák]] (hlavný obžalovaný procesu, doživotie, v máji 1955 na základe amnestie trest znížený na 25 rokov väzenia),  
* [[Ivan Horváth (spisovateľ)|Ivan Horváth]] (spisovateľ, diplomat a politik, trest 22 rokov),  
* [[Daniel Okáli]] (právnik, politik, literát, zakladateľ skupiny [[Davisti|davistov]], povereník vnútra, trest 18 rokov),  
* [[Ladislav Holdoš]] (komunistický funkcionár, trest 13 rokov) a  
* [[Ladislav Novomeský]] (literát, politik, trest 10 rokov).&lt;ref&gt; ČTK: Rozsudek nad rozvratnou skupinou nacionalistú..., ''Rudé Právo'' 25.4.1954, s. 2 [http://archiv.ucl.cas.cz/index.php?path=RudePravo/1954/4/25/2.png Dostupné online]&lt;/ref&gt;

Od roku [[1949]] rozpracovávala [[Štátna bezpečnosť]] v rámci kampane proti [[Buržoázny nacionalizmus|buržoáznym nacionalistom]] aj [[Anton Rašla|Antona Rašlu]], ktorý bol inak sám prokurátorom v politických procesoch (viď nižšie proces so skupinou „[[Biela légia (Slovensko)|A. Púčik a spol.]])“.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Rychlík
| meno = Jan
| odkaz na autora = Jan Rychlík
| titul = Češi a Slováci ve 20. století : spolupráce a konflikty 1914{{--}}1992
| vydanie text = Vyd. ve Vyšehradu 1.
| miesto = Praha
| vydavateľ = Ústav pro studium totalitních režimů; Vyšehrad
| rok = 2012
| isbn = 978-80-87211-59-5
| isbn2 = 978-80-7429-133-3
| počet strán = 677
| strany = 339{{--}}400
}}&lt;/ref&gt; V roku [[1950]] bol prinútený ku tzv. „sebakritike“ pre svoj „buržoázny nacionalizmus“. V roku [[1954]] bol [[Anton Rašla|Rašla]] vo odsúdený za údajnú spoluprácu s cudzími spravodajskými službami na doživotný trest odňatia slobody. Vo väzení však strávil iba dva roky.&lt;ref name=&quot;Rasla&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Spomienky spoza mreží|priezvisko=Rašla|meno=Anton|vydavateľ=Vidas|rok=1998|isbn=80-85306-16-6}}&lt;/ref&gt;

===Cirkevné procesy===
[[Súbor:Proces vlastizradni biskupi.jpg|náhľad|vpravo|Titulná strana knižného vydania súdnej zápisnice [[Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|Procesu proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi Buzalkovi Gojdičovi]] vydaného ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1951]]
Cieľom cirkevnej politiky komunistického režimu bolo bezpodmienečné podriadenie všetkých existujúcich cirkví. V rámci tohto plánu mali cirkvi prerušiť kontakty so svojimi centrami, ktoré väčšinou sídlili v západnom svete. Podriadením cirkví štátnej kontrole sa mal výrazne oslabiť vplyv náboženstva na slovenskú spoločnosť. Nástrojom na podriadenie cirkví sa stali perzekúcie cirkevných predstaviteľov a veriacich. 

Najrozsiahlejšie perzekúcie zasiahli najpočetnejšia katolícku cirkev. Tá po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] odmietla vydať vyhlásenie k politickej situácii a zaujala zdržanlivé stanovisko deklarujúce nadstraníckosť. Stratégiou komunistov voči katolíckej cirkvi sa stalo odpútanie cirkvi od [[Vatikán|Vatikánu]] a pretransformovanie na národnú cirkev. Prvý zásah smeroval proti reholiam.  Začiatkom roka [[1950]] bola naplánovaná akcia „K“ (Kláštory) na zrušenie všetkých mužských rádov a internáciu ich príslušníkov. Zámienkou na násilný zásah proti reholiam bol monsterproces s predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorý mal pripraviť verejnú mienku a ospravedlniť akciu „K“. Proces sa konal [[31. marec|31. marca]] až [[5. apríl|5. apríla]] [[1950]] pred senátom Štátneho súdu v Prahe. Obvinenými bolo desať rehoľníkov na čele s opátom premonštrátov v Novej Říši Augustínom
A. Machalkom. Jediný Slovák v procese, gréckokatolícky redemptorista Ján Mastiliak, za údajnú velezradu a vyzvedačstvo dostal doživotný rozsudok. Ostatní spoluobvinení boli odsúdení na tresty v celkovej výške 132 rokov väzenia. Proces naplnil očakávania, pretože „odhalil“, že kláštory sú strediskami protištátnej činnosti, špionáže a vlastizrady, a preto musia eliminované. Proces prispel k bezproblémovému priebehu akcie „K“ v noci z [[13. apríl|13.]] na [[14. apríl|14. apríla]] [[1950]]. Nasledovala akcia „R“ v dňoch [[28. august|28.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] [[1950]] proti ženským reholiam.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|71}}

{{Hlavný článok|Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi}}
Hlavným útokom proti katolíckej cirkvi boli procesy s biskupmi paralelne v českých zemiach a na Slovensku. Procesy mali zlomiť autoritu episkopátu ako celku a paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]] považovanej za „agentúru imperializmu“. V slovenskom procese sa mala taktiež odsúdiť tradícia slovenského ľudáctva a myšlienka slovenskej štátnosti. Ako prvý bol zo slovenských biskupov internovaný v rámci akcie  „P“ (pravoslavizácie, ktorá v apríli 1950 viedla k likvidácii gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku) gréckokatolícky biskup [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] a neskôr jeho svätiaci biskup [[Vasiľ Hopko|Vasiľ Hopko]]. V júli [[1950]] bol zatknutý pomocný trnavský biskup [[Michal Buzalka]] a v septembri aj sídelný spišský biskup [[Ján Vojtaššák]]. Biskupi boli vyšetrovaní v pražskej väznici Ruzyň a podrobení zo strany vyšetrovateľov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] psychickému a fyzickému týraniu. Proces so slovenskými katolíckymi biskupmi [[Ján Vojtaššák|J. Vojtaššákom]], [[Michal Buzalka|M. Buzalkom]] a [[Pavol Petro Gojdič|P. Gojdičom]] obvinenými zo zločinu vojenskej zrady, velezrady a vyzvedačstva sa konal [[10. január|10.]] až [[15. január|15. januára]] [[1951]] pred senátom Štátneho súdu v Bratislave. 
[[Michal Buzalka|M. Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|P. Gojdič]] dostali trest doživotia a [[Ján Vojtaššák|J. Vojtaššák]] trest odňatia slobody na 24 rokov. Išlo o jeden z najvýznamnejších politických procesov na Slovensku. V žiadnej z krajín komunistického bloku neodsúdili naraz troch biskupov.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|72}}

Na tento proces nadväzovali procesy s ďalšími dvomi svätiacimi biskupmi – rímskokatolíckym [[Štefan Barnáš|Štefanom Barnášom]] (v rámci osemčlennej skupiny [[28. november|28. novembra]] [[1951]] odsúdený na 15 rokov odňatia slobody) a gréckokatolíckym [[Vasiľ Hopko|Vasiľom Hopkom]] (v októbri [[1951]] odsúdený na 15 rokov odňatia slobody).&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|73}}

Cirkevná otázka bola súčasťou aj inak zdanlivo nesúvisiacich [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|procesov s príslušníkmi POHG]] súdených v roku [[1958]] za vojnové zločiny.&lt;ref name=&quot;Sokolovic&quot;&gt;{{Citácia Harvard
|Rok=2010
|Priezvisko=Sokolovič
|Meno=Peter
|URL=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-03-2010.pdf
|Periodikum=Pamäť národa
|Ročník=VI.
|Číslo=3
|Kapitola=Proces s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy v roku 1958
|Vydavateľ=Ústav pamäti národa
|PriezviskoEditora=Klubert
|MenoEditora=Tomáš
|issn=1336-6297
}}&lt;/ref&gt;

Aj keď politickými procesmi boli najviac postihnutí príslušníci katolíckej cirkvi, vo väzniciach a pred súdom sa ocitli predstavitelia evanjelickej cirkvi, baptisti či svedkovia Jehovovi.

===Procesy s bývalými partizánskymi veliteľmi===
Špecifické miesto mali procesy s bývalými partizánskymi veliteľmi. Dôvod ich prenasledovania spočíval v roztržke [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]] a následného  ťaženia proti tzv. „titoizmu“. Vychádzalo sa z vykonštruovaného predpokladu, že bývalí juhoslovanskí partizáni, ktorí boli po roku 1948 v [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávii]] pri moci, udržovali spojenie s bývalými partizánmi na Slovensku a podporovali ich v snahe uchopiť moc v Československu. Ďalším dôvodom prenasledovania bola snaha eliminovať predstaviteľov domáceho odboja a, špeciálne v podmienkach Slovenska, otvorené nepriateľstvo medzi účastníkmi [[Slovenské národné povstanie|SNP]] a skupinou okolo [[Viliam Široký|V. Širokého]], ktorá sa povstania účastniť nemohla. 

Najväčšiu pozornosť z týchto procesov na Slovensku vzbudil politický ''„proces proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom“'' vedený proti bývalému veliteľovi [[2. partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. partizánskej brigády M. R. Štefánika]] [[Viliam Žingor|Viliamovi Žingorovi]]. Žingor po vojne vstúpil do [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]], no neskôr z nej vystúpil. Stiahol sa z verejného života a odišiel do Západných Tatier. Preto bol po februári [[1948]] sledovaný ako
''„zradca, ktorý stratil dôveru komunistickej strany a spojil sa s triednym nepriateľom“.''
[[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zrežírovala ''„Prípad Turiec“'', v ktorom obklopila [[Viliam Žingor|Žingora]] skupinou svojich agentov. Tými boli to jeho bývalí spolubojovníci z čias odboja a mali za úlohu vyprovokovať [[Viliam Žingor|Žingora]] k protištátnej činnosti. [[Viliam Žingor|Žingor]] bol zatknutý v novembri [[1949]] a v nasledujúcich mesiacoch bola okolo neho vykonštruovaná osemčlenná skupina obžalovaných. [[19. október|19.]]{{--}}[[21. október|21. októbra]] [[1950]] Štátny súd v Bratislave
odsúdil [[Viliam Žingor|V. Žingora]], Samuela Bibzu a Ladislava Nosáka na trest smrti a ostatných spoluobvinených na dlhoročné tresty odňatia slobody.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Matula | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Letz | meno2 = Róbert | autor2 = | odkaz na autora2 = Róbert Letz | titul = Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom a spol. | vydanie = 1 | vydavateľ = Ústav pamäti národa | miesto = Bratislava | rok = 2009 | počet strán = 280 | url = | isbn = 978-80-89335-15-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

Krátko po [[Viliam Žingor|V. Žingorovi]] zatkli ďalšieho bývalého partizánskeho veliteľa [[Jozef Trojan|Jozefa Trojana]]. Ten po vojne udržiaval služobné, spoločenské a osobné kontakty a Juhoslovanmi. Obvinený bol zo sabotáže, velezrady, marenia dvojročného a päťročného plánu a tzv. titoizmu. Vo väzbe bol skoro štyri roky, avšak napriek mučeniu nič nepriznal. Nakoniec bol obvinený aj z návodu na päťnásobnú vraždu, ktorej sa mali dopustiť jemu podriadení milicionári-partizáni v Baťovanoch v apríli 1945. Odsúdený bol [[16. október|16. októbra]] [[1953]] na trest smrti a bol popravený.&lt;ref name=&quot;SAMI&quot;&gt;{{Citácia knihy 
| autor = JABLONICKÝ, Jozef  
| odkaz na autora = Jozef Jablonický 
| vydavateľ = Kalligram 
| titul = Samizdat o odboji: Štúdie a články, Svazek 2 
| rok = 2006 
| strany = 335 
| url = http://www.google.cz/search?q=&quot;Trojan+Josef&quot;+1906+1953+&quot;Samizdat+o+odboji&quot;&amp;hl=cs&amp;gbv=2&amp;tbm=bks&amp;oq=&amp;gs_l= 
| počet strán = 710 
| isbn = 8071497819 
| jazyk = slovensky 
| dátum prístupu = 2015-02-06}}&lt;/ref&gt; Podľa iného zdroja bolo proti nemu na súde použité jeho rozhodnutie z roku [[1944]] o ústupe do hôr.&lt;ref name=&quot;FTrojan&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu 
| vydavateľ = faleristika.atfreeforum.com 
| titul = jmenný rejstřík 
| url = http://faleristika.atfreeforum.com/2-odboj-f74/hornonitianska-partizanska-brigada-t324.html 
| jazyk = slovensky 
| dátum prístupu = 2012-01-05}}&lt;/ref&gt;{{#tag:ref|Pri pokuse o rehabilitáciu nebol [[Jozef Trojan]] rehabilitovaný úplne. [[Najvyšší súd ČSFR]] v rozsudku z [[28. august|28. augusta]] [[1992]] konštatoval, že trestná činnosť Trojana pri návode na vraždu ''„nebola vykonštruovaná, ale naopak, bola plne preukázaná“''.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Trojanovi partizáni. História partizánskej brigády Pavel|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=IKAR a.s.|isbn=978-80-551-7142-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|67/3528}}|group=pozn.}}

V roku [[1955]] bol zatknutý [[Jozef Vogl]], bývalý veliteľ [[Kriváň (vojensko-partizánska brigáda)|vojensko{{--}}partizánskej brigády Kriváň]]. Bol obvinený z vrážd sovietskych zajatcov počas pôsobenia v radoch [[Rýchla divízia|Rýchlej divízie]] na [[Východný front (druhá svetová vojna)|východnom fronte]]. V súdnom procese v jeho neprospech priťažujúco svedčil iný partizánsky veliteľ, [[Ernest Bielik]] (neskôr sám odsúdený za rovnaký čin{{--}}popravu sovietskych zajatcov).&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|524}} Zároveň súdny znalec navyše vyhodnotil správanie sa [[Jozef Vogl|Jozefa Vogla]] počas [[Slovenské národné povstanie|SNP]] (napriek tomu, že on a jeho jednotka sa ako jedna z mála jednotiek [[Východoslovenská armáda|Východoslovenskej armády]] nedala Nemcom odzbrojiť a takmer 3 mesiac viedla proti Nemcom boj) ako ''„sabotáž SNP a zradu na revolúcii slovenského národa“'' a aj za tento ''„zločin“'' bol Jozef Vogl [[30. november|30. novembra]] 1956 odsúdený Krajským súdom v Bratislave na 8 a neskôr Najvyšším súdom na 12 rokov.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;&gt;{{citácia knihy|titul= Samizdat o odboji 2, Štúdie a články|meno = Jozef|priezvisko = Jablonický|vydavateľ = Kaligram|miesto=Bratislava|rok=2006|isbn=80-7149-781-9|odkaz na autora=Jozef Jablonický}}&lt;/ref&gt;{{rp|147}} [[14. január|14. januára]] 1964 bol [[Jozef Vogl]] podmienečne prepustený na slobodu.

[[Ernest Bielik]], veliteľ [[Jánošík (partizánska brigáda)|partizánskej brigády Jánošík]], bol sám zatknutý a [[Krajský súd]] v Bratislave ho dňa [[22. december|22. decembra]] [[1958]] odsúdil na 10 rokov väzenia za trestný čin vraždy (tiež súvisiaci s ranami z milosti pre sovietskych zajatcov na východnom fronte) a trestný čin zrady. Najvyšší súd potvrdil rozsudok. [[Ernest Bielik|Bielik]] si odsedel len časť trestu a potom mu trest vymazali, nebol rehabilitovaný (spis č. 1 Kv 073/1958 Krajského súdu Bratislava).&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt; {{rp|524}}{{#tag:ref|Podpis [[Ernest Bielik|Ernesta Bielika]] sa nachádza na rezolúcii bývalých partizánskych veliteľov zo dňa [[20. október|20. októbra]] [[1950]] požadujúcej prísny trest pre obžalovaných v procese s [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]]. Spolupodpísaný [[Ladislav Kalina]], bývalý veliteľ partizánskej brigády „[[Za slobodu Slovanov (partizánska brigáda)|Za oslobodenie Slovanov]]“ v roku [[1968]] tvrdil, že jeho a Bielikov podpis na rezolúcii boli sfalšované.&lt;ref name=&quot;UPN69&quot;&gt;
{{Citácia knihy
| priezvisko = Letz 
| meno = Róbert
| priezvisko2 = Matula 
| meno2 = Pavol
| prekladatelia = 
| titul = Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom
| kapitola zborník = 69. Rezolúcia partizánskych veliteľov adresovaná Štátnemu súdu žiadajúca o prísne potrestanie V. Žingora a spol.
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Ústav pamäti národa
| rok = 2009
| počet strán = 280
| isbn = 978-80-89335-15-2
}}
&lt;/ref&gt;{{rp|190}}|group=pozn.}} 

Zo všetkých veliteľov a politických komisárov partizánskych oddielov údajne len traja neskončili v prvej polovici 50. rokov vo väzení.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|74}}

===Procesy so špiónmi, emigráciou a zahraničnými diplomatmi===
V rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]] bolo na Slovensku súdených niekoľko skupín pre trestný čin špionáže. Spravodajské služby západných štátov ako aj exilové organizácie získavali, resp. umiestňovali na územie Slovenska svojich spolupracovníkov a agentov plniacich spravodajské úlohy a organizujúcich ilegálnu protikomunistickú činnosť. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] akýkoľvek kontakt s emigrantmi za trestný čin špionáže a velezrady.

{{Hlavný článok|Biela légia (Slovensko)}}
[[Súbor:Anton_Tunega_1925_1951.png|náhľad|vpravo|[[Anton Tunega]]]]
Začiatkom roka 1949 [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zatkla viac ako 60 osôb (vysokoškolských študentov a bývalých vysokoškolákov), ktoré od roku [[1947]] údajne vykonávajúcich spravodajskú činnosť pre americkú vojenskú kontrarozviedku. Išlo o skupinu mladých ľudí, v ktorej prevažovali vysokoškolskí študenti a bývalí vysokoškoláci. Vedúci skupiny [[Albert Púčik]] ako tzv. [[Agent chodec|agent-chodec]] pracoval pre slovenského emigranta v Rakúsku [[Jozef Vicen|Jozefa Vicena]]. Zapojil do svojej činnosti bývalých spolužiakov [[Anton Tunega|Antona Tunegu]] a [[Eduard Tesár|Eduarda Tesára]] a ďalšie osoby s úlohou bolo získavať informácie hospodárskeho charakteru, no vďaka E. Tesárovi, príslušníkovi bezpečnostných zložiek, disponovali aj informáciami z prostredia slovenskej [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]]. A. Púčik tieto informácie prenášal na mikrofilmoch cez hranice do Rakúska. Skupina udržiavala čulé kontakty so slovenskou ľudáckou emigráciou, väčšina členov skupiny bola stotožnená s ideou samostatnej slovenskej štátnosti a nesúhlasila s obnovením Československa v roku [[1945]]. V máji [[1949]] rozsiahla skupina ''„A. Púčik a spol.“'' predstúpila pred vojenský senát Štátneho súdu v Bratislave, ktorý uložil tresty doživotného odňatia slobody A. Púčikovi, A. Tunegovi, E. Tesárovi a Ľudovítovi Gálikovi. Prokurátor [[Anton Rašla]] sa však proti takémuto rozsudku odvolal a Najvyšší súd v Prahe v septembri [[1950]] vynesené rozsudky zmenil a odsúdil A. Púčika, A. Tunegu a E. Tesára na trest smrti.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|77}}

{{Hlavný článok|Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu}}
V ''„[[proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu|procese proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu]]“'' prebiehajúcom v septembri [[1950]] bola súdená „16 členná banda [[Špionáž|špiónov]] a násilníkov“, vedená juhoslovanským generálnym konzulom (vicekonzulom) v Bratislave [[Šefik Kević|Šefikom Kevićom]]&lt;ref name=&quot;:3&quot;&gt;{{Citácia knihy
|titul=Proces proti titovským špionům a rozvratníkům v Československu: Šefik Kevič a společníci
|url=https://books.google.sk/books/about/Proces_proti_titovsk%C3%BDm_%C5%A1pion%C5%AFm_a_rozv.html?id=dN1zuAAACAAJ
|vydavateľ=[[Orbis]] (pravdepodobne aj po slovensky Bratislava : Povereníctvo spravodlivosti, 1950.)
|rok=1950
|jazyk=cs
|priezvisko=
|meno=
|vydanie=1950
|miesto=
|isbn=
|strany=}}&lt;/ref&gt; , ktorý bol 2. septembra 1950 v Prahe odsúdený na doživotie.&lt;ref name=&quot;:4&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
|priezvisko=Kinčok a kol.
|meno=Branislav
|odkaz na autora=
|titul=Gustáv Husáka a jeho doba
|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/gustav-husak-a-jeho-doba.pdf
|vydavateľ=[[Ústav pamäti národa]]
|dátum vydania=2015
|dátum prístupu=2020-09-18
|miesto=Bratislava
|jazyk=sk
|isbn=978-80-89335-76-3}}&lt;/ref&gt; Hlavnými obvinenými občanmi Československa boli Slováci [[Rudolf Lančarič]] a [[Ernest Otto]]. Otto bol obvinený zo šírenia fašistickej titovskej propagandy, úsilia o rozvrátenie štátneho zriadenia, zrady ešte z čias povstania a snahy o rozvrátenie repatriácie Slovákov žijúcich v Juhoslávii späť do vlasti. Otto a Lančarič, obvinený z velezrady a vyzvedačstva, dostali [[Trest smrti|tresty smrti]]. Ďalších 12 ľudí bolo odsúdených na tresty odňatia slobody. Otto bol ešte Najvyšším súdom 2. februára 1951 uznaný vinným z trestných činov velezrady, vyzvedačstva a nedovoleného ozbrojovania. Až oveľa neskôr sa dozvedel, že [[10. február|10. februára]] [[1951]] mu bol prezidentskou amnestiou trest zmiernený na doživotné väzenie.&lt;ref name=&quot;Rozhovor s s pamätníkom&quot;&gt;[https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-04-2013.pdf Pamäť národa 4/2013, „Z novembrového prevratu vyšli víťazne komunisti.“ Rozhovor s bývalým politickým väzňom Martinom Hagarom, upn.gov.sk]&lt;/ref&gt; Avšak Lančarič bol popravený [[17. február|17. februára]] [[1951]].

Ďalší významný politický proces so špionážno-diplomatickým zameraním postihol v roku [[1951]] francúzsky generálny konzulát v Bratislave. [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] zahájila tzv. ''„[[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.|Akciu Monako]]“'' s cieľom odhaliť „protištátnu skupinu“ a skompromitovať francúzskych diplomatov v Bratislave. Začiatkom roka [[1951]] bolo vykonané rozsiahle zatýkanie a brutálne vyšetrovanie. Výsledkom bola konštrukcia 11-člennej skupiny ''„[[Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.|velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave]]“''. Neboli súdení zahraniční občania, iba slovenskí zamestnanci francúzskeho zastupiteľského úradu v Bratislave a ich spolupracovníci. Do čela skupiny bol postavený tajomník francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave Juraj Dlouhý a bývalý „veľkostatkár“ Vladimír Velecký. Obaja boli [[20. jún|20. júna]] [[1951]] senátom Štátneho súdu v Bratislave odsúdení na trest smrti. Ďalší štyria členovia skupiny dostali doživotie a piati dlhoročné tresty odňatia slobody.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|89}}

===Rok procesov 1957{{--}}1958===
V závere [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazdu KSSZ]] [[14. február|14.]]{{--}} [[26. február]]a [[1956]] šokoval [[Nikita Sergejevič Chruščov]] účastníkov [[25. február|25. februára]], na neverejnom rannom zasadnutí, prejavom ''„Kult osobnosti a jeho dôsledky“''. Nastalo obdobie „destalinizácie“, ktorého dôsledkom bolo [[maďarské povstanie]] v dňoch [[23. október]]{{--}}[[11. november]] [[1956]]. To paradoxne spôsobilo utuženie pomerov v Československu, kde [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] nechcela dopustiť podobné udalosti. Preto v ''„roku procesov“'' [[1957]]{{--}}[[1958]] došlo k novej vlne politických procesov. 

Proces s tzv. ''„[[Proces s Michalom Tušerom a spol.|bratislavskými trockistami Michal Tušera a spol.]]“'' v dňoch [[11. november|11.]]{{--}}[[14. december|14. decembra]] [[1957]] skončil odsúdením Michala Tušeru, Karola Terebessyho, Jozefa Ondruša, Jozefa Mičudíka a [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] na tresty odňatia slobody v celkovej výške 31 a pol roka. Po [[XX. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu|XX. zjazde KSSZ]] bol tento proces priestorom, kde si (česko)slovenské komunistické vedenie vybavovalo účty s nositeľmi kritických myšlienok z roku [[1956]], čo malo viesť k upevneniu komunistického režimu a zároveň k zastrašeniu reformne a ľavicovo orientovaných intelektuálov. Zaradením [[Anton Rašla|Antona Rašlu]] (odsúdeného v politickom procese v roku [[1954]] a medzitým prepusteného) do procesu chcel režim preukázať opodstatnenosť politických procesov v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]].&lt;ref name=&quot;trockisti&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boj proti trockizmu na Slovensku po roku 1956. Prípad Michal Tušera a spol. | url = https://www.upn.gov.sk/sk/kincok-branislav-boj-proti-trockizmu-na-slovensku-po-roku-1956-pripad-michal-tusera-a-spol/ | dátum prístupu = 2026-01-18 | priezvisko = Kinčok | meno = Branislav}}&lt;/ref&gt; 

{{Hlavný článok|Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958}}
V roku [[1958]] prebehli dva paralelné ''„[[procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958]]“'' ktoré boli vyvrcholením úsilia československého komunistického štátneho aparátu vysporiadať sa so zostávajúcimi bývalými podporovateľmi [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|Hlinkovej Slovenskej ľudovej strany]] a zdiskreditovať katolícku cirkev. Hoci obsahom procesov bolo potrestanie brutálnych zločinov a vrážd v [[Pamätník a pamätné miesto Slovenského národného povstania v Nemeckej|Nemeckej]], [[Masaker v Kremničke|Kremničke]] a [[Nemecké represálie v Krupine|Krupine]] na prelome rokov [[1944]] a [[1945]], na ktorých sa objektívne podieľali niektorí súdení členovia [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy]], procesy prebiehajúce paralelne v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] mali politické pozadie. Boli využité na propagandu proti cirkvi, mali vopred určenú stratégiu a tresty boli vopred stanovené byrom [[Ústredný výbor Komunistickej strany Slovenska|ÚV KSS]] a [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]]. Piati obžalovaní ([[Leo Bunta]], [[Ján Knápek]], [[Jozef Rojko]], [[Mikuláš Spišiak]] v bratislavskom procese a [[Ľudovít Laco]] v banskobystrickom) boli odsúdení na trest smrti.&lt;ref name=&quot;Sokolovic&quot;&gt;{{Citácia Harvard
|Rok=2010
|Priezvisko=Sokolovič
|Meno=Peter
|URL=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-03-2010.pdf
|Periodikum=Pamäť národa
|Ročník=VI.
|Číslo=3
|Kapitola=Proces s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy v roku 1958
|Vydavateľ=Ústav pamäti národa
|PriezviskoEditora=Klubert
|MenoEditora=Tomáš
|issn=1336-6297
}}&lt;/ref&gt;{{rp|39}} 
Poprava bola vykonaná [[14. júl|14. júla]] [[1958]] v [[Praha|Prahe]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3504-2|zväzok=I}}&lt;/ref&gt;{{rp| 136-143}}

==Revízie a rehabilitácie==

===1955{{--}}1960===
Po smrti [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]] a [[Klement Gottwald|Gottwalda]] sa očakávala amnestia pri príležitosti zvolenia [[Antonín Zápotocký|A. Zápotockého]] za prezidenta ČSR. Amnestia zo [[4. máj|4. mája]] [[1953]] sa však až na minimálne výnimky netýkala politickým väzňov. Československé komunistické vedenie sa od roku 1954 snažilo využiť zmenenú politickú situáciu na získanie kontroly nad hlavným strojcom nezákonností{{--}}[[Štátna bezpečnosť|Štátnou bezpečnosťou]]. V auguste [[1954]] zriadilo vyšetrovaciu komisiu, ktorá mala prešetriť sťažnosti na nezákonnosti pri vyšetrovaní a nesprávnu prípravu procesov s bývalými komunistami. Správa vyšetrovania potvrdila používanie nesprávnych vyšetrovacích metód a množstvo nezákonností pri príprave procesov. Vtedajšiemu vedeniu boli skutočnosti známe, nakoľko samo nezákonnosti organizovalo. Išlo o len o zbavenie sa spoluzodpovednosti za spáchané zločiny a prenesenie viny na [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]].&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|82}} 
{{Hlavný článok|Barákova komisia}}
Pod tlakom destalinizačných udalostí v Sovietskom zväze bola v januári [[1955]] zriadená aj prvá rehabilitačná komisia, ktorá mala „preskúmať a prekontrolovať niektoré súdne prípady od roku 1948 z hľadiska výšky trestu“. Pôsobila v rokoch [[1955]]{{--}}[[1957]] a na jej čele stál minister vnútra
[[Rudolf Barák]] (oficiálne ju tvorili Komisia „A“ a Komisia „C“). Sústreďovala sa výlučne na procesy s komunistickými funkcionármi a hľadala aj vinníkov týchto nezákonností, no nie medzi funkcionármi KSČ. Na základe jej zistení boli v roku [[1955]] zatknutí dvaja najvýznamnejší vyšetrovatelia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] – [[Bohumil Doubek]] a [[Vladimír Kohoutek]]. Za nezákonnosti pri vyšetrovaní boli v roku [[1957]] odsúdení na deväť, resp. sedem rokov odňatia slobody, no už po niekoľkých mesiacoch ich podmienečne prepustili. V komisii pôsobili ľudia v minulosti priamo zodpovední za politické procesy. Príkaz na začatie prešetrovania jednotlivých procesov dávalo len najvyššie stranícke vedenie a samotné prešetrovanie vykonávala len komisia. O nevine odsúdených rozhodovalo na návrh komisie vedenie KSČ a v prípade jej schválenia súd len formálne previedol revíziu procesu alebo bola odsúdenému udelená milosť. Činnosť komisie bola len ďalším pokračovaním nezákonností z predchádzajúceho obdobia. Z celkovo 16&amp;nbsp;000 zaregistrovaných žiadostí o nápravu nespravodlivých rozsudkov komisie preverili 6&amp;nbsp;978 a len 50 z nich označili za úplne neoprávnené. Vedenie [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] považovalo politické procesy za definitívne uzavreté.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|83}}

Amnestia prezidenta republiky [[Antonín Zápotocký|A. Zápotockého]] 10. výročia oslobodenia Československa z [[9. máj|9. mája]] [[1955]] odpúšťala celé tresty dočasného odňatia slobody, ktoré neprevyšovali dva a pri mladistvých tri roky a pri ostatných trestoch odpúšťala ich celú tretinu. Doživotné tresty zmierňovala na tresty dočasného odňatia slobody v dĺžke 20 rokov, vo výnimočných prípadoch na 25 rokov. Amnestia sa však nevzťahovala na trestné činy velezrady, sabotáže a vyzvedačstva.

Následkom udalostí protisovietskeho [[Maďarské povstanie|maďarského povstania]] v roku [[1956]] sa ďalšia amnestia [[1. december|1. decembra]] [[1957]]{{#tag:ref|Prezident republiky [[Antonín Zápotocký|A. Zápotocký]] [[13. november|13. novembra]] [[1957]] skonal. O šesť dní neskôr do prezidentského kresla zvolili prvého tajomníka ÚV KSČ
[[Antonín Novotný|A. Novotného]] a amnestia [[1. december|1. decembra]] [[1957]] bola vyhlásená pri príležitosti jeho zvolenia.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|83}}|group=pozn.}} vzťahovala v prevažnej miere iba na delikty kriminálnej povahy.

Na prelome rokov [[1959]]/[[1960]] vedenie KSČ pod dojmom stabilizácie režimu v Československu pristúpilo ku kroku voči odporcom režimu. Amnestia k 15. výročiu oslobodenia ČSR Sovietskou armádou v dňoch [[10. máj|10.]]{{--}}[[12. máj|12. mája]] [[1960]] sa prvýkrát týkala aj protištátnych trestných činov. Odpúšťali sa zvyšky trestov pod podmienkou, že dotyční sa do 10 rokov od vyhlásenia amnestie nedopustia úmyselného trestného činu, odpúšťali sa vedľajšie tresty straty čestných občianskych práv a rôzne peňažné tresty. Trest prepadnutia majetku v platnosti naďalej zostával. Amnestia sa nevzťahovala na osoby, ktoré vykonávali nebezpečnú protikomunistickú činnosť, dopustili sa vojenskej zrady, osoby odsúdené [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučným súdnictvom]] (ak ich čin spôsobil smrť), recidivistov atď. Prepustených na slobodu bolo 5&amp;nbsp;601 politických väzňov, 64 % z celkového počtu 8&amp;nbsp;708 politických väzňov. Na Slovensku sa amnestia týkala 1&amp;nbsp;315 osôb, z toho 730 bolo odsúdených za protištátnu činnosť. Aj po prepustení sa však tieto osoby naďalej považovali za podmienečne prepustených páchateľov trestnej činnosti.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|83}}

===1962{{--}}1971===
XXII. zjazd [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] odhalil ďalšie Stalinove zločiny{{#tag:ref|XXII. zjazd [[Komunistická strana Sovietskeho zväzu|KSSZ]] konajúci sa [[17. október|17.]] až [[31. október|31. októbra]] [[1961]] schválil odstránenie [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinovho]] tela z [[Mauzóleum Vladimira Iľjiča Lenina|Leninovho mauzólea]] a vrátenie pôvodných mien viacerým mestám pomenovaných po komunistických vodcoch. [[Volgograd|Stalingrad]] bol premenovaný koncom roka [[1961]] na [[Volgograd]].|group=pozn.}} a v [[Sovietsky zväz|Sovietskom zväze]] a následne aj v jeho satelitoch začala druhá etapa destalinizácie. Sovieti stanovili požiadavku dôslednej rehabilitácie členov [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] odsúdených vo vykonštruovaných politických procesoch v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]]. 
V auguste [[1962]] [[Antonín Novotný|A. Novotný]] preto predložil návrh na ''„prešetrenie najdôležitejších politických procesov proti osobám, ktoré zastávali významné politické funkcie“''. Z pôvodného návrhu boli nekomunistické obete opäť vylúčené.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|86}}

{{Hlavný článok|Kolderova komisia}}
Bola zriadená rehabilitačná tzv. „[[Kolderova komisia|Kolderova“ komisia]] na čele s tajomníkom [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] Drahomírom Kolderom. Jej členovia boli mladší funkcionári, ktorí sa už na politických procesoch sami nepodieľali a preto [[Kolderova komisia]], na rozdiel od [[Barákova komisia|Barákovej komisie]], hľadala vinníkov nezákonností nielen medzi príslušníkmi [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]], ale aj medzi najvyššími funkcionármi [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], pričom hodnotila ja zodpovednosť ešte žijúcich funkcionárov: [[Karol Bacílek|K. Bacílka]], [[Rudolf Barák|R. Baráka]], [[Antonín Čepička|A. Čepičku]], [[Viliam Široký|V. Širokého]]. Záverečnú správu činnosti Kolderovej komisie schválilo komunistické vedenie začiatkom apríla [[1963]].&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|86}} 

{{Hlavný článok|Barnabitská komisia}}
Napriek výraznému posunu oproti výsledkom [[Barákova komisia|Barákovej komisie]] s výsledkami nesúhlasili jednak nekomunisti (ktorí boli vylúčení), no aj samotní rehabilitovaní komunisti. Slovenskí „[[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku|buržoázni nacionalisti]]“ nesúhlasili s tým, že vykonštruované obvinenie z [[buržoázny nacionalizmus|buržoázneho nacionalizmu]] v ich prípade ostalo platné. Vedenie KSČ pod enormným politickým tlakom zo Slovenska v júni [[1963]] zriadilo novú komisiu – tzv. [[Barnabitská komisia|barnabitskú]]. Tá v decembri [[1963]] v záverečnej správe konštatovali neoprávnenosť obvinení proti slovenským komunistickým funkcionárom. Návrat do straníckych funkcií však neumožnili.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|87}}

V polovici 60. rokov došlo k ďalšiemu hromadnému prepusteniu politických väzňov z komunistických väzníc. Tí, na ktorých sa nevzťahovala amnestia z roku 1960, boli väčšinou prepustení na slobodu v rámci Amnestiou prezidenta republiky [[Antonín Novotný|A. Novotného]] z [[9. máj|9. mája]] [[1965]] bola prepustená väčšina zostávajúcich politických väzňov.

Nástupom tzv. [[Pražská jar|pražskej jari]] sa objavila požiadavka dôslednej rehabilitácie obetí politických procesov a informácie o proecsoch, ako aj kritika ich vykonávateľov sa objavili v tlači. Zodpovední sa ocitli pod tlakom verejnosti.{{#tag:ref|Po začiatku obrodného procesu [[Pražská jar|Pražskej jari]] v roku [[1968]] dostal na starosť agendu rehabilitácií neoprávnene odsúdených v 50. rokoch aj sudca [[Jozef Brešťanský]], hoci sa vtedy na procesoch sám podieľal. [[28. marec|28. marca]] [[1968]] publikoval slovenský denník [[Smena (denník)|Smena]] skutočnosti o činnosti [[Jozef Brešťanský|Jozefa Brešťanského]] v 50. rokoch, konkrétne o vykonštruovanom procese v bratislavskom závode Juraja Dimitrova z roku 1955, teda o jeho konflikte záujmov v rámci justície.&lt;ref name=&quot;Smena&quot;&gt;{{Citácia Harvard|Titul=Jeden sudca a jedno interview v Práci|Rok=|Priezvisko=Hoffmannová Novomeská|Meno=Oľga|Dátum=28. marec 1968|Noviny=Smena|Ročník=XX.|Číslo=87|Strana=3}}&lt;/ref&gt; V ten istý deň bol [[Jozef Brešťanský|Brešťanský]] nahlásený ako nezvestný. [[2. apríl|2. apríla]] [[1968]] bol nájdený obesený v lese pri obci [[Řehenice]] pri Prahe. Pri vyšetrovaní jeho smrti bolo pracované s možnosťami jeho zmiznutia ako únos, vražda či samovražda. Jeho smrť bola po vyšetrovaní uzavretá ako samovražda.&lt;ref name=&quot;CT&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poslední rozsudek | url = https://www.ceskatelevize.cz/porady/129635-posledni-rozsudek/ | dátum prístupu = 2025-12-25 | vydavateľ = Česká televize}}&lt;/ref&gt;|group=pozn.}}. V apríli [[1968]] sa dostala do [[Akčný program KSČ|Akčného programu KSČ]] a rehabilitácia mala prvýkrát vzťahovať aj na nekomunistov (komunisti boli už až na výnimky rehabilitovaní). V júni [[1968]] [[Národné zhromaždenie (Česko-Slovensko, 1948 – 1968)|Národné zhromaždenie]] v Prahe prijalo zákon č. 82/1968 Zb. o súdnej rehabilitácii. O rehabilitáciách už nerozhodovali účelovo zriadené komisie, ale nezávislé justičné orgány a vplyv [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] na ich priebeh sa výrazne obmedzil. Rehabilitácie sa uskutočňovali len na návrh prokurátora alebo oprávnenej osoby. V apríli [[1968]] vznikla tzv. „[[Pillerova komisia]]“, ktorá mala vyvodiť zodpovednosť za osem politických procesov s komunistickými funkcionármi v rokoch [[1952]]{{--}}[[1954]]. Priebeh súdnych rehabilitácií spočiatku nenarušila ani [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázia vojsk Varšavskej zmluvy do Československa]] v auguste [[1968]]. Do augusta 1969 bolo na Slovensku evidovaných 4&amp;nbsp;120 návrhov na preskúmanie súdnych konaní.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|88}}

Rehabilitačný proces ustal paradoxne potom, ako na poste prvého tajomníka [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] [[Alexander Dubček|Alexandra Dubčeka]] vystriedal vo funkcii [[Gustáv Husák|G. Husák]], hoci sám bývalý politický väzeň paradoxne zhostil úlohy potlačiť demokratizačný proces v Československu. V rámci [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] bola rehabilitáciu odmietaná ako presadzovanie liberalizmu v československých podmienkach. Prijatie novely zákona o súdnej rehabilitácii č. 70/1970 Zb. rehabilitácie efektívne ustali. Na Slovensku v tom čase 424 úplne rehabilitovaných osôb. Naopak, mnohí rehabilitovaní boli neskôr opakovane odsúdení a donútení vrátiť odškodnenia. Záverečná správa [[Pillerova komisia|Pillerovej komisie]] nebola nikdy predložená [[Ústredný výbor Komunistickej strany Česko-Slovenska|ÚV KSČ]] a v podstate zmizla v archívnych trezoroch.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|89}}
 
V roku [[1971]] bola vytvorená posledná stranícka komisia, na ktorej čele stál člen [[Predsedníctvo ÚV KSČ|Predsedníctva ÚV KSČ]] [[Josef Kempný]]. Tá tvrdo odmietla závery [[Pillerova komisia|Pillerovej komisie]] a v podstate sa vrátila k výsledkom [[Kolderova komisia|Kolderovej komisie]]. Tým boli ukončené rehabilitačné snahy komunistického režimu v Československu.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|89}}

===Po roku 1989===
K dôslednej rehabilitácii nespravodlivo stíhaných a odsúdených osôb v rokoch [[1948]]{{--}}[[1989]] došlo až po [[Nežná revolúcia|páde komunistického režimu]] v Československu v novembri [[1989]]. [[Federálne zhromaždenie (Česko-Slovensko)|Federálne zhromaždenie]] [[Česko-slovenská federatívna republika|Česko-slovenskej federatívnej republiky]] v apríli [[1990]] schválilo  zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, ktorý bol neskôr ešte dvakrát novelizovaný. Zákon stanovil okruh trestných činov piatich zákonných noriem (zákony č. 50/1923 Zb., č. 231/1948 Zb., č. 86/1950 Zb., č. 140/1961 Zb. a č. 150/1969 Zb.), u ktorých sa priamo rušili predchádzajúce súdne rozhodnutia. Tým sa zákon o súdnej rehabilitácii z roku [[1990]] odlišoval od zákona z roku [[1968]]. Ten pokladal zákony, ktoré platili v období procesov, za legitímne a procesy považoval za nezákonnosti voči vtedy platnému právnemu poriadku. Do októbra [[1992]] na Slovensku civilné súdy rehabilitovali 62&amp;nbsp;222 osôb, z toho 22&amp;nbsp;833 odsúdených v rokoch [[1948]]{{--}}[[1954]].&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|89}}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Proces s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku]]
* [[Barákova komisia]]
* [[Kolderova komisia]]
* [[Barnabitská komisia]]
* [[Pillerova komisia]]
* [[Karol Bedrna]]
* [[Anton Rašla]]
* [[Viliam Žingor]]
* [[Zoznam osôb popravených z politických dôvodov v komunistickom Československu]]

== Iné projekty ==
{{projekt|s=Kategória:Politické procesy na Slovensku}}

{{Komunistická strana Československa}}

[[Kategória:Dejiny Česko-Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]</text>
      <sha1>bsojev9qf115avmmix2mxsukjk2j7g5</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tyresö FF (ženy)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>743484</id>
    <revision>
      <id>8189931</id>
      <parentid>8155263</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:52:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <origin>8189931</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="27726" sha1="bx003jrahayf83u8bvuq8nl0r338v5v" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  =  Tyresö FF (ženy)
| obrázok     =  [[File:Tyreso squad photo 2013.jpg|thumb|250px]]
| logo        = 
| celýnázov   =  Tyresö Fotbollsförening
| prezývka    =  
| založený    = 1971
| rozpustený  = 
| štadión     = [[Trollbäckens BP]]&lt;br /&gt;[[Tyresö]] &lt;br /&gt; [[Švédsko]]
| kapacita    = 2,700
| majiteľ     = 
| predseda    = {{SWE}} Hans Lindberg
| tréner      = Tony Gustavsson
| liga        = [[Division 1(Swedish women's football)|Division 1]]
| sezóna      = 2024
| pozícia     = Mellersta, (9 miesto) zo 14
| vzor_lp1    =_tyresoFF13h
| vzor_t1     =_tyresoFF13h
| vzor_pp1    =_tyresoFF13h
| vzor_tr1    =_tyresoFF13h
| vzor_po1    = _color_3_stripes_yellow
| ľavéplece1  = FFE000
| telo1       = FFE000
| pravéplece1 = FFE000
| trenírky1   = FFE000
| ponožky1    = FFE000
| vzor_lp2    =_goldborder
| vzor_t2     =
| vzor_pp2    =_goldborder
| vzor_tr2    =_tyresoFF13h
| vzor_po2    = _color_3_stripes_yellow
| ľavéplece2  =FF0000
| telo2       =FF0000
| pravéplece2 =FF0000
| trenírky2   =FF0000
| ponožky2    =FF0000
}}

'''Tyresö Fotbollförening''' bol švédsky futbalový klub so sídlom v [[Tyresö]].&lt;ref&gt;[https://ffschweden.wordpress.com/ Tyresö: Bezprostredné dôsledky]&lt;/ref&gt;  Klub je známy najmä svojím ženským tímom, ktorý niekoľko sezón pôsobil v najvyššej švédskej súťaži [[Damallsvenskan]]. Mužský tím odohral dve sezóny v druhej najvyššej lige.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Tyresö Football AB opúšťa švédsky ženský tím |url=http://www.tyresoff.se/web/article.asp?artID=822 |dátum prístupu=2026-01-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140608223124/http://www.tyresoff.se/web/article.asp?artID=822 |dátum archivácie=2014-06-08 }}&lt;/ref&gt;

Klub bol založený v roku 1971 a preslávil sa predovšetkým ženským tímom, ktorý pôsobil v [[Damallsvenskan]] v rokoch 1993 – 1996, v roku 1999 a následne v období 2010 – 2014. V sezóne [[2012 Damallsvenskan|2012]] získal titul majstra Švédska. Medzi najvýznamnejšie hráčky, ktoré za klub nastúpili, patrili držiteľka rekordu v počte reprezentačných štartov [[Kristine Lilly]], spoludržiteľka ocenenia [[Bojovníci storočia podľa FIFA]] [[Michelle Akers]] a šesťnásobná víťazka ankety [[Svetový bojovník roka FIFA]] [[Marta (futbalistka)|Marta]].

Tyresö FF sú pridružené k [[Stockholms Fotbollförbund]].&lt;ref&gt;{{cite web |url= https://svenskfotboll.se/svensk-fotboll/om-svff/distrikten/?flid=26842 |title= Kontaktné informácie a súťaže - Tyresö FF - Svenskfotboll.se |access-date= 14 October 2010 |archive-date= 15 July 2012 |archive-url= https://archive.today/20120715052339/http://svenskfotboll.se/svensk-fotboll/om-svff/distrikten/?flid=26842 |url-status= live }}&lt;/ref&gt;

V rokoch 2011 a 2012 skončil klub vo Švédskom pohári na druhom mieste. V sezóne 2012 získal Tyresö historicky prvý titul v Damallsvenskan. V roku 2014 sa klub prebojoval do finále Ligy majstrov žien UEFA, avšak v tom istom roku sa dostal do vážnych finančných problémov, keď materská spoločnosť Tyresö Fotboll AB 24. júna 2014 vyhlásila bankrot. Tím bol následne odhlásený zo sezóny Ligy majstrov žien UEFA 2014 – 2015 a jeho miesto zaujal [[Linköpings FC]]. Počas sezóny 2014 klub odstúpil aj zo súťaže Damallsvenskan, čím automaticky zostúpil do [[Švédska ženská futbalová divízia 2|Divízie 2]].

V roku 2017 sa ženský tím opäť prihlásil do súťaží a začal pôsobiť v tretej najvyššej lige Division 1, kde sa v nasledujúcich sezónach pohyboval v strede tabuľky.

Klub má aj [[Tyresö FF (muži)|pridružený mužský tím]], ktorý pôsobí v nižších súťažiach.

==História==

===21. storočie===
V roku 2005 mladý tím z Tyresö zostúpil do [[Švédskej ženskej futbalovej divízie 3|Divizie 3]], regionalizovanej štvrtej úrovne švédskeho ženského futbalu. Na jeseň sa [[Hans Löfgren]] pripojil k predstavenstvu klubu ako futbalový manažér a predsedal rýchlemu vzostupu v divíziách. Po dvoch po sebe nasledujúcich postupoch v rokoch 2006 a 2007 nasledoval rok konsolidácie v roku 2008, klub skončil na šiestom mieste v [[Švédskej ženskej futbalovej divízii 1|Divizie 1]]. 

Postup späť do Damallsvenskanu bol v roku 2009. Prilákaním siete sponzorov Löfgren financoval čoraz ambicióznejší nákup nových hráčok každú sezónu. Keď sa Tyresö v roku 2010 vrátil do najvyššej súťaže, jedinou hráčkou, ktorá zostala z tímu pôsobiaceho v tretej lige v roku 2005, bola [[Jennifer Egelryd]].&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/kompisgang-blev-proffs-med-guldvittring/|title=Skupina priateľov sa stala profesionálmi so zlatou medailou|newspaper=Dagens Nyheter|date=15 October 2011|access-date=1 May 2014|language=sv|first=Malin|last=Fransson|archive-date=24 September 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150924161639/http://www.dn.se/sport/fotboll/kompisgang-blev-proffs-med-guldvittring/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

Po dvoch štvrtých miestach v sezónach 2010 a 2011 získal Tyresö titul Damallsvenskan v poslednom kole sezóny [[2012 Damallsvenskan|2012]] po víťazstve 1 : 0 nad rivalom [[FC Rosengård|LdB FC Malmö]].&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-vann-sm-guld-efter-dramatik/|title=Tyresö získal zlato zo švédskeho šampionátu po dráme|newspaper=Dagens Nyheter|date=3 November 2012|access-date=29 August 2013|language=sv|first=Johannes|last=Cleris|archive-date=24 September 2015|archive-url=https://web.archive.org/web/20150924162154/http://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-vann-sm-guld-efter-dramatik/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

Takto sa prvýkrát kvalifikovali do [[Ligy majstrov žien UEFA]]. Löfgren sa koncom roka 2011 stiahol z každodennej činnosti v klube po odsúdení za kupovanie sexu. Vo Švédsku je kupovanie sexu nezákonné, ale nie jeho predaj.&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://www.aftonbladet.se/sportbladet/fotboll/sverige/damallsvenskan/article14670779.ab|title=Vodca Tyresö odsúdený za nákup sexuálnych služieb|práca=[[Aftonbladet]]|date=13 April 2012|access-date=1 May 2014|language=sv|first=Kristoffer|last=Bergström}}&lt;/ref&gt;

===Insolvencia (2014)===
Klub v roku 2014 čelil vážnym finančným problémom, napriek čomu dosiahol významný športový úspech. Tím sa prebojoval do [[finále Ligy majstrov žien UEFA 2014|finále]] [[Ligy majstrov žien UEFA 2013–14]].&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://www.aftonbladet.se/sportbladet/fotboll/sverige/damallsvenskan/article19032845.ab |title=Tyresö čelí bankrotu |work=[[Sportbladet]] |last=Bratell |first=Sara |language=sv |date=10 June 2014 |access-date=11 June 2014 |archive-date=10 June 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140610190922/http://www.aftonbladet.se/sportbladet/fotboll/sverige/damallsvenskan/article19032845.ab |url-status=live }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Cite web |url=https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/0214-0e158410227b-e6bd5387803c-1000--press-delivers-as-tyreso-clinch-final-berth/ |title=Archivovaná kópia|access-date=27 April 2014 |archive-date=29 April 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140429023035/http://www.uefa.com/womenschampionsleague/season=2014/matches/round=2000497/match=2014106/postmatch/report/index.html |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

V marci 2014 sa objavili správy, že Tyresö Fotboll AB, materská akciová spoločnosť ženského klubu, mala daňové nedoplatky a bola na pokraji bankrotu. Predseda klubu Hans Lindberg tento deficit pripísal strate sponzorov a nákladom na výstavbu novej tribúny na štadióne Tyresövallen. Klub požiadal miestny úrad o jednorazový grant vo výške 2,7 milióna švédskych korún na pokračovanie činnosti, no žiadosť bola jednomyseľne zamietnutá. &lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.expressen.se/sport/fotboll/damallsvenskan/tyreso-ffs-stjarnlag-riskerar-ga-i-konkurs/|title=Hviezdnemu tímu Tyresö FF hrozí bankrot|date=3 March 2014|work=Expressen|access-date=28 April 2014|language=sv|archive-date=8 May 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140508131527/http://www.expressen.se/sport/fotboll/damallsvenskan/tyreso-ffs-stjarnlag-riskerar-ga-i-konkurs/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

Namiesto toho bol vypracovaný plán reštrukturalizácie dlhu, ktorý zahŕňal projekt pomoci navrhnutý v spolupráci s nemenovaným africkým štátom.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-tiger-om-afrika-projektet/|title=Tyresö mlčí o projekte Afrika|date=23 March 2014|work=Dagens Nyheter|access-date=28 April 2014|language=sv|archive-date=28 April 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140428092437/http://www.dn.se/sport/fotboll/tyreso-tiger-om-afrika-projektet/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

Koncom marca 2014 okresný súd v [[Nacka]] rozhodol, že Tyresö Fotboll AB môže pokračovať v reštrukturalizačnom pláne. [[Švédsky daňový úrad]] pôvodne plánoval proces zablokovať a prinútiť klub ukončiť činnosť, po získaní podrobnejších informácií o splátkovom kalendári však svoj postoj prehodnotil.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://sverigesradio.se/sida/artikel.aspx?programid=2054&amp;artikel=5815550|title=Tyresö FF bude pokračovať v reštrukturalizácii dlhu|date=20 March 2014|work=[[Sveriges Radio]]|access-date=28 April 2014|first=Richard|last=Farley}}&lt;/ref&gt;

Keďže [[švédska vláda]] garantuje mzdy zamestnancov skrachovaných spoločností až do výšky 176 000 SEK, platy hráčok boli vyplatené. Klub však zostal v stave [[správy (britský futbal)|správy]], čo znamenalo, že prípadné príjmy z Ligy majstrov žien UEFA by boli prednostne použité na uspokojenie pohľadávok vlády a daňového úradu. Zároveň to znamenalo, že sľúbené zmluvné bonusy hráčkam nebudú vyplatené.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www.damfotboll.com/nyheter/2014/04/tyreso-spelar-for-skatteverket|title=Tyresö hrá za Švédsky daňový úrad|date=24 April 2014|work=Damfotboll.com|access-date=28 April 2014|first=Thorsten|last=Frennstedt|language=sv}}&lt;/ref&gt;

Postupne sa ukázalo, že nákladne zostavený tím sa rozpadne. V apríli 2014 klub oznámil, že popredné hráčky [[Marta (futbalistka)|Marta]], [[Caroline Seger]] a [[Verónica Boquete]] opustia klub po skončení svojich zmlúv v júni 2014. Okrem nich mali po skončení kampane Tyresö v Lige majstrov žien UEFA odísť aj tri americké hráčky, ktoré sa už zaviazali k návratu do [[Národná ženská futbalová liga|Národnej ženskej futbalovej ligy]] (NWSL).&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.dn.se/sport/fotboll/marta-lamnar-tyreso/|title=Marta odchádza z Tyresö|date=8 April 2014|work=Dagens Nyheter|access-date=28 April 2014|first=Lisa|last=Edwinsson|language=sv|archive-date=13 April 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140413234758/http://www.dn.se/sport/fotboll/marta-lamnar-tyreso/|url-status=live}}&lt;/ref&gt; 

[[File:Marta Vieira da Silva 2013.jpg|thumb|right|150px|[[Marta Vieira da Silva|Marta]]]]

Koncom apríla manažér [[Birmingham City L.F.C.|Birmingham City Ladies]] [[David Parker (futbalový manažér)|David Parker]] označil Tyresö FF za ženský „[[galácticos]]“, krátko predtým, ako jeho tím podľahol Tyresö v semifinále Ligy majstrov žien UEFA 0:3.&lt;ref&gt;{{cite news|url=http://www1.skysports.com/watch/tv-shows/sportswomen/news/9280703/womens-football-birmingham-ladies-braced-for-biggest-test|title=Ženský futbal: Birmingham Ladies sa pripravuje na najväčšiu skúšku|date=24 April 2014|work=Sky Sports|access-date=28 April 2014}}&lt;/ref&gt;

Začiatkom júna 2014 dosiahol dlh Tyresö Fotboll AB takmer 10 miliónov švédskych korún. Klub požiadal o pokračovanie reštrukturalizácie dlhu, no 10. júna 2014 bola žiadosť zamietnutá. Tím sa následne odhlásil zo sezóny Ligy majstrov žien UEFA 2014–15, pričom jeho miesto zaujal tretí tím [[Linköpings FC]] zo sezóny [[2013 Damallsvenskan]].&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://svenskfotboll.se/cuper-och-serier/arkiv/cuper-serier/2014/06/linkoping-far-europaplats/ |title=Linköping získava miesto v Európe|publisher=Swedish Football Association|language=sv |date=10 June 2014 |access-date=11 June 2014 |archive-date=1 July 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140701025529/http://svenskfotboll.se/cuper-och-serier/arkiv/cuper-serier/2014/06/linkoping-far-europaplats/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

Po odohraní ôsmich zápasov v [[2014 Damallsvenskan]] sa tím 5. júna 2014 pre nedostatok hráčok odhlásil zo súťaže, čo podľa pravidiel znamenalo zostup do štvrtej ligy, [[2. švédska ženská futbalová divízia|2. divízie]]. Všetky dosiahnuté výsledky klubu boli anulované a odstránené z tabuľky.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://svenskfotboll.se/damallsvenskan/arkiv/damallsvenskan/2014/06/tyreso-drar-sig-ur-damallsvenskan/ |title=Tyresö sa sťahuje z Damallsvenskanu |language=sv |publisher=Swedish Football Association |date=5 June 2014 |access-date=11 June 2014 |archive-date=23 March 2016 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160323235352/http://svenskfotboll.se/damallsvenskan/arkiv/damallsvenskan/2014/06/tyreso-drar-sig-ur-damallsvenskan/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

===1. divízia (2017—)===
Tyresö FF súťaží v 1. divízii tretej úrovne od roku 2017.

== Úspechy ==
=== Medzinárodné ===
* '''[[Liga majstrov žien UEFA]]:'''
** ''Finalista (1): 2013/14''

=== Domáce ===
* '''[[Damallsvenskan]] (1. úroveň):'''
** ''Šampión (1): 2012''
** ''Druhé miesto (1): 2013''

* '''[[Elitettan|1.Divízia]] (2. úroveň):'''
** ''Šampión (3): 1992, 1998, 2009''

* '''[[Švédsky pohár žien|Švédsky pohár]]:'''
** ''Finalista (2): 2011, 2012''

* '''[[Švédsky superpohár žien|Švédsky superpohár]]:'''
** ''Finalista (1): 2013''

==Prehľád sezón==

{|  class=&quot;wikitable&quot;
|- style=&quot;background:#f0f6fa;&quot;
!'''Sezóna'''
!'''Úroveň'''
!'''Divízia'''
!'''Sekcia'''
!'''Pozícia'''
!'''Pohyby'''
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1993
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''8'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1994
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''6'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1995
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''9'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1996
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''11'''
|| Zostup
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||1997
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Mellersta
|style=&quot;background:#87CEFA;&quot;|
|| 
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||1998
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Mellersta
|| '''1'''
|| Postup
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||1999
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''10'''
|| Zostup
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||2000
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Norra
|| '''10'''
|| Zostup
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2001
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''4'''
| style=&quot;background:#7d7;&quot;|
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2002
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''2'''
| style=&quot;background:#7d7;&quot;|
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2003
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''2'''
| style=&quot;background:#7d7;&quot;|
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2004
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''4'''
| style=&quot;background:#7d7;&quot;|
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2005
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''9'''
||Zostup
|- style=&quot;background:#FF7F00;&quot;
||2006
||Úroveň 4
||'''Divízia 3'''
|| Stockholm B
||'''1'''
|| Postup
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2007
||Úroveň 3
||'''Divízia 2'''
||Östra Svealand
||'''1'''
||Baráž o postup&amp;nbsp;– Postup
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||2008
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Norrettan
|| '''6'''
|| 
|- style=&quot;background:#87CEFA;&quot;
||2009
||Úroveň 2
||'''Divízia 1'''
||Norrettan
|| '''1'''
|| Postup
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||2010
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''4'''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||[[2012 Damallsvenskan|2011]]
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''4'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||[[2012 Damallsvenskan|2012]]
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''1'''
|| Víťaz
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||[[2013 Damallsvenskan|2013]]
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||'''2'''
|| 
|- style=&quot;background:#ff0;&quot;
||[[2014 Damallsvenskan|2014]]
||Úroveň 1
||'''  [[Damallsvenskan]] '''
| style=&quot;background:#ff0;&quot;|
||—
|| Odstúpil uprostred sezóny &lt;br /&gt; Zostup podľa predpisov
|- style=&quot;background:#FF7F00;&quot;
||2015
||Úroveň 4
||'''Divízia 2'''
||
||'''5'''
||
|- style=&quot;background:#FF7F00;&quot;
||2016
||Úroveň 4
||'''Divízia 2'''
||
||'''1'''
||
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2017
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''5'''
||&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://fogis.se/information/?scr=table&amp;ftid=66959|title=Tabell och resultat – Div 1 Södra Svealand, damer — fogis.se|access-date=17 October 2018|archive-date=17 October 2018|archive-url=https://web.archive.org/web/20181017163158/https://fogis.se/information/?scr=table&amp;ftid=66959|url-status=live}}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2018
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''3'''
||&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-damer/72126/ |title=Div 1 Södra Svealand, damer |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv}}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2019
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''4'''
||&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-damer/77237/ |title=Div 1 Södra Svealand, dam 2019 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv |archive-date=25 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230425210608/https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-damer/77237/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2020
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''2'''
||&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2020/82134/|title=Div 1 Södra Svealand, dam 2020 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv}}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2021
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''4'''
||&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2021/87415/ |title=Div 1 Södra Svealand, dam 2021 |publisher=Swedish Football Association|access-date=25 April 2023 |language=sv |archive-date=7 June 2022 |archive-url=https://web.archive.org/web/20220607134920/https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2021/87415/ |url-status=dead }}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2022
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Södra Svealand
||'''3'''
||&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-sodra-svealand-dam-2022/96577/|title=Div 1 Södra Svealand, dam 2022 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv}}&lt;/ref&gt;
|- style=&quot;background:#7d7;&quot;
||2023
||Úroveň 3
||'''Divízia 1'''
||Mellersta
||
||&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-mellersta-dam-2023/101537/ |title=Div 1 Mellersta, dam 2023 |publisher=Swedish Football Association |access-date=25 April 2023 |language=sv |archive-date=20 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230420212855/https://www.svenskfotboll.se/serier-cuper/tabell-och-resultat/div-1-mellersta-dam-2023/101537/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;
|}
&lt;ref&gt;{{cite web|url= http://www.everysport.com/sport/fotboll/team/tyresoe-ff/9637#competition38968|title= Tyresö FF - Futbal - everysport.com|access-date= 14 October 2010|archive-date= 19 July 2011|archive-url= https://web.archive.org/web/20110719081933/http://www.everysport.com/sport/fotboll/team/tyresoe-ff/9637#competition38968|url-status= live}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;svff-d1&quot;&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |title=Tyresö FF |access-date=25 April 2023 |publisher=Swedish Football Association |language=sv |archive-date=25 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230425210606/https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;

==Štadión==
[[File:Tyreso FF fanatics.jpg|thumb|right|Priaznivci Tyresö FF, október 2011]]
Tyresö momentálne hráva svoje domáce zápasy na futbalovom štadióne [[Tyresövallen]] v meste Tyresö vo Švédsku. Štadión má kapacitu 2 700 divákov. Disponuje umelým trávnikom s rozmermi 105 × 65 metrov, ozvučením a svetelnou tabuľou s herným časom.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Tyresövallen|url=http://www.tyreso.se/Se-och-gora/idrottmotion/Tyresovallen/|publisher=Tyresö municipality|access-date=21 September 2013|archive-date=25 September 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130925111802/http://www.tyreso.se/Se-och-gora/idrottmotion/Tyresovallen/|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

==Vysielanie==
Zápasy Tyresö FF sa vo Švédsku vysielajú na televíznej stanici TV4 Sport. Stretnutia sú zároveň dostupné aj v živom vysielaní na oficiálnej webovej stránke TV4 Sport.&lt;ref&gt;{{cite web|title=Damallsvenskan|url=http://www.tv4.se/damallsvenskan|publisher=TV 4 Sport|access-date=21 September 2013|archive-date=26 September 2013|archive-url=https://web.archive.org/web/20130926033920/http://www.tv4.se/damallsvenskan|url-status=live}}&lt;/ref&gt;

==Rekord v Lige majstrov žien UEFA==
''Všetky výsledky (vonku, doma a celkom) uvádzajú Tyresö FF gólový počet na prvom mieste.''
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Sezóna
! Kolo
! Súper
! Vonku
! Doma
! Celkom
|-
| rowspan=&quot;5&quot;| [[Liga majstrov žien UEFA 2013/2014|2013–14]]
| Kolo 32
| {{flagicon|FRA}} [[Paris Saint-Germain Féminines|Paris Saint-Germain]]
|  style=&quot;background:#ffd; text-align:center;&quot;| 0–0
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt;
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| '''2–1'''
|-
| Osemfinále
| {{flagicon|DEN}} [[Fortuna Hjørring]]
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt;
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 4–0
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| '''6–1'''
|-
| Štvrťfinále
| {{flagicon|AUT}} [[SV Neulengbach|Neulengbach]]
|  style=&quot;background:#ffd; text-align:center;&quot;| 0–0
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 8–1 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt;
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| '''8–1'''
|-
| Semifinále
| {{flagicon|ENG}} [[Birmingham City L.F.C.|Birmingham City]]
|  style=&quot;background:#ffd; text-align:center;&quot;| 0–0 &lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt;
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| 3–0
|  style=&quot;background:#dfd; text-align:center;&quot;| '''3–0'''
|-
| style=&quot;background:#b0a9a9;&quot;| Finále
| style=&quot;background:#b0a9a9;&quot;| {{flagicon|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| colspan=&quot;3&quot; style=&quot;background:#b0a9a9; text-align:center;&quot;| '''3–4''' ({{flagicon|POR}} [[Lisabon]])
|}
&lt;sup&gt;a&lt;/sup&gt; First leg.

[[File:Caroline Seger Tyreso FF June 2013.jpg|thumb|right|upright|Caroline Seger, Jún 2013]]
[[File:Christen Press Årets Skyttedrottning (51953772).jpeg|thumb|right|150px|[[Christen Press]] so Zlatou kopačkou ako najlepšia strelkyňa v roku 2013]]

==Aktuálny tím==

K 9 Máju 2024. &lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |title=Tyresö FF |language=sv |access-date=25 April 2023 |archive-date=25 April 2023 |archive-url=https://web.archive.org/web/20230425210606/https://www.svenskfotboll.se/lagsida/tyreso-ff/25927/ |url-status=live }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;tf-roster&quot;&gt;{{cite web |url=https://www.tyresofotboll.se/grupp/?ID=283782 |title=vojská|trans-title=Squad |access-date=25 April 2023 |language=sv}}&lt;/ref&gt;

'''Súčasná zostava:'''
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=09. 05. 2024}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Karolina Sundberg]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Ella Bergström]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Josefine Lindberg]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Alice Bengtzon Schéele]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Clara Schefte]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Filippa Pettersson]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Elsa Bengtsson]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Klara Grahn]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Victoria Isaksson]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Elsa Bromé]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Sophie Andersson]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Fialisa Söderberg]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Meja Frimmel]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Liv Borgman]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Martina Ehnberg]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Leila Baiche]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Švédsko|poz=B|meno=[[Jennifer Bakai]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=O|meno=[[Emilia Irle]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Valentina Wallin]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Elin Bragnum]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Z|meno=[[Emma Åström]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Bosna a Hercegovina|poz=Ú|meno=[[Nina Garibija]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Sofia Svensson]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}

==Bývalí hráči==
{| style=&quot;width: 90%;&quot; |
| style=&quot;width: 35%; vertical-align: top;&quot; |
* {{SWE}} [[Lisa Dahlkvist]]
* {{SWE}} [[Madelaine Edlund]]
* {{SWE}} [[Johanna Frisk]]
* {{SWE}} [[Pauline Hammarlund]]
* {{SWE}} [[Lisa Klinga]]
* {{SWE}} [[Emma Lundh]]
* {{SWE}} [[Josefine Öqvist]]
* {{SWE}} [[Caroline Seger]]
* {{SWE}} [[Linda Sembrant]]
* {{SWE}} [[Annica Svensson]]
* {{SWE}} [[Sara Thunebro]]
* {{SWE}} [[Jane Törnqvist]]
* {{SWE}} [[Zeikfalvy Éva]]
* {{DEN}} [[Malene Olsen]]
* {{DEN}} [[Line Røddik]]
* {{FIN}} [[Tinja-Riikka Korpela]]
* {{NED}} [[Kirsten van de Ven]]
* {{NOR}} [[Caroline Graham Hansen]]
| style=&quot;width: 35%; vertical-align: top;&quot; |
* {{ESP}} [[Verónica Boquete]]
* {{ESP}} [[Jennifer Hermoso]]
* {{BRA}} [[Fabiana da Silva Simões|Fabiana]]
* {{BRA}} [[Marta Vieira da Silva|Marta]]
* {{BRA}} [[Mayara Bordin|Mayara]]
* {{BRA}} [[Rilany]]
* {{BRA}} [[Thaísa]]
* {{USA}} [[Michelle Akers]]
* {{USA}} [[Whitney Engen]]
* {{USA}} [[Julie Foudy]]
* {{USA}} [[Ashlyn Harris]]
* {{USA}} [[Mary Harvey]]
* {{USA}} [[Meghan Klingenberg]]
* {{USA}} [[Ali Krieger]]
* {{USA}} [[Kristine Lilly]]
* {{USA}} [[Christen Press]]
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.tyresofotboll.se/start/?ID=283779 Oficiálna stránka Tyresö FF]

[[Kategória:Ženské futbalové kluby vo Švédsku]]
[[Kategória:Organizácie založené v 1971]]</text>
      <sha1>bx003jrahayf83u8bvuq8nl0r338v5v</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Paris Saint-Germain FC (ženy)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>744035</id>
    <revision>
      <id>8189929</id>
      <parentid>8187588</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:49:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <origin>8189929</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="79861" sha1="b54yrodixndg4l0m32g63tlv2w6cdke" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  = Paris Saint-Germain FC
| obrázok     = 20141015 - PSG-Twente - PSG 01.jpg
| logo        =
| celýnázov   = Paris Saint{{--}}Germain Féminines
| prezývka    = PSG Féminin&lt;br&gt;Les Rouges et Bleues&lt;br&gt;Les Parisiennes
| založený    =  1971&lt;br&gt;od 2012 ([[Société anonyme sportive professionnelle|SASP]])
| rozpustený  = 
| štadión     =  [[Campus PSG]]
| kapacita    = 1,100
| majiteľ     = {{QAT}} [[Qatar Sports Investments]]
| predseda    = {{QAT}} [[Nasser al-Khelaïfi]]
| tréner      = {{BRA}} [[Paulo César (football, 1978)|Paulo César]]
| liga        = [[Première Ligue]]
| sezóna      = [[2024–25 Première Ligue|2024–25]]
| pozícia     = Première Ligue, 2.miesto z 12
| vzor_lp1    =_psg2526h
| vzor_t1     =_psg2526h
| vzor_pp1    =_psg2526h
| vzor_tr1    =_psg2526h
| vzor_po1    =_psg2526hl
| ľavéplece1  = 091150
| telo1       = 091150
| pravéplece1 = 091150
| trenírky1   = 0A1254
| ponožky1    = 0A1254
| vzor_lp2    =_psg2425a
| vzor_t2     =_psg2425a
| vzor_pp2    =_psg2425a
| vzor_tr2    =_psg2425a
| vzor_po2    =
| ľavéplece2  =FFFFFF
| telo2       =FFFFFF
| pravéplece2 =FFFFFF
| trenírky2   =FFFFFF
| ponožky2    =
}}

'''Futbalový klub Paris Saint-Germain''' bežne označovaný ako '''Paris Saint-Germain''', '''PSG''', '''Paríž''' alebo '''Paris SG''', je profesionálny francúzsky profesionálny ženský futbal klub so sídlom v Paríži vo Francúzsku. Pôsobí ako ženské futbalové oddelenie [[Paris Saint-Germain FC]]. Klub bol založený v roku 1971 a súťaží v [[Première Ligue]], najvyššej úrovni ženského futbalu vo Francúzsku. Domáce zápasy odohráva na [[Campus PSG]]. PSG je účastníkom najvyššej súťaže nepretržite od roku 2001, keď získal titul v druhej lige a vybojoval si postup.

Počas prvých desaťročí svojej existencie sa PSG pohybovalo medzi jednotlivými súťažami, až kým sa natrvalo neetablovalo v najvyššej lige. Prvý výrazný úspech dosiahol klub víťazstvom v [[Coupe de France Féminine]] v roku 2010, čo predstavovalo zlomový bod v jeho vývoji. Po prevzatí klubom [[Qatar Sports Investments]] (QSI) v roku 2012 sa výrazne zvýšili investície do ženského tímu, ktorý sa postupne profesionalizoval a zaradil medzi špičku francúzskeho ženského futbalu.

Z tímu zo stredu tabuľky sa PSG vypracovalo na jeden z najsilnejších klubov európskeho ženského futbalu. Prvý titul v Première Ligue získalo v sezóne 2020/2021, čím ukončilo dlhoročnú domácu dominanciu [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]]. Následne pridalo ďalšie triumfy v Coupe de France Féminine v rokoch 2018, 2022 a 2024. Klub sa pravidelne zúčastňuje [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majstrov žien UEFA]], v ktorej sa dvakrát prebojoval do finále. Medzi jeho hlavné rivality patrí súboj s Lyonom, často označovaný ako Le Classique, ako aj parížske derby proti [[Paris FC (ženy)|Paris FC]].

Mimo ihriska prešiel ženský tím PSG viacerými zmenami pôsobiska – z historických štadiónov, ako je [[Stade Georges Lefèvre]], sa presunul do moderného tréningového centra Campus PSG. Na významné zápasy naďalej využíva väčšie štadióny vrátane [[Parc des Princes]]. Klub pokračuje v rozvoji športovej infraštruktúry aj hráčskeho kádra, keďže pravidelne súťaží na domácej aj európskej úrovni.

==História==

===Založenie a vzostup do najvyššej súťaže (1971{{--}}2001)===

Rok po založení klubu vytvoril [[Paris Saint-Germain FC|Paris Saint-Germain]] v lete 1971 svoju ženskú sekciu po tom, čo [[Francúzska futbalová federácia]] (FFF) oficiálne povolila ženský futbal.&lt;ref name=&quot;fem&quot;&gt;{{cite news 
| title = Historique
| url = http://www.psgfc.fr/feminines/historique/
| work = psgfc.fr
|language=fr
| access-date = 27 June 2018}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;dates&quot;&gt;{{cite news
| title = Les 10 dates qui font l'histoire de l'équipe féminine du PSG
| url = https://www.paris.fr/pages/l-equipe-feminine-du-psg-en-demi-finale-de-la-ligue-des-championq-8192
| work = Ville de Paris
| date = 26 August 2020
|language=fr
| access-date = 7 December 2020}}&lt;/ref&gt; V sezóne 1971/72 podpísal PSG zmluvy s 33 hráčkami a novovzniknutý tím začal pôsobiť v Ligue de Paris, ktorá predstavovala najnižšiu úroveň súťažného systému.&lt;ref name=&quot;fem&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;dates&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;psgf&quot;&gt;{{cite news
| title = Les 10 dates du PSG féminin
| url = http://www.sofoot.com/les-10-dates-du-psg-feminin-201081.html
| work = SO FOOT.com
| date = 14 May 2015
|language=fr
| access-date = 27 June 2018}}&lt;/ref&gt;
V tejto sezóne skončil tím na druhom mieste, čo bol v tom čase jeho najlepší výsledok, a v parížskej súťaži zotrval ďalších sedem rokov, hoci s obmedzenými športovými úspechmi.&lt;ref name=&quot;psgf&quot;/&gt;

Pred sezónou 1979/80 postúpil PSG do najvyššej francúzskej súťaže, [[Première Ligue]], po rozšírení ligy z 20 na 48 tímov.&lt;ref name=&quot;fem&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;dates&quot;/&gt; Prvé pôsobenie medzi elitou však trvalo iba tri sezóny a v roku 1982 klub zostúpil späť do druhej ligy .&lt;ref name=&quot;dates&quot;/&gt;
Počas nasledujúcich 19 rokov sa červeno-modrí pravidelne presúvali medzi dvoma najvyššími súťažami. V dramatickej sezóne 1999/2000 im postup do elity unikol po prehre v poslednom zápase proti priamemu konkurentovi Schiltigheimu. Stabilitu sa podarilo dosiahnuť až v roku 2001, &lt;ref name=&quot;psgf&quot;/&gt;keď tím pod vedením trénera Sébastiena Thierryho a s mladou obrankyňou Laurou Georgesovou vyhral 16 z 18 zápasov v skupine A a zabezpečil si návrat medzi elitu. PSG následne získal titul v Seconde Ligue v sezóne 2000/01 po víťazstve nad víťazom skupiny C Tours. Odvtedy Paris SG nikdy nezostúpil z Première Ligue.&lt;ref name=&quot;dates&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;psgf&quot;/&gt;

===Od tímu zo stredu tabuľky k prvému veľkému titulu (2001{{--}}2010)===
[[File:PSG féminines CFF 2010.jpg|thumb|right|200px|PSG vyhralo Francúzsky pohár žien v roku 2010.]]

Pod vedením nového trénera Cyrila Combettesa si Paris Saint-Germain dokázal bez väčších problémov udržať miesto v Première Ligue, no stále sa mu nedarilo konkurovať najlepším tímom súťaže.&lt;ref name=&quot;fem&quot;/&gt; V lete 2005 klub posilnili talentované hráčky [[Sabrina Delannoy]] a [[Laure Boulleau]], ktoré prišli z [[CNFE Clairefontaine]]. Spoločne odohrali za PSG viac než 400 zápasov a stali sa dvoma hráčkami s najvyšším počtom štartov v histórii ženského tímu. Toto obranné duo zažilo všetky fázy vývoja klubu – boj o záchranu, umiestnenia v strede tabuľky, útoky na titul aj zisk prvej veľkej trofeje.&lt;ref name=&quot;psgf&quot;/&gt;Delannoy sa navyše zaradila medzi historicky najvyťaženejších hráčov PSG naprieč mužským aj ženským tímom – v klubovom poradí figuruje na šiestom mieste, hneď za menami ako [[Jean-Marc Pilorget]], [[Sylvain Armand]], [[Safet Sušić]], [[Paul Le Guen]] a [[Marco Verratti]].&lt;ref name=&quot;dates&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;apps&quot;&gt;{{cite news
| title = Le classement des matchs officiels joués au PSG
| url = https://histoiredupsg.fr/classement-matchs-officiels-joues-psg
| work = Histoire du PSG
| date = 25 May 2017
|language=fr
| access-date = 22 January 2020}}&lt;/ref&gt;

Koncom marca 2007 Cyril Combettes odstúpil z funkcie pre problémy vo vzťahoch s hráčkami. V sezóne 2007/08 ho nahradil Éric Leroy.&lt;ref name=&quot;fem&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;psgf&quot;/&gt;Napriek náročnému úvodu, vrátane vysokej prehry s [[Montpellier HSC (ženy)|Montpellier HSC ]], sa sezóna nakoniec vyvíjala pozitívne.&lt;ref name=&quot;psgf&quot;/&gt;Pod Leroyovým vedením skončil PSG na piatom mieste a zároveň sa prebojoval do svojho prvého finále [[Coupe de France Féminine|Challenge de France]].&lt;ref name=&quot;fem&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;psgf&quot;/&gt;Po predchádzajúcom neúspechu v rovnakej fáze v roku 2005 sa Červeno-modrí poučili a v semifinále zdolali svojho mestského rivala v „parížskom derby“, [[Paris FC (ženy)|Paris FC]] (v tom čase známy ako Juvisy).&lt;ref name=&quot;dates&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Thiney&quot;&gt;{{cite news
| title = PSG – Paris FC feminine: &quot;Pleasure allows longevity&quot;, assures Thiney
| url = https://www.archysport.com/2020/12/psg-paris-fc-feminine-pleasure-allows-longevity-assures-thiney/
| work = Archysport
| date = 4 December 2020
| language = en
| access-date = 8 December 2020
}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;francilien&quot;&gt;{{cite news 
| title = Féminines – Le PSG triomphe de Juvisy à l'occasion du derby francilien
| url = http://www.parisfans.fr/club/feminines-psg-triomphe-de-juvisy-a-loccasion-derby-francilien-200035.html
| work = ParisFans
| date = 5 December 2015
|language=fr
| access-date = 8 December 2020}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;PFC&quot;&gt;{{cite news 
| title = D1 Féminine: pourquoi le Paris FC n'y arrive pas ?
| url = https://www.leparisien.fr/sports/ile-de-france/d1-feminine-pourquoi-le-paris-fc-n-y-arrive-pas-14-12-2019-8217399.php
| work = Le Parisien
| date = 14 December 2019
|language=fr
| access-date = 8 December 2020}}&lt;/ref&gt;Vo finále na [[Stade de France]] však bol [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] nad sily PSG a po trojgólovom víťazstve si bez väčších problémov odniesol trofej.&lt;ref name=&quot;fem&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;dates&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;psgf&quot;/&gt;

Po sklamaní v sezóne 2008/09 nahradil v júni 2009 Érica Leroya tréner [[Camillo Vaz]]. Počas leta PSG posilnili francúzske reprezentantky [[Élise Bussaglia]], [[Julie Soyer]] a [[Jessica Houara]].&lt;ref name=&quot;fem&quot;/&gt; Ženský tím zároveň oslávil 38. výročie svojho vzniku historickým debutom na [[Parc des Princes]]. Dňa 18. októbra 2009 privítal na tomto tradične mužskom štadióne mestského rivala Paris FC a pred 5 892 divákmi zvíťazil po skorom góle [[Camille Abily]]. Sezóna 2009/10 sa skončila tretím miestom v lige, čo predstavovalo prvé pódiové umiestnenie v histórii klubu.&lt;ref name=&quot;psgf&quot;/&gt; Okrem toho sa PSG prebojoval aj do svojho [[finále Challenge de France 2010|druhého finále Challenge de France]] po tom, čo v semifinále senzačne vyradil favorizovaný Lyon.&lt;ref name=&quot;dates&quot;/&gt;

Krátko pred finálovým zápasom opustil klub Noilhan a Camillo Vaz zostal jediným trénerom tímu.&lt;ref name=&quot;stats&quot;&gt;{{cite news
| title = Paris Saint-Germain Football Club
| url = https://www.statsfootofeminin.fr/equipe.php?equipe=9&amp;saison=51
| work = Footofeminin.fr
|language=fr
| access-date = 24 January 2023}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;stats2&quot;&gt;{{cite news
| title = Féminines
| url = http://www.paris-canalhistorique.com/category/feminine/
| work = Paris.canal-historique
|language=fr
| access-date = 20 April 2017}}&lt;/ref&gt;
Táto zmena však PSG neoslabila – na [[Stade Robert Bobin]] tím presvedčivo zdolal obhajcu titulu Montpellier a získal svoj prvý veľký titul, zároveň druhú trofej v klubovej histórii a prvú od roku 2001.&lt;ref name=&quot;dates&quot;/&gt; Skóre otvorila v prvom polčase dlhoročná útočníčka klubu [[Ingrid Boyeldieu]], ktorá po sezóne ukončila hráčsku kariéru. Po prestávke PSG pridal ďalšie štyri góly a zvíťazil jednoznačne 5 : 0, čo predstavovalo najvyššie víťazstvo v histórii finále tejto súťaže.&lt;ref name=&quot;fem&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;psgf&quot;/&gt;

===Európsky debut a prevzatie Katarom (2010{{--}}2013)===

Sezóna 2010 – 2011 znamenala pre Paríž zlomový moment. V lete sa k PSG ako voľná hráčka z Lyonu pripojila brazílska hviezda [[Kátia Cilene|Kátia]]. Tím obsadil v lige druhé miesto za dominantným [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] a po prvýkrát v histórii sa kvalifikoval do [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majstrov žien UEFA]]. O postupe rozhodlo dramatické víťazstvo nad Montpellierom v poslednom zápase sezóny, keď kapitánka Sabrina Delannoy premenila rozhodujúcu penaltu v nadstavenom čase. [[Élise Bussaglia]] bola po sezóne vyhlásená za [[Trophées UNFP du football|hráčku sezóny Première Ligue Féminine]].&lt;ref name=&quot;fem&quot;/&gt;

PSG, ktoré v tom čase ešte nemalo automatický postup do skupinovej fázy, absolvovalo svoj európsky debut vyradením írskeho tímu [[Peamount United F.C.|Peamount]] v osemfinále, no v ďalšom kole ho zastavili nemeckí giganti a neskorší finalisti [[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]].&lt;ref name=&quot;dates&quot;/&gt; Sezóna 2011 – 2012 už taká úspešná nebola. Zranenia kľúčových hráčok [[Léa Rubio]], [[Laure Lepailleur]] a [[Caroline Pizzala]] výrazne oslabili mužstvo a po ťažkej domácej prehre s regionálnym rivalom [[Paris FC (ženy)|Paris FC]] skončil tím až na štvrtom mieste. Po sezóne klub opustil tréner [[Camillo Vaz]].&lt;ref name=&quot;fem&quot;/&gt;

PSG sa však rýchlo pozviechalo po tom, čo klub pred sezónou 2012 – 2013 prevzali noví majitelia, spoločnosť [[Qatar Sports Investments]] (QSI). Začala sa rozsiahla profesionalizácia ženského tímu, ktorý mal ambíciu konkurovať najlepším klubom vo Francúzsku aj v Európe. PSG podpísalo federálne zmluvy s 21 hráčkami, čo bolo v tom čase v ženskom futbale bezprecedentné.&lt;ref name=&quot;dates&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;psgf&quot;/&gt; Medzi prvými posilami boli medzinárodne uznávané hráčky [[Shirley Cruz]], [[Kosovare Asllani]], [[Annike Krahn]] a [[Linda Bresonik]], ako aj tréner [[Farid Benstiti]],&lt;ref name=&quot;psgf&quot;/&gt; ktorý predtým doviedol Lyon k štyrom ligovým titulom v rade. O sezónu neskôr PSG získalo útočníčku [[Marie-Laure Delie]] za 50 000 eur, čím sa uskutočnil prvý platený prestup ženskej futbalistky vo Francúzsku.&lt;ref name=&quot;fem&quot;/&gt;Súčasťou tejto transformácie bola aj zmena pôsobiska. V roku 2012 sa PSG presťahovalo na [[Stade Sébastien Charléty]] a následne v roku 2018 na [[Stade Jean-Bouin (Paríž)|Stade Jean-Bouin]], čím definitívne opustilo menší [[Stade Georges Lefèvre]], ktorý bol jeho domovom od roku 1971.&lt;ref name=&quot;fem&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;HSJB&quot;&gt;{{cite news
| title = Histoire du Stade Jean Bouin
| url = https://billetterie.psg.fr/fr/footfem/infos-pratiques/histoire-jean-bouin
| work = PSG.FR
| date = 19 January 2024
|language=fr
| access-date = 19 January 2024}}&lt;/ref&gt;

===Rivalita v Lyone a druhý titul v pohári (2013{{--}}2018)===

[[File:Victoire PSG féminines Montpellier.jpg|thumb|right|260px|Hráčky PSG oslavujú svoju prvú kvalifikáciu do [[Ligy majstrov žien UEFA]] v roku 2011.]]

Vďaka výrazným investíciám sa PSG postupne zaradilo medzi hlavných vyzývateľov [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] a medzi oboma klubmi vznikla intenzívna rivalita, často označovaná ako „Le Classique“. Lyon si však v tom období udržiaval výrazný náskok a medzi rokmi 2007 a 2020 získal rekordných 14 ligových titulov v rade. &lt;ref name=&quot;Houara&quot;&gt;{{cite news 
| title = Houara: PSG can compete with Lyon now
| url = https://www.fifa.com/womens-football/news/houara-psg-can-compete-with-lyon-now
| work = FIFA.com
| date = 18 November 2020
|language=en
| access-date = 8 December 2020}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Top&quot;&gt;{{cite news
| title = Le Top 3 des rencontres PSG-OL
| url = https://www.lesportaufeminin.fr/2020/08/09/le-top-3-des-rencontres-psg-ol/
| work = Le Sport au Féminin
| date = 9 August 2020
| language = fr
| access-date = 8 December 2020
}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220526052337/https://www.lesportaufeminin.fr/2020/08/09/le-top-3-des-rencontres-psg-ol/ |date=2022-05-26 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;longue&quot;&gt;{{cite news 
| title = Coupe de France féminine : PSG-OL ou l'histoire d'une longue rivalité
| url = https://www.leparisien.fr/sports/football/psg/coupe-de-france-feminine-psg-ol-ou-l-histoire-d-une-longue-rivalite-08-08-2020-8365170.php
| work = Le Parisien
| date = 8 August 2020
|language=fr
| access-date = 8 December 2020}}&lt;/ref&gt; Lyon si v roku 2010 stále udržiaval náskok pred Parížom a medzi rokmi 2007 a 2020 získal rekordných 14 ligových titulov v rade.&lt;ref name=&quot;psgf&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;unbeaten&quot;&gt;{{cite news 
| title = Lyon's 80-game unbeaten streak in women's top flight is ended with a 1-0 defeat by PSG
| url = https://www.bbc.com/sport/football/55027872
| work = BBC
| date = 21 November 2020
|language=en
| access-date = 8 December 2020}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;invincibility&quot;&gt;{{cite news 
| title = All-conquering Lyon women lose air of invincibility
| url = https://www.france24.com/en/live-news/20201120-all-conquering-lyon-women-lose-air-of-invincibility
| work = France 24
|language=en
| date = 20 November 2020
| access-date = 8 December 2020}}&lt;/ref&gt;
PSG napriek tomu dokázalo zaznamenať viacero historických víťazstiev. V sezóne 2013 – 2014 skončil klub druhý v lige aj v pohári za Lyonom a v januári 2014 dosiahol vôbec prvé víťazstvo nad úradujúcim šampiónom, keď na Stade de Gerland rozhodol jediným gólom [[Laura Georges]]. Išlo o prvú domácu ligovú prehru Lyonu od marca 2010, čím sa skončila jeho séria 87 zápasov bez prehry.&lt;ref name=&quot;fem&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;psgf&quot;/&gt;

Tento úspech PSG zopakovalo v sezóne 2014 – 2015, tentoraz v [[Liga majstrov žien UEFA|Lige majstrov]], keď [[Fatmire Alushi]] jediným gólom vyradila Lyon v osemfinále na jeho vlastnom štadióne.&lt;ref name=&quot;fem&quot;/&gt; Sezóna sa však skončila sklamaním – PSG obsadil druhé miesto v lige a v [[finále Ligy majstrov žien UEFA 2015]] podľahol Frankfurtu inkasovaním rozhodujúceho gólu v poslednej sekunde zápasu. &lt;ref name=&quot;fem&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;dates&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{cite news 
| title = Frankfurt back on top with fourth triumph
| url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/2015/
| archive-url = https://web.archive.org/web/20201113005810/https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/2015/
| url-status = dead
| archive-date = 13 November 2020
| work = [[UEFA]]
|language=en
| access-date = 24 June 2018}}&lt;/ref&gt;
V sezóne 2015 – 2016 sa Lyon revanšoval ziskom titulu a jednoznačným vyradením PSG v semifinále Ligy majstrov. Po siedmich góloch bez odpovede utrpel Paríž najťažšiu prehru v európskych súťažiach a jednu z najvýraznejších v klubovej histórii.&lt;ref name=&quot;stats&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{cite news 
| title = Lyon blow Paris away to move to verge of final
| url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/022c-0e1632089143-3794de469311-1000/
| work = [[UEFA]]
| date = 24 April 2016
|language=en
| access-date = 8 December 2020}}&lt;/ref&gt; PSG navyše skončil v lige tretí a nepostúpil do Ligy majstrov.&lt;ref name=&quot;stats&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;stats2&quot; /&gt; Klub sa následne rozlúčil s trénerom [[Farid Benstiti]]m, ktorého nahradil ďalší bývalý kouč Lyonu [[Patrice Lair]].&lt;ref name=&quot;stats&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;stats2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;longue&quot; /&gt;

Oba tímy sa opäť stretli v sezóne 2016 – 2017. PSG v decembri 2016 po prvýkrát porazil Lyon v lige, opäť rozdielom 1 : 0, hoci Lyon si napokon udržal majstrovský titul.&lt;ref name=&quot;unbeaten&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;invincibility&quot;/&gt;Nasledovali dve finálové konfrontácie – finále [[Coupe de France Féminine]], ktoré Lyon vyhral po dlhom penaltovom rozstrele, a finále [[Ligy majstrov žien UEFA 2017]], ktoré sa takisto rozhodovalo na pokutové kopy. Po siedmich sériách sa presadila brankárka PSG [[Katarzyna Kiedrzynek]], no jej náprotivok [[Sarah Bouhaddi]] následne premenila rozhodujúci pokus a zabezpečila Lyonu ďalší európsky triumf.&lt;ref name=&quot;dates&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{cite news 
| title = Lyon pip Paris for fourth title
| url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/2017/
| archive-url = https://web.archive.org/web/20201024235101/https://www.uefa.com/womenschampionsleague/history/2017/
| url-status = dead
| archive-date = 24 October 2020
| work = [[UEFA]]
|language=en
| access-date = 24 June 2018}}&lt;/ref&gt;Po nečakanom odchode Laira viedol tím v sezóne 2017 – 2018 [[Bernard Mendy]]. PSG sa Lyonu revanšoval v máji 2018 vo finále Coupe de France Féminine, kde rozhodol jediným gólom francúzskej reprezentantky [[Marie-Antoinette Katoto]]. Išlo o druhý pohárový triumf v histórii klubu.&lt;ref name=&quot;stats&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;stats2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;unbeaten&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;invincibility&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{cite news
| title = PSG : Bernard Mendy &quot; très fier des filles &quot;
| url = https://www.leparisien.fr/sports/ile-de-france/psg-bernard-mendy-tres-fier-des-filles-01-06-2018-7747056.php
| work = Le Parisien
| date = 1 June 2018
|language=fr
| access-date = 9 July 2020}}&lt;/ref&gt;

===Prvý ligový titul a úpadok (2018{{--}}súčasnosť)===
[[File:20121209 PSG-Juvisy - Team of Paris Saint-Germain FC Ladies.jpg|thumb|right|320px|PSG doma proti [[Paris FC (ženy)|Paris FC]] v roku 2012.]]

[[Olivier Echouafni]] bol v júni 2018 vymenovaný za hlavného trénera, pričom [[Bernard Mendy]] zostal jeho asistentom.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Echouafni nommé entraîneur des féminines du PSG (officiel)
| url = https://www.culturepsg.com/news/feminines/echouafni-nomme-entraineur-des-feminines-du-psg-officiel/21784
| work = CulturePSG
| date = 15 June 2018
|language=en
| access-date = 9 July 2020}}&lt;/ref&gt;PSG obsadil v sezónach 2018 – 2019 a 2019 – 2020 druhé miesto v lige a zároveň podľahol Lyonu vo finále Coupe de France aj v [[Trophée des Championnes]]. V Echouafniho tretej sezóne na lavičke PSG v novembri 2020 ukončil 80-zápasovú ligovú sériu Lyonu bez prehry, keď ho predbehol v tabuľke a [[2020–21 Division 1 Féminine|dostal sa na jej čelo]]. Jediný gól zápasu strelila [[Marie-Antoinette Katoto]] v stretnutí hranom za zatvorenými dverami na [[Parc des Princes]].&lt;ref name=&quot;unbeaten&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;invincibility&quot;/&gt;

PSG následne uhral kľúčovú bezgólovú remízu na ihrisku Lyonu a v poslednom ligovom kole zdolal Dijon FCO (ženy), čím získal svoj prvý titul v Première Ligue a ukončil 14-ročnú sériu ligových triumfov svojho hlavného rivala.&lt;ref name=&quot;PSG2021&quot;&gt;{{cite news
| title = PSG Féminines win French league for first time, ending Lyon's run of 14 titles
| url = https://www.theguardian.com/football/2021/jun/04/psg-feminines-win-french-league-title-lyon-match-report
| work = The Guardian
| date = 4 June 2021
|language=en
| access-date = 7 June 2021}}&lt;/ref&gt;
Klub zároveň prerušil nadvládu Lyonu aj v [[Liga majstrov žien UEFA|Lige majstrov žien UEFA]], keď ho vyradil v dramatickom dvojzápase a zabránil mu získať šiesty európsky titul v rade, hoci PSG následne v semifinále vyradila Barcelona.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Paris Saint-Germain ends Lyon's stranglehold on Women's Champions League
| url = https://edition.cnn.com/2021/04/18/football/paris-saint-germain-lyon-womens-champions-league-spt-intl/index.html
| work = CNN
| date = 18 April 2021
|language=en
| access-date = 18 April 2021}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Barcelona beat PSG to reach Women's Champions League final
| url = https://www.bbc.com/sport/football/56963371
| work = BBC
| date = 3 May 2021
|language=en
| access-date = 2 May 2021}}&lt;/ref&gt;
Po historickom titule však PSG nedokázal nadviazať na úspech, čo odhalilo dlhodobé problémy v oblasti prestupovej politiky a chýbajúcej konzistentnej športovej stratégie. Jedinými výraznejšími úspechmi v nasledujúcom období boli dva ďalšie triumfy v Coupe de France, oba po vyradení Lyonu. V roku 2022 PSG získal trofej po jednoznačnom víťazstve 8 : 0 nad druholigovým [[FF Yzeure Allier Auvergne|Yzeure]] a v roku 2024 uspel vo finále proti [[FC Fleury 91 (ženy)|Fleury]] výsledkom 1 : 0, keď rozhodujúci gól strelila [[Lieke Martens]].&lt;ref&gt;{{cite news 
| title = Les Parisiennes s'offrent Lyon et un ticket pour les quarts !
| url = https://www.psg.fr/equipes/football-feminin/content/les-parisiennes-soffrent-lyon-et-un-ticket-pour-les-quarts-de-finale-compte-rendu-paris-saint-germain-olympique-lyonnais-coupe-de-france-2021-2022
| work = PSG.FR
| date = 29 January 2022
|language=fr
| access-date = 2 August 2021}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news 
| title = PSG win women's Coupe de France with 8-0 win over Yzeure
| url = https://www.getfootballnewsfrance.com/2022/psg-win-womens-coupe-de-france-with-8-0-win-over-yzeure/
| work = Get French Football News
| date = 15 May 2022
|language=en
| access-date = 2 August 2021}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news 
| title = Women's French Cup: PSG Win Their Fourth Cup Title Against Fleury 91
| url = https://www.forbes.com/sites/assiletoufaily/2024/05/04/womens-french-cup-psg-win-their-fourth-cup-title-against-fleury-91/
| work = Forbes
| date = 4 May 2024
|language=en
| access-date = 26 January 2026}}&lt;/ref&gt;

Napriek značnému rozpočtu klub umožnil odchod viacerých kľúčových francúzskych hráčok do Lyonu alebo do zahraničia a nepodarilo sa mu vytvoriť ucelenú dlhodobú športovú koncepciu. PSG zároveň čelil výraznej manažérskej nestabilite – od odchodu Oliviera Echouafniho v roku 2021 klub každú sezónu menoval nového hlavného trénera, medzi ktorými boli [[Didier Ollé-Nicolle]] (2021 – 2022), [[Gérard Prêcheur]] (2022 – 2023), [[Jocelyn Prêcheur]] (2023 – 2024), [[Fabrice Abriel]] (2024 – 2025) a [[Paulo César (futbalista, narodený v roku 1978)|Paulo César]] (2025 – 2026), ktorý inicioval projekt zameraný na rozvoj mládeže.&lt;ref name=&quot;Wrong&quot;&gt;{{cite news 
| title = WHAT'S GONE WRONG AT PSG? Currently Pointless in the Champions League.
| url = https://thenewwomenssportmagazine.com/whats-gone-wrong-at-psg-currently-pointless-in-the-champions-league/
| work = The New Women's Sport Magazine
| date = 26 January 2026
|language=en
| access-date = 26 January 2026}}&lt;/ref&gt;

Pod vedením športového riaditeľa Angela Castelazziho zostal nábor hráčok nejednotný, hoci medzi významné posily patrili [[Sakina Karchaoui]] a [[Griedge Mbock Bathy]]. V nasledujúcich sezónach klub opustilo viacero popredných francúzskych reprezentantiek, vrátane [[Marie-Antoinette Katoto]], [[Kadidiatou Diani]], [[Sandy Baltimore]], [[Constance Picaud]] a [[Grace Geyoro]], ako aj viaceré zahraničné hviezdy, napríklad [[Christiane Endler]], Lieke Martens, [[Tabitha Chawinga]], [[Ashley Lawrence]] a [[Sara Däbritz]]. Obdobie stagnácie a miestami aj regresu vyvrcholilo vypadnutím PSG z [[Ligy majstrov žien UEFA 2025 – 2026]], keď klub skončil v ligovej fáze na 17. mieste z 18 účastníkov, po tom, čo v predchádzajúcej sezóne šokujúco vypadol už v kvalifikačnom kole s [[Juventus F.C. (ženy)|Juventusom]].&lt;ref name=&quot;Wrong&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{cite news 
| title = 'A clear injustice': PSG Women rail over points deduction in season of pain
| url = https://www.theguardian.com/football/2026/jan/13/a-clear-injustice-psg-women-rail-over-points-deduction-in-season-of-pain
| work = The Guardian
| date = 13 January 2026
|language=en
| access-date = 26 January 2026}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news 
| title = Paris St-Germain suffer shock Women's Champions League exit
| url = https://www.bbc.com/sport/football/live/crl8x5jw01gt
| work = BBC Sport
|language=en
| date = 26 September 2024
|language=en
| access-date = 26 January 2026}}&lt;/ref&gt;Na domácej scéne PSG neuspel ani vo finále Coupe de France 2025, v ktorom podľahol mestskému rivalovi [[Paris FC (ženy)|Paris FC]].&lt;ref name=&quot;Derby1&quot;&gt;{{cite news
| title = Paris Saint-Germain – Paris FC : entre histoire
| url = https://www.paris.fr/pages/paris-saint-germain-paris-fc-entre-histoire-commune-et-destins-croises-33397
| work = Ville de Paris
| date = 2 January 2026
| accessdate = 18 January 2026}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Derby2&quot;&gt;{{cite news
| title = PSG / Paris FC : 6 choses à savoir sur les deux clubs
| url = https://www.paris.fr/pages/psg-paris-fc-6-choses-a-savoir-sur-les-deux-clubs-et-leur-derby-33359
| work = Ville de Paris
| date = 29 December 2025
|language=fr
| accessdate = 18 January 2026}}&lt;/ref&gt;

==Ihriská==

===Štadióny===
V rokoch 1971 až 2012 hral Paríž Saint-Germain svoje domáce zápasy na [[Stade Georges Lefèvre]], hlavnom štadióne [[Camp des Loges]], tréningovom ihrisku klubu.PSG sa presťahovalo na [[Stade Sébastien Charléty]] v roku 2012, keď sa tím stal profesionálnym.V roku 2017 sa vrátili na štadión Georges Lefèvre a v roku 2018 sa presťahovali na štadión [[Stade Jean-Bouin (Paríž)|Stade Jean-Bouin]].&lt;ref name=&quot;HSJB&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;rester&quot;&gt;{{cite news 
| title = PSG: les féminines parties… pour rester au Camp des Loges
| url = https://rmcsport.bfmtv.com/football/psg-les-feminines-parties-pour-rester-au-camp-des-loges-1278259.html
| work = RMC Sport
| date = 15 October 2017
|language=en
| access-date = 8 December 2020}}&lt;/ref&gt;Georges Lefèvre zostával v používaní vždy, keď Jean-Bouin nebol k dispozícii, a to až do januára 2024, keď sa tím presťahoval do [[Campus PSG]], nového tréningového komplexu klubu v [[Poissy]].&lt;ref name=&quot;FirstDay&quot;&gt;{{cite news
| title = La section féminine a fait sa rentrée au Campus PSG
| url = https://www.psg.fr/equipes/football-feminin/content/la-section-feminine-a-fait-sa-rentree-au-campus-psg-psg-feminine-women-2023-2024
| work = PSG.FR
| date = 3 January 2024
|language=fr
| access-date = 14 January 2024}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;HCPSG&quot;&gt;{{cite news
| title = Histoire du Campus PSG
| url = https://billetterie.psg.fr/fr/footfem/infos-pratiques/histoire-campus-psg-poissy
| work = PSG.FR
|language=fr
| date = 19 January 2024
| access-date = 19 January 2024}}&lt;/ref&gt;Hlavný štadión Campus PSG s kapacitou približne 1 100 divákov sa stal novým domácim ihriskom ženského tímu, s výnimkou vybraných stretnutí presunutých na [[Parc des Princes]] alebo Stade Jean-Bouin.&lt;ref name=&quot;Campus&quot;&gt;{{cite news
| title = Le Campus PSG va accueillir son premier match officiel
| url = https://www.culturepsg.com/news/club/le-campus-psg-va-accueillir-son-premier-match-officiel/50070
| work = CulturePSG
| date = 7 January 2024
|language=en
| access-date = 8 January 2024
| archive-date = 7 January 2024
| archive-url = https://web.archive.org/web/20240107152452/https://www.culturepsg.com/news/club/le-campus-psg-va-accueillir-son-premier-match-officiel/50070
| url-status = live
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news
| title = PSG : PSG : le centre de formation des féminines, c'est bientôt parti
| url = https://www.leparisien.fr/sports/football/psg/psg-le-centre-de-formation-des-feminines-cest-bientot-parti-14-06-2023-I2WIEBBW2NDEXPR2KFZD6QSKBI.php
| work = Le Parisien
| date = 14 June 2023
|language=fr
| access-date = 6 May 2025}}&lt;/ref&gt; Svoj prvý zápas na Campus PSG odohrali Parížanky 9. januára 2024, keď v rámci Première Ligue presvedčivo zvíťazili nad [[Lille OSC (ženy)|Lille OSC]] výsledkom 6 : 0. Išlo zároveň o vôbec prvý oficiálny zápas odohraný v tomto areáli.&lt;ref name=&quot;CampusDebut&quot;&gt;{{cite news
| title = Au Campus, les Parisiennes débutent 2024 en fanfare !
| url = https://www.psg.fr/equipes/football-feminin/content/les-parisiennes-debutent-2024-en-fanfare-paris-saint-germain-lille-losc-d1-arkema-2023-2024
| work = PSG.FR
| date = 9 January 2024
|language=fr
| access-date = 14 January 2024}}&lt;/ref&gt;Toto bol zároveň úplne prvý oficiálny zápas, ktorý sa tam odohral.&lt;ref name=&quot;HCPSG&quot;/&gt;

[[Parc des Princes]], ktorý je zvyčajne vyhradený pre mužský tím, slúži ženskému tímu PSG ako domáce ihrisko pri významných domácich a európskych zápasoch. Klub tu debutoval 18. októbra 2009 v ligovom stretnutí proti mestskému rivalovi [[Paris FC (ženy)|Paris FC]], v ktorom [[Camille Abily]] strelila jediný gól zápasu a zabezpečila víťazstvo PSG. Európsky debut na tomto štadióne, zároveň druhý zápas ženského tímu na Parc des Princes, sa uskutočnil 28. marca 2015 vo štvrťfinále [[Ligy majstrov žien UEFA 2014 – 15]] proti [[Glasgow City F.C.|Glasgow City]], ktorý PSG vyhralo 5 : 0.&lt;ref name=&quot;psgf&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Parisiennes&quot;&gt;{{cite news 
| title = 2/2 pour les Parisiennes au Parc des Princes en championnat
| url = https://www.culturepsg.com/news/feminines/le-2-2-des-parisiennes-au-parc-des-princes-en-championnat/35057
| work = CulturePSG
| date = 21 November 2020
|language=en
| access-date = 8 December 2020}}&lt;/ref&gt;
Ďalším významným momentom bolo ligové víťazstvo 1 : 0 nad hlavným rivalom [[OL Lyonnes (ženy)|OL Lyonnes]] v novembri 2020, o ktorom rozhodol gól [[Marie-Antoinette Katoto]].&lt;ref name=&quot;unbeaten&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;invincibility&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;Parisiennes&quot;/&gt;PSG zároveň prekonal národný rekord v návštevnosti, keď 30. apríla 2022 privítal Lyon na štadióne Parc des Princes v zápase [[Liga majstrov žien UEFA|Ligy majstrov žien UEFA]]. Stretnutie sledovalo 43 254 divákov, ktorí boli svedkami prehry Parížaniek 1 : 2.
&lt;ref name=&quot;RecordAtt&quot;&gt;{{cite news
| title = Record attendance for women's club football match at Parc des Princes
| url = https://www.getfootballnewsfrance.com/2022/record-attendance-for-womens-club-football-match-at-parc-des-princes/
| work = Get French Football News
| date = 1 May 2022
| access-date = 4 May 2022
| archive-date = 1 May 2022
|language=en
| archive-url = https://web.archive.org/web/20220501132410/https://www.getfootballnewsfrance.com/2022/record-attendance-for-womens-club-football-match-at-parc-des-princes/
| url-status = live
}}&lt;/ref&gt;

==Rekordy==

===Klub===
[[File:20130929 - PSG-Lyon 046.jpg|thumb|right|300px|PSG doma proti [[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]] v roku 2013.]]
* Rekordné víťazstvo: '''19 {{--}} 0''' vonku proti [[Bourges 18]], [[Francúzsky pohár]], 8. januára 2017.&lt;ref name=&quot;bourges&quot;&gt;{{Cite news
| title = Coupe de France 2016-2017 - Deuxième tour fédéral - Bourges-PSG (D1) 0-19
| url = http://www.statsfootofeminin.fr/match.php?id=21445
| work = Footofeminin.fr
|language=fr
| accessdate = 19 July 2019}}&lt;/ref&gt;
* Rekordná prehra (celkovo): '''1{{--}}9''' vonku proti [[FCF Hénin-Beaumont|Hénin-Beaumont]], [[Première Ligue]], 18. septembra 1994.&lt;ref&gt;{{Cite news
| title = Nationale 1A féminine 1994-1995 - 2e journee - Hénin-Beaumont-PSG 9-1
| url = http://www.statsfootofeminin.fr/match.php?id=4407
| work = Footofeminin.fr
|language=fr
| accessdate = 19 July 2019}}&lt;/ref&gt;
* Rekordné víťazstvo v [[Première Ligue]]: '''14{{--}}0''' vonku proti [[GPSO 92 Issy|Issy]], 14. novembra 2020.&lt;ref&gt;{{Cite news
| title = Issy/PSG (0-14 D1F), les Parisiennes sans pitié contre Issy, Nadim inscrit un septuplé
| url = https://www.culturepsg.com/news/feminines/issy-psg-0-14-d1f-les-parisiennes-sans-pitie-contre-issy-nadim-inscrit-un-septuple/34967
| work = CulturePSG
| date = 14 November 2020
|language=en
| accessdate = 15 November 2020}}&lt;/ref&gt;
* Rekordná prehra v [[Première Ligue]]: '''0{{--}}7''' doma proti [[Montpellier HSC (ženy)|Montpellieru]], 8. júna 2008.&lt;ref&gt;{{Cite news
| title = Championnat de France de D1 2007-2008 - 22e journee - PSG-Montpellier 0-7
| url = http://www.statsfootofeminin.fr/match.php?id=1258
| work = Footofeminin.fr
|language=fr
| accessdate = 19 July 2019}}&lt;/ref&gt;
* Rekordné víťazstvo v [[Francúzsky pohár|Francúzskom pohári]]: '''19{{--}}0''' vonku proti [[Bourges 18]], 8. januára 2017.&lt;ref name=&quot;bourges&quot;/&gt;
* Rekordná prehra v [[Francúzsky pohár|Francúzskom pohári]]: '''0{{--}}7''' doma proti [[Paris FC (ženy)|Paris FC]], 5. mája 2005.&lt;ref&gt;{{Cite news
| title = Challenge de France 2004-2005 - Demi finales - PSG (D1)-Juvisy (D1) 0-7
| url = http://www.statsfootofeminin.fr/match.php?id=19033
| work = Footofeminin.fr
|language=fr
| accessdate = 19 July 2019}}&lt;/ref&gt;
* Rekordné víťazstvo v [[Liga majstrov žien UEFA|Lige majstrov žien UEFA]]: '''9{{--}}0''' doma proti [[FCU Olimpia Cluj|Olimpia Cluj]], 14. októbra 2015.&lt;ref&gt;{{Cite news
| title = Ligue des Champions 2015-2016 - Seizièmes de finale - PSG-Olimpia Cluj (ROU) 9-0
| url = http://www.statsfootofeminin.fr/match.php?id=20332
| work = Footofeminin.fr
|language=fr
| accessdate = 8 July 2021}}&lt;/ref&gt;
* Rekordná prehra v [[Liga majstrov žien UEFA|Lige majstrov žien UEFA]]: '''0{{--}}7''' vonku proti [[OL Lyonnes (ženy)|Lyonu]], 23. apríla 2016.&lt;ref&gt;{{Cite news
| title = Ligue des Champions 2015-2016 - Demi finales - Lyon-PSG 7-0
| url = http://www.statsfootofeminin.fr/match.php?id=20554
| work = Footofeminin.fr
| accessdate = 8 July 2021}}&lt;/ref&gt;
* Najvyššia domáca návštevnosť: '''43 254''' divákov proti [[OL Lyonnes (ženy)|Lyonu]], [[Liga majstrov žien UEFA]], 30. apríla 2022 (národný rekord).&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Record attendance for women's club football match at Parc des Princes
| url = https://www.getfootballnewsfrance.com/2022/record-attendance-for-womens-club-football-match-at-parc-des-princes/
| work = Get French Football News
| date = 1 May 2022
| accessdate = 4 May 2022
| archive-date = 1 May 2022
|language=en
| archive-url = https://web.archive.org/web/20220501132410/https://www.getfootballnewsfrance.com/2022/record-attendance-for-womens-club-football-match-at-parc-des-princes/
| url-status = live
}}&lt;/ref&gt;
* Prvý zápas na [[Parc des Princes]]: '''1{{--}}0''' proti [[Paris FC (ženy)|Paris FC]], [[Première Ligue]], 18. októbra 2009.&lt;ref name=&quot;psgf&quot;/&gt;

===Individuálne===

* Najviac gólov v jednom zápase: '''7''' – [[Nadia Nadim]] (proti [[GPSO 92 Issy|Issy]], [[Première Ligue]], 14. novembra 2020).&lt;ref&gt;{{Cite news
| title = Le PSG féminin gagne 14-0, sept buts pour Nadim
| url = https://www.sofoot.com/le-psg-feminin-en-passe-quatorze-a-issy-nadia-nadim-marque-sept-buts-491389.html
| work = SO FOOT.com
| date = 15 November 2020
|language=en
| accessdate = 15 November 2020}}&lt;/ref&gt;
* Najviac gólov v sezóne: '''32''' – [[Marie-Antoinette Katoto]] v [[sezóne 2021–22 Paris Saint-Germain FC (ženy)|sezóne 2021 – 2022]].&lt;ref name=&quot;stats&quot;/&gt;
* Najdrahší príchod: '''150 000 €''' – [[Jackie Groenen]] z [[Manchester United W.F.C.|Manchester United]] v roku 2022.&lt;ref name=&quot;Groenen&quot;&gt;{{cite news
| title = Paris Saint-Germain maakt Jackie Groenen duurste Nederlandse voetbalster ooit
| url = https://www.telegraaf.nl/sport/1792064124/paris-saint-germain-maakt-jackie-groenen-duurste-nederlandse-voetbalster-ooit
| work = De Telegraaf
| date = 15 September 2022
| archive-url = https://web.archive.org/web/20220916063716/https://www.telegraaf.nl/sport/1792064124/paris-saint-germain-maakt-jackie-groenen-duurste-nederlandse-voetbalster-ooit
| accessdate = 5 September 2025
| archive-date = 16 September 2022
|language=nl
}}&lt;/ref&gt;
*Najdrahší odchod: '''1,15 milióna €''' – [[Grace Geyoro]] do [[London City Lionesses]] v roku 2025.&lt;ref name=&quot;Grace&quot;&gt;{{cite news
| title = Geyoro joins London City from PSG
| url = https://www.bbc.com/sport/football/articles/czjv9ddxj33o
| work = BBC Sport
| date = 5 September 2025
|language=en
| accessdate = 5 September 2025}}&lt;/ref&gt;

==Štatistiky==

===Prehľad sezón ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Sezóna
! Kolo
! Súper
! Doma
! Vonku
! Celkom
|-
| rowspan=&quot;2&quot;| [[Liga majstrov žien UEFA 2011/2012|2011-12]]
| Kolo 32
| {{POL}} [[WFC Peamount United|Peamount United]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 3–0
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''5–0'''
|-
| Osemfinále
| {{GER}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–1
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–3 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''2–4'''
|-
| [[Liga majstrov žien UEFA 2013/2014|2013–14]]
| Kolo 32
| {{SWE}} [[Tyresö FF (ženy)|Tyresö]]
| bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–0
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–2 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''1–2'''
|-
| rowspan=&quot;5&quot;| [[Liga majstrov žien UEFA 2014/2015|2014–15]]
| Kolo 32
| {{NED}} [[Football Club Twente (femenino)|Twente]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–0
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''3–1'''
|-
| Osemfinále
| {{FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]]
| bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–1 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–0
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''2–1'''
|-
| Štvrťfinále
| {{SCO}} [[Glasgow City Football Club|Glasgow City]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 5–0
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''7–0'''
|-
| Semifinále
| {{GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–2
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''3–2'''
|-
| bgcolor=&quot;#B0A9A9&quot; | Finále
| bgcolor=&quot;#B0A9A9&quot; | {{GER}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|Frankfurt]]
| bgcolor=&quot;#B0A9A9&quot; colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''1–2 ''' ({{GER}} [[Berlín]])
|-
| rowspan=&quot;4&quot;| [[Liga majstrov žien UEFA 2015-16|2015–16]]
| Kolo 32
| {{ROU}} Olimpia Cluj
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 9–0
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 6–0 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''15–0'''
|-
| Osemfinále
| {{SWE}} [[KIF Örebro DFF |KIF Örebro]]
| bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–0
| bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–1 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''1–1''' ([[Pravidlo vonkajších gólov|pvg]])
|-
| Štvrťfinále
| {{ESP}} [[Fútbol Club Barcelona (ženy)|FC Barcelona]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–0
| bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–0 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''1–0'''
|-
| Semifinále
| {{FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–1
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–7 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''0–8'''
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[Liga majstrov žien UEFA 2016-17|2016–17]]
| Kolo 32
| {{NOR}} [[LSK Kvinner FK | Lillestrøm SK]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 4–1
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–3 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''5–4'''
|-
| Osemfinále
| {{KAZ}} [[BIIK Kazygurt]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 4–1
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 3–0 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''7–1'''
|-
| Štvrťfinále
| {{GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 4–0
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–1 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''4–1'''
|-
| Semifinále
| {{ESP}} [[Fútbol Club Barcelona (fútbol femenino)|FC Barcelona]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–0
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 3–1 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''5–1'''
|-
| bgcolor=&quot;#B0A9A9&quot; | Finále
| bgcolor=&quot;#B0A9A9&quot; | {{FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]]
| bgcolor=&quot;#B0A9A9&quot; colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''0–0 (6[[Penaltový rozstrel|p]]–7p)''' ({{WAL}} [[Cardiff]])
|-
| rowspan=&quot;3&quot;|[[Liga majstrov žien UEFA 2018-19|2018–19]]
| Kolo 32
| {{AUT}} [[SKN St. Pölten (ženy)|St. Pölten]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–0
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 4–1 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''6–1'''
|-
| Osemfinále
| {{SWE}} [[Linköping FC (ženy)|Linköpings]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 3–2
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''5–2'''
|-
| Štvrťfinále
| {{ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–1
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–2 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''2–3'''
|-
| rowspan=&quot;4&quot;|[[Liga majstrov žien UEFA 2019-20|2019–20]]
| Kolo 32
| {{POR}} [[Sporting Clube de Braga (femenino)|Braga]]
| bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–0
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 7–0 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''7–0'''
|-
| Osemfinále
| {{ISL}} [[Breiðablik (fútbol femenino)|Breiðablik]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 4–0
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 3–1 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''7–1'''
|-
| Štvrťfinále
| {{ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
| colspan=3 bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;|2–1 ({{ESP}} [[San Sebastián]])
|-
| Semifinále
| {{FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique de Lyon]]
| colspan=3 bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–1 ({{ESP}} [[San Sebastián]])
|-
| rowspan=4|[[Liga majstrov žien UEFA 2020-21|2020-21]]
| Kolo 32
| {{POL}} [[Górnik Łęczna (femenino)|Górnik Łęczna]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 6–1
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''8–1'''
|-
| Osemfinále
| {{CZE}} [[AC Sparta Praha (ženy)|Sparta Praha]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 5–0 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–3
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''5–3'''
|-
| Štvrťfinále
| {{FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–1 
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''2–2'''([[Pravidlo vonkajších gólov|pvg]])
|-
| Semifinále
| {{ESP}} [[Fútbol Club Barcelona (fútbol femenino)|FC Barcelona]]
| bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–2 
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''2–3'''
|-
| rowspan=&quot;5&quot;|[[Liga majstrov žien UEFA 2021-22|2021–22]]
| rowspan=3| Skupina B
| {{ISL}} [[Breiðablik (fútbol femenino)|Breiðablik]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 6–0
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–0 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''8–0'''
|-
| {{UKR}} Járkov
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 5–0&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 6–0
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''11–0'''
|-
| {{ESP}} [[Real Madrid Club de Fútbol (femenino)|Real Madrid]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 4–0 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–0
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''6–0'''
|-
| Štvrťfinále
| {{GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]
| bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–2
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;f&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''4–3'''
|-
| Semifinále
| {{FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–1
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–3 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''3–5'''
|-
| rowspan=5|[[Liga majstrov žien UEFA 2022-23|2022-23]]
| Kolo 2
| {{SWE}} [[BK Häcken FF|BK Häcken]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–0
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''4–1'''
|-
| rowspan=3|Skupinová fáza
| {{ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–1 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–3
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''0–4''' 
|-
| {{ESP}} [[Real Madrid Club de Fútbol (femenino)|Real Madrid]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–1
| bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–0 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''2–1'''
|-
| {{ALB}} [[Klubi Sportiv Vllaznia Shkodër (femenino)|Vllaznia]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 5–0 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 4–0
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''9–0'''
|-
| Štvrťfinále
| {{GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–1 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–1
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''1–2''' 
|-
| rowspan=6|[[Liga majstrov žien UEFA 2023-24|2023-24]]
| Kolo 2
| {{ENG}} [[Manchester United Women Football Club|Manchester United WFC]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–1 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 3–1
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''4–2'''
|-
| rowspan=3|Skupinová fáza
| {{GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–1 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–2 
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''2–3''' 
|-
| {{ITA}} [[Associazione Sportiva Roma (femenino)|Roma]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–1 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 3–1 
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''5–2'''
|-
| {{NED}} [[Ajax de Ámsterdam (femenino)|Ajax]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 3–1
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 0–2 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''3–3'''
|-
| Štvrťfinále
| {{SWE}} [[BK Häcken FF|BK Häcken]]
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 3–0 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–1 
| bgcolor=&quot;#ddffdd&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''5–1'''
|-
| Semifinále
| {{FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique Lyon]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–2 
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 2–3 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''3–5'''
|-
| [[Liga majstrov žien UEFA 2024-25|2024-25]]
| Kolo 2
| {{ITA}} [[Juventus de Turín (femenino)|Juventus]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–2
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| 1–3 &lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt;
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''2–5'''
|-
| rowspan=6|[[Liga majstrov žien UEFA 2025-26|2025-26]]
| rowspan=6|Ligová fáza
| {{GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|Wolfsburg]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''0–4''' &lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;
|-
| {{ESP}} [[Real Madrid Club de Fútbol (femenino)|Real Madrid]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''1–2'''
|-
| {{ENG}} [[Manchester United Women Football Club|Manchester United]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''1–2''' &lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;
|-
| {{GER}} [[FC Bayern München (ženy)|Bayern München]]
| bgcolor=&quot;#ffbbbb&quot; colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''1–3'''
|-
| {{BEL}} [[Oud-Heverlee Leuven|Leuven]] 
| bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''0–0'''
|-
| {{POR}} [[Sport Lisboa e Benfica (femenino)|Benfica]] 
| bgcolor=&quot;#ffffdd&quot; colspan=&quot;3&quot; style=&quot;text-align:center;&quot;| '''1–1''' &lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt;
|}
*&lt;sup&gt;1&lt;/sup&gt; Zápasy prvého kola.
*&lt;sup&gt;2&lt;/sup&gt; Zápasy vonku.

==Úspechy==

{| width=&quot;850&quot; style=&quot;background: #F9F9F9; border: 2px #AAA solid; border-collapse: collapse; border-color: white; color:black; font-size: 95%;&quot; border=&quot;1&quot; cellspacing=&quot;0&quot;
|- bgcolor=&quot;#c2d2e5&quot;
! width=20%|{{FRA}} Národná súťaž
! width=30%|Majster
! width=30%|Druhé miesto
|- style=&quot;font-size: 90%;&quot;
| bgcolor=D8E2EE|'''[[Première Ligue|Prvá liga]] (1/12)'''
| bgcolor=&quot;#ECF1F7&quot;|2020-21
| bgcolor=&quot;#F3F5F7&quot;|2010-11, 2012-13, 2013-14, 2014-15, 2015-16, 2017-18, 2018-19, 2019-20, 2021-22, 2022-23, 2023-24, 2024-25 
|- style=&quot;font-size: 90%;&quot;
| bgcolor=D8E2EE|'''[[Division 2 Féminine|Druhá liga]] (1/2)'''
| bgcolor=&quot;#ECF1F7&quot;|2000-01
| bgcolor=&quot;#F3F5F7&quot;|1982-83, 1984-85
|- style=&quot;font-size: 90%;&quot;
| bgcolor=&quot;D8E2EE&quot; |'''[[Copa Femenina de Francia|Francúzsky pohár]] (4/6)'''
| bgcolor=&quot;#ECF1F7&quot; |2009-10, 2017-18, 2021-22, 2023-24
| bgcolor=&quot;#F3F5F7&quot; |2007-08, 2013-14, 2016-17, 2019-20, 2022-23, 2024-25 
|- style=&quot;font-size: 90%;&quot;
| bgcolor=&quot;D8E2EE&quot; |'''[[Supercopa de Francia Femenina|Francúzsky superpohár]] (0/2)'''
| bgcolor=&quot;#ECF1F7&quot; |
| bgcolor=&quot;#F3F5F7&quot; |2019, 2022
|}

{| width=&quot;850&quot; style=&quot;background: #F9F9F9; border: 2px #AAA solid; border-collapse: collapse; border-color: white; color:black; font-size: 95%;&quot; border=&quot;1&quot; cellspacing=&quot;0&quot;
|- bgcolor=&quot;#c2d2e5&quot;
! width=20%|Medzinárodná súťaž
! width=30%|Majster
! width=30%|Druhé miesto
|- style=&quot;font-size: 90%;&quot;
| bgcolor=D8E2EE|'''[[Liga majstrov žien UEFA]] (0/2)'''
|bgcolor=&quot;#ECF1F7&quot;|
|bgcolor=&quot;#F3F5F7&quot;|[[Liga majstrov žien UEFA 2014/2015|2014-15]], [[Liga majstrov žien UEFA 2016/2017|2016-17]].
|}

==Hráči==
K 30. januáru 2026. &lt;ref name=&quot;Effectif&quot;&gt;{{cite news
| title      = Effectif féminin du Paris Saint-Germain
| url        = https://www.psg.fr/football-feminin/effectif
| work       = PSG.FR
| date       = 17 January 2026
|language=fr
| access-date = 17 January 2026}}&lt;/ref&gt;

===Aktuálny tím===
'''Súčasná zostava:'''
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=30.01.2026}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Poľsko|poz=B|meno=[[Katarzyna Kiedrzynek]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Thiniba Samoura]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Poľsko|poz=O|meno=[[Paulina Dudek]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Élisa De Almeida]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Nigéria|poz=Ú|meno=[[Jennifer Echegini]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Sakina Karchaoui]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]}} &lt;ref&gt;{{cite news|title=Sakina Karchaoui nommée capitaine de l'équipe féminine du PSG|url=https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/Sakina-karchaoui-nommee-capitaine-de-l-equipe-feminine-du-psg/1590689|date=5 September 2025|language=fr|access-date=7 September 2025}}&lt;/ref&gt;
{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Brazília|poz=Z|meno=[[Vitória Yaya]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Nigéria|poz=Ú|meno=[[Rasheedat Ajibade]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Kanada|poz=Z|meno=[[Florianne Jourde]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Brazília|poz=O|meno=[[Isabela Chagas]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Holandsko|poz=Ú|meno=[[Jackie Groenen]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Holandsko|poz=Z|meno=[[Romée Leuchter]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Spojené štáty|poz=O|meno=[[Eva Gaetino]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Francúzsko|poz=Ú|meno=[[Tara Elimbi Gilbert]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Francúzsko|poz=Ú|meno=[[Ornella Graziani]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Tanté Diakité]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Noémie Fatier]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Baby Jordy Benera]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Mali|poz=Ú|meno=[[Agueicha Diarra]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=26|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Anaïs Ebayilin]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Anglicko|poz=B|meno=[[Mary Earps]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=28|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Jade Le Guilly]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Griedge Mbock Bathy]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Konžská demokratická republika|poz=Ú|meno=[[Merveille Kanjinga]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Francúzsko|poz=B|meno=[[Océane Toussaint]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=77|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Olga Carmona]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}

=== Hráčky na hosťovaní ===
{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=30.01.2026}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Francúzsko|poz=B|meno=[[Alyssa Fernandes]]}} (na hosťovaní v tíme [[Standard Liège (women)|Standard Liège]] do 30.jún 2026.) &lt;ref&gt;{{cite news|title=Alyssa Fernandes prêtée au Standard de Liège pour la saison 2025 2026|url=https://www.psg.fr/content/cp-pret-alyssa-fernandes|work=PSG.FR|date= 29 August 2025|access-date=17 January 2026|language=fr}}&lt;/ref&gt;
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Poľsko|poz=B|meno=[[Oliwia Szperkowska]]}} (na hosťovaní v tíme [[Czarni Sosnowiec]] do 30.jún 2026.) &lt;ref&gt;{{cite news|title=Oliwia Szperkowska prolonge jusqu'en 2027 et est prêtée au KKS Czarni Sosnowiec|url=https://www.psg.fr/content/cp-prolongation-et-pret-oliwia-szperkowska|work=PSG.FR|date=4 July 2025|access-date= 17 January 2026|language=fr}}&lt;/ref&gt;
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Eden Le Guilly]]}} (na hosťovaní v tíme [[Levante UD Femenino|Levante]] do 30.jún 2026.) &lt;ref&gt;{{cite news|title=Eden Le Guilly est prêtée au Levante UD pour la saison 2025–2026|url=https://www.psg.fr/content/eden-le-guilly-paris-saint-germain-feminines-2025-2026|work=PSG.FR|date=13 August 2025|access-date=17 January 2026|language=fr}}&lt;/ref&gt;
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Lina Grève Chaïb]]}} (na hosťovaní v tíme [[US Sassuolo Calcio (women)|Sassuolo]] do 30.jún 2026.) &lt;ref&gt;{{cite news|title=Lina Grève Chaïb signe son premier contrat professionnel avec le Paris Saint-Germain et est prêtée à l'US Sassuolo Calcio|url= https://www.psg.fr/content/cp-lina-greve-chaib|work=PSG.FR|date=11 September 2025|access-date=17 January 2026|language=fr}}&lt;/ref&gt;
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Katia Imarazene]]}} (na hosťovaní v tíme [[En Avant Guingamp (ženy)|Guingamp]] do 30.jún 2026.) &lt;ref&gt;{{cite news|title=Katia Imarazene signe son premier contrat professionnel avec le Paris Saint‑Germain et est prêtée à l'EA Guingamp pour la saison 2025–2026|url=https://www.psg.fr/content/cp-annonce-katia-imarazene|work=PSG.FR|date=16 September 2025|access-date = 17 January 2026|language=fr}}&lt;/ref&gt;
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Fanny Rossi]]}} (na hosťovaní v tíme [[Le Havre AC (ženy)|Le Havre]] do 30.jún 2026.) &lt;ref&gt;{{cite news|title=Fanny Rossi prêtée au Havre AC|url=https://www.psg.fr/content/fanny-rossi-pretee-au-havre-ac-paris-saint-germain-feminines-20252026|work=PSG.FR|date=2 December 2025|access-date=17 January 2026|language=fr}}&lt;/ref&gt;
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Nórsko|poz=Ú|meno=[[Frøya Dorsin]]}} (na hosťovaní v tíme [[AS Roma (ženy)|Roma]] do 30.jún 2026.) &lt;ref&gt;{{cite news|title=Frøya Dorsin joins AS Roma on loan|url=https://www.psg.fr/en/content/froeya-dorsin-joins-as-roma-on-loan|work=PSG.FR|date=8 January 2026|access-date=26 January 2026|language=fr}}&lt;/ref&gt;
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Kamerun|poz=Ú|meno=[[Naomi Eto]]}} (na hosťovaní v tíme [[US Sassuolo Calcio (women)|Sassuolo]] do 30.jún 2026.) &lt;ref&gt;{{cite news|title=Naomi Eto s'engage avec le Paris Saint-Germain et rejoint l'US Sassuolo Calcio en prêt pour la saison 2025-2026|url=https://www.psg.fr/content/cp-naomi-eto|work=PSG.FR|date=3 September 2025|access-date=17 January 2026|language=fr}}&lt;/ref&gt;
{{Futbalová súpiska hráč|čís=|nár=Francúzsko|poz=Ú|meno=[[Naolia Traoré]]}} (na hosťovaní v tíme [[FC Badalona (ženy)|Badalona]] do 30.jún 2026.) &lt;ref&gt;{{cite news|title=Naolia Traoré prêtée au Levante UD pour la saison 2025-2026|url= https://www.psg.fr/content/naolia-traore-pretee-au-levante-ud-pour-la-saison-2025-2026|work=PSG.FR|date=20 September 2025|access-date=17 January 2026|language=fr}}&lt;/ref&gt;
{{Futbalová súpiska koniec}}

==Bývalé a aktuálne hráčky ==
K 30. januáru 2025.&lt;ref name=&quot;Effectif&quot;/&gt;
{| 
| 
* {{FRA}} [[Camille Abily]] (2019{{--}}2010) hosť.
* {{NGA}} '''[[Rasheedat Ajibade]]''' (2025{{--}}suč.)
* {{USA}} [[Korbin Shrader]] (2023{{--}}2025)
* {{FRA}} [[Kenza Allaoui]] (2014{{--}}2018)
* {{FRA}} '''[[Élisa De Almeida]]''' (2021{{--}}suč.)
* {{GER}} {{KOS}} [[Fatmire Alushi]] (2014{{--}}2016)
* {{POR}} [[Mariane Amaro]] (2011{{--}}2013)
* {{BRA}} [[Ana Vitória]] (2023{{--}}2024)
* {{SWE}} [[Kosovare Asllani]] (2012{{--}}2016)
* {{SUI}} [[Ramona Bachmann]] (2020{{--}}2024)
* {{FRA}} [[Sandy Baltimore]] (2016{{--}}2024)
* {{FRA}} [[Aude Banasiak]]  (2000{{--}}2003)
* {{FRA}} [[Solène Barbance]] (2011{{--}}2012)
* {{FRA}} [[Vicki Bècho]] (2016{{--}}2022) (mládežnické roky)
* {{FRA}} [[Karima Benameur Taieb]] (2012{{--}}2015)
* {{GER}} [[Ann-Katrin Berger]] (2014{{--}}2016)
* {{SWE}} [[Emma Berglund]] (2017{{--}}2019)
* {{FRA}} [[Armelle Binard]] (1985{{--}}1986)
* {{NOR}} [[Celin Bizet Dønnum]] (2021{{--}}2022)
* {{FRA}} [[Delphine Blanc]] (2011{{--}}2012)
* {{FRA}} [[Sonia Bompastor]] (2009{{--}}2010) hosť.
* {{ESP}} [[Verónica Boquete]] (2016{{--}}2018)
* {{FRA}} [[Sarah Bouhaddi]] (2022{{--}}2023)
* {{FRA}} [[Laure Boulleau]] (2005{{--}}2018)
* {{FRA}} [[Lina Boussaha]] (2016{{--}}2020)
* {{FRA}} [[Ingrid Boyeldieu]] (1997{{--}}2000),(2001{{--}}2005),(2008{{--}}2010)
* {{GER}} [[Linda Bresonik]] (2012{{--}}2015)
* {{DEN}} [[Signe Bruun]] (2018{{--}}2021)
* {{FRA}} [[Élise Bussaglia]] (2009{{--}}2012)
* {{SUI}} [[Viola Calligaris]] (2023{{--}}2024)
* {{ESP}} '''[[Olga Carmona]]''' (2025{{--}}suč.)
* {{FRA}} [[Estelle Cascarino]] (2021{{--}}2023)
* {{BRA}} '''[[Isabela Chagas]]''' (2025{{--}}suč.)
* {{FRA}} [[Hawa Cissoko]] (2015{{--}}2017)
* {{USA}} [[Alana Cook]] (2019{{--}}2021)
* {{FRA}} [[Nora Coton-Pélagie]] (2008{{--}}2012)
* {{ITA}} {{USA}} [[Arianna Criscione]] (2019{{--}}2021)
* {{BRA}} [[Cristiane (futbalistka)|Cristiane]] (2015{{--}}2017)
* {{CRC}} [[Shirley Cruz]] (2012{{--}}2018)
* {{GER}} [[Sara Däbritz]] (2019{{--}}2022)
* {{SWE}} [[Lisa Dahlkvist]] (2015{{--}}2016)
* {{FRA}} [[Kenza Dali]] (2011{{--}}2016)
* {{FRA}} [[Sana Daoudi]] (2016{{--}}2018)
* {{FRA}} [[Nonna Debonne]] (2004{{--}}2014)
* {{FRA}} [[Léa Declercq]] (2013{{--}}2016)
* {{FRA}} [[Sabrina Delannoy]] (2005{{--}}2017)
* {{FRA}} [[Marie-Laure Delie]] (2007{{--}}2008), (2013{{--}}2018)
* {{FRA}} [[Céline Deville]] (2000{{--}}2002) (mládežnické roky)
* {{FRA}} [[Inès Dhaou]] 
* {{FRA}} [[Aminata Diallo]] (2016{{--}}2022)
* {{FRA}} [[Kadidiatou Diani]] (2017{{--}}2023)
|
* {{MLI}} [[Agueicha Diarra]] (2024{{--}}suč.)
* {{NOR}} [[Frøya Dorsin]] (2024{{--}}2026)
* {{POL}} '''[[Paulina Dudek]]''' (2018{{--}}suč.)
* {{USA}} ''' [[Crystal Dunn]]''' (2025{{--}}suč.)
* {{ENG}} '''[[Mary Earps]]''' (2025{{--}}suč.)
* {{NGA}} [[Ngozi Ebere]] (2015{{--}}2017)
* {{NGA}} {{NED}} '''[[Jennifer Echegini]]''' (2024{{--}}suč.)
* {{FRA}} '''[[Tara Elimbi Gilbert]]''' (2023{{--}}suč.)
* {{CHL}} [[Christiane Endler]] (2017{{--}}2021)
* {{BRA}} [[Érika (futbalistka)|Érika]] (2015{{--}}2018)
* {{FRA}} [[Laurina Fazer]] (2020{{--}}2025)
* {{FRA}} [[Magnaba Folquet]] (2021{{--}}2024)
* {{BRA}} [[Miraildes Maciel Mota|Formiga]] (2017{{--}}2021)
* {{USA}} '''[[Eva Gaetino]]''' (2024{{--}}suč.)
* {{ITA}} [[Sara Gama]] (2013{{--}}2015)
* {{FRA}} [[Laura Georges]] (2003{{--}}2004),(2013{{--}}2017)
* {{AUT}} [[Marina Georgieva]] (2022{{--}}2023)
* {{FRA}} [[Méline Gérard]] (2007{{--}}2008)
* {{NED}} [[Loes Geurts]] (2016{{--}}2017)
* {{COD}} [[Grace Geyoro]] (2014{{--}}2025)
* {{SWE}} [[Hanna Glas]] (2018{{--}}2020)
* {{BEL}} '''[[Jackie Groenen]]''' (2022{{--}}suč.)
* {{FRA}} [[Kheira Hamraoui]] (2012{{--}}2016), (2021{{--}}2023)
* {{USA}} [[Tobin Heath]] (2013{{--}}2014)
* {{NOR}} [[Andrine Hegerberg]] (2018{{--}}2019)
* {{FRA}} [[Stefanie da Eira]] (2018{{--}}2019)
* {{GER}} [[Josephine Henning]] (2014{{--}}2016)
* {{FRA}} [[Amandine Henry]] (2017) hosť.
* {{ESP}} [[Jenni Hermoso]] (2017{{--}}2018)
* {{USA}} [[Lindsey Heaps]] (2012{{--}}2016)
* {{FRA}} [[Jessica Houara]] (2009{{--}}2016)
* {{CAN}} [[Jordyn Huitema]] (2019{{--}}2022)
* {{AUS}} [[Clare Hunt]] (2023{{--}}2024)
* {{FRA}} [[Océane Hurtré]] (2020{{--}}2025)
* {{SWE}} [[Amanda Ilestedt]] (2021{{--}}2023)
* {{FRA}} [[Oriane Jean-François]] (2022{{--}}2024)
* {{CAN}} '''[[Florianne Jourde]]''' (2025{{--}}suč.)
* {{FRA}} [[Ella Kaabachi]] (2008{{--}}2013)
* {{FRA}} [[Aurélie Kaci]] (2012{{--}}2015)
* {{COD}} '''[[Merveille Kanjinga]]''' (2025{{--}}suč.)
* {{FRA}} ''' [[Sakina Karchaoui]]''' (2021{{--}}suč.)
* {{FRA}} [[Ghoutia Karchouni]] (2013{{--}}2016)
* {{BRA}} [[Kátia Cilene]] (2010{{--}}2011)
* {{FRA}} [[Marie-Antoinette Katoto]] (2015{{--}}2025)
* {{FRA}} [[Léa Khelifi]] (2019{{--}}2022)
* {{POL}} '''[[Katarzyna Kiedrzynek]]''' (2013{{--}}2020), (2023{{--}}suč.)
* {{GER}} [[Annike Krahn]] (2012{{--}}2015)
* {{CAN}} [[Stephanie Labbé]] (2021{{--}}2022)
* {{FRA}} [[Armelle Lago]] (2006{{--}}2007)
* {{FRA}} [[Anissa Lahmari]] (2015{{--}}2019)
* {{CAN}} [[Ashley Lawrence]] (2017{{--}}2023)
|
* {{FRA}} [[Léa Le Garrec]] (2010{{--}}2012)
* {{FRA}} '''[[Jade Le Guilly]]''' (2020{{--}}suč.)
* {{FRA}} [[Laure Lepailleur]] (2008{{--}}2012)
* {{NED}} '''[[Romée Leuchter]]''' (2024{{--}}suč.)
* {{CHN}} [[Li Mengwen]] (2022{{--}}2023) hosť.
* {{BRA}} [[Daiane Limeira]] (2018{{--}}2019)
* {{USA}} [[Allie Long]] (2011{{--}}2012) 
* {{BRA}} [[Luana (futbalistka)|Luana]] (2020{{--}}2022) 
* {{DEN}} [[Matilde Lundorf Skovsen]] (2015{{--}}2016) (mládežnické roky)
* {{FRA}} [[Leïla Maknoun]] (2011{{--}}2013)
* {{NED}} [[Lieke Martens]] (2022{{--}}2025)
* {{USA}} [[Ella Masar]] (2011{{--}}2012)
* {{FRA}} '''[[Griedge Mbock Bathy]]''' (2024{{--}}suč.) 
* {{GER}} [[Anja Mittag]] (2015{{--}}2016)
* {{FRA}} [[Perle Morroni]] (2014{{--}}2021)
* {{AFG}} [[Nadia Nadim]] (2019{{--}}2021)
* {{FRA}} [[Betty Noël]] (2011{{--}}2013)
* {{FRA}} [[Sarah Palacin]] (2016{{--}}2017)
* {{ESP}} [[Irene Paredes]] (2016{{--}}2021)
* {{USA}} [[Nicole Payne]] (2023)
* {{GER}} {{TUR}} [[Melike Pekel]] (2017{{--}}2019)
* {{FRA}} [[Ève Périsset]] (2016{{--}}2020)
* {{FRA}} [[Constance Picaud]] (2021{{--}}2024)
* {{FRA}} [[Caroline Pizzala]] (2007{{--}}2014)
* {{FRA}} [[Candice Prévost]] (2003{{--}}2012)
* {{FRA}} [[Nelly Rodrigues]] (2022)
* {{BRA}} [[Rosana (futbalistky)|Rosana]] (2016) 
* {{FRA}} [[Léa Rubio]] (2010{{--}}2013)
* {{FRA}} '''[[Thiniba Samoura]]''' (2023{{--}}suč.) 
* {{FRA}} [[Hawa Sangaré]] (2020{{--}}2023)
* {{FRA}} [[Bérangère Sapowicz]] (2003{{--}}2013)
* {{FRA}} [[Ouleymata Sarr]] (2013{{--}}2017)
* {{NOR}} [[Karina Sævik]] (2019{{--}}2020)
* {{SWE}} [[Caroline Seger]] (2014{{--}}2016)
* {{FRA}} [[Caryne Selbonne]] (1986{{--}}1991)
* {{FRA}} [[Bénédicte Simon]] (2020{{--}}2023)
* {{FRA}} [[Julie Soyer]] (2009{{--}}2012)
* {{GER}} [[Monika Staab]] (1978)
* {{USA}} [[Allyson Swaby]] (2023) hosť.
* {{POL}} [[Oliwia Szperkowska]] (2024)
* {{FRA}} [[Marie-Bernadette Thomas]] 
* {{ISL}} [[Berglind Björg Þorvaldsdóttir]] (2022{{--}}2024)
* {{FRA}} [[Aïssatou Tounkara]] (2023{{--}}2025)
* {{FRA}} [[Manssita Traoré]] (2019{{--}}2022)
* {{BEL}} [[Davinia Vanmechelen]] (2018{{--}}2019)
* {{DEN}} [[Amalie Vangsgaard]] (2023{{--}}2024)
* {{GER}} [[Charlotte Voll]] (2017{{--}}2019), (2020{{--}}2022)
* {{CZE}} [[Barbora Votíková]] (2021{{--}}2023)
* {{AUS}} [[Lydia Williams]] (2022{{--}}2023)
* {{CHN}} [[Yang Lina (footballer)|Yang Lina]] (2022{{--}}2023)
* {{FRA}} ''' [[Vitória Yaya]]''' (2023{{--}}suč.)  
* {{ENG}} [[Annahita Zamanian]] (2018{{--}}2019)
|}

===Najviac gólov===
K 11.aprílu 2025 &lt;ref name=&quot;stats&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;stats2&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Katoto meilleure buteuse de l'histoire du Paris Saint-Germain !
| url = https://www.psg.fr/equipes/football-feminin/content/marie-antoinette-katoto-meilleure-buteuse-de-lhistoire-du-paris-saint-germain-ea-guingamp-d1-2021-2022
| work = PSG.FR
| date = 5 February 2022
| archive-url = https://web.archive.org/web/20250421122742/https://www.psg.fr/equipes/football-feminin/content/marie-antoinette-katoto-meilleure-buteuse-de-lhistoire-du-paris-saint-germain-ea-guingamp-d1-2021-2022
| accessdate = 29 September 2022
| archive-date = 21 April 2025
|language=fr
}}&lt;/ref&gt;

&lt;gallery mode=&quot;packed&quot; heights=&quot;200&quot; align=&quot;center&quot;&gt;
File:20180912 UEFA Women's Champions League 2019 SKN - PSG Marie-Antoinette Katoto 850 5429.jpg|[[Marie-Antoinette Katoto]]
File:20141015 - PSG-Twente - Delannoy.jpg|[[Sabrina Delannoy]]
File:Christiane Endler.jpg|[[Christiane Endler]]
&lt;/gallery&gt;

{| class=&quot;wikitable plainrowheaders sortable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|-
!{{Tooltip|Poradie}}
!{{Tooltip|Hráč | Národnosť, meno a priezvisko}}
!{{Tooltip|Pozícia | Úloha na ihrisku}}
!{{Tooltip|Paris Saint-Germain | Pôsobenie v klube}}
!{{Tooltip|PL|Počet strelených gólov v Première Ligue}}
!{{Tooltip|CFF|Počet gólov strelených v ženskom Coupe de France}}
!{{Tooltip|TC|Počet strelených gólov v Trophée des Championnes}}
!{{Tooltip|UWCL|Počet strelených gólov v Lige majstrov žien UEFA}}
!{{Tooltip|Celkom|Celkový počet strelených gólov}}
|-
| 1
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Marie-Antoinette Katoto]]
| Ú
| 2015–2025
| 132
| 20
| 0
| 28
! 180
|-
| 2
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Marie-Laure Delie]]
| Ú
| 2007–2008,&lt;br /&gt;2013–2018
| 93
| 35
| 0
| 6
! 134
|-
| 3
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Kadidiatou Diani]]
| Ú
| 2017–2023
| 74
| 6
| 0
| 11
! 91
|-
| 4
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Ingrid Boyeldieu]]
| Ú
| 2001–2005,&lt;br /&gt;2008–2010
| 55
| 4
| 0
| 0
! 59
|-
| 5
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Grace Geyoro]]
| Z
| 2014–2025
| 41
| 7
| 0
| 6
! 54
|-
| 6
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|USA}} [[Lindsey Heaps]]
| Ú
| 2012–2016
| 46
| 5
| 0
| 3
! 54
|-
| 7
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|BRA}} [[Cristiane (footballer)|Cristiane]]
| Ú
| 2015–2017
| 26
| 12
| 0
| 12
! 50
|-
| 8
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|SWE}} [[Kosovare Asllani]]
| Ú
| 2012–2016
| 39
| 5
| 0
| 1
! 45
|-
| 9 || align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Kenza Dali]]
| Z
| 2011–2016
| 36
| 6
| 0
| 2
! 44
|-
| 10
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Sandy Baltimore]]
| Ú
| 2016–2024
| 30
| 6
| 0
| 6
! 42
|}

===Najviac futbalových vystúpení===
K 16.máj 2025 &lt;ref name=&quot;stats&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;stats2&quot;/&gt;&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Ashley Lawrence première étrangère à atteindre les 150 matches avec le PSG
| url = https://www.culturepsg.com/news/feminines/ashley-lawrence-premiere-joueuse-etrangere-a-atteindre-les-150-capes-avec-le-psg/44141
| work = CulturePSG
| date = 29 September 2022
|language=fr
| accessdate = 29 September 2022}}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;wikitable plainrowheaders sortable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|-
!{{Tooltip|Poradie}}
!{{Tooltip|Hráč | Národnosť, meno a priezvisko}}
!{{Tooltip|Pozícia | Úloha na ihrisku}}
!{{Tooltip|Paris Saint-Germain | Pôsobenie v klube}}
!{{Tooltip|PL|Počet odohraných zápasov v Première Ligue}}
!{{Tooltip|CFF|Počet odohraných zápasov v Coupe de France Féminine}}
!{{Tooltip|TC|Počet odohraných zápasov v Trophée des Championnes}}
!{{Tooltip|UWCL|Počet odohraných zápasov v Lige majstrov žien UEFA}}
!{{Tooltip|Celkom|Celkový počet odohraných zápasov}}
|-
| 1
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Sabrina Delannoy]]
| O
| 2005–2017
| 244
| 45
| 0
| 32
! 321
|-
| 2
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Grace Geyoro]]
| Z
| 2014–2025
| 179
| 35
| 3
| 53
! 270
|-
| 3
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Laure Boulleau]]
| O
| 2005–2018
| 181
| 36
| 0
| 15
! 232
|-
| 4
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Marie-Antoinette Katoto]]
| Ú
| 2015–2025
| 155
| 26
| 1
| 41
! 223
|-
| 5
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Nonna Debonne]]
| O
| 2004–2014
| 164
| 27
| 0
| 4
! 195
|-
| 6
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Sandy Baltimore]]
| Ú
| 2016–2024
| 113
| 26
| 2
| 43
! 184
|-
| 7
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Candice Prévost]]
| Ú
| 2003–2012
| 159
| 20
| 0
| 3
! 182
|-
| 8
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|CAN}} [[Ashley Lawrence]]
| O
| 2017–2023
| 112
| 27
| 2
| 37
! 178
|-
| 9
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Jessica Houara]]
| O
| 2009–2016
| 130
| 25
| 0
| 19
! 174
|-
| 10
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Kadidiatou Diani]]
| Ú
| 2017–2023
| 114
| 21
| 2
| 31
! 168
|}

===Kapitáni===
{| class=&quot;wikitable plainrowheaders sortable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|-
!{{Tooltip|č.|číslo}}
!{{Tooltip|Hráč|Štátna príslušnosť, meno a priezvisko}}
!{{Tooltip|Kapitánstvo|Funkcia kapitána klubu}}
!{{Tooltip|Zdroj|Referenčný zdroj informácií}}
|-
|1 || align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} Florence Freyermuth || 2000–2004 || &lt;ref name=&quot;stats2&quot;/&gt;
|-
|2 || align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} Laetitia Duffour || 2004–2006 || &lt;ref name=&quot;stats2&quot;/&gt;
|-
|3 || align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Sabrina Delannoy]] || 2006–2015 || &lt;ref name=&quot;stats2&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;brassard&quot;&gt;{{cite news
| title = Delannoy a rendu le brassard de capitaine
| url = http://www.sofoot.com/delannoy-a-rendu-le-brassard-de-capitaine-206532.html
| work = SO FOOT.com
| date = 16 August 2015
|language=en
| accessdate = 24 June 2018}}&lt;/ref&gt;
|-
|4 || align=&quot;left&quot; | {{flagicon|SWE}} [[Caroline Seger]] || 2015–2016 || &lt;ref&gt;{{cite news
| title = Le PSG officialise les départs de Seger et Houara d'Hommeaux
| url = http://www.culturepsg.com/news/feminines/le-psg-officialise-les-depart-de-seger-et-houara-d-hommeaux/9673
| work = CulturePSG
|language=fr
| date = 24 May 2016
| accessdate = 24 June 2018}}&lt;/ref&gt;
|-
|5 || align=&quot;left&quot; | {{flagicon|CRC}} [[Shirley Cruz]] || 2016–2018 || &lt;ref&gt;{{cite news
| title = Shirley Cruz quitte le PSG pour la Chine
| url = http://www.culturepsg.com/news/feminines/shirley-cruz-quitte-le-psg-pour-la-chine/19528
| work = CulturePSG
| date = 23 January 2018
|language=fr
| accessdate = 24 June 2018}}&lt;/ref&gt;
|-
|6 || align=&quot;left&quot; | {{flagicon|BRA}} [[Formiga (footballer, born 1978)|Formiga]] || 2018–2019 || &lt;ref name=&quot;formiga&quot;&gt;{{cite news
| title = Irene Paredes (PSG) : &quot; On doit avoir le respect pour toutes les équipes &quot;
| url = http://www.coeursdefoot.fr/event/irene-paredes-psg-%C2%A0on-doit-avoir-le-respect-pour-toutes-les-equipes%C2%A0-/
| work = Coeurs de Foot
| date = 22 April 2018
|language=fr
| accessdate = 13 May 2018}}&lt;/ref&gt;
|-
|7 || align=&quot;left&quot; | {{flagicon|ESP}} [[Irene Paredes]] || 2019–2021 || &lt;ref&gt;{{cite news
| title = Le PSG féminin a lancé sa saison 2019/20 devant la presse
| url = https://www.culturepsg.com/news/feminines/retour-sur-la-conference-de-presse-du-psg-feminin-pour-l-ouverture-de-la-saison-2019-20/28014
| work = CulturePSG
| date = 24 August 2019
|language=en
| accessdate = 3 July 2020}}&lt;/ref&gt;
|-
|8 || align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Grace Geyoro]] || 2021–2024 || &lt;ref&gt;{{cite news
| title = PSG: comment Geyoro a géré les tensions dans le vestiaire après l'affaire Hamraoui
| url = https://rmcsport.bfmtv.com/football/feminin/ligue-des-champions/psg-comment-geyoro-a-gere-les-tensions-dans-le-vestiaire-apres-l-affaire-hamraoui_AV-202204230058.html
| work = RMC Sport
| date = 23 April 2022
|language=en
| access-date = 24 January 2023}}&lt;/ref&gt;
|-
|9 || align=&quot;left&quot; | {{flagicon|POL}} [[Paulina Dudek]] || 2024–2025 || &lt;ref&gt;{{cite news
| title = PSG's new captain Paulina Dudek steps up to lead
| url = https://psgpost.com/posts/psg-new-captain-paulina-dudek-steps-up-to-lead
| work = PSG Post
| date = 17 September 2024
|language=en
| access-date = 30 January 2025}}&lt;/ref&gt;
|-
|10 || align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Sakina Karchaoui]] || 2025–present || &lt;ref&gt;{{cite news
| title = Sakina Karchaoui nommée capitaine de l'équipe féminine du PSG
| url = https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/Sakina-karchaoui-nommee-capitaine-de-l-equipe-feminine-du-psg/1590689
| work = L'Équipe
| date = 5 September 2025
|language=fr
| access-date = 8 September 2025}}&lt;/ref&gt;
|}

===Ocenenia===
* '''[[Najlepší brankár FIFA|Najlepšia brankárka FIFA]] (1)'''
**{{flagicon|CHI}} [[Christiane Endler]] – [[Najlepší brankár FIFA|2021]].&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Endler beats Labbé for Best FIFA Women's Goalkeeper
| url = https://www.tsn.ca/christian-endler-chile-stephanie-labbe-canada-canwnt-fifa-awards-paris-saint-germain-1.1746854
| work = TSN
| date = 17 January 2022
|language=en
| accessdate = 18 January 2022}}&lt;/ref&gt;

*'''[[Obrankyňa sezóny Ligy majstrov UEFA]] (1)'''
**{{flagicon|ESP}} [[Irene Paredes]] – [[2020–21 Obrankyňa sezóny Ligy majstrov UEFA|2021]].&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Irene Paredes named 2020/21 Women's Champions League Defender of the Season
| url = https://www.uefa.com/womenschampionsleague/news/026c-1317b6e97eb1-ceb1ffd7ccbe-1000--paredes-defender-of-the-season/
| work = [[UEFA]]
| date = 26 August 2021
|language=en
| access-date = 26 August 2021}}&lt;/ref&gt;

*'''[[IFFHS Najlepší brankár sveta|IFFHS Najlepšia brankárka sveta]] (1)'''
**{{flagicon|CHI}} [[Christiane Endler]] – 2021.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = IFFHS Women's World Best Goalkeeper 2021 - Christiane Endler
| url = https://www.iffhs.com/posts/1487
| work = [[IFFHS]]
| date = 27 November 2021
|language=en
| access-date = 20 May 2025}}&lt;/ref&gt;

==Personál==

===Súčasní zamestnanci===
[[File:Nasser Al-Khelaifi.jpg|200px|right|thumb|[[Nasser Al-Khelaïfi]]]]

{| class=&quot;wikitable plainrowheaders sortable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
|-
!{{Tooltip|Pozícia | Úloha v klube}}
!{{Tooltip|Meno|Štátna príslušnosť, krstné meno a priezvisko}}
!{{Tooltip|Zdroj|Referenčný zdroj informácií}}
|-
| align=&quot;left&quot; | Prezident
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|QAT}} [[Nasser Al-Khelaifi]]
| &lt;ref name=&quot;Nasser&quot;&gt;{{cite news |date=19 June 2022 |title=Nasser Al-Khelaïfi, Président du Paris Saint-Germain |url=https://www.psg.fr/club/nasser-al-khelaifi |url-status=live |archive-url=https://web.archive.org/web/20220619113127/https://www.psg.fr/club/nasser-al-khelaifi |archive-date=19 June 2022 |access-date=19 June 2022 |work=PSG.FR|language=fr}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=&quot;left&quot; | Hlavný športový riaditeľ
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|ITA}} Angelo Castellazzi
| &lt;ref name=&quot;Organigramme&quot;&gt;{{cite news |date=31 July 2024 |title=Organigramme de la section féminine |url=https://www.psg.fr/equipes/football-feminin/content/organigramme-de-la-section-feminine-psg-women-campus-2024-2025 |access-date=30 January 2025 |work=PSG.FR |archive-url=https://web.archive.org/web/20250130123846/https://www.psg.fr/equipes/football-feminin/content/organigramme-de-la-section-feminine-psg-women-campus-2024-2025 |archive-date=30 January 2025|language=fr }}&lt;/ref&gt;
|-
| align=&quot;left&quot; | Asistent športového riaditeľa
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} [[Sabrina Delannoy]]
| &lt;ref name=&quot;Organigramme&quot;/&gt;
|-
| align=&quot;left&quot; | Hlavný tréner prvého tímu
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|BRA}} [[Paulo César (footballer, born 1978)|Paulo César]]
| &lt;ref name=&quot;Staff&quot;&gt;{{cite news
| title      = Staff technique de l'équipe féminine du Paris Saint-Germain
| url        = https://www.psg.fr/football-feminin/staff
| work       = PSG.FR
| date       = 17 January 2026
|language=fr
| access-date = 17 January 2026}}&lt;/ref&gt;
|-
| align=&quot;left&quot; | Asistent trénera
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} Grégory Benarib
| &lt;ref name=&quot;Staff&quot;/&gt;
|-
| align=&quot;left&quot; | Asistent trénera
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} Noémie Luce
| &lt;ref name=&quot;Staff&quot;/&gt;
|-
| align=&quot;left&quot; | Tréner brankárov
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} Mickael Grondin
| &lt;ref name=&quot;Staff&quot;/&gt;
|-
| align=&quot;left&quot; | Fitness tréner
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} Nicolas Colard
| &lt;ref name=&quot;Staff&quot;/&gt;
|-
| align=&quot;left&quot; | Video analytik
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} Julien Roger
| &lt;ref name=&quot;Staff&quot;/&gt;
|-
| align=&quot;left&quot; | Technický asistent
| align=&quot;left&quot; | {{flagicon|FRA}} Milan Novak
| &lt;ref name=&quot;Staff&quot;/&gt;
|}
== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.uefa.com/womenschampionsleague/clubs/2600841--paris/ Paríž Saint-Germain (Ženy)] na UEFA.com

== Zdroj ==
{{Preklad|en|Paris Saint-Germain FC (women)|1335017282}} 

[[Kategória:Ženské futbalové kluby vo Francúzsku]]
[[Kategória:Paris Saint-Germain FC]]</text>
      <sha1>b54yrodixndg4l0m32g63tlv2w6cdke</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>ASJ Soyaux-Charente</title>
    <ns>0</ns>
    <id>744156</id>
    <revision>
      <id>8189927</id>
      <parentid>8158949</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:48:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <origin>8189927</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="44418" sha1="lqb39j8olb5tod9ny7f2deaewmbdws2" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  =  ASJ Soyaux-Charente
| obrázok     =  
| logo        = 
| celýnázov   = Association sportive jeunesse Soyaux-Charente
| prezývka    = Sojaldiciennes
| založený    = 1968
| rozpustený  = 2023 (SAS)
| štadión     = [[Stade Léo-Lagrange]]
| kapacita    = 1500
| majiteľ     = 
| predseda    = {{FRA}} [[Caroline Mary]]
| tréner      = {{FRA}} [[Tom Bouvier]]
| liga        = [[Première Ligue]]
| sezóna      = 
| pozícia     = 
| vzor_lp1    =_whiteshoulders
| vzor_t1     =_whiteshoulders
| vzor_pp1    =_whiteshoulders
| vzor_tr1    =_white border
| vzor_po1    = _classicfootball
| ľavéplece1  = 006FBF
| telo1       = 006FBF
| pravéplece1 = 006FBF
| trenírky1   = 006FBF
| ponožky1    = 006FBF
| vzor_lp2    =
| vzor_t2     =
| vzor_pp2    =
| vzor_tr2    = 
| vzor_po2    =_classicfootball
| ľavéplece2  =FFFFFF
| telo2       =FFFFFF
| pravéplece2 =FFFFFF
| trenírky2   =FFFFFF
| ponožky2    =FFFFFF
}}

'''ASJ Soyaux''', je francúzsky ženský futbalový klub so sídlom v [[Soyaux]] neďaleko [[Angoulême]] v departemente Charente. Založený bol v roku 1968 pod názvom  '''Association Sportive de Soyaux'''.

Prezývka tímu je Sojaldiciennes. Už v sezóne 1975 – 1976, teda v druhom ročníku majstrovstiev Francúzska žien, sa klub dostal medzi elitu francúzskeho ženského futbalu. V najvyššej súťaži potom pôsobil nepretržite 35 sezón. Táto séria sa skončila po sezóne 2009 – 2010, keď klub prvýkrát zostúpil do druhej divízie. Počas pôsobenia v najvyššej lige ASJ Soyaux získal titul majstra Francúzska v sezóne 1983 – 1984 a päťkrát skončil na druhom mieste.

Klub združoval viac ako 200 registrovaných hráčok a mal niekoľko mládežníckych tímov, ktoré hrali na regionálnej aj národnej úrovni. ASJ Soyaux bol dlhodobo považovaný za jeden z najstarších a najvýznamnejších klubov vo výchove hráčok vo francúzskom ženskom futbale. S klubom sú spojené aj známe osobnosti ako [[Corinne Diacre]]  či [[Candie Herbert]] , ktoré tu pôsobili počas svojho vývoja.

Po zostupe na konci sezóny 2022 – 2023 mal tím v nasledujúcom ročníku nastúpiť v druhej francúzskej ženskej lige. V lete 2023 však klub vyhlásil bankrot. Francúzska futbalová federácia mu zakázala účasť v národných súťažiach a vedenie následne oznámilo zrušenie právnej formy SAS (zjednodušená akciová spoločnosť). Klub bol následne zaradený do Regionálnej ligy 2.&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.lequipe.fr/Football/Actualites/L-asj-soyaux-annonce-sa-disparition/1410591| title= L'ASJ Soyaux annonce sa disparition|périodique=L'Équipe| work =lequipe.fr|date=28 juillet 2023| access-date = 29 juillet 2023}}.&lt;/ref&gt;.Klub je registrovaný v Regionálnej lige 2.

== História ==
=== Začiatky a zlatý vek klubu (70. {{--}}90. roky) ===
Napriek povzbudivým začiatkom na začiatku 20. storočia ženský futbal vo Francúzsku – podobne ako v celej Európe – od polovice 20. rokov postupne upadal. Trpel negatívnym spoločenským obrazom, čo bolo do veľkej miery dôsledkom zákazu tejto disciplíny zo strany hlavných národných futbalových federácií (vo Francúzsku Francúzska futbalová federácia). Keďže sa ženský futbal stal okrajovým športom a v roku 1941 bol počas vichistického režimu dokonca zakázaný, jeho opätovný rozvoj sa začal až v polovici 60. rokov 20. storočia.

V roku 1968 vytvorila Športová asociácia Soyaux – ešte predtým, ako Francúzska futbalová federácia tento šport znovu oficiálne uznala – vo svojej štruktúre ženskú futbalovú sekciu. Jej cieľom bola účasť na dedinských slávnostiach a turnajoch, na ktorých medzi sebou súťažili ženské tímy. Prvý oficiálny zápas tejto sekcie sa odohral 20. marca 1971 na štadióne Chanzy v Angoulême.&lt;ref name=&quot;sudouest2014&quot;&gt;{{cite news
| title = ASJ Soyaux-Charente : le football féminin sort son anthologie
| url = http://www.sudouest.fr/2014/04/16/asj-soyaux-charente-le-football-feminin-sort-son-anthologie-1527506-1131.php
| work = Sud-Ouest
| date = 16 April 2014
| language = fr
| access-date = 3 February 2026
}}&lt;/ref&gt;
Prvé francúzske majstrovstvá ženského futbalu (1. divízia) vznikli v roku 1974 a ich premiérový ročník vyhral Stade de Reims. AS Soyaux sa po siedmich rokoch pôsobenia v Centre-Ouest Football League pripojil k najvyššej úrovni francúzskeho ženského futbalu v sezóne 1975 – 1976. Prvý výrazný úspech zaznamenal tím v sezóne 1979 – 1980, keď sa prebojoval do finále majstrovstiev, kde napokon prehral 2 : 0 proti [[Reims Women's Football|Reims]], finalistovi prvých 5 ročníkov a trojnásobnému šampiónovi.&lt;ref name=&quot;rsssf1980&quot;&gt;{{cite news
| title = France (Women) 1979–1980
| url = http://www.rsssf.com/tablesf/fran-womhist.html#80
| work = RSSSF
| date = 1980
| language = en
| access-date = 3 February 2026
}}&lt;/ref&gt;

Ženská sekcia AS Soyaux postupne zatienila mužské tímy klubu.&lt;ref name=&quot;asjhistory&quot;&gt;{{cite news
| title = 40 ans et toute sa jeunesse
| url = http://www.asjsoyauxcharente.com/40-ans-et-toute-sa-jeunesse_a27.html
| work = ASJ Soyaux-Charente (official website)
| date = 2008
| language = fr
| access-date = 3 February 2026
}}&lt;/ref&gt; V roku 1982 prešla turbulentným obdobím, keď bola najskôr rozpustená, no po žiadosti približne 50 registrovaných hráčok a niektorých funkcionárov znovu obnovená. Klub prijal názov Association Sportive Jeunesse de Soyaux (ASJ Soyaux) a odvtedy fungoval výlučne ako ženský klub. Táto epizóda mala malý vplyv na športové výsledky: prvý tím sa v rokoch 1980 až 1983 dostal do troch semifinále a dokonca vyhral francúzske majstrovstvá ženského futbalu v rokoch 1983 – 1984.&lt;ref name=&quot;rsssf1984&quot;&gt;{{cite news
| title = France (Women) 1983–1984
| url = http://www.rsssf.com/tablesf/fran-womhist.html#84
| work = RSSSF
| date = 1984
| language = en
| access-date = 3 February 2026
}}&lt;/ref&gt; Klub vyhral prvý a doteraz jediný titul ako [[Majstrovstvách Francúzska vo futbale žien|Francúzský šampión]], keď vo finále vyradila držiteľov titulu [[Vie au grand air de Saint-Maur (ženy)|VGA Saint-Maur]] tesným rozdielom 1 gólu (1:0).

Hoci v tomto období dominoval najmä [[Vie au grand air de Saint-Maur (ženy)|VGA Saint-Maur]], ktorý získal šesť titulov medzi rokmi 1982 a 1990, ASJ Soyaux zostával vážnym uchádzačom o titul. Klub prehral dve finále s VGA Saint-Maur v sezónach 1985 – 1986 a 1986 – 1987 a v roku 1989 podľahol po penaltách [[En avant de Guingamp (ženy)|Saint-Brieuc SC]].

Na regionálnej úrovni Sojaldiciennes pokračovali vo svojej dominancii, ktorá sa začala v roku 1978 ich prvým víťazstvom v Centre-Ouest Cupe, až do roku 1996, keď počas tohto obdobia vyhrali najmenej 14 regionálnych pohárov (odvtedy vyhrali ďalšie 4). Na národnej úrovni sa klub od začiatku 90. rokov už nedokázal porovnávať s FCF Juvisy, [[OL Lyonnes (ženy)|FC Lyon]] alebo [[Toulouse FC (ženy)|Toulouse FC ]]  o titul, hoci sa im podarilo skončiť na druhom mieste – za FCF Juvisy – na francúzskom šampionáte žien v sezóne 1995-1996. Nasledoval dlhý, približne dvadsaťročný úpadok, počas ktorého sa klub usadil uprostred [[Francúzskeho šampionátu žien|Majstrovstiev 1 Divízie]]; až kým v roku [[2010 vo futbale|2010]] klub definitívne po prvýkrát vo svojej histórii zostúpil do nižšej ligy.

„Bleues“, ktorých vtedy trénovala [[Corinne Diacre]] – symbolická hráčka klubu a francúzskeho národného tímu, ktorá sa stala trénerkou ASJ Soyaux od [[2009 vo futbale|2009]] do [[2013 vo futbale|2013]]&lt;ref name=&quot;france3diacre&quot;&gt;{{cite news
| title = Corinne Diacre quitte l’ASJ Soyaux pour de nouveaux horizons
| url = https://france3-regions.francetvinfo.fr/poitou-charentes/2013/05/20/portrait-corrine-diacre-254341.html
| work = France 3 Régions
| date = 20 May 2013
| language = fr
| access-date = 3 February 2026
}}&lt;/ref&gt;

Hneď v nasledujúcej sezóne postúpili do francúzskeho ženského futbalového šampionátu (1. divízia), ale nedokázali si udržať svoju pozíciu a sezónu 2011 – 2012 ukončili na predposlednom mieste. Sojaldiciennes potom v nasledujúcom roku skončili na prvom mieste v skupine (B) francúzskeho ženského futbalového šampionátu (2. divízia) 2012 – 2013, no opäť zostúpili. Tentoraz sa im podarilo zostať v elite a mať dobrú sezónu na postupujúci tím: na konci šampionátu získali [[Francúzske majstrovstvá ženského futbalu 2013-2014|6.]] miesto a dostali sa do semifinále [[Francúzskeho pohára ženského futbalu 2013-2014|Francúzskeho pohára]] (štvrtýkrát prehrali s [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique lyonnais]]).

=== Profesionalizácia a neúspešné zlúčenie s Angoulême ===
V polovici 10. rokov 21. storočia preukázali Sojaldiciennes určitú stabilitu v najvyššej francúzskej ženskej súťaži (D1), keď v sezónach 2013 – 2014 a 2014 – 2015 obsadili 6. miesto a v sezónach 2015 – 2016 a 2016 – 2017 skončili na 7. mieste.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Soyaux, une certaine idée du football féminin
| url = https://www.lemonde.fr/sport/article/2017/07/17/soyaux-une-certaine-idee-du-football-feminin_5161507_3242.html
| work = Le Monde
| date = 17 July 2017
| language = fr
| access-date = 28 January 2020
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Foot féminin : 7e place du classement pour Soyaux
| url = https://france3-regions.francetvinfo.fr/nouvelle-aquitaine/charente/angouleme/foot-feminin-7e-place-du-classement-soyaux-1261387.html
| work = France 3 Nouvelle-Aquitaine
| date = 26 May 2017
| language = fr
| access-date = 10 November 2020
}}&lt;/ref&gt;

Rastúca profesionalizácia klubu sa postupne stala nevyhnutnosťou na udržanie konkurencieschopnosti na najvyššej úrovni. Kým v roku 2016 disponoval klub rozpočtom približne 300 000 eur a len asi 20 % hráčok malo federálne zmluvy, v sezóne 2019 – 2020 už ASJ Soyaux zamestnával 17 zmluvne viazaných hráčok s rozpočtom zvýšeným na približne 850 000 eur.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Soyaux, le club de Corinne Diacre face aux bouleversements du football féminin
| url = https://www.la-croix.com/Sport/Soyaux-club-Corinne-Diacre-face-bouleversements-football-feminin-2019-06-06-1201027122
| work = La Croix
| date = 6 June 2019
| language = fr
| access-date = 28 January 2020
}}&lt;/ref&gt;

Dňa 29. januára 2019 ASJ Soyaux v snahe pokračovať v profesionalizácii oznámil projekt fúzie s klubom [[Angoulême Charente FC]], ktorý pôsobil v súťaži [[francúzskom futbalovom šampionáte National 3|National 3]].&lt;ref&gt;{{cite news
| title = D1 : fusion programmée entre l’ASJ Soyaux et l’Angoulême Charente FC
| url = https://coeursdefoot.fr/event/d1-fusion-programmee-entre-l-asj-soyaux-et-l%E2%80%99angouleme-charente-fc/
| work = Cœurs de foot
| date = 29 January 2019
| language = fr
| access-date = 28 January 2020
}}&lt;/ref&gt; Názov Angoulême Soyaux Charente a logo nového subjektu, ktorý mal vzniknúť pred sezónou 2019 – 2020, boli predstavené 26. marca 2019.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = L’ACFC et l’ASJ vont devenir Angoulême Soyaux Charente
| url = https://www.charentelibre.fr/2019/03/26/l-acfc-et-l-asj-vont-devenir-angouleme-soyaux-charente,3406723.php
| work = Charente Libre
| date = 26 March 2019
| language = fr
| access-date = 28 January 2020
}}&lt;/ref&gt; V máji 2019 však bolo oznámené, že fúzia je odložená na sezónu 2020 – 2021, keďže si vyžadovala dlhšie prípravné obdobie.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = ACFC-ASJ Soyaux : la fusion reportée à l’an prochain
| url = https://www.sudouest.fr/2019/05/27/reportee-a-l-an-prochain-6132049-5103.php
| work = Sud Ouest
| date = 28 May 2019
| language = fr
| access-date = 28 January 2020
}}&lt;/ref&gt; Koncom júna 2019 však valné zhromaždenie ASJ Soyaux definitívne hlasovalo za zrušenie protokolu o zlúčení s ACFC, čím bol projekt ukončený.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = L’ASJ Soyaux enterine l’abandon définitif du projet de fusion avec l’ACFC
| url = https://www.charentelibre.fr/2019/06/26/l-asj-soyaux-enterine-l-abandon-definitif-du-projet-de-fusion-avec-l-acfc,3450343.php
| work = Charente Libre
| date = 26 June 2019
| language = fr
| access-date = 28 January 2020
}}&lt;/ref&gt;

V dôsledku neúspechu projektu fúzie odstúpila v septembri 2019 prezidentka klubu [[Martine Ferré]], ktorú nahradil viceprezident [[Arnaud Pimbert]].&lt;ref&gt;{{cite news
| title = ASJ Soyaux : Martine Ferré se met en retrait
| url = https://www.charentelibre.fr/2019/09/11/asj-soyaux-martine-ferre-se-met-en-retrait,3484165.php
| work = Charente Libre
| date = 11 September 2019
| language = fr
| access-date = 28 January 2020
}}&lt;/ref&gt; Klub, ktorý už čelil finančným problémom a platovému stropu, bol 14. januára 2020 Národným riaditeľstvom pre kontrolu riadenia (DNCG) Francúzskej futbalovej federácie sankcionovaný trojbodovým odpočtom, zákazom prestupov a zachovaním platového stropu. ASJ Soyaux sa proti tomuto rozhodnutiu odvolal.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Sanctionné par la DNCG, l’ASJ Soyaux va faire appel
| url = https://www.charentelibre.fr/2020/01/15/l-asj-soyaux-sanctionne-par-la-dncg,3544330.php
| work = Charente Libre
| date = 15 January 2020
| language = fr
| access-date = 28 January 2020
}}&lt;/ref&gt;

Od sezóny 2020 – 2021 začal prvý tím pôsobiť pod hlavičkou profesionálnej športovej spoločnosti (société anonyme sportive professionnelle), čo malo umožniť ďalší ekonomický, obchodný a športový rozvoj klubu.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = D1Arkema – Sébastien Joseph (Soyaux) : On veut aller chercher cette barre des 28 points 
| url = https://www.footofeminin.fr/D1Arkema-Sebastien-JOSEPH-Soyaux-On-veut-aller-chercher-cette-barre-de-28-points_a16452.html
| work = Footofeminin.fr
| date = 28 January 2020
| language = fr
| access-date = 28 January 2020
}}&lt;/ref&gt; Oddelenie asociatívnej štruktúry, ktorá zahŕňala mládežnícku akadémiu a regionálny seniorský tím R1 pod vedením [[Marilyn Fort]], si vyžiadalo vymenovanie nového prezidenta na čele SAS, ktorým sa stal [[Joël Cordeau]].&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Football : l’ASJ Soyaux change de régime juridique et attend un nouveau président
| url = https://www.sudouest.fr/2020/04/15/football-l-asj-soyaux-change-de-regime-juridique-et-attend-un-nouveau-president-7413807-1131.php
| work = Sud Ouest
| date = 15 April 2020
| language = fr
| access-date = 5 May 2020
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news
| title = L’ASJ Soyaux lutte et mute
| url = https://www.charentelibre.fr/2020/05/24/l-asj-soyaux-lutte-et-mute,3602357.php
| work = Charente Libre
| date = 24 May 2020
| language = fr
| access-date = 25 May 2020
}}&lt;/ref&gt;

Tréner [[Sébastien Joseph]], ktorému zostával ešte jeden rok zmluvy, zostal na lavičke profesionálneho tímu.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = L’ASJ Soyaux lutte et mute
| url = https://www.charentelibre.fr/2020/05/24/l-asj-soyaux-lutte-et-mute,3602357.php
| work = Charente Libre
| date = 24 May 2020
| language = fr
| access-date = 25 May 2020
}}&lt;/ref&gt; Káder bol zredukovaný na 18 hráčok a doplnený o tri zahraničné posily a dve hráčky z druhej divízie.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Les ambitions de Soyaux
| url = https://www.charentelibre.fr/2020/06/03/les-ambitions-de-soyaux,3606739.php
| work = Charente Libre
| date = 3 June 2020
| language = fr
| access-date = 4 June 2020
}}&lt;/ref&gt;

V októbri 2020, keď sa klub nachádzal v pásme ohrozenia zostupom, [[Sébastien Joseph]] z osobných dôvodov odstúpil a dočasným trénerom do konca sezóny sa stal [[Laurent Mortel]].&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Soyaux : Laurent Mortel nouvel entraîneur de l’ASJ
| url = https://www.sudouest.fr/2020/11/01/soyaux-laurent-mortel-nouvel-entraineur-de-l-asj-8029247-882.php
| work = Sud Ouest
| date = 1 November 2020
| language = fr
| access-date = 2 November 2020
}}&lt;/ref&gt; Súčasne boli [[Joël Cordeau]] a športový riaditeľ [[Louis Dupeyrat]] zbavení funkcií pre nezhody s [[Benoîtom Letapissier]]om, majoritným akcionárom SAS, ktorý sa stal predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Benoît Letapissier (ASJ Soyaux) : « Avoir deux têtes, ça ne marche pas »
| url = https://www.charentelibre.fr/2020/11/08/benoit-letapissier-asj-soyaux-avoir-deux-tetes-ca-ne-marche-pas,3670344.php
| work = Charente Libre
| date = 8 November 2020
| language = fr
| access-date = 9 November 2020
}}&lt;/ref&gt; Do funkcie športového riaditeľa bol následne vymenovaný Robert Corfou.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Communiqué du club ASJ Soyaux-Charente
| url = https://www.asjsoyauxcharente.com/2020/11/09/communique-club/
| work = asjsoyauxcharente.com
| date = 9 November 2020
| language = fr
| access-date = 9 November 2020
}}&lt;/ref&gt;

Laurent Mortel klub napokon opustil, keďže jeho športový projekt bol obmedzovaný platovým stropom.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = ASJ Soyaux : Laurent Mortel s’en va
| url = https://www.charentelibre.fr/2021/07/06/asj-soyaux-laurent-mortel-s-en-va,3767402.php
| work = Charente Libre
| date = 6 July 2021
| language = fr
| access-date = 6 July 2021
}}&lt;/ref&gt; Nahradil ho tréner [[Dragan Cvetković]].&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Dragan Cvetković nouvel entraîneur de Soyaux
| url = https://www.charentelibre.fr/2021/07/13/dragan-cvetkovic-nouvel-entraineur-de-soyaux,3770658.php
| work = Charente Libre
| date = 13 July 2021
| language = fr
| access-date = 6 August 2021
}}&lt;/ref&gt;

Dňa 15. októbra 2021 zverejnila americká reprezentantka Samantha Johnson, ktorá prišla do klubu počas leta, otvorený list, v ktorom opísala problémy, s ktorými sa stretla po príchode do ASJ Soyaux, vrátane nedostatkov v lekárskej starostlivosti a sporu o ubytovanie s prezidentom klubu.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = D1 / Soyaux : Samantha Johnson fait part de ses désillusions dans une lettre ouverte
| url = https://coeursdefoot.fr/event/d1-soyaux-samantha-johnson-fait-part-de-ses-desillusions-dans-une-lettre-ouverte/
| work = Cœurs de foot
| date = 15 October 2021
| language = fr
| access-date = 26 October 2021
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news
| title = D1 Arkema: Be Better, from Samantha Johnson
| url = https://girlssoccernetwork.com/d1-arkema-be-better-from-samantha-johnson/
| work = Girls Soccer Network
| date = 15 October 2021
| language = en
| access-date = 26 October 2021
}}&lt;/ref&gt; Viaceré ďalšie novoprichádzajúce hráčky klub opustili už po šiestich mesiacoch. Svedectvá poukazovali na nevyplácané mzdy a opakujúce sa administratívne problémy.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Football féminin : Soyaux au banc des accusés
| url = https://www.charentelibre.fr/sport/football/foot-feminin-soyaux-au-banc-des-accuses-7685885.php
| work = Charente Libre
| date = 2022
| language = fr
| access-date = 22 January 2022
}}&lt;/ref&gt;

V roku 2023 Benoît Letapissier oznámil likvidáciu klubu, ktorá sa v skutočnosti týkala len jeho spoločnosti. Následne DNCG a Výkonný výbor Francúzskej futbalovej federácie (COMEX) uvalili na klub prísne sankcie a preradili prvý tím z D1 do Regionálnej ligy 2 (R2). Asociácia sa rozhodla prevziať úplnú kontrolu nad klubom ASJ Soyaux Charente prostredníctvom vlastnej právnej entity. V tom istom období zomrela prezidentka asociácie [[Marilyn Fort]] na rakovinu a vedenie asociácie prevzala bývalá hráčka klubu [[Caroline Mary]] spolu s členmi predstavenstva.

== Kľúčové dátumy ==
* [[1968 vo futbale|1968]]: vytvorenie ženskej sekcie v rámci Športovej asociácie Soyaux
* [[1971 vo futbale|1971]]: prvý oficiálny zápas ženskej sekcie, 20. marca, na štadióne Chanzy v Angoulême
* [[1975 vo futbale|1975]]: postup do [[Francúzske majstrovstvá ženského futbalu|1. divízie]] (D1); vznik ženskej futbalovej akadémie vo Francúzsku
* [[1978 vo futbale|1978]]: prvá regionálna trofej – víťazstvo v Pohári Centre-Ouest
* [[1980 vo futbale|1980]]: druhé miesto v D1 (prehra vo finále proti [[Reims Women's Football|Stade de Reims]])
* [[1982 vo futbale|1982]]: rozpustenie ženskej sekcie AS Soyaux a jej okamžitá obnova pod názvom Association Sportive Jeunesse de Soyaux
* [[1983 vo futbale|1983]]: šieste víťazstvo v Pohári Centre-Ouest za sebou
* [[1984 vo futbale|1984]]: víťazstvo v [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien|1. divízii]] (finálová výhra proti [[Vie au grand air de Saint-Maur (ženy)|VGA Saint-Maur]])
* [[1986 vo futbale|1986]]: druhé miesto v 1. divízii (prehra vo finále proti [[Vie au grand air de Saint-Maur (ženy)|VGA Saint-Maur]])
* [[1987 vo futbale|1987]]: druhé miesto v 1. divízii (prehra vo finále proti [[Vie au grand air de Saint-Maur (ženy)|VGA Saint-Maur]])
* [[1989 vo futbale|1989]]: druhé miesto v 1. divízii (prehra vo finále proti [[En Avant de Guingamp (ženy)|Saint-Brieuc SC]]); víťazstvo v Pohári Centre-Ouest
* [[1996 vo futbale|1996]]: druhé miesto v 1. divízii (za [[Juvisy Essonne (ženy)|FCF Juvisy]])
* [[2001 vo futbale|2001]]: víťazstvo v Pohári Centre-Ouest
* [[2003 vo futbale|2003]]: semifinále [[Francúzska ženská výzva 2002-2003|Francúzska ženská výzva]] (prehra s [[OL Lyonnes (ženy)|FC Lyon]])
* [[2005 vo futbale|2005]]: semifinále [[Francúzska ženská výzva 2004-2005|Francúzska ženská výzva]] (prehra s [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique lyonnais]])
* [[2008 vo futbale|2008]]: semifinále [[Francúzska ženská výzva 2007-2008|Francúzska ženská výzva]] (prehra s [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique lyonnais]])
* [[2009 vo futbale|2009]]: [[Corinne Diacre]] sa po 19 sezónach ako hráčka vracia do klubu ako trénerka
* [[2010 vo futbale|2010]]: historický zostup z [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien|1. divízie]] do [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien D2|2. divízie]] (D2)
* [[2011 vo futbale|2011]]: druhé miesto v D2 a [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien D2 2010-2011|okamžitý postup]] späť do 1. divízie; akreditácia ženskej futbalovej akadémie
* [[2012 vo futbale|2012]]: zostup z [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2011-2012|1. divízie]] do D2
* [[2013 vo futbale|2013]]: [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien D2 2012-2013|postup]] z D2 späť do 1. divízie; [[Corinne Diacre]] opúšťa post trénerky
* [[2014 vo futbale|2014]]: semifinále [[Francúzsky pohár ženského futbalu 2013-2014|Francúzskeho pohára]] (opäť prehra s [[OL Lyonnes (ženy)|Olympique lyonnais]])
* [[2020 vo futbale|2020]]: založenie profesionálnej spoločnosti SAS
* [[2023 vo futbale|2023]]: rozpustenie SAS

== Športové výsledky ==
=== Vyznamenania ===
Medzi vyznamenania ASJ Soyaux patrí predovšetkým úspech v [[Francúzsky futbalový šampionát žien|Francúzskom ženskom futbalovom šampionáte]].

Nasledujúca tabuľka uvádza vyznamenania klubu k záveru sezóny 2013 – 2014 v oficiálnych národných a regionálnych súťažiach.

{| class=&quot;wikitable centre&quot; width=&quot;60%&quot;
|+'''Úspechy ASJ Soyaux-Charente'''
|-
|width=&quot;50%&quot; bgcolor=&quot;#0056A4&quot; align=&quot;center&quot; style=&quot;color:#FFFFFF;&quot; | '''Národné súťaže'''
|width=&quot;50%&quot; bgcolor=&quot;#0056A4&quot; align=&quot;center&quot; style=&quot;color:#FFFFFF;&quot; | '''Regionálne súťaže'''
|-
|valign=&quot;top&quot;|
* [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien|Majstrovstvá Francúzska]] (1)
** Šampión: [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1983-1984|1984]]
** Vicemajster: [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1979-1980|1980]], [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1985-1986|1986]], [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1986-1987|1987]], [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1988-1989|1989]], [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1995-1996|1996]]
* [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien D2|2. divízia]]
** Vicemajster: [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien D2 2010-2011|2011]]
* [[Francúzsky pohár ženského futbalu|Francúzsky pohár]]
** Semifinalista: [[Francúzska ženská výzva 2002-2003|2003]], [[Francúzska ženská výzva 2004-2005|2005]], [[Francúzska ženská výzva 2007-2008|2008]], [[Francúzsky pohár ženského futbalu 2013-2014|2014]]
|valign=&quot;top&quot;|
* Majstrovstvá [[Stredozápadná futbalová liga|Centre-Ouest]] (9)
** Víťaz: 1978, 1979, 1991, 1999, 2000, 2001, 2002, 2011, 2012
* Pohár Centre-Ouest (19)
** Víťaz: 1978–1983, 1985–1987, 1989–1992, 1996, 2001, 2003, 2004, 2011, 2014
* Pohár Charente (19)
** Víťaz: 2009, 2011
|}

==Prehľad sezón==
Nasledujúca tabuľka sleduje históriu prvého tímu klubu od vzniku [[Francúzskeho ženského futbalového šampionátu|1. divízie]] – najprv pod názvom ''Association Sportive de Soyaux'' (1968 – 1982), následne ako ''Association Sportive Jeunesse de Soyaux'' od [[1982 vo futbale|1982]].

{| class=&quot;wikitable alternance centre&quot; style=&quot;text-align:center; margin:5px; line-height:14px;&quot;
|+'''História klubu sezóna po sezóne'''
|-
! scope=&quot;col&quot; style=&quot;color:#FFFFFF; background:#0056A4;&quot; width=&quot;100&quot; | '''Sezóna'''
! scope=&quot;col&quot; style=&quot;color:#FFFFFF; background:#0056A4;&quot; width=&quot;200&quot; | '''Divízia 1'''
! scope=&quot;col&quot; style=&quot;color:#FFFFFF; background:#0056A4;&quot; width=&quot;200&quot; | '''Divízia 2'''
! scope=&quot;col&quot; style=&quot;color:#FFFFFF; background:#0056A4;&quot; width=&quot;200&quot; | '''Regionálne divízie'''
! scope=&quot;col&quot; style=&quot;color:#FFFFFF; background:#0056A4;&quot; width=&quot;200&quot; | '''Francúzsky pohár'''
|-
| 1974–1975 || - || bgcolor=&quot;#F5F5F5&quot; rowspan=&quot;8&quot; | || ... || bgcolor=&quot;#F5F5F5&quot; rowspan=&quot;27&quot; |
|-
| 1975–1976 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1975-1976|...]] || -
|-
| 1976–1977 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1976-1977|Premier Tour]] || -
|-
| 1977–1978 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1977-1978|Premier Tour]] || -
|-
| 1978–1979 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1978-1979|Premier Tour]] || -
|-
| 1979–1980 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1979-1980|Finalista]] || -
|-
| 1980–1981 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1980-1981|Semifinalista]] || -
|-
| 1981–1982 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1981-1982|Semifinalista]] || -
|-
| 1982–1983 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1982-1983|Semifinalista]] || - || -
|-
| 1983–1984 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1983-1984|'''Šampión''']] || - || -
|-
| 1984–1985 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1984-1985|Skupina A]] || - || -
|-
| 1985–1986 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1985-1986|Finalista]] || - || -
|-
| 1986–1987 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1986-1987|Finalista]] || bgcolor=&quot;#F5F5F5&quot; rowspan=&quot;6&quot; | || -
|-
| 1987–1988 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1987-1988|Skupina C]] || -
|-
| 1988–1989 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1988-1989|Finalista]] || -
|-
| 1989–1990 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1989-1990|Štvrťfinále]] || -
|-
| 1990–1991 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1990-1991|Štvrťfinále]] || -
|-
| 1991–1992 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1991-1992|Štvrťfinále]] || -
|-
| 1992–1993 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1992-1993|5. miesto]] || - || -
|-
| 1993–1994 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1993-1994|4. miesto]] || - || -
|-
| 1994–1995 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1994-1995|6. miesto]] || - || -
|-
| 1995–1996 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1995-1996|2. miesto]] || - || -
|-
| 1996–1997 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1996-1997|5. miesto]] || - || -
|-
| 1997–1998 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1997-1998|6. miesto]] || - || -
|-
| 1998–1999 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1998-1999|7. miesto]] || - || -
|-
| 1999–2000 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 1999-2000|6. miesto]] || - || -
|-
| 2000–2001 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2000-2001|7. miesto]] || - || -
|-
| 2001–2002 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2001-2002|6. miesto]] || - || - || [[Francúzska ženská výzva 2001 – 2002|Osemfinále]]
|-
| 2002–2003 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2002-2003|6. miesto]] || - || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2002-2003|Semifinalista]]
|-
| 2003–2004 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2003-2004|6. miesto]] || - || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2003-2004|Štvrťfinále]]
|-
| 2004–2005 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2004-2005|4. miesto]] || - || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2004-2005|Semifinalista]]
|-
| 2005–2006 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2005-2006|6. miesto]] || - || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2005-2006|Osemfinále]]
|-
| 2006–2007 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2006-2007|4. miesto]] || - || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2006-2007|Osemfinále]]
|-
| 2007–2008 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2007-2008|6. miesto]] || - || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2007-2008|Semifinalista]]
|-
| 2008–2009 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2008-2009|10. miesto]] || - || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2008-2009|Osemfinále]]
|-
| 2009–2010 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2009-2010|11. miesto]] || - || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2009-2010|Štvrťfinále]]
|-
| 2010–2011 || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien D2 2010-2011|(Sk. B)]] || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2010-2011|Osemfinále]]
|-
| 2011–2012 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2011-2012|11. miesto]] || - || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2011-2012|Osemfinále]]
|-
| 2012–2013 || - || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien D2 2012-2013|(Sk. B)]] || - || [[Coupe de France féminine de football 2012-2013|Osemfinále]]
|-
| 2013–2014 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2013-2014|6. miesto]] || - || - || [[Coupe de France féminine de football 2013-2014|Semifinalista]]
|-
| 2014–2015 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2014-2015|6. miesto]] || - || - || [[Coupe de France féminine de football 2014-2015|Osemfinále]]
|-
| 2015–2016 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2015-2016|7. miesto]] || - || - || [[Coupe de France féminine de football 2015-2016|Osemfinále]]
|-
| 2016–2017 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2016-2017|7. miesto]] || - || - || [[Coupe de France féminine de football 2016-2017|Štvrťfinále]]
|-
| 2017–2018 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2017-2018|5. miesto]] || - || - || [[Coupe de France féminine de football 2017-2018|Semifinalista]]
|-
| 2018–2019 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2018-2019|6. miesto]] || - || - || [[Coupe de France féminine de football 2018-2019|Osemfinále]]
|-
| 2019–2020 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2019-2020|10. miesto]] || - || - || [[Coupe de France féminine de football 2019-2020|Osemfinále]]
|-
| 2020–2021 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2020-2021|10. miesto]] || - || - || ''Súťaž bola pozastavená''
|-
| 2021–2022 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2021-2022|9. miesto]] || - || - || [[Coupe de France féminine de football 2021-2022|Osemfinále]]
|-
| 2022–2023 || [[Majstrovstvá Francúzska vo futbale žien 2022-2023|12. miesto]] || - || - || [[Coupe de France féminine de football 2022-2023|Osemfinále]]
|-
| 2023–2024 || - || - || Regionálne 2 || [[Coupe de France féminine de football 2023-2024|regionálne turné]]
|-
| 2024–2025 || - || - || Regionálne 1 (prebieha) || [[Francúzsky pohár ženského futbalu 2024-2025|prebieha]]
|}

== Aktuálny počet zamestnancov ==
Sezóna 2021{{--}}2022. &lt;ref&gt;{{cite news
| title = EFFECTIF | ASJ Soyaux - Charente
| url = https://www.asjsoyauxcharente.com/effectif/
| work = asjsoyauxcharente.com
| language = fr
| access-date = 13 March 2021
}}&lt;/ref&gt;

{{Futbalová súpiska začiatok|aktual=}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Francúzsko|poz=B|meno=[[Romane Munich]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=40|nár=Francúzsko|poz=B|meno=[[Raphaëlle Dubois]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Anaïs Dumont]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Camille Collin]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Lisa Martinez]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Laurine Pinot]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[Émeline Saint-Georges]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Čína|poz=O|meno=[[Shuhui Yang]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Nemecko|poz=O|meno=[[Rachel Avant]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Anna Clérac]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Izrael|poz=Z|meno=[[Eden Avital]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Kanada|poz=Z|meno=[[Vanessa Grégoire]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Cathy Couturier]]}}
{{Futbalová súpiska stred}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Tunisko|poz=Z|meno=[[Ella Kaabachi]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Siga Tandia]] [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Kelly Gadea]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Francúzsko|poz=Z|meno=[[Aminata Keita]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Rusko|poz=Ú|meno=[[Elizaveta Danilova]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Francúzsko|poz=Ú|meno=[[Laura Bourgouin]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Francúzsko|poz=Ú|meno=[[Carla Cosme]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Pobrežie Slonoviny|poz=Ú|meno=[[Binta Diakité]]}}
{{Futbalová súpiska hráč|čís=25|nár=Francúzsko|poz=Ú|meno=[[Marie-Charlotte Léger]]}}
{{Futbalová súpiska koniec}}

== Organizácia ==

=== Štadióny ===
ASJ Soyaux hrá svoje domáce zápasy na štadióne Stade Léo-Lagrange v Soyaux a príležitostne aj na štadióne Stade Camille-Lebon v Angoulême. Štadión Léo-Lagrange prešiel v rokoch 2019 – 2020 rozsiahlu rekonštrukciou.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Soyaux : le stade Léo-Lagrange se dévoile
| url = https://www.charentelibre.fr/2019/03/25/soyaux-le-stade-leo-lagrange-se-devoile-photos,3406226.php
| work = Charente Libre
| date = 25 March 2019
| language = fr
| access-date = 28 January 2020
}}&lt;/ref&gt; Práce zahŕňali rozšírenie tribún a modernizáciu vnútorných priestorov vrátane šatní. Počas rekonštrukcie klub odohrával svoje domáce zápasy na štadióne Camille-Lebon.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = L’ASJ Soyaux-Charente, bastion du football féminin
| url = https://www.sportmag.fr/football/lasj-soyaux-charente-bastion-du-football-feminin/
| work = SPORTMAG
| date = 2 September 2019
| language = fr
| access-date = 28 January 2020
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Les travaux du stade Léo-Lagrange ont commencé
| url = http://btgo-construction.fr/wp-content/uploads/2019/10/Scan-BTGO_20191011_095224.pdf
| work = Charente Libre
| date = 7 October 2019
| language = fr
| access-date = 28 January 2020
}}&lt;/ref&gt; Klub sa na Stade Léo-Lagrange vrátil v novembri 2020 po približne roku a pol rekonštrukčných prác.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Retour à la maison
| url = https://www.asjsoyauxcharente.com/2020/11/18/retour-a-la-maison/
| work = asjsoyauxcharente.com
| date = 18 November 2020
| language = fr
| access-date = 6 January 2021
}}&lt;/ref&gt;

== Klubové osobnosti ==
== Ikonické hráčky ==
* {{FRA}} [[Sylvie Bailly]]
* {{FRA}} Natacha Brandy
* {{FRA}} [[Martine Chapuzet]]
* {{FRA}} [[Bernadette Constantin]]
* {{FRA}} Fernanda Da Mota
* {{FRA}} [[Corinne Diacre]]
* {{FRA}} Émilie Dos Santos
* {{FRA}} [[Candie Herbert]]
* {{FRA}} Catherine Mercadier
* {{FRA}} [[Ophélie Meilleroux]]
* {{FRA}} Marina Pascaud
* {{FRA}} [[Corine Petit]]
* {{FRA}} Florence Rimbault
* {{FRA}} Sylvie Rousseau
* {{ISR}} Eden Avital
* {{FRA}} Nathalie Tarade &lt;small&gt;(zvolená za najlepšiu francúzsku hráčku v roku 1989)&lt;/small&gt;

== Najviac odohraných zápasov ==
Zdá sa, že [[Corinne Diacre]] je hráčkou s najväčším počtom odohraných zápasov za ASJ Soyaux, pričom odohrala približne 350 zápasov v prvej divízii.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = D1Arkema – 400e match en D1 pour Gaëtane Thiney
| url = https://www.footofeminin.fr/D1Arkema-400e-match-en-D1-pour-Gaetane-THINEY-ce-samedi_a16842.html
| work = Footofeminin.fr
| language = fr
| access-date = 21 October 2020
}}&lt;/ref&gt; , v 19 sezónach s klubom Sojaldicien medzi rokmi 1988 a 2007, ale kvôli nedostatku spoľahlivejších a presnejších zdrojov nie je možné ju zahrnúť do tohto rebríčka, ako je to v prípade mnohých iných historických hráčok klubu. Nasledujúcí rebríček zohľadňuje iba presné štatistiky zápasov, ktoré sú, až na niekoľko výnimiek, dostupné až od sezóny 2003-2004.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Soyaux – Championnat de France de D1 2003–2004
| url = https://www.statsfootofeminin.fr/equipe.php?equipe=11&amp;id=6
| work = statsfootofeminin.fr
| language = fr
| access-date = 10 November 2020
}}&lt;/ref&gt;

Aktualizované: 8. júla 2022. 
{| class=&quot;wikitable alternance sortable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:90%;&quot;
|+Hráči, ktorí odohrali najviac zápasov za ASJ Soyaux
|-
| bgcolor=&quot;#0056A4&quot; style=&quot;color:#FFFFFF&quot; scope=&quot;col&quot; |'''p.č.'''
| bgcolor=&quot;#0056A4&quot; style=&quot;color:#FFFFFF&quot; scope=&quot;col&quot; | '''Hráči'''
| bgcolor=&quot;#0056A4&quot; style=&quot;color:#FFFFFF&quot; scope=&quot;col&quot; | '''Obdobie'''
| bgcolor=&quot;#0056A4&quot; style=&quot;color:#FFFFFF&quot; scope=&quot;col&quot; | '''D1'''
| bgcolor=&quot;#0056A4&quot; style=&quot;color:#FFFFFF&quot; scope=&quot;col&quot; | '''D2'''
| bgcolor=&quot;#0056A4&quot; style=&quot;color:#FFFFFF&quot; scope=&quot;col&quot; | '''CdF'''
| bgcolor=&quot;#0056A4&quot; style=&quot;color:#FFFFFF&quot; scope=&quot;col&quot; | '''Celkom'''
|-
|'''1'''
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} [[Corinne Diacre]]
|1988-2007
|'''350+'''
|'''0'''
|'''0+'''
|'''350+'''
|-
| 2
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} Anaïs Dumont
| 2005-2021
| 251
| 44
| 28+
| '''323+'''
|-
| 3
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} Marina Pascaud
| 1996-2015
| 205+
| 42
| 18+
| '''265'''
|-
| 4
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} '''[[Siga Tandia]]'''
| od roku 2008
| 194
| 43
| 25+
| '''262'''
|-
| rowspan=&quot;2&quot; | 5
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} Jennifer Maier
| 2000-2015
| 158+
| 39
| 13+
| '''210'''
|-
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} '''Viviane Boudaud'''
| od roku 2013
| 152
| 0
| 15+
| '''167'''
|-
|7
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} '''[[Laura Bourgouin]]'''
| od roku 2013
| 150
| 0
| 17+
| '''167'''
|-
| 8
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} Priscilla Bencini
| 1994-2011
| 121+
| 21
| 6+
| '''148'''
|-
| 9
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} [[Corine Petit]]
| 2001-2008
| 125+
| 0
| 7+
| '''133'''
|}

==Najlepší strelci ==
Góly sa sledujú individuálne od sezóny 2001 – 2002 &lt;ref&gt;{{cite news
| title = Statistiques ASJ Soyaux
| url = http://www.statsfootofeminin.fr/equipe.php?equipe=11&amp;saison=7
| work = statsfootofeminin.fr
| language = fr
| access-date = 17 June 2021
}}&lt;/ref&gt;

''Aktualizované: 17. júna 2021''
{| class=&quot;wikitable alternance sortable&quot; style=&quot;text-align:center; font-size:90%;&quot;
|+Najlepší strelci ASJ Soyaux
|-
| bgcolor=&quot;#0056A4&quot; style=&quot;color:#FFFFFF&quot; scope=&quot;col&quot; |'''p.č.'''
| bgcolor=&quot;#0056A4&quot; style=&quot;color:#FFFFFF&quot; scope=&quot;col&quot; | '''Hráči'''
| bgcolor=&quot;#0056A4&quot; style=&quot;color:#FFFFFF&quot; scope=&quot;col&quot; | '''Obdobie'''
| bgcolor=&quot;#0056A4&quot; style=&quot;color:#FFFFFF&quot; scope=&quot;col&quot; | '''D1'''
| bgcolor=&quot;#0056A4&quot; style=&quot;color:#FFFFFF&quot; scope=&quot;col&quot; | '''D2'''
| bgcolor=&quot;#0056A4&quot; style=&quot;color:#FFFFFF&quot; scope=&quot;col&quot; | '''CdF'''
| bgcolor=&quot;#0056A4&quot; style=&quot;color:#FFFFFF&quot; scope=&quot;col&quot; | '''Celkom'''
|-
| '''1'''
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} [[Candie Herbert]]
| 1999-2007&lt;br&gt;2010-2012
| '''53+'''
| 6
| 3+
| '''62'''
|-
| 2
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} [[Corine Petit]]
| 2001-2008
| 51
| 0
| 6+
| '''57'''
|-
| 3
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} '''[[Laura Bourgouin]]'''
| od roku 2013
| 46
| 0
| '''7+'''
| '''53'''
|-
| 4
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} '''Anaïs Dumont'''
| od roku 2005
| 15
| 15
| 1+
| '''31'''
|-
| 5
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} '''[[Siga Tandia]]'''
| od roku 2008
| 12
| 10
| 6+
| '''28'''
|-
| 6
| align=&quot;left&quot; | {{ENG}} Lauren Elwis
| 2010-2013
| 0
| '''19'''
| 3+
| '''22'''
|-
| 7
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} Gwendoline Djebbar
| 2013-2018
| 18
| 0
| 2+
| '''20'''
|-
| 8
| align=&quot;left&quot; | {{FRA}} Marina Pascaud
| 1996-2015
| 12+
| 4
| 2+
| '''18'''
|}

==Prezidenti ==
* {{FRA}} Marc Delaballe
* {{FRA}} Christian Déliat
* {{FRA}} Pacal Audier
* {{FRA}} Marilyn Fort
* {{FRA}} Denis Bodi
* {{FRA}} Marilyn Fort
* {{FRA}} Martine Ferré
* {{FRA}} Joël Cordeau (SASP) - Marilyn Fort (Association)
* {{FRA}} Benoît Letapissier (SASP) - Marilyn Fort (Association)
* {{FRA}} Caroline Mary

=== Tréneri ===
* {{FRA}} Claude Fort &lt;small&gt;(1981{{--}}1991)&lt;/small&gt;
* {{FRA}} William Sureaud &lt;small&gt;(1991{{--}}1995)&lt;/small&gt;
* {{FRA}} [[Bernadette Constantin]] &lt;small&gt;(1996{{--}}2006)&lt;/small&gt;
* {{FRA}} Jean Parédès &lt;small&gt;(2006{{--}}2008)&lt;/small&gt;
* {{FRA}} Christophe Charbonnier &lt;small&gt;(2008{{--}}2009)&lt;/small&gt;
* {{FRA}} [[Bernadette Constantin]] &lt;small&gt;(2009{{--}}2010)&lt;/small&gt;
* {{FRA}} [[Corinne Diacre]] &lt;small&gt;(2010{{--}}2013)&lt;/small&gt;
* {{FRA}} Jean-Claude Barrault &lt;small&gt;(2013{{--}}2014)&lt;/small&gt;
* {{FRA}} Jean Parédès &lt;small&gt;(2014{{--}}2016)&lt;/small&gt;
* {{FRA}} Nicolas Goursat &lt;small&gt;(2016{{--}}2017)&lt;/small&gt;
* {{FRA}} [[Sébastien Joseph]] &lt;small&gt;(2017{{--}}2020)&lt;/small&gt;
* {{FRA}} [[Laurent Mortel]] &lt;small&gt;(2020{{--}}2021)&lt;/small&gt;
* {{SRB}} [[Dragan Cvetkovic]] &lt;small&gt;(2021{{--}}2022)&lt;/small&gt;
* {{FRA}} [[Stéphane Guigo]] &lt;small&gt;(2022{{--}}2023)&lt;/small&gt;
* {{FRA}} Tom Bouvier

== Kontroverzie ==
V októbri 2021 americká hráčka Samantha Johnson verejne kritizovala pracovné podmienky v klube ASJ Soyaux, pričom poukazovala na problémy v oblasti zmluvných záväzkov, lekárskej starostlivosti a organizačného fungovania klubu.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = D1 Arkema: Be Better, from Samantha Johnson
| url = https://girlssoccernetwork.com/d1-arkema-be-better-from-samantha-johnson/
| work = Girls Soccer Network
| language = en
| access-date = 26 October 2021
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news
| title = D1 féminine : l’Américaine Sam Johnson incendie l’ASJ Soyaux
| url = https://www.sofoot.com/d1-feminine-l-americaine-sam-johnson-incendie-l-asj-soyaux-505984.html
| work = So Foot
| language = fr
| access-date = 26 October 2021
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news
| title = ASJ Soyaux : Samantha Johnson vide son sac
| url = https://www.charentelibre.fr/sport/football/asj-samantha-johnson-vide-son-sac-6662902.php
| work = Charente Libre
| language = fr
| access-date = 26 October 2021
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news
| title = L’Américaine Samantha Johnson signe à Soyaux
| url = https://www.charentelibre.fr/sport/football/asj-soyaux/l-americaine-samantha-johnson-signe-a-soyaux-5987591.php
| work = Charente Libre
| language = fr
| access-date = 26 October 2021
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Benoît Letapissier répond aux accusations de Samantha Johnson
| url = https://www.lequipiere.com/benoit-letapissier-asj-soyaux-elle-parle-de-choses-quelle-na-pas-comprises/
| work = L’Équipière
| language = fr
| access-date = 26 October 2021
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Le président de l’ASJ Soyaux dément les accusations de Samantha Johnson
| url = https://www.sofoot.com/le-president-de-l-asj-soyaux-dement-les-accusations-de-samantha-johnson-506209.html
| work = So Foot
| language = fr
| access-date = 26 October 2021
}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{cite news
| title = D1 / Soyaux : Samantha Johnson fait part de ses désillusions dans une lettre ouverte
| url = https://www.coeursdefoot.fr/event/d1-soyaux-samantha-johnson-fait-part-de-ses-desillusions-dans-une-lettre-ouverte/
| work = Cœurs de foot
| language = fr
| access-date = 26 October 2021
}}&lt;/ref&gt;
== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://asjsoyauxcharente.fr/ ASJ Soyaux-Charente] 

== Zdroj ==
{{Preklad|fr|Association sportive jeunesse Soyaux-Charente|230202529}} 

{{DEFAULTSORT:Soyaux-Charente}}
[[Kategória:Ženské futbalové kluby vo Francúzsku]]</text>
      <sha1>lqb39j8olb5tod9ny7f2deaewmbdws2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Proces so skupinou Juraj Dlouhý a spol.</title>
    <ns>0</ns>
    <id>744448</id>
    <revision>
      <id>8190017</id>
      <parentid>8162529</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T06:52:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Zmena triedenia</comment>
      <origin>8190017</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18607" sha1="4fl3p602e8k35bggwxjo4q2jsjo1h9i" xml:space="preserve">{{Infobox udalosť
|názov=Proces so skupinou „Juraj Dlouhý a spol.“ alebo „Akcia Monako“
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] so skupinou „velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave“
|dátum=[[18. jún|18.]]{{--}}[[20. jún]] [[1951]]
|obrázok=
|popis obrázka=
|štát=Československo
|miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] 
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|78}}&lt;br/&gt;
* Juraj Dlouhý trest smrti,&lt;br/&gt;
* [[Vladimír Velecký]] trest smrti,&lt;br/&gt;
* [[Karol Koch]] doživotie,&lt;br/&gt; 
* Viliam Radakovič doživotie,&lt;br/&gt;
* Jozef Šlégl doživotie,&lt;br/&gt;
* Ján Pavelčík doživotie,&lt;br/&gt;&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|844-845}}
* Vladimír Bodický 25 rokov,&lt;br/&gt;
* Rudolf Stránsky 18 rokov,&lt;br/&gt;
* Zdeněk Leiner 16 rokov,&lt;br/&gt;
* Magda Leinerová 15 rokov,&lt;br/&gt;
* Štefan Konečný 14 rokov&lt;br/&gt;&lt;ref name=&quot;MallotaI&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3503-5|zväzok=I}}&lt;/ref&gt;{{rp|537}}
}}

'''Proces so skupinou „Juraj Dlouhý a spol.“''', inak aj '''„proces so skupinou velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave“''', alebo '''„Akcia Monako“''' bol významný [[Politické procesy na Slovensku|politický proces]] so špionážno-diplomatickým zameraním týkajúci sa francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave. [[Štátna bezpečnosť]] v rámci tzv. akcie ''„Akcie Monako“'' plánovala odhaliť „protištátnu skupinu“ a skompromitovať francúzskych diplomatov v [[Bratislava|Bratislave]]. Začiatkom roku [[1951]] došlo k rozsiahlemu zatýkaniu, na ktoré nadväzovalo brutálne vyšetrovanie. Jeho výsledkom bolo zostavenie 11-člennej skupiny „velezradcov a špiónov v službách francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave“. Na rozdiel od [[Proces proti titovským špiónom a rozvratníkom v Československu|procesu so Šefikom Kevičom a spol.]] neboli obžalovaní a súdení zahraniční občania, ale slovenskí zamestnanci francúzskeho konzulátu v Bratislave a ich spolupracovníci. Do čela skupiny boli postavení tajomník francúzskeho generálneho konzulátu v [[Bratislava|Bratislave]] Juraj Dlouhý a bývalý „veľkostatkár“ [[Vladimír Velecký]]. Obaja si [[20. jún|20. júna]] [[1951]] z úst predsedu senátu Štátneho súdu v Bratislave [[Karol Bedrna|Karola Bedrnu]] vypočuli rozsudok smrti. Ďalší obžalovaní boli odsúdení na  štyri doživotné tresty a päť dlhoročných rozsudkov odňatia slobody.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}&lt;/ref&gt;{{rp|78}}
  
==Predohra==
V roku [[1947]] začal [[Vladimír Velecký]]{{#tag:ref|[[Vladimír Velecký]] bol statkár, za druhej svetovej vojny protifašistický bojovník, [[12. júl|12. júla]] [[1941]] zatknutý [[Gestapo|Gestapom]], väznený režimom [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] v [[Ružomberok|Ružomberku]]. [[26. august|26. augusta]] [[1944]] bol oslobodený partizánmi, vstúpil do partizánskej brigády [[Jánošík (partizánska brigáda)|Jánošík]], v ktorej radoch zotrval až do oslobodenia Slovenska. V roku [[1945]] vstúpil do [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]].&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Popravení z politických důvodů v komunistickém Československu|priezvisko=Mallota|meno=Petr|vydavateľ=Nakladatelství Academia, Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2024|isbn=978-80-200-3506-6|zväzok=III}}&lt;/ref&gt;{{rp| 838-845}}|group=pozn.}} začal organizovať vo svojom byte v Bratislave stretnutia priateľov. Medzi nich patrili Ján Pavelčík (veľkoobchodník, nar. [[1905]]), Ondrej Chlapík (vrchný strážmajster [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] vo výslužbe, nar. [[1895]]), Vladimír Bodický (bývalý hlavný veliteľ [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]], nar. [[1897]]), [[Karol Koch]] (chirurg, majiteľ sanatória, nar. [[1890]]) a Viliam Radakovič (úradník, nar. [[1905]]). Po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] roku [[1948]] začali debatovať o prípadnej zmene novo nastoleného politického zriadenia a ako proti nemu pracovať.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|840}}

==ONBRA==
Skupina začala zhromažďovať informácie o aktuálnych pomeroch na Slovensku, ktoré podpisovali skratkou ''„ONBRA“'', t.j. ''Obrana národa Bratislava''. Správy chceli odoslať do zahraničia a zároveň chceli od slovenských emigrantov získať inštrukcie pre ďalšiu prácu. Z tohto dôvodu nadviazali prostredníctvom dr. Kocha, ktorý bol osobným priateľom francúzskeho konzula Étienna Mandela Manacha, v jarných mesiacoch roku [[1949]] kontakt s francúzskym generálnym konzulátom v Bratislave. Prvotné rokovanie o vzájomnej spolupráci sa uskutočnilo na urologickej klinike Dr. Kocha na Hlbokej ulici, kde sa vicekonzul Maurice Michelot za sprievodu prekladateľa, konzulárneho tajomníka Juraja Dlouhého, stretol s Karlom Kochom. Dojednané bolo odosielanie špionážnych správ pre potreby francúzskej spravodajskej služby a nadviazanie spojenia so slovenskou politickou emigráciou vedenou [[Juraj Slávik|Jurajom Slávikom]]. Správy skupiny ONBRA mal dr. Koch odovzdávať osobne Manachovi alebo Michelotovi, ktoré mal Dlouhý preložiť do francúzštiny a mali byť ako diplomatická pošta dopravené cez francúzske veľvyslanectvo v Prahe francúzskemu konzulovi vo Washingtone Pierru Basdevantovi, ktorý ich mal odovzdávať [[Juraj Slávik|Jurajovi Slávikovi]]. Odpovede od [[Juraj Slávik|Slávika]] potom boli dopravované rovnakou cestou späť na Slovensko. Zo správ Manach a Michelot vyberali pre Francúzsko dôležité informácie a tie odovzdávali francúzskej spravodajskej službe.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|841}}

Spolupráca skupiny ONBRA a francúzskeho generálneho konzulátu trvala až do prelomu rokov [[1950]]{{--}}[[1951]]. Odovzdané správy referovali napríklad o zlom stave hospodárstva na Slovensku, veľkej nespokojnosti obyvateľstva, odpore poľnohospodárskeho ľudu k zakladaniu [[Jednotné roľnícke družstvo|JRD]], perzekúcii katolíckeho kléru, dôsledkoch veľkého sucha na Slovensku, personálnych zmenách v československej armáde, uránových baniach v Jáchymove, o súdnom procese s [[Viliam Žingor|Viliamom Žingorom]]. V listoch [[Juraj Slávik|Jurajovi Slávikovi]] členovia skupiny ONBRA vysvetľovali svoju motiváciu k protikomunistickej činnosti: ''„Zostali sme verní myšlienke demokracie a neponížili sme sa pred komunistickými tvormi, aby sme zachránili svoje rodiny a iné osoby. Mnohí z nás boli zatknutí, uväznení alebo poslaní do pracovných táborov. Avšak my neustupujeme a neustúpime ani v budúcnosti a povedieme neúprosný boj.“''&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|841}} Podľa informácií získaných počas sledovania činnosti v roku [[1950]] ONBRA pôvodne hodlala vyvíjať obvyklú ilegálnu činnosť, t.j. vykonávanie teroristických akcií, diverzií a špionáže, rozširovanie protištátnych letákov a pod. Na pokyn [[Juraj Slávik|Juraja Slávika]] sa však zatiaľ obmedzila iba na špionáž a akúsi prípravu budúcej politickej činnosti (napr. ako budú potrestaní po prevrate komunisti atď.).&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|841}}

Podľa [[Vladimír Velecký|Veleckého]] skupina po Jurajovi Slávikovi požadovala inštrukcie k ďalšej činnosti a pomoc pri obstaraní vecí potrebných pre ďalšiu činnosť: zbrane, vysielačky, fotoaparáty a peniaze. Skupina mala  pripravených ľudí, ktorí by mohli po prevrate ihneď nastúpiť vedúce miesta v štátnom aparáte. Na žiadosť [[Juraj Slávik|Juraja Slávika]] tiež údajne zostavili predbežný model vlády, ktorá mala byť dosadená po vykonaní prípadného politického prevratu{{--}}Viliam Radakovič mal zastávať post minister zahraničného obchodu, [[Vladimír Velecký]] ministra vnútra, Ján Pavelčík minister domáceho obchodu, [[Karol Koch]] minister školstva a zdravotníctva, Vladimír Bodický mal byť krajinským veliteľom četníctva. Menovaný mal tiež spoločne s Viliamom Radakovičom na jar roku [[1950]] zostaviť návrh novej ústavy [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|ČSR]], pričom ako nové štátne zriadenie navrhovali monarchiu alebo federatívnu republiku.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|842}}

==Zatknutie==
K vyzradeniu činnosti skupiny ONBRA došlo predovšetkým kvôli spolupráci s francúzskym generálnym konzulátom, ktorého pracovníci boli od marca [[1949]] pod intenzívnym dohľadom československých bezpečnostných úradov. V tom čase bol pri pokuse o nelegálne prekročenie československých štátnych hraníc zatknutý istý Viliam Kubo, ktorý pri výsluchu hovoril o osobe [[Vladimír Velecký|Vladimíra Veleckého]], že by mal v spojení s francúzskym konzulátom vykonávať špionážnu činnosť. Vyšetrovatelia [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] začali činnosť konzulátu i [[Vladimír Velecký|Veleckého]] podrobne sledovať aj za pomoci dvoch tajných spolupracovníkov{{--}}Roberta Štoska a jeho otca Karla Štoska, ktorí pracovali ako technickí zriadenci v službách konzulátu. Podarilo sa im získať kópie kľúčov konzulátu a od septembra [[1949]] do apríla [[1951]] vyniesli z konzulátneho trezoru stovky dokumentov, na základe ktorých Štátna bezpečnosť pripravila dve línie vyšetrovania. V prvej línii boli sledovaní Manach s Michelotom, v druhej línii bola sledovania sieť osôb na konzulát napojených, t.j. organizácia ONBRA. Spolupracovníkom Štoskovým sa podarilo získať asi 250 usvedčujúcich dokumentov a ďalších 50 dokumentov, ktoré dokazovali protikomunistickú činnosť skupiny ONBRA a jej kontakty na slovenskú emigráciu v USA.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|842}}

Návrh na zatknutie siete okolo francúzskeho generálneho konzulátu v Bratislave bol podaný už [[15. november|15. novembra]] [[1950]], no až [[6. január|6. januára]] [[1951]] bol ako prvý zatknutý Juraj Dlouhý. Na základe jeho výpovede boli [[7. január|7. januára]] [[1951]] pracovníkmi Krajského veliteľstva [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] Bratislava zatknutí aj [[Vladimír Velecký]] a jeho žena Mária Anna, Ján Pavelčík  s manželkou Annou a Drahomíra Bláhová. [[8. január|8. januára]] [[1951]] bol zatknutý Dr. Koch. V ďalších dňoch nasledovali Ondrej Chlapík, Vladimír Bodický, Rudolf Sklenář a Viliam Radakovič.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|843}}

==Proces==
Príprava procesu bola sťažená tým, že dokumentárny materiál nebolo možné použiť ako dôkaz, nakoľko bol získaný dôvernou cestou a [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] nechcela prezradiť ich vlastníctvo. Vyšetrovanie bolo vedené spätne. Výsluchy zatknutých boli riadené tak, aby protokolárne potvrdili všetky fakty obsiahnuté v tajných materiáloch. Boli nájdené aj samopaly s nábojmi, ktoré členovia skupiny ONBRA zhromažďovali.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|843}}

Trestné oznámenie na skupinu jedenástich osôb podali [[28. máj|28. mája]] [[1951]] pracovníci KV [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] v Bratislave. [[Vladimír Velecký]] bol označený za veľkostatkára, zúrivého odpierača všetkého pokroku a zarytého nepriateľa všetkých výdobytkov pracujúceho ľudu ČSR.{{#tag:ref|[[Vladimír Velecký]] bol obviňovaný, že už v roku [[1919]] bojoval proti komunizmu tým, že so zbraňou v ruke potláčal postup maďarskej Červenej armády.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|843}}|group=pozn.}}

Následne bola už [[12. jún|12. júna]] [[1951]] podaná Štátnou prokuratúrou v Bratislave obžaloba signovaná štátnym prokurátorom Jánom Feješom. Bolo do nej zahrnutých už spomínaných jedenásť osôb. 
Súdne pojednávanie prebehlo pred Štátnym súdom v Bratislave v dňoch [[18. jún|18.]]{{--}}[[20. jún|20. júna]] [[1951]]. Predsedom senátu bol menovaný [[Karol Bedrna]]. Ako prísediaci sa rokovania zúčastnili Ján Andel, Václav Hamák, Koloman Krajčovič a František Murgaš. Okrem spomínaného štátneho prokurátora Feješa sa súdu ďalej zúčastnil štátny prokurátor Ján Rusko. Rozsudok Štátneho súdu v Bratislave uznal [[Vladimír Velecký|Veleckého]] vinným z trestného činu velezrady, pretože spoločne s Dr. Kochom a J. Pavelčíkom utvorili protištátne skupinu s krycím menom ONBRA a následne do jej činnosti aktívne zapájali ďalšie osoby. Ďalej bol [[Vladimír Velecký|Velecký]] uznaný vinným z trestného činu vyzvedačstva, pretože zbieral špionážne správy politického, vojenského a hospodárskeho charakteru a odovzdával ich cudzej moci. [[Vladimír Velecký]] a Juraj Dlouhý boli odsúdení na trest smrti a k ďalším vedľajším trestom. [[Karol Koch]], Viliam Radakovič, Jozef Šlégl a Ján Pavelčík boli odsúdení na odňatie slobody na doživotie. Ostatné tresty sa pohybovali od 25 do 14 rokov žalára. Velecký a Dlouhý sa proti rozsudku odvolali.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|844}}{{#tag:ref|[[Vladimír Velecký]] v odvolaní uviedol, že bol k činnosti zvedený Jánom Pavelčíkom. Poukazoval na svoju minulosť: ''„Za tzv. Slovenského štátu bol som veľmi činný v boji proti fašizmu, menovite zachraňoval a prepašoval som cez Slovensko do cudziny ľudí z Čiech, ktorí museli ujsť pred Gestapom alebo chceli bojovať proti nemeckému fašizmu. Na záver odvolania uviedol: Som 62 ročným starcom, zlomeným týraním spôsobeným Gestapom v Prahe v r. 1942. Aj táto okolnosť naznačuje, že nie je naliehavý dôvod na vymeranie najprísnejšieho trestu.“''&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|844}}|group=pozn.}}

Odvolacie pojednávanie prebehlo pred tribunálom Najvyššieho súdu v Prahe [[24. august|24. augusta]] [[1951]] v justičnom paláci na Pankráci a odvolania Veleckého a Dlouhého boli zamietnuté. Juraj Dlouhý požiadal o udelenie milosti sám a v jeho mene tak urobila aj jeho manželka Alžbeta Dlouhá.&lt;ref name=&quot;MallotaI&quot;/&gt;{{rp|537}} O udelenie milosti prezidenta republiky za svojho otca požiadala aj dcéra Vladimíra Veleckého Soňa Kodajová. Tá žiadala o pomoc a možnosť osobného stretnutia aj prvú dámu Martu Gottwaldovú. Soňa Kodajová sa odpovede na svoj list nedočkala, napriek tomu sa podľa dochovaných archívnych dokumentov dostavila na Pražský hrad a znovu žiadala o stretnutie s prvou dámou, bolo jej však vysvetlené, že to nie je možné.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|844}}

K žiadostiam o milosť sa postupne vyjadrovali jednotlivé súdne inštancie, ktoré prípad prejednávali - Štátny súd uviedol, že v prípade Veleckého udelenia milosti neodporúča, pretože ide o triedneho nepriateľa, ktorého činnosť bola značne nebezpečná a rozsiahla, v prípade Dlouhého žiadosť o milosť odporučil.&lt;ref name=&quot;MallotaI&quot;/&gt;{{rp|537}} Štátny prokurátor ani Najvyšší súd udelenie milosti pre [[Vladimír Velecký|Vladimíra Veleckého]], ale ani pre Juraja Dlhého, neodporučili: ''„Obaja odsúdení sa dopustili najzávažnejších trestných činov namierených proti bezpečnosti republiky. V nenávisti k ľudovodemokratickému zriadeniu sa spojili so zradnou slovenskou emigráciou a vyzrádzali jej na účely západných vojnových imperialistických štváčov veľmi dôležité štátne tajomstvá. Do svojej zločineckej činnosti, v ktorej pokračovali po značne dlhú dobu, zapojili mnoho ďalších osôb. Ich vina môže byť odčinená iba skutočným výkonom spravodlivo uloženého absolútneho trestu.“''&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|844}}

==Popravy==
[[Vladimír Velecký]] a Juraj Dlouhý boli [[8. november|8. novembra]] [[1951]] obesení na dvore Krajskej väznice v Bratislave. Na poprave boli prítomní sudca [[Karol Bedrna]], prokurátor František Antl, zapisovateľka Adela Mejová, úradný lekár Rudolf Koronthály a veliteľ väznice Michal Bertalský.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|845}}

==Revízia procesu==
Krajský súd v Bratislave [[22. november|22. novembra]] [[1971]] rozhodol, že trestné stíhanie proti všetkým odsúdeným v procese nazvanom „Juraj Dlouhý a spol.“ sa zastavuje. Týmto uznesením bol zrušený rozsudok Štátneho súdu v Bratislave z júna [[1951]] aj rozsudok Najvyššieho súdu v Prahe z augusta [[1951]]. Krajský súd v Bratislave zastavenie trestného stíhania odôvodnil oznámením, že trestný čin vyzvedačstva, za ktorý bol Velecký odsúdený, právne prehodnotil 112 trestného zákona č. 86/1950 Zb., za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 3 mesiacov do 3 rokov, na ktorý sa vzťahuje amnestia prezidenta republiky z [[9. máj|9. mája]] [[1968]]. Vladimírovi Veleckému a Jurajovi Dlouhému boli však krajským súdom vymerané tresty odňatia slobody na 5 rokov.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|845}}&lt;ref name=&quot;MallotaI&quot;/&gt;{{rp|537}}

Uznesením Mestského súdu v Bratislave bol [[13. február|13. februára]] [[1991]] podľa ustanovenia § 2 zákona č. 119/1990 Zb. zrušený už citovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave z novembra [[1971]] a [[Vladimír Velecký]] a Juraj Dlouhý boli plne rehabilitovaní.&lt;ref name=&quot;Mallota&quot;/&gt;{{rp|845}}&lt;ref name=&quot;MallotaI&quot;/&gt;{{rp|537}}

==V umení==
V roku [[2025]] nakrútil režisér [[Dušan Trančík]] dokudrámu „Akcia Monaco“ inšpirovanú udalosťami týkajúcimi sa procesu.&lt;ref name=&quot;csfd&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Akce Monaco | url = https://www.csfd.cz/film/1642935-akce-monaco/prehled/# | dátum prístupu = 2026-02-09 | vydavateľ = Česko-Slovenská filmová databáze}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Karol Bedrna]]

{{Komunistická strana Československa}}

[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Dlouhý]]
[[Kategória:Súdne procesy]]</text>
      <sha1>4fl3p602e8k35bggwxjo4q2jsjo1h9i</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Saint-Memmie Olympique</title>
    <ns>0</ns>
    <id>744801</id>
    <revision>
      <id>8189885</id>
      <parentid>8189385</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:38:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ferko25</username>
        <id>246397</id>
      </contributor>
      <comment>Článok bol zásadne rozšírený a doplnený o nezávislé francúzske zdroje (Footofeminin, Statsfootofeminin). Klub pôsobil v Division 1 Féminine a vychoval reprezentantky Francúzska, čím spĺňa kritériá významnosti.</comment>
      <origin>8189885</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4652" sha1="bwqec1a0ejop5xb3djplqrfkivq52u2" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  =  Saint-Memmie Olympique
| obrázok     =  
| logo        = 
| celýnázov   =  Saint-Memmie Olympique
| prezývka    = 
| založený    = 1968
| rozpustený  = 2023 (SAS)
| štadión     = Stade Déborah Jeannet
| kapacita    = 
| majiteľ     = 
| predseda    = {{FRA}} Laurence Dalla Libera
| tréner      = {{FRA}} Bruno Dalla Libera
| liga        = [[Futbalová liga Champagne-Ardenne|Division d’Honneur (Čestná divízia)]]
| sezóna      = 
| pozícia     = 
| vzor_lp1    =
| vzor_t1     =
| vzor_pp1    =
| vzor_tr1    =
| vzor_po1    = 
| ľavéplece1  = fcf46f
| telo1       = fcf46f
| pravéplece1 = fcf46f
| trenírky1   = 2864e6
| ponožky1    = 2864e6
| vzor_lp2    =
| vzor_t2     =
| vzor_pp2    =
| vzor_tr2    = 
| vzor_po2    =
| ľavéplece2  =FFFFFF
| telo2       =FFFFFF
| pravéplece2 =FFFFFF
| trenírky2   =FFFFFF
| ponožky2    =FFFFFF
}}

'''Saint-Memmie Olympique''' je francúzsky ženský futbalový klub so sídlom v meste Saint-Memmie. Klub patril medzi účastníkov najvyššej francúzskej súťaže '''Division 1 Féminine''', v ktorej pôsobil v rokoch 1995 – 1996 a následne 1999 – 2006.&lt;ref name=&quot;statfootball&quot;&gt;{{cite news
| title = Saint-Memmie Olympique – história a štatistiky
| url = https://statfootballclubfrance.fr/saint-memmie-olympique.php#hist
| work = Stat Football Club France
| date = 30. Marec 2026
| language = fr
| access-date = 
}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Klub vznikol pod názvom ''Association Sportive de Saint-Memmie''. Od začiatku 90. rokov pôsobil v národných súťažiach a v roku 1992 sa predstavil v druhej najvyššej lige ''National 1B''.&lt;ref name=&quot;stats&quot;&gt;{{cite news
| title = Saint-Memmie – fiche équipe
| url = http://www.statsfootofeminin.fr/equipe.php?id=13
| work = Saint-Memmie – fiche équipe
| date = 30. Marec 2026
| language = fr
| access-date = 
}}&lt;/ref&gt;

V sezóne 1995/1996 postúpil do najvyššej súťaže Division 1 Féminine. Po krátkom pôsobení sa v roku 1999 opäť vrátil medzi elitu, kde zotrval až do roku 2006.&lt;ref name=&quot;stats&quot;&gt;{{cite news
| title = Saint-Memmie – fiche équipe
| url = http://www.statsfootofeminin.fr/equipe.php?id=13
| work = Saint-Memmie – fiche équipe
| date = 30. Marec 2026
| language = fr
| access-date = 
}}&lt;/ref&gt;

Najlepším ligovým výsledkom bolo 5. miesto v sezóne 2000/2001.&lt;ref name=&quot;stats&quot;&gt;{{cite news
| title = Saint-Memmie – fiche équipe
| url = http://www.statsfootofeminin.fr/equipe.php?id=13
| work = Saint-Memmie – fiche équipe
| date = 30. Marec 2026
| language = fr
| access-date = 
}}&lt;/ref&gt;
Po zostupe z najvyššej súťaže sa klub postupne presunul do regionálnych líg.

Saint-Memmie Olympique je známy aj ako klub, ktorý vychoval viaceré významné hráčky francúzskeho národného tímu, najmä [[Marinette Pichon]], jednu z najlepších strelkýň v histórii francúzskeho ženského futbalu.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Marinette Pichon – profil hráčky
| url = https://www.footofeminin.fr/Marinette-Pichon_a57.html
| work = Saint-Memmie – fiche équipe
| date = 30. Marec 2026
| language = fr
| access-date = 
}}&lt;/ref&gt;
== Štadión ==
Domáce zápasy hrával na štadióne '''Stade Déborah Jeannet'''.

== Úspechy ==
* '''Division 2 Féminine'''
** víťaz: 1998/1999&lt;ref name=&quot;stats&quot;&gt;{{cite news
| title = Saint-Memmie – fiche équipe
| url = http://www.statsfootofeminin.fr/equipe.php?id=13
| work = Saint-Memmie – fiche équipe
| date = 30. Marec 2026
| language = fr
| access-date = 
}}&lt;/ref&gt;

== Významné hráčky ==
* [[Marinette Pichon]] - od roku 1992 do roku 2002 a potom od roku 2003 do roku 2004.
* [[Gaétane Thiney]] - od roku 1998 do roku 2006.
* [[Élise Bussaglia]] - od roku 2000 do roku 2002.
* [[Aude Banasiak]]
* [[Cady Diatou Diallo]]
* [[Déborah Jeannet]]

== Súhrn po sezónach ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
! Sezóna !! Súťaž !! Umiestnenie
|-
| 1995–1996 || Division 1 || —
|-
| 1996–1997 || Division 1 || zostup
|-
| 1999–2000 || Division 1 || 9.
|-
| 2000–2001 || Division 1 || 5.
|-
| 2001–2002 || Division 1 || 9.
|-
| 2002–2003 || Division 1 || 9.
|-
| 2003–2004 || Division 1 || 10.
|-
| 2004–2005 || Division 1 || 9.
|-
| 2005–2006 || Division 1 || 12. (zostup)
|-
| 2007–2008 || Division 2 || 9.
|-
| 2008–2009 || Division 2 || 12. (zostup)
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.footballdatabase.eu/en/club/team/29240-saintmemmie_olympique Saint-Memmie Olympique]

{{DEFAULTSORT:Saint-Memmie Olympique}}
[[Kategória:Francúzske ženské futbalové kluby]]
[[Kategória:Futbal vo Francúzsku]]</text>
      <sha1>bwqec1a0ejop5xb3djplqrfkivq52u2</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189914</id>
      <parentid>8189885</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:29:18Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <origin>8189914</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4515" sha1="d02y3s1fa0kgrz9h4sxpvjyc42yfjba" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalový klub
| názovklubu  =  Saint-Memmie Olympique
| obrázok     =  
| logo        = 
| celýnázov   =  Saint-Memmie Olympique
| prezývka    = 
| založený    = 1968
| rozpustený  = 2023 (SAS)
| štadión     = Stade Déborah Jeannet
| kapacita    = 
| majiteľ     = 
| predseda    = {{FRA}} Laurence Dalla Libera
| tréner      = {{FRA}} Bruno Dalla Libera
| liga        = Division d’Honneur
| sezóna      = 
| pozícia     = 
| vzor_lp1    =
| vzor_t1     =
| vzor_pp1    =
| vzor_tr1    =
| vzor_po1    = 
| ľavéplece1  = fcf46f
| telo1       = fcf46f
| pravéplece1 = fcf46f
| trenírky1   = 2864e6
| ponožky1    = 2864e6
| vzor_lp2    =
| vzor_t2     =
| vzor_pp2    =
| vzor_tr2    = 
| vzor_po2    =
| ľavéplece2  =FFFFFF
| telo2       =FFFFFF
| pravéplece2 =FFFFFF
| trenírky2   =FFFFFF
| ponožky2    =FFFFFF
}}

'''Saint-Memmie Olympique''' je francúzsky ženský futbalový klub so sídlom v meste [[Saint-Memmie]]. Klub patril medzi účastníkov najvyššej francúzskej súťaže [[Division 1 Féminine]], v ktorej pôsobil v rokoch 1995 – 1996 a následne 1999 – 2006.&lt;ref name=&quot;statfootball&quot;&gt;{{cite news | title = Saint-Memmie Olympique – história a štatistiky
| url = https://statfootballclubfrance.fr/saint-memmie-olympique.php#hist
| work = Stat Football Club France
| date = 30. Marec 2026
| language = fr
| access-date = 
}}&lt;/ref&gt;

== História ==
Klub vznikol pod názvom ''Association Sportive de Saint-Memmie''. Od začiatku 90. rokov pôsobil v národných súťažiach a v roku 1992 sa predstavil v druhej najvyššej lige ''National 1B''.&lt;ref name=&quot;stats&quot;&gt;{{cite news
| title = Saint-Memmie – fiche équipe
| url = http://www.statsfootofeminin.fr/equipe.php?id=13
| work = Saint-Memmie – fiche équipe
| date = 30. Marec 2026
| language = fr
| access-date = 
}}&lt;/ref&gt;

V sezóne 1995/96 postúpil do najvyššej súťaže Division 1 Féminine. Po krátkom pôsobení sa v roku 1999 opäť vrátil medzi elitu, kde zotrval až do roku 2006.&lt;ref name=&quot;stats&quot;&gt;{{cite news
| title = Saint-Memmie – fiche équipe
| url = http://www.statsfootofeminin.fr/equipe.php?id=13
| work = Saint-Memmie – fiche équipe
| date = 30. Marec 2026
| language = fr
| access-date = 
}}&lt;/ref&gt;

Najlepším ligovým výsledkom bolo 5. miesto v sezóne 2000/01.&lt;ref name=&quot;stats&quot;&gt;{{cite news
| title = Saint-Memmie – fiche équipe
| url = http://www.statsfootofeminin.fr/equipe.php?id=13
| work = Saint-Memmie – fiche équipe
| date = 30. Marec 2026
| language = fr
| access-date = 
}}&lt;/ref&gt; Po zostupe z najvyššej súťaže sa klub postupne presunul do regionálnych líg.

Saint-Memmie Olympique je známy aj ako klub, ktorý vychoval viaceré významné hráčky francúzskeho národného tímu, najmä [[Marinette Pichon]], jednu z najlepších strelkýň v histórii francúzskeho ženského futbalu.&lt;ref&gt;{{cite news
| title = Marinette Pichon – profil hráčky
| url = https://www.footofeminin.fr/Marinette-Pichon_a57.html
| work = Saint-Memmie – fiche équipe
| date = 30. Marec 2026
| language = fr
| access-date = 
}}&lt;/ref&gt;

== Štadión ==
Domáce zápasy hrával na štadióne ''Stade Déborah Jeannet''.

== Úspechy ==
* '''Division 2 Féminine'''
** víťaz: 1998/1999&lt;ref name=&quot;stats&quot;&gt;{{cite news
| title = Saint-Memmie – fiche équipe
| url = http://www.statsfootofeminin.fr/equipe.php?id=13
| work = Saint-Memmie – fiche équipe
| date = 30. Marec 2026
| language = fr
| access-date = 
}}&lt;/ref&gt;

== Významné hráčky ==
* [[Marinette Pichon]] - od roku 1992 do roku 2002 a potom od roku 2003 do roku 2004
* [[Gaétane Thiney]] - od roku 1998 do roku 2006
* [[Élise Bussaglia]] - od roku 2000 do roku 2002
* [[Aude Banasiak]]
* [[Cady Diatou Diallo]]
* [[Déborah Jeannet]]

== Súhrn po sezónach ==
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center&quot;
! Sezóna !! Súťaž !! Umiestnenie
|-
| 1995–1996 || Division 1 || —
|-
| 1996–1997 || Division 1 || zostup
|-
| 1999–2000 || Division 1 || 9.
|-
| 2000–2001 || Division 1 || 5.
|-
| 2001–2002 || Division 1 || 9.
|-
| 2002–2003 || Division 1 || 9.
|-
| 2003–2004 || Division 1 || 10.
|-
| 2004–2005 || Division 1 || 9.
|-
| 2005–2006 || Division 1 || 12. (zostup)
|-
| 2007–2008 || Division 2 || 9.
|-
| 2008–2009 || Division 2 || 12. (zostup)
|}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.footballdatabase.eu/en/club/team/29240-saintmemmie_olympique Saint-Memmie Olympique]

[[Kategória:Ženské futbalové kluby vo Francúzsku]]</text>
      <sha1>d02y3s1fa0kgrz9h4sxpvjyc42yfjba</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:WikiJar SVE 2026</title>
    <ns>4</ns>
    <id>745102</id>
    <revision>
      <id>8189917</id>
      <parentid>8188816</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:36:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>WL</comment>
      <origin>8189917</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4106" sha1="1ukhvbtx5r3sapqbwaggof9gvgl6ukx" xml:space="preserve">{{/Hlavička}}

[[File:CEE spring 2026 for skwiki.svg|thumb|300px|Zoznam krajín zapojených do WikiJari SVE 2026. Mapa nezahŕňa všetky krajiny a skupiny ľudí či jazyky. Úplný zoznam možno nájsť na [[:meta:Wikimedia_CEE_Spring_2026/Statistics|tejto stránke]] (po anglicky).]]

'''WikiJar strednej a východnej Európy 2026''' (skrátene '''WikiJar SVE 2026''', po anglicky '''CEE Spring 2026''') je desiaty ročník súťaže [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar strednej a Východnej Európy]], medzinárodnej súťaže v tvorbe článkov prebiehajúcej na verziách Wikipédie v jazykoch [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]]. Tento ročník sa na [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]] začal 21. marca a skončí 31. mája 2026.

Hovorí sa, že viac poznáme vzdialené kraje ako blízkych susedov. A to je škoda! Túto medzeru v poznaní chceme pomôcť zaceliť{{--}}tak pre účastníkov súťaže, ktorí sa popri písaní článkov dozvedia mnoho o reáliách susedných štátov, ako aj pre širokú slovenskú verejnosť, ktorá u nás nájde viac hodnotných informácií o tejto téme. Bližšie informácie budú dostupné čoskoro.

&lt;!-- ODPOZNAMKOVAT
== Pravidlá ==
Tento rok WikiJar nie je súťaž, ale skôr kampaň. Príspevky vložené od 21. marca do 31. mája 2026 na témy štátov a regiónov spomenutých nižšie, budú zarátané do medzinárodných štatistík, ale nebudú hodnotené ani ocenené.

== Prihlásenie článkov ==
&lt;!-- V tomto ročníku bolo do kampane za Slovenskú Wikipédiu prihlásených celkom 70 článkov, ktoré vytvorilo 9 užívateľov. --&gt;

&lt;templatestyles src=&quot;Wikipédia:Portál komunity/styles.css&quot; /&gt;&lt;center&gt;{{Klikateľné tlačidlo|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026|Prihláste článok do WikiJari SVE 2026|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/center&gt;&lt;/div&gt;

== Organizátori ==
* [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]
* [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]]

== O čom písať? ==
Všeobecne môžete prispievať na '''ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy ''okrem Slovenska'''''.

Zaujíma vás geografia? Môžete písať o mestách a dedinách, o pohoriach a riekach... Ste nadšencom histórie? Región strednej a východnej Európy je historicky veľmi bohatý, využite to! Nadchýna vás svet športu? Čo tak opísať vrcholových športovcov či športové kluby v jednotlivých štátoch? Alebo máte radšej financie a podnikanie? Potom sa môžete pozrieť na banky, burzy či významné spoločnosti pôsobiace v tomto regióne. Alebo ste toho názoru, že dámy majú prednosť? V dejinách i v súčasnosti nájdete mnoho stredo- a východoeurópskych žien, o ktorých sa oplatí písať!

Výber možných tém je veľmi široký{{--}}geograficky, tematicky aj chronologicky. Aby ste sa nestratili hneď na začiatku, pripravili sme pre vás pár pomôcok:

* Prvou je '''[https://tools.wmflabs.org/not-in-the-other-language|nástroj na vyhľadávanie článkov]''', ktoré už existujú v inojazyčnej Wikipédii, ale ešte nie v slovenskej. Vyskúšajte si ho napríklad pre [https://tools.wmflabs.org/not-in-the-other-language/?lang1=cs&amp;proj1=wiki&amp;lang2=sk&amp;proj2=wiki&amp;cat=Česko&amp;depth=9 články o Česku na českej Wikipédii] a pozrite sa aj na Wikipédie v iných jazykoch, ktoré ovládate.
* Druhou je '''[[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/List of Articles|zoznamy najvýznamnejších tém o danom štáte]]''', ktorý vytvorili ľudia z jednotlivých krajín. Tieto témy si určite zaslúžia svoj článok na slovenskej Wikipédii!

== Máte nejaké otázky? ==
Nenašli ste, čo hľadáte, alebo máte nejaké ďalšie otázky? Pokojne nám '''[{{fullurl:Diskusia k Wikipédii:WikiJar SVE 2026|action=edit&amp;section=new}} napíšte do diskusie.]'''
{| border=&quot;0&quot; cellspacing=&quot;0&quot; cellpadding=&quot;0&quot; width=&quot;100%&quot; style=&quot;margin-bottom: 0;&quot;
|- style=&quot;white-space: nowrap;&quot;
| style=&quot;width: 7em; border-top: 10px #BEF781 solid; padding: 10px; text-align: center;&quot; |
|}

[[Kategória:WikiJar SVE 2026| ]]
[[Kategória:WikiJar SVE|2026]]</text>
      <sha1>1ukhvbtx5r3sapqbwaggof9gvgl6ukx</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189919</id>
      <parentid>8189917</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:36:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>actually toto nie je ofiko podla meta stranky</comment>
      <origin>8189919</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4075" sha1="7khj834poesy1w0vz3q5wk9ax7zjhw5" xml:space="preserve">{{/Hlavička}}

[[File:CEE spring 2026 for skwiki.svg|thumb|300px|Zoznam krajín zapojených do WikiJari SVE 2026. Mapa nezahŕňa všetky krajiny a skupiny ľudí či jazyky. Úplný zoznam možno nájsť na [[:meta:Wikimedia_CEE_Spring_2026/Statistics|tejto stránke]] (po anglicky).]]

'''WikiJar strednej a východnej Európy 2026''' (skrátene '''WikiJar SVE 2026''', po anglicky '''CEE Spring 2026''') je desiaty ročník súťaže [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar strednej a Východnej Európy]], medzinárodnej súťaže v tvorbe článkov prebiehajúcej na verziách Wikipédie v jazykoch [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]]. Tento ročník sa na [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]] začal 21. marca a skončí 31. mája 2026.

Hovorí sa, že viac poznáme vzdialené kraje ako blízkych susedov. A to je škoda! Túto medzeru v poznaní chceme pomôcť zaceliť{{--}}tak pre účastníkov súťaže, ktorí sa popri písaní článkov dozvedia mnoho o reáliách susedných štátov, ako aj pre širokú slovenskú verejnosť, ktorá u nás nájde viac hodnotných informácií o tejto téme. Bližšie informácie budú dostupné čoskoro.

&lt;!-- ODPOZNAMKOVAT
== Pravidlá ==
Tento rok WikiJar nie je súťaž, ale skôr kampaň. Príspevky vložené od 21. marca do 31. mája 2026 na témy štátov a regiónov spomenutých nižšie, budú zarátané do medzinárodných štatistík, ale nebudú hodnotené ani ocenené.

== Prihlásenie článkov ==
&lt;!-- V tomto ročníku bolo do kampane za Slovenskú Wikipédiu prihlásených celkom 70 článkov, ktoré vytvorilo 9 užívateľov. --&gt;

&lt;templatestyles src=&quot;Wikipédia:Portál komunity/styles.css&quot; /&gt;&lt;center&gt;{{Klikateľné tlačidlo|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026|Prihláste článok do WikiJari SVE 2026|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/center&gt;&lt;/div&gt;

== Organizátori ==
* [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]

== O čom písať? ==
Všeobecne môžete prispievať na '''ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy ''okrem Slovenska'''''.

Zaujíma vás geografia? Môžete písať o mestách a dedinách, o pohoriach a riekach... Ste nadšencom histórie? Región strednej a východnej Európy je historicky veľmi bohatý, využite to! Nadchýna vás svet športu? Čo tak opísať vrcholových športovcov či športové kluby v jednotlivých štátoch? Alebo máte radšej financie a podnikanie? Potom sa môžete pozrieť na banky, burzy či významné spoločnosti pôsobiace v tomto regióne. Alebo ste toho názoru, že dámy majú prednosť? V dejinách i v súčasnosti nájdete mnoho stredo- a východoeurópskych žien, o ktorých sa oplatí písať!

Výber možných tém je veľmi široký{{--}}geograficky, tematicky aj chronologicky. Aby ste sa nestratili hneď na začiatku, pripravili sme pre vás pár pomôcok:

* Prvou je '''[https://tools.wmflabs.org/not-in-the-other-language|nástroj na vyhľadávanie článkov]''', ktoré už existujú v inojazyčnej Wikipédii, ale ešte nie v slovenskej. Vyskúšajte si ho napríklad pre [https://tools.wmflabs.org/not-in-the-other-language/?lang1=cs&amp;proj1=wiki&amp;lang2=sk&amp;proj2=wiki&amp;cat=Česko&amp;depth=9 články o Česku na českej Wikipédii] a pozrite sa aj na Wikipédie v iných jazykoch, ktoré ovládate.
* Druhou je '''[[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/List of Articles|zoznamy najvýznamnejších tém o danom štáte]]''', ktorý vytvorili ľudia z jednotlivých krajín. Tieto témy si určite zaslúžia svoj článok na slovenskej Wikipédii!

== Máte nejaké otázky? ==
Nenašli ste, čo hľadáte, alebo máte nejaké ďalšie otázky? Pokojne nám '''[{{fullurl:Diskusia k Wikipédii:WikiJar SVE 2026|action=edit&amp;section=new}} napíšte do diskusie.]'''
{| border=&quot;0&quot; cellspacing=&quot;0&quot; cellpadding=&quot;0&quot; width=&quot;100%&quot; style=&quot;margin-bottom: 0;&quot;
|- style=&quot;white-space: nowrap;&quot;
| style=&quot;width: 7em; border-top: 10px #BEF781 solid; padding: 10px; text-align: center;&quot; |
|}

[[Kategória:WikiJar SVE 2026| ]]
[[Kategória:WikiJar SVE|2026]]</text>
      <sha1>7khj834poesy1w0vz3q5wk9ax7zjhw5</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189920</id>
      <parentid>8189919</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:37:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <origin>8189920</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4092" sha1="7hq7bjtbx8k57szwnq95qdb52tge6um" xml:space="preserve">{{/Hlavička}}

[[File:CEE spring 2026 for skwiki.svg|thumb|300px|Zoznam krajín zapojených do WikiJari SVE 2026. Mapa nezahŕňa všetky krajiny a skupiny ľudí či jazyky. Úplný zoznam možno nájsť na [[:meta:Wikimedia_CEE_Spring_2026/Statistics|tejto stránke]] (po anglicky).]]

'''WikiJar strednej a východnej Európy 2026''' (skrátene '''WikiJar SVE 2026''', po anglicky '''CEE Spring 2026''') je desiaty ročník súťaže [[Wikipédia:WikiJar SVE|WikiJar strednej a Východnej Európy]], medzinárodnej súťaže v tvorbe článkov prebiehajúcej na verziách Wikipédie v jazykoch [[Stredná Európa|strednej]] a [[Východná Európa|východnej Európy]]. Tento ročník sa na [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]] začal 21. marca a skončí 31. mája 2026.

Hovorí sa, že viac poznáme vzdialené kraje ako blízkych susedov. A to je škoda! Túto medzeru v poznaní chceme pomôcť zaceliť{{--}}tak pre účastníkov súťaže, ktorí sa popri písaní článkov dozvedia mnoho o reáliách susedných štátov, ako aj pre širokú slovenskú verejnosť, ktorá u nás nájde viac hodnotných informácií o tejto téme. Bližšie informácie budú dostupné čoskoro.

&lt;!-- ODPOZNAMKOVAT
== Pravidlá ==
Tento rok WikiJar nie je súťaž, ale skôr kampaň. Príspevky vložené od 21. marca do 31. mája 2026 na témy štátov a regiónov spomenutých nižšie, budú zarátané do medzinárodných štatistík, ale nebudú hodnotené ani ocenené.

== Prihlásenie článkov ==
&lt;!-- V tomto ročníku bolo do kampane za Slovenskú Wikipédiu prihlásených celkom 70 článkov, ktoré vytvorilo 9 užívateľov. --&gt;

&lt;templatestyles src=&quot;Wikipédia:Portál komunity/styles.css&quot; /&gt;&lt;center&gt;{{Klikateľné tlačidlo|url=https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026|Prihláste článok do WikiJari SVE 2026|typ=progressive|typ2=primary}}&lt;/center&gt;&lt;/div&gt;

== Organizátori ==
* [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]]

== O čom písať? ==
Všeobecne môžete prispievať na '''ľubovoľnú tému týkajúcu sa regiónu strednej a východnej Európy ''okrem Slovenska'''''.

Zaujíma vás geografia? Môžete písať o mestách a dedinách, o pohoriach a riekach... Ste nadšencom histórie? Región strednej a východnej Európy je historicky veľmi bohatý, využite to! Nadchýna vás svet športu? Čo tak opísať vrcholových športovcov či športové kluby v jednotlivých štátoch? Alebo máte radšej financie a podnikanie? Potom sa môžete pozrieť na banky, burzy či významné spoločnosti pôsobiace v tomto regióne. Alebo ste toho názoru, že dámy majú prednosť? V dejinách i v súčasnosti nájdete mnoho stredo- a východoeurópskych žien, o ktorých sa oplatí písať!

Výber možných tém je veľmi široký{{--}}geograficky, tematicky aj chronologicky. Aby ste sa nestratili hneď na začiatku, pripravili sme pre vás pár pomôcok:

* Prvou je '''[https://tools.wmflabs.org/not-in-the-other-language nástroj na vyhľadávanie článkov]''', ktoré už existujú na inojazyčnej Wikipédii, ale ešte nie na slovenskej. Vyskúšajte si ho napríklad pre [https://tools.wmflabs.org/not-in-the-other-language/?lang1=cs&amp;proj1=wiki&amp;lang2=sk&amp;proj2=wiki&amp;cat=Česko&amp;depth=9 články o Česku na českej Wikipédii] a pozrite sa aj na Wikipédie v iných jazykoch, ktoré ovládate.
* Druhou sú '''[[:meta:Wikimedia CEE Spring 2026/List of Articles|zoznamy najvýznamnejších tém o danom štáte/jazyku/etniku]]''', ktoré vytvorili ľudia z jednotlivých krajín. Tieto témy si určite zaslúžia svoj článok na slovenskej Wikipédii!

== Máte nejaké otázky? ==
Nenašli ste, čo hľadáte, alebo máte nejaké ďalšie otázky? Pokojne nám '''[{{fullurl:Diskusia k Wikipédii:WikiJar SVE 2026|action=edit&amp;section=new}} napíšte do diskusie.]'''
{| border=&quot;0&quot; cellspacing=&quot;0&quot; cellpadding=&quot;0&quot; width=&quot;100%&quot; style=&quot;margin-bottom: 0;&quot;
|- style=&quot;white-space: nowrap;&quot;
| style=&quot;width: 7em; border-top: 10px #BEF781 solid; padding: 10px; text-align: center;&quot; |
|}

[[Kategória:WikiJar SVE 2026| ]]
[[Kategória:WikiJar SVE|2026]]</text>
      <sha1>7hq7bjtbx8k57szwnq95qdb52tge6um</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Za Dielom (prítok Oravice)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>745133</id>
    <revision>
      <id>8190012</id>
      <parentid>8169233</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T06:09:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8190012</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8407" sha1="sozl7l2pz0yc1p85j6hmq15dmf8aur4" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Za Dielom
| other_name                = 
| category                  = potok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
| region1                   = 
| district                  = [[Tvrdošín (okres)|Tvrdošín]]
| district1                 = 
| commune                   = 
| municipality              = [[Čimhová]]
| municipality1             = 
| municipality2             = 
| municipality3             = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = [[Čimhovský potok]]
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Skorušinské vrchy]], [[Skorušina (podcelok)|Skorušina]]
| source_type               = Prameň
| source_location           = &lt;nowiki&gt;Vrchdolinky&lt;/nowiki&gt;
| source_elevation          = cca 835
| source_lat_d              = 49.3448
| source_long_d             = 19.7183
| mouth                     = [[Oravica]] 
| mouth_location            = [[Oravská kotlina]]
| mouth_elevation           = cca 650
| mouth_lat_d               = 49.3610
| mouth_long_d              = 19.6817
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 3,7
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Žilinský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = V.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = 4-21-04-9445
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Oravy|Orava]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Za Dielom'''&lt;ref name=Geo/&gt;&lt;ref name=mcz/&gt; je vodný tok v [[Skorušinské vrchy|Skorušinských vrchoch]] a [[Oravská kotlina|Oravskej kotline]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-02-21
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresu [[Tvrdošín (okres)|Tvrdošín]]. Je to ľavostranný prítok [[Oravica|Oravice]]&lt;ref name=Tm/&gt;, má dĺžku približne 3,7 km a je tokom V. rádu. 

== Priebeh toku ==
Potok pramení na severovýchode [[Skorušinské vrchy|Skorušinských vrchov]], v ich podcelku [[Skorušina (podcelok)|Skorušina]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-21 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, na severozápadnom úbočí Vrchdoliniek ({{Mnm|950}})&lt;ref name=&quot;vku&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, v nadmorskej výške približne {{Mnm|835}}&lt;ref name=UGK/&gt; Od prameňa v lesnom poraste v závere Prostrednej doliny&lt;ref name=mcz/&gt; tečie severozápadným smerom. Na hornom toku vedie zalesneným územím bez významnejších prítokov, v strednej časti pod Dúčalinou ({{Mnm|759}})&lt;ref name=&quot;vku&quot;/&gt; priberá menší pravostranný potok zo Širokého vŕšku. Následne opúšťa zalesnenú oblasť a zároveň aj [[Skorušinské vrchy]] a pokračuje do [[Oravská kotlina|Oravskej kotliny]].&lt;ref name=G/&gt; Preteká oblasťou lúk a pasienkov, okrajom lokality Nad čimhovským&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora = 
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=49.355165,19.693584,16
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-02-21
 | jazyk = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; a onedlho vteká do areálu družstva. Tu sa mierne stáča na sever a priberá významný pravostranný [[Čimhovský potok]].&lt;ref name=mcz/&gt; Postupne sa točí na severozápad a na hranici obcí [[Čimhová]] a [[Liesek]], neďaleko [[Cesta II. triedy 520 (Slovensko)|cesty II/520]], sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|650}} vlieva pravostranne do [[Oravica|Oravice]]&lt;ref name=Tm/&gt; v povodí rieky [[Orava (rieka)|Oravy]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.68186&amp;y=49.36103&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Potok patrí do širšieho povodia rieky [[Váh]]. 

Potok Za Dielom pramení a preteká iba územím obce [[Čimhová]] v [[Tvrdošín (okres)|okrese Tvrdošín]] v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=222 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-21 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&amp;id=1015718147&amp;ds=1&amp;x=19.6943095&amp;y=49.3535530&amp;z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-21 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam vodných tokov v povodí Oravy]]
* [[Skorušinské vrchy]], [[Skorušina (podcelok)|Skorušina]]
* [[Oravská kotlina]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.68186&amp;y=49.36103&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Oravice}}
{{Vodné toky v povodí Oravy (1. časť)}}

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Vodné toky v Skorušinských vrchoch]]
[[Kategória:Vodné toky v Oravskej kotline]]
[[Kategória:Povodie Oravy]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Tvrdošín]]
[[Kategória:Čimhová]]</text>
      <sha1>sozl7l2pz0yc1p85j6hmq15dmf8aur4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vlčí potok (prítok Oravice)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>745185</id>
    <revision>
      <id>8189947</id>
      <parentid>8169720</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T21:39:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189947</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8334" sha1="l5wcko1bayubcam4qav5dle5109hhrh" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Vlčí potok
| other_name                = 
| category                  = potok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Žilinský kraj|Žilinský]]
| region1                   = 
| district                  = [[Tvrdošín (okres)|Tvrdošín]]
| district1                 = 
| commune                   = 
| municipality              = [[Trstená]]
| municipality1             = 
| municipality2             = 
| municipality3             = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           =
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Oravská vrchovina]]
| source_type               = Prameň
| source_location           = &lt;nowiki&gt;Vyšný breh&lt;/nowiki&gt;
| source_elevation          = cca 725
| source_lat_d              = 49.3674
| source_long_d             = 19.5938
| mouth                     = [[Oravica]] 
| mouth_location            = [[Oravská kotlina]]
| mouth_elevation           = cca 590
| mouth_lat_d               = 49.3537
| mouth_long_d              = 19.5967
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 2
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Žilinský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = V.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = 4-21-04-9363
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Oravy|Orava]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Vlčí potok'''&lt;ref name=Geo/&gt;&lt;ref name=mcz/&gt; je krátky vodný tok v [[Oravská vrchovina|Oravskej vrchovine]] a [[Oravská kotlina|Oravskej kotline]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-02-22
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresu [[Tvrdošín (okres)|Tvrdošín]]. Je to pravostranný prítok [[Oravica|Oravice]]&lt;ref name=Tm/&gt;, má dĺžku približne 2 km a je tokom V. rádu. 

== Priebeh toku ==
Potok pramení v severovýchodnom výbežku [[Oravská vrchovina|Oravskej vrchoviny]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-22 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, na severozápadných svahoch Vyšného brehu ({{Mnm|772}})&lt;ref name=&quot;vku&quot;&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, v nadmorskej výške približne {{Mnm|725}}&lt;ref name=UGK/&gt; Od prameňa v lesnom poraste v lokalite Halečková&lt;ref name=mcz/&gt; tečie južným smerom. Na hornom toku vedie zalesneným územím a prijíma menšie prítoky a jeden významnejší ľavostranný spod Vyšného brehu.&lt;ref name=mcz/&gt; V strednej časti tečie dolinou, zovretou Veľkým brehom a [[Uhlisko (vrch v Oravskej vrchovine)|Uhliskom]] ({{Mnm|860}})&lt;ref name=&quot;vku&quot;/&gt; a práve z úbočia Uhliska priberá svoj najvýznamnejší, pravostranný prítok. Pokračuje južným smerom k okraju [[Oravská vrchovina|Oravskej vrchoviny]]&lt;ref name=GP/&gt;, kde sa končí i zalesnená oblasť. Preteká okrajom kameňolomu, v lokalite Dúbie križuje [[Cesta I. triedy 59 (Slovensko)|cestu I/59]]&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora = 
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=49.362336,19.593114,15
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-02-22
 | jazyk = 
 }}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}&lt;/ref&gt; a už v [[Oravská kotlina|Oravskej kotline]]&lt;ref name=G/&gt; vteká do intravilánu mesta [[Trstená]]. Na dolnom toku preteká menším sídliskom&lt;ref name=mcz/&gt; a v juhozápadnej časti mesta sa v nadmorskej výške približne {{Mnm|590}} vlieva pravostranne do [[Oravica|Oravice]]&lt;ref name=Tm/&gt; v povodí rieky [[Orava (rieka)|Oravy]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.59693&amp;y=49.35399&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Potok patrí do širšieho povodia rieky [[Váh]]. 

Vlčí potok pramení a preteká iba územím mesta [[Trstená]] v [[Tvrdošín (okres)|okrese Tvrdošín]] v [[Žilinský kraj|Žilinskom kraji]].&lt;ref name=Geo&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=216 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&amp;id=1015718146&amp;ds=1&amp;x=19.5907867&amp;y=49.3631153&amp;z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-22 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam vodných tokov v povodí Oravy]]
* [[Oravská vrchovina]]
* [[Oravská kotlina]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=19.59693&amp;y=49.35399&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Oravice}}
{{Vodné toky v povodí Oravy (1. časť)}}

[[Kategória:Potoky na Slovensku]]
[[Kategória:Vodné toky v Oravskej vrchovine]]
[[Kategória:Vodné toky v Oravskej kotline]]
[[Kategória:Povodie Oravy]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Tvrdošín]]
[[Kategória:Trstená]]</text>
      <sha1>l5wcko1bayubcam4qav5dle5109hhrh</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Urpašský jarok</title>
    <ns>0</ns>
    <id>745241</id>
    <revision>
      <id>8189705</id>
      <parentid>8170295</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:49:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8189705</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8282" sha1="g8dlknze0a1zm3ddwzku7bqigpjpkai" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Urpašský jarok  
| category                  = potok
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Banskobystrický kraj]]
| region_type               = kraj
| district                  = [[Zvolen (okres)|Zvolen]]
| commune                   = 
| municipality              = [[Bacúrov]], [[Ostrá Lúka]]       
| municipality1             = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Bukovina (les)|Bukovina]]           
| source_type               = Prameň
| source_location           = [[Bacúrov]]  
| source_elevation          = 524
| source_lat_d              = 48.5249
| source_long_d             = 19.0268                                                                                                                                 
| mouth                     = [[Suchý jarok (prítok Hrona)|Suchý jarok]] 
| mouth_location            = [[Ostrá Lúka]]
| mouth_elevation           = 360
| mouth_lat_d               = 48.5421
| mouth_long_d              = 19.0316
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = 2,5 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Banskobystrický kraj 
&lt;!-- *** Footnotes ***--&gt;
| free                      = IV.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 4-30-04-1453
| free1_type                = Číslo hydronyma
| free1_label               = Číslo hydronyma
}}
'''Urpašský jarok'''&lt;ref&gt;Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf]  [cit. 2026-02-22.&lt;/ref&gt; je [[potok]] v regióne [[Stredné Pohronie]] na území obce [[Bacúrov]] v okrese [[Zvolen (okres)|Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa na pomedzí geomorfologických celkov [[Štiavnické vrchy]] a [[Pliešovská kotlina]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Suchý jarok (prítok Hrona)|Suchého jarka]]. Má dĺžku {{km|2,5}} a je tokom IV. rádu. 
== Prameň ==
Urpašský jarok pramení v {{mnm|524}} v severozápadnej časti územia obce [[Bacúrov]] v lesnom [[extravilán]]e v lese Bukovina v okrese [[Zvolen (okres)|Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. 
== Opis toku ==
Urpašský jarok tečie od prameňa severným smerom cez lesný [[extravilán]] územím obce [[Bacúrov]], v {{mnm|494}} vteká na územie obce [[Ostrá Lúka]], pravým brehom obteká les Harmanovo, skrúca sa na severovýchod, v {{mnm|406}} priberá bezmenný ľavostranný prítok (ktorý je v suchom období bez vody) pritekajúci z lesa Labátka, pravým brehom obteká západné úpätie vrchu a lesa Kopanice so {{mnm|422}}, pravým brehom obteká poľovnícku chatu, mení smer na východ, v {{mnm|360}} v západnej časti územia obce [[Ostrá Lúka]] v lesnom [[extravilán]]e [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Suchý jarok (prítok Hrona)|Suchého jarka]] ako jeho ľavostranný prítok. [[Suchý jarok (prítok Hrona)|Suchý jarok]] ďalej ústi do [[Hron]]a.&lt;ref&gt;Priebeh Urpašského jarka v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/14989?pos=48.533512,19.029125,15]{{Nedostupný zdroj|date=marec 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} [cit. 2026-02-23]&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt; Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 16, 56. ISBN 80-85672-03-0.&lt;/ref&gt;
Patrí do okresu [[Zvolen (okres)|Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení a preteká na území obce [[Bacúrov]] a tečie a ústi do [[Suchý jarok (prítok Hrona)|Suchého jarka]] na území obce [[Ostrá Lúka]]. Nachádza sa na pomedzí geomorfologického celku [[Štiavnické vrchy]] s ich geomorfologickým podcelkom [[Skalka (podcelok)|Skalka]] a geomorfologického celku [[Pliešovská kotlina]]&lt;ref&gt;KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na  [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-02-10&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 80, 81, 91. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)&lt;/ref&gt;. Urpašský jarok má jeden bezmenný prítok.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK |  url = https://mapy.dennikn.sk/?x=19.03163y=48.54212ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-02-23 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; 

== Pôvod názvu == 
Prvá zložka dvojslovného názvu vodného toku Urpašský jarok má nezreteľný pôvod. Možno súvisí s  hydronymom Urbach, ktoré je typicky nemeckého pôvodu a je motivované bežným germánskym hydronymickým modelom, ktorý kombinuje pomenovanie lokality alebo vlastné meno s hydronymickým sufixom -bach. V procese preberania slova Urbach do slovenčiny došlo k jeho modifikácii do podoby Urpach. Po ďalšom rozšíreni o formant prídavného mena -ský a po kombinácii so všeobecným podstatným menom jarok s významom menší potok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z [[prídavné meno|prídavného mena]] a z [[podstatné meno|podstatného mena]] v podobe Urpašský jarok ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii&lt;ref&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan| autor = Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania =  | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 26, 57, 140-144 | isbn = 80-224-0480-2}}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;KRŠKO, Jaromír: Hydronymia povodia Hrona. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela Fakulta humanitných vied, 2008. 351 s. S. 248. ISBN 978-80-8083-511-5.&lt;/ref&gt;. Ur- má viacero možných výkladov: Toponymický základ – môže pochádzať z miestneho názvu alebo staršieho osídlenia Urbach (takéto osady sú v Nemecku časté). Antroponymický pôvod – môže byť odvodený od osobného mena (Uro, Urodo, Urobert a pod.), čo je v hydronymii bežné (potok patriaci osobe alebo osade). Etymologický archaizmus – prefix ur- v nemčine znamená pôvodný, prastarý, ale v hydronymii sa spravidla neinterpretuje ako významový prefix, skôr ako súčasť staršieho názvu. Najpravdepodobnejší význam hydronyma Urbach je: Urov potok alebo potok pri osade Urbach alebo všeobecne potok s názvom Ur- bez transparentného významu prvej časti pre dnešnú nemčinu. Je potrebný ďalší výskum.

Názov vodného toku Urpašský jarok bol štandardizovaný v roku 1993&lt;ref&gt;Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 56, 93. ISBN 80-85672-03-0.&lt;/ref&gt;. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie vodných tokov hydronymum Urpašský jarok je jedinečným hydronymom (február 2026).
== Referencie ==  
{{Referencie}}
{{Vodné toky v povodí Hrona (5. časť)}} 
[[Kategória:Vodné toky v okrese Zvolen]]
[[Kategória:Potoky na Slovensku]] 
[[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]]
[[Kategória:Vodné toky v Pliešovskej kotline]]
[[Kategória:Bacúrov]] 
[[Kategória:Ostrá Lúka]] 
[[Kategória:Povodie Hrona]]</text>
      <sha1>g8dlknze0a1zm3ddwzku7bqigpjpkai</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Alexej Nikitič Asmolov</title>
    <ns>0</ns>
    <id>745361</id>
    <revision>
      <id>8189718</id>
      <parentid>8184827</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:20:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odobratá [[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy]]; pridaná [[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (ZSSR)]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8189718</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11335" sha1="kccx4vglnr3f5dcqbghsf13whrep18l" xml:space="preserve">{{Infobox Vojak
|Meno= Alexej Nikitič Asmolov
|Portrét=Karel_Hlásný,_1944,_Nízké_Tatry.jpg
 | Popis        = Asmolov s československými vojakmi, [[7. november]] [[1944]]
 | Dátum narodenia  = [[30. marec]] [[1906]] 
 | Miesto narodenia =  Aleksaškino, [[Ruská ríša]]
 | Dátum úmrtia     = {{dúv|1981|09|03|1906|03|30}}
 | Miesto úmrtia    = [[Moskva]]
| Iné mená          = ''rusky:'' Алексей Никитич Асмолов
 |Miesto pochovania=
 |Prezývky=
 |Alma mater=
 |Civilná činnosť=
|Štátne občianstvo=
 |Národnosť= ruská
 |Ozbrojené sily=
 |Zložka=
 |Jednotka=
 | Hodnosť= [[generálmajor]] 
 |Funkcia=
 |Doba služby=
 |Velil=[[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavný štáb partizánskeho hnutia v Československu]]
 |Vyznamenania=
 | Vojny= [[Druhá svetová vojna]],&lt;br /&gt;[[Slovenské národné povstanie]]
 | Bitky= [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier]]
 }}

'''Alexej Nikitič Asmolov''' ({{vjz|rus|Алексей Никитич Асмолов}}; * [[30. marec]] [[1906]], Aleksaškino - † [[3. september]] [[1981]], [[Moskva]]) bol vojak, dôstojník, generálmajor [[Červená armáda|Červenej armády]]. organizátor partizánskeho hnutia. Od [[1941]] popredný organizátor sovietskeho partizánskeho hnutia. [[18. september|18. septembra]] [[1944]] vyslaný na Slovensko ako vojnový poradca, od [[29. október|29. októbra]] [[1944]] veliteľ [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskeho hnutia v Československu]].&lt;ref name=&quot;PlevzaAsmolov&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Asmolov
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 21
}}&lt;/ref&gt; 

== Život ==
Alexander Nikitič Asmolov bol pôvodne poľnohospodársky robotník, od 1928 príslušník [[Červená armáda|Červenej armády]], pridelený k Sibírskemu vojenskému okruhu v [[Irkutsk|Irkutsku]]. Člen KSSZ od [[1932]]. V rokoch [[1936]]{{--}}[[1939]] poslucháč [[Vojenská akadémia M. Frunzeho|Vojenskej akadémie M. Frunzeho]] v [[Moskva|Moskve]], potom v [[Smolensk|Smolensku]] a [[Bielorusko|Bielorusku]], od roku [[1941]] v Pribaltickom vojenskom okruhu, bojoval na [[Severozápadný front|Severozápadnom fronte]]. Od [[1941]] popredný organizátor sovietskeho partizánskeho hnutia a člen Vojenskej rady Severozápadného frontu, [[1942]] náčelník Štábu partizánskeho hnutia 3. ukrajinského frontu.&lt;ref name=&quot;PlevzaAsmolov&quot;/&gt; 

===V Slovenskom národnom povstaní===
Na žiadosť moskovského vedenia [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] z [[18. september|18. septembra]] [[1944]] [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinskom štábom partizánskeho hnutia]] vyslaný [[28. september|28. septembra]] [[1944]] na Slovensko ako vojenský poradca [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskych oddielov]]. Stal sa predstaviteľom [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]] v [[Rada na obranu Slovenska|Rade na obranu Slovenska]]. [[6. október|6. októbra]] [[1944]] bol Asmolov ustanovený za prvého zástupcu veliteľa [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]]. Generál [[Július Nosko]] uvádza, že [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]] len o to, aby [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. česko-slovenskú armádu na Slovensku]] dostal pod svoje velenie, preto vehementne presadzoval prechod armády na partizánsky spôsob boja a to už po príchode plk. A. N. Asmolova na oslobodené územie.&lt;ref name=&quot;Nosko&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Nosko|meno=Július|titul=Takto bojovala povstalecká armáda|vydanie=1|vydavateľ=NVK International|miesto=Bratislava|rok=1994|isbn=80-85727-20-X|strany=192|kapitola=Kritická situácia a zajatie veliteľov gen. R. Viesta a gen. J. Goliana}}&lt;/ref&gt; Samotný Asmolov presviedčal [[Rudolf Viest|Viesta]] o nutnosti prechodu na partizánsky spôsob boja a po vojne sa dôrazne ohradzoval proti tomu, že by niekedy [[generál|gen.]] [[Rudolf Viest|Viestovi]], veliteľovi [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. čs. armády na Slovensku]], vojensky podliehal.&lt;ref name=&quot;Asmolov&quot;/&gt;{{rp|331}}

[[29. október|29. októbra]] 1944 bol Asmolov menovaný za veliteľa [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskeho hnutia v Československu]]. [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]] sa stal centrom operatívnej činnosti partizánskeho hnutia, boli spresnené zásady a špecifickosť partizánskeho boja v SNP, určené priestory [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánskych brigád]] a oddielov, vymedzené ich oblasti a pásma činnosti na obdobie [[25. október]]{{--}}[[30. december]]  [[1944]]. Po prechode SNP do hôr zreorganizoval partizánske jednotky a orientoval ich na diverzné akcie. Nakoľko [[Karol Šmidke]] odišiel do ilegality, prevzal Asmolov [[29. október|29. októbra]] [[1944]] velenie všetkých partizánskych jednotiek na strednom Slovensku a časti [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. československej paradesantnej brigády]] v ZSSR.{{#tag:ref|[[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. česko-slovenská paradesantná brigáda]] bola nasadzovaná po častiach na ohrozené časti povstaleckého frontu, preto sa na Donovaloch pri prechode na prtizánsky spôsob boja nachádzala len jej časť. Navyše kým partizánske brigády dostali v mene [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]] hotovosť pre potreby bojov v horách, veliteľstvo [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. čs. armády]] takéto zabezpečenie pre svoje jednotky bojujúce na povstaleckom fronte v predstihu nezabezpečilo, ako sa neskôr v správe sťažoval veliteľ [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]]: 

{{Citát|Podmínky pro výživu brigády a ubytovací poméry byly čím dále tím tíživější. Je starost o finanční pomoc, protože všechny potraviny se musely draze platit a hlavné nebylo dostatečného množství mouky k pečení chleba. Od plk. RA. Asmolova dostal jsem 100 000 Ks a od poslance Slánského 50 000 Ks, což bylo málo pro výživu celé brigády, kdy partyzánští velitelé dostali milionové sumy a kde se hrálo v karty o desítky tisíce (skup. Bielikova).|Časť správy plk. Vl. Přikryla o činnosti [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]] v ZSSR, týkajúca sa bojovej činnosti brigády v období Slovenského národného povstania&lt;ref name = &quot;Prikryl&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 578 1945, február 21. Slovensko - Časť správy plk. Vl. Přikryla o činnosti 2. čs. paradesantnej brigády v SSSR, týkajúca sa bojovej činnosti brigády v období Slovenského národného povstania
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}&lt;/ref&gt;{{rp|993}}}}


|group=pozn.}} Absolvoval zimný [[Povstalecký ústup cez Prašivú, Chabenec a Ďumbier|prechod cez Chabenec]]{{#tag:ref|Prechod cez [[Chabenec (1 955 m n. m.)|Chabenec]] sa uskutočňoval v nepredstaviteľných podmienkach, za mrazu, vetra, v hlbokom snehu. Zahynulo viac ako 100 ľudí, z toho 83 príslušníkov [[2. česko-slovenská paradesantná brigáda v ZSSR|2. čs. paradesantnej brigády]], pod [[Chabenec (1 955 m n. m.)|Chabencom]] zahynul aj komunistický politik [[Jan Šverma|Ján Šverma]]. Podľa pamätí plk. Asmolova [[Rudolf Slánský]] dal Švermovi kožuch, no niekto mu vymenil čižmy a Šverma nemohol kráčať. Partizánom sa podľa Asmolova napriek zimným podmienkam podarilo cez [[Chabenec (1 955 m n. m.)|Chabenec]] pretlačiť do [[Lomnistá dolina|Lomnistej doliny]] jeden 85 mm kanón, ktorý bol neskôr využitý na obranu štábu [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPH]] v [[Lomnistá dolina|Lomnistej doline]].&lt;ref name = &quot;Asmolov&quot;/&gt;{{rp|374}}|group=pozn.}} do [[Lomnistá dolina|Lomnistej doliny]], kde vzniklo sídlo [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPH]] v Československu. [[30. november|30. novembra]] boli partizánske jednotky v [[Lomnistá dolina|Lomnistej doline]] Nemcami prepadnuté, no ubránili sa. So štábom a niekoľkými partizánskymi jednotkami prešiel [[19. február|19. februára]] [[1945]] pri [[Mýto pod Ďumbierom|Mýte pod Ďumbierom]] líniu frontu a spojil sa s [[Červená armáda|Červenou  armádou]].&lt;ref name=&quot;PlevzaAsmolov&quot;/&gt;

===Po vojne===
Po vojne pracovník Mininstrstva vnútra USSR v Rovnianskej oblasti, od [[1947]] Ministerstva vnútra ZSSR v [[Moskva|Moskve]], po absolvovaní Akadémie generálneho štábu [[1952]] náčelník katedry Vojenského inštitútu Ministerstva vnútra ZSSR, od [[1956]] na dôchodku.&lt;ref name=&quot;PlevzaAsmolov&quot;/&gt;

==Vyznamenania&lt;ref name=&quot;PlevzaAsmolov&quot;/&gt;==
* Leninov rad,
* [[Rad červenej zástavy]], 
* [[Rad červenej hviezdy]], 
* [[Česko-slovenský vojnový kríž 1939|Československý vojnový kríž 1939]], 
* [[Rad Slovenského národného povstania|Rad SNP]] 1. triedy (1945), 
* Československý vojenský rad bieleho leva II. a III. stupňa,
* Československý veliteľský rad Jana Žižku z Trocnova

Čestný občan [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]], [[Sliač|Sliača]] a [[Jasenie|Jasenia]]. 

== V literatúre==
Skúsenosti z organizovania partizánskeho hnutia zhrnul Asmolov v memoárových dielach Za frontovou líniou, Na Severozápadnom fronte ([[Moskva]], [[1969]]), zo [[Slovenské národné povstanie|SNP]] v knihe Front v tyle wehrmachtu ([[Moskva]], [[1977]])&lt;ref name=&quot;Asmolov&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Front v tyle wehrmachtu|priezvisko=Asmolov|meno=Alexej Nikitič|vydavateľ=Pravda|miesto=Bratislava|rok=1980}}&lt;/ref&gt; a vo viacerých článkoch v československej tlači.&lt;ref name=&quot;PlevzaAsmolov&quot;/&gt;{{#tag:ref|V roku [[1964]] poskytol napr. Asmolov vtedajšiemu korešpondentovi Pravdy [[Bohuslav Chňoupek|Bohuslavovi Chňoupkovi]] zoznam 160 mien slovenských vojakov, ktorí prešli k odeským partizánom. Výsledkom bola reportáž „Slováci z katakomb“.&lt;ref name=&quot;Asmolov&quot;/&gt;{{rp|243}}|group=pozn.}}

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Asmolov, Alexej Nikitič}}
[[Kategória:Osobnosti SNP]]
[[Kategória:Partizánski velitelia]]
[[Kategória:Sovietske osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Nositelia Radu červenej zástavy]]
[[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (ZSSR)]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1939]]
[[Kategória:Nositelia Radu Lenina]]
[[Kategória:Nositelia Radu Slovenského národného povstania]]
[[Kategória:Absolventi Vojenskej akadémie M. V. Frunzeho]]
[[Kategória:Pochovaní na Vagankovskom cintoríne]]</text>
      <sha1>kccx4vglnr3f5dcqbghsf13whrep18l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:EditorCastellón2026/Provincia Castellón</title>
    <ns>2</ns>
    <id>745899</id>
    <revision>
      <id>8189702</id>
      <parentid>8188227</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:37:16Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>EditorCastellón2026</username>
        <id>287002</id>
      </contributor>
      <origin>8189702</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29913" sha1="k1t3yzexv314blwiqt0kkg3hdp8pxe2" xml:space="preserve">{{Geobox | Region
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Provincia Castellón
| native_name        = 
| other_name         = 
| category           = [[Administratívne členenie Španielska|Provincia Španielska]]
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image=Peniscola.jpg
| image_caption      = 
&lt;!-- *** Symbols *** --&gt;

| symbol             = Escut_de_la_Província_de_Castelló.svg
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Španielsko
| country_flag       = 1
| state_type         = 
| state              = 
| region             = 
| histregion         = 

| district_type      = Provincia
| commune            = 
| municipality       = 
| capital            = Castellón de la Plana
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| range              = 
| road               = 
| border             = 
| part               = 
| tributary_left     = 
| tributary_right    = 
| landmark           = 
| building           = 
| river              = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| location           = 
| coordinates_no_title = 
| elevation          = 

| coordinates_type   = 
| highest            = 
| highest_elevation  = 
| highest_lat_d      = 
| highest_lat_m      = 
| highest_lat_s      = 
| highest_lat_NS     = 
| highest_long_d     = 
| highest_long_m     = 
| highest_long_s     = 
| highest_long_EW    = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 
| lowest_lat_d   = 
| lowest_lat_m   = 
| lowest_lat_s   = 
| lowest_lat_NS  = 
| lowest_long_d  = 
| lowest_long_m  = 
| lowest_long_s  = 
| lowest_long_EW = 
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| area              = 	6611.93
| area_note         = 
&lt;!-- *** Population *** --&gt;
| population         = 627620
| population_note    = 
| population_date    = 
| population_density = auto
&lt;!-- *** History &amp; management *** --&gt;
| established        = [[1983]]
| established_type   = Autonómia
| mayor_type         = Prezident
| mayor              = Marta Barrachina Mateu
| mayor_party        = 
&lt;!-- *** Codes *** --&gt;
| timezone           =(CET) 
| timezone_DST       = 
| postal_code        =12 
| area_code          = ES-CS
| area_code_type     = ISO 3166-2
| code               = 
&lt;!-- *** Free frields *** --&gt;
| free               = 
| free_type          = 
| free1              = 
| free1_type         = 
| free2              = [[španielčina]],[[valencijčina]]
| free2_type         = Oficiálne jazyky
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Castellon_in_Spain_(plus_Canarias).svg
| map_background     = 
| map_caption        = Poloha v Španielsku
| map_locator        = 
| freemap_zoom       = 
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = 
| statistics         = 
| website            = [http://www.gva.es/va/inicio/presentacion www.gva.es]
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}'''Castellón''' (oficiálne aj vo Valencii: ''Castelló'') je provincia vo východnom [[Španielsko|Španielsku]] . Nachádza sa v najsevernejšej časti [[Valencijské spoločenstvo|Valencijského spoločenstva]] a jej hlavným mestom je [[Castellón de la Plana]] . Má rozlohu 6.632 km², žije tu 640 598 obyvateľov (INE 2025) &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.ine.es/jaxiT3/Datos.htm?t=67988#_tabs-tabla | titul = Ročné sčítanie ľudu 2021 – 2025 | dátum prístupu = 20260307 | url archívu = https://www.ine.es/jaxiT3/Datos.htm?t=67988#_tabs-tabla | vydavateľ = www.ine.es}}&lt;/ref&gt; a celkovo 135 obcí. Správne sídlo okresu je mesto [[Castellón de la Plana]].

Nachádza sa na východe [[Pyrenejský polostrov|Pyrenejského polostrova]], na východe hraničí so [[Stredozemné more|Stredozemným morom]] a na severovýchode s provinciami [[Tarragona]], na západe s Teruelom a na juhu [[Valencia (mesto)|s Valenciou]] . Jeho pobrežie je známe ako [[Costa del Azahar (Pobrežie pomarančového kvetu)]]. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.spain.info/es/resultados-busqueda/?lq=playa+de+castell%C3%B3n&amp;reloaded=&amp;tab=i&amp;rpp=12&amp;page=1&amp;q=provincia+de+castell%C3%B3n&amp;typeFilter=SEG-TUR-Playa | titul = Pláže provincie Castellón | dátum prístupu = 20260307 | url archívu = https://www.spain.info/es/resultados-busqueda/?lq=playa+de+castell%C3%B3n&amp;reloaded=&amp;tab=i&amp;rpp=12&amp;page=1&amp;q=provincia+de+castell%C3%B3n&amp;typeFilter=SEG-TUR-Playa | vydavateľ = https://www.spain.info/es/}}&lt;/ref&gt;

== Oficiálny názov ==
Vo [[Valencijské spoločenstvo|Valencijskom spoločenstve]] sú oficiálne názvy provincií dvojjazyčné.

* '''Castellón''' je oficiálny názov v [[Španielčina|kastílskej španielčine]] .
* '''Castelló''' je oficiálny názov vo [[Valencia (mesto)|Valencii]] .

== Regióny ==
Provincia Castellón je rozdelená do 135 obcí, ktoré sú zoskupené do 8 okresov. Tieto okresy sú uvedené nižšie s príslušnými údajmi o počte obyvateľov, rozlohe a hustote obyvateľstva aktualizovanými do roku 2025 &lt;ref&gt;[http://www.ine.es Instituto Nacional de Estadística] en [https://www.ine.es/jaxiT3/Datos.htm?t=2865#!tabs-tabla Castellón/Castelló: Población por municipios y sexo.] Prístup 7. marca 2026.&lt;/ref&gt; a je uvedené hlavné mesto každého z nich:
{| class=&quot;sortable wikitable&quot;
|+'''Regióny provincie Castellón (2026)''' 
! colspan=&quot;2&quot; | Región
! rowspan=&quot;2&quot; | Počet obyvateľov
(2025)
! rowspan=&quot;2&quot; | Rozšírenie
! rowspan=&quot;2&quot; | Hustota
! rowspan=&quot;2&quot; | Kapitál
|-
! align=&quot;center&quot; | &lt;small&gt;'''Kastílčina'''&lt;/small&gt;
! align=&quot;center&quot; | &lt;small&gt;'''Valencijský'''&lt;/small&gt;
|-
| Alcalatén
| ''L'Alcalatén''
| align=&quot;right&quot; | 14 182
| align=&quot;right&quot; | 648,70
| align=&quot;right&quot; | 21,86
| align=&quot;right&quot; | Alcora
|-
| Vysoký Maestrazgo
| ''L'Alt Maestrat''
| align=&quot;right&quot; | 6430
| align=&quot;right&quot; | 663,06
| align=&quot;right&quot; | 9,69
| align=&quot;right&quot; | Albocácer
|-
| Alto Mijares
| ''L'Alt Millars''
| align=&quot;right&quot; | 4 231
| align=&quot;right&quot; | 647,40
| align=&quot;right&quot; | 6,53
| align=&quot;right&quot; | Círat
|-
| Alto Palancia
| ''L'Alt Palancia''
| align=&quot;right&quot; | 26 024
| align=&quot;right&quot; | 965,15
| align=&quot;right&quot; | 26,96
| align=&quot;right&quot; | Segorbe
|-
| Dolné Maestrazgo
| ''Baix Maestrat''
| align=&quot;right&quot; | 89 714
| align=&quot;right&quot; | 1221,32
| align=&quot;right&quot; | 73,45
| align=&quot;right&quot; | Vinaroz
|-
| Horná stránka
| ''Horná Plana''
| align=&quot;right&quot; | 276 314
| align=&quot;right&quot; | 957,20
| align=&quot;right&quot; | 288,66
| align=&quot;right&quot; | Castellón de la Plana
|-
| Prízemie
| ''Plana Baixa''
| align=&quot;right&quot; | 203 620
| align=&quot;right&quot; | 605,20
| align=&quot;right&quot; | 336,45
| align=&quot;right&quot; | Burriana
|-
| Prístavy Morella
| ''Els Ports''
| align=&quot;right&quot; | 6 658
| align=&quot;right&quot; | 903,90
| align=&quot;right&quot; | 7,36
| align=&quot;right&quot; | Morella
|-
! colspan=&quot;2&quot; | Celkom
! 627 620
! 6611,93
! 94,92
!
|}

== Geografia ==
Provincia je vo svojom vnútrozemí hornatá, kde predhoria [[Iberského systému]] tvoria prírodné oblasti [[Maestrazgo]] na severe a [[Sierra de Espadán]] na juhu. Medzi týmito dvoma pohoriami leží vrchol [[Peñagolosa]] (ktorý dal meno rovnomennému masívu) a s nadmorskou výškou 1 813 metrov je druhým najvyšším vrcholom v regióne. Medzi ďalšie významné vrcholy v provincii patria [[Peña Salada]] (1 581 metrov nad morom), [[Pina]] (1 405 metrov nad morom), [[Encanadé]] (1 393 metrov nad morom) a [[Muela de Ares]] (1 318 metrov nad morom). Provincia má úzke pobrežie, medzi pozoruhodné geografické črty patrí polostrov [[Peñíscola]], mys [[Oropesa del Mar]] a záliv [[Almenara]]. Väčšina obyvateľstva žije v pobrežnom pásme, zatiaľ čo hornaté vnútrozemie je prakticky neobývané.

Pohorie Irta (sierra de Irta)je tiež horský masív (prakticky nezmenený ľudskou činnosťou), ktorý sa tiahne rovnobežne s pobrežím v dĺžke 15 km.

Miestna vegetácia sa vyznačuje borovicovými lesmi a stredomorskými krovinami a dvoma najdôležitejšími riekami v provincii sú [[Rieka Mijares|Mijares]] a [[Rieka Palancia|Palancia]] .

Provincia Castellón zahŕňa aj ostrovy [[Columbretes]], neobývané súostrovie nachádzajúce sa 56 km od pobrežia.

Najvyšším vrchom provincie je [[Penyagolosa]] .

Je dôležité poznamenať, že [[Greenwichský poludník]] prechádza provinciou ako pomyselná čiara a v Castellóne sa pretína so 40. rovnobežkou; presný bod je označený monolitom a je možné ho navštíviť v parku Meridian. Stredomorské podnebie provincie sa vyznačuje miernymi zimami a teplými letami. Vo vnútrozemí sú teploty vo všeobecnosti chladnejšie a v zime sneží.

Priemerná teplota v provincii je 17 °C a zrážky dosahujú priemerne okolo 500 mm ročne, nerovnomerne rozložené počas jesenných a jarných mesiacov s typickým stredomorským letným suchom. V horských vnútrozemských oblastiach sú zrážky výdatnejšie, na mnohých miestach presahujú 600 mm.

=== Prírodné parky ===

* [[Sierra de Irta]]

* [[Prat de Cabanes-Torreblanca]][[Súbor:Les_Agulles_de_Santa_Àgueda,_Parc_Natural_del_Desert_de_Les_Palmes,_Castelló.JPG|náhľad|Prírodný park Púšť paliem (Desierto de las Palmas)|200x200bod]]
* [[Tenencia de Benifasar]]

*[[Púšť paliem (Desierto de las Palmas)]][[Súbor:Parque_Natural_del_Prat_de_Cabanes_y_Torreblanca.JPG|náhľad|Prat de Cabanes a prírodný park Torreblanca|198x198bod]]
* [[Peñagolosa]]
* [[Sierra de Espadán]]
* [[Columbretské ostrovy (Islas Columbretes)]]
* [[Sierra Calderona]]

== História ==
Od 8. storočia do prvej tretiny 13. storočia bola provincia v rukách moslimov. [[Jakub I. (Aragónsko)|Jakub I. Dobyvateľ]] ju odobral arabským kráľom [[Valencia (mesto)|Valencie]] a začlenil ju do Aragónskej koruny . Prvým miestom, ktoré bolo dobyté, bol Ares del Maestre v roku 1232. Treba poznamenať, že tento zámer sa začal formovať, keď aragónsky kráľ začal snívať o dobytí Valencie počas odpočinku v Alcañiz. Bolo to koncom leta 1231 v rozhovore s Blascom de Alagoón (jedným z najvýznamnejších aragónskych šľachticov tej doby) a Hugom de Fucalquierom, majstrom Orden del Hospital. Bol to tento bystrý šľachtic, ktorý presvedčil kráľa o bohatstve valencijských krajín a navrhol, že na vykonanie takého obrovského činu je prvým krokom dobytie Borriany. Prečo práve toto miesto? Blasco de Alagón to vysvetlil týmito slovami: „Ak chceš poslúchnuť moju radu, pusti sa do tohto dobytia; prvá vec, ktorú musíš dobyť, je Borriana, ležiaca na rovine neďaleko tvojich panstiev, ako centrum pre prístup ku všetkým ostatným miestam a hradom.“ A tak sa aj stalo. A nasledujúci rok, 1233, 16. júla, padla [[Borriana]], po nej [[Peñíscola]] a [[hrad Fadrell]] (v dnešnom [[Castellón de la Plana]]).

Počas karlistských vojen bol región Maestrazgo (na severe provincie) neustálym reakčným centrom, zatiaľ čo hlavné mesto zohrávalo významnú úlohu ako bašta liberálnych izabelínskych armád.

== Počet obyvateľov ==
{{Hlavný článok|Categoría:Personas de la provincia de Castellón}}[[Hustota zaľudnenia|Hustota obyvateľstva]] provincie Castellón je 87,25 obyvateľov/km² ( INE 2019), čo je o niečo menej ako španielsky priemer (92,02 obyvateľov/km²) a najnižšia z troch provincií [[Valencijské spoločenstvo|Valencijského spoločenstva]] ; predstavuje tiež 1,25 % demografického percenta vzhľadom na celkový počet obyvateľov štátu a 11,79 % vzhľadom na celkovú sumu za autonómne oblasti.
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; margin: auto 1em 16px 16px; float:right;&quot;
|+Najľudnatejšie obce (2025) 
! Pozícia
! Obec
! Počet obyvateľov
|-
| 1.
| align=&quot;left&quot; | '''Castellón de la Plana'''
| align=&quot;right&quot; | 183 709
|-
| 2.
| align=&quot;left&quot; | '''Villarreal'''
| align=&quot;right&quot; | 53 564
|-
| 3.
| align=&quot;left&quot; | '''Burriana'''
| align=&quot;right&quot; | 37 803
|-
| 4.
| align=&quot;left&quot; | '''Vall de Uxó'''
| align=&quot;right&quot; | 32 220
|-
| 5.
| align=&quot;left&quot; | '''Vinaroz'''
| align=&quot;right&quot; | 30 516
|-
| 6.
| align=&quot;left&quot; | '''Benicarló'''
| align=&quot;right&quot; | 30 394
|-
| 7.
| align=&quot;left&quot; | '''Almazora'''
| align=&quot;right&quot; | 29 094
|-
| 8.
| align=&quot;left&quot; | '''Onda'''
| align=&quot;right&quot; | 26 297
|-
| 9.
| align=&quot;left&quot; | '''Benicasim'''
| align=&quot;right&quot; | 20 586
|-
| 10.
| align=&quot;left&quot; | '''Nules'''
| align=&quot;right&quot; | 14 382
|-
| 11.
| align=&quot;left&quot; | '''Oropesa del Mar'''
| align=&quot;right&quot; | 12 483
|-
| 12.
| align=&quot;left&quot; | '''Alcora'''
| align=&quot;right&quot; | 10 646
|-
| 13.
| align=&quot;left&quot; | '''Segorbe'''
| align=&quot;right&quot; | 9814
|-
| 14.
| align=&quot;left&quot; | '''Peňíscola'''
| align=&quot;right&quot; | 8 748
|-
| 15.
| align=&quot;left&quot; | '''Moncofa'''
| align=&quot;right&quot; | 8345
|-
| 16.
| align=&quot;left&quot; | '''Alcalá de Chivert'''
| align=&quot;right&quot; | 7 489
|-
| 17.
| align=&quot;left&quot; | '''Almenara'''
| align=&quot;right&quot; | 6 846
|-
| 18.
| align=&quot;left&quot; | '''Borriol'''
| align=&quot;right&quot; | 6006
|-
| 19.
| align=&quot;left&quot; | '''Torreblanca'''
| align=&quot;right&quot; | 5 757
|-
| 20.
| align=&quot;left&quot; | '''Bechí'''
| align=&quot;right&quot; | 5 697
|-
|}
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;
! colspan=&quot;19&quot; align=&quot;center&quot; bgcolor=&quot;black&quot; style=&quot;color:black;&quot; |Demografický vývoj provincie Castellón a&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;&lt;br /&gt; percento vzhľadom na celoštátny súčet 
|-
!
! 1857
! 1887
! 1900
! 1910
! 1920
! 1930
! 1940
! 1950
! 1960
|-
| Počet obyvateľov
| align=&quot;center&quot; | 260 919
| align=&quot;center&quot; | 292&amp;nbsp;437
| align=&quot;center&quot; | 310&amp;nbsp;828
| align=&quot;center&quot; | 322&amp;nbsp;213
| align=&quot;center&quot; | 306&amp;nbsp;886
| align=&quot;center&quot; | 308&amp;nbsp;746
| align=&quot;center&quot; | 312 475
| align=&quot;center&quot; | 325 091
| align=&quot;center&quot; | 339 229
|-
| Percento
| align=&quot;center&quot; | 1,69&amp;nbsp;%
| align=&quot;center&quot; | 1,66&amp;nbsp;%
| align=&quot;center&quot; | 1,67&amp;nbsp;%
| align=&quot;center&quot; | 1,61&amp;nbsp;%
| align=&quot;center&quot; | 1,43&amp;nbsp;%
| align=&quot;center&quot; | 1,30&amp;nbsp;%
| align=&quot;center&quot; | 1,20&amp;nbsp;%
| align=&quot;center&quot; | 1,16&amp;nbsp;%
| align=&quot;center&quot; | 1.11&amp;nbsp;%
|-
!
! 1970
! 1981
! 1991
! 1996
! 2000
! 2005
! 2010
! 2015
! 2020
|-
| Počet obyvateľov
| align=&quot;center&quot; | 385&amp;nbsp;823
| align=&quot;center&quot; | 431&amp;nbsp;755
| align=&quot;center&quot; | 448&amp;nbsp;182
| align=&quot;center&quot; | 456&amp;nbsp;727
| align=&quot;center&quot; | 474&amp;nbsp;385
| align=&quot;center&quot; | 543&amp;nbsp;432
| align=&quot;center&quot; | 604&amp;nbsp;274
| align=&quot;center&quot; | 582&amp;nbsp;327
| align=&quot;center&quot; | 587 064
|-
| Percento
| align=&quot;center&quot; | 1,14&amp;nbsp;%
| align=&quot;center&quot; | 1,14&amp;nbsp;%
| align=&quot;center&quot; | 1,14&amp;nbsp;%
| align=&quot;center&quot; | 1,15&amp;nbsp;%
| align=&quot;center&quot; | 1,18&amp;nbsp;%
| align=&quot;center&quot; | 1,25&amp;nbsp;%
| align=&quot;center&quot; | 1,28&amp;nbsp;%
| align=&quot;center&quot; | 1,25&amp;nbsp;%
| align=&quot;center&quot; | 1,24&amp;nbsp;%
|-
!
! align=&quot;center&quot; | 2025 
! align=&quot;center&quot; |
! align=&quot;center&quot; |
! align=&quot;center&quot; |
! align=&quot;center&quot; |
! align=&quot;center&quot; |
! align=&quot;center&quot; |
! align=&quot;center&quot; |
! align=&quot;center&quot; |
|-
| Počet obyvateľov
| align=&quot;center&quot; | 627 620 
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|-
| Percento
| align=&quot;center&quot; | 1,27 % 
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
| align=&quot;center&quot; |
|}
Má 627 620 obyvateľov ( INE 2025 , ktorí sú rozmiestnení veľmi nerovnomerne: prevažná väčšina sa nachádza v Castellón de la Plana (29, 27 % populácie provincie) a jej metropolitná oblasť, teda v juhovýchodnom kvadrante provincie. Severný pobrežný pás Castellónu má tiež značnú koncentráciu obyvateľstva ( Vinaròs - Benicarló ). Hornaté vnútrozemie je však veľmi riedko osídlené, pričom 15 miest má menej ako 100 obyvateľov. Po hlavnom meste sú najľudnatejšie obce v provincii (s viac ako 20&amp;nbsp;000 obyvateľov podľa sčítania ľudu INE 2024) sú: Villarreal, Burriana, Vall de Uxó, Vinaroz, Benicarló, Almazora a Onda . &lt;ref name=&quot;muniCS&quot; /&gt;[[Súbor:Principales_localidades_de_la_provincia_de_Castellón.png|náhľad|300x300bod|Hlavné mestá v provincii Castellón]]

Podľa údajov ministerstva malo v roku 2023 v provincii pobyt 111 782 cudzincov, čo zodpovedá 19,6 %. % populácie, čo je približne šesť a pol bodu nad celoštátnym priemerom. &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.elperiodicomediterraneo.com/castello-provincia/2023/12/13/extranjeria-activa-plan-choque-agilizar-95754424.html | titul = Imigrační úradníci aktivujú núdzový plán na urýchlenie stretnutí v Castellóne | dátum vydania = 20231213 | dátum prístupu = 20260307 | url archívu = https://www.elperiodicomediterraneo.com/castello-provincia/2023/12/13/extranjeria-activa-plan-choque-agilizar-95754424.html | vydavateľ = https://www.elperiodicomediterraneo.com/}}&lt;/ref&gt;
{| class=&quot;wikitable&quot; style=&quot;text-align:center; margin: auto 1em 16px 16px; float:right; width:300px;&quot;
|+Väčšinové národnosti (2022) 
! Krajina
! Počet obyvateľov
|-
| {{minivlajka|Rumunsko|w}}
| 36 810
|-
| {{minivlajka|Maroko|w}}
| 17 265
|-
| {{minivlajka|Alžírsko|w}}
| 2013
|-
| {{minivlajka|Kolumbia|w}}
| 5314
|-
| {{minivlajka|Taliansko|w}}
| 2317
|-
| {{minivlajka|Francúzsko|w}}
| 1779
|-
| {{minivlajka|Čína|w}}
| 1429
|-
| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}}
| 1422
|-
| {{minivlajka|Ukrajina|w}}
| 1391
|-
| {{minivlajka|Nemecko|w}}
| 1124
|}
Provincia Castellón je 26. v [[Španielsko|Španielsku]], čo sa týka najvyššieho percenta obyvateľov sústredených v hlavnom meste (29,27 % v porovnaní s 31,96 % celého Španielska).

== Administratíva a politika ==

=== Občianska vláda ===
Avšak od roku 1812, kedy sa v [[Cádiz|Cádize]] konali Cortes, sa objavila právna osoba civilných guvernérov, ktorí prevzali funkcie vlády v každej provincii, takže počas [[Frankistické Španielsko|Francovho režimu]] sa táto postava posilnila ako najvyšší politicko-administratívny orgán, zástupca vlády a koordinátor služieb provinčnej správy, ako aj vedúci verejného poriadku a policajných služieb.

S rozvojom [[Autonómne spoločenstvo|autonómnych spoločenstiev]] táto pozícia postupne strácala svoje právomoci, až kým nebola v roku 1996 zrušená a nahradená subdelegovaním vlády . V súčasnosti funguje výlučne ako administratívna jednotka zastupujúca ústrednú vládu na provinčnej úrovni. V súčasnosti túto pozíciu zastáva [[Antonia García Valls|Marta Barrachina Valls]].
{| class=&quot;wikitable&quot; border=&quot;1&quot;
! colspan=&quot;4&quot; bgcolor=&quot;#c0c0c0&quot; |&lt;center&gt;'''Aktuálne rozdelenie provinčnej rady po komunálnych voľbách v roku 2023'''&lt;/center&gt; &lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://www.abc.es/espana/comunidad-valenciana/marta-barrachina-convierte-primera-presidenta-diputacion-castellon-20230705164005-nt.html|titul=Marta Barrachina sa stala prvou ženou vo funkcii prezidentky provinčnej rady Castellónu|dátum prístupu=20260308|vydavateľ=https://www.abc.es/|dátum vydania=20230705|url archívu=https://www.abc.es/espana/comunidad-valenciana/marta-barrachina-convierte-primera-presidenta-diputacion-castellon-20230705164005-nt.html}}&lt;/ref&gt;
|-
! Politická strana
! Hlasy
! %
! Poslanci (27)
|-
| [[Ľudová strana (Španielsko)|Ľudová strana]] (PP)
|&lt;center&gt; 111&amp;nbsp;365&lt;/center&gt;
|&lt;center&gt; 38,61&amp;nbsp;%&lt;/center&gt;
|&lt;center&gt; 14&lt;/center&gt;
|-
| [[Španielska socialistická robotnícka strana]] (PSPV-PSOE)
|&lt;center&gt; 93&amp;nbsp;769&lt;/center&gt;
|&lt;center&gt; 32,51&amp;nbsp;%&lt;/center&gt;
|&lt;center&gt; 10&lt;/center&gt;
|-
| [[Coalició Compromís|Kompromisná koalícia]] (Mestský Kompromis)
|&lt;center&gt; 30&amp;nbsp;331&lt;/center&gt;
|&lt;center&gt; 10,52&amp;nbsp;%&lt;/center&gt;
|&lt;center&gt; 2&lt;/center&gt;
|-
| [[Vox]]
|&lt;center&gt; 24&amp;nbsp;963&lt;/center&gt;
|&lt;center&gt; 8,65&amp;nbsp;%&lt;/center&gt;
|&lt;center&gt; 1&lt;/center&gt;
|}

== Ekonomika ==
Región Castellón je tradične známy zberom citrusov a zeleniny ([[Burriana]], [[Nules]] a [[Benicarló]]). Za zmienku stojí, že provincia Castellón je domovom najväčšej koncentrácie španielskej priemyselnej činnosti v keramickom a dlaždicovom priemysle (Onda, [[Alcora]], [[Nules]], [[Castellón]] a [[Villarreal]]) a výrobe nábytku (Benicarló a [[Vinaròs]]). Niekoľko veľkých nadnárodných spoločností v chemickom sektore (s továrňami v Benicarló a Castellón), spolu s tradičnými odvetviami, ako je obuv ([[Vall de Uxó]]), rybolov (Castellón, Vinaròs a Benicarló) a textil ([[Vilafranca]] a [[Morella]]), postupne ustúpilo prechodu na ekonomiku založenú na službách v dôsledku rastúceho významu cestovného ruchu v ekonomike provincie.

== Služby ==

=== Doprava ===

==== Cesty ====
Provincia Castellón je prepojená diaľnicami alebo konvenčnými cestami so susednými provinciami a má nasledujúce cesty, ktoré ju spájajú so zvyškom Španielska:

* '''[[AP-7]]''' Stredomorská diaľnica: národná diaľnica, ktorá prechádza provinciou Castellón z Valencie smerom na Tarragonu, Barcelonu a Francúzsko.
* '''[[A-7]]''' Stredomorská diaľnica: jediný úsek tejto diaľnice v provincii je dvojpruhová cesta začínajúca od ''N-340'' medzi Almenarou a Nules. Potom, medzi Nules a Castellónom, diaľnica mení označenie na ''CV-13'' až do Torreblanca.
* '''[[CV-10]]''' Diaľnica Plana: pokračovanie diaľnice ''A-7'' z Villavieja, kde spadá pod jurisdikciu regionálnej samosprávy Valencie, do Benllochu.
* '''[[CV-13]]''' Benlloch-Torreblanca: pokračovanie diaľnice ''CV-10'' z Benllochu do Torreblanca. V úseku od letiska Castellón (Villanueva de Alcolea) do Torreblanca sa cesta mení z dvojpruhovej na konvenčnú cestu.
* '''[[A-23]]''' Diaľnica Mudéjar: národná diaľnica, ktorá začína v Sagunto (Valencia), ale križuje juh provincie Castellón medzi Algimia de Alfara a Barracas.
* '''[[A-68]]''' Diaľnica Ebro: projekt diaľnice, ktorého konečná trasa k Stredozemnému moru cez Reus a Tarragonu alebo cez Morellu a Vinaròs je stále neznáma. V súčasnosti úsek najbližšie k provincii vedie medzi Zaragozou a El Burgo de Ebro, viac ako 150 km od Morelly.
* '''[[N-340]]''' Stredomorská národná diaľnica: národná diaľnica rovnobežná s ''AP-7'', ktorá vstupuje do provincie Castellón cez ''A-7'', ale potom sa od nej odbočuje. Križuje celú provinciu, ako aj všetky pobrežné obce (okrem iného Villarreal, Nules, Benicàssim, Oropesa del Mar, Vinaròs). ''N-225'' Teruel-Grao de Castellón: národná diaľnica, ktorá je v provincii Castellón rozdelená na niekoľko úsekov. Najdôležitejšia je tá, ktorá spája Vall de Uxó s diaľnicou ''A-23'', čím sa skracuje niekoľko kilometrov diaľnice ''A-7''. Druhý úsek bol rozšírený a prerobený na dvojpruhovú cestu (''CS-22'', ktorá spája diaľnicu ''N-340'' s prístavom Castellón).
* '''[[N-232]]''' Cesta Vinaròs-Santander: historické spojenie medzi provinciou Castellón a Zaragozou a severom Pyrenejského polostrova. Toto by bola trasa, ak by sa diaľnica ''A-68'' nakoniec spojila so Stredozemným morom cez Vinaròs.
* Ďalšie menej dôležité cesty: od pobrežia vedie séria ciest, ktoré ho spájajú s vnútrozemím a v tomto prípade s provinciami Valencia a Teruel. Ide o regionálne cesty.

==== Železnica ====
Provinciou Castellón prechádzajú dve železničné trate. Zo severu na juh vedie trať Stredozemného oblúka, ktorá spája [[Barcelona|Barcelonu]] s [[Valencia (mesto)|Valenciou]], a v regióne [[Alto Palancia]] trať [[Sagunto]]-[[Zaragoza]].

Prímestské vlaky z Valencie sa dostanú do Caudielu linkou C-5 a do Vinarozu linkou C-6 .

==== Letecká doprava ====
[[Súbor:Aeropuerto_Castellón-Costa_Azahar.JPG|náhľad|Letisko Castellón]]
[[Letisko Castellón-Costa Azahar]] bolo vybudované s cieľom poskytnúť provincii Castellón prostriedky na významný skok vpred v hlavných dopravných sieťach s cieľom posilniť a prepojiť provinčný cestovný ruch so zvyškom [[Pyrenejského polostrova]] a [[Európa|Európy]]. Jeho výstavba stála viac ako 150 miliónov eur. Napriek tomu, že bolo oficiálne otvorené v marci 2011, všetky potrebné prevádzkové povolenia získalo až v decembri 2014 a pravidelné lety naň neboli dostupné až do septembra 2015, čím sa stalo medzinárodným symbolom plytvania, ktoré charakterizovalo [[španielsku hospodársku krízu v rokoch 2008 – 2016]]. 

Od júla 2019 má letisko v prevádzke dve pravidelné trasy, [[Londýn]] ( [[Spojené kráľovstvo]] ) a [[Bukurešť]] ( [[Rumunsko]] ), a tri trasy, ktoré premávajú iba počas letného obdobia: [[Sofia]] ( [[Bulharsko]] ), [[Budapešť]] ( [[Maďarsko]] ) a [[Katovice]] ( [[Poľsko]] ).

=== Zdravie ===
Castellón má šesť verejných nemocníc, ktoré spravuje Valencijská zdravotná agentúra . Všetky sú verejne spravované nemocnice, okrem provinčnej nemocnice, ktorá funguje ako konzorcium.

Ponuku zdravotnej starostlivosti dopĺňa aj súkromná nemocnica mimo systému sociálneho zabezpečenia, ktorá sa nachádza v Castellón de la Plana, s názvom Nemocnica Rey Don Jaime.

{{Stĺpce|3|* [[Hospital Comarcal de Vinaroz]]
* [[Hospital Complementario Alto Palancia (Segorbe)]]
* [[Hospital General de Castellón|Hospital General Universitario de Castellón]]
* [[Hospital la Magdalena (Castellón de la Plana)]]
* [[Hospital Provincial de Castellón (Consorcio Hospitalario Provincial de Castellón)]]
* [[Hospital Universitario de la Plana (Villarreal)]]}}

=== Vzdelávanie ===
[[Súbor:Mosaico_del_Ágora_de_la_Universitat_Jaume_I_de_Castellón..jpg|náhľad|Univerzita Jaime I.]]
Provincia má jednu verejnú univerzitu a jeden kampus, obe sa nachádzajú v meste Castellón.

* [[Univerzita Jaime I (UJI)]] bola založená v roku 1991. Ponúka viac ako tridsať študijných programov a ročne má viac ako 14 000 študentov.
* [[Univerzita CEU Cardenal Herrera (CEU-UCH)]] je súkromná univerzita, ktorá má jeden zo svojich kampusov v meste Castellón .

== Cestovný ruch ==
[[Súbor:Platja dels Terrers (Benicàssim-Benicasim).JPG|vľavo|náhľad|Platja dels Terrers (Benicàssim-Benicasim)]]
V provincii Castellón sa od mora dostanete do vysokých hôr len za pár kilometrov; klasickú slnečnú a plážovú turistiku ( Benicasim, Oropesa del Mar, Vinaroz, Burriana, Peñíscola, Benicarló atď.) dopĺňa prosperujúci cestovný ruch vo vnútrozemí s vidieckymi domami s monumentálnymi mestami ako Morella, San Mateo, Segorbe, kúpeľmi v Montanejos, Benasal, Catí, prameňmi rieky Palancia, rozsiahlou sieťou chodníkov, pustovňami...
Peñíscola bautizada como la ciudad en el mar, tiene más del 50 % de plazas hoteleras de la provincia y es tercer destino turístico de la Comunidad Valenciana tras Benidorm y Valencia.
[[Súbor:Peniscola.jpg|náhľad|Hrad Peñíscola]]
Peñíscola bautizada como la ciudad en el mar, tiene más del 50 % de plazas hoteleras de la provincia y es tercer destino turístico de la Comunidad Valenciana tras Benidorm y Valencia.

V provincii sa nachádza aj veľké množstvo krajinných a prírodných pamiatok, ako sú jaskyne San José vo Vall de Uxó, [[Hrad|hrady]] ako Peñíscola, Morella alebo opevnená dedina Mascarell, rímske pozostatky v Benicató a náboženská architektúra v Nules, iberské osady ako Puig de Benicarló, modernistické domy v Burriane a Vinaroz, turistické centrá ako Marina d'Or a La Renega (obe v Oropesa del Mar ), zvláštna veža ''El Fadrí'' v Castellón de la Plana, Beh býkov a koní v Segorbe alebo charterhouse vo Vall de Cristo a svätyňa Svätej jaskyne v Alture ( patrónky provincie ).

== Významné osobnosti ==

=== Herci a zábava ===

* [[Miguel Ángel Silvestre]] (nar. 1982): Medzinárodne uznávaný [[Herectvo|herec]] narodený v Castellón de la Plana.
* [[Carlos Latre]] (n. 1979): Komik, [[Herectvo|herec]] a [[imitátor]] narodený v Castellón de la Plana.
* [[Carmen Arrufat]] (n. 2002): [[Herectvo|Herečka]] nominovaná na cenu Goya, narodená v Castellóne.
* [[María Conesa]] (1892-1978): Slávna [[herečka]] a [[tanečnica]], narodená vo Vinarozi.
* [[Belle De Z]] (n. 1979)''':''' Slovenská [[speváčka]] a [[skladateľka]], ktorá žije v provincii od r. 1999.

=== Šport ===

* [[Sergio Garcia]] (n. 1980): Profesionálny golfista svetovej triedy, narodený v Borriole.
* [[Roberto Bautista-Agut]] (n. 1988): profesionálny tenista ATP, narodený v Castellón de la Plana.
* [[Pablo Herrera]] (n. 1982): Hráč plážového volejbalu, olympionik a narodený v Castellón de la Plana.
* [[Joan Barreda Bort]] (n. 1983): motocyklový jazdec na Rally Raid (Dakar), narodený v Torreblance.
* [[Pablo Fornals]] (n. 1996): medzinárodný futbalista, narodený v Castellón de la Plana.
* [[Roberto Merhi]] (n. 1991): Pretekár, narodený v Benicasime.

=== Hudba a umenie ===

* [[Matilde Salvador i Segarra]] (1918-2007): [[Skladateľka]] a [[maliarka]] z Castellónu, popredná osobnosť [[klasickej hudby]].
* [[Juan Bautista Porcar]] (1889-1974): Významný [[Maliar (umelec)|maliar]] a [[Keramikárstvo|keramik]], kľúčová postava miestneho moderného umenia.
* [[Los Romeos]]: Španielska pop-rocková [[Hudobná skupina|kapela]] z 90. rokov, ktorá vznikla v Castellóne.

=== Literatúra a kultúra ===

* [[Germà Colón]] (1928-2020): Medzinárodne uznávaný [[Filológia|filológ]] a [[Jazykoveda|lingvista]] narodený v Castellóne.
* [[Carmelina Sánchez-Cutillas]] (1921-2009): [[Spisovateľ]] a [[historik]] s úzkymi väzbami na túto oblasť.

== Pozri tiež ==
{{Stĺpce|3|* [[Anexo:Obce provincie Castellón|Obce provincie Castellón]]
* [[Provincie Španielska]]
* [[Gastronómia provincie Castellón]]
* [[Pláže Valencijského spoločenstva]]
* [[Prírodné parky Valencijského spoločenstva]]
* [[Erb Castellónu]]
* [[Hrnčiarstvo v provincii Castellón]]}}
== Referencie ==

&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Commonscat|Province Castellón}}

== Externé odkazy ==
{{CommonscatLinked}}* [http://www.dipcas.es Diputación Provincial de Castellón]
* [http://www.turismodecastellon.com Portal de turismo]
* [http://www.camaracastellon.com Cámara Oficial de Comercio, Industria, Servicios y Navegación de Castellón]
{{Preklad|es|Provincia de Castellón|172368869}}</text>
      <sha1>k1t3yzexv314blwiqt0kkg3hdp8pxe2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Jiří Kvasnička</title>
    <ns>0</ns>
    <id>746233</id>
    <revision>
      <id>8189928</id>
      <parentid>8187443</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:48:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnenie informácií a zdrojov.</comment>
      <origin>8189928</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5273" sha1="re7maa5kexljkr1j2o0d9doab15ip0y" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno                   = Jiří Kvasnička
 | Popis osoby            = český režisér a herec
 | Portrét                = 
 | Veľkosť portrétu       = 
 | Popis portrétu         = 
 | Rodné meno             = 
 | Iné mená               = 
 | Pseudonym              = 
 | Štát pôsobenia         = {{CZE}} [[Česko]]
 | Dátum narodenia        = {{Dnv|1949|12|14}}
 | Miesto narodenia       = [[Praha]], [[Česko]]
 | Dátum úmrtia           = 
 | Miesto úmrtia          = 
 | Bydlisko               = 
 | Národnosť              = česká
 | Štátna príslušnosť     = 
 | Zamestnanie            = 
 | Známy vďaka            = dabingový režisér
 | Známa vďaka            = 
 | Alma mater             = 
 | Profesia               = režisér, herec
 | Aktívne roky           = [[1970]]{{--}}súč.
 | Rodičia                = 
 | Príbuzní               = 
 | Súrodenci              = 
 | Manžel                 = 
 | Manželka               = Dana Kvasničková
 | Partner                = 
 | Partnerka              = 
 | Deti                   = 
 | Podpis                 = 
 | Poznámky               = 
 | Webstránka             = 
 | Portál1                = Film
 | Portál2                = Česko
 | Portál3                = 
}}

'''Jiří Kvasnička''' (* [[14. december]] [[1949]], [[Praha]]) je [[česko|český]] [[režisér]] a [[Herectvo|herec]]. Za svoju kariéru sa preslávil najmä ako [[dabing|dabingový]] režisér s vyše ako 1000 zrealizovanými projektami.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DabDB - Česká dabingová databáze | url = https://www.dabdb.cz/osoba/1818-jiri-kvasnicka/ | vydavateľ = dabdb.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-14 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiří Kvasnička | url = https://www.filmovyprehled.cz/en/person/15633/jiri-kvasnicka | vydavateľ = filmovyprehled.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-14 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
Jiří Kvasnička vyštudoval herectvo na [[Divadelná fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|DAMU]] v Prahe ([[1972]]). Postupom času hral v Krajskom divadle v [[Kolín|Kolíne]], v Štátnom divadle v [[Brno|Brne]] a neskôr prešiel do [[Praha|Prahy]], kde bol členom hereckého súboru Divadla SK Neumanna. V roku [[1977]] obdržal cenu Literárneho fondu za hlavnú postavu Pometa v hre ''Lišák Pomet'' a v roku [[1980]] bol ocenený za rolu Truffaldina v slávnej Goldoniho komédii ''Sluha dvoch pánov''. Jiří Kvasnička bol tiež členom Hereckej asociácie a Odborového zväzu divadelníkov. Prvýkrát sa objavil v televíznom [[Seriál|seriáli]] ''[[30 prípadov majora Zemana]]'' ([[1975]]), neskôr účinkoval aj v niekoľkých priemerných [[Komédia|komédiách]]. Viac sa Kvasnička presadil v dabingu, a to ako režisér českého znenia, pôsobí aj v [[Rozhlas (zvuk)|rozhlase]]. Jiří Kvasnička je ženatý s manželkou Danou, rodenou Vrbíkovou a má tri deti.&lt;ref&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jiří Kvasnička | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/tvorca/29301-jiri-kvasnicka/biografia/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2026-03-30 }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jiří Kvasnička 6.3 - Životopis, Články, Filmografie | url = https://www.kinobox.cz/osobnosti/34884-jiri-kvasnicka | vydavateľ = www.kinobox.cz | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = cs}}&lt;/ref&gt;

== Filmografia ==
{{Filmografia}}

=== Herec (výber) ===
* [[1975]]: ''Plavení hříbat''
* 1975: ''Můj brácha má prima bráchu''
* [[1981]]: ''Matěji, proč tě holky nechtějí?''
* [[1982]]: ''Únos Moravanky''
* [[1985]]: ''Pohlaď kočce uši''
* 1985: ''Tísňové volání''
* [[1989]]: ''Divoká svině''
* [[1994]]: ''Poslední večeře U ptáka Noha''

== Ocenenia ==
* [[2023]]: [[Ceny Františka Filipovského|Cena]] [[Ceny Františka Filipovského|FF]] za celoživotnú mimoriadnu dabingovú tvorbu&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = CFFD | odkaz na autora = | titul = Archiv ročníků udílení CFFD - 29. ročník udílení Cen Františka Filipovského za dabing 2023 | url = https://www.cffd.cz/archiv-rocniku-udileni-cffd/29-rocnik-udileni-cen-frantiska-filipovskeho-za-dabing-2023-237cs.html | vydavateľ = cffd.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-14 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd meno|id=29301}}
* {{Imdb meno|id=0476958}}
* {{Fdb meno|id=15972}}
* {{Kinobox meno|id=34884}}
* [https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=1818 Jiří Kvasnička] na Dabingforum

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Kvasnička, Jiří}}
[[Kategória:Českí dabingoví režiséri]]
[[Kategória:Českí filmoví herci]]
[[Kategória:Osobnosti z Prahy]]
[[Kategória:Českí televízni herci]]</text>
      <sha1>re7maa5kexljkr1j2o0d9doab15ip0y</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Atómová elektráreň Kecerovce</title>
    <ns>0</ns>
    <id>746255</id>
    <revision>
      <id>8189816</id>
      <parentid>8189570</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:01:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>odurgentovanie</comment>
      <origin>8189816</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3171" sha1="7z4qfu1ga4df50ukmpomuo7g7dkhgu4" xml:space="preserve">'''Atomová elektráreň Kecerovce''' bola plánovaná tretia [[jadrová elektráreň]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Mala sa nachádzať v obci [[Kecerovce]], 20 km od [[Košice|Košíc]]. 

Elektráreň bola plánovaná od 70. rokov a do 90. rokov sa vykonali geologické prieskumné práce v lokalite Dubina. Po zmene režimu v roku 1989 sa od výstavby upustilo. V obci bola vyhlásená stavebná uzávierka. „Domy sa nemohli nielen stavať ale ani opravovať. Ceny nehnuteľností prudko klesali, mladí ľudia sa odtiaľ začali sťahovať. Do Keceroviec sa však presunuli sociálne slabé rodiny zo širokého okolia i z Košíc. V súčasnosti žije v obci približne 3900 obyvateľov a podľa ''Atlasu rómskych komunít'' z roku 2019 je 3500 z rómskej komunity.“&lt;ref name=&quot;aktuality-ozivil&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hakl | meno = Robo | autor = | odkaz na autora = | titul = Kecerovce: Sulík oživil tému jadrovej elektrárne. Megahlúposť, povedal sám pred časom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/MSAtxVI/kecerovce-sulik-ozivil-temu-jadrovej-elektrarne-megahlupost-povedal-sam-pred-casom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-07 | dátum prístupu = 2026-03-30 }}&lt;/ref&gt; Samotná obec spomína rok 1987 ako vypracovanie projektu a začiatok prípravy na výstavbu Jadrovej elektrárne Kecerovce.&lt;ref name=&quot;obeckecerovce-historia-obce&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História obce | url = https://www.obeckecerovce.sk/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=48&amp;Itemid=57 | vydavateľ = obeckecerovce.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku 2007 vtedajší minister hospodárstva, [[Ľubomír Jahnátek]] zmienil výstavbu elektrárne s výkonom 1000 až 1 200 MW, ktorá mala stáť 3,5 miliardy eur. Priznal aj problém so zásobovaním vodou. V roku 2023 [[Richard Sulík]], ako minister hospodárstva, lokalitu opäť spomenul „Na východe treba nutne silný zdroj, ktorý dáva stabilnú energiu. Jadrovú elektráreň.“ Ako alternatívu uviedol lokalitu [[Elektrárne Vojany|Elektrární Vojany]]. V roku 2020 pritom plán označil za „megahlúposť“.&lt;ref name=&quot;aktuality-ozivil&quot;/&gt; Podľa vyjadrenia Sulíka z roku 2023 by mala elektráreň fungovať o 20 rokov.&lt;ref name=&quot;pravda-atomka&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | autor = | odkaz na autora = | titul = Sulíkova predvolebná atómka vyvolala rozruch. Na východe sú z jeho rečí nesvoji | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/671919-sulik-atomova-elektraren-kecerovce-vojany-kde-bued/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-21 | dátum prístupu = 2026-03-30 }}&lt;/ref&gt;

[[Kategória:Jadrové elektrárne na Slovensku]]
[[Kategória:Plánované stavby na Slovensku]]
[[Kategória:Stavby v okrese Košice-okolie]]
[[Kategória:Kecerovce]]</text>
      <sha1>7z4qfu1ga4df50ukmpomuo7g7dkhgu4</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189818</id>
      <parentid>8189816</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:01:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>ref šab</comment>
      <origin>8189818</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3204" sha1="rktwkxz4epaquxcdonl1qsyv0rp4o61" xml:space="preserve">'''Atomová elektráreň Kecerovce''' bola plánovaná tretia [[jadrová elektráreň]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Mala sa nachádzať v obci [[Kecerovce]], 20 km od [[Košice|Košíc]]. 

Elektráreň bola plánovaná od 70. rokov a do 90. rokov sa vykonali geologické prieskumné práce v lokalite Dubina. Po zmene režimu v roku 1989 sa od výstavby upustilo. V obci bola vyhlásená stavebná uzávierka. „Domy sa nemohli nielen stavať ale ani opravovať. Ceny nehnuteľností prudko klesali, mladí ľudia sa odtiaľ začali sťahovať. Do Keceroviec sa však presunuli sociálne slabé rodiny zo širokého okolia i z Košíc. V súčasnosti žije v obci približne 3900 obyvateľov a podľa ''Atlasu rómskych komunít'' z roku 2019 je 3500 z rómskej komunity.“&lt;ref name=&quot;aktuality-ozivil&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hakl | meno = Robo | autor = | odkaz na autora = | titul = Kecerovce: Sulík oživil tému jadrovej elektrárne. Megahlúposť, povedal sám pred časom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/MSAtxVI/kecerovce-sulik-ozivil-temu-jadrovej-elektrarne-megahlupost-povedal-sam-pred-casom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-07 | dátum prístupu = 2026-03-30 }}&lt;/ref&gt; Samotná obec spomína rok 1987 ako vypracovanie projektu a začiatok prípravy na výstavbu Jadrovej elektrárne Kecerovce.&lt;ref name=&quot;obeckecerovce-historia-obce&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História obce | url = https://www.obeckecerovce.sk/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=48&amp;Itemid=57 | vydavateľ = obeckecerovce.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku 2007 vtedajší minister hospodárstva, [[Ľubomír Jahnátek]] zmienil výstavbu elektrárne s výkonom 1000 až 1 200 MW, ktorá mala stáť 3,5 miliardy eur. Priznal aj problém so zásobovaním vodou. V roku 2023 [[Richard Sulík]], ako minister hospodárstva, lokalitu opäť spomenul „Na východe treba nutne silný zdroj, ktorý dáva stabilnú energiu. Jadrovú elektráreň.“ Ako alternatívu uviedol lokalitu [[Elektrárne Vojany|Elektrární Vojany]]. V roku 2020 pritom plán označil za „megahlúposť“.&lt;ref name=&quot;aktuality-ozivil&quot;/&gt; Podľa vyjadrenia Sulíka z roku 2023 by mala elektráreň fungovať o 20 rokov.&lt;ref name=&quot;pravda-atomka&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | autor = | odkaz na autora = | titul = Sulíkova predvolebná atómka vyvolala rozruch. Na východe sú z jeho rečí nesvoji | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/671919-sulik-atomova-elektraren-kecerovce-vojany-kde-bued/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-21 | dátum prístupu = 2026-03-30 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Jadrové elektrárne na Slovensku]]
[[Kategória:Plánované stavby na Slovensku]]
[[Kategória:Stavby v okrese Košice-okolie]]
[[Kategória:Kecerovce]]</text>
      <sha1>rktwkxz4epaquxcdonl1qsyv0rp4o61</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189820</id>
      <parentid>8189818</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:04:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>{{Jadrová energetika na Slovensku}}</comment>
      <origin>8189820</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3242" sha1="cu9svhena3xwtjyghmvvjoncg095vyy" xml:space="preserve">'''Atomová elektráreň Kecerovce''' bola plánovaná tretia [[jadrová elektráreň]] na [[Slovensko|Slovensku]]. Mala sa nachádzať v obci [[Kecerovce]], 20 km od [[Košice|Košíc]]. 

Elektráreň bola plánovaná od 70. rokov a do 90. rokov sa vykonali geologické prieskumné práce v lokalite Dubina. Po zmene režimu v roku 1989 sa od výstavby upustilo. V obci bola vyhlásená stavebná uzávierka. „Domy sa nemohli nielen stavať ale ani opravovať. Ceny nehnuteľností prudko klesali, mladí ľudia sa odtiaľ začali sťahovať. Do Keceroviec sa však presunuli sociálne slabé rodiny zo širokého okolia i z Košíc. V súčasnosti žije v obci približne 3900 obyvateľov a podľa ''Atlasu rómskych komunít'' z roku 2019 je 3500 z rómskej komunity.“&lt;ref name=&quot;aktuality-ozivil&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Hakl | meno = Robo | autor = | odkaz na autora = | titul = Kecerovce: Sulík oživil tému jadrovej elektrárne. Megahlúposť, povedal sám pred časom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/MSAtxVI/kecerovce-sulik-ozivil-temu-jadrovej-elektrarne-megahlupost-povedal-sam-pred-casom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-07 | dátum prístupu = 2026-03-30 }}&lt;/ref&gt; Samotná obec spomína rok 1987 ako vypracovanie projektu a začiatok prípravy na výstavbu Jadrovej elektrárne Kecerovce.&lt;ref name=&quot;obeckecerovce-historia-obce&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História obce | url = https://www.obeckecerovce.sk/index.php?option=com_content&amp;view=article&amp;id=48&amp;Itemid=57 | vydavateľ = obeckecerovce.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

V roku 2007 vtedajší minister hospodárstva, [[Ľubomír Jahnátek]] zmienil výstavbu elektrárne s výkonom 1000 až 1 200 MW, ktorá mala stáť 3,5 miliardy eur. Priznal aj problém so zásobovaním vodou. V roku 2023 [[Richard Sulík]], ako minister hospodárstva, lokalitu opäť spomenul „Na východe treba nutne silný zdroj, ktorý dáva stabilnú energiu. Jadrovú elektráreň.“ Ako alternatívu uviedol lokalitu [[Elektrárne Vojany|Elektrární Vojany]]. V roku 2020 pritom plán označil za „megahlúposť“.&lt;ref name=&quot;aktuality-ozivil&quot;/&gt; Podľa vyjadrenia Sulíka z roku 2023 by mala elektráreň fungovať o 20 rokov.&lt;ref name=&quot;pravda-atomka&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = Mihalková | meno = Henrieta | autor = | odkaz na autora = | titul = Sulíkova predvolebná atómka vyvolala rozruch. Na východe sú z jeho rečí nesvoji | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/671919-sulik-atomova-elektraren-kecerovce-vojany-kde-bued/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-21 | dátum prístupu = 2026-03-30 }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Jadrová energetika na Slovensku}}

[[Kategória:Jadrové elektrárne na Slovensku]]
[[Kategória:Plánované stavby na Slovensku]]
[[Kategória:Stavby v okrese Košice-okolie]]
[[Kategória:Kecerovce]]</text>
      <sha1>cu9svhena3xwtjyghmvvjoncg095vyy</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zdeněk Hruška st.</title>
    <ns>0</ns>
    <id>746327</id>
    <revision>
      <id>8189857</id>
      <parentid>8187444</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:49:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Doplnenie informácií a zdrojov.</comment>
      <origin>8189857</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4546" sha1="84l4szo12incwpimlhu07l7b0viuftv" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno                   = Zdeněk Hruška st.
 | Popis osoby            = český režisér a herec
 | Portrét                = 
 | Veľkosť portrétu       = 
 | Popis portrétu         = 
 | Rodné meno             = 
 | Iné mená               = 
 | Pseudonym              = 
 | Štát pôsobenia         = {{CZE}} [[Česko]]
 | Dátum narodenia        = [[3. apríl]] [[1936]]
 | Miesto narodenia       = [[Československo]]
 | Dátum úmrtia           = {{Dúv|2013|6|14|1936|4|3}}
 | Miesto úmrtia          = [[Praha]], [[Česko]]
 | Bydlisko               = 
 | Národnosť              = česká
 | Štátna príslušnosť     = 
 | Zamestnanie            = 
 | Známy vďaka            = dabingový režisér
 | Známa vďaka            = 
 | Alma mater             = 
 | Profesia               = režisér, herec
 | Aktívne roky           = [[1970]]{{--}}[[2010]]
 | Rodičia                = 
 | Príbuzní               = 
 | Súrodenci              = 
 | Manžel                 = 
 | Manželka               = [[Miluše Dreiseitlová]]
 | Partner                = 
 | Partnerka              = 
 | Deti                   = [[Libor Hruška]], [[Zdeněk Hruška]]
 | Podpis                 = 
 | Poznámky               = 
 | Webstránka             = 
 | Portál1                = Film
 | Portál2                = Česko
 | Portál3                = 
}}

'''Zdeněk Hruška st.''' (* [[3. apríl]] [[1936]] – † [[14. jún]] [[2013]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[režisér]] a [[Herectvo|herec]]. Za svoju kariéru sa preslávil najmä ako dabingový režisér s vyše ako 300 projektami. Jeho synmi sú dabingoví herci [[Libor Hruška]] a [[Zdeněk Hruška]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zdeněk Hruška st. | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/21459/zdenek-hruska | vydavateľ = filmovyprehled.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-15 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DabDB - Česká dabingová databáze | url = https://www.dabdb.cz/osoba/4922-zdenek-hruska-st/ | vydavateľ = dabdb.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-15 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
V [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] hral Zdeněk Hruška v pár českých filmoch a v roku [[1984]] režíroval reláciu ''Písničky pod stromeček''. Bol tvorcom televízneho dabingu a od roku [[1977]] činný v dabingovom štúdiu ČST/ČT Praha. V [[90. roky 21. storočia|90. rokoch]] prestúpil do dabingového štúdia [[Česká televize|Českej televízie]]. Zomrel v [[Praha|Prahe]] vo veku sedemdesiatich siedmich rokov. Jeho manželkou bola herečka [[Miluše Dreiseitlová]], s ktorou mal dvoch synov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dabingforum.cz | url = https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=4922 | vydavateľ = dabingforum.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DabDB - Česká dabingová databáze | url = https://www.dabdb.cz/osoba/9102-miluse-dreiseitlova/#google_vignette | vydavateľ = dabdb.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dabingforum.cz | url = https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=1111 | vydavateľ = dabingforum.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Filmografia ==
{{Filmografia}}

=== Herec ===
* [[1964]]: ''Strakatí andělé''
* [[1972]]: ''Slečna Golem''
* [[1975]]: ''Sto podzimních kilometrů'' [[Televízny film|TV film]]

=== Režisér ===
* [[1984]]: ''Písničky pod stromeček''

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd meno|id=35941}}
&lt;!-- * {{Imdb meno|id=}} --&gt;
* {{Fdb meno|id=123598}}
&lt;!-- * {{Kinobox meno|id=}} --&gt;
* [https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=4922 Zdeněk Hruška st.] na Dabingforum

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Hruška, Zdeněk}}
[[Kategória:Českí dabingoví režiséri]]
[[Kategória:Českí filmoví herci]]</text>
      <sha1>84l4szo12incwpimlhu07l7b0viuftv</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190075</id>
      <parentid>8189857</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:41:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Herec */</comment>
      <origin>8190075</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4548" sha1="p5q4bcefpogmd92uolftci1fff4zojt" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno                   = Zdeněk Hruška st.
 | Popis osoby            = český režisér a herec
 | Portrét                = 
 | Veľkosť portrétu       = 
 | Popis portrétu         = 
 | Rodné meno             = 
 | Iné mená               = 
 | Pseudonym              = 
 | Štát pôsobenia         = {{CZE}} [[Česko]]
 | Dátum narodenia        = [[3. apríl]] [[1936]]
 | Miesto narodenia       = [[Československo]]
 | Dátum úmrtia           = {{Dúv|2013|6|14|1936|4|3}}
 | Miesto úmrtia          = [[Praha]], [[Česko]]
 | Bydlisko               = 
 | Národnosť              = česká
 | Štátna príslušnosť     = 
 | Zamestnanie            = 
 | Známy vďaka            = dabingový režisér
 | Známa vďaka            = 
 | Alma mater             = 
 | Profesia               = režisér, herec
 | Aktívne roky           = [[1970]]{{--}}[[2010]]
 | Rodičia                = 
 | Príbuzní               = 
 | Súrodenci              = 
 | Manžel                 = 
 | Manželka               = [[Miluše Dreiseitlová]]
 | Partner                = 
 | Partnerka              = 
 | Deti                   = [[Libor Hruška]], [[Zdeněk Hruška]]
 | Podpis                 = 
 | Poznámky               = 
 | Webstránka             = 
 | Portál1                = Film
 | Portál2                = Česko
 | Portál3                = 
}}

'''Zdeněk Hruška st.''' (* [[3. apríl]] [[1936]] – † [[14. jún]] [[2013]], [[Praha]]) bol [[Česko|český]] [[režisér]] a [[Herectvo|herec]]. Za svoju kariéru sa preslávil najmä ako dabingový režisér s vyše ako 300 projektami. Jeho synmi sú dabingoví herci [[Libor Hruška]] a [[Zdeněk Hruška]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zdeněk Hruška st. | url = https://www.filmovyprehled.cz/cs/person/21459/zdenek-hruska | vydavateľ = filmovyprehled.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-15 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DabDB - Česká dabingová databáze | url = https://www.dabdb.cz/osoba/4922-zdenek-hruska-st/ | vydavateľ = dabdb.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-15 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Životopis ==
V [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]] hral Zdeněk Hruška v pár českých filmoch a v roku [[1984]] režíroval reláciu ''Písničky pod stromeček''. Bol tvorcom televízneho dabingu a od roku [[1977]] činný v dabingovom štúdiu ČST/ČT Praha. V [[90. roky 21. storočia|90. rokoch]] prestúpil do dabingového štúdia [[Česká televize|Českej televízie]]. Zomrel v [[Praha|Prahe]] vo veku sedemdesiatich siedmich rokov. Jeho manželkou bola herečka [[Miluše Dreiseitlová]], s ktorou mal dvoch synov.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dabingforum.cz | url = https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=4922 | vydavateľ = dabingforum.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = DabDB - Česká dabingová databáze | url = https://www.dabdb.cz/osoba/9102-miluse-dreiseitlova/#google_vignette | vydavateľ = dabdb.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dabingforum.cz | url = https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=1111 | vydavateľ = dabingforum.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Filmografia ==
{{Filmografia}}

=== Herec ===
* [[1964]]: ''Strakatí andělé''
* [[1972]]: ''Slečna Golem''
* [[1975]]: ''Sto podzimních kilometrů'' ([[Televízny film|TV film]])

=== Režisér ===
* [[1984]]: ''Písničky pod stromeček''

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* {{Csfd meno|id=35941}}
&lt;!-- * {{Imdb meno|id=}} --&gt;
* {{Fdb meno|id=123598}}
&lt;!-- * {{Kinobox meno|id=}} --&gt;
* [https://dabingforum.cz/viewtopic.php?t=4922 Zdeněk Hruška st.] na Dabingforum

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Hruška, Zdeněk}}
[[Kategória:Českí dabingoví režiséri]]
[[Kategória:Českí filmoví herci]]</text>
      <sha1>p5q4bcefpogmd92uolftci1fff4zojt</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chrám svätého Juraja (Pernik)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>746403</id>
    <revision>
      <id>8189963</id>
      <parentid>8182719</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T01:05:36Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gitanes232</username>
        <id>142243</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>fix</comment>
      <origin>8189963</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="13473" sha1="fqqx48ob0dtyhpf3g05gtxu2nzail7e" xml:space="preserve">{{Infobox Kostol
 | Názov kostola         = Chrám svätého Juraja
 | Druh kostola          = pravoslávny chrám
 | Celé meno             = Chrám-pamätník svätého veľkomučeníka Juraja
 | Iné meno1             = 
 | Iné meno2             = 
 | Obrázok               = StGeorgeChurch-Pernik-Bulgaria03.jpg
 | Popis obrázka         = celkový pohľad na chrám zo západu
 | Patrocínium           = [[Juraj (svätec)|svätý Juraj]]
 | Patrocínium poznámka  = 
 | Predchádzajúci názov  = 
 | Štát typ              = 
 | Štát                  = Bulharsko
 | Spolkový štát typ     = 
 | Spolkový štát         = 
 | Kraj typ              = Oblasť
 | Kraj                  = [[Pernik (oblasť)|Pernik]]
 | Okres typ             = 
 | Okres                 = [[Pernik (okres)|Pernik]]
 | Mesto typ             = 
 | Mesto                 = [[Pernik (mesto)|Pernik]]
 | Mestská časť typ      = Štvrť
 | Mestská časť          = [[Kamenina (švrť v Perniku)|Kamenina]]
 | Adresa                = 
 | Zemepisná šírka       = 42.596558
 | Zemepisná dĺžka       = 23.026584
 | Náboženstvo typ       = 
 | Náboženstvo           = Kresťanstvo
 | Cirkev typ            = 
 | Cirkev                = [[Bulharská pravoslávna cirkev]]
 | Provincia typ         = 
 | Provincia             = 
 | Diecéza typ           = 
 | Diecéza               = 
 | Dekanát typ           = 
 | Dekanát               = 
 | Farnosť typ           = 
 | Farnosť               = 
 | Je súčasťou           = 
 | Dátum vysvätenia      = 
 | Svätiteľ              = 
 | Správa                = 
 | Vlastník              = 
 | Zánik                 = 
 | Dátum odsvätenia      = 
 | Architekt             = 
 | Architekt1            = 
 | Architekt2            = 
 | Sloh                  = architektúra bulharského{{break}}národného obrodenia
 | Sloh1                 = 
 | Výstavba              = 
 | Založenie             = 
 | Dokončenie            = [[1843]]
 | Náklady na výstavbu   = 
 | Dĺžka                 = 
 | Výška                 = 
 | Šírka                 = 
 | Dĺžka hlavnej lode    = 
 | Šírka hlavnej lode    = 
 | Výška hlavnej lode    = 
 | Výška svätyne         = 
 | Počet lodí            = 1
 | Počet poschodí        = 
 | Počet kupol           = 
 | Počet veží            = 
 | Výška najvyššej veže  = 
 | Kapacita              = 
 | Kapacita jednotka     = 
 | Umiestnenie oltára    = 
 | Autor oltára          = 
 | Materiál              = 
 | Mapa1 popis           = 
 | Mapa1 lokátor         = 
 | Web                   = 
 | Commons               = Saint George Church, Pernik
 | nkp pred rokom 2002 = 
 | súčasť nkp          = 
 | názov nkp pred 2002 = 
 | dátum nkp           = 
 | číslo nkp           = 
 | dátum uzpf          = 
 | číslo uzpf          = 
 | názov UNESCO        = 
 | dátum UNESCO        = 
 | kategorizovať       = 
 | PUSR web url             = 
 | PUSR web id objekt       = 
 | PUSR web dátum citovania = }}

'''Chrám svätého Juraja''' ({{vjz|bul|Църква „Свети Георги“|''Cărkva „Sveti Georgi“''}})&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;&gt;{{Citácia knihy
|autor= DIMITROV, Božidar
|titul = Unikalnite perniški cărkvi
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Obština Pernik{{--}}Izdatelstvo &quot;AKŠAENA-2007&quot;
|rok = 2009
|počet strán = 48
|strany = 33{{--}}35}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;&gt;{{Citácia knihy
|autor= ASENOV, Bončo
|titul = Az săm Perničanin
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Izdatelstvo &quot;Skala print&quot;
|rok = 2022
|počet strán = 332
|isbn = 978-619-7641-01-1
|strany = 150}}&lt;/ref&gt; je [[chrám]] [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z prvej polovice [[19. storočie|19. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v [[Pernik (oblasť)|Pernickej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;www.bta.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Костадинова | meno = Мая | autor = Българска телеграфна агенция | odkaz na autora = | titul = Християнският празник Кръстовден отбелязаха в най-стария пернишки храм &quot;Св. Вмчк Георги&quot; | url = https://www.bta.bg/bg/news/lik/734037-hram-pametnik-sv-vmchk-georgi-v-pernik-organizira-poklonnichesko-patuvane | vydavateľ = bta.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Je najstarším funkčným pravoslávnym chrámom&lt;ref name=&quot;www.bta.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;https://www.bta.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = Българска телеграфна агенция | odkaz na autora = | titul = Храмът „Свети Георги“ в Перник е най-старата действаща църква в града | url = https://www.bta.bg/bg/news/lik/748068 | vydavateľ = bta.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;bnt.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Българска национална телевизия | odkaz na autora = | titul = Поклонение пред мощите на Свети Георги в Перник | https://bnt.bg/news/poklonenie-pred-moshtite-na-sveti-georgi-v-pernik-v344076-317672news.html | vydavateľ = bnt.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-17 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; a zároveň najstaršou obrodeneckou budovou v Perniku.&lt;ref name=&quot;https://www.bta.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;zapernik.com&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko =  | meno =  | autor = | odkaz na autora = | titul = Най-старата черква в Перник „Св. Георги“ – построена върху светилище | url = https://zapernik.com/za-pernik/151430/ | vydavateľ = zapernik.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

Stavba má pridelený štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt;

Chrámový sviatok sa slávi [[6. máj]]a.&lt;ref name=&quot;bnt.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;zapernik.com&quot; /&gt;

== Iné názvy ==
Chrám je známy aj ako '''Chrám svätého veľkomučeníka Juraja''' ({{vjz|bul|Храм „Свети великомъченик Георги“|''Chram „Sveti velikomăčenik Georgi“''}}), alebo '''Chrám-pamätník svätého veľkomučeníka Juraja''' ({{vjz|bul|Храм-паметник „Свети великомъченик Георги“|''Chram-pametnik „Sveti velikomăčenik Georgi Pobedonosec“''}}).&lt;ref name=&quot;bta.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Костадинова | meno = Мая | autor = Българска телеграфна агенция | odkaz na autora = | titul = Храм-паметник ,,Св. Вмчк Георги&quot; в Перник организира поклонническо пътуване | url = https://www.bta.bg/bg/news/lik/734037-hram-pametnik-sv-vmchk-georgi-v-pernik-organizira-poklonnichesko-patuvane | vydavateľ = bta.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-11 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Lokalita ==
[[Súbor:StGeorgeChurch-Pernik-Bulgaria01.jpg|Pohľad na chrám zvrchu od [[Penik (pevnosť)|pevnosti Pernik]]|náhľad|vľavo]]
Chrám svätého Juraja sa nachádza v juhozápadnej časti&lt;ref name=&quot;https://www.bta.bg&quot; /&gt; mesta [[Pernik (mesto)|Pernik]] v štvrti Kamenina na ulici „Čerkovna“ ({{vjz|bul|''улица „Черковна“''}}, doslova ''Chrámová ulica'') č. 10.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Chrám sa nachádza na pahorku&lt;ref name=&quot;https://www.bta.bg&quot; /&gt; v lokalite ''Marina bara'' ({{vjz|bul|''Марина бара''}}),&lt;ref name=&quot;zapernik.com&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; pričom miestni obyvatelia tomuto miestu hovoria „U seloto“ ({{vjz|bul|''У селото''}}, doslova ''Pri dedine''),&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; alebo „Kărvavoto“ ({{vjz|bul|''Кървавото''}}, doslova ''Krvavé'').&lt;ref name=&quot;https://www.bta.bg&quot; /&gt;

== Dejiny ==
[[Súbor:StGeorgeChurch-Pernik-Bulgaria18.jpg|Celkový pohľad na chrám z juhozápadu|náhľad|vľavo]]
Na mieste, kde bol postavený chrám, sa už v minulosti pravdepodobne nachádzala svätyňa, alebo malá kaplnka.&lt;ref name=&quot;zapernik.com&quot; /&gt; Chrám bol postavený v priebehu roku [[1843]].&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;zapernik.com&quot; /&gt; Iniciátorom výstavby bol významný vlastenec a obrodenecký dejateľ, predseda cirkevnej rady, kňaz Stoil Giorev.&lt;ref name=&quot;zapernik.com&quot; /&gt;

V roku [[1901]] bola v chrámovom dvore postavená [[zvonica]].&lt;ref name=&quot;zapernik.com&quot; /&gt; V roku [[1925]] ustanovila cirkevná rada ako prioritu, reštauráciu chrámu, ktorý bol v tom čase už v zanedbanom stave. K reštauračným prácam však nakoniec došlo až o 35 rokov neskôr.&lt;ref name=&quot;zapernik.com&quot; /&gt;

V roku [[1960]] prebehli na budove reštauračné práce.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; V roku [[1977]] získala stavba štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu.&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;zapernik.com&quot; /&gt; Ďalšie reštauračné práce na budove prebehli v roku [[2006]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;

Chrám je v súčasnosti ([[2022]]) plne funkčným chrámom [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] a konajú sa v ňom pravidelne [[Božská liturgia|Božské liturgie]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;

== Charakteristika ==
[[Súbor:StGeorgeChurch-Pernik-Bulgaria15.jpg|Detailný pohľad na chrámovú apsidu|náhľad|upright|vľavo]]
Mená konkrétnych staviteľských majstrov budovy nie sú známe. Chrám je postavený z väčšinovej časti z pieskovca, ktorý sa nachádzal priamo na mieste a čiastočne aj z iných druhov horniny.&lt;ref name=&quot;zapernik.com&quot; /&gt;

Budova je [[Loď (architektúra)|jednoloďová]] [[bazilika]] s [[Apsida (architektúra)|apsidou]] v oltárnej časti. Spočiatku bola celá severná strana chrámu zapustená asi jeden meter do zeme a oveľa neskôr bola odkrytá a miesto zarovnané s okolitým terénom. Z pôvodných dvoch dverí chrámu (západných a južných) sa zachovali iba západné, ktoré boli v roku [[1960]] nahradené a umiestnené v chráme ako starožitnosť. V chráme sa pôvodne nachádzala aj [[empora]], tá však bola odstránená v rámci rekonštrukcie v roku [[1960]].&lt;ref name=&quot;zapernik.com&quot; /&gt;

=== Zvonica ===
Zvonica stojí oddelene od chrámu a v chrámovom dvore bola postavená v roku [[1901]].&lt;ref name=&quot;zapernik.com&quot; /&gt;

== Výzdoba interiéru ==
=== Ikonostas a ikony ===
[[Ikonostas]] je celý vyrobený z dreva, zdobený drevorezbou a pobronzovaný.&lt;ref name=&quot;zapernik.com&quot; /&gt;

Pôvodné oltárne [[Ikona|ikony]] boli dielom významného [[Bulhari|bulharského]] obrodeneckého ikonopisca [[Zachari Zograf|Zachariho Zografa]], ktorý ich pre chrám zhotovil v roku [[1846]].&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;zapernik.com&quot; /&gt; Tieto ikony sa však do súčasnosti nezachovali a dnešné chrámové ikony sú dielom iného autora a boli napísané neskôr.&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;

Niektoré z ďalších ikon sú pravdepodobne dielom [[Stanislav Dospevski|Stanislava Dospevského]].&lt;ref name=&quot;zapernik.com&quot; /&gt;

=== Fresková výzdoba ===
V chráme sa nachádza [[Freska|fresková]] výzdoba, ktorej autormi sú zograf [[Samokov]]čan Kosta Vaľov a jeho synovia,&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; všetci predstavitelia [[Samokovská umelecká škola|samokovskej umeleckej školy]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;

Fresky v predsieni sú dielom umelca Christa Apostolova.&lt;ref name=&quot;zapernik.com&quot; /&gt;

== Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany ==
Od roku [[1977]] je chrám vedený ako kultúrna pamiatka&lt;ref name=&quot;zapernik.com&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt; miestneho významu pre architektonicko-staviteľskú a umeleckú hodnotu stavby.&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot; /&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
StGeorgeChurch-Pernik-Bulgaria06.jpg|pohľad na západnú fasádu chrámu
StGeorgeChurch-Pernik-Bulgaria10.jpg|pohľad na južnú fasádu chrámu
StGeorgeChurch-Pernik-Bulgaria12.jpg|pohľad na východnú fasádu chrámu
StGeorgeChurch-Pernik-Bulgaria17.jpg|pohľad na severnú fasádu chrámu
StGeorgeChurch-Pernik-Bulgaria11.jpg|východná časť južnej fasády
StGeorgeChurch-Pernik-Bulgaria14.jpg|východná časť severnej fasády
StGeorgeChurch-Pernik-Bulgaria07.jpg|v chrámovom dvore{{--}}pohľad od chrámu k zvonici
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Saint George Church, Pernik}}

[[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]]
[[Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku]]
[[Kategória:Stavby v Perniku]]
[[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Jurajovi]]
[[Kategória:Kostoly z obdobia bulharského národného obrodenia]]
[[Kategória:Architektúra z 1843]]</text>
      <sha1>fqqx48ob0dtyhpf3g05gtxu2nzail7e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Znak Bratislavy</title>
    <ns>0</ns>
    <id>746427</id>
    <revision>
      <id>8190077</id>
      <parentid>8185962</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:52:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8190077</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3722" sha1="bx6rrxzy2nu4dp0hqd1i262ufwqsg90" xml:space="preserve">{{urgentne upraviť|20260317}}
Znak bratislavy je tam hrad a červený erb

{{Obrázok s popisom
|obrázok = Bratislava  erb
|meno    = Bratislava  erb 
}}

== [[Informácia|Informácie]] ==
Erb Bratislavy je tam červený a [[Hrad]]

Ktorý znie veľmi veľký a hrad je tam asi  je červený a dobrý. [[Bratislava]] je hlavné mesto Slovenská 

== Hlavné mesto Bratislavy a znak ==
Znak je tam červený a hrad je tam asi neviem kedy tento [[erb]] vznikol.

Bratislava je mesto ktoré býva asi (alebo vôbec neviem) 12 487 ľudí Bratislava je však hlavné mesto a Nemá tam metro iba električku a autobusy tak mesto Bratislava je v 

Poriadku tak tento článok Ešte nie je vytvorený.

[[Znak]] mesto Bratislavy je červený a hrad je tam hrad medzi [[Žltá|Žltým]] a bratislava je najlepšie mesto.

== Poznámky mesto bratislava a znak&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wikicitáty | url = https://sk.wikiquote.org/wiki/Wikicit%C3%A1ty:Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka | vydavateľ = sk.wikiquote.org | dátum prístupu = 2026-03-17 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; ==
Znak mesta Bratislavy je veľmi super 

Znak mesta Bratislavy: Hrad je tam a Červená farba a Ešte te hrad dokonca je dobrý a hlavný.

Mesto bratislava je veľmi pekne je tam električka a hrad je veľmi pekný najlepšie mesto kde ľudia ho máju radi a mrakodrap je pekný.

== Erb Bratislava ==
Bratislavský erb je hlavný červený a [[Hrad]] je tam červený a brány sú [[Žltá|Žlté]]. &lt;ref&gt;mesto Bratislava je hlavné mesto Slovenska [cit: 2026-03-17] [https://commons.wikimedia https://commons.wikimedia.org]&lt;/ref&gt;

Erb Bratislavy je najväčšie a červené a brána žltá.&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Toráčova|meno=Zdenka|titul=Znak mesto Bratislavy|vydanie=2026-03-17|vydavateľ=Zdenka toráčova|miesto=Vrbové, Hviezdoslavova 7|rok=2026|isbn=5651829|strany=Https://wikimedia.org|dátum archivácie=2026-03-17|url archívu=Https://sk.wikibooks.org}}&lt;/ref&gt; 

== Bratislava ==
Bratislava je najväčšie mesto slovenska&lt;ref group=&quot;Referencie &quot;&gt;slovensko Bratislava je mesto na [[Slovensko|slovensku]] [cit: 2026-03-19]&lt;/ref&gt;bratislava je mesto na [[Slovensko|slovensku]] ktoré je aj časť staré mesto aj Nové Mesto. Znak Bratislavy je zaujímavý a [[Červená|červený]] a znak Bratislavy pozrite na [[Znak Bratislavy]] mesto a erb bratislava je presný a slovensko je najlepšie a erb je tak presne [[hrad]] čo existuje mesto bratislava je super a znak Bratislavy je super {{Obrázok s popisom
|obrázok = Bratislava coat of arms 
|meno    = 
Bratislava 
}} Bratislava 
Je mesto na Slovensku a rozholu má asi 350 km² 
{{Tabuľka
|typ       = Bratislava
|názov     = Bratislava 
|hlavička  = Horný nadpis
|riadok1   = znak
...
|riadok2 = poznámka 
|riadok3 = čo je to 
}}
 
znak bratislavy je veľmi moderný a pekný predstavujem si tento [[znak]] &lt;ref&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Toráčova|meno=Zdenka|titul=Znak Bratislavy|periodikum=Znak|odkaz na periodikum=Https://commons.wikimedia.org|vydavateľ=Zdenka toráčova|miesto=Vrbové, Hviezdoslavova 7|dátum=2026-03-19|ročník=5|číslo=4|strany=Https://wikimedia.org|issn=45961|url=https://wikimedia.org/|dátum prístupu=2026-04-01|dátum archivácie=2026-03-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20260331063653/https://www.wikimedia.org/}}&lt;/ref&gt;&lt;ref group=&quot;Pozn&quot;&gt;bratislava je hlavné mesto Slovenska ale má aj význam v [[bratislava]] [cit: 2026-03-19]&lt;/ref&gt;

Erb Bratislavy je super a pravda má [[Znak]] .

== Pozri aj ==
• [[Bratislava]] 

•  [[Zoznam miest na Slovensku]]

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Zdroje ==
{{Primárne zdroje}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|wikiknihy=znak Bratislavy|Commons=Znak Bratislavy}}</text>
      <sha1>bx6rrxzy2nu4dp0hqd1i262ufwqsg90</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/XXXTentacion</title>
    <ns>4</ns>
    <id>746576</id>
    <revision>
      <id>8189856</id>
      <parentid>8187980</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:49:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* XXXTentacion */ Za</comment>
      <origin>8189856</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="741" sha1="sxjb7gumdap5izm182aei2p1y4rethf" xml:space="preserve">== [[XXXTentacion]] ==
Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 25. 1. 2026 do 8. 2. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:37, 20. marec 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} v podstate je to škoda, významnosť to spĺňa, ale strojový preklad tam ostal a rap ide absolútne mimo mňa a upravovať sa mi to nechce {{Nepodpísal|Gitanes232}}
# {{Za}} význámnosť viac-menej spĺňa, no strojový preklad nie je dobrý, nateraz radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:49, 30. marec 2026 (UTC)
#

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>sxjb7gumdap5izm182aei2p1y4rethf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Iplikátor Kuznecova</title>
    <ns>4</ns>
    <id>746577</id>
    <revision>
      <id>8189791</id>
      <parentid>8187337</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:04:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>/* Výsledok hlasovania */ zmazané</comment>
      <origin>8189791</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1045" sha1="mjgfy2bqoke53epqo7d7ttclybzcvxo" xml:space="preserve">== [[Iplikátor Kuznecova]] ==
Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 18. 1. 2026 do 1. 2. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:40, 20. marec 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{za}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:24, 24. marec 2026 (UTC)
# {{za}}, PR charakter, relatívne malý iw. klaster (ru, uk), citácie zdrojov s odkazmi na privátne úložisko (Google Drive). V súčasnom stave som skôr za zmazanie. Ping [[Redaktor:PixelExplorer|PixelExplorer]]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:35, 24. marec 2026 (UTC)
# {{za}} Nedotiahnuté zdroje, významnosť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 20:34, 25. marec 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===
{{Zmazané}}--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 17:04, 30. marec 2026 (UTC)</text>
      <sha1>mjgfy2bqoke53epqo7d7ttclybzcvxo</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Grand Theft Auto IV: The Lost and Damned</title>
    <ns>4</ns>
    <id>746578</id>
    <revision>
      <id>8189859</id>
      <parentid>8186686</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:53:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>Za</comment>
      <origin>8189859</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="963" sha1="pvdzsq5hiulva7hdhdoj14uhgfntz0t" xml:space="preserve">== [[Grand Theft Auto IV: The Lost and Damned]] ==
Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 29. 1. 2026 do 12. 2. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:42, 20. marec 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{za}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:23, 24. marec 2026 (UTC)
# {{za}}, pretrvávajúce nedostatky (generický infobox, chýbajúca kategorizácia, kvalita prekladu) + nulová odozva autora na spätnú väzbu --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:28, 24. marec 2026 (UTC)
# {{Za}} významnosť asi spĺňa, kvalita prekladu nie je dobrá, ďalšie nedostatky. Nateraz radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:53, 30. marec 2026 (UTC)
#

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>pvdzsq5hiulva7hdhdoj14uhgfntz0t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony</title>
    <ns>4</ns>
    <id>746579</id>
    <revision>
      <id>8189861</id>
      <parentid>8186811</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:56:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony */ Za</comment>
      <origin>8189861</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1508" sha1="lasabr4a9nom88pcb4hv31s78agvj5k" xml:space="preserve">== [[Grand Theft Auto: The Ballad of Gay Tony]] ==
Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 29. 1. 2026 do 12. 2. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 13:45, 20. marec 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{za}} [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 08:23, 24. marec 2026 (UTC)
# {{za}}, pretrvávajúce nedostatky (generický infobox, chýbajúca kategorizácia, kvalita prekladu) + nulová odozva autora na spätnú väzbu --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:22, 24. marec 2026 (UTC)
# {{Za}} významnosť asi spĺňa, kvalita prekladu nie je dobrá, ďalšie nedostatky. Nateraz radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:56, 30. marec 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
# {{Neutral}} Pri zbežnom prezretí vidím hráčsky slang, ktorý nie linkovaný/vysvetlený. Ale na jasné zmazanie to nevidím.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:19, 24. marec 2026 (UTC)
#

=== Diskusia ===
{{Ping|Vasiľ}} Aký je dôvod na hlasovanie za?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:18, 24. marec 2026 (UTC)

:To, že som do článku dal {{tl|ZL}}. Ostatné napísal Teslaton. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:31, 25. marec 2026 (UTC)

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>lasabr4a9nom88pcb4hv31s78agvj5k</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (ZSSR)</title>
    <ns>14</ns>
    <id>746628</id>
    <revision>
      <id>8189714</id>
      <parentid>8184830</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:19:27Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Bakjb premiestnil stránku [[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy]] na [[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (ZSSR)]]: dve min.</comment>
      <origin>8184830</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="125" sha1="izbxciz31neo7i40ok2iqqhxm7eypjf" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Rad červenej hviezdy}}

[[Kategória:Nositelia sovietskych radov a vyznamenaní|červenej hviezdy]]</text>
      <sha1>izbxciz31neo7i40ok2iqqhxm7eypjf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika</title>
    <ns>0</ns>
    <id>746635</id>
    <revision>
      <id>8189840</id>
      <parentid>8185625</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:34:49Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>/* Výsadok */ preco nepouzit moznosti, ktore tabulka poskytuje :)</comment>
      <origin>8189840</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="68476" sha1="5w3grersq3u35ht1szs5c5x608qev1x" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika
|obrázok                =
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          =
|krajina                = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia             = 
|vznik                  = [[25. júl|25.]]{{--}}[[26. júl]] [[1944]]
|zánik                  = [[1. február]] [[1945]]
|typ                    = [[partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|funkcia                = 
|velikosť               = 
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|nadradené jednotky     = [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]]
|velitelia              = [[Nadporučík|npor.]] [[Piotr Alexejevič Veličko]]
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]],&lt;br/&gt;[[druhá svetová vojna]]
|bitky                  = [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944|Turiec]],&lt;br/&gt;[[Bitka v Strečnianskej tiesňave|Strečno]],&lt;br/&gt;[[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|Priekopa]],&lt;br/&gt;[[Boje na Pohroní a pri Kremnici|Svätý Kríž]],&lt;br/&gt;[[Generálna ofenzíva proti SNP]],&lt;br/&gt;[[Boje o Liptovský Hrádok|Liptovský Hrádok]]
|znak                   = 
}}

'''1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika''' bola [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]] pod velením [[Nadporučík|npor.]] [[Piotr Alexejevič Veličko|Piotra Alexejeviča Velička]], ktorá vznikla na báze prvej organizátorskej partizánskej skupiny vyslanej [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia]] na územie Slovenska. Partizáni sa v priebehu niekoľkých augustových týždňov stali významným vojenským a mocenským faktorom v [[Turiec (región)|Turci]]. Skupina sa [[23. august|23. augusta]] sa so súhlasom [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|UŠPH]] konštituovala na [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánsku brigádu]]. Partizánske aktivity narušovali ako autoritu slovenskej vlády, tak plány [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] aj [[Vojenské ústredie|Vojenského ústredia]], ktorým sa odmietli podriadiť. Vyhlásenie Česko{{--}}slovenskej republiky [[21. august|21. augusta]] [[1944]] v [[Sklabiňa (obec)|Sklabini]], protinemecká mobilizácia martinskej posádky, zatarasenie železničných tunelov, terorizovanie a [[Partizánske zločiny v Sklabini|vraždy príslušníkov nemeckej menšiny]], [[Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine|postrieľanie nemeckej „misie podplukovníka Otta“]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] prispeli k urýchleniu nemeckých plánov na obsadenie Slovenska a vynútili si vypuknutie [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v nevýhodnom „obrannom“ variante.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko = Jablonický
|meno = Jozef
|titul = Povstanie bez legiend
|vydanie = 1.
|rok = 1990
|miesto = Bratislava
|vydavateľ = Obzor
|isbn=80-215-0077-8
}}&lt;/ref&gt;{{rp|64-135}}{{#tag:ref|Hlavným dôvodom nemeckého zásahu boli [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku|partizánske aktivity v Ružomberku]]. [[Gottlob Berger]], hlavný nemecký veliteľ na Slovensku v čase zahájenia [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]], do zápisnice pre [[Retribučné procesy na Slovensku|Národný súd v Bratislave]] uviedol: ''„Rozhodujúci bol Ružomberok. Celé Slovensko nebolo dôležité, len Ružomberok. Prečo? Pretože do Ružomberku bola premiestnená celá výroba lafiet z ríše a v Ružomberku bolo uskladnených 962 hotových lafiet. ... Práve preto bola nasadená [[Tanková divízia Tatra|divízia Tatra]] hore na severe a detachment [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“#Bojová skupina Schäfer|Schäfer]], aby sa čo možno najrýchlejšie zmocnili Ružomberka a železničnej trate na Kostoľany a aby zároveň odviezli zo Slovenska 60&amp;nbsp;000 detí (pozn. tie boli na Slovensku ubytované v rámci nemeckého programu vysielania detí na vidiek, {{vjz|deu|Kinderlandverschickung{{--}}KLV}}).''&lt;ref name = &quot;Precan592&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 592 1947, január 23. Norimberk - Časť zápisnice, ktorú spísal G. Berger na americkom vojenskom súde zástupca obžaloby pri Národnom súde v Bratislave.
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}&lt;/ref&gt;{{rp|1035}}|group=pozn.}} Počas prvých [[Bitka v Strečnianskej tiesňave|bojov v Strečnianskej tiesňave]] Veličkovi partizáni [[31. august|31. augusta]] [[1944]] nedorazili na pozície na pravom brehu [[Váh|Váhu]] a umožnili tak Nemcom obchvátiť povstaleckú obranu na Strečne.&lt;ref name=&quot;Lacko&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Slovenské národné povstanie 1944|priezvisko=Lacko|meno=Martin|vydavateľ=Slovart spol. s r.o.|miesto=Bratislava|rok=2008|isbn=978-80-8085-575-8}}&lt;/ref&gt;{{rp|119}} Po ústupe od Strečna bojovala brigáda o [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|prístupy do Turca pri Vrútkach a Priekope]], pri [[Boje na Pohroní a pri Kremnici|Jánovej Lehote a Svätom Kríži]], počas [[Generálna ofenzíva proti SNP|nemeckej generálnej ofenzívy]] proti povstaniu pri Krupine a Lovinobani. Po prechode povstania na partizánsky spôsob boja sa časť oddielov odčlenila a jadro brigády sa presunulo v novembri [[1944]] na Oravu a do Vysokých Tatier. Koncom januára sa brigáda podieľala na [[Boje o Liptovský Hrádok|oslobodení Liptovského Hrádku]], kedy partizánske oddiely koordinované [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavným štábom partizánskeho hnutia]] útokmi nedovolili Nemcom zaujať obranné postavenia vybudované v oblasti [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]], dobyli a udržali most cez [[Belá (rieka)|Belú]] a [[1. február|1. februára]] [[1945]] partizánske oddiely, [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádny zbor]] a jednotky [[Červená armáda|Červenej armády]] [[Liptovský Hrádok]] dobyli. Po [[boje o Liptovský Hrádok|bojoch o Liptovský Hrádok]] bola brigáda rozpustená a jej príslušníci vstúpili do jednotiek [[Červená armáda|Červenej armády]] a [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru]].&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Prvá československá brigáda M. R. Štefánika
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 436-439
}}&lt;/ref&gt;

==História brigády==
===Výsadok===
Prvá 11{{--}}členná partizánska organizátorská skupina určená pre výsadok na Slovensku bola sformovaná v Sovietskom zväze rozkazom [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia (UŠPH)]]. Paradesantné skupiny predstavovali štáby budúcich partizánskych jednotiek. Boli zložené zo sovietskych ako aj československých občanov, najmä bývalých príslušníkov slovenskej armády, ktorí boli zajatí alebo prešli na sovietsku stranu. Za [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] v UŠPH pôsobili [[Rudolf Slánský]] a [[August Schramm]], sudetský Nemec, zúčastňovali sa výberu a zaraďovali čs. občanov do paradesantných skupín. V [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|UŠPH]] pred vyslaním paradesantných skupín nevedel o prípravách povstania na Slovensku a nemali informácie o situácii v domácej rezistencii.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|66}} 
Veliteľom tejto prvej bol vymenovaný gardový nadporučík [[Piotr Alexejevič Veličko]]. Skupinu tvorili 5 Rusi, 3 Ukrajinci, 2 Slováci a 1 Žid:&lt;ref name = &quot;Precan579&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 579 1945, február Kijev - Zo zprávy o vzniku a bojovej činnosti I. Štefánikovej partizánskej brigády (P. A. Veličko), predloženej Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia.
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}&lt;/ref&gt;{{rp|999}}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+ Partizánska organizátorská skupina [[Nadporučík|npor.]] [[Piotr Alexejevič Veličko|Piotra Alexejeviča Velička]] vysadená na Slovensku [[25. júl|25.]]{{--}}[[26. júl|26. júla]] [[1944]]
|-
! Priezvisko a meno
! Funkcia
|-
| [[nadporučík|npor.]] [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko Piotr Alexejevič]]
| veliteľ
|-
| Ľach Andrej Kirilovič
| komisár skupiny
|-
| Černogorov Jurij Jevgenevič
| náčelník štábu
|-
| Ziľbert Valentin Davidovič
| prekladateľ
|-
| Stoľarová Anna Vasilievna
| zdravotníčka
|-
| Popov Konstantin Karpovič
| prieskumník
|-
| Fetisov Valentin Vasilievič
| prieskumník
|-
| Rogačevskij Alexander Borisovič
| radista
|-
| Agafonov Nikolaj Andrejevič
| radista
|-
| Demko Štefan 
| prieskumník
|-
| Brezík Ján
| prieskumník
|}

Skupina bola vysadená v noci z [[25. júl|25.]] na [[26. júl|26. júla]] [[1944]] nad [[Liptovská Osada|Liptovskou Osadou]]. Parašutisti zoskočili do neznámeho priestoru, kde ich nikto nečakal. Prelet lietadla a 3 padáky boli spozorované na hlásené miestnej žandárskej stanici podľa úradného hlásenia už v nočných hodinách hliadkami miestnej požiarnej a protileteckej ochrany v [[Liptovská Osada|Liptovskej Osade]]. Následná obhliadka priestoru zoskoku našla dôkazový materiál, padáky, balíky so zbraňami a iným materiálom. Parašutisti objavení neboli. [[26. júl|26. júla]] a potom opakovane [[4. august|4. augusta]] okresný náčelník v Ružomberku Vladimír Maťovič písomne žiadal veliteľstvo miestnej posádky o vojenskú asistenciu v sile 40 mužov na „preskúmanie“ lesov na okolí [[Liptovská Osada|Liptovskej Osady]] a [[Liptovská Lúžna|Liptovskej Lúžnej]]. Miestna vojenská posádka sa však do akcie proti partizánom neponáhľala, jej novovymenovaný posádkový veliteľ [[major]] [[Miloš Vesel]] patril medzi opory [[Ján Golian (generál)|Golianovho]] [[Vojenské ústredie|vojenského ústredia]].&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|67}}

=== Presun skupiny do Turca ===
Parašutistom sa podarilo nadviazať prvé spojenia s činiteľmi miestneho odboja. Už koncom júla 1944 sa stretli s [[Jaroslav Šolc|Jaroslavom Šolcom]] a ďalšími odbojármi z [[Ružomberok|Ružomberka]] a [[Partizánska Ľupča|Nemeckej Ľupče]] a prichádzali prví dobrovoľníci do hôr. V auguste boli vysadené zo strany [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|UŠPH]] ďalšie štyri skupiny, [[6. august|6. augusta]] zoskočil desant [[Ladislav Kalina|Ladislava Kalinu]], [[7. august|7. augusta]] výsadok [[Ernest Bielik|Ernesta Bielika]] a [[8. august|8. augusta]] skupiny [[Michal Sečanský|Michala Sečanského]] a [[Alexej Semionovič Jegorov |Jegorova]].&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|68}} 

Slovenská vláda v reakcii na výsadky prijala mimoriadne opatrenie{{--}} nasadenie slovenských vojakov proti partizánom. [[10. august|10. augusta]] bola vyhlásená trestná vojenská expedícia v oblasti [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] a [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] proti partizánom. Viacerí dôstojníci ale zabezpečili odoslanie plánu odbojárom a akcia sa minula účinkom.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|76}}

V dňoch vojenskej operácie, sa veliteľ slovenskej partizánskej skupiny formujúcej sa v lete [[1944]] v Turci [[Viliam Žingor]] v [[Liptovská Lúžna|Liptovskej Lúžnej]] stretol s [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkom]] a jeho skupinou, kde sa dohodli, že sa [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkova]] skupina presunie k [[Viliam Žingor|Žingorovi]] do Turca, do [[Kantorská dolina|Kantorskej doliny]]. Veličko uvádza dátum presunu na [[13. august|13. augusta]], [[Jevgenij Pavlovič Voľanskij|Voľanskij]] [[12. august|12. augusta]].&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|78}} Hoci partizánska aktivita v [[Turiec (región)|Turci]] bola už pomerne rozvinutá pod vedením [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]], Veličkovi sa podarilo získať iniciatívu a nadväzovať kontakty. K Veličkovej skupine sa pripojili aj skupiny sovietskych utečencov z nemeckých zajateckých táborov (V. Vysockého, N. Surkova, Kolesnikova).&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;{{rp|437}} 

V auguste zároveň začali ilegálne prechody francúzskych vojnových zajatcov z Maďarska na územie Slovenska. Prechody boli dohodnuté so zástupcami odboja a cieľom Francúzov sa stal Žingorov tábor v [[Kantorská dolina|Kantorskej doline]]. Francúzi prichádzali maďarským vlakom do [[Galanta|Galanty]] a pešo prekračovali hranice. Na slovenskej strane hranice boli očakávaní sereďskými odbojármi vedenými Vlastimilom Rambouskom, ktorým pomáhali sereďskí žandári a niektorí financi. Po ubytovaní u sereďských antifašistov sa Francúzi presúvali do [[Kantorská dolina|Kantorskej doliny]].

[[Georges Barazer de Lannurien|De Lannurien]] bol od [[9. august|9. augusta]] v [[Kantorská dolina|Kantorskej doline]] menovaný veliteľom oddielu Francúzov, ktorý sa neskôr stal súčasťou 1. partizánskej brigády M. R. Štefánika. Jeho zástupcom a tlmočníkom bol ruský emigrant martinský profesor Vladimír Jeršov. 
{{Citát|
1500 francúzskych zajatých vojakov a dôstojníkov, ktorí sú v Maďarsku, prechádza v dôsledku našej práce prostredníctvom agentúry nachádzajúcej sa v Bratislave do partizánskych oddielov. Termín prechodu je určený na 25: augusta.

Organizoval sa francúzsky partizánsky oddiel v počte 52 ľudí z bývalých vojnových zajatcov v Nemecku. Veliteľom oddielu je nadporučík de Lannurien Georges, veliteľ eskadróny 5. jazdeckého pluku 2. jazdeckej brigády.

Francúzsky partizánsky oddiel, ktorého počet sa stále zväčšuje, prosí odovzdať generálovi de Gaullovi ubezpečenie oddielu, že bude na Slovensku bojovať do úplného víťazstva nad Nemcami.|Hlásenie Velička [[17. august|17. augusta]] na [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|ÚŠPH]] v Kyjeve&lt;ref name=&quot;Precan303/&gt;{{rp|303}}}}

Do vypuknutia [[Slovenské národné povstanie|SNP]] bolo do oddielu prijatých asi 150 francúzskych partizánov.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|84}}


[[13. august|13. augusta]] [[1944]] v byte Vojtecha Roba v [[Sklabiňa (obec)|Sklabini]] došlo k prvej návšteve [[podplukovník|pplk.]] [[Ján Golian (generál)|Goliana]] v sprievode majora [[Jozef Marko (generál)|Jozefa Marka]] a [[podplukovník|pplk.]] [[Branislav Manica|Branislava Manicu]] 
Už pri tomto prvom stretnutí sa [[Vojenské ústredie]] okrem sondovania stanovísk a prerokúvania možností spolupráce pokúšalo usmerniť [[Piotr Alexejevič Veličko|Velička]], aby prihliadal na prípravy povstania a aby predbežne nepodnikal väčšie partizánske akcie. Veličko tento prísľub dal, ale údajne len s platnosťou do [[20. august|20. augusta]] [[1944]]. Zástupcovia vojenského odboja partizánom prisľúbili zbrane.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|81}}

Správy odosielané do Kyjeva boli nad očakávanie priaznivé.
{{Citát|Útok 2. pešej divízie s cieľom obkľúčiť a rozdrviť partizánov v priestore Nízkych Tatier sa zmenil v manifestáciu družby slovenských vojakov a dôstojníkov s partizánmi.| Veličko, 13. augusta 1944&lt;ref name = &quot;Precan303&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 140 1944, august 19. [Kijev] - Zpráva Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia predsedovi KSČ Klementovi Gottwaldovi v Moskve o situácii v slovenskej armáde a o rozmachu partizánskeho hnutia na Slovensku.
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}&lt;/ref&gt;{{rp|302}}}}
V depešiach boli zmienky, že slovenský národ je pripravený na povstanie a velitelia armády prosia, aby sa dal signál na vystúpenie. Dňa [[15. august|15. augusta]] sa v depeši uvádzali mená [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] a [[Július Nosko]]. Z rozhovoru s nimi bolo zrejmé, že „armáda sa pripravuje na povstanie a vystúpi s pádom Krakova&quot;.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|81}}

[[11. august|11. augusta]] prišli do [[Sklabiňa (obec)|Sklabine]] a [[Kantorská dolina|Kantorskej doliny]] vojaci z [[Oremov Laz|Oremovho Lazu]] {{#tag:ref|Oremov Laz je známe vojenské výcvikové stredisko pri [[Krupina|Krupine]].|group=pozn.}}. Veliteľom výpravy bol [[nadporučík|npor.]] [[Ladislav Ehn]]. Namiesto bojového stretnutia sa však vplyvom antifašistického postoja jednotky vrátane veliteľa odohralo zbratanie vojakov a partizánov, ktorého svedkom bol [[13. august|13. augusta]] samotný [[Ján Golian (generál)|Golian]]. Člen Veličkovho desantu Jurij Černogorov navádzal dôstojníkov Ladislavom Ehnom a Štefanom Smataníkom, aby sa pridali k partizánom. Prechod sa neuskutočnil, no vojaci partizánov ubezpečovali, že ako celok vystúpia proti Nemecku. Tieto zámery boli v línii s plánom [[Vojenské ústredie|vojenského ústredia]]. Slovenská rota sa vrátila [[15. august|15. augusta]] späť na Oremov Laz.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|81}} [[17. august|17. augusta]] Veličko nadsadene hlásil na [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|UŠPH]] do Kyjeva: ''„Pešia rota veliteľa Vladislava Eli, ktorá je časťou 4. slovenského pluku, je pripravená prejsť k partizánom.&quot;''&lt;ref name=&quot;Precan303&quot;/&gt;{{rp|302}}

[[15. august|15. augusta]] dostali partizáni od majora Kordu z [[Oremov Laz|Oremovho Lazu]] 11 debničiek s granátmi. V ten deň došlo k prvej partizánskej akcii kriminálneho charakteru. Veličkovi partizáni prepadli Révaiovský kaštieľ v Štiavničke. Pri tomto incidente zastrelil majiteľ kaštieľa svojho kastelána. [[16. august|16. augusta]] došlo nákladné auto naložené ručnými granátmi, puškami, ľahkými guľometmi a muníciou.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|82}}

===Partizánsky rajón Turiec===
{{Hlavný článok|Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944}}
V [[Kantorská dolina|Kantorskej doline]] boli sformované oddiely, z ktorých postupne vznikli dve partizánske brigády. V nadväznosti na úspech budovania partizánskych oddielov prišiel [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] s nápadom na vytvorenie partizánskeho rajónu [[Turiec (región)|Turiec]], ktorý si osvojili aj miestni partizáni. Plán bol [[18. august|18. augusta]] rádiotelegraficky predložený na schválenie [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|ÚŠPH]]. Súčasťou týchto akcií malo byť zatarasenie železničných tunelov pri [[Kraľovany|Kraľovanoch]], [[Strečno (obec)|Strečne]], [[Kremnica|Kremnici]] a [[Handlová|Handlovej]], obsadenie skladov žandárskych zbraní v [[Horná Štubňa|Hornej Štubni]] a [[Diviaky (Turčianske Teplice)|Diviakoch]], obsadzovanie železničných staníc a pôšt. [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] vyslal [[Ján Repta|Jána Reptu]] za [[major|majorom]] [[Jozef Marko (generál)|Jozefom Markom]] s odkazom, že sa necíti byť viazaný sľubom daným [[13. august|13. augusta]] [[Ján Golian (generál)|Golianovi]], a začal plán uskutočňovať ešte pred príchodom stanoviska [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|ÚŠPH]].&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|119}} 

Partizáni [[21. august|21. augusta]] zostúpili z [[Kantorská dolina|Kantorskej doliny]] do [[Sklabiňa (obec)|Sklabine]] a vyhlásili v nej pri vztýčení čs. zástavy obnovenie [[Česko-Slovensko|Československej republiky]]. Moci sa ujal revolučný národný výbor a partizáni verejne demonštrovali svoju existenciu.  [[Ján Golian (generál)|Golian]] vyslal majora [[Jozef Marko (generál)|Marka]] z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] do [[Bratislava|Bratislavy]], aby o veci informoval členov [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] a požiadal o zákrok u [[Piotr Alexejevič Veličko|Velička]]. [[21. august|21. augusta]] sa [[Gustáv Husák|Husák]] stretol s Veličkom, vystupujúc v pozícii predstaviteľa vedenia [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Husák vyložil Veličkovi komunistické stanovisko k pripravovanému povstaniu a žiadal ho, aby rešpektoval povstalecké prípravy. Husák o tomto rokovaní okrem iného napísal: 

{{Citát|Jednal som s Veličkom a jeho politickým komisárom ako vedúci komunistickej strany. Keď nepomáhali reči o rozumnom omedzení akcií, po prvý raz za ilegality som Veličkovi vyložil všetky naše plány, že sme poslali do Moskvy delegáciu, že máme pripravenú väčšinu armády, že chceme dať celé slovenské územie k dispozícii pre Červenú armádu, že chceme boj celého Slovenska, ovšem vo vhodnú chvíľu, a že na každý pád chceme zadržať vývoj, t. j. nerobiť povstanie do návratu delegácie. Kým nespoznáme stanovisko Moskvy, nepustíme sa do veľkého boja.|}} 

[[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] argumenty neakceptoval. Povzbudený lokálnymi úspechmi bol presvedčený, že partizáni môžu „zamestnávať&quot; aj dve nemecké divízie. [[Gustáv Husák|Husákovi]] dal iba prísľub, že do piatku (25. augusta) sa partizáni zdržia väčších akcií, no ani ten nedodržal.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|121}} Husák dosiahol, že Veličko pribral [[Karol Bacílek|Karola Bacílka]]. Ten sa stal členom štábu Žingorovho oddielu, no neposilnil líniu, ktorú Husákom presadzovanú líniu medzi partizánmi.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|122}} Ani československé Ministerstvo národnej obrany v [[Dočasné štátne zriadenie|Londýne]] nesúhlasilo s [[Ján Golian (generál)|Golianovou]] požiadavkou, aby partizáni dočasne prerušili akcie. Pritom Golian bol zajedno so SNR. Gen. [[Sergej Ingr|Ingr]] v rádiovej depeši z [[23. august|23. augusta]] 1944 označil túto požiadavku za neuskutočniteľnú: 

{{Citát|Nelze přece zastavit bojovou činnost sloven. vlastenců, po které jsme tak dlouho volali a která je pro naši věc tak potřebná z důvodú politických, vojenských a mravních. ... Partyzánská  aktivita musí tedy být všemožně a soustavně zintenzívňována. ... Nejsme Vašeho názoru, že by partyzánska činnost mohla být na újmu Vámi předvídanej akce. Naopak, považujeme ji za důležitý aktivní element, který po náležitém systematickém a cílevědomém rozvinutí může spád událostí na Slovensku urychlit. Zvýšená partyzánská činnost je zcela ve shodě s naší koncepcí, tak, jak jsme ji formulovali ve svích připomínkách k Vašemu vojenskému plánu.|&lt;ref name = &quot;Precan145&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 145 1944, august 23. [Londýn] - Odpoveď čs. ministra NO gen. S. Ingra pplk. Golianovi na žiadosť o vydanie výzvy na zastavenie partizánskych akcií, zaslaná rádiotelegraficky na Slovensko.
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}&lt;/ref&gt;{{rp|309}}}}

[[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] sa do akcií na utvorenie partizánskeho rajóna usiloval začleniť aj martinskú vojenskú posádku. Okolo [[20. august|20. augusta]] pozvali do [[Sklabiňa (obec)|Sklabine]] [[major|majora]] Vojtecha Mládka, zastupujúceho posádkového veliteľa ([[plukovník]] [[Emil Perko]] bol na dovolenke) a vyzýval ho, nech celá martinská posádka vyhlási poplach, vyzbrojí sa, opustí kasárne, stiahne sa do [[Gaderská dolina|Gaderskej doliny]] a odtiaľ začne boj proti fašistom. [[Major]] Mládek návrh odmietol.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|124}} 

[[23. august|23. augusta]] sa Veličkov oddiel so súhlasom [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|UŠPH]] preformoval na 1. československú partizánsku brigádu M. R. Štefánika. Veliteľom bol npor. Veličko, komisárom A. Ľach, náčelníkom štábu postupne J. Černogorov, V. Chrapko, P. Gorlač, zástupcom veliteľa pre rozviedku P. Kononov, zdravotníčkou A. Stoľarová, radistami A. Rogačevskij a N. Agafonov. Počas existencie brigády v nej pôsobili oddiely:&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;{{rp|436}} 
# partizánsky oddiel Suvorov,
# slovenský oddiel, z ktorého bola [[25. august|25. augusta]] [[1944]] utvorená samostatná [[Druhá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] pod velením [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]],
# francúzsky oddiel,
# mínerský oddiel, 
# kremnický oddiel, 
# náhradný slovenský prápor, 
# strážny oddiel, 
# oddiel B. Hanesa{{--}}Chrastinu

K [[1. október|1. októbru]] [[1944]] Veličko uvádza početný stav brigády 3&amp;nbsp;170 mužov.&lt;ref name = &quot;Precan579&quot;/&gt;{{rp|1018}} 

V noci z [[23. august|23.]] na [[24. august]] zatarasili [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkovi]] partizáni železničné tunely pri [[Strečno (hrad)|Strečne]] a [[Kraľovany|Kraľovanoch]]. Početná vojenská ostraha tunelov sa sčasti pridali k partizánom, sčasti im odovzdali zbrane.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|125}} 

[[24. august|24. augusta]] [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|UŠPH]] z [[Kyjev|Kyjeva]]  rádiotelegraficky schválil [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkov]] plán na utvorenie partizánskeho rajóna v [[Turiec (región)|Turci]], no kategoricky mu však zakazoval vyvolávať povstanie. Napriek tomuto zákazu partizánske akcie v skutočnosti smerovali k povstaniu. Pod Veličkov vplyv sa dostal  [[Viliam Žingor]], ale aj vedenie OV KSS v Martine.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|125}} Partizáni predovšetkým chceli ochromiť komunikácie, najmä železnice, a vyčistiť Turiec od tých, ktorých považovali za exponovaných fašistov. 

[[24. august|24. augusta]] [[1944]] v neskorých večerných partizánska skupina Andreja Ľacha a s Konstantína Popova prepadla pílu Spojenej drevárskej a priemyselnej účastinnej spoločnosti v [[Turany|Turanoch]]. Partizáni pri akcii zastrelili veliteľa závodnej ochrany Karla Achtbergera, ktorý bol nemeckej národnosti a partizánov nenapadol ani neohrozoval, a zmocnili sa finančnej hotovosti. Po správe o partizánskom prepade v Turanoch generál [[Jozef Turanec|Turanec]] na základe ešte tú noc odvelil dve čaty slovenských vojakov z [[Trenčín|Trenčína]] do Turian. Vojaci síce prišli pílu  obsadili, ale partizáni boli mimo ich dosahu.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|126}} 

V ten istý deň mínerská skupina zatarasila železničný tunel [[Horná Štubňa]]{{--}}[[Handlová]] a [[25. august|25. augusta]] mínerský oddiel v skorých ranných hodinách zatarasil tunel na trati [[Horná Štubňa]]{{--}}[[Kremnica]]. [[Gustáv Husák|Husák]] na margo tejto akcie poznamenal:
{{Citát|(Veličko) vyhodil tunel medzi Handlovou a Štubňou — a potom naši vojaci počas povstania museli na rukách prenášať niekoľko kilometrov zbrane, benzín a materiály z prievidzského kraja.|{{#tag:ref|Ručný transport zásob vykonávali príslušníci nemeckej menšiny z [[Kunešov|Kunešova]] formou nariadených nútených prác.&lt;ref name=&quot;Sykora&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}&lt;/ref&gt;{{rp|11}}
|group=pozn.}}}}

Veličko pokračoval v akciách aj po stretnutí [[25. august|25. augusta]] s predstaviteľmi [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] v [[Rakša (okres Turčianske Teplice)|Rakši]].{{#tag:ref|Stretnutia [[25. august|25. augusta]] v [[Rakša (okres Turčianske Teplice)|Rakši]] sa zúčastnili [[Ján Ursíny]], dr. [[Matej Josko]], ev. farár Vojtech Hruška a Ing. [[Jozef Styk]], za partizánov [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]], [[Viliam Žingor|Žingor]] a profesor Jeršov.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|127}} |group=pozn.}}

V piatok [[25. august|25. augusta]] partizáni prišli priamo do [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] na nákladnom aute a na námestí rozdávali zbrane miestnym občanom, prevažne robotníkom. V posádkových kasárňach pluku útočnej vozby vznikla [[25. august|25. augusta]] medzi mužstvom napätá situácia. Časť protifašisticky orientovaných vojakov sa obávala, že dôstojníci vec odboja neberú vážne. Vojaci vzali tri tanky a odišli do [[Sklabiňa (obec)|Sklabine]]. Vrátili sa späť do kasární až na druhý deň, keď im situáciu objasnil nadporučík [[Cyril Kuchta]] podľa dohody partizánov s martinskou posádkou. V [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] zatiaľ naďalej pôsobili, alebo aspoň vegetovali orgány verejnej správy, ktoré podliehali slovenskej vláde v Bratislave. Okresný náčelník v Martine [[26. august|26. augusta]] hlásil: ''„Situáciu v Turč. Sv. Martine ovláda naše vojsko. Do našich vojakov partizáni nestrieľajú.&quot;''&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|128}} Situáciou v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] bol [[Ján Golian (generál)|Golian]] prekvapený a odsúdil ju.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|128}}

[[26. august|26. augusta]] partizáni z Veličkovho oddielu prepadli vo [[Vrútky|Vrútkach]] hotel Slávia, kde zastrelili štyroch ubytovaných nemeckých poľných žandárov a piateho ťažko zranili.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|128}} V ten deň [[Viliam Žingor]] vyčlenil [[Repta (partizánsky oddiel)|družstvo pod velením Jána Reptu]] a toto vyslal na nákladnom aute do [[Brezová pod Bradlom|Brezovej pod Bradlom]] rozšíriť partizánske aktivity do podjavorinského kraja.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|129}}

[[28. august|28. augusta]] partizáni obsadili železničnú stanicu vo Vrútkach a prepadli nemeckú kolónu  4 nákladných áut so 45 mužmi v Strečnianskej úžine. [[Druhá slovenská partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. slovenská partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika]] vytvorená zo slovenského oddielu Veličkovej brigády zahájila [[28. august|28]].{{--}}[[29. august]]a [[1944]] pod velením [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]] presun zo [[Sklabiňa (obec)|Sklabine]] do [[Boje v Rajeckej doline|Rajeckej doliny]].

===Partizánske zločiny===
{{Hlavný článok|Partizánske zločiny v Sklabini}}
{{Citát|Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať. Medzi partizánmi v Sklabini (ale aj inde) zavládli praktiky, podľa ktorých nebolo problémom zastreliť Nemca z Turca, Prievidze alebo Handlovej s paušálnym odôvodnením, že išlo o fašistu, špióna, agenta gestapa, atď.|Jozef Jablonický: Povstanie bez legiend. 11. Partizánska horúčka&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|173-174}}}}

Od [[21. august|21.]] do [[31. august|31. augusta]] [[1944]] bola v [[Sklabiňa (obec)|Sklabini]] okrem štábov a nemocnice i kontrarozviedka, ktorá predstavovala i náhly vojenský súd. Za ten čas v [[Sklabiňa (obec)|Sklabini]] bolo popravených alebo pochovaných asi 150 osôb (rátajúc v to aj mužov vojenskej misie, likvidovanej v martinských kasárňach). Sovietsky partizánsky štáb si vyhradil právo vyšetrovať a trestať chytených nemeckých príslušníkov. Slovenských údajných zradcov a previnilcov ponechával vo väčšine prípadov slovenskému štábu. Väčšina popravených bola nemeckej národnosti, medzi popravenými boli funkcionári [[Deutsche Partei]] aj osoby fašistického zmýšľania. Išlo o teror páchaný na neozbrojených zajatých, resp. zadržaných osobách.

{{Hlavný článok|Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine}}
Vo večerných hodinách v nedeľu [[27. august|27. augusta]] spolupracovníci partizánov spomedzi železničiarov na martinskej železničnej stanici zadržali medzinárodný rýchlik [[Bukurešť]]{{--}}[[Berlín]], v ktorom bola skupina nemeckých vojenských cestujúcich presúvajúcich sa z Rumunska do Nemecka. Zadržanie rýchlika bolo Nemcom podané z dôvodu poškodenia trate. Odbojoví činitelia rokovali, ako zaobchádzať s Nemcami. Veliteľ martinskej posádky [[Emil Perko]] v intenciách [[vojenské ústredie|vojenského ústredia]] bol proti akémukoľvek zákroku, no partizáni s tým nesúhlasili. [[Plukovník]] [[Emil Perko|Perko]] s nadporučíkom [[Cyril Kuchta|Cyrilom Kuchtom]] preto odišli za [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkom]] do [[Sklabiňa (obec)|Sklabine]], aby problém vyriešili. Na stretnutí bol plukovník Perko za prepustenie misie, ale [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkov]] štáb naliehal na Kuchtu, aby misiu zadržali a Kuchtovi dával priame rozkazy buďto odzbrojených Nemcov doviesť na do [[Sklabiňa (obec)|Sklabine]], alebo Nemcov v kasárňach zlikvidovať. [[Cyril Kuchta|Kuchta]] porušil vojenskú subordináciu a podriadil sa [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkovi]]. Členom nemeckej misie sa ponúklo ubytovanie v kasárňach. Odchod Nemcov do kasární sledovala skupina partizánov pod velením Nikolaja Alexandroviča Surkova, ktorej úlohou bolo zabrániť prípadnému odjazdu misie. V noci sa v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] v zborovni vojenskej reálky  konala porada, na ktorej ''„riešila sa otázka likvidovania Nemcov, ubytovaných v kasárňach&quot;''. Emil Perko kapituloval a netrval na prepustení misie, no trval na tom, aby poprava nebola v kasárňach.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|170}}

V skorých ranných hodinách [[28. augusta]] čakala ozbrojená slovenská jednotka na nemeckú misiu na dvore kasární. Len čo sa Nemci objavili na dvore, nasledovala vraj [[Cyril Kuchta|Kuchtova]] výzva, aby sa vzdali, ktorá sa údajne stretla s pokusom o odpor niektorých Nemcov. Vtedy zasiahla vopred pripravená slovenská jednotka, ktorá misiu postrieľala. Postrieľané osoby boli prevezené z martinských kasární na nákladnom aute do [[Sklabiňa (obec)|Sklabine]] a tam ich pochovali.

===Bojové akcie brigády po vypuknutí SNP===
{{Hlavný článok|Bitka v Strečnianskej tiesňave}}
V Martine sa [[30. august|30. augusta]] sa zišli zástupcovia turčianskeho obyvateľstva a vytvorili ONV, ktorý v spolupráci s armádou a partizánmi prevzal moc v Martinskom okrese. Strečno a Turiec sa stali hlavným povstaleckým bojiskom.

V priebehu [[30. august|30. augusta]] zaujali povstalecké jednotky tvorené žilinskou posádkou (mjr. [[Jozef Dobrovodský|Jozef Dobrovodský]]) a časťou posádky z [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianského sv. Martina]] (pplk. del. [[Emil Perko]]) pozície v [[Strečniansky priesmyk|Strečnianskej tiesňave]]. Pri [[Strečno (hrad)|hrade Strečno]] zaujal pozície prápor ''Repašský'' (stot. [[Karol Repašský]]). Od [[Strečno (hrad)|hradu Strečno]] až po severné svahy [[Domašín (vrch v Malej Fatre)|Domašína]] zaujal obranu spojovací prápor ''Schleichart'' (stot. spoj. [[Teodor Schleichart]]). Pozície od tunelov až po svahy naproti [[Starý hrad (hrad)|Starhradu]] obsadil francúzsky partizánsky oddiel kapitána [[Georges Barazer de Lannurien|de Lannuriena]] a mínometný oddiel 1. československej partizánskej brigády M. R. Štefánika&lt;ref name=&quot;Uhrin&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Uhrín|meno=Marián|titul=Pluk útočnej voby 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bytrica|rok=2012|isbn=9788089514144|strany=115-120|kapitola=3. Útočná vozba v povstaní : Boje v Strečnianskej tiesňave}}&lt;/ref&gt;. Ďalšie oddiely Veličkovej brigády mali zaujať pozície na pravom brehu [[Váh|Váhu]] na línii [[Starý hrad (hrad)|Starhrad]] – Jedľovina, no do týchto miest nikdy nedorazili. V niekoľkodenných ťažkých bojoch odolávali vojaci a partizáni útokom nemeckých skupín von [[Tanková divízia Tatra#Bojová skupina Ohlen|Ohlena]] a [[Tanková divízia Tatra#Bojová skupina Junck|Juncka]] ktoré mali materiálnu prevahu najmä v ťažkých zbraniach, pričom zvlášť sa vyznamenal francúzsky oddiel. Neobsadením pozícií na pravom brehu [[Váh|Váhu]] však brigáda umožnila Nemcom obchvátiť povstaleckú obranu na Strečne a postupne vytlačiť povstalcov k Vrátkam, ktoré Nemci dobyli [[4. september|4. septembra]].&lt;ref name=&quot;Lacko&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Slovenské národné povstanie 1944|priezvisko=Lacko|meno=Martin|vydavateľ=Slovart spol. s r.o.|miesto=Bratislava|rok=2008|isbn=978-80-8085-575-8}}&lt;/ref&gt;{{rp|119}} Postupujúce nemecké tanky boli hlásené veliteľom húfnicovej batérie npor. Štefunkom dokonca v smere z [[Priekopa (Martin)|Priekopy]] na [[Košúty (Martin)|Košúty]], čo primälo veliteľa [[podplukovník|pplk.]] [[Emil Perko|Emila Perka]] vydať rozkaz o stiahnutí sa povstalcov z [[Turiec (región)|Turca]] k [[Čremošné|Čremošnému]]. Samotný Perko sa počas presunu na [[Čremošné]] z [[Turčianske Teplice|Štubnianskych Teplíc]] spojil s veliteľstvom armády v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde náčelník štábu [[major|mjr.]] [[Július Nosko]] považoval ústup za predčasný. [[podplukovník|Pplk.]] Perko a [[Nadporučík|npor.]] [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] sa vrátili do [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] a cestou vracali ustupujúce jednotky naspäť na front k [[Priekopa (Martin)|Priekope]].

{{Hlavný článok|Boje o vstup do Turčianskej kotliny}}
[[5. september|5. septembra]] povstalci prekonali krízu. V noci na [[5. september|5. septembra]] sa Nemci stiahli do [[Vrútky|Vrútok]] a povstaleckí vojaci a partizáni vybudovali obranné postavenia od [[Priekopa (Martin)|Priekopy]] cez [[Lipovec (okres Martin)|Lipovec]] a Kľačany. Na [[Letisko Sliač|Troch Duboch]] pristáli prvé sovietske lietadlá a priviezli okrem delegácie [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] vedenej [[Karol Šmidke|Karolom Šmidkem]] 40 protitankových pušiek, 22 guľometov a 120 samopalov, ktoré boli prevážané autami do Turca.&lt;ref name=&quot;Bosak&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko = Bosák,
|meno = Pavel
|titul = Z bojových operácií na fronte SNP
|vydanie = 1.
|rok = 1979
|miesto = Bratislava
|vydavateľ = Pravda
}}&lt;/ref&gt;{{rp|65}} [[podplukovník|Pplk.]] Perko a [[Nadporučík|npor.]] [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] vypracovali plán na ďalšie dni bojov. Úlohou vojakov a partizánov bolo zastaviť ďalší postup nepriateľa na [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky sv, Martin]] a po posilnení vytlačiť Nemcov z Vrútok i pravého brehu Váhu a zničiť ho v Strečnianskej tiesňave. Povstalecká armáda prisúvala posily. Zároveň sa [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] obrátil na [[Alexej Semionovič Jegorov|Jegorova]], veliteľa [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. československej partizánska brigády J. V. Stalina]] so žiadosťou o pomoc ten po konzultáciách Veličkovej požiadavky na Veliteľstva [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. čs. armády]] v Banskej Bystrici vydal [[6. september|6. septembra]] rozkaz na presun svojich jednotiek do Turca. V dňoch [[5. september|5.]]{{--}}[[9. september|9. septembra]] sa Veličkova brigáda zúčastňovala na neúspešných povstaleckých protiútokoch pri Priekope. [[12. september|12. septembra]] zaujala obranné postavenie južne od [[Sučany|Sučian]] na čiare [[Podhradie (okres Martin)|Podhradie]]{{--}}[[Konské (Podhradie)|Konské]]{{--}}[[Nolčovo]]{{--}}[[Krpeľany]]{{--}}Sokol, po neúspešných bojoch o [[Sučany]] [[18. september|18. septembra]] sa stiahla na líniu Bukovina{{--}}[[Turčianska Štiavnička]]{{--}}[[Podhradie (okres Martin)|Podhradie]]{{--}}[[Konské (Podhradie)|Konské]]{{--}}[[Nolčovo]]. Vzhľadom na bezprostredné ohrozenie základne brigády v [[Sklabiňa (obec)|Sklabini]] rozhodol štáb premiestniť tamojšie sklady munície a výbušnín najprv do [[Necpaly (okres Martin)|Necpál]] a potom do [[Harmanec (obec)|Harmanca]].&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;{{rp|437}} 

===Masaker v Hájnikoch===
{{Hlavný článok|Masaker v Hájnikoch}}
Zatiaľčo partizánske popravy v Sklabini sa diali s vedomím, resp. na príkaz veliteľa brigády [[Piotr Veličko|Velička]], dochádzalo aj k zločinom, za ktoré boli zodpovední jednotliví členovia brigády. Najvýznamnejšou udalosťou takéhoto charakteru bol [[masaker v Hájnikoch]], ktorý sa udial v noci zo [[16. september|16.]] na [[17. september|17. septembra]] [[1944]] na moste medzi osadami Hájniky a Rybáre (súčasť mesta [[Sliač]]), kde partizáni 1. čs. brigády M. R. Štefánika zavraždili 12 ľudí.{{#tag:ref|[[Anton Rašla]] uvádza 11 obetí,&lt;ref name=&quot;Rasla&quot;/&gt;{{rp|157}} povstalecké noviny [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] 12.&lt;ref name = &quot;Pravda&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | titul=[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] v období Slovenského národného povstania september{{--}}október 1944 (reedícia)
 | vydanie=
 | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
 | miesto = Bratislava
 | rok = 1944
 | strany = 
 | kapitola = Spravodlivý trest, Pravda 24. septembra
}}&lt;/ref&gt;|group=pozn.}} Bol medzi nimi kňaz a poslanec [[Snem Slovenskej republiky|slovenského snemu]] [[Anton Šalát]], zvolenský vládny komisár Ján Ricotti a predseda Obilnej spoločnosti pre Slovensko Ján Klinovský. Povstalecké orgány prípad ešte pred potlačením povstania prešetrili&lt;ref name=&quot;Rasla&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Civilista v armáde
 | priezvisko = Rašla
 | meno = Anton
 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo politickej literatúry]]
 | miesto = Bratislava
 | rok = 1967
 | odkaz na autora = Anton Rašla
}}&lt;/ref&gt;{{rp|156-161}} a partizáni Michal Golcbár, František Molinek a člen miestnej milície Štefan Haverla boli usvedčení zo zodpovednosti za incident. [[Karol Šmidke]] oboznámil s výsledkami vyšetrovania veliteľa brigády [[Piotr Alexejevič Veličko|Velička]], ktorý si vyžiadal rádiom súhlas s popravou od [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinského  štábu partizánskeho hnutia]] v [[Kyjev|Kyjeve]]. Popravu vykonala na mieste masakru [[22. september|22. septembra]] popravčia čata kapitána Pristacha za prítomnosti obyvateľstva. V reči komisára brigády Ľacha pred popravou boli odsúdení označení za ''„fašistických diverzantov poslaných Nemcami do radov partizánov“''.&lt;ref name=&quot;Rasla&quot;/&gt;{{rp|161}}

===Bojové akcie brigády po ústupe z Turca===
{{Hlavný článok|Boje na Pohroní a pri Kremnici}}
Po povstaleckom ústupe z Turca bola Veličkova brigáda [[24. september|24. septembra]] nasadená do obrany [[Svätý Kríž nad Hronom|Svätého Kríža nad Hronom]], kde útočila nemecká [[Skupina Schill|skupina SS Schill]] od [[Handlová|Handlovej]]. Jednotky 1. partizánskej brigády M. R. Štefánika spolu s vojakmi podskupiny „''Ipeľ''“ za podpory pravého krídla práporu „''Orolín''“ podnikli [[25. september|25. septembra]] útok s cieľom vytlačiť protivníka z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]]. Celkovo sa útoku zúčastnilo takmer tisíc mužov, nerátajúc delostrelcov a príslušníkov tylových jednotiek. Početne slabší príslušníci SS zo [[Skupina Schill|Schillu]] kládli len sporadický odpor a vyprázdnili južnú časť dediny, aby vo chvíli, keď sa povstalci uspokojili a ich pozornosť ochabla, znova zaútočili. Zmätení vojaci a partizáni sa dali na ústup, pričom na bojisku zanechali množstvo ručných zbraní a 10 protitankových pušiek. Nemci sa zmocnili aj troch kanónov batérie „''Vltava''“.&lt;ref name = &quot;Klubert&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Klubert
| meno = Tomáš
| odkaz na autora = 
| titul = Smrť sa volala Schill
| zväzok = 
| vydavateľ = Ústav pamäti národa, www.upn.gov.sk
| miesto = Bratislava
| rok = 2014
| isbn = 978-80-89355-69-5
| počet strán = 242
}}&lt;/ref&gt;{{rp|93}}

Večer [[25. september|25. septembra]] [[1944]] sa vo svätokrížskom biskupskom kaštieli konala štábna porada veliteľov vojenských a partizánskych jednotiek, na ktorej bolo prijaté rozhodnutie, že podskupina „''Ipeľ''“ a 1. partizánska brigáda M. R. Štefánika na druh deň podniknú nový útok na [[Janova Lehota|Janovu Lehotu]].

Hneď po rozvidnení [[26. september|26. septembra]] vyslal mjr. Kovačovič na prieskum k [[Janova Lehota|Jánovej Lehote]] dva tanky LT vz. 38 (velitelia tankov čat. Šlachta a slob. Kováč) z 1. tankovej čaty por. [[Ľudovít Ruman|Ľudovíta Rumana]] na prieskum, ktorý zistil, že Nemci cez noc prisunuli do dediny posily vrátane samohybných diel. Napriek týmto informáciám sa o 9.00 hod. začal dohovorený útok podporený stíhačmi škpt. Fajtla, ktorí zaútočili na palebné postavenia batérie „''Lindtner''“. Okupanti však [[Janova Lehota|Janovu Lehotu]] dokázali udržať a spôsobili povstalcom ťažké straty (iba na kosorínskom cintoríne miestni občania pochovali 42 vojakov a partizánov).

Ráno [[27. september|27. septembra]] [[1944]] napadli jednotky „''Schill''“ za leteckej podpory obrannú líniu [[Prestavlky]]{{--}}[[Lovčica-Trubín|Trubín]]{{--}}[[Lovčica-Trubín|Lovčica]]{{--}}výšiny južne od [[Kosorín|Kosorína]]. Nemecké útoky pokračovali až do večera, keď sa samohybným delám podarilo preniknúť do [[Lovčica-Trubín|Lovčice]]. Labilná povstalecká obrana zakolísala. Časť ustupujúcich vojakov zostala odrezaná v Prestavlkoch a väčšina z nich neskôr padla do zajatia. Mnoho mŕtvych a ranených mala aj Veličkova brigáda, ktorá bola v nasledujúcich dňoch po častiach stiahnutá na reorganizáciu do [[Detva|Detvy]].&lt;ref name = &quot;Klubert&quot;/&gt;{{rp|94}} V Detve sa [[1. október|1. októbra]] uskutočnila jediná partizánska prehliadka počas trvania SNP. Na prehliadke sa zúčastnili sovietski, francúzski, českí a slovenskí partizáni brigády, ako aj povstaleckí vojenskí a politickí predstavitelia ako náčelník [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]] Karol Šmidke a jeho zástupca [[Alexej Nikitič Asmolov]] a veliteľ povstaleckej [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. čs. armády na Slovensku]] generál [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]].&lt;ref name=&quot;mosr&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minister Gajdoš si v Detve pripomenul 75. výročie partizánskej prehliadky | url = https://www.mosr.sk/45615-sk/minister-gajdos-si-v-detve-pripomenul-75-vyrocie-partizanskej-prehliadky/ | dátum prístupu = 2026-03-22 | vydavateľ = Ministerstvo obrany Slovenskej republiky}}&lt;/ref&gt;  

Mínerský oddiel brigády vykonával diverzie v priebehu septembra [[1944]] na viacerých komunikáciách a začiatkom októbra bol nasadený do [[Bitka pri Čremošnom|bojov pri Čremošnom]].&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;{{rp|437}}

===Generálna ofenzíva proti SNP===
{{Hlavný článok|Generálna ofenzíva proti SNP}}
Po reorganizácii v [[Detva|Detve]] sa oddiely brigády na základe rozkazov [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]] č. 13 z [[10. október|10. októbra]] a č. 14 z [[12. október|12. októbra]] [[1944]] rozmiestnili na vtedajšom slovensko{{--}}maďarskom pohraničí od [[Lovinobaňa|Lovinobane]] po [[Hontianske Nemce]]. [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkova]] brigáda bola hodnotená [[Alexej Nikitič Asmolov|Asmolovom]], zástupcom veliteľa [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]] spolu s [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|Jegorovovu]] a [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|Sečanského brigádou]] ako trojica najlepších [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánskych brigád]].&lt;ref name = &quot;Uhlir&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 563 1944, 14. decembra. Londýn - Zo správy poslanca Fr. Uhlířa o skúsenostiach a dojmoch z cesty čs. vládnej generácie do SSSR a na Slovensko, prednesenej v Štátnej rade
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}&lt;/ref&gt;{{rp|890}}

Sústredený nápor nemeckých síl začal [[18. október|18. októbra]] [[1944]]. [[Skupina Schill]] zaútočila na postavenie francúzskeho oddielu pri [[Žibritov|Žibritove]] a napriek húževnatej obrane prerazila a dobyla v ten deň [[Krupina|Krupinu]]. Časť partizánov ustúpila na severovýchod k Senohradu, kde bol sústredený 5. oddiel brigády pod vedením G. Lacka.&lt;ref name = &quot;Gebhart&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Gebhart
| meno = Jan
| priezvisko2 = Šimovček
| meno2 = Ján
| odkaz na autora = 
| titul = Partizáni v Československu 1941{{--}} 1945
| zväzok = 
| vydavateľ = Naše vojsko, Nakladateľstvo Pravda
| miesto = Praha, Bratislava
| rok = 1984
| isbn = 
| počet strán = 560
}}&lt;/ref&gt;{{rp|309}}

V prípade koncentrovaného nepriateľského útoku mali oddiely zostať v nepriateľskom tyle. Po začatí [[Generálna ofenzíva proti SNP|generálnej nemeckej ofenzívy proti SNP]] sa však situácia vyvinula inak, takže po bojoch pri Senohrade [[19. október|19.]]{{--}}[[20. október|20. októbra]] [[1944]] zostala v tyle pri Drieňove iba jedna čata francúzskeho oddielu. Ostatné oddiely pod nepriateľským tlakom a v sústavnom boji ustupovali ku [[Zvolen|Zvolenu]] a zdržiavali postup nemeckých okupačných vojsk. Podľa rozkazu [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]] č. 21 z [[25. október|25. októbra]] [[1944]] sa mala 1. čs. partizánska brigáda M. R. Štefánika presunúť do [[Chočské vrchy|Chočských vrchov]] a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]. Z rozhodnutia štábu brigády sa mal mínerský oddiel presunúť do priestoru [[Krupina]]{{--}}[[Modrý Kameň]], pri presune však stratil spojenie s brigádou a pretvoril sa na samostatný pioniersky prápor generála Svobodu. Od jadra brigády boli odrezané aj kremnický a strážny oddiel, ktoré sa po presune do oblasti [[Banská Bystrica]]{{--}}[[Staré Hory]] rozpadli a časť ich príslušníkov sa pripojila k iným partizánskym jednotkám.&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;{{rp|437-438}} 

Z francúzskeho oddielu sa na severné svahy [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] dostala iba 40{{--}}členná skupina na čele s veliteľom oddielu, ale ani tej sa nepodaril prechod cez [[Váh]], usídlila sa v [[Iľanovská dolina|Iľanovskej doline]], po decembrových bojoch s protipartizánskymi jednotkami bola rozprášená. So štábom brigády ustupoval do určeného priestoru iba oddiel Suvorov, jeho rota K. Danilova zostala v [[Jasenská dolina (Nízke Tatry)|Jasenianskej doline]] a utvorila základ Druhého partizánskeho pluku, časť pod velením Dodeladzeho sa usídlila pod [[Krakova hoľa|Krakovou hoľou]], kde sa neskôr pripojila k partizánskej brigáde [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)|Stalin (Kučera-Lošakov)]]. 

===Presun brigády na Oravu===
Presun do [[Chočské vrchy|Chočských vrchov]] a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]] zahájila brigáda vo [[Zvolen|Zvolene]]. Na [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurke]] a [[Železnô|Železnom]] sa k brigáde pripojili príslušníci [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. čs. armády na Slovensku]] a časť príslušníkov [[Pavel (partizánska brigáda)|partizánskej brigády Pavel]]&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;{{rp|438}}{{#tag:ref|Juraj Slaný rozporuje účasť členov brigády [[Pavel (partizánska brigáda)|Pavel]], v ktorej bol Chrastina veľmi nepopulárny a [[21. september|21. septembra]] musel z nej odísť.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|292}}|group=pozn.}}, z ktorých sa postupne utvoril slovenský oddiel a oddiel B. Hanesa-Chrastinu.&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;{{rp|438}} Štáb brigády prešiel spolu s týmito oddielmi v noci na [[2. november]] [[1944]] v smere od [[Liptovské Kľačany|Liptovských Kľačian]] cez Váh ku Kvačanom a odtiaľ na [[Huty]] do [[Chočské vrchy|Chočských vrchov]], kam dorazili [[5. november|5. novembra]] a [[7. november|7. novembra]] tam usporiadali oslavu [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcie]]. Odtiaľ sa brigáda presunula [[9. november|9. novembra]] do [[Látaná dolina|Látanej doliny]]. Dňa [[14. november|14.]], [[23. november|23.]] a [[27. november|27. novembra]] boli brigáde letecky zhodené zásoby v priestore [[Osobitá (vrch)|Osobitej]]. Brigáda koordinovala svoju činnosť s oddielmi [[Jaromov (partizánsky oddiel)|Jaromov]] a [[Tichonov (partizánsky oddiel)|Tichonov]] rozmiestnenými [[Roháče|Roháčoch]].&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Oravskí partizáni. História partizánskeho hnutia na Orave v rokoch 1942-1945|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=Juraj Slaný|miesto=Bratislava|rok=2025|isbn=978-80-570-6868-6}}&lt;/ref&gt;{{rp|288}} [[4. december|4. decembra]] Nemci zabili v [[Habovka|Habovke]] trojčlennú partizánsku hliadku z Veličkovej brigády. Následne asi 100 partizánov zaútočilo na 14 Nemcov skrývajúcich sa na Lesnej správe, ale neuspeli a po strate 9 mŕtvych a 14 ranených sa stiahli. Počas návratu komisár brigády Ľach zastrelil  habovského občana Jána Tekeľa, ktorého podozrieval, že partizánov pred Nemcami nevaroval.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|289}}

[[6. december|6. decembra]] po informácii o blížiacej sa nemeckej akcii nechal [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] premiestniť ranených partizánov z [[Zverovka|chaty Zverovka]] do zrubu v lese. Nemecká protipartizánska akcia sa uskutočnila [[7. december|7.]]{{--}}[[9. december|9. decembra]] za účasti [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] z [[Vitanová|Vitanovej]] a [[Trstená|Trstenej]]. Nemeckí vojaci prišli z nečakaného smeru od [[Oravice|Oravíc]] cez vrch [[Osobitá (vrch)|Osobitá]]. Mínometnou paľbou zapálili Maťašákovu chatu, kde zhoreli ranení partizáni aj niekoľko civilov. Štáb brigády ustúpil do lesov a prešiel k [[Ťatliakova chata|Ťatliakovej chate]], sídlu oddielu [[Jaromov (partizánsky oddiel)|Jaromov]]. Padlo údajne až 44 partizánov a 15 bolo zajatých. [[9. december|9. decembra]] sa rozptýlená brigáda presúvala za ťažkých poveternostných podmienok cez zasnežený Salatín do Račkovej doliny a na [[Podbanské]]. Na liptovskú stranu sa presunul aj oddiel B. Chrastinu.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|291-294}} 

===Boje o Liptovský Hrádok===
{{Hlavný článok|Boje o Liptovský Hrádok}}
[[12. január|12. januára]] [[1945]] bola zahájená [[Západokarpatská operácia]] [[Červená armáda|Červenej armády]] a front nehybne stojaci na rieke [[Ondava]] od novembra [[1944]] sa pohol. [[29. január|29. januára]] [[1945]] prekročili jednotky sovietskeho [[17. gardový strelecký zbor|17. gardového streleckého zboru]] hranice [[Liptov (región)|Liptova]] a pred [[Štrba|Štrbou]] boli vystriedaní 1. československou brigádou, ktorá pokračovala v prenasledovaní Nemcov. 

V súlade s týmto postupom [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavný štáb partizánskych oddielov]] vydal rozkaz 1. čs. partizánskej brigáde M. R. Štefánika a ďalším partizánskym oddielom, aby nedovolili Nemcom zaujať predsunuté obranné postavenia pred [[Liptovský Mikuláš|Liptovským Mikulášom]] vybudované v priestore [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]].&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;

Partizánske akcie sa začali na prístupoch k [[Liptovský Hrádok|Liptovskému Hrádku]]. Partizánsky oddiel B. Hanesa-Chrastinu [[27. január|27. januára]] [[1945]] obsadil [[Štrbské Pleso]] a [[28. január|28. januára]] sa spojil s predsunutými jednotkami [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]].&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Chrastina&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = oddiel B. Hanesa-Chrastinu
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 351-352
}}&lt;/ref&gt;

Slovenský oddiel 1. čs. partizánskej brigáde M. R. Štefánika a oddiel Suvorov partizánskeho zväzku Stalin posilnený o Abuladzeho jednotku partizánskeho oddielu [[Jaromov (partizánsky oddiel)|Jaromov]] obsadili [[Pribylina|Pribylinu]] a [[Liptovská Kokava|Liptovskú Kokavu]] a zaujali obranné postavenie, kde odrazili 3 útoky 200-člennej nemeckej jednotky. [[29. január|29. januára]] [[1945]] obsadili [[Vavrišovo]] a [[Liptovský Peter]]. Prieskumníci oddielu Suvorov ukoristili mapu s údajmi o rozložení nemeckých síl v tomto priestore a zlikvidovali nemeckú skupinu pripravenú vyhodiť most cez riečku [[Belá (rieka)|Belá]] na ceste do [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]]. Na základe získaných údajov bol vypracovaný plán útoku na samotný [[Liptovský Hrádok]].&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;

Partizánska brigáda [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)|Stalin (skupina Kučera{{--}}Lošakov)]] [[29. január|29. januára]] na rozkaz [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskeho hnutia]] zaútočila na [[Liptovská Porúbka|Liptovskú Porúbku]], obec však pod tlakom nemeckých protiútokov neudržala, bola vytlačená na jej južný okraj a [[30. január|30. januára]] zvádzala boje. [[31. január|31. januára]] v súčinnosti s ďalšími jednotkami obec definitívne dobyla.&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Stalin&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Stalin
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 513-514
}}&lt;/ref&gt;  

Partizáni prenikli do [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]] už [[29. január|29. januára]], no vzhľadom na nedostatok munície a narastajúci tlak ustupujúcich nemeckých jednotiek dostal oddiel Suvorov rozkaz stiahnuť sa na okraj mesta a udržať most cez [[Belá (rieka)|Belú]]. [[30. január|30. januára]] oddiel opäť prenikol do mesta, zmocnil sa nemeckého muničného skladu a na večer sa opäť stiahol na okraj. [[31. január|31. januára]] ostreľoval oddiel hlavnú cestu z mesta, ktorú od [[Liptovský Mikuláš]] prerazila 500-členná nemecká jednotka podporovaná tankami a samohybnými delami. Most cez [[Belá (rieka)|Belú]] partizáni udržali.&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt; [[29. január|29. januára]] poobede Nemci odrazili postupujúci 3. prápor [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]] východne od obce [[Važec]]. [[Važec]] opustili v nočných hodinách a ustúpili na ďalšiu obrannú líniu. [[30. január|30. januára]] večer obsadil 1. prápor a prápor samopalníkov [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]] kopce severovýchodne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]], 2. prápor a sovietska 138. strelecká divízia obsadili [[Červený Kút|Červený kút]], 3. prápor obsadil [[Kráľova Lehota|Kráľovu Lehotu]]. Zvyšok 3. brigády [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]] sa presúval smerom na [[Dovalovo]]. 

Nasledoval útok na samotné mesto. [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)|Skupina Kučera{{--}}Lošakov]] prekročila Váh a útočila z juhu, [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkova]] brigáda oslobodzovali obce severne od mesta. Hlavný nápor však viedli [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádny zbor]] zo severovýchodu od [[Dovalovo|Dovalova]] a [[Červená armáda]] z východu od [[Kráľova Lehota|Kráľovej Lehoty]]. [[1. február|1. februára]] [[1945]] spojené sily partizánskych oddielov, [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]] a [[Červená armáda|Červenej armády]] [[Liptovský Hrádok]] dobyli. 

Po dobytí [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]] bola 1. čs. partizánska brigáda M. R. Štefánika rozpustená. 106 jej členov vstúpilo do [[Červená armáda|Červenej armády]] a 149 do [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]]&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;

==Správa o činnosti brigády==
Záverečná správa („otčot“) o činnosti brigády vypracovaná [[Piotr Alexejevič Veličko|P. A. Veličkom]] a predložená [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia]] prináša sovietsky pohľad na udalosti [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]].&lt;ref name = &quot;Precan579&quot;/&gt;{{rp|999-1018}}

Ohľadom postrieľania nemeckej misie Veličko uvádza:&lt;ref name = &quot;Precan579&quot;/&gt;{{rp|1005}}
{{Citát|Koncom augusta r. 1944 bola v Turčianskom Svätom Martine likvidovaná nemecká diplomatická misia za pomoci ukrajinských partizánov pod velením veliteľa posádky podplukovníka Perku a poručíka Kuchtu. Nemecká delegácia v počte 32 ľudí cestovala z Bukurešti do Berlína. Neskrotná vôľa slovenského veliteľstva povedala svoje prvé slovo v priestore kasární. Všetkých hitlerovcov zničila, ich mŕtvoly dostali do dediny Sklabiňa.|}}

Partizánske zločiny sú v správe explicitne podávané ako súčasť partizánskej taktiky:&lt;ref name = &quot;Precan579&quot;/&gt;{{rp|1011}}
{{Citát|Partizánska taktika sledujúca cieľ pochytať Nemcov po útvaroch a po jednotlivcoch tiež rozhodla o niektorých úspechoch. Tak partizáni suvorovského oddielu Štefánikovej brigády pochytali a zničili od [[25. august|25. augusta]] do [[5. september|5. septembra]] 1944 276 Nemcov v priestoroch Turč. Sv. Martina, Vrútok, Strečna, Sučian, Priekopy a i. Partizánska taktika pochytať Nemcov po jednom a po skupinách zohrala v národno-vlasteneckom hnutí na Slovensku veľkú úlohu.|}}

Okupácie Slovenska sa malo v septembri [[1944]] zúčastniť 8 divízií, medzi nimi „Adolf Hitler“, „Hitlerjugend“, „Donnerschlag“, „Tatry“. Ako príčinu porážky SNP uvádza [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] účasť týchto 7{{--}}8 divízií a veľkú prevahu hitlerovcov v živej sile a technike.{{#tag:ref|[[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] explicitne uvádza neúčinnosť protitankových pušiek proti tankom „[[Panzerkampfwagen VI Tiger|Tiger]]“. Ťažké tanky [[Panzerkampfwagen VI Tiger|Tiger]] na Slovensku nasadené neboli.&lt;ref name = &quot;Precan579&quot;/&gt;{{rp|1017}}|group=pozn.}} Druhou príčinou porážky podľa Velička bola absencia politickej výchovy v armáde, ktorá nebola očistená od zradcov a protifašistických živlov. Treťou príčinou bolo nesprávne narábanie armády so zálohami resp. ich nevytváranie.&lt;ref name = &quot;Precan579&quot;/&gt;{{rp|1010}}

==V umení==
Slovenský výpravný historicko{{--}}vojnový seriál [[Povstalecká história]]&lt;ref name=&quot;csfdPH&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Povstalecká história | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/film/85521-povstalecka-historia/prehlad/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2024-08-31}}&lt;/ref&gt; z roku [[1984]], kde na scenári s [[Jozef Bob|Jozefom Bobom]] spolupracoval aj prominentný historik [[Viliam Plevza]], zobrazuje udalosti v [[Turiec (región)|Turci]].{{#tag:ref|Napriek tvorcami deklarovanej snahe zachytiť v [[Povstalecká história|Povstaleckej histórii]] verne historické udalosti (v postave vystupujú desiatky historických osôb pod svojimi menami) sa seriál neubránil ideologickému tlaku komunistického režimu. [[Viliam Žingor]], odsúdený komunistickým režimom na smrť a popravený obesením [[18. december]] [[1950]] v ''„Procese proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom“'', čiastočne rehabilitovaný v roku [[1968]], v seriáli ako jedna z mála historických postáv nevystupuje pod vlastným menom, ale ako „Bradáč“.&lt;ref name=&quot;csfdPH&quot;/&gt;|group=pozn.}} Veličkova organizátorská skupina ako aj samotný Veličko sa objavujú v 5. a 6. časti seriálu, počnúc vysadením [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkovej]] skupiny na Slovensku, stretnutím [[Gustáv Husák|Husáka]] s [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkom]] a udalosťami v Sklabini, kde je vyhlásená obnovená Česko-slovenská republika. Seriál pripisuje zločiny na civilistoch „[[Ruská oslobodenecká armáda|vlasovcom]]“, proti ktorým dokonca seriálový [[nadporučík|npor.]] [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] posiela partizánov, aby chránili pred ich útokom tábor nemeckých detí. [[Piotr Alexejevič Veličko|Pjotra Alexejeviča Velička]] hrá herec [[Alexander Kučerenko]].

Štvordielny výpravný vojnový veľkofilm ''[[Vojaci slobody]]'' z roku [[1977]], natočený spoločne niekoľkými štátmi socialistickej východnej Európy, ktorý režíroval [[Jurij Ozerov]], sa v 3. a 4. epoche venujú (aj) príprave a priebehu [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]].&lt;ref name=&quot;csfd&quot;/&gt; 

[[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkova]] partizánska organizátorská skupina zoskakuje na Slovensko a je vítaná obyvateľstvom. Ružomberok [[27. september|27. septembra]] [[1944]], [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkovi]] partizáni obsadzujú mesto a majú míting s obyvateľmi. Počas mítingu sa 3. rota martinskej posádky prišla pod velením [[Cyril Kuchta|Cyrila Kuchtu]] prihlásiť do povstania. Od Velička dostáva úlohu zajať nemeckú misiu, ktorá má prechádzať vlakom cez [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]. {{#tag:ref|[[Slovenské národné povstanie v Ružomberku|Ružomberok]] neobsadili Veličkovi partizáni, ale partizáni [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|Jegorovovej]] a [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|Sečanského brigády]].&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|159-165}}|group=pozn.}}

Cyril Kuchta vstúpi do vlaku a vyzve nemeckého generála a skupinu Nemcov na prenocovanie v kasárňach z dôvodu poškodenia trate partizánmi. Pri kasárňach pred slovenskými vojakmi oznámi Nemcov, že sú zatknutí. Jeden z Nemcov vytiahne zbraň a postrelí slovenského vojaka. Slovenskí vojaci začnú strieľať.

Letecké zábery za zvukov [[Internacionála (pieseň)|Internacionály]] na partizánske brigády, ktoré nastúpili do povstania: česká brigáda Jána Žižku (snímaná v [[Malá Fatra|Malej Fatre]]), maďarská partizánska brigáda Petöfi snímaná pri [[Strečno (hrad)|Strečne]], oddiel nemeckých antifašistov Thälmann, francúzsky prápor [[Georges Barazer de Lannurien|Georga Lannuriena]], partizánska brigáda [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličku]]. Slovenské partizánske oddiely ani povstalecká armáda sa nespomínajú.

Francúzski partizáni vzdorujú nemeckej presile pri [[Bitka v Strečnianskej tiesňave|Strečne]], po ich boku [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkovi]] partizáni. Sovietsky partizán za cenu straty života odpáli zátaras a zabráni prieniku nemeckých tankov.&lt;ref name=&quot;csfd&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vojáci svobody | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.cz/film/29341-vojaci-svobody/prehled/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2025-08-26}}&lt;/ref&gt;

== Poznámka ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|Štefánik]]
[[Kategória:Partizánske organizácie]]</text>
      <sha1>5w3grersq3u35ht1szs5c5x608qev1x</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189844</id>
      <parentid>8189840</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:37:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>KormiSK</username>
        <id>91359</id>
      </contributor>
      <comment>oprava ISBN + spojenie sablon: nie je standard davat {{tl|Hlavný článok}} do textu, len na zaciatok sekcii</comment>
      <origin>8189844</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="68434" sha1="5zpmpcn0k8c6s3vobw44l662u7ddoxs" xml:space="preserve">{{Infobox Vojenská jednotka
|meno                   = 1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika
|obrázok                =
|šírka obrázka          = 
|popis obrázka          =
|krajina                = {{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)}} [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenská republika]]
|existencia             = 
|vznik                  = [[25. júl|25.]]{{--}}[[26. júl]] [[1944]]
|zánik                  = [[1. február]] [[1945]]
|typ                    = [[partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]]
|funkcia                = 
|velikosť               = 
|posádka                = 
|prezývka               = 
|motto                  = 
|nadradené jednotky     = [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia]]
|velitelia              = [[Nadporučík|npor.]] [[Piotr Alexejevič Veličko]]
|vojny                  = [[Slovenské národné povstanie]],&lt;br/&gt;[[druhá svetová vojna]]
|bitky                  = [[Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944|Turiec]],&lt;br/&gt;[[Bitka v Strečnianskej tiesňave|Strečno]],&lt;br/&gt;[[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|Priekopa]],&lt;br/&gt;[[Boje na Pohroní a pri Kremnici|Svätý Kríž]],&lt;br/&gt;[[Generálna ofenzíva proti SNP]],&lt;br/&gt;[[Boje o Liptovský Hrádok|Liptovský Hrádok]]
|znak                   = 
}}

'''1. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika''' bola [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánska brigáda]] pod velením [[Nadporučík|npor.]] [[Piotr Alexejevič Veličko|Piotra Alexejeviča Velička]], ktorá vznikla na báze prvej organizátorskej partizánskej skupiny vyslanej [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinským štábom partizánskeho hnutia]] na územie Slovenska. Partizáni sa v priebehu niekoľkých augustových týždňov stali významným vojenským a mocenským faktorom v [[Turiec (región)|Turci]]. Skupina sa [[23. august|23. augusta]] sa so súhlasom [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|UŠPH]] konštituovala na [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánsku brigádu]]. Partizánske aktivity narušovali ako autoritu slovenskej vlády, tak plány [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenskej národnej rady]] aj [[Vojenské ústredie|Vojenského ústredia]], ktorým sa odmietli podriadiť. Vyhlásenie Česko{{--}}slovenskej republiky [[21. august|21. augusta]] [[1944]] v [[Sklabiňa (obec)|Sklabini]], protinemecká mobilizácia martinskej posádky, zatarasenie železničných tunelov, terorizovanie a [[Partizánske zločiny v Sklabini|vraždy príslušníkov nemeckej menšiny]], [[Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine|postrieľanie nemeckej „misie podplukovníka Otta“]] v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] prispeli k urýchleniu nemeckých plánov na obsadenie Slovenska a vynútili si vypuknutie [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]] v nevýhodnom „obrannom“ variante.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko = Jablonický
|meno = Jozef
|titul = Povstanie bez legiend
|vydanie = 1.
|rok = 1990
|miesto = Bratislava
|vydavateľ = Obzor
|isbn=80-215-0077-8
}}&lt;/ref&gt;{{rp|64-135}}{{#tag:ref|Hlavným dôvodom nemeckého zásahu boli [[Slovenské národné povstanie v Ružomberku|partizánske aktivity v Ružomberku]]. [[Gottlob Berger]], hlavný nemecký veliteľ na Slovensku v čase zahájenia [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]], do zápisnice pre [[Retribučné procesy na Slovensku|Národný súd v Bratislave]] uviedol: ''„Rozhodujúci bol Ružomberok. Celé Slovensko nebolo dôležité, len Ružomberok. Prečo? Pretože do Ružomberku bola premiestnená celá výroba lafiet z ríše a v Ružomberku bolo uskladnených 962 hotových lafiet. ... Práve preto bola nasadená [[Tanková divízia Tatra|divízia Tatra]] hore na severe a detachment [[18. dobrovoľnícka divízia tankových granátnikov SS „Horst Wessel“#Bojová skupina Schäfer|Schäfer]], aby sa čo možno najrýchlejšie zmocnili Ružomberka a železničnej trate na Kostoľany a aby zároveň odviezli zo Slovenska 60&amp;nbsp;000 detí (pozn. tie boli na Slovensku ubytované v rámci nemeckého programu vysielania detí na vidiek, {{vjz|deu|Kinderlandverschickung{{--}}KLV}}).''&lt;ref name = &quot;Precan592&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 592 1947, január 23. Norimberk - Časť zápisnice, ktorú spísal G. Berger na americkom vojenskom súde zástupca obžaloby pri Národnom súde v Bratislave.
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}&lt;/ref&gt;{{rp|1035}}|group=pozn.}} Počas prvých [[Bitka v Strečnianskej tiesňave|bojov v Strečnianskej tiesňave]] Veličkovi partizáni [[31. august|31. augusta]] [[1944]] nedorazili na pozície na pravom brehu [[Váh|Váhu]] a umožnili tak Nemcom obchvátiť povstaleckú obranu na Strečne.&lt;ref name=&quot;Lacko&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Slovenské národné povstanie 1944|priezvisko=Lacko|meno=Martin|vydavateľ=Slovart spol. s r.o.|miesto=Bratislava|rok=2008|isbn=978-80-8085-575-8}}&lt;/ref&gt;{{rp|119}} Po ústupe od Strečna bojovala brigáda o [[Boje o vstup do Turčianskej kotliny|prístupy do Turca pri Vrútkach a Priekope]], pri [[Boje na Pohroní a pri Kremnici|Jánovej Lehote a Svätom Kríži]], počas [[Generálna ofenzíva proti SNP|nemeckej generálnej ofenzívy]] proti povstaniu pri Krupine a Lovinobani. Po prechode povstania na partizánsky spôsob boja sa časť oddielov odčlenila a jadro brigády sa presunulo v novembri [[1944]] na Oravu a do Vysokých Tatier. Koncom januára sa brigáda podieľala na [[Boje o Liptovský Hrádok|oslobodení Liptovského Hrádku]], kedy partizánske oddiely koordinované [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavným štábom partizánskeho hnutia]] útokmi nedovolili Nemcom zaujať obranné postavenia vybudované v oblasti [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]], dobyli a udržali most cez [[Belá (rieka)|Belú]] a [[1. február|1. februára]] [[1945]] partizánske oddiely, [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádny zbor]] a jednotky [[Červená armáda|Červenej armády]] [[Liptovský Hrádok]] dobyli. Po [[boje o Liptovský Hrádok|bojoch o Liptovský Hrádok]] bola brigáda rozpustená a jej príslušníci vstúpili do jednotiek [[Červená armáda|Červenej armády]] a [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru]].&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Prvá československá brigáda M. R. Štefánika
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 436-439
}}&lt;/ref&gt;

==História brigády==
===Výsadok===
Prvá 11{{--}}členná partizánska organizátorská skupina určená pre výsadok na Slovensku bola sformovaná v Sovietskom zväze rozkazom [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia (UŠPH)]]. Paradesantné skupiny predstavovali štáby budúcich partizánskych jednotiek. Boli zložené zo sovietskych ako aj československých občanov, najmä bývalých príslušníkov slovenskej armády, ktorí boli zajatí alebo prešli na sovietsku stranu. Za [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]] v UŠPH pôsobili [[Rudolf Slánský]] a [[August Schramm]], sudetský Nemec, zúčastňovali sa výberu a zaraďovali čs. občanov do paradesantných skupín. V [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|UŠPH]] pred vyslaním paradesantných skupín nevedel o prípravách povstania na Slovensku a nemali informácie o situácii v domácej rezistencii.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|66}} 
Veliteľom tejto prvej bol vymenovaný gardový nadporučík [[Piotr Alexejevič Veličko]]. Skupinu tvorili 5 Rusi, 3 Ukrajinci, 2 Slováci a 1 Žid:&lt;ref name = &quot;Precan579&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 579 1945, február Kijev - Zo zprávy o vzniku a bojovej činnosti I. Štefánikovej partizánskej brigády (P. A. Veličko), predloženej Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia.
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}&lt;/ref&gt;{{rp|999}}
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+ Partizánska organizátorská skupina [[Nadporučík|npor.]] [[Piotr Alexejevič Veličko|Piotra Alexejeviča Velička]] vysadená na Slovensku [[25. júl|25.]]{{--}}[[26. júl|26. júla]] [[1944]]
|-
! Priezvisko a meno
! Funkcia
|-
| [[nadporučík|npor.]] [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko Piotr Alexejevič]]
| veliteľ
|-
| Ľach Andrej Kirilovič
| komisár skupiny
|-
| Černogorov Jurij Jevgenevič
| náčelník štábu
|-
| Ziľbert Valentin Davidovič
| prekladateľ
|-
| Stoľarová Anna Vasilievna
| zdravotníčka
|-
| Popov Konstantin Karpovič
| prieskumník
|-
| Fetisov Valentin Vasilievič
| prieskumník
|-
| Rogačevskij Alexander Borisovič
| radista
|-
| Agafonov Nikolaj Andrejevič
| radista
|-
| Demko Štefan 
| prieskumník
|-
| Brezík Ján
| prieskumník
|}

Skupina bola vysadená v noci z [[25. júl|25.]] na [[26. júl|26. júla]] [[1944]] nad [[Liptovská Osada|Liptovskou Osadou]]. Parašutisti zoskočili do neznámeho priestoru, kde ich nikto nečakal. Prelet lietadla a 3 padáky boli spozorované na hlásené miestnej žandárskej stanici podľa úradného hlásenia už v nočných hodinách hliadkami miestnej požiarnej a protileteckej ochrany v [[Liptovská Osada|Liptovskej Osade]]. Následná obhliadka priestoru zoskoku našla dôkazový materiál, padáky, balíky so zbraňami a iným materiálom. Parašutisti objavení neboli. [[26. júl|26. júla]] a potom opakovane [[4. august|4. augusta]] okresný náčelník v Ružomberku Vladimír Maťovič písomne žiadal veliteľstvo miestnej posádky o vojenskú asistenciu v sile 40 mužov na „preskúmanie“ lesov na okolí [[Liptovská Osada|Liptovskej Osady]] a [[Liptovská Lúžna|Liptovskej Lúžnej]]. Miestna vojenská posádka sa však do akcie proti partizánom neponáhľala, jej novovymenovaný posádkový veliteľ [[major]] [[Miloš Vesel]] patril medzi opory [[Ján Golian (generál)|Golianovho]] [[Vojenské ústredie|vojenského ústredia]].&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|67}}

=== Presun skupiny do Turca ===
Parašutistom sa podarilo nadviazať prvé spojenia s činiteľmi miestneho odboja. Už koncom júla 1944 sa stretli s [[Jaroslav Šolc|Jaroslavom Šolcom]] a ďalšími odbojármi z [[Ružomberok|Ružomberka]] a [[Partizánska Ľupča|Nemeckej Ľupče]] a prichádzali prví dobrovoľníci do hôr. V auguste boli vysadené zo strany [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|UŠPH]] ďalšie štyri skupiny, [[6. august|6. augusta]] zoskočil desant [[Ladislav Kalina|Ladislava Kalinu]], [[7. august|7. augusta]] výsadok [[Ernest Bielik|Ernesta Bielika]] a [[8. august|8. augusta]] skupiny [[Michal Sečanský|Michala Sečanského]] a [[Alexej Semionovič Jegorov |Jegorova]].&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|68}} 

Slovenská vláda v reakcii na výsadky prijala mimoriadne opatrenie{{--}} nasadenie slovenských vojakov proti partizánom. [[10. august|10. augusta]] bola vyhlásená trestná vojenská expedícia v oblasti [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] a [[Veľká Fatra|Veľkej Fatry]] proti partizánom. Viacerí dôstojníci ale zabezpečili odoslanie plánu odbojárom a akcia sa minula účinkom.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|76}}

V dňoch vojenskej operácie, sa veliteľ slovenskej partizánskej skupiny formujúcej sa v lete [[1944]] v Turci [[Viliam Žingor]] v [[Liptovská Lúžna|Liptovskej Lúžnej]] stretol s [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkom]] a jeho skupinou, kde sa dohodli, že sa [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkova]] skupina presunie k [[Viliam Žingor|Žingorovi]] do Turca, do [[Kantorská dolina|Kantorskej doliny]]. Veličko uvádza dátum presunu na [[13. august|13. augusta]], [[Jevgenij Pavlovič Voľanskij|Voľanskij]] [[12. august|12. augusta]].&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|78}} Hoci partizánska aktivita v [[Turiec (región)|Turci]] bola už pomerne rozvinutá pod vedením [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]], Veličkovi sa podarilo získať iniciatívu a nadväzovať kontakty. K Veličkovej skupine sa pripojili aj skupiny sovietskych utečencov z nemeckých zajateckých táborov (V. Vysockého, N. Surkova, Kolesnikova).&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;{{rp|437}} 

V auguste zároveň začali ilegálne prechody francúzskych vojnových zajatcov z Maďarska na územie Slovenska. Prechody boli dohodnuté so zástupcami odboja a cieľom Francúzov sa stal Žingorov tábor v [[Kantorská dolina|Kantorskej doline]]. Francúzi prichádzali maďarským vlakom do [[Galanta|Galanty]] a pešo prekračovali hranice. Na slovenskej strane hranice boli očakávaní sereďskými odbojármi vedenými Vlastimilom Rambouskom, ktorým pomáhali sereďskí žandári a niektorí financi. Po ubytovaní u sereďských antifašistov sa Francúzi presúvali do [[Kantorská dolina|Kantorskej doliny]].

[[Georges Barazer de Lannurien|De Lannurien]] bol od [[9. august|9. augusta]] v [[Kantorská dolina|Kantorskej doline]] menovaný veliteľom oddielu Francúzov, ktorý sa neskôr stal súčasťou 1. partizánskej brigády M. R. Štefánika. Jeho zástupcom a tlmočníkom bol ruský emigrant martinský profesor Vladimír Jeršov. 
{{Citát|
1500 francúzskych zajatých vojakov a dôstojníkov, ktorí sú v Maďarsku, prechádza v dôsledku našej práce prostredníctvom agentúry nachádzajúcej sa v Bratislave do partizánskych oddielov. Termín prechodu je určený na 25: augusta.

Organizoval sa francúzsky partizánsky oddiel v počte 52 ľudí z bývalých vojnových zajatcov v Nemecku. Veliteľom oddielu je nadporučík de Lannurien Georges, veliteľ eskadróny 5. jazdeckého pluku 2. jazdeckej brigády.

Francúzsky partizánsky oddiel, ktorého počet sa stále zväčšuje, prosí odovzdať generálovi de Gaullovi ubezpečenie oddielu, že bude na Slovensku bojovať do úplného víťazstva nad Nemcami.|Hlásenie Velička [[17. august|17. augusta]] na [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|ÚŠPH]] v Kyjeve&lt;ref name=&quot;Precan303/&gt;{{rp|303}}}}

Do vypuknutia [[Slovenské národné povstanie|SNP]] bolo do oddielu prijatých asi 150 francúzskych partizánov.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|84}}


[[13. august|13. augusta]] [[1944]] v byte Vojtecha Roba v [[Sklabiňa (obec)|Sklabini]] došlo k prvej návšteve [[podplukovník|pplk.]] [[Ján Golian (generál)|Goliana]] v sprievode majora [[Jozef Marko (generál)|Jozefa Marka]] a [[podplukovník|pplk.]] [[Branislav Manica|Branislava Manicu]] 
Už pri tomto prvom stretnutí sa [[Vojenské ústredie]] okrem sondovania stanovísk a prerokúvania možností spolupráce pokúšalo usmerniť [[Piotr Alexejevič Veličko|Velička]], aby prihliadal na prípravy povstania a aby predbežne nepodnikal väčšie partizánske akcie. Veličko tento prísľub dal, ale údajne len s platnosťou do [[20. august|20. augusta]] [[1944]]. Zástupcovia vojenského odboja partizánom prisľúbili zbrane.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|81}}

Správy odosielané do Kyjeva boli nad očakávanie priaznivé.
{{Citát|Útok 2. pešej divízie s cieľom obkľúčiť a rozdrviť partizánov v priestore Nízkych Tatier sa zmenil v manifestáciu družby slovenských vojakov a dôstojníkov s partizánmi.| Veličko, 13. augusta 1944&lt;ref name = &quot;Precan303&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 140 1944, august 19. [Kijev] - Zpráva Ukrajinského štábu partizánskeho hnutia predsedovi KSČ Klementovi Gottwaldovi v Moskve o situácii v slovenskej armáde a o rozmachu partizánskeho hnutia na Slovensku.
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}&lt;/ref&gt;{{rp|302}}}}
V depešiach boli zmienky, že slovenský národ je pripravený na povstanie a velitelia armády prosia, aby sa dal signál na vystúpenie. Dňa [[15. august|15. augusta]] sa v depeši uvádzali mená [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]] a [[Július Nosko]]. Z rozhovoru s nimi bolo zrejmé, že „armáda sa pripravuje na povstanie a vystúpi s pádom Krakova&quot;.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|81}}

[[11. august|11. augusta]] prišli do [[Sklabiňa (obec)|Sklabine]] a [[Kantorská dolina|Kantorskej doliny]] vojaci z [[Oremov Laz|Oremovho Lazu]] {{#tag:ref|Oremov Laz je známe vojenské výcvikové stredisko pri [[Krupina|Krupine]].|group=pozn.}}. Veliteľom výpravy bol [[nadporučík|npor.]] [[Ladislav Ehn]]. Namiesto bojového stretnutia sa však vplyvom antifašistického postoja jednotky vrátane veliteľa odohralo zbratanie vojakov a partizánov, ktorého svedkom bol [[13. august|13. augusta]] samotný [[Ján Golian (generál)|Golian]]. Člen Veličkovho desantu Jurij Černogorov navádzal dôstojníkov Ladislavom Ehnom a Štefanom Smataníkom, aby sa pridali k partizánom. Prechod sa neuskutočnil, no vojaci partizánov ubezpečovali, že ako celok vystúpia proti Nemecku. Tieto zámery boli v línii s plánom [[Vojenské ústredie|vojenského ústredia]]. Slovenská rota sa vrátila [[15. august|15. augusta]] späť na Oremov Laz.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|81}} [[17. august|17. augusta]] Veličko nadsadene hlásil na [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|UŠPH]] do Kyjeva: ''„Pešia rota veliteľa Vladislava Eli, ktorá je časťou 4. slovenského pluku, je pripravená prejsť k partizánom.&quot;''&lt;ref name=&quot;Precan303&quot;/&gt;{{rp|302}}

[[15. august|15. augusta]] dostali partizáni od majora Kordu z [[Oremov Laz|Oremovho Lazu]] 11 debničiek s granátmi. V ten deň došlo k prvej partizánskej akcii kriminálneho charakteru. Veličkovi partizáni prepadli Révaiovský kaštieľ v Štiavničke. Pri tomto incidente zastrelil majiteľ kaštieľa svojho kastelána. [[16. august|16. augusta]] došlo nákladné auto naložené ručnými granátmi, puškami, ľahkými guľometmi a muníciou.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|82}}

===Partizánsky rajón Turiec===
{{Hlavný článok|Partizánske aktivity v Turci v auguste 1944}}
V [[Kantorská dolina|Kantorskej doline]] boli sformované oddiely, z ktorých postupne vznikli dve partizánske brigády. V nadväznosti na úspech budovania partizánskych oddielov prišiel [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] s nápadom na vytvorenie partizánskeho rajónu [[Turiec (región)|Turiec]], ktorý si osvojili aj miestni partizáni. Plán bol [[18. august|18. augusta]] rádiotelegraficky predložený na schválenie [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|ÚŠPH]]. Súčasťou týchto akcií malo byť zatarasenie železničných tunelov pri [[Kraľovany|Kraľovanoch]], [[Strečno (obec)|Strečne]], [[Kremnica|Kremnici]] a [[Handlová|Handlovej]], obsadenie skladov žandárskych zbraní v [[Horná Štubňa|Hornej Štubni]] a [[Diviaky (Turčianske Teplice)|Diviakoch]], obsadzovanie železničných staníc a pôšt. [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] vyslal [[Ján Repta|Jána Reptu]] za [[major|majorom]] [[Jozef Marko (generál)|Jozefom Markom]] s odkazom, že sa necíti byť viazaný sľubom daným [[13. august|13. augusta]] [[Ján Golian (generál)|Golianovi]], a začal plán uskutočňovať ešte pred príchodom stanoviska [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|ÚŠPH]].&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|119}} 

Partizáni [[21. august|21. augusta]] zostúpili z [[Kantorská dolina|Kantorskej doliny]] do [[Sklabiňa (obec)|Sklabine]] a vyhlásili v nej pri vztýčení čs. zástavy obnovenie [[Česko-Slovensko|Československej republiky]]. Moci sa ujal revolučný národný výbor a partizáni verejne demonštrovali svoju existenciu.  [[Ján Golian (generál)|Golian]] vyslal majora [[Jozef Marko (generál)|Marka]] z [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]] do [[Bratislava|Bratislavy]], aby o veci informoval členov [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] a požiadal o zákrok u [[Piotr Alexejevič Veličko|Velička]]. [[21. august|21. augusta]] sa [[Gustáv Husák|Husák]] stretol s Veličkom, vystupujúc v pozícii predstaviteľa vedenia [[Komunistická strana Slovenska (1939)|KSS]]. Husák vyložil Veličkovi komunistické stanovisko k pripravovanému povstaniu a žiadal ho, aby rešpektoval povstalecké prípravy. Husák o tomto rokovaní okrem iného napísal: 

{{Citát|Jednal som s Veličkom a jeho politickým komisárom ako vedúci komunistickej strany. Keď nepomáhali reči o rozumnom omedzení akcií, po prvý raz za ilegality som Veličkovi vyložil všetky naše plány, že sme poslali do Moskvy delegáciu, že máme pripravenú väčšinu armády, že chceme dať celé slovenské územie k dispozícii pre Červenú armádu, že chceme boj celého Slovenska, ovšem vo vhodnú chvíľu, a že na každý pád chceme zadržať vývoj, t. j. nerobiť povstanie do návratu delegácie. Kým nespoznáme stanovisko Moskvy, nepustíme sa do veľkého boja.|}} 

[[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] argumenty neakceptoval. Povzbudený lokálnymi úspechmi bol presvedčený, že partizáni môžu „zamestnávať&quot; aj dve nemecké divízie. [[Gustáv Husák|Husákovi]] dal iba prísľub, že do piatku (25. augusta) sa partizáni zdržia väčších akcií, no ani ten nedodržal.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|121}} Husák dosiahol, že Veličko pribral [[Karol Bacílek|Karola Bacílka]]. Ten sa stal členom štábu Žingorovho oddielu, no neposilnil líniu, ktorú Husákom presadzovanú líniu medzi partizánmi.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|122}} Ani československé Ministerstvo národnej obrany v [[Dočasné štátne zriadenie|Londýne]] nesúhlasilo s [[Ján Golian (generál)|Golianovou]] požiadavkou, aby partizáni dočasne prerušili akcie. Pritom Golian bol zajedno so SNR. Gen. [[Sergej Ingr|Ingr]] v rádiovej depeši z [[23. august|23. augusta]] 1944 označil túto požiadavku za neuskutočniteľnú: 

{{Citát|Nelze přece zastavit bojovou činnost sloven. vlastenců, po které jsme tak dlouho volali a která je pro naši věc tak potřebná z důvodú politických, vojenských a mravních. ... Partyzánská  aktivita musí tedy být všemožně a soustavně zintenzívňována. ... Nejsme Vašeho názoru, že by partyzánska činnost mohla být na újmu Vámi předvídanej akce. Naopak, považujeme ji za důležitý aktivní element, který po náležitém systematickém a cílevědomém rozvinutí může spád událostí na Slovensku urychlit. Zvýšená partyzánská činnost je zcela ve shodě s naší koncepcí, tak, jak jsme ji formulovali ve svích připomínkách k Vašemu vojenskému plánu.|&lt;ref name = &quot;Precan145&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 145 1944, august 23. [Londýn] - Odpoveď čs. ministra NO gen. S. Ingra pplk. Golianovi na žiadosť o vydanie výzvy na zastavenie partizánskych akcií, zaslaná rádiotelegraficky na Slovensko.
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}&lt;/ref&gt;{{rp|309}}}}

[[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] sa do akcií na utvorenie partizánskeho rajóna usiloval začleniť aj martinskú vojenskú posádku. Okolo [[20. august|20. augusta]] pozvali do [[Sklabiňa (obec)|Sklabine]] [[major|majora]] Vojtecha Mládka, zastupujúceho posádkového veliteľa ([[plukovník]] [[Emil Perko]] bol na dovolenke) a vyzýval ho, nech celá martinská posádka vyhlási poplach, vyzbrojí sa, opustí kasárne, stiahne sa do [[Gaderská dolina|Gaderskej doliny]] a odtiaľ začne boj proti fašistom. [[Major]] Mládek návrh odmietol.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|124}} 

[[23. august|23. augusta]] sa Veličkov oddiel so súhlasom [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|UŠPH]] preformoval na 1. československú partizánsku brigádu M. R. Štefánika. Veliteľom bol npor. Veličko, komisárom A. Ľach, náčelníkom štábu postupne J. Černogorov, V. Chrapko, P. Gorlač, zástupcom veliteľa pre rozviedku P. Kononov, zdravotníčkou A. Stoľarová, radistami A. Rogačevskij a N. Agafonov. Počas existencie brigády v nej pôsobili oddiely:&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;{{rp|436}} 
# partizánsky oddiel Suvorov,
# slovenský oddiel, z ktorého bola [[25. august|25. augusta]] [[1944]] utvorená samostatná [[Druhá československá partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. československá partizánska brigáda M. R. Štefánika]] pod velením [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]],
# francúzsky oddiel,
# mínerský oddiel, 
# kremnický oddiel, 
# náhradný slovenský prápor, 
# strážny oddiel, 
# oddiel B. Hanesa{{--}}Chrastinu

K [[1. október|1. októbru]] [[1944]] Veličko uvádza početný stav brigády 3&amp;nbsp;170 mužov.&lt;ref name = &quot;Precan579&quot;/&gt;{{rp|1018}} 

V noci z [[23. august|23.]] na [[24. august]] zatarasili [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkovi]] partizáni železničné tunely pri [[Strečno (hrad)|Strečne]] a [[Kraľovany|Kraľovanoch]]. Početná vojenská ostraha tunelov sa sčasti pridali k partizánom, sčasti im odovzdali zbrane.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|125}} 

[[24. august|24. augusta]] [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|UŠPH]] z [[Kyjev|Kyjeva]]  rádiotelegraficky schválil [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkov]] plán na utvorenie partizánskeho rajóna v [[Turiec (región)|Turci]], no kategoricky mu však zakazoval vyvolávať povstanie. Napriek tomuto zákazu partizánske akcie v skutočnosti smerovali k povstaniu. Pod Veličkov vplyv sa dostal  [[Viliam Žingor]], ale aj vedenie OV KSS v Martine.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|125}} Partizáni predovšetkým chceli ochromiť komunikácie, najmä železnice, a vyčistiť Turiec od tých, ktorých považovali za exponovaných fašistov. 

[[24. august|24. augusta]] [[1944]] v neskorých večerných partizánska skupina Andreja Ľacha a s Konstantína Popova prepadla pílu Spojenej drevárskej a priemyselnej účastinnej spoločnosti v [[Turany|Turanoch]]. Partizáni pri akcii zastrelili veliteľa závodnej ochrany Karla Achtbergera, ktorý bol nemeckej národnosti a partizánov nenapadol ani neohrozoval, a zmocnili sa finančnej hotovosti. Po správe o partizánskom prepade v Turanoch generál [[Jozef Turanec|Turanec]] na základe ešte tú noc odvelil dve čaty slovenských vojakov z [[Trenčín|Trenčína]] do Turian. Vojaci síce prišli pílu  obsadili, ale partizáni boli mimo ich dosahu.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|126}} 

V ten istý deň mínerská skupina zatarasila železničný tunel [[Horná Štubňa]]{{--}}[[Handlová]] a [[25. august|25. augusta]] mínerský oddiel v skorých ranných hodinách zatarasil tunel na trati [[Horná Štubňa]]{{--}}[[Kremnica]]. [[Gustáv Husák|Husák]] na margo tejto akcie poznamenal:
{{Citát|(Veličko) vyhodil tunel medzi Handlovou a Štubňou — a potom naši vojaci počas povstania museli na rukách prenášať niekoľko kilometrov zbrane, benzín a materiály z prievidzského kraja.|{{#tag:ref|Ručný transport zásob vykonávali príslušníci nemeckej menšiny z [[Kunešov|Kunešova]] formou nariadených nútených prác.&lt;ref name=&quot;Sykora&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Pochod mužov z Kunešova do pazúrov smrti|periodikum=Svedectvo|priezvisko=Sýkora|meno=František|vydavateľ=Zväz protikomunistického odboja|dátum=2001|ročník=10|číslo=7-8}}&lt;/ref&gt;{{rp|11}}
|group=pozn.}}}}

Veličko pokračoval v akciách aj po stretnutí [[25. august|25. augusta]] s predstaviteľmi [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] v [[Rakša (okres Turčianske Teplice)|Rakši]].{{#tag:ref|Stretnutia [[25. august|25. augusta]] v [[Rakša (okres Turčianske Teplice)|Rakši]] sa zúčastnili [[Ján Ursíny]], dr. [[Matej Josko]], ev. farár Vojtech Hruška a Ing. [[Jozef Styk]], za partizánov [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]], [[Viliam Žingor|Žingor]] a profesor Jeršov.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|127}} |group=pozn.}}

V piatok [[25. august|25. augusta]] partizáni prišli priamo do [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] na nákladnom aute a na námestí rozdávali zbrane miestnym občanom, prevažne robotníkom. V posádkových kasárňach pluku útočnej vozby vznikla [[25. august|25. augusta]] medzi mužstvom napätá situácia. Časť protifašisticky orientovaných vojakov sa obávala, že dôstojníci vec odboja neberú vážne. Vojaci vzali tri tanky a odišli do [[Sklabiňa (obec)|Sklabine]]. Vrátili sa späť do kasární až na druhý deň, keď im situáciu objasnil nadporučík [[Cyril Kuchta]] podľa dohody partizánov s martinskou posádkou. V [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] zatiaľ naďalej pôsobili, alebo aspoň vegetovali orgány verejnej správy, ktoré podliehali slovenskej vláde v Bratislave. Okresný náčelník v Martine [[26. august|26. augusta]] hlásil: ''„Situáciu v Turč. Sv. Martine ovláda naše vojsko. Do našich vojakov partizáni nestrieľajú.&quot;''&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|128}} Situáciou v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] bol [[Ján Golian (generál)|Golian]] prekvapený a odsúdil ju.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|128}}

[[26. august|26. augusta]] partizáni z Veličkovho oddielu prepadli vo [[Vrútky|Vrútkach]] hotel Slávia, kde zastrelili štyroch ubytovaných nemeckých poľných žandárov a piateho ťažko zranili.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|128}} V ten deň [[Viliam Žingor]] vyčlenil [[Repta (partizánsky oddiel)|družstvo pod velením Jána Reptu]] a toto vyslal na nákladnom aute do [[Brezová pod Bradlom|Brezovej pod Bradlom]] rozšíriť partizánske aktivity do podjavorinského kraja.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|129}}

[[28. august|28. augusta]] partizáni obsadili železničnú stanicu vo Vrútkach a prepadli nemeckú kolónu  4 nákladných áut so 45 mužmi v Strečnianskej úžine. [[Druhá slovenská partizánska brigáda M. R. Štefánika|2. slovenská partizánska brigáda gen. M. R. Štefánika]] vytvorená zo slovenského oddielu Veličkovej brigády zahájila [[28. august|28]].{{--}}[[29. august]]a [[1944]] pod velením [[Viliam Žingor|Viliama Žingora]] presun zo [[Sklabiňa (obec)|Sklabine]] do [[Boje v Rajeckej doline|Rajeckej doliny]].

===Partizánske zločiny===
{{Hlavný článok|Partizánske zločiny v Sklabini|Postrieľanie skupiny podplukovníka Otta v Martine}}
{{Citát|Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať. Medzi partizánmi v Sklabini (ale aj inde) zavládli praktiky, podľa ktorých nebolo problémom zastreliť Nemca z Turca, Prievidze alebo Handlovej s paušálnym odôvodnením, že išlo o fašistu, špióna, agenta gestapa, atď.|Jozef Jablonický: Povstanie bez legiend. 11. Partizánska horúčka&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|173-174}}}}

Od [[21. august|21.]] do [[31. august|31. augusta]] [[1944]] bola v [[Sklabiňa (obec)|Sklabini]] okrem štábov a nemocnice i kontrarozviedka, ktorá predstavovala i náhly vojenský súd. Za ten čas v [[Sklabiňa (obec)|Sklabini]] bolo popravených alebo pochovaných asi 150 osôb (rátajúc v to aj mužov vojenskej misie, likvidovanej v martinských kasárňach). Sovietsky partizánsky štáb si vyhradil právo vyšetrovať a trestať chytených nemeckých príslušníkov. Slovenských údajných zradcov a previnilcov ponechával vo väčšine prípadov slovenskému štábu. Väčšina popravených bola nemeckej národnosti, medzi popravenými boli funkcionári [[Deutsche Partei]] aj osoby fašistického zmýšľania. Išlo o teror páchaný na neozbrojených zajatých, resp. zadržaných osobách.

Vo večerných hodinách v nedeľu [[27. august|27. augusta]] spolupracovníci partizánov spomedzi železničiarov na martinskej železničnej stanici zadržali medzinárodný rýchlik [[Bukurešť]]{{--}}[[Berlín]], v ktorom bola skupina nemeckých vojenských cestujúcich presúvajúcich sa z Rumunska do Nemecka. Zadržanie rýchlika bolo Nemcom podané z dôvodu poškodenia trate. Odbojoví činitelia rokovali, ako zaobchádzať s Nemcami. Veliteľ martinskej posádky [[Emil Perko]] v intenciách [[vojenské ústredie|vojenského ústredia]] bol proti akémukoľvek zákroku, no partizáni s tým nesúhlasili. [[Plukovník]] [[Emil Perko|Perko]] s nadporučíkom [[Cyril Kuchta|Cyrilom Kuchtom]] preto odišli za [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkom]] do [[Sklabiňa (obec)|Sklabine]], aby problém vyriešili. Na stretnutí bol plukovník Perko za prepustenie misie, ale [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkov]] štáb naliehal na Kuchtu, aby misiu zadržali a Kuchtovi dával priame rozkazy buďto odzbrojených Nemcov doviesť na do [[Sklabiňa (obec)|Sklabine]], alebo Nemcov v kasárňach zlikvidovať. [[Cyril Kuchta|Kuchta]] porušil vojenskú subordináciu a podriadil sa [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkovi]]. Členom nemeckej misie sa ponúklo ubytovanie v kasárňach. Odchod Nemcov do kasární sledovala skupina partizánov pod velením Nikolaja Alexandroviča Surkova, ktorej úlohou bolo zabrániť prípadnému odjazdu misie. V noci sa v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] v zborovni vojenskej reálky  konala porada, na ktorej ''„riešila sa otázka likvidovania Nemcov, ubytovaných v kasárňach&quot;''. Emil Perko kapituloval a netrval na prepustení misie, no trval na tom, aby poprava nebola v kasárňach.&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|170}}

V skorých ranných hodinách [[28. augusta]] čakala ozbrojená slovenská jednotka na nemeckú misiu na dvore kasární. Len čo sa Nemci objavili na dvore, nasledovala vraj [[Cyril Kuchta|Kuchtova]] výzva, aby sa vzdali, ktorá sa údajne stretla s pokusom o odpor niektorých Nemcov. Vtedy zasiahla vopred pripravená slovenská jednotka, ktorá misiu postrieľala. Postrieľané osoby boli prevezené z martinských kasární na nákladnom aute do [[Sklabiňa (obec)|Sklabine]] a tam ich pochovali.

===Bojové akcie brigády po vypuknutí SNP===
{{Hlavný článok|Bitka v Strečnianskej tiesňave|Boje o vstup do Turčianskej kotliny}}
V Martine sa [[30. august|30. augusta]] sa zišli zástupcovia turčianskeho obyvateľstva a vytvorili ONV, ktorý v spolupráci s armádou a partizánmi prevzal moc v Martinskom okrese. Strečno a Turiec sa stali hlavným povstaleckým bojiskom.

V priebehu [[30. august|30. augusta]] zaujali povstalecké jednotky tvorené žilinskou posádkou (mjr. [[Jozef Dobrovodský|Jozef Dobrovodský]]) a časťou posádky z [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčianského sv. Martina]] (pplk. del. [[Emil Perko]]) pozície v [[Strečniansky priesmyk|Strečnianskej tiesňave]]. Pri [[Strečno (hrad)|hrade Strečno]] zaujal pozície prápor ''Repašský'' (stot. [[Karol Repašský]]). Od [[Strečno (hrad)|hradu Strečno]] až po severné svahy [[Domašín (vrch v Malej Fatre)|Domašína]] zaujal obranu spojovací prápor ''Schleichart'' (stot. spoj. [[Teodor Schleichart]]). Pozície od tunelov až po svahy naproti [[Starý hrad (hrad)|Starhradu]] obsadil francúzsky partizánsky oddiel kapitána [[Georges Barazer de Lannurien|de Lannuriena]] a mínometný oddiel 1. československej partizánskej brigády M. R. Štefánika&lt;ref name=&quot;Uhrin&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Uhrín|meno=Marián|titul=Pluk útočnej voby 1944|vydanie=1|vydavateľ=Múzeum SNP|miesto=Banská Bytrica|rok=2012|isbn=9788089514144|strany=115-120|kapitola=3. Útočná vozba v povstaní : Boje v Strečnianskej tiesňave}}&lt;/ref&gt;. Ďalšie oddiely Veličkovej brigády mali zaujať pozície na pravom brehu [[Váh|Váhu]] na línii [[Starý hrad (hrad)|Starhrad]] – Jedľovina, no do týchto miest nikdy nedorazili. V niekoľkodenných ťažkých bojoch odolávali vojaci a partizáni útokom nemeckých skupín von [[Tanková divízia Tatra#Bojová skupina Ohlen|Ohlena]] a [[Tanková divízia Tatra#Bojová skupina Junck|Juncka]] ktoré mali materiálnu prevahu najmä v ťažkých zbraniach, pričom zvlášť sa vyznamenal francúzsky oddiel. Neobsadením pozícií na pravom brehu [[Váh|Váhu]] však brigáda umožnila Nemcom obchvátiť povstaleckú obranu na Strečne a postupne vytlačiť povstalcov k Vrátkam, ktoré Nemci dobyli [[4. september|4. septembra]].&lt;ref name=&quot;Lacko&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Slovenské národné povstanie 1944|priezvisko=Lacko|meno=Martin|vydavateľ=Slovart spol. s r.o.|miesto=Bratislava|rok=2008|isbn=978-80-8085-575-8}}&lt;/ref&gt;{{rp|119}} Postupujúce nemecké tanky boli hlásené veliteľom húfnicovej batérie npor. Štefunkom dokonca v smere z [[Priekopa (Martin)|Priekopy]] na [[Košúty (Martin)|Košúty]], čo primälo veliteľa [[podplukovník|pplk.]] [[Emil Perko|Emila Perka]] vydať rozkaz o stiahnutí sa povstalcov z [[Turiec (región)|Turca]] k [[Čremošné|Čremošnému]]. Samotný Perko sa počas presunu na [[Čremošné]] z [[Turčianske Teplice|Štubnianskych Teplíc]] spojil s veliteľstvom armády v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], kde náčelník štábu [[major|mjr.]] [[Július Nosko]] považoval ústup za predčasný. [[podplukovník|Pplk.]] Perko a [[Nadporučík|npor.]] [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] sa vrátili do [[Martin (mesto na Slovensku)|Martina]] a cestou vracali ustupujúce jednotky naspäť na front k [[Priekopa (Martin)|Priekope]].

[[5. september|5. septembra]] povstalci prekonali krízu. V noci na [[5. september|5. septembra]] sa Nemci stiahli do [[Vrútky|Vrútok]] a povstaleckí vojaci a partizáni vybudovali obranné postavenia od [[Priekopa (Martin)|Priekopy]] cez [[Lipovec (okres Martin)|Lipovec]] a Kľačany. Na [[Letisko Sliač|Troch Duboch]] pristáli prvé sovietske lietadlá a priviezli okrem delegácie [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] vedenej [[Karol Šmidke|Karolom Šmidkem]] 40 protitankových pušiek, 22 guľometov a 120 samopalov, ktoré boli prevážané autami do Turca.&lt;ref name=&quot;Bosak&quot;&gt;{{Citácia knihy
|priezvisko = Bosák,
|meno = Pavel
|titul = Z bojových operácií na fronte SNP
|vydanie = 1.
|rok = 1979
|miesto = Bratislava
|vydavateľ = Pravda
}}&lt;/ref&gt;{{rp|65}} [[podplukovník|Pplk.]] Perko a [[Nadporučík|npor.]] [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] vypracovali plán na ďalšie dni bojov. Úlohou vojakov a partizánov bolo zastaviť ďalší postup nepriateľa na [[Martin (mesto na Slovensku)|Turčiansky sv, Martin]] a po posilnení vytlačiť Nemcov z Vrútok i pravého brehu Váhu a zničiť ho v Strečnianskej tiesňave. Povstalecká armáda prisúvala posily. Zároveň sa [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] obrátil na [[Alexej Semionovič Jegorov|Jegorova]], veliteľa [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|1. československej partizánska brigády J. V. Stalina]] so žiadosťou o pomoc ten po konzultáciách Veličkovej požiadavky na Veliteľstva [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. čs. armády]] v Banskej Bystrici vydal [[6. september|6. septembra]] rozkaz na presun svojich jednotiek do Turca. V dňoch [[5. september|5.]]{{--}}[[9. september|9. septembra]] sa Veličkova brigáda zúčastňovala na neúspešných povstaleckých protiútokoch pri Priekope. [[12. september|12. septembra]] zaujala obranné postavenie južne od [[Sučany|Sučian]] na čiare [[Podhradie (okres Martin)|Podhradie]]{{--}}[[Konské (Podhradie)|Konské]]{{--}}[[Nolčovo]]{{--}}[[Krpeľany]]{{--}}Sokol, po neúspešných bojoch o [[Sučany]] [[18. september|18. septembra]] sa stiahla na líniu Bukovina{{--}}[[Turčianska Štiavnička]]{{--}}[[Podhradie (okres Martin)|Podhradie]]{{--}}[[Konské (Podhradie)|Konské]]{{--}}[[Nolčovo]]. Vzhľadom na bezprostredné ohrozenie základne brigády v [[Sklabiňa (obec)|Sklabini]] rozhodol štáb premiestniť tamojšie sklady munície a výbušnín najprv do [[Necpaly (okres Martin)|Necpál]] a potom do [[Harmanec (obec)|Harmanca]].&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;{{rp|437}} 

===Masaker v Hájnikoch===
{{Hlavný článok|Masaker v Hájnikoch}}
Zatiaľčo partizánske popravy v Sklabini sa diali s vedomím, resp. na príkaz veliteľa brigády [[Piotr Veličko|Velička]], dochádzalo aj k zločinom, za ktoré boli zodpovední jednotliví členovia brigády. Najvýznamnejšou udalosťou takéhoto charakteru bol [[masaker v Hájnikoch]], ktorý sa udial v noci zo [[16. september|16.]] na [[17. september|17. septembra]] [[1944]] na moste medzi osadami Hájniky a Rybáre (súčasť mesta [[Sliač]]), kde partizáni 1. čs. brigády M. R. Štefánika zavraždili 12 ľudí.{{#tag:ref|[[Anton Rašla]] uvádza 11 obetí,&lt;ref name=&quot;Rasla&quot;/&gt;{{rp|157}} povstalecké noviny [[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] 12.&lt;ref name = &quot;Pravda&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | titul=[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]] v období Slovenského národného povstania september{{--}}október 1944 (reedícia)
 | vydanie=
 | vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
 | miesto = Bratislava
 | rok = 1944
 | strany = 
 | kapitola = Spravodlivý trest, Pravda 24. septembra
}}&lt;/ref&gt;|group=pozn.}} Bol medzi nimi kňaz a poslanec [[Snem Slovenskej republiky|slovenského snemu]] [[Anton Šalát]], zvolenský vládny komisár Ján Ricotti a predseda Obilnej spoločnosti pre Slovensko Ján Klinovský. Povstalecké orgány prípad ešte pred potlačením povstania prešetrili&lt;ref name=&quot;Rasla&quot;&gt;{{Citácia knihy
 | titul = Civilista v armáde
 | priezvisko = Rašla
 | meno = Anton
 | vydavateľ = [[Vydavateľstvo politickej literatúry]]
 | miesto = Bratislava
 | rok = 1967
 | odkaz na autora = Anton Rašla
}}&lt;/ref&gt;{{rp|156-161}} a partizáni Michal Golcbár, František Molinek a člen miestnej milície Štefan Haverla boli usvedčení zo zodpovednosti za incident. [[Karol Šmidke]] oboznámil s výsledkami vyšetrovania veliteľa brigády [[Piotr Alexejevič Veličko|Velička]], ktorý si vyžiadal rádiom súhlas s popravou od [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinského  štábu partizánskeho hnutia]] v [[Kyjev|Kyjeve]]. Popravu vykonala na mieste masakru [[22. september|22. septembra]] popravčia čata kapitána Pristacha za prítomnosti obyvateľstva. V reči komisára brigády Ľacha pred popravou boli odsúdení označení za ''„fašistických diverzantov poslaných Nemcami do radov partizánov“''.&lt;ref name=&quot;Rasla&quot;/&gt;{{rp|161}}

===Bojové akcie brigády po ústupe z Turca===
{{Hlavný článok|Boje na Pohroní a pri Kremnici}}
Po povstaleckom ústupe z Turca bola Veličkova brigáda [[24. september|24. septembra]] nasadená do obrany [[Svätý Kríž nad Hronom|Svätého Kríža nad Hronom]], kde útočila nemecká [[Skupina Schill|skupina SS Schill]] od [[Handlová|Handlovej]]. Jednotky 1. partizánskej brigády M. R. Štefánika spolu s vojakmi podskupiny „''Ipeľ''“ za podpory pravého krídla práporu „''Orolín''“ podnikli [[25. september|25. septembra]] útok s cieľom vytlačiť protivníka z [[Janova Lehota|Jánovej Lehoty]]. Celkovo sa útoku zúčastnilo takmer tisíc mužov, nerátajúc delostrelcov a príslušníkov tylových jednotiek. Početne slabší príslušníci SS zo [[Skupina Schill|Schillu]] kládli len sporadický odpor a vyprázdnili južnú časť dediny, aby vo chvíli, keď sa povstalci uspokojili a ich pozornosť ochabla, znova zaútočili. Zmätení vojaci a partizáni sa dali na ústup, pričom na bojisku zanechali množstvo ručných zbraní a 10 protitankových pušiek. Nemci sa zmocnili aj troch kanónov batérie „''Vltava''“.&lt;ref name = &quot;Klubert&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Klubert
| meno = Tomáš
| odkaz na autora = 
| titul = Smrť sa volala Schill
| zväzok = 
| vydavateľ = Ústav pamäti národa, www.upn.gov.sk
| miesto = Bratislava
| rok = 2014
| isbn = 978-80-89335-69-5
| počet strán = 242
}}&lt;/ref&gt;{{rp|93}}

Večer [[25. september|25. septembra]] [[1944]] sa vo svätokrížskom biskupskom kaštieli konala štábna porada veliteľov vojenských a partizánskych jednotiek, na ktorej bolo prijaté rozhodnutie, že podskupina „''Ipeľ''“ a 1. partizánska brigáda M. R. Štefánika na druh deň podniknú nový útok na [[Janova Lehota|Janovu Lehotu]].

Hneď po rozvidnení [[26. september|26. septembra]] vyslal mjr. Kovačovič na prieskum k [[Janova Lehota|Jánovej Lehote]] dva tanky LT vz. 38 (velitelia tankov čat. Šlachta a slob. Kováč) z 1. tankovej čaty por. [[Ľudovít Ruman|Ľudovíta Rumana]] na prieskum, ktorý zistil, že Nemci cez noc prisunuli do dediny posily vrátane samohybných diel. Napriek týmto informáciám sa o 9.00 hod. začal dohovorený útok podporený stíhačmi škpt. Fajtla, ktorí zaútočili na palebné postavenia batérie „''Lindtner''“. Okupanti však [[Janova Lehota|Janovu Lehotu]] dokázali udržať a spôsobili povstalcom ťažké straty (iba na kosorínskom cintoríne miestni občania pochovali 42 vojakov a partizánov).

Ráno [[27. september|27. septembra]] [[1944]] napadli jednotky „''Schill''“ za leteckej podpory obrannú líniu [[Prestavlky]]{{--}}[[Lovčica-Trubín|Trubín]]{{--}}[[Lovčica-Trubín|Lovčica]]{{--}}výšiny južne od [[Kosorín|Kosorína]]. Nemecké útoky pokračovali až do večera, keď sa samohybným delám podarilo preniknúť do [[Lovčica-Trubín|Lovčice]]. Labilná povstalecká obrana zakolísala. Časť ustupujúcich vojakov zostala odrezaná v Prestavlkoch a väčšina z nich neskôr padla do zajatia. Mnoho mŕtvych a ranených mala aj Veličkova brigáda, ktorá bola v nasledujúcich dňoch po častiach stiahnutá na reorganizáciu do [[Detva|Detvy]].&lt;ref name = &quot;Klubert&quot;/&gt;{{rp|94}} V Detve sa [[1. október|1. októbra]] uskutočnila jediná partizánska prehliadka počas trvania SNP. Na prehliadke sa zúčastnili sovietski, francúzski, českí a slovenskí partizáni brigády, ako aj povstaleckí vojenskí a politickí predstavitelia ako náčelník [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]] Karol Šmidke a jeho zástupca [[Alexej Nikitič Asmolov]] a veliteľ povstaleckej [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. čs. armády na Slovensku]] generál [[Ján Golian (generál)|Ján Golian]].&lt;ref name=&quot;mosr&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Minister Gajdoš si v Detve pripomenul 75. výročie partizánskej prehliadky | url = https://www.mosr.sk/45615-sk/minister-gajdos-si-v-detve-pripomenul-75-vyrocie-partizanskej-prehliadky/ | dátum prístupu = 2026-03-22 | vydavateľ = Ministerstvo obrany Slovenskej republiky}}&lt;/ref&gt;  

Mínerský oddiel brigády vykonával diverzie v priebehu septembra [[1944]] na viacerých komunikáciách a začiatkom októbra bol nasadený do [[Bitka pri Čremošnom|bojov pri Čremošnom]].&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;{{rp|437}}

===Generálna ofenzíva proti SNP===
{{Hlavný článok|Generálna ofenzíva proti SNP}}
Po reorganizácii v [[Detva|Detve]] sa oddiely brigády na základe rozkazov [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]] č. 13 z [[10. október|10. októbra]] a č. 14 z [[12. október|12. októbra]] [[1944]] rozmiestnili na vtedajšom slovensko{{--}}maďarskom pohraničí od [[Lovinobaňa|Lovinobane]] po [[Hontianske Nemce]]. [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkova]] brigáda bola hodnotená [[Alexej Nikitič Asmolov|Asmolovom]], zástupcom veliteľa [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]] spolu s [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|Jegorovovu]] a [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|Sečanského brigádou]] ako trojica najlepších [[Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|partizánskych brigád]].&lt;ref name = &quot;Uhlir&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Prečan
| meno = Vilém
| prekladatelia = 
| titul = Slovenské Národné Povstanie, Dokumenty
| kapitola zborník = 563 1944, 14. decembra. Londýn - Zo správy poslanca Fr. Uhlířa o skúsenostiach a dojmoch z cesty čs. vládnej generácie do SSSR a na Slovensko, prednesenej v Štátnej rade
| vydanie text = 
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Vydavateľstvo politickej literatúry
| rok = 1966
| počet strán = 1220
| strany =
}}&lt;/ref&gt;{{rp|890}}

Sústredený nápor nemeckých síl začal [[18. október|18. októbra]] [[1944]]. [[Skupina Schill]] zaútočila na postavenie francúzskeho oddielu pri [[Žibritov|Žibritove]] a napriek húževnatej obrane prerazila a dobyla v ten deň [[Krupina|Krupinu]]. Časť partizánov ustúpila na severovýchod k Senohradu, kde bol sústredený 5. oddiel brigády pod vedením G. Lacka.&lt;ref name = &quot;Gebhart&quot;&gt;{{Citácia knihy
| priezvisko = Gebhart
| meno = Jan
| priezvisko2 = Šimovček
| meno2 = Ján
| odkaz na autora = 
| titul = Partizáni v Československu 1941{{--}} 1945
| zväzok = 
| vydavateľ = Naše vojsko, Nakladateľstvo Pravda
| miesto = Praha, Bratislava
| rok = 1984
| isbn = 
| počet strán = 560
}}&lt;/ref&gt;{{rp|309}}

V prípade koncentrovaného nepriateľského útoku mali oddiely zostať v nepriateľskom tyle. Po začatí [[Generálna ofenzíva proti SNP|generálnej nemeckej ofenzívy proti SNP]] sa však situácia vyvinula inak, takže po bojoch pri Senohrade [[19. október|19.]]{{--}}[[20. október|20. októbra]] [[1944]] zostala v tyle pri Drieňove iba jedna čata francúzskeho oddielu. Ostatné oddiely pod nepriateľským tlakom a v sústavnom boji ustupovali ku [[Zvolen|Zvolenu]] a zdržiavali postup nemeckých okupačných vojsk. Podľa rozkazu [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|HŠPO]] č. 21 z [[25. október|25. októbra]] [[1944]] sa mala 1. čs. partizánska brigáda M. R. Štefánika presunúť do [[Chočské vrchy|Chočských vrchov]] a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]]. Z rozhodnutia štábu brigády sa mal mínerský oddiel presunúť do priestoru [[Krupina]]{{--}}[[Modrý Kameň]], pri presune však stratil spojenie s brigádou a pretvoril sa na samostatný pioniersky prápor generála Svobodu. Od jadra brigády boli odrezané aj kremnický a strážny oddiel, ktoré sa po presune do oblasti [[Banská Bystrica]]{{--}}[[Staré Hory]] rozpadli a časť ich príslušníkov sa pripojila k iným partizánskym jednotkám.&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;{{rp|437-438}} 

Z francúzskeho oddielu sa na severné svahy [[Nízke Tatry|Nízkych Tatier]] dostala iba 40{{--}}členná skupina na čele s veliteľom oddielu, ale ani tej sa nepodaril prechod cez [[Váh]], usídlila sa v [[Iľanovská dolina|Iľanovskej doline]], po decembrových bojoch s protipartizánskymi jednotkami bola rozprášená. So štábom brigády ustupoval do určeného priestoru iba oddiel Suvorov, jeho rota K. Danilova zostala v [[Jasenská dolina (Nízke Tatry)|Jasenianskej doline]] a utvorila základ Druhého partizánskeho pluku, časť pod velením Dodeladzeho sa usídlila pod [[Krakova hoľa|Krakovou hoľou]], kde sa neskôr pripojila k partizánskej brigáde [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)|Stalin (Kučera-Lošakov)]]. 

===Presun brigády na Oravu===
Presun do [[Chočské vrchy|Chočských vrchov]] a [[Vysoké Tatry (pohorie)|Vysokých Tatier]] zahájila brigáda vo [[Zvolen|Zvolene]]. Na [[Magurka (Partizánska Ľupča)|Magurke]] a [[Železnô|Železnom]] sa k brigáde pripojili príslušníci [[Prvá česko-slovenská armáda na Slovensku|1. čs. armády na Slovensku]] a časť príslušníkov [[Pavel (partizánska brigáda)|partizánskej brigády Pavel]]&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;{{rp|438}}{{#tag:ref|Juraj Slaný rozporuje účasť členov brigády [[Pavel (partizánska brigáda)|Pavel]], v ktorej bol Chrastina veľmi nepopulárny a [[21. september|21. septembra]] musel z nej odísť.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|292}}|group=pozn.}}, z ktorých sa postupne utvoril slovenský oddiel a oddiel B. Hanesa-Chrastinu.&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;{{rp|438}} Štáb brigády prešiel spolu s týmito oddielmi v noci na [[2. november]] [[1944]] v smere od [[Liptovské Kľačany|Liptovských Kľačian]] cez Váh ku Kvačanom a odtiaľ na [[Huty]] do [[Chočské vrchy|Chočských vrchov]], kam dorazili [[5. november|5. novembra]] a [[7. november|7. novembra]] tam usporiadali oslavu [[Októbrová revolúcia|Októbrovej revolúcie]]. Odtiaľ sa brigáda presunula [[9. november|9. novembra]] do [[Látaná dolina|Látanej doliny]]. Dňa [[14. november|14.]], [[23. november|23.]] a [[27. november|27. novembra]] boli brigáde letecky zhodené zásoby v priestore [[Osobitá (vrch)|Osobitej]]. Brigáda koordinovala svoju činnosť s oddielmi [[Jaromov (partizánsky oddiel)|Jaromov]] a [[Tichonov (partizánsky oddiel)|Tichonov]] rozmiestnenými [[Roháče|Roháčoch]].&lt;ref name=&quot;Slany&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Oravskí partizáni. História partizánskeho hnutia na Orave v rokoch 1942-1945|priezvisko=Slaný|meno=Juraj|vydavateľ=Juraj Slaný|miesto=Bratislava|rok=2025|isbn=978-80-570-6868-6}}&lt;/ref&gt;{{rp|288}} [[4. december|4. decembra]] Nemci zabili v [[Habovka|Habovke]] trojčlennú partizánsku hliadku z Veličkovej brigády. Následne asi 100 partizánov zaútočilo na 14 Nemcov skrývajúcich sa na Lesnej správe, ale neuspeli a po strate 9 mŕtvych a 14 ranených sa stiahli. Počas návratu komisár brigády Ľach zastrelil  habovského občana Jána Tekeľa, ktorého podozrieval, že partizánov pred Nemcami nevaroval.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|289}}

[[6. december|6. decembra]] po informácii o blížiacej sa nemeckej akcii nechal [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] premiestniť ranených partizánov z [[Zverovka|chaty Zverovka]] do zrubu v lese. Nemecká protipartizánska akcia sa uskutočnila [[7. december|7.]]{{--}}[[9. december|9. decembra]] za účasti [[Pohotovostné oddiely Hlinkovej gardy|POHG]] z [[Vitanová|Vitanovej]] a [[Trstená|Trstenej]]. Nemeckí vojaci prišli z nečakaného smeru od [[Oravice|Oravíc]] cez vrch [[Osobitá (vrch)|Osobitá]]. Mínometnou paľbou zapálili Maťašákovu chatu, kde zhoreli ranení partizáni aj niekoľko civilov. Štáb brigády ustúpil do lesov a prešiel k [[Ťatliakova chata|Ťatliakovej chate]], sídlu oddielu [[Jaromov (partizánsky oddiel)|Jaromov]]. Padlo údajne až 44 partizánov a 15 bolo zajatých. [[9. december|9. decembra]] sa rozptýlená brigáda presúvala za ťažkých poveternostných podmienok cez zasnežený Salatín do Račkovej doliny a na [[Podbanské]]. Na liptovskú stranu sa presunul aj oddiel B. Chrastinu.&lt;ref name=&quot;Slany&quot;/&gt;{{rp|291-294}} 

===Boje o Liptovský Hrádok===
{{Hlavný článok|Boje o Liptovský Hrádok}}
[[12. január|12. januára]] [[1945]] bola zahájená [[Západokarpatská operácia]] [[Červená armáda|Červenej armády]] a front nehybne stojaci na rieke [[Ondava]] od novembra [[1944]] sa pohol. [[29. január|29. januára]] [[1945]] prekročili jednotky sovietskeho [[17. gardový strelecký zbor|17. gardového streleckého zboru]] hranice [[Liptov (región)|Liptova]] a pred [[Štrba|Štrbou]] boli vystriedaní 1. československou brigádou, ktorá pokračovala v prenasledovaní Nemcov. 

V súlade s týmto postupom [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavný štáb partizánskych oddielov]] vydal rozkaz 1. čs. partizánskej brigáde M. R. Štefánika a ďalším partizánskym oddielom, aby nedovolili Nemcom zaujať predsunuté obranné postavenia pred [[Liptovský Mikuláš|Liptovským Mikulášom]] vybudované v priestore [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]].&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;

Partizánske akcie sa začali na prístupoch k [[Liptovský Hrádok|Liptovskému Hrádku]]. Partizánsky oddiel B. Hanesa-Chrastinu [[27. január|27. januára]] [[1945]] obsadil [[Štrbské Pleso]] a [[28. január|28. januára]] sa spojil s predsunutými jednotkami [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]].&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Chrastina&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = oddiel B. Hanesa-Chrastinu
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 351-352
}}&lt;/ref&gt;

Slovenský oddiel 1. čs. partizánskej brigáde M. R. Štefánika a oddiel Suvorov partizánskeho zväzku Stalin posilnený o Abuladzeho jednotku partizánskeho oddielu [[Jaromov (partizánsky oddiel)|Jaromov]] obsadili [[Pribylina|Pribylinu]] a [[Liptovská Kokava|Liptovskú Kokavu]] a zaujali obranné postavenie, kde odrazili 3 útoky 200-člennej nemeckej jednotky. [[29. január|29. januára]] [[1945]] obsadili [[Vavrišovo]] a [[Liptovský Peter]]. Prieskumníci oddielu Suvorov ukoristili mapu s údajmi o rozložení nemeckých síl v tomto priestore a zlikvidovali nemeckú skupinu pripravenú vyhodiť most cez riečku [[Belá (rieka)|Belá]] na ceste do [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]]. Na základe získaných údajov bol vypracovaný plán útoku na samotný [[Liptovský Hrádok]].&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;

Partizánska brigáda [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)|Stalin (skupina Kučera{{--}}Lošakov)]] [[29. január|29. januára]] na rozkaz [[Hlavný štáb partizánskych oddielov na Slovensku|Hlavného štábu partizánskeho hnutia]] zaútočila na [[Liptovská Porúbka|Liptovskú Porúbku]], obec však pod tlakom nemeckých protiútokov neudržala, bola vytlačená na jej južný okraj a [[30. január|30. januára]] zvádzala boje. [[31. január|31. januára]] v súčinnosti s ďalšími jednotkami obec definitívne dobyla.&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Stalin&quot;&gt;{{Citácia Harvard
 | Heslo = Stalin
 | PriezviskoEditora = Plevza
 | MenoEditora = Viliam
 | OdkazNaEditora = Viliam Plevza
 | Rok = 1984
 | Titul = Dejiny Slovenského národného povstania 1944
 | Diel = 5. zväzok, Encyklopédia odboja a SNP
 | Vydanie = 1.
 | Miesto = Bratislava
 | Vydavateľ = Nakladateľstvo Pravda
 | Strany = 513-514
}}&lt;/ref&gt;  

Partizáni prenikli do [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]] už [[29. január|29. januára]], no vzhľadom na nedostatok munície a narastajúci tlak ustupujúcich nemeckých jednotiek dostal oddiel Suvorov rozkaz stiahnuť sa na okraj mesta a udržať most cez [[Belá (rieka)|Belú]]. [[30. január|30. januára]] oddiel opäť prenikol do mesta, zmocnil sa nemeckého muničného skladu a na večer sa opäť stiahol na okraj. [[31. január|31. januára]] ostreľoval oddiel hlavnú cestu z mesta, ktorú od [[Liptovský Mikuláš]] prerazila 500-členná nemecká jednotka podporovaná tankami a samohybnými delami. Most cez [[Belá (rieka)|Belú]] partizáni udržali.&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt; [[29. január|29. januára]] poobede Nemci odrazili postupujúci 3. prápor [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]] východne od obce [[Važec]]. [[Važec]] opustili v nočných hodinách a ustúpili na ďalšiu obrannú líniu. [[30. január|30. januára]] večer obsadil 1. prápor a prápor samopalníkov [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]] kopce severovýchodne od [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]], 2. prápor a sovietska 138. strelecká divízia obsadili [[Červený Kút|Červený kút]], 3. prápor obsadil [[Kráľova Lehota|Kráľovu Lehotu]]. Zvyšok 3. brigády [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]] sa presúval smerom na [[Dovalovo]]. 

Nasledoval útok na samotné mesto. [[Stalin (partizánska brigáda Kučera – Lošakov)|Skupina Kučera{{--}}Lošakov]] prekročila Váh a útočila z juhu, [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkova]] brigáda oslobodzovali obce severne od mesta. Hlavný nápor však viedli [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádny zbor]] zo severovýchodu od [[Dovalovo|Dovalova]] a [[Červená armáda]] z východu od [[Kráľova Lehota|Kráľovej Lehoty]]. [[1. február|1. februára]] [[1945]] spojené sily partizánskych oddielov, [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]] a [[Červená armáda|Červenej armády]] [[Liptovský Hrádok]] dobyli. 

Po dobytí [[Liptovský Hrádok|Liptovského Hrádku]] bola 1. čs. partizánska brigáda M. R. Štefánika rozpustená. 106 jej členov vstúpilo do [[Červená armáda|Červenej armády]] a 149 do [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]]&lt;ref name=&quot;PlevzaV-Velicko&quot;/&gt;

==Správa o činnosti brigády==
Záverečná správa („otčot“) o činnosti brigády vypracovaná [[Piotr Alexejevič Veličko|P. A. Veličkom]] a predložená [[Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia|Ukrajinskému štábu partizánskeho hnutia]] prináša sovietsky pohľad na udalosti [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]].&lt;ref name = &quot;Precan579&quot;/&gt;{{rp|999-1018}}

Ohľadom postrieľania nemeckej misie Veličko uvádza:&lt;ref name = &quot;Precan579&quot;/&gt;{{rp|1005}}
{{Citát|Koncom augusta r. 1944 bola v Turčianskom Svätom Martine likvidovaná nemecká diplomatická misia za pomoci ukrajinských partizánov pod velením veliteľa posádky podplukovníka Perku a poručíka Kuchtu. Nemecká delegácia v počte 32 ľudí cestovala z Bukurešti do Berlína. Neskrotná vôľa slovenského veliteľstva povedala svoje prvé slovo v priestore kasární. Všetkých hitlerovcov zničila, ich mŕtvoly dostali do dediny Sklabiňa.|}}

Partizánske zločiny sú v správe explicitne podávané ako súčasť partizánskej taktiky:&lt;ref name = &quot;Precan579&quot;/&gt;{{rp|1011}}
{{Citát|Partizánska taktika sledujúca cieľ pochytať Nemcov po útvaroch a po jednotlivcoch tiež rozhodla o niektorých úspechoch. Tak partizáni suvorovského oddielu Štefánikovej brigády pochytali a zničili od [[25. august|25. augusta]] do [[5. september|5. septembra]] 1944 276 Nemcov v priestoroch Turč. Sv. Martina, Vrútok, Strečna, Sučian, Priekopy a i. Partizánska taktika pochytať Nemcov po jednom a po skupinách zohrala v národno-vlasteneckom hnutí na Slovensku veľkú úlohu.|}}

Okupácie Slovenska sa malo v septembri [[1944]] zúčastniť 8 divízií, medzi nimi „Adolf Hitler“, „Hitlerjugend“, „Donnerschlag“, „Tatry“. Ako príčinu porážky SNP uvádza [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] účasť týchto 7{{--}}8 divízií a veľkú prevahu hitlerovcov v živej sile a technike.{{#tag:ref|[[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] explicitne uvádza neúčinnosť protitankových pušiek proti tankom „[[Panzerkampfwagen VI Tiger|Tiger]]“. Ťažké tanky [[Panzerkampfwagen VI Tiger|Tiger]] na Slovensku nasadené neboli.&lt;ref name = &quot;Precan579&quot;/&gt;{{rp|1017}}|group=pozn.}} Druhou príčinou porážky podľa Velička bola absencia politickej výchovy v armáde, ktorá nebola očistená od zradcov a protifašistických živlov. Treťou príčinou bolo nesprávne narábanie armády so zálohami resp. ich nevytváranie.&lt;ref name = &quot;Precan579&quot;/&gt;{{rp|1010}}

==V umení==
Slovenský výpravný historicko{{--}}vojnový seriál [[Povstalecká história]]&lt;ref name=&quot;csfdPH&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Povstalecká história | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/film/85521-povstalecka-historia/prehlad/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2024-08-31}}&lt;/ref&gt; z roku [[1984]], kde na scenári s [[Jozef Bob|Jozefom Bobom]] spolupracoval aj prominentný historik [[Viliam Plevza]], zobrazuje udalosti v [[Turiec (región)|Turci]].{{#tag:ref|Napriek tvorcami deklarovanej snahe zachytiť v [[Povstalecká história|Povstaleckej histórii]] verne historické udalosti (v postave vystupujú desiatky historických osôb pod svojimi menami) sa seriál neubránil ideologickému tlaku komunistického režimu. [[Viliam Žingor]], odsúdený komunistickým režimom na smrť a popravený obesením [[18. december]] [[1950]] v ''„Procese proti velezradným fabrikantom, veľkostatkárom a zapredancom“'', čiastočne rehabilitovaný v roku [[1968]], v seriáli ako jedna z mála historických postáv nevystupuje pod vlastným menom, ale ako „Bradáč“.&lt;ref name=&quot;csfdPH&quot;/&gt;|group=pozn.}} Veličkova organizátorská skupina ako aj samotný Veličko sa objavujú v 5. a 6. časti seriálu, počnúc vysadením [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkovej]] skupiny na Slovensku, stretnutím [[Gustáv Husák|Husáka]] s [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkom]] a udalosťami v Sklabini, kde je vyhlásená obnovená Česko-slovenská republika. Seriál pripisuje zločiny na civilistoch „[[Ruská oslobodenecká armáda|vlasovcom]]“, proti ktorým dokonca seriálový [[nadporučík|npor.]] [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličko]] posiela partizánov, aby chránili pred ich útokom tábor nemeckých detí. [[Piotr Alexejevič Veličko|Pjotra Alexejeviča Velička]] hrá herec [[Alexander Kučerenko]].

Štvordielny výpravný vojnový veľkofilm ''[[Vojaci slobody]]'' z roku [[1977]], natočený spoločne niekoľkými štátmi socialistickej východnej Európy, ktorý režíroval [[Jurij Ozerov]], sa v 3. a 4. epoche venujú (aj) príprave a priebehu [[Slovenské národné povstanie|Slovenského národného povstania]].&lt;ref name=&quot;csfd&quot;/&gt; 

[[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkova]] partizánska organizátorská skupina zoskakuje na Slovensko a je vítaná obyvateľstvom. Ružomberok [[27. september|27. septembra]] [[1944]], [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkovi]] partizáni obsadzujú mesto a majú míting s obyvateľmi. Počas mítingu sa 3. rota martinskej posádky prišla pod velením [[Cyril Kuchta|Cyrila Kuchtu]] prihlásiť do povstania. Od Velička dostáva úlohu zajať nemeckú misiu, ktorá má prechádzať vlakom cez [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]. {{#tag:ref|[[Slovenské národné povstanie v Ružomberku|Ružomberok]] neobsadili Veličkovi partizáni, ale partizáni [[1. československá partizánska brigáda J. V. Stalina|Jegorovovej]] a [[Partizánska brigáda kpt. Jána Nálepku|Sečanského brigády]].&lt;ref name=&quot;Jablonicky&quot;/&gt;{{rp|159-165}}|group=pozn.}}

Cyril Kuchta vstúpi do vlaku a vyzve nemeckého generála a skupinu Nemcov na prenocovanie v kasárňach z dôvodu poškodenia trate partizánmi. Pri kasárňach pred slovenskými vojakmi oznámi Nemcov, že sú zatknutí. Jeden z Nemcov vytiahne zbraň a postrelí slovenského vojaka. Slovenskí vojaci začnú strieľať.

Letecké zábery za zvukov [[Internacionála (pieseň)|Internacionály]] na partizánske brigády, ktoré nastúpili do povstania: česká brigáda Jána Žižku (snímaná v [[Malá Fatra|Malej Fatre]]), maďarská partizánska brigáda Petöfi snímaná pri [[Strečno (hrad)|Strečne]], oddiel nemeckých antifašistov Thälmann, francúzsky prápor [[Georges Barazer de Lannurien|Georga Lannuriena]], partizánska brigáda [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličku]]. Slovenské partizánske oddiely ani povstalecká armáda sa nespomínajú.

Francúzski partizáni vzdorujú nemeckej presile pri [[Bitka v Strečnianskej tiesňave|Strečne]], po ich boku [[Piotr Alexejevič Veličko|Veličkovi]] partizáni. Sovietsky partizán za cenu straty života odpáli zátaras a zabráni prieniku nemeckých tankov.&lt;ref name=&quot;csfd&quot;&gt;{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vojáci svobody | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.cz/film/29341-vojaci-svobody/prehled/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2025-08-26}}&lt;/ref&gt;

== Poznámka ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Partizánske brigády počas Slovenského národného povstania|Štefánik]]
[[Kategória:Partizánske organizácie]]</text>
      <sha1>5zpmpcn0k8c6s3vobw44l662u7ddoxs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zlatá lopta FIFA 2011</title>
    <ns>0</ns>
    <id>746709</id>
    <revision>
      <id>8190071</id>
      <parentid>8185606</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:36:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8190071</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="19133" sha1="qtww2kuummj3mcc8z22991mwhe0mzbd" xml:space="preserve">{{Infobox Cena
|názov= Zlatá lopta FIFA 2011
|udeľované= [[FIFA]]
|dátum=[[9. januára]] [[2012]] 
|miesto konania=[[Opera]]&lt;br/&gt;[[Zürich]]
|štát=[[Švajčiarsko]]
|obrázok=Lionel Messi NE Revolution Inter Miami 7.9.25-055.jpg
|popis obrázka= [[Lionel Messi]] víťaz Zlatá lopta FIFA 2011
|minulý ročník=[[Zlatá lopta FIFA 2010|2010]]
|nasledujúci ročník=[[Zlatá lopta FIFA 2012|2012]]
|názov ocenenia=[[Zlatá lopta FIFA]]
|cena1 typ=[[Zlatá lopta FIFA]]
|cena2 typ=Hráčka roka FIFA 2012
|cena3 typ=FIFA Svetový tréner (muži)
|cena4 typ=FIFA Svetový tréner (ženy)
|cena5 typ=[[Cena Ferenca Puskása]]
|cena1 držiteľ={{Minivlajka|ARG}} [[Lionel Messi]]&lt;br&gt;(3. výhra)
|cena2 držiteľ={{Minivlajka|JPN}} [[Homare Sawa]]&lt;br&gt;(1. výhra)
|cena3 držiteľ={{Minivlajka|ESP}} [[Pep Guardiola]]&lt;br&gt;(1. výhra)
|cena4 držiteľ={{Minivlajka|JPN}} [[Norio Sasaki]]&lt;br&gt;(1. výhra)
|cena5 držiteľ={{Minivlajka|BRA}} [[Neymar]]
}}

Víťaz ceny '''Zlatá lopta FIFA 2011''' (fr. ''FIFA Ballon d’Or 2011'') bol vyhlásený na slávnostnom odovzdávaní cien, ktoré sa konalo v Zürichu vo Švajčiarsku 9. januára 2012. Ocenenie získal už tretí rok po sebe hráč [[FC Barcelona]], Argentínčan [[Lionel Messi]].&lt;ref&gt;{{cite web|url=http://soccernet.espn.go.com/news/story/_/id/1006543/2011-fifa-ballon-d%27or%3A-lionel-messi-crowned-world%27s-best?cc=5739|title=Messi crowned world's best|date=9 January 2012|work=ESPN|accessdate=9 January 2012|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120112032112/http://soccernet.espn.go.com/news/story/_/id/1006543/2011-fifa-ballon-d%27or%3A-lionel-messi-crowned-world%27s-best?cc=5739|archivedate=2012-01-12}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;fifa1565969&quot;&gt;{{cite web |url=http://www.fifa.com/ballondor/media/newsid=1565969/ |title=Messi, Sawa, Guardiola and Sasaki triumph at FIFA Ballon d’Or 2011 |date=2012-01-09 |work=FIFA.com |accessdate=2012-01-09}}&lt;/ref&gt;

Slávnostný ceremoniál moderoval [[Ruud Gullit]] (víťaz z roku 1987). Zúčastnili sa ho okrem iných aj prezident FIFA [[Sepp Blatter]], [[Pelé]], [[Lothar Matthäus]] (víťaz z roku 1990), [[Ronaldo]] (víťaz z rokov 1997 a 2002) a speváčka [[Shakira]].&lt;ref&gt;{{cite web |url=https://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-2084514/Wayne-Rooney-looks-starstruck-meets-Shakira-Fifa-Ballon-dOr-gala.html?ito=feeds-newsxml |title=Wayne Rooney looks starstruck as he meets Shakira dressed in dazzling red at the Fifa Ballon d'Or gala |date=2012-01-09 |work=Daily Mail|accessdate=2012-01-10}}&lt;/ref&gt;

Cenu FIFA pre hráčku roka získala Japonka [[Homare Sawa]], hráčka japonského klubu [[INAC Kobe Leonessa]]. Ocenenie pre trénera roka získal [[Pep Guardiola]] tréner [[FC Barcelona]], a cenu pre tréner roka v ženskej kategórii získal [[Norio Sasaki]], tréner japonskej ženskej reprezentácie. Cenu FIFA Puskás (gól roka) získal [[Neymar]], cenu prezidenta FIFA získal [[Alex Ferguson|Sir Alex Ferguson]] a cenu FIFA za fair play získala Japonská futbalová asociácia.

Do svetovej jedenástky FIFA/FIFPro bolo vybraných päť hráčov z [[FC Barcelona|FC Barcelony]], štyria hráči z [[Real Madrid]] a dvaja z [[Manchester United]].


== Mužská kategória ==

=== Najlepší hráč ===
&lt;gallery mode=&quot;packed&quot; heights=&quot;220&quot; align=&quot;center&quot;&gt;
File:Messi vs Nigeria 2018.jpg|thumb|upright|1. miesto – [[Lionel Messi]]
File:Cristiano Ronaldo playing for Al Nassr FC against Persepolis, September 2023 (3x4 cropped).jpg|thumb|upright|2. miesto – [[Cristiano Ronaldo]]
File:Xavi, Persepolis vs. Al Sadd, 20190520 02 (cropped).jpg|thumb|upright|3. miesto – [[Xavi Hernández]]
&lt;/gallery&gt;
{| class=&quot;sortable&quot; border=1 width=70% cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 85%; text-align: center;&quot;
|- bgcolor=#9ec5fe
! Pozícia
! Hráč
!Klub(y)
! Celkom&lt;br /&gt;hlasy
!Hlasy&lt;br /&gt;tréneri
!Hlasy&lt;br /&gt;kapitáni
!Hlasy&lt;br /&gt;média
|- align=center bgcolor=gold
|1.
|align=left|{{minivlajka|Argentina}} [[Lionel Messi]]
|align=left|{{minivlajka|España}} [[FC Barcelona]]
| '''47,88%'''&lt;ref&gt;{{cite web |url=http://es.fifa.com/mm/document/classic/awards/01/56/60/64/voting_results_ok.pdf |title=FIFA Ballon d'Or 2011 - voting results |access-date=9.1.2012 |website=fifa.com |idioma=inglés |archive-date=21.8.2012 |archive-url=https://web.archive.org/web/20120821134522/http://es.fifa.com/mm/document/classic/awards/01/56/60/64/voting%5fresults%5fok.pdf |deadurl=yes }}&lt;/ref&gt;
| 16,03%
| 14,45%
| 17,40%
|- align=center
|2.
|align=left|{{minivlajka|POR}} [[Cristiano Ronaldo]]
|align=left|{{minivlajka|España}} [[Real Madrid C.F.]]
| '''21,60%'''
| 6,84%
| 7,46%
| 7,31%
|- align=center
|3.
|align=left|{{minivlajka|España}} [[Xavi Hernández]]
|align=left|{{minivlajka|España}} [[FC Barcelona]]
| '''9,23%'''
| 3,02%
| 3,46%
| 2,75%
|}

'''Nasledujúcich 20 hráčov bolo tiež nominovaných na víťazstvo FIFA Ballon d'Or 2011:'''

{| class=&quot;sortable&quot; border=1 width=70% cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 85%; text-align: center;&quot;
|- bgcolor=#9ec5fe
!Pozícia
!Hráč
!Klub(y)
!Hlasy
|-
|align=&quot;center&quot;|4.
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Andrés Iniesta]]
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]
|align=&quot;center&quot;|6,01 %
|-
|align=&quot;center&quot;|5.
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Wayne Rooney]]
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Manchester United F.C.]]
|align=&quot;center&quot;|2.31 %
|-
|align=&quot;center&quot;|6.
|align=left|{{minivlajka|URU}} [[Luis Suárez]]
|align=left|{{minivlajka|NED}} [[AFC Ajax]]{{break}}{{minivlajka|ENG}} [[Liverpool F.C.]]
|align=&quot;center&quot;|1.48 %
|-
|align=&quot;center&quot;|7.
|align=left|{{minivlajka|España}} [[Diego Forlán]]
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Atlético Madrid]]{{break}}{{minivlajka|ITA}} [[Inter Milan|Internazionale]] 
|align=&quot;center&quot;|1.43 %
|-
|align=&quot;center&quot;|8.
|align=left|{{minivlajka|CMR}} [[Samuel Eto’o]]
|align=left|{{minivlajka|ITA}} [[Inter Milan|Internazionale]]{{break}}{{minivlajka|RUS}} [[FK Anži Machačkala|Anži Machačkala]]
|align=&quot;center&quot;|1.34 %
|-
|align=&quot;center&quot;|9.
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Iker Casillas]] 
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Real Madrid CF]]
|align=&quot;center&quot;|1.29 %
|-
|align=&quot;center&quot;|10.
|align=left|{{minivlajka|BRA}} [[Neymar]] 
|align=left|{{minivlajka|BRA}} [[Santos FC]]
|align=&quot;center&quot;|1.12 %
|-
|align=&quot;center&quot;|11.
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Mesut Özil]]
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Real Madrid CF]] 
|align=&quot;center&quot;|0.76 %
|-
|align=&quot;center&quot;|12.
|align=left|{{minivlajka|NED}} [[Wesley Sneijder]]
|align=left|{{minivlajka|ITA}} [[Inter Milan|Internazionale]]
|align=&quot;center&quot;|0.72 %
|-
|align=&quot;center&quot;|13.
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Thomas Müller]]
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[FC Bayern Munich]]
|align=&quot;center&quot;|0.64 %
|-
|align=&quot;center&quot;|14.
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[David Villa]]
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]
|align=&quot;center&quot;|0.53 %
|-
|align=&quot;center&quot;|15.
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Bastian Schweinsteiger]]
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[FC Bayern Munich]]
|align=&quot;center&quot;|0.50 %
|-
|align=&quot;center&quot;|16.=
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Xabi Alonso]] 
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Real Madrid CF]]
|align=&quot;center&quot;|0.48 %
|-
|align=&quot;center&quot;|16.=
|align=left|{{minivlajka|BRA}} [[Sergio Agüero]]
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Atlético Madrid]]{{break}}{{minivlajka|ENG}} [[Manchester City F.C.]]
|align=&quot;center&quot;|0.48 %
|-
|align=&quot;center&quot;|18.
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[Eric Abidal]]
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]
|align=&quot;center&quot;|0.36 %
|-
|align=&quot;center&quot;|19.=
|align=left|{{minivlajka|BRA}} [[Dani Alves]]
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]
|align=&quot;center&quot;|0.34 %
|-
|align=&quot;center&quot;|19.=
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[Karim Benzema]]
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Real Madrid CF]]
|align=&quot;center&quot;|0.34 %
|-
|align=&quot;center&quot;|21.
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Cesc Fàbregas]]
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Arsenal F.C.|Arsenal]]{{break}}{{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]
|align=&quot;center&quot;|0.29 %
|-
|align=&quot;center&quot;|22.
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Nani (footballer)|Nani]]  
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Manchester United F.C.]]
|align=&quot;center&quot;|0.26 %
|-
|align=&quot;center&quot;|23.
|align=left|{{minivlajka|BRA}} [[Gerard Piqué]] 
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]
|align=&quot;center&quot;| 0.22 %
|}

== Ženská kategória ==

=== Najlepšia hráčka ===
&lt;gallery mode=&quot;packed&quot; heights=&quot;220&quot; align=&quot;center&quot;&gt;
File:Homare Sawa 2015 (cropped).jpg|thumb|upright|1. miesto – [[Homare Sawa]]
File:Marta Vieira da Silva 2013.jpg|thumb|upright|2. miesto – [[Marta (futbalistka)|Marta]]
File:Abby Wambach USA vs Can Sep17.jpg|thumb|upright|3. miesto – [[Abby Wambachová]]
&lt;/gallery&gt;
{| class=&quot;sortable&quot; border=1 width=70% cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 85%; text-align: center;&quot;
|- bgcolor=#9ec5fe
! Pozícia
! Hráčka
! Klub(y)
! Hlasy
|- align=center bgcolor=gold
|1.
|align=left|{{minivlajka|JPN}} '''[[Homare Sawa]]'''
|align=left|{{minivlajka|JPN}} [[INAC Kobe Leonessa| INAC Leonessa]]
|'''28,51%'''
|- align=center
|2.
|align=left|{{minivlajka|BRA}} [[Marta (futbalistka)|Marta]]
|align=left|{{minivlajka|USA}} [[Western New York Flash]]
|'''17,28%'''
|- align=center
|3.
|align=left|{{minivlajka|USA}} [[Abby Wambachová]]
|align=left|{{minivlajka|USA}} [[magicJack (WPS)|magicJack]] 
|'''13,26%'''
|}

O cenu sa uchádzalo aj týchto sedem hráčok:

{| class=&quot;sortable&quot; border=1 width=70% cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 85%; text-align: center;&quot;
|- bgcolor=#9ec5fe
!Pozícia
!Hráčka
!Klub(y)
!Hlasy
|-
|align=&quot;center&quot;|4.
|align=left|{{minivlajka|JPN}} [[Aya Miyama]]
|align=left|{{minivlajka|JPN}} [[Okayama Yunogo Belle]]
|align=&quot;center&quot;|12.18%
|-
|align=&quot;center&quot;|5.
|align=left|{{minivlajka|USA}} [[Hope Solová]]
|align=left|{{minivlajka|USA}} [[magicJack (WPS)|magicJack]] 
|align=&quot;center&quot;|7.83%
|-
|align=&quot;center&quot;|6.
|align=left|{{minivlajka|SWE}} [[Lotta Schelinová]]
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]]
|align=&quot;center&quot;|4.85%
|-
|align=&quot;center&quot;|7.
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Kerstin Garefrekesová]]
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]]
|align=&quot;center&quot;|4.73%
|-
|align=&quot;center&quot;|8.
|align=left|{{minivlajka|USA}} [[Alex Morganová]]
|align=left|{{minivlajka|USA}} [[Western New York Flash]]
|align=&quot;center&quot;|4.34%
|-
|align=&quot;center&quot;|9.
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[Louisa Nécibová]]
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]]
|align=&quot;center&quot;|3.21%
|-
|align=&quot;center&quot;|10.
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[Sonia Bompastorová]]
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]]
|align=&quot;center&quot;|2.99%
|}

==Tréner roka FIFA pre mužský futbal ==
[[File:Guardiola 2010.jpg|thumb|upright|1. miesto – [[Pep Guardiola]]]]

{| class=&quot;sortable&quot; border=1 width=70% cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 85%; text-align: center;&quot;
|- bgcolor=#9ec5fe
! Pozícia
! Tréner
! Tím(y)
! Hlasy
|- align=center bgcolor=gold
|1.
|align=left|{{minivlajka|ESP}} '''[[Pep Guardiola]]''' 
|align=left|{{minivlajka|ESP}} '''[[FC Barcelona]]'''
|41.90%
|- align=center
|2.
|align=left|{{minivlajka|SCO}} [[Alex Ferguson|Sir Alex Ferguson]]
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Manchester United F.C.|Manchester United]]
|15.59%
|- align=center
|3.
|align=left|{{minivlajka|POR}} [[José Mourinho]] 
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]] 
|12.43%
|- align=center
|4.
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Vicente del Bosque]]
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]
|9.12%
|- align=center
|5.
|align=left|{{minivlajka|URU}} [[Óscar Tabárez]]
|align=left|{{minivlajka|URU}} [[Uruguajské národné futbalové mužstvo|Uruguaj]]
|7.47%
|- align=center
|6.
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Joachim Löw]]
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]]
|4.40%
|- align=center
|7.
|align=left|{{minivlajka|POR}} [[André Villas-Boas]] 
|align=left|{{minivlajka|POR}} [[FC Porto|Porto]]{{break}}{{minivlajka|ENG}} [[Chelsea F.C.]] 
|4.16%
|- align=center
|8.
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[Arsène Wenger]] 
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Arsenal F.C.]] 
|1.91%
|- align=center
|9.
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Jürgen Klopp]]
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Borussia Dortmund]]  
|1.54%
|- align=center
|10.
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[Rudi Garcia]]
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[Lille OSC]] 
|0.89%
|}

==Tréner roka FIFA pre ženský futbal==
[[File:Norio Sasaki 2015.jpg|thumb|upright|1. miesto – [[Norio Sasaki]]]]
{| class=&quot;sortable&quot; border=1 width=70% cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 85%; text-align: center;&quot;
|- bgcolor=#9ec5fe
! Pozícia
! Tréner
! Tím(y)
! Hlasy
|- align=center bgcolor=gold
|1.
|align=left|{{minivlajka|JPN}} '''[[Norio Sasaki]]'''
|align=left|{{minivlajka|JPN}} [[Japonské národné ženské futbalové družstvo|Japonsko]]
|45.57%
|- align=center
|2.
|align=left|{{minivlajka|SWE}} [[Pia Sundhageová]]
|align=left|{{minivlajka|USA}} [[Národné ženské futbalové družstvo USA|Spojené štáty]]
|15.83%
|- align=center
|3.
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[Bruno Bini]]
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[Francúzske národné ženské futbalové družstvo|Francúzsko]]
|10.28%
|- align=center
|4. 
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Maren Meinertová]]
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Nemecká ženská futbalová reprezentácia do 20 rokov|Nemecko - U20]]
|7,42 %
|- align=center
|5.
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[Patrice Lair]]
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lione]]
|5,80 %
|- align=center
|6.
|align=left|{{minivlajka|SWE}} [[Thomas Dennerby]]
|align=left|{{minivlajka|SWE}} [[Švédske národné ženské futbalové družstvo|Švédsko]]
|4,31 %
|- align=center
|7.
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Hope Powellová]]
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Anglické národné ženské futbalové družstvo|Anglicko]]
|3,01 %
|- align=center
|8.
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Jorge Vilda]]
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Španielska ženská futbalová reprezentácia do 17 rokov| Španielsko - U17]]
|2,85 %
|- align=center
|9.
|align=left|{{minivlajka|MEX}} [[Leonardo Cuéllar]]
|align=left|{{minivlajka|MEX}} [[Mexická ženská futbalová reprezentácia|Mexiko]]
|2,38 %
|- align=center
|10.
|align=left|{{minivlajka|SCO}} [[Tom Sermanni]]
|align=left|{{minivlajka|AUS}} [[Austrálska ženská futbalová reprezentácia|Austrália]]
|2,02 %
|}

==[[Cena Ferenca Puskása]]==
[[File:Bra-Cos (21(cropped).jpg|thumb|upright|1. miesto – [[Neymar]]]]
{| class=&quot;sortable&quot; border=1 width=70% cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 85%; text-align: center;&quot;
|- bgcolor=#9ec5fe
! Pozícia
! Tréner
! Tím(y)
! Hlasy
|- align=center bgcolor=gold
|1.
|align=left|{{minivlajka|BRA}}  '''[[Neymar]]'''
|align=left|{{minivlajka|BRA}} '''[[Santos FC]]'''
|'''97%'''
|-
|- align=center
|2.
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Wayne Rooney]]
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Manchester United F.C.]]
|96%
|- align=center
|3.
|align=left|{{minivlajka|ARG}} [[Lionel Messi]]
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]
|0,7%
|}

==[[Svetová jedenástka FIFA FIFPro]] ==

{| class=&quot;sortable&quot; border=1 width=70% cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 85%; text-align: center;&quot;
|- bgcolor=#9ec5fe
! Pozícia !! Hráč !! Národný tím !! Klub(y)
|-
| [[Brankár (futbal)|B]] || [[Iker Casillas]] || {{minivlajka|ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] || {{minivlajka|ESP}} [[Real Madrid CF]]
|-
| [[Obranca (futbal)|O]] || [[Dani Alves]] || {{minivlajka|BRA}} [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]]|| {{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]
|-
| [[Obranca (futbal)|O]] || [[Gerard Piqué]]|| {{minivlajka|ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]|| {{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]
|-
| [[Obranca (futbal)|O]] || [[Sergio Ramos]] || {{minivlajka|ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]|| {{minivlajka|ESP}} [[Real Madrid CF]]
|-
| [[Obranca (futbal)|O]] || [[Nemanja Vidić]] || {{minivlajka|SRB}} [[Srbské národné futbalové mužstvo|Srbsko]]|| {{minivlajka|ENG}} [[Manchester United F.C.]]
|-
| [[Založnik|Z]] || [[Xabi Alonso]] || {{minivlajka|ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]|| {{minivlajka|ESP}} [[Real Madrid CF]]
|-
| [[Založnik|Z]] || [[Andrés Iniesta]] || {{minivlajka|ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]|| {{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]
|-
| [[Založnik|Z]] || [[Xavi Hernández]] || {{minivlajka|ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]|| {{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]
|-
| [[Útočník (futbal)|Ú]] || [[Cristiano Ronaldo]] || {{minivlajka|POR}} [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]]|| {{minivlajka|ESP}} [[Real Madrid CF]]
|-
| [[Útočník (futbal)|Ú]] || [[Lionel Messi]] || {{minivlajka|ARG}} [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]]|| {{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]
|-
| [[Útočník (futbal)|Ú]] || [[Wayne Rooney]] || {{minivlajka|ENG}} [[Anglické národné futbalové mužstvo|Anglicko]]|| {{minivlajka|ENG}} [[Manchester United F.C.]]
|}

==Prezidentská cena FIFA ==

* {{flagicon|SCO}} [[Alex Ferguson|Sir Alex Ferguson]]

== Cena FIFA za fair play ==
* {{flagicon|JPN}} – Japonská futbalová asociácia

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20120513001030/http://www.fifa.com/mm/document/classic/awards/01/56/90/03/all_awards.pdf Zlatá lopta FIFA 2011{{--}}výsledky hlasovania] (PDF)
* [https://web.archive.org/web/20120110152147/http://www.fifa.com/mm/document/classic/awards/01/56/60/53/awards_men_player_countries.pdf Hlasy kapitánov, trénerov a médii FIFA 2011] (PDF)
* [https://web.archive.org/web/20120129041448/http://www.fifa.com/mm/document/classic/awards/01/56/65/61/awards_women_player.pdf Hlasy kapitániek,trénerov a médii FIFA 2011] (PDF)
'''Tréneri:'''
* [https://web.archive.org/web/20120122070156/http://www.fifa.com/mm/document/classic/awards/01/56/65/41/awards_men_coach.pdf Hlasy kapitánov, trénerov a médii FIFA 2011] (PDF)
* [https://web.archive.org/web/20120122070147/http://www.fifa.com/mm/document/classic/awards/01/56/65/51/awards_women_coach.pdf Hlasy kapitániek,trénerov a médii FIFA 2011] (PDF)

== Zdroj ==
{{Preklad|en|2011 FIFA Ballon d'Or|1312762020}}

{{Najlepší futbalista FIFA}}
{{Najlepšia futbalistka FIFA}}

[[Kategória:Zlatá lopta]]
[[Kategória:Futbal v 2011]]</text>
      <sha1>qtww2kuummj3mcc8z22991mwhe0mzbd</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Zoznam SD objektov 2</title>
    <ns>4</ns>
    <id>746772</id>
    <revision>
      <id>8189863</id>
      <parentid>8187554</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:59:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Zoznam SD objektov 2 */ Neutral</comment>
      <origin>8189863</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2548" sha1="idb12gz2d6ylhckrzlimwpn5udpbvz9" xml:space="preserve">== [[Zoznam SD objektov 2]] ==
Stránka je príliš veľká, na základe čoho sa nedá načítať a je nedostupná. Takto neplní svoj účel. Jedinou úpravou na tejto stránke je jej vytvorenie, inak je to len dlhý zoznam astronomických objektov. Vytvoril som k tomuto hlasovaniu i [https://public-paws.wmcloud.org/User:KormiSKbot/Zoznam_SD_objektov_2.ipynb krátky Jupyter Notebook], kde si môžete niektoré informácie prezrieť. V tomto momente ide i [[Špeciálne:DlhéStránky|najdlhšiu stránku na slovenskej Wikipédii]], pričom minimálne tri- až štyrikrát prekračuje odporúčanú veľkosť stránky (300 kB). Stránku som normálne označil pomocou {{tl|Na zmazanie}} botom. Alternatívou je rozdeliť na viac zoznamov, avšak významnosť stránky je podľa mňa prinajmenšom pochybná, nepredpokladám, že tieto stránky niekto niekedy bude hľadať či zakladať; iná možnosť je, že zoznam jednoducho nemusí byť úplný. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:26, 23. marec 2026 (UTC) 

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} Podľa návrhu. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:26, 23. marec 2026 (UTC)
# {{Za}} Súhlasím s návrhom na zmazanie. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 23:08, 23. marec 2026 (UTC)
#

==== Proti ====
# {{Proti}} Najskôr by sa mala stránka rozdeliť na viac častí, aby sa dali otvoriť, až potom obsah mazať. Heslo tu zmysel má v kontexte už ďalších dávnejšie vytvorených podobných zoznamov. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:08, 24. marec 2026 (UTC)
#

==== Zdržal sa ====
# {{Neutral}} Otázne je či má zmyseľ existencia týchto zoznamov vesmírnych objektov vo všeobecnosti. Za mňa ani nie, ale ak by sa malo mazať, tak podľa mňa všetky. Ak tu tie ostatné zoznamy majú ostať, tak by som sa priklonil k rozdeleniu. --[[Redaktor:Gitanes232|Gitanes232]] ([[Diskusia s redaktorom:Gitanes232|diskusia]]) 17:51, 24. marec 2026 (UTC)
# {{Neutral}} Súhlas vyššie s názorom Gitanes232. Najlepšie ak by sa k tomu vyjadril aj Wizzard.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 18:59, 30. marec 2026 (UTC)
#

=== Diskusia ===
Plus ping @[[Redaktor:Wizzard|Wizzard]] ako zakladateľ (prostredníctvom bota). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:29, 26. marec 2026 (UTC)

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>idb12gz2d6ylhckrzlimwpn5udpbvz9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Pomoc:Dočasný účet</title>
    <ns>12</ns>
    <id>746778</id>
    <revision>
      <id>8190054</id>
      <parentid>8186059</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:00:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8190054</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2578" sha1="ouj4totyxvw1fo51ajk1j3a85rvg2u6" xml:space="preserve">[[Súbor:Codex icon userTemporary color-base.svg|náhľad|Čiernobiela ikona dočasného účtu.|200px]]

'''Dočasné účty''' (anglicky ''temporary accounts'') sú na [[Slovenská Wikipédia|slovenskej Wikipédii]] nasadené od septembra [[2025]] a predstavujú zmenený spôsob, ako funguje [[Pomoc:Ako upravovať stránku|editovanie]] [[Pomoc:Ako sa prihlásiť|neprihlásenými]] (anonymnými) užívateľmi.

Užívateľ editujúci neprihlásený tak novo nebude navonok vystupovať ako [[Adresa IP|IP adresa]], ako tomu bolo predtým, ale bude mu namiesto toho priradený automaticky vygenerovaný tzv. dočasný účet, ktorému budú pripisované jeho editácia a všetky ďalšie akcie. Tieto účty je možné veľmi jednoducho rozpoznať podľa automatického nemenného názvu vo formáte: vlnovka, aktuálny rok, spojovník a vygenerované číslo (každých päť číslic oddeľovaných ďalším spojovníkom) – napríklad teda '''&lt;code&gt;~{{LOCALYEAR}}-12345-6&lt;/code&gt;'''. Zároveň sú všetky tieto účty automaticky a nemeniteľne v užívateľskej skupine dočasní používatelia.

== Charakteristika ==
[[Súbor:Editing with Temporary Accounts.webm|Krátké video v [[Angličtina|angličtine]] o používání dočasného účtu.|náhled|vpravo|300px]]

Každý dočasný účet je priamo viazaný na [[cookies]] v konkrétnom [[Webový prehliadač|webovom prehliadači]] na konkrétnom zariadení. Nezáleží teda na aktuálnej [[Adresa IP|IP adrese]] internetového pripojenia. Daný súbor je teda jedinou cestou, ako vystupovať pod daným dočasným účtom. Nie je možné sa k nemu prihlásiť pomocou hesla ani žiadnym iným spôsobom. Akonáhle dôjde k zničeniu súboru cookie (jeho expiráciu, automaticky po zatvorení prehliadača alebo z iného dôvodu), z dočasného účtu je jeho držiteľ nenávratne odhlásený.

Technicky sa oproti bývalému systému IP adries správa „viac ako“ skutočný registrovaný účet – môže napríklad dostávať [[Pomoc:Poďakovanie za editáciu|poďakovanie]] alebo byť [[Šablóna:Odpoveď|spomínaný]], avšak stále so so značnými obmedzeniami. Nemôže napríklad poďakovanie rozosielať alebo byť priraďovaný do ďalších užívateľských skupín (pozri tiež výhody registrácie).

== Pozri aj ==
* [[Pomoc:Ako sa prihlásiť]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:Temporary_accounts Temporary accounts] na [[MediaWiki]]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nápověda:Dočasný účet|25065046}}

[[Kategória:Pomoc:Účet]]</text>
      <sha1>ouj4totyxvw1fo51ajk1j3a85rvg2u6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rockstar Dundee</title>
    <ns>4</ns>
    <id>746813</id>
    <revision>
      <id>8189864</id>
      <parentid>8186831</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:00:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Rockstar Dundee */ Za</comment>
      <origin>8189864</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="967" sha1="5smwn4lufe9y59gdv93tzgcyrp81xnz" xml:space="preserve">== [[Rockstar Dundee]] ==
Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 29. 1. 2026 do 12. 2. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:38, 24. marec 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{za}}, pretrvávajúce nedostatky (generický infobox, chýbajúca kategorizácia, kvalita prekladu) + nulová odozva autora na spätnú väzbu --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:37, 24. marec 2026 (UTC)
# {{za}}, nekvalitný (strojový?) preklad. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:15, 25. marec 2026 (UTC)
# {{Za}} významnosť spĺňa, kvalita prekladu nie je dobrá, ďalšie nedostatky. Nateraz radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:00, 30. marec 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>5smwn4lufe9y59gdv93tzgcyrp81xnz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rockstar India</title>
    <ns>4</ns>
    <id>746814</id>
    <revision>
      <id>8189865</id>
      <parentid>8186832</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:01:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Rockstar India */ Za</comment>
      <origin>8189865</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="957" sha1="fghh71y8a76e8chpwj4rwqw75hr60w6" xml:space="preserve">== [[Rockstar India]] ==
Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 29. 1. 2026 do 12. 2. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:43, 24. marec 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{za}}, pretrvávajúce nedostatky (generický infobox, chýbajúca kategorizácia, kvalita prekladu) + nulová odozva autora na spätnú väzbu --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:40, 24. marec 2026 (UTC)
# {{za}}, nekvalitný preklad. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:16, 25. marec 2026 (UTC)
# {{Za}} významnosť asi spĺňa, kvalita prekladu nie je dobrá, ďalšie nedostatky. Nateraz radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:01, 30. marec 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>fghh71y8a76e8chpwj4rwqw75hr60w6</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Rockstar Toronto</title>
    <ns>4</ns>
    <id>746815</id>
    <revision>
      <id>8189867</id>
      <parentid>8188296</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:03:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Rockstar Toronto */ Za</comment>
      <origin>8189867</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="658" sha1="ds1vzw2b96sq7gdt7wm13tf1rqj9j0l" xml:space="preserve">== [[Rockstar Toronto]] ==
Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 29. 1. 2026 do 12. 2. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:46, 24. marec 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} Bez citácii, zlá typografia, nevhodný IB...{{Nepodpísal|Fillos X.}}
# {{Za}} významnosť asi spĺňa, kvalita prekladu nie je dobrá, ďalšie nedostatky. Nateraz radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:03, 30. marec 2026 (UTC)
#

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>ds1vzw2b96sq7gdt7wm13tf1rqj9j0l</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Take-Two Interactive</title>
    <ns>4</ns>
    <id>746818</id>
    <revision>
      <id>8189868</id>
      <parentid>8187487</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:04:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Take-Two Interactive */ Za</comment>
      <origin>8189868</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="958" sha1="mt5mprngqwx0h7tvnvcj74dn817b4nb" xml:space="preserve">== [[Take-Two Interactive]] ==
Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 29. 1. 2026 do 12. 2. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:52, 24. marec 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{za}}, pretrvávajúce nedostatky (generický infobox, chýbajúca kategorizácia, kvalita prekladu) + nulová odozva autora na spätnú väzbu --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:40, 24. marec 2026 (UTC)
# {{za}}, chabý preklad. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:09, 26. marec 2026 (UTC)
# {{Za}} významnosť asi spĺňa, kvalita prekladu nie je dobrá, ďalšie nedostatky. Nateraz radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:04, 30. marec 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>mt5mprngqwx0h7tvnvcj74dn817b4nb</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/ESPIK Group s.r.o.</title>
    <ns>4</ns>
    <id>746824</id>
    <revision>
      <id>8189870</id>
      <parentid>8186833</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:05:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* ESPIK Group s.r.o. */ Za</comment>
      <origin>8189870</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="823" sha1="15tj79mna6q8l539tyohyw381r7u9d0" xml:space="preserve">== [[ESPIK Group s.r.o.]] ==
Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 16. 2. 2026 do 2. 3. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:01, 24. marec 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} Slabá významnosť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 24. marec 2026 (UTC)
# {{za}}, chýbajúca významosť. Skôr PR pre firmu ako článok. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 07:17, 25. marec 2026 (UTC)
# {{Za}} nedostatočná významnosť. Nateraz radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:05, 30. marec 2026 (UTC)

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>15tj79mna6q8l539tyohyw381r7u9d0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Sledované stránky</title>
    <ns>4</ns>
    <id>746949</id>
    <revision>
      <id>8190129</id>
      <parentid>8187370</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:35:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8190129</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1906" sha1="h4p57bmr6ffqqsqxp7b2fcme06l7v6v" xml:space="preserve">[[Súbor:MediaWiki_Vector_skin_blue_star_watchlist_icon.svg|vľavo|60x60bod]]
[[Súbor:Sledované stránky ve Vektoru - neaktivní.png|náhled|vpravo|Výřez stránky ukazuje, jak ji vidí uživatel, není-li zařazena na jeho seznam Sledovaných stránek. Kliknutí na hvězdu stránku přidá na seznam.]]
[[Súbor:Sledované stránky ve Vektoru - aktivní.png|náhled|vpravo|Modrá hvězda indikuje, že stránka je zařazená na seznamu sledovaných.]]

'''Sledované stránky''' je zoznam stránok, do ktorého si môže každý registrovaný a prihlásený užívateľ pridať stránky, pri ktorých chce mať prehľad, aké zmeny na nich prebehli. Slúži predovšetkým na to, aby v [[Pomoc:Posledné úpravy|posledných zmenách]] bola vaša sledovaná stránka jasnejšie zvýraznená (napr. [[bold]]).

Zoznam [[Pomoc:Posledné úpravy|nedávnych zmien]] vo vašom zozname sledovaných môžete získať kliknutím na „Watchlist“. Tento odkaz sa nachádza v pravom hornom rohu každej stránky Wikipédie. Upozorňujeme, že na tejto stránke môžete vidieť len tie monitorované stránky, kde došlo k nedávnej zmene – čas môže byť nastavený od 1 hodiny až po maximálne 30 dní. Kompletný zoznam všetkých sledovaných stránok si môžete pozrieť kliknutím na odkaz „Zobraziť a upraviť zoznam sledovaných“.

Pravidelné prehliadanie monitorovaných stránok je veľmi dôležitá činnosť, ktorá umožňuje udržiavať a zlepšovať kvalitu [[Wikipédia|Wikipédie]]. Vďaka kontrole monitorovaných stránok zostávajú bezproblémové zmeny a problematické zmeny je možné odhaliť a vyriešiť (vrátiť, prepracovať, doplniť, vyriešiť v diskusii atď.).

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:Watchlist Watchlist] na [[MediaWiki]]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nápověda:Sledované stránky|20795847}}</text>
      <sha1>h4p57bmr6ffqqsqxp7b2fcme06l7v6v</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190132</id>
      <parentid>8190129</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:42:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Peko</username>
        <id>208</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>poslovenčenie popisu obrázkov</comment>
      <origin>8190132</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1911" sha1="1mzu8kyldclf3x8qhqmx2ewekjuhf3m" xml:space="preserve">[[Súbor:MediaWiki_Vector_skin_blue_star_watchlist_icon.svg|vľavo|60x60bod]]
[[Súbor:Sledované stránky ve Vektoru - neaktivní.png|náhled|vpravo|Výrez stránky ukazuje, ako ju vidí užívateľ, pokiaľ nie je zaradená na jeho zoznam Sledovaných stránok. Kliknutie na hviezdu stránku pridá na zoznam.]]
[[Súbor:Sledované stránky ve Vektoru - aktivní.png|náhled|vpravo|Modrá hviezda indikuje, že stránka je zaradená do zoznamu sledovaných.]]

'''Sledované stránky''' je zoznam stránok, do ktorého si môže každý registrovaný a prihlásený užívateľ pridať stránky, pri ktorých chce mať prehľad, aké zmeny na nich prebehli. Slúži predovšetkým na to, aby v [[Pomoc:Posledné úpravy|posledných zmenách]] bola vaša sledovaná stránka jasnejšie zvýraznená (napr. [[bold]]).

Zoznam [[Pomoc:Posledné úpravy|nedávnych zmien]] vo vašom zozname sledovaných môžete získať kliknutím na „Watchlist“. Tento odkaz sa nachádza v pravom hornom rohu každej stránky Wikipédie. Upozorňujeme, že na tejto stránke môžete vidieť len tie monitorované stránky, kde došlo k nedávnej zmene – čas môže byť nastavený od 1 hodiny až po maximálne 30 dní. Kompletný zoznam všetkých sledovaných stránok si môžete pozrieť kliknutím na odkaz „Zobraziť a upraviť zoznam sledovaných“.

Pravidelné prehliadanie monitorovaných stránok je veľmi dôležitá činnosť, ktorá umožňuje udržiavať a zlepšovať kvalitu [[Wikipédia|Wikipédie]]. Vďaka kontrole monitorovaných stránok zostávajú bezproblémové zmeny a problematické zmeny je možné odhaliť a vyriešiť (vrátiť, prepracovať, doplniť, vyriešiť v diskusii atď.).

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:Watchlist Watchlist] na [[MediaWiki]]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nápověda:Sledované stránky|20795847}}</text>
      <sha1>1mzu8kyldclf3x8qhqmx2ewekjuhf3m</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190139</id>
      <parentid>8190132</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:52:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8190139</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1959" sha1="lif7y5939w8gcgitj1x8vllm4yp19hu" xml:space="preserve">[[Súbor:MediaWiki_Vector_skin_blue_star_watchlist_icon.svg|vľavo|60x60bod]]
[[Súbor:Sledované stránky ve Vektoru - neaktivní.png|náhled|vpravo|Výrez stránky ukazuje, ako ju vidí užívateľ, pokiaľ nie je zaradená na jeho zoznam sledovaných stránok. Kliknutie na hviezdu stránku pridá na zoznam sledovaných.]]
[[Súbor:Sledované stránky ve Vektoru - aktivní.png|náhled|vpravo|Modrá hviezda indikuje, že stránka je zaradená do zoznamu sledovaných.]]

'''Sledované stránky''' je zoznam stránok, do ktorého si môže každý registrovaný a prihlásený užívateľ pridať stránky, pri ktorých chce mať prehľad, aké zmeny na nich prebehli. Slúži predovšetkým na to, aby v [[Pomoc:Posledné úpravy|posledných zmenách]] bola vaša sledovaná stránka jasnejšie zvýraznená (napr. [[bold]]).

Zoznam [[Pomoc:Posledné úpravy|nedávnych zmien]] vo vašom zozname sledovaných môžete získať kliknutím na „Watchlist“. Tento odkaz sa nachádza v pravom hornom rohu každej stránky Wikipédie. Upozorňujeme, že na tejto stránke môžete vidieť len tie monitorované stránky, kde došlo k nedávnej zmene – čas môže byť nastavený od 1 hodiny až po maximálne 30 dní. Kompletný zoznam všetkých sledovaných stránok si môžete pozrieť kliknutím na odkaz „Zobraziť a upraviť zoznam sledovaných“.

Pravidelné prehliadanie monitorovaných stránok je veľmi dôležitá činnosť, ktorá umožňuje udržiavať a zlepšovať kvalitu [[Wikipédia|Wikipédie]]. Vďaka kontrole monitorovaných stránok zostávajú bezproblémové zmeny a problematické zmeny je možné odhaliť a vyriešiť (vrátiť, prepracovať, doplniť, vyriešiť v diskusii atď.).

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.mediawiki.org/wiki/Help:Watchlist Watchlist] na [[MediaWiki]]

== Zdroj ==
{{Preklad|cs|Nápověda:Sledované stránky|20795847}}

[[Kategória:Wikipédia:Návody]]</text>
      <sha1>lif7y5939w8gcgitj1x8vllm4yp19hu</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Lukasabram/pieskovisko9</title>
    <ns>2</ns>
    <id>747159</id>
    <revision>
      <id>8189713</id>
      <parentid>8189039</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:18:46Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <comment>doplnenie mien</comment>
      <origin>8189713</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2821" sha1="qo9jn9xg1t82jz5069s0va9nu3n85xp" xml:space="preserve">== Česko-slovenskí generáli perzekvovaní komunistickým režimom ==
[[Februárový prevrat|Komunistický prevrat]] vo februári 1948 a nástup komunistov k moci mal neblahý dopad aj na elitu česko-slovenskej armády. Viac ako 100 generálov armády bolo začiatkom 50. rokov vo vykonštruovaných procesoch perzekvovaných. Niektorí boli väznení a väznenie niektorí z nich neprežili, resp. boli popravení, iní boli degradovaní a niektorí z nich emigrovali. Rozpútanie &quot;honu na čarodejnice&quot; dostihlo aj troch z nich, ktorí niesli priamu zodpovednosť za rozpútanie represií. Boli to [[Karel Hanus]], [[Josef Musil]] a [[Bedřich Reicin]].

== Zoznam ==
Zoznam bol spracovaný podľa zoznamov v prílohách 27 až 29 v knihe ''Alexa Maskalíka: Elita armády - Československá vojenská generalita 1918 - 1992,''
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!meno a priezvisko
!väznený
!degradovaný
!poznámka (umrtie - emigrácia)
|-
|[[Ján Ambruš]]
|
|áno
|emigroval
|-
|[[Josef Bártik]]
|áno
|áno
|
|-
|[[Josef Beneš]]
|
|áno
|
|-
|[[Rudolf Bulhandr]]
|
|áno
|
|-
|[[Jan Čermák]]
|áno
|áno
|
|-
|[[Anton Číla]]
|
|áno
|
|-
|[[Vojtech Danielovič]]
|áno
|áno
|zomrel vo väzbe
|-
|[[František Drastich]]
|
|áno
|emigroval
|-
|[[Šimon Drgač]]
|áno
|áno
|
|-
|[[Vladimír Drnec]]
|áno
|áno
|
|-
|[[Josef Erent]]
|
|áno
|emigroval
|-
|[[Evžen Esteřák]]
|áno
|áno
|
|-
|[[Jaroslav Fajfrt]]
|áno
|áno
|
|-
|[[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Mikuláš Ferjenčík]]
|
|áno
|emigroval
|-
|[[Alois Fišera]]
|
|áno
|
|-
|[[Rudolf Gajda]]
|
|áno
|
|-
|[[Antonín Hasal]]
|
|áno
|emigroval
|-
|[[Čeněk Haužvic]]
|
|áno
|
|-
|[[František Havel]] 
|
|áno
|
|-
|[[František Hrabčík]] 
|
|áno
|
|-
|[[Jaroslav Hrabovský]]
|áno
|áno
|zomrel vo väzbe
|-
|[[Otakar Husák]]
|áno
|
|
|-
|[[Karel Husárek]]
|
|áno
|
|-
|[[Ján Imro]]
|
|áno
|
|-
|[[Jan Sergěj Ingr|Sergěj Ingr]]
|
|áno
|emigroval
|-
|[[Jan Jemelka]]
|
|áno
|
|-
|[[František Kašpárek]]
|
|áno
|
|-
|[[Karel Klapálek]]
|áno
|áno
|
|-
|[[Jaroslav Klíma]]
|
|áno
|
|-
|[[Mikuláš Kohout]]
|
|áno
|
|-
|[[Jaroslav Kokeš]]
|
|áno
|
|-
|[[Jan Kolář]]
|
|áno
|
|-
|[[Bedřich Komolý]]
|
|áno
|
|-
|[[Samuel Karol Korbel|Samuel Korbel]]
|
|áno
|emigroval
|-
|[[Josef Koutňák]]
|áno
|áno
|
|-
|[[Vojtech Kováč (dôstojník)|Vojtech Kováč]]
|áno
|áno
|
|-
|[[Jindřich Kratochvíl]]
|
|áno
|
|-
|[[Ludvík Krejčí]]
|
|áno
|
|-
|[[Michal Kričfaluši]]
|
|áno
|
|-
|[[Jozef Kristín]]
|áno
|áno
|
|-
|[[František Kryštof]]
|
|áno
|
|-
|[[Čenek Kudláček]]
|
|áno
|
|-
|[[Prokop Kumpošt]]
|
|áno
|
|-
|[[Pavol Kuna]]
|
|áno
|
|-
|[[Karel Kutlvašr]]
|
|áno
|
|-
|[[Jan Květoň]]
|áno
|áno
|
|-
|[[Alois Liška]]
|áno
|áno
|
|-
|[[Karel Mareš]] 
|
|áno
|
|-
|
|
|
|
|}</text>
      <sha1>qo9jn9xg1t82jz5069s0va9nu3n85xp</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189789</id>
      <parentid>8189713</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:00:10Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <comment>/* Česko-slovenskí generáli perzekvovaní komunistickým režimom */ doplnenie mien</comment>
      <origin>8189789</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4273" sha1="hnw7cnrvxloej8rq6u9aba7cukpg4xn" xml:space="preserve">== Česko-slovenskí generáli perzekvovaní komunistickým režimom ==
[[Februárový prevrat|Komunistický prevrat]] vo februári 1948 a nástup komunistov k moci mal neblahý dopad aj na elitu česko-slovenskej armády. Viac ako 100 generálov armády bolo začiatkom 50. rokov vo vykonštruovaných procesoch perzekvovaných. Niektorí boli väznení a väznenie niektorí z nich neprežili, resp. boli popravení, iní boli degradovaní a niektorí z nich emigrovali. &quot;Hon na čarodejnice&quot; napokon dostihol aj troch z nich, ktorí niesli priamu zodpovednosť za rozpútanie represií. Boli to [[Karel Hanus]], [[Josef Musil]] a [[Bedřich Reicin]].

Väčšina perzekvovaných generálov bola čiastočne a neskôr úplne rehabilitovaná v 60. rokoch a po spoločensko politických v novembri 1989. Ostatní skôr.

== Zoznam ==
Zoznam bol spracovaný podľa zoznamov v prílohách 27 až 29 v knihe ''Alexa Maskalíka: Elita armády - Československá vojenská generalita 1918 - 1992,''
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!meno a priezvisko
!väznený
!degradovaný
!poznámka 
!rehabilitovaný
|-
|[[Ján Ambruš]]
|
|áno
|emigroval
|
|-
|[[Josef Bártik]]
|áno
|áno
|
|
|-
|[[Josef Beneš]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Rudolf Bulhandr]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Jan Čermák]]
|áno
|áno
|
|
|-
|[[Anton Číla]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Vojtech Danielovič]]
|áno
|áno
|zomrel vo väzbe
|
|-
|[[František Drastich]]
|
|áno
|emigroval
|
|-
|[[Šimon Drgač]]
|áno
|áno
|
|
|-
|[[Vladimír Drnec]]
|áno
|áno
|
|
|-
|[[Josef Erent]]
|
|áno
|emigroval
|
|-
|[[Evžen Esteřák]]
|áno
|áno
|
|
|-
|[[Jaroslav Fajfrt]]
|áno
|áno
|
|
|-
|[[Mikuláš Ferjenčík (generál)|Mikuláš Ferjenčík]]
|
|áno
|emigroval
|
|-
|[[Alois Fišera]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Rudolf Gajda]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Antonín Hasal]]
|
|áno
|emigroval
|
|-
|[[Čeněk Haužvic]]
|
|áno
|
|
|-
|[[František Havel]] 
|
|áno
|
|
|-
|[[František Hrabčík]] 
|
|áno
|
|
|-
|[[Jaroslav Hrabovský]]
|áno
|áno
|zomrel vo väzbe
|
|-
|[[Otakar Husák]]
|áno
|
|
|
|-
|[[Karel Husárek]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Ján Imro]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Jan Sergěj Ingr|Sergěj Ingr]]
|
|áno
|emigroval
|
|-
|[[Jan Jemelka]]
|
|áno
|
|
|-
|[[František Kašpárek]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Karel Klapálek]]
|áno
|áno
|
|
|-
|[[Jaroslav Klíma]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Mikuláš Kohout]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Jaroslav Kokeš]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Jan Kolář]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Bedřich Komolý]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Samuel Karol Korbel|Samuel Korbel]]
|
|áno
|emigroval
|
|-
|[[Josef Koutňák]]
|áno
|áno
|
|
|-
|[[Vojtech Kováč (dôstojník)|Vojtech Kováč]]
|áno
|áno
|
|
|-
|[[Jindřich Kratochvíl]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Ludvík Krejčí]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Michal Kričfaluši]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Jozef Kristín]]
|áno
|áno
|
|
|-
|[[František Kryštof]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Čenek Kudláček]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Prokop Kumpošt]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Pavol Kuna]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Karel Kutlvašr]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Jan Květoň]]
|áno
|áno
|
|
|-
|[[Alois Liška]]
|áno
|áno
|
|
|-
|[[Karel Mareš]] 
|
|áno
|
|
|-
|[[Jozef Marko (generál)|Jozef Marko]]
|
|áno
|
|
|-
|[[František Marvan]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Josef Matoušek]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Ondřej Mézl]]
|
|áno
|emigroval
|
|-
|[[Miroslav Miklík]]
|
|áno
|
|
|-
|František Moravec
|
|áno
|emigroval
|
|-
|[[Raimund Mrázek]]
|áno
|áno
|
|
|-
|[[Josef Musil]]
|áno
|áno
|popravený&lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=LOUČ|meno=Michal|titul=Ďáblický hřbitov. Místo paměti druhého a třetího odboje|vydanie=1|vydavateľ=Ústav pro studium totalitních režimů|miesto=Praha|rok=2021|isbn=978-80-88292-96-8|strany=16}}&lt;/ref&gt;
|
|-
|[[Bedřich Neumann]]
|
|áno
|emigroval
|
|-
|[[František Nosál (generál)|František Nosál]]
|áno
|áno
|
|
|-
|Petr Novák
|
|
|
|
|-
|[[Zdeněk Novák]]
|áno
|áno
|
|
|-
|[[Karel Ondráček]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Karel Paleček]]
|áno
|áno
|
|
|-
|[[Alfred Pazderník]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Antonín Pelich]]
|
|áno
|
|
|-
|[[Josef Pešek]]
|áno
|áno
|utýraný&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pešek Josef, generál | url = http://www.sumava.cz/rozcestnik/vojenske/vojaci/pesek-josef-general/ | dátum prístupu = 2026-03-30 | vydavateľ = sumava.cz}}&lt;/ref&gt;
|
|}

== Referencie ==
&lt;references /&gt;</text>
      <sha1>hnw7cnrvxloej8rq6u9aba7cukpg4xn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Slovenská ženská hokejová liga</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747185</id>
    <revision>
      <id>8189835</id>
      <parentid>8189629</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:28:37Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Igor Polakovic</username>
        <id>290500</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Sezóny - medailové umiestnenie */</comment>
      <origin>8189835</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3403" sha1="p3eica8rekzsln0bsxvky3vx3ct964d" xml:space="preserve">Kaufland '''Slovenská ženská hokejová liga''' (SŽHL) je najvyššia [[hokej]]ová súťaž žien na Slovensku, ktorú zastrešuje [[Slovenský zväz ľadového hokeja|Slovenský zväz ľadového hokeja]] (SZĽH). Historické názvy: 1. Liga žien (od sezóny 2004/05 až 2013/14, 2015/16), Liga žien (2014/2015), Extraliga žien (2016/17 – 2022/23), Slovenská ženská hokejová liga (2023/24), Kaufland Slovenská ženská hokejová liga (od sezóny 2024/25 až po súčasnosť).

== Sezóny - medailové umiestnenie ==
{| class=&quot;wikitable&quot;
|- bgcolor=&quot;#dddddd&quot;
!Ročník
![[Súbor:Med_1.png]] Majster
![[Súbor:Med_2.png]] Vicemajster
![[Súbor:Med_3.png]] Tretí
|-
|2025/26
|HC Slovan Bratislava
|ŽHK Poprad
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|-
|2024/25
|ŽHK Poprad
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|HC Slovan Bratislava
|-
|2023/24
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|ŽHK Poprad
|HC Osy Spišská Nová Ves
|-
|2022/23
|MHK Martin
|ŽHK Poprad
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|-
|2021/22
|ŽHK Poprad
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|HC Osy Spišská Nová Ves
|-
|2020/21
|''sezóna zrušená''
|
|
|-
|2019/20
|''sezóna zrušená''
|
|
|-
|2018/19
|ŽHK Poprad
|MHK Martin
|Šarišanka Prešov
|-
|2017/18
|HC ŠKP BRATISLAVA
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|ŽHK Poprad
|-
|2016/17
|ŽHK Poprad
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|HC Osy Spišská Nová Ves
|-
|2015/16
|ŽHK Poprad
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|HC Osy Spišská Nová Ves
|-
|2014/15
|HC Petržalka
|HC Osy Spišská Nová Ves
|ŽHK Poprad
|-
|2013/14
|ŽHK Poprad
|HC Spišská Nová Ves
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|-
|2012/13
|HC Spišská Nová Ves
|ŽHK Poprad
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|-
|2011/12
|ŽHK Poprad
|HC Spišská Nová Ves
|HC Topoľčany
|-
|2010/11
|HC Spišská Nová Ves
|ŽHK Poprad
|MHK Martin
|-
|2009/10
|HC Spišská Nová Ves
|MHK Martin
|ŽHK Poprad
|-
|2008/09
|MHK Martin
|HC Spišská Nová Ves
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|-
|2007/08
|
|
|
|-
|2006/07
|
|
|
|-
|2005/06
|
|
|
|-
|2004/05
|
|
|
|}
Zdroj: SZĽH a Elite Prospects

== Ženské ligové kluby v sezóne 2025/26 ==
V sezóne 2025/26 v nej hrá 9 družstiev. 
{| class=&quot;wikitable sortable&quot; style=&quot;font-size:90%; width:100%; text-align:left&quot;
!Klub
!Mesto
!Arena
|-
|ŽHK 2000 Šarišanka Prešov
|[[Prešov]]
|[[Zimný štadión Prešov]]
|-
|HC Slovan Bratislava
|[[Bratislava]]
|[[Zimný štadión Ondreja Nepelu|Tipos aréna]]
|-
|ŽHK Dukla Michalovce
|[[Michalovce]]
|TiposBet aréna, [[Michalovce]]
|-
|MHK-Martin
|[[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]
|Zimný štadión Martin
|-
|ICE DREAM Čaňa
|[[Čaňa]]
|Zimný štadión Čaňa 
|-
|ŽHK Poprad (Popradské líšky)
|[[Poprad]]
|[[Zimný štadión mesta Poprad|Zimný štadión Poprad]]
|-
|HC Osy Spišská Nová Ves
|[[Spišská Nová Ves]]
|[[TiposBet aréna (Spišská Nová Ves)|TiposBet aréna]], [[Spišská Nová Ves]]
|-
|ŽHKm Zvolen
|[[Zvolen]]
|[[TiposBet aréna (Zvolen)|TiposBet aréna]], [[Zvolen]]
|-
|Vlci Žilina
|[[Žilina]]
|[[Zimný štadión Vojtecha Závodského|Niké aréna]]
|}

== Externé odkazy ==
* [https://www.hockeyslovakia.sk/sk/stats/home/1134/kaufland-slovenska-zenska-hokejova-liga Slovenská ženská hokejová liga] na stránkach SZĽH
* [https://www.eliteprospects.com/league/slovakia-w Elite Prospects] 

[[Kategória:Slovenské súťaže v ľadovom hokeji]]
[[Kategória:Klubové ženské súťaže v ľadovom hokeji]]</text>
      <sha1>p3eica8rekzsln0bsxvky3vx3ct964d</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747208</id>
    <revision>
      <id>8189703</id>
      <parentid>8189451</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T13:37:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Dohra</comment>
      <origin>8189703</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="37896" sha1="2yczh7ytug4eoyhsempiut4c6wyursb" xml:space="preserve">{{Infobox udalosť
|názov=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s cirkevnými predstaviteľmi
|dátum=[[10. január|10.]]{{--}}[[15. január]] [[1951]]
|obrázok=Proces vlastizradni biskupi.jpg
|popis obrázka=Titulná strana knižného vydania súdnej zápisnice Procesu proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi Buzalkovi Gojdičovi vydaného ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1951
|štát=Československo
|miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] 
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=&lt;br/&gt;
* [[Ján Vojtaššák]] trest odňatia slobody vo výške 24 rokov, 
* [[Michal Buzalka]] doživotie,
* [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] doživotie
}}

'''Proces proti vlastizradným biskupom [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákovi]], [[Michal Buzalka|Buzalkovi]], [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovi]]''' [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol rozsahom príprav, propagandistickým využitím a dosahom na spoločnosť jedným z najväčších vykonštruovaných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] 
v Československu a vôbec v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Iba v tomto procese v bývalom sovietskom bloku boli odsúdení naraz traja biskupi. Proces patrí do skupiny tzv. cirkevných procesov komunistického režimu proti katolíckej cirkvi, kam patrili aj procesy s chorvátskym arcibiskupom 
[[Alojzije Stepinac|Alojzije Stepinacom]], maďarským arcibiskupom a kardinálom [[József Mindszenty|Józsefom Mindszentym]], českým biskupom [[Stanislav Zelo|Stanislavom Zelom]], poľským biskupom [[Czesław Kaczmarek|Czesławom Kaczmarekom]], ukrajinským arcibiskupom [[Josif Slipý|Josifom Slipým]] a bulharským biskupom Eugenom Bossilkovom. Katolícka cirkev bola jedným z hlavných cieľov represií komunistického režimu z politických a ideologických dôvodov. Súd s biskupmi mal zlomiť autoritu episkopátu a v konečnom dôsledku paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]], považovanej za „agentúru imperializmu“ a nepriateľské centrum, na veriacich. [[Ján Vojtaššák]] bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výške 24 rokov, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] boli odsúdení na doživotie.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom|priezvisko=Róbert|meno=Letz|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-969296-6-5|edícia=Dokumenty|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dokumenty-k-procesu-s-biskupmi.pdf}}&lt;/ref&gt;

==Predohra==
===Povojnová retribúcia===
Diecézny biskup [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišskej diecézy]] [[Ján Vojtaššák]] bol ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] prvýkrát zatknutý už [[5. máj]]a [[1945]] v rámci [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných konaní]] pre svoje angažovanie sa v politike počas vojny.{{#tag:ref|[[Ján Vojtaššák]] bol obviňovaný ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] z trestných činov kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945. Nariadenie [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945 bolo vydané až [[15. máj|15. mája]] [[1945]], 10 dní po zadržaní [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]].&lt;ref name=&quot;malatinsky&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|37}}|group=pozn.}} Bol väznený do [[8. september|8. septembra]] v [[Bratislava|Bratislave]], kedy bol prepustený na zásah [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|144-146}} Žiadosť česko-slovenskej vlády, aby bol [[Ján Vojtaššák]] pozbavený úradu diecézneho biskupa, [[Svätá stolica]] zamietla.

===Po Februárovom prevrate===
Cieľom cirkevnej politiky komunistického režimu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] bolo bezpodmienečné podriadenie všetkých existujúcich cirkví. V rámci tohto plánu mali cirkvi prerušiť kontakty so svojimi centrami, ktoré väčšinou sídlili v západnom svete. Podriadením cirkví štátnej kontrole sa mal výrazne oslabiť vplyv náboženstva na slovenskú spoločnosť. Nástrojom na podriadenie cirkví sa stali perzekúcie cirkevných predstaviteľov a veriacich. 

Najrozsiahlejšie perzekúcie zasiahli najpočetnejšia katolícku cirkev. Tá po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] odmietla vydať vyhlásenie k politickej situácii a zaujala zdržanlivé stanovisko deklarujúce nadstraníckosť. Stratégiou komunistov voči katolíckej cirkvi sa stalo odpútanie cirkvi od [[Vatikán|Vatikánu]] a pretransformovanie na národnú cirkev. Prvý zásah smeroval proti reholiam.  Začiatkom roka [[1950]] bola naplánovaná akcia „K“ (Kláštory) na zrušenie všetkých mužských rádov a internáciu ich príslušníkov. Zámienkou na násilný zásah proti reholiam bol monsterproces s predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorý mal pripraviť verejnú mienku a ospravedlniť akciu „K“. Proces sa [[31. marec|31. marca]] až [[5. apríl|5. apríla]] [[1950]] pred senátom Štátneho súdu v Prahe. Obvinenými bolo desať rehoľníkov na čele s opátom premonštrátov v Novej Říši Augustínom
A. Machalkom. Jediný Slovák v procese, gréckokatolícky redemptorista Ján Mastiliak, za údajnú velezradu a vyzvedačstvo dostal doživotný rozsudok. Ostatní spoluobvinení boli odsúdení na tresty v celkovej výške 132 rokov väzenia. Proces naplnil očakávania, pretože „odhalil“, že kláštory sú strediskami protištátnej činnosti, špionáže a vlastizrady, a preto musia eliminované. Proces prispel k bezproblémovému priebehu akcie „K“ v noci z [[13. apríl|13.]] na [[14. apríl|14. apríla]] [[1950]]. Nasledovala akcia „R“ v dňoch [[28. august|28.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] [[1950]] proti ženským reholiam.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}&lt;/ref&gt;{{rp|71}}

Hlavným útokom proti katolíckej cirkvi boli procesy s biskupmi paralelne v českých zemiach a na Slovensku. Procesy mali zlomiť autoritu episkopátu ako celku a paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]] považovanej za „agentúru imperializmu“. V slovenskom procese sa mala taktiež odsúdiť tradícia slovenského ľudáctva a myšlienka slovenskej štátnosti. Pražský proces so skupinou „Dr. Stanislav Zela a spol.“ sa konal v dňoch [[25. november|25. novembra]] až [[2. december|2. decembra]] [[1950]] v [[Praha|Prahe]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|311}}

Zo slovenských biskupov bol ako prvý internovaný v rámci akcie  „P“ (pravoslavizácie, ktorá v apríli 1950 viedla k likvidácii gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku) gréckokatolícky biskup [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] a neskôr jeho svätiaci biskup [[Vasiľ Hopko|Vasiľ Hopko]]. V júli [[1950]] bol zatknutý pomocný trnavský biskup [[Michal Buzalka]] a v septembri aj sídelný spišský biskup [[Ján Vojtaššák]]. Biskupi boli vyšetrovaní v pražskej väznici Ruzyň a podrobení zo strany vyšetrovateľov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] psychickému a fyzickému týraniu.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|72}} Nezákonné postupy pri vyšetrovaní boli použité aj pri „príprave“ svedkov procesu. Zápisnica z porady cirkevnej koordinačnej komisie pre prípravu procesov s katolíckymi biskupmi zo dňa [[14. november|14. novembra]] [[1950]] konštatuje: ''„Uhřín je dobrý; Obtulovič vypovídá celkem dobře až na to, že je příliš mazaný a kroutí se z formulací; Bářová vypovídá velmi dobře a bude u soudu dobře působit; Bača bude velmi dobrý; Irha – stejná situace; Buranyč – dost dobrý;Hučko – totéž; stále rozšiřuje svou výpověď; Mastilák úplně popíra, že by něco věděl o Gojdičovi, je ho však možno použít na Hučko; usneseno, že nebude veden jako svědek; Turkiňák bude dobrý; Tomanócy – postoj k šetření je negativní a '''nepodařilo se ho ještě rozbít, se vší pravděpodobností se však podaří ho zpracovat'''; Kempný zatím vypadá dost zle, ale snad se podaří ho zpracovat; Ursíny zapírá, ale Gojdič k němu vypovídá dost dobře. Ursíny patrně nebude moci být použit; Havrila – podaří se s největší pravděpodobností ho zpracovat; Maxoň bude teprve dnes přivezen a vyslechnut.“''.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|165}}

==Proces==
[[2. január|2. januára]] [[1950]] sformalizoval štátny viceprokurátor [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]] obžalobu, podľa ktorej:
{{Citát|1. obvinení [[Ján Vojtaššák]] a Dr. Th. [[Michal Buzalka]] od roku 1920 do polovice marca 1939 pokúsili sa násilím zmeniť ústavu Republiky, menovite pokiaľ ide o samostatnosť, jednotnosť, alebo demokraticko-republikánsku formu štátu, pričom čin spáchali za okolností zvlášť priťažujúcich,

2. Všetci obvinení v rokoch [[1939]]{{--}}[[1944]] počas vojny za okolností zvlášť priťažujúcich opatrovali nepriateľovi nejaký prospech,

3. Všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]] a inde v rokoch [[1945]]{{--}}[[1950]] spolčili sa navzájom s ďalšími páchateľmi k pokusu o zničenie ľudovodemokratického zriadenia, hospodárskej a spoločenskej sústavy Republiky, zaručených ústavou a za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, pričom II. Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a III. [[Pavol Gojdič]] sa činu dopustili za okolností zvlášť priťažujúcich,

4. všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]], v Prahe a inde v čase už uvedenom pod č. 3. spolčili sa navzájom a s ďalšími páchateľmi k vyzvedaniu štátne ho tajomstva v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, štátne tajomstvo skutočne vyzvedali a cudzej moci vyzradili, pričom obvinení Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] páchali čin po dlhší čas, v značnom rozsahu a spôsobom zvlášť nebezpečným a čin Dr. Th. [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] sa týkal štátneho tajomstva zvlášť dôležitého.|1951, 2. január, Bratislava. Obžaloba štátneho viceprokurátora J. Feješa na skupinu J. Vojtaššák a spol.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|222}}}}


Obžalovaní biskupi boli [[4. január|4. januára]] prevezení z Prahy do Bratislavy.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|226}} V ten deň zároveň štátny prokurátor B. Ziegler zaslal námestníkovi ministra spravodlivosti K. Klosovi prípis s návrhom trestov:
* [[Ján Vojtaššák]] 25 (20 rokov) odňatia slobody
* [[Michal Buzalka]] trest smrti (doživotie)
* [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] trest smrti (doživotie)
Prípis obsahoval konštatovanie ''„Uvádím dvě eventuality (druhá v závorce) pro případ, že by z politických důvodů trest smrti u obviněných Buzalky a Gojdiče byl neúnosný.“''&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|227}}

[[8. januára]] sa konala záverečná z porád venovaných príprave procesu za účasti Viktoryho, Klosa, [[Ladislav Holdoš|Holdoša]], [[Eduard Friš|Friša]], Moučky, Průšu, Trattnerovej, Wintera, Čížka, Pošvica, Opavského, Belánskeho, Richtera, [[Karol Bedrna|Bedrnu]], Neulsa, Kopeckého, [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješa]] a Zieglera, na ktorej sa prešiel a sfinalizoval definitívny scenár procesu vrátane rozhlasového vysielania (filmový záznam však nemal vzniknúť a nemalo byť povolené ani fotografovanie) a vydania dokumentu o procese, ktorý bude pripravený aj v ruskom, francúzskom, anglickom a nemeckom preklade.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|240}}

Organizácia účastníkov z radov verejnosti bola prejednaná v predstihu už [[14. december|14. decembra]] [[1950]] v Prahe na zasadnutí politickej komisie o príprave slovenského procesu s katolíckymi biskupmi. 50 miest bolo vyhradených pre stálych účastníkov procesu (stranícki funkcionári, zástupcovia bezpečnosti, Povereníctva spravodlivosti, vlastenecká kňazi, atď.) a na jednotlivé dni pojednávania bolo vyhradených 35 miest pre organizácie (vlasteneckí kňazi, okresní cirkevní tajomníci, zástupcovia právnickej fakulty) a 80 miest pre zástupcov krajov.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|188}}

===Pojednávanie===
Hlavné pojednávanie prebehlo v Bratislave v dňoch [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]]. Predsedom senátu bol [[Karol Bedrna]], sudcami z povolania Pavol Korbuly a Václav Hamák, sudcami z ľudu Matej Župančič a Štefan Borš, náhradnými sudcami Dr. Jozef Buzna, z povolania,
Ján Andel, z ľudu.{{#tag:ref|Zborník dokumentov z procesu zostavený Róbertom Letzom uvádza hodnotiacu správu Jána Andela, náhradného sudcu z ľudu, k procesu bez akýchkoľvek zásahov s pôvodnými pravopisnými chybami:
{{Citát|Pznatky procesu proty Vojtaššákovy a spol.&lt;br/&gt;
1. organizácia boladosti dobra ale boloby potrebné vipracovat časovy program pisony a podlat ho postupovat dalobysa viac času ziskat.&lt;br/&gt;
2. priebeh pprocesu boldosty dobry ašnas na ludovyh sucu, mimojednoho sme molo zasahovaly doprocesu tsolotak lenpreto žsmesa dostatočné népripravyly.&lt;br/&gt;
3. spolupraca senatu s predsedom boladost dobra,&lt;br/&gt;
4. spolu praca s činytemy Minist. boladobra zlast bola dobra predporada v takzvanych kostkach lensmeešte dostatočne neporozumely vyznateho ašsnat poporocesu. Buducnosty budez potr by abysmesi pripravyly vždy otasky us naporade v kostkach ichpredložily abolypredom tam shcvalené abysmesanemosely obávat ženéčéskazime&lt;br/&gt;
5. propagacia boladobra jak vcasopisoch takaj v roshlase,&lt;br/&gt;
6. sebakricky priznavam zesom nepripravyl dostatočno ale boltopremňa prvytakvelky proces a podruhe žesem névedel istotné či može zasahovat aj nahradnyk&lt;br/&gt;
7. mozem s istoto tvrdit hodnepoučil dobuducna.&lt;br/&gt;
Čest praci. Andel sudca zludu.&lt;br/&gt;
|1951, nedatované (asi 20. január), Bratislava. Hodnotiaca správa o procese J. Vojtaššák a spol. od člena senátu Štátneho súdu, odd. v Bratislave, náhradného sudcu z ľudu J. Andela.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|291}}}}|group=pozn.}} Zapisovateľkou bola Dr. Anna Pojezná. Prokurátorom v procese bol Dr. [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]]. Obvinení mali obhajcov [[ex offo]], [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] zastupoval Dr. Štefan Král, [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] Dr. Vojtech Rampášek, [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]] Dr. Ivan Ottlyk.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|241}}

===Vypočúvanie obžalovaných===
[[Súbor:Ján Vojtaššák1.jpg|náhľad|vpravo|[[Ján Vojtaššák]]]]
Pojednávanie bolo zahájené vypočúvaním [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]. Počas výsluchu sa riešili nasledovné záležitosti:
* sám [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] za fašistického režimu zastával funkciu v Štátnej rade a nabádal kňazov k politickej činnosti, za ľudovej demokracie bol angažovaniu sa kňazov v politike,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|47}}
* [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákova]] účasť na protižidovských krokoch Štátnej rady,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|48}}
* arizácia kúpeľov v [[Baldovce|Baldovciach]], majetku rasovo prenasledovaného Ing. Ladislava Frieda, spišským biskupom Jánom Vojtaššákom, pričom menovaný prostredníctvom svojho advokáta Dr. Obtuloviča protestoval v roku [[1947]] proti reštitúcii tohto majetku.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|53}}
* zaistenie [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] ako člena Štátnej rady Slovenskej republiky pre trestný čin kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia SNR č. 33/1945 v máji [[1945]] a jeho prepustenie po intervencii predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], na základe ktorej bol [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] prepustený z väzby a nebol súdený výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]],&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|144-146}}
* špionážne aktivity [[Ján Vojtaššák|Vojtaššáka]],&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|63}} 
* [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákove]] výzvy proti [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|Trati mládeže]] a proti nedeľným „národným (pracovným) smenám“, ktoré prokurátor kládol do protikladu k biskupským výzvam počas vojny, aby sa veriaci účastnili v nedeľu na nemeckých na opevňovacích prácach,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|69}}
* odmietanie prorežimej Katolíckej akcie vedúce k vzburám veriacich na Orave a Spiši,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|73}}
* vyhodenie robotníka Valenta Gaduša zo zamestnania, lebo žiadal zvýšiť plat a celkovo polonevoľnícke postavenie sluhov a zamestnancov Spišskej diecézy,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|82}}
* [[Andrej Hlinka|Hlinkov]] list z roku [[1921]], kedy tento v čase hrozby reštaurácie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] chcel majetok, alebo odísť do opozície,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|84}}
* menovanie ilegálnych biskupov,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|86}}
* [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákov]] pokyn kňazovi z [[Liptovské Matiašovce|Matiašoviec]], aby nahlásil partizánov v obci nemeckej jednotke, hoci tým mohol spôsobiť vypálenie obce.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|87}}

[[Súbor:Michal Buzalka.jpg|náhľad|vpravo|[[Michal Buzalka]]]]
Výsluchy pokračovali vypočúvaním [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] a týkali sa nasledovných otázok:
* [[Michal Buzalka]] pôsobil ako vojenský vikár, schvaľoval [[Andrej Hlinka|Hlinkovu]] a nemeckú politiku,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|92}}
* špionážna činnosť [[Michal Buzalka|Buzalku]] proti [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] v prospech [[Vatikán|Vatikánu]] a úloha jezuitu Jána Kellnera,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|96}}
* [[Michal Buzalka|Buzalka]] dal [[Gestapo|Gestapu]] povolenie vykonať uňho domovskú prehliadku a u jeho domovníčky bola zaistená ukrývajúca sa istá pani Kepichová, ktorá bola odvlečená do koncentračného tábora a zavraždená,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|104}} 
* angažovanie sa cirkvi v prospech [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] a boj kňazov proti poprave [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]],&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|108}} 
* kňazi skladali sľub vernosti ľudovodemokratickej republike s výhradami, ale fašistickému režimu bez výhrad,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|109}}
* špionážne aktivity v prospech emigrácie, Vatikánu, pričom bola citovaná správa vatikánskeho rozhlasu z [[30. november|30. novembra]] [[1950]], že na Slovensku bol umŕtvený cirkevný život, zavreté kostoly a [[Michal Buzalka]] údajne vo väzení zomrel,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|112}} 

[[Súbor:Pavol Godjic.jpg|náhľad|vpravo|[[Pavol Petro Gojdič]]]]
Ako posledný bol vypočúvaný [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]], počas výsluchu sa riešili:
* snahy [[Vatikán|Vatikánu]] dostať Ukrajinu pod svoju cirkevnú správu.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|117}}  
* údajná [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičova]] spolupráca s [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] na programe „Veľkej Ukrajiny“ siahajúcej až po [[Poprad]],&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|118}}
* falšovanie matrík kňazmi za účelom vystavovania falošných dokladov pre banderovcov prichádzajúcich na územie republiky,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|120}}
* vina za [[Ukrajinská povstalecká armáda|banderovské]] zločiny (spomína sa proces s Ivanom Kliszom), vyčíňanie banderovcov na východnom Slovensku, ako aj banderovské vraždy [[24. jún|24. júna]] [[1947]] v [[Blatnica (obec)|Blatnici]], je pripisovaná [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovi]],&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|126-127}} 
* [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] za podporu Demokratickej strany vo [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|voľbách roku 1946]] od ministra Pietora osobné auto a povereník Styk mu poukázal 250&amp;nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]],&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|129}}
* biskupská konferencia v Trnave v auguste [[1949]] exkomunikovala signatárov [[Katolícka akcia|Katolíckej akcie]]. Cirkev ale neexkomunikovala kapitalistov a fašistov,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|132}}
* špionáž prostredníctvom organizácie Americká charita,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|136}}
* zneužívanie finančných zbierok a súm zo zahraničia na podporu banderovcov a kňazov pôsobiacich proti republike,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|137}}
* [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičova]] žiadosť [[Svätá stolica|Svätej stolici]] vysvätiť jedného alebo dvoch tajných biskupov, ktorí by pokračovali v činnosti po Gojdičovom zatknutí.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|138}} 

===Svedkovia===
Od [[12. január|12. januára]] sa konali výpovede svedkov. Prví dvaja svedkovia, Jozef Sakalík a Valent Gaduš, vypovedali vo veci vykorisťovania pracujúcich (obaja pracovali ešte pred vojnou pre [[Spišská diecéza|Spišskú diecézu]] za mimoriadne nevýhodných pracovných podmienok a boli prepustení potom, ako požadovali uľahčenie práce, resp. zvýšenie mzdy).&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|140-143}} Výpovede svedkov boli irelevantné vzhľadom k trestnej činnosti obvineného [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]. 

Svedok [[Ľudovít Obtulovič]] (sám odsúdený v jednom z prvých politických procesov s členmi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[15. máj|15. mája]] [[1948]] na 8 rokov) zastupoval [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] v roku [[1945]] počas biskupovho obvinenia z kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945. Svedecká výpoveď sa týkala Obtulovičovej intervencie u predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], na základe ktorej bol [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] prepustený z väzby a nebol súdený výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|144-146}}

Svedkovia Štefan Bača a František Irha svedčili o [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákovom]] nátlaku na kňazov, aby odmietli komunistickú [[Katolícka akcia|Katolícku akciu]] a o perzekúcii kňazov, ktorí sa chceli zapojiť do budovania republiky a spojiť sa s pracujúcim ľudom.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|147-149}}

Bývalý generálny tajomník [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[Ján Kempný]] (sám odsúdený v politickom procese s členmi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[15. máj|15. mája]] [[1948]] na 6 rokov) v procese svedčil o intervencii [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], na základe ktorej bol [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] prepustený z väzby a nebol súdený výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], o [[Aprílová dohoda|Aprílovej dohode]] katolíkov s [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickou stranou]] a o pozadí [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|procesu s Dr. Jozefom Tisom]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|149-153}} 

Svedok kňaz Anton Suroviak opisoval svoje suspendovanie [[Ján Vojtaššák|Jánom Vojtaššákom]] z dôvodu účasti v [[Slovenské národné povstanie|Slovenskom národnom povstaní]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|149-155}}  

Svedok Violant Andrejkovič pôsobil v armáde [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] na východnom fronte ako [[podplukovník]] duchovnej služby. V rámci svedeckej výpovede uviedol, ako zhromažďoval informácie a vykonával na Ukrajine špionáž pre Michala Buzalku.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|156}}  

Svedok Štefan Uhrín bol spolu s [[Bernard Jaško|Bernardom Jaškom]] a [[Pavol Kalinaj|Pavlom Kalinajom]] (všetko členovia [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]]) odsúdený v politickom procese [[9. november|9. novembra]] [[1949]] na 18 rokov odňatia slobody{{#tag:ref|Rozsudok z [[9. november|9. novembra]] [[1949]] v procese s členmi [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] znel trest smrti pre [[Bernard Jaško|Bernarda Jaška]] a [[Pavol Kalinaj|Pavla Kalinaja]], 20 rokov pre Pavla Hajdina, 18 rokov pre Štefana Uhrína a 58 rokov pre ďalších 22 členov vykonštruovanej skupiny.|group=pozn.}} Vo svedeckej výpovedi popisoval odovzdávanie správ špionážneho charakteru [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|158-160}}

Svedkyňa Anna Mária Bärová, bývalá zamestnankyňa rakúskeho konzulátu v Bratislave svedčila o pomoci pri špionážnych aktivitách Michala Buzalku.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|162-164}}  

Svedok Dezider Kalina podal v novembri [[1942]] [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] informácie o zaobchádzaní so židovským obyvateľstvom na Nemcami okupovaných územiach, vrátane svedectva o osude slovenských Židov, ktorých stretol pri [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitzi]]. [[Michal Buzalka|Buzalka]] mal odpovedať Tisovým citátom, že údelom Židov je trpieť.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|165-168}}

Svedkovia Boris Turkyňák, Pavol Hučko a Rehor Buranič referovali o špionážnej činnosti [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]] a o [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovej]] pomoci kňazom utekajúcim z Poľska a Sovietskeho zväzu, ako aj pomoci [[Ukrajinská povstalecká armáda|banderovcom]] formou vybavovania falošných dokladov a organizáciou ich prechodu na západ.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|168-176}}

Námestník štátneho prokurátora [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješ]] v závere vypočúvania svedkov prezentoval dokumenty týkajúce sa [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši|vypálenia obce Maloduš]] slovenskými vojakmi počas pôsobenia na východnom fronte, pričom obvinil [[Michal Buzalka|Buzalku]] zo zodpovednosti za tento čin, nakoľko v pastierskych listoch vyzýval vojakov poslúchať rozkazy.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|176-177}} Prezentované boli fotky [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] v prítomnosti nemeckých dôstojníkov na východnom fronte. Biskupom bol vytýkaný článok „Odkaz našich biskupov“ v [[Gardista (noviny)|Gardistovi]] vyzývajúci veriacich na zachovanie pokoja. Žiadosť biskupov o riešenie otázky Jozefa Tisa z decembra [[1945]] bola interpretovaná ako vyhrážka.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|179}} V záverečnej reči [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješ]] zdôrazňoval, že ''„od nej, od krvavej zločinnej voľby vedenej i proti nášmu štátu a nášmu ľudu očakávali návrat strateného raja{{--}}návrat starých panských čias.“''.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|184}}

===Obhajoba a posledné slovo obvinených===
V sobotu [[13. január|13. januára]] obhajcovia Dr. Štefan Kráľ (obhajoval [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]), Dr. Vojtech Rampášek (obhajca [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]]) a Dr. Ivan Ottlyk (obhajca [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]]) konštatovali preukázanie plnej viny obžalovaných vo všetkých bodoch obžaloby a uvádzali iba poľahčujúce okolnosti smerujúce k potenciálnemu zmierneniu trestu. Takými uvedenými okolnosťami boli najmä úplné kajúcne priznania sa obvinených. U [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] žiadal Dr. Štefan Kráľ vziať do úvahy, že [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] konal v zmysle príkazov a intencií svojich nadriadených ([[Svätá stolica|Svätej stolice]]).&lt;ref name=&quot;proces&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti nákladom Vydavateľstva Tatran|rok=1951}}&lt;/ref&gt;{{rp|213}} Dr. Vojtech Rampášek uvádzal, že [[Michal Buzalka]], hoci pochádzal z robotníckej rodiny, bol od svojich desiatich rokov (kedy sa dostal k piaristom) odtrhnutý od bežného života a reality.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|214}} Podobne argumentoval aj Dr. Ivan Ottlyk výchovou k poslušnosti v seminári a odtrhnutím od reálneho života v prípade [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]]. Tu však uvádzal aj [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičove]] činy pri ochrane rasovo prenasledovaných počas trvania [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|215}}

[[Ján Vojtaššák]] v rámci scenára procesu v záverečnej reči plne doznal svoje činy a žiadal o možnosť tieto zločiny odčiniť a napraviť. [[Michal Buzalka]] popri priznaní uviedol: ''„odcudzil som sa svojmu ľudu a rozsievajúc medzi ním ako by cez dračie zuby semená zloby, nesváru, hnevu a nenávisti, priklonil som sa k tým nešťastníkom, ktorí slovenskému národu nikdy dobre nepriali ...“''&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|217}} [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] skonštatoval: ''„... som sa veľmi mnoho ráz previnil proti ľudovodemokratickému zriadeniu a pracujúcemu ľudu našej ČSR ... A nakoniec iba to môžem povedať, že všetko, čo som urobil, robil som na príkaz svojich predstavených.“''&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|218}}

===Rozsudok===
V pondelok [[15. január|15. januára]] vyniesol predseda súdu [[Karol Bedrna]] rozsudok. Ján Vojtaššák a Dr. Th. Michal Buzalka boli uznaní vinnými zo zločinu úkladov proti republike podľa §. 1 al. l a 4 zák. č. 50/23 Sb. Všetci obvinení boli uznaní vinnými zo:
* zločinu vojenskej zrady podľa § 6 ods. 1 zák. č. 50/23 Sb.
* zločinu velezrady podľa § 1 ods. 1 lit. c) ods. 2 a obvinení Dr. Th. Michal Buzalka a Pavol Gojdič aj podľa ods. 3 lit. e) zák. čís. 231/48 Sb.
* zločin vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 zák. č. 23l/48 Sb., obvinený Pavol Gojdič tiež podľa ods. 2 lit. e) a obvinený Dr. Th. Michal Buzalka tiež podľa ods. 2 lit. e), d) toho istého zák. ustanovenia.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|222}} &lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|252}}

Obvinení boli potrestaní:
{{Citát|
I.) Obvinený [[Ján Vojtaššák]] podľa § 1 ods. 1 zák. čís. 231/48 Sb. s použitím §§ 90, 96, 99 zák. čl. V/1878 odňatím slobody na 24 (dvadsaťštyri) roky. Podľa trestu na slobode podľa § 47 cit. zák. ukladá sa mu peňažný trest 500&amp;nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]] podľa § 48 cit. zákona konfiškuje sa mu celý majetok a podľa § 52 cit. zákona stráca čestné práva občianske.

II.) Obvinený Dr. Th. [[Michal Buzalka]], podľa § 1 ods. 3 zák. čís. 231/48 Sb. s použitím §§ 96, 99 zák. čl. V/l878, § 113 ods. 1 zák. čís. 319/48 Sb. odňatím slobody na doživotie. Vedľa trestu na slobode podľa § 47 cit. zákona ukladá sa mu peňažitý trest 200&amp;nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]], podľa § 48 cit. zákona konfiškuje sa mu celý majetok a podľa § 52 cit. zákona stráca čestné práva občianske.

III.) Obvinený [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]], podľa § 1 ods, 3 zák. čís. 231/48 Sb. s použitím §§ 96, 99 zák. čl. V/1878, § 113 ods. I. zák. č. 319/48 Sb. odňatím slobody na doživotie. Vedľa trestu na slobode podľa § 47 cit. zák. ukladá sa mu peňažitý trest 200&amp;nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]], podľa § 48 cit. zákona konfiškuje sa mu celý majetok a podľa § 52 cit. zákona stráca čestné práva občianske.|&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|223}} &lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|252}}}}
 
[[Ján Vojtaššák]] trest prijal, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Gojdič]] si vyžiadali trojdňovú lehotu na rozmyslenie.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|223}}

==Dohra==
Priebeh procesu bol rozoberaný v hodnotiacich správach na rôznych úrovniach. Podľa súhrnnej hodnotiacej správy Štátnej prokuratúry v Prahe o procesoch „S. Zela a spol.“ a „J. Vojtaššák a spol.“ z [[5. február|5. februára]] [[1951]] verejnosť procesu venovala veľkú pozornosť. Prišlo 2&amp;nbsp;433 rezolúcií schvaľujúcich proces aj rozsudok. Naproti tomu prišlo iba 20 anonymných dopisov ''„štvavého obsahu a velmi ubohé úrovně“''. Zahraničná tlač a rozhlas väčšinou na proces reagovali len stručným referovaním o priebehu procesu bez komentárov, iba vatikánsky rozhlas pokračoval ''„ve svém nestoudném štvaní.“''&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|316}} 

Rovnako boli monitorované reakcie obyvateľstva na proces v jednotlivých krajoch. Napríklad správa vedúceho oddelenia propagácie a agitácie Sekretariátu ÚV KSS J. Šefránka zo [[6. február|6. februára]] [[1951]] adresovaná Sekretariátu ÚV KSS uvádzala:
{{Citát|Osobitnú kampaň robila reakcia na východnom Slovensku, najmä v Prešovskom kraji. Využila skutočnosť, že na rozdiel od vypočúvania druhých dvoch biskupov sa Gojdičovo vypočúvanie nevysielalo rozhlasom – čo bola nesporne chyba – a rozširovala v rôznych verziách, že Gojdič dokázal pred súdom svoju nevinu, alebo dokonca, že je mŕtvy a pod. Ba rozširovala aj hotové legendy o Gojdičovi: že vraj má svätožiaru, že mu žiaria rany a od tejto žiary vraj už zomrelo niekoľko členov SNB a pod. Chyba sa napráva tým, že Gojdičovu výpoveď vysiela rozhlas dodatočne, a to najmä košická a prešovská vysielačka.|&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|322}}}}

Na tento proces nadväzovali procesy s ďalšími dvomi svätiacimi biskupmi – rímskokatolíckym [[Štefan Barnáš|Štefanom Barnášom]] (v rámci osemčlennej skupiny [[28. november|28. novembra]] [[1951]] odsúdený na 15 rokov odňatia slobody) a gréckokatolíckym [[Vasiľ Hopko|Vasiľom Hopkom]] (v októbri [[1951]] odsúdený na 15 rokov odňatia slobody).&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|73}}

Cirkevná otázka bola súčasťou aj inak zdanlivo nesúvisiacich [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|procesov s príslušníkmi POHG]] súdených v roku [[1958]] za vojnové zločiny.&lt;ref name=&quot;Sokolovic&quot;&gt;{{Citácia Harvard
|Rok=2010
|Priezvisko=Sokolovič
|Meno=Peter
|URL=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-03-2010.pdf
|Periodikum=Pamäť národa
|Ročník=VI.
|Číslo=3
|Kapitola=Proces s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy v roku 1958
|Vydavateľ=Ústav pamäti národa
|PriezviskoEditora=Klubert
|MenoEditora=Tomáš
|issn=1336-6297
}}&lt;/ref&gt;

Aj keď politickými procesmi boli najviac postihnutí príslušníci katolíckej cirkvi, vo väzniciach a pred súdom sa ocitli predstavitelia evanjelickej cirkvi, baptisti či svedkovia Jehovovi.

V roku 1955 [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavlovi Gojdičovi]] zmenili doživotný trest na trest 25 rokov odňatia slobody. Nasledujúci rok generálny prokurátor prerušil výkon trestu [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] a [[Ján Vojtaššák|Jánovi Vojtaššákovi]], no boli izolovaní na území Čiech. [[Michal Buzalka]] bol internovaný v Domove dôchodcov v Děčíne a v Charitnom domove v Tábore, kde [[7. december|7. decembra]] [[1961]] zomrel.&lt;ref name=&quot;Buzalka&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 45. výročie úmrtia biskupa Michala Buzalku | url = https://www.mosr.sk/45-vyrocie-umrtia-biskupa-michala-buzalku/ | dátum prístupu = 2026-03-29}}&lt;/ref&gt; [[Ján Vojtaššák|Ján Vojtaššáka]] v roku [[1958]] opäť uväznili a bol vo väzení až do amnestie [[5. október|5. októbra]] [[1963]].
[[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] [[17. júl|17. júla]] [[1960]], v deň svojich 72. narodenín. Pochovali ho na väzenskom cintoríne a jeho hrob bol označený iba číslom 681.&lt;ref name=&quot;Gojdic&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blahoslavený Pavel Peter Gojdič OSBM biskup-mučeník (1888-1960) | url = https://www.grkatpo.sk/blahoslaveni/pavol-peter-gojdic/ | dátum prístupu = 2026-03-29 | vydavateľ = Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov}}&lt;/ref&gt; Všetci traja boli po roku [[1989]] rehabilitovaní. Biskupa [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]] vyhlásil pápež [[Ján Pavol II.]] za blahoslaveného.&lt;ref name=&quot;upn&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi | url = https://www.upn.gov.sk/data/files/skladacky-2017-13_14.pdf | dátum prístupu = 2026-03-30}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Karol Bedrna]]

== Iné projekty ==
{{projekt|s=Kategória:Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi}}

{{Komunistická strana Československa}}

[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Biskupi]]
[[Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]</text>
      <sha1>2yczh7ytug4eoyhsempiut4c6wyursb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189720</id>
      <parentid>8189703</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:26:35Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Martingazak</username>
        <id>234259</id>
      </contributor>
      <comment>Este referencia.</comment>
      <origin>8189720</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="37913" sha1="m729ucca6ydro49jjhy9sxilap7ojo2" xml:space="preserve">{{Infobox udalosť
|názov=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi
|popis udalosti=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] s cirkevnými predstaviteľmi
|dátum=[[10. január|10.]]{{--}}[[15. január]] [[1951]]
|obrázok=Proces vlastizradni biskupi.jpg
|popis obrázka=Titulná strana knižného vydania súdnej zápisnice Procesu proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi Buzalkovi Gojdičovi vydaného ministerstvom spravodlivosti ČSR v roku 1951
|štát=Československo
|miesto=Krajský súd v [[Bratislava|Bratislave]]
|príčina=
|typ=[[Politické procesy na Slovensku|Politický proces]] 
|organizátor=[[Komunistická strana Československa]]
|odsúdenia=&lt;br/&gt;
* [[Ján Vojtaššák]] trest odňatia slobody vo výške 24 rokov, 
* [[Michal Buzalka]] doživotie,
* [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] doživotie
}}

'''Proces proti vlastizradným biskupom [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákovi]], [[Michal Buzalka|Buzalkovi]], [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovi]]''' [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]] pred senátom Krajského súdu v Bratislave bol rozsahom príprav, propagandistickým využitím a dosahom na spoločnosť jedným z najväčších vykonštruovaných [[Politické procesy na Slovensku|politických procesov]] 
v Československu a vôbec v krajinách bývalého sovietskeho bloku. Iba v tomto procese v bývalom sovietskom bloku boli odsúdení naraz traja biskupi. Proces patrí do skupiny tzv. cirkevných procesov komunistického režimu proti katolíckej cirkvi, kam patrili aj procesy s chorvátskym arcibiskupom 
[[Alojzije Stepinac|Alojzije Stepinacom]], maďarským arcibiskupom a kardinálom [[József Mindszenty|Józsefom Mindszentym]], českým biskupom [[Stanislav Zelo|Stanislavom Zelom]], poľským biskupom [[Czesław Kaczmarek|Czesławom Kaczmarekom]], ukrajinským arcibiskupom [[Josif Slipý|Josifom Slipým]] a bulharským biskupom Eugenom Bossilkovom. Katolícka cirkev bola jedným z hlavných cieľov represií komunistického režimu z politických a ideologických dôvodov. Súd s biskupmi mal zlomiť autoritu episkopátu a v konečnom dôsledku paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]], považovanej za „agentúru imperializmu“ a nepriateľské centrum, na veriacich. [[Ján Vojtaššák]] bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výške 24 rokov, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] boli odsúdení na doživotie.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Dokumenty k procesu s katolíckymi biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom|priezvisko=Róbert|meno=Letz|vydavateľ=Ústav pamäti národa|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-969296-6-5|edícia=Dokumenty|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/dokumenty-k-procesu-s-biskupmi.pdf}}&lt;/ref&gt;

==Predohra==
===Povojnová retribúcia===
Diecézny biskup [[Biskupstvo Spišské Podhradie|spišskej diecézy]] [[Ján Vojtaššák]] bol ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] prvýkrát zatknutý už [[5. máj]]a [[1945]] v rámci [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučných konaní]] pre svoje angažovanie sa v politike počas vojny.{{#tag:ref|[[Ján Vojtaššák]] bol obviňovaný ako člen Štátnej rady [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] z trestných činov kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945. Nariadenie [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945 bolo vydané až [[15. máj|15. mája]] [[1945]], 10 dní po zadržaní [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]].&lt;ref name=&quot;malatinsky&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Pred súdom národa? Retribúcia na Slovensku a Národný súd v Bratislave 1945-1947|priezvisko=Malatinský|meno=Michal|vydavateľ=Post Scriptum|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=978-80-89567-93-5}}&lt;/ref&gt;{{rp|37}}|group=pozn.}} Bol väznený do [[8. september|8. septembra]] v [[Bratislava|Bratislave]], kedy bol prepustený na zásah [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|144-146}} Žiadosť česko-slovenskej vlády, aby bol [[Ján Vojtaššák]] pozbavený úradu diecézneho biskupa, [[Svätá stolica]] zamietla.

===Po Februárovom prevrate===
Cieľom cirkevnej politiky komunistického režimu po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] bolo bezpodmienečné podriadenie všetkých existujúcich cirkví. V rámci tohto plánu mali cirkvi prerušiť kontakty so svojimi centrami, ktoré väčšinou sídlili v západnom svete. Podriadením cirkví štátnej kontrole sa mal výrazne oslabiť vplyv náboženstva na slovenskú spoločnosť. Nástrojom na podriadenie cirkví sa stali perzekúcie cirkevných predstaviteľov a veriacich. 

Najrozsiahlejšie perzekúcie zasiahli najpočetnejšia katolícku cirkev. Tá po [[Februárový prevrat|februárovom prevrate]] odmietla vydať vyhlásenie k politickej situácii a zaujala zdržanlivé stanovisko deklarujúce nadstraníckosť. Stratégiou komunistov voči katolíckej cirkvi sa stalo odpútanie cirkvi od [[Vatikán|Vatikánu]] a pretransformovanie na národnú cirkev. Prvý zásah smeroval proti reholiam.  Začiatkom roka [[1950]] bola naplánovaná akcia „K“ (Kláštory) na zrušenie všetkých mužských rádov a internáciu ich príslušníkov. Zámienkou na násilný zásah proti reholiam bol monsterproces s predstaviteľmi jednotlivých rádov, ktorý mal pripraviť verejnú mienku a ospravedlniť akciu „K“. Proces sa [[31. marec|31. marca]] až [[5. apríl|5. apríla]] [[1950]] pred senátom Štátneho súdu v Prahe. Obvinenými bolo desať rehoľníkov na čele s opátom premonštrátov v Novej Říši Augustínom
A. Machalkom. Jediný Slovák v procese, gréckokatolícky redemptorista Ján Mastiliak, za údajnú velezradu a vyzvedačstvo dostal doživotný rozsudok. Ostatní spoluobvinení boli odsúdení na tresty v celkovej výške 132 rokov väzenia. Proces naplnil očakávania, pretože „odhalil“, že kláštory sú strediskami protištátnej činnosti, špionáže a vlastizrady, a preto musia eliminované. Proces prispel k bezproblémovému priebehu akcie „K“ v noci z [[13. apríl|13.]] na [[14. apríl|14. apríla]] [[1950]]. Nasledovala akcia „R“ v dňoch [[28. august|28.]]{{--}}[[31. august|31. augusta]] [[1950]] proti ženským reholiam.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Politické procesy na Slovensku v rokoch 1948 – 1954. Príručka pre školy|priezvisko=Kinčok|meno=Branislav|vydavateľ=Ústav pamäti národa|rok=2019|isbn=978-80-89335-87-9|url=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/politicke-procesy-na-slovensku-1948-1954.pdf}}&lt;/ref&gt;{{rp|71}}

Hlavným útokom proti katolíckej cirkvi boli procesy s biskupmi paralelne v českých zemiach a na Slovensku. Procesy mali zlomiť autoritu episkopátu ako celku a paralyzovať vplyv [[Svätá stolica|Svätej stolice]] považovanej za „agentúru imperializmu“. V slovenskom procese sa mala taktiež odsúdiť tradícia slovenského ľudáctva a myšlienka slovenskej štátnosti. Pražský proces so skupinou „Dr. Stanislav Zela a spol.“ sa konal v dňoch [[25. november|25. novembra]] až [[2. december|2. decembra]] [[1950]] v [[Praha|Prahe]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|311}}

Zo slovenských biskupov bol ako prvý internovaný v rámci akcie  „P“ (pravoslavizácie, ktorá v apríli 1950 viedla k likvidácii gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku) gréckokatolícky biskup [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] a neskôr jeho svätiaci biskup [[Vasiľ Hopko|Vasiľ Hopko]]. V júli [[1950]] bol zatknutý pomocný trnavský biskup [[Michal Buzalka]] a v septembri aj sídelný spišský biskup [[Ján Vojtaššák]]. Biskupi boli vyšetrovaní v pražskej väznici Ruzyň a podrobení zo strany vyšetrovateľov [[Štátna bezpečnosť|ŠtB]] psychickému a fyzickému týraniu.&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|72}} Nezákonné postupy pri vyšetrovaní boli použité aj pri „príprave“ svedkov procesu. Zápisnica z porady cirkevnej koordinačnej komisie pre prípravu procesov s katolíckymi biskupmi zo dňa [[14. november|14. novembra]] [[1950]] konštatuje: ''„Uhřín je dobrý; Obtulovič vypovídá celkem dobře až na to, že je příliš mazaný a kroutí se z formulací; Bářová vypovídá velmi dobře a bude u soudu dobře působit; Bača bude velmi dobrý; Irha – stejná situace; Buranyč – dost dobrý;Hučko – totéž; stále rozšiřuje svou výpověď; Mastilák úplně popíra, že by něco věděl o Gojdičovi, je ho však možno použít na Hučko; usneseno, že nebude veden jako svědek; Turkiňák bude dobrý; Tomanócy – postoj k šetření je negativní a '''nepodařilo se ho ještě rozbít, se vší pravděpodobností se však podaří ho zpracovat'''; Kempný zatím vypadá dost zle, ale snad se podaří ho zpracovat; Ursíny zapírá, ale Gojdič k němu vypovídá dost dobře. Ursíny patrně nebude moci být použit; Havrila – podaří se s největší pravděpodobností ho zpracovat; Maxoň bude teprve dnes přivezen a vyslechnut.“''.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|165}}

==Proces==
[[2. január|2. januára]] [[1950]] sformalizoval štátny viceprokurátor [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]] obžalobu, podľa ktorej:
{{Citát|1. obvinení [[Ján Vojtaššák]] a Dr. Th. [[Michal Buzalka]] od roku 1920 do polovice marca 1939 pokúsili sa násilím zmeniť ústavu Republiky, menovite pokiaľ ide o samostatnosť, jednotnosť, alebo demokraticko-republikánsku formu štátu, pričom čin spáchali za okolností zvlášť priťažujúcich,

2. Všetci obvinení v rokoch [[1939]]{{--}}[[1944]] počas vojny za okolností zvlášť priťažujúcich opatrovali nepriateľovi nejaký prospech,

3. Všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]] a inde v rokoch [[1945]]{{--}}[[1950]] spolčili sa navzájom s ďalšími páchateľmi k pokusu o zničenie ľudovodemokratického zriadenia, hospodárskej a spoločenskej sústavy Republiky, zaručených ústavou a za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, pričom II. Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a III. [[Pavol Gojdič]] sa činu dopustili za okolností zvlášť priťažujúcich,

4. všetci obvinení v [[Spišské Podhradie|Spišskom Podhradí]], v [[Bratislava|Bratislave]], v [[Prešov|Prešove]], v Prahe a inde v čase už uvedenom pod č. 3. spolčili sa navzájom a s ďalšími páchateľmi k vyzvedaniu štátne ho tajomstva v úmysle vyzradiť ho cudzej moci, za tým účelom vošli v priamy styk s cudzou mocou, štátne tajomstvo skutočne vyzvedali a cudzej moci vyzradili, pričom obvinení Dr. Th. [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] páchali čin po dlhší čas, v značnom rozsahu a spôsobom zvlášť nebezpečným a čin Dr. Th. [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] sa týkal štátneho tajomstva zvlášť dôležitého.|1951, 2. január, Bratislava. Obžaloba štátneho viceprokurátora J. Feješa na skupinu J. Vojtaššák a spol.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|222}}}}


Obžalovaní biskupi boli [[4. január|4. januára]] prevezení z Prahy do Bratislavy.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|226}} V ten deň zároveň štátny prokurátor B. Ziegler zaslal námestníkovi ministra spravodlivosti K. Klosovi prípis s návrhom trestov:
* [[Ján Vojtaššák]] 25 (20 rokov) odňatia slobody
* [[Michal Buzalka]] trest smrti (doživotie)
* [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] trest smrti (doživotie)
Prípis obsahoval konštatovanie ''„Uvádím dvě eventuality (druhá v závorce) pro případ, že by z politických důvodů trest smrti u obviněných Buzalky a Gojdiče byl neúnosný.“''&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|227}}

[[8. januára]] sa konala záverečná z porád venovaných príprave procesu za účasti Viktoryho, Klosa, [[Ladislav Holdoš|Holdoša]], [[Eduard Friš|Friša]], Moučky, Průšu, Trattnerovej, Wintera, Čížka, Pošvica, Opavského, Belánskeho, Richtera, [[Karol Bedrna|Bedrnu]], Neulsa, Kopeckého, [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješa]] a Zieglera, na ktorej sa prešiel a sfinalizoval definitívny scenár procesu vrátane rozhlasového vysielania (filmový záznam však nemal vzniknúť a nemalo byť povolené ani fotografovanie) a vydania dokumentu o procese, ktorý bude pripravený aj v ruskom, francúzskom, anglickom a nemeckom preklade.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|240}}

Organizácia účastníkov z radov verejnosti bola prejednaná v predstihu už [[14. december|14. decembra]] [[1950]] v Prahe na zasadnutí politickej komisie o príprave slovenského procesu s katolíckymi biskupmi. 50 miest bolo vyhradených pre stálych účastníkov procesu (stranícki funkcionári, zástupcovia bezpečnosti, Povereníctva spravodlivosti, vlastenecká kňazi, atď.) a na jednotlivé dni pojednávania bolo vyhradených 35 miest pre organizácie (vlasteneckí kňazi, okresní cirkevní tajomníci, zástupcovia právnickej fakulty) a 80 miest pre zástupcov krajov.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|188}}

===Pojednávanie===
Hlavné pojednávanie prebehlo v Bratislave v dňoch [[10. január|10.]]{{--}}[[15. január|15. januára]] [[1951]]. Predsedom senátu bol [[Karol Bedrna]], sudcami z povolania Pavol Korbuly a Václav Hamák, sudcami z ľudu Matej Župančič a Štefan Borš, náhradnými sudcami Dr. Jozef Buzna, z povolania,
Ján Andel, z ľudu.{{#tag:ref|Zborník dokumentov z procesu zostavený Róbertom Letzom uvádza hodnotiacu správu Jána Andela, náhradného sudcu z ľudu, k procesu bez akýchkoľvek zásahov s pôvodnými pravopisnými chybami:
{{Citát|Pznatky procesu proty Vojtaššákovy a spol.&lt;br/&gt;
1. organizácia boladosti dobra ale boloby potrebné vipracovat časovy program pisony a podlat ho postupovat dalobysa viac času ziskat.&lt;br/&gt;
2. priebeh pprocesu boldosty dobry ašnas na ludovyh sucu, mimojednoho sme molo zasahovaly doprocesu tsolotak lenpreto žsmesa dostatočné népripravyly.&lt;br/&gt;
3. spolupraca senatu s predsedom boladost dobra,&lt;br/&gt;
4. spolu praca s činytemy Minist. boladobra zlast bola dobra predporada v takzvanych kostkach lensmeešte dostatočne neporozumely vyznateho ašsnat poporocesu. Buducnosty budez potr by abysmesi pripravyly vždy otasky us naporade v kostkach ichpredložily abolypredom tam shcvalené abysmesanemosely obávat ženéčéskazime&lt;br/&gt;
5. propagacia boladobra jak vcasopisoch takaj v roshlase,&lt;br/&gt;
6. sebakricky priznavam zesom nepripravyl dostatočno ale boltopremňa prvytakvelky proces a podruhe žesem névedel istotné či može zasahovat aj nahradnyk&lt;br/&gt;
7. mozem s istoto tvrdit hodnepoučil dobuducna.&lt;br/&gt;
Čest praci. Andel sudca zludu.&lt;br/&gt;
|1951, nedatované (asi 20. január), Bratislava. Hodnotiaca správa o procese J. Vojtaššák a spol. od člena senátu Štátneho súdu, odd. v Bratislave, náhradného sudcu z ľudu J. Andela.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|291}}}}|group=pozn.}} Zapisovateľkou bola Dr. Anna Pojezná. Prokurátorom v procese bol Dr. [[Ján Feješ (prokurátor)|Ján Feješ]]. Obvinení mali obhajcov [[ex offo]], [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] zastupoval Dr. Štefan Král, [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] Dr. Vojtech Rampášek, [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]] Dr. Ivan Ottlyk.&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|241}}

===Vypočúvanie obžalovaných===
[[Súbor:Ján Vojtaššák1.jpg|náhľad|vpravo|[[Ján Vojtaššák]]]]
Pojednávanie bolo zahájené vypočúvaním [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]. Počas výsluchu sa riešili nasledovné záležitosti:
* sám [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] za fašistického režimu zastával funkciu v Štátnej rade a nabádal kňazov k politickej činnosti, za ľudovej demokracie bol angažovaniu sa kňazov v politike,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|47}}
* [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákova]] účasť na protižidovských krokoch Štátnej rady,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|48}}
* arizácia kúpeľov v [[Baldovce|Baldovciach]], majetku rasovo prenasledovaného Ing. Ladislava Frieda, spišským biskupom Jánom Vojtaššákom, pričom menovaný prostredníctvom svojho advokáta Dr. Obtuloviča protestoval v roku [[1947]] proti reštitúcii tohto majetku.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|53}}
* zaistenie [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] ako člena Štátnej rady Slovenskej republiky pre trestný čin kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia SNR č. 33/1945 v máji [[1945]] a jeho prepustenie po intervencii predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], na základe ktorej bol [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] prepustený z väzby a nebol súdený výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]],&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|144-146}}
* špionážne aktivity [[Ján Vojtaššák|Vojtaššáka]],&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|63}} 
* [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákove]] výzvy proti [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|Trati mládeže]] a proti nedeľným „národným (pracovným) smenám“, ktoré prokurátor kládol do protikladu k biskupským výzvam počas vojny, aby sa veriaci účastnili v nedeľu na nemeckých na opevňovacích prácach,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|69}}
* odmietanie prorežimej Katolíckej akcie vedúce k vzburám veriacich na Orave a Spiši,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|73}}
* vyhodenie robotníka Valenta Gaduša zo zamestnania, lebo žiadal zvýšiť plat a celkovo polonevoľnícke postavenie sluhov a zamestnancov Spišskej diecézy,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|82}}
* [[Andrej Hlinka|Hlinkov]] list z roku [[1921]], kedy tento v čase hrozby reštaurácie [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] chcel majetok, alebo odísť do opozície,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|84}}
* menovanie ilegálnych biskupov,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|86}}
* [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákov]] pokyn kňazovi z [[Liptovské Matiašovce|Matiašoviec]], aby nahlásil partizánov v obci nemeckej jednotke, hoci tým mohol spôsobiť vypálenie obce.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|87}}

[[Súbor:Michal Buzalka.jpg|náhľad|vpravo|[[Michal Buzalka]]]]
Výsluchy pokračovali vypočúvaním [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] a týkali sa nasledovných otázok:
* [[Michal Buzalka]] pôsobil ako vojenský vikár, schvaľoval [[Andrej Hlinka|Hlinkovu]] a nemeckú politiku,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|92}}
* špionážna činnosť [[Michal Buzalka|Buzalku]] proti [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]] v prospech [[Vatikán|Vatikánu]] a úloha jezuitu Jána Kellnera,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|96}}
* [[Michal Buzalka|Buzalka]] dal [[Gestapo|Gestapu]] povolenie vykonať uňho domovskú prehliadku a u jeho domovníčky bola zaistená ukrývajúca sa istá pani Kepichová, ktorá bola odvlečená do koncentračného tábora a zavraždená,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|104}} 
* angažovanie sa cirkvi v prospech [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] a boj kňazov proti poprave [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]],&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|108}} 
* kňazi skladali sľub vernosti ľudovodemokratickej republike s výhradami, ale fašistickému režimu bez výhrad,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|109}}
* špionážne aktivity v prospech emigrácie, Vatikánu, pričom bola citovaná správa vatikánskeho rozhlasu z [[30. november|30. novembra]] [[1950]], že na Slovensku bol umŕtvený cirkevný život, zavreté kostoly a [[Michal Buzalka]] údajne vo väzení zomrel,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|112}} 

[[Súbor:Pavol Godjic.jpg|náhľad|vpravo|[[Pavol Petro Gojdič]]]]
Ako posledný bol vypočúvaný [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]], počas výsluchu sa riešili:
* snahy [[Vatikán|Vatikánu]] dostať Ukrajinu pod svoju cirkevnú správu.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|117}}  
* údajná [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičova]] spolupráca s [[Ukrajinská povstalecká armáda|Ukrajinskou povstaleckou armádou]] na programe „Veľkej Ukrajiny“ siahajúcej až po [[Poprad]],&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|118}}
* falšovanie matrík kňazmi za účelom vystavovania falošných dokladov pre banderovcov prichádzajúcich na územie republiky,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|120}}
* vina za [[Ukrajinská povstalecká armáda|banderovské]] zločiny (spomína sa proces s Ivanom Kliszom), vyčíňanie banderovcov na východnom Slovensku, ako aj banderovské vraždy [[24. jún|24. júna]] [[1947]] v [[Blatnica (obec)|Blatnici]], je pripisovaná [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovi]],&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|126-127}} 
* [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] za podporu Demokratickej strany vo [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|voľbách roku 1946]] od ministra Pietora osobné auto a povereník Styk mu poukázal 250&amp;nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]],&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|129}}
* biskupská konferencia v Trnave v auguste [[1949]] exkomunikovala signatárov [[Katolícka akcia|Katolíckej akcie]]. Cirkev ale neexkomunikovala kapitalistov a fašistov,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|132}}
* špionáž prostredníctvom organizácie Americká charita,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|136}}
* zneužívanie finančných zbierok a súm zo zahraničia na podporu banderovcov a kňazov pôsobiacich proti republike,&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|137}}
* [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičova]] žiadosť [[Svätá stolica|Svätej stolici]] vysvätiť jedného alebo dvoch tajných biskupov, ktorí by pokračovali v činnosti po Gojdičovom zatknutí.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|138}} 

===Svedkovia===
Od [[12. január|12. januára]] sa konali výpovede svedkov. Prví dvaja svedkovia, Jozef Sakalík a Valent Gaduš, vypovedali vo veci vykorisťovania pracujúcich (obaja pracovali ešte pred vojnou pre [[Spišská diecéza|Spišskú diecézu]] za mimoriadne nevýhodných pracovných podmienok a boli prepustení potom, ako požadovali uľahčenie práce, resp. zvýšenie mzdy).&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|140-143}} Výpovede svedkov boli irelevantné vzhľadom k trestnej činnosti obvineného [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]. 

Svedok [[Ľudovít Obtulovič]] (sám odsúdený v jednom z prvých politických procesov s členmi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[15. máj|15. mája]] [[1948]] na 8 rokov) zastupoval [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] v roku [[1945]] počas biskupovho obvinenia z kolaborácie podľa §3 [[Retribučné procesy na Slovensku|retribučného]] nariadenia [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|SNR]] č. 33/1945. Svedecká výpoveď sa týkala Obtulovičovej intervencie u predsedu [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], na základe ktorej bol [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] prepustený z väzby a nebol súdený výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickú stranu]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|144-146}}

Svedkovia Štefan Bača a František Irha svedčili o [[Ján Vojtaššák|Vojtaššákovom]] nátlaku na kňazov, aby odmietli komunistickú [[Katolícka akcia|Katolícku akciu]] a o perzekúcii kňazov, ktorí sa chceli zapojiť do budovania republiky a spojiť sa s pracujúcim ľudom.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|147-149}}

Bývalý generálny tajomník [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[Ján Kempný]] (sám odsúdený v politickom procese s členmi [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]] [[15. máj|15. mája]] [[1948]] na 6 rokov) v procese svedčil o intervencii [[Jozef Lettrich|Jozefa Lettricha]], na základe ktorej bol [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] prepustený z väzby a nebol súdený výmenou za politickú podporu cirkvi pre [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickej strany]], o [[Aprílová dohoda|Aprílovej dohode]] katolíkov s [[Demokratická strana (1944 – 1948)|Demokratickou stranou]] a o pozadí [[Proces s Jozefom Tisom, Alexandrom Machom a Ferdinandom Ďurčanským|procesu s Dr. Jozefom Tisom]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|149-153}} 

Svedok kňaz Anton Suroviak opisoval svoje suspendovanie [[Ján Vojtaššák|Jánom Vojtaššákom]] z dôvodu účasti v [[Slovenské národné povstanie|Slovenskom národnom povstaní]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|149-155}}  

Svedok Violant Andrejkovič pôsobil v armáde [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]] na východnom fronte ako [[podplukovník]] duchovnej služby. V rámci svedeckej výpovede uviedol, ako zhromažďoval informácie a vykonával na Ukrajine špionáž pre Michala Buzalku.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|156}}  

Svedok Štefan Uhrín bol spolu s [[Bernard Jaško|Bernardom Jaškom]] a [[Pavol Kalinaj|Pavlom Kalinajom]] (všetko členovia [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]]) odsúdený v politickom procese [[9. november|9. novembra]] [[1949]] na 18 rokov odňatia slobody{{#tag:ref|Rozsudok z [[9. november|9. novembra]] [[1949]] v procese s členmi [[Zbor národnej bezpečnosti|ZNB]] znel trest smrti pre [[Bernard Jaško|Bernarda Jaška]] a [[Pavol Kalinaj|Pavla Kalinaja]], 20 rokov pre Pavla Hajdina, 18 rokov pre Štefana Uhrína a 58 rokov pre ďalších 22 členov vykonštruovanej skupiny.|group=pozn.}} Vo svedeckej výpovedi popisoval odovzdávanie správ špionážneho charakteru [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|158-160}}

Svedkyňa Anna Mária Bärová, bývalá zamestnankyňa rakúskeho konzulátu v Bratislave svedčila o pomoci pri špionážnych aktivitách Michala Buzalku.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|162-164}}  

Svedok Dezider Kalina podal v novembri [[1942]] [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] informácie o zaobchádzaní so židovským obyvateľstvom na Nemcami okupovaných územiach, vrátane svedectva o osude slovenských Židov, ktorých stretol pri [[Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau|Auschwitzi]]. [[Michal Buzalka|Buzalka]] mal odpovedať Tisovým citátom, že údelom Židov je trpieť.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|165-168}}

Svedkovia Boris Turkyňák, Pavol Hučko a Rehor Buranič referovali o špionážnej činnosti [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]] a o [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičovej]] pomoci kňazom utekajúcim z Poľska a Sovietskeho zväzu, ako aj pomoci [[Ukrajinská povstalecká armáda|banderovcom]] formou vybavovania falošných dokladov a organizáciou ich prechodu na západ.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|168-176}}

Námestník štátneho prokurátora [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješ]] v závere vypočúvania svedkov prezentoval dokumenty týkajúce sa [[Prepad pri Bjesujeve a vypálenie Maloduši|vypálenia obce Maloduš]] slovenskými vojakmi počas pôsobenia na východnom fronte, pričom obvinil [[Michal Buzalka|Buzalku]] zo zodpovednosti za tento čin, nakoľko v pastierskych listoch vyzýval vojakov poslúchať rozkazy.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|176-177}} Prezentované boli fotky [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]] v prítomnosti nemeckých dôstojníkov na východnom fronte. Biskupom bol vytýkaný článok „Odkaz našich biskupov“ v [[Gardista (noviny)|Gardistovi]] vyzývajúci veriacich na zachovanie pokoja. Žiadosť biskupov o riešenie otázky Jozefa Tisa z decembra [[1945]] bola interpretovaná ako vyhrážka.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|179}} V záverečnej reči [[Ján Feješ (prokurátor)|Feješ]] zdôrazňoval, že ''„od nej, od krvavej zločinnej voľby vedenej i proti nášmu štátu a nášmu ľudu očakávali návrat strateného raja{{--}}návrat starých panských čias.“''.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|184}}

===Obhajoba a posledné slovo obvinených===
V sobotu [[13. január|13. januára]] obhajcovia Dr. Štefan Kráľ (obhajoval [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]]), Dr. Vojtech Rampášek (obhajca [[Michal Buzalka|Michala Buzalku]]) a Dr. Ivan Ottlyk (obhajca [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]]) konštatovali preukázanie plnej viny obžalovaných vo všetkých bodoch obžaloby a uvádzali iba poľahčujúce okolnosti smerujúce k potenciálnemu zmierneniu trestu. Takými uvedenými okolnosťami boli najmä úplné kajúcne priznania sa obvinených. U [[Ján Vojtaššák|Jána Vojtaššáka]] žiadal Dr. Štefan Kráľ vziať do úvahy, že [[Ján Vojtaššák|Vojtaššák]] konal v zmysle príkazov a intencií svojich nadriadených ([[Svätá stolica|Svätej stolice]]).&lt;ref name=&quot;proces&quot;&gt;{{Citácia knihy|titul=Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi|vydavateľ=Ministerstvo spravodlivosti nákladom Vydavateľstva Tatran|rok=1951}}&lt;/ref&gt;{{rp|213}} Dr. Vojtech Rampášek uvádzal, že [[Michal Buzalka]], hoci pochádzal z robotníckej rodiny, bol od svojich desiatich rokov (kedy sa dostal k piaristom) odtrhnutý od bežného života a reality.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|214}} Podobne argumentoval aj Dr. Ivan Ottlyk výchovou k poslušnosti v seminári a odtrhnutím od reálneho života v prípade [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]]. Tu však uvádzal aj [[Pavol Petro Gojdič|Gojdičove]] činy pri ochrane rasovo prenasledovaných počas trvania [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenskej republiky]].&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|215}}

[[Ján Vojtaššák]] v rámci scenára procesu v záverečnej reči plne doznal svoje činy a žiadal o možnosť tieto zločiny odčiniť a napraviť. [[Michal Buzalka]] popri priznaní uviedol: ''„odcudzil som sa svojmu ľudu a rozsievajúc medzi ním ako by cez dračie zuby semená zloby, nesváru, hnevu a nenávisti, priklonil som sa k tým nešťastníkom, ktorí slovenskému národu nikdy dobre nepriali ...“''&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|217}} [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] skonštatoval: ''„... som sa veľmi mnoho ráz previnil proti ľudovodemokratickému zriadeniu a pracujúcemu ľudu našej ČSR ... A nakoniec iba to môžem povedať, že všetko, čo som urobil, robil som na príkaz svojich predstavených.“''&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|218}}

===Rozsudok===
V pondelok [[15. január|15. januára]] vyniesol predseda súdu [[Karol Bedrna]] rozsudok. Ján Vojtaššák a Dr. Th. Michal Buzalka boli uznaní vinnými zo zločinu úkladov proti republike podľa §. 1 al. l a 4 zák. č. 50/23 Sb. Všetci obvinení boli uznaní vinnými zo:
* zločinu vojenskej zrady podľa § 6 ods. 1 zák. č. 50/23 Sb.
* zločinu velezrady podľa § 1 ods. 1 lit. c) ods. 2 a obvinení Dr. Th. Michal Buzalka a Pavol Gojdič aj podľa ods. 3 lit. e) zák. čís. 231/48 Sb.
* zločin vyzvedačstva podľa § 5 ods. 1 zák. č. 23l/48 Sb., obvinený Pavol Gojdič tiež podľa ods. 2 lit. e) a obvinený Dr. Th. Michal Buzalka tiež podľa ods. 2 lit. e), d) toho istého zák. ustanovenia.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|222}} &lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|252}}

Obvinení boli potrestaní:
{{Citát|
I.) Obvinený [[Ján Vojtaššák]] podľa § 1 ods. 1 zák. čís. 231/48 Sb. s použitím §§ 90, 96, 99 zák. čl. V/1878 odňatím slobody na 24 (dvadsaťštyri) roky. Podľa trestu na slobode podľa § 47 cit. zák. ukladá sa mu peňažný trest 500&amp;nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]] podľa § 48 cit. zákona konfiškuje sa mu celý majetok a podľa § 52 cit. zákona stráca čestné práva občianske.

II.) Obvinený Dr. Th. [[Michal Buzalka]], podľa § 1 ods. 3 zák. čís. 231/48 Sb. s použitím §§ 96, 99 zák. čl. V/l878, § 113 ods. 1 zák. čís. 319/48 Sb. odňatím slobody na doživotie. Vedľa trestu na slobode podľa § 47 cit. zákona ukladá sa mu peňažitý trest 200&amp;nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]], podľa § 48 cit. zákona konfiškuje sa mu celý majetok a podľa § 52 cit. zákona stráca čestné práva občianske.

III.) Obvinený [[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]], podľa § 1 ods, 3 zák. čís. 231/48 Sb. s použitím §§ 96, 99 zák. čl. V/1878, § 113 ods. I. zák. č. 319/48 Sb. odňatím slobody na doživotie. Vedľa trestu na slobode podľa § 47 cit. zák. ukladá sa mu peňažitý trest 200&amp;nbsp;000 [[Koruna česko-slovenská|Kčs]], podľa § 48 cit. zákona konfiškuje sa mu celý majetok a podľa § 52 cit. zákona stráca čestné práva občianske.|&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|223}} &lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|252}}}}
 
[[Ján Vojtaššák]] trest prijal, [[Michal Buzalka]] a [[Pavol Gojdič]] si vyžiadali trojdňovú lehotu na rozmyslenie.&lt;ref name=&quot;proces&quot;/&gt;{{rp|223}}

==Dohra==
Priebeh procesu bol rozoberaný v hodnotiacich správach na rôznych úrovniach. Podľa súhrnnej hodnotiacej správy Štátnej prokuratúry v Prahe o procesoch „S. Zela a spol.“ a „J. Vojtaššák a spol.“ z [[5. február|5. februára]] [[1951]] verejnosť procesu venovala veľkú pozornosť. Prišlo 2&amp;nbsp;433 rezolúcií schvaľujúcich proces aj rozsudok. Naproti tomu prišlo iba 20 anonymných dopisov ''„štvavého obsahu a velmi ubohé úrovně“''. Zahraničná tlač a rozhlas väčšinou na proces reagovali len stručným referovaním o priebehu procesu bez komentárov, iba vatikánsky rozhlas pokračoval ''„ve svém nestoudném štvaní.“''&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|316}} 

Rovnako boli monitorované reakcie obyvateľstva na proces v jednotlivých krajoch. Napríklad správa vedúceho oddelenia propagácie a agitácie Sekretariátu ÚV KSS J. Šefránka zo [[6. február|6. februára]] [[1951]] adresovaná Sekretariátu ÚV KSS uvádzala:
{{Citát|Osobitnú kampaň robila reakcia na východnom Slovensku, najmä v Prešovskom kraji. Využila skutočnosť, že na rozdiel od vypočúvania druhých dvoch biskupov sa Gojdičovo vypočúvanie nevysielalo rozhlasom – čo bola nesporne chyba – a rozširovala v rôznych verziách, že Gojdič dokázal pred súdom svoju nevinu, alebo dokonca, že je mŕtvy a pod. Ba rozširovala aj hotové legendy o Gojdičovi: že vraj má svätožiaru, že mu žiaria rany a od tejto žiary vraj už zomrelo niekoľko členov SNB a pod. Chyba sa napráva tým, že Gojdičovu výpoveď vysiela rozhlas dodatočne, a to najmä košická a prešovská vysielačka.|&lt;ref name=&quot;Letz&quot;/&gt;{{rp|322}}}}

Na tento proces nadväzovali procesy s ďalšími dvomi svätiacimi biskupmi – rímskokatolíckym [[Štefan Barnáš|Štefanom Barnášom]] (v rámci osemčlennej skupiny [[28. november|28. novembra]] [[1951]] odsúdený na 15 rokov odňatia slobody) a gréckokatolíckym [[Vasiľ Hopko|Vasiľom Hopkom]] (v októbri [[1951]] odsúdený na 15 rokov odňatia slobody).&lt;ref name=&quot;kincok&quot;/&gt;{{rp|73}}

Cirkevná otázka bola súčasťou aj inak zdanlivo nesúvisiacich [[Procesy s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy v roku 1958|procesov s príslušníkmi POHG]] súdených v roku [[1958]] za vojnové zločiny.&lt;ref name=&quot;Sokolovic&quot;&gt;{{Citácia Harvard
|Rok=2010
|Priezvisko=Sokolovič
|Meno=Peter
|URL=https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/pamat-naroda/pamat-naroda-03-2010.pdf
|Periodikum=Pamäť národa
|Ročník=VI.
|Číslo=3
|Kapitola=Proces s členmi Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy v roku 1958
|Vydavateľ=Ústav pamäti národa
|PriezviskoEditora=Klubert
|MenoEditora=Tomáš
|issn=1336-6297
}}&lt;/ref&gt;

Aj keď politickými procesmi boli najviac postihnutí príslušníci katolíckej cirkvi, vo väzniciach a pred súdom sa ocitli predstavitelia evanjelickej cirkvi, baptisti či svedkovia Jehovovi.

V roku 1955 [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] a [[Pavol Petro Gojdič|Pavlovi Gojdičovi]] zmenili doživotný trest na trest 25 rokov odňatia slobody. Nasledujúci rok generálny prokurátor prerušil výkon trestu [[Michal Buzalka|Michalovi Buzalkovi]] a [[Ján Vojtaššák|Jánovi Vojtaššákovi]], no boli izolovaní na území Čiech.&lt;ref name=&quot;upn&quot;/&gt; [[Michal Buzalka]] bol internovaný v Domove dôchodcov v Děčíne a v Charitnom domove v Tábore, kde [[7. december|7. decembra]] [[1961]] zomrel.&lt;ref name=&quot;Buzalka&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 45. výročie úmrtia biskupa Michala Buzalku | url = https://www.mosr.sk/45-vyrocie-umrtia-biskupa-michala-buzalku/ | dátum prístupu = 2026-03-29}}&lt;/ref&gt; [[Ján Vojtaššák|Ján Vojtaššáka]] v roku [[1958]] opäť uväznili a bol vo väzení až do amnestie [[5. október|5. októbra]] [[1963]].
[[Pavol Petro Gojdič|Pavol Gojdič]] zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania v [[Väznica Leopoldov|leopoldovskej väznici]] [[17. júl|17. júla]] [[1960]], v deň svojich 72. narodenín. Pochovali ho na väzenskom cintoríne a jeho hrob bol označený iba číslom 681.&lt;ref name=&quot;Gojdic&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blahoslavený Pavel Peter Gojdič OSBM biskup-mučeník (1888-1960) | url = https://www.grkatpo.sk/blahoslaveni/pavol-peter-gojdic/ | dátum prístupu = 2026-03-29 | vydavateľ = Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov}}&lt;/ref&gt; Všetci traja boli po roku [[1989]] rehabilitovaní. Biskupa [[Pavol Petro Gojdič|Pavla Gojdiča]] vyhlásil pápež [[Ján Pavol II.]] za blahoslaveného.&lt;ref name=&quot;upn&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi | url = https://www.upn.gov.sk/data/files/skladacky-2017-13_14.pdf | dátum prístupu = 2026-03-30}}&lt;/ref&gt;

== Poznámky ==
&lt;references group=&quot;pozn.&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Politické procesy na Slovensku]]
* [[Karol Bedrna]]

== Iné projekty ==
{{projekt|s=Kategória:Proces proti vlastizradným biskupom Vojtaššákovi, Buzalkovi, Gojdičovi}}

{{Komunistická strana Československa}}

[[Kategória:Dejiny Slovenska]]
[[Kategória:Dejiny práva]]
[[Kategória:Komunizmus na Slovensku]]
[[Kategória:Politické procesy v komunistickom Česko-Slovensku|Biskupi]]
[[Kategória:Rímskokatolícka cirkev na Slovensku]]
[[Kategória:Súdne procesy]]</text>
      <sha1>m729ucca6ydro49jjhy9sxilap7ojo2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Zlatá lopta FIFA 2013</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747212</id>
    <revision>
      <id>8190072</id>
      <parentid>8189369</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:36:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>InternetArchiveBot</username>
        <id>202801</id>
      </contributor>
      <comment>Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5</comment>
      <origin>8190072</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="21619" sha1="9q2d1kxkfj5a5uuqpgwq53ctbzg5diz" xml:space="preserve">{{Infobox Cena
|názov= Zlatá lopta FIFA 2013
|udeľované= [[FIFA]]
|dátum=[[13. januára]] [[2014]] 
|miesto konania=[[Opera]]&lt;br/&gt;[[Zürich]]
|štát=[[Švajčiarsko]]
|obrázok=Cristiano Ronaldo playing for Al Nassr FC against Persepolis, September 2023 (cropped).jpg
|popis obrázka= [[Cristiano Ronaldo]] víťaz Zlatá lopta FIFA 2013
|minulý ročník=[[Zlatá lopta FIFA 2012|2012]]
|nasledujúci ročník=[[Zlatá lopta FIFA 2014|2014]]
|názov ocenenia=[[Zlatá lopta FIFA]]
|cena1 typ=[[Zlatá lopta FIFA]]
|cena2 typ=Hráčka roka FIFA 2013
|cena3 typ=FIFA Svetový tréner (muži)
|cena4 typ=FIFA Svetový tréner (ženy)
|cena5 typ=[[Cena Ferenca Puskása]]
|cena1 držiteľ={{Minivlajka|POR}}  [[Cristiano Ronaldo]]&lt;br&gt;(1. výhra)
|cena2 držiteľ={{Minivlajka|GER}} [[Nadine Angererová]]&lt;br&gt;(1. výhra)
|cena3 držiteľ={{Minivlajka|GER}} [[Jupp Heynckes]]&lt;br&gt;(1. výhra)
|cena4 držiteľ={{Minivlajka|GER}} [[Silvia Neidová]]&lt;br&gt;(2. výhra)
|cena5 držiteľ={{Minivlajka|SWE}} [[Zlatan Ibrahimović]]
}}

Víťaz ceny '''Zlatá lopta FIFA 2013''' (fr. ''FIFA Ballon d’Or 2013'') bol vyhlásený na slávnostnom odovzdávaní cien, ktoré sa konalo v Zürichu vo Švajčiarsku 13. januára 2014.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.fifa.com/ballondor/playeroftheyear/index.html|archive-url=https://web.archive.org/web/20111022033859/http://www.fifa.com/ballondor/playeroftheyear/index.html|url-status=dead|archive-date=22 October 2011|title=Ballon d'Or 2013|date=29 October 2013 |work=FIFA|access-date=29 October 2013 }}&lt;/ref&gt; Víťazom sa stal [[Cristiano Ronaldo|Cristiano Ronaldo]], ktorý získal svoju druhú Zlatú loptu po Zlatej lopte z roku 2008. Ukončuje tak vládu svojho rivala [[Lionel Messi|Lionela Messiho]], štvornásobného víťaza ocenenia, ktorý skončil v rebríčku druhý, rozdielom len 3,27 % za Ronaldom, čo bude najmenší rozdiel medzi prvým a druhým miestom od zavedenia Zlatej lopty FIFA v roku 2010.&lt;ref&gt;{{cite news |first=Brian |last=Homewood |title=Emotional Ronaldo ends Messi run |url=http://in.reuters.com/article/soccer-fifa-awards-ronaldo-idINDEEA0C0FB20140113 |work=[[Reuters]] |date=14 January 2014 |access-date=13 January 2015 |archive-date=17 February 2014 |archive-url=https://web.archive.org/web/20140217070647/http://in.reuters.com/article/2014/01/13/soccer-fifa-awards-ronaldo-idINDEEA0C0FB20140113 |url-status=dead }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140217070647/http://in.reuters.com/article/2014/01/13/soccer-fifa-awards-ronaldo-idINDEEA0C0FB20140113 |date=2014-02-17 }}&lt;/ref&gt;

Udelené ocenenia boli:

* [[Zlatá lopta FIFA]] 2013 pre [[Cristiano Ronaldo|Cristiana Ronalda]] z Portugalska
* Hráčka roka FIFA pre ženy 2013 pre [[Nadine Angererovú]] z Nemecka
* Tréner roka FIFA pre mužov 2013 pre [[Jupp Heynckes|Juppa Heynckesa]] z Nemecka
* Tréner roka FIFA pre ženy 2013 pre [[Silviu Neidovú]] z Nemecka
* [[Cena Ferenca Puskása]] 2013 (za najlepší gól roka) pre [[Zlatan Ibrahimović|Zlatana Ibrahimovića]] zo Švédska
* [[Cena prezidenta FIFA]] 2013 pre Belgičana [[Jacques Rogge]]
* [[Cena FIFA Fair Play]] 2013 pre [[Afganskú futbalovú federáciu]]
* [[Svetová jedenástka FIFA FIFPro]] 2013 (výber najlepších futbalistov roka) pre hráčov [[Manuel Neuer]], [[Dani Alves]], [[Thiago Silva]], [[Sergio Ramos]], [[Philipp Lahm]], [[Franck Ribéry]], [[Xavi]], [[Andrés Iniesta]], [[Lionel Messi]], [[Zlatan Ibrahimović]] a [[Cristiano Ronaldo]]
* [[Čestné ocenenie FIFA Zlatá lopta]] pre brazílskeho [[Pelé|Pelého]].

== Mužská kategória ==

=== Najlepší hráč ===
&lt;gallery mode=&quot;packed&quot; heights=&quot;220&quot; align=&quot;center&quot;&gt;
File:Cristiano Ronaldo 2018 (4x5 cropped).jpg|thumb|upright|1. miesto – [[Cristiano Ronaldo]] 
File:Lionel Messi NE Revolution Inter Miami 7.9.25-043 (cropped).jpg|thumb|upright|2. miesto – [[Lionel Messi]]
File:Franck Ribéry 2637.jpg|thumb|upright|3. miesto – [[Franck Ribéry]]
&lt;/gallery&gt;

{| class=&quot;sortable&quot; border=1 width=70% cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 85%; text-align: center;&quot;
|- bgcolor=#9ec5fe
! Pozícia
! Hráč
!Klub(y)
! Celkom&lt;br /&gt;hlasy
!Hlasy&lt;br /&gt;tréneri
!Hlasy&lt;br /&gt;kapitáni
!Hlasy&lt;br /&gt;média
|- align=center bgcolor=gold
|1.
|align=left|{{minivlajka|POR}} [[Cristiano Ronaldo]]
|align=left|{{minivlajka|España}} [[Real Madrid C.F.]]
|'''27,99% (1365) '''
| 9,36% (456)
| 10,47% (510)
| 8,19% (399)
|- align=center
|2.
|align=left|{{minivlajka|Argentina}} [[Lionel Messi]]
|align=left|{{minivlajka|España}} [[FC Barcelona]]
|'''24,72% (1205)'''
| 8,25% (402)
| 8,99% (438)
| 7,49% (365)
|- align=center
|3.
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[Franck Ribéry]]
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[FC Bayern Munich]] 
|'''23,36% (1127)'''
| 6,44% (314)
| 5,19% (289)
| 10,75% (524)
|}

'''Nasledujúcich 20 hráčov bolo tiež nominovaných na víťazstvo FIFA Ballon d'Or 2013:'''

{| class=&quot;sortable&quot; border=1 width=70% cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 85%; text-align: center;&quot;
|- bgcolor=#9ec5fe
!Pozícia
!Hráč
!Klub(y)
!Hlasy
|-
|align=&quot;center&quot;|4.
|align=left|{{minivlajka|SWE}} [[Zlatan Ibrahimović]]
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[Paris Saint-Germain FC]] 
|align=&quot;center&quot;|5,29% (257)
|-
|align=&quot;center&quot;|5.
|align=left|{{minivlajka|BRA}} [[Neymar]] 
|align=left|{{minivlajka|BRA}} [[Santos FC]]{{break}}{{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]
|align=&quot;center&quot;|3,17% (155)
|-
|align=&quot;center&quot;|6.
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Andrés Iniesta]]
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]
|align=&quot;center&quot;|2,08% (103)
|-
|align=&quot;center&quot;|7.
|align=left|{{minivlajka|NED}} [[Robin van Persie]]
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Manchester United F.C.]]
|align=&quot;center&quot;|1,81% (88)
|-
|align=&quot;center&quot;|8.
|align=left|{{minivlajka|NED}} [[Arjen Robben]]
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[FC Bayern Munich]]
|align=&quot;center&quot;|1,74% (85)
|-
|align=&quot;center&quot;|9.
|align=left|{{minivlajka|Wales}} [[Gareth Bale]]
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Tottenham Hotspur F.C.]]{{break}}{{minivlajka|ESP}} [[Real Madrid CF]]
|align=&quot;center&quot;|1,44% (70)
|-
|align=&quot;center&quot;|10.
|align=left|{{minivlajka|ITA}} [[Andrea Pirlo]]
|align=left|{{minivlajka|ITA}} [[Juventus FC]]
|align=&quot;center&quot;|1,33% (65)
|-
|align=&quot;center&quot;|11.
|align=left|{{minivlajka|COL}} [[Radamel Falcao]]
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Atlético Madrid]]{{break}}{{minivlajka|FRA}} [[AS Monaco FC]]
|align=&quot;center&quot;|1,09% (53)
|-
|align=&quot;center&quot;|12.
|align=left|{{minivlajka|Pobrežie Slonoviny}} [[Yaya Touré]]
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Manchester City F.C.]]
|align=&quot;center&quot;|0,99% (48)
|-
|align=&quot;center&quot;|13.
|align=left|{{minivlajka|POL}} [[Robert Lewandowski]]
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Borussia Dortmund]] 
|align=&quot;center&quot;|0,88% (43)
|-
|align=&quot;center&quot;|14.=
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Philipp Lahm]] 
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[FC Bayern Munich]]
|align=&quot;center&quot;|0,82% (40)
|-
|align=&quot;center&quot;|14.=
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Xavi Hernández]]
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]] 
|align=&quot;center&quot;|0,82% (40)
|-
|align=&quot;center&quot;|16.
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Mesut Özil]]
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Real Madrid CF|Real Madrid]]{{break}}{{minivlajka|ENG}} [[Arsenal F.C.|Arsenal]] 
|align=&quot;center&quot;|0,72% (35)
|-
|align=&quot;center&quot;|17.=
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Bastian Schweinsteiger]]
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[FC Bayern Munich]]
|align=&quot;center&quot;|0,43% (21)
|-
|align=&quot;center&quot;|17.=
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Thomas Müller (futbalista)|Thomas Müller]] 
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[FC Bayern Munich]] 
|align=&quot;center&quot;|0,43% (21)
|-
|align=&quot;center&quot;|19.
|align=left|{{minivlajka|Uruguaj}} [[Luis Suárez]] 
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Liverpool F.C.]]
|align=&quot;center&quot;|0.39%  (19)
|-
|align=&quot;center&quot;|20.
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Edinson Cavani]]
|align=left|{{minivlajka|ITA}} [[SSC Napoli]]{{break}}{{minivlajka|FRA}} [[Paris Saint-Germain F.C.]]
|align=&quot;center&quot;| 0.36% (12)
|-
|align=&quot;center&quot;|21.
|align=left|{{minivlajka|BRA}} [[Thiago Silva]] 
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[Paris Saint-Germain F.C.]] 
|align=&quot;center&quot;|0.24%  (10)
|-
|align=&quot;center&quot;|22.
|align=left|{{minivlajka|BEL}} [[Eden Hazard]]
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Chelsea F.C.]]
|align=&quot;center&quot;|0,16% (8)
|-
|align=&quot;center&quot;|23.
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Manuel Neuer]]
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[FC Bayern Munich]]
|align=&quot;center&quot;|0,08% (4)
|}

== Ženská kategória ==

=== Najlepšia hráčka ===
&lt;gallery mode=&quot;packed&quot; heights=&quot;220&quot; align=&quot;center&quot;&gt;
File:2011-08 Nadine Angerer.JPG|thumb|upright|1. miesto – [[Nadine Angererová]]
File:Wambach-cropped.jpg|thumb|upright|2. miesto – [[Abby Wambachová]]
File:Marta Vieira da Silva 2013.jpg|3. miesto – [[Marta (futbalistka)|Marta]]
&lt;/gallery&gt;
{| class=&quot;sortable&quot; border=1 width=70% cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 85%; text-align: center;&quot;
|- bgcolor=#9ec5fe
! Pozícia
! Hráčka
! Klub(y)
! Hlasy
|- align=center bgcolor=gold
|1.
|align=left|{{minivlajka|GER}} '''[[Nadine Angererová]]'''
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]]{{break}}{{minivlajka|AUS}} [[Brisbane Roar Football Club|Brisbane Roar]]
|'''18,85 % (614)'''
|- align=center
|2.
|align=left|{{minivlajka|USA}} '''[[Abby Wambachová]]'''
|align=left|{{minivlajka|USA}} [[Flash de Western New York|Western New York Flash]] 
|'''15,02 % (529)'''
|- align=center
|3.
|align=left|{{minivlajka|BRA}} [[Marta (futbalistka)|Marta]]
|align=left|{{minivlajka|SWE}} [[Tyresö FF (ženy)|Tyresö FF]]
|'''14,02 % (493)'''
|}

O cenu sa uchádzalo aj týchto sedem hráčok:

{| class=&quot;sortable&quot; border=1 width=70% cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 85%; text-align: center;&quot;
|- bgcolor=#9ec5fe
!Pozícia
!Hráčka
!Klub(y)
!Hlasy
|-
|align=&quot;center&quot;|4.
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Lena Goesslingová]] 
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsbourg]] 
|align=&quot;center&quot;|11,98 % (426)
|-
|align=&quot;center&quot;|5.
|align=left|{{minivlajka|USA}} [[Alex Morganová]]
|align=left|{{minivlajka|USA}} [[Thorns FC de Portland|Portland Thorns]]
|align=&quot;center&quot;|11,74 % (371)
|-
|align=&quot;center&quot;|6.
|align=left|{{minivlajka|SWE}} [[Lotta Schelinová]]
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]]
|align=&quot;center&quot;|7,87 % (264)
|-
|align=&quot;center&quot;|7.
|align=left|{{minivlajka|JPN}} [[Saki Kumagai]]
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Eintracht Frankfurt (ženy)|1. FFC Frankfurt]]{{break}}{{minivlajka|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lyon]]
|align=&quot;center&quot;|7,19 % (244)
|-
|align=&quot;center&quot;|8.
|align=left|{{minivlajka|JPN}} [[Yūki Ōgimi]]
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[1. FFC Turbine Potsdam|Turbine Potsdam]]{{break}}{{minivlajka|ENG}} [[Chelsea F.C. (ženy)|Chelsea]]
|align=&quot;center&quot;|5,15 % (185)
|-
|align=&quot;center&quot;|9.
|align=left|{{minivlajka|SWE}} [[Nilla Fischerová]]
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsbourg]]
|align=&quot;center&quot;|4,25 % (148)
|-
|align=&quot;center&quot;|10.
|align=left|{{minivlajka|CAN}} [[Christine Sinclairová]] 
|align=left|{{minivlajka|USA}} [[Thorns FC de Portland|Portland Thorns]]
|align=&quot;center&quot;|3,93 % (142)
|}

==Tréner roka FIFA pre mužský futbal ==
[[File:Jupp Heynckes (cropped).jpg|thumb|upright|1. miesto – [[Jupp Heynckes]]]]

O cene pre najlepšieho trénera mužského futbalu hlasovalo 183 trénerov národných tímov, 185 kapitánov národných tímov a 173 zástupcov médií, čo predstavuje spolu 541 hlasujúcich.&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.fifa.com/ballondor/coachoftheyear/index.html |archive-url=https://web.archive.org/web/20101031001036/http://www.fifa.com/ballondor/coachoftheyear/index.html |url-status=dead |archive-date=31 October 2010 |title=Men's Coach of the Year|date=29 October 2013|work=FIFA|access-date=29 October 2013 }}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;sortable&quot; border=1 width=70% cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 85%; text-align: center;&quot;
|- bgcolor=#9ec5fe
! Pozícia
! Tréner
! Tím(y)
! Hlasy
|- align=center bgcolor=gold
|1.
|align=left|{{minivlajka|GER}} '''[[Jupp Heynckes]]''' 
|align=left|{{minivlajka|GER}} ''' [[FC Bayern Munich]]'''
|37,09 % (1.806)
|- align=center
|2.
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Jürgen Klopp]]
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Borussia Dortmund]] 
|15,61 % (766)
|- align=center
|3.
|align=left|{{minivlajka|SCO}} [[Alex Ferguson]]
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Manchester United]]
|14,60 % (711)
|- align=center
|4.
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Vicente del Bosque]]
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]] 
|9,20 % (448)
|- align=center
|5.
|align=left|{{minivlajka|POR}} [[José Mourinho]]
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Real Madrid]]{{break}}{{minivlajka|ENG}} [[Chelsea Football Club|Chelsea]] 
|7,50 % (365)
|- align=center
|6.
|align=left|{{minivlajka|BRA}} [[Luiz Felipe Scolari]]
|align=left|{{minivlajka|BRA}} [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]] 
|4,21 % (205)
|- align=center
|7.
|align=left|{{minivlajka|ITA}} [[Carlo Ancelotti]] 
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[Paris Saint-Germain]]{{break}}{{minivlajka|ESP}} [[Real Madrid]]
|3,49 % (170)
|- align=center
|8.
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[Arsène Wenger]]
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Arsenal FC]] 
|3,35 % (163)
|- align=center
|9.
|align=left|{{minivlajka|ESP}} [[Rafael Benítez]]
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Chelsea FC]]{{break}}{{minivlajka|ITA}} [[SSC Neapol]]
|2,55 % (124)
|- align=center
|10.
|align=left|{{minivlajka|ITA}} [[Antonio Conte]]
|align=left|{{minivlajka|ITA}} [[Juventus FC]] 
|2,44 % (111)
|}

==Tréner roka FIFA pre ženský futbal==
[[File:Silvia Neid 2015 Algarve Cup (cropped).jpg|thumb|upright|1. miesto – [[Silvia Neidová]]]]
Zdroj:&lt;ref&gt;{{cite web|url=https://www.fifa.com/ballondor/coachoftheyear/women.html|archive-url=https://web.archive.org/web/20121029061116/http://www.fifa.com/ballondor/coachoftheyear/women.html|url-status=dead|archive-date=29 October 2012|title=Men's Coach of the Year|date=29 October 2013|work=FIFA|access-date=29 October 2013 }}&lt;/ref&gt;

{| class=&quot;sortable&quot; border=1 width=70% cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 85%; text-align: center;&quot;
|- bgcolor=#9ec5fe
! Pozícia
! Tréner
! Tím(y)
! Hlasy
|- align=center bgcolor=gold
|1.
|align=left|{{minivlajka|GER}} '''[[Silvia Neidová]]'''
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Nemecké národné ženské futbalové družstvo|Nemecko]]
|30.29 % (1.036)
|- align=center
|2.
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[Ralf Kellermann]] 
|align=left|{{minivlajka|GER}} [[VfL Wolfsburg (ženy)|VfL Wolfsburg]]
|13.75 % (445)
|- align=center
|3.
|align=left|{{minivlajka|SWE}} [[Pia Sundhageová]]
|align=left|{{minivlajka|USA}} [[Národné ženské futbalové družstvo USA|Spojené štáty]]
|12.38 % (430)
|- align=center
|4. 
|align=left|{{minivlajka|USA}} [[Cindy Parlow Coneová]]
|align=left|{{minivlajka|USA}} [[Thorns FC de Portland|Portland Thorns]] 
|10.15 % (368)
|- align=center
|5.
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[Patrice Lair]]
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[OL Lyonnes (ženy)|Lione]]
|7.10 % (247)
|- align=center
|6.
|align=left|{{minivlajka|NOR}} [[Even Pellerud]] 
|align=left|{{minivlajka|NOR}} [[Nórske národné ženské futbalové družstvo|Nórsko]]
|7.02 % (235)
|- align=center
|7.
|align=left|{{minivlajka|FRA}}  [[Gilles Eyquem]]
|align=left|{{minivlajka|FRA}} [[Francúzske národné ženské futbalové družstvo - U19|Francúzsko - U19]]
|6.84 % (230)
|- align=center
|8.
|align=left|{{minivlajka|DEN}} [[Kenneth Heiner-Møller]]
|align=left|{{minivlajka|DEN}} [[Dánske národné ženské futbalové družstvo|Dánsko]]
|4.35 % (149)
|- align=center
|9.
|align=left|{{minivlajka|SCO}} [[Shelley Kerrová]]
|align=left|{{minivlajka|ENG}} [[Arsenal W.F.C.|Arsenal]]
|4.25 % (142)
|- align=center
|10.
|align=left|{{minivlajka|SWE}} [[Anna Signeulová]] 
|align=left|{{minivlajka|SCO}} [[Škótske národné ženské futbalové družstvo|Škótsko]]
|3.87 % (138)
|}

==[[Cena Ferenca Puskása]]==
[[File:Zlatan Ibrahimović June 2018.jpg|thumb|upright|1. miesto – [[Zlatan Ibrahimović]]]]
Toto ocenenie odmeňuje najkrajší gól roka.
{| class=&quot;sortable&quot; border=1 width=70% cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 85%; text-align: center;&quot;
|- bgcolor=#9ec5fe
! Pozícia
! Tréner
! Tím(y)
! Hlasy
|- align=center bgcolor=gold
|1.
|align=left|{{minivlajka|SWE}}  '''[[Zlatan Ibrahimović]]'''
|align=left|{{minivlajka|FRA}} '''[[Paris Saint-Germain FC]]'''
|'''48,7%'''
|-
|- align=center
|2.
|align=left|{{minivlajka|SRB}} [[Nemanja Matić]]
|align=left|{{minivlajka|POR}} [[Futebol Clube do Porto|FC Porto]]
|30,8%
|- align=center
|3.
|align=left|{{minivlajka|BRA}} [[Neymar]]
|align=left|{{minivlajka|BRA}} [[Santos FC]]{{break}}{{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]  
|20,5%
|}

==[[Svetová jedenástka FIFA FIFPro]] ==

{| class=&quot;sortable&quot; border=1 width=70% cellpadding=&quot;2&quot; cellspacing=&quot;0&quot; style=&quot;background: #f9f9f9; border: 1px #aaa solid; border-collapse: collapse; font-size: 85%; text-align: center;&quot;
|- bgcolor=#9ec5fe
! Pozícia !! Hráč !! Národný tím !! Klub(y)
|-
| [[Brankár (futbal)|B]] || [[Manuel Neuer]] || {{minivlajka|GER}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]] || {{minivlajka|GER}} [[FC Bayern Munich]]
|-
| [[Obranca (futbal)|O]] || [[Philipp Lahm]] || {{minivlajka|GER}} [[Nemecké národné futbalové mužstvo|Nemecko]] || {{minivlajka|GER}} [[FC Bayern Munich]]
|-
| [[Obranca (futbal)|O]] || [[Sergio Ramos]]|| {{minivlajka|ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]|| {{minivlajka|ESP}} [[Real Madrid CF]]
|-
| [[Obranca (futbal)|O]] || [[Thiago Silva]] || {{minivlajka|BRA}} [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]]|| {{minivlajka|FRA}} [[Paris Saint-Germain F.C.]]
|-
| [[Obranca (futbal)|O]] || [[Dani Alves]] || {{minivlajka|BRA}} [[Brazílske národné futbalové mužstvo|Brazília]]|| {{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]
|-
| [[Založnik|Z]] || [[Andrés Iniesta]] || {{minivlajka|ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]|| {{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]
|-
| [[Založnik|Z]] || [[Xavi]]  || {{minivlajka|ESP}} [[Španielske národné futbalové mužstvo|Španielsko]]|| {{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]
|-
| [[Založnik|Z]] || [[Franck Ribéry]]  || {{minivlajka|FRA}} [[Francúzske národné futbalové mužstvo|Francúzsko]]|| {{minivlajka|GER}} [[FC Bayern Munich]]
|-
| [[Útočník (futbal)|Ú]] ||[[Cristiano Ronaldo]] || {{minivlajka|POR}} [[Portugalské národné futbalové mužstvo|Portugalsko]] || {{minivlajka|ESP}} [[Real Madrid CF]]
|-
| [[Útočník (futbal)|Ú]] || [[Zlatan Ibrahimović]] || {{minivlajka|SWE}} [[Švédske národné futbalové mužstvo|Švédsko]]|| {{minivlajka|FRA}} [[Paris Saint-Germain F.C.]]
|-
| [[Útočník (futbal)|Ú]] || [[Lionel Messi]] || {{minivlajka|ARG}} [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentína]] || {{minivlajka|ESP}} [[FC Barcelona]]
|}

==Prezidentská cena FIFA ==

* {{flagicon|BEL}} [[Jacques Rogge]] získava toto ocenenie ako uznanie za svoju prácu na čele [[Medzinárodný olympijský výbor|MOV]].

== Cena FIFA za fair play ==
* {{flagicon|AFG}} – Toto ocenenie získava [[Futbalová federácia Afganistanu]].

== Čestné ocenenie FIFA Zlatá lopta== 
* {{flagicon|BRA}} [[Pelé]]: Túto špeciálnu Zlatú loptu dostáva za celú svoju kariéru. Nikdy predtým Zlatú loptu nezískal, pretože v jeho dobe mohol byť korunovaný iba európsky hráč.&lt;ref&gt;{{cite news|url=https://www.fifa.com/ballondor/news/newsid=2259756/|archive-url=https://web.archive.org/web/20140116111514/http://www.fifa.com/ballondor/news/newsid=2259756/|url-status=dead|archive-date=16 January 2014|title=Pele receives FIFA Ballon d'Or Prix d'Honneur|date=13 January 2014 |work=FIFA|access-date=13 January 2014}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://web.archive.org/web/20140712052118/http://www.fifa.com/mm/document/ballond%27or/general/02/26/14/03/votes_percentage_al_awards_neutral.pdf Zlatá lopta FIFA 2013{{--}}výsledky hlasovania] (PDF)
* [https://web.archive.org/web/20140115070938/http://es.fifa.com/mm/document/ballond%27or/playeroftheyear(men)/02/26/02/68/fboaward%5fmenplayer2013%5fneutral.pdf Hlasy kapitánov, trénerov a médii FIFA 2013] (PDF)
* [https://web.archive.org/web/20140115071734/http://es.fifa.com/mm/document/ballond%27or/playeroftheyear(women)/02/26/02/81/fboaward%5fwomenplayer2013%5fneutral.pdf Hlasy kapitániek,trénerov a médii FIFA 2013] (PDF)
'''Tréneri:'''
* [https://web.archive.org/web/20140115071309/http://es.fifa.com/mm/document/ballond%27or/coachoftheyear(men)/02/26/03/04/fboaward%5fmencoach2013%5fneutral.pdf Hlasy kapitánov, trénerov a médii FIFA 2013] (PDF)
* [https://web.archive.org/web/20140115071720/http://es.fifa.com/mm/document/ballond%27or/coachoftheyear(women)/02/26/02/92/fboaward%5fwomencoach2013%5fneutral.pdf Hlasy kapitániek,trénerov a médii FIFA 2013] (PDF)

== Zdroj ==
{{Preklad|en|2013 FIFA Ballon d'Or|1344402303}}

{{Najlepší futbalista FIFA}}
{{Najlepšia futbalistka FIFA}}

[[Kategória:Zlatá lopta]]
[[Kategória:Futbal v 2013]]</text>
      <sha1>9q2d1kxkfj5a5uuqpgwq53ctbzg5diz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Modžtaba Chameneí</title>
    <ns>4</ns>
    <id>747217</id>
    <revision>
      <id>8189871</id>
      <parentid>8189386</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:07:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Modžtaba Chameneí */ Za</comment>
      <origin>8189871</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="553" sha1="oyc2h7w1hdsbj3ht4j1qgf3ukvmtf4n" xml:space="preserve">== [[Modžtaba Chameneí]] ==
Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 9. 3. 2026 do 23. 3. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:00, 29. marec 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} Kvalita prekladu nie je dobrá, ďalšie nedostatky. Nateraz radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:07, 30. marec 2026 (UTC)
#

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>oyc2h7w1hdsbj3ht4j1qgf3ukvmtf4n</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Veľká lóža Slovenska</title>
    <ns>4</ns>
    <id>747218</id>
    <revision>
      <id>8189874</id>
      <parentid>8189387</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:09:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Veľká lóža Slovenska */ Za</comment>
      <origin>8189874</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="558" sha1="1gi6sfa9dje30kwxoy0sbsm4vh2b36s" xml:space="preserve">== [[Veľká lóža Slovenska]] ==
Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 15. 2. 2026 do 1. 3. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:00, 29. marec 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} Kvalita prekladu nie je dobrá, ďalšie nedostatky. Nateraz radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:09, 30. marec 2026 (UTC)
#

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>1gi6sfa9dje30kwxoy0sbsm4vh2b36s</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Wikipédia:Stránky na zmazanie/Saint-Memmie Olympique</title>
    <ns>4</ns>
    <id>747219</id>
    <revision>
      <id>8189875</id>
      <parentid>8189388</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T19:10:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>MelchiorSK</username>
        <id>157187</id>
      </contributor>
      <comment>/* Saint-Memmie Olympique */ Za</comment>
      <origin>8189875</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="556" sha1="m0ld8ql0dnochsnid75tagkbj65y8t0" xml:space="preserve">== [[Saint-Memmie Olympique]] ==
Dlhodobý urgent, pre nejasnosť dávam hlasovať. UU od 15. 2. 2026 do 1. 3. 2026. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 22:02, 29. marec 2026 (UTC)

=== Hlasovanie ===

==== Za ====
# {{Za}} Kvalita prekladu nie je dobrá, ďalšie nedostatky. Nateraz radšej zmazať.--[[Redaktor:MelchiorSK|MelchiorSK]] ([[Diskusia s redaktorom:MelchiorSK|diskusia]]) 19:10, 30. marec 2026 (UTC)
#

==== Proti ====
#
#

==== Zdržal sa ====
#
#

=== Diskusia ===

=== Výsledok hlasovania ===</text>
      <sha1>m0ld8ql0dnochsnid75tagkbj65y8t0</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Základná škola Bezručova 66 Trenčín</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747220</id>
    <revision>
      <id>8189734</id>
      <parentid>8189403</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:41:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <origin>8189734</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1161" sha1="32j2xz4aec6vbwgqjihkfrfp6e5q5at" xml:space="preserve">Základná škola Bezručova 66 v Trenčíne (predtým 6.ZDŠ) je najlepšou školou v Trenčíne 2026 podľa rebríčku škôl [https://skoly.ineko.sk/ Ineko]. Škola má 61 ročnú tradíciu a vychovala množstvo významných osobností. Patrí medzi ne nap. primátor mesta [[Trenčín]] [[Richard Rybníček]] či úspešný hokejista [[Zdeno Chára]]. Súčasným riaditeľom školy je '''Mgr. Ivan Pavlík.''' 

{{Infobox Základná škola|Názov=Základná škola Bezručova 66|Typ=Základná škola|Súčasný zriaďovateľ=Mesto Trenčín|Rok založenia=1964|Dĺžka štúdia=9 rokov|Vyučovací jazyk=Slovenský|Riaditeľ=Mgr. Ivan Pavlík|Zástupca riaditeľa=Mgr. Ivana Pomajbová|Počet učiteľov=43|Počet žiakov=484|Počet tried=22|Školský časopis=(Zá) školáčik|Adresa=Bezručova 66 Trenčín 91101 Slovensko|Telefón=032 / 6521472|E-mail=sestka@zsbezrucovatn.com|Web=http://www.zsbezrucovatn.sk/|Mesto=Trenčín}}

&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Str�nka Z�kladnej �koly Bezru�ova 66 Tren��n | url = http://www.zsbezrucovatn.sk/ | vydavateľ = www.zsbezrucovatn.sk | dátum prístupu = 2026-03-29}}&lt;/ref&gt;</text>
      <sha1>32j2xz4aec6vbwgqjihkfrfp6e5q5at</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189814</id>
      <parentid>8189734</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:58:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Safíček</username>
        <id>270527</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8189814</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1162" sha1="l5plou29xxjwdt6ir0irm2g3bgv6l6u" xml:space="preserve">Základná škola Bezručova 66 v Trenčíne (predtým 6. ZDŠ) je najlepšou školou v Trenčíne 2026 podľa rebríčku škôl [https://skoly.ineko.sk/ Ineko]. Škola má 61 ročnú tradíciu a vychovala množstvo významných osobností. Patrí medzi ne nap. primátor mesta [[Trenčín]] [[Richard Rybníček]] či úspešný hokejista [[Zdeno Chára]]. Súčasným riaditeľom školy je '''Mgr. Ivan Pavlík.''' 

{{Infobox Základná škola|Názov=Základná škola Bezručova 66|Typ=Základná škola|Súčasný zriaďovateľ=Mesto Trenčín|Rok založenia=1964|Dĺžka štúdia=9 rokov|Vyučovací jazyk=Slovenský|Riaditeľ=Mgr. Ivan Pavlík|Zástupca riaditeľa=Mgr. Ivana Pomajbová|Počet učiteľov=43|Počet žiakov=484|Počet tried=22|Školský časopis=(Zá) školáčik|Adresa=Bezručova 66 Trenčín 91101 Slovensko|Telefón=032 / 6521472|E-mail=sestka@zsbezrucovatn.com|Web=http://www.zsbezrucovatn.sk/|Mesto=Trenčín}}

&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Str�nka Z�kladnej �koly Bezru�ova 66 Tren��n | url = http://www.zsbezrucovatn.sk/ | vydavateľ = www.zsbezrucovatn.sk | dátum prístupu = 2026-03-29}}&lt;/ref&gt;</text>
      <sha1>l5plou29xxjwdt6ir0irm2g3bgv6l6u</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189899</id>
      <parentid>8189814</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T20:07:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>UU+významnosť</comment>
      <origin>8189899</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1210" sha1="oipx9yblrmkkzi8qlnfm7tg6yz5bbdg" xml:space="preserve">{{Urgentne upraviť|20260330}}
{{Významnosť}}
Základná škola Bezručova 66 v Trenčíne (predtým 6. ZDŠ) je najlepšou školou v Trenčíne 2026 podľa rebríčku škôl [https://skoly.ineko.sk/ Ineko]. Škola má 61 ročnú tradíciu a vychovala množstvo významných osobností. Patrí medzi ne nap. primátor mesta [[Trenčín]] [[Richard Rybníček]] či úspešný hokejista [[Zdeno Chára]]. Súčasným riaditeľom školy je '''Mgr. Ivan Pavlík.''' 

{{Infobox Základná škola|Názov=Základná škola Bezručova 66|Typ=Základná škola|Súčasný zriaďovateľ=Mesto Trenčín|Rok založenia=1964|Dĺžka štúdia=9 rokov|Vyučovací jazyk=Slovenský|Riaditeľ=Mgr. Ivan Pavlík|Zástupca riaditeľa=Mgr. Ivana Pomajbová|Počet učiteľov=43|Počet žiakov=484|Počet tried=22|Školský časopis=(Zá) školáčik|Adresa=Bezručova 66 Trenčín 91101 Slovensko|Telefón=032 / 6521472|E-mail=sestka@zsbezrucovatn.com|Web=http://www.zsbezrucovatn.sk/|Mesto=Trenčín}}

&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Str�nka Z�kladnej �koly Bezru�ova 66 Tren��n | url = http://www.zsbezrucovatn.sk/ | vydavateľ = www.zsbezrucovatn.sk | dátum prístupu = 2026-03-29}}&lt;/ref&gt;</text>
      <sha1>oipx9yblrmkkzi8qlnfm7tg6yz5bbdg</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Vărtešnica</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747222</id>
    <revision>
      <id>8190020</id>
      <parentid>8189407</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T06:59:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>d.</comment>
      <origin>8190020</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5604" sha1="dp1df58rzzaybw8c5a6h5ju9j8142kg" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Vărtešnica
| other_name         = Въртешница
| category           = rieka
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = VarteshnitsaRiverInVratsa-Bulgaria01.jpg
| image_caption      = rieka Vărtešnica na území mesta [[Vraca (mesto)|Vraca]]
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Bulharsko
| country1           = 
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = 
| district           = 
| commune            = 
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| tributary_left     = 
| tributary_right    = 
| city               = 
| landmark           = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source             = [[Stará planina]]
| source_location    = [[Vračanska planina]], západne od vrchu [[Buk (vrch v Starej planine)|Buk]] 
| source_region      = 
| source_elevation   = 1220
| source_lat_d       = 43.1517
| source_long_d      = 23.4772
| source1            = 
| source1_location   = 
| source1_region     = 
| mouth              = rieka [[Botuňa (rieka)|Botuňa]]
| mouth_location     = pri meste [[Krivodol (mesto)|Krivodol]]
| mouth_region       = 
| mouth_elevation    = 129
| mouth_lat_d        = 43.3781
| mouth_long_d       = 23.4728
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 38,2
| width              = 
| depth              = 
| watershed          = 292
| discharge          = 3,731
| discharge_location = 
| discharge_max      = 18,571
| discharge_min      = 0,243
&lt;!-- *** Free fields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Relief Map of Bulgaria.jpg
| map_background     = 
| map_caption        = 
| map_locator        = Bulharsko
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Varteshnitsa
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Vărtešnica''' ({{vjz|bul|Въртешница}}) je [[Stará planina|staroplaninská]] [[rieka]] v [[Vraca (oblasť)|oblasti Vraca]] v severozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].&lt;ref name=&quot;ref001&quot;&gt;{{Citácia knihy
| autor = KIRADŽIEV, Svetlin
| titul = Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija
| miesto = Sofia
| vydavateľ = Izdatelstvo &quot;Iztok{{--}}Zapad&quot;
| rok = 2013
| počet strán = 624
| isbn = 978-619-152-142-5
| strany = 129}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref0011&quot;&gt;{{Citácia knihy
| autor = MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin
| titul = Geografski rečnik na Bălgarija
| miesto = Sofia
| vydavateľ = Izdatelstvo &quot;Nauka i izkuzstvo&quot;
| rok = 1980
| počet strán = 564
| isbn = 9532672611
| strany = 125}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref50&quot;&gt;{{Citácia knihy
| autor = KOLEKTÍV AUTOROV
| titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]]
| typ zväzku = Tom.
| zväzok = 4. BĂL{{--}}GĂR
| miesto = Sofia
| vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“
| rok = 2011
| isbn = 978-954-8104-26-5
| strany= 1475{{--}}1476}}&lt;/ref&gt;

Je pravým prítokom rieky [[Botuňa (rieka)|Botuňa]].&lt;ref name=&quot;ref0011&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref001&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt;

== Iné názvy ==
Na hornej časti toku, od prameňa po mesto [[Vraca (mesto)|Vraca]], je rieka známa aj pod názvom '''Leva reka''' ({{vjz|bul|Лева река}}).&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt;

== Priebeh toku ==
Rieka vyviera&lt;ref name=&quot;ref0011&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref001&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; po názvom Leva reka&lt;ref name=&quot;ref001&quot;/&gt; vo [[Vračanska planina|Vračanskej planine]], časti pohoria [[Stará planina]],&lt;ref name=&quot;ref0011&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref001&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; západne od vrchu [[Buk (vrch v Starej planine)|Buk]]&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; v nadmorskej výške {{Mnm|1220|w}}&lt;ref name=&quot;ref0011&quot;/&gt; Od prameňa po mesto [[Vraca (mesto)|Vraca]] tečie severovýchodným smerom. Tesne pred Vracou pred výstupom z pohoria vytvára úzku roklinu [[Vratcata]]. Od mesta Vraca ďalej tečie prevážne severozápadným smerom.&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; Neskôr sa v blízkosti mesta [[Krividol (mesto)|Boboševo]]&lt;ref name=&quot;ref0011&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref001&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; v nadmorskej výške {{Mnm|129|w}}&lt;ref name=&quot;ref0011&quot;/&gt; vlieva do rieky Botuňa.&lt;ref name=&quot;ref0011&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref001&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt;

== Opis ==
Rieka Vărtešnica je dlhá {{km|38,2|m}}. Ide o pravý prítok rieky [[Botuňa (rieka)|Botuňa]]. Rieka odvodňuje územie o rozlohe {{km2|292}}.&lt;ref name=&quot;ref0011&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref001&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt;

Priemerný ročný prietok dosahuje hodnoty 3,731 m³/s, pričom maximálny historicky zaznamenaný prietok dosiahol hodnoty 18,571 m³/s ([[február]] [[1963]]) a najnižší hodnoty 0,243 m³/s ([[august]] [[1961]]).&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; Najvodnatejšou je rieka v období [[Marec|marca]] až [[máj]]a. Najmenej vody v nej tečie v priebehu [[august]]a a [[September|septembra]].&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt;

=== Využitie ===
Využíva sa na zavlažovanie.&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt;

=== Obývané miesta ===
Na toku rieky (alebo v jeho blízkosti) sa nachádzajú mestá [[Vraca (mesto)|Vraca]]&lt;ref name=&quot;ref001&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; a [[Krivodol (mesto)|Krivodol]],&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; ako aj [[Dedina (všeobecne)|dediny]] [[Zgorigrad]],&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; [[Beli izvor]]&lt;ref name=&quot;ref001&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; a [[Vlasatica (Vraca)|Vlasatica]].&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Varteshnitsa}}

[[Kategória:Vraca (oblasť)]]
[[Kategória:Rieky v Bulharsku]]
[[Kategória:Rieky v Starej planine‎]]
[[Kategória:Vraca]]</text>
      <sha1>dp1df58rzzaybw8c5a6h5ju9j8142kg</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190056</id>
      <parentid>8190020</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:03:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gitanes232</username>
        <id>142243</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>fix</comment>
      <origin>8190056</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5603" sha1="g24r6u9vmf3xd4h02164vwmdvdcs71x" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name               = Vărtešnica
| other_name         = Въртешница
| category           = rieka
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image              = VarteshnitsaRiverInVratsa-Bulgaria01.jpg
| image_caption      = rieka Vărtešnica na území mesta [[Vraca (mesto)|Vraca]]
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology          = 
| nickname           = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country            = Bulharsko
| country1           = 
| country_flag       = 1
| state              = 
| region             = 
| district           = 
| commune            = 
| municipality       = 
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent             = 
| tributary_left     = 
| tributary_right    = 
| city               = 
| landmark           = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source             = [[Stará planina]]
| source_location    = [[Vračanska planina]], západne od vrchu [[Buk (vrch v Starej planine)|Buk]] 
| source_region      = 
| source_elevation   = 1220
| source_lat_d       = 43.1517
| source_long_d      = 23.4772
| source1            = 
| source1_location   = 
| source1_region     = 
| mouth              = rieka [[Botuňa (rieka)|Botuňa]]
| mouth_location     = pri meste [[Krivodol (mesto)|Krivodol]]
| mouth_region       = 
| mouth_elevation    = 129
| mouth_lat_d        = 43.3781
| mouth_long_d       = 23.4728
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length             = 38,2
| width              = 
| depth              = 
| watershed          = 292
| discharge          = 3,731
| discharge_location = 
| discharge_max      = 18,571
| discharge_min      = 0,243
&lt;!-- *** Free fields *** --&gt;
| free               = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                = Relief Map of Bulgaria.jpg
| map_background     = 
| map_caption        = 
| map_locator        = Bulharsko
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons            = Varteshnitsa
| statistics         = 
| website            = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes          = 
}}

'''Vărtešnica''' ({{vjz|bul|Въртешница}}) je [[Stará planina|staroplaninská]] [[rieka]] v [[Vraca (oblasť)|oblasti Vraca]] v severozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].&lt;ref name=&quot;ref001&quot;&gt;{{Citácia knihy
| autor = KIRADŽIEV, Svetlin
| titul = Enciklopedičen geografski rečnik na Bălgarija
| miesto = Sofia
| vydavateľ = Izdatelstvo &quot;Iztok{{--}}Zapad&quot;
| rok = 2013
| počet strán = 624
| isbn = 978-619-152-142-5
| strany = 129}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref0011&quot;&gt;{{Citácia knihy
| autor = MIČEV Nikolaj; MICHAJLOV, Cvetko; VAPCAROV, Ivan; KIRADŽIEV, Svetlin
| titul = Geografski rečnik na Bălgarija
| miesto = Sofia
| vydavateľ = Izdatelstvo &quot;Nauka i izkuzstvo&quot;
| rok = 1980
| počet strán = 564
| isbn = 9532672611
| strany = 125}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref50&quot;&gt;{{Citácia knihy
| autor = KOLEKTÍV AUTOROV
| titul = [[Goľama enciklopedija „Bălgarija“]]
| typ zväzku = Tom.
| zväzok = 4. BĂL{{--}}GĂR
| miesto = Sofia
| vydavateľ = Bălgarska akademija na naukite{{--}}Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“
| rok = 2011
| isbn = 978-954-8104-26-5
| strany= 1475{{--}}1476}}&lt;/ref&gt;

Je pravým prítokom rieky [[Botuňa (rieka)|Botuňa]].&lt;ref name=&quot;ref0011&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref001&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt;

== Iné názvy ==
Na hornej časti toku, od prameňa po mesto [[Vraca (mesto)|Vraca]], je rieka známa aj pod názvom '''Leva reka''' ({{vjz|bul|Лева река}}).&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt;

== Priebeh toku ==
Rieka vyviera&lt;ref name=&quot;ref0011&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref001&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; po názvom Leva reka&lt;ref name=&quot;ref001&quot;/&gt; vo [[Vračanska planina|Vračanskej planine]], časti pohoria [[Stará planina]],&lt;ref name=&quot;ref0011&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref001&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; západne od vrchu [[Buk (vrch v Starej planine)|Buk]]&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; v nadmorskej výške {{Mnm|1220|w}}&lt;ref name=&quot;ref0011&quot;/&gt; Od prameňa po mesto [[Vraca (mesto)|Vraca]] tečie severovýchodným smerom. Tesne pred Vracou pred výstupom z pohoria vytvára úzku roklinu [[Vratcata]]. Od mesta Vraca ďalej tečie prevážne severozápadným smerom.&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; Neskôr sa v blízkosti mesta [[Krivodol (mesto)|Krivodol]]&lt;ref name=&quot;ref0011&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref001&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; v nadmorskej výške {{Mnm|129|w}}&lt;ref name=&quot;ref0011&quot;/&gt; vlieva do rieky Botuňa.&lt;ref name=&quot;ref0011&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref001&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt;

== Opis ==
Rieka Vărtešnica je dlhá {{km|38,2|m}}. Ide o pravý prítok rieky [[Botuňa (rieka)|Botuňa]]. Rieka odvodňuje územie o rozlohe {{km2|292}}.&lt;ref name=&quot;ref0011&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref001&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt;

Priemerný ročný prietok dosahuje hodnoty 3,731 m³/s, pričom maximálny historicky zaznamenaný prietok dosiahol hodnoty 18,571 m³/s ([[február]] [[1963]]) a najnižší hodnoty 0,243 m³/s ([[august]] [[1961]]).&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; Najvodnatejšou je rieka v období [[Marec|marca]] až [[máj]]a. Najmenej vody v nej tečie v priebehu [[august]]a a [[September|septembra]].&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt;

=== Využitie ===
Využíva sa na zavlažovanie.&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt;

=== Obývané miesta ===
Na toku rieky (alebo v jeho blízkosti) sa nachádzajú mestá [[Vraca (mesto)|Vraca]]&lt;ref name=&quot;ref001&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; a [[Krivodol (mesto)|Krivodol]],&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; ako aj [[Dedina (všeobecne)|dediny]] [[Zgorigrad]],&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; [[Beli izvor]]&lt;ref name=&quot;ref001&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt; a [[Vlasatica (Vraca)|Vlasatica]].&lt;ref name=&quot;ref50&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Varteshnitsa}}

[[Kategória:Vraca (oblasť)]]
[[Kategória:Rieky v Bulharsku]]
[[Kategória:Rieky v Starej planine‎]]
[[Kategória:Vraca]]</text>
      <sha1>g24r6u9vmf3xd4h02164vwmdvdcs71x</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Massaris Massari</title>
    <ns>2</ns>
    <id>747237</id>
    <revision>
      <id>8189670</id>
      <parentid>8189567</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T12:06:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Massaris Massari</username>
        <id>276310</id>
      </contributor>
      <origin>8189670</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="323" sha1="e85egi3qrpcfy0df3wlhradg7a2tqtl" xml:space="preserve">My first name is Lukáš Hrabovský. I was born in Slovakia and live in Slovakia. I started my musical career at the turn of 2005 and 2006 until today. my first song called &quot;foreign&quot; ( أجنبي )  this song was created at the turn of 2005 and 2006 My first album was cock me in 2006 and other albums followed until today.</text>
      <sha1>e85egi3qrpcfy0df3wlhradg7a2tqtl</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189671</id>
      <parentid>8189670</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T12:08:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Massaris Massari</username>
        <id>276310</id>
      </contributor>
      <origin>8189671</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="354" sha1="pv0m3gwde5o63xzbz2msrrswxwfe4ly" xml:space="preserve">My first name is Lukáš Hrabovský I was born on January 10, 1997. I was born in Slovakia and live in Slovakia. I started my musical career at the turn of 2005 and 2006 until today. my first song called &quot;foreign&quot; ( أجنبي )  this song was created at the turn of 2005 and 2006 My first album was cock me in 2006 and other albums followed until today.</text>
      <sha1>pv0m3gwde5o63xzbz2msrrswxwfe4ly</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189672</id>
      <parentid>8189671</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T12:10:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Massaris Massari</username>
        <id>276310</id>
      </contributor>
      <origin>8189672</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="409" sha1="b7f3cqvyj6pl2vhjz6k4p5kgviej02s" xml:space="preserve">My first name is Lukáš Hrabovský I was born on January 10, 1997. I was born in Slovakia and live in Slovakia. I started my musical career at the turn of 2005 and 2006 until today. my first song called &quot;foreign&quot; ( أجنبي )  this song was created at the turn of 2005 and 2006 My first album was cock me in 2006 and other albums followed until today. today I Work is signed to Capital Comporešon Records.</text>
      <sha1>b7f3cqvyj6pl2vhjz6k4p5kgviej02s</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189786</id>
      <parentid>8189672</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T16:30:42Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Massaris Massari</username>
        <id>276310</id>
      </contributor>
      <origin>8189786</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="456" sha1="3lga8p9v39k9efeoaeontv3f4h1tuvf" xml:space="preserve">My first name is Lukáš Hrabovský I was born on January 10, 1997 I am a singer, musician, lyricist and composer. I was born in Slovakia and live in Slovakia. I started my musical career at the turn of 2005 and 2006 until today. my first song called &quot;foreign&quot; ( أجنبي )  this song was created at the turn of 2005 and 2006 My first album was cock me in 2006 and other albums followed until today. today I Work is signed to Capital Comporešon Records.</text>
      <sha1>3lga8p9v39k9efeoaeontv3f4h1tuvf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Karel Klapálek</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747250</id>
    <revision>
      <id>8189673</id>
      <parentid>8189668</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T12:11:29Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná kategory</comment>
      <origin>8189673</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25218" sha1="6re9noq7r8q3i8lxajq5uxl5tdmz3yl" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Karel Klapálek
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = česko-slovenský armádny generál
 | Portrét            = Karel Klapálek2.jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dn|1893|05|26}}
 | Miesto narodenia   = [[Nové Město nad Metují]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Česko]])
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1984|11|18|1895|05|26}}
 | Miesto úmrtia      = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = česká
 | Štátna príslušnosť = česko-slovenská
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = počas 2. svetovej vojny veliteľ niekoľkých formácií česko-slovenske zahraničnej armády.
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = vojak
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = 
 | Partnerka          = Olga Klapálková rod. Košútová
 | Deti               = Eva Klapálková 
Oľga Klapálková
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Karel Klapálek'''  (* [[26. máj|26.]] [[26. máj|máj]] [[1893]], [[Nové Město nad Metují|Nové Město nad Metuj]], [[Rakúsko-Uhorsko]] - † [[18. november|18.]] [[18. november|november]] [[1984]] [[Praha]], [[Česko-Slovensko|Česko-slovensko]] &lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=LÁNÍK,|meno=Jaroslav|titul=Vojenské osobnosti československého odboje 1939–1945|vydanie=1|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha, Vojenský historický ústav Bratislava|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7278-233-9|strany=133-134|kapitola=Klapálek Karel|priezvisko2=Čaplovič|meno2=Miroslav a kol.}}&lt;/ref&gt;) '''-''' bol [[Česko-slovenské légie|česko-slovenský legionár]], česko-slovenský armádny generál českého pôvodu. Ako príslušník [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]] za zúčastnil [[Bitka pri Zborove (1917)|bitky pri Zborove]]. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] postupne velil niektorým vojenským formáciám česko-slovenského zahraničného vojska. Velil česko-slovenskému práporu Východnému, ľahkému protilietadlovému pluku 200 – Východnému, bol zástupcom veliteľa Česko-slovenskej obrnenej brigády. Vojnu končil vo funkcii veliteľa 1. Česko-slovenského armádneho zboru. Po [[Februárový prevrat|nástupe komunistov k moci]] bol perzekvovaný a väznený.

== Život ==
Karel Klapálek pochádzal z rodiny železničiara. Mal ďalších troch súrodencov. Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do mesta [[Kralupy nad Vltavou|Karalupy nad Vltavou]]. Otec v roku 1901 zomrel na infarkt a matka, aby uživila štyri deti, začala opäť šiť rukavice. Práve vďaka matke mohol Karel aj vyštudovať.

V rokoch 1906-1911 študoval na reálnom gymnáziu v Prahe a po maturite začal pracovať ako účtovník u firmy Jaroš v [[Kralupy nad Vltavou|Kralupech nad Vltavou]]. po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|Veľkej vojny]] narukoval k 8. Zemebraneckému pluku v Salzburgu, s ktorým v 27. augusta 1915 odišiel na ruský front. Následnej bol v septembri toho istého roka v priestore [[Luck|Lucka]] na [[Volynská oblasť|Volyni]] zajatý a dostal sa do zajateckého tábora v [[Taškent|Taškente]]. 

=== V česko-slovenských ozbrojených silách ===

==== Legionár ====
Dňa [[5. marec|5. marca]] [[1916]] vstúpil do [[Česká družina|Českej družiny]].

* Dňa [[5. august|5. augusta]] [[1916]] bol prevelený k záložnej rote do Kyjeva, kde absolvoval intenzívny výcvik.
* Od [[27. marec|27. marca]] [[1917]] bol odvelený do dôstojníckej školy ''3. streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova'' v Berežnici. So svojim plukom sa zúčastnil aj [[Bitka pri Zborove (1917)|bitky pri Zborove]], čo bolo prvé ozbrojené vystúpenie ''Česko-slovenského vojska na Rusi''.
* V septembri 1917 sa stal inštruktorom a neskôr aj dočasným veliteľom plukovnej poddôstojníckej školy. Pri plnení svojich povinností si počínal k plnej spokojnosti nadriadených, čoho dôkazom sú tri pochvaly od veliteľa pluku.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Klapálek sa zúčastnil sibírskej anabázy a bojov proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]. V tom čase vykonával aj funkcie veliteľa roty a práporu. Ochorel však na tuberkulózu a liečil sa v čeljabinskej nemocnici. Po vyzdravení pôsobil ako veliteľ poddôstojníckej školy vo [[Vladivostok|Vladivostoku]] a v januári [[1920]] sa v hodnosti kapitána vrátil domov, už do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]].

==== Česko-slovenský dôstojník ====
Po anabáze v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách]] a návrate do vlasti zostal Klapálek v armáde. Postupne pôsobil v nasledujúcich útvaroch a funkciách:

* Od februára [[1920]] do októbra 1921 slúžil v ''pešom pluku č.35'' v Plzni vo funkciách veliteľa guľometnej roty a následne veliteľa pešej roty a práporu.
* Po absolvoval ekvitačnej školy pre dôstojníkov pechoty a technických zbraní v Brne sa stal se pobočníkom u pešej brigády 24 v [[Michalovce|Michalovciach]] a náčelníkom štábu.
* Od 1.decembra 1922 bol preložený ku pešiemu pluku 36 v [[Užhorod|Užhorode]], kde slúžil vo funkcii 1. plukovného pobočníka a následne vo funkcii zástupcu veliteľa práporu.
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1929]] sa stal zástupcom veliteľa III. práporu ''pešieho pluku 36'' a o rok zástupcom I. práporu rovnakého pluku.
* Od [[14. november|14. novembra]] [[1931]] do mája [[1932]] pôsobil v Miloviciach ako učiteľ v škole pre veliteľov rôt pešieho vojska. V nasledujúcom roku se vrátil na 4 mesiace do [[Užhorod|Užhorodu]], kde zastával funkciu zástupcu veliteľa práporu pešieho pluku 36.
* Ku [[30. september|30. septembru]] [[1932]] sa stal profesorom taktiky na Vojenskej akadémii v Hraniciach.
* V roku 1935 sa stal veliteľom práporu vojenských akademikov,
* Na konci novembra 1937 bol Klapálek preložený do [[České Budějovice|Českých Budejovíc]] k ''pešiemu pluku 1 Mistra Jana Husa'', kde zastával funkciu zástupcu veliteľa pluku. 
* V čase mobilizácie v septembri 1938 sa Klapálek stal veliteľom pešieho pluku 51, ktorý vznikol zo zmobilizovaných záložníkov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

==== Absolvované kurzy ====

* lyžiarsky kurz,
* armádny plynový kurz
* spojovací kurz
* kurz pre veliteľom vojskových telies a oddielov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;
=== Po rozbití Česko-Slovenska ===
Po rozbití Česko-slovenska a vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] bol Klapálek ku 27. júlu 1939 prepustený z činnej vojenskej služby a pridelený k živnostenskému referátu v [[České Budějovice|Českých Budejoviciach]] ako riaditeľ živnostenské služby. Súčasne však prešiel do ilegality, zdržiaval sa v [[Praha|Prahe]] a zapojil sa do budovania tajnej odbojovej organizácie [[Obrana národa]], ktorú vytvárali dôstojníci predmníchovskej česko-slovenskej armády. Po rozsiahlom zatýkaní jej členov gestapom, sa na jar 1940 rozhodol odísť za hranice. Dňa [[16. máj|16. mája]] [[1940]] opustil [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorát]] a vydal sa tzv. južnou cestou cez Slovensko, Maďarsko a Juhosláviu na [[Blízky východ]]. Pri pokuse prekročiť hranice bol hneď trikrát zadržaný a postupne krátko väznený v [[Budapešť|Budapešti]], [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] a [[Košice|Košiciach]], Nakoniec sa mu podarilo doraziť do [[Belehrad|Belehradu]], kde [[20. jún|20. júna]] [[1940]] na česko-slovenskom konzuláte podpísal prihlášku do česko-slovenskej zahraničnej armády.

=== V česko-slovenskej zahraničnej armáde ===
==== Na Blízkom východe ====
Z [[Belehrad|Belehradu]] Karel Klapálek odišiel do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde sa formovali česko-slovenské vojenské jednotky. Bol pridelený k česko-slovenskému pešiemu pluku 4 – Východnému v Palestíne ako zástupca jeho veliteľa.  

K [[1. január|1. januáru]] [[1941]] bol Klapálek menový do funkcie veliteľa [[Česko-slovenský peší prápor 11 – Východný|česko-slovenského pešieho práporu 11 – Východného]]. Prvou úlohou, ktorou jeho jednotku britské velenie poverilo, bolo stráženie zajateckých táborov, prístavných zariadení a letísk v okolí [[Alexandria|Alexandrie]].    

Na konci júna 1941 sa Klapálkov prápor v rámci britskej 23. brigády zúčastnil postupu do [[Sýria|Sýrie]]. Po kapitulácii vichistickej správy v polovici júla 1941 postúpil Klapálkov prápor na začiatku augusta až k [[Idlib|Idlibu]], kde tvoril mobilnú zálohu britskej brigády. Z [[Idlib|Idlibu]] sa Klapálkovci [[21. august|21. augusta]] [[1941]] presunuli do [[Halab|Aleppa]], kde strážil sýrsko-tureckej hranice.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Štér|meno=Roman|titul=Říkali mu Klapoš|periodikum=Válka revue speciál : Československá generalita 1918-1989|vydavateľ=Extra publishing s.r.o.|miesto=Brno, Česká republika|dátum=2021-04-29|ročník=2021|strany=52-56|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;  

==== Obrana Tobruku ====
Následne bol Klapálkov prápor odsunutý k [[Boje o Tobruk|pevnosti Tobruk]], ktorý od apríla obliehali jednotky [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osy]]. Prápor sa od [[21. október|21. októbra]] [[1941]] zúčastnil obrany prístavu a vo svojich obranných postaveniach zotrvával aj po prelomení obrany. Na konci decembra 1941 vojaci práporu strážil letisko a okolie prístavu. 

Vo februári 1942 bola [[Boje o Tobrúk|pevnosť opätovne ohrozovaná]] jednotkami [[Deutsches Afrikakorps|Afrikakorps]]. Klapálkov prápor bol nasadený na západnom perimetri a jeho príslušníci strážili aj prístav. Za svoje úspešné počínanie si pri obrane Tobruku održal Klapálek od Britov vyznamenanie - [[Rad za verejnú službu]] ''(Distinguished Service order).'' Keď mu prišli blahoželať zástupcovia jednotlivých [[Rota (vojenská jednotka)|rôt]], Klapálek len skromne poznamenal:&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 

{{Citát|Já som len kapelník, vy ste kapela, ktorá hrala dobre...}}

Na konci marca predali Klapálkovci svoje pozície iným jednotkám a 7. apríla odcestovali do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde bol [[Česko-slovenský peší prápor 11 - Východný]] reorganizovaný na [[200. protilietadlový pluk - Východný]]. Velením nad plukom bol poverený Klapálek, ktorý sa spoločne so svojimi mužmi polovici júna 1942 presunul do palestínskeho [[Achziv|Ez Zibu]] u Nahrije. Tu bol jeho pluk poverený úlohou zabezpečiť protilietadlovú obranu prístavu a naftovej rafinérie v [[Haifa|Haife]], prístavu v [[Bejrút|Bejrútu]] a na jeseň 1942 aj obranú letísk v okolí Haify. V decembri 1942 sa pluk sústredil v zimnom tábore u [[Jericho|Jericha]] na brehu [[Mŕtve more|Mŕtveho mora]], kde bol doplnený a krátko po vianočných sviatkoch sa presunul do Tobruku, kde prevzal protilietadlovú obranu prístavu a okolitých letísk, ktorú zabezpečoval až do [[12. jún|12. júna]] [[1943]]. 

Po rozpustení pluku v júli 1943 boli Klapálkovi vojaci evakuovaní loďou ''Mauretánia'' do [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]]. Klapálek v septembri menový zástupcom veliteľa [[Česko-slovenská samostatná obrnená brigáda vo Veľkej Británii|Česko-slovenskej samostatnej obrnenej brigády vo Veľkej Británii]] brigádneho generála [[Alois Liška|Aloisa Lišku]] a od [[29. marec|29. marca]] [[1943]] roku se stal prednostom I. odboru Ministerstva národnej obrany v Londýne. 

==== Na východom fronte ====
Na ministerstve obrany sa Klapálek necítil veľmi využitý a preto sa dobrovoľne prihlásil na front - k česko-slovenským jednotkám v ZSSR a v auguste 1944 spoločne s gen. Bohumilem Bočkem a gen. [[Jaroslav Vedral-Sázavský|Jaroslavavom Vedralom- Sázavským]] odleteli do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] posilniť veliteľský zbor formovaného [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]] a pripravujúceho sa na boje v [[Karpaty|Karpatoch]]. Počas cesty do ZSSR sa ako Klapálek, tak aj Boček dozvedeli o svojom povýšení na brigádnych generálov.

Dňa [[8. september|8. septembra]] [[1944]] sa delostreleckou prípravou začala [[Karpatsko-duklianska operácia]], do ktorej bol zapojený aj [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]]. V období bojov došlo ku stretnutiu Klapálka s [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]], v tom čase už veliteľom zboru, ktorý k [[19. september|19. septembru]] ustanovil Klapálka za veliteľa 3. samostatnej česko-slovenskej brigády, sformovanej z nováčikov odvedených na [[Volynská oblasť|Volyni]]. 

Brigádu viedol v bojoch [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]] a pri oslobodzování Slovenska. Keď sa [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] stal v prvej povojnovej vláde vytvorenej v Košiciach už na oslobodenom území ministrom národnej obrany, na vyprázdnenú pozíciu veliteľa zboru bol menovaný Klapálek, ktorý od [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] prevzal velenie zboru. Toto rozhodnutie sa však nestretlo so všeobecným súhlasom, niektorí presadzovali Bohumila Bočka. K [[29. apríl|29. aprílu]] [[1945]] ho do funkcie veliteľa zboru menoval prezident republiky svojim dekrétom oficiálne.

Klapálek viedol zbor pri oslobodzovaní Česko-slovenska. Bol dvakrát ranený – [[17. november|17. novembra]] [[1944]] u [[Nižný Komárnik|Nižného Komárnika]] ľahko a [[3. marec|3. marca]] [[1945]] u obce Žiar ťažko. 

Bojová cesta armádneho zboru sa zavŕšila veľkou vojenskou prehliadkou konanou [[17. máj|17. mája]] [[1945]] v [[Praha|Prahe]]. Karel Klapálek sa vydal na pochod v čele zboru na bielom koni. 

=== Po vojne ===
Po skončení vojny sa Klapálek stal [[26. máj|26. mája]] [[1945]] zástupcom veliteľa Vojenské oblasti 1 v Prahe a k 28. októbru 1945 roku prevzal velení Vojenskej oblasti 1.  

Vo februári 1948 sa spoločne s ministrom obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]] a gen. B. Bočkem zúčastnil ustanovujúceho zasadnutia Ústredného akčného výboru [[Národný front Čechov a Slovákov|Národnej fronty]]. Ich prítomnosť a prejav [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] boli chápané ako podpora KSČ pri riešení vládnej krízy. Samotný Klapálek však mal 25. februára vyjadriť znepokojenie nad priebehom udalostí. Vyjadril sa v tom zmysle, že vývoj je nezákonný a že nás to poškodzuje v zahraničí. Podľa neho vraj nebolo možné vyradiť druhú časť národa, ktorá si taktiež zvolila svojich zástupcov a nie je dobré, ak ich časť národa vyradzuje. Klapálek tieto názory neprezentoval verejne. Dôvody, ktoré viedli Klapálka k tomu, aby sa zapojil do februárových udalostí ozrejmoval v knihe ''Muž, který velel mužům'' (autori: [[Pavel Hrabica]] a [[Zdeňek Hrabica]]) &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrabica|meno=Zdeněk|titul=Muž, který velel mužům: životní příběh armádního generála Karla Klapálka|vydanie=1|vydavateľ=nakladatelství Mladá fronta|miesto=Praha|rok=1988|strany=197|priezvisko2=Hrabica|meno2=Pavel|poznámka=Archív / Riadi Petr Křivský; Zväzok 56}}&lt;/ref&gt;. 

{{Citát|Prišiel medzi nás Jan Masaryk a povedal nám svoje krédo, že ide s ľuďom za všetkých okolností. Potom povedal, žeby sa otec musel obrátiť v hrobe, ak by konal inak.}}

V júni 1948 vstúpil do KSČ.

== Politické perzekúcie ==
Keď sa 26. apríla 1950 Klapálek dozvedel o odvolaní [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] z postu ministra národnej obrany, okamžite požiadal o zdravotnú dovolenku. Bolo mu vyhovené a [[1. február|1. februára]] [[1951]] daný do trvalé výslužby. Perzekúciám však neunikol.

Bol sledovaný a [[20. november|20. novembra]] [[1952]] o 23.30 hod. zatknutý. Obvinený bol zo sabotáže  [[Košický vládny program|Košického vládneho programu]] v podmienkach česko-slovenskej armády. Týkalo sa to najmä organizácie, výcviku a výzbroje podľa vzoru sovietskej armády. Po takmer dvoch rokoch vyšetrovacej väzby bol ''Vojenským kolégiom Najvyššieho súdu'' v Prahe [[13. november|13. novembra]] [[1954]] odsúdený na 6 rokov odňatia slobody, prepadnutia majetku a strate občianskych práv na 5 rokov. Súčasne mal povinnosť uhradiť náklady trestného konania.

Ešte počas vyšetrovacej väzby bol v roku 1953 vylúčený z [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-slovenska]] a [[13. február|13. februára]] [[1954]] bol rozkazom ministra národní obrany č. 306 zbavený hodnosti.

Po intervenciách sovietskej vodcu [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Sergejeviča Chruščova]] a [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršálov Sovietskeho zväzu]] [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgija Konstantinoviča Žukova]] a [[Ivan Stepanovič Konev|Ivana Stepanoviča Koneva]] bol v apríli 1956 prepustený z väzenia vo Valdiciach. Na jeho prepustení mal veľký podiel jeho priateľ [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], ktorý sa za neho prihováral u sovietov.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

V máji 1956 bola žaloba na neho stiahnutá. Klapálkovi bol opäť priznaný dôchodok a rozkazom ministra národní obrany č. 628 zo [[4. júl|4. júla]] [[1956]] mu bola vrátená hodnosť [[Armádny generál|armádneho generála]] vo výslužbe. Vrátené mu boli aj všetky medaily, no chýbal medzi nimi britský ''Rad za verejnú službu''.

Na podnet [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] vydal Karel Klapálek v roku 1966 pod názvom ''Ozveny bojú'' svoje pamäte

== Rodina ==
Manželkou Klapálka sa stala Olga Košútová. Zoznámili sa v [[Užhorod|Užhorode]] a sobáš uzavreli [[20. november|20. novembra]] 1924, kde sa narodili aj ich dve dcéry - Olga (vydatá Táborská) a Eva. Bola to práve jeho manželka, ktorá po vojne zachytila jeho spomienky na vojnu pod názvom ''Voják vzpomíná'' (1948).

Po Klapálkovom úteku z [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] do zahraničia bola jeho manželka od septembra 1942 internované v tábore [[Svatoňovice|Svatobořice]] a ku koncu vojny žili v [[Planá nad Lužnicí|Plané nad Lužicí]]. V posledných dňoch vojny sa stretol so svojou dcérou Evou, ktorá sa pred nacistami skrývala v Olomouci. Nechal jej ušiť uniformu a nechal urobil z nej svoju pobočníčku, aby ju mal na očiach a mohol sa o ňu starať.

Celá rodina sa napokon stretla až v druhej polovici mája 1945.

== Charakteristika a politické postoje ==
Klapálek bol známy ako energický a rozhodný vojak, skutočný vlastenec, so zmyslom pre spravodlivosť i so schopnosťou chápať druhých. Do politických sporov v armáde a o armádu, ktoré sa začali po skončení 2. svetovej vojny, sa nezapájal, riešil odborné otázky vojenské výstavby ako z titulu svojej veliteľskej funkcie, tak aj ako člen [[Armádny poradný zbor|Armádneho poradného zboru]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

Po udalostiach z februára 1948 vystupoval armádny generál Karel Klapálek na verejnosti ako zásadový vlastenec, ktorý nikomu politicky nestranil, avšak ctil spojenectvo so Sovietskym zväzom a prejavoval občianske postoje, ktoré mali blízko ku socialistickému videniu sveta. Ani po negatívnych skúsenostiach s komunistickým režimom systém neobviňoval. Absurdné konanie režimu spájal skôr so zlyhaním konkrétnych ľudí, ktorí zastávali popredné politické funkcie. Veľké nádeje ale vkladal do obrodného procesu [[Pražská jar|Pražskej jari]], pričom veril, že dôjde k náprave krívd a nezákonností z 50. rokov. Ani po februári 1948 sa neváhal zastať niektorých svojich spolubojovníkov, keď sa prejednávali návrhy na ich prepustenia z armády v [[Armádny poradný zbor|Armádnom poradnom zbore]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;    

== Zaujímavosti ==

* Karel Klapálek mal prezývku. Volali ho Klapoš. 
* Veľkým priateľom Karla Klapálka bol [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Oboch mužov spájala spoločná záľuba - [[turistika]]. Podľa boli obidvaja muži za druhej svetovej vojny pravdepodobne najobľúbenejšími veliteľmi v česko-slovenskom zahraničnom vojsku. Ďalším do partie Ich ďalším priateľom v partii sa stal [[Bohumil Boček]], neskorší veliteľ 1. česko-slovenskej brigády [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru]]. Všetci traja sa prvý krát stretli ako legionári v Rusku, ako príslušníci ''3. česko-slovenského streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova''. Neskôr počas služby v [[Užhorod|Užhorode]] prenechal Klapálek manželom Svobodovým svoj mládenecký byt a sám býval v kasárńach.
* Karel Klapálek mal mimoriadne pedagogické schopnosti. Ako schopný pedagóg sa prejavoval už počas pôsobenia v [[Užhorod|Užhorode]], keď vojakov rusínskej národnosti učil češtinu.
* Karel Klapálek bol veľkým fanúšikom futbalového klubu [[SK Slavia Praha|ŠK Slávia Praha]]. Spoločne s manželkou fandili hokejistom [[LTC Holešovice]].

== Pamiatky ==

* Od roku 1946 je čestný občanom [[Nové Město nad Metují|Nového Města nad Metují]]
* Pamätná tabuľa na jeho rodnom dome, osadená v roku 1993
* Pamätná tabuľa s bustou na Metodějovej ulici 1465 v Prahe. Ide o posledné bydlisko Karla Klapálka
* V roku 2008 ho zástupcovia jeho rodného mesta navrhli na udelenie [[Rad Bieleho leva|Radu bieleho leva]]. Kvôli jeho činnosti v roku 1948 mu však vtedajší český prezident Václav Klaus vyznamenanie neudelil.

Vojaci, ktorým velil na Strednom východe na Klapálka nikdy nezabudli a pri príležitosti jeho narodením sa s generálom stretávali a táto tradícia trvala až do jeho smrti. Neskôr sa stretávali aj pri jeho hrobe na cintoríne v Olšanoch.   

== Hodnostný postup ==

* Od [[1. október|1. októbra]] [[1918]] - [[nadporučík]]
* Od [[6. január|6. januára]] [[1919]] - [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] pechoty
* Od [[24. december|24. decembra]] [[1922]] - štábny kapitán
* Od [[29. december|29. decembra]] [[1928]] - major a stal se I. plukovním pobočníkem,
* Od [[30. jún|30. júna]] [[1933]] - podplukovník.
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1942]] - [[plukovník]]
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1944]] - [[brigádny generál]]
* Od [[1. jún|1. júna]] [[1944]] - divízny generál
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1946]] - [[armádny generál]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;br /&gt;

== Vyznamenania ==
* Česko-slovenský rád Sokol s mečmi ([[1919]]),
* [[Československý vojnový kríž 1914 – 1918|Česko-slovenský vojnový kríž 1918]] ([[1921]]),
* Česko-slovenská medaile Víťazstva ([[1922]])
* Croix de Guerre avec palme ([[1922]])
* Česko-slovenská revolučná medaila (1922)
* Pamätný kríž česko-slovenského dobrovoľníka z let 1918–1919 (1922),
* Krzyz walecznych 1920 ([[1941]]), 
* 5 × Česko-slovenský vojnový kříž 1939 ([[1942]], [[1944]], [[1945]])
* Distinguished Service Order (1943)
* Česko-slovenská vojenská pamätní medaila se štítkom SV–VB–SSSR (1944)
* Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st. (1944)
* Orden Kutuzova II. tř. (1945), 
* medal Za pobedu nad Germanijej ([[1945]])
* medal Za osvboždenije Pragi ([[1945]])
* Croix de Guerre 1939/1945 avec palme (1946)
* L‘Ordre National de la Legion d‘Honneur (1946)
* Honorary Commander of the Military Division of the Most Excellent Order of the British Empire ([[1946]])
* The 1939–1945 Star ([[1946]]),
* Africa Star ([[1946]])
* Defence Medal ([[1946]])
* Orden Partyzanske zvezde I. reda (1946), juhoslovanský rad
* Za chrabrost (1946),
* poľský Grunwaldský kříž II. st. ([[1948]])
* Česko-slovenský vojenský [[Rad Bieleho leva|Rad bieleho leva]] Za víťazstvo s hviezdou I. st. (1948),
* Česko-slovenská medaile Za chrabrost pred nepriateľom
* [[Rad červenej hviezdy]] česko-slovenský
* Rad 25. februára
* Rad červenej zástavy
* [[Rad Slovenského národného povstania]] I. st.
* Hrdina ČSSR s právom nosiť zlatú hviezdu ([[1968]]).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Karel Klapálek}}
{{Autoritné údaje|AbARTP=5848|NKC=jk01060274|Légie 100=52141/|VIAF=23291802|ISNI=0000000055435459}}
[[Kategória:Narodenia 26. mája]]
[[Kategória:Úmrtia 18. novembra]]
[[Kategória:Úmrtia v 1984]]
[[Kategória:Narodenia v 1893]]
[[Kategória:České osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Príslušníci 1. Česko-slovenského armádneho zboru]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1939]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1914 – 1918]]
[[Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií]]</text>
      <sha1>6re9noq7r8q3i8lxajq5uxl5tdmz3yl</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189677</id>
      <parentid>8189673</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T12:24:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pelex</username>
        <id>2483</id>
      </contributor>
      <comment>opr.</comment>
      <origin>8189677</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25288" sha1="jwpjzc668tnqqughg1c84jhwvivl29b" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Karel Klapálek
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = česko-slovenský armádny generál
 | Portrét            = Karel Klapálek2.jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dn|1893|05|26}}
 | Miesto narodenia   = [[Nové Město nad Metují]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Česko]])
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1984|11|18|1895|05|26}}
 | Miesto úmrtia      = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = česká
 | Štátna príslušnosť = česko-slovenská
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = počas 2. svetovej vojny veliteľ niekoľkých formácií česko-slovenske zahraničnej armády.
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = vojak
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = 
 | Partnerka          = Olga Klapálková rod. Košútová
 | Deti               = Eva Klapálková 
Oľga Klapálková
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Karel Klapálek'''  (* [[26. máj|26.]] [[26. máj|máj]] [[1893]], [[Nové Město nad Metují|Nové Město nad Metuj]], [[Rakúsko-Uhorsko]] - † [[18. november|18.]] [[18. november|november]] [[1984]] [[Praha]], [[Česko-Slovensko|Česko-slovensko]] &lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=LÁNÍK,|meno=Jaroslav|titul=Vojenské osobnosti československého odboje 1939–1945|vydanie=1|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha, Vojenský historický ústav Bratislava|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7278-233-9|strany=133-134|kapitola=Klapálek Karel|priezvisko2=Čaplovič|meno2=Miroslav a kol.}}&lt;/ref&gt;) bol [[Česko-slovenské légie|česko-slovenský legionár]], česko-slovenský armádny generál českého pôvodu. Účastník [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], príslušník [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. Bojoval v [[Bitka pri Zborove (1917)|bitke pri Zborove]] (1917). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] postupne velil viacerým jednotkám česko-slovenského zahraničného vojska. Velil česko-slovenskému práporu Východnému, ľahkému protilietadlovému pluku 200 – Východnému, bol zástupcom veliteľa Česko-slovenskej obrnenej brigády. Vojnu končil vo funkcii veliteľa 1. Česko-slovenského armádneho zboru. Po [[Februárový prevrat|nástupe komunistov k moci]] bol komunistami perzekvovaný a väznený.

== Život ==
Karel Klapálek pochádzal z rodiny železničiara. Mal ďalších troch súrodencov. Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do mesta [[Kralupy nad Vltavou|Karalupy nad Vltavou]]. Otec v roku 1901 zomrel na infarkt a matka, aby uživila štyri deti, začala opäť šiť rukavice. Práve vďaka matke mohol Karel aj vyštudovať.

V rokoch 1906-1911 študoval na reálnom gymnáziu v Prahe a po maturite začal pracovať ako účtovník u firmy Jaroš v [[Kralupy nad Vltavou|Kralupech nad Vltavou]]. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|Veľkej vojny]] narukoval k 8. Zemebraneckému pluku v Salzburgu, s ktorým v 27. augusta 1915 odišiel na ruský front. Následnej bol v septembri toho istého roka v priestore [[Luck]]a na [[Volynská oblasť|Volyni]] zajatý a dostal sa do zajateckého tábora v [[Taškent]]e. 

=== V česko-slovenských ozbrojených silách ===

==== Legionár ====
Dňa [[5. marec|5. marca]] [[1916]] vstúpil do [[Česká družina|Českej družiny]].

* Dňa [[5. august|5. augusta]] [[1916]] bol prevelený k záložnej rote do Kyjeva, kde absolvoval intenzívny výcvik.
* Od [[27. marec|27. marca]] [[1917]] bol odvelený do dôstojníckej školy ''3. streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova'' v Berežnici. So svojim plukom sa zúčastnil aj [[Bitka pri Zborove (1917)|bitky pri Zborove]], čo bolo prvé ozbrojené vystúpenie ''Česko-slovenského vojska na Rusi''.
* V septembri 1917 sa stal inštruktorom a neskôr aj dočasným veliteľom plukovnej poddôstojníckej školy. Pri plnení svojich povinností si počínal k plnej spokojnosti nadriadených, čoho dôkazom sú tri pochvaly od veliteľa pluku.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Klapálek sa zúčastnil sibírskej anabázy a bojov proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]. V tom čase vykonával aj funkcie veliteľa roty a práporu. Ochorel však na tuberkulózu a liečil sa v čeljabinskej nemocnici. Po vyzdravení pôsobil ako veliteľ poddôstojníckej školy vo [[Vladivostok|Vladivostoku]] a v januári [[1920]] sa v hodnosti kapitána vrátil domov, už do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]].

==== Česko-slovenský dôstojník ====
Po anabáze v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách]] a návrate do vlasti zostal Klapálek v armáde. Postupne pôsobil v nasledujúcich útvaroch a funkciách:

* Od februára [[1920]] do októbra 1921 slúžil v ''pešom pluku č.35'' v Plzni vo funkciách veliteľa guľometnej roty a následne veliteľa pešej roty a práporu.
* Po absolvoval ekvitačnej školy pre dôstojníkov pechoty a technických zbraní v Brne sa stal se pobočníkom u pešej brigády 24 v [[Michalovce|Michalovciach]] a náčelníkom štábu.
* Od 1.decembra 1922 bol preložený ku pešiemu pluku 36 v [[Užhorod|Užhorode]], kde slúžil vo funkcii 1. plukovného pobočníka a následne vo funkcii zástupcu veliteľa práporu.
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1929]] sa stal zástupcom veliteľa III. práporu ''pešieho pluku 36'' a o rok zástupcom I. práporu rovnakého pluku.
* Od [[14. november|14. novembra]] [[1931]] do mája [[1932]] pôsobil v Miloviciach ako učiteľ v škole pre veliteľov rôt pešieho vojska. V nasledujúcom roku se vrátil na 4 mesiace do [[Užhorod|Užhorodu]], kde zastával funkciu zástupcu veliteľa práporu pešieho pluku 36.
* Ku [[30. september|30. septembru]] [[1932]] sa stal profesorom taktiky na Vojenskej akadémii v Hraniciach.
* V roku 1935 sa stal veliteľom práporu vojenských akademikov,
* Na konci novembra 1937 bol Klapálek preložený do [[České Budějovice|Českých Budejovíc]] k ''pešiemu pluku 1 Mistra Jana Husa'', kde zastával funkciu zástupcu veliteľa pluku. 
* V čase mobilizácie v septembri 1938 sa Klapálek stal veliteľom pešieho pluku 51, ktorý vznikol zo zmobilizovaných záložníkov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

==== Absolvované kurzy ====
V rámci výcviku absolvoval:
* lyžiarsky kurz,
* armádny plynový kurz,
* spojovací kurz,
* kurz pre veliteľov vojskových telies a oddielov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Po rozbití Česko-Slovenska ===
Po rozbití Česko-slovenska a vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] bol Klapálek ku 27. júlu 1939 prepustený z činnej vojenskej služby a pridelený k živnostenskému referátu v [[České Budějovice|Českých Budejoviciach]] ako riaditeľ živnostenské služby. Súčasne však prešiel do ilegality, zdržiaval sa v [[Praha|Prahe]] a zapojil sa do budovania tajnej odbojovej organizácie [[Obrana národa]], ktorú vytvárali dôstojníci predmníchovskej česko-slovenskej armády. Po rozsiahlom zatýkaní jej členov [[gestapo]]m, sa na jar 1940 rozhodol odísť za hranice. Dňa [[16. máj]]a [[1940]] opustil [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorát]] a vydal sa tzv. južnou cestou cez Slovensko, Maďarsko a Juhosláviu na [[Blízky východ]]. Pri pokuse prekročiť hranice bol hneď trikrát zadržaný a postupne krátko väznený v [[Budapešť|Budapešti]], [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] a [[Košice|Košiciach]], Nakoniec sa mu podarilo doraziť do [[Belehrad|Belehradu]], kde [[20. jún|20. júna]] [[1940]] na česko-slovenskom konzuláte podpísal prihlášku do česko-slovenskej zahraničnej armády.

=== V česko-slovenskej zahraničnej armáde ===
==== Na Blízkom východe ====
Z [[Belehrad|Belehradu]] Karel Klapálek odišiel do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde sa formovali česko-slovenské vojenské jednotky. Bol pridelený k česko-slovenskému pešiemu pluku 4 – Východnému v Palestíne ako zástupca jeho veliteľa.  

K [[1. január|1. januáru]] [[1941]] bol Klapálek menový do funkcie veliteľa [[Česko-slovenský peší prápor 11 – Východný|česko-slovenského pešieho práporu 11 – Východného]]. Prvou úlohou, ktorou jeho jednotku britské velenie poverilo, bolo stráženie zajateckých táborov, prístavných zariadení a letísk v okolí [[Alexandria|Alexandrie]].    

Na konci júna 1941 sa Klapálkov prápor v rámci britskej 23. brigády zúčastnil postupu do [[Sýria|Sýrie]]. Po kapitulácii vichistickej správy v polovici júla 1941 postúpil Klapálkov prápor na začiatku augusta až k [[Idlib]]U, kde tvoril mobilnú zálohu britskej brigády. Z [[Idlib]]u sa Klapálkovci [[21. august]]a [[1941]] presunuli do [[Halab|Aleppa]], kde strážil sýrsko-tureckej hranice.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Štér|meno=Roman|titul=Říkali mu Klapoš|periodikum=Válka revue speciál : Československá generalita 1918-1989|vydavateľ=Extra publishing s.r.o.|miesto=Brno, Česká republika|dátum=2021-04-29|ročník=2021|strany=52-56|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;  

==== Obrana Tobruku ====
Následne bol Klapálkov prápor odsunutý k [[Boje o Tobruk|pevnosti Tobruk]], ktorý od apríla obliehali jednotky [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osy]]. Prápor sa od [[21. október|21. októbra]] [[1941]] zúčastnil obrany prístavu a vo svojich obranných postaveniach zotrvával aj po prelomení obkľúčenia. Na konci decembra 1941 vojaci práporu strážil letisko a okolie prístavu. 

Vo februári 1942 bola [[Boje o Tobrúk|pevnosť opätovne ohrozovaná]] jednotkami [[Deutsches Afrikakorps|Afrikakorps]]. Klapálkov prápor bol nasadený na západnom perimetri a jeho príslušníci strážili aj prístav. Za svoje úspešné počínanie si pri obrane Tobruku održal Klapálek od Britov vyznamenanie - [[Rad za verejnú službu]] ''([[Distinguished Service Order]]).'' Keď mu prišli blahoželať zástupcovia jednotlivých [[Rota (vojenská jednotka)|rôt]], Klapálek len skromne poznamenal:&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 

{{Citát|Já som len kapelník, vy ste kapela, ktorá hrala dobre...}}

Na konci marca predali Klapálkovci svoje pozície iným jednotkám a 7. apríla odcestovali do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde bol [[Česko-slovenský peší prápor 11 - Východný]] reorganizovaný na [[200. protilietadlový pluk - Východný]]. Velením nad plukom bol poverený Klapálek, ktorý sa spoločne so svojimi mužmi polovici júna 1942 presunul do palestínskeho [[Achziv|Ez Zibu]] u Nahrije. Tu bol jeho pluk poverený úlohou zabezpečiť protilietadlovú obranu prístavu a naftovej rafinérie v [[Haifa|Haife]], prístavu v [[Bejrút|Bejrútu]] a na jeseň 1942 aj obranú letísk v okolí Haify. V decembri 1942 sa pluk sústredil v zimnom tábore u [[Jericho|Jericha]] na brehu [[Mŕtve more|Mŕtveho mora]], kde bol doplnený a krátko po vianočných sviatkoch sa presunul do Tobruku, kde prevzal protilietadlovú obranu prístavu a okolitých letísk, ktorú zabezpečoval až do [[12. jún|12. júna]] [[1943]]. 

Po rozpustení pluku v júli 1943 boli Klapálkovi vojaci evakuovaní loďou ''Mauretánia'' do [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]]. Klapálek v septembri menový zástupcom veliteľa [[Česko-slovenská samostatná obrnená brigáda vo Veľkej Británii|Česko-slovenskej samostatnej obrnenej brigády vo Veľkej Británii]] brigádneho generála [[Alois Liška|Aloisa Lišku]] a od [[29. marec|29. marca]] [[1943]] roku se stal prednostom I. odboru Ministerstva národnej obrany v Londýne. 

==== Na východom fronte ====
Na ministerstve obrany sa Klapálek necítil veľmi využitý a preto sa dobrovoľne prihlásil na front - k česko-slovenským jednotkám v ZSSR a v auguste 1944 spoločne s gen. [[Bohumil Boček|Bohumilom Bočekom]] a gen. [[Jaroslav Vedral-Sázavský|Jaroslavavom Vedralom- Sázavským]] odleteli do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] posilniť veliteľský zbor formovaného [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]] a pripravujúceho sa na boje v [[Karpaty|Karpatoch]]. Počas cesty do ZSSR sa ako Klapálek, tak aj Boček dozvedeli o svojom povýšení na brigádnych generálov.

Dňa [[8. september|8. septembra]] [[1944]] sa delostreleckou prípravou začala [[Karpatsko-duklianska operácia]], do ktorej bol zapojený aj [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]]. V období bojov došlo ku stretnutiu Klapálka s [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]], v tom čase už veliteľom zboru, ktorý k [[19. september|19. septembru]] ustanovil Klapálka za veliteľa 3. samostatnej česko-slovenskej brigády, sformovanej z nováčikov odvedených na [[Volynská oblasť|Volyni]]. 

Brigádu viedol v bojoch [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]] a pri oslobodzování Slovenska. Keď sa [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] stal v prvej povojnovej vláde vytvorenej v Košiciach už na oslobodenom území ministrom národnej obrany, na vyprázdnenú pozíciu veliteľa zboru bol menovaný Klapálek, ktorý od [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] prevzal velenie zboru. Toto rozhodnutie sa však nestretlo so všeobecným súhlasom, niektorí presadzovali Bohumila Bočka. K [[29. apríl|29. aprílu]] [[1945]] ho do funkcie veliteľa zboru menoval prezident republiky svojim dekrétom oficiálne.

Klapálek viedol zbor pri oslobodzovaní Česko-slovenska. Bol dvakrát ranený – [[17. november|17. novembra]] [[1944]] u [[Nižný Komárnik|Nižného Komárnika]] ľahko a [[3. marec|3. marca]] [[1945]] u obce Žiar ťažko. 

Bojová cesta armádneho zboru sa zavŕšila veľkou vojenskou prehliadkou konanou [[17. máj|17. mája]] [[1945]] v [[Praha|Prahe]]. Karel Klapálek sa vydal na pochod v čele zboru na bielom koni. 

=== Po vojne ===
Po skončení vojny sa Klapálek stal [[26. máj|26. mája]] [[1945]] zástupcom veliteľa Vojenské oblasti 1 v Prahe a k 28. októbru 1945 roku prevzal velení Vojenskej oblasti 1.  

Vo februári 1948 sa spoločne s ministrom obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]] a gen. B. Bočkem zúčastnil ustanovujúceho zasadnutia Ústredného akčného výboru [[Národný front Čechov a Slovákov|Národnej fronty]]. Ich prítomnosť a prejav [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] boli chápané ako podpora KSČ pri riešení vládnej krízy. Samotný Klapálek však mal 25. februára vyjadriť znepokojenie nad priebehom udalostí. Vyjadril sa v tom zmysle, že vývoj je nezákonný a že nás to poškodzuje v zahraničí. Podľa neho vraj nebolo možné vyradiť druhú časť národa, ktorá si taktiež zvolila svojich zástupcov a nie je dobré, ak ich časť národa vyradzuje. Klapálek tieto názory neprezentoval verejne. Dôvody, ktoré viedli Klapálka k tomu, aby sa zapojil do februárových udalostí ozrejmoval v knihe ''Muž, který velel mužům'' (autori: [[Pavel Hrabica]] a [[Zdeňek Hrabica]]) &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrabica|meno=Zdeněk|titul=Muž, který velel mužům: životní příběh armádního generála Karla Klapálka|vydanie=1|vydavateľ=nakladatelství Mladá fronta|miesto=Praha|rok=1988|strany=197|priezvisko2=Hrabica|meno2=Pavel|poznámka=Archív / Riadi Petr Křivský; Zväzok 56}}&lt;/ref&gt;. 

{{Citát|Prišiel medzi nás Jan Masaryk a povedal nám svoje krédo, že ide s ľuďom za všetkých okolností. Potom povedal, žeby sa otec musel obrátiť v hrobe, ak by konal inak.}}

V júni 1948 vstúpil do KSČ.

== Politické perzekúcie ==
Keď sa 26. apríla 1950 Klapálek dozvedel o odvolaní [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] z postu ministra národnej obrany, okamžite požiadal o zdravotnú dovolenku. Bolo mu vyhovené a [[1. február|1. februára]] [[1951]] daný do trvalé výslužby. Perzekúciám však neunikol.

Bol sledovaný a [[20. november|20. novembra]] [[1952]] o 23.30 hod. zatknutý. Obvinený bol zo sabotáže  [[Košický vládny program|Košického vládneho programu]] v podmienkach česko-slovenskej armády. Týkalo sa to najmä organizácie, výcviku a výzbroje podľa vzoru sovietskej armády. Po takmer dvoch rokoch vyšetrovacej väzby bol ''Vojenským kolégiom Najvyššieho súdu'' v Prahe [[13. november|13. novembra]] [[1954]] odsúdený na 6 rokov odňatia slobody, prepadnutia majetku a strate občianskych práv na 5 rokov. Súčasne mal povinnosť uhradiť náklady trestného konania.

Ešte počas vyšetrovacej väzby bol v roku 1953 vylúčený z [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-slovenska]] a [[13. február|13. februára]] [[1954]] bol rozkazom ministra národní obrany č. 306 zbavený hodnosti.

Po intervenciách sovietskej vodcu [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Sergejeviča Chruščova]] a [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršálov Sovietskeho zväzu]] [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgija Konstantinoviča Žukova]] a [[Ivan Stepanovič Konev|Ivana Stepanoviča Koneva]] bol v apríli 1956 prepustený z väzenia vo Valdiciach. Na jeho prepustení mal veľký podiel jeho priateľ [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], ktorý sa za neho prihováral u sovietov.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

V máji 1956 bola žaloba na neho stiahnutá. Klapálkovi bol opäť priznaný dôchodok a rozkazom ministra národní obrany č. 628 zo [[4. júl|4. júla]] [[1956]] mu bola vrátená hodnosť [[Armádny generál|armádneho generála]] vo výslužbe. Vrátené mu boli aj všetky medaily, no chýbal medzi nimi britský ''Rad za verejnú službu''.

Na podnet [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] vydal Karel Klapálek v roku 1966 pod názvom ''Ozveny bojú'' svoje pamäte

== Rodina ==
Manželkou Klapálka sa stala Olga Košútová. Zoznámili sa v [[Užhorod|Užhorode]] a sobáš uzavreli [[20. november|20. novembra]] 1924, kde sa narodili aj ich dve dcéry - Olga (vydatá Táborská) a Eva. Bola to práve jeho manželka, ktorá po vojne zachytila jeho spomienky na vojnu pod názvom ''Voják vzpomíná'' (1948).

Po Klapálkovom úteku z [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] do zahraničia bola jeho manželka od septembra 1942 internované v tábore [[Svatoňovice|Svatobořice]] a ku koncu vojny žili v [[Planá nad Lužnicí|Plané nad Lužicí]]. V posledných dňoch vojny sa stretol so svojou dcérou Evou, ktorá sa pred nacistami skrývala v Olomouci. Nechal jej ušiť uniformu a nechal urobil z nej svoju pobočníčku, aby ju mal na očiach a mohol sa o ňu starať.

Celá rodina sa napokon stretla až v druhej polovici mája 1945.

== Charakteristika a politické postoje ==
Klapálek bol známy ako energický a rozhodný vojak, skutočný vlastenec, so zmyslom pre spravodlivosť i so schopnosťou chápať druhých. Do politických sporov v armáde a o armádu, ktoré sa začali po skončení 2. svetovej vojny, sa nezapájal, riešil odborné otázky vojenské výstavby ako z titulu svojej veliteľskej funkcie, tak aj ako člen [[Armádny poradný zbor|Armádneho poradného zboru]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

Po udalostiach z februára 1948 vystupoval armádny generál Karel Klapálek na verejnosti ako zásadový vlastenec, ktorý nikomu politicky nestranil, avšak ctil spojenectvo so Sovietskym zväzom a prejavoval občianske postoje, ktoré mali blízko ku socialistickému videniu sveta. Ani po negatívnych skúsenostiach s komunistickým režimom systém neobviňoval. Absurdné konanie režimu spájal skôr so zlyhaním konkrétnych ľudí, ktorí zastávali popredné politické funkcie. Veľké nádeje ale vkladal do obrodného procesu [[Pražská jar|Pražskej jari]], pričom veril, že dôjde k náprave krívd a nezákonností z 50. rokov. Ani po februári 1948 sa neváhal zastať niektorých svojich spolubojovníkov, keď sa prejednávali návrhy na ich prepustenia z armády v [[Armádny poradný zbor|Armádnom poradnom zbore]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;    

== Zaujímavosti ==

* Karel Klapálek mal prezývku. Volali ho Klapoš. 
* Veľkým priateľom Karla Klapálka bol [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Oboch mužov spájala spoločná záľuba - [[turistika]]. Podľa boli obidvaja muži za druhej svetovej vojny pravdepodobne najobľúbenejšími veliteľmi v česko-slovenskom zahraničnom vojsku. Ďalším do partie Ich ďalším priateľom v partii sa stal [[Bohumil Boček]], neskorší veliteľ 1. česko-slovenskej brigády [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru]]. Všetci traja sa prvý krát stretli ako legionári v Rusku, ako príslušníci ''3. česko-slovenského streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova''. Neskôr počas služby v [[Užhorod|Užhorode]] prenechal Klapálek manželom Svobodovým svoj mládenecký byt a sám býval v kasárńach.
* Karel Klapálek mal mimoriadne pedagogické schopnosti. Ako schopný pedagóg sa prejavoval už počas pôsobenia v [[Užhorod|Užhorode]], keď vojakov rusínskej národnosti učil češtinu.
* Karel Klapálek bol veľkým fanúšikom futbalového klubu [[SK Slavia Praha|ŠK Slávia Praha]]. Spoločne s manželkou fandili hokejistom [[LTC Holešovice]].

== Pamiatky ==

* Od roku 1946 je čestný občanom [[Nové Město nad Metují|Nového Města nad Metují]]
* Pamätná tabuľa na jeho rodnom dome, osadená v roku 1993
* Pamätná tabuľa s bustou na Metodějovej ulici 1465 v Prahe. Ide o posledné bydlisko Karla Klapálka
* V roku 2008 ho zástupcovia jeho rodného mesta navrhli na udelenie [[Rad Bieleho leva|Radu bieleho leva]]. Kvôli jeho činnosti v roku 1948 mu však vtedajší český prezident Václav Klaus vyznamenanie neudelil.

Vojaci, ktorým velil na Strednom východe na Klapálka nikdy nezabudli a pri príležitosti jeho narodením sa s generálom stretávali a táto tradícia trvala až do jeho smrti. Neskôr sa stretávali aj pri jeho hrobe na cintoríne v Olšanoch.   

== Hodnostný postup ==

* Od [[1. október|1. októbra]] [[1918]] - [[nadporučík]]
* Od [[6. január|6. januára]] [[1919]] - [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] pechoty
* Od [[24. december|24. decembra]] [[1922]] - štábny kapitán
* Od [[29. december|29. decembra]] [[1928]] - major a stal se I. plukovním pobočníkem,
* Od [[30. jún|30. júna]] [[1933]] - podplukovník.
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1942]] - [[plukovník]]
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1944]] - [[brigádny generál]]
* Od [[1. jún|1. júna]] [[1944]] - divízny generál
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1946]] - [[armádny generál]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;br /&gt;

== Vyznamenania ==
* Česko-slovenský rád Sokol s mečmi ([[1919]]),
* [[Československý vojnový kríž 1914 – 1918|Česko-slovenský vojnový kríž 1918]] ([[1921]]),
* Česko-slovenská medaile Víťazstva ([[1922]])
* Croix de Guerre avec palme ([[1922]])
* Česko-slovenská revolučná medaila (1922)
* Pamätný kríž česko-slovenského dobrovoľníka z let 1918–1919 (1922),
* Krzyz walecznych 1920 ([[1941]]), 
* 5 × Česko-slovenský vojnový kříž 1939 ([[1942]], [[1944]], [[1945]])
* Distinguished Service Order (1943)
* Česko-slovenská vojenská pamätní medaila se štítkom SV–VB–SSSR (1944)
* Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st. (1944)
* Orden Kutuzova II. tř. (1945), 
* medal Za pobedu nad Germanijej ([[1945]])
* medal Za osvboždenije Pragi ([[1945]])
* Croix de Guerre 1939/1945 avec palme (1946)
* L‘Ordre National de la Legion d‘Honneur (1946)
* Honorary Commander of the Military Division of the Most Excellent Order of the British Empire ([[1946]])
* The 1939–1945 Star ([[1946]]),
* Africa Star ([[1946]])
* Defence Medal ([[1946]])
* Orden Partyzanske zvezde I. reda (1946), juhoslovanský rad
* Za chrabrost (1946),
* poľský Grunwaldský kříž II. st. ([[1948]])
* Česko-slovenský vojenský [[Rad Bieleho leva|Rad bieleho leva]] Za víťazstvo s hviezdou I. st. (1948),
* Česko-slovenská medaile Za chrabrost pred nepriateľom
* [[Rad červenej hviezdy]] česko-slovenský
* Rad 25. februára
* Rad červenej zástavy
* [[Rad Slovenského národného povstania]] I. st.
* Hrdina ČSSR s právom nosiť zlatú hviezdu ([[1968]]).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Karel Klapálek}}
{{Autoritné údaje|AbARTP=5848|NKC=jk01060274|Légie 100=52141/|VIAF=23291802|ISNI=0000000055435459}}
[[Kategória:Narodenia 26. mája]]
[[Kategória:Úmrtia 18. novembra]]
[[Kategória:Úmrtia v 1984]]
[[Kategória:Narodenia v 1893]]
[[Kategória:České osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Príslušníci 1. Česko-slovenského armádneho zboru]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1939]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1914 – 1918]]
[[Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií]]</text>
      <sha1>jwpjzc668tnqqughg1c84jhwvivl29b</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189678</id>
      <parentid>8189677</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T12:27:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Politické perzekúcie */</comment>
      <origin>8189678</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25309" sha1="50acg3vy4xcmz73ohqxxmpk8xhd7mlt" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Karel Klapálek
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = česko-slovenský armádny generál
 | Portrét            = Karel Klapálek2.jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dn|1893|05|26}}
 | Miesto narodenia   = [[Nové Město nad Metují]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Česko]])
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1984|11|18|1895|05|26}}
 | Miesto úmrtia      = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = česká
 | Štátna príslušnosť = česko-slovenská
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = počas 2. svetovej vojny veliteľ niekoľkých formácií česko-slovenske zahraničnej armády.
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = vojak
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = 
 | Partnerka          = Olga Klapálková rod. Košútová
 | Deti               = Eva Klapálková 
Oľga Klapálková
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Karel Klapálek'''  (* [[26. máj|26.]] [[26. máj|máj]] [[1893]], [[Nové Město nad Metují|Nové Město nad Metuj]], [[Rakúsko-Uhorsko]] - † [[18. november|18.]] [[18. november|november]] [[1984]] [[Praha]], [[Česko-Slovensko|Česko-slovensko]] &lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=LÁNÍK,|meno=Jaroslav|titul=Vojenské osobnosti československého odboje 1939–1945|vydanie=1|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha, Vojenský historický ústav Bratislava|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7278-233-9|strany=133-134|kapitola=Klapálek Karel|priezvisko2=Čaplovič|meno2=Miroslav a kol.}}&lt;/ref&gt;) bol [[Česko-slovenské légie|česko-slovenský legionár]], česko-slovenský armádny generál českého pôvodu. Účastník [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], príslušník [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. Bojoval v [[Bitka pri Zborove (1917)|bitke pri Zborove]] (1917). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] postupne velil viacerým jednotkám česko-slovenského zahraničného vojska. Velil česko-slovenskému práporu Východnému, ľahkému protilietadlovému pluku 200 – Východnému, bol zástupcom veliteľa Česko-slovenskej obrnenej brigády. Vojnu končil vo funkcii veliteľa 1. Česko-slovenského armádneho zboru. Po [[Februárový prevrat|nástupe komunistov k moci]] bol komunistami perzekvovaný a väznený.

== Život ==
Karel Klapálek pochádzal z rodiny železničiara. Mal ďalších troch súrodencov. Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do mesta [[Kralupy nad Vltavou|Karalupy nad Vltavou]]. Otec v roku 1901 zomrel na infarkt a matka, aby uživila štyri deti, začala opäť šiť rukavice. Práve vďaka matke mohol Karel aj vyštudovať.

V rokoch 1906-1911 študoval na reálnom gymnáziu v Prahe a po maturite začal pracovať ako účtovník u firmy Jaroš v [[Kralupy nad Vltavou|Kralupech nad Vltavou]]. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|Veľkej vojny]] narukoval k 8. Zemebraneckému pluku v Salzburgu, s ktorým v 27. augusta 1915 odišiel na ruský front. Následnej bol v septembri toho istého roka v priestore [[Luck]]a na [[Volynská oblasť|Volyni]] zajatý a dostal sa do zajateckého tábora v [[Taškent]]e. 

=== V česko-slovenských ozbrojených silách ===

==== Legionár ====
Dňa [[5. marec|5. marca]] [[1916]] vstúpil do [[Česká družina|Českej družiny]].

* Dňa [[5. august|5. augusta]] [[1916]] bol prevelený k záložnej rote do Kyjeva, kde absolvoval intenzívny výcvik.
* Od [[27. marec|27. marca]] [[1917]] bol odvelený do dôstojníckej školy ''3. streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova'' v Berežnici. So svojim plukom sa zúčastnil aj [[Bitka pri Zborove (1917)|bitky pri Zborove]], čo bolo prvé ozbrojené vystúpenie ''Česko-slovenského vojska na Rusi''.
* V septembri 1917 sa stal inštruktorom a neskôr aj dočasným veliteľom plukovnej poddôstojníckej školy. Pri plnení svojich povinností si počínal k plnej spokojnosti nadriadených, čoho dôkazom sú tri pochvaly od veliteľa pluku.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Klapálek sa zúčastnil sibírskej anabázy a bojov proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]. V tom čase vykonával aj funkcie veliteľa roty a práporu. Ochorel však na tuberkulózu a liečil sa v čeljabinskej nemocnici. Po vyzdravení pôsobil ako veliteľ poddôstojníckej školy vo [[Vladivostok|Vladivostoku]] a v januári [[1920]] sa v hodnosti kapitána vrátil domov, už do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]].

==== Česko-slovenský dôstojník ====
Po anabáze v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách]] a návrate do vlasti zostal Klapálek v armáde. Postupne pôsobil v nasledujúcich útvaroch a funkciách:

* Od februára [[1920]] do októbra 1921 slúžil v ''pešom pluku č.35'' v Plzni vo funkciách veliteľa guľometnej roty a následne veliteľa pešej roty a práporu.
* Po absolvoval ekvitačnej školy pre dôstojníkov pechoty a technických zbraní v Brne sa stal se pobočníkom u pešej brigády 24 v [[Michalovce|Michalovciach]] a náčelníkom štábu.
* Od 1.decembra 1922 bol preložený ku pešiemu pluku 36 v [[Užhorod|Užhorode]], kde slúžil vo funkcii 1. plukovného pobočníka a následne vo funkcii zástupcu veliteľa práporu.
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1929]] sa stal zástupcom veliteľa III. práporu ''pešieho pluku 36'' a o rok zástupcom I. práporu rovnakého pluku.
* Od [[14. november|14. novembra]] [[1931]] do mája [[1932]] pôsobil v Miloviciach ako učiteľ v škole pre veliteľov rôt pešieho vojska. V nasledujúcom roku se vrátil na 4 mesiace do [[Užhorod|Užhorodu]], kde zastával funkciu zástupcu veliteľa práporu pešieho pluku 36.
* Ku [[30. september|30. septembru]] [[1932]] sa stal profesorom taktiky na Vojenskej akadémii v Hraniciach.
* V roku 1935 sa stal veliteľom práporu vojenských akademikov,
* Na konci novembra 1937 bol Klapálek preložený do [[České Budějovice|Českých Budejovíc]] k ''pešiemu pluku 1 Mistra Jana Husa'', kde zastával funkciu zástupcu veliteľa pluku. 
* V čase mobilizácie v septembri 1938 sa Klapálek stal veliteľom pešieho pluku 51, ktorý vznikol zo zmobilizovaných záložníkov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

==== Absolvované kurzy ====
V rámci výcviku absolvoval:
* lyžiarsky kurz,
* armádny plynový kurz,
* spojovací kurz,
* kurz pre veliteľov vojskových telies a oddielov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Po rozbití Česko-Slovenska ===
Po rozbití Česko-slovenska a vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] bol Klapálek ku 27. júlu 1939 prepustený z činnej vojenskej služby a pridelený k živnostenskému referátu v [[České Budějovice|Českých Budejoviciach]] ako riaditeľ živnostenské služby. Súčasne však prešiel do ilegality, zdržiaval sa v [[Praha|Prahe]] a zapojil sa do budovania tajnej odbojovej organizácie [[Obrana národa]], ktorú vytvárali dôstojníci predmníchovskej česko-slovenskej armády. Po rozsiahlom zatýkaní jej členov [[gestapo]]m, sa na jar 1940 rozhodol odísť za hranice. Dňa [[16. máj]]a [[1940]] opustil [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorát]] a vydal sa tzv. južnou cestou cez Slovensko, Maďarsko a Juhosláviu na [[Blízky východ]]. Pri pokuse prekročiť hranice bol hneď trikrát zadržaný a postupne krátko väznený v [[Budapešť|Budapešti]], [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] a [[Košice|Košiciach]], Nakoniec sa mu podarilo doraziť do [[Belehrad|Belehradu]], kde [[20. jún|20. júna]] [[1940]] na česko-slovenskom konzuláte podpísal prihlášku do česko-slovenskej zahraničnej armády.

=== V česko-slovenskej zahraničnej armáde ===
==== Na Blízkom východe ====
Z [[Belehrad|Belehradu]] Karel Klapálek odišiel do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde sa formovali česko-slovenské vojenské jednotky. Bol pridelený k česko-slovenskému pešiemu pluku 4 – Východnému v Palestíne ako zástupca jeho veliteľa.  

K [[1. január|1. januáru]] [[1941]] bol Klapálek menový do funkcie veliteľa [[Česko-slovenský peší prápor 11 – Východný|česko-slovenského pešieho práporu 11 – Východného]]. Prvou úlohou, ktorou jeho jednotku britské velenie poverilo, bolo stráženie zajateckých táborov, prístavných zariadení a letísk v okolí [[Alexandria|Alexandrie]].    

Na konci júna 1941 sa Klapálkov prápor v rámci britskej 23. brigády zúčastnil postupu do [[Sýria|Sýrie]]. Po kapitulácii vichistickej správy v polovici júla 1941 postúpil Klapálkov prápor na začiatku augusta až k [[Idlib]]U, kde tvoril mobilnú zálohu britskej brigády. Z [[Idlib]]u sa Klapálkovci [[21. august]]a [[1941]] presunuli do [[Halab|Aleppa]], kde strážil sýrsko-tureckej hranice.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Štér|meno=Roman|titul=Říkali mu Klapoš|periodikum=Válka revue speciál : Československá generalita 1918-1989|vydavateľ=Extra publishing s.r.o.|miesto=Brno, Česká republika|dátum=2021-04-29|ročník=2021|strany=52-56|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;  

==== Obrana Tobruku ====
Následne bol Klapálkov prápor odsunutý k [[Boje o Tobruk|pevnosti Tobruk]], ktorý od apríla obliehali jednotky [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osy]]. Prápor sa od [[21. október|21. októbra]] [[1941]] zúčastnil obrany prístavu a vo svojich obranných postaveniach zotrvával aj po prelomení obkľúčenia. Na konci decembra 1941 vojaci práporu strážil letisko a okolie prístavu. 

Vo februári 1942 bola [[Boje o Tobrúk|pevnosť opätovne ohrozovaná]] jednotkami [[Deutsches Afrikakorps|Afrikakorps]]. Klapálkov prápor bol nasadený na západnom perimetri a jeho príslušníci strážili aj prístav. Za svoje úspešné počínanie si pri obrane Tobruku održal Klapálek od Britov vyznamenanie - [[Rad za verejnú službu]] ''([[Distinguished Service Order]]).'' Keď mu prišli blahoželať zástupcovia jednotlivých [[Rota (vojenská jednotka)|rôt]], Klapálek len skromne poznamenal:&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 

{{Citát|Já som len kapelník, vy ste kapela, ktorá hrala dobre...}}

Na konci marca predali Klapálkovci svoje pozície iným jednotkám a 7. apríla odcestovali do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde bol [[Česko-slovenský peší prápor 11 - Východný]] reorganizovaný na [[200. protilietadlový pluk - Východný]]. Velením nad plukom bol poverený Klapálek, ktorý sa spoločne so svojimi mužmi polovici júna 1942 presunul do palestínskeho [[Achziv|Ez Zibu]] u Nahrije. Tu bol jeho pluk poverený úlohou zabezpečiť protilietadlovú obranu prístavu a naftovej rafinérie v [[Haifa|Haife]], prístavu v [[Bejrút|Bejrútu]] a na jeseň 1942 aj obranú letísk v okolí Haify. V decembri 1942 sa pluk sústredil v zimnom tábore u [[Jericho|Jericha]] na brehu [[Mŕtve more|Mŕtveho mora]], kde bol doplnený a krátko po vianočných sviatkoch sa presunul do Tobruku, kde prevzal protilietadlovú obranu prístavu a okolitých letísk, ktorú zabezpečoval až do [[12. jún|12. júna]] [[1943]]. 

Po rozpustení pluku v júli 1943 boli Klapálkovi vojaci evakuovaní loďou ''Mauretánia'' do [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]]. Klapálek v septembri menový zástupcom veliteľa [[Česko-slovenská samostatná obrnená brigáda vo Veľkej Británii|Česko-slovenskej samostatnej obrnenej brigády vo Veľkej Británii]] brigádneho generála [[Alois Liška|Aloisa Lišku]] a od [[29. marec|29. marca]] [[1943]] roku se stal prednostom I. odboru Ministerstva národnej obrany v Londýne. 

==== Na východom fronte ====
Na ministerstve obrany sa Klapálek necítil veľmi využitý a preto sa dobrovoľne prihlásil na front - k česko-slovenským jednotkám v ZSSR a v auguste 1944 spoločne s gen. [[Bohumil Boček|Bohumilom Bočekom]] a gen. [[Jaroslav Vedral-Sázavský|Jaroslavavom Vedralom- Sázavským]] odleteli do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] posilniť veliteľský zbor formovaného [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]] a pripravujúceho sa na boje v [[Karpaty|Karpatoch]]. Počas cesty do ZSSR sa ako Klapálek, tak aj Boček dozvedeli o svojom povýšení na brigádnych generálov.

Dňa [[8. september|8. septembra]] [[1944]] sa delostreleckou prípravou začala [[Karpatsko-duklianska operácia]], do ktorej bol zapojený aj [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]]. V období bojov došlo ku stretnutiu Klapálka s [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]], v tom čase už veliteľom zboru, ktorý k [[19. september|19. septembru]] ustanovil Klapálka za veliteľa 3. samostatnej česko-slovenskej brigády, sformovanej z nováčikov odvedených na [[Volynská oblasť|Volyni]]. 

Brigádu viedol v bojoch [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]] a pri oslobodzování Slovenska. Keď sa [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] stal v prvej povojnovej vláde vytvorenej v Košiciach už na oslobodenom území ministrom národnej obrany, na vyprázdnenú pozíciu veliteľa zboru bol menovaný Klapálek, ktorý od [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] prevzal velenie zboru. Toto rozhodnutie sa však nestretlo so všeobecným súhlasom, niektorí presadzovali Bohumila Bočka. K [[29. apríl|29. aprílu]] [[1945]] ho do funkcie veliteľa zboru menoval prezident republiky svojim dekrétom oficiálne.

Klapálek viedol zbor pri oslobodzovaní Česko-slovenska. Bol dvakrát ranený – [[17. november|17. novembra]] [[1944]] u [[Nižný Komárnik|Nižného Komárnika]] ľahko a [[3. marec|3. marca]] [[1945]] u obce Žiar ťažko. 

Bojová cesta armádneho zboru sa zavŕšila veľkou vojenskou prehliadkou konanou [[17. máj|17. mája]] [[1945]] v [[Praha|Prahe]]. Karel Klapálek sa vydal na pochod v čele zboru na bielom koni. 

=== Po vojne ===
Po skončení vojny sa Klapálek stal [[26. máj|26. mája]] [[1945]] zástupcom veliteľa Vojenské oblasti 1 v Prahe a k 28. októbru 1945 roku prevzal velení Vojenskej oblasti 1.  

Vo februári 1948 sa spoločne s ministrom obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]] a gen. B. Bočkem zúčastnil ustanovujúceho zasadnutia Ústredného akčného výboru [[Národný front Čechov a Slovákov|Národnej fronty]]. Ich prítomnosť a prejav [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] boli chápané ako podpora KSČ pri riešení vládnej krízy. Samotný Klapálek však mal 25. februára vyjadriť znepokojenie nad priebehom udalostí. Vyjadril sa v tom zmysle, že vývoj je nezákonný a že nás to poškodzuje v zahraničí. Podľa neho vraj nebolo možné vyradiť druhú časť národa, ktorá si taktiež zvolila svojich zástupcov a nie je dobré, ak ich časť národa vyradzuje. Klapálek tieto názory neprezentoval verejne. Dôvody, ktoré viedli Klapálka k tomu, aby sa zapojil do februárových udalostí ozrejmoval v knihe ''Muž, který velel mužům'' (autori: [[Pavel Hrabica]] a [[Zdeňek Hrabica]]) &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrabica|meno=Zdeněk|titul=Muž, který velel mužům: životní příběh armádního generála Karla Klapálka|vydanie=1|vydavateľ=nakladatelství Mladá fronta|miesto=Praha|rok=1988|strany=197|priezvisko2=Hrabica|meno2=Pavel|poznámka=Archív / Riadi Petr Křivský; Zväzok 56}}&lt;/ref&gt;. 

{{Citát|Prišiel medzi nás Jan Masaryk a povedal nám svoje krédo, že ide s ľuďom za všetkých okolností. Potom povedal, žeby sa otec musel obrátiť v hrobe, ak by konal inak.}}

V júni 1948 vstúpil do KSČ.

Na podnet [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] vydal Karel Klapálek v roku 1966 svoje pamäte. Vyšli v roku 1966 pod názvom ''Ozveny bojú''.

== Politické perzekúcie ==
Keď sa 26. apríla 1950 Klapálek dozvedel o odvolaní [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] z postu ministra národnej obrany, okamžite požiadal o zdravotnú dovolenku. Bolo mu vyhovené a [[1. február|1. februára]] [[1951]] daný do trvalé výslužby. Perzekúciám však neunikol.

Bol sledovaný a [[20. november|20. novembra]] [[1952]] o 23.30 hod. zatknutý. Obvinený bol zo sabotáže  [[Košický vládny program|Košického vládneho programu]] v podmienkach česko-slovenskej armády. Týkalo sa to najmä organizácie, výcviku a výzbroje podľa vzoru sovietskej armády. Po takmer dvoch rokoch vyšetrovacej väzby bol ''Vojenským kolégiom Najvyššieho súdu'' v Prahe [[13. november|13. novembra]] [[1954]] odsúdený na 6 rokov odňatia slobody, prepadnutia majetku a strate občianskych práv na 5 rokov. Súčasne mal povinnosť uhradiť náklady trestného konania.

Ešte počas vyšetrovacej väzby bol v roku 1953 vylúčený z [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-slovenska]] a [[13. február|13. februára]] [[1954]] bol rozkazom ministra národní obrany č. 306 zbavený hodnosti.

Po intervenciách sovietskej vodcu [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Sergejeviča Chruščova]] a [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršálov Sovietskeho zväzu]] [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgija Konstantinoviča Žukova]] a [[Ivan Stepanovič Konev|Ivana Stepanoviča Koneva]] bol v apríli 1956 prepustený z väzenia vo Valdiciach. Na jeho prepustení mal veľký podiel jeho priateľ [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], ktorý sa za neho prihováral u sovietov.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

V máji 1956 bola žaloba na neho stiahnutá. Klapálkovi bol opäť priznaný dôchodok a rozkazom ministra národní obrany č. 628 zo [[4. júl|4. júla]] [[1956]] mu bola vrátená hodnosť [[Armádny generál|armádneho generála]] vo výslužbe. Vrátené mu boli aj všetky medaily, no chýbal medzi nimi britský ''Rad za verejnú službu''.

== Rodina ==
Manželkou Klapálka sa stala Olga Košútová. Zoznámili sa v [[Užhorod|Užhorode]] a sobáš uzavreli [[20. november|20. novembra]] 1924, kde sa narodili aj ich dve dcéry - Olga (vydatá Táborská) a Eva. Bola to práve jeho manželka, ktorá po vojne zachytila jeho spomienky na vojnu pod názvom ''Voják vzpomíná'' (1948).

Po Klapálkovom úteku z [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] do zahraničia bola jeho manželka od septembra 1942 internované v tábore [[Svatoňovice|Svatobořice]] a ku koncu vojny žili v [[Planá nad Lužnicí|Plané nad Lužicí]]. V posledných dňoch vojny sa stretol so svojou dcérou Evou, ktorá sa pred nacistami skrývala v Olomouci. Nechal jej ušiť uniformu a nechal urobil z nej svoju pobočníčku, aby ju mal na očiach a mohol sa o ňu starať.

Celá rodina sa napokon stretla až v druhej polovici mája 1945.

== Charakteristika a politické postoje ==
Klapálek bol známy ako energický a rozhodný vojak, skutočný vlastenec, so zmyslom pre spravodlivosť i so schopnosťou chápať druhých. Do politických sporov v armáde a o armádu, ktoré sa začali po skončení 2. svetovej vojny, sa nezapájal, riešil odborné otázky vojenské výstavby ako z titulu svojej veliteľskej funkcie, tak aj ako člen [[Armádny poradný zbor|Armádneho poradného zboru]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

Po udalostiach z februára 1948 vystupoval armádny generál Karel Klapálek na verejnosti ako zásadový vlastenec, ktorý nikomu politicky nestranil, avšak ctil spojenectvo so Sovietskym zväzom a prejavoval občianske postoje, ktoré mali blízko ku socialistickému videniu sveta. Ani po negatívnych skúsenostiach s komunistickým režimom systém neobviňoval. Absurdné konanie režimu spájal skôr so zlyhaním konkrétnych ľudí, ktorí zastávali popredné politické funkcie. Veľké nádeje ale vkladal do obrodného procesu [[Pražská jar|Pražskej jari]], pričom veril, že dôjde k náprave krívd a nezákonností z 50. rokov. Ani po februári 1948 sa neváhal zastať niektorých svojich spolubojovníkov, keď sa prejednávali návrhy na ich prepustenia z armády v [[Armádny poradný zbor|Armádnom poradnom zbore]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;    

== Zaujímavosti ==

* Karel Klapálek mal prezývku. Volali ho Klapoš. 
* Veľkým priateľom Karla Klapálka bol [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Oboch mužov spájala spoločná záľuba - [[turistika]]. Podľa boli obidvaja muži za druhej svetovej vojny pravdepodobne najobľúbenejšími veliteľmi v česko-slovenskom zahraničnom vojsku. Ďalším do partie Ich ďalším priateľom v partii sa stal [[Bohumil Boček]], neskorší veliteľ 1. česko-slovenskej brigády [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru]]. Všetci traja sa prvý krát stretli ako legionári v Rusku, ako príslušníci ''3. česko-slovenského streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova''. Neskôr počas služby v [[Užhorod|Užhorode]] prenechal Klapálek manželom Svobodovým svoj mládenecký byt a sám býval v kasárńach.
* Karel Klapálek mal mimoriadne pedagogické schopnosti. Ako schopný pedagóg sa prejavoval už počas pôsobenia v [[Užhorod|Užhorode]], keď vojakov rusínskej národnosti učil češtinu.
* Karel Klapálek bol veľkým fanúšikom futbalového klubu [[SK Slavia Praha|ŠK Slávia Praha]]. Spoločne s manželkou fandili hokejistom [[LTC Holešovice]].

== Pamiatky ==

* Od roku 1946 je čestný občanom [[Nové Město nad Metují|Nového Města nad Metují]]
* Pamätná tabuľa na jeho rodnom dome, osadená v roku 1993
* Pamätná tabuľa s bustou na Metodějovej ulici 1465 v Prahe. Ide o posledné bydlisko Karla Klapálka
* V roku 2008 ho zástupcovia jeho rodného mesta navrhli na udelenie [[Rad Bieleho leva|Radu bieleho leva]]. Kvôli jeho činnosti v roku 1948 mu však vtedajší český prezident Václav Klaus vyznamenanie neudelil.

Vojaci, ktorým velil na Strednom východe na Klapálka nikdy nezabudli a pri príležitosti jeho narodením sa s generálom stretávali a táto tradícia trvala až do jeho smrti. Neskôr sa stretávali aj pri jeho hrobe na cintoríne v Olšanoch.   

== Hodnostný postup ==

* Od [[1. október|1. októbra]] [[1918]] - [[nadporučík]]
* Od [[6. január|6. januára]] [[1919]] - [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] pechoty
* Od [[24. december|24. decembra]] [[1922]] - štábny kapitán
* Od [[29. december|29. decembra]] [[1928]] - major a stal se I. plukovním pobočníkem,
* Od [[30. jún|30. júna]] [[1933]] - podplukovník.
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1942]] - [[plukovník]]
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1944]] - [[brigádny generál]]
* Od [[1. jún|1. júna]] [[1944]] - divízny generál
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1946]] - [[armádny generál]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;br /&gt;

== Vyznamenania ==
* Česko-slovenský rád Sokol s mečmi ([[1919]]),
* [[Československý vojnový kríž 1914 – 1918|Česko-slovenský vojnový kríž 1918]] ([[1921]]),
* Česko-slovenská medaile Víťazstva ([[1922]])
* Croix de Guerre avec palme ([[1922]])
* Česko-slovenská revolučná medaila (1922)
* Pamätný kríž česko-slovenského dobrovoľníka z let 1918–1919 (1922),
* Krzyz walecznych 1920 ([[1941]]), 
* 5 × Česko-slovenský vojnový kříž 1939 ([[1942]], [[1944]], [[1945]])
* Distinguished Service Order (1943)
* Česko-slovenská vojenská pamätní medaila se štítkom SV–VB–SSSR (1944)
* Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st. (1944)
* Orden Kutuzova II. tř. (1945), 
* medal Za pobedu nad Germanijej ([[1945]])
* medal Za osvboždenije Pragi ([[1945]])
* Croix de Guerre 1939/1945 avec palme (1946)
* L‘Ordre National de la Legion d‘Honneur (1946)
* Honorary Commander of the Military Division of the Most Excellent Order of the British Empire ([[1946]])
* The 1939–1945 Star ([[1946]]),
* Africa Star ([[1946]])
* Defence Medal ([[1946]])
* Orden Partyzanske zvezde I. reda (1946), juhoslovanský rad
* Za chrabrost (1946),
* poľský Grunwaldský kříž II. st. ([[1948]])
* Česko-slovenský vojenský [[Rad Bieleho leva|Rad bieleho leva]] Za víťazstvo s hviezdou I. st. (1948),
* Česko-slovenská medaile Za chrabrost pred nepriateľom
* [[Rad červenej hviezdy]] česko-slovenský
* Rad 25. februára
* Rad červenej zástavy
* [[Rad Slovenského národného povstania]] I. st.
* Hrdina ČSSR s právom nosiť zlatú hviezdu ([[1968]]).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Karel Klapálek}}
{{Autoritné údaje|AbARTP=5848|NKC=jk01060274|Légie 100=52141/|VIAF=23291802|ISNI=0000000055435459}}
[[Kategória:Narodenia 26. mája]]
[[Kategória:Úmrtia 18. novembra]]
[[Kategória:Úmrtia v 1984]]
[[Kategória:Narodenia v 1893]]
[[Kategória:České osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Príslušníci 1. Česko-slovenského armádneho zboru]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1939]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1914 – 1918]]
[[Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií]]</text>
      <sha1>50acg3vy4xcmz73ohqxxmpk8xhd7mlt</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189719</id>
      <parentid>8189678</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:25:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <comment>pridaná kategory</comment>
      <origin>8189719</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25364" sha1="qx8p5anzheg36w6yhqav0tx69m4kwjs" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Karel Klapálek
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = česko-slovenský armádny generál
 | Portrét            = Karel Klapálek2.jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dn|1893|05|26}}
 | Miesto narodenia   = [[Nové Město nad Metují]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Česko]])
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1984|11|18|1895|05|26}}
 | Miesto úmrtia      = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = česká
 | Štátna príslušnosť = česko-slovenská
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = počas 2. svetovej vojny veliteľ niekoľkých formácií česko-slovenske zahraničnej armády.
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = vojak
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = 
 | Partnerka          = Olga Klapálková rod. Košútová
 | Deti               = Eva Klapálková 
Oľga Klapálková
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Karel Klapálek'''  (* [[26. máj|26.]] [[26. máj|máj]] [[1893]], [[Nové Město nad Metují|Nové Město nad Metuj]], [[Rakúsko-Uhorsko]] - † [[18. november|18.]] [[18. november|november]] [[1984]] [[Praha]], [[Česko-Slovensko|Česko-slovensko]] &lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=LÁNÍK,|meno=Jaroslav|titul=Vojenské osobnosti československého odboje 1939–1945|vydanie=1|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha, Vojenský historický ústav Bratislava|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7278-233-9|strany=133-134|kapitola=Klapálek Karel|priezvisko2=Čaplovič|meno2=Miroslav a kol.}}&lt;/ref&gt;) bol [[Česko-slovenské légie|česko-slovenský legionár]], česko-slovenský armádny generál českého pôvodu. Účastník [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], príslušník [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. Bojoval v [[Bitka pri Zborove (1917)|bitke pri Zborove]] (1917). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] postupne velil viacerým jednotkám česko-slovenského zahraničného vojska. Velil česko-slovenskému práporu Východnému, ľahkému protilietadlovému pluku 200 – Východnému, bol zástupcom veliteľa Česko-slovenskej obrnenej brigády. Vojnu končil vo funkcii veliteľa 1. Česko-slovenského armádneho zboru. Po [[Februárový prevrat|nástupe komunistov k moci]] bol komunistami perzekvovaný a väznený.

== Život ==
Karel Klapálek pochádzal z rodiny železničiara. Mal ďalších troch súrodencov. Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do mesta [[Kralupy nad Vltavou|Karalupy nad Vltavou]]. Otec v roku 1901 zomrel na infarkt a matka, aby uživila štyri deti, začala opäť šiť rukavice. Práve vďaka matke mohol Karel aj vyštudovať.

V rokoch 1906-1911 študoval na reálnom gymnáziu v Prahe a po maturite začal pracovať ako účtovník u firmy Jaroš v [[Kralupy nad Vltavou|Kralupech nad Vltavou]]. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|Veľkej vojny]] narukoval k 8. Zemebraneckému pluku v Salzburgu, s ktorým v 27. augusta 1915 odišiel na ruský front. Následnej bol v septembri toho istého roka v priestore [[Luck]]a na [[Volynská oblasť|Volyni]] zajatý a dostal sa do zajateckého tábora v [[Taškent]]e. 

=== V česko-slovenských ozbrojených silách ===

==== Legionár ====
Dňa [[5. marec|5. marca]] [[1916]] vstúpil do [[Česká družina|Českej družiny]].

* Dňa [[5. august|5. augusta]] [[1916]] bol prevelený k záložnej rote do Kyjeva, kde absolvoval intenzívny výcvik.
* Od [[27. marec|27. marca]] [[1917]] bol odvelený do dôstojníckej školy ''3. streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova'' v Berežnici. So svojim plukom sa zúčastnil aj [[Bitka pri Zborove (1917)|bitky pri Zborove]], čo bolo prvé ozbrojené vystúpenie ''Česko-slovenského vojska na Rusi''.
* V septembri 1917 sa stal inštruktorom a neskôr aj dočasným veliteľom plukovnej poddôstojníckej školy. Pri plnení svojich povinností si počínal k plnej spokojnosti nadriadených, čoho dôkazom sú tri pochvaly od veliteľa pluku.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Klapálek sa zúčastnil sibírskej anabázy a bojov proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]. V tom čase vykonával aj funkcie veliteľa roty a práporu. Ochorel však na tuberkulózu a liečil sa v čeljabinskej nemocnici. Po vyzdravení pôsobil ako veliteľ poddôstojníckej školy vo [[Vladivostok|Vladivostoku]] a v januári [[1920]] sa v hodnosti kapitána vrátil domov, už do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]].

==== Česko-slovenský dôstojník ====
Po anabáze v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách]] a návrate do vlasti zostal Klapálek v armáde. Postupne pôsobil v nasledujúcich útvaroch a funkciách:

* Od februára [[1920]] do októbra 1921 slúžil v ''pešom pluku č.35'' v Plzni vo funkciách veliteľa guľometnej roty a následne veliteľa pešej roty a práporu.
* Po absolvoval ekvitačnej školy pre dôstojníkov pechoty a technických zbraní v Brne sa stal se pobočníkom u pešej brigády 24 v [[Michalovce|Michalovciach]] a náčelníkom štábu.
* Od 1.decembra 1922 bol preložený ku pešiemu pluku 36 v [[Užhorod|Užhorode]], kde slúžil vo funkcii 1. plukovného pobočníka a následne vo funkcii zástupcu veliteľa práporu.
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1929]] sa stal zástupcom veliteľa III. práporu ''pešieho pluku 36'' a o rok zástupcom I. práporu rovnakého pluku.
* Od [[14. november|14. novembra]] [[1931]] do mája [[1932]] pôsobil v Miloviciach ako učiteľ v škole pre veliteľov rôt pešieho vojska. V nasledujúcom roku se vrátil na 4 mesiace do [[Užhorod|Užhorodu]], kde zastával funkciu zástupcu veliteľa práporu pešieho pluku 36.
* Ku [[30. september|30. septembru]] [[1932]] sa stal profesorom taktiky na Vojenskej akadémii v Hraniciach.
* V roku 1935 sa stal veliteľom práporu vojenských akademikov,
* Na konci novembra 1937 bol Klapálek preložený do [[České Budějovice|Českých Budejovíc]] k ''pešiemu pluku 1 Mistra Jana Husa'', kde zastával funkciu zástupcu veliteľa pluku. 
* V čase mobilizácie v septembri 1938 sa Klapálek stal veliteľom pešieho pluku 51, ktorý vznikol zo zmobilizovaných záložníkov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

==== Absolvované kurzy ====
V rámci výcviku absolvoval:
* lyžiarsky kurz,
* armádny plynový kurz,
* spojovací kurz,
* kurz pre veliteľov vojskových telies a oddielov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Po rozbití Česko-Slovenska ===
Po rozbití Česko-slovenska a vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] bol Klapálek ku 27. júlu 1939 prepustený z činnej vojenskej služby a pridelený k živnostenskému referátu v [[České Budějovice|Českých Budejoviciach]] ako riaditeľ živnostenské služby. Súčasne však prešiel do ilegality, zdržiaval sa v [[Praha|Prahe]] a zapojil sa do budovania tajnej odbojovej organizácie [[Obrana národa]], ktorú vytvárali dôstojníci predmníchovskej česko-slovenskej armády. Po rozsiahlom zatýkaní jej členov [[gestapo]]m, sa na jar 1940 rozhodol odísť za hranice. Dňa [[16. máj]]a [[1940]] opustil [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorát]] a vydal sa tzv. južnou cestou cez Slovensko, Maďarsko a Juhosláviu na [[Blízky východ]]. Pri pokuse prekročiť hranice bol hneď trikrát zadržaný a postupne krátko väznený v [[Budapešť|Budapešti]], [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] a [[Košice|Košiciach]], Nakoniec sa mu podarilo doraziť do [[Belehrad|Belehradu]], kde [[20. jún|20. júna]] [[1940]] na česko-slovenskom konzuláte podpísal prihlášku do česko-slovenskej zahraničnej armády.

=== V česko-slovenskej zahraničnej armáde ===
==== Na Blízkom východe ====
Z [[Belehrad|Belehradu]] Karel Klapálek odišiel do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde sa formovali česko-slovenské vojenské jednotky. Bol pridelený k česko-slovenskému pešiemu pluku 4 – Východnému v Palestíne ako zástupca jeho veliteľa.  

K [[1. január|1. januáru]] [[1941]] bol Klapálek menový do funkcie veliteľa [[Česko-slovenský peší prápor 11 – Východný|česko-slovenského pešieho práporu 11 – Východného]]. Prvou úlohou, ktorou jeho jednotku britské velenie poverilo, bolo stráženie zajateckých táborov, prístavných zariadení a letísk v okolí [[Alexandria|Alexandrie]].    

Na konci júna 1941 sa Klapálkov prápor v rámci britskej 23. brigády zúčastnil postupu do [[Sýria|Sýrie]]. Po kapitulácii vichistickej správy v polovici júla 1941 postúpil Klapálkov prápor na začiatku augusta až k [[Idlib]]U, kde tvoril mobilnú zálohu britskej brigády. Z [[Idlib]]u sa Klapálkovci [[21. august]]a [[1941]] presunuli do [[Halab|Aleppa]], kde strážil sýrsko-tureckej hranice.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Štér|meno=Roman|titul=Říkali mu Klapoš|periodikum=Válka revue speciál : Československá generalita 1918-1989|vydavateľ=Extra publishing s.r.o.|miesto=Brno, Česká republika|dátum=2021-04-29|ročník=2021|strany=52-56|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;  

==== Obrana Tobruku ====
Následne bol Klapálkov prápor odsunutý k [[Boje o Tobruk|pevnosti Tobruk]], ktorý od apríla obliehali jednotky [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osy]]. Prápor sa od [[21. október|21. októbra]] [[1941]] zúčastnil obrany prístavu a vo svojich obranných postaveniach zotrvával aj po prelomení obkľúčenia. Na konci decembra 1941 vojaci práporu strážil letisko a okolie prístavu. 

Vo februári 1942 bola [[Boje o Tobrúk|pevnosť opätovne ohrozovaná]] jednotkami [[Deutsches Afrikakorps|Afrikakorps]]. Klapálkov prápor bol nasadený na západnom perimetri a jeho príslušníci strážili aj prístav. Za svoje úspešné počínanie si pri obrane Tobruku održal Klapálek od Britov vyznamenanie - [[Rad za verejnú službu]] ''([[Distinguished Service Order]]).'' Keď mu prišli blahoželať zástupcovia jednotlivých [[Rota (vojenská jednotka)|rôt]], Klapálek len skromne poznamenal:&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 

{{Citát|Já som len kapelník, vy ste kapela, ktorá hrala dobre...}}

Na konci marca predali Klapálkovci svoje pozície iným jednotkám a 7. apríla odcestovali do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde bol [[Česko-slovenský peší prápor 11 - Východný]] reorganizovaný na [[200. protilietadlový pluk - Východný]]. Velením nad plukom bol poverený Klapálek, ktorý sa spoločne so svojimi mužmi polovici júna 1942 presunul do palestínskeho [[Achziv|Ez Zibu]] u Nahrije. Tu bol jeho pluk poverený úlohou zabezpečiť protilietadlovú obranu prístavu a naftovej rafinérie v [[Haifa|Haife]], prístavu v [[Bejrút|Bejrútu]] a na jeseň 1942 aj obranú letísk v okolí Haify. V decembri 1942 sa pluk sústredil v zimnom tábore u [[Jericho|Jericha]] na brehu [[Mŕtve more|Mŕtveho mora]], kde bol doplnený a krátko po vianočných sviatkoch sa presunul do Tobruku, kde prevzal protilietadlovú obranu prístavu a okolitých letísk, ktorú zabezpečoval až do [[12. jún|12. júna]] [[1943]]. 

Po rozpustení pluku v júli 1943 boli Klapálkovi vojaci evakuovaní loďou ''Mauretánia'' do [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]]. Klapálek v septembri menový zástupcom veliteľa [[Česko-slovenská samostatná obrnená brigáda vo Veľkej Británii|Česko-slovenskej samostatnej obrnenej brigády vo Veľkej Británii]] brigádneho generála [[Alois Liška|Aloisa Lišku]] a od [[29. marec|29. marca]] [[1943]] roku se stal prednostom I. odboru Ministerstva národnej obrany v Londýne. 

==== Na východom fronte ====
Na ministerstve obrany sa Klapálek necítil veľmi využitý a preto sa dobrovoľne prihlásil na front - k česko-slovenským jednotkám v ZSSR a v auguste 1944 spoločne s gen. [[Bohumil Boček|Bohumilom Bočekom]] a gen. [[Jaroslav Vedral-Sázavský|Jaroslavavom Vedralom- Sázavským]] odleteli do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] posilniť veliteľský zbor formovaného [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]] a pripravujúceho sa na boje v [[Karpaty|Karpatoch]]. Počas cesty do ZSSR sa ako Klapálek, tak aj Boček dozvedeli o svojom povýšení na brigádnych generálov.

Dňa [[8. september|8. septembra]] [[1944]] sa delostreleckou prípravou začala [[Karpatsko-duklianska operácia]], do ktorej bol zapojený aj [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]]. V období bojov došlo ku stretnutiu Klapálka s [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]], v tom čase už veliteľom zboru, ktorý k [[19. september|19. septembru]] ustanovil Klapálka za veliteľa 3. samostatnej česko-slovenskej brigády, sformovanej z nováčikov odvedených na [[Volynská oblasť|Volyni]]. 

Brigádu viedol v bojoch [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]] a pri oslobodzování Slovenska. Keď sa [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] stal v prvej povojnovej vláde vytvorenej v Košiciach už na oslobodenom území ministrom národnej obrany, na vyprázdnenú pozíciu veliteľa zboru bol menovaný Klapálek, ktorý od [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] prevzal velenie zboru. Toto rozhodnutie sa však nestretlo so všeobecným súhlasom, niektorí presadzovali Bohumila Bočka. K [[29. apríl|29. aprílu]] [[1945]] ho do funkcie veliteľa zboru menoval prezident republiky svojim dekrétom oficiálne.

Klapálek viedol zbor pri oslobodzovaní Česko-slovenska. Bol dvakrát ranený – [[17. november|17. novembra]] [[1944]] u [[Nižný Komárnik|Nižného Komárnika]] ľahko a [[3. marec|3. marca]] [[1945]] u obce Žiar ťažko. 

Bojová cesta armádneho zboru sa zavŕšila veľkou vojenskou prehliadkou konanou [[17. máj|17. mája]] [[1945]] v [[Praha|Prahe]]. Karel Klapálek sa vydal na pochod v čele zboru na bielom koni. 

=== Po vojne ===
Po skončení vojny sa Klapálek stal [[26. máj|26. mája]] [[1945]] zástupcom veliteľa Vojenské oblasti 1 v Prahe a k 28. októbru 1945 roku prevzal velení Vojenskej oblasti 1.  

Vo februári 1948 sa spoločne s ministrom obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]] a gen. B. Bočkem zúčastnil ustanovujúceho zasadnutia Ústredného akčného výboru [[Národný front Čechov a Slovákov|Národnej fronty]]. Ich prítomnosť a prejav [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] boli chápané ako podpora KSČ pri riešení vládnej krízy. Samotný Klapálek však mal 25. februára vyjadriť znepokojenie nad priebehom udalostí. Vyjadril sa v tom zmysle, že vývoj je nezákonný a že nás to poškodzuje v zahraničí. Podľa neho vraj nebolo možné vyradiť druhú časť národa, ktorá si taktiež zvolila svojich zástupcov a nie je dobré, ak ich časť národa vyradzuje. Klapálek tieto názory neprezentoval verejne. Dôvody, ktoré viedli Klapálka k tomu, aby sa zapojil do februárových udalostí ozrejmoval v knihe ''Muž, který velel mužům'' (autori: [[Pavel Hrabica]] a [[Zdeňek Hrabica]]) &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrabica|meno=Zdeněk|titul=Muž, který velel mužům: životní příběh armádního generála Karla Klapálka|vydanie=1|vydavateľ=nakladatelství Mladá fronta|miesto=Praha|rok=1988|strany=197|priezvisko2=Hrabica|meno2=Pavel|poznámka=Archív / Riadi Petr Křivský; Zväzok 56}}&lt;/ref&gt;. 

{{Citát|Prišiel medzi nás Jan Masaryk a povedal nám svoje krédo, že ide s ľuďom za všetkých okolností. Potom povedal, žeby sa otec musel obrátiť v hrobe, ak by konal inak.}}

V júni 1948 vstúpil do KSČ.

Na podnet [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] vydal Karel Klapálek v roku 1966 svoje pamäte. Vyšli v roku 1966 pod názvom ''Ozveny bojú''.

== Politické perzekúcie ==
Keď sa 26. apríla 1950 Klapálek dozvedel o odvolaní [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] z postu ministra národnej obrany, okamžite požiadal o zdravotnú dovolenku. Bolo mu vyhovené a [[1. február|1. februára]] [[1951]] daný do trvalé výslužby. Perzekúciám však neunikol.

Bol sledovaný a [[20. november|20. novembra]] [[1952]] o 23.30 hod. zatknutý. Obvinený bol zo sabotáže  [[Košický vládny program|Košického vládneho programu]] v podmienkach česko-slovenskej armády. Týkalo sa to najmä organizácie, výcviku a výzbroje podľa vzoru sovietskej armády. Po takmer dvoch rokoch vyšetrovacej väzby bol ''Vojenským kolégiom Najvyššieho súdu'' v Prahe [[13. november|13. novembra]] [[1954]] odsúdený na 6 rokov odňatia slobody, prepadnutia majetku a strate občianskych práv na 5 rokov. Súčasne mal povinnosť uhradiť náklady trestného konania.

Ešte počas vyšetrovacej väzby bol v roku 1953 vylúčený z [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-slovenska]] a [[13. február|13. februára]] [[1954]] bol rozkazom ministra národní obrany č. 306 zbavený hodnosti.

Po intervenciách sovietskej vodcu [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Sergejeviča Chruščova]] a [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršálov Sovietskeho zväzu]] [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgija Konstantinoviča Žukova]] a [[Ivan Stepanovič Konev|Ivana Stepanoviča Koneva]] bol v apríli 1956 prepustený z väzenia vo Valdiciach. Na jeho prepustení mal veľký podiel jeho priateľ [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], ktorý sa za neho prihováral u sovietov.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

V máji 1956 bola žaloba na neho stiahnutá. Klapálkovi bol opäť priznaný dôchodok a rozkazom ministra národní obrany č. 628 zo [[4. júl|4. júla]] [[1956]] mu bola vrátená hodnosť [[Armádny generál|armádneho generála]] vo výslužbe. Vrátené mu boli aj všetky medaily, no chýbal medzi nimi britský ''Rad za verejnú službu''.

== Rodina ==
Manželkou Klapálka sa stala Olga Košútová. Zoznámili sa v [[Užhorod|Užhorode]] a sobáš uzavreli [[20. november|20. novembra]] 1924, kde sa narodili aj ich dve dcéry - Olga (vydatá Táborská) a Eva. Bola to práve jeho manželka, ktorá po vojne zachytila jeho spomienky na vojnu pod názvom ''Voják vzpomíná'' (1948).

Po Klapálkovom úteku z [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] do zahraničia bola jeho manželka od septembra 1942 internované v tábore [[Svatoňovice|Svatobořice]] a ku koncu vojny žili v [[Planá nad Lužnicí|Plané nad Lužicí]]. V posledných dňoch vojny sa stretol so svojou dcérou Evou, ktorá sa pred nacistami skrývala v Olomouci. Nechal jej ušiť uniformu a nechal urobil z nej svoju pobočníčku, aby ju mal na očiach a mohol sa o ňu starať.

Celá rodina sa napokon stretla až v druhej polovici mája 1945.

== Charakteristika a politické postoje ==
Klapálek bol známy ako energický a rozhodný vojak, skutočný vlastenec, so zmyslom pre spravodlivosť i so schopnosťou chápať druhých. Do politických sporov v armáde a o armádu, ktoré sa začali po skončení 2. svetovej vojny, sa nezapájal, riešil odborné otázky vojenské výstavby ako z titulu svojej veliteľskej funkcie, tak aj ako člen [[Armádny poradný zbor|Armádneho poradného zboru]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

Po udalostiach z februára 1948 vystupoval armádny generál Karel Klapálek na verejnosti ako zásadový vlastenec, ktorý nikomu politicky nestranil, avšak ctil spojenectvo so Sovietskym zväzom a prejavoval občianske postoje, ktoré mali blízko ku socialistickému videniu sveta. Ani po negatívnych skúsenostiach s komunistickým režimom systém neobviňoval. Absurdné konanie režimu spájal skôr so zlyhaním konkrétnych ľudí, ktorí zastávali popredné politické funkcie. Veľké nádeje ale vkladal do obrodného procesu [[Pražská jar|Pražskej jari]], pričom veril, že dôjde k náprave krívd a nezákonností z 50. rokov. Ani po februári 1948 sa neváhal zastať niektorých svojich spolubojovníkov, keď sa prejednávali návrhy na ich prepustenia z armády v [[Armádny poradný zbor|Armádnom poradnom zbore]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;    

== Zaujímavosti ==

* Karel Klapálek mal prezývku. Volali ho Klapoš. 
* Veľkým priateľom Karla Klapálka bol [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Oboch mužov spájala spoločná záľuba - [[turistika]]. Podľa boli obidvaja muži za druhej svetovej vojny pravdepodobne najobľúbenejšími veliteľmi v česko-slovenskom zahraničnom vojsku. Ďalším do partie Ich ďalším priateľom v partii sa stal [[Bohumil Boček]], neskorší veliteľ 1. česko-slovenskej brigády [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru]]. Všetci traja sa prvý krát stretli ako legionári v Rusku, ako príslušníci ''3. česko-slovenského streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova''. Neskôr počas služby v [[Užhorod|Užhorode]] prenechal Klapálek manželom Svobodovým svoj mládenecký byt a sám býval v kasárńach.
* Karel Klapálek mal mimoriadne pedagogické schopnosti. Ako schopný pedagóg sa prejavoval už počas pôsobenia v [[Užhorod|Užhorode]], keď vojakov rusínskej národnosti učil češtinu.
* Karel Klapálek bol veľkým fanúšikom futbalového klubu [[SK Slavia Praha|ŠK Slávia Praha]]. Spoločne s manželkou fandili hokejistom [[LTC Holešovice]].

== Pamiatky ==

* Od roku 1946 je čestný občanom [[Nové Město nad Metují|Nového Města nad Metují]]
* Pamätná tabuľa na jeho rodnom dome, osadená v roku 1993
* Pamätná tabuľa s bustou na Metodějovej ulici 1465 v Prahe. Ide o posledné bydlisko Karla Klapálka
* V roku 2008 ho zástupcovia jeho rodného mesta navrhli na udelenie [[Rad Bieleho leva|Radu bieleho leva]]. Kvôli jeho činnosti v roku 1948 mu však vtedajší český prezident Václav Klaus vyznamenanie neudelil.

Vojaci, ktorým velil na Strednom východe na Klapálka nikdy nezabudli a pri príležitosti jeho narodením sa s generálom stretávali a táto tradícia trvala až do jeho smrti. Neskôr sa stretávali aj pri jeho hrobe na cintoríne v Olšanoch.   

== Hodnostný postup ==

* Od [[1. október|1. októbra]] [[1918]] - [[nadporučík]]
* Od [[6. január|6. januára]] [[1919]] - [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] pechoty
* Od [[24. december|24. decembra]] [[1922]] - štábny kapitán
* Od [[29. december|29. decembra]] [[1928]] - major a stal se I. plukovním pobočníkem,
* Od [[30. jún|30. júna]] [[1933]] - podplukovník.
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1942]] - [[plukovník]]
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1944]] - [[brigádny generál]]
* Od [[1. jún|1. júna]] [[1944]] - divízny generál
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1946]] - [[armádny generál]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;br /&gt;

== Vyznamenania ==
* Česko-slovenský rád Sokol s mečmi ([[1919]]),
* [[Československý vojnový kríž 1914 – 1918|Česko-slovenský vojnový kríž 1918]] ([[1921]]),
* Česko-slovenská medaile Víťazstva ([[1922]])
* Croix de Guerre avec palme ([[1922]])
* Česko-slovenská revolučná medaila (1922)
* Pamätný kríž česko-slovenského dobrovoľníka z let 1918–1919 (1922),
* Krzyz walecznych 1920 ([[1941]]), 
* 5 × Česko-slovenský vojnový kříž 1939 ([[1942]], [[1944]], [[1945]])
* Distinguished Service Order (1943)
* Česko-slovenská vojenská pamätní medaila se štítkom SV–VB–SSSR (1944)
* Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st. (1944)
* Orden Kutuzova II. tř. (1945), 
* medal Za pobedu nad Germanijej ([[1945]])
* medal Za osvboždenije Pragi ([[1945]])
* Croix de Guerre 1939/1945 avec palme (1946)
* L‘Ordre National de la Legion d‘Honneur (1946)
* Honorary Commander of the Military Division of the Most Excellent Order of the British Empire ([[1946]])
* The 1939–1945 Star ([[1946]]),
* Africa Star ([[1946]])
* Defence Medal ([[1946]])
* Orden Partyzanske zvezde I. reda (1946), juhoslovanský rad
* Za chrabrost (1946),
* poľský Grunwaldský kříž II. st. ([[1948]])
* Česko-slovenský vojenský [[Rad Bieleho leva|Rad bieleho leva]] Za víťazstvo s hviezdou I. st. (1948),
* Česko-slovenská medaile Za chrabrost pred nepriateľom
* [[Rad červenej hviezdy]] česko-slovenský
* Rad 25. februára
* Rad červenej zástavy
* [[Rad Slovenského národného povstania]] I. st.
* Hrdina ČSSR s právom nosiť zlatú hviezdu ([[1968]]).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Karel Klapálek}}
{{Autoritné údaje|AbARTP=5848|NKC=jk01060274|Légie 100=52141/|VIAF=23291802|ISNI=0000000055435459}}
[[Kategória:Narodenia 26. mája]]
[[Kategória:Úmrtia 18. novembra]]
[[Kategória:Úmrtia v 1984]]
[[Kategória:Narodenia v 1893]]
[[Kategória:České osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Príslušníci 1. Česko-slovenského armádneho zboru]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1939]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1914 – 1918]]
[[Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií]]
[[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (ZSSR)]]</text>
      <sha1>qx8p5anzheg36w6yhqav0tx69m4kwjs</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189721</id>
      <parentid>8189719</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:27:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lukasabram</username>
        <id>140452</id>
      </contributor>
      <comment>odobratie kategory</comment>
      <origin>8189721</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="25309" sha1="50acg3vy4xcmz73ohqxxmpk8xhd7mlt" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Karel Klapálek
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = česko-slovenský armádny generál
 | Portrét            = Karel Klapálek2.jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dn|1893|05|26}}
 | Miesto narodenia   = [[Nové Město nad Metují]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Česko]])
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1984|11|18|1895|05|26}}
 | Miesto úmrtia      = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = česká
 | Štátna príslušnosť = česko-slovenská
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = počas 2. svetovej vojny veliteľ niekoľkých formácií česko-slovenske zahraničnej armády.
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = vojak
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = 
 | Partnerka          = Olga Klapálková rod. Košútová
 | Deti               = Eva Klapálková 
Oľga Klapálková
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Karel Klapálek'''  (* [[26. máj|26.]] [[26. máj|máj]] [[1893]], [[Nové Město nad Metují|Nové Město nad Metuj]], [[Rakúsko-Uhorsko]] - † [[18. november|18.]] [[18. november|november]] [[1984]] [[Praha]], [[Česko-Slovensko|Česko-slovensko]] &lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=LÁNÍK,|meno=Jaroslav|titul=Vojenské osobnosti československého odboje 1939–1945|vydanie=1|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha, Vojenský historický ústav Bratislava|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7278-233-9|strany=133-134|kapitola=Klapálek Karel|priezvisko2=Čaplovič|meno2=Miroslav a kol.}}&lt;/ref&gt;) bol [[Česko-slovenské légie|česko-slovenský legionár]], česko-slovenský armádny generál českého pôvodu. Účastník [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], príslušník [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. Bojoval v [[Bitka pri Zborove (1917)|bitke pri Zborove]] (1917). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] postupne velil viacerým jednotkám česko-slovenského zahraničného vojska. Velil česko-slovenskému práporu Východnému, ľahkému protilietadlovému pluku 200 – Východnému, bol zástupcom veliteľa Česko-slovenskej obrnenej brigády. Vojnu končil vo funkcii veliteľa 1. Česko-slovenského armádneho zboru. Po [[Februárový prevrat|nástupe komunistov k moci]] bol komunistami perzekvovaný a väznený.

== Život ==
Karel Klapálek pochádzal z rodiny železničiara. Mal ďalších troch súrodencov. Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do mesta [[Kralupy nad Vltavou|Karalupy nad Vltavou]]. Otec v roku 1901 zomrel na infarkt a matka, aby uživila štyri deti, začala opäť šiť rukavice. Práve vďaka matke mohol Karel aj vyštudovať.

V rokoch 1906-1911 študoval na reálnom gymnáziu v Prahe a po maturite začal pracovať ako účtovník u firmy Jaroš v [[Kralupy nad Vltavou|Kralupech nad Vltavou]]. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|Veľkej vojny]] narukoval k 8. Zemebraneckému pluku v Salzburgu, s ktorým v 27. augusta 1915 odišiel na ruský front. Následnej bol v septembri toho istého roka v priestore [[Luck]]a na [[Volynská oblasť|Volyni]] zajatý a dostal sa do zajateckého tábora v [[Taškent]]e. 

=== V česko-slovenských ozbrojených silách ===

==== Legionár ====
Dňa [[5. marec|5. marca]] [[1916]] vstúpil do [[Česká družina|Českej družiny]].

* Dňa [[5. august|5. augusta]] [[1916]] bol prevelený k záložnej rote do Kyjeva, kde absolvoval intenzívny výcvik.
* Od [[27. marec|27. marca]] [[1917]] bol odvelený do dôstojníckej školy ''3. streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova'' v Berežnici. So svojim plukom sa zúčastnil aj [[Bitka pri Zborove (1917)|bitky pri Zborove]], čo bolo prvé ozbrojené vystúpenie ''Česko-slovenského vojska na Rusi''.
* V septembri 1917 sa stal inštruktorom a neskôr aj dočasným veliteľom plukovnej poddôstojníckej školy. Pri plnení svojich povinností si počínal k plnej spokojnosti nadriadených, čoho dôkazom sú tri pochvaly od veliteľa pluku.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Klapálek sa zúčastnil sibírskej anabázy a bojov proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]. V tom čase vykonával aj funkcie veliteľa roty a práporu. Ochorel však na tuberkulózu a liečil sa v čeljabinskej nemocnici. Po vyzdravení pôsobil ako veliteľ poddôstojníckej školy vo [[Vladivostok|Vladivostoku]] a v januári [[1920]] sa v hodnosti kapitána vrátil domov, už do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]].

==== Česko-slovenský dôstojník ====
Po anabáze v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách]] a návrate do vlasti zostal Klapálek v armáde. Postupne pôsobil v nasledujúcich útvaroch a funkciách:

* Od februára [[1920]] do októbra 1921 slúžil v ''pešom pluku č.35'' v Plzni vo funkciách veliteľa guľometnej roty a následne veliteľa pešej roty a práporu.
* Po absolvoval ekvitačnej školy pre dôstojníkov pechoty a technických zbraní v Brne sa stal se pobočníkom u pešej brigády 24 v [[Michalovce|Michalovciach]] a náčelníkom štábu.
* Od 1.decembra 1922 bol preložený ku pešiemu pluku 36 v [[Užhorod|Užhorode]], kde slúžil vo funkcii 1. plukovného pobočníka a následne vo funkcii zástupcu veliteľa práporu.
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1929]] sa stal zástupcom veliteľa III. práporu ''pešieho pluku 36'' a o rok zástupcom I. práporu rovnakého pluku.
* Od [[14. november|14. novembra]] [[1931]] do mája [[1932]] pôsobil v Miloviciach ako učiteľ v škole pre veliteľov rôt pešieho vojska. V nasledujúcom roku se vrátil na 4 mesiace do [[Užhorod|Užhorodu]], kde zastával funkciu zástupcu veliteľa práporu pešieho pluku 36.
* Ku [[30. september|30. septembru]] [[1932]] sa stal profesorom taktiky na Vojenskej akadémii v Hraniciach.
* V roku 1935 sa stal veliteľom práporu vojenských akademikov,
* Na konci novembra 1937 bol Klapálek preložený do [[České Budějovice|Českých Budejovíc]] k ''pešiemu pluku 1 Mistra Jana Husa'', kde zastával funkciu zástupcu veliteľa pluku. 
* V čase mobilizácie v septembri 1938 sa Klapálek stal veliteľom pešieho pluku 51, ktorý vznikol zo zmobilizovaných záložníkov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

==== Absolvované kurzy ====
V rámci výcviku absolvoval:
* lyžiarsky kurz,
* armádny plynový kurz,
* spojovací kurz,
* kurz pre veliteľov vojskových telies a oddielov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Po rozbití Česko-Slovenska ===
Po rozbití Česko-slovenska a vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] bol Klapálek ku 27. júlu 1939 prepustený z činnej vojenskej služby a pridelený k živnostenskému referátu v [[České Budějovice|Českých Budejoviciach]] ako riaditeľ živnostenské služby. Súčasne však prešiel do ilegality, zdržiaval sa v [[Praha|Prahe]] a zapojil sa do budovania tajnej odbojovej organizácie [[Obrana národa]], ktorú vytvárali dôstojníci predmníchovskej česko-slovenskej armády. Po rozsiahlom zatýkaní jej členov [[gestapo]]m, sa na jar 1940 rozhodol odísť za hranice. Dňa [[16. máj]]a [[1940]] opustil [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorát]] a vydal sa tzv. južnou cestou cez Slovensko, Maďarsko a Juhosláviu na [[Blízky východ]]. Pri pokuse prekročiť hranice bol hneď trikrát zadržaný a postupne krátko väznený v [[Budapešť|Budapešti]], [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] a [[Košice|Košiciach]], Nakoniec sa mu podarilo doraziť do [[Belehrad|Belehradu]], kde [[20. jún|20. júna]] [[1940]] na česko-slovenskom konzuláte podpísal prihlášku do česko-slovenskej zahraničnej armády.

=== V česko-slovenskej zahraničnej armáde ===
==== Na Blízkom východe ====
Z [[Belehrad|Belehradu]] Karel Klapálek odišiel do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde sa formovali česko-slovenské vojenské jednotky. Bol pridelený k česko-slovenskému pešiemu pluku 4 – Východnému v Palestíne ako zástupca jeho veliteľa.  

K [[1. január|1. januáru]] [[1941]] bol Klapálek menový do funkcie veliteľa [[Česko-slovenský peší prápor 11 – Východný|česko-slovenského pešieho práporu 11 – Východného]]. Prvou úlohou, ktorou jeho jednotku britské velenie poverilo, bolo stráženie zajateckých táborov, prístavných zariadení a letísk v okolí [[Alexandria|Alexandrie]].    

Na konci júna 1941 sa Klapálkov prápor v rámci britskej 23. brigády zúčastnil postupu do [[Sýria|Sýrie]]. Po kapitulácii vichistickej správy v polovici júla 1941 postúpil Klapálkov prápor na začiatku augusta až k [[Idlib]]U, kde tvoril mobilnú zálohu britskej brigády. Z [[Idlib]]u sa Klapálkovci [[21. august]]a [[1941]] presunuli do [[Halab|Aleppa]], kde strážil sýrsko-tureckej hranice.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Štér|meno=Roman|titul=Říkali mu Klapoš|periodikum=Válka revue speciál : Československá generalita 1918-1989|vydavateľ=Extra publishing s.r.o.|miesto=Brno, Česká republika|dátum=2021-04-29|ročník=2021|strany=52-56|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;  

==== Obrana Tobruku ====
Následne bol Klapálkov prápor odsunutý k [[Boje o Tobruk|pevnosti Tobruk]], ktorý od apríla obliehali jednotky [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osy]]. Prápor sa od [[21. október|21. októbra]] [[1941]] zúčastnil obrany prístavu a vo svojich obranných postaveniach zotrvával aj po prelomení obkľúčenia. Na konci decembra 1941 vojaci práporu strážil letisko a okolie prístavu. 

Vo februári 1942 bola [[Boje o Tobrúk|pevnosť opätovne ohrozovaná]] jednotkami [[Deutsches Afrikakorps|Afrikakorps]]. Klapálkov prápor bol nasadený na západnom perimetri a jeho príslušníci strážili aj prístav. Za svoje úspešné počínanie si pri obrane Tobruku održal Klapálek od Britov vyznamenanie - [[Rad za verejnú službu]] ''([[Distinguished Service Order]]).'' Keď mu prišli blahoželať zástupcovia jednotlivých [[Rota (vojenská jednotka)|rôt]], Klapálek len skromne poznamenal:&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 

{{Citát|Já som len kapelník, vy ste kapela, ktorá hrala dobre...}}

Na konci marca predali Klapálkovci svoje pozície iným jednotkám a 7. apríla odcestovali do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde bol [[Česko-slovenský peší prápor 11 - Východný]] reorganizovaný na [[200. protilietadlový pluk - Východný]]. Velením nad plukom bol poverený Klapálek, ktorý sa spoločne so svojimi mužmi polovici júna 1942 presunul do palestínskeho [[Achziv|Ez Zibu]] u Nahrije. Tu bol jeho pluk poverený úlohou zabezpečiť protilietadlovú obranu prístavu a naftovej rafinérie v [[Haifa|Haife]], prístavu v [[Bejrút|Bejrútu]] a na jeseň 1942 aj obranú letísk v okolí Haify. V decembri 1942 sa pluk sústredil v zimnom tábore u [[Jericho|Jericha]] na brehu [[Mŕtve more|Mŕtveho mora]], kde bol doplnený a krátko po vianočných sviatkoch sa presunul do Tobruku, kde prevzal protilietadlovú obranu prístavu a okolitých letísk, ktorú zabezpečoval až do [[12. jún|12. júna]] [[1943]]. 

Po rozpustení pluku v júli 1943 boli Klapálkovi vojaci evakuovaní loďou ''Mauretánia'' do [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]]. Klapálek v septembri menový zástupcom veliteľa [[Česko-slovenská samostatná obrnená brigáda vo Veľkej Británii|Česko-slovenskej samostatnej obrnenej brigády vo Veľkej Británii]] brigádneho generála [[Alois Liška|Aloisa Lišku]] a od [[29. marec|29. marca]] [[1943]] roku se stal prednostom I. odboru Ministerstva národnej obrany v Londýne. 

==== Na východom fronte ====
Na ministerstve obrany sa Klapálek necítil veľmi využitý a preto sa dobrovoľne prihlásil na front - k česko-slovenským jednotkám v ZSSR a v auguste 1944 spoločne s gen. [[Bohumil Boček|Bohumilom Bočekom]] a gen. [[Jaroslav Vedral-Sázavský|Jaroslavavom Vedralom- Sázavským]] odleteli do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] posilniť veliteľský zbor formovaného [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]] a pripravujúceho sa na boje v [[Karpaty|Karpatoch]]. Počas cesty do ZSSR sa ako Klapálek, tak aj Boček dozvedeli o svojom povýšení na brigádnych generálov.

Dňa [[8. september|8. septembra]] [[1944]] sa delostreleckou prípravou začala [[Karpatsko-duklianska operácia]], do ktorej bol zapojený aj [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]]. V období bojov došlo ku stretnutiu Klapálka s [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]], v tom čase už veliteľom zboru, ktorý k [[19. september|19. septembru]] ustanovil Klapálka za veliteľa 3. samostatnej česko-slovenskej brigády, sformovanej z nováčikov odvedených na [[Volynská oblasť|Volyni]]. 

Brigádu viedol v bojoch [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]] a pri oslobodzování Slovenska. Keď sa [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] stal v prvej povojnovej vláde vytvorenej v Košiciach už na oslobodenom území ministrom národnej obrany, na vyprázdnenú pozíciu veliteľa zboru bol menovaný Klapálek, ktorý od [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] prevzal velenie zboru. Toto rozhodnutie sa však nestretlo so všeobecným súhlasom, niektorí presadzovali Bohumila Bočka. K [[29. apríl|29. aprílu]] [[1945]] ho do funkcie veliteľa zboru menoval prezident republiky svojim dekrétom oficiálne.

Klapálek viedol zbor pri oslobodzovaní Česko-slovenska. Bol dvakrát ranený – [[17. november|17. novembra]] [[1944]] u [[Nižný Komárnik|Nižného Komárnika]] ľahko a [[3. marec|3. marca]] [[1945]] u obce Žiar ťažko. 

Bojová cesta armádneho zboru sa zavŕšila veľkou vojenskou prehliadkou konanou [[17. máj|17. mája]] [[1945]] v [[Praha|Prahe]]. Karel Klapálek sa vydal na pochod v čele zboru na bielom koni. 

=== Po vojne ===
Po skončení vojny sa Klapálek stal [[26. máj|26. mája]] [[1945]] zástupcom veliteľa Vojenské oblasti 1 v Prahe a k 28. októbru 1945 roku prevzal velení Vojenskej oblasti 1.  

Vo februári 1948 sa spoločne s ministrom obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]] a gen. B. Bočkem zúčastnil ustanovujúceho zasadnutia Ústredného akčného výboru [[Národný front Čechov a Slovákov|Národnej fronty]]. Ich prítomnosť a prejav [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] boli chápané ako podpora KSČ pri riešení vládnej krízy. Samotný Klapálek však mal 25. februára vyjadriť znepokojenie nad priebehom udalostí. Vyjadril sa v tom zmysle, že vývoj je nezákonný a že nás to poškodzuje v zahraničí. Podľa neho vraj nebolo možné vyradiť druhú časť národa, ktorá si taktiež zvolila svojich zástupcov a nie je dobré, ak ich časť národa vyradzuje. Klapálek tieto názory neprezentoval verejne. Dôvody, ktoré viedli Klapálka k tomu, aby sa zapojil do februárových udalostí ozrejmoval v knihe ''Muž, který velel mužům'' (autori: [[Pavel Hrabica]] a [[Zdeňek Hrabica]]) &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrabica|meno=Zdeněk|titul=Muž, který velel mužům: životní příběh armádního generála Karla Klapálka|vydanie=1|vydavateľ=nakladatelství Mladá fronta|miesto=Praha|rok=1988|strany=197|priezvisko2=Hrabica|meno2=Pavel|poznámka=Archív / Riadi Petr Křivský; Zväzok 56}}&lt;/ref&gt;. 

{{Citát|Prišiel medzi nás Jan Masaryk a povedal nám svoje krédo, že ide s ľuďom za všetkých okolností. Potom povedal, žeby sa otec musel obrátiť v hrobe, ak by konal inak.}}

V júni 1948 vstúpil do KSČ.

Na podnet [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] vydal Karel Klapálek v roku 1966 svoje pamäte. Vyšli v roku 1966 pod názvom ''Ozveny bojú''.

== Politické perzekúcie ==
Keď sa 26. apríla 1950 Klapálek dozvedel o odvolaní [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] z postu ministra národnej obrany, okamžite požiadal o zdravotnú dovolenku. Bolo mu vyhovené a [[1. február|1. februára]] [[1951]] daný do trvalé výslužby. Perzekúciám však neunikol.

Bol sledovaný a [[20. november|20. novembra]] [[1952]] o 23.30 hod. zatknutý. Obvinený bol zo sabotáže  [[Košický vládny program|Košického vládneho programu]] v podmienkach česko-slovenskej armády. Týkalo sa to najmä organizácie, výcviku a výzbroje podľa vzoru sovietskej armády. Po takmer dvoch rokoch vyšetrovacej väzby bol ''Vojenským kolégiom Najvyššieho súdu'' v Prahe [[13. november|13. novembra]] [[1954]] odsúdený na 6 rokov odňatia slobody, prepadnutia majetku a strate občianskych práv na 5 rokov. Súčasne mal povinnosť uhradiť náklady trestného konania.

Ešte počas vyšetrovacej väzby bol v roku 1953 vylúčený z [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-slovenska]] a [[13. február|13. februára]] [[1954]] bol rozkazom ministra národní obrany č. 306 zbavený hodnosti.

Po intervenciách sovietskej vodcu [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Sergejeviča Chruščova]] a [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršálov Sovietskeho zväzu]] [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgija Konstantinoviča Žukova]] a [[Ivan Stepanovič Konev|Ivana Stepanoviča Koneva]] bol v apríli 1956 prepustený z väzenia vo Valdiciach. Na jeho prepustení mal veľký podiel jeho priateľ [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], ktorý sa za neho prihováral u sovietov.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

V máji 1956 bola žaloba na neho stiahnutá. Klapálkovi bol opäť priznaný dôchodok a rozkazom ministra národní obrany č. 628 zo [[4. júl|4. júla]] [[1956]] mu bola vrátená hodnosť [[Armádny generál|armádneho generála]] vo výslužbe. Vrátené mu boli aj všetky medaily, no chýbal medzi nimi britský ''Rad za verejnú službu''.

== Rodina ==
Manželkou Klapálka sa stala Olga Košútová. Zoznámili sa v [[Užhorod|Užhorode]] a sobáš uzavreli [[20. november|20. novembra]] 1924, kde sa narodili aj ich dve dcéry - Olga (vydatá Táborská) a Eva. Bola to práve jeho manželka, ktorá po vojne zachytila jeho spomienky na vojnu pod názvom ''Voják vzpomíná'' (1948).

Po Klapálkovom úteku z [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] do zahraničia bola jeho manželka od septembra 1942 internované v tábore [[Svatoňovice|Svatobořice]] a ku koncu vojny žili v [[Planá nad Lužnicí|Plané nad Lužicí]]. V posledných dňoch vojny sa stretol so svojou dcérou Evou, ktorá sa pred nacistami skrývala v Olomouci. Nechal jej ušiť uniformu a nechal urobil z nej svoju pobočníčku, aby ju mal na očiach a mohol sa o ňu starať.

Celá rodina sa napokon stretla až v druhej polovici mája 1945.

== Charakteristika a politické postoje ==
Klapálek bol známy ako energický a rozhodný vojak, skutočný vlastenec, so zmyslom pre spravodlivosť i so schopnosťou chápať druhých. Do politických sporov v armáde a o armádu, ktoré sa začali po skončení 2. svetovej vojny, sa nezapájal, riešil odborné otázky vojenské výstavby ako z titulu svojej veliteľskej funkcie, tak aj ako člen [[Armádny poradný zbor|Armádneho poradného zboru]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

Po udalostiach z februára 1948 vystupoval armádny generál Karel Klapálek na verejnosti ako zásadový vlastenec, ktorý nikomu politicky nestranil, avšak ctil spojenectvo so Sovietskym zväzom a prejavoval občianske postoje, ktoré mali blízko ku socialistickému videniu sveta. Ani po negatívnych skúsenostiach s komunistickým režimom systém neobviňoval. Absurdné konanie režimu spájal skôr so zlyhaním konkrétnych ľudí, ktorí zastávali popredné politické funkcie. Veľké nádeje ale vkladal do obrodného procesu [[Pražská jar|Pražskej jari]], pričom veril, že dôjde k náprave krívd a nezákonností z 50. rokov. Ani po februári 1948 sa neváhal zastať niektorých svojich spolubojovníkov, keď sa prejednávali návrhy na ich prepustenia z armády v [[Armádny poradný zbor|Armádnom poradnom zbore]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;    

== Zaujímavosti ==

* Karel Klapálek mal prezývku. Volali ho Klapoš. 
* Veľkým priateľom Karla Klapálka bol [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Oboch mužov spájala spoločná záľuba - [[turistika]]. Podľa boli obidvaja muži za druhej svetovej vojny pravdepodobne najobľúbenejšími veliteľmi v česko-slovenskom zahraničnom vojsku. Ďalším do partie Ich ďalším priateľom v partii sa stal [[Bohumil Boček]], neskorší veliteľ 1. česko-slovenskej brigády [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru]]. Všetci traja sa prvý krát stretli ako legionári v Rusku, ako príslušníci ''3. česko-slovenského streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova''. Neskôr počas služby v [[Užhorod|Užhorode]] prenechal Klapálek manželom Svobodovým svoj mládenecký byt a sám býval v kasárńach.
* Karel Klapálek mal mimoriadne pedagogické schopnosti. Ako schopný pedagóg sa prejavoval už počas pôsobenia v [[Užhorod|Užhorode]], keď vojakov rusínskej národnosti učil češtinu.
* Karel Klapálek bol veľkým fanúšikom futbalového klubu [[SK Slavia Praha|ŠK Slávia Praha]]. Spoločne s manželkou fandili hokejistom [[LTC Holešovice]].

== Pamiatky ==

* Od roku 1946 je čestný občanom [[Nové Město nad Metují|Nového Města nad Metují]]
* Pamätná tabuľa na jeho rodnom dome, osadená v roku 1993
* Pamätná tabuľa s bustou na Metodějovej ulici 1465 v Prahe. Ide o posledné bydlisko Karla Klapálka
* V roku 2008 ho zástupcovia jeho rodného mesta navrhli na udelenie [[Rad Bieleho leva|Radu bieleho leva]]. Kvôli jeho činnosti v roku 1948 mu však vtedajší český prezident Václav Klaus vyznamenanie neudelil.

Vojaci, ktorým velil na Strednom východe na Klapálka nikdy nezabudli a pri príležitosti jeho narodením sa s generálom stretávali a táto tradícia trvala až do jeho smrti. Neskôr sa stretávali aj pri jeho hrobe na cintoríne v Olšanoch.   

== Hodnostný postup ==

* Od [[1. október|1. októbra]] [[1918]] - [[nadporučík]]
* Od [[6. január|6. januára]] [[1919]] - [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] pechoty
* Od [[24. december|24. decembra]] [[1922]] - štábny kapitán
* Od [[29. december|29. decembra]] [[1928]] - major a stal se I. plukovním pobočníkem,
* Od [[30. jún|30. júna]] [[1933]] - podplukovník.
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1942]] - [[plukovník]]
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1944]] - [[brigádny generál]]
* Od [[1. jún|1. júna]] [[1944]] - divízny generál
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1946]] - [[armádny generál]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;br /&gt;

== Vyznamenania ==
* Česko-slovenský rád Sokol s mečmi ([[1919]]),
* [[Československý vojnový kríž 1914 – 1918|Česko-slovenský vojnový kríž 1918]] ([[1921]]),
* Česko-slovenská medaile Víťazstva ([[1922]])
* Croix de Guerre avec palme ([[1922]])
* Česko-slovenská revolučná medaila (1922)
* Pamätný kríž česko-slovenského dobrovoľníka z let 1918–1919 (1922),
* Krzyz walecznych 1920 ([[1941]]), 
* 5 × Česko-slovenský vojnový kříž 1939 ([[1942]], [[1944]], [[1945]])
* Distinguished Service Order (1943)
* Česko-slovenská vojenská pamätní medaila se štítkom SV–VB–SSSR (1944)
* Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st. (1944)
* Orden Kutuzova II. tř. (1945), 
* medal Za pobedu nad Germanijej ([[1945]])
* medal Za osvboždenije Pragi ([[1945]])
* Croix de Guerre 1939/1945 avec palme (1946)
* L‘Ordre National de la Legion d‘Honneur (1946)
* Honorary Commander of the Military Division of the Most Excellent Order of the British Empire ([[1946]])
* The 1939–1945 Star ([[1946]]),
* Africa Star ([[1946]])
* Defence Medal ([[1946]])
* Orden Partyzanske zvezde I. reda (1946), juhoslovanský rad
* Za chrabrost (1946),
* poľský Grunwaldský kříž II. st. ([[1948]])
* Česko-slovenský vojenský [[Rad Bieleho leva|Rad bieleho leva]] Za víťazstvo s hviezdou I. st. (1948),
* Česko-slovenská medaile Za chrabrost pred nepriateľom
* [[Rad červenej hviezdy]] česko-slovenský
* Rad 25. februára
* Rad červenej zástavy
* [[Rad Slovenského národného povstania]] I. st.
* Hrdina ČSSR s právom nosiť zlatú hviezdu ([[1968]]).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt|commons=Category:Karel Klapálek}}
{{Autoritné údaje|AbARTP=5848|NKC=jk01060274|Légie 100=52141/|VIAF=23291802|ISNI=0000000055435459}}
[[Kategória:Narodenia 26. mája]]
[[Kategória:Úmrtia 18. novembra]]
[[Kategória:Úmrtia v 1984]]
[[Kategória:Narodenia v 1893]]
[[Kategória:České osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Príslušníci 1. Česko-slovenského armádneho zboru]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1939]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1914 – 1918]]
[[Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií]]</text>
      <sha1>50acg3vy4xcmz73ohqxxmpk8xhd7mlt</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189722</id>
      <parentid>8189721</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:30:45Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>úpr</comment>
      <origin>8189722</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26529" sha1="ps2zh3hkrzfhq7gfovbao2q1gbuyqxa" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Karel Klapálek
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = česko-slovenský armádny generál
 | Portrét            = Karel Klapálek2.jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dn|1893|05|26}}
 | Miesto narodenia   = [[Nové Město nad Metují]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Česko]])
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1984|11|18|1893|05|26}}
 | Miesto úmrtia      = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = česká
 | Štátna príslušnosť = česko-slovenská
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = počas 2. svetovej vojny veliteľ niekoľkých formácií česko-slovenske zahraničnej armády.
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = vojak
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = 
 | Partnerka          = Olga Klapálková rod. Košútová
 | Deti               = Eva Klapálková 
Oľga Klapálková
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Karel Klapálek'''  (* [[26. máj]] [[1893]], [[Nové Město nad Metují]], [[Rakúsko-Uhorsko]] - † [[18. november]] [[1984]] [[Praha]], [[Česko-Slovensko|Česko-slovensko]]&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=LÁNÍK,|meno=Jaroslav|titul=Vojenské osobnosti československého odboje 1939–1945|vydanie=1|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha, Vojenský historický ústav Bratislava|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7278-233-9|strany=133-134|kapitola=Klapálek Karel|priezvisko2=Čaplovič|meno2=Miroslav a kol.}}&lt;/ref&gt;) bol [[Česko-slovenské légie|česko-slovenský legionár]], česko-slovenský armádny generál českého pôvodu. Účastník [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], príslušník [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. Bojoval v [[Bitka pri Zborove (1917)|bitke pri Zborove]] (1917). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] postupne velil viacerým jednotkám česko-slovenského zahraničného vojska. Velil česko-slovenskému práporu Východnému, ľahkému protilietadlovému pluku 200 – Východnému, bol zástupcom veliteľa Česko-slovenskej obrnenej brigády. Vojnu končil vo funkcii veliteľa 1. Česko-slovenského armádneho zboru. Po [[Februárový prevrat|nástupe komunistov k moci]] bol komunistami perzekvovaný a väznený.

== Život ==
Karel Klapálek pochádzal z rodiny železničiara. Mal ďalších troch súrodencov. Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do mesta [[Kralupy nad Vltavou|Karalupy nad Vltavou]]. Otec v roku 1901 zomrel na infarkt a matka, aby uživila štyri deti, začala opäť šiť rukavice. Práve vďaka matke mohol Karel aj vyštudovať.

V rokoch 1906-1911 študoval na reálnom gymnáziu v Prahe a po maturite začal pracovať ako účtovník u firmy Jaroš v [[Kralupy nad Vltavou|Kralupech nad Vltavou]]. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|Veľkej vojny]] narukoval k 8. Zemebraneckému pluku v Salzburgu, s ktorým v 27. augusta 1915 odišiel na ruský front. Následnej bol v septembri toho istého roka v priestore [[Luck]]a na [[Volynská oblasť|Volyni]] zajatý a dostal sa do zajateckého tábora v [[Taškent]]e. 

=== V česko-slovenských ozbrojených silách ===

==== Legionár ====
Dňa [[5. marec|5. marca]] [[1916]] vstúpil do [[Česká družina|Českej družiny]].

* Dňa [[5. august|5. augusta]] [[1916]] bol prevelený k záložnej rote do Kyjeva, kde absolvoval intenzívny výcvik.
* Od [[27. marec|27. marca]] [[1917]] bol odvelený do dôstojníckej školy ''3. streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova'' v Berežnici. So svojim plukom sa zúčastnil aj [[Bitka pri Zborove (1917)|bitky pri Zborove]], čo bolo prvé ozbrojené vystúpenie ''Česko-slovenského vojska na Rusi''.
* V septembri 1917 sa stal inštruktorom a neskôr aj dočasným veliteľom plukovnej poddôstojníckej školy. Pri plnení svojich povinností si počínal k plnej spokojnosti nadriadených, čoho dôkazom sú tri pochvaly od veliteľa pluku.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Klapálek sa zúčastnil sibírskej anabázy a bojov proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]. V tom čase vykonával aj funkcie veliteľa roty a práporu. Ochorel však na tuberkulózu a liečil sa v čeljabinskej nemocnici. Po vyzdravení pôsobil ako veliteľ poddôstojníckej školy vo [[Vladivostok|Vladivostoku]] a v januári [[1920]] sa v hodnosti kapitána vrátil domov, už do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]].

==== Česko-slovenský dôstojník ====
Po anabáze v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách]] a návrate do vlasti zostal Klapálek v armáde. Postupne pôsobil v nasledujúcich útvaroch a funkciách:

* Od februára [[1920]] do októbra 1921 slúžil v ''pešom pluku č.35'' v Plzni vo funkciách veliteľa guľometnej roty a následne veliteľa pešej roty a práporu.
* Po absolvoval ekvitačnej školy pre dôstojníkov pechoty a technických zbraní v Brne sa stal se pobočníkom u pešej brigády 24 v [[Michalovce|Michalovciach]] a náčelníkom štábu.
* Od 1.decembra 1922 bol preložený ku pešiemu pluku 36 v [[Užhorod|Užhorode]], kde slúžil vo funkcii 1. plukovného pobočníka a následne vo funkcii zástupcu veliteľa práporu.
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1929]] sa stal zástupcom veliteľa III. práporu ''pešieho pluku 36'' a o rok zástupcom I. práporu rovnakého pluku.
* Od [[14. november|14. novembra]] [[1931]] do mája [[1932]] pôsobil v Miloviciach ako učiteľ v škole pre veliteľov rôt pešieho vojska. V nasledujúcom roku se vrátil na 4 mesiace do [[Užhorod|Užhorodu]], kde zastával funkciu zástupcu veliteľa práporu pešieho pluku 36.
* Ku [[30. september|30. septembru]] [[1932]] sa stal profesorom taktiky na Vojenskej akadémii v Hraniciach.
* V roku 1935 sa stal veliteľom práporu vojenských akademikov,
* Na konci novembra 1937 bol Klapálek preložený do [[České Budějovice|Českých Budejovíc]] k ''pešiemu pluku 1 Mistra Jana Husa'', kde zastával funkciu zástupcu veliteľa pluku. 
* V čase mobilizácie v septembri 1938 sa Klapálek stal veliteľom pešieho pluku 51, ktorý vznikol zo zmobilizovaných záložníkov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

==== Absolvované kurzy ====
V rámci výcviku absolvoval:
* lyžiarsky kurz,
* armádny plynový kurz,
* spojovací kurz,
* kurz pre veliteľov vojskových telies a oddielov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Po rozbití Česko-Slovenska ===
Po rozbití Česko-slovenska a vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] bol Klapálek ku 27. júlu 1939 prepustený z činnej vojenskej služby a pridelený k živnostenskému referátu v [[České Budějovice|Českých Budejoviciach]] ako riaditeľ živnostenské služby. Súčasne však prešiel do ilegality, zdržiaval sa v [[Praha|Prahe]] a zapojil sa do budovania tajnej odbojovej organizácie [[Obrana národa]], ktorú vytvárali dôstojníci predmníchovskej česko-slovenskej armády. Po rozsiahlom zatýkaní jej členov [[gestapo]]m, sa na jar 1940 rozhodol odísť za hranice. Dňa [[16. máj]]a [[1940]] opustil [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorát]] a vydal sa tzv. južnou cestou cez Slovensko, Maďarsko a Juhosláviu na [[Blízky východ]]. Pri pokuse prekročiť hranice bol hneď trikrát zadržaný a postupne krátko väznený v [[Budapešť|Budapešti]], [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] a [[Košice|Košiciach]], Nakoniec sa mu podarilo doraziť do [[Belehrad|Belehradu]], kde [[20. jún|20. júna]] [[1940]] na česko-slovenskom konzuláte podpísal prihlášku do česko-slovenskej zahraničnej armády.

=== V česko-slovenskej zahraničnej armáde ===
==== Na Blízkom východe ====
Z [[Belehrad|Belehradu]] Karel Klapálek odišiel do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde sa formovali česko-slovenské vojenské jednotky. Bol pridelený k česko-slovenskému pešiemu pluku 4 – Východnému v Palestíne ako zástupca jeho veliteľa.  

K [[1. január|1. januáru]] [[1941]] bol Klapálek menový do funkcie veliteľa [[Česko-slovenský peší prápor 11 – Východný|česko-slovenského pešieho práporu 11 – Východného]]. Prvou úlohou, ktorou jeho jednotku britské velenie poverilo, bolo stráženie zajateckých táborov, prístavných zariadení a letísk v okolí [[Alexandria|Alexandrie]].    

Na konci júna 1941 sa Klapálkov prápor v rámci britskej 23. brigády zúčastnil postupu do [[Sýria|Sýrie]]. Po kapitulácii vichistickej správy v polovici júla 1941 postúpil Klapálkov prápor na začiatku augusta až k [[Idlib]]U, kde tvoril mobilnú zálohu britskej brigády. Z [[Idlib]]u sa Klapálkovci [[21. august]]a [[1941]] presunuli do [[Halab|Aleppa]], kde strážil sýrsko-tureckej hranice.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Štér|meno=Roman|titul=Říkali mu Klapoš|periodikum=Válka revue speciál : Československá generalita 1918-1989|vydavateľ=Extra publishing s.r.o.|miesto=Brno, Česká republika|dátum=2021-04-29|ročník=2021|strany=52-56|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;  

==== Obrana Tobruku ====
Následne bol Klapálkov prápor odsunutý k [[Boje o Tobruk|pevnosti Tobruk]], ktorý od apríla obliehali jednotky [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osy]]. Prápor sa od [[21. október|21. októbra]] [[1941]] zúčastnil obrany prístavu a vo svojich obranných postaveniach zotrvával aj po prelomení obkľúčenia. Na konci decembra 1941 vojaci práporu strážil letisko a okolie prístavu. 

Vo februári 1942 bola [[Boje o Tobrúk|pevnosť opätovne ohrozovaná]] jednotkami [[Deutsches Afrikakorps|Afrikakorps]]. Klapálkov prápor bol nasadený na západnom perimetri a jeho príslušníci strážili aj prístav. Za svoje úspešné počínanie si pri obrane Tobruku održal Klapálek od Britov vyznamenanie - [[Rad za verejnú službu]] ''([[Distinguished Service Order]]).'' Keď mu prišli blahoželať zástupcovia jednotlivých [[Rota (vojenská jednotka)|rôt]], Klapálek len skromne poznamenal:&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 

{{Citát|Já som len kapelník, vy ste kapela, ktorá hrala dobre...}}

Na konci marca predali Klapálkovci svoje pozície iným jednotkám a 7. apríla odcestovali do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde bol [[Česko-slovenský peší prápor 11 - Východný]] reorganizovaný na [[200. protilietadlový pluk - Východný]]. Velením nad plukom bol poverený Klapálek, ktorý sa spoločne so svojimi mužmi polovici júna 1942 presunul do palestínskeho [[Achziv|Ez Zibu]] u Nahrije. Tu bol jeho pluk poverený úlohou zabezpečiť protilietadlovú obranu prístavu a naftovej rafinérie v [[Haifa|Haife]], prístavu v [[Bejrút|Bejrútu]] a na jeseň 1942 aj obranú letísk v okolí Haify. V decembri 1942 sa pluk sústredil v zimnom tábore u [[Jericho|Jericha]] na brehu [[Mŕtve more|Mŕtveho mora]], kde bol doplnený a krátko po vianočných sviatkoch sa presunul do Tobruku, kde prevzal protilietadlovú obranu prístavu a okolitých letísk, ktorú zabezpečoval až do [[12. jún|12. júna]] [[1943]]. 

Po rozpustení pluku v júli 1943 boli Klapálkovi vojaci evakuovaní loďou ''Mauretánia'' do [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]]. Klapálek v septembri menový zástupcom veliteľa [[Česko-slovenská samostatná obrnená brigáda vo Veľkej Británii|Česko-slovenskej samostatnej obrnenej brigády vo Veľkej Británii]] brigádneho generála [[Alois Liška|Aloisa Lišku]] a od [[29. marec|29. marca]] [[1943]] roku se stal prednostom I. odboru Ministerstva národnej obrany v Londýne. 

==== Na východom fronte ====
Na ministerstve obrany sa Klapálek necítil veľmi využitý a preto sa dobrovoľne prihlásil na front - k česko-slovenským jednotkám v ZSSR a v auguste 1944 spoločne s gen. [[Bohumil Boček|Bohumilom Bočekom]] a gen. [[Jaroslav Vedral-Sázavský|Jaroslavavom Vedralom- Sázavským]] odleteli do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] posilniť veliteľský zbor formovaného [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]] a pripravujúceho sa na boje v [[Karpaty|Karpatoch]]. Počas cesty do ZSSR sa ako Klapálek, tak aj Boček dozvedeli o svojom povýšení na brigádnych generálov.

Dňa [[8. september|8. septembra]] [[1944]] sa delostreleckou prípravou začala [[Karpatsko-duklianska operácia]], do ktorej bol zapojený aj [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]]. V období bojov došlo ku stretnutiu Klapálka s [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]], v tom čase už veliteľom zboru, ktorý k [[19. september|19. septembru]] ustanovil Klapálka za veliteľa 3. samostatnej česko-slovenskej brigády, sformovanej z nováčikov odvedených na [[Volynská oblasť|Volyni]]. 

Brigádu viedol v bojoch [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]] a pri oslobodzování Slovenska. Keď sa [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] stal v prvej povojnovej vláde vytvorenej v Košiciach už na oslobodenom území ministrom národnej obrany, na vyprázdnenú pozíciu veliteľa zboru bol menovaný Klapálek, ktorý od [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] prevzal velenie zboru. Toto rozhodnutie sa však nestretlo so všeobecným súhlasom, niektorí presadzovali Bohumila Bočka. K [[29. apríl|29. aprílu]] [[1945]] ho do funkcie veliteľa zboru menoval prezident republiky svojim dekrétom oficiálne.

Klapálek viedol zbor pri oslobodzovaní Česko-slovenska. Bol dvakrát ranený – [[17. november|17. novembra]] [[1944]] u [[Nižný Komárnik|Nižného Komárnika]] ľahko a [[3. marec|3. marca]] [[1945]] u obce Žiar ťažko. 

Bojová cesta armádneho zboru sa zavŕšila veľkou vojenskou prehliadkou konanou [[17. máj|17. mája]] [[1945]] v [[Praha|Prahe]]. Karel Klapálek sa vydal na pochod v čele zboru na bielom koni. 

=== Po vojne ===
Po skončení vojny sa Klapálek stal [[26. máj|26. mája]] [[1945]] zástupcom veliteľa Vojenské oblasti 1 v Prahe a k 28. októbru 1945 roku prevzal velení Vojenskej oblasti 1.  

Vo februári 1948 sa spoločne s ministrom obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]] a gen. B. Bočkem zúčastnil ustanovujúceho zasadnutia Ústredného akčného výboru [[Národný front Čechov a Slovákov|Národnej fronty]]. Ich prítomnosť a prejav [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] boli chápané ako podpora KSČ pri riešení vládnej krízy. Samotný Klapálek však mal 25. februára vyjadriť znepokojenie nad priebehom udalostí. Vyjadril sa v tom zmysle, že vývoj je nezákonný a že nás to poškodzuje v zahraničí. Podľa neho vraj nebolo možné vyradiť druhú časť národa, ktorá si taktiež zvolila svojich zástupcov a nie je dobré, ak ich časť národa vyradzuje. Klapálek tieto názory neprezentoval verejne. Dôvody, ktoré viedli Klapálka k tomu, aby sa zapojil do februárových udalostí ozrejmoval v knihe ''Muž, který velel mužům'' (autori: [[Pavel Hrabica]] a [[Zdeňek Hrabica]]) &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrabica|meno=Zdeněk|titul=Muž, který velel mužům: životní příběh armádního generála Karla Klapálka|vydanie=1|vydavateľ=nakladatelství Mladá fronta|miesto=Praha|rok=1988|strany=197|priezvisko2=Hrabica|meno2=Pavel|poznámka=Archív / Riadi Petr Křivský; Zväzok 56}}&lt;/ref&gt;. 

{{Citát|Prišiel medzi nás Jan Masaryk a povedal nám svoje krédo, že ide s ľuďom za všetkých okolností. Potom povedal, žeby sa otec musel obrátiť v hrobe, ak by konal inak.}}

V júni 1948 vstúpil do KSČ.

Na podnet [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] vydal Karel Klapálek v roku 1966 svoje pamäte. Vyšli v roku 1966 pod názvom ''Ozveny bojú''.

== Politické perzekúcie ==
Keď sa 26. apríla 1950 Klapálek dozvedel o odvolaní [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] z postu ministra národnej obrany, okamžite požiadal o zdravotnú dovolenku. Bolo mu vyhovené a [[1. február|1. februára]] [[1951]] daný do trvalé výslužby. Perzekúciám však neunikol.

Bol sledovaný a [[20. november|20. novembra]] [[1952]] o 23.30 hod. zatknutý. Obvinený bol zo sabotáže  [[Košický vládny program|Košického vládneho programu]] v podmienkach česko-slovenskej armády. Týkalo sa to najmä organizácie, výcviku a výzbroje podľa vzoru sovietskej armády. Po takmer dvoch rokoch vyšetrovacej väzby bol ''Vojenským kolégiom Najvyššieho súdu'' v Prahe [[13. november|13. novembra]] [[1954]] odsúdený na 6 rokov odňatia slobody, prepadnutia majetku a strate občianskych práv na 5 rokov. Súčasne mal povinnosť uhradiť náklady trestného konania.

Ešte počas vyšetrovacej väzby bol v roku 1953 vylúčený z [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-slovenska]] a [[13. február|13. februára]] [[1954]] bol rozkazom ministra národní obrany č. 306 zbavený hodnosti.

Po intervenciách sovietskej vodcu [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Sergejeviča Chruščova]] a [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršálov Sovietskeho zväzu]] [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgija Konstantinoviča Žukova]] a [[Ivan Stepanovič Konev|Ivana Stepanoviča Koneva]] bol v apríli 1956 prepustený z väzenia vo Valdiciach. Na jeho prepustení mal veľký podiel jeho priateľ [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], ktorý sa za neho prihováral u sovietov.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

V máji 1956 bola žaloba na neho stiahnutá. Klapálkovi bol opäť priznaný dôchodok a rozkazom ministra národní obrany č. 628 zo [[4. júl|4. júla]] [[1956]] mu bola vrátená hodnosť [[Armádny generál|armádneho generála]] vo výslužbe. Vrátené mu boli aj všetky medaily, no chýbal medzi nimi britský ''Rad za verejnú službu''.

== Rodina ==
Manželkou Klapálka sa stala Olga Košútová. Zoznámili sa v [[Užhorod|Užhorode]] a sobáš uzavreli [[20. november|20. novembra]] 1924, kde sa narodili aj ich dve dcéry - Olga (vydatá Táborská) a Eva. Bola to práve jeho manželka, ktorá po vojne zachytila jeho spomienky na vojnu pod názvom ''Voják vzpomíná'' (1948).

Po Klapálkovom úteku z [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] do zahraničia bola jeho manželka od septembra 1942 internované v tábore [[Svatoňovice|Svatobořice]] a ku koncu vojny žili v [[Planá nad Lužnicí|Plané nad Lužicí]]. V posledných dňoch vojny sa stretol so svojou dcérou Evou, ktorá sa pred nacistami skrývala v Olomouci. Nechal jej ušiť uniformu a nechal urobil z nej svoju pobočníčku, aby ju mal na očiach a mohol sa o ňu starať.

Celá rodina sa napokon stretla až v druhej polovici mája 1945.

== Charakteristika a politické postoje ==
Klapálek bol známy ako energický a rozhodný vojak, skutočný vlastenec, so zmyslom pre spravodlivosť i so schopnosťou chápať druhých. Do politických sporov v armáde a o armádu, ktoré sa začali po skončení 2. svetovej vojny, sa nezapájal, riešil odborné otázky vojenské výstavby ako z titulu svojej veliteľskej funkcie, tak aj ako člen [[Armádny poradný zbor|Armádneho poradného zboru]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

Po udalostiach z februára 1948 vystupoval armádny generál Karel Klapálek na verejnosti ako zásadový vlastenec, ktorý nikomu politicky nestranil, avšak ctil spojenectvo so Sovietskym zväzom a prejavoval občianske postoje, ktoré mali blízko ku socialistickému videniu sveta. Ani po negatívnych skúsenostiach s komunistickým režimom systém neobviňoval. Absurdné konanie režimu spájal skôr so zlyhaním konkrétnych ľudí, ktorí zastávali popredné politické funkcie. Veľké nádeje ale vkladal do obrodného procesu [[Pražská jar|Pražskej jari]], pričom veril, že dôjde k náprave krívd a nezákonností z 50. rokov. Ani po februári 1948 sa neváhal zastať niektorých svojich spolubojovníkov, keď sa prejednávali návrhy na ich prepustenia z armády v [[Armádny poradný zbor|Armádnom poradnom zbore]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;    

== Zaujímavosti ==

* Karel Klapálek mal prezývku. Volali ho Klapoš. 
* Veľkým priateľom Karla Klapálka bol [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Oboch mužov spájala spoločná záľuba - [[turistika]]. Podľa boli obidvaja muži za druhej svetovej vojny pravdepodobne najobľúbenejšími veliteľmi v česko-slovenskom zahraničnom vojsku. Ďalším do partie Ich ďalším priateľom v partii sa stal [[Bohumil Boček]], neskorší veliteľ 1. česko-slovenskej brigády [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru]]. Všetci traja sa prvý krát stretli ako legionári v Rusku, ako príslušníci ''3. česko-slovenského streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova''. Neskôr počas služby v [[Užhorod|Užhorode]] prenechal Klapálek manželom Svobodovým svoj mládenecký byt a sám býval v kasárńach.
* Karel Klapálek mal mimoriadne pedagogické schopnosti. Ako schopný pedagóg sa prejavoval už počas pôsobenia v [[Užhorod|Užhorode]], keď vojakov rusínskej národnosti učil češtinu.
* Karel Klapálek bol veľkým fanúšikom futbalového klubu [[SK Slavia Praha|ŠK Slávia Praha]]. Spoločne s manželkou fandili hokejistom [[LTC Holešovice]].

== Pamiatky ==

* Od roku 1946 je čestný občanom [[Nové Město nad Metují|Nového Města nad Metují]]
* Pamätná tabuľa na jeho rodnom dome, osadená v roku 1993
* Pamätná tabuľa s bustou na Metodějovej ulici 1465 v Prahe. Ide o posledné bydlisko Karla Klapálka
* V roku 2008 ho zástupcovia jeho rodného mesta navrhli na udelenie [[Rad Bieleho leva|Radu bieleho leva]]. Kvôli jeho činnosti v roku 1948 mu však vtedajší český prezident Václav Klaus vyznamenanie neudelil.

Vojaci, ktorým velil na Strednom východe na Klapálka nikdy nezabudli a pri príležitosti jeho narodením sa s generálom stretávali a táto tradícia trvala až do jeho smrti. Neskôr sa stretávali aj pri jeho hrobe na cintoríne v Olšanoch.   

== Hodnostný postup ==

* Od [[1. október|1. októbra]] [[1918]] - [[nadporučík]]
* Od [[6. január|6. januára]] [[1919]] - [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] pechoty
* Od [[24. december|24. decembra]] [[1922]] - štábny kapitán
* Od [[29. december|29. decembra]] [[1928]] - major a stal se I. plukovním pobočníkem,
* Od [[30. jún|30. júna]] [[1933]] - podplukovník.
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1942]] - [[plukovník]]
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1944]] - [[brigádny generál]]
* Od [[1. jún|1. júna]] [[1944]] - divízny generál
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1946]] - [[armádny generál]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;br /&gt;

== Vyznamenania ==
* Česko-slovenský rád Sokol s mečmi ([[1919]]),
* [[Československý vojnový kríž 1914 – 1918|Česko-slovenský vojnový kríž 1918]] ([[1921]]),
* Česko-slovenská medaile Víťazstva ([[1922]])
* Croix de Guerre avec palme ([[1922]])
* Česko-slovenská revolučná medaila (1922)
* Pamätný kríž česko-slovenského dobrovoľníka z let 1918–1919 (1922),
* Krzyz walecznych 1920 ([[1941]]), 
* 5 × Česko-slovenský vojnový kříž 1939 ([[1942]], [[1944]], [[1945]])
* Distinguished Service Order (1943)
* Česko-slovenská vojenská pamätní medaila se štítkom SV–VB–SSSR (1944)
* Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st. (1944)
* Orden Kutuzova II. tř. (1945), 
* medal Za pobedu nad Germanijej ([[1945]])
* medal Za osvboždenije Pragi ([[1945]])
* Croix de Guerre 1939/1945 avec palme (1946)
* L‘Ordre National de la Legion d‘Honneur (1946)
* Honorary Commander of the Military Division of the Most Excellent Order of the British Empire ([[1946]])
* The 1939–1945 Star ([[1946]]),
* Africa Star ([[1946]])
* Defence Medal ([[1946]])
* Orden Partyzanske zvezde I. reda (1946), juhoslovanský rad
* Za chrabrost (1946),
* poľský Grunwaldský kříž II. st. ([[1948]])
* Česko-slovenský vojenský [[Rad Bieleho leva|Rad bieleho leva]] Za víťazstvo s hviezdou I. st. (1948),
* Česko-slovenská medaile Za chrabrost pred nepriateľom
* [[Rad červenej hviezdy]] česko-slovenský
* Rad 25. februára
* Rad červenej zástavy
* [[Rad Slovenského národného povstania]] I. st.
* Hrdina ČSSR s právom nosiť zlatú hviezdu ([[1968]]).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Klapálek, Karel}}
[[Kategória:České osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Príslušníci 1. Česko-slovenského armádneho zboru]]
[[Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií]]
[[Kategória:Osobnosti Obrany národa]]
[[Kategória:Vylúčení z KSČ do roku 1989]]
[[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Nositelia Československej medaily Víťazstva]]
[[Kategória:Nositelia Československej revolučnej medaily]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Nositelia Africkej hviezdy]]
[[Kategória:Nositelia Československej medaily za chrabrosť pred nepriateľom]]
[[Kategória:Nositelia Československej vojenskej medaily Za zásluhy]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1914 – 1918]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1939]]
[[Kategória:Nositelia Hviezdy 1939 – 1945]]
[[Kategória:Nositelia Medaily Za oslobodenie Prahy]]
[[Kategória:Nositelia Medaily Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne]]
[[Kategória:Nositelia Radu 25. februára]]
[[Kategória:Nositelia Radu Bieleho leva za víťazstvo]]
[[Kategória:Držitelia Radu britského impéria]]
[[Kategória:Nositelia  Radu Klementa Gottwalda]]
[[Kategória:Nositelia Radu Kutuzova]]
[[Kategória:Nositelia Radu partizánskej hviezdy]]
[[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (Československo)]]
[[Kategória:Nositelia Radu rumunskej koruny]]
[[Kategória:Nositelia Radu Slovenského národného povstania]]
[[Kategória:Nositelia Radu za statočnosť (Juhoslávia)]]
[[Kategória:Nositelia Vojnového kríža 1914 – 1918 (Francúzsko)]]
[[Kategória:Nositelia Vojnového kríža 1939 – 1945 (Francúzsko)]]
[[Kategória:Nositelia Kríža za chrabrosť (Poľsko)]]
[[Kategória:Pochovaní na Olšanských hřbitovoch]]</text>
      <sha1>ps2zh3hkrzfhq7gfovbao2q1gbuyqxa</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189727</id>
      <parentid>8189722</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:35:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ablervases</username>
        <id>176649</id>
      </contributor>
      <origin>8189727</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26501" sha1="gcq0m6f7473ncdo94oxj8vplmz6cy4f" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Karel Klapálek
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = česko-slovenský armádny generál
 | Portrét            = Karel Klapálek2.jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dn|1893|05|26}}
 | Miesto narodenia   = [[Nové Město nad Metují]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Česko]])
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1984|11|18|1893|05|26}}
 | Miesto úmrtia      = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = česká
 | Štátna príslušnosť = česko-slovenská
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = počas 2. svetovej vojny veliteľ niekoľkých formácií česko-slovenske zahraničnej armády.
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = vojak
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = 
 | Partnerka          = Olga Klapálková rod. Košútová
 | Deti               = Eva Klapálková 
Oľga Klapálková
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Karel Klapálek'''  (* [[26. máj]] [[1893]], [[Nové Město nad Metují]], [[Rakúsko-Uhorsko]] - † [[18. november]] [[1984]] [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=LÁNÍK,|meno=Jaroslav|titul=Vojenské osobnosti československého odboje 1939–1945|vydanie=1|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha, Vojenský historický ústav Bratislava|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7278-233-9|strany=133-134|kapitola=Klapálek Karel|priezvisko2=Čaplovič|meno2=Miroslav a kol.}}&lt;/ref&gt;) bol [[Česko-slovenské légie|česko-slovenský legionár]], česko-slovenský armádny generál českého pôvodu. Účastník [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], príslušník [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. Bojoval v [[Bitka pri Zborove (1917)|bitke pri Zborove]] (1917). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] postupne velil viacerým jednotkám česko-slovenského zahraničného vojska. Velil česko-slovenskému práporu Východnému, ľahkému protilietadlovému pluku 200 – Východnému, bol zástupcom veliteľa Česko-slovenskej obrnenej brigády. Vojnu končil vo funkcii veliteľa 1. Česko-slovenského armádneho zboru. Po [[Februárový prevrat|nástupe komunistov k moci]] bol komunistami perzekvovaný a väznený.

== Život ==
Karel Klapálek pochádzal z rodiny železničiara. Mal ďalších troch súrodencov. Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do mesta [[Kralupy nad Vltavou|Karalupy nad Vltavou]]. Otec v roku 1901 zomrel na infarkt a matka, aby uživila štyri deti, začala opäť šiť rukavice. Práve vďaka matke mohol Karel aj vyštudovať.

V rokoch 1906-1911 študoval na reálnom gymnáziu v Prahe a po maturite začal pracovať ako účtovník u firmy Jaroš v [[Kralupy nad Vltavou|Kralupech nad Vltavou]]. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|Veľkej vojny]] narukoval k 8. Zemebraneckému pluku v Salzburgu, s ktorým v 27. augusta 1915 odišiel na ruský front. Následnej bol v septembri toho istého roka v priestore [[Luck]]a na [[Volynská oblasť|Volyni]] zajatý a dostal sa do zajateckého tábora v [[Taškent]]e. 

=== V česko-slovenských ozbrojených silách ===

==== Legionár ====
Dňa [[5. marec|5. marca]] [[1916]] vstúpil do [[Česká družina|Českej družiny]].

* Dňa [[5. august|5. augusta]] [[1916]] bol prevelený k záložnej rote do Kyjeva, kde absolvoval intenzívny výcvik.
* Od [[27. marec|27. marca]] [[1917]] bol odvelený do dôstojníckej školy ''3. streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova'' v Berežnici. So svojim plukom sa zúčastnil aj [[Bitka pri Zborove (1917)|bitky pri Zborove]], čo bolo prvé ozbrojené vystúpenie ''Česko-slovenského vojska na Rusi''.
* V septembri 1917 sa stal inštruktorom a neskôr aj dočasným veliteľom plukovnej poddôstojníckej školy. Pri plnení svojich povinností si počínal k plnej spokojnosti nadriadených, čoho dôkazom sú tri pochvaly od veliteľa pluku.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Klapálek sa zúčastnil sibírskej anabázy a bojov proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]. V tom čase vykonával aj funkcie veliteľa roty a práporu. Ochorel však na tuberkulózu a liečil sa v čeljabinskej nemocnici. Po vyzdravení pôsobil ako veliteľ poddôstojníckej školy vo [[Vladivostok|Vladivostoku]] a v januári [[1920]] sa v hodnosti kapitána vrátil domov, už do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]].

==== Česko-slovenský dôstojník ====
Po anabáze v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách]] a návrate do vlasti zostal Klapálek v armáde. Postupne pôsobil v nasledujúcich útvaroch a funkciách:

* Od februára [[1920]] do októbra 1921 slúžil v ''pešom pluku č.35'' v Plzni vo funkciách veliteľa guľometnej roty a následne veliteľa pešej roty a práporu.
* Po absolvoval ekvitačnej školy pre dôstojníkov pechoty a technických zbraní v Brne sa stal se pobočníkom u pešej brigády 24 v [[Michalovce|Michalovciach]] a náčelníkom štábu.
* Od 1.decembra 1922 bol preložený ku pešiemu pluku 36 v [[Užhorod|Užhorode]], kde slúžil vo funkcii 1. plukovného pobočníka a následne vo funkcii zástupcu veliteľa práporu.
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1929]] sa stal zástupcom veliteľa III. práporu ''pešieho pluku 36'' a o rok zástupcom I. práporu rovnakého pluku.
* Od [[14. november|14. novembra]] [[1931]] do mája [[1932]] pôsobil v Miloviciach ako učiteľ v škole pre veliteľov rôt pešieho vojska. V nasledujúcom roku se vrátil na 4 mesiace do [[Užhorod|Užhorodu]], kde zastával funkciu zástupcu veliteľa práporu pešieho pluku 36.
* Ku [[30. september|30. septembru]] [[1932]] sa stal profesorom taktiky na Vojenskej akadémii v Hraniciach.
* V roku 1935 sa stal veliteľom práporu vojenských akademikov,
* Na konci novembra 1937 bol Klapálek preložený do [[České Budějovice|Českých Budejovíc]] k ''pešiemu pluku 1 Mistra Jana Husa'', kde zastával funkciu zástupcu veliteľa pluku. 
* V čase mobilizácie v septembri 1938 sa Klapálek stal veliteľom pešieho pluku 51, ktorý vznikol zo zmobilizovaných záložníkov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

==== Absolvované kurzy ====
V rámci výcviku absolvoval:
* lyžiarsky kurz,
* armádny plynový kurz,
* spojovací kurz,
* kurz pre veliteľov vojskových telies a oddielov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Po rozbití Česko-Slovenska ===
Po rozbití Česko-slovenska a vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] bol Klapálek ku 27. júlu 1939 prepustený z činnej vojenskej služby a pridelený k živnostenskému referátu v [[České Budějovice|Českých Budejoviciach]] ako riaditeľ živnostenské služby. Súčasne však prešiel do ilegality, zdržiaval sa v [[Praha|Prahe]] a zapojil sa do budovania tajnej odbojovej organizácie [[Obrana národa]], ktorú vytvárali dôstojníci predmníchovskej česko-slovenskej armády. Po rozsiahlom zatýkaní jej členov [[gestapo]]m, sa na jar 1940 rozhodol odísť za hranice. Dňa [[16. máj]]a [[1940]] opustil [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorát]] a vydal sa tzv. južnou cestou cez Slovensko, Maďarsko a Juhosláviu na [[Blízky východ]]. Pri pokuse prekročiť hranice bol hneď trikrát zadržaný a postupne krátko väznený v [[Budapešť|Budapešti]], [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] a [[Košice|Košiciach]], Nakoniec sa mu podarilo doraziť do [[Belehrad|Belehradu]], kde [[20. jún|20. júna]] [[1940]] na česko-slovenskom konzuláte podpísal prihlášku do česko-slovenskej zahraničnej armády.

=== V česko-slovenskej zahraničnej armáde ===
==== Na Blízkom východe ====
Z [[Belehrad|Belehradu]] Karel Klapálek odišiel do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde sa formovali česko-slovenské vojenské jednotky. Bol pridelený k česko-slovenskému pešiemu pluku 4 – Východnému v Palestíne ako zástupca jeho veliteľa.  

K [[1. január|1. januáru]] [[1941]] bol Klapálek menový do funkcie veliteľa [[Česko-slovenský peší prápor 11 – Východný|česko-slovenského pešieho práporu 11 – Východného]]. Prvou úlohou, ktorou jeho jednotku britské velenie poverilo, bolo stráženie zajateckých táborov, prístavných zariadení a letísk v okolí [[Alexandria|Alexandrie]].    

Na konci júna 1941 sa Klapálkov prápor v rámci britskej 23. brigády zúčastnil postupu do [[Sýria|Sýrie]]. Po kapitulácii vichistickej správy v polovici júla 1941 postúpil Klapálkov prápor na začiatku augusta až k [[Idlib]]U, kde tvoril mobilnú zálohu britskej brigády. Z [[Idlib]]u sa Klapálkovci [[21. august]]a [[1941]] presunuli do [[Halab|Aleppa]], kde strážil sýrsko-tureckej hranice.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Štér|meno=Roman|titul=Říkali mu Klapoš|periodikum=Válka revue speciál : Československá generalita 1918-1989|vydavateľ=Extra publishing s.r.o.|miesto=Brno, Česko|dátum=2021-04-29|ročník=2021|strany=52-56|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;  

==== Obrana Tobruku ====
Následne bol Klapálkov prápor odsunutý k [[Boje o Tobruk|pevnosti Tobruk]], ktorý od apríla obliehali jednotky [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osy]]. Prápor sa od [[21. október|21. októbra]] [[1941]] zúčastnil obrany prístavu a vo svojich obranných postaveniach zotrvával aj po prelomení obkľúčenia. Na konci decembra 1941 vojaci práporu strážil letisko a okolie prístavu. 

Vo februári 1942 bola [[Boje o Tobrúk|pevnosť opätovne ohrozovaná]] jednotkami [[Deutsches Afrikakorps|Afrikakorps]]. Klapálkov prápor bol nasadený na západnom perimetri a jeho príslušníci strážili aj prístav. Za svoje úspešné počínanie si pri obrane Tobruku održal Klapálek od Britov vyznamenanie - [[Rad za verejnú službu]] ''([[Distinguished Service Order]]).'' Keď mu prišli blahoželať zástupcovia jednotlivých [[Rota (vojenská jednotka)|rôt]], Klapálek len skromne poznamenal:&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 

{{Citát|Já som len kapelník, vy ste kapela, ktorá hrala dobre...}}

Na konci marca predali Klapálkovci svoje pozície iným jednotkám a 7. apríla odcestovali do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde bol [[Česko-slovenský peší prápor 11 - Východný]] reorganizovaný na [[200. protilietadlový pluk - Východný]]. Velením nad plukom bol poverený Klapálek, ktorý sa spoločne so svojimi mužmi polovici júna 1942 presunul do palestínskeho [[Achziv|Ez Zibu]] u Nahrije. Tu bol jeho pluk poverený úlohou zabezpečiť protilietadlovú obranu prístavu a naftovej rafinérie v [[Haifa|Haife]], prístavu v [[Bejrút|Bejrútu]] a na jeseň 1942 aj obranú letísk v okolí Haify. V decembri 1942 sa pluk sústredil v zimnom tábore u [[Jericho|Jericha]] na brehu [[Mŕtve more|Mŕtveho mora]], kde bol doplnený a krátko po vianočných sviatkoch sa presunul do Tobruku, kde prevzal protilietadlovú obranu prístavu a okolitých letísk, ktorú zabezpečoval až do [[12. jún|12. júna]] [[1943]]. 

Po rozpustení pluku v júli 1943 boli Klapálkovi vojaci evakuovaní loďou ''Mauretánia'' do [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]]. Klapálek v septembri menový zástupcom veliteľa [[Česko-slovenská samostatná obrnená brigáda vo Veľkej Británii|Česko-slovenskej samostatnej obrnenej brigády vo Veľkej Británii]] brigádneho generála [[Alois Liška|Aloisa Lišku]] a od [[29. marec|29. marca]] [[1943]] roku se stal prednostom I. odboru Ministerstva národnej obrany v Londýne. 

==== Na východom fronte ====
Na ministerstve obrany sa Klapálek necítil veľmi využitý a preto sa dobrovoľne prihlásil na front - k česko-slovenským jednotkám v ZSSR a v auguste 1944 spoločne s gen. [[Bohumil Boček|Bohumilom Bočekom]] a gen. [[Jaroslav Vedral-Sázavský|Jaroslavavom Vedralom- Sázavským]] odleteli do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] posilniť veliteľský zbor formovaného [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]] a pripravujúceho sa na boje v [[Karpaty|Karpatoch]]. Počas cesty do ZSSR sa ako Klapálek, tak aj Boček dozvedeli o svojom povýšení na brigádnych generálov.

Dňa [[8. september|8. septembra]] [[1944]] sa delostreleckou prípravou začala [[Karpatsko-duklianska operácia]], do ktorej bol zapojený aj [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]]. V období bojov došlo ku stretnutiu Klapálka s [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]], v tom čase už veliteľom zboru, ktorý k [[19. september|19. septembru]] ustanovil Klapálka za veliteľa 3. samostatnej česko-slovenskej brigády, sformovanej z nováčikov odvedených na [[Volynská oblasť|Volyni]]. 

Brigádu viedol v bojoch [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]] a pri oslobodzování Slovenska. Keď sa [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] stal v prvej povojnovej vláde vytvorenej v Košiciach už na oslobodenom území ministrom národnej obrany, na vyprázdnenú pozíciu veliteľa zboru bol menovaný Klapálek, ktorý od [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] prevzal velenie zboru. Toto rozhodnutie sa však nestretlo so všeobecným súhlasom, niektorí presadzovali Bohumila Bočka. K [[29. apríl|29. aprílu]] [[1945]] ho do funkcie veliteľa zboru menoval prezident republiky svojim dekrétom oficiálne.

Klapálek viedol zbor pri oslobodzovaní Česko-slovenska. Bol dvakrát ranený – [[17. november|17. novembra]] [[1944]] u [[Nižný Komárnik|Nižného Komárnika]] ľahko a [[3. marec|3. marca]] [[1945]] u obce Žiar ťažko. 

Bojová cesta armádneho zboru sa zavŕšila veľkou vojenskou prehliadkou konanou [[17. máj|17. mája]] [[1945]] v [[Praha|Prahe]]. Karel Klapálek sa vydal na pochod v čele zboru na bielom koni. 

=== Po vojne ===
Po skončení vojny sa Klapálek stal [[26. máj|26. mája]] [[1945]] zástupcom veliteľa Vojenské oblasti 1 v Prahe a k 28. októbru 1945 roku prevzal velení Vojenskej oblasti 1.  

Vo februári 1948 sa spoločne s ministrom obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]] a gen. B. Bočkem zúčastnil ustanovujúceho zasadnutia Ústredného akčného výboru [[Národný front Čechov a Slovákov|Národnej fronty]]. Ich prítomnosť a prejav [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] boli chápané ako podpora KSČ pri riešení vládnej krízy. Samotný Klapálek však mal 25. februára vyjadriť znepokojenie nad priebehom udalostí. Vyjadril sa v tom zmysle, že vývoj je nezákonný a že nás to poškodzuje v zahraničí. Podľa neho vraj nebolo možné vyradiť druhú časť národa, ktorá si taktiež zvolila svojich zástupcov a nie je dobré, ak ich časť národa vyradzuje. Klapálek tieto názory neprezentoval verejne. Dôvody, ktoré viedli Klapálka k tomu, aby sa zapojil do februárových udalostí ozrejmoval v knihe ''Muž, který velel mužům'' (autori: [[Pavel Hrabica]] a [[Zdeňek Hrabica]]) &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrabica|meno=Zdeněk|titul=Muž, který velel mužům: životní příběh armádního generála Karla Klapálka|vydanie=1|vydavateľ=nakladatelství Mladá fronta|miesto=Praha|rok=1988|strany=197|priezvisko2=Hrabica|meno2=Pavel|poznámka=Archív / Riadi Petr Křivský; Zväzok 56}}&lt;/ref&gt;. 

{{Citát|Prišiel medzi nás Jan Masaryk a povedal nám svoje krédo, že ide s ľuďom za všetkých okolností. Potom povedal, žeby sa otec musel obrátiť v hrobe, ak by konal inak.}}

V júni 1948 vstúpil do KSČ.

Na podnet [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] vydal Karel Klapálek v roku 1966 svoje pamäte. Vyšli v roku 1966 pod názvom ''Ozveny bojú''.

== Politické perzekúcie ==
Keď sa 26. apríla 1950 Klapálek dozvedel o odvolaní [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] z postu ministra národnej obrany, okamžite požiadal o zdravotnú dovolenku. Bolo mu vyhovené a [[1. február|1. februára]] [[1951]] daný do trvalé výslužby. Perzekúciám však neunikol.

Bol sledovaný a [[20. november|20. novembra]] [[1952]] o 23.30 hod. zatknutý. Obvinený bol zo sabotáže  [[Košický vládny program|Košického vládneho programu]] v podmienkach česko-slovenskej armády. Týkalo sa to najmä organizácie, výcviku a výzbroje podľa vzoru sovietskej armády. Po takmer dvoch rokoch vyšetrovacej väzby bol ''Vojenským kolégiom Najvyššieho súdu'' v Prahe [[13. november|13. novembra]] [[1954]] odsúdený na 6 rokov odňatia slobody, prepadnutia majetku a strate občianskych práv na 5 rokov. Súčasne mal povinnosť uhradiť náklady trestného konania.

Ešte počas vyšetrovacej väzby bol v roku 1953 vylúčený z [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-slovenska]] a [[13. február|13. februára]] [[1954]] bol rozkazom ministra národní obrany č. 306 zbavený hodnosti.

Po intervenciách sovietskej vodcu [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Sergejeviča Chruščova]] a [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršálov Sovietskeho zväzu]] [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgija Konstantinoviča Žukova]] a [[Ivan Stepanovič Konev|Ivana Stepanoviča Koneva]] bol v apríli 1956 prepustený z väzenia vo Valdiciach. Na jeho prepustení mal veľký podiel jeho priateľ [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], ktorý sa za neho prihováral u sovietov.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

V máji 1956 bola žaloba na neho stiahnutá. Klapálkovi bol opäť priznaný dôchodok a rozkazom ministra národní obrany č. 628 zo [[4. júl|4. júla]] [[1956]] mu bola vrátená hodnosť [[Armádny generál|armádneho generála]] vo výslužbe. Vrátené mu boli aj všetky medaily, no chýbal medzi nimi britský ''Rad za verejnú službu''.

== Rodina ==
Manželkou Klapálka sa stala Olga Košútová. Zoznámili sa v [[Užhorod|Užhorode]] a sobáš uzavreli [[20. november|20. novembra]] 1924, kde sa narodili aj ich dve dcéry - Olga (vydatá Táborská) a Eva. Bola to práve jeho manželka, ktorá po vojne zachytila jeho spomienky na vojnu pod názvom ''Voják vzpomíná'' (1948).

Po Klapálkovom úteku z [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] do zahraničia bola jeho manželka od septembra 1942 internované v tábore [[Svatoňovice|Svatobořice]] a ku koncu vojny žili v [[Planá nad Lužnicí|Plané nad Lužicí]]. V posledných dňoch vojny sa stretol so svojou dcérou Evou, ktorá sa pred nacistami skrývala v Olomouci. Nechal jej ušiť uniformu a nechal urobil z nej svoju pobočníčku, aby ju mal na očiach a mohol sa o ňu starať.

Celá rodina sa napokon stretla až v druhej polovici mája 1945.

== Charakteristika a politické postoje ==
Klapálek bol známy ako energický a rozhodný vojak, skutočný vlastenec, so zmyslom pre spravodlivosť i so schopnosťou chápať druhých. Do politických sporov v armáde a o armádu, ktoré sa začali po skončení 2. svetovej vojny, sa nezapájal, riešil odborné otázky vojenské výstavby ako z titulu svojej veliteľskej funkcie, tak aj ako člen [[Armádny poradný zbor|Armádneho poradného zboru]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

Po udalostiach z februára 1948 vystupoval armádny generál Karel Klapálek na verejnosti ako zásadový vlastenec, ktorý nikomu politicky nestranil, avšak ctil spojenectvo so Sovietskym zväzom a prejavoval občianske postoje, ktoré mali blízko ku socialistickému videniu sveta. Ani po negatívnych skúsenostiach s komunistickým režimom systém neobviňoval. Absurdné konanie režimu spájal skôr so zlyhaním konkrétnych ľudí, ktorí zastávali popredné politické funkcie. Veľké nádeje ale vkladal do obrodného procesu [[Pražská jar|Pražskej jari]], pričom veril, že dôjde k náprave krívd a nezákonností z 50. rokov. Ani po februári 1948 sa neváhal zastať niektorých svojich spolubojovníkov, keď sa prejednávali návrhy na ich prepustenia z armády v [[Armádny poradný zbor|Armádnom poradnom zbore]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;    

== Zaujímavosti ==

* Karel Klapálek mal prezývku. Volali ho Klapoš. 
* Veľkým priateľom Karla Klapálka bol [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Oboch mužov spájala spoločná záľuba - [[turistika]]. Podľa boli obidvaja muži za druhej svetovej vojny pravdepodobne najobľúbenejšími veliteľmi v česko-slovenskom zahraničnom vojsku. Ďalším do partie Ich ďalším priateľom v partii sa stal [[Bohumil Boček]], neskorší veliteľ 1. česko-slovenskej brigády [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru]]. Všetci traja sa prvý krát stretli ako legionári v Rusku, ako príslušníci ''3. česko-slovenského streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova''. Neskôr počas služby v [[Užhorod|Užhorode]] prenechal Klapálek manželom Svobodovým svoj mládenecký byt a sám býval v kasárńach.
* Karel Klapálek mal mimoriadne pedagogické schopnosti. Ako schopný pedagóg sa prejavoval už počas pôsobenia v [[Užhorod|Užhorode]], keď vojakov rusínskej národnosti učil češtinu.
* Karel Klapálek bol veľkým fanúšikom futbalového klubu [[SK Slavia Praha|ŠK Slávia Praha]]. Spoločne s manželkou fandili hokejistom [[LTC Holešovice]].

== Pamiatky ==

* Od roku 1946 je čestný občanom [[Nové Město nad Metují|Nového Města nad Metují]]
* Pamätná tabuľa na jeho rodnom dome, osadená v roku 1993
* Pamätná tabuľa s bustou na Metodějovej ulici 1465 v Prahe. Ide o posledné bydlisko Karla Klapálka
* V roku 2008 ho zástupcovia jeho rodného mesta navrhli na udelenie [[Rad Bieleho leva|Radu bieleho leva]]. Kvôli jeho činnosti v roku 1948 mu však vtedajší český prezident Václav Klaus vyznamenanie neudelil.

Vojaci, ktorým velil na Strednom východe na Klapálka nikdy nezabudli a pri príležitosti jeho narodením sa s generálom stretávali a táto tradícia trvala až do jeho smrti. Neskôr sa stretávali aj pri jeho hrobe na cintoríne v Olšanoch.   

== Hodnostný postup ==

* Od [[1. október|1. októbra]] [[1918]] - [[nadporučík]]
* Od [[6. január|6. januára]] [[1919]] - [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] pechoty
* Od [[24. december|24. decembra]] [[1922]] - štábny kapitán
* Od [[29. december|29. decembra]] [[1928]] - major a stal se I. plukovním pobočníkem,
* Od [[30. jún|30. júna]] [[1933]] - podplukovník.
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1942]] - [[plukovník]]
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1944]] - [[brigádny generál]]
* Od [[1. jún|1. júna]] [[1944]] - divízny generál
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1946]] - [[armádny generál]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;br /&gt;

== Vyznamenania ==
* Česko-slovenský rád Sokol s mečmi ([[1919]]),
* [[Československý vojnový kríž 1914 – 1918|Česko-slovenský vojnový kríž 1918]] ([[1921]]),
* Česko-slovenská medaile Víťazstva ([[1922]])
* Croix de Guerre avec palme ([[1922]])
* Česko-slovenská revolučná medaila (1922)
* Pamätný kríž česko-slovenského dobrovoľníka z let 1918–1919 (1922),
* Krzyz walecznych 1920 ([[1941]]), 
* 5 × Česko-slovenský vojnový kříž 1939 ([[1942]], [[1944]], [[1945]])
* Distinguished Service Order (1943)
* Česko-slovenská vojenská pamätní medaila se štítkom SV–VB–SSSR (1944)
* Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st. (1944)
* Orden Kutuzova II. tř. (1945), 
* medal Za pobedu nad Germanijej ([[1945]])
* medal Za osvboždenije Pragi ([[1945]])
* Croix de Guerre 1939/1945 avec palme (1946)
* L‘Ordre National de la Legion d‘Honneur (1946)
* Honorary Commander of the Military Division of the Most Excellent Order of the British Empire ([[1946]])
* The 1939–1945 Star ([[1946]]),
* Africa Star ([[1946]])
* Defence Medal ([[1946]])
* Orden Partyzanske zvezde I. reda (1946), juhoslovanský rad
* Za chrabrost (1946),
* poľský Grunwaldský kříž II. st. ([[1948]])
* Česko-slovenský vojenský [[Rad Bieleho leva|Rad bieleho leva]] Za víťazstvo s hviezdou I. st. (1948),
* Česko-slovenská medaile Za chrabrost pred nepriateľom
* [[Rad červenej hviezdy]] česko-slovenský
* Rad 25. februára
* Rad červenej zástavy
* [[Rad Slovenského národného povstania]] I. st.
* Hrdina ČSSR s právom nosiť zlatú hviezdu ([[1968]]).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Klapálek, Karel}}
[[Kategória:České osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Príslušníci 1. Česko-slovenského armádneho zboru]]
[[Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií]]
[[Kategória:Osobnosti Obrany národa]]
[[Kategória:Vylúčení z KSČ do roku 1989]]
[[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Nositelia Československej medaily Víťazstva]]
[[Kategória:Nositelia Československej revolučnej medaily]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Nositelia Africkej hviezdy]]
[[Kategória:Nositelia Československej medaily za chrabrosť pred nepriateľom]]
[[Kategória:Nositelia Československej vojenskej medaily Za zásluhy]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1914 – 1918]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1939]]
[[Kategória:Nositelia Hviezdy 1939 – 1945]]
[[Kategória:Nositelia Medaily Za oslobodenie Prahy]]
[[Kategória:Nositelia Medaily Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne]]
[[Kategória:Nositelia Radu 25. februára]]
[[Kategória:Nositelia Radu Bieleho leva za víťazstvo]]
[[Kategória:Držitelia Radu britského impéria]]
[[Kategória:Nositelia  Radu Klementa Gottwalda]]
[[Kategória:Nositelia Radu Kutuzova]]
[[Kategória:Nositelia Radu partizánskej hviezdy]]
[[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (Československo)]]
[[Kategória:Nositelia Radu rumunskej koruny]]
[[Kategória:Nositelia Radu Slovenského národného povstania]]
[[Kategória:Nositelia Radu za statočnosť (Juhoslávia)]]
[[Kategória:Nositelia Vojnového kríža 1914 – 1918 (Francúzsko)]]
[[Kategória:Nositelia Vojnového kríža 1939 – 1945 (Francúzsko)]]
[[Kategória:Nositelia Kríža za chrabrosť (Poľsko)]]
[[Kategória:Pochovaní na Olšanských hřbitovoch]]</text>
      <sha1>gcq0m6f7473ncdo94oxj8vplmz6cy4f</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189764</id>
      <parentid>8189727</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:12:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odobratá [[Kategória:Pochovaní na Olšanských hřbitovoch]]; pridaná [[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8189764</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26502" sha1="jyd4sho6ubjdy5v1ep730mgd43vdfr9" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 | Meno               = Karel Klapálek
 | Rodné meno         = 
 | Popis osoby        = česko-slovenský armádny generál
 | Portrét            = Karel Klapálek2.jpg
 | Veľkosť portrétu   = 
 | Popis portrétu     = 
 | Dátum narodenia    = {{dn|1893|05|26}}
 | Miesto narodenia   = [[Nové Město nad Metují]], [[Rakúsko-Uhorsko]] (dnes [[Česko]])
 | Dátum úmrtia       = {{dúv|1984|11|18|1893|05|26}}
 | Miesto úmrtia      = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]
 | Iné mená           = 
 | Štát pôsobenia     = 
 | Národnosť          = česká
 | Štátna príslušnosť = česko-slovenská
 | Zamestnanie        = 
 | Známa vďaka        = počas 2. svetovej vojny veliteľ niekoľkých formácií česko-slovenske zahraničnej armády.
 | Alma mater         = 
 | Profesia           = vojak
 | Aktívne roky       = &lt;!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --&gt;
 | Rodičia            = 
 | Príbuzní           = 
 | Súrodenci          = 
 | Manžel             = 
 | Partnerka          = Olga Klapálková rod. Košútová
 | Deti               = Eva Klapálková 
Oľga Klapálková
 | Podpis             = &lt;!-- stačí presný názov súboru na Commons --&gt;
 | Webstránka         = 
 | Poznámky           = 
 | Portál1            = 
 | Portál2            = 
 | Portál3            = 
}}
'''Karel Klapálek'''  (* [[26. máj]] [[1893]], [[Nové Město nad Metují]], [[Rakúsko-Uhorsko]] - † [[18. november]] [[1984]] [[Praha]], [[Česko-Slovensko]]&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=LÁNÍK,|meno=Jaroslav|titul=Vojenské osobnosti československého odboje 1939–1945|vydanie=1|vydavateľ=Vojenský historický ústav Praha, Vojenský historický ústav Bratislava|miesto=Praha|rok=2005|isbn=80-7278-233-9|strany=133-134|kapitola=Klapálek Karel|priezvisko2=Čaplovič|meno2=Miroslav a kol.}}&lt;/ref&gt;) bol [[Česko-slovenské légie|česko-slovenský legionár]], česko-slovenský armádny generál českého pôvodu. Účastník [[prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]], príslušník [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légií]]. Bojoval v [[Bitka pri Zborove (1917)|bitke pri Zborove]] (1917). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] postupne velil viacerým jednotkám česko-slovenského zahraničného vojska. Velil česko-slovenskému práporu Východnému, ľahkému protilietadlovému pluku 200 – Východnému, bol zástupcom veliteľa Česko-slovenskej obrnenej brigády. Vojnu končil vo funkcii veliteľa 1. Česko-slovenského armádneho zboru. Po [[Februárový prevrat|nástupe komunistov k moci]] bol komunistami perzekvovaný a väznený.

== Život ==
Karel Klapálek pochádzal z rodiny železničiara. Mal ďalších troch súrodencov. Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do mesta [[Kralupy nad Vltavou|Karalupy nad Vltavou]]. Otec v roku 1901 zomrel na infarkt a matka, aby uživila štyri deti, začala opäť šiť rukavice. Práve vďaka matke mohol Karel aj vyštudovať.

V rokoch 1906-1911 študoval na reálnom gymnáziu v Prahe a po maturite začal pracovať ako účtovník u firmy Jaroš v [[Kralupy nad Vltavou|Kralupech nad Vltavou]]. Po vypuknutí [[Prvá svetová vojna|Veľkej vojny]] narukoval k 8. Zemebraneckému pluku v Salzburgu, s ktorým v 27. augusta 1915 odišiel na ruský front. Následnej bol v septembri toho istého roka v priestore [[Luck]]a na [[Volynská oblasť|Volyni]] zajatý a dostal sa do zajateckého tábora v [[Taškent]]e. 

=== V česko-slovenských ozbrojených silách ===

==== Legionár ====
Dňa [[5. marec|5. marca]] [[1916]] vstúpil do [[Česká družina|Českej družiny]].

* Dňa [[5. august|5. augusta]] [[1916]] bol prevelený k záložnej rote do Kyjeva, kde absolvoval intenzívny výcvik.
* Od [[27. marec|27. marca]] [[1917]] bol odvelený do dôstojníckej školy ''3. streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova'' v Berežnici. So svojim plukom sa zúčastnil aj [[Bitka pri Zborove (1917)|bitky pri Zborove]], čo bolo prvé ozbrojené vystúpenie ''Česko-slovenského vojska na Rusi''.
* V septembri 1917 sa stal inštruktorom a neskôr aj dočasným veliteľom plukovnej poddôstojníckej školy. Pri plnení svojich povinností si počínal k plnej spokojnosti nadriadených, čoho dôkazom sú tri pochvaly od veliteľa pluku.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Klapálek sa zúčastnil sibírskej anabázy a bojov proti [[Červená armáda|Červenej armáde]]. V tom čase vykonával aj funkcie veliteľa roty a práporu. Ochorel však na tuberkulózu a liečil sa v čeljabinskej nemocnici. Po vyzdravení pôsobil ako veliteľ poddôstojníckej školy vo [[Vladivostok|Vladivostoku]] a v januári [[1920]] sa v hodnosti kapitána vrátil domov, už do [[Česko-Slovensko|Česko-slovenska]].

==== Česko-slovenský dôstojník ====
Po anabáze v [[Česko-slovenské légie|česko-slovenských légiách]] a návrate do vlasti zostal Klapálek v armáde. Postupne pôsobil v nasledujúcich útvaroch a funkciách:

* Od februára [[1920]] do októbra 1921 slúžil v ''pešom pluku č.35'' v Plzni vo funkciách veliteľa guľometnej roty a následne veliteľa pešej roty a práporu.
* Po absolvoval ekvitačnej školy pre dôstojníkov pechoty a technických zbraní v Brne sa stal se pobočníkom u pešej brigády 24 v [[Michalovce|Michalovciach]] a náčelníkom štábu.
* Od 1.decembra 1922 bol preložený ku pešiemu pluku 36 v [[Užhorod|Užhorode]], kde slúžil vo funkcii 1. plukovného pobočníka a následne vo funkcii zástupcu veliteľa práporu.
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1929]] sa stal zástupcom veliteľa III. práporu ''pešieho pluku 36'' a o rok zástupcom I. práporu rovnakého pluku.
* Od [[14. november|14. novembra]] [[1931]] do mája [[1932]] pôsobil v Miloviciach ako učiteľ v škole pre veliteľov rôt pešieho vojska. V nasledujúcom roku se vrátil na 4 mesiace do [[Užhorod|Užhorodu]], kde zastával funkciu zástupcu veliteľa práporu pešieho pluku 36.
* Ku [[30. september|30. septembru]] [[1932]] sa stal profesorom taktiky na Vojenskej akadémii v Hraniciach.
* V roku 1935 sa stal veliteľom práporu vojenských akademikov,
* Na konci novembra 1937 bol Klapálek preložený do [[České Budějovice|Českých Budejovíc]] k ''pešiemu pluku 1 Mistra Jana Husa'', kde zastával funkciu zástupcu veliteľa pluku. 
* V čase mobilizácie v septembri 1938 sa Klapálek stal veliteľom pešieho pluku 51, ktorý vznikol zo zmobilizovaných záložníkov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

==== Absolvované kurzy ====
V rámci výcviku absolvoval:
* lyžiarsky kurz,
* armádny plynový kurz,
* spojovací kurz,
* kurz pre veliteľov vojskových telies a oddielov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

=== Po rozbití Česko-Slovenska ===
Po rozbití Česko-slovenska a vzniku [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu Čechy a Morava]] bol Klapálek ku 27. júlu 1939 prepustený z činnej vojenskej služby a pridelený k živnostenskému referátu v [[České Budějovice|Českých Budejoviciach]] ako riaditeľ živnostenské služby. Súčasne však prešiel do ilegality, zdržiaval sa v [[Praha|Prahe]] a zapojil sa do budovania tajnej odbojovej organizácie [[Obrana národa]], ktorú vytvárali dôstojníci predmníchovskej česko-slovenskej armády. Po rozsiahlom zatýkaní jej členov [[gestapo]]m, sa na jar 1940 rozhodol odísť za hranice. Dňa [[16. máj]]a [[1940]] opustil [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorát]] a vydal sa tzv. južnou cestou cez Slovensko, Maďarsko a Juhosláviu na [[Blízky východ]]. Pri pokuse prekročiť hranice bol hneď trikrát zadržaný a postupne krátko väznený v [[Budapešť|Budapešti]], [[Nové Zámky|Nových Zámkoch]] a [[Košice|Košiciach]], Nakoniec sa mu podarilo doraziť do [[Belehrad|Belehradu]], kde [[20. jún|20. júna]] [[1940]] na česko-slovenskom konzuláte podpísal prihlášku do česko-slovenskej zahraničnej armády.

=== V česko-slovenskej zahraničnej armáde ===
==== Na Blízkom východe ====
Z [[Belehrad|Belehradu]] Karel Klapálek odišiel do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde sa formovali česko-slovenské vojenské jednotky. Bol pridelený k česko-slovenskému pešiemu pluku 4 – Východnému v Palestíne ako zástupca jeho veliteľa.  

K [[1. január|1. januáru]] [[1941]] bol Klapálek menový do funkcie veliteľa [[Česko-slovenský peší prápor 11 – Východný|česko-slovenského pešieho práporu 11 – Východného]]. Prvou úlohou, ktorou jeho jednotku britské velenie poverilo, bolo stráženie zajateckých táborov, prístavných zariadení a letísk v okolí [[Alexandria|Alexandrie]].    

Na konci júna 1941 sa Klapálkov prápor v rámci britskej 23. brigády zúčastnil postupu do [[Sýria|Sýrie]]. Po kapitulácii vichistickej správy v polovici júla 1941 postúpil Klapálkov prápor na začiatku augusta až k [[Idlib]]U, kde tvoril mobilnú zálohu britskej brigády. Z [[Idlib]]u sa Klapálkovci [[21. august]]a [[1941]] presunuli do [[Halab|Aleppa]], kde strážil sýrsko-tureckej hranice.&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Štér|meno=Roman|titul=Říkali mu Klapoš|periodikum=Válka revue speciál : Československá generalita 1918-1989|vydavateľ=Extra publishing s.r.o.|miesto=Brno, Česko|dátum=2021-04-29|ročník=2021|strany=52-56|issn=1804-0772}}&lt;/ref&gt;  

==== Obrana Tobruku ====
Následne bol Klapálkov prápor odsunutý k [[Boje o Tobruk|pevnosti Tobruk]], ktorý od apríla obliehali jednotky [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osy]]. Prápor sa od [[21. október|21. októbra]] [[1941]] zúčastnil obrany prístavu a vo svojich obranných postaveniach zotrvával aj po prelomení obkľúčenia. Na konci decembra 1941 vojaci práporu strážil letisko a okolie prístavu. 

Vo februári 1942 bola [[Boje o Tobrúk|pevnosť opätovne ohrozovaná]] jednotkami [[Deutsches Afrikakorps|Afrikakorps]]. Klapálkov prápor bol nasadený na západnom perimetri a jeho príslušníci strážili aj prístav. Za svoje úspešné počínanie si pri obrane Tobruku održal Klapálek od Britov vyznamenanie - [[Rad za verejnú službu]] ''([[Distinguished Service Order]]).'' Keď mu prišli blahoželať zástupcovia jednotlivých [[Rota (vojenská jednotka)|rôt]], Klapálek len skromne poznamenal:&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt; 

{{Citát|Já som len kapelník, vy ste kapela, ktorá hrala dobre...}}

Na konci marca predali Klapálkovci svoje pozície iným jednotkám a 7. apríla odcestovali do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde bol [[Česko-slovenský peší prápor 11 - Východný]] reorganizovaný na [[200. protilietadlový pluk - Východný]]. Velením nad plukom bol poverený Klapálek, ktorý sa spoločne so svojimi mužmi polovici júna 1942 presunul do palestínskeho [[Achziv|Ez Zibu]] u Nahrije. Tu bol jeho pluk poverený úlohou zabezpečiť protilietadlovú obranu prístavu a naftovej rafinérie v [[Haifa|Haife]], prístavu v [[Bejrút|Bejrútu]] a na jeseň 1942 aj obranú letísk v okolí Haify. V decembri 1942 sa pluk sústredil v zimnom tábore u [[Jericho|Jericha]] na brehu [[Mŕtve more|Mŕtveho mora]], kde bol doplnený a krátko po vianočných sviatkoch sa presunul do Tobruku, kde prevzal protilietadlovú obranu prístavu a okolitých letísk, ktorú zabezpečoval až do [[12. jún|12. júna]] [[1943]]. 

Po rozpustení pluku v júli 1943 boli Klapálkovi vojaci evakuovaní loďou ''Mauretánia'' do [[Veľká Británia (ostrov)|Veľkej Británie]]. Klapálek v septembri menový zástupcom veliteľa [[Česko-slovenská samostatná obrnená brigáda vo Veľkej Británii|Česko-slovenskej samostatnej obrnenej brigády vo Veľkej Británii]] brigádneho generála [[Alois Liška|Aloisa Lišku]] a od [[29. marec|29. marca]] [[1943]] roku se stal prednostom I. odboru Ministerstva národnej obrany v Londýne. 

==== Na východom fronte ====
Na ministerstve obrany sa Klapálek necítil veľmi využitý a preto sa dobrovoľne prihlásil na front - k česko-slovenským jednotkám v ZSSR a v auguste 1944 spoločne s gen. [[Bohumil Boček|Bohumilom Bočekom]] a gen. [[Jaroslav Vedral-Sázavský|Jaroslavavom Vedralom- Sázavským]] odleteli do [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] posilniť veliteľský zbor formovaného [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]] a pripravujúceho sa na boje v [[Karpaty|Karpatoch]]. Počas cesty do ZSSR sa ako Klapálek, tak aj Boček dozvedeli o svojom povýšení na brigádnych generálov.

Dňa [[8. september|8. septembra]] [[1944]] sa delostreleckou prípravou začala [[Karpatsko-duklianska operácia]], do ktorej bol zapojený aj [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru v SSSR]]. V období bojov došlo ku stretnutiu Klapálka s [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]], v tom čase už veliteľom zboru, ktorý k [[19. september|19. septembru]] ustanovil Klapálka za veliteľa 3. samostatnej česko-slovenskej brigády, sformovanej z nováčikov odvedených na [[Volynská oblasť|Volyni]]. 

Brigádu viedol v bojoch [[Karpatsko-duklianska operácia|Karpatsko-duklianskej operácie]] a pri oslobodzování Slovenska. Keď sa [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]] stal v prvej povojnovej vláde vytvorenej v Košiciach už na oslobodenom území ministrom národnej obrany, na vyprázdnenú pozíciu veliteľa zboru bol menovaný Klapálek, ktorý od [[3. apríl|3. apríla]] [[1945]] prevzal velenie zboru. Toto rozhodnutie sa však nestretlo so všeobecným súhlasom, niektorí presadzovali Bohumila Bočka. K [[29. apríl|29. aprílu]] [[1945]] ho do funkcie veliteľa zboru menoval prezident republiky svojim dekrétom oficiálne.

Klapálek viedol zbor pri oslobodzovaní Česko-slovenska. Bol dvakrát ranený – [[17. november|17. novembra]] [[1944]] u [[Nižný Komárnik|Nižného Komárnika]] ľahko a [[3. marec|3. marca]] [[1945]] u obce Žiar ťažko. 

Bojová cesta armádneho zboru sa zavŕšila veľkou vojenskou prehliadkou konanou [[17. máj|17. mája]] [[1945]] v [[Praha|Prahe]]. Karel Klapálek sa vydal na pochod v čele zboru na bielom koni. 

=== Po vojne ===
Po skončení vojny sa Klapálek stal [[26. máj|26. mája]] [[1945]] zástupcom veliteľa Vojenské oblasti 1 v Prahe a k 28. októbru 1945 roku prevzal velení Vojenskej oblasti 1.  

Vo februári 1948 sa spoločne s ministrom obrany [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíkom Svobodom]] a gen. B. Bočkem zúčastnil ustanovujúceho zasadnutia Ústredného akčného výboru [[Národný front Čechov a Slovákov|Národnej fronty]]. Ich prítomnosť a prejav [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] boli chápané ako podpora KSČ pri riešení vládnej krízy. Samotný Klapálek však mal 25. februára vyjadriť znepokojenie nad priebehom udalostí. Vyjadril sa v tom zmysle, že vývoj je nezákonný a že nás to poškodzuje v zahraničí. Podľa neho vraj nebolo možné vyradiť druhú časť národa, ktorá si taktiež zvolila svojich zástupcov a nie je dobré, ak ich časť národa vyradzuje. Klapálek tieto názory neprezentoval verejne. Dôvody, ktoré viedli Klapálka k tomu, aby sa zapojil do februárových udalostí ozrejmoval v knihe ''Muž, který velel mužům'' (autori: [[Pavel Hrabica]] a [[Zdeňek Hrabica]]) &lt;ref&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Hrabica|meno=Zdeněk|titul=Muž, který velel mužům: životní příběh armádního generála Karla Klapálka|vydanie=1|vydavateľ=nakladatelství Mladá fronta|miesto=Praha|rok=1988|strany=197|priezvisko2=Hrabica|meno2=Pavel|poznámka=Archív / Riadi Petr Křivský; Zväzok 56}}&lt;/ref&gt;. 

{{Citát|Prišiel medzi nás Jan Masaryk a povedal nám svoje krédo, že ide s ľuďom za všetkých okolností. Potom povedal, žeby sa otec musel obrátiť v hrobe, ak by konal inak.}}

V júni 1948 vstúpil do KSČ.

Na podnet [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] vydal Karel Klapálek v roku 1966 svoje pamäte. Vyšli v roku 1966 pod názvom ''Ozveny bojú''.

== Politické perzekúcie ==
Keď sa 26. apríla 1950 Klapálek dozvedel o odvolaní [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvíka Svobodu]] z postu ministra národnej obrany, okamžite požiadal o zdravotnú dovolenku. Bolo mu vyhovené a [[1. február|1. februára]] [[1951]] daný do trvalé výslužby. Perzekúciám však neunikol.

Bol sledovaný a [[20. november|20. novembra]] [[1952]] o 23.30 hod. zatknutý. Obvinený bol zo sabotáže  [[Košický vládny program|Košického vládneho programu]] v podmienkach česko-slovenskej armády. Týkalo sa to najmä organizácie, výcviku a výzbroje podľa vzoru sovietskej armády. Po takmer dvoch rokoch vyšetrovacej väzby bol ''Vojenským kolégiom Najvyššieho súdu'' v Prahe [[13. november|13. novembra]] [[1954]] odsúdený na 6 rokov odňatia slobody, prepadnutia majetku a strate občianskych práv na 5 rokov. Súčasne mal povinnosť uhradiť náklady trestného konania.

Ešte počas vyšetrovacej väzby bol v roku 1953 vylúčený z [[Komunistická strana Česko-Slovenska|Komunistickej strany Česko-slovenska]] a [[13. február|13. februára]] [[1954]] bol rozkazom ministra národní obrany č. 306 zbavený hodnosti.

Po intervenciách sovietskej vodcu [[Nikita Sergejevič Chruščov|Nikitu Sergejeviča Chruščova]] a [[Maršal Sovietskeho zväzu|maršálov Sovietskeho zväzu]] [[Georgij Konstantinovič Žukov|Georgija Konstantinoviča Žukova]] a [[Ivan Stepanovič Konev|Ivana Stepanoviča Koneva]] bol v apríli 1956 prepustený z väzenia vo Valdiciach. Na jeho prepustení mal veľký podiel jeho priateľ [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]], ktorý sa za neho prihováral u sovietov.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

V máji 1956 bola žaloba na neho stiahnutá. Klapálkovi bol opäť priznaný dôchodok a rozkazom ministra národní obrany č. 628 zo [[4. júl|4. júla]] [[1956]] mu bola vrátená hodnosť [[Armádny generál|armádneho generála]] vo výslužbe. Vrátené mu boli aj všetky medaily, no chýbal medzi nimi britský ''Rad za verejnú službu''.

== Rodina ==
Manželkou Klapálka sa stala Olga Košútová. Zoznámili sa v [[Užhorod|Užhorode]] a sobáš uzavreli [[20. november|20. novembra]] 1924, kde sa narodili aj ich dve dcéry - Olga (vydatá Táborská) a Eva. Bola to práve jeho manželka, ktorá po vojne zachytila jeho spomienky na vojnu pod názvom ''Voják vzpomíná'' (1948).

Po Klapálkovom úteku z [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] do zahraničia bola jeho manželka od septembra 1942 internované v tábore [[Svatoňovice|Svatobořice]] a ku koncu vojny žili v [[Planá nad Lužnicí|Plané nad Lužicí]]. V posledných dňoch vojny sa stretol so svojou dcérou Evou, ktorá sa pred nacistami skrývala v Olomouci. Nechal jej ušiť uniformu a nechal urobil z nej svoju pobočníčku, aby ju mal na očiach a mohol sa o ňu starať.

Celá rodina sa napokon stretla až v druhej polovici mája 1945.

== Charakteristika a politické postoje ==
Klapálek bol známy ako energický a rozhodný vojak, skutočný vlastenec, so zmyslom pre spravodlivosť i so schopnosťou chápať druhých. Do politických sporov v armáde a o armádu, ktoré sa začali po skončení 2. svetovej vojny, sa nezapájal, riešil odborné otázky vojenské výstavby ako z titulu svojej veliteľskej funkcie, tak aj ako člen [[Armádny poradný zbor|Armádneho poradného zboru]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

Po udalostiach z februára 1948 vystupoval armádny generál Karel Klapálek na verejnosti ako zásadový vlastenec, ktorý nikomu politicky nestranil, avšak ctil spojenectvo so Sovietskym zväzom a prejavoval občianske postoje, ktoré mali blízko ku socialistickému videniu sveta. Ani po negatívnych skúsenostiach s komunistickým režimom systém neobviňoval. Absurdné konanie režimu spájal skôr so zlyhaním konkrétnych ľudí, ktorí zastávali popredné politické funkcie. Veľké nádeje ale vkladal do obrodného procesu [[Pražská jar|Pražskej jari]], pričom veril, že dôjde k náprave krívd a nezákonností z 50. rokov. Ani po februári 1948 sa neváhal zastať niektorých svojich spolubojovníkov, keď sa prejednávali návrhy na ich prepustenia z armády v [[Armádny poradný zbor|Armádnom poradnom zbore]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;    

== Zaujímavosti ==

* Karel Klapálek mal prezývku. Volali ho Klapoš. 
* Veľkým priateľom Karla Klapálka bol [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Oboch mužov spájala spoločná záľuba - [[turistika]]. Podľa boli obidvaja muži za druhej svetovej vojny pravdepodobne najobľúbenejšími veliteľmi v česko-slovenskom zahraničnom vojsku. Ďalším do partie Ich ďalším priateľom v partii sa stal [[Bohumil Boček]], neskorší veliteľ 1. česko-slovenskej brigády [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. Česko-slovenského armádneho zboru]]. Všetci traja sa prvý krát stretli ako legionári v Rusku, ako príslušníci ''3. česko-slovenského streleckého pluku Jána Žižku z Trocnova''. Neskôr počas služby v [[Užhorod|Užhorode]] prenechal Klapálek manželom Svobodovým svoj mládenecký byt a sám býval v kasárńach.
* Karel Klapálek mal mimoriadne pedagogické schopnosti. Ako schopný pedagóg sa prejavoval už počas pôsobenia v [[Užhorod|Užhorode]], keď vojakov rusínskej národnosti učil češtinu.
* Karel Klapálek bol veľkým fanúšikom futbalového klubu [[SK Slavia Praha|ŠK Slávia Praha]]. Spoločne s manželkou fandili hokejistom [[LTC Holešovice]].

== Pamiatky ==

* Od roku 1946 je čestný občanom [[Nové Město nad Metují|Nového Města nad Metují]]
* Pamätná tabuľa na jeho rodnom dome, osadená v roku 1993
* Pamätná tabuľa s bustou na Metodějovej ulici 1465 v Prahe. Ide o posledné bydlisko Karla Klapálka
* V roku 2008 ho zástupcovia jeho rodného mesta navrhli na udelenie [[Rad Bieleho leva|Radu bieleho leva]]. Kvôli jeho činnosti v roku 1948 mu však vtedajší český prezident Václav Klaus vyznamenanie neudelil.

Vojaci, ktorým velil na Strednom východe na Klapálka nikdy nezabudli a pri príležitosti jeho narodením sa s generálom stretávali a táto tradícia trvala až do jeho smrti. Neskôr sa stretávali aj pri jeho hrobe na cintoríne v Olšanoch.   

== Hodnostný postup ==

* Od [[1. október|1. októbra]] [[1918]] - [[nadporučík]]
* Od [[6. január|6. januára]] [[1919]] - [[Kapitán (vojenská a policajná hodnosť)|kapitán]] pechoty
* Od [[24. december|24. decembra]] [[1922]] - štábny kapitán
* Od [[29. december|29. decembra]] [[1928]] - major a stal se I. plukovním pobočníkem,
* Od [[30. jún|30. júna]] [[1933]] - podplukovník.
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1942]] - [[plukovník]]
* Od [[7. marec|7. marca]] [[1944]] - [[brigádny generál]]
* Od [[1. jún|1. júna]] [[1944]] - divízny generál
* Od [[1. apríl|1. apríla]] [[1946]] - [[armádny generál]]&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;br /&gt;

== Vyznamenania ==
* Česko-slovenský rád Sokol s mečmi ([[1919]]),
* [[Československý vojnový kríž 1914 – 1918|Česko-slovenský vojnový kríž 1918]] ([[1921]]),
* Česko-slovenská medaile Víťazstva ([[1922]])
* Croix de Guerre avec palme ([[1922]])
* Česko-slovenská revolučná medaila (1922)
* Pamätný kríž česko-slovenského dobrovoľníka z let 1918–1919 (1922),
* Krzyz walecznych 1920 ([[1941]]), 
* 5 × Česko-slovenský vojnový kříž 1939 ([[1942]], [[1944]], [[1945]])
* Distinguished Service Order (1943)
* Česko-slovenská vojenská pamätní medaila se štítkom SV–VB–SSSR (1944)
* Česko-slovenská vojenská medaila Za zásluhy I. st. (1944)
* Orden Kutuzova II. tř. (1945), 
* medal Za pobedu nad Germanijej ([[1945]])
* medal Za osvboždenije Pragi ([[1945]])
* Croix de Guerre 1939/1945 avec palme (1946)
* L‘Ordre National de la Legion d‘Honneur (1946)
* Honorary Commander of the Military Division of the Most Excellent Order of the British Empire ([[1946]])
* The 1939–1945 Star ([[1946]]),
* Africa Star ([[1946]])
* Defence Medal ([[1946]])
* Orden Partyzanske zvezde I. reda (1946), juhoslovanský rad
* Za chrabrost (1946),
* poľský Grunwaldský kříž II. st. ([[1948]])
* Česko-slovenský vojenský [[Rad Bieleho leva|Rad bieleho leva]] Za víťazstvo s hviezdou I. st. (1948),
* Česko-slovenská medaile Za chrabrost pred nepriateľom
* [[Rad červenej hviezdy]] česko-slovenský
* Rad 25. februára
* Rad červenej zástavy
* [[Rad Slovenského národného povstania]] I. st.
* Hrdina ČSSR s právom nosiť zlatú hviezdu ([[1968]]).&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Klapálek, Karel}}
[[Kategória:České osobnosti druhej svetovej vojny]]
[[Kategória:Príslušníci 1. Česko-slovenského armádneho zboru]]
[[Kategória:Príslušníci česko-slovenských légií]]
[[Kategória:Osobnosti Obrany národa]]
[[Kategória:Vylúčení z KSČ do roku 1989]]
[[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]]
[[Kategória:Nositelia Československej medaily Víťazstva]]
[[Kategória:Nositelia Československej revolučnej medaily]]
[[Kategória:Nositelia Radu čestnej légie]]
[[Kategória:Nositelia Africkej hviezdy]]
[[Kategória:Nositelia Československej medaily za chrabrosť pred nepriateľom]]
[[Kategória:Nositelia Československej vojenskej medaily Za zásluhy]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1914 – 1918]]
[[Kategória:Nositelia Československého vojnového kríža 1939]]
[[Kategória:Nositelia Hviezdy 1939 – 1945]]
[[Kategória:Nositelia Medaily Za oslobodenie Prahy]]
[[Kategória:Nositelia Medaily Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne]]
[[Kategória:Nositelia Radu 25. februára]]
[[Kategória:Nositelia Radu Bieleho leva za víťazstvo]]
[[Kategória:Držitelia Radu britského impéria]]
[[Kategória:Nositelia  Radu Klementa Gottwalda]]
[[Kategória:Nositelia Radu Kutuzova]]
[[Kategória:Nositelia Radu partizánskej hviezdy]]
[[Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (Československo)]]
[[Kategória:Nositelia Radu rumunskej koruny]]
[[Kategória:Nositelia Radu Slovenského národného povstania]]
[[Kategória:Nositelia Radu za statočnosť (Juhoslávia)]]
[[Kategória:Nositelia Vojnového kríža 1914 – 1918 (Francúzsko)]]
[[Kategória:Nositelia Vojnového kríža 1939 – 1945 (Francúzsko)]]
[[Kategória:Nositelia Kríža za chrabrosť (Poľsko)]]
[[Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch]]</text>
      <sha1>jyd4sho6ubjdy5v1ep730mgd43vdfr9</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-19823-99</title>
    <ns>3</ns>
    <id>747251</id>
    <revision>
      <id>8189698</id>
      <timestamp>2026-03-30T13:15:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Peko</username>
        <id>208</id>
      </contributor>
      <comment>/* Upozornenie */ nová sekcia</comment>
      <origin>8189698</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="129" sha1="bbdl9zcom2c2h9aoa21j5bqogbb56lz" xml:space="preserve">== Upozornenie ==

{{Experimenty}} --[[Redaktor:Peko|peko]] ([[Diskusia s redaktorom:Peko|diskusia]]) 13:15, 30. marec 2026 (UTC)</text>
      <sha1>bbdl9zcom2c2h9aoa21j5bqogbb56lz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-19704-73</title>
    <ns>3</ns>
    <id>747252</id>
    <revision>
      <id>8189711</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:08:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“</comment>
      <origin>8189711</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="125" sha1="4l62u6rt5lqj0ma1xgzph4m8jp498lz" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:08, 30. marec 2026 (UTC)</text>
      <sha1>4l62u6rt5lqj0ma1xgzph4m8jp498lz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Československej medaily Víťazstva</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747254</id>
    <revision>
      <id>8189723</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:32:39Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189723</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="225" sha1="lxdl3sis9tco6w2kbxsnd1bn7lsqkys" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Československá medaila Víťazstva}}

[[Kategória:Nositelia česko-slovenských radov a vyznamenaní|Československá medaila Víťazstva]]
[[Kategória:Nositelia vojenských radov a vyznamenaní]]</text>
      <sha1>lxdl3sis9tco6w2kbxsnd1bn7lsqkys</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189730</id>
      <parentid>8189723</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T14:37:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>fix</comment>
      <origin>8189730</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="262" sha1="27qzilns4lt1birktg73281xhkrtk8e" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Československá medaila Víťazstva}}

[[Kategória:Nositelia česko-slovenských radov a vyznamenaní|Československá medaila Víťazstva]]
[[Kategória:Nositelia vojenských radov a vyznamenaní|Československá medaila Víťazstva]]</text>
      <sha1>27qzilns4lt1birktg73281xhkrtk8e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Československej revolučnej medaily</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747255</id>
    <revision>
      <id>8189724</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:34:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189724</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="167" sha1="7g84d3qx8ibpfd63wua0oyfeobvbo8a" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Československá revolučná medaila}}

[[Kategória:Nositelia česko-slovenských radov a vyznamenaní|Československá revolučná medaila]]</text>
      <sha1>7g84d3qx8ibpfd63wua0oyfeobvbo8a</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Africkej hviezdy</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747257</id>
    <revision>
      <id>8189729</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:36:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189729</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="193" sha1="rrkdczcj7nlpmmvhix62g9gydp7941p" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Africká hviezda}}

[[Kategória:Nositelia britských radov a vyznamenaní|Africká hviezda]]
[[Kategória:Nositelia vojenských radov a vyznamenaní|Africká hviezda]]</text>
      <sha1>rrkdczcj7nlpmmvhix62g9gydp7941p</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Československej medaily za chrabrosť pred nepriateľom</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747258</id>
    <revision>
      <id>8189731</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:38:06Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189731</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="207" sha1="i6mmirao7dl1ev1572dk65etcna7dwx" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Československá medaila za chrabrosť pred nepriateľom}}

[[Kategória:Nositelia česko-slovenských radov a vyznamenaní|Československá medaila za chrabrosť pred nepriateľom]]</text>
      <sha1>i6mmirao7dl1ev1572dk65etcna7dwx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Československej vojenskej medaily Za zásluhy</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747259</id>
    <revision>
      <id>8189732</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:39:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189732</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="187" sha1="b8g3fsgd4zw78v7jdgyskfdpt8k006k" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Československá vojenská medaila Za zásluhy}}

[[Kategória:Nositelia česko-slovenských radov a vyznamenaní|Československá vojenská medaila Za zásluhy]]</text>
      <sha1>b8g3fsgd4zw78v7jdgyskfdpt8k006k</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Hviezdy 1939 – 1945</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747260</id>
    <revision>
      <id>8189733</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:40:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189733</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="128" sha1="qalww929c4emcoy8weeajudjsgg3zxn" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Hviezda 1939 – 1945}}

[[Kategória:Nositelia britských radov a vyznamenaní|Hviezda 1939 – 1945]]</text>
      <sha1>qalww929c4emcoy8weeajudjsgg3zxn</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Medaily Za oslobodenie Prahy</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747261</id>
    <revision>
      <id>8189736</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:43:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189736</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="230" sha1="qx7ra6iwsby2tpk60otc6cmvbbgjezi" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Medaila Za oslobodenie Prahy}}

[[Kategória:Nositelia sovietskych radov a vyznamenaní|Medaila Za oslobodenie Prahy]]
[[Kategória:Nositelia vojenských radov a vyznamenaní|Medaila Za oslobodenie Prahy]]</text>
      <sha1>qx7ra6iwsby2tpk60otc6cmvbbgjezi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Medaily Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747263</id>
    <revision>
      <id>8189739</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:45:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189739</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="341" sha1="sd0jnqocdaw2ccsq6ewwxzqfyvyg8br" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Medaila Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne}}

[[Kategória:Nositelia sovietskych radov a vyznamenaní|Medaila Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne]]
[[Kategória:Nositelia vojenských radov a vyznamenaní|Medaila Za víťazstvo nad Nemeckom vo Veľkej vlasteneckej vojne]]</text>
      <sha1>sd0jnqocdaw2ccsq6ewwxzqfyvyg8br</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Radu Bieleho leva za víťazstvo</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747264</id>
    <revision>
      <id>8189740</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:47:31Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189740</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="317" sha1="tulzund571ovhkduyv0f89l4ko3n322" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Rad Bieleho leva za víťazstvo}}

[[Kategória:Nositelia česko-slovenských radov a vyznamenaní|Bieleho leva za víťazstvo]]
[[Kategória:Nositelia vojenských radov a vyznamenaní|Bieleho leva za víťazstvo]]
[[Kategória:Nositelia ocenenia za statočnosť|Bieleho leva za víťazstvo]]</text>
      <sha1>tulzund571ovhkduyv0f89l4ko3n322</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Radu Klementa Gottwalda</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747265</id>
    <revision>
      <id>8189741</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:48:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189741</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="135" sha1="1i33jq0y1vh3d4absblaxpg06l5ru98" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Rad Klementa Gottwalda}}

[[Kategória:Nositelia česko-slovenských radov a vyznamenaní|Klementa Gottwalda]]</text>
      <sha1>1i33jq0y1vh3d4absblaxpg06l5ru98</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Radu Kutuzova</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747266</id>
    <revision>
      <id>8189743</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:49:28Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189743</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="174" sha1="4lztcf6zvj19mnauomsjxu7n6t8cl0k" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Rad Kutuzova}}

[[Kategória:Nositelia sovietskych radov a vyznamenaní|Kutuzova]]
[[Kategória:Nositelia vojenských radov a vyznamenaní|Kutuzova]]</text>
      <sha1>4lztcf6zvj19mnauomsjxu7n6t8cl0k</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Radu partizánskej hviezdy</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747267</id>
    <revision>
      <id>8189744</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:50:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189744</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="138" sha1="942de33g9usw78mmf36qpjts3gknnwx" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Rad partizánskej hviezdy}}

[[Kategória:Nositelia juhoslovanských radov a vyznamenaní|partizánskej hviezdy]]</text>
      <sha1>942de33g9usw78mmf36qpjts3gknnwx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia juhoslovanských radov a vyznamenaní</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747268</id>
    <revision>
      <id>8189745</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:51:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189745</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="212" sha1="amw3huea1o058eur7v0mxnfk1qrqw55" xml:space="preserve">[[Kategória:Juhoslovanské rady a vyznamenania| Nositelia]]
[[Kategória:Nositelia juhoslovanských ocenení| Rady a vyznamenania]]
[[Kategória:Nositelia radov a vyznamenaní zaniknutých štátov|Juhoslávia]]</text>
      <sha1>amw3huea1o058eur7v0mxnfk1qrqw55</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Juhoslovanské rady a vyznamenania</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747269</id>
    <revision>
      <id>8189746</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:52:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189746</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="131" sha1="evez1co0uatohisn34julba867b9ob2" xml:space="preserve">{{Commonscat}}

[[Kategória:Juhoslovanské ocenenia|Rady a vyznamenania]]
[[Kategória:Rady a vyznamenania zaniknutých štátov]]</text>
      <sha1>evez1co0uatohisn34julba867b9ob2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Juhoslovanské ocenenia</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747270</id>
    <revision>
      <id>8189747</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:54:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189747</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="159" sha1="47r8al84960iqa9nig641wi9pvgrvxz" xml:space="preserve">{{Commonscat}}

[[Kategória:Kultúra v Juhoslávii|Ocenenia]]
[[Kategória:Spoločnosť v Juhoslávii|Ocenenia]]
[[Kategória:Ocenenia zaniknutých štátov]]</text>
      <sha1>47r8al84960iqa9nig641wi9pvgrvxz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia juhoslovanských ocenení</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747271</id>
    <revision>
      <id>8189748</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:55:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189748</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="157" sha1="fv0nz7znuj5ry54f4k1653sbkykh62v" xml:space="preserve">[[Kategória:Juhoslovanské ocenenia| Nositelia]]
[[Kategória:Juhoslovanské osobnosti]]
[[Kategória:Nositelia ocenení zaniknutých štátov|Juhoslávia]]</text>
      <sha1>fv0nz7znuj5ry54f4k1653sbkykh62v</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Radu červenej hviezdy (Československo)</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747272</id>
    <revision>
      <id>8189750</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:58:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189750</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="169" sha1="s96gixc56lp0tasulvsixxwo1b7rafq" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Rad červenej hviezdy (Československo)}}

[[Kategória:Nositelia česko-slovenských radov a vyznamenaní|červenej hviezdy (Československo)]]</text>
      <sha1>s96gixc56lp0tasulvsixxwo1b7rafq</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Radu rumunskej koruny</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747273</id>
    <revision>
      <id>8189752</id>
      <timestamp>2026-03-30T14:59:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189752</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="124" sha1="a3t1t224eqhcxbgerih6pol4jtajoqs" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Rad rumunskej koruny}}

[[Kategória:Nositelia rumunských radov a vyznamenaní|rumunskej koruny}]]</text>
      <sha1>a3t1t224eqhcxbgerih6pol4jtajoqs</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Radu za statočnosť (Juhoslávia)</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747274</id>
    <revision>
      <id>8189756</id>
      <timestamp>2026-03-30T15:01:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189756</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="154" sha1="f8jurmibie03e3l6evkp8hib71tc4ui" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Rad za statočnosť (Juhoslávia)}}

[[Kategória:Nositelia juhoslovanských radov a vyznamenaní|za statočnosť (Juhoslávia)]]</text>
      <sha1>f8jurmibie03e3l6evkp8hib71tc4ui</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Vojnového kríža 1914 – 1918 (Francúzsko)</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747275</id>
    <revision>
      <id>8189758</id>
      <timestamp>2026-03-30T15:05:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189758</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="276" sha1="0s9x2n1r04yxx7q8chorfi4j22des2s" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Croix de guerre 1914 – 1918 (Francúzsko)}}

[[Kategória:Nositelia Vojnového kríža (Francúzsko)|Vojnový kríž 1914 – 1918 (Francúzsko)]]
[[Kategória:Nositelia vojenských radov a vyznamenaní|Vojnový kríž 1914 – 1918 (Francúzsko)]]]</text>
      <sha1>0s9x2n1r04yxx7q8chorfi4j22des2s</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189759</id>
      <parentid>8189758</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T15:05:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>fix</comment>
      <origin>8189759</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="275" sha1="qjhlc0v313k6fkatrnnfytzq679uzba" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Croix de guerre 1914 – 1918 (Francúzsko)}}

[[Kategória:Nositelia Vojnového kríža (Francúzsko)|Vojnový kríž 1914 – 1918 (Francúzsko)]]
[[Kategória:Nositelia vojenských radov a vyznamenaní|Vojnový kríž 1914 – 1918 (Francúzsko)]]</text>
      <sha1>qjhlc0v313k6fkatrnnfytzq679uzba</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Vojnového kríža 1939 – 1945 (Francúzsko)</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747276</id>
    <revision>
      <id>8189760</id>
      <timestamp>2026-03-30T15:07:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189760</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="275" sha1="bu6s60s3wo4brtpr1i4hmjranks34p3" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Croix de guerre 1939 – 1945 (Francúzsko)}}

[[Kategória:Nositelia Vojnového kríža (Francúzsko)|Vojnový kríž 1939 – 1945 (Francúzsko)]]
[[Kategória:Nositelia vojenských radov a vyznamenaní|Vojnový kríž 1939 – 1945 (Francúzsko)]]</text>
      <sha1>bu6s60s3wo4brtpr1i4hmjranks34p3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Vojnového kríža (Francúzsko)</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747277</id>
    <revision>
      <id>8189762</id>
      <timestamp>2026-03-30T15:08:52Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189762</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="235" sha1="ih9godfmq6w4sdzuclf7ztsb7dx11tc" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Croix de guerre (Francúzsko)}}

[[Kategória:Nositelia francúzskych radov a vyznamenaní|Vojnový kríž (Francúzsko)]]
[[Kategória:Nositelia vojenských radov a vyznamenaní|Vojnový kríž (Francúzsko)]]</text>
      <sha1>ih9godfmq6w4sdzuclf7ztsb7dx11tc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Nositelia Kríža za chrabrosť (Poľsko)</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747278</id>
    <revision>
      <id>8189763</id>
      <timestamp>2026-03-30T15:10:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189763</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="235" sha1="qco7a8yo1lxd7jj3whwwl574uyg68rf" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Catmore|Kríž za chrabrosť (Poľsko)}}

[[Kategória:Nositelia poľských radov a vyznamenaní|Kríž za chrabrosť (Poľsko)]]
[[Kategória:Nositelia vojenských radov a vyznamenaní|Kríž za chrabrosť (Poľsko)]]</text>
      <sha1>qco7a8yo1lxd7jj3whwwl574uyg68rf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Pochovaní na Olšanských cintorínoch</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747279</id>
    <revision>
      <id>8189765</id>
      <timestamp>2026-03-30T15:13:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189765</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="173" sha1="f5yddfdp6k1duddxmrvrsjpk4ohsnna" xml:space="preserve">{{Commonscat}}

[[Kategória:Pochovaní v Prahe|Olšanské cintoríny]]
[[Kategória:Pochovaní podľa cintorína|Olšanské cintoríny]]
[[Kategória:Olšanské hřbitovy]]</text>
      <sha1>f5yddfdp6k1duddxmrvrsjpk4ohsnna</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Olšanské hřbitovy</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747280</id>
    <revision>
      <id>8189766</id>
      <timestamp>2026-03-30T15:15:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Bakjb</username>
        <id>236375</id>
      </contributor>
      <comment>nová kategória</comment>
      <origin>8189766</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="108" sha1="3tze7w2rptfauybc44dfgn5126d9xgc" xml:space="preserve">{{Catmore}}
{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}

[[Kategória:Cintoríny v Prahe]]
[[Kategória:Žižkov]]</text>
      <sha1>3tze7w2rptfauybc44dfgn5126d9xgc</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Tatra 75</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747282</id>
    <revision>
      <id>8189802</id>
      <timestamp>2026-03-30T17:44:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>nový</comment>
      <origin>8189802</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8673" sha1="jy3gqmr9xn3qe9f7vlalk49xp5ca17i" xml:space="preserve">{{Infobox Automobil
| nazov = Tatra 75
| obrazok = Tatra 75.jpg
| vyrobca = [[Tatra, a. s.|Tatra]]
| materska_spolocnost =
| iny_nazov = 
| produkcia = [[1934]] – [[1942]]
| krajina_povodu = [[Česko-Slovensko]]
| predchodca = [[Tatra 54]]
| nasledovnik = [[Tatra 600]]
| pribuzne = 
| trieda = vyššia stredná
| typ_karoserie = kabriolet, sedan
| usporiadanie =
| platforma =
| motor = zážihový vzduchom chladený [[B4 (motor)|B4]] s rozvodom OHV, objemom {{cm3|1688}} a výkonom 22 kW (30 koní)
| maximalka ={{km|100|m}}/h
| akceleracia =
| spotreba = 10 – 11 l/{{km|100|m}}
| prevodovka =4 stupňová mechanická
| razvor =
| vyska ={{mm||m}}
| sirka ={{mm||m}}
| dlzka ={{mm||m}}
| hmotnost = 900 – {{kg|1000}}
| kapacita_nadrze =
| podobne =
| dizajner =
}}

'''Tatra 70''' bol osobný automobil [[Kopřivnice|kopřivnickej]] firmy [[Tatra, a. s.|Tatra]], vyrábaný v rokoch [[1934]] až [[1942]]. Bola následníkom modelu [[Tatra 54|T 54]] a bolo ich vyrobených 4501 kusov.

== Charakteristika ==
Model mal [[B4 (motor)|štvorvalcový]] [[Vzduchové chladenie (spaľovacie motory)|vzduchom chladený]] motor s rozvodom [[OHV]] a objemom valcov 1688&amp;nbsp;cm³, ktorý poskytoval najvyšší výkon 30&amp;nbsp;[[Kôň (jednotka)|koní]] (22&amp;nbsp;[[Watt (jednotka)|kW]]). Predná i zadná náprava mala listové pruženie a hydraulické brzdy. [[Prevodovka]] je štvorstupňová s pridanou rýchlobežkou, prvé verzie automobilu mali namiesto rýchlobehu volnobežku. Niektoré Tatry 75 majú rýchlobeh i voľnobeh. Automobil dosahoval maximálnu rýchlosť 90–100&amp;nbsp;km/h.

Model bol vyrábaný v štyroch karosárskych variantoch – štvormiestny [[kabriolet]], štvormiestny štvordverový [[sedan]], šesťmiestny štvordverový sedan na predĺženom podvozku a dvojmiestny [[valník]].

== Konštrukcia ==
Podobne ako všetky predvojnové osobné automobily Tatra, je i TATRA 75 postavená na základe [[Tatrovácka koncepcia|nosnej chrbticovej rúry]] s výkyvnými poloosami, odpruženými priečnymi listovými pružinami. Poháňané sú [[Klasická koncepcia (pohon)|zadné kolesá]], na prednom konci nosnej rúry je namontovaný motor typu „[[B4 (motor)|boxer]]“ (s protiľahlými valcami). Palivová nádrž sa nachádza nad motorom, dodávka paliva je spádová. Palivová nádrž nebola vybavená palivomerom, dovnútra kabíny bolo namiesto toho vyvedené ovládanie palivového uzáveru s polohami „zatvorené“, „otvorené“ a „rezerva“. Vozidlá boli vybavené hydraulickými brzdami, centrálnym mazaním (cca každých 100 km jazdy bolo nutné šliapnuť na zvláštny pedál v priestore spolujazdca).

Kostra [[Karoséria|karosérie]] bola drevená, na kostru boli upevnené plechy karosérie. Predná kapota sa odklápala dozadu, pričom v prvých ročníkoch sa odklápala iba stredná časť medzi blatníkmi, ktoré boli pevné. Tie však sťažovali prístup k motoru, preto bola neskôr kapota upravená a blatníky sa odklápali spolu s ňou.

Karoséria kabriolet bola dvojdverová, dvere sa otvárali dozadu a sťahovacie okná boli bezrámové - ten sa sťahoval so sklom do dverí. Batožinový priestor bol prístupný iba zvnútra, pretože z vonkajšej strany bolo na karosérii upevnené rezervné koleso. Pri staršom vyhotovení boli rezervy dve nad sebou, neskôr bolo už len jedno koleso uložené do prelisu karosérie. Sklápacia plátená strecha [[kabriolet]]u mala vnútornú izoláciu a textilný poťah, nožnicový mechanizmus umožňoval jej sklápanie smerom dozadu.

Interiér vozidla odpovedal tomu, že v danej dobe išlo o model vyššej strednej triedy – ponúkal centrálny rýchlomer s hodinami a počítadlom vzdialenosti, odkladaciu schránku na drobnosti pred spolujazdcom či kožené čalúnenie sedadiel. Pod zadným sedadlom bol priestor pre autobatériu a sadu náradia. Zaujímavo bolo riešené vykurovanie interiéru, keď pod nohami spolujazdca bola klapka, ktorej otvorením sa umožnil prístup teplého vzduchu od motora.

== Ovládacie prvky ==
Volant bol vpravo, ale existujú aj kusy s volantom vľavo (pravdepodobne išlo o kusy určené na export do Nemecka, kde sa v danom čase už jazdilo vpravo). Riadenie je hrebeňové, veľmi presné a ľahko ovládateľné i bez posilňovača. Natočenie kolies je v porovnaní s dnešnými autami pomerne malé.

Ovládacie prvky sú podobné ako v dnešných autách, s niekoľkými odlišnosťami: kľúčom bolo ovládané zapaľovanie a svetlá. Tiahlo štartéra sa nachádza pod palubnou doskou. Pre prípad vybitej batérie je k dispozícii štartovanie kľukou – studený motor bolo nutné najskôr pretočiť pri vypnutom zapaľovaní, potom zapnúť zapaľovanie a trhnúť kľukou nahor. Motor na toto jedno otočenie spravidla naskočil.

Na palubnej doske bolo tiahlo sytiča a páčka „ručného plynu“, presnejšie povedané nastavenie voľnobehu, ktorý bolo nutné počas jazdy dolaďovať podľa toho, či bol motor studený alebo zohriaty. Okrem pedálov plynu, spojky a brzdy bol na podlahe aj spínač na prepínanie diaľkových a tlmených svetiel.

Radenie prevodových stupňov bolo v klasickej podobe kulisy &quot;H&quot;, kedy prvý stupeň bol pri vodičovi (vpravo) a vpred, druhý vpravo vzad, tretí vľavo vpred a štvrtý vľavo vzad. Spiatočka sa radila miernym povytiahnutím radiacej páky nahor. Vedľa radiacej páky bola páka radenia voľnobežky. Pri zaradenom voľnobehu automobil „plachtil“, tzn. pri ubratí plynu nebrzdil, ale išiel na voľnobeh bez nutnosti vyraďovať prevodový stupeň. Voľnobeh bolo nutné vyradiť pri cúvaní, ako aj pri schádzaní dlhých kopcov, kde bolo potrebné brzdiť motorom. Ďalšou pákou, montovanou na centrálnej nosnej rúre, je páka ručnej brzdy, ktorá pôsobila na zadné kolesá. V priestore spolujazdca sa nachádzal pedál centrálneho mazania a ovládanie palivového ventilu.

Motorčeky stieračov sa nachádzali priamo na palubnej doske a každý stierač bol ovládaný samostatným vypínačom. Smerovky sa ovládali prepínačom uprostred palubnej dosky.

== Elektrické vybavenie ==
Elektrická sústava vozidla bola s napätím 6V. Autobatéria sa nachádzala pod zadným sedadlom, dynamo bolo poháňané klinovým remeňom od zotrvačníka motora. Elektrická výbava zahrňovala elektrický štartér, predné svetlá s prepínaním na diaľkové (BOSCH, neskôr SCINTILLA), pôvodne iba 1 združené koncové a brzdové svetlo, 2 smerové svetlá, osvetlenie interiéru a prístrojov. Elektrický klaksón je umiestnený pod kapotou, tlačidlo ovládania je uprostred volantu.

Dnes prevádzkované veterány majú naviac nepôvodné predné smerové svetlá, 2 zadné združené svetlá (koncové/brzdové, smerové), prípadne aj zadnú hmlovku.

== Jazdné vlastnosti ==
Sprevodovanie vozidla je pomerne „krátke“, preto dobový návod k obsluhe odporúčal rozjazd na druhom stupni. Prvé ročníky vybavené voľnobežkou majú optimálnu cestovnú rýchlosť okolo 60–70 km/h, vyššiu rýchlosť bolo možné dosiahnuť len za cenu vytáčania motora. To bol tiež dôvod pre neskoršie zavedenie rýchlobehu.

Kvôli vzduchom chladenému motoru je hluk v kabíne pomerne značný. Hluk ešte zosilnie pri otvorení klapky kúrenia.

Hrebeňové riadenie je veľmi presné a ľahké, i keď automobil nie je vybavený posilňovačom. Radenie prevodov je rovnako pomerne presné. [[Prevodovka]] je synchronizovaná (okrem prvého stupňa a spiatočky), hoci dobový návod k použitiu odporúčal radenie s medziplynom. Pri zaradenom voľnobehu mohol skúsený vodič radiť i bez spojky, len bolo nutné vyrovnať otáčky motora.

Brzdy nemali posilňovač a v porovnaní s dnešnými vozidlami mali neuspokojivú účinnosť. Pri brzdení bolo navyše nutné pedál zošliapnuť veľkou silou.

U modelov s karosériou [[kabriolet]] bol veľmi obmedzený výhľad dozadu, čo však v danom období pri riedkej premávke nespôsobovalo väčšie problémy. Spätné zrkadlo bolo pôvodne len 1 vnútorné, veľmi malé, naviac cez priezor v plátenej streche kabrioletu, takmer nepoužiteľné.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Tatra 75 Cabrio 30PS 1936 1.jpg|Tatra 75 Cabrio
Súbor:TatraT75-interior.jpg|Interiér
Súbor:TatraT75-front.jpg|Tatra 75
Súbor:TatraT75-rear.jpg|Tatra 75 zozadu
Súbor:Tatra 75 v Tatra Muzeum v Kopřivnici.jpg|Tatra 75 v kopřivnickom Tatra múzeu
&lt;/gallery&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Zdroj ==
* {{preklad|cs|Tatra 75|24312059}}

{{Tatra}}

[[Kategória:Automobily Tatra|75]]
[[Kategória:Automobily strednej triedy]]
[[Kategória:Veterány]]</text>
      <sha1>jy3gqmr9xn3qe9f7vlalk49xp5ca17i</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189803</id>
      <parentid>8189802</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T17:47:41Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>dopl. ib</comment>
      <origin>8189803</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="8685" sha1="ajfsojr95rgk9mglplnm1ve3i91wifp" xml:space="preserve">{{Infobox Automobil
| nazov = Tatra 75
| obrazok = Tatra 75.jpg
| vyrobca = [[Tatra, a. s.|Tatra]]
| materska_spolocnost =
| iny_nazov = 
| produkcia = [[1934]] – [[1942]]
| krajina_povodu = [[Česko-Slovensko]]
| predchodca = [[Tatra 54]]
| nasledovnik = [[Tatra 600]]
| pribuzne = 
| trieda = vyššia stredná
| typ_karoserie = kabriolet, sedan
| usporiadanie =
| platforma =
| motor = zážihový vzduchom chladený [[B4 (motor)|B4]] s rozvodom OHV, objemom {{cm3|1688}} a výkonom 22 kW (30 koní)
| maximalka ={{km|100|m}}/h
| akceleracia =
| spotreba = 10 – 11 l/{{km|100|m}}
| prevodovka =4 stupňová mechanická
| razvor =
| vyska ={{mm|1500|m}}
| sirka ={{mm|1650|m}}
| dlzka ={{mm|4200|m}}
| hmotnost = 900 – {{kg|1000}}
| kapacita_nadrze =
| podobne =
| dizajner =
}}

'''Tatra 70''' bol osobný automobil [[Kopřivnice|kopřivnickej]] firmy [[Tatra, a. s.|Tatra]], vyrábaný v rokoch [[1934]] až [[1942]]. Bola následníkom modelu [[Tatra 54|T 54]] a bolo ich vyrobených 4501 kusov.

== Charakteristika ==
Model mal [[B4 (motor)|štvorvalcový]] [[Vzduchové chladenie (spaľovacie motory)|vzduchom chladený]] motor s rozvodom [[OHV]] a objemom valcov 1688&amp;nbsp;cm³, ktorý poskytoval najvyšší výkon 30&amp;nbsp;[[Kôň (jednotka)|koní]] (22&amp;nbsp;[[Watt (jednotka)|kW]]). Predná i zadná náprava mala listové pruženie a hydraulické brzdy. [[Prevodovka]] je štvorstupňová s pridanou rýchlobežkou, prvé verzie automobilu mali namiesto rýchlobehu volnobežku. Niektoré Tatry 75 majú rýchlobeh i voľnobeh. Automobil dosahoval maximálnu rýchlosť 90–100&amp;nbsp;km/h.

Model bol vyrábaný v štyroch karosárskych variantoch – štvormiestny [[kabriolet]], štvormiestny štvordverový [[sedan]], šesťmiestny štvordverový sedan na predĺženom podvozku a dvojmiestny [[valník]].

== Konštrukcia ==
Podobne ako všetky predvojnové osobné automobily Tatra, je i TATRA 75 postavená na základe [[Tatrovácka koncepcia|nosnej chrbticovej rúry]] s výkyvnými poloosami, odpruženými priečnymi listovými pružinami. Poháňané sú [[Klasická koncepcia (pohon)|zadné kolesá]], na prednom konci nosnej rúry je namontovaný motor typu „[[B4 (motor)|boxer]]“ (s protiľahlými valcami). Palivová nádrž sa nachádza nad motorom, dodávka paliva je spádová. Palivová nádrž nebola vybavená palivomerom, dovnútra kabíny bolo namiesto toho vyvedené ovládanie palivového uzáveru s polohami „zatvorené“, „otvorené“ a „rezerva“. Vozidlá boli vybavené hydraulickými brzdami, centrálnym mazaním (cca každých 100 km jazdy bolo nutné šliapnuť na zvláštny pedál v priestore spolujazdca).

Kostra [[Karoséria|karosérie]] bola drevená, na kostru boli upevnené plechy karosérie. Predná kapota sa odklápala dozadu, pričom v prvých ročníkoch sa odklápala iba stredná časť medzi blatníkmi, ktoré boli pevné. Tie však sťažovali prístup k motoru, preto bola neskôr kapota upravená a blatníky sa odklápali spolu s ňou.

Karoséria kabriolet bola dvojdverová, dvere sa otvárali dozadu a sťahovacie okná boli bezrámové - ten sa sťahoval so sklom do dverí. Batožinový priestor bol prístupný iba zvnútra, pretože z vonkajšej strany bolo na karosérii upevnené rezervné koleso. Pri staršom vyhotovení boli rezervy dve nad sebou, neskôr bolo už len jedno koleso uložené do prelisu karosérie. Sklápacia plátená strecha [[kabriolet]]u mala vnútornú izoláciu a textilný poťah, nožnicový mechanizmus umožňoval jej sklápanie smerom dozadu.

Interiér vozidla odpovedal tomu, že v danej dobe išlo o model vyššej strednej triedy – ponúkal centrálny rýchlomer s hodinami a počítadlom vzdialenosti, odkladaciu schránku na drobnosti pred spolujazdcom či kožené čalúnenie sedadiel. Pod zadným sedadlom bol priestor pre autobatériu a sadu náradia. Zaujímavo bolo riešené vykurovanie interiéru, keď pod nohami spolujazdca bola klapka, ktorej otvorením sa umožnil prístup teplého vzduchu od motora.

== Ovládacie prvky ==
Volant bol vpravo, ale existujú aj kusy s volantom vľavo (pravdepodobne išlo o kusy určené na export do Nemecka, kde sa v danom čase už jazdilo vpravo). Riadenie je hrebeňové, veľmi presné a ľahko ovládateľné i bez posilňovača. Natočenie kolies je v porovnaní s dnešnými autami pomerne malé.

Ovládacie prvky sú podobné ako v dnešných autách, s niekoľkými odlišnosťami: kľúčom bolo ovládané zapaľovanie a svetlá. Tiahlo štartéra sa nachádza pod palubnou doskou. Pre prípad vybitej batérie je k dispozícii štartovanie kľukou – studený motor bolo nutné najskôr pretočiť pri vypnutom zapaľovaní, potom zapnúť zapaľovanie a trhnúť kľukou nahor. Motor na toto jedno otočenie spravidla naskočil.

Na palubnej doske bolo tiahlo sytiča a páčka „ručného plynu“, presnejšie povedané nastavenie voľnobehu, ktorý bolo nutné počas jazdy dolaďovať podľa toho, či bol motor studený alebo zohriaty. Okrem pedálov plynu, spojky a brzdy bol na podlahe aj spínač na prepínanie diaľkových a tlmených svetiel.

Radenie prevodových stupňov bolo v klasickej podobe kulisy &quot;H&quot;, kedy prvý stupeň bol pri vodičovi (vpravo) a vpred, druhý vpravo vzad, tretí vľavo vpred a štvrtý vľavo vzad. Spiatočka sa radila miernym povytiahnutím radiacej páky nahor. Vedľa radiacej páky bola páka radenia voľnobežky. Pri zaradenom voľnobehu automobil „plachtil“, tzn. pri ubratí plynu nebrzdil, ale išiel na voľnobeh bez nutnosti vyraďovať prevodový stupeň. Voľnobeh bolo nutné vyradiť pri cúvaní, ako aj pri schádzaní dlhých kopcov, kde bolo potrebné brzdiť motorom. Ďalšou pákou, montovanou na centrálnej nosnej rúre, je páka ručnej brzdy, ktorá pôsobila na zadné kolesá. V priestore spolujazdca sa nachádzal pedál centrálneho mazania a ovládanie palivového ventilu.

Motorčeky stieračov sa nachádzali priamo na palubnej doske a každý stierač bol ovládaný samostatným vypínačom. Smerovky sa ovládali prepínačom uprostred palubnej dosky.

== Elektrické vybavenie ==
Elektrická sústava vozidla bola s napätím 6V. Autobatéria sa nachádzala pod zadným sedadlom, dynamo bolo poháňané klinovým remeňom od zotrvačníka motora. Elektrická výbava zahrňovala elektrický štartér, predné svetlá s prepínaním na diaľkové (BOSCH, neskôr SCINTILLA), pôvodne iba 1 združené koncové a brzdové svetlo, 2 smerové svetlá, osvetlenie interiéru a prístrojov. Elektrický klaksón je umiestnený pod kapotou, tlačidlo ovládania je uprostred volantu.

Dnes prevádzkované veterány majú naviac nepôvodné predné smerové svetlá, 2 zadné združené svetlá (koncové/brzdové, smerové), prípadne aj zadnú hmlovku.

== Jazdné vlastnosti ==
Sprevodovanie vozidla je pomerne „krátke“, preto dobový návod k obsluhe odporúčal rozjazd na druhom stupni. Prvé ročníky vybavené voľnobežkou majú optimálnu cestovnú rýchlosť okolo 60–70 km/h, vyššiu rýchlosť bolo možné dosiahnuť len za cenu vytáčania motora. To bol tiež dôvod pre neskoršie zavedenie rýchlobehu.

Kvôli vzduchom chladenému motoru je hluk v kabíne pomerne značný. Hluk ešte zosilnie pri otvorení klapky kúrenia.

Hrebeňové riadenie je veľmi presné a ľahké, i keď automobil nie je vybavený posilňovačom. Radenie prevodov je rovnako pomerne presné. [[Prevodovka]] je synchronizovaná (okrem prvého stupňa a spiatočky), hoci dobový návod k použitiu odporúčal radenie s medziplynom. Pri zaradenom voľnobehu mohol skúsený vodič radiť i bez spojky, len bolo nutné vyrovnať otáčky motora.

Brzdy nemali posilňovač a v porovnaní s dnešnými vozidlami mali neuspokojivú účinnosť. Pri brzdení bolo navyše nutné pedál zošliapnuť veľkou silou.

U modelov s karosériou [[kabriolet]] bol veľmi obmedzený výhľad dozadu, čo však v danom období pri riedkej premávke nespôsobovalo väčšie problémy. Spätné zrkadlo bolo pôvodne len 1 vnútorné, veľmi malé, naviac cez priezor v plátenej streche kabrioletu, takmer nepoužiteľné.

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Tatra 75 Cabrio 30PS 1936 1.jpg|Tatra 75 Cabrio
Súbor:TatraT75-interior.jpg|Interiér
Súbor:TatraT75-front.jpg|Tatra 75
Súbor:TatraT75-rear.jpg|Tatra 75 zozadu
Súbor:Tatra 75 v Tatra Muzeum v Kopřivnici.jpg|Tatra 75 v kopřivnickom Tatra múzeu
&lt;/gallery&gt;

== Iné projekty ==
{{projekt}}

== Zdroj ==
* {{preklad|cs|Tatra 75|24312059}}

{{Tatra}}

[[Kategória:Automobily Tatra|75]]
[[Kategória:Automobily strednej triedy]]
[[Kategória:Veterány]]</text>
      <sha1>ajfsojr95rgk9mglplnm1ve3i91wifp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia:Tatra 75</title>
    <ns>1</ns>
    <id>747283</id>
    <revision>
      <id>8189807</id>
      <timestamp>2026-03-30T17:49:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026</comment>
      <origin>8189807</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20" sha1="rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv" xml:space="preserve">{{WikiJar SVE 2026}}</text>
      <sha1>rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Redaktor:Pernik 8682/pieskovisko</title>
    <ns>2</ns>
    <id>747284</id>
    <revision>
      <id>8189817</id>
      <timestamp>2026-03-30T18:01:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pernik 8682</username>
        <id>290659</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „'''Freak''' (známa aj ako FTW alebo ''Freak the World'') je slovenská streetwearová značka založená približne v roku 2015 dizajnérom Oliverom Moróczom.&lt;ref&gt;https://refresher.sk/45400&lt;/ref&gt;  == História == Značka vznikla ako nezávislý projekt bez externých investorov. Jej zakladateľ Oliver Morócz začal s tvorbou oblečenia počas štúdia, pričom prvé kusy vznikli úpravou existujúcich odevov.&lt;ref&gt;https://refresher.sk/45400&lt;/ref&gt;  Freak sa postup…“</comment>
      <origin>8189817</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1849" sha1="phqehu6p224q9o9os5ezy53tgccc1tx" xml:space="preserve">'''Freak''' (známa aj ako FTW alebo ''Freak the World'') je slovenská streetwearová značka založená približne v roku 2015 dizajnérom Oliverom Moróczom.&lt;ref&gt;https://refresher.sk/45400&lt;/ref&gt;

== História ==
Značka vznikla ako nezávislý projekt bez externých investorov. Jej zakladateľ Oliver Morócz začal s tvorbou oblečenia počas štúdia, pričom prvé kusy vznikli úpravou existujúcich odevov.&lt;ref&gt;https://refresher.sk/45400&lt;/ref&gt;

Freak sa postupne etabloval na slovenskej streetwearovej scéne najmä vďaka limitovaným kolekciám (tzv. dropom), ktoré boli dostupné v obmedzenom množstve. Niektoré z nich sprevádzali fyzické predaje, pri ktorých zákazníci čakali v radoch niekoľko hodín.&lt;ref&gt;https://refresher.sk/121658&lt;/ref&gt;

Dizajn značky je charakteristický využívaním výrazných grafických prvkov a tém reflektujúcich spoločenské alebo kultúrne otázky.&lt;ref&gt;https://refresher.sk/45400&lt;/ref&gt;

== Zakladateľ ==
Zakladateľom značky bol slovenský dizajnér Oliver Morócz. Značku vybudoval ako nezávislý projekt, ktorý si postupne získal popularitu najmä medzi mladými ľuďmi a fanúšikmi streetwearu.&lt;ref&gt;https://refresher.sk/45400&lt;/ref&gt;

Morócz zomrel v roku 2022 vo veku 25 rokov.&lt;ref&gt;https://refresher.sk/121611&lt;/ref&gt;

== Spolupráce ==
Značka Freak realizovala viacero spoluprác s umelcami a hudobnou scénou.

Jednou z najvýraznejších bola spolupráca s hudobným vydavateľstvom Milion+, v rámci ktorej vznikla limitovaná kolekcia oblečenia a doplnkov.&lt;ref&gt;https://refresher.cz/104492&lt;/ref&gt;

Freak je považovaný za jednu z výraznejších nezávislých streetwearových značiek na Slovensku. Jeho fungovanie je často spájané s modelom limitovaných kolekcií a budovania komunity okolo značky.&lt;ref&gt;https://refresher.sk/121658&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;</text>
      <sha1>phqehu6p224q9o9os5ezy53tgccc1tx</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Plánované stavby na Slovensku</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747285</id>
    <revision>
      <id>8189822</id>
      <timestamp>2026-03-30T18:07:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <origin>8189822</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="203" sha1="tgh9j3gmg12dg6saiip2w81p67fyzfb" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}

[[Kategória:Plánované stavby podľa štátu|Slovensko]]
[[Kategória:Plánované stavby podľa štátu|Slovensko]]
[[Kategória:Stavby na Slovensku|Plánované]]</text>
      <sha1>tgh9j3gmg12dg6saiip2w81p67fyzfb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189823</id>
      <parentid>8189822</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:07:19Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>opr</comment>
      <origin>8189823</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="198" sha1="82zc970447jlf6uzatvvvmnjpnxw3ko" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}

[[Kategória:Plánované stavby podľa štátu|Slovensko]]
[[Kategória:Plánované stavby v Európe|Slovensko]]
[[Kategória:Stavby na Slovensku|Plánované]]</text>
      <sha1>82zc970447jlf6uzatvvvmnjpnxw3ko</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189843</id>
      <parentid>8189823</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:36:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>odobratá [[Kategória:Plánované stavby v Európe]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8189843</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="144" sha1="kjt27knchp86p25eofly5v78fzz1bhp" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}

[[Kategória:Plánované stavby podľa štátu|Slovensko]]
[[Kategória:Stavby na Slovensku|Plánované]]</text>
      <sha1>kjt27knchp86p25eofly5v78fzz1bhp</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Plánované stavby podľa štátu</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747286</id>
    <revision>
      <id>8189833</id>
      <timestamp>2026-03-30T18:23:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <origin>8189833</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="172" sha1="689zp5bpcw57gt5mud3xawgs66jx0rh" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Všetky súradncie}}

[[Kategória:Plánované stavby| Štátu]]
[[Kategória:Stavby podľa štátu| Plánované]]
[[Kategória:Kategórie podľa štátu]]</text>
      <sha1>689zp5bpcw57gt5mud3xawgs66jx0rh</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189834</id>
      <parentid>8189833</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T18:23:57Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>opr</comment>
      <origin>8189834</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="172" sha1="1hd0u4sms7ntdy54mqljl1ig34ay2oi" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}

[[Kategória:Plánované stavby| Štátu]]
[[Kategória:Stavby podľa štátu| Plánované]]
[[Kategória:Kategórie podľa štátu]]</text>
      <sha1>1hd0u4sms7ntdy54mqljl1ig34ay2oi</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-19830-14</title>
    <ns>3</ns>
    <id>747287</id>
    <revision>
      <id>8189895</id>
      <timestamp>2026-03-30T19:57:07Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>DurMar12</username>
        <id>181423</id>
      </contributor>
      <comment>Upozornenie</comment>
      <origin>8189895</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="122" sha1="bvel46e2vecuya85izrrzk245c3tvm3" xml:space="preserve">{{Experimenty}} --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 19:56, 30. marec 2026 (UTC)</text>
      <sha1>bvel46e2vecuya85izrrzk245c3tvm3</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Budhistické kláštory v Kórejskej republike</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747288</id>
    <revision>
      <id>8189906</id>
      <timestamp>2026-03-30T20:16:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <origin>8189906</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="194" sha1="f5a1ciby8v427qe9wpktxe21639cqj2" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}

[[Kategória:Budhistické kláštory|Kórejska republika]]
[[Kategória:Budhizmus v Kórejskej republike]]
[[Kategória:Kláštory v Kórejskej republike]]</text>
      <sha1>f5a1ciby8v427qe9wpktxe21639cqj2</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Kláštory v Kórejskej republike</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747289</id>
    <revision>
      <id>8189908</id>
      <timestamp>2026-03-30T20:20:32Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <origin>8189908</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="200" sha1="oqmge5fwqfbm6w31kfr2uf4nopb50hr" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}

[[Kategória:Kláštory podľa štátu|Kórejská republika]]
[[Kategória:Kláštory v Ázii|Kórejská republika]]
[[Kategória:Stavby v Kórejskej republike]]</text>
      <sha1>oqmge5fwqfbm6w31kfr2uf4nopb50hr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Budhizmus v Kórejskej republike</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747290</id>
    <revision>
      <id>8189909</id>
      <timestamp>2026-03-30T20:21:40Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <origin>8189909</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="205" sha1="n7taftc7tb886qj64nasah2q76knd4y" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}

[[Kategória:Náboženstvo v Kórejskej republike]]
[[Kategória:Budhizmus podľa štátu|Kórejská republika]]
[[Kategória:Budhizmus v Ázii|Kórejská republika]]</text>
      <sha1>n7taftc7tb886qj64nasah2q76knd4y</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Division 1 Féminine</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747291</id>
    <redirect title="Première Ligue" />
    <revision>
      <id>8189912</id>
      <timestamp>2026-03-30T20:24:48Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Première Ligue]]</comment>
      <origin>8189912</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="29" sha1="j9x9pbuk6ps2j1k1rxnq3k6vc6yn015" xml:space="preserve">#REDIRECT [[Première Ligue]]</text>
      <sha1>j9x9pbuk6ps2j1k1rxnq3k6vc6yn015</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Budhistické chrámy v Kórejskej republike</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747292</id>
    <revision>
      <id>8189913</id>
      <timestamp>2026-03-30T20:25:13Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nová</comment>
      <origin>8189913</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="196" sha1="8guv4q5ddt1sc8kd06bv23h09e0z9fr" xml:space="preserve">{{Commonscat}}
{{Všetky súradnice}}

[[Kategória:Stavby v Kórejskej republike]]
[[Kategória:Budhistické chrámy|Kórejská republika]]
[[Kategória:Budhizmus v Kórejskej republike|Chrámy]]</text>
      <sha1>8guv4q5ddt1sc8kd06bv23h09e0z9fr</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kategória:Ženské futbalové kluby vo Francúzsku</title>
    <ns>14</ns>
    <id>747293</id>
    <revision>
      <id>8189915</id>
      <timestamp>2026-03-30T20:31:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „[[Kategória:Francúzske futbalové kluby| ]] [[Kategória:Ženský futbal vo Francúzsku]] [[Kategória:Ženské futbalové kluby|Francúzsko]]“</comment>
      <origin>8189915</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="144" sha1="a069tui2fxg6buzb9ga5czmsyx67ywb" xml:space="preserve">[[Kategória:Francúzske futbalové kluby| ]]
[[Kategória:Ženský futbal vo Francúzsku]]
[[Kategória:Ženské futbalové kluby|Francúzsko]]</text>
      <sha1>a069tui2fxg6buzb9ga5czmsyx67ywb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189941</id>
      <parentid>8189915</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T21:27:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>{{Commonscat}} zar</comment>
      <origin>8189941</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="166" sha1="fs9nhpr0hry1hjlh3ypz01ezd5g5jtz" xml:space="preserve">{{Commonscat}}

[[Kategória:Francúzske futbalové kluby| ]]
[[Kategória:Ženský futbal vo Francúzsku|Kluby]]
[[Kategória:Ženské futbalové kluby|Francúzsko]]</text>
      <sha1>fs9nhpr0hry1hjlh3ypz01ezd5g5jtz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kaja (konfederácia štátov)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747294</id>
    <revision>
      <id>8189936</id>
      <timestamp>2026-03-30T21:08:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <comment>nový, 1523, 051/100 WD, venované V.</comment>
      <origin>8189936</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2299" sha1="4wqy3bhtmsskxtyuz83f69yedg52kdg" xml:space="preserve">[[Súbor:Map of Gaya - han.png|náhľad|Mapa územia konfederácie Kaja v strede južnej časti Kórejského poloostrova]]

'''Kaja''' bola „konfederácia šiestich malých štátov“ v južnej časti dnešnej [[Kórejská republika|Južnej Kórei]].&lt;ref name=&quot;beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kaja | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kaja | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] &lt;!-- ISBN nepridávaj, kedže ide o online publikáciu --&gt; | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 }}&lt;/ref&gt; Existovala medzi rokmi 43 pred n. l. až 562 n. l. v údolí rieky Naktonggang.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Po jej stranách sa nachádzali kráľovstvá [[Päkče]] a [[Silla]].&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Nazývala sa tiež Karak.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;britannica&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kaya | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Kaya-ancient-Korean-tribal-league | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
Podľa kroniky ''[[Odkazy Troch kráľovstiev]]'' Kaju založil Suro, ktorého poslali nebesá.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Podľa nálezísk v meste Kimhe bola Kaja centrom výroby keramiky a kovových predmetov. Kórejské pramene odkazujú na emigrantov z Kaji, ktorí sa usadili v japonskej oblasti Jamato kde založili tamojšiu tradíciu výroby keramických predmetov. Japonská kronika ''[[Nihon šoki]]'' Kaju označuje za japonskú kolóniu na Kórejskom poloostrove.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Kvôli geografickej izolácii Kaja vyvinula obchod po mori s čínskym hlavným mestom Luo-jang a s Japonskom.&lt;ref name=&quot;britannica&quot;/&gt; Tradičná citara typu [[kajagum]] sa nazýva podľa Kaji, názov znamená citara z Kaji.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Kráľovstvo [[Silla]] si v roku 532 podrobilo východnú polovicu Kaji a v roku 562 aj západnú.&lt;ref name=&quot;britannica&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Dejiny Kórejskej republiky]]</text>
      <sha1>4wqy3bhtmsskxtyuz83f69yedg52kdg</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189943</id>
      <parentid>8189936</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T21:31:05Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <origin>8189943</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2328" sha1="e47ne2v690da6kybdr974etuce4vlbx" xml:space="preserve">[[Súbor:Map of Gaya - han.png|náhľad|Mapa územia konfederácie Kaja v strede južnej časti Kórejského poloostrova]]

'''Kaja''' bola „konfederácia šiestich malých štátov“ v južnej časti dnešnej [[Kórejská republika|Južnej Kórei]].&lt;ref name=&quot;beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kaja | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kaja | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] &lt;!-- ISBN nepridávaj, kedže ide o online publikáciu --&gt; | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 }}&lt;/ref&gt; Existovala medzi rokmi 43 pred n. l. až 562 n. l. v údolí rieky Naktonggang.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Po jej stranách sa nachádzali kráľovstvá [[Päkče]] a [[Silla]].&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Nazývala sa tiež Karak.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;britannica&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kaya | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Kaya-ancient-Korean-tribal-league | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
Podľa kroniky ''[[Odkazy Troch kráľovstiev]]'' Kaju založil [[Suro]], ktorého poslali nebesá.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Podľa nálezísk v meste [[Kimhe]] bola Kaja centrom výroby keramiky a kovových predmetov. Kórejské pramene odkazujú na emigrantov z Kaji, ktorí sa usadili v [[Japonsko|japonskej]] oblasti [[Jamato]] kde založili tamojšiu tradíciu výroby keramických predmetov. Japonská kronika ''[[Nihon šoki]]'' Kaju označuje za japonskú kolóniu na Kórejskom poloostrove.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Kvôli geografickej izolácii Kaja vyvinula obchod po mori s čínskym hlavným mestom [[Luo-jang]] a s Japonskom.&lt;ref name=&quot;britannica&quot;/&gt; Tradičná citara typu [[kajagum]] sa nazýva podľa Kaji, názov znamená citara z Kaji.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Kráľovstvo [[Silla]] si v roku 532 podrobilo východnú polovicu Kaji a v roku 562 aj západnú.&lt;ref name=&quot;britannica&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Dejiny Kórejskej republiky]]</text>
      <sha1>e47ne2v690da6kybdr974etuce4vlbx</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189944</id>
      <parentid>8189943</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T21:31:30Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>wl</comment>
      <origin>8189944</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2347" sha1="81q9iem8382hvhmdfzk7x1nhi70mpwi" xml:space="preserve">[[Súbor:Map of Gaya - han.png|náhľad|Mapa územia konfederácie Kaja v strede južnej časti Kórejského poloostrova]]

'''Kaja''' bola „konfederácia šiestich malých štátov“ v južnej časti dnešnej [[Kórejská republika|Južnej Kórei]].&lt;ref name=&quot;beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kaja | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kaja | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] &lt;!-- ISBN nepridávaj, kedže ide o online publikáciu --&gt; | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 }}&lt;/ref&gt; Existovala medzi rokmi 43 pred n. l. až 562 n. l. v údolí rieky Naktonggang.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Po jej stranách sa nachádzali kráľovstvá [[Päkče]] a [[Silla]].&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Nazývala sa tiež Karak.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;britannica&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kaya | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Kaya-ancient-Korean-tribal-league | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
Podľa kroniky ''[[Odkazy Troch kráľovstiev]]'' Kaju založil [[Suro]], ktorého poslali nebesá.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Podľa nálezísk v meste [[Kimhe]] bola Kaja centrom výroby keramiky a kovových predmetov. Kórejské pramene odkazujú na emigrantov z Kaji, ktorí sa usadili v [[Japonsko|japonskej]] oblasti [[Jamato (provincia)|Jamato]] kde založili tamojšiu tradíciu výroby keramických predmetov. Japonská kronika ''[[Nihon šoki]]'' Kaju označuje za japonskú kolóniu na Kórejskom poloostrove.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Kvôli geografickej izolácii Kaja vyvinula obchod po mori s čínskym hlavným mestom [[Luo-jang]] a s Japonskom.&lt;ref name=&quot;britannica&quot;/&gt; Tradičná citara typu [[kajagum]] sa nazýva podľa Kaji, názov znamená citara z Kaji.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Kráľovstvo [[Silla]] si v roku 532 podrobilo východnú polovicu Kaji a v roku 562 aj západnú.&lt;ref name=&quot;britannica&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Dejiny Kórejskej republiky]]</text>
      <sha1>81q9iem8382hvhmdfzk7x1nhi70mpwi</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189945</id>
      <parentid>8189944</parentid>
      <timestamp>2026-03-30T21:31:43Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Jetam2</username>
        <id>30982</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>pridaná [[Kategória:Zaniknuté štáty Ázie]] pomocou použitia HotCat</comment>
      <origin>8189945</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2387" sha1="lsbkbstme3uph9da86q8r8aj95zxlsb" xml:space="preserve">[[Súbor:Map of Gaya - han.png|náhľad|Mapa územia konfederácie Kaja v strede južnej časti Kórejského poloostrova]]

'''Kaja''' bola „konfederácia šiestich malých štátov“ v južnej časti dnešnej [[Kórejská republika|Južnej Kórei]].&lt;ref name=&quot;beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kaja | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kaja | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] &lt;!-- ISBN nepridávaj, kedže ide o online publikáciu --&gt; | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 }}&lt;/ref&gt; Existovala medzi rokmi 43 pred n. l. až 562 n. l. v údolí rieky Naktonggang.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Po jej stranách sa nachádzali kráľovstvá [[Päkče]] a [[Silla]].&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Nazývala sa tiež Karak.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;britannica&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kaya | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Kaya-ancient-Korean-tribal-league | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
Podľa kroniky ''[[Odkazy Troch kráľovstiev]]'' Kaju založil [[Suro]], ktorého poslali nebesá.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Podľa nálezísk v meste [[Kimhe]] bola Kaja centrom výroby keramiky a kovových predmetov. Kórejské pramene odkazujú na emigrantov z Kaji, ktorí sa usadili v [[Japonsko|japonskej]] oblasti [[Jamato (provincia)|Jamato]] kde založili tamojšiu tradíciu výroby keramických predmetov. Japonská kronika ''[[Nihon šoki]]'' Kaju označuje za japonskú kolóniu na Kórejskom poloostrove.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Kvôli geografickej izolácii Kaja vyvinula obchod po mori s čínskym hlavným mestom [[Luo-jang]] a s Japonskom.&lt;ref name=&quot;britannica&quot;/&gt; Tradičná citara typu [[kajagum]] sa nazýva podľa Kaji, názov znamená citara z Kaji.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Kráľovstvo [[Silla]] si v roku 532 podrobilo východnú polovicu Kaji a v roku 562 aj západnú.&lt;ref name=&quot;britannica&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Dejiny Kórejskej republiky]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Ázie]]</text>
      <sha1>lsbkbstme3uph9da86q8r8aj95zxlsb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189992</id>
      <parentid>8189945</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T05:46:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>k poznámke: táto konkrétna online publikácia má pridelené ISBN</comment>
      <origin>8189992</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2392" sha1="pnidd26r5qtwd9mzwwixztvzbzoilvw" xml:space="preserve">[[Súbor:Map of Gaya - han.png|náhľad|Mapa územia konfederácie Kaja v strede južnej časti Kórejského poloostrova]]

'''Kaja''' bola „konfederácia šiestich malých štátov“ v južnej časti dnešnej [[Kórejská republika|Južnej Kórei]].&lt;ref name=&quot;beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kaja | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kaja | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | isbn = 978-80-89524-30-3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 }}&lt;/ref&gt; Existovala medzi rokmi 43 pred n. l. až 562 n. l. v údolí rieky Naktonggang.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Po jej stranách sa nachádzali kráľovstvá [[Päkče]] a [[Silla]].&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Nazývala sa tiež Karak.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;britannica&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kaya | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Kaya-ancient-Korean-tribal-league | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Dejiny ==
Podľa kroniky ''[[Odkazy Troch kráľovstiev]]'' Kaju založil [[Suro]], ktorého poslali nebesá.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Podľa nálezísk v meste [[Kimhe]] bola Kaja centrom výroby keramiky a kovových predmetov. Kórejské pramene odkazujú na emigrantov z Kaji, ktorí sa usadili v [[Japonsko|japonskej]] oblasti [[Jamato (provincia)|Jamato]] kde založili tamojšiu tradíciu výroby keramických predmetov. Japonská kronika ''[[Nihon šoki]]'' Kaju označuje za japonskú kolóniu na Kórejskom poloostrove.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Kvôli geografickej izolácii Kaja vyvinula obchod po mori s čínskym hlavným mestom [[Luo-jang]] a s Japonskom.&lt;ref name=&quot;britannica&quot;/&gt; Tradičná citara typu [[kajagum]] sa nazýva podľa Kaji, názov znamená citara z Kaji.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Kráľovstvo [[Silla]] si v roku 532 podrobilo východnú polovicu Kaji a v roku 562 aj západnú.&lt;ref name=&quot;britannica&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Dejiny Kórejskej republiky]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Ázie]]</text>
      <sha1>pnidd26r5qtwd9mzwwixztvzbzoilvw</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190085</id>
      <parentid>8189992</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:07:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Úvodná sekcia */</comment>
      <origin>8190085</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2384" sha1="0muz9r0qifkry280dv8j853osuhwlcg" xml:space="preserve">[[Súbor:Map of Gaya - han.png|náhľad|Mapa územia konfederácie Kaja v strede južnej časti Kórejského poloostrova]]

'''Kaja''' alebo '''Karak'''&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;britannica&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kaya | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Kaya-ancient-Korean-tribal-league | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; bola „konfederácia šiestich malých štátov“ v južnej časti dnešnej [[Kórejská republika|Južnej Kórei]].&lt;ref name=&quot;beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kaja | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kaja | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | isbn = 978-80-89524-30-3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 }}&lt;/ref&gt; Existovala medzi rokmi 43 pred n. l. až 562 n. l. v údolí rieky Naktonggang.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Po jej stranách sa nachádzali kráľovstvá [[Päkče]] a [[Silla]].&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt;

== Dejiny ==
Podľa kroniky ''[[Odkazy Troch kráľovstiev]]'' Kaju založil [[Suro]], ktorého poslali nebesá.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Podľa nálezísk v meste [[Kimhe]] bola Kaja centrom výroby keramiky a kovových predmetov. Kórejské pramene odkazujú na emigrantov z Kaji, ktorí sa usadili v [[Japonsko|japonskej]] oblasti [[Jamato (provincia)|Jamato]] kde založili tamojšiu tradíciu výroby keramických predmetov. Japonská kronika ''[[Nihon šoki]]'' Kaju označuje za japonskú kolóniu na Kórejskom poloostrove.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Kvôli geografickej izolácii Kaja vyvinula obchod po mori s čínskym hlavným mestom [[Luo-jang]] a s Japonskom.&lt;ref name=&quot;britannica&quot;/&gt; Tradičná citara typu [[kajagum]] sa nazýva podľa Kaji, názov znamená citara z Kaji.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Kráľovstvo [[Silla]] si v roku 532 podrobilo východnú polovicu Kaji a v roku 562 aj západnú.&lt;ref name=&quot;britannica&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Dejiny Kórejskej republiky]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Ázie]]</text>
      <sha1>0muz9r0qifkry280dv8j853osuhwlcg</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190127</id>
      <parentid>8190085</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:32:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <origin>8190127</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2383" sha1="f924rohelmd1opos4clmnhi7j3pewl7" xml:space="preserve">[[Súbor:Map of Gaya - han.png|náhľad|Mapa územia konfederácie Kaja v strede južnej časti Kórejského poloostrova]]

'''Kaja''' alebo '''Karak'''&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;britannica&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kaya | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/topic/Kaya-ancient-Korean-tribal-league | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 | jazyk = }}&lt;/ref&gt; bola „konfederácia šiestich malých štátov“ v južnej časti dnešnej [[Kórejská republika|Južnej Kórei]].&lt;ref name=&quot;beliana&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Kaja | titul = [[Encyclopaedia Beliana]] | url = https://beliana.sav.sk/heslo/kaja | vydavateľ = [[Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied|Encyklopedický ústav SAV]] | isbn = 978-80-89524-30-3 | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2017 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-30 }}&lt;/ref&gt; Existovala medzi rokmi 43 pred Kr. až 562 po Kr. v údolí rieky Naktonggang.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Po jej stranách sa nachádzali kráľovstvá [[Päkče]] a [[Silla]].&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt;

== Dejiny ==
Podľa kroniky ''[[Odkazy Troch kráľovstiev]]'' Kaju založil [[Suro]], ktorého poslali nebesá.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Podľa nálezísk v meste [[Kimhe]] bola Kaja centrom výroby keramiky a kovových predmetov. Kórejské pramene odkazujú na emigrantov z Kaji, ktorí sa usadili v [[Japonsko|japonskej]] oblasti [[Jamato (provincia)|Jamato]] kde založili tamojšiu tradíciu výroby keramických predmetov. Japonská kronika ''[[Nihon šoki]]'' Kaju označuje za japonskú kolóniu na Kórejskom poloostrove.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Kvôli geografickej izolácii Kaja vyvinula obchod po mori s čínskym hlavným mestom [[Luo-jang]] a s Japonskom.&lt;ref name=&quot;britannica&quot;/&gt; Tradičná citara typu [[kajagum]] sa nazýva podľa Kaji, názov znamená citara z Kaji.&lt;ref name=&quot;beliana&quot;/&gt; Kráľovstvo [[Silla]] si v roku 532 podrobilo východnú polovicu Kaji a v roku 562 aj západnú.&lt;ref name=&quot;britannica&quot;/&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}

{{Autoritné údaje}}

[[Kategória:Dejiny Kórejskej republiky]]
[[Kategória:Zaniknuté štáty Ázie]]</text>
      <sha1>f924rohelmd1opos4clmnhi7j3pewl7</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Chrám svätého Ivana Rilského (Pernik)</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747295</id>
    <revision>
      <id>8189955</id>
      <timestamp>2026-03-31T00:28:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gitanes232</username>
        <id>142243</id>
      </contributor>
      <comment>vytvorenie článku</comment>
      <origin>8189955</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11119" sha1="knstzbfec6himn6tlhuqv6q5a5slj8j" xml:space="preserve">{{Infobox Kostol
 | Názov kostola         = Chrám svätého Ivana Rilského
 | Druh kostola          = pravoslávny chrám
 | Celé meno             = Banícky chrám
 | Iné meno1             = 
 | Iné meno2             = 
 | Obrázok               = StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria11.jpg
 | Popis obrázka         = celkový pohľad na chrám zo severozápadu
 | Patrocínium           = svätý [[Ivan Rilský]]
 | Patrocínium poznámka  = 
 | Predchádzajúci názov  = 
 | Štát typ              = 
 | Štát                  = Bulharsko
 | Spolkový štát typ     = 
 | Spolkový štát         = 
 | Kraj typ              = Oblasť
 | Kraj                  = [[Pernik (oblasť)|Pernik]]
 | Okres typ             = 
 | Okres                 = [[Pernik (okres)|Pernik]]
 | Mesto typ             = 
 | Mesto                 = [[Pernik (mesto)|Pernik]]
 | Mestská časť typ      = 
 | Mestská časť          = 
 | Adresa                = 
 | Zemepisná šírka       = 42.6093299
 | Zemepisná dĺžka       = 23.0312997
 | Náboženstvo typ       = 
 | Náboženstvo           = Kresťanstvo
 | Cirkev typ            = 
 | Cirkev                = [[Bulharská pravoslávna cirkev]]
 | Provincia typ         = 
 | Provincia             = 
 | Diecéza typ           = 
 | Diecéza               = 
 | Dekanát typ           = 
 | Dekanát               = 
 | Farnosť typ           = 
 | Farnosť               = 
 | Je súčasťou           = 
 | Dátum vysvätenia      = [[1. november]] [[1920]]
 | Svätiteľ              = [[Varlaam Levkijski]] (biskup)
 | Správa                = 
 | Vlastník              = 
 | Zánik                 = 
 | Dátum odsvätenia      = 
 | Architekt             = Aleksi Načev (architekt)
 | Architekt1            = Kiro Spasov (staviteľ)
 | Architekt2            = 
 | Sloh                  = 
 | Sloh1                 = 
 | Výstavba              = [[1910]]{{--}}[[1920]]
 | Založenie             = 
 | Dokončenie            = [[1920]]
 | Náklady na výstavbu   = 
 | Dĺžka                 = 
 | Výška                 = 
 | Šírka                 = 
 | Dĺžka hlavnej lode    = 
 | Šírka hlavnej lode    = 
 | Výška hlavnej lode    = 
 | Výška svätyne         = 
 | Počet lodí            = 1
 | Počet poschodí        = 
 | Počet kupol           = 5
 | Počet veží            = 1
 | Výška najvyššej veže  = 
 | Kapacita              = 
 | Kapacita jednotka     = 
 | Umiestnenie oltára    = 
 | Autor oltára          = 
 | Materiál              = 
 | Mapa1 popis           = 
 | Mapa1 lokátor         = 
 | Web                   = 
 | Commons               = Saint John of Rila Church, Pernik
 | nkp pred rokom 2002 = 
 | súčasť nkp          = 
 | názov nkp pred 2002 = 
 | dátum nkp           = 
 | číslo nkp           = 
 | dátum uzpf          = 
 | číslo uzpf          = 
 | názov UNESCO        = 
 | dátum UNESCO        = 
 | kategorizovať       = 
 | PUSR web url             = 
 | PUSR web id objekt       = 
 | PUSR web dátum citovania = }}

'''Chrám svätého Ivana Rilského''' ({{vjz|bul|Храм „Свети Иван Рилски“|''Chram „Sveti Ivan Rilski“''}}),&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;&gt;{{Citácia knihy
|autor= ASENOV, Bončo
|titul = Az săm Perničanin
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Izdatelstvo &quot;Skala print&quot;
|rok = 2022
|počet strán = 332
|isbn = 978-619-7641-01-1
|strany = 57{{--}}58}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;&gt;{{Citácia knihy
|autor= IVANOVA, Blagovesta
|titul = Manastirski i selištni chramove v Sofijska eparchija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Visše stroitelno učilište &quot;Ľuben Karavelov&quot;
|rok = 2018
|počet strán = 208
|isbn = 978-954-331-100-2
|strany = 83{{--}}84}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Българска Патриаршия | odkaz na autora = | titul = Св. Йоан Рилски - покровител на град Перник | https://bg-patriarshia.bg/news/sv-yoan-rilski-pokrovitel-na-grad-pernik | vydavateľ = bg-patriarshia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; známy aj pod názvom '''Banícky chrám''' ({{vjz|bul|Минната църква|''Minnata cărkva''}})&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; je [[chrám]] [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z prvej polovice [[20. storočie|20. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v [[Pernik (oblasť)|Pernickej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;&gt;{{Citácia knihy
|autor= ASENOV, Bončo
|titul = Az săm Perničanin
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Izdatelstvo &quot;Skala print&quot;
|rok = 2022
|počet strán = 332
|isbn = 978-619-7641-01-1
|strany = 150}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

Chrám svätého Ivana Rilského je hlavným chrámom mesta Pernik.&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt; Chrámový sviatok sa slávi [[19. november|19. novembra]].&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt;

== Lokalita ==
[[Súbor:StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria14.jpg|Celkový pohľad na chrám zo severovýchodu|náhľad|vľavo]]
Chrám svätého Juraja sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Pernik (mesto)|Pernik]]&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; pri budove radnice a oproti [[Budova Banského riaditeľstva (Pernik)|budove banského riaditeľstva]]&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt; na námestí „Sv. Ivan Rilski“ ({{vjz|bul|''площад „Св. Иван Рилски“''}}, doslova ''námestie svätého Ivana Rislkého'').&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Chrám bol postavený na mieste, kde sa predtým nachádzala kuchyňa banského riaditeľstva.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;

== Dejiny ==
Chrám bol postavený z iniciatívy a s podporou vedenia pernickej uhoľnej bane a to predovšetkým jej riaditeľa Ivana Stoimenova a bánskeho inžiniera Gerogiho Koňarova.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Sumou 10 000 [[Bulharský lev|levov]] prispel na výstavbu chrámu aj bulharský [[cár]] [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]]&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Výstavba chrámu sa začala v roku [[1910]], avšak z dôvodu vojen v rokoch [[1912]]{{--}}[[1918]] sa posdržala a bola ukončená až v priebehu roku [[1920]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; 

Chrám bol následne vysvätený [[1. november|1. novembra]] (19. novembra podľa súčasného kalendára) [[1920]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; Svätiteľom bol biskup [[Varlaam Levkijski]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; Vysvätenia chrámu sa zúčastnil aj vtedajší bulharský cár [[Boris III.]]&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Chrám sa po vysvätení stal hlavným chrámom v Perniku a nahradil tak v tejto úlohe starší pernický [[Chrám svätého Juraja (Pernik)|Chrám svätého Juraja]].&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt;

V rokoch [[1937]]{{--}}[[1939]] bol chrám vyzdobený [[freska]]mi.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Do [[9. september|9. septembra]] [[1944]] bol chrám pod správou pernickej uholnej bane, pričom tá vyplácala aj mzdu aj kňazovi a jeho pomocníkom a mala na starosti aj platbu za údržbu budovy a všetky ostatné možné výdavky.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Po roku [[1944]] prešiel chrám pod správu [[Sofijská metropola|Sofijskej metropoly]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;

[[18. október|18. októbra]]&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; [[2009]] bola v chráme uložená časť relikvií svätého Ivana Rilského, ktorá bola do chrámu prenesená z [[Rilský monastier|Rilského monastiera]].&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; Relikvie boli chrámu darované z rozhodnutia [[Svätá synoda Bulharskej pravoslávnej cirkvi|Svätej synody Bulharskej pravoslávnej cirkvi]].&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt;

== Charakteristika ==
[[Súbor:StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria09.jpg|Mozaika nad vchodom do chrámu, zobrazujúca svätého Ivana Rilského|náhľad|upright|vľavo]]
Autorom projektu chrámu bol architekt Aleksi Načev.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt; Chrám postavil významný staviteľský majster Kiro Spasov z dediny [[Strezimirovci]] pri meste [[Trăn (mesto)|Trăn]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;

Budova je postavená na pôdoryse v tvare kríža so skrátenými ramenami s centrálne položenou [[Kupola|kupolou]], ktorá je podopieraná štyrmi voľne stojacimi [[stĺp]]mi. V priestore medzi ramenami kríža sa nachádzajú štyri kupolovité stavby, ktoré však formujú siluetu stavby iba zvonku a nie sú postavené ako priestor vo vnútri chrámu. Chrám tak zvonku pôsobí ako päťkupolový, z interiéru je však badateľná len centrálna hlavná kupola. Na západnej strane budovy sa nachádza [[zvonica]], ktorá je najvyšším prvkom stavby.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

Priestor naosu predstavuje kompaktná sála sústredená v priestore pod hlavnou kupolou.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

== Výzdoba interiéru ==
=== Ikonostas a ikony ===
[[Ikonostas]] je zdobený drevorezbou, je však zhotovený strojovo.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

=== Fresková výzdoba ===
Chrám je vyzdobený [[freska]]mi.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Ich autormi sú bulharskí umelci Nikola Marinov a Dečko Uzunov, pričom pri výzdobe im pomáhali aj dvaja ich žiaci z Umeleckej akadémie Aleksandăr Poplilov a Dimităr Kandimirov.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Aleksandăr Poplilov je taktiež autorom mozaiky zobrazujúcej svätého Ivana Rilského, ktorá je umiestnená na vonkajšej fasáde nad vchodom do chrámu.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Fresky v chráme sú zhotované v [[Secesia|secesnom]] slohu. Vyzdobený je nimi predovšetkým priestor kupoly a tamburu, ale aj niektoré ďalšie časti chrámu.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria06.jpg|celkový pohľad na chrám z juhozápadu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria05.jpg|celkový pohľad na chrám z juhovýchodu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria07.jpg|pohľad na západnú fasádu chrámu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria04.jpg|pohľad na východnú fasádu chrámu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria12.jpg|pohľad na centrálnu časť južnej fasády
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria13.jpg|detailný pohľad na apsidu chrámu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria08.jpg|detailný pohľad na chrámovú zvonicu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria15.jpg|detailný pohľad na centrálnu chrámovú kupolu
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Saint John of Rila Church, Pernik}}

[[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]]
[[Kategória:Stavby v Perniku]]
[[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Ivanovi Rilskému]]
[[Kategória:Kostoly postavené po oslobodení Bulharska]]
[[Kategória:Architektúra z 1920]]</text>
      <sha1>knstzbfec6himn6tlhuqv6q5a5slj8j</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189957</id>
      <parentid>8189955</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T00:41:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gitanes232</username>
        <id>142243</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Dejiny */ fix</comment>
      <origin>8189957</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11118" sha1="540vf2whiml70shkn0fhqvrwbvwno1f" xml:space="preserve">{{Infobox Kostol
 | Názov kostola         = Chrám svätého Ivana Rilského
 | Druh kostola          = pravoslávny chrám
 | Celé meno             = Banícky chrám
 | Iné meno1             = 
 | Iné meno2             = 
 | Obrázok               = StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria11.jpg
 | Popis obrázka         = celkový pohľad na chrám zo severozápadu
 | Patrocínium           = svätý [[Ivan Rilský]]
 | Patrocínium poznámka  = 
 | Predchádzajúci názov  = 
 | Štát typ              = 
 | Štát                  = Bulharsko
 | Spolkový štát typ     = 
 | Spolkový štát         = 
 | Kraj typ              = Oblasť
 | Kraj                  = [[Pernik (oblasť)|Pernik]]
 | Okres typ             = 
 | Okres                 = [[Pernik (okres)|Pernik]]
 | Mesto typ             = 
 | Mesto                 = [[Pernik (mesto)|Pernik]]
 | Mestská časť typ      = 
 | Mestská časť          = 
 | Adresa                = 
 | Zemepisná šírka       = 42.6093299
 | Zemepisná dĺžka       = 23.0312997
 | Náboženstvo typ       = 
 | Náboženstvo           = Kresťanstvo
 | Cirkev typ            = 
 | Cirkev                = [[Bulharská pravoslávna cirkev]]
 | Provincia typ         = 
 | Provincia             = 
 | Diecéza typ           = 
 | Diecéza               = 
 | Dekanát typ           = 
 | Dekanát               = 
 | Farnosť typ           = 
 | Farnosť               = 
 | Je súčasťou           = 
 | Dátum vysvätenia      = [[1. november]] [[1920]]
 | Svätiteľ              = [[Varlaam Levkijski]] (biskup)
 | Správa                = 
 | Vlastník              = 
 | Zánik                 = 
 | Dátum odsvätenia      = 
 | Architekt             = Aleksi Načev (architekt)
 | Architekt1            = Kiro Spasov (staviteľ)
 | Architekt2            = 
 | Sloh                  = 
 | Sloh1                 = 
 | Výstavba              = [[1910]]{{--}}[[1920]]
 | Založenie             = 
 | Dokončenie            = [[1920]]
 | Náklady na výstavbu   = 
 | Dĺžka                 = 
 | Výška                 = 
 | Šírka                 = 
 | Dĺžka hlavnej lode    = 
 | Šírka hlavnej lode    = 
 | Výška hlavnej lode    = 
 | Výška svätyne         = 
 | Počet lodí            = 1
 | Počet poschodí        = 
 | Počet kupol           = 5
 | Počet veží            = 1
 | Výška najvyššej veže  = 
 | Kapacita              = 
 | Kapacita jednotka     = 
 | Umiestnenie oltára    = 
 | Autor oltára          = 
 | Materiál              = 
 | Mapa1 popis           = 
 | Mapa1 lokátor         = 
 | Web                   = 
 | Commons               = Saint John of Rila Church, Pernik
 | nkp pred rokom 2002 = 
 | súčasť nkp          = 
 | názov nkp pred 2002 = 
 | dátum nkp           = 
 | číslo nkp           = 
 | dátum uzpf          = 
 | číslo uzpf          = 
 | názov UNESCO        = 
 | dátum UNESCO        = 
 | kategorizovať       = 
 | PUSR web url             = 
 | PUSR web id objekt       = 
 | PUSR web dátum citovania = }}

'''Chrám svätého Ivana Rilského''' ({{vjz|bul|Храм „Свети Иван Рилски“|''Chram „Sveti Ivan Rilski“''}}),&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;&gt;{{Citácia knihy
|autor= ASENOV, Bončo
|titul = Az săm Perničanin
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Izdatelstvo &quot;Skala print&quot;
|rok = 2022
|počet strán = 332
|isbn = 978-619-7641-01-1
|strany = 57{{--}}58}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;&gt;{{Citácia knihy
|autor= IVANOVA, Blagovesta
|titul = Manastirski i selištni chramove v Sofijska eparchija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Visše stroitelno učilište &quot;Ľuben Karavelov&quot;
|rok = 2018
|počet strán = 208
|isbn = 978-954-331-100-2
|strany = 83{{--}}84}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Българска Патриаршия | odkaz na autora = | titul = Св. Йоан Рилски - покровител на град Перник | https://bg-patriarshia.bg/news/sv-yoan-rilski-pokrovitel-na-grad-pernik | vydavateľ = bg-patriarshia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; známy aj pod názvom '''Banícky chrám''' ({{vjz|bul|Минната църква|''Minnata cărkva''}})&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; je [[chrám]] [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z prvej polovice [[20. storočie|20. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v [[Pernik (oblasť)|Pernickej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;&gt;{{Citácia knihy
|autor= ASENOV, Bončo
|titul = Az săm Perničanin
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Izdatelstvo &quot;Skala print&quot;
|rok = 2022
|počet strán = 332
|isbn = 978-619-7641-01-1
|strany = 150}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

Chrám svätého Ivana Rilského je hlavným chrámom mesta Pernik.&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt; Chrámový sviatok sa slávi [[19. november|19. novembra]].&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt;

== Lokalita ==
[[Súbor:StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria14.jpg|Celkový pohľad na chrám zo severovýchodu|náhľad|vľavo]]
Chrám svätého Juraja sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Pernik (mesto)|Pernik]]&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; pri budove radnice a oproti [[Budova Banského riaditeľstva (Pernik)|budove banského riaditeľstva]]&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt; na námestí „Sv. Ivan Rilski“ ({{vjz|bul|''площад „Св. Иван Рилски“''}}, doslova ''námestie svätého Ivana Rislkého'').&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Chrám bol postavený na mieste, kde sa predtým nachádzala kuchyňa banského riaditeľstva.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;

== Dejiny ==
Chrám bol postavený z iniciatívy a s podporou vedenia pernickej uhoľnej bane a to predovšetkým jej riaditeľa Ivana Stoimenova a banskeho inžiniera Gerogiho Koňarova.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Sumou 10 000 [[Bulharský lev|levov]] prispel na výstavbu chrámu aj bulharský [[cár]] [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]]&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Výstavba chrámu sa začala v roku [[1910]], avšak z dôvodu vojen v rokoch [[1912]]{{--}}[[1918]] sa posdržala a bola ukončená až v priebehu roku [[1920]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; 

Chrám bol následne vysvätený [[1. november|1. novembra]] (19. novembra podľa súčasného kalendára) [[1920]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; Svätiteľom bol biskup [[Varlaam Levkijski]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; Vysvätenia chrámu sa zúčastnil aj vtedajší bulharský cár [[Boris III.]]&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Chrám sa po vysvätení stal hlavným chrámom v Perniku a nahradil tak v tejto úlohe starší pernický [[Chrám svätého Juraja (Pernik)|Chrám svätého Juraja]].&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt;

V rokoch [[1937]]{{--}}[[1939]] bol chrám vyzdobený [[freska]]mi.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Do [[9. september|9. septembra]] [[1944]] bol chrám pod správou pernickej uholnej bane, pričom tá vyplácala aj mzdu aj kňazovi a jeho pomocníkom a mala na starosti aj platbu za údržbu budovy a všetky ostatné možné výdavky.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Po roku [[1944]] prešiel chrám pod správu [[Sofijská metropola|Sofijskej metropoly]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;

[[18. október|18. októbra]]&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; [[2009]] bola v chráme uložená časť relikvií svätého Ivana Rilského, ktorá bola do chrámu prenesená z [[Rilský monastier|Rilského monastiera]].&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; Relikvie boli chrámu darované z rozhodnutia [[Svätá synoda Bulharskej pravoslávnej cirkvi|Svätej synody Bulharskej pravoslávnej cirkvi]].&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt;

== Charakteristika ==
[[Súbor:StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria09.jpg|Mozaika nad vchodom do chrámu, zobrazujúca svätého Ivana Rilského|náhľad|upright|vľavo]]
Autorom projektu chrámu bol architekt Aleksi Načev.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt; Chrám postavil významný staviteľský majster Kiro Spasov z dediny [[Strezimirovci]] pri meste [[Trăn (mesto)|Trăn]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;

Budova je postavená na pôdoryse v tvare kríža so skrátenými ramenami s centrálne položenou [[Kupola|kupolou]], ktorá je podopieraná štyrmi voľne stojacimi [[stĺp]]mi. V priestore medzi ramenami kríža sa nachádzajú štyri kupolovité stavby, ktoré však formujú siluetu stavby iba zvonku a nie sú postavené ako priestor vo vnútri chrámu. Chrám tak zvonku pôsobí ako päťkupolový, z interiéru je však badateľná len centrálna hlavná kupola. Na západnej strane budovy sa nachádza [[zvonica]], ktorá je najvyšším prvkom stavby.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

Priestor naosu predstavuje kompaktná sála sústredená v priestore pod hlavnou kupolou.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

== Výzdoba interiéru ==
=== Ikonostas a ikony ===
[[Ikonostas]] je zdobený drevorezbou, je však zhotovený strojovo.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

=== Fresková výzdoba ===
Chrám je vyzdobený [[freska]]mi.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Ich autormi sú bulharskí umelci Nikola Marinov a Dečko Uzunov, pričom pri výzdobe im pomáhali aj dvaja ich žiaci z Umeleckej akadémie Aleksandăr Poplilov a Dimităr Kandimirov.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Aleksandăr Poplilov je taktiež autorom mozaiky zobrazujúcej svätého Ivana Rilského, ktorá je umiestnená na vonkajšej fasáde nad vchodom do chrámu.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Fresky v chráme sú zhotované v [[Secesia|secesnom]] slohu. Vyzdobený je nimi predovšetkým priestor kupoly a tamburu, ale aj niektoré ďalšie časti chrámu.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria06.jpg|celkový pohľad na chrám z juhozápadu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria05.jpg|celkový pohľad na chrám z juhovýchodu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria07.jpg|pohľad na západnú fasádu chrámu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria04.jpg|pohľad na východnú fasádu chrámu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria12.jpg|pohľad na centrálnu časť južnej fasády
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria13.jpg|detailný pohľad na apsidu chrámu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria08.jpg|detailný pohľad na chrámovú zvonicu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria15.jpg|detailný pohľad na centrálnu chrámovú kupolu
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Saint John of Rila Church, Pernik}}

[[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]]
[[Kategória:Stavby v Perniku]]
[[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Ivanovi Rilskému]]
[[Kategória:Kostoly postavené po oslobodení Bulharska]]
[[Kategória:Architektúra z 1920]]</text>
      <sha1>540vf2whiml70shkn0fhqvrwbvwno1f</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189958</id>
      <parentid>8189957</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T00:42:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gitanes232</username>
        <id>142243</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>/* Dejiny */ fix</comment>
      <origin>8189958</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11119" sha1="fhliv684r8oafk3e5rtbtm6kmfx02fz" xml:space="preserve">{{Infobox Kostol
 | Názov kostola         = Chrám svätého Ivana Rilského
 | Druh kostola          = pravoslávny chrám
 | Celé meno             = Banícky chrám
 | Iné meno1             = 
 | Iné meno2             = 
 | Obrázok               = StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria11.jpg
 | Popis obrázka         = celkový pohľad na chrám zo severozápadu
 | Patrocínium           = svätý [[Ivan Rilský]]
 | Patrocínium poznámka  = 
 | Predchádzajúci názov  = 
 | Štát typ              = 
 | Štát                  = Bulharsko
 | Spolkový štát typ     = 
 | Spolkový štát         = 
 | Kraj typ              = Oblasť
 | Kraj                  = [[Pernik (oblasť)|Pernik]]
 | Okres typ             = 
 | Okres                 = [[Pernik (okres)|Pernik]]
 | Mesto typ             = 
 | Mesto                 = [[Pernik (mesto)|Pernik]]
 | Mestská časť typ      = 
 | Mestská časť          = 
 | Adresa                = 
 | Zemepisná šírka       = 42.6093299
 | Zemepisná dĺžka       = 23.0312997
 | Náboženstvo typ       = 
 | Náboženstvo           = Kresťanstvo
 | Cirkev typ            = 
 | Cirkev                = [[Bulharská pravoslávna cirkev]]
 | Provincia typ         = 
 | Provincia             = 
 | Diecéza typ           = 
 | Diecéza               = 
 | Dekanát typ           = 
 | Dekanát               = 
 | Farnosť typ           = 
 | Farnosť               = 
 | Je súčasťou           = 
 | Dátum vysvätenia      = [[1. november]] [[1920]]
 | Svätiteľ              = [[Varlaam Levkijski]] (biskup)
 | Správa                = 
 | Vlastník              = 
 | Zánik                 = 
 | Dátum odsvätenia      = 
 | Architekt             = Aleksi Načev (architekt)
 | Architekt1            = Kiro Spasov (staviteľ)
 | Architekt2            = 
 | Sloh                  = 
 | Sloh1                 = 
 | Výstavba              = [[1910]]{{--}}[[1920]]
 | Založenie             = 
 | Dokončenie            = [[1920]]
 | Náklady na výstavbu   = 
 | Dĺžka                 = 
 | Výška                 = 
 | Šírka                 = 
 | Dĺžka hlavnej lode    = 
 | Šírka hlavnej lode    = 
 | Výška hlavnej lode    = 
 | Výška svätyne         = 
 | Počet lodí            = 1
 | Počet poschodí        = 
 | Počet kupol           = 5
 | Počet veží            = 1
 | Výška najvyššej veže  = 
 | Kapacita              = 
 | Kapacita jednotka     = 
 | Umiestnenie oltára    = 
 | Autor oltára          = 
 | Materiál              = 
 | Mapa1 popis           = 
 | Mapa1 lokátor         = 
 | Web                   = 
 | Commons               = Saint John of Rila Church, Pernik
 | nkp pred rokom 2002 = 
 | súčasť nkp          = 
 | názov nkp pred 2002 = 
 | dátum nkp           = 
 | číslo nkp           = 
 | dátum uzpf          = 
 | číslo uzpf          = 
 | názov UNESCO        = 
 | dátum UNESCO        = 
 | kategorizovať       = 
 | PUSR web url             = 
 | PUSR web id objekt       = 
 | PUSR web dátum citovania = }}

'''Chrám svätého Ivana Rilského''' ({{vjz|bul|Храм „Свети Иван Рилски“|''Chram „Sveti Ivan Rilski“''}}),&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;&gt;{{Citácia knihy
|autor= ASENOV, Bončo
|titul = Az săm Perničanin
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Izdatelstvo &quot;Skala print&quot;
|rok = 2022
|počet strán = 332
|isbn = 978-619-7641-01-1
|strany = 57{{--}}58}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;&gt;{{Citácia knihy
|autor= IVANOVA, Blagovesta
|titul = Manastirski i selištni chramove v Sofijska eparchija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Visše stroitelno učilište &quot;Ľuben Karavelov&quot;
|rok = 2018
|počet strán = 208
|isbn = 978-954-331-100-2
|strany = 83{{--}}84}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Българска Патриаршия | odkaz na autora = | titul = Св. Йоан Рилски - покровител на град Перник | https://bg-patriarshia.bg/news/sv-yoan-rilski-pokrovitel-na-grad-pernik | vydavateľ = bg-patriarshia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; známy aj pod názvom '''Banícky chrám''' ({{vjz|bul|Минната църква|''Minnata cărkva''}})&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; je [[chrám]] [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z prvej polovice [[20. storočie|20. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v [[Pernik (oblasť)|Pernickej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;&gt;{{Citácia knihy
|autor= ASENOV, Bončo
|titul = Az săm Perničanin
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Izdatelstvo &quot;Skala print&quot;
|rok = 2022
|počet strán = 332
|isbn = 978-619-7641-01-1
|strany = 150}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

Chrám svätého Ivana Rilského je hlavným chrámom mesta Pernik.&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt; Chrámový sviatok sa slávi [[19. november|19. novembra]].&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt;

== Lokalita ==
[[Súbor:StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria14.jpg|Celkový pohľad na chrám zo severovýchodu|náhľad|vľavo]]
Chrám svätého Juraja sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Pernik (mesto)|Pernik]]&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; pri budove radnice a oproti [[Budova Banského riaditeľstva (Pernik)|budove banského riaditeľstva]]&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt; na námestí „Sv. Ivan Rilski“ ({{vjz|bul|''площад „Св. Иван Рилски“''}}, doslova ''námestie svätého Ivana Rislkého'').&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Chrám bol postavený na mieste, kde sa predtým nachádzala kuchyňa banského riaditeľstva.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;

== Dejiny ==
Chrám bol postavený z iniciatívy a s podporou vedenia pernickej uhoľnej bane a to predovšetkým jej riaditeľa Ivana Stoimenova a banského inžiniera Gerogiho Koňarova.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Sumou 10 000 [[Bulharský lev|levov]] prispel na výstavbu chrámu aj bulharský [[cár]] [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]]&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Výstavba chrámu sa začala v roku [[1910]], avšak z dôvodu vojen v rokoch [[1912]]{{--}}[[1918]] sa posdržala a bola ukončená až v priebehu roku [[1920]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; 

Chrám bol následne vysvätený [[1. november|1. novembra]] (19. novembra podľa súčasného kalendára) [[1920]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; Svätiteľom bol biskup [[Varlaam Levkijski]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; Vysvätenia chrámu sa zúčastnil aj vtedajší bulharský cár [[Boris III.]]&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Chrám sa po vysvätení stal hlavným chrámom v Perniku a nahradil tak v tejto úlohe starší pernický [[Chrám svätého Juraja (Pernik)|Chrám svätého Juraja]].&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt;

V rokoch [[1937]]{{--}}[[1939]] bol chrám vyzdobený [[freska]]mi.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Do [[9. september|9. septembra]] [[1944]] bol chrám pod správou pernickej uholnej bane, pričom tá vyplácala aj mzdu aj kňazovi a jeho pomocníkom a mala na starosti aj platbu za údržbu budovy a všetky ostatné možné výdavky.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Po roku [[1944]] prešiel chrám pod správu [[Sofijská metropola|Sofijskej metropoly]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;

[[18. október|18. októbra]]&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; [[2009]] bola v chráme uložená časť relikvií svätého Ivana Rilského, ktorá bola do chrámu prenesená z [[Rilský monastier|Rilského monastiera]].&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; Relikvie boli chrámu darované z rozhodnutia [[Svätá synoda Bulharskej pravoslávnej cirkvi|Svätej synody Bulharskej pravoslávnej cirkvi]].&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt;

== Charakteristika ==
[[Súbor:StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria09.jpg|Mozaika nad vchodom do chrámu, zobrazujúca svätého Ivana Rilského|náhľad|upright|vľavo]]
Autorom projektu chrámu bol architekt Aleksi Načev.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt; Chrám postavil významný staviteľský majster Kiro Spasov z dediny [[Strezimirovci]] pri meste [[Trăn (mesto)|Trăn]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;

Budova je postavená na pôdoryse v tvare kríža so skrátenými ramenami s centrálne položenou [[Kupola|kupolou]], ktorá je podopieraná štyrmi voľne stojacimi [[stĺp]]mi. V priestore medzi ramenami kríža sa nachádzajú štyri kupolovité stavby, ktoré však formujú siluetu stavby iba zvonku a nie sú postavené ako priestor vo vnútri chrámu. Chrám tak zvonku pôsobí ako päťkupolový, z interiéru je však badateľná len centrálna hlavná kupola. Na západnej strane budovy sa nachádza [[zvonica]], ktorá je najvyšším prvkom stavby.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

Priestor naosu predstavuje kompaktná sála sústredená v priestore pod hlavnou kupolou.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

== Výzdoba interiéru ==
=== Ikonostas a ikony ===
[[Ikonostas]] je zdobený drevorezbou, je však zhotovený strojovo.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

=== Fresková výzdoba ===
Chrám je vyzdobený [[freska]]mi.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Ich autormi sú bulharskí umelci Nikola Marinov a Dečko Uzunov, pričom pri výzdobe im pomáhali aj dvaja ich žiaci z Umeleckej akadémie Aleksandăr Poplilov a Dimităr Kandimirov.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Aleksandăr Poplilov je taktiež autorom mozaiky zobrazujúcej svätého Ivana Rilského, ktorá je umiestnená na vonkajšej fasáde nad vchodom do chrámu.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Fresky v chráme sú zhotované v [[Secesia|secesnom]] slohu. Vyzdobený je nimi predovšetkým priestor kupoly a tamburu, ale aj niektoré ďalšie časti chrámu.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria06.jpg|celkový pohľad na chrám z juhozápadu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria05.jpg|celkový pohľad na chrám z juhovýchodu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria07.jpg|pohľad na západnú fasádu chrámu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria04.jpg|pohľad na východnú fasádu chrámu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria12.jpg|pohľad na centrálnu časť južnej fasády
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria13.jpg|detailný pohľad na apsidu chrámu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria08.jpg|detailný pohľad na chrámovú zvonicu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria15.jpg|detailný pohľad na centrálnu chrámovú kupolu
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Saint John of Rila Church, Pernik}}

[[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]]
[[Kategória:Stavby v Perniku]]
[[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Ivanovi Rilskému]]
[[Kategória:Kostoly postavené po oslobodení Bulharska]]
[[Kategória:Architektúra z 1920]]</text>
      <sha1>fhliv684r8oafk3e5rtbtm6kmfx02fz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190019</id>
      <parentid>8189958</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T06:58:24Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Scholastikos</username>
        <id>174170</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>d.</comment>
      <origin>8190019</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11159" sha1="lxhbq00wbh2ojqx9xtp3jzj39rznu4t" xml:space="preserve">{{Infobox Kostol
 | Názov kostola         = Chrám svätého Ivana Rilského
 | Druh kostola          = pravoslávny chrám
 | Celé meno             = Banícky chrám
 | Iné meno1             = 
 | Iné meno2             = 
 | Obrázok               = StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria11.jpg
 | Popis obrázka         = celkový pohľad na chrám zo severozápadu
 | Patrocínium           = svätý [[Ivan Rilský]]
 | Patrocínium poznámka  = 
 | Predchádzajúci názov  = 
 | Štát typ              = 
 | Štát                  = Bulharsko
 | Spolkový štát typ     = 
 | Spolkový štát         = 
 | Kraj typ              = Oblasť
 | Kraj                  = [[Pernik (oblasť)|Pernik]]
 | Okres typ             = 
 | Okres                 = [[Pernik (okres)|Pernik]]
 | Mesto typ             = 
 | Mesto                 = [[Pernik (mesto)|Pernik]]
 | Mestská časť typ      = 
 | Mestská časť          = 
 | Adresa                = 
 | Zemepisná šírka       = 42.6093299
 | Zemepisná dĺžka       = 23.0312997
 | Náboženstvo typ       = 
 | Náboženstvo           = Kresťanstvo
 | Cirkev typ            = 
 | Cirkev                = [[Bulharská pravoslávna cirkev]]
 | Provincia typ         = 
 | Provincia             = 
 | Diecéza typ           = 
 | Diecéza               = 
 | Dekanát typ           = 
 | Dekanát               = 
 | Farnosť typ           = 
 | Farnosť               = 
 | Je súčasťou           = 
 | Dátum vysvätenia      = [[1. november]] [[1920]]
 | Svätiteľ              = [[Varlaam Levkijski]] (biskup)
 | Správa                = 
 | Vlastník              = 
 | Zánik                 = 
 | Dátum odsvätenia      = 
 | Architekt             = Aleksi Načev (architekt)
 | Architekt1            = Kiro Spasov (staviteľ)
 | Architekt2            = 
 | Sloh                  = 
 | Sloh1                 = 
 | Výstavba              = [[1910]]{{--}}[[1920]]
 | Založenie             = 
 | Dokončenie            = [[1920]]
 | Náklady na výstavbu   = 
 | Dĺžka                 = 
 | Výška                 = 
 | Šírka                 = 
 | Dĺžka hlavnej lode    = 
 | Šírka hlavnej lode    = 
 | Výška hlavnej lode    = 
 | Výška svätyne         = 
 | Počet lodí            = 1
 | Počet poschodí        = 
 | Počet kupol           = 5
 | Počet veží            = 1
 | Výška najvyššej veže  = 
 | Kapacita              = 
 | Kapacita jednotka     = 
 | Umiestnenie oltára    = 
 | Autor oltára          = 
 | Materiál              = 
 | Mapa1 popis           = 
 | Mapa1 lokátor         = 
 | Web                   = 
 | Commons               = Saint John of Rila Church, Pernik
 | nkp pred rokom 2002 = 
 | súčasť nkp          = 
 | názov nkp pred 2002 = 
 | dátum nkp           = 
 | číslo nkp           = 
 | dátum uzpf          = 
 | číslo uzpf          = 
 | názov UNESCO        = 
 | dátum UNESCO        = 
 | kategorizovať       = 
 | PUSR web url             = 
 | PUSR web id objekt       = 
 | PUSR web dátum citovania = }}

'''Chrám svätého Ivana Rilského''' ({{vjz|bul|Храм „Свети Иван Рилски“|''Chram „Sveti Ivan Rilski“''}}),&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;&gt;{{Citácia knihy
|autor= ASENOV, Bončo
|titul = Az săm Perničanin
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Izdatelstvo &quot;Skala print&quot;
|rok = 2022
|počet strán = 332
|isbn = 978-619-7641-01-1
|strany = 57{{--}}58}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;&gt;{{Citácia knihy
|autor= IVANOVA, Blagovesta
|titul = Manastirski i selištni chramove v Sofijska eparchija
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Visše stroitelno učilište &quot;Ľuben Karavelov&quot;
|rok = 2018
|počet strán = 208
|isbn = 978-954-331-100-2
|strany = 83{{--}}84}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Българска Патриаршия | odkaz na autora = | titul = Св. Йоан Рилски - покровител на град Перник | https://bg-patriarshia.bg/news/sv-yoan-rilski-pokrovitel-na-grad-pernik | vydavateľ = bg-patriarshia.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; známy aj pod názvom '''Banícky chrám''' ({{vjz|bul|Минната църква|''Minnata cărkva''}})&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; je [[chrám]] [[Bulharská pravoslávna cirkev|Bulharskej pravoslávnej cirkvi]] z prvej polovice [[20. storočie|20. storočia]], ktorý sa nachádza v meste [[Pernik (mesto)|Pernik]] v [[Pernik (oblasť)|Pernickej oblasti]] v juhozápadnom [[Bulharsko|Bulharsku]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;&gt;{{Citácia knihy
|autor= ASENOV, Bončo
|titul = Az săm Perničanin
|miesto = Sofia
|vydavateľ = Izdatelstvo &quot;Skala print&quot;
|rok = 2022
|počet strán = 332
|isbn = 978-619-7641-01-1
|strany = 150}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

Chrám svätého [[Ivan Rilský|Ivana Rilského]] je hlavným chrámom mesta Pernik.&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt; Chrámový sviatok sa slávi [[19. november|19. novembra]].&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt;

== Lokalita ==
[[Súbor:StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria14.jpg|Celkový pohľad na chrám zo severovýchodu|náhľad|vľavo]]
Chrám svätého Juraja sa nachádza v centrálnej časti mesta [[Pernik (mesto)|Pernik]]&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; pri budove radnice a oproti [[Budova Banského riaditeľstva (Pernik)|budove banského riaditeľstva]]&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt; na námestí „Sv. Ivan Rilski“ ({{vjz|bul|''площад „Св. Иван Рилски“''}}, doslova ''námestie svätého Ivana Rislkého'').&lt;ref name=&quot;ninkn.bg&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Национален институт за недвижимо културно наследство | odkaz na autora = | titul = НИНКН: Списък на НКЦ в община Перник | url = http://ninkn.bg/documents/download/365 | vydavateľ = ninkn.bg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-16 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Chrám bol postavený na mieste, kde sa predtým nachádzala kuchyňa banského riaditeľstva.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;

== Dejiny ==
Chrám bol postavený z iniciatívy a s podporou vedenia pernickej uhoľnej bane a to predovšetkým jej riaditeľa Ivana Stoimenova a banského inžiniera Gerogiho Koňarova.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Sumou 10 000 [[Bulharský lev|levov]] prispel na výstavbu chrámu aj bulharský [[cár]] [[Ferdinand I. (Bulharsko)|Ferdinand I.]]&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Výstavba chrámu sa začala v roku [[1910]], avšak z dôvodu vojen v rokoch [[1912]]{{--}}[[1918]] sa zdržala a bola ukončená až v priebehu roku [[1920]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; 

Chrám bol následne vysvätený [[1. november|1. novembra]] (19. novembra podľa súčasného kalendára) [[1920]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; Svätiteľom bol biskup [[Varlaam Levkijski]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; Vysvätenia chrámu sa zúčastnil aj vtedajší bulharský cár [[Boris III.]]&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Chrám sa po vysvätení stal hlavným chrámom v Perniku a nahradil tak v tejto úlohe starší pernický [[Chrám svätého Juraja (Pernik)|Chrám svätého Juraja]].&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt;

V rokoch [[1937]]{{--}}[[1939]] bol chrám vyzdobený [[freska]]mi.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Do [[9. september|9. septembra]] [[1944]] bol chrám pod správou pernickej uholnej bane, pričom tá vyplácala aj mzdu aj kňazovi a jeho pomocníkom a mala na starosti aj platbu za údržbu budovy a všetky ostatné možné výdavky.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Po roku [[1944]] prešiel chrám pod správu [[Sofijská metropola|Sofijskej metropoly]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;

[[18. október|18. októbra]]&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; [[2009]] bola v chráme uložená časť relikvií svätého Ivana Rilského, ktorá bola do chrámu prenesená z [[Rilský monastier|Rilského monastiera]].&lt;ref name=&quot;ref1111&quot;/&gt;&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt; Relikvie boli chrámu darované z rozhodnutia [[Svätá synoda Bulharskej pravoslávnej cirkvi|Svätej synody Bulharskej pravoslávnej cirkvi]].&lt;ref name=&quot;bg-patriarshia.bg&quot; /&gt;

== Charakteristika ==
[[Súbor:StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria09.jpg|Mozaika nad vchodom do chrámu, zobrazujúca svätého Ivana Rilského|náhľad|upright|vľavo]]
Autorom projektu chrámu bol architekt Aleksi Načev.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt; Chrám postavil významný staviteľský majster Kiro Spasov z dediny [[Strezimirovci]] pri meste [[Trăn (mesto)|Trăn]].&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt;

Budova je postavená na pôdoryse v tvare kríža so skrátenými ramenami s centrálne položenou [[Kupola|kupolou]], ktorá je podopieraná štyrmi voľne stojacimi [[stĺp]]mi. V priestore medzi ramenami kríža sa nachádzajú štyri kupolovité stavby, ktoré však formujú siluetu stavby iba zvonku a nie sú postavené ako priestor vo vnútri chrámu. Chrám tak zvonku pôsobí ako päťkupolový, z interiéru je však badateľná len centrálna hlavná kupola. Na západnej strane budovy sa nachádza [[zvonica]], ktorá je najvyšším prvkom stavby.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

Priestor [[Naos (architektúra)|naosu]] predstavuje kompaktná sála sústredená v priestore pod hlavnou kupolou.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

== Výzdoba interiéru ==
=== Ikonostas a ikony ===
[[Ikonostas]] je zdobený drevorezbou, je však zhotovený strojovo.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

=== Fresková výzdoba ===
Chrám je vyzdobený [[freska]]mi.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Ich autormi sú bulharskí umelci Nikola Marinov a Dečko Uzunov, pričom pri výzdobe im pomáhali aj dvaja ich žiaci z Umeleckej akadémie Aleksandăr Poplilov a Dimităr Kandimirov.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Aleksandăr Poplilov je taktiež autorom mozaiky zobrazujúcej svätého Ivana Rilského, ktorá je umiestnená na vonkajšej fasáde nad vchodom do chrámu.&lt;ref name=&quot;ref1112&quot;/&gt; Fresky v chráme sú zhotovené v [[Secesia|secesnom]] slohu. Vyzdobený je nimi predovšetkým priestor kupoly a tamburu, ale aj niektoré ďalšie časti chrámu.&lt;ref name=&quot;ref1110&quot;/&gt;

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria06.jpg|celkový pohľad na chrám z juhozápadu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria05.jpg|celkový pohľad na chrám z juhovýchodu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria07.jpg|pohľad na západnú fasádu chrámu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria04.jpg|pohľad na východnú fasádu chrámu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria12.jpg|pohľad na centrálnu časť južnej fasády
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria13.jpg|detailný pohľad na apsidu chrámu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria08.jpg|detailný pohľad na chrámovú zvonicu
StIvanRilskyChurch-Pernik-Bulgaria15.jpg|detailný pohľad na centrálnu chrámovú kupolu
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt|commons=Category:Saint John of Rila Church, Pernik}}

[[Kategória:Pravoslávne chrámy v Bulharsku]]
[[Kategória:Stavby v Perniku]]
[[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Ivanovi Rilskému]]
[[Kategória:Kostoly postavené po oslobodení Bulharska]]
[[Kategória:Architektúra z 1920]]</text>
      <sha1>lxhbq00wbh2ojqx9xtp3jzj39rznu4t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia:Chrám svätého Ivana Rilského (Pernik)</title>
    <ns>1</ns>
    <id>747296</id>
    <revision>
      <id>8189956</id>
      <timestamp>2026-03-31T00:30:50Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Gitanes232</username>
        <id>142243</id>
      </contributor>
      <comment>https://fountain.toolforge.org/editathons/wikijarsve2026</comment>
      <origin>8189956</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20" sha1="rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv" xml:space="preserve">{{WikiJar SVE 2026}}</text>
      <sha1>rk67p3c8gb6db0nudwc2d5vtdtvr4xv</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Familypark</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747297</id>
    <revision>
      <id>8189966</id>
      <timestamp>2026-03-31T02:14:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19718-00</username>
        <id>290691</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „[[Súbor:St. Margarethen - Familypark.JPG|náhľad|Familypark]]  '''Familypark''' je najväčší [[Rakúsko|rakúsky]] rodinný a voľnočasový [[zábavný park]] s rozlohou približne 145 000 m², ktorý sa nachádza v trhovej obci [[Sankt Margarethen im Burgenland]]. Bol založený v roku 1968 ako rodinný podnik s názvom „Märchenwald“ (''Rozprávkový les''). Súčasný názov nesie park od roku 2010. Maskotom parku je kocúr Filippo. Familypark je jedn…“</comment>
      <origin>8189966</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11739" sha1="7cfb12f3xcpt1vb9ibdiod1f4l4r4zq" xml:space="preserve">[[Súbor:St. Margarethen - Familypark.JPG|náhľad|Familypark]]

'''Familypark''' je najväčší [[Rakúsko|rakúsky]] rodinný a voľnočasový [[zábavný park]] s rozlohou približne 145 000 m², ktorý sa nachádza v trhovej obci [[Sankt Margarethen im Burgenland]]. Bol založený v roku 1968 ako rodinný podnik s názvom „Märchenwald“ (''Rozprávkový les''). Súčasný názov nesie park od roku 2010. Maskotom parku je kocúr Filippo. Familypark je jedným z popredných podnikov v Burgenlande.

== História ==
Erwin Müller sa v roku 1965 presťahoval z [[Vorarlberg]]u do [[Sankt Margarethen im Burgenland]]. Spočiatku tam pracoval ako [[kamenár]] v rímskom lome v St. Margarethen, kde okrem iného vytvoril [[socha|sochu]] [[Svätý Juraj|svätého Juraja]] v životnej veľkosti, ktorá bola mnoho rokov vystavená vo vstupnej časti parku.

Keďže v tom čase po celej Európe vznikali rozprávkové parky, kde mohli návštevníci obdivovať rôzne scény zo slávnych príbehov, začal v roku 1966 pracovať na prvých rozprávkových figúrkach a v tom istom roku otvoril v [[Schützen am Gebirge]] Märchenwald s rozlohou 1500 m².

Keďže sa neobnovila [[nájomná zmluva]], park sa presťahoval na svoje súčasné miesto v St. Margarethen a odvtedy sa neustále rozširuje. V roku 1970 bola otvorená aj kontaktná zoologická záhrada s [[koza domáca|domácimi kozami]], [[poník]]mi, [[osol|oslami]] a malými zvieratami.

V roku 1984 Erwin Müller odišiel do dôchodku. Jeho syn, Mario Müller, prevzal správu parku, ktorý prevádzkoval spolu so svojou manželkou Ulrike Müllerovou až do roku 2019. Odvtedy sa do parku ďalej investovalo, rozšírila sa infraštruktúra, zväčšil sa zvierací park a reštaurácie a Märchenwald bol premenovaný na Märchenpark und Zoo. Okrem [[diviak]]ov a [[kozorožec|kozorožcov]] sa v zvieracom parku nachádzali aj exotické zvieratá, ako sú [[primáty|opice]], [[klokan]]y a [[lama|lamy]].

Prvé atrakcie park získal začiatkom 90. rokov. Do prevádzky bol uvedený balónový kolotoč „Lastwagenconvoy“ a „Nautic Jet“ a cez Märchenpark premávala [[lanovka]]. V nasledujúcich rokoch sa park každoročne rozširoval o nové atrakcie.

V stane sa konali vystúpenia medzinárodných umelcov. Psy z „Ponsas Pudelbande“ potešili hostí, rovnako ako klaun „Daly“ a „Viva“ s mydlovými bublinami a akrobatickými schopnosťami.

Koncom [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] dosiahol Märchenpark rozlohu približne 80 000 m². V roku 1999 bol park opäť premenovaný, tentoraz na Märchenpark Neusiedlersee (''Rozprávkový park Neusiedlersee''). Nová tematická oblasť bola otvorená v júni 2004. „Filippos Abenteuerinsel“. Vďaka tomu sa rozloha parku zväčšila o 20 000 m², čo ponúklo množstvo nových dobrodružstiev v stredomorskom prostredí. V roku 2008 park oslavoval 40. výročie svojho vzniku. Pri príležitosti výročia bola návštevníkom odprezentovaná rodinná horská dráha „Götterblitz“ a atrakcia Römerturm na okružné jazdy. Aby sa zohľadnila široká škála atrakcií, ktoré park ponúka, stal sa Märchenpark Neusiedlersee na začiatku sezóny roka 2010 Familyparkom Neusiedlersee. Okrem iných atrakcií bola v roku 2013 otvorená aj druhá rodinná horská dráha s názvom „Rattenmühle“.

Na jar 2019 rodina Müllerovcov, jeho majitelia, predala park francúzskemu investorovi, [[Compagnie des Alpes]], ktorý je považovaný za jedného z prevádzkovateľov zábavných parkov a lyžiarskych stredísk, bol predaný. Odvtedy sa otvorili nasledujúce atrakcie a reštaurácie: Wasserwerk (vodné ihrisko), Stellarium, Malá Kajuta, Filippos Kirtag, Sack &amp; Pack (obchod so suvenírmi), Filippos Zauberladen (obchod so suvenírmi) und 2022 investor Compagnie des Alpes vytvoril prvú väčšiu atrakciu v parku: Die Biberburg. Ide o najväčšiu dráhu na divokej vode (jazdu na zľabe) v Rakúsku so zjazdom z výšky 17 metrov.&lt;ref&gt;[https://burgenland.orf.at/news/stories/2971276/ Verkauf von Familypark offiziell]. ''ORF''. 2019-03-21. Sprístupnené 2019-04-01.&lt;/ref&gt;

== Tematické rozdelenie ==
V roku 2022 boli k dispozícii jazdy na 31 atrakciách v štyroch tematických oblastiach:
* ''Erlebnisburg'' (dobrodružný hrad): tematická zóna s atrakciami pre mladších návštevníkov (napr. Ballonkarussell, Drachenbahn, Oldtimer-Convey)
* ''Märchenwald'': najstaršia časť parku s príbehmi a stvárnením známych rozprávok
* ''Abenteuerinsel'': priestor v stredomorskom štýle s horskou dráhou a ďalšími významnými atrakciami (napr. Leonardos Flugmaschine, Krokobahn, Seedrache, Götterblitz)
* ''Bauernhof'': kontaktná zoologická záhrada a atrakcie súvisiace s vidieckym životom (napr. Achterbahn Rattenmühle, Biberburg, Traktorfahrt, Apfelflug, Waldtierrennen)

== Atrakcie ==
=== ''Erlebnisburg'' (dobrodružný hrad) ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Názov !! Typ !! Výrobca !! Dĺžka !! Výška !! Maximálna rýchlosť !! Otvorenie 
|-
| Adlerflug || motýlí kolotoč || Heege Sunkid || 27&amp;nbsp;m || 7,5&amp;nbsp;m || 35&amp;nbsp;km/h || 2014
|-
|Azurgo ||Wild Swing ||[[ART Engineering]] || - ||12&amp;nbsp;m || - ||2024
|-
| Ballonkarussell || balónový kolotoč || [[Antonio Zamperla|Zamperla]]|| 8,8&amp;nbsp;m || - || - || 1992
|-
| Drachenbahn || nadzemná dráha || Metallbau Emmeln || 163&amp;nbsp;m || 3,5&amp;nbsp;m || - || -
|-
| Entenparade || kačací kolotoč || [[Metallbau Emmeln]]|| - || - || 4,4 km/h || -
|-
| Märchenkarussell || kolotoč || Vermolen rides || - || - || - || 2018
|-
| Eichen-Konvoi || starodávna dráha || [[Antonio Zamperla|Zamperla]] || 65&amp;nbsp;m || - || - || -
|-
| Schupsi-Land|| - || - || - || - || - || -
|-
| Stellarium || [[nebulaz]] || [[Antonio Zamperla|Zamperla]]|| - || - || - || 2021
|-
| Turmgucker || zdvíhacia veža || Heege Sunkid || 11&amp;nbsp;m || - || - || -

|}

=== ''Abenteuerinsel'' (dobrodružný ostrov) ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Názov !! Typ !! Výrobca !! Dĺžka !! Výška !! Maximálna rýchlosť !! Otvorenie
|-
| Die 3 finsteren Gesellen || vyhliadková plošina || - || - || - || - || -
|-
| Die bärige Piratenband || hudobná atrakcia || - || - || - || - || -
|-
| Die Fliegende Fische || lietajúce ryby || [[Zierer Rides|Zierer]]|| - || 8&amp;nbsp;m || - || -
|-
| Drachenhöhle || dračia jaskyňa || - || - || - || - || -
|-
| Fernlenkboote || loďky na diaľkové ovládanie|| - || - || - || - || -
|-
| Gladiatorenschule || lezecká stena || - || - || - || - || -
|-
| Götterblitz || [[YoungStar Coaster]] || [[Mack Rides]] || 480&amp;nbsp;m || 16&amp;nbsp;m || 60&amp;nbsp;km/h || 2008
|-
| Herkules || horská dráha || [[Gerstlauer Amusement Rides|Gerstlauer]]|| 25&amp;nbsp;m  || 2&amp;nbsp;m  || 15&amp;nbsp;km/h || 2015
|-
| Krokobahn || dráha na divokej vode|| [[ABC Engineering|ABC Rides]]|| 150&amp;nbsp;m || 3,7&amp;nbsp;m || - || 2006
|-
| Leonardos Flugmaschine || [[Sky Fly]] || [[Gerstlauer Amusement Rides|Gerstlauer]] || - || 22&amp;nbsp;m || - || 2015
|-
| Neptuns Wasserwelt || vodné ihrisko || - || - || - || - || -
|-
| Piratenschlacht || kryté ihrisko na [[bejzbal]] || - || - || - || - || -
|-
| Riesen Sandspielplatz || pieskové ihrisko || - || - || - || - || -
|-
|Rotonda  ||Disk’O Coaster ||Zamperla ||92,4 m ||15,5 m ||ca. 9,5 U/min ||2026
|-
| Römerfallen || lezecká stena || - || - || - || - || -
|-
| Römerturm || kolotoč || [[ABC Engineering|ABC Rides]]|| - || 16&amp;nbsp;m || &lt;!--0,5 Meter/Sekunde--&gt;{{formatnum:{{#expr:0.5*3600/1000 round 1}}}}&amp;nbsp;km/h || -
|-
| Schießanlage „Captain Rotbarts Schatzinsel“ || strelnica || - || - || - || - || -
|-
| Seedrache || hojdacia loď || Metallbau Emmeln || 13&amp;nbsp;m || 11&amp;nbsp;m || - || 
|-
| Seeräuberpfad|| - || - || - || - || - || -
|-
| Springende Wasser || vodné ihrisko|| - || - || - || - || -
|-
| Sumpfburg || lezecká stena || Kreative Holzgestaltung Bergmann  || 80&amp;nbsp;m  || 11&amp;nbsp;m  || - || -
|-
| Totenkopfturm || [[vyhliadková veža]]|| Stausberg Stadtmöbel || - || 8&amp;nbsp;m || - || -
|-
| Wasserschlacht || vodné ihrisko || Kreative Holzgestaltung Bergmann || - || - || - || -
|-
|Wilder Winzer ||šialený autobus||Zamperla || - ||7,8 – 8 m || - ||2026
|}

=== ''Bauernhof'' (hospodársky dvor) ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Názov !! Typ !! Výrobca !! Dĺžka !! Výška !! Maximálna rýchlosť !! Otvorenie
|-
| Almjodler || voľný pád || [[Zierer Rides|Zierer]]|| - || 8&amp;nbsp;m || - || 2018
|-
| Apfelflug || retiazkový kolotoč || [[Zierer Rides|Zierer]]|| - || 11&amp;nbsp;m || - || -
|-
| Baggermine || - || - || - || - || - || -
|-
| Wirbelsturm || kontiki || [[Zierer Rides|Zierer]]|| - || - || - || 2019
|-
| Die Biberburg&lt;ref&gt;{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.krone.at/2667608 |titul=Der Familypark öffnet wieder seine Tore |jazyk=de |dátum prístupu=2022-04-07}}&lt;/ref&gt;|| dráha na divokej vode || [[Intamin]]&lt;ref&gt;{{citácia elektronického dokumentu|url=https://coasterfriends.de/freizeitparkforum/index.php?threads/2022-neuheit-biberburg-flume-ride-intamin-familypark-neusiedlersee-%C3%96sterreich.1224523/ |titul=2022 Neuheit: Biberburg (Flume Ride, Intamin) @ Familypark Neusiedlersee - Österreich |jazyk=de-DE |dátum prístupu=2022-04-07}}&lt;/ref&gt;|| 325 m || 17&amp;nbsp;m || 65 km/h || 2022
|-
| Fassltanz || [[kolotoč]]|| Metallbau Emmeln || - || - || - || -
|-
| Fischers Fritz Teich || - || - || - || - || - || -
|-
| Froschhüpfer || [[kolotoč]]|| [[Antonio Zamperla|Zamperla]]|| - || - || - || 2016
|-
| Gockeljagd || elektronická jazdecká dráha || Metallbau Emmeln || 175 m || - || - || 2017
|-
| Interaktive Zwergenmine || - || - || - || - || - || -
|-
| Krähennest || šmykľavka || Metallbau Emmeln || 43&amp;nbsp;m || 8&amp;nbsp;m || - || 2016
|-
| Rattenmühle || bobová dráha || [[Gerstlauer Amusement Rides|Gerstlauer]]|| 430&amp;nbsp;m || 19&amp;nbsp;m || 54&amp;nbsp;km/h || 2013
|-
| Schweinchenbahn || elektronická jazdecká dráha || Metallbau Emmeln || 158&amp;nbsp;m || - || - ||  -
|-
| Traktorbahn || traktorová dráha || [[ABC Engineering|ABC Rides]]|| - || - || 8&amp;nbsp;km/h || -
|-
| Verrückte Vogelscheuche || voľný pád || [[ABC Engineering|ABC Rides]]|| - || 14&amp;nbsp;m || - || -
|-
| Waldexpress || železnica || Metallbau Emmeln || 225&amp;nbsp;m || - || - || 2017
|-
| Waldtierrennen || tematická jazda || Metallbau Emmeln || 161&amp;nbsp;m || - || &lt;!--1,5&amp;nbsp;m/sek--&gt;{{formatnum:{{#expr:1.5*3600/1000 round 1}}}}&amp;nbsp;km/h || -
|-
| Wasserwerk || vodné ihrisko || Watergames &amp; More B.V. || - || - || - || -
|-
| Ziegengaudi || vyhliadková plošina|| - || - || - || - || -

|}

=== ''Märchenwald'' (rozprávkový les) ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Názov !! Typ !! Výrobca !! Dĺžka !! Výška !! Maximálna rýchlosť
|-
| Die zänkischen Bauersleut‘|| elektronické divadlo || - || - || - || -
|-
| Märchen || rozprávkové tablo || - || - || - || -
|-
| Vogelhochzeit|| elektronické divadlo || - || - || - || -
|}

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Drachenbahn.JPG|„Drachenbahn“ (dračia dráha) nad vstupom do Märchenparku
Súbor:Götterblitz.JPG|Horská dráha „Götterblitz“
Súbor:Vogelhochzeit Märchenpark.JPG|Interaktívna prezentácia rozprávky „Die Vogelhochzeit“
Súbor:St. Margarethen - Familypark, Parkplatz.JPG|Obsadenosť parkovacích miest na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v roku 2019
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.familypark.at/ oficiálna stránka parku]
* [https://rcdb.com/5302.htm Familypark] v [[Roller Coaster DataBase]]
* [https://www.sunny.at/f/familypark-in-st-margarethen-im-burgenland Familypark na Sunny.at]

== Zdroj ==
{{Preklad|de|Familypark|263923109}}

[[Kategória:Zábavné parky v Rakúsku]]</text>
      <sha1>7cfb12f3xcpt1vb9ibdiod1f4l4r4zq</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189967</id>
      <parentid>8189966</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T02:16:14Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19718-00</username>
        <id>290691</id>
      </contributor>
      <comment>/* Tematické rozdelenie */</comment>
      <origin>8189967</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11802" sha1="tbsuh8g6yqtj8wusll5nphli32iat6h" xml:space="preserve">[[Súbor:St. Margarethen - Familypark.JPG|náhľad|Familypark]]

'''Familypark''' je najväčší [[Rakúsko|rakúsky]] rodinný a voľnočasový [[zábavný park]] s rozlohou približne 145 000 m², ktorý sa nachádza v trhovej obci [[Sankt Margarethen im Burgenland]]. Bol založený v roku 1968 ako rodinný podnik s názvom „Märchenwald“ (''Rozprávkový les''). Súčasný názov nesie park od roku 2010. Maskotom parku je kocúr Filippo. Familypark je jedným z popredných podnikov v Burgenlande.

== História ==
Erwin Müller sa v roku 1965 presťahoval z [[Vorarlberg]]u do [[Sankt Margarethen im Burgenland]]. Spočiatku tam pracoval ako [[kamenár]] v rímskom lome v St. Margarethen, kde okrem iného vytvoril [[socha|sochu]] [[Svätý Juraj|svätého Juraja]] v životnej veľkosti, ktorá bola mnoho rokov vystavená vo vstupnej časti parku.

Keďže v tom čase po celej Európe vznikali rozprávkové parky, kde mohli návštevníci obdivovať rôzne scény zo slávnych príbehov, začal v roku 1966 pracovať na prvých rozprávkových figúrkach a v tom istom roku otvoril v [[Schützen am Gebirge]] Märchenwald s rozlohou 1500 m².

Keďže sa neobnovila [[nájomná zmluva]], park sa presťahoval na svoje súčasné miesto v St. Margarethen a odvtedy sa neustále rozširuje. V roku 1970 bola otvorená aj kontaktná zoologická záhrada s [[koza domáca|domácimi kozami]], [[poník]]mi, [[osol|oslami]] a malými zvieratami.

V roku 1984 Erwin Müller odišiel do dôchodku. Jeho syn, Mario Müller, prevzal správu parku, ktorý prevádzkoval spolu so svojou manželkou Ulrike Müllerovou až do roku 2019. Odvtedy sa do parku ďalej investovalo, rozšírila sa infraštruktúra, zväčšil sa zvierací park a reštaurácie a Märchenwald bol premenovaný na Märchenpark und Zoo. Okrem [[diviak]]ov a [[kozorožec|kozorožcov]] sa v zvieracom parku nachádzali aj exotické zvieratá, ako sú [[primáty|opice]], [[klokan]]y a [[lama|lamy]].

Prvé atrakcie park získal začiatkom 90. rokov. Do prevádzky bol uvedený balónový kolotoč „Lastwagenconvoy“ a „Nautic Jet“ a cez Märchenpark premávala [[lanovka]]. V nasledujúcich rokoch sa park každoročne rozširoval o nové atrakcie.

V stane sa konali vystúpenia medzinárodných umelcov. Psy z „Ponsas Pudelbande“ potešili hostí, rovnako ako klaun „Daly“ a „Viva“ s mydlovými bublinami a akrobatickými schopnosťami.

Koncom [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] dosiahol Märchenpark rozlohu približne 80 000 m². V roku 1999 bol park opäť premenovaný, tentoraz na Märchenpark Neusiedlersee (''Rozprávkový park Neusiedlersee''). Nová tematická oblasť bola otvorená v júni 2004. „Filippos Abenteuerinsel“. Vďaka tomu sa rozloha parku zväčšila o 20 000 m², čo ponúklo množstvo nových dobrodružstiev v stredomorskom prostredí. V roku 2008 park oslavoval 40. výročie svojho vzniku. Pri príležitosti výročia bola návštevníkom odprezentovaná rodinná horská dráha „Götterblitz“ a atrakcia Römerturm na okružné jazdy. Aby sa zohľadnila široká škála atrakcií, ktoré park ponúka, stal sa Märchenpark Neusiedlersee na začiatku sezóny roka 2010 Familyparkom Neusiedlersee. Okrem iných atrakcií bola v roku 2013 otvorená aj druhá rodinná horská dráha s názvom „Rattenmühle“.

Na jar 2019 rodina Müllerovcov, jeho majitelia, predala park francúzskemu investorovi, [[Compagnie des Alpes]], ktorý je považovaný za jedného z prevádzkovateľov zábavných parkov a lyžiarskych stredísk, bol predaný. Odvtedy sa otvorili nasledujúce atrakcie a reštaurácie: Wasserwerk (vodné ihrisko), Stellarium, Malá Kajuta, Filippos Kirtag, Sack &amp; Pack (obchod so suvenírmi), Filippos Zauberladen (obchod so suvenírmi) und 2022 investor Compagnie des Alpes vytvoril prvú väčšiu atrakciu v parku: Die Biberburg. Ide o najväčšiu dráhu na divokej vode (jazdu na zľabe) v Rakúsku so zjazdom z výšky 17 metrov.&lt;ref&gt;[https://burgenland.orf.at/news/stories/2971276/ Verkauf von Familypark offiziell]. ''ORF''. 2019-03-21. Sprístupnené 2019-04-01.&lt;/ref&gt;

== Tematické rozdelenie ==
V roku 2022 boli k dispozícii jazdy na 31 atrakciách v štyroch tematických oblastiach:
* ''Erlebnisburg'' (dobrodružný hrad): tematická zóna s atrakciami pre mladších návštevníkov (napr. Ballonkarussell, Drachenbahn, Oldtimer-Convey)
* ''Märchenwald'' (rozprávkový les): najstaršia časť parku s príbehmi a stvárnením známych rozprávok
* ''Abenteuerinsel'' (dobrodružný ostrov): priestor v stredomorskom štýle s horskou dráhou a ďalšími významnými atrakciami (napr. Leonardos Flugmaschine, Krokobahn, Seedrache, Götterblitz)
* ''Bauernhof'' (hospodársky dvor): kontaktná zoologická záhrada a atrakcie súvisiace s vidieckym životom (napr. Achterbahn Rattenmühle, Biberburg, Traktorfahrt, Apfelflug, Waldtierrennen)

== Atrakcie ==
=== ''Erlebnisburg'' (dobrodružný hrad) ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Názov !! Typ !! Výrobca !! Dĺžka !! Výška !! Maximálna rýchlosť !! Otvorenie 
|-
| Adlerflug || motýlí kolotoč || Heege Sunkid || 27&amp;nbsp;m || 7,5&amp;nbsp;m || 35&amp;nbsp;km/h || 2014
|-
|Azurgo ||Wild Swing ||[[ART Engineering]] || - ||12&amp;nbsp;m || - ||2024
|-
| Ballonkarussell || balónový kolotoč || [[Antonio Zamperla|Zamperla]]|| 8,8&amp;nbsp;m || - || - || 1992
|-
| Drachenbahn || nadzemná dráha || Metallbau Emmeln || 163&amp;nbsp;m || 3,5&amp;nbsp;m || - || -
|-
| Entenparade || kačací kolotoč || [[Metallbau Emmeln]]|| - || - || 4,4 km/h || -
|-
| Märchenkarussell || kolotoč || Vermolen rides || - || - || - || 2018
|-
| Eichen-Konvoi || starodávna dráha || [[Antonio Zamperla|Zamperla]] || 65&amp;nbsp;m || - || - || -
|-
| Schupsi-Land|| - || - || - || - || - || -
|-
| Stellarium || [[nebulaz]] || [[Antonio Zamperla|Zamperla]]|| - || - || - || 2021
|-
| Turmgucker || zdvíhacia veža || Heege Sunkid || 11&amp;nbsp;m || - || - || -

|}

=== ''Abenteuerinsel'' (dobrodružný ostrov) ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Názov !! Typ !! Výrobca !! Dĺžka !! Výška !! Maximálna rýchlosť !! Otvorenie
|-
| Die 3 finsteren Gesellen || vyhliadková plošina || - || - || - || - || -
|-
| Die bärige Piratenband || hudobná atrakcia || - || - || - || - || -
|-
| Die Fliegende Fische || lietajúce ryby || [[Zierer Rides|Zierer]]|| - || 8&amp;nbsp;m || - || -
|-
| Drachenhöhle || dračia jaskyňa || - || - || - || - || -
|-
| Fernlenkboote || loďky na diaľkové ovládanie|| - || - || - || - || -
|-
| Gladiatorenschule || lezecká stena || - || - || - || - || -
|-
| Götterblitz || [[YoungStar Coaster]] || [[Mack Rides]] || 480&amp;nbsp;m || 16&amp;nbsp;m || 60&amp;nbsp;km/h || 2008
|-
| Herkules || horská dráha || [[Gerstlauer Amusement Rides|Gerstlauer]]|| 25&amp;nbsp;m  || 2&amp;nbsp;m  || 15&amp;nbsp;km/h || 2015
|-
| Krokobahn || dráha na divokej vode|| [[ABC Engineering|ABC Rides]]|| 150&amp;nbsp;m || 3,7&amp;nbsp;m || - || 2006
|-
| Leonardos Flugmaschine || [[Sky Fly]] || [[Gerstlauer Amusement Rides|Gerstlauer]] || - || 22&amp;nbsp;m || - || 2015
|-
| Neptuns Wasserwelt || vodné ihrisko || - || - || - || - || -
|-
| Piratenschlacht || kryté ihrisko na [[bejzbal]] || - || - || - || - || -
|-
| Riesen Sandspielplatz || pieskové ihrisko || - || - || - || - || -
|-
|Rotonda  ||Disk’O Coaster ||Zamperla ||92,4 m ||15,5 m ||ca. 9,5 U/min ||2026
|-
| Römerfallen || lezecká stena || - || - || - || - || -
|-
| Römerturm || kolotoč || [[ABC Engineering|ABC Rides]]|| - || 16&amp;nbsp;m || &lt;!--0,5 Meter/Sekunde--&gt;{{formatnum:{{#expr:0.5*3600/1000 round 1}}}}&amp;nbsp;km/h || -
|-
| Schießanlage „Captain Rotbarts Schatzinsel“ || strelnica || - || - || - || - || -
|-
| Seedrache || hojdacia loď || Metallbau Emmeln || 13&amp;nbsp;m || 11&amp;nbsp;m || - || 
|-
| Seeräuberpfad|| - || - || - || - || - || -
|-
| Springende Wasser || vodné ihrisko|| - || - || - || - || -
|-
| Sumpfburg || lezecká stena || Kreative Holzgestaltung Bergmann  || 80&amp;nbsp;m  || 11&amp;nbsp;m  || - || -
|-
| Totenkopfturm || [[vyhliadková veža]]|| Stausberg Stadtmöbel || - || 8&amp;nbsp;m || - || -
|-
| Wasserschlacht || vodné ihrisko || Kreative Holzgestaltung Bergmann || - || - || - || -
|-
|Wilder Winzer ||šialený autobus||Zamperla || - ||7,8 – 8 m || - ||2026
|}

=== ''Bauernhof'' (hospodársky dvor) ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Názov !! Typ !! Výrobca !! Dĺžka !! Výška !! Maximálna rýchlosť !! Otvorenie
|-
| Almjodler || voľný pád || [[Zierer Rides|Zierer]]|| - || 8&amp;nbsp;m || - || 2018
|-
| Apfelflug || retiazkový kolotoč || [[Zierer Rides|Zierer]]|| - || 11&amp;nbsp;m || - || -
|-
| Baggermine || - || - || - || - || - || -
|-
| Wirbelsturm || kontiki || [[Zierer Rides|Zierer]]|| - || - || - || 2019
|-
| Die Biberburg&lt;ref&gt;{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.krone.at/2667608 |titul=Der Familypark öffnet wieder seine Tore |jazyk=de |dátum prístupu=2022-04-07}}&lt;/ref&gt;|| dráha na divokej vode || [[Intamin]]&lt;ref&gt;{{citácia elektronického dokumentu|url=https://coasterfriends.de/freizeitparkforum/index.php?threads/2022-neuheit-biberburg-flume-ride-intamin-familypark-neusiedlersee-%C3%96sterreich.1224523/ |titul=2022 Neuheit: Biberburg (Flume Ride, Intamin) @ Familypark Neusiedlersee - Österreich |jazyk=de-DE |dátum prístupu=2022-04-07}}&lt;/ref&gt;|| 325 m || 17&amp;nbsp;m || 65 km/h || 2022
|-
| Fassltanz || [[kolotoč]]|| Metallbau Emmeln || - || - || - || -
|-
| Fischers Fritz Teich || - || - || - || - || - || -
|-
| Froschhüpfer || [[kolotoč]]|| [[Antonio Zamperla|Zamperla]]|| - || - || - || 2016
|-
| Gockeljagd || elektronická jazdecká dráha || Metallbau Emmeln || 175 m || - || - || 2017
|-
| Interaktive Zwergenmine || - || - || - || - || - || -
|-
| Krähennest || šmykľavka || Metallbau Emmeln || 43&amp;nbsp;m || 8&amp;nbsp;m || - || 2016
|-
| Rattenmühle || bobová dráha || [[Gerstlauer Amusement Rides|Gerstlauer]]|| 430&amp;nbsp;m || 19&amp;nbsp;m || 54&amp;nbsp;km/h || 2013
|-
| Schweinchenbahn || elektronická jazdecká dráha || Metallbau Emmeln || 158&amp;nbsp;m || - || - ||  -
|-
| Traktorbahn || traktorová dráha || [[ABC Engineering|ABC Rides]]|| - || - || 8&amp;nbsp;km/h || -
|-
| Verrückte Vogelscheuche || voľný pád || [[ABC Engineering|ABC Rides]]|| - || 14&amp;nbsp;m || - || -
|-
| Waldexpress || železnica || Metallbau Emmeln || 225&amp;nbsp;m || - || - || 2017
|-
| Waldtierrennen || tematická jazda || Metallbau Emmeln || 161&amp;nbsp;m || - || &lt;!--1,5&amp;nbsp;m/sek--&gt;{{formatnum:{{#expr:1.5*3600/1000 round 1}}}}&amp;nbsp;km/h || -
|-
| Wasserwerk || vodné ihrisko || Watergames &amp; More B.V. || - || - || - || -
|-
| Ziegengaudi || vyhliadková plošina|| - || - || - || - || -

|}

=== ''Märchenwald'' (rozprávkový les) ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Názov !! Typ !! Výrobca !! Dĺžka !! Výška !! Maximálna rýchlosť
|-
| Die zänkischen Bauersleut‘|| elektronické divadlo || - || - || - || -
|-
| Märchen || rozprávkové tablo || - || - || - || -
|-
| Vogelhochzeit|| elektronické divadlo || - || - || - || -
|}

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Drachenbahn.JPG|„Drachenbahn“ (dračia dráha) nad vstupom do Märchenparku
Súbor:Götterblitz.JPG|Horská dráha „Götterblitz“
Súbor:Vogelhochzeit Märchenpark.JPG|Interaktívna prezentácia rozprávky „Die Vogelhochzeit“
Súbor:St. Margarethen - Familypark, Parkplatz.JPG|Obsadenosť parkovacích miest na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v roku 2019
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.familypark.at/ oficiálna stránka parku]
* [https://rcdb.com/5302.htm Familypark] v [[Roller Coaster DataBase]]
* [https://www.sunny.at/f/familypark-in-st-margarethen-im-burgenland Familypark na Sunny.at]

== Zdroj ==
{{Preklad|de|Familypark|263923109}}

[[Kategória:Zábavné parky v Rakúsku]]</text>
      <sha1>tbsuh8g6yqtj8wusll5nphli32iat6h</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189970</id>
      <parentid>8189967</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T02:18:44Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19718-00</username>
        <id>290691</id>
      </contributor>
      <comment>/* Tematické rozdelenie */</comment>
      <origin>8189970</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="11809" sha1="syxr80ihetw2nqahtwc1ss9n38l8q9e" xml:space="preserve">[[Súbor:St. Margarethen - Familypark.JPG|náhľad|Familypark]]

'''Familypark''' je najväčší [[Rakúsko|rakúsky]] rodinný a voľnočasový [[zábavný park]] s rozlohou približne 145 000 m², ktorý sa nachádza v trhovej obci [[Sankt Margarethen im Burgenland]]. Bol založený v roku 1968 ako rodinný podnik s názvom „Märchenwald“ (''Rozprávkový les''). Súčasný názov nesie park od roku 2010. Maskotom parku je kocúr Filippo. Familypark je jedným z popredných podnikov v Burgenlande.

== História ==
Erwin Müller sa v roku 1965 presťahoval z [[Vorarlberg]]u do [[Sankt Margarethen im Burgenland]]. Spočiatku tam pracoval ako [[kamenár]] v rímskom lome v St. Margarethen, kde okrem iného vytvoril [[socha|sochu]] [[Svätý Juraj|svätého Juraja]] v životnej veľkosti, ktorá bola mnoho rokov vystavená vo vstupnej časti parku.

Keďže v tom čase po celej Európe vznikali rozprávkové parky, kde mohli návštevníci obdivovať rôzne scény zo slávnych príbehov, začal v roku 1966 pracovať na prvých rozprávkových figúrkach a v tom istom roku otvoril v [[Schützen am Gebirge]] Märchenwald s rozlohou 1500 m².

Keďže sa neobnovila [[nájomná zmluva]], park sa presťahoval na svoje súčasné miesto v St. Margarethen a odvtedy sa neustále rozširuje. V roku 1970 bola otvorená aj kontaktná zoologická záhrada s [[koza domáca|domácimi kozami]], [[poník]]mi, [[osol|oslami]] a malými zvieratami.

V roku 1984 Erwin Müller odišiel do dôchodku. Jeho syn, Mario Müller, prevzal správu parku, ktorý prevádzkoval spolu so svojou manželkou Ulrike Müllerovou až do roku 2019. Odvtedy sa do parku ďalej investovalo, rozšírila sa infraštruktúra, zväčšil sa zvierací park a reštaurácie a Märchenwald bol premenovaný na Märchenpark und Zoo. Okrem [[diviak]]ov a [[kozorožec|kozorožcov]] sa v zvieracom parku nachádzali aj exotické zvieratá, ako sú [[primáty|opice]], [[klokan]]y a [[lama|lamy]].

Prvé atrakcie park získal začiatkom 90. rokov. Do prevádzky bol uvedený balónový kolotoč „Lastwagenconvoy“ a „Nautic Jet“ a cez Märchenpark premávala [[lanovka]]. V nasledujúcich rokoch sa park každoročne rozširoval o nové atrakcie.

V stane sa konali vystúpenia medzinárodných umelcov. Psy z „Ponsas Pudelbande“ potešili hostí, rovnako ako klaun „Daly“ a „Viva“ s mydlovými bublinami a akrobatickými schopnosťami.

Koncom [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] dosiahol Märchenpark rozlohu približne 80 000 m². V roku 1999 bol park opäť premenovaný, tentoraz na Märchenpark Neusiedlersee (''Rozprávkový park Neusiedlersee''). Nová tematická oblasť bola otvorená v júni 2004. „Filippos Abenteuerinsel“. Vďaka tomu sa rozloha parku zväčšila o 20 000 m², čo ponúklo množstvo nových dobrodružstiev v stredomorskom prostredí. V roku 2008 park oslavoval 40. výročie svojho vzniku. Pri príležitosti výročia bola návštevníkom odprezentovaná rodinná horská dráha „Götterblitz“ a atrakcia Römerturm na okružné jazdy. Aby sa zohľadnila široká škála atrakcií, ktoré park ponúka, stal sa Märchenpark Neusiedlersee na začiatku sezóny roka 2010 Familyparkom Neusiedlersee. Okrem iných atrakcií bola v roku 2013 otvorená aj druhá rodinná horská dráha s názvom „Rattenmühle“.

Na jar 2019 rodina Müllerovcov, jeho majitelia, predala park francúzskemu investorovi, [[Compagnie des Alpes]], ktorý je považovaný za jedného z prevádzkovateľov zábavných parkov a lyžiarskych stredísk, bol predaný. Odvtedy sa otvorili nasledujúce atrakcie a reštaurácie: Wasserwerk (vodné ihrisko), Stellarium, Malá Kajuta, Filippos Kirtag, Sack &amp; Pack (obchod so suvenírmi), Filippos Zauberladen (obchod so suvenírmi) und 2022 investor Compagnie des Alpes vytvoril prvú väčšiu atrakciu v parku: Die Biberburg. Ide o najväčšiu dráhu na divokej vode (jazdu na zľabe) v Rakúsku so zjazdom z výšky 17 metrov.&lt;ref&gt;[https://burgenland.orf.at/news/stories/2971276/ Verkauf von Familypark offiziell]. ''ORF''. 2019-03-21. Sprístupnené 2019-04-01.&lt;/ref&gt;

== Tematické rozdelenie ==
V roku 2022 boli k dispozícii jazdy na 31 atrakciách v štyroch tematických lokalitách parku:
* ''Erlebnisburg'' (dobrodružný hrad): tematická zóna s atrakciami pre mladších návštevníkov (napr. Ballonkarussell, Drachenbahn, Oldtimer-Convey)
* ''Märchenwald'' (rozprávkový les): najstaršia časť parku s príbehmi a stvárnením známych rozprávok
* ''Abenteuerinsel'' (dobrodružný ostrov): priestor v stredomorskom štýle s horskou dráhou a ďalšími významnými atrakciami (napr. Leonardos Flugmaschine, Krokobahn, Seedrache, Götterblitz)
* ''Bauernhof'' (hospodársky dvor): kontaktná zoologická záhrada a atrakcie súvisiace s vidieckym životom (napr. Achterbahn Rattenmühle, Biberburg, Traktorfahrt, Apfelflug, Waldtierrennen)

== Atrakcie ==
=== ''Erlebnisburg'' (dobrodružný hrad) ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Názov !! Typ !! Výrobca !! Dĺžka !! Výška !! Maximálna rýchlosť !! Otvorenie 
|-
| Adlerflug || motýlí kolotoč || Heege Sunkid || 27&amp;nbsp;m || 7,5&amp;nbsp;m || 35&amp;nbsp;km/h || 2014
|-
|Azurgo ||Wild Swing ||[[ART Engineering]] || - ||12&amp;nbsp;m || - ||2024
|-
| Ballonkarussell || balónový kolotoč || [[Antonio Zamperla|Zamperla]]|| 8,8&amp;nbsp;m || - || - || 1992
|-
| Drachenbahn || nadzemná dráha || Metallbau Emmeln || 163&amp;nbsp;m || 3,5&amp;nbsp;m || - || -
|-
| Entenparade || kačací kolotoč || [[Metallbau Emmeln]]|| - || - || 4,4 km/h || -
|-
| Märchenkarussell || kolotoč || Vermolen rides || - || - || - || 2018
|-
| Eichen-Konvoi || starodávna dráha || [[Antonio Zamperla|Zamperla]] || 65&amp;nbsp;m || - || - || -
|-
| Schupsi-Land|| - || - || - || - || - || -
|-
| Stellarium || [[nebulaz]] || [[Antonio Zamperla|Zamperla]]|| - || - || - || 2021
|-
| Turmgucker || zdvíhacia veža || Heege Sunkid || 11&amp;nbsp;m || - || - || -

|}

=== ''Abenteuerinsel'' (dobrodružný ostrov) ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Názov !! Typ !! Výrobca !! Dĺžka !! Výška !! Maximálna rýchlosť !! Otvorenie
|-
| Die 3 finsteren Gesellen || vyhliadková plošina || - || - || - || - || -
|-
| Die bärige Piratenband || hudobná atrakcia || - || - || - || - || -
|-
| Die Fliegende Fische || lietajúce ryby || [[Zierer Rides|Zierer]]|| - || 8&amp;nbsp;m || - || -
|-
| Drachenhöhle || dračia jaskyňa || - || - || - || - || -
|-
| Fernlenkboote || loďky na diaľkové ovládanie|| - || - || - || - || -
|-
| Gladiatorenschule || lezecká stena || - || - || - || - || -
|-
| Götterblitz || [[YoungStar Coaster]] || [[Mack Rides]] || 480&amp;nbsp;m || 16&amp;nbsp;m || 60&amp;nbsp;km/h || 2008
|-
| Herkules || horská dráha || [[Gerstlauer Amusement Rides|Gerstlauer]]|| 25&amp;nbsp;m  || 2&amp;nbsp;m  || 15&amp;nbsp;km/h || 2015
|-
| Krokobahn || dráha na divokej vode|| [[ABC Engineering|ABC Rides]]|| 150&amp;nbsp;m || 3,7&amp;nbsp;m || - || 2006
|-
| Leonardos Flugmaschine || [[Sky Fly]] || [[Gerstlauer Amusement Rides|Gerstlauer]] || - || 22&amp;nbsp;m || - || 2015
|-
| Neptuns Wasserwelt || vodné ihrisko || - || - || - || - || -
|-
| Piratenschlacht || kryté ihrisko na [[bejzbal]] || - || - || - || - || -
|-
| Riesen Sandspielplatz || pieskové ihrisko || - || - || - || - || -
|-
|Rotonda  ||Disk’O Coaster ||Zamperla ||92,4 m ||15,5 m ||ca. 9,5 U/min ||2026
|-
| Römerfallen || lezecká stena || - || - || - || - || -
|-
| Römerturm || kolotoč || [[ABC Engineering|ABC Rides]]|| - || 16&amp;nbsp;m || &lt;!--0,5 Meter/Sekunde--&gt;{{formatnum:{{#expr:0.5*3600/1000 round 1}}}}&amp;nbsp;km/h || -
|-
| Schießanlage „Captain Rotbarts Schatzinsel“ || strelnica || - || - || - || - || -
|-
| Seedrache || hojdacia loď || Metallbau Emmeln || 13&amp;nbsp;m || 11&amp;nbsp;m || - || 
|-
| Seeräuberpfad|| - || - || - || - || - || -
|-
| Springende Wasser || vodné ihrisko|| - || - || - || - || -
|-
| Sumpfburg || lezecká stena || Kreative Holzgestaltung Bergmann  || 80&amp;nbsp;m  || 11&amp;nbsp;m  || - || -
|-
| Totenkopfturm || [[vyhliadková veža]]|| Stausberg Stadtmöbel || - || 8&amp;nbsp;m || - || -
|-
| Wasserschlacht || vodné ihrisko || Kreative Holzgestaltung Bergmann || - || - || - || -
|-
|Wilder Winzer ||šialený autobus||Zamperla || - ||7,8 – 8 m || - ||2026
|}

=== ''Bauernhof'' (hospodársky dvor) ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Názov !! Typ !! Výrobca !! Dĺžka !! Výška !! Maximálna rýchlosť !! Otvorenie
|-
| Almjodler || voľný pád || [[Zierer Rides|Zierer]]|| - || 8&amp;nbsp;m || - || 2018
|-
| Apfelflug || retiazkový kolotoč || [[Zierer Rides|Zierer]]|| - || 11&amp;nbsp;m || - || -
|-
| Baggermine || - || - || - || - || - || -
|-
| Wirbelsturm || kontiki || [[Zierer Rides|Zierer]]|| - || - || - || 2019
|-
| Die Biberburg&lt;ref&gt;{{citácia elektronického dokumentu|url=https://www.krone.at/2667608 |titul=Der Familypark öffnet wieder seine Tore |jazyk=de |dátum prístupu=2022-04-07}}&lt;/ref&gt;|| dráha na divokej vode || [[Intamin]]&lt;ref&gt;{{citácia elektronického dokumentu|url=https://coasterfriends.de/freizeitparkforum/index.php?threads/2022-neuheit-biberburg-flume-ride-intamin-familypark-neusiedlersee-%C3%96sterreich.1224523/ |titul=2022 Neuheit: Biberburg (Flume Ride, Intamin) @ Familypark Neusiedlersee - Österreich |jazyk=de-DE |dátum prístupu=2022-04-07}}&lt;/ref&gt;|| 325 m || 17&amp;nbsp;m || 65 km/h || 2022
|-
| Fassltanz || [[kolotoč]]|| Metallbau Emmeln || - || - || - || -
|-
| Fischers Fritz Teich || - || - || - || - || - || -
|-
| Froschhüpfer || [[kolotoč]]|| [[Antonio Zamperla|Zamperla]]|| - || - || - || 2016
|-
| Gockeljagd || elektronická jazdecká dráha || Metallbau Emmeln || 175 m || - || - || 2017
|-
| Interaktive Zwergenmine || - || - || - || - || - || -
|-
| Krähennest || šmykľavka || Metallbau Emmeln || 43&amp;nbsp;m || 8&amp;nbsp;m || - || 2016
|-
| Rattenmühle || bobová dráha || [[Gerstlauer Amusement Rides|Gerstlauer]]|| 430&amp;nbsp;m || 19&amp;nbsp;m || 54&amp;nbsp;km/h || 2013
|-
| Schweinchenbahn || elektronická jazdecká dráha || Metallbau Emmeln || 158&amp;nbsp;m || - || - ||  -
|-
| Traktorbahn || traktorová dráha || [[ABC Engineering|ABC Rides]]|| - || - || 8&amp;nbsp;km/h || -
|-
| Verrückte Vogelscheuche || voľný pád || [[ABC Engineering|ABC Rides]]|| - || 14&amp;nbsp;m || - || -
|-
| Waldexpress || železnica || Metallbau Emmeln || 225&amp;nbsp;m || - || - || 2017
|-
| Waldtierrennen || tematická jazda || Metallbau Emmeln || 161&amp;nbsp;m || - || &lt;!--1,5&amp;nbsp;m/sek--&gt;{{formatnum:{{#expr:1.5*3600/1000 round 1}}}}&amp;nbsp;km/h || -
|-
| Wasserwerk || vodné ihrisko || Watergames &amp; More B.V. || - || - || - || -
|-
| Ziegengaudi || vyhliadková plošina|| - || - || - || - || -

|}

=== ''Märchenwald'' (rozprávkový les) ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|-
! Názov !! Typ !! Výrobca !! Dĺžka !! Výška !! Maximálna rýchlosť
|-
| Die zänkischen Bauersleut‘|| elektronické divadlo || - || - || - || -
|-
| Märchen || rozprávkové tablo || - || - || - || -
|-
| Vogelhochzeit|| elektronické divadlo || - || - || - || -
|}

== Galéria ==
&lt;gallery&gt;
Súbor:Drachenbahn.JPG|„Drachenbahn“ (dračia dráha) nad vstupom do Märchenparku
Súbor:Götterblitz.JPG|Horská dráha „Götterblitz“
Súbor:Vogelhochzeit Märchenpark.JPG|Interaktívna prezentácia rozprávky „Die Vogelhochzeit“
Súbor:St. Margarethen - Familypark, Parkplatz.JPG|Obsadenosť parkovacích miest na sviatok Nanebovzatia Panny Márie v roku 2019
&lt;/gallery&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.familypark.at/ oficiálna stránka parku]
* [https://rcdb.com/5302.htm Familypark] v [[Roller Coaster DataBase]]
* [https://www.sunny.at/f/familypark-in-st-margarethen-im-burgenland Familypark na Sunny.at]

== Zdroj ==
{{Preklad|de|Familypark|263923109}}

[[Kategória:Zábavné parky v Rakúsku]]</text>
      <sha1>syxr80ihetw2nqahtwc1ss9n38l8q9e</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Poseidippos z Pelly</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747298</id>
    <revision>
      <id>8189977</id>
      <timestamp>2026-03-31T03:53:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť   |Meno             = Poseidippos z Pelly   |Portrét          = Erma di posidippo, 50 ac ca., in marmo pentelico, 02.jpg   |Popis osoby      = starogrécky epigramatik a básnik   |Dátum narodenia  = cca [[310 pred Kr.]]   |Miesto narodenia = [[Pella]]   |Dátum úmrtia     = cca [[240 pred Kr.]]   |Miesto úmrtia    = [[Alexandria (Egypt)|Alexandria]] }} '''Poseidippos z Pelly''' ({{v jazyku|grc|''Ποσείδιππος''}}{{--}}''Poseidippos…“</comment>
      <origin>8189977</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5064" sha1="k42jrdylqz52bl5xhcsu54hjur5qh0l" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Poseidippos z Pelly
  |Portrét          = Erma di posidippo, 50 ac ca., in marmo pentelico, 02.jpg
  |Popis osoby      = starogrécky epigramatik a básnik
  |Dátum narodenia  = cca [[310 pred Kr.]]
  |Miesto narodenia = [[Pella]]
  |Dátum úmrtia     = cca [[240 pred Kr.]]
  |Miesto úmrtia    = [[Alexandria (Egypt)|Alexandria]]
}}
'''Poseidippos z Pelly''' ({{v jazyku|grc|''Ποσείδιππος''}}{{--}}''Poseidippos'') (* cca [[310 pred Kr.]], [[Pella]] – † cca [[240 pred Kr.]], [[Alexandria (Egypt)|Alexandria]]) bol významný macedónsky epigramatik pôsobiaci na [[Ptolemaiovci|ptolemaiovskom]] dvore v [[Staroveký Egypt|Egypte]].&lt;ref name=&quot;Gutzwiller&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Kathryn J. Gutzwiller | titul = The New Posidippus: A Hellenistic Poetry Book | isbn = 978-0199267811 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2005 | strany = 1-16}}&lt;/ref&gt;

== Biografia ==
Poseidippos sa narodil v macedónskom hlavnom meste [[Pella]] ako syn Adméta. Časť života strávil na ostrove [[Samos (ostrov)|Samos]], kde sa pravdepodobne v literárnom krúžku spoznal s básnikmi [[Hédylos|Hédylom]] a [[Asklépiades zo Samu|Asklépiadom]].&lt;ref name=&quot;Austin&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = C. Austin – G. Bastianini | titul = Posidippi Pellaei quae supersunt omnia | isbn = 88-7916-193-8 | miesto = Miláno | vydavateľ = LED Edizioni Universitarie | rok = 2002 | strany = 11-15}}&lt;/ref&gt; Neskôr sa presunul do alexandrijského [[Músaion v Alexandrii|Músaionu]], kde tvoril pod ochranou kráľov [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaia I. Sótéra]] a [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II. Filadelfa]]. Okolo roku [[264 pred Kr.|264/263 pred Kr.]] mu [[Aitólsky spolok]] udelil čestné občianstvo v meste [[Thermos]], čo svedčí o jeho vysokom spoločenskom postavení v gréckom svete.&lt;ref name=&quot;Bastianini&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = G. Bastianini – C. Gallazzi | titul = Papiri dell’Università di Milano - Posidippo di Pella. Epigrammi | isbn = 88-7916-165-2 | miesto = Miláno | vydavateľ = LED Edizioni Universitarie | rok = 2001 | strany = 7-24}}&lt;/ref&gt;

== Dielo ==
Až do konca [[20. storočie|20. storočia]] bol Poseidippos známy len z 23 epigramov zachovaných v zbierke ''[[Anthologia Graeca]]'', ktoré sa venovali prevažne téme hostín a lásky. Zásadný zlom priniesol rok [[2001]], kedy bol zverejnený nález tzv. '''Milánskeho papyrusu''' (''P.Mil.Vogl. VIII 309''). Tento zvitok, pôvodne použitý ako výplň múmie, obsahoval 112 nových básní.&lt;ref name=&quot;Gutzwiller&quot; /&gt;

=== Štruktúra Milánskeho papyrusu (P.Mil.Vogl. VIII 309) ===
Nález Milánskeho papyrusu zásadne zmenil chápanie helenistickej poézie, pretože predstavuje najstarší zachovaný doklad autorsky alebo redakčne usporiadanej zbierky epigramov. Básne sú organizované do ucelených '''tematických cyklov''', ktoré sú v papyruse oddelené pôvodnými nadpismi:&lt;ref name=&quot;Bastianini&quot; /&gt;

* ''Lithika''(O drahokamoch, básne 1 – 20): Cyklus popisujúci drahé kamene a umenie rezby gem. Niektorí bádatelia v nich nachádzajú stopy orfickej symboliky.&lt;ref name=&quot;Gutzwiller&quot; /&gt;
* ''Oionoskopika'' (O veštení z vtákov, 21 – 35): Oddiel venovaný interpretácii znamení z letu vtákov.
* ''Anathematika'' (Votivné epigramy, 36 – 41): Básne k obetným darom v chrámoch.
* ''Epitumbia'' (Náhrobné epigramy, 42 – 61): Reflexie nad smrťou.
* ''Andriantopoiika'' (O sochárstve, 62 – 70): Epigramy o umeleckých dielach, napríklad o sochách od [[Lysippos|Lysippa]].
* ''Hippika'' (O jazdeckých víťazstvách, 71 – 88): Cyklus oslavujúci víťazstvá ptolemaiovskej dynastie (napr. [[Bereniké II.]]) na [[Panhelénske hry|Panhelénskych hrách.&lt;ref name=&quot;Austin&quot; /&gt;
* ''Nauagika'' (O stroskotaniach, 89 – 94): Epigramy o nebezpečenstvách na mori.
* ''Iamatika'' (O uzdraveniach, 95 – 101): Básne o zázračných vyliečeniach.
* ''Tropoi'' (Charaktery, 102 – 109): Literárne portréty ľudských pováh.

Objav potvrdil, že Poseidippos bol dvorným básnikom reflektujúcim vedecké záujmy a politickú moc ptolemaiovskej dynastie.&lt;ref name=&quot;Bastianini&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Kathryn J. Gutzwiller | titul = The New Posidippus: A Hellenistic Poetry Book | isbn = 978-0199267811 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2005}}
* {{Citácia knihy | autor = G. Bastianini – C. Gallazzi | titul = Papiri dell’Università di Milano - Posidippo di Pella. Epigrammi | isbn = 88-7916-165-2 | miesto = Miláno | vydavateľ = LED Edizioni Universitarie | rok = 2001}}
* {{Citácia knihy | autor = C. Austin – G. Bastianini | titul = Posidippi Pellaei quae supersunt omnia | isbn = 88-7916-193-8 | miesto = Miláno | vydavateľ = LED Edizioni Universitarie | rok = 2002}}

== Pozri aj ==
* [[Ptolemaiovci]]
* [[Helenizmus]]

[[Kategória:Básnici starovekého Grécka]]
[[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]]
[[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]]</text>
      <sha1>k42jrdylqz52bl5xhcsu54hjur5qh0l</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189981</id>
      <parentid>8189977</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T04:10:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>zdroj</comment>
      <origin>8189981</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5367" sha1="i9mdmbyo136eraqzvx8tderoo1elxx0" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Poseidippos z Pelly
  |Portrét          = Erma di posidippo, 50 ac ca., in marmo pentelico, 02.jpg
  |Popis osoby      = starogrécky epigramatik a básnik
  |Dátum narodenia  = cca [[310 pred Kr.]]
  |Miesto narodenia = [[Pella]]
  |Dátum úmrtia     = cca [[240 pred Kr.]]
  |Miesto úmrtia    = [[Alexandria (Egypt)|Alexandria]]
}}
'''Poseidippos z Pelly''' ({{v jazyku|grc|''Ποσείδιππος''}}{{--}}''Poseidippos'') (* cca [[310 pred Kr.]], [[Pella]] – † cca [[240 pred Kr.]], [[Alexandria (Egypt)|Alexandria]]) bol významný macedónsky epigramatik pôsobiaci na [[Ptolemaiovci|ptolemaiovskom]] dvore v [[Staroveký Egypt|Egypte]].&lt;ref name=&quot;Gutzwiller&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Kathryn J. Gutzwiller | titul = The New Posidippus: A Hellenistic Poetry Book | isbn = 978-0199267811 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2005 | strany = 1-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Adkins295&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 295}}&lt;/ref&gt;

== Biografia ==
Poseidippos sa narodil v macedónskom hlavnom meste [[Pella]] ako syn Adméta. Časť života strávil na ostrove [[Samos (ostrov)|Samos]], kde sa pravdepodobne v literárnom krúžku spoznal s básnikmi [[Hédylos|Hédylom]] a [[Asklépiades zo Samu|Asklépiadom]] (spolu s nimi vydal antológiu zvanú ''Sóros'' – „Hromada“ &lt;ref name=&quot;Adkins295&quot; /&gt;).&lt;ref name=&quot;Austin&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = C. Austin – G. Bastianini | titul = Posidippi Pellaei quae supersunt omnia | isbn = 88-7916-193-8 | miesto = Miláno | vydavateľ = LED Edizioni Universitarie | rok = 2002 | strany = 11-15}}&lt;/ref&gt; Neskôr sa presunul do alexandrijského [[Músaion v Alexandrii|Músaionu]], kde tvoril pod ochranou kráľov [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaia I. Sótéra]] a [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II. Filadelfa]]. Okolo roku [[264 pred Kr.|264/263 pred Kr.]] mu [[Aitólsky spolok]] udelil čestné občianstvo v meste [[Thermos]], čo svedčí o jeho vysokom spoločenskom postavení v gréckom svete.&lt;ref name=&quot;Bastianini&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = G. Bastianini – C. Gallazzi | titul = Papiri dell’Università di Milano - Posidippo di Pella. Epigrammi | isbn = 88-7916-165-2 | miesto = Miláno | vydavateľ = LED Edizioni Universitarie | rok = 2001 | strany = 7-24}}&lt;/ref&gt;

== Dielo ==
Až do konca [[20. storočie|20. storočia]] bol Poseidippos známy len z 23 epigramov zachovaných v zbierke ''[[Anthologia Graeca]]'', ktoré sa venovali prevažne téme hostín a lásky. Zásadný zlom priniesol rok [[2001]], kedy bol zverejnený nález tzv. '''Milánskeho papyrusu''' (''P.Mil.Vogl. VIII 309''). Tento zvitok, pôvodne použitý ako výplň múmie, obsahoval 112 nových básní.&lt;ref name=&quot;Gutzwiller&quot; /&gt;

=== Štruktúra Milánskeho papyrusu (P.Mil.Vogl. VIII 309) ===
Nález Milánskeho papyrusu zásadne zmenil chápanie helenistickej poézie, pretože predstavuje najstarší zachovaný doklad autorsky alebo redakčne usporiadanej zbierky epigramov. Básne sú organizované do ucelených '''tematických cyklov''', ktoré sú v papyruse oddelené pôvodnými nadpismi:&lt;ref name=&quot;Bastianini&quot; /&gt;

* ''Lithika''(O drahokamoch, básne 1 – 20): Cyklus popisujúci drahé kamene a umenie rezby gem. Niektorí bádatelia v nich nachádzajú stopy orfickej symboliky.&lt;ref name=&quot;Gutzwiller&quot; /&gt;
* ''Oionoskopika'' (O veštení z vtákov, 21 – 35): Oddiel venovaný interpretácii znamení z letu vtákov.
* ''Anathematika'' (Votivné epigramy, 36 – 41): Básne k obetným darom v chrámoch.
* ''Epitumbia'' (Náhrobné epigramy, 42 – 61): Reflexie nad smrťou.
* ''Andriantopoiika'' (O sochárstve, 62 – 70): Epigramy o umeleckých dielach, napríklad o sochách od [[Lysippos|Lysippa]].
* ''Hippika'' (O jazdeckých víťazstvách, 71 – 88): Cyklus oslavujúci víťazstvá ptolemaiovskej dynastie (napr. [[Bereniké II.]]) na [[Panhelénske hry|Panhelénskych hrách.&lt;ref name=&quot;Austin&quot; /&gt;
* ''Nauagika'' (O stroskotaniach, 89 – 94): Epigramy o nebezpečenstvách na mori.
* ''Iamatika'' (O uzdraveniach, 95 – 101): Básne o zázračných vyliečeniach.
* ''Tropoi'' (Charaktery, 102 – 109): Literárne portréty ľudských pováh.

Objav potvrdil, že Poseidippos bol dvorným básnikom reflektujúcim vedecké záujmy a politickú moc ptolemaiovskej dynastie.&lt;ref name=&quot;Bastianini&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Kathryn J. Gutzwiller | titul = The New Posidippus: A Hellenistic Poetry Book | isbn = 978-0199267811 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2005}}
* {{Citácia knihy | autor = G. Bastianini – C. Gallazzi | titul = Papiri dell’Università di Milano - Posidippo di Pella. Epigrammi | isbn = 88-7916-165-2 | miesto = Miláno | vydavateľ = LED Edizioni Universitarie | rok = 2001}}
* {{Citácia knihy | autor = C. Austin – G. Bastianini | titul = Posidippi Pellaei quae supersunt omnia | isbn = 88-7916-193-8 | miesto = Miláno | vydavateľ = LED Edizioni Universitarie | rok = 2002}}

== Pozri aj ==
* [[Ptolemaiovci]]
* [[Helenizmus]]

[[Kategória:Básnici starovekého Grécka]]
[[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]]
[[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]]</text>
      <sha1>i9mdmbyo136eraqzvx8tderoo1elxx0</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189983</id>
      <parentid>8189981</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T04:13:26Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8189983</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5368" sha1="1ahdu5biqe5uw0lvgw1x23daqhva7wb" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Poseidippos z Pelly
  |Portrét          = Erma di posidippo, 50 ac ca., in marmo pentelico, 02.jpg
  |Popis osoby      = starogrécky epigramatik a básnik
  |Dátum narodenia  = cca [[310 pred Kr.]]
  |Miesto narodenia = [[Pella]]
  |Dátum úmrtia     = cca [[240 pred Kr.]]
  |Miesto úmrtia    = [[Alexandria (Egypt)|Alexandria]]
}}
'''Poseidippos z Pelly''' ({{v jazyku|grc|''Ποσείδιππος''}}{{--}}''Poseidippos'') (* cca [[310 pred Kr.]], [[Pella]] – † cca [[240 pred Kr.]], [[Alexandria (Egypt)|Alexandria]]) bol významný macedónsky epigramatik pôsobiaci na [[Ptolemaiovci|ptolemaiovskom]] dvore v [[Staroveký Egypt|Egypte]].&lt;ref name=&quot;Gutzwiller&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Kathryn J. Gutzwiller | titul = The New Posidippus: A Hellenistic Poetry Book | isbn = 978-0199267811 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2005 | strany = 1-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Adkins295&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 295}}&lt;/ref&gt;

== Biografia ==
Poseidippos sa narodil v macedónskom hlavnom meste [[Pella]] ako syn Adméta. Časť života strávil na ostrove [[Samos (ostrov)|Samos]], kde sa pravdepodobne v literárnom krúžku spoznal s básnikmi [[Hédylos|Hédylom]] a [[Asklépiades zo Samu|Asklépiadom]] (spolu s nimi vydal antológiu zvanú ''Sóros'' – „Hromada“ &lt;ref name=&quot;Adkins295&quot; /&gt;).&lt;ref name=&quot;Austin&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = C. Austin – G. Bastianini | titul = Posidippi Pellaei quae supersunt omnia | isbn = 88-7916-193-8 | miesto = Miláno | vydavateľ = LED Edizioni Universitarie | rok = 2002 | strany = 11-15}}&lt;/ref&gt; Neskôr sa presunul do alexandrijského [[Músaion v Alexandrii|Músaionu]], kde tvoril pod ochranou kráľov [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaia I. Sótéra]] a [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II. Filadelfa]]. Okolo roku [[264 pred Kr.|264/263 pred Kr.]] mu [[Aitólsky spolok]] udelil čestné občianstvo v meste [[Thermos]], čo svedčí o jeho vysokom spoločenskom postavení v gréckom svete.&lt;ref name=&quot;Bastianini&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = G. Bastianini – C. Gallazzi | titul = Papiri dell’Università di Milano - Posidippo di Pella. Epigrammi | isbn = 88-7916-165-2 | miesto = Miláno | vydavateľ = LED Edizioni Universitarie | rok = 2001 | strany = 7-24}}&lt;/ref&gt;

== Dielo ==
Až do konca [[20. storočie|20. storočia]] bol Poseidippos známy len z 23 epigramov zachovaných v zbierke ''[[Anthologia Graeca]]'', ktoré sa venovali prevažne téme hostín a lásky. Zásadný zlom priniesol rok [[2001]], kedy bol zverejnený nález tzv. '''Milánskeho papyrusu''' (''P.Mil.Vogl. VIII 309''). Tento zvitok, pôvodne použitý ako výplň múmie, obsahoval 112 nových básní.&lt;ref name=&quot;Gutzwiller&quot; /&gt;

=== Štruktúra Milánskeho papyrusu (P.Mil.Vogl. VIII 309) ===
Nález Milánskeho papyrusu zásadne zmenil chápanie helenistickej poézie, pretože predstavuje najstarší zachovaný doklad autorsky alebo redakčne usporiadanej zbierky epigramov. Básne sú organizované do ucelených '''tematických cyklov''', ktoré sú v papyruse oddelené pôvodnými nadpismi:&lt;ref name=&quot;Bastianini&quot; /&gt;

* ''Lithika'' (O drahokamoch, básne 1 – 20): Cyklus popisujúci drahé kamene a umenie rezby gem. Niektorí bádatelia v nich nachádzajú stopy orfickej symboliky.&lt;ref name=&quot;Gutzwiller&quot; /&gt;
* ''Oionoskopika'' (O veštení z vtákov, 21 – 35): Oddiel venovaný interpretácii znamení z letu vtákov.
* ''Anathematika'' (Votivné epigramy, 36 – 41): Básne k obetným darom v chrámoch.
* ''Epitumbia'' (Náhrobné epigramy, 42 – 61): Reflexie nad smrťou.
* ''Andriantopoiika'' (O sochárstve, 62 – 70): Epigramy o umeleckých dielach, napríklad o sochách od [[Lysippos|Lysippa]].
* ''Hippika'' (O jazdeckých víťazstvách, 71 – 88): Cyklus oslavujúci víťazstvá ptolemaiovskej dynastie (napr. [[Bereniké II.]]) na [[Panhelénske hry|Panhelénskych hrách.&lt;ref name=&quot;Austin&quot; /&gt;
* ''Nauagika'' (O stroskotaniach, 89 – 94): Epigramy o nebezpečenstvách na mori.
* ''Iamatika'' (O uzdraveniach, 95 – 101): Básne o zázračných vyliečeniach.
* ''Tropoi'' (Charaktery, 102 – 109): Literárne portréty ľudských pováh.

Objav potvrdil, že Poseidippos bol dvorným básnikom reflektujúcim vedecké záujmy a politickú moc ptolemaiovskej dynastie.&lt;ref name=&quot;Bastianini&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Kathryn J. Gutzwiller | titul = The New Posidippus: A Hellenistic Poetry Book | isbn = 978-0199267811 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2005}}
* {{Citácia knihy | autor = G. Bastianini – C. Gallazzi | titul = Papiri dell’Università di Milano - Posidippo di Pella. Epigrammi | isbn = 88-7916-165-2 | miesto = Miláno | vydavateľ = LED Edizioni Universitarie | rok = 2001}}
* {{Citácia knihy | autor = C. Austin – G. Bastianini | titul = Posidippi Pellaei quae supersunt omnia | isbn = 88-7916-193-8 | miesto = Miláno | vydavateľ = LED Edizioni Universitarie | rok = 2002}}

== Pozri aj ==
* [[Ptolemaiovci]]
* [[Helenizmus]]

[[Kategória:Básnici starovekého Grécka]]
[[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]]
[[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]]</text>
      <sha1>1ahdu5biqe5uw0lvgw1x23daqhva7wb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190131</id>
      <parentid>8189983</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:38:25Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <origin>8190131</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5364" sha1="bmkuwz3ou9sl5oy9jpt4sk60rqrdw4f" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Poseidippos z Pelly
  |Portrét          = Erma di posidippo, 50 ac ca., in marmo pentelico, 02.jpg
  |Popis osoby      = starogrécky epigramatik a básnik
  |Dátum narodenia  = cca [[310 pred Kr.]]
  |Miesto narodenia = [[Pella]]
  |Dátum úmrtia     = cca [[240 pred Kr.]]
  |Miesto úmrtia    = [[Alexandria (Egypt)|Alexandria]]
}}
'''Poseidippos z Pelly''' ({{v jazyku|grc|''Ποσείδιππος''}}{{--}}''Poseidippos'') (* cca [[310 pred Kr.]], [[Pella]] – † cca [[240 pred Kr.]], [[Alexandria (Egypt)|Alexandria]]) bol významný macedónsky epigramatik pôsobiaci na [[Ptolemaiovci|ptolemaiovskom]] dvore v [[Staroveký Egypt|Egypte]].&lt;ref name=&quot;Gutzwiller&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Kathryn J. Gutzwiller | titul = The New Posidippus: A Hellenistic Poetry Book | isbn = 978-0199267811 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2005 | strany = 1-16}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;Adkins295&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 295}}&lt;/ref&gt;

== Biografia ==
Poseidippos sa narodil v macedónskom hlavnom meste [[Pella]] ako syn Adméta. Časť života strávil na ostrove [[Samos (ostrov)|Samos]], kde sa pravdepodobne v literárnom krúžku spoznal s básnikmi [[Hédylos|Hédylom]] a [[Asklépiades zo Samu|Asklépiadom]] (spolu s nimi vydal antológiu zvanú ''Sóros'' – „Hromada“ &lt;ref name=&quot;Adkins295&quot; /&gt;).&lt;ref name=&quot;Austin&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = C. Austin – G. Bastianini | titul = Posidippi Pellaei quae supersunt omnia | isbn = 88-7916-193-8 | miesto = Miláno | vydavateľ = LED Edizioni Universitarie | rok = 2002 | strany = 11-15}}&lt;/ref&gt; Neskôr sa presunul do alexandrijského [[Músaion v Alexandrii|Músaionu]], kde tvoril pod ochranou kráľov [[Ptolemaios I. Sótér|Ptolemaia I. Sótéra]] a [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II. Filadelfa]]. Okolo roku [[264 pred Kr.|264/263 pred Kr.]] mu [[Aitólsky spolok]] udelil čestné občianstvo v meste [[Thermos]], čo svedčí o jeho vysokom spoločenskom postavení v gréckom svete.&lt;ref name=&quot;Bastianini&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = G. Bastianini – C. Gallazzi | titul = Papiri dell’Università di Milano - Posidippo di Pella. Epigrammi | isbn = 88-7916-165-2 | miesto = Miláno | vydavateľ = LED Edizioni Universitarie | rok = 2001 | strany = 7-24}}&lt;/ref&gt;

== Dielo ==
Až do konca [[20. storočie|20. storočia]] bol Poseidippos známy len z 23 epigramov zachovaných v zbierke ''[[Anthologia Graeca]]'', ktoré sa venovali prevažne téme hostín a lásky. Zásadný zlom priniesol rok [[2001]], kedy bol zverejnený nález tzv. ''Milánskeho papyrusu'' (''P.Mil.Vogl. VIII 309''). Tento zvitok, pôvodne použitý ako výplň múmie, obsahoval 112 nových básní.&lt;ref name=&quot;Gutzwiller&quot; /&gt;

=== Štruktúra Milánskeho papyrusu (P.Mil.Vogl. VIII 309) ===
Nález Milánskeho papyrusu zásadne zmenil chápanie helenistickej poézie, pretože predstavuje najstarší zachovaný doklad autorsky alebo redakčne usporiadanej zbierky epigramov. Básne sú organizované do ucelených ''tematických cyklov'', ktoré sú v papyruse oddelené pôvodnými nadpismi:&lt;ref name=&quot;Bastianini&quot; /&gt;

* ''Lithika'' (O drahokamoch, básne 1 – 20): Cyklus popisujúci drahé kamene a umenie rezby gem. Niektorí bádatelia v nich nachádzajú stopy orfickej symboliky.&lt;ref name=&quot;Gutzwiller&quot; /&gt;
* ''Oionoskopika'' (O veštení z vtákov, 21 – 35): Oddiel venovaný interpretácii znamení z letu vtákov.
* ''Anathematika'' (Votivné epigramy, 36 – 41): Básne k obetným darom v chrámoch.
* ''Epitumbia'' (Náhrobné epigramy, 42 – 61): Reflexie nad smrťou.
* ''Andriantopoiika'' (O sochárstve, 62 – 70): Epigramy o umeleckých dielach, napríklad o sochách od [[Lysippos|Lysippa]].
* ''Hippika'' (O jazdeckých víťazstvách, 71 – 88): Cyklus oslavujúci víťazstvá ptolemaiovskej dynastie (napr. [[Bereniké II.]]) na [[Panhelénske hry|Panhelénskych hrách.&lt;ref name=&quot;Austin&quot; /&gt;
* ''Nauagika'' (O stroskotaniach, 89 – 94): Epigramy o nebezpečenstvách na mori.
* ''Iamatika'' (O uzdraveniach, 95 – 101): Básne o zázračných vyliečeniach.
* ''Tropoi'' (Charaktery, 102 – 109): Literárne portréty ľudských pováh.

Objav potvrdil, že Poseidippos bol dvorným básnikom reflektujúcim vedecké záujmy a politickú moc ptolemaiovskej dynastie.&lt;ref name=&quot;Bastianini&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Kathryn J. Gutzwiller | titul = The New Posidippus: A Hellenistic Poetry Book | isbn = 978-0199267811 | miesto = Oxford | vydavateľ = Oxford University Press | rok = 2005}}
* {{Citácia knihy | autor = G. Bastianini – C. Gallazzi | titul = Papiri dell’Università di Milano - Posidippo di Pella. Epigrammi | isbn = 88-7916-165-2 | miesto = Miláno | vydavateľ = LED Edizioni Universitarie | rok = 2001}}
* {{Citácia knihy | autor = C. Austin – G. Bastianini | titul = Posidippi Pellaei quae supersunt omnia | isbn = 88-7916-193-8 | miesto = Miláno | vydavateľ = LED Edizioni Universitarie | rok = 2002}}

== Pozri aj ==
* [[Ptolemaiovci]]
* [[Helenizmus]]

[[Kategória:Básnici starovekého Grécka]]
[[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]]
[[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]]</text>
      <sha1>bmkuwz3ou9sl5oy9jpt4sk60rqrdw4f</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hédylos</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747299</id>
    <revision>
      <id>8189986</id>
      <timestamp>2026-03-31T05:01:08Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť   |Meno             = Hédylos   |Portrét          = Grave stelai of Hedylos Antikensammlung Berlin.jpg   |Popis osoby      = starogrécky epigramatik a básnik   |Dátum narodenia  = cca [[310 pred Kr.]]   |Miesto narodenia = [[Samos (ostrov)|Samos]]   |Dátum úmrtia     = [[3. storočie pred Kr.]]   |Miesto úmrtia    = [[Alexandria]] }} '''Hédylos''' ({{v jazyku|grc|''Ἥδυλος''}}{{--}}''Hédylos''; * cca [[310 pred Kr.]], Samos (os…“</comment>
      <origin>8189986</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4043" sha1="tgxk46ht1vgaqzgere7fvvpszly0shd" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Hédylos
  |Portrét          = Grave stelai of Hedylos Antikensammlung Berlin.jpg
  |Popis osoby      = starogrécky epigramatik a básnik
  |Dátum narodenia  = cca [[310 pred Kr.]]
  |Miesto narodenia = [[Samos (ostrov)|Samos]]
  |Dátum úmrtia     = [[3. storočie pred Kr.]]
  |Miesto úmrtia    = [[Alexandria]]
}}
'''Hédylos''' ({{v jazyku|grc|''Ἥδυλος''}}{{--}}''Hédylos''; * cca [[310 pred Kr.]], [[Samos (ostrov)|Samos]] – † 3. storočie pred Kr., [[Alexandria]]) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] epigramatický básnik pôsobiaci v 1. polovici [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] Patril k významným predstaviteľom alexandrijskej literárnej školy.&lt;ref name=&quot;Adkins295&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 295}}&lt;/ref&gt;

== Biografia ==
Hédylos sa narodil na ostrove [[Samos (ostrov)|Samos]] (niektoré zdroje uvádzajú [[Atény]]) do umeleckej rodiny; jeho matka [[Hédylé]] bola takisto poetkou. Väčšinu svojho tvorivého života strávil v [[Alexandria (Egypt)|Alexandrii]] na dvore kráľa [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II. Filadelfa]].&lt;ref name=&quot;Smith&quot;&gt;{{Citácia knihy | editor = William Smith | titul = Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology | vydavateľ = John Murray | miesto = Londýn | rok = 1870 | kapitola = Hedylus | url = https://umich.edu | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Udržiaval blízke vzťahy s básnikmi [[Asklépiades zo Samu|Asklépiadom]] a [[Poseidippos z Pelly|Poseidippom]], s ktorými spoločne vydal antológiu epigramov nazvanú ''Sóros'' (starogr. {{v jazyku|grc|''Σωρός''}}{{--}}Hromada).&lt;ref name=&quot;Adkins295&quot; /&gt; V helenistickom svete bol známy aj ako literárny rival [[Kallimachos z Kyrény|Kallimacha]].

== Tvorba ==
Hédylos sa venoval predovšetkým žartovným, pijanským a milostným epigramom. Jedenásť jeho básní sa zachovalo v zbierke ''[[Anthologia Graeca]]''. Okrem milostnej lyriky písal aj o votívnych daroch v chrámoch; v jednom zo svojich diel opisuje mechanický zázrak tej doby – hydraulický organ (''hydraulis''), ktorý zostrojil vynálezca [[Ktésibios]].&lt;ref name=&quot;Nicolosi&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Anika Nicolosi | titul = Levità e robustezza. Gli epigrammi di Edilo di Samo | vydavateľ = Aracne editrice | miesto = Rím | rok = 2020 | isbn = 978-8825538052 | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

=== Milostná lyrika ===
Hédylos vo svojich veršoch často zachytával prchavé momenty nočných hostín a milostných dobrodružstiev:

:''„Aglaoniké podľahla vínu a medovým slovám,''
:''v náručí Níkagora, čo ľstivou láskou ju zmohol.''
:''Teraz Kypride dievča tie vzácne stopy dáva,''
:''čo ešte vlhké vôňou sú svedkami jej túžob:''
:''ľahučký sandál a pás, čo z hrudi jej strhli,''
:''nemých svedkov tej noci, keď v spánku o česť prišla.“''
:— (Anthologia Palatina V, 199)&lt;ref name=&quot;Floridi&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Lucia Floridi | titul = Edilo, ‘Epigrammi’ | vydavateľ = De Gruyter | miesto = Berlín | rok = 2020 | isbn = 978-3110686159 | strany = 112}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011}}
* {{Citácia knihy | autor = Lucia Floridi | titul = Edilo, ‘Epigrammi’. Introduzione, testo critico, traduzione e commento | vydavateľ = De Gruyter | miesto = Berlín | rok = 2020 | isbn = 978-3110686159 | jazyk = it}}
* {{Citácia knihy | autor = Anika Nicolosi | titul = Levità e robustezza. Gli epigrammi di Edilo di Samo | vydavateľ = Aracne editrice | miesto = Rím | rok = 2020 | isbn = 978-8825538052 | jazyk = it}}

== Pozri aj ==
* [[Poseidippos z Pelly]]

[[Kategória:Starogrécki básnici]]
[[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]]
[[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]]</text>
      <sha1>tgxk46ht1vgaqzgere7fvvpszly0shd</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189987</id>
      <parentid>8189986</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T05:05:55Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8189987</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4034" sha1="r6296dwipl889g2kwo5029q7yk5rr92" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Hédylos
  |Portrét          = Grave stelai of Hedylos Antikensammlung Berlin.jpg
  |Popis osoby      = starogrécky epigramatik a básnik
  |Dátum narodenia  = cca [[310 pred Kr.]]
  |Miesto narodenia = [[Samos (ostrov)|Samos]]
  |Dátum úmrtia     = [[3. storočie pred Kr.]]
  |Miesto úmrtia    = [[Alexandria]]
}}
'''Hédylos''' ({{v jazyku|grc|''Ἥδυλος''}}{{--}}''Hédylos''; * cca [[310 pred Kr.]], [[Samos (ostrov)|Samos]] – † 3. storočie pred Kr., [[Alexandria]]) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] epigramatický básnik pôsobiaci v 1. polovici [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] Patril k významným predstaviteľom alexandrijskej literárnej školy.&lt;ref name=&quot;Adkins295&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 295}}&lt;/ref&gt;

== Biografia ==
Hédylos sa narodil na ostrove [[Samos (ostrov)|Samos]] (niektoré zdroje uvádzajú [[Atény]]) do umeleckej rodiny; jeho matka [[Hédylé]] bola takisto poetkou. Väčšinu svojho tvorivého života strávil v [[Alexandria (Egypt)|Alexandrii]] na dvore kráľa [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II. Filadelfa]].&lt;ref name=&quot;Smith&quot;&gt;{{Citácia knihy | editor = William Smith | titul = Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology | vydavateľ = John Murray | miesto = Londýn | rok = 1870 | kapitola = Hedylus | url = https://umich.edu | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Udržiaval blízke vzťahy s básnikmi [[Asklépiades zo Samu|Asklépiadom]] a [[Poseidippos z Pelly|Poseidippom]], s ktorými spoločne vydal antológiu epigramov nazvanú ''Sóros'' ({{v jazyku|grc|''Σωρός''}}{{--}}Hromada).&lt;ref name=&quot;Adkins295&quot; /&gt; V helenistickom svete bol známy aj ako literárny rival [[Kallimachos z Kyrény|Kallimacha]].

== Tvorba ==
Hédylos sa venoval predovšetkým žartovným, pijanským a milostným epigramom. Jedenásť jeho básní sa zachovalo v zbierke ''[[Anthologia Graeca]]''. Okrem milostnej lyriky písal aj o votívnych daroch v chrámoch; v jednom zo svojich diel opisuje mechanický zázrak tej doby – hydraulický organ (''hydraulis''), ktorý zostrojil vynálezca [[Ktésibios]].&lt;ref name=&quot;Nicolosi&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Anika Nicolosi | titul = Levità e robustezza. Gli epigrammi di Edilo di Samo | vydavateľ = Aracne editrice | miesto = Rím | rok = 2020 | isbn = 978-8825538052 | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

=== Milostná lyrika ===
Hédylos vo svojich veršoch často zachytával prchavé momenty nočných hostín a milostných dobrodružstiev:

:''„Aglaoniké podľahla vínu a medovým slovám,''
:''v náručí Níkagora, čo ľstivou láskou ju zmohol.''
:''Teraz Kypride dievča tie vzácne stopy dáva,''
:''čo ešte vlhké vôňou sú svedkami jej túžob:''
:''ľahučký sandál a pás, čo z hrudi jej strhli,''
:''nemých svedkov tej noci, keď v spánku o česť prišla.“''
:— (Anthologia Palatina V, 199)&lt;ref name=&quot;Floridi&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Lucia Floridi | titul = Edilo, ‘Epigrammi’ | vydavateľ = De Gruyter | miesto = Berlín | rok = 2020 | isbn = 978-3110686159 | strany = 112}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011}}
* {{Citácia knihy | autor = Lucia Floridi | titul = Edilo, ‘Epigrammi’. Introduzione, testo critico, traduzione e commento | vydavateľ = De Gruyter | miesto = Berlín | rok = 2020 | isbn = 978-3110686159 | jazyk = it}}
* {{Citácia knihy | autor = Anika Nicolosi | titul = Levità e robustezza. Gli epigrammi di Edilo di Samo | vydavateľ = Aracne editrice | miesto = Rím | rok = 2020 | isbn = 978-8825538052 | jazyk = it}}

== Pozri aj ==
* [[Poseidippos z Pelly]]

[[Kategória:Starogrécki básnici]]
[[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]]
[[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]]</text>
      <sha1>r6296dwipl889g2kwo5029q7yk5rr92</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8189990</id>
      <parentid>8189987</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T05:27:53Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>kategória</comment>
      <origin>8189990</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4042" sha1="n87sak1jw7rqdax50g124vwxyuk3lq8" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
  |Meno             = Hédylos
  |Portrét          = Grave stelai of Hedylos Antikensammlung Berlin.jpg
  |Popis osoby      = starogrécky epigramatik a básnik
  |Dátum narodenia  = cca [[310 pred Kr.]]
  |Miesto narodenia = [[Samos (ostrov)|Samos]]
  |Dátum úmrtia     = [[3. storočie pred Kr.]]
  |Miesto úmrtia    = [[Alexandria]]
}}
'''Hédylos''' ({{v jazyku|grc|''Ἥδυλος''}}{{--}}''Hédylos''; * cca [[310 pred Kr.]], [[Samos (ostrov)|Samos]] – † 3. storočie pred Kr., [[Alexandria]]) bol [[Staroveké Grécko|starogrécky]] epigramatický básnik pôsobiaci v 1. polovici [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] Patril k významným predstaviteľom alexandrijskej literárnej školy.&lt;ref name=&quot;Adkins295&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011 | strany = 295}}&lt;/ref&gt;

== Biografia ==
Hédylos sa narodil na ostrove [[Samos (ostrov)|Samos]] (niektoré zdroje uvádzajú [[Atény]]) do umeleckej rodiny; jeho matka [[Hédylé]] bola takisto poetkou. Väčšinu svojho tvorivého života strávil v [[Alexandria (Egypt)|Alexandrii]] na dvore kráľa [[Ptolemaios II.|Ptolemaia II. Filadelfa]].&lt;ref name=&quot;Smith&quot;&gt;{{Citácia knihy | editor = William Smith | titul = Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology | vydavateľ = John Murray | miesto = Londýn | rok = 1870 | kapitola = Hedylus | url = https://umich.edu | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Udržiaval blízke vzťahy s básnikmi [[Asklépiades zo Samu|Asklépiadom]] a [[Poseidippos z Pelly|Poseidippom]], s ktorými spoločne vydal antológiu epigramov nazvanú ''Sóros'' ({{v jazyku|grc|''Σωρός''}}{{--}}Hromada).&lt;ref name=&quot;Adkins295&quot; /&gt; V helenistickom svete bol známy aj ako literárny rival [[Kallimachos z Kyrény|Kallimacha]].

== Tvorba ==
Hédylos sa venoval predovšetkým žartovným, pijanským a milostným epigramom. Jedenásť jeho básní sa zachovalo v zbierke ''[[Anthologia Graeca]]''. Okrem milostnej lyriky písal aj o votívnych daroch v chrámoch; v jednom zo svojich diel opisuje mechanický zázrak tej doby – hydraulický organ (''hydraulis''), ktorý zostrojil vynálezca [[Ktésibios]].&lt;ref name=&quot;Nicolosi&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Anika Nicolosi | titul = Levità e robustezza. Gli epigrammi di Edilo di Samo | vydavateľ = Aracne editrice | miesto = Rím | rok = 2020 | isbn = 978-8825538052 | jazyk = it}}&lt;/ref&gt;

=== Milostná lyrika ===
Hédylos vo svojich veršoch často zachytával prchavé momenty nočných hostín a milostných dobrodružstiev:

:''„Aglaoniké podľahla vínu a medovým slovám,''
:''v náručí Níkagora, čo ľstivou láskou ju zmohol.''
:''Teraz Kypride dievča tie vzácne stopy dáva,''
:''čo ešte vlhké vôňou sú svedkami jej túžob:''
:''ľahučký sandál a pás, čo z hrudi jej strhli,''
:''nemých svedkov tej noci, keď v spánku o česť prišla.“''
:— (Anthologia Palatina V, 199)&lt;ref name=&quot;Floridi&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Lucia Floridi | titul = Edilo, ‘Epigrammi’ | vydavateľ = De Gruyter | miesto = Berlín | rok = 2020 | isbn = 978-3110686159 | strany = 112}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = Lesley Adkins &amp; Roy A. Adkins | titul = Starověké Řecko | isbn = 978-80-7391-580-3 | miesto = Praha | vydavateľ = Slovart | rok = 2011}}
* {{Citácia knihy | autor = Lucia Floridi | titul = Edilo, ‘Epigrammi’. Introduzione, testo critico, traduzione e commento | vydavateľ = De Gruyter | miesto = Berlín | rok = 2020 | isbn = 978-3110686159 | jazyk = it}}
* {{Citácia knihy | autor = Anika Nicolosi | titul = Levità e robustezza. Gli epigrammi di Edilo di Samo | vydavateľ = Aracne editrice | miesto = Rím | rok = 2020 | isbn = 978-8825538052 | jazyk = it}}

== Pozri aj ==
* [[Poseidippos z Pelly]]

[[Kategória:Básnici starovekého Grécka]]
[[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]]
[[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]]</text>
      <sha1>n87sak1jw7rqdax50g124vwxyuk3lq8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Ferganská kotlina</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747300</id>
    <redirect title="Ferganská dolina" />
    <revision>
      <id>8189997</id>
      <timestamp>2026-03-31T05:55:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <comment>Vasiľ premiestnil stránku [[Ferganská kotlina]] na [[Ferganská dolina]]: https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/</comment>
      <origin>8189997</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="32" sha1="qyo11lwbnmh33ewdqv7ehgg7ymdrb29" xml:space="preserve">#presmeruj [[Ferganská dolina]]</text>
      <sha1>qyo11lwbnmh33ewdqv7ehgg7ymdrb29</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Fás</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747301</id>
    <redirect title="Fez" />
    <revision>
      <id>8190000</id>
      <timestamp>2026-03-31T05:58:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <comment>Vasiľ premiestnil stránku [[Fás]] na [[Fez]]: https://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/</comment>
      <origin>8190000</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="18" sha1="5xoy961swdvyn5dnxjbdprm043fqxd1" xml:space="preserve">#presmeruj [[Fez]]</text>
      <sha1>5xoy961swdvyn5dnxjbdprm043fqxd1</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hédylé</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747302</id>
    <revision>
      <id>8190002</id>
      <timestamp>2026-03-31T06:00:56Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť  |Meno             = Hédylé   |Popis osoby      = starogrécka elegická poetka   |Dátum narodenia  = [[4. storočie pred Kr.]]   |Miesto narodenia = [[Atény]] (?)   |Dátum úmrtia     = [[3. storočie pred Kr.]] }} '''Hédylé''' (starogr. {{v jazyku|grc|''Ἥδυλη''}}{{--}}''Hédylé''; pôsobila na prelome [[4. storočie pred Kr.|4.]] a [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]]) bola [[Staroveké Grécko|starogrécka]] poetka č…“</comment>
      <origin>8190002</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4006" sha1="hbv2kigsksr7tcllltl2evrx9mqgd8c" xml:space="preserve">{{Infobox Osobnosť
 |Meno             = Hédylé
  |Popis osoby      = starogrécka elegická poetka
  |Dátum narodenia  = [[4. storočie pred Kr.]]
  |Miesto narodenia = [[Atény]] (?)
  |Dátum úmrtia     = [[3. storočie pred Kr.]]
}}
'''Hédylé''' (starogr. {{v jazyku|grc|''Ἥδυλη''}}{{--}}''Hédylé''; pôsobila na prelome [[4. storočie pred Kr.|4.]] a [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]]) bola [[Staroveké Grécko|starogrécka]] poetka činná v období [[helenizmus|helenizmu]]. Je známa predovšetkým vďaka zmienkam v diele ''Deipnosofistai'' (Hostina učencov) od spisovateľa [[Athénaios|Athénaia]].&lt;ref name=&quot;Plant53&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = I. M. Plant | titul = Women Writers of Ancient Greece and Rome: An Anthology | vydavateľ = University of Oklahoma Press | rok = 2004 | isbn = 978-0806136219 | strany = 53–55 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Biografia ==
Hédylé pochádzala z unikátnej literárnej rodiny. Podľa Athénaia bola dcérou aténskej poetky [[Moschiné]] (autorky iambov), o ktorej sa iné správy nezachovali, a matkou známeho epigramatika [[Hédylos|Hédyla]]. Na základe pôvodu jej matky sa predpokladá, že aj Hédylé bola Atéňanka.&lt;ref name=&quot;Plant53&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Na rozdiel od mnohých svojich súčasníčok (napr. [[Anyté z Tegey]] alebo [[Nossis]]), ktoré sa venovali krátkym epigramom, Hédylé písala dlhšie mýtické naratívy v [[Hexameter|hexametroch]] a elegických distichách.&lt;ref name=&quot;Rayor11&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Diane J. Rayor | titul = Sappho’s Lyre: Archaic Lyric and Women Poets of Ancient Greece | vydavateľ = University of California Press | rok = 1991 | isbn = 978-0520073364 | strany = 11 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Jej najvýznamnejším dielom bola elegická báseň ''Skylla'' ({{v jazyku|grc|''Σκύλλα''}}). Spracúvala mýtus o morskej nymfe [[Skylla (morská obluda)|Skylle]], o ktorú sa uchádzal morský boh [[Glaukos (boh)|Glaukos]]. Podľa literárnych rozborov mohla byť Hédylina verzia tohto mýtu (zobrazujúca Glaukovu nešťastnú lásku) priamou inšpiráciou pre neskoršie spracovanie tohto príbehu v [[Publius Ovidius Naso|Ovidových]] ''Metamorfózach''.&lt;ref name=&quot;Lowe261&quot;&gt;{{Citácia periodika | autor = Dunstan Lowe | titul = Scylla, the Diver’s Daughter: Aeschrion, Hedyle, and Ovid | periodikum = Classical Philology | ročník = 106 | číslo = 3 | rok = 2011 | strany = 261 | doi = 10.1086/661547 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

=== Zachovaný fragment ===
Z jej diela sa zachovalo len dve a pol dvojveršia (elegických distich), ktoré cituje Athénaios. Úryvok opisuje Glauka, ktorý prináša dary svojej milovanej:

:''„...či Glaukos, milenec, k tej skale priplával,''
:''v hlbokej túžbe k dcére Forkýna?''
:''Či priniesol jej dary z morských hlbín,''
:''krásne ulity, mušle a drahé kamene Erythreie,''
:''nešťastné dary pre tú panenskú dievčinu?“''
:— (Athénaios, 7.297a)&lt;ref name=&quot;Balmer81&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Josephine Balmer | titul = Classical Women Poets | vydavateľ = Bloodaxe Books | rok = 1996 | isbn = 978-1852243425 | strany = 80–81 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

Bádateľka [[Josephine Balmerová]] uvádza, že Hédylin prístup k téme je súčasťou tradície antických poetiek, ktoré [[homér]]ske postavy (často vnímané ako nebezpečné monštrá) interpretovali v sympatickejšom a ľudskejšom svetle.&lt;ref name=&quot;Balmer81&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = I. M. Plant | titul = Women Writers of Ancient Greece and Rome: An Anthology | vydavateľ = University of Oklahoma Press | rok = 2004 | isbn = 978-0806136219 | jazyk = en}}
* {{Citácia knihy | autor = Josephine Balmer | titul = Classical Women Poets | vydavateľ = Bloodaxe Books | rok = 1996 | isbn = 978-1852243425 | jazyk = en}}

== Pozri aj ==
* [[Hédylos]]

[[Kategória:Básnici starovekého Grécka]]
[[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]]
[[Kategória:Úmrtia v 3. storočí pred Kr.]]</text>
      <sha1>hbv2kigsksr7tcllltl2evrx9mqgd8c</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Moschiné</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747303</id>
    <revision>
      <id>8190013</id>
      <timestamp>2026-03-31T06:19:38Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „'''Moschiné''' ({{v jazyku|grc|''Μοσχίνη''}}{{--}}''Moschiné''; pôsobila v [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred Kr.]]) bola [[Staroveké Grécko|starogrécka]] poetka z [[Atény|Atén]], o ktorej sa zachovali správy len vďaka dielu ''Deipnosofistai'' (Hostina učencov) od spisovateľa [[Athénaios|Athénaia]].&lt;ref name=&quot;Plant53&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = I. M. Plant | titul = Women Writers of Ancient Greece and Rome: An Anthology | vydavateľ = Un…“</comment>
      <origin>8190013</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2329" sha1="r2mgx47ea8riqr5mp419nyltfp37jbn" xml:space="preserve">'''Moschiné''' ({{v jazyku|grc|''Μοσχίνη''}}{{--}}''Moschiné''; pôsobila v [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred Kr.]]) bola [[Staroveké Grécko|starogrécka]] poetka z [[Atény|Atén]], o ktorej sa zachovali správy len vďaka dielu ''Deipnosofistai'' (Hostina učencov) od spisovateľa [[Athénaios|Athénaia]].&lt;ref name=&quot;Plant53&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = I. M. Plant | titul = Women Writers of Ancient Greece and Rome: An Anthology | vydavateľ = University of Oklahoma Press | rok = 2004 | isbn = 978-0806136219 | strany = 53 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Rodinné zázemie ==
Moschiné je historicky významná predovšetkým ako zakladateľka unikátnej trojgenerácie básnikov, ktorá prepojila aténsku literárnu tradíciu s neskoršou alexandrijskou školou. Bola matkou poetky [[Hédylé]] a starou matkou známeho epigramatika [[Hédylos|Hédyla]].&lt;ref name=&quot;Plant53&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Podľa antických svedectiev sa Moschiné venovala písaniu [[Iambos|iambov]] (žartovných, niekedy útočných básní). V starovekom Grécku išlo o žáner, v ktorom dominovali muži, čo z nej robí jednu z mála známych ženských predstaviteliek tohto štýlu. Hoci sa žiadne z jej veršov do dnešných čias nezachovali, jej meno sa v odbornej literatúre uvádza ako dôkaz kontinuity literárneho vzdelania v rámci rodinných línií v období prechodu k [[helenizmus|helenizmu]].&lt;ref name=&quot;Lesky1019&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Albin Lesky | titul = Ιστορία της αρχαίας ελληνικής λογοτεχνίας | vydavateľ = Kyriakidis | miesto = Solún | rok = 1990 | isbn = 960-343-035-8 | strany = 1019 | jazyk = el}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = I. M. Plant | titul = Women Writers of Ancient Greece and Rome: An Anthology | vydavateľ = University of Oklahoma Press | rok = 2004 | isbn = 978-0806136219 | jazyk = en}}
* {{Citácia knihy | autor = Albin Lesky | titul = A History of Greek Literature | vydavateľ = Methuen | miesto = Londýn | rok = 1966 (pôv. 1957) | poznámka = slovenské vydanie z r. 1990 v gréčtine obsahuje rovnaké údaje | jazyk = en}}

== Pozri aj ==
* [[Hédylé]]
* [[Hédylos]]

[[Kategória:Starogrécki básnici]]
[[Kategória:Aténčania]]
[[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]]</text>
      <sha1>r2mgx47ea8riqr5mp419nyltfp37jbn</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190014</id>
      <parentid>8190013</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T06:22:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8190014</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2310" sha1="6jnf7yzehsjsic9wxr12ljly11mfbm9" xml:space="preserve">'''Moschiné''' ({{v jazyku|grc|''Μοσχίνη''}}{{--}}''Moschiné''; pôsobila v [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred Kr.]]) bola [[Staroveké Grécko|starogrécka]] poetka z [[Atény|Atén]], o ktorej sa zachovali správy len vďaka dielu ''Deipnosofistai'' (Hostina učencov) od spisovateľa [[Athénaios|Athénaia]].&lt;ref name=&quot;Plant53&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = I. M. Plant | titul = Women Writers of Ancient Greece and Rome: An Anthology | vydavateľ = University of Oklahoma Press | rok = 2004 | isbn = 978-0806136219 | strany = 53 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Rodinné zázemie ==
Moschiné je historicky významná predovšetkým ako zakladateľka unikátnej trojgenerácie básnikov, ktorá prepojila aténsku literárnu tradíciu s neskoršou alexandrijskou školou. Bola matkou poetky [[Hédylé]] a starou matkou známeho epigramatika [[Hédylos|Hédyla]].&lt;ref name=&quot;Plant53&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Podľa antických svedectiev sa Moschiné venovala písaniu [[Iambos|iambov]] (žartovných, niekedy útočných básní). V starovekom Grécku išlo o žáner, v ktorom dominovali muži, čo z nej robí jednu z mála známych ženských predstaviteliek tohto štýlu. Hoci sa žiadne z jej veršov do dnešných čias nezachovali, jej meno sa v odbornej literatúre uvádza ako dôkaz kontinuity literárneho vzdelania v rámci rodinných línií v období prechodu k [[helenizmus|helenizmu]].&lt;ref name=&quot;Lesky1019&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Albin Lesky | titul = Ιστορία της αρχαίας ελληνικής λογοτεχνίας | vydavateľ = Kyriakidis | miesto = Solún | rok = 1990 | isbn = 960-343-035-8 | strany = 1019 | jazyk = el}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = I. M. Plant | titul = Women Writers of Ancient Greece and Rome: An Anthology | vydavateľ = University of Oklahoma Press | rok = 2004 | isbn = 978-0806136219 | jazyk = en}}
* {{Citácia knihy | autor = Albin Lesky | titul = A History of Greek Literature | vydavateľ = Methuen | miesto = Londýn | rok = 1966 (pôv. 1957) | poznámka = slovenské vydanie z r. 1990 v gréčtine obsahuje rovnaké údaje | jazyk = en}}

== Pozri aj ==
* [[Hédylé]]
* [[Hédylos]]

[[Kategória:Básnici starovekého Grécka]]
[[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]]</text>
      <sha1>6jnf7yzehsjsic9wxr12ljly11mfbm9</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190015</id>
      <parentid>8190014</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T06:26:12Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luppus</username>
        <id>39967</id>
      </contributor>
      <comment>wikilinka</comment>
      <origin>8190015</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2323" sha1="dk8ou4kifm79axzpan6nfox03byk4ca" xml:space="preserve">'''Moschiné''' ({{v jazyku|grc|''Μοσχίνη''}}{{--}}''Moschiné''; pôsobila v [[4. storočie pred Kr.|4. storočí pred Kr.]]) bola [[Staroveké Grécko|starogrécka]] poetka z [[Atény|Atén]], o ktorej sa zachovali správy len vďaka dielu ''Deipnosofistai'' (Hostina učencov) od spisovateľa [[Athénaios z Naukratidy|Athénaia]].&lt;ref name=&quot;Plant53&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = I. M. Plant | titul = Women Writers of Ancient Greece and Rome: An Anthology | vydavateľ = University of Oklahoma Press | rok = 2004 | isbn = 978-0806136219 | strany = 53 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;

== Rodinné zázemie ==
Moschiné je historicky významná predovšetkým ako zakladateľka unikátnej trojgenerácie básnikov, ktorá prepojila aténsku literárnu tradíciu s neskoršou alexandrijskou školou. Bola matkou poetky [[Hédylé]] a starou matkou známeho epigramatika [[Hédylos|Hédyla]].&lt;ref name=&quot;Plant53&quot; /&gt;

== Tvorba ==
Podľa antických svedectiev sa Moschiné venovala písaniu [[Iambos|iambov]] (žartovných, niekedy útočných básní). V starovekom Grécku išlo o žáner, v ktorom dominovali muži, čo z nej robí jednu z mála známych ženských predstaviteliek tohto štýlu. Hoci sa žiadne z jej veršov do dnešných čias nezachovali, jej meno sa v odbornej literatúre uvádza ako dôkaz kontinuity literárneho vzdelania v rámci rodinných línií v období prechodu k [[helenizmus|helenizmu]].&lt;ref name=&quot;Lesky1019&quot;&gt;{{Citácia knihy | autor = Albin Lesky | titul = Ιστορία της αρχαίας ελληνικής λογοτεχνίας | vydavateľ = Kyriakidis | miesto = Solún | rok = 1990 | isbn = 960-343-035-8 | strany = 1019 | jazyk = el}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Literatúra ==
* {{Citácia knihy | autor = I. M. Plant | titul = Women Writers of Ancient Greece and Rome: An Anthology | vydavateľ = University of Oklahoma Press | rok = 2004 | isbn = 978-0806136219 | jazyk = en}}
* {{Citácia knihy | autor = Albin Lesky | titul = A History of Greek Literature | vydavateľ = Methuen | miesto = Londýn | rok = 1966 (pôv. 1957) | poznámka = slovenské vydanie z r. 1990 v gréčtine obsahuje rovnaké údaje | jazyk = en}}

== Pozri aj ==
* [[Hédylé]]
* [[Hédylos]]

[[Kategória:Básnici starovekého Grécka]]
[[Kategória:Narodenia v 4. storočí pred Kr.]]</text>
      <sha1>dk8ou4kifm79axzpan6nfox03byk4ca</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Červenícky kanál</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747304</id>
    <revision>
      <id>8190021</id>
      <timestamp>2026-03-31T07:00:20Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Pe3kZA</username>
        <id>39673</id>
      </contributor>
      <comment>základ</comment>
      <origin>8190021</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="9150" sha1="1rjzbqugn2zshbrfe9fb7j67yl25kmf" xml:space="preserve">{{Geobox | River
&lt;!-- *** Heading *** --&gt;
| name                      = Červenícky kanál
| other_name                = 
| category                  = vodný tok
&lt;!-- *** Image *** --&gt;
| image                     = 
| image_caption             = 
&lt;!-- *** Name *** --&gt;
| etymology                 = 
| nickname                  = 
&lt;!-- *** Country etc. *** --&gt;
| country                   = Slovensko
| country1                  = 
| country_flag              = 1
| state                     = 
| region                    = [[Trnavský kraj|Trnavský]]
| region1                   = 
| district                  = [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]]
| district1                 = [[Trnava (okres)|Trnava]]
| commune                   = 
| municipality              = [[Červeník]], [[Hlohovec]]
| municipality1             = [[Žlkovce]]
| municipality2             = [[Trakovice]] 
| municipality3             = [[Bučany]]
&lt;!-- *** Family *** --&gt;
| parent                    = 
| tributary_left            = 
| tributary_right           = 
| landmark                  = 
&lt;!-- *** Locations *** --&gt;
| source                    = [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]]
| source_type               = Prameň
| source_location           = &lt;nowiki&gt;Andač&lt;/nowiki&gt;
| source_elevation          = cca 145
| source_lat_d              = 48.4773
| source_long_d             = 17.7565
| mouth                     = [[Dudváh|Horný Dudváh]]
| mouth_location            = [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]]
| mouth_elevation           = cca 135
| mouth_lat_d               = 48.4062
| mouth_long_d              = 17.7191
&lt;!-- *** Dimensions *** --&gt;
| length                    = cca 10
| width                     = 
| depth                     = 
| watershed                 = 
| discharge                 = 
| discharge_location        = 
| discharge_max             = 
| discharge_min             = 
&lt;!-- *** Maps *** --&gt;
| map                       = 
| map_background            = 
| map_caption               = Poloha ústia
| map_locator               = Trnavský kraj
&lt;!-- *** Websites *** --&gt;
| commons                   = 
| statistics                = 
| website                   = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| footnotes                 = 
&lt;!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --&gt;
| length_imperial           = 
| watershed_imperial        = 
| discharge_max_imperial    = 
| discharge_min_imperial    = 
| source_elevation_imperial = 
| mouth_elevation_imperial  = 
| discharge_imperial        = 
| discharge1_imperial       = 
&lt;!-- *** Footnotes *** --&gt;
| free                      = IV.
| free_type                 = Rád toku
| free_label                = Rád toku
| free1                     = 
| free1_type                = Hydrologické poradie
| free1_label               = Hydrologické poradie
| free2                     = &lt;!--4-21-16-1194--&gt;
| free2_type                = Číslo hydronyma
| free2_label               = Číslo hydronyma
| free3                     = [[Povodie Váhu|Váh]]
| free3_type                = Povodie
| free3_label               = Povodie
}}
'''Červenícky kanál'''&lt;ref name=UGK/&gt;&lt;ref name=mcz/&gt; je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]&lt;ref name=GP&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = 
 | odkaz na autora = 
 | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič)
 | url = https://apl.geology.sk/temapy/
 | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-31
 | miesto = Bratislava
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; na území okresov [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] a [[Trnava (okres)|Trnava]]. Je to ľavostranný prítok [[Dudváh|Horného Dudváhu]]&lt;ref name=Tm/&gt;, má dĺžku približne 10 km a je tokom IV. rádu.

== Priebeh toku ==
Vodný tok pramení na severozápade [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], v jej [[Podcelok (geomorfológia)|podcelku]] [[Dolnovážska niva]] a časti [[Dudvážska mokraď]]&lt;ref name=G&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | miesto = Bratislava}}&lt;/ref&gt;, severne od obce [[Červeník]]&lt;ref name=mcz/&gt;, v nadmorskej výške približne {{Mnm|145}} Od prameňa v lokalite Andač, na okraji lesného porastu [[Dedova jama|Chráneného areálu Dedova jama]]&lt;ref name=vku&gt;{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;, tečie južným až mierne juhozápadným smerom. Onedlho opúšťa okraj porastu i chráneného územia a lemovaný pobrežnou vegetáciou&lt;ref name=mcz/&gt; pokračuje oblasťou Líščie jamy k obci [[Červeník]], kde prijíma ľavostranný prítok. Na jej západnom okraji priberá pravostranný prítok, následne križuje [[Cesta I. triedy 61 (Slovensko)|cestu I/61]]&lt;ref name=Tm/&gt; a oblasťou Urbárske lúky&lt;ref name=UGK&gt;{{Citácia elektronického dokumentu
 | priezvisko = 
 | meno = 
 | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
 | odkaz na autora =
 | titul = Základná mapa
 | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.454662,17.743345,16
 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR
 | miesto = Bratislava
 | dátum vydania = 
 | dátum aktualizácie = 
 | dátum prístupu = 2026-03-31
 | jazyk = 
}}&lt;/ref&gt; vedie južným smerom, súbežne s [[Diaľnica D1 (Slovensko)|diaľnicou D1]] k okraju [[Leopoldov]]a. Tu sa juhovýchodným smerom oddeľuje Starý Dudváh&lt;ref name=vku/&gt; a Červenícky kanál pokračuje na juhozápad popod diaľnicu D1. V oblasti Rúbanice&lt;ref name=mcz/&gt; priberá pravostranný prítok z lokality Dolný háj a následne sa západným smerom oddeľuje bočné koryto, vedúce k obci [[Trakovice]] a pripájajúce sa späť až krátko pred ústím.&lt;ref name=UGK/&gt; Hlavný tok sa za diaľnicou stáča južným smerom, esovito krúti a križujúc [[Cesta II. triedy 513 (Slovensko)|cestu II/513]]&lt;ref name=Tm/&gt; pokračuje oblasťou Hruškové&lt;ref name=mcz/&gt;, kde vytvára oblúk. Tu je ľavostranné prepojenie so Starým Dudváhom, no hlavný tok sa zo západného smeru opäť točí na juh. Lemovaný nesúvislým porastom pokračuje rovinatou nivou a v lokalite Pri bani sa spája so Starým Dudváhom. Na dolnom toku vedie juhozápadným smerom oblasťou Stávky&lt;ref name=vku/&gt;, kde prijíma bočné koryto od Trakovíc. Onedlho sa v lokalite Dolné háje&lt;ref name=UGK/&gt;, neďaleko [[Železničná trať Bratislava – Žilina|železničnej trate Bratislava – Žilina]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|135}} vlieva ľavostranne do [[Dudváh|Horného Dudváhu]].&lt;ref name=Tm&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.71912&amp;y=48.40631&amp;ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt; Potok patrí do povodia [[Dudváh]]u, resp. do širšieho povodia rieky [[Váh]]. 

Červenícky kanál pramení a na hornom toku preteká územím obce [[Červeník]], krátko vedie hranicou s obcou [[Žlkovce]], v strednej časti pokračuje katastrom [[Trakovice|Trakovíc]] a [[Bučany|Bučian]] a napokon lemuje hranicu Bučian s územím mesta [[Hlohovec]]. Vodný tok tak tečie v okresoch [[Hlohovec (okres)|Hlohovec]] a [[Trnava (okres)|Trnava]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]].&lt;ref name=mcz&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Bu%C4%8Dany&amp;source=osm&amp;id=1015717492&amp;ds=1&amp;x=17.7270719&amp;y=48.4156967&amp;z=16 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-31 | miesto = | jazyk = }}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Zoznam vodných tokov v povodí Váhu]] 
* [[Podunajská pahorkatina]], [[Dolnovážska niva]], [[Dudvážska mokraď]]

== Externé odkazy ==
* [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.71912&amp;y=48.40631&amp;ref=permalink Poloha na turistickej mape]

{{Vodné toky v povodí Dudváhu}}

[[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]]
[[Kategória:Povodie Dudváhu]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Hlohovec]]
[[Kategória:Vodné toky v okrese Trnava]]
[[Kategória:Hlohovec]]
[[Kategória:Červeník]]
[[Kategória:Žlkovce]]
[[Kategória:Trakovice]]
[[Kategória:Bučany]]</text>
      <sha1>1rjzbqugn2zshbrfe9fb7j67yl25kmf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-19903-62</title>
    <ns>3</ns>
    <id>747305</id>
    <revision>
      <id>8190028</id>
      <timestamp>2026-03-31T07:18:03Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <comment>Vand</comment>
      <origin>8190028</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="90" sha1="97wkzzhp4cwuxjnohx2zl1m30tfca71" xml:space="preserve">{{Vandalizmus}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:18, 31. marec 2026 (UTC)</text>
      <sha1>97wkzzhp4cwuxjnohx2zl1m30tfca71</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diskusia s redaktorom:~2026-20064-25</title>
    <ns>3</ns>
    <id>747306</id>
    <revision>
      <id>8190029</id>
      <timestamp>2026-03-31T07:18:51Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>OJJ</username>
        <id>116711</id>
      </contributor>
      <comment>Vand.</comment>
      <origin>8190029</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="90" sha1="97wkzzhp4cwuxjnohx2zl1m30tfca71" xml:space="preserve">{{Vandalizmus}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 07:18, 31. marec 2026 (UTC)</text>
      <sha1>97wkzzhp4cwuxjnohx2zl1m30tfca71</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Diana Lemešová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747307</id>
    <revision>
      <id>8190059</id>
      <timestamp>2026-03-31T08:07:17Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Infobox Futbalista  | meno                       = Diana Lemešová  | dátum narodenia            = {{dátum narodenia a vek|2000|10|04}}  | miesto narodenia           =   | štát                       = [[Slovensko]]  | pozícia                    = obrankyňa  | súčasný klub               = [[SKN St. Pölten (ženy)|SKN St. Pölten]]  | klubové číslo              = 77  | roky                       = 2016{{--}}2018&lt;br /&gt;2018{{--}}2019&lt;br /&gt;2019{{--}}2021…“</comment>
      <origin>8190059</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4495" sha1="7a8wph1wdsm0u34oydk2sfj750sx1vm" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
 | meno                       = Diana Lemešová
 | dátum narodenia            = {{dátum narodenia a vek|2000|10|04}}
 | miesto narodenia           = 
 | štát                       = [[Slovensko]]
 | pozícia                    = obrankyňa
 | súčasný klub               = [[SKN St. Pölten (ženy)|SKN St. Pölten]]
 | klubové číslo              = 77
 | roky                       = 2016{{--}}2018&lt;br /&gt;2018{{--}}2019&lt;br /&gt;2019{{--}}2021&lt;br /&gt;2021{{--}}2022&lt;br /&gt;2022{{--}}
 | kluby                      = [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov BŠK]]&lt;br /&gt;[[USC Landhaus Wien]]&lt;br /&gt;SKV Altenmarkt&lt;br /&gt;Wacker Innsbruck&lt;br /&gt;[[SKN St. Pölten (ženy)|SKN St. Pölten]]
 | zápasy(góly)               = &lt;br /&gt;8 (0)&lt;br /&gt;25 (3)&lt;br /&gt;16 (2)&lt;br /&gt;
 | národné mužstvo            = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]
 | reprezentačné roky         = 2021{{--}}
 | reprezentačné zápasy(góly) = 29 (2)
 | nmupdate                   = 7. marcu 2026
}}

'''Diana Lemešová''' (* [[4. október]] [[2000]]) je slovenská futbalistka pochádzajúca z [[Dlhé Klčovo|Dlhého Klčova]].&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diana Lemešová prešla cestu z Dlhého Klčova do rakúskej Bundesligy | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/diana-lemesova-presla-cestu-z-dlheho-klcova-do-rakuskej-bundesligy/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; Hrá za rakúsky tím [[SKN St. Pölten (ženy)|SKN St. Pölten]] a za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]].

== Klubová kariéra ==
S futbalom začala v chlapčenskom družstve vo Vranove nad Topľou, potom hrala za dievčenský tím ŠK Štich Humenné a [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diana Lemešová: Futbal nie je len pre chlapov | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/diana-lemesova-futbal-nie-je-len-pre-chlapov-presvedcim-ich-o-tom/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

V lete 2018 prestúpila do rakúskeho [[USC Landhaus Wien]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Potom pôsobila v SKV Altenmarkt, Wacker Innsbruck&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Okúsila LM, v Rakúsku oslavovala titul. Slovenská reprezentantka verí, že si ešte niekedy zahrá futbal | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-diana-lemesova-zranenie-reprezentacia-sankt-polten-2025/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; a od roku 2022 hrá za [[SKN St. Pölten (ženy)|SKN St. Pölten]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SKN Frauen » Diana Lemešová wird eine Wölfin | url = https://www.skn-frauen.at/diana-lemesova-wird-eine-woelfin/ | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = de}}&lt;/ref&gt;

== Reprezentácia ==
Debut v seniorskej reprezentácii mala 18. februára 2021 proti [[Maltské národné ženské futbalové družstvo|Malte]], v zápase turnaja Visit Malta Womens Trophy.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Diana Lemešová | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d65787d86dc8b72382f8b7b/diana.lemesova/?sectionId= | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; V apríli 2024 si v zápase proti Sturmu Graz zranila koleno a do reprezentácie sa vrátila vo februári 2026.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Lemešová po dvoch operáciách: Bolo to ťažké, ale som späť | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-lemesova-po-dvoch-operaciach-bolo-to-tazke-ale-som-spat/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-02-28 | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

=== Reprezentačné góly ===
{| class=&quot;wikitable&quot;
|+
!Dátum
!Mesto
!Domáci
!Skóre
!Hostujúci
!Typ zápasu
!Góly
|-
|align=center|5.12.2023
|align=center|[[Trnava]]
|align=center|Slovensko
|align=center|{{Ku|2|2}}
|align=center|[[Fínske národné ženské futbalové družstvo|Fínsko]]
|align=center|[[Liga národov žien UEFA 2023/2024|Liga národov 2023/24]]
|align=center|1
|-
|align=center|27.2.2024
|align=center|Trnava
|align=center|Slovensko
|align=center|{{Ku|6|0}}
|align=center|[[Lotyšské národné ženské futbalové družstvo|Lotyšsko]]
|align=center|[[Liga národov žien UEFA 2023/2024|Liga národov 2023/24]]
|align=center|1
|}

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Slovenské futbalistky]]</text>
      <sha1>7a8wph1wdsm0u34oydk2sfj750sx1vm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Anika Katarína Huber Tóth</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747308</id>
    <redirect title="Anika Tóth" />
    <revision>
      <id>8190066</id>
      <timestamp>2026-03-31T08:24:01Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <comment>Lekvarnička premiestnil stránku [[Anika Katarína Huber Tóth]] na [[Anika Tóth]]</comment>
      <origin>8190066</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="26" sha1="olfh8z3wa99ynhl4my38rg26nbe5ll8" xml:space="preserve">#presmeruj [[Anika Tóth]]</text>
      <sha1>olfh8z3wa99ynhl4my38rg26nbe5ll8</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Katétrová ablácia</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747309</id>
    <revision>
      <id>8190076</id>
      <timestamp>2026-03-31T08:48:58Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ciernik M</username>
        <id>147746</id>
      </contributor>
      <comment>upload novej stránky...</comment>
      <origin>8190076</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6604" sha1="ppf90mwdwmka6y5dj47h01rrs5cyz6m" xml:space="preserve">'''Katétrová ablácia''' (presnejšie katétrová ablácia arytmie alebo katétrová ablácia arytmogénneho substrátu) je minimálne invazívna metóda liečby niektorých porúch srdcového rytmu - arytmii. Ide o odstránenie alebo izoláciu štruktúr prevodového systému srdca, ktoré arytmiu zapríčiňujú. Vykonáva sa pomocou elektród alebo katétrov, zavedených do ľavej srdcovej predsiene cez katéter v periférnej žile. Cieľom je obnoviť normálny srdcový rytmus alebo zabrániť záchvatom nebezpečných arytmii.

== Indikácie ==
Dôvodom ku katétrovej ablácii sú komplikácie, ktoré hrozia pri [[Arytmia|arytmiach]]: slabosť a závraty pri poklese tlaku krvi, zníženie výkonu srdca až [[srdcové zlyhanie]], ischémia myokardu (nedokrvenie srdcového svalu), riziko ischemickej [[Cievna mozgová príhoda|cievnej mozgovej príhody]] následkom embolizácie z ľavej srdcovej predsiene, zriedkavo aj náhla srdcová smrť. Alternatívou ku katétrovej ablácii, ktorú je obvyklé vopred vyskúšať, je liečba antiarytmikami.

[[Arytmia|Arytmie]], ktoré sú indikáciou pre katétrovú abláciu:&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katetrizační ablace arytmií {{!}} IKEM | url = https://www.ikem.cz/cs/katetrizacni-ablace-arytmii/a-406/ | vydavateľ = www.ikem.cz | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = cs | priezvisko = www.arsyline.cz}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=2024 European Heart Rhythm Association/Heart Rhythm Society/Asia Pacific Heart Rhythm Society/Latin American Heart Rhythm Society expert consensus statement on catheter and surgical ablation of atrial fibrillation|url=https://academic.oup.com/europace/article/26/4/euae043/7639428|periodikum=Europace|dátum=2024-03-30|dátum prístupu=2026-03-31|ročník=26|číslo=4|issn=1099-5129|doi=10.1093/europace/euae043|jazyk=en|meno=Stylianos|priezvisko=Tzeis|meno2=Edward P|priezvisko2=Gerstenfeld|meno3=Jonathan|priezvisko3=Kalman}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Catheter Ablation|url=https://emedicine.medscape.com/article/1828541-overview#showall|dátum=2025-08-26|dátum prístupu=2026-03-31|priezvisko=Greenberg|meno=Mark, L.|periodikum=Medscape eMedicine|vydavateľ=Medscape|miesto=New York|url archívu=}}&lt;/ref&gt;

*  [[fibrilácia predsiení]] 
*  [[flutter predsiení]]
*  [[Supraventrikulárna tachykardia|supraventrikulárne tachykardie]]: AV nodálna reentrantná tachykardia, unifokálna predsieňová tachykardia, Wolf -Parkinson -Whiteov (WPW) syndróm
*  idiopatická rekurentná [[komorová tachykardia]], za určitých okolností aj komorová tachykardia pri štrukturálnom ochorení srdca pri neúčinnosti liekov alebo u pri častej aktivácii implantovaného [[Elektrokardioverzia|kardiovertera-defibrilátora]] (ICD)
*  iné arytmie, ktoré môžu byť indikované k ablácii, sú napr. refraktérna sínusová tachykardia alebo junkčná ektopická tachykardia

== Kontraindikácie pre katétrovú abláciu ==
Katétrová ablácia sa nevykonáva u pacientov s trombami (krvnými zrazeninami) v srdcových predsieňach, s aktívnou infekciou, závažnou poruchou zrážanlivosti krvi. Nemusia ju dobre tolerovať pacienti so závažným  srdcovým zlyhaním. Dôkladné zváženie je potrebné u pacientov s ochorením srdcových chlopní, v tehotenstve a so závažnými nekontrolovanými arytmiami.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Výkon ==
[[Súbor:Herzkatheterlabor.jpg|náhľad|Pracovisko pre katetrizačné výkony]]
K výkonu prichádzajú pacienti po podrobnom, väčšinou opakovanom kardiologickom vyšetrení, obyčajne po zlyhaní pokusov o liečbu antiarytmikami a s CT vyšetrením hrudníka. Katétrová ablácia sa vykonáva pod [[Skiaskopia|skiaskopickou]] kontrolou (s rentgenovým zobrazením v reálnom čase). Začína sa zavedením katétrov so snímacími [[Elektrokardiografia|EKG]] elektródami. Samotnému výkonu predchádza elektroanatomické mapovanie cieľovej oblasti srdca (najčastejšie ľavej srdcovej predsiene), pri ktorom sa zobrazí postup elektrických potenciálov srdca a určia oblasti pre vykonanie ablácie. Potom nasleduje samotný výkon, ktorý sa vykonáva za monitorovania EKG signálu a  sonografickej kontroly. Celková anestézia väčšinou nebýva potrebná.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Metódy katétrovej ablácie ==

*  rádiofrekvenčná ablácia: najpoužívanejšia technika, s použitím vysokofrekvenčného striedavého prúdu na deštrukciu cieľového tkaniva teplom. 
*  kryoablácia: zmrazením cieľového tkaniva s použitím katétra alebo balónika, do ktorého je vstrieknuté chladivo - kysličník dusný alebo novšie tekutý dusík. 
* laserová ablácia: používa energiu laserového lúča, smerovanú pod vizuálnou kontrolou cez balónik, naplnený ťažkou vodou (oxid deutéria, D&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O)
* ablácia pulzným elektrickým poľom s použitím milisekundových elektrických výbojov s vysokým napätím je perspektívna metóda, ktorej výhodou je menšie tepelné poškodenie okolitých tkanív

Každá z uvedených metód má svoje výhody a nevýhody, konečné  výsledky sa výrazne nelíšia. Alternatívou katétrovej ablácie je chirurgická ablácia (MAZE procedúra), ktorá sa spravidla vykonáva popri inej kardiochirurgickej operácii.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katétrová ablácia fibrilácie predsiení u pacientov s diabetes mellitus | url = https://www.prolekare.cz/specialist-agreement | vydavateľ = www.prolekare.cz | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = cs | priezvisko = Škamla | meno = Martin et al. | dátum vydania = 2021-04-13}}&lt;/ref&gt;

== Výsledky ==
Úspešnosť výkonu závisí na type arytmie a vo veľkej miere aj na ostatných ochoreniach srdca. Normálny srdcový rytmus býva dosiahnutý približne v 50% - 80% prípadov. Výkon je možné opakovať, po opakovaných procedúrach je úspešnosť ešte vyššia.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Komplikácie ==
Vyskytujú sa rádovo v jednotkách percent výkonov. Najvážnejšie sú tamponáda srdca, predsieňovokomorová blokáda alebo závažné arytmie, krvácania a infekcie, súvisiace so zavádzaním katétra, embolická cievna mozgová príhoda, poškodenia susediacich orgánov. Úmrtia v súvislosti s výkonom sú veľmi zriedkavé, vyskytujú sa v desatinách percenta prípadov.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Zdroje, referencie ==
&lt;references /&gt;

== Pozri tiež ==
https://www.youtube.com/watch?v=CfSACtzTE4s

https://www.youtube.com/watch?v=9gZ4xMlBQGE</text>
      <sha1>ppf90mwdwmka6y5dj47h01rrs5cyz6m</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190078</id>
      <parentid>8190076</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T08:53:09Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Fillos X.</username>
        <id>212061</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8190078</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6597" sha1="rp1pwzv1umdf6l3jk92apbe88oqbamz" xml:space="preserve">'''Katétrová ablácia''' (presnejšie katétrová ablácia arytmie alebo katétrová ablácia arytmogénneho substrátu) je minimálne invazívna metóda liečby niektorých porúch srdcového rytmu - arytmii. Ide o odstránenie alebo izoláciu štruktúr prevodového systému srdca, ktoré arytmiu zapríčiňujú. Vykonáva sa pomocou elektród alebo katétrov, zavedených do ľavej srdcovej predsiene cez katéter v periférnej žile. Cieľom je obnoviť normálny srdcový rytmus alebo zabrániť záchvatom nebezpečných arytmii.

== Indikácie ==
Dôvodom ku katétrovej ablácii sú komplikácie, ktoré hrozia pri [[Arytmia|arytmiach]]: slabosť a závraty pri poklese tlaku krvi, zníženie výkonu srdca až [[srdcové zlyhanie]], ischémia myokardu (nedokrvenie srdcového svalu), riziko ischemickej [[Cievna mozgová príhoda|cievnej mozgovej príhody]] následkom embolizácie z ľavej srdcovej predsiene, zriedkavo aj náhla srdcová smrť. Alternatívou ku katétrovej ablácii, ktorú je obvyklé vopred vyskúšať, je liečba antiarytmikami.

[[Arytmia|Arytmie]], ktoré sú indikáciou pre katétrovú abláciu:&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katetrizační ablace arytmií {{!}} IKEM | url = https://www.ikem.cz/cs/katetrizacni-ablace-arytmii/a-406/ | vydavateľ = www.ikem.cz | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = cs | priezvisko = www.arsyline.cz}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=2024 European Heart Rhythm Association/Heart Rhythm Society/Asia Pacific Heart Rhythm Society/Latin American Heart Rhythm Society expert consensus statement on catheter and surgical ablation of atrial fibrillation|url=https://academic.oup.com/europace/article/26/4/euae043/7639428|periodikum=Europace|dátum=2024-03-30|dátum prístupu=2026-03-31|ročník=26|číslo=4|issn=1099-5129|doi=10.1093/europace/euae043|jazyk=en|meno=Stylianos|priezvisko=Tzeis|meno2=Edward P|priezvisko2=Gerstenfeld|meno3=Jonathan|priezvisko3=Kalman}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Catheter Ablation|url=https://emedicine.medscape.com/article/1828541-overview#showall|dátum=2025-08-26|dátum prístupu=2026-03-31|priezvisko=Greenberg|meno=Mark, L.|periodikum=Medscape eMedicine|vydavateľ=Medscape|miesto=New York|url archívu=}}&lt;/ref&gt;

* [[fibrilácia predsiení]] 
* [[flutter predsiení]]
* [[Supraventrikulárna tachykardia|supraventrikulárne tachykardie]]: AV nodálna reentrantná tachykardia, unifokálna predsieňová tachykardia, Wolf -Parkinson -Whiteov (WPW) syndróm
* idiopatická rekurentná [[komorová tachykardia]], za určitých okolností aj komorová tachykardia pri štrukturálnom ochorení srdca pri neúčinnosti liekov alebo u pri častej aktivácii implantovaného [[Elektrokardioverzia|kardiovertera-defibrilátora]] (ICD)
* iné arytmie, ktoré môžu byť indikované k ablácii, sú napr. refraktérna sínusová tachykardia alebo junkčná ektopická tachykardia

== Kontraindikácie pre katétrovú abláciu ==
Katétrová ablácia sa nevykonáva u pacientov s trombami (krvnými zrazeninami) v srdcových predsieňach, s aktívnou infekciou, závažnou poruchou zrážanlivosti krvi. Nemusia ju dobre tolerovať pacienti so závažným  srdcovým zlyhaním. Dôkladné zváženie je potrebné u pacientov s ochorením srdcových chlopní, v tehotenstve a so závažnými nekontrolovanými arytmiami.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Výkon ==
[[Súbor:Herzkatheterlabor.jpg|náhľad|Pracovisko pre katetrizačné výkony]]

K výkonu prichádzajú pacienti po podrobnom, väčšinou opakovanom kardiologickom vyšetrení, obyčajne po zlyhaní pokusov o liečbu antiarytmikami a s CT vyšetrením hrudníka. Katétrová ablácia sa vykonáva pod [[Skiaskopia|skiaskopickou]] kontrolou (s rentgenovým zobrazením v reálnom čase). Začína sa zavedením katétrov so snímacími [[Elektrokardiografia|EKG]] elektródami. Samotnému výkonu predchádza elektroanatomické mapovanie cieľovej oblasti srdca (najčastejšie ľavej srdcovej predsiene), pri ktorom sa zobrazí postup elektrických potenciálov srdca a určia oblasti pre vykonanie ablácie. Potom nasleduje samotný výkon, ktorý sa vykonáva za monitorovania EKG signálu a  sonografickej kontroly. Celková anestézia väčšinou nebýva potrebná.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Metódy katétrovej ablácie ==
* rádiofrekvenčná ablácia: najpoužívanejšia technika, s použitím vysokofrekvenčného striedavého prúdu na deštrukciu cieľového tkaniva teplom. 
* kryoablácia: zmrazením cieľového tkaniva s použitím katétra alebo balónika, do ktorého je vstrieknuté chladivo - kysličník dusný alebo novšie tekutý dusík. 
* laserová ablácia: používa energiu laserového lúča, smerovanú pod vizuálnou kontrolou cez balónik, naplnený ťažkou vodou (oxid deutéria, D&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O)
* ablácia pulzným elektrickým poľom s použitím milisekundových elektrických výbojov s vysokým napätím je perspektívna metóda, ktorej výhodou je menšie tepelné poškodenie okolitých tkanív

Každá z uvedených metód má svoje výhody a nevýhody, konečné  výsledky sa výrazne nelíšia. Alternatívou katétrovej ablácie je chirurgická ablácia (MAZE procedúra), ktorá sa spravidla vykonáva popri inej kardiochirurgickej operácii.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katétrová ablácia fibrilácie predsiení u pacientov s diabetes mellitus | url = https://www.prolekare.cz/specialist-agreement | vydavateľ = www.prolekare.cz | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = cs | priezvisko = Škamla | meno = Martin et al. | dátum vydania = 2021-04-13}}&lt;/ref&gt;

== Výsledky ==
Úspešnosť výkonu závisí na type arytmie a vo veľkej miere aj na ostatných ochoreniach srdca. Normálny srdcový rytmus býva dosiahnutý približne v 50% - 80% prípadov. Výkon je možné opakovať, po opakovaných procedúrach je úspešnosť ešte vyššia.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Komplikácie ==
Vyskytujú sa rádovo v jednotkách percent výkonov. Najvážnejšie sú tamponáda srdca, predsieňovokomorová blokáda alebo závažné arytmie, krvácania a infekcie, súvisiace so zavádzaním katétra, embolická cievna mozgová príhoda, poškodenia susediacich orgánov. Úmrtia v súvislosti s výkonom sú veľmi zriedkavé, vyskytujú sa v desatinách percenta prípadov.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* [https://www.youtube.com/watch?v=CfSACtzTE4s ]
* [https://www.youtube.com/watch?v=9gZ4xMlBQGE ]</text>
      <sha1>rp1pwzv1umdf6l3jk92apbe88oqbamz</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190079</id>
      <parentid>8190078</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:00:59Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ciernik M</username>
        <id>147746</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8190079</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6732" sha1="tibcbdacusw5yldpsii20y0ss4apmfr" xml:space="preserve">'''Katétrová ablácia''' (presnejšie katétrová ablácia arytmie alebo katétrová ablácia arytmogénneho substrátu) je minimálne invazívna metóda liečby niektorých porúch srdcového rytmu - arytmii. Ide o odstránenie alebo izoláciu štruktúr prevodového systému srdca, ktoré arytmiu zapríčiňujú. Vykonáva sa pomocou elektród alebo katétrov, zavedených do ľavej srdcovej predsiene cez katéter v periférnej žile. Cieľom je obnoviť normálny srdcový rytmus alebo zabrániť záchvatom nebezpečných arytmii.

== Indikácie ==
Dôvodom ku katétrovej ablácii sú komplikácie, ktoré hrozia pri [[Arytmia|arytmiach]]: slabosť a závraty pri poklese tlaku krvi, zníženie výkonu srdca až [[srdcové zlyhanie]], ischémia myokardu (nedokrvenie srdcového svalu), riziko ischemickej [[Cievna mozgová príhoda|cievnej mozgovej príhody]] následkom embolizácie z ľavej srdcovej predsiene, zriedkavo aj náhla srdcová smrť. Alternatívou ku katétrovej ablácii, ktorú je obvyklé vopred vyskúšať, je liečba antiarytmikami.

[[Arytmia|Arytmie]], ktoré sú indikáciou pre katétrovú abláciu:&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katetrizační ablace arytmií {{!}} IKEM | url = https://www.ikem.cz/cs/katetrizacni-ablace-arytmii/a-406/ | vydavateľ = www.ikem.cz | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = cs | priezvisko = www.arsyline.cz}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=2024 European Heart Rhythm Association/Heart Rhythm Society/Asia Pacific Heart Rhythm Society/Latin American Heart Rhythm Society expert consensus statement on catheter and surgical ablation of atrial fibrillation|url=https://academic.oup.com/europace/article/26/4/euae043/7639428|periodikum=Europace|dátum=2024-03-30|dátum prístupu=2026-03-31|ročník=26|číslo=4|issn=1099-5129|doi=10.1093/europace/euae043|jazyk=en|meno=Stylianos|priezvisko=Tzeis|meno2=Edward P|priezvisko2=Gerstenfeld|meno3=Jonathan|priezvisko3=Kalman}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Catheter Ablation|url=https://emedicine.medscape.com/article/1828541-overview#showall|dátum=2025-08-26|dátum prístupu=2026-03-31|priezvisko=Greenberg|meno=Mark, L.|periodikum=Medscape eMedicine|vydavateľ=Medscape|miesto=New York|url archívu=}}&lt;/ref&gt;

* [[fibrilácia predsiení]] 
* [[flutter predsiení]]
* [[Supraventrikulárna tachykardia|supraventrikulárne tachykardie]]: AV nodálna reentrantná tachykardia, unifokálna predsieňová tachykardia, Wolf -Parkinson -Whiteov (WPW) syndróm
* idiopatická rekurentná [[komorová tachykardia]], za určitých okolností aj komorová tachykardia pri štrukturálnom ochorení srdca pri neúčinnosti liekov alebo u pri častej aktivácii implantovaného [[Elektrokardioverzia|kardiovertera-defibrilátora]] (ICD)
* iné arytmie, ktoré môžu byť indikované k ablácii, sú napr. refraktérna sínusová tachykardia alebo junkčná ektopická tachykardia

== Kontraindikácie pre katétrovú abláciu ==
Katétrová ablácia sa nevykonáva u pacientov s trombami (krvnými zrazeninami) v srdcových predsieňach, s aktívnou infekciou, závažnou poruchou zrážanlivosti krvi. Nemusia ju dobre tolerovať pacienti so závažným  srdcovým zlyhaním. Dôkladné zváženie je potrebné u pacientov s ochorením srdcových chlopní, v tehotenstve a so závažnými nekontrolovanými arytmiami.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Výkon ==
[[Súbor:Herzkatheterlabor.jpg|náhľad|Pracovisko pre katetrizačné výkony]]

K výkonu prichádzajú pacienti po podrobnom, väčšinou opakovanom kardiologickom vyšetrení, obyčajne po zlyhaní pokusov o liečbu antiarytmikami a s CT vyšetrením hrudníka. Katétrová ablácia sa vykonáva pod [[Skiaskopia|skiaskopickou]] kontrolou (s rentgenovým zobrazením v reálnom čase). Začína sa zavedením katétrov so snímacími [[Elektrokardiografia|EKG]] elektródami. Samotnému výkonu predchádza elektroanatomické mapovanie cieľovej oblasti srdca (najčastejšie ľavej srdcovej predsiene), pri ktorom sa zobrazí postup elektrických potenciálov srdca a určia oblasti pre vykonanie ablácie. Potom nasleduje samotný výkon, ktorý sa vykonáva za monitorovania EKG signálu a  sonografickej kontroly. Celková anestézia väčšinou nebýva potrebná.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Metódy katétrovej ablácie ==
* rádiofrekvenčná ablácia: najpoužívanejšia technika, s použitím vysokofrekvenčného striedavého prúdu na deštrukciu cieľového tkaniva teplom. 
* kryoablácia: zmrazením cieľového tkaniva s použitím katétra alebo balónika, do ktorého je vstrieknuté chladivo - kysličník dusný alebo novšie tekutý dusík. 
* laserová ablácia: používa energiu laserového lúča, smerovanú pod vizuálnou kontrolou cez balónik, naplnený ťažkou vodou (oxid deutéria, D&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O)
* ablácia pulzným elektrickým poľom s použitím milisekundových elektrických výbojov s vysokým napätím je perspektívna metóda, ktorej výhodou je menšie tepelné poškodenie okolitých tkanív

Každá z uvedených metód má svoje výhody a nevýhody, konečné  výsledky sa výrazne nelíšia. Alternatívou katétrovej ablácie je chirurgická ablácia (MAZE procedúra), ktorá sa spravidla vykonáva popri inej kardiochirurgickej operácii.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katétrová ablácia fibrilácie predsiení u pacientov s diabetes mellitus | url = https://www.prolekare.cz/specialist-agreement | vydavateľ = www.prolekare.cz | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = cs | priezvisko = Škamla | meno = Martin et al. | dátum vydania = 2021-04-13}}&lt;/ref&gt;

== Výsledky ==
Úspešnosť výkonu závisí na type arytmie a vo veľkej miere aj na ostatných ochoreniach srdca. Normálny srdcový rytmus býva dosiahnutý približne v 50% - 80% prípadov. Výkon je možné opakovať, po opakovaných procedúrach je úspešnosť ešte vyššia.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Komplikácie ==
Vyskytujú sa rádovo v jednotkách percent výkonov. Najvážnejšie sú tamponáda srdca, predsieňovokomorová blokáda alebo závažné arytmie, krvácania a infekcie, súvisiace so zavádzaním katétra, embolická cievna mozgová príhoda, poškodenia susediacich orgánov. Úmrtia v súvislosti s výkonom sú veľmi zriedkavé, vyskytujú sa v desatinách percenta prípadov.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* Katetrová ablace fibrilace síní, FN Olomouc, YouTube [https://www.youtube.com/watch?v=CfSACtzTE4s]
* Záznam z katetrizační ablace srdce pulsní vlnou, FN Motol a Homolka, YouTube [https://www.youtube.com/watch?v=9gZ4xMlBQGE]</text>
      <sha1>tibcbdacusw5yldpsii20y0ss4apmfr</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190089</id>
      <parentid>8190079</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:11:02Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ciernik M</username>
        <id>147746</id>
      </contributor>
      <minor />
      <origin>8190089</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="6798" sha1="sojh28iwunyk3lo7061ny3tsclnsynz" xml:space="preserve">'''Katétrová ablácia''' (presnejšie katétrová ablácia arytmie alebo katétrová ablácia arytmogénneho substrátu) je minimálne invazívna metóda liečby niektorých porúch srdcového rytmu - arytmii. Ide o odstránenie alebo izoláciu štruktúr [[Prevodový systém srdca|prevodového systému srdca]], ktoré arytmiu zapríčiňujú. Vykonáva sa pomocou elektród alebo katétrov, zavedených do ľavej srdcovej predsiene cez katéter v periférnej žile. Cieľom je obnoviť normálny srdcový rytmus alebo zabrániť záchvatom nebezpečných arytmii.

== Indikácie ==
Dôvodom ku katétrovej ablácii sú komplikácie, ktoré hrozia pri [[Arytmia|arytmiach]]: slabosť a závraty pri poklese tlaku krvi, zníženie výkonu srdca až [[srdcové zlyhanie]], ischémia myokardu (nedokrvenie srdcového svalu), riziko ischemickej [[Cievna mozgová príhoda|cievnej mozgovej príhody]] následkom embolizácie z ľavej srdcovej predsiene, zriedkavo aj [[náhla srdcová smrť]]. Alternatívou ku katétrovej ablácii, ktorú je obvyklé vopred vyskúšať, je liečba antiarytmikami.

[[Arytmia|Arytmie]], ktoré sú indikáciou pre katétrovú abláciu:&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katetrizační ablace arytmií {{!}} IKEM | url = https://www.ikem.cz/cs/katetrizacni-ablace-arytmii/a-406/ | vydavateľ = www.ikem.cz | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = cs | priezvisko = www.arsyline.cz}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=2024 European Heart Rhythm Association/Heart Rhythm Society/Asia Pacific Heart Rhythm Society/Latin American Heart Rhythm Society expert consensus statement on catheter and surgical ablation of atrial fibrillation|url=https://academic.oup.com/europace/article/26/4/euae043/7639428|periodikum=Europace|dátum=2024-03-30|dátum prístupu=2026-03-31|ročník=26|číslo=4|issn=1099-5129|doi=10.1093/europace/euae043|jazyk=en|meno=Stylianos|priezvisko=Tzeis|meno2=Edward P|priezvisko2=Gerstenfeld|meno3=Jonathan|priezvisko3=Kalman}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:2&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=Catheter Ablation|url=https://emedicine.medscape.com/article/1828541-overview#showall|dátum=2025-08-26|dátum prístupu=2026-03-31|priezvisko=Greenberg|meno=Mark, L.|periodikum=Medscape eMedicine|vydavateľ=Medscape|miesto=New York|url archívu=}}&lt;/ref&gt;

* [[fibrilácia predsiení]] 
* [[flutter predsiení]]
* [[Supraventrikulárna tachykardia|supraventrikulárne tachykardie]]: AV nodálna reentrantná tachykardia, unifokálna predsieňová tachykardia, Wolf -Parkinson -Whiteov (WPW) syndróm
* idiopatická rekurentná [[komorová tachykardia]], za určitých okolností aj komorová tachykardia pri štrukturálnom ochorení srdca pri neúčinnosti liekov alebo u pri častej aktivácii implantovaného [[Implantovateľný kardioverter-defibrilátor|kardiovertera-defibrilátora]] (ICD)
* iné arytmie, ktoré môžu byť indikované k ablácii, sú napr. refraktérna sínusová tachykardia alebo junkčná ektopická tachykardia

== Kontraindikácie pre katétrovú abláciu ==
Katétrová ablácia sa nevykonáva u pacientov s trombami (krvnými zrazeninami) v srdcových predsieňach, s aktívnou infekciou, závažnou poruchou zrážanlivosti krvi. Nemusia ju dobre tolerovať pacienti so závažným  srdcovým zlyhaním. Dôkladné zváženie je potrebné u pacientov s ochorením srdcových chlopní, v tehotenstve a so závažnými nekontrolovanými arytmiami.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;

== Výkon ==
[[Súbor:Herzkatheterlabor.jpg|náhľad|Pracovisko pre katetrizačné výkony]]

K výkonu prichádzajú pacienti po podrobnom, väčšinou opakovanom kardiologickom vyšetrení, obyčajne po zlyhaní pokusov o liečbu antiarytmikami a s CT vyšetrením hrudníka. Katétrová ablácia sa vykonáva pod [[Skiaskopia|skiaskopickou]] kontrolou (s rentgenovým zobrazením v reálnom čase). Začína sa zavedením katétrov so snímacími [[Elektrokardiografia|EKG]] elektródami. Samotnému výkonu predchádza elektroanatomické mapovanie cieľovej oblasti srdca (najčastejšie ľavej srdcovej predsiene), pri ktorom sa zobrazí postup elektrických potenciálov srdca a určia oblasti pre vykonanie ablácie. Potom nasleduje samotný výkon, ktorý sa vykonáva za monitorovania EKG signálu a  sonografickej kontroly. Celková anestézia väčšinou nebýva potrebná.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Metódy katétrovej ablácie ==
* rádiofrekvenčná ablácia: najpoužívanejšia technika, s použitím vysokofrekvenčného striedavého prúdu na deštrukciu cieľového tkaniva teplom. 
* kryoablácia: zmrazením cieľového tkaniva s použitím katétra alebo balónika, do ktorého je vstrieknuté chladivo - kysličník dusný alebo novšie tekutý dusík. 
* laserová ablácia: používa energiu laserového lúča, smerovanú pod vizuálnou kontrolou cez balónik, naplnený ťažkou vodou (oxid deutéria, D&lt;sub&gt;2&lt;/sub&gt;O)
* ablácia pulzným elektrickým poľom s použitím milisekundových elektrických výbojov s vysokým napätím je perspektívna metóda, ktorej výhodou je menšie tepelné poškodenie okolitých tkanív

Každá z uvedených metód má svoje výhody a nevýhody, konečné  výsledky sa výrazne nelíšia. Alternatívou katétrovej ablácie je chirurgická ablácia (MAZE procedúra), ktorá sa spravidla vykonáva popri inej kardiochirurgickej operácii.&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Katétrová ablácia fibrilácie predsiení u pacientov s diabetes mellitus | url = https://www.prolekare.cz/specialist-agreement | vydavateľ = www.prolekare.cz | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = cs | priezvisko = Škamla | meno = Martin et al. | dátum vydania = 2021-04-13}}&lt;/ref&gt;

== Výsledky ==
Úspešnosť výkonu závisí na type arytmie a vo veľkej miere aj na ostatných ochoreniach srdca. Normálny srdcový rytmus býva dosiahnutý približne v 50% - 80% prípadov. Výkon je možné opakovať, po opakovaných procedúrach je úspešnosť ešte vyššia.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Komplikácie ==
Vyskytujú sa rádovo v jednotkách percent výkonov. Najvážnejšie sú [[tamponáda srdca]], [[predsieňovokomorová blokáda]] alebo závažné arytmie, krvácania a infekcie, súvisiace so zavádzaním katétra, embolická cievna mozgová príhoda, poškodenia susediacich orgánov. Úmrtia v súvislosti s výkonom sú veľmi zriedkavé, vyskytujú sa v desatinách percenta prípadov.&lt;ref name=&quot;:2&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Externé odkazy ==
* Katetrová ablace fibrilace síní, FN Olomouc, YouTube [https://www.youtube.com/watch?v=CfSACtzTE4s]
* Záznam z katetrizační ablace srdce pulsní vlnou, FN Motol a Homolka, YouTube [https://www.youtube.com/watch?v=9gZ4xMlBQGE]</text>
      <sha1>sojh28iwunyk3lo7061ny3tsclnsynz</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Karak</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747310</id>
    <redirect title="Kaja (konfederácia štátov)" />
    <revision>
      <id>8190087</id>
      <timestamp>2026-03-31T09:07:34Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Vasiľ</username>
        <id>2806</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Kaja (konfederácia štátov)]]</comment>
      <origin>8190087</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="43" sha1="05mmsfshu991w7nqld59vgwat756irm" xml:space="preserve">#REDIRECT [[Kaja (konfederácia štátov)]]</text>
      <sha1>05mmsfshu991w7nqld59vgwat756irm</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Christogram</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747311</id>
    <revision>
      <id>8190092</id>
      <timestamp>2026-03-31T09:25:21Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19882-11</username>
        <id>290718</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „[[Súbor:Simple Labarum2.svg|náhľad|Christogram]] '''Kristogram''' (latinsky: Monogramma Christi) je monogram alebo kombinácia písmen, ktorá tvorí skratku pre meno [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]], tradične používané ako náboženský symbol v kresťanskej cirkvi.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Christogram - New World Encyclopedia | url = https://www.newworldencyclopedia.org/entry/Christogram | vydavateľ = www.newworldenc…“</comment>
      <origin>8190092</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="1760" sha1="ke5hi8hp0m0w1hxlxmwd0yij9lavs6t" xml:space="preserve">[[Súbor:Simple Labarum2.svg|náhľad|Christogram]]
'''Kristogram''' (latinsky: Monogramma Christi) je monogram alebo kombinácia písmen, ktorá tvorí skratku pre meno [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]], tradične používané ako náboženský symbol v kresťanskej cirkvi.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Christogram - New World Encyclopedia | url = https://www.newworldencyclopedia.org/entry/Christogram | vydavateľ = www.newworldencyclopedia.org | dátum prístupu = 2026-03-31}}&lt;/ref&gt;

Jeden z najstarších kristogramov je Chi-Rho (☧). Skladá sa z prekrývajúcich sa gréckych písmen chi (Χ) a rho (Ρ), čo sú prvé dve písmená gréckeho χριστός, „Kristus“. Bol zobrazený na vojenskej štandarde labarum, ktorú používal Konštantín I. v roku 312 n. l. Monogram IX () je podobná forma, ktorá používa iniciály mena Ἰησοῦς (ὁ) Χριστός, „Ježiš (ten) Kristus“, rovnako ako monogram ΙΗ (), ktorý používa prvé dve písmená mena ΙΗΣΟΥΣ, „JEŽIŠ“, veľkými písmenami.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

V stredoveku sa používal značný počet variantov „christogramov“ alebo monogramov Krista, pričom hranica medzi špecifickými monogramami a obyčajnými skratkami pisárov bola trochu nestála.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Meno Ježiš, písané gréckymi veľkými písmenami ako ΙΗΣΟΥΣ, má skratky IHS (tiež písané JHS, IHC alebo ΙΗΣ). Meno Kristus, písané ako ΧΡΙΣΤΟΣ, má XP (a skloňovacie varianty ako IX, XPO, XPS, XPI, XPM). Vo východokresťanskej tradícii sa pre Ἰησοῦς Χριστός používa monogram ΙϹΧϹ (s nadkreslením označujúcim skratku pisára) v gréckej aj cyrilickej tradícii.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

== Referencie ==</text>
      <sha1>ke5hi8hp0m0w1hxlxmwd0yij9lavs6t</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Laura Žemberyová</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747312</id>
    <revision>
      <id>8190094</id>
      <timestamp>2026-03-31T09:29:04Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <comment>Vytvorená stránka „{{Infobox Futbalista  | meno                       = Laura Žemberyová  | dátum narodenia            = {{dátum narodenia a vek|2001|08|20}}  | miesto narodenia           = [[Prešov]]  | štát                       = [[Slovensko]]  | výška                      = 164  | pozícia                    = stredopoliarka  | súčasný klub               = [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1. FC Tatran Prešov]]  | mládežnícke roky           = 2010{{--}}  | mládežn…“</comment>
      <origin>8190094</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4659" sha1="tsxz77absetawsmqfllwjg09opsk84x" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
 | meno                       = Laura Žemberyová
 | dátum narodenia            = {{dátum narodenia a vek|2001|08|20}}
 | miesto narodenia           = [[Prešov]]
 | štát                       = [[Slovensko]]
 | výška                      = 164
 | pozícia                    = stredopoliarka
 | súčasný klub               = [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1. FC Tatran Prešov]]
 | mládežnícke roky           = 2010{{--}}
 | mládežnícke kluby          = [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1. FC Tatran Prešov]]
 | roky                       = {{--}}2018&lt;br /&gt;2018{{--}}2019&lt;br /&gt;2019{{--}}2021&lt;br /&gt;2021{{--}}2026&lt;br /&gt;2026{{--}}
 | kluby                      = [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1. FC Tatran Prešov]]&lt;br /&gt;Lokomotiva Brno Horní Heršpice&lt;br /&gt;[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]]&lt;br /&gt;UaB Blazers&lt;br /&gt;[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1. FC Tatran Prešov]]
 | zápasy(góly)               = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;17 (5)&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;
 | národné mužstvo            = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 17 rokov|Slovensko WU17]]&lt;br /&gt;[[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 19 rokov|Slovensko WU19]]&lt;br /&gt;[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]
 | reprezentačné roky         = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;2019{{--}}
 | reprezentačné zápasy(góly) = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;25 (0)
 | nmupdate                   = 6. júnu 2024
}}

'''Laura Žemberyová''' (* [[20. august]] [[2001]]) je slovenská futbalistka hrajúca za [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Tatran Prešov]] a za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]].

== Klubová kariéra ==
V roku 2018 prestúpila z Tatrana Prešov do Čiech. Rok pôsobila v Lokomotiva Brno Horní Heršpice a potom v [[SK Slavia Praha (ženy)|Slávii Praha]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil hráče Laura Žemberyová {{!}} SK Slavia Praha | url = https://www.slavia.cz/player?id=3271 | vydavateľ = www.slavia.cz | dátum prístupu = 2026-03-31}}&lt;/ref&gt; Začiatkom januára 2021 začala študovať na Univerzite Alabama of Birmingham, kde hrala za ich futbalový tím&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Laura Žemberyová odchází ze Slavie | url = https://www.slavia.cz/article/18063 | vydavateľ = www.slavia.cz | dátum prístupu = 2026-03-31}}&lt;/ref&gt; UAB Blazers univerzitnú Division 1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Laura Žemberyová: Veľké veci neprichádzajú po ľahkých cestách | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-laura-zemebryova-velke-veci-neprichadzaju-po-lahkych-cestach/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-03-14 | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}&lt;/ref&gt; Po 5 rokoch v USA a dokončení štúdia kineziológie&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Laura Zemberyova - Women's Soccer | url = https://uabsports.com/sports/womens-soccer/roster/laura-zemberyova/9216 | vydavateľ = UAB Athletics | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská reprezentantka sa vracia. Po piatich rokoch v USA posilnila svoj rodný klub | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-laura-zemberyova-rozhovor-tatran-presov-zeny-prva-liga-2025-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; sa vrátila na Slovensko a od marca 2026 hrá za [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Tatran Prešov]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Reprezentácia ==
V mládežníckych reprezentačných kategóriách hrala od roku 2015. Za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 17 rokov|reprezentáciu do 17 rokov]] hrala do svojich 14 rokov a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 19 rokov|reprezentáciu do 19 rokov]] hrala do svojich 15 rokov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Debut v seniorskej reprezentácii mala v prípravnom zápase 14. júna 2019 proti [[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsku]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Laura Žemberyová | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657a1886dc8b72382ff55d/laura.zemberyova/?sectionId= | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Úspechy ==

* Talent roka 2018, kategória juniorka WU19&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VEČER GRASSROOTS FUTBALU 2018 | url = https://futbalsfz.sk/vecer-grassroots-futbalu-2017-3/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-02-24 | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk | priezvisko = Autor}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Slovenské futbalistky]]</text>
      <sha1>tsxz77absetawsmqfllwjg09opsk84x</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190112</id>
      <parentid>8190094</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T10:19:15Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Lekvarnička</username>
        <id>262477</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>Preklep</comment>
      <origin>8190112</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="4659" sha1="9z1h8zm0aco6gh95g2lzui74xxmqgxl" xml:space="preserve">{{Infobox Futbalista
 | meno                       = Laura Žemberyová
 | dátum narodenia            = {{dátum narodenia a vek|2001|08|20}}
 | miesto narodenia           = [[Prešov]]
 | štát                       = [[Slovensko]]
 | výška                      = 164
 | pozícia                    = stredopoliarka
 | súčasný klub               = [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1. FC Tatran Prešov]]
 | mládežnícke roky           = 2010{{--}}
 | mládežnícke kluby          = [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1. FC Tatran Prešov]]
 | roky                       = {{--}}2018&lt;br /&gt;2018{{--}}2019&lt;br /&gt;2019{{--}}2021&lt;br /&gt;2021{{--}}2026&lt;br /&gt;2026{{--}}
 | kluby                      = [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1. FC Tatran Prešov]]&lt;br /&gt;Lokomotiva Brno Horní Heršpice&lt;br /&gt;[[SK Slavia Praha (ženy)|Slavia Praha]]&lt;br /&gt;UaB Blazers&lt;br /&gt;[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1. FC Tatran Prešov]]
 | zápasy(góly)               = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;17 (5)&lt;br /&gt;&lt;br /&gt;
 | národné mužstvo            = [[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 17 rokov|Slovensko WU17]]&lt;br /&gt;[[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 19 rokov|Slovensko WU19]]&lt;br /&gt;[[Slovenská futbalová reprezentácia žien|Slovensko]]
 | reprezentačné roky         = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;2019{{--}}
 | reprezentačné zápasy(góly) = &lt;br /&gt;&lt;br /&gt;25 (0)
 | nmupdate                   = 6. júnu 2024
}}

'''Laura Žemberyová''' (* [[20. august]] [[2001]]) je slovenská futbalistka hrajúca za [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Tatran Prešov]] a za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien|slovenskú reprezentáciu]].

== Klubová kariéra ==
V roku 2018 prestúpila z Tatrana Prešov do Čiech. Rok pôsobila v Lokomotiva Brno Horní Heršpice a potom v [[SK Slavia Praha (ženy)|Slávii Praha]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Profil hráče Laura Žemberyová {{!}} SK Slavia Praha | url = https://www.slavia.cz/player?id=3271 | vydavateľ = www.slavia.cz | dátum prístupu = 2026-03-31}}&lt;/ref&gt; Začiatkom januára 2021 začala študovať na Univerzite Alabama of Birmingham, kde hrala za ich futbalový tím&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Laura Žemberyová odchází ze Slavie | url = https://www.slavia.cz/article/18063 | vydavateľ = www.slavia.cz | dátum prístupu = 2026-03-31}}&lt;/ref&gt; UAB Blazers univerzitnú Division 1.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŽENY A – Laura Žemberyová: Veľké veci neprichádzajú po ľahkých cestách | url = https://futbalsfz.sk/zeny-a-laura-zemebryova-velke-veci-neprichadzaju-po-lahkych-cestach/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2021-03-14 | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk | meno = Peter | priezvisko = Šurin}}&lt;/ref&gt; Po 5 rokoch v USA a dokončení štúdia kineziológie&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Laura Zemberyova - Women's Soccer | url = https://uabsports.com/sports/womens-soccer/roster/laura-zemberyova/9216 | vydavateľ = UAB Athletics | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = en}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenská reprezentantka sa vracia. Po piatich rokoch v USA posilnila svoj rodný klub | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-laura-zemberyova-rozhovor-tatran-presov-zeny-prva-liga-2025-2026/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt; sa vrátila na Slovensko a od marca 2026 hrá za [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Tatran Prešov]].&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Reprezentácia ==
V mládežníckych reprezentačných kategóriách hrala od roku 2015. Za [[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 17 rokov|reprezentáciu do 17 rokov]] hrala do svojich 14 rokov a [[Slovenská futbalová reprezentácia žien do 19 rokov|reprezentáciu do 19 rokov]] hrala od svojich 15 rokov.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;

Debut v seniorskej reprezentácii mala v prípravnom zápase 14. júna 2019 proti [[Poľské národné ženské futbalové družstvo|Poľsku]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Laura Žemberyová | url = https://futbalsfz.sk/reprezentacia/hrac/5d657a1886dc8b72382ff55d/laura.zemberyova/?sectionId= | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk}}&lt;/ref&gt;

== Úspechy ==

* Talent roka 2018, kategória juniorka WU19&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = VEČER GRASSROOTS FUTBALU 2018 | url = https://futbalsfz.sk/vecer-grassroots-futbalu-2017-3/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2019-02-24 | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk | priezvisko = Autor}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
{{Referencie}}

[[Kategória:Slovenské futbalistky]]</text>
      <sha1>9z1h8zm0aco6gh95g2lzui74xxmqgxl</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>DADOOO</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747313</id>
    <revision>
      <id>8190098</id>
      <timestamp>2026-03-31T09:37:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-20020-79</username>
        <id>290720</id>
      </contributor>
      <comment>Publikácia nového článku</comment>
      <origin>8190098</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3340" sha1="imo42h2iqqucja6mu9v4j3lv4864r4i" xml:space="preserve">{{Infobox software
| name                   = DADOOO
| developer              = DAPE LABS s.r.o.
| released               = 2026
| genre                  = [[SaaS]], [[Podnikový softvér|podnikový softvér]]
| operating_system       = [[Webová aplikácia]]
| language               = Slovenčina, Čeština
}}

'''DADOOO''' je cloudová platforma typu [[softvér ako služba]] (SaaS) určená na podporu riadenia firemných procesov. Platforma integruje nástroje pre marketing, projektový manažment a fakturáciu do jedného rozhrania. Vyvíja a prevádzkuje ju slovenská technologická spoločnosť '''DAPE LABS s.r.o.''', ktorú založil Dávid Lovas.


== História ==

Platforma DADOOO vznikla ako reakcia na problém fragmentácie podnikových nástrojov, keď firmy a samostatne zárobkovo činné osoby paralelne využívajú viacero nekompatibilných aplikácií na komunikáciu, správu úloh, tvorbu obsahu a účtovníctvo.


Spoločnosť DAPE LABS vyvinula ekosystém, v ktorom nástroje umelej inteligencie fungujú ako integrálna súčasť systému pracujúca s reálnymi dátami a termínmi projektu. Platforma bola oficiálne spustená v roku 2026.

== Architektúra ==

Systém DADOOO je rozdelený na tri prepojené moduly, medzi ktorými dáta prechádzajú bez potreby externých integrácií. Platforma je postavená na cloudovom riešení s podporou synchronizácie naprieč zariadeniami.


=== Modul Marketing a obsah ===

Modul slúži na automatizovanú tvorbu marketingového obsahu s využitím jazykových modelov. Obsahuje nástroj na ukladanie komunikačného štýlu konkrétnej firmy, generátor textov a predajných e-mailov s podporou marketingových frameworkov a generátor grafiky na základe textových pokynov.

=== Modul Manažment a operatíva ===

Modul pokrýva projektové riadenie vrátane správy úloh s vizualizáciou v kalendári, zaznamenávanie odpracovaného času, správu obchodných kontaktov (CRM) a cloudové úložisko dokumentov.

=== Modul Financie ===

Modul zabezpečuje fakturáciu generovanú z odpracovaných hodín a pridelených úloh. Systém je lokalizovaný pre legislatívu Slovenskej republiky a Českej republiky vrátane agendy [[daň z pridanej hodnoty|DPH]]. Ďalej obsahuje nástroje na sledovanie cash flow a menovú kalkulačku.

== Obchodný model ==

Platforma funguje na modeli [[softvér ako služba|SaaS]] s mesačným alebo ročným predplatným. Dostupné sú tri úrovne: Essential (pre jednotlivcov), Premium (pre menšie tímy) a Pro (určená pre väčšie organizácie).

== Mediálne pokrytie ==

Po spustení platformy v roku 2026 priniesol o nej správu portál Hashtag.sk (súčasť siete [[Zoznam.sk]]), ktorý projekt zaradil medzi slovenské AI iniciatívy.&lt;ref&gt;{{Citácia
  | titul     = Veľký zápis vo svete AI: Slováci vytvorili novú digitálnu platformu. Ako ti uľahčí prácu?
  | vydavateľ = Hashtag.sk / Zoznam.sk
  | url       = https://hashtag.zoznam.sk/recenzia-velky-zapis-vo-svete-ai-slovaci-vytvorili-novu-digitalnu-platformu-ako-ti-ulahci-pracu/
  | dátum     = 2026
  | jazyk     = sk
}}&lt;/ref&gt;


== Referencie ==

{{Reflist}}

== Externé odkazy ==


[[Kategória:Softvér ako služba]]
[[Kategória:Slovenské technologické spoločnosti]]
[[Kategória:Podnikový softvér]]
[[Kategória:Umelá inteligencia]]</text>
      <sha1>imo42h2iqqucja6mu9v4j3lv4864r4i</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190099</id>
      <parentid>8190098</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T09:38:23Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-20020-79</username>
        <id>290720</id>
      </contributor>
      <comment>Formátovanie článku</comment>
      <origin>8190099</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="3020" sha1="3ny1sgsjbgedjd62iw30t5wwcmtevew" xml:space="preserve">'''DADOOO''' je cloudová platforma typu [[softvér ako služba]] (SaaS) určená na podporu riadenia firemných procesov. Platforma integruje nástroje pre marketing, projektový manažment a fakturáciu do jedného rozhrania. Vyvíja a prevádzkuje ju slovenská technologická spoločnosť '''DAPE LABS s.r.o.''', ktorú založil Dávid Lovas.
== História ==

Platforma DADOOO vznikla ako reakcia na problém fragmentácie podnikových nástrojov, keď firmy a samostatne zárobkovo činné osoby paralelne využívajú viacero nekompatibilných aplikácií na komunikáciu, správu úloh, tvorbu obsahu a účtovníctvo.


Spoločnosť DAPE LABS vyvinula ekosystém, v ktorom nástroje umelej inteligencie fungujú ako integrálna súčasť systému pracujúca s reálnymi dátami a termínmi projektu. Platforma bola oficiálne spustená v roku 2026.
== Architektúra ==

Systém DADOOO je rozdelený na tri prepojené moduly, medzi ktorými dáta prechádzajú bez potreby externých integrácií. Platforma je postavená na cloudovom riešení s podporou synchronizácie naprieč zariadeniami.
=== Modul Marketing a obsah ===

Modul slúži na automatizovanú tvorbu marketingového obsahu s využitím jazykových modelov. Obsahuje nástroj na ukladanie komunikačného štýlu konkrétnej firmy, generátor textov a predajných e-mailov s podporou marketingových frameworkov a generátor grafiky na základe textových pokynov.

=== Modul Manažment a operatíva ===

Modul pokrýva projektové riadenie vrátane správy úloh s vizualizáciou v kalendári, zaznamenávanie odpracovaného času, správu obchodných kontaktov (CRM) a cloudové úložisko dokumentov.

=== Modul Financie ===

Modul zabezpečuje fakturáciu generovanú z odpracovaných hodín a pridelených úloh. Systém je lokalizovaný pre legislatívu Slovenskej republiky a Českej republiky vrátane agendy [[daň z pridanej hodnoty|DPH]]. Ďalej obsahuje nástroje na sledovanie cash flow a menovú kalkulačku.

== Obchodný model ==

Platforma funguje na modeli [[softvér ako služba|SaaS]] s mesačným alebo ročným predplatným. Dostupné sú tri úrovne: Essential (pre jednotlivcov), Premium (pre menšie tímy) a Pro (určená pre väčšie organizácie).

== Mediálne pokrytie ==

Po spustení platformy v roku 2026 priniesol o nej správu portál Hashtag.sk (súčasť siete [[Zoznam.sk]]), ktorý projekt zaradil medzi slovenské AI iniciatívy.&lt;ref&gt;{{Citácia
  | titul     = Veľký zápis vo svete AI: Slováci vytvorili novú digitálnu platformu. Ako ti uľahčí prácu?
  | vydavateľ = Hashtag.sk / Zoznam.sk
  | url       = https://hashtag.zoznam.sk/recenzia-velky-zapis-vo-svete-ai-slovaci-vytvorili-novu-digitalnu-platformu-ako-ti-ulahci-pracu/
  | dátum     = 2026
  | jazyk     = sk
}}&lt;/ref&gt;
== Referencie ==

{{Reflist}}

== Externé odkazy ==


[[Kategória:Softvér ako služba]]
[[Kategória:Slovenské technologické spoločnosti]]
[[Kategória:Podnikový softvér]]
[[Kategória:Umelá inteligencia]]</text>
      <sha1>3ny1sgsjbgedjd62iw30t5wwcmtevew</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Elektrokotol</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747314</id>
    <revision>
      <id>8190119</id>
      <timestamp>2026-03-31T10:59:00Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Luketheslovak</username>
        <id>200569</id>
      </contributor>
      <comment>Založenie novej stránky</comment>
      <origin>8190119</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2412" sha1="mzeqhvgn8blnmenb4c30xwnhclcp1fb" xml:space="preserve">'''Elektrokotol''' (skratka '''EK''') alebo '''elektródový parný kotol''' je zariadenie [[Sekundárny okruh|sekundárneho okruhu]] [[Jadrová elektráreň|jadrovej elektrárne]], ktoré slúži na tvorbu [[Para|pary]] a reguláciu [[Elektrizačná sústava|elektrizačnej sústavy]] v prípadoch prebytku [[Elektrická energia|elektrickej energie]] v sústave.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Keníž|titul=Elektrická časť jadrovej elektrárne|vydavateľ=VÚJE, a.s.|miesto=Trnava|rok=2024}}&lt;/ref&gt; Elektrokotol má výkon 30&amp;nbsp;[[MW]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mráz | meno = Martin | titul = AE Mochovce | url = https://www.obkjedu.cz/data_2/soubory/60.pdf | dátum vydania = 2022-09-28 | dátum prístupu = 2026-03-31 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s.}}&lt;/ref&gt; pričom je napájaný napätím 15,75 [[Kilovolt|kV]], preto sú [[Vodič (elektrotechnika)|vodiče]] k nemu vedúce [[Zapúzdrený vodič|zapúzdrené]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

[[Para]] vytvorená v elektrokotli sa využíva na nábeh bloku [[Jadrová elektráreň|jadrovej elektrárne]], pretože je zdrojom [[Para|pary]] pre [[Kolektor pary 0,7MPa|kolektor pary 0,7&amp;nbsp;MPa]]. Elektrokotolom je zabezpečené poskytovanie [[Podporná služba|podpornej služby]] [[Sekundárna regulácia výkonu|sekundárnej regulácie výkonu]] (SRV-) [[Elektrizačná sústava|elektrizačnej sústavy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Použité skratky (Definície a názvoslovie) | url = https://www.sepsas.sk/aktuality/pouzite-skratky-definicie-a-nazvoslovie/ | dátum vydania = 2018-11-20 | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk-SK | meno = Lukáš | priezvisko = Obrovac}}&lt;/ref&gt;

Elektrokotol je umiestnený na [[Strojovňa atómovej elektrárne|strojovni]] pri stene A.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Do kotla je privádzaná odplynená napájacia voda z [[Napájacia nádrž|napájacej nádrže]], na výstupe je [[sýta para]] s teplotou 170 až 180 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V JE Mochovce má pribudnúť nový elektrokotol. Zariadenie zlepší vyhorenie paliva | url = https://www.energie-portal.sk/Dokument/v-je-mochovce-ma-pribudnut-novy-elektrokotol-zariadenie-zlepsi-vyhorenie-paliva-106046.aspx | vydavateľ = ENERGIE-PORTAL.SK | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk-sk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
[[Kategória:Jadrová energetika]]</text>
      <sha1>mzeqhvgn8blnmenb4c30xwnhclcp1fb</sha1>
    </revision>
    <revision>
      <id>8190128</id>
      <parentid>8190119</parentid>
      <timestamp>2026-03-31T11:32:54Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Peko</username>
        <id>208</id>
      </contributor>
      <minor />
      <comment>spresnenie wikilinky</comment>
      <origin>8190128</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="2415" sha1="o66lvbqogy4soaziidbep8enoma9jt4" xml:space="preserve">'''Elektrokotol''' (skratka '''EK''') alebo '''elektródový parný kotol''' je zariadenie [[Sekundárny okruh|sekundárneho okruhu]] [[Jadrová elektráreň|jadrovej elektrárne]], ktoré slúži na tvorbu [[Para|pary]] a reguláciu [[Elektrizačná sústava|elektrizačnej sústavy]] v prípadoch prebytku [[Elektrická energia|elektrickej energie]] v sústave.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia knihy|priezvisko=Keníž|titul=Elektrická časť jadrovej elektrárne|vydavateľ=VÚJE, a.s.|miesto=Trnava|rok=2024}}&lt;/ref&gt; Elektrokotol má výkon 30&amp;nbsp;[[MW]],&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mráz | meno = Martin | titul = AE Mochovce | url = https://www.obkjedu.cz/data_2/soubory/60.pdf | dátum vydania = 2022-09-28 | dátum prístupu = 2026-03-31 | vydavateľ = Slovenské elektrárne, a.s.}}&lt;/ref&gt; pričom je napájaný napätím 15,75 [[Kilovolt|kV]], preto sú [[Vodič (elektrotechnika)|vodiče]] k nemu vedúce [[Zapúzdrený vodič|zapúzdrené]].&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; 

[[Vodná para|Para]] vytvorená v elektrokotli sa využíva na nábeh bloku [[Jadrová elektráreň|jadrovej elektrárne]], pretože je zdrojom pary pre [[Kolektor pary 0,7MPa|kolektor pary 0,7&amp;nbsp;MPa]]. Elektrokotolom je zabezpečené poskytovanie [[Podporná služba|podpornej služby]] [[Sekundárna regulácia výkonu|sekundárnej regulácie výkonu]] (SRV-) [[Elektrizačná sústava|elektrizačnej sústavy]].&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Použité skratky (Definície a názvoslovie) | url = https://www.sepsas.sk/aktuality/pouzite-skratky-definicie-a-nazvoslovie/ | dátum vydania = 2018-11-20 | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk-SK | meno = Lukáš | priezvisko = Obrovac}}&lt;/ref&gt;

Elektrokotol je umiestnený na [[Strojovňa atómovej elektrárne|strojovni]] pri stene A.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt; Do kotla je privádzaná odplynená napájacia voda z [[Napájacia nádrž|napájacej nádrže]], na výstupe je [[sýta para]] s teplotou 170 až 180 °C.&lt;ref&gt;{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V JE Mochovce má pribudnúť nový elektrokotol. Zariadenie zlepší vyhorenie paliva | url = https://www.energie-portal.sk/Dokument/v-je-mochovce-ma-pribudnut-novy-elektrokotol-zariadenie-zlepsi-vyhorenie-paliva-106046.aspx | vydavateľ = ENERGIE-PORTAL.SK | dátum prístupu = 2026-03-31 | jazyk = sk-sk}}&lt;/ref&gt;

== Referencie ==
&lt;references /&gt;
[[Kategória:Jadrová energetika]]</text>
      <sha1>o66lvbqogy4soaziidbep8enoma9jt4</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Kimhe</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747315</id>
    <redirect title="Kimhä" />
    <revision>
      <id>8190125</id>
      <timestamp>2026-03-31T11:27:47Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>~2026-19334-49</username>
        <id>290463</id>
      </contributor>
      <comment>Presmerovanie na [[Kimhä]]</comment>
      <origin>8190125</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="20" sha1="8zhn569pwwzolv47ujcz6vys0nujicf" xml:space="preserve">#REDIRECT [[Kimhä]]</text>
      <sha1>8zhn569pwwzolv47ujcz6vys0nujicf</sha1>
    </revision>
  </page>
  <page>
    <title>Hypertenzná kríza</title>
    <ns>0</ns>
    <id>747316</id>
    <revision>
      <id>8190130</id>
      <timestamp>2026-03-31T11:37:33Z</timestamp>
      <contributor>
        <username>Ciernik M</username>
        <id>147746</id>
      </contributor>
      <comment>nový článok</comment>
      <origin>8190130</origin>
      <model>wikitext</model>
      <format>text/x-wiki</format>
      <text bytes="5729" sha1="ae8xm9ge214ahf8a2dgr5jmdw4sq8uw" xml:space="preserve">'''Hypertenzná kríza''' je stav, ktorý môže ohroziť život pacienta a vyžaduje neodkladnú zdravotnú starostlivosť, pretože pri ňom môže dôjsť k poškodeniu orgánov v dôsledku významne zvýšeného krvného tlaku. Ohrozené orgány sú mozog, srdce, veľké tepny a obličky. Podľa stupňa ohrozenia sa určuje naliehavosť liečby, ktorej cieľom je zvládnutie závažného zvýšenia tlaku a nasledovne nastavenie pacienta na primeranú dlhodobú liečbu artériovej hypertenzie.&lt;ref name=&quot;:0&quot;&gt;{{Citácia periodika|priezvisko=Sninčák,|meno=Marian|titul=Hypertenzné krízy. Základné liečebné postupy v rutinnej klinickej praxi a intenzívnej starostlivosti|periodikum=Via practica|vydavateľ=Solen|dátum=2014|ročník=11|číslo=6|url=https://www.solen.sk/storage/file/article/80e8fea180b1986af1ad7a6670c95791.pdf|dátum prístupu=2026-03-31}}&lt;/ref&gt;

== Príznaky ==
Hypertenzná kríza sa prejavuje rôznorodými príznakmi, ktoré sú prejavom postihnutia dôležitých orgánov: bolesti hlavy, zvracanie, zmätenosť, ospalosť, poruchy videnia sú spôsobené hypertenznou encefalopatiou (poruchou funkcie mozgu), dýchavicou sa prejavuje zlyhávanie srdca, bolesťami na hrudníku (stenokardie) nedokrvenie srdca a hroziaci [[infarkt myokardu]], zníženie výdaja moča je  následkom [[Zlyhanie obličiek|zlyhávania obličiek]], roztrhnutie (disekcia) aorty  sa prejavuje krutou bolesťou v hrudníku, chrbte alebo bruchu. Ako arbitrárna hranica pre hypertenznú krízu sa uvádza krvný tlak 180/110 torr (mmHg), namerané hodnoty tlaku krvi však môžu byť aj oveľa vyššie (až 250/150 torr). Závažnosť hypertonickej krízy však viac, ako od tlaku krvi, závisí od príznakov poškodenia orgánov (samotný krvný tlak 180/110 torr zodpovedá definícii ťažkej chronickej artériovej hypertenzie, s ktorou môžu pacienti žiť dlhé obdobie, nie výnimočne aj bez akýchkoľvek príznakov).&lt;ref name=&quot;:1&quot;&gt;{{Citácia periodika|titul=2024 ESC Guidelines for the management of elevated blood pressure and hypertension|url=https://academic.oup.com/eurheartj/article/45/38/3912/7741010|periodikum=European Heart Journal|dátum=2024-08-30|dátum prístupu=2026-03-31|ročník=45|číslo=38|strany=3912–4018|issn=0195-668X|doi=10.1093/eurheartj/ehae178|jazyk=en|meno=John William|priezvisko=McEvoy|meno2=Cian P|priezvisko2=McCarthy|meno3=Rosa Maria|priezvisko3=Bruno}}&lt;/ref&gt;

== Príčiny ==
Príčinou hypertenznej krízy môže byť stres, náhle prerušenie liečby hypertenzie, [[eklampsia]] (život ohrozujúca hypertenzia v tehotenstve), zriedkavejšie feochromocytóm (nádor nadobličky, vylučujúci katecholamíny).  So závažným vzostupom krvného tlaku býva spojené zúženie obličkovej tepny alebo vzostup vnútrolebečného tlaku (napr. následkom nádoru alebo vnútrolebečného krvácania).

== Následky, komplikácie ==
Hypertenzná kríza vyžaduje bezodkladnú liečbu pre hrozbu závažných komplíkácii, ktoré môžu byť aj smrteľné:&lt;ref&gt;{{Citácia periodika|titul=One-year outcomes following a hypertensive urgency or emergency|url=https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/37872037|periodikum=European Journal of Internal Medicine|dátum=2024-02|dátum prístupu=2026-03-31|ročník=120|strany=107–113|issn=1879-0828|doi=10.1016/j.ejim.2023.10.020|poznámky=PMID: 37872037|meno=Christos|priezvisko=Fragoulis|meno2=Dimitrios|priezvisko2=Polyzos|meno3=Andreas|priezvisko3=Mavroudis}}&lt;/ref&gt;&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

* porucha vedomia až bezvedomie, v krajnom prípade krvácanie do mozgu- hemoragická [[cievna mozgová príhoda]]
* [[Srdcové zlyhanie|zlyhanie]] [[Srdcové zlyhanie|srdca]] až s obrazom opuchu pľúc, prípadne [[Infarkt myokardu|srdcový infarkt]]
* poruchy zraku, prípadne krvácanie do sietnice, opuch papily zrakového nervu
* akútne [[Zlyhanie obličiek|obličkové zlyhanie]]
* disekcia aorty (roztrhnutie hrudnej alebo brušnej aorty)

Ako '''hypertenzná urgencia''' sa označuje zvýšenie krvného tlaku bez prejavov poškodenia orgánov. Prognóza pacientov nie je významne odlišná od prognózy pacientov s chronickou ťažkou artériovou hypertenziou. Vyžaduje neodkladnú liečbu, ale nie je nutné zníženie tlaku v priebehu hodín a spravidla ani vnútrožilné podanie liekov.

'''Hypertenzná emergencia''' je také zvýšenie krvného tlaku, ktoré je spojené s prejavmi poškodenia orgánov. Priamo ohrozuje pacientov život alebo zdravie a je spojená so zvýšenou úmrtnosťou pacientov. Vyžaduje neodkladnú liečbu aj s použitím vnútrožilne podávaných liekov, často aj hospitalizáciu pacienta.

== Liečba ==
Cieľom liečby hypertenznej krízy nie je okamžitá normalizácia krvného tlaku, aj keby bola liekmi dosiahnuteľná. Mohlo by tak dôjsť poruche prekrvenia vitálnych orgánov s nepriaznivými dôsledkami. Spravidla je cieľom znížiť stredný arteriálny tlak asi o 25% v priebehu 2 hodín a potom dosiahnuť tlak okolo 160/100 torr do približne 6 hodín. Úplnú normalizáciu krvného tlaku stačí dosiahnuť v priebehu ďalších dní. Výnimkou sú niektoré stavy, ako je akútne zlyhanie srdca, disekcia aorty alebo krvácanie do mozgu, kedy je potrebná rýchlejšia normalizácia krvného tlaku.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

Dostupné lieky na hypertenznú krízu sú captopril, ktorý je možné podať pacientovi aj pod jazyk, urapidil, dihydralazín, prípadne furosemid, účinný aj pri zlyhávaní srdca. Z vnútrožilne podávaných liekov sú pre svoj krátky a dobre regulovateľný účinok vhodné nitráty (nitroglycerín, izosorbitdinitrát), ďalej urapidil a labetalol.&lt;ref name=&quot;:0&quot; /&gt;&lt;ref name=&quot;:1&quot; /&gt;

== Zdroje ==
&lt;references /&gt;</text>
      <sha1>ae8xm9ge214ahf8a2dgr5jmdw4sq8uw</sha1>
    </revision>
  </page>
</mediawiki>